Hlas ľudu 20/2021 by NVU Hlas ľudu

Očkovanie

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec

aj v obchodných strediskách



Z obsahu

Fruškohorský koridor, ktorého výstavba štartovala 1. mája a ktorý bude spájať autostrády A1, Nový Sad a Rumu v dĺžke 47,7 kilometra, bude vybudovaný do marca roku 2024, − ozrejmil prezident Aleksandar Vučić pri obhliadke prác na spomenutom koridore. Okrem spomenutej investície, čoskoro začne aj výstavba mosta cez Dunaj, ktorý bude spojený s autostrádou Subotica – Belehrad pri Kovilji. M. Benka

15. 5. 2021 | 20 /4959/

Uzávierka čísla: 12. 5. 2021

Z cesty po západnom Srbsku prinášame zaujímavú fotoreportáž o Banji Koviljači, jedných z najznámejších kúpeľov v Srbsku, umiestnených na pobreží rieky Driny, neďaleko mesta Loznica a blízko hranice s Bosnou a Hercegovinou. Liečia sa tam predovšetkým reumatické ochorenia, ochorenia kĺbov a chrbtice. Ústredné miesto v kúpeľoch patrí obrovskému a upravenému parku, ktorý je medzi najkrajšími – ak nie aj najkrajší v Srbsku – v rámci ktorého sú aj zaujímavé objekty: Kur salón, kúpeľňa kráľa Petra I. a vily Dalmacija a Hercegovina. V. Hudec

V stredu 28. apríla v staropazovskej divadelnej sále v organizácii ÚKVS, NRSNM a SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove prebiehala panelová diskusia Divаdlo v čase korony. Zúčastnili sa jej predstavitelia našich slovenských divadiel, spolkov a škôl, vlastne všetci tí, ktorí sa aktívne venujú divadelnej tvorbe, alebo majú záujem o tento segment našej kultúry. Na stretnutí sa hovorilo predovšetkým o podmienkach a modalitách práce v podmienkach pandémie, o nevyhnutnosti zachovania kontinuity v tejto činnosti a o príprave a voľbe optimálnej formy a termínov realizácie našich dvoch celomenšinových divadelných festivalov – 3 x Ď a Divadelného vavrína v roku 2021. A. Lešťanová

Stému výročiu narodenia básnika Paľa Bohuša (1921 – 1997), barda slovenskej vojvodinskej poézie, venujeme prvé strany pravidelnej prílohy Mozaika. Tohto muža, vlastným menom Dr. Pavel Sabo, povolaním lekára, nezlomil ani trpký osud, keď ho roku 1950 v Československu ako usvedčeného člena „sprisahaneckej skupiny“ projuhoslovanských „revizionistov“ odsúdili na osem rokov väzenia, z ktorých si – chorý na tuberkulózu – nezaslúžene odpykal celých päť. J. Čiep (foto: kresba Z. Medveďovej 1956, archív MVS)

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

Kvitne nám máj Anna Francistyová

akúpili ste si už muškáty? Tie klasické, aj tie novšie hybridy, vraj slovinské, najčastejšie vyhľadávané červené, ale i ružové, biele či s farebným okrajom. Aj ďalšie kvetiny, ktorými si rok čo rok skrášľujeme príbytky, ale hlavne priedomia, nádvoria, terasy, balkóny? Napríklad begónie, ktorým sa páči slnečné svetlo, alebo tie, čo im horúce júlové poobedňajšie slnko škodí, preto ich vysádzame do mierneho tieňa, tiež vďačné šalvie, gazánie, vinky... Všetka česť vám, šikovné naše čitateľky i ctení čitatelia, ktorí si týchto kvitnúcich spoločníkov dopestujete aj sami a zvlášť keď ide o viacročné kvetiny, najmä muškáty, ak viete, ako s nimi celý rok zaobchádzať, aby u vás úspešne aj prezimovali. Je medzi nami viac zanietených pestovateľov aj celých rodín, čo sa tejto neľahkej práci aktívne venujú a je to veru celoročná práca. Keď si zastanete k tej ich predajnej kráse v črepníkoch, uvedomte si, že kvetiny, ktoré nám na predaj ponúkajú na jar, vysádzajú už v júni. Do skleníkov ich vysádzajú v novembri, a to znamená, že tieto priestory treba

Foto: M. Pap

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

celú zimu vykurovať. A predstavte si tú náročnú prácu, keď stovky a stovky tých maličkých rastliniek treba presádzať do väčších črepníkov... Kvety nám robia radosť. Neraz stačí máličko tejto voňajúcej krásy a dostaneme sa i zo skleslej nálady. Pohľad upokojuje, vôňa nadchýna. Každopádne aj tu platí, že sa kvetom treba venovať. Za opateru a lásku sa nám primerane odvďačia. A neplatí to iba pri kvetoch.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

51 Postúpili do Prvej ligy Srbska

6 Lehota aktuálnych súbehov do polovice mája 14 Výroba drevených hračiek ako záľuba

33 Konečne prišiel čas

ŠPORT

MOZAIKA

26 Filmové podnikanie Matice slovenskej v Juhoslávii v rokoch 1938 – 1940 (1) Na titulnej strane: Aj vo veľkých nákupných strediskách Big a Promenáda v Novom Sade sa organizuje očkovanie proti Covid-19. Tento zdravotnícky punkt má pracovný čas od 10. – 18. hodiny a fungovať bude, kým bude záujem občanov. Foto: Jaroslav Pap

Doo Magyar SZO KFT, Nový Sad

• •

•

20 /4959/ 15. 5. 2021

Týždeň 

7 DNÍ

WHO schválila na núdzové použitie vakcínu čínskej firmy Sinopharm Pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová

vetová zdravotnícka organizácia (WHO) schválila na núdzové použitie vakcínu od čínskej firmy Sinopharm. Táto vakcína, jedna z dvoch čínskych, ktorou je už zaočkovaných vyše 100 miliónov ľudí v Číne, ale aj v zahraničí, je prvou vakcínou proti COVID-19, ktorú schválila WHO a ktorá nebola vyrobená na Západe. To znamená, že vakcínu môžu nakupovať a distribuovať organizácie, ktoré patria pod OSN. Je to zároveň prvá čínska vakcína vôbec, ktorú WHO schválila na núdzové použitie proti určitej infekčnej chorobe. Skutočnosť, že sa Sinopharmova vakcína našla na zozname vakcín na núdzové použitie, WHO dala jasný signál nacionálnym regulačným telesám, že je efektívna a bezpečná, čo jej umožňuje zapojenie do systému Kovaks, globálneho programu určeného pre chudobné krajiny sveta, píše sa v oznámení agentúry Tanjug. Vakcína sa podáva v dvoch dávkach. WHO doteraz schválila na núdzové použitie proti Covid-19 očkovacie látky od spoločností Pfizer/Biontek, Moderna, AstraZeneca

a Johnson & Johnson. * Dňa 9. mája sme si pripomenuli Deň víťazstva nad fašizmom a Deň Európy. Početné európske krajiny sa svojským spôsobom zapojili do osláv tohto dňa a pripomenuli si ich početnými podujatiami, online konferenciami či panelovými diskusiami, kultúrnymi vystúpeniami, rozhovormi s europoslancami a eurokomisármi na rôzne témy a podobne. Deň víťazstva nad fašizmom sa oslavuje na počesť ukončenia druhej svetovej vojny. Historici a sociológovia sa domnievajú, že si tento deň treba stále pripomínať a najmä by to mali robiť mladí ľudia, ktorí už sotva poznajú tento kus histórie. O dni, ktorý mal z historického hľadiska pre Európu, ale aj celý svet, obrovský význam, mladí ľudia v súčasnosti mnoho nevedia. Deň Európy je oslavou mieru a jednoty v Európe. V tento deň si pripomíname aj výročie historickej Schumanovej deklarácie, vďaka ktorej sa začalo budovanie toho, čo sa dnes menuje Európskou úniou. Ideovým tvorcom tejto deklarácie bol francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman, ktorý sa zasadzoval za to, aby sa schválila deklarácia, ktorá

by zabránila vojnám medzi európskymi národmi. Tento svoj návrh prezentoval verejne v roku 1950 v Paríži a o rok neskôr sa začala rozvíjať nová podoba politickej spolupráce v Európe. Jeho víziou bolo vytvorenie európskej inštitúcie, ktorej úlohou by bolo riadenie spoločného trhu a zmluva, ktorá viedla k vytvoreniu takého orgánu, bola podpísaná už o rok neskôr. * Z Ministerstva obchodu, turizmu a telekomunikácií Srbska oznamujú, že si aj v tomto roku bude možné zadovážiť dovolenkové poukážky. Projekt stimulačného rozvoja domáceho turizmu, ktorý realizuje Ministerstvo obchodu, turizmu a telekomunikácii prostredníctvom dovolenkových poukážok ukázal sa ako prijateľný a úspešný za posledné roky, takže s jeho realizáciou budú pokračovať aj v tomto roku. Ministerka obchodu, turizmu a telekomunikácií Tatjana Matićová ozrejmila, že od 10. mája štartovalo evidentovanie potenciálnych užívateľov dovolenkových poukážok vo všetkých oddeleniach Pošty v Srbsku, teda že je možné prihlásiť sa, čiže podať žiadosť o získanie dovolenkových poukážok na do-

volenkovanie v Srbsku. Od začiatku roka je udelených už 100 000 dovolenkových poukážok v hodnote 500 miliónov dinárov, ale kvôli veľkému záujmu obyvateľstva vláda Srbska opravným rozpočtom vyčlenila ďalších 100 miliónov dinárov. Vďaka štátnej dotácii aj v tomto roku možno oddychovať o päťtisíc dinárov lacnejšie v porovnaní so štandardnou cenou pobytu vo vopred určených zariadeniach v Srbsku. V tomto roku občanom bude poskytnutých niekoľko tisíc poukážok v hodnote 5 000 dinárov. Využiť dotovanú dovolenku s príspevkom od štátu možno do 20. novembra bežného roku a prehľad pohostinstiev bude na oficiálnej stránke rezortného ministerstva. V ponuke je až 2 193 pohostinských objektov v Srbsku. „Podpora domácemu turizmu je jednou z priorít nie iba pre pandemickú krízu. Tento druh stimulačných opatrení bol po prvýkrát uplatnený v roku 2015 a dal mimoriadne dobré výsledky v rozvoji domáceho turizmu. Avšak v súčasnosti je to, zdá sa, ešte dôležitejšie, s ohľadom na to, že je potrebné zotaviť uvedený sektor, ktorý, žiaľ, pocítil negatívne následky pandémie,“ podotkla Matićová.

NÁVŠTEVA VEĽVYSLANCOV IZREALA A DÁNSKA V BÁČSKEJ PALANKE. V rámci kapane Zelené Srbsko v utorok 27. apríla Obec Báčsku Palanku navštívili Jahel Vilan, veľvyslanec Izraelu, a Susanne Shine, veľvyslankyňa Dánska. Cieľom návštevy bolo upriamiť vedomie obyvateľov na ekologickejšie správanie. Počas pracovnej návštevy spoločne s vedením obecnej správy symbolicky zasadili v časti mesta Partizán sadenice lipy a borovice. Realizovali aj pracovné zasadnutie, počas ktorého sa viedla diskusia na ekologické témy a o plánoch do budúcna, ako zefektívniť zalesňovanie v obci. Báčska Palanka je zaradená ako druhá obec do kampane Zelené Srbsko. V roku 2021 preto vedenie obce plánuje čo najefektívnejšie využiť kampaň na početné ekologické akcie, ktoré budú pozitívne vplývať na myslenie obyvateľstva. mp Foto: A. Čásarová 4

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

OTVORENÝ ĎALŠÍ IMPOZANTNÝ PROJEKT VLÁDY SRBSKA

Fruškohorský koridor bude vystavaný do marca 2024 Miroslav Benka

rezident Srbska Aleksandar Vučić, premiérka Ana Brnabićová a rezortní ministri v prvý májový deň svojím príchodom označili začiatok prác na výstavbe Fruškohorského koridoru, ktorý bude spájať autostrády A1, Nový Sad a Ruma. Autostráda dĺžky 47,7 kilometra bude prechádzať cez fruškohorský tunel s dvomi 3,5 kilometra dlhými rúrami a bude to zároveň najdlhší tunel v Srbsku.

Prezident Vučić vo svojom príhovore uviedol, že táto autostráda spojí južnú Báčku s oblasťami sriemskeho regiónu a Mačvy. Uľahčí sa tým preprava nákladných vozidiel v tejto časti Srbska a umožní sa, samozrejme, aj rýchlejšia preprava cestujúcich, pričom citoval známeho srbského spisovateľa Miloša Crnjanského: „Kráčame veľkým krokom do budúcnosti.“ Výstavba autostrády je vyčíslená na 606 miliónov eur a prezident Vučić je optimistom a verí, že rast hrubého domáceho produktu bude v tomto • TÝŽDEŇ •

roku až sedem percent, hoci bol plánovaný jeho rast iba o šesť percent. Najväčší prínos, ktorý prispel k jeho rastu v prvom kvartáli podľa prezidenta dalo stavebníctvo, ktorého rast bol 20,5 percenta. Fruškohorský koridor je, ako povedal, drahý projekt, ale vyzdvihol: „Srbsko to môže, chce a musí vydržať. Pretože chceme zanechať lepšie cesty budúcim generáciám.“ Práce sú poverené čínskej spoločnosti China road & bridge corporation (CRBC). Okrem

realizácie projektu výstavby Fruškohorského koridoru, čiže rýchlej autostrády Nový Sad – Ruma vláda paralelne pripravuje aj nové bežné infraštruktúrne projekty. Rokuje sa aj o možnosti, aby sa paralelne s výstavbou diaľnice a fruškohorského tunela začala aj výstavba mosta cez Dunaj, ktorý by sa spájal s autostrádou Subotica – Belehrad pri Kovilji. Veľvyslankyňa Ľudovej republiky Číny v Srbsku Chen Bo uviedla, že 1 000 čínskych pracovníkov bude pracovať na výstavbe tejto dôležitej a impozantnej cestnej

infraštruktúry v Srbsku. „Čína sa teší na túto významnú spoluprácu a verí, že sa vzájomné vzťahy medzi Čínou a Srbskom budú aj naďalej úspešne vyvíjať a zveľaďovať,“ prízvukovala. Prezident Vučić na tlačovke pre novinárov okrem iného povedal, že dostal prísľub od zástupcu čínskej spoločnosti CRBS, že cesta bude postavená do marca roku 2024, hoci bolo najprv plánované, že práce budú dokončené do mája roku 2025. „Prisľúbili tiež, že na mieste každého zoťatého stromu budú vysadené dve nové sadenice,“ informoval a dodal:

„V súčasnosti sa v Srbsku stavia 400 kilometrov autostrády a ďalších 200 kilometrov bude, keď sa začne s prácami na ceste Požega – Boljara.“ Na slávnostnom začiatku prác na výstavbe Fruškohorského koridoru zúčastnili sa okrem hore uvedených aj minister výstavby, dopravy a infraštruktúry Tomislav Momirović, predseda vlády AP Vojvodiny Igor Mirović, riaditeľ Koridoru Srbska Aleksandar Antić a úradujúci riaditeľ Ciest Srbska Zoran Drobnjak za prítomnosti početných médií. Foto: z archívu vlády Srbska

20 /4959/ 15. 5. 2021

Týždeň ROZHOVOR S RIADITEĽOM POKRAJINSKÉHO FONDU PRE ROZVOJ POĽNOHOSPODÁRSTVA

Lehota aktuálnych súbehov do polovice mája Miroslava Ožvátová

okrajinský fond pre rozvoj poľnohospodárstva aktívne podporuje rozvoj poľnohospodárstva vo Vojvodine, ktorá je vďaka prírodne kvalitnej

Aleksandar Bogdanović, riaditeľ Pokrajinského fondu pre rozvoj poľnohospodárstva

obrábacej pôdy najvýznamnejšou poľnohospodárskou oblasťou v Srbsku. O aktuálnych súbehoch a o samotných aktivitách spomenutého fondu hovorí Aleksandar Bogdanović, riaditeľ Pokrajinského fondu pre rozvoj poľnohospodárstva. Bogdanović celkovo vyzdvihol význam pôžičiek, ktoré uvedený fond poskytuje. Čo je cieľom Fondu pre rozvoj poľnohospodárstva? „Naším cieľom je predovšetkým podnecovanie rozvoja poľnohospodárstva a odstraňovanie problémov v oblasti poľnohospodárskej výroby. Záleží nám, aby sme financovali programy, ktoré zlepšia rozvoj určitých odvetví v poľnohospodárstve. Aj aby výroba nepretržite fungovala a poskytla čo najväčšie množstvo tovaru na vývoz. Najpodstatnejšie pre nás je, aby ľudia zostali na dedine, pri svojej pôde a aby sa poľnohospodári mohli uživiť z domácej výroby.“ 6

www.hl.rs

Komu sú určené aktuálne konkurzy? „V priebehu marca Pokrajinský fond pre rozvoj poľnohospodárstva zverejnil súbeh na získanie úverov v oblasti poľnohospodárstva, predovšetkým určené poľnohospodárskym gazdovstvám a malým podnikom pôsobiacim v tejto oblasti, na kúpu nových poľnohospodárskych strojov, chovného dobytka, včelích úľov, výstavbu objektov a kúpu novej mechanizácie, na výsadbu viacročného ovocia, zelenín a ostatných obilnín, na inštalovanie siete proti krupobitiu a výstavbu zavlažovacích systémov.“ Majú užívatelia úverov nejaké výhody? „Dôležité je pripomenúť, že podávanie žiadostí, resp. požadovanej dokumentácie je úplne bezplatné, neexistujú teda žiadne náklady, okrem úrokovej sadzby jedného percenta ročne

odkladu sa pôžička absolútne neúčtuje. Nakoniec neplatí sa ani interkalárny úrok. Užívateľ teda nemá žiadne povinnosti súvisiace s platbami do fondu.“ Akým spôsobom fond dotuje poľnohospodárskych výrobcov? „Máme všetky polročné anuity. Všetky pôžičky sú účelové, takže peniaze idú výlučne dodávateľovi.“ Mohli by ste pre našich čitateľov uviesť aj príklad? „Vezmeme si jeden príklad pri nákupe nových traktorov v 11 polročných splátkach; prvá splátka dospieva po šiestich mesiacoch, úrok je jedno percento, užívateľ zaplatí 20 percent účasti dodávateľovi, ktorého si sám vyberie.“ Existuje nejaký vzťah medzi pôžičkami fondu a stimulácií, ktoré dáva Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodár-

vzťahujúcej sa na všetky úvery. Musím tiež spomenúť, že neexistujú žiadne náklady na spracovanie úverov a že počas obdobia odkladu (grace period), ktorého lehota je jeden rok pri stavbe sietí proti krupobitiu, zavlažovacích systémov až dva roky, ako ani pri stavbe viacročných ovocných sadov počas obdobia

stvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo? „Musím pripomenúť, že všetky tieto pôžičky sú zladené s motivačnými opatreniami Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo. Užívatelia pôžičiek teda môžu požiadať o stimulačné prostriedky od tohto

