Revitalizácia Včely Tanvaldská na sídlisku Ďáblice

Ateliér Fingerová Grohmannová krajinářský ateliér magisterský voliteľný ateliér ATV FA ČVUT ZS 2019/2020

Sídliště Ďáblice Včela Tanvaldská

Revitalizácia centra občianskej vybavenosti Matúš Berák

REVITALIZÁCIA CENTRA OBČIANSKEJ ­VYBAVENOSTI NA TANVALDSKEJ O POTREBE CITLIVEJ STAROSTLIVOSTI O­ VŠEDNOSŤ

ĎÁBLICKÉ OBJEKTY OBČANSKÉ ­VYBAVENOSTI JSOU NEOKÁZALÉ, ALE VYSOCE FUNKČNÍ, VYTVÁŘEJÍ PŘÍJEMNÉ PROSTŘEDÍ. CELÝM SOUBOREM SE ­PROLÍNA MOTIV VÝŠKOVÉHO KONTRASTU, V NĚMŽ VYBAVENOST PLNÍ ROLI PODNOŽE VYSOKÝCH BYTOVÝCH DOMŮ, OPAKUJE SE MOTIV PODLOUBÍ, PRŮCHODŮ.

NÁMĚSTÍ A ÚTULNÝCH ZÁKOUTÍ. Ing. arch. Hana Řepková

4

VŠECHNY OBJEKTY OBČANSKÉ ­VYBAVENOSTI

BY MĚLY BÝT VE SVÉ FUNKCI, HMOTĚ A ­ARCHITEKTONICKÉM VÝRAZU OBNOVENY PODLE PŮVODNÍHO KONCEPTU. PROHLÁŠENÍ TĚCHTO OBJEKTŮ ZA KULTURNÍ ­PAMÁTKY MŮŽE PŘINÉST POTŘEBNOU FINANČNÍ ­INJEKCI A DEKLAROVAT VEŘEJNÝ ZÁJEM NA OCHRANĚ JEDNOHO Z N ­ EJPROMYŠLENĚJŠÍCH ­MODERNISTICKÝCH SOUBORŮ ­EVROPY. ­NENECHME SE ZMÁST ZANEDBANÝM VZHLEDEM ŘADY O ­ BJEKTŮ ­VYBAVENOSTI, PODOBNĚ JAKO MNOHÝM PAMÁTKÁM LZE TÉTO ARCHITEKTUŘE VDECHNOUT ŘÁDNOU PÉČÍ NOVÝ ŽIVOT. Ing. arch. Hana Řepková

5

Centrá občianskej vybavenosti na sídlisku Ďáblice Centrá občianskej vybavenosti na sídlisku Ďáblice sú situované po obvode sídliska, na každej svetovej strane po jednom. Svojou polohou sa stávajú dôležité aj pre široké okolie, keď ich k svojim nákupom využívajú aj obyvatelia starších štvrtí rodinných domov v okolí.

Centrá občianskej vybavenosti mali ponúkať základný sortiment potravín, drogérie a domácich potrieb spojených pod jednou strechou v samoobslužnej predajni doplnený o ďalšiu občiansku vybanosť a služby, ako napríklad pohostinstvo, holič a kaderník, cukráreň a pod. situovanú v jednom objekte. Výsledná podoba skladby ponuky pre občanov v nemnohom pripomínala námestia starých miest, kde v koncentrovanom priestore námestia bola združená a nahustená občianska vybavenosť schopná pokryť potreby celého mesta.

Občianska vybavenosť bola projektovaná súčasne so samotným sídliskom, bola jej venovaná rovnako veľká pozornosť ako zvyšku celku, čo sa prejavilo na zdarilom výsledku.

Nemožno nespomenúť, že za centrami občianskej vybavenosti stoja významný architekti svojej doby, ako napríklad Antonín Tenzer.

Koordinácia procesu navrhovania bytových domov a občianskej vybavenosti, ich následná výstavba v tesnom časovom slede mala za následok, že obyvatelia nových bytových domov nemuseli dlhé roky čakať, kým budú dostavané tieto objekty, teda boli pokryté ich základné potreby možnosti zaobstarania si tovaru potrebnému k životu (pokrytie potrieb treba brať v rámci dobových možností).

