TAMASEM
09/2009
obsah 3 MiMiKa naše fotky pre Vás
29 Románske kostolíky reportáž
◄◄ späť na obsah
7 Peter Lamata portfólio
43 Bomo a jeho strnulé ruky príbeh fotografie
19 Snenie v rajskej záhrade sympózium
21
22
Divadlo na doske reportáž
Katka Súkeníková rozhovor
55
59
45 Samuel Ondrejka portfólio
Zombiewalk reportáž
Ľudové tance reportáž
TAMASEM
02
M P AI M G II N K A
Milan Kollár: Bez názvu ◄◄ späť na obsah
TAMASEM
03
M I M I K A
Karol Urban: „kill your idol“ 2009 ◄◄ späť na obsah
TAMASEM
04
M I M I K A
Milan Šturcel: Atraktívne kamašle ◄◄ späť na obsah
TAMASEM
05
M I M I K A
Miroslav Kormoš: S pohľadnicou od Helmuta ◄◄ späť na obsah
TAMASEM
06
P O R T F O L I O
Peter Lamata nar. 1969, Zvolen
Žijem v Bratislave a občas nazriem niekam inam. Fotím amatérsky a venujem sa street photo. Uprednostňujem čiernobielu fotku a mám rád obrázky, ktoré majú v sebe niečo ako znehybnenie neopakovateľného momentu. K tomu kúsok krehkosti jeho atmosféry... A dušu. Moje fotky nájdete na mojom webe www.peterlamata.eu a na http://anjelicek.deviantart.com/ (kde je toho mnohokrát viac ako na vlastnej stránke ;-)). Nie som človekom mnohých slov, a preto viac o mne v obrázkoch... :-)
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
07
P O R T F O L I O
◄◄ späť na obsah
–
P E T E R
L A M A T A
TAMASEM
08
P O R T F O L I O
◄◄ späť na obsah
–
P E T E R
L A M A T A
TAMASEM
09
P O R T F O L I O
◄◄ späť na obsah
–
P E T E R
L A M A T A
TAMASEM
10
P O R T F O L I O
◄◄ späť na obsah
–
P E T E R
L A M A T A
TAMASEM
11
P O R T F O L I O
◄◄ späť na obsah
–
P E T E R
L A M A T A
TAMASEM
12
P O R T F O L I O
◄◄ späť na obsah
–
P E T E R
L A M A T A
TAMASEM
13
P O R T F O L I O
◄◄ späť na obsah
–
P E T E R
L A M A T A
TAMASEM
14
P O R T F O L I O
◄◄ späť na obsah
–
P E T E R
L A M A T A
TAMASEM
15
P O R T F O L I O
◄◄ späť na obsah
–
P E T E R
L A M A T A
TAMASEM
16
P O R T F O L I O
◄◄ späť na obsah
–
P E T E R
L A M A T A
TAMASEM
17
P O R T F O L I O
◄◄ späť na obsah
–
P E T E R
L A M A T A
TAMASEM
18
S Y M P Ó Z I U M
Snenie v Rajskej záhrade Veronika Ľahká
◄◄ späť na obsah
tí ako prednáškového, koncertného priestoru. OBJAVITEĽSKÁ CESTA BOJNICKOU HISTÓRIOU je prezentáciou menej známych, no významných kultúrnych a historických pamiatok a lokalít v Bojniciach, ako mestské hradby s mýtnicou, romantická brána v bažantnici, stĺp kamenárskeho cechu a iné. Práve tieto míľniky bojnickej histórie by mali tvoriť pripravovanú Objaviteľskú mapu a vytvoriť tak novú „objaviteľskú cestu bojnickou históriou“. RAJSKÉ DNI, ktoré sú živou zmesou koncertov, workshopov, vernisáží, prednášok. Program je pestrý. Už len aby si babie leto vybralo ako najvhodneší termín svojho nástupu 24.- 26.9.2009 a ľudia neostali frflať z tepla domovov, že sa v Bojniciach a Prievidzi nič nedeje. Každopádne nás čaká neobyčajná oslava umenia.
