Hlas ľudu 15/2021 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

10. 4. 2021 | 15 /4954/

Uzávierka čísla: 7. 4. 2021

Jedným z lídrov v Európskej únii a vo svete, keď ide o očkovanie proti Covid-19, je aj Srbsko, ktoré sa stalo lídrom aj v širšom v regióne. Dôvodom tohto úspechu je to, že sme mali možnosť zaobstarať si vakcíny po celom svete, zo Západu, ako aj z Číny a Ruska. M. Benka

V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov bola v stredu 31. marca odprezentovaná nová knižná jednotka z oblasti jazykovedy Dejiny spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období autora Samuela Koruniaka, ktorá je zaradená ako 6. zväzok do edície Doktorské dizertácie. Tú pred desiatimi rokmi založili ÚKVS a SVC. M. Pap

V súčasnej dobe je veľmi populárne písať články na blog. Dôvodov je niekoľko. Nakoľko sa autorovi blogu podarí predostrieť zaujímavý obsah alebo príbeh, ktorý pripúta pozornosť čitateľov, môže ho priviesť až k vážnemu povolaniu tzv. blogera, z ktorého sa po čase možno aj uživiť. Tarin zemepisný kútik je názov blogu autorky Lýdie Karkušovej z Kovačice. Karkušová zatiaľ blog píše výlučne zo záľuby a dočítame sa v ňom odborne ladené texty z oblasti zemepisu, podané kreatívnym spôsobom so štipkou osobných zážitkov. O. Glóziková-Jonášová Foto: z archívu L. Karkušovej

Od roku 1966, keď bolo usporiadané prvé Stretnutie v pivnickom poli, uplynulo už 55 rokov. Aj v druhom a záverečnom pokračovaní v najnovšom čísle pravidelnej mesačnej prílohy Mozaika prejdenú cestu tohto jedinečného festivalu v Pivnici mapuje náš spolupracovník Janko Čérný. J. Čiep

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: DOO MAGYAR SZO KFT,

Buďme zodpovední Anna Francistyová

eď si novinársky posvietime na niektorý svetový či medzinárodný deň, spravidla uzavrieme, že konkrétnej záležitosti, javu, problematike sa treba venovať nielen v ten jeden deň, ale celý rok. Jedným z najvýstižnejších príkladov je Medzinárodný deň žien, však? Pri pripomínaní si Svetového dňa zdravia to platí absolútne. Každý máme zdravie len jedno a uznáte, že naň netreba myslieť iba 7. apríla. Tento dátum bol ustanovený v polovici minulého storočia, a to s cieľom, aby sa pozornosť svetovej verejnosti upriamila na najdôležitejšie zdravotné problémy. Ale zdravie je omnoho viac. Nie je to len stav, keď človeka netrápi žiadna choroba, ale je to aj zodpovedajúci štandard, bez ktorého nemôžeme hovoriť o dôstojnom živote. A už sme pri pandémii Covid-19, ktorá už druhý rok strpčuje životy ľudí na celej planéte. Oči verejnosti sú upriamené na zastavenie šírenia tohto ochorenia a na ochranu zdravia. Stále číhajú na nás rizikové situácie, a preto treba byť zodpovedný – voči sebe i voči okoliu. Vo svojom vyhlásení pokrajinský ochranca práv prof. Dr. Zoran Pavlović i tentoraz apelo-

val na spoluobčanov, aby dodržiavali všetky protipandemické opatrenia. Verejné zdravie závisí od viacerých činiteľov: kompetencie lekárov, kapacít zdravotníckych zariadení, organizovanosti zdravotníckeho systému, integrity odborníkov, ale aj od správania sa každého z nás. Každodennosť nám prináša rad jedinečných príbehov, skúseností. Ale keď si známy dôverne uzná, že z vlastného trucu v rizikovej situácii nerešpektoval stanovené protipandemické opatrenia a vtedy ochorel, tak je to na zamyslenie. Ako i pozitívne príklady v našej spoločnosti, akým je i dostupnosť očkovacích látok. V ich zabezpečení sa náš štát vynašiel lepšie ako susedné krajiny, a tak si občania môžu zvoliť vakcínu, ktorou sa imunizujú. Ako inštitúcia, ktorá chráni práva a slobody občanov, pokrajinský ombudsman i v tomto príležitostnom vyhlásení vyjadril nádej, že sa už v dohľadnej budúcnosti na internacionálnej úrovni dosiahnu také štandardy a taká zdravotná úroveň, ktorá každému obyvateľovi tejto planéty umožní kvalitný a produktívny život. A podiel, aby sme sa k tej ružovej budúcnosti dostali, má aj každý z nás. Buďme zodpovední, ohľaduplní, ostražití.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

MOZAIKA

8 Možná nová investícia v Novom Sade

26 Zlatibor po rokoch (5)

SLOVENSKO

KULTÚRA

9 Novým premiérom Slovenskej republiky je Eduard Heger

38 Výročie bez oslavy

ĽUDIA A UDALOSTI

51 Remíza by bola spravodlivejšia

10 Všetky zbory potrebujú farára

ŠPORT

Na titulnej strane: Nahrávanie filmu o kapitánovi Aleksandrovi Berićovi Drava se ne predaje (Dráva sa nevzdáva), ktorý námet čerpá z pravdivých udalostí z dejín riečnej flotily v druhej svetovej vojne, na belegišskej ade na rieke Dunaj priamo sledovali a výrobný štáb v piatok 2. apríla navštívili vzácni hostia. Na snímke: (zľava) režisér Nikola Lorencin, scenárista Dragan Spasojević, poručík Riečnej flotily Vojska Republiky Srbsko, predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović a predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović. Foto: z archívu pokrajinskej vlády

Nový Sad

• •

15 /4954/ 10. 4. 2021

Týždeň Týždeň 

7 DNÍ

Osemdesiat rokov po nacistickom bombardovaní Belehradu Pripravil: Stevan Lenhart

týždni za nami hlavné mesto Srbska si viacerými spomienkovými podujatiami pripomenulo 80 rokov od bombardovania zo strany letectva nacistického Nemecka. Útok sa začal v ranných hodinách 6. apríla 1941 bez predchádzajúceho vyhlásenia vojny, a bol to sám začiatok ozbrojenej invázie na Kráľovstvo Juhoslávie. Táto vojenská operácia je známa pod menom Posledný súd a bola vlastne pomstou za belehradské protinacistické demonštrácie zo dňa 27. marca 1941 a vojenský puč, ktorým bola zvrhnutá vláda Cvetković – Maček (ktorá dva dni predtým vo Viedni podpísala pristúpenie Kráľovstva Juhoslávie k Paktu troch veľmocí). Bombardovanie sa konalo na rozkaz Adolfa Hitlera a pod vedením veliteľa nemeckého letectva Alexandra Löhra (po ukončení vojny bol odsúdený za vojnové zločiny a zastrelený); v agresii sa zúčastnilo súhrnne 484 lietadiel, ktoré vzlietali z Viedne, Grazu a Aradu a

na pustošenie Belehradu použili 440 ton bômb. Podľa oficiálne uvádzaných údajov počas bombardovania zahynulo približne 2 274 ľudí, zbúraných bolo 627 a vážne poškodených asi 1 600 budov. Zničená bola Národná knižnica a väčšina jej fondu (ktorý počítal zhruba 500 000 titulov), obsahujúceho početné stredoveké rukopisy, unikátne historické dokumenty, knihy, publikácie a korešpondencie významných osobností kultúrnych a politických dejín Srbska a Juhoslávie. Okrem prvého náletu dňa 6. apríla bombardovanie Belehradu pokračovalo aj v dňoch 7., 11. a 12. apríla 1941. Po kapitulácii Kráľovstva Juhoslávie členovia vlády a maloletý kráľ Petar II. Karađorđević emigrovali do Londýna. * Novou prezidentkou Kosova sa 4. apríla stala Vjosa Osmaniová, 39-ročná profesorka práva a politička, ktorú podporuje ľavicová strana Sebaurčenie (Vetëvendosje) premiéra Albina Kurtiho. Osmaniová bola donedávna predsedníčkou kosovského zhro-

maždenia a v určitom období (od novembra 2020 do marca 2021) súbežne zastávala aj funkciu úradujúcej prezidentky Kosova po tom, čo sa tejto funkcie vzdal Hashim Thaçi, aby čelil obvineniam z vojnových zločinov. Po vymenovaní za prezidentku Osmaniová o. i. vyhlásila, že v týchto neľahkých časoch sú pred Kosovom mnohé výzvy, najmä keď ide o pandémiu koronavírusu, a preto je potrebné zjednotiť sa. Vyzvala všetky tamojšie politické strany na spoluprácu a vzájomnú toleranciu a tiež povedala, že bude pracovať na zosilňovaní Kosova ako štátu, ktorého hlavnými spojencami sú vraj USA, Európska únia a Albánsko. Osmaniová vyhlásila, že dialóg medzi Kosovom a Srbskom sa musí viesť s uctievaním rovnoprávnosti obidvoch strán a podľa jej slov spravodlivosť možno dosiahnuť až vtedy, keď Srbsko bude znášať zodpovednosť za zločiny, ktoré boli páchané na území Kosova. * Na Islande boli evakuovaní turisti z okolia aktívnej sopky

onedlho po tom, čo z jej novej trhliny začala vyvierať láva, informovali viaceré spravodajské stanice a agentúry. Vulkán na islandskom polostrove Reykjanes (približne 32 kilometrov juhozápadne od hlavného mesta Reykjavík) vybuchol v marci a vytekanie lávy odvtedy láka početných turistov. Nová, približne 500-metrová trhlina na povrchu sopky bola spozorovaná 5. apríla a z preventívnych dôvodov bola nariadená okamžitá evakuácia lokality. * Populárny spevák a skladateľ srbskej národnej hudby Predrag Živković-Tozovac zomrel 5. apríla v Belehrade vo veku 85 rokov na následky ochorenia Covid-19. Pôvodom z Kraljeva, Tozovac svoju hudobnú kariéru začal v polovici 60. rokov minulého storočia a v nasledujúcich desaťročiach sa stal jedným z najznámejších srbských spevákov. Hral na viacerých hudobných nástrojoch a úspešne sa prejavil aj ako moderátor rozhlasových a televíznych vysielaní.

ZASADNUTIE RADY PRE NÁRODNOSTNÉ MENŠINY. Predsedníčka vlády Republiky Srbsko Ana Brnabićová v stredu 31. marca v Belehrade predsedala zasadnutiu Rady pre národnostné menšiny, na ktorom sa diskutovalo o aktivitách v oblasti zlepšovania postavenia národnostných menšín v Srbsku a správach o implementácii akčného plánu o národnostných menšinách. Predsedníčka vlády Brnabićová poukázala na to, že vytvorenie nového Ministerstva pre ľudské a menšinové práva a sociálny dialóg pod vedením Gordany Čomićovej predstavuje silný signál a ukazuje pozíciu vlády Srbska v otázke dôležitosti zlepšovania práv menšín, a dialóg rieši problémy a zlepšuje postavenie menšín. Predsedníčka vlády Brnabićová zdôraznila, že napriek zložitému obdobiu vyvolanému pandémiou COVID-19, sa prostriedky na financovanie rád národnostných menšín neznížili, čo je ďalším potvrdením toho, že postaveniu a právam menšín sa pripisuje veľký význam, a vyzvala zástupcov národnostných menšín pracovať na podpore očkovania s cieľom čo najskôr dosiahnuť kolektívnu imunitu. Ministerka Čomićová uviedla, že ministerstvo pre ľudské a menšinové práva a sociálny dialóg je odhodlané riešiť všetky problémy menšín prostredníctvom dialógu a posilňovania vzájomnej dôvery v duchu tolerancie, čo prispeje k rozvoju celej spoločnosti. Na schôdzi sa hovorilo aj o konkrétnych plánoch na zlepšenie postavenia národnostných menšín v oblasti vzdelávania a kultúry a zdôraznilo sa, že rozpočtový fond pre národnostné menšiny na tento rok predstavuje 30 miliónov dinárov a prostriedky sa budú investovať do vzdelávania ako prioritnej oblasti do roku 2021, ako aj do programov a projektov dôležitých pre národnostné menšiny. Zasadnutia sa zúčastnili aj minister školstva Branko Ružić a ministerka spravodlivosti Maja Popovićová. Spracoval: J. Č.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

STAROPAZOVSKÁ OBEC – BELEGIŠ

Z nahrávania ﬁlmu o kapitánovi Aleksandrovi Berićovi Anna Lešťanová

redseda pokrajinskej vlády Igor Mirović v piatok 2. apríla bol prítomný v Belegiši pri nahrávaní ﬁlmu Drava sa nevzdáva (Drava se ne predaje).

jín riečnej ﬂotily v druhej svetovej vojne. O tom, ako sa nahrávali niektoré scény na belegišskej ade – na rieke Dunaj okrem premiéra Mirovića na tvári miesta priamo sledoval i Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova.

Z nahrávania ﬁlmu na belegišskej ade

Scenáristom filmu je Dragan Spasojević, poručík riečnej flotily Vojska Srbska, a hlavné postavy stvárňujú Lazar Đukić, ktorý vynikajúco hrá Aleksandra Berića, kapitána riečnej flotily, a Marija Bergamová, v úlohe jeho manželky Very. Vo filme sa hovorí o posádke kráľovskej vojenskej lode Drava, ktorá zahynula v Aprílovej vojne 1941 pod velením A. Berića. „Poručík Berić natrvalo zaznamenal hrdinstvo svojej posádky a nášho vojska, pričom svojou obeťou poukázal na lásku k vlasti,“ vyhlásil I. Mirović a prízvukoval, že pokrajinská vláda aj naďalej bude podporovať nahrávanie filmov, ktoré sa predovšetkým zaoberajú dejinami Lazar Đukić v piatok počas nahráva- a tradíciou, a tým spôsobom nia filmu dve hodiny ležal vo vode sa nezabudne na významné a v piesku, aby priblížil jeden drama- osobnosti a vytváranie vzotický okamih o kapitánovi lode Drava rov pre mladé generácie. Bude to hrano-dokumentárny film v réžii Nikolu Lorencina, ktorý sa opiera o pravdivé udalosti z de-

• TÝŽDEŇ •

„Aleksandar Berić dal svoj život riečnej flotily Vojsko Srbska mu a zadlžil náš národ hrdinským na cintoríne v Belegiši postavilo skutkom, ktorý žije aj dnes. Práve pomník. Prvé zábery pri nahrátýmto filmom chceme sprítomniť vaní filmu boli na železničnej dielo veľkého hrdinu a jeho osob- stanici Topčider v Belehrade a nú obeť,“ povedal režisér Lorencin. Aleksandar Berić (13. apríla 1906 Nový Bečej – 12. apríla 1941 Dunaj pri Čelareve) bol poručíkom vojenskej lode prvej triedy Kráľovskej flotily. Poručík bol veliteľom v Aprílovej vojne 1941 na lodi Drava, ktorému sa za šesť dní Režisér Nikola Lorencin (sprava) v rozhovore podarilo zapríči- s premiérom Igorom Mirovićom a predsedom obce Đorđom Radinovićom niť veľké straty nacistom. Na jeho loď 12. apríla nahrávanie filmu z príležitosti 80. zaútočilo nemecké letectvo pri výročia smrti A. Berića iniciovalo Čelareve, kde bol zranený a bo- vedenie riečnej flotily za podpory joval proti útokom nepriateľa Filmového strediska Srbska a poaž dovtedy, kým sa jeho loď ne- krajinskej vlády. Premiéra filmu potopila. Jeho telo po 5 dňoch je naplánovaná na 6. augusta – našli rybári z Belegiša, a práve v Deň riečnej flotily. to boli scény, ktoré pri nahrávaní Podľa slov Đ. Radinovića telo

Rybári z Belegiša v stvárnení úloh rybárov a časť výrobného štábu

v piatok sledovali premiér Mirović a predseda Radinović. Rybári ho aj pochovali na dedinskom cintoríne a v roku 2015 pri príležitosti 70. výročia víťazstva nad fašizmom a 100. výročia

A. Berića v rieke našli a potom aj pochovali tunajší rybári, a preto i staropazovská lokálna samospráva prispela, aby bol ﬁlm úspešne nahraný a potom aj premietaný na veľkom plátne.

15 /4954/ 10. 4. 2021

Týždeň SRBSKO V OČKOVANÍ PREDBEHLO EURÓPSKU ÚNIU A SVET

Lídrom v EÚ a vo svete, keď ide o očkovanie proti COVID-19 Pripravil: Miroslav Benka

urópske médiá sú jednohlasné v hodnotení, že Srbsko sa stáva lídrom v Európe a vo svete, keď ide o očkovanie proti COVID-19. Srbsko je lídrom v regióne. V Európe je lepšia ako Srbsko iba Veľká Británia. „V Srbsku dnes často citujú reformátora modernej Číny Teng Siao-Pchinga: ,Je jedno, či je mačka biela, alebo čierna, hlavne aby chytala myši. Kým reformátor komunistickej Číny ňou obhajoval preberanie prvkov trhového mechanizmu, srbskí lídri jej citovaním vysvetľujú úspech svojej krajiny pri očkovaní proti COVID-19,“ uvádza bratislavská

N1 ocenil prezidenta Srbska Aleksandra Vučića v správe pre túto televíziu pri príležitosti očkovania, ktoré sa uskutočnilo na belehradskom veľtrhu minulý víkend.“ „Pandémia sa týka záchrany životov. Nie je to o geopolitike. Ak sú k dispozícii vakcíny a my si ich môžeme zaobstarať, potom máme povinnosť to urobiť v záujme našich občanov,“ tvrdí premiérka Ana Brnabićová. Len Veľká Británia je lepšia ako Srbsko, pokiaľ ide o počet očkovaní na milión obyvateľov, a po Srbsku sú to Malta, Dánsko, Island, Írsko, Rumunsko, Slovinsko, Litva, Švajčiarsko, Španielsko, Taliansko... Pokiaľ ide o región, Srbsko je presvedčivo prvé v počte očkova-

Zábery z očkovania COVID-19 v Srbsku

Pravda. Srbsko je ústrednou správou Euronews Now: „Prezident Srbska Aleksandar Vučić odhalil dôvod veľkého úspechu očkovania u nás a odhalil, že Srbsko sa rozhodlo vziať boj za vakcíny do svojich rúk, namiesto toho, aby požiadalo o pomoc ostatných. V predvečer návštevy predsedu vlády Česka Andreja Babiša v Srbsku český portál z Prahy Parlamentní list zverejnil text, v ktorom vyhodnotil boj Srbska proti koronavírusu a označil ho za jedného z európskych vodcov v rýchlosti očkovania obyvateľstva proti Covid-19. Reportérka TV N1 vo vysielaní potvrdzuje: „Srbsko je vodcom regiónu, Srbsko vedie dokonalá diplomacia. Reportér

www.hl.rs

ní na milión obyvateľov. Nasledujú Rumunsko, Slovinsko, Maďarsko, Chorvátsko a Bulharsko. Keď ide o celkový počet očkovaní, Srbsko je v tomto regióne druhé za Rumunskom a za Srbskom sú Maďarsko, Chorvátsko, Slovinsko a Bulharsko. V ČOM SPOČÍVA TAJOMSTVO NÁŠHO ÚSPECHU? „Kým EÚ od začiatku roku rieši problémy s meškajúcimi dodávkami vakcín či nedostatočnými výrobnými kapacitami, Srbsko, ktoré je len kandidátom na členstvo v únii, také ťažkosti nebrzdili,“ uvádza v pokračovaní Pravda. A ihneď na to sa zapája svojím názorom aj premiérka Brnabićová. „Hlavným dôvodom nášho úspechu je to, že sme mali mož-

Informačno-politický týždenník

dobe osvedčili. Umožnili nám získať vakcíny zo Západu, ako aj od našich priateľov v Číne a Rusku,“ konštatovala. Srbsko nečakalo na vývoj situácie so založenými rukami. Srbsko v prvom rade uzavrelo zmluvné dohody so spoločnosťami BioNTech/Pﬁzer, od ktorých dostalo očakávané dodávky. Okamžite sa však obrátilo aj na Peking a Moskvu, ktoré mali viac voľných vakcín. Srbsko bolo zbehlé v konaní a už počas januára z Číny dorazila dodávka v objeme jedného milióna vakcín od spoločnosti

Tech/Pﬁzer a prvých stotisíc od AstraZeneca. Celkovo sa Srbsko tento rok chystá minúť na dovoz očkovacích látok do 300 miliónov eur, pričom v druhej polovici roka plánuje spustiť aj domácu výrobu ruskej vakcíny. OBČANIA MAJÚ MOŽNOSŤ VÝBERU VAKCÍN Západné médiá, aj tie, ktoré sú zvyčajne kritické k režimu prezidenta Aleksandra Vučića, oceňujú vysokú logistickú úroveň srbskej vakcinácie. „Softvér, ktorý sme vyvinuli, nám umožňuje trojnásobne urýchliť každú fázu procesu a súčasne prihliadať na želania našich občanov. Srbsko je tak jedinou krajinou na svete, kde si občania môžu zvoliť typ vakcíny, ktorou chcú byť zaočkovaní,“ konštatoval Grozdić. ČOCHVÍĽA V SRBSKU BUDE OČKOVANÝCH TAKMER DVA MILIÓNY OBČANOV Čochvíľa v Srbsku bude očkovaných takmer milión občanov. Po Veľkej Británii sme druhí po očkovaní občanov.

Sinopharm a vzápätí 40-tisíc ampuliek s ruským Sputnikom V. Belehrad očakáva ešte pol milióna vakcín Sinopharm, 200-tisíc dóz Sputniku V, 90-tisíc kusov od BioN-

„Naše skúsenosti ukazujú, že všetky tieto vakcíny boli veľmi bezpečné. Niektoré vakcíny z Východu boli ešte bezpečnejšie ako vakcíny zo Západu, ale

nosť zaobstarať si vakcíny po celom svete,“ vysvetlila pre nemecký magazín Focus. „Táto vyváženosť a dobré partnerstvá sa v súčasnej

• TÝŽDEŇ •

všetky boli skvelé. Môžem vám nepochybne povedať, že jedna z týchto vakcín zachránila život mojej matke, ktorá bola hospitalizovaná. Protilátky dostala z vakcíny, takže z mojej osobnej skúsenosti môžem povedať, že sme pre našich ľudí urobili niečo dobré,“ uviedol prezident Vučić. NEBEZPEČENSTVO OHROZENIA OBČANOV PO KORONE Znepokojujúce údaje z Oxfordu – každý ôsmy človek, ktorý ochorel na covid, môže mať duševné poruchy. Každý ôsmy človek, ktorý bol infikovaný korónovým vírusom, je podľa nedávnej štúdie uskutočnenej vedcami z Oxfordskej univerzity vystavený riziku psychiatrického alebo neurologického ochorenia do šiestich mesiacov od nakazenia, uvádza britský The Guardian. OČKOVANIE ZAHRANIČNÝCH OBČANOV V SRBSKU: „ASTRAZENECA, PRVÝ, PROSÍM, VŠETKÝCH“ Ako uvádza BBC novinárka: „V Srbsku bolo doteraz proti koronavírusu očkovaných asi 22 000 štátnych príslušníkov a všetci boli imunizovaní vakcínou Oxford AstraZeneca a premiérka Ana Brnabićová uviedla, že pri tom všetkom neexistovala politika, ale prejav solidarity. Väčšina cudzincov bola tento víkend zaočkovaná na kontrolných stanovištiach v Belehrade a Niši, kde sa príležitostne vytvárali davy a fronty, a boli aj takí, ktorí chceli byť očkovaní bez menovania. Podľa jej slov preto, aby Srbsko nemuselo ničiť 20 000 – 25 000 vakcín AstraZeneca, pretože ich termín končí začiatkom apríla, sa rozhodla pomôcť regiónu a vyzvala obyvateľov susedných krajín na preočkovanie. „Všetci, ktorí prišli do Srbska, verili, dôverovali nám a ja im ďakujem,“ uviedla Brnabićová pre TV Happy. Dodala, že najsympatickejší obraz bol, keď letušky v uniformách albánskej leteckej spoločnosti prišli do Belehradu na očkovanie. Čo vás čaká na hraniciach Srbska, ak ste dostali vakcínu? Je vakcína AstraZeneca bezpečná? Naozaj študenti v Srbsku nechcú byť oč• TÝŽDEŇ •

kovaní? Niektorí na sociálnych sieťach však vyjadrili nespokojnosť s tým, že zahraničným občanom sú ponúkané vakcíny zadarmo, a sú platené z peňazí srbských daňových poplatníkov. Úrady navyše boli kritizované pre davy minulý víkend vytvorené pred očkovacími miestami. „Včera vytvorili rady, pretože všetci (cudzí občania) prišli súčasne, ráno. „Keby rešpektovali pozvanie a čas, ktorý im bol pridelený, nebolo by to preplnené – apelovali sme na (cudzincov), aby neprišli bez predchádzajúcej registrácie prostredníctvom portálu eUprava,“ uviedol Milenko Jovanović, riaditeľ Úradu pre IZ a eUprava, v nedeľu pre rozhlasovú televíziu Srbsko. Asociácia Spojených proti covidu, ktorá združuje aj lekárov nespokojných s prácou krízového štábu na zabránení šírenia koronavírusu, kritizovala srbské

úrady ohľadom rozhodnutia pozvať na očkovanie cudzincov bez pobytu. „Pre takéto konanie zodpovedných neexistuje prijateľné racionálne, profesionálne alebo dokonca ľudské vysvetlenie.“ „Prioritou musí byť bezpodmienečne organizovaná kampaň za očkovanie vlastnej populácie, ktorá neexistuje, a systematické potláčanie nezmyselných antivakcinačných vystúpení v médiách pod kontrolou vlády, ktorá tiež neexistuje,“ uvádza sa vo vyhlásení. Masová imunizácia v Srbsku sa začala v polovici januára, doteraz bolo podaných asi 2,35 milióna dávok a preočkovalo sa viac ako milión ľudí. PREČO CUDZINCI MôŽU BYŤ OČKOVANÍ V SRBSKU? Prečo môžu byť v Srbsku očkovaní cudzinci? Začiatkom februára

štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Mirsad Đerlek uviedol, že príbehy o masovom očkovaní cudzincov v Srbsku sú dezinformácie. Đerlek potom uviedol, že podporuje vyhlásenie prezidenta Srbska Aleksandra Vučića, že ak sú možnosti, mali by sme pomôcť aj

našim susedom. O mesiac neskôr sa zdá, že sa príbeh zmenil a že pre okolie existuje vakcína, dokonca aj Srbská obchodná komora oznámila, že pre podnikateľov a zamestnancov z regiónu bolo poskytnutých 10 000 vakcín. Srbské úrady doteraz darovali určité množstvá dávok očkovacích látok susedným krajinám – Severnému Macedónsku, Bosne a Hercegovine a Čiernej Hore. V Srbsku sa používajú vakcíny amerického Pfizeru, čínskeho Sinopharmu, ruského Sputniku a britsko-švédskej spoločnosti AstraZeneca. „MALI BY SME SA ROZDELIŤ, AK PRE NÁS MÁME ZVYŠOK“ Názory na to, či by sa vakcína mala distribuovať tým, ktorí nie sú občanmi Srbska, sa rozchádzajú, najmä na sociálnych sieťach. Milica Rokvićová zo Sopotu prišla na veľtrh zaočkovať sa v domnienke, že dostane ruskú vakcínu Sputnik V, ktorú si zvolila

pri podávaní žiadosti. Vo dverách haly 3 ju privítali informácie, že očkovanie touto vakcínou bolo odložené na 31. marca a v súčasnosti môže dostať iba AstraZenecu. „Ak ešte raz počujem, že je očkovanie dobre organizované...“ hovorí rezignovane Rokvićová. Na otázku,

aký je jej názor na skutočnosť, že v Srbsku môžu byť očkovaní cudzí občania, Milica odpovedala, že by sme si mali vakcíny vymieňať, ak ich máme dostatok. „Počula som, že v Bosne vôbec neexistujú vakcíny, chudáci,“ uviedla. Niektorí používatelia Twitteru píšu, že vakcíny by sa nemali dávať tým, ktorí nie sú občanmi Srbska. Ak sú možnosti a dobrá vôľa, prečo nie? ČO HOVORIA OFICIÁLNE ŠTATISTIKY? Čo hovoria oficiálne štatistiky? Podľa údajov vlády Srbska bolo do 25. marca v Srbsku vykonaných celkovo 2 267 450 očkovaní. Dve dávky vakcíny dostalo 912 555 ľudí. V Srbsku sa začalo očkovať 24. decembra 2020 a k dispozícii sú vakcíny štyroch výrobcov – Pfizer, Sputnik, Sinopharm a AstraZeneca. AKO POŽIADAŤ O OČKOVANIE, AK STE CUDZINCOM? Ako požiadať o očkovanie, ak ste cudzincom? Zahraniční občania môžu požiadať o očkovanie v Srbsku prostredníctvom portálu eUprava. Tí, ktorí u nás nemajú bydlisko, to môžu urobiť tiež. Stačí, keď sa zaregistrujú na srbskej adrese a telefónnom čísle, kde dostanú výzvu na očkovanie. Z požadovaných údajov musíte uviesť, že nie ste občanom Srbska, s pobytom alebo bez bydliska v tejto krajine, napísať číslo pasu, meno, priezvisko, e-mailovú adresu, mobilné a telefónne číslo pevnej linky a tiež uviesť, na ktorom bode by ste si priali dostať vakcínu. Občania Bosny a Hercegoviny, Severného Macedónska, Čiernej Hory, Maďarska, Bulharska a Albánska nepotrebujú na vstup do Srbska test PCR, uvádza sa na webovej stránke Ministerstva zahraničných vecí. Tým, ktorí pochádzajú zo Spojených štátov, namiesto negatívneho testu RT-PCR za rovnakých podmienok uznávaný je ako negatívny test FIA Rapid Antigen, ktorý sa pridáva k rovnakému oznámeniu ministerstva. Ilustračné fotografie: získané z verejných zdrojov

15 /4954/ 10. 4. 2021

Týždeň FINANČNÁ POMOC PRE POĽNOHOSPODÁROV

Nové konkurzy v prospech modernizácie Miroslav Pap

okrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo aj tohto roku zverejnil sedem konkurzov, ktorých cieľom je ﬁnančne pomôcť poľnohospodárom. Celková hodnota všetkých siedmich konkurzov je 859 miliónov dinárov. Finančné prostriedky z konkurzov sú určené na spoluﬁnancovanie kúpy prívesnej mechanizácie, strojov a zariadení pre organickú výrobu, na lepšie vybavenie fariem na chov hospodárskych zvierat, na investície do spracovania ovocia a zeleniny vrátane húb, na podporu mládeže vo vidieckych oblastiach, na obstarávanie zariadení na rastlinné dopestovanie v chránenej oblasti, na obstarávanie zariadení a zavlažovacích systémov a zariadení na zlepšenie vody, ovzdušia a zariadení, potom na obstarávanie zariadení na ochranu pred pove-

ternostnými podmienkami a iné. dinách, alebo aj ľuďom z mesta Konkurz na kúpu prívesnej me- umožňuje skúsiť život na dedine. chanizácie a zariadení a na orga- Na tieto účely je určených 200 nickú výrobu má vyhradenú sumu 9 miliónov dinárov a jeho cieľom je podporiť organickú výrobu na úrovni Vojvodiny, ktorá ešte nie je na dostatočnej úrovni. Pre dobytkárov je vyhradených 90 miliónov dinárov na modernizáciu fariem. Na zeleninárstvo a ovocinárstvo s cieľom nákupu potrebných zariadení a zabezpečení nových Čoraz viac nových traktorov v poli pracovných miest je vyhradených 25 miliónov dinárov. miliónov dinárov. Pokrajinský sekretariát pre poľnoNa rastlinnú výrobu v chránehospodárstvo, vodohospodárstvo a ných oblastiach na úrovni Vojvolesníctvo už dlho pomáha mladým diny je určených 80 miliónov dináľuďom na vidieku. Aj prostredníc- rov. Najviac ﬁnančných zdrojov je tvom tohto konkurzu sekretariát usmernených na kúpu a inštaláciu motivuje mladých zostať na de- zavlažovacích systémov a skleníkov.

