Fasáda / Prológ

fr. facade — tvár, tal. faccia, facciata, priečelie hlavná fasáda — predná strana budovy umožňujúca vstup, reprezentatívna stenová konštrukcia

Severná fasáda s aktuálnym hlavným vstupom do Slovenskej národnej galérie nemala v období vzniku Vodných kasární dôvod na reprezentatívnosť. Bola len zadným traktom budovy, otočenej počas svojej viac ako 250ročnej existencie k centru mesta takpovediac „chrbtom“. Podľa pôvodných pôdorysných plánov bola len jednoduchou dvojposchodovou stenou s dvanástimi okennými otvormi v pravidelnom rytme na každom poschodí. V priestoroch pred ňou je na pôvodných plánoch kresbou i slovne zaznačená výsadba mestskej zelene. Pôvodná hlavná fasáda Vodných kasární sa nachádzala presne na opačnej strane budovy a bola súčasťou dnes už neexistujúceho južného krídla stavby. Z dobových záznamov vieme, že mala tri rizality s balkónom nad vstupom v strede. Nad stredným rizalitom bol umiestnený trojuholníkový štít s latinským nápisom so zvýraznenými písmenami — rímskymi číslicami určujúcimi rok 1761. Túto fasádu strhli v 40. rokoch 20. storočia v súvislosti s úpravou cestných komunikácií na dunajskom nábreží.

Súhrou okolností sa dnes miesto niekdajšieho zadného traktu kasární stalo hlavným vstupom do SNG. Ambíciou architektov rekonštrukcie SNG bolo otvoriť komplex smerom k centru mesta a prepojiť ho cez areál galérie s nábrežím Dunaja. Napojením na korzo tak vzniká rozšírenie zóny centra mesta a nový priestor na kreatívne trávenie voľného času pre návštevníkov SNG, ale aj pre okoloidúcich. Priestranstvo pred hlavným vstupom dostal názov Piazzetta Karola Vaculíka. Je obklopený budovami, to však nie je jediný dôvod nazývať ho Piazzettou — je ním pocta Karolovi Vaculíkovi, prvému riaditeľovi SNG s odkazom na jeho lásku k Taliansku a jeho kultúre. Priestor je zaujímavý nečakanými stretnutiami architektúr rôznych období (Depozitárny dom a Vodné kasárne) a rozličných funkčných riešení, ako napríklad susedstvo s hospodárskym dvorom hotela Carlton či garáží,

ktoré nie sú súčasťou komplexu SNG. Túto zónu bude SNG v súčinnosti so Starým Mestom postupne kultivovať. Ponúkajú sa tu možnosti na ďalšie mestské prepojenia až k Námestiu Ľ. Štúra a cez pasáž na Hviezdoslavovo námestie. Vstup do národnej galérie tak obsahuje odkazy aj na celkom inú úroveň mestského priestoru. Popri nadobúdaní, uchovávaní a vystavovaní umeleckých diel je úlohou SNG reflektovať historickú pamäť a scitlivovať návštevníkov k poznávaniu a prijímaniu ich „vlastných“ dejín. Fasáda s hlavným vstupom do areálu tlmočí toto poslanie aj svojou vizuálnou kvalitou, ktorá zámerne pracuje s pôsobením úplne odkrytej steny do podoby obnažujúcej rozličné pamäťové vrstvy budovy aj na úkor klasickej predstavy o dokonale dekoratívnej uhladenej reprezentácii. Myšlienka poznania dejín a rešpektu k historickej pamäti sa vinie celou stavbou rekonštrukcie. Historické vrstvy budovy sú preto odhaľované, repasované a s úctou nanovo upravované do nových podôb, vyhovujúcich súčasným potrebám dynamickej inštitúcie. Celkový prístup rekonštrukcie korešponduje s poslaním galérie zachovávať kultúrnu kontinuitu a autenticitu architektúry pre našu kolektívnu pamäť.

