Hlas ľudu 16/2021 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

V rámci pracovnej návštevy delegácia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na čele s predsedom Milanom Jánom Pilipom, spolu s predsedníčkou NRSNM Libuškou Lakatošovou, navštívili aj Novinovovydavateľskú ustanovizeň Hlas ľudu v Novom Sade. V utorok 13. apríla ich prijala riaditeľka Milana Arňašová. Vzácni hostia sa zaujímali aj o vydávanie novín Hlas ľudu a časopisu Vzlet. M. Pap

O rekonštrukcii a modernizácii železničnej trate Belehrad – Stará Pazova – Nový Sad – Subotica – štátna hranica s Maďarskom ako významnej magistrálnej železničnej trati Srbska prinášame príspevok v rubrike Týždeň. Táto rýchlotrať Belehrad – Subotica dĺžky 181,6 kilometra podľa predpokladov bude po Nový Sad plnofunkčná už od začiatku roka 2022. M. Benka

17. 4. 2021 | 16 /4955/

Uzávierka čísla: 14. 4. 2021

Pokrajinský tajomník pre hospodárstvo a turistiku Dr. Nenad Ivanišević a pokrajinský tajomník pre šport a mládež Dane Basta navštívili v stredu 7. apríla Športové centrum Futbalového zväzu Srbska v Starej Pazove, známejšie ako Národný dom futbalu. S delegáciou pokrajinskej vlády rokovali Nenad Santrač, riaditeľ športového strediska, a Aleksandar Karadžić, šéf služby marketingu a predaja. Hostia a hostitelia hovorili o význame jestvujúcich kapacít a infraštruktúry strediska, o jeho afirmácii vo svete športu na globálnej úrovni, ako aj o spolupráci s rezortnými sekretariátmi v nadchádzajúcom období. A. Lešťanová

Úvery Svetovej banky pre poľnohospodárstvo v hodnote 50 miliónov dolárov by sa mali čoskoro dostať k našim poľnohospodárom, ktorí o ne budú mať záujem. Bude povolená veľmi široká škála investícií do poľnohospodárskej prvovýroby, najnižšia hodnota oprávnených nákladov bude 20 000 eur a najvyššia 400 000 eur. Tento rok nie je v pláne vyhlásenie verejnej výzvy na obstaranie traktorov z programu IPARD, ale poľnohospodári sa v rámci programu Svetovej banky budú môcť okrem iného uchádzať aj o traktory s výkonom do 80 kilowattov. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Zrkadlo našich dní Anna Francistyová

príl 2021. Koronakríza nás stále dusí, obmedzuje, vystríha, ale jar so všetkým, čo jej prináleží, je tu. Hromžíme síce na vrtošivé aprílové počasie, ale snažíme sa myslieť na pekné veci. Tešíme sa z krásy a vône rozkvitnutých stromov, kvetinových záhrad, predzáhrad a s vysúkanými rukávmi púšťame sa do jarných prác. Aj o tom je najnovšie číslo Hlasu ľudu. V ankete sa niekoľkí poľnohospodári vyjadrili o plánoch ohľadom jarnej sejby a pravidelná príloha Poľnohospodárske rozhľady znovu ponúka vzácne odborné rady. Tak o tom, že v apríli treba začať s prvými priamymi ochrannými opatreniami proti škodcom a chorobám, a to nielen v ovocných sadoch, ale aj v záhradách, ako i o úskaliach v pestovaní magnólie a monstery. Kolegovia z terénov prinášajú riporty z akcií zalesňovania, zo zakladaní stromoradí. Človeka potešia nové a nové ekologické akcie v našich prostrediach. A nájdete si v našich novinách aj rad ďalších pekných správ. Napríklad o tom, ako sa správne podniká do budúcnosti školstva. Ide o to, že v súlade s realizáciou duálneho

vzdelávania v našom štáte v Technickej škole v Starej Pazove sa rekonštruuje a vybaví dielňa, ktorá umožní adekvátnu teoretickú a praktickú výučbu budúcim žiakom. Vzácny moment je i to, že ide o zahraničný finančný vklad do našej školy a našej budúcnosti. Môžeme konštatovať určité poľavenie prísnych zdravotných a bezpečnostných opatrení v našej krajine a aj vďaka tomu je spoločensko-politický život u nás rušnejší. Osobitne nás potešila návšteva predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milana Jána Pilipa, ktorý so svojou výpravou navštívil rad inštitúcií a ustanovizní a medzi nimi i Novinovo-vydavateľskú ustanovizeň Hlas ľudu. V treťom aprílovom čísle nášho týždenníka odporúčame prečítať si i životnú rozprávku manželov Povolnovcov z Padiny, ktorí v týchto dňoch oslávili 70. výročie manželstva. A ako sa k tejto platinovej svadbe dostali? Ako sami hovoria, rešpektujúc sľub daný pri sobáši: Čo Boh spojil, človek nerozlučuj. Na 52 stranách si iste každý z vás, milí naši čitatelia, nájde niečo pre seba. Tak tí mladší, ako i starší. A stále sme tu pre vás, načúvame hlas nášho ľudu, ako to pripomenula v príležitostnom rozhovore naša čerstvá penzistka, novinárka a redaktorka Elena Šranková.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

8 Aj Nový Sad dostane novú covid nemocnicu

ĽUDIA A UDALOSTI

14 Manželstvo ako svätyňa

KULTÚRA

32 Stále načúvať hlasu nášho ľudu

ŠPORT

51 Vytrvalá práca prináša ovocie

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

23 Pôžička Svetovej banky pre domácich poľnohospodárov Na titulnej strane: Mgr. Milan Ján Pilip, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý v týchto dňoch so svojou výpravou pobudol na pracovnej návšteve v Srbsku Foto: Danuška Berediová-Banovićová

Tlač: DOO MAGYAR SZO KFT, Nový Sad

• •

16 /4955/ 17. 4. 2021

Týždeň

Z TLAČOVEJ KONFERENCIE V NRSNM

Pilip vyzval k jednote Slovákov v Srbsku Danuška Berediová-Banovićová

rvou zástavkou v Novom Sade delegácie z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), na čele s Mgr. Milanom Jánom Pilipom, v pondelok 12. apríla bola Národnostná rada slovenskej

konečne dohodneme o výstavbe Slovenského strediska, o ktorom sme rokovali už dlhší čas, a teraz sú na to aj podmienky, aby sme to doviedli do toho, že podpíšeme zmluvu,“ povedala Lakatošová a dodala, že to bude reprezentačná budova, ktorá bude slúžiť aj mladším generáciám.

Z pracovného rokovania

Stretnutie na pôde NRSNM

národnostnej menšiny (NRSNM). Na tlačovej konferencii hovoril pán Pilip a predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová. Hlavnou témou bola výstavba Slovenského strediska v Novom Sade. Lakatošová hovorila o veľmi dobrej spolupráci medzi ÚSŽZ a NRSNM. „Verím, že aj táto návšteva bude veľmi dobrá a že sa

Pán Pilip na začiatok vyjadril potešenie, že je vo Vojvodine. Povedal, že to, čo sme si my a naši predkovia tu vytvorili a čo udržiavame a rozvíjame, je klenot, ktorý je hodný ochrany a udržania. Vyzval slovenskú komunitu žijúcu vo Vojvodine k jednote a dodal, že pevne verí, že si naša komunita takúto modernú budovu, ktorá dokáže všetky relevantné inštitúcie

Delegácia sa zastavila aj v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov a obzrela si aj šafárikovské miestnosti

dať pod jednu strechu, zaslúži. „Tá budova bude aj reálnou jednotou, ale bude aj symbolickou jednotou,“ povedal Pilip a zdôraznil hlavné posolstvo, a to je: výzva k jednote Slovákov v Srbsku.

V rámci tejto návštevy delegácia si aj v teréne pozrela budúce stavenisko, čiže miesto, na ktorom vzniknú priestory Slovenského strediska. Foto: uszz.sk

DELEGÁCIA ÚSŽZ V NVU HLAS ĽUDU

Vzácna návšteva zo Slovenska Miroslav Pap

rámci pracovnej návštevy delegácia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na čele s predsedom Milanom Jánom Pilipom, spolu s predsedníčkou NRSNM Libuškou Lakatošovou a zástupcom veľvyslanca Slovenskej republiky Igorom Vencelom navštívili aj Novinovo-vydavateľskú ustanovizeň Hlas ľudu v Novom Sade. V utorok 13. apríla ich prijala úradujúca riaditeľka Milana Arňašová, ktorá hosťom stručne predstavila celkový chod novino-

www.hl.rs

Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu Milana Arňašová a predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip

Informačno-politický týždenník

V rámci návštevy • TÝŽDEŇ •

vo-vydavateľskej ustanovizne, ale aj poukázala na plány do budúcna, najmä týkajúce sa obnovenia online novín a propagácie Hlasu ľudu na sociálnych sieťach. Predseda ÚSŽZ v rámci rozhovoru podotkol význam novín v kontexte slovenskej menšiny v Srbsku a pochválil návrh na realizáciu online publikovania novín, o ktoré by mali hlavne záujem mladí ľudia. Medziiným dodal, že v novej budove Slovenského strediska v Novom Sade budú priestory vyhradené aj pre redakciu Hlasu ľudu. Nakoniec dodal: „Držím vám

palce, aby sa vám podarilo zmodernizovať redakciu, držte si novinársku nezávislosť a hlavne čitateľov, lebo pre nich pracujete.“ V rámci návštevy sa predstavitelia delegácie stretli i s úradujúcou zodpovednou redaktorkou novín Hlas ľudu Annou Francistyovou a zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet Jasminou Pánikovou, ako aj s ostatnými novinármi a pracovníkmi NVU Hlas ľudu.

Pracovné rozhovory

DELEGÁCIA ÚSŽZ V BÁČSKOM PETROVCI

V prospech Múzea vojvodinských Slovákov Jaroslav Čiep

ýždňová pracovná cesta Milana Jána Pilipa, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, v prostrediach slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku sa začala v pondelok predpoludním 12. apríla 2021 na pôde Zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Belehrade pri rokovaní s Fedorom Rosochom, veľvyslancom SR v Belehrade, počas pracovnej cesty v Srbsku. V pondelok a utorok sa delegácia zo Slovenska najprv zastavila v Novom Sade. V utorok sa potom presunula aj do Báčskeho Petrovca. Tu ich na domácej pôde v budove Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec privítali predstavitelia lokálnej samosprávy v čele s predsedníčkou obce Jasnou Šprochovou. Dôležitou témou rokovania Mila-

na Jána Pilipa v Báčskom Petrovci, okrem iného, bolo aj finančné zabezpečenie už vypracovaného

Milan Ján Pilip

ideového projektu rekonštrukcie starej budovy obecného domu ako nového objektu a budúceho sídla Múzea vojvodinských Slovákov. Ten by sa okrem prostriedkov zo Slovenskej republiky mal realizovať

Pri obchôdzke budovy starej obce v Petrovci • TÝŽDEŇ •

aj s finančným prispením z rezortných republikových a pokrajinských ministerstiev a sekretariátov. Potom sa spoločne presunuli a na tvári miesta si obzreli aktuálny stav toho objektu a pritom pre verejnosť poskytli aj vyhlášky. „Dnes sme mali pracovné rozhovory a dohovory s predstaviteľmi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí,“ povedala Jasna Šprochová a vyjadrila potešenie, že spoločne zhliadli problém Múzea vojvodinských Slovákov, lebo to nie je iba lokálna inštitúcia, ale celomenšinová ustanovizeň týkajúca sa všetkých tunajších Slovákov. Prezradila, že sa dohodli o dlhoročnej spolupráci a že už v najbližšom období ÚSŽZ podporí realizáciu projektu MVS s 200 000 eur a na jeho realizácii bude participovať aj v budúcich rokoch. Inak celková hodnota tejto investície je 1 300 000 eur. Potvrdila, že je budova majetkom Obce Báčsky Petrovec a dostali aj stavebné povolenie. „Múzeum, ktoré sa nachádza v tejto obci, je tu už dosť dlho a je to významná záležitosť,“ podotkol Milan Ján Pilip a pridal: „Takáto investícia je jednoznačne potrebná. Vieme, že tie priestory, ktoré tu sú, sú nepostačujúce... Videl som už aj projekt adaptácie tejto budovy, jej vizualizáciu, je to pekná budova

a je to dôstojný reprezentatívny priestor pre prácu múzea a všetkých záležitostí, ktoré múzeum potrebuje zabezpečené nielen na prezentáciu vlastných zbierok, ale aj na uskladňovanie, ochranu, ošetrovanie... Verím tomu, že sa to podarí aj s pomocou nášho Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Predpokladám, že k tomu prispeje aj srbská strana.“

Vizualizácia upravenej budovy pre MVS

Riaditeľka MVS Anna Séčová-Pintírová potom hostí zaviedla aj do ďalších objektov, ktoré sú pod ich správou, do Galérie Zuzky Medveďovej a najstaršieho domu.

16 /4955/ 17. 4. 2021

Týždeň RÝCHLOTRAŤ BELEHRAD – SUBOTICA BUDE FUNGOVAŤ OD ZAČIATKU ROKU 2022

Rýchlotrať pre budúcnosť Srbska! Pripravil: Miroslav Benka elezničná trať Belehrad centrum – Stará Pazova – Nový Sad – Subotica – štátna hranica s Maďarskom je magistrálna železničná trať Srbska. Podľa kategorizácií železníc obsahuje hlavné trate 101 (na úseku Belehrad centrum – Stará Pazova) a 105 (na úseku Stará Pazova – štátna hranica s Maďarskom). Dlhá je 181,6 kilometra a spája Belehrad so severom krajiny, Maďarskom a zvyškom Európy. Na vysokorýchlostnej železnici Belehrad – Budapešť je položených 17 kilometrov nových železničných tratí, kde budú vlaky jazdiť rýchlosťou 200 km/h. V súčasnosti prebiehajú práce na rekonštrukcii a modernizácii železnice z centra Belehradu do

termín ukončenia prác je začiatok roka 2022. Z DEJÍN TEJTO ŽELEZNICE Táto trať datuje z obdobia, keď sa rozhodnutím Berlínskeho kongresu v roku 1878 Srbsko zaviazalo, že postaví železnicu z Belehradu k rakúsko-uhorským hraniciam, k mostu cez Sávu a Rakúsko-Uhorsko spojenie s Budapešťou. Úsek Subotica – Nový Sad bol uvedený do prevádzky 5. marca 1883 a úsek Nový Sad – Zemun 10. decembra toho istého roku. Železnica z Belehradu do Zemunu s mostom cez Sávu bola odovzdaná do premávky 1. septembra 1884, keď sa kráľ Milan, kráľovná Natalija a korunný princ Aleksandar Obrenovićovci vybrali vlakom do Viedne. Dňa 31. mája 1964 dorazil prvý vlak do novej železničnej stanice

Nového Sadu pre rýchlosť až 200 km/h. Na prvom úseku v centre Belehradu – Stará Pazova, dlhom 34,5 kilometra, vykonávajú práce čínske spoločnosti China Railway International a China Comunication Construction Company. Väčšina finančných prostriedkov (85 %) bola poskytnutá z úverov od Čínskej exportno-importnej banky a Čínskej ľudovej republiky. Termín na dokončenie časti je jún 2021. Druhý úsek Stará Pazova – Nový Sad, dlhý 40,4 km, sa rekonštruuje a buduje z úveru Ruskej federácie (85 % finančných prostriedkov). Hlavným dodávateľom je RZD International a

v Novom Sade. Stanica a železnica z dnešnej križovatky Sajlovo do stanice Petrovaradín sa presunuli na sever od centra mesta, aby sa umožnila výstavba obytných blokov medzi Dunajom a bývalou železnicou. Žeželjov most bol postavený na novej železničnej trase. Nová trať železnice zo Zemunu do Belehradu bola uvedená do prevádzky 10. decembra 1970. Budova starej železničnej stanice bola zbúraná a na jej mieste boli postavené paneláky. Počas bombardovania NATO aliancie bola z dôvodu demolácie Žeželjovho mosta prerušená železničná doprava cez Dunaj pri

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Novom Sade. Vlaky z Belehradu premávali do stanice Petrovaradín až do 30. mája 2000, kedy bol otvorený most zhromaždenia a

bola 120 km/h, ale iba na úseku Nová Pazova – Stará Pazova. Na zvyšku železnice boli povolené maximálne rýchlosti 80 – 100

demontáže MD-88, tiež známy ako Most Boška Peroševića. Nový železnično-cestný most bol otvorený pre dopravu 7. apríla 2018 prechodom nákladného vlaku z Nového Sadu. STAV ŽELEZNICE PRED REKONŠTRUKCIOU Súčasný stav železnice nebol na najvyššej úrovni, preto sa vláda rozhodla investovať a zmodernizovať našu trať v duchu európskej súčasnej železničnej prepravy a umožniť našim občanom dostať

km/h, okrem úseku Lovćenac – Subotica, kde je zlý stav železnice, maximálna rýchlosť bola len 40 km/h. Úsek Čortanovci – Petrovaradín bol opravený v roku 2005, úsek Batajnica – Stará Pazova v roku 2009. Posledné dva roky trvajú, predovšetkým vďaka vláde Republiky Srbsko, a prebiehajú v tejto časti úseku unikátne diela, ktorých cieľom je spojiť našu krajinu so všetkými centrami na tejto trase, ale aj v Európe a celom svete.

sa čím skôr do najvzdialenejších centier a do sveta. Predtým maximálna povolená rýchlosť vlaku

VÝSTAVBA RÝCHLOSTNEJ ŽELEZNICE VSTUPUJE DO ZÁVEREČNEJ FÁZY • TÝŽDEŇ •

Výstavba rýchlostnej železnice z Belehradu do Nového Sadu vstupuje do záverečnej fázy, takže práce by mali byť ukončené do začiatku roka 2022. Prebiehajú prípravy na začatie prác medzi Novým Sadom a Suboticou, oznámila Srbská železničná infraštruktúra. Vedenie a odborné služby Srbskej železničnej infraštruktúry a zástupcovia konzorcia čínskych spoločností China Railway International a China Communications Construction Company diskutovali o prípravných činnostiach, ktoré je potrebné vykonať pred začiatkom prác, ako aj o začatí prác v Novom Sade a o usporiadaní novosadskej železničnej stanice. Na úseku dlhom 108 kilometrov majú dodávatelia obdobie 33 mesiacov. Diaľničný nadjazd v Novom Sade je dokončený.

lezničných uzlov Nový Sad, Vrbas a Subotica, nivelizáciu železničný a cestný križovatka a inštalácia novej vysoko rýchlostnej elektrickej infraštruktúry. NADJAZD NA VYSOKORÝCHLOSTNEJ ŽELEZNICI V NOVOM SADE JE DOKONČENÝ Medzitým bola 26. februára dokončená výstavba nového nadjazdu v Temerinskej ulici v Novom Sade na trase rýchlostnej železnice, čím sa vytvorili podmienky na zriadenie cestnej premávky v jednej z najrušnejších ulíc mesta a vyriešil ústredný problém premávania. PREBIEHA VÝBEROVÉ KONANIE Potrebné je pripomenúť, že nedávno infraštruktúra srbských železníc vyhlásila výberové konanie na obstaranie služby technickej kontroly projektu pre stavebné

DVOJKOĽAJNÝ VYSOKORÝCHLOSTNÝ VLAK Až 108-kilometrová železnica Nový Sad – Subotica je tretím úsekom cez Srbsko v rámci medzinárodného projektu výstavby vysokorýchlostnej železnice Belehrad – Budapešť, píše eKapija. Hodnota zákazky je okolo 1,16 miliardy dolárov a konečný termín na vykonanie prác je 33 mesiacov od ich začiatku. Dodávateľom je čínske konzorcium spoločností China Railway International a China Communications Construction Company a s čínskou Exim Bank bola podpísaná dohoda o financovaní. Projekt výstavby vysokorýchlostnej železnice medzi Novým Sadom a Suboticou zahŕňa trasu dvojkoľajnej železnice a stanicu so zázemím pre železnicu, rekonštrukciu a modernizáciu že-

povolenie na projekt modernizácie a rekonštrukcie železnice medzi Srbskom a Maďarskom, úsek Nový Sad – Subotica. Vyhlásené je aj verejné obstarávanie na geodetické práce na trati Nový Sad – Subotica. Na konci roku 2021 bude možné dostať sa z Nového Sadu do Belehradu vlakom za pol hodiny, uviedol predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović. Mirović a ministerka výstavby Zorana Mihajlovićová navštívili práce na stavbe vysokorýchlostnej železnice Belehrad – Budapešť na úseku Stará Pazova – Nový Sad, uvádzajú naše médiá. Predseda pokrajinskej vlády dodal, že tento projekt je pre občanov Vojvodiny veľmi dôležitý, pretože je to najdôležitejší smer, ktorý spojí Belehrad, Starú Pazovu, Inđiju,

• TÝŽDEŇ •

Sriemske Karlovce, Petrovaradín a Nový Sad. Mihajlovićová zdôraznila, že dôležitou správou je, že na vysokorýchlostnej železnici Belehrad – Budapešť, kde budú vlaky jazdiť rýchlosťou 200 km/h, je nainštalovaných takmer 17 kilometrov nových železničných tratí. V minulom roku predseda vlády AP Vojvodiny Igor Mirović a vtedajšia ministerka výstavby Zorana Mihajlovićová navštívili práce na výstavbe vysokorýchlostnej železnice Belehrad – Budapešť na úseku Stará Pazova – Nový Sad, uvádza RTS. Zdôraznila, že Srbsko buduje po prvýkrát vysokorých-

a realizuje ich ruská spoločnosť RZD International. VÝSTAVBA TUNELA A VIADUKTU ČORTANOVCI Potvrdené je, ako uvádzajú štátne inštitúcie, že dokončenie úseku sa predpokladá do konca decembra 2021. Súčasťou modernizácie a výstavby dvojkoľajnej železnice je výstavba tunela a viaduktu Čortanovci. *** Rýchlotrať Belehrad – Nový Sad je jedným z najpôsobivejších projektov, ktoré v súčasnosti realizuje Srbsko. „Toto nádherné stavenisko je symbolom celkového

lostnú železnicu. „Táto železnica z Belehradu do Budapešti je pre Srbsko a jeho občanov veľmi dôležitá. Spolupracujeme s partnermi z Čínskej ľudovej republiky a na najťažšom úseku pracuje jedna z najlepších spoločností na svete – RZD z Ruska,“ zdôraznila Mihajlovićová. Práce na otvorenej linke Stará Pazova – Nový Sad majú hodnotu 247,9 milióna dolárov

pokroku Srbska! Stavba viaduktu Čortanovci je najväčším staveniskom železníc v celej Európe,“ uvádzajú početné médiá doma a v regióne. Práve tento úsek železnice Belehrad – Budapešť spojí najväčšie mestá v Srbsku s Európou a so svetom. Ilustračné fotografie: získané z verejných zdrojov

16 /4955/ 17. 4. 2021

Týždeň

7 DNÍ

Povstanie proti znečisťovaniu a vykorisťovaniu prírody Pripravil: Stevan Lenhart

bčiansky protest pod názvom Ekologické povstanie sa usporiadal dňa 10. apríla v Belehrade a zúčastnilo sa v ňom viac tisíc ľudí. Táto akcia sa vlastne začala ešte pred rokom na pohorí Stara planina a vznikla ako vzbura proti vykorisťovaniu riek na stavanie malých vodných elektrární, ktoré – podľa slov odborníkov – vážne ohrozujú okolitý ekosystém, čiže majú veľmi negatívny vplyv na rastlinný a živočíšny svet. Medzi požiadavky, ktoré účastníci belehradského ekologického protestu predniesli vláde Srbska, patrí zastavenie výstavby malých vodných elektrární, zákaz rúbania lesov v Srbsku, ako aj intenzívnejšie zalesňovanie niektorých častí krajiny, zabezpečenie čistejšieho ovzdušia a tiež adekvátnejšie informovanie občanov o problematike ochrany životného prostredia. Viaceré médiá informovali, že sa

zhromaždeným občanom prihovorili viacerí rečníci, medzi ktorými nebol ani jeden politik. Dekan belehradskej Lesníckej fakulty Ratko Ristić vyzval predstaviteľov štátnej moci, aby ešte raz zhodnotili aktuálnu koncepciu vývinu miest v Srbsku, ktorá vraj predstavuje „masovú výstavbu, ktorá vedie k urbánnej katastrofe“. Podľa jeho slov dnešný agresívny investorský urbanizmus má škodlivý účinok tak na prírodu, ako aj na človeka, a ohľadom toho niet viac času na dilemy a premýšľanie. Ristić tiež upozornil na projekt multinacionálnej kompánie Rio Tinto, ktorá plánuje ťažiť rudu jadarit v okolí mesta Loznica, pričom viacerí odborníci upozorňujú, že to môže mať výrazne negatívny vplyv na tamojšie prírodné okolie. Pred občanmi na proteste tiež hovorila profesorka Biljana Stojkovićová z belehradskej Biologickej fakulty, ako aj básnik Ljubivoje Ršumović a spevák Zoran Kostić-Cane zo

skupiny Partibrejkers. Protestná prechádzka sa ukončila pred budovou Rádio-televízie Srbska – a jedna zo žiadostí účastníkov bola, aby sa v rámci programu RTS špeciálne dvojhodinové vysielanie venovalo ekologickej problematike s účasťou ministrov a predstaviteľov ustanovizní, ktoré majú na starosti ochranu životného prostredia. * V Európskej únii by sa v priebehu júna mohol začať používať digitálny očkovací preukaz – takzvaný Covid pas. Oznámil to eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders a zároveň poznamenal, že tento druh preukazu bude najprv uvedený ako pilotný projekt a pre Európanov by sa mal stať dostupným pred začiatkom letnej dovolenkovej a prázdninovej sezóny. Ako informuje TASR, digitálny zelený preukaz o očkovaní umožní lepšiu mobilitu Európanov medzi štátmi EÚ. Držitelia tohto dokladu – v papierovej alebo digitálnej podo-

be – budú môcť potvrdiť, že už boli zaočkovaní proti Covid-19, že majú čerstvý negatívny PCR test, alebo sa vyliečili z tejto infekčnej choroby v posledných 90 dňoch. Covid pas ich odbremení od protipandemických obmedzení v podobe karantény a ďalšieho testovania. * Známy hudobný skladateľ Zoran Simjanović zomrel 11. apríla v Belehrade vo veku 75 rokov na následky ochorenia Covid-19. Hudbou sa začal zaoberať vo včasnej mladosti; už ako chlapec hral na klavíri a v tínedžerských rokoch bol členom prvých belehradských rokenrolových skupín Siluete a Elipse. Jeho hudobné skladby zostanú významnými a rozpoznateľnými prvkami mnohých juhoslovanských a srbských filmov, akými sú napr. Grlom u jagode, Nacionalna klasa, Balkan ekspres, Tito i ja a mnohé iné. Pôsobil aj ako profesor na Fakulte dramatických umení v Belehrade.

Z 13. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Aj Nový Sad dostane novú covid nemocnicu Danuška Berediová-Banovićová

a zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad, ktoré sa uskutočnilo v utorok 13. apríla, výborníci rokovali iba o šiestich bodoch rokovacieho programu. Hlavné témy sa týkali návrhu rozhodnutia o zmenách a doplnkoch rozhodnutia o programe zriadenia stavebného pozemku na rok 2021 a návrhu rozhodnutia o odcudzení nevystavaného stavebného pozemku vo verejnom vlastníctve Mesta Nový Sad do verejného vlastníctva Republiky Srbsko nepriamou zhodou, bez poplatku. Schválením týchto bodov sa splnili podmienky na realizáciu

www.hl.rs

výstavby covid nemocnice. Ide o investíciu, ktorá bola prednedávnom predstavená ako významná aj pre Republiku Srbsko.

V dôsledku všeobecnej epidemiologickej situácie a potreby, aby sa neodkladne vytvorili podmienky na začatie procesu verejného

Splnili sa podmienky na realizáciu výstavby covid nemocnice

Informačno-politický týždenník

obstarávania prác na výstavbe dopravných plôch a podpornej infraštruktúry na potreby vybavenia lokality covid nemocnice na Mišeluku, nevyhnutné bolo, aby sa prostredníctvom programu zriaďovania stavebného pozemku zabezpečilo 250 miliónov dinárov. Nový Sad sa stane tretím mestom v Srbsku, ktoré v krátkom období dostane novú nemocnicu. Kapacita nemocnice bude 600 lôžok a plánované je, aby výstavba trvala 4 mesiace. S týmto návrhom výstavby novej covid nemocnice v Novom Sade sa zhodla aj opozícia, majúc na zreteli, že po ukončení epidémie tento objekt by mal zostať v zdravotníckom systéme mesta. • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti NÁRODNÝ DOM FUTBALU V STAREJ PAZOVE

Jeden z najkrajších komplexov v Európe Anna Lešťanová

tak na profesionálnej, ako aj na rekreačnej úrovni. Pred schvaokrajinský tajomník pre ľovaním novej Stratégie rozvoja hospodárstvo a turistiku turistiky AP Vojvodiny aktuálne Dr. Nenad Ivanišević a poje zmapovanie všetkých terénov krajinský tajomník pre šport a a podľa slov N. Ivaniševića návštemládež Dane Basta v stredu 7. va domu futbalu v Starej Pazove apríla navštívili Športové centrum má za cieľ vytýčiť dobré príklady Futbalového zväzu Srbska v Starej a poukázať na tých, ktorí vynikajú Pazove. Toto centrum je známej- vo svojej práci. V pláne je, aby sa šie ako Národný dom futbalu, do roku 2024 presne mohlo vidieť, ktoré sú ciele splnené, a na ktorých ešte treba pracovať, aby sa Vojvodina jasne definovala ako vyvinutý turistický región. „Toto miesto by ako vzor malo slúžiť aj športovým, aj turistickým pracovníkom. Aktivity, ktoré v týchto dňoch podnikáme, majú za cieľ, aby sa turistická propagácia na území Vojvodiny stala ešte lepšou a atraktívnejšou. Všetci máme rovnaký cieľ, Pokrajinský tajomník pre šport a mládež aby sme rovnomerne Dane Basta (zľava) a pokrajinský tajomník pre vyvíjali všetky časti hospodárstvo a turistiku Dr. Nenad Ivanišević našej pokrajiny. Návv spoločnosti Aleksandra Karadžića, šéfa števou lokálnych saslužby marketingu a predaja, v Starej Pazove mospráv a ich zdrojov pripravujeme sa na ktorý patrí medzi renomované vypracovanie novej Stratégie objekty na zahraničných mapách rozvoja turistiky AP Vojvodiny,“ športovo-rekreačnej turistiky a vyhlásil Dr. N. Ivanišević. profesionálnej športovej prípravy „Dom futbalu v Starej Pazove a výcviku. S delegáciou pokrajin- je iste jednou z najprestížnejskej vlády rokovali Nenad Santrač, ších a najelitnejších športových riaditeľ športového strediska, a komplexov v tejto časti Európy. Aleksandar Karadžić, šéf služby Srbsko ako krajina futbalu a kramarketingu a predaja. Hostia a jina športu si v každom prípade hostitelia hovorili o samotnom zaslúži takéto miesto. Kult našej význame jestvujúcich kapacít a reprezentácie je spozorovaný infraštruktúre strediska, o jeho ešte od Montevidea, takže tento afirmácii vo svete športu na glo- komplex je ponechaný ako dedičbálnej úrovni, ako aj o spolupráci stvo odborníkom, aby v dejinách s rezortnými sekretariátmi v nad- zlatými písmenami vypisovali chádzajúcom období. dobré výsledky,“ zdôraznil D. Svetoznámy Národný dom fut- Basta a prízvukoval, že v nadbalu v Starej Pazove okrem základ- chádzajúcom období očakáva ných športových obsahov ponúka dobré športové výsledky, lebo sa ubytovacie kapacity podľa turistic- dosiahli všetky kvalitné prípravy kých a pohostinských štandardov, na to. Počas návštevy Športového infraštruktúru adekvátnu pre zjaz- centra Futbalového zväzu Srbska dový turizmus a osobitné kempy v Starej Pazove pokrajinskí tavenované mladším generáciám jomníci Ivanišević a Basta spolu

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Spoločná fotografia hostí a hostiteľov

so svojimi hostiteľmi vykonali obchôdzku podnikateľských a športových miestností, objektov, ubytovacích kapacít, početných ihrísk a terénov, ktoré vlastní Národný dom futbalu. Na základe všetkých kvalitných a kvantitatívnych obsahov toto stredisko je veľmi významné pre športovo-

-turistické zdroje AP Vojvodiny. Ivanišević a Basta so svojimi spolupracovníkmi rokovali i s predstaviteľkami Turistickej organizácie Obce Stará Pazova. Touto návštevou delegácia pokrajinskej vlády poukázala i na dôležitú medziúsekovú spoluprácu, s cieľom zveľadiť turistiku a šport.