Na túto donáciu je vyčlenených 370 miliónov dinárov. Nakoľko sme svedkami čoraz častejších zlých poveternostných podmienok, ktoré komplikujú rastlinnú výrobu, potrebné je zaobstarať si ochranné prostriedky. Konkurz, ktorý je orientovaný na ochranu pred zlými poveternostnými podmienkami, je najviac usmernený na ovocinárstvo, vinohradníctvo a chmeliarstvo a na tieto účely je určených 85 miliónov dinárov. Prostredníctvom týchto siedmich konkurzov pokrajinský sekretariát podporuje modernizáciu poľnohospodárstva vo Vojvodine. Tieto konkurzy predstavujú aj určitú motiváciu k ďalšej práci za lepších podmienok.

ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Možná nová investícia v Novom Sade Danuška Berediová-Banovićová

Nový Sad Miloš Vučević vytýčil najdôležitejšie body rokovacieho programu. Ako prvý uviedol, že je pondelok 5. apríla sa usku- to predaj pozemku v pracovnej točnilo dvanáste zasadnutie zóne Sever 4, kde by japonská spoZhromaždenia mesta Nový ločnosť Nidec Corporation mohla Sad. Na rokovacom programe bolo začať pracovať. Vyhlásil, že ide viac ako 50 bodov, z ktorých sa naj- o dve parcely na 212-tisíc m2 na väčšia časť týkala správ a rozhodnu- výstavbu objektov pre pracovné tí mestských verejno-komunálnych aktivity z oblasti sekundárnej a terpodnikov. ciárnej činnosti. Povedal tiež, že Pred zasadnutím primátor Mesta vláda Republiky Srbsko určila, že je to významný projekt a že nastavená cena pre parcely je takmer miliardu dinárov, za koľko bude Nový Sad bohatší, ak sa realizuje investícia tohto japonského gigantu. Ako tiež zaujímavý bod spomenul aj prevod vlastníckych práv z republiky na Mesto Nový Sad, bez poplatPrimátor Mesta Nový Sad Miloš Vučević ohlásil kov, na výstavbu cinmožné investovanie japonského gigantu Nidec torína pre domácich Corporation v Novom Sade miláčikov, ktorý by

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Na rokovacom programe bolo viac ako 50 bodov mohol byť v časti Šangaj. Prokuratúry Mesta Nový Sad, ako Hovoril aj o výstavbe covid ne- aj správa o realizácii lokálneho akčmocnice v Novom Sade. Mišeluk ného plánu politiky pre mladých na uviedol ako zatiaľ najlepšiu lokalitu. obdobie 2019 – 2022 v roku 2020. Výborníci rokovali aj o pláne geVýborníci schválili aj návrhy roznerálnej regulácie centra vo Veter- hodnutí o udelení súhlasu k rozhodniku, kde sa plánujú predškolská nutiam o zmenách a doplnkoch ustanovizeň, základná škola, trh, štatútov mestských kultúrnych športové stredisko, komplex pre ve- ustanovizní, medzi ktorými bola aj rejné služby, ako aj parkové plochy. Ustanovizeň pre kultúru a vzdeláNa rokovacom programe bola aj vanie Kultúrne stredisko Kysáč. správa lokálneho ombudsmana na Foto: Instagram/ milosvucevic_gradonacelnik rok 2020, správa o vlaňajšej práci • TÝŽDEŇ •

Slovensko KONIEC KOALIČNEJ KRÍZY

Novým premiérom Slovenskej republiky je Eduard Heger Miroslav Pap

Sulík (podpredseda vlády a minister hospodárstva), Veronika Remišová (podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho roz-

tickú dohodu štyroch strán rešpektujem, je dôležité, aby obrazy nezhôd boli postupne prekryté obrazom spolupráce. Kľúčovým

čo je ešte stále zakázané. Z druhej strany nie celkom optimálne sú čísla očkovaných obyvateľov. Najmä nedostatok vakcín spôsobuje pomalý priebeh očkovania. Do 6. apríla bolo zaočkovaných iba 758 741 obyvateľov. Vakcína Sputnik V, ktorá na Slovensku vyvolala rozruch, je ešte stále neakceptovateľná, no po ukončení všetkých analýz a po súhlase Európskej únie bude pravdepodobne použitá. SČÍTANIE OBYVATEĽSTVA Na Slovensku v aktuálnom roku sa koná sčítanie obyvateľstva, no po prvýkrát elektronickou formou. Od 15. februára bol systém otvorený a hneď prvého dňa možnosť samosčítania využilo 651 152 obyvateľov. Systém pre sčitovanie bol otvorený do 31. marca a podľa predstaviteľov Štatistického úradu sa sčítalo 4 844 007, teda 86 percent obyvateľov Slovenska. Vzhľadom na to, že sa po prvýkrát sčítanie konalo elektronicky, výsledky boli nad očakávanie. V elektronickom sčítaní sa v Žilinskom kraji samosčítalo až 92 percent obyvateľov. Po ukončení elektronického nasleduje asistované sčítanie, ktorým sa po

osledný mesiac Slovensko prechádzalo silnou pandemickou, ale aj koaličnou krízou. Samozrejme, obe krízy sa do určitej miery prelínali, čo vyústilo do početných najmä politických zmien. Vládnu koalíciu v súčasnosti na Slovensku tvoria štyri politické strany – OĽANO (Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti), Sme rodina, Sloboda a solidarita a Za ľudí. Z dôvodu nedôvery v ďalšie vedenie krajiny už teraz bývalým premiérom Igorom Matovičom (OĽANO) ostatné koaličné strany prejavili svoju nespokojnosť demisiami ministrov. Pred takmer konečným pádom vlády bývalý premiér Igor Matovič podal demisiu a postavený Staronoví členovia vlády SR (foto: hnonline.sk) bol na post ministra ﬁnancií a podpredsedu vlády SR. Vo svojom po- voja a informatizácie), Štefan Holý slovom, ktoré váš mandát bude slednom príhovore ako predseda (podpredseda vlády), Igor Matovič sprevádzať, je obnova. Obnova vlády zdôraznil: „Prežili sme spolu (podpredseda vlády a minister Slovenska po pandémii a obnova najťažší rok od druhej svetovej ﬁnancií), Andrej Doležal (minister dôvery občanov.“ PANDÉMIA A OČKOVANIE vojny a ja vám veľmi pekne ďaku- dopravy a výstavby), Ján Mičovský Druhou pozitívnou vlnou na jem, že sme to spolu ťahali. Nebolo (minister pôdohospodárstva a rozto ľahké ani vám a verte, že ani voja vidieka), Roman Mikulec (mi- Slovensku bol v poslednom týždni nister vnútra), Jaro- výrazný pokles nakazených koromne. Celý čas slav Naď (minister navírusom. Podľa covid automatu som mal však obrany), Mária Ko- (o ktorom sme len jediný cieľ líková (ministerka písali v minu– chrániť živospravodlivosti), lej rubrike Sloty a zdravie. Na Ivan Korčok (minis- vensko) je kradruhej strane si ter zahraničných jina ešte stále myslím, že sme vecí a európskych v čiernej fáze za vrcholom, záležitostí), Andrej a platí celonáže už bude len Doležal (minister rodný 4. stua len lepšie, práce, sociálnych peň varovania. a chcel by som vecí a rodiny), Ján Najhoršie sú na vás poprosiť Budaj (minister tom obce (okreo nádej a dobživotného pros- sy): Krupina, Luro. Lebo len tak tredia), Branislav čenec, Poltár, sa z toho ťažGröhling (minis- Kysucké Nové kého obdobia Premiér Eduard Heger ter školstva, vedy, Mesto, Poprad, Slávnostné vymenovanie novej vlády prezidentkou vieme dostať.“ (foto: obycajniludia.sk) výskumu a športu), Ilava, Myjava, Zuzanou Čaputovou (foto: sme.sk) Za nástupcu Igora Matoviča bol zvolený Eduard Natália Milanová (ministerka kultú- Nové Mesto Heger (OĽANO) ako ôsmy premiér ry) a Vladimír Lengvarský (minister nad Váhom, Trenčín a Čadca. Od 8. autorizácii hlavných hygienikov marca je v obchodoch, v mestskej bude pokračovať pravdepodobne od vzniku samostatného Slovenska. zdravotníctva). V rámci vymenovania novej vlá- doprave a všeobecne v exteriéri začiatkom mája. Asistované sčítaPrezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová vymenovala dy prezidentka zdôraznila: „Nevi- povinné nosenie respirátorov FFP2. nie má skončiť do 31. októbra, po 1. apríla, na Zelený štvrtok, novú dela som priestor na iný postoj, Uvoľnenie opatrení sa očakáva čom budú Štatistickým úradom vládu, ktorú tvoria členovia: Eduard ktorý by stál proti dohode väčšiny v priebehu apríla, keď bude dovo- zverejnené všetky údaje. Zdroj: pravda.sk, ta3.com Heger (predseda vlády), Richard poslancov v národnej rade. Poli- lené cestovanie ľudí medzi obcami, • SLOVENSKO •

15 /4954/ 10. 4. 2021

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Schválený návrh Rozhodnutia o miestnych spoločenstvách Anna Lešťanová

ýborníci Zhromaždenia obce Stará Pazova zasadali vo štvrtok 1. apríla a na tejto v poradí 7. schôdzi prerokovali a schválili desať bodov rokovacieho programu. Väčšinou hlasov schválili minuloročné správy o práci spolu s finančnými správami Strediska pre kultúru Stará Pazova, Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića a Miestneho spoločenstva Belegiš. Najviac času a pozornosti venovali návrhu Rozhodnutia o miestnych spoločenstvách. Výbornícka skupina Udruženi k tomuto návrhu podala aj dva pozmeňovacie návrhy, ktoré neboli schválené. Po diskusných príspevkoch o novom návrhu Rozhodnutia o miestnych spoločenstvách, ktorým sa dôkladne určuje fungovanie všetkých 10 miestnych spoločenstiev v obci, za rečníckou tribúnou o ňom viac hovorila Nataša Mićićová, predsedníčka ZO Stará Pazova. Pripomenula, že obecná správa ešte

vlani v decembri začala podnikať ohľadom týchto záležitostí a o tom informovala aj verejnosť. V tomto návrhu rozhodnutia práca miestnych spoločenstiev je zosúladená

orgánov spravovania miestneho spoločenstva. Výborníci potrebnú zelenú dali aj správe o stave bezpečnosti dopravy na cestách v Staropazovskej obci

Z pracovnej časti 7. zasadnutia ZO Stará Pazova, ktoré sa konalo vo veľkej obecnej zasadačke

s výmenami a doplnkami Zákona o lokálnej samospráve a Štatútom Obce Stará Pazova. Dôkladne sa určuje spôsob voľby a prepustenia

v roku 2020. V správe sa uvádza, že vlani bolo 140 dopravných nehôd, v ktorých tri osoby zahynuli, kým napr. v predminulom roku na lokál-

nych cestách život stratilo sedem ľudí. Na základe inštalovaných kamier v strede mesta iba za dva mesiace je zaevidovaných viac ako 600 dopravných priestupkov. Z 53 výborníkov v lokálnom parlamente schôdze sa zúčastnilo 42 výborníkov, ktorí schválili i plán dôkladnej regulácie multifunkčnej pracovnej zóny Sever, ktorá sa nachádza medzi Starou a Novou Pazovou. Schválili aj výmeny rozhodnutia o utvorení Komisie pre plány Obce Stará Pazova. Namiesto Maje Grbićovej a Đorđa Vukašinca vymenovaní sú Milica Jelinićová a Milorad Simeunović. Potom výborníci schválili aj rozhodnutie o utvorení deväťčlennej Rady pre zamestnávanie, v čele ktorej je Milenko Vučinović, a prepustili, resp. vymenovali nových členov Školského výboru ZŠ Milana Hadžića vo Vojke zo strany predstaviteľov jednotky lokálnej samosprávy. Zasadnutia sa zúčastnil aj Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, so spolupracovníkmi.

VÝCVIK PRE ZAČIATOČNÍKOV V PODNIKANÍ

Príležitosť získať vyššiu úroveň vedomostí A. Lešťanová

egionálna rozvojová agentúra Sriem, v spolupráci s Kanceláriou pre mladých Obce Stará Pazova, v posledných dvoch marcových dňoch v Starej Pazove usporiadala bezplatný výcvik pre začiatočníkov v biznise. Výcvik prebiehal podľa metodológie Rozvojovej agentúry Srbska a Ministerstva hospodárstva RS. Pozostával zo šiestich modulov: motívy a vlastnosti podnikateľa, analýza a hodnotenie podnikateľských ideí; právnický základ hospodárenia; hospodárske subjekty, pojem, dokumentácia, registrácia; zdroje financovania; dane a príspevky a podnikateľský plán. Týmto výcvikom nezamestnané osoby mali príležitosť získať vyššiu úroveň vedomostí, čím sa im naskytuje možnosť začať súkromne

www.hl.rs

podnikať a vykonať samozamest- všetkých sedem obcí v Srieme, návanie. Všetkých 17 uchádzačov pred tromi rokmi, podľa slov T. Miv Starej Pazove úspešne ukončilo jajlovićovej, sa uchádzala v Minisvýcvik a tým získalo certifikát, s terstve pre inovácie o prostriedky ktorým získavajú prednosť pri na úpravu Inovatívneho start-up súbehoch na start-up úvery vo strediska v Starej Pazove. V rámci Fonde pre rozvoj Republiky Srbsko, projektu zatiaľ sú realizované dve ako i pri uchádzaní sa o subvencie fázy (adaptácia miestností a vyz Národnej služby pre zamestnávanie. Dvojdňový výcvik, ktorý sa konal v nových miestnostiach I n ovat í v n e h o start-up strediska, mala na starosti Tanja Mijajlovićová, projektová manažérka Rozvojovej agentúry Sriem. Práve táto agentúra, ktorej Z dvojdňového výcviku v Starej Pazove zakladateľmi je

Informačno-politický týždenník

bavenie nábytkom a počítačovou technikou) a o tretiu fázu sa i teraz uchádzajú v uvedenom ministerstve. Okrem konferenčnej sály, kde prebiehal výcvik, v stredisku je i sedem menších miestností, ktoré sú k dispozícii podnájomníkom a z ktorých sú už štyri obsadené. Spolupráca medzi Regionálnou rozvojovou agentúrou Sriem a Kanceláriou pre mladých Obce Stará Pazova trvá už päť rokov. Mladí prejavili záujem aj o tento výcvik, ako povedala Jelena Cetinová z pazovskej Kancelárie pre mladých. Predovšetkým preto, lebo ich zaujímalo získavanie praktických vedomostí a skúseností, na základe ktorých sa určite oveľa ľahšie uplatnia v každodennom živote a v kariére. Nasledujúci výcvik bude v susednej Obci Inđija. • ĽUDIA A UDALOSTI •

POKRAČUJE SA SO ZBIERANÍM NÁVRHOV NA ÚPRAVU ZELENÝCH PLÔCH A LIKVIDÁCIU ODPADU

NS ekodinár Danuška Berediová-Banovićová

cieľom motivovať Novosadčanov a Novosadčanky, aby aktívne prispeli k vytváraniu ročného programu používania prostriedkov Rozpočtového fondu pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a konkrétnymi návrhmi apelovali na príslušné orgány, aby sa peniaze zozbierané od občanov prostredníctvom ekopoplatku usmerňovali v súlade s ich potrebami, Združenie Inžinieri ochrany životného prostredia vytvorili interaktívnu mapu. V priebehu februára a marca realizovali kampaň NS ekodinár v službe občanov. Z tohto združenia informujú, že na webovej stránke nsekodinar.rs viac ako 100 občanov a občianok Nového Sadu, Futogu, Kysáča, Begeča, Kaća a Petrovaradína nechalo svoje návrhy, a to: – 67 návrhov v oblasti zelených plôch – na výsadbu stromov, krov, kvetov, na rekonštrukciu alebo vytvorenie nového trávnika, starostlivosť o rastliny a odstránenie chorých a starých stromov a divorastúcich rastlín; – 33 návrhov v oblasti odpadu – odstránenie divých skládok, rozhádzaných smetí a sanáciu degradovaných plôch. Na listine schválených návrhov

Návrh z Kysáča – odstránenie divej skládky

sa nachádza aj návrh z Kysáča, konkrétne návrh na odstránenie divej skládky, ktorá sa nachádza pri cintoríne a Loveckom dome v Kysáči. Navrhuje sa, aby sa urobil zelený pás, ktorý by predstavoval úkryt pre divé zvieratá, lebo sa nachádza tesne pri loveckom dome. Na zasadnutí, ktoré sa konalo 18. marca v Mestskej správe pre ochranu životného prostredia, prvá listina zozbieraných návrhov bola odovzdaná príslušným orgánom s cieľom ich zaradenia do ročného programu. Nasledovalo aj stretnutie s predstaviteľmi

VKP Čistoća, ktorých informovali o konkrétnych problémoch, ktoré občania a občianky prihlásili v ob-

návrhy odovzdávané príslušnej správe a verejno-komunálnym podnikom. V roku 2018, keď Republika Srbsko začala s uvádzaním nového princípu financovania ochrany životného prostredia – uplatnením zásad „užívateľ platí“, „znečisťovateľ platí“ a zásad „zodpovednosti“, prijatý bol alebo pozmenený významný počet zákonov a podzákonných aktov, ktoré regulujú túto oblasť. Ekopoplatok, v sume minimum 5-tisíc dinárov ročne, od decembra roku 2019 musia platiť všetky právnické osoby. Získané príjmy patria rozpočtu lokálnej samosprávy a v Novom Sade tie by mali tvoriť Rozpočtový fond pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Podľa tohto združenia tieto zmeny nevplývali na to, aby občania a občianky mali lepší prehľad

Interaktívna mapa, ktorú vytvorili Inžinieri ochrany životného prostredia

Návrh z Futogu – na nábreží Dunaja pozdĺž Futogu odstrániť odpad a umiestniť viac odpadových košov

• ĽUDIA A UDALOSTI •

lasti odpadu, o možnostiach ich riešenia, ale aj o odporúčaniach na čím zodpovednejšie a efektívnejšie nakladanie s odpadom v Novom Sade. Konečným cieľom, ako hovoria v Združení Inžinieri ochrany životného prostredia, je nastoliť jasne definované, transparentné, funkčné a trvalé mechanizmy účasti občanov a občianok v procesoch vytvárania verejných politík a prijatí rozhodnutí, takže zbieranie návrhov prostredníctvom interaktívnej mapy bude pokračovať. Každé tri mesiace budú

práce štátnych orgánov. Od roku 2017 toto združenie sleduje, akým spôsobom sa zbierajú a rozvrhujú prostriedky Rozpočtového fondu pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Touto cestou Združenie Inžinieri ochrany životného prostredia vyzýva Novosadčanov a Novosadčanky, aby prostredníctvom interaktívnej mapy aj naďalej prihlasovali svoje návrhy, ktoré sa vzťahujú na dve skupiny aktivít: odpad a zelené plochy.

15 /4954/ 10. 4. 2021

(Foto: nsekodinar.rs)

Ľudia a udalosti VEĽKONOČNÉ OBLIEVAČKY V KULPÍNE

Zvolenovci zachovávajú staré obyčaje Katarína Gažová

ž niekoľko rokov (okrem vlaňajška z dôvodu pandémie a uvedenia mimoriadneho stavu v krajine) tradíciu oblievačiek vo Veľkonočný pondelok v Kulpíne zachovávajú mládenci – tanečníci a speváci KUS Zvolen Kulpín. Vyparádia sa do slovenských

krojov, do rúk vezmú vedrá s vodou a spoločne idú za dievčatami po celom Kulpíne. Predtým si posadali na vlečku ťahanú koňmi a tohto roku koč s koňmi vystriedal traktor s vlečkou. V spoločnosti harmonikára Holúbeka z Petrovca a s piesňou, ktorá sa niesla celou dedinou, šli na oblievačku. Tohto roku si so sebou vzali dvoch muzikantov a pri ich hudbe si veselo

v každej domácnosti, ktorú v ten deň navštívili, veselo zaspievali, a často sa k nim v dobrej nálade pripojili i domáci. Dievčatá ich už čakali doma a keď počuli spievajúcu veselú družinu blížiť sa k ich domu, už vedeli, čo ich čaká. Chlapci vytiahli dievča na dvor alebo na ulicu a všetci, koľko ich bolo, vyliali na ňu po vedro vody, takže dievčatá

boli do nitky mokré. Potom si u domácich pripili, porozprávali sa s nimi a s dievčatami, vzali si omaľované vajíčka, ktoré dievčatá pre nich pripravili, a pokračovali ďalej, a tak celý deň až do predvečera. Dedinčania si pritom pochvaľovali, že ako je to pekne, keď mladí zvolenovci zachovávajú tradičné veľkonočné zvyky oblievačiek, na ktoré sa pomaly už zabúda.

Oblievači boli aj u Danky Vrbovskej a po obliatí sa všetci spolu aj vyfotili

Voda z vedra letela na dievčatá, a tak boli do nitky mokré

Spoločná pieseň chlapcov Zvolena ako prestávka a oddychovka medzi dvomi zastávkami u kulpínskych dievok

V roku 2019 mladí spolkári prišli na oblievačky na koči poháňanom koňmi

Chlapci a vedrá s vodou sú pripravené, dievčatá, pozor!

Na pamiatku z predminulého roka spoločná fotka u Gažovcov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

AKCIA SLOVENSKEJ EVANJELICKEJ A. V. CIRKVI V SRBSKU

Sadíme pre budúce generácie V. Hudec

lovenská evanjelická a. v. cirkev v Srbsku tohto roku oslavuje 100 rokov od osamostatnenia po páde Rakúsko-uhorskej ríše. V súlade s tým všetky podujatia, ktoré sa tohto roku budú

podnikať v cirkvi, budú v znamení tohto úctyhodného jubilea. Jednou z prvých aktivít, ktorými si v cirkvi pripomenuli storočnicu, bolo zakúpenie a rozdelenie sadeníc jabloní do všetkých cirkevných zborov. Totižto Dr. Martin Luther povedal aj takýto výrok: „Keby som

Jediný mestský cirkevný zbor v Banáte – zreňaninský v poslednú marcovú nedeľu navštívili senior banátsky Slađan Daniel Srdić a farár kovačický Martin Bajza spolu s veriacimi z Jánošíka a Kovačice

iní ich zasa rozdelili veriacim, aby si ich zasadili pri svojich príbytkoch. V troch cirkevných zboroch: v Novom Sade, Belehrade a Zreňanine však nie sú podmienky na sadenie stromov, nuž seniori Banátskeho, Báčskeho a Sriemskeho seniorátu Slađan Daniel Srdić, Jaroslav Kopčok a Igor Feldy navštívili

vedel, že sa zajtra svet rozpadne na kusy, aj tak by som zasadil jabloň.“ A biskup SEAVC Jaroslav Javorník povedal: „Veď kto sadí strom, myslí na budúce generácie, ktoré budú oberať jeho plody. A tak aj my oberáme plody práce našich predkov, začíname oslavovať jej 100-ročnicu, ale tiež sadíme pre budúce generácie.“ Za pomoci Svetovej luteránskej federácie, cirkevného zboru Ohio v USA a z prostriedkov z fondu cirkvi zo zisku Vďaka ochote padinského podnikateľa z obrábateľnej pôdy Ondreja Hédiho sadenice jabloní sa koncom zakúpené boli sadenice januára dostali do všetkých banátskych jabloní, z ktorých každý cirkevných zborov cirkevný zbor dostal symbolických 100 kusov, znázor- tieto cirkevné zbory a odovzdali im ňujúcich sto rokov SEAVC v Srbsku. symbolických sto jabĺk. Foto: z archívu Niektoré zbory časť sadeníc vysadili cirkevného zboru v Jánošíku vo svojich kostolných záhradách,

JÁNOŠÍK

Usilovní cirkevníci Vladimír Hudec

vanjelici v Jánošíku najväčší kresťanský sviatok – Veľkú noc dočkali vo vynovenom kostole a s dôkladne reštaurovanými kostolnými lavicami. Práce

Jánošícky kostol v novom lesku • ĽUDIA A UDALOSTI •

na reštaurácii lavíc sa začali ešte vlani v septembri. Nuž a keď už raz lavice boli preč a kostol prázdny, v jánošíckom cirkevnom zbore to využili na to, aby pod podlahou postavili hydroizoláciu a vymenili podlahu. Pod lavicami postavili aj tepelnú izoláciu, dlážku a laminát a tak umožnili, aby veriacim počas služieb nebolo chladno. Chodbu, čiže priestor medzi lavicami vylepili novými keramickými obkladačkami, ktoré im zabezpečila Alibunarská obec. Týmto sa však rekonštrukcia jánošíckeho kostola nekončí. Vymenili totiž aj schody vedúce na kazateľnicu a pred kostolom postavili novú oznamovaciu tabuľu, z ktorej sa cirkevníci informujú o aktualitách z cirkevného života. Nuž a tak ako zvyk nakladá obdobie pred Veľkou nocou je v cirkevných zboroch vyhradené na jarné upratovanie kostola a kos-

Účastníci pracovnej akcie s predsedníčkou Alibunarskej obce Zoranou Bratićovou tolnej záhrady. Tak tomu bolo aj aj predsedníčka Alibunarskej obce v Jánošíku. Kým jedni upratovali Zorana Bratićová, ktorá im dopriala vynovený kostol, iní sa venovali úspešnú prácu a zablahoželala k kostolnej záhrade, trávniku, kveti- nadchádzajúcim sviatkom. nám, ozdobným stromom a detskéFoto: z archívu mu ihrisku. V ten deň ich navštívila cirkevného zboru v Jánošíku 15 /4954/ 10. 4. 2021

Ľudia a udalosti SO SENIOROM BANÁTSKYM SLAĐANOM DANIELOM SRDIĆOM NA AKTUÁLNE TÉMY V BANÁTSKOM SENIORÁTE

Všetky zbory potrebujú farára Vladimír Hudec

o smrti vznešeného pána seniora banátskeho Pavla Sklenára na konferencii banátskych kňazov a za prítomnosti dôstojného pána biskupa Jaroslava Javorníka a predsedu kňazskej konferencie, zároveň aj farára vojlovického Branislava Kulíka 8. septembra minulého roku na túto funkciu je tajným hlasovaním jednoznačne zvolený farár jánošícky Slađan Daniel Srdić. „Spôsob hlasovania bol taký, že každý z kňazov na lístku napísal, koho navrhuje. Nuž a všetci napísali moje meno. Ja si to vážim, lebo si myslím, že je inak, keď človek sám kandiduje, čiže sa ponúka na funkciu, ako keď ho niekto iný navrhne. Funkcia seniora je v našej cirkvi viac-menej čestná. Senior sa stará o všetky cirkevné zbory a musí poznať situáciu v každom zbore vo svojom regióne. Pre nejaké vyššie otázky, ktoré presahujú zbor, farár alebo zbor by najprv mali kontaktovať seniora a potom by to mali spoločne riešiť, buď s biskupom, resp. s Biskupským úradom. Senior musí vedieť, ako v každom zbore funguje spevokol, mládež, Nedeľná škola... Slovom, senior by sa v každom zbore mal cítiť ako doma. Senior je aj členom synodálneho presbyterstva a hospodárskeho výboru SEAVC. Musím povedať, že si vážim, že môj návrh na synodálneho dozorcu, ktorý je tiež z Banátu, dostal najväčšiu podporu členov synody. Okrem toho úlohou seniora je spolupracovať s lokálnymi samosprávami, v ktorých žijú naši veriaci. Veľmi si vážim, že okrem predsedov obcí Alibunar a Plandište, v ktorých pôsobím ako farár, ma po zvolení kontaktovali aj primátori miest Pančevo a Zreňanin a Obce Kovačica a vyjadrili želanie, aby sme sa stretli.

www.hl.rs

K tomu dobrú spoluprácu mám aj s náčelníčkou Juhobanátskeho obvodu Marínou Tomanovou, ktorá mi mnoho pomáha. Je to znak, že okrem so zborom lokálne samosprávy chcú mať dobrú spoluprácu s našou cirkvou aj na vyššej úrovni,“ vysvetlil na začiatok náš spolubesedník. Aká je vcelku situácia v Banátskom senioráte? „Situáciu vcelku môžem ohodnotiť ako dobrú, avšak v tomto roku a na rok očakávame odchod

viacerých kňazov z nášho a iných seniorátov do dôchodku, čo zapríčiní aj výmenu zborov medzi niektorými farármi. V súvislosti s tým Banát v najbližších dvoch rokoch bude musieť popracovať na tom, aby si zaobstaral farárov. To tým skôr, že Banát je dosť široký a náročný na administrovanie. Práve preto jeden z plánov, ktorý som si vytýčil, je zaplniť tieto zbory alebo aspoň urobiť taký rozvrh služby, aby nikomu nechýbali služby cez nedeľu a iné záležitosti, ktoré predpokladá táto duchovná práca. Už som kontaktoval niektorých

Informačno-politický týždenník

absolventov fakulty a mladých farárov, aby rozmýšľali prísť do týchto zborov.“ Ktoré sú vaše ďalšie plány? „Naplánoval som si rozprúdiť prácu s mládežou. Musíme si byť vedomí, že viac nemôžeme počítať s veľkým počtom mládežníkov, ale pracovať možno aj s niekoľkými a z nich vytvoriť kvalitných cirkevníkov. Napríklad k inštalácii seniora sme zoskupili hudobníkov a iných mládežníkov z viacerých zborov a má to takú tendenciu, aby sa z toho rozvinula pekná banátska mládež, ktorá bude aspoň občas fungovať, chodiť aj po druhých zboroch a povzbudzovať mladých, aby sa pridali k životu cirkvi. Naďalej, ak nám dovolí situácia s pandémiou, plánujem zorganizovať seminár pre kantorov, stretnutie oltárnych krúžkov a katechétov, zamerať sa na nejaké prednášky a edukačné veci s pracovník mi v našich zboroch, aby sme si trochu osviežili aj to, čo je čia úloha a ako by čia práca mala vyzerať.“ Jedna z prvých úloh, ktorá sa vám dostala, bolo zjednotenie dvoch zborov v Kovačici. „Keď pán senior zomrel, pán biskup ma poveril, aby som zorganizoval pohreb. Nuž a po pohrebe biskup a všetci farári sme odišli na farský úrad. Za nami prišli aj dozorcovia oboch zborov s myšlienkou, aby sa tieto dva zbory zjednotili. Bol to aj Boží plán. Vlastne prišli s ideou, aby zbor, ktorý teraz zostal bez farára, administroval pán farár Bajza a aby sa medzičasom vykonali

potrebné formality na zjednotenie. Súhlasili sme, dali sme sa do práce a, hľa, teraz je to znovu ten zbor, ktorý je založený ešte na Bardáni koncom 18. storočia. Veď ľudia už dávno rozprávali, že by sa to malo urobiť.“ Aká je situácia s reštitúciou cirkevného majetku? „V dvoch zboroch reštitúcia nie je doriešená. Vojlovica zmeškala s podávaním žiadosti o reštitúciu a teraz sa robí na tom, ako to doriešiť. Okrem toho ešte stále nie je vrátený veľký cirkevný majetok v Kovačici. Je tam veľká budova sirotinca, vôkol ktorej sú dva hektáre pôdy, na ktorej sú vystavané dom zdravia, pravoslávny kostol a iné objekty. Práve preto sa cirkev dožaduje, aby jej bola udelená obrábateľná pôda v hodnote spomínaného majetku. Ide to trochu ťažšie, ale očakávame, že sa to tohto roku dorieši. Dokonca jednou z tém rozhovorov biskupa s prezidentom Srbska bola práve reštitúcia.“ Výška cirkevnej dane je častou témou v jednotlivých zboroch. „V našej cirkvi odjakživa bolo pravidlo, že párové by malo byť také vysoké, aby postačilo na riadny plat farára a penzijné a zdravotné poistenie. Napríklad Hajdušica, v ktorej sa každoročne o tomto rozprávame, v tejto chvíli nemá farára, ale sa nastoľuje otázka, akže by farár dnes prišiel, či by to párové postačilo na plat a poistenie farára. Inak platy farárov v našej cirkvi sa ladia podľa platov osvetových pracovníkov a ako všetci iní zamestnaní dostávame určité percento na roky služby. Menším zborom sa darí vyfinancovať mladého farára, ale keď mu už pribudnú aj tie percentá na odpracovanú stáž, tak to už ide ťažšie, tým skôr, že sa podľa toho zvyšujú aj honoráre zvonárov a kantorov. Preto je v menších zboroch cirkevná daň spravidla vyššia, aby sa mohlo všetko to vyfinancovať. Vcelku