Martin Kusý, Pavol Paňák 2022 fasáda Vodných kasární, prízemie

Jedným z problémov národnej galérie bola absencia vstupnej haly. Tento nedostatok bol daňou za nikdy nerealizovaný komplexný projekt areálu. Dôležitým bodom architektonického zadania preto bolo tento deficit vyriešiť. Súčasný hlavný vchod je vlastne dvojstranný — novému vchodu zo strany centra mesta odpovedá na druhej strane haly stará brána v rizalite. Hlavný portál je situovaný v zadnej fasáde prízemia Vodných kasární, v priestore dostupnom novou pasážou. Je riešený súčasným architektonickým jazykom ako výrazný betónový preklad nad presklenou stenou s automatickými dverami. Vo fasáde je akcentovaný hrubým prekladom. Silu jeho materiálu najlepšie precíti návštevník pri vstupovaní, stačí zdvihnúť hlavu a pozrieť sa — je to vtedy, keď mení svet vonku za svet galérie. Preklad je naschvál viditeľný iba v exteriéri, v interiéri je omietnutý. Svojou monumentálnosťou súčasným jazykom odkazuje na tradičné formy zvýrazňovania dôležitosti vstupu sochárskou výzdobou či ornamentálnymi architektonickými článkami.

Preklad

Martin Kusý, Pavol Paňák (architekti) Ladislav Tausinger (statik) 105 × 985 cm, hrúbka 111 cm

2022 fasáda Vodných kasární, prízemie

Preklad pôsobí vo fasáde až dekoratívne, no napriek zdanlivej samozrejmosti vyžadovalo jeho umiestnenie významnú mieru technického umu. Jeho rozpon je 820 cm a výška voči šírke má proporciu odkazujúcu na Premostenie ako „portálu“ do areálu. Takýto rozpon by však neuniesli tehlové steny, aj keď sú solídne hrubé. A tu nastala zložitá a náročná situácia pri riešení jedného stavebného prvku. Aby mohli byť postavené betónové piliere, ktoré by preklad uniesli, musel sa v zemi urobiť nový základ, ten však nesmel časom ani o kúsok sadnúť. Nesmel sa ani len pohnúť, inak by nám celá fasáda nad ním praskla. Preto sú pod ním do zeme zapustené pilóty — je to adekvátne zložité postupu pri stavbe mosta (odkaz na Premostenie aj po technickej stránke). Pri projektovaní sa architekti rozhodli pre betón ako novodobý stavebný materiál, ktorý doplní barokový základ fasády. Povrchová úprava prekladu vznikla až druhotne za nie veľmi šťastných, ale zato príznačných okolností. Keď pri oprave fasády spadla na preklad omietka, niekto ju utrel mokrou handrou a vytvoril tam šmuhy, ktoré sa nedajú odstrániť. Ak by návštevník predsa len chcel vedieť, ako to malo vyzerať, stačí pri vstupe do galérie zdvihnúť hlavu — zospodu je povrch taký, ako bol naprojektovaný. Bočné betónové stĺpy nie je dnes vidieť — sú obložené tehlou. Toto riešenie akcentuje iba prvok prekladu. Takto je vizuálne zbavený funkcie architrávu — stal sa svojím abstrahovaným vyjadrením. Realizátor stavby bol ochotný z vlastných zdrojov betón pemrlovaním opraviť. Urobilo sa niekoľko testov, no nakoniec sa architekti rozhodli ponechať veci tak, ako sú.