Informačno-politický týždenník

sekretariátu.“ Čo to konkrétne znamená? „Ak sa niekto z poľnohospodárov rozhodne na svojom sade vybudovať sieť proti krupobitiu a hodnota investície je 4 miliónov dinárov, prihlási sa v Pokrajinskom sekretariáte pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo s predfaktúrou. Po realizácii investície, po vykonanej kontrole, že sa investícia naozaj zrealizovala, bude mu vyplatené 60 percent, znamená 2 milióny a 400-tisíc dinárov z nenávratných dotačných prostriedkov na účet jeho registrovaného gazdovstva. Ak teda na realizáciu investície nemá 4 milióny dinárov, podá žiadosť do Pokrajinského fondu pre rozvoj poľnohospodárstva a môže získať pôžičku na základe hypotéky s úrokovou sadzbou jedného percenta. Realizuje pôžičku, realizuje investíciu a po vyplatení stimulačných prostriedkov vo výške 2 miliónov a 400-tisíc dinárov fondu splatí 2 milióny a 400-tisíc. Zostáva mu teda 1 milión a 600-tisíc dinárov s úrokovou sadzbou jedného percenta s lehotou odkladu na jeden rok a na ďalšie 4 roky si splní povinnosť splácania pôžičky. Keď to rozdelíme na 9 splátok, znamená to, že každých 6 mesiacov vyjde asi 170-tisíc.“ Čo treba zdôrazniť, keď ide o kysáčskych poľnohospodárov? „Keď hovoríme o poľnohospodárskych výrobcoch z Kysáča, musím spomenúť, že dávajú pekný príklad ostatným. Pritom treba zdôrazniť, že sa za posledných 4 – 5 rokov zmenila štruktúra poľnohospodárskej výroby. Veľká časť poľnohospodárov sa rozhodla pre pestovanie ovocia, ktoré je oveľa výnosnejšie, ako napríklad pestovanie kukurice alebo niektorých iných podobných plodín.“ Existuje záujem o poľnohospodárske pôžičky? „Práve príklad kysáčskych poľnohospodárov ukazuje, že pôžičky sú k dispozícii a dajú sa získať.“ • TÝŽDEŇ •

Máte prehľad, koľko je doteraz vložené do Kysáča? „Za posledné 4 roky poľnohospodári z Kysáča dostali takmer milión a pol eur. Z toho všetkého 750-tisíc eur v podobe nenávratných stimulačných prostriedkov od pokrajiny. Jednu časť z toho získali od republiky na sadenice, ktoré vypláca správa pre agrárne platby, ďalej niektorí poľnohospodári dostali stimulačné opatrenia týkajúce sa organickej výroby, potom niektorí získali prostriedky prostredníctvom programu dotácií pre mladých poľnohospodárov prostredníctvom start up stimulu, kým ďalší získali finančné prostriedky z mesta Nový Sad, ktoré poskytuje

stimulačné prostriedky pre rozvoj poľnohospodárstva v rurálnom prostredí prostredníctvom dotačného programu a podpory mladých ľudí na dedine.“

Riaditeľ Pokrajinského fondu pre rozvoj poľnohospodárstva Aleksandar Bogdanović vyzval všetkých poľnohospodárov, aby sledovali a podávali prihlášky na

aktuálne konkurzy. Prvá časť podávania prihlášok v aktuálnom roku končí 15. mája, ale začiatkom septembra nasleduje druhá časť, ktorá sa bude podobať na túto aktuálnu. Poľnohospodári týmto spôsobom môžu získať najvýhodnejšie prostriedky na finančnom trhu, a tak rozvíjať svoju poľnohospodársku výrobu. Menovaný na záver nášho rozhovoru zdôraznil, že sa všetci môžu informovať priamo vo fonde o aktuálnych konkurzoch a podmienkach. Kysáč je dobrým príkladom, že sa pôžičky užívajú a že sa takýto spôsob pomoci oplatí. Foto: Poljoproivrednik.net

SRBSKO ZAČÍNA VYRÁBAŤ VAKCÍNU SPUTNIK V OD POLOVICE MÁJA

V prvej fáze vyrobí 4 milióny dávok Pripravil: Miroslav Benka

andémia Covid-19 sa v súčasnosti nebezpečne šíri najmä Indiou, kde sa denne infikuje státisíce osôb a údajne umierajú celé mestečká, uvádzajú svetové médiá. V regióne situácia tiež nie je priaznivá, naša krajina však aktívne pomáha krajinám regiónu, čo pozitívne hodnotí najmä Európska únia, ale aj svet. Nenad Popović, minister pre inovácie a technologický rozvoj, tvrdí, že belehradský inštitút Torlak v prvej fáze vyrobí až 4 milióny dávok ruskej vakcíny Sputnik V, kým Ruský fond pre priame investície (RDIF) uviedol, že Srbsko bude prvým štátom v južnej Európe, ktorý bude vyrábať Sputnik V, lebo spĺňa štandardy na výrobu tohto druhu vakcín. Okrem iného uviedol, že vakcína by sa mohla neskôr vyvážať do ďalších krajín regiónu. Sputnik V je doteraz registrovaný v 60 krajinách sveta s trojmiliardovou populáciou, uviedol okrem iného RDFI, a dodal, že účinnosť vakcíny bola 91,6 percenta. • TÝŽDEŇ •

V Srbsku je zatiaľ zaočkovaných takmer 2 milióny zo 7 miliónov obyvateľov dvomi dávkami vakcín proti Covid-19. Krajina sa tak stala regionálnym centrom očkovania, ako aj po vyzvaní občanov zo susedných krajín, aby dostali bezplatné vakcíny. Srbský virologický ústav, vakcíny a séra v Torlaku prednedávnom podpísal zmluvu o transfere technológií s Ruským fondom pre priame investície a farmaceutickou spoločnosťou Generium na začatie výroby vakcíny Sputnik V, o čom informoval aj minister Nenad Popović „Odteraz má Torlak prístup k údajom o výrobe vakcíny Sputnik V. Sú to citlivé a utajované údaje, ktoré si môžu vymieňať iba partneri s obrovskou vzájomnou dôverou,“ uviedol a prízvukoval, že Torlak tento mesiac vyrobí tri validačné série vakcín. Vzorky budú následne poslané do Rus-

ka na kontrolu kvality, po čom by sa malo začať aj s jej výrobou, údajne do 20. mája aktuálneho roku. „Tak by sa Srbsko stalo prvou krajinou v Európe, ktorá vyrába ruskú vakcínu,“ uzavrel Popović. Očkovanie v našej krajine odnedávna prebieha aj v belehradských obchodných centrách a Goran Vesić, zástupca starostu

mesta Belehrad, informoval, že mesto Belehrad bude naďalej uzatvárať dohody so spoločnosťami, ktoré si prenajímajú obchody v nákupných centrách, s poskytovaním poukážok zaočkovaným občanom. Vesić uviedol, že je obyvateľom k dispozícii aj mobilný autobus na

očkovanie. „Autobus, ktorý sa zmenil na miesto mobilného očkovania, sa ukázal ako skvelé riešenie, pretože len v jeden deň bolo v autobuse na Ade Ciganliji očkovaných 285 ľudí a v Rakovici až 333,“ poznamenal Vesić. Prvý mobilný autobus na očkovanie v Srbsku bude každý deň na inom mieste, informovala tajomníčka pre sociálnu ochranu Nataša Stanisavljevićová. Podľa jej slov mobilný autobus bude na tom mieste, kde vládne veľký záujem o očkovanie. Ide o autobus GSP, ktorý bol adaptovaný podľa odporúčaní a štandardov Mestského ústavu pre verejné zdravie, aby slúžil ako mobilný očkovací punkt. Lekársky tím tu môže vždy pracovať, ako na každom mieste, kde sa už očkovanie vykonáva. „Máme tu časť, kde sa robí registrácia, lekárska prehliadka, samotné očkovanie a nakoniec sa pred autobusom zabezpečí časť vo forme čakárne, kde si človek po očkovaní určitý čas môže posedieť,“ povedala Stanisavljevićová. Ilustračné foto: z internetu

20 /4959/ 15. 5. 2021

Týždeň OČKOVANIE PROTI COVID-19

Očkovanie sa odnedávna koná aj v nákupných strediskách Pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová

vetová zdravotnícka organizácia, ktorá od vypuknutia pandémie sleduje jej vývoj, zastáva stanovisko, že jedine očkovaním proti COVID-19 sa môže získať tzv. kolektívna imunita obyvateľstva, a tým by sa šírenie pandémie malo v do-

hľadnej dobe pozastaviť. Počet úmrtí súvisiacich s ochorením COVID-19 v 53 európskych kra-

jinách už prekonal jeden milión, oznámila v polovici apríla Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá zároveň odporúča všetkým dospelým ľuďom dať sa zaočkovať. Keď hovoríme o imunizácii obyvateľstva, zdá sa, že sa Srbsko uberá dobrým smerom a podnikajú sa všetky možné opatrenia a spôsoby, aby očko-

vanie prebiehalo čo najrýchlejšie. Novinkou je, že odnedávna je možné očkovanie aj v nákup-

ných strediskách vo väčších mestách našej krajiny, teda okrem v punktoch na očkovanie, ktoré sú otvorené pri domoch zdravia, takmer v každom meste, nemocniciach či špecializovaných punktoch na očkovanie. Vláda Srbska okrem iného ozrejmila, že všetci obyvatelia starší ako 16 rokov, ktorí sa dali zaočkovať, dostanú dodatočnú finančnú pomoc v hodnote 3 000 dinárov za príspevok v prevencii a zastavení šírenia nákazlivej choroby. Toto nariadenie o stimulačných opatreniach na imunizáciu a prevenciu proti šíreniu pandémie Covid-19 vláda schválila 5. mája t. r. a pomoc dostanú obyvatelia, ktorí sa dajú zaočkovať do konca

mája aktuálneho roku, najmenej s jednou dávkou vakcíny, ktorej bezpečnosť, efektívnosť a kvalitu schválila Agentúra pre lieky a zdravotné prostriedky Srbska a vydala povolenie na jej používanie. Na získanie stimulačnej podpory nie je dôležité, ktorou vakcínou sú obyvatelia zaočkovaní. V našej krajine sú zatiaľ k dispozícii štyri druhy vakcín proti koronavírusu COVID-19 a to Sinopharm, Pfizer, AstraZeneca a Sputnik V, píše sa v oznámení vlády Srbska. Foto: Jaroslav Pap

PU KOLIBRI V KOVAČICI

Oprava strešnej konštrukcie a inštalácia hromozvodu O. Glóziková-Jonášová

okrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vyčlenil milión dinárov na spolufinancovanie prác na opravu strešnej konštrukcie, ako aj inštaláciu hromozvodu na budove Predškolskej ustanovizne Kolibri v Kovačici. Spomenuté prostriedky ve-

www.hl.rs

denie škôlky zabezpečilo prostredníctvom súbehu na financovanie a spolufinancovanie rekonštrukcie, adaptácie, sanácie, investičnej a bežnej údržby objektov ustanovizní základného a stredného vzdelávania a výchovy, žiackeho štandardu a predškolských ustanovizní na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2021. Na opravu strechy PU Kolibri v Kovačici vyčlení ďalších 50 000 dinárov.

Informačno-politický týždenník

Budova PU Kolibri v Kovačici

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti NA 7. ZASADNUTÍ ZO KOVAČICA

Traja noví výborníci Stevan Lenhart

a siedmom zasadnutí Zhromaždenia obce Kovačica dňa 7. mája pred výborníkmi boli štyri rokovacie body. Pôvodne ich malo byť päť, ale stiahnutý bol jeden bod, ktorý sa týkal návrhu formovania Komisie pre komasáciu. Zasadnutie viedol Stelian Balan, zástupca predsedu ZO Kovačica. Prítomných bolo 22 výborníkov, pokým deviati sa nezúčastnili na zasadnutí. Pri prvom bode bol schválený návrh rozhodnutia o ukončení výborníckeho mandátu Dušanky Petrákovej z Kovačice a Marijany Melišovej z Padiny.

Tento návrh podala obecná Komisia pre mandátovo-imunitné otázky (predsedom komisie je

Sandor Matanović) a v písomnom zdôvodnení sa o. i. konštatuje, že obidve výborníčky

Záber zo zasadnutia kovačického lokálneho parlamentu

SLÁVNOSŤ KONFIRMÁCIE V SILBAŠI sa tohto roku konala dvakrát. Prvá sa uskutočnila 11. apríla a absolvovali ju štyria konfirmandi – Andrej Čobrda, Dalibor Hurág, Vladko Hložan a Dragan Ušiak. Druhá bola presunutá pre pandemické opatrenia na 9. máj a absolvoval ju Dalibor Leporis. Pôvodne mali byť konfirmovaní ďalší dvaja konfirmandi, no nakoľko žijú v zahraničí, zložitosť situácie s cestovaním v čase pandémie spôsobila ich neprítomnosť. Predkonfirmačná príprava sa realizovala od januára do apríla, s kratšou pauzou v marci. Slávnosť v silbašskom evanjelickom kostole bola sprevádzaná dodržiavaním všetkých stanovených epidemiologických opatrení a konfirmandom boli darované aj rúška so symbolickou Lutherovou ružou. Slávnosť konfirmácie vykonala evanjelická farárka Jasmina Kotasová-Medveďová. mp foto: A. Laćarak

podali demisiu na výbornícke miesta na zasadnutí ZO Kovačica v septembri 2020. Už pri druhom bode zasadnutia bol vyhlasovaný návrh o potvrdení mandátov troch nových výborníkov kovačického lokálneho parlamentu. Sú to: diplomovaná právnička Stela Neda Bulíková z Uzdina, vychovávateľka Nataša Kostićová z Crepaje a poľnohospodár Ján Mikuláš z Padiny. Tretí a štvrtý bod zasadnutia sa týkali vymenovania rád – správnej a dozornej uzdinského Domu kultúry. V pokračovaní zasadnutia demisiu na výbornícke miesto v ZO Kovačica podal Stevan Lazički z Debeljače.



KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova

Zmena pracovného času covid ambulancie. Pracovný čas covid ambulancie v Starej Pazove je zmenený pre priaznivejšiu epidemiologickú situáciu na území Staropazovskej obce. Ako sa dozvedáme od Dr. Vladimira Dolinića, hovorcu Doma zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja v Starej Pazove, od pondelka 10. mája covid ambulancia pracuje každodenne od 7. do 13.30 hodiny. a. lš.

KONFIRMÁCIA V HLOŽANOCH sa uskutočnila 9. mája v evanjelickom kostole. Absolvovalo ju 13 konfirmandov, z čoho bolo 7 chlapcov a 6 dievčat narodených v roku 2008. Predkonfirmačná príprava bola realizovaná od septembra do mája, bez prerušovania. Konfirmandov pripravoval hložiansky farár a senior báčsky Mgr. Jaroslav Kopčok, kým hudobnú časť mal na starosti kantor v miestnom cirkevnom zbore Rastislav Dudáš. Konfirmandi ako dar od cirkevného zboru dostali Biblie s osobným venovaním, ktoré im odovzdal dozorca Juraj Galamboš, tiež rúška s logom evanjelickej cirkvi – Lutherovou ružou. Slávnosť konfirmácie bola realizovaná pri dodržiavaní všetkých stanovených protipandemických opatrení. mp foto: O. Benka • ĽUDIA A UDALOSTI •

20 /4959/ 15. 5. 2021

Ľudia a udalosti INĐIJSKÁ OBEC

Úhrada za odvoz odpadu z chát Anna Lešťanová

roku 2021 sa majiteľom vinohradníckych chát a chalúp dostalo oboznámenie, že sa budú platiť služby za odvážanie komunálneho odpadu z územia Obce Inđija. Ako sa uvádza v oboznámení Verejného komunálneho podniku Komunalac v Inđiji, úhrada za odnášanie smetí je od tohto roku platná aj vo výletníckych miestach. Všetci majitelia, totiž užívatelia vinohradníckych chát a chalúp majú záväzok platiť za službu odnášania komunálneho odpadu paušálne, v sume, ktorá vynáša 250 dinárov mesačne bez DPH. Komunálny odpad sa odváža zo spoločných odpadových kontajnerov, ktoré sú rozmiestnené na verejných plochách na základe vopred určeného rozmiestnenia. VKP Komunalac už roky do-

zadu odváža smeti aj z výletníckych miest v obci, ale doteraz sa za túto službu neplatilo. Na základe prvého kruhu realizovanej akcie zbierania smetí vedľa

dín. V druhom kruhu, s cieľom zmapovať situáciu, výzor opäť nebol najkrajší. Nesvedomití občania vedľa cesty znovu povyhadzovali smeti hlavne z motorových vozidiel a najviac tam bolo povyhadzovaných prázdnych plechoviek, cigaretových krabičiek, fliaš PET ambaláže a menšie sklenené fľašky. O hy g i e n e výletníckych miest a odZáber zo Slankamenských Vinohradov nášaniu kosmerovníkov, len za 20 dní, koľko munálneho odpadu sa tiež stará akcia trvala, robotníci podniku tento podnik. Na niektorých údajne zozbierali okolo 80 ton najfrekventovanejších punktoch smetí, čo úmerne zodpovedá sa smeti nadmieru hromadili, zozbieranému komunálnemu a to, čo je azda najhoršie, končili odpadu z dvoch menších de- aj mimo kontajnerov.