BIELOBLATSKÍ MATIČIARI sa v týchto dňoch tešili vzácnej návšteve. Navštívili ich veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Fedor Rosocha a predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka. Privítali ich predsedníčka bieloblatského MOMS Jarmila Hromčíková a predseda Miestneho spoločenstva Biele Blato Miroslav Markuš, ako aj najužšie vedenie tunajšieho MOMS. Hostitelia svojich hostí informovali o celkovej spoločenskej a hospodárskej situácii v dedine, migráciách a iných aktualitách zo života bieloblatských Slovákov. Odviedli ich aj k stavenisku nového matičného domu v tejto dedine (na fotografii), kde ich informovali o priebehu prác a zároveň sa poďakovali Slovenskej republike za štedrú pomoc v realizácii tohto projektu. vlh foto: z archívu MOMS Biele Blato 16 /4955/ 17. 4. 2021

Ľudia a udalosti OBEC BÁČSKY PETROVEC

Zasaďte svoj chládok Jaroslav Čiep

súlade s cieľmi vymedzenými v predvstupovej kapitole 27, ako aj v súlade s cieľmi Svetových akčných „biliónov stromov“ Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose, kde je táto organizácia partnerom pre udržateľné environmentálne riešenia v Republike Srbsko. Tento projekt je tiež v súlade s Európskou novou dohodou, v ktorej je čistý vzduch v mestských oblastiach jedným z pilierov cirkulárnej ekonomiky a je

ďaka iniciatíve, ktorá bola spustená na sociálnych sieťach, a reakcii veľkého počtu miestnych obyvateľov, Obec Báčsky Petrovec sa zapojila do akcie Zasaďte Aktivistky evidovali záujemcov, ale aj vysvetlili charakteristiky stromku svoj chládok. Verejná distribúcia Dodatočné zapojenie partnerov do mali zasadiť svoj chládok? Podľa jej bezplatných sadeníc občanom tohto tohto typu aktivít projekt považuje slov preto, že: osoba ročne vdýchne mesta sa konala v piatok 9. apríla na za ďalší krok v poskytovaní podpory asi 9,5 tony vzduchu, v ktorom kyslík parkovisku za budovou Zhromaždea zvyšovania povedomia miestnych predstavuje asi 23 %. Na výrobu nia obce Báčsky Petrovec, presne komunít o dôležitosti kyslíka pre jednu osobu je potrebnapoludnie. zalesňovania, s cieľom ných asi 7 – 8 stromov; štyri stromky „Sadenice sa poskyzlepšiť kvalitu životné- buku za sto rokov môžu poskytnúť tujú záujemcom za ho prostredia a zmier- jednej osobe kyslík po obdobie pomoci spoločensky niť účinky klimatických osemdesiatich rokov života; lesy zodpovedných spozmien. Iniciátormi akcie sú faktorom stability klimatických ločností, ktoré chcú Zasaďte svoj chládok sú prvkov a javov a majú veľký vplyv zazelenať miesta, kde mimovládne organizá- na stabilitu všetkých ekosystémov; žijeme, a pre ktoré je cie Urobme to Srbsko a 80 % našej biodiverzity žije v ledôležité zdravie obCentrum zeleného roz- soch Srbska; stromy zabraňujú a čanov. Obec Báčsky voja v Sriemskej Mitro- zastavujú eróziu; stromy šetria našu Petrovec získala sto vici,“ ozrejmila poslanie peňaženku šetrením energie, v lete sadeníc ako dar od tejto akcie, ako aj jej na chladenie, v zime na kúrenie. nemeckej organizácie dôsledky Tatiana Milina Ulice lemované stromami sú v lete GIZ. Nejde len o enTuranová. o niekoľko stupňov chladnejšie a vironmentálnu akciu Aj v Petrovci bol záujem o sadenice jaseňa štíhleho Nuž a prečo by ste v zime o pár stupňov teplejšie. zameranú na boj proti klimatickým zmenám, ale aj o akciu, ktorá má zdravotnú podporovaný mnohými inštitúciami. funkciu, pretože každý strom je „Projekt nemeckej rozvojovej jedinečným zeleným respirátorom,“ spolupráce Spravovanie odpadu v dozvedeli sme sa od obecnej in- kontexte zmeny podnebia (DKTI), špektorky Tatiany Miliny Turanovej. ktorý realizovala spoločnosť GIZ, V akcii distribuovali dvojročné sa pripojil k akcii poskytnutím sasadenice jaseňa štíhleho spolu s deníc obciam zdarma, v ktorých pokynmi na výsadbu. „Zasaďte teda tento projekt prebieha. Celkovo svoj chládok a poskytnite čistý vzdu- tak bude distribuovaných 1 000 ch vám aj vašej rodine,“ odkazovali sadeníc v 11 obciach, ktoré budú organizátori. vysadené na zelených verejných Počet sadeníc bol obmedzený, plochách. Od roku 2018 projekt GIZ jedna osoba mohla získať najviac spolu s lokálnymi samosprávami jednu sadenicu. Každá sadenica a komunálnymi podnikmi bol zameobsahovala logo sponzora a tiež raný na zmierňovanie klimatických DVE KONFIRMÁCIE V SELENČI. V aktuálnom roku sa v Selenči konali QR kód, prostredníctvom ktorého zmien prostredníctvom uplatnenia dve konfirmácie. Vo Veľkonočnú nedeľu 4. apríla boli konfirmovaní je ich možné zaregistrovať a konať cirkulárnej ekonomiky v nakladaní s minuloroční konfirmandi, ktorí v dôsledku pandémie túto slávnosť podľa pokynov na ich ďalší vývoj. odpadom na lokálnej aj regionálnej vlani neabsolvovali. V tejto skupine bolo spolu deväť konfirmandov, Druhá strana šnúrky je ponechaná úrovni. Vďaka tomu boli pripravené z čoho bolo päť chlapcov a štyri dievčatá. Pri tejto slávnosti sa zúčastnil pre meno a dátum výsadby nového lokálne a regionálne plány spravovaaj bývalý senior báčsky vo výslužbe Vladimír Valent. O týždeň neskôr, majiteľa. nia komunálneho odpadu a samočiže v prvú nedeľu po Veľkej noci, ako je to aj tradične v selenčskom Po distribúcii 60 000 sadeníc v správy sú podporované vybavením evanjelickom cirkevnom zbore, sa konala ďalšia konfirmácia, ktorej sa jesennej a jarnej akcii plánom or- (nádoby a kontajnery na separovaný zúčastnili tiež deviati konfirmandi, a to sedem chlapcov a dve dievčatá. ganizátorov akcie je distribuovať zber surovín, domáce kompostéry, Pri druhej konfirmácii sa na slávnostných službách Božích zúčastnil 300 000 sadeníc občanom v na- dokonca aj malý počet vozidiel na biskup SEAVC v Srbsku Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., ktorý mal kázeň sledujúcich rokoch a vytvoriť tak odvoz odpadu). Zároveň sa vo všeta osobne konfirmoval konfirmandov spoločne s kaplánom – admivšetkým zdravšie miesta pre život. kých základných školách v týchto nistrátorom selenčského evanjelického CZ Miroslavom Poničanom, „Nesadíme stromy v lesoch, ale v 11 obciach organizoval vzdelávací ktorý konfirmandov na túto slávnostnú udalosť pripravoval. mestách, pretože tam žijeme,“ znie kvíz pre starších žiakov o životnom mp ich heslo. prostredí, zásadách recyklácie a foto: V. Valent Projekt Plant Your Shadow je v správnom nakladaní s odpadom.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

STAROPAZOVSKÁ OBEC

Udelených 230 autosedačiek pre deti Anna Lešťanová

cieľom zveľadiť bezpečnosť dopravy, ako i bezpečnosť cestujúcich v motorových vozidlách, Obec Stará Pazova a Rada pre bezpečnosť Obce Stará Pazova uskutočnili objednávku autosedačiek pre prvorodencov narodených v období 1. januára až 31. decembra 2020. V rámci uvedenej akcie, ktorá mala veľmi pozitívne ozveny v teréne, v súlade s epidemiologickou situáciou, rozdelili autosedačky vo všetkých dedinách obce, a to v organizácii lokálnej samosprávy a v spolupráci s Radou pre bezpečnosť Obce Stará Pazova.

Na základe technickej špecifikácie autosedačky sa darujú rodičom, montujú do automobilov a používajú sa na prepravu detí hmotnosti 9 až 36 kilogramov. Rodičom ratolestí z Novej Pazovy v stredu 7. apríla autosedačky udelil Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Hoci vlani bolo vypísané verejné pozvanie na udelenie bezplatných autosedačiek, lokálna samospráva ich zabezpečila pre všetky prvorodené deti v rodine vlani, bez ohľadu na účasť rodičov na súbehu. Predseda Radinović ohlásil, že aj v nadchádzajúcom období budú pokračovať s podobnými aktivitami. „Vkladania do takých-

Autosedačky v Novej Pazove udeľoval predseda obce Đorđe Radinović

Úhrnne je rozdelených 230 autosedačiek rodinám a akcia podporuje starostlivosť o bezpečnosť najmladších účastníkov v doprave a nevyhnutné opatrenia všetkých jej účastníkov.

to projektov sú veľmi významné z hľadiska bezpečnosti detí, a preto sa budeme usilovať, aby sme do tejto a podobných akcií zapojili čím viac rodičov, t. j. detí,“ zdôraznil predseda Radinović.

V akcii v Starej Pazove sa zúčastnili aj predstavitelia Agentúry pre bezpečnosť dopravy Republiky Srbsko

V Starej Pazove sa deľba autosedačiek uskutočnila v piatok 9. apríla vo veľkej obecnej zasadačke. Okrem predstaviteľov lokálnej samosprávy a obecnej Rady pre bezpečnosť v akcii sa zúčastnili aj predstavitelia Agentúry pre bezpečnosť dopravy Republiky Srbsko. Vyjadrili veľkú podporu Rade pre bezpečnosť Obce Stará Pazova, ktorá úspešne realizovala túto akciu. V Starej Pazove bolo udelených 66 autosedačiek. Každý rodič dostal aj príručky, ako ochrániť dieťa vo vozidle počas jazdy, a zaujímavú publikáciu Pažljivkove pravidlá v doprave, ktorá je preložená aj do slovenčiny. Tomislav Petrović, náčelník Oddelenia pre lokálne samosprávy Agentúry pre bezpečnosť dopravy, ktorý bol v piatok v Starej Pazove, sa tiež zúčastnil finálovej časti rozdelenia autosedačiek.

Podľa jeho slov v agentúre realizujú početné aktivity usmernené na bezpečnosť detí v doprave. „Na území nášho štátu sa ročne rozdelí okolo 12-tisíc detských autosedačiek a nevyhnutná je aj edukácia rodičov, ktorá sa, žiaľ, pre epidemiologickú situáciu nemôže konať, aby vedeli, ako správne používať autosedačku a prečo je ona vlastne dôležitá v doprave, keď sú jej účastníkmi deti. Konkrétne v Obci Stará Pazova a na základe štatistických údajov v období rokov 2015 – 2019 v doprave bolo zranených 89 detí a jedno dieťa v roku 2016 i zahynulo,“ prízvukoval náčelník Petrović a zároveň pochválil čulú prácu zamestnancov v Rade pre bezpečnosť Obce Stará Pazova, ktorí pozornosť usmerňujú i na preventívne opatrenia všetkých účastníkov v doprave.

KONFIRMÁCIA V PIVNICI sa konala v tradičnom termíne, v prvú nedeľu po Veľkej noci, tohto roku 11. apríla. Predchádzala jej predkonfirmačná výučba, alebo v Pivnici známe arcikule, ktorá prebiehala od prvej októbrovej soboty do 12. decembra, po čom bola v dôsledku pandémie koronavírusu zastavená na 6 týždňov. Pokračovala od 23. januára a riadne trvala do bielej soboty. Slávnostnej konfirmácie predchádzali dve generálne skúšky. V aktuálnom roku konfirmáciu absolvovalo deväť chlapcov a dvanásť dievčat. Konfirmandov pripravoval a konfirmoval pivnický evanjelický farár Mgr. Ján Zahorec. Dodržiavali sa všetky protipandemické opatrenia. mp foto: Z. Mandáčová • ĽUDIA A UDALOSTI •

16 /4955/ 17. 4. 2021

Ľudia a udalosti

Jarné upratovanie Kulpína Katarína Gažová

ar nám priniesla vrtkavé počasie. Občas je slnečno a teplo, občas sa zamračí a prší. No každú chvíľu pekného suchého počasia aj občania Kulpína využívajú na jarné upratovanie dediny. Buď robia na priedomí a zriaďujú trávniky

a záhradky, alebo odstraňujú suché haluze alebo stromy. Aj pracovníci Verejného komunálneho podniku Komunalac, ktorí majú na starosti komunálne práce v Kulpíne, využili slnečné teplé dni pred veľkonočnými sviatkami na to, aby pokosili trávu na verejných plochách.

O údržbu verejných trávnikov v Kulpíne sa teraz stará Verejný komunálny podnik Komunalac Báčsky Petrovec. Hodne kosenia trávy mali zamestnanci Komunalca v samom centre Kulpína, v parku pred kaštieľom. Práca sa im za slnečného počasia dobre darila, ale bolo jej neúrekom, lebo je to veľká zelená plocha, ktorú treba dôkladne pokosiť. No keď sa tá práca urobí ihneď, centrum dediny má krajší upravenejší vzhľad. A pred sviatkami sa patrí, aby aj trávniky, ktoré nie sú pred rodinným domom, vyzerali pekne a úhľadne.

O trávniky pred domom a vo dvore sa treba starať od jari do neskorej jesene. Pred sviatkami si Kulpínčania dali záležať, aby ich trávniky boli svieže pokosené. Aj Hana Zelenáková pravidelne kosí trávnik pred ich rodinným domom a tak dbá o jeho neustálu údržbu. Pred veľkonočnými sviatkami využila pekné suché počasie a trávnik tejto jari kosila už druhýkrát.

Po zimnom období s príchodom teplejšieho počasia sa občania Kulpína venujú aj nevyhnutnému odstraňovaniu suchých haluzí na stromoch alebo aj celých stromov. V ústrety sviatkom Veľkej noci túto prácu vykonali aj na hlavnej ulici v Kulpíne pred rodinným domom Lačokovcov. Popílené drevo nakladali do vlečky a odvážali, aby na priedomí bolo pekne upratané.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

KONFIRMÁCIA V KYSÁČSKOM CHRÁME BOŽOM sa tohto roku uskutočnila tak ako je to v Kysáči zaužívanou tradíciou – týždeň po Veľkej noci. Vlani totiž v dôsledku epidemiologickej situácie konfirmácia bola až v júli. V nedeľu 11. apríla 2021 krstnú zmluvu obnovilo, vo viere sa utvrdilo a do spoločenstva cirkvi za dospelého člena cirkevného zboru bolo prijatých 26 konfirmandov, z toho 10 dievčeniec a 16 chlapcov. Na konfirmáciu ich pripravil velebný pán Ondrej Marčok, farár kysáčsky. Všetci prítomní spoločne spievali piesne vo výbere velebnej pani farárky Dariny Marčokovej, ktorá slávnostné bohoslužby aj kantorovala. Táto milá slávnosť sa konala v súlade so všetkými protiepidemiologickými opatreniami a bola realizovaná v obmedzenom režime, za prítomnosti iba rodičov konfirmandov, krstných rodičov, starých rodičov a súrodencov. M. Ďurovka • ĽUDIA A UDALOSTI •

AKCIA ZDRUŽENIA OBČANOV BRUJE V ERDEVÍKU

Cesta vysadená stromoradím Blaženka Dierčanová

rdevícke Združenie občanov Bruje v stredu 7. apríla úspešne realizovalo akciu vysádzania sadeníc amerického orecha. Sychravé počasie neprekážalo dobre naladenej skupine v práci a pri tejto príležitosti vysadili úhrnne 400 sadeníc na dvoch lokalitách:

pri jarmočisku, smerom k dedine Kukujevci, a na východe z dediny, smerom k dedine Kuzmin. Podľa charakteristík tento druh stromu rýchlo rastie a o pár rokov vytvorí pekné stromoradie, ktoré bude mať užitočnú funkciu, uviedol Siniša Branković, člen Združenia občanov Bruje. Toto združenie bolo zaregistro-

V akcii sa zúčastnilo asi dvadsať aktivistov

vané v máji 2020 a v súčasnosti má asi 150 členov. Dosiaľ zrealizovali viacero akcií zalesňovania, úpravy detských ihrísk, parkov, erdevíckych jazier a pláží. Je dôležité spomenúť, že títo pracovití ľudia majú podporu svojich spoluobyvateľov, pretože výsledky ich konania sú pozitívne ocenené a sú v prospech všetkých. Finančnú podporu zatiaľ majú iba z dobrovoľných príspevkov. Počas jari a leta plánujú realizovať ďalšie aktivity. Miloslav Čásar je členom tohto združenia od založenia a zasadzuje sa o zachovávanie prírodného prostredia. „O niekoľko rokov, keď sa stromy rozrastú, vytvoria chládok a budú chrániť pred vetrom. Na tomto mieste boli veľké topole, ale ich, žiaľ, pred niekoľkými rokmi vyrúbali. Táto skupina ľudí má veľmi dobré idey a ich realizáciou naša dedina bude krajšia, preto sa rád zapájam, aby som aj ja dal svoj príspevok,“ povedal Miloslav Čásar.

V akcii sa zúčastnilo asi dvadsať aktivistov, medzi inými aj Igor Franka, ktorý ocenil akciu ako veľmi úspešnú: „Sme svedkami, že sa v posledných rokoch stromy častejšie rúbajú, zriedkavejšie vysádzajú, a dobre vieme, aké sú dôležité pre zachovávanie ekologického systému a prírody všeobecne. Preto si myslím, že je akcia veľmi dobrá. Mám svojej práce dosť, zaoberám sa poľnohospodárstvom, mám aj dielňu, ale vždy sa nájde času aj na takéto kamarátenia. Keď robíme v prospech našej dediny, rád priložím ruky k dielu,“ zmienil sa Igor. Tisíc sadeníc amerického orecha daroval Tomo Bojanić z Čalmy. Ďalších šesťsto sadeníc vysadia na lokalitách okolo Erdevíka. Po ukončenej práci skupina dobrovoľníkov sa zišla v miestnostiach Slovenského kultúrno-osvetového spolku, kde bolo pripravené občerstvenie a chutný paprikáš. Členovia združenia Bruje sú milovníkmi prírody, ktorí sa zhromaždili s cieľom zachovať svoje okolie a propagovať krásu tejto časti Fruškej hory.

VKP KOMUNALAC PRACUJE AJ V KULPÍNE

Zmena vykonávateľa komunálnych služieb Katarína Gažová

d 1. januára 2021 v Kulpíne komunálne služby od VKP Progres prebral VKP Komunalac Báčsky Petrovec. O tejto zmene sme sa porozprávali s tajomníkom Miestneho spoločenstva Kulpín Zlatkom Harmincom. Z Kulpína vtedy odnášali odpad každý pondelok, aspoň to tak malo byť. Aj keď sa často stávalo, že v pondelok nevyniesli všetok odpad, teda zo všetkých častí dediny. Potom sa vynášanie často oddialilo až do utorka poobede, čo v letných mesiacoch vôbec nebolo hygienické. Práca haprovala, čo bolo očividné aj v iných častiach ich činnosti. „Komunalac, keď ide o vynášanie odpadu, pracuje disciplinovane a každú stredu pravidelne vynáša odpad z celého Kulpína. Táto časť ich práce naozaj prebieha dobre a občania môžu byť iba spokojní. Keď ide o stavebný odpad, aj tu možno povedať, že si občania vybavujú povolenia u nás v MS a za jednu vlečku odpadu platia 444 dinárov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S potvrdením, ktoré im dáme, idú vyviezť stavebný odpad na odpadovú skládku stavebného materiálu na konci Ul. Nušićovej. Aj to funguje. Problém vzniká, keď občania chcú vynášať ten veľký odpad (ako je napr. starý nábytok, stará technika ap.). Taká položka v zozname služieb VKP Komunalac nie je a občania nevedia, na koho sa obrátiť. Podobne je to aj s vodoinštalačnými službami pre prípadné havárie na dedinskom vodovode, čo sa môže stať hocikedy,

aj vo dne, aj v noci. Medzitým náš inštalatér na opravu vodovodu, ktorý mal na starosti tieto záležitosti, odišiel do výslužby, a teraz tieto práce nemá kto robiť, takže občania potom volajú do VKP Komunalac v Petrovci, ale telefónne číslo, ktoré uvádzali na prvých účtoch za vykonané služby v Kulpíne, je nefunkčné alebo nikto nezdvíha, čo vyvoláva rozhorčenie občanov Kulpína, že si v súčasnej dobe nemôžu vybaviť takú záležitosť,“ hovorí Harminc. Ako vysvetlil tajomník, veľký odpad ľudia vyvážajú tam, kde by nemali, a to na kanál alebo na depóniu na konci Ul. Čmelíkovej, ktorá nie je určená na tieto účely. Zbieranie plastovej ambaláže je organizované a sú na to osobitné kontajnery, čo občanom Kontajnery na plastové fľaše sú postavené na viacerých miestach v Kulpíne, čo občania vyu- zodpovedá, ale zasa sklo a papier žívajú každodenne

už viac nemožno separovať, lebo nie sú na to osobitné kontajnery. „Keď ide o poplatky za dom smútku, u nás v Kulpíne je aj táto položka v účtoch občanov Kulpína, hoci my v Kulpíne platíme za dom smútku spoločne, a má to na starosti Miestne spoločenstvo Kulpín. No v Báčskom Petrovci občania za tieto služby platia, avšak aj nám sa na účtoch nachádza táto položka, čo by nemalo byť vyrovnané s Petrovcom, lebo ako hovorím, u nás je situácia s platením iná. Občania nie sú spokojní práve so zvýšením ceny komunálnych služieb a aj položky za strovenú vodu, proti čomu majú námietky, lebo voda v Kulpíne je nekvalitná a vlastne sa môže používať iba ako technická voda, teda nepoužíva sa na pitie. Často sa nespokojní občania prídu sťažovať do miestností MS, lebo skôr tu mohli zaplatiť účty za komunálne služby, a teraz nemôžu, lebo z VKP Komunalac nechodia vyberať poplatky za komunálne služby, takže Kulpínčanom jedine zostáva účty platiť v Petrovci,“ povedal Harminc na záver.

16 /4955/ 17. 4. 2021

Ľudia a udalosti POVOLNOVCI Z PADINY OSLÁVILI PLATINOVÚ SVADBU

Manželstvo ako svätyňa Olinka Glóziková-Jonášová

jeho manželkou a deťmi. Onedlho toľkých potomkov, ale som sa stal vojakom a v tom roku táto nešťastná pandéanželia Ján a Mária (rod. 1952 sa nám narodila aj dcérka mia aj to zmenila. OdPetrovičová) Povolnovci z Marka. Ťažko sa žilo vtedy, neboli kedy vypukla pandémia, Padiny sú spolu už neuveri- telefóny a list cestoval domov dlho. deti čoraz menej chodia teľných 70 rokov. Platinovú svadbu Dnes je to už všetko inak,“ hovorí k nám, aby, nakoľko je oslávili 10. apríla toho roku. Za tých deväťdesiatnik Ján Povolný. možné, ochránili naše spoločných 70 rokov si vybudovaPo návrate z vojenčiny húževnato zdravie, keďže sme my, li krásny vzťah založený na láske, pracovali v poli, aby si po 5 – 6 roako hovoria, tá riziková dôvere, porozumení a priateľstve. koch spoločného života kúpili dom. skupina obyvateľstva. Takému výročiu sa nedá povedať „Dom bol starý, ale dalo sa v ňom žiť, No čo už, človek musí inak ako požehnaná alebo platinová a tu sa naša rodina rozrástla, v roku znášať všetko, čo na svadba, lebo toľko rokov spoločné- 1957 sa nám narodila druhá dcéra neho príde.“ ho života môže symbolizovať iba Anka,“ rozpráva nám Ján. Manželia Povolnovplatina, najcennejší kov. Povolnovci však vlastnili mláťačci pravidelne chodili ku a snažili sa počas Oslava platinovej svadby – 70. výročia manželstva do kostola, pokiaľ im žatvy privyrobiť si aj skromne, tak ako to pandémia dovoľuje to zdravie dovoľovalo. tým spôsobom. „PoZdravie po čase začalo čas žatvy sme deň- prácam venovala aj pestovaniu zlyhávať a v poslednom čase, najmä -noc boli v poli, ale kvetov – mala na starosti údržbu v dôsledku pandémie, sú hlavne sme aj dobre zarobili, domovej záhrady a veľmi rada vyší- doma a aj veľkolepá oslava, aká a tak som sa v roku vala. Každú sobotu údajne napiekla sa k takémuto pozoruhodnému 1960 rozhodol vypá- koláče a nevedeli sa dočkať nede- jubileu hodí a patrí – vystala. Ako liť tehly na výstavbu le, kedy sa v ich dome rozozvučal nám povedala ich nevesta Zuzana nového domu. Po- detský hlas vnúčat a neskoršie aj Povolná, 70. výročie manželstva máhal mi v tom môj pravnúčat. V nedeľu ich pravidel- oslávili skromne, doma, oni dvabrat Mišo, ale aj os- ne navštevovali deti, vnúčatá aj ja, teda tak ako to doba dovoľuje tatní moji súrodenci pravnúčatá. „Teraz je už všetko inak. a rešpektujúc opatrenia týkajúce sa Povolnovci pri oslave zlatej svadby a priatelia. S Božou Vnúčatá majú svoju cestu, majú pandémie. Tortička však nevystala, (50 rokov manželstva) pomocou sme v roku málo času pre seba a kdežeby ešte ale tí najmilší sa pre ich dobro, aby V roku 1951, v ktorom Ján a Mária 1961 ukončili výstavbu domu,“ spo- aj pre nás – starých,“ usmiala sa naša ochránili ich zdravie, nezišli. Zagrasobášom vstúpili do spoločného mína si náš spolubesedník a dodáva: oslávenkyňa a s hlbokým výdychom tulovali im telefonicky a popriali života, bol priemerný vek vstupu „V novom dome roku 1964 sa nám poznamenala: „Dobre je, že máme ešte hlavne pevného zdravia a veľa do manželstva alebo okolo 20 rokov narodilo tretie dieťa, syn Ján. Moja ešte jeden druhého.“ spoločných (k)rokov. Manželstvo Povolnovcov je popre mužov a pre ženy to bolo len 18, manželka sa starala o domácnosť a Manželia Povolnovci hovoria, že dakedy aj menej rokov. Povolnovci výchovu detí a ja som po čase odišiel žehnané tromi deťmi, siedmimi vnú- ich cez život najviac sprevádzali sa teda do manželstva pobrali tak za prácou do Nemecka. V Nemecku čatami a tromi pravnúčatami. Určite láska a porozumenie. „Nehovorím, ako sa to vtedy patrilo – Ján mal som sa vyučil remeslu vulkanizéra. je krásne, keď sa všetci stretnú, s čím že sme sa nikdy nepohnevali, alebo 20 rokov a Mária v skutočnosti ani Po návrate domov, do Padiny, založil súhlasila aj naša spolubesedníčka že u nás neboli hádky. Boli. A je to tých osemnásť, ale až o niekoľko som si vlastnú dielňu. Toto remeslo a s úsmevom konštatovala: „Áno, celkom zdravý, prirodzený jav, ako aj mesiacov, už ako mladá nevesta po mne zdedil môj syn a teraz aj sme krásna mnohopočetná rodina. vzťah, keď ľudia navzájom majú niePovolnová, oslávila 18. narodeniny. vnuk Vladko, ktorý však pred časom Keď sme sa všetci spolu zišli, bolo kedy aj iný pohľad na danú situáciu tu radosti, smiechu, žartov a predo- a nesúhlasia vo všetkom, keď majú Hoci sa vzali takí mladučkí, čo si odišiel za prácou na Slovensko.“ mladí v súčasnej dobe nevedia ani Mária Povolná sa okrem domácim všetkým lásky a vďačnosti, že máme odlišné stanoviská, ale musí byť tu len predstaviť, zotrvali spolu neuaj kompromis, tolerancia, a keď sme veriteľných 70 rokov. A čo je tajným sa aj pohnevali, vždy sme si vedeli receptom, že spolu tak dlho vydržali? nájsť cestu k sebe, cestu k zmiereniu Údajne ich vzájomné porozumenie, a odpusteniu,“ vysvetľuje Ján. láska a tolerancia. „Zoznámili sme Na záver nášho rozhovoru opýsa v Padinskej doline na tanečnej tali sme sa ich na recept na dlhé zábave. Bol som kamarát s jej bratom manželstvo, alebo nejaký odkaz pre Paľom. „Ona bude moja!“ povedal mladé budúce generácie, prečo by som si, hneď keď som ju uvidel. mali svoje manželstvo považovať za „A tak sa aj stalo,“ zaspomínal si Ján. svätyňu. Povolnovci povedali nahlas Dňa 10. apríla 1951 si Povolnovci ako jeden: „Sľub daný pri sobáši: Čo povedali osudové áno, prisľúbili Boh spojil, človek nerozlučuj – treba vernosť a porozumenie na ceste si opakovať každý deň, po celý život spoločného života, aj v dobrom, aj až do smrti.“ v zlom. „Po sobáši sme žili v rodičovfoto: z archívu rodiny Povolnej skom dome, spolu s rodičmi, bratom, Povolnovci s deťmi, vnúčatami a pravnúčatami

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

AKTIVITY EKOLOGICKÉHO HNUTIA OBCE KOVAČICA

Aj Kovačičania si zasadili svoj chládok Olinka Glóziková-Jonášová

o úspešnej jesennej výsadbe, keď bolo v našej krajine vysadených 30 000 stromov, akcia Zasaď svoj chládok, v organizácii mimovládnych organizácií Urobme to Srbsko a Centrum zeleného rozvoja, pokračuje. Do akcie sa zapojilo aj Ekologické hnutie Obce Kovačica (EHOK), informoval predseda Vladimír Kuchárik, a už 9. apríla sa na námestí v Kovačici uskutočnilo jarné rozdelenie sadeníc jaseňa štíhleho. Cieľom akcie, do ktorej bolo zapojených 100 obcí, bolo zdarma rozdeliť 10 000 sadeníc jaseňa štíhleho, ktorý jednotlivci následne mohli zasadiť podľa vlast-

ných potrieb. „Týmto spôsobom organizácia indirektne vysadila

10 000 sadeníc a podľa údajov, ktorými disponujem, cieľom je

do jesene vysadiť ďalších 300 000 sadeníc,“ hovorí Kuchárik a pokračuje: „Obec Kovačica dostala 100 sadeníc a EHOK sa pričinilo pri ich rozdelení, z čoho sme 20 odovzdali do Padiny, 10 do Idvora a 14 do Debeljače. Ostatné si ľudia mohli prebrať zdarma a musím podotknúť, že jeden občan mohol dostať iba jednu sadenicu.“ Kuchárik vyjadril spokojnosť, akciu ohodnotil ako úspešnú a podčiarkol, že členov EHOK nanajvýš teší skutočnosť, že ľudia prejavili záujem o ekológiu a že sa v poslednom čase čoraz viac o ňu zaujímajú a zapájajú sa do tejto alebo podobných akcií. foto: z archívu EHOK

Akcia Zasaď svoj chládok bola úspešná aj v Kovačici (členovia EHOK)

MRAZY V APRÍLI. Už viac rokov v našich krajoch sú zimy mierne, často aj bez snehu. Preto keď sa už rastliny začnú zobúdzať z vegetatívneho spánku a keď už príde aj jar, neraz sa stáva, že predovšetkým noci sú na svoje obdobie podpriemerne chladné. Tak sa stalo aj tohto roku, keď sme mali pomerne mierny marec. Vtedy už zakvitli aj včasnejšie odrody ovocných stromov (foto 1) a nádejne ukazovali, aká úroda na nich môže byť. Na to v apríli prišli chladnejšie vzdušné prúdy a stupnice teplomerov v ranných hodinách viackrát ukazovali mínusové hodnoty. A tak aj púčiky na stromoch zhynuli (foto 2). Aj Petrovčania v týchto dňoch viackrát ráno po východe z obydlia na dvor pocítili pach dymu. Ale bol to zvláštny dym. Páchol ako spálená slama. Pri nízkom tlaku sa ten dym do Petrovca dostal až z plantáží ovocia v Čelareve, kde balíky slamy mali prichystané pre tieto prípady. To ostrieľaní pestovatelia ovocia vedia, ako na to, aby si zachránili úrodu na stromoch, keďže do tej výroby vložili nemalé peniaze. J. Čiep

OBLIEVAČKY V KYSÁČI. Aj napriek epidemiologickej situácii vo Veľkonočný pondelok kysáčski mládenci nezabudli na tradíciu. Rozhodli sa, že aj toho roku pôjdu oblievať svoje kamarátky, dodržiavajúc epidemiologické opatrenia. S veľkou radosťou sa vyobliekali do slovenských košieľ, zamatových nohavíc, bén (kabátov) a, samozrejme, nezabudli ani na kalapy. V malých skupinách veselo chodili po dedine s hudbou a so spevom. Slovenské piesne hrali na harmonike, husliach a gitare, zobúdzajúc mladé dievky. Niektoré vyšli von aj samy, pokým niektoré museli vyniesť na pleciach, aby ich obliali studenou vodu, ako to naši starí hovorievali, nech sú zdravšie. Svoje kamarátky a frajerky ani teraz nesklamali, a tak si tento zvyk každoročne zachovávajú. Ako sa aj patrí, dievčatá sa im za to odvďačili farbenými vajíčkami, klobásou a koláčmi. L. Francistyová • ĽUDIA A UDALOSTI •

16 /4955/ 17. 4. 2021

Ľudia a udalosti ANKETA S MLADÝMI POĽNOHOSPODÁRMI

Poľnohospodárske plány a úvahy Miroslav Pap

ok 2020 pre poľnohospodárov nebol z tých horších. Pomerne dobré počasie a zároveň aj dobré prínosy poľnohospodárom žičili. Dokonca ani cena, prekvapivo, nebola nízka. Pre zeleninárov bol rok o niečo zložitejší, nakoľko sa na rastlinách zjavovali choroby, ktoré bolo treba čo najskôr odstrániť, čo si, samozrejme, vyžadovalo ďalšie investície. O celkovom minulom roku a plánoch na aktuálny nám v ankete prezradili mladí poľnohospodári.