Foto: Karol Urban
Snenie v Rajskej záhrade je projektom, ktorého základy sme položili minulý rok realizáciou expozície exteriérovej sochy v priestore Rajskej záhrady v Bojniciach, tvorivým workshopom a koncertom opernej speváčky Andrey Kristal Dudášovej v kostole sv. Martina. Hlavným cieľom akcie bolo zviditeľniť unikátny priestor Rajskej záhrady a vniesť medzi stredoveké múry kúsok života. Duch minuloročného „Snenia“ pretrval a prerástol do oficiálneho projektu „Snenie v Rajskej záhrade“, ktorého cieľom je prezentovať menej známe až neznáme historické fenomény Bojníc a spájať ich so súčasnými formami umenia. Snenie v Rajskej záhrade má tri časti: SNENIE V ZÁHRADNEJ GALÉRII predstavuje snahu o vytvorenie stálej expozície exteriérovej sochy v priestoroch Rajskej záhrady a zároveň v jej využi-
TAMASEM
000
S Y M P Ó Z I U M
PROGRAM 2 4 . 9 . 2 0 0 9 : G a l é r i a Ve l v e t
10:00 otvorenie sympózia Rajské dni 18:00 Vernisáž – Stanislav Harangozo – Tajomstvo pastelu
25. 9. 2009: Rajská záhrada
18:00 Prednáška – PhDr. Pavel Dvořák - Stratený svet mamutov Pozorovanie oblohy s astronómami z hvezdárne Hlohovec Nočná prehliadka Prepoštskej jaskyne
26. 9. 2009: Klub Dobrá Víla 18:00 Vernisáž diel sympózia „Rajské dni Koncerty: Jakub Rizman – harfa skupina Blamáž – klezmer skupina EA – nujazz Pozorovanie oblohy s astronómami z hvezdárne Hlohovec
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
20
divadlo na doske Text a foto: Miroslav Kormoš
Základy divadla položila partia hercov z bývalého divadla Shanti. Mali chuť robiť niečo neoficiálne, pre radosť z hrania, neobmedzovať sa. Začali robiť projekty poloprofesionálneho divadla. Cieľom bolo doniesť divadelné predstavenia tam, kde nemajú podmienky aby si pozvali profesionálne divadlo. Hrávajú po malých dedinkách, pre deti a plánujú aj predstavenia pre študentov. Od ochotníckeho divadla sa odlišujú úplne iným prístupom, súbor je vedený profesionálnymi hercami a je tu snaha profesionalizovať aj ostatných hercov. Divadlo na doske má dve pôsobiská v Prešove a v Prievidzi.
◄◄ späť na obsah
V Prešove hrajú, okrem iných, predstavenie „Rozprávka o fúzatej Snehulienke“ - kde sa do hry aktívne zapájajú diváci - deti, ktoré hrajú trpaslíkov. Všetky ostatné postavy, vrátane ženských, hrajú muži. Je to rozprávka plná zaujmavých nápadov s množstvom humoru, so živou hudbou a s prvkami klauniády. My sme divadlo na doske zastihli pri skúšaní hry „Rozprávkový vláčik“, kabaretu pre deti, kde sa stretávajú rôzne rozprávkové príbehy na spoločnej vlakovej stanici. Hra je prispôsobená pre malé priestory, preto je možné hrať ju priamo na školách. Viac na http://nadoske.webnode.sk/
TAMASEM
21
R O Z H O V O R
Katka Súkeníková Text a foto: Karol Urban
spolu s Jurajom Jaškom vytvárajú Bábkové divadlo dvoch. Vo svojej dramaturgii sa zameriavajú na detského diváka. Pravidelne sa zúčastňujú okresných, krajských a celoslovenských prehliadok ochotníckych divadelných súborov hrajúcich pre deti a divadelných festivalov rôznych žánrov: Divadelná jar Jána Roháča, Kremnické gagy, Bábkarská Bystrica, Mikulášsky Gašparko. Naštudovali divadelné predstavenia : Rozprávky z kufra, O chlapčekovi Palčekovi, Mačka a čert, Bogynky alebo o čom ľudia na Zamagurí neradi rozprávajú, Zlatá priadka, Letí letí, Ateliér majstra Kuba. V čase nášho rozhovoru mala druhá polovica súboru, Juraj Jaško, zdravotné problémy, preto sme sa stretli len s Katkou (v záhrade za jej domom v Novákoch). Naposledy som vás videl v júli, kedy ste sa zapojili do projektu tvorivých dielní Prázdniny vo Vyšehradnom, ktoré organizuje Rasťo Haronik so svojimi ľuďmi, s vašou ukážkou výroby bábok. Vyrábali sme bábky jednoduchou technológiou z papiera, z papierových roličiek, textilu , silonových pančúch, bavlniek. Je to veľmi jednoduché, deti si vlastne za hodinku vytvoria ◄◄ späť na obsah
vlastnú bábku. Nám sa osvedčila výroba koníkov, lebo je to veľmi hravá bábka, zvlášť pre chlapcov, lebo si na nich potom môžu cválať. Po tejto dielni ste potom v Kultúrnom dome hrali predstavenie Ateliér majstra Kuba. Hrala si s Jurajom Jaškom, s ktorým vytvárate Bábkové divadlo dvoch. S Jurkom už spolu hráme asi dvadsaťdva rokov, začínali sme TAMASEM