TRADIČNÉ STAVANIE BINGUĽSKÉHO MÁJA. Tak ako v mnohých dedinách, aj v Binguli sa snažia zachovávať ľudové zvyky a tradície. V SKUS M. R. Štefánika posledný aprílový deň už tradične patrí stavaniu mája. Atmosféru pri stavaní mája spríjemnili slovenské ľudové piesne v podaní binguľských hudobníkov. Pre všetkých zúčastnených to bol veľmi veselý a príjemný zážitok! Je naozaj pekné, že sa táto tradícia zachovala. Máj sa hrdo týči do výšky a celý mesiac bude krášliť našu malú dedinku. T. Farkašová 10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Od tohto roku v spolupráci s lokálnou samosprávou schválené je nové rozhodnutie, aby sa za odvoz smetí z výletníckych miest platila úhrada. Na dodatočné lokality sú umiernené aj nové kontajnery a robotníci podniku raz týždenne odnášajú komunálny odpad aj z výletníckych miest. Rozhodnutie o vynášaní smetí má obecný ráz a schválili ho tamojší výborníci obce, takže aj za tento účet majitelia vinohradníckych chát a chalúp musia záväzne a pravidelne platiť do stanovenej lehoty, v opačnom prípade dostanú na domové adresy žaloby. Rozmiestnenie kontajnerov vo výletníckych miestach Obce Inđija – Maradik, Banstol, Čortanovci, Beška, Krčedin, Nový Slankamen a Starý Slankamen je znázornené aj na webovej stránke tohto podniku (google map).

PRIVÍTALI JAR V KYSÁČI. Na krásnu tradíciu stavania mája Kysáčania nezabudli. Členovia Kultúrno-umeleckého spolku Vladimíra Mičátka v Kysáči v piatok 30. apríla postavili máj pred Slovenským národným domom. V minulosti mládenci stavali máje dievčatám ako prejav ich náklonnosti pred ich domami. V súčasnosti sa najčastejšie stavia len jeden ústredný máj pre dedinu alebo obec. Tak v posledný aprílový deň Kysáčania privítali jar. Pekné počasie a slnečný deň definitívne boli symbolom príchodu jari a znovu sa obnovujúcej prírody. M. Ožvátová • ĽUDIA A UDALOSTI •

KULPÍN PRIVÍTAL SVOJICH VOLEJBALOVÝCH ŠAMPIÓNOV

Radosť pokropená slzami šťastia Katarína Gažová

oncom apríla prvé mužstvo Volejbalového klubu Kulpín sa dostalo na post šampióna – víťaza Druhej ligy Srbska – severná skupina. Po zápase s VK Partizán z Báča v Kulpíne im udelili víťazný pohár a medaily. No aby sa dostali do Prvej ligy Srbska, skupiny B, mali pred sebou barážový turnaj v Prokuplji od 6. do 9. mája. Tam odohrali ešte tri zápasy a všetky tri zvíťazili, takže sa presvedčivo dostali do Prvej ligy Srbska. Bol to ich dlhoročný sen, ktorý sa im

vedením predsedu Volejbalového klubu Kulpín Todora Radanova a trénera a hráča prvého mužstva Borisa Relotu. Na príchod volejbalovej výpravy z Prokuplja v nedeľu podvečer v centre Kulpína čakal veľký počet občanov v dobrej nálade. Postavené bolo aj javisko a DJ Ceky mal na starosti hudbu a ozvučenie. Osvieženie pre volejbalistov a občanov zabezpečil podnikateľ Miroslav Čeman. Volejbalovú výpravu na kombíku do samého centra Kulpína priviezol člen klubovej správy Zvonko Relota.

Prekvapenie a radosť na tvárach víťazov po pristátí v Kulpíne

splnil vďaka ich úpornosti, usilovnosti a vďaka všetkým tým, ktorí za tých 11 rokov od obnovenia klubu v ňom nezištne pracovali, bez akejkoľvek finančnej úhrady. V nedeľu 9. mája vďaka predsedovi RMS Kulpín Miroslavovi Čemanovi v centre Kulpína bolo usporiadané srdečné privítanie našich úspešných volejbalistov pod

Hráči vychádzali z kombíka s úsmevom na tvári, s radosťou v očiach spolu so slzami. Takéto úprimné privítanie občanov Kulpína ich nesmierne dojalo. Na javisku sa im prihovorila Viera Dorčová-Babiaková, ktorá uvítací program moderovala. Po slovách privítania ich po jednom vyvolávala na javisko za búrlivého potlesku oduševnenia prítomných. Prvý vyšiel predseda klubu Todor Radanov, potom tréner Boris Relota a hráči: Stanislav Zima (tréner ŽVK), Martin Lekár, DaV centre dediny veľkolepé privítanie volejbalistov niel Peťkov-

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Na javisko vyvolali výpravu, ktorá docestovala z Prokuplja; na začiatku sa prihovorila predsedníčka obce Jasna Šprochová

ský, Pavel Hasík, Darko Ćirić, Duško V ďalšej práci poprial klubu mnoho Babić, Aleksej Bojkov, Nemanja úspechov. Žartovne sa slovami Petrović, Nikola Emer, Nemanja slovenskej piesne prihovoril hráč Gajičić, Petar Salatić, Vuk Barišić Aleksej Bojkov. a Daniel Hungar. A to je tá zostava Predseda klubu požiadal vedenie víťazného tímu Kulpínčanov. obce, aby dovolilo urobiť bilbord Víťazov pozdravila a gratulovala s fotkou prvého mužstva v centre im v mene celej obce predsedníčka Kulpína, lebo sú títo mladí ľudia Obce Báčsky Petrovec Jasna Špro- hrdosťou všetkých Kulpínčanov chová. Medziiným povedala, že sme a občanov celej obce. Vďaka nim všetci hrdí na VK Kulpín a na to, sa meno obce a Kulpína spomínalo ako reprezentujú svoj Kulpín a celú obec. Iba za finančnej podpory obce a dobrodincov volejbalisti mohli vycestovať do Prokuplja. Každému členovi tímu odovzdala symbolickú kyticu kvetov na znak vďaky. V mene klubu sa poďakoval predseda Todor Radanov so slzami v očiach za všetku podporu klubu a za vrúcne privítanie Spoločná radosť volejbalistov a volejbalistiek šampiónov, ktoré ho Kulpína nesmierne dojalo. Podotkol pritom, že k úspechu nielen doma, ale aj v zahraničí. sa pričinili všetci členovia klubu Hráči VK Kulpína dávali vždy za uplynulých 11 rokov od obno- podporu jeden druhému a medzi venia klubu. Tréner prvého muž- nimi nebolo závisti, všetci hrali ako stva Boris Relota sa tiež prihovoril jeden. Sú tímom v pravom zmysle a poukázal na to, čo ich očakáva slova a aj po zápasoch a tréningoch v Prvej lige Srbska a tiež aj tréner sa žartujú a kamarátia a sú vzorní dievčenskej volejbalovej skupiny mladí ľudia. K tomu vo všetkom a hráč prvého mužstva Stanislav majú podporu trénera a správy Zima. Dojímavo vyzneli aj slová klubu, ktorí sa svojím spôsobom dlhoročného volejbalistu a trénera snažia zabezpečiť im všetko, čo prof. Jána Lačoka, ktorý poukázal na potrebujú, ale zasa v hraniciach veľký úspech, aký klub ešte nezažil. dôstojnosti a skromnosti. 20 /4959/ 15. 5. 2021

Ľudia a udalosti VÝROČNÁ SCHÔDZA SPOLKU ŽIEN V KYSÁČI

V ústrety storočniciam Miroslava Ožvátová

pondelok 10. mája v Spolku žien v Kysáči sa uskutočnila výročná schôdza v užšom zložení. Na úvod predsedníčka spolku Ľudmila Berediová-Stupavská privítala všetkých prítomných s veľkým potešením, že sa členovia spolku po prestávke mohli stretnúť. Prítomných následne oboznámila s programom zasadnutia, v rámci ktorého sa pripomenú aj tohtoročné vzácne výročia. Predniesla aj správu o činnosti, pokým finančné správy podala pokladníčka Mária Čemanová a plán prace na rok 2021 tajom-

níčka Miluška Grňová. Činnosť spolku v roku 2020 tak ako iné udalosti vo svete poznačil koronavírus. Okrem aktivít, ktoré im boli umožnené vzhľadom na aktuálnu situáciu, spolkárky sa venovali šitiu rúšok, ktoré prostredníctvom Miestneho spoločenstva Kysáč darovali

Na snímke: (zľava) pokladníčka Mária Čemanová, predsedníčka Ľudmila Berediová-Stupavská a tajomníčka Miluška Grňová

obyvateľom Kysáča. Plán na rok 2021 bol skromný, s ohľadom na momentálnu situáciu. Majú nádej však, že sa činnosť spolku vráti do starých koľají. Spolok kysáčskych žien sa na schôdzi zmienil aj o významných výročiach tohto roku a začiatku formovania spolkového života, keď feminizmus bol na začiatku boja. Sprítomnili si dejiny spolkárskeho života, začínajúc s Ústredným spolkom česko-

slovenských žien v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré tohto roku oslavuje sté výročie. V rámci toho výročia treba spomenúť predsa výročie Spolku žien v Kysáči, ale aj v Báčskom Petrovci a Starej Pazove, 15. výročie Asociácie slovenských spolkov žien a 70 rokov od smrti Eržiky Mičátkovej.

OBEC ŠÍD

Inštalovanie novej dopravnej signalizácie Blaženka Dierčanová

ezpečnosť chodcov, predovšetkým žiakov v blízkosti škôl je cieľom projektu, v súlade s ktorým sa v týchto dňoch v 11 dedinách Obce Šíd inštalujú zvislé a vodorovné dopravné značky. „Svetelný displej rýchlosti poskytne vodičom motorových vozidiel informácie o rýchlosti pohybu a informuje, či je rýchlosť v tejto časti cesty bezpečná,“ povedal Igor Mihajlović, doprav-

ný inšpektor v Šíde. Pritom podčiarkol, že inštalovanie dopravnej signalizácie prispeje k bezpečnosti žiakov, hlavne škôlkarov a prváčikov, ktorí nie sú dostatočne opatrní pri priechode cez cestu. V Erdevíku vyznačili priechody pre chodcov a nainštalovali elekV Erdevíku vyznačili priechody pre chodcov a nainštalovali elektronický ukazovateľ rýchlosti tronický ukazovateľ

rýchlosti. „V dedine Sot bude nainštalovaný bezpečnostný plot na ochranu chodcov,“ zdôraznil Mihajlović. Na tento projekt je vyčlenených celkovo 3,5 milióna dinárov z pokrajiny a Obec Šíd vyhradila finančné prostriedky z výberu priestupkových pokút. Inštalácia zvislých dopravných značiek vyznačenie vodorovných značiek na cestách sa uskutoční v jedenástich školských zónach. Práce by mali byť ukončené do 20. mája.

bocianov bolo kedysi Aj v Báčskom Petrovci omnoho viac, ako je to v súčasnosti. Ich počet sa časom zmenšoval. Viacero dlhoročných hniezd na vysokých komínoch, v niektorých bývalých chmeľových skladoch, po ich zrúcaní zničili. Ale nalákať bocianov, aby si urobili nové hniezda, nejde tak ľahko. Tak už takmer pred desaťročím sme postrehli, že miestni ekológovia sa pokúsili zavesenými konštrukciami hniezd na vysokých komínoch prilákať ich, aby si tam urobili hniezda. V posledných rokoch sa do Petrovca prinavracia iba zopár bocianov. Vlani v auguste jeden usmrtený bocian ležal povedľa regionálnej cesty pri Vrbare. Petrovčania sa zrejme potešili, keď aj tejto jari vo svojom prostredí uvideli bocianov. Tie sa radi zdržiavajú pri Begeji, kde majú aj vodu, ale aj stravu. Neraz už za rána počuť klepot ich zobákov, keď si hľadajú obživu. Keďže je tejto jari počasie vrtošivé a často bolo aj chladno a pršalo, museli si ony zvykať. Jedného z nich sme zvečnili cez objektív, keď sa po daždi uchýlil na vyhliadke v Požiarnickom dome a sušil si perie, aby sa mu ľahšie letelo. J. Čiep 12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

AKTÍVNA KVETINÁRSKA SEZÓNA VRCHOLÍ

Čoraz väčší záujem o kvetiny Miroslav Pap

ezóna predaja kvetín je v plnom prúde, dokonca až vrcholí po dlhšom zimnom období. Kvetiny si zákazníci kupujú už väčšinou pred rozkvitnutím do kvetinových záhrad, ale aj na nádvoria, do okien a na priedomia. Kupovanie kvetín je z roka na rok čoraz viac zastúpené. V Hložanoch sa niekoľko rodín aktívne zaoberá pestovaním kvetín vo veľkom množstve a medzi nich patrí aj rodina Mravíková. Pred dvadsiatimi rokmi sa Zdenka a Ján Mravíkovci zača-

na,“ tvrdí Ján Mravík. V aktuálnom roku v ponuke mali najviac slovinských muškátov, krúžkovaných muškátov, potom begónie, šalviu ohnivú, pištiky, gazániu lesklú, alyssum, kadifi, tymian, bidens, apteniu srdčitú a iné. Dopyt už niekoľko rokov je najväčší po begóniách.

Kvetiny, ktoré sa predávajú na jar, si zvyčajne vysádzajú do skleníkov v novembri. Potom je však potrebné skleníky celú zimu vykurovať, aby rastliny mohli naberať na sile a kráse. Ako tvrdia spolubesedníci, najťažšie sa pestujú kvetiny, ktoré sa vysádzajú zo semena. Napríklad

Muškáty patria medzi zákazníkmi favorizované

Kvetinárka Zdenka Mravíková z Hložian

li zaoberať aktívne zeleninárstvom, keď si aj adaptovali skleníky na tieto potreby. Pestovali paradajky, uhorky, zelený šalát, papriku. Po desiatich rokoch do ponuky zaradili aj kvetiny. „S kvetinami sme na začiatku iba experimentovali, no časom sa nám zaľúbili a začali sme ich aktívne vysádzať. Postupne sme sa dostali potiaľ, že sa nám kvetinárska produkcia dostala na prvé miesto, kým zeleninárstvo je druhoradé. Investície sú, samozrejme, väčšie do kvetinárstva, ale zase z druhej strany sa kvety ľahšie predajú ako zeleni• ĽUDIA A UDALOSTI •

Na druhom mieste sú muškáty. V ponuke však Mravíkovci majú kvety aj pred Medzinárodným dňom žien, takže s kvetinami pracujú po celý rok. „Napríklad kvetiny, ktoré budeme predávať o rok na začiatku marca, začíname vysádzať už v júni. Najviac sa tu predáva cyklámen, prvosienka bezbyľová a iskerník. Samozrejme, určité kvety si dopestujeme zo semiačka, určité si musíme zadovážiť ako priesadu. Od prvého marca sa teda skleníky vyprázdňujú. Ale s novými rastlinami aj dopĺňajú. Kvetiny predávame do kvetinárstiev, vo väčších množstvách iným predajcom, ale aj doma,“ zdôrazňuje Zdenka Mravíková, ktorá z príležitosti Dňa žien vyrába kvetinové aranžmány pre zákazníkov, ale zo svojich kvetín. Predaj kvetín je z roka na rok lepší, lebo je aj dopyt väčší. Z Mravíkových skleníkov cestujú kvetiny hlavne do okolitých dedín a miest.

niektoré kvety je ťažko v zime pestovať, lebo si vyžadujú teplo a slnečné obdobia. Len čo sú slnečné dni, okamžite začínajú kvitnúť. Najobsiahlejšia je práca s presádzaním malých rastlín do

skleníky Mravíkovci nemôžu nechať nikdy niekomu, kto sa v tom nevyzná. Každý rok je špecifický sám osebe, čiže poveternostné podmienky hlavne diktujú aj aký bude výsledok. Ako tvrdí Zdenka Mravíková: „Kvety je najlepšie zadovážiť si hneď na začiatku sezóny, keď sú najkrajšie a najkvalitnejšie. No pravda je taká, že sú vtedy aj najdrahšie. Postupne však cena klesá, ale aj tej ponuky je pomerne menej. Ale my sme si aj tohto roku nechali doma určitú časť produkcie, aby sme to mohli našim ľuďom predať, čiže už v apríli a máji si väčšinou všetci zadovážia kvety, a už potom si v menších množstvách kupujú, hlavne na miesta, kde im chýbajú.“ Na jedno pritom Mravíkovci vždy apelujú, že aj o kúpené kvetiny sa treba dobre postarať. Potrebné je, aby sa informovali o podmienkach, aké kvetinám zodpovedajú. Najväčší problém predstavuje zalievanie kvetín, keď ľudia nevedia odhadnúť množstvo vody, takže kvety sa aj pri nadmernom alebo ne-

Petúnie prichystané na predaj

väčších črepníkov. V konečnom dôsledku treba zdôrazniť, že produkcia kvetín si vyžaduje celoročnú prácu, buď ide o vysádzanie, zalievanie, polievanie, vykurovanie a iné práce. Treba pritom vedieť aj všetky informácie o kvetinách, presnejšie, ako sa o nich starať. Preto svoje

dostatočnom množstve vody vysušia. Existujú kvetiny, ktoré si vyžadujú slnečné svetlo, kým niektoré lepšie prežijú v chládku. No, ako obaja tvrdia, predsa ten vzťah a láska ku kvetom musí byť na prvom mieste, lebo iba kto miluje kvety, bude ich mať aj oku príťažlivé.