Janko Kadlík, inžinier fytomedicíny z Pivnice: „Naša rodina sa výlučne zaoberá poľnohospodárstvom a v rámci toho aj zeleninárstvom. Je tomu tak už najmenej dvadsať rokov. Práve z toho zeleninárstva dopestujeme papriku a cibuľu. Vzhľadom na zložitú situáciu v minulom roku sme sa rozhodli nepokračovať s pestovaním cibule. Nebolo ju kde predať, predaj do zahraničia bol zastavený pre pandémiu, takže vlani poľnohospodári z cibule nemali žiadny zisk. Zostávame preto iba pri paprike. S tou bolo vlani tiež pomerne ťažko, lebo poveternostné podmienky pre ňu neboli prajné, a tým vznikali aj rôzne choroby. Ale aj v týchto podmienkach bolo dosť papriky a mala dokonca dobrú kvalitu. Keď tak sumarizujme minulý rok, zeleninárstvo z našej strany nepatrilo k tým lepším, ale zase dopestovaniu kukurice a sóje, ktorým sa

www.hl.rs

tiež venujeme, sa celkom dobre darilo. Ceny boli pomerne dobré, no tohto roku ceny reprodukčného materiálu, čiže osiva a hnojív majú 20 až 30 percent vyššiu cenu. V konečnom dôsledku my ako rodina sme v minulosti obrábali veľa kultúr, no dnes sme sa upriamili iba na niekoľko, ktoré potom pestujeme na vyššej úrovni, takže tohto roku pokračujeme so sejbou papriky, kukurice a sóje.“

Igor Franka, poľnohospodár a dobytkár z Erdevíka: „Roky sa najviac usmerňujeme na výsadbu kukurice, sóje, slnečnice a pšenice. Zaujímavosťou je, že vo februári sadíme aj kŕmny hrach pre býkov, spolu s ovsom. Sadia sa spolu preto, aby hrach nepadal na zem, ale aby sa po stonke ovsa dostal čím vyššie. Následne keď dozrie hrach, čo je v priemere 15. mája, pokosíme ho a robíme z neho krmivo pre dobytok, lebo sa doma najviac zaoberáme dobytkárstvom. Teda poľnohospodárstvo a dobytkárstvo sú naše prioritné zamestnania. Po zbere hrachu na rovnaké plochy sadíme kukuricu, takže na jednej ploche do roka dokážeme pestovať dve plodiny. No musím skonštatovať, že je to pomerne rizikové, no vyplatí sa hlavne nám dobytkárom. Keď je dobrý rok, s častými daždivými obdobiami, tak aj kukurica po hrachu stihne dozrieť, a keď je rok suchý, tú kukuricu, často nedozretú, zelenú, využijeme ako krmivo pre dobytok, čiže v každom prípade sa niečo využije buď viac, alebo

Informačno-politický týždenník

menej. V jeseni sme posiali tritikale, ktoré často dozrieva skôr ako pšenica, čiže aj tritikale využívame na chov dobytka. Po tritikale na to rovnaké miesto sadíme cirok, ale nie ten na metly, ale tiež pre dobytok, ktorý dozrieva v jeseni. Dve úrody sú najlepším spôsobom, ako sa môže dobre a lacnejšie vychovať dobytok. V súčasnosti máme 30 býkov a snažíme sa ešte viac dokúpiť. Sóju a kukuricu predávame. Cena v minulom roku bola pomerne dobrá a cena býkov by mohla byť o niečo lepšia, lebo mnohým poľnohospodárom sa chov dobytka neopláca. Približne 25. marca začíname s aktívnou prácou v poli, no tohto roku sa všetko posunulo. V roku 2019 som sa uchádzal o súbeh Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo a akceptovali mi jednu žiadosť na kúpu novej 8-tónovej vlečky. Nebolo ľahké zozbierať všetku dokumentáciu, ale predsa som to dokázal a našťastie som dostal prostriedky.“

Ivan Krnáč, poľnohospodár a dobytkár zo Silbaša: „Predvlani som poslednýkrát sadil cibuľu a kapustu. Žiaľ, zeleninárstvo je pomerne zložité odvetvie, ktoré si vyžaduje viac investovania a práce poľnohospodárov. Na zeleninárstvo vplývajú početné hrozby chorôb a zlých poveternostných podmienok, ktoré sú u nás z roka na rok častejšie. Mojím hlavným dôvodovom, prečo som prestal vysádzať cibuľu a kapustu, je slabý predaj, málo kupcov, ale

aj pomerne malý počet pracovníkov. Keď prišla sezóna, nemohol som nájsť pracovníkov, čo značne zaťažuje prácu, preto som sa rozhodol, že sa najviac usmerním na kultúry, ako sú kukurica, sója a pšenica, čiže tie tradičné kultúry, ale z týchto troch najviac mám sóje. A tak už niekoľko rokov. Po tom, čo som sa prestal zaoberať zeleninárstvom, pokračoval som s dobytkárstvom, a to s chovom ošípaných. V súčasnosti mám okolo 70 ošípaných, ktoré chovám a následne predávam buď vo veľkom množstve naraz, alebo si ľudia prichádzajú kúpiť na kus. V zime som v období zakáľačiek predal viac ako 100 ošípaných. Nakoľko mám zaregistrovanú farmu chovu svíň, ani ten predaj nie je taký zložitý. S vlaňajším rokom som bol spokojný, aj čo sa týka prínosov, ale musím uznať, aj ceny. Keď tak pozriem, celkový rok bol dobrý, no aktuálny nie je až taký ako ten minulý, hlavne z dôvodu, že ceny osív, hnojív a nafty sú oveľa vyššie, čiže to, čo poľnohospodári vlani dostali viac, teraz musia vložiť do vyšších cien. Ešte ani tie subvencie, ktoré aktuálne dostávame, nie sú dostatočné. Pevne verím, že sa ceny časom zredukujú, lebo v prípade poklesu ceny dopestovaných plodín poľnohospodári nebudú prosperovať.“

Rastislav Dierčan, poľnohospodár zo Šídu: „Nakoľko som z hlavne poľnohospodárskej rodiny, rozhodol som sa v tomto odvetví pokračovať. Absolvoval som aj strednú • ĽUDIA A UDALOSTI •

poľnohospodársku školu, takže som aj tam získal potrebné znalosti a doma prax. V posledných rokoch najviac vysádzam na jeseň pšenicu a repku olejnú a na jar repu, sóju a kukuricu. Vlani som mal aj slnečnicu, no tohto roku som sa rozhodol, že urobím pauzu, pokiaľ ide o slnečnicu. Čo sa

týka samotnej repky olejnej, tá je pomerne citlivá na choroby a na početný hmyz, ktorý ju ohrozuje, preto sa musí sledovať pomerne pravidelne, lebo za krátky čas môžu byť na nej veľké škody. Pestujeme ju preto, lebo ju máme aj kde predať. V Šíde dodnes funguje jedna z najväčších lisovní v Srbsku. Ani

cena repky olejnej nie je až taká nízka, skôr by som povedal, že je podobná cene sóje. Keď mám aj slnečnicu, vysádzam ich na vyvýšených častiach a pšenicu, repu, sóju a kukuricu v nižších častiach katastrálneho obvodu. V minulých rokoch som sa uchádzal o konkurz pre mladých

poľnohospodárov, ktorý vypísal Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo, a podarilo sa mi získať prostriedky na kúpu novej mechanizácie. Tohto roku som sa, žiaľ, neuchádzal, no v budúcnosti dúfam, že sa opäť odhodlám.“ Foto: z archivu spolubesednikov

OTVORENÝ LIST PADINSKÝCH POĽNOHOSPODÁROV

Aj poľnohospodári sú občania tohto štátu

oľnohospodárstvo, presnejšie roľníctvo, nie je ľahká práca. Vedia to najlepšie tí, čo sa ním zaoberajú. V súčasnej dobe vysoko produktívnych strojov a rôznych pesticídov nie ani tak fyzicky, koľko azda mentálne, lebo roľníctvo má niekoľko špecifík, ktoré ľuďom, ktorí sa ním zaoberajú, obťažuje hospodárenie: – po prvé: môžete všetky práce urobiť načas a kvalitne, použiť kvalitný reprodukčný materiál, a predsa konečný výsledok, t. j. úroda nemusí byť dobrá, lebo najväčší vplyv na úrodu má počasie; – po druhé: je to možno jediný úsek v poľnohospodárstve, kde ceny reprodukčný materiálu a paliva, ako aj ceny finálneho výrobku, t. j. úrody určujú iní; – po tretie: v poľnohospodárstve je návrat vložených peňazí do výroby najpomalší a vklady sú obrovské. Uplynie aj niekoľko desiatok rokov a niekoľko generácií, aby sa vytvorilo silné gazdovstvo. Treba vložiť veľmi veľa peňazí, aby sa nakúpila pôda, dobrá mechanizácia a vystavali poľnohospodárske objekty. Padinčania sú usilovní ľudia, ale predovšetkým múdri hospodári, ktorí si vedia veľmi dobre vypočítať, aká výroba sa im najviac oplatí. A tak si prepočítali, že sa im v súčasnej dobe, keď je výrazný nedostatok pracovnej sily (iba za posledných niekoľko rokov Padinu opustilo (dočasne alebo natrvalo) asi 25 – 30 % prevažne mladých, teda najproduktívnejších ľudí), najviac oplatí roľníctvo. Lenže tu je čistý zárobok z jutra (alebo hektára) • ĽUDIA A UDALOSTI •

najmenší, a preto padinskí roľníci kvalitu nahrádzajú kvantitou. Padinčania so svojou modernou a vysokoproduktívnou mechanizáciou obrábajú polia vzdialené od Padiny aj po niekoľko desiatok kilometrov. Samozrejme, keď sa obrábajú veľké plochy, tak aj obilia jesto veľa. Padinčania už veľa rokov pestujú najviac kukuricu a tá, ako je známe, má najnižšiu cenu, keď je zber, a preto ju mnohí uskladňujú s cieľom dočkať vyššiu výkupnú cenu a iba potom predať. V minulosti sa zber konal v šúľkoch (tzv. lámačka) a potom sa kukurica uskladňovala doma v košoch, v ktorých sa potom prírodne sušila. V posledných rokoch, pre nedostatok pracovnej sily, sa zber koná v zrne, ale mnohí poľnohospodári nemajú adekvátne objekty na uskladnenie kukurice v zrne, zvlášť ak je vlaha viac ako 16 percent. Z tých dôvodov sa mnohí výrobcovia rozhodnú odovzdať kukuricu do podnikov, ktoré sa zaoberajú výkupom poľnohospodárskych plodín na skladovanie (lager), alebo inak povedané nenaplácajú svoje výrobky okamžite, ale čakajú cenu, ktorá im bude vyhovovať. A práve tu, pre viac ako 50 padinských poľnohospodárov, nastal obrovský problém. V januári 2020 sa Padinou ako hrom z jasného neba rozchýrila správa: podnik ZRNO PROMET majiteľa Martina Megu z Padiny ohlásil bankrot. Skladiská (bývalá padinská Utva) sú prázdne a majiteľ Mega dlhuje iba Padinčanom peniaze za viac ako 3 000 ton obilia (najviac kukurice). Podľa

vtedajších cien je to viac ako pol milióna eur, podľa dnešných cien je to viac ako 700 000 eur. Po tejto udalosti už o niekoľko dní v miestnostiach podniku bolo organizované zasadnutie poškodených poľnohospodárov a majiteľa podniku Megu, na ktorom vysvitlo, že okrem poľnohospodárom podnik ZRNO PROMET a jeho majiteľ Mega dlhujú aj bankám a iným súkromným podnikom. Celkový dlh vynášal približne 2 milióny eur. Na prvom zasadnutí, a potom i na každom ďalšom, a bolo ich asi 15 v priebehu minulého roka, nás Mega odrádzal od toho, aby sme podali súkromné obžaloby, a ubezpečoval nás, že predá podnik a svoj súkromný majetok a vyplatí dlh. Na každé ďalšie zasadnutie prichádzal s nejakou novou „rozprávkou“ a novými sľubmi a my, akí sme už raz Slováci – mäkkí a veríme, že sa všetko dá dosiahnuť dohodou, sme mu dôverovali. Naša dôvera k nemu zostala aj po absolvovaní konzultácií s právnikmi, ktorí nás upozornili, že je zákon na jeho strane, lebo je podnik ZRNO PROMET s. r. o., teda spoločnosť s ručením obmedzeným, a keďže podnik zbankrotoval – je majiteľova dobrá vôľa, či nám on súkromne dlhy vyplatí. V decembri 2020 sa dedinou rozchýrila správa, že Martin Mega podnik predal a že konečne vyplatí dlhy poľnohospodárom. Keď sme znova odišli na zasadnutie, na ktorom tentoraz už boli aj predstavitelia nových majiteľov, Mega ozrejmil, že podnik predal

aj s dlhmi a že poľnohospodárov má vyplatiť nový majiteľ. Nový majiteľ sľúbil, že vyplatí, ale iba 60 percent dlhu, a to v priebehu dvoch rokov. Medzitým na ďalšom zasadnutí sme sa dozvedeli, že ani z toho nebude nič. V januári aktuálneho roka sme na podnik ZRNO PROMET a jeho majiteľa Martina Megu podali žalobu Súdu pre hospodársku kriminalitu a súkromné žaloby, s nádejou, že aspoň touto cestou dostaneme svoje peniaze. Rok 2020 však iba potvrdil staré príslovie, že nešťastie nikdy neprichádza samo, lebo Padinu a jej okolie zasiahlo veľké sucho a škody na niektorých parcelách boli až 60 – 70 percent. Subvencie pre roľníkov na hektár sú už posledných 6 – 7 rokov takmer nijaké, a tak mnohé padinské roľnícke rodiny sa dostali do vážnych finančných problémov. Preto apelujeme na všetkých, ktorí sú na nejakých postaveniach a môžu nejako pomôcť, aby sa tento problém riešil, aby to urobili. Aj poľnohospodári sú občania tohto štátu a zaslúžili si, aby im štát pomohol v tejto situácii. A na koniec najdôležitejšie: Apelujeme na inštitúcie tohto štátu, aby sa takýto nanajvýš zlý zákon zmenil, aby vyplácanie dlhov poľnohospodárom za prebraté produkty nebola dobrá vôľa majiteľov podnikov, ale zákonná povinnosť, a aby poľnohospodári napokon nemali strach, že sa im takýto problém hocikedy v budúcnosti zopakuje.

16 /4955/ 17. 4. 2021

Poškodení padinskí poľnohospodári

Ľudia a udalosti NOVÝ SAD

O Ulici Jaroslavy Járošiovej Jaroslav Čiep

prvá poetka dolnozemských Slovákov Jaroslava Járošiová, vlastový Sad je známe ako mul- ným menom Františka Jozefína tikultúrne mesto. Medzi (1851 – 1887), o ktorej verejnosť inými národmi v ňom žijú zatiaľ vie málo. Hronec uvádza, že aj Slováci. Z viac stoviek ulíc v No- jej otec bol Pavel Jároši a matka vom Sade niektoré sú pomenova- Juliana, rod. Oršovská, zatiaľ čo né aj po slovenských významných jej brat Pavel Jároši bol učiteľom osobnostiach. Už skôr, v starých v Jánošíku. Nieto údajov o tom, že častiach mesta, ulice pomenovali chodila do školy, iba svedectvo, podľa Šafárika, či ako Ulica slo- že ju súkromne vzdelával Leopold venská. Ako sa mesto rozrastalo, Branislav Abafi. Vydala sa 3. apríla upravovali sa, ale aj pribudli nové 1877 za novosadského učiteľa štvrte, a tak niektoré ulice v nich Jozefa Vozárika, ale dva mesiace dostali aj tieto mená: Michala Ba- po svadbe 4. júna 1877 zomrela v Novom Sade. Z jej diela zostali zachované iba dve básne K Bohu a Ke dni 15. dubna 1874 uverejnené v časopise Nitra roku 1876, ale preložené do češtiny. Okrem toho uverejňovala články a správy v Národných novinách, bola v tých časoch neobyčajne vzdelaná žena Tabuľa ako označenie ulice ešte stále len s kultúrnym a politickým zavesená na rohovom elektrickom stĺpe rozhľadom. Nie div, že ju a za ňou aj tabuľa so starým pomenovaním známy kultúrny dejateľ Félix Kutlík po návštebinku (Avijatičarsko naselje), Janka ve Slovenského Aradáča nazval Čmelíka (Avijatičarsko naselje – perlou Dolnej zeme. V jej pozostaDetelinara), Jánošíkova (Adice), losti sa nachádza nepomenovaný Jožefa Marčoka (Liman), kde je zborníček jedenástich básní iných zjavne chybne uvedené meno, básnikov. Ten je v súčasnosti v čiže pomaďarčené, ale čo už? archíve Víťazoslava Hronca. Ešte v odľahlejších prímestských Napriek tomu, že sa nedožila častiach sa v poslednom období vyššieho životného veku, je zaobjavili aj ďalšie „slovenské“ ulice. radená medzi významné ženy z Tak v zozname ulíc Nového Sadu minulosti Nového Sadu. O to sa sme načítali aj ulice: Jána Husa postarali predovšetkým aktivistky (Vidovdansko naselje), Dr. Janka zoskupené okolo projektu ŽenBulíka (Slana Bara) a Dr. Miloša ske studije i istraživanja v Novom Krnu (Sajlovo). Pozorný čitateľ si Sade. Z toho neskôr tlačou vyšli určite všimol, že ani jedna ulica nie aj viaceré publikácie a medzi je pomenovaná podľa niektorej zo nimi aj Slovenky – životné príSloveniek, a sú aj také, ktoré by si behy Sloveniek vo Vojvodine, vo to určite zaslúžili. dvoch vydaniach (2003, 2014) V posledných desaťročiach sa a kniha Znamenite žene Novog Nový Sad na západnej strane Sada (1999) autorky Gordany zastavaním celkom spojil s Ve- Stojakovićovej. ternikom, ktorý tiež už patrí pod V tejto napísanej po srbsky mestskú správu. A práve tam, si Novosadčanky posvietili na presne na medzi Nového naselja svoje predchodkyne, zabudnuté a Veternika, sme objavili Ulicu ženy, aktivistky, ktoré sa snažili Jaroslavy Járošiovej. o emancipáciu žien zo všetkých A kto vlastne bola táto Sloven- národných spoločenstiev vrátaka? Podľa Víťazoslava Hronca v ne slovenskej. A tak je v knihe, Aradáči sa narodila a pôsobila aj vedľa 64 iných žien, zaradená aj

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Jaroslava Járošiová. Toto hnutie Ženske studije zrejme ovplyvnilo aj orgány Mesta Nový Sad. Keď sa rozhodovalo o pomenovaní nových ulíc, do zoznamu sa dostali aj viaceré zo žien z ich výskumov. V Rozhodnutí o dávaní mien uliciam vo Veterniku, uverejnenom v Úradnom vestníku Mesta Nový Sad, č. 46/2009, sme objavili aj informáciu, že sa novým uliciam na lokalite Veternička rampa vo Veterniku dávajú nasledujúce mená: Veternička rampa XV: Ulica Sofije Paskovićovej, Veternička rampa XVI: Ulica Pauly Šosbergerovej, Veternička rampa XVII: Ulica Marty Jorgovićovej, Veternička rampa XVIII: Ulica Jaroslavy Járošiovej, Veternička rampa XIX: Ulica Adel Nemešanjiovej, Veternička rampa XX: Ulica Danice Jovanovićovej, Veternička rampa XXI: Ulica Aleksandry Serdjukovej, Veternička rampa XXII: Ulica Dragy Dejanovićovej a Veternička rampa XXIII: Ulica Judity Šalgoovej. Teda aj Ulica Jaroslavy Járošiovej je prinajmenej v dobrej spo-

Pohľad na súčasnú Ulicu Jaroslavy Járošiovej vo Veterniku

ločnosti – multietnickej, presne tak ako sú zobrazené v uvedenej knihe Gordany Stojakovićovej. V súčasnosti, keď sme boli na tvári miesta, všimli sme si, že v okolí sú nastavané mnohé nové paneláky a v predĺžení Bulvára Jovana Dučića vzniká nové sídlisko. Naň sa ako svojrázne „elitné“ ulice opierajú aj nové ulice z časti Veternička rampa. Samotná Ulica Jaroslavy Járošiovej, ako novšia, ešte nie je vyasfaltovaná, ale už je celkom zastavaná z oboch strán. V nej sú novostavby rodinných domov, zväčša poschodových, ale aj s malými dvorovými plochami, pohodlnými pre rodinný život.

REKONŠTRUKCIA STRECHY V SKUS M. R. ŠTEFÁNIKA V BINGULI. V priebehu minulého a začiatkom tohto roku v binguľskom spolku prebiehali rekonštrukčné práce. Prioritou rekonštrukcií bola oprava strechy, ktorá bola značne poškodená a zvetraná a bolo potrebné pristúpiť k jej sanácii. Prednedávnom sa SKUS M. R. Štefánika podarilo získať významné finančné prostriedky z Obce Šíd na rekonštrukciu strechy, ktorou sa riešil viacročný problém. Po rekonštrukčných prácach storočná budova nadobudla lesklejší vzhľad. Slovenský spolok dostal nový vzhľad a bude slúžiť ďalším generáciám. T. Farkašová foto: D. Bábeľa • ĽUDIA A UDALOSTI •

INTEGRÁCIA RÓMOV V KOVAČICKEJ OBCI

Koordinátor pre otázky integrácie Rómov Olinka Glóziková-Jonášová

odľa informácií riaditeľky Strediska pre sociálnu prácu (SSP) v Kovačici Dušanky Petrákovej toto stredisko v polovici marca ukončilo realizáciu projektu Koordinátor pre otázky integrácie Rómov, zameraného na uvedenú problematiku. Projekt finančne podporil Pokrajinský sekretariát pre sociálnu politiku, demografiu a rodovú rovnosť v hodnote 400-tisíc dinárov. Cieľom projektu, ako nám povedala Petráková, bol naplno integrovať rómsku populáciu do našej spoločnosti a zlepšiť ich kvalitu života. „Koordinátor informoval cieľovú skupinu o ich právach v oblasti sociálnej ochrany, ako aj v oblasti zamestnávania a zdravotnej ochrany. Jedným slovom, cieľom bolo oboznámiť príslušníkov rómskej národnosti s tým, ako sa môžu zapojiť do rôznych sfér spoločenského života,“ na úvod povedala Petráková. Podľa slov Petrákovej cieľom bolo nielen umožniť získanie finančných prostriedkov, ale aj zabezpečiť využívanie iných služieb, ktoré sa poskytujú v lokálnom prostredí. Ďalším cieľom bolo aj vytvoriť podmienky, v ktorých sa zmení generálny postoj spoločnosti k uvedenej sociálnej skupine, respektíve zrušiť eventuálne predsudky, ktoré medzi ľuďmi existujú. „Úlohou koordinátora bolo zhromaždiť údaje o rómskych rodinách, čo aj bolo daným projektom realizované,“ vyzdvihla Petráková a dodala: „V priebehu šiestich mesiacov trvania projektu koordinátor organizoval konzultácie, ktoré boli realizované v kanceláriách Strediska pre sociálnu prácu a v teréne. Benefity projektu užívalo vyše 100 rodín, celkovo 415 osôb, kým samotná koordinácia prebiehala tak v rodinách, ako aj organizovane v miestnych spoločenstvách Kovačickej obce.“ Projekt bol realizovaný aj v spolupráci a koordinácii s lokálnym Strediskom pre zamestnávanie,

• ĽUDIA A UDALOSTI •

s ktorým boli zladené určité aktivity, týkajúce sa pomoci pre túto skupinu ľudí, v oblasti vyriešenia ich problémov ohľadom zamestnania. V realizácii účinkovala aj lokálna kancelária Červeného

nosti pre deti v problematických rodinách. „Spolupracovali sme takmer so všetkými inštitúciami či ustanovizňami na území Obce Kovačica a aj vďaka tomu môžeme povedať, že sme projekt realizova-

Realizácia projektu v teréne: (zľava) účastník projektu, Dušanka Petráková, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu, a Jarmila Valentová, koordinátorka projektu

kríža prostredníctvom materiálnej pomoci pre ohrozené rodiny, ako aj obecný dom zdravia, s ktorým bola realizovaná komunikácia pre zdravotnú starostlivosť, zvlášť

li úspešne,“ podotkla Petráková. Zamestnankyňa SSP Jarmila Valentová počas trvania projektu zastupovala funkciu koordinátora a pozitívne ohodnotila jeho

V terénnom výskume používali aj metódu individuálnych rozhovorov, aby prispeli k detailnejšiemu porozumeniu situácie

v aktuálnom období pandémie Covid-19. Na realizácii projektu sa podieľal aj školský pedagóg prostredníctvom poradenskej čin-

realizáciu. Zmienila sa, že verí, že toto bol iba prvý krok k vyriešeniu danej problematiky. „Ľudia rómskej národnosti, podľa mojej

mienky, prijali tento projekt mimoriadne dobre. Niektorí z nich boli v minulosti oboznámení so svojimi právami a niektorí nie. Po vypracovaní ankety pri hodnotení projektu sme zistili, že niektoré rodiny neboli oboznámené s tým, ktoré práva majú a môžu užívať. Po realizácii projektu podarilo sa nám zabezpečiť pomoc jednotlivým rodinám či jednotlivcom, napr. pri poskytovaní gerontologických služieb a podobne,“ podčiarkla Valentová. „Databázu rodín sme vypracovali na základe zoznamu užívateľov našich služieb, teda z našej evidencie. Sú to rodiny alebo jednotlivci, ktorí sú užívatelia sociálnej pomoci. Avšak boli aj takí, ktorí nie sú v našom zozname a zaujímali sa o získanie informácií ohľadom svojich práv. S takými sme sa zoznámili hlavne v teréne,“ vysvetlila naša spolubesedníčka Valentová a pokračovala: „Cieľom terénneho výskumu, na základe použitia viacerých metód: individuálnych rozhovorov, fókusových skupín, pozorovania a vypĺňania dotazníkov, bolo zozbieranie dát. Tým sme prispeli k detailnejšiemu porozumeniu situácie.“ Projekt bol realizovaný po prvýkrát a podľa slov našich spolubesedníčok existujú určité smery v rozmýšľaní v jeho pokračovaní. Vedenie SSP sa bude snažiť aj v budúcnosti aplikovať s podobnými projektmi, o čom sa uzhodli sa aj Petráková, aj Valentová. „Po ukončení a vyhodnotení tohto projektu budeme sa zameriavať na konkrétne veci, o ktorých sme sa dozvedeli až teraz, po vypracovaní ankiet s príslušníkmi rómskej národnosti,“ poznamenala Valentová, kým Petráková na záver nášho rozhovoru vyjadrila spokojnosť: „Nakoniec možno povedať, že sa projekt naplno vydaril. Splnená je jeho podstata a úspešne vykonaná evalvácia. Spokojné sú predovšetkým početné rodiny, ktorým sa postavenie a informovanosť v priebehu trvania projektu značne zlepšili.“ Foto: z archívu D. Petrákovej

16 /4955/ 17. 4. 2021

DETSKÝ KÚTIK

Jar a láska

y. Tá krása vplýva arné obdobie je obdobím prebúdzania sa prírod nevyčerpateľná aj na nežné city prebúdzania sa lásky. Láska je aby vzplanula ieti, podn inšpirácia a s ňou súvisí jar, ktorá lásku napísali žiaci verše e o lásk nám a aby sa ďalej rozvíjala a kvitla. A tak z Kysáča, žiaci slili nakre ácie ilustr lásky z Bieleho Blata a na tému žiaci zo ali napís redí prost m svojo vo jari tému na Pivnice... Práce o nich nám ste aby vás, aj Selenče. Jar a láska, obe môžu inšpirovať napísali. Katuša

Keď sa môj brat zamiluje

Andrej Ožvát, 6. 2 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Čo sa s mojím bratom deje, po celý deň sa len smeje! Ani nerozpráva veľa, pozerá sa ako teľa. Pýtam sa hneď mojej mamy, či ho na prehliadku dáme. Lekár by nám pomôcť mal a lieky nám odovzdal. Hovorí mama: ,,Pokoj mu daj!“, že ona už dávno zistila… Čakám, nech mama povie mi, a verím, že chcete vedieť aj vy! Poviem vám ja, čo sa deje, prečo sa môj braček smeje! Nechýba mu v hlave doska, zistil braček, čo je láska! Saša Poliak, siedmak ZŠ Bratstva a jednoty v Bielom Blate

Beáta Macáková, 5. 1 áči ZŠ Ľudovíta Štúra v Kys

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Sonja Pustinjaková, 6. 2 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Jar v mojom kraji é slnečné Zavítala k nám teplá jar. Priniesla so sebou pekn dni. vy, fialky Slnko začalo veselšie svietiť. V tráve rozkvitli púpa ulici. celej po šíri sa a sedmokrásky. Stromy pučia a vôňa y sa vrátili do Včely preletujú z kvetu na kvet. Sťahovavé vták á a káčatá. Na húsat ajú vykúk trávy ej zelen Zo svojich hniezd. na bicykloch. ulici počuť krik a smiech detí. Dievčatá sa vozia mamy sadia staré a y Mam Chlapci hrajú futbal pred domom. pôdu na avujú pripr odári hosp zeleninovú záhradu. Poľno . rastlín iných a sóje ky, papri rice, sadenie kuku m Jar je moje obľúbené ročné obdobie, lebo sa môže liach. korču h kovýc vonku s priateľkami voziť na kolies Tatiana Klinovská 3. a ZŠ Jána Kollára v Selenči

• DETSKÝ KÚTIK •

Una Popadićová, PU Včielka, Kulpín

Maja Pavlovová, 8. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Alexandra Bosaková, 8. 2 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Láska

Láska je najkrajší cit na svete, už to sami dobre viete. Lana Vozárová, 5. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Počuť o nej v básňach stále, mamka mi len lásku praje. Podľa mňa je láskou niekoho milovať a celý svet mu odovzdať. Je to láska, je to šťastie, v ktorej dieťa k slnku rastie. Srdcu môjmu ona patrí, lebo duša lásku vlastní. Chcem ju podať každému, aj najmenej šťastnému. Každý si to zaslúži byť hladený po srdci.