22
R O Z H O V O R
v Novákoch, v súbore Hrčka. Jurko tam pôsobil už dlhšie, ja som tam pôsobila ako režisérka a vedúca súboru desať rokov. V deväťdesiatom piatom súbor zanikol, ľudia poodchádzali za prácou a do škôl. S Jurajom sme dali do kopy dvojicu, lebo bola požiadavka z materských a základných škôl na bábkové divadlo a naša vízia a dramaturgický zámer bol vždy hrať pre detského diváka. Tak hráme s bábkami, ktoré si sami vyrábame. Hrávame s klasický◄◄ späť na obsah
mi spodovými bábkami, hrali sme i s marionetami a hráme i s materiálom dennej potreby, napr. so záclonou, s kalendárom, s metrom, s vidličkami, s tanierom, s utierkou, s prírodninami, so zeleninou a ovocím. To s čím hráme, závisí od konkrétnej hry, samozrejme, aby to bolo zmysluplné. S tou zeleninou hrám Princeznú na hrášku, Mechúrika Koščúrika od Pavla Dobšinského hrám s papierom a s papierovými vrecúškami. Jurko so mnou vystupuje, robí pesničky. Vymýšľame obaja, v tom sme zohratí. Vyzerá to tak, že keď jeden vymýšľa, druhý mu do toho kibicuje. Buď sa hrá nejaká Jurkova vec, ktorú napíše alebo zdramatizuje nejakú poviedku, ktorá ho zaujala. Vieme na to vymyslieť pohyb, bábky, hudbu robí Juraj. Hrá na flautu, na gitaru a ja tak akurát na nervy. Tvoje začiatky s divadlom boli už na strednej škole v Kremnici alebo Ťa to chytilo až neskôr?
–
Úplné začiatky s divadlom boli doma, v Bystričanoch, lebo môj ocko bol ochotnícky herec. Počas štúdia v Kremnici sme chodievali na predstavenia slávneho Divadielka v podzemí Labyrint. Prvú bábku som si vytvorila v tomto období , bola to bábka z polystyrénových plavákov zo splachovača. Ja som sa ako dieťa s bábikami veľmi nehrávala, mňa vždy zaujímali fľašky z liekov, to boli moje princezné, králi a draci. Papierové divadlo, ktoré robím teraz , vychádza z toho, že ako decká sme sa hrávali s papierom, vyrábali papierové halušky, neviem, či poznáš tú hru...Pôvodným povolaním som rytec, plošné a plastické rytie kovov, som manuálne zručnejšia v pílení, vŕtaní, mala by som vedieť vyrezávať a občas si to pripomeniem, keď treba vyrezať bábku, ale je to dosť namáhavá práca a občas pri tom vznikajú i mozole. Teraz vyrábam bábky z papiera rôznymi technológia-
K A T K A
S Ú K E N Í K O V Á
mi, či už je to varený papier alebo papier zmiešaný s tapetovým lepidlom. Mňa pri bábkach nezaujíma len to samotné predstavenie, ale vo veľkej miere i ich výroba a spôsob ako sa ku bábke dopracujem. Spomínala si, že najčastejšie hrávate pre deti v materských školách , ale i pre deti v iných sociálnych zariadeniach, kde sú i mentálne postihnuté deti. Na tom vašom
TAMASEM
000
R O Z H O V O R
–
predstavení vo Vyšehradnom som videl, ako ste deti totálne odosobnili od reality a úplne ste ich vtiahli do svojho predstavenia. Toto je asi to, čo vás na tom najviac zaujíma, ten záujem detí o jednoduché príbehy . Mne sa na tých bábkach páči to, že sú to náznakové veci, že dokážeš z nejakého kusa dreva vytvoriť pre dieťa ilúziu nejakej postavičky. Počul som, že ste mali veľký úspech s Rozprávkami z kufra. Rozprávky z kufra sú zložené z krátkych rozprávok. Dieťa dokáže udržať pozornosť desať -dvadsať minút, musíme dávať pozor na to, koľko to dieťa vládze vnímať. Naše predstavenia sú hlavne interaktívne, deti aktívne zapájame do predstavenia a keď sa to podarí , môžeme hrať i hodinku. Rozprávky z kufra sú založené na tom , aby sa i deti mohli bábky dotknúť, z kufra si môžu deti tie bábky „vykúzliť“ a rozhodnúť sa, ktorá rozprávka sa bude hrať. V ◄◄ späť na obsah
K A T K A
S Ú K E N Í K O V Á
Rozprávke o vlkovi sú na scéne dve deti a oni rozhodujú, či vlka dajú zajačikovi do vreca alebo ho pustia na slobodu. Veľakrát i nás prekvapí, čo si deti vymyslia. Niekedy by si chceli toho vlka zobrať domov a chovať ho na záhrade i napriek tomu, že chcel ten vlk zožrať niektorého z nich. V tomto je to zaujímavé. Pre mňa bábkové divadlo nespĺňa len tú estetizujúcu funkciu typu „poď sem, ukážem ti niečo pekné“, ale deti oslovujeme spôsobom ty si tu a ja som tu, môžeme sa spolu rozprávať, môžeme byť kamaráti a je úplne jedno ako vyzeráme, či som veľký, malý, ale hlavne ide o to porozumenie. Často hrávame pre decká v Centrách sociálnej pomoci, robíme s nimi i tvorivé dielne. Keď spolu hráme divadlo, nie je to založené na tom, aby perfektne odohrali, ale aby našli ten spôsob ako to zahrať. Nemusia sa učiť siahodlhé texty, môže to byť minimalisticTAMASEM