20 /4959/ 15. 5. 2021

Ľudia a udalosti DE-VE-HRA JANA ŽOLNAJA Z KOVAČICE

Výroba drevených hračiek ako záľuba Olinka Glóziková-Jonášová

ri oslovení Jana Žolnaja z Kovačice o krátke interview, v ktorom by sme chceli predstaviť jeho nekaždodennú záľubu a poukázali tak svetu, že aj v dnešnej urýchlenej dobe sú ľudia, ktorí si vedia vyrobiť vlastnými rukami niečo, čo ich poteší, a pritom je to viacnásobne užitočná vec, pripomínajúca zašlé časy, menovaný povedal: „Neviem, ako iní ľudia, ale ja mám vždy trému z verejnej prezentácie. Aby som to nejako prekonal, najprv pozdravím všetkých čitateľov Hlasu ľudu, avšak môj životopis skrátka znie takto: Volám sa Jano Žolnaj. Žijem v Kovačici. Ženatý. Mám dve deti s rodinami a jedného vnuka. Som penzista. Skončil som strednú elektrotechnickú školu, odbor telekomunikácie. Zo záľuby sa zaoberám výrobou detských hračiek z dreva, o ktorých sa viac dočítate v samotnom rozhovore,“ poznamenal Žolnaj a už to šlo ako po masle. Kedy vznikla idea, t. j. kedy ste začali s výrobou drevených hračiek? „Celý pracovný vek som strávil v telekomunikačnom odbore, čo ma, uznávam, neklasifikuje za výrobu drevených hračiek. Avšak od detstva ma priťahovala mágia zobrazenia dreva. Ako to už v živote býva, po škole prišla práca, rodina, deti... Vtedy som deťom rád čítal rozprávky a občas som pre ne vyrobil nejakú hračku. Prevažne z dreva. Deti medzičasom dospeli. Prestal som im čítať a vyrábať hračky. Keď som si už myslel, že hračky sú minulosťou, život mi uznal vek deda a za odmenu mi daroval vnuka. Manželka a ja sme mali plné srdcia radosti. Ofúkal som prach z rozprávkových kníh. Nemohol som sa dočkať nocí, ktoré vnuk trávil u nás. Vtedy sme sa ponorili do sveta rozprá14

www.hl.rs

vok a fantázie. Ako vnuk rástol, tak som sa ja vracal k mojej starej záľube – tvoreniu z dreva. Keď vnuk prerástol hračky, stal sa mojou logistickou podporou.

Jano Žolnaj

Dával mi nápady. Poznámky. Pri ich praktickom použití, v hre s priateľmi zo susedstva, vytváral mi prehľad o záujme a bezpečnosti istých. V roku 2015 sme sa s vnukom rozhodli ,spolkáriť‘. Z malej dielne, kde vyrábam hračky, sme urobili sídlo našej imaginárnej spoločnosti. Prvá vec, pre ktorú sme sa spoločne rozhodli, bol názov dielne, ktorý znie DEDO – VNUK – HRAČKY, teda skratka DE-VE-HRA. Keď vnuk prerástol hračky, zostal som pracovať sám. Pod rovnakým názvom, takže idea nevznikla zapnutím žiarovky, ale spontánne a vďaka vnukovi.“ Vyrábate výlučne hračky, alebo aj iné predmety z dreva? „Od roku 2014 sa amatérsky venujem výrobe drevených predmetov. Mojou oblasťou záujmu sú po prvé originálne detské drevené hračky, ale aj použiteľné drevené predmety, potom ozdobné drevené predmety a jedinečné kusy dreveného nábytku.“ Ako ste sa tomuto remeslu poučili? „Vyrastal som v prostredí, v ktorom sa ľudia okrem základných zapájajú do rôznych dodatočných prác. Pracovný vek som,

Informačno-politický týždenník

ako som už povedal, strávil ako elektrotechnik v telekomunikačnom odbore. Okrem toho som amatérsky, pre svoje potreby, pracoval ako murár, keramik, elektrikár, maliar, stolár, poľnohospodár, farmár... Najviac sa mi páčilo pracovať s drevom. Keď som odišiel do dôchodku, začal som sa čoraz viac venovať svojej láske k drevu. Nemyslím tým na obrovské a početné stroje, ktoré prehltnú drevené povrchy a zmenia ich na požadované tvary, ale skôr na spracovanie dreva, jeden na jeden. Vezmeš kúsok dreva, premeriavaš ho, pozeráš sa naň, rozprávaš sa s ním. Myslíš si, čo by sa mohlo z tohto dreva vyrobiť. A tak spolu vytvárame niečo nové. Tak som prišiel k tomuto skvelému remeslu.“

roba sa začína nápadom, alebo požiadavkou niekoho. Nasleduje hrubý výkres budúceho výrobku. Výber dreva je veľmi dôležitý, takže sa mu dôkladne venujem. Zladím miery výrobku a materiálu. Prenášam výkres na materiál. Celé to prípravné obdobie premietam v hlave vzhľad a postup. Ak je výrobok komplikovanejší, uvažujem, ako sa vyhnúť strojom, ktoré by boli potrebné, a vyrábam s tým, čo mám v dispozícii. Niekedy používam skúsenosti iných na vyriešenie, z google alebo sociálnych sietí. Inokedy zase odstúpim od pôvodnej idey a predmet trochu modifikujem. Nasleduje zobrazenie dreva: pílením, hobľovaním, vŕtaním, brúsením, skladaním a lepením, ak to výrobok požaduje. Tak vyrobený predmet ozdobujem vypaľovaním vlastnoručne vyrobeným pyrografom. Pri niektorých výrobkoch na ozdobenie používam mená a citáty – v latinke, hlaholike alebo cyrilike. Používam i ornamenty alebo len geometrické tvary. Keď predmet má konečný vzhľad, zaznamenávam ho: číslo, meno, dimenzie, materiál, ochranný prostriedok, dátum výroby. Znovu beriem predmet do rúk. Tentoraz, aby som vypálil naše logo DVH (DE-VEHračkárium Jana Žolnaja v Kovačici -HRA) a číslo výrobku PR. Aký je proces výroby? (dvh2021). Ešte raz celý pred„Proces sa začína výberom a met jemne vybrúsim. Na záver skladovaním materiálu. Vzhľa- ho pretriem zmesou ľanového dom na to, že na výrobu použí- oleja a včelieho vosku, podľa vam iba základné stroje, materiál vlastnej receptúry. Nechám ho si chystám tak, že za ohrev kupu- odstáť a dobre vyleštím. Keď ide jeme drevené palety z bukového o hračku, trochu sa s ňou hrám, a dreva. Potom drevo triedim, záväzne ju vyfotím. Fotku vložím oddeľujem, ktoré sa mi pozdáva do albumu DE-VE-HRA a hračku za prácu. Skladujem ho a su- odložím do Hračkáriumu, kde ším najmenej dva roky. Druhý čaká na svojich konzumentov.“ spôsob je, že odkladám staré Koľko trvá výroba? zaujímavé kusy dreva, keď mám „V závislosti od inšpirácie, zlošťastie nadísť na také. Samá vý- žitosti a záležitosti v domácnosti, • ĽUDIA A UDALOSTI •

od 1 do 5 – 6 dní. Niektoré výrobky i dlhšie.“ Mali ste príležitosť prezentovať hračky verejnosti? „Hračky samy osebe nepatria k opusu umeleckých diel, takže im kunsthistorici nedávajú taký význam ako výtvarným, skulptúrnym, grafickým, fotografickým dielam. Mám však to šťastie, že žijem v umeleckom prostredí. Vďačiac majiteľovi Galérie Babka pánovi Pavlovi Babkovi v septembri roku 2019 som mal výstavu detských hračiek pod názvom Od dedka pre všetky deti, v jeho spomenutej galérii v Kovačici. Bola to spoločná výstava s Medzinárodným domovom pre deti v Bratislave BIBIANA, s vydavateľstvom BUVIK, tiež

daní výstavy v Bratislave v roku 2020. Výstava už bola prichystaná, pripravil som i materiál pre rovnakú, a mala sa konať pod menom (Ne)dokonalé hračky pre dokonalé deti, medzitým prišla pohroma Covid-19, takže sa výstava neuskutočnila. Medzitým v tom istom roku sa na Facebooku objavila súťaž Luxembourg Art Prize 2020. Vo veku 69 rokov je mnoho dní. Každý deň je nová výzva. Vždy som sa snažil prijať výzvy, ktoré ponúka život (ak sa im nedokážem vyhnúť). Keď sa súťaž objavila na Facebooku, zaujalo ma to. Ako sa pozerať na pozvanie na luxemburskú umeleckú cenu? Bola to náhoda, osud alebo nová výzva uvedená na

Na kovačickom jarmoku ručných prác s vnukom Samuelom Barcom v októbri 2016

v Bratislave a Memoriálnym strediskom Dr. Janka Bulíka v Kovačici. Na tejto spoločnej výstave vznikla idea a dohoda o usporia-

začiatku. Rozhodol som sa, že to bude výzva. Vyrobil som z dreva figúrku personalizovaného vírusu COVID-19, tak som ju aj nazval. Na výstavu sa posielali

fotky, tak som ich spolu s niekto- Japonsku, Malajzii, Brazílii, na rými skôr vyrobenými hračkami Slovensku, v Bulharsku... poslal na súťaž. Samozrejme, Aká je reakcia ľudí na túto súťaž som nevyhral, ale som vašu záľubu, resp. remeslo? dostal CERTIFICATE a nadobudol „Vekovo starší, ktorý sa pamäsebaistotu. tajú drevených hračiek z detstva, Vo verejnosti sa však pravi- nostalgicky sa na ne pozerajú. delne zjavujem spolu s vnukom Deti sa pozerajú so zvedavosťou, na veľkonočných a vianočných lebo také hračky nestretávajú jarmokoch v Kovačici. Boli sme každodenne. Hlavne sa aj na Padinských dňoch im páčia asi pre to kultúry. Občas zverejdrevo, ktoré v ním aj fotky nových každom z výrobkov na sociálnás vyvolánych sieťach.“ va príjemSú tieto vaše ný pocit. unikátne predOchrana, mety z dreva aj ktorú ja na predaj? používam „S predajom – včeje to tak: ak ich lí med s nepredám, ľúto ľanovým mi je, že som ne- Unikátne drevené hračky vyrobené o l e j o m , predal, ak ich pre- v dielni DE-VE-HRA dáva pocit dám, ľúto mi je, že prísnosti a som predal. Hračky vyrobené blízkosti s hračkou.“ amatérskym spôsobom, ako Aké máte plány do budúcich ja vyrábam, sa všeobecne na? menej predávajú. Je na to viac „Budúcnosť a plány sú reladôvodov. Po prvé, sú menej tívna kategória. Nespravujem vystavené očiam potenciálnych sa podľa nich. Zvlášť môj vek kupcov – raz alebo dvakrát ročne je dosť krutý na dlhodobejšie na jarmokoch. Po druhé, profe- plány. Popri tom všetci my predsionálne hračky sú navrhované sa len musíme plánovať. Moje profesionálmi a iste sú krajšie. plány do budúcna sú pracovať Jedine, v čom majú prednosť toľko, aby mi to spôsobovalo amatérske drevené hračky, je, že radosť a pokoj. Bol by som rád, sú unikátne a vyrobené srdcom, ak by sa zjavila možnosť nejakej čo sa na nich aj vidí. Kto takéto výstavy. Ako som už povedal, hračky cielene vyhľadáva, ten ich každý deň je nová výzva. Na aj nájde. To sú vlastne moji kupci. nás je, aby sme ju prijali, alebo Ja som spokojný. Hračky mám odmietli.“ už v mnohých krajoch sveta: v Foto: z archívu spolubesedníka

UPRATANÁ A KVETMI VYSADENÁ PADINA. Na podnet Miestneho spoločenstva Padina a v spolupráci s rovnomenným Verejno-komunálnym podnikom a Úniou žien Srbskej pokrokovej strany koncom apríla prebiehalo upratovanie, čiže vysádzanie kvetov v parku, pred budovou Miestneho spoločenstva, pred kostolom a na vchode do Padiny. Akciu nezištne podporili aj členky Spolku žien pôsobiaceho v tejto dedine hojnou účasťou. Marijana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica, sa o akcii zmienila takto: „Význam je v tom, že sme si upratali naše okolie. Padina bola vždy uprataná. Našim spoluobčanom na tom veľmi záleží.“ K tomu ešte doložila: „Vidíme podľa reakcií spoluobčanov, že naše úsilie stálo za to. Veľmi pozitívne sa totiž zmienili ohľadom týchto akcií. S takýmito a podobnými akciami plánujeme pokračovať aj naďalej.“ ogj • ĽUDIA A UDALOSTI •

20 /4959/ 15. 5. 2021

Ľudia a udalosti PRVÉ ŽENSKÉ SPOLKY

Výročie Ústredného spolku československých žien v Kráľovstve SCHS Miroslava Ožvátová

tomto roku si pripomíname sté výročie založenia Ústredného spolku československých žien v Kráľovstve SCHS (1921 – 2021). Prvé valné zhromaždenie uvedeného spolku sa uskutočnilo 11. mája

Eržika Mičátková, maľba Z. Medveďovej

1921 v Novom Sade, kde sa zišli národovkyne s cieľom založiť spolok, ktorý by pracoval podľa vzoru slovenského spolku Živena. S veľkým nadšením Živena prijala založenie spolku. Spolok Živena vznikol v roku 1869 v Turčianskom Svätom Martine ako prvá celonárodná organizácia združujúca slovenské ženy. Hlavným cieľom spolku malo byť vzdelávanie slovenských žien a dievčat v národnom duchu. Názov Živena bol odvodený od mena slovanskej bohyne života, čím sa malo odkazovať na „oživenie“ alebo aktivizáciu slovenských žien. Pre históriu ženského hnutia sú dôležité texty žien, ktoré

www.hl.rs

prispievali do časopisu Živena o práci Ústredného spolku československých žien Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Najsilnejšie odbočky ÚSČŽ boli v Novom Sade (110 členov), Kysáči (105), Petrovci (70), Kovačici (93), Padine (45), Selenči (48), a potom nasledovali dediny: Pivnica, Ilok, Kulpín, Hložany, Laliť a Lug. Vznik slovenského ženského hnutia vo Vojvodine sa spája s obdobím po prvej svetovej vojne alebo presnejšie po Veľkom zhromaždení v novembri 1918, na ktorom bolo vyhlásené aj Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. Práve vtedy sa začali aktivity Slovákov a Čechov pri zakladaní ich národných inštitúcií a organizácií. Spolky boli dôležitým článkom spoločnosti. V tomto kontexte sa budovali aj slovenské spolky žien. Teraz sa ženy angažovali v mnohých sférach života. Prvý ženský spolok založili v Novom Sade a v Kovačici (1920). Predsedníčka spolku v Novom Sade bola Oľga Krnová a v Kovačici Elena Petrikovičová. Predsedníčky spolkov sa roku 1920 zúčastnili na Kongrese zväzu všetkých ženských združení z celého sveta. Periférnosť ženských pozícií možno sledovať v mnohých historických obdobiach. Ženská otázka prešla dlhou cestou. Snaha a silná vzpruha ženských predstaviteliek dolnozemskej inteligencie zviditeľnila a posilnila ženskú rolu. Organizovali literárne večierky, besiedky, na ktorých si pripomínali výročia významných spisovateliek, aktivistiek ženského hnutia zo Slovenska, ale aj spisovateľov a ďalších výrazných osobností

Informačno-politický týždenník

spoločenského a politického života. Pomáhali chudobným študentom, organizovali pomoc pre slúžky v Belehrade a tiež popoludňajšiu školu s cieľom ich ďalšieho vzdelávania. Organizovali aj kurzy varenia, vyšívania a háčkovania. Sem patria všetky vojvodinské slovenské intelektuálky: spisovateľky, prekladateľky, maliarky, učiteľky, divadelníčky, osvetové pracovníčky. Výrazný je ich vplyv na duchovnú kultúru, ale aj na národnostné povedomie. Aj vtedajšie ženy boli rozličného stavu a možností. Niektoré pochádzali z bohatších rodín, ale aj z rodín skromných pomerov. Spolková činnosť im umožňovala rozvoj vlastnej osobnosti. Mnohé z nich sa nikdy nevydali

