Hlas ľudu 16 17/2022 by NVU Hlas ľudu

Pokojné a požehnané veľkonočné sviatky ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

Olinka Glóziková-Jonášová

sú tu! Dlho očakávané veľkonočné sviatky, ktorých termín je mierne pohyblivý, keďže sa riadia splnom mesiaca. Veľká noc pre kresťanov znamená sviatok vzkriesenia Ježiša Krista, pre Židov pamiatku oslobodenia Izraelitov z egyptského otroctva a pre ostatných sú to sviatky príchodu jari. I keď sú teda označované za sviatky úvodného ročného obdobia, prebúdzania sa prírody a života, stále sú oproti vianočným sviatkom akoby podriadené. Pred ich príchodom, aj keď si ľudia stále udržiavajú tradície späté s údržbou či uprataním domov a priedomí, skutočne možno konštatovať, že pred týmito sviatkami nie je taký zhon ako to býva pred Vianocami. Netraduje sa nákup darčekov a samým tým aj ľudia neutekajú po nákupných centroch za nimi, ale sa viac venujú duchovnej a teda tradičnej príprave na ich príchod. Na Veľkú noc sa prelína kresťanská liturgia s ľudovými zvykmi. Jedna z azda duchovne najzaužívanejších príprav je štyridsaťdňový pôst. Je to forma pokánia nielen pre kresťanov, ale aj pre ľudí vyznávajúcich iné náboženstvá. Kiežby sa tieto duchovné prípravy, ktoré predchádzajú veľkonočným sviatkom, uplatňovali aj inokedy. Určite by na svete bolo menej zlých vecí, nenávisti, závisti a všetkých tých negatívnych dianí, ktoré nás nevedú k odpusteniu či pokániu. Aj najnovšie dvojčíslo politicko-informačného týždenníka Hlas ľudu je lade-

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

8 Stretnutie krajanov

44 Najúspešnejší Erdevíčania a Novosadčania

ĽUDIA A UDALOSTI

13 Bezpečnosť detí v premávke je prvoradá

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

VEĽKONOČNÝ KALEIDOSKOP

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: VP Službeni glasnik Belehrad

né veľkonočne a nesie sa v duchu krásnych sviatkov. Namiesto pravidelných príloh pre vás sme pripravili Veľkonočný kaleidoskop, v ktorom sa dočítate o voľakedajších veľkonočných zvykoch v Kulpíne, ale aj o tradícii zdobenia veľkonočných vajíčok v Kysáči, či o Veľkonočnom bazári v Starej Pazove. Tak ako bol v minulosti veľkonočný týždeň od Kvetnej nedele až po Veľkonočný pondelok poznačený rôznymi rituálmi, v súčasnosti je poznamenaný tematickými výstavami či bazármi. Aj o tomto si prečítate v rubrikách Ľudia a udalosti a Kultúra. Nevystala ani rubrika Detský kútik pre našich najmladších čitateľov, ktorí si okrem čítania v tejto časti nájdu aj všelijaké zaujímavosti na vyfarbovanie. Rubrika Týždeň prináša aktuality zo štátnej politiky, ale aj dôležité politicko-sociálne témy pre našu slovenskú menšinu. Nevystala ani pravidelná športová rubrika, ktorá je, zdá sa, bohatšia než obvykle a prináša početné riporty zo športových dianí v našich slovenských prostrediach. Nájdete si tu aj veľkonočné recepty, lebo je aj stolovanie významnou zložkou týchto sviatkov. Nech teda ani na vašich stoloch nechýba bohaté stolovanie a na ňom aj najnovšie číslo Hlasu ľudu! V mnohých domácnostiach sa objavia symboly veľkonočných sviatkov, čo svedčí o tom, že Veľká noc zostala veľkou a vzácnou tradíciou podnes. Vyberme si zo symbolov týchto sviatkov to najlepšie a želajme si, aby sme ich prežili v zdraví, pokoji a rodinnej pohode.

V tomto čísle

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

• •

Veľkonočné dvojčíslo namiesto košíka kraslíc

ŠPORT

65 Mladosti titul majstra

32 Studenia sa varilo aj v peci

Na titulnej strane: Kedysi neodmysliteľným symbolom či dekoráciou veľkonočných sviatkov boli iba kraslice a omaľované vajíčka. V súčasnosti je však ponuka veľkonočnej dekorácie rôznorodejšia: veľkonočné venčeky, girlandy, svietniky, figuríny zajačikov či kuriatok a pod. Emilija Belča z Pančeva sa vo svojom kvetinárstve venuje ručnej výrobe dekorácií z príležitosti takmer všetkých osláv, sviatkov či iných príležitostí. Titulnú stranu týždenníka krášli jej ručná práca, veľkonočný veniec v symbolickej – slovenskej modrej farbe, ktorého fotografiu nám nezištne poskytla. Foto: Emilija Belča (Kvetinárstvo Best friends Gardena v Pančeve) 16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4 2022

Týždeň

7 DNÍ

Nevyhnutnosť obnoviteľných zdrojov energie Pripravil: Miroslav Pap

redstavitelia Srbska sa vo Viedni spolu s ministerkou baníctva a energetiky Zoranou Mihajlovićovou zúčastnili 8. enegeticko-klimatického výboru Energetického spoločenstva. V rámci zasadnutia bolo uvedené, že Srbsko aj naďalej bude mať medzi primárnymi cieľmi bojovať proti klimatickým zmenám, a podporovať zelenú agendu a energetickú tranzíciu. „Energetická bezpečnosť sa dnes javí ako najdôležitejšia otázka na globálnej úrovni, a preto je dôležité, aby sme na zvyšovaní tejto bezpečnosti spolupracovali. To, čo všetkých v súčasnosti najviac zaujíma, je dodávka plynu a ropy, ktoré majú vysokú cenu už od koronakrízy až po dnešný vojnový konflikt v Ukrajine,“ zdôraznila Mihajlovićová. V rámci zasadnutia bolo uvedené, že Srbsko ako kandidátska

krajina vstupu do Európskej únie spolu s členskými krajinami sa snaží o energetickú bezpečnosť a stabilitu. Medzi prioritné ciele Srbska patrí aj využívanie nových obnoviteľných zdrojov energie. Mihajlovićová upozornila, že v priebehu tohto roka je potrebné dokončiť stratégiu rozvoja energetiky a národný integrovaný plán pre klímu a energetiku. Rovnako aj vytvoriť podmienky na nové investície v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, čo je veľmi dôležité na zabezpečenie energetickej bezpečnosti z dlhodobého hľadiska. * V rámci medzištátnej podpory slovenský predseda vlády Eduard Heger v piatok 8. apríla vycestoval do Ukrajiny, presnejšie do Kyjeva za prezidentom Volodymyrom Zelenským. Verejnosť však očakávala, že premiér Slovenska pracovnú návštevu Ukrajiny zre-

alizuje ešte skôr, keď to spoločne vykonali aj premiér Česka Petr Fiala, Polska Mateusz Morawiecki a Slovinska Janez Janša. No predsa Heger vojnovo obliehanú Ukrajinu nenavštívil vtedy, ale sa mu v ceste pridala šéfka európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéf európskej diplomacie Josep Borrell. Po príchode do Kyjeva sa delegácia stretla s prezidentom Zelenským, ktorému vyjadrili maximálnu podporu. Heger zdôraznil aj na význam urýchleného procesu prijatia Ukrajiny do EÚ, no mnohé členské štáty Únie tento proces odmietajú. Slovensko susednej Ukrajine venovalo svoj protilietadlový a protiraketový systém S-300, čo podľa mnohých Hegerovi napravilo reputáciu, vzhľadom na to, že ho mnohí odsudzovali, že sa nezúčastnil už prvej premiérskej výpravy do Ukrajiny. Heger sa stretol ešte aj s ukrajinským predsedom vlády

Denysom Šmyhalom. V rámci návštevy členovia delegácie navštívili aj vojnou zdevastované mesto Buča, kde podľa neoficiálnych informácií, zahynul veľký počet civilov. * Po prezidentských a parlamentných voľbách v Srbsku a parlamentných v Maďarsku o post prezidenta sa hlasovalo v nedeľu 10. apríla aj vo Francúzsku. Na voľbách sa zúčastnilo 73 percent voličov. Ako to aj bolo predpokladané, o prezidentský úrad v druhom kole zabojujú Emmanuel Macron s 27 percent hlasov a jeho súperka Marine Le Penová, ktorá získala 23 percent. S počtom hlasov veľmi nezaostával ani ľavicový kandidát Jean-Luc Mélenchon so získanými 21 percentami hlasov. Od nedele sa začala aj silná kampaň dvoch kandidátov, ktorí zabojujú o post prezidenta. Zdroj: RTV, RTVS

PROGRAM EHMK

Pre mladých a s mladými Jasmina Pániková

urópske hlavné mesto kultúry tento a nasledujúci mesiac svoj program venuje deťom a mládeži. Zrealizujú tri programy: Školy budúcnosti, Vlajky budúcnosti a Rozprávky budúcnosti. K realizácii týchto programov prispeje 460 umelcov z 30 krajín a svoju tvorbu predstavia cez 270 rozličných kultúrnych udalostí. Všetky programy sa realizujú v rámci nového programového oblúku Budúcnosť Európy. Novosadské Školy budúcnosti od 4. do 8. apríla boli javiskami pre divadlá, výstavy, muzikály. V 18 novosadských školách prednášali známi dirigenti či choreografi z Holandska, Nórska, Izraela, Japonska, Kuby, Kanady… Pripojili sa im aj domáci umelci – hudobník Marko Šelić Marčelo, DJ Vla-

www.hl.rs

dimir Aćić, youtuber Yasserstain, autori satirického seriálu Državni posao a iní. Do tohto programu zakomponovali aj projekt European Youth Engagement Netork 2.0 (EYE.net 2.0), ktorý je časťou dvoch hlavných miest kultúry – Nového Sadu a litovského Kaunasu. V rámci neho v početných novosadských školách prebiehal divadelný festival a mladí sa zaoberali témami solidarity, ekonomiky, euroskepticizmu, falošných správ a pod. Program Vlajky budúcnosti potrvá od 28. do 30. apríla a zorganizované bude viac ako 70 udalostí – koncertov, výstav, performancií, dielní... V Novom Sade sa prostredníctvom rôznych hudobných žánrov po prvýkrát predstaví viac ako 30 mladých hudobníkov z celej Európy, regiónu a Srbska. Vďaka programu Rozprávky

Informačno-politický týždenník

budúcnosti, ktorý bude od 28. do 30. apríla, staré príbehy dostanú nový impulz. Nový Sad a jeho okolie vyrozpráva 200 nových a jedinečných príbehov prostredníctvom opier pre deti, bábkových predstavení a interaktívnych divadelných súborov, ktoré spoja umelcov z 13 krajín. Spolu s významnými autormi, akým je Kokan Mladenović, ktorý zorganizuje nezabudnuteľnú Gulliverovu cestu na uliciach mesta, Srbské Atény privítajú aj niektoré z najvýznamnejších divadelných súborov pre deti z Európy: Dublin Theatre Festival, Ameno zo Španielska, divadlo Grus Grus z Fínska, Bábkové divadlo zo Slovinska, české divadlo Alpha a mnohé iné.

Okrem uvedených programov sú aj iné, ktoré organizátori venovali tým najmladším. Napr. v Múzeu Vojvodiny každý pondelok (do 15. mája) prebieha edukačná hra Útek z múzea: mytologická avantúra a určená je deťom vo veku od 9 do 15 rokov. V Galérii Matice srbskej každú sobotu (do 21. mája) prebiehajú polhodinové koncerty – o 11.30 h pre deti do 2 rokov a o 12.30 h pre deti vo veku od 2 do 6 rokov. Skladby predvádzajú hudobníci Belehradskej filharmónie a Hudobnej mládeže Nového Sadu. Foto: NS2022 • TÝŽDEŇ •

PASTIERSKY LIST BISKUPA SEAVC V SRBSKU

Veľká noc 2022 Suspírium To krásne ráno, čo Tebe, Kriste, v sláve bolo dáno, nech svieti nám, keď z biednej zeme zrieme k výšinám. Ó, nech nám svieti v každej dobe, v živote časnom i pri chladnom hrobe a otvára nám cestu k Tebe v to slávne nebe. Amen. Martin Rázus Kristus je víťaz nad zlom, hriechom a smrťou! „Anjel povedal ženám: Vy sa nebojte, lebo viem, že hľadáte Ježiša, toho Ukrižovaného? Niet ho tu, lebo vstal, ako bol povedal; poďte, viďte miesto, kde ležal. Choďte rýchlo, povedzte Jeho učeníkom, že vstal z mŕtvych a, hľa, predchádza vás do Galiley, tam Ho uvidíte“ (Mt 28, 5-7).

Milí bratia a drahé sestry vo vzkriesenom Spasiteľovi Ježišovi Kristovi! Drahí priatelia! Žijeme v pohnutých časoch. Z pandémie sme sa zrazu ocitli v ďalšej hrozbe, keď všetko sa rúti do možnej celosvetovej vojny. Aj keď o možnosti zničenia celej planéty ľudstvo je vedomé od čias druhej svetovej vojny, nikdy sme tak reálne neprežívali strach z možného zničenia, ako vypukla vojna na Ukrajine. Strach, úzkosť, neistota a pochybovanie vystihuje našu ľudskú prirodzenosť. Podobne sa cítili aj ženy, ktoré sa približovali ku hrobu Pána Ježiša Krista. Pán Boh však ide v ústrety im a zasiahne nebeským anjelom, posiela uistenie, aby sme si uvedomili, že sme v Božích rukách. Ako zistili ženy v to ráno vzkriesenia, tak aj my dnes: Kráľ triumfuje. Kristus je víťaz nad zlom, hriechom a smrťou! Nejde o prelud, rozprávku, ale o hodnoverné fakty. Naša existencia má zrazu po vzkriesení úplne novú kvalitu. Preto oslavujeme Jeho víťazstvo života nad smrťou, pravdy nad nepravdou a spravodlivosti nad nespravodlivosťou. Kristus zostupuje až do šeolu a prichádza k zvratu z tmy do svetla, zo smrti do života. Veď zmŕtvychvstanie je pokračovanie cesty lásky, ktorá ide až do krajnosti, do konca; Ja som vzkriesenie a život (Ján 11, 25), ja som cesta, pravda a život (Ján 14, 6). A ženy, ktoré boli svedkami Ježišovho zmŕtvychvstania, získali presne toto presvedčenie. Obavy, kto nám odvalí kameň hrobu, aby sme pomazali mŕtve telo Kristovo, miznú. Boh zmenil ich a našu realitu v náš prospech. Tak ako smrť neudržala Krista v hrobe, ani my nezomrieme, ale žiť budeme. Evanjelista zaznamenal, že nastalo veľké zemetrasenie, lebo anjel odvalil kameň hrobu Kristovho. Náš Spasiteľ nepotreboval cudziu pomoc, aby vyšiel von, ale stalo sa to preto, aby ženy mohli vojsť do hrobu a uistiť sa. Anjel uvoľnil cestu ženám a apoštolom. Uvedomujeme si, že kameň nebol odvalený na to, aby Kristus vyšiel von, ale aby sa ženy uistili, že nie je v hrobe. Kameň je • TÝŽDEŇ •

odvalený pre nás a naše ustráchané a starostlivé srdce. Anjelove slová: Vy sa nebojte... sú určené pre nás a pre záchranu celého ľudstva. Mimoriadne udalosti sa dejú, keď sa anjel zjavuje. Vždy od toho prvého rána, každé veľkonočné ráno si pripomíname, že je ľudstvo na úsvite. Svitlo nové slnko spasenie. Noc hriechu sa pominula. Prišlo nedeľné ráno Kristovho vzkriesenia. Ráno symbolizuje nový začiatok. Ježiš žije! Dochádza ku zvratu, z tmy do svetla a zo smrti do života. Veľkonočné posolstvo nie je možné rozumom pochopiť, ale je určite možné vierou uchopiť, prijať a žiť, ako spasené deti Božie. Preto sa nedivme, že strážcovia zostali ako mŕtvi – neboli iba ohromení strachom, ale boli bez seba, ako mŕtvi. Skutočnosť je tiež taká, že bez Kristovho vzkriesenia by sme aj tak boli nie ako mŕtvi, ale skutočne mŕtvi. Ženy hľadali Krista a našli prázdny hrob, ale našli tiež uistenie, že Ježiš žije. Lebo vstal... vstal z mŕtvych. Koho my dnes hľadáme? Hľadáme aj my Ježiša toho ukrižovaného a vzkrieseného? Hľadajme a nachádzajme ho, lebo iba v ňom je večný život a spasenie. Smrť stratila osudovú moc. Anjel žiadal ženy, aby o vzkriesenom Spasiteľovi povedali učeníkom, tak aj od nás žiada, aby sme o tejto najdôležitejšej správe pre hriešne ľudstvo zvestovali všetkým. Kristus tiež zasľúbil, že ich predchádza do Galiley. Tak nás tiež predišiel a odišiel nám pripraviť miesta vo večnosti a večnej blaženosti v spoločenstve nášho Boha. Milí bratia a sestry, drahí priatelia Prajem vám všetkým požehnané veľkonočné sviatky! Nech radosť z otvoreného a prázdneho hrobu naplní vás útechou, nádejou a vierou, a uistí, že náš Boh i nás vzkriesi k životu a nenechá v ríši smrti, tak ako dokázal svoju moc pri Ježišovi Kristovi. Prajem vám, nech živý Kristus prebýva vierou vo vašich srdciach, aby ste poznali Jeho lásku a počuli pozvanie k životu v Jeho blízkosti teraz i naveky! Amen! Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., biskup SEAVC v Srbsku 16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4 2022

Týždeň HOSŤOVANIE PREZIDENTA NA RTS

O plánoch a vzťahoch Pripravil: Ján Pálik

rezident Srbska Aleksandar Vučić po voľbách 7. apríla bol hosťom Rádio-televízie Srbska, kde zosumarizoval vzťahy s Ruskom, Organizáciou spojených národov a zhodnotil ekonomiku v krajine. Vučić uviedol, že mal dobrý rozhovor s prezidentom Ruska Vladimírom Putinom, v ktorom, ako tvrdí, dosiahli významný stupeň zhody, ktorý je dôležitý pre našu krajinu. „Dlho sme sa o všetkom rozprávali. Hovorili sme o plyne, rope, a spoločnosti NIS. Konverzácia bola dobrá, správna,“ povedal Vučić pre RTS. Dodal, že Putina pozná už dlho a nemôže a nechce akceptovať prístup, v ktorom ruského prezidenta

staviteľ a prezident malej krajiny, ktorá si nemyslí, že by mala rozhodovať o osude sveta. Sme malá krajina, ktorá vie, čo sú to sankcie. Povedal, že jeho vzťah k srbskému národu je osobitný, za čo mu ďakujem,“ povedal Vučić. Uviedol, že zopakoval Putinovi stav Národnej bezpečnostnej rady, ale zároveň poukázal na to, že vzhľadom na rozdielne interpretácie v Srbsku, Srbsko je jedinou krajinou v Európe, ktorá neuviedla na Rusko žiadne reštriktívne opatrenia ani sankcie. O HLASOVANÍ V OSN: VYDIERAJÚ SRBSKO, NIE MŇA OSOBNE Prezident Aleksandar Vučić povedal, pri príležitosti hlasovania v OSN o vylúčení Ruska z Rady OSN pre ľudské práva, že pôvodné rozhodnutie bolo

nazývajú Hitlerom, prípadne o ňom hovoria, že je blázon, pretože nie je ani blázon, ani hysterik. „Dosiahli sme významnú časť dohody, ktorá je pre Srbsko veľmi dôležitá,“ povedal Vučić. Dodal, že ho Putin chcel informovať o situácii na Ukrajine, o situácii v meste Buča, o plánoch, a uviedol, že všetko ide podľa plánu. „Povedal som mu, že mi to nemusí hovoriť, že som pred-

zdržať sa hlasovania, no krajina je pod obrovským tlakom zo všetkých strán. „Ľudia hovoria, že prečo sme nie proti všetkému. Môžeme byť zdržanliví, a potom sú obe strany proti nám. Naše prvé rozhodnutie bolo byť neutrálni, a potom dostanete nespočetné množstvo ťažkých nátlakov. Srbsko je jedinou krajinou v Európe, ktorá neuvalila sankcie na Rusko, ako to urobili Rumunsko, Bulharsko, BaH, Grécko, Čierna

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Hora, Chorvátsko, ba všetci,“ povedal Vučić. Upozornil tiež, že Srbsko neznárodnilo žiadnu ruskú spoločnosť, neodoberá ruský majetok. „Vytrváme v tomto kurze, morálne a čestne, bez toho, aby sme pod tlakom museli byť odstránení zo zvyšku sveta, ale hrdo zostávame na ceste do EÚ. Chceme ho zlepšiť, ale nebudeme obracať chrbtom k tradičným priateľom,“ povedal Vučić.

váme vojenskú neutralitu,“ povedal prezident. V tomto zmysle pripomína, že Srbsko nakúpilo veľa zbraní, ale teraz sa k nám tieto zbrane nedostanú. „Platili sme spravodlivo, nakúpili sme veľa, ale to nemôže prísť, pretože nechcú, aby bolo Srbsko silnejšie. Nie je nič, čo by proti našej krajine neurobili, pretože chcú, aby Srbsko bolo slabé, a to, čo kupujeme, posilnilo by naše bojové kapacity a nemôžu

SME VOJENSKY, NIE POLITICKY NEUTRÁLNA KRAJINA „Sme vojensky neutrálna krajina, nie sme politicky neutrálny štát, sme na európskej ceste a pokiaľ budeme na európskej ceste, nemôžeme byť politicky neutrálnym štátom, ale zacho-

nás vydierať, ako nás vydierali predtým,“ zdôraznil Vučić a dodal, že je ťažko pochopiť mieru hrubosti tých, ktorí ohrozujú našu krajinu. VLÁDA PRED AUGUSTOM – NESÚHLASÍM S NOVÝMI VOĽBAMI Volebný proces v Srbsku bude • TÝŽDEŇ •

ukončený do 25. apríla, to znamená, že dovtedy by mali byť oznámené konečné výsledky volieb, nasledujúci mesiac na zostavenie parlamentu, potom mesiac na vymenovanie predsedu vlády a ďalších 60 dní na voľbu vlády, ale prezident Aleksandar Vučić povedal, že vláda bude formovaná rýchlejšie. Na otázku, či to znamená, že Srbsko bude mať novú vládu do leta, Vučić pre RTS odpovedal, že v auguste to určite nebude. „Je to dôležité pre krajinu. V mojej strane je veľký záujem ísť do parlamentných volieb do konca roka, prípadne spolu s mestskými voľbami, no s tým nesúhlasím,“ povedal Vučić. Ako hovorí, s tým návrhom, o ktorom bude diskutovať s

ľuďmi zo svojej strany, nesúhlasí, pretože štát musí byť nad straníckymi záujmami. „Predstavte si, že ideme do parlamentných volieb, a potom tri mesiace kampane, potom

tri až štyri do novej vlády. To znamená, že budeme mať 10 mesiacov vládu v najťažších podmienkach a neurobíme nič,“ vysvetlil Vučić. Upozornil, že SNS si zabezpečí

PRED ZASADNUTÍM BEZPEČNOSTNEJ RADY OSN

Srbsko sa venuje pokračovaniu spolupráci s UNMIK Pripravil: J. Pálik

rezident Srbska Aleksandar Vučić sa 8. apríla stretol s osobitnou predstaviteľkou generálneho tajomníka a šéfkou misie UNMIK (United Nations Mission in Kosovo) Caroline Ziadehovou, s ktorou diskutovali o zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN, ktoré sa má konať 20. apríla a na ktorom sa bude rokovať o práci misie UNIMIK. Prezident Vučić poukázal na to, že pravidelné kontakty s predstaviteľmi UNMIK sú pre Srbsko dôležité z dôvodu kontinuity zvažovania otázky Kosova. „Pre Srbsko je OSN najdôležitejšou medzinárodnou organizáciou v kontexte zachovania územnej celistvosti a suverenity, a ako vždy sme odhodlaní pokračovať v spolupráci s misiou UNMIK,“ povedal prezident akcentujúc na fakt, že naša krajina považuje za včasné, primerané a viditeľné reakcie OSN na mnohé • TÝŽDEŇ •

incidenty a provokácie. Prezident vyjadril nádej, že správa generálneho tajomníka OSN o práci UNMIK, ktorá by mala byť predložená na nad-

le nedošlo k pokroku v plnení záväzkov, ktoré druhá strana prijala, predovšetkým v súvislosti so založením Spoločenstva srbských obcí.

väčšinu a nie je možné, aby sa to tak nestalo. REVÍZIA EKONOMICKÝCH PLÁNOV Oznámené bolo, že vzhľadom na súčasnú situáciu vo svete Srbsko pracuje na revízii ekonomických plánov. Prezident zdôraznil, že Európska únia predvída veľmi ťažký nasledujúci rok. V prípade, že príde k ozbrojenému konfliktu medzi Ruskom a západom, ekonomika môže úplne skrachovať. Preto by sa malo Srbsko spoliehať na vlastnú ekonomiku a jej rozvoj. Na otázku o inflácii Vučić zdôraznil, že sa naplno pracuje na tom, aby nestúpala hore. Zdroj: RTV Foto: Facebook / buducnostsrbijeavucic 1244, tak aj prostredníctvom záväzku implementovať dohody dosiahnuté v rámci bruselského dialógu. Poukázala tiež na nevyhnutnosť pokračovania dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ako aj na dôležitosť všetkého úsilia smerujúceho ku konštruktívnej regionálnej spolupráci. Na konci stretnutia zablahoželala prezidentovi Vučićovi k

Prítomnosť misie je veľmi dôležitá na udržanie stability na Kosove

chádzajúcom zasadnutí BR OSN, bude korektná a čestná a bude obsahovať všetky poznámky a príklady incidentov na Kosove, ktoré prezentoval počas stretnutia so Ziadehovou. Predseda tiež pripomenul, že od podpisu Bruselskej dohody uplynulo deväť rokov a že stá-

Šéfka misie OSN Caroline Ziadehová zdôraznila, že mandát UNMIK a KFOR je jasný, rozsah a úloha týchto misií je jasne definovaná a že prítomnosť misie je veľmi dôležitá na udržanie stability na Kosove, ako aj prostredníctvom dôsledného uplatňovania rezolúcie OSN

víťazstvu vo voľbách a vyjadrila presvedčenie, že Srbsko bude aj v budúcnosti pokračovať v úspešnej a dobrej spolupráci s UNMIK.

