Hlas ľudu 9/2022

Medzinárodný deň materinského jazyka V Kovačici pletú štyri nite v jednu výšivku

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

26. 2. 2022 | 9 /5000/

Tohto roku sa parlamentné a lokálne voľby budú konať 3. apríla. Parlamentné voľby vypísal Aleksandar Vučić, prezident Srbska, kým lokálne voľby vypísal predseda Zhromaždenia Srbska Ivica Dačić, ktorý tiež informoval o tom, že prezidentské voľby budú vypísané začiatkom marca, 90 dní pred ukončením mandátu aktuálneho prezidenta.

M. Pap

Uzávierka čísla: 23. 2. 2022

V kultúrnej stanici Svilara v Novom Sade vo štvrtok 17. februára bola otvorená výstava skla Noublionpatou/ Nezabudnime slovenského autora Jána Zoričáka.

Otvoril ju veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Fedor Rosocha. Touto výstavou veľvyslanectvo dalo svoj príspevok a podporu projektu Nový Sad – európske hlavné mesto kultúry.

D. Berediová-Banovićová

V nedeľu 20. februára na jednom mieste – vo veľkej sieni SKOS Detvan vo Vojlovici sa stretli a dobre zabávali dobrá víla, harmonikár, bojovník, Charlie Chaplin, Asterix a Obelix, Pipi Dlhá Pančucha, klaun, kráľovná, kytica kvetov, semafor, dedo Mráz, karatisti, Peter Pan a víla Wendy, balerína a ďalšie osobnosti tak z minulosti, ako aj zo súčasnej doby, na tradičnej maškarnej zábave, ktorú detvanovci vo fašiangovom období organizujú už takmer 25 rokov. Masky sledovala aj porota, ale v konečnom vyhrali všetci, vlastne vyhrala snaha a úsilie detí a ich rodičov najprv vyrobiť tú-ktorú masku a potom ju aj predstaviť obecenstvu, v ktorom boli hlavne rodičia a starí rodiča.

V. Hudec

V piatok 18. februára v priestoroch Galérie Babka v Kovačici sa uskutočnila prezentácia slovenského vydania knihy Nemanjićovci – panovníci a doba srbského stredoveku autora Dr. Duška Lopandića a v preklade Rastislava Popovića. Prezentácia bola zároveň vstupným podujatím pripomínania si Medzinárodného dňa materinského jazyka v Kovačici.

O. Glóziková-Jonášová

Príloha Obzory ponúka výber z rukopisu Torzá slovensko-slovinskej spisovateľky Stanislavy Chrobákovej Repar. Ide o básne v próze, ktoré autorka vytvárala počas pobytu vo fínskom mestečku Rauma a realizovala ich v nezvyčajnej textovo-obrazovej podobe.

S. Lenhart Foto: zo súkromného archívu S. Chrobákovej Repar

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: VP Službeni glasnik

Pozoruhodných 5 000 čísel týždenníka Hlas ľudu Olinka Glóziková-Jonášová

D

lhé obdobie skúseností, neskutočné množstvo strán životných udalostí, zaujímavostí a príbehov. Generácie autorov, dopisovateľov, novinárov a redaktorov pretočené do nádherného znázornenia života a obdobia, v ktorom sme existovali a v ktorom dnes sme. Počítame 79 rokov nepretržitého, týždeň čo týždeň písania pre vás. Žijeme naše dni, roky a desaťročia, budujeme tradíciu a históriu. Žijeme s ľudom, píšeme pre ľud a maľujeme obrazy najkrajších príbehov, ktoré národ vie vyrozprávať.

Hovoria, že sa život nepíše, vraj treba ho žiť. Rakúsky spisovateľ Daniel Glattauer hovorí, že nemôžeme žiť to, čo píšeme. My predsa píšeme o tom našom živote. Sú to príbehy či udalosti pestré, rôznofarebné, živé, interaktívne. História či kronika, ktorú spolu tvoríme, je bohatá, ale čísla a roky sú v tomto prípade len fakty, ktoré existujú a znázorňujú priebeh času. Skutočná hodnota a význam Hlasu ľudu ako týždenníka, ktorý od roku 1944 nepretržite vychádza tlačou, spočíva v tom, že týchto 5 000 vytlačených čísel prinieslo omnoho viac než formálne riadky textu, ktoré v nich boli napísané.

Okrúhle a predovšetkým pozoruhodné 5 000. číslo týždenníka Hlas ľudu je tu. Za týchto 5 000 čísel prežil tento týždenník významné spoločensko-politické zmeny. Každý musí uznať, že 5 000 čísel je pozoruhodné, je to už kus histórie. Veru, náš týždenník je už pán skúsený. Za tieto roky si vybudoval veľmi dobrú povesť, jeho názov je spájaný s tradíciou, kvalitou služieb a významným postavením. A nemal a nemá to vždy ľahké.

Avšak práve preto nesmieme zabúdať na meno vybudované za tieto roky, ale rovnako tak aj na budúcnosť a budovanie jeho rozvoja. To je už v rukách súčasníkov. Veľká vďaka patrí bezpochyby verným čitateľom, pre ktorých sa snažíme byť vždy príjemným spoločníkom.

Sme týždenníkom pre každú rodinu. Pre všetkých nás, ktorí sme hrdí na prostredie, v ktorom existujeme, ako aj na to, čo v tom prostredí predstavujeme. Do nasledujúcich čísel, ktoré otvárajú obdobie nových desaťročí pred nami, vstupujeme krokom pevným, istým a sebavedomým, s nádejou a novými poznatkami, ako aj s chuťou, aby sme rovnako dobre až lepšie pokračovali písať o tom, čo sa deje tu a teraz, dnes a zajtra.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

4 Pre zachovanie kultúrno-historických hodnôt dvoch národov

ĽUDIA A UDALOSTI 17 Všetci boli naj

KULTÚRA

38 Herečkám ručníky venovali

ŠPORT

51 Tímová práca a kolegiálnosť ako základ

OBZORY

23 (Neo)avantgardná sloboda umeleckého prejavu v Novom Sade Na titulnej strane: Štyri nite, jedna výšivka – motto je tohtoročného pripomínania si Medzinárodného dňa materinského jazyka v Kovačici. Pestrofarebnosť a rozmanitosť krojov na snímke symbolicky spája všetky národnosti žijúce na území Obce Kovačica v jeden jedinečný obraz, aký vytvára táto obec, resp. Európa v malom, ako ju často nazývajú. Svedčí o tom aj multietnickosť a multikultúrnosť, ktorou sa hrdí toto banátske prostredie už viac ako dve storočia.

Foto: O. Glóziková-Jonášová

Belehrad

• •

ĎAKUJEME

9 /5000/ 26. 2. 2022

3

Týždeň 7 DNÍ

Parlamentné a lokálne voľby budú 3. apríla Pripravil: Miroslav Pap

A

ktuálny rok bude označený ako volebný. Budú sa konať parlamentné, lokálne, ale aj prezidentské voľby. V utorok 15. februára vo večerných hodinách prezident Srbska Aleksandar Vučić podpísal rozhodnutie o rozpustení parlamentu a vyhlásil parlamentné voľby na 3. apríl. Občania Srbska si v ten deň budú voliť politických zástupcov, ktorí by ich mali reprezentovať štvorročné obdobie, v prípade potreby budú vyhlásené ďalšie voľby predčasne.

Od vyhlásenia volieb jednotlivé politické strany majú možnosť podať kandidačné listiny predstaviteľom Republikovej volebnej komisie. Doposiaľ svoje kandidačné listiny odovzdalo osem politických strán.

Prezident poukázal na to, že toto zloženie parlamentu plnilo pre krajinu dôležité úlohy, najmä v oblasti právneho štátu, pričom

dodal, že vláda a poslanci plnili mnohé ďalšie dôležité úlohy, najmä z hľadiska hospodárskeho pokroku a zachovania plnej politickej a ekonomickej stability v krajine.

V rovnaký deň, keď boli vyhlásené parlamentné voľby, predseda Zhromaždenia Ivica Dačić vyhlásil aj lokálne, stanovené tiež na 3. apríl. Vyhlásené boli voľby do zastupiteľstva mesta Belehrad, zastupiteľstva mesta Bor a ďalších 11 obcí. Dačić zaželal všetkým účastníkom volieb úspešnú kampaň a férové voľby. Informoval tiež, že budú začiatkom marca vyhlásené aj prezidentské voľby, 90 dní pred vypršaním mandátu aktuálneho prezidenta.

Keďže sa mandát skončil, Dačić pripomenul, že parlament od 3. augusta 2020 do 14. februára, keď sa konala posledná schôdza tohto zvolania, prerokoval a rozhodol o 435 bodoch programu, prijal 265 zákonov, z toho 24 naliehavým konaním a 241 riadnym konaním.

* Kým sa v Srbku všetko usmernilo predovšetkým na nastávajúce voľby, na východe Európy to predsa nie najpriaznivejšie.

Rusko-ukrajinský konflikt sa stal stredobodom svetového diania.

Intenzita vojnového konfliktu sa každodenne stupňuje, no predsa jednotliví predstavitelia oboch strán sa snažia o vyriešenie tohto vojnového konfliktu, ktorého základ odborníci vidia najmä v ekonomike a v dobytí východných proruských častí Ukrajiny.

Donecká ľudová republika, ako aj Luhanská ľudová republika, ktoré sú situované na východe Ukrajiny, vyhlásili svoju nezávislosť v apríli 2014.

Ide o konfederáciu samozvaných proruských republík, ktoré však neboli uznané Organizáciou spojených národov (OSN). V rovnakom roku, keď Rusko okupovalo Krym, obyvatelia z Donecka a Luhanska od začiatku vojnového konfliktu sa začali presúvať do Ruska.

Za posledných desať dní bolo registrovaných viac prípadov, ktoré porušujú mierovú stabilitu. Vojenské jednotky sú plne prichystané tak z ruskej, ako aj ukrajinskej (severoatlantickej aliancie) strany.

K významnému prevratu prišlo 21. februára, keď Vladimir Putin nečakane uznal separatistické republiky v Donbase. V televíznom priamom prenose o tom informoval obyvateľov Ruskej federácie. V rámci príhovoru boli odvysielané aj zábery, kde podpisuje dekréty a dohody s lídrami Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. Najvyšší predstavitelia Európskej únie odsúdili rozhodnutie Ruska a zdôraznili, že ide o nezákonný akt. Očakáva sa, že Európska únia a Spojené štáty americké čoskoro uvalia sankcie na Rusko. Z druhej strany vojsko Ruska sa presunie do východných dvoch separatistických republík, s ktorými podpísalo dekrét.

Zdroj: BBC, RTV Vojvodina

NÁVŠTEVA DELEGÁCIE ARCHÍVU VOJVODINY NA SLOVENSKU

Pre zachovanie kultúrno-historických hodnôt dvoch národov Pripravil: Miroslav Pap

D

elegácia Archívu Vojvodiny, ktorej členmi boli: riaditeľ Dr. Nebojša Kuzmanović, zástupca riaditeľa Kristijan Obšust a operátor digitalizácie a fotograf Vladimír Mučibabić, absolvovala niekoľko stretnutí s vysokými predstaviteľmi kultúrneho a politického života Slovenskej republiky.

V piatok 18. februára sa predstavitelia delegácie Archívu Vojvodiny stretli s predstaviteľmi Ministerstva obrany na čele s ministrom Jaroslavom Naďom. Ministrovi obrany boli predstavené základné aktivity Archívu Vojvodiny so

4

www.hl.rs

zameraním na realizované projekty v uplynulých troch rokoch súvisiacich s rôznymi aspektmi života a kultúry Slovákov v Srbsku.

Zástupcovia Archívu v sobotu 19. februára pobudli aj v Uhrovci, rodisku Ľudovíta Štúra, kde nadviazali spoluprácu so Spoločnosťou slovenských velikánov a dohodli sa na projektoch, ktoré budú spoločne realizovať.

Pri tejto príležitosti v rodnom dome Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka v Uhrovci Dr. Jozef Škultéty, predseda Spoločnosti slovenských velikánov, riaditeľovi Archívu Vojvodiny Nebojšovi Kuzmanovićovi udelil Zlatú medailu Alexandra Dubčeka.

Informačno-politický týždenník

Počas celého pobytu na Slovensku predstavitelia Archívu Vojvodiny navštívili aj cintoríny, kde sú pochovaní padlí Srbi – v Bratislave, Trenčíne a vo Veľkom Mederi.

V stredu 20. feb- Kristijan Obšust, Jaroslav Naď a Nebojša Kuzmanović ruára v Trnave realizovali stretnutie Predstavitelia Archívu v slávs predsedom Zväzu Srbov na nostnej sieni vlády SR prezentovali Slovensku Stanem Ribičom. V základnú činnosť tejto celovojrámci konštruktívneho rozhovoru vodinskej inštitúcie. Na konci boli konkretizované programy na pracovnej cesty sa stretli ešte rok 2022, ktoré odkazujú na pre- s Milanom Jánom Pilipom, predhlbovanie kultúrnej spolupráce sedom ÚSŽZ a riaditeľom Múzea a propagáciu srbskej kultúry na židovskej kultúry v Bratislave.

Slovensku.

Zdroj a foto: gradskeinfo.rs • TÝŽDEŇ •

FINANČNÉ STIMULY PRE MATKY NOVORODENÝCH DETÍ

Kúpa nehnuteľností a riešenie bytovej otázky Pripravil: Ján Pálik

S

rbsko poskytne nenávratnú podporu na riešenie bytovej otázky, kúpu nehnuteľnosti v maximálnej výške 20 000 eur. Rozhodnutie sa netýka len prvorodeného dieťaťa, ale každého novorodenca. Štátna podpora je nenávratná a bude poskytnutá na uplatnenie práva na výstavbu, účasť na kúpe, teda kúpu rodinného domu alebo bytu, uvádza sa vo Úradnom vestníku, na základe rozhodnutia vlády Srbska.

V oblastiach zdevastovaných miestnych samospráv je štátna pomoc stanovená vo výške 50 percent z hodnoty prác na stavbe domu. V ostatných mestách a obciach sa na stavbu domu bude dotovať 20 percent z hodnoty stavebných prác.

Hodnota stavebných prác sa bude určovať na základe technického popisu so súpisom prác a celkovej vytvorenej cenovej ponuky prác, ktorá bude overená zodpovedným projektantom.

Pri kúpe domu alebo bytu je štátna pomoc stanovená vo výške 20 percent z odhadovanej hodnoty nehnuteľnosti, čiže maximálne 20 percent z kúpnej ceny.

Prostriedky na túto štátnu podporu budú poskytnuté z rozpočtu Srbska, cez Ministerstvo práce, zamestnávania, bojovníckych a sociálnych vecí.

Uvádza sa, že na dieťa narodené od 1. januára 2022 môže právo uplatniť matka, a výnimočne, v prípade úmrtia matky dieťaťa, aj otec dieťaťa.

Podmienkou štátnej pomoci je,

že matka prvýkrát nadobudne vlastný dom alebo byt na území Srbska.

Ak sa žiada podpora na stavbu domu, pozemok musí byť vo vlastníctve matky, bez vecného

bremena a s vydaným stavebným povolením. Dom alebo byt musí byť zapísaný v katastri nehnuteľností a bez vecných bremien. Žiadateľka – matka musí predložiť dôkaz o manželskom alebo nemanželskom zväzku.

Presvedčením je potrebné preukázať evidovaný pobyt v predchádzajúcich piatich rokoch odo dňa podania žiadosti a prehlásiť, že nevlastní byt alebo dom na území Srbska. „Regulácia vlády o pomoci mladým ľuďom pri kúpe prvej nehnuteľnosti na základe narodenia dieťaťa je skvelým krokom, ktorý bude motivovať mladých ľudí mať deti a riešiť svoj problém s bývaním, a na

druhej strane od tejto podpory očakávame zvýšenie počtu úverov na bývanie,“ povedal tajomník Asociácie srbských bánk Vladimír Vasić. „Začiatok je vždy ťažký a podpora štátu pre mladých ľudí v tom období je veľmi dôležitá, keď vieme, aký je náš demografický obraz, tak je celkom jasné, že je to dobrý krok z humánneho aj ekonomického hľadiska. Z humánneho, pretože tých 20 000 eur výrazne pomôže mladým ľuďom, a z ekonomického, pretože podporí bytovú výstavbu,“ vysvetľuje Vasić.

Reguláciou vlády Srbska sa ustanovuje, že rodiny, ktorým sa po 1. januári tohto roku narodilo dieťa, môžu získať pomoc od štátu na kúpu alebo spoluúčasť na kúpe nehnuteľnosti, a to vo výške 20 000 eur.

Zdroj a foto: gradskeinfo.rs

PODPORA ŽIEN NA KÚPU NEHNUTEĽNOSTÍ. Rodová rovnosť je pre pokrajinskú vládu jedna z prioritných oblastí ľudských práv, ktoré aktívne podporuje. Z toho dôvodu vyčlenila spolu 21 miliónov dinárov na riešenie bytovej otázky rodín z AP Vojvodiny kúpou nehnuteľností, ktoré však budú vo vlastníctve žien. Cieľom tohto opatrenia je zlepšiť postavenie a ekonomické posilnenie zvýšením počtu žien, ktoré vlastnia nehnuteľnosti. Štatistiky uvádzajú, že ženy vlastnia nehnuteľnosť v 13,95 percenta prípadov a 12 percent žien je spolumajiteliek nehnuteľností. Práve pre uvedené fakty APV sa rozhodla finančne podporiť ženy pri kúpe nehnuteľností. Právo na získanie dotácií budú mať vydaté a nevydaté ženy, ako aj slobodné matky s deťmi, ktoré nemajú bývanie vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve.

Zdroj a foto: vláda APV mp • TÝŽDEŇ •

9 /5000/ 26. 2. 2022

5

Týždeň HOSŤOVANIE PREZIDENTA NA TV TANJUG

Hodnotenie minulosti, súčasnosti a budúcnosti Pripravil: Ján Pálik

P

rezident Aleksandar Vučić v sobotu 19. februára hosťoval na TV Tanjug, kde v rámci rozhovoru sumarizoval doposiaľ realizované projekty, aktuálnu situáciu v krajine, ale aj plány na nastávajúce obdobie.

Medzi prvými témami bolo zdravotníctvo.

Prezident povedal, že bude zverejnený nový zoznam inovatívnych liekov, s tým, že do liečby niektorých najzávažnejších chorôb sa zatiaľ investuje až 53 miliónov eur, čo je dvakrát viac ako v roku 2020. „Mám jednu exkluzívnu novinku, najmä pre ľudí trpiacich cukrovkou, hepatitídou C, možno rakovinou prsníka či hrubého čreva, či iným zhubným ochorením – tento rok prichádzame s novým zoznamom inovatívnych liekov s najväčšou sumou peňazí doteraz, ktoré investujeme.“ Uviedol, že sa najviac na tento účel doteraz investovalo v roku 2020, okolo 23 miliónov eur. „Teraz sú tie investície 53 miliónov eur, čo je viac ako dvojnásobok. Sú to neskutočné peniaze a myslím si, že každý, kto trpí týmito chorobami, bude povzbudený, pretože dostane starostlivosť ako v najvyspelejších krajinách sveta,“ povedal Vučić. ĽUDIA NECHCÚ DEMOLÁCIU, ALE BUDÚCNOSŤ V rozhovore pre TV Tanjug na otázku, či všetky médiá vidia, ako vidia občania, čo sa vybu6

www.hl.rs

dovalo a ako sa Srbsko rozvilo, povedal, že nejde len o médiá, ale aj o prístup k životu. „Je to záležitosť, ktorá závisí od troch bodov: v prvom rade

je to vec osobného prístupu. Sú ľudia, ktorí majú takzvaný negativistický prístup ku všetkému,

tím v 48. minúte strelí gól. Po druhé, pre sociálne siete, kde sa najnegatívnejšie komentáre a tvrdenia prenášajú najľahšie. To priťahuje najväčšiu pozornosť, nie pozitívne správy.

Tí najhorší, ktorí by boli negatívnymi v každej spoločnosti, sa dnes stávajú hrdinami, pretože majú viac lajkov.

Tretie je, myslím si, že nie sú otázne opozičné médiá, ale politický záujem,“ povedal.

Vučić zdôraznil, že existuje čistý politický záujem niekoho, kto nechce vidieť, čo sa deje, pretože sú tu politickí aktéri, ktorí to podporujú z osobných záujmov. Pripomenul, že za 50 rokov sa v Srbsku nepostavilo a nezrekonštruovalo toľko ne-

nech sa deje čokoľvek. Zápas sa práve začína v 3. minúte a už útočia na svojho trénera, hráčov, a všetci kritici zabúdajú, keď ich

mocníc a klinických centier, ako za posledných sedem rokov. „Za tri mesiace sme postavili tri covid nemocnice, pripravené je

Informačno-politický týždenník

Klinické centrum Niš, Klinické centrum Belehrad a o pár dní otvoríme Kardiovaskulárnu kliniku v Belehrade, ktorá je najlepšia v tejto časti Európy.“ SRBSKO IDE V DOBROM SMERE „Srbsko ide správnym smerom,“ povedal prezident Aleksandar Vučić a dodal, že je potrebné ešte veľa urobiť, ale zatiaľ sa dosiahol významný pokrok, predovšetkým v ekonomike a infraštruktúre.

Na otázku Čo by povedal občan Vučić prezidentovi Vučićovi? odpovedal, že by mu určite povedal, že mohol urobiť viac a lepšie, že potrebuje trochu viac energie a nejaké lepšie riešenia, ale že je osobne spokojný, aj keď, samozrejme, nie je bez hriechu. „Keď robíte ťažkú prácu, v ktorej musíte robiť životne dôležité a kľúčové rozhodnutia na dennej báze, tak je samozrejmé, že robíte chyby. Srbsko však ide správnym smerom,“ povedal Vučić. Všimol si tiež, že občania v rozhovore o ekonomických úspechoch Srbska vyjadrujú nedôveru, nie preto, že si myslia, že ich niekto klame, ale preto, že na to nie sú zvyknutí. „Pýtajú sa, ako je to možné, že máme nižšie platy ako v Nemecku.

Je ťažké pochopiť, že za európskymi krajinami zaostávame 100 rokov, ale jednoznačne znižujeme tento rozdiel. Ak sme mohli víťaziť v basketbale, hádzanej, volejbale, vodnom póle, vo fut• TÝŽDEŇ •

bale, môžeme aj v politike a ekonomike,“ povedal prezident Srbska.

Dodal, že treba urobiť oveľa viac, no zároveň poznamenal, že štát mal šťastie, že zmluvy na 10 diaľnic a rýchlostných ciest sa robili s optimizmom a ceny surovín potom drasticky vyskočili. „Tie cesty postavíme za dobré ceny,“ povedal Vučić a pripomenul, že o necelý mesiac občania budú cestovať z centra Belehradu do centra Nového Sadu za pol hodiny, že je vybudovaná diaľnica takmer po Požegu, ale aj to, že tá cesta pôjde v dvoch smeroch, smerom na Čiernu Horu a smerom na Bosnu a Hercegovinu. „Toto sú veci, ktoré ľudia vidia a ktoré sú najdôležitejšie. Pretože keď máte cestu, ľudia vedia, že môžu prísť investori a továrne.“ ROZMÝŠĽAME NAD TÝM, ABY ŠKÔLKY BOLI ZADARMO PRE VŠETKÝCH Prezident Srbska Aleksandar Vučić ešte povedal, že uvažuje o tom, žeby o rok či dva boli škôlky bezplatné pre všetky deti v Srbsku. „Ešte musíme spočítať, najmä ak začneme od 1. septembra. V najbližších dňoch, do konca týždňa alebo do desiatich dní rozhodneme.“ Vysvetlil, že ide o 53 miliónov • TÝŽDEŇ •

eur ročne, koľko by mal štát na to vyčleniť, a až 70 miliónov eur, pretože zrejme v takom prípade by chudobnejší občania

aby to štát dodržal, musí ekonomicky rásť a zdôraznil, že tohtoročný rast je na úrovni piatich percent, čo je veľmi výrazné.

Na otázku novinára Tanjuga, či je jeho cieľom zapamätať si ho ako staviteľa, Vučić odpovedal, že jeho cieľom je byť zapamätaný pre viacero vecí, pričom jednou z hlavných podľa neho by bolo, že počas predvolebnej kampane nebude nikomu lichotiť. „To znamená, že Srbsko, aj keď odídem z čela štátu aj SNS, bude pokračovať v politike nezávislosti, nezávislého rozhodovania a statočnej zahraničnej politiky, v ktorej veľvyslanci a cudzinci nebudú rozhodovať o tom, kto bude členom vlády a akú politiku budeme viesť.“

posielali deti do škôlok. Vučić vysvetlil, že na druhej strane by sa dosiahla väčšia sociálna inklúzia, deti by boli menej na ulici, alebo doma a viac s inými deťmi. Prinieslo by to väčšiu zodpovednosť pre deti a lepší sociálny prístup a rodičom by to uľahčilo premýšľanie o druhom, treťom, štvrtom, piatom dieťati, poznamenal Vučić. Dodal, že problémom nie je 50 miliónov eur, ale ten záväzok by sa mal prebrať na minimálne 10 až 15 rokov.

Vučić tiež povedal, že to,

Upozorňuje, že pod bodom dva je mierová politika, a dodáva, že nedošlo k žiadnym vojnovým konfliktom, hoci vláda čelila mnohým horúcim otázkam a problémom. „Dostali sme nezávislé Kosovo, ktoré naši predchodcovia nechali na podnose. Vtedy nereagovali a my sme to vrátili k medzinárodnému rokovaciemu stolu a nastolili tému, aby sme mohli slobodne povedať, že Kosovo pre nás nie je nezávislé.“ Pod tretím bodom je sloboda pre našich ľudí v každom čase

a pod štvorkou je pokrok ekonomiky, povedal Vučić a pripomenul, že Srbsko bolo v posledných dvoch rokoch najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v Európe.

ABY OBČANIA MALI ROVNAKÚ ŠANCU A TÍ NAJLEPŠÍ DOSTALI ČO NAJVIAC Prezident Aleksandar Vučić poznamenal, že občania Srbska, hoci má krajina v súčasnosti najvyšší hospodársky rast, nostalgicky spomínajú na život v komunizme za čias Josipa Broza Tita, predovšetkým kvôli dobrým spomienkam, ale vtedy, ako hovorí, sa nežilo lepšie.

Vučić poukazuje na to, že nikto nechce byť rovnaký, najmä nie tí, ktorí bojujú a pracujú 10 hodín denne, s tými, ktorí nepracujú ani hodinu. „Neberte im právo byť úspešný,“ zdôraznil Vučić. Z druhej strany ľudia, ktorí robia rovnakú prácu v rôznych častiach Srbska, stále nemajú rovnaké platy, poznamenal Vučić a dodal, že tí, ktorí žijú v Belehrade a Novom Sade, majú stále vyššie platy, a to sa musí zmeniť, a preto investuje toľko peňazí do rozvoja každého mesta v krajine.

BEZ OHĽADU NA TO, KOĽKO CHÝB A TRÁPENÍ BOLO, USPELI SME, SRBSKO JE INÉ „Bez ohľadu na to, koľko chýb a problémov sme mali, vždy sa nám podarilo vstať,“ povedal prezident Srbska Aleksandar Vučić a zdôraznil, že je hrdý na to, že Srbsko je úplne iná krajina a že si zachovalo slobodu a mier. „Som veľmi vďačný ľuďom, slúžil som svojej krajine čestne.

O tom, či budem hľadať podporu aj v ďalšom volebnom období, sa rozhodnem do desiatich dní, ale osobne nikdy nezabudnem na obdobie pokroku a rozvoj našej krajiny,“ povedal Vučić.

9 /5000/ 26. 2. 2022

Foto: Facebook /buducnostsrbijeavucic 7

Týždeň MEDZINÁRODNÝ DEŇ MATERINSKÉHO JAZYKA V KOVAČICI

Už 22 rokov pletú štyri nite v jednu výšivku Olinka Glóziková-Jonášová

V

pondelok 21. februára sme si pripomenuli Medzinárodný deň materinského jazyka. V Kovačici si tento jedinečný a pred 23 rokmi aj zo strany UNESCO stanovený deň pripomínajú už 22 rokov. Dvadsať rokov sa pod organizáciu tohto podujatia v Kovačici podpisovala Galéria a Nadácia Babka majiteľa Pavla Babku za podpory lokálnej samosprávy a po dvadsiatich rokoch organizáciu tohto dňa prebrala Obec Kovačica, v spo-

Obec Kovačica. Prvýkrát sa k tejto téme, zdá sa mi, pristúpilo aj z odbornej strany. Svedčí o tom účasť lektoriek totiž profesoriek Filologickej fakulty v Belehrade.