Samotná architektúra centier občianskej vybavenosti sa vyznačuje maximálnou čistotou prevedenia, jednoduchosťou, dnes by sa to dalo módne nazvať minimalizmom, nie však daného dobovým nedostatkom, ale vedomou a uvedomelou prácou architektov. Architekti hojne využívali motívy kritých chodníkov, snáď ako parafrázu podloubí historických miest, vedľa seba radených obchodných priestorov s prístupom z podloubí, opať ako v starom meste. Celkovo je možné vysledovať oprávnenú inšpiráciu v starých mestá v ideovej rovine. V prípade centra na Tanvaldskej sa inšpirácia starými mestami dostala až do polohy komponovania 6

verejných priestorov, keďže centrom kompozície je námestie/átrium, okolo ktorého sú situované jednotlivé obchody. Tieto centrá sa mali stať námestiami nového mesta Ďáblic. Každému centru ­vybavenosti na obvode sídliska náležalo okolie - mesto s približne 5000 obyvateľmi, dnes o niečo menšie.

Hierarchicky nižšie radené lokálne centra vybavenosti - námestia ďalej dopĺňalo centrum Ládví, ktoré plnilo funkciu vyššej občianskej vybavenosti pre celé sídlisko, respektíve základnej vybavenosti pre jeho centrum, vďaka svojej polohe približne v strede sídliska. V centre sídliska, kde stojí Ládví boli neskôr dostavané Kino Moskva a kultúrný dom. Poloha centra bola v neskoršej dobe potvrdená aj výstavbou ­stanice metra linky C. Vyššie popisovaný optimistický stav z minulosti, po dokončení sídliska a v prvých rokoch jeho zabývanosti žiaľ dnes nie je úplne pravdivý.

Sídlisko ako celok sa stalo postupne schátralejším. Nie v zmysle stavu bytových domov, tie sú viac než v poriadku (mimo niektorých farebných kreácii na fasádach), pretože v porevolučných rokoch boli sprivatizované do rúk jednotlivých vlastníkov bytov, ktorí byty obývajú, takže majú záujem o údržbu svojho majetku. Zanedbanosť nastala na úrovni kvality verejného priestoru a stavu a ponuky občianskej vybavenosti.

Sídlisko postupne vplyvom neúdržby, prípadne nekoncepčných výsadbových iniciatív zarástlo, čo je stále ten menší problém. Problémom je zmena ponuky služieb na sídlisku, kde vplyvom trhových mechanizmov došlo k zmene. Sídlisko Ďáblice, dnes vyhľadávaná lokalita, nebola vždy tak atraktívna. Po revolúcii museli sídliska bojovať s nálepkou “králikární”, teda nižšiou atraktivitou pre obyvateľov, ale rovnako aj pre poskytovateľov služieb. Na sídlisku sa udomácnili herne, pochybné výčapy, secondhandy a podobné periférne fenomény. K neatraktivite sídliska pre poskytovateľov služieb naviac sám prispieva majiteľ centier vybavenosti, firma CPI, ktorá do údržby objektov neinvestuje, pretože ich nevníma ako dôležité lokálne centra sídliska, ale ako budúce stavebné parcely, keďže dnes už sú sídliska opäť populárnym miestom k životu a po nových bytoch je dopyt. Centrá tak mnoho rokov chátrajú, až kým nespadnú.

1

3

2

4

Poloha centier občianskej vybavenosti

1) Šimúnková

2) Čumpelíková

3) Frýdlandská

4) Tanvaldská 7

Centrá občianskej vybavenosti v Československu dnes Centrá občianskej vybavenosti modernistických sídlisk budovaných panelovou technológiou od 60. rokov na celom území bývalého ­Československa majú nezastúpiteľné miesto v kapitolách dejín architektúry u nás. Minimálne z ­ počiatku výstavby sídlisk, v 60. rokoch, kedy ešte neboli ukazateľom úspešnosti sídliska množstvá odovzdaných bytov, ako tomu bolo neskôr, v období normalizácie, ale sídliska mali byť aj krásny a funkčným životným prostredím. Existujú mnohé príklady kvalitne navrhnutých stavieb tohto charakteru, ktoré boli hodnotnou súčasťou celku a vhodne dopĺňali často podarené sídliska. Nie je výnimkou, že ich navrhovali významný architekti, jednalo sa teda o autorské dielo. Nehovoríme tu o typizácii, ako tomu bolo neskôr, ktoré mohlo byť príležitosťou pre architektov k slobodnej tvorbe nezviazanej nutnosťou užitia typizačných sústav.