Lucia Stajićová, 8. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

• DETSKÝ KÚTIK •

Hermína Naďová, siedmačka ZŠ Bratstva a jednoty v Bielom Blate Denis Žilaji, 1. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici 16 /4955/ 17. 4. 2021

pixabay.com

Túžim toto mať vždy, vlastniť plameň ružový.

Ľudia a udalosti Z ELABORÁTOV O ZLOČINOCH PROTI SLOVÁKOM VO VOJVODINE V DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE (10)

Slovenský ľud sa im nepoddal Danuška Berediová-Banovićová

eď maďarsko-fašistickí okupanti okupovali Báčku, tak si hneď prisvojili všetky suverénne práva nad týmto severným juhoslovanským krajom. V množstve spáchaných zločinov, ktoré spáchali maďarskí fašistickí okupanti pre uskutočňovanie svojich vojenských, politických a hospodárskych cieľov, zvlášť sa vytyčuje násilné odvádzanie Slovanov na nútené práce, v spojení so sprevádzaním svojich vojenských imperialistických plánov. Ako prostriedok na ničenie nenávidených Slovanov maďarskí okupanti využívali odvádzanie na nútené práce Slovanov vo svojich záujmoch a proti ich vlasti. Boli mienky, že tým spôsobom uskutočnia ich zničenie. V roku 1942 začali násilne odvádzať slovenských ľudí, staršie ročníky, do pozadia na fronte. Tu sa maďarskí okupanti chopili hneď svojho stredovekého spôsobu a začali sa považovať za veľkopánov a so Slovákmi zaobchádzali ako s otrokmi. V pozadí frontu boli zaradení na najhoršie a najťažšie práce, ako boli práce v baniach, na letiskách, továrňach a v kameňolomoch. Tu museli pracovať vo dne a v noci. Trýznili ich hladom, bili a urážali na národnej cti. Dávali im určenú prácu a potom im povedali, že keď ju skončia, dostanú jedlo. Práca sa niekedy otiahla cez celý deň a noc, bez oddychu, a tu ich držali takých vyhladovaných a slabých bez jedla. Po ťažkých prácach nemali ani trochu oddychu. Tento čas si vybrala „maďarská vyššia rada“ na trýznenie a bitie „slovenských otrokov“, ako to oni nazývali. Slovenských ľudí trýznili pre najmenšie príčiny, ako bolo kupovanie stravy alebo rozhovor v slovenskej reči, o čom nám jasne hovorí zápisnica číslo H-159. So svojím trýznením a bitím nezaostali ani trochu za svojimi stredovekými tyranskými predkami. Ako nám hovorí zápisnica číslo H-343, Ondreja Pavloviča tak zbili, len preto, že bol Slovák, až mu zlámali nohu a nechali ho ležať v maštali na mokrej slame bez

www.hl.rs

akéhokoľvek lekárskeho dozoru, takže zostal chromý na celý život. Takéto zločiny konali nad tisíckami Slovákov, takže mnohí nechali svoje kosti na území tyranského Maďarska. V pracovných jednotkách na fronte nezaostávali s trýznením, bitím, ale zaobchádzali ešte horšie, dávali Slovákov na najne-

hladom a nespavosťou a medzi dvoma frontami bol som telesne i duševne celkom vyčerpaný a na zdraví podlomený.“ Týmito vyššími uvedenými spôsobmi chceli zničiť, odnárodniť a získať slovenský ľud pre uskutočňovanie svojej zločineckej politiky. Ale slovenský ľud sa im nepod-

Zápisnica výpovede Ondreja Pavloviča

bezpečnejšie miesta, na vyberanie mín, osádzanie pichľavých drôtov medzi frontami a kopanie zákopov. Na takéto práce ich vyháňali medzi fronty, počas najtuhších bojov, kde mnohí nechali svoje životy. Zo zápisnice číslo H-92 uvádzame výpoveď Tomáša Ponigera z Petrovca: „Bol som maďarským okupantom násilne odvedený na nútenú prácu, k pracovnej jednotke číslo 5025. Tu som pracoval na najťažších opevňovacích prácach pred frontom. Strava kedy bola, kedy nie, boli časy, že sme i päť – šesť dní stravu nedostávali. Spávali sme v horách, zväčša pod otvoreným nebom. Takto mučení

Informačno-politický týždenník

dal. Nezakolísal ani pri najhroznejších zločinoch, ktoré páchali maďarsko-hortiovské fašistické bandy na ňom. Zostal verný tradíciám slovanských národov. Zúčastnil sa veľkej osloboditeľskej vojny a dopomohol k zničeniu fašistickej hyeny, spolu s bratskými juhoslovanskými národmi na čele s najväčším bojovníkom za ľudské práva a demokracie celého sveta, bratským Sovietskym zväzom. ODNÁRODŇOVANIE Celkové politické, spoločenské konanie a snaženie okupantov všetky opatrenia na ktoromkoľvek poli mali základný cieľ – násilné odnárodňovanie nášho sloven-

ského živlu v Báčke. Toto všetko sa prejavovalo v úradoch, v cirkvách, v školách, zastavením činnosti všetkých kultúrnych a telocvičných spolkov, zakladaním nových maďarských spolkov, nútený nákup maďarských kníh a novín, odoberanie rozhlasových prístrojov a iné. Celkove máme zaznamenaných 104 prípadov pokusov násilného odnárodňovania. Násilné odnárodňovanie sa dialo hneď po našich obecných úradoch. Úradníci boli prepúšťaní, pozbavení živobytia a na ich miesto postavení Maďari. V úradoch sa počas celej okupácie žiadalo hovoriť po maďarsky. Keď sa človek domáhal svojich práv, nechceli ho vypočuť, ak nehovoril po maďarsky, hoci i mal na to zákonné právo. Pre tých, ktorí sa nerozprávali po maďarsky, mali zvláštne spôsoby zaobchádzania. Vždy boli pohotoví nadávať, urážať, ako napr. buta Tót, nebeszélyen fa nyelven, bödös Tot meg in beszél a fa nyelva, magyar kenyeret eszel atď. Osoby, ktoré prejavovali záujem o maďarizačné snahy okupanta a tieto snahy podporovali, odmeňovali ich rôznymi spôsobmi, a naopak, osoby, ktoré sa správali indiferentne alebo sa dokonca stavali proti snahám, prenasledovali, a kde mohli, ukracovali ich práva. Osobám, svojim prívržencom, poskytovali rôzne výhody, prideľovali rôzny materiál, ako napr. topánky, súkna, plátno, ponožky a iné veci, ako i rôzne zárobkové možnosti. Naproti tomu na druhej strane ukracovali osoby, ktoré sa im nezdali dosť im naklonené, i o práva, ktoré patrili každému občanovi bez výnimky. Príchodom okupanta do Báčky bola zastavená celková činnosť všetkých našich kultúrnych ustanovizní (Matice slovenskej, miestnych výborov Matice slovenskej, čítacích spolkov, krúžkov, čitární a spevokolov, telocvičných spolkov, sokolských jednôt a športových klubov). Zväčša majetok týchto ustanovizní bol zhabaný, zničený alebo daný maďarským spolkom, ktoré boli neskoršie založené. Zdroj: Opis vojnových zločinov popáchaných maďarskofašistickým okupantom na slovenskom ľude v Báčke • ĽUDIA A UDALOSTI •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Ročník XLVIII 17. 4. 2021

rozhľady

Číslo 7/ 2030 Z PRODUKČNEJ BURZY

AKTUÁLNE

Pôžička Svetovej banky pre domácich poľnohospodárov N

Rastie cena sóje Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v období od 5. do 9. 4. cena sóje dosiahla maximum v aktuálnom hospodárskom roku. Celkový tovarový obrat bol pri porovnaní Ľubica Sýkorová s predchádzajúcim týždňom o 14,06 % väčší, finančný obrat bol vyšší o 46,38 %. Podľa oznámení úradov by sa už čoskoro mala začať realizovať pôžička Svetovej Cena sóje v uvedenom období bola banky pre poľnohospodárstvo v hodnote 50 miliónov dolárov. Podľa návrhu pravidiel 76,00 din./kg bez DPH, čo je najvyššia o stimuloch na implementáciu tohto grantového programu budú môcť požiadať o cena sóje z úrody 2020 a historické podporu poľnohospodári – fyzické osoby, nositelia poľnohospodárskych gazdovstiev, maximum, aké sa kedy zaznamenalo. podnikatelia, hospodárske a poľnohospodárske družstvá. Povolená je veľmi široká Udalosti na medzinárodnom trhu, vplyv škála investícií do primárnej poľnohospodárskej výroby a spracovania, najnižšia svetových trendov a cien vo svete, ako aj hodnota oprávnených nákladov bude 20 000 eur a najvyššia 400 000 eur. situácia na domácom trhu viedli k tomu, de o projekt konkuren- t. j. domácich výrobkov. Preto hospodárskych prvovýže je táto olejnina najvyhľadávanejšou cieschopného poľnohospo- sa prostredníctvom podpory robcov, ako aj zlepšenia poľnohospodárskou komoditou. Počas dárstva, ktorý sa realizuje poľnohospodárskej prvovýroby marketingu domácich týždňa sa cena pohybovala v širokom na základe zmluvy o pôžičke budú financovať investície do výrobkov. Patria sem cenovom rozpätí od 69,00 do 76,00 din./ medzi Republikou Srbsko a výroby mlieka, mäsa, včelárstva, investície do zlepšenia kg bez DPH. Priemerná cena bola 71,40 Medzinárodnou bankou pre akvakultúry, ovocia, zeleniny, príjmu, manipulácie, určodin./kg bez DPH, čo je nárast o 5,75 %. obnovu a rozvoj. Podľa tejto kvetov, hrozna, poľných plo- vania kvality, spracovania Kukurica si udržiava stabilnú cenovú dohody budú mať poľnohos- dín a investície do starých a a skladovania iných plodín; hladinu bez výraznejších oscilácií. Jej podári, t. j. príjemcovia tohto umeleckých remesiel. Granty sa investície zamerané na zvýpriemerná cena v uvedenom období grantu účasť iba 10 %. Postup napríklad poskytnú na výstavbu šenie konkurencieschopnosti bola 23,00 din./kg bez DPH (25,30 je taký, že podajú žiadosť na fariem, nákup poľnohospo- v oblasti spracovania a mardin./kg s DPH). Štatisticky je cena Riaditeľstve pre agrárne platby, dárskeho vybavenia, nákup a ketingu mlieka a mliečnych tejto obilniny vyššia o 44,65 % v ktoré schváli 50 % stimulov, vybavenie skleníkov, nákup výrobkov, ako aj mäsových porovnaní s rovnakým obdobím potom požiadajú komerčnú strojov a zariadení na rastlinnú výrobkov. Vinárske podniky sa minulého roka. banku o pôžičku vo výške 40 % výrobu na otvorenom poli, tiež môžu uchádzať o investície Pšenica má druhý týždeň z hodnoty investície. 50 % teda nákup a inštaláciu zavlažova- zamerané na zvýšenie konpo sebe klesajúci trend. budú nenávratné prostriedky, cích systémov, protiľadovcovej kurencieschopnosti v oblasti Predávala sa za cenu od 40 % výhodný bankový úver a ochrany... Minimálna hodnota výroby a marketingu vína, ako 21,30 do 21,50 din./kg oprávnených nákladov na tieto aj včelári o investície zamerané 10 % vlastná účasť. bez DPH. V porovnaní Granty sa týkajú projektov na investície je 20 000 eur a najviac na zvýšenie konkurencieschops predchádzajúcim zvýšenie konkurencieschopnosti 50 000 eur. nosti v oblasti spracovania a týždňom bola poľnohospodárskej prvovýroby, Granty budú poskytované aj konečnej úpravy, balenia a mar- sú certifilacnejšia o posilnenie väzieb v rámci trho- na projekty súvisiace so zlep- ketingu včelích produktov. Pat- kované. Tu 2,82 %.○ vého reťazca, ako aj na diverzifi- šením konkurencieschopnosti ria sem investície do zlepšenia je najnižšia káciu hospodárskych činností na a prepojenia v rámci trhového marketingu výrobkov starých a hodnota projekfarme prostredníctvom rozvoja reťazca v oblasti nákupu, spra- umeleckých remesiel, domácich tu 25 000 eur a najstarých a umeleckých remesiel, covania a marketingu poľno- remeselníckych výrobkov, ktoré vyššia 400 000 eur. ○

Z obsahu Penice s. 2 a 3

V apríli začíname s ochrannými opatreniami s. 4 a 5

So sadenicami magnólie manipulujeme opatrne s. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (28)

Penice

DrSc. Ján Babiak Početná čeľaď penicovité (Sylviidae) má 6 rodov. Z nich rod peníc (Sylvia) je u nás najpočetnejší. Penice žijú v hustom tŕnistom kroví alebo v hustých lesných porastoch. Sú to malé vtáčiky, sotva veľkosti vrabca, ale s ohľadom na svoju veľkosť sú dosť korpulentné, so silnými nohami a zobákom, kým chvost je tenší, dlhší a pri našich druhoch na konci zarovnaný.

arba peria na chrbte je hnedá alebo sivá a dolná časť tela biela alebo béžová. Sú jediný rod z čeľade penicovitých, ktoré majú jemnejšie alebo výraznejšie naznačenú pohlavnú dimorfiu. Nie sú bojazlivé, hoci sa skrývajú v krovinách a okrem v období párenia skôr ich možno počuť ako vidieť. Hniezdia nízko v kroví, požierajú hmyz, pavúky, aj bobuľové plody a sú skvelí speváci. PENICA ČIERNOHLAVÁ – SYLVIA ATRICAPILLA, Linné 1758 Je stredne veľká penica. Ako druh patrí u nás medzi najrozšírenejšie. Je to živé vtáča, stále v pohybe, šikovne sa pohybujúce aj v najhustejšom kroví. Aj sa drží hrdo so stálou tendenciou úpravy šatu. Je „ostýchavá“ a akokoľvek sa obozretne k nej priblížite, rýchle sa vám stratí v húšti. Keď jej to nestačí, nájde riešenie vyletieť na najvyššie konáre stromu. Na zem zlieta zriedkavo. Letí rýchle, skoro rovnočiaro, so silným mávaním krídel. U nás zriedkavejšie aj prezimuje a vtedy príde aj do záhrad. Rozšírenie: Je európsky vtáčik. Celoročne obýva západnú a južnú časť starého kontinentu a v letnom období hniezdi aj v jeho ostatných častiach, až po 65 º s. z. š. Tento „černohlávok“ má tendenciu šírenia areálu, v lete žije v strednej časti Zauralska, v prímorskej časti Turecka, ale aj na Kapverdských ostrovoch v Afrike. Niektoré výskumy hovoria, že patrí k včasným indikátorom klimatického oteplenia planéty. Zimuje hlavne v prímorských častiach Mediteránu, ale aj v strednej a rovníkovej Afrike. V našich priestoroch je sťahovavá a možno ju vidieť od konca marca a do

začiatku októbra. Biotop: Je typickým operencom všetkých druhov zriedených lesov, najmä v nížinách a nízkohorí do výšky 1 200 m. Obýva aj lužné lesy, kroviny potokov a riek, v osídleniach aj parky a záhrady, nájdeme ju aj na vetrolamoch, ale aj na voľných šíravách s častými krovinami pod nevyhnutnou

Penica čiernohlavá

podmienkou – asi pre potreby stravovania, aby to bolo vlhké stanovište. Rozlíšenie: Jej príznačným znakom je tmavočierna vrchná časť hlavy (až po hornú časť oka) u samčeka, samička má hlavu hnedú až hrdzavohnedú. Chrbát a krídla sú hnedosivej farby (samička a mláďatá viac hnedej). Predná časť tela je sivá a bruško sivkasto-žltavej farby. Mladé sú po vyliahnutí holé, s tmavosivými letkami, aby potom cez páperčekovitý odev sivo-žltavej farby postupne získali materský šat. Hnedú čiapočku mláďatá získajú pomerne včas. Hniezdenie: Hniezdi sa v nízkych, hustých kríkoch, najčastejšie tŕnistých. Miskovité hniezdo do

2 m od zeme šikovne upletie z tenkých konárikov a stebiel trávy a vnútro vystiela živočíšnou srsťou. Do neho samička znesie 4 – 6 (7) vajíčok pologuľatého tvaru, sivo-hnedavej farby, s tmavšou hnedou textúrou. Na nich sedia striedavo obaja rodičia. Inkubácia trvá (11) 13 – 14 dní a toľko trvá aj hniezdna starostlivosť. Hniezdi dvakrát v roku v období apríl – júl. Potrava: Živí sa hmyzom (vošky) a rôznymi plodmi (baza, jarabina, kalina, kôstkoviny, no najradšej plodstvá a súplodia...). Ak zostane na zimovaní, stravuje sa semiačkami a odpadkami a navštevuje aj kŕmidlá, z ktorých vie aj odohnať druhé vtáčiky. Hlas: Má typické tvrdé, hlasné volanie, najčastejšie dlhšie opakované „tek“ („tek-tek-tek...“) alebo mäkšie „cek“, a občas tu ešte vsunie ťahavé, drsné „šrii“. Samček spieva znamenite, len slávik to robí lepšie, aj spevavú náladu si zachová po celý deň. Spev začína váhavým štebotaním, aby potom nasledovali melancholické flautové tóny. V pomedzí tejto kontinuity vie vsunúť aj imitácie druhých vtákov, ale aj subsong škrípavých tónov alebo cvrlikania. PENICA SLÁVIKOVITÁ – SYLVIA BORIN, Boddaert 1783 Je vtákom miernej klimatickej zóny na európskom kontinente (má areál od južného Škandi-

Penica slávikovitá

návska na juh po 40 º s. z. š.), ale aj v Ázii, v južnom Zauralsku. Je výlučne sťahovavá a počas preletu ju možno vidieť aj v širšom

Stredomorí a južnejšie. Zimuje v tropickej, ale aj zarovníkovej Afrike. V našom regióne širšie Poddunajsko je jej najjužnejší areál, ale nie je taká častá ako černohlávka. Žije v otvorených lesoch, na pahorkatinách (do 800 m. n. v.), aj v zanedbaných lesných parcelách a väčších parkoch. Nestačia jej len kroviny, hľadá aj stromový porast, ihličnatým lesom sa vyhýba. Záhrady tiež málo navštevuje. S ohľadom na iné penice je celkom nevýrazného sfarbenia. Hlavu, chrbát a chvost má olivovohnedý a bočná časť krku je šedá. Okolo očí má tenký bledý krúžok (najmä nadočný). Bruško má bledožltohnedé. Ide o obozretného vtáčika, najčastejšie sa ukrývajúceho v húští, ale nie je bojazlivá a vie si bezstarostne skackať aj v blízkej prítomnosti ľudí. Aj poletovať zo stromu na strom vlnivou trajektóriou, no keď je v nebezpečenstve, vie ufrngnúť ako náboj z pušky. Hniezdo si stavia v kroví aj v hustých konároch stromu, ba aj na zemi. Nie je také úhľadné ako pri predchádzajúcej rodáčke. Samička do plytšieho miskovitého hniezda znesie 4 – 5 (6) vajíčok. Dosť tenká škrupina má sivo-žltkavý základ zdobený škvrnami takých istých, ale tmavších farieb. Znáška je raz, v prajnejších podmienkach aj dva razy v roku (apríl a jún). Na vajíčkach sedia obaja rodičia (samček v poobedňajších hodinách). Inkubácia trvá 14 dní a hniezdna starostlivosť trochu dlhšie, ale už po dvoch týždňoch mláďatá sú v prípade nebezpečenstva schopné odbehnúť do húštia a len neskoršie zdolajú aj let. Stravuje sa hmyzom a pavúkmi a v jeseni bobuľami a semenom. Je z peníc najlepším spevavcom. Samček sa hlási hneď po príchode na jar mäkkými flautový-

16 /4955/ 17. 4. 2021 mi tónmi. Spieva tak do konca a semiačka. júna, údajne do Svätojánskej Často spieva na vŕšku krovia, noci. Hlási sa s „ček, ček, ček...“ ale aj za hopsavého letu. Vie sa alebo mäkko „tcek“. Melodické aj vyzradiť hlasným volaním a aj pasáže sú flautové, slávikovité, brániť sa krikom. Výstražný znak ale aj drozdovské alebo podobné je „čachr“, karhavé volanie „čjur“, čiernohlavej rodáčky. Čviriká so melodické pasáže „vít-e-vít-e-vit“, ale aj drsné trhavé tóny a džavovsuvkami „currr“, „sirrr“... PENICA HNEDOKRÍDLA tavé švitorenie. PENICA POPOLAVÁ – SYLVIA (OBYČAJNÁ) – SYLVIA COMMUNIS, Latham 1787 CURRUCA, Linné 1758 Má podobné rozšírenie ako Je eurázijský vtáčik miernej penica slávikovitá, ibaže posu- klimatickej zóny, v zemepisnej nuté trochu južnejšie. Zimuje dĺžke od Anglicka po Jakutsko. v predrovníkovej Afrike, aj juž- V Európe ju niet len na západ nejšie, ale len vo východnej od nultého poludníka, na Apečasti tohto kontinentu. U nás ninskom polostrove, v Laponsku aj hniezdi, no v menšom počte a v ruskom Timane. Zimuje v seod spomenutých peníc, hoci verovýchodnej Afrike a v prímorí v minulosti bola veľmi častá. Jej Indického oceánu. U nás nie taká biotop sú otvorené priestranstvá, častá a hniezdi iba v južnom krovinaté oblasti alebo zarastené Banáte. Obýva chládkový biotop kanály s vysokou trávou. rozhrania lesov a krovín, ale aj Jej základným poznávacím zna- parky a záhrady a väčšie plochy kom sú hrdzavohnedé krovky krí- ozdobných drevín a kríkov, živých del a dlhý chvost s bielymi okrajovými chvostovými letkami. Dolná časť tela je sivkasto-biela, hrdlo biele a boky sivohnedé. Samček má v období párenia viditeľný biely popruh na podbradí a ružovkavý hrvoľ. Hniezdi v nízkom kroví, kde si upletie priestrannejšie, ale úhľadné hniezdo. Samička v ňom znesie 4 – 5 (7) vajíčok. Penica popolavá Sú sivo-žltavé so škvrnami sivej farby. Znáška je dvakrát plotov, ako i priestory mladých v roku (marec – apríl a jún). Mláďa- ihličnatých porastov. tá v páperčeku sú sivohnedé, po Je naša najmenšia penica, s pomerne kratším chvostom. Na chrbte je popolavo-hnedá, cez oko má tmavšie pásmo a pod ním je snehobiela farba hrdla a hrude. Bruško má špinavobiele a boky žltavo-sivé. Nohy sú výrazne tmavosivé. Hniezdo si upletie z tenkých vetvičiek a stebiel trávy. Je spravidla v kroví, Penica hnedokrídla nízko nad zemou. Do neho samička znesie operení sa podobajú mláďatám 4 – 6 vajíčok žltkavej farby s hnejarabejšieho vrabca. Konzumuje dými škvrnami. Inkubácia trvá 11 najmä hmyz a v jeseni aj bobule – 12 dní a po vyliahnutí toľko trvá

aj hniezdna starostlivosť. Hniezdi dvakrát v roku (apríl a jún). Živí sa hmyzom a plodmi (najmä

Penica jarabá

hustých, obyčajne tŕnistých kríkov postará hlavne samička. Za celý ten čas samček hrá úlohu strážnika a dôverníka. Znáška je 4 – 6 vajec zelenkavej farby so sivými škvrnami. Potom sa už o všetko podelia obaja rodičia (ale len pri monogamných pároch). Inkubácia trvá 11 – 13 dní a toľko aj hniezdna starostlivosť. Potom už mlaď vyskočí z hniezda aj napriek tomu, že je ešte nie v úplnosti schopná na lietanie. Požiera hlavne hmyz a pavúky, ale aj bobuľové ovocie. Spieva hlasne, tvrdo a rapotavo. Najčastejšie počuť jeho krátke „črrk“, ale aj „trrr-r-r-rt“. Výstražné hlásenie je „čk-čk-čk...“ Spieva flautovým songom, nie tak dokonalým ako rodáci. PENICA BIELOHRDLÁ (SIVÁ) – SYLVIA (CURRUCA) MELANOCEPHALA, Gmelin 1789 Je to vták Stredomoria. Je sťahovavá a zimuje v severnej Afrike. Zriedkavo je pozorovaná v Srbsku, ale vie zablúdiť aj do Vojvodiny (Sombor). Preferuje skalné priestory s osamotenými kríkmi, záhrady a ovocné sady v blízkosti ľudských sídel. Má výrazne biele hrdlo, sivé boky a červenohnedý očný krúžok. Pohlavne je dimorfná: sam-

bobuľami). Vábi tichým trhavým „tett, tett...“, ale aj „če-če-če-čet...“. Švitorí prenikavo hlasno „rrr-ti-ti-ti...“, „čika-ťuka-te-te-te...“ PENICA JARABÁ (PÁSIKAVÁ) – SYLVIA NISORIA, Bechstein 1795 Má podobné rozšírenie ako popolavá rodáčka, ibaže obýva hlavne východnú Európu a na sever nejde nad 60 º s. z. š. Jej plynulý areál na juhozápade je stredné Poddunajsko, a tak ďalej od tejto hranice Balkánsky polostrov a sever Talianska obýva len ostrovčekovite. Je sťahovavá a zimuje vo východnej rovníkovej Afrike. Jej biotop sú otvorené lesostepy s vysokým krovím, u nás aj agátový les s dodatočným mladým porastom. U nás ju možno najčastejšie vidieť na zalesnených pahorkatinách (Telečka, Frušká hora, Deliblatská piesočina). Patrí medzi väčšie dlhochvosté penice. Chrbát má olivovosivý, s bielymi lemami na krovkách a letkách. Dolná časť tela je biela, s tmavosivými vlnovkami. Farba očí je žltá. Samička a mladé Penica bielohrdlá majú menej výrazné sfarbenie. Ide o vtáka dosť agre- ce majú tmavú hlavu a sivý chrbát, sívnej a „škriepivej“ povahy, ale samice sivú hlavu a hnedý chrbát. aj napriek tomu spravidla sa Konzumuje hmyz a pavúky. skrýva v húští a často sa prezradí Hlási sa tvrdým „tsek“, rapotavým iba spevom. „trr-trr-trr...“, spieva dvojslabičným Hneď po príchode si párik vy- „ty-trru ty-trru...“ alebo rýchlym hľadá miesto pre hniezdo a občas rapotavým džavotaním.  rieši aj problém uchádzačov o istý revír. O hniezdo sa v rozvetvení Fotografie: z internetu

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

V apríli začíname s ochrannými opatreniami Ing. Ján Tancik, PhD. V apríli začína vegetačná sezóna a tiež začíname s prvými priamymi ochrannými opatreniami proti škodcom a chorobám. V apríli sa vykonávajú preventívne postreky proti chorobám ovocných stromov, ale aj ochrana proti škodcom. Netreba však zabúdať ani na zeleninu. V druhej polovici apríla začína lietať mínerka pórová, pred ktorou treba ochrániť napríklad cibuľu. PILIARKY NA JABLONIACH A SLIVKÁCH Piliarka jabloňová Hoplocampa testudinea lieta pred kvitnutím jabloní. Po oplodnení samičky kladú vajíčka do pokožky čiašok jabloňových kvetov. Larvy vyhrýzajú v mladom plode povrchovú chodbu. Po zvliekaní opúšťajú plod a napádajú ďalší plod vhrýzaním chodby priamo do jadrovníka. Vnútro plodu je vyplnené trusom a pach plodov pripomína pach bzdôch. Tento symptóm sa nazýva skorá červivosť jabĺk. Takto napadnuté plody opadávajú zo stromu. Z preventívnych opatrení významné je jesenné alebo včasné jarné kyprenie pôdy pod stromami. Zbieraním opadnutých jabĺk sa redukuje populácia škodcu pre nasledujúce vegetačné obdobie. Aj pestovanie odolných odrôd má význam v redukcii škodlivosti. Najviac napádané sú skoré odrody. Potrebu priamej ochrany proti tomuto škodcovi môžeme určiť na základe náletu imág na biele lepové doštičky a na základe výskytu vajíčok. Hodnota

prahu škodlivosti je výskyt 10 a viac jedincov/lapák za dva dni pozorovania. Optimálny termín ochrany sa stanoví na základe sledovania vývoja vajíčok. Postrek

žíva prípravok na báze účinnej látky azadirichtin (NeemAzal-T/S) a KaraNimba Mikro. Piliarka slivková a piliarka žltá sú veľmi významnými škodcami sliviek. V niektorých rokoch môžu lokálne zničiť aj 90 % plodov. Na napadnutých plodoch vidno čierny otvor s trusom. Pri vhrýzaní sa do plodu pahúsenice nekonzumujú pletivá plodu, ale sa živia kôstkou a semenom. Dôsledkom napadnutia je hromadné opadá-

Biele lepové dosky na piliarky

sa vykonáva, keď z vajíčok vidno červené oči lariev. Obyčajne to býva hneď po odkvitnutí. V ekologickej produkcii sa vyu-

vanie zelených nevyvinutých plodov. Napadnuté plody páchnu po bzdochách. Na jar imága lietajú, keď sú slivky vo fáze pučania, kvit-

nutia alebo na konci kvitnutia. Ak sú slivky rozkvitnuté, napadnutie býva najväčšie, lebo sú najlepšie podmienky na prijímanie potravy a kladenie vajíčok. Ak sa kvitnutie skončilo, napadnutie je nepatrné alebo žiadne. Imága sa koncentrujú na odrody, ktoré v čase ich hromadného výskytu kvitnú. Samičky piliarok vyhľadávajú biele kvety sliviek, respektíve jabloní a kladú do nich vajíčka. Láka ich biela farba, a tak ich môžeme nalákať a nachytať na biele dosky natreté nevysychajúcim lepom. Takto môžeme výrazne znížiť počet nakladených vajíčok do kvetov. Lapače vyvesujeme do koruny stromu týždeň pred začiatkom kvitnutia. Dávka je dve dosky na každý meter stromu. Potrebu priamej ochrany proti tomuto škodcovi môžeme určiť na základe náletu imág na biele lepové doštičky a na základe výskytu vajíčok. Optimálny termín ochrany sa stanoví na základe sledovania vývoja vajíčok. Postrek sa vykonáva, keď z vajíčok vidno červené oči lariev. CHRASTOVITOSŤ JABLONE – PÔVODCA HUBA VENTURIA INAEQUALIS Je najčastejšia a veľmi nebezpečná choroba jadrovín. Zvlášť sú nebezpečné skoré jarné infekcie v období pred kvetom až krátko po odkvitnutí, keď môže dôjsť k opadnutiu kvetov a malých

