Premostenie

spojenie mostom, preklenutie voľného priestranstva umožňujúce priechod medzi dvoma bodmi vo výške nad úrovňou terénu.

Máloktoré architektonické dielo na Slovensku tak výrazne rozvírilo hladinu verejnej mienky ako projekt Vladimíra Dedečka na prestavbu SNG vrátane tzv. Premostenia — dostavby južného krídla komplexu. Podobu tejto stavby v čase odovzdania pritom ovplyvnili viaceré externé faktory typické pre historické obdobie, v ktorom vznikala. Môže teda okrem iného poslúžiť aj ako modelový príklad príbehu architektúry 70. rokov 20. storočia v celej komplexnosti. Od vysokej kvality a rozletu súvisiaceho s vymanením sa zo socialistického realizmu v 60. rokoch cez tvrdý stret s realitou plánovaného hospodárstva a normalizačného stavebníctva, až po pranier verejnosti reagujúci hlavne na mohutné objemy, materiály obkladu či farbu vyhotovenia. Krátko po otvorení SNG v roku 1955 vznikla naliehavosť rozšírenia galerijných priestorov. Študijné práce pre potreby ďalšieho rozšírenia vypracoval už v 50. rokoch architekt Emil Belluš. V roku 1963 vypísal Zväz slovenských architektov študijnú úlohu na architektonickourbanistické riešenie novostavby a adaptácie SNG. Súčasťou projektu mal byť výstavný objekt, administratívnoprevádzková budova, objekt knižnice, prestavba existujúcej budovy SNG, inžinierske siete, úpravy terénu a asanácia. Zo štyroch autorských kolektívov komisia v nasledujúcom roku vyhodnotila ako najlepší návrh architekta Vladimíra Dedečka. Jeho úvodný projekt predložený v roku 1967 bol podľa pripomienok urýchlene prepracovaný. Na základe požiadavky od pamiatkarov zvýšiť priehľad z nábrežia tak, aby bolo lepšie viditeľné arkádové nádvorie, autorský kolektív predložil nový koncept, ktorého myšlienkou bolo úplné otvorenie pohľadu z nábrežia na objekt Vodných kasární — Premostenie. V roku 1969 bol schválený vykonávací projekt a začatá výstavba. Dňa 1. marca 1977 galériu otvorili sprístupnením stálych expozícií. Výstavba areálu SNG bola na Slovensku v podstate neporovnateľným projektom, pretože nikdy predtým sa žiadna galerijná stavba takého rozsahu nerealizovala. Architekt požiadavku na odkrytie priehľadu do nádvoria riešil vyzdvihnutím korpusu výstavného objektu do takej výšky, že namiesto stavby na stĺpoch je konštrukcia poňatá ako most, teda Premostenie. Hmoty jednotlivých poschodí sa postupne kaskádovo vysúvajú smerom do ulice,