24
R O Z H O V O R
ké, náznakové kostýmovanie a štylizovaný pohyb. Tieto deti, keď zistia, čo dokázali, sú na seba veľmi pyšné a chcú v tom pokračovať. Toto sa mi na tom veľmi páči a v tomto si i s Jurajom veľmi rozumieme. Tento spôsob hrania, resp. trávenia voľného času nás oboch veľmi baví. Teraz mi napadlo , že vlastne na tých prestaveniach určite zažívate, ako sa hovorí na Slovensku – reality show, i z inej stránky... ◄◄ späť na obsah
No, niekedy nás ten divák prekvapí svojou reakciou, my improvizujeme, ale i keď improvizuješ, musíš mať pripravené aspoň dve-tri varianty, júúúúj, ale niekedy je i päť- šesť málo. Napríklad to predstavenie, ktoré si videl vo Vyšehradnom, to sme hrali spolu prvýkrát. Bolo to tam poznať? Nie. Tiež tam vznikli situácie, ktoré sme nemali naplánované, scény, ktoré sme nemali nacvičené a ešte nikdy ako herec-
–
kí partneri sme si ich medzi sebou nepovedali a pre nás to bola nová situácia. No? Všimol si si to? A keď si si to nevšimol, tak to bolo dobre. Spomínala si, že vytváraš bábky rôznymi technikami, ktoré učíš i decká alebo tvojich kolegov na tvorivých dielňach, ktoré organizujete v Regionálnom kultúrnom centre. Teraz robíme školenie akreditované Ministerstvom školstva, Zahrajte sa s nami, je to
K A T K A
S Ú K E N Í K O V Á
pre pedagógov, trvá to jedenásť mesiacov so záverečnou skúškou. Jedeným z tých učebných okruhov je i výroba bábok, práca s bábkou, animovanie predmetu, práca s rekvizitou, tvorba textu a následného spracovania na javisku. Tvorivé dielne som robila i na Scénickej žatve v Martine, to bolo pre dospelých, potom na celoslovenskej prehliadke detskej dramatickej tvorivosti Zlatá priadka v Šali. Ako to vyzerá na tvorivej TAMASEM
25
R O Z H O V O R
dielni výroby bábok, keď učíš dospelých? Väčšinou sú to ľudia, ktorí v živote nerobili niečo podobné, niekedy sa mi stáva, že sú úplne šokovaní a tvrdia, že to nevedia. Ale ja slovo „neviem“ nepoznám a vtedy poviem : „Sadni si a pozeraj sa a potom zistíš, že všetko vieš, len to treba vyskúšať...“ Všetko sa dá. Na tvorivých dielňach s deťmi je to iné, tam vládne detská spontánnosť, deti musia všetko vyskúšať, deti nezabudli sní-
◄◄ späť na obsah
vať, hrajú sa, ten strom sa v ich fantázii mení na kadečo, na princeznú , na príšeru. Aké sú následky týchto tvorivých dielní, semienko ste zasiali a vidíte, či tá rastlinka rastie? Áno, robili sme dielňu na Orave, tam viem, že súbor nejaké veci využil, to isté platí i pre súbor z Levíc. Ale myslím si, že výsledok sa nedá vidieť hneď. To máš to isté ako s vlastnými deťmi, snažíš sa ich vychovávať dobre, ale nevidíš hneď, či
–
si ich dobre vychoval. Tie dielne sú drobná pedagogická činnosť vyžadujúca veľa trpezlivosti. Musíš len veriť, že všetko to dobré, čo si im chcel odovzdať, raz zužitkujú vo svoj prospech. Vráťme sa ešte k Jurajovi Jaškovi. Spomínala si, že hráva už i so svojou vnučkou. Jurko založil Divadielko z Prievidze, kde hrá so svojou vnučkou Dominikou, je to čierne divadlo. Hrali na celoslovenskej prehliadke Mikulášsky Gašparko v Liptovskom Mikuláši , tam robil aj dielňu. To divadlo bolo trojgeneračné, lebo tam potreboval troch ľudí, takže Jurko tam hral spolu s dcérou i vnučkou. Viem , že Dominika úplne zbožňuje svojho dedka, Jura Jašku a niekedy účinkuje i s nami, voláme sa síce Bábkové divadlo dvoch, ale niekedy hráme viacerí. Hrali tu už Jurajove dcéry, jeho vnučka a pomáhali už i moje deti. Čo máte teraz nové, na čom
K A T K A
S Ú K E N Í K O V Á
