Námestie / Travertínová záhrada

verejné, architektonicky utvárané priestranstvo v meste, priestorovo viac alebo menej uzatvorené. Jeho súčasťou sú uličné siete, najčastejšie má štvorcový alebo obdĺžnikový pôdorys, niekedy kruhové, pozdĺžne, prípadne trojuholníkové pri vidlicovo sa zbiehajúcich cestách. Využívané na účely trhoviska, zhromažďovanie, ako dopravný uzol a podobne. Často býva prostriedkom reprezentácie.

Areál Slovenskej národnej galérie prepája štyri urbanisticky významné priestory: Hviezdoslavovo námestie a Námestie Ľudovíta Štúra, predpolia hotela Devín a napokon nábrežie Dunaja. Tie sa stali základom šachovnicového rastra areálu SNG, ktorého jadrom je nádvorie Vodných kasární prepojené s nábrežím. Ďalšími poľami tejto šachovnice po Dedečkovej prestavbe bol amfiteáter oddelený od Riečnej ulice múrom z betónových tvárnic a medzipriestorom s piliermi pod knižnicou. A napokon vstupný priestor do administratívnej budovy a parkovisko, na ktorom mala pôvodne stáť garáž s terasovou exteriérovou galériou plastiky. Nakoniec sa tu však dlhé roky nachádzalo len parkovisko, a galéria tak týmto priestorom nijak s centrom mesta nekomunikovala. Parkovisko dnes nahradil priestor s multifunkčným využitím, ktorý dostal názov Travertínová záhrada. Stavebnými úpravami a dostavbou Depozitárneho domu tu vznikol pracovnooddychový priestor umožňujúci pohodlný prevoz a presun diel do depozitárov. Priestor zároveň otvára komplex smerom k centru mesta formou parčíka so vstupom do areálu cez Átrium SNG. Naľavo od vstupu do Átria je situovaný architektonický novotvar — Kinosála, resp. Prednášková sála SNG, prístupná verejnosti pri príležitostiach spojených s konkrétnym kultúrnym programom. Na strope i zadnej stene Kinosály sú použité repasované architektonické stavebné články z pôvodnej Kinosály, ktorá stála na inom mieste. Areál Prednáškovej sály je samostatným komplexom využiteľným na rôzne typy odborných či verejných podujatí ako konferencie, prednášky alebo festivaly.

Administratívna budova SNG z čias Dedečkovej prestavby pozostáva z dvoch podzemných a siedmich nadzemných podlaží. Jej severná fasáda je rytmizovaná pásmi lodžií a ochodzí umiestnenými na každom druhom poschodí, čím opäť nadväzuje na kontext architektúry celého komplexu. Vizuálne najvýraznejšou časťou administratívnej budovy je však jej západná fasáda vykazujúca podobne ako Premostenie akoby až sochárske kvality. Tie sa prejavujú opäť v postupnom kaskádovom vysúvaní poschodí smerom von do ulice, práci s farebnými plochami poschodí a v hre so striedaním rytmu slepých červených a bielych okien. Aktuálny priestor Travertínovej záhrady vo viacerých bodoch vzdáva hold Dedečkovej prestavbe. V prvom rade tu nachádzame múr oddeľujúci verejné a technické priestory galérie, vytvorený z repasovaných a opätovne použitých betónových tvárnic. Repasované sú aj kovové lamely použité na plášti Depozitárneho domu.

Depozitárny dom je jedinou kompletnou novostavbou galerijného komplexu. Ponúka priestor na umiestnenie približne 80 až 90 000 diel, v závislosti od materiálu. Jednotlivé poschodia sú naprojektované na rôzne typy zbierok so špecifickým mobiliárom, ktorý tvoria kompaktné regály, rampy či depozitárne úložné skrine zabraňujúce prašnosti. Zariadenie vysokokvalitným depozitárnym mobiliárom Bruynzeel zaraďuje SNG medzi popredné európske kultúrne inštitúcie. Vzduchotechnika Depozitárneho domu zodpovedá aktuálnym európskym štandardom — diela starého umenia vyžadujú iné podmienky než napríklad diela na papierových nosičoch. Tomu sa prispôsobujú klimatické podmienky — na každom poschodí sú nadimenzované inak.

