TAMASEM, Júl 2009 by Miroslav Kormoš

TAMASEM

júl 2009

obsah HIMSOULS portfolio fotografií

To the space reportáž z výstavy

Hasan Om Hadi rozhovor

AMFO postrehy z trenčianskeho krajského kola súťaže

Peter Dolinaj - sklársky majster reportáž zo sklárskej dielne

...väčšia porcia hudby rozhovor s Petrom Kravecom, autorom projektu Fairy Tale

Naše odporúčania tipy na zaujímavé web stránky

10 36 52 68

TAMASEM

JÚN 2009

editorial Hovoriť o zaujímavých ľuďoch, ktorých neraz prehliadame, možno aj preto, že sa neblyštia v gýčovom pozlátku bulváru. O nádherných farbách, na ktoré zabúdame, o hudbe, ktorú by sme radi počuli, ale stále ju počúvame slabšie, o veciach, pri ktorých nemáme čas zastaviť sa, lebo sa stále ponáhľame sem a tam, tam a sem... To by sme chceli. Nech sa páči.

WWW.TAMASEM.SK

TAMASEM

Miroslav Kormoš: Prvý orangutaní novorodenec na území SR, Bojnice, 2009 4

TAMASEM

JÚN 2009

9 WWW.TAMASEM.SK

TAMASEM

Milan Kollรกr: Na zรกmku, 2009 6

TAMASEM

Jร N 2009

WWW.TAMASEM.SK

TAMASEM

Karol Urban: Bez nรกzvu, 2009 8

TAMASEM

Jร N 2009

WWW.TAMASEM.SK

TAMASEM

P O R T F O L I O

himsouls himsouls.blogspot.com www.himsouls.slovmodels.sk Predstavujeme vám práce autora tvoriaceho pod pseudonymom HIMSOULS.

TAMASEM

Bezfarebná samota

Bez zbytočných slov necháme hovoriť obraz.

P O R T F O L I O

TAMASEM

JÚN 2009

H I M S O U L S

Auschwitz Birkenau anjel WWW.TAMASEM.SK

TAMASEM

P O R T F O L I O

Hádaj, čo cítim

TAMASEM

JÚN 2009

H I M S O U L S

Neber mi sen

WWW.TAMASEM.SK

TAMASEM

P O R T F O L I O

O lietaní padlých anjelov 16

TAMASEM

JÚN 2009

H I M S O U L S

Portrﾃｩt mﾅ付vej milenky

WWW.TAMASEM.SK

TAMASEM

H I M S O U L S

Black rose club

TAMASEM

P O R T F O L I O

TAMASEM

JÚN 2009

H I M S O U L S

matka a deti

Matka WWW.TAMASEM.SK

TAMASEM

P O R T F O L I O

Deti

TAMASEM

JÚN 2009

H I M S O U L S

Vykúpenie

WWW.TAMASEM.SK

TAMASEM

JÚN 2009

Diabol

Kristus

H I M S O U L S

o mojich anjeloch a dĂŠmonoch

TAMASEM

H I M S O U L S

Svätá hriešnica

P O R T F O L I O

Anjel

TAMASEM

JÚN 2009

P A G I N A

WWW.TAMASEM.SK

TAMASEM

P A G I N A

TAMASEM

JÚN 2009

R E P O R T Á Ž

Text: Rasťo Nemec Foto: Karol Urban

to the space

WWW.TAMASEM.SK

„Do priestoru“ je názov výstavy školských prác študentov SOŠ T. Vansovej v Prievidzi. Táto škola prešla v poslednom období mnohými organizačnými zmenami. Tou najvýznamnejšou je spojenie SOU nábytku v Pravenci s bývalou SŠ stavebnou v Prievidzi. Výstava o tom chce podať správu aj takouto formou. Obsah výstavy je postavený tak, aby poskytol aspoň čiastočný obraz o náplni, možnostiach, štruktúre a profile štúdia na jednotlivých odboroch na tejto škole. Optický výstup a ukážky vystavených prác študentov sú koncipované tak, aby poskytli divákovi TAMASEM

obrazovo-informačný a estetický zážitok. Vystavené práce zachytávajú rôzne štádiá a fázy vzdelávacieho procesu. Od osvojovania si základov neverbálneho jazyka, obrazového vyjadrovania, komunikácie a pravidiel, po ovládanie nástrojov, ktoré používa odborník v danej profesii. Sú tu tiež práce, ktorými vyúsťuje tento proces v závere štúdia - projekty, návrhy technických riešení, dizajn nábytkových predmetov v podobe modelov, či hotových výrobkov. Práce dokumentujú rozvíjanie nevyhnutných zručností, kreatívne aspekty architektonickej tvorivosti a osvojovanie si

TAMASEM

základov architektonickej gramotnosti tak, aby sa žiaci naučili myslieť, vidieť a vyjadrovať sa trojrozmerne - do priestoru. Výstavu charakterizuje aj spôsob inštalácie (napr. stavebné lešenie) a výtvarnopropagačné stvárnenie a dotvorenie

JÚN 2009

priestorov školy, v ktorej sa výstava koná. Tomu zodpovedá aj dizajn pozvánky a plagátu. V interiéroch budovy sú nainštalované dlhé priesvitné pásy igelitových pôch, ktoré prenikajú voľným priestorom vo vestibule na schodoch a chod-

WWW.TAMASEM.SK

be. Sú posprejované drobnými farebnými minimalistickými plochami a nápismi v štýle street art. Vytvárajú v objekte jemnú hru farby a svetla. Nevtieravo a jemne oživuje tieto priestory a robia tak výstavu príťažlivejšou a pozerateľnou.