aktuálne pracujete? Po štrnástich rokoch sa zase začali stretávať v Novákoch bývalí členovia súboru Hrčka. Stretávame sa každý pondelok, teraz sú síce divadelné prázdniny , ale stretávame sa u mňa na dvore a vyrábame bábky pre predstavenie, ktorého premiéra by mala byť v novembri v Novákoch a bude sa to volať O troch hudcoch a vetre. Kto to napísal? Napísal to pán Šimko zo Spiša. Hra bola ocenená v súťaži divadelných hier pre deti a mládež Artur, ktorú vyhlasuje Bábkové divadlo Žilina. V tejto hre bude zaujímavá hudba, mali by tam zaznieť gajdy, fujara, píšťala, nástroje, ktoré sú vlastné našej krajine. Ako to bude vyzerať, to ti teraz ešte neviem povedať, v tejto fáze je dôležité vyrobiť bábky, vymyslieť spôsob..., veď na javisku to uvidíme. Čo sa týka spolupráce s kolegami v rámci Slovenska, ako to vyzerá? Stretávate sa? RoTAMASEM
26
R O Z H O V O R
◄◄ späť na obsah
–
K A T K A
S Ú K E N Í K O V Á
TAMASEM
27
R O Z H O V O R
bíte niečo i spoločne? Stretávame sa na prehliadkach. Nás amatérskych bábkarov nie je veľa. Bol medzi nami i Tono Anderle, najväčší slovenský bábkar, ktorý bol môj veľký vzor a potom sa stal od deväťdesiatych rokov profesionálom a šíril meno tradičného kočovného bábkového divadla, takisto v Košiciach Tomáš Placzký, ktorý je už tiež profesionál. Na tých prehliadkach sa navzájom od seba učíme, ale i spolupracujeme. Juro Jaško spolupracuje s Bábkovým divadlom ◄◄ späť na obsah
zo Spišského hradu, kde navrhuje bábky a skladá i hudobné vstupy, či už je to pre toto divadielko alebo pre divadlo s ktorým robí Iveta Liptáková v Spišskej Novej Vsi, spolupracoval i so súborom v Liptovskom Mikuláši. Ja spolupracujem so ZUŠ v Kremnici. Tá spolupráca súvisí s tým, že s istými ľuďmi rozumieš a hlavne, že sa chceš niečo nové naučiť. My keď niekde cestujeme, tak prespíme u kamarátov, divadelníkov alebo keď majú vystúpenie tu, tak
–
prespia u mňa alebo u Jura v Prievidzi, sme taká veľká rodina. Viem si predstaviť, že toho asi veľmi veľa nenaspíte, keď sa takto stretnete a určite do svitania klábosíte o bábkach a divadle... Je to spojené s tým, že sa niečo rozoberá, pokreslia sa nejaké návrhy, povymýšľa sa nejaká dramaturgia A čo nejaké prehliadky divadelných súborov, kde ich môžeme vidieť? V Regionálnom kultúrnom centre mám na starosti divadlo, takže s tým pracujem. Pripravujem prehliadky a z toho dôvodu musím poznať súbory. V tomto mám veľkú oporu v Jurovi Jaškovi a Vierke Marsinovej, ktorí sú členovia môjho „poradného zboru“ a vedia mi veľmi dobre poradiť. To znamená, že ti pomôžu i s dramaturgiou týchto prehliadok? Samozrejme. Kedy budeme môcť vidieť
K A T K A
S Ú K E N Í K O V Á
najbližšie nejakú prehliadku? V marci bude opäť v Nitrianskom Pravne Divadelná jar Jána Roháča (koná sa každé dva roky, treba to využiť – pozn. autora J) Je to tematická prehliadka venovaná zábavnému divadlu. Prebieha v hoteli Vyšehrad, kde máme výborné podmienky. Kultúrny dom v Nitrianskom Pravne je v dezolátnom stave, tam sa hrať nedá. Ale predstavenia sme dali i do Tužiny a Vyšehradného. Tento model by sme chceli zachovať. No a teraz sa stalo niečo úžasné. Katka začala odbiehať do pivnice a vynáša na dvor v kufroch bábky, som doslova ako v panoptiku. Okolo mňa je plný trávnik bábok... Pretože bábky milujem, cítim sa ako v raji... Okolo mňa leží história. O každej bábke mi Katka začala rozprávať jej príbeh, ale to už sem nemôžem písať, nie je na to priestor, Miro by mi to už do časopisu určite nedal J. TAMASEM
28
R E P O R T Á Ž
románske kostolíky Text a foto: Karol Urban
Na začiatku bola pomerne horlivá debata vo štvorici o tom, ako prehliadame kultúrne pamiatky v našom okolí a ani si neuvedomujeme, čo hodnotné máme v chotári a kúsok za jeho hranicami. Bavili sme sa o románskej architektúre a starých kostolíkoch, ktoré sa z tohto obdobia zachovali v pôvodnej alebo takmer pôvodnej, ešte neprestavanej podobe. Nie je ich veľa, ale ani málo. Pri štvrtej fľaške vína sa zrodil plán na trojdňový výlet. Nechceme vás zasypať informáciami, letopočtami, odbornými výrazmi, ale prostredníctvom pár fotografií vám dať možnosť pozrieť sa na tie miesta, ktoré sme s mojimi priateľmi navštívili. Ak vás to zaujme, informácie nájdete na http://www.apsida.sk Možno tie miesta i sami navštívite. Stojí to za to.
