Hlas ľudu 14/2022

Erdevícki divadelníci znovu pred obecenstvom

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

2. 4. 2022 | 14 /5005/

V sobotu 26. marca v Kovačici prebiehalo najprv zasadnutie Správnej rady a ihneď potom aj valné zhromaždenie Matice slovenskej v Srbsku, na ktorom delegáti z 20 miestnych odborov zhodnotili vlaňajšiu činnosť a určili plán práce na bežný rok. Toto matičné zasadnutie sa nieslo v znamení významného jubilea – 220. výročia príchodu Slovákov do Kovačice a začalo sa matičnou hymnou Po nábreží, ktorú zaspieval spevokol MOMS Kovačica a ku ktorému sa pripojili, pravdaže, všetci prítomní matičiari.

V. Hudec

Samostatnú výstavu pomenovanú Hlboké ekologické vrstvy akademickej grafičky Dr. Vesny Opavskej z Belehradu otvorili v piatok 25. marca v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci. Ide o výtvarníčku slovenského pôvodu, ktorá žije a pôsobí v Srbsku a Belgicku a v umeleckej tvorbe sa zaoberá témami ekológie a digitálnych záznamov, v snahe poukázať na význam zachovávania prírody.

J. Čiep

Uzávierka čísla: 30. 3. 2022

V sobotu 26. marca v Aradáči sa konalo výročné zasadnutie zhromaždenia Asociácie slovenských spolkov žien. Na rokovacom programe bolo 12 bodov.

D. Berediová-Banovićová Foto: Zuzana Jančová

Národná asociácia pre rozvoj ekologickej výroby Serbia Organika vydala Príručku o ekologickej produkcii liečivých a aromatických rastlín autora Dr. Vladimíra Filipovića s podporou projektu GIZ pre rozvoj súkromného sektora v Srbsku.

Manuál predstavuje kompletnú technológiu výroby deviatich najvyhľadávanejších a pre ekologickú produkciu najdôležitejších liečivých, aromatických a koreninových druhov rastlín, ako aj ich využitie a agroekologické podmienky, v ktorých je možné ich pestovať. Publikácia je určená pre široké spektrum užívateľov tak v oblasti ekologického poľnohospodárstva, ako aj pre všetkých ostatných záujemcov. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová

Čelíme trendu vzrastajúcich cien Olinka Glóziková-Jonášová

S

vet uvažuje o tom, aká bude cena ropy a jej derivátov, paliva a zemného plynu, pričom inflácia neustále vzrastá. Boj so vzrastajúcimi cenami energií v súčasnosti predstavuje trend vo svete a priamy následok konfliktu dvoch nám nie až takých ďalekých krajín. Avšak sú medzi nami aj tí, ktorí veria v to, že iba eliminovanie negatívnych vzájomných zámerov môže vyriešiť akútne situácie. Problémy nikdy neboli jednostrannou záležitosťou.

Nesmieme si dovoliť, aby globálne trendy určovali spôsob, ako sa my sami vzoprieme problémom vôkol nás. Nesmieme dovoliť, aby naše zdravé uvažovanie pohlcovala apatia. Ťažkostiam musíme čeliť predovšetkým na mentálnej úrovni, avšak globálne prostredie, v ktorom existujeme, podmieni, aby

určité veci vôkol nás predsa boli nepredvídateľné. Preto musíme byť po prvé trpezliví. Rím nevybudovali za jeden deň. Rím ešte stále budujú. Pritom to nie je aprílový žart.

My predsa so všetkými problémami, ktoré nám dnešok prináša, bojujeme svojím spôsobom – hovorenou a písanou rečou. Pravdepodobne je moment, v ktorom dnes žijeme, vlastne ďalšou príležitosťou na to, aby sme pouvažovali o tom, čo sú naše priority. Avšak keď si to definujeme, musíme aj konať v tom smere. Sme malá, ale krásna krajina, bohatá práve natoľko, koľko nám je potrebné. Nemáme veľké prebytky, ale máme na to, aby sme žili pekne.

Treba nám však rozumu do hrsti, kus viery v seba a vzájomnej dôvery.

V tom zmýšľaní prinášame vám nové a zároveň aj prvé aprílové číslo týždenníka Hlas ľudu. Príjemné čítanie.

Sledujte nás na našej webovej stránke

www.hl.rs

Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

7 Uctili si jubileá Kovačice 13 Strom generácie – nech krásne rastie

36 Domov je tam, kde je srdce 48 Vyhrali na ihrisku a v humánnosti

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Nové cenové maximum sóje

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: VP Službeni glasnik

Na titulnej strane: Z divadelnej premiéry veselohry Tsunami, ktorá sa uskutočnila v nedeľu 27. marca po dlhšej prestávke divadelnej sekcie Slovenského kultúrnoosvetového spolku v Erdevíku.

Foto: Blaženka Dierčanová

Belehrad

• •

14 /5005/ 2. 4. 2022

3

Týždeň 7 DNÍ

Významná pomoc materskej krajiny Pripravil: Miroslav Pap

Ú

rad pre Slovákov žijúcich v zahraničí aj tohto roku poskytol dotácie krajanom žijúcim mimo územia svojej materskej krajiny. Podporené boli oblasti: vzdelávanie, veda a výskum, kultúra, informácie a médiá. Ako je uvedené na webovej stránke ÚSŽZ: „Hlavným cieľom poskytovania dotácií, ako súčasti štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, bude i naďalej podpora aktivít zameraných na oblasť posilňovania národného povedomia, kultúrnej a jazykovej identity Slovákov žijúcich v zahraničí, podpora ich inštitúcií zriadených na dosiahnutie tohto účelu a podpora vzťahov medzi Slovenskou republikou a Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Prioritou v pôsobnosti úradu zostáva najmä podpora zvyšovania úrovne

vzdelávania detí a mládeže, a to predovšetkým z hľadiska znalosti jazyka a upevnenia národnej identity.“ ÚSŽZ protokoly schválených a zamietnutých žiadostí schválil 25. marca. V aktuálnom roku bolo schválených 767 žiadostí v celkovej sume 1 772 148 eur.

Medzi schválenými žiadosťami početné sú aj usmernené na kapitálové investície. Napríklad Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Nadlaku získal rekordných 250-tisíc eur na 1. etapu rekonštrukcie budovy Slovenského multifunkčného centra. Do Srbska však najviac finančných prostriedkov bude usmernených do Kovačickej obce. Na 3. fázu rekonštrukcie domu kultúry v Padine je vyhradených 100-tisíc eur a 30-tisíc na rekonštrukciu a modernizáciu divadelnej sály Domu kultúry 3. októbra v Kovačici. Ďalej Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie

Kultúrne centrum Kysáč získalo 20-tisíc eur na sanáciu a adaptáciu etnodomu. Vďaka finančnej pomoci ÚSŽZ väčšiu adaptáciu a renováciu budú môcť realizovať v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci, v Základnej škole mladých pokolení v Kovačici, či na evanjelickom kostole v Bielom Blate. Početné projekty usmernené na zachovanie etnickej a kultúrnej identity, jazyka a písma boli podporené aj žiadateľom: Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny a Matici slovenskej v Srbsku. Zamietnutých žiadostí bolo spolu 357. * Lídri členských štátov NATO vo štvrtok 24. marca zasadali v Bruseli, kde sa dohodli o náhlom posilnení obrany východnej časti aliancie. Lídri upozornili Rusko, aby zvážilo svoje rozhodnutia a ukončilo vojnu na Ukrajine.

Medzi tridsiatimi lídrami samitu

bol aj Joe Biden, prezident Spojených štátov amerických. „Budeme jednotní a silní vo vzdorovaní proti agresii Ruska. Naďalej budeme pomáhať obyvateľom a vláde Ukrajiny,“ uvedené bolo vo verejnom oznámení lídrov samitu.

Dohodli sa aj na posilnení bojových jednotiek Severoatlantickej aliancie v Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku a vyzvali Čínu, aby nepodporovala vojnu. Počas samitu sa prihovoril aj prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj, ktorý apeloval na lídrov, že sa Rusko nezastaví dobytím Ukrajiny, ale bude útočiť aj na ostatné krajiny aliancie. Konkrétne uviedol Poľsko. Po ukončení samitu NATO nasledovalo zasadnutie G7 a k lídrom z Európy sa ešte pripojili predstavitelia Spojených štátov amerických, Veľkej Británie, Kanady a Japonska. Lídri samitu NATO rokovali v piatok 25. marca o alternatívnych energetických zdrojoch v prípade obmedzenia dodávky ropy a plynu z Ruska.

Zdroj: ÚSŽZ, RTS

POKRAJINSKÁ VLÁDA AP VOJVODINY

Pomoc na prepravu stredoškolákov Pripravila: Danuška Berediová-Banovićová

P

odpredseda pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Zsolt Szakállas 23. marca odovzdal zmluvy v hodnote 151 miliónov dinárov predstaviteľom všetkých 45 lokálnych samospráv v AP Vojvodine.

Tieto prostriedky sú vyčlenené na hradenie prepravy 19 649 žiakov stredných škôl, ktorí každodenne cestujú medzi4

www.hl.rs

mestskou prepravou z bydliska do školy a späť.

Szakallás vyhlásil, že údaj, že

Informačno-politický týždenník

je vo Vojvodine takmer dvadsaťtisíc žiakov, ktorí stredné vzdelanie získavajú každodenným

cestovaním do druhého mesta, resp. obce, podnecuje tento sekretariát, aby im pomohol.

V súlade so svojimi finančnými možnosťami obce vyčleňovali určitú sumu vo svojich rozpočtoch a sekretariát udelil prostriedky v celkovej sume, ktorá bola potrebná. Szakallás dodal, že je tento súbeh veľmi dôležitý a že sa bude pokračovať s podporou lokálnych samospráv v hradení prepravy stredoškolákov.

Súbeh sa vypisuje od roku 2002.

Zdroj a foto: z archívu pokrajinskej vlády

• TÝŽDEŇ •

KYSÁČ

Navštívili vzdelávacie ustanovizne Danuška Berediová-Banovićová

Č

lenka Mestskej rady pre vzdelávanie Dina Vučinićová, spolu s pokrajinským tajomníkom pre šport a

V akcii upravovania dvora účinkovali deti spolu s rodičmi, vychovávateľmi a predstaviteľmi miestneho spoločenstva.

Pri tej príležitosti Vučinićová vyhlásila, že Mesto Nový Sad v spolupráci s miestnym spolo-

V Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči

mládež Danem Bastom navštívili škôlku Lienka v Kysáči, kde prebiehala akcia upravovania dvora.

Potom navštívili aj Základnú školu Ľudovíta Štúra.

čenstvom a obyvateľmi Kysáča kontinuálne pracuje na zlepšení života všetkých kategórií obyvateľov v Kysáči. „Pre nás je dôležité, aby sa

Návšteva škôlky Lienka Nový Sad rovnomerne rozvíjal, a naozaj je mi potešením, keď sa pri príležitosti návštevy vzdelávacích ustanovizní v Kysáči, kde sa pracuje v srbčine a slovenčine, stretneme s deťmi a so zamestnanými, ktorí sú spokojní s podmienkami, ale pracujú na tom, aby svoje ustanovizne zveľadili a zlepšili. Podľa slov vedúcej škôlky Lienka počet zapísaných detí sa každoročne zvyšuje, a to je údaj, ktorý nás teší a na ktorý sme hrdí,“ vyhlásila Vučinićová.

V základnej škole ich priví-

Do pracovnej akcie sa zapojili aj rodičia

Počet detí sa zvyšuje

Nové rekvizity pre deti vo dvore škôlky

Hostia priniesli aj darčeky

• TÝŽDEŇ •

tala riaditeľka Mária Ožvátová. „Mesto v minulom roku v spolupráci s pokrajinou do Základnej školy Ľudovíta Štúra vložilo 3 milióny dinárov, aby sa vymenili dvere, ako aj semafory, reflektory a športové pomôcky vo veľkej a malej sieni. Budeme pokračovať s vkladaním do vzdelávania, na ktoré sa z rozpočtu mesta vyčleňujú 6,3 miliardy dinárov, ale vypočujeme si aj potreby občanov Kysáča, aby sme aj ďalšími vkladaniami prispeli ku kvalitnejšiemu životu v tom meste,“ povedala Vučinićová.

Obchôdzka prác na výmene reflektorov

V rámci pracovnej návštevy sa stretli aj s deťmi 14 /5005/ 2. 4. 2022

5

Týždeň ZASADALI SPRÁVNA RADA A ZHROMAŽDENIE MSS

Uctili si jubileá Kovačice Vladimír Hudec

Z

asadnutie Správnej rady a potom aj zhromaždenia MSS sa uskutočnilo v ten istý deň – 26. marca v jubilujúcej Kovačici v priestoroch kovačického evanjelického cirkevného zboru.

Na úvod najprv spevácka skupina kovačického MOMS zaspievala matičnú hymnu Po nábreží, po čom Una Brtková, žiačka kovačického gymnázia, a Anna-Andrea Holíková, profesorka na gymnáziu, prečítali práce venované jubileu – 220. výročiu príchodu Slovákov do Kovačice. Prítomných matičiarov zo všetkých kútov Vojvodiny pozdravil predseda MOMS Kovačica Pavel Baláž a podnetnými slovami sa prihovorili aj kovačický kňaz Martin Bajza, predseda Miestneho spoločenstva v Kovačici Adam Jonáš a predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová. Po tom, čo minútkou ticha vzdali poctu nedávno zosnulému podpredsedovi MSS Jánovi Kolárikovi a iným matičiarom, ktorí umreli v období medzi dvomi zasadnutiami, začala sa aj pracovná časť zasadnutia správnej rady.

Zúčastnili sa jej predstavitelia 19 MOMS z aktívnych 25. Správu o činnosti MSS v minulom roku a finančnú správu správna rada schválila jednohlasne a bez rozpravy. Jednohlasne schválila aj správu dozornej rady a inventúrnej komisie. Hladina sa trochu rozvírila pri bode venovanom plánu práce Matice na tento rok. Totižto odznel návrh Ivana Zafirovića z Vojlovice, aby sa Matica pokúsila aspoň raz v roku v každom MOMS zorganizovať jeden program a tak podnietiť do činnosti tamojších Slovákov, vplývať na 6

www.hl.rs

ich povedomie a oživiť činnosť toho MOMS, „aby sa nám nestalo“, ako povedal Zafirović, „že sa počet aktívnych MOMS bude stále zmenšovať“. Viacerí účastníci v rozprave potom tento návrh akceptovali ako dobrý, ibaže ako obmedzujúci faktor vyzdvihli nedostatok pro-

klad sú uvedené medailóniky, matičného majetku. Je tiež rozktorými sú slovom a fotogra- hodnuté, že členské namiesto fiou predstavené všetky MOMS doterajších 100 do budúcna v Srbsku. Obe tieto iniciatívy bude 200 dinárov na osobu. sa však stali súčasťou plánu ZHROMAŽDENIE MSS práce na tento rok. Správna Na úvod zasadnutia zhrorada schválila aj návrh na ma- maždenia, ktoré sa konalo po tičné uznania so sugesciou, aby zasadnutí SR, predseda MSS MOMS do budúcna navrhovali Branislav Kulík povedal, že týmjedného, prípadne to zasadnutím v Kovačici Madvoch členov, aby tica vzdala úctu Kovačičanom sa veľkým počtom v ich jubilujúcom roku a tým aj navrhnutých ne- prispela k celoročným oslavám. znehodnocovali „Prichádzame na toto výročné tieto odmeny. zhromaždenie, aby sme si aj poV bode venova- pri bežných činnostiach upevnili nom iným otázkam jednotu medzi sebou, aby sme a návrhom predse- ukázali, že každý MOMS, každý da MSS Branislav matičiar a každý Slovák je rovKulík informoval, nako dôležitý všetkým nám že v súlade so svo- ostatným. Je kľúčové, aby sme jimi oprávneniami sa stretali aj pracovne, ale aj namiesto doteraj- mimo práce na rôznych kultúršieho podpred- nych podujatiach. Stretanie sa sedu zosnulého je dôležité. Takto sa vymieňajú Prítomných najprv privítal predseda kovačického MOMS Pavel Baláž a potom Una Jána Kolárika za názory a idey. Stretanie nás Brtková a Anna-Andrea Holíková prečítali podpredsedníčku posúva dopredu, ale nás aj zasvoje práce venované jubileu Kovačice MSS pre Banát vy- chraňuje, aby sme národnostne menoval Jarmilu neupádali,“ povedal. striedkov, vzhľadom na to, že Hromčíkovú z Bieleho Blata. InV pokračovaní delegáti 20 Matica nemá stále financie a že formoval tiež, že predsedníctvo miestnych odborov schválili sa jej aktivity financujú hlavne utvorilo pracovné teleso v zlo- všetky dokumenty týkajúce z projektov na konkrétne pod- žení: Vladimír Tárnoci, predseda sa činnosti a fungovania MSS ujatia. Odznel aj v rovnakom znení, návrh, aby sa rozv akom ich schválila šírila spolupráca aj SR. Schválený bol aj s Hlasom ľudu tak, návrh na zmenu členaby Matica v tomto ského a pritom bola týždenníku mala doriešená aj dilema, či svoju pravidelnú členské platia aj deti, stranu či kroniku, čiže vysvetlené je, že v ktorej by sa zviv procese získania diteľnila činnosť aj osvedčenia zahraničtých najmenších ného Slováka každý MOMS. V súvislosti uchádzač musí byť s týmto bolo počlenom Matice, čiže Pracovné predsedníctvo pracovalo v zložení: (sprava) čuť aj mienky, že Adam Jonáš, Anna Horvátová, Branislav Kulík a Ján neplatí viac kategória sa Hlas ľudu snaží Krivák. Zapisovala tajomníčka Zdenka Chalupková. rodinného členského, sledovať všetky čo znamená, že by udalosti Matice a MOMS, o kto- legislatívnej komisie, Miroslav členské platili aj malé deti, ak rých dostane informácie, že sa Vitéz a Ján Brtka, ktorý bude ich rodičia prihlásia ako členov. organizujú, a ako pozitívny prí- mať na starosti prinavrátenie Teda do budúcna aj mladistvé

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

osoby budú platiť členské rovnako ako dospelí v sume 200 dinárov.

Predseda MSS informoval, že v rámci SNS je v pláne usporiadanie vedeckej konferencie pri príležitosti 30. výročia obnovenia SNS a 90 rokov od založenia MSJ. Konferencia sa však nebude zaoberať historickým aspektom MSS, ale bude venovaná návrhom, ktorým smerom by sa mala posúvať a ako aby pokračovala za podmienok, v ktorých žijeme, a bude prebiehať pod názvom Poslanie, výzvy a budúcnosť. V ústrety tohtoročným SNS predstaviteľ báčskopalanského MOMS vyzval predstaviteľov MOMS, aby študentov zo svojho prostredia zaslali na Stretnutie študentov,

ktoré sa organizuje v tomto aby výstava venovaná obnovemeste, ale sa počet účinkujú- niu Matice, ktorá pre pandémiu cich z roka na rok zmenšuje. v roku 2020 neuzrela svetlo Odznel aj návrh, aby študenti boli oslovení, či sa zúčastnia tejto konferencie, a predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová konštatovala, že je evidentné, že nemáme mládež a že treba študentov zavolať a pripomenúť im, že im NRSNM pomáhala, a Delegáti jednoznačne schválili všetky pomáha, a že sa od dokumenty nich očakáva, aby aj oni pomohli pri významných sveta, bola zorganizovaná hoci udalostiach, dokonca aby sa aj s malým oneskorením. Mazapojili do činnosti a jedného tičný turnaj toho roku bude dňa prebrali činnosť aj v Matici v Kovačici, roku 2023 v Kysáči, a aj v NRSNM. Odznel aj návrh, ktorý oslávi 250 rokov od prí-

chodu Slovákov, a o organizáciu turnaja v roku 2024 záujem prejavila Ľuba.

Na záver predseda MSS informoval prítomných s odkazom predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, že pokiaľ miestne odbory nedodajú reálne zoznamy svojich členov, čiže zoznamy, ktoré sú číslované a z ktorých vidno, odkedy je niekto členom MSS, z územia toho MOMS nebudú akceptovať matičné potvrdenie o slovenskej príslušnosti, a tým činom nezískajú osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí. V súvislosti s tým predseda Kulík vyzval miestne odbory, ktoré to neurobili, aby v čím kratšej lehote túto svoju povinnosť vykonali.

ROK 2022 SA V KOVAČICI NESIE V ZNAMENÍ JUBILEA – 220 ROKOV OD OSÍDLENIA

Ústredná oslava bude v polovici mája Olinka Glóziková-Jonášová

R

ok 2022 je pre Kovačicu rokom významného jubilea – jej obyvatelia si pripomínajú 220. výročie osídlenia a takéto pozoruhodné jubileum by bolo treba pekne a primerane osláviť. Čo sa na tomto pláne podniká, či je už sformovaný organizačný výbor osláv a kedy budú ústredné oslavy a aký bude ich obsah, opýtali sme sa Jaroslava Hrubíka, predsedu Obce Kovačica. „Áno, už je založený organizačný výbor, ktorý absolvoval už niekoľko pracovných stretnutí.

Prvoradým cieľom je, aby si všetci naši spoluobčania, naši Kovačičania užili slávnostné hody a aby užívali v dňoch ústredných osláv naplno. Rovnako tak sa posnažíme, aby sa všetci talentovaní jednotlivci, všetky aktívne združenia, spolky či organizácie zapojili do programu osláv.

• TÝŽDEŇ •

Každý, samozrejme, vo svojej oblasti pôsobenia. Ústredná oslava sa uskutoční v polovici mája, presnejšie oslavy štartujú v piatok 13. mája a potrvajú celý víkend. Nevystanú ani koncerty, slávnostná akadémia či početné podujatia rozličných obsahov.“ Koľko členov má organizačný výbor osláv a koľko združení, spolkov, inštitúcií či jednotlivcov bude zapojených do osláv? „Aktuálne OV má 11 členov.

Sú to predstavitelia z oblasti kultúry, teda Galérie insitného umenia a domu kultúry, verejného života, predstavitelia miestneho spoločenstva, cirkvi, školy a gymnázia a športoví pracovníci.

Zapojili sme do osláv všetkých, ktorí môžu prispieť k tomu, aby Kovačica dostala obsahy, ktoré naši spoluobčania, dúfam, netrpezlivo očakávajú. Zvlášť to poteší teraz, keď jestvujú indície,

že sa život po pandémii konečne vracia do starých koľají.“ Pod prípravou osláv rozumieme aj upratovanie námestia, ale aj celkového okolia Kovačice. Je už niečo na tomto pláne realizované, alebo sa teda plánuje jeho realizácia? „Presne tak, ale nie iba kvôli oslavám. Musím pripomenúť,

že je jednou z našich priorít bezpečnosť v doprave. Práve z toho dôvodu Kovačica dnes má novú dopravnú signalizáciu, nové priechody pre chodcov a vibro pásy na kritických miestach na križovatkách. V ústrety 220-ročnici mesta plánujeme prostredníctvom zodpovedného podniku vyzdobiť námestie kvetmi, teda plató pred obecným domom a domom kultúry. Nádvorie Galérie insitného umenia ale aj Spomienkového domu Martina Jonáša je už upratané a upravené. Nechcel by som však všetko odhaliť. Nech je to prekvapenie, ale som si istý, že budú reakcie našich vážených spoluobčanov mimoriadne pozitívne.“ Na ktorom mieste bude prebiehať ústredná oslava? „Ústredná oslava bude prebiehať na kovačickom námestí, ale všetky podujatia a udalosti

14 /5005/ 2. 4. 2022

>>>

7

Týždeň sú rovnako dôležité, teda aj tie, ktoré boli pred a ktoré budú po máji – Rozspievané klenoty, slávnostné akadémie, výstavy, kultúrno-umelecké programy a pod.“ Na oslavy budú pozvaní aj hostia? „Samozrejme. Pozveme všetkých tých, ktorí sú významní pre Kovačicu, ale aj tých, pre ktorých je Kovačica rovnako tak významná a nosia ju v srdci. Tých, ktorí prispeli k tomu, aby sa meno Kovačice počulo na všetkých kontinentoch sveta, ale aj tých

Kovačičanov a Kovačičanky, ktorí naše mesto prezentovali svojou prácou, talentom či zručnosťami.“ Keď ide o hudobnú zložku osláv, budú usporiadané aj koncerty, ktoré sa zdajú byť neoddeliteľnou súčasťou takýchto alebo podobných osláv? „Veľká časť programu osláv bude venovaná práve hudobníkom. Okrem domácich hudobníkov na javisku sa vystriedajú aj hudobníci zo zahraničia.

Noty slovenskej hudby budú

zaznievať Kovačicou a o ktorú skupinu konkrétne ide – budeme informovať následne. Jedno je však isté – nikto nebude rozčarovaný.“ Do osláv Kovačice sa zapoja aj insitní maliari – členovia Galérie insitného umenia? „Maliari GIU už pracujú na vyhotovení spoločného obrazu väčších rozmerov. Bude to mimoriadny dar, aký, myslím si, nedostane žiadne iné mesto. Nie iba miestne spoločenstvo, ale samotní občania Obce Kovačica.

Budú sa môcť hrdiť spoločnou

prácou talentovaných jednotlivcov, akú nemá ani jedno mesto na svete, o čom som presvedčený.“ Ústredná oslava bude teda v máji a v znamení osláv sa bude niesť aj Kovačický október, alebo môžeme povedať, aj celý rok 2022? „Určite áno. Oslavy štartujú v máji a celý rok budeme organizovať početné podujatia – kultúrne, športové či gastronomické, ktoré si naši spoluobčania budú môcť užívať a v nich účinkovať alebo súťažiť.“

43. VEĽTRH CESTOVNÉHO RUCHU V BELEHRADE

Medzi pohorím a morom Pripravil: Miroslav Pap edzinárodný veľtrh cestovného ruchu v Belehrade patrí medzi najvýznamnejšie veľtrhy tohto druhu v Srbsku, ale aj v celom regióne. Veľtrh každoročne prináša komplexnú ponuku pre ľudí, ktorí chcú cestovať do zahraničia alebo spoznávať krásy domovskej krajiny. Aj tohto roku svoju ponuku prezentovali ces-

tovateľskými záujmami. 43.

Veľtrh cestovného ruchu bol tohto roku zameraný na obnovu turistického sektora, ktorý bol zasiahnutý koronakrízou. Do koncepcie veľtrhu bol zaradený aj 12. Medzinárodný veľtrh vín BEOWINE a 17. Medzinárodný veľtrh hotelierskych a stravovacích zariadení HORECA. Návštevníci mali možnosť pozrieť si turistickú ponuku takmer z celého sveta. Presnejšie po-

tovné kancelárie a agentúry, ako aj jednotlivé miestne a obecné turistické organizácie.

Veľtrh cestovného ruchu v Belehrade patrí k jedinečným podujatiam celosvetového rázu, je to miesto bohatej ponuky, priamych stretnutí ľudí s ces-

nuka nepredstavovala iba tradičné balíčky služieb cieľových destinácií, ale mali možnosť vypočuť si tradičnú hudbu z jednotlivých krajín, vychutnať si gastronomické špeciality, diskutovať s ľuďmi, ktorí prichádzajú z rozličných krajov sveta. Popri

M

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Anna Horvátová, Anna Slamajová a Vladislav Gubečka doplnili mozaiku multikultúrnosti

bohatej domácej ponuke cieľových destinácií na veľtrhu sa predstavili aj: Grécko, Turecko, Čierna Hora, Tunisko, Severné Macedónsko, Slovensko, Rumunsko, Maďarsko, Maldivy a k novým účastníkom patria: Malajzia, Svätý Tomáš a Princov ostrov, ako aj Angola.