Napriek často vysokej kvalite týchto stavieb sa nám do dnešných dní mnoho z nich nezachovalo v dobrom stave. Či už boli asanované, aby ich nahradil objekt lepšie zhodnocujúci pozemok,

alebo boli výrazne prestavané, tak, že pôvodnú podobu je dnes ťažko možné nájsť aspoň v ­stopovom množstve. Lepším prípadom je stav, že objekty, stoja, nikto do nich neinvestoval, teda chátrajú, ale ich stav je viac menej pôvodný, aj keď zanedbaný. To je aj prípad Ďáblíc.

Problémom týchto objektov je, že neboli navrhované v prostredí trhovej ekonomiky, teda za účelom maximálneho zisku. Z ekonomického hľadiska sú teda značne neefektívne. Často sa jedná o jedno či dvojpodlažné objekty, ktoré pozemok využívajú neefektívne, aj keď táto neefektivita bola súčasťou konceptu sídliska. V 90. rokoch tieto objekty zmenili majiteľa, ktorý od nich očakávajú ekonomické zhodnotenie, zisk. Ten sa nie vždy darí dosiahnúť pri pôvodnej podobe objektov. Preto sa ich zachovalo tak málo. Tie, čo sa zachovali, často čakajú na svoj horší osud, na čas, keď budú môcť byť zbúrané a uvoľniť miesto efektívnejšiemu využitiu. Problémom je, že hodnota kompozície sídliska sa nedá vyčísliť a teda speňažiť. Tu by mala nastúpiť pamiatková starostlivosť, ktorá túto hodnotu uzná a ochráni.

OD Slimák, Bratislava, arch. Ivan Matušik, foto 70. roky

OD Slimák, Bratislava, arch. Ivan Matušik, foto dnes, drasticky prestavané 8

Brno Lesná, Obzor, foto 60. roky

Brno Lesná, Obzor, foto 2010, chátranie

Brno Lesná, Obzor, foto 2010, prestavané, čiastočne zachované

Bratislava, Februárka, 60. roky, prestavané, zachované v hmote 9

Včela Tanvaldská nedávno a dnes Dnes je vlastníkom všetkých centier občianskej vybavenosti developerská firma CPI. Tá mala v predkrízovom období snahu časť týchto objektov nahradiť novým developmentom. Boli vypracované štúdie na náhradu objektu na Tanvaldskej (Strelničnej) a Čumpelíkovej. Projekt spracoval ateliér KAAMA. Developer tu požadoval maximálne zhodnotenie pozemku v medziach územného plánu, teda obdobne vysokú zástavbu ako sú okolité panelové domy, 14 až 15 podlaží. V prípade Tanvaldskej sa jednalo

Tanvaldská, trojica vežových domov

Tanvaldská, upravený projekt

Čumpelíková, dvojica veží 10

o trojicu veží, na Čumpelíkovej to bola dvojica.

Takáto podoba stavieb by dozaista priniesla developerovi zhodnotenie pozemku, znamenala by však poprenie konceptu sídliska, ktorý považoval centrá občianskej vybavenosti za nízke stavby, podnož k vysokým panelovým domom. Proti prezentovaným návrhom sa pochopiteľne vzbúrila vlna nespokojnosti obyvateľov Ďáblic, ktorí rázne odmietli takto megalomanské návrhy. Občanom sa tlakom na radnicu podarilo (zatiaľ) tieto plány CPI zastaviť.