• ĽUDIA A UDALOSTI •

všetky, aj tie najmenšie banátske zbory sú dobre finančne zaobstarané. V čom sú teda problémy, aby aj tie malé zbory dostali farára? „Jedným z problémov je aj to, že sa na dedinách spravidla nenájde práca pre členov rodiny farára, manželku, resp. manžela. Tretia vec je aj tá, že naši farári sú aj národnostne založení a chceli by, aby ich deti chodili do slovenskej školy, a v niektorých dedinách slovenskej školy nieto. Na druhej strane zmenili sa časy, keď sa farári obetovali pre zbor. Dochádzajúce generácie, nielen farárov, ale aj iných sú čoraz menej na to pripravené. Máme napríklad takú absurdnú situáciu, že sa správa toho-ktorého zboru snaží farára presvedčiť, prečo by mu v tej dedine bolo dobre, a svojim deťom povedia: ,Choďte tam, kde vám bude lepšie. Je pravda, že skôr nielen farári, ale aj učitelia a lekári prichádzali úradovať do malých dedín, ale bola inakšia doba a nebol veľký rozdiel bývať vo väčšej a menšej dedine. Spôsob života bol všade rovnaký, ibaže sa dediny líšili počtom občanov, pokým sa to teraz zmenilo. Prišlo k veľkým rozdielom a nežije sa rovnako v meste, mestečku, alebo v malej dedine.“ Ako za takých okolností očakávať, že kňazi prídu aj do tých malých dedín, ktoré ich vskutku potrebujú? Predsa jedno je, keď je farár iba administrátorom, a niečo celkom iné, keď žije a pracuje v zbore a so zborom. „Úplne s vami súhlasím. Preto je môj plán zaplniť všetky zbory farármi, aby sme neboli len ako nejaký servis, ktorý príde vykonať služby. Úloha farára je aj pastoračná, sociálna, národná. Situácia nie je beznádejná. Ja som napríklad prvý profil človeka, ktorý nevyžaduje také nejaké veci, a verím, že sú ešte takí, ktorí majú radi život na dedine a chcú sa obetovať za zbor.“ Foto: Jaroslav Mlynárček

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V KATEGÓRII PROJEKTOV NÁRODNÉHO VÝBORU ICOM SRBSKO

Projekt 250 rokov od príchodu Slovákov do Starej Pazovy Anna Lešťanová

COM – International Council of Museums – Medzinárodná rada múzeí je nezisková, mimovládna, medzinárodná organizácia, založená v roku 1946 v systéme Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). Predstavuje sieť zlože-

ustanovizniam a organizáciám, ktorí pracovali na afirmácií muzeálnej činnosti a prispeli k práci NK ICOM Srbsko. Ako sa uvádza v oboznámení NK ICOM Srbsko, 23. marca bolo ukončené prihlasovanie na udelenie výročných odmien. Prihlásených je až 46 kandidátov: 7 v kategórii múzeum roka, 24 v kategórii projekt roka,

kategóriách na svojej webovej stránke a oficiálnom portáli. Pred komisiou je veľmi ťažká a zodpovedná úloha. Pre veľký počet výnimočne kvalitných kandidatúr komisia navrhne aj osobitné uznanie komisie (európska prax – Special Mention), a to sa bude vzťahovať na kandidátov, ktorí nie sú nominovaní, ale si zasluhujú

Na výročné odmeny až 46 kandidátov

nú z 30 000 členov zo 137 krajín sveta, 117 národných výborov a 31 internacionálnych výborov venovaných rozličným aspektom muzeálnej práce a ochrane kultúrneho dedičstva. Národný výbor (NK) ICOM Srbsko predstavuje právneho dediča Juhoslovanského národného výboru založeného v roku 2000 a je jedným zo 117 národných výborov Medzinárodnej rady múzeí. Dnes NK ICOM Srbsko má viac ako 250 individuálnych, ako aj 13 inštitucionálnych členov a na základe tohto je NK ICOM Srbsko jeden z aktívnejších výborov v Európe. NK ICOM Srbsko od roku 2004 udeľuje odmeny múzeám, ustanovizniam, ktoré majú niektoré alebo všetky charakteristiky múzeí, a muzeálnym odborníkom ako profesionálne uznania za výnimočné výsledky vo vývoji Srbska. Odmeny udeľuje v týchto kategóriách: inštitúcia roka, muzeálny odborník roka, projekt roka a publikácia roka. NK ICOM Srbsko udeľuje ďakovné listiny jednotlivcom,

6 v kategórii odborník roka, 9 v kategórii publikácia roka a 6 je návrhov na udelenie ďakovných listín. Medzi 24 prihlásenými v kategórii projekt roka je i projekt Vlasteneckého múzea Ruma – 250 rokov od príchodu Slovákov do

Titulná strana projektu 250 rokov od príchodu Slovákov do Starej Pazovy

Starej Pazovy autorov Milivoja Kovačevića a Jeleny Arsenovićovej. Komisia pre odmenu NK ICOM Srbsko v pondelok 5. apríla zverejnila nominovaných vo všetkých

dodatočnú pozornosť. Súbežne tím pre spoločenské siete NK ICOM Srbsko do slávnostného zhromaždenia umožní aj nahliadnutie do „verejného hlasu“ s tým, že v každej kategórii predstaví po troch kandidátov, ktorí na spoločenských sieťach (Facebook a Instagram) mali najväčšiu pozorovaciu podporu. Od pondelka 5. apríla a v nadchádzajúcich štyroch týždňoch je aktuálne promovanie všetkých 20 nominovaných, a tak im budú umožnené rovnaké šance v týždni hlasovania od 2. do 9. mája. Odmenu NK ICOM Srbsko určujú všetci aktívni členovia svojím hlasovaním. Individuálni členovia dávajú po jeden hlas, kým inštitucionálni predstavitelia po tri hlasy v každej kategórii. Slávnostné zhromaždenie, ak to dovolí epidemiologická situácia, by sa malo uskutočniť v Medzinárodný deň múzeí – 18. mája v miestnostiach Múzea súčasného umenia v Belehrade ako vyhláseného vlaňajšieho nositeľa uznania Múzeum roka.

15 /4954/ 10. 4. 2021

Ľudia a udalosti ZOZNÁMENIE SA S PRÍRODOU MÔŽE BYŤ AJ PROSTREDNÍCTVOM BLOGU

Tarin zemepisný kútik Olinka Glóziková-Jonášová

nternetová doba priniesla, prináša a určite ešte bude prinášať všelijaké novinky v takmer všetkých oblastiach. Jednou z nich, možno už povedať ani nie novinkou, ale skôr zaužívanou vecou je aj tzv. web blog, ktorý hlavne v poslednom čase dostáva na popularite. Tento nekaždodenný koníček si vybrala tridsiatnička Lýdia Karkušová z Kovačice, ktorá o sebe hovorí, že je v srdci geografka. Titul master profesor geografie získala na Prírodovedno-matematickej fakulte v Novom Sade. Predovšetkým je však matkou malej Tary, doma gazdinkou a v práci zástupkyňou matrikára v Obecnej správe v Kovačici. „Svoje povolanie milujem a som rada, že môžem byť súčasťou takýchto veľkolepých udalostí, akou je sobáš mladých ľudí,“ povedala na úvod Karkušová. Odpovede na to, prečo sme práve ju oslovili, aby nám porozprávala, prečo sa rozhodla písať blog a čo ju to zaujalo, nájdete v nasledujúcich riadkoch. O Karkušovej do tretice možno povedať ešte aj to, že od malička vynikala ako sólová speváčka a na početných domácich, ale aj festivaloch celomenšinového rázu si vyspievala cenu. Snaží

Lýdia Karkušová s dcérkou Tarou

sa od malička vštepovať spev aj svojej dcérke, a ako sama hovorí, často sa v ich dome ozýva spev. Na repertoári sú, samozrejme, slovenské pesničky, tak ľudové, ako i zábavné. Okrem spevu svoj slobodný čas venuje aj zemepisu – ktorý je vyslovene jej srdcovou záležitosťou. „Píšem texty, možno skôr povedať cestopisné repor-

Aj manžel, aj dcérka si obľúbili prírodu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tara spoznáva mapu sveta

táže popretkávané vlastnými zážitkami,“ povedala nám, čo sa nachádza na jej blogu. Karkušová okrem uvedeného hovorí, že nakoľko sa im nepodarí niekam odcestovať a objaviť nové krásy prírody, tak sa s dcérkou zahrajú na výskumníkov prírodných javov a doma si vďaka bohatej obrazotvornosti vytvárajú vlastné

zážitky. „Musím spomenúť, že poskytujem aj súkromné hodiny zemepisu, ktoré pomáhajú študentom pri príprave na skúšky. Takto som so zemepisom neustále v kontakte a okrem toho, že si učivo opakujem, mám z toho i veľa zážitkov,“ uznala naša spolubesedníčka. Na začiatku vysvetlime, čo

Objavovanie zimnej idily

• ĽUDIA A UDALOSTI •

je to blog. „Blog alebo web blog pozostáva zo seriálu chronologick y usporiadaných textových záznamov, ktoré sa zobrazujú na webových stránkach prostredníctvom automatizovaného softvéru, ktorý umožňuje veľmi ľahkú tvorbu a blogovanie.“ Ako ste sa dostali k tomuto písaniu? „Už dlho som chcela písať o tom, čo sa skrýva hlboko vo mne, aká som v skutočnosti, čo ma rozosmieva a čo mi robí radosť. O tom, aký je môj život a kto som ja vlastne, hlboko v duši. Keď sa ma opýtajú, na Rodina Karkušová pri mori v Grécku ktorú fakultu by som s rôznymi ľuďmi, s ich zvykmi, sa teraz, ako dospelá, zapísala, alebo navštevujeme rôzne inštihneď viem, že by to bola opäť túcie... Všetky tieto každodenné geografia. Milujem všetky zeme- prírodné reálie vôkol nás chcem pisné javy, ktoré sa dejú každý poznamenať a poukázať na ne deň s nami a vôkol nás. Často si cez vlastné príbehy.“ ich ani nevšímame, pretože sa to Môžeme povedať, že sú berie ako samozrejmosť, ale ja v tomto blogu poprelínané chcem prostredníctvom textov vaše dve najväčšie lásky – cespoukázať na to, že je to chyba, tovanie a dcérka? pretože nebyť toho náš život by „Skôr by som povedala, že sa určite zmenil. Som matkou moje dve najväčšie lásky sú malého dievčatka menom Tara, dcérka a zemepis, aj keď veľktorá so mnou každý deň obja- mi rada i cestujem, no nie vždy vuje čaro prírody tohto života a teší sa spolu so mnou a mojím manželom cez spoznávanie, navštevovanie, ale aj cítenie samej prírody.“ O čom je blog, o čom píšete? „Mojím cieľom je prostredníctvom príbehov poukázať, ako sa každý deň dotýkame prírody či zemepisu. Keď navštevujeme rôzne miesta, ako sú hory, rieky, mestá či dediny, alebo nech ideme kamkoľvek, každé z nich skrýva niečo nové, čo ľudia možno ešte nestretli alebo nepočuli. Niekedy je to najbližší kanál, najbližšia rieka, ba dokonca vyjdeme iba na ulicu, stretávame sa Tara má obrovskú radosť a zážitky z poznávania prírodných krás

• ĽUDIA A UDALOSTI •

sa to podarí, hlavne z Kto si najčastejšie povšimčasových a finančných ne – prečíta vaše texty? Máte dôvodov, ale i pre aktu- spôsob na sledovanie údajov, koho zaujali vaše texty? álnu situáciu.“ Je jednoduché písať „Všetky texty sa najprv dostanú blog? Potrebuje člo- do rúk mojim najbližším. Manžel, vek mať o tom určité rodičia, sestra a moje kamarátky sú mojou najväčšou podporou či vedomosti? „Najdôležitejšia je kritikmi. Ak odsúhlasia, že sú texvôľa, okrem toho ne- ty dobré, môžu ísť ďalej. Vďaka oddeliteľnou časťou je sociálnym sieťam moje texty sa aj inšpirácia, tvorivosť ďalej dostanú na blog, ktorý si a materiály na písanie. môžu prečítať ďalší ľudia. Často Samozrejme, dôležitá je sa stane, že ak dlho nezverejním i samotná znalosť člo- nový text, ľudia sa pýtajú, kedy veka v určitej oblasti.“ bude uverejnený nasledujúci. Čo je cieľom vášho Vážia si to, čo píšem, no niektorí blogu? si začnú viac všímať aj nejaký „Hlavným cieľom priestor či vec, ktoré si doteraz blogu zatiaľ je pouká- možno nevšímali a o ktorých sa zať na to, ako si treba dozvedeli v texte.“ vážiť, milovať a chrániť Čo hovoria ľudia, máte s nimi prírodu. Aj všetko, čo spätnú väzbu – komunikáciu? nám ona dáva, pretože Ako reagujú ľudia z vášho najpríroda je tá, ktorou bližšieho okolia na vaše blosme i my sami. Aby boli príbehy govanie? „Zatiaľ som sa stretla iba s poo to zaujímavejšie, robím to vo dvojici spolu s Tarou. Takýmto zitívnymi názormi, kritikami spôsobom pripravujem Taru pre školu a budúcnosť. Myslím si, že keď naučíme budúce generácie žiť so správnymi hodnotami tohto sveta, existuje pre nás budúcnosť tak zo spoločenského, ako i z toho ekologického hľadiska.“ Po zhrnutí viacerých textov rozmýšľali ste aj o knižnom vydaní, alebo to zatiaľ ponecháte iba v online forme? „Áno, sú čitatelia, ktorí ma v tom podporujú a myslia si, že práve knižné vydanie zažije svoj väčší úspech. Tara spoznáva čaro prírodných krás Možno sa moje texty jedného dňa nájdu aj a nadšeniami, dokonca aj od v nejakom knižnom vydaní.“ Aký máte z toho zisk, pritom ľudí, od ktorých som to možno mám na mysli, či sa dá pritom nečakala. Samozrejme, vítaný je niečo aj zarobiť? každý názor, sugescie a najmä „Blogeri, ktorí sa tým zaobe- kritiky týkajúce sa odborných rajú a je to pre nich povola- myšlienok, ktoré môžu byť pre ním, pravdepodobne takým mňa i prínosom, najmä pre blog spôsobom i zarábajú. Ja zatiaľ a jeho prospech.“ nepatrím do tej skupiny, som niekto, kto píše iba zo záľuby.“ (foto: z archívu L. Karkušovej)

15 /4954/ 10. 4. 2021

Ľudia a udalosti Z ELABORÁTOV O ZLOČINOCH PROTI SLOVÁKOM VO VOJVODINE V DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE (9)

I najsilnejší vydržali len šesť mesiacov Danuška Berediová-Banovićová INTERNOVANIE Hneď od začiatku okupácie, po vpáde maďarsko-fašistických hôrd, začalo sa masové prenasledovanie slovanského a antifašistického ľudu v Báčke. Vyháňanie jednej čiastky srbského a taktiež istý počet i slovenského ľudu za hranice a masové internovanie boli na dennom poriadku. Takto Slováci žijúci v Báčke pocítili hneď od začiatku okupácie metódy nového poriadku v Európe, ktoré zavádzal Hitler a jeho satelity, akým bol i maďarský diktátor Horthy, ktorý z vďaky voči Hitlerovi, že mu pri trhaní Československa dal južnú a východnú čiastku Slovenska a pri útoku na Juhosláviu mu dovolili okupovať Báčku a Baranju, kopíroval všetky metódy a poriadky zavádzané Hitlerom. Preto podľa príkladu Hitlera i Maďari zavierali a sprevádzali Slovákov, Ukrajincov a neskoršie i Rumunov do koncentračných táborov. Takéto koncentračné tábory Maďarsko malo mnoho, ale spomenieme len tie, v ktorých boli internovaní len Slováci, ako sú: Vizić, Aerodrom a Oficiersky dom v Novom Sade, Báčska Topola, Veľká Kanjiža, Starý Bečej, Jarvan Korház v Sombore, Garan, Kistarcsa, Csilag erőt v Komárne a Toloncház v Budapešti. Život v týchto koncentračných táboroch bol hrozný. Zaobchádzanie bolo surové a strava mizerná. Pobyt medzi stenami Toloncházu, v ktorom sa nachádzala peštianska spodina, zlodeji, žobráci v spoločnosti s prostitútmi, duševnými a telesnými, v spoločnosti úplne zvrhlej, bol opravdivým utrpením. Ako ilustráciu maďarských koncentračných táborov opíšeme tábor v Kistarcsi. Tento internačný tábor sa nachádzal neďaleko Budapešti, vzdialený od nej asi 18 km. Pozostával zo siedmich budov. Okolo tých budov bola vysoká stena, na ktorej sa nachádzali elektrickým prúdom nabité drôty. V každom rohu bola

www.hl.rs

strážna veža s guľometom a jeho obsluhou strážnikom. Akýkoľvek útek z tábora bol nemožný. Strava bola mizerná a nečistota ohromná, najmä ku koncu vojny. I keď tuná mali postele, z nich bol slabý osoh, zaplienili sa v nich ploštice v ohromnom počte, takže

skí fašisti úplne začali kopírovať nemecké metódy zaobchádzania s väzňami i v koncentračných táboroch. Keďže maďarskí tyrani nemali také moderné prístroje na trýznenie ako Nemci, trýznili a mučili podľa svojich schopností stredovekým spôsobom. O za-

Zápisnica výpovede Štefana Valenta z Lalite

o nejakom spánku tu nemohlo byť ani reči. Keď k tomu pridáme ešte množstvo bĺch, môžeme si predstaviť, aký život tam mohol byť. Stalo sa napr., že sa niekoľkí pokúsili o útek, keď ich dochytili strážnici, natoľko ich zbili, že následky toho budú cítiť do svojej smrti. Ponižovanie, surové nadávky a bitka boli na dennom poriadku. Vôbec zaobchádzanie v koncentračnom tábore bolo neľudské, zverské do najvyššieho stupňa a nedôstojné každého štátu, ktorý sa chcel za kultúrny považovať. Čím viac sa blížilo ku koncu vojny, tým sa zaobchádzanie stávalo horším a maďar-

Informačno-politický týždenník

obchádzaní v maďarských koncentrákoch svedčí 122 zápisníc, výpovede ľudí, ktorí boli zavretí v týchto koncentrákoch. Väčšinou všetci tí, ktorí sa dostali do koncentračných táborov, boli odvlečení do Armády, a ako tam s nimi zaobchádzali, o tom hovorí naša zvláštna stať Armáda. Najhoršie zločiny v koncentračných táboroch boli páchané, keď sa blížila Červená armáda. Maďarskí a nemeckí fašisti pred Červenou armádou vyprázdňovali mestá i dediny a obyvateľstvo hnali pred sebou. Samo sebou sa rozumie, že i koncentračné tábory vyprázdnili, aby za sebou

nezanechali svedkov, ktorí by ich mohli obviňovať. Keď sa územie Maďarska pri poslednej fáze vojny zmenšilo, že už nemali kde sťahovať koncentračné tábory, presťahovali ich za hranice do Rakúska, Čiech, ale hlavne do Nemecka. Takto sa tieto naše slovenské obete maďarsko-nemeckého fašizmu dostali do koncentračných táborov vo Flossenburgu, v Horzburgu, Dachau, Sachsenhause, Schcersingeri, Belsen Belgere, Mauthausene, Buchenwalde, Pawnsbrucku, Dortmunde, Streashofe, Auschwitzi, Torezine, Pankráci v Prahe a v iných. Ako zaobchádzali s ľuďmi v týchto koncentračných táboroch, akými neľudskými spôsobmi ich mučili, trýznili, vraždili, zabíjali a za živa spaľovali, je celému svetu známe. Spojenecké vyšetrujúce komisie zozbierali mnoho dokazujúceho materiálu, a preto si myslíme, že stačí, keď s priloženými zápisnicami dokážeme, že i naši, slovenskí mužovia a ženy boli odvlečení do týchto táborov a tam mučení a vraždení. Aby zachránili, alebo aspoň predĺžili svoj život, museli mnohokrát jesť ľudské mäso a to, čo bolo pohodené psom. Život v takýchto koncentračných táboroch bol taký neznesiteľný, že ak niekto v nich vydržal šesť mesiacov, bol od samých komandantov táborov a dozorcov nazývaný švindlerom, lebo to mali tak vypočítané, že i najsilnejší jednotlivci vydržali len šesť mesiacov. O tom, ako trýznili v koncentračných táboroch, dokazujú zápisnice tých, ktorí sa vrátili, ale o tom, ako spaľovali, by mohli hovoriť len tí, ktorí i to pretrpeli. Tých však nieto. Tí zahynuli a to, že i tieto obete mal náš slovenský ľud, ktorý padol pod maďarsko-fašistický režim, dokazujú zápisnice pod číslami: D-1, 17, 19, 43, 49, 50, 52, 57, 59, 64, 70, 75, 81, 82, 83, 96, 98, 99, 111 a 121, a to, že medzi nimi boli i obete ženského pohlavia, zápisnice čísla: D-48, 73, 97... Slovenský ľud v Báčke okrem • ĽUDIA A UDALOSTI •

týchto hore uvedených obetí mal ešte i obete, ktoré boli povraždené v koncentračných táboroch, ale o ktorých nemal kto udať dáta do zápisnice. NÁSILNÉ ODVÁDZANIE SLOVÁKOV K VOJSKU NA NÚTENÉ PRÁCE A NÚTENÝ VSTUP DO ORGANIZÁCIE LEVENTE Keď maďarsko-fašistickí okupanti okupovali Báčku, chceli si získať Slovákov pre uskutočňovanie svojej zločineckej politiky proti bratom Srbom a ostatným antifašistickým národom žijúcim spolu so Slovákmi v Báčke. To sa im však nepodarilo. Maďari všade narážali na odpor slovenského ľudu v Báčke. Každý pokus Maďarov, aby si ich získal, zjednotil ich ešte väčšmi s bratmi Srbmi a ostatnými antifašistickými národmi. Maďarsko-fašistickí okupanti hneď ukázali svoju pravú tvár aj proti Slovákom. Keď videli, že si nemôžu získať slovenský ľud pre svoju zločineckú politiku, hodili sa na prevýchovu slovenskej mládeže nútenou organizáciou Levente, ktorá má za cieľ prevychovať slovenských chlapcov vo fašisticko-vojenskom duchu a potom ich verbovať do vojska a odviesť ich do boja proti bratským sovietskym národom. Ako učiteľov tejto organizácie maďarskí okupanti poslali do každej slovenskej obce vycvičené na trýznenie a bitie fašisticko-maďarské zvery, ako boli: Marosi, Kapitany, Fodor, Varga, Špank, Kovač a mnohí iní. Títo vedúci organizácie Levente ani trochu nezaostali za svojimi stredovekými predkami. Hneď po príchode maďarsko-horthyovských fašistických bánd začal nútený vstup slovenských chlapcov do fašistickej organizácie Levente. Mysleli si, že tu zvíťazia. Ale mladé slovenské pokolenie sa im nepoddalo. Maďari aj tu dožili veľký neúspech. Slovenských chlapcov začali policajti hnať pod puškami na cvičenia, ale lepšie povedané do mučiarní. Tu im nadávali, urážali ich na národnej cti, trýznili a bili, ako nám hovorí zápisnica číslo H-13 o Štefanovi Mičkovi z Pivnice, ktorého v mučiarni bili a nútili ho, aby sa zapísal za Maďara, keďže sa ako povedomý Slovák nechcel • ĽUDIA A UDALOSTI •

pomaďarčiť, a keď viac nemohol zniesť bitie, utiekol z cvičiska a mučitelia začali za ním strieľať. Alebo ako nám hovorí zápisnica číslo H-349 o Samovi Selskému z Hložian, keď si nechcel položiť na hlavu leventistickú čiapku, preto mu ostrihali vlasy a s tým mu zošpatili hlavu, až kým mu vlasy nenarástli, a pritom ho zaviazali o strom a potom ho pichali nožničkami po celom tele celú hodinu. Ale sa nezastavili

nepadol do bezvedomia. Keď ho odviezli domov, dostal zápal mozgu a za jeden deň zomrel. Takéto zločiny spáchali nad tisíckami slovenských chlapcov v celej Báčke v mene svojej svätoštefanskej koruny. Slovenský národ, ako i mládež nesedeli so založenými rukami a nehľadeli, ako ich idú maďarsko-horthyovské fašistické zvery zničiť, ale ešte v lete 1941 sa zúčastnili národného povstania

Zápisnica výpovede Michala Demitera z Lalite

pri trýznení a bití slovenských chlapcov, šli ďalej, takže následkom trýznenia zapríčinili aj smrť slovenských chlapcov, ako nám hovorí zápisnica číslo H-457, kde jedenásťročného chlapca Michala Chrťana z Kysáča, pretože nevedel po maďarsky, Varga a Špank z Nového Sadu, zvery v ľudskej podobe, povalili na zem, bili, šliapali po ňom a urážali na národnej cti: Butta toth a Bides tóth, potom ho prehnali po cvičisku, až kým

spolu s juhoslovanskými národmi. Začali vstupovať do partizánskeho odboja a zúčastnili sa organizovania národného povstania a v ničení maďarských krvilačných zverí. Každý nový spáchaný zločin bol výzva a vstup do boja. Maďarsko-fašistický okupant jednohlasne vyhlásením 16. decembra 1941 pripojil si k Maďarsku okupovanú Báčku, i keď je známe každému, že Maďarsko podpísalo zmluvu s Juhosláviou

o večnom priateľstve, ktorá bola podpísaná maďarskou vládou. Pripojením týchto juhoslovanských krajov okupant začal hneď nútene odvádzať slovanských chlapcov. Nezákonné bolo okupovať Báčku a mobilizovať slovenských chlapcov do svojho vojska, lebo to neschválila ani medzinárodná organizácia. V októbri 1941 predsa začali s násilnou mobilizáciou slovenských chlapcov do svojho imperialistického vojska a potom ich odvádzali do boja proti bratským sovietskym národom. Najprv ich odviedli do kasární, kde boli najhroznejšími spôsobmi trýznení, len preto, že nevedeli po maďarsky, ako nám jasne hovorí zápisnica číslo H-341 o Štefanovi Valentovi z Lalite, ktorý bol vojakom v meste Baja. Tam ho dôstojníci na cvičeniach trýznili, kde musel ležať i v blate po pár hodín, len preto, že nevedel po maďarsky. Tak ako bolo v kasárňach, tak bolo i na fronte. Každého trýznili, bili najhroznejšími spôsobmi a urážali na národnej cti. Slovákov dávali na najnebezpečnejšie miesta. Ako nám hovorí zápisnica H-83 o Jánovi Mrázovi z Petrovca, ktorý bol násilne odvedený na Východný front. Keďže nechcel bojovať proti bratským sovietskym národom, zaviazali ho a dali ho visieť dve a pol hodiny, kde trikrát padol do bezvedomia. Pri prvej príležitosti prebehol k Červenej armáde. Keď bol niekto chorý, tak mu to nechceli priznať a liečiť ho, ale ho ďalej trýznili a preháňali, ako nám hovorí zápisnica H-163 o Michalovi Demiterovi z Lalite, ktorý bol už na smrť chorý, ale vojenskí lekári ho nechceli liečiť, len preto, že bol Slovák, a ďalej ho trýznili. Trebárs slovenských chlapcov trýznili, bili, dávali ich na fronte na najnebezpečnejšie miesta a tým spôsobom ich chceli alebo pomaďarčiť, alebo zničiť a využiť na uskutočňovanie svojich zločineckých plánov. To sa im však nepodarilo. Slovenskí chlapci pri prvej príležitosti utekali k bratskej Červenej armáde, alebo domov, a odtiaľto do slovenského partizánskeho oddielu v Báčke. Zdroj: Opis vojnových zločinov popáchaných maďarskofašistickým okupantom na slovenskom ľude v Báčke

15 /4954/ 10. 4. 2021

DETSKÝ KÚTIK

Krásy jarnej prírody j svojej kráse. Tešíme hrialo nás teplé slniečko a príroda sa prebudila v cele ofarebným kvetom, pestr sa mäkkej sviežej zelenej trávičke, rozkvitnutým a priam očarujúca. prírod je jar Na jari. spevavým vtáčkom a nádhernej vôni šli na prechádzky, hu, vzduc ého čerstv hali nadýc Slniečko nás vábi von, aby sme sa o zašantíte, zahráte sa vonku kochali sa v krásach jarnej prírody. Vy deti vesel poteší a zlepší nám náladu. rôzne hry a máte z toho radosť. Jar nás nadchne, Katuša

Zina Ďurčianska, 3. a, ZŠ Jána Kollára v Selenči

Bianka Ho lúb ZŠ maršala eková, 1. 1, Tita v Pad ine

Martina Agarská, 7. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči Igor Igić, 1. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici

, ová, 2. 1 a Cigánik Pivnici n tí n le a V tóbra v ZŠ 15. ok

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Katarína Javorníková, 3. a, ZŠ Jána Kollára v Selenči

• DETSKÝ KÚTIK •

Lukáš Červený, 2. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici

Jana Vranková, 7. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Žabka Pýtala sa žabky žabka: – Kde je moja stará babka? – Na prechádzke, alebo spí, – žabka jej hovorí. Babka na lekne sedí pozerá sa na ryby. Spieva si pesničku, kvaky, kvaky, kvaky, kvety kvitnú, letia vtáky. Slniečko sa smeje, lúčami nás hreje. Poďme k babičke aj my spievať si s ňou pesničky.

