TAMASEM, február 2010 by Miroslav Kormoš

TAMASEM

02/2010

MiMiKa

Pochovaný cintorín

Veteráni

Korene a výhonky

Fool on the hill

Očakávanie Martin Gross

Cesta za hniezdom včelára lesného

Pauza(?)

Michaela Mokrá

Have you seen a hero today?

Peter Pikulík

Ženy očami ženy

Vyhodnotenie Nájdené rámovanie

Príbeh fotografie

Lačho džives

◄◄ späť na obsah

Ars Preuge

Vyhlásenie súťaže Proti pravidlám

TAMASEM

MIMIKA

Karol Urban • Antonínov vlak ◄◄ späť na obsah

TAMASEM

MIMIKA

Milan Kollár • Bez názvu ◄◄ späť na obsah

TAMASEM

MIMIKA

Milan Šturcel • Bez názvu ◄◄ späť na obsah

TAMASEM

MIMIKA

Miroslav Kormoš • Andrej Bán a Marek Šulík na festivale Jeden svet v Prievidzi, marec 2010 ◄◄ späť na obsah

TAMASEM

pochovaný cintorín Text a foto: Karol Urban

Pred časom som videl film Fedora Gála „Krátka dlhá cesta.“ Je to neobyčajný film o putovaní syna hľadajúceho hrob otca, ktorého nepoznal (www. kratkadlouhacesta.cz). Gálov film ma prinútil zdvihnúť svoj zrak od vecí predo mnou a poobzerať sa i iným smerom. Pár dní po tomto silnom zážitku z kina som sa vracal z prvej jarnej túry z Rokoša do Diviackej Novej Vsi a tesne pred vstupom do dediny som uvidel medzi stromami na zarastenom pahorku starý náhrobný kameň. V tej chvíli som si spomenul na slová nebohého otca mojej manželky o starom židovskom cintoríne. Toto bolo to miesto. Vybral som sa tam. Sedel som medzi náhrobnými kameňmi a obklopovalo ma úžasné ticho (bola Veľká noc, zvony na kostoloch "zviazané"). Pri pohľade na pováľané a zarastené náhrobné kamene som si uvedomil, že i ja mám v hlave "pováľané a zarastené" myšlienky množstvom informácií z médií, ktoré nás v tejto súvislosti zahlcujú slovami: zdevastovaný, zhanobený, zarastený, opustený, zabudnutý. I tento židovský cintorín je zarastený, zdevastovaný, opustený a možno i zabudnutý. Môj pohľad v tej chvíli preskakoval z jedného náhrobného kameňa na druhý a hľadal, či sú na nich poukladané malé kamienky. Neboli...

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

Je to veľmi smutné a zároveň magické miesto. Podľa letopočtov vytesaných do kameňa tu zastal čas ešte pred druhou svetovou vojnou. Ako keby to bolo miesto, kde je pochovaný židovský cintorín. Tak som to tam vtedy cítil. ◄◄ späť na obsah

TAMASEM

veteráni Foto: MIlan Kollár

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

korene a výhonky

Fotografie Karola Plicku vystavené v galérii v Prievidzi - to je udalosť sama o sebe. Nečakaným doplnkom bola idea vystaviť spolu s Plickovými fotografiami fotografie súčasných autorov z okresu Prievidza. Fotografie súčasných autorov mali byť zrkadlom dnešnej doby, postmoderným protipólom k fotografiám Karola Plicku.

Text: Miroslav Kormoš, Foto: M. Kollár, R. Habara, M. Kormoš, I. Valko

Foto: Milan Kollár (2x)

Neobvyklá výstava v galérii Regionálneho kultúrneho centra v Prievidzi.

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

Foto: Ivan Valko (2x) ◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

Foto: Radovan Habara

Foto: Milan Kollár

Neobvyklým javom bola plná galéria počas vernisáže. Žeby sa blýskalo na lepšie časy? Alebo zavážil fakt, že v podstate šlo o vernisáž troch výstav? Okrem fotografií Karola Plicku a fotografií súčasných autorov boli vystavené aj drevené modely ľudovej architektúry, ktorých autorom je Jozef Murín.

TAMASEM

Foto: Miroslav Kormoš (2x)

Mgr. Jana Hvojniková, autorka projektu Korene a výhonky.

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

Foto: Milan Kollár (2x)

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

z výstavy Korene a výhonky... Karol Plicka • Chlapec pri pasení koňa

◄◄ späť na obsah

Milan Kollár • Bez názvu

TAMASEM

Karol Plicka • Starý otec s vnučkou

◄◄ späť na obsah

Matúš Granec • Starý otec s vnučkou

TAMASEM

Karol Plicka • Poľná kolíska

◄◄ späť na obsah

Miroslav Kormoš • Bez názvu

TAMASEM

Karol Plicka • Portrét starého muža - severný Spiš

◄◄ späť na obsah

Damián Macho • Michal

TAMASEM

Karol Plicka • Vynášanie Moreny

Karol Urban • Lúčnica

Použité fotografie Karola Plicku sú zo zbierok SNM v Martine a boli použité s láskavým dovolením SNM Martin. ◄◄ späť na obsah