Prvýkrát o tejto téme hovorili odborníčky, a to veľmi efektívne,“ uviedol Pavel Babka, kým Marijana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica, povedala, že si je vedenie lokál-

štartoval v budove Obecnej správy, kde bolo najprv usporiadané odborné stretnutie, kým sa druhá časť konala v priestoroch Domu kultúry 3. októbra, kde bol usporiadaný príležitostný

dostupné všetkým, a obzvlášť menšinovým spoločenstvám, v podmienkach svetovej pandémie. Záštitu podujatia aj tohto roku dala Komisia pre spoluprácu Srbska s UNESCO. Podujatie moderovala už osvedčená moderátorská dvojica Anna Sucháneková a Anička Chrťanová, novinárky lokálnej RTVOK. Na úvod prítomných privítal Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica, po čom sa krátkym videom prihovorila aj Maja Gojkovićová, podpredsedníčka vlády RS a ministerka pre kultú-

Príhovor Gorana Milašinovića, predsedu Komisie Srbska pre spoluprácu s UNESCO

Príhovor Pavla Babku, majiteľa Galérie a Nadácie Babka

Príhovor Jaroslava Hrubíka, predsedu Obce Kovačica

lupráci so spomenutou galériou. „Keď sa povie Medzinárodný deň materinského jazyka v Srbsku, prvou asociáciou musí byť Kovačica. Teší ma, že po dvadsiatich rokoch patronát a organizáciu tohto podujatia prebrala

nej samosprávy vedomé, aký význam má ochrana materinského jazyka, predovšetkým aj kvôli tomu, lebo sa v samotnej Obci Kovačica úradne používajú štyri jazyky. „Nesmierne nás teší skutočnosť, že sme po roku, keď sme si tento deň pripomenuli iba online, mohli usporiadať podujatie v tom pravom svetle a tak, ako si to tento deň aj zasluhuje.“ Bohatý program podujatia

Na pripomenutie: Deň 21. februára 1999 UNESCO vyhlásilo za Medzinárodný deň materinského jazyka ako pamiatku na udalosť v Bangladéši v roku 1952, keď štyria študenti prišli o život pri proteste za rovnoprávnosť svojho jazyka – bengálčiny so štátom vyhláseným oficiálnym jazykom – s urdčinou. Práve táto udalosť podnietila vyhlásenie tohto sviatku. Prvýkrát sa Medzinárodný deň materinského jazyka oslavoval v roku 2000. Odvtedy si ho pravidelne celosvetovo pripomíname.

Dnes vo svete jestvuje bezmála 7 000 rozličných jazykov, z čoho iba sto jazykov skutočne získalo miesto vo vzdelávacích systémoch a vo verejnej sfére, pričom menej ako sto z nich sa používa vo svete digitálnom, kým sa mediálne informovať možno iba v 40. Bohužiaľ, až 43 percent z odhadovaných 7 000 jazykov, ktorými sa na svete hovorí, je ohrozených, čiže hrozí im nebezpečenstvo úplného zániku, aj preto je pripomínanie si tohto dňa mimoriadne dôležité.

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

kultúrno-umelecký program.

Mottom aj tohtoročného pripomínania si Medzinárodného dňa materinského jazyka bolo: Štyri nite, jedna výšivka, ktorý symbolicky spája všetky národnosti žijúce na území Obce Kovačica v jeden jedinečný obraz, ktorý má Európa v malom – Obec Kovačica. Tohtoročná téma, na globálnej úrovni, bola úzko spätá so vzdelávaním v materinskom jazyku, ale týkala sa aj technologických prekážok, ktorým bolo treba predísť so zámerom, aby vzdelávanie bolo

Moderátorská dvojica Anna Sucháneková a Anička Chrťanová (zľava)

ru a informovanie. Potom sa slova ujal Pavel Babka, majiteľ Galérie a Nadácie Babka, iniciátor pripomínania si tohto dňa v Kovačici pred 22 rokmi. O význame oslavovania Medzinárod-

Záber z kultúrno-umeleckého programu venovaného Medzinárodnému dňu materinského jazyka • TÝŽDEŇ •

ného dňa materinského jazyka hovoril Goran Milašinović, predseda Komisie Srbska pre spoluprácu s UNESCO, ale aj odborníci: prof. Dr. Isidora Bjelakovićová, odborná spolupracovníčka Oddelenia pre literatúru a jazyk Matice srbskej, profesorky Filologickej fakulty v Belehrade Dr. Zuzana Čížiková z Katedry pre slovakistiku a Sandra BuljanovićováSimonovićová z Katedry pre hungarológiu. Potom sa slova ujali Valentin Podujatie svojím spevom spestrili členky speváckej skupiny pôsobiacej pri Mik, hlavný a zodpovedný kovačickom gymnáziu spestrili členky speváckej skuV druhej časti podujatia, teda redaktor NVU Libertatea, a Nikola Tarbuk, generálny ta- piny pôsobiacej pri Gymnáziu na javisku DK sa vystriedali jomník Stálej konferencie mi- Mihajla Pupina v Kovačici pod ďalší hovorcovia: Marijana est a obcí. Podujatie svojím vedením profesora hudby Pavla Melišová, asistentka predsedu OK, Anca Popu, zástupkyňa spevom, v štyroch jazykoch, Tomáša ml.

veľvyslankyne Rumunska, Monika Podsklanová-Šuhajdová, zástupkyňa veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku, Branko Anđić, spisovateľ, potom Mgr. Hajnal Jenő, predseda Národnostnej rady maďarskej národnostnej menšiny, Daniel Magdu, predseda Národnostnej rady rumunskej národnostnej menšiny, Dalibor Nakić, predseda Národnostnej rady rómskej národnostnej menšiny, Miroslav Tomáš, predseda Výkonnej rady Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, a Pavel Baláž, predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Kovačici. Po príhovoroch nasledoval umelecký program, v rámci ktorého sa predstavili všetky národnosti žijúce na území Kovačickej obce.

NAJZNÁMEJŠÍ SVETOVÍ FOTOREPORTÉRI NA NOVOSADSKOM NÁMESTÍ

Príbehy migrantov očami fotomajstrov Jasmina Pániková

Z

a návštevníkom Nového Sadu dáva možnosť pozrieť si ocenené fotografie svetových fotoreportérov – austrálskeho fotoreportéra Warrena Richardsona, laureáta World Press Photo v roku 2016, ktorý získal prvú cenu za fotografie migrantov zo srbsko-maďarskej hranice, Roberta Knota, ktorý zachytil boľavé detaily utečencov z Angoly, Massima Sestiniho,

achytiť príbehy migrantov z celého sveta a cez fotografie vyrozprávať ich smutné príbehy sa snaží obrovský počet fotoreportérov. Tých najúspešnejších každoročne odmeňujú v rámci súťaže World Press Photo a časť ich tvorby je sprístupnená aj na novosadskom Námestí slobody. Výstava je výsledkom spolupráce Nadácie Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry Výstava bude sprístupnená do 20. marca 2022 a Nadácie News, či absolútneho víťaza za sveta, ktorí chcú zabezpečiť World Press Phorok 2019 Johna Moora, ktorého istejší život svojim rodinám, ktoto z Amsterdamu. fotografia zachytáva plačúce rí prechádzajú cez nebezpečné Zhruba 60 fotodievčatko z Hondurasu a jej hraničné priechody a zápasia grafií zhrnutých matku pri zatýkaní pohraničnou s rôznymi ťažkosťami v druhej do 28 fotoreporpolíciou v americkom Texase. krajine, pokým túžia po domove. táží prináša prí„Táto výstava sa zaoberá rozVýstavou sme sa snažili ukázať Odmenené plačúce dievčatko Johna Moora behy migrantov ličnými motívmi ľudí, ktorí sa dôvody, prečo ľudia musia opúšv 21. storočí. Výdajú na nebezpečné cesty za ťať svoje domovy,“ povedala stava (Ne)nastanjeni – Migrant- ktorý za fotografiu člnu plného lepším životom.

Ukazuje utekustódska z Holandska Babette ske priče u 21. veku z World Press utečencov v roku 2015 získal čencov a migrantov z celého Warendorf.

Photo archívu Novosadčanom druhú cenu v kategórii General • TÝŽDEŇ •

9 /5000/ 26. 2. 2022

9

Týždeň STAROPAZOVSKÁ OBEC

Najsúčasnejšia technológia v pestovaní zeleniny Anna Lešťanová

B

ranislav Nedimović, minister pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodohospodárstvo, v sprievode Čedomira Božića, pokrajinského tajomníka pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodohospodárstvo, a Đorđa Radinovića, predsedu Obce Stará Pazova, navštívili v piatok 18. februára rodinné poľnohospodárske gazdovstvo Lončar, majiteľov dvoch

kultúry ročne), ako aj s tamojšími najmä mladšími poľnohospodármi rozprávali o aktuálnej situácii v tejto oblasti a subvenciách na základe vypísaných súbehov, ktoré pre nich ministerstvo, resp. pokrajinský sekretariát v tomto Vo výrobe zeleniny uplatňujú najsúčasnejšiu roku ponúkajú. Aj technológiu bratia Lončarovci

Bratia Nikola (zľava) a Marko Lončarovci

bratov Nikolu a Marka, ktorí sa po ukončení fakúlt z Belehradu presťahovali do Belegiša, kde si založili rodiny a vážne sa zaoberajú poľnohospodárskou výrobou.

Hostia a hostitelia sa po kratšej obchôdzke gazdovstva, kde sa nachádza aj farma hydiny (10-tisíc kusov) a 11 veľkých skleníkov na výrobu zeleniny (paradajky, šalát, špenát – tri

V rozhovore s ministrom Branislavom Nedimovićom a predsedom Đorđem Radinovićom

10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Na trhu sa čoskoro nájde aj špenát

Predseda Đorđe Radinović: „Tohto roku pre 200 gazdovstiev na základe súbehu vyčleníme sumy v hodnote od 50- do 150-tisíc dinárov.“

Minister Branislav Nedimović hovoril aj o chove hydiny

svoju výrobu zveľadili vďaka podnetným prostriedkom z republikových a pokrajinských orgánov a v zeleninárstve uplatňujú najsúčasnejšie technológie.

Zeleninu pestujú v chránenom území a na otvorenom (kukuricu cukrovú, kapustu, papriku viacero druhov) rozlohy 10 hektárov, kde majú digitalizovanú stanicu a elektráreň (prúd dostávajú z prírodných zdrojov – vetra a slnka) a tiež sa zaoberajú chovom ošípaných a prasníc.

Predseda Radinović vyjadril spokojnosť, že mladí poľnohospodári z podunajských dedín obce mali možnosť rozprávať sa o zveľadení svojej výroby tak s ministrom Nedimovićom, ako aj pokrajinským tajomníkom Božićom. „Obec Stará Pazova každoročne vyčleňuje prostriedky tak na hospodárstvo, ako aj poľnohospodárstvo. Prihliadame na to, aby prostriedky dostali majitelia najmä menších gazdovstiev. Tohto roku pre 200 gazdovstiev na základe súbehu vyčleníme sumy v hodnote od 50- do 150-tisíc dinárov v závislosti od veľkosti gazdovstva,“ prízvukoval Radinović.

Z Belegiša minister Nedimović a pokrajinský tajomník Božić odcestovali do Ašane, dediny patriacej do Obce Pećinci. Tam v domácnosti Slobodana Vasića hovorili najmä o rastlinnej výrobe.

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Bezplatné kurzy a inovácie Anna Lešťanová

Všetci užívatelia majú právo používať priestory Start up strenovačné start up stredisko diska, majú svoju kanceláriu a Stará Pazova podnecuje ino- možnosť používať konferenčnú vačnosť a edukáciu a založené sálu pre svoje potreby. K dispozíje s podporou Regionálnej roz- cii im je aj technické vybavenie: vojovej agentúry Srem. Má dvoj- počítače, tlačiarne, interaktívna násobnú úlohu: vyvíjať inovač- tabuľa, projektor atď. Prvoradým plánom Start up strediska je poskytovanie pomoci užívateľom, s cieľom, aby sa ich idey realizovali.

A práve toto stredisko pre edukáciu a rozvoj ponúka všetkým žiakom, študentom a mladým ľuďom z územia Staropazovskej obce, aby sa zúčastnili v bezplatných kurzoch na rozličné zaujímavé témy. V utorok 1. februára v priestoroch strediska bolo slávnostMihajlo Bonđi udelil certifikáty účastníkom né ukončenie a udelekurzu 3D tlače a modelovania (foto: A. nie certifikátov účastLešťanová) níkom kurzu 3D tlače nosť a zveľaďovať hospodárenie a modelovania. Zo súhrnne 25 spoločností v oblasti staveb- prihlásených až 16 účastníkov níctva a energetickej účinnosti kompletne a úspešne absolvýstavby infraštruktúry. Z druhej vovalo celý kurz. Kurz 3D tlače strany poskytuje systematickú podporu mladým ľuďom a začiatočníkom v hospodárení a rozvoji inovačných kapacít v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie pri rozvoji podnikateľských ideí, inovácií a dizajnu výrobkov v styku s úspešnými spoločnosťami v regióne.

Užívatelia Start up strediska sú štyri tímy a medzi nimi aj Inovačné stredisko pre edukáciu a rozvoj, ktorého zakladateľom je Mihajlo Bonđi. Tento riadny a úspešný študent tretieho V rámci tvorivej dielne účastníci sa ročníka Elektrotechnickej zoznámili s praktickým postupom 3D fakulty Univerzity v Be- tlače lehrade je zároveň aj koordi- a modelovania mal na starosti nátorom Inovačného start up M. Bonđi, trval štyri dvojhodiny strediska. a tiež boli dve tvorivé dielne, na

I

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Na hodine 3D tlače a modelovania

odštartujú aj s ďalším kurzom – v oblasti robotiky a elektroniky, ktorý bude prebiehať raz týždenne a bude trvať asi dva mesiace. Všetci záujemcovia, rozdelení do vekových skupín, môžu hlasovať aj za nové kurzy na rozličné témy, ktoré ich zaujímajú, a samotní organizátori sa postarajú o ich realizáciu.

Kurzy sa konajú v miestnostiach Inovačného start up strediska v Starej Pazove, na treťom poschodí (vchod vedľa Erste banky). Kurzy podporujú Obec Stará Pazova, Miestne Účastníci kurzov majú k dispozícii spoločenstvo Stará Pazova, počítače a iné technické vybavenie Lokálna nadácia Stará Pazova a samotné Inovačné start up stredisko Stará Pazova. ktorých sami účastníci mohli Fotografie: z archívu tlačiť všetko, čo chceli, podľa Inovačného strediska pre vlastných žiadostí. edukáciu a rozvoj Stará Pazova Čoskoro (koncom februára)

Nemalý záujem mladých o činnosť Inovačného start up strediska 9 /5000/ 26. 2. 2022

11

Ľudia a udalosti PETROVSKÉ MATRIKY 2021

Jedno dievča sa narodilo priamo v Petrovci Jaroslav Čiep

V

Báčskom Petrovci sa udialo to, čo sa už neudialo dlhé roky. Totiž jedno malé dievča bude mať v rodnom liste napísané, že je priamo Petrovčanka, lebo sa narodilo práve vo svojom bydlisku, a nie ako iní, ktorým v rodnom liste bude písať, že sa narodili v Novom Sade, lebo sa v podstate narodili v novosadskej pôrodnici (hoci ich rodičia a aj oni sami naďalej budú žiť v Báčskom Petrovci).

Inak pomer medzi narodenými a umretými v Petrovci dávno nebol taký zlý. Aj to je dôkazom toho, že biely mor uberá svoju daň už dlhý čas.

Tak ako to zvykneme robievať začiatkom každého roka už viac ako desaťročie, aj tentoraz sme pre získanie relevantných údajov na spracovanie matrík v Báčskom Petrovci navštívili viaceré inštitúcie, ktoré majú presnejšie informácie. Sú to predovšetkým matrikársky úrad v budove lokálnej samosprávy, pediatrické oddelenie Domu zdravia Báčsky Petrovec a Verejný komunálny podnik Komunalac. Tak ako vždy tieto služby nám ochotne poskytli požadované údaje, aby sme ich preniesli čo najširšiemu obecenstvu. V našom prípade čitateľom Hlasu ľudu.

Novorodeniatka Petrovčanov v pôrodnici Betanija sa, ako sme to uviedli, zapisujú do novosadskej matriky. Ale vlastný zoznam majú aj v pediatrickej službe v Dome zdravia v Petrovci, lebo sestry v prvých dňoch a mesiacoch navštevujú matky s novorodeniatkami priamo v ich príbytkoch. Týka sa to celej

12

www.hl.rs

Obce Báčsky Petrovec. Tak v ich zozname vlani z celej obce bolo zapísaných 87 novorodeniatok.

chlapcov) a tiež 10 Maglićanov (6 dievčat a 4 chlapci).

Keď ide o Petrovec, v porov-

Samuel, Nemanja, Tian, David a Andrej. Z prehľadu vidno, že aj u dievčat, aj u chlapcov rodičia sa skôr rozhodujú pre moderné mená prevzaté od iných národov a iba občas sa objaví rýdze slovenské meno.

U rodičov srbského pôvodu sa tradičné mená zjavujú častejšie. ŠTATISTIKA MATRIKÁRKY ZA ROK 2021

Pomer počtu narodených chlapcov a dievčat v Petrovci 2009 – 2021

Je to 48 malých Petrovčanov, kde sa narodilo 23 dievčat a 25 chlapcov, ale aj 19 Kulpínčanov (6 dievčat a 13 chlapcov), 10 Hložančanov (2 dievčatá a 8

naní s predchádzajúcim rokom je to o dve deti viac, čiže rovnaký počet detí ako v roku 2020, ale je to pomerne málo.

Skôr v Petrovci bolo detí aspoň pre budúce tri triedy v škole a takýto počet nepresahuje dve triedy v jednom ročníku. Takže vidno úpadok obyvateľstva aj v tomto prehľade.

Mená, pre aké sa rozhodli rodičia novorodeniatok Petrovčanov, sú tieto: po dve dievčatká majú meno Petra a Ema, po jedna je Nina, Branislava, Monika, Anabela, Terézia, Debora-Laura, Melani, Lana, Kristína, Sara, Tamara, Jana, Luna, Elena, Vasilisa, Anna, Michaela, Hana a Viktória.

Po dvaja chlapci dostali meno Stefan, Damjan a Aleksej, ostatné mená sa objavujú raz: Alex, Maksim, Srđan, Norbert, Matej, Ivan, Boško, MarMatriky uložené v skrini v Obecnej správe Báčsky Petrovec skrývajú množstvo tin, Mihajlo, Aleksa, Dario, Teodor, Kevin, Peter, cenných údajov

Informačno-politický týždenník

„Od roku 2021 Obec Báčsky Petrovec je jeden matričný obvod a pozostáva z prostredí Báčsky Petrovec, Hložany, Kulpín a Maglić,“ pripomenula nám na úvod matrikárka na úrade Mária Kováčová-Kyseľová. „Matrika narodených obsahuje 34 zápisov. To sú deti alebo dospelé osoby, ktoré sa narodili v zahraničí a v Petrovci je urobený prípis narodenia preto, lebo rodičia majú trvalé bydlisko v Obci Báčsky Petrovec.

Vlani sa jedno dieťa narodilo doma, v Petrovci, čo sa už stáva len veľmi zriedkavo. Štruktúra zapísaných je nasledujúca: 12 zápisov je pre osoby narodené na Slovensku. Sú to prevažne novorodeniatka, ktoré sa narodili našim občanom, ktorí sa za prácou vysťahovali na Slovensko. Ďalej je tu 6 zápisov dospelých narodených v Bosne a Hercegovine, 5 detí narodených v USA, 5 detí narodených v Taliansku, 1 dieťaťa narodeného v Spojených arabských emirátoch, 1 v Čiernej Hore, 1 v Českej republike, 1 v Chorvátsku, 1 dospelého muža narodeného v Macedónsku a 1 vo Francúzsku.“ Ďalej sme sa zaujímali aj o matriku sobášených v roku 2021. „V minulom roku v mat-

• ĽUDIA A UDALOSTI •

rike sobášených je 61 zápisov, MATRIKA ÚMRTÍ RAPÍDNE uvedieme, že v predchádzajúz čoho bolo 44 sobášov a 17 NARASTÁ com období, teda roku 2020, bolo prípisov sobášov uzavich bolo podstatne menej – 82 retých v zahraničí. Teda na Údaje o počte vykopaných pohrebov. Je to 46 pohrebov základe bydliska aspoň jed- hrobiek a pochovaných si kaž- viac alebo viac ako o jednu ného manžela pripísaní sú aj dý rok overujeme v komunál- tretinu v roku 2021. Vlani bolo do matriky v Petrovci. Toto je nom podniku, ktorý sa stará na petrovskom cintoríne popočet pre celú Obec Báčsky Pet- o petrovský cintorín. Tak nám chovaných 59 mužov a 69 žien. rovec. Podľa dedín je to takto: pre minulý rok údaje poskytol Z tohto počtu do rodnej zeme v Petrovci bolo 24 sobášov, v Hložanoch 13, v Kulpíne 4 a v Maglići 3.

Prípisy zo zahraničia boli pre sobáše uzavreté v rôznych štátoch. Na Slovensku ich bolo uzavretých 5, v Bosne a Hercegovine 6, v Nemecku 2 a po jeden v USA, Švajčiarsku, Rumunsku a Rusku,“ prezradila matrikárka.

Keďže nás zaujímali predovšetkým sobáše, ktoré sa uskutočnili v Petrovci, Mária Kováčová-Kyseľová zo správy vyňala údaje pre toto osídlenie. „Ako som už povedala, Sobáš Petrovčana Daniela Vrbovského a Kulpínčanky Alexandry 24 sobášov bolo priamo v Pet- Vidovej v Lesíku v júli 2021 rovci. A kto sa sobášil? Čisto petrovských, kde sú ženích nový podnik VKP Komunalac. pochovali aj piatich Petrovčaa nevesta z Petrovca, bolo 7, Ich prehľad je o niečo odliš- nov, ktorí dlhodobo žili mimo jeden bol čisto novosadský. Keď ný a aj úplnejší od petrovskej tejto obce (v Novom Sade, hovoríme o mladoženíchoch, tak z tých 24 bolo 17 Petrovčanov, dvaja zo Slovenska a po jednom z Pivnice, Belušića, Maglića, Futogu a z USA. Najviac neviest – 12 bolo Petrovčaniek, 3 boli z Kulpína, po 2 boli z Maglića a Hložian, po jedna bola z Nového Sadu, Kysáča, Gajdobry, Malého Iđoša, jedna nevesta bola zo Slovenska a jedna z Rumunska.

Ako zaujímavosť možno povedať, že prvý pár, ktorý sa sobášil a je zapísaný do tejto matriky, ktorá sa začala roku Prehľad počtu narodených a pochovaných v Petrovci 2009 – 2021 2021 ako matrika všetkých prostredí obce, je pár Američan a Rumunka. Svadieb aj vlani matriky umretých, v ktorej sú Vrbase a na Slovensku). Vlani bolo menej, lebo pandémia ne- prípisy iba umretých v samot- bol jeden občan Petrovca poustala, takže bolo viac sobášov nom Petrovci. Podľa údajov chovaný v rodnom Kulpíne. bez prítomnosti väčšieho počtu miestnych komunálnikov Najstarší pochovaný muž prítomných.“ v roku 2021 bolo v Petrovci až v roku 2021 bol Ján Kínik, ktorý 128 pohrebov. Na porovnanie sa narodil roku 1927, a naj-

• ĽUDIA A UDALOSTI •

staršia pochovaná žena bola Zuzana Kaňová, rod. Benková, narodená roku 1923. Najmladším pochovaným mužom bol Jaroslav Gažo narodený roku 1989 a najmladšia žena Mária Gedeľovská, rod. Verešová, narodená roku 1981.

Keď ide o mesačný prehľad úmrtí, možno skonštatovať, že najviac ich bolo v novembri (24) a máji (16), kým najmenej pohrebov bolo v júni (5). Najviac žien umrelo v novembri (15) a najmenej v júni (1). Pre mužov najnebezpečnejším mesiacom tiež bol november (9), ale aj máj (9) a najpriaznivejším mesiacom bol júl, keď sme nezaregistrovali ani jedno úmrtie muža v Petrovci.

Obecná matrika úmrtí v roku 2021 obsahuje 159 zápisov. Sú to občania, ktorí zomreli v Petrovci, v Hložanoch, v Kulpíne alebo v Maglići a aj niekoľko prípisov úmrtí báčskopetrovských občanov v zahraničí. „Listujúc matriku predsa môžeme zistiť, koľko bolo tých, ktorí umreli priamo v Petrovci.

V Petrovci zomrelo 71 občanov, 3 Petrovčania zomreli v zahraničí (Slovensko, USA a Nemecko). Ostatní, ktorých sme vlani pochovali, umreli mimo Petrovca, najčastejšie v nemocniciach alebo v domoch pre seniorov,“ uviedla matrikárka Mária Kováčová-Kyseľová.

Verejne štatistiku petrovského cirkevného zboru v roku 2021 uverejnil aj petrovský evanjelický farár Ján Vida. V nej okrem iného uviedol, že pokrstil 42 detí (20 chlapcov a 22 dievčat), vykonal aj cirkevný sobášny obrad 15 manželských párov a v roku 2021 vykonal pohreb 99 členov Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Petrovci, z čoho bolo 46 mužov a 53 žien.

9 /5000/ 26. 2. 2022

13

Ľudia a udalosti Z OBECNEJ ORGANIZÁCIE ČERVENÉHO KRÍŽA BÁČSKY PETROVEC

Darcovstvo krvi v období kovidu Katarína Gažová

O

činnosti Červeného kríža v Petrovci nás informovala tajomníčka tejto organizácie Tatiana Cerovská.

V rozhovore sme sa zamerali na akcie dobrovoľného darcovstva krvi, ktoré usporadúvajú vo všetkých štyroch miestnych spoločenstvách Báčskopetrovskej obce. Ako aj doteraz pretrváva spolupráca s Ústavom pre transfúziu krvi v Novom Sade.

– Vlani sme mali súhrnne 18 akcií darcovstva krvi na území obce. Z toho počtu 6 akcií v Báčskom Petrovci (v posledný štvrtok mesiaca, v ktorom sú zaužívané akcie darcovstva) a

darcov, čo bolo odzrkadlením spomenutého stavu. Vtedy sa od nás ako organizácie žiadalo, aby sme zabezpečili väčší priestor na usporadúvanie akcií darcovstva.

Keďže žiaci už neboli v škole, presťahovali sme akcie v Petrovci do základnej školy. Museli sme mať osobitnú miestnosť, kde sa darcovia prihlasovali na odber, čiže účasť v akcii darcovstva, teda vypĺňali osobitný dotazník, čo doteraz tak praktikujeme, už si na to všetci zvykli… Robí sa to preto, lebo sa stáva, že človek začal brať nejaké lieky, ktoré môžu zapríčiniť zmeny v zložení krvi. Po vyplnení dotazníka sa ide k prítomnému lekárovi, ktorý preveruje zdravotný stav darcu a

Zo zdravotného vyšetrenia darcov v Petrovci

po 4 akcie odberu krvi v miestnych spoločenstvách Hložany (tu je zasa termín pondelkový) a v Kulpíne a Maglići (utorkový termín pre obe dediny). V Petrovci je najviac akcií, lebo je tu aj najväčší počet obyvateľstva. V roku 2020, keď už bol prítomný kovid, proste prišlo k zmenám aj v darcovstve. A tá prvá akcia, ktorá z marca bola posunutá na apríl, poukázala na skutočnosť, že sa ľudia začali pýtať, či vôbec môžu a smú darovať krv, a u darcov sa prejavil strach, či je ich krv v poriadku, či sa nemôže niekto infikovať, keď sa zúčastní v akcii darcovstva – také obavy sa pravidelne javili. Vtedy sme v Petrovci napríklad mali v tej akcii iba 12 14

www.hl.rs

Akcia darcovstva krvi v Hložanoch

ďalšiu na samotný odber krvi, – povedala tajomníčka Cerovská.