Laura Lojdlová, 3. a, ZŠ Jána Kollára v Selenči

Sára Poničanová, 3. 2, ZŠ Bratstva a jednoty v Bielom Blate

Viktória Dekánová, 3. a, ZŠ Jána Kollára v Selenči

• DETSKÝ KÚTIK •

www.supercoloring.com

Aleksa Radosavljev, ň Predškolská ustanovize Včielka v Kulpíne

15 /4954/ 10. 4. 2021

Igor Čásar, 1. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici

Ľudia a udalosti BÁČSKY PETROVEC

Príspevok ku krajšiemu prostrediu

Park Zuzky Medveďovej spoločnými silami primerane upravili členovia združenia umelcov a folkloristi

Mladí chlapci si dali za úlohu, že olíčia aj kamenné gule vedľa hlavnej vozovky

Jaroslav Čiep

to, aby prostredie, v ktorom žijú, bolo krajšie, každoročne sa viac ako sto Petrovčanov a Petrovčaniek začiatkom jari aj sami pričinia. Všetko to na výzvu Ekologického hnutia Zelení Petrovec, ktoré ich osloví a oni nesebecky obetujú svoj voľný čas a neraz aj prostriedky a chopia sa práce, čiže zapoja sa do tradičnej akcie jarného upratovania Petrovca. O samotnej akcii sme skrátka písali v minulom čísle našich novín a teraz prinášame aj obsažnejšiu fotoreportáž o účinkovaní početných aktivistov, členov viacerých združení, spolkov, klubov a organizácií v tejto akcii, v ktorej dôraz bolo upraviť samotný stred Petrovca, ako aj okolo ihrísk vedľa základnej školy.

Aj v spolku žien sú usilovné aktivistky: keď si upratali nádvorie, dali sa do čistenia vedľa detského parku a pomníka

Ani penzisti sa nedali zahanbiť – muži pravidelne opiľujú aj stromy

Nakukli sme aj na ihriská, tam sa činili predovšetkým športoví aktivisti, ale aj tí mladší. Zbierali plastové obaly, zametali lístie.

Azda jediným čiernym bodom zostáva Vrbara. Ani zatarasená Spolkári, keď upratali nádvorie Kultúrneho centra, Nedostatok košov zapríčiňuje skutočnosť, že o pár brána nezakryje jej dlhodobú vyšli pozametať na ulicu a do parku dní za tribúnou zase bolo treba čistiť zanedbanosť.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Mozaika

ROČNÍK XXIII 10. apríl 2021 ČÍSLO 259

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu KRÁTKE PÔSOBENIE V MAĎARSKEJ OKUPAČNEJ ARMÁDE

Zážitky Pavla Fejdiho Olga Fejdiová

lánky v HĽ ma podnietili, aby som napísala o spomienkach môjho otca na obdobie okupácie Báčky počas 2. svetovej vojny. V rodinných dokumentoch som našla zaujímavý text, ktorý napísal môj otec po srbsky pravdepodobne v dôsledku nejakej úradnej požiadavky, pravdepodobne ohľadom reštitúcie nášho domu v Petrovci. Pavel Fejdi sa narodil 26. 1. 1907 v Báčskom Petrovci, v dome na Kollárovej ulici, kde teraz sídlia petrovskí hasiči. Tento dom postavil alebo kúpil jeho otec Juraj Fejdi. Dovtedy bývali na Novom Šore (dnešná Leninova ulica). Otec mal 3 sestry. Keď mal 7 rokov a začal chodiť do školy, vypukla 1. svetová vojna a jeho otec musel narukovať do rakúsko-uhorskej armády. Dúfal, že ho pustia z armády domov k svojej rodine. Nestalo sa tak, nakoniec padol v tejto strašnej vojne v jeseni 1916 na mieste Vulkan Klanac. Profesor dejepisu na pazovskom gymnáziu Jaroslav Miklovic mi spresnil, že toto miesto sa nachádza v dnešnom Rumunsku. Nie div, že môj otec bol celý život paciﬁsta, poznačilo ho to na celý život. Počas 2. svetovej vojny aj on mal osobnú skúsenosť z maďarskej armády. Otec si spomína takto: „Počas okupácie (Juhoslávie, Báčky) ako dôstojník v zálohe bývalej Juhoslovanskej armády som bol povolaný aj s ďalšími záložnými dôstojníkmi v mesiacoch máj – jún 1942 na dvojmesačný výcvik do Budapešti – Budafok, aby sme po preškolení boli začlenení do maďarskej armády (bojovala po boku hitlerovcov). Po ukončení výcviku sme sa všetci Juhoslovania dohodli, že na skúškach nebudeme odpovedať z dôvodu, že nerozumieme a nevieme odpovedať v maďarskom jazyku. Z toho dôvodu sme boli prepustení ako obyčajní vojaci a odišli sme domov. V septembri 1942 sme už ako obyčajní vojaci boli pozvaní do maďarskej armády znovu do Budapešti, kde nás pripravovali na transport na Východný front proti So-

vietskemu zväzu. Keď sme už boli pripravení na transport, 29. 9. 1942 som ušiel, obliekol civilné šaty a ako vojnový zbeh prišiel na Slovensko. Neskôr som sa dozvedel, že bolo na mňa vyhlásené pátranie.“ Jeho dezercia nebola však vecou náhody, na jej príprave sa podieľal petrovský notár Jozef Marčok (otec partizána Jozefa Marčoka-Dragutina) a v Budapešti

Autorka článku na otcových rukách pod bránou rodného domu v čase, keď sa vrátil z prvého výcviku v maďarskej armáde

veľvyslanec Slovenského štátu Dr. Ján Slávik. Žiaľ, nezapamätala som si, kde mal otec pripravené civilné šaty. Cez slovensko-maďarskú hranicu ho previedol cukrovarský robotník zo Šurian. Otec sa mal potom hlásiť v Galante u miestneho holiča. Aj sa hlásil, ale nastala „chybička“ – hlásil sa po maďarsky. Našťastie sa to vyjasnilo a pokračoval do obce Degeš (teraz Rastislavice), kde žili presídlenci z Dolnej zeme z rokov 1925/26, aj jeho bratranci Ján Lehotský a Ján Fejdi. Otec spomínal, že keď vošiel dnu k Lehotskovcom, na chvíľku stratil vedomie – úľava po neskutočnom napätí. Potom pokračoval do Bratislavy, kde už mal zabezpečené pracovné miesto v Slovenskej obilnej spoločnosti. To mu zariadil Dalibor Krno, žijúci v Bratislave. Pochádzal zo známej advokátskej rodiny Krnovcov v Novom Sade (pôvodom z Partizánskej Ľupče na Liptove). Otec si jeho podporu a pomoc

veľmi cenil celý svoj život. Spomínal: „Vopred som dostal výplatu, aby som mal z čoho žiť, a to ma vôbec nepoznali!“ Teda od 1. 10. 1942 bol zamestnancom Slovenskej obilnej spoločnosti, ako to dokazuje legitimácia Penzijného ústavu úradníkov v Bratislave. My s mamou sme boli naďalej v Petrovci, ale náš odchod na Slovensko bol pripravovaný a nakoniec sa aj uskutočnil ku koncu roku 1942. To je však osobitný príbeh. Otec sa ako úradník slovenskej vlády zúčastnil v Košiciach na vyhlásení Košického vládneho programu, ktoré sa udialo 4. 4. 1945. Tu sme už boli komplet všetci traja. Z Košíc sme sa spoločne vrátili do Bratislavy. Otec pracoval naďalej v Slovenskej obilnej spoločnosti, neskôr v podniku zahraničného obchodu Dovus. Do rodiny pribudli dve deti, dcéra Viera (1945) a syn Pavel (1949 – 2013). Po politickom rozkole s Juhosláviou v rokoch 1949 – 1953 bol poslaný ako „titovec“ do výroby, za trest, že sa narodil v Juhoslávii. Robil ako robotník vo výrobni parkiet za nízky plat, veď nemal príslušnú kvaliﬁkáciu! Mnohí Slováci – presídlenci z Juhoslávie boli prenasledovaní, jedenásti boli odsúdení (medzi nimi aj básnik Paľo Bohuš, historik Ján Sirácky alebo prvý predseda Spolku Slovákov z Juhoslávie Samuel Šeprák). Po uvoľnení politického napätia otec pracoval ako ekonóm v rôznych organizáciách, napr. v Slovenskej akadémii vied na predsedníctve, vo Výskumnom ústave kukurice v Trnave, naposledy v Technoexporte (neskôr Technopol). Vďaka znalosti srbčiny a cyriliky bol niekoľko ráz služobne v Sovietskom zväze, Bulharsku a, samozrejme, Juhoslávii. Často spomínal a obdivoval patriotizmus občanov Sovietskeho zväzu. Do dôchodku odišiel v roku 1972, zomrel v Bratislave 18. 5. 1990. Jeho manželka, moja mama, ho predišla v odchode do večnosti 5. 12. 1969. Na záver – slová Đ. Balaševića – Samo da rata ne bude.

Zážitky Pavla Fejdiho

s.19

Zlatibor po rokoch (5)

s. 22

Niekto ho zbožňuje, niekto o ňom ani počuť, a Đole už pomalšie starne... s. 24

Mozaika 55 ROKOV OD VZNIKU STRETNUTIA V PIVNICKOM POLI (2)

Festival našich festivalov Janko Čérný

plynulo už 55 rokov od nášho prvého Stretnutia v pivnickom poli, ktoré bolo 22. a 23. januára 1966, keď sme sa prvýkrát stretli, spievali, hodnotili a priatelili. Odvtedy sme sa stretali každý rok, aby sme sa zoznámili, vymenili si skúsenosti v ochotníckej činnosti a dali podnet do ďalšej práce na tomto poli, tlmočili si priateľské slová a podávali hŕstku pekných slovenských ľudových piesní a podelili našu radosť mladosti, ktorá túži po novom spoznaní, po svojej aﬁrmácii, po bohatšom zajtrajšku. Na stretnutia na Stretnutí v pivnickom poli sa tešíme rok čo rok a máme z toho veľkú radosť a potešenie. Účastníci prichádzajú a odchádzajú, ale Stretnutie zostáva – pretrváva. A rastie. Rozmáha sa, len roky pribúdajú. xxx V knihe Stretnutia v pivnickom poli (1966 – 1995) z roku 1997 je spracované obdobie 30 ročníkov tohto podujatia a skrátka ide o tieto údaje: bolo prihlásených 817 účastníkov spevákov a vystúpilo 745 spevákov, z prihlásených 33 dedín a 67 spolkov vystúpilo 32 dedín a 65 spolkov, bolo 95 koncertov a zaspievaných 1 470 pesničiek a programy sledovalo asi 55 000 divákov v sieni. Na doterajších 54 ročníkoch Stretnutia v pivnickom poli (v roku 2020 mal prebiehať 55. ročník festivalu spevákov – sólistov, ale pandémia koronavírusu to znemožnila a nebol realizovaný) v súťažnej časti vystupovali speváci takmer zo všetkých slovenských dedín okrem Begeča. Doteraz na tomto podujatí vystúpili predstavitelia 109 spolkov, resp. domov kultúry, kultúrno-osvetových spolkov, hudobnej mládeže, mládežníckej organizácie, MOMS-ov a iných organizácií a inštitúcií zo 48 dedín (miest, dedín, obcí, prostredí), z čoho je 14 dedín a 16 spolkov zo zahraničia. Toto naše podujatie by sa číselne mohlo prestaviť ako bohatá zbierka slovenských ľudových

VČERA, DNES, ZAJTRA...

prihlásila, ale účastníci do Pivnice neprišli), takže účastníci boli iba z troch štátov, kde žijú Slováci. V tomto období vystúpilo 633 spevákov – účastníkov, z čoho 55 zo zahraničia, a predstavovali 41 prostredí a 74 spolkov (zo zahraničia bolo 11 miest a 13 spolkov). Bolo 78 koncertov a zaspievalo sa 1 238 pesničiek (boli aj duetá, preto je menší počet pesničiek ako účastníkov). To znamená, že v rokoch 1966 – 2019 účinkovalo 48 dedín – miest a 109 spolkov, bolo 174 koncertov a 1 Odmenení a moderátori na titulnej strane 378 spevákov – účastVzletu, 1973 níkov zaspievalo 2 708 pesničiek. To ďalej znamená, že priemerne na piesní, ako dlhý zoznam účastní- každom ročníku účinkovalo 15 kov z radu spevákov – ochotníkov, dedín, 16 spolkov a 25 spevázberateľov, hudobníkov a iných kov, hoci v posledných rokoch entuziastov a podporovateľov, ten počet je menší od priemeru. vedomých si toho, že len tvrdá Účastníci – speváci zo zahraničia a svedomitá práca na každom vystupovali v rokoch 1997 – 2016, poli prináša tie pravé a sladké keď sa poslednýkrát zjavili na japlody. Keď k tomu pridáme aj visku. dlhý zoznam zberateľov tohto Je hodne toho, o čom treba významného umeleckého prejavu, stále hovoriť, ale aj písať, a tak vidieť, že ide o skutočnú klenot- vyrvať zo zabudnutia všetky tie nicu slovenskej ľudovej pesničky. pošliapané chodníčky, ktorými V období od roku 1996 a záverečne s rokom 2019 (keď bol realizovaný 54. ročník podujatia) na Stretnutí v pivnickom poli v Pivnici bolo prihlásených 747 účastníkov – spevákov zo 45 prostredí a 75 spolkov. V tomto období pribudlo 16 nových dedín a 35 spolkov. Z celkového počtu prostredí – ide o 15 miest a 18 spolkov zo zahraničia. Pozvánky od roku 1996 odchádzali do Chorvátska, Rumunska, Maďarska, Ukrajiny, Česka, Poľska, Kanady, USA a Austrálie (podľa pravidiel Slovenská republika nemá pravo účasti v súťažnej časti podujatia). V tomto období sa prihlásili účastníci z Chorvátska, Rumunska, Maďarska a Ukrajiny (dvakrát sa Obecenstvo, 1981

sme prechádzali až podnes. Toto podujatie sledovalo viac ako 75 000 divákov v sieni a veľký počet poslucháčov rozhlasu a divákov televízie. Ceny porôt odišli do 36 prostredí a len 12 dedín a ich predstavitelia nezískali ani jednu cenu (z celkového počtu 815 výstupov tieto dediny mali 32 výstupov na tomto podujatí). Len v roku 1975 a 2000 festival bol „mužský“, lebo bolo viac účastníkov (chlapcov) ako účastníčok (dievčat). Z celkového počtu účastníkov dve tretiny boli debutanti a ostatní už mali vystúpenie na javisku v Pivnici, taktiež jedna tretina účastníkov boli chlapci a dve tretiny dievčatá. Je zaujímavý aj údaj, že Selenča, Pivnica a Hložany majú účastníkov z tretej generácie (starý rodič, rodič a dieťa) a 53 sú účastníkmi z druhej generácie (rodičia a deti). Pivničania sa vždy vedeli tešiť z peknej pesničky a vždy sa snažili čo najsrdečnejšie prijať a uhostiť všetkých tých, ktorí pieseň, podobne ako oni, mali radi a ktorí si ju vedeli s úctou zachovať, pestovať, a tak ju vyrvať zo zabudnutia. Pivničanov okrem ako vďačných divákov treba pochváliť aj ako hostiteľov, pretože si to jednoducho zaslúžia. Na tri – štyri dni a noci početné pivnické domácnosti otvoria svoju teplú náruč spevákom – účastníkom podujatia zo všetkých kútov nášho štátu a zo

HLAS ĽUDU | 10. 4. 2021 • 15 /4954/

Program Stretnutia v pivnickom poli, 2007

zahraničia. Pivnické obecenstvo zlaté ruky má... Vie potešiť, ale aj odmeniť. Nesebecky zatlieska všetkým, ktorí ich prišli navštíviť a slovenskou pesničkou potešiť. Dokonca veď časť ich úprimnej radosti potleskom neustále odchádza do dedín a miest, z ktorých prichádzajú účastníci, lebo každý rok si dvaja účastníci odnesú ich cenu – odmenu, a doteraz si ju odniesli speváci z 21 prostredí. Pivnica žije pre svoj festival – festival žije pre svoju Pivnicu. Prvé generácie divákov Stretnutia už apkami a mamičkami voláme, vnúčatá im o festivale rozprávajú, spomienky na mladosť vracajú. Preto nie div, že sa chodníčkom hadiacim sa cez pivnické pole často vraciame k spomienkam... Pivnický festival potvrdil svoju životaschopnosť a perspektívu. A to i napriek akútnej a zmenenej hospodárskej situácii, lebo tými duchovnými zdrojmi jeho pretrvávania sú mladosť a preukázaný záujem mladých generácií, ktoré pokračujú v pestovaní a zachovávaní slovenskej ľudovej pesničky a pestovaní kultúrneho dedičstva. Aj toto a takéto Stretnutie časom podnietilo mnohé naše spolky pestovať si spevácke nádeje, dbať na ľudový kroj, zachovávať klenoty našej ľudovej tvorby. Z mnohých nádejí po festivale vyrástli rozhlasoví speváci, z pivnického podnetu dnes v mnohých prostrediach existujú miestne kvaliﬁkačné festivaly, ale aj v zahraničí festival – Cez Nadlak je..., a preto tvrdenie, že Stretnutie v pivnickom poli podstatne pozna-

čilo našu spevácko-hudobnú tvár, nikto nesmie chápať ako nadnesené alebo príležitostné, lebo ide o fakt, ktorý je overiteľný. Kladné vyhodnotenie môžeme hľadať v pestovaní slovenskej ľudovej pesničky v našich prostrediach, o ktoré sa aktívnou podporou pričinili mnohé spolky, inštitúcie a jednotlivci. Samozrejme, pochopenie a pomoc aj v budúcnosti očakávame. Pri príležitosti otvorenia Stretnutia v roku 1988 akademik Dr. Ján Kmeť podotkol, že spievať sa s náladou dá, len keď sa verí, že zajtra bude lepšie. Veríme, predsa, že bude. Veď je to v našom záujme. Nechceme týmto znehodnotiť výsledky doterajších Stretnutí, ale chceme iba povedať, že angažovaním sa nás všetkých, ktorí môžeme prispieť, sa dosiahne viac, a preto je reálne očakávať v budúcnosti ešte lepšie výsledky na tomto poli. Vyslovujeme slová vďaky všetkým, ktorí sa zamerali na zberateľskú prácu a ponúkajú verejnosti aj tie už pomaly zabudnuté slovenské ľudové pesničky. Všetkým, čo priložili ruky, úprimne ďakujeme a želáme si spoluprácu aj do budúcna. Porozumenie a pochopenie potrebujeme čoraz

Najúspešnejší speváci, 2008

viac a potešíme sa, keď budeme vidieť známe tváre, ale radi si vypočujeme aj tých, čo do Pivnice prichádzajú po prvýkrát. Dúfame, že nám dievčatá a chlapci svojím spôsobom – pesničkou a ľudovým odevom – sprítomnia zvláštnosť svojej dediny a že nás potešia,

keď znovu prídu súťažiť... že sa v týchto ročníkoch zväčšoval Ubehol ešte jeden rok a sme priemerný počet účastníkov. Zastarší o 54 ročníkov festivalu v čatá práca sa predsa darí a veľký Pivnici. Treba uznať, že občas počet zúčastnených je konkrétpočuť aj pesimistické úvahy, či ny výsledok toho, o čom sa ani priam obavy o budúcnosť tohto nerozmýšľalo na samom začiatvýznamného podujatia. Sú obavy ku... Stretnutie dalo masovosť tak opodstatnené? Spomienky na účastníkov, ako aj dedín a spolkov pivnický festival sú ešte stále dosť živé, mysľou ešte stále prelietajú akordy festivalových hitov, tiež nové a známe tváre, hlasy a aj dojmy sa už zľahli, a preto zostáva nádej, že si pivnický festival či stretnutie aj naďalej budeme ešte starostlivejšie ochraňovať... xxx V roku 1966 ako prvá účastníčka vystúpila Zuzana Kotvášová-Halabríniová z Padiny a zaspievala pesničku Chystala mňa moja mati... a potom odzneli ďalšie a ďalšie. Pribúdali ročníky, ale aj speváci a ľudové pesničky. Na 22. ročníku Stretnutia v roku 1987 zaznamenali sme už 500. účastníka – bola to Anna Farkašová z Lalite a pritom Titulná strana bulletinu, 2012 pieseň Rabuvali Turci. v prednese Vlasty Vrbovskej z Kulpína v a iných kultúrnych inštitúcií. Na poradí bola tisíca pieseň na tomto 50. ročníku Stretnutia, ako aj v festivale (duetá zmenšili počet roku 1966 víťazka bola Zuzana piesní). Konštatujeme, že na 39. Halabríniová z Padiny. Na tomto jubilejnom ročníku Stretnutia ako posledný vystúpil Robert Zgrablić z Osijeka a zatvoril súťažnú časť pesničkou – Keď sa žitko zelenalo... Keď ide o ceny – odmeny, tak porota najviac spevákov odmenila z Kovačice, Pivnice, Padiny, Kysáča, Pazovy, Nového Sadu, Hložian, Aradáča a Selenče. V tomto období ceny odišli do 36 prostredí. Víťazov má 19 dedín a najviac Kovačica. Cena za autentickosť odišla do 20 dedín a najviac ich majú Pivnica, Pazova a Kovačica, Nový Sad a Hložany. Cena za ľudový kroj odišla do 13 dedín a Selenča, Hložany a Pivnica majú polovicu z počtu týchto cien. Špeciálne ceny odišli do 12 dedín a udeľovaná bola aj cena za zberateľskú činnosť. Cena oberočníku v roku 2004 máme tento censtva odišla do 21 prostredí a počet spevákov už zdvojnáso- Pivnica získala najviac týchto cien, bený – tisíci účastník bol Ondrej potom nasledujú Kovačica, Padina Goda zo Zreňaninu a dvetisícu a Selenča. Najviac odmenených pesničku zaspieval Miroslav-Juraj spevákov a piesní je z Báčky. Béla z Pivnice – a podarilo sa to foto: z archívu J. Čérného zrealizovať za sedemnásť ročníkov a A. Francistyová trvania podujatia. Hovorí to o tom,

III

Mozaika VÝLETY PO SRBSKU

Zlatibor po rokoch (5) Jaroslav Čiep

o dlhom čase vlani v októbri sme sa vybrali stráviť niekoľko inšpiratívnych dní na Zlatibor a v jeho okolí a v tieni borovíc písali vlastné príbehy. Pri poslednej návšteve tohto kraja sme sa vybrali aj na celodenný výlet do Mokrej Gory. Boli sme zvedaví, či

Mapka trasy železnice Šarganskej osmičky

je tam skutočne tak krásne, ako sme sa neraz dočítali v novinách. Najprv sme sa pristavili v etnodedine Drvengrad svetoznámeho režiséra Emira Kusturicu a dôkladne sa prešpacírovali a vpíjali zvláštnosti tejto jedinečnej drevenej dedinky – múzea. Práve keď sme

aj na Šarganskú osmičku. Na našu kladnú odpoveď poznamenala, že v tomto čase (v októbri) premáva dvakrát za deň a že druhá jazda začne už o dobrú polhodinku, takže ak ju nechceme zmeškať... Vrch Mećavnik sa nachádza pri ústí Podstijenského potoka do Kamešiny. Týči sa asi 110 metrov nad dnom údolia mokrogorskej kotliny, alebo v 680 metroch nadmorskej výšky. Už z kopca sa dalo dovidieť v údolí pod ním zaparkovanú vlakovú súpravu a jazda autom dolu, ale okolo kopca, netrvala ani takých päť minút a už sme sa pristavili na parkovisku pred zvláštnou železničnou stanicou Mokra Gora. Tento celodenný výlet sme ukončili dobrodružstvom so starým parným vlakom Ćirom, ktorý nás previedol skalnými úžinami a vysokými útesmi medzi Šarganom a Mokrou Gorou, pozdĺž trasy, po ktorej vedie železnica neobvyklou trasou v podobe čísla 8. Mimochodom, v posledných rokoch sa malebný kruh okolo Šarganu stal skutočnou turistickou perlou Srbska. Mokru Goru ročne navštívi asi 200 000 turistov, ktorí obdivujú tak prírodu Srbska, ako aj etnomesto slávneho umelca. Vstup do sveta s jedinečnou osmičkou a kombináciou tunelov a mostov, ktorými bol šikovne prekonaný výškový rozdiel medzi

NA CESTÁCH...

je svojrázna prechádzteristikou šarganka časom. V ňom sa skej železnice je, záujemcovia o cestu že jediný spôsob, touto krajinou majú ako prekonať výšmožnosť zoznámiť aj kový rozdiel, bolo s bohatými dejinami vybudovať slučku jej výstavby, od začiat– osem. Po trase kov až po súčasnosť. a po tvare obUž v dávnej minurovskej osmičky losti boli Mokra Gora a vlak prechádza Šargan na významnej dvakrát rovnacestnej trase. Svedčia kým geografico tom zvyšky starej kým bodom. Za rímskej dláždenej dobrú pol druha cesty a hrobky z doby hodiny jazdy vlak rímskej. S výstavbou prechádza cez 22 šarganskej železnice Zrekonštruované staré tunelov a cez päť alebo úseku medzi vagóny v zime vyhrievajú mostov, traťou, Užicom a Vardištom pecami ktorá prekonáva začala Sarajevská výškový rozdiel a direkcia 1. marca 1921. Prvý vlak stúpanie 300 metrov. Revitalizácia prešiel novou traťou 25. januára a obnova horského úseku bývalej 1925 a táto trať mala veľký hospo- úzkorozchodnej železnice bola dársky, politický a vojensko-stra- ukončená v roku 2003 a prvý vlak s tegický význam. múzejným parným rušňom s oznaŠarganská osmička je v súčas- čením JŽ 83-173 začal s dopravou nosti múzejno-turistický komplex turistov a fanúšikov železníc 1. úzkorozchodných železníc 600 mm septembra 2003. a 760 mm vo vlastníctve Múzea Múzejná železnica prechádza srbských železníc na trase Mokra cez zákonom chránený prírodný

Úchvatné výhľady z výšky do viacerých dolín

Predtým ako nastúpia do vozňa, návštevníci sa v podchode zoznámia z dejinami toho kraja

si už vypili aj kávičku a občerstvili sa po prechádzke, pri nákupe domácich výrobkov z medu sa nás predavačka opýtala, či sa zberáme

Mokrou Gorou a Šarganom, začína podchodom. A to nie hocijakým. Tento podchod, ako brána na nástupište so železničnými traťami,

Gora – Šargan Vitasi, zrekonštruovaných úsekov bývalej železnice Užice – Vyšehrad – Sarajevo, ktoré prevádzkuje múzejný vlak Nostalgia, v letnej sezóne od apríla do októbra a v zime od 25. decembra do 25. januára. Stará úzkokoľajka bola odstránená v roku 1974 a na žiadosť skupiny nadšencov zo združenia Šarganská osmička bol obnovený najatraktívnejší úsek z Mokrej Gory do stanice Šargan Vitasi v dĺžke 15 440 metrov. Charak-

park Mokra Gora a Šargan, ktorý sa nachádza na rozhraní svahov Zlatibor, Tara a Zlatar, z ktorého vrcholu Golo brdo vo výške 1 627 metrov je výhľad na kaňon rieky Uvac. Ten je zase známy ako jeden z najudržateľnejších biotopov supa belasého, ktorý sa nachádza na štátnom erbe, ako aj na logu národnej leteckej spoločnosti Air Serbia. Na rieke Kamišna, ktorá pramení na vrchu Zlatibor vo Viagore (1 281 m) a ktorá sa stále

HLAS ĽUDU | 10. 4. 2021 • 15 /4954/

Cesta trate vedie cez množstvo tunelov

Na poslednej zastávke Šargan Vitasi pri historickom parnom rušni

kľukatí smerom k Mokrej Gore, sa nachádza 25 metrov vysoký vodopád Veliki skakavac, ktorý zdieľa ôsme miesto najvyšších vodopádov v Srbsku.

vzduch stále napĺňa dym parnej lokomotívy. Hlavným „vinníkom“ toho je vlak Nostalgia, ktorý viackrát denne prepravuje zvedavých cestujúcich z Mokrej Gory do stanice Šargan Vitasi. Takto sa veselé šelesty vzrušených cestujúcich šíria opäť vo vozňoch, ktorých rachot sa ozýva pokojnými kopcami. Romantická jazda Nostalgiou staršie generácie vráti do minulosti a novým generáciám dá možnosť spoznať jej malú, ale starostlivo zachovanú časť. A potom, zdá sa, akoby sa toho veľa nezmenilo. Drevené vozne, bohatstvo a prírodné krásy tejto oblasti pripomínajú dávne časy, ktoré poznačili jednoduchosť, spojenie s prírodou a ľuďmi. A nielen to. Nástupom do tohto vlaku prejdete cez množstvo tunelov, mostov a prekonávate výškový rozdiel, a to všetko aj pri otvorených dverách vozňa. Na pasažierov číhajú nádherné úchvatné výhľady a slová nedokážu opísať

Pohľad za prejdenou dráhou pri otvorených dverách vagóna

Inak Mokra Gora bola v roku 2011 spojená železnicou s Vyšehradom a na trase múzejnej železnice Šarganská osmička je možné zostať aj niekoľko dní, pretože v železničných staniciach sú ubytovacie a stravovacie zariadenia. Súčasťou úzkorozchodnej železnice, ktorá kedysi spájala Európu s Jadranským morom cez kopce, mosty a neprístupnú krajinu neopísateľnej krásy, je dnes jedinečná turisticko-múzejná železnica. Slávny Ćira takmer päťdesiat rokov prerážal tieto kopcovité krajiny a horské rezy a zanechal po sebe vôňu dymu a rozpoznateľný zvuk. Vďaka technologickému pokroku a modernizácii železníc sa tento legendárny vlak, ktorý premával z Belehradu do Dubrovníka a Zeleniky, stal súčasťou histórie

a sladkou spomienkou na tých, ktorí s ním mali možnosť cestovať. Čas ani modernizácia však nedokázali vymazať spomienku na Ćiru a jedinečnú jazdu po úzkej železnici v niektorých z najkrajších častí Srbska. Tak ako sa ľudia v roku 1974 s plačom lúčili s vlakom, ktorý ich verne dopravil na požadovanú stanicu, aj po dvadsiatich rokoch existovala túžba po tom, aby aspoň jedna jeho časť ožila a pocítila ducha minulosti. Vtedy Šarganská osmička opäť ožila a splnila sa ďalšia predpoveď slávneho kremanského proroka Mitra Tarabića: „Ubehne veľa rokov a ľudia si opäť spomenú na železnú cestu, a tentoraz budú prerážať priepusty. Ibaže to nebudú používať cestujúci do Vyšehradu pre potrebu a prácu, ale ľudia, pre odpočinok a zábavu,“ uviedol slávny Tarabić na konci 19. storočia. Aj keď Ćira už nejazdí po linke,

skutočný zážitok. Domáci z toho kraja nás ubezpečujú, že prehliadka bujnej prírody Mokrej Gory a jej okolia má nespočetné kúzlo aj v lete, aj v zime. Na jar tu všetko vonia poľnými kvetmi a rozkvitnutou zeleňou a v zime sa príroda túli pod hustou sneho-

Zastávka na stanici Jatare

Nástup cestujúcich po jednej z viacerých krátkych zastávok na relax a obzretie krásnej prírody

vou pokrývkou. Vzrušujúca jazda Nostalgiou je nezabudnuteľným zážitkom a je len na nás, aby sme si vybrali svoj obľúbený čas a užili si jeho krásy. Vďaka svojej bohatej histórii, zaujímavým proroctvám, neobvyklému tvaru a neskutočnej krajine, ktorá ju obklopuje, Šarganská osmička sa dnes oprávnene nazýva zázrakom železnice a je jednou z najskvostnejších turistických atrakcií v Srbsku.