Osobitný akcent veľtrhu bol položený na domáci cestovný ruch, ktorý sprevádzal slogan: Medzi pohorím a morom, s cieľom motivovať obyvateľov Srbska, aby spoznávali krásy svojej krajiny, ale aj prilákať zahraničných turistov, ktorí tu využijú bohatý potenciál. Tohtoročný veľtrh bol venovaný konceptu Srbsko tvorí, ktorý akcentuje význam kreatívneho priemyslu, vedy a ekonomiky, podporuje vstup umelcov na medzinárodnú scénu a potvrdzuje najvyššie súčasné hodnoty – kreativitu,

inovácie, autenticitu, vedomosti a talent.

Na veľtrhu svoje miesto mal aj pavilón Vojvodiny, na ktorom bola predstavená multikultúrnosť a potenciál Vojvodiny – vidiecky, kultúrny, náboženský a prírodný. Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo a turizmus v spolupráci s Pokrajinským sekretariátom pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami predstavili potenciál cestovného ruchu vo Vojvodine prostredníctvom početných programov, do ktorého boli okrem slovenskej zaradené ešte maďarská, rusínska, chorvátska, macedónska, čiernohorská, rumunská a bunevská menšina.

Zdroj a foto: Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo a turizmus, RTS • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti PETROVSKÍ PENZISTI BILANCOVALI

Aby sa už nezopakoval rok 2021 Jaroslav Čiep

V

čele Miestnej organizácie penzistov v Báčskom Petrovci už mandát a pol je Zuzana Hmiráková. Predsedníčka Hmiráková na piatok 25. marca zvolala výročné zhromaždenie petrovských dôchodcov do siene domu, v ktorom sídlia, v Ulici Ľudovej revolúcie vedľa Begeja v strede Petrovca.

Po minútke ticha, ktorým vzdali úctu zosnulým členom,

vembri a decembri sa pracovalo na strešnej konštrukcii, potom upravili a olíčili kancelárie a zrealizovali vonkajšiu časť omietky.

Práce renovácie nie sú ukončené a rozložené lešenie vo dvore dosvedčuje, že v prácach budú Nádvorie Domu penzistov pri rekonštrukcii budovy pokračovať aj tohkúpačke aj vo Vrdniku a aj pri alebo tých, ktorí rezignovali. to roku. mori v Grécku za pomoci domu Do výkonného výboru koopzdravia. Navštívili aj poduja- tovali Miroslava Krnáča a Jána tie Dani ludaje v Kikinde, boli Topoľského a za delegátov do pri otvorení Domu penzistov obecnej organizácie zvolili Jána v Kysáči, delili balíky solidarity Melicha a Ondreja Makana. Vlani z PIO fondu, zadovažovali ku- umrel aj predseda OZP Ondrej rence a zúčastnili sa všetkých Sýkora, takže sa bude voliť nový tradičných podujatí v Petrovci. predseda do konca mandátneho Vo svojom združení zastrešujú obdobia, teda na nasledujúci rok 628 členov. a pol. Keďže Petrovčania nemali

Plná sieň penzistov na výročnom zhromaždení v Petrovci

pristúpilo sa k obvyklým bodom na výročných zhromaždeniach. V správe o činnosti bolo počuť, že i v minulom roku združenie rozvíjalo pravidelnú činnosť v prospech združených penzistov aj napriek neblahej zdravotnej situácii v krajine.

Nie ich vinou sa stalo, že pre všetkých členov nemohli zadovážiť drevo na ohrev, lebo ho nebol dostatok na trhu. Vlani sa im predsa podarilo poslať 23 členov bezplatne do kúpeľov.

Klub pracoval pravidelne v utorok, v piatok a v nedeľu, kde sa dôchodcovia schádzali a stretali.

Tu si zadovážili aj novú piecku na pevné palivo. V marci sa zúčastnili zriaďovania Petrovca a po návšteve predstaviteľov lokálnej samosprávy sa pristúpilo k oprave Domu penzistov. V no• ĽUDIA A UDALOSTI •

Petrovskí penzisti si vlani usporiadali stretnutie aj v Hložanoch, ale aj paprikášové a fazuľové hody doma, boli na

Penzisti sa pravidelne zúčastňujú v akcii Jarná úprava Petrovca

Aj kuchár Zoltán Sabolčki mal plné ruky práce

Z finančnej správy, ktorú podala pokladníčka Marija Beličková, na zasadnutí rozanalyzovali príjmy a výdavky cez účet a pokladnicu v hodnote 873-tisíc dinárov. Aj tohto roku budú pokračovať v zachodených aktivitách. Pozastavili sa aj pri pripomínaní si 75. výročia založenia Obecného združenia penzistov v Petrovci.

Na tomto zasadnutí si zvolili náhradníkov do konca mandátu pre zosnulých členov

návrhy kandidátov na tento post, podporili navrhnutých kandidátov z Hložian, Kulpína a Maglića. Na zasadnutí boli prítomní aj predstavitelia penzistov z celej Báčskopetrovskej obce, ale aj miestnej a lokálnej samosprávy, ktorí dôchodcom popriali pevného zdravia a zdaru v práci.

Na záver si penzisti pochutnali na prichystanej kotlíkovej fazuli, ktorú pre nich prichystal Zoltán Sabolčki.

14 /5005/ 2. 4. 2022

9

Ľudia a udalosti PAŽLJIVKOVA PREHLIADKA 2022 V PETROVCI

Zveľaďovanie edukácie v oblasti premávky Katarína Gažová

O

bec Báčsky Petrovec, čiže Rada pre bezpečnosť v doprave Obce Báčsky Petrovec minulý týždeň zrealizovala spoločnú kampaň pomenovanú Pažljivkova smotra – Pažljivkova prehliadka 2022. Účinkovali v nej deti predškolského veku a žiaci 1. a 2. ročníka z územia Báčskopetrovskej obce.

Cieľom podujatia bol rozvoj a zveľadenie poznatkov z oblasti dopravy a vzdelávania detí kvôli ich bezpečnej účasti v premávke.

Po úspešnej realizácii prvej fázy edukácie, v ktorej účinkovalo 42 lokálnych samospráv, nasledovala táto druhá – obecná prehliadka z oblasti premávky. Škôlkari – predškoláci z Predškolskej ustanovizne Včielka a žiaci 1. a 2. ročníka základných škôl z Petrovca, Kulpína, Hložian a Maglića – súhrnne 48 detí súťažilo v priestore telocvične Základnej školy Jána Súťažiace škôlkarské tímy z Hložian, Maglića, Petrovca a Kulpína

Záber zo súťaže najmladších účastníkov

Moderátori programu Pažljivkovej súťaže

10

www.hl.rs

Čajaka v Báčskom Petrovci.

Na Pažljivkovu prehliadku prišli súťažiť deti z dedín celej Báčskopetrovskej obce, ktoré predtým súťažili vo svojich školách.

Otvárajúc Pažljivkovu prehliadku 2022, súťažiacich a všetkých prítomných na podujatí najprv pozdravila predsedníčka Obce

Informačno-politický týždenník

Báčsky Petrovec Jasna Šprocho- Ján Benda, Jana Gániová a Javá. Účastníkom zaželala úspech smina Kovačevićová. Výkony v súťaži a tiež aby sa dostali na súťažiacich škôlkarov a žiakov regionálnu alebo aj republikovú hodnotila porota v zložení: Zuzaprehliadku. Na pôde petrovskej základnej školy všetkých účinkujúcich zasa vítala riaditeľka školy Zdenka Dudićová.

Podujatie mal na starosti koordinátor Rady pre bezpečnosť v doprave a turistiku Obce Báčsky Petrovec dopravný Pútač prehliadky v telocvični základnej školy a obecný turistický v Petrovci inšpektor Nebojša Stojisavljević. na Fabianová, Vladimír Melich Súťažilo sa v tvare testovania a Ľuboslav Hataľa. Deti súťažili a moderátormi samej súťaže v štyroch štvorčlenných tímoch boli učitelia a vychovávatelia (každý z jednej dediny obce) a za

Hodnotiaca komisia (zľava) a víťazi prvej časti súťaže: škôlkari z Hložian

• ĽUDIA A UDALOSTI •

úlohu mali napríklad odhadnúť rôzne zvuky z premávky. Tímová práca detí bola dôležitá, aby medzi sebou spolupracovali, získavali nové vedomosti z bezpečnosti v premávke a spoločne sa kamarátili. Okrem toho mali aj zábavnú časť, v ktorej na rozptýlenie počúvali hudbu a pozerali rozprávku.

Súťažiacich podporovali potleskom a aj transparentmi: fanúšikovia so svojimi Z kategórie škôlkarov učiteľkami

najúspešnejší bol tím z Hložian a v kategórii žiakov 1. a 2. ročníka zvíťazili v oboch skupinách deti z Báčskeho Petrovca. Najúspešnejším odovzdali odmeny: medaily a víťazné poháre. A keďže vlastne všetci účinkujúci v súťaži boli zároveň aj víťazmi, podelené boli aj symbolické vecné odmeny.

Tak všetky deti mali radosť zo súťaže, na ktorej sa niečo naučili a zároveň sa aj pobavili.

SÚŤAŽ Z DOPRAVY

Pažljivkova prehliadka aj v Kovačickej obci Olinka Glóziková-Jonášová

škôl, ale aj škôlkarov zo všetkých dedín Kovačickej obce. organizácii Agentúry pre Súťaž pozostávala z troch úloh, bezpečnosť v doprave vekovo ladených s účastníkmi. a Rady pre bezpečnosť Štvorčlenné skupiny ôsmich Obce Kovačica v piatok 18. mar- základných škôl a predškolských ca sa uskutočnila prvá Pažljivko- ustanovizní pred sebou nemali va prehliadka v priestoroch ZŠ ľahké úlohy, boli to hlavne úlohy maršala Tita v Padine. vzťahujúce sa na bezpečnosť v doprave, ale museli aj rozpoznať jednotlivé zvuky či dopravné pravidlá. V kategórii predškolákov najlepšia bola zmiešaná skupina škôlkarov z Idvora, Uzdina a zo Samoša. V kategórii žiakov prvého, ale aj druhého ročníka najlepší boli Crepajčania. Postúpili ďalej do oblastnej súťaže vo Vršci. V Srbsku sa na tohtoročnej prehliadke zúčastnilo viac ako 35-tisíc detí. „Cieľom súťaže je predovšetkým edukácia detí o bezpečnosti Súťažili aj predstavitelia Kovačice v doprave, čiže poukázať im na bezpečné Súťaž, v ktorej si účastníci ove- správanie v doprave. Sme mienrili vedomosti o dopravných ky, že sa všetko začína správnym pravidlách a predpisoch, zo- postojom k veciam a správny skupila 60 detí, žiakov prvého postoj k veciam je najlepšie zísa druhého ročníka základných kať ešte v detskom veku,“ hovorí

V

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Spoločná fotografia účastníkov

Mijat Cerović, odborný spolupracovník Agentúry pre bezpečnosť v doprave.

Rada pre bezpečnosť v doprave Obce Kovačica pre všetkých účastníkov zabezpečila darčeky v podobe prílb, najlepší dostali medaily a smart hodinky, kým sa ich vzdelávacím ustanovizniam dostali aj poháre.

Padinčania boli hostiteľmi prvej Pažljivkovej prehliadky

14 /5005/ 2. 4. 2022

Foto: Nevena Gligorijević-Bugarčić

11

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Aby sa nezabudlo – hodina spomienky Anna Lešťanová

V

staropazovskej divadelnej sále presne na smutné výročie usporiadali verejnú hodinu pri príležitosti 24. marca, keď pred 23 rokmi začala NATO agresia na našu krajinu, ktorá trvala 78 dní.

vića, Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića a Technickej školy so svojimi profesormi.

Na začiatku verejnej hodiny po uvítacích slovách Miroslava Markovića, riaditeľa pazovského gymnázia, prítomní minútkou ticha vzdali hold všetkým obetiam NATO agresie v roku 1999.

Riaditeľ Miroslav Marković počas vítania hostí

Momentka z verejnej hodiny v Starej Pazove

Verejnej hodiny sa zúčastnili žiaci troch tamojších stredných škôl – Gymnázia Branka Radiče-

Po premietaní dokumentárneho filmu pod názvom Aby sa nezabudlo o svojich skúsenostiach z

tejto vojny hovorili podplukovník Đorđe Aničić a poručíci Dragan Matić a Đorđe Maletić. Prostredníctvom audiovizuálnych prostriedkov sprítomnené boli aj fotografie a iné dokumenty z toho obdobia. Uvedení velitelia boli členmi bojovej posádky, ktorá v noci 27. marca 1999 zrazila americké stelt lietadlo F-117. Matić bol operátorom manuálneho monitorovania, Maletić veliteľom elektroenergetického oddelenia a Aničić zástupcom veliteľa 3. raketovej divízie.

Všetci traja sú členmi a zakladateľmi združenia Slobodno nebo Srbije, ktoré zoskupuje príslušníkov vojnovej jednotky Tretej raketovej divízie protivzdušnej obrany. Po americkom stelt lietadle F-117 zrazili aj stíhačku F-16 CG a podľa všetkého aj strategický bombardér B-2 Spirit – najdrahšie lietadlo, aké bolo vyrobené.

Na verejnej hodine Aby sa nezabudlo – hodina spomienky prezentovaný bol i vojnový denník Smena autora Đ. Aničića.

Z UDELENIA AUTOSEDAČIEK V OBCI KOVAČICA

Autosedačky dostalo 82 detí Olinka Glóziková-Jonášová

U

ž niekoľko rokov Obec Kovačica v spolupráci s Agentúrou pre bezpečnosť v doprave pomáha rodičom ohľadom zadováženia autosedačiek pre deti tým, že im ich daruje. Právo na autosedačku mali deti narodené od 1. júna roku 2021 do 1. marca aktuálneho roka. S touto dobrou praxou, ako hovoria z lokálnej samosprávy, budú pokračovať 12

www.hl.rs

aj ďalej a autosedačky dostanú aj deti narodené po uvedenom dátume. Je potrebné, aby sa rodičia s trvalým bydliskom v Obci Kovačica iba prihlásili na súbeh Rady pre bezpečnosť Obce Kovačica, na ktorom jednou z podmienok je preukaz o vlastníctve osobného motorového vozidla.

Doteraz sa na súbeh prihlásilo 82 osôb a 24. marca vo veľkej sieni kovačického domu kultúry boli všetkým prihláseným aj odovzdané autosedačky určené

Informačno-politický týždenník

pre deti hmotnosti od 9 až do 36 kg. Okrem rozdelenia autosedačiek rodičia mali príležitosť vypočuť si aj prednášku odborníčok Agentúry pre bezpečnosť v doprave predovšetkým o význame správneho použitia autosedačiek.

Foto: z archívu Obce Kovačica

Autosedačky rodičom odovzdal Stevan Lazički, predseda Rady pre bezpečnosť v doprave Obce Kovačica • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Strom generácie – nech krásne rastie Anna Lešťanová

Iniciátorkou sadenia stromov generácií iaci ôsmeho ročníka sta- v mestskom parku je L. ropazovskej ZŠ hrdinu Simendićová, profesorJanka Čmelíka v stredu ka zemepisu, a toto je 23. marca v mestskom parku, v poradí tretia generácia vedľa budovy školy, zasadili ôsmakov školy, ktorá má strom generácie. Sadenica ja- zasadený svoj strom. Pre vora symbolizuje ukončenie najstarších žiakov školy základoškolského vzdelávania sadenie stromu generácie má osobitný význam, lebo ako hovoria, vždy keď sa budú prechádzať mest- Spoločná fotografia zo sadenia stromu generácie ským parkom, spamätajú sa „na krásne strávené veľmi sympatické a odvtedy kaž- Majorská. Ako povedala, tento chvíle v škole, na spolužiakov, dá moja generácia má svoj strom týždeň začali pripomínaním si profesorov, ktorí sa usilovali v parku,“ povedala profesorka Dňa jari, lebo toto ročné obdonielen o to, aby nadobudli Simendićová a doložila, že i ten- bie sa oficiálne začalo v nedeľu čím viac vedomostí, ale aby to strom má bohatú symboliku 20. marca. Pokračovali Dňom ich pripravovali i na život“. „Na túto ideu sadenia stromu generácie sme prišli celkom náhodou.

V škole sa žiaci učia, ako chrániť Na základe učiva prírodu a pestovať rastlinky z predmetu, ktorý vyučujem v škole, a akcie sa zúčastnilo 30 budú- pred mnohými rokmi cich malých maturantov školy. sme si so žiakmi zasaPočas sadenia stromu generácie dili sadenicu a poukáv mestskom parku boli prítomné zali tým na jej veľký Ku Dňu lesov zhotovili plagát Z akcie čistenia zelených plôch aj ich triedne profesorky Libuša význam pre prírodu.

Simendićová a Marienka Ďurico- Počas akcie sadenia vá a riaditeľ školy Janko Havran, žiaci si vtedy začali vyspevovať – zasadený je na prahu nového lesov – 21. marca, keď žiaci školy ktorý sa pozitívne zmienil o tejto pieseň, ktorú trochu upravili v ročného obdobia a pre žiakov zhotovili plagáty, písali referáty akcii a zároveň sa poďakoval VKP zmysle Ej, javor, javor zelený, pod znamená prechod z detského na tému Keby les chodil a prezensveta do sveta zodpovednej- tovali svoje práce v prírode. Deň Čistoća Stará Pazova, ktorý i ten- oblôčkom našej ších ľudí. Keď strom na- vôd si pripomenuli 22. marca s toraz daroval sadenicu, poskytol školy sadený... rastie, má pevné korene heslom Podzemné vody. Okrem povolenie a pomoc pri prácach. To sa mi zdalo – a týmto im prajeme usporiadaného kvízu o vode mnoho zdaru v ďalšom žiaci siedmeho ročníka dali svoj školení a živote.“ príspevok i k ekológii a zúčastnili Akcia sadenia stromu sa akcie čistenia mestského pargenerácie zapadla do ku, pričom sa naučili, že znečisprogramu Ekologického tenie prírody nepriamo vplýva týždňa a realizovala sa i na znečistenie vôd. na základe aktivít, ktoré Ekologický týždeň ukončili vo boli podriadené príro- štvrtok 25. marca obecnou súťade a ekológii. Bohatý žou Čo vieš o zdraví v organizácii program Ekologického Červeného kríža Stará Pazova. týždňa v škole a mimo Žiaci počas akcie narábali rýľmi a lopatami. Strom nej mala na starosti proFoto: autorka Strom generácie zasazaliali vodou, aby krásne rástol. fesorka biológie Marta a z archívu školy

Ž

dený pred 8 rokmi

• ĽUDIA A UDALOSTI •

14 /5005/ 2. 4. 2022

13

Ľudia a udalosti NA SLOVO S DOZORCOM SEAVC VOJLOVICA MARTINOM MARKOM

Národnosť a náboženstvo sú dve sestry Olinka Glóziková-Jonášová

H

orlivý cirkevník Martin Marko z Vojlovice sa v cirkevných kruhoch pohybuje od svojej mladosti. Vyše desaťročia v nich vykonáva aj vážne funkcie. Päť rokov bol presbyterom, po čom bol dva mandáty kostolníkom, osem rokov kurátorom a v súčasnosti, presnejšie za posledných deväť rokov, zastáva funkciu zborového dozorcu SEAVC vo Vojlovici. Vďaka svojmu otcovi a starému otcovi, ktorí mu vštepili lásku k viere ešte pri svätom krste, tento šesťdesiatnik žije duchovným životom. Toto nehmotné duchovné dedičstvo sa snaží preniesť aj na svoje deti. „Skutočne od detstva navšte-

horlivým kostolníkom a presbyterom, kým starý otec zastával funkciu cirkevného dozorcu plných 17 rokov,“ hovorí Marko

Martin Marko

a pokračuje: „V našom cirkevnom zbore sme za posledných 18 rokov vyprevadili až troch farárov.

Najprv čestného pána seniora banátskeho Pavla Demrovského do dôchodku, ktorý vo Vojlovici bol farárom plných 46 rokov, potom Martina Bajzu, teraz kovačického farára, a Branislava Kulíka, momentálne farára novosadského. Som však rád, že som mal česť privítať do Martin Marko, dozorca, a Lýdia Zlochová, fazboru našu norárka CZ Vojlovica voordinovanú vujem chrám Boží. Vychovaný farárku Lýdiu Zlochovú.“ Marko som v rodine, ktorá bola nábo- dodáva, že si na všetkých farážensky založená. Môj otec bol rov, ktorí vo Vojlovici pôsobili,

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

spomína iba v dobrom. To, čo je ale momentálne aktuálne v tomto cirkevnom zbore, je výstavba novej siene pre náboženstvo, náboženské večierky aj ranné nedeľné bohoslužby či modlitby večerné v zimnom období. S výstavbou, ako hovorí Marko, začali ešte pred dvomi rokmi, keď boli vyliate základy vďaka dobrovoľnej práci cirkevníkov. Bude to budova rozlohy cca 270 štvorcových metrov vo farskom dvore. S pokračovaním prác na jej výstavbe plánujú po sľúbenej finančnej pomoci z Obce Pančevo. „Začiatkom februára najvyšší predstavitelia našej cirkvi Jaroslav Javorník, biskup, Slađan Daniel Srdić, senior banátsky a farár jánošícky, Branislav Kulík, bývalý vojlovický a teraz novosadský farár, a Lýdia Zlo-

nášho cirkevného zboru, ale aj Slovákov všeobecne.“ Slovenský evanjelický kostol vo Vojlovici si podľa slov nášho spolubesedníka zatiaľ nevyžaduje žiadne opravy a rekonštrukcie. Údajne generálna oprava kostola bola vykonaná pred 20 rokmi, keď bol omaľovaný či olíčený z vonkajšej, ale aj z vnútornej strany. Vynovená bola strecha, zavedené elektrické zvony a pred ôsmimi rokmi vykonali aj kompletnú rekonštrukciu fary. Cirkevná správa vo Vojlovici funguje podľa nasledujúcej hierarchie: farárka, dozorca, poddozorca, kurátor, kantorka, pokladníčka, zvonár a 16 presbyterov.

K tomu dve katechétky. Telesá, ktoré fungujú pri tomto zbore, sú: Oltárny krúžok žien, detská besiedka, mládežnícky a miešaný spevokol. Spolupráca

Martin Marko ako tanečník v SKOS Detvan

chová, farárka vojlovická, boli u primátora mesta Pančevo ohľadom výstavby zborovej siene. Očakávame, že sa teda s výstavbou bude pokračovať čoskoro. Obec, ale aj mesto Pančevo podporujú aktivity

s inými cirkevnými zbormi je mimoriadne dobrá, navzájom sa navštevujú a keď treba, aj vypomáhajú. Martin Marko aj spoluprácu s Biskupským úradom označuje za mimoriadne dobrú a už dva roky v ňom

• ĽUDIA A UDALOSTI •

je synodálny presbyter ako predstaviteľ Banátu. „Keď ide o členov SEAVC, v CZ Vojlovica ich je okolo 700, aj keď je Slovákov evanjelikov viac, asi 1 100. Avšak riadne platiacich členov je zhruba iba 450 – 500,“ uviedol Marko a podotkol: „V roku 2005 na konvente bolo donesené rozhodnutie, že pre tých, ktorí si členské neplatia, nemôžu

zahraničia. „Odišlo niekoľko rodín, ale nie až tak veľa ako z iných prostredí. Môže za to aj skutočnosť, že sme v blízkosti väčšieho mesta a práce je nadostač. Avšak moja mienka je, že kto robiť chce, ten si prácu nájde. Aj si zarobí a vyživí sa z toho platu.“ On sám sa živí poľnohospodárstvom, chovaním domácich zvierat a čaká na dôchodok.

Pamiatka zo Stretnutia cirkevných spevokolov v Jánošíku v roku 2010

Detvan. „Od samého založenia ako anjel. Spieval som sám.

Detvana roku 1975/76 som Starým kráľom som bol viac stále aktívny. Bol som členom ako 12 rokov. V súčasnosti sa tanečnej sekcie, speváckej sku- snažím mladým pomôcť, keď piny a neraz som vystupoval treba, aby si túto tradíciu pesaj ako sólista. Aktívny som aj tovali, zachovali a prenášali v súčasnosti ako člen speváckej ju z generácie na generáciu. skupiny.“ Pamätám sa však, že kedysi po Na tento spolok, ale aj cir- Vojlovici chodili aj tri generácie kevný zbor Marko má iba krás- Betlehemčanov, a skutočne si ne spomienky. Snaží sa, aby sa Vojlovičania, aj keď počtom nie až takí Spoločná fotografia cirkevníkov početní, ale skutočne súdržní a jednotní, aj ďabyť vykonané cirkevné obrady V našom rozhovore si zaspo- lej držali pokope a mali (krst, sobáš alebo pohreb). Na- mínal aj na mladšie časy, keď sa niečo svoje a nestratikoľko sa nevyrovnajú dlhy, teda začínala činnosť Slovenského li sa v tejto modernej cirkevná daň, tieto obrady sa kultúrno-osvetového spolku dobe, ktorej trendom je nekonajú. Od roku globalizáca všetkého.