Pozvanie na desiate výročie Ústredného spolku

a často nemali súkromný život. Ústredný spolok československých žien dosiahol mimoriadny pokrok za čias predsedníčky Eržiky Mičátkovej (1872 – 1951). Eržika sa narodila v Kysáči, v slávnej rodine Mičátkovcov. Základné vzdelanie dostala u otca učiteľa a svoju literárnu činnosť začala pod vplyvom brata Vladimíra. Najväčšia zásluha pri rozvíjaní činnosti Ústredného spolku československých žien v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov patrí práve jej. Stala sa predsedníčkou v roku 1924 po Ľudmile Hurbanovej (1878 – 1969), kultúrnej a osvetovej pracovníčke zo Starej Pazovy, ktorá túto funkciu zastávala tri roky. Eržika Mičátková sa zúčastnila na mnohých kongresoch (Kongres žien Malej dohody roku 1924, Kongres národného ženského zväzu 1926, založenie Matice slovenskej v Juhoslávii 1932). Ústredný spolok československých žien v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov pred druhou svetovou vojnou prestal pracovať. Trval pomerne krátko, ale dokázal sa zaslúžiť o výchovu a kultúrne pozdvihovanie žien v slovenskom prostredí na Dolnej zemi. Priekopnícka práca mnohých vojvodinských žien sa stala pilierom pre dnešný ženský spolkársky život. Zdroj: získané z viacerých prameňov Foto: Wikipedia

• ĽUDIA A UDALOSTI •

spolOk petrovských žien

Obnovili Deň otvorených dverí Jaroslav Čiep

Na spolkovom dvore nuli na 25. júla – ak, tiež bolo rušno. Tam sa pravda, Slávnosti piatok 30. apríla po dlhšom okolo kotla zvŕtali niebudú, i keď v tejto čase odmlky pre známu len ženy, ale aj muži. chvíli ani to ešte nie pandemickú situáciu aj v A potom po poludní je isté, že aj tohto Spolku petrovských žien sa kole- začali prichádzať aj roku v druhý augusso aktivít začalo naplno obracať. hladní spoluobčania, tový víkend budú Toho dňa po viac ako polroku, ktorým do prinesených Slávnosti. Ako vstupako to mali pravidelne zachode- nádob naberali z hustej nú akciu k SNS ženy né už viac rokov dozadu, v Spolku kapusty s dobre uvarezvyčajne prichystajú petrovských žien usporiadali ným mäsom. Tie si poetnografickú výstaDeň otvorených dverí. A pri tej tom návštevníci odniesli vu a jej slávnostné príležitosti aj predaj koláčov a domov k obedu. otvorenie. Prípadne kapusty. O tom nás viac poinby, podľa rovnaké„Poslednýkrát sme takto chys- formovala predsedníčka Celé piatkové predpoludnie spolkovým nádvorím rozvo- ho zdroja informácií, tali Deň otvorených dverí v na- SPŽ Mária Gašparov- niavala svadobná kapusta. Aby dobre chutila, postaral mala byť k jubileu šom spolku vlani v októbri,“ na- ská. „My sme vlani už sa tím kuchárov a kuchárok. aj brožúrka a bude rýchlo na našu položenú otázku, koncom októbra veľmi patriť k výstave. Na kedy naposledy takýmto spôso- rozmýšľali, že treba kvasiť ka- Teraz pokračujeme v tom, čo sme jej realizácii v úmysle majú anbom odpredávali koláče, odpo- pustu, lebo sme si mysleli, že mali zachodené, že v posledný gažovať aj ženy, ktoré boli predvedala spolkárka Kopestinská. nebude stále situácia, aká ešte piatok v mesiaci sme organizo- sedníčky v akejkoľvek obmene Zuzanu Kopestinskú spolu je, či presnejšie: bola. My sme vali aj predaj koláčov, k tomu ženského spolkového aktivizmu. s Katarínou Arňašovou, ktoré si predsa kapustu zabezpečili, aj svadobnú kapustu varíme,“ Ešte predtým ku koncu mája v spolkovej miestnosti odpredá- sami si nakvasili, urobili ju podľa rozpovedala nám predsedníčka – začiatkom júna by mal byť vali sladké maškrty, sme oslovili, vlastnej receptúry. Máme už SPŽ M. Gašparovská a pridala: vynovený aj výklad na vchode aby nám povedali, čo pre tento osvedčené, že keď si kapustu „Tí ľudia, čo vedia, akú kapustu do spolku. Ten by mal označiť Deň otvorených dverí prichystali. samy nakvasíme, tak nám je vždy varíme, čo ju majú radi, tak aj začiatok celej oslavy a tam by Prezradili nám, že Z. Kopestinská, najlepšia. Ale tak sa stalo, že sme teraz prišli.“ mal byť znázornený jeden strom K. Arňašová, spolu s Drahotínou ju doteraz nevarili, lebo sme V SPŽ uvarili za veľký kotol ka- – lipa. Korene budú symbolizovať Arňašovou a Máriou Demrovskou sa báli takej situácie, aká bola, pusty, počítali, že v ňom bude zo začiatky – Spolok českoslovenpre návštevníkov pri60 porcií. Kapusta sa aj tentoraz ských žien, lebo sa z toho všetchystali punčový zákurozpredala. Skupinu kuchárov ko začínalo a jednotlivé vetvy sok, merbo kocky, bielu pri varení kapusty tvorili ženy, by mali znázorňovať obmeny pitu, priniesli aj makový ale aj muži Pavel Dorča a Ján spolkového života počas tohto rejteš, orechové rezy, Haška. S nimi natvrdo pracoval jedného storočia. slovenskú pitu a tiež tím kuchárok: Božena Kyseľo„Dobre by nám prišli fotografie, šamrolny, orechovú vá, Katarína Hlaváčová, Anna články a akýkoľvek materiál, akže pitu,... takže výber bol Pavlisová a Mária Drieňovská. jednotlivci majú, aby nám ho veľký a rôznorodý. Okrem nich vždy sú aj nápomoc- poskytli, zapožičali do spolku,“ Od spolkárok sme sa né osoby, ktoré zadovážia mäso vyzvala všetkých Petrovčanov dozvedeli, že ani veľmi Petrovské ženy cukrárky v SPŽ zase začali a všetko iné. Medzi ne patrí aj a aj širšiu verejnosť predsedníčka nepropagovali pokra- predávať koláče Anna Mučajiová. Spolku petrovských žien Mária čovanie odpredaja koV Spolku petrovských žien si Gašparovská. láčov, iba vyvesili oznam na soci- ani sme sa nestretávali. Ale ka- uvedomujú, že sa približujú aj Svojrázny záver osláv storočniálne siete. K tomu, možno trochu pusta nás dočkala v najlepšom k oslave storočnice od založenia ce by mala byť akadémia naplábolo aj nevýhodou, že už začali aj poriadku. Ako radu ľuďom mô- prvého ženského spolku v Pet- novaná na 2. novembra. V rámci prvomájové sviatky, resp. Veľká žeme povedať, že sme kapustu rovci. Oslava je aj trochu otázna, nej chcú hovoriť o ženách, ktoré noc podľa juliánskeho kalendára neotvárali od jesene. Teraz pred ale ako takú je nechcú vynechať, boli aktívne v tomto prostredí a zamestnanci z okolia, ktorí pra- dvoma týždňami sme ju otvorili lebo im sľubujú prostriedky na ňu nielen v spolku, ale vôbec v spovidelne chodievali zásobiť sa, už prvý raz, aby sme videli, aká je, aj cestou grantov. Predsedníčka ločnosti. Pri tejto príležitosti bude neboli v práci v plnom nasadení, či je vhodné rozmýšľať o varení. SPŽ nás informovala, že väčšiu nasledovať aj kultúrno-umelecký takže bolo možné očakávať, že aj Môžem povedať, že pár mesiacov výstavu chystali na máj, ale kvôli program, ktorého obsah bude návštevnosť bude menšia, ale aj to bolo úplne zatvorené v chlad- „takejto situácii“ je zrejmé, že to diktovať aktuálna zdravotná sitak ženy boli spokojné. nom prostredí, a to bolo dobre. už nebude možné, a tak ju presu- tuácia v krajine.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

20 /4959/ 15. 5. 2021

Ľudia a udalosti Z CESTY PO ZÁPADNOM SRBSKU (1)

Kráľovské kúpele – Banja Koviljača Vladimír Hudec

edným z najznámejších kúpeľov v Srbsku určite je Banja Koviljača, umiestnená v západnom Srbsku na pobreží rieky Driny, neďaleko mesta Loznica. Liečia sa tam predovšetkým reumatické ochorenia, ochorenia kĺbov a chrbtice a iné. Dejiny týchto kúpeľov sú skutočne bohaté. Do polovice 19. storočia priestor, na ktorom sa dnes nachádzajú kúpele, sa podobal močiaru, z ktorého sa šírila nepríjemná vôňa sírovitej vody. Liečivosť tejto vody bola

Smradľavá barina (srb. Smrdan bara), v ktorej sírovitá, železná, a medená voda vyvierali na všetky strany vytvárajúc liečivé blato. Prvé písané doklady o tom nachádzame z roku 1533. Prvé budovy s desiatimi izbami vystavané sú v roku 1858, keď lekári dostali aj úradný príkaz, že: „Povinnosťou lekára je, aby počas leta na chorých prihliadal a podľa lekárskych pravidiel im vodu predpisoval.“ V súlade s tým rok 1858 sa aj úradne považuje za rok vzniku týchto kúpeľov. Kúpele sú dané pod ochranu štátu roku

Kúpeľňa kráľa Petra I. Karađorđevića

exploatáciu kúpeľov zverilo národu podrinského obvodu. Odvtedy sa vlastne aj začína jej

ktorý tu roku 1908 vystaval prvú sírovú kúpeľňu. Základy kúpeľne boli postavené roku 1904

Kur salón – miesto stretávania sa srbskej elity v období medzi dvomi vojnami

Pestrofarebné kvetinové aranžmány

však naďaleko známa a ľudia húfne prichádzali do močaristej doliny, ktorú pomenovali

rozvoj a úplná afirmácia. Afirmácii kúpeľov dopomohol aj kráľ Petar I. Karađorđević,

1867 a ďalší významný dátum v ich dejinách je 1. august roku 1898, keď Ľudové zhromaždenie

Fontána v strede parku (foto: Wikipédia)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a porcelánové vane, bahenné kúpele a masáž boli používateľom dostupné štyri roky neskôr.

Brány na vchode do parku • ĽUDIA A UDALOSTI •

Obrovské, pekne kvitnúce magnólie upútajú pozornosť hostí

Zvláštne strihané stromy javora

Táto kúpeľňa nielenže štandardy minulého storočia stal naďaleko avšak na rozdiel od viedenskéliečenia pozdvihla na omnoho známy Kur salón, ktorý roku ho, v ktorom bolo dovolené iba vyššiu úroveň, ale sa stala aj 1932 vystaval kráľ Aleksandar liečenie a pitie liečivej vody, Kur opravdivou ozdobou kúpeľov. I. Karađorđević. Stavaný je pre salón v Banji Koviljači od chvíle Blahoprajný účinok liečivej vody zábavu hostí kúpeľov a vtedaj- svojho otvorenia bol predurčea bahna často používal ný na zábavu. V ňom je aj sám kráľ Petar, ktorý otvorené prvé kasíno počas roku v kúpeľoch na Balkáne. Častými pobudol dlhšie od jednávštevníkmi Kur ného mesiaca. Neraz sa salónu boli ministri, vraj stávalo, že odročil generáli, spisovatelia, svoje štátnické záväzky známi herci... slovom preto, že v kúpeľoch zoelita tej doby. stal dlhšie, než plánoval. Nuž a ústredné V dvadsiatych a trimiesto v kúpeľoch dsiatych rokoch minupatrí obrovskému lého storočia vystavané a utešene upravenésú početné hoteli a vily. mu parku, ktorý je Niektoré, ako Dalmacija Pomníky kráľa Petra a kráľa Aleksandra, ktorí významne medzi najkrajšími, ak a Hercegovina, dodnes prispeli k afirmácii kúpeľov nie aj najkrajší park zachovali svoj pôvodný v Srbsku. Začiatkom vzhľad. Iné, na ktorých vidieť ších boháčov a ako taký dodnes 20. storočia, keď sú vystavané následky zubu času, čakajú na zachoval duch zašlých čias a roz- kúpele, upravený je aj park. rekonštrukciu. Miestom hlavnej košných bálov. Stavaný je podľa Veľmi sa dbalo, kde ktorý objekt zábavy sa v tridsiatych rokoch vzoru na viedenský kur salón, bude postavený, lebo v danom

Vila Hercegovina • ĽUDIA A UDALOSTI •

období nebolo dovolené stavať vily na okrajoch parku. Stavaný je podľa vzoru na západoeurópske parky. Všetky chodníky v parku pôvodne viedli do stredu, kde sa nachádza rozkošná fontána. Boli nasypané drobným štrkom a pozerané zo vzduchu sa podobali kráľovskej korune. Žiaľ, po druhej svetovej vojne dva chodníky sú eliminované, čím je porušený pôvodný výhľad parku. Park predstavuje jedinečné múzeum prírody na otvorenom s vyše 80 druhmi stromov. Rozprestiera sa na rozlohe 40 hektárov. Parkom dominujú priestranné vkusne udržiavané trávniky a prekrásne kvetinové aranžmány. Pozornosť návštevníkov upútajú aj obrovské kry magnólie, ako aj zvláštne strihané stromy javora vôkol veľkej fontány v strede parku.

Priestranné trávniky, kvetinové aranžmány 20 /4959/ 15. 5. 2021

DETSKÝ KÚTIK

Májové krásy jari

áj, máj, máj, zelený máj... V tomto mesiaci príroda bujnie a nadobúda svoju plnú krásu. Navidomoči sa rozrastá trávička, zelenajú sa . Teplé stromy a kríky, kvety vyrastajú do farebnej krásy budzuje povz rgie, a ene sily va májové slniečko nám dodá nás k aktivitám. Kamaráti, aj vy ste určite veselí, šantiví. Využívate Spolu pekné počasie na hru vonku na sviežom vzduchu. máte Ak niny. prázd jarné aj s priateľmi ste si iste užili ako ste inšpiráciu, napíšte nám o tom, alebo nakreslite, . voľna vého májo ho sa bavili a trávili chvíle jarné Katuša

čko e i n l s é n r a J vieti

zas plé slniečko ku prebudí, te r ja a n ď Ke spán o zimného a prírodu z a ka do zelen e li b o y m o bne. str o rôznofare d y k lú y tk a vše rajú deti, Na lúke sa h vy trhajú púpa eky na hlavy. nč a robia si ve ková, 3. 1

inčurá i Leonóra Č bra v Pivnic ZŠ 15. októ

Lukáš Červený, 3. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

Sára Ondríková, 3. 1 ZŠ maršala Tita v Padine Naďa Vlčeková, 3. 1 i ZŠ 15. októbra v Pivnic 20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

spring

Nájdi správnycounting početto 5

Púpava Hrá sa včielka na púpave, obletuje svet. Vyvoniava všetky kvety, bude medu hneď. Poďme, deti, poďme von, svieti slnko, bude zhon! Erik Týr, 3. 1 v Pivnici bra ZŠ 15. októ

www.lookbookeducation.com

, 1. 1 Bianka Holúbeková dine Pa v a ZŠ maršala Tit

Jar je pestrá, jar milá, jar je presne ako víla. Jar je slnko, ktoré svieti. Jar je krásna, ako deti. Dávid Klúčik, 3. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

• DETSKÝ KÚTIK •

Sára Zahorcová, 3. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici

20 /4959/ 15. 5. 2021

pixabay.com, lookbookeducation.com

Jar je...