TAMASEM

R E P O R T Á Ž

TAMASEM

JÚN 2009

WWW.TAMASEM.SK

TAMASEM

R E P O R T Á Ž

TAMASEM

JÚN 2009

WWW.TAMASEM.SK

TAMASEM

JÚN 2009

R O Z H O V O R

hasan om hadi

Cestovateľ, fotograf? Ťažko Hasana „zaškatuľkovať“ jedným slovom, alebo charakterizovať jednou vetou. Sám o sebe hovorí, že je len obyčajný človek, akých stretávate denne tisíce. O tom, aký je jeho cestovateľský život, aký je on sám a akí sú ľudia, ktorých stretáva na svojich cestách, sa možno niečo dozviete z nášho rozhovoru. Text: Miroslav Kormoš Foto: autor a Hasanov archív WWW.TAMASEM.SK

TAMASEM

R O Z H O V O R

Ako si začal fotiť, tvoj prvý kontakt s fotoaparátom? Vyhral som pobytovú dovolenku. A keď sa ide na dovolenku, je dobré mať so sebou "nejaký foťák". Pár dní pred dovolenkou som si ho kúpil, a tak sa to všetko začalo. Veľmi ma chytilo cestovanie, ktoré bolo spočiatku na prvom mieste. Až priebežne sa to začalo presúvať do fotenia a následne do fotenia ľudí. Kedy nastal zlom v tvojej tvorbe a z cestovateľských fotografií si prešiel práve na fotenie ľudí? Bolo to na mojej prvej návšteve Ázie. Šiel som do Indonézie s účelom fotiť – krajinu, kultúru, všetko. Spočiatku som fotil krajinky – kopce, sopky a údolia. Ale odfotil som aj pár ľudí. Mal som so sebou okrem farebných aj jeden čiernobiely film. Keď som prišiel domov a videl som fotky z čiernobieleho filmu - fotky ľudí na čier-

TAMASEM

nobielom filme - povedal som si „toto je ono“. To bolo to, čo sa mi páčilo a chcel som v tom pokračovať. Na druhú cestu som už bral polovicu čiernobielych filmov z celkového počtu. Ďalšie cesty 90% čiernobielych filmov a posledné cesty 100%. Prečo prvá fotografická cesta práve do Indonézie? Podľa čoho si vyberal? Tá cesta bola ponuka od kamaráta, ktorý precestoval všetky kontinenty. Spýtal sa ma, či by som nešiel s ním do Indonézie pretrekovať nejaký ostrov. Ja som to samozrejme prijal, vždy som sa chcel pozrieť niekde do sveta. V robote som si vybavil päťtýždňovú dovolenku, nachystal som sa a vyrazil na cestu. Sám. Kamarát nakoniec nemohol ísť. Ázia mi učarovala, či už Stredný východ alebo Ďaleký východ. Začal som sa o ňu zaujímať. Ďalšie krajiny som vy-

JÚN 2009

H A S A N

WWW.TAMASEM.SK

O M

H A D I

TAMASEM

R O Z H O V O R

beral podľa toho, kam vôbec bolo možné ísť – do krajín, kde sa dali vybaviť víza. Tiež som vyberal krajiny, ktoré sú aspoň ako-tak schodné a o ktorých som aspoň niečo vedel – India, Thajsko, Turecko alebo Irán. S ázijskými krajinami som sa nakoniec natoľko zžil, že ma viac než spoznávať ďalšie krajiny lákalo prenikať stále hlbšie. Hlbšie do ich spôsobu života, ich cítenia a myslenia. A práve tým je tvoj prístup netradičný. Neprichádzaš za ľuďmi len „na skok“ aby si ich odfotil, ale s nimi istý čas

TAMASEM

spolunažívaš a popri tom ich fotíš... Áno, beriem to tak, že necestujem za nejakým poznaním, ale cestu prežívam. Je to také sociálne cestovanie. Snažím sa ísť práve za tým najvšednejším, najobyčajnejším. Ale to najjednoduchšie anajobyčajnejšie je veľmi relatívne. Chodím práve na tie miesta, o ktorých mi aj domáci hovoria „tam nič nie je, len obyčajní ľudia s obyčajným životom“. Práve také miesta vyhľadávam, snažím sa zblížiť s ľuďmi a nejaký čas tam s nimi byť. Či už je to deň alebo pol

JÚN 2009

H A S A N

dňa alebo, keď sa dá, tri-štyri dni. Žiť s nimi, bývať s nimi, pracovať s nimi. Práve tam padajú bariéry. Pretože keď niekam prídeš, spočiatku si hosť. K hosťovi sa treba správať úctivo, pohostiť ho, nezaťažovať ho problémami a tobôž mu dávať nejakú prácu. Ale akonáhle sa tieto bariéry zlomia, už nie si hosť, ale kamarát. Stáva sa z teba človek, ktorý žije takým istým spôsobom ako oni, priloží ruku k dielu, je z jednej misy – rozdiely sa strácajú. Vtedy sa začíname rozprávať ako priatelia a povieme si veci, ktoré sú pre hostí tabu, zveria sa mi s tým, s čím by sa hosťovi nikdy nezverili. Stávaš sa členom rodiny. Už tvoja prvá cesta do Indonézie a kontakt s ľuďmi tam prebiehal takto? Áno, už tam sa môj postoj zmenil. Ako som už spomínal – chcel som vidieť tú a tú sopku, Národný park a kultú-