TAMASEM

fool on the hill Text a foto: Karol Urban

Z Martina tam „dohodíš kameňom“. Hrad Sklabiňa leží v nádhernom podhorí Fatry. Pár metrov pod hradnými múrmi, v dome ktorý postavil s priateľmi na pôvodných základoch stredovekého domu, žije Mišo. Názov článku som si požičal z piesne od The Beatles, lebo podľa mňa asi najlepšie vystihuje tohto chlapčiska a celé jeho úsilie. Preto ten „blázon“ z piesne. Samozrejme, v dobrom zmysle slova. Všetko čo robí, robí s úžasným zápalom. Zoznámil som sa s ním u kamaráta Rasťa Haronika, Pomáhali sme mu stavať drevené obydlia pre veľmi špecifický starosloviensky skanzen pod Vyšehradom. Celý deň pršalo a pracovať v tom daždi nebolo vôbec príjemné. Najviac sa tam práve vtedy vrtel Mišo, nič pre neho ◄◄ späť na obsah

nebolo problémom. Vtedy som si uvedomil, že je to veľmi zaujímavý chlapík, zručný, zapálený pre vec. Jeden z mojich kamarátov ho vystihol slovami: “Je to ostrý chlapík, žuje klince, pľuje hrdzu...“ :) Po pár stretnutiach som zistil, že som spoznal človeka zapáleného pre históriu, ktorá zaujíma i mňa. Začal som chodievať na hrad Sklabiňa na kus reči za Mišom a niekedy len tak, ľahnúť si na lúku, dať si slnečný kúpeľ a kochať sa pohľadmi do doliny. V čase, keď som písal tieto riadky bol mimo Slovenska, ale dohodli sme sa, že v budúcom čísle prinesieme článok, v ktorom bude môcť predstaviť seba a svojich priateľov zo združenia Don Jon. Zatiaľ predstavím fotografiami Mišov „priestor“. TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

000

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

MARTIN GROSS

očakávanie

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

Séria fotografií Martina Grossa pod názvom „Očakávanie“ získala ocenenie nielen na okresnej fotografickej súťaži PRIZMA 2009 ale i na krajskom kole súťaže AMFO 2010 v Trenčíne, kde získala prvé miesto v skupine A - čiernobiela fotografia.

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

000

http://martingross.sk ◄◄ späť na obsah

TAMASEM

cesta za hniezdom včelára lesného Text a foto: Karol Urban

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

Nemá zmysel vysypať z rukáva všetky informácie o tomto dravom vtákovi. Koho téma zaujíma, určite si informácie nájde na internete. Toto nebude článok o ochrane životného prostredia. Prežil som pár pekných letných hodín v hlbokom lese pohoria Vtáčnik v spoločnosti troch zaujímavých ľudí. Oni si robili svoju prácu a ja som sa snažil atmosféru zachytiť prostredníctvom fotoaparátu. Urobiť pre seba obyčajný pamäťový záznam, ktorý mi vráti i neskôr aspoň zlomok atmosféry, ktorú som tam vtedy prežil. Funguje to.

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

Od času kedy vznikli tieto fotografie už pretieklo veľa vody a sneh po dve zimy zakryl tieto miesta . Keď som nedávno vytiahol obrázky zo svojho archívu, znova som sa dostal „tam“. Cítil som vôňu vlhkého lesa pri fotení papradí, mokrú košeľu lepiacu sa pod vakom na chrbát, počul som bzukot dotieravých múch okolo mojej hlavy, praskot konárov pod nohami a za chrbtom nekončiaci Karolov preslov, ktorý stále dokola mlel, mlel a mlel...

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

000

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

A práve toto je to, čo sa mi páči na fotografii. Keď pozeráš film, jeho obrázky ťa môžu zaujať, ale skôr či neskôr zhasnú a v sále sa rozsvieti. Je to ako keď počúvaš hudbu, takisto sa v tebe zachytí len krásny pocit z počutého. Fotoaparát zachytí scénu, ktorá sa už nikdy nezopakuje, ale vystrihne z nej pre teba stotinu sekundy navždy zostávajúcu na fotografii. Vďaka fotke sa ku tej stotine sekundy môžeš kedykoľvek vrátiť. A to teda nemá chybu, priatelia.

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

Pred nedávnom sa mi dostala do rúk zbierka básní Oldřicha Mikuláška - Ortely a milosti. Zaujali ma dva verše v básni Pokušení na Špilberku, ktoré dokonale vystihujú to, čo som sa snažil povedať : „Hleď, to vše je tvé, co zavřeš pod víčka.“ ◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

Foto: Karol Urban

pauza (?)

Text: Karol Urban, Foto: Karol Urban, Oto Kmeť

Rozprávať sa s ním je malé dobrodružstvo a veľký zážitok. Skákali sme ako dva zajace, niekedy bližšie a niekedy ďalej od načrtnutej témy rozhovoru. Ale stálo to za to. ◄◄ späť na obsah

TAMASEM

Spolu s priateľmi si v posledných rokoch organizoval hudobný festival Letná pauza. Ako to bude v tomto roku? Nie si unavený? Som už trochu skeptický. Mám pocit ako keby tieto letné festivaly v dnešnej dobe strácali pôvodný zmysel. Prečo si išiel kedysi na festival? Lebo si uvidel kapelu, ktorú tak ľahko neuvidíš. Dnes už je ale pomaly všetko „festival“. Niekto dá dokopy tri kapely na jedno pódium alebo ich zavolá do krčmy a už je z toho festival... My sme začali pred ôsmimi rokmi a nebol to ľahký začiatok. Počas tých rokov to bola tvrdá práca, ako vždy, keď chceš vybudovať značku. Keď si dnes pozrieš programy festivalov, všade vidíš tie isté kapely. Keď nezavoláš na festival Desmod, urobíš chybu? Všetko to robia médiá. Dnes žijeme v otvorenom svete, okolo nás je množstvo zaujímavých kapiel, ale v rádiách sa dokola hrá a do ľudí tlačí to isté. To nepochopím. A s „festivalmi“, kde do mladých ľudí lejú sponzori hektolitre alkoholu súťažiť nemienim. Už dlhšiu dobu vo mne kvasí a dozrieva myšlienka, že to budem robiť ◄◄ späť na obsah

Foto: Oto Kmeť

Palo Drozd. Študoval husle na konzervatóriu v Žiline u profesora Bohumila Urbana. Po absolvovaní bol desať rokov členom Štátneho komorného orchestra v Žiline. V súčasnosti pracuje v event agentúre Vatel. Organizoval sedem ročníkov hudobného festivalu Letná pauza Ženatý, otec troch dcér. Žije v Bojniciach.

