básne. Jeho rovesník styčných bodov a rozdielností ela Koruniaka. Svoju dizertačnú spisovateľ, profesor ich básnickej tvorby. prácu petrovský rodák Samuel a divadelný praV edícii Doktorské dizertá- Koruniak (1989), lektor slovenčicovník Zoran Đerić cie ako spoločné vydanie SVC ny v Kolíne v Nemecku, úspešne (1960) v súčasnosti a Ústavu pre kultúru vojvodin- obhájil v roku 2017 na Katedre je riaditeľ Srbského ských Slovákov najnovšie vyšli slovenského jazyka Filozofickej národného divad- dve knihy. Sú to Odbojové akti- fakulty Univerzity Konštantína la v Novom Sade vity vojvodinských Slovákov v ro- Filozofa v Nitre. Autor sa verejne a v preklade Va- koch 1939 – 1941 Ondreja Drugu priznal, že na svoje povolanie sa lentovej-Belićovej a Dejiny spisovnej slovenčiny v chystal už od malička v domároku 2020 vydal prostredí vojvodinských Slovákov com zázemí a tak sa dopracoval Alena Pešková a Marta Pavčoková predniesli po slovensky knihu v medzivojnovom období Samu- aj k spracovaniu našej slovenčiúryvky z diel Vlaky a tábony v medzivojnovom obtálne“ videnie a vnímanie sveta, ry. Aleksić je aktuálnym dobí. Za svoje poznatky minulého diania a jeho súčasné- laureátom najstaršieho sa poďakoval špičkovým ho vývinu z aspektu menšinovca. srbského básnického oceodborníkom a školiteľom, Miroslav Aleksić (1960) je srb- nenia – Zmajovej ceny ktorí ho usmerňovali. ský básnik, kritik a publicista. V a Đerić je tohtoročným V programe sa prednesúčasnosti je zástupcom riaditeľa laureátom Ceny Lazu som úryvkov z tvorby preKnižnice Matice srbskej. Jeho Kostića. Obaja hostia sa zentovaných autorov na kniha srbskej poézie v preklade obecenstvu predstavili večierku zúčastnili aj Alena Anny Vrškovej a Zdenky Valen- vlastnými básňami a prePešková, Marta Pavčoková tovej-Belićovej do slovenčiny kladateľka podala koma Miroslav Babiak. Na úvod hudobným číslom večierok sprívyšla ako Chudorľavý čas a iné paratívnu „blic štúdiu“ jemnili Zoran Mitić a Lucia Stajićová
ĎALŠIA ZIMA S KNIHOU V KYSÁČI
Literatúra si nezasluhuje, aby bola slabá Anna Legíňová
Ľ
uďom, ktorých duša lipne po krásnom slove, nikdy nie je toho dosť. Tak si Kysáčania mohli dopriať trošku nevšednej každodennosti znovu. V stredu 16. marca v priestoroch Starej fary v Kysáči bolo posedenie Zima s knihou, ktorú organizoval Spolok kysáčskych žien. Predsedníčka Ľudmila Berediová-Stupavská privítala Annamáriu Boldockú-Grbićovú, Katarínu Pucovskú a Vladimíra Valentíka. Prítomní potom minútkou ticha vzdali poctu nedávno zosnulému učiteľovi, kultúrnemu a divadelnému nadšencovi, publicistovi, režisérovi, zberateľovi a matičiarovi Michalovi Gombárovi. Steny Starej fary, kde večierok prebiehal, krášlia obrazy insitných maliarok Márie Slávikovej a Zuzany Madackej. Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci, sa zmienil o nových vydaniach SVC. Vlani • KULTÚRA •
vydali 26 kníh, predvlani tiež viac ako 20. Pozornosť bola upriamená na prvú zbierku próz a esejí profesorky slovenského jazyka a literatúry Annamárie Boldockej-Grbićovej Provinčný weltschmerz, ktorú širšia verejnosť pozná aj ako redaktorku slovenskej redakcie Televízie Vojvodina. Ona sa k tomu vyjadrila veľmi poeticko-lyricky: „Vychovávaná som v
pokore k literatúre, slovenskej vojvodinskej, ktorá mala predstaviteľov par excellence. Nemohla som si dovoliť písať o tom, čo nedozrelo vo mne. Ja som sa sama musela dopracovať k weltschmerzu. Šuster, drž sa kopyta! povedal mi raz otec. Literatúra je veľká drina. Nezaslúži si, aby bola slabá! Toto venujem mame Márii Boldockej, ktorá práve dnes oslavuje 75 rokov. Každý píšuci
Na literárnom večierku v Spolku kysáčskych žien: (zľava) Vladimír Valentík, Annamária Boldocká-Grbićová a Katarína Pucovská
a zmýšľajúci človek cíti bolesť sveta! My žijeme v provincii, ale to nechápem v zhadzujúcom význame, ale som hrdá na dobrý duch našich predkov.“ Slovo dostala aj ďalšia hostka Katarína Pucovská, bývalá novinárka Rádia Nový Sad. Prezentovaná bola jej kniha Webom do Kulpína. Okrem iného povedala: „Písala som aj o úspešných ľuďoch. Napríklad Arsen Arsenijević získal pozoruhodné úspechy v kajakárstve. V súčasnosti je člen paraolympijského celku, štátny reprezentant a svetový majster. Osobnosť, ktorá v Aleji velikánov v Kulpíne nemá bustu, je Albert Martiš, ktorý sa narodil 20. apríla 1855 v Kulpíne a jeho matka Apolónia, rod. Franková, je dcérou kysáčskeho učiteľa Samuela Franku.“ Katarína vyrozprávala i zaujímavý príbeh z Albertovho života, keď strávil noc medzi hadmi. Aj na tomto literárnom večierku prítomní pookriali a nadobudli aj nové vedomosti.
13 /5004/ 26. 3. 2022
33