11

Búranie spojovacích krčkov Včely Tanvaldská Značné znepokojenie v očiach obyvateľov sídliska, bezprostredného okolia Včely na Tanvaldskej vzbudila demolícia spojovacích krčkov uzatvárajúcich atrium/námestie na juhu a severe v roku 2017. Obyvatelia dostali strach, či sa CPI nerozhodol objekt zbúrať nelegálne bez povolení. K búraniu celého objektu našťastie nedošlo, žiaľ padli pre objekt ­typické striešky. Vlastník firma CPI k tomuto kroku pristúpil argumentujúc zlým technickým stavom krčkov a ich nebezpečnosťou pre užívanie stavby. Tento krok bol

Tanvaldská, demolícia spojovacích krčkov

Tanvaldská, demolícia spojovacích krčkov

Tanvaldská, demolícia spojovacích krčkov 12

oficiálne prezentovaný ako oprava ­krytiny strechy. Podľa statického posudku, ktorým disponuje občianske združenie Krásne Kobylisy však krčky v havarijnom stave neboli. Naviac je nutné dodať, že za havarijný stav mohol sám vlastník, ktorý objekt nechal schátrať, aby následne sám argumentujúc zlým stavom mohol začať s­ demolíciou. Zdá sa, že týmto smerom vedie cesta, ako sa zle ekonomicky zhodnotiteľných objektov zbaviť, nechať ich schátrať a následne pre havarijný stav ich odstrániť.

Dnešný stav Dnešný stav Včely na Tanvaldskej je dosť zlý.

Včela pôsobí zanedbane, ošumelo, rozhodne nie ako atraktívne lokálne centrum. Je tomu tak, pretože od výstavby objektu v 70. rokoch sa do jeho údržby neinvestovalo skoro nič.

Momentálne je v záujme vlastníka takýto stav udržiavať, keďže Včela mu je skôr na príťaž.

predmet podnikanie si väčšinou nemôže dovoliť/ nevyžaduje kvalitnejšie priestory. Ak by sa Včela opravila, zmenila by sa aj skladba nájomníkov.

Šťastím je, že samotný objekt je vcelku zachovalý. Boli síce asanované spojovacie krčky, no viac menej je v pôvodnom stave. Môžme vidieť pôvodné omietky, výplne otvorov, dlažbu átria.

Zlý technický a estetický stav má za následok Z hľadiska požiadavkov pamiatkovej starostlisúčasnú nie moc lichotivú skladbu nájomníkov. vosti je to dobrý stav, ktorý stačí takpovediac Priestory si prenajímajú takí nájomníci, ktorých oprášiť pri zachovaní väčšiny pôvodných prvkov.

Priestor pred včelou od juhu

Atrium

Priestor pred včelou od severu 13

Pôvodný stav

Pôdorys prízemia, <S 14

15

16

17

Pohľad do átria čerstvo dostavanej Včely v 70. rokoch

Pohľad od Strelničnej ulice, 1973 18

19

20

CITLIVO OPRAŠOVAŤ DOBRÉ TAM, KDE TREBA, DOLAĎOVAŤ S ÚCTOU K DIELU KÝM EŠTE JE

21

Čo je dobré

koncept átriového domu, átrium je malé námestie pre malé mesto

poloha v centre okraja sídliska, pri zastávke električky, pre všetkých z okolia blízko 22

modularita stavby, ľahko nadeliteľná na počet prevádzok podľa potreby, od dvoch po 15

koncentrovanosť átria, dostrednosť, všetká energia smeruje do centra 23

Režim obsluhy, zásobovanie cez vlastný dvor, blízko na Strelničnú

Atrium ako námestie, centrum života pre mesto v okolí 24

Umelecké diela: Antonín Kalvoda

Umelecké diela: Josef Kochrda, odstránené 25

Čo treba zlepšiť

Neobsadenosť, degradujúce pofidérne funkcie neprispievajú k atraktivite prostredia

Celkový stav zanedbanosti a neúdržby 26

27

28

K ÚSPECHU PREMENY JE NUTNÁ ZMENA VNÍMANIA VČIEL JE NUTNÉ ICH VNÍMAŤ AKO VEREJNÝ ­PRIESTOR PRE MALÉ MESTO, NIE AKO STAVEBNÝ POZEMOK NÁMESTIE SI NIKTO NEDOVOLÍ ZBÚRAŤ ČI NECHAŤ CHÁTRAŤ