2021 máme tiež Je vedúcim početných novinku, a to je, že akcií a vyzdvihuje, že sa rovnoprávnym spolupráca a susedské členom cirkvi stávzťahy aj s inými návajú osoby od 21. rodnosťami žijúcimi vo roku života. VojloVojlovici, najviac však vický zbor má iba 18 s Maďarmi, sú skvelé. katastrálnych jutár Na záver si ešte zaspozeme a museli sme mínal a prezradil, že to, si stanoviť takéto, čo je asi také príznačné, nech tak poviem, špecifické a jedinečné prísne pravidlá, lebo pre Vojlovičanov, je staak chceme voľačo rý vianočný zvyk, ktorý Martin Marko ako sólista mať, musíme aj dať,“ dodržiavajú viac ako 90 vysvetlil a v pokrarokov, a je to tzv. chodenie s prajem, aby si tento zvyk udrčovaní nášho rozbetlehemom počas vianoč- žali a chránili pred zabudnutím hovoru konštatuje, ných sviatkov. Zaspomínal aj prichádzajúce generácie.“ že z Vojlovice sa Martin Marko a Martin Bajza, vtedy vojlovický si, ako sa sám zapojil do odsťahovalo málo a v súčasnosti kovačický farár, v cirkevnom pestovania a zachovávania Foto: z archívu spevokole CZ Vojlovica ľudí za prácou do tejto tradície. „Začínal som spolubesedníka

• ĽUDIA A UDALOSTI •

14 /5005/ 2. 4. 2022

15

Ľudia a udalosti V JÁNOŠÍKU

Ochutnávali vína a klobásy Vladimír Hudec

kých banátskych slovenských normálne, že chcú vedieť, kto Dve poroty, ktoré tvorili výprostredí, ale aj z Alibunárskej vyrobil najlepšie víno či klobásu, robcovia vína a klobás, konštaj keď obyvateľov a najmä obce, sa už stal tradičným a na a preto sme sa rozhodli vyhlásiť tovali, že v Jánošíku sa vyrábajú mladých ľudí v Jánošíku tej ceste je aj degustácia jánošíc- najlepších a udeliť odmeny. Od- chutné klobásy, ale aj chutné ubúda (čo okrem iného kych vín a klobás, ktorú v sobotu meny sú toho roku skromné, iba vína, s ktorými by sa určite zapríčinilo takmer úplné za- 26. marca zorganizovanezahanbili ani na niknutie činnosti skôr veľmi li po druhýkrát. iných degustáciách. úspešného kultúrno-umelecké„V dedine často O titul najlepších sa ho spolku), tí občania, ktorí zo- počuť komentáre, že uchádzalo 12 vín a 14 stali žiť v tejto dedine, sa snažia sa nič nedeje a že je klobás. spoločenský život pozdvihnúť všetko pusté, nuž sme Posudzovacia sa rozhodli, že sa pokomisia v zložení staráme o to, aby sa Vladimír Guľáš, Paniečo predsa len dialo. vel Guľáš, Ján ZríZákladný cieľ nám je, ni a Padinčan Zlatko aby sme povzbudili Šimák ohodnotila, ľudí, aby vyšli z domov, že najlepšiu klobásu aby sa kamarátili, zavyrobil Slađan Daniel bavili. Do nášho plánu Srdić, jánošícky kňaz práce sme zaradili tieto Posudzovacia komisia jednoznačne rozhodla, a senior banátsky, dve podujatia, čiže ma- ktoré víno je najlepšie ktorý sa však kvôli liarsky tábor, ktorý toho pôstnemu obdobiu roku na jeseň zorganizujeme diplomy a poháre,“ povedal nám podujatia osobne nezúčastnil. už po štvrtýkrát, a degustáciu predseda jánošíckeho MOMS Druhé miesto získala klobása, jánošíckych vín a klobás. To sú Jozef Omasta. ktorú vyrobil Michal Nemec, teda dve podujatia, ktoré budú „Prvú degustáprebiehať pod matičnou stre- ciu sme zorganiJozef Omasta, predseda chou, ale ochotne pomôžeme zovali pred tromi MOMS Jánošík, pozdravil aj iným inštitúciám, cirkvi, škole, rokmi, avšak z prítomných miestnemu spoločenstvu, spol- epidemiologicna vyššiu úroveň. Jedným z no- ku žien v ich podujatiach, práve kých dôvodov siteľov tejto činnosti určite je aj tak, ako oni pomáhajú nám. sme ju nemohli tunajší Miestny odbor Matice Rozhodli sme sa práve pre vína usporiadať vlani slovenskej, ktorý sa podpisuje a klobásy, lebo je to príznačné a predvlani, takže toto je druhá v poradí, aj keď máme ambície, aby sa stala tradičnou. Toho roku je to skromné, v súlade s finančnými a ľud- Ani komisia, ktorá hodnotila klobásy, skými možnosťami, to nemala ľahké avšak uvažujeme aj o tom, aby to bolo trochu a tretia cena odišla do rúk Anny masovejšie podujatie, možno Omastovej. Ďalšia posudzovaaj s večerou a s vecnými odme- cia komisia, ktorú tvorili Pavel nami, ktoré by určite podnietili Štauba a Martin Ďuriš z Padiaj iných našich spoluobčanov, ny, Daniel Bruk a Pavel Zríni, Prítomní občania tiež mali príležitosť ochutnať ponúknuté aby prihlásili svoje výrobky na zhodnotila, že najlepšie víno klobásy súťaž. Všetko však závisí od pro- vyrobil Ján Šterba, druhú cenu pod organizáciu dvoch podujatí. pre nás Slovákov. Nuž a keďže striedkov, ktoré na tieto účely získalo víno z pivnice Martina Matičný maliarsky tábor, na kto- ľudia už prihlásili a doniesli svoje získame z projektov,“ pozna- Listmajera a tretiu víno Michala rý prichádzajú maliari zo všet- klobásy a vína na ocenenie, je menáva Omasta.

Supeka.

A

16

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ASOCIÁCIA SLOVENSKÝCH SPOLKOV ŽIEN

Výročné zhromaždenie v Aradáči Pripravila: Danuška Berediová-Banovićová

V

sobotu 26. marca v Aradáči sa konalo výročné zhromaždenie Asociácie slovenských spolkov žien.

Napriek tomu, že v minulom roku pre pandémiu koronavírusu platili rôzne obmedzenia a spolkárky mnohokrát nevedeli, čo a za akých podmienok bude možné urobiť, celkom slušne sa im podarilo realizovať plány.

V roku 2021 boli až tri jubilujúce spolky (Báčsky Petrovec, Kysáč a Stará Pazova) a vďaka úspešným projektom mali dve dielne v spolkoch, ktoré oslavovali storočnicu. V Spolku petrovských žien uskutočnili dielňu súvisiacu so slamou, výrobkami zo slamy, jedlami zo žita či múky a minivýstavu o pšenici, klasoch a bohatej úrodnej pôde v Petrovci. V Kysáči sa zamerali na krásu odevu, konkrétnejšie na prikrývanie hlavy predovšetkým vydatej ženy. Kalendárny rok Asociácia ukončila v Pivnici 26. novembra, keď podporili festival Stretnutie v pivnickom poli tým, že niekoľko spolkov bolo so svojimi darčekovými vecami v aule domu kultúry.

Na rok 2022 si naplánovali už zachodené aktivity, ale aj realizáciu aktivít vyplývajúcich z projektov. Medzi tie zachodené aktivity určite patrí organizácia súťaže v prednese poézie

• ĽUDIA A UDALOSTI •

a prózy pre ženy. Tentoraz budú organizovať iba jednu súťaž, ktorá bude počas leta v Báč-

skom Petrovci v priestoroch Matice slovenskej v Srbsku.

Je to z dôvodu menšieho záujmu žien o recitovanie, kým na druhej strane chcú udržať

kontakty s Kultúrno-osvetovým strediskom v Starej Ľubovni, partnerským mestom Petrovskej obce. Ako nasledujúcu aktivitu si naplánovali účasť na Veľkonočnej výstave v Nadlaku. Je to už zachodená spolupráca s Demokratickým zväzom Slovákov a Čechov v Nadlaku.

Počas Slovenských národných slávností aj tohto roku plánujú organizovať prezentáciu kníh slovenských autoriek, ako aj účasť na Jarmoku umenia, na ktorom sa zúčastňuje väčší počet spolkov členiek ASSŽ. Plánujú prípravu knihy o činnosti Asociácie počas 15-ročného pôsobenia tejto organizácie.

Medzi tohtoročné aktivity zaradili aj spoluprácu s Úniou žien Slovenska (s podporou predsedníčky Únie p. Janou Váľavou), ako aj realizáciu projektov, ktoré budú písať do ÚSŽZ, NRSNM a pokrajinských sekretariátov.

Asociácia sa tiež bude

podieľať na organizácii výstav tradičných krojov, ručných prác a gastronomických pochúťok počas dvoch celomenšinových podujatí: festivalu Tancuj, tancuj... a festivalu Stretnutie v pivnickom poli. Asociácia aj naďalej bude podporovať aktivity spolkov žien členiek prostredníctvom vypracovania kalendára aktivít spolkov žien, podpory pri organizácii podujatí

ženských spolkov, ako aj odbornej pomoci pri písaní projektov pre ASSŽ a spolky žien.

Po zasadnutí predstaviteľky spolkov žien navštívili Národné múzeum v Zreňanine.

Foto: Zuzana Jančová

14 /5005/ 2. 4. 2022

17

Ľudia a udalosti MARČOKOVCI Z KYSÁČA PESTUJÚ PÁVY

rastú, 3 – 4 týždne sú v škatuliach a pod teplotou žiarovky. Postupne robíme selekciu, kým dorastajú.

K mamám sa nevracajú. Až po Anna Legíňová ak si zlomia nohu alebo krídlo, šiestich mesiacoch vidno, ktoré lebo také ich nemôžu predávať z nich sú samčeky a ktoré samičky. nohým z nás je známe – pozn. aut.)... Dcéra Marína má Len potom ich predávame. Kto prirovnanie: pyšný ako na starosti marketing. Ona ich chce chovať pávy pre krásu a aby páv. Hovorí sa to o člove- fotografuje, propasa mu prechádzali ku, ktorý si dvíha nos a na svet sa guje na Facebooku, po dvore, najlepšie pozerá z výšky. Rodina Marčoková chystá oznamy, hľaje, aby si zadovážil z Kysáča je však opak tomu, je dá údaje na intermužského páva. skromná a šľachetná. Ale vo svo- nete, kontaktuje Ján mi vyrozprával jom dvore majú opravdivé, pyšné drobnochovateľov zaujímavú príhodu pávy, ktoré sa prechádzajú so a iné. Teda ona nám o tom, ako im pávy štetinatým pestrofarebným perím pomáha s modernýraz zutekali. Zabudol a dávajú na známosť, že príroda mi technológiami. zavrieť dvierka a ony Mária je plná vevie naozaj vytvárať prekrásne odfujazdili! bytosti, ktoré krášlia tento svet domostí o pávoch.

– Hľadali sme ich a neubližujú nikomu.

Keďže to spočiattri dni, ako keby Vkročila som do ich dvora. Na ku bola len záľuba, pod zem prepadli. prvý pohľad všetko perfektne ktorá sa neskôr Už sme stratili náfunguje. Voliéra čistučká, nadostač vyvinula do vážnej dej. Až jedného dňa vody a stravy... Pávy a pávice sa a obetavej práce, Manželia Marčokovci pri obraze páva, ktorý im namaľovala volá sused, že počuprechádzajú, biele, modré, pes- z ktorej rodina má Mária Páliková je neobyčajný zvuk trofarebné... až sa mi z tej krásy aj zisk, stačila sa doučiť. Manžel ale finančne je čoraz drahšia. Jedia z vysokého košatého orecha. My chce rýchlo brať do rúk foťák a fo- Ján chcel mať pávy, aby sa mu kukuricu, pšenicu, ovos, slneč- tam – a pávy sedia na orechu! tiť do nemoty... Mária na mňa prechádzali po dvore, aby sa dí- nicu, cirok a iné a pred párením Tri dni vydržali bez jedla a vody rýchlo volá: – Poď sem, rýchlo, val na tú ich krásu. A z tej krásy im dávame briket pre domáce a mlčali ako zaliate! Keď už nefoť tento krásny morky. Zamestnaní sme mohli vydržať hlad a smäd, ozvali chvost! Práve ho a nemáme času im mlieť sa pípaním. Zaujímavosťou je aj rozšíril! Rýchlo! Lebo zrniečka, takže sme ich to, že keď sa mladý pávik niekde ony to nerobia stánaučili na zrnká. A funguje zavlečie, mlčí... Ak neviete, koľko le! A ja bežím nadto! Vodu stále musia mať máte presne v každej miestnosti šená, že sa budem čistú, nielen pollitra alebo mladých pávov, ak ho nenájdekochať v tej kráse liter, ale 10 litrov. My nemá- te, zostane tam a bude ticho a a potom tú nádheru me problémy s hmyzom, nakoniec tam aj skoná.. Nájdete ponúknem aj iným. ony to pozbierajú. Keď sú len kostru. Je to, žiaľ, tak...

Počujem prenikavý S domácimi Marčokovcami by mladé, dodávame im vihlas... To sa páv hlási, tamíny, najlepšie z mrkvy. som sa mohla ešte dlho rozprávať, lebo už pomaličky Vtedy sú pávy ale čakala ma práca. začína obdobie pázdravé a lepMôžem slobodne renia. Chce sa páčiť šie vidia. Môžu povedať, že títo páviciam... sa aj očkovať, skromní a náramSom nádherný, však?

– Toto všetko vyale nerobíme ne pracovití ľudia zerá pekne na prvý pohľad. Je vyrástol nový prameň zárobku. to každý rok. Len na môžu byť bez úhľadné, čisté, ale je tu mnoho Ako hovorí, učili sa na vlastných 2 – 3 roky. A neverili okolkovania hrdí práce, aby všetko klapalo, – hovorí chybách. Najprv kupovali staré by ste, ale pre nich je ako tieto ich pávy, Mária Marčoková. plemenné pávy. Majú 4 druhy: najlepší harmančekona to, že dokázali – Keďže sa chovom pávov zao- čisté biele, čiernokrídle, modré vý čaj! Teda často si ani rodinnou jednotou, beráme už viac ako 20 rokov, tak a pestrokrídle, ale tohto roku si neuvedomujeme, že svornosťou, trpezlinám je práca okolo nich už rutinou kúpili a budú chovať aj fialové. prírodný čaj je veľmi Pozerám sa ti do očí vosťou a vzájoma dobre sme zohraní. Manžel Ján Zadovážili si ich zo Subotice. Naj- účinný nielen pre ľudí, ným dohovorom má na starosti prípravu na výsta- prv ich musia chovať dva roky, aby ale i pre zvieratá. Keď sú malé, a rešpektom v týchto neblahých vy, chytanie pávov, nakladanie videli, čo z nich bude. Pri pávoch dostávajú namiesto vody tento časoch privyrobiť si aj popri svodo auta, ja ich chovám, dbám sa totiž nemôže hneď vedieť po- čaj. A potom nemáme problém jom zamestnaní. V tomto prípade na dostatočné množstvo vody, hlavie, len keď trošku dospejú. s chorobami a imunitou. Ročne by sme nemohli povedať, že pýčistím a niekedy aj uvarím z nich Už dobre informovaná Mária máme okolo 200 kusov mladých. cha peklom dýcha, ale že pýcha chutnú polievku (je to iba vtedy, mi prezradila, že tieto vtáky po- Liahnu ich morky. Keď trošku pod- neprevyšuje skromnosť.

Nie sú pyšní ako pávy

M

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

chádzajú z Indie. Pestovali ich boháči, aby mali krásu na majetku. Neskoršie prišli do Európy.

V Srbsku a vôbec vo Vojvodine sa tieto zvieratká prispôsobili nášmu prostrediu. Keďže nebývajú ostré zimy, môžu byť vonku.

– Strava pre nich nie je náročná,

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V KYSÁČI

Veľká pracovná akcia Vladimír Sabo

M

Umelecký spolok Michala Geržu, Lovecký spolok Bažant, ŠRD Smuđ, Motoklub Kisach Crows, ale aj iní občania Kysáča.

Pokým práce prebiehali v centre Kysáča, jedna časť rybárov upravovala nábrežie kanálu a okolie rybárskej chaty. Nesmieme zabudnúť spomenúť, že pre ŠRD Smuđ to nebola prvá akcia zriaďovania nádvoria, rybárskych miestností v strede Kysáča, nábrežia kanála a rybárskej chaty.

Ako sa dozvedáme zo slov predsedu ŠRD Smuđ Ivana Ravzu a členov združenia, čoskoro bude

inulú sobotu 26. marca v Kysáči bolo rušno. Prebiehala veľká pracovná akcia s cieľom upraviť centrum Kysáča, nádvorie ŠRD Smuđ, kysáčsky park, veľký garád pri parku a nábrežie kanála DTD pri Irmove až po rybársku chatu. Účastníci akcie: po rozdelení prác čoskoro bol každý na svojom Ako je zvykom, pred Veľkou pracovnom mieste nocou v Kysáči sa kalia stromy do nia Boris Grňa, ktorý navaril kávu, zabezpečila Rada Miestneho spobiela. Tak v rámci tejto veľkej akcie ponúkal nápoje na osvieženie ločenstva a túto akciu podporili aj v strede dediny sa líčili stromy, a pripravil aj horúce lepníky pre predajne Fortuna a Leka grill, ako zbierali sa smeti, opiľovali sa staré prítomných. aj členky spolku Kysáčskych žien, konáre na stromoch a orezávali ktoré pripravili pochúťky. sa kríky.

Pri veľkej prestávke a odV tejto akcii sa zúčastnilo dychu, ako aj pri stolovaní asi 60 občanov. Akciu zorbolo vidno dobrú náladu ganizovala Rada Miestnena ďalšiu prácu a ďalšie ho spoločenstva Kysáč. Od stretnutia. Predseda RMS predsedu RMS Kysáč Jána Kysáč povedal, že diskusia Vozára sa dozvedáme, že pri stole bola čulá a dali si za počasie žičilo a účastníci úlohu, že do budúcna takéakcie sa zoskupili o 9. hodito akcie budú organizovať ne za slnečného rána pred spolu všetky združenia v miestnosťami starobných Kysáči a srdečne sú vítaní penzistov a Červeného kríaj všetci občania, ktorí chcú ža. Kysáčsky richtár povedal prítomným, o čo ide a ako V priestore združenia rybárov upravovali Aj opiľovanie konárov bolo pomôcť.

Na záver sobotňajšej akbude prebiehať naplánova- dvor a vynášali smeti súčasťou akcie cie predseda RMS Kysáč sa ná akcia. Práce sa rozdelili a Keď sa všetko upratalo a pozbie- poďakoval všetkým účastníkom, hneď boli všetci na svojom mieste. 20 rokov odvtedy, čo dbajú na ralo do odpadových vriec, prišiel ktorí si našli voľný čas na upratoAko sme videli, práce bolo dosť, nábrežie kanálu, na okolie chaty kamión VKP Čistoća z Nového vanie svojho prostredia, a tiež tým, všetci si svedomite spĺňali úlohy a na svoje miestnosti v strede Sadu, smeti a odpadky sa naložili ktorí organizovali a podporili akciu.

Kysáča. s úsmevom na tvári.

K tejto akcii ruky priložili RMS Akcia prebiehala plným prúdom na kamión a boli odvezené na Vyjadril spokojnosť s úspešnou prácou a tiež sa poďakoval redakcii Kysáč, Miestna organizácia sta- a pre tých, čo si chceli trochu od- patričnú depóniu.

Predseda RMS Kysáč Ján Vozár Hlasu ľudu, že odsledovala danú robných penzistov a invalidov dýchnuť, boli otvorené miestnosti práce, Spolok kysáčskych žien, rybárov, kde ich vítal člen združe- povedal, že občerstvenie a jedlá akciu.

Poľovníci a rybári spolu upratovali park • ĽUDIA A UDALOSTI •

Občania usilovne zbierali smeti

Líčenie stromov v strede Kysáča 14 /5005/ 2. 4. 2022

19

DETSKÝ KÚTIK

Jarná krása prírody

Krásne ročné obdobie je Jar. Keď nám zavíta, príroda sa začína zobúdzať zo zimného spánku a vidno, ako sa dennodenne mení.

Na jar sú veselšie i zvieratká a v záhradkách rozkvitajú krásne pestrofarebné kvietky, stromy pučia a kvitnú, včielky bzučia, vtáčatká čvirikajú svoju veselú jarnú pesničku. Radosť je všade vôkol nás. Chceme byť vonku, dýchať svieži vzduch, tešiť sa ako rastie mäkká zelená trávička. Časť z tohto nám na svojich prácach stvárnili žiaci z Kovačice, Petrovca, Kulpína, Selenče, Pivnice, Padiny – kamaráti Detského kútika.

Katuša

Veronika Dominika Vidová, 4. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Nikol Pavelová, 2. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

Teo Kováč, 5-ročný, škôlka Kolibrík, Selenča 20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Dária Kolárová, 4. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín • DETSKÝ KÚTIK •

Janko vie čísla Jedna rybka pláva v suc hom.

Dva kvety vyrástli.

Tri jablká sladko zjedol. Štyri jahôdky odtrhol.

Päť hviezdičiek z nebíčka strhol.

Ja som malý, ale viem aj šesť.

Viem, že mesiac stále vy jde o šesť.

Keď dáme dva prsty a ešt e päť to je zrazu už aj sedem.

Potom stromy vykúkajú, že len osem listov majú.

Deväť kamarátov mám, s nimi sa pohrám.

A už číslo desať viem, že do posteli utečiem.

Viktor Bobáček, 5-ročný, škôlka Kolibrík, Selenča

Renáta Šusterová, 3. 1, ZŠ 15. októbra,

Filip Šúšerský, 4. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Sarah Valentíková, 4. a, ZŠ Jána Amosa Komenského,

Daniela Filipovićová, a, štvrtáčka, ZŠ Jána Čajak Báčsky Petrovec • DETSKÝ KÚTIK •

Damir Dragojlov, tretiak, ZŠ mladých pokolení , Kovačica

14 /5005/ 2. 4. 2022

21

ilustrácia: freepik

Kulpín

Bakteriálna vaginóza rovnakého dôvodu sa bakteriálna vaginóza môže vyskytnúť u žien, ktoré nikdy nemali pohlavný styk.

Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

B

akteriálna vaginóza je veľmi častá diagnóza, ktorú možno zistiť v gynekologickej ambulancii. Vaginóza je najčastejšou príčinou zvýšenej vaginálnej sekrécie a spolu s mykotickou infekciou je najčastejším dôsledkom porúch vaginálnej mikroflóry. Tento stav mnohým ženám znižuje kvalitu života, pretože sa niekedy ťažko lieči a spôsobuje nepríjemné príznaky.

Bakteriálna vaginóza je v podstate vaginálna infekcia spôsobená nadmerným rastom baktérií, ktoré bežne žijú na vaginálnej sliznici, vzniká vtedy, keď je narušené zloženie normálnej vaginálnej flóry. Epidemiologické údaje naznačujú, že asi 30 % žien má bakteriálnu vaginózu.

Nachádza sa tiež u približne 25 % tehotných žien. Bakteriálna vaginóza sa môže vyskytnúť s príznakmi alebo bez nich.

PREČO SA VYSKYTUJE BAKTERIÁLNA VAGINÓZA? Vaginálna mikroflóra je komplexná kombinácia rôznych mikroorganizmov a u zdravých žien pozostáva z rôznych aeróbnych a anaeróbnych baktérií, vírusov, húb. Vo vagíne sa nachádzajú rôzne druhy baktérií, ktoré udržiavajú pH, zúčastňujú sa mnohých fyziologických procesov a 22

www.hl.rs

tvoria bariéru pre prechod rôznych patogénov. Za normálnych okolností vo vagíne prevládajú „dobré“ baktérie nazývané laktobacily. Laktobacily sú baktérie, ktoré majú určité pozitívne vlastnosti, ktoré udržujú zdravú rovnováhu vaginálnej flóry.

Keď sa v dôsledku vonkajších príčin alebo zdravotných porúch zníži počet laktobacilov a zvýši sa podiel iných mikroorganizmov v pošve, dochádza k stavom, ako sú mykotická infekcia alebo bakteriálna vaginóza. Zníženie počtu laktobacilov vedie k zníženiu pH pošvy, teda k zníženiu jej kyslosti. To ovplyvňuje rast „zlých“ mikroorganizmov, najmä baktérií nazývaných Gardernella vaginalis. Predpokladá sa, že táto baktéria je hlavným „vinníkom“ rozvoja bakteriálnej vaginózy. Ženy, ktoré sú sexuálne aktívne, a najmä tie, ktoré majú viacerých partnerov alebo nedávno zmenili partnera, sú vystavené vyššiemu riziku vzniku bakteriálnej vaginózy. K narušeniu zdravej pošvovej mikroflóry môžu prispieť aj nesprávne hygienické návyky, ako oplachovanie pošvy alebo používanie nevhodných hygienických prostriedkov v intímnej oblasti. Keďže je bakteriálna vaginóza spôsobená nerovnováhou vaginálnej mikroflóry, muži nebývajú chorí. Z

Informačno-politický týždenník

Najrizikovejšie skupiny žien náchylné na ochorenie vaginózy sú: • tehotné ženy; • ženy, ktoré používajú IUD ako antikoncepciu; • ženy, ktoré často menia partnera; • ženy, ktoré používajú nedostatočné kúpele na umývanie intímnych častí; • ženy s vaginálnou dysbiózou (nedostatok laktobacilov); • ženy, ktoré charakterizuje skorý začiatok pohlavného styku; • ženy, u ktorých sa prejavuje závislosť od cigariet.

PRÍZNAKY BAKTERIÁLNEJ VAGINÓZY Bakteriálna vaginóza môže alebo nemusí vykazovať príznaky. Ak sú prítomné, príznaky BV zahŕňajú: • sivý, číry a vodnatý vaginálny výtok; • nepríjemný zápach (po rybách), ktorý je najintenzívnejší po pohlavnom styku; • vaginálne podráždenie.

Asymptomatická bakteriálna vaginóza je obzvlášť nebezpečná, pretože bez príznakov nie je možné ju vyliečiť. Ak sú prítomné dlhší čas, môžu tieto infekcie spôsobiť infekciu vajíčkovodov, ktorá môže vyústiť až do sterility alebo predčasného pôrodu.

Bakteriálna vaginóza tiež zvyšuje riziko získania všetkých pohlavne prenosných chorôb (herpes, chlamýdie, HPV, HIV).

Foto: .freepik

Z medicíny

DIAGNÓZA BAKTERIÁLNEJ VAGINÓZY Pre získanie presnej diagnózy je v prvom rade dôležité gynekologické vyšetrenie, rozhovor s pacientkou a odber anamnézy.

Potom sa odoberie vzorka vaginálnych a cervikálnych výterov na indikáciu prítomnosti bakteriálnej vaginózy.

AKO SA LIEČI BAKTERIÁLNA VAGINÓZA? Ľudské telo je tiež schopné spontánne obnoviť mikrobiálnu vaginálnu rovnováhu. Inými slovami, 30 % žien s bakteriálnou vaginózou sa spontánne uzdraví bez liečby.

V ostatných prípadoch sú liekmi voľby vždy antibiotiká – klindamycín alebo metronidazol.

Obidva lieky sa môžu aplikovať lokálne (vo forme vagíny) alebo perorálne. V 90 % prípadov po týždni antibiotickej liečby príznaky ustúpia. Žiaľ, veľmi často sa po antibiotickej liečbe, ktorá je veľmi účinná, znovu objaví bakteriálna vaginóza, a to až v 80 % prípadov.

K tejto recidíve ochorenia dochádza preto, že je stále nedostatok „dobrých“ laktobacilov, ktorých úlohou je zabrániť premnoženiu iných baktérií. Pridanie laktobacilov vo forme perorálnych alebo vaginálnych probiotík je výnimočnou pomocou pri obnove pošvovej rovnováhy a prevencii recidivujúcich bakteriálnych vaginóz. Ak je žena na antibiotickej liečbe, je vhodné preventívne užívať probiotiká na pošvovú flóru, aby sa predišlo vzniku plesňovej infekcie alebo vaginózy.

Preložila: Anna Horvátová • Z MEDICÍNY •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Nová príručka o ekologickej produkcii

Ročník XLX 2. 4. 2022 Číslo 7/ 2053 Z PRODUKČNEJ BURZY

Nové cenové maximum sóje

Ľ. Sýkorová

N

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 21. do 25. 3. na trhu s obilninami došlo k zníženiu aktivity účastníkov komoditnej burzy. Na druhej strane na trhu olejnín zaznamenáva nové cenové maximum sója.

Sója má stúpajúcu tendenciu v dôsledku slabej ponuky a intenzívnejšieho dopytu. Jej cena sa pohybovala od 80,00 do 81,00 din./ kg bez DPH. Priemerná cena bola 80,10 din./ kg bez DPH. V porovnaní s údajmi z predchádzajúceho týždňa zdražela o 1,16 %. Ľubica Sýkorová Na trhu so pšenicou bola počas minulého Národná asociácia pre rozvoj ekologickej výroby Serbia Organika vydala Príručku týždňa zaznamenaná pasivita. Úplná absencia o ekologickej produkcii liečivých a aromatických rastlín autora Dr. Vladimíra Filipoexportného dopytu po tejto obilnine viedla k vića s podporou projektu GIZ pre rozvoj súkromného sektora v Srbsku. poklesu cien. Svedčí o tom aj skutočnosť, že jedna kúpnopredajná zmluva bola uzatvorená rodukcia liečivých rastlín 24 z 19. marca 2021). Niektoré aromatických a kov cene 34,50 din./kg bez DPH. prináša vyššie, rýchlejšie z usmernení pre vypracovanie reninových rastlín.