Fasáda Sarkofágu

Martin Kusý, Pavol Paňák 2022 depozitárny dom do Paulínyho ulice

Depozitárny dom, pri výstavbe prezývaný Sarkofág, je novostavbou v rámci obnoveného areálu. Na jeho obloženie, v duchu jedného z filozofických východísk rekonštrukcie — recyklácie, resp. uplatnenia pôvodných materiálov v zmysle princípu udržateľnosti, boli použité lamely z Administratívnej budovy (pôvodný projekt je z roku 2005). Na starej budove sú lamely nové a na novej sú druhotne použité staré. Rozdelenie a rozmiestnenie lamiel bolo veľmi presne naprojektované. Ornament na východnej strane Depozitárneho domu odkazuje na Dedečkovo riešenie, ale vzor z jeho západnej strany je nový a originálny. Nerezový útvar v strede fasády sú vráta určené na vyťahovanie veľkorozmerných diel, ktoré sa nezmestia do výťahu.

Martin Kusý, Pavol Paňák 2022 medzi Paulínyho a Riečnou ulicou

Travertínová záhrada je verejný priestor medzi Administratívnou budovou a Paulínyho ulicou. Z jednej strany je vytýčený vysokou stenou z tvárnic, ktorá jej robí akúsi prirodzenú pohľadovú stenu. Namiesto zelene návrh počíta s mlatom (šotolinou), teda prírodným kamienkovým povrchom, ktorý je nasiakavý a dobre pracuje so zachytávaním dažďovej vody. Doplnených bude niekoľko stromov, vrátane dvoch vzrastlejších platanov — časom tu chceme docieliť príjemnú zelenú oázu v strede meste, rovno na hlavnej prístupovej ceste od mesta. Záhrada svoje meno dostala po lavičkách, ktoré architekti navrhli ako skladačku z travertínových schodov. Tie zostali po vyrovnávaní nivelety (pochôdznej výšky) medzi nádvorím a arkádami Vodných kasární.

Stena z pôvodných tvárnic

Martin Kusý, Pavol Paňák s použitím tvárnic Vladimíra Dedečka tvárnica 21,5 × 36,5 × 29cm

2022 prízemie areálu od Hviezdoslavovho námestia

Podľa Dedečkovej prestavby bol priestor pod knižnicou od amfiteátra oddelený stenou z keramických tvárnic. Keďže ich aktuálne nahradila sklenená stena, našli svoje druhé uplatnenie tu. Vysoký plot slúži ako navádzacia priamka návštevníkov od Hviezdoslavovho námestia. Tvárnice sú očistené a znovu použité. Drží ich dômyselná betónová konštrukcia, stenu s ňou preväzuje betónový veniec na jej vrchu. Stena tak dostáva nový rozmer — prezentuje svoju atraktívnu estetickú stránku a stáva sa prirodzeným pútačom SNG. V primeranej výške je do steny votkaná betónová sedília — dlhá lavička. Stena lemuje hlavnú prístupovú cestu z mesta, ktorá ústi do pasáže vedúcej k administratívnemu vstupu, Hlavnému vstupu a Átriu.

Návrat Noela Hardinga

Martin Kusý, Pavol Paňák 2022 hospodársky dvor

Táto inštalácia konfrontuje návštevníka s vyslovene kunsthistorickým vtipom — odkazuje na výstavu kanadského sochára Noela Hardinga* (Anti-heroes, 1994), ktorý pri svojej tvorbe používa nerezové rúry. Dve pravé rúry vzduch nasávajú a tri ľavé fúkajú. Tvárnice sú od rúr oddelené plexisklom, aby sa vzduch netočil dokola.

Výstava kanadského umelca Noela Hardinga AntiHeroes (1994) bola prvou veľkou kanadskou samostatnou výstavou organizovanou v Rusku. Pred jej uvedením v Moskve bola inštalovaná vo výstavnej hale Műcsarnok v Budapešti a tiež v Slovenskej národnej galérii v Bratislave.