29

KONCEPT/POSTUP ZMENY 0) MYŠLIENKOVÉ UKOTVENIE VČELY BLÍZKE OKOLIE VČELY JE 4000VÉ MESTO VČELA JE CENTRUM MALÉHO MESTA VČELA JE JEHO NÁMESTÍM EXISTENCIA NÁMESTIA JE NESPOCHYBNITEĽNÁ 1) ŠETRNE OPRAVIŤ DOM 2) NAHUSTIŤ FUNKCIE DO DOMU

dať šancu miestnym: spolky, klubovňa 3) ŠETRNE OPRAVIŤ NÁMESTIE 4) NAHUSTIŤ FUNKCIE NA NÁMESTIE

otvoriť dom do námestia, prevádzky na námestí

dať šancu miestnym: blešák, koncerty, slávnosti 5) NÁMESTIE BUDE CENTROM, ĽUDIA PRÍDU 6) ZNOVUNAUČIŤ ĽUDÍ UŽÍVAŤ NÁMESTIE

30

ROVINY NÁVRHU vertikálne okolie domu+námestie+obchody+strechy horizontálne námestie+fasády/loubí+stavba Dnes je Včela na Tanvaldskej vnímaná obyvateľmi hlavne z roviny námestia, úrovne 1. NP. Už samotnou výškou stavby sú možnosti vnímania značne limitované na malý obzor obvodu stavby.

Stavba je z väčšiny objemu jednopodlažnou hmotou nie veľkej výšky, avšak značnej plochy a vo výsledku aj kubatúry. Z úrovne terénu túto veľkosť nie je možné dobre vysledovať vcelku pre bohatú členitosť stavby. Avšak z pohľadu zhora, najmä v prípade obyvateľov domu oproti

Včele, je možné vidieť stavbu v celej nie moc vzhľadnej veľkosti. Z okna domu vidieť tisíce metrov štvorcových asfaltových pásov strechy stavby.

Obyvatelia by si zaslúžili krajší výhľad. Naviac, tak veľká prázdna plocha sa javí ako prílišné plýtvanie priestorom. Čierna plocha neumožňujúca vsakovanie zrážkovej vody dnes v čase klimatickej krízy nie je ideálnou. Je nutné brať stavbu ako celok vo všetkých rovinách, uvažovať aj strechu ako súčasť stavby a dať jej zmysel.

KAMENE/PILIERE NÁMESTIA priestor/prázdno stromy/trávnik socha výklady/vstupy ľudia/deje Námestie je priestorom, ktorý je ideálne vymedzený hmotami stavieb, ktoré ho uzatvárajú a svojou polohou na obvode vymedzujú stred.

Námestia bývali prázdne, aby mohli prakticky plniť v čase premenlivé funkcie a spĺňať nároky spoločnosti v meste. Od trhov sme sa posunuli k parkoviskám a postupne zase späť k tržnému a občianskemu spôsobu využitia, ako miesta pre život obce, kultúru.

byť dostatočne prázdne, umožňujúc tak pestré možnosti využitia obyvateľmi, ako sú napríklad trhy, terasy kaviarní, spolková činnosť...

Zelene je na sídlisku dostatok, o to viac vynikne prázdny dláždený priestor, len so solitérnymi stromami ako zdrojom tieňa v teplých letných dňoch. Na námestie vždy patrila socha, tá tam dnes je a je hodnotná. Rozhranie medzi plochou námestia a plochou domov tvorili priestupné Aj námestie na sídlisku (paradoxom je termi- vstupy do obchodov a priehľadné výklady. Na nológia tradičného mesta v modernistickom kon- námestí bol koncentrovaný život, plno ľudí, tí cepte odmietajúcom tradičné mesto) by malo žiaľ chýbajú. Úlohou je ich tam zas vrátiť.

31

Funkcie na námestí Už len pri letmom porovnaní dĺžky zoznamu funkcii z minulosti, v čase otvorenia Včely, je jasné, že dnes je toho na námestí výrazne menej, čo nie je pozitívna správa. Ak má byť dostupná občianska vybavenosť synonymom ­kvality života, tak v tomto ohľade sa obyvateľom okolitých domov pohoršilo. Časť funkcii ostala zachovaná. Pochopiteľne sa jedná o predajňu potravín, ako funkciu hlavnú a plošne najväčšiu. V prevádzke ostalo zachované aj pohostinstvo. Reštaurácia tiež dodnes funguje, len zmenila svoju podobu na vietnamský restaurant tak typický pre periférie.