16 /4955/ 17. 4. 2021 plodov. Neskoršie napadnutia spôsobujú hnedočierne škvrny na plodoch a deformácie plodov. Na listoch spôsobuje hnedočierne škvrny (chrasty), ktoré môžu splývať a stred vypadávať. Listy vädnú, usychajú a opadávajú. OCHRANA Nepriame, preventívne opatrenia, ktoré obmedzujú šírenie choroby – patrí sem odstraňovanie odpadnutého lístia. Základom úspešnej ochrany je zvládnuť primárne infekcie, ktoré sú od apríla až začiatku júna. Ochranu môžeme robiť kuratívnymi alebo preventívnymi fungicídmi alebo aj kombináciou týchto dvoch. Prvé preventívne ošetrenie proti chrastovitosti robíme vo fáze rašenia kvetných púčikov.

choroby, a to je sucho a teplo. larvy 1. instaru, najväčšie škody jar začínajú vyletovať dospelé Využívame prípravky na báze síry. spôsobujú larvy 2. instaru v nasle- jedince, muchy už začiatkom – v VLNOVNÍK RÍBEZĽOVÝ – dujúcom roku na jar (apríl – máj). polovici apríla. Ich výskyt ľahko CECIDOPHYOPSIS RIBIS Vyskytujú sa viac na teplých, zistíme podľa drobných belavých Je to jeden z najvýznamškvŕn usporiadaných v rade nejších škodcov čiernych na listoch. Tieto škvrny spôríbezlí, škodí priamo zastasobujú samičky kladielkom vením rašenia pukov, ale a následne sa živia šťavou, aj nepriamo, ako vektor ktorá vyteká z poškodeveľmi nebezpečnej víruných pletív. Škodia larvy, sovej choroby – reverzie ktoré mínujú cibuľové listy, čiernych ríbezlí (BRAV). listy sa deformujú a rastliTelo dospelej samičky vlny zaostávajú v poraste. novníka ríbezľového má Najväčšia škodlivosť je na pretiahnutý vretenovitý jar na mladých rastlinách tvar, je bielej farby, dlhé cibule, ktoré pri väčšom 0,23 – 0,24 mm. Prezimuje napadnutí vyschnú. Mladý plod poškodený larvou piliarky dospelá oplodnená samička OCHRANA v púčikoch hostiteľských Ochrana cibuľovín proti rastlín. Roztoče z púčikov, v kto- humóznych pôdach, vlhkosť mínerke pórovej by mala spočívať rých prezimovali, migrujú na pôdy nie je rozhodujúca. Larvy v prvom rade v nechemických mladé púčiky od marca sú polyfágne, živia sa korienka- metódach ochrany, ktoré zahŕa najintenzívnejšie sú mi rôznych rastlín a klíčiacimi ňajú agrotechnické a mechanické v období, keď kvitnú rastlinami. Môžu byť nebezpeční opatrenia. Odporúča sa zmeríbezle a kladú vajíčka škodcovia na rôznych rastlinách: na miesta pestovania cibuľovín do púčikov. Vlnovník obilniny, zemiaky, rajčiny a iné. (osevný postup), obrábanie pôdy ríbezľový cicia v puhneď po zbere cibuľovín, počas OCHRANA koch najmä čiernych Preventívne: včasná sejba, vegetácie ničenie napadnutých ríbezlí, čo zapríčiňuje dodržiavanie osevného postupu, rastlín – negatívny výber, pri zbere zväčšenie (hypertro- hlboká orba. Použiť žieravé hno- zrelých cibuľovín stŕhanie a nifiu) pukov. Napad- jivo: dusíkaté vápno. Ekonomicky čenie obalových šupín s larvami nuté puky majú tvar významné škody pri výskyte 10 a kuklami. Účinným opatrením loptových hálok a sú lariev/m2, pri výskyte 20 lariev sú je zakryť sieťami alebo netkanou viacnásobne väčšie už značné škody. Použiť môžeme textíliou porast pred náletom (priemer 15 mm) ako Larva piliarky a poškodené plody slivky nenapadnuté puky. Napadnuté puky sa na jar nerozvíjajú, hnednú MÚČNATKA JABLOŇOVÁ a zasychajú. Pri silnom napadnutí – PÔVODCA H U B A dochádza k značnému poškodePODOSPHAERA LEUCOTRICHA niu letorastov a listov a prejavuje Prvé symptómy sa objavujú sa to malým počtom bobúľ alebo krátko po vypučaní. Listy majú úplnou absenciou bobúľ na nana oboch stranách múčnatý padnutej rastline. povlak, sú deformované a stáčajú OCHRANA sa smerom hore, neskôr vädnú Nepriama ochrana pri výsadbe a zasychajú. Napadnuté letorasty spočíva vo výbere rezistentných majú krátke internódiá a ich farba odrôd, odolných proti tomuto je belavá až striebristá, postupne škodcovi. Treba sa vyhýbať nákuuschýnajú. Mladé napadnuté pu sadeníc z plôch, kde sa vyskyplody opadávajú. Na šírenie tuje tento škodca. Je dôležité aj múčnatky priaznivo vplýva teplé likvidovať a spáliť napadnuté kry. a suché počasie na jar. Priama ochrana sa robí aplikáciou Mínerka pórova – poškodenia na liste účinných akaricídov na jar, keď OCHRANA Mechanicky treba odstrániť teplota dosiahne aspoň 13 °C a biologický prípravok na báze múch. Porast sa dá ochrániť aj napadnuté listové ružice ale- druhá aplikácia sa robí po zbere. baktérií Bacillus thuringiensis ssp. použitím žltých lepových dosiek, bo výhonky. Priame ochranné MUŠICA MARCOVÁ – BIBIO Kurstaki, ssp. Tenebrionis a Photor- ktoré montujeme do porastu opatrenia robíme na náchylných MARCI habdus luminescens (Novaferm v čase náletu imág prvej generáodrodách. Prvé ošetrenie proti Imágo má telo dlhé 10 – 12 Viva) pred sejbou zeleniny na jar. cie. Postrek robíme insekticídmi múčnatke sa robí pred kvitnutím, mm, čiernej farby. Larvy sú dlhé MÍNERKA PÓROVÁ – na báze deltametrinu (Decis).  druhé hneď po odkvitnutí. Ďalšie 12 – 14 mm, šedohnedé, na po- NAPOMYZA GYMNOSTOMA Foto: J. Tancik postreky robíme, keď vládne kožke majú veľké šupinky, ktoré Je malá muška, má dve geneIlustračná fotografia: priaznivé počasie pre šírenie sú na brušku tmavšie. Prezimujú rácie ročne, jarnú a jesennú. Na Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

So sadenicami magnólie manipulujeme opatrne Ľubica Sýkorová

strihaním, keďže rezné rany sa hoja pomaly. Rezom odstraňujeme najmä suché a poškodené konáre, pričom rez načasujeme na obdobie po kvitnutí stromu. Magnólie sú vďačné za prídavok rašeliny alebo listovky, majú rady

je to prejav nedostatku železa v pôde. Vtedy ich prihnojíme organickým hnojivom s vyšším obsahom železa. Mladým stromčekom je potrebné zabezpečiť dostatok vlahy. Nestriháme ich, iba v nutných prípadoch urobíme rez, a to bezprostredne po odkvitnutí. Proti zimným mrazom sú magnólie odolné, bez ujmy znesú teploty do -30 °C. Skoro kvitnúce druhy však môžu ohroziť jarné

mulčovanie, ktoré zabezpečí, že vlhkosť sa nebude zbytočne vyparovať. Veľmi plytko korenia, preto ich okopávame len opatrne a nie príliš hlboko. Nepriateľom magnólií je vápnik. Pôda s vyšším obsahom vápnika alebo miesta so zakopaným stavebným odpadom môžu byť príčinou toho, že táto drevina trpí chlorózou (žlté listy a zelené listové žilky). Ak je drevina mladšia, pomôže opatrné presadenie, inak len zálievka slabým roztokom zelenej skalice a pridávanie rašeliny. Aj tu platí, že miesto výsadby treba skutočne veľmi dobre zvážiť. Ak listy magnólií začnú žltnúť,

mrazy. K poškodeniu kvetov dochádza už pri -3 °C. V našich záhradách sa najčastejšie pestuje Magnolia soulangova, ktorá môže narásť do sedemmetrovej výšky. Kalichovité kvety sú obyčajne vnútri biele s purpurovým tieňovaním, no paleta farieb kvetov je veľmi široká. Objavujú sa pri báze v apríli, ešte pred listami. ROZMNOŽOVANIE MAGNÓLIE Magnóliu môžeme vypestovať zo semena alebo si ju môžeme rozmnožiť odrezkami, ktoré je výhodnejšie, pretože magnólia pestovaná zo semena zakvitne až v neskoršom veku (10 – 15 rokov). Pri rozmnožovaní odrezkami

S príchodom jari rozkvitá magnólia a stáva sa stredobodom pozornosti ešte v čase, keď väčšina stromov v záhrade nekvitne. Jej nádherné kvety v odtieňoch ružovej, bielej, bordovej alebo žltej krásne voňajú a rozjasnia každú záhradu na pár týždňov.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

12˚ | 4˚

10˚ | 7˚

11˚| 8˚

13˚ | 5˚

16˚ | 8˚

18˚ | 8˚

16˚ | 4˚

POČASIE

17. 4. – 23. 4. 2021

agnólia je jedna z obľúbených okrasných drevín v našich záhradách. Skoro na jar naše pohľady priťahujú krásne veľké kvety na holých vetvičkách. Je typická solitérna drevina, ktorá rastie ako krík alebo ako strom. Ako sme už spomenuli, jej kvety môžu byť biele, žlté, ružové, fialové, listy sú lesklé, kožovité a veľké. Magnóliu vysádzame v marci až apríli, alebo na jeseň, kým neprídu prvé mrazy. Magnólie v baloch alebo kontajneroch môžeme vysádzať prakticky počas celého roka. Vyberieme vhodné miesto – slnečné a záveterné, vykopeme dostatočne veľkú jamu. Na jej dno nasypeme rašelinu, ktorá zabezpečí mierne kyslú reakciu. So sadenicami manipulujeme opatrne, lebo majú tenké korene, ktoré sa ľahko lámu. Rozložíme ich a zasypeme záhradníckym substrátom. Vhodné je k rastline zatĺcť kolík, aby ju nevyvrátil vietor. Napokon magnóliu výdatne polejeme. Na povrch pôdy nasypeme vrstvu nástielky, ktorá bude zadržiavať vlahu. Všeobecne jej vyhovuje slnečná poloha, prípadne polotieň a miesto chránené pred silným vetrom. V hlbokom tieni kvitne obmedzene. Neznáša premokrené a ťažké pôdy. STAROSTLIVOSŤ O MAGNÓLIU Magnólia je do veľkej miery bezúdržbový okrasný strom. Pri výbere vhodného kultivaru by sme mali zobrať do úvahy výšku stromu v dospelosti a voliť radšej nižšie druhy, aby sme ju nemuseli pravidelne znižovať a presvetľovať

odoberieme zo stromu 12 – 15 cm odrezky (mladé, zelené alebo polozdrevnatené koncové výhonky) počas jari alebo skorého leta. Zbavíme ich listov, šikmú reznú ranu namočíme do rastového stimulátora a zapichneme do nádoby s vlhkým riečnym štrkom jemnej frakcie alebo zmesi drobného štrku, piesku a trochy substrátu. Nádobu umiestnime na tienisté miesto a štrk udržujeme vlhký, no nie premočený. Odrezky by mali zakoreniť do 2 – 3 mesiacov a niektoré vyženú i lístky. Následne presadíme odrezky do väčšej nádoby so zmesou záhradného substrátu s pieskom. Odrezky tam necháme rásť a nasledujúcu sezónu ich môžeme vysadiť v záhrade. Pestovanie magnólií v nádobách na balkónoch a terasách nie je vhodné, korene totiž neznášajú stiesnený priestor. ZAUJÍMAVOSTI O MAGNÓLII Podľa feng shui ak posadíme magnóliu pred domom, bude priťahovať energiu spokojnosti a pokoja. Ak ju posadíme za domom, bude priťahovať – pomaly, ale určite – bohatstvo. Číňania a Japonci už dvetisíc rokov využívajú liečivé účinky extraktu z kôry magnólie. Dnes sa tento extrakt najviac používa v kozmetickom priemysle. Tento pradávny symbol krásy, ako magnóliu označujú, inšpiruje pre svoju výraznú sladkú voňu pri výrobe parfumov a luxusných mydiel. Kvety tohto vznešeného stromu sa využívajú najmä v prírodnej kozmetike. Sú známe jej čistiace a antibakteriálne účinky, ktoré sa aplikujú v pleťových prípravkoch, napr. pri problémoch s akné. Populárne je využitie v aromaterapii pri regenerácii tela i mysle, pomáha pri uvoľňovaní organizmu počas ťažkých dní, pomáha pri liečení nervozity, napätosti, má antidepresívne účinky. Extrakt z magnólie chráni pokožku a spevňuje pleť. Odporúča sa i na ošetrenie podráždenej pokožky, najlepšie zmiešaním s nechtíkovým olejom.

16 /4955/ 17. 4. 2021

IZBOVÉ RASTLINY

Monstera opäť prichádza do módy Ľubica Sýkorová Monstera pochádza z tropickej Ameriky. Z botanického hľadiska ju zaraďujeme do čeľade Araceae. Je citlivá na mráz. Najznámejším druhom je Monstera deliciosa (monstera skvelá), ktorá je obľúbená aj vďaka jedlým plodom, ktoré svojou chuťou pripomínajú ananás. V tomto rode by sme už nenašli druh, ktorý okrem zaujímavých listov vytvára aj jedlé plody.

pomínaný druh Monstera deliciosa sa pestuje najčastejšie. Je to mohutná lianovitá rastlina s mnohými vzdušnými koreňmi a veľkými listami. Patrí medzi rastliny, ktoré neznášajú prievan. Listy mladých rastlín sú celistvookrajové, staršie rastliny majú hlboko vykrajované alebo oválne prederavené listy. Pre monsteru sú typické dlhé vzdušné korene, ktoré však neodstraňuje-

me ani neskracujeme. Môžeme ju umiestniť aj do polotieňa. Neznáša chlad odspodu. Potrebuje asi 60 % vlhkosť vzduchu, trvalo mierne vlhkú pôdu a časté rosenie. Nikdy nezabúdajme na pravidelné odstraňovanie prachu. Stačí, ak listy jemne poutierate vlhkou handričkou, obľubuje časté umývanie listov. V lete ju prihnojujeme každé dva týždne, v zime raz mesačne. Rozmnožuje

sa vrcholovými alebo stonkovými odrezkami so vzdušnými koreňmi, ktoré uložíme do pôdy. Škodce ju napádajú len zriedka, je však veľmi

ZDRAVIE A MY

Vinič hroznorodý ideálny na zachovanie zdravia a krásy Pripravila: Ľ. Sýkorová Vinič hroznorodý (Vitis vinifera) je lianovitá rastlina z čeľade viničovitých. Plodom sú bobule, ktoré sa ako surovina používajú hlavne na výrobu vína a iných nápojov, ale aj na priamu konzumáciu. Pôvodnou „divokou“ voľne sa vyskytujúcou rastlinou je pravdepodobne podľa viacerých zdrojov vinič lesný. Pestovateľmi bol potom tento vinič postupne skultúrnený (krížením, šľachtením) až do súčasnej podoby s množstvom rôznych odrôd.

ultúrne formy pestovania viniča spravidla vyžadujú teplú, dobre priepustnú pôdu bohatú na živiny a stanovištia orientované na slnečné miesta. Naopak, divoké formy rastú vo vlhkých lesoch, krovinách a pod. Hrozno patrí medzi najobľúbenejšie bobuľové ovocie. Víno z hrozna patrí tisíce rokov medzi lahodné alkoholické nápoje s liečivými účinkami. Liečivé účinky hrozna sa využívajú tiež v kozmetickom priemysle a farmakológii. Už v stredoveku lekári využívali hrozno na liečbu angíny, kašľa, liečili všetko – od opuchov po melanchóliu, na rany prikladali listy, ktoré pomáhali k rýchlejšiemu hojeniu. Hrozno normalizuje tepovú frekvenciu srdca a znižuje krvný tlak. Listy viniča sa používali v medicíne už od antiky.

Najdôležitejšie látky obsiahnuté v liste sú polyfenoly. Stimulujú napätie cievnej steny, podporujú kontrakciu žíl a tým urýchľujú návrat krvi z dolných končatín smerom k srdcu. Sú silnými antioxidantmi, stabilizujú cievny kolagén. Tak znižujú priepustnosť kapilár a následnú tvorbu opuchov. Používa sa preto na prevenciu a liečbu príznakov ľahkej a strednej formy chronickej žilovej nedostatočnosti, ktorá obvykle súvisí s výskytom kŕčových žíl a je spojená s opuchmi v lýtkach a pocitmi únavy a ťažoby. Je dokázané, že hrozno obsahuje značné množstvo jednoduchých cukrov, ktoré sú ľahko stráviteľné. Je teda vhodným dietetickým doplnkom stravy. Pozor pri cukrovke – obsahuje jednoduchý cukor glukózu. Hrozno obsahuje tiež značné

množstvo vitamínov a minerálnych látok. Hrozno určené na priamy konzum musí byť úplne zdravé, nie nahnité alebo poškodené chorobami. Ak sa však konzumuje veľké množstvo hroznových šupiek

a semien, môže dôjsť k zápche, kolikovým bolestiam alebo dokonca aj k zápalu slepého čreva. Hroznová kúra sa s úspechom používa pri liečbe niektorých chorôb, ako sú dna, reumatizmus či ekzémy. Hroznom i sladkou hroznovou šťavou sa lieči chudokrvnosť. Oboje zvyšujú počet červených krviniek a množstvo hemoglobínu, zlepšujú aj srdcovú

náchylná na hnitie koreňov. Pri pestovaní sa môže objaviť aj problém so žltnutím listov. Môžu to mať na svedomí premokrenie, nepriaznivé svetelné podmienky, ale taktiež nedostatok živín. Ak sa chceme tešiť z kompaktného a zdravého rastu tejto rastliny, ktorá môže dosahovať výšku 3 až 5 m, je potrebné zabezpečiť jej optimálne podmienky. Na svoj rast potrebuje svetlé stanovište, ale nie miesto s priamym prístupom slnečných lúčov. Potrebuje pôdu bohatú na humus, mala by byť vlhká a dobre priepustná. Miesto pestovania by sa nemalo meniť. Pozor – obsahuje látky dráždiace pokožku a sliznice. činnosť a rozširujú cievy. Červené víno má liečivé účinky, ktoré nemožno nájsť vo víne bielom, pretože mnohé z liečivých zložiek sú prítomné iba v šupkách z hrozna červených odrôd. Výťažky zo šupiek hrozna červeného vína obsahujú prírodné látky nazývané fytoestrogény, ktoré sú prirodzenou náhradou hormónu estrogén. Tieto látky pôsobia na vypnutie pleti zvnútra, a preto sú vítaným pomocníkom v kozmetickom priemysle na zachovanie ženskej krásy. Hrozno je ideálnym prostriedkom na zachovanie zdravia, krásy a prirodzeného pôvabu, nech už je užívané vnútorne vo forme ovocia, alebo striedmym popíjaním výborného moku, či zvonka na predchádzanie kožným chorobám a ich liečenie. LIEČIVÉ VLASTNOSTI Účinné látky v plodoch alebo listoch stimulujú krvný obeh, znižujú krvný tlak, rozširujú cievy, zvyšujú odolnosť ciev proti kôrnateniu a vlásočníc proti praskaniu (tým obmedzujú aj tvorbu a krvácanie hemoroidov), pri konzumovaní plodov v hroznových kúrach liečia zápchu, prečisťujú tráviaci trakt a povzbudzujú chuť do jedla. PRÍPRAVA ZÁPARU Zápar sa pripraví sa z 30 – 40 g čerstvých nasekaných alebo sušených rozdrobených listov a jedného litra horúcej vody 15-minútovým lúhovaním. Pijú sa 3 poháre denne medzi jedlami. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Pečené kuracie rolky s brokolicou a syrom Vynikajúce a jednoduché jedlo pre malých i veľkých na obed alebo večeru. Suroviny: 1/2 menšej brokolice, 1 PL masla, 1 PL oleja, 1 PL horčice, 1 KL francúzskej horčice, 150 g strúhaného syra, 4 kuracie prsia, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, trochu oleja na vyprážanie; Trojobal: hladká múka, vajcia, strúhanka Takto sa to podarí: Brokolicu umyjeme, necháme odkvapkať, nakrájame na menšie kúsky (aj stonku) a rozmixujeme (kuchynský robot – sekacie nože). Na panvici zahrejeme maslo s olejom, pridáme nasekanú brokolicu, trochu soli a pár minút ju restujeme. Primiešame horčice, odstavíme z plameňa, premiestnime do misky a primiešame strúhaný syr. Kuracie prsia naklepeme na tenké plátky. Použijeme na to fóliu alebo

mikroténové vrecko a pracujeme opatrne, aby rezne ostali v celku a nemali diery. Na rezne roztrieme brokolicovo-syrovú plnku, opatrne zrolujeme. Rolády z vrchu osolíme, okoreníme a obalíme v klasickom trojobale (múka, vajce, strúhanka). Obalené rolky opražíme na troche rozpáleného oleja na panvici zo všetkých strán do zlato-hneda. Uložíme do zapekacej misky, prelejeme výpekom z panvice a pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C ešte 30 minút. Roládky necháme chvíľku postáť a servírujeme napríklad s opekanými zemiakmi.

Zeleninová frittata Príjemné raňajky či zdravá večera v podobe bohatej omelety. Suroviny: 2 PL olivového oleja, 2 jarné cibuľky, 100 g mrazeného hráška, 1 mrkva, 5 vajec, 50 ml smotany na šľahanie, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, mletá paprika, 1 mozzarella, 2 hrste rukoly (navrch) Takto sa to podarí: Rúru s funkciou gril rozohrejeme na 200 °C. Na panvici zahrejeme olej a pridáme na kolieska nakrájanú jarnú cibuľku. Potom pridáme mrazený hrášok a na malé kocky pokrájanú mrkvu. Zľahka posolíme a restujeme zhruba 5 minút.

Medzitým si v miske rozšľaháme vajce so smotanou, soľou a korením. Vajíčkovú zmes nalejeme k zelenine a opekáme na panvici zhruba 5 minút. Na vrch pridáme plátky mozzarelly. Panvicu vložíme pod gril a pečieme do zlato-hneda (zhruba 8 minút). Frittatu podávame s čerstvou rukolou.

Hrnčekový banánový chlebík Suroviny: 4 prezreté banány, 1 väčšie vajce, 1/2 hrnčeka trstinového cukru, 2 PL vanilkového cukru, 1 KL vanilkového extraktu, 1,5 hrnčeka polohrubej múky, 1

KL jedlej sódy, 1/4 hrnčeka masla, 1/2 hrnčeka nasekaných vlašských orieškov Takto sa to podarí: Rúru rozohrejeme na 165 °C. Formu na

srnčí chrbát vystelieme papierom na pečenie. Banány popučíme vidličkou, pridáme vajíčko, extrakt, hnedý aj vanilkový cukor a dobre premiešame. V múke rozmiešame lyžičku sódy a zapracujeme do banánovej zmesi. Nakoniec primiešame roztopené maslo a hneď za ním oriešky. Cesto navrstvíme do plechu a pečieme zhruba hodinu. Tip: Zhruba 10 minút pred koncom pečenia môžeme do praskliny na povrchu vložiť po-

Torta Esterházy Orechové korpusy z bielkového snehu, prekladané maslovo-žĺtkovým krémom s rumovým nádychom. Všetko zakončené krásnym mramorovým vzorom. Suroviny: Na orechové korpusy: 10 bielkov, 300 g kryštálového cukru, 1 PL citrónovej šťavy, 1 KL soli, 380 g mletých vlašských orechov, 1 PL polohrubej múky (kopcovitej), 1 KL kakaa, 1 KL škorice; Na krém: 5 žĺtkov, 120 g kryštálového cukru, 400 ml mlieka, 1 balíček vanilkového pudingu, 1 PL rumu, 250 g masla, 50 g práškového cukru, 50 g mletých vlašských orechov; Ešte potrebujeme: 2 PL marhuľového lekváru, 120 g mandľových lupienkov, 100 g bielej čokolády, 30 g horkej čokolády Takto sa to podarí: Korpusy: vo veľkej mise vyšľaháme bielky s kryštálovým cukrom, kvapkou citrónovej šťavy a štipkou soli do tuhého snehu. Ku snehu prisypeme orechy, preosejeme múku, kakao, škoricu a všetko spolu vymiešame. Na papier na pečenie si nakreslíme 17 až 18 cm kruhy (2 na jeden papier). Papier položíme na plech (nepokreslenou stranou nahor), do kruhov rozotrieme orechové cesto a pečieme v rúre vyhriatej na 170 °C prvých 5 minút, potom teplotu znížime na 150 °C a pečieme ešte zhruba 15 až 20 minút. Z tejto dávky vyjde 5 až 6 korpusov. Krém: v hrnci spolu vymiešame mlieko, žĺtky,

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 530 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

zdĺžne rozrezanú polovicu banána a posypať hnedým cukrom, ktorý krásne skaramelizuje a vytvorí peknú dekoráciu.

kryštálový cukor, puding a na miernom ohni za stáleho miešania uvaríme hustý krém. Povrch krému prekryjeme fóliou a necháme ho vychladnúť. Zmäknuté maslo vymiešame s práškovým cukrom, rumom a mletými orechmi do hladka a postupne zašľahávame vychladnutý krém. Vyskladanie torty: na podnos položíme prvý korpus, potrieme ho plnkou a takto postupujeme až po posledný korpus nanášajúc plnku tak, aby nám ostala aj na potretie bokov torty. Boky potrieme plnkou a posypeme mandľovými lupienkami. Vrchný korpus potrieme lekvárom a tortu uložíme na zhruba 30 minút do chladničky. Nakoniec vrch potrieme roztopenou bielou čokoládou a pomocou vrecka na bielu čokoládu nastriekame pásiky z horkej čokolády. Hrotom noža alebo špáradlom dotvoríme mramorový dekor a tortu uložíme do chladu na aspoň 4 hodiny (ideálne cez noc), kým ju začneme krájať a servírovať. Zdroj: recepty.sk

Kultúra ĎALŠÍ ZAHRANIČNÝ INVESTOR V STAREJ PAZOVE

V pláne je rekonštrukcia v Technickej škole Anna Lešťanová

edúci nemecký výrobca lietadlových motorov MTU Aero Engines je ďalším zahraničným investorom, ktorý prichádza podnikať na územie Staropazovskej obce. Výstavba továrne je naplánovaná v jednej zo štyroch tamojších priemyselných zón, teda v blízkosti belehradského Letiska Nikolu Teslu. Podľa slov Reinera Beckera, manažéra projektu a generálneho riaditeľa spoločnosti MTU Maintenance Srbsko, tento priemyselný park definitívne má vývojový potenciál a mohol by prilákať aj našich partnerov a obstarávateľov. Námestníčka ministra školstva pre duálne vzdelávanie a výchovu prof. Dr. Gabrijela Grujićová navštívila v utorok 6. apríla Technickú školu v Starej Pazove, kde spolu s R. Beckerom a jeho spolupracovníkmi, predstaviteľmi

Leteckej akadémie v Belehrade, mali rokovania aj s čelnými ľuďmi Obce Stará Pazova. Na rokovaní v budove ZO Stará Pazova sa

zúčastnil i Saša Đekić, riaditeľ tamojšej Technickej školy. Témou zasadnutia bolo vkladanie prostriedkov spoločnosti MTU do rekonštrukcie a najsúčasnejšieho vybavenia dielne školy, ktorá sa bude používať na realizáciu duálneho formálneho vzdelávania, ale i na potenciálny výcvik v neformálnom vzdelávaní. Ako počas návštevy vyhlásila námestníčka ministra osvety Grujićová, v staropazovskej Technickej škole v školskom roku 2021/2022 sa uskutoční duálne vzdelávanie profilov zámočník – zvárač a operatér strojníckeho spracovania. „Naši žiaci budú mať možnosť prakticky sa učiť a zdokonaľovať za pomoci najsúčasnejšieho vybavenia. Keď skončia formálne vzdelávanie Reiner Becker a prof. Dr. Gabrijela podľa duálneho modelu reGrujićová alizácie výučby, budú hneď

uspôsobení vojsť do výrobného procesu tejto renomovanej spoločnosti,“ povedala prof. Dr. Gabrijela Grujićová počas pracovnej návštevy v Starej Pazove. Riaditeľ spoločnosti MTU Maintenance Srbsko R. Becker vo vyhláške zdôraznil, že je ich spoločnosti v záujme rozvoj sriemskeho regiónu, a tým aj Starej Pazovy, a že do rekonštrukcie a vybavenia dielne Technickej školy vložia milión a pol eur. Podčiarkol tiež toto: „MTU Maintenance Srbsko používa modernú technológiu, pre ktorú je nevyhnutný odborný káder, a preto spoločnosť vkladá prostriedky do vzdelávania a výcviku tak mladých, ako aj dospelých.“ Veľkú podporu tomuto zahraničnému investorovi poskytla i staropazovská lokálna samospráva, ktorá vypracovala projekt rekonštrukcie dielne Technickej školy.

POZORUHODNÝ ÚSPECH ARADÁČSKYCH RECITÁTOROV

Štyria postúpili do pokrajinskej súťaže Vladimír Gál

Aradáči vždy mali kvalitných recitátorov, a to, že ich stále majú, sa potvrdilo aj na tohtoročných recitačných súťažiach. Najprv v polovici marca v zreňaninskom Kultúrnom stredisku v rámci obecného kola súťaže Básnik môjho rodu Aradáčania mali predstaviteľov v recitovaní po slovensky vo všetkých troch kategóriách. V konkurencii nižších ročníkov sa predstavili prvák Marko Nićin, druhák Mário Čapeľa, ako aj štvrtáci Dávid Nedelický a Daniela Brveníková. Všetkých nacvičila učiteľka Soňa Zahorcová. Vyššie ročníky predstavovali piataci Iva Karkalíková a Matija Tot, šiestak Milan Stepanov a ôsmačka Jana Greksová. Nacvičila ich profesorka slovenčiny Jaroslava Števková, ktorá pripravila aj stredoškoláka Filipa Gála, ktorý vystúpil v mene MOMS Aradáč. Do oblastnej súťaže v Čoke • KULTÚRA •

Starší recitátori: (zľava) Matija Tot, Filip Gál, Milan Stepanov, Iva Karkalíková a Jana Greksová s profesorkou Jaroslavou Števkovou

postúpili Daniela Brveníková, Matija Tot, Jana Greksová a Filip Gál. Oblastná súťaž prebiehala online. Učiteľky nahrali recitátorov, nahrávky zaslali do Čoky, kde 7.