16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4 2022

Zdroj: RTV Foto: predsednik.rs

Týždeň KRAJANSKÁ RECEPCIA NA VEĽVYSLANECTVE SR V BELEHRADE

Stretnutie krajanov Olinka Glóziková-Jonášová

šieho veľvyslanca Fedora Roso- tených pre udržiavanie svojich chu, aj keď, ako poznamenal na skúseností a toho, čo ostalo v a Veľvyslanectve Sloúvod svojho príhovoru, pôsobí kultúre a histórii po vašich rodivenskej republiky v Bev Srbsku už takmer dva roky, čoch a prarodičoch. Chcem vás lehrade usporiadali v ale pre pandemickú situáciu sa pri tejto príležitosti požiadať, netradičnom termíne v stredu im toto podujatie nepodarilo aby ste si ten entuziazmus, ktorý 6. apríla tradičnú recepciu pre zorganizovať skôr. „V máji budú som videl, udržiavali a aby ste krajanov. dva roky, keď som odovzdával ho dokázali aj naďalej udržiavať, poverovacie listi- a aby ste ho vedeli odovzdávať ny prezidentovi vašim pokoleniam.“ Republiky Srbsko Tento fakt potvrdil aj uvedea pravdepodobne ním údajov z Úradu pre Slováviete, že pred po- kov žijúcich v zahraničí, kde verovacími listina- evidovali takmer 500 žiadostí mi prebiehajú určité procesy, ktoré každý veľvyslanec musí predstaviť či už národnej rade, prezidentovi či vedeniu Ministerstvu zahraničných vecí, teda svoje plány alebo Hostia z Kovačice a Padiny na Veľvyslanectve SR v Belehrade (foto: z archívu tzv. zameranie Spolku žien v Padine) a činnosti pre Zastupiteľský Na pozvanie hostiteľov, pred- kultúrni, mediálni a športoví úrad. Jedným z najdôležistaviteľov slovenského zastupi- dejatelia, poslanci a predsta- tejších bodov pre mňa bola teľského úradu v Srbsku, v čele vitelia lokálnych samospráv z krajanská agenda,“ hovorí s JE veľvyslancom Fedorom takmer každého slovenského veľvyslanec a vysvetľuje: „Mal Milinka Chrťanová, úradujúca Rosochom a s jeho manželkou prostredia vo Vojvodine. som urobený taký špeciál- asistentka pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, Janou zišli sa tu početní hostia Bolo toto zároveň prvé ny harmonogram, ale viete, predpisy, správu a národnostné rôznych oblastí pôsobnosti a stretnutie v organizácii teraj- človek mieni a predsa sa veci menšiny – národnostné vyvíjajú trochu spoločenstvá, a Milana Arňašováináč. Žijeme vo Radićová, riaditeľka NVU Hlas veľmi turbulent- ľudu, na krajanskej recepcii nej dobe, takže nie všetky plány o podporu projektov. Zároveň sa mi podarilo vyzval prítomných, aby sa na realizovať. Avšak slovenské veľvyslanectvo obna druhej strane rátili, keď to budú potrebovať veľmi veľa z vás a vedenie veľvyslanectva bude som mal možnosť v rámci svojich možností tunajstretnúť, navštíviť ším krajanom nápomocné. a chcem pri tejto Tradičná krajanská recepcia príležitosti pove- na pôde veľvyslanectva má za dať, že všade, kde cieľ navzájom sa spoznať, ale som prišiel, som aj udržiavať srbsko-slovenské stretával ľudí veľ- vzťahy, ktoré sú stále označovaPredstavitelia SEAVC v Srbsku s veľvyslancom Fedorom Rosochom a jeho mi milých, veľmi né ako silné puto medzi týmito manželkou (foto: z archívu J. Javorníka) historicky zanie- dvomi krajinami.

www.hl.rs

predstavitelia strešných inštitúcií Slovákov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Matice slovenskej v Srbsku a Slovenskej evanjelickej cirkvi v Srbsku. Prítomní boli aj umelci, politickí, hospodárski, pedagogickí, náboženskí,

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

ZO ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

V miernom ovzduší Anna Horvátová

iatkový podvečer 8. apríla bol vyhradený termín na 20. zasadnutie Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Bolo to jedno z mála zasadnutí, ktoré sa vyznačovalo transparentnou prácou a prebiehalo v miernom ovzduší. Potvrdzuje to aj fakt, že až 17 bodov bolo realizovaných v priebehu hodiny. Zasadnutie tentoraz viedol zástupca predsedu Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Dr. Ján Šuľan, ktorý ovládol danú situáciu. Privítajúc obecné vedenie, predstaviteľov médií a prítomných výborníkov nasledovalo schválenie zápisnice z 19. zasadnutia z 11. februára. Prvým bodom bolo odvolanie členky Obecnej rady Jany Zabunovovej, ktorú na návrh predsedníčky obce Jasny Šprochovej a po hlasovaní vystriedala Bojana Iliševićová z Maglića. Predchádzalo tomu, samozrejme, tajné hlasovanie, keď Iliševićová získala 17 hlasov z prítomných 19 výborníkov.

divadla (bod 14), za prítomnosti riaditeliek Anny Séčovej-Pintírovej, Anny Spevákovej a Viery Krstovskej. Rovnako tak aj Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec (bod 12) za prítomnosti tajomníka Šťastka Durgalu a Miestneho spoločenstva Hložany (bod 15) za prítomnosti výborníka a predsedu Ondreja Feketeho. Siedmy bod patril posúdeniu návrhu a vyneseniu rozhodnutia o zániku funkcie zástupcu predsedu Komisie pre uskutočnenie postupu komasácie pozemkov v obci, ktorú donedávna vykonávala náčelníčka Predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová ozrejmuje body Jaroslava Čániová-Jevićová. rokovacieho programu Zelenú dostali aj ôsmy a deĎalšie dva body, posúdenie návrhu a vynesenie uznesenia o poskytnutí súhlasu k realizácii projektu zlepšenia systému verejného osvetlenia, s cieľom racionalizovať spotrebu elektrickej energie, tiež zmenšiť náklady, viaty bod posúdenie programu práce a finančnej správy na rok 2021 a správa o práci na bežný rok Strediska pre sociálnu prácu, ako i správa o finančnom hospodárení Predškolskej ustanovizne Včielka za rok 2021. V rokovacom programe sa posudzovala aj správa o stave dopravy za rok 2020, výročná správa lokálneho akčného plánu pre vzdelávanie Rómov 2021 – 2025, tiež správa o práci právneho zastupiteľstva Obce B. Petrovec, čo sa jednohlasne aj schválilo. Výbornícke otázky boli 18. bodom, ale nikto nemal žiadnu otázku.

Hlasovanie prebiehalo hlavne transparentne a jednohlasne

ako i posúdenie návrhu a vynesenie uznesenia o strednodobom pláne Báčskopetrovskej obce, ozrejmila predsedníčka obce Šprochová. Štvrtý bod posúdenie návrhu a vynesenie uznesenia o začatí postupu scudzenia nehnuteľností z verejného vlastníctva výborníci tiež schválili. Zelenú dostali aj body týkajúce sa Múzea vojvodinských Slovákov, a teda správa o práci a finančná správa za rok 2021 s plánom a programom práce a finančným plánom na bežný rok (bod 5), rovnako tak aj Knižnice Štefana Homolu (bod 11), Slovenského vojvodinského

• TÝŽDEŇ •

16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4 2022

Týždeň NOVÁ DRUŽBA MEDZI SRBSKOM A RUMUNSKOM

Deti z rumunského mesta Sibiu v novosadskom Mestskom dome Pripravil: Ján Pálik

len Mestskej rady pre šport a mládež Ognjen Cvjetićanin prijal v piatok 8. apríla deti z rumunského mesta Sibiu, ktoré pobudli od 7. do 10. apríla v Kysáči ako hostia Futbalového klubu Tatra. Na stretnutí sa zúčastnili aj zástup-

že spolupráca medzi futbalovými klubmi zo Sibiu a Kysáča dáva deťom možnosť cestovať, spoznávať niečo nové a socializovať sa. Šport vždy spájal ľudí a Mesto Nový Sad vždy uznáva a podporuje tento druh spolupráce a výmeny, najmä preto, že je založený na reciprocite a deti z Kysáča v júni vrátia náv-

Budúce športové talenty

dobrých spomienkach,“ povedal Ognjen Cvjetićanin. V rámci tohto stretnutia sa konal aj turnaj vo futbale pre deti od 10 do 12 rokov, na ktorom sa zúčastnili novosadské futbalové

kluby Novi Sad, Bolesnikov a Proleter, ako aj hostia FK AS Erro z Rumunska a domácej kysáčskej Tatry. Zdroj a foto: novisad.com

Obojstranná výmena darov

covia mesta Sibiu, ktorí majú na starosti šport, ako aj vedenie a malí futbalisti Futbalového klubu Tatra Kysáč. „Som veľmi rád, že nás navštívili naši priatelia z Rumunska a

števu svojim novým priateľov z Rumunska. Som si istý, že sa deťom páčil Nový Sad, tohtoročné Európske hlavné mesto kultúry a zanechal na našich hosťoch pekný dojem a zostane v ich

Medzištátna spolupráca ďalšieho rozvoja športu

NS EHMK

Prepájajú kultúru s humánnosťou Jasmina Pániková

ieľom Nadácie Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry zrejme nie je iba propagovanie kultúry. Pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli, že ich zámerom je aj pomáhať ľuďom v núdzi. Potvrdzuje to pozvanie adresované umelcom z Ukrajiny, aby pobudli a tvorili v Novom Sade. Ako oznámili, nadácia bude hradiť ubytovanie a potrebný materiál na ich prácu. Výsledky tvorby ukrajinských umelcov dodatočne zaradia

www.hl.rs

do programu Európskeho hlavného mesta kultúry počas júna a júla, a to v rámci programového oblúku Pevnosť mieru (Tvrđava mira). Tím Nadácie Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry dobrovoľnými príspevkami zabezpečil aj bezplatnú verejnú prepravu pre utečencov z Ukrajiny, ktorí

Informačno-politický týždenník

sú ubytovaní v Novom Sade. Táto akcia prebieha v spolupráci s Komisárstvom pre utečencov

a migrácie Mestskej správy sociálnej a detskej ochrany mesta Nový Sad. „Ako niekto, kto na týchto priestoroch zažil konflikty, sankcie a utečenectvo, vieme, aká je vojna hlučná. Je to preto, že sa živí nenávisťou. Tých, ktorí ju vedú, a ešte viac tých, ktorí ju nasledujú. Chceli sme vyslať najhlasnejšie posolstvo mieru prostredníctvom ticha kreativity a súcitu,“ povedal Nemanja Milenković, riaditeľ Nadácie Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry. • TÝŽDEŇ •

K MEDZINÁRODNÉMU DŇU RÓMOV

Osemnásť rómskych rodín dostalo pitnú vodu Anna Simonovićová

Zusammenarbeit). Partnerom v projekte je Ministerstvo pre redstavitelia projektu Zní- ľudské a menšinové práva a spoženie ďalšej zraniteľnosti ločenský dialóg a v spolupráci s Rómov a iných marginali- lokálnou samosprávou. zovaných skupín v osemnástich „Spôsob, ktorým zaznamenávajednotkách lokálnej samosprávy v me nárok ľudského práva na pitnú utorok 12. apríla navštívili Vojku, vodu v domácnostiach, kde žijú Miestne spoločenstvo v staropa- Rómovia, je dobrým príkladom zovskej obci a na tvári miesta v pre celé Srbsko a možno aj pre Ulici Dragu Jovanovića si obzreli, Európu,“ povedala Gordana Čoako sa zrealizoval projekt pripoje- mićová, ministerka Ministerstva nia 18 rodín na vodovodnú sieť. pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg a vyjadrila nádej, že sa v spolupráci s Nemeckým spoločenstvom pre internacionálnu spoluprácu GIZ bude pokračovať. Cieľom nemeckej rozvojovej podpory je, aby sa Srbsku poskytla pomoc v procese európPredseda obce Đorđe Radinovic a Jelena Jovanovićová skej integrácie, vo dvore Milorada Jovanovica poznamenal Projekt sa realizuje v rámci Christian Shilling, šéf Oddelenia programu Nemeckej rozvojo- pre hospodársku spoluprácu z vej spolupráce inklúzie Rómov a Veľvyslanectva SR Nemecko, a iných marginalizovaných skupín v dodal, že sa im za necelých šesť Srbsku, ktorý uskutočňuje Nemec- mesiacov podarilo realizovať ké spoločenstvo pre internacio- nielen krátkodobé, ale vskutku nálnu spoluprácu GIZ (Deutsche dlhodobé udržateľné riešenie Gesellschaft für Internationale v tomto spoločenstve, a tak sa do početných domácností dostala pitná voda. „Projekt je príkladom dobrej praxe, ako treba pripraviť a zoskupiť relevantných aktérov a realizovať projekt,“ poznamenal Shilling. „Prístup k pitnej vode je základné ľudské právo. Tento program je z domény ľudských práv a nemá sociálnu dimenziu,“ vyzdvihol Ninoslav Jovanović, štátny tajomník Ministerstva pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg a dodal, že sa tak vytvárajú podmienky pre dôstojný Ministerka Gordana Čomićová s život v 21. storočí. Projekt realizuje generálDraganou Jovanovićovou Arijas a predsedom obce pri obchôdzke ny sekretariát vlády Srbska, domácností ako právny zástupca Tímu

pre sociálne zapojenie sa a zmenšenie chudoby. Dragana Jovanovićová Arijas, manažérka tohto tímu, poznamenala, že sa v rámci projektu plá- Delegácia v budove Miestneho spoločenstva poznamenal, že čoskoro ešte nuje zabezpečiť pitnú vodu pre ďalších 500 rodín osem rodín bude pripojených na vodovodnú sieť. v iných obciach. „V Staropazovskej obci takmer Partnermi v realizácii projektu sú Stredisko pre interaktívnu 90 percent rómskych rodín má pedagogiku a Ekumenická huma- zabezpečenú infraštruktúru, čo je nitárna organizácia. V realizácii dobrým príkladom vo Vojvodine,“ poznamenala Jelena Jovanovićová, pokrajinská poslankyňa. „Už desať rokov Obec Stará Pazova sa zaoberá aktívnym zapojením Rómov do spoločnosti zabezpečením podmienok pre lepší život, vzdelávanie, zamestnávanie, zdravotnú ochranu,“ povedal Aleksandar Balinović, koordinátor Kancelárie pre inklúziu Rómov v obci. Prezentovanie tohto projektu bolo časťou aktivít v rámci Medzinárodného dňa Rómov. Pred Prihovor Christiana Shillinga, touto vzácnou návštevou delešéfa Oddelenia pre hospodársku gácie vo Vojke, predseda obce spoluprácu Veľvyslanectva Đorđe Radinović za prítomnosti Nemecka Jeleny Jovanovićovej a Aleksanprojektu je dôležitá dobrá spo- dra Balinovića v slávnostnej sieni lupráca všetkých aktérov a Obec obecnej budovy odovzdal 16 tabStará Pazova je dobrým príkla- letov najlepším rómskym žiakom

• TÝŽDEŇ •

16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4 2022

Spoločná fotka odmenených žiakov

dom inklúzie Rómov. Poďakujúc sa všetkým aktérom v projekte predseda obce Đorđe Radinović

základných škôl v obci. Vo večerných hodinách bol zorganizovaný Rómsky tamburášsky večierok.

Týždeň VÝSTAVA GALÉRIE BABKA V PARÍŽI

Ďalší príspevok v propagovaní slovenskej insity Olinka Glóziková-Jonášová

nsitní maliari slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku je názov výstavy, ktorá v dňoch 17. marca až 2. apríla zdobila priestory Kultúrneho strediska Srbska v Paríži. Pod jej organizáciu sa podpisuje Galéria Babka, kým patronát nad výstavou malo Ministerstvo kultúry a informovania Srbska. Výstavu otvorila Nataša Marićová, veľvyslankyňa Srbska vo Francúzsku, ktorá vo svojom prejave ozrejmila, koľko si v Srbsku vážia existenciu a talent

ševska Dimov, veľvyslankyňa Severného Macedónska, Ivan Ivanišević, veľvyslanec Čiernej Hory, a Dritan Tola, veľvyslanec Albánska. Na výstave boli prítomní aj majitelia Galérie Babka Klára a Pavel Babkovci. Pavel Babka vo svojom príhovore, ktorý sa nachádza aj v sprievodnom katalógu, povedal: „Prvá výstava insitného umenia v Európe bola usporiadaná v roku 1928 v Paríži, keď galerista Wilheim Udhe v Galerie des Quatre Chemins predstavil insitnú tvorbu piatich maliarov Le Douanier Henri Rousseau, Louis Vivin, Séraphine

označovaná ako svetová metropola insitného umenia. „Galéria Babka sa za posledných 30 rokov

V rámci výstavy bol predstavený bývalý žiak Francúzskej školy v Belehrade – desaťročný

Výstavu navštívili aj predstavitelia veľvyslanectiev Severného Macedónska, Čiernej Hory a Albánska: (zľava) Dritan Tola, Nataša Marićová, Natali Popovićová Beljanská, Klára Babková, Jadranka Čauševska Dimov, Ivan Ivanišević

Výstavu otvorili Nataša Marićová, veľvyslankyňa Srbska vo Francúzsku, a Natali Popovićová Beljanská, riaditeľka KCS: (zľava) Klára Babková, Nataša Marićová, Pavel Babka a Natali Popovićová Beljanská

národnostných menšín, predovšetkým majstrov štetca z Kovačice. Na záver svojho príhovoru popriala úspešnú prácu novej riaditeľke KCS Natali Popovićovej Beljanskej. Okrem menovaných slávnostného otvorenia výstavy sa zúčastnili ďalší traja veľvyslanci, a to Jadranka Čau-

www.hl.rs

de Senlis, André Bauchant a Camille Bombois. Po 24 rokoch bola v Kovačici usporiadaná prvá výstava insitnej tvorby, a to pri príležitosti 150. výročia osídlenia Kovačice.“ Babka prítomným skrátka priblížil aj dejiny Kovačice od osídlenia po súčasnosť a podotkol, že je dnes Kovačica

Informačno-politický týždenník

venuje propagácii insitného umenia vo svete a doposiaľ sme usporiadali výstavy v takmer všetkých kútoch sveta,“ uviedol Babka a doložil: „Naša galéria už viac ako 15 rokov spolupracuje s Francúzskou školou v Belehrade. Všetci žiaci nižších ročníkov spomenutej školy raz ročne navštívia Kovačicu, kde sa celý deň kamarátia s maliarmi, spoločne maľujú, čoho výsledkom je spoločná výstava obrazov vo Francúzskom kultúrnom inštitúte v Belehrade alebo v našej galérii v Kovačici. Touto spoluprácou s Francúzskou školou sa my Kovačičania chceme poďakovať – odvďačiť Francúzsku za to, že darovalo Európe insitné umenie, ktoré preslávilo Kovačicu a slovenskú menšinu v Srbsku.“

Gašpar s omaľovanou doskou

Gašpar. Gašpar v súčasnosti žije v Paríži a absolvoval v Kovačici tábor v organizácii Galérie Babka. Zaspomínal si na deň strávený v Kovačici a podelil sa s prítomnými o svoje dojmy. Foto: Olga Đokovićová a Fondácia Babka Kovačica

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti REGIONÁLNA SÚŤAŽ PAŽLJIVKOVA PREHLIADKA

Bezpečnosť detí v premávke je prvoradá Anna Simonovićová

hostiteľkou detí z Báča, Báčskeho Petrovca, zo Šabca, Žablja a Základnej škole Rast- Sriemskych Karloviec. Súťaž má ka Nemanjića – svätého štyri úrovne: školskú, obecnú, Sávu v Novej Pazove sa regionálnu a republikovú. v pondelok 11. apríla uskutočniV regionálnej súťaži sa zúčastla regionálna súťaž Pažljivkova nilo okolo 70 detí predškolsképrehliadka, ktorej cieľom bolo ho veku a žiaci prvého a druhého ročníka základných škôl a okolo 300 detí, ktoré prišli podporiť svoje tímy. – Pažljivkova prehliadka je dôležitá, lebo sa deti učia o pravidlách v doprave, – povedala Nataša Milićová Nataša Milićová Milašová a Duško Pešić Milašová, pomocníčka formou hry oboznámiť deti predsedu obce, vyjadrujúc s tým, ako sa majú správať v do- potešenie, že sa Agentúra pre prave. Do súťaže sa zapojilo 40 bezpečnosť v doprave Srbska lokálnych samospráv a okolo 35 rozhodla regionálnu súťaž or000 detí. Akciu zorganizovala ganizovať práve v Starej Pazove. Agentúra pre bezpečnosť v doKeďže sú deti ohrozenou kaprave Srbska. Stará Pazova bola tegóriou v doprave, je veľmi dôležité, aby čím skôr získali vedomosti, ktoré neskôr budú doplňovať. – Údaje hovoria, že 75 percent predškolákov a prváčikov nevie správne odhadnúť, čo znamená vľavo a čo vpravo, a 65 percent druhákov zabúda, že pri prechode na druhú stranu ulice sa musí zastaviť. Preto vychovávateľky a učiteľky musia s deťmi pracovať na tom, aby to zdolali. Sú to dôležité údaje, aby sme pripravili aktivity, aby sa tieto nedostatky prekonali, – povedal Duško Pešić, Predškoláci z Hložian riaditeľ Agentúry pre

• ĽUDIA A UDALOSTI •

bezpečnosť v doprave Srbska. Zvýšenie povedomia u detí je veľmi dôležité a takýto spôsob nadobúdania vedomostí je ocenený ako veľmi úspešný. Práve to potvrdila aj Anna Laćarková, riaditeľka PU Včielka v Báčskom Petrovci, ktorá na súťaž priviedla deti staršej vekovej skupiny z Hložian. Súťaž je veľmi užitočná nielen pre deti, ale aj pre celú spoločnosť, a Simulácia na námestí deťom sa táto súťaž páči, potvrdili učiteľky Základ- nálna súťaž, v Starej Pazove na nej školy Jána Čajaka v Báčskom námestí Agentúra pre bezpečPetrovci Milina Krajčíková a Jar- nosť v doprave zorganizovala

Deti z Báčskeho Petrovca na súťaži

mila Dingalová, ktoré na súťaž a svojrázny výlet priviedli žiakov prvého a druhého ročníka. Všetci účastníci regionálnej súťaže boli úspešní a lokálna samospráva nielen pre najúspešnejších, ale pre všetkých pripravila darčeky a odmeny. A kým v Novej Pazove bola regio-

simuláciu dopravných nehôd, aby sa aj týmto spôsobom poukázalo na dôležitosť zapínať si bezpečnostné pásy v aute. Táto akcia bola zorganizovaná spolu s lokálnou Radou pre bezpečnosť v doprave a vyvolala veľký záujem občanov.

16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4 2022

Ľudia a udalosti SPOLOK ŽIEN SLOVENKA V HLOŽANOCH K SVIATKOM

Výstava veľkonočných a jarných aranžmánov Katarína Gažová

Petrovci Katarínu Melegovú-MeliHasičskom spolku v Hlo- chovú a predsežanoch na Kvetnú nedeľu du MOMS v Hloslávnostne otvorili pestrú žanoch Ondreja a bohatú veľkonočnú výstavu, Zahorca, potom ktorú usporiadal Spolok žien h l o ž i a n s k y c h Slovenka. S predajnými stánka- škôlkarov, ktorí mi sa na nej zúčastnili pozvané účinkovali v otváspolky žien a ďalšie združenia, racom programe, ako aj ženy podnikateľky, ktoré ako aj ich vychosa venujú výrobe rôznych veľ- vávateľky a prítomné početné konočných ozdôb. Na úvod slávnostného otvo- o b e c e n s t v o , Podujatie otvorila predsedníčka Miškovicová renia prítomných privítala pred- rodičov, starých sedníčka spolku Slovenka Viera rodičov... nizátorky sladkosťami. Miškovicová: menovite riaditeľku V tento krásny sviatočný deň Po skončení programu výstavu veľkonočsa prihovorila hostka – ných a jarných predsedníčka MOMS aranžmánov v otváv B. Petrovci Katarína racej časti svojimi Melegová-Melichová výstupmi spestrili a nasledovala obchôdzhložianski škôlkaka predajných stánkov ri, ktorí predviedli s bohatou veľkonočnou pestrý program na ponukou, tak rôznych tému Veľkej noci. veľkonočných suveníDetičky z PU Včielka rov, kraslíc, aranžmánov, v Hložanoch spievali, výšiviek, ako aj koláčov, tancovali, hrali divatort... Ponuka veľkonočných aranžmánov podnikateľky delné scénky, ktoré Do Hložian prišli vy- Vesny Cibuľovej z Kulpína Domáce Slovenky tiež mali pestrý a bohatý stánok nacvičili a predviedli stavovať spolky žien za pomoci svojich z Petrovca, Kulpína, Pivnice, Vesna Cibuľová, Mária Pagáčová Predškolskej ustanovizne Včielka vychovávateliek. Oduševnené Združenie Vojvodinské motívy, a Mária Galambošová. Báčsky Petrovec Annu Laćarkovú, obecenstvo ich prednes odmeVýstava trvala do predvečerdomáce hostiteľky zo Slovenky predsedníčku MOMS v Báčskom nilo bohatým potleskom a orgaa tiež súkromné podnikateľky: ných hodín, keď na záver ude-

Hostky programu a deti

www.hl.rs

Stánok pivnických žien Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Výstup hložianskych škôlkarov spestril veľkonočnú výstavu

lili ďakovné listiny účastníkom výstavy. V pondelok po Kvetnej nedeli,

ako vysvetlila predsedníčka Miškovicová, na hložianskom trhovisku členky Slovenky predávali

Aj petrovské spolkárky mali bohatú ponuku

huspeninu – studenie a koláče, takže kto nemal možnosť pripraviť si tieto veľkonočné dobroty

doma, mal možnosť zabezpečiť si ich vďaka usilovným ženičkám zo Slovenky.

V KULPÍNE

Dôkladné prípravy na podujatie Veľká noc 2022 Katarína Gažová

o Veľkonočnú nedeľu 17. apríla v Poľovníckom dome v Kulpíne Združenie vinárov a vinohradníkov Kulpí-

Prvá časť podujatia sa realizovala v nedeľu 10. apríla, teda na Kvetnú nedeľu. V ten deň od rána do večera v Poľovníckom dome mali službu členovia Združenia vinárov a vinohradníkov Kulpína,

Skupina kulpínskych vinárov na Kvetnú nedeľu prijímala vzorky súťažného materiálu vína a klobás: (sprava) Zlatko Kičiňa, Jaroslav Žila, Ján Gaža, Radoslav Kolarski, Branislav Plachtinský a Gustáv Petráš

na usporiada už 14. podujatie Veľká noc v Kulpíne 2022. Ide o tradičnú súťaž výrobcov vína a domácich klobás, ktoré vystalo za posledné dva roky. Naposledy bolo na jar v roku 2019 s bohatým počtom vzoriek aj vína, aj klobás. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ktorí mali na starosti prijímanie súťažiacich vzoriek aj vína, aj klobás. Bolo ich treba evidovať, zaprotokolovať, označiť a správne uložiť. Hoci do 17. hodiny prijali okolo 40 vzoriek vína a 30 vzoriek klobás z Kulpína a okolia, vína

boli prijaté aj zo zahraničia, a to dome. Podľa ich odhadu bude z Nitry a Pezinka, a tak súťaž na- to takých 80 vzoriek vína a 50 dobúda medzinárodný rozmer. vzoriek klobás, ale presný počet Prítomní vinári v dobrej nálade sa bude vedieť po vyhodnotení. prijímali vzorky a plánovali podK organizácii podujatia Veľká robnosti organizácie podujatia. noc sa pripojí i Základná škola Vzhľadom na ohlasy z terénu Jána Amosa Komenského, ktorá po zahlásení akcie, podujatie sa ku každému podujatiu pripravubude tešiť masovej návštevnosti. Preto sa vinári Kulpína musia dobre pripraviť, aby mali všetkého nadostač pre hostí podujatia. Koštovka vína a klobás bude usporiadaná tak, že sa budú pre- Vzorky tmavého červeného vína, pekne oznadávať lístky – keď čeného a očíslovaného ide o vína záujemcovia dostanú spolu 10 lístkov je zdobené kraslice a potom ich a pohár s označením Veľká noc krojovaní žiaci kulpínskej školy v Kulpíne 2022, a keď ide o klo- darujú každému návštevníkovi básy, je to päť lístkov odrazu. Veľkej noci v Kulpíne 2022 na Pravdaže, tieto objednávky sa vchode do Poľovníckeho domu. môžu aj zopakovať. Príprava maľovaných vajíčok trvá Ako nám vysvetlili prítomní týždeň pred podujatím. členovia združenia, vzoriek iste Teda prípravy na Veľkú noc ešte pribudne v deň, keď budú v Kulpíne sú v plnom prúde. Vyvrpracovať hodnotiace komisie (vo cholia vo Veľkonočnú nedeľu 17. štvrtok 14. apríla) v Poľovníckom apríla; začiatok je o 17. hodine. 16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4 2022

Ľudia a udalosti KOVAČICA

Tradičný čajový večierok v organizácii Ženského spolku Anna-Andrea Holíková

sobotu 9. apríla v reštaurácii Červené víno prebiehala 64. tradičná čajanka, ktorú pre svojich spoluobčanov

a priateľov spoza chotára zorganizovali členky Ženského spolku v Kovačici. Veselica odštartovala s príhovorom Anny Stanovej, predsedníčky združenia, ktorá privítala všetkých prítomných, a hudobnými bodmi v prednese speváckej skupiny pôsobiacej pri spolku za sprievodu Pavla Tomáša st. Asi stovka hostí, prevažne z Kovačice, ale aj zo susedných dedín, mala príležitosť skúsiť šťastie aj v tombole, ktorá bola vďaka početným sponzorom veľmi bohatá. O tom, že sú všetci žiadostiví zábavy po dvoch rokoch prestávky pri organizácii podobných tradičných akcií,

ZDRUŽENIE OBJATIE V KULPÍNE K VEĽKONOČNÝM SVIATKOM POTEŠÍ DARČEKOM

Svojrázne umelecké výtvory Katarína Gažová

j počas celého roka, ale zvlášť k sviatkom, ako je Veľká noc a Vianoce, Združenie osôb s osobitnými potrebami Objatie Kulpín je veľmi činné. Vo svojej obdivuhodnej kreativite neustupujú. Pripravujú na predaj atraktívne ozdoby k sviatkom. – O naše veľkonočné ozdoby je veľký záujem, takže my s veľkým predstihom chystáme tie ozdoby. Sú to rôzne tematické

ikebanky s elementmi symbolov Veľkej noci, kvetinkové ikebanky, venčeky, skrášlené zajačiky, anjeliky… Teraz sme k veľkonočným sviatkom dosť pracovali aj s vlnou a vyrábali sme kuriatka, sliepočky, zajačiky, aj v kombinácii s drevom, perím a podobne. Máme všelijaké nápady a snažíme sa stále robiť niečo nové a zaujímavé, – vysvetlila predsedníčka Objatia Jarmila Zelenáková. Do prípravy veľkonočných ozdôb a aranžmánov sa zapájali

členovia Objatia, tak dospelí, ako aj mladší, a predovšetkým Michaela Plachtinská, Vlasta Zelenáková a Dejan Šuľan, ktorí pravidelne chodia na stretnutia združenia a spolu s rodičmi a príbuznými vypracúvajú aj veľkonočné ozdoby. – Stretávame sa trikrát týždenne a usilovne pracujeme, hodne toho sme už popredali a môžem povedať, že záujem je veľký. Naše výtvory vystavujeme aj v predajni, kde pracujem, a ľudia si s radosťou obzrú, ale aj kúpia

svedčil plný tanečný parket celý večer, ale aj počas súťažného párového tanca. Členky združenia žien vyjadrili spokojnosť s ohlasom a dúfajú, že v nastávajúcich rokoch sa ich činnosť znovu rozbehne a bude sa môcť prejaviť v celej svojej kráse, ako to bývalo po minulé roky. Organizáciu tohtoročnej čajanky podporila aj Obec Kovačica.

peknú ozdobu do domácnosti. Okrem toho záleží nám na tom, aby deti pracovali s personálnym asistentom v združení, lebo im to prospieva a majú z toho nesmiernu radosť. Z obce sme dostali podporu v hodnote 200-tisíc dinárov a tak si plánujeme znova angažovať asistenta. Práca v združení je zaujímavá, často aj intenzívna, zvlášť pred sviatkami, tak sme sa teraz rozhodli, že si urobíme radosť po namáhavej práci, a plánujeme trochu rekreačný oddych, čiže využitie možností nášho akvaparku v Petrovci a jeho ponuky. Foto: zo Združenia Objatie a autorka

Ozdoby, ktoré vyrobili v Združení Objatie v Kulpíne k veľkonočným sviatkom

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

DO POZORNOSTI!