Pasáže

Vladimír Dedeček, Martin Kusý, Pavol Paňák 1977, 2022 fasády z Paulínyho a Riečnej ulice

Máločo tak vypovedá o hlavnom galerijnom koncepte, ako spriechodnenie areálu a jeho zapojenie do života mesta. Galéria, napriek tomu, že sa nachádza na takom lukratívnom mieste, vlastne vždy stála chrbtom k mestu. Toto napojenie funguje dvoma spôsobmi — pustením mesta dnu — to je v otvorení okien, lodžiou v Premostení, ale aj v prízemí napojením na komunikačné ťahy. Slúži k tomu sústava pasáží, ktoré majú potenciál sa rozširovať a zahŕňať do svojej štruktúry aj iné časti tohto staromestského územia. Ak by sme sa zasnívali, tak možno práve táto pridaná hodnota rekonštrukcie prinesie osoh aj okolitej štvrti — tak ako sa to stalo po dokončení Tate Modern v Londýne —, možnosť pohybu a prístupnosť atraktívneho areálu oživia okolité ulice. Pasáže sprístupňujú areál, ale aj spájajú jednotlivé prevádzky, ktoré sme zámerne sústredili na prízemie, aby bol dôvod ich používať aj bez toho, aby návštevník nemusel ísť nevyhnutne na výstavu. Je to vyjadrenie názoru, ako má v súčasnej občianskej spoločnosti fungovať verejná inštitúcia, ktorej úlohou nie je iba vystavovať a ochraňovať umelecké zbierky, ale aj vzdelávať a kultivovať spoločnosť.

Kinosála

Martin Kusý, Pavol Paňák s použitím prvkov Vladimíra Dedečka 2022 prízemie Administratívnej budovy

Kinosála alebo Kino — ako priestor nazývame v novom usporiadaní — je po rekonštrukcii na celkom novom mieste s prístupom z prízemia a exteriéru, takže môže viesť nezávislý filmový či kongresový život. Je súčasťou širšie poňatého návštevníckeho komplexu, prístupného zo vstupnej pasáže od mesta a pozostáva z dvoch seminárnych miestností na poschodiach, foyer, príslušenstva vrátane šatne a spomínanej kinosály. Priestorovo je umiestnená do novostavby Depozitárneho domu (Sarkofágu) a patrí k miestam, kde sa opäť uplatnil princíp druhotného použitia materiálov a dizajnu. Podobne ako stará kinosála aj táto je stupňovitá s priestorom na „predsednícky“ stôl v čele. Ten sme však z projektu počas realizácie škrtli, aby sme zvýšili multifunkčnosť jej využitia. Strop je reinštaláciou pôvodného stropu — motív „korýtok“ a „motýlikov“ — prvky boli očistené, nanovo natreté a opäť osadené. Taktiež je prenesená časť drevenej ozdobnej steny zo starej galérie a tá je umiestnená oproti javisku. Zvyšky steny budú druhotne použité v seminárnych miestnostiach.

Vladimír Dedeček, Martin Kusý, Pavol Paňák 1977, 2022 fasády z Paulínyho a Riečnej ulice

Architektúra administratívnej budovy je ďalšou ukážkou silného Dedečkovho výtvarného, resp. konštrukčnodizajnového cítenia, ale aj dômyselného variovania princípu vysunutých poschodí Premostenia v iných funkčných situáciách. Pri prestavbe sa z tejto strany fasáda vizuálne nemenila, vymenil sa obklad v pôvodnej farebnosti a materiály, dokonca sa použili hliníkové lamely tej istej značky HunterDouglas, aj keď tie súčasné sú tenšie. V novom rastri sú navrhnuté obklady horizontálnych povrchov — tam je ten súčasný strih zrejmý. Ostatné fasády Administratívnej budovy tiež dostali len nové opláštenie a okná — pri prestavbe sa táto časť doslova obrala na kostru, zostali len stropy a konštrukcia. Upravovalo sa posledné podlažie — tam, kde Dedeček umiestnil len vysokú atiku, je dnes plnohodnotné podlažie s vnútornou terasou prelomenou smerom k Dunaju s dvoma štvorcovými oknami po stranách. Na druhej strane do Paulínyho ulice sa dopĺňali okná a posledná horizontálna terasa, aby sa zachovala logika pôvodnej stavby. Nové zábradlie je sklené, aby nerušilo pôvodný hmotový rozvrh budovy. Kedysi otvorený štvorcový otvor na vrchu fasády je dnes zväčšený a zasklený, za ním sa nachádza kancelária.

Odporúčame vyjsť na cestu, alebo sa dívať z chodníka oproti na Riečnej ulici č. 2