Mladší recitátori: (zľava) Marko Nićin, Dávid Nedelický, Daniela Brveníková a Mário Čapeľa s učiteľkou Soňou Zahorcovou

apríla posudzovacia komisia vybrala najlepších. Aradáčania na tejto súťaži dosiahli pozoruhodný úspech: všetci štyria postúpili aj do pokrajinskej súťaže, ktorá sa

uskutoční v Sečnji, tiež bude prebiehať online, čiže učiteľky znovu budú nahrávať prednes recitátorov a nahrávky zašlú porote na tejto súťaži.

16 /4955/ 17. 4. 2021

Kultúra S PENZISTKOU ELENOU ŠRANKOVOU

Stále načúvať hlasu nášho ľudu Anna Francistyová

aslúžený odchod do penzie po odpracovaných 39 rokoch a 22 dňoch. Na tom istom pracovisku: v redakcii Hlasu ľudu. Naša kolegyňa Elenka Šranková má za sebou na stovky stretnutí, rozhovorov, podujatí, akcií, terénov pretavených do novinárskych stĺpčekov. Aj stre-

Úsmev pre redakčný portrét: Elena Šranková

sových zlomových situácií, keď súri čas a hotovú vec zabrzdí napríklad technika, aj tých duši lahodiacich, keď sa všetko, ako si to v redakcii hovoríme, utrasie, a po uzávierke s dobrým pocitom vyprevadíme pripravené číslo do tlačiarne a potom k čitateľom. V Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu bola kolegyňa Šranková aj predsedníčkou syndikátnej organizácie, tiež tajomníčkou, bola i členkou Správnej rady NVU Hlas ľudu, trikrát nositeľkou výročnej novinárskej ceny. Po jej definitívnom odchode z radov aktívnych hlasľudovcov, teda po tom historickom 24. marci, znovu sme ju, ale len nakrátko, dostali do novinárskeho virvaru. Teraz sa však ocitla v novej úlohe: odpovedať na položené otázky... Ako a kedy si sa ako dievča z učiteľskej rodiny dostala na novinárske cestičky? „Keď sa vraciam na začiatky svo-

www.hl.rs

jej novinárskej púte, uvedomujem najmä našimi čitateľmi. Keď som s ľuďmi ,rovnakej krvnej skupiny’ si, že na svoj spôsob siahajú ešte si u niekoho dohodla rozhovor, aj spoločné odchody do terénu, do lavíc základnej školy. ,Nain- prišla v stanovený čas a pritom vďaka ktorým som navštívila fikovala som sa novinárstvom’ som u nich na stole videla naj- takmer všetky naše slovenské ako žiačka, keď som prvýkrát novšie výtlačky Hlasu ľudu, cítila dediny a mestá. V redakcii bola vkročila do Rádia Kysáč prečítať vlastnú prácu v relácii Z pera mladých literátov. Zapôsobili na mňa ruch a ovzdušie pripravovania rozhlasového programu a nedalo mi to pokoja. Onedlho som sa stala i členkou redakcie tejto relácie a prostredníctvom nej som sa vo väčšej miere zapojila do celkového programu a činnosti kysáčskeho rozhlasu. Neskoršie som sa podieľala pri chystaní relácie pre ženy Jednej z vás. Keď som už pracovala ako novinárka Hlasu ľudu, bola som i redaktorkou Nedeľnej kroniky a šéfredaktorkou kysáčskeho rozhlasu. Robila som to so súhlasom Ešte jedna spoločná kávička pred dovolenkou a následne penziou: vtedajších čelných ľudí v Hlase bolo to v stredu 10. februára 2021. ľudu a bolo to náročné.“ Aké úlohy si dostávala v re- som sa ako u príbuzných... Zistila kolegiálna atmosféra, spoločne dakcii? som, že je vlastne u týchto po- sme oslavovali narodeniny, meni„Po zamestnaní v Hlase ľudu spolitých ľudí pravda, úprimnosť, ny, ale aj vzácne rodinné udalosti som sledovala udalosti v Kysáči, dobrosrdečnosť, čiže hlas ľudu. a jubileá. Menili sa doby, politické Begeči a Novom Sade. Neskoršie Keď niekedy prechádzam ky- ovzdušie, spolupracovníci, ale to bola Novosadská obec, teraz sáčskymi ulicami, vynoria sa mi niečo zostalo od prvého až do už Mesto Nový Sad, mala som spomienky na nejedno stretnutie, posledného pracovného dňa – reosobitné, platené strany, ktoré ale i konštatácia, že vari ani nie dakčná súdržnosť a zhoda, snaha bolo treba každý týždeň zaplniť je dom, v ktorom som nebola za pripraviť z týždňa na týždeň čím najčerstvejšími udalosťami, ale nejakou témou.“ zaujímavejšie čítanie pre tých, aj rozhovormi a portrétmi. pre ktorých sme Tak sa začala novinárska to všetko aj robili ,drina’ , ktorá vlastne zna– čitateľov Hlasu mená 24-hodinový pracovný ľudu.“ úväzok. Ako je to možné? Roky v redakcii Nuž tak, že novinár, ak nepriniesli aj možsleduje udalosť, nepíše prínosť zdokonaľospevok, tak v myšlienkach vať sa, prestúpiť stále má všetky informácie do zložitejších a riadky, ktoré treba napí– redaktorských sať, príspevky, ktoré treba vôd, do web nonačas odovzdať. A to nielen vinárstva... v pracovné dni, ale aj po„Po rokoch práčas víkendových dní, keď sa Pri hlasľudovskom stromčeku 12. decembra 2013 ce novinárky, keď deje najviac spoločenských, som už nadobudla kultúrnych alebo podujatí skúsenosti v tom, iného druhu.“ A tak celých 39 rokov... Ale ako to všetko v teréne beží, stala Predsa môžeš vysunúť niečo, to nie je len remeslo, riadky, som sa redaktorkou rubriky Ľudia čo si mala osobitne rada? termíny... a udalosti. Bola to nová výzva, kto„Každý novinár má témy a ob„Roky v redakcii plynuli. Áno, rá sa netýkala len remeselníckej lasti, ku ktorým inklinuje, a mňa nebola to iba práca, riadky, no- stránky novinárstva, ale najmä najviac tešili rozhovory s ľuďmi, vinové strany, ale aj kamarátenie spolupráce s kolegami a dopiso-

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Redakcia Rádia Kysáč 17. novembra 2014: (zľava) Elena Čiefová, Anna Madacká, Elena Šranková, Pavel Pálik, Anna Legíňová, Ondrej Sabadoš a sedia Michal Ďurovka a Ján Sabadoš

vateľmi. Predtým som zakončila i školu web novinárstva, lebo v súlade s dobou Hlas ľudu začal svojich čitateľov informovať aj on-

Sú tam aj recepty, v rámci rubriky Gastronómia. I keď som to nezviditeľňovala, zostal to môj rezervný variant pre dôchodcovské dni, v ktorých mi zatiaľ nie je clivo za písaním. Ale, čo ak raz bude?“ Áno, áno, gastronómia... Tu si zrejme ako rybička vo vode. Nemyslíme iba na strany s novými receptami v pravidelných prílohách našich novín, ktoré si mala na starosti, ale i na našu vzácnu publikáciu. „Recepty a Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára bola ďalšia skúsenosť počas mojej práce v Hlase ľudu. Splynulo v nej dlhoročné pripravovanie receptov, ktorému som sa venovala v rámci Poľnohospodárskych rozhľadov a MozaiNa „našich“ schodoch 26. augusta 2015 ky, so snahou Spolku line. Bola to zaujímavá skúsenosť kysáčskych žien zachrániť pred a tam sme si všetci frekventanti zabudnutím recepty tradičných založili vlastné webové stránky. slovenských jedál. Práca na recepV rámci svojej elenkasrankova. tári sa oplatila, dožil sa štvrtého wordpress.com som zverejnila rad vydania a vždy je vyhľadávanou reportáží, hlavne zo Slovenska pomôckou na prípravu chutných a Slovinska, ale aj z našej krajiny. slaných a sladkých dobrôt z ku• KULTÚRA •

nás núti dať bodku za týmto príchyne našich mám a babičiek.“ Dočkala si sa rán, keď sa ne- ležitostným rozhovorom s našou musíš ponáhľať na autobusovú kolegyňou a čerstvou penzistkou zastávku, nemusíš myslieť na Elenou Šrankovou. Nemusíme dodávku rukopisov, redigova- jej pripomínať, že Kysáč je stále nie, uzávierku... Ale v mysli sú ti iste ešte Odrazu svetlá za mnou zmizli stále uplynulé roky Najneskoršie som sa vracala z istej novinárskych úskalí, konferencie v Novom Sade o pol druhej radostí... v noci, po fujavici a snehu. Našťastie, „Práca v novinárna schôdzke boli prítomní ešte dvaja stve je náročná a Kysáčania. Nanešťastie, každý sme zodpovedná. Vie boli vlastným autom. Okná zamrznubyť ťažká, únavná, té, sneh veje, domov sa predsa akosi ale neraz i zaujímatreba dostať. Moji spoluobčania však vá a pekná. Ale vždy boli gavalieri. Jeden šiel autom napred, sú tu čitatelia, ktorí kliesniť cestu, ja za ním a ten druhý za pochvália a dajú sily mnou. Odrazu svetlá za mnou zmizli. a povzbudenie do Čo robiť? Čakať, alebo pokračovať? nových pracovných Čakať. Po chvíľočke svetlá sa objavili úspechov. Tu sú konielen na aute za mnou, ale aj pouličlegovia a rodina, aby né svetlá predo mnou. Fujavica zúrila pomohli a posmelia prestala len nad ránom. O siedmej li. Len ťažko by som späť do redakcie. Bola streda. Uzávierka zrátala, koľkí sme sa čísla. Rukopis musel do tlače. v kolektíve Hlasu ľudu vystriedali počas tých (Z príspevku E. Šrankovej 39 rokov, koľko som Od prameňa po príspevok v zborníku v tomto týždenníku Náš Hlas ľudu polstoročný, Hlas ľudu odpracovala. Viem, Nový Sad 1994) aké mi boli vzácne rady na začiatku mojej novinárskej púte, a preto som veľmi blízko Nového Sadu, že vždy s radosťou vítala nové, mla- sa potešíme každej jej návšteve dé tváre v redakcii a snažila sa im v redakcii, a sľubujeme, že sa vypomôcť pri ich začiatkoch, vedo- nasnažíme dodržiavať rituál, ktorý má si toho, že na nich zostáva, aby načúvali hlasu ľudu.“ A keď sa pozrieš dopredu? „Treba vôbec niečo plánovať po odchode do penzie? Alebo sa jednoducho tešiť, že bude viac času na to, na čo nebolo počas zamestnania. Vždy som rada čítala, a tak mám teraz pred sebou kopec kníh, ktoré čakali na tieto dni. Práve som rozčítala Sofiin svet od Josteina Gaardera, knihu, S vnučkou Zalou 26. februára 2021 v Ľubľane na ktorú som si dlhšie ,ostrila zuby’. Ak situácia dovolí, v novinárskej kancelárii ustanoveľmi rada by som častejšie ces- vila: Vždy okolo 13. hodiny so tovala k dcére, zaťovi a vnučke do svojou príslovečnou veselosťou Ľubľany a najradšej by som bola, ochutila redakčné ticho jediným keby oni čím častejšie docestovali slovkom: „Káva!“ na návštevu do Kysáča.“ Foto: z archívu Hlasu ľudu a súkromného archívu E. Š. ... To len priestor v novinách 16 /4955/ 17. 4. 2021

Kultúra NAVŠTÍVILI SME RODINU RÉNEROVÚ ZO STAREJ PAZOVY

Talentovaná na písanie, kreslenie a hudbu Anna Lešťanová

žiačkou svojej školy, ktorej básne sú vydané v samostatnej zbierke, odinu Rénerovú zo Starej a to vo vydavateľstve KultúrnoPazovy sme pôvodne na-vydavateľského centra vštívili s cieľom porozprávať Srpska kuća v Požarevci, sa s najmladšou členkou – Dajalebo mladá poetka zo Starej nou, ktorej prednedávnom vyšPazovy aj na tamojšom súla prvá samostatná behu zapôsobila so svojimi zbierka básní v srbbásňami, v ktorej každá má skom jazyku Putosvoj odkaz. Okrem podpory vanje između jave rodičov a brata nezištne i sna (Cestovanie jej pri publikovaní knihy, medzi skutočnosktorá obsahuje 30 básní, ťou a snom). Avšak pomohla aj učiteľka srbv tejto harmonicského jazyka Božidarka kej rodine sme sa Martićová. dozvedeli, že i ďalší Dávid je výborným žiadvaja jej členovia kom 3. ročníka Ekonomicsú veľmi nadaní, ko-obchodnej školy Vuka a to na kreslenie Karadžića v Starej Pazove, a hudbu. odbor podnikateľský adMladučká a náministrátor. Nepíše poéziu, dejná autorka Dajaako jeho mladšia sestrička, na Rénerová (2008 ale sa zaoberá maľovaním Zemun) žije s rodiča kreslením. Je usilovný, Známy pazovský harmonikár Viekoslav mi Jasminkou a Vietrpezlivý a nadovšetko talen- Réner koslavom a starším Rodina Renérová: rodičia Jasminka a Viekoslav tovaný na tento druh umebratom Dávidom, so svojimi talentovanými deťmi nia. Svojím obľúbeným koníčkom školy rád hrá na harmonike, hoci ktorý je jej vzorom sa intenzívne zaoberá už päť ro- je to iba jeho koníčkom, lebo sa a najväčšou podporou. Táto ta- pis do filmovej dielne. Zároveň kov, hoci záujem o kreslenie začal profesionálne zaoberá celkom lentovaná žiačka je vždy usmiata, dostala ponuku byť hlavnou he- prejavovať ešte ako osemročný inou prácou. Ako známy pazovský milá, veselá, prichystaná pomôcť rečkou vo filme, ktorého nahrá- chlapček. Po skončení strednej harmonikár hrával v početných v každom okamihu slovenských ľudových skupinách, a bez rozmýšľania. no teraz pre aktuálnu epidemioChodí do 6. ročnílogickú situáciu, keď sú zrušeka staropazovskej né všetky podujatia a rodinné Základnej školy oslavy, je prinútený podobne Simeona Aranickéako aj jeho kolegovia hudobníci ho a je výbornou mať nútenú pauzu. Predsa, ako žiačkou. Svoju prvú nám prezradila jeho manželka báseň venovanú Jasminka, ktorá je vždy veľkou bratovi napísala podporou a nápomocnou rukou iba ako osemročné aj svojmu manželovi, Viekoslav si dievčatko a odvteneraz zahrá i doma, lebo je hudba dy je písanie poézie jeho srdcovou záležitosťou a bez jej veľkou záľubou. nej nemôže. Na prvej slovenskej Dajana sa zúčastsvadbe v Starej Pazove ako jeňuje i na rozličných den z členov orchestra zahral literárnych súbe- Dajana so svojou prvou básnickou zbierkou Dávid ovláda početné výtvarné tech- ešte v roku 1988. Od marca do hoch, kde je vždy októbra, kedysi počas usporiadaniky a štýly kreslenia odmeňovaná uznania hlavne veľkých svadobných niami a ďakovnými listinami. Keď vanie má iba začať. Pri príležitosti školy plánuje sa zapísať na Fakultu veselíc, Viekoslav ani jeden víkend sa začala zaoberať písaním poézie, 2. apríla Medzinárodného dňa pre grafický dizajn v Belehrade. nemal voľný. Boli to časy, ktoré si jej najväčšou túžbou bolo vydať detskej knihy v Dajaninej škole Hoci má iba 17 rokov, za sebou rád pamätá, a toho času najviac svoju prvú knihu básní. Tento bola predstavená aj jej knižná má vyskúšané, a to veľmi úspešne, hráva vo dvojici s Miroslavom jej sen sa uskutočnil v minulom prvotina. Mladá autorka je prvou rozličné výtvarné techniky. Jeho Opavským.

www.hl.rs

mesiaci, vďaka čomu je nesmierne šťastná. Okrem v písaní básní túži sa vyskúšať i vo svete herectva. Účasť na literárnom súbehu Novoročný príbeh v rámci Detského kultúrneho centra Belehrad jej priniesol vzácnu odmenu – zá-

najvydarenejšie diela skrášľujú steny rodinného domu. Vlastní aj Youtube kanál Anime DUCK Art, kde prezrádza, síce zrýchleným postupom, v trvaní 3 až 12 minút, ako vlastne vznikajú jeho diela, kde veru nejeden z nás musí dať pred ním klobúk dolu. Dajanin a Dávidov otec Viekoslav je zasa hudobne talentovaný. Po ukončení nižšej hudobnej

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

SKÚŠOBNÁ MALÁ MATURITA

Previerka pred záverečnou skúškou Tatjana Bovdišová

celom Srbsku 9. a 10. apríla v základných školách prebiehalo skúšobné testovanie pred záverečnou maturitou. Žiaci záverečných ročníkov skladali testy z troch predmetov. V prvý deň z matematiky a v druhý najprv z materinského jazyka a potom tzv. kombinovaný test pozostávajúci z piatich predmetov – dejepisu, zemepisu, biológie, fyziky a chémie. V Základnej škole maršala Tita v Padine testy riešilo 56 žiakov ôsmeho ročníka, z toho dvaja podľa individuálneho vzdelávacieho plánu, všetci po slovensky, pokým v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici skúšobné testy skladalo 61 žiakov ôsmeho ročníka, z toho dvadsiati traja v srbskom jazyku a tridsiati ôsmi po slovensky. Riaditeľka ZŠ v Kovačici Anička Bírešová hovorí, že táto previerka vedomostí je veľmi osožná nielen pre samotných žiakov, ale i pre

zviedlo na minimum. Už vlani boli a i tohto roku sú určité novinky, čo sa týka opravovania testov, ich distribúcie, lepenia QR kódov. To znamená, že sa testy neopravujú pod menom a priezviskom žiaka, ale každý má svoj kód, aby objektivita bola na tej najvyššej úrovni. Hoci tieto pravidlá platia už druhý rok, predsa je to všetko nové aj pre nás učiteľov, a najmä pre žiakov, pretože sa oni prvýkrát stretávajú s takým niečím. Teda skúšobné testovanie je pre žiakov osožné z hľa- Rešpektujú sa i bezpečnostné opatrenia diska oboznámenia sa s procedúrou záverečnej vame sa všetkého, čo nám predskúšky, a najmä preto, že si preve- písalo naše rezortné ministerstvo, ria svoje vedomosti a majú potom ako i ministerstvo zdravotníctva, jasnejšiu predstavu o tom, ktoré teda žiaci a všetci zamestnaní v úlohy či oblasti z toho-ktorého škole musia nosiť ochranné rúška, predmetu treba ešte nacvičiť, dodržiavať bezpečnostnú predčiže naučiť sa,“ uviedla riaditeľka písanú vzdialenosť medzi sebou, Bírešová. musí sa konať dezinfek-

Kovačickí ôsmaci pozorne počúvajú pokyny na riešenie úloh

školu, čiže učiteľov, aby videli, čo je potrebné dopracovať, aby na záverečnom testovaní dosiahli žiaci čím lepšie výsledky. „Okrem toho žiaci sa oboznamujú s procedúrami a postupmi maturitnej skúšky, aby sa nestávali chyby, respektíve aby sa percento chýb • KULTÚRA •

Každý z troch testov obsahuje 20 úloh od základnej po pokročilú úroveň. Na každý majú žiaci k dispozícii 120 minút. Bezpečnostné opatrenia v súlade s aktuálnou pandemickou situáciou počas skúšok tiež museli byť rešpektované, ako je tomu všade. „Pridržia-

cia všetkých priestorov, rúk a tomu podobné,“ vysvetľuje Bírešová. Výsledky skúšobného testovania žiakov ôsmeho ročníka budú známe v najbližších dňoch alebo týždňoch. Čo sa týka malej maturity z predchádzajúceho roku, výsledky boli omnoho lepšie než na skúšobnom testovaní, čo je možno i očakávané, majúc na zreteli, že tá previerka pred konečnou skúškou o tom aj je – aby žiaci overili svoje vedomosti a schystali sa ešte lepšie na záverečné testovanie. „Keď ide o tie výsledky, ako riaditeľka, a predovšetkým ako pedagogička, vždy som nespokojná a vždy očakávam viac od našich žiakov, lebo viem, že stále to môže byť lepšie. Ale keď zoberieme do úvahy, že sú to predsa deti, že je to akýsi nátlak

na ne a prvýkrát sa nachádzajú v takej špecifickej situácii, som predsa spokojná, čo sa týka našej školy. Vlani sme mali najlepšie výsledky zo všetkých škôl v Kovačickej obci, takže nemôžem byť nespokojná, no keď ide o republikový priemer, nebolo to najlepšie. Síce na teste z materinského jazyka sme mali priemerné výsledky spomedzi všetkých škôl v Srbsku, ale z matematiky a na kombinovanom teste žiaci našej školy dosiahli podpriemerné výsledky. Myslím si, že žiaci to vedia lepšie, aj my dospelí pod takým nátlakom vieme pochybiť, a nie pätnásťroční,“ hovorí riaditeľka ZŠ Mladých pokolení. Podobne sa o danej téme zmienila riaditeľka padinskej školy Mária Galasová, ktorá poznamenala, že vlani na záverečných skúškach žiaci ôsmeho ročníka v Padine spomedzi škôl v obci sa na základe výsledkov umiestnili na druhom mieste, hneď po kovačickej škole, ale v porovnaní so základnými školami v Srbsku nedosiahli najlepšie výsledky. Záverečná maturitná skúška, ktorá je povinná pre všetkých na konci osemročného školenia, plánovaná je na koniec júna. Fotografie: z archívu ZŠ Mladých pokolení

16 /4955/ 17. 4. 2020

Kultúra K NEDOŽITÝM 75. NARODENINÁM

Dr. Jozef Valihora (1946 – 2020) Jaroslav Čiep

týchto dňoch je tomu presne rok, čo sme sa v duchu rozlúčili s profesorom Dr. Jozefom Valihorom. Fyzicky to bolo menej možné, lebo sa práve začali uplatňovať bezpečnostné opatrenia proti práve sa šíriacemu vírusu v celom svete. Namiesto kytice na hrobku v mene jeho študentov prikladáme tento spomienkový príspevok. Podľa dostupných údajov a publikovaných hesiel doktor literárnych vied Jozef Valihora sa narodil 11. apríla 1946 v Pivnici. Zaoberal sa staršou slovenskou literatúrou, klasicizmom, romantizmom a teóriou a praxou prekladu. Jeho otec Jozef Valihora bol kamenár a matka bola Juliana Valihorová, rod. Kmeťková. Základnú školu vychodil v Pivnici roku 1961. Strednú školu – gymnázium – absolvoval v Petrovci roku 1965. Gymnaziálni profesori mu vštepovali lásku k materčine, a tak sa dostal v tom istom roku na vysokoškolské štúdium slovenčiny v Novom Sade, ktoré bolo vtedy len dvojročné. Z uvedených dôvodov posledné dva ročníky študoval v Belehrade a tu roku 1969 aj získal hodnosť profesora slovenského jazyka a literatúry. Je chvályhodné, že v „belehradských rokoch“ pracoval v slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu, ktorý mu bol prvým pracoviskom pred príchodom na Filozofickú fakultu v Novom Sade roku 1971. Už tie šesťdesiate roky nasvedčovali, že ide o pracovníka, ktorý teoretické poznatky získané od profesorov a z kníh chce a vie uplatniť v praxi. Z fakulty si priniesol vysoký priemer a v rozhlase sa osvedčil ako spoľahlivý odborník. Na Filozofickej fakulte v Novom Sade sa orientoval na slovenskú literatúru, kde bol vymenovaný za asistenta. Mal cvičenia z takmer všetkých literárnych kurzov, ale prevahu mala staršia slovenská literatúra a klasicizmus a romantizmus. Cvičenia z uvedených dvoch predmetov mal

www.hl.rs

takmer celý čas, prednášky podľa kádrovej situácie. Na seminároch vedel aktivizovať študentov. Vyznačoval sa pedantnosťou a snahou zdokonaľovať sa. Komisia vysoko ohodnotila jeho magisterskú prácu Prekladateľská práca Vladimíra Mičátka obhájenú na Filologickej fakulte v Belehrade roku 1979. Doktorskú dizertáciu pod názvom Básnická a prozaická tvorba Juraja Tušiaka obhájil 23. apríla 2009. V súvislosti s pedagogickou praxou Jozefa Valihoru treba ešte spomenúť, že externe učil v 70. rokoch na Pedagogickej akadémii v Sombore (vysunuté oddelenie v Petrovci, ale aj Kovačici); šlo o doškoľovanie učiteľov. Z jazykových predmetov na Filozofickej fakulte v Novom Sade sa zameral na teóriu a prax prekladu a na slovenský jazyk (ako materinský) pre angličtinárov a nemčinárov. Ako osvedčený odborník spolupracoval vyše tridsať rokov s Pokrajinským ústavom pre vydávanie učebníc, neskôr belehradským Ústavom pre učebnice a učebné pomôcky, oddelenie v Novom Sade. Písal vydavateľské posudky (hlavne čítaniek) a robieval jazykovú úpravu. Osvedčil sa aj ako autor (Slovenský jazyk a kultúra vyjadrovania pre 6. ročník základnej školy; prvé vydanie 1986). Roku 2007 vyšla Valihorova Čítanka pre 1. ročník gymnázia. Veľmi veľa úsilia, času a trpezlivosti si vyžiadala redakčná a prekladateľská

Informačno-politický týždenník

činnosť Jozefa Valihoru, o ktorej nachádzame údaje v autorovej knihe Aspekty literatúry a kultúry (2001, Kultúra Báčsky Petrovec). Valihorova činnosť bola orientovaná na tri dôležité úseky nášho kultúrneho života: na kultúrnu históriu, na súčasnú slovenskú literatúru vo Vojvodine a na preklady srbských či chorvátskych (donedávna srbochorvátskych) textov do slovenčiny. Je chvályhodné, že časť Valihorových štúdií pouverejňovaných hlavne v Novom živote, v Zborníku Spolku vojvodinských slovakistov, v Hlase ľudu a v príležitostných zborníkoch prác z rôznych sympózií a vedeckých konferencií sa dostala do knihy pod názvom Aspekty literatúry a kultúry. Neskor mu tlačou vyšla aj monografická kniha Prozaické a poetické dielo Juraja Tušiaka (2010, SVC Báčsky Petrovec). V rámci projektov

slovenskej katedry Jozef Valihora vykonal záslužnú bibliografickú prácu, za ktorou stojí veľa času stráveného pri knihách a časopisoch. Zmienku si zasluhuje aj Valihorova spoločenská a organizačná činnosť. Od príchodu na fakultu Jozef Valihora zastával dlhé roky funkciu tajomníka katedry, neskôr Slovakistického ústavu. Rovnako nezištne sa zapojil do činnosti Spolku vojvodinských slovakistov (neskoršie Slovakis-

tická vojvodinská spoločnosť). Jozef Valihora bol niekoľko mandátov podpredseda spolku a za sústavnú činnosť na pozdvihovaní slovakistiky si vyslúžil roku 1996 Cenu Spolku vojvodinských slovakistov.

Bez jeho prítomnosti a účasti neprešli takmer ani jedny Zimné stretnutia slovakistov a ani jedno slovakistické sympózium. Rovnako tak mu záležalo na dobrom mene tunajšej Matice slovenskej a na zachovaní národného povedomia. Nezištne pomáhal, okrem iného, pivnickým divadelníkom pri prehliadke Divadelné inscenácie dolnozemských autorov. Roku 2008 ako spoluautor s Alenou Peškovou napísal učebnicu Slovenský jazyk a kultúra vyjadrovania. Má uverejnených viacero učebníc pre základné školy a jednu monografiu, niekoľko výberov textov a doslovov, viac prekladov a početné štúdie, články a preklady, spolu vyše 80 jednotiek. Koncom roka 2010 odišiel do dôchodku. Za svoju celoživotnú prácu získal viacero ocenení a v roku 2016 mu Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny udelila Zlatú plaketu. Dr. Jozef Valihora umrel 26. marca 2020 a jeho telesné pozostatky pochovali o deň neskoršie na pivnickom cintoríne. Foto: A. Francistyová a z archívu J. Čiepa • KULTÚRA •

IN MEMORIAM

Mária Hlaváčová 23. 3. 1944 – 4. 4. 2021

o Veľkonočnú nedeľu, 4. apríla 2021, keď sa veriaci tešili z Kristovho vzkriesenia, Kysáčom sa rozniesla smutná správa, ktorá mnohým vyvolala slzy na tvári. Na večný odpočinok sa pobrala dlhoročná kultúrna dejateľka Mária Hlaváčová, ktorá celý svoj život venovala zachovávaniu slovenskej tradície a kultúry. Bola veľmi činná v ženskej speváckej skupine Kultúrneho centra Kysáč. Spev mala rada od malička. Toho roku sa dovŕšil 61. rok, čo pôsobila v speváckej skupine, a bola jej vedúcou.

Vedela mnohé starodávne slovenské ľudové pesničky a zachovávala ich pred zabudnutím. S láskou a ochotou sa obliekala do nášho ľudového kroja, zadarmo, alebo za symbolickú sumu vyšívala kroje pre všetky členky speváckej skupiny. Bola veľmi štedrou osobou, milou a dobrosrdečnou. Vždy chcela priložiť ruky k dielu. Spolu so svojím man-

želom Jánom podporili mnohé podujatia a v roku 2009 obaja získali uznanie čestného člena MSS za vynikajúce výsledky v uskutočňovaní cieľov Matice slovenskej v Srbsku. S Máriou Hlaváčovou sa v pondelok 5. apríla 2021 na kysáčskom cintoríne okrem rodiny a príbuzných rozlúčili mnohopočetní smútiaci, ktorí ju poznali a mali radi. Ženská a mužská spevácka skupina zaspievali pieseň Zahučali hory, zahučali lesy, ktorá bola jej ob-

ľúbenou a ktorú si dokonca vyvolila, aby jej spevácka skupina zaspievala, keď ju budú vyprevádzať na poslednú cestu. Hudobný sprievod mal na starosti Ondrej Maglovský. Spevom sa so zosnulou rozlúčil aj spevokol Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Kysáči pod taktovkou kantorky Dariny Marčokovej a primeranými slovami Ján Ravza, vedúci mužskej speváckej skupiny. Nemilá choroba ju vyrvala z radov Kysáčanov, ale jej šľachetnosť, dobrá duša a láska, ktorou všetkých obdarúvala, zostanú navždy v spomienkach tých, ktorí ju mali radi a s ňou roky spolupracovali. A. Legíňová

v Slovenskom národnom dome v Kysáči. Manžel Ján, zverolekár, ju predišiel do večnosti, keď mala 32 rokov. Život vdovy nebol ľahký. Bolo sa treba starať o rodinu, čo úspešne zvládla. Jej koníčkom bolo včelárstvo, ktorému sa venovala spolu so sestrou Zuzanou. Vždy aktívna, bystrá mysľou i duchom, ochotná pracovať, nedovolila, aby sa jej

odchodom do penzie aktivita skončila. Vychutnávala si tie chvíle aj v neskorej jeseni svojho života. Jej náhla a nečakaná smrť prekvapila mnohých Kysáčanov, jej príbuzných, bývalých kolegov, ale i početné generácie žiakov, ktorým cibrila slovenčinu. Bola prísnou, ale spravodlivou učiteľkou. Žiakom sa naplno venovala. Na svoju súdružku učiteľku si budú všetci dlho spomínať. Pochovaná bola 1. apríla 2021 na kysáčskom cintoríne. Česť jej pamiatke! A. Lg.

vizeň) sa Smiljka zamestnala 1. augusta 1983. Pracovala ako vedúca účtovníctva. Do dôchodku sme ju vyprevadili v posledný novembrový deň roku 2010. Naša Smiki platila za mimoriadne zodpovednú pracov-

níčku a mnohým hlasľudovcom zostáva v povedomí ako príjemná vtipná kolegyňa, ktorú krášlila srdečnosť a radosť zo spoločných zážitkov. Okrem dcéry Jeleny na poslednú cestu na cintoríne Lisje v Novom Sade v pondelok 12. apríla Smiljku Kričkovićovú vyprevadili početní priatelia, známi a kolegovia. J. B.