V ďalšom rozhovore podrobnejšie vysvetlila, že sa občas stane, že niekto nemôže darovať krv, ale často ani nie z tých zdravotných dôvodov – totiž

Z akcie odberu krvi v MS Petrovec

určuje, či v ten deň niekto môže darovať krv. Vlastne preveruje sa množstvo hemoglobínu z kvapky krvi vybranej z prsta. Na vyšetrenie lekármi máme ďalšiu osobitnú miestnosť a napokon

Odber vzácnej tekutiny v Maglići

Informačno-politický týždenník

môže to zapríčiniť vyčerpanosť, ak napríklad človek predtým pracoval v nočnej zmene a ráno sa prišiel zúčastniť akcie odberu krvi… Alebo to môže byť slabosť organizmu z nejakých dôvodov

predošlého namáhania organizmu a tomu podobné.

– Keď sa ľudia začali aj u nás rozchorievať na kovid, potom už mali naši darcovia dilemu: ako, kedy a či vôbec môžu darovať krv. Preto sme ich pred každou akciou kontaktovali esemeskami, aby sme zistili, či sú zdraví a či môžu prísť na akciu.

Aj cestou médií sme informovali aj po vakcinovaní, kedy a ako možno darovať krv.

Lebo na to sú predsa osobitné predpisy.

Ak bol ľahší prípad kovidu, od skončenia liečby má prejsť mesiac dní, a ak bol so zápalom pľúc, od skončenia liečby musia prejsť tri mesiace.

Tieto pravidlá aj teraz platia, – prízvukovala Tatiana Cerovská.

Neskoršie sa akcie Červeného kríža začali usporadúvať v miestnostiach Miestneho spoločenstva Petrovec, lebo sa do školy vrátili žiaci. A v ostatných dedinách, kde je menší počet darcov ako v Petrovci, aj naďalej sa odber krvi koná v miestnych spoločenstvách. V podstate je teraz ten počet darcov aj v Petrovci taký, aký bol skôr, teda zvýšil sa, a ako tajomníčka OOČK sama skonštatovala: jednoducho sme sa naučili žiť s kovidom.

Foto: z archívu OOČK Petrovec • ĽUDIA A UDALOSTI •

PRÍPRAVA NA NOVÚ POĽNOHOSPODÁRSKU SEZÓNU V KULPÍNE

Zmeny v osevnom pláne diktujú možnosti Katarína Gažová

P

o zimnej prestávke jarné práce na roliach už zasa čakajú na poľnohospodárov. Osevný plán si už naplánovali a aktuálnymi prípravnými prácami pred jarnou sejbou sú kyprenie a prihnojovanie pôdy. O tom, ako sa darí v poľnohospodárstve Miroslavovi Stupavskému z Kulpína, sme sa dozvedeli v rozhovore na tému príprav na novú sezónu, tiež zhodnotenia vlaňajšieho poľnohospodárskeho roka.

Miroslav Stupavský je aktívny poľnohospodár aj v Klube poľnohospodárov Kulpína.

Vlani sa Stupavský venoval pestovaniu viacerých kultúr.

Boli to pšenica, kukurica, sója a priemyselná paprika. O vla-

ňajších výnosoch vyjadril nespokojuvedených kultúr nosť, keď ide o resa zmienil, že boli produkčné matepriemerne slušné. riály.

– Tohto roku – My poľnohosplánujem znovu podári máme teraz pestovať aj pšetakú situáciu, že sú nicu, aj kukuricu, zvýšené ceny reprotiež sóju a priedukčných materiámyselnú papriku. lov, a to hlavne ropy Predsa osevný a hnojiva. Hnojivo plán sa v porovdrasticky zdraželo, naní s minulou možno povedať, že poľnohospodár- Z prípravy na vlaňajšiu akciu rovnania poľných ciest je až trikrát drahšie skou sezónou poľnohospodárov Kulpína: (sprava) Miroslav Stupavský, ako bývalo, takže mení. Najviac Daniel Súšerský a Miroslav Zorňan naše vkladania do plánujem zasiať pôdy sú finančne podniku Zlatno zrno. Ostatné sóju, lebo sú pri tejto kultúre omnoho náročnejšie. Okrem kultúry pridávam buď u nás najmenšie vkladania. Keď ide toho treba si pripraviť aj kvalitné do Kulpína, alebo tiež do Peto priemyselnú papriku, tentoraz osivo. Práce a vkladanie do pôdy rovca, – vysvetlil. bude na takých 2,5 – 3 jutrách. sú náročné a uvidíme, či sa nám V rozhovore o situácii v poľUž rad rokov pestujem papriku. to nakoniec všetko oplatí, – nohospodárstve a prípravách Odovzdávam ju do Petrovca, do povedal Miroslav Stupavský. na jarnú sejbu spolubesedník

V MIESTNEJ ORGANIZÁCII STAROBNÝCH PENZISTOV KYSÁČA

Bohatá činnosť Anna Legíňová

M

iestna organizácia starobných penzistov Kysáča zorganizovala výročné a volebné snemovanie dňa 17. februára, keď vo svojich miestnostiach jej členovia privítali aj hostí: Momu Čolakovića, predsedu Združenia penzistov mesta Nový Sad, taktiež dvoch podpredsedov: Sinišu Brankova a Jovu Baroševčića, ako i tajomníčku Milenu Žarkovićovú. Prítomní boli aj hostia, členovia MOP Bratstvo-Telep v čele s predsedom Živoradom Arsićom, ktorý je zároveň i členom SR Združenia penzistov mesta Nový Sad, a predseda MOP Futog Braca Vukas, taktiež člen SR. Na zasadnutie boli pozvaní aj richtár Ján Vozár a Miestna organizácia invalidov práce v Kysáči.

Snemovanie prispôsobili epidemiologickým podmienkam.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Prítomných privítal Juraj Fabian, predseda združenia.

Pracovné predsedníctvo tvorili Zuzana Peťkovská, Suzana Kalmárová a Mária Madacká.

Overovatelia zápisnice boli Ján Ďurovka a Anna Srnková. Zo správy o minuloročnej činnosti sa dozvedáme, že mali mnoho akcií. Účinkovali v akcii natierania a líčenia tribúny FK Tatra Kysáč, zriaďovali nábrežie kanála DTD v spolupráci so ŠRS Smuđ Kysáč, ako aj centrum Kysáča a detské ihriská, líčili stromy, súťažili vo varení rybacieho paprikáša a polievky a iné. Nezabudli ani na vakcináciu a revakcináciu proti Covid-19, ktorá sa konala v ich miestnostiach, organizovali aj jednodenné výlety pre členov a priatelenia sa s inými MOP. Slávnostne otvorili novovybudovaný Dom penzistov pri príležitosti 75. výročia založenia ZP mesta Nový

Z výročného snemovania kysáčskych penzistov

Sad. Správa o činnosti z roku 2021 bola obsiahla a prezentovali aj finančnú správu.

V tomto roku plánujú zaobstarávať svojich členov potravinárskymi výrobkami a ohrevom, organizovaním výletov, pracovných akcií v spolupráci s inými organizáciami, odchod do kúpeľov a na iné destinácie prostredníctvom poukážok a iné.

Do nového vedenia boli zvolení staronoví členovia: Juraj Fabian – predseda, tajomníčka Suzana Kalmárová, pokladníčka Mária

Madacká a členovia: Ján Vozár, Anna Srnková, Mária Páliková, Ján Grňa, Ján Ďurovka, Katarína Kardelisová, Michal Mega, Jozef Čorba a Vlado Zaťko. Dozornú radu tvoria: Zuzana Peťkovská, Ján Mucha a Anna Martišová.

Združenie penzistov mesta Nový Sad, ktorého členom je aj MOSP Kysáč, sa môže pochváliť, že práve na štátny sviatok 15. februára priamo od predsedu štátu Aleksandra Vučića získalo vysoké ocenenie za svoju činnosť – Sretenjský rad za zásluhy.

9 /5000/ 26. 2. 2022

15

Ľudia a udalosti TRADIČNÝ ČAJOVÝ VEČIEROK V NOVOSADSKOM CIRKEVNOM ZBORE

Stretnutie pri Božom slove, speve a čaji Alena Kulíková

T

radičný duchovno-nábožný čajový večierok, ktorý koncom februára usporadúva slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Novom Sade, sa uskutočnil v sobotu 19. februára v sieni SKC P. J. Šafárika. Ani tentoraz večierok neprešiel bez hostí, ktorí pricestovali z cirkevného zboru zo Selenče v čele s pánom farárom Miroslavom Poničanom.

Prítomných hostí, ako i domácich veriacich privítal najprv dozorca novosadského zboru Ján Brtka, po ktorom sa slova ujal

zaspieval krásnu pieseň Materinská moja reč pod taktovkou profesorky vo výslužbe Anny Crveniovej. Spevom sa prejavil aj zbor Ozvena zo Selenče, ktorý na syntetizátore sprevádzal kantor Juraj Súdi za pomoci syna Juraja, ktorý hral na husliach. Potom prišla chvíľa obdarúvania – keďže v ten sobotný deň meniny oslavovali Zuzany, novosadský cirkevný zbor daroval kvety pani farárke Zuzane Poničanovej, manželke pána farára Miroslava, ktorá pôsobí v cirkevnom zbore v Laliti. Pri príležitosti návštevy a blížiaceho sa sviatku žien

Zbor Ozveny zo Selenče

farár novosadský Branislav Kulík, ktorý vyzdvihol, ako je dobré a užitočné, že sa stretáme pri Božom slove a modlitbe a zároveň sa aj kamarátime a vytvárame nové známosti.

Po úvodných slovách novosadský miešaný spevácky zbor

kantor Juraj Súdi v mene spevokolu Ozvena tiež odovzdal kvety Alene Kulíkovej, manželke farára novosadského. Keďže sa pán farár Poničan vo voľnom čase zaoberá aj pyrografiou, čiže vypaľovaním do dreva, pre novosadský cirkevný zbor pri-

Členky novosadského cirkevného zboru pri ponúkaní čaju

16

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Miešaný spevácky zbor cirkevného zboru z Nového Sadu

pravil symbolický dar, práve na piesne za sprievodu kantorov z tému, o ktorej neskoršie Nového Sadu, profesorky Jarmily hovoril. Slovo vďaky za Juricovej-Stupavskej a doktoranpozvanie a milé privíta- da na štúdiu klavíra na Akadémii nie odovzdal aj dozorca umenia v Novom Sade Marka zo Selenče Juraj Čapeľa. Stupavského. Zároveň sa podáPiesňou V Hospodina dú- val chutný čaj s rumom a slané fali naši otcovia, ktorú na- a sladké pečivá, ktoré pripravili písal a zhudobnil kantor, ženy, ktoré koordinovala Julka profesor Dr. Juraj Súdi, sa Brtková. začala časť večierka veSpoločne všetci prispeli k novaná prednáške, ktorú tomu, aby tento večierok dumali na starosti hostia. Aj chovne obohatil prítomných. Pri domáci mali česť spievať Božom slove a hudbe kamarátespolu s hosťmi túto pie- nie veriacich rýchlo plynulo, až seň, ktorá je napísaná z príležitosti 100. výročia Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku.

Pán farár Miroslav Poničan na čajovom večierku pútavo hovoril na základe biblického textu z Novej zmluvy, z Listu Kolosen- Branislav Kulík, farár novosadský, a Miroslav ským 4, 2, pri- Poničan, farár selenčský, počas odovzdania daru čom sa zameral domácim členom cirkevného zboru na modlitbu a na myšlienky o tom, čo znamenajú sa duchovne posilnení rozlúčili. a čo nám pripomínajú ruky.

Rozlúčili sa večernou piesňou, Všetkých hostí a domácich ktorú spoločne zahrali kantori pozdravila a privítala predsed- oboch cirkevných zborov. Pri níčka SKC P. J. Šafárika Vierka odchode navštívili aj chrám Boží Marčoková-Cerovská. Počas ve- a rozišli sa s nádejou, že sa čoskočierka spoločne spievali nábožné ro stretnú, tentoraz v Selenči.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA TRADIČNEJ MAŠKARNEJ ZÁBAVE VO VOJLOVICI

Všetci boli naj Vladimír Hudec

a dobre zabávali rôzne historické osobnosti, dobrá víla, bojovník, ž je tradíciou, že vo fašian- Charlie Chaplin, Asterix a Obelix, govom období ochot- Pipi Dlhá Pančucha, klaun, dedo níci vojlovického SKOS Mráz, Peter Pán a víla Wendy, Detvan organizujú maškarnú kráľovná..., ale aj tie profesie, ktoré všetci dobre poznáme – zdravotné sestry, kominár, kuchári, harmonikár, karatisti, a kde sa našiel, tu sa našiel, aj jeden semafor a kytica kvetov...

Bolo vidieť, že sa rodičia a starí rodičia poriadne snažili a veru popustili uzdu fantázii. Tí najmladší boli trochu aj hanbliví, avšak tí trochu starší, ktorým toto nebola prvá maškarná zábava, boli zasa úplne uvoľnení.

Tým hanblivým pomáhali animátorky Jana Mereková a Jana Beracková a ich pomocníčky Dária Beracková a Michaela Spišiaková. Tým menej hanblivým pomoc zrejme nebola Indiánka a dobrá víla (sestry Anna potrebná. Pravdaže, bez sestier a Katarína) už roky organizujú toto Anny Berackovej (Indiánky) a zaujímavé podujatie Kataríny Berackovej-Kolárikovej (dobrej víly) ako dlhoročzábavu. Vlani ich v tom znemož- ných organizátoriek to prejsť nila pandémia koronavírusu, nemohlo. Keď sme sa Kataríny ale toho roku im to neuniklo. opýtali, ako sa im darí animovať

U

Porota to nemala ľahké

rôzne pekné idey a tí starší ich musia realizovať. „Snažíme sa, aby každý rok bolo aj niečo nové, krajšie, a tak

Slovom, všetci boli naj. „Veľmi si vážim vaše slovenské spoločenstvo. Svedčí o tom aj táto vyšívaná košeľa, ktorú som

Aká by to bola zábava bez kuchárok?

Nechýbala, pravdaže, ani dobrá nálada a hra

V nedeľu podvečer 20. februára vo veľkej sále SKOS Detvan bolo rušno a veselo.

Na jednom mieste sa stretli • ĽUDIA A UDALOSTI •

deti a rodičov, aby sa zapojili do činnosti, ktorá si vyžaduje dosť času a úsilia, krátko povedala, že asi sú na vine deti, ktoré majú

sa tradícia pomaly prenáša z kolena na koleno. K tomu aj tí trochu starší sú plní fantázie a vcelku to dopadne veľmi pekne a zábavne. Toho roku máme aj našu hymnu. Napísal ju Damir Munćan, keď videl náš plagát a na ňom text, ktorý napísala Katarína Kalmárová. Zapáčilo sa mu to a napísal hudbu.“ Členovia poroty – v ktorej zložení boli učiteľky Jasmina Mladenovićová, Vera Mijatovová, manželia Rade Mašić a Vesna Seferagićová a pani farárka Lýdia Zlochová – to zrejme nemali ľahké a v konečnom rozhodli, že vyhrajú všetci. Niekto bol najsympatickejší, iní zasa najstrašnejší, niekto najpestrejší, najveselší...

si dnes obliekol. Páči sa mi, že ste takí homogénni a že pestujete rozličné obyčaje, akým je aj táto pekná zábava, keď sa deti, ale aj tí trochu starší maskujú v ústrety jari. Je mi cťou, že ma každý rok detvanovci volajú, aby som bol členom poroty. Mám z toho naozaj veľký pôžitok. Maskami som skutočne oduševnený, lebo vidieť, že matky, tety, staré matky účinkovali vo vyhotovovaní masiek. Nikto neodišiel do čínskej predajne kúpiť hotovú masku, ale všetci vynaložili úsilie na to, aby ich spolu s deťmi sami vyhotovili, čo je aj podstata takýchto podujatí – podnietiť detskú kreativitu,“ povedal nám dlhoročný člen poroty Rade Mašić.

9 /5000/ 26. 2. 2022

17

Ľudia a udalosti ŠRS SMUĐ KYSÁČ

Výročné zhromaždenie a predaj rýb Anna Legíňová

T

ak ako všetky spolky a združenia, ktoré doposiaľ trpeli pandemickou situáciou a museli sa organizovať v súlade s ňou, aj členovia ŠRS

Z vlaňajšej akcie

Smuđ v Kysáči reagovali v súlade s pandemickou situáciou.

Keďže valné a výročné zhromaždenie nemohli uskutočniť tak, ako to bývalo v nepandemických časoch, čiže za veľkého počtu prítomných, pri dobrej

hudbe a tanci, tentoraz to uro- Ožvát-Símo. Tajomníbili trochu inak. V nedeľu 6. feb- kom je Miroslav Grňa. ruára totiž okrem spomínaného Dozornú radu tvoria: zhromaždenia zorganizovali Ondrej Srnka, Vlastislav aj okienkový predaj rybacej Vrška, Slavko Joković a polievky a praženej ryby. Štefan Sabo.

Občania Kysáča vždy s radosAkciu predaja rýb ťou vítajú takéto akcie, vlani uskutočnili dvalebo rybári vedia najprv krát, toto je však prvá šikovne, zručne a s trpezlivosťou uloviť ryby a potom ich aj chutne pripraviť. Veď nič nie je chutnejšie, ako keď sa robí Varíme, veru varíme pre veľký počet osôb a ešte k tomu keď sa to zje pri nedeľňajšom obede v kruhu svojej rodiny.

Takto si domáce oddýchnu a obed je hotový. Kiežby pandemická situácia dovolila viac takýchto prospešných akcií...

Prichystali pre všetkých Ryba je upražená, nech sa páči Na tomto zhromaždení rybárov bolo zvolené staro- v novom roku. Plánujú vať a že sa aktivity kysáčskych nové vedenie. V rozhovore s ekologické akcie, školu rybo- rybárov v nasledujúcom období bývalým a terajším predsedom lovu, Carp Cup, súťaženia detí, prejavia v plnom prúde.

Ivanom Ravzom sme zistili, že Zlatý kotlík a iné. Veríme, že nás sa podpredsedom stal Miloslav pandémia viac nebude ohrozoFoto: z archívu ŠRS Smuđ

SNEŽIENKY V STAREJ PAZOVE – JAR JE PREDO DVERMI. Priam jarné teploty, ktoré sme mali v uplynulom období, pravdepodobne pomýlili aj prírodu, ktorá zareagovala tým najkrajším spôsobom – kvitnutím rastlín. A tak sme v týchto dňoch v Starej Pazove objavili snežienky, ktoré pekne rozkvitli (na fotografii). Snežienka jarná kvitne od februára do apríla. Ako zvestovateľky jari sa pestujú hlavne v záhradkách na okrasu záhonov. Snežienka v zemi vytvára cibuľky, z nich vyrastajú listy a stonka nesúca biely kvet. Je obľúbená záhradná trvalka a rastie aj voľne v prírode, väčšinou na okraji krovísk a lesov. a. lš.

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Varíme s Vami

Vážení čitatelia, milovníci rozmanitých tradičných a moderných jedál, neváhajte a zapojte sa do našej staronovej rubriky, v ktorej vám prinášame nové recepty našich čitateľov či čitateliek. Stačí len poslať jasný popis ingrediencií, ako aj postup prípravy s fotografiou na našu mailovú adresu: nvu@hl.rs alebo poštou na adresu: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234, s poznámkou: Do rubriky Varíme s Vami.

Tie najzaujímavejšie zverejníme v našom týždenníku. A to nie je všetko. Poskytnutie svojho receptu sa vám oplatí! Za odmenu dostanete od nás krásne darčeky v knižnej podobe. Tak neváhajte, posielajte nám svoje recepty a už onedlho sa môžete tešiť na skvelé publikácie z našej knižnej produkcie.

V pokračovaní si prečítajte recept čitateľky Anny Šefčíkovej z Báčskeho Petrovca.

Nesquikový koláč POTREBUJEME:

foto: freepik.com

Posielajte nám svoje recepty a budete za ne odmenení

30 min 180 °C

NA CESTO:

NA PLNKU:

NA POLEVU:

6 vajec 150 g cukru 150 g múky 1 kypriaceho prášku 150 g tuhej masti 120 g nesquiku marhuľový lekvár

3 poháriky (180 g) kyslej smotany 3 lyžice mletého cukru 3 vanilkové cukry 200 g šľahačky 2 dl mlieka

140 g nesquiku 140 g mletého cukru 1 a pol lyžice spustenej masti 2 poháriky (180 g) kyslej smotany

POSTUP Cesto: Bielky vyšľaháme na sneh a postupne pridávame cukor, žĺtky a vymiešame. Primiešame múku, kypriaci prášok, tuhú masť a nesquik. Vylejeme na pomastený a pomúčený plech alebo plech vystlaný papierom na pečenie. Pečieme piškótu vo vyhriatej rúre na 180 °C asi polhodiny. Po vychladnutí prekrojíme na dve časti, vertikálne. Dolnú časť piškóty potrieme marhuľovým lekvárom.

Plnka: Vareškou vymiešame smotanu, cukor a vanilkový cukor a všetko zamiešame do vyšľahanej šľahačky. Osobitne vyšľaháme šľahačku s 2 dl studeného mlieka. Plnku potrieme na cesto s pretretým lekvárom. Položíme hornú časť piškóty.

Poleva: Všetky prostriedky varíme a miešame, kým nezačne vrieť. Vychladnuté polejeme na cesto.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

9 /5000/ 26. 2. 2022

19

DETSKÝ KÚTIK

Ešte trochu zim

Miroslava Hlavčová, 1. 2 ZŠ maršala Tita v Padine

Jana Polažancová, 1. 2 ZŠ maršala Tita v Padine

Aj napriek tomu, že sú februárové dni premenlivé a doprajú nám trochu slnka a trochu chladu, deti si s radosťou spomínajú na sneh počas zimných prázdnin.

Kamaráti – žiaci 1. 2 triedy základnej školy v Padine tie spomienky verne znázornili na pekných ilustráciách.

Na nich nechýba ani rad snehuliačikov, ktoré vo veselej nálade postavili deti, ani zasnežený domček a ani šantivé detské hry na snehu. Deti sa okrem stavania snehuliakov na snehu bavili kĺzaním, guľovaním, sánkovaním. Vychutnali si zimnú pohodu naplno. Svoju radosť si chceli rozdeliť aj s vami a preto nám svoje práce do Detského kútika zaslali. Tešíme sa.

Katuša

Lea Marušníková, 1. 2 ZŠ maršala Tita v Padine

20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

mnej radosti Pavel Čížik, 1. 2 ZŠ maršala Tita v Padine

Tijana Kotvášová, 1. 2 ZŠ maršala Tita v Padine

Keď narastiem, budem....

Každé dieťa túži byť niečím, keď narastie. Niekto učiteľom, druhý zase lekárom, futbalistom. Každú chvíľu niečím iným. Často sa rozprávam s rodičmi o tom, aké povolanie by ma najviac zaujímalo. Mojím vzorom je môj otec. Každý mesiac v roku stavia rôzne stavby, rôzne budovy, a rozhodol som sa, že budem ako on, staviteľ. Alebo budem architekt. Uvidíme.

.2 aček, 1 ň r o H ine Alen a v Pad t i T a l a Š marš

Z

Vladimír Hučka, 4. 2 ZŠ maršala Tita, Padina

Keď narastiem, budem...

• DETSKÝ KÚTIK •

ilustrácia: freepik

Keď narastiem, budem kuchárka. Rada varím. A mám do toho aj chuť. Pochádzam z viacčlennej rodiny, a preto pomáham mame v kuchyni. Rada robím slané a sladké koláče. Najradšej robím rožky, pizze, bureky, sadlovníky a slimáky so syrom. Zo sladkostí rada robím mafiny, rafaelo guľky, cheesecake... Viem urobiť i chlieb, rýchlo miesim cesto, ale nepečieme ho často. Najradšej robím palacinky, ktoré plním lekvárom, eurokrémom, podľa žiadosti mojich bratov a sestier.

Sára Papová, 4. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

9 /5000/ 26. 2. 2022

21

Z medicíny

Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

C

ysta je vakovitý útvar, ktorý je naplnený tekutým alebo polotekutým obsahom a ktorý je lokalizovaný na vaječníku. Samodiagnostika ovariálnych cýst je celkom bežná a veľmi často spôsobuje u pacientok obavy, hoci väčšina ovariálnych cýst je benígna.

Ovariálne cysty, ktoré sa vyskytujú v normálnom menštruačnom cykle, sa nazývajú funkčné cysty a sú vždy benígne a môžu byť folikulárne a luteálne.

Folikulárne cysty – zväčšený neprasknutý folikul, ktorý pred ovuláciou vzniká vo vaječníku.

Väčšinou zmiznú samy. Odstraňujú sa pri pretrvávaní cysty a istej veľkosti (väčšinou viac ako 5 cm), a to hlavne u žien po postmenopauze. Počas ovulácie folikul praskne, čím sa uvoľní vajíčko. Ak folikul nepraskne, ďalej rastie, naplní sa väčším množstvom tekutiny a tak vzniká cysta, ktorá sa často nazýva vodná cysta. Môže mať rôznu veľkosť, ale zvyčajne je menšia ako 6 cm.

Luteinové cysty (cysty žltého telieska) vznikajú po ovulácii, 22

www.hl.rs

teda po uvoľnení vajíčka z folikulu na mieste, kde folikul tvorí žlté teliesko, z ktorého sa môže stať cysta, ak sa folikul po prasknutí uzavrie. Krv sa tam môže hromadiť aj vtedy, ak dôjde ku krvácaniu v dôsledku postrekovania folikulov, čo sa potom nazýva hemoragická cysta.

Nefunkčné cysty: Dermoidná cysta (ovariálny teratóm) – je to nezhubný nádor, ktorý môže obsahovať rôzne typy tkaniva (kosť, sval, chrupavka, vlasy).

Endometriotická cysta – endometrióza je objavenie sa tkaniva sliznice maternice (endometria) mimo dutiny maternice. Endometriálne tkanivo sa môže nachádzať aj v oblasti vaječníkov a ak je naplnené krvou, vytvorí sa cysta. Takéto cysty sa tiež nazývajú čokoládové cysty kvôli prítomnosti starej, hemolyzovanej krvi.

Cystadenóm – benígny nádor, ktorý sa vyvíja na vonkajšej strane vaječníka.

Existujú aj zhubné cysty, ktoré predstavujú rakovinu vaječníkov. Vyskytuje sa u 20 zo 100 000

Informačno-politický týždenník

Foto: .freepik

Cysty vaječníkov žien a najčastejšie sa vyskytuje u žien po menopauze. Tieto cysty sa líšia od benígnych svojím vzhľadom a konečná diagnóza sa stanoví analýzou vzorky tkaniva. Väčšinou obsahujú viac dutín, výrastkov vo vnútri cysty a iných nepravidelností a nález takýchto cýst je podozrivý zo zhubného procesu.

SYMPTÓMY Ovariálne cysty sú zvyčajne asymptomatické a sú objavené náhodne počas gynekologického vyšetrenia. Môžu však spôsobiť príznaky, keď cysta rastie a pritláča okolité štruktúry, a môžu nastať komplikácie, ako je torzia vaječníkov a prasknutie cysty, keď sa prejavia aj určitými príznakmi. Ak cysty spôsobujú príznaky, najčastejšie sú to: bolesť v panve pred menštruáciou alebo počas nej alebo počas pohlavného styku, bolesť v krížoch, bolestivá peristaltika čriev, pocit ťažkosti a plnosti v bruchu, nevoľnosť a vracanie, nepravidelné alebo silné krvácanie.

Príznaky, ako náhle, ostré bodnutie, ako je bodnutie do brucha a silná bolesť sprevádzaná nevoľnosťou a vracaním, môžu byť príznakmi vážneho problému a vyžadujú okamžitú pozornosť lekára, pretože môžu byť spôsobené vaječníkovou torziou, a môže dôjsť k poškodeniu vaječníkov. Prasknutie cysty je ďalšou

život ohrozujúcou komplikáciou a hoci sú takéto komplikácie zriedkavé, sú nebezpečné a je potrebné ich včas identifikovať a liečiť.