čím je pre každý výstavný priestor zabezpečené vrchné osvetlenie prirodzeným svetlom. Výstavné priestory boli riešené ako variabilné halové priestory členené pohyblivými výstavnými panelmi, čím bola zabezpečená ich variabilita a flexibilita. Interiér Premostenia patrí k najveľkorysejším momentom stavby. Projekt reagoval na aktuálne tendencie súdobej architektúry 60., resp. začiatku 70. rokov. Boli to masívne, ostro formované objemy architektúry vychádzajúcej z modernizmu a zároveň s ambíciou nachádzať nové výrazové polohy vďaka moderným stavebným postupom a technológiám, čo reflektovalo vývin v západnom svete. Princíp stretu, kontaktu architektonického novotvaru s prostredím historickej budovy bol v tom čase takisto bežný a stretneme sa s ním pri viacerých vtedajších projektoch podobného typu, príkladom môže byť Metropolitan Museum v New Yorku. Architektúra 70. rokov minulého storočia bola po ústupe socialistického realizmu obdobím uvoľnenia a myšlienkového nadviazania na medzivojnové obdobie funkcionalizmu. Rozvíjanie odkazu moderny architekti obohacovali o vlastný individuálny prínos. V tomto období, sprevádzanom takzvanou normalizáciou a reálnym socializmom, slovenská architektúra držala krok so svetom, minimálne za ním nezaostávala. Výrazne sa to prejavovalo v tvorbe silných architektonických konceptov, hoci ich realizácia bola poznačená socialistickou stavebnou praxou. Premostenie nikdy nenadobudlo rozmery ani kvalitu vyhotovenia, v akých bolo zamýšľané. Obklad pôvodne plánovaný z čierneho mramoru bol po udalostiach roku 1968 a nemožnosti realizácie dodávok z Francúzska nahradený bridlicou. Mozaika navrhnutá na obklade Premostenia bola najskôr nahradená travertínom a keď ani to nevyšlo, bola obložená kovovými lamelami. Konečná farebnosť bola takto údajne zvolená preto, že architekt dostal zo vzorkovníka na výber iba tri farby, z ktorých musel vybrať dve. Vybral teda bielu a červenú. Riešenie plášťa stavby sám Vladimír Dedeček považoval za dočasné. Stavbu dali do užívania predčasne a ku dňu kolaudácie mala 1200 stavebných chýb a nedorobkov, ktoré boli v priebehu roka 1978 odstraňované. V roku 2001 bola vtedajšia riaditeľka SNG Katarína Bajcurová nútená pristúpiť k radikálnemu kroku zatvorenia priestoru Premostenia z havarijných dôvodov. Ešte v tom roku usporiadala SNG panelovú diskusiu Budúcnosť premostenia — budúcnosť SNG?, kde sa okrem iného riešil problém zachovania Premostenia. Po vyhodnotení diskusie odborníkov — pamiatkarov, architektov i výtvarníkov, ako aj širokej verejnosti, vedenie SNG a ministerstvo kultúry dospeli k záveru, že havarijný stav sa nebude riešiť úplným odstránením objektu, ale jeho zásadnou rekonštrukciou a modernizáciou. Potrebu tohto prístupu asi najvýraznejšie sformuloval v diskusii Ferdinand Milučký: „Búranie architektonického diela je jeho poprava. Preto sa musíme vážne zamyslieť nad zásahmi do každého diela. To je ten mravný princíp.“ Víťazom architektonickej súťaže sa v roku 2005 stal ateliér Architekti B.K.P.Š. — architekti Martin Kusý a Pavol Paňák. Projekt konzultovali s Vladimírom Dedečkom, ktorý im neskôr odovzdal autorské práva na svoje stavby. V rámci rekonštrukcie Premostenia pôvodný metalický plášť a presklenia nahradili sendvičovým plášťom s roštom — mriežkou striebornej farby predsunutou pred telo stavby. Vďaka nej tak stavba pri pohybe popri nej mení farbu podľa postavenia okoloidúceho — od striebornej až po podkladovú červenú. V interiéri sú použité nové drevené parkety. Viditeľnou zmenou je tiež otvorenie úzkych priestorov pozdĺž celej dĺžky Premostenia s výhľadom na Dunaj a okolie. Na bočných stenách najvyššieho podlažia z oboch strán Premostenia odkryli výrazné okenné otvory s výhľadom na okolité dominanty mesta. Celá prestavba bola realizovaná so zreteľom na čo najširšie zachovanie historickej kontinuity, pamäťových vrstiev objektu a odkaz architektúry Vladimíra Dedečka, čo sa okrem iného prejavuje aj v repasovaní a opätovnom používaní architektonických prvkov či materiálov, ak to ich stav umožnil.

Schodisko na najvyššie poschodie

Vladimír Dedeček, Martin Kusý, Pavol Paňák 1977, 2022 schodiská na najvyššie poschodie Premostenia

Na tomto mieste sa stretáva niekoľko moderných balustrád a geometrických rovín. Je to jedno z najsilnejších miest, kde sa prejavuje intenzívne výtvarné cítenie architekta Dedečka a jeho sochárske narábanie s hmotami. V prestavbe architekti tento účinok zachovali a ešte ho podčiarkli bielym roštovým podhľadom. Výrazná diagonála — dlhé rameno schodiska, prepájajúceho 2. s 3. poschodím Premostenia, by dnes žiadna norma nepovolila, ale účinok je jednoznačný a podčiarkuje ho vnútorné drevené madlo, ktoré je vernou tvarovou replikou pôvodného riešenia.