Mozaika (NE)ZABUDNUTÉ INTERVIEW ZO ŠUFLÍKA

INÍ PÍŠU

Niekto ho zbožňuje, niekto o ňom ani počuť, a Đole už pomalšie starne... Martin Prebudila

horúce júlové nedeľné popoludnie, keď vonku bolo tichšie a hluchšie ako počas vzdušného nebezpečenstva roku 1999, a keď mi čert nedal pokoja, nie náhodou som zo šuﬂíka vybral malilinkú audiokazetu a strčil som ju do zaprášeného diktafónu. Na kazete ľavou rukou bol napísaný rok – 1997 – a to, o čom ten rozhovor je... Rozhovor s Đolem Balaševićom! Na strane A bol priamy zápis (dosť nekvalitný) z pazovského Đoleho koncertu, na ktorom hudobné body boli poprelínané jeho vtipkovaním a až hlučným potleskom početného obecenstva. Vlastne i toho 18. novembra 1997 divadelná sála bola preplnená a moja maličkosť sa ešte pred koncertom horko-ťažko dostala do šatne, kde sa mi podarilo urobiť tento audiorozhovor, z ktorého len malá časť bola uverejnená práve na stranách Hlasu ľudu zo dňa 7. marca 1998 v príležitostnom článku o Đoleho 20-ročnej hudobno-námorníckej ceste. A to, že prečo už vtedy nevyšiel tento integrálny rozhovor s Đolem Balaševićom, sa opýtajte radšej Slobu a jeho vtedajšieho establishmentu. Teda sála bola preplnená, takmer trojhodinový koncert na výbornú, a tesne pred koncertom vzácny rozhovor. Na strane B zápis ide takto: Jeden-dva-tri, jeden-dva-tri, dobre... Robí?! – Robí! Čo mám povedať...? Tak základná otázka, dokiaľ budeš vlniť po tejto našej rovine? Koľko ešte do dôchodku? – Veľmi je ťažko a nebezpečne toto podpísať, urobiť ako hranicu, akože teraz som už hotový, v mojom prípade ešte nie je načase lúčiť sa, ani súkromne,

Đole a Olivera Balaševićovci

ani s obecenstvom. Mohlo by sa mi zazdať, že som už príliš starý, zbytočný a strovený... Zo scény by som chcel odísť napríklad 15 rokov po Rolling Stones, lebo oni hrali, keď som ja ešte bol v základnej škole. Teda keď oni prestanú hrať, mňa bude ešte 15 rokov, a potom už dosť. Aspoň keby sme do 21. storočia vošli spolu... – Asi to bude, ja som predtým hovoril akože do toho roku 2000, a potom som si povedal, že budem spievať do tej mojej päťdesiatky, hoci autori majú právo starnúť, a nemusia byť stále mladí a pekní ako tí praví speváci... Päťdesiatku budem mať v roku 2003, takže ešte je možnosť, že sa stretneme na týchto priestoroch... Ty si vôbec nie skutočný na týchto priestoroch, známe je, že si narodený roku 1953, ty zase vieš zažartovať a povedať, že si narodený roku 1963... – Áno, narodený som v päťdesiatom treťom roku, neskrývam roky, nebildujem (ne zatežem se!) a nefarbím si vlasy, všetko to, čo

prinášajú roky, pre tie srdcové záležitosti. beriem dôstoj– Ja si myslím, že aj pre iné ne, a keď nie- veci. Ja som určitým spôsobom kto povie, že maskot a hovorca istého odposom zostarel, ru proti veciam, ktoré sa dejú viem, normál- a ktoré mi často vieme nazvať ne, mám 44 politikou, ale to najčastejšie nie rokov a pre- je len politika, ale istý primitišiel som milió- vizmus celej krajiny atď. Cítim ny kilometrov, povinnosť, aby som bol tu a aby môžeš si pred- som ľuďom, ktorí zmýšľajú ako staviť len ško- ja, bol istou útechou a spoludovku, ktorá účastníkom vo všetkom tom, prejde 100 000 lebo ja mám príležitosť hovokilometrov, na riť, ja mám niekedy mikrofón, čo sa podobá, mám príležitosť spievať, možnosť a ja som pre- zaznamenať tieto časy, lebo na šiel 3 000 000 tieto časy si nebudeme spomínať k i l o m e t r o v . len vďaka prospechárom, vojnám Musí to nechať a špatným veciam, ale práve nejaké stopy, vďaka ľuďom, ktorí sa snažili no v srdci sa žiť normálne, mali svoje rodiny, stále cítim, čo by sa povedalo, životy, narodeniny atď. Nie sme tínedžersky, aj som veľmi spo- my vinní, že sme sa narodili a žili kojný, že je aj obecenstvo také v takejto dobe, takže je tento a že nás aj na ten spôsob ob- priestor môj osud a ja som ani v čerstvuje... jednej chvíli nerozmýšľal o tom, Tínedžer v podobe Rolls aby som odišiel odtiaľto inam, Roysa, nie? – To je ono, ty vieš, oldtimeri, myslím ono, niektoré veci zostarnú, niektoré zasa nie, myslím, v rôznych variantoch sa to prejavuje, zjaví sa dioptria, trochu ťažšie sa zohýnaš, ak si však blázon a s fantáziou, tak žiadna rozprávka o tom, že je to staroba... Verím, že je nadostač tých bláznov, ktorí ťa budú sledovať, vlastne budú sa cítiť dobre v tvojej prítomnosti, s tvojimi pesničkami, a že budeš musieť byť aj ďalej s nami, práve I život ide dalje..., titulná strana knihy

HLAS ĽUDU | 10. 4. 2021 • 15 /4954/ hoci naozaj bolo hodne ťažkých chvíľ. Teda z tejto kože nikam, ale sa môže trochu viac milovať?! – Myslím si, že by to všetko mohlo vyriešiť, lebo ja napríklad práve teraz dožívam takú situáciu v Chorvátsku, kde je to veľmi podobné nášmu prípadu, trochu je to vec v aute, ale v princípe je to rovnaké, aj tam ľudia hovoria – no, taááák dobre, keďže trhajú dolu plagáty pre naše koncerty, ale teraz sa už rozdelili na tých, ktorí plagáty trhajú, a na tých, ktorí ich znovu lepia. Chceme-nechceme to priznať, politika je predsa prítomná v tvojich nie Vstupenka na koncert + podpis toľko pesničkách, ale práve na koncertoch. Prav- kto je taký Danilo Ž. Marković, aj depodobne sa snažíš od toho kto je náš ambasádor v Moskve, aj také veci, o čom si myslím, zutekať, ale asi sa nedá?! – Je to nemožné, lebo všetci že je pre nich samých veľkým sme natoľko spolitizovaní, po- zaťažením. A oni sú vlastne jedlitika sa poriadne zamiešala do ným z tých dôvodov, z ktorých sa našich životov. Ja sa nezaoberám snažím zviesť veci na mieru istej politikou, ale sa politika zaoberá ľudskej dôstojnosti. Z koncertov mnou, vieš, lebo ona na všetky robím koncerty, z udalosti udamožné spôsoby nátlakov vplýva losť, a registrujem, aby som tak na nás, od tých najobyčajnejších, povedal, že títo typovia jestvujú či bude prúd, či budeme čakať a že neobídu nepotrestaní. Na v rade na benzín, či ti niekto mne je, aby som ich zaznačil zaklope na dvere s vojnovými v knihách, piesňach aj všade. Na tvojom koncerte som bol predvolaniami, takže tieto reakcie, zdá sa mi, sú iba normálnymi v januári 1993 v belehradskom ľudskými reakciami na to, čo sa Sava stredisku, keď nebolo mi vnucuje, lebo ja nie som čle- benzínu, keď sa ešte viedli vojnom ani jednej strany, ani sa ne- ny, a spomínam si, že si vtedy chcem zaoberať politikou v tom mal na muške Radomana Boorganizovanom zmysle. Nemám žovića. Máš ho ešte stále na tie ambície, ináč si myslím, že muške na tvojich koncertoch? – Len v jednej vete ho spomíje to nečestná robota, nikdy by som to nerobil, ale toto, čo občas nam, tam niekde pri konci pesničhovorím, niekedy často berú ako ky Ne volem... len ho spomeniem, politiku, lebo sú časy politické. vieš, lebo sa s ničím nerýmuje. Každý rozhovor, keď sme vo- Ale nie... Jemu to zodpovedá, ľakedy viedli, bol o cestovaní, aby niekto o ňom rozprával, aby rybárčení a o rybách, no teraz je ho sem a tam spomenul, to je prvou témou, či si videl Momi- najmenej, čo sa mu môže stať. Ja ra, Mila, či sa Slobo vrátil z Číny sa teda nedotýkam jeho machiatď. Nás ako klincov nič z toho nácií, nešprtám do jeho peňazí, nezaujímalo, nevedeli sme, ani do jeho kruhov, ibaže ho občas kto je ministrom osvety, ani čo je spomeniem, jeho bokombrato parlament, ani čo je výkonná dy, a to je super pre neho. On rada, nemali sme ideu o tom, za ten čas stavia domy, kupuje kto vedie politiku, ale sme žili akcie, privatizuje atď... a my sa normálne. Dnešní klinci už vedia, tu trochu zasmejeme, že ho ja

tu a tam trochu spomeniem... Majú oni jeden dobrý štýl, spôsob, pustia demonštrantov, aby sa poprechádzali tri mesiace, a potom je znovu tak ako bolo predtým, vedomí sú si toho, že sú centrá moci v ich rukách, aj to využívajú veľmi racionálne. Aký je tvoj vzťah ku grafitom? Mám na mysli istý grafit, ktorý som najnovšie zočil v Novom Sade, ktorý je možno trochu už zastaraný, ale je veľmi zaujímavý a stále aktuálny. – Tak neviem... Grafity určitým spôsobom boli mienkou... Chcel som urobiť istú knihu o tom, ale na tú ideu už prišli niektorí iní, lebo som i tú ideu niekde veľmi hlasne vyslovil, ale v každom prípade boli to krásne hnutia, odpor. Vieš, keď bola streľba okolo Vukováru, v Novom Sade na hudobnej škole sa zjavil grafit Novosadský korpus, hanbi sa!

minovaný. Nemajú všetci šťastie, nie sú v pozícii, aby mali svoje Sava stredisko, svoje knihy, svoje obecenstvo, ktoré bude mať trpezlivosť. Ľudia, jednoducho, čo sa vraví, tých 60 percent, čo sa nezúčastnia vo voľbách, určite myslia celkom inak, ale... Keď ide o graﬁty, najnovšie som videl jeden medzi Štúdiom M a tenisovými ihriskami na istej budove: Od kolevke pa do groba, najbrže vas vodi Sloba! – Áno, áno, to je starý graﬁt, aj – drží sa. Ani ho nezotierajú. Ale je smutné, že na tom istom divadle, len z druhej strany, sú spomenutí aj Draža Mihajlović, aj srbské deti, četníci, Beli orlovi, a tak ďalej, takže to, čo vravia, hocikoľko je jedných na jednej strane, toľko ich je aj na druhej, a veľmi je smutné, že sme do konca z tej krajiny, ktorá voľakedy možno aj bola smiešna, pretože klinci niesli štafety a čotijaviemčo, ocitli sme sa v kraji, kde zabíjajú malých cigánov na uliciach atď. Stali sme sa, čo sa povie, mrak. Ďakujem. Uvidíme sa v 21. storočí. – Zhodujem sa. Všetko dobré. *** No tak, vážení, veľa toho sa zmenilo od toho nešťastného roku 1997 po tento šťastný 2004?! Tí, čo sa vôbec dožili dnešného dňa, mali by byť šťastní, že ešte žijú, a tí, čo už medzičasom nežijú, asi sú šťastní, že už nežijú. Pán Boh milý vie! A tí, čo sa pýtajú, či toto interview malo a mohlo byť zverejnené aj skôr, nech si myslia, čo len chcú. Aj tak nič nezmenia. Ani oni, ani ja, ani dobrý Đole. Svet sa valí a valí...

Báseň Đ. Balaševića Samo da rata ne bude v preklade M. Demáka do slovenčiny

Vieš, klinci vždy mali svoje spôsoby... Nemajú všetci možnosť, aby povedali to, čo si myslia, žiaľ, je to tak. Blokované sú dáke médiá, nemôžeš ty, jednoducho, ak máš nejakú odlišnú mienku... Môžeš veľmi ľahko byť lokalizovaný a eli-

Red. pozn.: Autor zámerne neprekladal slovo klinci, ktoré je priam trendové po premiére piesne Đ. Balaševića Neki novi klinci... Klinac = fafrnok, šarvanec, špunt, t. j. malé dieťa. (Príspevok bol uverejnený v Hlase ľudu, 31. 7. 2004, č. 31, s. 18 – 19)

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Vierkina plazma torta, Konečne sa darí biele jednoduchá a výborná ponožky vyprať úplne Suroviny: Na korpus: 5 vajec, 5 lyžíc cukru, 5 lyžíc múky, 1/2 pečivového prášku, lyžica kakaa, 1 dl oleja; Na plnku: 4 poháriky smotany (spolu 8 dl),1 šálka kryš-

tálového cukru (2,5 dl), 2 vrecká šľahačky, 300 g mletej plazmy; Na

ozdobenie: 2 – 3 vrecká šľahačky Pracovný postup: Bielky vyšľaháme na tuhý sneh, postupne pridávame cukor, chvíľu šľaháme. Potom primiešame žĺtky, olej, kakao a na koniec múku, do ktorej sme primiešali pečivový prášok. Cesto upečieme na 200 stupňov Celzia a necháme vychladnúť. Plnka: Smotanu a cukor zmiešame, pridáme plazmu a časť vyšľahanej šľahačky. Ukladáme týmto spôsobom: dolu korpus, naňho plnku a navrch šľahačku. Recept zaslala: Anna Baďurová z Pančeva

dočista a žiaria ako nové!

iele ponožky konečne po vypratí žiaria čistotou! Na predtým bielych ponožkách nájdete všetko – od blata, trávy, až po škvrny od obeda. Ak máte deti, tak vám tento problém nie je cudzí. Biele ponožky sú naozaj veľmi pekné, ale, bohužiaľ, len vtedy, keď prinesieme z obchodu. Stačí párkrát použiť a biela farba je nenávratne preč. Kvalitné ponožky nie sú lacné, avšak vyprať biele ponožky do biela je náročná úloha. Tuná sa dozviete hneď dva účinné spôsoby, ako vyprať biele ponožky. Za túto radu sme vďační jednej čitateľke zo sociálnych sietí a radi

Ponorte do tohto roztoku ponožky a nechajte pôsobiť 6 – 7 hodín, prípadne cez noc. Ak sú na ponožkách zažraté škvrny, môžete ich 20 minút ešte povariť. Nakoniec klasicky operte.

sa o ňu podelíme v tomto článku. Vďaka nej môžete perfektne biele ponožky vybieliť, aby boli opäť ako z obchodu. Metóda číslo 1 Do hrnca nalejte 3 litre vody a povarte ju. Nalejte ju do umývadla a pridajte 2 lyžice peroxidu vodíka a 1 lyžicu amoniaku.

pracieho gélu. V tomto prípade je potrebné ponožky povariť v roztoku z týchto troch zložiek asi 20 minút. Voda okamžite stmavne od uvoľnenej špiny. Vodu nechajte následne vychladnúť, ponožky vyberte a opláchnite. Uvidíte, že ponožky budú krásne biele.

Metóda číslo 2 Pri tejto metóde využijeme pracie mydlo. Nastrúhajte si ho na jemnom strúhadle, pridajte 1 lyžicu peroxidu vodíka a trochu

Koktel pečivo Suroviny: Na cesto: 250 g múky, 250 g tvarohu, 100 g margarínu alebo masti, soľ podľa chuti, lyžička pečivového prášku,

1 vajce; Na potieranie: 1 vajce, soľ, lyžica smotany, sezam, ľan Z uvedených surovín zamiesime cesto a necháme 30 minút odpočinúť v chladničke. Rozvaľkáme na hrúbku 1 cm a v ykrajujeme ľubovoľné koláčiky, ktoré poukladáme na plech obložený papierom a pečieme vo vyhriatej rúre na 200 stupňov Celzia okolo 20 minút. Recept zaslala: Anna Baďurová z Pančeva

Mozaiku číslo 259 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

Kultúra ŠIESTY ZVÄZOK V EDÍCII DOKTORSKÉ DIZERTÁCIE

Jedinečná publikácia z oblasti jazykovedy Miroslav Pap

o edície Doktorské dizertácie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a Slovenského vydavateľského centra pribudla ďalšia vedecká práca, ktorá je obsahovo orientovaná na jazykovedu. V stredu 31. marca bola v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov odprezentovaná kniha Dejiny spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období autora Samuela Koruniaka. Pôvodne to bola jeho dizertačná práca, ktorú obhájil v roku 2017 na Katedre slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Na začiatku podujatia prítomných privítal riaditeľ ÚKVS Vladimír Francisty, ktorý bližšie opísal edíciu Doktorské dizertácie, do ktorej bola zaradená aj prezentujúca publikácia ako šiesty zväzok, po čom sa slova ujal aj druhý vydavateľ – riaditeľ SVC Vladimír Valentík. „Teší ma, že práve táto naša spoločná edícia, ktorú Slovenské vydavateľské centrum založilo spolu s ÚKVS, má už za sebou desať rokov od publikovania prvej knihy. Dve knihy zo šiestich boli venované literatúre, dve ďalšie boli venované muzikológii, jedna historiografii a šiesty zväzok dnes prezentovaný je venovaný jazykovede. Vďaka Samuelovi Koruniakovi sme dnes dostali novú publikáciu, ktorá je nenahraditeľná a vzácna pre naše kultúrne sebapoznanie.“ Vladimír Valentík tiež podotkol, že publikované dizertačné práce odborníkov v rámci spomínanej edície sa v súčasnosti stávajú naším verejným dobrom. Za posledných 10 rokov bolo vydaných 6 zväzkov, k čomu do určitej miery prispela reforma vysokoškolského vzdelania, čiže dnes máme oveľa väčšie množstvo dizertačných prác ako v minulosti, ktoré sú prerobené do knižných jednotiek, ktoré majú veľký význam • KULTÚRA •

v kontexte kultúry vojvodinských Slovákov. Odborný posudok doc. Dr. Zuzany Týrovej prečítal Ladislav Čáni a z neho sa prítomní okrem iného dozvedeli: „Dizertačná práca Samuela Koruniaka má historicko-lingvistické zameranie a interpretuje stav

územia dnešného Slovenska medzi dvomi svetovými vojnami. Je to obdobie, kedy sa vojvodinskí Slováci po prvýkrát ocitli mimo územia materskej krajiny. S takýmto komplexným a dôkladným výskumom spisovnej vojvodinskej slovenčiny sa stretávame po prvýkrát.“ O význame tejto publikácie sa vyjadril aj redaktor Ladislav Čáni: „Cítim potrebu zdôrazniť, že táto kniha nie je určená vyslovene pre odbornú verejnosť, ale vďaka svojej komplexnosti a širokému záberu, ktorou sa zaoberá, táto publikácia môže byť veľmi zaujímavá aj pre najširší čitateľský okruh, vlastne všetkých tých, ktorí majú záujem o kultúru vojvodinských Slovákov.“ Všetkým kompetentným, ktorí sa podieľali na zostavovaní a publikovaní tejto knihy a predtým dizertačnej práce, sa poďakoval Samuel Koruniak. Autora počas dokAutor novej jazykovednej publikácie torandského štúdia školil a viedol vedúci katedry prof. Samuel Koruniak PaedDr. Ľubomír Kralčák, PhD. a spoločenské postavenie spi- Jazykovou redaktorkou knihy je sovnej slovenčiny mimo územia Zuzana Medveďová-Koruniaková centrálneho jadra v prostredí, a redakčný posudok napísal prof.

Z prezentácie v ÚKVS

kde sa slovenčina etablovala ako menšinový jazyk. Autor sa snažil prezentovať charakter a kontinuitu vývoja spisovnej slovenčiny vo Vojvodine, v prostredí mimo

PhDr. Miroslav Dudok, DrSc. O novej publikácii sa zmienil aj sám autor, ktorý medziiným zdôraznil: „Názov dizertačnej práce Dejiny spisovnej slovenči-

ny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období mapuje spomenuté obdobie. Je to centrálna časť mojej dizertačnej práce. V úvodných kapitolách som analyzoval a interpretoval dejiny spisovnej slovenčiny aj pred prvou svetovou vojnou. Problematike som sa venoval, aj keď ide o tú jazykovú politiku v medzivojnovom období, čiže išlo o to, ako nás vnímali ako menšinu a aké sme mali možnosti ako menšina uplatňovať svoj jazyk. Prvá kapitola bola venovaná doterajšiemu výskumu, čiže kto sa všetko venoval z našej vojvodinskej slovakistiky, keď ide o problematiku dejín spisovnej slovenčiny predovšetkým vo Vojvodine. Tu by som spomenul predovšetkým Daniela Dudka, ktorý mapoval všeobecne túto problematiku. Venoval som sa jazykovej kultúre, čiže ako sme my a naši národovci vnímali slovenčinu, čiže aj tomuto bola venovaná jedna kapitola. Posledná sumárna kapitola približovala špeciﬁcké znaky spisovnej slovenčiny v medzivojnovom období. Práve v tejto kapitole sa vidia rozdiely medzi slovenčinou v Československu a u nás – vtedy v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. Tejto problematike by som sa aj naďalej chcel venovať.“ Ako sám autor tvrdí, práve jazykovedkyňa Mária Myjavcová bola hlavnou iniciátorkou, ktorá ho motivovala začať skúmať túto oblasť jazykovedy. Po publikovaní dizertačnej práce a dnes už v ucelenej knihe, predsa nekončí jeho práca v tejto vedeckej oblasti. Spomenul, že za každým kopcom, ktorý si myslel, že zvládol a preskúmal, objavili sa ďalšie, ktoré treba dobyť. Pevne veríme, že aj on sám bude pokračovať v dobýjaní ďalších jazykovedných kopcov v prospech našej slovenskej vojvodinskej kultúry.

15 /4954/ 10. 4. 2021

Kultúra ROZHOVOR

Moje básne sú často moje vojny Jana Švecová

ovorí sa, že je slovo oveľa viac ako zvuk alebo napísaný symbol. Ono má obrovskú silu vyvolať rôzne pocity – pozitívne a negatívne. Zhrnuté do veršov prezradia nám tie najtajnejšie chodbičky niečej duše a otvoria nám nové pohľady na svet vôkol nás. Istotne také pohľady otvorila mnohým čitateľom aj naša spolubesedníčka Petra Častvenová z Báčskeho Petrovca. V uplynulých rokoch si písala básne pre časopis Vzlet. Verím, že sa každý v jednej z nich našiel a že ho nejedna oslovila. Skrývala si svoju skutočnú identitu pod pseudonymom Amber. Mám pocit, že často pozeráme, kto je autor diela, potom si spomíname na jeho minulosť, osobný život a jeho skutky a na základe toho vopred hodnotíme samotné dielo. Prečo si svoju identitu nechávala v úzadí? – Napísala som mnoho básní, ktoré som zasielala do Vzletu, a na začiatku som sa predstavila ako Močaristomodrá a o niečo neskôr ako Amber la velleity. Išlo tu v podstate o moju odvahu, ktorá bola príliš biedna, a preto som sa roky neopovážila napísať niečo pod vlastným menom. Mala som strach z toho, čo povedia ľudia, ktorí ma poznajú ako pozitívnu, veselú a vtipnú, a odrazu sa javí toľko pesimizmu a prejavených citov v básni. Aj dnes si myslím, že treba veľa odvahy, aby si pred taký svet, aký je dnes, predstúpil so svojimi citmi na papieri. Musím pripomenúť, že som zvíťazila nad strachom vďaka mojim profesorkám Marte Pavčokovej a Helene Despićovej. Ich komentáre, kritiky, slová chvály a podpora, aby som sa tohto nevzdala, mi tak veľa znamenali, že sa to nedá opísať. Myslím si, že máš pravdu, že sa

www.hl.rs

báseň často hodnotí podľa autora. Existovali aj ľudia, ktorí sa týmto zaoberali v minulosti. Tak pozitivisti dávali prednosť autorom a formalisti textu. Preto sa v 20. storočí vďaka ruským formalistom začala rozvíjať textológia a ľudia sa začali zaoberať analýzou textu viac než autorom, ako to bolo predtým. Myslím si, že by sme dielo mali hodnotiť v nejakom zlatom strede, teda dôležitý je text, ale často je dôležitý aj autor, lebo

sú diela často autobiograﬁcké, a aby sme im porozumeli, musíme poznať život a minulosť autora. So mnou sa stalo práve to – ja som nechcela, aby sa niekto zamyslel nad mojím životom a mojou minulosťou. Chcela som ukázať ľuďom, že nie sú sami v tom, čo prežívajú. Z toho by sa dalo uzavrieť – áno, aj sama som skrývala svoju identitu práve preto, že by moje básne inak rozumeli tí, ktorí poznajú iba moju vtipnú stranu. Sama som taká, že si svoje vojny radšej vediem v sebe, než sa s nimi delím s inými ľuďmi. Moje básne sú často práve moje vojny. Spočiatku bolo divné vidieť, že sa

Informačno-politický týždenník

ľudia v nich nájdu, že spolucítia, a to mi veľmi pomohlo, aby som vedela, že aj ja, vo všetkom, čo prežívam, nie som sama. Študuješ literatúru. Predpokladám, že pre záväzky na fakulte nemáš mnoho voľného času, no predsa sa venuješ písaniu poézie, ktorú potom zverejňuješ na instagramovom profile Blog koji sam sebe mrzi. – Keď som si založila ten profil, nevedeli o ňom ani najbližší ľudia v mojom živote, a to dlho tak zostalo. Neskôr som sa to opovážila povedať kamarátovi, potom aj kamarátkam a dnes som sa dopracovala k tomu, že som tam zverejnila aj svoje vlastné meno a priezvisko. Dnes si svoje básne rada podelím najprv s mojimi rodičmi, ktorí ich vždy s radosťou prečítajú, a taktiež patria medzi prvých ľudí, ktorí moje básne čítali. Možno znie smiešne, ale pre mňa to bol veľký krok v živote, a práve preto si vždy nájdem času pre tento profil, lebo predstavuje dôležitý krok v budovaní mojej odvahy. Preto si tiež veľmi vážim, že si sa rozhodla urobiť so mnou interview. Ešte stále som svoju odvahu celkom nevybudovala, a preto mi veľa znamená, keď viem, že niekto číta moju poéziu a že niekoho oslovuje to, čo robím. Študujem taktiež krásny smer, ktorý ma inšpiruje písať o nových témach, otvára mi nové cesty vo fantázii a učí ma kriticky rozmýšľať, a to je niečo, čo potrebujem pre svoje básne. Študovanie na tejto fakulte predsa nie je ľahké a vyža-

duje si 100 % úsilia, ale aj napriek tomu ma inšpiruje, a myslím si, že je to pre mňa veľmi dôležité. Chcela by som s tebou v tomto rozhovore hovoriť o umení všeobecne. Sledovaním tvojho instagramového profilu som si všimla, že si otvorená aj k hudbe, filmovému umeniu atď. Máš veľa napísaných básničiek, ale aj napriek tomu ti zostáva mnoho priestoru na pokrok ďalej. Zaujíma ma, kde čerpáš inšpiráciu, aby to nakoniec priviedlo k takej úspešnej rovnici? – Skutočne môžem povedať, že sa umenie stalo mojím životom a že sa neustále zjavuje, kdekoľvek sa obrátim. Okrem písaného slova mám veľmi rada hudbu a počúvam všetky žánre tohto sveta, ale predsa, ako sa dá predpokladať, vždy sa vraciam k piesňam s pekným textom. Hlavne mám rada ex-yu rock, ale sa často pozastavím aj pri celkom opačnom žánri. Nevedela by som si bez hudby predstaviť ani jeden deň. Filmy taktiež zbožňujem, ale aj tam si vždy vyberám tie ,,ťažšie“ a filozofickejšie než tie jednoduchšie. Skrátka, nikdy neoddychujem, vždy rozmýšľam a cítim. Mojím obľúbeným filmom sa stala trilógia Before Sunrise, Before Sunset, Before Midnight práve preto, že splnila všetky očakávania, ktoré som vyššie uviedla, a odporúčam všetkým, aby si to pozreli. Inšpiráciu som predtým čerpala práve z iných umení, dnes ju čerpám z každodenného života. Často kráčam po ulici, stretnem dedka na bicykli, v hlave si vymyslím, kam ide, a z toho vznikne báseň. Rada píšem aj kritické básne, nie som z tých ľudí, ktorí prižmúria na sociálne problémy, a preto rada prostredníctvom básní pripomínam ľuďom, že všetko, pred čím zatvárajú oči, je tu a bude tu, aj keď ich raz otvoria (a raz ich budú musieť otvoriť). Mám bohatú fantáziu, a to je pre poéziu výborné, ale pre reálny život niekedy naozaj ťažké a boľavé.