Väčšina nových funkcii sa na námestie nasťahovala z dôvodu malej atraktivity miesta a aj samotnej zanedbanej stavby. Tieto funkcie skôr priestor degradujú, nevytvárajú pridanú hodnotu miestu. Na prvý pohľad je táto degradácia viditeľná na výlohách predajní, ktoré využívajú agresívne metódy vizuálnej komunikácie, aby upútali, keďže samotný tovar, ktorý predávajú toho schopný nie je. Pozitívnou funkciou, ktorá pribudla je pre miesto celkom paradoxná Cirkev Bratská. Modlitebňa môže dať miestu nový duchovný rozmer. Aj v minulosti boli kostoly súčasťou fronty domov na námestí, vytvárali určitú statickú a kľudnú protiváhu ku každoden-

32

nému ruchu námestia.

Funkcie, ktoré by mali nájsť miesto na námestí po jeho rekonštrukcii by mali vytvárať pestrý mix tak, aby námestie bolo živým miestom po celý deň. Od 6. hodiny rannej, kedy ľudia idú po čerstvé pečivo do potravín až po neskoré večerné hodiny, keď návštevníci hospody pod ťarchou tmy a vypitého alkoholu odídu tackajúc sa domov. Na námestí by mal byť mix predajní, gastronomických prevádzok, služieb a po novom aj miesta komunitného života spoločenstva ľudí v­ okolí. Takéto miesto potvrdí zmysel námestia ako centra, kde sa obyvatelia majú možnosť stretnúť a vykonávať aktivity v prospech spoločnosti. Občianska spoločnosť na sídlisku sa transformovala pozitívnym smerom od aktívnych ľudí spoločenstiev vlastníkov jednotiek do občianskych združení bdejúcich nad pozitívnou budúcnosťou miesta. Takéto občianske združenia a spolky bezpochyby majú spoje miesto na sídlisku (zmysel) a bezpochyby si zaslúžia svoje miesto na sídlisku (priestor).

Funkcie vo Včele by však nemali byť navrhnuté direktívne. Určitú regulačnú schopnosť má trh a znevýhodneným funkciam vieme pomôcť úľavou na nájme, ktorý nemusí byť vždy tržný, ale adekvátny získanej novej hodnote.

Dnes

V minulosti

potraviny secondhand obchod hospoda čínsky restaurant krajčír oprava obuvy cirkev bratská výroba kľúčov vstavané skrine posilňovňa

potraviny drogéria priemyslový tovar cukráreň lahôdky zelovoc mäsiar restaurant výčap kultúrne centrum knižnica tabák dipečing kolektorov blokové stredisko poštová služba čistiareň odevov (zber) holičstvo/kaderníctvo

Kategórie funkcii na námestí v budúcnosti okruhy 1) predaj

potraviny, drogéria, mäsiar, zelovoc (trh), pekáreň, odevy,

tabák 2) gastronómia

hospoda (s kuchyňou), cukráreň, kaviareň, výčap, bistro 3) služby

kaderník, krajčír/obuvník, architekt, lekár/zubár 4) komunita

knižnica, spoloč. sál, komunitné centrum, cirkev bratská funkcie určí trh, no prenájimateľ môže cenovou politikou motivovať príchod žiadaných funkcii

komunita

gastro

restaurant

služby

obchod 33

Podoba námestia Keď sa pozrieme na fotku nižšie, z roku 1973, podoba námestia sa bude veľmi podobať na navrhovanú podobu. Predsalen, pri obnove skoro až v pamiatkovom režime moc priestor na zmeny nie je, navyše zmeny ani nie sú moc nutné.

uzavretý hmotou paneláku, čo na juhu chýba.

Zelená plocha tohoto rozmeru je proporčne primeraná k prázdnej dláždenej ploche.

Prázdna plocha dláždená veľkoformátovou betónovou dlažbou, umiestnená v rušnejšej severnej časti pred potravinami bude priestorom Stavba v svojej hmote, členení okiena a ma- pre doplnenie funkcii domov, môžu sa na nej teriálovom riešení bude plne zachovaná. Budú konať trhy, respektíve pravidelne predajcovia doplnené asanované kryté chodníky. predávať čerstvú zeleninu, ale bude aj svojbytným miestom pre kultúru a občiansky život.