Ľudia a udalosti Z ELABORÁTOV O ZLOČINOCH PROTI SLOVÁKOM VO VOJVODINE V DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE (13)

Sriem: Okrem rabovania, domy pálili a mínovali Danuška Berediová-Banovićová

o rozpadnutí starej a zhnitej Juhoslávie Hitlerove hordy zaplavili i Sriem, jeden z najkrajších a najbohatších krajov Juhoslávie. Sriem je kraj, ktorý je obývaný viacerými národnosťami; žili tam: Srbi, Chorváti, Slováci, Nemci a iní. Počas starej Juhoslávie tieto národy boli vykorisťované srbsko-chorvátskymi šovinistickými kruhmi, ktoré vtedy viedli boj o nadvládu. Slováci ako menšina, priklonili sa k tej strane alebo národu, ktorý bol v opozícii, vtedy to bola Chorvátska sedliacka strana. Keď Pavelić pomocou Hitlera a Mussoliniho začal organizovať tzv. Nezávislý chorvátsky štát, jedna čiastka slovenského ľudu nevystihla hneď politickú situáciu, začala sa pasívne dívať na Národno-osloboditeľský pohyb. Takýto stav netrval dlho. Už koncom roku 1941 pokrokovejší ľudia najmä v Starej Pazove začali spolu so Srbmi a inými, najprv bojovníkmi, organizovať odpor proti okupantom a jeho pomáhačom. Zo začiatku sa okupant pokúsil získať Slovákov pre seba a proti bratskému srbskému národu, s ktorým Slováci spolu žili, ale to sa mu nepodarilo. Vidiac, že Slováci spolu s pokrokovými kruhmi srbského a iných národov v Srieme organizujú odpor proti votrelcom, zmenili títo svoj stav, začali so Slovákmi postupovať ako s inými. Slovákov odháňajú do táborov, zatvárajú, trýznia, vraždia, hospodársky vyrabovali, pália domy a používajú všetku tú svoju kultúru, ktorú doniesli do Juhoslávie a ostatných eu22

www.hl.rs

rópskych štátov. Nepomohlo im však ani to, Slováci čím ďalej, tým viac berú účasť v národno-osloboditeľskom boji. Nepomohlo ani organizovanie tzv. Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany, ktorá mala zblížiť Slovákov s Pavelićom, pod vplyvom tiso-tukovského Slovenska.

na háveď zorganizovať Európu a zaviesť v nej nový poriadok. Odpor a húževnatosť Slovákov bol napriek tým hrozným trýzneniam silný, vidí sa i z toho, keď vrahovia strieľali Janka Čmelíka zo Starej Pazovy, ktorý pred smrťou volal na slávu SSSR, Stalinovi, Komunistickej strane, partizánom atď. Nasvedčuje tomu tiež i prípad Juraja Zelenáka, 70-ročného starca, ktorý mal možnosť ako Slovák vyhnúť sa smrti, avšak povedal: „Ja chcem niesť osud svojich spoluobčanov bratov Srbov,“ a tak bol spolu s nimi zavraždený. K svedčí ešte prípad 9-ročného chlapca Andreja Kardelisa, ktorý bol v malej sriemskej slovenskej dedinke v Lugu obkľúčený so svojimi Pomník hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove rodičmi i ostatnými Hitlerovskými banditami. Povedal svojmu SPÔSOBY TRÝZNENIA otcovi: „Otec, ak nás títo vrahoA PRENASLEDOVANIA Spôsob trýznenia, akým sa via vynájdu, tak najprv zastreľ okupant a jeho pomáhači slúžili, mňa, a potom seba, aby sme bol hrozný, nevyberali, či bol im nepadli živí do rúk,“ a mnoho muž, dieťa, starec alebo žena, iných známych a neznámych zdravý alebo chorý. Im bolo jed- obetí, ktoré takto smelo znášali no. Bili, mučili, trýznili a zabíjali, fašistické tyranstvo. Z týchto ba mnoho ráz sa neuspokojili niekoľko uvedených prípadov sa ani so zavraždením, ale i po vidí, ako sa držal a reagoval slozavraždení sa pomstili, lámali venský ľud na zločiny páchané ruky, rezali časti tela, alebo telo okupantom a jeho pomáhačmi, zapálili, ako to urobili s Jozefom na mierumilovnými a slobodu Marčokom, ktorého telo obložili milujúcimi národmi Sriemu. so slamou, ako sa tuná opaľujú Keď sa okupantovi nepodarili ošípané, a zapálili, aby zhorel. získať Slovákov ani politickým Takýmto stredovekým spôso- spôsobom, ani prenasledovaním bom sa pokúšala Hitlerova bied- a vraždením, chopil sa tretieho

Informačno-politický týždenník

spôsobu. Začal Slovákov násilne mobilizovať do vojska a na nútené práce. Ale ani toto sa mu úplne nevydarilo, lebo Slováci hneď od začiatku v tzv. Domobranskom vojsku prichádzali do styku s partizánmi a týchto podporovali, ba i prechodili do partizánskych jednotiek, takže pri oslobodzovaní takmer 80 percent Slovákov mobilizovaných v Domobranstve prešlo do národno-osloboditeľského vojska a bojovalo na strane maršala Tita. MATERIÁLNE ŠKODY Slovenský národ žijúci v Srieme pretrpel i veľké materiálne škody, lebo keď fašisti vtrhli do niektorej obce, rabovali všetko, čo videli, ako žito, statok a ostatné potravné články, ktoré si národ prichystal pre seba. Mnoho ráz sa neuspokojili len orabovaním, ale dom zapálili alebo mínovali, ako sa to stalo napríklad v Binguli, kde po vtrhnutí do dediny ľud ušiel, ktorý neušiel, toho vyhnali z domov von, dedinu orabovali, potom domy pálili, rúcali a žeby zločin bol ešte horší, niekoľko domov nechali celých, ktoré podmínovali, elektrinu spojili s kľučkou na dverách, s tým, že keď sa domáci budú vracať, chytiac sa za kľučku svojho domu, míny, ktoré boli pod domom explodovali a obyvateľov domu pochovali pod zrúcaniny. Slovenský národ žijúci v Srieme utrpel mnoho škôd a dal i dosť obetí za oslobodenie Sriemu, Juhoslávie a dopomohol k ničeniu fašizmu v Európe. Preto sa pripojuje národom Juhoslávie, Československa, SSSR a ostatným národom, ktoré trpeli od fašistického varvarstva a žiada, aby vinníci boli potrestaní podľa svojich zásluh. SMRŤ FAŠIZMU – SLOBODA NÁRODU!!! Foto: Anna Lešťanová Zdroj: Zločiny, ktoré popáchal okupant a jeho pomáhači na slovenskom ľude v Srieme • ĽUDIA A UDALOSTI •

Mozaika

ROČNÍK XXIII 15. mája 2021 ČÍSLO 260

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu K STÉMU VÝROČIU NARODENIA BÁSNIKA PAĽA BOHUŠA

Trpký osud ho nezlomil Jaroslav Čiep

„K

eď poézii hádžeš udicu, mohlo by sa ti prihodiť, že ťa rybka, ktorú si mal v úmysle uloviť, neočakávane, ale aj na celkom opačnom konci udice sama uloví: Lebo i zázračná zlatá rybka číha na svojich a keď ich uloví, nerada ich púšťa späť do pohodlia sýtej každodennosti. Tak ako sochor, či vari aj palica, i ona má dva konce. Poéziou, také je aspoň detsky dôverčivé krédo básnikov, môžeš vypáčiť horu, no viac ako bitka bolí, keď ti tá vrtošivá vzdoruje. Bez nej však, aký by bol život? Neobťažuj ju, básnik, nadmieru ťažkými slovami, je nežná. Nestrpí preklady ani do vlastnej materčiny, ak ju nevyslovíš jasne. Ako hrkútaniu nemluvňaťa rozumie matka, tak má básnik rozumieť poézii. Ten vie s poéziou aj mlčiac spievať. Paľo Bohuš v Petrovci 19. februára 1991“ Tieto slová mi bard slovenskej vojvodinskej poézie napísal po dlhých zimných spoločných posedeniach u neho v domácom pohodlí na úvod k vydaniu bibliofílie Mŕtva poézia a v mojej pamäti táto krátka a výstižná esej rezonuje aj dodnes, hoci tento majster slova už viac ako dve desaťročia nie je s nami. Paľo Bohuš, vlastným menom Dr. Pavel Sabo (1921 – 1997), podľa Otta Tolnaia bol najväčší básnik Vojvodiny. Po ukončení základnej a strednej školy v rodnom Petrovci roku 1941 sa Pavel Sabo zapísal na lekársku fakultu v Segedíne, kde študoval do mája 1944. V novembri 1945 prešiel do Bratislavy a v štúdiách pokračoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Štúdiá ukončil v januári

1950. Vo februári toho istého roku sa zamestnal ako sekundárny lekár v Liečebnom ústave pre tuberkulózu vo Vyšných Hágoch v Tatrách. Tam bol v júli 1950 zatknutý a po vykonštruovanom procese v októbri 1950 v Bratislave ako usvedčený člen „sprisahaneckej skupiny“ projuhoslo-

životnej skúsenosti a existenčných situácií ,,triumfálneho postrku“. Jeho irónia sa dotýka predovšetkým poklesnutých mravných hodnôt a pôsobí ako výstraha. Paľo Bohuš bol spojený so Slovenskom nielen osudovou jazykovou „vyvolenosťou“, ale i určujúcimi životnými epizódami: v Bratislave vyštudoval lekársku fakultu, vo Vyšných Hágoch začal pracovať ako lekár, v Košiciach vydal svoju prvú básnickú zbierku Život a brázdy (1943) a v Leopoldove – „sedel“. Vynikajúce Bohušove spomienky na päťdesiate roky a svoje roky strávené v žalári boli napísané a vychádzali po srbsky v Letopise Matice srbskej od mája 1988 do decembra 1990 v dvadsiatich deviatich pokračovaniach pod názvom Pet godina bez tame. Knižného vydania tohto rukopisu sa Paľo Bohuš nedožil. Pri príležitosti smrti nášho významného básnika roku 1997 sme v Knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci zozbierali tieto časopisecky vydané spomienky Portrét Pavla Saba zo študentských čias a vydali ich v bibliofilskom vydaní v počte troch exemplárov. Skutočnévanských „revizionistov“, odsúdený ho knižného vydania sa tento rukopis na osem rokov väzenia, z ktorých dočkal presne po tridsiatich rokoch si – chorý na tuberkulózu – neza- od jeho vzniku. Na sklonku roka 2018 slúžene odpykal plných päť. Roku spod tlačiarenských lisov vyšla kniha 1955 sa vrátil do Juhoslávie a tu ako Paľa Bohuša Pet godina bez tame lekár všeobecnej praxe, neskoršie (Päť rokov bez tmy). Ide o objemnú ako špecialista na tuberkulózu, pra- publikáciu, brožovanú, odtlačenú v coval v Surdulici, v Sokobanji a v cyrilike na 409 stranách vo vydaní Novej Varoši. Matice srbskej v Novom Sade (ISBN Nielen v básnickej tvorbe, ale aj 978-86-7946-228-2). Je to vzácna v esejistickej a memoárovej próze kniha nielen pre nás vojvodinských Paľa Bohuša, podľa odborníkov, Slovákov, ale aj pre širšiu verejnosť v badať dva paralelné prúdy: prúd Srbsku, a predovšetkým na Slovenidylických a prúd ironických pomeno- sku. O jeho vydanie sa zaslúžili tiež vaní. Prúd ironických pomenovaní v už nebohý Boško Ivkov, ktorý vlastne Bohušovej tvorbe je prejavom trpkej Bohuša aj „nahnal“ vydať zo seba

Trpký osud ho nezlomil

s. 23

Filmové podnikanie Matice slovenskej v Juhoslávii v rokoch 1938 – 1940 (1) s.26

Zlatibor po rokoch (6) s. 28

Mozaika dovolili odposlať domov. Bol v tomto znení: „Moji najmilší! Prichodí mi plakať, keď Vám, moji najmilší, píšem tento list. Neviem, ani ako Vám mám oznámiť, čo sa so mnou prihodilo, aké nešťastie ma potkalo. Preplakal som celé dni, keď som si pomyslel na Vás, ktoré ste vo mňa svoje nádeje vkladali. Možno ste sa z novín, alebo z rozhlasu dozvedeli, že som bol aj s inými kolegami odsúdený na 8 rokov žalára. Odpusťte mi, doteraz som Vám to nemohol oznámiť a viem, koľko ste sa nad mojím osudom List rodine, Leopoldov 28. 10. 1950, faknaplakali. Rád by som Vás simile prvej strany listu čímkoľvek potešil, lebo tie trpké spomienky, a Michal viem aký úder táto spráHarpáň, ktorí sú podpísaní ako va pre Vás, moji najmilší, bude zostavovatelia publikácie. Ivko- znamenať. Som zdravý a nám vov predslov a Harpáňove po- nádej, že v zdraví prekonám aj známky, doslov a register mien toto moje väzenie. Keď sa budem vlastne len dopĺňajú obsah tejto dobre chovať, bude mi polovica Bohušovej knihy. trestu, teda 4 roky, odpustená. Pre širšiu verejnosť sme skromProsím Vás, aby ste sa za mňa né svedectvo vydali aj roku 2001 nehanbili, lebo len povedomie, pri nedožitých osemdesiatinách že som Vaším synom, ktorého tohto nášho majstra pera. V Kniž- Vy zahrňujete nekonečne vrelou nici Štefana Homolu v Petrov- rodičovskou láskou, mi dodáva ci sme prichystali a potom aj sily, aby som nezúfal. Dúfam, že prezentovali dokumentárnu vý- aj moji krajania mi budú pomáhať stavu pomenovanú Paľo Bohuš a pošlú mi, keď to bude možné, panónsky básnik (1921 – 1997 peniaze, alebo balík. Ináč budem – 2001), ktorá bola verejnosti tu vykonávať lekárske práce. sprístupnená v knižničnej čitárni Milá moja maminka, objímam od 24. apríla do 24. mája 2001. Ťa v duchu a bozkávam Tvoje moVtedy bolo možné nazrieť aj do zoľnaté ruky. Môj milý otecko, originálnych dokladov, aj do nie- Tvoj predrahý obraz nosím v srdci ktorých, ktoré pre Paľa Bohuša a Tvoja láska svieti mi na cestu. znamenali otrasné chvíle. Bozkávam najvrúcnejšie aj obidve Štátny súd, oddelenie v Bra- moje milované mamičky. Moja tislave, 9. októbra 1950 vydal najmilšia sestrička, som denne predvolanie k trestnej veci, kde s Tebou v duchu a žijem v nádeji, pre obžalovaného Dr. Pavla Saba že Ťa raz bratsky budem môcť už 13. októbra v budove Justič- objať a povedať Ti, ako neskonale ného paláca bolo hlavné pojed- Ťa mám rád. Pobozkaj namiesto návanie v trestnej veci pre zločin mňa malú Aničku a povedz jej, aby velezrady, a vtedy predseda se- sa pomodlila za ujka. Pozdravujem nátu Dr. Vojtech Gemeiner mu čo najvrelšie aj švagra Paľka. Píšte vyriekol aj rozsudok. Z trestného mi prosím Vás hneď expres – rekoústavu pre mužov v Leopoldo- mando na adresu: Sabo Pavel č. ve Pavel Sabo ako odsúdenec 9827, II. odd. Leopoldov, Trestný číslo 9827 v II. oddelení 28. 10. ústav, ČSR. Všetkých Vás čo naj1950 napísal prvý list, ktorý mu

vrelšie pozdravujem a bozkávam. Váš Pavel“ Tento list adresovaný na váž. pána Pavla Saba, roľníka, Petrovec (Báčka), Široká ul. č. d. 831, Juhoslávia, po schválení cenzorom bol z Leopoldova od-

pojednávaní konanom dňa 8. septembra 1969 rozhodol t a k t o: Obžalovaný MUDr. Pavel Sabo, nar. 24. apríla 1921 v Petrovci, bytom Soko Banja Ozren, Sanatórium /: FSRJ :/, sa podľa § 226 písm. a/ tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby zločinu velezrady kvalifikovaného podľa § 1 ods. l písm. c/, ods. 2 zák. č. 231/48 Zb. a zločinu vyzvedačstva kvalifikovaného podľa § 5 ods. 1 zák. č. 231/48 Zb., ktoré mal spáchať tým spôsobom, že koncom apríla 1946 v Bratislave pri návšteve na juhoslovanskom konzuláte býv. tajomníkovi konzulátu Jože Moravcovi podal informácie o politických pomeroch na vysokých školách čsl. a súčasne predložil Predvolanie k trestnej veci, 1950, faksimile články slovenských čadokumentu sopisov o predvolebnej kampani na Slovensku a poslaný 1. a do Petrovca prišiel v ČSR za tým účelom, aby tento 7. novembra 1950. materiál bol titovcami použitý Po sedemnástich rokoch od proti ľudovodemokratickému vynesenia trestného rozsudku zriadeniu v ČSR, Jože Moravcovi Pavel Sabo sa, ako aj viacerí iní ako rezidentovi /agentovi/ fašisneprávom odsúdení krajania, dočkal omilostenia a rehabilitácie v Československu. O tom, ako sa vlastne všetko dialo, roku 1950 podrobne hovorí ďalší dokument Krajského súdu v Bratislave. Ten v odpise prenášame v úplnosti: ČESKOSLOVENSKÁ SOCIALISTICKÁ REPUBLIKA T 06/67 ROZSUDOK V MENE REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu Dr. Ervína Polakoviča, sudcov Františka Maceka a Alexandra Faltusa, v trestnej veci proti obž. Dr. Pavlovi Sabovi pre trestný čin Vízum do ČSR matka Katarína Sabová podľa § 1 zák. č. 231/48 dostala roku 1955, keď ho bola prvýkrát Zb. a iné na hlavnom navštíviť, faksimile strany pasu