• KULTÚRA •

Rada počúvaš hudbu, rada píšeš poéziu. Rada počúvaš Balaševića. Jeho texty piesní sú čistá poézia. Písala si už texty pre hudbu alebo aspoň rozmýšľala v tom smere? – Moja najlepšia kamarátka spieva v lokálnej skupine LegoDuo & Nina. Pokúsila som sa napísať im text pre pieseň, pokúsila som sa napísať aj iné texty piesní len tak pre seba, lebo sa okrem písania zaoberám aj hraním na akustickej gitare. Napísať text pre pieseň mi nešlo, lebo si v hlave nemôžem v úplnosti zosúladiť hudbu a slová. Poriadne som sebakritická a toto sa mi nepozdávalo. Pre takéto veci si myslím, že je dôležité vedieť si metricky perfektne zostaviť strofu, a ja si vždy radšej vyberiem slobodný verš. Ale aj napriek tomu možno by som sa niekedy v budúcnosti znova pokúsila napísať text pre pieseň, možno sa mi to raz podarí. Majú ľudia, ktorí prejavujú túžbu, aby niečo vytvorili, možnosť ju aj prejaviť? Myslíš si, že musí proste prísť chvíľa, keď kvalita vypláva na povrch? – Myslím si, že na túto otázku môžem odpovedať na nasledujúcom príklade. Keď som bola mladšia, až donedávna, mala som túžbu stať sa modelkou. Moja výška mi v tom prekážala, lebo som vždy bola príliš nízka, aby som siahala po splnenie tej túžby. Rovnako si myslím, že sa nemôžeme všetci stať tým, čím by sme sa chceli stať. Dnes speváci odrazu píšu knihy, youtuberi sa stávajú spevákmi. Ľúto mi je, že sa umenie dnes hodnotí inak ako predtým, a myslím si, že sa to najviac týka sociálnych sietí a nedostatku voľného času. Človek si dnes môže zaplatiť, aby čím viac ľudí videlo jeho umelecké dielo, a tiež sa reality hviezdy stávajú váženými umelcami. Svet sa obrátil horeznačky a ľudia, ktorí majú hodnotu, viac nemajú miesta na

• KULTÚRA •

scéne. Dnes ľudia uvítajú to, čo je ľahšie. Dlhé texty nečítajú, vzdelávať sa nechcú, radšej si vyberú ľahšiu cestu než tú ťažšiu. Dnes sa Da Vinciho obraz môže kúpiť aj

v čínskom obchode a bude identický ako ten originálny. Filozof, kritik a esejista Walter Benjamin voľakedy dávno hovoril o aure umeleckého diela. Konkrétne je to ten pocit času a priestoru, v ktorom umelecké dielo vzniklo, teda reprodukcia toho umeleckého diela nemôže mať rovnakú hodnotu ako originál, práve preto, lebo tá aura pri nej neexistuje. Na tú auru sa už nikto nepýta. Ľudia nemajú času pozastaviť sa a pocítiť rozdiel medzi starými a novými dielami, všetko akoby sa im zdalo rovnaké. Človek, ktorý píše tak, že v tom nechá kúsok seba, nepotrebuje hodnotenie

od klamlivého pohľadu reality. Kritika dnes nie je kritika, ale aj keby bola, nie každému človekovi zodpovedajú rovnaké veci. Kritika ohodnotila Milenu Markovićovú ako výbornú spisovateľku a váži si ju, no mne sa jej poézia nepáči. Jej jazyk mi nevyhovuje, ale to neznamená, že ona nebude vyhovovať tebe alebo niekomu inému, alebo že je jej poézia nechutná iba preto, že ju tak ohodnotil nejaký kritik. Umenie sa nesmie generalizovať, lebo je individuálne. Mám pocit, že žijeme v rýchlom čase a aj keď ho máme voľný, vyberieme si nejaký primitívny seriál skôr ako napríklad knihu alebo kvalitný seriál, nad ktorým sa treba zamyslieť a obťažiť si mozog. Aký je tvoj názor na postoj mladých ľudí k umeniu dnes? Tu je možno najlepším príkladom hudba. Milan Mladenović raz povedal, že sú ľudia hladní hudby a zábavy, a keď ste hladní, zjete to, čo je na stole. – Myslím si, že sa dnes v umení vraciame znovu na antickú estetiku krásna, teda znova sa pozeráme iba na vonkajšiu krásu a nie na vnútornú. Hudba sa viac nepočúva – pozerá sa, knihy sa viac nečítajú – fotia sa a kladú na Instagram story, výtvarné umenie sa viac nepozerá

pekné úzadie pre fotku, ktorú chce položiť na sociálne siete. Žijeme pod vplyvom sociálnych sietí, neustále sa nám pod nos strkajú veci, produkty, dogmy, ženské telá, čisté tváre. Akoby sme boli poddanými dnešnej móde a zaobísť sa to nedá, ani keby sa chcelo. Výtvarné umenie sa dnes hodnotí podľa toho, ktorý obraz sa najviac objavuje na titulnej strane Instagramu, počúva sa ľahká hudba, ktorá ľahko zíde do ucha, čítajú sa knihy, nad ktorými sa nemusí uvažovať. Nedostatok vzdelávania je tiež výsledkom tohto. Deti sa dnes učia veci, ktoré nikdy nebudú potrebovať a všeobecnú kultúru nemajú. Preto sa nikto nepozastaví nad piesňou skupiny EKV, ale skôr nad piesňou Milice Todorovićovej. Stali sme sa robotmi, ale sťažovať sa nesmieme, lebo sme si to sami vybudovali. Ktoré kritériá by malo splniť určité umelecké dielo, aby ťa oslovilo? – Nemám žiadne kritériá. Umenie cítim, ako niekto cíti Boha, keď vojde do kostola. Jednoducho, keď cítim, že mi horí duša, vtedy viem, že je to tá pravá vec. Nemám rada klišé, skôr ma osloví niečia vlastná metafora, ako tá, ktorá je pekná, ale som ju už na viacerých miestach videla, a skôr ma osloví abstraktný výkres, divadlo, v ktorom sa plače, neobyčajná hudba atď. Môže sa v umení prísť po rutinu, aby sa ti stala nudná práca, ktorou sa zaoberáš, alebo je to niečo, čo je vždy nové a vždy inakšie, a niečo, čo zo dňa na deň čoraz viac inšpiruje? – Myslím si, že sú pre umenie nevyhnutné city, a city nemajú nijaký súvis s rutinou. Niekoľkokrát sa mi stalo, že som chcela písať o niečom, čo osobne nepociťujem a čomu v úplnosti nerozumiem, a to sú básne, ktoré som nikdy nedokončila. Rutina je pre robotov, ľudia sú emocionálne bytosti. Aspoň ja ešte stále verím v túto legendu.

a nad ním človek nevypustí slzu, lebo sa stalo predmetom, pred ktorý si človek zastane, aby mal

15 /4954/ 10. 4. 2021

Foto: z archívu spolubesedníčky

Kultúra ŽIACKA RECITAČNÁ SÚŤAŽ OBCE BÁČSKY PETROVEC

Zase iba Petrovčania a Hložančania Jaroslav Čiep

becná súťaž recitátorov v Báčskom Petrovci sa spravidla realizuje v Slovenskom vojvodinskom divadle. Tohto roku sa na rozdiel od vlani súťaž Básnik môjho rodu predsa uskutočnila, a to 30. marca, ale v online formáte. Nahrávky recitátorov a ich prednesov si verejnosť mohla pozrieť na webovej stránke divadla v ten deň. Porota, ako i každý rok, vybrala 12 najlepších recitátorov z Báčskopetrovskej obce.

budú prezentovať svoju školu a Obec Báčsky Petrovec. Oblastná súťaž v Báči sa uskutoční v dňoch 10. a 11. apríla a jej výsledky by sa mali vedieť 14. apríla. Výsledky online obecnej súťaže recitátorov Básnik môjho rodu v Petrovci prezrádzajú, že do ďalšej súťaže postúpili títo žiaci: z prvej skupiny recitátorov – žiakov nižších ročníkov základnej školy – sú to tretiaci Daniela Filipovićová a Milan Majera, ako aj štvrtáčky Maša Lončarová a Lana Ivaniševićová, všetci sú z Petrovca a všetkých pripravila pedagogič-

ktoré recitovali po slovensky a dospievajú pod dozorom profesorky Marty Pavčokovej, ako aj tretiačka Jana Švecová, ktorá recitovala po srbsky a nacvičila ju Branislava Jankovićová. Všetky sú žiačkami Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Aj naďalej platí pravidlo v tejto súťaži, že sa naposledy trúfnu súťažiť skutočne len tí, ktorí na to majú. K tomu na súťaž sa neprihlásil nik z Kulpína a Maglića a z Hložian iba jedna mladučká recitátorka. Údajne pre zdra-

súťaž bola skromnejšia ako v predchádzajúcich rokoch, ale na strane druhej treba vysloviť vďaku a uznanie učiteľom, ktorí aj napriek dištančnému vzdelávaniu, ktoré prebieha, pracovali so žiakmi aj v oblasti recitátorstva. Pochvalne sa komisia zmienila aj o veku a hlasovým možnostiam primeraných veršoch, ktoré mentori pre jednotlivých recitátorov zvolili. K výberu veršov sa pristupovalo s invenciou. Sústavná a cieľavedomá práca má výsledok v chvályhodnej jazykovej a interpretačnej zdatnosti zvlášť

Štyri žiačky, ktoré postúpili na oblastnú úroveň, iba potvrdili úspech aj spred dvoch rokov, keď sme ich nafotili. Sú to: Mia Majerová, Xénia Vujačićová, Anabela Myjavcová a Valentína Hudecová.

Na prvý stupeň žiackej recitačnej súťaže sa prihlásilo úhrnne 16 žiakov, a to 5 z nižších ročníkov, 5 žiakov vyšších ročníkov a 6 stredoškolákov. Pre všetkých účastníkov a 12 najlepších recitátorov organizátor zabezpečil primerané darčeky. Hodnotiaca porota pracovala v zložení: Katarína Melegová-Melichová, Anna Stanivuková a Miroslav Babiak, a mala za úlohu z každej vekovej skupiny vybrať štyroch najúspešnejších, ktorí postúpili do oblastnej recitačnej súťaže v Báči, kde

www.hl.rs

ka Miluška Anušiaková-Majerová. Z druhej skupiny recitátorov – žiakov vyšších ročníkov základnej školy – ďalej postúpili piatačka Mia Majerová, šiestačka Xénia Vujačićová, siedmačka Tatiana Filipovićová a ôsmačka Anabela Myjavcová, tiež všetky z Petrovca a všetky dlhší rad rokov nacvičuje Miluška Anušiaková-Majerová. Keď ide o tretiu skupinu, kde súťažia stredoškoláci, u poroty zabodovali druháčka Ema Pudelková, tretiačka Karmena Kováčová, štvrtáčka Valentína Hudecová,

Informačno-politický týždenník

votné problémy a pandémiu, ale taký stav v týchto školách bol aj v minulých rokoch, kým sa o víruse ešte ani neslýchalo, takže si všetky ceny v konkurencii základných škôl odniesli Petrovčania. Keď ide o najstaršiu skupinu – stredoškolákov, ceny si odniesli cezpoľní recitátori. V posudku obecnej súťaže sa uvádza aj toto: „Posudzovacia komisia si vypočula nahrávky recitátorov prihlásených na obecnú súťaž v rámci troch kategórií... V dôsledku pandémie čo do počtu

recitátorov základoškolského veku. U všetkých komisia postrehla kultivovaný jazykový prejav, dobrú artikuláciu a emočnú a myšlienkovú interpretáciu. Vzhľadom na to, že recitátori robili videonahrávky, ktoré komisii zaslali, u niektorých recitátorov bolo zjavnejšie, že im chýba adresát, preto u nich treba popracovať na prirodzenejšom prednese a opätovnej nahrávke, ktorá sa zašle na regionálnu súťaž recitátorov.“

• KULTÚRA •

KOVAČIČANIA ZABODOVALI NA OBLASTNEJ RECITAČNEJ SÚŤAŽI

Najlepší postúpili do pokrajinskej súťaže Olinka Glóziková-Jonášová

vá-Jonášová, Anna Kukučková a Zuzana Petríková. ovačičania vždy vynikali Vyhlásenie najlepších recitátonielen v insitnom umení, v rov z online oblastnej súťaže bolo divadle, speve, ale aj v reci31. marca. Informovala nás o tom tovaní. Svedčia o tom aj najnovšie profesorka Eva Poliaková-Hrková správy z oblastnej súťaže recitáa doložila, že do 15. marca podľa torov, na ktorej Základná škola stanovených pravidiel majú poslať videá do pokrajinskej súťaže recitátorov. Okrem žiakov základných škôl na recitačnej súťaži Básnik môjho rodu zabodovala aj žiačka Gymnázia Mihajla Pupina Una Brtková z Kovačice. Akoby nie, keď ju na súťaž chystala vynikajúca bývalá recitátorka, herečka, profesorka slovenského jazyka a literatúry vo výslužbe a spisovateľka pre deti a mládež Mária Kotvášová-Jonášová – dozvedeli sme sa od Žiaci, ktorí postúpili do pokrajinskej recitačnej súťaže so svojimi mentorkami: Tatjany Brtkovej, riaditeľky zľava v prvom rade: Milan Hrk, Matej Hrk, Martin Benka, Kalina Babková, Natália kovačického gymnázia. Siantová, Hana Hriešiková; zľava v druhom rade: Mária Kotvášová-Jonášová, Mária Galasová, riaditeľTimea Stanová, Zuzana Petríková a Anna Kukučková (foto: E. Poliaková-Hrková)

Mladých pokolení excelovala. Do pokrajinskej súťaže postúpili až siedmi žiaci: druháčka Kalina Babková, štvrtáci Martin Benka, Natália Siantová, Hana Hriešiková a šiestaci Timea Stanová, Matej a Milan Hrkovci. Na súťaž ich pripravovali Mária Kotvášo-

Gymnazistka Una Brtková (foto: z archívu U. Brtkovej)

ka padinskej Základnej školy maršala Tita, povedala, že sa padinskí žiaci tohtoročnej súťaže vôbec nezúčastnili. Bolo to v súlade z vyjadrením učiteliek, ktoré žiakov chystajú na recitačnú súťaž a ktoré zastávajú názor, že online recitačná súťaž nie je adekvátnym spôsobom na predstavenie recitačných schopností žiakov.

ZO ZVÄZU OCHOTNÍKOV OBCE STARÁ PAZOVA

Internetové výročné zhromaždenie Anna Lešťanová

re aktuálne protipandemické opatrenia v našej krajine Správna rada Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova na zasadnutí v pondelok 15. marca schválila jednohlasne rozhodnutie, aby svoje pravidelné výročné zhromaždenie usporiadali zatiaľ najpriaznivejším a najnebezpečnejším spôsobom – prostredníctvom internetu. Na mailové adresy 22 členiek Zväzu ochotníkov obce doručené boli tri body: zápisnica z predchádzajúceho zhromaždenia, správa o minuloročnej práci (spolu s finančnou správou) a plán a program práce finančným plánom na rok 2021. Do 29. marca na mailovú adresu staropazovského zväzu ochotníkov sa dostali pozitívne odpovede, a tým členky zväzu schválili uvedené dokumenty, ktoré potom • KULTÚRA •

Odznak Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova

zaslali i do Obce Stará Pazova ako zakladateľovi, konkrétne Oddeleniu pre spoločenské činnosti. Ako sa uvádza v správe za rok 2020, všetky aktivity vo Zväze ochotníkov Obce Stará Pazova, podobne ako v celom Srbsku, boli zrušené pre pandémiu vírusu Covid-19. Iba v januári lanského roku v organizácii zväzu sa uskutočnila tradičná slávnosť a udelenie Plakety Svetlost najúspešnejším ochotníkom v kategórii jednot-

livcov a v skupinovej kategórii. Vo februári sa konalo pravidelné výročné Zhromaždenie Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova a v priebehu roka uskutočnili aj 5 zasadnutí správnej rady, z čoho dve boli telefonické. Teda aj v oblasti pôsobenia ochotníkov všetko bolo podriadené zamedzeniu šírenia nového koronavírusu. Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova patrí medzi úspešnejšie zväzy vo Vojvodine a svoje ciele

a úlohy vykonáva na základe štatútu a naplánovaných aktivít na bežný rok. Toho času zväz ochotníkov počíta 22 členiek, v ktorých je angažovaných okolo 3 000 ochotníkov všetkých vekových skupín. Následkom pandemickej situácie v minulom roku sme zostali, žiaľ, bez bohatej a rozmanitej aktivity zväzu ochotníkov a jeho členiek. Na úrovni Zväzu umeleckej tvorby ochotníkov Vojvodiny vypracovaný je kalendár prehliadok a festivalov na bežný rok, ale pre všetkým dobre známu aktuálnu situáciu v krajine ešte stále ho nedoručili ochotníkom do obcí a organizácií. O aktivitách ochotníkov v roku 2021 je ťažko hovoriť, lebo je všetko ešte stále podriadené ochrane proti koronavírusu a zamedzeniu jeho šírenia, hoci ochotníci sú už žiadostiví práce a programov.

15 /4954/ 10. 4. 2021

Kultúra ZDRUŽENIE PETROVSKÝCH VÝTVARNÝCH UMELCOV

Kolektívna výstava z minulých táborov Jaroslav Čiep

a výtvarnom tábore maliarov amatérov Vojvodiny v Báčskom Petrovci sa 13. októbra 2019 zúčastnilo viac ako 30 umelcov nielen z domáceho, ale aj z iných prostredí vo Vojvodine. Išlo o ďalšie sústredenie, ktoré zorganizovalo Združenie petrovských výtvarných umelcov. O rok na to, 24. októbra 2020, vedenie a aktívni členovia ZPVU zorganizovali ďalší celodenný výtvarný tábor. Na družbu a spoločne aktívne stráviť čas pri

maľovaní pricestovali výtvarníci, ktorí pôsobia nielen v Petrovci, ale aj z Kulpína, Maglića, Hložian, zo Selenče, z Kysáča, Nového Sadu, Futogu... Spolu ich bolo 27 aktívnych táborníkov a bolo vidieť aj nové tváre. Aj mládežníkov, ktorí majú vôľu zapojiť sa do práce združenia umelcov. Hoci ani v súčasnosti nie sú prajné časy na zoskupovanie, predsa vedenie ZPVU v polovici marca 2021 v miestnosti Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec pri príležitosti svojho výročného

Časť vystavených obrazov z výtvarných táborov v rokoch 2019 a 2020

zasadnutia zhromaždilo obrazy z týchto dvoch táborov, a keďže doteraz nebola príležitosť verejne ich prezentovať verejnosti, ponúklo záujemcom pokochať sa v obrazoch

týchto maliarov. V tejto fotoreportáži čitateľom ponúkneme nielen pozrieť si obrazy z prichystanej výstavy, ale aj možnosť nazrieť do toho, ako niektoré z nich vznikali.

Branislav Galamboš z Hložian maľuje, 2020

Anna Struhárová z Báčskeho Petrovca na tábore, 2020

Anna Babiaková z Kulpína pred ukončením obrazu, 2020

Mária Sláviková z Kysáča (vpravo) s kamarátkami, 2019

Babiakovej a Galabošove obrazy na výstave Annin obraz v rade iných celkom hore (horný rad), 2021

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Obraz Noemov koráb na výstave v strede hore

• KULTÚRA •

ZO ZASADNUTIA SPRÁVNEJ RADY MOMS V KOVAČICI

službe Jozefovi Šifelovi a Anne Gálikovej za zásluhy a úspechy na poli vzdelávania, výchovy a zveľaďovania slovenského jazyka a jazykovej kultúry, potom dievčenskej speváckej skupine Perla, pôsobiacej pri Kreatívnom centre pre cestovný ruch, umenie a kultúru a Folklórnemu súboru V šírom poli hruška, ktorý od roku

Udelené pamätné listy Olinka Glóziková-Jonášová

budove Miestneho spoločenstva v Kovačici sa 27. marca uskutočnilo zasadnutie Správnej rady Miestneho odboru Matice slovenskej v Kovačici. Okrem iného rokovalo sa o návrhoch kandidátov ohľadom volieb v Matici slovenskej v Srbsku, ktoré sa majú uskutočniť v tomto roku. Na zasadnutí boli udelené i pamätné listy zaslúžilým jednotlivcom, speváckej skupine

a folklórnemu súboru, ako nás informovala Anna-Andrea Holíková, podpredsedníčka MOMS v Kovačici. Predseda MOMS v Kovačici Pavel Baláž v druhom bode rokovacieho programu predostrel návrh kandidátov a keďže nikto z prítomných nemal žiadne postrehy alebo pripomienky, všetci navrhnutí kandidáti sú jednohlasne schválení zo strany členov MOMS Kovačica. Kandidáti, ktorí by mali na nadchádzajúcich voľbách Mati-

Odmenení: (zľava) Milinka Čížiková, vedúca DSS Perla, Željko Suchánek, vedúci FS V šírom poli hruška, Jozef Šifel, učiteľ vo výslužbe, Pavel Baláž, predseda MOMS v Kovačici, a Anna Gáliková, učiteľka dejepisu vo výslužbe

ce slovenskej v Srbsku kandidovať, sú: na funkciu predsedu MSS bol jednohlasne navrhnutý doterajší podpredseda MSS pre Banát PhDr. et ThMgr. Branislav Kulík z MOMS vo Vojlovici, kým na funkcie podpredsedov MSS boli jednohlasne navrhnutí Jarmila Hromčíková z MOMS v Bielom Blate a Ján Kolárik z MOMS v Padine. Za členov Dozornej rady boli jednohlasne navrhnutí Rozália Hudecová z MOMS v Momentka zo zasadnutia Hajdušici, Pavel Baláž z MOMS v Kovačici a 1963 nepretržite pôsobí pri Dome Mária Galasová z MOMS v Padine. kultúry 3. októbra v Kovačici, za „Treba zdôrazniť, že je to ten istý zásluhy a úspechy na poli umenia a návrh kandidátov, ktorý bol prenárodných tradícií, ako aj Štefanovi dostretý a schválený na zasadnutí Horešovi, majiteľovi reštaurácie, za banátskych matičiarov v Padine ochotné a nezištné poskytovanie zo dňa 13. marca toho roku. Voľby miestností pri organizácii početnového vedenia Matice slovenskej ných aktivít MOMS v Kovačici. v Srbsku na štvorročné obdobie Odmenených vedenie kovaby sa mali uskutočniť 15. mája čického MOMS-u navrhne aj na toho roku v Báčskom Petrovci,“ prijatie výročných uznaní MSS, uzavrela Holíková. ktoré sa pravidelne udeľujú počas Na záver zasadnutia predseda Slovenských národných slávností Pavel Baláž odovzdal pamätné v Báčskom Petrovci. listy, ktoré sa v aktuálnom roku Foto: Anna-Andrea Holíková dostali do rúk učiteľom vo vý-

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH Martin Prebudila – Josip Babel: Jozef Maďar Život a sen – cez objektív / Martin Prebuđila – Josip Babel: Jozef Mađar Život i san – kroz objektiv (ISBN 978-86-86065-71-1) Jaroslav Čiep

eľkej pocty sa vydaním obsažnej publikácie dostalo nášmu známemu kameramanovi Jozefovi Maďarovi (1958), absolventovi Fakulty dramatických umení. Ide o dvojjazyčnú slovensko-srbskú publikáciu Jozef Maďar Život a sen – cez objektív, ktorú zostavili jeho dvaja kolegovia Martin Prebudila a Josip Babel. V tejto objemnej publikácii je pokus o zmapovanie životnej, ale predovšetkým profesionálnej cesty Jozefa Maďara, od malého • KULTÚRA •

ﬁlmového snaživca v Pivnici po profesionála a hlavného kameramana v Televízii Nový Sad, resp. Televízii Vojvodina. Do knihy sú zaradené texty početných Maďarových kolegov redaktorov a novinárov z televízie, rozhlasu a printových médií, ako i spoločenských pracovníkov. Časť tých textov už bola publikovaná v minulosti, predovšetkým v Hlase ľudu, ale aj vo Vzlete, Rovine, či v Ľudovom / Národnom kalendári a v elektronických reláciách, kým druhú časť príspevkov kolegovia napísali práve pre túto publikáciu.

Sú tu aj zdôvodnenia pre rôzne významné ocenenia v krajine a v zahraničí, ktoré Jožko Maďar doteraz získal. Množstvo textov bohato ilustrujú početné reprodukcie fotograﬁí z profesionálneho, ale aj rodinného života J.

Maďara. Na záver knihy sú odtlačené aj jeho štúdie Filmová tvorba Slovákov vo Vojvodine a Slovenská ľudová hudba dokumentovaná v TV Nový Sad, ako aj jeho biograﬁa a spomienkové texty dcér Ivety a Maje. Celkom na záver je prehľad Maďarových účinkovaní na festivaloch, jeho odborných prednášok, režisérskych projektov a získaných cien a ocenení. Nechýba ani resumé obsahu knihy v angličtine. Monograﬁu Jozef Maďar Život a sen – cez objektív vydal SAVPO v Starej Pazove. Publikáciu v rozsahu 256 strán na kriedovom papieri v plnom kolore zošitú do tvrdej väzby s dimenziami 30 x 22 cm v náklade 500 výtlačkov s vročením 2020 vytlačila tlačiareň SAVPO v Starej Pazove.

15 /4954/ 10. 4. 2021

Kultúra Z ČINNOSTI ASOCIÁCIE SLOVENSKÝCH PEDAGÓGOV

Výročie bez oslavy Anna Francistyová

imovládna a nezisková organizácia pod názvom Asociácia slovenských pedagógov pôsobí v našich radoch od roku 2001. Vtedy z iniciatívy Viery Boldockej, vtedajšej riaditeľky petrovského gymnázia, a to vo februári 2001, prebiehalo prvé stretnutie iniciatívneho výboru ASP. Rozhodnuté bolo, že je taká profesijne zameraná organizácia na slovenské školstvo vo Vojvodine nevyhnutná, a zároveň bolo rozhodnuté, aby sa vykonala jej registrácia. Je tomu teda presne 20 rokov. Oslavy sa však nekonali... „Žiaľ, táto situácia s pandémiou znemožnila akékoľvek dôstojné oslavy, dokonca ani pripomenutie 20. výročia Asociácie slovenských pedagógov. Tým skôr, že by to malo byť už vo februári... Preto sme žiadne aktivity v tomto smere ani neplánovali,“ povedala nám predsedníčka tohto združenia profesorka Mária Andrášiková. „Sprísňujúce sa opatrenia v súvislosti so šíriacim sa ochorením Covid-19 v našom štáte a v susedných štátoch spôsobili uzatváranie sa, zákaz stretávania. V takomto ovzduší žijeme už viac ako rok. Žijeme však v nádeji, že sa nám život začne aspoň podobať životu pred pandémiou, že sme čoraz bližšie k ,normálnemu’ životu, že nás už čaká postupné zlepšovanie, že konečne uvidíme aspoň slabučké svetlo na konci tunela... Verím, že si v tomto roku ešte primerane pripomenieme ,okrúhliny’ našej asociácie.“ Oblasť školstva tieto opatrenia vo veľkej miere ovplyvnili... „Áno, ale hoci nás všetkých súčasná situácia takpovediac ,zaskočila’, všetci pracujeme ďalej. Dostali sme sa do situácie, že chtiac-nechtiac si uvedomujeme potrebu modernizovať vyučovací proces, predovšetkým modernizovať naše národnostné školstvo, absolvovať edukačné

www.hl.rs

kurzy, vymieňať si skúsenosti, prebiehalo v ZŠ 15. októbra v Pivkreatívne nápady, inovatívne nici za účasti učiteľov triednej podnety získané počas dištanč- výučby, ktorí učia v slovenských triedach. Týmto školením učitelia ného vyučovania.“ K PROSTRIEDKOM VĎAKA získali potrebné znalosti pri vyPROJEKTOM pracovaní digitálnych materiálov: Na realizovanie akýchkoľvek prezentácie, kvízy, zbierky, rôzne plánov nevyhnutné sú pros- vzdelávacie hry, krížovky, testy, triedky. Ako ste sa „zvŕtali“, aby ktoré využijú vo svojich učebste si ich zabezpečili? niach na hodinách riadnej výučby „Pravdaže, aj tentoraz sme sa a na mimoškolských aktivitách, na sklonku roku 2020 hlásili so ale aj pri dištančnom vzdelážiadosťami o dotáciu v Úrade vaní. V miestnostiach NRSNM pre Slovákov žijúcich v zahraničí. prebiehala prezentácia operaAsociácia slovenských pedagógov zaslala na súbeh úhrnne 11 projektov, schválených bolo 9. Sú to: medzinárodný projekt Mladí dolnozemci..., Žiacky výtvarný tábor, Edukácia slovenských učiteľov, Zabezpečenie slovníkov do škôl, Internetový Čaroslov – naša skutočnosť a budúcnosť, Výmenný zájazd žiakov petrovskej školy so žiakmi základnej školy z Békešskej Čaby, Žiaci žiakom a projekt Po slovensky s Emilom. Naše projekty sme v tomto roku zaslali Predsedníčka Asociácie slovenských pedagógov i na súbehy do poMária Andrášiková krajiny a do Báčskopetrovskej obce.“ Čo sa vám v tomto roku už tívnych plánov pre pestovanie podarilo realizovať? slovenského jazyka s prvkami „Predovšetkým to bolo udele- národnej kultúry. Ďalšie aktivity nie prestížnej dolnozemskej Ceny tohto projektu budú prebiehať Samuela Tešedíka 2020, ktorá sa v kulpínskej a v petrovskej škole. pre pandémiu realizovala v roku V pivnickej škole prebiehalo i 2021 v Starej Pazove. ASP je jed- ďalšie stretnutie Tímu pre zlanou zo zriaďovateľov tejto ceny ďovanie termínov a vytváranie a ocenené boli i naše učiteľky jednotnej školskej terminológie Ružena Červenská a Anna Hrková. a jej prispôsobovanie elektronicTeší nás, že je zrealizovaná prvá kým triednym knihám v našich časť projektu Posilnenie postave- slovenských školách.“ nia učiteľov na základných školách Toto zlaďovanie termínov pri výučbe v slovenskom jazyku. Ide vyústi možno i do slovníčka? o prezentovanie, predstavovanie „Áno, lebo tím súbežne pracuje a školenie v oblasti používania na zhromažďovaní údajov na digitálnych nástrojov. Školenie vypracovanie dvojjazyčného škol-

Informačno-politický týždenník

ského pedagogického slovníka. Vypracovanie jednotnej školskej terminológie a slovníka školských termínov je viacročný proces, ktorý je prostriedkom výkonu zaručených práv a prostriedkom na splnenie nevyhnutných podmienok výchovno-vzdelávacej činnosti v školách s vyučovacím jazykom slovenským.“ ZACHOVÁVAJME DOSIAHNUTÉ A PRETRVÁME Aké máte ešte plány v tomto roku a dúfate, že sa realizujú? „Nuž, je to zaobstarávanie softvérov, slovníkov a rôzneho didaktického materiálu zo Slovenska, zdokonaľovanie učiteľov prostredníctvom didaktických kurzov pre pedagógov, zúčastňovanie sa v online vzdelávacích podujatiach. Je tu i uplatňovanie reformovaných učebných programov, prezentovanie nových učebníc a multimediálnych dodatkov z jednotlivých predmetov.“ Nie je ľahko, ale treba sa aj prispôsobiť novej dobe, však? „Veru, aj napriek evidentnému ochabnutému jazykovému citu a podlomenému povedomiu národnostných učiteľov predsa sú v našich školách aj učitelia, ktorí sú si plne vedomí svojej úlohy a významu, ako i zodpovednosti za zachovanie identity mladých generácií vo Vojvodine a v Srbsku. Sú to učitelia, ktorí v týchto pre nás neblahých časoch majú snahu, výdrž, zotrvačnosť, entuziazmus a zvlášť optimizmus na poli uchovávania, pestovania a utužovania slovenskosti medzi žiakmi. Títo učitelia si našli svoje pole pôsobnosti a konajú v súlade s odkazom latinského príslovia Tempora mutantur et nos mutamur in illis (Časy sa menia a my sa meníme v nich). Toto latinské príslovie odkazuje na zmeny, ktoré plynutie času prináša. Všetko sa mení! Treba si to uvedomiť a podľa toho sa správať. A nezabúdať, že len zatiaľ, kým si zachováme jazyk, vzdelávacie a kultúrne inštitúcie, pretrváme.“

• KULTÚRA •

Narodeniny a výročia v apríli 2021

SCÉNA

Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Silbaši. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947.

Neil Young a nahrávky z archívu. Kanadsko-americký rocker Neil Young vlani v novembri oslávil 75. narodeniny, ale ešte stále neuvažuje o dôchodku. V tomto roku vydal už dve kolekcie svojich koncertných nahrávok z minulosti, ktoré predstavujú pokračovania jeho obsiahleho projektu pod názvom N e i l Yo u n g Archives. Tento projekt dokumentuje všetky obdobia Youngovej činnosti od roku 1963 až po súčasnosť a zahŕňa tak koncertné, ako aj štúdiové materiály. Prvé tohtoročné vydanie Way Down in the Rust Bucket prináša koncert, ktorý Neil Young odohral so skupinou Crazy Horse roku 1990 v americkom meste Santa Cruz v Kalifornii, pokým druhé vydanie Young Shakespeare dokumentuje jeho sólový koncert uskutočnený roku 1971 v meste Stratford v štáte Connecticut. Youngov archívny projekt sa postupne rozvinul do webovej stránky neilyoungarchives.com, na ktorej možno s chronologickým prehľadom sledovať všetky jeho doteraz uverejnené vydania. Na tento rok sú ohlásené ďalšie archívne koncerty Neila Younga odohrané so skupinou Crazy Horse, ako aj včasné nahrávky z roku 1969 pod názvom Early Daze. Zatiaľ posledný štúdiový album Colorado Young vydal v októbri 2019, pokým plánované koncertné turné sa vlani neuskutočnilo pre pandémiu koronavírusu. Občas však zahrá z domu a premieta tieto svoje vystúpenia v podobe internetových streamingov, v čom mu pomáha jeho manželka, herečka Daryl Hannah. Nemesis: metalový zvuk a spoločenská problematika. Ženská metalová skupina Nemesis vznikla koncom roku 2013 v Belehrade pod vplyvom švédskych Arch Enemy; tiež sa inšpirovali tvorbou skupín Death, In Flames, Trivium, Kreator, Gojira a Pantera. Spočiatku Nemesis hrávali spracované piesne iných autorov a intenzívne koncertovali, postupne sa dopracovali aj k autorským skladbám. Roku 2018 nahrali minialbum vo vlastnej realizácii a vlani dlhohrajúce vydanie pod názvom The War Is On (vydavateľstvo Grom Records). Ich štýlový prejav možno všeobecne označiť ako melodický death metal, pokým v textoch piesní sa zaoberajú spoločenskou problematikou a témami, akými sú globalizácia, vojna a nespravodlivosť.