Kukurica sa predávala v cenovom rozpätí a ľahšie zisky ako iné poľ- tejto príručky sú obsiahnuté v Táto publikácia od 31,00 do 32,00 din./kg bez DPH. Prienohospodárske produkcie, to dvoch stratégiách, ktoré tvoria je určená širokému merná cena bola 31,77 din./kg bez DPH, znamená, že príjmy sú výrazne základ Európskeho zeleného plá- spektru užívateľov tak čo štatisticky predstavuje nárast o 2,50 % vyššie v porovnaní so štandard- nu, v stratégii Z poľa na stôl – pre v oblasti ekologického oproti predchádzajúcim porovnávacím nými plodinami a je možné spravodlivý, zdravý a ekologicky poľnohospodárstva, ako údajom. využiť existujúce poľnohospo- prijateľný potravinový systém aj všetkým ostatným S kŕmnym jačmeňom sa obchododárske stroje, mechanizáciu a (COM (2020) 381 a v stratégii záujemcom. V príručke sú valo za cenu 36,00 din./kg bez DPH. infraštruktúru. Ak ide o rodinné Pre biodiverzitu do roku 2030 s uvedené nasledujúce liečiZákaz vývozu kukurice ovplyvnil gazdovstvo, pestovanie liečivých cieľom vrátiť prírodu do našich vé a aromatické druhy: mäta zvýšený dopyt po jačmeni z okorastlín je najlepšie začať na men- životov COM (2020) 380. pieporná (Mentha piperita L., litých krajín, čo sa prejavilo aj na ších plochách 10 až 20 árov na Manuál predstavuje komplet- srb. pitoma nana), rumanček našom trhu. rastlinný druh, aby sa predišlo nú technológiu výroby deviatich kamilkový (Chamomilla recutita Ruská močovina, balenie prípadným stratám a zvýšil sa najvyhľadávanejších a pre eko- L. Rauch syn. Matricaria chamo25/1, sa predávala v cenopríjem na jednotku produkcie. logickú produkciu najdôleži- milla (L.), srb. kamilica), nechtík vom rozpätí od 108,00 Spomínaná príručka bola na- tejších liečivých, aromatických lekársky (Calendula officinalis do 108,64 din./kg bez písaná v súlade s požiadavka- a koreninových druhov rastlín, L., srb. neven), valeriána lekárDPH. ○ mi aktuálneho Nariadenia EÚ ako aj ich využitie a agroekolo- ska (Valeriana officinalis L., srb.

2018/848 o ekologickej výrobe, s gické podmienky, v ktorých je odoljen), fenikel obyčajný (Foetextom Návrhu nového zákona o možné ich pestovať. Samotná niculum vulgare Mill., srb. morač), ekologickej výrobe a existujúcich publikácia je výsledkom dlho- rebríček obyčajný (Achillea milnariadení o kontrole a certifikácii ročného výskumu a praktickej lefolium L., srb. hajdučka trava), v ekologickej výrobe a metódach práce autora na zdokonaľovaní žihľava dvojdomá (Urtica dioica a kostihoj lekársky ekologickej výroby (Úradný vest- metód ekologickej výroby pri L., srb. kopriva), horčica biela (Symphytum officinaník RS, č. 95 z 3. júla 2020 a č. produkcii rôznych liečivých, (Sinapis alba L., srb. bela slačica) le L., srb. gavez). ○

liečivých a aromatických rastlín

P

Z obsahu Úvahy o dátume výsadby kukurice s. 2 a 3

Dôležitá ochrana záhradníckych rastlín v tomto období s. 4 a 5

Rybár je vták s čiernou čiapočkou alebo kapucňou s. 6 a 7

I

23

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

RASTLINNÁ VÝROBA

Úvahy o dátume výsadby kukurice Prof. Dr. Ján Boťanský Pre veľkú časť Vojvodiny je všeobecne známe, že optimálne obdobie výsadby kukurice je medzi 20. aprílom a 1. májom.

Výskum ukázal, že kukurica stráca potenciál výnosu každý deň, keď je zasadená po začiatku mája. S vedomím, že je to pravda, to môže byť frustrujúce počas vlhkej jari, alebo keď sa práca v teréne z jedného alebo druhého dôvodu oneskorí. Výsadba je kritickou súčasťou úspešnej plodiny, pretože pripravuje pôdu pre celé vegetačné obdobie. Je však dôležité mať na pamäti, že skorá výsadba je len jedným z mnohých faktorov, ktoré prispievajú k vysokému úrodovému potenciálu. Skorá výsadba podporuje vysoké výnosy, ale nezaručuje ich a pestovatelia by sa nemali sústrediť výlučne na kalendár.

TERÉNNE PODMIENKY Pri výsadbe je potrebné zvážiť niekoľko ďalších faktorov. Aké sú terénne podmienky? Ak je pôda príliš mokrá, akákoľvek práca na poli môže spôsobiť jej zhutnenie, ktoré znižuje výnos. Výsadba do vlhkej pôdy môže spôsobiť rozmazanie a zhutnenie bočnej steny semennej brázdy. Aká je teplota pôdy? Teplota pôdy by mala byť 10 °C alebo vyššia pre kukuricu, aby sa podporilo klíčenie a skorý rast. Ako vyzerá predpoveď počasia? Podporí klíčenie a rast alebo to bude vzor pre chladné a vlhké počasie, ktoré by mohlo oddialiť vzchádzanie a spôsobiť poškodenie sadeníc?

Vysádzanie do nie ideálnych poľných podmienok, len aby ste prekonali dátum v kalendári zvyčajne vedie k problémom, ktoré poškodzujú potenciál výnosu viac, ako by spôsobilo mierne oneskorenie výsadby. Keďže sa blíži jarná výsadba, výrobcovia by pri rozhodovaní o výsadbe mali brať do úvahy všetky dôležité

24

II

faktory a ako sme už spomenuli, nemali by sa sústrediť len na kalendár.

URČENIE SPRÁVNEJ POPULÁCIE RASTLÍN KUKURICE Jedným z faktorov, ktorý výrazne ovplyvňuje výnosy kukurice, je populácia rastlín. Určenie správnej populácie rastlín môže vyžadovať určité úsilie, je to však kritický faktor, ktorý musí každý pestovateľ kukurice správne určiť, aby maximalizoval výnosy. Nedávny výskum vykonaný univerzitami a semenárskymi spoločnosťami zistil, že výnosy sa výrazne zvyšujú, keď sa populácia zvyšuje až na 85 000 semien/ha. Vo všeobecnosti sa výnosy začínajú vyrovnávať pri sadzbách okolo 90 000 semien/ ha. Nedávne štúdie tiež zistili, že dokonca aj v prostredí s nízkym výnosom sadba 77 500 semien/ ha maximalizuje výnos a ekonomickú návratnosť. Vo veľmi produktívnych prostrediach s výnosom 16 t/ha výsledky výsku-

mu ukazujú, že vyššie populácie (95 000 semien/ha) maximalizujú výnosy. Šľachtenie a pokroky v genetike zlepšili schopnosť modernej rastliny kukurice prinášať výnosy pri vyšších populáciách v porovnaní s hybridmi kukurice z minulosti.

Hoci hmotnosť zrna a počet zŕn na klase – šúľku sú dôležitými faktormi pri určovaní výnosu, výnosy sa riadia počtom šúľkov na hektári. Vyšší počet menších uniformných šúľkov bude mať za následok lepšie výnosy ako nízky počet veľkých „flex“ šúľkov.

Majte na pamäti, že ohybné šúľky nemôžu nahradiť veľké medzery medzi rastlinami, ktoré existujú tam, kde sú populácie príliš nízke. Vo väčšine situácií by populácie hybridov kukurice mali byť aspoň 75 000 rastlín/ha.

Určenie správnej populácie pre každé pole môže byť problém, ale použitie univerzitných odporúčaní 75 000 rastlín/ha je dobrým východiskovým bodom.

Miery 65 000 semien/ha sú príliš nízke a môžu výrobcom brániť v maximalizácii výnosov.

Výzvou pri určovaní správnej populácie je brať do úvahy niekoľko faktorov, vrátane: typu pôdy a očakávanej úrovne výnosu, flex vs. determinantné klasy, tolerancia hybridného stresu atď. Nižšie sú uvedené niektoré kľúčové body, ktoré treba mať na pamäti pri určovaní populácií rastlín.

• Populácie rastlín by sa mali upraviť na základe úrovne výnosu

poľa a typov pôdy.

• Moderné hybridy dosahujú najlepšie výsledky pri vyšších populáciách v porovnaní s hybridmi z minulosti.

• Ohyb klasu nemôže nahradiť veľké medzery v porastoch rastlín pri nízkej populácii.

• Výnos je riadený klasmi na hektár, viac klasov vedie k vyšším výnosom.

• Hybridy s podpriemernou toleranciou stresu a ohybnými klasmi by sa nemali vysádzať do nadmerne vysokých populácií, najmä v prostrediach s nižším výnosom, kde dochádza k stresu rastlín.

• Hybridy s determinantnými šúľkami budú dosahovať lepšie výsledky vo vyšších populáciách a zachovajú si jednotnú veľkosť klasov.

HĹBKA VÝSADBY JE ROZHODUJÚCA NA DOSIAHNUTIE VYSOKÝCH VÝNOSOV Výsadba je jedným z najdôležitejších postupov vo výrobe kukurice behom roka, pretože pripravuje pôdu pre celé vegetačné obdobie. Existuje niekoľko kľúčových aspektov výsadby, jedným z nich je jej hĺbka. Agronómovia sa vždy stretávajú s problémami, ktoré sú spôsobené premenlivou a nesprávnou hĺbkou výsadby. Je kritická, pretože ovplyvňuje klíčenie, vývoj klíkov, vývoj koreňov plodín, vzchádzanie a v konečnom dôsledku výnosy plodín.

V prípade kukurice je potrebné

14 /5005/ 2. 4. 2022 semená zasadiť nie plytšie ako 4 cm pod povrch pôdy. Typicky je navrhovaný rozsah 4 až 5 cm, avšak niektoré štúdie a pestovatelia zaznamenali úspech v hĺbkach až 7,5 cm. Je dôležité zabezpečiť, aby bola kukurica zasadená do dostatočnej vlhkosti pôdy na klíčenie. Okrem toho musí byť zrno kukurice hlboko aspoň 4 cm, aby sa koreňový systém správne vyvinul. Po vyklíčení, keď sa coleoptila priblíži k povrchu pôdy, zaznamená svetlo a signalizuje rastline, aby zastavila predlžovanie mezokotylu, ako aj signalizuje vývoj

koreňového systému. Kukurica, ktorá je zasadená plytšie ako 4 cm, neposkytuje rastline dostatok priestoru medzi semenom a povrchom pôdy, aby mohla správne signalizovať a rozvíjať svoj koreňový systém. Plytký uzlinový koreňový systém môže viesť k zníženiu príjmu vody a živín, ako aj k zvýšenému poliehaniu kukurice behom vegetácie a problémom so stabilitou neskôr vo vegetačnom období.

Hĺbka výsadby by mala byť správne nastavená a pravidelne kontrolovaná počas celej sezóny výsadby – sejby. Hĺbka výsadby

sa bude počas sezóny meniť v závislosti od meniacich sa podmienok a vybavenie bude potrebné pravidelne upravovať.

Poľné podmienky ako je vlhkosť pôdy, typ pôdy, zhutnenie a obrábanie pôdy ovplyvnia nastavenie hĺbky výsadby. Presun z jedného poľa na ďalšie si môže vyžadovať nastavenie meracích kolies. Hmotnosť a prítlak boxov-škatúľ pre osivo tiež ovplyvnia hĺbku výsadby. Majte na pamäti, že meniaca sa hmotnosť boxov (plná vs. prázdna), ako aj rozloženie hmotnosti (stredová náplň vs. riadkové boxy) tiež zohrávajú

úlohu pri prítlaku a ukladaní osiva do pôdy.

Hĺbka výsadby je niečo, čo sa dá ľahko nastaviť na začiatku sezóny a ako čas plynie. Každý rok agronómovia navštevujú polia s problémami so stálosťou a stratou výnosov, ktorým by sa dalo predísť, keby sa na jar venovala väčšia pozornosť hĺbke výsadby. Plodina začína sezónu s najvyšším výnosovým potenciálom, preto má zmysel venovať pozornosť termínu jej zasiatiu do správnej hĺbky, aby mala čo najlepšie podmienky na dosiahnutie tohto potenciálu. ○

PESTOVANIE SÓJE

Kvalitný osivový materiál je základom dobrej úrody Ľubica Sýkorová

Z pestovateľského hľadiska je úspešné pestovanie sóje založené na viacerých detailoch, ktoré výrazne vplývajú na dosahované úrody. V prvom rade si treba uvedomiť, že táto rastlina neznáša kyslé pôdy, čomu treba prispôsobiť výber pozemku. Pôdy vyžaduje hlboké, štruktúrne, výhrevné, bohaté na humus. Sója je teplomilná rastlina a je veľmi náročná na vlahu. V osevnom postupe zohráva svoju úlohu najlepšie ako prerušovač obilných sledov. Treba však dbať aj na potencionálne zaburinenie.

S

POČASIE

2. 4. – 8. 4. 2022

ója je veľmi citlivá na zaburinenie v priebehu celej vegetácie. Zaburinenosť pôdy patrí k najrizikovejším faktorom úspešného pestovania.

Vysoké úrody semena sóje môže dať len čistý porast bez burín.

Chemická ochrana tvorí významný podiel celkových nákladov, no úspory je možné dosiahnuť voľbou správneho chemického prípravku Podľa odborníkov agronomický a pestovateľský význam pestovania sóje spočíva v jej priamom vplyve na reprodukciu

pôdnej úrodnosti, obohatení pôdy biologicky fixovaným dusíkom a štruktúrotvornom a protieróznom vplyve na pôdu.

O úrodách sóje a jej kvalite rozhoduje viacero faktorov, ku ktorým patria najmä výber odrôd a pôdy, zaradenie v štruktúre striedania plodín, množstvo prístupných živín, pôdna reakcia, štruktúra pôdy, inokulácia osiva, ochrana porastov proti burinám, chorobám a škodcom, zabezpečenie dostaku vlahy v priebehu vegtácie, zber a pozberová úprava úrody.

Je výborným prerušovačom obilného sledu a veľmi vhodnou predplodinou najmä pre pšenicu. Vďaka fixácii vzdušného dusíka (N) zostáva v pôde po sóji časť fixovaného N i pre následnú plodinu (podľa niektorých údajov až 50 kg N/ha). Súčasne dokáže využívať živiny (najmä fosfor P) z menej prístupných foriem a z väčšieho pôdneho profilu. Mohutný koreňový systém chráni štruktúru pôdy a robí ju ľahšie priepustnou pre vodu a korene následných plodín a zlepšuje fyzikálne vlastnosti pôdy. Po sóji sa zvyšuje úroda obilnín, najmä pšenice o 0,6 až 1,0 t/ha.

Samotná sója na predplodinu nie je zvlášť citlivá. Najvhodnejšími predplodinami sú hnojené okopaniny, najmä cukrová repa a kukurica, nevhodnými predplodinami sú slnečnica a repka olejka, pretože ich napádajú rovnaké choroby. Je menej

citlivá na pestovanie po sebe.

Aby odrody aj v praxi mohli využiť svoj genetický potenciál, musí pestovateľ poznať parcelu, kde chce sóju pestovať a musí sa pridržiavať základných agrotechnických požiadaviek.

Samozrejme, že vo veľkej miere vplývajú aj agroekologické podmienky. Agrotechnický termín sejby určuje teplota pôdy, ktorá by mala dosahovať aspoň 10 °C. Dôležitý je aj následný vývoj počasia po sejbe. Ak má nastať výrazné ochladenie, so sejbou sa oplatí počkať. V praxi sa potvrdilo, že neskôr siate porasty sa skôr siatym a podchladeným bez problémov vyrovnajú.

Ak sa seje až koncom apríla, treba si vybrať odrody s kratšou vegetáciou (I a 0 skupina). V máji sa môžu siať iba odrody 0 skupiny. Možná je aj neskorá sejba, napr. ako strnisková kultúra, no tu treba použiť iba odrody 00 skupiny.○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

8˚ | 1˚

7˚ | 4˚

11˚| 0˚

17˚ | 3˚

19˚ | 6˚

15˚ | 5˚

15˚ | 6˚

III

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Dôležitá je ochrana záhradníckych rastlín v tomto období Ing. Ján Tancik, PhD. V čase tesne pred začiatkom vegetácie alebo na jej začiatku sa robia ochranné opatrenia proti niektorým škodcom a chorobám veľmi efektívne. Niektoré z týchto opatrení sú veľmi dôležité, lebo ak sa nevykonajú teraz, ďalšie postreky sú už neúčinné.

KUČERAVOSŤ LISTOV vlhké a chladné počasie, ktoré BROSKÝŇ zapríčiňuje predĺženie pučania Najvýznamnejším hubovým a tým aj možnosť infekcie, odochorením broskýň je kučeravosť porúča sa aj druhý postrek. Ten listov, pôvodcom tejto choroby treba vykonať 7 – 14 dní po prvom je huba Taphrina deformans. Pri postreku najneskôr do začiatku jej silnom výskyte môže dôjsť až kvitnutia stromov. Ošetrovať po k úplnému výpadku úrody. Ak sa kvitnutí nemá význam robiť, lebo silný výskyt opakuje viac rokov za sebou, môže odumrieť celý strom. Táto huba infikuje mladé listy v štádiu pučania púčikov.

Po vypučaní sa na mladých listoch vytvárajú mechúriky, ktoré sa zafarbujú do červena, postupne sa zväčšujú, deformujú list, neskôr černejú, zasychajú a opadávajú. Po opadnutí napadnutých listov sa vytvárajú nové listy, ktoré už nie sú napádané kučeravosťou broskýň. Chorobe vyhovuje vlhké a daždivé počasie a nižšie teploty okolo 10 °C. Najdôležitejšie sú dažde v období pučania priamo do rozvíjajúcich sa púčikov, vlhkosť alebo sucho dlho pred pučaním nemá väčší vplyv na výskyt Kučeravosť listov broskýň tejto choroby.

Priame ochranné opatrenia jeho účinnosť je veľmi nízka. Pri môžeme robiť v dvoch termínoch, druhom postreku sa odporúča a to v jesennom období po opade použiť fungicídy na báze iných listov koncom októbra a začiatkom účinných látok, nie meďnaté novembra a potom v jarnom prípravky, ale prípravky na báze období na začiatku nalievania dithianonu (Delan 700 WDG, Dion púčikov. Na účinnosť postrekov 700 WG a Thianon 700 WDG), najvýznamnejší dopad má správny mankozebu (Dithane M45) alebo termín ochrany, a to je obdobie dodinu (Syllit 65). Pri postreku nalievania púčikov. Preto treba treba použiť väčšie množstvo sledovať túto fenofázu a zasiah- vody (1000 litrov na ha). nuť v správnom čase. Na postrek MONILIÓZA KÔSTKOVÍN využívame meďnaté prípravky, Monilióza kôstkovín môže spôktoré aj jedným postrekom vedia sobiť poškodenie kvetov, letoraszabezpečiť žiadané výsledky. V prí- tov, konárov a plodov. Na začiatku pade, ak po postreku nasleduje vegetácie patogén najprv infikuje

26

IV

kvety, ktoré sú v strede zničené, pričom okvetie ostáva neporušené. Patogén huba Monilinia laxa infikuje kvety najmä za chladného počasia, pri poklese teplôt aj pod 12 °C a za daždivého počasia. Na napadnutých vetvičkách pozorujeme výrazný glejotok. Patogén môže priamo infikovať konáre stromov najmä cez poranenia.

Napadnuté časti vädnú a usýchajú. Infikované bývajú najmä mechanicky poškodené plody, na ktorých sa tvoria veľké hnedé škvrny pokryté sivými sporodóchiami konídií huby. Dužina postupne hnedne a hnije.

Plody buď opadávajú alebo ostávajú na stromoch, kde mumifikujú. Z preventívnych opatrení dôležitá je likvidácia ohnísk zdrojov infekcie: odstraňovanie zaschnutých kvetov, napadnutých konárov a mumifikovaných plodov a tiež zabezpečenie dostatočného prevzdušnenia koruny. Proti monilióze kôstkovín sa priame ošetrenia na ochranu letorastov prvýkrát vykonávajú na začiatku kvitnutia a druhýkrát po odkvitnutí. Využívajú sa prípravky na báze medi.

PADANIE KLÍČIACICH RASTLÍN Je najčastejším problémom jarných výsevov. Je to hubové ochorenie mladých klíčiacich rastlín, ktoré môžu spôsobiť viacero druhov húb. Koreňový krček sa v mieste napadnutia zužuje, rastliny sa skláňajú k zemi (padajú) a hynú. V niektorých prípadoch rastliny hynú ešte pred vzídením.

V porastoch sa padanie klíčiacich rastlín väčšinou šíri ohniskovite.

Hlavným zdrojom infekcie je pôda, ale môže to byť aj infikované osivo.

Padanie rastlín podporuje zvýšená vzdušná vlhkosť v skleníkoch a fóliovníkoch, vyššia vlhkosť pôdy, prehusté výsevy a v zimných

mesiacoch aj nedostatok svetla a vysoké teploty pôdy a vzduchu. Najväčšie škody spôsobuje padanie pri predpestovaní sadby zeleniny a okrasných rastlín najčastejšie do fáze 2 – 4 pravých listov.

Hlavným ochranným opatrením je dodržiavanie preventívnych opatrení – používať len kvalitné namorené osivo a kvalitné substráty.

Sadbu treba pestovať v prostredí s dostatkom svetla s optimálnou teplotou a primeranou zálievkou. Po závlahe je potrebné, aby

Dospelý jedinec tipule – veľký komár

rastliny čím skôr uschli. To docielime vhodným vetraním. Priama ochrana sa robí formou zálievky po sejbe alebo na začiatku vzchádzania biologickými prípravkami Gliorex a Clonoplus. Prípravok Floravita SiO sa môže aplikovať postrekom 2-krát za týždeň počas aktívneho rastu sadeníc. Prípravok Trifender sa odporúča postriekať na pôdu a zapracovať pred siatím, opakovať po 6 týždňoch na porast postrekom alebo zálievkou. Ďalšia možnosť ochrany je použitie mikrobiálneho prípravku Polyversum NIČENIE PÔDNYCH ŠKODCOV PRED SEJBOU Larvy chrústov, pandravy, larvy kováčikov, drôtovce a tiež aj larvy tipúľ sú nebezpečnými škodcami záhradníckych rastlín vrátane trávnika. Jar je vhodné obdobie na ich elimináciu, pretože sa nachádzajú vo vrchných vrstvách pôdy. Proti nim môžeme použiť veľmi účinné biologické prípravky na báze entomopatogénnych háďatiek.

14 /5005/ 2. 4. 2022 TIPUĽA BAHENNÁ – VÝZNAMNÝ ŠKODCA TRÁVNIKA Dospelý jedinec tipule (Tipula paludosa) vzhľadom pripomína veľkého komára, je však oveľa väčší (telo má dlhé 22 – 27 mm).

Je najviac vyskytujúci sa druh z čeľade tipuľovité (Tipulidae) u nás.

Larva je valcovitá, dlhá 40 mm, priečne vráskavá, beznohá, sivej

Larvy tipúľ

farby, vybavená ústnym hryzavým ústrojom. Dospelé tipule vyletujú v auguste - septembri a kladú vajíčka do pôdy, a to jednotlivo alebo v kope. Po dvoch týždňoch sa liahnu larvy, ktoré začínajú intenzívne žrať. Prezimujú mladé larvy, ktoré na jar opäť intenzívne žerú; zakukľujú sa v júli – auguste.

Tento druh má za rok jednu generáciu. Škodia iba larvy, ktoré žijú vo vlhkých pôdach bohatých na organické látky. Najprv sa živia klíčiacimi semenami, neskôr jem-

nými alebo hrubšími korienkami.

V noci vyliezajú na povrch pôdy a obžierajú nadzemné časti rastliniek alebo ich klíčky. V pôde často vťahujú pod povrch celé rastliny, kde ich skonzumujú.

Najúčinnejšou preventívnou ochranou je vysušenie pôdy, pretože larvy sú veľmi citlivé na nízku vlhkosť pôdy. Vhodné je aj obmedzovať výskyt burín. Proti larvám sa ochrana robí buď na jeseň alebo na jar aplikáciou parazitických hlístic Steinernema carpocapsa – prípravok Capsanem.

Larvy invázneho štádia sa v pôde aktívne pohybujú a čuchom vyhľadávajú hostiteľa. Do neho sa dostávajú tráviacim alebo dýchacím traktom a napadnutý jedinec do niekoľkých dní zahynie. V uhynutých larvách sa hlístice ďalej množia. Celý vývoj trvá 2 – 3 týždne, čím je zaistená dlhodobá ochrana. Tieto háďatká sa používajú aj proti viacerím ďalším škodcom.

BOJ PROTI DRÔTOVCOM Drôtovce pozná každý záhradkár. Sú to larvy chrobákov z čeľade kováčikovitých (Elateridae), ktoré poškodzujú podzemné časti rastlín – naklíčené osivo, korene a časti stonky pod úrovňou pôdy.

IZBOVÉ RASTLINY

Je čas na presádzanie Ľubica Sýkorová

Z

ačiatok jari je ideálny čas na presádzanie izbových rastlín. Nový kvetináč by mal mať o 2 až 3 cm väčší priemer než pôvodný, inak rastlina bude rásť do koreňa. Pre azalky, bonsaje a kaktusy vyberieme radšej plytšie nádoby, naopak palmy majú rady hlbšie a úzke nádoby. Obyčajne sa rastliny vysádzajú do nádob z plastov

alebo pálenej hliny, v každom prípade musia mať na dne otvory, ktorými môže odtekať voda do podmisky. Ak kvety presadíme do nádoby bez odtokového otvoru, s najväčšou pravdepodobnosťou nám zhnijú. Hlinené kvetináče sú vhodné pre rastliny s bohato vyvinutými nadzemnými časťami, pretože im zaistia stabilitu. Pri hlinených kvetináčoch dochádza k rýchlej-

Konzumujú potravu iba v tekutej forme, preto musia rozžuť väčšie množstvo potravy, ako čo v skutočnosti potrebujú. Sú veľmi

pažravé a uprednostňujú mladé časti rastlín s vysokým obsahom vody. Vývin kováčikov trvá 3 až 5 rokov. Prezimujú larvy s výnimkou posledného roku vývinu, keď prezimuje imágo. Oplodnené samičky kladú vajíčka do pôdy, na ktorej rastie hustá vegetácia napr. pod trávniky alebo vysiate ďatelinoviny. Najväčší vplyv na výskyt a dynamiku populácie má vlhkosť pôdy. Vajíčka nakladené do suchej zeminy rýchlo strácajú vodu a mladé larvy sa sušia a hynú. Úspešná ochrana plodín proti drôtovcom je možná iba kombináciou agrotechnických, biologických a chemických opatrení, no najväčší význam majú základné

preventívne opatrenia. Škody môžeme nepriamo znížiť tým, že na silne zamorených pozemkoch drôtovcami niekoľko rokov nebudeme pestovať náchylné plodiny ako je mrkva, zemiaky, cvikla, reďkovka, rajčiak, paprika, kapusta, uhorky, melóny či kukurica. Medzi ohrozené plochy patria rozorané lúky alebo polia po oziminách, preto ani tu nie je vhodné pestovať náchylné plodiny.

Z agrotechnických opatrení sú významné: jesenná orba, obrábanie počas vegetácie, rozumné používanie hnojív, vápnenie kyslých pôd a ničenie pýru, ktorý je pre škodcu vhodnou rastlinou.