Iva Bittová a Solamente naturali, koncert v kostole piaristov v Prievidzi.

inak. Chcem ľuďom ponúknuť iných interpretov. Uvidíme. Dnes je už práca okolo festivalu úplne iná ako kedysi. V čase keď sme začínali bolo nepísaným pravidlom medzi organizátorom festivalu a kapelou, že kapela príde na festival, ale tri mesiace pred nebu-

de hrať v okruhu sto kilometrov od miesta festivalu. Vzájomne sa to rešpektovalo. Dnes? Ja si rezervujem na júl kapelu v polovici októbra a pred pár mesiacmi som sa dozvedel, že tá istá kapela bude v júni v Bánovciach a o týždeň neskôr v Novákoch. Neviem kam toto speje. Nie je to dobrá

cesta. Samozrejme, každý si môže robiť čo chce, ale neviem dokedy sa to takýmto spôsobom ustojí. Vaša agentúra organizuje i veľmi hodnotné koncerty vážnej hudby. Pred necelými dvoma mesiacmi som vďaka tebe videl mimoriadne zaujímaTAMASEM

Foto: Oto Kmeť

vý koncert na Bojnickom zámku. Štátny komorný orchester Žilina hral Beethovena a Zeljenku. Ako sólista vystúpil mladý čínsky klavirista Haiou Zhang, dirigoval jeden z popredných dirigentov severnej Ameriky, kanaďan Kerry Stratton. Po koncerte sa vo mne zmiešal nádherný pocit z hudobného zážitku s trochou smútku nad tým, že takýchto podujatí je tu doma strašne málo. Celkovo mám pocit, že je to s tou duševnou potravou zo strany oficiálnych kultúrnych inštitúcií v našom meste veľmi biedne. Pochybujem, že je to len záležitosť chýbajúcich peňazí, na ktorých nedostatok sa každý vyhovára. Chápem, že komerčné somariny vypredajú všetky stoličky. ◄◄ späť na obsah

Ale ide len o to? Vypredať stoličky? Kultúra na tom nikdy nebola tak, že by si na seba sama zarobila. Vždy tu boli mecenáši, ktorí ju podporovali. Pokiaľ sa majú ľudia vychovať, tak to neurobíš ani za rok, ani za tri roky. A nevychováva sa len komerciou. Myslím si, že kultúrne ustanovizne, ktoré majú peniaze od štátu, by mali ľudí vychovávať tým, že svoj záber a repertoár by mali mať veľmi široký. Keď sme začínali v Prievidzi s klasikou, prišlo len pár ľudí. Postupne si ale zvykli prísť na koncerty ku Piaristom. Nesklamali nás ani raz. Nemôžme sa vyhovárať stále len na peniaze. Nemôžme stále brať len Radošincov alebo Lúčnicu. Ľuďom treba ponúknuť i niečo iné. Keď sa v Bojniciach objaví plagát,

že bude zase Lúčnica, tak je samozrejme vypredané. Ale toto podľa mňa nie je cesta. Lúčnicu alebo Radošincov vypredá každý. Nehovorím, že je to zlé. Ale oni sú tu podľa mňa predsa na to, aby ľudí nejakým spôsobom kultúrne tvarovali. Toľko je divadiel...Len treba chodiť a hľadať a potom sem priniesť zaujímavé tituly. Zober si napríklad Kaščáka a jeho festival Pohoda. Je to najväčší festival na Slovensku a pohľad zvonku by mohol byť taký, že či tam zavolá Miška alebo Ferka, ľudia mu tam prídu. Ale to nie je pravda. Kaščák stále cestuje, hľadá, chodí, snorí po rôznych scénach. Raz je v Maďarsku, raz v Anglicku, potom objaví niekoho zaujímavého v Ostrave v nejakom zapadnutom klube. Niekto si možno povie, že Kaščák má peniaze, ale tým to nie je. On totiž na tom festivale neustále pracuje. Ale tu je to zúfalstvo, tu je to doslova zabetónované. Komercia zarába, je to o tých predaných stoličkách. Z toho mi to tak vychádza. Samozrejme, aj to treba, viem že musia byť v nejakých číslach. Ale nedá sa to robiť len ta-

kým spôsobom, že sa budem triasť, či na tom zarobím. Možno by bolo riešením, keby popri tejto „oficiálnej kultúre“ vytvorili vo svojich stánkoch priestor pre alternatívu a pritiahli tak mladých ľudí. Nemám na mysli len nárazové akcie, ale že by tu pomohli vytvoriť nejaké šťavnaté podhubie, lebo (až na pár výnimiek) je tu veľmi sucho... Ale radšej sa zastavím. Z takýchto aktivít asi veľmi kasa necinká a ja som v tomto asi dosť naivný. „Dochádzať“ na kvalitné veci stále na Stanicu do Záriečia sa nedá donekonečna. Ale obráťme list. Desať rokov si hral aktívne na husliach v žilinskom Štátnom komornom orchestri. Máš ešte dnes čas si zahrať? Ako je to s tou hudbou u teba dnes? Ako som začal robiť agentúru, prestal som aktívne hrať. Na začiatku sme na pár akciách zahrali takú dobovú muzičku, cemballo, zobcová flauta, spev, ja na husliach. Ale to bolo len príležitostne. Teraz na to vôbec nemám čas. Možnosti by aj boli. Peťo ešte hráva, občas ma volá, ale TAMASEM