HLAS ĽUDU | 15. 5. 2021 • 20 /4959/ tickej titovskej špionážnej služby sa ho pri tejto návšteve podarilo získať k podpísaniu viazacieho sľubu pre juhoslovanskú zpravodajskú službu. Na základe podpisu viazacieho sľubu o spolupráci s titovskou špionážnou službou v júni 1946 odovzdal agentovi Moravcovi poznatky o politických pomeroch na vysokých školách ČSR,

ho, prečítaní správ Min. vnútra uznesenia Krajského prokurátora v Bratislave a ďalšieho spisového materiálu zistil: Obžalovaný poprel spáchanie trestných činov uvedených v obžalobe a uviedol, že nikdy nebol požiadaný Jože Moravcom o podávanie správ, že tomuto žiadny záväzok na spravodajskú spoluprácu nepodpísal a ani nepodával správy. Tak isto poprel podávanie správ Šefikovi Kevičovi, a to i prostredníctvom Dr. Kubányiho. Uviedol, že vtedajší vicekonzul FĽRJ Š. Kevič od neho nežiadal žiadne správy a tomuto ani prostredníctvom Dr. Kubányiho žiadne správy neposlal, resp. ani neodkázal. Obrane obžalovaného, ako ju predniesol teraz na hlavnom pojednávaní, je v podstate zhodná s obranou, ktorú predniesol už pred senátom býv. Štátneho súdu odd. Rozsudok v mene republiky, 8. 9. 1969, fakv Bratislave, ako to simile prvej strany dokumentu bolo zistené z prečítanej zápisnice. ktoré získal medzi poslucháčmi Už vtedy obžalovaný popieral týchto škôl. Po odchode agenta podpísanie záväzku na spraMoravca z územia ČSR bol pre- vodajskú spoluprácu a podávzatý ako ostatný pre špionáž- vanie akýchkoľvek správ či už nu prácu v prospech titovcov, Moravcovi, alebo Kevičovi. Toto vicekonzulom Šefikom Kevičom, uvádzal aj napriek usvedčovaniu od ktorého v septembri 1948 Dr. Kubányiho. dostal úkol, aby zistil, ako reaKeď sa obžalovaný vyjadroval gujú vysokoškoláci na rezolúciu k prečítanej výpovedi spísanej Informbyra. Písomnú správu o v prípravnom konaní orgánmi splnení tohto úkolu poslal agen- bezpečnosti, označil výpoveď za tovi Kevičovi prostredníctvom nepravdivú / : už aj v roku 1950 obvineného Dr. Kubányiho. : / a ovplyvnenú nezákonnosťou V septembri 1949 podrob- postupu orgánov bezpečnosti, ne informoval Dr. Kubányiho ktorí neprihliadli ani k jeho vteo priebehu „Katolíckej akcie“ dajšiemu vážnemu zdravotnému vo Vysokých Tatrách a súčasne stavu. ho požiadal, aby jeho správu Z prečítaných správ MV / : č. zreferoval Kevičovi. Sv 0333/40-54 a Sv 06099/40-57 O d ô v o d n e n i e: : / bolo zistené, že v trestnej veci Krajský súd na hlavnom pojed- proti obž. Šipickému a ďalším, návaní po vypočutí obžalované- včítane obž. Dr. P. Saba, bolo

orgánmi bezpečnosti použité fyzické násilie, aby dosiahli doznanie činnosti zakladajúcej skutkovú podstatu trestného činu velezrady a vyzvedačstva. Toto napokon stvrdzuje aj výsledok vyšetrovania prevedeného Krajským prokurátorom v Bratislave v roku 1963, kedy bolo zistené, že sa nestali skutky, pre ktoré boli trestne stíhaní Dr. Ján Sirácky a spol. Ide v podstate o totožné skutky, ktoré sú uvedené v obžalobe u obž. Dr. Saba. t. j. že nebolo zistené, že by Jože Moravec a Plagát k dokumentárnej výstave Šefik Kevič na území o Paľovi Bohušovi 2001 Československa vykovzťahuje i na obž. Dr. Saba a Dr. návali špionážnu činnosť, resp. Kubányiho, nemohol senát krajže podnecovali k velezradnej ského súdu svoje rozhodnutie činnosti. Podľa tohto rozhod- oprieť o výpovede podpísané v nutia i v prípade výpovedí Dr. prípravnom konaní. VierohodM. Kubányiho došlo v príprav- nosť obrany obžalovaného potvrdzuje aj zistenie, že trestnú činnosť nespáchali ani ďalšie osoby, ktorým obžalovaný mal podávať správy, prípadne ani osoby, ktoré tiež mali vykonávať obdobnú činnosť. Vzhľadom na to, že vykonaným dokazovaním nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný trestne stíhaný, senát Krajského súdu rozhodol, že sa obžalovaný v celom rozsahu spod obžaloby oslobodzuje podľa § 226 písm. a/ tr. por. Poučenie: Proti tomuto Rodinný hrob manželov Sabovcov v roku rozsudku je možné podať storočnice narodenia Paľa Saba Bohuša, odvolanie do 8 dní od do2021 ručenia odpisu rozsudku, nom konaní k použitiu nezákon- a to cestou podpísaného súdu ných metód vyšetrovania a tak na Najvyšší súd. k ovplyvneniu výpovedí, ktoré Krajský súd v Bratislave, podpísal a potom predniesol i odd. 1., pred súdom. dňa 8. septembra 1969 Nakoľko zistenie o použití ne(pečiatka) zákonných metód vyšetrovania JUDr. Ervín Polakovič orgánmi bezpečnosti sa plne predseda senátu

III

Mozaika Z DEJÍN NAŠEJ KINEMATOGRAFIE

INÍ PÍŠU

Filmové podnikanie Matice slovenskej v Juhoslávii v rokoch 1938 – 1940 (1) Štefan Vraštiak V marci roku 1993 som ukončil ako čiastkovú tému pre Dejiny slovenskej kinematografie, ktoré vyšli v decembri roku 1997, vedeckú štúdiu Filmové podnikanie Matice slovenskej v Juhoslávii 1938 – 1940. Práca obsahuje časti: 1 – korešpondencia, 2 – správa o služobnej ceste v Juhoslávii v dňoch 10. – 17. 12. 1970, 3 – rozhovor s Jánom Čajakom ml., 4 – rozhovor s Emilom Klobušickým, 5 – filmy MS v Juhoslávii, 6 – Bibliografia článkov – Nový život (Náš život – pozn. J. Č.) a Národná jednota 1938 – 1950, 7 – citácie. V časti 5 – je aj obsahové spracovanie zachovaných filmov od Sylvie Lackovej, 14 strán textu. Vybral som najzaujímavejšie a najdôležitejšie časti práce, ktoré boli pre FR iba technicky upravené. Štefan Vraštiak, apríl 1998

neď po nástupe do Slovenského filmového ústavu 6. 1. 1969 som sa začal zaujímať o funkciu filmového historika skúmať biele miesta v dejinách slovenskej kinematografie. V krátkom čase, v priebehu necelých dvoch rokov sa SFU vtedy podarilo nájsť americkú

Emil Klobušický

verziu filmu Jánošík (1921) režiséra Jaroslava Siakela u Jana Závodného v Chicagu, ktorý ju SFU venoval. Z Juhoslávie od pána Emila Klobušického počas služobnej cesty v decembri 1970 sme priniesli zachovaný originálny film na 16-milimetrovom formáte, ktorý dokumentuje filmové podnikanie Matice slovenskej v Juhoslávii v rokoch 1938 – 1940.

Získali sme vzácne dokumenty, Klobušického „duchovným dokonca aj filmy o prípravách otcom filmového podnikanakrútiť v Nástupe v roku 1944 nia v Petrovci“. Súčasťou farebný folklórny film Hanka sa listu bola príloha – otázky vydáva. pre rozhovor. Mysleli sme Jedna z čiastkových tém, kto- si, že na ne E. Klobušický rú som ako prvú začal riešiť, je odpovie písomne. Nestalo práve téma dnešnej práce, ktorej sa tak. Dňa 30. 5. 1969 nám výskum sa uzatvára takmer po 25 E. Klobušický napísal dlho rokoch. Už vo svojej diplo- očakávaný list, kde bolo to movej práci na FAMU Zrod najdôležitejšie oznámenie a vývoj slovenského filmu a – „filmy dosiaľ opatrujem“ s kinematografie som jej ve- dodatkom (zaslali sme ich noval necelých päť riadkov zoznam) – „z menovaných a ešte k tomu veľmi nepres- filmov hodne chýba, je ich vyše ných. Aj v tomto prípade sa polovica, asi 150 metrov z 200 potvrdilo, že nie je dobre metrov“. A sám Klobušický „opisovať“ fakty z dejín dodáva – „sú drahocenným slovenskej kinematografie dokumentom o dianí pred Ján Čajak ml. od iných autorov, ale tre- 30 rokmi, ako prvý pokus ba pátrať po podstate veci. filmovania u nás v Juhoslávii v som sa na nej s vtedajším riadiIvan Rumanovský bol prvý, rámci Matice slovenskej“. teľom SFU Jánom Komiňárom. ktorý vo svojich Kapitolkách Nasledovala technická príprava V dňoch 11. – 13. 12. 1970 sme z histórie nemého filmu na služobnej cesty do Juhoslávie, boli s Emilom Klobušickým, 13. Slovensku venoval MS v ktorá sa uskutočnila v dňoch 12. 1970 sme si pozreli s pánom Juhoslávii Kapitolku č. 20 10. – 17. 12. 1970. Zúčastnil Klobušickým zachovaný film. Tak vo Filme a divadle č. 17 ako ho komentoval, zapísal som z roku 1958 (s. 18 – 19). jeho výpoveď a Sylvia Lacková Ako pokračoval výskum dodatočne vypracovala podrobný o MS v Juhoslávii? obsahový popis filmov. Filmy Listom z 10. 4. 1969 boli prekopírované z úzkeho (bohužiaľ, nezachoval sa) sme 16-milimetrového formátu na sa obrátili na Obzor v Báčskom 35-milimetrový formát a takto Petrovci s prosbou získať adje film aj archivovaný v SFU. Až resu Emila Klobušického. Pri po piatich rokoch sme sa opäť jej získavaní nám pomohol pánu Klobušickému ozvali listom Ján Čajak ml., ktorý spolu z 12. 12. 1975, kde sme mu poslali s ním pracoval vo filmovej rozhovor na verifikáciu. Listom sekcii MOMS v Petrovci. Keď z 19. 1. 1976 sa ospravedlňuje, sme sa 15. 4. 1969 dozvedeli že nám ešte neodpovedal, ale adresu, nasledoval list z 14. potvrdil príjem listu s rozhovo5. 1969, kde sme nazvali E. List Emila Klobušického 30. 6. 1969 rom. Dodnes na list neodpove-

HLAS ĽUDU | 15. 5. 2021 • 20 /4959/ dal a odvtedy sme s ním stratili o tom Náš život č. 1/1939 na s. filmy. V rozhovore E. Klobušický boli nasnímané kamerou Agfa na kontakty. 63. Jej členmi boli – Ján Čajak potvrdil nakrútenie takmer všet- 16 mm úzky film na cievky dlhé Vráťme sa teraz k rozhovoru ml., pracovník národopisného kých filmov. V zachovanej kópii sú 12,5 metra. Všetky snímky boli s Jánom Čajakom ml., ktorý sa odboru MS, Michal Rapoš, ria- ukážky z 11 filmov (ale aj ďalšie, nasnímané z ruky, bez statívu. uskutočnil ešte pred rozhovo- diteľ gymnázia a člen výboru ktoré nesúvisia s našou témou). Filmovalo sa deň – dva – aj tri rom s Emilom Klobušickým. Pre MS, Martin Kmeť, učiteľ a člen Filmová činnosť MS v Petrovci a (svadobné obyčaje). Nič neborozhovor som pripravil v okolitých slovenských obciach lo dodatočne rekonštruované, 33 otázok, 6. 3. 1969 znamenala oživenie matičnej čin- všetky filmy boli autentickým som navštívil pána Čajanosti MS v Juhoslávii. Prednášky v záznamom života Slovákov na ka a diskutovali sme nad Kulpíne, Pivnici, Kysáči, Petrovci, Dolnej zemi. Premietal sa originál prvou verziou odpovedí Starej Pazove, Hložanoch, Slo- filmu vyvolaný v Záhrebe (MS (9 strán, Čajak si prvú vervenskom Aradáči boli doplnené nemala laboratórium), pokiaľ sa ziu odpovedí ponechal) a filmami. V Petrovci filmová sekcia film pretrhol, už sa chýbajúca časť 13. 3.1969 sme sa stretli dokonca usporiadala výstavku nikdy nedostala späť do filmu, je opäť nad druhou verziou o svojej činnosti. Emil Klobušic- stratená pre históriu filmového odpovedí na otázky (14 ký premietal aj iné strán), z ktorých si na Dr. Štefan Vraštiak filmy, z českých a odpoveď vybral 28, slovenských filmov resp. ich znenie trochu pozme- výboru MS, a Emil Klobušický, uči- mal najväčší úspech nil. Ján Čajak ml., jeden z troj- teľ, člen výboru MS. Iniciátorom Jánošík Martina Frilístka národovcov Čajakovcov, filmovania bol kulpínsky učiteľ ča s Paľom Bielikom žil v Báčskom Petrovci v rokoch a fotoamatér Emil Klobušický. V v hlavnej úlohe, 1938 – 1941, v čase filmového rozhovore s Jánom Čajakom ml. ktorý premietali v podnikania MS v Juhoslávii. ho upozornil, že „pomaly zaniká Petrovci, PetrohraSlováci sa na Dolnú zem dostali pôvodný kroj, strácajú sa obyčaje de, Kovačici, Skopuž v 18. storočí. V roku 1932 si a či by sa tá toľká krása nemala je, Palanke a inde. založili v Báčskom Petrovci Maticu zachovať nielen v múzeu, ale pokiaľ Ján Čajak konštaje vlastníctvom ľudu, aj na filme“. toval, že filmy MS Záber z filmu Sokolská slávnosť v Kysáči 1939 Na 3. zasadnutí vyššieho výboru v Juhoslávii „zjedMS 30. 3. 1939 Emil Klobušický nocovali rozličné obce a kraje... podnikania MS v Juhoslávii. Emil navrhol kúpu kamery a premie- rušili antagonizmy jednotlivých Klobušický mal na starosti celú tacieho prístroja. V 7. výročnej dedín“. V Národnom kalendári realizáciu filmov, sám ich aj prespráve MS v Juhoslávii na roky na rok 1941 Čajak v článku Fil- mietal. Ján Čajak ml. bol akýmsi 1938 – 1939 predloženej výboru my z nášho života, ktorý je celý duchovným otcom a poradcom MS sa konštatuje založenie filmo- citovaný na záver rozhovoru s pri nakrúcaní. vého odboru a aj to, že má už k J. Čajakom, píše, že sú „živým Filmy Matice slovenskej v Judispozícii kameru aj premietací archívom nášho života“, a opa- hoslávii, medzi Slovákmi v ich prístroj a „oživenie, zintenzívnenie kuje, že bolo nakrútených 12 a slovenských dedinách, plnili v a rozšírenie ľudovýchovnej činnosti 1/2 filmu, s celkovou dĺžkou 150 rokoch 1938 – 1940 výchovnú zásluhou filmu a diapozitíúlohu, aktivizovali vov“, s dodatkom, že sa tak členstvo, oživovali má robiť „všade“. Vo 8. výmatičné zhromažderočnej správe na roky 1939 nia. Sú živým svedec– 1940 pre zasadnutie MOMS tvom doby. Aj keď ich v Petrovci 15. 8. 1940 sa uvánakrútil neprofesionál, Náš život 1939, č. 1, titulná strana dza nakrútenie 8 matičných sú významným autenslovenskú, ktorej činnosť bola filmov, Náš život, č. 2/1940, tickým svedectvom o zakázaná v roku 1941. Zrušená s. 12, uvádza 12 a 1/2 filmu činnosti MS v Juhoslávii bola v roku 1948, keď sa na jej po 12 metrov. Všetky filmy sa a jej ustanovizniach. báze ustanovil Kultúrny osvetový nezachovali, v článkoch a vo Filmy Matice slovenskej spolok. Predseda prípravného výročných správach majú v Juhoslávii archivovýboru MS v Juhoslávii Dr. Ján rôzne názvy (filmy nemali Z matičného filmovania v našich prostrediach vané v SFU Bratislava, Bulík jej hlavnú úlohu zhrnul titulky). V našom zozname je 23 m, na úzkom 16-milimetrovom patria do zlatého fondu filmodo vety „chce vychovávať pevné názvov filmov, lepšie povedané, formáte, a jeden pokusný film vých zbierok do roku 1945. Opäť slovenské charaktery“. MSJ mala šotov. Sú tu zaradené aj filmy dlhy 36 metrov a súkromné filmy dokumentujú, že vždy záleží na sedem odborov, aj národopisný, plánované, ale nenakrútené, pri celkovej dĺžky 200 – 220 metrov. človeku zapálenom za vec. ktorého predsedom bol Ján Čajak názvoch je to vyznačené, uvádzaV rozhovore s Emilom Klobušic- (Filmová revue 2/1998, s. 47 – 55) ml. V roku 1938 bola ustanovená me aj resp. názvy, pokiaľ sa dalo kým sa dozvedáme podrobnosti jej filmová komisia. Informuje identifikovať, že ide o totožné o konkrétnej filmovej práci. Filmy Foto: z archívu J. Čiepa a ÚKVS

Mozaika VÝLETY PO SRBSKU

Zlatibor po rokoch (6) Jaroslav Čiep

latibor sa každým dňom mení. V čase, keď sme sa odhodlali navštíviť tento kraj po dlhých rokoch, teda vlani v októbri, ešte bol v plnom

Ráno na Zlatibore

prúde výstavby. Totiž keďže sa už pomaly chýlilo ku koncu roka a aj k novej zimnej lyžiarskej sezóne, staveniská boli na každom kroku a aj nadmerné množstvo nákladných áut, ktoré premávali vo všetkých smeroch. Samotné centrum mestečka ani nebolo také páčivé, preto, že aj v samotnom jazierku v najužšej pešej zóne voda bola odčerpaná a koryto celkom vydláždené. Aj na priľahlých chodníčkoch a chodníkoch, ako aj celkových infraštruktúrnych inštaláciách množstvo pracovníkov usilovne pracovalo, aby kým nasneží, bolo všetko ukončené. A tak, ako sme postrehli z fotiek návštevníkov

Pešia zóna nadobúda nové rúcho

po nás, do konca roka ukončili aj výstavbu na najdlhšej gondole smerom na Tornik. Aj voda v jazierku už je a k tomu celé okolie je rôznofarebne vysvietené. Ale to sme vlani nevideli na vlastné oči a azda keď nebude taký veľký ruch turistov, aký vie bývať na tomto horskom krásavcovi, pôjdeme zase pookriať telo a ducha, načerpať novej pozitívnej energie v tomto neblahom pandemickom čase plnom stresu na každom kroku. Po tom, čo sme sa odhodlali na celodenné výlety do etnodediny Sirogojno a Stapića jaskyne, či už aj na druhú stranu – na Mokru Goru, na Mećavnik, do Drvengradu a na Šarganskú osmičku, navštívili sme aj bližšie okolie Zlatiboru a samotné mesto a viaceré jeho časti či už pešo, alebo aj na kolesách. Jediný skanzen v Srbsku pomenovaný Staro selo sa nachádza v dedine Sirogojno. Ide o múzeum pod holým nebom. Na miesto s rozlohou päť hektárov boli prinesené staré drevenice zo všetkých častí Zlatiboru, aby ich bolo možné predstaviť a uschovať na jednom mieste. Skanzen Staro selo

NA CESTÁCH...