Zaburinenie inými druhmi teoreticky môže mierne znížiť škodlivosť drôtovcov, pretože sa živia aj korienkami burín. Práve na jar a jeseň sa drôtovce v pôde nachádzajú veľmi plytko, preto možno regulovať ich výskyt použitím návnad. Kúsky zemiakov, repy či mrkvy treba zakopať v hriadke asi 5 cm hlboko v 1- až 2-metrových rozstupoch. Návnady treba po 3 až 5 dňoch kontrolovať a nájdené drôtovce ničiť.

Nielen na jeseň ale aj na jar možno použiť prípravky na báze baktérií a entomopatogénnych húb, napríklad bakteriálne hnojivo Novaferm Viva. Aplikuje sa na povrch pôdy na jar a následne sa zapracuje rotalvátorovaním alebo rýľovaním. ○

šiemu odparovaniu vody, preto v nich pestované rastliny treba častejšie zalievať.

Väčšina izbových rastlín potrebuje drenáž, preto na dno nádoby dáme drenážnu vrstvu z piesku, keramických črepov alebo keramzitu. Rastliny s koreňovým balom vložíme do kvetináča tak, aby rastlina bola v rovnakej hĺbke ako v starom.

Pri presádzaní nesmieme porušiť koreňový bal, ktorý býva po vyklopení z nádoby kompaktný.

Odstránime iba vrchnú vrstvu zeminy, a ak sú korene príliš na-

hustené, opatrne ich po obvode celého balu až do jeho dolnej časti uvoľníme. Z koreňov ľahko oklepeme zeminu a odstránime odhnité korienky a poškodené časti. Potom doplníme voľné miesta zeminou a pritlačíme ju. Pri hornom okraji dosypeme zeminu tak, aby dosahovala 1 cm pod okraj. Nakoniec rastlinu dôkladne zalejeme. Treba počítať aj s tým, že substrát po zalievaní trochu zľahne. V nasledujúcich troch až štyroch týždňoch rastlinu musíme zalievať veľmi opatrne a nehnojíme ju. ○

Larva kováčika – drôtovec

V

27

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (51)

Rybár je vták s čiernou čiapočkou alebo kapucňou DrSc. Ján Babiak V rámci radu čajkovité (Lariformes) je aj pomerne veľká čeľaď rybárovité (Sternidae).

Ide o štíhle vtáky, úzkych dlhých krídel a vystrihnutého chvosta. To nasvedčuje, že sú to dobrí letci, priam majstri, schopní letieť na dlhé dráhy, najčastejšie ponad veľké vodné priestranstvá. Dlhý zobák a plávacie blany medzi prstami im len pomôžu v love nad vodou a ponáraním sa do nej.

V

rode čoríkov (Chlidonias) ide o menšie rybáre, kým v rodoch rybáriek (Gelodechidon) a čegrava (Hydroprogne) sú najväčšie, až zavalité rybáre.

Rod rybárov (Sterna) svojim lastovičím „driekom“ predpokladajú obratnosť. Osobitný problém týchto operencov je v ich identifikácia. Vo svojej vývojovej fáze často pŕchnu a získavajú nové,

Čorík bahenný

odlišné operenie od predchádzajúceho. Aj dospelé jedince majú svoj letný a zimný šat a samce ho aspoň sčasti modifikujú aj vo svojom svadobnom šate. Tak až šesť rôznych pernatých odevov môže byť v obehu a tuná prezentovaný opis zodpovedá len už dospelým rybárom. Jedno je však isté, čierna čiapočka alebo kapucňa je znakom tohto rodu. O ktorý druh v tomto rode pôjde, to môžu presne určiť už len osvedčení odborníci. Z prezentovaných druhov čoríky, rybár riečny a bieločelý sú u nás hniezdiče. Ostatné sú u nás iba hosťami v dobe sťahovania. ČORÍK (RYBÁR) BAHENNÝ (BIELOBRADÝ) – CHLIDONIAS HYBRIDA (-us), Pallas 1811 Rozšírenie: Má celoročný pobyt v teplejších krajoch (južná Afrika, prímorská Čína). V letnom období

28

VI

sa sťahuje na sever. V Európe má týždne, kým nezačnú len ostrovcovité (diskontinuitné) lietať, ale rodičia ich areály (koncentrovanejšie najmä kŕmia aj potom, dov okolí Čierneho mora a na sever konca spolu žijú až po Čorík čierny od Kaspiku). Jeden z tých men- dobu odletu. ších je aj oblasť Vojvodiny. Je tu Potrava: Živí sa častý hniezdič a je sťahovavý. drobnými vodnými živočíchmi mláďatá majú na chrbte hnedaNaše jedince zimujú na južnom (obojživelníky, rybky, bezsta- vú kresbu. Hniezdi v oblastiach pobreží Stredozemia a v strednej vovce, červy). vysokej močiarskej vegetácie, na Hlas: Tiché, škrípavé, opakuj- stojatých vodách porastených Afrike (aziatská populácia v Indii, Indočíne a v Austrálii). úce „čerk“ a „kr-če“, v nebezpečí trstinou a plávajúcou vegetáciou.

Biotop: Preferuje teplej- hlasnejšie a drsnejšie isté hláse- Farba vajec je žlto-hnedá s veľšie vodné plochy, väčšie nie, alebo aj ostré pískavé „zrik!“ kými tmavohnedými škvrnami. močiare, jazerá a rybníky, Pri hniezdení je hlasnejší.

Hniezdia v kolóniách a dáta plytšie rieky a pobrežné ČORÍK (RYBÁR) ČIERNY vzťahujúce sa na reprodukciu sú lagúny v stepnej oblasti, – CHLIDONIAS (STERNA) ako u predchádzajúceho rodáka. porastené trstinou a lekNIGRA (-er), Linné 1758 Za potravou sa ponára z vody nom bielym. Pri sťahovaní Je operenec strednej časti a konzumuje hmyz, červy, žubsa zdržiava aj na pobrež- Euroázie a kontinentálnej časti rienky a rybky. ných alebo aj rozľahlých severnej Ameriky. V Európe je Počas letu sa hlási „kik-kik“ vnútrozemských vodách. to hlavne juhovýchodná Európa „klit“ „klíí-a“. Poplašné hlásenie Rozlíšenie: Má hrubý (až po Balaton) a Poddunajsko. Je je „ki-ki-ki...“ alebo „kjeeh“. tmavočervený zobák sťahovavý a naša populácia zimuČORÍK (RYBÁR) a nohy. Vrch hlavy je čierny a líce je na pobreží Atlantiku a v údolí BIELOKRÍDLY – CHLIDONIAS je biele. Ostatná časť operenia Nílu. Jeho prítomnosť u nás má LEUKOPTERA, Temminck je sivo-popolavá a spodná časť stabilný trend. Ako biotop si 1815 tela je tmavšia. Zimný šat sa líši vyberá porastené močiare, jazerá Je vták miernej kontinentálnej od letného. Juvenilné jedince a mŕtve ramená riek. klímy východnej Európy a stredmajú trup jarabí, čiernej Ázie. Je sťahovavý a európska no-hnedý. populácia zimuje v celej Afrike Hniezdenie: hniezdi (okrem saharskej). Naše kraje v zárastoch vodných sú už len ostrovčekovitá zárastlín, v kolóniách. padná hranica jeho rozšírenia Stavebný materiál (v severnom Banáte), a tak je je vodné rastlinstvo u nás zriedkavejší. Je to vskutku a hniezdo je polopláoperenec s čiernou farbou na vajúce, k steblám veprednej časti tela, kým krídla getácie pripevnené. a kostrč je (sivo)biela. V zime Znáška je v júni, v roku čiernu farbu vystrieda sivo-poiba jedna (náhradná je Čorík bielokrídly polavá farba. Mláďatá po operení možná len v prípade majú fázu hnedo-čiernej kresby zničenia hniezda). Počet vajec Je to hlavne sivo-popolavý na chrbte. U nás hniezdi zriedka 2 – 3 (4) zelenkasto-sivé, so vták s čiernou hlavou, krkom a a reprodukčne dáta nevychádškvrnami sivo a tmavohnedej bruškom, kým kostrč je biela. zajú z charakteristík tohto rodu. farby. Tvar vajíčka: špicatejšie na Samička je za nuansu bledšia. Konzumný lístok: ryby, bezstatenšom konci. Inkubácia trvá 18 Samec v nesvadobnom šate sa vovce, slimáky... Hlási sa hrubším dní. Sedia na nich obaja rodičia. farbou podobá samičke. Zimný a drsnejším „ček... ček“, „crrk“ a Hniezdna starostlivosť trvá 3 šat sa líši od letného. Juvenilné „kek“, aj škrekotavým „chr-re“.

14 /5005/ 2. 4. 2022 RYBÁR RIEČNY (OBYČAJNÝ) – STERNA HIRUNDO, Linné 1758 Je vtáčik miernej kontinentálnej klímy severnej pologule.

V Európe má kontinuálny areál iba vo východnej časti, kým smerom na západ ide o nahustený ostrovcovitý areál, ale v Mediteráne ho skorože niet.

Je migrant, sťahuje sa pozdĺž riek a zimuje na subtropickom prímorí alebo ešte južnejšie. Jeho biotopom sú štrkovité pobrežia jazier a morí, ale aj sedimentné pobrežia močiarov, rybníkov a hatí. U nás je dosť častý hniezdič najmä okolo Tisy a stredného toku Dunaja.

Je väčší ako lastovička. Má čiernu čiapočku a konce krídel a sivo-

Rybár riečny

Inkubácia trvá 20 – 23 dní. Mláďatá hneď po vyliahnutí opúšťajú hniezdo a skrývajú sa v okolí.

Pritom je možné aj zablúdenie mláďat. Starostlivosť o nich trvá ďalšie 4 týždne, aj potom keď už vzlietnu. Konzumuje hlavne ryby, kôrovce, bezstavovce, červy a hmyz. Je to hlučný vták, ozýva sa ostrým „kik-kik“, pri vyrušení „krií-jéir“ a opakovaným „kre-kre-kre...“ alebo zvonivým „klír“, aj kombináciou toho všetkého, napr.: „kirrikirri-kirrikirrik“, „kit-kit-kirrr-kit“, „ke-ke-ke-ke-ket“, „čip!“.

RYBÁR BIELOČELÝ (MALÝ) – STERNA (STERNULA) ALBIFRONS, Pallas 1764 Je vtáčik, čo trvale obýva subtropické oblasti Ázie a severnej a subsaharskej Afriky. U nás je zriedkavý hniezdič a dá sa vidieť v deltách riek, čo ústia do Dunaja. Jeho biotop sú pieskové a štrkové pobrežie riek a rybníkov s ostrovčekmi. Je najmenší z rybárov.

Možno ho poznať po bielom popruhu nad zobákom, mohutnejšej čiapočke a žltom dýkovitom zobáku s čiernym špicom. Počas letu vidno jeho čierne pásy na koncoch úzkych krídel a relatívne krátky vidlicovitý biely chvost.

Mláďatá majú pásikavé temeno a charakteristické škvrny na

-popolavý chrbát. Ostatná časť tela je biela. Na zobáku má čierno sfarbený špic a nohy sú jasno červené. Poznať ho aj po hlbokom výstrihu na chvoste. U mláďat sa behom operenia zjavuje aj hnedý nákres na chrbte.

Pri love plachtí nad vodou a potom sa prudko vrhá do vody za korisťou. Hniezdi v kolóniách na riečnych ostrovčekoch.

Na hniezdisko párik prichádza spolu. Potom je na rade tokanie, zobáčkovanie, hra s rybkou a svadobné Rybár veľkozobý lety. Kopulácia je na zemi. Hniezdo je plytká jamka v zemi, piesku a štrku chrbte. Je rýchly, nad povrchom s tenko vystlaným materiálom vody nervózne krídlami mávajúci z okolia. Samička znesie 2 – 4 aj kričiaci vtáčik. Reprodukčné vajcia pieskovej až zeleno-hne- vlastnosti sú podobné ako u jeho davej farby s tmavými škvrnami. rodákov. Počet žltavo-bielych vaZnáška je raz v roku koncom jari. jíčok v hniezde je 1 – 3, najčastej-

šie s nahusteným vencom škvŕn bližšie k oblejšej časti. Inkubácia trvá 20 – 22 dní a hniezdna starostlivosť 2,5 týždňa. Rodičia ich dlhšie kŕmia, aj keď sú už schopné lietať. Pri hľadaní potravy pod vodou sa potápa častejšie od druhých rodákov, aj na väčšom vlnobití, chytajúc drobné rybky, hmyz, kôrovce, mäkkýše a pavúky. Hlási sa ostrým, rýchlym džavotaním „kriet“„kiri-kiri...“, kitititiť“, a „čik-čik“. Výstražný znak je opakovaný „kerre-kiet...“

Rybár bieločelý

ho aj po veľkosti zobáka. Telo je zavalité a sivobiele, čiapočka a chvost čierny. Na hlave má malý chochlík. Konzumuje hlavne ryby, za ktorými môže preletieť dlhé vzdialenosti. Je príliš hlučný a hlási sa hlbokým výbušným „kríí-ak“, „či-ák“...

RYBÁRKA KRÁTKOZOBÁ – GELOCHELIDON NILOTICA, Gmelin 1789 Má celoročný nesúvislý výskyt na subtropickom pobreží Atlantiku a Pacifiku. Aj areál hniezdenia je diskontinuálny. Najväčší je ten v južnom Zauralsku. V oblasti Stredozemného a Čierneho mora má menšie ostrovcovité hniezdne oblasti. Z nich sa pred zimou sťahuje do oblasti Nílu, zasaharskej Afriky a na pobrežné oblasti Atlantického a Indického oceánu.

U nás sa považuje za migračnú hosťku, čo sa tu dlhšie potuluje pri pobrežiach riek. Jej biotop sú ostrovné vodné priestranstvá, delty riek, zátoky a priestranné rybníky. Je to stredne veľký rybár. Zobák a čiapočka je čierny, chrbát bledosivý a konce krídel sú tmavosivé.

Ostatné časti tela sú biele. Cez

RYBÁR (ČEGRAVA) VEĽKOZOBÝ (-Á) – HYDROPROGNE (STERNA) CASPIA, Pallas 1758 Má nesúvislý areál rozšírenia.

Celoročne obýva časti južného Stredomoria (v Tunise a Turecku), v Ázii na pobreží Žltého mora, na juhu Afganistanu a Pakistanu, ako i na pobreží Ceilona. V USA ho je na prímorí v Texase a v Afrike, v subsaharskej západnej oblasti a na pobreží Madagaskaru, kým najväčšiu kompaktnú plochu celoročného výskytu má vo východnej časti Austrálie. Počas leta prilieta aj do mier- Rybárka krátkozobá neho kontinentálneho klimatického pásma na severnej zimu z čiernej čiapočky zostane pologuli a najčastejšie hniezdi iba tmavší popruh okolo očí. Juv severnej časti Čiernomorsko- venilne vtáky namiesto čiapočky -Kaspického regiónu a okolia a na chrbte majú hnedavú farbu Balkašského a Aralského jazera, peria. Živí sa hmyzom, obojžiako aj na prímorí Baltického mora. velníkmi, drobnými cicavcami...

U nás nie je tak častý, a hoci je Počas letu sa hlási hlučným „garjeho prítomnosť zaznačená aj -vik“. Poplašný hlas je chechtavé v reprodukčnej dobe, hniezdenie „gvik-gvik-gvik“.  vo Vojvodine nie je evidované.

Je najväčší z rybárov a poznať Fotografie z internetu

VII

29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Slaný koláč s kuracím mäsom

Turecké plnené cestoviny (Manti)

Suroviny: Cesto – 250 g hladkej múky, 1/2 KL (kávovej lyžičky) soli, 1 KL kryštálového cukru, 200 g masla, 5 PL (polievkovej lyžici) vody, 3 vaječné žĺtky; Náplň – 3 ks kuracích pŕs uvarených a natrhaných, 2 PL olivového oleja, 3 PL krémového syra, 1 cibuľu, 120 g kukurice, 1 PL paradajkového pyre / pretlaku, 4 strúčiky cesnaku, 1 PL pikantnej omáčky (tabasco), 1 ČL oregano, petržlenovú vňať, soľ, mleté čierne korenie; Na potretie – 1 vajíčko Takto sa to podarí: Cesto: V miske zmiešame suché suroviny. Pridáme žĺtky, maslo izbovej teploty a vodu. Vypracujeme hladké cesto, ak je potrebné, pridáme ešte vodu. Cesto však nemiešame pridlho, aby nebolo tuhé. Vypracované cesto vytvarujeme do bochníka, zabalíme do potravinárskej fólie a dáme odpočinúť do chladničky na 30 minút.

Medzitým si pripravíme náplň. Kuracie prsia uvaríme v osolenej vode.

Uvarené mäso natrháme. Na panvici rozohrejeme olej, pridáme na drobno nakrájanú cibuľu, cesnak a restujeme. Pridáme natrhané kuracie mäso. Krátko premiešame a postupne pridáme paradajkové pyré alebo pretlak, tabasco, kukuricu a krémový syr. Pridáme ešte oregano a podľa chuti soľ a mleté čierne korenie. Všetko dobre premiešame, stiahneme z ohňa a pridáme nasekanú petržlenovú vňať.

Odpočinuté cesto odbalíme a jednu tretinu odložíme. Zvyšné cesto vypracujeme a rozvaľkáme na veľkosť formy. Prstami ho roztlačíme do strán po okrajoch. Popicháme vidličkou a rozložíme celú pripravenú plnku. Zvyšné cesto rozvaľkáme a položíme na plnku. Popicháme vidličkou, potrieme rozšľahaným vajíčkom a dáme piecť. Pečieme vo vyhriatej rúre na 180 °C 25 – 35 minút do zlatista. Upečený koláč necháme mierne vychladnúť a môžeme podávať.

Suroviny: Cesto – 2 vajcia, 1 KL soli, 450 g hladkej múky, 120 ml vody; Plnka – 300 g mletého hovädzieho mäsa, 1 cibuľa, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie; Omáčka – 400 g bieleho jogurtu (100 g na porciu), 3 strúčiky cesnaku, 4 PL masla, podľa chuti čili korenie Takto sa to podarí: Cesto: V miske spolu vyšľaháme celé vajíčka spolu so soľou, pridáme trochu vody a postupne rukou zapracujeme múku.

Nakoniec pridáme ešte zvyšok vody a miešaním v miske vypracujeme hladké cesto. Misku prekryjeme fóliou a cesto necháme postáť zhruba 30 minút. Neskôr cesto rozdelíme na 4 časti a z každej na dobre pomúčenej doske vyvaľkáme tenučký kruhový plát (asi 2 mm hrubý).

Plát nerežeme na pásiky hrubé asi 2 centimetre a potom priečne na malé štvorce. Plnka: Mleté mäso premiešame s nadrobno nasekanou cibuľou, soľou a korením podľa chuti. Na malé štvorčeky cesta ukladáme len štipku plnky, aby sa dali uzavrieť. Cestoviny uzatvárame tak, že štvorček preložíme na polovicu cez plnku, spojíme a potom ešte pritlačíme a vytvoríme akýsi mini batôžtek. Batôžteky ukladáme na pomúčenú dosku. Takto postupujeme, kým sa nám neminie cesto i plnka. Manti po častiach varíme v už vriacej osolenej vode 12 a 15 minút. Omáčka: v jogurte rozmiešame pretlačený cesnak a čili korenie.

Horúce manti polejeme cesnakovým jogurtom.

Koláč z kukuričnej múky

Rýchly koláč z kukuričnej múky pochádza z brazílskej kuchyne. Podávať ho môžeme s domácim džemom alebo sladkou nátierkou.

Suroviny: 4 vajcia, 100 g masla (roztopeného), 250 g kukuričnej múky, 150 g hladkej múky, 200 g kryštálového cukru, 2/3 konzervy kokosového mlieka, 2 PL strúhaného kokosu, 1 ks vanilkový struk Takto sa to podarí: V miske vymiešame celé vajíčka s kryštálovým cukrom do peny. Po častiach vmiešame roztopené maslo (nie horúce). Postupne pridáme aj kokosové mlieko a šľaháme, kým sa všetky suroviny nespoja a nevznikne hladká zmes. Potom pridáme hladkú múku, kukuričnú múku a prášok do pečiva. Už len krátko premiešame. Nakoniec ručne primiešame strúhaný kokos a zrniečka vanilky. Pripravené cesto vylejeme do formy (na bábovku), ktorú sme si vymastili maslom a vysypali múkou. Dáme piecť do vyhriatej rúry na 180 °C približne na 40 – 45 minút. Upečený koláč necháme vychladnúť a môžeme podávať.

Nepečený pudingový dezert s banánom a šľahačkou Suroviny: 1 liter plnotučného mlieka, 3 balíčky vanilkového pudingu, 100 g kryštálového cukru, 250 g masla, 200 ml kyslej smotany, 300 g maslových sušienok, 4 zrelé banány, 500 ml smotany na šľahanie, 1 balíček vanilkového cukru, trochu kakaového prášku (granka) na posypanie Takto sa to podarí: Z mlieka, cukru a pudingového prášku uvaríme hustý krém. Do ešte horúceho krému primiešame na kocky pokrájané maslo, kyslú smotanu a nalámané sušienky. Menší hlbší plech vystelieme potravinárskou fóliou a na dno rozotrieme polovicu pudingovokeksovej hmoty. Na krém poukladáme pozdĺžne prekrojené banány a zakryjeme ich druhou polovicu krému. Plech uložíme do chladu na zhruba hodinu, neskôr na vrch rozotrieme šľahačku, ktorú sme vymiešali zo smotany a vanilkového cukru a vrátime do chladničky na aspoň 4 hodiny, ideálne cez noc. Banánový dezert pred podávaním posypeme grankom. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 553 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

30

VIII

Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

Kultúra STARÁ PAZOVA

U nás na priadkach Anna Lešťanová

P

o dvoch týždňoch členovia staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka sa opäť predstavili domácemu obecenstvu. Po vystúpení najmladších členov spolku – detských tanečných a speváckych skupín či sólistov na koncerte

musí byť dobrý. A práve tento koncert bol taký: úspešný a trochu nezvyčajný, predstavoval určitú novinku v realizácii spevácko-tanečného pásma.

Na celovečernom programe vystúpili takmer všetky programové formy spolku a dokázali, ako krásne môže jestvovať spolupráca od tých najmladNa programe boli sprítomnené niekdajšie priadky

rý bol aj režisérom programu, a Vladislava Forgáča, vedúceho slovenského ľudového orchestra spolku, tiež ďalšieho člena režisérskej trojice. Za pomoci ná-

niekdajšie obľúbené rodinné zimné priadky. Nevystali ani krátke humoristické scénky, ktoré vždy rozosmejú a naladia obecenstvo, ktoré ani tentoraz

Roztancované Klasy

pomenovanom Deti mamám v sobotu 26. marca na programe bol ďalší celovečerný koncert pod názvom U nás na priadkach.

Keď traja režiséri programu dajú dokopy svoj veľký ochotnícky entuziazmus a obrovské skúsenosti z oblasti divadelníctva, tanca, spevu a hudby, výsledok

Spoločná fotografia • KULTÚRA •

ších, cez strednú generáciu, až po najstarších členov spolku.

Predstavili sa v tom najkrajšom svetle, v mene ktorých aktérom programu a zároveň aj jedným z režisérov bol Igor Piskla, tiež členovia FS Klasy pod vedením Zlatka Rumana, umeleckého vedúceho a choreografa, kto-

Krásna medzigeneračná spolupráca členov spolku

dejných mladučkých spevákov a členiek Združenia pazovských žien na javisku boli sprítomnené

nešetrilo dlane a odmeňovalo každé vystúpenia početných aktérov celovečerného programu.

Tento koncert zároveň nahradil nerealizovanú tradičnú Zuzanskú zábavu v Starej Pazove, lebo vtedy ešte nebola prajná pandemická situácia pre tento druh programu. Minulú sobotu vystúpili mnohí speváci (a spevácka skupina žien), ktorí okrem prednesu slovenských pesničiek prezentovali aj bohatý staropazovský ľudový kroj.

Druhú časť koncertu v divadelnej sále venovali tancu, keď členovia Klasov zatancovali a zaspievali tak, ako to oni najkrajšie vedia. Predviedli aj známu choreografiu U Haľamov na priadkach.

14 /5005/ 2. 4. 2022

31

Kultúra V GALÉRII ZUZKY MEDVEĎOVEJ V BÁČSKOM PETROVCI

Hlboké ekologické vrstvy Vesny Opavskej Jaroslav Čiep

V

piatok 25. marca bolo v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci slávnostné otvorenie samostatnej výstavy akademickej grafičky Vesny Opavskej z Belehradu (1976).

rakterizuje kombinácia akvarelu, koláže a fotografie. Prejavuje sa rozpoznateľným štýlom, ktorý umelkyňu charakterizuje už dvadsať rokov.

Diplomové, magisterské a doktorandské štúdium ukončila na Fakulte výtvarných umení Univerzity umenia v Belehrade.

Vernisáž prvej samostatnej výstavy v Petrovci Vesny Opavskej

Predlohy, z ktorých Vesna tvorí digitálne grafiky

Vesna Opavská je výtvarníčka slovenského pôvodu, ktorá žije a pôsobí v Srbsku a Belgicku. V umeleckej tvorbe sa zaoberá témami ekológie a digitálnych

Dr. Vesna Opavská

záznamov v snahe poukázať na význam zachovávania prírody. Jej prístup k digitálnej grafike cha-

32

www.hl.rs

Za sebou má 13 samostatných výstav (Belehrad, Nový Sad, Trebinje, Stará Pazova, Egypt) a zúčastnila sa na viac ako 100 kolektívnych výstavách v európskych krajinách. Jej práce boli štyrikrát oceňované. Je laureátkou Výkupnej ceny Výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny roku 2019.

Je členkou Združenia výtvarných umelcov Srbska (ULUS), Nezávislého združenia novinárov Srbska (NUNS) a MENSA. Prítomných minulý piatok v Galérii Zuzky Medveďovej privítala riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová-Pintírová a oboznámila obecenstvo so základnými životnými črtami vystavujúcej umelkyne.

DIGITÁLNA ARCHEOLÓGIA „Objavovať na prvý pohľad neviditeľné hlboké vrstvy je úlohou archeológov aj interpretov

Informačno-politický týždenník

umenia. Je zrejmé, že staršie geologické vrstvy boli pochované v dôsledku stáročnej sedimentácie, ale pokiaľ ide o digitálnu grafiku Vesny Opavskej, stratifikácia je nemenej dôležitá. Desiatky umelecky preskúmaných vrstiev by zostali neviditeľné, keby táto

ďovej. Vesna Opavská už od magisterského a doktorandského projektu vytvára kompozície v počítačovom programe Photoshop skladaním autorských fotografií rastlín a digitálnou gumou na vymazanie spodných ,vrstiev‘, aby ,prerazila‘ tie vyššie.