Hlas ľudu

Pripravuje: S. Lenhart

Ë 1. apríla 1961 v Zreňanine sa narodil Dr. Adam Svetlík, univerzitný profesor, literárny teoretik a kritik. (Blahoželáme k 60. narodeninám.) Ë 2. apríla 1941 na Slovensku, v Teranoch, sa narodil Ladislav Ballek, slovenský prozaik, politik a diplomat. Umrel 15. apríla 2014. (Pripomíname si 80. výročie narodenia.) Ë 7. apríla 1936 v Kovačici sa narodila insitná maliarka Alžbeta Čížiková. (Blahoželáme k 85. narodeninám.) Ë 11. apríla 1946 v Pivnici sa narodil Jozef Valihora, univerzitný profesor, prekladateľ, zostavovateľ antológií a učebníc. Umrel 26. marca 2020. (Pripomíname si 75. výročie narodenia.) Ë 15. apríla 1941 v Hajdušici bol nemeckými vojakmi zavraždený národovec, antifašista, básnik a farár Štefan Valent Šubarov. (Pripomíname si 80. výročie smrti.) Ë 19. apríla 1996 v Báčskom Petrovci zomrela insitná maliarka Mária Máľachová. Narodila sa roku 1908. (Pripomíname si 25. výročie smrti.) Ë 22. apríla 1956 v Ašanji sa narodil Miroslav Benka, režisér, scenárista, herec, scénický výtvarník, dizajnér, toho času člen redakcie Hlasu ľudu. (Blahoželáme k 65. narodeninám.) Ë 24. apríla 1921 v Báčskom Petrovci sa narodil Paľo Bohuš, vlastným menom Pavel Sabo, popredný básnik a lekár. Zomrel 21. septembra 1997 v Sriemskej Kamenici. (Pripomíname si 100. výročie narodenia.) Ë 24. apríla 1931 v Kysáči sa narodil akademický maliar Jaroslav Šimovič. (Blahoželáme k 90. narodeninám.) Ë 28. apríla 1881 na Slovensku, v Banskej Bystrici, zomrel Ján Botto, štúrovský básnik, patrón a zakladateľ gymnázia v Revúcej. Narodil sa 27. januára 1829 v Hrachove. (Pripomíname si 140. výročie smrti.)

MILOVNÍCI KNÍH Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu: 1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. 8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din. 9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din. 10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/4720-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

Súrne potrebujeme predavača novín

• KULTÚRA •

15 /4954/ 10. 4. 2021

Kultúra

K podmienkam na získanie štipendia vlády SR na akademický rok 2021/2022

a návrh Komisie pre štipendiá NRSNM a Veľvyslanectva SR v Belehrade a Matice slovenskej v Srbsku Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny na svojom elektronickom zasadnutí zo dňa 25. 3. 2021 rozhodla, aby sa pri získavaní odporúčania na štipendium vlády SR na akademický rok 2021/2022 uprednostňovali kandidáti, ktorí spĺňajú nasledujúce kritériá: – občania Srbska slovenského pôvodu; – priemerný prospech v priebehu celého školenia v strednej škole viac ako 4.00 – pre študentov základných štúdií a viac ako 8.00 v priebehu štúdia – pre študentov magisterských a doktorandských štúdií; – zvolený študijný odbor. 1. maturantom stredných škôl sa prospech vypočíta sčítaním strednej známky z 1., 2., 3. ročníka a polrok zo 4. ročníka a vydelí 4; 2. ukončeným stredoškolákom sa prospech vypočíta sčítaním strednej známky z 1., 2., 3. a 4. ročníka a známky z maturitnej skúšky a vydelí 5; 3. študentom 1. a 2. ročníka sa

prospech vypočíta sčítaním strednej známky z 1., 2., 3. a 4. ročníka a známky z maturitnej skúšky a vydelí 5. Potom sa pripočíta prospech zo študijných výsledkov z potvrdenia z fakulty a vydelí 2; 4. pre uchádzačov o štipendium na magisterské štúdium sa budú brať do úvahy študijné výsledky z bakalárskeho štúdia; 5. pre uchádzačov o štipendium na doktorandské štúdium sa budú brať do úvahy študijné výsledky z magisterského štúdia. Prednosť získajú kandidáti, ktorí nadobudli základné alebo stredné vzdelanie v slovenskom jazyku alebo navštevovali hodiny slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry takto: – za navštevovanie výučby v slovenskej triede alebo hodín slovenčiny s prvkami národnej kultúry v ZŠ 2 body (dokladovať fotokópiou vysvedčenia); – za navštevovanie výučby v slovenskej triede v SŠ alebo za navštevovanie hodín slovenčiny s prvkami národnej kultúry v SŠ 1 bod (dokladovať fotokópiou vysvedčenia odoslanou na mail). V prípade, že viac kandidátov

bude mať rovnaký počet bodov, uprednostnia sa kandidáti, ktorí sú držiteľmi diplomov z kultúrnych podujatí na pokrajinskej, republikovej alebo medzinárodnej úrovni a z podujatí, ktoré organizuje Národnostná rada a ďalšie inštitúcie Slovákov s cieľom zachovať svoju národnostnú identitu (dokladovať skenovaním diplomu). Kandidátom budú pridelené body (za prospech maximálne 50 bodov, za navštevovanie výučby v základnej a strednej škole v slovenskej triede maximálne 3 body) a na základe získaných bodov sa formuje poradovník. Odporúčania sa prioritne budú dávať študentom, ktorí sa zapisujú do 1. ročníka základného štúdia. Študenti, ktorí už študujú, môžu získať odporúčanie ako náhradníci. POTREBNÉ DOKLADY K ŽIADOSTI O POSKYTNUTIE ŠTIPENDIÍ VLÁDY SR na stránke www.vladnestipendia.sk Prihlášky je potrebné odovzdať elektronicky na www.vladnestipendia.sk najneskôr do 30. mája. Kópie diplomov zo súťaží a kultúrnych podujatí a vysved-

čení o zakončení slovenskej ZŠ a SŠ (absolvovaných hodinách slovenčiny) /stačí po jedno vysvedčenie/ treba poslať skenované na adresu: stipendia.nrsnm@gmail. com do 30. mája. Po tomto termíne sa dokumentácia nebude brať do úvahy. Oneskorené a neúplné prihlášky nedostanú súhlas krajanskej organizácie. Rozhodnutím vlády SR je neštipendijné zubné lekárstvo, farmácia a právo, ako aj jazyk v kombinácii s prírodnými vedami. Udelí sa 20 štipendií na magisterské štúdium a 2 štipendiá na doktorandské štúdium. Od ak ademického roku 2016/2017 sa udeľuje štipendium na všeobecné lekárstvo (číslo študijného odboru 7.1.1.) – základné štúdium a lekárstvo (číslo študijného odboru 7.1.2. – 7.1.28.) – doktorandské štúdium a od roku 2017/2018 aj učiteľstvo slovenského jazyka v kombinácii so všeobecnovzdelávacími predmetmi a spoločenskými vedami vrátane cudzích jazykov, učiteľstvo, vychovávateľstvo a pedagogické vedy 1.1.1 – 1.1.10.

nického v Žiline a v rokoch 1961 – 1966 pôsobila v divadle Demafor v Prahe. Ako divadelná a ﬁlmová herečka využívala šansón tak od domácich, ako aj zahraničných autorov, ako boli napríklad Édith Piaf, Charles Aznavour a ďalší. Jej dramatická interpretácia piesní zaujala nielen publikum, ale aj odbornú kritiku v Prahe, kde žila a tvorila. V rokoch 1967 – 1969 vystupovala v parížskej Olympii. V nasledujúcich rokoch mala koncerty napríklad v Argentíne, Kanade, Poľsku i v Sovietskom zväze. Hegerová bola často odmeňovaná: 2002 – medaila za zásluhy od prezidenta Českej republiky Václava Havla, 2012 – čestné občianstvo pražskej štvrte Praha, Rad Tomá-

ša Garrigua Masaryka I. triedy jej udelil slovenský prezident v októbri 2014 – ako ocenenie jej významného prínosu k propagácii francúzskeho šansónu a francúzskej kultúry – a v roku 2013 bola povýšená na komandéra francúzskeho radu za zásluhy, za významný prínos k propagácii francúzskeho šansónu a francúzskej kultúry. Prezident Andrej Kiska jej v januári 2016 udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. Mal som príležitosť osobne pozvať, pripraviť koncert a naživo počúvať túto herečku a najväčšiu československú – váženú grande dámu šansónu v Mestskom divadle v Žiline. Odpočívajte v pokoji, madam. Pripravil: Miroslav Benka

IN MEMORIAM

Hana Hegerová 1930 – 2021

Hana Hegerová bola slovenská speváčka a herečka. Často označovaná ako „československá kráľovná šansónu“, divadelná a ﬁlmová herečka nás opustila 23. marca 2021. Spievala po česky, slovensky, anglicky, francúzsky a po nemecky. Mimo domácej scény si Hegerová získala uznanie najmä v nemecky hovoriacich krajinách, kde často vystupovala. Žila v Českej republike, v Prahe. Hegerová sa narodila ako Karmen Farkašová otcovi Jánovi Farkašovi, z matkinej strany pochádzala z rodiny Čelkovej z obce Čelková Lehota, Okres Považská Bystrica.

www.hl.rs

V rokoch 1937 až 1942 Hegerová navštevovala baletnú školu v Národnom divadle v Bratislave. V rokoch 1951 až 1953 absolvovala odborné divadelné kurzy na Konzervatóriu Štátneho divadla, v roku 1957 nastúpila do súboru Divadla pracujúcich Petra Jilem-

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Paľo Bohuš

Dážď

Po daždi chodím rád s klobúkom v hrsti, tak pozdravujem vlahu nebeskú; dážď lásky potrebný je duši mojej ako prsti, do nej sa vpíja ako do piesku. Pekný je dážď, ako je pekné každé šťastie, narastá zrazu, akoby vyvieral z čarovných husieľ, dažďu sa krovie poddáva, v lejaku kvitne chrastie a človek, načo by z dažďa ušiel? Mal by si umyť tvár, vždy, keď ho život ﬂiaska, na daždi vodou z nebeského vahana, snáď by bol potom podobný révovému listu; réve je dážď, človeku láska potrebná, aby mal dušu čistú. (Zo zbierky Hviezdne proso)

Hostina

V poli sa cítim ako za vrchstolom, zrána sa žiadostivo hostím z mištičky slnka. Mäta čistoty, rojovník lásky,

• OZNAMY •

najsladšie bobule žitia nad mojím rozkvitnutým stolom dozrievajú. Z prevrhnutej koreničky peľ sa rozsýpa, soľou zeme si prisáľam najmäkšiu striedku uľahčenia. Ako úponky viniča oči mi lipnú na úrode, úkosom pozerám, či by som ešte o kúsok svetla neobral tieto končiny. Z oselníka sa napijem vody voňajúcej otavou na úsvite, ktorý sa ako perlorodka otvára predo mnou. S pipíškami sa roztancujem radosťou. Podperený svetlom, v potoku dobrej vôle okúpaný do pása v žite, do pása v rose sa brodím. (Zo zbierky Časom dôjdeme) Básne barda vojvodinskej poézie Paľa Bohuša zverejňujeme pri 100. výročí jeho narodenia, ktoré si pripomíname v apríli 2021.

15 /4954/ 10. 4. 2021

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 15

Bolí ma zub

V tajničke je meno a priezvisko nášho básnika. autor: JÁN BAŽÍK

úsečka zhotospájajúca vený obdobie 2 body na zo slamy kružnici

Anna Horvátová fosfor

obmena, breh púšťové osobné modifipri zviera zámeno kácia Belehrade

tancovať step pole solmizačná slabika

lepidlo

zástup, masa liečivý prípravok

koralový ostrov

lantán

1. časť tajničky

bez čísla len

ženské meno sečná zbraň rovnaké písmená

sodík dlhá samohláska

Belgicko sťahovavý vták bárium predmet vo vzduchu

hrdlo riečny rybári severský kopytník Ivan Krasko

akým spôsobom AS HL DU časť ĽU chôdze kiloliter

poradie

2. časť tajničky

morský cicavec

školáci dolina špicatý predmet holmium

úžitok, prospech

na ten spôsob tona

tisíc ton

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 14 – VODOROVNE: VEĽKÝ PIATOK, alarm, drevo, reve, Se, nos, iný, stáž, st, aa, opálil, l, n, znať, vak, taviť, robot, vek, masa, r, H, radosť, du, Os, list, sob, lov, et, dali, uliať, sumec, BIELA SOBOTA TAJNIČKA: VEĽKÝ PIATOK; BIELA SOBOTA Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 14 z čísla 14 Hlasu ľudu z 3. apríla 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ALENA PEŠKOVÁ, Ul. republiková č. 62, 21 412 Hložany. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

www.hl.rs

olenie zubov je naozaj nepríjemná vec. Ak nás pritom rozbolí aj sánka, jediné, čo si želáme, je konečne ju zastaviť. Je to neznesiteľná bolesť. A vtedy sme pevne rozhodnutí, že si ideme„vybrať“ zub. Ale pozor! Áno, v srbčine je to správne povedať: vadio / izvadio sam zub, pokým v slovenčine sa zub „nevyberá“. Slovenčina pozná spojenie trhať zub / zuby. Najlepšie je, keď máme zdravé zuby, tie deravé nám spôsobujú zdravotné problémy. Tí, čo museli vytrhať zuby, majú náhradu, umelé zuby – protézu zuba. Mliečne zuby nahrádzajú trvalé. Zub múdrosti je posledná stolička, ktorá vyrastá obyčajne až v dospelosti a vie spôsobiť nepríjemnú bolesť. Keď sa zub dá ešte zachrániť, vtedy sa plombuje. Zuby vedia aj tŕpnuť. O zuby treba dbať, čistiť ich, umývať pastou a kefkou na zuby. Zubami možno drkotať, klepať (od zimy, od strachu), ale aj škrípať. Na zuboch sa občas vytvorí taký povlak – povieme tomu „kamenac“ a zase s ľútosťou musíme skonštatovať, že azda asi ani nevieme, že je to po slovensky zubný

kameň. Zubné kazy sa odborne volajú aj karies. Ďalšie problémy v ústnej dutine spôsobuje vznik rôznych zápalových ložísk. Okolo zubov, nad zubom a pod vznikajú aj „gnojne kese“; samozrejme, vôbec nám nenapadne, že je to srbské spojenie. V slovenčine na to máme hnisavý vačok na zube, nad zubom a pod ním. Takto hovorili aj naši predkovia, a je to aj správne: od bolesti, od zlosti zuby zaťať, zatínať. Ako aj v prenesenom význame: vylomiť si zuby (na niečom) je aj odísť s prehrou, stroskotať (pri snahe o niečo); vylomiť, vybiť niekomu zuby, dať niekomu po zuboch − udrieť niekoho; precediť cez zuby – nejasne, s nepatrne otvorenými ústami povedať; držať jazyk za zubami – nehovoriť, mlčať alebo nič neprezradiť. Jazyk za zuby! je rozkaz mlčať, nevyzradiť niečo: mlč!, mlčte! Chystať sa na niečo, strojiť sa na niekoho je brúsiť si, ostriť si zuby, a keď zuby klepnú naprázdno, to znamená, že sa niečo nepodarilo. Princíp oko za oko, zub za zub! je známy z čias Mezopotámie, žiaľ, je platný aj dodnes, aj napriek tomu, že takáto spravodlivosť znie pomstychtivo a ukrutne.

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Komplex na uskladňovanie a spracovanie bezpečného odpadu, na katastrálnej parcele číslo 10354, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu ĐAKOVIĆ, a. s. Temerinski put číslo 18, Nový Sad Nositeľ projektu ĐAKOVIĆ, a. s., Temerinski put číslo 18, Nový Sad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Komplex na uskladňovanie a spracovanie bezpečného odpadu, na katastrálnej parcele číslo 10354, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 1. apríla 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-88/21, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre šport a mládež Žarka Zrenjanina 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/4882948 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre šport a mládež Mesta Nový Sad 1. Pracovné miesto: vykonávateľ kontroly správ o realizácii schválených športových programov v hodnosti poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre šport a mládež Mesta Nový Sad

• OZNAMY •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, Nový Sad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Určovanie vykonaného stavu a pokračovanie exploatácie ropy a plynu na exploatačnom poli Jánošík – ložisko OI-M1-1, OI-M1-2, OI-M1-5 a Bd-1. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy Alibunar, Námestie slobody č. 4, do 10. 5. 2021. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii na adresu pokrajinského sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 11. 5. 2021 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vyloženej Štúdii o odhade vplyvov na adresu pokrajinského sekretariátu. S cieľom organizovania zdravotne bezpečných podmienok na uskutočnenie verejnej rozpravy a prezentácie nevyhnutné je, aby všetci zainteresovaní oznámili svoju účasť na telefónne číslo: +381 21 487 46 90, alebo elektronickou poštou na e-mail: ekourb@vojvodina.gov.rs.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS167. NSU167, NSL167, NSO167 NS – Liman 4, Nový Sad Podnik Telekom Srbija, s. s r. o., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS167, NSU167, NSL167, NSO167 NS – Liman 4, Nový Sad, Ul. Balzakova číslo 64, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 6. apríla 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-532/20, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

DROBNÝ OZNAM hlasludu.info www.hl.rs

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou najmladšou sestrou

KATARÍNOU JONÁŠOVOU

KATARÍNA JONÁŠOVÁ

rod. Garajovou 26. 5. 1962 – 31. 3. 2021 z Kovačice

26. 5. 1962 – 31. 3. 2021

Keby sa dalo zavolať do neba, povedať, ako smutno je bez Teba. Keby sa dal vrátiť čas, pohladiť, počuť Tvoj hlas a stretnúť sa s Tebou zas.

Aj keď teraz bolí a plače, srdce nám je plné spomienok a lásky. Nikdy nás neopustíš, sestra naša.

Tvoj manžel Vlado, dcéra Vanesa, zať Darko a vnúčatá Damjan a Tara

Tvoje sestry Mária Krasková a Anna Palušková

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 11. apríla 2021 uplynie desať rokov, čo nás opustil manžel, otec a starý otec

s našou Katkou

KATARÍNOU JONÁŠOVOU rod. Garajovou 26. 5. 1962 – 31. 3. 2021 z Kovačice

ŠTEFAN SÉČ

1959 – 2011 – 2021 z Pivnice

Aj keď teraz boľavé a uplakané, srdcia si nám nechala plné lásky a spomienok na spoločné chvíle.

S láskou si na Teba spomínajú

Navždy Ťa budú milovať Tvoji: Zdenko s rodinou, Damir s rodinou a Máša so Zdenkom

Tvoji najmilší

• OZNAMY •

15 /4954/ 10. 4. 2021

Oznamy BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 4. apríla 2021 uplynul rok, čo nás nečakane opustil manžel, otec a starý otec

ANNA SUPEKOVÁ

POSLEDNÝ POZDRAV kolegyni

ANNE FERKOVEJ

ONDREJ TRIAŠKA

14. 1. 1966 – 9. 4. 2020 – 2021 z Čelareva

1931 – 2021 učiteľke na dôchodku z Kysáča

1941 – 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Rok bez Teba ticho plynie, Ty však navždy máš miesto v našich srdciach, myšlienkach a v každom novom dni.

Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva. Manželka Zuzana, syn Ondrej a dcéra Vlasta Dýrová s rodinou

Tvoja Tatiana Gajdošová s rodinou

Tichú a trvalú spomienku na ňu si zachovajú: spolupracovníci kolegovia – dôchodcovia ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mamou

so starkou

ANNOU FERKOVOU rod. Kováčovou 14. 9. 1931 – 31. 3. 2021 z Kysáča

Na Tvoju lásku a dobrotu nezabudneme, večne Ťa v srdciach nosiť a krásne spomienky na Teba zachovávať budeme.

ANNOU FERKOVOU rod. Kováčovou 14. 9. 1931 – 31. 3. 2021 z Kysáča

Zostaneš navždy v našich srdciach a spomienkach.

S láskou a úctou: Tvoje vnučky Anička a Milotka s rodinami

Tvoja dcéra Milota a zať Ján Kardelisovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA s tetou

ANNA FERKOVÁ

rod. Kováčová 14. 9. 1931 – 31. 3. 2021 z Kysáča Anna naša, lúčime sa s Tebou, ale na Tvoju dobrotu, lásku a starostlivosť budeme navždy spomínať. Tvoje sestry: Mária Súdiová a Zuzana Kováčová www.hl.rs

rod. Kováčovou 14. 9. 1931 – 31. 3. 2021 z Kysáča

Zostaneš nám vo večnej pamiatke.

Veľmi nám chýbaš.

ANNOU FERKOVOU

Informačno-politický týždenník

Anička Mešová a Marína Melichová s rodinami • OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s naším drahým

so starým otcom

SAMUELOM ŠPROCHOM

9. 1. 1947 – 24. 3. 2021 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomienku zachovajú:

9. 1. 1947 – 24. 3. 2021 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať:

manželka Zuzana, dcéra Tatiana s manželom Jánom a vnučky Miluška a Enuška

vnučky Miluška so snúbencom Branislavom a Enuška s Ivanom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s mojím manželom

s mojím otcom

ŠTEFANOM URBANČEKOM

7. 10. 1957 – 30. 3. 2021 z Báčskeho Petrovca

Bolesťou unavený tíško si zaspal, dlhý boj dobojoval. Večný pokoj Ti prajem a nikdy na Teba nezabudnem.

7. 10. 1957 – 30. 3. 2021 z Báčskeho Petrovca

Všetko zmizlo, všetko sme stratili, iba stopy Tvojej lásky nám zostali.

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať

Dcéra Svetlana, zať Ján a vnučky Timea a Sára Šimonovci

manželka Anna

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom, švagrom a ujom

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším dedom

BOĽAVÁ SPOMIENKA

ŠTEFANOM URBANČEKOM 7. 10. 1957 – 30. 3. 2021 z Báčskeho Petrovca

Keď žiaľu bremeno nás tlačí a rozlúčkou sme zronení, keď srdcia trápime si v plači, kto rozjasní zrak zahmlený? S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: sestra Anna, švagor Samuel a rodiny Vrbovská a Anušiaková so svojimi deťmi a nevesta Mária • OZNAMY •

ANNA SUPEKOVÁ

ŠTEFANOM URBANČEKOM

7. 10. 1957 – 30. 3. 2021 z Báčskeho Petrovca S ním sa navždy lúčia: vnučky Timea a Sára

14. 1. 1966 – 9. 4. 2020 – 2021 z Čelareva

Čas plynie, ale bôľ a spomienky zostávajú navždy.

15 /4954/ 10. 4. 2021

Mama

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 9. apríla 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Hore-dolu (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 11. apríla 10.30 Zostrih piesní zo Zlatého kľúča 2017, druhá časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 13. apríla 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny ﬁlm Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený ﬁlm Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 9. apríla – Nájomný zabijak Sobota 10. apríla – Osudové stretnutie Pondelok 12. apríla – Opatrovateľka v akcii Utorok 13. apríla – Ako hrob Streda 14. apríla – Slnečný štát Štvrtok 15. apríla – Agent bez minulosti 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota 18.00 Denník Hore-dolu. V mládežníckej relácii predstavia hudobníka Michala Labáta, ktorý vďaka hudbe precestoval takmer pol sveta. Mladá defektologička Tatiana Žihlavská priblíži svoj odbor a bude odvysielaný aj príspevok z tréningu Ženského futbalového klubu Vojvodina, členkou ktorého je úspešná futbalistka Monika Papová. Na záver vysielania spojili tradíciu a súčasnosť a divákom ponúknu starodávny recept na sladkú pochúťku pripravenú moderným spôsobom. Dúhovka – TV spomienky. V aprílovej relácii sa oprášia spomienky na priemyselný rozmach Báčskopetrovskej obce v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Z príspevkov sa diváci viac dozvedia o podnikaní vtedy prosperujúcich podnikov na výrobu metiel, tehál či trikotáže, prevádzkarne Jugoalat, nového sila a o združení petrovských ekonomických pilierov. Agrosféra pozornosť venuje najaktuálnejším témam z poľnohospodárstva, s dôrazom na situáciu v zeleninárstve. Budú tu aj rady, ako chrániť stromy pred náhlymi zmenami teploty a ďalšie užitočné a zaujímavé informácie z tejto oblasti.

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 11. apríla Film: Kung-fu Panda 3 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Nepriestrelný plán Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 11. apríla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 14. apríla

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Informačno-politický týždenník

18.20 18.40

Nedeľa 11. apríla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Siedmi recitátori kovačickej základnej školy postúpili do pokrajinskej súťaže Ďalšia ekologická akcia v Kovačici Utorok 13. apríla 16.00 Divadelné predstavenie: Pozdrav niekoho Kreslený ﬁlm: Popoluška Piatok 16. apríla Film: 102 dalmatíncov Príspevky z archívu RTV OK

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Aspekty Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Rozhodca v hlavnej úlohe AŠK – DELIJE 1 : 3 (1 : 0) Vladimír Gál

ni v treťom zápase v jarnej časti majstrovstiev Aradáčania na domácej pôde nezískali bod. Tentoraz v prvom polčase dobre odohrali. Mali loptu v nohách, dominovali a vytvárali si šance, kým hostia ani raz nestrelili na bránu Cvijetića. V 10. min. Ponorac prekľučkoval troch hráčov, vošiel do šestnástky a keď chcel strieľať, obranca hostí štartoval tak, že nedotkol loptu, ale útočníka AŠK udrel do členka, na ktorom sa ihneď zjavila aj krv. Rozhodcovi Markovi Pečekovi to nestačilo, aby ukázal na biely bod. To pre domácich bol znak, že budú mať rozhodcu proti sebe. V 20. min. Ponorac sa po chybe obrancov hostí zmocnil lopty, vyšiel sám pred brankára a ľahko loptu zaslal do siete.

V 35. min. sa Ponorac znovu ocitol sám pred brankárom, ale tentoraz ho chcel prekľučkovať, čo sa mu nepodarilo. V 40. min. protiútok Aradáčanov: Mijić prihral V. Gálovi, ale tento v zhone chybil a lopta sa nedostala Ponorcovi, a tak bola zahodená pekná príležitosť, aby sa výsledok zdvojnásobnil. Počas prestávky tajomník domáceho klubu vypočul rozhovor, keď delegát Ivan Živković rozhodcovi povedal, že musí všetko pískať v prospech hostí (?!), čo tento v pokračovaní aj poslúchol. Už v 55. min. náhradník Birmanac ušiel svojim strážcom – znovu v šestnástke kopnutie do nohy, nie do lopty, ale Peček zase nepískal. Ako sa blížil koniec zápasu, hostia boli čoraz nebezpečnejší a bližší k domácej bráne. Prvú šancu mali v 70. min., ale ich útočník traﬁl vonkajšiu

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

VÝSLEDKY NAŠICH KLUBOV V majstrovských zápasoch zohraných v sobotu a nedeľu 3. a 4. apríla kluby v slovenských prostrediach dosiahli nasledujúce výsledky: VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA 22. kolo: ERDEVÍK: Sloga – Budućnost (Salaš Noćajski) 2 : 3 Erdevícka Sloga sa nachádza na 6. mieste a má 37 bodov SRIEMSKA LIGA 23. kolo: ŠÍD: Radnički – BSK (Bešenovo) 5 : 0 Radnički je presvedčivo prvý a má 54 bodov • ŠPORT •

21 17 21 14 20 12 21 11 21 10 21 10 21 10 21 9 21 9 20 8 21 7 20 8 20 7 21 7 20 5 21 3 21 0

4 0 63 : 14 2 5 51 : 20 3 5 43 : 19 4 6 42 : 24 4 7 39 : 23 4 7 41 : 31 4 7 38 : 29 5 7 39 : 31 1 11 45 : 38 4 8 29 : 43 6 8 33 : 26 2 10 42 : 40 5 8 30 : 40 4 10 32 : 36 1 14 27 : 52 3 15 17 : 47 2 19 9 : 107

55 44 39 36 34 34 34 32 28 28 27 26 26 25 16 12 2

MLADOSŤ: Perišić, Necsov, Paraľov, Đurić, Stojić, Šuľa (Megyesi), Kalapiš, Šofranko (Horváth), Kurunci, Szábo, Cvetković Na budúcu nedeľu do Bieleho Blata prichádza celok Naftagas z Boky.

budú môcť čeliť súperovi. Hralo sa ofenzívne na oboch stranách. V 27. minúte hostia sa predsa nepoddali a domáci sa gólom Pjevčevića ujali vedenia. V 33. minúte Drndarević zvýšil náskok domácich. Avšak hostia sa nevzdávali. Boli rovnocenným súperom, vytvorili si aj niekoľko pološancí, ale sa im nepodarilo rozvlniť sieť domácich, takže sa do konca polčasu výsledok DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – ZÁPAD – JUŽNÁ SKUPINA 12. kolo: PLOČICA: Borac – Mladosť (Vojlovica) 0 : 0 Vojlovická Mladosť je piata a má 15 bodov MEDZIOBECNÁ SRIEMSKA LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA 20. kolo: ERDEVÍK: Erdevík 2017 – Sloboda (Šašinci) 0 : 0 ŠÍD: Jednota – Trgovački (Sr. Mitrovica) 0 : 5 Erdevíčania sú na 13. mieste a majú 19 bodov, kým je šídska Jednota posledná so štyrmi bodmi.

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA 13. kolo: BÁČSKA PALANKA: Bačka 1945 – Naša hviezda (Silbaš) 1 : 3 SELENČA: Kriváň – Bački Hajduk (Bačko Novo Selo) 6 : 0 Silbašská Naša hviezda je aj ďalej prvá a má 37 bodov, kým selenčský Kriváň je piaty s 25 bodmi. OBECNÁ LIGA ŠÍD 10. kolo: ILINCI: Borac – OFK Binguľa (Binguľa) 1 : 0 Jednota z Ľuby bola voľná. MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

8. kolo: SVETOZAR MILETIĆ: Jedinstvo Lemeš – Panónia (Laliť) 3 : 0 Lalitská Panónia je bez bodov posledná. OBECNÁ LIGA ALIBUNAR – PLANDIŠTE 12. kolo: BANATSKI SOKOLAC: Solunac – Jánošík (Jánošík) 0 : 9 Jánošík sa nachádza na 4. mieste a má 22 bodov.

ŽFK BANAT BAGĽAŠ – MLADOSŤ 3 : 0 (2 : 0)

ieloblatčania jarnú časť majstrovstiev začali prehrou na horúcej pôde v Zreňanine, kde lepší od nich bol celok ŽFK Banat Bagľaš, ktorý je aj lídrom v tabuľke a hlavný kandidát na postup do vyššej ligy. Bieloblatčania dobre otvorili zápas v Zreňanine a na začiatku sa zdalo, že

1. Crvena zvezda 2. Polet 3. Mladost (BD) 4. Radnički 1911 5. Borac 6. AŠK 7. Mladost (L) 8. Vojvodina (NM) 9. Vojvodina (B) 10. Delija 11. MSK 12. Rusanda 13. Oktobar 14. Potisje 15. OFK Klek 16. Tamiš 17. Lehel

nemenil. V druhom polčase sa hostia úplne otvorili. Zaútočili cez Kalapiša a Cvetkovića. Snažili sa dať gól a dokázať, že môžu hrať s lídrom. Zopakovalo sa však futbalové pravidlo, že keď jedno mužstvo dá dôraz na útok, druhé to využije a spravidla ľahšie skóruje. Tak v 56. min. Pjevčević aj tretíkrát prekonal Perišića pre konečných 3 : 0 a priniesol radosť a body domácim. Do konca zápasu tréner domácich využil presvedčivé vedenie svojho mužstva, aby vyskúšal iné kombinácie na ihrisku, a s tým cieľom vykonal 3 výmeny, avšak hostia sa už orientovali iba na obranu vlastnej brány, takže sa do konca výsledok nemenil.