DIAGNOSTIKA A LIEČBA Diagnóza ovariálnych cýst sa najčastejšie robí ultrazvukom, aj keď možno použiť CT aj magnetickú rezonanciu. Ultrazvuk dokáže určiť existenciu cysty, jej veľkosť a morfologické charakteristiky. Preto je určený ďalší postup. V niektorých prípadoch sa robí vyšetrenie veľkosti prietoku krvi cystou (farebný dopplerovský ultrazvuk) a stanovenie nádorových markerov v krvi (CA 125, CA 19-9, CEA, AFP, ß-hCG).

Malé cysty, ktoré majú benígny vzhľad, zvyčajne nevyžadujú liečbu. Stačí ich sledovať pravidelnými gynekologickými prehliadkami a ultrazvukom, aby sa zistilo, či nedošlo k zväčšeniu alebo zmene ich štruktúry.

Väčšina takýchto cýst zmizne spontánne.

Cysty väčšie ako 6 – 7 cm je zvyčajne potrebné chirurgicky odstrániť pre riziko komplikácií, ako aj tie, ktoré sú potenciálne zhubné, ale aj tie, ktoré spôsobujú bolesť a iné príznaky.

Odstraňujú sa laparoskopicky alebo klasickým chirurgickým zákrokom.

Preložila: Anna Horvátová • Z MEDICÍNY •

Z obsahu Význam ženských postáv a symbolika koňa v knihe Krasojazdkyňa Uršuly Kovalyk s. 3 Stanislava Chrobáková Repar: Torzá s. 4 – 5 In memoriam: Stevan Tontić s. 8

Nový Sad 26. 2. 2022 Ročník XXXIX Číslo 3/449

Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

AR T V MÚZEU SÚČASNÉHO UMENIA VOJVODINY

(Neo)avantgardná sloboda umeleckého prejavu v Novom Sade Pripravil: Stevan Lenhart

zároveň kladie otázku zachovávania dosiahnutých umeleckých ýstava pod názvom Un- hodnôt v lokálnom prostredí, stable Practices (Mediál- ako aj ich relevantnosť a súvisna ontológia) v Múzeu losti s podobnými významnýsúčasného umenia Vojvodiny mi aktivitami v regionálnom a prezentuje avantgardné a ne- medzinárodnom kultúrnom priestore.

Ako sa uvádza v oficiálnej správe o podujatí, táto výstava osvetľuje „nestabilnú a emancipačnú umeleckú prax“ v rozpätí od neoavantgardy po súčasné, mediálne a postmeČedomir Drča – Slobodan Tišma: Gallery Examples diálne umenie of Invisible Art (1976) v Novom Sade.

Opiera sa o výoavantgardné umelecké javy, sledky projektu Trajni čas umetvýskumy a osobnosti Nového nosti (Trvalá hodina umenia) v Sadu, ktoré v tomto prostredí realizácii Centra pre nové médiá podnecovali tvorivé experi- kuda.org, ktorý bol zameraný menty, inovačnosť, progresív- na mapovanie spoločenských nosť, angažovanosť a slobodu a umeleckých dejín Nového umeleckého prejavu. Výstava Sadu prostredníctvom prezen-

V

tácie protagonistov umeleckej, spoločenskej a politickej teórie a praxe, ktorá vplývala na

novosadskú neoavantgardu v 60. a 70. rokoch dvadsiateho storočia. Ústredným bodom výstavy je mapa Mediálne ontológie ako kľúčová časť (vyššie spomenutého) projektu Trvalá hodina umenia, kde sa mapujú oblasti historickej avantgardy zo začiatku 20. storočia, povojno-

vej neoavantgardy a súčasnej umeleckej mediálnej produkcie.

Obsah výstavy pozostáva z fotografických a digitálnych prác a videozáznamov, ktoré boli súčasťou umeleckých projektov a výstav v produkcii Múzea súčasného umenia Vojvodiny, Centra pre nové médiá kuda.org, Novi Sad. Apsolutno, Archívu Ateliér DT20, tiež umelcov a kolektívov, akými sú Aleksandar Davić, Doplgenger, Čedomir Drča, Slobodan Tišma, Skupina KÔD & priatelia, Vladan Joler, Katalin Ladik, Božidar Mandić, Novosadska gradska komuna, Bogdanka Poznanović, Judita Šalgo, Predrag Šiđanin a Dragan Vojvodić.

Výstava trvá do 27. februára 2022.

Kurátormi sú Sanja Kojić Mladenov, Agné Narusyté, Zoran Pantelić a Gintaras Zinkevičius.

Podujatie je súčasťou programu Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry 2022.

Foto: MSUV

V ÝB ER

26. 2. 2022 • 9 /5000/

PAVOL SUCHAREK

Prečo svet potrebuje šašov. Paradoxy blázna.

24/II

S

tred sveta je presne tam, kde stojí. Ak tomu neveríš, môžeš začať merať! Od jeho stôp až po kraj zeme, a presvedč sa sám.

Alebo siahni po prvej karte veľkej arkány tarotu, karte „blázna“, Jokera, ktorý býva označený nulou (a nula má oproti ostatným číslam podivné schopnosti: sama osebe síce nič neznamená, môže však ostatné čísla povyšovať na desaťnásobky alebo naopak – celkom vynulovať, keď ju použijeme pri násobení). Nula, ktorou je táto karta označená, je tiež symbol svetového vajca, nesúceho v sebe zárodok všetkého. Tento tzv. absorpčný prvok násobenia symbolizuje všetky tvoje možnosti. Vždy začínaš, hráš od nuly, ako múdry blázon, škýzo, kaukliar, klaun, šašo počmáraný, šialený a pochabý, jašo pomätený, šibnutý deviant...

Začnime teda nultým, indikatívnym, resp. amodálnym stupňom mimo dobra a zla; niekde medzi výkrikom a bystrým úsudkom. Bez ťaživých tajomstiev, kostlivcov a bez falošného útočiska v podobe fundamentalistických presvedčení. Bez manipulácie, ale zato neľahostajne. Posmešne a veselo.

Akoby nič. A predsa nebezpečne rozvážne a prenikavo.

Jeho všeobecným významom je bláznivosť, alchymisti mu oddávna prisudzujú význam našepkávača: suffleur predsa pripomína (nám) hercom (naše) skutočné roly. V iniciačnom zmysle ide o zberateľa receptov, v mantickom či vešteckom žargóne označuje nevedomosť, posvätný chaos, telo. Zároveň je to archetyp nášho „vnútorného dieťaťa“. Šašo drží v rukách ako svoje insígnie sovu a zrkadlo, znaky Múdrosti a Svedomia. Kedysi to mohol byť kráľovský radca, často dokonca najbližší priateľ, spovedník, dôverník a akési mravné vedomie kráľovskej milosti. Krutý pravdomluvec, výsmešný zabávač.

Aj preto je napríklad kartový joker doslovne „zrkadlovým“ prepojením oboch hĺbkových dimenzií nášho sveta: tej každodennej, racionálnej a tej imaginatívnej,

tvorivej, resp. dimenzie snov či hravej fantázie, ktorú navštevujeme len príležitostne. Jeho prazvláštne podoby nachádzame vo všetkých kultúrach a všetkých častiach sveta (objavuje sa ako „parazit“ či Scurra na starovekých gréckych a rímskych sympóziách, „pes“ Diogenes zo Sinópy, Harlekýn, Hanswurst, Rigolleto, pagliaccio, klaun, Parsifal, rytiersky Don Quijote alebo ešte lepšie jeho sluha Sancho – ktovie, kto bol väčší blázon, ako indický Veselý tulák, Bodhidarma a ďalší blázniví jogíni, Šeherezáda, Hodža Nasredin). A nevymizli ani dnes. Práve naopak, máloktorá doba tak žičila rozličným profesionálnym mediálnym zabávačom a humoristom, internetovým Cynickým obludám, diabolským a vražedným klaunom (či už je to Pennywise, alebo maskot McDonald’s). Schválne, ktorá je najpopulárnejšia komixová postavička súčasnosti?

To, že títo šašovia nevedia (či len nechcú vedieť), ako sa majú medzi ľuďmi správať, že „nemajú móresy“, sa na prvý pohľad môže javiť ako zásadný deficit, v skutočnosti to však znamená, že majú jasnú a otvorenú myseľ pre vnemy, pocity a zážitky, ktoré si my ostatní radšej dobrovoľne, aj keď ktovie, prečo, odopierame.

Je to s nimi vždy na hrane. Alebo „ako na hrazde“ či „za čiarou“. Šašo, resp. joker je plný hlbokých paradoxov. Vydávaš sa vlastnou duchovnou cestou? V tom prípade ťa bude spoločnosť ovládaná honbou za ziskom a hedonizmom vnímať ako blázna.

Hovoríš pravdu? Ak už nie o krk či zamestnanie, prinajmenšom prídeš o priateľov. Tvrdíš, že nič nevieš? Vysmejú sa tvojej nerozumnosti! Kým pre blázna bude naopak hlupákom každý, kto si nedokáže pripustiť vlastnú nevedomosť, účelovo zavádza a ignoruje základné etické princípy.

Z čoho vyplýva, že blázni sú v skutočnosti múdri ľudia, pretože vedia, že sú blázni – alebo to na nás aspoň hrajú, divadelníci rozkošní! Z ich pohľadu sme tí naozajstní blázni práve my, akurát že o tom nevieme.

Hovorí sa, že len blázni, filozofi a deti hovoria pravdu. Ibaže oproti ponurým, nudným úvahám filozofov a naivnému džavotu detí sú blázni obdarení úžasnou výsadou: kedykoľvek sa im zachce, môžu do vôle preklínať, bohovať, zlorečiť a sypať urážky na všetky strany. „Ten istý výrok prednesený mudrcom môže byť potrestaný smrťou, keď však vyjde z úst šaša, vyvolá také potešenie, že je to až neuveriteľné,“ hovorí Erazmus Rotterdamský. Šašovia svojimi nemiestnymi žartíkmi, stupídnymi poznámkami, ská-

visiaci s našou ľudskou slabosťou pre ideály. Ideály samy osebe (náboženské, politické, morálne, umelecké) sú celkom iste dobrá vec – ibaže jestvujú takpovediac „spolovice“, len do určitej miery: nie sú to nijaké reálne veci, nemajú svoje konkrétne miesto. Ale vedia byť nesmierne účinné, to treba uznať. Šašo sa ti však do tváre rehoce: Keď si myslíš, že žiješ, alebo by si dokonca rád umrel za svoje ideály, len trpíš vlastným velikášstvom. A práve vtedy sa správaš ako ten najväčší blázon; na svoje ideály sa pred ostatnými

Pavol Sucharek (1981) je filozof, prekladateľ, esejista. Okrem teoretického výskumu, orientovaného hlavne na metafyziku, fenomenológiu, estetiku a etiku, sa venuje popularizácii filozofie, najmä jej praktického rozmeru. V spolupráci so Slovenským rozhlasom pripravil viac než 50 rozhlasových esejí a zamyslení.

Do slovenčiny preložil niekoľko desiatok odborných štúdií a knihy E. Lévinasa (Štyri talmudické čítania, 2015), J. Baudrillarda (Heslá, 2016) a F. Grosa (Filozofia chôdze, 2018).

kaním do reči, predvádzaním sa, výsmešnými až obscénnymi gestami obracajú našu pozornosť k odvrátenej, neraz i zvrátenej stránke vecí. Vždy sú „mimo“, čo je mimoriadne dôležité z hľadiska zachovania ich vlastnej nestrannosti. To preto, lebo len takáto exteritorialita, schopnosť hovoriť to, čo iní jednoducho nesmú, bláznov automaticky zbavuje zodpovednosti. Môže povedať všetko, beztrestne vŕtať v otvorenej rane. Prejde mu všetko.

Nepokoj vyvoláva už len svojím krikľavým kostýmom; veselosťou maskujúc trpký úškrn, zlomyseľnosťou naopak hlboký súcit. Jeho inherentná nejednoznačnosť spôsobuje, že sa pri ňom cítime neistí, akoby stále v strehu (pamätajme si, šašo je doslova „nulitný“, vždy začína odznova, nenadväzuje, nekomunikuje, ale potmehúdsky vystrkuje rožky, perverzne prekrúca a ukazuje: ešte tadiaľto, a takto, presne naopak...).

Je tu ešte jeden významný, až revolučný aspekt figúry šaša, sú-

iba hráš – a sám so sebou sa pritom zahrávaš. Nechápeš, že ideály sú rovnako smrteľné ako človek, že sú len ľudským výmyslom? Ak si sa stal obeťou ideálu a chceš mu obetovať svoj život, potom sa musel „ideál“, premenený na všeobsiahlu doktrínu, asi zblázniť – no najmä jeho nositelia.

Blázon ti jasne pripomína: Každý ideál je len nástroj, používaj ho ako pochodeň na tmavej ceste.

Prečo však behať s pochodňou ešte aj za bieleho dňa a slúžiť nástroju, ktorý má slúžiť tebe?!

Literatúra: KOLÁČEK, Luboš Y.: Šašci a blázni králů. Třebíč : Akcent, 2007.

JUNG, Carl Gustav: Červená kniha. Liber novus. Praha : Portál, 2013.

ROTTERDAMSKÝ, Erasmus: Chvála bláznivosti. Praha : Odeon, 1966.

Poznámka: Esej Pavla Suchareka sme vybrali z časopisu Fraktál č. 4/2021. Publikujeme so súhlasom autora.

K NIHY

HLAS ĽUDU • OBZORY

Význam ženských postáv a symbolika koňa v knihe Krasojazdkyňa Uršuly Kovalyk

Je zaujímavý spôsob, akým autorka zobrazuje ženské postavy. Ženy a dievčatá sú sebavedomé a silné a idú za svojím cieľom.

níčku, ktorá bola odvážna a vždy statočne šla za svojím cieľom, bojovala za svoje práva. V Tamare videla prázdnotu, z ktorej vytekal

N

ľad a všetko vôkol nej zmrzlo, kým v Matilde videla kráľovnú, ktorá bola vzorom pre všetkých jazdcov.

prítomný silný aspekt vizualizácie, prostredníctvom ktorého si dokážeme predstaviť, ako jazda na koni počas exhibície vyzerala. Kôň v tradičnej symbolike predstavuje silu, perspektívu a život.

Zjavujú sa v texte aj erotické motívy v súvislosti s koňom, napríklad vzrušujúca jazda na búrlivom koni, teplé telo koňa a jeho pohyby v rytme hudby prebúdzali v Karolíne sexuálne napätie. Všetky tieto motívy sú silno späté s dospievaním a prežívaním puberty. Pri cvičení na koni pred divákmi sa dievčatá vždy cítili ako majsterky sveta, cítili sa byť dôstojnými a dospelými. Pasúce sa kone symbolizujú pokojnú atmosféru, dievčatá ich V rámci podujatia LiteraTour v roku rady pozorovali.

2020 Uršuľa Kovalyk navštívila V úzadí textu je vykresOddelenie slovakistiky Filozofickej lený temný život a mefakulty v Novom Sade (foto: z archívu Oddelenia slovakistiky) lanchólia totality, ktorá vymazala úsmevy z tváre Karolína si najviac spomína na ľudí. Prostredníctvom krasojazdy babku, s ktorou bola veľmi blízka sa Karolína snažila vniesť pozitívne a v ktorej videla starú indiánku. spomienky a udalosti do svojho Takýto pohľad skutočnosti môže- života, snažila sa žiť život naplno aj me stotožniť s vlastným videním napriek temnej dobe. Jej najkrajšie skutočnosti a môže nám pomôcť spomienky a najlepšie úspechy vnímať skutočnosť inak, utiecť pochádzajú vďaka chvíľam stráz reality, môže nás to vytrhnúť veným s koňmi práve z obdobia z krutých okolností, v ktorých totality. sa nachádzame. Ženský svet postáv je dôveryNa konci knihy autorka opisuje hodný, je iný. Pozoruhodný detail Karolínin sivý pohľad na skutoč- z textu je ten, keď babka daruje nosť, keď už nemohla nazrieť Karolíne – kým ešte bola malá – človekovi do vnútra, nemala už nôž, aby sa mohla kedykoľvek tú schopnosť vidieť ho. Videla ubrániť. Narúša to stereotypné iba sivú hmlu vôkol seba. Zo- videnie ženského sveta ako vždy brazená je ako starena, ktorá si krásneho, nežného, no nie je to spomína na detstvo a na rôzne vždy tak. Ženské postavy sú sposklamania, ktoré život prináša. jené silným putom – priateľstvom Svoj životný príbeh a spomienky a navzájom si pomáhajú. Spája rozpráva už ako starena, použitá ich aj láska ku koňom. Autorka je retrospektívna narácia. v texte využíva prevažne ženské V knihe značnú časť zaberajú skúsenosti a videnie skutočnosti opisy koní, na ktorých dievčatá opisuje z ich uhla pohľadu, opisuje jazdia. Plynulé pohyby dievčat na hľadanie samostatnej identity, pohybujúcich sa koňoch vytvárali využíva vulgárne slová a drsný harmóniu. Krásne predstavenia, jazyk, ktorému rozumejú najmä striedanie figúr a tance si doslova mladí – to všetko nám predstavuje môžeme vizualizovať, v próze je (ne)každodennú realitu života.

25/III

a sklonku roka 2021 vo vydavateľstve Književna radionica Rašić vyšiel román Krasojazdkyňa autorky Uršuly Kovalyk v srbskom preklade pod názvom Jahačica. O srbský preklad románu sa postarala Ivona Dimitrijević.

Navonok obyčajný príbeh dospievajúceho dievčaťa menom Karolína prináša nezabudnuteľné dobrodružstvá a spomienkami bohaté detstvo. Krasojazdkyňa je kniha o dospievaní dievčaťa, jej životnej púti plnej neočakávaných udalostí a sklamaní. Karolína bola obyčajné dievča, z ktorého sa stala sebavedomá športovkyňa. Dej sleduje jej cestu životom, úspechy a pády. Ako väčšina dievčat v puberte, tak i Karolína zažila prvú menštruáciu, prvýkrát skúsila cigaretu a prvýkrát sa opila.

V tejto knihe sú predstavené ženské postavy, ktoré často prezentujú skúsené, sebavedomé ženy alebo dievčatá, ktoré sa cítia byť dospelými. Hlavná postava Karolína a jej kamarátka Romana sa spolu učili jazdiť na koni. S inými dievčatami si založili dievčenské družstvo a spolu chodili na preteky súťažiť.

Týmto textom autorka akoby posmeľovala najmä ženy, aby sa nevzdávali svojich snov a aby skúsili nové veci. Ženská postava môže veľmi ovplyvniť iných vôkol seba. Postava Matildy – vedúcej dievčenskej jazdeckej skupiny – podľahla zlému vplyvu novej dievčiny, ktorá taktiež chcela jazdiť na koni. Premenila sa na zlú postavu, vďaka ktorej Karolína a Romana už nejazdili, ale sa z nich stali náhradníčky.

Karolínino videnie skutočnosti je zvláštne. Má schopnosť vidieť svet po svojom, jej imaginácia je bohatá. Ide o zaujímavý spôsob znázornenia ženských postáv, ktorým autorka upúta pozornosť čitateľa.

Valach stál pokojne. Voda strieborná od slnka vytvárala na jeho chrbte tečúce zrkadielka. „Má v sebe sedliaka s veľkým slameným klobúkom,“ vyhŕklo zo mňa. Romana nechápavo dvihla obočie. „Keď sa špeciálnym spôsobom pozriem na človeka, vidím v ňom nejakú bytosť. Možno je to jeho duša,“ vysvetlila som. (Kovalyk, 2013, s. 25).

V ľuďoch Karolína „vidí“ ich vnútorný svet, akoby vnútornú podobu človeka. Vo svojej kamarátke Romane vždy videla bojov-

Daniela Vujovićová

POÉ ZIA /PR ÓZ A

26. 2. 2022 • 9 /5000/

STANISLAVA CHROBÁKOVÁ REPAR

Torzá

26/IV

(VÝBER)

Vtáky, slová

Exotika

Začalo sa to takto: jedinou sklenenou figúrkou vtáka s trblietavým perím, strieborným zobáčikom, svetlom uväzneným v skle. Zrážali sa v ňom živly.

To k nemu si našla dar do páru: samčeka prežiareného lunou, s perleťovou hruďou, takmer rybu. Nebol protipólom, len dopovedaním nevysloveného.

Keď si im konečne určila ľavú a pravú stranu vo svojom rozbehnutom sne, vklinila sa medzi vás škvrnitá figúrka v béžovozlatom opojení, s krídlami a chvostíkom našuchorenými akoby do vejára. Postojom cielila ponad hlavu.

A onedlho si ťa našla dúhová volavka v štíhlom napriahnutí; bola ladná ako vo vzduchu zvlnená gymnastická stuha. Vyhradila si jej čestné miesto po boku prvej figúrky – schúlenej do seba, stúlenej k zemi (ako po premiére).

Pochopil, čo sa za tým skrýva: smäd, možno túžba, možno odhodlanie: láska k malým a bezmocným. K pevnej krehkosti nevinných (id)entít. K drobným prejavom veľkej hádanky života.

Tak: zo Severu na Juh, z Východu na Západ.

Začal ti ich znášať – prvý bol modrý ako tieň. Druhé bolo karmínové more plné plameniakov. Tretí, štvrtá, piate. Objavy – s bronzovým nádychom i bez neho, priezračné ako najčistejší krištáľ. Z opálového skla, ale s milým lomom.

Prišla biela krehká struna s belasými nitkami svetla po bokoch.

Nadýchaná snežná guľa so striebornou náprsenkou a hlavou vtiahnutou medzi krídla. Prišiel čierny uhol s iskrivými očami a odbitým krvavočerveným zobáčikom.

Bolo ich čoraz viac... a stále viac... a viac, a množili sa – podobne ako slová vo vete alebo sršne v nekonečnom roji. Ako farebné hviezdy v ohňostroji – prilietali zo všetkých strán: z Pori, Tampere, Turku, Helsínk, najviac ich bolo z Raumy. Traumy. Reumy. (Napísal si a schuti sa zasmial na vlastnom fóre.)

Celý kŕdeľ svetielkujúcich slov ti pozvoľna pristával na ramene a zmyselne ďobkal do ucha; ľavého, pravého, ľavého, pravého.

Tvojho, ale aj nie tvojho.

Takmer si z toho odletela... a začala vnímať už len hru svetla a slov. Odtiene polárnej žiary, rozmnožovanej úderom tmy; vystrkovala rožky a prenášala sa na teba – zmagnetizovaná dozelena ako výkrik na obraze Edvarda Muncha.

V ľadovej noci si pre seba objavovala svet primárnych významov. Prenikavosť a nepreniknuteľnosť. Unikajúcu vrúcnosť i mráz. Áno, iné kombinácie šťastia v Božej rulete. Cestu, čo vedie k údivu. Tichému obdivu. K úsmevu dovnútra.

Sever pod kožou, svetlo v šikmom reze, oheň, ako sa leje z oblakov, najkrajšia „zlatá hodinka“, akú si kedy zažila.

Udivujú ťa farby, vzduch, zem i voda, živly sú tu človeku bližšie než u vás doma, neunikajú do nenávratna, naopak, ustavične sa ti pripomínajú, líhajú a vstávajú s mestom. Ľudia a celá spoločnosť nie sú nasiaknutí politikou: vychutnávajú si život. Priznávajú sa k svojim slabostiam i radostiam, ospevujú svoj kraj. Ach, láskavá Satakunta – so vzdialenou zvukovou alúziou. Tým väčšmi ťa zarazí exotika v okne: mamutie kly, nádoby s pretiahnutým pyštekom z rodu volaviek, mnohoruké svietniky – a celkom skraja: bronzový Šiva (Sivah).

Boh paradoxov a dvojznačnosti. Sväté číslo panča, päť (v tvojom narodení). Šivovo tretie oko (jas – aj v tvojom zranení). Ničiteľ sveta, a zároveň predstaviteľ Najvyššieho dobra. V tomto sa spoznávaš i nespoznávaš, si to aj nie si to ty. Ošívala si sa hovoriť o Šivovi v sebe – a tak ti ostali len tie hady a tigrie kože, bubon bez paličiek pre viacero párov rúk, trident a nandi – trojzubec a býk (býkica) v znamení, a ešte posvätná rieka (Kolpa, Krka, Soča, Nadiža), do ktorej zakaždým vlezieš, keď sa očisťuješ...

Atribúty.

A päť mantier, 1008 mien, 64 foriem – expanzií namiesto inkarnácií. „Rozdelená hora na dĺžku popola“ – povedz, kde sa v tebe vzala táto predtucha a prečo sa musíš/ môžeš v myšlienkach stretnúť so svojím sebaobrazom až v jazernatom kraji? „Poberieš – nie z ohňa; z dymu alebo z popola“ – toto ťa dostihlo a oslobodilo. Pretože Šiva v sanskrite znamená: Ten, kto je milý a priateľský. Premáha démonov, z jeho sĺz vyrastá telo stromov – najvnešenejších tvorov na Zemi. Pre Nepál je aj Kráľom vesmírnych tancov (to som: kráľovná). Hrozivé expanzie sa mu rodia z lásky; ako Bhairava stráži sväté miesta svojej prvej ženy – po tom, čo jej telo rozkúskovali nebeským diskom a rozosiali po zemi. Verná Satí.

HLAS ĽUDU • OBZORY

P OÉ ZIA / PR Ó Z A

Univerzálne zrkadlenie

Terezka

Vráskavé stiahnuté ústa, vyčesané vlasy, prižmúrené oči, do ktorých sa leje svetlo – to som ja a budem ja; aj tá, čo bola, je tá, ktorá len bude. V rukách bábika, v rukách veverička, gesto ukryté v rukách, v rukách zbraň – to som ja a budem ja, lebo aj tá, čo bola, je tá, ktorá bude alebo raz ani nebude. Aj okno, v ňom záclona, v nej zachytený vánok, sklo, ako komunikuje s nami aj so slnkom, odraz tváre, biely rám od okuliarov – to všetko sme my a budeme my, a boli sme my, a to aj vtedy, keď sme ešte neboli, respektíve keď naše budeme ešte nebolo.

Aj oblak a za ním ďalší a ďalší, blankyt, ktorý uhasí smäd, a strom s holými konármi, ktoré ťa poškriabu v hrdle, či tieň odcudzený slnku (a privlastnený týmto svetom: dimenzia ním domodelovaná) – to budeme my, aj keď tu už nebudeme... hoci teraz sme, a všetko budúce bolo by bývalo aj bez nášho je, ale takto sa nás to väčšmi dotýka. Ruka – taká kostrbatá, taká bezmäsitá (klaviristická), taká hrčavá – tá krásna päťprstá ruka, jedna spočívajúca na sukni, druhá majetnícky zvierajúca svoju podobu – to som ja azda najväčšmi, keď sa tak pozerám na to univerzálne, na to hĺbavé hĺbenie v priestore a čase, pochádzajúce len a len zo svetla. No a tie perly, ten jagot a tá pýcha, to dvojradové zapínanie náhrdelníka, ktoré len citom tušíme, aj to zdieľanie s bábou, o ktorej nič nevieme – aj to nech ostane tak, ako je.

Vzory sú nekonečné, ale naše telo je jedno.

Most medzi sivovláskou a živou bábikou: meno, ktoré posväcuje, ale nedáva obsah – vytvára ťah. Si tu, novorodená, tvoje malé telíčko sa len postupne napĺňa duchom: začíname nádychom a sústredením. Aj ty si tu, starorodená, duch tvojho života sa pomaličky oddeľuje od telesnosti, ako vstupuje do univerza; končíme výdychom a rozplynutím. Spolu súvisíte – a tá niť sa nikdy nepretrhne. Berieš ju do náručia a jej nevinnosť hojdáš v svojej múdrosti; v odhodlaní prežiť seba (v znakoch) aj svoj tichý strach zo spôsobu odchádzania. Už nepíšeš, pozeráš na tento svet: začiatky a konce majú v sebe veľa spoločného. Spája ich láska v kruhu, vedomá aj tá nevedomá.

Ani jedna z vás sa nevzdáva. Echá sú prenikavé a doliehajú až k nám.

Vznik rukopisu podporil formou štipendia z verejných prostriedkov Fond na podporu umenia.