Chráňme včely najmä počas jarných ošetrení ovocných stromov Ľubica Sýkorová

čelári každoročne hlásia veľký úhyn včiel, dokonca celých včelstiev. Je to následok globálneho otepľovania, prudkých výkyvov teplôt, výsadby monokultúrnych spoločenstiev, existencie parazitov a chorôb včiel. V neposlednom rade je úhyn včiel spôsobený používaním chemických postrekov práve v čase kvitnutia ovocných stromov, keď majú včely najviac práce s opeľovaním. Správa ochrany rastlín a SPOS – Zväz včelárskych organizácií Srbska apelujú na prevenciu otravy včiel. Používanie pesticídov musí byť v súlade s profesijnými pravidlami a opatrnosť je

potrebná najmä teraz, pretože začína obdobie kvitnutia jabloní a čoskoro aj repky olejnej. Dôležité je správne používanie prípravkov na ochranu rastlín a vyzývajú včelárov, ovocinárov a pestovateľov k lepšej vzájomnej spolupráci. INSEKTICÍDY NEPOUŽÍVAŤ POČAS KVITNUTIA Vedúci rastlinolekárskej inšpekcie Riaditeľstva ochrany rastlín Ministerstva pôdohospodárstva Nenad Milojević uviedol, že čo sa týka prijímania určitých opatrení, so SPOS majú dlhodobo úspešnú spoluprácu. Je potrebné zdôrazniť, že ochranné prostriedky sa musia používať v súlade s deklaráciou na každom prípravku, nepoužívať ich počas kvitnutia,

čo platí najmä pre insekticídy. Prípravky, ktoré sú toxické pre včely, treba aplikovať pred a po kvitnutí a nie v samotnej fáze kvitnutia. AKO ZABRÁNIŤ HROMADNÝM OTRAVÁM VČIEL? Ako sme už spomenuli, zvýšenú opatrnosť pri postrekoch treba mať najmä pri dvoch plodinách – jabloniach a repke olejnej. V tomto zmysle by pestovatelia mali nadviazať lepšiu spoluprácu so zväzmi včelárov, aby nedochádzalo k hromadným otravám včiel. Aj rôzne trávové podrasty v ovocných sadoch môžu byť problém, pretože počas ich kvitnutia lákajú včely. Preto by sa mali udržiavať kosením a nepoužívať pesticídy.

Z MEDZINÁRODNÉHO VEĽTRHU FRUIT LOGISTICA 2022

Šance pre domácich pestovateľov ovocia a zeleniny Ľ. Sýkorová

ruit Logistica je najväčší odborný medzinárodný veľtrh čerstvého ovocia a zeleniny a produktov z nich, ktorý sa tento rok konal od 5. do 7. apríla v Berlíne. Úspešne sa na ňom prezentovali aj firmy zo Srbska. Na veľtrhu počas troch dní boli prezentované početné firmy (pestovatelia, výrobcovia, spracovatelia, exportéri – importéri, distribútori, špeditéri, veľkoobchod, maloobchod, catering); technológie, zariadenia a služby (pestovanie, zber, triedenie, čistenie, spracovanie, balenie, doprava, logistika, skladovanie, chladenie, mrazenie, • ĽUDIA A UDALOSTI •

recyklovanie, odpady, kontrola kvality, marketing, predaj); sortiment (čerstvé ovocie a zelenina, chladené a mrazené ovocie a zelenina, bylinky, sušené ovocie a orechy, exotické produkty); produkty z ovocia a zeleniny (polotovary, šaláty, šťavy, technológie prípravy aj spracovania – čistenie, šúpanie, krájanie, odšťavovanie, triedenie, mixovanie, zmiešavanie, plnenie, balenie, váženie, predaj). Na jednom mieste účastníci a návštevníci mali možnosť získať celosvetový prehľad noviniek a trendov z tejto oblasti.

ÚSPEŠNÁ PREZENTÁCIA SRBSKÝCH VYSTAVOVATEĽOV V organizácii Srbskej obchodnej komory a Srbskej rozvojovej agentúry sa na berlínskom veľtrhu predstavilo 13 domácich firiem. Národný stánok Srbska bol od začiatku preplnený a naši obchodníci mali v prvý deň veľtrhu kvalitné stretnutia s potenciálnymi

Osobitnú pozornosť treba venovať ošetrovaniu rôznych kanálov herbicídmi, ktoré nie sú také jedovaté pre včely, ale problém je v tom, že včely týmito pachmi nasiaknu a do úľov ich ostatné včely už nevpustia. V takýchto situáciách musia včelári včas informovať ovocinárov, ak majú v blízkosti úle, a naopak – ovocinári a poľnohospodári musia včas informovať včelárov, kedy presne použijú prípravky na ochranu rastlín. zahraničnými partnermi. Ako oznámila Srbská obchodná komora, diskutovalo sa o nových exportných dohodách a väčšina záujemcov je zo Spojených arabských emirátov, Švédska, z Indie, Veľkej Británie, Poľska a Holandska. Národný stánok Srbska navštívila veľvyslankyňa Srbska v Berlíne Snežana Jankovićová, ktorá s vystavovateľmi hovorila o vývoze čerstvého ovocia a zeleniny do zahraničia, o výhodách, ale aj o výzvach, ktorým čelia v podnikaní. Na veľtrhu v Berlíne sa predstavili tieto firmy: Select Fruit, Chladiarne Brestovik, Borovnica klub, Fruct Company, Ćirić Agro, Forma BM, Vija Product, Pollino Fruit, Berry 4U, Apple World, Agro Bel System, Delta agrar a Terra Optima. Tento medzinárodný veľtrh je skvelou príležitosťou pre srbských výrobcov získať nové kontakty, dojednať obchody a zvýšiť exportnú výkonnosť.

16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4 2022

Ľudia a udalosti UROBTE SI SAMI VEĽKONOČNÚ DEKORÁCIU

Zábava pre jednotlivcov, ale aj celú rodinu Pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová

eľkonočné sviatky sú už tu. Ste na nich už pripravení? Sobota akoby bola vyhradená na farbenie veľkonočných vajíčok a zdobenie domácností. Avšak samozrejme, predtým si každá domácnosť alebo lepšie povedať domáca dala záležať, aby bolo všetko krásne upratané, čisté, vyžehlené a voňavé. Aj keď sú asociáciou na sviatky pre mnohých jedlá či koláčiky, nemenej dôležitým prvkom slávnostnej atmosféry sú aj výzdoby, resp. dekorácia. Mnohí z nás si povedia, že na to nemajú čas a jednoduchším riešením pre

chvíľu nepátrali po veľkonočnej dekorácii a neprehŕňali desiatky internetových strán, urobili sme to my pre vás. V nasledujúcich riadkoch vám ponúkame niekoľko skvelých nápadov, ako v poslednej chvíli môžete jednoducho, lacno a nanajvýš zábavne a zaujímavo vyzdobiť dom. Ak sa vám k tomu ešte pridajú deti alebo iní členovia rodiny, bude to o to zaujímavejšie a zábavnejšie. Návody a nápady na výzdobu veľkonočných vajíčok a kraslíc ste už určite veľakrát dostali, videli a vyskúšali. Práve preto sme pre vás prichystali dekoráciu nevzťahujúcu sa iba na farbenie, ozdobovanie či maľovanie vajíčok.

Girlanda nemusí zdobiť dom len počas Vianoc, pozrite si aký skvelý nápad na vyhotovenie veľkonočnej girlandy ponúkame

nich je zohnať si vhodnú dekoráciu v obchodoch, kde si skutočne môžeme kúpiť hotové veľkonočné dekorácie, ale z ručnej výroby, keď si niečo vytvoríte sami, určite budete cítiť väčšiu satisfakciu. Nuž zostáva nám skutočne ešte vyzdobiť vnútro, ale aj vonkajšok domu. Aby ste na poslednú

Veľkonočná girlanda z farebných papierov môže byť vhodná na dekorovanie vašej domácnosti. Stačí vám na to iba niekoľko listov farebného papiera a šablóna zajačika či kuriatka, vajíčka alebo akéhokoľvek motívu Veľkej noci. Postup je viac než jednoduchý. Vyhotovíme si najprv šablónu a ďalej podľa nej na

Sladkosti vo veľkonočných pohárikoch

listoch farebného papiera kreslíme tvar, vystrihnite ich, nalepíme na ne dekoratívnu stuhu a dekorácia je už tu! Túto dekoráciu zvlášť milujú tí najmenší. Okrem toho farebné veľkonočné tvary môžeme pripevniť pomocou drevených klipov na bielizeň k jutovej šnúre a dodatočne prilepiť biele pompomy, ktoré budú napodobňovať zajačie nôžky či chvostíky, alebo kuriatkam, tiež z papiera urobiť červený hrebeň a pysk. Ďalší nápad na dekoráciu sú veľkonočné poháre plné sladkostí v tvare zajačikov. Na vyhotovenie potrebujeme biely papierový alebo plastový pohár. Z farebného papiera vystrihneme uši a prilepíme ich k vnútornej strane pohára. Následne vystrihneme oči, nos a zuby a prilepíme ich na pohár. Poháre naplníme čokoládovými vajíčkami alebo inými sladkosťami a dekoráciu máme na stole. Do tretice ponúkame plstené veľkonočné vajíčka, kuriatka, zajačiky či iné veľkonočné ozdoby. Na zhotovenie veľkonočnej dekorácie

z plsti potrebujeme farebné listy plsti. Tie si zadovážime v galantérii alebo obchodoch s látkami. Ak chceme vytvoriť plstené vajce, vystrihneme z plsti dva ovály v tvare vajca, zošime ich dohromady a naplňme vatou. Okrem toho môžeme vajce ozdobiť malými kvetmi alebo plstenými listami, ako aj korálkami alebo ozdobnými gombíkmi. Na tvar kuriatka potrebujeme vystrihnúť dve kolieska rovnakej veľkosti zo žltej plsti a na zhotovenie krídiel vystrihneme dve malé srdiečka. Z bielej látky vystrihneme škrupinky. Prišijeme oči z korálok a nos ešte predtým, než kolieska zošijeme. Nakoniec uviažeme farebné nite alebo mašličky a stuhu. Na vyhotovenie veľkonočného zajačika potrebujeme trochu viac času, ale nie – to nie je práca nemožná. Z látky vystrihneme tvar zajačika, zošijeme a naplníme vatou. Prišijeme oči, ústa a nos. Priviažeme mašľu alebo stuhu, alebo zalepíme gombíky či inú vhodnú dekoráciu a zajačik je tu. Zdroj a foto:colorland.com

Postup vyhotovenia plstených veľkonočných vajíčok, kuriatok či zajačikov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Vyfarbi

nasedeticky.sk

Dokresli na hodinách ručičky

• DETSKÝ KÚTIK •

16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4. 2022

DETSKÝ KÚTIK

Vitajte sviatky Veľkej noci! Kamaráti, tešíte sa na veľkonočné sviatky? e práce Veríme, že áno, lebo ste nám už skôr zaslali krásn olizujú symb na tému najväčšieho jarného sviatku. Veľkú noc ša v košíku. farebné vajíčka, zajačik, ktorý ich deťom priná nezabudli Príroda je v tieto sviatky krásna očarujúca, čo ste tiež kútika ého nočn veľko do na vašich ilustráciách znázorniť. Práce vca. Petro nám zaslali žiaci z Kovačice, Jánošíka, Selenče, ika a pekné Prajeme vám všetkým krásneho a štedrého zajač sviatky veľkonočné. Katuša

Daniela Filipovićová, štvrtáčka, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Ema Hrková, štvrtáčka, ZŠ mladých pokolení, Kovači ca

. čka, ZŠ T vá, prvá ánošík o h c li e yka, J Anna M G. Masar

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Juraj Staňo, prvák, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Emilija Šuleková, štvrtáčka , ZŠ Mladých pokolení, Kovači ca

• DETSKÝ KÚTIK •

Zlatko Supek, prvák, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Laura Lojdlová, 4. a, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Janko Šterba, prvák, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík Danka Dragojlov, tretiačka, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Tatiana K li ZŠ Jána K novská, 4. a, ollára, Se lenča

• DETSKÝ KÚTIK •

Anna Dišpiterová, tretiačka, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica Iva Ďuríčeková, štvrtáčka, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica 16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4. 2022

Foto: .pixaby

Z medicíny

Problém neželaného tehotenstva Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

eželané tehotenstvo je také, ktoré bolo počaté v nesprávny čas, neplánované či nechcené v čase počatia. Zvyčajne sa vyskytuje v dôsledku nepožívania antikoncepcie alebo nedostatočného používania antikoncepcie, zatiaľ čo pri pravidelnom a správnom používaní antikoncepcie sa vyskytuje veľmi zriedkavo. Neplánované tehotenstvo nie je nezvyčajné. Zvyčajne sa spája s rozvojovými krajinami, ale treba poznamenať, že aj vo vysoko rozvinutých krajinách, ako Spojené štáty americké, veľký počet všetkých tehotenstiev v čase výskytu predstavujú neplánované tehotenstvá. Celosvetovo je až štvrtina, teda asi 300 miliónov tehotenstiev, neplánovaných. Odhaduje sa, že približne polovica všetkých tehotenstiev v čase ich nástupu je neplánovaná. Niektoré z nich sa stanú „plánovanými“ a niektoré končia ukončením tehotenstva. Dôsledky neplánovaného tehotenstva môžu byť veľmi vážne a môžu predstavovať vážny problém pre deti, ženy, mužov 22

www.hl.rs

a rodiny. Neplánované tehotenstvo môže byť príčinou komplikovanejších tehotenstiev, perinatálnej morbidity a úmrtnosti, ako aj základom ďalekosiahlych následkov na zdraví detí narodených z takýchto tehotenstiev. Dieťa narodené z neplánovaného počatia je vystavené vyššiemu riziku, že bude mať nízku pôrodnú hmotnosť, zomrie v prvom roku života, bude týrané a nebude dostávať dostatok financií a stimulov na zdravý vývoj. Matky, ktorých deti sa rodia neplánovane, častejšie svoje deti nedojčia. Vzťah medzi matkami a nechcenými deťmi je menej kvalitný a tým trpia všetci v rodine. Zistilo sa, že deti z nechcených tehotenstiev majú vyššie skóre na škále strachu,

Informačno-politický týždenník

pričom výsledky na škále pozitívnych emócií sú nižšie ako u detí narodených zo želaných a plánovaných tehotenstiev. Pozorovali sa aj nižšie výsledky nechcených detí, pokiaľ ide o rečové schopnosti a používanie slov. Týranie a zanedbávanie detí je oveľa viac podmienené ich plánovaním ako vlastnosťami samotného dieťaťa. Treba

podotknúť, že možný dopad na zdravie, ako aj na postoj k dieťaťu nezávisí len od jeho túžby a plánovania zo strany matky,

ale aj otca. Z tohto dôvodu by plánovanie a vhodnosť dieťaťa mala posudzovať nielen matka, ale obaja partneri. Zistilo sa, že správanie matky počas tehotenstva závisí od plánovania tehotenstva. V skutočnosti, ak je tehotenstvo neplánované, tehotné ženy volajú lekárovi neskôr, venujú menšiu pozornosť predpôrodnej starostlivosti a nerešpektujú rady lekára týkajúce sa odvykania od fajčenia a kontroly priberania počas tehotenstva. Údaje naznačujú, že ženy s neplánovaným tehotenstvom sú výrazne viac vystavené fyzickému zneužívaniu, a to pred tehotenstvom a počas neho. V porovnaní so ženami s vytúženým tehotenstvom je u nich 2,5krát vyššia pravdepodobnosť, že budú počas tehotenstva fyzicky týrané. Pri neplánovanom tehotenstve tiež je u matky vyššie riziko vzniku depresie, v partnerskom vzťahu zase veľké riziko rozchodu. Obaja partneri môžu byť vystavení ekonomickému zaťaženiu a vypadnutiu z ďalšieho vzdelávania a kariérnych úspechov. Z týchto dôvodov sa ženy často rozhodujú pre umelý potrat, čo je pre niektoré ženy skutočne problematické a stresujúce rozhodnutie. Preložila: Anna Horvátová • Z MEDICÍNY •

Gratulácie

• GRATULÁCIE •

16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4. 2022

Gratulácie

Gratulácia k veľkonočným sviatkom primátora mesta Nový Sad Miloša Vučevića

Vážení čitatelia týždenníka Hlas ľudu, blahoželám Vám k Veľkej noci a prajem, aby nadchádzajúce sviatočné dni priniesli pokoj a radosť do Vašich domov a rozpamätali nás na toleranciu a solidaritu. Sú to tradičné a hlboko zakorenené hodnoty, ktoré náš Nový Sad ako výrazne multinacionálne a multikonfesionálne prostredie stáročia zachováva. Pevne verím, že nám tento veľký sviatok upevní vieru v krajšiu budúcnosť. Želám Vám, aby ste nadchádzajúce sviatočné dni strávili v kruhu svojej rodiny a priateľov. Nech sa radosť Veľkej noci v duchu lásky, spoločenstva a vzájomného uctievania viacnásobne zveľadí.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• GRATULÁCIE •

OBEC KOVAČICA

Občanom Kovačickej obce, ako aj všetkým ľuďom dobrej vôle požehnané, radostné a pokojné prežitie veľkonočných sviatkov, mnoho zdravia, rodinnej pohody a pracovných úspechov praje

Jaroslav Hrubík predseda Obce Kovačica • GRATULÁCIE •

16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4. 2022

Gratulácie

OBEC BÁČSKY PETROVEC

Svojim spoluobčanom a všetkým veriacim šťastné a radostné veľ konočné sviatky želá OBEC BÁČSKY PETROVEC A PREDSEDNÍČKA OBCE JASNA ŠPROCHOVÁ

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• GRATULÁCIE •

OBEC BÁČSKYPETROVEC Príjemné prežitie veľkonočných sviatkov v kruhu najbližších všetkým občanom Báčskopetrovskej obce želá predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Dr. Ján Jovankovič

• GRATULÁCIE •

16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4. 2022

Gratulácie

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• GRATULÁCIE •

Vo svetle radostného posolstva nech je oslava Veľkej noci pre Vás prameňom nádeje, radosti a pokoja Príjemné prežitie veľkonočných sviatkov Vám praje Matica slovenská v Srbsku

• GRATULÁCIE •

16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4. 2022

Gratulácie Spoluobčanom, čitateľom Hlasu ľudu, ako i všetkým ľuďom dobrej vôle radostné a pokojné prežitie veľkonočných sviatkov želá

Svojim občanom, čitateľom Hlasu ľudu, ako i všetkým ľuďom dobrej vôle radostné a radostné prežitie veľkonočných sviatkov želá

Miestne spoločenstvo

KULPÍN

HLOŽANY

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• GRATULÁCIE •

OSOBITNÁ PRÍLOHA • 16. – 23. 4. 2022 HLAS ĽUDU | 16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4. 2022

Veľkonočný pozdrav Slovákom

áme tuná zase Veľkú noc. I v čase, keď žil tuná na zemi pán Ježiš Kristus, teda v 1. storočí nášho letopočtu, bolo zvykom, že mnoho ľudí prichádzalo do Jeruzalema, keď boli veľké sviatky. Hrnuli sa na sviatky do chrámu a v čase ohraničenej komunikácie mnohí staro-zmluvní proroci využívali túto možnosť, keď sa mnoho ľudí zoskupilo na jednom mieste, aby zvestovali to, čo boli poslaní zvestovať. Proroctvo, slovo prorok ako také v slovnej zásobe Európana 21. storočia predstavuje niečo iné než v Biblii. Proroci nemali za úlohu predpovedať bežné každodenné diania v budúcnosti. Ale mali za úlohu poukázať, čo sa stane: – ak sa zo svojich chýb nepoučíme; – ak sa z Božieho navštívenia a trestu nepoučíme; – a ak sa Božím slovom nedáme viesť. Posledný z prorokov bol Ján Krstiteľ, teda posledné dve tisícročia ako ľudia tu na Zemi sme odkázaní na život bez prorokov. Ale nie aj bez proroctiev. A skutočnosťou je, že to, čo platilo pre Izraelcov toľko tisícročí dozadu, platí aj pre Slováka dnes! Slovenky a Slováci, pokiaľ sa nenavrátime k tomu, čo nás skutočne viedlo a zachovalo po celé dlhé stáročia, ba tisícročia na týchto priestoroch; pokiaľ nezanecháme nenávisť a rozbroje, a nezačneme si pomáhať; pokiaľ neprestaneme medzi sebou sa nenávidieť, ale začneme hľadať

spôsoby ako sebe, ako každému jednému Slovákovi môžeme pomôcť; pokiaľ nebudeme vidieť v každom Slovákovi a v každej Slovenke svojho brata a svoju sestru, v tom najhlbšom, najúprimnejšom, najintímnejšom zmysle slova, odsúdení sme na zatratenie. Nikto a nič na tomto svete nám nepomôže obstáť a zveľadiť sa ako národ, nikto a nič na tomto svete nás nezachová od zahynutia a zatratenia. Toto môžeme iba my sami. Nie grandiózni ani monumentálnymi ukážkami moci, lebo aj keď sme národ starobylý, aj keď sme pôvodné obyvateľstvo Panónie (a to je dokázané biologický, nie len historický), predsa takúto silu momentálne nemáme. To, čo môžeme urobiť, sú drobnosti a maličkosti. Ale pokiaľ tieto budeme konať každodenne – obstojíme. Zachováme sa, zachránime sa, prežijeme. Koľkokoľvek to bude potrebné, počkáme, aby ten Kristus, ktorého vzkriesenie oslavujeme v tieto dni, si prišiel aj po nás. Ako môžu vyzerať tie maličkosti a drobnosti? Začínajú zmenou postoja. Keď ráno vstaneme, keď si pomyslíme dobré, tvorivé, pozitívne veci o členoch našej rodiny, o našich susedoch, o našich priateľoch, o našich spoluobčanoch v dedine, v ktorej žijeme. Keď si dáme záležať na tom, aby sme venovali niekoľko chvíľ

a porozmýšľali, ako môžem ja dnes niekomu, niektorému Slovákovi v mojom okolí, v mojej ulici, v mojom „fertáľi“ pomôcť. A potom toto aj vykonať. Maličkosti a drobnosti pokračujú v priebehu dňa. Predpoludním, keď ideme do obchodu, do práce, ulicou, rozprávame sa so svojimi bratmi a sestrami, Slovákmi a Slovenkami, po slovensky. Bez hanby, bez toho, aby sme sa obzerali, či nás niekto počuje. Lebo toto nás môže zachrániť. Keď si konáme svoje pracovné povinnosti, alebo ak máme svoj podnik, alebo sme poľnohospodár, hľadáme, ako môžeme spolupracovať medzi sebou ako Slovenky a Slováci. Ako si môžeme jeden druhému navzájom pracovne, hospodársky, ekonomický, finančne, intelektuálne, morálne, logisticky, spoločensky, ľudsky a inak pomáhať, podporovať sa, hľadať spoločné predsavzatia, spoločnú cestu ku hospodársko-finančnému zabezpečeniu. Keď prídeme z práce alebo z poľa a pozrieme na svoje deti, venujme im chvíľu času. Bez ohľadu, koľko povinností nás ešte čaká, bez ohľadu na únavu, ktorú cítime. Samozrejme, aj s nimi, s týmito najmenšími, sa rozprávame po slovensky. Pýtame sa ich, ako bolo dnes. Venujeme sa im pri vypracovaní domácich úloh, aby sme si boli istí, že vydajú v škole svoje maximum a tým im bude ľahšie nájsť si zamestnanie a ľahšie bude aj pre nás. Naša snaha o zabezpečenie ich budúcnosti bude odmenená. Pokiaľ môžeme, zapisu-

Foto: pixabay

Z PERA PREDSEDU MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU

jeme si deti do slovenských tried. Pokiaľ nie, je slovenská trieda v našom okolí, robíme to, čo môžeme, a môžeme veľa toho a vidíme, že môžeme urobiť veľa toho, aby sa otvorila. Všetko toto sú drobnosti a maličkosti z pohľadu histórie, z pohľadu vekov, z pohľadu tektonických zmien časov, ale predsa tieto drobnosti a maličkosti sú veci, ktoré nás môžu zachrániť. Keď príde večer, snažme sa stretnúť s priateľmi, s kamarátmi, s rodinami, keď môžeme, spolu sa porozprávať, môžeme budovať národné spoločenstvo, keď môžeme aj diskutovať o rôznych veciach, keď môžeme si spolu niečo zahrať, keď sa deti môžu hrať a zoznamovať sa. Svoj čas môžeme venovať kultúrnej náplni. Chvála Bohu, ešte stále je mnoho folklórne, spevácky, divadelne zameraných Slovákov. Ale aj našich, slovenských vojvodinských spisovateľov a s tým spojené mnohé knihy, z rôznych žánrov. A nakoniec, keď si v nočnej hodine ľahneme spať, keď ťažké mozoľnaté ruky a ťažkú hlavu a zrobenú chrbticu spustíme na čerstvú, voňavú, čistú plachtu, môžeme ďakovať Ukrižovanému a Vzkriesenému Kristovi Ježišovi, že nás doteraz zadržal. A že nám dal našu milovanú duchovnú matku cirkev a že nám zasľúbil, že nás bude zachovávať a ochraňovať na tejto zemi, až kým si pre nás znovu nepríde. Požehnané sviatky Božieho vzkriesenia! PhDr. Mgr. Branislav Kulík, predseda Matice slovenskej v Srbsku

NA VEĽKÚ NOC VOĽAKEDY V KULPÍNE

Studenia sa varilo aj v peci Anna Francistyová

o dvore skutočná jarná predveľkonočná pohoda: kvitne všetko, čo začiatkom apríla kvitnúť má – narcisy, hyacinty, prvosienky, už kde-tu aj tulipány. Do Čániovcov v Ulici Iva Lolu Ribara v Kulpíne sme na objednanú návštevu prišli medzi Smrtnou a Kvetnou nedeľou. Možno už aj kmene stromov boli vybielené, to, čo sa skôr vraj robilo výlučne na Bielu sobotu, ale pravdupovediac – nestihli sme zaregistrovať, lebo našu pozornosť zaujal divný výkres kriedou na konci vyzametaného dvora... „To môj pred vaším príchodom nakreslil čertuvalo. Aby ste si vedeli predstaviť, ako sa kedysi cez Veľkú noc zabávali dievky a mládenci,“ ochotne nám vysvetlila gazdiná Zuzana Čániová, rod. Chlipcová (1944). A ako to presne fungovalo, vyrozprával nám už o chvíľu pri kávičke jej manžel Ján Čáni (1938). Ale poďme pekne po poriadku. „Na Zelený štvrtok sa v kostole podávala Večera Pánova a bola aj konfirmácia. Veľa detí vtedy šlo ku spovedi. Na Veľký piatok sa, samozrejme, šlo do kostola. Chrám Boží bol plný, oveľa viac ľudí chodievalo do kostola voľakedy ako teraz... Doma už boli navarené rezance – makové s medom a polievka: paradajková alebo kyslovka. Ak nie rezance, tak opekance. Keď sa piekol chlieb, tak sa v peci upiekli aj opekance... Keď sa prišlo z kostola, naobedovalo sa a poobede sa pukala kukurica. Pri tej kukurici strávili sme taký tichý, pokojný deň,“ spomína si naša hostiteľka. Biela sobota bola nanajvýš pracovná. Varilo sa studenia, a to iba s paprčkami, žiadna zelenina.