Okenné otvory Vodných kasární

Matthias Höllrigl Martin Kusý, Pavol Paňák 1763, 2022 zadné fasády Vodných kasární

Budova Vodných kasární od prestavby v roku 1977 okná nemala, keďže jej hlavnou fasádou sa stal pôvodný arkádový vnútroblok. Vonkajšie fasády budovy boli začlenené do okolitej zástavby tak natesno, že sa využívali na vonkajšie vedenie vzduchotechniky a vôbec do zorného poľa návštevníkov nevstupovali. V rekonštrukcii, ktorá otvára celý areál galérie, sa architekti rozhodli pre iné riešenie vzduchotechniky a funkčných vzťahov, čo oslobodilo zadné fasády od techniky a umožnilo ich plnohodnotne začleniť do nových štruktúr. To dalo príležitosť znovu pracovať s okennými otvormi. Architekti ich priznali a obnovili všetky okenné otvory na všetkých troch fasádach v pôvodnom stavebnom ostení. Fasády sa ocitli v rôznych situáciách — ako exteriér na severe, interiér na východe (Átrium) a polointeriér na západe (Hongkonská ulička). Obnovené sú všetky okná, no podľa potreby vystupujú v rôznych hĺbkových pozíciách: ako zasklené okno, ako slepé okno, ako hlboká alebo plytká nika, ako vstupné dvere, ako lodžia so zábradlím. Spôsob zasklenia je veľmi súčasný — ide o princíp skrytého rámu, ktorý sa do interiéru i exteriéru javí neviditeľne. Zvnútra sú okná v interiéri často využívané vďaka nízkemu parapetu ako niky na sedenie.

Matthias Höllrigl Martin Kusý, Pavol Paňák 1763, 1977, 2022 všetky (tri) zadné fasády Vodných kasární

Fasáda Vodných kasární nie je len rekonštrukciou historickej budovy. Už Vladimír Dedeček prestavbou (1967 — 1977) do nej radikálne vstúpil. Bolo to predovšetkým výmenou strechy za pultovú — to mu umožnilo urobiť presklenú strechu, aby osvetľovala výstavné priestory, ale tiež hmotovo vytvoriť súvis s Premostením. Do zadnej strany sa pultová strecha prejavila v obyčajnej vysokej stene nad betónovým vencom po obvode budovy. Dnes je táto časť fasády omietnutá jednotne a iným odtieňom, než je použitý na zvyšku fasády. Je do nej urobených niekoľko technických otvorov. Strecha do nádvoria už nie je presklená a výstavné sály dostali strop a galéria „povalu“, kde sa nachádza strojovňa vzduchotechniky.

Zadné fasády Vodných kasární

Matthias Höllrigl, Vladimír Dedeček, Martin Kusý, Pavol Paňák 1763, 1977, 2022 všetky (tri) zadné fasády Vodných kasární

Rekonštrukcia funguje na princípe spriechodnenia celého areálu galérie, to znamená, že sa pôvodne zadné a zastrčené fasády Vodných kasární ocitajú vo funkčných vzťahoch a na exponovaných miestach — asi najvýraznejšia je ich západná fasáda, ktorá sa stala súčasťou interiéru, východnou stenou zastrešeného Átria. Finálna fasáda sa vyberala z niekoľkých variantov. Nakoniec sa po búrlivej diskusii s odborníkmi z Pamiatkového úradu SR podarilo presadiť „očistenú“ — analytickú fasádu. Zvolili sme ju aj preto, aby sa budova Vodných kasární fasádou jednoznačne v štruktúre areálu v kontraste s novšími stavebnými vrstvami jasne presadila ako historický prvok. Architekti zvažovali pretrieť tehlovú fasádu zjednocujúcou lazúrou, no aj na žiadosť investora zvíťazila čistá obnažená fasáda, ktorá prezentuje všetky stavebné vrstvy a situácie — barokové zmiešané murivo (tehla a kameň), zabudované kovové tiahla, železné nosníky zo 70. rokov 20. storočia, ale aj stavebné otvory, ktorými bola vedená vzduchotechnika. Vypadnuté časti fasády boli lokálne omietnuté, rovnako i zaslepenia obnovených okien. Farba omietky sa dlho vyberala, aby nevznikol veľký kontrast medzi tehlou a omietkou.