WWW.TAMASEM.SK

O M

H A D I

ru Indonézie celkovo. Ale postupne k tomu došlo - najmä, vďaka tomu, že Indonézania sú veľmi pohostinní ľudia. Vedel som aspoň pár slov indonézsky a mohol ísť aj do dediniek. A ľudia v nich boli veľmi radi, že môžu niekoho pohostiť, s niekým sa porozprávať. Práve vtedy a tam ma to vtiahlo. Z cestovania „za niečím“ sa stalo cestovanie „za niekým“. Komunikácia a spolužitie s týmito ľuďmi sa stali cieľom mojich ciest. A prostredníctvom nich sa menilo aj moje vnímanie seba samého. Podnietilo ma to zamýšľať sa nad svojím myslením, cítením a konaním. Ako sa na cestách dohováraš? Máš nejakú jazykovú prípravu pred cestou? Zohnať nejaký slovník na tieto jazyky je u nás veľmi zložité. Moje cesty sa teda začínali tak, že som niekam šiel s tým, že takmer nič neviem. "Veď nejako sa už len do-

TAMASEM

R O Z H O V O R

hovorím". Ale vždy som mal 15-20 základných slov – ďakujem, prosím, dovidenia, spať, piť, jedlo a podobne. Po anglicky som tiež veľmi dobre nevedel a tak bola komunikácia taká živelná. Pár slov domácich, pár anglických a ruky-nohy. V priebehu cesty sa slová na mňa nabaľujú. Rozprávam sa s ľuďmi, počúvam ich, pýtam sa ako sa povie to, či ono. Napríklad v Turecku som mal aj turecký slovník a priebežne počas cesty som sa naučil hovoriť trochu po turecky. Z Turecka som však šiel do Iránu - nemal som žiaden slovník a v perzštine som nepoznal nijaké slová. Pomohlo mi, že v Iráne blízko hraníc žijú ľudia, ktorí hovoria aj po turecky a prostredníctvom nich som sa učil perzštinu. Arabské písmo neovládam, takže slová, na ktoré som sa pýtal po turecky som si v perzštine zapisoval foneticky, latinkou. Podobné to bolo, keď

TAMASEM

som šiel zase z Iránu do Pakistanu atď. Omnoho zložitejšie to bolo v Číne. Komunikácia je tam náročnejšia, vzhľadom na to, že v každej oblasti hovoria inak, neraz si oni sami navzájom nerozumejú. Je potrebné veľmi dobre počúvať. Čínština má niekoľko intonácií, jedno slovo povedané inou intonáciou mení úplne význam. Niekedy sa mi stalo, že som povedal slovo, ktoré bolo dvesto kilometrov za mnou v poriadku, no na danom mieste mi nerozumeli. Komunikácia prebiehala len v základných slovách, ukazovaním na mape a pomocou slov, ktoré mi miestni napísali v čínštine, takže som namiesto hovorenia ukazoval znaky. Ako je to s pohostinnosťou ľudí. Stalo sa ti niekde, že by ťa neprijali? Krajiny sú rôzne. Napríklad Irán a Pakistan sú pohostinné krajiny. Najmä v Pakista-

JÚN 2009

H A S A N

ne boli ľudia veľmi pohostinní. V Iráne tiež, ale vzhľadom na situáciu, ktorá tam je, majú strach pred políciou. S cudzincami sa preto trochu zdráhajú komunikovať. Pre mňa ako pre turistu tam nebol žiaden problém, ale je to skôr problém pre miestnych, mohli by mať opletačky z toho, že sa rozprávajú s cudzincom. Na verejnosti, kde je veľa ľudí to bolo bezproblémové, ale s pozvaním domov to už bolo ťažšie, nedalo sa s nimi tak zblížiť ako inde. V Číne je to podobné, režim a jeho kontroly

WWW.TAMASEM.SK

O M

H A D I

stále ostávajú v mysliach ľudí, aj keď teraz už nie je kontakt s cudzincami taký kontrolovaný ako pred časom. Zato v Thajsku, či Malajzii nie je žiaden problém. Pokiaľ dokážete s nimi hovoriť, tak nie je problém kdekoľvek prespať. Ľudia sú veľmi prívetiví, sami vás pozvú ďalej a radi komunikujú s cudzími ľuďmi. Samozrejme je iné ísť po veľkých mestách, turistických centrách, kde je turizmus zdroj príjmov a cudzinec je ten, kto platí a iné je ísť do dediniek, kde sú ľudia prekvapení, že tam vôbec za-

TAMASEM

R O Z H O V O R

vítal. Tam je to práve naopak, sú radi, že niekoho nového vidia a môžu sa s ním podeliť, či nejaký čas zdieľať svoj život. Keď týchto ľudí fotíš, vždy vedia o tom, že sú fotení? Povedal by som, že takmer vždy o mne vedia. Spočiatku som príležitostne spravil snímok z diaľky teleobjektívom, ale teraz už nie. S každým nadviažem nejaký vzťah, porozprávam sa s ním,

TAMASEM

zistím aký je človek. Tým sa aj on trochu uvoľní. Vždy sa pýtam, či ich môžem odfotiť a ak povie nie, tak ho, samozrejme, nefotím. Stalo sa ti niekedy, že ľudia nechápali, čo od nich chceš s tou podivnou vecou v rukách? Možno nevedeli hneď čo to je, keďže fotoaparát predtým nevideli, ale vždy sa dovtípili, o čo ide. Noviny a časopisy sa

JÚN 2009

H A S A N

ku každému z nich už dostali, takže aj keď nevedeli, ako vyzerá fotoaparát, vedeli, čo je fotografia. Občas nastal moment prekvapenia, keď fotoaparát videli na vlastné oči, bolo to pre nich zaujímavé. Vydal si knihu - "Čo som hľadal a koho som našiel". Aký to bol pocit? Pocit splnenia sľubu. Veľa ľudí, ktorých som stretol na cestách a s ktorými som sa rozprával o ich spôsobe života, ich myslení atď., ma prosili, aby som "tam u nás" rozpovedal o nich, o tom akí sú, ako žijú, aké majú trápenia. Neraz