Foto: Oto Kmeť (2x)

nemám na to čas ani energiu. Vieš, máme tri malé deti. Keby som išiel hrať, musel by som ísť na týždeň z domu. Tri-štyri dni sa skúša, potom je koncert. Ale to sa nedá. Spomenul si pred chvíľou Petra Vrbinčíka, svojho spolužiaka z konzervatória, terajšieho spolupracovníka a priateľa. S rodinami sa navštevujete. Zahráte si spolu? Tak súkromne si zahráme, Peter Vrbinčík, Iva Bittová, Vladimír Godár. napríklad ľudovku. Na ľudovke sme vyrastali. Keď sme študovali v Žiline, mali sme ešte s ďalšími kapela Istropolitana. Pred niekoľkými rokmarátmi kapelu Čmeliaci. Viedol ju chalan, mi sme odišli so spomínaných orchestrov ktorý je teraz riaditeľom ĽŠU v Dolnom Kua dohodli sme sa, že budeme spolupracobíne. Leoš Gajdulák. On to celé vymyslel. vať a popri tom si i zahráme. Peťo má rád Nebolo to tak dávno, keď hral Peter starú hudbu. Dal sa do kopy s Milošom Vav Bojniciach violu so Solamente naturali. lentom, ktorý hrával v Musica Aeterna. MiS Petrom sme sa po škole rozišli. Ja som loš ma dnes vlastný súbor Solamente Naostal v orchestri v Žiline a Peter išiel do turali. Keď to Peťovi čas dovolí, tak hrá viBratislavy. Hral vo Filharmónii a neskôr olu u Miloša, je veľmi šikovný muzikant. v jednom z najlepších orchestrov v bývaTakže určite vám pri vašej práci veľlom Československu, bol to orchester Cami pomáha to, že poznáte osobne ľudí z ◄◄ späť na obsah

tejto brandže, resp. prostredie. Samozrejme. Už som spomínal, že keď chceš svojou prácou ľudí trochu formovať alebo vychovávať, jednoznačne musíš vedieť, čo kupuješ a neustále musíš hľadať, čo im ponúkneš. Kultúra sa nedá robiť od stola. My tiež nemôžme donekonečna ponúkať Requiem alebo Vivaldiho Štyri ročné obdobia. I keď viem, že na Vivaldiho ľudia určite prídu. Ale veď presne o tom to je. Bol som na

koncerte Beethovena a Zeljenku, ktorý ste pripravili naposledy a bol to zážitok. Teším sa na ďalší koncert, ktorý pripravíte a nečakám, že to bude zase to isté. Keď som spomenul priateľom, že chystáte na začiatok júla dva koncerty telesa Musica Aeterna, spozorneli a už teraz sa tešia. Koncerty vážnej hudby tu chceme určite robiť. Je to vďaka tomu, že sme tým prešli, že sme vážnu hudbu aktívne hrali TAMASEM

Foto: Karol Urban

Kerry Stratton a Štátny komorný orchester Žilina, Huňadyho sála, Bojnický zámok. ◄◄ späť na obsah

TAMASEM

dlhé roky, že sa nám vážna hudba páči a vieme, že vážna hudba je dobrá vec. Veľmi nás teší, keď je spätná väzba od ľudí po koncertoch pozitívna. Preto sme radi, že to ľuďom môžeme dať. Treba ale podotknúť, že sa nám to darí hlavne vďaka podpore Ministerstva kultúry, ktoré dáva na takéto ◄◄ späť na obsah

projekty dotácie. Vieš, my sme boli na koncerte všetci, celá naša partia. Už len to, že sme sa stretli v krásnom prostredí, že sa naše dievčatá „nahodili“, že sme sa spolu dobre cítili, to stálo za to. No a ešte tá krásna hudba. Som presvedčený, že

keby bol koncert o mesiac, ideme spolu opäť. Toto tu veľmi chýba, v tej našej poondiatej Prievidzi. Ja viem, ale treba vychádzať i z reálnych vecí. Keď si uvedomíš, koľko mala Prievidza obyvateľov pred vojnou a čo potom urobili z Prievidze komunisti. Baníc-

Foto: Karol Urban

Haiou Zhang, Huňadyho sála, Bojnický zámok.

ke mesto. Nechcem sa teraz vyvyšovať alebo hrať na intelektuála, ale treba brať do úvahy i zloženie ľudí a aký je tu potenciál. Keby neboli v Bojniciach kúpele, tak máš problém na kvalitný koncert vážnej hudby dostať sto ľudí. Veď to je katastrofa. Je to v ľuďoch. Na dobrú kultúru chodia stále tí istí ľudia. Musím teraz povedať našim čitateľom, že počas rozhovoru nám stále z reproduktorov hrá jazz. Asi máš rád jazz, však? Áno. Veľmi rád ho počúvam. S hudbou veľa pracuješ. Spomínal si, že na hranie ti už veľa času neostáva. TAMASEM

Foto: Oto Kmeť

Hrávam minimálne, ale počúvať klasickú hudbu a jazz ma stále baví. Je to úžasná vec. Samozrejme, teraz mám času oveľa menej. Súvisí to s tým, že máme malé deti. A tie deti nám dajú zabrať. Príde večer, úlohy a potom, keď deti zaspia a celý dom stíchne, zaspím i ja. Ale deti sú úžasná energia, dávajú mi veľa potešenia a inšpirácie, sú pre nás s manželkou veľkou školou života. Kedysi som bol doslova fanatik do vážnej hudby. Keď som cestoval s orchestrom po svete, stále som si kupoval nahrávky a z každého zájazdu som si niečo priniesol. Mám pomerne veľký archív. Keby si mal záujem, určite ti môžem niečo požičať. ◄◄ späť na obsah