Časť prvá : Ilija Kalinčiakovo Kostoľany pod Tribečom Dražovce Veľký Klíž - Klížske Hradište TAMASEM
29
R E P O R T Á Ž Ilija, Kostol sv.Egídia, polovica 13. storočia
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
30
R E P O R T Á Ž
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
31
R E P O R T Á Ž
Kalinčiakovo (patrocínium sa nezachovalo), polovica 12.storočia
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
32
R E P O R T Á Ž
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
33
R E P O R T Á Ž
Kostoľany pod Tribečom, Kostol sv. Juraja, koniec 10. storočia ◄◄ späť na obsah
TAMASEM
000
R E P O R T Á Ž
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
35
P A G I N A
Dražovce, Kostol sv.Michala archanjela, polovica 11.storočia ◄◄ späť na obsah
TAMASEM
000
R E P O R T Á Ž
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
37
R E P O R T Á Ž
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
38
R E P O R T Á Ž
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
39
P A G I N A Veľký Klíž – Klížske Hradište, Kostol sv.Michala, 12. storočie
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
000
R E P O R T Á Ž
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
41
R E P O R T Á Ž
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
42
P R Í B E H
F O T O G R A F I E
bomo a jeho strnulé ruky Text a foto: Hasan Om Hadi
Na úvod by som mal asi vysvetliť, kto je vlastne ten „bomo“. V malajzijskom jazyku je to čosi ako dedinský starosta, šaman, hlava osady. Je to najdôležitejší človek v osade, väčšinou je aj najstarší v osade, no nie je to vždy pravidlom. Hlavne musí mať potrebné vedomosti, ľudské kvality a liečiteľské schopnosti. Domorodci si stále, napriek kontaktu s „civilizáciou“, udržiavajú svoje tradície. Čím hlbšie sa človek vnára do džungle, tým je to silnejšie, výraznejšie. No v okrajových častiach lesa, v osadách kde je už zavedená elektrina (niekde je dokonca malá ambulancia, či obchodík), už na šamanizmus pomaly zabúdajú. V tomto prípade to však bolo naopak. O osadách hlbšie v džungli som sa dozvedel od svojich veľmi dobrých priateľov, tiež ◄◄ späť na obsah
domorodcov. Ich dedinka už síce dosť pričuchla k civilizácii, no tí starší stále spomínajú. Cesta k osadám trvá na motorke čosi cez dve hodiny. Nakoľko práve nik nešiel tým smerom, naštartoval som svoje topánky. Čím skôr, tým lepšie. Kráčať vlhkou džungľou, pri teplote okolo 35 ºC, nie je rozhodne nič príjemné. Dalo mi to poriadne zabrať. Párkrát som musel v chládku zapínať vnútrotelovú klimatizáciu. Zlyhávala... Našťastie ma kúsok pred cieľom stretol nejaký človek na motorke, zviezol ma. Na mieste som po šiestich hodinách chôdze. Domáci mi vravia, že by skôr zomreli, než tam prešli za jeden deň. Vo vrecku mám „doporučovací list“ od priateľa. Ochranu nado mnou si berie „bomo“. Bývam u neho. Vysvetlil som mu, načo som sem prišiel. TAMASEM
43
P R Í B E H
Neprišiel som ich ovplyvňovať ani meniť. Prišiel som, aby som spoznal, pochopil a naučil sa čosi z ich života. Budem a chcem robiť, žiť, byť presne taký, akí sú oni. Tak sa aj stalo. Hygiena, jedlo, spanie... všetko ako oni. Nechcem nič navyše, nijaké výnimky. Spolu ideme do džungle, naučia ma ako si vyrobiť „sumpit“, loveckú fúkačku z bambusu, po večeroch sa zhovárame o ich zvykoch, tradíciach, obyčajnom spôsobe života. Raz večer som nečakane vlietol do bambusovej chalupy a „prichytil“ som „boma“ ako sa rukami snaží z malého dieťaťa vziať chorobu, zahodiť ju preč... Choroby sú medzi nimi častým javom. Väčšinou spôsobené nečistotami, nepochopenou „civilizáciou“. Nedalo mi, aby som sa nespýtal, čo je vo veci: Vedel som, že mám v batohu lieky, možno by som mohol nejako pomôcť. Mo-