Má grafiku s viac ako päťdesiatimi takými vrstvami v kombinácii s nafotenými textúrami jej akvarelov,“ vyjadrila sa sestra, tiež akademická maliarka Jasna Opavská. „Archeologické vrstvy vznikali stáročia a tisícročia, no v modernej dobe tieto procesy urýchlila záplava odpadu. V narážke na rýchlosť, s akou nové vrstvy prekrývajú tie staré v modernej histórii, sa Vesna Opavská zameriava na protiváhu ekologického odpadu v podobe rastlinných oáz v mestskej zeleni, Mladá flautistka Petra Sýkorová kempingoch a vidieckych oblastiach. Vrstvy listov sú digitálna archeologička svoje biologicky odbúrateľné a užitočdiela ,nenavrstvila‘ špeciálne pre né pre úrodnosť pôdy, ale keď samostatnú výstavu v Báčskom sa prenesú do digitálneho svePetrovci, v Galérii Zuzky Medve- ta prostredníctvom fotografie, • KULTÚRA •

Autorka mala čo povedať aj novinárom

stratia všetky svoje materiálne kvality okrem viditeľnosti. Práve vizuálna krása flóry je médiom, prostredníctvom ktorého Vesna obhajuje ďalšie podstatné kvality prírody a ľudského prostredia,“ demystifikovala Jasna Opavská podstatu grafickej tvorby vlast-

takže Vesna je horlivým zástancom kempovania. Našla tam úplnú harmóniu so svojím partnerom, ktorý sa venuje športovému rybolovu a s ktorým v posledných rokoch navštevuje jazerá v piatich krajinách: v Belgicku, Srbsku, Bosne a Hercegovine, Chorvátsku a vo Francúzsku. Všetky fotomateriály, ktoré môžu diváci na tejto výstave vidieť, pochádzajú z týchto ciest a nachádzajú ich na vystavených grafikách, medzi hlbokými vrstvami prírodných krás.“ Zapojenie publika je podstatnou črtou umenia Vesny Opavskej. Na jej výstavách sa objavujú ankety a happeningy a je autorkou projektov, ktoré sa stretávajú s publikom mimo galérie. Jej estetika, ako aj posolstvo sú prístupné a blízke modernému človeku. Preto aj Grafiky zaujali aj mladších, aj starších tentoraz návštevníci boli vyzvaní objaviť podstatu nej sestry a na to nadviazala grafík a komunikovať s autorkou. aj geografickou črtou: „Báčsky Petrovec má v rodinnej históCHVÁLA BYLÍN VESNY rii Vesny mimoriadny význam, OPAVSKEJ vzhľadom na to, že jej otec tam „Výtvarný kozmos Vesny pred druhou svetovou vojnou Opavskej tvorí rastlinstvo. Je to ukončil strednú školu. Jeho mot- rastlinný svet v čistej podobe. tom ako profesora na Fakulte Digitálne výtvarné kompozície športu a telesnej výchovy bolo: Vesny Opavskej sú na prvý po„Pohyb v otvorenom priestore.“ hľad prvoplánové a ozdobné, ale Stalo sa to aj rodinnou tradíciou, jej umelecký odkaz je omnoho

• KULTÚRA •

hlbší a navrstvený. Rastlina pozo- povedané súčasným jazykom, stáva najčastejšie z listov a kvetov jej bylinný kruh má symbolica vyrastá a živí sa zo zeme a vody, kú úlohu ochrany prírody pred avšak digitálny rastlinný svet zhubnými účinkami súčasnej ciVesny Opavskej je umiestnený do vilizácie. Podľa oslavných veršov stredu prázdneho dvorozmeru jej obrazu a kompozične je organizovaný v podobe kruhu.

Umelecký rastlinný svet Vesny Opavskej teda nevyrastá zo zeme, ale je to kozmos osebe v tvare kruhu, najdokonalejšej geometrickej formy.

Tvar kruhu, v ktorom je koncentrovaný jej rastlinný svet, zdôrazňuje jeho dokonalosť, Motív divých makov večnosť a absolútnosť. Jej rastlinný svet je teda sférický, mimo času chýrečného srbského básnika a priestoru. Ak z druhej strany Branka Miljkovića venovaných máme na zreteli súčasnú ohroze- bylinám rastliny sú ,smelé a innosť prírody a rastlinného sveta a venčné‘ a ,všetko, čo nájdu, nesez ekologickej stránky sa pozrieme becky ukážu‘, rovnako ako Vesna Opavská na svojich digitálnych grafikách. Podľa Miljkovićovej chvály bylín rastliny ,stoja medzi nami a prázdnotou ako najkrajší plot‘, ako vidno aj na obrazoch Vesny Opavskej, a ,požierajú prázdnotu a vracajú na vzduch‘,“ napísal v sprievodnom katalógu svoje hodnotenie Opavskej grafickej tvorby kritik Vladimír Valentík a uzavrel to slovami: „Práve preto sa aj pri grafikách Vesny Opavskej ,ľahšie dýcha‘.“ Predvedením dvoch skladieb na flaute večierok ozvláštnila mladá huDve sestry Opavské z Belehradu dobníčka z Petrovca Petra – úspešné umelkyne Sýkorová a slová vďaky na vernisáži vyjadrila aj na jej tvorbu, uvedomujeme si jej samotná autorka. využitie starých magických prakVýstava Vesny Opavskej v Gatík, podľa ktorých kruh mal úlohu lérii Zuzky Medveďovej potrvá ochrany pred zlými duchmi, čiže do 15. apríla 2022.

14 /5005/ 2. 4. 2022

33

Kultúra STARÁ PAZOVA

Vítanie jari s knihou Anna Lešťanová

V

ladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra, do staropazovskej Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića v utorok 22. marca prišiel s plnou taškou kníh, ktorá svedčila o ich bohatej vydavateľskej činnosti v uplynulom období. Po zimnej ceste literárnych podujatí vo viacerých slovenských prostrediach, kde ukončili Zimu s knihou, v Starej Pazove usporiadali Vítanie jari s knihou.

Aktérov literárneho večierka – V. Valentíka, Zdenku Valentovú-Belićovú, prekladateľku, poetku a šéfredaktorku časopisu Nový život, a Zorana Đerića, spisovateľa, najprv na Oddelení pre dospelých privítala Dragana Milašová, úradujúca riaditeľka knižnice, ktorá medzi tamojšími literárnymi priaznivcami pozdravila

aj hostí Libušku Lakatošovú, predsedníčku NRSNM, a Dragoslava Bonđiho, predsedu VV Rady Miestneho spoločenstva

Hostia a publikum literárneho večierka na samotnom začiatku minútkou ticha vzdali úctu zosnulému Milovanovi Vitezo-

práve v tento deň. V pokračovaní programu Valentík prezentoval vydavateľskú činnosť SVC, lebo sa pre pandemickú situáciu tradičné podujatie Zima s knihou nekonalo, a hovoril aj o najnovších tituloch. Tamojším literárnym priaznivcom bola predstavená aj tvorba Z. Valentovej-Belićovej, s dôrazom i na jej prekladateľskú činnosť, a Z. Đerića, odmeneného literáta prestížnou Cenou Lazu Kostića.

Valentová-Belićová je i dobrou znalkyňou Đerićovho diela, keďže ho prekladala do slovenčiny, a na ukážku v slovenčine a srbčine prečítali niektoré úryvky z jeho dvoch kníh. V záverečZ literárneho večierka: (zľava) Zoran Đerić, Zdenka Valentová-Belićová, nej časti podujatia Valentík Vladimír Valentík a Martin Prebudila za podpory NRSNM daroval staropazovskej knižnici Stará Pazova. Program modero- vićovi (11. 9. 1944 – 22. 3. 2022), zo 30 kníh, ktoré prebrala a za val Martin Prebudila, spisovateľ predsedovi Združenia spisova- knižné darčeky sa poďakovala a prekladateľ. teľov Srbska, ktorý nás opustil D. Milašová.

Z OBLASTNEJ RECITAČNEJ SÚŤAŽE V KOVINE

Z Kovačickej obce ďalej postúpili štyria Olinka Glóziková-Jonášová

V

piatok 18. marca v Kovine prebiehala oblastná prehliadka recitátorov, ktorej sa zúčastnili aj recitátori z Kovačickej obce: traja žiaci vyšších ročníkov ZŠ Mladých pokolení v Kovačici Hana Hriešiková, Milan a Matej Hrkovci a dve žiačky nižších ročníkov padinskej ZŠ maršala Tita Ema Juricová a Tamara Kuľová.

Do pokrajinskej súťaže z Kovačice postúpili všetci traja recitátori, kým padinskú školu bude predstavovať Ema Juricová.

Foto: z archívu kovačickej a padinskej ZŠ

34

www.hl.rs

Matej, Hana a Milan

Informačno-politický týždenník

Ema Juricová

• KULTÚRA •

DIVADELNÁ PREMIÉRA

Tsunami v Erdevíku Blaženka Dierčanová

O

censtvom. Teší ma, že je medzi hercami dobrá atmosféra a už sa spytujú, ktoré predstavenie si zvolíme o rok.

Divadelná sekcia pôsobiaca v SKOS Erdevík má takmer 100 rokov dlhú tradíciu, veľmi úspešných divadelníkov, a prá-

brovská vlna – cunami zasiahla sálu erdevíckeho SKOS! Našťastie všetci prítomní prežili, i keď sa na tvári miesta zastihli zlodeji: Hitler, Mussolini, Lucrezia Borgia a súdruh Stalin.

Pravdaže, nejde o ten Lekárky: ako doktorka Benjamín Tordaj a sestrička Julián Petrus pravý cunami, ale o vlnu nového divadeldoskách nášho javiska. Úloha mladí pokračujú, lebo máme ného deja, ak to možHitlera nebola náročná, veľmi dlhú divadelnú tradíciu. Prvé no tak nazvať. Po dlhnám pomohol režisér Šerfézi. predstavenie v našom spolku šej prestávke s prácou Toto predstavenie sme vnímali bolo predvedené roku 1919 a pokračovala divadelná ako kamarátenie, hru a asi preto odvtedy s kratšími prestávkami sekcia Slovenského tak ľahko všetko dopadlo... táto činnosť pretrváva. Aktívna kultúrno-osvetového Stoličky v obecenstve boli je aj detská divadelná sekcia, a spolku Erdevík. Mladí obsadené do poslednej a bolo tak si pestujeme budúcich herherci milovníkom dito potvrdením, že Erdevíčania cov. Aj v tomto predstavení sme vadla tentoraz preduž veľmi čakali na uvoľnenie epi- mali mládežníkov, ktorí najprv viedli premiéru hry demických opatrení a na nové hrali v detských predstaveniach.

Tsunami podľa textu aktivity erdevíckych ochotníkov. Veľmi si vážim ich ochotu a to, Jána Hrubíka. Ide o Mussolini na liečbe: Monika Petrusová Na záver preto silným potleskom že aj naďalej z erdevíckeho javeselohru s vážnym odmenili divadelníkov. Predseda viska počuť slovenský jazyk... S odkazom na zamyslenie nad ve preto sa pousilovali oživiť SKOS Erdevík Ondrej Berédi je uvoľnením opatrení sa pousihrôzami, ktoré v minulosti spô- scénu. S pomocou skúseného hrdý, že sú aj mladé generácie lujeme pokračovať so všetkými sobili svetové mocnosti a zlodeji režiséra skúšky prebehli bez talentované, a verí, že dosiahnu sekciami. v druhej svetovej vojne. Text problémov, potvrdil to Rastislav úspech podobne ako aj predVýborná a mladá desaťčlenná navrhol Vladimír Šerfézi, skúsený Mocko, ktorý stvárnil postavu chádzajúce generácie hercov: divadelná posádka sa 2. apríla s erdevícky režisér, ktorý zatiaľ svätého Petra, pokým v úlohe – Po prestávke, ktorú sme hrou Tsunami predstaví obecenrežíroval zo 10 predstavení: Hitlera debutoval Daniel Tót: mali pre pandemickú situáciu, stvu v Šíde a potom sa zúčastnia – Tento text som si zvolil pod– Potešilo ma, že sme sa ako táto premiéra bola pre nás Er- divadelnej prehliadky DIDA v ľa aktuálnej svetovej situácie, ochotníci zoskupili a že som devíčanov a spolkárov svoj- Pivnici. nielen v týchto rokoch, ale aj mal možnosť vyskúšať sa na rázny sviatok. Je dôležité, že v rokoch 40., tiež CHÝRNIK v 90. Obávam sa, aby sa také zlo neBÁČSKY PETROVEC. V sobotu opakovalo. Myslím 2. apríla o 19.00 h v Slovenskom si, že je tento text vojvodinskom divadle budú hosprimeraný a na zaťovať divadelníci zo Slovenska. myslenie každému Predstaví sa Divadlo mladých o tom, čo sme preŠuňava s hrou J. G. Tajovského žili a či si to dovolíŽenský zákon v réžii Vlada Benka me znovu. V tomto (divadlo Commédia Poprad). predstavení máme Toto predstavenie získalo Zlatú 90 percent debumedailu Jána Palárika a Cenu tantov a preto sme obce Raková na 53. ročníku museli začať od národnej súťažnej prehliadky začiatku – pohyb ochotníckych divadelných súna javisku, výslovnosť, scénografia, Herci s režisérom: (stoja zľava): Julián Petrus, Benjamín Tordaj, Miroslav Čásar, borov s inscenáciami pôvodnej ale som celkom Vladimír Šerfézi, Andrea Petrusová, Rastislav Mocko, Vierka Šerféziová, Ružena slovenskej dramatickej tvorby spokojný, ako to Dudková-Gašparová, Taňa Tomanová; (sedia) Denis Marčok, Daniel Tót, Monika Palárikova Raková 2021 J. Čiep zahrali pred obe- Petrusová a Jana Petrusová

• KULTÚRA •

14 /5005/ 2. 4. 2022

35

Kultúra PORTRÉT VOJLOVICKEJ FARÁRKY LÝDIE ZLOCHOVEJ

Domov je tam, kde je srdce Olinka Glóziková-Jonášová

P

adinčanka Lýdia Zlochová bola 30. januára ordinovaná za evanjelickú farárku v SEAVC vo Vojlovici. Zlochová, zatiaľ ešte kaplánka v cirkevnom zbore Vojlovica-Pančevo, vyštudovala evanjelickú teológiu na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde jej bol aj udelený titul magistra teológie. Jej prvoradým povolaním je byť nemocničnou kaplánkou, čo je neoddeliteľnou súčasťou teológie a patrí to do oblasti pastorálnej starostlivosti.

Má vyštudovaných 7 semestrov klinického pastorálneho vzdelania so špecializáciou na pediatriu. Vo voľnom čase rada číta, učí sa nové jazyky, a ako sama v našom rozhovore prezradila, momentálne sa učí modernú hebrejčinu a modernú gréčtinu, lebo na fakulte sa učila iba biblickú hebrejčinu a koiné gréčtinu, ktorými sa v súčasnej dobe človek nedorozumie. V poslednom čase, hlavne keď začalo obdobie pandémie, sa začala viac obracať a zdokonaľovať v oblasti IT, pritom študuje expresívnu art terapiu v Belehrade a v poslednom období sa zaoberá aj papierovým umením, vrátane origami. Pred pandémiou bola veľmi aktívna aj v športe, chodila na jogu, kickbox, zaoberala sa fitnesom, ale konštatuje, že sa už tomu venuje menej.

Na otázku, kedy a prečo sa vydala na cestu služobnice Božej, odpovedala: „Prečo práve teológia? No, bola to dosť zdĺhavá a zaujímavá cesta. Od malička som bola vedená k Bohu, ku kresťanstvu a hlavne k tým konzervatívnym predstavám Boha ako sudcu, čo vo mne ako malej v prvom rade vyvolávalo strach a bála som sa toho. Prešlo to všelijakými fázami a až keď som začala chodiť do Nedeľnej školy a potom aj na mládež, niektoré veci sa mi ujasnili, keď boli vysvetlené vtedajšími katechétami a pánom farárom. Už tam bol náčrt aj toho,

36

www.hl.rs

že Boh nie je len sudca, ale aj láskavý otec, a začala som sa potom zaujímať o to viac zo zvedavosti ako zo strachu. Ešte v základnej škole som rozmýšľala aj o štúdiu teológie, čo sa v priebehu času viackrát zmenilo, a uvažovala som hlavne o štúdiu jazykov, ktoré tiež milujem. Ale v poslednom ročníku kovačického gymnázia sa to vo mne nejako znovu prelomilo, začala som vážne uvažovať o

Pamiatka z letnej výpomoci v CZ St. Andrew‘s Lutheran Church v Grand Rapids, Minnesota (2011)

štúdiu teológie a nakoniec som tam poslala prihlášku.“ V našom rozhovore si zaspomínala aj na študentské časy trávené na Slovensku, ale aj v USA. „Počas svojich študentských čias som mala všelijaké obdobia – aj pekné, aj krízové, aj náročné, aj pohodové, aj zábavné… Hlavne spoznala som tam ľudí, s ktorými som v kontakte aj dnes a bez ktorých si život na fakulte neviem predstaviť. Za tých ľudí som vďačná, lebo spolu sme si prešli všeličím. Čo mne fakulta dala a za čo som vďačná, bola možnosť ísť do USA na letnú stáž. Fakulta mala spoluprácu so Slovak Zion Synod, kde je biskupkou Rev. Wilma Kuchareková, a cez ich spoluprácu sa študenti z EBF mohli dostať na stáže do zborov v USA. Ja som využila tú príležitosť a prešla som výberovým konaním. Na svoju prvú letnú stáž som išla hneď po ukončení druhého ročníka v roku 2011 a leto som strávila pracujúc v zbore St. Andrew‘s Lutheran Church v Grand Rapids, Minnesota.

Informačno-politický týždenník

Druhú letnú stáž som absolvovala po ukončení tretieho ročníka v roku 2012, a to bolo v zboroch St. Mark‘s Lutheran Church a Holy Trinity Lutheran Church v Reading, Pensylvánia. Samozrejme, aj tie výpomoci, ktoré sme ako študenti s KDS (kandidát duchovnej služby) museli absolvovať na sviatky, boli veľmi obohacujúce. Mne nebolo povolené mať ich v Srbsku, tak som ich absolvovala na Slovensku. Prvú vianočnú výpomoc v roku 2012 som mala v Podolínci, Veľkú noc 2013 v Liptovskom Petre a druhú vianočnú výpomoc v roku 2013 som mala v cirkevnom zbore v Leviciach, okrem toho akademické služby Božie, ktoré sme mali v aule fakulty v štvrtom a piatom ročníku a pravidelné večerné služby Božie v Malom kostole na Panenskej a v evanjelickom kostole na Légiách.

Bolo to náročné, ale mne osobne to dalo veľa. Samozrejme, aj prístup niektorých profesorov na fakulte bol pre mňa obohacujúci.

Používali historicko-kritický spôsob prednášania a samým tým ma naučili kriticky rozmýšľať a pýtať sa. Pýtať sa, aj keď odpoveď sa mi nemusí páčiť. A predstavená mi bola aj tá druhá strana teológie, láskavá a milosrdná, nielen tá prísna, sudcovská.“ Počas pobytu v USA Zlochová pracovala, ale zároveň sa aj odborne zdokonaľovala. „Nemocnica, v ktorej som pracovala, sa volala New York Presbyterian Hospital / Columbia Medical Center. To znamenalo, že v rámci tej nemocnice bola medická univerzita Columbia a študenti z tej školy pravidelne praxovali v nemocnici. My ako kapláni sme mali na starosti aj ich. Potom bola hlavná Milstein nemocnica, ktorá mala tisíce lôžok pre pacientov a 12 000 zamestnaných, jej súčasťou ešte bola Harkness Pavillion, čo bola osobitná budova so 14 poschodiami. Pacienti tam neležali, ale chodili na terapie a vyšetrenia. A k tomu patrila aj obrovská detská nemocnica s

11 poschodiami, ktorá sa volá Morgan Stanley Children‘s Hospital. V podzemí bolo Centrum pre radiáciu. Nás kaplánov len v tejto nemocnici bolo viac ako 20 všetkých vierovyznaní.“ Prvý rok mala naša spolubesedníčka na starosti oddelenie hospitalistov – tam boli vyšetrovaní pacienti, ktorí ešte nemali jasnú diagnózu, ale boli tam prevažne po španielsky hovoriaci pacienti. Potom mala na starosti Onkologické oddelenie, kde ležali onkologickí pacienti, Centrum pre radiáciu, kde ľudia chodili na ožarovanie.

Infusion Centrum bolo centrum, kde ľudia prišli na chemoterapiu a iné infúzie, ktoré potrebovali.

Radiation Center a Infusion Center boli kliniky, na ktoré pacienti chodili, ale nezostávali tam, čiže nemali tam lôžko. Potom mala na starosti oddelenie v detskej nemocnici, a to oddelenie intenzívnej starostlivosti. Postupne, keď sa rozhodla viac sa zamerať na pediatriu, tak prebrala ešte oddelenie detskej onkológie, det-

Letná výpomoc v CZ Holy Trinity Church v Stafford Springs, Connecticut (2015)

ského infúzneho centra a detskej pohotovosti. V druhom ročníku bola zameraná iba na pediatriu a pracovala väčšinou len v detskej nemocnici. Zostali jej detská intenzívna starostlivosť, detská onkológia a infúzne centrum a detská pohotovosť, s tým, že teraz mala na starosti aj všetky po španielsky hovoriace rodiny v celej nemocnici. Okrem toho zostalo jej Radiation a Infusion Center pre dospelých.

Na každom oddelení bola integrovaná do interdisciplinárnych • KULTÚRA •

tímov, kde lekári, sestry, psychológovia a sociálni pracovníci pravidelne zasadali každý týždeň a zaoberali sa tým, čo sa deje v ich oddeleniach. Sedela aj v etickej komisii, keď si to výnimočné prípady, ktoré sa týkali jej pacientov, vyžadovali. „Poskytovala som

Asistencia pri krste svätom v CZ Holy Trinity Church, Stafford Springs, Connecticut (2015). Krst vykonával Rev. Thomas Drobena, PhD., a zborový farár.

pastorálnu starostlivosť pacientom a ich rodinám, hlavne keď išlo o detských pacientov, lebo rodiny s nimi tam doslova žili v tej izbe.

Ale potom som viedla aj podporné skupiny pre zamestnancov, hlavne keď mali ťažké obdobie, že deti, ktoré trávili veľa času v nemocnici, neprežili. To bolo ťažké pre všetkých. Viedla som meditácie, čítali sme Písmo, modlitby, trénovali nás na reiki, tak aj to sme poskytovali.

Ja osobne som si cestu k deťom našla cez orgiami, a tak sa to stalo jedným z mojich náradí, ktoré som stále mala pri sebe,“ zaspomínala si Zlochová a vysvetľuje: „Kým sme spolu tvarovali papier, tak sa medzi nami vytvorila dôvera a deti mi začali rozprávať o tom, ako sa naozaj cítia a ako toto všetko pre nich je. Pustili ma do svojho sveta ľahšie, keď som prišla s niečím, na čom sa dalo aj materiálne pracovať, a potom sa s tým aj otvorili s rozprávaním.“ Jej práca tam bola ťažká a bola veľakrát zlomená všetkým tým, čo tam zažila, t. j. videla, počula a najmä, keď stratila pacienta, s ktorým trávila dlho času. „Ale zároveň som sa do tej práce zamilovala a je to mojím povolaním. Tá sila, to puto, ktoré sa s pacientom vytvára pri • KULTÚRA •

tých návštevách, keď mi hovoria veci, ktoré predtým nikomu nepovedali, a vedia, že odo mňa sa to nikto nedozvie. Byť svedkom ich príbehov, byť niekým, kto ich dokáže naozaj počúvať a dať im to najavo, niekto, kto sa nebojí opýtať sa, čo sa skrýva za tým úsmevom či slzami. Byť niekto, kto sedí vedľa nich, aj keď je zle, a nesnažím sa umenšiť ich ťažobu neprajným optimizmom. Táto práca je o tom, že ja tých ľudí stretám tam, kde sú. Ak sú v jame, tak im nebudem mávať zhora a hovoriť, ako mi je ľúto, že sú tam – to je sympatia, to nepotrebujú. Ak sú v jame, tak zídem aj ja do tej jamy a sedím tam s nimi, kým sami nie sú pripravení vyjsť von. Na silu ich ťahať nebudem, ale budem tam.

To je empatia a jeden z pilierov pastorálnej starostlivosti. Byť s

vyznanie viery a vôbec v správaní alebo konaní evanjelických veriacich tam a u nás, na čo naša spolubesedníčka jednoznačne odpovedala: „Je to neporovnateľné. Práca v nemocnici v New Yorku, ktorý je maximálne liberálny, práca s ľuďmi všetkých možných vierovyznaní, aj s ateistami. Počas tých dvoch rokov som sa stretla asi s dvomi evanjelikmi. Ostatní boli iného vierovyznania. Ale tým, že my sme trénovaní ako inter-faith chaplains – to pre nás bolo normálne. A šli sme tou cestou, ktorou nás pacient viedol, aby sme postupne zistili, čo je vlastne naša úloha pri ňom. Na každú návštevu sme išli bez agendy, bez predstavy a očakávaní – lebo nikdy sme nevedeli, čo nás v tej izbe dočká. A nemocničná pastorálna starostlivosť je zase v Európe

Promócia pri ukončení druhého ročníka rezidencie nemocničných kaplánov so spolužiačkami a supervízormi Rev. Beth Glover, PhD., rabbim Michalom Springerom a supervízorom v edukácii Joelom Berningom v Presbyterian Hospital v New Yorku (2019)

ľuďmi tam, kde sú. A pomenovať to. Je to niečo, čo som si ani sama nevedela predstaviť, kým som sa do toho neponorila. Vyžaduje si to kopu práce na sebe samom, poznať, ktoré sú naše ,triggers‘, aby sme vedeli, ako ďalej postupovať. Vyžadovalo to dosť literatúry, prednášok a praxe – aby sme sa dostali tam. Ale stálo to za to.“ Okrem tohto spoločne aj so študentmi medicíny absolvovala predmety na Weill Cornell Medicine univerzite v rámci etiky, ako aj viesť celouniverzitné prednášky spolu s nimi.

Zaujímalo nás však, či jestvuje rozdiel v pohľade na vieru, na

veľmi slabo zastúpená a v Srbsku už vôbec nie, takže pastorálna starostlivosť sa poskytuje veriacim v rámci cirkevného zboru, a to už má úplne inú formu. V nemocnici mi porozprávali svoj príbeh a ja som odišla a nikdy viac ma nevideli. To tajomstvo odišlo so mnou. V zbore sme všetci spolu.

Aj keď to tajomstvo zostane so mnou, pre niektorých to môže byť ťažké otvoriť sa, keď vedia, že ma pravidelne budú vídať. Ja to chápem.“ I keď v roku 2019 pôvodne neplánovala natrvalo zakotviť v rodnej Padine, teda v Srbsku, a mala plány ísť za prácou do Česka, pandémia všetky tie plány

prerušila a rozhodla sa svoju misiu teologičky spĺňať medzi Slovákmi na Dolnej zemi. „Oslovil ma pán senior Mgr. Slađan Daniel Srdić, že Vojlovica momentálne nemá farára a zatiaľ to administruje on. Že je to mestský zbor, v ktorom by si ma on vedel predstaviť fungovať a navrhol mi, či by som nepopremýšľala o tom, že by som tam šla pracovať. Ordinovaná som vtedy nebola a ani som to nemala v pláne, prácu som mala dobrú z domu, ešte niekoľko škôl začatých, tak som povedala, že pouvažujem, ale sama som neverila, že sa na to dám. Pán senior mi vždy vyšli v ústrety, keď som niečo potrebovala na fakulte, či už dať mi odporúčanie, alebo poinformovať sa, keď mi bolo treba. Tak som si povedala, že najmenej, čo môžem urobiť, je nad tým pouvažovať.

Nejako po tom stretnutí, keď mi porozprávali viac o zbore, tak sa niečo vo mne zlomilo a viac som si svojím nie nebola až taká istá.