Niekto varil biele, u našich hostiteľov stále býva červené: alebo sa posype mletou paprikou, keď je už ponaberané do tanierov, alebo sa v ňom povarí klobása. Keď bolo treba viac studenia, varila sa tam aj bravčová nôžka.

Na Veľkonočnú nedeľu sa záväzne šlo do kostola, po obede na večierňu – nešporné služby Božie. Potom sa vyšlo na ulicu, do rady a pozeralo sa, ako sa mládež zabáva. Hlavne na hojdačkách. Na uliciach boli veľa

Zuzana a Ján Čániovci v spomienkach na niekdajšie sviatky

A ako Zuzana spomína, jej svokra studenia varila v sedliackej peci. Krásne sa tam vraj uvarilo a aj tak chutilo. Nemôžeme neveriť, veď si len pomyslime na svadobnú sármu, ktorá sa aj podnes spravidla varí, či pečie v peci... Na Bielu sobotu sa chystali i koláče – také obyčajné, domáce: zliepané, vanilkové, medové, tiež rôzne pity, napríklad lekvárová. Vtedy sa torty nepiekli. Pravdaže, farbili sa vajcia. Ale iba šupkami z cibule. Neboli žiadne špeciálne farby z obchodu. Neskôr sa robili vzorky s lístočkami, aby neboli len jednofarebné. A koľko tých vajec sa muselo uvariť a ofarbiť? Každá domácnosť si to vedela odhadnúť: ak bolo v rodine viac členov a ak očakávali vo Veľkonočný pondelok oblievačov, tak aj tridsať, možno aj viac... Na Bielu sobotu sa líčili na bielo stromy. Beda, vraj, ak sa do Veľkej noci stromy nebeleli...

a to v hasičskom dome, kde hrala hudba. V pôstnom období sa veselice nekonali. A tie pondelkové oblievačky... Oblievalo sa vodou, vedrami s vodou. Oblievači chodili na koči, alebo skupiny mládencov aj pešo. Keď na dievku vyliali aj pár vedier vody, nielenže bola do nitky mokrá, ale sa stalo, že aj ochorela. Už od polnoci začali chodiť po dedine, keď sa skončila zábava na čertuvale a na hojdačkách. Dievky si museli pripraviť a nažehliť zástery, lebo oblievačom sa ako výslužka dávali zástery. Dievky si ich potom o pár dní boli od oblievačov zobrať, lebo vedeli, kto si ktorú vtedy zobral. Oblievačov domáci častovali domácou pálenkou, domácim vínom, farbenými vajcami. Stávalo sa, že sa dievka pred nimi skryla, aj na povalu... Hľadali ju, keď ju našli, vyniesli ju na dvor a obliali. Bolo tam výskotu, smiechu. Aj deti mali radosť z veľkonočných sviatkov. Chlapci chodili polievať dievčence, ako výslužku dostali vajcia a jablká. Ani mandarínky kedysi neboli.

a veľké moruše a na nich boli priviazané hojdačky. „Na uhle dvoch ulíc bývali čertuvalá. V Kulpíne ich bolo aj päť – šesť. Postavili sa k Veľkej noci a potom zostali celé leto. V nedeľu popoludní dievky sa už chystali na čertuvania, v kostole už boli, popoludní nepôjdu znovu,“ pripomína si náš spolubesedník. „Taký starší a silnejší chlap to ručne krútil. Neboli motory, ako teraz. Položilo sa paralovo do toho kolesa z koča v strede, tak sa krútilo a po dve dievky naraz sa mohli vykrútiť. Hojdačky boli z kočových štrángov. Zábava trvala do noci.“ Vo Veľkonočný pondelok sa znovu šlo na služby Božie do kostola, ale gazdiná už varila aj polievku. Takú nedeľnú, slepačiu. Kto chcel, zachutil si ešte i na studení. A tu sa už začínajú aj tanečné zábavy, Tak takto vyzeralo to čertuvalo

HLAS ĽUDU | 16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4. 2022 Pritom počas veľkonočných sviatkov koče nevychádzali z domu – nešlo sa do poľa. Ľudia sa toho držali. Sviatok sa oslavoval. Trochu sa to zmenilo, keď sa aj ženy pozamestnávali, museli sa inak zorganizovať všetky tieto práce. Aj u našich

spolubesedníkov Čániovcov, lebo obaja boli zamestnaní. Teraz sú už penzisti, ale čo-to zo zvykov sa modifikovalo: stromy sa farbia aj pred Bielou sobotou, studenia gazdiná vraj varí už v piatok, postaví ho variť pred odchodom do kostola...

Pri veľkonočných výzdobách v ústrety pekným sviatkom nemohli si naši spolubesedníci nepoťažkať: sú sami... Syn Paľko zomrel, syn Mirko s rodinou odišiel na Slovensko, vnučka a vnuk majú tiež tam už svoje rodiny... „Nevrátia sa oni,“ smutne kon-

štatuje starký Čáni. Ale vzápätí sa teší, že na sviatky predsa mladí prídu do Kulpína. „Nie je to ani tak ďaleko... Keby nebolo toho čakania na hranici, to je ako dvakrát na Heneriku a už si na Slovensku, alebo späť...“

VEĽKÁ NOC V ŠÍDE

Medovníčky na veľkonočné sviatky Blaženka Dierčanová

veľkonočným sviatkom patria aj prípravy domácností: domáce chystajú sviatočný stôl, rôzne jedlá, koláčiky a prekvapenia pre najmladších. Pre svoju rodinu a pre hostí Dragica Šikanićová zo Šídu už začala pripravovať darčeky: ide o originálne medovníky, ktoré zdobí podľa veľkonočných motívov. Príbeh sa začal pred asi 11 rokMedovníky podľa diel šídskeho insitného umelca Iliju Bašičevica Bosilja

Dragica Šikanićová s medovníkmi

mi, keď Daca – ako ju oslovujú domáci, dostala návod na prípravu medovníkov od svojej kmotry. Mala žiadosť pripraviť prekvapenie pre svojho synčeka a detičky príbuzných, tak napiekla chutné koláčiky podľa nového receptu a pekne ich vyzdobila. Najprv z vyšľahaných bielkov a cukru vykreslila len obrysy, časom si však zdokonaľovala techniku zdobenia. Radosť detí, ale aj do-

spelých pri takýchto miniumeleckých dielach ju motivovala vypracovať krajšie a krajšie. Tak sa zrodil koníček, ktorému sa podnes venuje. Zaujímalo nás ale koľko je tento koníček náročný a koľko času je potrebné od prípravy koláčikov až po konečný vzhľad zdobeného medovníčka? „Výroba medovníkov nie je zvlášť náročná, ale preto si deko-

Veľkonočné medovníky

rácia vyžaduje čas, presnosť, tr- srdiečka, kvety a v tejto chvíli sa pezlivosť a predovšetkým lásku. už veľmi teším na veľkonočné Záleží to aj od samej dekorácie. motívy. Robí mi to radosť, zvlášť Od začiatku pečenia koláčov až keď na tvárach detí vidím úsmev, po záver potrebujem 3 až 4 dní. šťastie! To mi je najväčšou odZvlášť sa teším na dekoráciu, pri menou.“ ktorej môžem vyjadriť svoj talent Šikanićová je skutočnou umela kreativitu. Asi som to zdedila kyňou, dokáže ozdobiť medovpo tej slovenskej níky podľa diel strane, od svojej šídskeho insitmamy,“ s úsmeného umelca vom hovorí spoIliju Bašičevica lubesedníčka. Bosilja, hrdinov Na výrobu kresleného filmedovní kov mu a prezradila používate fornám aj o jednej my, šablóny? neobvyklej ob„Skôr som si jednávke. formičky naku„Prednedávpovala v obchonom si zákazdoch, ale niektoníci priali, aby ré mi urobil môj som urobila manžel. Dnes si Medovníky ako veľkonočné m e d o v n í k y hlavne zadova- zajačiky zdobené podľa žujem 3-D formy vzhľadu (vzorprostredníctvom internetu. ky) Kleopatry, dokonca som aj Občas si skúsenosti vymením písala v arabčine. Bola to jedna s facebook kamarátkou, Selen- neobvyklá objednávka, pre mňa čankou Darinou Týrovou. Máme výzva, či dokážem splniť žiadosť. rovnaké záujmy Dokázala som to.“ a prezradím, že Jarné obdobie a Veľká noc robí perfektné našej spolubesedníčky prinášajú medovníky.“ novú inšpiráciu. Medovníčky Ktoré motívy perfektne zladených farieb sú vám obľúbe- v tvare tulipánov, narcisov, né? fialiek, ovečiek, zajačikov, ka„Hm! Na Via- čičiek, motýľov,či kraslíc. A tá noce sú to via- vôňa chrumkavých koláčikov nočné motívy s príchuťou medu, klinčekov, – snehuliak y, škorice... mmmm! Veru sa pozvončeky, jed- tešia hostia a domáci, keď Daca ličky a pod. Na veľkonočný stôl ozdobí medovValentína sú to níkmi!

III

TRADÍCIA OZDOBOVANIE VEĽKONOČNÝCH KRASLÍC V KYSÁČI

Techniky rozličné a krásne všetky Vladimír Sabo

eď sa blížia veľkonočné sviatky, každý sa snaží čo najkrajšie vyzdobiť veľkonočný košík, alebo urobiť čo najkrajšie „veľkonočné“ hniezdo. Niekto sa výzdobe venuje sám, iní si zasa objednajú alebo kúpia výzdobu od ľudí, ktorí svojimi šikovnými rukami sa venujú výrobe ručných prác, neraz teda aj na tému Veľkej noci. V Kysáči je ponuka veľkonočných kraslíc pestrá a bohatá. Výrobe, resp. vyzdobovaniu či maľovaniu vajíčok alebo veľkonočných kraslíc sa venuje viacero ľudí. Niekto z nich sa týmto ručným prácam venuje podnes, mnohí sa už dlhší čas tomu nevenujú, ale majú pekné spomienky na to v podobe fotodokumentácie, alebo ako vzácnu pamiatku na stole, ktorá im každoročne pripomína a skrášľuje veľkonočné sviatky. V nasledujúcich riadkoch predstavíme veľkonočné

vajíčka vyzdobené rukami Jána Babiaka, embryológa a reprodukčného biológa, a Pavla Chrťana, kuchára a carving majstra. Menovaní boli ochotní s nami sa rozdeliť o svoje skúsenosti, ale aj metódu pri vypracovaní veľkonočných kraslíc, kým si na fotografiách môžete pozrieť aj veľkonočné vajíčka, ktoré pred rokmi vyrobila Milina Agarská, učiteľka na dôchodku, ako aj kraslice Ely Švrlingovej z Modry na Slovensku. Na vyzdobenie veľkonočných kraslíc sú rôzne techniky, avšak ani jedna z nich nie je ľahká, ale ako nám naši spolubesedníci povedali, keď človek má trpezlivosť, dobrú vôľu a k tomu nadarenú ruku – nič nie je náročné. Ján Babiak, z povolania embryológ a reprodukčný biológ, sa maľovaniu veľkonočných vajíčok venuje už vyše desať rokov. Má ich namaľovaných bezmála 2 000 kusov a hovorí, že ich maľovaniu predchodí veľká príprava,

Lakované vajíčka vyhotovené rukami Jána Babiaka

ale aj hodne času. „Musí mať človek k tomu dobrú ideu, hotový obraz pred očami a k tomu ucelenému obrazu aj rôzne pomôcky,“ hovorí a pokračuje „Peknú trávu, košík, rôzne stuhy, dobré farby a podobné.“ Najviac používa sprej či lakové farby. „Vajíčka zdobené týmito farbami sa musia veľmi rýchlo robiť, teda rýchlo farbiť, pretože

som mohol naraz všetko vyfarbiť. Jedným slovom, musí sa s nimi veľmi opatrne narábať.“ Ďalšia technika, ktorou Babiak ozdobuje vajíčka, je obaľovanie vajíčok do omietky (rigips). „Táto technika si na rozdiel od predošlej vyžaduje čas. Po obalení vajíčka do omietky treba počkať, aby sa vyschlo, až potom je možné akrylovou farbou

Pred carvingom Pavel Chrťan sa venoval aj výrobe veľkonočných kraslíc

sa farba rýchlo uschne. Pritom sa musí dávať veľký pozor, aby sa nevyskytla chyba. Vopred si musím určiť rozmer toho, čo tam chcem namaľovať. Pritom musím ovládať zručnosťou, ako tie vajíčka v ruke okrúcať, aby

nanášať ligôtky. Avšak aj sama príprava omietky v špeciálnej sadre si vyžaduje viac času.“ Na záver nám prezradil, že najjednoduchším a skutočne najrýchlejším, a my k tomu ešte pridáme – aj najzdravším

HLAS ĽUDU | 16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4. 2022

Milina Agarská si na ozdobovanie veľkonočných vajec zvolila techniku namáčania vajíčok do firnajzu

spôsobom je zdobenie vajíčok v kvetoch ibišteka či v ibištekovom čaji. Vajíčka treba variť v tomto čaji a dostanú peknú nekaždodennú farbu. Kysáčan Pavel Chrťan je dolnozemským Slovákom, ale aj širšie známy predovšetkým podľa svojich carvingových zručností. Z povolania je kuchárom, pred niekoľkými rokmi sa stal Master chef carving a že má aj k umeniu blízko, poukázal ešte ako dieťa. Talent považuje Božím darom. Viac ako 26 rokov sa venuje umeniu. Začínal omaľovávaním tanierov, starých žehličiek, bačkorí, kolovratov, ale aj kraslíc. Bol azda prvým Slovákom z Vojvodiny, ktorý omaľoval kraslice. Na výrobu kraslíc má niekoľko techník a najčastejšie tie omaľované štetcom, na ktorých skutočne vznikajú obrazy, obrazy znázorňujúce veľkonočné motívy. Keď ide o ich prípravu a zhotovenie, povedal takto: „Najprv sa mu-

sia vajíčka pripraviť. Začína sa to vyfukovaním vajec, potom ich necháme, aby schli. Ak si to jednotlivé vajíčka vyžadujú, tak

začal vypilovať škrupinu, aby z jednej strany zostalo vajíčko otvorené. Robil z toho malé hniezda, totiž nakladal do nich

Kraslice z Modry vyrobila Ela Švrlingová technikou farbenia a ozdobovania parafínom

ich aj vybielime,“ hovorí Chrťan a dodáva „Potrebná je predovšetkým mierna ruka a dobrý zrak.“ Náš spolubesedník skonštatoval, že v súčasnosti sa týmto zručnostiam viac venujú ženy, možno aj viac ako muži. Keď to začínal, tak si nemyslel, že to u ľudí vyvolá taký obdiv a záujem. Robil to najprv pre seba, teda pre svoju rodinu. Keď sa mu podarilo prvé vajíčko, bol z toho nadšený. Keď sa už v technike omaľovávania zdokonalil, chcel niečo nové, a tak

malé kuriatka. Ďalšia technika zdobenia veľkonočných vajec, o ktorej nám Chrťan porozprával, je rezbárska. Táto technika si vyžaduje veľkú opatrnosť, a na vŕtanie, pílenie či vyrezávanie krehkých škrupín treba skutočne mať miernu ruku. „Stačí jedna chybička a vajíčko praskne. Čím je viac maličkých vzoriek na kraslici, tým väčšia šanca, že vajíčko praskne. A tie z viac vzoriek sú jednoznačne aj krajšie,“ poznamenal. Chrťan je známy vďaka relatívne novému umeniu u nás – a je

to carving. Robí to mimoriadne dobre, predovšetkým krásne a za svoju prácu získal najvyšší titul Master chef carving. V poslednom čase sa čoraz viac začal venovať maľbe, totiž olejomaľbám na plátne. „Každý obraz má svoj príbeh zo života v minulosti, ale aj príbeh dneška. Maľujem dobrým tempom, za necelých sedem mesiacov som namaľoval až 65 obrazov. Maľujem pre seba, pre svoje deti a vnúčatá. Chcem, aby mali odo mňa pamiatku,“ uzavrel náš rozhovor Chrťan. Pri zdobení veľkonočných vajíčok nemožno nespomenúť pani učiteľku Milinu Agarskú, ktorá pre svoj vysoký vek akosi na rozhovor vôľu nemala, ale s ochotou nám poukázala na vajíčka, ktoré kedysi vyhotovovala. Je to technika farbenia, totiž namáčania vajíčok do firnajzu. Aj keď to vyzerá jednoducho a ľahko, nie je celkom tak. Treba vajíčka ofarbiť aj dvomi či tromi farbami, a potom ich nechať schnúť. Po vyhotovení na každé treba priviazať stuhu a vajíčka sú skutočne dokonalé. Na záver vám ponúkame aj fotografie veľkonočných kraslíc zo Slovenska, z Modry, ktoré vlastní autor tohto textu. Kraslice vyrobila Ela Švrlingová. Je to technika farbenia a ozdobovania parafínom.

VEĽKONOČNÝ BAZÁR V STAREJ PAZOVE

Staropazovská veľkonočná pohľadnica Anna Simonovićová

zaujímavé návštevy najmladších, detí z PU Poletarac. Veľkonočný bazár bol príležitosťou, aby sa aj účastníčky z iných spolkov žien z obce kamarátili, vymenili si skúsenosti a recepty. A aby sa aj viac dozvedeli o slovenských veľkonočných obyčajach a opačne, aby sa Slovensky zoznámili o srbských.

tradičným veľkonočným zvykom, ktoré sa u Slovákov vo Vojvodine ešte stále dodržiavajú podnes, badáme aj nové, medzi ktoré patria napríklad veľkonočné bazáre či výstavy kraslíc. V Starej Pazove sa v ústrety veľkonočným sviatkom organizuje Veľkonočný bazár, ktorému predchádzala výstava kraslíc. Organizuje ho pravidelne Združenie pazovských žien, ktoré pôsobí

pred kostolom paničky dokola tancujú a spievajú pesničku Kvetná nedeľa, kde si kľúče podela... a prítomní ich obdarujú sladkosťami a dinármi. Tak to bolo aj tohto roku, keď sme si všimli aj dve najmladšie paničky – šesťmesačnú Janu Hricovú a šestnásťmesačnú Anitu Knisovú, ktoré boli oblečené prá-

Šestnásťmesačná Anita Knisová v slovenskom evanjelickom kostole v Starej Pazove

Šesťmesačná Jana Hricová je najmladšia panička

pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Počas pandémie COVID-19 bazár neorganizovali, avšak tohto roku sa im to podarilo. Tak v miestnostiach Slovenského národného domu Združenie pazovských žien zorganizovalo už tradičný Veľkonočný bazár, ktorý bol otvorený v piatok 8. apríla a skončil sa na Kvetnú nedeľu. Slávnostného otvorenia sa zúčastnila aj Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM a SKUS hrdinu Janka Čmelíka, a Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský. Veľkonočný bazár otvorila Dragana Stevićová, republiková poslankyňa, ktorá pochválila členky združenia žien, ktoré svoj voľný čas využívajú kreatívnym spôsobom. Vyjadrila nádej, že aj

mladšie generácie budú pokračovať v tejto tradícii. Združenia pazovských žien aj tohto roku na tradičný Veľkonočný bazár pozvalo všetky združenia žien z obce, ktoré ochotne prijali pozvanie. A tak od piatka do nedele si návštevníci mohli kúpiť veľkonočné kraslice vypracované rôznymi technikami, tiež medovníčky s veľkonočnými motívmi, rôzne ozdobné predmety, venčeky, ale aj ručné práce a koláče. Zaujímavé boli aj pohľadnice s veľkonočnými obyčajami – paničkami a oblievačkami.

Zábery z veľkonočného bazáru

Pravidelne na Kvetnú nedeľu Veľkonočný bazár navštevujú aj paničky, čiže dievčatá a chlapci vyobliekaní do krojov, ktorí spievajú pesničku Kvetná nedeľa. Paničky

Paničky v kostole s Igorom Feldym, staropazovským farárom a seniorom sriemskym

Organizátorky každý deň pre účastníkov, ale aj návštevníkov počas otváracích hodín od 10.00 do 19.00 hodiny pripravovali slovenské špeciality – nadlacky a langoše. S návštevnosťou sú organizátorky spokojné a zvlášť boli

ako spojenie národného a náboženského sú aj zvestovateľky jari a nového života, a preto okrem domácností navštevujú aj staropazovský evenjelický kostol, kde sa krátko zoznámia o tom, čo znamená Kvetná nedeľa. Potom

ve tak, ako sa voľakedy bábätká obliekali. Tieto síce nespievali, ale takýmto spôsobom im mladé mamy začali vštepovať lásku k pestovaniu tradícií. Po Kvetnej nedeli, ktorá je trochu radostnejší sviatok v pôstnom období, prichádza Tichý týždeň, keď si pripomíname na smutnejšie udalosti zo života Ježišovho. Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok sú dni, keď v cirkevných zboroch prebiehajú služby Božie. Okrem toho počas tohto týždňa sú aj početné zvyky a obyčaje, teda jarné upratovanie príbytkov, farbenie vajíčok, varenie špeciálnych jedál, ako je huspenina, čiže ako to starší hovoria studenia, pre deti príchod zajačka a pre mladých oblievačky. Veľkonočnú staropazovskú pohľadnicu končíme v nádeji, že sa tieto veľkonočné obyčaje budú pestovať aj do budúcna.