WWW.TAMASEM.SK

O M

H A D I

ľudia vo vlastnej krajine - žijúci v meste - odsúvali od seba tých najchudobnejších, neprijímali ich a nemali o nich záujem. O týchto obyčajných ľuďoch teda ani len domáci nič nevedia. Keď som sa s týmito ľuďmi zhováral, videl som, že oni sami pociťujú svoju ľudskú hodnotu a moja kniha bola najmä splnenie želania z ich strany. Kde sa môže človek k tvojej knihe dostať? Vydával som ju ako fyzická osoba, takže s distribúciou je to trochu ťažšie. Najjed-

TAMASEM

R O Z H O V O R

TAMASEM

JÚN 2009

H A S A N

noduchšie je osloviť priamo mňa - kontakt sa dá nájsť aj na mojej web stránke http:// www.hasan.estranky.cz/. Tam sú tiež uvedené miesta, kde sa dá kniha zohnať. Je možné vidieť tvoje fotografie niekde vystavené? Mám výstavu v jednej kavia rni – galérii Magritte na Dlhých dieloch – ulica Ľ. Fullu 9/A v Bratislave, kde mi umožnili vystaviť vybrané fotky z mojich ciest. Táto výstava potrvá celý jún až približne do polovice júla. Ty si sa teraz vlastne relatívne čerstvo vrátil z ciest - kde si bol? Irán, Pakistan, Čína, Laos, Thajsko, Malajzia, Indonézia a potom naspäť cez Malajziu do Thajska a odtiaľ som letel na Slovensko. Celé to trvalo sedem mesiacov.

O M

H A D I

Kedy uvidíme fotky? Momentálne mi kamarát skenuje negatívy, predpokladám, že do konca júna budú všetky zoskenované a postupne ich budem uverejňovať na svojom webe a na fotoportáli vivo.sk. Čo chystáš v dohľadnej dobe, črtá sa nejaká cesta? Momentálne sa potrebujem zase dať trocha dokopy, budem si zase na čas musieť privyknúť na európsky "civilizovaný" spôsob života, nájsť si prácu a podobne. Samozrejme, že sa znova chcem vrátiť do Ázie, ale už asi nie spôsobom, že "zmiznem" niekam na pol roka. Predsa len, mám už toho za sebou veľa a možno tak dám priestor aj iným :) Ale určite by som chcel každý rok aspoň mesiac stráviť niekde preč.

Zaujal vás Hasan? Chcete videť viac jeho fotiek? Už od nasledujúceho čísla začína séria jeho cestopisných príbehov!

WWW.TAMASEM.SK

TAMASEM

R E P O R T Á Ž

amfo Čože sa skrýva za touto skratkou? Nič iné než to čo sama predstavuje. AMatérska FOtografia. Tam to však nekončí. Amaterizmus žiaľ zasahuje aj do organizácie a to nemalou mierou. Odborná porota je síce zložená z významných mien ako Marián Pauer, Fero Tomik a iní. Avšak papier je jedna vec, realita druhá. Priestory pre prezentáciu toho najlepšieho, čo

TAMASEM

Text a foto: Milan Šturcel ponúka amatérska tvorba Trenčianskeho kraja, boli zvolené adekvátne. Budova trenčianskej synagógy potešila svojimi chladnými priestormi. Už menej potešujúco vyzerali vystavené kúsky. Komisia nekomisia, niektoré vybrané fotografie by som inak ako odpad nenazval. Mal som možnosť vzhliadnuť aj nevystavené kusy, ostatne, tie sa tam povaľovali na stole.

JÚN 2009

WWW.TAMASEM.SK

TAMASEM

R E P O R T Á Ž

Príklad nadovšetko, nezabudnuteľná fotka uhorky, ktorú však nemôžem reprodukovať, nie som totiž vlastníkom mobilu s bleskom. Iné na úrovni statív, dlhá expozícia na ulicu-cestu a máme dielo dokonané. Ostatné bez citu, chladné. Samozrejme nie všetky, no od prehliadky toho najlepšieho to malo veru ďaleko. Osobne ma potešila doprovodná výstava členov fotoklubu zo Starej Turej. Príjemná čiernobiela fotografia od kraji-

TAMASEM

ny po dokument. Taktiež som objavil náznak surrealizmu a pekný vplyv J. Sudeka. Atmosféra príjemná a ako to býva zvykom účastníci rozdelení na dva tábory, staršia generácia debatovala, mladšia sa pustila do fotodokumentácie. Neskôr bola aj táto hranica prekonaná. Totiž všetci začali fotiť všetkých a všetko. Scéna ako z Montyho Pythona, tlupa ľudí pobehuje sem a tam po miestnosti a fotia všetko, na čo narazia.

JÚN 2009

WWW.TAMASEM.SK

TAMASEM

R E P O R T Á Ž

TAMASEM

JÚN 2009

Peter Dolinaj - sklársky majster Žije v dedinke Valaská Belá, ktorá je už dlho známa výrobou skla. Pán Dolinaj sa dostal do kontaktu so sklom a prácou sklára v sklárskej huti podniku Krištáľ vo Valaskej Belej, v ktorom sa ešte donedávna tavilo sklo. Keď ale tento podnik zatvorili, rozhodol sa splniť si svoj sen a začal svojpomocne budovať vlastnú sklársku dielňu. WWW.TAMASEM.SK

TAMASEM

R E P O R T Á Ž

TAMASEM

JÚN 2009

WWW.TAMASEM.SK

TAMASEM

R E P O R T Á Ž

TAMASEM

JÚN 2009

P A G I N A

WWW.TAMASEM.SK

TAMASEM

P A G I N A

Pri výrobe skla a predmetov zo skla sú potrebné dve pece. V jednej sa taví sklovina, s ktorou sa ďalej pracuje. Druhá pec je temperačná, alebo chladiaca, 58