Ťažko proti lídrovi Darko Sládeček

časť siete. V 73. min. rozhodca pískal nejestvujúci faul na okraji šestnástky pre hostí, ale strelu z voľného kopu zastavil živý múr. V 76. min. strelou z 20 metrov hostia vyrovnali. Brankár Cvijetić síce loptu dotkol, ale to nestačilo, aby ju odrazil do autu. V 84. min. rozhodca Peček znovu v hlavnej úlohe. Zasa pískal nejestvujúci faul na okraji šestnástky. Hostia teraz boli presnejší a loptu ponad múr zaslali do siete. Domáci po tomto góle začali útočiť, ale bez výsledkov, a v nadstavenom čase dostali aj tretí gól. Šťastná okolnosť pre Aradáčanov je tá, že majú dobrú zásobu bodov, lebo pri takomto rozhodovaní bude ťažké nad hocikým doma vyhrať, a kdežeby na hosťovaní. K tomu od začiatku zápasia so zdravotnými problémami hráčov, totižto po tom, čo prednedávnom Adamov a brankár Stojkov ochoreli na koronavírus, po tomto zápase lekári útočníkovi Davidovcovi konštatovali zlomenie

ruky, čo znamená, že aj on na dlhší čas bude mimo trávnika. AŠK: Cvijetić, Jevremov, Vesin (Korać), Striško, Lončarski, Josimov, V. Gál (Nenin), Mijić, Ponorac (Birmanac), Zakić, Davidovac Na nedeľu AŠK hosťuje v Banátskom Despotovci.

1. ŽFK Banat Bagljaš 2. Zadrugar 3. OFK Gradnulica 4. Bilećanin 5. Naftagas 6. Mladosť 7. Tisa 1933 8. OFK Stajićevo 9. Zlatica (-1)

9 8 9 9 9 9 9 9 9

8 6 5 4 4 3 3 2 0

1 2 0 2 2 2 1 0 0

0 34 : 7 0 33 : 8 4 19 : 15 3 22 : 13 3 22 : 19 4 24 : 19 5 19 : 20 7 22 : 40 9 4 : 58

25 20 15 14 14 11 10 6 -1

Podľa údajov z webovej stránky Srbija sport spracoval: V. Hudec Pre Obecnú ligu Šíd údaje poskytol L. Pavković

15 /4954/ 10. 4. 2021

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Konečne čaro výhry SLÁVIA – ZADRUGAR 2 : 0 (0 : 0) Ján Šuster

onečne v piatom kole tejto jari Pivničania pocítili čaro víťazstva. Celkom zaslúžene porazili príliš ostrých, na momenty až surových hostí zo Srbského Miletića, ktorí často nevyberali prostriedky, aby zastavili domácich útočníkov. Rozhodca Macanović zo Somboru im to toleroval. Síce ukázal im dve žlté karty, ale mohli to byť aj červené. Domáci od samého začiatku prevzali hru do svojich rúk, diktovali tempo a mali drvivú prevahu. Valili sa útok za útokom domácich na bránu súpera, ktorí panickým vykopávaním lopty bránili svoju sieť. Už vo 8. min. po dobrej prihrávke pred hosťujúceho brankára Vajagića vybehol Čobrda, ale sa brankár nedal prekvapiť. V 15. min. Čobrda znovu bol zoči-voči s Vajagićom, ale jeho strelu tentoraz zastavila žrď. V 21. min. Zejak z hranice trestného územia strieľal nad. V 37. min. po peknej akcii

útočného radu pred brankára hostí vyšiel Kuchta, ale namiesto toho, aby loptu zaslal do siete, chcel prihrať, a tak je šanca zahodená. Na začiatku druhého polčasu na trávnik vybehli Grňa a Šuster, čo už v 48. min. dalo výsledok. Grňa po pravej strane prešiel svojho strážcu, vošiel do šestnástky, prihral voľnému Zejakovi, ktorý loptu zaslal za chrbát Valagića. Po tomto vedení domáci pridali plyn, takže sa do konca zápasu hralo na polovici hostí. Po dve príležitosti mali Plavšić a Čobrda, tiež gól mohol dať aj Petrović po prihrávke Plavšića. Konečne v 87. min. po veľkej skrumáži pred bránou hostí Plavšić zaslal loptu do siete pre zaslúžené víťazstvo domácich, ktoré podľa videného muselo byť omnoho presvedčivejšie. SLÁVIA: Vučelić, Šmit, Záskalický, Čvokić (Grňa), Roganović, Vinković (Plavšić), Kuchta (Šuster), Petrović, Zejak (Kotiv), Jušković, Čobrda (Bolehradský).

stretnú: Tvrđava – ŽAK, BSK – Budućnost (M), Radnički – Polet, Stanišić – Slávia, Zadrugar – Kulpín, Budućnost (P) – Maglić, Kordun – Borac (BG), Borac (O) – Omladinac, Budúcnosť (H) – Rusín. Pionieri Slávie v ďalšom majstrovskom zápase na vlastnom ihrisku prehrali od svojich rovesníkov z Báča 4 : 0.

Željko Zejak strelil prvý gól za Sláviu

Výsledky 22. kola: ŽAK – Rusín 2 : 1, Omladinac – Budúcnosť (H) 2 : 1, Borac (BG) – Borac (O) 1 : 0, Maglić – Kordun 1 : 2 (zápas prerušený), Kulpín – Budućnost (P) 1 : 1, Slávia – Zadrugar 2 : 0, Polet – Stanišić 2 : 1, Budućnost – Radnički 5 : 0, Tvđava – BSK 2 : 0. V nasledujúcom kole sa

1. Stanišić 2. Budućnost (M) 3. Budućnost (P) 4. Rusin 5. Borac (BG) 6. Borac 46 (O) 7. Slávia 8. Kulpín 9. ŽAK 10.Budúcnosť 11.Polet 12.Kordun 13.BSK 14.Radnički 1918 15.Zadrugar 16.Omladinac (-1) 17.Tvrđava 18.Maglić

22 18 22 12 22 13 22 13 22 11 22 11 22 10 22 9 22 8 22 7 22 9 22 8 22 7 22 7 22 6 22 6 22 4 22 4

1 3 64 : 21 8 2 49 : 18 4 5 47 : 19 2 7 55 : 36 3 8 45 : 39 3 8 33 : 32 3 9 23 : 24 2 11 47 : 60 4 10 34 : 35 7 8 38 : 41 1 12 28 : 32 4 10 36 : 47 5 10 26 : 37 4 11 28 : 43 5 11 30 : 47 5 11 44 : 51 6 12 24 : 41 3 15 30 : 58

55 44 43 41 36 36 33 29 28 28 28 28 26 25 23 22 18 15

Prvá jarná prehra OMLADINAC – BUDÚCNOSŤ 2 : 1 (2 : 1) Ján Murtín

21. kole oblastnej futbalovej ligy Sombor hložianski futbalisti zažili prvú jarnú prehru, ale veľmi posilnenému hostiteľovi kládli viac než slušný odpor. V prekvapivej zostave oslabení hostia sa v 14. minúte ujali vedenia po

www.hl.rs

peknej akcii a presnej strele Đokića, no do polčasu najlepší domáci útočník Rančić gólmi v 30. a 35. minúte obrátil výsledok. Na druhý gól však padá podozrenie, lebo si strelec očividne rukou sám sebe prihral a z dvoch pokusov prekonal mladého Dubovského. Protesty u rozhod-

Informačno-politický týždenník

cov nepomohli, a tak zostalo 2 : 1. V druhom polčase sa hráči Budúcnosti pokúsili aspoň vyrovnať. Mali loptu viac na nohách, no bez konkrétnych šancí, okrem pokusu Kolára po centri z rohu Đokića, ale chýbala presnosť. Väčšinou sa hralo iba od šestnástky po šestnástku. Domáci vsadili všetko na udržiavanie vedenia a iba vo finiši pohrozili pozornému Dubovskému. Rozhodca Pilić

z Kuly dovolil agresívnejšiu hru domácim, za ktorú trestal iba domáceho kapitána Mijića. Na druhej strane žltú ukázal trom hosťom – Kolárovi, Čipkárovi a Carićovi a trénerovi Đukićovi za pripomienky k jeho verdiktom. BUDÚCNOSŤ: Dubovský, Đumić (Bučík), Fábry, Májsky, Carić, Kolár, Damjanović (Katiak), Jovanov (Jakuš), Čipkár, Đokić, Đilas (Molnár)

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Boli lepší, ale... VOJVODINA – MLADOSŤ 1 : 1 (1 : 0) Vladimír Hudec

ladosť od začiatku bola lepšia. Bolo vidieť, že sú omnoho kvalitnejší celok od svojho súpera. V 12. minúte hostia mali aj prvú príležitosť. V protiútoku Mrkajić mal loptu v nohách, avšak jeho prihrávku domáci obranca blokoval. V 15. min. sa pohašterili domáci Nenadić a hosťujúci Terzić a dostali žlté karty. Trochu neskoršie pred brankárom Vojvodiny sa ocitol Stamenković. Silne vypálil pod brvno, ale brankár dobre reagoval. V 22. minúte domáci sa z prvého vážnejšieho útoku ujali vedenia. Po centri z rohu Leňa chytil loptu, avšak útočník hostí mu ju kolenom vyrazil z rúk. Rozhodca Bečanović zo Senty sa však neozval, aj keď jestvoval kontakt s brankárom, ale dovolil, aby hra pokračovala.

Odrazená lopta sa dostala Turimu, ktorý ju zaslal do siete. Od 36. min. domáci zostali bez Nenadića, ktorý pre nešportové správanie sa dostal druhú žltú a musel predčasne pod sprchy. Hostia túto prednosť do polčasu nevyužili. Po zmene strán hostia ešte 8 minút boli početnejší, a potom aj Terzić dostal druhú žltú, tiež pre nešportové správanie sa, lebo vraj simuloval faul na polovici ihriska?! V pokračovaní Mladosť bola lepšia a útočila, čo sa jej v 59. min. aj oplatilo. Ožvát pekne centroval a Mrkajić z asi 7 metrov hlavou oblúčikom zaslal loptu do siete. Po tomto góle Jakuš dvakrát skúšal z diaľky a hostia nerealizovali ani voľný kop z okraja šestnástky. V poslednej minúte Plavšić zahodil stopercentnú šancu, vyšiel zoči-voči s brankárom, ale strieľal doňho, a tak si mužstvá

1 : 1, Bajša – Krila Krajine 5 : 1, Hercegovac – Mladost (T) 2 : 0, Bačka – Njegoš 4 : 2

Spoľahlivý zadák Vlastislav Šproch

rozdelili body, aj keď si Mladosť zaslúžila všetky tri. MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, Jakuš, Šproch, Brajković, Stanić, Stamenković (Đokić), Leškov, Terzić, Mrkaić (Plavšić), Beronja Výsledky 22. kola: Obilić – Radnički 3 : 0, Srbobran – ČSK Pivara 4 : 1, Vojvodina (BG) – Tavankut 2 : 0, Crvenka – Mladost APA 3 : 5, OFK Vrbas – Tekstilac 1 : 2, Vojvodina (T) – Mladosť (BP)

1. Tekstilac 2. Vojvodina (BG) 3. Bajša 4. Mladost (T) 5. Mladost APA 6. Mladosť (BP) 7. Tavankut 8. Hercegovac 9. Bačka 10. Srbobran 11. ČSK Pivara 12. Krila Krajine 13. Njegoš 14. Crvenka 15. OFK Vrbas 16. Radnički 17. Obilić 18. Vojvodina(T)

22 14 6 2 22 15 2 5 22 13 6 3 22 13 3 6 22 11 9 2 22 11 3 8 22 9 5 8 22 9 5 8 22 9 4 9 22 8 5 9 22 8 5 9 22 7 5 10 22 7 5 10 22 7 3 12 22 6 3 13 22 6 3 13 22 5 1 16 22 1 5 16

43 : 15 51 : 15 44 : 16 50 : 25 43 : 24 47 : 26 28 : 21 33 : 29 38 : 36 36 : 35 28 : 30 29 : 37 31 : 41 28 : 52 26 : 46 25 : 49 32 : 72 12 : 55

48 47 45 42 42 36 32 32 31 29 29 26 26 24 21 21 16 8

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Domáci dominovali TATRA – BAČKA 1923 3 : 0 (1 : 0) Pavel Pálik

ysáčania pokračujú s dobrou hrou a výhrami, a tak aj v nedeľu boli lepší od svojho súpera počas celého zápasu. Pripravili si okolo 10 vyložených príležitostí, z ktorých tri aj premenili v góly. Sieť hostí načal Zukić v 18. minúte a s tým výsledkom sa odišlo aj na oddych. Aj po zmene strán domáci dominovali. Striedali sa šance pred bránou hostí, ktorí sa hlavne bránili. Táto prevaha dala výsledky už v 53. min., keď Živojnov aj druhýkrát prekonal brankára hostí a bodku za výsledkom tohto zápasu položil Grahovac v 70. minúte. Tak si Kysáčania na vlastné konto zapísali ďalšie tri body a zväčšili si šance v boji o záchranu v tejto lige. Rozhodca žlté karty ukázal • ŠPORT •

Grahovcovi a Vetehovi z Tatry a Sivčevićovi z Bačky. TATRA: Popin, Mrđenović, Petrović, Živanović, Stojšić, (Živojinov), Đorđević (Ožvát), Veteha (Radić), Svitić, Zukić, Gra-

hovac, (Požarev) a Berić. Výsledky 22. kola: Titel – Veternik 0 : 4, Šajkaš – Slavija 2 : 1, TSK – Sirig 3 : 1, Susek – Fruškogorac 0 : 0, Jedinstvo – ŽSK 3 : 0, Hajduk – Fr. partizan 1 : 1, Bačka (B) – Petrovaradin 2 : 1, Tatra – Bačka 1923 (Đ) 3 : 0 a Omladinac – Futog 0 : 1.

Brankár hostí Ignjić bravúrne obránil strelu zblízka

Tatra v nasledujúcom kole hrá vo Futogu.

1.Veternik 2. TSK 3. Fruškogorac 4. OFK Sirig 5. Slavija 6. ŽSK 7. Bačka 1923 8. Fr.partizan 9. Petrovaradin 10. Jedinstvo 11. Šajkaš 1908 12. Omladinac 13. OFK Futog 14. Tatra 15. Bačka (B) 16. Titel 17. Susek 18. Hajduk

15 /4954/ 10. 4. 2021

22 18 22 15 22 11 22 12 22 11 22 10 22 9 22 10 22 9 22 8 22 9 22 8 22 8 22 7 22 6 22 5 22 1 22 1

2 2 88 : 13 4 3 49 : 13 6 5 49 : 26 3 7 33 : 21 5 6 42 : 25 8 4 42 : 34 7 6 38 : 26 4 8 41 : 36 4 9 32 : 32 6 8 46 : 37 3 10 40 : 36 5 9 31 : 32 5 9 35 : 38 4 11 28 : 42 4 12 21 : 41 3 14 27 : 65 4 17 21 : 79 3 18 11 : 78

56 49 39 39 38 38 34 34 31 30 30 29 29 25 22 18 7 6 49

Šport ŠTARTUJE AJ ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Gól ako veľkonočný darček nine (1 : 1), priaznivci Jednoty môžu očakávať ďalšiu výhru a možno i stupienok vyššie v tabuľke, lebo zatiaľ sú zacementovaní na 14. pozícii, čo im veľa nesľubuje v boji o záchranu.

JEDNOTA – BEČEJ 1918 1 : 0 (0 : 0) Matej Bzovský

ytrvalí fanúšikovia Jednoty sa konečne po siedmom kole Srbskej ligy – skupina Vojvodina dožili prvej výhry svojich miláčikov. Dlhší pôst je prerušený zaslúženou výhrou v stretnutí s príliš nekorektnými hosťami. Výhru si domáci zabezpečili po viacerých nevyužitých šanciach až v 89. min. Akciu po prihrávke Živanovića po ľavom krídle predĺžil užitočný náhradník Lazić, pripravil si voľný priestor pre delovku, ktorá skončila v pravom hornom rohu bezmocného strážcu siete hostí Milovanova, ktorý predtým viackrát zachraňoval svoje mužstvo od presvedčivejšej prehry. Gól nízkeho rastom džokera modro-bielych bol veľkonočným darčekom pre zamrznutých priaznivcov domáceho celku, ktorí si zápas opäť museli pozrieť spoza brány pre prísne koronovírusové opatrenia. Dokiaľ tie opatrenia potrvajú, to asi nikto nevie, i keď by podobne ako v iných prípadoch

mohol byť povolený menší počet divákov na tribúne. Zápas bol plný súbojov, dosť nedovolených štartov, zvlášť zo strany hostí, ktorí sa snažili odcestovať s výhrou, ale v stretnutí s naladenými hostiteľmi nemohli vyťažiť ani bod. V prvom polčase hra prebiehala čo zväčša medzi šestnástkami. Smerom dopredu predsa boli oveľa aktívnejší domáci, ktorí prvýkrát vážne pohrozili v 26. min., ale prudkú strelu Perovića zo srdca pokutového kopu na roh odrazil výborný brankár hostí. Ďalšiu šancu, po prihrávke mladého Maoduša, mal rýchlonohý Ragipović, ale z asi desiatich metrov mieril vedľa. Domáci v druhom polčase zrýchlili tempo a výraznú prevahu mali po vylúčení hosťujúceho záložníka Ostojića pre druhú žltú kartu. Hneď potom ďalšiu príležitosť mal na kopačke Ragipović, neskoršie aj Nikolić, ktorého kolmica zakončila vedľa žrde. Po dvoch rohových kopoch obrana hostí horko-ťažko

zachránila vlastnú bránu a trochu im aj šťastie žičilo. A potom vo finiši Lazić zariadil výhru a bola to skutočne odmena za celozápasové snaženie sa domácich. JEDNOTA: Jovišić, Kačar, Vujović (Tošić), Ragipović, Zeljković (Lazić), Maoduš, Nikolić, Živanović, Žilović, Perović (Beljić), Marković Na nasledujúcu sobotu Jednota má za súpera mužstvo Prvého mája, ktoré trénuje bývalý učiteľ pazovských futbalistov Vladimir Livaja. Ak zopakujú hru zo zápasu s Bečejom, ale aj predtým s Proleterom v Zreňa-

1.Mladost 2. Radnički 1912 3. OFK Vršac 4. Tisa 5. 1. Maj Ruma 6. Borac 7. Omladinac 8. Bečej 1918 9. Feniks 1995 10.Dinamo 1945 11.Hajduk 1912 12.OFK Stari Grad 13.Radnički (ZR) 14.Jednota 15.Sloga 16.Bačka 1901 17.Kozara 18.Dunav 19.Sloboda 20.Vojvodina 1928

3 : 1, Vest – Dunav Volej 1 : 3, Vojvodina NS Seme 3 – Proleter 3 : 2, Mladost (NP ) – Kulpín 2 : 3 Do konca sezóny Kulpín zohrá

ešte štyri zápasy. Už na sobotu ich na vlastnej pôde čaká ťažký zápas s veľmi kvalitnou novosadskou Vojvodinou.

Aleksandar Maoduš

26 26 26 26 26 26 26 26 26 26 26 26 26 26 26 26 26 26 26 26

20 15 15 13 11 13 10 12 11 12 11 11 10 8 7 7 7 4 3 2

3 3 68 : 21 63 7 4 55 : 22 52 6 5 40 : 20 51 5 8 44 : 30 44 9 6 30 : 21 42 3 10 38 : 30 42 11 5 35 : 19 41 4 10 42 : 38 40 6 9 41 : 36 39 3 11 37 : 32 39 5 10 47 : 34 38 4 31 31 : 25 37 6 10 35 : 38 36 9 9 32 : 34 33 7 12 26 : 41 28 5 14 31 : 43 26 4 15 32 : 58 25 6 16 20 : 58 18 7 16 19 : 58 16 6 18 12 : 57 12

DRUHÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Nedali sa vykoľajiť MLADOST – KULPÍN 2 : 3 (Výsledky v setoch: 25 : 22, 21 : 25, 19 : 25, 25 : 19, 10 : 15) Katarína Gažová

sobotu 3. apríla Kulpínčania hosťovali v Novej Pazove u mužstva VK Mladost. Sily si zmerali mužstvá, ktoré patria medzi kvalitnejšie v tejto lige, takže sa očakával bojovný a nezvestný zápas. Pre nepríjemnosti, ktoré dožili pred zápasom, volejbalisti Kulpína začali prvý set nervózne a ten set prehrali. Nasledujúce dva sety hrali tak ako to najlepšie vedia a oba sety presvedčivo vyhrali. Vo štvrtom sete sa kulpínski volejbalisti uvoľnili, čo Pazovčania využili

www.hl.rs

vo svoj prospech a vyrovnali. V piatom sete však Kulpínčania od začiatku hrali veľmi dobre, a tak ako sa aj očakávalo, zaslúžene vyhrali. Bol to druhý zápas tejto sezóny s Novopazovčanmi a Kulpínčania férovou a korektnou hrou oba zápasy riešili vo svoj prospech. VK KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Hasík, Peťkovský, Petrović, Barišić, Gajičić, Babić, Salatić, Ćirić, Elez, Bojkov Výsledky 18. kola: Stražilovo – Sombor 3 : 1, Partizan – Srem Iton 3 : 0, Kikinda – Mladosť (BP)

Informačno-politický týždenník

Martin Lekár aj na tomto zápase podal skvelý výkon

1. Kulpín 18 16 2 2. Kikinda 17 13 4 3. Vojvodina NS Seme 3 15 13 2 4. Partizan 17 11 6 5. Mladost (NP) 17 11 6 6. Srem Iton 19 10 9 7. Dunav Volej 18 10 8 8. Stražilovo 18 10 8 9. Mladosť (BP) 18 6 12 10. Proleter 18 3 15 11. Vest 18 2 16 12. Sombor 19 1 18

49 : 18 42 : 22 40 : 16 38 : 22 42 : 30 37 : 32 39 : 33 37 : 32 27 : 40 21 : 48 15 : 49 10 : 55

44 38 36 34 34 31 30 29 19 12 7 4

• ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Kelečević bol presný z penalty

Na strelu Jovanova nepomohla ani pekná paráda Melicha

Remíza by bola spravodlivejšia HAJDUŠICA – DOLINA 1 : 2 (0 : 2) Vladimír Hudec

ajdušičania ešte nezaznamenali výhru v majstrovských meraniach síl s padinskou Dolinou a nepodarilo sa im to ani na najnovšom zápase na vlastnej pôde. Zápas mal tak trochu divný priebeh. Hostia začali trochu ostrejšie, než je to dovolené, a rozhodca Danilo Barač z Vršca im to toleroval. Nuž a keď domáci začali vracať rovnakou mierou, hosťom sa to nepáčilo. Hralo sa hlavne medzi dvomi šestnástkami, ale častejšie pred bránou domácich. V 16. min. bola prvá výhľadnejšia šanca pre hostí. V príležitosti sa ocitol Svetlík, avšak po dueli vo vzduchu so Z. Liptákom spadol. Rozhodca neváhal a ukázal na biely bod. Zdá sa však, že konal príliš prísne, lebo fyzického kontaktu medzi hráčmi nebolo, na čo rozhodcu márne upozorňovali aj domáci hráči. Tento rozhodcovský darček Kelečević vedel využiť a priniesol prednosť svojmu celku. Aj v pokračovaní hostia mali častejšie loptu v nohách a obliehali bránu Melicha, ale bez výhľadných šancí. V 30. min. vážne pohrozil N. Ružić, ale sa zrazil s Kolakom. Všetci si mysleli, že rozhodca odpíska faul pre domácich, avšak tento bol mienky, že faul spáchal Ružić. Konečne vo ﬁniši polčasu Radović stratil loptu pred vlastnou bránou, Maliar na asi 20 metrov od brány nepotrebne fauloval útočníka hostí a Jovanov delovkou v svojom štýle prekonal brankára Melicha pre 2 : 0. Po zmene strán Hajdušičania prevzali iniciatívu a boli lepší, aj keď treba povedať, že už na začiatku polčasu mali šťastie, keď osamelý Hlavča zblízka traﬁl brvno. V 55. min. A. Ružić unikol svojim strážcom, vyrazil pred brankára Katanića, ale

mu lopta ušla. Ten istý hráč v polovici polčasu mal ešte jednu podobnú šancu, ale Katanić znovu bol úspešnejší. Ihneď potom sa ukázala príležitosť aj pred bránou Hajdušice. Kolárik strieľal z asi 7 – 8 metrov, Melich jeho strelu zneškodnil a odrazenú loptu Ilić zaslal vedľa. Ako však čas plynul, hostia začali otáľať s hrou, čo najmä Radović presnou strelou prekvapil Katanića bolo viditeľné pri vracaní lopty do hry z autu, za čo sa im dostali aj dve žlté karty. Hajdušičania sa snažili korigovať výsledok, 1. Crvena Zvezda 20 14 ale bezúspešne. Predsa v 88. minúte Radović 20 10 presnou strelou z pravej strany z voľného kopu 2. Partizan (G) 20 10 prekvapil brankára Katanića pre 1 : 2, ale času na 3. Dolina vyrovnanie viac nebolo, aj keď by podľa videného 4. Budućnost 20 11 nerozhodný výsledok bol vari najspravodlivejší. 5. Polet 20 10 HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Pavlovic, 6. BAK 20 9 Maliar, Petrović, Spasovski, Beriša (Đukić), A. 7. Hajdušica 20 9 Ružić, Radović, N. Ružić DOLINA: Katanić, Kolak, Svetlík (Hlavča), 8. Strela 20 9 Mitkovski (Rašković), Kolárik, Kelečević, Jo- 9. Sloga 20 7 vanov, Radenković, Popović, Nestorovski 10.Spartak 1911 20 8 (Ilić), Trajčevski 20 7 Výsledky 20. kola: Jugoslavija – Radnički 5 : 11.Stari Tamiš 0, Crvena zvezda Strela 4 : 2, Hajdušica – Dolina 12.Jugoslavija 20 6 1 : 2, Partizan (U) – Budućnost (A) 1 : 0, Banat 13.Partizan (U) 20 6 – BAK 1 : 3, Spartak 1911 – Stari Tamiš 2 : 1, 14.Potporanj 20 5 Partizan (G) – Sloga 1 : 0, Polet – Potporanj 2 : 1 15.Banat 20 4 Na nedeľu Hajdušičania hrajú v Alibunari s ta20 1 mojšou Budućnostou a Padinčania doma uvítajú 16.Radnički (-1) lídra v tabuľke – celok Crvenej zvezdy z Pavliša.

Jovanov (červený, číslo 11) skúšal ešte raz, ale neúspešne

3 6 6 3 5 6 3 3 6 3 4 4 4 5 4 3

3 4 4 6 5 5 8 8 7 9 9 10 10 10 12 12

37 : 19 50 : 26 46 : 24 29 : 19 31 : 22 37 : 26 33 : 27 32 : 35 25 : 25 31 : 34 26 : 35 20 : 27 27 : 36 24 : 34 23 : 41 12 : 54

Na začiatku sa trochu aj iskrilo, ale sa neskoršie vášne upokojili

45 36 36 36 35 33 30 30 27 27 25 22 22 20 16 5

MATIČNÁ ČINNOSŤ

Miestny odbor Matice slovenskej v Kulpíne Pavel Gaža, predseda

a Tri krále, 6. januára 1991, z iniciatívy ThMgr. Juraja Šefčíka bola obnovená matičná činnosť v Kulpíne. Prvým predsedom obnoveného MOMS v Kulpíne bol práve Juraj Šefčík. Hneď boli založené aj sekcie, ktoré mali realizovať početné matičné akcie.

Prezentácia Kulpínskeho matičiara

Druhým predsedom MOMS v Kulpíne sa stal DrSc. Ján Babiak, ktorý túto funkciu vykonával v rokoch 1995 – 2009. V tomto období miestny matičný odbor podporil založenie Výtvarnej skupiny KEBY..., ktorú odvtedy až dodnes vedie ThMgr. Vladimír Grňa. Prvú výstavu obrazov usporiadala sekcia KEBY... 18. apríla 1998 v priestore evanjelickej fary v Kulpíne. MOMS v Kulpíne sa v spomenutých rokoch intenzívnejšie venoval rozprúdeniu kultúrno-umeleckej činnosti a už 1. a 2. augusta 1998 usporiadal prvé Predslávnosťové dni v Kulpíne (PDvK) ako vstupné podujatia Slovenských národných slávností. MOMS v Kulpíne v rámci štvrtých PDvK v roku 2001 mal aj premiéru svojho časopisu Kulpínsky matičiar. Táto publikácia, o ktorej obsahovú a technickú stránku sa staral predseda MOMS

Prvých 20 rokov obnoveného MOMS (2011)

v Kulpíne Ján Babiak, vychádzala raz ročne. V roku 2009 za predsedu MOMS v Kulpíne bol vymenovaný Jaroslav Širka, ktorý počas 15. PDvK v roku 2012 dlhoročnému predsedovi DrSc. Jánovi Babiakovi odovzdal medailu čestného predsedu matičiarov Kulpína. Už v roku 2013 za predsedu MOMS Kulpín bol zvolený Pavel Gaža. PDvK sa z roka na rok rozrastali a nadobúdali čoraz bohatšiu náplň s radom kultúrnych, umeleckých a aj Vernisáž obrazov skupiny KEBY... (2017) športových podujatí. Vhodným priestorom na realizáciu kultúrnych obsahov bol naj- riadnej situácii vlani v septembri sa výtvarný častejšie kaštieľ a športové tábor predsa podarilo usporiadať. MOMS v Kulpíne každoročne v lete usporalokality. A tak 25. júla 2015 na ihrisku Futbalového klu- dúva PDvK, týždeň pred SNS (okrem vlaňajbu Kulpín prebiehal úspešný šieho roka 2020), a vtedy sa do organizácie Matičný turnaj o pohár veľvy- a realizácie tohto širokého podujatia zapájajú slanca Slovenskej republiky všetky ustanovizne, organizácie, združenia, spolky Kulpína. Aj počas roka MOMS spoluv Belehrade. Kulpínski matičiari svojmu pracuje s nimi a podporuje ich podujatia, rodákovi architektovi Micha- alebo sa zapája s nimi do spoločných akcií, lovi Milanovi Harmincovi najčastejšie kultúrneho charakteru. MOMS v Kulpíne za pomoci Úradu pre venovali k výročiam výstavy makiet a fotografií niekto- Slovákov žijúcich v zahraničí pomáha KUS rých významných stavieb, ktoré Zvolen a tak podporuje aktivity kulpínskych vybudoval vo svete, a prezentáciu dvoch spolkárov. kníh za prítomnosti autorov zo Slovenska. V Muzeálnom komplexe v Kulpíne v príjemnom chládku bohatého stromoradia za Veľkým kaštieľom 22. júla 2017 MOMS Kulpín a Výtvarná sekcia KEBY... usporiadali nové podujatie: prvý ročník tvorivého umeleckého stretnutia – Slovenský výtvarný tábor. Doteraz Folklórny bod kulpínskych zvolenovcov (2018) usporiadali štyri ročníky. Aj napriek mimo-

Pravidelné stretnutie výtvarníkov (2018)

Hlas ľudu 15/2021

Articles inside

Zlatibor po rokoch (5

Remíza by bola spravodlivejšia

Všetky zbory potrebujú farára

Možná nová investícia v Novom Sade

Novým premiérom Slovenskej republiky je Eduard Heger