Zelená plocha, na fotke zatiaľ len s malými stromami bude plošne zachovaná. Dôjde však k jej Socha od Antonína Kalvodu zaujme dôstojné presunu na južný okraj námestia, smerom ku miesto, ako solitér na kraji prázdnej dláždenej koľajám. Je k tomu niekoľko dôvodov. Vysadená plochy. dvojica stromov objemom odpovedajúca veľkosti plochy bude vytvárať zvukovú bariéru od Na fotke vidieť veľa ľudí. Tí sa na námestie opäť koľají. Stromy budú naviac v lete vytvárať tieň vrátia, no budú to ľudia slobodní, pre ktorých pre prázdnu plochu, ale aj pre priestor pod stro- je námestie miesto, kde sa tvorí občianska mami využiteľný k posedeniu. Zmenou polohy spoločnosť, nie ľudia totalitného režimu, ktorí jednoznačnejšie primkneme námestie smerom nemali na výber a museli nakupovať, to čo nek sídlisku. Po priechode podchodom pod bolo v krásnych predajňach. Námestie bude ­panelákom sa prakticky ocitneme na námestí. demokratický priestor, ktorí nie je spochybňoNaviac, na severnej strane námestia je priestor vaný. Garantom nech je občianska spoločnosť.

34

Funkcie na námestí zber dažď. vody

potraviny

sklad, kancelária

drogéria mäsiar pekáreň obuv/odevy

reštaurácia

NÁMESTIE trhovisko spoločnosť kultúra

cirkev bratská spolok kafé holič archite. zubár trafika

terasa

35

strecha ako druhá úroveň verejného priestoru lokalita=malé mesto piazzeta včely=námestie strecha=krajina okraja mesta, záhrady, sady a polia nech je strecha užívaná ľuďmi z okolia krásou nech je zmysluplné využitie strecha ako záhrada, záhrada ako verejný priestor PLOCHY strechy: 3700 m2 spevnené plochy: 770 m2 nespevnené plochy: 300 m2 OBJEM ZRÁŽOK ZA ROK strechy: 1565 m3 spevnené plochy: 326 m3 nespevnené plochy: 127 m3 aká by mala byť strecha? pekná z blízka (návštevník/užívateľ strechy) pekná z ďaleka (okno paneláku/užívateľ strechy) funkčná v zmysle nezatekania funkčná v zmysle hospodárenia s vodou funkčná v zmysle zodpovedného využitia plôch v meste funkčná v zmysle tepelnej zodpovednosti v meste limity a vyrovnanie sa s limitmi limit=nosná konštrukcia strechy a jej nosnosť (asi) nie je navrhnutá na ďalšie (nové) zaťaženia maximálne zaťaženie: sneh v zime sezónne využitie: v lete nech je strecha zaťažená funkciami na úroveň zimného stavu (nové funkcie vážia ako sneh) na zimu nech sa vyprázdni/odľahčí na možné nasneženie klasická zelená strecha nie je vhodná 36

spôsob obsadenia strechy väčšia časť zariadenia demontovateľná

truhlíky

mobiliár (naozaj mobilný)

prefabrikácia a montáž

ručná manipulácia

rýchlosť zmeny stavu čo bude na streche? rozšírenie priestor komunitného centra v 2.NP na strechu záhrada pre miestnych

truhlíky k prenájmu za symbolickú cenu

skleník

terasa komunitného centra

knižnica pod holým nebom

zdieľaný pracovný priestor

letná scéna

ping-pong, hry

mlhovisko

... hospodárenie s dažďovou vodou mimo strechy, kvôli zaťaženiu uchovávanie pre účely zavlažovania na malé jazero v okolí nie je miesto v nádržiach pod zemou

Funkcie na streche a na poschodí obnov. laubne skleník komunitná letná scéna kino záhrada divadlo literatúra

zelená strecha rezerva

bar dielňa spoločenský sál knižnica komunitné centrum

letná knižnica kancelárie

obnov. laubne

37

38

39

40