TAMASEM

JÚN 2009

P A G I N A

kde sa sklo postupne chladí. Tento proces je potrebný, aby sklo ostalo pevné. Ak by sa vychladilo rýchlo, bolo by krehké a výrobky by mohli popraskať. WWW.TAMASEM.SK

TAMASEM

R E P O R T Á Ž

TAMASEM

JÚN 2009

Sklárska píšťala - asi 5 000 rokov starý vynález. Píšťala je v sklárskom remesle najdôležitejší nástroj, slúži na naberanie skloviny, následné tvarovanie a, samozrejme, hlavne na fúkanie skla.. WWW.TAMASEM.SK

TAMASEM

So sklom je to ako s muzikou... nič nové už nevymyslíte. Keď poznáte tóny, záhrate čo chcete. Rovnako je to aj so sklom, keď viete postup, čo, kde a ako chytiť, stlačiť a zatiahnuť, vyrobíte zo skla čokoľvek.

Pri tvarovaní skla je veľmi dôležitý čas. Musí sa presne odhadnúť, kedy sa dá ešte so sklovinou pracovať. Stačí malé zaváhanie a výrobok sa nemusí vydariť, vtedy treba začať úplne od začiatku.

TAMASEM

JÚN 2009

R E P O R T Á Ž

WWW.TAMASEM.SK

R E P O R T Á Ž

TAMASEM

JÚN 2009

WWW.TAMASEM.SK

TAMASEM

P A G I N A

TAMASEM

JÚN 2009

R E P O R T Á Ž

Sklenný sen, ako túto dielňu pán Dolinaj symbolicky nazval, je pre všetkých, ktorých zaujíma história skla a jeho výroba. Majster sklár sa snaží priblížiť a ukázať techniky práce so sklom aj bežným ľuďom, ktorí o tomto zaujímavom remesle vedia len málo. Preto vo svojej dielni pripravuje ukážky prác pre skupiny návštevní-

WWW.TAMASEM.SK

kov, školské exkurzie a všetkých, ktorí majú záujem sa o skle dozvedieť viac. Návštevníci jeho dielne si môžu jeho diela zo skla nielen zakúpiť, ale i vidieť na vlastné oči jeho výrobu. Viac informácií o možnosti navštíviť dielňu a kontakt na pána Dolinaja, nájdete na internetovej stránke: http://www.sklennysen.sk

TAMASEM

R O Z H O V O R

...väčšia porcia hudby Peter Kravec, zakladateľ hudobného projektu Fairy Tale a frontman rovnomennej kapely. Dohodli sme si stretnutie v Petrovom novom nahrávacom štúdiu. Ideálne miesto pre rozhovor. http://www.pikey.sk Text a foto: Karol Urban

TAMASEM

JÚN 2009

WWW.TAMASEM.SK

TAMASEM

R O Z H O V O R

Tak čo, Karči, čo sa chceš opýtať? Cestou ku tebe som rozmýšľal nad tým, že vaša hudba mi pripomenula to, ako som kedysi, ešte v študentských časoch, počúval hudbu ja. Ľahol som si ku gramofónu, pustil si napríklad Collegium musicum a začal sa môj súkromný hudobný sviatok. Pri počúvaní hudby sa mi v mysli vynárali celé obrazy, boli to úžasné pocity. Vždy keď som si pustil gramofón, som sa tešil na to, čo v tej hudbe „zase uvidím“. No a keď počúvam Fairy Tale, tiež mám pocit, že to nie je hudba robená prvoplánovo na to, aby zasiahla kasičku poslucháča, ale že má v sebe niečo, čo ťa núti premýšľať nad tým, čo chcú tí ľudia svojou hudbou povedať. Vaša hudba v tomto zmysle podnecuje moju zvedavosť.

TAMASEM

Je to hlavne o tom, že sa snažím zistiť, či sa ešte dnes robí hudba na počúvanie. Som ten istý typ poslucháča ako ty a je prirodzené, že pri svojej tvorbe inklinujem ku takému druhu hudby, akú mám rád. Nedá sa nad tým premýšľať tak, že urobíme takú pesničku, ktorá by mala v poslucháčovi niečo evokovať. Nie... Je to veľmi spontánne a som rád, že sú ešte poslucháči, ktorí chcú hudbu takto počúvať. Dovolím si tvrdiť, že keď tu títo poslucháči nebudú, tak už nepôjde o hudbu. Som presvedčený, že hudba sa musí počúvať a keď na to nemáš čas, tak si ju radšej ani nepusti. Hudba k nejakej činnosti, k holeniu, k vareniu, to nie je hudba. Myslím si, že keď mám ako človek čo povedať, kým mám svoje radôstky a boliestky, tak mám stále to nutkanie s hudbou niečo vyjadriť, vypovedať. Ak mám byť úprimný, tak mám strach iba z jednej veci,

JÚN 2009

aby som sa nedostal do takého štádia, že už nebudem mať čo povedať, ale to už potom bude po ľudskej stránke asi dobre, vtedy už budem vyrovnaný. Možno vyrovnaný umelec už nevie tvoriť. Možno budem o pár rokov tvoriť hudbu, ktorá úž nebude taká hĺbavá a provokatívna, ale bude o spokojnosti. Vôbec si nemyslím alebo nemám z toho strach, že by si nemal čo o pár rokov povedať. Som toho názoru, že

WWW.TAMASEM.SK

človek, ktorý je vnímavý a rozmýšľa, má stále čo povedať. Nehovorím to ako jediný fanúšik Fairy Tale, práve naopak, myslím si, že fanúšikov máte dosť, čoho dôkazom bol i posledný koncert v Diwadle. Vieš, beriem to tak prirodzene. Myslím si, že sme vymyslení na to, aby sme niečo tvorili, to znamená, že niekto môže byť umelcom i v pekárni, keď pečie nádherné a chutné rožky. Keď ja mám dar alebo predispozíciu vyjadrovať sa hud-