27/V

Básne v próze Stanislavy Chrobákovej Repar (1960 Bratislava) patria do rozsiahleho cyklu Okná, svety / Ikkunat, maailmat, ktorý vznikal v rokoch 2019 – 2021 v mestečku Rauma na juhozápadnom pobreží Fínska; spisovateľka tu strávila bezmála šesť rokov života. Texty tvoria párovú dvojicu k jej autorským fotografiám z tohto pobytu, ktoré jednak bezprostredne zachytávajú „okná, svety“ i atmosféru starej Raumy a jednak z autorkinho podvedomia vybudzujú obrazy jej vlastného života, ako sa utváral roky, ba i desaťročia. Rodená Slovenka, ktorá od roku 2000 žije (aj) v Slovinsku a od r. 2015 nadlho zakotvila na severe, kde svetlo a tma, príroda a civilizácia, ale aj všetko tradičné či moderné dosahuje hmatateľne iné dimenzie, sa podujala viaceré línie svojich „životných svetov“ posplietať v nezvyčajnej textovo-obrazovej realizácii. Svojmu rukopisu dala názov TORZÁ – napriek nepochybnému nároku týchto „vnútorných epištol“ (D. Podracká) obtrieť sa aj o univerzálne významy ľudskej existencie. S niektorými z nich sme mali možnosť sa stretnúť – hoci len v textovej podobe – aj v autorkinej próze Balans. O bytí a nebytí v živej kultúre (Bratislava: LIC, 2020).

ŠTÚD IE

26. 2. 2022 • 9 /5000/

TIE NAŠE POVZBUDZUJÚCE MEDZNÍKY (2)

Keď vzlietol sokol petrovský

28/VI

DrSc. Ján Babiak

Keď po prvej svetovej vojne bola impéria Rakúsko-Uhorsko vytretá z mapiek Európy, aj národom, ktoré žili v rámci tejto veľkej monarchie, svitlo.

Aj zaslúžili si ten úsvit, lebo dovtedy táto čierno-žltá monarchia ako štátotvorné uznávala len dva národy, nemecký a maďarský, kým ostatným národom boli ich základné práva odopreté. Vynikalo v tom najmä Uhorsko, ktoré sa od čias dualizmu snažilo v tomto štáte prezentovať obraz národnostnej slobody a v podstate išlo o štát, ktorý bol vskutku žalár národov. Platilo to aj pre juh tohto štátu, a najmä pre Báč-bodrožskú stolicu, kde sa slovenský živel po veľkom sťahovaní za slnkom napoludnie koncentroval v značnej miere. Preto ani Slovákom v pomedzí stredného toku Dunaja a dolného toku Tisy nebolo na ružiach ustlaté. Vtedy sa vládne kruhy vedené heslom: Jeden štát, jeden kráľ – jeden národ! ostošesť snažili presvedčiť celkom heterogénne široké ľudové masy, že ide o jednonárodné štátne spoločenstvo a že sa všetky menšie národy musia vtesnať do záujmov „veľkého maďarského národa“. Aj hneď, tak zhora, začali to nemaďarské zneuctievať, opovrhovať a brániť. V takých podmienkach si príslušníci iných národov hľadali na všetky strany možnosti prejavovania toho svojho, toho autochtónneho národného. Aj Slováci. V celkových snahách aj telovýchovné hnutie sa ukázalo ako výhodné pre realizáciu svojich chcení. Aj to sokolské.

Prológ členmi zakladateľského výboru len s maďarským názvom. Na Slovákov – v Petrovci si mládež Sokolský spôsob cvičenia ne- vznikli nesváre, čo podnietilo zrod Slovensku v tom smere neboli v časoch nemalých odporov zamožno považovať za novinku samostatného českého telocvič- využité ani tie priaznivé roky, keď stala za ideu založenia sokolskéani v čase, keď postavil svoje ného spolku. Založený bol 16. bola založená Matica slovenská ho spolku. Na povzbudenie im základy. On len prijal to podstatné februára 1862 z iniciatívy Miro- (1863) a niekoľko slovenských poslúžil úspešný štart Srbského z nemeckého turnérskeho cvi- slava Tyrša (1832 – 1884) a hneď gymnázií a v roku 1868 sokolský sokola v Novom Sade (1905), ktorý čenia a dal mu nové smernice. dostal meno Sokol a celé hnutie spôsob cvičenia nenašiel ohlas potom šesť rokov robil bez poEšte v začiatkoch gymnastiky sokolské. Prvým starostom sa stal ani v novom uhorskom školskom volenia. Keď v roku 1911 stanovy vo vtedajšom rozkúskovanom Jidřich Fugner (1822 – 1865). Aj zákone. V roku 1871 založenie novosadského Srbského sokola Nemecku, na teoretickom pod- so svojou apolitickou koncepciou Slovenského sokola v Turč. Sv. boli tak formované, že vyplnili klade a praktických skúsenostiach a slovanským presvedčením rých- Martine a potom aj v Revúcej všetky požiadavky Kráľovského Guts-Muthsa, začal stavať svoju pre formálne ne- ministerstva vnútorných záležisústavu cvičenia ďalší priekopník dostatky nebolo tostí, a potom boli ujaté, aj medzi nemeckého telocviku – Fridrich povolené. Ani Petrovčanmi zvíťazila mienka, že Ludwig Jahn (1778 – 1852). Na ďalšie pokusy „keď sa to podarilo Srbom, hádam princípoch patriotického cítenia, v rokoch 1908, to bude tak aj so Slovenským aké sa v Prusku rozvilo násled1911 a 1912 sokolom“, a dňa 22. septembra kom rusko-prusko-francúzskej neboli úspešné. 1912 na zakladajúcom valnom vojny, prišiel na ideu využiť gymPreto sa našinci zhromaždení sa všetci uzhodli nastiku na zakladanie telocvičvynachádzali, na zakladaní Sokola v Petrovci. ných spolkov, ktoré by široké ako vedeli. Tak Potom v mene zakladateľov Pavel občianstvo telesne pozdvihli, aj v Tisovci orga- Kukučka a Július Kubány podali branne pripravovali, ale pritom nizovaná sku- žiadosť rezortnému novosadsképodnecovali aj vlastenecké cípina cvičencov mu úradu o povolenie spolku a tenie cvičencov, bez ohľadu na pod vedením V. potvrdenie jeho stanov. Odtiaľ Pavel Kukučka a Július Kubány ich triedne a stavovské pozície.

Daxnera bola or- žiadosť išla na vyššie orgány a keď Vďaka takým náhľadom Jahn ganizovaná ako prišla až po Uhorské ministerstvo získal mnoho zástancov, ešte le prenikol do sveta, hlavne medzi čata hasičského spolku, aj uká- vnútra, odpoveď bola, že sa taký viac cvičencov a jeho turnérske slovanské národy. Tak už v roku zala svoje cvičenie na hasičskom národnostný spolok nemôže pocvičenie, ako ho nazval, rýchle 1863 v Slovinsku bol formovaný majálese v roku 1911, ale až do voliť. Riešenie sa potom hľadalo prerástlo v turnérske hnutie. Ten Južný sokol, v Chorvátsku v roku vojny nedostala povolenie na vo vyhýbaní adjektívu slovenský telovýchovný systém potom bol 1874 Chorvátsky sokol a v roku organizáciu spolku. Aj v Uhorskej v názve a v moduse pôsobenia uvedený aj do škôl a prenikol aj 1891 v Belehrade bol Spolok pre Skalici (dnes Skalica) spolok mal spolku, ale problém povolenia sa gymnastiku a zápasenie premeno- už všetky formality na založenie aj potom neustále prolongoval za hranice Nemecka.

Do susedných Čiech turnérsky vaný na Belehradský gymnastický Sokola pripravené, ale maďarské až po svetovú vojnu. telocvik prenikol v tridsiatych ro- spolok Sokol. vrchnosti to vyhodnotili ako exkoch 19. storočia, najprv sa objavil trémne naznačenú tendenciu INAK TO BOLO PO VOJNE v Prahe, potom aj širšie. Rýchle sa panslavizmu a spolok nepovolili.

Pádom Rakúsko-Uhorska v SOKOLSKÉ HNUTIE v ňom našli aj českí cvičenci, a tak Tí najúpornejší cvičenci sa tým celkovej eufórii vzniku Kráľovstva A SLOVÁCI prvý turnérsky česko-nemecký V Uhorsku sa na sokolské nedali zmýliť a na cvičenie odchá- Srbov, Chorvátov a Slovincov na telocvičný spolok bol založený hnutie, ako hnutie, v ktorom sa dzali do neďalekého Petrova – na týchto priestoroch prevážil bratroku 1847. Viedol ho A. Hájek podčiarkovala slovanská sloboda, Moravu, do Rakúska. ský vzťah aj k iným slovanským (1826 – 1915), ale Bachovým od začiatkov pozeralo s podoInak to nebolo ani na dnes národom a tak existencia Slovákov absolutizmom sa všetko znovu zrením. Aj pre svoje uvedomelé vojvodinskom priestore,1 o to v novom štáte mala nielen svoj vrátilo na nemecké turnérske národovecké presvedčenie toto viac, že Báč-bodrožskú župu predpoklad, ale aj reálny priestor spolky. Len po páde bachovské- hnutie dlho nemohlo pustiť ko- maďarskí národovci považovali na svoj rozvoj a vzrast. Telocvičná ho absolutizmu v roku 1859 sa rene, lebo maďarské vrchnosti už za svoju autochtónnu oblasť. Aj organizácia Sokol v tom zmysle znovu zjavila možnosť zakladania vtedy nedovolili utvárať slovenské napriek tomu v čase klusajúcej bola ako vymyslená na potvrdenie česko-nemeckých telocvičných telovýchovné organizácie a aj maďarizácie aj v oblasti južnej takých pomerov, a tak aj túžba združení. Ale hneď potom medzi športové kluby mohli jestvovať Báčky, v metropole vojvodinských založiť ho bola tým väčšia.

HLAS ĽUDU • OBZORY

Epilóg Aj trvalo toto telocvičné hnutie celý čas medzi dvoma vojnami.

Pre jeho pravé pochopenie excerpovaná je tu krátka história jeho vzniku a hlavného smeru pôsobenia. Aj fakt bol, že bolo priam vymyslené pre našincov „hladných“ po národnostných prejavoch po roky trvajúcom maďarizačnom útlaku, aj zbožňované, veď celú jednu dekádu bolo fókusom zoskupovania nás Slovákov dokopy, aj aktérom a organizátorom Slávností, a potom, po založení Matice slovenskej, ruka v ruke, aj ústredným dejateľom slovenských krokov dopredu. Na tej ceste prešlo aj Scylly a Charybdy, aké im postavovalo jednonárodné Kráľovstvo Juhoslávie, aj bolo základným predpokladom pre spájanie predvojnového Československa s kráľovskou Juhosláviou a tu v Petrovci aj kolískou zrodu nových športov. Veď len vo futbale SŠK Petrovec a po ňom aj dievčenská hádzaná od svojich začiatkov kráčali takmer samostatne (hoci im pri zrode pomocnú ruku dali práve sokoli), aby všetky ďalšie športy v tomto prostredí vyšli zo sokolského lona. To, čo ich zastavilo, bola druhá svetová vojna, a to, čo ich zlomilo, bolo nové spoločenské zriadenie v novej Juhoslávii. Potom obdobie, keď sokolov nebolo vidieť, trvalo neplné polstoročie.

V postsocialistickom období na sokolov sa niekto aj spamätal, nie aj Slováci, ani tí v Petrovci.

Akoby sa na nich zabudlo. Ešte viac bolí, že tak bolo aj v rokoch stého výročia založenia iných spolkov a združení v tejto dedine. Veď bolo tak nevyhnutné aspoň trochu oprášiť fakty o Sokolskej jednote, spomenúť si na jej pôsobenie, aj privolať ešte jestvujúce dáta o organizovaných začiatkoch telesnej kultúry v Petrovci. Aspoň to si zaslúžil tento vzorný sokolský kolektív v čase, keď by sme to museli vykonať na okrúhle výročie jeho založenia. Aby sa vedelo, aj videlo, a predovšetkým aby sa nezabudlo.

Fotografie: z archívu autora

1 Boli aj výnimky: v Sriemskej župe, ktorá bola pod správou trojkráľovstva Chorvátsko –Slavonsko – Dalmácia, dňa 15. augusta 1906 založený bol Srbský sokol v Starej Pazove a už 12. septembra istého roku krajanská vláda potvrdila aj jeho stanovy. Podporení týmto faktom zjari roku 1912 sa aj Slováci pokúsili v tomto prostredí založiť svoj spolok. Aj hneď začali s cvičením, ale na schválenie svojich stanov spolok musel čakať až dva roky, teda do jari 1914, keď tento dokument bol potvrdený chorvátskymi vládnymi vrchnosťami v Záhrebe. Preto, ak sa schválenie stanov spolku zo strany kompetentných štátnych orgánov považuje za začiatky právne reálneho fungovania spolku, Slovenský sokol v Pazove sa môže považovať za prvý štátom uznatý Slovenský sokol v Uhorsku.

29/VII

Petrovec v tom čase na národ– Prepánajána! – vraveli aj ženy Tam všetko dopadlo na výbornú nom poli priam vrel. Už v roku na ulici. – Veď nám tí sokoli pre a sokolom to dalo nový motív na 1919 snahy našincov boli zaznače- Slávnosti program chystajú! cvičenie, keď videli, že ich náš ľud né úspešným slovenským trojlístTak po prvých Slávnostiach chápe, aj že svojimi prvými nákom. Založená bola Kníhtlačiareň, (1919) na tých druhých, už orga- stupmi za chotárom trafili presne oslávilo sa to aj na prvých, vtedy nizovanejších, ale odročených pre do terča. Aj pochopili svoju úlohu ešte neoficiálnych Slávnostiach šarlach na september, sa sokoli národnej stráže, národnej bašty, a v jeseni začalo s prácou aj Slo- zjavili v hlavný slávnosťový deň ktorá by v spájaní našincov do venské gymnázium. Zostať len na so svojím verejným sokolským jednotného radu ešte efektnejšie tom sa už nemohlo, a tak koncom programom v najkrajšom svetle. pôsobila aj na národnom poli februára 1920 tlačou vyšlo aj Začalo to impozantným nástu- a šírila tak nielen idey z domény prvé číslo Národnej jednoty. Aj pom zo stredu dediny na cvičisko telesnej kultúry, ale upevňovala dovtedy nevyslyšaná idea o slo- v štvorstupe, keď celý zástup aj naše korene v týchto častiach venskom sokolskom spolku začala spieval a hasiči aj hrali tie naše Dolnej zeme. znovu šíriť svoje krídla. Pomohol národovecké, hymnické a poAle sokolský program na Slávk tomu aj veľkolepý sokolský chodové piesne. Napred zástavy nostiach nebol jedinou povinnoszlet v Novom Sade v roku 1919, a slovenská mládež v utešenom ťou Sokolskej jednoty, veď mala aj ovzdušie, aké tam panovalo, ľudovom kroji, za nimi vedenie na svojom chrbte celú organizáciu si domov priniesli Slováci, čo Sokola, potom šla so svojimi druhých Slávností. Aj zdarne ju boli na ňom, a potom len konala skoro celé medzizostalo, aby sa z ideí prešlo vojnové obdobie. Preto sa k činom. tento telocvičný spolok V horúčkových príprastal ochranným znakom vách prešla jeseň a takmer Slávností takmer v celom aj zima. Avšak 20. februára období medzi dvoma voj1920 bola už predporada nami. o založení sokolského spolKeď po búrlivom lete ku a po nej šla aj výzva k jeseň už začala svoju občanom na zakladajúce púť, muselo sa myslieť zhromaždenie. Konalo sa 6. aj na zimu. Bolo potrebné marca 1920, keď založený zabezpečiť miestnosť a telocvičný spolok dostal Starosta Sokolskej jednoty Jozef Šuster ohrev, ale aj gymnastické meno Sokolská jednota a zástupca starostu Jozef Šimek náradie. Ako miestnosť na v Petrovci a zvolené bolo cvičenie poslúžila Hýlova vedenie, správna a dozorná škola. Vtedy aj knižnica rada, čestný súd a náčelníci. Na učbármi gymnaziálna mládež, začala s prácou, aj sokolské večelo spolku vo funkcii starostu si aj so svojimi cvičiteľmi sokolky čierky sa organizovali, vzdelázastal Jozef Šuster, lekár. a sokoli, aby na záver zástupu vateľská sekcia robila na plné Už 21. marca bol prvý zraz hrdo pochodovali aj legioná- obrátky a s prácou začala aj sosokolov v hostinci Záborského, ri a hasiči. No najväčší cveng kolská škola. Aj počet členov vo keď všetci zložili slávnostný sľub z tohto nášho najmasovejšieho všetkých kategóriách vzrástol, aj a hneď dostali aj sokolské legi- kultúrneho podujatia prišiel iba Sokolská jednota sa stala členom timácie. O ďalšie prípravy bolo potom, lebo všetkých najviac Báčskej sokolskej župy a dostala už ľahšie, lebo všetko bolo uni- zaujal práve telocvičný nástup aj pozdravy a podporu Českoslofikované a na ústredných úrov- sokolov, keď toto naše národné venského sokola. Všetko to bolo niach sokolstva rozpracované. vojsko, v plnej disciplíne, telesnej konštatované aj pri kvitovaní Aj keď sa všetko to vykonalo, už a morálnej sile, rodoláske a vlaste- jednoročnej činnosti Sokolskej 18. apríla 1920 petrovskí sokoli nectve, zacvičilo ako jedna duša. jednoty na výročnom valnom začali s cvičením na novom Jar- Vystúpenie sokolov toľko očarilo zhromaždení v januári 1921 a pomočisku, aby už v máji sokolská divákov a hostí z bližšieho a ďal- tom už sokolom nezostalo nič gymnaziálna mládež odišla do šieho okolia, že poprední občania iné, len aby konali podľa prianí Kulpína, Hložian a Silbaša, tak na z druhých dedín hneď požiadali, zástupcu starostu Jozefa Šimeka propagáciu Sokola, ale aj získať aby petrovská Sokolská jednota a aby všetkým bol ideál sokolstvo hmotné prostriedky na výstavbu prišla aj k nim a svojím cvičením a krásne, ušľachtilé veci.

Slovenského gymnázia. A po- okriala na vidieku žijúcu Slovač.

Tak sokolské ľady sa pohli tom sa petrovskí sokoli akoby v marci v roku 1920, keď horúce odmlčali. Ale zdanlivý to bol AJ ŠÍRENIE SOKOLSKÝCH slovenské cítenie rýchle stopilo dojem, lebo živo, ale v tichosti všetky kryhy, čo stáli sokolom IDEÍ, AJ ČELNÝ SPOLOK V sa cvičilo na okraji dediny a len v ceste. Aj riava silného slovenORGANIZÁCII SLÁVNOSTÍ v auguste ich úmysel vyplával Tak už o pár dní petrovskí so- ského presvedčenia búšila srdcia do verejnosti. Aj puklo to ako koli boli v Kulpíne a potom už našincom a Sokol, ten slovenský, hrom z jasného neba. v daždivom októbri aj v Kysáči. letel vždy vyššie a vyššie.

ŠTÚD IE

I N M EM O R IAM

26. 2. 2022 • 9 /5000/

STEVAN TONTIĆ

Keď budem odchádzať Keď budem odchádzať, budem oslnený, Vyšplechne na mňa mohutné svetlo, v ktorom som sa živý Nikdy nevykúpal, Aj keď sa mi v sne, v predvečer veľkých sviatkov, Slávnostne sľubovalo.

A odrazu budem (mimo všetkých očakávaní) Ohromený milosťou jestvovania, Na ktorom som mohol byť prítomný, Bez žiadnych odporúčaní, potvrdených zásluh, Predplatených výhod.

Keď budem odchádzať, pomyslím si, (Nenazývajú ma bezdôvodne Kristovým bláznom) Možno práve v posledných, nepominuteľných okamihoch, Že tí, čo ma trýznili a ponižovali, Verili, že mi činia dobro A že určité množstvo dobra tak skutočne vošlo Do môjho čudesného, hoci by bolo možné povedať, Aj hrôzostrašného života.

Keď budem odchádzať, spomeniem si aj na tých, Ktorí viackrát na mňa strieľali A ktorí ma spravidla minuli.

Zamávam im, ako nie práve šťastným dobrodincom, Ktorí boli neschopní splniť Ani takú najobyčajnejšiu úlohu.

Prv než odídem, poďakujem Hospodinovi, (Bez ohľadu na to, čo sa o ňom v kuloároch hovorí) Že ma staval pred najťažšie pokušenia, Nepoznané hrôzy, ale aj nádheru pobytu Medzi vrahmi a živými svätcami.

A poďakujem aj samotnému satanášovi, Že tak zanietene a bez odmeny spolupracoval Na nezdarenom projekte môjho osudu, Ktorý som predsa priviedol do konca, Do takéhoto šťastného zakončenia.

30/VIII

Preložil: Miroslav Demák

Stevan Tontić (Grdanovci 30. 12. 1946 – Nový Sad 12. 2.

2022) bol uznávaný ako jeden z najvýznamnejších srbských básnikov dneška, prozaik, esejista, prekladateľ, literárny kritik a redaktor.

Vyštudoval filozofiu a sociológiu na Filozofickej fakulte v Sarajeve. Počas študentských nepokojov roku 1968 bol šéfredaktor študentských novín Naši dani (Naše dni), ktoré boli súdnym rozhodnutím zakázané už po vyjdení tretieho čísla. Potom pracoval v kultúrnej redakcii Televízie Sarajevo, súbežne bol aj tajomníkom Združenia spisovateľov Bosny a Hercegoviny, neskôr redaktorom vo vydavateľstve Svijetlost, a redigoval aj literárny časopis Život.

Počas vojny v bývalej Juhoslávii, v roku 1993, ilegálne opustil Sarajevo a emigroval do Nemecka, kde zostal osem rokov a osem mesiacov. V exile nebol zamestnaný, žil zo sociálnej pomoci a z honorárov za svoje diela, za preklady, prednášky na Univerzite v Innsbrucku a z literárnych cien.

Prostredníctvom neziskovej organizácie takmer rok žil v dome nobelovca Heinricha Bölla.

Bol členom Srbského a Nemeckého centra PEN, Srbského literárneho spoločenstva, Združenia literárnych prekladateľov Srbska a „ako uznanie za mimoriadnu prácu na zbližovaní národov“ ho zvolili za člena Collegia Europaenum Jenense v nemeckej Jene.

V roku 2001 mu vrátili byt v Sarajeve (v ktorom však vykradli všetky veci vrátane veľkej knižnice), takže sa doň nasťahoval s manželkou. Život v Sarajeve mu však stále znepríjemňovali nežičlivci, a tak sa v roku 2014 presťahoval do Nového Sadu.

Toto multinacionálne a multikultúrne mesto sa mu najviac podobalo Sarajevu z jeho mladosti, na ktoré si však mohol len nostalgicky spomínať. V Novom Sade sa pripojil k básnikovi Duškovi Trifunovićovi a k ďalším bývalým Sarajevčanom.

V hlavnom meste Vojvodiny skonal, po krátkej chorobe, v sobotu 12. februára 2022. Predtým však ešte napísal báseň o svojom poslednom odchode.

M. D. Foto: wikimedia Knihy: Nauka o duši i druge vesele priče (1970), Tajna prepiska (1976), Naše gore vuk (1976), Hulim i posvećujem (1977), Crna je mati nedjelja (1983), Tajna prepiska i druge pjesme (1984/85), Prag (1986), Ring (1987), Izabrane pjesme (1988), Sarajevski rukopis (1993, 1998), Lirika (1995), Moj psalam /Mein Psalm (1997), Tvoje srce, zeko (1998), Olujno jato (2000), Blagoslov izgnanstva (2001), Sveto i prokleto (2009), Sjaj i mrak (2010), Anđeo mi banu kroz rešetke (2010), Vjerna zvijezda / Vernata svezda (2012), Svakodnevni smak svijeta (2013, 2017), Bezumni plamen (2015), Hristova luda (2017), Ta mjesta (cestopisy, 2018), Kočićeva i srpska trauma (esej, 2018), Zvuk sudbine, zvuk progonstva (2021), U pjesničkim svjetovima (eseje, 2021), Opsada moga Ja (2021), Odbrana poezije (eseje a rozhovory, 2021).

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra V KULTÚRNEJ STANICI SVILARA V NOVOM SADE

Výstava skla Jána Zoričáka Danuška Berediová-Banovićová

príspevok a podporu projektu Nový Sad – európske hlavné mesto kultúry. ýstavu skla pod názvom Na otvorení výstavy odzneNoublionpatou / Neza- lo, že Zoričákov univerzálny budnime Jána Zoričáka vo umelecký jazyk, ktorý používa, štvrtok 17. februára v Kultúrnej najlepším spôsobom ilustruje to, čo je aktuálna programová schéma európskeho hlavného mesta kultúry, a to sú migrácie.

Veľvyslanec Fedor Rosocha Sklenené sochy na výstave Noublionpatou/Nezabudnime vyhlásil, že je nesmierne pocVýstava zahŕňa niekoľko te- roveň aj symbolika a kritika. tený, že má príležitosť predstaviť tvorbu jedného z naj- matických celkov. Zoričákov Na výstave, ktorá je vystavená väčších svetových umelcov, hlavný prameň inšpirácie je uni- vo Svilare, znázornený je jeho ktorý pochádza zo Slovenska. verzum, ktorý ho fascinoval od pohľad na ťažké obdobie deO exponátoch na tejto výstave povedal, že predstavujú iba časť Zoričákovho autorského opusu, ktorý trvá viac ako 50 rokov. „Som presvedčený, že táto jedinečná výstava pod názvom Noublionpatou / Nezabudnime Veľvyslanec Fedor Rosocha bude významným prínosom na vernisáži projektu Nový Sad – európske stanici Svilara v Novom Sade hlavné mesto kultúry. Chcem otvoril veľvyslanec Slovenskej pripomenúť i to, že Organizácia republiky v Srbsku Fedor Ro- spojených národov vyhlásila rok socha.

2022 za Medzinárodný rok skla a preto je táto Ženská spevácka skupina SKC Pavla Jozefa Šafárika za sprievodu výstava veľmi ľudového orchestra pod vedením Ondreja Maglovského aktuálna aj z tohto hľadiska,“ vyhlá- mladosti a vždy sa ho pokúšal väťdesiatych rokov minulého sil veľvyslanec. zobraziť v malej sklenenej soche storočia na týchto priestoroch Poďakoval sa a vyvolať ilúziu nekonečnosti. a vzťahy veľkých síl voči tomu.

Výstava skla Jána Zoričáka aj Slovenské- V niektorých novších sochách, mu kultúr- okrem univerza, znázorňuje aj v Svilare bude otvorená do nemu centru ľudské bytosti. V tomto je zá- 3. marca.

Pavla Jozefa Šafárika z NoJán Zoričák vého Sadu, Narodil sa v roku 1944 v Ždiari na SlovenAutorov hlavný prameň inšpirácie je univerzum ktoré skrášlisku. Študoval na Sklárskej škole úžitkového Ján Zoričák je jedným z najuc- lo tento program slovenskými umenia v Železnom Brode a na Akadémii úžitkového umenia v Prahe. Už ako študent tievanejších slovenských umel- ľudovými piesňami. získal prvú cenu na svetovej výstave EXPO ’67 cov, je nositeľom početných Námestník primátora Mesta v Montreale v roku 1967 za dizajn sklenenej prestížnych cien. Jeho diela sa Nový Sad Aleksandar Petrović kolekcie. Po štúdiách v Prahe sa s manželkou nachádzajú v umeleckých zbier- pri tejto príležitosti vyhlásil, že presťahoval do Francúzska. Za osobitný kach v celom svete. Výstavou mu je cťou, že je táto výstaprínos v oblasti umenia francúzska vláda umeleckého skla Jána Zoričá- va jednou z 1 500 kultúrnych v roku 1987 Jánovi Zoričákovi udelila titul ka Veľvyslanectvo Slovenskej udalostí, ktoré sa budú striedať Ján Zoričák (foto: galeriauanjela.sk) rytiera Rádu umenia a literatúry. republiky v Srbsku dáva svoj v Novom Sade v tomto roku.

V

• KULTÚRA •

9 /5000/ 26. 2. 2022

31

Kultúra V ÚSTRETY TRADIČNÉMU FESTIVALU

Selenčské sláviky spievajú vo februári Anna Francistyová

K

rásna tradícia trvá ďalej: pred nami je 15. ročník Detského festivalu slovenských ľudových piesní Selenčské sláviky 2022.

Ide o dva nesúťažné koncerty, ktoré organizátori tentoraz zahlásili na piatok 25. a nedeľu 27. februára v tamojšom Dome kultúry (obidva začínajú o 16. hodine).