Hmmm, ďakujem. Ale spomínali sme jazz a to, že máš ku nemu blízko. Dopočul som sa, že s Petrom chystáte na začiatok júla okrem dvoch koncertov vážnej hudby i nejaké jazzové koncerty. Toto leto ponúkneme v rámci Letnej pauzy dva jazzové večery v Bojniciach na nádvorí nášho zámku. Počas dvoch večerov budú účinkovať viacerí vynikajúci muzikanti, okrem kvalitného zvuku a svetiel plánujeme malé občerstvenie, aby sme vytvorili príjemnú atmosféru jazzových koncertov v tak krásnom priestore akým je zámok Bojnice. Uvidíme, ako to ľudia príjmu a veľmi sa už na to tešíme. TAMASEM

000

PORTFÓLIO

Nerada píšem sama o sebe, pripadá mi to egocentrické. Na škole nás však nútia naučiť sa „predať“, ale neviem, či sa to niekedy naučím. V skratke: študujem divadelnú scénografiu, pozor, nie scenáristiku (často si to ľudia pletú). To znamená, že navrhujem kostýmy a scénu do divadla. Zatiaľ len školského, ale dúfam, že budúcnosť prinesie aj pracovné ponuky. Divadlo je úžasný organizmus, ja som rada, že môžem byť jeho scénografickou bunkou. Samotná scénografia nie je len o „troch rekvizitách“, ale je to zmes rôznych druhov umenia, od literatúry, histórie cez módu, krajčírstvo až po maľbu a architektúru, preto je taká čarovná. Práve maľbe sa často venujem aj mimo školy. Inšpiráciou mi je zase len divadlo, rada stvárňujem literárne a dramatické postavy, scény, atmosféry... Tak, a „predala“ som divadlo namiesto seba...

◄◄ späť na obsah

Foto: Karol Urban

michaela mokrá

TAMASEM

Scéna k rozprávke “O Peterkovi” zo zbierky od Dobšinského inšpirovaná detskými starými drevenými kockami a renesančnými drevorytinami.

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

Scéna k hre Don Juan - Molière: návrh prostredí piatich dejstiev vsadených do makety Malej scény.

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

Kostýmová realizácia podľa zadania ušiť korzet na konkrétnu osobu a na jej miery vyrobiť individuálny strih korzetu podľa barokovej módy v Holandsku. Materiál - satén, plastová výstuž.

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

Kostýmová realizácia: rokokový odev podľa predlohy nájdenej v knihe. Materiál: vlyzelín, farba natupovaná cez šablónu.

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

Predstavenie: Quattro formaggi. Premiréra: na Malej scéne. Réžia: Michaela Zakuťanská, Lukáš Brutovský, Júlia Rázsusová

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

Cyklus malieb: Kundera - Žert. Séria obrazov a imaginárnych portrétov postáv z románu Milana Kunderu. Formát A2. ◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

000

Inšpirácia maľbou zátišia z geometrických predmetov a jeho štylizovanie. Formát A2.

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

have you seen a hero today?

Text: Miroslav Kormoš, Foto: Miroslav Kormoš, Peter Pikulík

Počas dvoch dní sme mali možnosť vidieť v Prievidzi mladých ľudí v oranžovom tričku s nápisom „Have you seen a hero today?“ - „Videli ste dnes hrdinu?“. Nuž, ak ste niekoho v takom tričku videli, tak odpoveď je áno. Videli ste totiž dobrovoľníka, ktorý svoj čas a energiu venoval rôznym verejnoprospešným aktivitám bez nároku na odmenu. Jednou z týchto aktivít bolo čistenie čerešňového sadu na sídlisku Sever v Prievidzi. ◄◄ späť na obsah

Foto: Miroslav Kormoš TAMASEM

Foto: Miroslav Kormoš (2x)

Chcel by som poukázať najmä na dva prínosy tejto akcie, ako ich ja osobne vnímam. Tým prvým je samotné čistenie, pri ktorom sa účastníci nebáli ušpiniť. Tým druhým je narušenie myšlienkového stereotypu. Je ľahké chodiť medzi odpadkami a ignorovať ich, ak nás upokojuje myšlienka, že „aj tak nato každý kašle, tak prečo by som mal práve ja niečo robiť?“.

◄◄ späť na obsah

Novodobí hrdinovia v oranžových tričkách nám ukázali, že nie každý na to kašle. Že sú ľudia schopní prevziať iniciatívu a istú zodpovednosť za miesto, na ktorom žijú. Ostáva len dúfať, že to nepovedie k ďalšej stereotypnej myšlienke typu „kašlem na to, veď to niekto odmaká keď zase bude podobná akcia“.

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

Foto: Miroslav Kormoš (2x)

Do akcie „Tri dni pre hrdinov“ boli zapojení aj mladí fotografi z okresu Prievidza, ktorí dokumentovali nielen priebeh akcií, ale aj Prievidzu v jej dnešnej podobe.

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

Foto: Miroslav Kormoš (2x)

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

Foto: Miroslav Kormoš (2x)

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

Foto: Miroslav Kormoš (2x)

Foto: Peter Pikulík (2x) ◄◄ späť na obsah

TAMASEM

Foto: Peter Pikulík (3x) ◄◄ späť na obsah

TAMASEM

PORTFÓLIO

peter pikulík Aj keď tvorím pomerne krátku dobu, na fotografii ma zaujala jej nekonvenčnosť a absolútna sloboda vyjadrovania sa. Veci, osoby, nálady, ktoré by som nedokázal pomenovať slovami, môžem aspoň naznačiť na fotografii. Venujem sa najmä konceptuálnej fotografii, pri ktorej môžem úplne potlačiť realitu bežného sveta alebo ju, naopak, zvýrazniť. Farebne fotím v poslednej dobe veľmi zriedkavo. Skôr využívam výhody čierno-bielej fotky, ktorá neodvádza pozornosť od toho, čo je podstatné a čo by divákovi nemalo uniknúť. http://ivisiblesk.deviantart.com

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

000

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

000

http://invisiblesk.deviantart.com ◄◄ späť na obsah

TAMASEM

ženy očami ženy Text a foto: Katka Medľová (autorka je študentka Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK – odbor európske štúdiá)

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

macedónsko

Through their eyes (Ich očami) je projekt zaoberajúci sa problémami žien v rozvíjajúcich sa krajinách na Balkáne a Gruzínsku. Projekt zbiera údaje už tretí rok a jeho iniciátormi sú rôzne neziskové organizácie (KARAT Coalition Poland, Permaculture and Peacebuilding Center PPC Shtip, Macedonia and GenderMediaCaucasus Journalists Association from Georgia).