◄◄ späť na obsah
hol som, stalo sa. Zakrátko sa z „bomovho“ domu stala nakrátko dedinská ambulancia. „Bomo“ mi vraví, že oni na tie lieky nemajú a prírodných liekov je už málo. A samozrejme, na tieto choroby spôsobené hlavne post produktmi moderných vecí, na tie zaberajú tiež len „moderné“ lieky. Poďakoval mi... Ako keby som sa stal tiež takým malým dedinským „bomom“. Strávil som s nimi pár dní, a až počas posledného som ich poprosil o fotenie. Vzniklo tu viac fotografií, táto je jedna z nich. Videl som ho, ako sedí na „schodíkoch“ z domu, ruky opreté o kolená, dlane ovisnuté, pohľad sklopený k zemi, hlava plná myšlienok. Ako keby niečo cítil, čo ho v blízkej budúcnosti čaká... Ako som ho takto videl, neodolal som. Pristúpil som k nemu, opýtal som sa ho, či ho smiem odfotiť, aby len ostal sedieť tak, ako je.
Len sa jemne usmial a sedel. Ja som si temer ľahol na zem, deti len z úsmevom pozerali, čo to robím. Zameral som sa na jeho ruky, tie liečiteľské, choroby ľuďom odoberajúce... Poďakoval som... Po pár ďalších záberoch a slovách na rozlúčku odchádzam. Tentokrát nie peši. Jeden z chlapcov ma zviezol na motorke späť do „civilizovanej“ dedinky, k mojim starým známym priateľom. Keď som mu ponúkol peniaze na benzín, povedal len: „Ja som to nerobil pre peniaze, ja som len chcel pomôcť.“ Vtlačil som mu ich do rúk... Po necelých dvoch rokoch som sa dozvedel, že priateľ „bomo“ zomrel. Zradilo ho telo, vykašliaval krv. Nemal mu kto pomôcť... Nedalo sa... Pochopil som, čo asi cítil vtedy, keď tak mlčky sedel na svojich schodíkoch...
F O T O G R A F I E
Hasan Om Hadi http://www.hasan.estranky.cz/ Hasanove príbeh z ciest a príbehy ľudí, ktorých na nich spoznal si môžete prečítať v jeho knihe „Čo som hľadal a koho som našiel“, ktorú si mlžete objednať: na telefónnom čísle: 00421-46-5411729 alebo e-mailom: hasan.omhadi@gmail.com
000
P O R T F Ó L I O
samuel ondrejka Rád len tak sedím a pozerám sa pred seba. Často až kým mi netečú slzy. Nie od smútku, ale od sucha. Rád jem a jem veľa. Našťastie nepriberám, ale isto čoskoro začnem. Mám 72 kilov a 183 cm. 8 rožkov zjem bez problémov. Stravujem sa nezdravo, mám málo pohybu, večeriam zásadne po 22:00, určite vysoký cholesterol, neutieram si v izbe prach, takže asi aj nábeh na alergiu. Veľa pozerám do počítača, z čoho ma často štípu oči. Veľa kráčam, nepoužívam MHD, nerád utekám. Rád sa vozím na bicykli dole kopcom. Nerád plávam, rád sa len tak namáčam vo vode. Nerád upratujem, neznášam keď niekto po mne upratuje, mám rád poriadok, nie som schopný ho udržať. Nosím dokrčené veci, deravé tričká, blato na topánkach, kvôli čomu sa často hádam s mamou. Nerád sa hádam s mamou. Mama sa rada háda so mnou. Páči sa mi moje meno, páči sa mi ako vyzerám, nepáči sa mi ako vyslovujem slová, cítim sa dobre keď som namyslený. Rád sa vidím na fotkách, videu. Chcel by som mať videozáznam celého svojho života. 20 ročný film. Najviac túžim po veciach, ktoré mi unikajú a nemôžem ich mať. Rád sa zaujímam o veci, ktoré ma nezaujímajú. Rád chodím po meste a nepozerám ľuďom do tvárí. Rád plánujem, snívam, vymýšľam. Už dosť dlhú dobu sa cítim neuveriteľne dobre a som šťastný. Foto: Milan Kollár