HLAS ĽUDU | 16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4. 2022

VEĽKONOČNÁ ÚVAHA

Veľká noc vzbudzuje u ľudí rozličné pocity Anna Legíňová

Z druhej strany sa to vzťahuje na anjela smrti, ktorý obchádzal domy eľká noc je stále zaujímavým potreté krvou, teda umožnil ľuďom fenoménom, ktorým sa zanie smrť, ale prechod do ďalšieho oberajú nielen teológovia, života. Keďže to bol veľký skutok, kresťania, ale aj filozofi, socioló- bola to významná noc, lebo zostali govia, historici. Bola ustálená ako nažive. Neboli teda neoblomní sviatok, pamiatka Vzkriesenia Ježi- a tvrdí ako faraón a nezasiahla ich ša Krista. Kresťania na celom svete posledná rana. sa tešia zo zmŕtvychvstania. Je to Veľký piatok je smutným dňom, zároveň najstarším a najväčším lebo vtedy Krista ukrižovali. U nás kresťanským sviatkom, ktorý datuje sa vtedy do kostola chodí v čierpribližne od 4. storočia. Nadväzu- nom, ako i dňami predtým, lebo je je sa na židovský sviatok Paschu veľkonočný pôst. Je to obdobie bez – sviatok nekvasených chlebov. radovánok (tak by aspoň malo byť), osláv a tancov, teda bez svetských žiadostí. Dôraz sa dáva na očistu tela a duše. Vtedy je potrebné byť pokorným, kajúcim človekom, ktorý iným odpustí, ak mu ublížili a tiež pýtať si odpustenie od iných, ak sme im ublížili. Každý kresťan na Preto, že ste pekne recitovali, dostávate tejto planéte kladie vajíčko seba do svojho (číKresťania zo židovstva v ranom taj iného) kontextu Veľkej noci. kresťanstve aj ďalej oslavovali Pa- Niekomu to stíšenie zodpovedá schu, potom až neskôr sa Veľká a prísne sa dodržiava predpísaných noc ako sviatok Pánovho víťazstva noriem. Iný sa teší z tohto sviatku stala aj pre veriacich zo židovstva preto, že mu je možno zaujímavý, vhodnou náhradou. Generálne lebo sa vtedy môže konečne zjakresťania v ranom kresťanstva ne- viť v kostole (keď niekto príde do oslavovali Veľkú noc ako sviatok, ale oslavovali vzkrieseného Krista každodennými stretnutiami pri lámaní chleba. Prečo sa spomínajú nekvasené chleby? Preto, lebo Židia museli z Egypta náhle utekať a nestihli si pripraviť vykysnuté cesto na chlieb. Pascha má pôvod z hebrejského pesach, čo znamená prechod. Je viac pohľadov na to, prečo sa používa práve slovo prechod. Z jedného aspektu to môže byť po vyslobodení z Egypta, lebo Mojžiš previedol ľud cez Červe- Veľkonočné vajíčka – práca né more, ktoré predtým vyschlo. detí

Pred niekoľkými rokmi veľkonočné dielne v škole s hosťami, žiakmi a učiteľkami z Nového Sadu

kostola len na významné sviatky – Vianoce a Veľkú noc, starí ľudia ich nazývajú ročiaci) a popriať si tam chvíľku duševného oddychu a náplne. Veľká noc vzbudzuje u ľudí úctu, možnosť obnoviť staré priateľstvá, pomeriť sestru s bratom, či priateľku s priateľkou, na vyššom leveli – obnoviť vzťah s Bohom a požiadať o ďalšie požehnanie. U niekoho možno podnecuje kladenie si rôznych otázok týkajúcich sa vlastného života, existencie, spôsobu nažívania, orientácie, istoty... Je to možno pre niekoho rozhranie dvoch životov a postavovanie si otázok: Prečo? Začo? Pre koho? S kým? Ako? atď. Zároveň ich zodpovedanie. Filozoficky mysliaci človek sa nepozastaví nad duchovnou stránkou tohto sviatku, ale svoje myslenie usmerní na kontempláciu, na rojivosť myšlienkových procesov v mozgu. Útek z každodennosti, jej vplyvov, malomeštiactva, závisti, ohovárania a bavenia sa cudzím životom a nie vlastným. Nie teda takými ľuďmi, ktorí ešte stále hľadajú svoj život, lebo ho nemajú. Deti sa budú tešiť z Veľkej noci, lebo s ňou tesne súvisí tradícia oblievačiek. Nemožno nesporne

VII

tvrdiť, že si ani jedno dieťa nepomyslí a nevhĺbi sa do kresťanskej náplne sviatku. Sme rozliční, tak dospelí, ako i deti. Ježiš miloval ich čistotu a nepokazené srdce a myseľ. Veľká noc a voda, niekde prútik – symbolizujú obranu od nečistých síl, démonov, ich odháňanie. Dievčatá sa tešia tomuto sviatku, lebo ich príde obliať sympatia či milý. Zvlášť je pochvalné, že v niektorých dedinách zotrváva obyčaj oblievania vodou z vedra a nie voňavkami. Tá mladá šantivá myseľ a roztomilé srdce v ten deň splýva s podobnou. Teší sa zo života, z jari, ktorá prináša novú nádej, nové sily, nové životy, mláďatá v rôznych obmenách. Milý čitateľu, daj sa ovplyvniť náplňou týchto sviatkov, daruj sebe a iným kúsok šťastia, teplého, vizuálneho či motorického pohladenia. Miluj život a všetky jeho mozaiky, ktoré prináša... Daruj sebe a iným pokoj do ďalších dní a zmierenie, ktoré nie je len podaním ruky znepriatelených strán, ale aj zmierenie s vlastnými predsudkami. Skostnatenosť a nadutosť sú smiešne, ak podľahneme čaru harmónie a ústretovej komunikácie, ako o tom premýšľal Palárik. Foto: z archívu autorky

DO VÁŠHO RECEPTÁRA – Veľkonočné variácie

Veľkonočné veterníky

Veľkonočné judáše

Suroviny: Cesto – 3 dl vody, 120 ml oleja, 225 g hladkej múky, 5 ks vajec; Plnka – 500 ml mlieka, 1 margarín, 200 g cukru, 2 vanilkové pudingy; Ozdoby – podľa vlastnej fantázie (marshmallow, cukríky lentilky, tmavá čokoláda) Takto sa to podarí: Cesto – do väčšej nádoby nalejeme 3 dl vody, posolíme a pridáme olej. Privedieme do varu a pridáme múku. Dobre premiešame a odstavíme z ohňa. Postupne po jednom vmiešame 5 vajec. Vznikne hladká, pomerne tuhá zmes. Cesto dáme do cukrárenského sáčku a vytláčame cez kovový nadstavec. Tvarujeme pomerne malé venčeky, pečením sa zväčšia. V predhriatej rúre na 220 °C odpaľované cesto pečieme do tej doby, kým sa cesto nenafúkne, približne 7 minút. Znížime teplotu v rúre na 160 °C a zvoľna odpaľované cesto

Upečený necháme na mriežke vychladnúť. Suroviny: Cesto – 150 ml teplého mlieka, 1/2 kocky čerstvého droždia, 3 PL (polievkové lyžice) cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 400 g polohrubej múky, 70 g práškového cukru, 1/2 citrónu (kôra), 1 štipka soli, 150 g roztopeného masla, 2 žĺtky; Ešte potrebujeme: olej na pomastenie rúk, žĺtok na potretie, práškový cukor na posypanie Takto sa to podarí: Z teplého mlieka, droždia a cukru vypracujeme kvások a necháme ho 15 minút zaktivovať. V miske premiešame múku, práškový cukor, vanilkový cukor, postrúhanú citrónovú kôru a štipku soli. V strede urobíme jamku, do ktorej nalejeme kvások, pridáme žĺtky a po okrajoch rozlejeme roztopené (nie horúce) maslo. Rukami vypracujeme celistvé cesto, ktoré premiestnime na pomúčenú pracovnú dosku a hnetieme, kým nebude cesto

pečieme dozlata. Rúru pootvoríme a necháme zhruba 10 až 15 minút odpaľované cesto na veterníky dosušiť. Počas pečenia za žiadnych okolností rúru neotvárajte. Vychladené prerežeme a naplníme plnkou. Plnka – z mlieka, cukru a práškového pudingu uvaríme puding. Za stáleho miešania ho necháme vychladnúť. Vymiešame margarín a postupne vmiešame puding. Veterníky spojíme. Na trochu plnky prilepíme lentilku ako ňufák, z horkej čokolády jemne narežeme fúzy a z ružovej časti cukríkov Marshmallow pomocou nožníc vystrihneme ušká.

Veľkonočný veniec Suroviny: 2 vajcia, 90 g masla, 200 ml mlieka, 90 g kryštalového cukru, 25 g droždia, 400 g hladkej múky, 1 hrsť hrozienok, 1 štipka soli, citrónovú kôru, 1 vajce na potretie, plátky mandlí na ozdobu Takto sa to podarí: Mlieko ohrejeme a časť z neho odlejeme do misky. Pridáme lyžicu cukru a droždie. Necháme vykysnúť kvások. Do misy preosejeme múku, pridáme vajcia izbovej teploty, rozpustené maslo, zvyšok cukru, soľ, citrónovú kôru a vykysnutý kvások. Zarobíme cesto a podľa potreby doň vmiešame zvyšok mlieka. Do cesta nakoniec zamiešame hrozienka. Hotové cesto necháme približne 50 minút kysnúť na teplom mieste. Nakysnuté cesto prepracujeme na pomúčenej doske

Veľkonočná kávovo-čokoládová bábovka

a rozdelíme na tri časti. Z každej rozváľame dlhý a rovnomerne silný prameň. Spletieme ich do vrkoča a zatočíme do kruhu. Jednotlivé konce prameňov spojíme tak, aby prechod vyzeral pravidelne prepletený. Veniec preložíme na plech a dôkladne potrieme rozšľahaným vajíčkom. Veniec ešte posypeme plátkami mandlí. Predtým než ho dáme piecť, necháme ešte 10 minút kysnúť. Pečieme v predhriatej rúre pri teplote 180 °C 35 – 40 minút.

Suroviny: 6 vajec, 1 hrnček trstinového cukru, 2 PL (polievkové lyžice) instantnej kávy, 2/3 hrnčeka polohrubej múky, 1/2 balíčka prášku do pečiva, 3 PL oleja, 1 štipka soli, maslo na vymastenie a strúhanku na vysypanie formy; Na ozdobu – 100 g horkej čokolády, 2 PL kávového likéru, 6 čokoládových vajíčok Takto sa to podarí: Rúru rozohrejeme na 180 °C. Oddelíme žĺtky od bielkov, bielky so soľou vyšľaháme na tuhý sneh. Vo väčšej miske vyšľaháme žĺtky spolu s cukrom dopenista. Múku, prášok do pečiva a kávu spolu zmiešame a postupne (po lyžičkách) primiešavame do žĺtkovej zmesi.

Veľkonočnú prílohu pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová

elastické a hladké. Potom ho uložíme do misky, prekryjeme utierkou a necháme na teplom mieste kysnúť zhruba hodinu. Neskôr z cesta vytlačíme vzduch, vyšúľame z neho hrubší valček, ktorý pokrájame na 2 cm hrubé kúsky. Z každého naolejovanými rukami vyšúľame dlhý šúľok a od polovice stočíme do kruhu a opakujeme aj s druhou polovicou do opačnej strany. Esíčka preložíme na plech vystlaný papierom na pečenie, zakryjeme utierkou a necháme podkysnúť ešte 30 minút. Pred pečením judáše potrieme žĺtkom a pomaly pečieme na 170 °C asi 30 minút. Necháme vychladnúť a posypeme práškovým cukrom.

VIII

Pridáme olej a nakoniec jemne vmiešame bielkový sneh. Cesto vylejeme do vymastenej a strúhankou vysypanej bábovkovej formy. Pečieme asi 40 minút v rúre vyhriatej na 180 °C. Vychladnutú bábovku prelejeme roztopenou horkou čokoládou, ktorú sme vymiešali s kávovým likérom. Na povrch poukladáme čokoládové vajíčka. Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

Radostné veľkonočné sviatky Vám praje Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova Срећне и веселе васкршње празнике жели Вам Савез аматера Општине Стара Пазова

Veselé veľkonočné sviatky Срећни и весели ускршњи празници

Prajeme Vám krásne veľkonočné sviatky, všetko dobré, pevné zdravie, veľa osobných a pracovných úspechov

Pokojné a požehnané veľkonočné sviatky Срећни и весели ускршњи празници

DOM ZDRAVIA

DR. JOVANA JOVANOVIĆA-ZMAJA STARÁ PAZOVA

• GRATULÁCIE •

16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4. 2022

Gratulácie Krásne veľkonočné sviatky Vám praje

KVETINÁRSTVO

Podnikateľka: Alena

Báďonská

Na skrášlenie Vašich sviatkov ponúkame črepníkové a rezané kvety, kvetinové aranžmány a ozdobnú galantériu

Pokojné veľkonočné sviatky Vám praje

www.demkulpin.com Báčsky Petrovec XIV. VÚSB 18 tel.: 062/187-24-68

Výroba a výkup poľnohospodárskych výrobkov

Špecialistická stomatologická ordinácia

AGROPLOD Hložany

Majitelia: Ján a Jarmila Bohušovci Ul. Veljka Vlahovića 60 tel.: 021/2288-726 kooperácia: 021/2288-499 poľnohospodárska lekáreň: 021/2288-017

Zákazníkom, podnikateľským partnerom a čitateľom Hlasu ľudu prajeme krásne veľkonočné sviatky 40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Dr. Ana Meši

doktorka stomatológie

špecialistka stomatologickej protetiky

21 211 Kysáč Ul. Dr. Janka Gombára 125 021/828-617 062 84 11 275

Z celého srdca prajeme príjemné a požehnané prežitie veľkonočných sviatkov • GRATULÁCIE •

Našim terajším, ale aj novým zákazníkom prajeme krásne prežitie veľkonočných sviatkov, veľa lásky a rodinnej pohody

Báčsky Petrovec Ul. Kollárova 14 tel.: 069/711-244 farbara.kocka@gmail.com

majiteľ: Ján Anušiak Námestie Jána A. Komenského 6, Kysáč

mobil: 063/770-98-34

Prenajímanie audio a video vybavenia

www.kocka-backi-petrovec.ls.rs

• GRATULÁCIE •

Všetkým našim zákazníkom a podnikateľským partnerom, ako i čitateľom Hlasu ľudu prajeme pokojné veľkonočné sviatky

16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4. 2022

Gratulácie

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• GRATULÁCIE •

V ZDRUŽENÍ PETROVSKÝCH VÝTVARNÝCH UMELCOV 1. VEĽKONOČNÁ VÝSTAVA

Drevené kraslice ako unikátne suveníry Anna Francistyová

o radu príležitostných výstav v ústrety veľkonočným sviatkom pridávame aj jednu špecifickú, a to v organizácii Združenia petrovských výtvarných umelcov. Členovia tohto zoskupenia, vedomí si svojej umeleckej orientácie, si

Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec. Početných návštevníkov vrátane predstaviteľov verejných inštitúcií, spolkov, združení a médií na vernisáži privítala Mária Struhárová, predsedníčka združenia. V príhovore sa zmienila o symboloch Veľkej noci a ozdobovaní vajíčok, ktoré

prvú tohtoročnú výstavu a pritom i 1. veľkonočnú výstavu. Zdôraznil, že každý autor do tejto práce dal kúsok seba, svoje vízie, svoje pocity. Na výstave je 29 príležitostne omaľovaných, ozdobených či inak upravených drevených vajíčok. Niektorí zo 17 výtvarníkov takto upravili jed- Od magickej tradície po estetiku no vajce, niektoré i viac. Používali pritom akrylové ky steny výstavnej miestnosti a olejové farby, robili aj so špa- krášlia obrazy kvetov. Na oslavu gátom, slamou, servítkovou Kvetnej nedele, ale aj prichátechnikou, pyrografiou a použili dzajúcej jari. Autori sú členovia

Najúprimnejší odborníci na krásu

zadovážili drevené vajcia veľkosti pštrosích vajec a sedemnásti z nich ich omaľovali alebo inak upravili. Výstavu týchto unikátnych kraslíc otvorili na Kvetnú nedeľu 10. apríla v priestoroch

má dlhú tradíciu u všetkých slovanských národov. O veľkonočnej tradícii hovoril i výtvarný kritik Vladimír Valentík. Zablahoželal členom ZPVU, že sa rozhodli usporiadať túto Spievali Perličky z Ymcárne

ZPVU, s tým, že niektoré práce už boli vystavené, niektoré sú tu po prvýkrát. Vernisáž obohatila krásnymi jarnými pesničkami Detská spevácka skupina Perličky z Ymcárne, ktorú nacvičila Mariena Stankovićová-Kriváková. Spievali za hudobného sprievodu Vladimíra Kováča. Táto 1. veľkonočná výstava Združenia petrovských výtvarných umelcov je aj predajného rázu a bude k dispozícii záujemcom do 30. apríla.

Na Kvetnú nedeľu zakvitli steny Turistickej organizácie

aj farby na sklo. Každá práca je krásna svojím spôsobom a tieto umelecké výtvory môžu byť peknou ozdobou do domácnosti. Do vytvárania týchto unikátnych kraslíc sa podobrali členovia tohto združenia z Petrovca, Hložian, Maglića, Nového Sadu, Kysáča a zo Selenče. Viacerí už maľovali na takých nezvyčajných tvaroch, ale pre niekoľkých to bola nová skúsenosť – maľovať na oblom drevenom predmete. Na spestrenie priestoru všet-

• KULTÚRA •

16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4. 2022

Kultúra VYHODNOTENIE 27. FESTIVALU DIDA

Najúspešnejší Erdevíčania a Novosadčania Miroslav Pap

v rámci festivalu bola prezentácia Palanky. V rámci prezentácie si poroty, ktorá hodnotila plagáty knihy Hvatanje za slamku – Chy- diváci mohli pozrieť výtvarné a ktorá pracovala v zložení: Anestival Divadelné inscená- tanie sa slamky, ktorá sa konala diela Zvonimíra Pudelku, ktoré drea Merníková Šimonová, Tiana cie dolnozemských autorov v Klube poľnohospodárov, na vizuálne dotvárajú knihu Chytanie Kolárová a Miroslav Pap. V správe sa tohto roku konal počas poschodí domu kultúry. Poduja- sa slamky. bolo zdôraznené nasledujúce: dvoch víkendov od 1. do 10. aprí- tie spríjemnila interpretácia jedla v organizácii Ochotníckeho notlivých aforizmov dvanástich divadla Janka Čemana v Pivnici. autorov: Milana Kendu, Milana KuV minulom čísle týždenníka Hlas peckého, Jána Heinricha, Vlada Jaľudu sme zosumarizovali program vorského, Ľudovíta Majeru a Jána prvého víkendu, počas ktorého Grešáka zo Slovenska a Jovana boli predvedené štyri divadelné Kragujevića, Neška M. Ilića, Zorana predstavenia a otvorených bolo Doderovića, Aleksandra Pavića, päť sprievodných podujatí. Na Vladicu Milenkovića a Igora Barcu Damnjanovića zo Srbska. Čítali ich: Danica Vŕbová a Zvonimír Pudelka. Prítomným sa prihovo- Aforizmy dvanástich autorov pobavili obecenstvo ril aj zostavovateľ Aleksandar Pavić: V sobotu do tretice erdevícki „Súčasťou koncepcie programu „Dvanásť autorov ochotníci na pivnickom javisku festivalu DIDA je už 5 rokov aj zostavilo aforizmy zahrali hru Tsunami autora Aradá- výstava plagátov divadelných v dvoch jazykoch, čana Jana Hrubíka v réžii Vladimíra predstavení. Cieľom tejto výstavy čo predstavu- Šerfézyho. Túto komédiu pivnické je motivovať divadelné súbory, je jednu novú divadlo už v minulosti malo prí- vytvárať plagáty ako formu promedzinárodnú ležitosť si pozrieť, no v podaní pagačného materiálu, ktorého Tak sa to vraví na pivnickom javisku literárnu úroveň. erdevíckych divadelníkov hra cieľom je predovšetkým upútať druhý festivalový víkend bolo Kniha je významná ako zborník.“ dostala inú dimenziu. diváka. Pozitívne hodnotíme fakt, vyhradených 5 inscenácií a jedno Publikáciu dôkladne predstavila Nedeľný program patril vyhod- že každé divadelné predstavenie sprievodné podujatie. Anna Čásarová, ktorá sa spolu so noteniu 27. festivalu DIDA. Bolo má svoj vlastný plagát, čo v minuV piatok 8. apríla sa začal druhý, Zdenkou Valentovou-Belićovou to práve v deň, keď Ochotnícke losti nebolo samozrejmosťou. Na rovnako kvalitný divadelný víkend tohtoročnom festivale dominujú v Pivnici. Otvorili ho najmladplagáty vytvorené kombináciou ší pivnickí divadelníci, členovia fotografií, ilustrácií a rôznych foOchotníckeho divadla Janka Čeriem typografií. Väčšina plagátov mana hrou Pusťte basu do rozhlasu je štýlovo zosúladená s koncepautorky Viery Benkovej v réžii tom a vizualizáciou inscenácie. Ľuboslava Majeru. V rovnaký deň Treba však upozorniť na často si diváci pozreli aj predstavenie nevhodne vybraný štýl písma, Tak sa to vraví Divadla VHV z Báčkombináciu farieb, zlú čitateľnosť skeho Petrovca autora Eugèneho a neakceptovateľné používanie Ionesca v réžii Maríny Dýrovej. fotografií z internetu, na ktoré Treba podotknúť, že Dýrová na sa následne iba vsunie text, čo tohtoročnom festivale mala až značne znižuje kvalitu plagátu.“ dve predstavenia vo vlastnej réžii. Porota sa na tohtoročnom fesV sobotu bol program bohatší. Novosadský WC Story pocestuje na festival Palárikova Raková tivale DIDA rozhodla udeliť dve Divadelníci novosadského Slovenceny za plagáty, ktoré sú vypracoského kultúrneho centra Pavla podieľala na preklade aforizmov. divadlo Janka Čemana oslavo- vané z hľadiska estetickej funkcie Jozefa Šafárika inscenovali hru Podujatie sprevádzali hudobníci valo 28. výročie založenia. Po na vysokej úrovni. Sú to plagáty WC Story, ktorej autorom je Vlado z Klubu klasickej gitary Akord privítaní milovníkov divadla inscenácií: Skúsené, neskúsené a Mores a pod réžiu sa podpisuje z Báčskej Palanky. Niekoľko vlast- a divadelníctva moderátorkou tie iné divadelného súboru KUS Rastislav Zorňan. Ďalšie veľmi ných interpretácií zahral aj spevák Kvetoslavou Imrekovou-Šuste- Zvolen z Kulpína autora Mira navštívené sprievodné podujatie a skladateľ Goran Jović z Báčskej rovou nasledovalo čítanie správy Horváta a plagát inscenácie Ke-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Erdevíčania na festivale DIDA po dlhšej prestávke

farebné sklíčko; Čestné uznanie: Silvia Dubovská – Opustená). Ján Žolnaj ako odmenený v kategórii divadelné hry sa o svojom texte vyjadril takto: „Je to divadelná hra pre deti. Pôvodne som napísal krátku rozprávku pre televízne vysielanie Čaroslovník, no po uvažovaní som ho aj rozpracoval do interaktívnej online hry a až potom bol prepracovaný do divadelnej hry. Veľmi ma to potešilo, že som dostal prvú cenu.“ Súťažné príspevky hodnotila porota v zložení: spisovateľka Mária Kotvášová-Jonášová, dramaturg Janko Chalupka a drama-

bab SVD z Petrovca autorky Ireny textov (1. miesto: Martina KrnáčoLomenovej. vá – Stretnutie, 2. miesto: Martin Novinkou na tohtoročnom festi- Mišúň – Maňuška, 3. miesto: Ines vale bolo zapojenie do hlasovania Gedrová – Vrásky. za najkrajší plagát aj používateľov Čestné uznania: sociálnej siete Facebook. Svoj Igor Zabunov – Kde hlas plagátom účinkujúcich di- zaspal úsmev, Tina vadelných predstavení dalo až Strenková – Veno889 užívateľov. Najviac hlasov, vané ponožkám), a to presne 250, získal plagát v kategórii dradivadelného predstavenia Ženský matický text bolo zákon kolektívu autorov Divadla 11 divadelných mladých zo Šuňavy, zo Slovenska. hier (1. miesto: Ján Nasledovalo vyhodnotenie 5. Žolnaj – Legionáliterárnej súťaže Píšeš? Píšem!, do ri, 2. miesto: Mária ktorej sa zapojilo až 189 súťažných Vršková – Irena, 3. príspevkov autorov z Pivnice, miesto: Adam Kolár Kulpína, Kovačice, Báčskeho Pet- – Pierka na čiernom Odmenení na 27. festivale DIDA rovca, zo Starej Pazovy, z Hložian, ľane; Čestné uznaNového Sadu, Nového Mesta nie: Marianna Ibrahimi – Kniha), tička a režisérka, autorka projektu nad Váhom, Topoľčian, zo Starej jeden filmový scenár (Porota sa Píšeš? Píšem! Katka Mišíková HiĽubovne, z Bratislavy, Nitrianskej rozhodla neudeliť žiadne miesto, tzingerová. Víťazné texty budú Stredy, Banskej Bystrice, zo Spiš- iba čestné uznanie Draganovi spracované na tohtoročnom 11. ského Bystrého, Zvolena, Šenkvi- Karlečíkovi za scenár Slúchadlá) ročníku seminára Píšeš? Píšem!, ce, z Nižnej Kamenice, Novej Bane, a v kategórii text piesne bolo ktorý sa uskutoční od 15. do 21. augusta v Kovačici. Trenčína a zo Tohtoročné súťažiace divadelné Svidníka. V kasúbory sledovala už dobre známa tegórii poézia posudzovacia komisia v zložení: bolo 141 básní Zuzana Tárnociová, predsedníčka, (1. miesto získadoc. Dr. Zuzana Týrová a Vladimír la: Emma TomValentík. Správu odbornej poroty ková – básne, 2. prečítal Vladimír Valentík, v ktorej miesto: Magdasa upriamil na stručné hodnotenie léna Martišková deviatich inscenácií. Akcentoval – básne, Ema Jepritom úspešný návrat divadelleňová – básne, ných ochotníkov z Báčskeho Pet3. miesto: Anna rovca, Erdevíka a Hložian. Lažová – básne, V záverečnej časti bol festival aj Petra Častve- Posudzovacia komisia: doc. Dr. Zuzana Týrová, slávnostne vyhodnotený. Udeliť nová: (samo) Zuzana Tárnociová a Vladimír Valentík Cenu Janka Čemana za inscenázoznamovanie; Čestné uznania získali: Marek 10 súťažných textov (1. miesto: ciu, ktorá podá najautentickejší Jaroš, Tamara Blatnická, Soňa Pavol Fekete – Pre Júliu, 2. miesto: obraz života dolnozemských SloČandíková, Dušan Hanko), v ka- Marianna Ibrahimi – Diaľničná vákov, ako bolo uvedené, nebolo tegórii próza bolo 26 prozaických čiara, 3. miesto: Adam Kolár – Cez ľahké udeliť. Porota sa predsa • KULTÚRA •

rozhodla udeliť ju Slovenskému kultúrno-osvetovému spolku Erdevík za inscenáciu hry Tsunami. Tohto roku sa na festivale nevyskytol žiadny nový dramatický text dolnozemského autora, takže rovnako ako Cenu za dramaturgiu ani Cenu Eleny Hložanovej porota neudelila. Predstavili aj laureátov hereckých cien 27. festivalu DIDA. Prvú cenu za herecký výkon, presnejšie Cenu Jozefa Chrčka získal Jaroslav Šimon za stvárnenie úlohy rozprávača v divadelnej hre Pusťte basu do rozhlasu. Druhú cenu získala Jana Petrusová z Erdevíka

za stvárnenie postavy Lucrezie Borgiovej v hre Tsunami a tretiu cenu Anastázia Ondríková z Padiny za stvárnenie úlohy slúžky v inscenácii Kabaret 2. Posudzovacia komisia sa tohto roku rozhodla udeliť osobitnú cenu za úspešný spoločný herecký výkon mladým pivnickým hercom za stvárnenie úloh hudobných nástrojov v predstavení Pusťte basu do rozhlasu. Na ďalšom ročníku festivalu Palárikova Raková v Čadci na Slovensku sa zúčastnia, totiž laureátmi festivalu DIDA sa stali a Cenu Jána Kmeťka získali divadelníci SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu, a to hrou WC Story. Cenu prevzala divadelníčka Martina Benková. Na úplný záver festivalu javisko patrilo hosťujúcemu Slovenskému vojvodinskému divadlu z Báčskeho Petrovca, ktoré predviedlo hru Kebab autorky Gianiny Cărbunariuovej v réžii Svetlany Gaškovej.

16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4. 2022

Kultúra VÝSTAVA PAVLA HAJKA V ÚKVS

K autorovým narodeninám Danuška Berediová-Banovićová

o štvrtok 7. apríla bola v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade otvorená výstava obrazov Pavla Hajka pod názvom Kde kohúty nespievajú, niet ani ľudí pri príležitosti jeho 70. narodenín. Je to ďalšia akcia tejto ustanovizne zameraná na prezentáciu našej súčasnej kultúry. O výtvarnej tvorbe Pavla Hajka hovoril Vladimír Valentík. Povedal, že v samotných začiatkoch svojej

Z výstavy pod názvom Kde kohúty nespievajú, niet ani ľudí

Pavel Hajko 25. marca oslávil 70. narodeniny

tvorby Pavel Hajko vychádzal z dvoch symbolov – kohúta a líšky, teda symbolov dobra a zla, a že časom ten kohút „osamel“ na jeho obrazoch. „Kohút je symbolom svetla, prinášajúci svetlo. Z druhej strany kohút ako taký je vyložene mužským symbolom. V priebehu času tá bipolarita v jeho tvorbe na začiatku sa transformovala na bipolaritu, ktorej mužskú

Tatiana Jašková a Ðorđe Petriško

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

stranu tvorí kohút a druhú stranu tvorí krajina, do ktorej Hajko kohúta umiestňuje,“ vysvetlil Valentík. Ako v pokračovaní povedal, výtvarní kritici zvyknú potenciovať erotiku, ale podľa Valentíka je to erotika z jednej strany, v jednom období prvoplánová, ale skrytá, ktorá nám naznačuje erotiku v pôvodom zmysle plodnosti. „Napriek tomu, že Hajko svoje obrazy podpisuje opačne – ako do zrkadla, ten jeho svet, ktorý maľuje, nie je ako v zrkadle, ale je to skutočný, paralel- V samotných začiatkoch svojej tvorby Pavel ný svet, ktorý má Hajko vychádzal z dvoch symbolov – kohúta a líšky svoju náplň. Základ tej náplne je kohút ako nositeľ rú v speve na klavíri sprevádzal svetla, ako akčný mužský princíp, Ðorđe Petriško. Na záver sa autor výstavy Paktorý sa nachádza v bipolárnom svete umiestnený do ženského vel Hajko všetkým poďakoval pólu, čiže do krajiny, ktorá má a pozval prítomných a ďalších symboliku plodnosti,“ uzavrel záujemcov, aby si pozreli výstavu, ktorá bude v Ústave pre kultúru Valentík. Vernisáž hudobnými bodmi vojvodinských Slovákov otvorená spríjemnila Tatiana Jašková, kto- do 30. apríla. • KULTÚRA •

OBECNÁ FOLKLÓRNA PREHLIADKA V PLANDIŠTI

Ochotníctvo sa zobúdza Vladimír Hudec

o dvojročnej prestávke vyvolanej pandémiou koronavírusu v piatok 8. apríla v Plandišti prebiehala obecná folklórna prehliadka. Vlastne v súlade s tunajšou praxou v ten istý deň z praktických dôvodov v rámci jedného programu zorganizovali

je to možné. Pritom sa ušetrí aj čas a prostriedky na príchod odbornej poroty z Pančeva. Tohtoročnej prehliadky sa zúčastnili štyri kultúrno-umelecké spolky: KUS Vuka Karadžića Plandište, KUS Mladost Velika Greda, KUS Dukati Margita a KUS Bratstvo Hajdušica. Je zaujímavé, že súbory z Plandišta a Margity vystúpili iba

Málopočetný hajdušický súbor aj napriek problémom zotrváva

iba na detskej prehliadke, a to so spevom a s tancom z oblasti Toplica. Hajdušičania jediní vystúpili v oboch konkurenciách. Povšimnutiahodné je, že po desaťročnej prestávke znovu začala pracovať Detská folklórna skupina Lastovičky, tentoraz pod taktovkou Martiny

odborníkov: hudobník Petar Pavlov a choreograf Dragan Mićić z Pančeva. V rozhovore s vedúcimi súborov po programe konštatovali, že masovosť v tomto malom prostredí je na pozoruhodnej úrovni, väčšia ako napríklad v susednom omnoho väčšom Vršci. Príjemne

Po desiatich rokoch do Hajdušice znovu prileteli Lastovičky

dve prehliadky – prehliadku folklórnych tradícií a detskú prehliadku. To predovšetkým preto, lebo v tomto malom pro-

revuálne a v súťažnej časti vystúpili iba spolky z dvoch susedných dedín – Hajdušice a Veľkej Gredy. K tomu Hajdu-

Čepčenie mladuchy

Lastovičky vylietli na javisko v Plandišti

stredí je málo súborov na to, aby sa pripravil slušný – aspoň hodinový program v oboch kategóriách, a takýmto spôsobom • KULTÚRA •

šičania boli jediným menšinovým súborom, kým ostatné tri súbory vystúpili so srbskými tancami. KUS Mladost vystúpil

Bujákovej. Tentoraz zatancovala choreografiu Tancuj, tancuj. V konkurencii folklórnych tradícií dospelý folklórny súbor sa predstavil svadobným zvykom Ovádzanie mladuchy. Obe vystúpenia na harmonike sprevádzal hudobník z Aradáča Ján Zvara-Moco. Vystúpenie súborov v Plandišti sledovala známa dvojica

boli z toho prekvapení a úprimne uznali, že to neočakávali. Keď ide o samotné vystúpenia, poukázali na chyby v jednotlivých vystúpeniach a v oblečení. Zároveň konštatovali, že vidieť, že sa robilo narýchlo, ale aj napriek tomu potenciály sú a treba ich využiť. Najdôležitejšie je predsa, že ochotníctvo po dvojročnej prestávke postupne ožíva.