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

Súčasťou projektu je fotoreportáž zo Srbska a Macedónska - ženy pracujúce v domácnosti. Svojimi výrobkami si dokážu na seba zarobiť, no spoločnosť ich nevníma ako pracujúce. „Každá žena predsa doma pracuje, to nie je žiadna robota.“ To napriek tomu, že tzv. neformálna práca – kam patrí aj ľudová tvorba a pouličný predaj – tvorí až 60% HDP v Macedónsku.

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

Uživiť sa vlastnou tvorbou však nie je ľahké. Domáci takúto tvorbu neveľmi oceňujú a konkurencia je veľká – trh zaplavuje najmä lacný čínsky tovar. Najviac sa darí tým, ktorí si ako klientelu získali veľvyslancov, ktorí tieto výrobky - macedónsku ľudovú tvorbu - so sebou nosia ako dary. V jednej z dedín sú mierové zbory OSN. Tie zase sprostredkúvajú predaj do Ameriky.

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

„Tradičné macedónske výšivky“, nie vždy celkom tradičné. Dajú sa na nich nájsť rôzne výjavy, neraz i portrét Pikachu. Samozrejme stále prezentované ako tradičné macedónske výšivky.

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

srbsko

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

Nena. Všetko vyrába z použitého materiálu. Od obrázkov zo sušených rastlín až po ozdoby z plechoviek z deodorantov.

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

100

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

101

Mesto Bor, v ktorom býva, bolo počas vojny bombardované. Bála sa vychádzať von, dlhý čas doma trávila výrobou tisícky papierových ruží. Neskôr to využila v jednom zo svojich diel.

Veľká noc klope na dvere, Nena pripravuje vajíčka z rozbitých kusov skla. ◄◄ späť na obsah

TAMASEM

102

Viac info a foto na: http://balkanwomen.blogspot.com ◄◄ späť na obsah

TAMASEM

103

vyhodnotenie súťaže „nájdené rámovanie“

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

104

1. miesto Radovan Habara: V električke ◄◄ späť na obsah

TAMASEM

105

2. miesto

Andrej Chudý: Ráno si fénuje vlasy ◄◄ späť na obsah

TAMASEM

106

3. - 5. miesto

bez určenia poradia Andrej Chudý: Ukáž zúbky

Michal Jurík: Alien vs. ball

Damián Macho: Bez názvu

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

107

6. - 14. miesto

bez určenia poradia Andrej Chudý: I was never

Ivi Rébová: V práci

Andrej Chudý: Visiac na bránke

Ivi Rébová: Izba

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

108

6. - 14. miesto

bez určenia poradia Kaťa Medľová: Autom von z mesta von Kaťa Medľová: Do protismeru nepi poznaj mieru

Martini Belan: Múzeum teroru

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

109

6. - 14. miesto

bez určenia poradia Cmaro: Sacre Coeur

◄◄ späť na obsah

Petra Reitmayer: Sheltered

TAMASEM

110

a život sa sype Text a foto: Hasan Om Hadi

Uvažoval som, ako a čo napísať k tejto fotke. Fotke „A život sa sype“. Prečo by to malo byť ťažké? Pretože popravde fotka vznikla temer náhodne, zachytením momentu bežného života. Ale tak, ako fotka je zachytením okamihu, tak zážitky ktoré jej vzniku predchádzali už určite okamihom nie sú. Ako je v Indonézii typické, domy na dedinke stoja nalepené jeden vedľa druhého, najmä ak ide o rodinu. Dedko s babkou, ich deti a vnúčatá - taká dedinka v dedinke. Skolila ma choroba a donútila stráviť tu dva dni. Únava, horúčka, závrate a nechutenstvo, občas sa ohlásila zimnica. V jednom z domov býval mladý pár, ich rodičia pracovali kdesi v Saudskej Arábii. Práve neboli doma a ich ujko nebol proti. Išlo predsa o pomoc chorému, aj keď cudzincovi. Večer sme šli namiesto do kúpeľne do neďalekej rieky. Že by ma chceli vidieť celého nahého, či neskrývam niečo nekalé? Vyzimil som sa dostatočne. Neskôr k nám prišli kamaráti z ulice, no nakoľko som sa necítil dobre, nezdržali sa. Na druhý deň mi nebolo lepšie, skôr na◄◄ späť na obsah

opak. Poprosil som ich, či by som nemohol ostať ešte jeden deň, vypotiť sa, preliečiť. Privolili, avšak s upozornením, že ak by som potreboval ostať dlhšie ako dva dni, musí im to odobriť dedinský starosta. Ubezpečil som ich, že nemám v pláne byť im na obťiaž dlhšie, veď času mám málo. Vytiahol som svoju cestovnú lekárničku, ktorá opäť vzbudila veľkú pozornosť. Toľko liekov málokedy videli pokope, hlavne tak rôznorodých. Viem však, že viac ako túto chémiu potrebujem čosi iné. Živé vitamíny. Pýtam sa chalana, či nemajú citróny. Vraj nie, len na trhu. Vyťahujem bankovku akú v tej chvíli mám – 50.000,-Rupií. Podávam mu ju s prosbou, či by neskočil kúpiť kilo, na citrónový čaj. Pozerá po mne, vraj to je veľa peňazí. Odpovedám: „Nie, len ber. To je dobre. Na čo sú mi peniaze, keď nie som zdravý?!“ On sa na mňa ticho pozrie a rovnako ticho za chvíľku prináša citróny. Pýta sa ma, ako mi môže ešte pomôcť, čo pre mňa urobiť. „Ja teraz len zaleziem pod deky, potrebujem oddych a piť čaje. Budem ti veľmi vďačný, ak budem mať asi každé dve hodiny horúci citTAMASEM