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
45
P O R T F Ó L I O
◄◄ späť na obsah
–
S A M U E L
O N D R E J K A
TAMASEM
46
P O R T F Ó L I O
–
S A M U E L
O N D R E J K A
Dušan Grúň
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
47
P O R T F Ó L I O
–
S A M U E L
O N D R E J K A
Martin Jakubec
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
48
P O R T F Ó L I O
–
S A M U E L
O N D R E J K A
Oľga Szabová
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
49
P O R T F Ó L I O
◄◄ späť na obsah
M. K.
–
S A M U E L
O N D R E J K A
TAMASEM
50
P O R T F Ó L I O
–
S A M U E L
O N D R E J K A
Rudý Rudo. 2007. Fixka, sprej, fólia. 80x80 cm. ◄◄ späť na obsah
TAMASEM
51
P O R T F Ó L I O
–
S A M U E L
O N D R E J K A
Perspektíva. 2007. Drevo, špagát, drôt. Výška 40 cm. ◄◄ späť na obsah
TAMASEM
52
P O R T F Ó L I O
◄◄ späť na obsah
–
S A M U E L
O N D R E J K A
TAMASEM
53
P O R T F Ó L I O
–
S A M U E L
O N D R E J K A
Hrybár. 2008. Spreje, stena.
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
54
P A G I N A
Text a foto: Milan Šturcel
zombiewalk
"Ľudia sa zbláznili!", mohlo by vám napadnúť, ak by ste sa nachádzali 15. augusta v mestečku Bojnice. V ten deň mŕtvi povstali zo svojich hrobov. Zombiewalk v Bojniciach bol prvou akciou tohto druhu na Slovensku. Svojím spôsobom odzrkadľuje ducha dnešnej hektickej a citovo neraz prázdnej doby. Každý deň stretávame takéto "mŕtvoly" - ľudí bez ducha. Každodenná rutina "z práce, do obchodu a domov". Bojnickí (ne)mŕtvi pobavili i postrašili sobotných návštevníkov Bojníc. Nevšednou zábavkou organizátori prilákali ľudí nielen z blízkeho okolia. Od Bratislavy až po Košice, nemŕtvi prichádzali zo všetkých kútov Slovenska. Kostýmy boli vskutku rôznorodé, od gothic po mimozemské tvory z počítačových hier. Jeden z mimozemských požieračov mozgov ohúril porotu, ktorá ho jednohlasne vyhodnotila ako najlepší kostým ZW Bojnice 2009.
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
55
R E P O R T Á Ž
Navždy spolu...
Nemŕtva usporiadateľka ◄◄ späť na obsah
Návšteva z Košíc TAMASEM
56
R E P O R T Á Ž
Pod dohľadom...
Zombie útočia ◄◄ späť na obsah
Živí a (ne)mŕtvi TAMASEM
57
R E P O R T Á Ž
Mesto v ohrození
We don‘t go through Ravenholm - víťazný kostým ◄◄ späť na obsah
TAMASEM
000
R E P O R T Á Ž
Ľudové tance slovenských regiónov
je názov dokumentárneho projektu Národného osvetového centra a Ústavu hudobnej vedy SAV , ktorý realizujú v spolupráci VŠMU v Bratislave.Projekt mapuje tradičnú kultúru v jednotlivých regiónoch Slovenska. Zvyky a tance regiónu Horná Nitra natáčal filmový štáb pod vedením Dr.Stanislava Dúžeka, Csc. a Prof. Bernarda Garaja koncom júla v Poluvsí, kde ich predviedla domáca folklórna skupina Lubená pod vedenim svojho organizačného vedúceho Jozefa Beňadika. www.fsklubena.sk Text a foto: Karol Urban ◄◄ späť na obsah
TAMASEM
59
R E P O R T Á Ž
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
60
R E P O R T Á Ž
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
000
R E P O R T Á Ž
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
62
R E P O R T Á Ž
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
63
R E P O R T Á Ž
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
000
R E P O R T Á Ž
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
65
R E P O R T Á Ž
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
66
R E P O R T Á Ž
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
67
R E P O R T Á Ž
◄◄ späť na obsah
TAMASEM
68
TAMASEM
P A G I N A
pripravujeme na október... ROZHOVOR so Slávkou Daubnerovou
Na tvorbe septembrového čísla sa podieľali: redakcia TAMASEM Karol Urban Milan Kollár Miroslav Kormoš
PRÍBEH FOTOGRAFIE Hasana Om Hadiho
spolupracovníci a dopisovatelia Hasan Om Hadi Milan Šturcel kontrolné čítanie a korektúry Daniela Kotorová Milan Šturcel
PORTFÓLIO ...nielen fotografické
Fotografia na obálke: Karol Urban Fotografia na poslednej strane: Miroslav Kormoš
...a mnoho iného ◄◄ späť na obsah
www.tamasem.sk
TAMASEM
000
Čítanie TAMASEM našťastie nič nestojí.
www.tamasem.sk
◄◄ späť na obsah