IN MEMORIAM

Anna Ferková

14. 9. 1931 – 31. 3. 2021

dbornú učiteľku slovenčiny Annu Ferkovú z Kysáča všetci spoluobčania poznali a vážili si ju. Narodila sa v sedliackej rodine otcovi Alexandrovi Kováčovi a matke Márii. Spolu so svojimi mladšími sestrami Zuzanou Kováčovou a Máriou Súdiovou sa venovala učiteľskému remeslu. V škole mala na starosti literárny krúžok, pripravovala recitátorov

na súťaže, s ktorými dosahovala pokrajinskú úroveň a získala i početné uznania. Pre svojich žiakov vyberala básne dolnozemských autorov. Určitý čas – koncom 50. rokov pracovala aj ako účtovníčka v družstve a v ústrednej knižnici

IN MEMORIAM

Smilja Kričkovićová 1952 – 2021

ačiatkom roka ťažko ochorela a v utorok 6. apríla 2021 v Novom Sade dokonala penzistka Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu Smilja Kričkovićová, rod. Borkovac. Narodila sa 23. júla 1952 v Jarku (Obec

• KULTÚRA •

Sriemska Mitrovica). S diplomom vyššej ekonomickej školy v našom podniku (vtedajší NVTP Obzor sa roku 1991 pozmenil na ustano-

16 /4955/ 17. 4. 2020

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 217 487 4604, +381 21 21 456 F: ounz@vojvodina.gov.rs ČÍSLO: 128-90-1069/2021-05 DÁTUM: 14. 4. 2021

Podľa článku 24 odsek 2 Pokrajinského parlamentného uznesenia o pokrajinskej správe (Úradný vestník APV, č. 37/2014, 54/2014 – uznesenie 37/2016, 29/2017, 24/2019 a 66/2020) v súvislosti s článkami 11 a 23 Pokrajinského parlamentného uznesenia o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2021 (Úradný vestník APV, číslo 66/2020) a v súvislosti s Pokrajinským parlamentným uznesením o pridelení rozpočtových prostriedkov na zlepšenie postavenia národnostných menšín – národnostných spoločenstiev a rozvoj multikultúrnosti a tolerancie (Úradný vestník APV, č. 8/19) v rámci projektu Afirmácia multikultúrnosti a tolerancie vo Vojvodine, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vypísal

VEREJNÝ SÚBEH NA SPOLUFINANCOVANIE PODPROJEKTU MULTIKULTÚRNOSŤ NA KLIK Verejný súbeh sa vypisuje na pridelenie dotácií Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá registrovaným právnym osobám (združeniam, asociáciám a iným subjektom so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny) na usporiadanie 6 odmeňovacích súbehov všeobecného verejného záujmu pre žiakov základných a stredných škôl vo Vojvodine, a to v oblasti multikultúrnosti, tolerancie a ochrany a prezentovania etnickej rôznorodosti a kultúrnej identity národnostných menšín – národnostných spoločenstiev vo Vojvodine. Verejný súbeh je vypísaný na celkovú sumu 500.000,00 dinárov.

I. VŠEOBECNÉ PODMIENKY SÚBEHU Prostriedky sa prideľujú na usporiadanie 6 odmeňovacích verejných súbehov v priebehu roku 2021. II. PODMIENKY SÚBEHU Na verejný súbeh sa môžu prihlásiť výlučne registrované právnické osoby – organizácie, združenia, asociácie a iné subjekty so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Na verejnom súbehu sa nemôžu uchádzať priami a nepriami používatelia rozpočtu, spoločnosti a národnostné rady národnostných menšín. Na verejnom súbehu sa prideľujú finančné prostriedky na usporiadanie 6 verejných súbehov: odmeňovacie súbehy sa vypisujú na predloženie príspevkov na vybrané témy z oblasti multikultúrnosti, tolerancie, zachovania a podpory etnickej rozmanitosti a kultúrnej identity národnostných menšín – národnostných spoločenstiev Vojvodiny; odmeňovacie súbehy sú určené pre žiakov základných a stredných škôl z AP Vojvodiny, z čoho 3 sú určené žiakom základných škôl a 3 žiakom stredných škôl; odmeňovacie súbehy sú verejné s povinnosťou vybraného používateľa písomne informovať (alebo e-mailom) všetky inštitúcie základného a stredného vzdelávania v AP Vojvodine o podmienkach a termínoch súbehu; odmeňovacie súbehy sa musia uskutočniť v roku 2021. Podávatelia prihlášky na verejný súbeh musia okrem prihlášky predložiť aj: podrobný plán podprojektu a opis aktivít; návrh dynamiky realizácie aktivít v roku 2021; návrh tém a foriem prác, ktoré budú predmetom súbehu; návrh výherného fondu a formy odmeňovania; návrh rozpočtu na podprojekt; návrh modelu spolupráce so sekretariátom pri realizácii podprojektu; úradný dôkaz o registrácii podávateľa prihlášky (fotokópia). III. OSOBITNÉ PODMIENKY Verejné obstarávanie Ak príjemca finančných prostriedkov z tohto súbehu patrí pod pôsobnosť Zákona o verejnom obstarávaní, alebo ak finančné prostriedky získané týmto súbehom budú použité na obstaranie prác, tovaru alebo služieb a účasť verejných finančných prostriedkov predstavuje viac ako 50 % hodnoty obstarávania, považuje sa príjemca za obstarávateľa a je povinný uplatňovať Zákon o verejnom obstarávaní. IV. SPÔSOB APLIKOVANIA žiadosti sa predkladajú v jednom vyhotovení, výlučne na súbehových formulároch sekretariátu; súbehovú dokumentáciu si možno prebrať od 14. apríla 2021 v priestoroch sekretariátu alebo stiahnuť na webovej stránke www.puma.vojvodina.gov.rs; žiadateľ môže predložiť iba jednu žiadosť na súbeh; žiadosti na súbeh sa predkladajú v srbskom jazyku alebo v jazyku národnostného spolo-

Obec Báčsky Petrovec, Oddelenie pre hospodárstvo, urbanizmus, komunálno-bytové a inšpekčné úkony na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie Nositeľ projektu VIP MOBILE, s. s r. o., z Nového Belehradu, Ul. M. Milankovića 1ž, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2295_01 NS_Maglić na evanjelickom kostole v Maglići, na katastrálnej parcele číslo 1416, k. o. Maglić, Obec Báčsky Petrovec. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v Oddelení pre hospodárstvo, urbanizmus, komunálno-bytové a inšpekčné úkony v kancelárii č. 7, Ul. Kollárova 6, B. Petrovec, v čase od 8.00 do 14.00 h do 3. 5. 2021. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány a organizácie, ako i verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať písomné pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie v písomnej forme na adresu oddelenia. Všetci, ktorí doručia svoju mienku k danej štúdii, môžu sa zúčastniť aj verejnej rozpravy. Verejná rozprava a prezentácia štúdie sa uskutočnia vo štvrtok 6. 5. 2021 v miestnostiach Obecnej správy Obce Báčsky Petrovec, Kollárova 6, B. Petrovec, o 10.00 hodine.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

čenstva, ktorý sa úradne používa v Autonómnej pokrajine Vojvodine; prihlášky musia byť predložené osobne odovzdaním v spisovni pokrajinských správnych orgánov v Novom Sade (budova pokrajinskej vlády) alebo zaslané poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá 21 000 Nový Sad Bulvár Mihajla Pupina 16 s označením: VEREJNÝ SÚBEH NA SPOLUFINANCOVANIE PODPROJEKTU MULTIKULTÚRNOSŤ NA KLIK Súbeh je otvorený do 23. apríla 2021. V. HODNOTENIE PROJEKTOV A ROZHODOVANIE O PRIDELENÍ PROSTRIEDKOV Predložené žiadosti posudzuje komisia, ktorú vymenuje pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá; komisia nebude posudzovať oneskorené a neúplné alebo nesprávne vyplnené žiadosti, tiež tie žiadosti, ktoré nepodali oprávnené osoby, žiadosti vyplnené nečitateľne alebo grafitovou ceruzkou, ani žiadosti, ktoré nie sú predmetom súbehu; kritériá, ktoré sa budú uplatňovať pri rozhodovaní o výbere organizátora súbehu: návrh formy prác a témy udeľovania súbehov; kvalita návrhov aktivít, hodnotenie efektívnosti a možnosti úplnej realizácie cieľa a témy súbehu; návrh dynamiky realizácie odmeňovacích súbehov v roku 2021; návrh spôsobu odmeny a rozpočtu podprojektu; návrh modelu spolupráce so sekretariátom pri realizácii podprojektu; predchádzajúce aktivity podávateľa prihlášky v súvislosti s oblasťami, na ktoré sa vzťahujú odmeňovacie súbehy. komisia nebude posudzovať prihlášky žiadateľov, ktorým boli pridelené finančné prostriedky na základe predchádzajúcich súbehov sekretariátu, ktorí si nesplnili záväzky vyplývajúce z týchto súbehov; sekretariát si vyhradzuje právo podľa potreby požiadať žiadateľa o poskytnutie dodatočnej dokumentácie a informácií alebo o príchod na miesto alebo určiť splnenie ďalších podmienok na pridelenie finančných prostriedkov; rozhodnutie o pridelení finančných prostriedkov schvaľuje pokrajinský tajomník na základe návrhu súbehovej komisie; prihláška a pripojená dokumentácia sa nevracajú žiadateľom; s podávateľmi prihlášky, ktorým boli povolené finančné prostriedky, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá uzavrie zmluvu o financovaní činnosti, na základe ktorej sa prostriedky vyplatia; výsledky súbehu sa po ukončení súbehu zverejňujú na oficiálnej webovej stránke sekretariátu. Ďalšie informácie o verejnom súbehu možno dostať v sekretariáte, tel. č.: 021/487-4604, alebo prostredníctvom e-mailu bojan.greguric@vojvodina.gov.rs. Pokrajinský tajomník Zsolt Szakállas Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu GEPARD VIS, s. s r. o., Nový Sad, Ul. Koči Ivana č. 2, ktorého po splnomocnení zastupuje ECOlogica Urbo, s. s r. o., Kragujevac, Ul. Save Kovačevića 3/1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba výrobno-skladovacej budovy na výrobu topánok s administratívnou časťou výšky sčasti prízemie (P) a sčasti prízemie a poschodie (P+1), Ul. rumenački put b. č., na katastrálnej parcele číslo 500/5, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

100. výročie založenia Československej besedy Šafárik v Novom Sade: Zborník prác z vedeckej konferencie (ISBN 978-86-7103-553-8)

Jaroslav Čiep

lovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade si vlani pripomenulo 100. výročie založenia. Ide o jeden z najstarších slovenských spolkov v celoslovenskom kontexte, ktorý svoju činnosť vykonáva v kontinuite od samého založenia v roku 1920. Organizačný výbor 17. októbra 2020 zorganizoval medzinárodnú online konferenciu. Prednedávnom sa nám do rúk dostal aj zborník prác z vedeckej konferencie. Vyšiel pod názvom 100. výročie založenia Československej besedy Šafárik v Novom Sade. Jeho editorkou je Katarína Mosnáková-Bagľašová, dlhoročná spolková aktivistka. Zborník tvoria príspevky, ktoré pripravili odborníci z krajiny a zo zahraničia: Mgr. Katarína Mosnáková-Bagľašová, Dr. Nebojša Kuzmanović, Katarína Verešová, Mgr. Ján Chrťan, Mgr.

• OZNAMY •

preložila editorka a odtlačené sú v oboch jazykoch. Zborník priniesol niektoré nové poznatky z dejín spolku, referenti si posvietili na významné osobnosti, ktoré tu pôsobili, a nechýbal ani analytický segment, ktorý bol venovaný práci a tvorbe súčasných umeleckých sekcií spolku. Publikáciu 100. výročie založenia Československej besedy Šafárik v Novom Sade spo-

ločne vydali Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika v spolupráci so Slovenským vydavateľským centrom v Báčskom Petrovci. Číslo publikácie v SVC je 271. Zborník v rozsahu 128 strán na ofsetovom papieri zviazaný do mäkkej väzby s dimenziami 24 x 16 cm v náklade 150 výtlačkov a s vročením 2020 vytlačila tlačiareň Futura v Novom Sade.

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Ondrej Druga, PhD., Mgr. Igor Feldy, Ľudmila Berediová-Stupavská, Mgr. art. Milina Sklabinská, PhD., Mgr. art. Martin Urban, PhD., PhDr. Zuzana Drugová a Vladimír Valentík. Texty sú takmer všetky po slovensky a tie po srbsky (editoriál a príspevok N. Kuzmanovića)

Reprízy v Slovenskom vojvodinskom divadle. V sobotu večer 10. apríla v sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci bolo po prvýkrát zreprízované nové predstavenie z vlastného repertoáru SVD Kebab v réžii Svetlany Gaškovej. Ďalšia repríza Kebabu bude v sobotu 17. apríla o 18.00 h. Vzhľadom na nové protipandemické opatrenia

divadlá majú povolené hrať iba pre obmedzený počet divákov. Podľa aktuálnych nariadení v SVD sa môže zúčastniť zo 50 osôb. Preto prosia o porozumenie. Rezervácia na predstavenie je záväzná, ako aj potvrdenie príchodu osôb s pozvánkou. V sobotu 24. apríla na programe v SVD bude ďalšia repríza predstavenia Profesionál v réžii Richarda Sanitru a Jána Chalupku. J. Čiep

16 /4955/ 17. 4. 2021

Oznamy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 16

Súrne potrebujeme predavača novín

V tajničke je meno a priezvisko petrovského novinára a zostavovateľa Ľudového kalendára. autor: JÁN BAŽÍK

samec morky

stiesnenosť, strach

dinár

pohorie lekárska spisovateľ v komisia Andrić Srbsku

prevádzať cez vodu

zbierka zemepisných máp

slová uctievania Pána Boha štvrťhárok osobné zámeno

rieka v Rusku miesto blaženosti

dravý vták letecký útok

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 15 – VODOROVNE: stepovať, lep, niva, atol, dav, Michal, La, Eva, iba, Na, meč, B, ý, krk, Ba, ako, sob, kl, žiaci, rad, klin, osoh, tak, kilotona TAJNIČKA: MICHAL BABINKA

riečny ostrov zákos

1. časť tajničky

Island

plošná jednotka

ad acta

predložka s

vlastník domovina

karát

2. časť tajničky

bolestivá

AS HL DU ĽU

meter výrastok na hlave zvierat

chabo, nevýrazne neznaboh ukazov. zámeno riečny rybár

polónium

Pančevo recept oblasť ženský spevácky hlas

ženské meno

predložka

sieň

argón breh pri Belehrade

Oregon ampér

vnadidlo, návnada

POSLEDNÉ ZBOHOM

SAMUELOVI ŠPROCHOVI

1947 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Jeho susedovci

• OZNAMY •

Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Silbaši. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 15 z čísla 15 Hlasu ľudu z 10. apríla 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ANNA BAĎUROVÁ, Ul. grobljanska č. 20, 26 000 Pančevo. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 29. marca 2021 ma navždy opustil môj manžel

Spomíname si na 10. výročie úmrtia nášho nenahraditeľného a drahého manžela, ocka a starkého

ONDREJA HEVERU

JÁN MELICH

30. 10. 1949 – 29. 3. 2021 z Báčskeho Petrovca

Už Ťa neprebudí slnko ani krásny deň, už na cintoríne spíš svoj večný sen. Srdce unavené prestalo biť, nebolo lieku, aby mohlo žiť. Čas plynie, život ide v diaľ, mne po Tebe zostali iba veľká bolesť a žiaľ. Zarmútená manželka

14. 8. 1942 – 16. 4. 2011 z Báčskeho Petrovca

Na Tvoju lásku a dobrotu nezabúdame a večne Ťa v našich srdciach nosiť budeme. S láskou a úctou

16 /4955/ 17. 4. 2021

Tvoji najmilší

Oznamy POSLEDNÁ ROZLÚČKA

ZUZANA ZOLÁREKOVÁ rod. Fodorová 1947 – 2021 zo Selenče

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

MÁRIOU HLAVÁČOVOU

23. 3. 1944 – 4. 4. 2021 vedúcou ženskej speváckej skupiny z Kysáča

Ten večný pokoj Ti prajú a s úctou a láskou si na Teba spomínať budú: Tvoji speváci a členovia KC Kysáč

Spomienku na jej život si budeme zachovávať v našich srdciach a zostane pre nás vzorom láskavosti, usilovnosti, trpezlivosti a tolerantnosti.

SPOMIENKA A POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Roku 1964 nás v mladom veku opustil náš jediný strýko

JÁN FERKO, veterinár z Kysáča, a 31. 3. 2021 sa do večnosti odobrala naša strynka

Zarmútený manžel s rodinou

ANNA FERKOVÁ

14. 9. 1931 – 31. 3. 2021 odborná učiteľka z Kysáča

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich milovaných rodičov Spomienku na Tvoju obetavosť, lásku a dobrotu si večne ponesieme v srdci. S Tebou sa lúčia Jarmila Hodoličová a Jasna Potranová s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s bratom, švagrom a ujom

ANIČKU ŠIMÁKOVÚ

rod. Žabskú 28. 3. 1937 – 18. 4. 2012 – 2021 odbornú učiteľku

MARTINA ŠIMÁKA 17. 4. 1936 – 19. 6. 2017 – 2021 advokáta

z Padiny Spomíname si na Vašu lásku a dobrotu a v srdciach si Vás uschovávame.

Vaši najmilší

ŠTEFANOM URBANČEKOM 7. 10. 1957 – 30. 3. 2021 z Báčskeho Petrovca

Keď žiaľu bremeno nás tlačí a rozlúčkou sme zronení, keď srdcia trápime si v plači, kto rozjasní zrak zahmlený? S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: sestra Anna, švagor Samuel a rodiny Vrbovská a Anušiaková so svojimi deťmi

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou mamou

MILINOU SABOVOU rod. Pavelkovou 1947 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Zostaneš navždy v našich srdciach a spomienkach.

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou priateľkou

MILINKOU SABOVOU rod. Pavelkovou 15. 1. 1947 – 4. 4. 2021 z Báčskeho Petrovca

Zostaneš navždy v našich spomienkach. Tvoje priateľky: Triašková, Kopčoková, Vujovićová a Topoľská

Tvoji: dcéra Daniela a syn Dušan s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV

JÁN MELICH

30. 10. 1949 – 29. 3. 2021 z Báčskeho Petrovca

POSLEDNÝ POZDRAV

JÁN MELICH

30. 10. 1949 – 29. 3. 2021 z Báčskeho Petrovca

Ujko náš milý, tak rýchlo si odišiel na ten druhý svet, ťažké je nám to pochopiť. Tak je ťažko žiť ďalej bez Teba, vyrovnať sa s tým, že už nikdy Tvoje kroky neprejdú náš prah.

Braček môj, nemôžem si uvedomiť, že Ťa už nikdy viac neuvidím, ani Tvoju usmievavú tvár, Tvoju lásku, Tvoju dobrotu, ktorú si nám dával na každom kroku. Tak tíško, ako si žil, tak tíško si odišiel. Skromný v živote, veľký v láske a dobrote.

V srdciach Ťa budeme nosiť, v slovách stále spomínať. Tvoje: Janka a Jasminka

Nikdy na Teba nezabudnú a vždy Ťa v srdci nosiť budú: Tvoja sestra Zuzana a Samuel

POSLEDNÉ ZBOHOM

SMUTNÁ ROZLÚČKA

švagrovi

JÁNOVI ČÁNIMU

19. 10. 1948 – 7. 4. 2021 z Báčskeho Petrovca

Zostaneš nám navždy vo večnej pamiatke. Rodiny Balážová a Tordajiová

• OZNAMY •

so švagrom

JÁNOM ČÁNIM

19. 10. 1948 – 7. 4. 2021 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať rodiny: Mučajiová, Kovarčíková a Peťkovská

16 /4955/ 17. 4. 2021

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou

ELENOU JAKUŠOVOU

rod. Tordajovou 6. 10. 1944 – 11. 4. 2021 z Báčskeho Petrovca

S láskou v srdci a úctou si na Teba vždy budeme spomínať. Rodina Valentíková z Nového Sadu

DROBNÝ OZNAM

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s naším drahým manželom a ockom

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

JÁNOM SKALICKÝM 9. 5. 1960 – 4. 4. 2021 z Kulpína

Bolesťou unavený tíško si zaspal, dlhý boj dobojoval. Večný pokoj Ti prajeme a nikdy na Teba nezabudneme. S láskou a úctou si na Teba budú spomínať Tvoji najmilší: manželka Mária, dcéry Svetluška a Nataška s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s mamou a mamičkou

Uplynul rok, čo nás opustil manžel, otec a starký

ELENOU JAKUŠOVOU

SAMUEL HRIC

rod. Tordajovou 6. 10. 1944 – 11. 4. 2021 z Báčskeho Petrovca

1958 – 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Za lásku, dobrotu, obetavosť a za všetko krásne Ti ďakujeme. Navždy zostaneš s nami. S láskou a úctou Tvoji: syn Ján, nevesta Jarmila, vnuk Jaroslav a vnučka Janka

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so spolužiačkou a kamarátkou

Už len kvety z lásky Ti môžeme na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne Ti ďakovať a s láskou si na Teba spomínať. Tvoji najmilší

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším bratom a ujom

JÁNOM SKALICKÝM

MILINOU SABOVOU

9. 5. 1960 – 4. 4. 2021 z Kulpína

rod. Pavelkovou 1947 – 2021 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: Spolužiaci generácie 1964/65 na Gymnáziu Jána Kollára Báčsky Petrovec

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sestra Anna Ivičiaková s manželom Pavlom a synovci Miroslav a Ivan

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším švagríkom

JÁNOM SKALICKÝM

9. 5. 1960 – 4. 4. 2021 z Kulpína

Už len kvety na hrob Ti môžeme dať, v dobrom a s láskou si na Teba spomínať. Rodiny Baďanová, Kreková a Abelovská z Kysáča • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s otcom, starým a prastarým otcom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

ANNOU DAMJANOVSKOU

ONDREJOM LOVÁSOM

rod. Suchánskou 5. 8. 1963 – 9. 4. 2021 z Kovačice

ANNOU DAMJANOVSKOU

16. 9. 1938 – 7. 4. 2021 z Hložian

rod. Suchánskou 5. 8. 1963 – 9. 4. 2021 z Kovačice

Keď dvaja jeden za druhým odchádzajú, smútok býva dvojnásobný. Po štyroch mesiacoch si sa na cestu večnosti vybral za svojou manželkou. S láskou si na Teba budú spomínať: syn Ondrej s manželkou Annou a vnučky Andrea a Iveta s rodinami

Tvoje srdce prestalo biť, aj keď si ešte chcela žiť, avšak vôľu Božiu nemôže nikto zmeniť. S úctou si na Teba budú spomínať: Tvoja navždy zarmútená dcéra Monika s manželom Jovanom a Tvoj milovaný vnuk Danilo

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Zavrela si oči, srdce prestalo biť, osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť. V našich srdciach budeš navždy žiť. Navždy zarmútení: manžel Zoran, milovaný syn Aleksandar a Tvoji rodičia Anna a Adam Suchánskovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom a otcom

Dipl. Ing. VLADIMÍROM FERKOM

SAMUEL HRIC

1958 – 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Dipl. Ing. VLADIMÍROM FERKOM

26. 11. 1944 – 6. 4. 2021 z Kysáča

Zostaneš nám vo večnej pamiatke.

Spomíname si na Teba. Priatelia Vargovci a Ján Dudok

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s tetou

MÁRIOU HLAVÁČOVOU 1944 – 2021 z Kysáča

Zostaneš nám vo večnej pamiatke. Vladko Srnka s rodinou

• OZNAMY •

s bratom a ujom

Manželka Zuzana a syn Stanislav

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Nikdy na Teba nezabudneme a trvalú spomienku na Teba si zachováme. Sestra Anna s dcérou Tatjanou, zaťom Zdenkom a vnúčatami Vladimírom a Petrou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

so sesternicou

s tetou

MÁRIOU HLAVÁČOVOU

rod. Kolárovou 23. 3. 1944 – 4. 4. 2021 z Kysáča

Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach. Za všetko Ti pekne ďakujeme. Odpočívaj v pokoji.

1944 – 2021 z Kysáča

Trvalú spomienku na ňu si zachová

Sesternica Zuzana Vitézová s rodinou 16 /4955/ 17. 4. 2021

Janko Srnka s rodinou

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 16. apríla 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 18. apríla 10.30 Revuálna časť zo Zlatého kľúča 2017 (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) 21.00 Dotyky Utorok 20. apríla 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dúhovka – Portrét maliara Jaroslava Šimoviča. V ústrety životnej deväťdesiatke doyena vojvodinského maliarstva Jaroslava Šimoviča v Dúhovke odvisielajú jeho portrét z roku 2002. Prvýkrát samostatne vystavoval v Petrovci v roku 1954. Ako výtvarný pedagóg pôsobil v niekoľkých mestách a bol členom Združenia výtvarných umelcov Srbska. Od roku 1975 vytvára originálny umelecký svet vo svojom ateliéri na Petrovaradínskej pevnosti, kde vznikla aj táto Dúhovka. Vysielanie pre dedinu. Aprílovej relácii pre dedinu sa určite potešia milovníci ručných prác s ľudovými motívmi, ktoré tvorí úžitková umelkyňa Katarína Arňašová. Čo sú to orgonity, prezradí Mirjana Domoniová a Katarína Šarkéziová zasa poradí, ako si upraviť priedomie. Dotyky. V nedeľu 18. apríla reprízovo budú odvysielané Dotyky z roku 2018 venované kultúrnej pracovníčke Ružene Červenskej, ktorá si v tom roku výročným koncertom pripomenula dvojnásobné vzácne jubileum: 80 rokov života a 60 rokov umeleckej práce. Pani Červenská celý svoj vek venovala a venuje deťom, či už ako učiteľka, alebo ako choreografka v Starej Pazove, za čo sa jej vlani dostala Cena Samuela Tešedíka.

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 16. apríla – Tanec je môj život Sobota 17. apríla – Späť na Zem Pondelok 19. apríla – Unesené dieťa Utorok 20. apríla – Iron Man Streda 21. apríla – Aréna smrti Štvrtok 22. apríla – Napísané krvou 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania 18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 18. apríla Film: Shrek – Zvonec a koniec Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Východ Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

Nedeľa 18. apríla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 21. apríla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Nedeľa 18. apríla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň O akciu Zasaď svoj chládok v Kovačici vládol veľký záujem Skúšobné testovanie v Kovačickej obci Utorok 20. apríla 16.00 Divadelné predstavenie: Ktosi je za dverami Kreslený film: Casper Piatok 23. apríla Film: Panna zázračnica Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Envirosféra Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Konečne výhra MLADOSŤ – AŠK 2 : 4 (1 : 2) Vladimír Gál

radáčania konečne získali 3 body. Znovu však mali problémy so zostavou, lebo nehrali ich traja špičkoví hráči: Adamov, Mijić a Davidovac, ale tí, ktorí dnes hrali, podali svoj najlepší výkon, čo dalo pozitívny výsledok. Prvú šancu mali domáci v 10. min. Strieľal Srdić z 25 metrov a Stojkov

loptu zaslal nad brvno. V 14. min. rozhodca častoval hos- t í . Domáci hráč kľučkoval v šestnástke, Lončarski ho zrazil, ale sa rozhodcova píšťala neozvala. Od tej chvíle hostia prevzali iniciatívu. Najprv Birmanac v 20. min. vyšiel sám pred brankára, ale strieľal vedľa. Trochu neskoršie domáci obran-

ca nepozorne štartoval na Strišku a rozhodca ukázal na biely bod, z ktorého presný bol Zakić. V 35. min. na center Jevremova na druhej žrdi sa najlepšie vynašiel Birmanac a hlavičkoval pre 2 : 0. V poslednej minúte prvého polčasu po centri domácich z voľného kopu V. Gál trochu zmeškal a lopta sa dostala domácemu útočníkovi, ktorý z troch metrov prekonal Stojkova. Domácim ten gól zobudil nádeje, že môžu obrátiť výsledok, ale už v prvom útoku pokračovania Striško na svojej polovici kľučkoval, ideálne prihral Birmancovi, domáci brankár nepo-

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Dynamický druhý polčas MLADOSŤ – NAFTAGAS 3 : 2 (1 : 0) Darko Sládeček

a začiatku zápasu na trávniku bol iba jeden – domáci celok. Obliehali Bieloblatčania bránu hostí z dediny Boka a vytvárali si šance prostredníctvom Kalapiša a Šuľu a už v 14. min. sa ujali vedenia. Po strele Žižića odrazenú loptu do siete zaslal

Szabó. Aj v pokračovaní domáci tlačili hostí, ktorí iba občas prešli na polovicu domácich, ale pritom neohrozili bránu Perišića. V 40. minúte brankár hostí Špan štartom na Šuľu zavinil penaltu pre domácich, ale Kalapiš trafil brvno. Na začiatku druhého polčasu

domáci mali aj trochu šťastie. Po strele Kalapiša z asi 35 metrov lopta zle odskočila, oklamala brankára a skončila v sieti na veľkú radosť domácich. Hostí tento gól akoby zobudil a od tej chvíle boli rovnocenným súperom. To sa im oplatilo v 65. minúte, keď po rohu odrazenú loptu do siete zaslal Koljaja. Od tej chvíle hra sa rozbehla. Útočili obaja súperi a už v 68. min. nový

trebne opustil bránu, čo Birmanac využil a oblúčikom nad brankára zaslal loptu do siete. V 70. min. po pravej strane unikol Jevremov, prihral Neninovi, ktorý skóroval pre 1 : 4. Vo finiši zápasu po chybe Zakića domáci korigovali výsledok a potom mali ešte jednu šancu, ale trafili žrď. AŠK: Stojkov, Jevremov, Vesin (Kurtešan), Lončarski, Josimov, Zakić, Birmanac (Cvijetić), V. Gál (Korać), Ponorac, K. Gál (Nenin), Striško (Đurić). Aradáčania sa nachádzajú na piatom mieste s 37 bodmi. Na sobotu do Aradáča prichádza mužstvo 2. oktobra z dediny Kumane. náskok domácich. Skóroval Žižić. Hostia sa však nevzdávali. V 78. min. Đurić vo svojej šestnástke hral rukou a rozhodca ukázal na biely bod. Z pokutového kopu presný bol Fodor 3 : 2. Do konca zápasu domáci mali viac loptu v nohách a nedovolili súperovi žiadne prekvapenie. MLADOSŤ: Perišić, Nécsov, Žižić (Megyesi), Đurić, Stojić, Šuľa (Poničan), Kalapiš, Šofranko, Kurunci, Szabó, Cvetković Mladosť je piata v tabuľke a má 14 bodov. Na budúcu nedeľu Bieloblatčania odcestujú do Taraša, kde ich uhostí celok Tisa 1933.