TAMASEM

R O Z H O V O R

bou, a ten pocit mám v sebe od detstva, vyjadrovať sa prostredníctvom akýchsi hudobných obrazov, tak prečo sa tomu nevenovať? Ale nebránim sa tomu, jedného dňa možno naozaj nebudem mať čo povedať. Je ale príjemné vedieť, že našu hudbu ľudia počúvajú, lebo by bolo veľmi frustrujúce, byť v tom sám a vymedzovať sa. Vaša hudba je ilustráciou toho, čo prežívate. Doká-

TAMASEM

žeš si predstaviť, že by si prestal hudobne ilustrovať to, čo prežívaš, teda že by si prestal tvoriť hudbu? Vo všetkom treba nájsť harmóniu. Nájsť si správne miesto v živote pre tú umeleckú tvorbu, pre tú výpoveď, ale nebyť tým posadnutý a ponímať to až akosi choro a všetko tomu podriadiť a zabudnúť žiť. Myslím si, že tak sa to ani nemá robiť, že na prvom mieste máš mať život, lebo práve on je zdrojom tvorby. Strašne veľa vecí vo mne vy-

JÚN 2009

volávalo úzkosť, a stále som nad tým rozmýšľal a upozornil som na to priateľov. Ale treba myslieť i na úplne iné, normálne veci. Úplný veget. Ono to tak niekedy možno vyzerá, že človek ktorý robí smutnú hudbu, musí byť vo svojom živote strašne smutný, ale to je nezmysel. Ten koncert si videl, ja sa snažím určité veci svojim komentárom odľahčovať a nielen ostať v nejakej silnej póze smútku. Jasné, tie pesničky majú svoj obsah, ktorý v nich vždy ostane, ale na dru-

WWW.TAMASEM.SK

hej strane stále rastieme a zrejeme, tak i tie naše pohľady sa budú časom meniť. Takže sme dospeli k tomu, že hudba ku tvojmu životu patrí. A keď to vezmeme z druhej strany, tak možno to, že nad niečím rozmýšľaš z hudobnej stránky, ťa dostane i k nejakej téme z tvojho života. A vďaka hudobnému spracovaniu sa dostaneš viac pod povrch, do väčšej hĺbky. Áno, toto je zaujímavé...

TAMASEM

R O Z H O V O R

Hudba by mohla slúžiť ako určitá forma terapie, ale priznám sa, zistil som, že mám v tom ešte rezervy, že viem v tom byť ešte osobnejší a otvorenejší. To by som chcel vyskúšať práve na tých nových veciach. Zistil som, že sa stále určitými vecami maskujem a že skôr hodnotím veci, ktoré sú minulé alebo nedávno minulé a že to nie je úplne tá aktualita mojich pocitov. A

TAMASEM

to je na tom pekné, sadnúť si s perom alebo k počítaču a skúsiť robiť ten text a fakt tam dať tie aktuálne pocity. A to sme teraz začali i s tvorením nových pesničiek – vložiť do nich naše aktuálne pocity... ...V tejto chvíli sme rozhovor na chvíľu prerušili, do štúdia prišla Barborkina mamička a sestra – Petrovi priniesli pizzu. Po ich odchode sme pokračovali...

JÚN 2009

Obdivujem ženy a ich silu. Hovorí sa o mužskom princípe a ženskom princípe – že muži sú takí tvorcovia , sú stále v oblakoch a žena je tá dole, drží domácnosť, rodí, varí, o všetko sa stará. Ja som zistil na sebe, že keď som chorý alebo sa niečoho zľaknem alebo príde nejaký nový stav, ktorý ťa vydesí, tak chlapa chytí taký primárny strach, že máš tendenciu volať mamu, že niečo nie je dobre. Žena naopak, nechytí primárny strach ale primárnu silu. Je to úžasná inšpirácia, vytvoriť pesničku o matke, akýmsi záhadným spôsobom vyjadriť ten vzťah... Napríklad i pesnička z prvého CD Sun and Moon má podtitul Mother of my Heart a uvažoval som o tom, že by to dokonca mohol byť i názov novej platne, Matka môjho srdca, lebo sa mi ten názov veľmi páči. Zatiaľ všetci boli za. V tom je všetko, detská sebaľútosť, lebo v detstve si veľa vecí vnímal inak, možno voči

WWW.TAMASEM.SK

sebe nespravodlivo, možno je tam ten hnev na matku, že prečo si ma vtedy nechápala, ale zároveň i tá obrovská láska a rešpekt. To sú tie rôzne bijúce sa pocity a myslím si, že ich má v sebe každý muž. Je to veľmi silný motív, ktorý má nielen rodinný, ale pre mňa až sakrálny rozmer. Možno i tebe dnes príde ľúto, teraz ale hovorím za seba, že v období našej adolescencie sme boli ku našim matkám doslova odporní, nezniesli sme, že sa o nás stále starajú.... Áno , to bol ten zmetený pocit, že zrazu si chcel ukázať samostatnosť, je to prirodzené. Tak ako neprestávaš byť celý život dieťaťom, tak neprestávaš byť celý život rodičom. Nie sme tak vymyslení, aby sme boli strašne dokonalí, ako počítač, ktorý vyhodnotí chyby a hodí ich do koša a defragmentuje sa. Sme vymysle-

TAMASEM

R O Z H O V O R

ní tak, aby život bol naozaj poskladaný z tisícok farieb, emócií a ich odtieňov. Musíme sa naučiť to všetko zvládať a chodiť pomedzi to tým správnym spôsobom. Povedzme si niečo o tom vašom novom projekte. Spomínal si, že na tom pracujete. Aké veci tam chceš vložiť a v akom je to teraz štádiu? Dávam tam už trochu i komerčné aspekty, lebo som si uvedomil, že nemôžem nechať i tých pár ľudí, ktorých sme už oslovili a páči sa im naša hudba, dlho čakať. Teraz žijeme veľmi rýchlu dobu a všetci sú ňou ovplyvnení. Nemôžem sa teraz štyri roky váľať na slniečku a zbierať inšpiráciu a potom začať niečo tvoriť, pretože by uplynuli ďalšie roky a ten čas by sa veľmi nakopil. Začiatkom tohto roku som oslovil ostatných členov kapely s tým, že poďme tvoriť. Máme množstvo nápadov.