Aj ďalej som bola na vážkach, ale všetko ako keby smerovalo k tomu, že výsledok predsa bude tá ordinácia. Bol to dosť silný vnútorný boj, ale brala som to aj ako Božie vedenie. Pán Boh ma doteraz viedol zvláštnymi cestami a toto sa mi zdala byť ešte jedna z tých ciest. Vzdelanie mám, rozhľad mám a zbor potrebuje farára. Tak som sa rozhodla, že sa na to dám, lebo je to na mojej ceste, a čo bude ďalej – uvidíme. Ja sama som prekvapená z môjho rozhodnutia asi najviac, ale zatiaľ to neľutujem. Je to nová, bohatá skúsenosť a zatiaľ sa budem venovať budovaniu vzťahov v tomto zbore.“ Služby Božie v CZ Vojlovica vykonáva od novembra, a ako hovorí, bol to zvláštny pocit stáť za oltárom po toľkých rokoch, spievať liturgiu, ktorú má tak rada. „Bol to pre mňa silný zážitok. Osobne si prajem, aby moja služba bola zodpovedná a hlavne prispôsobená ľuďom.

Stále mám k tomu rešpekt. Ale podporu mojich blízkych, ako aj Biskupského úradu, mám, tak dúfam, že to všetko pôjde dobrým smerom a budeme všetci pekne spolu fungovať.“

14 /5005/ 2. 4. 2022

37

Kultúra KYSÁČSKI FOLKLORISTI BOLI NA ZÁJAZDE

Sarajevo, láska moja Anna Legíňová

T

ak ako spieva Kemal Monteno v jeho známej piesni, tú melanchóliu a aj štipku radosti, dve konfrontované emócie, mohli istotne pocítiť aj tanečníci FS Vreteno z Kysáča, keď vstúpili na pôdu známeho historického mesta Sarajevo. Niekto možno prvýkrát, niekto po druhý raz, ale navštíviť toto výnimočné mesto a pocítiť jeho duch, to je to, čo sa každému odporúča.

Tanečníci nemrhali časom, ale sa dali presne do toho, kvôli čomu tam šli – do tanca. Svoje sily vyskúšali na Medzinárodnom folklórnom festivale v hlavnom meste Bosny a Hercegoviny od 24. do 27. marca. Boli v Trnove, kde zožali úspechy a silné potlesky. Slovenský kroj a dolnozemské tance sa návštevníkom veľ-

Spoločná fotka pri obchôdzke...

mi páčili, boli oduševnení. Sukne sa dievčatám len tak zvŕtali: fodra sem a fodra tam. A aj dynamické a namáhavé tance z Telgártu pozdvihli prítomných na nohy. Odmena za tanec bolo Vrelo Bosny a vrch Jahorina, naďaleko známa a vždy pútavá Baščaršija, centrum Sarajeva a Vyšehrad. Vystúpili

Oblečení v krojoch z Telgártu...

i hostia zo Subotice a Sirigu, ako i domáce súbory.

Niekto si tam oprášil spomienky, iný zase nadobudol nové známosti, lásky, momenty, okamihy... Kiežby nás tak vždy spájala láska jedných k druhým, k rozličnostiam, k vzájomnej jednote, podpore a oslave. Takých príležitostí bolo v čase pandémie menej, takže teraz sa prejavili v plnej svojej kráse. Kráse ľudskosti, družby a priateľstva. Keď sú ľudia láskou spojení – zídu sa zase!

IN MEMORIAM

Ján Chrťan Trto

(1. 1. 1967 – 13. 3. 2022)

P

o kratšej zákernej chorobe odišiel z radov Kysáčanov Ján Chrťan. Základnú školu skončil v rodisku, strednú strojnícku v Novom Sade. Od malička inklinoval k umeniu. Ako žiak bol aktívnym členom recitačného krúžku a získaval i odmeny.

Aj divadelné dosky mu učarili. Bol členom Ochotníckeho divadla KC Kysáč, predtým však veľmi známeho úspešného súboru Brezák. Hrával

38

www.hl.rs

v mnohých divadelných hrách.

Prvé divadelné predstavenie, v ktorom vyskúšal svoj talent, bolo Zážitky Nikoletinu Bursaća.

Hral i v predstaveniach Jeho excelencia, Zypa Cupák – hlavnú rolu, Zem, Hugo Karas, Potopa sveta, Inferno, Konopáreň a

Informačno-politický týždenník

oživoval i bábiky v bábkových divadelných hrách. Za roly získaval mnohé odmeny.

Dlhé roky recitoval pri sobášoch u matrikára, aby poctil chvíle uzavretia manželstva, a nevystal ani z jedného divadelného predstavenia, všetky si ich dôkladne popozeral. Mal krásnu dušu. Vedel poradiť i pomôcť, keď treba.

Každú rolu si dôkladne

preštudoval a hlboké emócie prenášal na divákov. Zbožňoval umenie a literatúru.

Sládkovičovu Marínu vedel celú naspamäť.

Ochotnícke divadlo KC Kysáč stratilo v krátkom časovom úseku už druhého neúnavného aktivistu a nadšenca.

Kolegovia si ho budú pamätať vďaka jeho nezištnosti a obetavosti.

Janko, stvárňuj postavy tam hore vysoko a dozor maj v kysáčskom divadelnom nebi!

Nech ti je ľahká kysáčska plodná zem!

A. Legíňová

• KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

Oslava Dňa školy gymnazistov Anna Lešťanová

prichystali bohatý program, kto- v mnohých rý sa niesol v znamení divadla, súťažiach, iaci a profesori staropazov- spevu, hudby a básní predve- zúčastňujú ského Gymnázia Branka dených aj v slovenskom jazyku, sa v humaniRadičevića mali v ponde- ktorý sa v tejto škole vyučuje ako tárnych podlok 28. marca oslavu Dňa školy. fakultatívny predmet. Nevystalo ujatiach, tiež Odmenení žiaci a ich profesori na základe výsledkov V tento deň sa v roku 1824 v Sla- ani vydarené vystúpenie škol- vo výchov- z minulého školského roka ského chóru a dievčenskej no-vzdelárytmickej skupiny. vacích projektoch.

V záverečnej časti programu Početných hostí, rodičov V súlade s pandemickou situ- tradične boli udelené knižné dara priateľov školy v mene áciou si tento deň v uplynulom čeky najúspešnejším žiakom a ich tejto výchovno-vzdeláva- období pripomenuli skromne, profesorom – mentorom z minucej ustanovizne privítal na základe daných opatrení, a lého školského roka, ktorí dosiahli a pozdravil Miroslav Marko- preto tohtoročný program po- vynikajúce úspechy z viacerých vić, riaditeľ školy. Oslavou menovali Kobojagi škola. predmetov na mnohých stupňoch Dňa školy súťaženia – medzisi pripomenárodných, repubnuli 104. výlikových, pokrajinročie pôsoských… Búrlivým benia tejto potleskom obePríhovor riaditeľa školy Miroslava ustanovizne censtva odmenili Markovića a Marković aj krásne aktuálne vónskom Brode narodil známy vo svojom príhovýsledky volejbasrbský romantický básnik, po vore zdôraznil, že listiek gymnázia, ktorom je škola i pomenovaná. žiaci gymnázia ktoré postúpili na Z príležitosti tejto slávnosti žia- dosahujú pozosvetové majstrovci za pomoci svojich profesorov ruhodné výsledky Z vydareného divadelného predstavenia stvá do Brazílie.

Ž

V OBECNEJ KNIŽNICI V KOVAČICI

Sedem balíkov kníh od Víťazoslava Hronca kovačickej knižnice dostali začiatkom marca, čím bol tunajší fond áš známy spisovateľ Ví- obohatený o desiatky rôznych ťazoslav Hronec daroval vzácnych vydaní z oblasti slovenObecnej knižnici v Kovačici skej literatúry, ako aj o slovenské sedem balíkov kníh. Tieto knihy preklady diel svetovej literatúry. „Ide o vyberané kvalitné diela, z Hroncovej osobnej zbierky sa do ktorým sme sa veľmi potešili a povďační sme Víťazoslavovi Hroncovi za tento pekný dar,“ hovorí riaditeľ Obecnej knižnice v Kovačici Slobodan Stevanovski. „S Hroncom sme sa stretli v období tohtoročného knižného veľtrhu v Novom Sade, čo bolo vhodnou príležitosťou prevziať balíky kníh, ktoré on pripravil pre nás ešte vlani. Je zaKnihovníčka Jaroslava Pavlíková a riaditeľ ujímavé, že každá kniha knižnice Slobodan Stevanovski pred má značku exlibris, čo otvorením balíkov s knihami Stevan Lenhart

N

• KULTÚRA •

vie o tom, že tu s osobitnou zanietenosťou ochraňujeme kultúru a literatúru, takže sa rozhodol odovzdať nám časť svojej zbierky, čo pre nás mnoho znamená. Tieto exempláre zostanú natrvalo u nás a členovia knižniMedzi darovanými knihami sú rôzne vzácne ce budú vedieť, že vydania zo zbierky Víťazoslava Hronca dané knihy patrili poukazuje na skutočnosť, že tieto nášmu významnému spisovavýtlačky patrili veľkému zasvä- teľovi.“ Väčšinu titulov z tejto Hrontencovi literatúry. V minulosti to bola totiž štandardná prax v sú- covej zbierky kovačická knižnica kromných knižniciach, ale dnes predtým nemala vo svojom fonde je to už zriedkavosťou. Víťazoslav a okrem kníh nachádzajú sa tu Hronec v minulých rokoch viackrát aj niektoré slovenské literárne navštívil našu knižnicu a zrejme časopisy.

14 /5005/ 2. 4. 2022

39

Kultúra

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Kuchárka: zbierka tradičných receptov – Kuvar: zbirka tradicionalnih recepata (ISBN 978-86-912449-4-1) Jaroslav Čiep

U

ž sme kedysi napísali, že najčastejšie vydávanou a najpredávanejšou knihou v dejinách vydavateľstiev u nás je pomôcka pre mladé ženy, domáce, ale i všetkých labužníkov.

Ide o Kuchárku učiteľky Ľudmily Dankovej (1924 – 2004) z Báčskeho Petrovca. Táto vzácna pomôcka pre zhotovovanie našich tradičných gastronomických pochúťok sa dočkala dvanástich vydaní. Táto zbierka obsahuje až 580 receptov, rozdelených do 18 kapitol podľa spôsobu prípravy jedál, a naše mladé, ale i skúsené gazdinky si ich už vo veľkej miere osvojili. Neskôr k týmto gastronomickým knihám u nás pribudli aj ďalšie. Medzi ne zrejme patrí aj Hlasľudovská kuchárka s podtitulom Z kysáčskeho receptára, ktorá od roku 2013 mala štyri vydania a recepty

do nej zoskupili aktivistky Spolku kysáčskych žien. Popularite sa tešili aj kulinárske knihy Takto to chutí po petrovsky (2012) a Takto to chutí po petrovsky 2 (2013), ktoré vydal Spolok petrovských žien. Azda najagilnejšie medzi našimi spolkárkami sú Hložančanky. V tamojšom Spolku žien Slovenka tiež veľmi dbajú na tento segment našej tradičnej gastronomickej ponuky. Nielen tej kedysi stolovanej, ale aj v súčasnosti. V ich produkcii sme mali možnosť poprezerať si niekoľko zbierok. Medzi ne patria Kolo hier a koláčov s podtitulom Receptár starodávnych múčnikov (2009), Kyslovka so svadobnými vinšmi a iné varené jedlá (2011) a Tradičné pečené a pražené jedlá a jedlá pri-

pravované v sedliackej peci (2015).

Všetky tieto uvedené kuchárske knihy vyšli po slovensky a sú napísané pre slovenských čitateľov.

Hložančanky prišli na ideu tieto naše známe recepty preložiť aj do srbčiny a tak ponúknuť aj iným možnosť zoznámiť sa s naším gastronomickým legátom. Z tohto podnetu vzišla aj naposledy vydaná kniha z ich produkcie pomenovaná jednoducho Kuchárka: zbierka tradičných receptov, a to súčasne vo dvoch jazykoch, v origináli po slovensky a v preklade do srbčiny. V jej úvode predsedníčka Viera Miškovicová píše, že je to „vlastne súhrn receptov z troch kuchárok, ktoré vydali v predchádzajúcich rokoch... Je to receptár tradičných varených, pražených

a pečených jedál a koláčov. Jedál, ktoré sa kedysi často pripravovali v slovenských domácnostiach v Hložanoch a v iných slovenských osadách“. Týmto spôsobom Hložančanky sa ich vynasnažili vytrhnúť zo zabudnutia a iným urobiť radosť, tak z prípravy, ako aj z chutného obedu či raňajok a večere, a pripomínajú, že zdravé potraviny pripravené tradičným spôsobom sú prvým krokom k zachovávaniu zdravia členov domácnosti. Kniha pozostáva z týchto častí: Polievky, Pečené a pražené a Koláče a múčniky, v ktorých verejnosti ponúkli takmer 180 receptov. Recepty členiek spolku žien zapísali Mária Francistyová a Viera Miškovicová a príslušné fotografie k niektorým z nich priložila Tatiana Miškovicová. Publikáciu Kuchárka: zbierka tradičných receptov vydal Spolok žien Slovenka z Hložian. Kniha je zošitá do tvrdej väzby rozmerov 31 x 22 cm a je vytlačená v plnom kolore na kriedovom papieri v rozsahu 156 strán. S vročením 2020 a v náklade 300 exemplárov ju vytlačila tlačiareň Yugo štampa v Čelareve.

„Spasávaj sa“ Anna Horvátová

D

o vojvodinskej podoby spisovnej slovenčiny sa dostávajú neustále všelijaké podoby slov. Nielenže sa nám všeličo prihodí, ale všelijako to aj podáme, čím pestrejšie, tým možno zaujímavejšie pre tých vôkol nás. Alebo žeby sme si len tak mysleli?!

Veď pri nejakom nebezpečenstve je samozrejmosťou, keď upozorníme tak seba, ako i tých pri nás, či už zvýskneme, alebo taktne povieme: „Spasávaj sa!“ Pri tomto si možno ani len nepomyslíme na

40

www.hl.rs

správnosť daného slova.

A čo je v podstate sloveso „spasávaj sa“?! Nesprávny preklad srbského spašavaj se, ktoré sme si ako neúrekom slov prispôsobili našim pravidlám výslovnosti či potrebám.

Spása je slovenské podstatné meno, spasenie tiež, a takmer rovnako znejúce je i srbský ekvivalent spas, čím označujeme vyslobodenie z ťažkého položenia, čo môžeme vyjadriť aj podstatným menom záchrana: hľadať spásu, čakať ako na spásu (čakať netrpezlivo).

Odvodené sloveso zo srbské-

Informačno-politický týždenník

ho podstatného mena spas je teda spasavaj se / spašavaj se, čo v slovenčine nekorešponduje so správnosťou v jazykovom systéme. „Spasaváj sa“ je doslovný preklad slovesa spašavaj se. Dokonca všetkým nám je dobre známe výstražné upozornenie spašavaj se, ko se može, čo veľmi často aj použijeme. Samozrejme, v spisovnej slovenčine také sloveso neobstojí, ale dá sa to nahradiť slovesom zachráň sa, alebo nedokonavým zachraňuj (sa). Preto použijeme zachrániť alebo zabrániť, odvrátiť od niekoho niečo zlé, uchrániť, ako to dokladujeme v príkladoch:

zabrániť smrti, zničeniu; zachrániť raneného, úrodu; zachrániť si život; zachrániť otca pred úpadkom, zachrániť ľudstvo pred úpadkom, zachrániť situáciu (vynájsť sa); zachrániť sa – (náhodne) uniknúť smrti, zničeniu; zachrániť sa útekom alebo pri leteckom nešťastí sa zachránili piati cestujúci.

Medzi nami dolnozemskými Slovákmi je veľmi zaužívané aj srbské spojenie nema mu spasa, alebo nema ti spasa. Tieto nanajvýš zaužívané spojenia by sme mali použiť ako: nieto ti / vám spasenia, alebo nieto ti / vám záchrany.

• KULTÚRA •

Oznamy KRÍŽOVKA ČÍSLO 14 autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

2. časť tajničky

metla, ometlo

Sloventrhovisko sko

bór

jednotka všetko v el. napätia poriadku

V tajničke je názov dolnozemskej slovenskej oslavy.

snobizmus časť chôdze citoslovce

odlamuj!

hektoliter ženské meno Júlia

ovocný strom zásah lopty počas letu

Trstenik lantán

mužské meno Eduard mladá nevesta

rovnaké písmená

ulica mužské meno Miroslav

liter nárečie

recept štyri (rim.) veľký čln

postupnosť príklad na dolnej strane

karát

vpíšte ÉD

AS HL DU ĽU

3. časť tajničky

grécky boh lesov vpíšte VD

omotalo hlboký mužský hlas

TAJNIČKA: TVORBA, SÚČASNE Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 13 z čísla 13 Hlasu ľudu z 26. marca 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ANNA HOLOŠOVÁ, Ul. Jána Kollára č. 5, 26 215 PADINA. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM

rieka v Rusku

na dnešný deň

tórium

člen

noviny, časopisy

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 13 – VODOROVNE: striebro, Eva, laik, kone, len, vrkoč, KO, oba, eta, ja, krv, S, A, krt, sú, dnu, reč, Si, hrana, ten, hnis, Eros, Don, panciere

staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. čin, úkon Taliansko

Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec,

violinisti

tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

SMUTNÁ SPOMIENKA Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

ANKA PATAKOVÁ

rod. Jonášová 25. 8. 1967 – 25. 3.

2020 – 25. 3. 2022 z Kovačice Mama, uplynuli dva roky, a Ty nám stále veľmi chýbaš.

Zostaneš navždy v našich srdciach.

Tvoja dcéra Zuzana, zať Saša, syn Vladimír a báči Paľo

• OZNAMY •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Savacoop, s. s r. o., Nový Sad, Ul. Teodora Mandića č. 9, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výmena účelu skladovaco-logistického podnikateľského komplexu do seveso zariadenia, na k. p. č. 336/1, k. o. Nový Sad I. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa. knezevic@vojvodina.gov.rs.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

14 /5005/ 2. 4. 2022

41

Oznamy

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

• OZNAMY •

14 /5005/ 2. 4. 2022

43

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovaným manželom, otcom a svokrom

PAVLOM DEMROVSKÝM 4. 12. 1936 – 23. 3. 2022 z Báčskeho Petrovca

SMUTNÁ ROZLÚČKA s apim

PAVLOM DEMROVSKÝM 4. 12. 1936 – 23. 3. 2022 z Báčskeho Petrovca

Odišiel si náhle a nečakane, bez slova rozlúčky.

Ten večný pokoj Ti prajeme a nikdy na Teba nezabudneme.

Mal si rád život, my Teba a Ty nás.

Skromný a láskavý si bol vo svojom živote a veľký vo svojej láske a dobrote.

S láskou a úctou si na Teba spomínať budeme.

Krásne spomienky a chvíle strávené s Tebou v srdciach si zachovajú

Manželka Mária a synovia Pavel a Miroslav s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo ma navždy opustil manžel

JÁN SKALICKÝ 1960 – 2021 – 2022 z Kulpína

Tvoje vnúčatá

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 27. marca 2022 uplynulo 10 smutných rokov, čo nás opustil náš drahý manžel, otec, starký a prastarký

SAMUEL BOVDIŠ

13. 2. 1955 – 27. 3. 2012 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Keby sa dalo zavolať do neba, povedať, ako smutno je bez Teba.

Keby sa dalo vrátiť čas, pohladiť, počuť Tvoj hlas a stretnúť sa s Tebou zas...

Studená slza stiekla po tvári, chýba úsmev, čo vždy tak zažiaril. Ťažké je slovami opísať chvíľu smutnú, zostanú spomienky, ktoré nikdy nevyblednú.

Tvoji najmilší

Manželka Mária

SMUTNÁ SPOMIENKA na ociho

JÁNA SKALICKÉHO 1960 – 2021 – 2022 z Kulpína

Už nikdy nepočuť Tvoj hlas, necítiť Tvoje dlane na svojich ramenách.

Chýbaš nám, oci, čoraz viac.

Denne Ťa objímame v najkrajších spomienkach.

Dcéra Svetluška s manželom Jankom a Tvoji vnukovia Janík a Alexej-Ivan

44

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ SPOMIENKA na ocka

JÁNA SKALICKÉHO 1960 – 2021 – 2022 z Kulpína

Zbohom nestihol si povedať, len žiaľ v srdciach nám všetkým zanechať.

To, že čas rany zahojí, je len veľký klam, čím ďalej ubieha, tým viac chýbaš nám.

Spi sladko, ocko náš, snívaj svoj večný sen, v spomienkach sme pri Tebe každučký deň.

Dcéra Nataška s manželom Miroslavom a Tvoji vnúčikovia Dávidko a Filipko • OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV

svojej mame, starkej a prastarkej

ANNE HORVÁTOVEJ rod. Ďoťošovej 1934 – 2022 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si na ňu zachovajú: dcéra Anna Ožvátová a vnuk Pavel s manželkou Ivanou a deťmi Milankom a Andrejkom

Sledujte nás na

www.hl.rs

POSLEDNÝ POZDRAV svojej sestre

sestra Mária Širková s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

1945 – 2012 – 2022 z Kovačice

S láskou, úctou a vďakou si naňho spomínajú: manželka Milena a synovia Janko a Jaroslav s rodinami • OZNAMY •

susedovci z Jesenského ulice: Križanovci, Vrškovci, Ďurovkovci, Filipovićovci, Gašparovićovci, Párnickovci, Đukićovci, Z. Madacká, A. Pixiadesová, A. Hrnjačká, Z. Naďová a Fabianovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 28. marca 2022 uplynulo 20 rokov, čo umrel

ŠTEFAN URBANČEK

MIROSLAV KRIVÁK

7. 10. 1957 – 30.

3. 2021 – 30. 3.

2022 z Báčskeho Petrovca

25. 8. 1931 – 2002 – 2022 z Nového Sadu

Chýbaš nám.

Uplynul smutný rok, čo si ma navždy opustil.

Starká Báďonská a rodina Speváková

JÁN TAKÁČ

rod. Ďoťošovej 1934 – 2022 z Kysáča

zasielajú a tichú a trvalú spomienku na ňu si zachovajú

Tichú a trvalú spomienku na ňu si zachová

7. 10. 1957 – 30. 3.

2021 – 2022 z Báčskeho Petrovca

SPOMIENKA

ANNE HORVÁTOVEJ

rod. Ďoťošovej 1934 – 2022 z Kysáča

ŠTEFAN URBANČEK

Dňa 8. apríla 2022 uplynie 10 rokov odvtedy, čo navždy usnul náš milovaný

susede

ANNE HORVÁTOVEJ

SMUTNÁ SPOMIENKA

Čas plynie, ale spomienka na Teba stále žije.

POSLEDNÝ POZDRAV

Tvoja Anka

SPOMIENKA

MICHAL BENKA

25. 9. 1948 – 28.

3. 2016 z Kulpína

Manželka Zuzana, dcéra Tatiana a vnukovia Jovan a Borislav

POSLEDNÝ POZDRAV nášmu spolupracovníkovi

PETROVI PLATIŠOVI 1955 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Tiché dovidenia na cestu Ti dať a potom iba spomínať.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji vnukovia Miroslav a Vladimír z Vršca

Spolupracovníci z podniku Inox

14 /5005/ 2. 4. 2022

45

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 1. apríla 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 3. apríla 10.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Selenčské sláviky z roku 2020, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 5. apríla 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Najnovšie vydanie pravidelnej kolážovej relácie prinesie príspevky z viacero oblastí spoločenského života v našich prostrediach.

Spektrum. Druhá časť piatkového bloku odznie na hudobné témy. Sprítomnené budú piesne z detského festivalu populárnych piesní Letí pieseň, letí, ktorý pravidelne prebieha v Kovačici. Tentoraz bude odvysielaný zostrih z festivalu z roku 2019.

TV spomienky – Vojlovické paberky.

V aprílových TV spomienkach bol oprášený archív s príspevkami sledujúcimi dobové diania vo Vojlovici. Diváci sa dozvedia, aký bol záujem Vojlovičanov o poľnohospodárske penzie, ako sa mládež pripravovala na Štafetu mladosti, ktoré aktivity rozvíjali v spolku Detvan, čo sú špecifiká kroja a na čom sa v evanjelickom zbore podieľala tamojšia mládež.

Vysielanie pre penzistov bude pozostávať zo správ z výročnej schôdze hložianskych penzistov, ako i z veľkonočných tém a zo zdravotníctva. Hovoriť sa bude i o liečivých účinkoch jarných rastlín a o rakovine prostaty.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 1. apríla – Novembrový muž Sobota 2. apríla – Zorro: Tajomná tvár Pondelok 4. apríla – Nebezpečná zóna Utorok 5. apríla – Aj dvaja sú rodina Streda 6. apríla – Komorník Štvrtok 7. apríla – Kniha osudu

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 3. apríla Film: Gnomeo a Júlia Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: 12 podmienok dedičstva Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

46

www.hl.rs

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 3. apríla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Rozhovor s predsedom Rady MS Kovačica Utorok 5. apríla 16.00 Divadelné predstavenie: Človeče, nehýb sa Kreslený film: Asterix v Británii Piatok 8. apríla 16.00 Príspevky z archívu TV OK Film: Majster kat

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 3. apríla 7.00 Repríza relácie Dobrý deň Streda 6. apríla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Domáci boli konkrétnejší MLADOST (BD) – AŠK 2 : 0 (0 : 0) Dejan Striško

A

radáčania na hosťovaní v Banátskom Despotovci zažili prvú porážku tejto jari. Domáce mužstvo bolo konkrétnejšie, útočilo a vytváralo si šance. Hostia sa však dobre bránili, takže domáci futbalisti v prvom polčase iba dvakrát strieľali na bránu, kým ostatné strely končili vedľa.

Aj po zmene strán domáci boli lepší a svoju prevahu korunovali aj dvomi gólmi.

Oba góly dali po prerušení hry a po skrumáži v trestnom území. Najprv Ďuríčeka prekonali v 55. a potom aj v 66. minúte.

V 75. minúte začalo zaváňať incidentom, keď Nenin po faule zahrešil domácemu hráčovi Stefanovovi a tento ho udrel. Nenin sa pokúsil

NOVOSADSKÁ LIGA

Výhra vo finiši

TATRA – BAČKA 1923 2 : 1 (1 : 1) Pavel Kocka

N

ezačalo sa dobre pre Tatru. Prví prihrozili hostia už v 5. min., keď po peknej kombinácii Trivunović z okraja šestnástky strelil nad brvno. V 17. min. stopér Tatry Apić chybil na asi 30 metrov od svojej brány, lopty sa zmocnil Dejanović a vbehol do šestnástky, kde ho Apić nedo-

volene zastavil. Rozhodca Jurišić správne odpískal jedenástku a Apićovi ukázal žltú kartu.

Najprísnejší trest hostia využili a ujali sa vedenia – 0 : 1. Aj v 29. min. po rozohranej akcii hostia mali peknú príležitosť, ale na šťastie domácich lopta skončila tesne vedľa brány. Konečne v 33. min. aj Kysáčania si vytvorili peknú

vrátiť úder, ale sa našťastie na tom skončilo a rozhodca Dimitrijevski zo Zreňaninu obom bojovným hráčom ukázal cestu do šatne. V 85. min. po faule na Ponorca rozhodca ukázal na biely bod, ale strelu Zakića domáci brankár Marić kryl, a tak Aradáčania zmrhali aj poslednú príležitosť korigovať výsledok a prípadne do konca vyrovnať.

AŠK: Ďuríček, Nadlački, Lončarski, Striško, Birmanac (Nenin), Bretšnajder, Adamov (Korać), Zakić, Tasić, Ponorac, Vesin Aradáčania sa aj naďalej nachášancu. Grubović zacentroval z ľavej strany na prvú žrď a Pekić loptu zaslal do siete pre 1 : 1. Po tomto góle sa domáci trochu zobudili a v 39. min. Grubović silne vypálil z diaľky, ale brankár Ignjić bravúrne loptu odrazil na roh. Nuž a potom do konca polčasu sa hralo bez šancí na strede ihriska.