16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4. 2022

Kultúra NA FILOLOGICKEJ FAKULTE BELEHRADSKEJ UNIVERZITY

Dni slovakistiky Anđelka Joksićová a Ivana Jovićová

kademická slovakistika v Srbsku sa datuje od roku 1952. V tomto kalendárnom roku tak uplynie sedem desaťročí od zrodu vedeckej slovakistiky na našom území. Zároveň si v roku 2022 pripomíname 25. výročie existencie Lektorátu slovenského jazyka a kultúry na Katedre slavistiky Filologickej fakulty Belehradskej univerzity. Pri tejto príležitosti

a zaspomínal si na jej predstaviteľov. Ceremoniálu sa zúčastnila aj dekanka Filologickej fakulty Iva Draškićová Vićanovićová a konzulka Slovenskej republiky v Srbsku Natália Hrnčiarová. Na slávnostnom otvorení boli prítomní i členovia oddelenia slovakistiky Katedry slavistiky a študenti tretieho a štvrtého ročníka. Práve v ich interpretácii pod vedením lektora Radoslava Raffaja zazneli verše z Konštantínovho Proglasu, Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy, Bottovej

Prínos študentov 3. a 4. ročníka

poslucháčom z radov študentov, ďalších kolegov a hostí. V ten istý deň sa konala online prednáška docentky Stefany Paunovićovej Rodićovej na tému Stereotyp ženy – ako o žene hovoríme.... Uprostred týždňa zasa slovakistickú pôdu svojou návštevou poctila spisovateľka pre deti

ktorý bol vyplnený rozhovormi medzi súčasnými a budúcimi študentmi slovakistiky a profesormi. Všetko sa to udialo za zvukov slovenskej hudby a tradičného slovenského občerstvenia. Je dôležité poznamenať najmä to, že šlo o ďalšie zo série

Zuzana Čížiková a Mária Kotvášová-Jonášová

jej oddelenie slovakistiky od 5. Žltej ľalie či Rúfusovej Modlitby do 8. apríla tohto roku zorgani- za Slovensko. zovalo podujatie pod názvom V prvý deň Dní slovakistiky Dni slovakistiky. sa uskutočnila aj prednáška Spolu s profesormi a ostat- študentiek štvrtého ročníka nými študentmi sme si mohli na tému Prehľad dejín slovenpočas štyroch dní užiť program skej kultúry. Jej cieľom bolo venovaný Slovensku – mladej sprostredkovať poznatky o slokrajine, ktorá má čo ponúknuť. venskej kultúre, histórii a umení Rad prednášok a seminárov bolo tematicky venovaných slovenskej histórii, literatúre, zvykom, hudbe či gastronomickým špecialitám, ktoré sme mali možnosť ochutnať. Program slávnostným príhovorom otvoril vedúci Katedry slavistiky profesor Dalibor Sokolović, ktorý vo svojom prejave poukázal na historické súvislosti belehradskej slovakistiky Z úradného otvorenia Dní slovakistiky 48

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Študentky 4. ročníka si pripravili prednášku o slovenskej literatúre

a mládež Mária Kotvášová-Jonášová, ktorá spolu s profesorkou Zuzanou Čížikovou v živej diskusii predstavila publiku svoju literárnu tvorbu. Bezprostredne po nej sa slova ujala Ana Marićová, ktorá vo svojom vystúpení priblížila auditóriu tému Dokumentárna performancia: M. H. L. (Magda Husáková-Lokvencová). Sériu prednášok v posledný deň Dní slovakistiky zavŕšil Marko Stojanović, ktorý poslucháčom v knižnici Katedry slavistiky referoval o téme Bunker a trezor: Filmová cenzúra v Juhoslávii a Československu. Po prednáške nasledoval spoločenský večer,

podujatí oddelenia slovakistiky Katedry slavistiky. Pracovisko sa aj naďalej bude podieľať na realizácii projektov, ktorých cieľom je prostredníctvom vzdelávacích programov priblížiť Slovensko a jeho jazyk, históriu, literatúru a kultúru širšej verejnosti. V rámci Dňa otvorených dverí sa už 28. mája na Filologickej fakulte Belehradskej univerzity uskutoční prednáška na tému Zámky Slovenska. Pri tejto príležitosti pozývame všetkých záujemcov, aby sa zúčastnili tohto podujatia a objavili tak svet slovenskej kultúry a jej jedinečnej krásy. • KULTÚRA •

NA POKRAJINSKEJ RECITAČNEJ SÚŤAŽI V SEČNJI

Štyria slovenskí recitátori postúpili do celoštátnej súťaže Anna Simonovićová

o dvoch pandemických rokoch, keď sa takmer nič na poli kultúry nedialo, ochotnícka činnosť sa vracia do starých koľají. Vlani to vo väčšine prípadov bolo online, tohto roku sa súťaže znovu začali organizovať ako to bolo pred pandémiou Covid-19. V dňoch 8. až 10. apríla v Sečnji sa konala 52. pokrajinská súťaž recitátorov pod názvom Básnik môjho rodu. Do republikovej súťaže postúpili aj štyria účastníci, ktorí recitovali po slovensky. Na pokrajinskej súťaži recitátorov v troch vekových skupinách vystúpilo takmer 200 recitátorov, čiže: 66 v mladšej kategórii, 73 v strednej a 59 v staršej. Krásu materinského ja-

zyka bolo počuť nielen v srbčine, ale aj v jazykoch národnostných menšín – po slovensky, maďarsky, rusínsky, rumunsky, rómsky a chorvátsky. Porota nemala ľahkú úlohu zvoliť deviatich najlepších recitátorov v každej vekovej skupine, ktorí budú Vojvodinu predstavovať na republikovej súťaži vo Valjeve. Porota pracovala v zložení: Miodrag Petrović, herec a básnik (predseda poroty), a Anna Chrťanová Leskovac, profesorka a herečka, Aniko Kruncová a Sabína Adamovićová, novinárky RTV, Amália Kovačová, herečka a novinárka, a Katarína Čelikovićová, profesorka (členky). V piatok vystúpili žiaci vyšších ročníkov základných škôl z Vojvodiny. V tejto skupine zo

APRÍLOVÝ VZLET. Najnovšie číslo mládežníckeho časopisu Vzlet titulnou stranou ohlasuje novú rubriku. Ide o Svet zvierat, ktorá sa bude venovať našim miláčikom, a na fotografii je Una Brtková z Kovačice so svojím psíkom. Na prvých stranách je pokračovanie seriálu textov o akvaristike a v tomto čísle je v rubrike Najzaujímavejšie hobby na svete predstavené fotografovanie. Prečítajte si aj anketu o tom, do ktorých stredných škôl sa chcú zapísať padinskí ôsmaci, ako aj o tom, čo je pre staropazovských stredoškolákov šťastie. V najnovšom čísle je predstavený komiks Lucky Luke, v rubrike PC sa píše o počítačovej bezpečnosti v roku 2022 a v rubrike Film je recenzia filmu, ktorý tohto roku získal Oscara za najlepší film – Coda. V rubrike DIY – Urob si sám je návod na to, ako si urobiť organizér na dokumenty a v rubrike Hudba rozhovor s Dunjou Dačićovou – aka Dojo. D. Berediová-Banovićová • KULTÚRA •

73 recitátorov porota zlatým diplomom odmenila 29 recitátorov a medzi nimi sú aj traja, ktorí hovorili po slovensky: Klára Keravicová z Pivnice, Lea Petrićová a Dávid Simendić zo Starej Pazovy. Milan Hrk z Kovačice,

recitovali po slovensky a všetci traja sú odmenení zlatým diplomom. Sú to: Mia Verešová a Andrej Simendić zo Starej Pazovy a Lea Blatnická z Nového Sadu, ktorá postúpila aj do republikovej súťaže a ktorú pripravila

Odmenení recitátori v staršej vekovej skupine; v prvom rade deviati recitátori, ktorí postúpili do republikovej súťaže

ktorého pripravili Mária Kotvášová-Jonášová a Eva Poliaková-Hrková, získal nielen zlatý diplom, ale postúpil aj do republikovej súťaže. V tejto vekovej skupine po slovensky recitovalo jedenásť účastníkov. V sobotu prebiehala súťaž žiakov nižších ročníkov základných škôl. Medzi 66 recitátormi po slovensky recitovali piati, z ktorých dvaja získali zlatý diplom a postúpili aj do republikovej súťaže. Sú to Milan Majera z Báčskeho Petrovca, ktorého pripravovala Miluška Anušiaková-Majerová, a Ema Juricová z Padiny, ktorej pri nácviku pomohla Zuzana Valentová. V tejto vekovej skupine zlatým diplomom bolo odmenených 26 recitátorov, čo v podstate znamená, že patria medzi najlepších recitátorov vo Vojvodine. V nedeľu sa porote predstavilo 59 stredoškolákov a študentov. V tejto vekovej skupine iba traja

Slavica Belićová. V tejto vekovej skupine zlatý diplom získalo 29 recitátorov. Po skončení pokrajinskej recitačnej súťaže môžeme konštatovať, že záujem o umelecký prejav krásneho slova stále existuje. Potvrdil to počet účastníkov. K tomu konkurencia bola silná, čo potvrdili početní mentori recitátorov a Savo Mučibabić, tajomník Zväzu umeleckej tvorby ochotníkov Vojvodiny. Treba kvitovať i to, že kvantita priniesla aj kvalitu, čo zdôraznila aj porota, ktorá za najlepších recitátorov v pokrajine vyhlásila a odmenila až 84 recitátorov. Organizátormi 52. pokrajinskej recitačnej súťaže Básnik môjho rodu boli Zväz umeleckej tvorby ochotníkov Vojvodiny a Vzdelávacie kultúrne stredisko Sečanj. Republiková recitačná súťaž sa bude konať 14. a 15. mája vo Valjeve.

16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4. 2022

Kultúra ZO ŽIVOTA SLOVÁKOV V NADLAKU

Vo fókuse deti a mládež Katarína Melegová-Melichová

rópy, na ktorej sa zúčastnili referujúci z delováci v Nadlaku majú nie- siatich krajín. koľko subjektov, prostred- V súčasnosti níctvom ktorých vyvíjajú v čele tohto aktivity na zachovaní svojej svoj- subjektu stojí ráznosti v oblasti jazyka, kultúry, predseda Mgr. tradícií a obyčají. Jedným z nich Pavel Hlásnik, je Spoločnosť pre edukáciu a ktorý ochotne kultúru v Nadlaku (SEK), ktorá zhodnotil činsa zameriava prioritne na prácu nosť SEK. s deťmi a mládežou. Založená „V pandebola roku 2006. Pôsobí hlavne mických rov oblasti výchovno-vzdeláva- koch 2020 a cej, výskumnej, vydavateľskej a 2021 sa nám kultúrnej tak v Rumunsku, ako podarilo zoraj v priestore celej slovenskej g a n i z o v a ť Účastníci dielne Slovenčina aktívne a tvorivo s vedúcimi Mgr. Biancou Unc (vľavo) a Dolnej zeme. tvorivé dielne Mgr. Ľudmilou Šomrákovou (vpravo) 23. júla 2021 Spomedzi zabehaných podu- pre žiakov ZŠ počas letných prednese (2020) pre žiakov od protiepidemické opatrenia sme jatí spomenieme tvorivé dielne prázdnin, akúsi letnú školu ko- 1. stupňa až po strednú školu, akceptovali nahrávky a medzipre deti predškolského veku, munikácie v slovenskom jazy- lebo v tejto oblasti neexistuje národná porota posudzovala žiakov a stredoškolákov (každo- ku v troch týždenných cykloch u nás dlhodobá tradícia, ako tieto nahrávky v online prosv dvoch vekových je tomu v Srbsku alebo v Ma- tredí. Všetkým účastníkom sme skupinách (nižšie ďarsku. Prehliadka nosí meno odovzdali ďakovné listy, malú a vyššie ročníky). nadlackého básnika Adama pozornosť a výhercom aj vecné Hravou, interaktív- Suchánskeho, ktorý je v rámci ceny. Vlani sme výzvu vypísali nou formou sme tzv. nadlackého literárneho fe- v jarnom období a na prelome animovali deti noménu považovaný literárnou mája a júna sme ju aj fyzicky rea každodenne boli kritikou a súpútnikmi za najslo- alizovali, ale predsa bez publika, aj tvorivé dielne venskejšieho básnika spomedzi lebo protipandemické opatrenia (ručné práce, ľu- našich spisovateľov. Po vypísaní boli zmiernené, ale nie zrušené.“ dový spev, prvky folklóru, výtvarnej výchovy...). Snažili sme sa, aby Predseda SEK Mgr. Pavel Hlásnik sa programovo dielne vymykali ročne), celoživotné vzdelávanie z prázdninového stereotypu učiteľov, organizovanie konfe- počas pracovných dní, keď sú rencií, seminárov, workshopov rodičia v práci, aby deti netrávili atď. Ide o spoločnosť, ktorá si čas pred televízorom alebo s počas svojej 15-ročnej existencie mobilom v ruke. Zámerom je, vybudovala slušný kredit tak aby tieto činnosti boli prospešdoma, ako aj v zahraničí (hlavne né pre výchovu a vzdelávanie Dolná zem) a v materskej krajine. a boli atraktívnou alternatívou V spolupráci s ďalšími dolno- mimo klasických prázdninových zemskými subjektmi, s Univer- činností, ktorým sa deti bežne zitou Mateja Bela a Úradom pre venujú.“ Účastníci a organizátori Prehliadky Adama Suchánskeho v umeleckom Slovákov žijúcich v zahraničí Iniciovali ste, a už aj realizo- prednese, ktorá prebiehala 3. júna 2021 v sídle DZSČR iniciovala a zorganizovala v roku vali, ďalšie podujatie zameravýzvy pedagógovia zvolia verše Čo možno usúdiť na základe 2019 medzinárodnú konferenciu né na deti a mládež. venovanú slovenskému národ„Tesne pred pandémiou sme alebo prózu, ktoré si so žiakmi tých dvoch ročníkov? „Základoškoláci a aj stredonostnému školstvu v krajinách iniciovali Prehliadku Adama naštudujú a títo na prehliadke strednej, južnej a východnej Eu- Suchánskeho v umeleckom prednesú. V roku 2020 pre prísne školáci majú záujem o tento

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

druh aktivity, preto sme radi, že naša spoločnosť prispela niečím novým do tejto oblasti, a verím, že do budúcna toto podujatie bude tradičné.“ Už desaťročie organizujete aj ďalšie podujatie v oblasti vzdelávania... „Sme iniciátorom a jedným z troch zriaďovateľov Ceny Samuela Tešedíka (2012), ktorou oceňujeme pedagógov pôsobiacich v školách s vyučovacím jazykom slovenským prevažne na Dolnej zemi, ale i v celom slovenskom zahraničnom svete. Vlani sme mali na starosti jednak vypísanie výzvy na návrhy, zvolanie komisie, a keďže je odovzdávanie putovné (Rumunsko, Maďarsko, Srbsko), ale v Rumunsku to kvôli opatreniam nebolo možné, zrealizovali sme to v priestoroch ÚKVS v Novom Sade. Boli tam

prítomné laureátky zo všetkých krajín, iba laureát pre vysoký vek ho prijal v rodinnom kruhu na Slovensku.“ Na záver, ako hodnotíte vlaňajší rok?

„V rámci možností, ktoré nám pandémia dávala, snažili sme sa organizovať menšie stretnutia a podujatia, ktoré sa mohli realizovať rešpektujúc predpísané opatrenia, ktoré vlani boli

Na dielňach sa prejavuje tvorivosť a šikovnosť detí

o čosi miernejšie. Jednoznačne treba povedať, že aj vlani, tak ako aj predvlani, naša aktivita bola značne oklieštená. Tak vlani, ako aj rok predtým SEK zabezpečila v spolupráci s ÚSŽZ z grantových prostriedkov vybavenie učebnými pomôckami pre naše slovenské materské školy v Nadlaku a tak sa nám podarilo skvalitniť ich prácu. Prostredníctvom mimoriadnej dotácie sme zabezpečili aj technické vybavenie na nakrúcanie rozhovorov, aktivít, vyučovanie a online vysielanie na sociálnych sieťach alebo Youtube kanáli. V tomto roku sme už začali rozhovory so zaujímavými nadlackými osobnosťami každú nedeľu aj realizovať na Facebooku, takže aj napriek pandémii kvitujeme hodne aktivít. Foto: z archívu SEK

PREHLIADKA DETSKEJ FOLKLÓRNEJ TVORBY V ŠÍDE

V spoločnom tanci Erdevíčania a Ľubania Blaženka Dierčanová

ultúrno-vzdelávacie stredisko Šíd bolo organizátorom Obecnej prehliadky detskej folklórnej tvorby, ktorá prebiehala vo štvrtok 7. apríla. V príhovore vedúcim folklórnych skupín choreografka Dajana Kostićová, ktorá hodnotila súbory, povedala, že ju nesmierne potešilo pozvanie zo Šídu a že sa pokračuje s nácvikom najmladších tanečníkov. Menej dobrá správa je však tá, že sa z celej obce na prehliadke predstavili iba tri skupiny: súbor Srbského kultúrno-umeleckého spolku svätého Sávu zo Šídu, KUS Mladost 2016 z Bačiniec a Detský folklórny súbor Zvončeky z Erdevíka. Slovenskí folkloristi zatancovali choreografiu Daj nám slnka, veselú tanečnú hru, ktorú postavili a nacvičili choreografky Soňa Sládeková, Vesna Mijatovićová a Ruženka

• KULTÚRA •

Ďuríková, ktorá nám povedala: „Náš Folklórny súbor Zvončeky pôsobí aj v Základnej škole

kov v Ľube, lebo sme ich obe nacvičovali a na pomoci bola aj Vesna Mijatovićová. Som spo-

DFS Zvončeky v choreografii Daj nám slnka

Savu Šumanovića, aj v spolku, čiže spolupracujeme. Tentoraz tancovalo 24 detí z Erdevíka a Ľuby. Chcela by som pochváliť kolegyňu Soňu Sládekovú, ktorá zoskupila najmladších taneční-

kojná s tým, ako deti predniesli choreografiu. Mali sme iba tri spoločné skúšky, ale predsa to dobre dopadlo, s ohľadom na podmienky a situáciu, akú sme mali. Niektoré deti boli choré

a museli sme organizovať aj prepravu na dráhe Erdevík – Ľuba. Podľa návrhu odborníčky Kostićovej jednotlivé prvky choreografie vymeníme, aby to na oblastnej prehliadke bolo ešte lepšie. Deti boli výborné, spievali zo srdca a hlasno, proste sa hrali na javisku...“ Choreografka Dajana Kostićová ocenila, že sú všetky tri skupiny veľmi dobre nacvičené a všetky tri súbory postúpili do oblastnej prehliadky, ktorá bude 8. mája v Sriemskej Mitrovici. Úplne na zaver, ale ako veľmi dôležité zdôraznila, že sa epidemická situácia negatívne odzrkadlila na prácu s deťmi, lebo vidno, že niektoré skupiny nepracovali. Tam, kde sa nevynaloží snaha, kde niet dobrej vôle a kde sa nezačne pracovať s deťmi, zaniknú detské folklórne súbory. Nie preto, že deti nemajú vôľu, ale zapoja sa do iných spolkov, ktoré dobre fungujú.

16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4. 2022

Kultúra ŠIESTY LALITSKÝ EVANJELICKÝ KŇAZ JURAJ PAGÁČ (1912 – 1982)

Šľachetný farár, národovec a človek Juraj Pucovský

ri pohľade na pamätnú dosku v evanjelickom kostole v Laliti zisťujeme, že v tamojšom zbore účinkovali siedmi farári a jedna farárka. Mramorovú tabuľu odhalili 30. septembra 1990, keď lalitskí evanjelici oslavovali 200. výročie založenia zboru. Najdlhšie tam pôsobili Karol Tessényi (1837 – 1897), potom Emil Heinlein (1899 – 1939) a šiesty v poradí Juraj Pagáč (1939 – 1976).

nemohol ani zmaturovať a chcel sa zapísať na železničiarsku školu v Belehrade. No tam ho pre nedostatok miesta ani neprijali. Maturoval dodatočne v r. 1934 a odišiel študovať teológiu do Bratislavy, ktorú ukončil v r. 1939. Za farára bol vysvätený 15. júla 1939 biskupom Samuelom Starkem. Krátko kaplánoval v Kovačici pri seniorovi Jozefovi Janišovi, ale pre chorobu lalitského farára Emila Heinleina bol menovaný za jeho kaplána. Po smrti farára E. Heinleina zostal

Presbyteri, kantori a farár v roku 1954: (stoja zľava) J. Grňa, J. Macko (kantor), J. Ďurčiansky, M. Čriepok; (sedia zľava) Š. Hrnčiar, J. Pagáč, M. Benka (kantor)

Hložian, kde účinkoval po boku seniora Samuela Širku. Netrvalo to dlho, iba do 1. augusta 1944, keď ho senior S. Širka na vlastnú zodpovednosť vrátil späť do lalitského cirkevného zboru. Laliťania si ho na konvente 31. októbra 1945 zvolili za svojho farára, aby ho 18. novembra toho istého roku senior Pavel Turčan inštaloval.

pôsobil takmer štyridsať rokov, sa zapájal aj do národného, kultúrneho a spoločenského života Slovákov. Často sa stretával aj s pravoslávnym kolegom na sviatky, ale aj súkromne, a veľmi si ho vážili i mnohí veriaci tohto vierovyznania. Autorovi týchto riadkov viacerí poprední starší Srbi dávno hovorili, že Juraj Pagáč podľa ich mienky bol

Farár Emil Heinlein (zľava) a kaplán Juraj Pagáč

Práve teraz si pripomíname dva pamätné dátumy zo života tohto posledného: 110. výročie narodenia a 40. výročie odvtedy, čo odišiel do večnosti, k svojmu Pánovi, ktorému tak verne, zápalisto a šľachetne slúžil do poslednej chvíle v tejto časnosti. Časť života a diela Juraja Pagáča sme našli v publikácii Farári Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii v rokoch 1921 – 1996. Text napísala prvá žena pôsobiaca ako farárka v lalitskom zbore Viera Bátoriová. Farár Juraj Pagáč sa narodil 6. februára 1912 v Hložanoch chudobným rodičom, otcovi Jurajovi a matke Márii, rod. Uramovej. Základnú školu ukončil v rodisku a gymnázium v Báčskom Petrovci. Keďže mu v jeseni roku 1931 nešťastne zahynul otec, z materiálnych dôvodov 52

www.hl.rs

i ďalej kaplánom, lebo mu pre neznalosť maďarčiny, možno i niečo iné, nebolo dovolené dať sa voliť za farára. Dňa 15. marca 1944 ho biskup Raffay z Budapešti vymenoval za seniorálneho kaplána do rodných

Generácia 1955 po konfirmácii roku 1967

Tabuľa s menami farárov

Informačno-politický týždenník

Šiesty lalitský farár do stavu manželského vstúpil 23. mája 1940 s Máriou Lomenovou z Kulpína. Ich manželstvo zostalo bezdetné. Juraj Pagáč bol v rokoch 1950 – 1956 seniorálnym kontrolórom a v rokoch 1956 – 1962 synodálnym kontrolórom. Na Synode v Kovačici 26. júla 1962 ho zvolili za báčskeho seniora. V Laliti, kde

najlepším farárom, ktorého mal lalitský evanjelický zbor. Múdry, vzdelaný, prívetivý, ústretový, tolerantný... Juraj Pagáč celé desaťročia z kazateľnice lalitského kostola veriacim zvestoval slovo Božie, posilňoval a posmeľoval ich v zármutku a životných neduhoch. Zdieľal s nimi aj radostné chvíle a spolu sa tešili z pracov• KULTÚRA •

ba novej fary v rokoch 1958 a 1959, ktorú nedávno úplne zrenovovali. Národná, kultúrna a spoločenská aktivita farára Pagáča spočívala v aktívnej účasti

Juraj Pagáč pred oltárom lalitského kostola

ných a rodinných úspechov. Pred oltárom vykonával aj tri najvýznamnejšie obrady v našej cirkvi: krsty, konfirmáciu a sobáše. Je priam raritou, že sú v Laliti rodiny, z ktorých sa mu podarilo dostať pred oltár príslušníkov až troch generácií. Ako? Nuž takto: najprv zosobášil jeden manželský pár, potom krstil, konfirmoval a sobášil ich dcéry alebo synov a do tretice aspoň pokrstil tých prvých vnúčatá. Však to bola veľká radosť tak pre cirkevníkov, ako aj pre tohto kňaza!

užitočnú radu pre každého. Mňa najprv krstili, konfirmovali a potom i sobášili 11. augusta 1965 s manželom Jurajom Valom. Vždy, keď sa na ulici s niekým stretli, odchádzajúc po poštu, do obchodu, do mäsiarstva alebo na partiu šachu k matičiarovi, cirkevníkovi a obchodníkovi Pavlovi Demiterovi, zastavili sa pri každom dospelom človekovi, mládežníkovi alebo dieťati, prehovorili niekoľko slov s nimi, zavtipkovali si... Dobre sa pamätám, že tým najmenším neraz podarovali cukrík či čokoládku možno i preto, že vlastné deti, žiaľ, nemali. Do kostola sme vtedy aj v sobotu predvečerom chodili, keď na dvoroch v domácnostiach bolo všetko upratané, priedomia pozametané. V nedeľu najprv bývala Nedeľná škola pre deti, potom služby Božie v kostole, popoludní nešpor a v stredu ráno modlitby. Neskoršie začal pôsobiť aj Oltárny krúžok žien v čele s predsedníčkou, manželkou pána farára Máriou, a ženský spevokol. Kostol spravidla V sobášny deň roku 1965: (zľava) Božena býval plný. Neviem, či Valová s Máriou Pagáčovou bol väčší ,hlad’ po slove Božom, alebo sme mali Svedčia o tom aj slová Boženy viac času.“ Valovej, rod. Hrnčiarovej, roky Pravdaže, Juraj Pagáč sa staprvej susedy pri lalitskej fare: ral aj o materiálne veci zboru. „Pán farár Pagáč boli dobrým Okrem bežnej údržby kostola kazateľom, ešte lepším člove- najvýznamnejšou prácou počas kom, ktorý mali pekné slovo, jeho pôsobenia bola výstav• KULTÚRA •