111

rónový čaj.“ S úsmevom prikyvuje hlavou, nie je problém. Aj jeho mladá nevesta sa okolo nás zvŕta. Na obed sa opäť zastavuje partia kamarátov. Tentoraz už náš spo-

◄◄ späť na obsah

ločný rozhovor trvá dlhšie. Rozpisovať sa o všetkom je nemožné. Bolo by to ako písať o týždňových zážitkoch z ciest, presnejšie zo života. Predovšetkým padlo veľa slov na tému choroby, prírodné lieky. V tej chvíli moja hlavná téma. Celý deň mám pri hlave horúci citrónový čaj. Ja všetko čo vypijem okamžite vypotím do deky. Síce vydržať zakrytý pri vonkajšej teplote vysoko cez 30 stupňov je ťažké, ale nutné. Večer, keď mi je už lepšie, stretávame sa vonku. Predsa len, slnko už tak nepraží, ja sa cítim lepšie. Susedia, dedko s babkou, deti sa chcú tiež stretnúť. Pozvú ma do ich domčeku, ukázať ako tam majú zariadené. Ponúknu ma nejakou ich farebnou sladkou dobrotou, za ktorou sa deti idú zabiť. Za taký krátky čas sa z nás stáva skoro jedna rodina. A to som väčšinu času strávil pod dekami. Vedia už o mne všetko, čo sme sa bavili s kamarátmi. Informácie sa šíria rýchlosťou blesku. Na druhý deň sa balím. Musím ísť. Aj preto, aby nemali toľko starostí so mnou. Na moje prekvapenie však naliehajú, aby som len ostal, že ani za starostom chodiť nemu-

síme. Usmievam sa, svojsky, očami. „Ďakujem, no čas ma tlačí, musím. Už sa cítim lepšie.“ Ten prvý dôvod je pravdou, druhý až tak veľmi nie. Na dvore si ešte urobíme spoločnú fotku na pamiatku. Po rozlúčení so všetkými prichádza okamih tejto fotky. Babka vyťahuje ryžu, bambusovú misu a začína ju na vetre zbavovať pliev. Dedko sedí v okne a hľadí na ňu. Keď moje oči zbadajú tento výjav, viem čo treba robiť. Môj vreckový kompakt nebalím. Poprosím o možnosť fotiť, na čo vôbec nenamietajú. Svetlo je ranné, dúfam že obraz dobre do fotky uložím. Jeden - dva cvaky, ešte raz ďakujem, lúčim sa, odchádzam. Po krátkom čase ma na motorkách dobieha kamarát opatrovateľ aj s partiou. Vraj ma kus zvezú. Síce namietam, no v duchu som aj rád. Po asi 20km zastavujeme na jednom z kopcov. Konečná pre všetkých. Všetko by bolo prirodzené, nebyť záverečného silného a zvláštneho momentu. Pri lúčení sa s mojim kamarátom opatrovateľom, ten si kľaká na kolená a nečakane mi bozká ruky. „Ďakujem, ďakujem za všetko. Veľa šťastia na ceste.

Hasan Om Hadi http://www.hasan.estranky.cz/

Hasanove príbeh z ciest a príbehy ľudí, ktorých na nich spoznal si môžete prečítať v jeho knihe „Čo som hľadal a koho som našiel“, ktorú si môžete objednať: na telefónnom čísle: 00421-46-5411729 alebo e-mailom: hasan.omhadi@gmail.com

Keby si šiel okolo, vrátil sa k nám, budeme len šťastní.“ Ďakuje on mne, nie ja jemu. Ani som svoju ruku z jeho vytiahnuť nestihol. Tento moment bol, je pre mňa veľmi silný a doteraz mi pri ňom visí veľký otáznik. Otáznik „prečo?“. A život sa sype ďalej... TAMASEM

112

lačho džives (Dobrý deň!)

Text: Mária Melicherčíková, Miroslav Kormoš (úvodný text) Foto: Mária Melicherčíková

Európa má mnoho podôb a prívlastkov. Je bohatá, je moderná. Je aj chudobná? Čo je chudoba? Sú ľudia chudobní preto, že urobili niečo nesprávne? Presne tieto otázky si kládli na univerzite v Regensburgu, keď vyhlasovali medzinárodnú súťaž s názvom „Abgestempelt“ - „Odpísaní“. A čo Slovensko? Vo svojej podstate spokojná krajina v porovnaní s mnohými inými. To, či a čím sme bohatí alebo chudobní, je iste téma na dlhšie zamyslenie sa. Isté je, že sme bohatí na ľudí s dobrým okom fotografa. Dokazuje to aj fakt, že túto medzinárodnú súťaž vyhrala fotografka z Prievidze, Majka Melicherčíková. (mk)

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

113

Polepený fotoaparát, v taške doklady, mobil, drobné, pero, zápisník a prostriedok na dezinfekciu. Odchádzam z bezpečia svojho sveta, stien, rodiny. V hlave prázdno, žiadne predstavy. Okolo hlavy preletí slovo, kameň. Skry sa a nevyliezaj, zamkni, postav múr – otravuje niekto. Nerada preliezam múry, tak ho nepostavím. Okrem iného - ani nevidno cezeň a keďže som zvedavá ženská... Sú iní. Alebo my? Naše spoločné zbližovania, alebo aspoň približovania sú také, ako my. Ustráchané, netrpezlivé, ukričané, cholerické, apatické, boľavé, ale i milé, pokojné, láskavé. Najhoršie sú tie, keď máme predstavy, ako to má vyzerať, a na druhej strane myslia inak. A tak sa učíme si rozumieť, tolerovať sa a aspoň trošku chápať. ◄◄ späť na obsah