TAMASEM

Idea je taká, že chceme urobiť veľkú porciu hudby. Vždy som pristupoval k tým albumom minimalisticky a teraz práve naopak, chcem urobiť veľkú porciu hudby, veľa farieb, štýlov, rôznych zmien. Tak na tom teraz pracujeme. Zmenil som i prístup a oslovil spoluhráčov s tým, že dostanú viac priestoru. To mení i spôsob tvorby. Máš nejaké predstavy, ale nemusíš ich doťahovať do detailov, gitarový part, klávesový part, bicí part... Na predchádzajúcich albumoch som tak všetko robil. Trúfam si povedať, že osemdesiat percent aranžmánov je mojich. Tak ako som si to predstavoval, tak to ten muzikant i zahral. Teraz poviem predstavu a nemusím hneď vymýšľať konkrétne veci, že koľko taktov to má mať a podobne. Forma je odlišná a to určite prinesie veľa nového. Ako som už spomínal, chceme vytvoriť veľkú porciu hud-

JÚN 2009

by, lebo naši poslucháči chceli hudby na CD viac. Áno, keď som počúval Vaše druhé CD, skončila posledná skladba a ja som zaregistroval, že nastala nejaká dlhšia pauza, čakal som že bude ďalšia skladba, ale tá neprišla. OK. Tak teda tento ďalší projekt bude viac o tímovej práci. Všimol som si, že každý z chalanov má trochu iné hudobné cítenie, či už je to Marek, Vlado alebo Ľubo a toto vzájomné spo-

WWW.TAMASEM.SK

jenie môže vyústiť do veľmi zaujímavých skladieb. Prvý album vznikal tak, že som sa sám zatvoril do štúdia a vyžíval som sa v tom, byť sám a chytiť do ruky gitaru, potom kláves, potom vytvoriť niečo zo zvukových koláží, doslova mi to chutilo. Tento pocit sa naplnil a pri druhom CD som vyskúšal zase niečo nové. Vytvoril som veľa vecí sám, ale už som si pozval viacej muzikantov, s ktorými som to nahrával. Tento spôsob sa mi páčil a chcem to ro-

TAMASEM

R O Z H O V O R

biť takýmto kapelovým štýlom i naďalej. Nedá sa prehliadnuť, že máš okolo seba v kapele veľmi zaujímavých ľudí a ako poslucháč sa veľmi teším na tú avizovanú porciu hudby práve v tomto zoskupení. Vždy som si prial, aby ľudí pracovať na niečom spoločnom bavilo. Vidím, že teraz to tak je, že ich to baví a mám z toho veľkú radosť, z toho pocitu ich spolupatričnosti ku Fairy Tale. Čím viac to cítim, tým viac im dôverujem a o to viac priestoru im dávam. Mám z toho veľmi dobrý pocit a teším sa. Nemám s tým pro-

TAMASEM

blém, s akýmsi pocitom svojho ega, že ja som to chcel vymyslieť a chcel som aby tam bol D-dur a nie D-mol. Nie je mojim cieľom ich využiť, ale práve naopak, chcel by som aby vynikli. Mám radosť z toho, že u spoluhráčov cítim nadšenie, tak to bolo i pri krste druhého CD, i po poslednom koncerte. Ja som na tom koncerte bol a to nadšenie som cítil. Pre mňa ako poslucháča alebo diváka koncertu, ktorý príde na kapelu a zaplatí si lístok, nemôže byť nič krajšie ako cítiť, že muzikanti na pódiu majú z toho, čo pre nás hrajú, radosť. A keď to

JÚN 2009

je ešte spojené s kvalitným zvukom, tak to je „pecka“. To sú potom chvíle, na ktoré sa nezabúda. S koncertmi to je tak, že ja som pár minút pred tým prišiel za nimi, povedal som im pár slov, ktoré Marek nezabudol okomentovať, že či sa ideme modliť (úsmev). Povedal som im , že držím palce. Je to pekné, lebo potom priamo pri koncerte cítiš tie spoločné pohľady, to ako sa vieme navzájom povzbudiť, komuniká-

WWW.TAMASEM.SK

cia počas hrania, to je úžasné. Tam cítim spriaznenosť medzi nami. To isté som cítil i s Radom Vrškom na krste... Veľa vecí fungovalo tak, že sme si nemuseli nič hovoriť, stačil len pohľad. Veď práve preto spolu hráte. Je to určite o tom podobnom myslení, hudobnom ale určite i mimohudobnom. Bol som veľmi rád, že som medzi divákmi na koncerte videl Rada, ktorý je teraz