Kaplán Juraj Pagáč

v radoch MOMS do jeho zániku 1. augusta 1948, potom v novozaloženom Slovenskom kultúrno-osvetovom spolku

Juraj Pagáč do výslužby odišiel 28. decembra l976, keď sa s manželkou Máriou presťahoval do jej rodného Kulpína. Pozemskú púť dokonal 12. apríla 1982 v 71. roku svojho požehnaného života. Vtedajší biskup Dr. Juraj Struhárik v nekrológu do Ročenky okrem iného napísal: „Brat Pagáč mnoho čítal a písal. Od začiatku vychádzania Ročenky bol členom redakčnej rady, mnoho prispieval i do obnoveného Evanjelického hlásnika a celý rad rokov zostavoval aj nástenný kalendár pre naše domácnosti. Keď nebolo iných pomôcok, pripravoval úlohy pre detičky v Nedeľných školách. Bola to práca drobná, ale veľmi dôležitá, ktorú pre našu cirkev konal tak nezištne. Aj v dôchodku sa neprestával zaujímať o veci cirkvi a veci Božie a s pozornosťou sledoval všetko to, čo sa deje... Pochovaný bol z chrámu Božieho. Vyprevadili sme ho v nádeji vzkriesenia na kulpínsky cintorín a tam uložili jeho bezduché

Presbyterstvo s kňazom Pagáčom pred nedokončenou novou farou v roku 1959

Štefánik, kde bol najprv knihovníkom a potom občas striedal niekoho na poste predsedu či tajomníka. Vzácne boli aj jeho prednášky z náboženstva, šachu, ale aj vinohradníctva a mnohých iných oblastí života spoluobčanov. Chodil do kina, na zábavy a programy, fotografoval...

telo k hrobovému odpočinku v nádeji, že mu Pán privolá: „Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho Pána!“ Mat. 25, 21 Foto: autor, z albumu Š. Hrnčiara a J. Valenta

16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4. 2022

Kultúra BANÁTSKY FESTIVAL SLOVENSKÝCH ĽUDOVÝCH PIESNÍ V PADINSKEJ DOLINE 2022

Zvíťazila Anna Ďurišová Stevan Lenhart

Dome kultúry Michala Babinku v nedeľu 10. apríla sa uskutočnil 24. festival V padinskej doline, tradičná prehliadka interpretov slovenských ľudových piesní z územia Banátu. Podujatie otvorila Marijana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica. Zúčastnili sa desiati speváci z piatich prostredí: Saša Rohárik a Natália Bačúrová z Padi-

Anna Ďurišová získala prvú cenu

ny, Anka Zvarová, Martin Zvara a Denis Straka z Aradáča, Rebeka Straková a Tamara Hromčíková z Bieleho Blata, Anna Ďurišová z Kovačice, Stefania Šterbová a Saňa Žiaková z Jánošíka. Každý z nich zaspieval po dve piesne za sprievodu ľudového orchestra pod vedením Vladimíra Halaja. Prednes spevákov hodnotila porota v zložení: Ján Zvara z Aradáča, Pavel Ďuriš z Kovačice, Michal Petráš z Padiny, Blaženka Kucháriková z Bieleho Blata a Elena Žiaková z Jánošíka. Podľa rozhodnutia poroty prvú cenu získala Anna Ďurišová, druhú 54

www.hl.rs

V mene poroty sa prihovoril Ján Zvara Z minikoncertu známej speváčky Anny Zorňanovej Kulíkovej

Natália Bačúrová, cena obecenstva

cenu Rebeka Straková a tretiu cenu Denis Straka. Najviac hlasov obecenstva získala Natália Bačúrová. „Dnes večer sme mali neľahkú úlohu, všetci speváci si zaslúžili vysoké ocenenia a myslím si, že sme každému dali správnu známku,“ povedal v mene poroty Ján Zvara, ktorý sa už desať rokov podieľa v realizácii tejto prehliadky banátskych spevákov. Osobitnou časťou programu bol minikoncert známej speváčky Anny Zorňanovej Kulíkovej, ktorá získala viacero ocenení na rôznych prehliadkach spevákov a predstavovala folklór vojvodinských Slovákov v známej šou Zem spieva na Slovensku. V Padine prezentovala aj svoje nové CD. Moderátorkou programu V padinskej doline 2022 bola Andrea Lomenová-Sabová.

Ďakovné listy všetkým účastníkom odovzdala Marijana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Oznamy V ústrety koho?; komu? a ako Anna Horvátová

pojenie v ústrety je spisovné, niet takmer k nemu žiadnych pripomienok. Až pokiaľ to vieme použiť v správnej konotácii. A čo pod tým myslíme. Treba najprv prihliadať na to, s ktorým pádom spojenie v ústrety poviažeme. Nie je všetko jedno, či pri ňom bude stáť genitív, alebo datív. A keďže je ten genitív akosi zaužívanejší, napadne nám, že podstatné meno pri spojení má byť v genitíve: „Utekali v ústrety priateľky.“ Nesprávne! So spojením v ústrety sa viaže iba podstatné meno v datíve: Utekali v ústrety priateľke. Aj takto je správne: Šli

• OZNAMY •

sme jej v ústrety; s významom vyjsť, vychádzať v ústrety, teda oproti. V prenesenom význame môžeme použiť aj takto: vychádzať, vyjsť v ústrety (komu, zriedkavo i čomu) v zmysle: pomáhať, pomôcť, byť na pomoci niekomu, niečomu: Vychádzala jej v každom smere ochotne a priateľsky v ústrety.; Muž bol prekvapený, že sama vychádzam jeho zvedavosti v ústrety. Ísť v ústrety šťastiu či nešťastiu, alebo ocitať sa pred niečím sa tiež môže použiť, alebo aj takto: len zlému idú v ústrety, či len zlé ich očakáva. V ústrety alebo naproti, oproti – a nie aj v zmysle „z príležitosti / pri príležitosti“, ako to

CHÝRNIK

občas zakomponujeme v tom zmysle. Spojeniam „v ústrety sviatkov“ (s genitívom), ale aj „v ústrety sviatkom“ (s datívom) sa určite treba vyhýbať, lebo nevystihujú ten správny význam. Na to sa hodia spojenia z / pri príležitosti, dokladujú primerané príklady: Z príležitosti veľkonočných sviatkov otvorili výstavu kraslíc.; Pri príležitosti prvomájových sviatkov bola manifestácia. Aj spojením v predvečer vystihneme správny zmysel, teda tesne pred uskutočnením dajakej udalosti. Podstatné meno v tomto prípade bude v genitíve: v predvečer 1. mája; v predvečer revolúcie; v predvečer sviatkov...

PIVNICA. Na Veľkonočný pondelok 18. apríla o 17. hodine sa v dome kultúry bude konať Veľkonočný koncert, na ktorom vystúpia: Komorný zbor Nádeje a cirkevný spevokol z Pivnice, ako aj Komorný zbor Zvony a cirkevný spevokol Ozvena zo Selenče. M. P. KOVAČICA. V nedeľu 10. apríla v Kovačici herci Neformálneho divadelného súboru Fedor teatar z Padiny predviedli divadelné predstavenie Kabaret 2 režiséra a autora Fedora Popova. Satirická hra Kabaret 2 obsahuje dejstvá Nušić, Myš, Popov a Okrúhly stôl. Padinskí herci boli skvelí. Obecenstvo sa výborne zabávalo a smiech v plnej sieni kovačického domu kultúry iba dosvedčil, koľko nám divadelné a vôbec kultúrne obsahy počas pandémie chýbali.

16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4. 2022

O. G. J.

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 16/17 autor: JÁN BAŽÍK

tajnička

dusík

ad notam (skr.)

darček

rieka v Srbsku

susedné impresia spoluhlásky

ostrov

V tajničke sú mužské mená, oslavujeme ich 23. a 24. augusta.

návnada šikmo, bokom druh tanca

liter

vpíšte AO

tajnička miesto blaženosti

Belgicko látky na výživu

cical druh rasliny

Slovenské národné slávnosti

infekčná choroba výrobok včiel

cudzokrajný strom, tik islamská viera

rovnaké písmená číslovka

podzemná železnica trofej Indiánov

starší

hora

odieral druh žltej farby

Oznamujte v Hlase ľudu spisovateľ Andrić

apo, apík

021/ 47-20-840 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

obidve akým spôsobom anno Domini

volt AS HL DU ĽU

Foto: Unsplash

kde

amerícium predložka

spojka

Španielsko

kyslík

ampér

odpredával

Ilustrácie použité v rubrike Gratulácie: freepik.com

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 15 – VODOROVNE: tlačovka, He, škart, Oto, osol, meno, Ava, Ac, kt, IS, S, kroje, Zlata, k, bh, je, so, los, Mann, Eros, rad, sever, Ho, klampiar TAJNIČKA: THOMAS MANN Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 15 z čísla 15 Hlasu ľudu z 9. apríla 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ELENA OMASTOVÁ, Ul. I. L. Ribara č. 27, 26 210 KOVAČICA. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs 56

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2189_03 NS_Bulevar_vojvode_Stepe Podnik LABING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2189_03 NS_Bulevar_vojvode_Stepe, na katastrálnej parcele číslo 703/8, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 5. apríla 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-145/22, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2379_01 NS_Novi_Sad_Dušana_Danilovića Podnik LABING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2379_01 NS_Novi_Sad_Dušana_Danilovića, Bulvár Jovana Dučića číslo 22, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10732/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 5. apríla 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-144/22, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ VKP NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Ul. Vladimira Nikolića číslo 1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia Toplane Zapad – demontáž troch kotlov s príslušnými armatúrami a výbavou počítajúc aj tlačiaci kolektor TPV výstavba nového kotolného zariadenia pozostávajúceho z dvoch modulovo poviazaných kotlov inštalovanej sily každý 20 MW a ich pripojenie na potrubie na zásobovanie palivom, jestvujúci systém pre TPV a výrobu a pripojenie nového tlačiaceho kolektora TPV s nevyhnutnými prípojkami na už jestvujúcu inštaláciu na Ul. Futoški put číslo 6, na katastrálnych parcelách čísla 7716/3 a 7717/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 7. apríla 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-255/22, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu. REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Úrad na poskytovanie právnej pomoci Vojvođanskih brigada č. 17 21 000 Nový Sad tel.: 021/524-221 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Úrade na poskytovanie právnej pomoci Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ – technický sekretár, zaradený ako vyšší referent, 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Úrad na poskytovanie právnej pomoci Mesta Nový Sad

• OZNAMY •

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, z Nového Sadu, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba dočasných skladov zaolejovaného odpadu na sklade NIS, a. s., Nový Sad, na k. p. č. 2498/18, k. o. Nový Sad 3. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy Nový Sad, Ulica rumenačka č. 110, do 23. 5. 2022. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii na adresu pokrajinského sekretariátu. S cieľom organizovania zdravotnícky bezpečných podmienok na uskutočnenie verejnej rozpravy a prezentácie nevyhnutné je, aby všetci zainteresovaní zahlásili svoju účasť na telefónne číslo: +381 21 487 46 90, alebo elektronickou poštou e-mail: ekourb@vojvodina.gov.rs Verejná rozprava a prezentácia budú 24. 5. 2022 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

SMUTNÁ SPOMIENKA

na bývalých spoluhráčov a členov správy Basketbalového klubu Slávia v Kovačici pri príležitosti 50 rokov založenia klubu 22. 4. 1972 – 22. 4. 2022

ADAM NEMČEK 1952 – 1995 LJUBIŠA JERKOVIĆ 1959 – 1998 MILOSLAV STOKIĆ 1955 – 2001 MARTIN SAMPOR 1953 – 2001 ALEKSANDAR ŠAJN-RUDI 1949 – 2003 RADOVAN NOVKOVIĆ 1941 – 2009 DRAGAN ALEKSOVSKI 1957 – 2010 MIROSLAV BABKA 1965 – 2012 MIROSLAV PIŠPECKÝ 1959 – 2012 MARTIN ŠIRKA 1940 – 2013 ZLATOMIR VUČKOVIĆ 1960 – 2016 DUŠAN MARTINOVIĆ 1946 – 2016 JÁN ĎURIŠ 1952 – 2018 ADAM PALUŠKA 1954 – 2019 JÁN ŠIPICKÝ 1960 – 2021 S úctou si na nich spomínajú bývalí spoluhráči 16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4. 2022

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich milovaných rodičov, starých rodičov a prastarých rodičov

JURAJ ANDRÁŠIK 1965 – 2017 – 2022 z Báčskeho Petrovca

ANIČKU ŠIMÁKOVÚ

a rod. Žabskú 28. 3.1937 – 18. 4. 2012 – 2022 odbornú učiteľku

MARTINA ŠIMÁKA

Uplynulo päť rokov, čo nie je medzi nami, ale spomienky na neho zostávajú živé. Rodina Tordajiová

17. 4. 1936 – 19. 6. 2017 – 2022 advokáta SMUTNÁ SPOMIENKA

z Padiny

Uplynulo päť rokov, čo nás opustil manžel, otec, starý otec a prastarý otec

Spomíname si na Vašu lásku a dobrotu a v srdciach si Vás uschovávame. Vaši najmilší

JÁN SĽÚKA

28. 12. 1930 – 17. 4. 2017 z Báčskeho Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo už 10 boľavých rokov, čo nás opustil

Čas plynie, ale spomienky na Teba stále žijú. Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú: manželka, syn a dcéra s rodinami

JURAJ JONÁŠ

11. 4. 1948 – 16. 4. 2012 z Kovačice S láskou a veľkou úctou si vždy na Teba spomínajú Tvoji najmilší

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042). • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 18. apríla 2022 uplynie rok, čo nás opustila sestra a teta

na sesternicu

ANNA LEKÁROVÁ

ANNU LEKÁROVÚ

8. 8. 1952 – 18. 4. 2021 – 2022 z Báčskeho Petrovca

1952 – 2021 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Kto Ťa poznal, spomenie si, kto Ťa mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. S úctou a láskou si na Teba spomína

S láskou a úctou na Teba spomína rodina Tordajiová

brat s manželkou, deťmi a vnúčatami

SMUTNÁ SPOMIENKA

ANNA MRAVÍKOVÁ

rod. Čipkarová 14. 5. 1946 – 14. 4. 2019 z Hložian

Čas plynie, ale spomienky na Teba stále žijú.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 16. apríla 2022 uplynul boľavý rok, čo nás navždy opustil náš otec, starký a prastarký

JÁN KAŇA

1933 – 2021 – 2022 učiteľ vo výslužbe z Boľoviec

Čas neúprosne plynie, ale láska k Tebe v našich srdciach nikdy nevyhasne. Dcéry Jaroslava a Jasna, zať Milan, vnukovia Marko a Miloš s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 2. apríla 2022 nás navždy opustil môj manžel, náš otec, apko a praapko

MICHAL LABÁT

JÁN ĎOŤOŠ

3. 3. 1940 – 2. 4. 2022 z Kysáča

1937 – 2007 z Aradáča

Stále žiješ v našich srdciach a spomienkach.

Tvoji najmilší

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 15 rokov, čo nás opustil môj manžel, náš otec a starký

Manželka Mária, dcéra Marka s manželom a vnučka Kristínka

SPOMIENKA

Dňa 16. apríla 2022 uplynul rok, čo nás navždy opustil náš dobrý ujko

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme. Manželka Anna a synovia Pavel a Štefan s rodinami

SPOMIENKA

Dňa 18. apríla 2022 uplynie 35 rokov, čo nás navždy opustil náš milovaný otec

JÁN KAŇA

PAVEL ČERVENÝ

1933 – 2021 – 2022 učiteľ vo výslužbe z Boľoviec

Spomienky v našich srdciach zotrvajú navždy. Rodiny Triašková, Turanová a Rumanová

1924 – 1987 – 2022 Z Báčskeho Petrovca

Čas nikdy lásku a spomienky z našich sŕdc nevyrve. Dcéry Vlasta Triašková a Zlata Červená Kaloian s rodinami

16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4. 2022

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 15. apríla 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 17. apríla 10.30 Veľkonočné piesne (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) 21.00 Dotyky (reprízy: pondelok 3.15, utorok 11.00, sobota16.00, nedeľa 6.00) Utorok 19. apríla 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Spektrum. Náplň druhej časti piatkového bloku bude pozostávať zo záberu z práve ukončeného pivnického divadelného festivalu DIDA, čiže 27. ročníka Divadelných inscenácií dolnozemských autorov, ktorý sa toho roku prinavrátil do tradičného jarného termínu a pravidelnej dvojvíkendovej formy. Veľkonočné piesne. V duchu aktuálnych sviatkov bude aj úvod nedeľného poldruhahodinového bloku. Tebe všemohúcemu názov je vysielania z roku 2008, v ktorom sa členovia petrovského evanjelického zboru predstavili veľkonočnými piesňami a primeranými veršami. Dúhovka. Portrét lekára Daniela Chorváta bude odvysielaný pri príležitosti osláv 75. narodenín, ktoré si pripomenul v týchto dňoch. Pán doktor bol významným petrovským zdravotným pracovníkom, ako i športovým lekárom, ktorý bol činný aj vo vedení obce. Známy je ako veľký cirkevník a umelec. Zaoberá sa maľbou a prózou, ktorá je svojráznou kronikou Báčskeho Petrovca. Dotyky. Snímka veľkonočných bohoslužieb z evanjelického chrámu v Starej Pazove. Primeraná kázeň slova Božieho, ktorú pripravil senior sriemsky, farár staropazovský Igor Feldy, tiež vystúpenie domáceho spevokolu Tília, mládeže a detí z detskej besiedky.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 15. apríla – Umučenie Krista Sobota 16. apríla – Kliatba Judášovho kalicha Pondelok 18. apríla – Mária z Nazaretu, 2. časť Utorok 19. apríla – Cudzinec Streda 20. apríla – Američan Štvrtok 21. apríla – Alexander Veľký

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 17. apríla Film: Za plotom Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Mária z Nazaretu, 1. časť Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Nedeľa 17. apríla 16.00 Slovo na týždeň Veľkonočné posolstvá Z veľkonočných vajíčok robí umelecké diela Spevom oslavujú Pána Utorok 19. apríla 16.00 Film: Evanjelium podľa Jána Piatok 22. apríla 16.00 Banátsky festival 2022

RÁDIO STARÁ PAZOVA

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 17. apríla 7.00 Repríza relácie Dobrý deň Streda 20. apríla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

NA IHRISKU KYSÁČSKEJ TATRY

Medzinárodný turnaj pionierov Anna Legíňová

port nám poskytuje určité zručnosti, získavame obratnosť, šikovnosť, úpornosť, vynaliezavosť a zároveň si zošľachťujeme vlastný organizmus. Zvlášť je dobré, priam výborné, keď sa športom zaoberajú deti a mladí. V tom prípade sa netreba báť o zdravé pokolenia, o férový vzťah k

Sibiu z Rumunska FK AS ERRO. Hostí z Rumunska privítali vo štvrtok 7. apríla tak ako sa patrí – chlebom a soľou, v slovenských a srbských ľudových krojoch. Nasledovala večera a úradné privítanie a kamarátenie. Keď sa stretnú ľudia, ktorí si rozumejú na všetkých poliach, jazyková bariéra nejestvuje. Len priateľstvo, družba a spoločný cieľ – vychovávať mladých v športovom Bude gól?

FK Omladinac Stepanovićevo, FK Prof. Bolesnikov Nový Sad, FK AS ERRO – Sibiu (Rumunsko) a domácej Tatry. Zápasy boli veľmi zaujímavé. Všetci sa,

Začiatok peknej družby – hostia z Rumunska po prvýkrát na kysáčskom trávniku

ľuďom a životu. Možností na športovanie majú aj najmladší Kysáčania, ktorí sa vo FK Tatra zaúčajú do tajomstiev futbalu. S deťmi pracovať je náročnou prácou, ale odmena je viacnásobná. Športový riaditeľ a vedúci školy futbalu vo FK Tatra Marián Kulík sa rozhodol, že deťom a dedine ponúkne niečo nové, a zavolal do Srbska hostí z mesta

duchu. V piatok hostia pobudli na Fruškej hore, pozreli si centrum Nového Sadu, Dunajský park, Mestskú radnicu, kde ich prijal člen Mestskej rady pre šport a mládež Ognjen Cvjetićanin. V sobotu na ihriskách Tatry zohrali zaujímavý medzinárodný futbalový turnaj narodených v rokoch 2010 a 2012. Zúčastnili sa ho pionieri FK Obilić Zmajevo,

Tradičný slovanský prívet hostí chlebom a soľou • ŠPORT •

mladých nádejných futbalistov, ako bojujú o loptu. Niekto lepšie, niekto slabšie, ale nedali sa. Na rozlúčku pre hostí usporiadali zábavu v reštaurácii FK Tatra, na ktorej sa tancovali tak slovenské, ako aj srbské ľudové tance, čardáše, užičko a rumunské kolo... Jedni druhých učili tancovať ich tance. Kysáčania slovenské a srbské a hostia rumunské. Veríme, že si 10. apríla domov odniesli nezabudDohovor pred zápasom: Marián Kulík nuteľné spomienky so svojimi zverencami na Kysáč, na ľudí žijúpravdaže, snažili dať čím viac cich v ňom, na pohostinnosť a gólov a vyhrať, avšak tréner úprimnosť, na jeden zaujímavý malých Kysáčanov M. Kulík ako výlet, ktorí im už v júni opätujú organizátor turnaja rozhodol, kysáčske deti. Takto sa pracuje! že všetkým udelia zlaté medaily a poháre. Cieľom bola predovšetkým družba, priatelenie, nadväzovanie nových známostí a vedomostí, rozvoj športového ducha, výmena skúseností... Takto nikto nebol sklamaný, že neobsadil prvé miesto. Keby sme predsa mali vybrať najlepších, boli by to určite Martin Peťkovský (vpravo) šikovne Tatranci, s ktorými okrem narába loptou Mariána pracujú aj tréneri Mar- Takto sa nadväzujú nové znátin Makovník, Mihajlo Đorđević mosti, skúsenosti, učia sa nové a Slobodan Stojanović. metódy, stratégie a taktiky. Takto Aj na tribúnach bolo rušno. sa buduje svet, v ktorom žijeme Fanúšikovia hlučne fandili pre a takto sa vychovávajú dobrí svojich. Zaujímavé bolo sledovať futbalisti a ľudia. 16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4. 2022

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

svojim strážcom, ale tentoraz strieľal do brankára. Hostia na druhej strane mali často loptu v nohách, ale sa im nedarilo vážnejšie ohroziť Melicha. Po zmene strán hostia preHAJDUŠICA – PARTIZAN (G) 2 : 1 (1 : 0) brali iniciatívu a zatlačili Hajdušičanov pred vlastnú Vladimír Hudec Najprv brankár jeho strelu šestnástku. V polovici polkryl, po čom Ružić odrazenú času sa im to aj oplatilo, keď o rozmočenom a šmykľavom loptu hlavičkoval do brvna. po jednom centri vyrovnali. trávniku v Hajdušici súperi Iba trochu neskoršie rýchly Domáci sa však nedali zmýliť zohrali tvrdý zápas. V mužstve strelec Hajdušice znovu unikol a po tomto góle znovu Partizana totiž hrajú skúsení, hlavne presadili hru na polovicezpoľní hráči, ktorí vedia hrať futbal, cu hostí. Ich útoky však čo dokázali aj na tomto hosťovaní. boli dosť konfúzne a bez Predsa v prvom polčase domáci mali vážnejších príležitostí. jemnú prevahu a mohli rozhodnúť V 78. minúte sa dožadozápas. Vedenia sa ujali v 17. minúte. vali penalty, keď po strele V skrumáži pred bránou hostí najz diaľky lopta v šestnástke lepšie sa vynašiel A. Ružić a z asi 7 jedného hráča hostí trafi– 8 metrov mieril do prázdnej siete. la do ruky, ale rozhodca V polovici polčasu aj keď skúsení, mienil, že to nebolo pre obrancovia hostí nemohli vážnejšie najprísnejší trest, resp. čeliť rýchlonohému A. Ružićovi, Keď sa rozbehne, nemožno ho dohoniť; ktorý za krátky čas dvakrát unikol Aleksandar Ružić je opravdivou enigmou že obranca hostí nezastavil loptu rukou úmyselne. a vytvoril si stopercentné šance. pre obrancov súperov Hajdušice

Výhra vo finiši

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Zápas obratov

MLADOSŤ – TAMIŠ 3 : 2 (1 : 1) Vladimír Gál

omáci dobre začali zápas a už v 8. minúte viedli 1 : 0. Vukajlović strieľal z 18 metrov a brankár hostí slabo reagoval. Radosť domácich však netrvala dlho, keďže už v 11. minúte hostia po rohu vyrovnali. Tentoraz aj brankár Perišić podobne ako jeho kolega na druhej strane slabo reagoval a jeho chybou domáci prijali gól. Zápas nebol na oko pekný. Obe mužstvá sa orientovali na dlhé prihrávky, pri-

čom preskakovali stred ihriska. Domáci v prvom polčase mali ešte 2 šance, a to Poničan a Đurić, ale výsledok zostal nezmenený a na prestávku sa odišlo s nerozhodným výsledkom. Prvú šancu v druhom polčase mali domáci. Poničan z 25 metrov strelil pod šibenicu, ale sa tentoraz brankár ospravedlnil za chybu pri prvom góle a strelu strelca Mladosti obránil. V 60. minúte jedna dlhá prihrávka letela do šestnástky

NOVOSADSKÁ LIGA

Nečakane ľahko

TATRA – JUGOVIĆ 5 : 0 (3 : 0) Pavel Kocka

ysáčania očakávali tvrdší a neistý zápas s mužstvom z Kaća, ale ho prakticky riešili už v prvom polčase. Domáci hrali útočne od prvého hvizdu rozhodcu a už v šiestej minúte Marojević z päť metrov dal gól, ibaže rozhodca Nikolaš pískal faul v útoku, ktorý iba on videl. Trochu neskoršie Laković unikol po

www.hl.rs

pravej strane, pekne centroval a Pekić zo 6 metrov trafil pod šibenicu pre 1 : 0. V 20 min. Grubović, a potom Marojević z diaľky strieľali tesne nad brvno. V polovici polčasu Grubovića zvalili v šestnástke, ale Nikolaš faul tentoraz nevidel. V 32. min. kombinujú Grubović a Svitić, ktorý pekne prihral Marojevićovi na opačnú stranu a tento trafil pre

Informačno-politický týždenník

Konečne v 89. minúte, keď všetci už mysleli, že si súperi rozdelia body, Pejčić centroval pred bránu, A. Lipták pohybom hlavou oklamal brankára, ktorý sa hodil do prázdna a umožnil Liptákovi, aby loptu bez ťažkostí usmernil do siete pre konečných 2 : 1. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Pavlovic, Maliar, Folťan, Cvetićanin (Petrović), Knežević, Gužvica (Pejčić), A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić (Beriša) Iné výsledky 21. kola: Sloga – Potporanj 3 : 1, Stari Tamiš – Jugoslavija 2 : 0, Radnički – Spartak 1911 2 : 0, Budućnost – Jedinstvo Stević 3 : 2, Dolovo – Partizan (U) 3 : 1, Crvena zvezda – Vulturul 0 : 1. Voľná bola Dolina. V rámci juhobanátskej kadetskej ligy hajdušickí kadeti v Ilandži porazili domáci Banát výsledkom 0 : 5. Góly dali Mršić, Macháč, Keri, Kormanyos a Šterba.

domácich, brankár Perišić meškal a zvalil Stefanova, nuž rozhodca pískal jedenástku, z ktorej presný bol Božić. Tento gól akoby zobudil domácich, ktorí do konca úplne dominovali. Najprv peknú šancu zahodil K. Gál. V 78. minúte domáci vyrovnali. Poničan centroval pred bránu a Nečov pekne loboval vybiehajúceho brankára Vidakovića a priniesol radosť svojim spoluhráčom a fanúšikom. Už v nasledujúcom útoku Kalapiš strieľal z diaľky a keď všetci už loptu videli v sieti, brankár Vidaković ju posledným vypätím síl odrazil na roh. V 82. minúte domáci zaslali loptu z autu do šestnástky, obranca hostí minul loptu, ale nie aj Džama-

ilovského, ktorého udrel po nohách a rozhodca Stojanović zo Zreňaninu právom pískal penaltu pre Mladosť. Poničan bol presný a priniesol ďalšie 3 body Mladosti. MLADOSŤ: Perišić, Néčov, Paraljov (Džemailovski), Poničan, Žižić (V. Gál), Đurić, Stojić, Šulja (K. Gál), Kalapiš, Vukajlović (Szabó), Karacsóny Iné výsledky 18. kola: Potisje – OFK Klek 0 : 1, Radnički 1911 – OFK Gradnulica 3 : 1, Naftagas – OFK Stajićevo 0 : 5, MSK – Tisa 1933 5 : 1, Lehel – Bilećanin 0 : 0, Partizan – Zadrugar 0 : 5. Mladosť sa nachádza na 7. mieste a má 28 bodov. Na nedeľu Bieloblatčania hosťujú v Sečnji.