Odchádzam od nich znovu o niečo bohatšia. V hlave, v srdci a na karte vo foťáku. Veľmi som uvažovala, či sa zapojiť do medzinárodnej súťaže Regensburgskej univerzity „Abgestempelt“, vyhlásenej v rámci Roka boja proti chudobe. Nie som zástancom trhákových fotografií štýlu paparazzi. Po mojom rozhodnutí som sa o výbere radila s blízkymi, ale aj s kolegyňou, ktorá pozná terén, kde sa pohybujem a zavážili aj moje názory o Rómoch a cigánoch. Fotografie sa nakoniec umiestnili na 1. mieste. Je v nich život širšej rodiny pastiera kráv v provizórnom bývaní počas leta pri kravíne, ďalej od dediny. Preto tá ich neviazanosť a spokojnosť - dva mesiace bez obmedzení čímkoľvek a kýmkoľvek. TAMASEM

000

víťazné fotografie súťaže Abgestempelt

Vitajte v našom letnom dome. ◄◄ späť na obsah

TAMASEM

115

víťazné fotografie súťaže Abgestempelt

Deti sú naše šťastie. ◄◄ späť na obsah

TAMASEM

116

víťazné fotografie súťaže Abgestempelt

Malý veľký kráľ. ◄◄ späť na obsah

TAMASEM

117

víťazné fotografie súťaže Abgestempelt

...a vráťte sa knám. ◄◄ späť na obsah

TAMASEM

118

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

119

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

120

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

121

no neutop sa v tých očiach...

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

122

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

123

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

124

ars preuge

Text: Miroslav Kormoš Foto: Miroslav Kormoš, Karol Urban

Foto: Miroslav Kormoš

Ars Preuge je združenie, ktoré vzniklo v októbri 2009. Jeho jadrom sú zakladajúci členovia Tomáš Pekár a Veronika Ľahká. Snažia sa vyplniť prázdny kultúrny priestor, ktorý existujúce inštitúcie nevypĺňajú dostatočne - predovšetkým v oblasti výtvarného umenia a literatúry. Chceli vytvoriť niečo, vďaka čomu by sa už nemuseli sťažovať. Skúsiť vytvoriť také podmienky, aby ľudia so záujmom o umenie nemuseli za niečím novým tvorivým stále cestovať do Bratislavy alebo Banskej Bystrice.

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

125

Foto: Miroslav Kormoš (2x)

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

126

Foto: Miroslav Kormoš (2x)

Foto: Karol Urban

„Zrekonštruovali sme podkrovný priestor, vymenili podlahu, zútulnili a prerobili nielen na ateliér, ale aj na miesto, kde sa ľudia so záujmom o umenie môžu stretávať. Najväčšiu zásluhu na terajšej podobe má Tomáš, ktorý sa nenechal odradiť ani skepticizmom okolia, ani neústretovosťou zo strany mesta.“ ◄◄ späť na obsah

TAMASEM

127

Foto: Miroslav Kormoš (3x)

V ateliéri však bude priestor nielen pre výtvarné umenie. Literárne čítačky, projekcie filmovej tvorby, menšie akustické hudobné vystúpenia, diskusie...

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

128

Foto: Miroslav Kormoš

Ako sa hovorí - niet nad empirický zážitok. Ateliér Ars Preuge v Prievidzi je pre Vás všetkých otvorený utorok a štvrtok 15:00 – 19:00, sobota 14:00 – 19:00. Nájdete ho na ulici Matice Slovenskej, v podkroví budovy vedľa gymnázia.

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

129

fotosúťaž Téma: Proti pravidlám O téme: Väčšina pravidiel fotografie pochádza z maliarskeho remesla. Tam sa uplatňovali pravidlá zlatého rezu, rôznych kompozícii a emocionálne dopady na diváka. Prvé zmienky o farebnom vnímaní a harmónii farieb pochádzajú už z čias Leonarda da Vinciho. A potom ďalšie pravidlá. Pri fotografovaní ľudí treba obzvlášť dávať pozor. Napríklad „Nefotiť portréty takým či onakým objektívom!“ Samozrejme netreba zabúdať na obsahovú stránku veci. Tam je podobne ako pri formálnej stránke rozmanitosť obrovská, počínajúc oficiálnymi pravidlami spoločnosti akými sú napríklad zákony, až po morálne zásady, ktoré sú síce ovplyvňované spoločnosťou, no každý človek ich má jedinečné...

Vašou úlohou bude porušiť tieto pravidlá. Interpretácia je čisto na vás. Skúste na chvíľku zmeniť vaše zvyklosti a skúsiť to inak. Možno z toho vznikne niečo výnimočné... Vybrané fotopráce budú odprezentované a víťaz vyhlásený v nasledujúcom čísle TAMaSEM. Fotografie zasielajte na adresu redakcia.tamasem@gmail.com vo formáte JPEG, rozmery: 1000 px dlhšia strana s názvom vo forme meno_autora-nazov_fotografie.jpg

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

130

TAMASEM Na tvorbe tohto čísla sa podieľali: redakcia TAMASEM Milan Kollár Karol Urban Miroslav Kormoš spolupracovníci a dopisovatelia Hasan Om Hadi Milan Šturcel Fotografia na obálke: Karol Urban www.tamasem.sk

◄◄ späť na obsah

TAMASEM

131