FUTBALOVÁ KRONIKA NAŠICH DEDÍN Výsledky majstrovských zápasov našich klubov zohraných v sobotu 10. a v nedeľu 11. apríla 2021 a výsledky mimoriadnych kôl v niektorých ligách zohraných v stredu 31. marca. VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA 23. mimoriadne kolo v stredu 7. apríla: DIVOŠ: Hajduk – Sloga (Erdevík) 2 : 0 24. kolo: ERDEVÍK: Sloga – Sloga (Temerín) 0 : 0 Erdevícka Sloga sa nachádza na 7. mieste a má 38 bodov. SRIEMSKA LIGA 24. kolo: POPINCI: Napredak – Radnički (Šíd) 2 : 1 Radnički je presvedčivo prvý a má 54 bodov. DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – ZÁPAD –JUŽNÁ SKUPINA 13. kolo: MRAMORAK: Proleter – Mladosť (Vojlovica) 2:1 Vojlovická Mladosť je 5. a má 15 bodov. • ŠPORT •

MEDZIOBECNÁ SRIEMSKA LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA 21. kolo: RUMA: Fruška gora – Jednota (Šíd) 5 : 1 SRIEMSKA MITROVICA: Trgovački – Erdevík 2017 (Erdevík) 1 : 1 Erdevíčania sa nachádzajú na 13. mieste a majú 20 bodov, kým šídska Jednota je posledná so štyrmi bodmi. OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA 14. kolo: SILBAŠ: Naša hviezda – Neštín (Neštín) 5 : 0 BÁČSKA PALANKA: Orlovi – Kriváň (Selenča) 1:1 Silbašská Naša hviezda je aj ďalej prvá a má 40 bodov, kým selenčský Kriváň je 5. s 26 bodmi.

OBECNÁ LIGA ŠÍD: 11. kolo: BINGUĽA: OFK Binguľa – Omladinac (Batrovci) 0 : 0 ĽUBA: Jednota – OFK Bačinci (Bačinci) 1 : 2 MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA 9. kolo: LALIŤ: Panónia – Graničar (Riđica) Zápas sa nehral. OBECNÁ LIGA ALIBUNAR – PLANDIŠTE 13. kolo: JÁNOŠÍK: Jánošík – Rapid (Nikolinci) 2 : 2 Jánošík sa nachádza na 4. mieste a má 23 bodov. Podľa údajov z webovej stránky srbijasport.net spracoval: V. Hudec Pre Obecnú ligu Šíd údaje poskytol Lazar Pavković

16 /4955/ 17. 4. 2021

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Dolina položila lídra na lopatky Ján Bokor

V 21. kole bolo dosť zaujímavých zápasov a nečakaných výsledkov. Padinčania pribrzdili lídra z Pavliša, ktorý má značnú bodovú prednosť, ale za ním je väčšia skupina dobre hrajúcich klubov a Dolina ho začala riadne chytať za golier. Dobré výsledky Idvorčanov zdvihli na vysoké tretie miesto. Opravnou skúškou v Alibunari Hajdušica zostala v hornej časti tabuľky a ich hostitelia začali čoraz viac upádať. Spartak 1911 prekvapil Slogu a zabezpečil si pokojnejšie pokračovanie majstrovstiev. V boji o záchranu najviac urobili Ilandžania. Gólov nebolo iba v Potpornji, kde získaný bod domáci celok posunul medzi najohrozenejšie mužstvá. Posledný Radnički z Barandy dlho nedoplnil svoje skromné bodové konto. Výsledky 21. kola: Polet – Jugoslavija 2 : 0, Potporanj – Partizan (G) 0 : 0, Sloga – Spartak 1911 0 : 1, Stari Tamiš – Banat 0 : 4, BAK – Partizan (U) 4 : 1, Budućnost – Hajdušica 2 : 4, Dolina – Crvena zvezda 3 : 1, Strela – Radnički 3 : 1. edúci Pavlišania na ihris- ne hostí, ale sa títo dlho úspešne ku Doliny narazili na bránili. Protiútoky po bokoch naladeného súpepriniesli hosťom prvú ra. Škoda, že zápas pre šancu, ale lopta z pravej pandémiu koronavírusu strany preletela ponad nemohlo sledovať viac bránu. Veľké úsilie domádivákov. Na prekrásnom cich prinieslo ovocie. Pekný zelenom trávniku v povesta premyslený útok presnou nej Doline privilegovaní distrelou zakončil mladý Nestováci sa mali na čo pozerať. Dvaja rovski. Dolina sa zaslúžene ujala dobrí súperi viedli húževnatý boj o vedenia. Radosť však krátko trvala. vzácne body. Hráči nešetrili silami Centrovanú loptu Kolak pustil, a behali za každou loptou. Celý čo bankár Katanić nečakal. Toto zápas prebiehal v rýchlom tempe a nedorozumenie využil Strnad a ani jeden hráč nazaháľal. Útočníci zavlnil nebránenú domácu sieť. Doliny sa častejšie dostávali k brá- Bola to chladná sprcha, avšak do-

Dolina (v červených dresoch) viac útočila a vytvárala si šance

máci nestrácali vôľu a ešte silnejšie pritláčali. Fyzicky silnejší obrancovia hostí často i nedovolenými zákrokmi zastavovali rozohraný útok Padinčanov. Voľný kop z 25 metrov Jovanov svojou silnou ľavačkou premenil v gól 2 : 1, po čom rozhodca ihneď odpískal koniec polčasu. Po prestávke súperi pokračovali v rovnakom tempe. Domáci viac útočili a vytrvalí hostia sa dlho úspešne bránili. Sieť brankára hostí sa dlho nevlnila. V dramatickom finiši hostia vážne pohrozili Katanićovi, ktorý dobrým zákrokom vyhodil loptu na roh a znemožnil

vyrovnanie. Konečne útočníci Doliny predviedli najkrajšiu akciu, a keď sa lopty zmocnil Kelečević, pomoci nebolo. Lopta letela do siete 3 : 1. Víťaz bol rozhodnutý – líder sa ocitol na lopatkách. Domáci sa hnevali na rozhodcu Ignjatovića z Kovina, ktorý síce mal chyby, ale nevplýval na výsledok. DOLINA: Katanić, Nestorovski (Ilić), Kolak (Hlavča), Rašković, Mitkovski, Kolárik (Chrťan), Kelečević, Jovanov, Radenković, Popović, Josimovski (Svetlík, Janjović) Na nedeľu Dolina bude hosťovať v Barande.

Vrátili sa domov spievajúc BUDUĆNOST – HAJDUŠICA 2 : 4 (1 : 1) Vladimír Hudec

ajdušičania sa obávali, ako dopadne zápas na vždy nepríjemnom trávniku v Alibunari, avšak bratia Ružićovci už v tretej minúte prekvapili svojho súpera. Nikola ukradol loptu obrancom Budućnosti a prihral Aleksandrovi, ktorý ľahko prekonal brankára. Aj keď nepríjemne prekvapení, domáci sa preukázali a hostia sa opierali o protiútoky a rýchlosť svojich útočníkov. Domáci mali aj niekoľko výhľadných príležitostí, ale sa hostia šikovne bránili. Predsa

www.hl.rs

v 25. minúte Tarabuk hlavičkou prekonal Melicha a vyrovnal. Po zmene strán sa prejavili domáci a v 59. minúte silnou strelou z diaľky obrátili výsledok vo svoj prospech – 2 : 1. Nuž a keď sa zranil Petrović, na trávnik vybehol Radović, ktorý na strede ihriska prevzal iniciatívu, takže hostia začali hrať ofenzívnejšie a čoraz nebezpečnejšie. To dalo výsledky v 78. min. Pejčić centroval, A. Lipták sa ocitol medzi domácim zadákom a brankárom a zaslal loptu pod

Informačno-politický týždenník

brankára do siete. Toto už úplne vykoľajilo domácich, ktorí sa začali medzi sebou dohadovať. Hostia to využili a ešte dvomi gólmi najprv Radovića a potom aj A. Ružića matovali favorizovaného súpera, a tak si na vlastné konto Najlepšieho hráča domácich Tarabuka (v modzapísali tri body, rom drese) hostia dobre strážili ktoré ich upevnili v strede tabuľky. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lip- N. Ružić (P. Mršić), Pejčić Na nedeľu do Hajdušice pricesták, Pavlovic, Maliar (Beriša), M. Mršić, Petrović (Radović), tuje celok BAK z Belej Crkvy. Foto: V. Maliar Knežević, A. Ružić, A. Lipták, • ŠPORT •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Dva góly z ofsajdu?! STANIŠIĆ 1920 – SLÁVIA 4 : 1 (3 : 1) Ján Šuster

23. kole Somborskej oblastnej ligy pivnická Slávia hosťovala v Stanišići, kde si zmerala sily s rovnomenným domácim celkom, inak lídrom v tabuľke. Bolo to dynamické a bojovné stretnutie. Rozhodca Rakić z Apatinu síce nadŕžal domácim a pomáhal mu postranný rozhodca Boškić z Odžakov, ktorý signalizoval ofsajd takmer pri každom útoku hostí. Gól padol príliš nečakane už v prvej minúte, keď Ćuk z ľavej strany dlhou

diagonálou prihral Stankovićovi, ktorý bol najmenej dva metre v ofsajde. Rozhodca sa však neozval a Stanković skóroval pre 1 : 0. Hostia márne protestovali. V 11. minúte hostia vyrovnali. Jušković uvoľnil Čvokića, ktorý bol rýchlejší od svojho strážcu a vedľa vybiehajúceho brankára Rašetu loptu zaslal do siete. V 15. min. Zejak pre zranenie musel opustiť hru, avšak rozhodca

Napínavý súboj BUDÚCNOSŤ – RUSÍN 3 : 0 (1 : 0) Ján Murtín

napínavom súboji v 23. kole Somborskej oblastnej ligy Hložančania na ideálnom domácom trávniku porazili veľmi dobrý a vysoko umiestnený celok Rusína. V hre medzi dvomi trestnými územiami v 7. min. po zaváhaní domácich stopérov Đukanović išiel zoči-voči Dukićovi, ktorý bravúrne zachránil sieť. Po-

tom sa prejavili domáci, no Đilas a Carić zahodili pekné príležitosti. Brankár hostí Kalinić sa vyznamenal aj v 31., 36. a 38. minúte po strelách Đokića a Damjanovića, no v 40. min. po dlhšom obliehaní brány hostí vykopnutú loptu zo šestnástky Bučík vrátil do trestného územia, hostia nerozvážne zareagovali a zabudnutý Jovanov z pravej strany prízemnou strelou matoval Kalinića pre 1 : 0.

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Hra na nepoznanie FUTOG – TATRA 1 : 0 (1 : 0) Pavel Pálik

ysáčania počítali s tým, že sa môžu rovnať Futogu, ibaže to na ihrisku nedokázali. Zahrali na nepoznanie slabo, bez chuti, neorganizovane a vo väčšej časti zápasu ponechali domácim iniciatívu. Na to všetko ich strelecká pohotovosť bola rovná nule. Nevedeli v gól premeniť ani také šance, • ŠPORT •

z ktorých je vari ťažšie nedať ako dať gól. A bolo ich niekoľko. Keď sa teda všetko spočíta, prehrali celkom zaslúžene gólom Sirara v 29. minúte. Pravdaže, nad touto prehrou netreba horekovať. Veď aj to je časť futbalovej hry, v ktorej niekto musí aj prehrať. Tatra v majstrovstvách pokračuje a nasledujúce dva zápasy zohrá v Kysáči. Najprv ju očakáva susedské derby

Rakić Bogdanovićovi, ktorý nebezpečným štartom zavinil zranenie, neukázal ani len žltú kartu. V 23. min. strela Petrovića odišla nad. V 27. min. znovu podozrivá situácia pred bránou hostí: v nedovolenej pozícii sa ocitol Ćuk, ale ani teraz sa rozhodca nepočul – 2 : 1. V 44. min. voľný kop pre domácich z hranice trestného územia. Odrazená lopta sa dostala Ćukovi, ktorý ju zaslal do siete. V druhom polčase prevahu mali hostia. Viac útočili, avšak vďaka postrannému rozhodcovi, ktorý niekoľkokrát zastavil ich útoky pre údajný ofsajd, nemohli korigovať výsledok. V 70. minúte hlavný rozhodca zastavil sólovú akciu Plavšića, a prečo, to iba on vie. V 75. min. dobrá akcia Petrovića a Plavšića, ktorého strela z piatich metrov trafila brankára.

V 80. min. rozhodca správne nariadil jedenástku pre domácich, ktorú zavinil brankár Brňa, ale sa aj vykúpil, keď strelu Matijaša kryl. V 83. min. Ćuk využil nedorozumie zadákov hostí a uzavrel výsledok zápasu. SLÁVIA: Vučetić (Brňa), Grňa, Šuster, Vinković (Kotiv), Roganović, Šmit, Kuchta (Záskalický), Petrović, Zejak (Plavšić), Jušković, Čvokić (Bolehradský). Výsledky 22. kola: Tvrđava – ŽAK, 1 : 2, BSK – Budućnost (M) 0 : 0, Radnički – Polet 2 : 1, Zadrugar – Kulpín 3 : 2, Budućnost (P) – Maglić 3 : 0, Kordun – Borac (BG) 2 : 0, Borac (O) – Omladinac 4 : 4, Budúcnosť (H) – Rusín 3 : 0. Slávia sa nachádza na siedmom mieste a má 33 bodov. Na nedeľu na vlastnom trávniku uvíta celok Radnički z Ratkova.

V druhom polčase boli agilnejší hostia, ale okrem zopár striel z voľných kopov Brankovića a Đukanovića, s ktorými si brankár Dukić výborne poradil, nemali vážnejšie príležitosti. Dobre unikol aj kapitán hostí Holík, ktorý servíroval šancu Kulićovi, ale dobre zatvorená domáca obrana nedovolila prekvapenie. V 71. min. peknú akciu Bučíka, Kolára a Đokića korunoval náhradník Čipkár pre uvoľňujúcich 2 : 0, aby po pár sľubných útokoch obetavý obranca Petrović minútku pred koncom výstavnou strelou do

ľavej šibenice stanovil konečných 3 : 0. Rozhodcovská trojka zo Somboru v čele s mladým Carićom sa nepreslávila, ale ich na momenty nepochopiteľné verdikty nevplývali na výsledok. BUDÚCNOSŤ: Dukić, Petrović, Bučík, Katiak (Kolár), Májsky, Popović, Damjanović, Đilas (Čipkár), Carić (Jakuš), Đokić, Jovanov (Molnár) Budúcnosť má 31 bodov a nachádza sa na ôsmom mieste v tabuľke. V nasledujúcom kole Budúcnosť hosťuje v Sombore, kde sa stretne s domácim ŽAK-om.

teraz a vyhrávať. TATRA: Popin, Berić, Mrđenović, Đorđević, Petrović, Živanović, Živojinov, Duvnjak (Stojšić), Grahovac (Požarev), Zukić, Svitić Výsledky 23. kola: Omladinac – Titel 2 : 2, Futog – Tatra 1 : 0, Bačka (Đ) – Bačka Grahovac (v modrom drese) medzi dvomi (B) 2 : 3, Petrovaradin hráčmi Futogu – Hajduk 3 : 0, Fr. partizan – Jedinstvo 0 : 1, s Omladincom zo Stepanovićeva a potom aj derby celkov z dolnej ŽSK – Susek 0 : 3, Fruškogorac časti rebríčka Tatra – Titel. Tieto dva – TSK 2 : 3, Sirig – Šajkaš 0 : 1, zápasy sú v boji o vyššie umiestne- Slavija – Veternik 0 : 0 Tatra sa nachádza na 14. miesnie pre Kysáčanov veľmi dôležité. Tak teda treba ďalej hrať ako do- te s 25 bodmi. 16 /4955/ 17. 4. 2021

Šport REPUBLIKOVÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Nádej aj naďalej žije Matej Bzovský

dvoch posledných zápasov si staropazovskí futbalisti pripísali štyri domáce body, ale im to predsa neprinieslo posun v tabuľke. Od začiatku jarnej časti akoby sa zacementovali na 14. priečke, ktorá im vskutku veľa nesľubuje. Na únik z nebezpečenstva asi počkajú do 29. kola, keď budú mať (aspoň na papieri) ľahších súperov, ktorí podobne tiež bojujú o záchranu. Netreba však predčasne uzavie-

rať, lebo sú kluby v tejto lige príliš vyrovnané okrem tých z hornej časti tabuľky. Každý nad každým môže vyhrať. Tak v minulom kole posledná a vopred vylúčená Vojvodina 1928 z Perlezu prekvapila pazovský Fénix a zachránila si bod. Práve preto sa musí hrať naplno, bez zbytočných kalkulácií na každom zápase. O záchranu bude až do posledného kola bojovať mnoho mužstiev, lebo z ligy zostúpi až šesť a možno aj viac celkov, ak sa medzičasom v organizácii ligy niečo nezmení.

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Body spoza chotára CRVENKA – MLADOSŤ 0 : 3 (0 : 0) Vladimír Hudec

inulú stredu futbalisti Mladosti nepríjemne prekvapili svojich fanúšikov, keď na vlastnej pôde vo Vrbare utŕžili porážku s mužstvom Vrbasu 1 : 2. Gól pre Mladosť dal Plavšić. Predsa už v nedeľu v Crvenke všetko vynahradili a domov si zaslúžene priniesli všetky tri body. Od začiatku zápasu bolo vidieť,

že hostia sú omnoho kvalitnejšie mužstvo. Už v 3. min. z pravej strany centroval Ožvát, ale Stamenković z troch metrov trafil brankára. Postupne sa však domáci začali brániť a vytvorili si aj jednu šancu, ale Leňa pekne intervenoval. V polovici polčasu došlo k incidentu. Najprv sa Terzić pohádal s jedným domácim hráčom a potom

JEDNOTA – 1. MÁJ 0 : 0

prekvapiť. V druhom polčase sa lopta hlavne pohybovala medzi šestnástkami. Po sľubnej šanci hostí v 53. min. rovnakým spôsobom odpovedali domáci, ale strela Ragipovića zakončila tesne vedľa žrde. Do konca zápasu sa súperi uspokojili s bodovou deľbou, ktorá viac žičila hosťom. JEDNOTA: Jovišić, Kačar, Ragipović, Maoduš, Nikolić, Živanović, Radosavljević (Lazić), Žilović (Vujović), Perović (Tošić), Aničić, Marković Po ťažkom stredajšom zájazde do mesta kvetov a stretnutí s domácim Radničkim 1912 Jednota bude mať ľahšiu úlohu v nedeľňajšom domácom stretnutí s Kozarou (Banatsko Novo Selo).

niekto postrčil Stanića, takže sa hráči začali navzájom strkať a zápas bol prerušený na 10 min. Našťastie vášne sa utlmili a zápas pokračoval, ale sa výsledok do konca polčasu nemenil. Po zmene strán hostia zaútočili omnoho nebezpečnejšie a úplne pritlačili domácich pred ich bránu a už v 50. min. Mrkaić pekne uvoľnil Stamenkovića, ktorý vyšiel zoči-voči brankárovi. Tento útočníka Mladosti nedovolene zastavil a rozhodca ukázal na biely bod, z ktorého presný bol Terzić. Trochu neskoršie Plavšić zahodil veľkú príležitosť zvýšiť náskok. Už v nasledujúcom útoku veľkú príležitosť mali aj domáci, ale Leňa bravúrne zachránil vlastnú sieť. To

asi úplne demoralizovalo domácich a zlomilo ich odpor, takže sa do konca zápasu hralo hlavne na polovici domácich. V 82. min. Mrkaić pekne skočil na center z rohu a hlavičkoval pre 2 : 0. Konečne vo finiši zápasu rozhodca ešte raz ukázal na biely bod po faule na Stojisavljevića. Z pokutového kopu presný bol Leškov. MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, Beronja, Šproch, Stanić, Brajković, Leškov, Mrkaić (Đokić), Stamenković (Plavšić), Jakuš, Terzić (Stojisavljavić) Petrovská Mladosť má 39 bodov a nachádza sa na šiestom mieste. Na nedeľu je vo Vrbare derby, v ktorom si Petrovčania sily zmerajú s Borcom z Báčskeho Gračca

Po stredajšej výhre nad Bečejom (1 : 0) Jednota minulú sobotu iba horko-ťažko získala bod v stretnutí s veľmi dobrým mužstvom z Rumy. V úvode sobotňajšieho merania síl hostia mali loptu viac na svojich kopačkách. Vyťažili si aj dve vyložené šance. Prvá bola v 11. min., keď nebezpečný stredný útočník hostí Spasić išiel do hlavičkového súboja s obranou Jednoty, ale pozorný brankár Jovišić vyrazil loptu na roh. O 10 min. neskoršie hostia znovu vážne pohrozili, ale vybiehajúci Jovišić znovu zachránil svoju sieť. Domáci sa rýchlo zbavili tlaku podnikavejších hostí. V 36. min. najlepší jednotlivec na zápase Živanović z hranice trestného územia prudko strelil, ale sa brankár hostí nedal

VÍKENDOVÉ ZÁPASY VK KULPÍN

Prvé mužstvo nezastaviteľné VK KULPÍN – VK VOJVODINA 3 : 0 (Výsledky setov: 25 : 20, 25 : 22, 25 : 19) Katarína Gažová, Stanislav Zima

rvé mužstvo VK Kulpín pokračuje s víťazstvami. V nedeľu 11. apríla zvíťazili nad favorizovaným mužstvom Vojvodiny, takže si pravdepodobne zabezpečili prvé miesto v Druhej vojvodinskej lige –severnej skupine. Zostali im ešte tri zápasy, z ktorých potrebujú iba bod.

www.hl.rs

Zápasu s Vojvodinou predchádzali kvalitné a namáhavé tréningy, takže Kulpínčania boli maximálne pripravení a motivovaní, čo bolo vidieť od začiatku zápasu. Hrali výnimočne dobre a obetavo. Tréner Vojvodiny Strahinja Kozlić (niekdajší reprezentant) sa pokúšal timeoutmi porušiť hru Kulpínčanov, ale ani to nič nepomohlo. Kulpínčania majú dvadsať dobrých hráčov a veľké možnosti na výme-

Informačno-politický týždenník

ny počas zápasu. Rozhodcovia veľmi dobre pracovali a nepodľahli konštantnému nátlaku trénera Vojvodiny. Žiaľ, obecenstvo nemohlo sledovať zápas. VK KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Peťkovský, Hasík, Petrović, Gajičić, Babić, Salatić, Barišić, Radanović, Ćirić, Emer, Bojkov Na nasledujúci víkend Kulpínčania hosťujú v Šíde.

MAGLIĆ – KULPÍN 2 : 3

(Výsledky setov: 27 : 29, 23 : 25, 25 : 21, 25 : 18, 12 : 15) V nedeľu 11. apríla seniorky Vo-

lejbalového klubu Kulpín v Maglići zohrali ďalší majstrovský zápas. Vzhľadom na to, že volejbalistky Maglića do tohto zápasu nevyhrali ani jeden set, očakávala sa ľahká výhra Kulpínčaniek. Tomu však nebolo tak. Počas celého zápasu volejbalistky Maglića silne vzdorovali, čo Kulpínčanky trochu prekvapilo. Bez ohľadu na to Kulpínčanky odohrali najlepšie, keď to bolo najpotrebnejšie, a výsledok zápasu obrátili vo svoj prospech. Problém pre Kulpínčanky trochu predstavuje fakt, že počas celej prvej polsezóny hrali doma v telocvični a nie sú zvyknuté na hosťovanie a hru v inej, väčšej sále a v iných podmienkach. • ŠPORT •

KARATISTKY DVOJČATÁ IVANA A EMA MRAVÍKOVÉ Z KOVAČICE PRVÁ A TRETIA V SRBSKU

Karatisti Karate klubu Kovačica s trénerom Draganom Vukelićom

Ivana a Ema ako 5-ročné, na začiatku karate kariéry

Vytrvalá práca prináša ovocie Olinka Glóziková-Jonášová

esaťročné dvojčatá Ivana a Ema Mravíkové z Kovačice karate trénujú od piateho roku života v rámci Karate klubu Kovačica. Ich trénerom je Dragan Vukelić. Obidve majú červený pás, ktorý predstavuje štvrtý v poradí technický stupeň ovládania karate. Okrem toho, že usilovne trénovali počas päťročného zaoberania sa týmto športom, Ivana a Ema sa zúčastnili aj na početných podujatiach a turnajoch, hlavne na území južného Banátu, a každá získali po 16 medailí a 4 poháre. V bežnom roku získali právo zápasiť v disciplíne športový zápas, teda priamy súboj, v kategórii ročníka 2011, telesnej váhy nad 40 kg. Usilovne sa chystali a trénovali – dvakrát týždenne v kovačickej škole, trikrát týždenne v škole v Pančeve. Najväčším problémom klubu v Kovačici je však nedostatok špeciálnej podlahy

Ivana Mravíková sa v Belehrade stala štátnym majstrom v karate

Ivana a Ema Mravíkove na tréningu

pre karate – tatami, takže kovačickí karatisti počas celého roka trénujú bosí na holých parketách. Nie sú teda zvyknutí na tatami, a tým činom sa na turnajoch musia viac snažiť než ich konkurenti, keďže oficiálne súťaže prebiehajú výlučne na tejto podlahe. To však neprekáža mladým karatistkám, aby zaznamenali skvelé výkony. Tak Ivana na medzinárodnej súťaži v Tuzle, Bosna a Hercegovina, 14. februára toho roku obsadila 3. miesto. Ema Mravíková na tej istej súťaži Nasledovali súťaže obsadila 3. miesto v Srbsku. Najprv na

obvodnej banátskej súťaži Ivana obsadila 1. miesto a jej sestra Ema bola druhá. Rovnaké výsledky zaznamenali aj 7. marca na pokrajinských majstrovstvách, kým na štátnych majstrovstvách v Belehrade Ivana sa stala štátnym majstrom a Ema získala bronzovú medailu. Nasledujúca súťaž, na ktorej sa zúčastnia, sú majstrovstvá Balkánu. Dúfajú, že súčasná epidemiologická situácia umožní realizáciu aj tejto súťaže, ktorá bude plánovaná, ako aj všetky ostatné doteraz, s presne definovaným rozvrhom pre každú disciplínu a kategóriu, bez prítomnosti rodičov a obecenstva, s prísnymi opatreniami ochrany proti pandémii Covid-19. Keďže je karate individuálny šport, Ivana a Ema sú v posledných troch rokoch aktívne aj v Združení mladých táborníkov Kovačice, predovšetkým s cieľom kamarátiť a stretať sa, ako aj budovať vzťahy so svojimi rovesníkmi. Foto: z archívu KK Kovačica a autorka

MATIČNÁ ČINNOSŤ

Miestny odbor Matice slovenskej v Kysáči Rastislav Surový, predseda

spešné prípravy a práca Iniciatívneho výboru pre založenie MOMS v Kysáči umožnili, aby sa 18. novembra 1990 uskutočnilo zakladajúce zhromaždenie. Zvolený bol 23-členný výkonný výbor. Predsedom sa stal učiteľ Pavel Grňa, tajomníkom Pavel Čeman, predsedom dozornej rady Rastislav Surový. Ako prvá spomienka na založenie MOMS matičiari zasadili 120 lipiek. Nasledovala úspešná výstava venovaná 120. výročiu narodenia Vladimíra Mičátka, ktorou sa vzdala úcta a uznanie celej rodine Mičátkovcov. V auguste 1991 vyšlo prvé číslo Kysáčskych novín, ktoré vydával MOMS v Kysáči. Z iniciatívy MOMS a FK Tatra v Kysáči v spolupráci so Športovou komisiou MSJ zrodila sa myšlienka o potrebe organizovania Matičného turnaja v malom futbale o putovný pohár veľvyslanca Slovenskej republiky v Juhoslávii. Prvý turnaj sa uskutočnil v Kysáči 9. augusta 1997 a stal sa tradičným. V rozpätí rokov 1993 – 2003 uskutočnilo sa 10 hudobno-folklórnych festivalov Zlatá brána. Jeden z hlavných zakladateľov a organizátorom bol Ján Slávik, člen VV MOMS v Kysáči. MOMS v Kysáči sa organizačne upevňuje, čo potvrdzuje fakt, že vo svojich radoch mal 99 domácností s 2 820 členmi. Na výročnom a volebnom zhromaždení 5. februára 1995 za nového predsedu bol zvolený Rastislav Surový, ktorý bol čoskoro zvolený za podpredsedu MSJ pre Báčku. Na tomto poste zostal do zvolenia za predsedu MSJ na valnom a volebnom zhromaždení v Starej Pazove 21. februára 1998. V rámci úradnej návštevy Juhoslávie a Slovákov žijúcich na týchto priestoroch delegácia Matice slovenskej v čele s predsedom Jozefom Markušom navštívila prvýkrát Kysáč a matičiarov. Roku 1999 bola agresia NATO paktu na SRJ, ale i napriek tomu MSJ a jej miestne matičné odbory neprerušili prácu. V období agresie sa organizoval rekreačný pobyt detí z našej krajiny na Jankovom Vŕšku na Slovensku, pripomenulo sa 80. výročie prvých SNS v Petrovci, o čo sa v plnej miere pričinil i MOMS v Kysáči. Začala sa zbierka dobrovoľných príspevkov na kúpu domu v Petrovci pre potreby MSJ a jeho renovovanie. Kysáčania a matičiari v Kysáči nazbierali 5 695 DEM a viac ako milión dinárov. Koncom novembra 2000 oslávilo sa 10. výročie obnovenia MSJ a MOMS Kysáč, a to záverečným programom a príležitostnou výstavou dokladov

a fotografií. Dňa 2. marca 2003 MS a MOMS v Kysáči na valnom zhromaždení prezentovali vzácnu knihu Atlas ľudovej kultúry Slovákov v Juhoslávii vydanú po viacročnej spolupráci s Ústavom etnológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. MOMS v Kysáči nevlastnil (lepšie povedané nemal) pracovné miestnosti pre svoju činnosť. Správna rada s jej predsedom R.

2018) bol vytlačený príležitostný farebný afiš Slováci v Kysáči 1773 – 2018. Krátky prehľad realizovaných výstav (spolu 15), večierkov a iných aktivít (cca 19): Slováci v Juhoslávii v minulosti a súčasnosti, výstava panelov zo života a diela M. R. Štefánika, Vojvodinskí Slováci v Kanade, Zanikajúca krása slovenských domov vo Vojvodine, výstava dokladov zo života a diela básnika, lekára (z Kysáča) Dr.

Surovým podnikli všetky opatrenia, aby sa budova Slovenského národného domu v Kysáči renovovala a adaptovala. Na tie účely sa zabezpečilo 8 466,00 DEM zo Slovenska a z dobrovoľných príspevkov občanov Kysáča. Z príspevkov z APV a Miestneho spoločenstva Kysáč sa zabezpečilo 1 071 797,00 din. Po dvojročných prácach koncom roku 2010 budova SNS bola daná do prevádzky. Vďaka i učiteľovi Michalovi Gombárovi na dôchodku za jeho neúnavnú prácu v písaní príspevkov a záznamov o spoločenských a kultúrnych aktivitách z minulosti Kysáča. V početných príležitostných programoch venovaných určitým jubileám aktívne sa zúčastňovali mužská a ženská spevácka skupina z Kysáča a učiteľka na dôchodku Elena Surová, známa ako recitátorka básní slovenských autorov. K záverečnému programu k 245. výročiu príchodu Slovákov do Kysáča (17. novembra

Andreja Ferku, večierok venovaný 70. narodeninám Pavla Grňu, večierok k 35. výročiu smrti básnika Michala Babinku, k 80. výročiu narodenia básnika Milana Rúfusa, prezentácia knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, pravidelná účasť na tradičných stretnutiach, ktoré organizovalo Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Srbsku, stretnutia s veľvyslancami Miroslavom Mojžitom, Miroslavom Lajčákom, Igorom Furdíkom, Jánom Varšom, Dagmar Repčekovou, ako i počas ich návštev Kysáča, predstavitelia MOMS Kysáč sa pravidelne zúčastňovali v stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí. V roku 2020 pre pandémiu vystala realizácia mnohých podujatí, ale predsa sa podarilo vydať knihu Matičný turnaj v malom futbale a publikáciu MSS MOMS Kysáč 30 rokov od obnovenia a práce. Vedenie MOMS vďačí všetkým za spoluprácu a podporu, aby MOMS v Kysáči úspešne pracoval.

Hlas ľudu 16/2021

Articles inside

Vytrvalá práca prináša ovocie

Pôžička Svetovej banky pre domácich poľnohospodárov

Manželstvo ako svätyňa

Aj Nový Sad dostane novú covid nemocnicu