TAMASEM

JÚN 2009

WWW.TAMASEM.SK

TAMASEM

R O Z H O V O R

dosť časovo zaneprázdnený a na chvíľu si dal vo Fairy Tale pauzu... Ja som bol tiež veľmi rád, že Rado na koncert prišiel, páčilo sa mi, čo po koncerte povedal. Rado je stále súčasťou mojich vízií a to, že som ho uvidel na koncerte bola pre mňa veľká vzpruha. A som veľmi rád, že mu nevadilo, že na jeho mieste stál druhý gitarista. Veľmi rád by som Radove gitarové umenie spojil s bratovým, lebo to sú dva tak odlišné hudobné svety, ktoré keď sa nám podarí spojiť, tak z toho môže vzniknúť niečo krásne. S Vladom, mojim bratom, mám pokrvné spojenie a s Radom také silné, kamarátske. S Radom som sa spoznal ešte dávnejšie, keď sme spolu nahrávali hudobné projekty pre iných muzikantov, napríklad pre Peťa Kršiaka a bolo zaujímavé, ako sme sa vedeli hudobne spojiť proti nejakému inému názoru a pritom sme sa vôbec ne-

TAMASEM

poznali. Navzájom sme zistili, že sme si sadli a bola to pre mňa veľmi pekná skúsenosť. Vtedy som Rada oslovil, či by nechcel nahrať nejaké gitarové veci na vtedy pripravovaný druhý album Fairy Tale a veľmi príjemne ma prekvapilo, že Rado poznal i náš prvý album. Rado je človek veľmi zaujímavý, citlivý, na jeho hre je to i počuť, je veľmi farebná a bol by som veľmi rád, keby sa práve Rado na našom novom albume podieľal i autorsky. Čo ti Rado po koncerte povedal? V podstate také konkrétne hodnotenia, ktorá skladba sa mu ako páčila, vo všeobecnosti som žiadnu výčitku od neho nepočul. Ten koncert sme skúšali s novým gitaristom len dva mesiace, čo je veľmi krátka doba. Môj brat nehral na gitaru asi štyri roky.Za tie dva mesiace urobil maximum. To, že zaujal, je super. Ja viem, že na

JÚN 2009

aktuálny album „Dream“

FAIRY TALE www.fairytale.sk Barbora Koláriková - spev Lubo Pavelka - bicie Marek Škvarenina - klávesy Vlado Kravec - gitara Peter Kravec - basgitara Rado Vrška - gitara

to má. Rado pochválil skladbu Babel On, tá sa nám vcelku podarila. Je to taká jemná hororová skladba, ktorú treba cítiť. Zvlášť na koncerte, kde máš tendenciu všetko hnať do ľudí, rýchlo, rýchlo. My máme veľa skladieb, ktoré musíš tlačiť sakramentsky dole. Sú to veľmi protichodné pocity, ktoré musíš na koncerte zvládať. No a samozrejme Innuendo. Queen zaujal a Rado nezabudol podotknúť, že sme si mohli vybrať i ľahšiu skladbu.

WWW.TAMASEM.SK

A pocity kapely po koncerte? ( úsmev...) Vieš, máme zvláštne vzťahy. Určite by som od nich chcel počuť viac slov. Som človek, ktorý veľmi rád počuje od iných ľudí hodnotenie situácie a som skôr sklamaný, keď s tým ľudia neprichádzajú. My sme introvertná kapela a všetci si tú svoju radosť nechávajú vo svojom vnútri, tak ja som jediný, kto potom rozpráva. Ale myslím si, že boli spokojní, bolo to cítiť.

TAMASEM

O D P O R Ú Č A M E

Milan Kollár

steves-digicams.com Ak sa zaujímate o fotografovanie a fototechniku, alebo vyberáte nový fotoaparát, skúste sa pozrieť na túto stránku. Stránka síce nie je na prvý pohľad uchvacujúca dizajnom, ale je tu veľa zaujímavých informácii. Odporučil by som Vám hlavne sekciu OUR REVIEWS. Po postupnom preklikaní tu môžete nájsť väčšinu fotoaparátov, ktoré sú momentálne na trhu a môžete sa tu

TAMASEM

o nich dočítať veľa podrobností, či už o funkciách, konštrukcii, príslušenstve... je to tu všetko rozpísané do detailov. Rovnako tu sú aj obrázky fotoaparátov a taktiež ukážkové fotografie. Naozaj množstvo informácii a žiadne zbytočné komentáre a osobné pocity autorov mnohých recenzií, ktoré napríklad mňa, pokiaľ hľadám vyslovene technické informácie, vôbec nezaujímajú.

JÚN 2009

O D P O R Ú Č A M E

Karol Urban

tiborhuszar.com

tamasdezso.com

stevemccurry.com WWW.TAMASEM.SK

TAMASEM

O D P O R Ú Č A M E

storyofstuff.org Veci sú super. Mám ich rád – aspoň poväčšinou. Môj vzťah s in-line korčuľami je trošku naštrbený – hádžu ma o zem. Ale s ostatnými vychádzam. Odkiaľ sa všetky vzali? Viem. Kúpil som ich, dostal, našiel... požičal a nevrátil (síce ide len o pero, ale karma si pamätá!)... Otázka však znie, čo sa s nimi dialo, než sa dostali ku mne, používateľovi. Zákazníkovi. Konzumentovi. A čo sa s nimi deje, keď odo mňa odídu? Tieto isté otázky si kládla Annie Leonard. Schematická odpoveď "ťažba, spracovanie, distribúcia, spotreba, likvidá-

Miroslav Kormoš

cia" sa jej nestačila. Niečo je tam chýbalo a tak hľadala ďalej. Tá odpoveď nestačila ani mne, tak som si krátky film "Story of stuff" pozrel. Annie miestami pôsobila na môj vkus až príliš zanietene, no stálo to za to. Veľmi trefne vystihla niektoré nepekné črty systému, ktorý sme si vytvorili. Niektoré z nich si možno uvedomujeme, no nie vždy sú nahlas povedané. A to je na škodu. Pretože (ako vám potvrdí aj váš terapeut) o veciach treba hovoriť. Preto odporúčam "Príbeh vecí".

Video – verzia s českými titulkami:

TAMASEM

JÚN 2009