Toto jedinečné selenčské podujatie spravidla prebieha vo fašiangovom období, teda vo februári, a skutočne si zaslúži slová chvály.

Od prvého ročníka festival pozostáva z dvoch koncertov, a to pre ohromný záujem malých spevákov. Sú to žiaci nižších a vyšších ročníkov tamojšej Základnej školy Jána Kollára, a tak sú koncipované i koncerty: na jednom vystupujú mladší, na druhom starší speváci.

Boli ročníky, keď sa pred mikrofónom vyskúšali aj škôlkari. Tieto rozspievané „selenčské sláviky“ spievajú ako sólisti, a to po jednu slovenskú ľudovú pesničku za sprievodu detského orchestra Orchestrík, ktorý pracuje pri ZŠ Jána Kollára, ako aj pri Komornom zbore Zvony. Nezabudnime pripomenúť, že všetci účastníci

Účastníci festivalu Selenčské sláviky v roku 2021 (foto: z archívu J. Súdiho)

sú pre túto príležitosť oblečení v ľudovom kroji.

Poďme bližšie k zahlásenému 15. ročníku. Spomenutý ohromný záujem o účasť na tomto podujatí evidujeme i tohto roku, lebo organizátori pre účastníkov pripravili až 80 príhodných darčekov. Tieto spomienkové suveníry sú adresované pre 61 prihlásených spevákov a 19 členov sprievodného orchestra. Impozantné však? Je to festival účastníkov zo Selenče, ale podľa slov profesora Juraja Súdiho i mladých spevákov, ktorí majú selenčský pôvod. Tentoraz napríklad bude spievať i dievča z Nového Sadu, v orchestri a pred mikrofónom bude i účastníčka

z Lalite. A špeciálnou hostkou bude mladá speváčka z Maďarska Petra Ponyikaiová, víťazka tamojšej celoštátnej speváckej detskej súťaže. V tejto zahraničnej výprave bude i harmonikár Samuel Budai, učiteľka Ruženka Komjáthiová, žurnalista a spisovateľ Imrich Fuhl a predsedníčka Zväzu Slovákov Ruženka Egyedová.

Tak sa žnú výsledky stálej a neúnavnej práce na hudobnom poli v tomto prostredí. Podujatie organizuje a školský orchester Orchestrík a spevákov pripravuje profesor hudobnej kultúry Dr. Juraj Súdi. S pokojným svedomím môžeme konštatovať, že vďaka úsiliu profesora J. Súdiho a jeho

STARÁ PAZOVA

Kocky sú hodené Anna Lešťanová

D

o 2. marca si milovníci výtvarného umenia môžu pozrieť novú expozíciu v staropazovskej Galérii Miry Brtkovej. Tentoraz sa tam predstavuje Zlatenko Zlaja Kuzminac zo Sriemskej Mitrovice.

Otvorenie výstavy Kocky sú hodené bolo v pondelok 14. februára a o jeho tvorbe sa zmienil tamojší akademický maliar Marjan Karavla, odborný spolupracovník Strediska pre kultúru Stará Pazova pre výtvarné umenie, ktorý ju aj 32

www.hl.rs

slávnostne otvoril. Výstava pozostáva z 10 obrazov a 15 sôch, ktoré sú vyhotovené kombinovanou technikou.

Zlatenko Kuzminac sa umením zaoberá od strednej školy a doteraz mal viacero samostatných a kolektívnych výstav. Je členom Výtvarného združenia Dunav v Zemune a v Starej Pazove vystavuje svoje diela po prvý raz. Podľa slov M. Karavlu autor má veľký talent a tvorivý temperament. Na vernisáži o jeho tvorbe tiež povedal: „Vlastní silné pocity k životu,

Informačno-politický týždenník

Zlatenko Zlaja Kuzminac (zľava) a Marjan Karavla

ktoré sú aj jeho motiváciou k tvorbe. Keď pozorujeme jeho sochy a objekty z dreva, na prvý

spolupracovníkov festival Selečské sláviky je dedinský sviatok. A je to príležitosť, aby deti nielen prejavili svoj hudobný talent, vzťah k slovenským ľudovým piesňam, aby ukázali krásny a hodnotný kroj, ale zároveň aby sa osmelili verejne vystupovať. Slovom – je to o zachovaní slovenskej identity a vštepovaní lásky u detí k ľudovému spevu a kroju. A keďže festival nie je súťažný, ide iba o verejné vystúpenie, spev, hru na hudobných nástrojoch, kamarátenie, dobrú náladu a v neposlednom rade o krásny kultúrny zážitok, ktorý nám v týchto neľahkých časoch môže byť ozajstným balzamom na dušu.

pohľad rozoznávame tvary, ktoré vytvorila sama príroda, ale on ich potom so svojimi zásahmi a ideami ďalej mení.

On je zberateľom, ktorý so svojimi životnými skúsenosťami túži iba po pozitívnom.

V jeho dielach z dreva, kde kombinuje aj iné materiály, predstavuje poetickosť, ktorá expresívnym spôsobom vplýva na pozorovateľa a nenecháva ho ľahostajným.“ Výstava má zaujímavý názov Kocky sú hodené podľa výroku slávneho rímskeho generála Caesara. V otváracom programe M. Karavla prečítal aj rovnomennú báseň, ktorú napísal Nenad Glišić, srbský spisovateľ.

• KULTÚRA •

OCENENIE PRE VLADISLAVA FORGÁČA ZO STAREJ PAZOVY

Plaketa Svetlost za dlhoročnú a úspešnú prácu v ochotníctve Anna Lešťanová

O

chotníci staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka excelovali na udelení najvyššieho obecného uznania Plakety Svetlost za rok 2021, ktorú udeľuje Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova.

Vladislav Forgáč s hodnotným uznaním

Na slávnostnom udelení uznaní koncom januára špeciálne uznanie za prínos k rozvoju ochotníckeho umenia prijal Vladislav Forgáč, vedúci ľudového orchestra SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Od detského orchestra cesta ho viedla k orchestru prvého folklórneho súboru tohto spolku, v ktorom ako jeho vedúci pracuje aj so sólovými spevákmi a speváckymi skupinami a zachováva tak pred zabudnutím slovenské ľudové piesne. Plaketa Svelost je najväčšie obecné uznanie v oblasti kultúry a V. Forgáčovi sa dostala za dlhoročný príspevok k rozvoju kultúrneho ochotníctva.

Narodil sa v roku 1966 v Starej Pazove, kde skončil základnú školu, vyučil sa remeslu a absol• KULTÚRA •

voval i strojárensko-technickú školu. V roku 1973 sa zapísal do nižšej hudobnej školy, lebo veľmi chcel hrať na harmonike. V hudobnej škole sa jeho profesori často menili. Napríklad učil sa i u profesora Michala Čemerského, ktorý hrával aj v spolku, a neskôr u Zlatka Chňupu. V roku 1975 začal hrať v orchestri, ktorý sprevádzal detské folklórne skupiny pod vedením Ruženy Červenskej. Tak sa začala jeho ochotnícka kariéra. Po 3 – 4 rokoch sa Vladislav ocitol aj v orchestri, ktorý sprevádzal dospelé folklórne skupiny toho spolku.

Po ženbe určitý čas opustil prácu v spolku, no známa choreografka „súdružka Ružena“ nemohla zabudnúť na výkony kvalitného hudobníka a pritiahla ho opäť do spolku prácou s detskými skupinami v roku 2004. Okrem nej za jeho opätovný návrat do spolku môže vďačiť aj Zlatkovi Rumanovi, choreografovi a vedúcemu FS Klasy, ktorý sa veľmi zasadzoval o takého kvalitného harmonikára, akým je V. Forgáč.

Potreby po dobrých členoch ľudového orchestra boli čoraz

Na jednom z vystúpení Vladislava Forgáča a členov ľudového orchestra SKUS hrdinu Janka Čmelíka (foto: z archívu V. Forgáča)

chestri a neskôr sa stal aj jeho mi sa zúčastnil na početných umeleckým vedúcim. prehliadkach a festivaloch tak v Ako sa uvádza v zdôvodnení našej krajine, ako aj v zahraničí tohto uznania, „spolu s vedením spolku vynaložil veľké úsilie, aby do ľudového orchestra zoskupil čím väčší počet mladých hudobníkov“. Aj dnes v spolku s veľkou láskou v orchestri hrajú mnohí mladí – hudobne školení ľudia. Ako umelecký vedúci V. Forgáč pracuje aj so sólistami, ktorí radi spievajú slovenské ľudové piesne a zachovávajú ich pred zabudnutím. Ľudový Od detského orchestra cesta ho viedla k orchestru prvého folklórneho súboru orchester tohto spolku vrátane Slovenska, kde získal početné uznania. Bez podpory najmilších ani ochotnícka činnosť V. Forgáča by nebola taká úspešná. Manželka Lýdia tancovala kedysi vo folklóre a lásku k ochotníckej činnosti preniesli i na svoje deti – dcéru Kristínu, ktorá dlhé roky tancovala vo folklóre, a syna Dávida, ktorý v spolku najprv spieval, tancoval a potom hrával na harmonike.

Vladislava toto hodnotné uznanie nesmierne potešilo, dalo mu vietor do plachiet byť Na januárovej slávnosti sprevádzal spevácku skupinu Združenia ešte úspešnejší v tejto práci, pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka ktorú má nesmierne rád, a dalo väčšie a na základe pravidiel pre spolu s Folklórnym súborom mu podnet, aby svoje vzácne účasť na prehliadkach V. Forgáč Klasy, s mladšími a staršími ta- skúsenosti v oblasti hudby presa rýchlo ocitol v ľudovom or- nečníkmi, speváckymi skupina- nášal na mladšie generácie.

9 /5000/ 26. 2. 2022

33

Kultúra BINGUĽA

Spolkári plánujú pokračovať s činnosťou dedičstvo našich predkov. Rešpektujúc platné preventívne opatrenia program sme organizovali na ihrisku pri základnej škole, teda na otvorenom priestore. V spolku sme spokojní, ako to dopadlo, aj keď sme mali problémy pri nacvičovaní,

v našom Detskom folklórnom súbore Čerešničky. Bolo až 15 detí, pekne sa mi s nimi prare členov Slovenského kulcovalo a som hrdá, že sme my túrno-umeleckého spolku ako malá dedinka účinkovali na Milana Rastislava ŠtefániZlatej bráne. Je pravda, že to bol ka v Binguli sa rok 2021 niesol jediný festival, na ktorom sme v znamení osláv jubilea – 100 vlani účinkovali, ale verím, že rokov pôsobenia spolku. Pri tej aj tohto roku budeme mať rovnaký počet, alebo aj viac detí, že budú podmienky na to, aby všetky sekcie mohli byť činné, a že budú naši spolkári vystupovať i v iných prostrediach.“ Vo vašom spolku máš úlohu umeleckej vedúcej, urobila si spomenutú choreografiu.

Máš nápady i na ďalšie tance, alebo ti niekto pomáha? „Vždy mám nápad, ale si pritom pozriem aj niektoré iné choreografie. Rada sa zúčastňujem seminárov pre choreografov, ale je problém, že sú to väčšinou školenia, kde sa učíme Binguľskí spolkári s mladučkým dorastom v septembri 2021 o choreografiách pre dospelých.

Bol by práve potrebný aj seminár na detské tance.“ príležitosti v septembri uspo- lebo sme určitý čas nemohli Začali ste s aktivitami v riadali príležitostný program zoskupiť deti a s nimi nacvičiť spolku alebo plánujete? a počas celého roku aktivity plánovaný program. Oslavy „Plánujeme začať v marci, keď boli zladené s epidemickou svojou prítomnosťou poctili i bude trochu teplejšie, a verím, situáciou. Toho času sú aktívne že aj epidemická situácia bude tanečná, hudobná a detská výhodnejšia. Začneme s divaddivadelná sekcia. Najmladší lom, folklórom, spevom. Verím, binguľskí tanečníci sa koncom že nám prídu aj noví členovia uplynulého roku zúčastnili na ochotní s nami pracovať.“ online Detskom folklórnom fesTo, čím sa Binguľčania môžu tivale Zlatá brána v Kysáči. Viac o tiež pochváliť, je zrekonštruočinnosti binguľských spolkárov vaná strecha na spolku, nové sme sa dozvedeli z rozhovoru s toalety a nová kuchyňa. V čase, Tijanou Farkašovou, umeleckou keď bola prestávka v aktivitách, vedúcou: robilo sa na zlepšení podmie„V minulom roku sme nemali nok na ďalšiu prácu. Okrem veľa aktivít, ale sme usporiadali toho upravený je aj priestor pre pekný program, ktorým sme knižnicu, a to, na čo sú v binguľoslávili 100. výročie založenia skom spolku zvlášť hrdí, je fakt, nášho spolku. Toto jubileum že sa práve v ich sále organizujú sme vlastne mali v roku 2020, najveselšie zábavy, na ktoré ale pre dobre známe dôvody prichádzajú nielen cezpoľní z – pandémiu a protipandemicErdevíka, Ľuby a zo Šídu, ale aj ké opatrenia – vtedy sme to z Lugu, Hložian atď. odročili. Bol to pekný program Foto: z archívu a usporiadali sme ho pod nábinguľského spolku zvom: Zachovajme si kultúrne Umelecká vedúca Tijana Farkašová a Detský folklórny súbor Čerešničky Blaženka Dierčanová

P

34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vzácni hostia: predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík, riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Vladimír Francisty, ako i predstavitelia slovenských spolkov z našej obce.“ Vieme, že bolo náročné zoskupiť deti, keď nastúpila pandémia a neboli podmienky na nacvičovanie. Predsa sa vám podarilo pripraviť detskú tanečnú skupinu a poslať nahrávku choreografie na Detský folklórny festival Zlatá brána. „Bola to krátka choreografia, ktorú sme pripravili na náš program k jubileu a potom sme sa rozhodli zúčastniť sa i online detského festivalu. To, čo ma zvlášť potešilo, je fakt, že sme napriek celkovej situácii mali pekný počet členov

• KULTÚRA •

ZIMA S KNIHOU V ÚKVS

Venovaná Paľovi Bohušovi Danuška Berediová-Banovićová

Z

ima s knihou bolo prvé tohtoročné verejné podujatie v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Vo štvrtok 17. februára na tomto večierku predstavili doteraz nepublikovanú básnickú zbierku Paľa Bohuša Na prahu a bibliografické vydanie básní tohto básnika Po žeravej ceste.

Prezentovaný bol aj najnovší

Nový portrét Jána Bulíka

prírastok do galérie portrétov významných osobností ÚKVS, portrét Jána Bulíka, ktorý namaľoval akademický maliar Pavel Čáni.

O obraze, o Jánovi Bulíkovi (právnikovi, športovcovi, spoločenskom a politickom pracovníkovi a prvom predsedovi Matice slovenskej v Juhoslávii) a o autorovi obrazu hovoril Ladislav Čáni.

Básnickú zbierku Paľa Bohuša Na prahu, ktorá vyšla vlani pri príležitosti 100. výročia narode-

• KULTÚRA •

nia básnika, predstavil riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík. Povedal, že kniha bola pripravená už niekoľko rokov, ale čakali rok 2021, aby si pripomenuli storočnicu narodenia básnika, ale aj 50 rokov od vydania zbierky Predsa koľaj, podľa ktorej sa volá nová edícia slovenskej pôvodnej literatúry z Vojvodiny Slovenského vydavateľského centra.

Prof. Dr. Michal Harpáň povedal, že básne v zbierke Na prahu sú v rovnakej básnickej typológii ako básne v jeho prvej zbierke Život a brázdy (1943). „Na prahu – nie som ešte ani za prahom, ani pred – to bola situácia Paľa Bohuša ako človeka a ako básnika v rokoch počas druhej svetovej vojny. Táto zbierka dopĺňa prvé obdobie básnickej tvorby Paľa Bohuša,“ vysvetlil Harpáň.

Pri príležitosti 100. výročia narodenia tohto básnika ÚKVS vydal bibliofíliu s jeho piatimi básňami Po žeravej ceste. Výber básní mal na starosti Ladislav Čáni a grafické a výtvarné spracovanie akademický maliar Jozef Klátik. J. Klátik sa poďakoval ÚKVS, že založil edíciu bibliofílií, zaspomínal si na Paľa Bohuša a na spoluprácu s ním.

Básne zo zbierky a z bibliofílie čítal Miroslav Babiak. Prostredníctvom videozápisu odznela pieseň podľa Bohušového textu Tam v chotári, ktorý natočila

huslistka a speváčka Margaréta Benková. Na večierku bola prítomná aj dcéra Paľa Bohuša

ktoré SVC vydal v roku 2021, do knižnice ÚKVS. Využil túto príležitosť a odovzdal autorské

Prof. Dr. Michal Harpáň hovoril o zbierke Na prahu

Paulína Sabová-Tanciková.

Pri tejto príležitosti Vladimír Valentík odovzdal knihy,

výtlačky Víťazoslavovi Hroncovi, a to zbierku básní Sonety a zbierku esejí Nestvorený svet.

FEBRUÁROVÉ ČÍSLO VZLETU sa venuje téme Koľko času trávime so svojím mobilným telefónom?.

Aby sme ten čas zredukovali, ponúkame novú rubriku vo Vzlete – Najzaujímavejšie hobby na svete, v ktorej budeme predstavovať zaujímavé koníčky. V tomto čísle si prečítajte všetko o 3D tlači. V najnovšom čísle sa začína aj seriál textov o akvaristike pre začiatočníkov. Je tu aj rozhovor s drobnochovateľom Darkom Novakovićom z Kysáča.

V Rozletoch je nová báseň Igora Zabunova z Pivnice, ako aj rozhovor s ním. V pravidelných rubrikách píšeme o komikse Corto Maltese, o digitalizácii štátnej správy, o filme The French Dispatch, o novej PC hre. Odporúčame aj nový návrh na DIY – Urob si sám, tiež rubriku o hudbe, novinky zo sveta športu, ako aj horoskop.

D. Berediová-Banovićová

9 /5000/ 26. 2. 2022

35

Kultúra Z PREZENTÁCIE KNIHY O NEMANJIĆOVCOCH V KOVAČICI

Nemanjićovci – panovníci a doba srbského stredoveku Olinka Glóziková-Jonášová

do slovenčiny a aj sám pomohol, stredoveku a vývoji aby k tomuto vydaniu prišlo. svetovej a srbskej stupným podujatím Me- O knihe hovoril aj sám autor Dr. diplomacie. dzinárodného dňa mate- Duško Lopandić, riadny profesor Na záver výstavy rinského jazyka v Kovačici medzinárodného a európskeho Babka prítomným bola prezentácia slovenského práva, bývalý veľvyslanec Srbska predstavil šamlíky, jevydania knihy Nemanjićovci – pa- v Bruseli a Lisabone. Preklad den tvaru príznačnénovníci a doba srbského stredove- srbskej knihy Nemanjići – vladari ho pre Slovákov a jeku autora Dr. Duška Lopandića. i vreme srpskog srednjeg veka den v tvare trojnožky, Prezentácia sa uskutočnila v pia- do slovenčiny urobil Rastislav inak príznačného pre tok 18. februára v Galérii Babka Popović a jej vydanie realizoval Srbov. Oba šamlíky Zväz Srbov na omaľovala maliarka Slovensku, s fi- Vieroslava Svetlíkonančnou pomo- vá na jeho podnet. cou a logistic- Omaľované šamlíky kou podporou sú inšpirované knivlády Sloven- hou, teda symboliskej republiky zujú námety z tejto a s r b s k é h o knihy, čiže znázorňuveľvyslanectva jú stredoveké mapy v Bratislave. Kni- a udalosti. Jeden Pavel Babka daroval Dr. Duškovi Lopandićovi ha je iba ďalším takýto šamlík Babka na pamiatku omaľovanú trojnožku dôkazom o mi- daroval aj autorovi moriadne dob- knihy na pamiatku, pričom uvie- maľovanú trojnožku mohli doPrezentáciu knihy moderoval hostiteľ Pavel Babka rej, intenzívnej dol: „Kovačica bola založená v zvedieť niečo viac o stredovea moderoval ju Pavel Babka, ma- a úspešnej spolupráci, ale aj o roku 1802, naši predkovia pred kom Srbsku.“ Prezentácia knihy sa konala jiteľ Galérie a Nadácie Babka. Na vzájomnom uctievaní dvoch 220 rokmi zostúpili z najseverpod záštitou Fedora Rosochu, úvod poprosil prítomných, aby národov, ktoré pramení zo srb- nejšej časti do najjužnejšej časti veľvyslanca Slovenskej republiky si minútou ticha uctili pamiatku sko-slovenských historických Panónskej nížiny, aby bránili v Belehrade, a Momčila Babića, na nedávno zosnulého Eduarda hranicu medzi dvomi veľvyslanca Republiky Srbsko Kukana, slovenského politika najväčšími ríšami sveta v Bratislave, kým sa pod jej ora diplomata, ktorý obdivoval – Rakúsko-uhorskou a ganizáciu spoločne podpísali kovačické insitné umenie a bol Osmanskou. Jednou z mimoriadne významnou a dôvecí, ktoré si so sebou Nadácia Babka, Združenie Srbov ležitou sponou Slovákov na Dolpriniesli zo starej vlasti na Slovensku a vydavateľstvo nej zemi s materskou krajinou. (dnešného Slovenska), Prometej v Novom Sade. Úryvky z knihy čítali žiačky Prítomných následne pozdravila je detský šamlík. Keď kovačického Gymnázia MihajMarijana Melišová, asistentka sme v roku 1992 oslavola Pupina Una Brtková a Nađa predsedu Obce Kovačica, a Boris vali 190. výročie založeLakičinová.

Konček, tretí tajomník Veľvyslania Kovačice, naši manectva SR v Belehrade. liari, inšpirovaní touto O knihe sa zmienili Dr. Ratohistorickou udalosťou, mir Milikić, historik, Miroslav prvýkrát namaľovali CHÝRNIK Mlynárček, master historik, a Dr. detský šamlík. PomoMojmír Vrlík, honorárny konzul cou toho maľovaného NOVÝ SAD. V utorok 1. marca Srbska v Martine, ktorý v mene šamlíka už 30 rokov Spolku Srbov na Slovensku odov našej galérii učíme o 19. hodine v malej sále SKC vzdal knihy pre každú školu so deti, ale aj dospelých, Pavla Jozefa Šafárika bude ďalšie slovenským vyučovacím jazy- Príhovor Dr. Mojmíra Vrlíka, honorárneho o našej histórii,“ uviedol podujatie Miestneho odboru kom v Srbsku. Slova sa ujal aj konzula Srbska v Martine a pokračoval: „Keď som Matice slovenskej v Srbsku v NoDragan Stojović, prvý poradca v v slovenskom jazyku vom Sade. O Dr. Jankovi Bulíkovi Ministerstve zahraničných vecí z a kultúrnych stykov ešte z čias prečítal knihu Duška Lopandića prednášku bude mať DrSc. Ján Oddelenia pre susedné krajiny a včasného stredoveku. Lopandić o Nemanjićovcoch, napadlo Babiak. juhovýchodnú Európu. Podčiar- je autorom niekoľkých historic- mi, že naše deti, ale aj dospelí J. Boldocký kol význam prekladu tejto knihy kých kníh, ale aj esejí o antike, návštevníci galérie by sa ,cez’

V

36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

KULTÚRNE OTRASY NA SLOVENSKU

Literárny týždenník bez podpory štátu Jaroslav Čiep

V

uplynulom období koloval nielen v kultúrnej verejnosti na Slovensku, ale sa dostal aj do našich končín otvorený list, ktorým sa reaguje na bezprecedentné rozhodnutie Fondu na podporu umenia, že časopisom Spolku slovenských spisovateľov Literárnemu týždenníku a Dotykom na rok 2022 nepridelí nijaké dotácie.

List už okrem väčšiny členov predstavenstva, spisovateľských organizácií podporili aj viaceré spisovateľské osobnosti, ako Vincent Šabík, Etela Farkašová, Anton Hykisch, Peter Jaroš, Mária Bátorová, Anton Blaha, Jozef Banáš, Lydie Romanská i ďalší členovia spolku a priaznivci spolkových časopisov. Dokopy ich je takmer 700 a medzi nimi sú aj viacerí naši spisovatelia.

V zozname signatárov sa uvádzajú aj mená Martina Prebudilu, Viery Benkovej, Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej...

Zároveň vedenie Literárneho týždenníka a šéfredaktor Štefan Cifra pre čitateľov, prispievateľov a podporovateľov Literárneho týždenníka prichystali anketu Zachráňme Literárny týždenník.

A v nej sú tieto otázky: 1. Čo pre

vás predstavuje Literárny týždenník? Chýbal by v slovenskom mediálnom priestore, keby zanikol?; 2. Ako hodnotíte rozhodnutie Fondu na podporu ume-

nia (FPU) neprideliť tlačeným časopisom Spolku slovenských spisovateľov – Literárnemu týždenníku a časopisu pre mladú literatúru a umenie Dotyky – ako aj internetovému časopisu SSS Kultúrno-literárny týždenník

nijakú dotáciu na rok 2022?; 3. V čom by sa mal skvalitniť Literárny týždenník v obsahovej a vizuálnej oblasti, v podpore jeho predaja, marketingu, propagácii a pod.?; 4.

Ak máte návrhy, ako pomôcť Literárnemu týždenníku, aby prežil rok 2022 bez dotácie FPU, uveďte napríklad nadáciu, ktorá by mu mohla poskytnúť dotáciu, resp. kontakt na firmu či podnikateľa vo vašom okolí, ktorí by mali v časopise záujem o inzerciu a pod.

Na otázky možno odpovedať v celkovom rozsahu maximálne 2 normostrany (do 3 600 znakov vrátane medzier) prostredníctvom elektronického formulára na webovej stránke LT (https://www.literarny-tyzdennik.sk/citatelske-ohlasy/ankteta-zachranme-lt/) alebo aj na e-mail LT (literarny. tyzdennik@gmail.com). Odpovede zverejnia na webových stránkach LT, resp. v tlačenom vydaní časopisu.

Túto akciu a otvorený list adresovali Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a ministerke kultúry Slovenskej republiky. V ňom objasňujú význam hodnotových literárnych, umeleckých a kultúrno-spoločenských médií pre slovenskú spoločnosť. On je o to väčší, že súčasné, najmä komerčné médiá sú zahltené násilím, škandálmi, politizáciou verejného života a propagáciou kultu peňazí a mamonou.

Spolok slovenských spisovateľov viac ako tri desaťročia vydáva tlačené médiá Literárny týždenník a časopis pre mladú literatúru a umenie Dotyky. Preto je nepochopiteľné, že Fond na podporu umenia, ktorého poslaním je podpora práve hodnotových médií, po prvý raz od novembra 1989 – ak sa ráta aj štátny program podpory kultúry ministerstva kultúry ako jeho predchodcu – nepridelil viacerým už etablovaným časopisom nijakú dotačnú podporu, teda rozhodol, že ich dotácia na rok 2022 bude nula eur. Toto konanie považujú za alarmujúce a za varovný signál ohrozenia hodnotovej rozmanitosti a názorovej plurality.

MIČÁTKOVCI UDELILI PAVLOVI GRŇOVI ĎAKOVNÚ LISTINU. Pavel Grňa, popredný kysáčsky spisovateľ, jeden zo zakladateľov a dlhoročný člen Kultúrno-umeleckého spolku Vladimíra Mičátka v Kysáči, nedávno oslávil 85. narodeniny. K tomu, aby v dobrom zdraví prežil aj ďalšie roky, mu prišli zablahoželať aj členovia spomínaného spolku: predseda Michal Francisty, podpredseda Ján a Vera Ožvátovci, pokladníčka Zuzana Nasádiová a tajomníčka Anna Legíňová. Pri tejto príležitosti, pamätajúc si na to, aký veľký prínos mal Pavel Grňa nielen pre Kysáčanov, ale aj pre celú slovenskú verejnosť nielen v Srbsku, ale i v zahraničí, rozhodli sa mu 21. februára, práve v Deň materinského jazyka, udeliť ďakovnú listinu za životné dielo na literárnom poli. Uznaniu a návšteve sa veľmi potešil. Ako i vždy vtipný, plný zaujímavých príhod, ešte stále intelektuálne aktívny, ukázal hosťom, ako on to teraz píše... Na snímke: Jubilant s manželkou Máriou (druhá sprava) a mičátkovcami.