2 : 0. V 42. minúte už je 3 : 0. Pekić išiel sám na brankára, ale nesebecky prihral Marojevićovi, ktorý ľahko skóroval. Hostia, ktorí do Kysáča prišli iba jedenásti, sa v tejto časti zápasu takmer nepriblížili Kosturanovi. Už na začiatku pokračovania mladý Ožvát najprv oklamal hosťujúceho stopéra a z asi 25 metrov loboval brankára Zagorčića – 4 : 0. Hostia prvýkrát prihrozili v 55. minúte, ale Kosturanov strelu Nikolića z 16 metrov ľahko chytil. Nikolić mohol skórovať aj v 72. min., ale zblízka

minul celú bránu. Konečne v 85. min. Mušikić trafil pre konečných 5 : 0. TATRA: Kosturanov, Petrović (Đorđević), Živanović, Mijić (Radić), Laković, Pekić (Ožvát), Marojević, Grubović (Mušikić), Vrhovac, Svitić (Đaković), Apić Iné výsledky 19. kola: Omladinac – Bačka 1923 (Đ) 2 : 2, Petrovaradin – ŽSK 2 : 2, Šajkaš 1908 – Crvena zvezda 6 : 3, Borasc Slavija 0 : 6, Fr. Partizan TSK 1 : 0, OFK Futog – Dinamo 3 : 2, Jedinstvo Fruškogorac 2 : 4. Tatra je aj ďalej tretia, má 48 bodov a na nedeľu hosťuje v Žablji. • ŠPORT •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Budúcnosť v nebezpečnej zóne BUDÚCNOSŤ (H) – BUDUĆNOST (M) Ján Murtín

o 21. kole nad hložianskym futbalom sa vzniesli čierne mračná, lebo sa po ďalšom debakle Budúcnosť našla v pásme zostupu z ligy. Fanúšikovia sa poriadne ani nevmestili na svoje sediská na tribúne, keď hostia po zbytočnom rohu z troch metrov prostredníctvom Kopanju strelili gól pre 0 : 1. Málokto očakával, že už v druhej minúte je stanovený konečný výsledok zápasu. Hosťujúci stratég Ratković však lišiacky ponechal iniciatívu domá-

cim, ale na druhej strane obetaví Mladenovčania nedovolili žiadnu šancu indisponovaným modro-bielym. Jediná pozitívna pasáž domácich bola od 15. do 19. minúty, keď sa vyznamenal veterán na hosťujúcej bráne Lugonja, ktorý v 15. minúte vyrazil z horného rohu strelu Duvnjaka, následne po rohu spod brvna vyrazil hlavičku Đumića. V 18. minúte delovka Papića tesne minula cieľ. Đumićov center v 40. minúte, ktorý silný vietor usmernil do ľavej šibenice,

prehodil nad brvno. V druhom polčase domáci pokračovali s jalovým nátlakom. Jedinú šancu mali v 68. minúte, keď po strele Damjanovića lopta prekvapila ofenzívneho obrancu Bučíka, ktorý váhal, či strieľať na bránu, alebo prihrať voľnému Carićovi a nerozvážne odkopol loptu vedľa brány. Do konca zápasu to bolo trýznenie zo 200 divákov. Domáci záložníci robili chyby a bledí hostia ani raz neprejavili vážnejšie ambície pohroziť zaneprázdnenému Dubovskému. Bolo to smutné popoludnie na ihrisku vedľa základnej školy. Pre

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Výprask Selenčanov v Pivnici SLÁVIA – KRIVÁŇ 6 : 2 (4 : 0) Ján Šuster

si 100 divákov prítomných na zápase odišli domov spokojní, tak s výsledkom, ako aj výkonom svojich miláčikov. Na zápase sa mohlo vidieť všetko to, čo futbalovú hru tvorí lákavou. Množstvo striel na bránu súpera, presné prihrávky, rýchle protiútoky, dobré zákroky obrancov, jedna jedenástka, množstvo nevyužitých šancí hlavne domácich útočníkov, a čo je najdôležitejšie, až osem gólov. Domáci od začiatku zahrali naplno a pomáhaní vetrom zatlačili hostí do ich šestnástky. Za 7 minút mali tri šance, ale strely Kirtiho, Grňu a Ogrizovića brankár hostí kryl a raz Naďovu sieť zachránila žrď. Domáci sa presnými a krátkymi prihrávkami ľahko dostávali do trestného územia Kriváňa. V 12. min. peknú akciu útočného radu Bolehradský premenil – 1 : 0. V 21. min. Ogrizović zblíz• ŠPORT •

ka dorazil do siete – 2 : 0. Svoju drvivú prevahu domáci realizovali aj v 34. min. Na 3 : 0 zvýšil Ogrizović. Tri minúty neskoršie do listiny strelcov sa zapísal aj Petrović. Vtedy sa zdalo, že hostia utrpia opravdivý výprask, lebo počas celého prvého polčasu iba dvakrát vážnejšie ohrozili bránu súpera. Tréner Slávie na polčase vystriedal Kirtiho a Ogrizovića, ktorí s Petrovićom a Grňom boli hlavní organizátori hry Slávie v

prvom polčase, čo sa odzrkadlilo na hre Pivničanov v pokračovaní. Teraz hostia akoby sa zobudili a za pomoci vetra častejšie sa nachádzajú pred domácou bránou, kým sa domáci orientovali na protiútoky. V 60. min. rozhodca Bosnić prísne dopískal jedenástku za hostí, ktorú Kočonda premenil. V 64. min. domáci založili rýchli protiútok a Perović zblízka prekonal Naďa. V nasledujúcej minúte hostia využili veľkú chybu domácich stopérov a Kočonda po druhýkrát skóroval. Konečný výsledok stanovil Grňa v 75.

Rastislav Bolehradský (modro-biely č. 8) vo finiši zápasu minul prázdnu bránu

obetavosť a pohotovosť pochvaly si zaslúžili iba obrancovia Katiak, Bučík a Petrović. BUDÚCNOSŤ: Dubovský, Katiak, Bučík (Jakuš), Đumić, Petrović, Damjanović, Žembery, Duvnjak, Ralević, Papić (Malešević) (Kostić), Đilas (Carić) Iné výsledky 21. kola: Radnički 1918 (R) – Radnički (S) 3 : 0, Borac (BG) – Crvenka 2 : 2, Borac 46 (O) – Vojvodina 3 : 1, Rusin – Lipar 6 : 1, Polet – ŽAK 1 : 0, Budućnost (P) – Bratstvo 2019 2 : 3 Kordun – Naša Hviezda 1 : 0. Hložančania sa nachádzajú na 14. mieste s 22 bodmi, kým Silbašania sú 7. a majú 30 bodov. V 22. kole Budućnosť hosťuje lídrovi v Prigrevici a Naša hviezda uhostí Budćnost Parage.

min. Do konca zápasu Kuchta, Zabunov, Čobrda, Bolehradský nevyužili pekné príležitosti, ale treba uznať, že aj brankár Naď svoje mužstvo zachránil od presvedčivejšej porážky. SLÁVIA: Dávid Šuster, Záskalický, Benka, Obradović (Denis Šuster), Latinović, Petrović, Grňa (Zabunov), Bolehradský (Brňa), Čobrda, Kirti (Vinković), Ogrizović (Kuchta) KRIVÁŇ: Naď, Dragić, Haška, Cvijić, Končar, Pavlov (Jovović), Spasić, Lipák (Buják), Gajdoš, Doboš (Ivanović), Kočonda Iné výsledky 17. kola: Soko – Neštin 2 : 0, Mladost – Slavija 4 : 0, Bačka – Borac 3 : 1, B. Hajduk – Orlovi 1 : 3, zápas Kulpín – Tvrđava je odročený pre zdravotné problémy Báčanov. Voľný bol Maglić. V čele tabuľky je aj naďalej Tvrđava z Báča, ktorá má 46 bodov. Slávia je 5. a má 39 bodov, Kulpín je 8. s 18 bodmi, kým Kriváň je 11. a má 14 bodov. V nasledujúcom kole Slávia hosťuje v B. N. Sele, Kulpín si v B. Palanke zmeria sily s celkom Orlovi a Kriváň je voľný. Foto: M. Pap

16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4. 2022

Šport PADINSKÝM KARATISTOM SA DARILO V ĆIĆEVCI

Získali až 28 medailí Anička Chalupová

ým niektoré športové kluby trápi nezáujem mládeže o šport, padinskí mladí karatisti žnú úspechy. Svedčí o tom aj senzačná bilancia z nedávnej mega akcie, turnaja Funakoshi Cup, ktorý prebiehal 27. marca 2022 v Ćićevci. Mladučkí padinskí bojovníci v kimonách, členovia združenia Energy Padina potvrdili svoju energiu v samostatnej a

nimi aj 15 nádejných karatistov z karate združenie Energy Padina, ktorí predstavili Padinu v najkrajšom svetle. Kata tím v zložení: Korina Povolná, Mia Omastová a Natália Kucháriková (Športová nádej Obce Kovačica na rok 2021) obsadil 1 miesto. Druhý kata celok v zostave: Bianka Holubeková, Jana Kotvašová a Klaudia Galátová získal striebro. Kihon (začiatočnícka disciplína pre najmladších) tím, ktorý prezentovali: Bianka Holube-

Členovia klubu sú hrdí na početné medaily, poháre a diplomy zo súťaží

tímovej práci a domov si priniesli až 28 medailí – 12 zlatých, 6 strieborných a 10 bronzových. Súťaž v Ćićevci bola masová a na vysokej úrovni. Dokonca mala prívlastok„štátna“. Zúčastnilo sa jej nad 500 mladých karatistov všetkých vekových kategórií z 30 klubov z celého Srbska a medzi

ková, Zara Barcová a Jana Kotvášová, obsadil 3. mesto. Druhý kihon celok v zostave: Irina Povolná, Timea Čechová a Nikolina Bíleková, si zaslúžil bronz. Na súťaži mužských kata tímov triumfovali: Darko Šimák, Dejan Nosáľ a Dário Garafiát. V konkurencii jednotlivcov Zara Barcová získala dve

Dohovor na tréningu

zlaté medaily, pokým padinské karate nádeje Korina Povolná, Darko Šimák, Natália Bíleková a Daniel Markov si vybojovali zlatú medailu. Karatistka Bianka Holúbeková vybojovala po jeden strieborný a bronzový kov. Striebornú medailu si zaslúžili aj Dejan Nosáľ a Timea Čechová, pokým sa bronz dostal do rúk Mie Omastovej (vlaňajšej držiteľky uznania Športová nádej Obce Kovačica) a Jany Kotvášovej. Veľké zásluhy za tieto úspechy určite patria aj trénerke Daniele Končekovej, bývalej karate reprezentantke Srbska, ktorá za sebou má bohatú skúsenosť. V reprezentácii súťažila v disciplínach súboj a katy. V súbojoch na súťaži v Niši získala európsku bronzovú medailu, a na medzinárodnej súťaži v Česku v súbojoch, a v katách získala 3 zlaté medaily. Skončila vyššiu školu pre trénerov, kde absolvovala aj špecializáciu. Pre európske a svetové zápasenia pripravovali ju Oliver Tomić, predseda JKA Shotokan Srbska, a Marko Tomić, súčasný predseda karate

Konfederácie a JKA Shotokan Srbska. K jej schopnosti a odbornosti značne prispeli aj tréneri Aca Ćirović a Ivan Gajić z belehradskej klubu Crvena zvezda. Je nositeľkou čierneho pásu 3. stupňa. Na súťažiach pôsobí aj ako karate rozhodkyňa, a nedávno získala aj titul hlavného rozhodcu. Trénuje aj kickbox a nindžicu. Pri tréningoch a organizácií súťaží sa aktívne zapája aj Vladimír Konček, športovec od malých nôh, bývalý gymnasta, hádzanár HK Dolina Padina, tašmajdanský džudista a podnes veľký milovník karate, inak predseda združenia Energy Padina, ktoré vzniklo pred dvoma rokmi s cieľom rozvíjať športový duch a zdravie na celkom nový spôsob a prístup k tréningom. V súčasnosti je v združení 28 členov, mladých nádejných karatistov. Aj touto príležitosťou vyzýva potenciálnych nových členov aby sa pripojili združeniu a začali trénovať karate, ktorého tréningy sa konajú každý utorok, štvrtok a sobotu. Foto: z archívu klubu

FUTBALOVÁ KRONIKA NAŠICH DEDÍN

Výsledky majstrovských zápasov našich klubov zohraných v sobotu 9. a v nedeľu 10. apríla 2022. VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ VOJLOVICA: MLADOSŤ – Pobeda BAŠAID: Vojvodina – AŠK (AraSKUPINA (Samoš) 2 : 1 dáč) 3 : 1 21. kolo: Vojlovická Mladosť druhú časť Aradáčania sa nachádzajú na 9. ERDEVÍK: SLOGA – Budućnost miesto a majú 24 bodov. majstrovstiev skončila na 7. mieste (Salaš Noćajski) 1 : 1 PRVÁ BELEHRADSKÁ LIGA – s 22 bodmi. Nasleduje dohrávanie. BELEGIŠ: Podunavac – RADNIČKI A SKUPINA OBECNÁ LIGA ALIBUNÁR 18. kolo: (Šíd) 0 : 0 PLANDIŠTE Erdevícka Sloga je na 4. mieste 10. kolo: BELEHRAD: Siti sport klub – Poa má 36 bodov, kým Radnički má savac Tišma (Boľovce) 0 : 0 JÁNOŠÍK: JÁNOŠÍK – Banatul 33 bodov a nachádza sa na 6. Boľovčania sa nachádzajú na 7. (Lokve) 2 : 3 mieste. mieste v tabuľke a majú 25 bodov. Jánošíčania sa nachádzajú na 4. ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA mieste a majú 16 bodov. OBECNÁ LIGA ŠÍD LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA 10. kolo: 21. kolo: 18. kolo:

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SOT: Bratstvo – OFK BINGUĽA 4:0 JAMENA: Graničar – JEDNOTA (Ľuba) 2 : 2 VAŠICA: Napredak – JEDNOTA (Šíd) 4 : 0 Jednota z Ľuby sa nachádza na 5. mieste a má 14 bodov, OFK Binguľa je na 6. mieste a má 13 bodov. Šídska Jednota je 8. a má 9 bodov. Podľa údajov z webovej stránky Srbijasport.net V. Hudec • ŠPORT •

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Mladosti titul majstra PARTIZAN – MLADOSŤ 1 : 3 (26 : 28, 24 : 26, 25 : 23, 18 : 25)

Vladimír Hudec

olejbalisti petrovskej Mladosti v rozhodujúcom zápase v Báči zahrali naplno. Zaslúžene vyhrali a získali titul majstra. Ovzdušie v športovej hale Tvrđava v Báči bolo veľmi dobré. Zápas sledovalo vyše 500 divákov. Sám zápas, tak ako sa aj očakávalo, bol neistý, tak ako sa patrí pre dve najlepšie mužstvá v lige. Hostia z Petrovca od začiatku zahrali naplno a dokázali, že sú predsa len kvalitnejší celok. Nedovolili súperovi, aby sa ujali vedenia. Nuž a keď vyhrali prvé dva sety, ktoré im stačili na získanie titulu, došlo k uvoľneniu a predseda klubu Emil Fejzulahy na tomto zápase v úlohe trénera na palubovku vyviedol hráčov s menšou minutážou. Domáci to využili a tretí set riešili vo svoj prospech. V štvrtom sete však hostia znovu zahrali naplno a v konečnom zaslúžene oslavovali. MLADOSŤ: Vladimír a Branislav Krnáčovci, Daniel a Darko Stojanovićovci, Brkić,

Barna, Unković, Dupljanin, Anđelić, Benka, Sýkora, Babić Tak Petrovčania zaznamenali jeden z najväčších, ak nie aj najväčší úspech v dejinách klubu. Získali titul majstra 2. srbskej ligy – severná skupina, a tým aj právo bojovať v baráži o postup do 1. ligy Srbska. Okrem Petrovčanov v baráži budú bojovať Topličanin z Prokuplja, Partizan 2 Belehrad a Antena z Kruševca. Baráž sa bude hrať v dňoch 25. až 27. apríla, avšak vo chvíli, keď tieto riadky odovzdávame do tlači, stále nevedno, kde sa bude hrať. Mladosť by chcela, aby sa hralo v Petrovci, ibaže sú určité prekážky technickej prírody, čiže treba opraviť semafor a niektoré reflektory v športovej hale ZŠ Jána Čajaka. Okrem toho potrebné sú aj značné finančné prostriedky na organizáciu, ubytovanie

Radosť zo získaného titulu po víťazstve v Báči

a stravovanie hráčov, úhrada rozhodcom, v čom klub očakáva pomoc lokálnej samosprávy, ale aj iných sponzorov. V každom prípade VK Mladosť by nezodpovedalo, aby sa hralo mimo Petrovca, lebo sa turnaj bude hrať v pracovné dni, čo by vzhľadom na to, že viacerí hráči Mladosti sú v pracovnom pomere, klubu spôsobilo určité problémy v zostave.

MLADOSŤ – KULPÍN (ženy) 3 : 0 V predposlednom kole 2. Vojvodinskej volejbalovej ligy pre ženy v Petrovci zohrali zápas volejbalistky Mladosti a susedného Kulpína. Tak ako

sa očakávalo Petrovčanky na tomto zápase úplne dominovali a zaslúžene vyhrali (25 : 14, 25 : 23, 25 : 13). Celok Kulpína do Petrovca prišiel iba so šiestimi

PRVÁ B VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA

Predsa výhra!

KOSOVSKA MITROVICA : KULPÍN 2 : 3 (20 : 25, 25 : 21, 25 : 20, 10 : 15) Katarína Gažová

plynulý víkend volejbalisti Kulpína boli hosťami VK Kosovska Mitrovica. Z dobre známych dôvodov zápas sa hral v Raške. Kulpín-

• ŠPORT •

čania majú veľký počet chorých a zranených hráčov, takže mali právo na odročenie zápasu. Nechceli to urobiť a aj keď podstatne oslabení, zápas predsa zohrali. Na hosťovanie odcestovalo iba 9 hráčov a medzi nimi aj

Žarko Babić

hráčkami, a za takých okolností kládol slušný odpor. Dokonca druhý set bol neistý. V poslednom kole Petrovčanky zohrajú s družstvom Soko v Novej Gajdobre, kde ich tiež minimálne dva sety delia od titulu majstra a postupu do Vojvodinskej ligy. MLADOSŤ: Bažíková, Stracinská, Faboková, Zorňanová, Nikolajevićová, Greksová, Vujačićová, Valentíková, Tatliaková, Kaňová, Filipovićová, Pećaninová KULPÍN: Kreková, Milenkovićová, N. Chalupková, J. Chalupková, Ćirovićová, Babiaková Foto: Z archívu klubu

zranený Aleksa Grubešić, ktorý nehral. S Mitrovicou teda hralo iba 8 hráčov, ktorí si, pokojne to možno povedať, nechali srdce na parkete. Hrali obetavo a dobre a v konečnom vyhrali kvalitný domáci tím a dokázali, že majú kvalitu, veľkú vôľu a pevný charakter. KULPÍN: Relota, Zima, Ćirić, Barišić, Nedeljković, R. Petrović, Bojkov, Ž. Babić V sobotu 16. apríla VK Kulpín privíta doma mužstvo VK Užice. Foto: J. Diňa

16 – 17 /5007 – 5008/ 16. – 23. 4. 2022

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

futbal. Spočiatku aktívnejší hostia sa mohli prví ujať vedenia už v 8. min. Po centri Ivetića z voľného kopu Krkobabić dobre hlavičkoval do pravého rohu, ale sa domáci HAJDUK 1912 – JEDNOTA 2 : 2 (2 : 0) strážca siete Drinčić nedal prekvapiť. Odpovedali domáci v Matej Bzovský pokutového územia strelil do 17. min. Po akcii a peknom horného rohu brány hostí. centri Podkozarca Matijašeposledných dvoch kolách Oveľa väčšia energia a vić zblízka hlavou usmernil staropazovská Jednota zvýšené sebavedomie s loptu do siete. Domáci potom získala 4 body, viac ako v príchodom nového učiteľa prebrali iniciatívu, ale hostia predošlých šiestich kolách, keď si sa pocítilo aj na sobotňajšom úspešne odolávali a ich obrana na konto zapísala iba bod. Najprv v zápase v súboji v Kule so strelecky kapitulovala až v závere polčasu, zmeškanom zápase s OFK Kikinda naladeným a značne posilneným keď trochu zaváhala, čo využil v stredu vyhrali 2 : 0 (0 : 0). Tento zá- mužstvom Hajduka 1912. Asi 400 Šakić a zblízka trafil sieť Stailkovića, pas s novým vedúcim odborného veľmi korektných domácich dištábu Radojicom Vasićom domáci vákov videlo skutočne vrcholný ktorý celkove veľmi dobre bránil. V druhej časzačali dosť nervózne, takže v prvej ti hostia zahrali časti hrali príliš bezzubo a mali iba na nepoznanie jednu šancu na získanie vedenia. V lepšie, smelšie, pokračovaní zápasu však zatlačili pozornejšie v hostí na ich polovicu a už v úvode obrane a konsa ujali vedenia, keď Pađen využil centrovanejšie v peknú prihrávku Pilipovića a pohoútoku. Zatlačili tovo usmernil loptu do siete. Nadomácich, ktorí v sledoval potom opravdivý festival tejto časti nemali zahodených príležitostí domácich žiadnu vyloženú útočníkov. Domáci fanúšikovia si šancu. V 57. min. mohli vydýchnuť až v 82. min., keď sa pohyblivý ŽiPađen znovu po peknej asistencii Nový tréner Radojica Vasić (vpravo) s pomocníkom vanović dostal k Pilipovića prudkou strelou zvnútra

Jednota v lepšom svetle

Ogrizovićom

odrazenej lopte a jeho presná strela spoza veľkého vápna zakončila v sieti bezmocného Drinčića. Po dvoch nevyužitých šanciach aktívnejší hostia vyrovnali v 82. min. gólom Maoduša. Odvážnejší hostia, ktorí mali drvivú prevahu, mohli získať tri veľmi dôležité body, ale keď sa všetko spočíta, nerozhodný výsledok je najreálnejší. JEDNOTA: Stailković, Matović, Ivetić, Tmušić, Krkobabić, Maoduš (Milivojević), Pađen, Stevanović, Beljić, Živanović, Marinković (Đorđević) Jednota sa po týchto dvoch kolách posunula z dna tabuľky, je na predposlednom 15. mieste a má 18 bodov. V sobotu Jednota privíta Omladinac zo susedných Nových Bánoviec. Nepríjemné prekvapenie a zlú službu Jednote pripravil veľmi slabo hrajúci Fenix 1995. Mimo všetkých očakávaní fénixovci dožili hanebnú prehru (0 : 1), v stretnutí s Radničkim zo Zreňaninu. Hneď po zápase došlo k ďalšej zmene trénera. Namiesto Livaju, ktorý bol trénerom iba mesiac, kormidlo znova prevzal Milan Vujasin.

VOJVODINSKA LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Počasie nežičilo futbalistom KRILA KRAJINE – MLADOSŤ (BP) 0 : 0 Ján Mučaji

edziobecné derby starých známych v Bačskej Palanke sa skončilo najnepopulárnejším bezgólovým výsledkom. Počasie nežičilo futbalistom a nedovolilo im podať lepší výkon. Na ihrisku pri Dunaji na populárnej Tikvare počas celého zápasu pršalo a fúkal silný vietor. Málopočetné obecenstvo mohlo vidieť len zopár dobrých akcií na oboch stranách. Aj keď bola lepším súperom, Mladosť si predsa domov odniesla iba jeden bod. Prvú šancu na zápase mali Petrovčania v 12. minúte, keď Trojanović nepresne strieľal hlavou popri bráne mladého 66

www.hl.rs

domáceho brankára Krndiju. Ukázalo sa, že do konca zápasu to bola najlepšia šanca pre Mladosť. Prvých 20 minút zápasu Mladosť mala terénnu iniciatívu, ale neskoršie domáci preberali hru a hostia sa úspešne bránili a nedovolili domácim, aby vážnejšie ohrozili bránu brankára Leňu. Hralo sa najčastejšie na strede ihriska bez gólových šancí. Druhý polčas začal útokom Grkovića, ktorý v 48. minúte dlhou prihrávkou pasoval Trojanovićovi, ale tomuto lopta ušla do autu. Najlepšiu šancu domáci mali v 57. minúte keď sa obranca hostí Beronja skĺzol, ale útočník domácich bol nepresný.

Informačno-politický týždenník

O 7. minút neskoršie domáci znovu strieľali zďaleka, ale rovno do rúk Leňu. Hráči Mladosti skúšajú vysokými, dlhými, ale nepresnými prihrávkami zamestnať útočníkov, ale to neprinieslo výsledky. V 70. minúte domáci založili rýchly protiútok. Leňa bol rýchlejší, avšak domáci útočník po dueli s brankárom hostí v trestnom území spadol. Domáci sa dožadovali penalty, ale sa píšťalka mladého rozhodcu Erdeljana na šťastie Mladosti neozvala. Aj v druhom polčase sa hralo najčastejšie v strede ihriska bez pekných futbalových ťahov a do konca zápasu sme zaznamenali ešte len zopár nepresných striel na oboch stranách.

MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, Beronja, V. Šproch, Brajković, Stojisavljević (Vladisav), Šišljagić (Požarev), Grković, Trojanović, Jakuš Ikrašev Iné výsledky 21. kola: Njegoš – Senta 0 : 4, Preporod – Hercegovac 3 : 0, Sloga – ČSK Pivara 2 : 0, Bajša – Bačka 1901 (S), 1 : 2, Stanišić – Mladost (T) 1 : 0, Vojvodina – Bačka (P) 1 : 0, Mladost (A) – Tavankut 4 : 1 Mladosť si po druhýkrát tejto jari z hosťovania priniesla jeden bod a teraz sa nachádza na 7. mieste s 32 bodmi. Na nasledujúcu nedeľu vo Vrbare budú hosťovať futbalisti Bajše. Zápas zohrali aj kohútiky trénera Čaniho. V Báči s domácou Tvrđavou boli úspešní a vyhrali 2 : 0. • ŠPORT •

Hlas ľudu 16 17/2022

Articles inside

Najúspešnejší Erdevíčania a Novosadčania

Mladosti titul majstra

Stretnutie krajanov