Obdobná situácia ako pri predchádzajúcom zastavení — tu sa otvára výhľad už zo schodiska. Dedeček totiž posledné dve podlažia Premostenia vyzdvihol na oboch stranách týmto schodiskom v priestore — nepotreboval výstavné priestory také dlhé a na rozdiel od prvého podlažia Premostenia, ktoré je rázcestníkom a spája Vodné kasárne s Esterházyho palácom, je hala vo vyšších poschodiach obdobne veľkorysou priestorovou dispozíciou ako samotné sály. Zároveň je to jediné miesto, kde sa princíp Dedečkových lodžií prejavuje v interiéri, na čo principiálne nadväzuje aktuálne riešenie veľkého Átria.

Origami schodisko

Vladimír Dedeček, Martin Kusý, Pavol Paňák 1977, 2022 obe schodiská Premostenia

Schodiská v Premostení sú obnovené do podoby zo 70. rokov. Nové je iba spojenie prízemia so suterénom, ktoré nebolo verejnosti prístupné a malo nízku stavebnú úroveň. Nové schody sú z terazza, navrhnuté ako Hlavné schodisko so spomínaným detailom — „Dedečkove lyže“ (medzera medzi stupňom a stenou). Hlavná zmena sa týka povrchovej úpravy schodu — nová nášľapná vrstva je z masívneho dreva namiesto pôvodného koberca. Madlá sú replikami pôvodných, ktoré sa pred prestavbou odložili. Nebolo možné ich znova použiť, pretože neprešli súčasnou požiarnou normou. Čelá schodov sú z nerezu, tak ako to bolo pôvodne — keďže na stavbe nie je nič rovné, je každý jeden robený na mieru. Zrkadlo schodiska, pomenovaného po skladačke origami, je vďaka rekonštrukcii ešte výraznejšie vyrysované.

Otvor s výhľadom

Martin Kusý, Pavol Paňák 2022 1. a 2. poschodie Premostenia

Nové využitie bývalých priestorov pre vzduchotechniku ako návštevnícky priestor umožnil otvoriť sály Premostenia (jeho 1. a 2. poschodie). Architekti navrhli jednoduché presklené dvere, ktoré umožňujú vnímať markantnú červenú Dedečkovu konštrukciu lodžie.

Lodžia na Dunaji

Vladimír Dedeček, Martin Kusý, Pavol Paňák 1977, 2022 1. a 2. poschodie Premostenia

Výhľady na Dunaj, akési „tunely s oknami“ v dvoch podlažiach Premostenia, vznikli vďaka novodobým technológiám — pôvodne tu boli umiestnené rúry vzduchotechniky, dnes chladiaca vzduchotechnika funguje inak. Dymové okná sa vymenili za priehľadné a v interiéri sa chodba premenila na vyhliadkovú pavlač. Architekti obnažili Dedečkovu konštrukciu (odkryli ju aj na prízemí v nohách Premostenia), ktorá je obložená drevom a sú do nej vsadené sedílie. Konštrukcia je natretá červenou farbou, jasne odkazujúcou na originálnu farebnosť Premostenia, ktorá sa tak zrazu dostáva do interiéru. Z lodžie je vidno aj rošty Premostenia, tie majú odozvu v stropoch interiéru — sú prekryté bielym, subtílnym roštom. Tento materiál sa v Premostení opakovane používa — výhodou je, že neuzatvára priestor, naopak necháva tušiť jeho pokračovanie a prispieva k novej atmosfére.

Vladimír Dedeček, Martin Kusý, Pavol Paňák 1977, 2022 všetky stropy Premostenia

Stropy Premostenia sú navrhnuté z bielych roštov — rošt ako prvok je používaný pri rekonštrukcii opakovane v rôznych situáciách (ako slnolam na Premostení, ako plot nádvoria, ako paravan v kníhkupectve). Biele roštové stropy Premostenia spoluvytvárajú jeho atmosféru. Svetlu neuberajú na intenzite, len ho rozkladajú do mäkkého difúzneho mraku, ktorý dostal interný názov sedžima moment.* Toto biele odhmotnenie, ktoré je také intenzívne v Premostení, sa opakuje na ďalších miestach prestavby a charakterizuje jeho unikátnu atmosféru.