A. Legíňová • KULTÚRA •

9 /5000/ 26. 2. 2022

37

Kultúra STO ROKOV OD DIVADLA ROZMAJRIN V LALITI

Herečkám ručníky venovali Juraj Pucovský

V

pátraní po svojich kultúrnych dejinách lalitskí Slováci sa opierali o výskumy profesora a literárneho historika Michala Filipa, ktorý o začiatkoch divadelníctva v Laliti vo svojej knihe Štúdie a články (Obzor-Tvorba, 1990, s. 160) okrem iného zapísal: „Lalitský prípad je veľmi zaujímavý. Tam tiež k 25. februáru 1906 chystali divadelný program, ktorý sa v prospech čítacieho spolku usporiadal v školskej miestnosti na improvizovanom javisku. Zborové spevy a divadelnú hru Kačena nacvičil učiteľ Samuel Kubica...“ Tak sa divadelné klbko v tejto dedine začalo odmotávať, nasledovali ďalšie predstavenia. Našu pozornosť tentoraz zaujala kultúrna udalosť z roku 1922, teda spred rovno 100 rokov. Svedčí o tom afiš, ktorý nám pred viac ako tridsiatimi rokmi poskytla Laliťanka Katarína Tereková. V tejto dvojstrannej, na tú dobu dosť luxusnej pozvánke, kaligrafickým písmom na prvej strane je napísané: „Pozvanie na divadelné predstavenie a tanečnú zábavu

Benkov hostinec v súčasnosti

Rozmajrin, obraz zo života slovenského so spevmi v štyroch dejstvách od Ferka Urbánka, ktoré sa vydržiavať bude dňa 27. februára 1922, v pondelok

38

www.hl.rs

v miestnostiach (v hostinci – pozn. autora) Martina Benku.

Riadi: Lalitský slovenský čítací spolok, na ktoré Vás i s ctenou

pri našom niekdajšom rozhovore si s radosťou spomenula na tie časy. Zanôtila časť pesničky, ktorú spievala na javisku:

lebo sme mali súceho režiséra, pána učiteľa Jána Strehárskeho, s ktorým sme toto divadlo nacvičovali šesť týždňov. O Rozmajrin bol veľký záujem, vystupovali sme až trikrát zaradom a sieň hostinca bola vždy preplnená.

Mali sme divákov aj z Petrovca, ktorí boli na návšteve u svojich príbuzných. V pamäti mi utkvelo, ako som v jednej chvíli za Aničkou zahodila črepník s rozmarínom, keď sme sa pohádali ohľadom jej vydaja. Chcem sa pochváliť aj tým, že všetky ženy a dievčence, ktoré hrali v tomto predstavení, za odmenu dostali krásne ručníky na hlavu.“ Faksimile pozvánky na divadlo Rozmajrin, ktoré malo premiéru Tak ako sa aj v uve27. februára 1922 v Laliti denom pozvaní píše, rodinou úctivo povoláva Ria„Limbora, limbora, zelená lim- po divadle nasledovala tanečná diteľstvo. Vstupné: I. miesto 8 bora padajú oriešky do nášho zábava. Na dobrú náladu a do tandin., II. miesto 6 din., miesto na dvora...“ ca vyhrával orchester, v ktorom státie 4 din. Čistý výnos obráti sa Prezradila nám, že divadlo boli bratia Ján a Adam Benkovci, na dobročinný cieľ a na potreby mala veľmi rada. Mala i trému, spolku. Nadplatky sa s vďakou ktorá zmizla po prvom potlesku prijímajú a v časopise poistia. z hľadiska. Šepkárom bol Martin Začiatok o 7. hodine večer.“ Na Terek, ktorý sedel v diere pod javiskovými doskami. Aby ho obecenstvo nevidelo, ani nepočulo, nad dierou z dreva urobili striešku, ktorú zakryli dekou. Keď sa vydala do Selenče, J. Supeková nemohla pokračovať vo svojej záľube, lebo manžel nebol divadlom veľmi nadšený.

Anna Zorňanová (vtedy Žabková) mala iba 18 rokov, keď zahrala v Rozmajrine. Zaujímavé Anna Zorňanová vo vysokom sú spomienky, ktoré nám vy- životnom veku rozprávala v r. 1996 už 92-ročná starká Zorňanová: v Laliti ich volali Hucíkovci, Ondrej „Ej, veru to bolo dávno! Hoci Valent, Ján Brtka a iní. Obyčajne som bola mladučká, dostala sa sa vo veselej nálade dočkalo aj mi rola Lazanky, bohatej vdovy, ráno, k čomu iste prispelo dobré druhej, vnútornej strane pozva- ktorá často zápasila s chovanicou vínko, pálenka, čapované pivo, nia sú mená dvadsiatich hercov, Aničkou (hrala ju Mária Rybárová). ale predovšetkým spôsob života ktorí obsadili jednotlivé úlohy Ja som mala 99 výpovedí na javis- a zábavy, ktorý je dnes zriedkav predstavení. ku, Anička až 140, čo bolo treba vosťou, lepšie povedané, nenáJúlia Supeková (rod. Maronová) zvládnuť. Nebolo nám ťažko, vratnou minulosťou.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Miroslav Bjelik – Miroslav Bielik: Vreme zauvek prisutno – Čas večne prítomný (ISBN 978-86-6255-100-9)

„V

Jaroslav Čiep

eľkému slovenskému básnikovi Miroslavovi Bielikovi je zaviazaná slovenská, ale aj srbská a svetová literatúra, tak za jeho tvorbu, ako za jeho existenciu. Starostlivo, ako otec, svojou poéziou nás upozorňuje na tenučkú hranicu medzi konečným a nekonečným, ponechávajúc presné príklady toho, čo nezaniká, a tým, čo je spotvorené. Svojimi veršami nás učí, ako čítať, aj ako písať poéziu. Čítajúc jeho poéziu vidíme poeta, ako o básni píše, ako báseň tvorí, vytvárajúc komplexné básnické obrazy, v ktorých sa aj sám objavuje ako básnik – tvorca.

Ako sa vyjadrila Milena Vladić Jovanov, Bielik je vzdelaným tvorcom a ako taký si vyžaduje aj vzdelaného, semiotického čitateľa. On sa na poéziu pozerá ako služobníčku

umenia, služobníčku ľudstva. Tak sa sám stáva služobníkom poézie, teda aj služobníkom ľudstva. Je veľmi ťažké o takomto básnikovi hovoriť v minulom čase. Preto je aj tento krátky nápis (aj keď by sa o ňom dalo písať tisícky strán) písaný v prítomnom čase. Teraz. A navždy. Priateľ festivalu, Smedereva, Srbska, priateľ poézie, priateľ umenia vôbec, nás opustil počas prípravy tejto knihy do tlače, a tak sa kniha stáva dôkazom jeho trvalej prítomnosti v svetovej literatúre,“ napísal Miljan Guberinić, riaditeľ festivalu Smederevska pesnička jesen, namiesto úvodu novej knihy poézie teraz už nebohého Miroslava Bielika (1949 – 2021), bývalého predsedu Spolku slovenských spisovateľov. Ide o dvojjazykovú slovensko-srbskú knihu obsahujúcu výber z Bielikovej poézie. V nej sú paralelne odtlačené básne v prekla-

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre sociálnu a detskú ochranu Mesta Nový Sad Ul. Žarka Zrenjanina 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/488-28-85 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre sociálnu a detskú ochranu Mesta Nový Sad – Pracovné miesto: vykonávateľ pre finančné práce a verejné obstarávanie v oblasti sociálnej a detskej ochrany – 1 vykonávateľ na neurčitý čas, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca.

Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Mestská správa pre sociálnu a detskú ochranu Mesta Nový Sad Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU188, NSL188, NSO188 FUTOG 4 NOVI SAD, v Ul. Gavrila Principa 82, vo Futogu, na katastrálnej parcele číslo 4618, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 29. marca 2022.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 30. marca 2022 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 13.00 h.

• KULTÚRA • OZNAMY •

de do srbčiny (na ľavej strane) a ich slovenské originály (na pravej strane). Dokopy je 32 prekladov + 32 originálnych básní.

O ich výber a preklad zo slovenčiny sa postaral Martin Prebudila a o poetickú adaptáciu Miroslav Demák.

PaedDr. Miroslav Bielik bol spisovateľ, básnik, prozaik, bibliograf a editor.

Jeho dlhodobým odborným pôsobiskom bola Matica slovenská v Martine. Vydal básnické zbierky Čas je tichý posol mysle (2003), Nepatrný pohyb po naklonenej rovine (2005), Ku koncu jedného x-ročia (2009) a Čas večne prítomný (2019). Vyšiel mu aj dvojjazyčný výber z poézie v slovenčine a v srbčine v preklade Martina Prebudilu Aj keby som nebol / I kada ne bih bio (2012). Napísal

románový diptych www.skutočnosť.com. Benátsky diptych I. Kniha prvá: Neistý čas, isté miesto (2007), Neskutočnosti. Benátsky diptych II. Kniha druhá: Neisté miesto, istý dej (2010) a Kaleidoskopis: Záplava ne/skutočnosti (2013). Na festivale Smederevská básnická jar sa zúčastnil dvakrát a v roku 2018 získal ocenenie Tomislava Stevanovića za poému o Dunaji. Miroslav Bielik bol čestným členom Združenia spisovateľov Srbska a čestným členom Matice srbskej. Publikáciu Čas večne prítomný Miroslava Bielika vydal Medzinárodný festival poézie Smederevska pesnička jesen / Meridijani v Smedereve.

Zlepená je do mäkkej väzby rozmerov 20 x 12 cm. Vytlačená je na ofsetovom papieri v rozsahu 80 strán. V náklade 200 výtlačkov a s vročením 2021 ju vytlačila tlačiareň Newpress v Smedereve.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu EXIM COMMERCE, s. s r. o., Palić, Tuk Ugarnice číslo 19, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba výrobného objektu, skladu a nádrže v Kovilji, na katastrálnej parcele číslo 4427/8, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Predmetovým projektom sa predpokladá výstavba výrobnej haly určenej na priemyselnú výrobu skrutiek z valcovaného drôtu procesom kutia – lisovania, prania, valcovania závitov, tepelného spracovania skrutiek a galvanizácie, výšky časťou prízemie (P), časťou prízemie s galériou (P+G) a časťou prízemie a jedno poschodie (P+1), výstavba prízemného skladu na uskladnenie TNG fliaš a montáž propánovej nádrže kapacity 2,7 m3. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS38, NSU38, NSO38, NSL38 Sremska Kamenica, Institutski put číslo 4, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 5220/13, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

9 /5000/ 26. 2. 2022

39

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 9 autor: JÁN BAŽÍK

snobstvo

1. časť tajničky

grécky boh lásky

obyvateľ Ruska

vpíšte NČ

Taliansko

striebrolesklý kov

hliník

V tajničke je meno a priezvisko slovenskej spisovateľky.

pokyn, direktíva

KUPUJEM

zinok

pokrop rosou!

3. časť tajničky

rúrka nobélium

opraty

Ivo Andrić vzdušný prúd elektrický

predložka

staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky.

meter

centiliter

opäť opakovať popínavá rastlina byť vo vare

Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

tona

nehybne

tretí pád

upravená cesta s radmi domov rovnaké samohlásky nedobrá

sever

H ĽU LAS DU

DROBNÝ OZNAM

druh horniny vzácny kov

náručie

látka na natieranie zasa

vpíšte ZŤ

daruje dlhý povraz so slučkou

preto vpíšte MU

príklad mohutný zemský útvar západ

Poľsko

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

2. časť tajničky

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 8 – VODOROVNE: zranenie, ladil, hl, Apač, ani, Tom, step, ár, ok, ďs, tabak, a, P, kaluž, RS, vp, Rb, Etna, dar, lad, malá, od, Delon, melodika TAJNIČKA: ZLATÁ BRÁNA Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 8 z čísla 8 Hlasu ľudu z 19. februára 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: JARMILA VALENTÍKOVÁ, Ul. Čmelíkova č. 1, 21 469 PIVNICA. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželkou

s mamou

MÁRIOU ŠTEFANIDESOVOU

MÁRIOU ŠTEFANIDESOVOU

rod. Gažovou 31. 1. 1943 – 20. 1. 2022 z Hložian

rod. Gažovou 31. 1. 1943 – 20. 1. 2022 z Hložian

Zaspala si tíško, bez slova, objatia a rozlúčky. Ďakujem Ti za Tvoju lásku, dobrotu, starostlivosť a obetavosť.

Rana bolí, ale rana na ranu sa ťažko hojí.

Kto zahladí smútok, čo nás tlačí, kto stíši srdce, čo je v plači?

Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú?

Ty si odišla, kde sĺz už nieto, a srdce Ti nepuká.

Zarmútený manžel Ján

Lúčia sa:

MILOVNÍCI KNÍH Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu: 1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din.

2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din.

3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din.

4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din.

5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din.

6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din.

7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din.

8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din.

9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din.

10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din.

SMUTNÁ ROZLÚČKA so sestrou a tetkou

MÁRIOU ŠTEFANIDESOVOU rod. Gažovou 31. 1. 1943 – 20. 1. 2022 z Hložian

Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa od nás odtrhla.

V srdciach Ťa budeme i naďalej nosiť a nikdy na Teba nezabudneme.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s

JÁNOM PÁLIKOM

24. 6. 1928 – 5. 2.

2022 z Kysáča

Roky, dni, minúty, všetko je zrátané... Čas vrátiť sa nedá, iba spomienky zostávajú...

Syn Ján s manželkou, vnuk Miloslav, sestra Anna Stojkovićová s manželom a Mirko Stojković s rodinou • OZNAMY •

dcéra Mária a zať Ján Hrubíkovci

Zarmútená sestra Zuzana Molnárová s deťmi Samuelom a Milinou a ich rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou starkou

MÁRIOU ŠTEFANIDESOVOU rod. Gažovou 31. 1. 1943 – 20. 1.

2022 z Hložian

Ten večný pokoj Ti prajeme a nikdy na Teba nezabudneme.

S láskou a úctou si na Teba spomínať budeme.

Zarmútená vnučka Milina s manželom Milanom

SMUTNÁ ROZLÚČKA so starkou a dedkou

MÁRIOU ŠTEFANIDESOVOU

rod. Gažovou 31. 1. 1943 – 20. 1. 2022 z Hložian

Odišla si nečakane...

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme.

Zarmútená vnučka Mária s manželom Pavlom a deťmi Stankom a Filipkom 9 /5000/ 26. 2. 2022

41

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starkým

s naším dobrým starkým

JÁNOM RYBOVIČOM

JÁNOM RYBOVIČOM

15. 4. 1944 – 19. 2. 2022 z Báčskeho Petrovca

15. 4. 1944 – 19. 2. 2022 z Báčskeho Petrovca

Zo života pre seba nič si nežiadal, svoje srdce celé si nám dal a všetkých si nás miloval. Klesli ruky, čo usilovne pracovali, zhasli oči, stíchol hlas, vďaka Ti od všetkých nás.

Keby sa dalo zavolať do neba, povedať Ti, starký, ako smutno je bez Teba.

Keby sa dal vrátiť čas, pohladiť, počuť a stretnúť sa, starký náš, s Tebou zas.

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať.

Manželka a syn Janko a dcéra Katuša s rodinami

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať vďačné vnúčatá: Branko, Deniska, Sárinka a Saško

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 22. februára 2022 uplynul smutný rok, čo ma opustila moja manželka

Dňa 22. februára 2022 uplynul smutný rok, čo nás opustila naša milovaná matka a mamička

MÁRIA SVETLÍKOVÁ

MÁRIA SVETLÍKOVÁ

rod. Bolerácová 7. 2. 1947 – 22. 2. 2021 – 2022 z Kovačice

rod. Bolerácová 7. 2. 1947 – 22. 2. 2021 – 2022 z Kovačice

Na Tvoju lásku a starostlivosť nezabúdame a spomienky na chvíle prežité s Tebou si v srdciach zachovávame.

Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy zostane v mojom srdci.

Tvoj manžel Jano Svetlík

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s manželom a otcom

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s otcom, apkom a svatom

ŠTEFANOM POTFAJOM

ŠTEFANOM POTFAJOM

5. 1. 1954 – 13. 2.

2022 z Hložian

S láskou si na Teba budú spomínať

5. 1. 1954 – 13. 2.

2022 z Hložian

Nikdy na Teba nezabudneme.

manželka Mária a syn Ján

42

www.hl.rs

Tvoj syn Ján s manželkou Milinou a Tvoj vnuk Ivan Svetlíkovci

Informačno-politický týždenník

Syn Michal s manželkou a dcérou Agnes a svatka Zuzana

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom a ujom

ŠTEFANOM POTFAJOM

5. 1. 1954 – 13. 2.

2022 z Hložian

Spomienka na Teba zostane navždy v našich srdciach.

Sestra Alžbeta s rodinou • OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÉ ZBOHOM

nášmu svatovi

triednej učiteľke

KATARÍNOU KOPČOKOVOU

1938 – 2022 z Báčskeho Petrovca

15. 4. 1944 – 19. 2.

2022 z Báčskeho Petrovca S úctou:

1938 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Večná vďaka a úcta:

žiaci A triedy ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne – generácia 1970/71 – 1973/74

SMUTNÁ SPOMIENKA na matku a mamičku

MÁRIU SVETLÍKOVÚ rod. Bolerácovú 7. 2. 1947 – 22. 2. 2021 – 2022 z Kovačice

Cestou života mala si ešte s nami kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Tá rana v srdci stále bolí a zabudnúť nedovolí.

Len ten, kto stratil toho, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú a nikdy na Teba nezabudnú: Tvoja dcéra Mária Veňarská s manželom Jánom, vnuk Miroslav s manželkou Viktóriou a vnučka Nataška s manželom Vladimírom a synčekom Igorkom

SMUTNÁ ROZLÚČKA so starkou

KATARÍNOU KOPČOKOVOU

rod. Častvenovou 26. 10. 1938 – 16. 2. 2022 z Báčskeho Petrovca

Už iba milé spomienky uchovať, s láskou na Teba spomínať, kvety z lásky na hrob Ti dať, za všetko krásne ďakovať.

Vnuk Ján Vitéz s manželkou Luciou

• OZNAMY •

s pani učiteľkou

KATARÍNE KOPČOKOVEJ

JÁNOVI RYBOVIČOVI

Svatovci Benkovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Žiaci 4. c triedy – generácia 1986/87 z Báčskeho Petrovca

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mamou a testinou

KATARÍNOU KOPČOKOVOU

rod. Častvenovou 26. 10. 1938 – 16. 2. 2022 z Báčskeho Petrovca

Spi ticho, tichučko, dosnívala si života sen a cestou bolesti odišla si tam, kde je pokoj a láska len.

Dcéra Jasna a zať Jaroslav Vitézovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA so starkou a prastarkou

KATARÍNOU KOPČOKOVOU

rod. Častvenovou 26. 10. 1938 – 16. 2. 2022 z Báčskeho Petrovca

Navždy sa budeme pamätať na Teba a na Tvoju nekonečnú lásku a dobrotu, obetavosť, starostlivosť a všetko pekné, čo sme spolu zažili.

Vnuk Jaroslav Vitéz s manželkou Marínou a dcérou Sofiou 9 /5000/ 26. 2. 2022

43

Oznamy SPOMIENKA

MARTIN ČÍŽIK

ANNA ČÍŽIKOVÁ

18. 11. 1926 – 1. 9. 2005 – 2022

rod. Balážová 30. 3. 1936 – 27. 2. 2021 – 2022 z Kovačice

S láskou a úctou si spomíname na Vás.

Zostanete v našich srdciach večne.

Vaši najbližší

SMUTNÁ ROZLÚČKA s úprimným kamarátom

JANKOM KOLÁRIKOM 20. 8. 1965 – 9. 2. 2022 učiteľom z Padiny

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú.

Aj keď si odišiel a nie si medzi nami, v našich srdciach zostaneš vždy s nami.

Nikoleta a Zlatko Šimákovci 44

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s predsedom MOMS Padina

JANKOM KOLÁRIKOM 20. 8. 1965 – 9. 2. 2022 učiteľom z Padiny

Ďakujeme za všetko.

MOMS Padina

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA so starkou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 1. marca 2022 uplynie päť rokov, čo nás opustil náš drahý brat a ujo

ANNOU GAJDOŠOVOU

PAVEL KOVÁČ

rod. Pekárovou 16. 6. 1928 – 4. 2. 2022 z Kulpína

14. 5. 1956 – 1. 3.

2017 – 2022 z Báčskeho Petrovca

hlasludu.info Na Teba si budú navždy spomínať:

www.hl.rs

Navždy zostaneš v našich srdciach.

dcéra Zuzana Zimová s rodinou a vnuk Daniel a vnučka Vlasta s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na

S láskou a úctou sestra Mária s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás opustil náš otec a starý otec

na mamine nedožité 68. narodeniny

JÁN MARČOK

ANNA MARČOKOVÁ

VLASTISLAVA PAVELKU 2. 3. 1960 – 14. 2. 2021 – 2022 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka, deti a mama

1949 – 2021

1954 – 2018

z Hložian SPOMIENKA

na našich zosnulých rodičov, starých rodičov a prastarých rodičov

S láskou si na Vás spomíname, krásne spomienky zachovávame a nikdy na Vás nezabudneme.

Zarmútení: dcéra Anna s manželom Jánom, syn Jaroslav s manželkou Ivanou a vnúčatá Taňa, Miroslav a Lárinka

JÁNA VALENTÍKA ZUZANU VALENTÍKOVÚ

rod. Kuštrovú 14. 2. 1942 – 17. 2. 2005 – 1. 10. 1941 – 29. 11. 2020 2022 z Kulpína Na rodičovskom dome, keď sa zamknú dvere, rozídu sa všetci, každý v inom smere. Spomíname si na Vás, na spoločné zážitky, aj na bolestnú rozlúčku s Vami. Tak by sme chceli svoj čas znovu s Vami stráviť, a zostáva nám iba naše srdcia spomienkami trápiť.

Na Vás nezabúdajú: Vaše dcéry Anna a Zuzana s rodinami • OZNAMY •

Sledujte nás na našej vynovenej webovej stránke

www.hl.rs a Facebookovej stránke Hlas ľudu

(www.facebook.com/Hlas.ludu.info)

9 /5000/ 26. 2. 2022

45

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 25. februára 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Kumštáreň (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 27. februára 10.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2019, 3. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Boh náš je láska (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 1. marca 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Kumštáreň. Najnovšie vydanie prinesie prehľad februárových udalostí z kultúry.

Profesionálny herec Miroslav Fábry prenesie svoje dojmy z festivalu Naši dani, milovníkom krásneho slova bude priblížená najnovšia bibliografia Paľa Bohuša a pozornosť bude venovaná aj amatérskej filmovej tvorbe kameramana Jozefa Maďara.

Dúhovka. Vyhradený termín nedeľného vysielania bude venovaný portrétu DrSc. Jána Babiaka, známeho slovenského vojvodinského kultúrneho a spoločenského dejateľa, bývalého predsedu Matice slovenskej v Srbsku a dlhoročného predsedu MOMS v Kulpíne. Je autorom publikácií venovaných Slovenským národným slávnostiam, sokolskému hnutiu, tiež jubileám Padiny, Jánošíka a ďalších titulov.

Boh náš je láska. Náboženské vysielanie bude pozostávať z niekoľkých príspevkov, najprv zo seminára zborového spevu, ktorý zorganizovali členky Komorného zboru Nádeje z Pivnice.

Prednedávnom našu krajinu navštívila delegácia zo Slovenského Komlóša na čele s evanjelickým farárom, ktorý poslúžil aj slovom Božím v kulpínskom kostole. Bude tu i záznam z tradičného čajového večierka novosadského cirkevného zboru, ktorý svojou účasťou poctili členovia selenčského spevokolu.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

46

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 25. februára – Hra pre troch Sobota 26. februára – Paul Pondelok 28. februára – Soňa sa vracia Utorok 1. marca – Nenávisť Streda 2. marca – Dôverní nepriatelia Štvrtok 3. marca – Kazateľova žena

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 27. februára Film: Leo da Vinci – Misia Mona Líza Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Pompeje Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Nedeľa 27. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Kultúrno-umelecký program Hruškári svojmu mestu Utorok 1. marca 16.00 Tradičné slovenské jedlá, 7. epizóda Film: Medená veža

RÁDIO STARÁ PAZOVA

RÁDIO PETROVEC 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Piatok 4. marca 16.00 Koncert kovačických sólistov

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 27. februára 7.00 Repríza relácie Dobrý deň Streda 2. marca 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

ĎALŠIE DVA PRÍPRAVNÉ ZÁPASY HAJDUŠIČANOV

V Potpornji bez gólov POTPORANJ – HAJDUŠICA 0 : 0 Vladimír Hudec

H

ajdušickí futbalisti počas uplynulého týždňa zohrali dva zápasy. Najprv si v stredu zmerali sily so starým rivalom, vojvodinským ligistom Sloga Plandište a prehrali 2 : 0 (2 : 0).

Na ihrisku v Plandišti sa viedol rovnocenný zápas, v ktorom domáci futbalisti boli šikovnejší a dvomi gólmi v sieti mladého Kotuľača v prvom polčase vyhrali.

Na druhej strane ani Hajdušičania nehrali podriadenú úlohu. Naopak. Snažili sa ohroziť domáceho brankára, ibaže domáca obrana dobre fungovala a útoky hostí zastavovala už na okraji šestnástky.

Treba povedať, že mladý brankár Hajdušice Kotuľač odohral všetkých 90 minút a aj napriek dvom prijatým gólom potvrdil svoj talent už aj tým, že skvelými intervenciami zachránil dva isté góly a tým aj svoje mužstvo pred presvedčivou prehrou.

Nuž a v nedeľu Hajdušičania hosťovali v Potpornji, kde si sily zmerali so starým známym, rovnomenným domácim mužstvom, s ktorým súperia aj v majstrovských zápasoch. Hralo sa bojovne, ale nie aj hrubo a bez výrazných šancí pre gól, takže sa zápas skončil remízou. Tréner Milorad Mršić do hry zviedol všetkých hráčov, s ktorými počíta v jarnej časti majstrovstiev.

Hajdušica v Porpornji hrala v zložení: Kotuľač (Đukić), Pejčić (Brezičanin), Pavlovic, Z. Lipták, Folťan (Mršić), Knežević, A. Lipták, Radović (Petrović), A. Ružić, Gužvica, N. Ružić.

Na nedeľu Hajdušičania uvítajú mužstvo aradáčskeho AŠK. Bude

PRÍPRAVY KYSÁČSKEJ TATRY

Nemohli čeliť kvalitnejším hosťom TATRA – RFK NOVÝ SAD 1921 1 : 3 (1 : 2) Pavel Kocka

L

íder Vojvodinskej ligy – južnej skupiny s kombinovanou zostavou podrobili veľkej skúške mužstvo Tatry. Populárne kanáriky sa už v piatej minúte ujali vedenia, keď Mitrović využil chybu obrancu Tatry Apića a prekonal Kosturanova. Šancu vyrovnať mal Grubović v 10. minúte, ale brankár Hromiš načas reagoval.

V 23. minúte málo chýbalo, aby Mitrović zvýšil náskok hostí, ibaže mieril nepatrne vedľa brány.

Iba pár minút neskoršie nováčik

v mužstve Tatry Marojević, ktorý prišiel z temerínskeho TSK, pekne loboval brankára Hromiša a vyrovnal. Hostia po tomto

Futbalisti Tatry (v tmavomodrých dresoch) ťažko čelili útokom Novosadčanov

NEVYDARENÁ SKÚŠKA ARADÁČANOV V ZREŇANINE

Deň na zabudnutie OFK GRADNULICA – AŠK 4 : 1 (2 : 0) Dejan Striško

V

ďalšom priateľskom zápase v Zreňanine futbalisti aradáčskeho AŠK dožili opravdivý výprask. Bolo to veľmi slabé vydanie mužstva AŠK a deň, na ktorý treba • ŠPORT •

góle boli omnoho nebezpečnejší.

V 30. minúte strieľal Kavčić, ale sa Kosturanov nedal prekvapiť a jeho strelu odrazil na roh. V 39. minúte sa hostia znovu ujali vedenia. Do listiny strelcov sa zapísal Paljak,

čím skôr zabudnúť. Domáce mužstvo, člen Mestskej ligy Zreňanin – A skupiny využilo početné chyby hostí a štyrmi gólmi v sieti brankára z núdze Striška (Eötvös bol pre pracovné záväzky znemožnený) deklasovalo mužstvo z Aradáča.