V druhom polčase hostia boli bez šancí a hralo sa hlavne na ich polovici.

V 53. min. Marojević pekne strieľal, ale aj Ignjić dobre reagoval. V 70. min. po faule na Lakovićovi Marojević z voľného kopu zacentroval pred bránu a

Záložník Vladimír Ďuríček si z núdze zastal medzi žrde

dzajú na ôsmom mieste s 23 bodmi.

Na nedeľu v Aradáči uvítajú celok Rusandy z Meleniec. Šmit z metra minul celú bránu.

Konečne v 87. min. Ćirin fauloval Grubovića na okraji šestnástky, Mijić zacentroval pred bránu, kde sa najlepšie vynašiel mladý Ožvát a z prvej strelil pre 2 : 1, na radosť zo 150 divákov na štadióne Tatry.

TATRA: Kosturanov, Đorđević (Petrović), Živanović, Radin (Marojević), Mijić, Laković, Pekić, Grubović, Svitić (Ožvát), Šmit (Đaković), Apić Tatra sa nachádza na 3. mieste a má 32 bodov, tri menej ako prvý Šajkaš. Na nedeľu v Stepanovićeve susedské derby zohrajú domáci, topiaci sa Omladinac a Tatra.

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Konečne potešili fanúšikov SLÁVIA – MAGLIĆ 4 : 0 (1 : 0) Ján Šuster

V

ďalšom majstrovskom stretnutí pivnická Slávia dosiahla prvé víťazstvo tejto jari a tak konečne potešila zo 200 divákov, ktorí si prišli pozrieť zápas. Bolo to dobré stretnutie, v ktorom domáci od samého začiatku mali prevahu a diktovali tempo. Striedali sa útoky na bránu súpera. Diváci mohli vidieť prudké strely na bránu, ale aj vedľa, ako aj dobré zákroky hosťujúceho brankára Gajića. V 22. min. strelu Petrovića z okraja šestnástky brankár odrazil. V 27. min. Ogrizović bol • ŠPORT •

nedovolene zastavený a Petrović z voľného kopu mieril nad živý štít, ale aj nad brvno. Trochu neskoršie po veľkej skrumáži pred bránou Maglića Ilić loptu vyrazil z bránkovej čiary. V 39. min. Grňa mieril vedľa.

V závere prvého polčasu rozhodca odpískal jedenástku a premenil ju Latinović pre 1 : 0.

V druhom polčase domáci ešte viac pritlačili a už v 49. min. bolo 2 : 0. Petrović dlhou diagonálnou prihrávkou uvoľnil Vlastislava Kuchtu, ktorý volejom z asi 10 metrov loptu zaslal ponad brankára hostí do siete.

O tri minúty neskoršie Ogrizović centroval pred trestné územie, Kuchta prihral Čobrdovi a tento vedľa vybiehajúceho brankára loptu zaslal do siete. V 63. min. rozhodca Jakić pre hrubý štart hosťujúcemu hráčovi Jokićovi ukázal cestu do šatne a zranený Čobrda musel opustiť ihrisko. Konečný výsledok v 75. min. stanovil Petrović po asistencii Bolehradského. Na druhej strane hostia ani raz vážnejšie neohrozili bránu súpera. Slovom, víťazstvo domácich je celkom zaslúžené a muselo byť vyjadrené presvedčivejším výsledkom.

SLÁVIA: Dávid Šuster, Záskalický, Benka (Vinković), Latino-

vić, Obradović, Petrović, Grňa (Zabunov), Samardžić (Denis Šuster), Vlastislav Kuchta (Bolehradský), Čobrda (Vladimír Kuchta), Ogrizović Iné výsledky 16. kola: Soko – Kriváň, zápas je odročený, Bačka –Neštin 3 : 2, Kulpín – Slavija 4 : 0, B. N. Selo: Bački hajduk – Borac 0 : 0, Orlovi – Tvrđava 2 : 3. Voľná bola Mladost Mali Bač.

Pivnická Slávia má 26 bodov a nachádza sa na 5. mieste, Kulpín má 15 bodov a o jeden zápas menej a postúpil na 9. miesto v tabuľke, kým Selenčania klesli na 11. priečku a majú 14 bodov, ale aj o zápas menej.

Na nedeľu Slávia bude hosťovať v Karađorđeve, Kulpínčania vo Vizići a Selenčania uhostia Maglićanov.

14 /5005/ 2. 4. 2022

47

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Dolina v peknom vydaní Ján Bokor V tomto kole bolo dosť zaujímavých stretnutí, ale aj nečakaných výsledkov. Vedúci Kovinčania smerujúci k titulu majstra presvedčivo porazili dovtedy dobre hrajúci Potporanj. Padinčania vyhrali v derby kola a zachovali si druhé miesto v tabuľke. Vysoko vzlietla aj alibunarská Budúcnosť a svojho rivala z Jabuky posunula do nebezpečného pásma. Posledný Spartak 1911 získal vzácne body v Dolove a Hajdušičania sa v Starom Tamiši nepreslávili.

Výsledky 19. kola: Sloga – Partizan (G) 2 : 0, Stari Tamiš – Hajdušica 2 : 0, Radnički – Potporanj 3 : 0, Budućnost – Jugoslavija 3 : 1, Dolovo – Spartak 1911 1 : 2, Dolina – Jedinstvo Stević 3 : 1, Crvena zvezda – Partizan (U) 0 : 2. Voľný bol Vulturul.

S

DOLINA – JEDINSTVO STEVIĆ 3 : 1 (2 : 0)

lnečné počasie umožnilo zo 200 divákom na prekrásne upravenom štadióne FK Dolina stráviť príjemné nedeľné popoludnie. Mali sa na čo poze-

rať, lebo na zelenom trávniku sa viedol tvrdý boj dvoch súperov, ktorí sú vo vrchu tabuľky. Dolina zohrala veľmi dobre a v prvom polčase drvila sebavedomého

Nevedia proti bunkru STARI TAMIŠ – HAJDUŠICA 2 : 0 (1 : 0) Vladimír Hudec

P

osmelení dobrou hrou a víťazstvom nad lídrom v tabuľke v minulom kole Hajdušičania do dediny Stari Tamiš neďaleko Pančeva odcestovali s nádejou, že si body môžu priniesť aj z hosťovania a upevniť sa v strede tabuľky.

Namiesto toho domov sa vrátili so sklonenými hlavami.

Zápas bol príliš rozháraný. Nerovný trávnik nedovoľoval kombinovať, vytvárať akcie, ale sa aj

hostia a aj ich hostitelia museli orientovať na dlhé prihrávky a pokusy z diaľky. Na takú hru si zrejme viac zvykli domáci hráči, ktorí si nevytvorili ani jednu výhľadnú príležitosť, ale Melicha skúšali z diaľky a podarilo sa im prekonať ho v 32. minúte. Po rohu pred prvou žrďou najvyššie skočil domáci útočník a zaslal loptu do siete.

Podobnú príležitosť mali aj hostia vo finiši prvého polčasu, ibaže Folťan strelil vedľa brány. Predtým

hosťa. Domáci hráči premyslene útočili na bránu Katanića. Rady Doliny fungovali bezchybne. Útoky na bránu Jedinstva sa valili jeden za druhým. Dobrý brankár hostí bol už v 11. min. prinútený vyberať loptu zo siete, keď po rohu v skrumáži najvyššie skočil Abramović. Útoky domácich neprestávali. Odrazenú loptu prijal Kelečević a presnou strelou priniesol Doline dvojgólovú prednosť. Hostia si nemohli vydýchnuť, ale sa do polčasu výsledok viac nemenil.

Pre zranenia v šatni zostal brankár Mrčić. Veľmi úspešne ho vystriedal Králik. Tréner Vakaresku urobil i ďalšie výmeny hráčov, ktorí sa viac zamerali na obranu.

Hostia sa zbavili nátlaku a mali územnú prevahu. Lopta sa častejšie nachádzala pred bránou Králika, ktorý mal niekoľko úspešných

intervencií. Obrancovia Doliny hrali obetavo a zastavovali nebezpečné útoky rozohraných hostí, kým útočníci čakali na príležitosť a zakladali rýchle protiútoky. Jeden sa im vydaril a Tanasković krásne loboval vybiehajúceho Katanića a zvýšil na 3 : 0. Kačarevčania však nestrácali nádej a usilovali sa skorigovať výsledok, ibaže z množstva voľných kopov lopta letela mimo alebo končila v Králikových rukách. Nakoniec rozhodca Jokić z Vršca v 77. min. odpískal prísnu penaltu za vytrvalých hostí, ktorú títo premenili pre konečných 3 : 1.

DOLINA: Mrčić (Králik), Čížik (Kočić), Kolak, Stojkov (Trnovský), Tanasković (Hlavča), Mitkovski (Ilić), Abramović, Kelečević, Radenković, Josimovski, Janjović V nasledujúcom kole Dolina bude hosťovať v Uljme.

Hajdušičania nemali ani jednu príležitosť a ich všetky pokusy sa končili pred trestným územím.

Treba povedať, že domáci hrali príliš špinavo a prakticky každý štart bol na hranici dovoleného.

Po zmene strán Hajdušičania po chybe Folťana príliš nešťastne prijali gól. Nuž a potom domáci spokojní so získanou prednosťou sa orientovali výlučne na obranu a vytvorili opravdivú hrádzu pred svojou bránou. Taká hra Hajdušičanom, ktorí vo svojich radoch majú rýchlych útočníkov, vonkoncom nezodpovedala. Snažili sa, obliehali okolo brány, ale bunker domácich zostal

neprekonateľný. Dodatočný malér v polovici polčasu hostí postihol, keď sa zranil rýchlonohý Aleksandar Ružić a musel opustiť hru, čo ešte viac stlmilo útoky Hajdušice.

HAJDUŠICA: Melich, Pejčić, Pavlovic, Z. Lipták, Folťan, Knežević, Beriša (Petrović), Gužvica, A. Ružić (Ćulum), A. Lipták, N. Ružić Hajdušičania po tejto prehre aj ďalej majú 25 bodov a zostali na ešte stále bezpečnom 9. mieste v tabuľke. Na nedeľu uvítajú mužstvo Slogy z Banátskeho Nového Sela, ktoré sa nachádza v nebezpečnej zóne a určite v Hajdušici bude motivované vyhrať.

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Vyhrali na ihrisku a v humánnosti BUDÚCNOSŤ – LIPAR 7 : 1 (3 : 0) Ján Murtín

P

o troch prehrách Hložančania konečne potešili svojich fanúšikov. Vysoko porazili mužstvo Lipara a obehli ho v tabuľke. Po vyrovnanom začiatku domáci prebrali hru a v priebehu 6 minút bolo 3 : 0. Sieť hostí načal Ralević v 23. minúte. V 26. minúte po góle Brkljaču už bolo 2 : 0 a v 29. minúte

48

www.hl.rs

veterán Bučík po rohovom kope peknou strelou stanovil výsledok polčasu na 3 : 0. Predtým aj hostia mali dve šance, ale sa v bráne modro-bielych vyznamenal mladý Dubovský. V 31. minúte hostia nerealizovali prísne nariadenú jedenástku. Trafili iba žrď.

V druhom polčase diváci videli revue zahadzovania početných

Informačno-politický týždenník

šancí, no vo finiši sa presadili Đilas v 78., Carić v 81., Petrović z jedenástky v 86., a Đilas prekonal nešťastného Zrakića aj v 89. minúte a stanovil konečných 7 : 1.

Totižto hostia medzičasom skórovali v 84. minúte pri výsledku 5 : 0. Rozhodca Desnica z Apatinu žltými kartami „odmenil“ domácich Damjanovića a Đilasa a hosťa Đukića a ich vedúceho.

BUDÚCNOSŤ: Dubovský, Malešević, Bučík (Jakuš), Đumić, Petrović, Damjanović, Žembery (Carić), Ralević, Papić (Đilas), Brkljača (Stanković) Hložančania v tabuľke postúpili o stupienok vyššie, čiže na 12. miesto, a majú 22 bodov. Na nedeľu sa v Sombore stretnú s domácim mužstvom ŽAK. Na tomto zápase Hložančania vyhrali aj v humánnosti. Totižto prostriedky z predaných lístkov a dobrovoľné príspevky v sume 50-tisíc dinárov venovali na liečbu spoluobčianky Anny Molnárovej.

• ŠPORT •

PRVÁ B VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA

do konca júla nemôže registrovať iných hráčov, na ich miesto si zastali prijímači servisu Žarko a Nemanja Petrovićovci, ktorí sa maximálne snažili, ale bolo vidieť, že to nie je ich pozícia.

Prvý set Kulpínčania zahrali veľmi dobre, aby pri výsledku 23 : 21 urobili zopár chýb a set prehrali. Nuž a potom akoby psychicky upadli a začali čoraz viac robiť chyby. Na druhej strane súper, ktorý dovtedy bol v hre podradený, začal hrať čoraz lepšie a zápas, ktorý pre hostí nemal výsledkový význam, zaslúžene vyhral.

KULPÍN: Relota, Peťkovský, Lekár, Nemanja a Rade Petrovićovci, Barišić, Babić, Ćirić, Emer, Nedeljković, Salatić, Bojkov Kulpínčania sa nachádzajú na 6. mieste a majú 29 bodov. V nasledujúcom kole uhostia tím VK Loznica.

Foto: J. Diňa

rozohraným domácim hráčom, aby vyhrali druhý set. V mužstve Mladosti to vyvolalo nervozitu, takže ďalšie dva sety boli príliš neisté, čo hostia vonkoncom neočakávali.

Rozdiel v kvalite však bol viditeľný, hostia ďalšie dva sety zahrali omnoho vážnejšie a v konečnom inkasovali ďalšie body.

V nasledujúcom kole ich očakáva ľahký zápas s mužstvom Hajduka Kula, ktorý je predposledný v tabuľke. Predseda klubu Emil Fejzulahi nám však prezradil, že sa hneď po zápase dohovorili, že

bez ohľadu na rozdiel v kvalite musia zápas odohrať naplno v očakávaní rozhodujúceho zápasu v poslednom kole v Báči, ktorý rozhodne o majstrovi a o tom, kto bude dohrávať o postup do Prvej volejbalovej ligy Srbska.

MLADOSŤ: V. Krnáč, B. Krnáč, Benka, Darko Stojanović, Dupljanin, Brkić, Barna, Anđelić, Babić Mladosť sa dve kolá pred koncom nachádza v čele tabuľky a má 50 bodov, čiže dva body viac od druhého Partizanu z Báča.

Trojanović a Grković, ktorý strieľal, ale jeho strelu brankár kryl. Futbalisti Mladosti svoj prvý rohový kop mali až v 38. minúte. Na konci prvého polčasu kapitán domácich Jelić bez lopty udrel Grkovića. Slabý rozhodca Vrana zo Subotice bol nespravodlivý k Mladosti, keďže Jelićovi ukázal iba žltú kartu, aj keď si zaslúžil červenú, a žlté ukázal aj dvom hráčom Mladosti.

Druhý polčas priniesol výborný futbal. Začalo sa bojovne na oboch stranách, čo už v 50. min. domácim prinieslo vedenie. Už spomínaný Jelić prijal loptu na okraji šestnástky, oklamal Jakuša a presnou strelou trafil do rohu Leňovej brány.

V 57. min. delovka A. Šprocha trafila brvno. V 67. min. domáci mali veľkú príležitosť, keď v protiútoku rýchlo prenikli k bráne, ale veľmi dobrý Leňa bravúrne zachránil svoju sieť.

O 4. minúty neskoršie sa Leňa zno-

vu vyznamenal. Možno najlepšiu príležitosť vyrovnať výsledok mal Grković, keď v 72. min. pekne vybehol a ocitol sa sám pred brankárom Babinom, ale strelil do jeho rúk.

Poslednú príležitosť na zmenu výsledku mali hostia v poslednej minúte zápasu. V trestnom území domácich niekoľkokrát skúšali trafiť sieť, ale sieť zostala nedotknutá.

MLADOSŤ: Leňa, Čiep (A. Šproch), Ikrašev, V. Šproch, Brajković, Stojisavljević, Grković, Trojanović, Jakuš, Beronja, Požarev (Vladisav) Po tomto kole Mladosť sa nachádza na 6. mieste s 31 bodmi a nasledujúci zápas zohrajú v Petrovci s lídrom v tabuľke – mužstvom Stanišića.

Tento víkend hrali aj pionieri trénera Čániho v Maglići a vyhrali 3 : 0 a mladší pionieri v Kulpíne utrpeli porážku 3 : 0.

Deň, keď sa nič nedarilo FUTOG – KULPÍN 3 : 0 (25 : 23, 25 : 20, 25 : 17)

Katarína Gažová

P

osledná marcová sobota pre volejbalistov Kulpína bola nie práve najšťastnejším dňom. Na hosťovaní vo Futogu zápas skončili bez vyhratého setu.

Futočania sú veľmi skúsený a kvalitný tím, kým Kulpínčania niekoľko týždňov dozadu majú ťažkosti so zraneniami a chorobami niekoľkých

špičkových hráčov. Najhoršie je to so strednými blokátormi. Duško Babić si pred tromi týždňami zranil ruku a ešte dva – tri týždne nebude môcť hrať a Aleksa Grubešić si na tréningu poranil členok, takže do konca sezóny bude mimo ihriska. Je to pre tím Kulpína veľký problém, lebo sú to dvaja najvyšší, veľmi dobrí, skúsení hráči na spomínanej pozícii. Keďže klub

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Podcenili súpera

VEST – MLADOSŤ 1 : 3 (21 : 25, 25 : 16, 21 : 25, 20 : 25) Vladimír Hudec

Ť

ažký zápas odohrali volejbalisti petrovskej Mladosti v Šíde.

Získal sa dojem, že Petrovčania príliš uvoľnene začali tento zápas. V prvom

sete pri výsledku 7 : 15 úplne poľavili a dovolili súperovi, aby sa rozohral a ohrozil prvý set. Predsa náskok hostí bol veľký a domáci nedokázali obrátiť výsledok.

Petrovčania teda prvý set vyhrali, ale predsa dovolili

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Prvá jarná prehra

VOJVODINA – MLADOSŤ 1 : 0 (0 : 0) Ján Mučaji

V

19. kole petrovská Mladosť si v Báčskom Gradišti zmerala sily s veľmi dobrým domácim mužstvom Vojvodiny.

Domáci po zimnej prestávke nezískali ani jeden bod, kým Mladosť tejto jari nepocítila prehru a získala až 7 bodov. Už aj preto domáci zápas začali s jasným cieľom – získať 3 body, ibaže to predsa záviselo aj od mužstva Mladosti, ktoré bolo oslabené nehraním kapitána Ožváta pre párne žlté karty a zranených Fábryho a mladého Šišljagića.

Prvý polčas sa hral dosť obozretne • ŠPORT •

na oboch stranách. Vo 8. min. domáci prvýkrát skúšali z rohu. V 14. min. Brajković fauloval domáceho hráča pred vlastným územím, ale strela z voľného kopu letela nad bránu. V 23. min. domáci mali prvú veľkú šancu, keď ich útočník hlavičkoval do vonkajšej časti siete. V 25. min. nastala zaujímavá situácia pred bránou domácich: brankár Babin vykopol loptu a pritom trafil hráča Mladosti Požareva, od ktorého sa lopta odrazila, ale na šťastie brankára minula sieť. Hostia mali prvú šancu v 27. min., keď pred bránou Vojvodiny dobre kombinovali Stojisavljević,

Prijímač a smečiar Vuk Barišić rád hrá v Kulpíne

14 /5005/ 2. 4. 2022

49

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Tréner podal demisiu BORAC – JEDNOTA 3 : 0 (2 : 0) Matej Bzovský

S

taropazovskí futbalisti dožili ďalšiu nepríjemnú prehru, tentoraz na hracej ploche Borca v dedine Sakule v stretnutí so strelecky naladeným a oveľa lepším a obetavejším domácim mužstvom.

Od prvého hvizdu rozhodcu užitočne hrajúci domáci futbalisti sa snažili premôcť odpor slabo hrajúcich hostí, ktorí si v prvom polčase pripravili len jednu lepšiu šancu. Na opačnej strane domáci po rýchlych akciách, pripravených z krídelných pozícií, mali oveľa viac príležitostí prekonať neistého Stailkovića. V 21. min. sa domáci ujali vedenia. Čoskoro po strele domáceho útočníka z asi 20 metrov bolo 2 : 0.

V druhom polčase sa takmer nič podstatné nezmenilo, po troch zmenách hostia zahrali trochu organizovanejšie, ale aj ďalej v útoku pôsobili strnule.

Pravda, viackrát sa dostávali do vnútra pokutového územia, ale vážnejšie neohrozili bránu Kožula.

Strely útočníkov končili hlavne nad bránou. V 62. min. domáci nevyužili správne nariadenú penaltu. Strelu z bieleho bodu zastavila žrď. V záverečných chvíľach zápasu premyslenejšia hra domácich priniesla aj tretí gól, a tak tri body zostali v banátskom chotári. Hneď po skončení zápasu vedúci odborného štábu Jednoty Predrag Pejović podal očakávanú demisiu a v šatniach sa rozlúčil s hráčmi. Zdá sa však, že ho hráči už pred-

tým bojkotovali a nespĺňali jeho príkazy aj na predošlých stretnutiach. Nebude ľahké pátrať po nových šéfoch, lebo je skutočne málo času na to, aby sa všetko napravilo. A už nasledujúci sobotňajší zápas s mužstvom Kikindy, ktoré tiež bojuje o zostup, prinesie odpoveď na otázku, či po šiestich

kolách bez výhry a s len jedným získaným bodom Jednote konečne začnú kvitnúť jarné ruže.

JEDNOTA: Stailković, Ivetić, Tmušić, Moravac, Pađen, Maoduš, Đorđević (Milivojević), Stevanović, Živanović (Krkobabić), Obradović (Pilipović), Žiža

FENIKS 1995 – BEČEJ 1918 0 : 0 Ani mužstvu Feniksu 1995 sa minulý víkend nedarilo.

V stretnutí s mužstvom Bečeja 1918 za prítomnosti asi 500 divákov zaznamenali chudobnú bezgólovú remízu. Nepresností bolo na oboch stranách, ale viac príležitostí nerozvážne zmarili domáci, i keď z jedného protiútoku v druhej časti hostia mohli dosiahnuť výhru, ale dobre tečovaná strela Tomića spoza

šestnástky trafila brvno.

FENIKS 1995: Pilipović, Anđelković, Dević (Popović), Marjanović, Radišić, Matić (Jelović), Šalipur, Juriša, Mijatović, Ilić (Cvjetinović), Dimitrić Feniks 1995 je aj naďalej na druhom mieste, ale teraz má o 6 bodov menej ako prvý Vršac, s ktorým si skríži zbrane už na nedeľu na ihrisku pod Vršackým brehom.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Prehrali, ale nesklamali MLADOSŤ– OFK STAJIĆEVO 1 : 3 (1 : 1) Darko Sládeček

B

ieloblatčania prehrali na svojom trávniku s mužstvom zo susedného Stajićeva, ktoré je jedným z favoritov na postup do oblastnej ligy. V prvom polčase však Bieloblatčania kontrolovali hru a hostia iba občas zaútočili na domácu bránu. Predsa prví skórovali práve hostia gólom Stanića v 37. minúte. Iba dve minúty neskoršie najlepší strelec Mladosti Janko Poničan vyrovnal a do

50

www.hl.rs

konca polčasu sa výsledok viac nemenil.

Už na samom začiatku druhého polčasu domáci nešťastne prijali gól. Po jednom útoku hostí Karacsonyi v obrane zle reagoval a loptu zaslal do vlastnej siete. Po tomto góle sa domáci snažili ohroziť bránu Stajićeva, ale sa im to veľmi nedarilo. Na druhej strane hostia držali loptu v nohách, ale sa nesnažili ohroziť Perišića. Predsa v 80. minúte Sekulić po jednej z mála šancí prekonal brankára Mla-

Informačno-politický týždenník

dosti a stanovil konečných 3 : 1.

Vcelku Bieloblatčania neboli nespokojní, lebo s favorizovaným súperom hrali bez troch štandardných hráčov – Šofranka, Necsova a Šuľu a aj napriek tomu boli rovnoprávnym súperom.

MLADOSŤ: Perišić, Paraľov, Poničan (Vukajlović), Đurić, Kalapiš, Džemailovski, Kurunci (Žižić), Stojić, V. Gál, Szabó a Karacsonyi Mladosť aj po tejto prehre zostala na 8. mieste s 22 bodmi.

Na nedeľu Bieloblatčania cestujú do Tarašu, kde ich privíta

Adrián Šofranko pre zranenie nemohol pomôcť svojim spoluhráčom

domáce topiace sa mužstvo Tisy 1933.

• ŠPORT •

BÁČSKY PETROVEC

Obvodový šachový turnaj pre žiakov Jaroslav Čiep

V

nedeľu predpoludním a následne aj poobede v športovej hale pri Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci sa uskutočnila šachová obvodová súťaž v konkurencii jednotlivcov a celkov. Do Báčskeho Petrovca v ten deň pricestovalo zo 170 nádejných šachistov z jednotlivých škôl zo všetkých 12 obcí Juhobáčskeho obvodu. Súťažiť prišli po traja najlepší mladí šachisti v ročníku z Báča, Báčskej Palanky, Báčskeho Petrovca, Beočinu, Bečeja, Vrbasu, Žablja, mesta Nový Sad, Srbobranu, Temerina, Titela a Sriemskych Karloviec.

Na úvod tohto regionálneho turnaja sa prítomným prihovorili organizátori podujatia: Danko Bokan, generálny tajomník

Zápasy zohralo zo 170 nádejných šachistov

Otvorenie obvodového šachového turnaja pre žiakov v Báčskom Petrovci

Šachového zväzu Vojvodiny, riaditeľ turnajov Pavel Marčok, predseda Šachového klubu Mladosť v Báčskom Petrovci, ako aj riaditeľka Základnej školy Jána Čajaka Dr. Zdenka Dudićová, ktorá pri otvorení turnajov popriala účastníkom veľa zdaru.

Domáci celok

Mladí prejavujú záujem o túto starobylú hru

Riaditeľ turnajov P. Marčok nám prezradil, že súťaží každý ročník osve a v rámci nich osobitne chlapci a osobitne dievčatá. Po piati najúspešnejší v každom ročníku následne postúpili do republikovej súťaže, ktorá by mala byť o tri týždne. Hralo sa

Šachujú sa aj tí najmladší...

podľa švajčiarskeho systému po sedem kôl.

Do republikovej súťaže z domácich hráčov postúpili siedmak Matej Marčok z Petrovca a druhák Viktor Belička z Hložian v konkurencii chlapcov a ôsmačka Nina Mravíková z Hložian v konkurencii dievčat.

... ale aj dievčence

FK HAJDUŠICA HAJDUŠICA – PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Milorad Mršić, tréner, Miroslav Melich, Slobodan Pejčić, Goran Gužvica, Nenad Folťan, Zvezdan Lipták, Dejan Petrović, Petar Mršić, Miroslav Miksád, Nemanja Kormanyos, Srđan Lipták, člen správy (stoja zľava)

Radoslav Kujundžić, člen správy, Slobodan Brezičanin, Darko Pavlovic, Atila Lipták, Anđelko Knežević, Davor Ćulum, Igor Sobin, Samet Beriša, Aleksandar Ružić, Ivan Đukić (v drepe zľava)

Foto: V. Hudec