Kazuyo Sejima je japonská architektka. Spolu s architektom Ryueom Nishizawaom sú zakladateľmi Ateliéru SANAA, ktorý je známy kultivovaným dizajnom s čistými modernistickými prvkami.

Výustky klimatizácie

Martin Kusý, Pavol Paňák 2022 najvyššie dve poschodia Premostenia

Nová klimatizácia kombinuje chladené stropy so vzduchotechnikou. Chladené stropy sú hadičky studenej vody, ktoré chladia strop a studený vzduch potom padá podľa zásad termodynamiky dole. Vzduchotechnika pracuje predovšetkým s voľným priestorom a okrúhle otvory, ktoré pribudli do vysunutých galérií, sú práve vyústenia prúdenia vzduchu.

Martin Kusý, Pavol Paňák 2022 východná časť areálu medzi Vodnými kasárňami a Esterházyho palácom

Medzera medzi Dessewffyho a Esterházyho palácmi a Vodnými kasárňami s Premostením sa prestavbou zmenila na nečakane atraktívny priestor, ktorý evokuje atmosféru rýchlo vybudovaného veľkomesta. Je to súvislé schodisko, ktoré spája prízemie s najvrchnejším poschodím Premostenia, a vďaka realizácii areálu ako jedného celku, a nie v jednotlivých etapách, už nemusí plniť len úlohu únikového schodiska. Z jednej strany stúpa popri tehlovej (východnej) fasáde Vodných kasární a na 2. poschodí Premostenia vstupuje do interiéru. V tejto časti je prezentovaná železná konštrukcia Premostenia — biela štruktúra v bielej stene, akoby Malevičov biely štvorec* na bielom podklade. Vizuálna atraktivita schodiska nás núti hľadať jeho zapojenie do návštevníckeho okruhu.

Jedno z najvýznamnejších diel zakladateľa suprematizmu Kazimíra Maleviča Biela na bielej (1918).

Martin Kusý, Pavol Paňák v štíte Vladimíra Dedečka

1977, 2022 najvyššie poschodie Premostenia

Do štítov Premostenia architekti navrhli dve nové štvorcové okná. Na jednej strane súvisia s už toľkokrát spomínanou filozofiou prestavby — otváraním priehľadov na mesto a okolie, narušenie toho neskutočného sveta umenia a rozšírenie verejnej funkcie budovy. No okná majú aj iný, symbolickejší význam. Premostenie bolo iba fragmentom zamýšľanej stavby, ktorá mala na západe pokračovať až k hotelu Devín, nové okná tlmočia odkaz, že stav je definitívny — Dedečkovo Premostenie sa viac rozširovať nebude. Okná v interiéri budú nepochybne patriť k atraktívnym pobytovým miestam — návštevník si tak nad všetku pochybnosť uvedomí, že Premostenie sa nachádza nad cestou Rázusovho nábrežia. Z jednej strany zároveň uvidí Most SNP a Hrad, na druhej bude mať pohľad do „bratislavskej kultúrnej míle“ (Slovenská filharmónia, Slovenské národné múzeum, Slovenské národné divadlo).

Spojenie Esterházyho paláca a Premostenia

Martin Kusý, Pavol Paňák 2022 2. poschodie Premostenia

Tento priechod bol vytvorený na umožnenie bezbariérového prepojenia Premostenia s Esterházyho palácom. Dovtedy bolo nevyhnutné umelecké diela týmto smerom prenášať ručne, keďže otvor nebol dostatočne široký na to, aby ním prešiel vozík. Priechod prepája rekonštruovaný areál s priestormi paláca, v ktorých sú aktuálne inštalované Dejiny umenia s profesorom Škrečkom, Knižnica Kornela a Nade Földváriovcov, reinštalácia Antimúzea J. K. a pripravujú sa ďalšie ich obohatenia.