Vedenia sa ujali v 15. minúte, v 30. min. už bolo 2 : 0. Hostia si v tejto časti zápasu vytvorili, ale nepozorne aj zahodili iba dve šance.

Podobne sa hralo aj po zmene strán, ale sa na tretí gól čakalo až do 75. minúty. Iba 4 minúty neskoršie Bretšnajder korigoval výsledok na 3 : 1. Podobne ako aj v prvom, aj v druhom polčase Aradáčania nevyužili ešte dve výhľadné príležitosti a vo finiši zápasu dostali aj štvrtý gól.

Mladučký Daniel Kotuľač vyrastá v spoľahlivého brankára

to obom celkom generálna skúška pred začiatkom jarnej časti majstrovstiev, ktoré je stanovené na 6. marca.

Foto: V. Maliar

ktorý využil nepozorné prihrávky obrancov Tatry.

Aj v druhom polčase hostia boli omnoho lepší, ale siete boli na pokoji až do 80. minúty, keď po prihrávke Eraka Jeftić hlavičkoval pre konečných 1 : 3. Na druhej strane domáci mali iba jednu príležitosť, ale Mušikić z asi 16 metrov strelil nepatrne vedľa brány.

TATRA: Kosturanov, Vrhovac, Đaković, Apić, Živanović, Laković, Mijić, Svitić, Marojević, Radin, Grubović; hrali ešte: Munjaz, Šmit, Mušikić, Višnjevac, Đorđević a Petrović Na nedeľu Kysáčania odcestujú do Petrovca, kde si vo Vrbare sily zmerajú s domácou Mladosťou, ktorej to bude generálna skúška pre štart v jarnej časti majstrovstiev.

Na nedeľu aradáčski futbalisti odcestujú do Hajdušice, kde si zmerajú sily s domácim celkom.

Bude to generálna skúška pre obe mužstvá pred pokračovaním majstrovstiev tak v Zreňaninskej oblastnej, ako aj v Prvej juhobanátskej lige.

AŠK: Striško, Birmanac (Kurtešan), Lončarski, Tasić, Šargin (Korać), Mijić, Zakić, Adamov (Češljarov), Ponorac (Apostolović), Vesin (Filep), Bretšnajder

9 /5000/ 26. 2. 2022

47

Šport SUSEDSKÉ PRIATEĽSKÉ DERBY V HLOŽANOCH

Hostia drvivo lepší BUDÚCNOSŤ – MLADOSŤ 0 : 3 (0 : 1) Ján Murtín

S

tarí priatelia odohrali v Hložanoch ďalší priateľský zápas.

Hostia z Báčskeho Petrovca v každom ohľade deklasovali domáce mužstvo a zaslúžene sa tešili výhre. Za ideálneho počasia na slušne upravenom trávniku v Hložanoch zápas sledovalo zo 300 divákov, z ktorých veľká väčšina bola z Báčskeho Petrovca. Hostia od samého začiatku opraty držali vo svojich rukách a vytvárali si šancu za šancou. Vedenia sa ujali v prvom polčase, keď Grković pekne strelil do ľavého horného rohu dovtedy spoľahlivého brankára Dukića. Hložančania, kým mali síl a hrali v štandardnej zostave, kládli primeraný odpor naladeným

susedovcom z Petrovca. Vytvorili si aj dve – tri pološance, ale nedokázali vážnejšie ohroziť brankára Mladosti Igora Leňu.

Ognjen Stojisavljević dvomi gólmi matoval Hložančanov

V druhom polčase to už bola celkom iná rozprávka. Domáci tréner Đukić vystriedal piatich hráčov a tréner hostí Sovilj iba jedného. Táto časť zápasu bola úplne v znamení hostí, ktorí drvili domácich, oveľa lepšie sa pohybovali, vytvárali si šance. Útočník hostí Ognjen Stojisavljević využil dva, keď po presných centroch pred bránu hlavičkoval najprv pre 0 : 2 a potom aj pre konečných 0 : 3. Treba povedať, že mladý náhradný brankár Dubovský sa niekoľkokrát vyznamenal, vybránil strely, keď všetci už loptu videli v sieti, a tak znemožnil ešte väčšiu katastrofu domácich futbalistov. Slovom, v druhom polčase to bola hra mačky s myšou. Domáci ani len raz neohrozili brankára Mladosti, ktorý za 45 minút mal iba jednu intervenciu, keď vybehol na 35 metrov od brány s cieľom znemožniť domácich, aby sa priblížili k bráne.

Bol to štvrtý zápas Hložančanov v tomto prípravnom období. Najprv v Čelareve prehrali s domácim ČSK 1 : 0, neskoršie na vlastnej pôde vyhrali nad menovkyňou z Mladenova tiež 1 : 0 a rovnakým výsledkom v Begeči porazili mužstvo tamojšej Bačky. Majstrovstvá v somborskej oblastnej lige začínajú 5., resp. 6. marca a je ešte času, aby sa všeličo napravilo, aby mužstvo Budúcnosti dočkalo pripravené boj o záchranu v tejto úrovni súťaže.

Na druhej strane Petrovčania počas minulého týždňa zohrali dva zápasy. Najprv kombinované mužstvo Mladosti v utorok porazilo celok Kulpína 4 : 2 a už v stredu v Petrovci remizovali s mužstvom Budućnosti Mladenovo (1 : 1).

Zaujímavé je, že mužstvo Mladosti 70 minút hralo s hráčom menej, keďže tréner Sovilj chcel zistiť, ako jeho futbalisti reagujú v presilovke.

Foto: J. Pucovský

a Grňa. O týždeň neskoršie v Pivnici hosťovalo mužstvo Neštína a aj v tomto zápase si domáci vybojovali zaslúžené víťazstvo 5 : 2. Góly pre domácich dali Ogrizović (2) a Bolehradský, Kirti a Brňa po jednom.

Minulú nedeľu si mužstvo Slávie v Silbaši zmeralo sily s domácou Našou hviezdou a remizovalo 1 : 1. Bolo to priemerné stretnutie dvoch rovnocenných mužstiev. Najviac sa hralo medzi dvoma šestnástkami bez mnoho šancí. Vedenia sa ujali hostia v 19. min., keď bol Čobrda nedovoleným spôsobom zastavený v trestnom území domácich.

Odpískanú jedenástku premenil Latinović. Celý prvý polčas domáci ani raz vážnejšie neohrozili bránu súpera.

V druhom polčase mali hostia naozaj peknú šancu, keď Grňa z ľavej strany centroval pred bránu súpera, na loptu nabehol Kuchta a prudko z 10 metrov strelil

vedľa brány. Domáci dvakrát vážnejšie ohrozili bránu hostí.

Najprv strelu z voľného kopu z 20 metrov brankár hostí kryl. Pred koncom zápasu domáci zaútočili po pravej strane a centrovali pred bránu hostí. Kým zadáci Slávie váhali, domáci útočník zaslal loptu do siete. Vcelku pozorované nerozhodný výsledok tohto zápasu je aj najreálnejší.

Treba pripomenúť, že tréner hostí aj na tomto zápase dal šancu všetkým hráčom, ktorí prišli na zápas.

SLÁVIA: Zelić, Kuchta, Latinović, Obradović, Denis Šuster, Grňa, Petrović, Samardžić, Čobrda, Ogrizović, Đurić. Hrali aj: Dávid Šuster, Zejak, Blažek, Beláni, Zabunov, Bolehradský a Brňa.

Na budúcu nedeľu sa Slávia zúčastní na turnaji v Odžakoch, kde budú účinkovať aj Kriváň Selenča, Polet Karavukovo a domáci OFK Odžaci.

PRÍPRAVY PIVNICKEJ SLÁVIE

V plnom prúde Ján Šuster

P

rípravy pivnických futbalistov pre nastávajúce majstrovské stretnutia v rámci MOL B. Palanka – Báč – B. Petrovec sú v plnom prúde. S tréningami začali v sobotu 29. januára pod vedením doterajšieho trénera Igora Korlata z B. Palanky, s ktorého doterajšou prácou sú v klube spokojní. Trénujú štyrikrát v týždni a dochádzka na tréningy je veľmi dobrá. Jednotliví hráči sú síce buď v škole, alebo v práci, ale vždy, keď im to záväzky dovolia, prichádzajú na tréningy a svedomite plnia všetky úlohy.

Vedenie klubu urobilo všetko, čo je v jeho moci, aby podmienky pre tréningy boli na úrovni, a na hráčoch je, aby iba riadne trénovali a čím lepšie sa pripravili na pokračovanie majstrovstiev.

Na zozname trénera Korlata sú nasledujúci hráči: brankári Zelić a Dávid Šuster, ďalej hráči Samar48

www.hl.rs

džić, Vinković, Grňa, Obradović, Vlastislav Kuchta, Záskalický, Zejak, Bolehradský, Kirti, Beláni, Blažek, Denis Šuster, Brňa, Čobrda a Benka. Nováčikovia sú Vladimír Kuchta, ktorý sa vrátil zo Slovenska, Boris Petrović sa vrátil z Báčskeho Despotova, k prípravám sa pripojil aj mladý Zabunov. Prišli aj traja cezpoľní: Milan Ogrizović z Proletera z Ravného Sela, Miloš Latinović z FK Šokadija Dubušelice v Chorvátsku a Milan Đurić Sloga Borovo, tiež z Chorvátska.

Mužstvo opustili Ćutilo, Radojčić, Baćanov a Aleksi. V mužstve je skupina skúsených, ale aj mladých hráčov, z ktorých možno vytvoriť dobré mužstvo, čo predovšetkým závisí od samých hráčov.

Rovnobežne s tréningami futbalisti Slávie hrajú aj prípravné zápasy. Najprv na svojom ihrisku uhostili mužstvo Poletu z Karavukova, člena Somborskej oblastnej ligy, a vyhrali 2 : 0. Góly dali Đukić

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

PRVÁ B VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA

Psychicky upadli a prehrali KULPÍN – ŠUMADIJA 1 : 3 (25 : 21, 27 : 29, 21 : 25, 19 : 25) Katarína Gažová

T

entoraz víkendové volejbalové stretnutie bolo v Kulpíne. V nedeľu 20. februára si domáci Kulpínčania sily zmerali s mužstvom VK Šumadija, lídrom v tabuľke. Na tribúne bol veľký počet milovníkov volejbalu, ktorí hlučne nadŕžali svojim volejbalistom. Šumadija aj v Kulpíne potvrdila, že nie náhodou je v čele tabuľky. Kulpínčania sa veľmi snažili a vonkoncom sa nezahanbili.

Predsa im bolo ľúto, že aj napriek maximálnemu úsiliu sa im nepodarilo zvíťaziť, tým skôr, že sa dobre pripravili, usilovne trénovali a podrobne analyzovali hru súpera.

Kulpínčania zápas začali veľmi dobre a prvý set presvedčivo vyhrali. Aj v druhom sete

však uvoľnili a začali robiť chyby, čo skúsený protivník využil na to, aby vyrovnal a potom výsledok pokračujú s dobrou hrou, kým obrátil vo svoj prospech a vyhral protivnícke mužstvo pôsobilo druhý set. Po tomto sete Aranđedezorientovane. Pri výsledku lovčania dostali krídla a všetko 24 : 20 Kulpínčania mali štyri set sa im darilo. Domáci psychicky lopty a tým aj veľkú šancu zvíťaziť upadli, častejšie robili chyby. aj druhý set a dostať sa na krok od Pokusy trénera Borisa Relotu, konečnej výhry zápasu. Obecen- aby výmenami hráčov a oddystvo bolo oduševnené. Odrazu sa chovými časmi zobudil svoje mužstvo a vrátil ho do hry, nedali výsledky. Skúsení hostia vyhrali aj ďalšie dva sety a tým aj zápas.

Možno povedať, že v tomto zápase lepší tím prehral. Kulpínskym hráčom sa nemá čo vytýkať. Všetci sa Kulpínčania (v modrých dresoch) a Arađelovčania snažili, ale ten psychický mosi zmerali sily v Kulpíne ment zlomu po

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

nedeľu Mladosť očakáva zápas s menovkyňou v Novej Pazove, ktorá doteraz nevyhrala ani jeden set, teda ani zápas, takže aj Petrovčania očakávajú, že i keď MLADOSŤ – PROLETER 3 : 1 oslabení, vyhrajú.

(25 : 20, 22 : 25, 27 : 25, 26 : 24) „Prvé dve prehry a zranenia Vladimír Hudec lili súperovi, aby získal možnosť nás trochu vykoľajili, stratili sme ukončiť set. nevyhnutnú sebadôveru a teraz sa olejbalisti Proletera zo Inak aj na tomto zápase Petrov- to pomaly vracia na svoje miesto.

Zreňaninu v jesennej časti čania hrali oslabení bez zranené- Teraz však do konca musíme len majstrovstiev jediní pora- ho Vladimíra Krnáča a v polovici a len vyhrávať. Najväčší konkuzili petrovských volejbalistov a aj druhého setu sa zranil aj Unković. rent o titul nám je Partizan Bač, v sobotňajšom zápase dokázali, Viac ako úspešne ho vystriedal s ktorým si sily zmeriame na našej že sú skutočne kvalitný celok. Jaroslav Sýkora. Našťastie na palubovke. K tomu, zdá sa mi, Prvý set domáci síce vyhrali že Báčania majú s 5-bodovým náskokom, ťažší rozvrh od avšak v druhom sete hostia nás, keďže my tie vyrovnali. Nuž a v treťom najťažšie zápasy a vo štvrtom sete sa potom máme za sebou, viedol opravdivý boj o každý a ich iba očakábod. Oba sety boli neisté do vajú. Nesmieme samého konca a rozhodnusa však uvoľniť té na dvojbodový rozdiel. a každý zápas Hralo sa bod za bod, avšak musíme chápať domáci diktovali výsledok a nanajvýš vážne,“ ani v jednej chvíli nedovo- Zo sobotňajšieho zápasu v športovej hale ZŠ Jána Čajaka povedal nám

Neisté do konca

V

• ŠPORT •

prehranom druhom sete odviedol zápas v inom smere.

KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Peťkovský, N. Petrović, Barišić, Ž. Babić, D. Babić, Ćirić, Emer, Bojkov, Grubešić, R. Petrović, Nedeljković Nasledujúce dva víkendy Kulpínčania budú hosťovať najprv v Kraljeve a o týždeň v Prokuplji.

Iné výsledky 15. kola: Kosovska Mitrovica – Ribnica 2 3 : 0, Loznica – Užice 0 : 3, Futog – Železničar 3 : 2, Bečej – Vojvodina 2 1 : 3, MOK Topličanin 97 – Banat 3 : 0 .

1. Šumadija 15 2. Vojvodina 2 15 3. MOK Topličanin 97 15 4. Kos.Mitrovica 15 5. Železničar 15 6. Užice 15 7. Kulpín 15 8. Futog 15 9. Bečej 15 10.Banat 15 11.Ribnica 2 15 12.Loznica 15

13 12 11 10 9 8 8 7 5 4 2 1

2 3 4 5 6 7 7 8 10 11 13 14

41 : 17 39 : 14 35 : 21 37 : 17 31 : 23 30 : 25 29 : 26 25 : 30 22 : 33 16 : 36 12 : 41 8 : 42

35 36 30 33 28 27 23 20 15 12 7 4

predseda klubu Emil Fejzulahi.

MLADOSŤ: B. Krnáč, Danijel a Darko Stojanovićovci, Brkić, Babić, Unković, Dupljanin, Anđelić, Benka, Sýkora Iné výsledky 15. kola: Srem Iton – Mladost (NP) 3 : 0, Partizan – Kikinda 3 : 0, Hajduk – Vest 3 : 2, Vojvodina NS Seme 3 – Bavanište 3 : 0, Dunav Volley – Stražilovo 3 : 1.

Foto: z archívu klubu

1. Partizan 15 2. Mladosť 15 3. Dunav Volley 15 4. Kikinda 15 5. Vojvodina 3 15 6. Proleter 15 7. Stražilovo 15 8. Srem Iton 15 9. Bavanište 15 10. Vest 15 11. Hajduk 15 12. Mladost (NP) 15

9 /5000/ 26. 2. 2022

12 12 11 11 10 10 8 7 3 3 3 0

3 3 4 4 5 5 7 8 12 12 12 15

37 : 14 36 : 16 34 : 16 37 : 18 34 : 16 32 : 21 28 : 23 25 : 29 18 : 38 16 : 38 16 : 39 0 : 45

35 35 33 33 30 28 23 20 12 11 10 0 49

Šport STAROPAZOVSKÁ ŠPORTOVÁ KRONIKA

Volejbal stále stredobodom pozornosti Matej Bzovský

N

iektorí z radu staropazovských športovcov sú pred ukončením prvej alebo čoskoro aj druhej časti majstrovstiev, kým sa ostatní len rozbiehajú. V rozličných podmienkach, ale s rovnakou intenzitou sa pripravujú na ďalšiu etapu majstrovstiev vo svojich súťažiacich skupinách.

Prvé volejbalistky Jednoty v superligovej súťaži očakávajú posledný neľahký zápas, práve tak ako aj volejbalisti, ktorí klopú na dvere našej extra súťaže, v ktorej roky boli členmi.

Volejbalistky Jednoty, ktoré sú dlho v čele tabuľky, zohrajú na nasledujúcu sobotu ťažký záverečný zápas s belehradskou Červenou hviezdou na vlastnej palubovke. Toto stretnutie večných rivaliek poskytne odpoveď, či Jednota už štvrtýkrát zaradom postúpi z prvej pozície do neistého záverečného play-off, ktorý určí tohoročného majstra Srbska. Volejbalisti majú ľahšiu úlohu, návrat do najvyššej súťaže Srbska si už zabezpečili. Po prehre Karađorđa v Topole sa dostali na prvú pozíciu, ktorú si pravdepodobne do ukončenia majstrovstiev zachovajú. Filiálka Jednoty Omladinac v Nových Bánovciach tiež zakotvila na prvom mieste v Prvej ženskej lige, ale

ďalej nemôžu, lebo to pravidlá nej jedinej ploche zanedbaného nedovoľujú. štadióna Jednoty. Dennodenne Aj ostatní športovci v staropa- trénujú, neraz aj vo večerných zovskom prostredí sa pripravujú hodinách na slabo zasvietenom na svoje súťaže. Súťažiť už začali aj kedysi chýreční basketbalisti, tiež basketb a l i s t k y.

Pre ž í v a j ú vš a k k r ízu a teraz súťažia v re g i o n á l nych ligách Srbska. Rozbehla sa aj Na striedačke Jednoty je z čoho vyberať súťaž strelcov a medzi nimi je aj junior- ihrisku. Pionieri boli za svoju činka Alexandra Havranová, ktorá nosť a presvedčivé opätovné na nedávnych majstrovstvách získanie majstra Sriemu odmeSrbska vo vzduchovke získala není spoločným sústredením v bronzovú medailu. Aj početní Herceg Novom, odkiaľ sa vrátili karatisti už vystúpili na prvých plní pekných zážitkov, práve ako turnajoch, čoskoro sa na scéne v minulom roku kadeti, ktorí sa zjavia stolnotenisti, vzpierači a pripravovali a spoločne kamarátili ostatní v rodine tunajších špor- na olympijskej Jahorine. O tento tovcov. pôžitok futbalových talentov sa No netreba zabudnúť ani na postarali rodičia, ich tréneri, ale aj tých najmladších vo Futbalovej Obec Stará Pazova, ktorá im zaškole Jednoty. Na majstrovstvá bezpečila autobusovú prepravu. v sriemskych a vojvodinských Pozornosť milovníkov športu v súťažiach staropazovská futba- meste biznisu a športu je rovnako lová liaheň sa ináč pripravuje v upriamená aj na prípravy dvoch skromných, skôr možno povedať srbskoligových futbalových ligisv príliš zlých podmienkach na jed- tov Jednoty a jej mladšieho brata

Feniksu 1995. Dlhšie sústavne bežiace prípravy pomaly finišujú a čoskoro budú v záverečnej fáze.

Tieto dva celky majú rozličné ciele. Kým Jednotu očakáva veľmi ťažký boj o záchranu, zatiaľ v radoch Feniksu 1995 vážne rozmýšľajú o postupe do prvoligovej elity, na čo majú reálne šance, lebo po jeseni majú iba jeden bod menej od vedúceho OFK Vršac. Jeden z posledných prípravných zápasov Jednota zohrala so susedom Radnički z Novej Pazovy. Mužstvá sa rozišli s nerozhodným výsledkom 1 : 1, kým si Feniks 1995 zmeral sily tiež s vojvodinským ligistom z južnej skupiny – Slobodou z Tovarnika.

Vyhrali domáci 3 : 1. Obe mužstvá zápasy zohrali na vlastnom trávniku, čo vyvolalo väčší záujem priaznivcov futbalu. Kým sa tieto riadky dostanú k čitateľom, Jednota bude mať za sebou zápas s mužstvom Ušća z Belehradu a v generálke sa na sobotu ocitne v Zemune, kde si zmeria sily s rovnomenným celkom – členom Srbskej ligy – skupina Belehrad.

Feniks 1995 poslednú skúšku bude mať v stretnutí s FK Donji Srem v Pećincoh. A potom sa to už začne. Jednota v prvom kole v Báčskej Palanke narazí na Stari grad v derby dolnej časti tabuľky a Feniks 1995 odcestuje do Rumy, kde sa stretne s veľmi dobrým mužstvom Prvého mája.

FUTBALOVÉ SPRÁVY ZO ŠÍDSKEJ OBCE Lazar Pavković ERDEVÍČANIA V KRUPNJI. Futbalisti Slogy z Erdevíka počas minulého víkendu pobudli v Krupnji, kde v tamojšom Športovom stredisku už mnoho rokov realizujú časť svojich príprav. V sobotu odohrali aj priateľský zápas s domácim 50

www.hl.rs

celkom Rađevca, ktorý súťaží v Srbskej lige – západnej skupine, čiže tretia v poradí súťaž v srbskom futbale. Zápas sa skončil nerozhodným výsledkom 2 : 2. V nedeľu po rannom tréningu sa Erdevíčania vrátili domov, kde pokračujú s prípravami. Na sobotu ich očakáva generálna

Informačno-politický týždenník

skúška pred začiatkom jarnej časti majstrovstiev. Na svojom pekne upravenom štadióne v Erdevíku, ktorý im môžu závidieť mnohé iné kluby, sily si zmerajú s mládežníckym mužstvom FK Radnički zo Sriemskej Mitrovice.

FUTBALOVÝ TÝŽDEŇ V OBCI ŠÍD. Hajduk (Višnjiće-

vo) – Obilić 1993 (Kukujevci) 1 : 0, Sloven (Ruma) – Radnički (Šíd), 4 : 1, Borac (Vizić) – Jednota (Šíd) 3 : 1, Hajduk (V) – Radnički (Š) 0 : 1, Napredak (Vašica) – OFK Bikić (Bikić Do) 1 : 3, Graničar (Kuzmin) – Graničar (Adaševci) 2 : 0, Obilić 1993 (K) – Podrinje (M. Mitrovica) 1 : 1.

• ŠPORT •

S BRANKÁROM A PREDSEDOM FK SLÁVIA PIVNICA RASTISLAVOM BRŇOM

Tímová práca a kolegiálnosť ako základ Miroslav Pap

M

eno Rastislav Brňa bezpochyby zostane veľkými písmenami zapísané v dejinách pivnického Futbalového klubu Slávia. Ide o osobu, ktorá v klube fluktuuje už tri desaťročia, ktorá sa chopila najväčších a najzodpovednejších prác a projektov, vložila do klubu celého seba. Rastislav Brňa, alebo všade známy pod menom Pajo, pred dvomi rokmi ukončil futbalovú, presnejšie brankársku kariéru. O svojich začiatkoch si zaspomínal takto: „Samozrejme, možno to bude znieť ako klišé, ale s futbalom som vyrastal od samého Mužstvo Slávie v Somborskej oblastnej lige – Brňa stojí druhý zľava (Foto: z archívu klubu) detstva. Žiaľ, vtedy v Slávii deti mohli trénovať iba od navŕšenia desiatich rokov, takže v tom Najväčšej úcty sa dožil, keď sa stal kapitá- s ostatnými členmi klubu orientujeme prioveku som aj ja vstúpil do klubu a v ňom som nom mužstva v sezóne 2007/2008. Potom päť ritne na tri oblasti – zabezpečenie dobrých zostal dodnes. Bola tu jedna kratšia pauza, ale rokov bol mimo klubu, keď svoje brankárske futbalistov, zlepšenie infraštruktúry a prácu po nej som sa hneď vrátil. Postupne som išiel schopnosti skúšal v Savinom Sele, Selenči s deťmi. Tento základ sa snažíme dodržať po rebríčku ako pionier, a Despotove, kde bol tiež kapitánom. dorastenec a nakoniec Rok 2015 je pre pivnickú Sláviu rok som sa dostal aj do obnovy a nového začiatku. Vtedy sa prvého mužstva. Ale aj Rastislav Brňa vrátil späť do klubu, keď hovorím o mojich znovu si zastal medzi vrátnice, ale sa stal začiatkoch, musím spoaj členom správnej rady a športovým menúť Jozefa Valentíka, riaditeľom klubu. V tom čase sa vytvoveľkého fanúšika Slárilo aj silné mužstvo, ktoré malo kvality vie, ktorý v tom čase postúpiť do vyššej ligy. V roku 2016 bola predával vstupenky na vykonaná reorganizácia Somborskej zápasy. On ma vlastne oblastnej ligy, vďaka ktorej sa do nej aj doviedol do Slávie. dostalo aj mužstvo pivnickej Slávie On bol ten, ktorý ma a zaznamenávalo dobré výsledky. Aj Rastislav Brňa už tri usmernil k futbalu, hral desaťročia vo FK Slávia túto skutočnosť spolubesedník opisuje so mnou futbal, vždy ako jednu z kľúčových v histórií Futbama viedol na zápasy. Pamätám si aj na to, že lového klubu Slávia a s potešením konštatuje, som ho v centre Pivnice vždy čakal a spoločne že mal tú česť byť súčasťou práve tejto histórie. sme potom išli na Sláviu.“ Rastislav Brňa je za posledné tri roky aj Ako si spomína spolubesedník, boli to predsedom FK Slávia.

Futbalový entuziazmus prenáša aj na syna ťažké 90. roky, keď sa často menili tréneri, nič „Od samotného začiatku môjho mandátu, nebolo stále. Tréningy sa konali pravidelne, vlastne aj predtým od roku 2016, sa spoločne no pionieri a dorast mali a výsledky sú už viditeľné. Hlavne rekonštrudva priateľské zápasy ovali sme už veľkú časť infraštruktúry. Tohto ročne, a to bolo všetko. roku plánujeme ukončiť rekonštrukciu tribún Je to neporovnateľné a nainštalovať osvetlenie. Je chvályhodné a s dnešnými možnosťami sme veľmi hrdí na to, že máme okolo 50 detí, detí, ktoré majú záujem ktoré predstavujú našu budúcnosť a buo trénovanie futbalu. dúcnosť futbalu v Pivnici. Dnes máme už 18 Rasťo Brňa bol branPivničanov, ktorí hrajú v prvom mužstve, čo károm od samého zaje tiež pozoruhodný úspech,“ hovorí predseda čiatku. pivnického klubu a uzaviera: „Keď som prišiel do „Slávia je pre mňa veľmi dôležitá a nenahraklubu, chýbal brankár, diteľná. Hoci som ukončil svoju brankársku takže mňa ako najmladkariéru, predsa som pre Sláviu vždy k dispozícii. šieho postavili do brány Keby tak nebolo, nezostal by som v klube už tri a tu som zostal počas desaťročia. Aj dnes sa snažím, aby sme v klube celej kariéry,“ spome- Mužstvo Slávie v sezóne 2007/2008 – Brňa druhý zľava v treťom zachovali kolegiálnosť a tímovú prácu, lebo iba rade (Foto: z archívu klubu) nul si. tak môžeme dosiahnuť kvalitu a úspechy.“

Odmenení interpreti na Festivale slovenskej populárnej hudby pre deti

Letí pieseň, letí 2021

Lucia Válovcová (Kovačica) 1. cena odbornej poroty za interpretáciu

Atina Povolná (Padina) 2. cena odbornej poroty za interpretáciu

Dária Poničanová (Padina) 3. cena odbornej poroty za interpretáciu

Karol Lukáč (Kovačica) Cena obecenstva za interpretáciu

Foto: Velimir Branković