Cestovanie kopcami a údoliami

v Sirogojne predstavuje tradičnú architektúru, spôsob života a bývanie v oblasti Zlatiboru. Na križovatke Zlatibora a Tary, na kopci Mećavnik, etnodedina Drvengrad je postavená podľa nápadu filmového režiséra Emira Kusturicu s cieľom nakrúcania jeho filmu Život je čudo. V strede

Vchod do El Paso City

dediny je námestie vydláždené drevenou kockou a rezanými drevenými prahmi a obklopené je autentickými drevenicami. Tie boli prinesené z okolitých častí Srbska a Republiky srbskej v podobe kostier a potom na tvári miesta umiestnené na kamenné základy. Aj táto hotel-dedina má svoje čaro. V tomto kraji osobitnou rozprávkou, ktorá do tretice uzaviera architektonickú turistiku, je tematický park El Paso City, súkromná investícia belehrad-

ských podnikateľov. Na rozdiel od prvých dvoch – prvej celkom autentickej a druhej svojráznej napodobeniny – o tejto tretej dedine niekto môže tvrdiť, že je gýčom a sem nepatrí. Na rozdiel od nás starších, ktorí sme kedysi dychtivo čítali westernové romány, karlmayovky, či chodili v nedeľu predpoludním na matiné do kina pozrieť sa na Indiánov, alebo aj zbierali komiksy o Tex Vilerovi, Kit Tellerovi a iných hrdinoch divokého západu, už skôr sme sa presvedčili, že mladšie generácie nemajú poňatia a vôbec táto tematika nerezonuje v ich „digitálnej dobe“ virtuálnych hier, programov a sociálnych sietí. Naše obavy sa rýchlo rozpŕchli, keď tento tematický park napodiv oslovil aj mladších členov rodiny a dali sa prekvapiť ukážkou života domorodcov červenej kože a nových bielych kolonistov na americkom kontinente v minulých storočiach. Pohli sme sa od centra Zlatiboru a iba 14 kilometrov po hlavnej ceste na juh, smerom k Čiernej Hore a na pobrežie Jadranské-

HLAS ĽUDU | 15. 5. 2021 • 20 /4959/ ho mora, narazili sme povedľa cesty na tento „zázrak“, ktorý pomenovanie dostal podľa rovnomenného mesta v Spojených štátoch. Rieka, ktorá preteká týmto komplexom, ho rozdeľuje na dve časti, americkú a srbskú, takže El Paso City je tiež miestom stretnutí dvoch kultúr. Na jednej strane Príchod do indiánskej dediny rieky je kovbojské mesto a indiánska dedina, zatiaľ čo na kovbojským mestom je dedinka druhom brehu je srbská časť s Caravans by the river – karavány kostolom a peknou zlatiborskou vedľa rieky s ôsmimi zaujímavými dedinkou. El Paso City má aj sta- karavanmi, v ktorých sa možno aj ny, karavany, hotel a zruby, ktoré pohodlne ubytovať a prespať. Kapojmú zo 100 hostí. V meste sa ravany sú pomenované po slávnachádzajú aj reštaurácia, kavia- nych hercoch zo westernových reň, múzeum starých predmetov, filmov. Tak sme na jednotlivých vozoch prečítali aj mená, akými sú John Wayne, Gary Cooper... Indiánska dedina bola pomenovaná po najslávnejšom indiánskom náčelníkovi Sediacom býkovi. Okolie náhornej ploVigvam ako upravený apartmán pre rodinu šiny obklopuje šesť maľovaných stanov. Okrem vizuálnetelocvičňa, aby vyhoveli potenciho pôžitku návštevníci môžu v álnym súčasným návštevníkom. týchto stanoch aj spať. Obzreli V kovbojskom meste možno sme si niektoré z nich a vo vnútri vidieť autentické repliky salónov, stany boli upravené moderným bánk, pôšt, holičstiev, kancelárií šerifa a dokonca aj repliku väze- spôsobom ako štvorlôžkové nia – priam ako vo westerno- apartmány. vých filmoch. Okrem reštaurácie tu si možno obzrieť aj múzeum s expozíciou starých zbraní, mlyn, biliardovú miestnosť, veterný mlyn a ďalšie podrobnosti charakteristické pre divoký západ. Za Kovbojská ulička ako z westernových filmov

Zlatiborská dedina s dvanástimi architektonicky odlišnými zrubmi je tradičným osídlením tejto oblasti z 19. storočia. Drevenice – zruby sú moderne vybavené a dokonale integrované do prírodného prostredia, ktoré ich obklopuje. K dispozícii je tiež kostol, detské ihrisko a replika parnej lokomotívy s nákladnými a osobnými vagónmi. V samotnom Zlatibore je viacero atraktívnych lákavých cen-

polygón pre kolieskové korčule a skútre, minigolf, tubing, šípky, futbal sú len časťou aktivít, ktoré ponúka tento zvláštny park. Ako uvádzajú na info tabuli parku, pre najmenších prichystali aj bezplatné zariadenia, akými sú napríklad detská zip line, minizoo, baby zoo, detské kino, vonkajšia herňa a detská dedina s početnými obsahmi: miniškola, trh a miniostrov, kde môžu mladí archeológovia hľadať dinosaury, a v zime je k dispozícii aj sánkarská dráha, kde možno používať gumy, šmykľavky a sane. V centre turistického strediska Zlatibor, oproti tržnici, sa nachádza aj Avantura park, oáza zábavy a adrenalínu. Zábavný park, najväčší na Balkáne, sa rozprestiera na ploche 4 ha a zahŕňa 6 úrovní, ktoré vyžadujú rôzne stupne pripravenosti dobrodruhov a sú prispôsobené rôznemu veku. V parku Obrnený poštový koč a množstvo zaujíma- sú návštevníkom k vostí, pri ktorých sa turisti pozastavia, obzrú dispozícii licencovaní si ich a vyfotia inštruktori, ktorí kedykoľvek pomôžu s tier. Jeden z nich je Dino park, pokynmi o vybavení, cvičisku a zábavný vzdelávací park, ktorý oboznámení sa so samotným poskytuje zábavu pre všetky parkom. vekové skupiny. Rozprestiera Náš októbrový týždeň na Zlasa na ploche 6 hektárov v bo- tibore sa ukončil a plní dojmov rovicovom lese. Postavený je tak, že návštevníci vstupom do brány parku získavajú dojem, že vstupujú do novej dimenzie. Dvadsať interaktívnych replík dinosaurov z obdobia kriedy a jury a dvadsať Časť adrenalínových zariadení v Avantura parku obsahov zo sveta moderných technológií vytvára dokonalú zmes, sme sa vrátili domov do šedej ktorú denne navštevujú stovky každodennosti. V duchu sa aj návštevníkov z celého sveta. pri písaní týchto novinových Zábavný park, zip line, umelá príspevkov pookrejeme a postena, 6D kino, air soft (streľba myselne sa vraciame tam, aby z verných replík zbraní do 27 sme navštívili aj ďalšie lokality, pohyblivých a statických cieľov), ktoré určite pri ďalšej návšteve lukostreľba, štvorkolky pre deti, Zlatiboru nezaobídeme.

VII

Mozaika RADY A NÁPADY IBA PRE LABUŽNÍKOV

Plnený francúzsky toast (na slano) Chlieb vo vajci trochu inak Suroviny: 4 plátky chleba (biely toastový, sendvič...), 2 vajcia, 2 PL mlieka, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, trochu masla a oleja. Na plnku: 2 plátky syra, 2 plátky šunky, 50 g strúha-

ného tvrdého syra, trochu francúzskej horčice Takto sa to podarí: 1. Plátky chleba (všetky 4) potrieme tenkou vrstvou horčice a na každý druhý položíme

ZDRAVIE A MY

Citrón do mrazničky

žiadnom prípade to neberte ako lekársku pomoc, ale ak to pomôže len jedinej osobe, bude to stáť za to. Mnoho profesionálov v reštauráciách používa alebo konzumuje citrón a je možné používať ho tak, aby nič nevyšlo nazmar. Ako môžete využiť celý citrón bez odpadu? Jednoducho: dajte umytý citrón do mraziaceho boxu chlad-

budú mať nečakane nádhernú chuť, niečo, čo ste možno nikdy predtým neochutnali. S najväčšou pravdepodobnosťou si len myslíte, že citrónová šťava má veľa vitamínu C. To už nie je úplná pravda. Čo je hlavnou výhodou použitia celého citróna okrem zabránenia jeho plytvaním a pridávania novej chuti? Citrónové šupky obsahujú 5- až 10-krát viac vitamínov ako

ničky. Len čo je citrón zmrznutý, celý citrón nastrúhajte (nie je potreba lúpať) a posypte ním vaše potraviny. Posypte whisky, vína, zeleninový šalát, zmrzlinu, polievky, rezance, špagety, omáčky, ryžu, suši, rybie pokrmy – čokoľvek. Všetky potraviny

samotná citrónová šťava. Áno, to je to, čo je plytvanie, ale od tejto chvíle tento jednoduchý postup zamrznutia celého citróna pomôže skonzumovať všetky živiny a ešte oveľa zdravšie. Je tiež dobré, že citrónová kôra je schopná z tela odstrániť zdravotne kazové

plátok a preložený plátok šunky, ktorý zasypeme strúhaným syrom, a toast uzavrieme druhým

toxické prvky. Takže dajte citrón do mrazničky a potom každý deň s ním posypte svoje jedlá. Je to kľúč k tomu, aby boli vaše potraviny chutnejšie, a vy budete žiť zdravšie a dlhšie! To je tajomstvo citróna! Lepšie neskoro ako nikdy! Prekvapujúce výhody citróna: citrón (citrus) je zázračný produkt, zabíja rakovinové bunky. Je 10 000-krát silnejší ako chemoterapia a citrónová šťava je prospešná v prevencii ochorenia. Jeho chuť je príjemná a neprináša strašné účinky chemoterapie.

Ako viete, známe sú citrónovníky s viacerými odrodami citrónov a limetiek. Môžete jesť ovocie rôznymi spôsobmi: môžete jesť rezne, džúsy, pripravené nápoje, sorbety, pečivo atď. Má mnoho cností, ale najzaujímavejší je efekt vyvolaný

Mozaiku číslo 260 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

plátkom. 2. V miske alebo hlbokom tanieri spolu vyšľaháme zmes na obaľovanie: vajcia, mlieko, soľ a mleté čierne korenie. 3. Naplnené toasty obalíme vo vajíčkovej zmesi z oboch strán a opekáme na rozhorúčenej panvici (na troche masla a oleja) do zlatohneda z oboch strán. 4. Plnené francúzske toasty podávame s čerstvou zeleninou. Zdroj: recepty.aktuality.sk

pri cystách a nádoroch. Táto rastlina je osvedčeným liekom proti rakovine všetkých typov. Niektorí hovoria, že je veľmi užitočný vo všetkých variantoch rakoviny a je považovaný aj ako antimikrobiálne spektrum proti bakteriálnym infekciám a plesniam, účinný proti vnútorným parazitom a červom, reguluje krvný tlak, ktorý je príliš vysoký, je antidepresívom, bojuje proti stresu a nervovým poruchám. Zdroj týchto informácií hovorí, že po viac ako 20 laboratórnych testoch od roku 1970 extrakty ukázali, že ničí zhubné bunky pri 12 druhoch rakoviny, vrátane rakoviny hrubého čreva, prsníka, prostaty, pľúc a pankreasu. Zlúčeniny tohto stromu ukázali 10 000-krát lepšie výsledky ako produkty adriamycín, liek bežne používaný v chemoterapii na celom svete, ktorý spomaľuje rast nádorových buniek. A čo je ešte viac udivujúce: tento typ liečby s extraktom z citróna iba ničí zhubné rakovinové bunky a nemá vplyv na zdravé bunky.

STARÁ PAZOVA

Divadlo v čase korony Anna Lešťanová

anelová diskusia Divadlo v čase korony venovaná aktuálnym otázkam divadla a divadelníctva vojvodinských Slovákov sa uskutočnila v stredu 28. apríla v staropazovskej divadelnej sále a v organizácii Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a Slovenského kultúrno-umeleckého spolku hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. Na stretnutí sa hovorilo predovšetkým o podmienkach a modalitách práce v podmienkach pandémie, o nevyhnutnosti zachovania kontinuity v tejto činnosti a o príprave a voľbe optimálnej formy a termínov realizácie našich dvoch celomenšinových divadelných festivalov – 3 x Ď a Divadelného vavrína v roku 2021. Panelovej diskusie sa okrem zástupcov ÚKVS, NRSNM a SKUS hrdinu Janka Čmelíka zúčastnili

majú záujem o tento významný segment našej súčasnej kultúry, a to – čo je chvályhodné – z početných prostredí: Bingule, Boľoviec, Pivnice, Báčskeho Pet-

Zástupcovia ÚKVS, NRSNM a SKUS hrdinu Janka Čmelíka: (sprava) Libuška Lakatošová, Vladimír Francisty, Anna Čapeľová, Alexander Bako a Ladislav Čáni

rovca (Slovenského vojvodinského divadla), Kulpína, Nového Sadu, Kovačice, Kysáča, Hložian, Jánošíka a zo Starej Pazovy. Počas trvania panelovej diskusie dodržiavali sa všetky aktuálne protipandemické opatrenia. Podujatie moderoval Ladislav Čáni z ÚKVS a prítomných v divadelnej sále pozdravili, a potom sa v diskusii aktívne zúčastnili: Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, Vladimír Francisty, riaditeľ ÚKVS, Anna Čapeľová, predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM, a Alexander Bako, dlhoročný staropazovský herec a režisér. Vlani sa celomenšinové festivaly vojvodinských Slovákov neuskutočnili pre pandémiu ochorenia Covid-19 a jednou z najpostihnutejších oblastí je práve kultúra. Navrhnutých bolo niekoľko Mladé kultúrne dejateľky: Jana Tomanová z Boľoviec (zľava) modelov organizácie tohtoa Tijana Farkašová z Bingule ročných divadelných prehliadok – detskej 3 x Ď a pre aj predstavitelia slovenských dospelých Divadelný vavrín. divadiel, spolkov, škôl, teda Z ponúknutých možností: aby všetci tí, ktorí sa aktívne venu- sa festivaly uskutočnili tak ako jú divadelnej tvorbe, prípadne pred pandémiou, alebo aby • KULTÚRA •

porota v každom prostredí sledovala predstavenia a aby sa prehliadka konala online, sa napokon v diskusii vykryštalizoval klasický model, t. j. aby sa

prehliadky uskutočnili naživo, teda nie online, a to v jesennom termíne, s pravdepodobnosťou, že to povolia protipandemické opatrenia. Aktéri panelovej diskusie vyzvali divadelníkov, aby vo svojich prostrediach pracovali, aby si režiséri volili

a hercov, o pomoci odborníkov a návšteve menších prostredí, o združovaní sa niekoľkých divadiel, keďže v jednotlivých prostrediach je nedostatok hercov, tiež o trvalom riešení finančnej podpory našich ochotníckych divadiel, o potrebe systematicky vzdelávať mladé kádre, o súťažiach o pôvodnú slovenskú divadelnú predlohu pre deti a dospelých, ktorú nedávno vyhlásila NRSNM. Po výmene názorov na tému ako pôsobiť v divadle počas korony účastníci panelovej diskusie sa zhodli, že v tomto roku divadelné festivaly predsa budú, a to pravdepodobne v októbri a v novembri. Toto rozhodnutie má oporu aj v skutočnosti, že sa v jednotlivých prostrediach už teraz pripravujú nové divadelné projekty. Okrem toho sa všetci prítomní zhodli, že je táto dvojročná prestávka v organizovaní divadelných podujatí priam neprípustná, lebo by následky na divadelný život vojvodinských Slovákov mohli

Predstavitelia z 11 prostredí na panelovej diskusii v Starej Pazove

podľa možnosti predstavenia s menším počtom hercov. Tentoraz na panelovej diskusii v Starej Pazove odznelo hodne kreatívnych a podnetných vecí a hovorilo sa tam na veľa tém. Rozprúdila sa živá diskusia o význame edukácie našich režisérov

byť veľmi nepriaznivé. Hlavným cieľom organizovania tohto sústredenia bolo odkázať divadelníkom, aby tvorili a pracovali na nových predstaveniach, lebo je neprípustné, aby bežný rok 2021 – čo sa týka uvedených festivalov – ubehol pasívne.

20 /4959/ 15. 5. 2020

Kultúra NEKAŽDODENNÁ KNIŽNÁ PREZENTÁCIA V KOVAČICI

Oživenie spomienok na kovačický sirotinec Olinka Glóziková-Jonášová

predposledný aprílový deň bola v Kovačici prezentácia autobiografickej knihy Planéta dvor autorky Olivery Savićovej-Balaševićovej. Nebola to však prezentácia, na akú sme si zvykli. Bola to akcia popretkávaná teatrálnymi prvkami v prednese autorky, doplnená videoprojekciou príchodu detí do kovačického sirotinca, v ktorom od svojho siedmeho roku až po dospelosť pobudla i autorkina matka. Svetelné a zvukové efekty dotvorili smutný osud detí – vojnových sirôt, ktoré boli v roku 1947 z Bosny najprv prevezené do zberného strediska v Bulharsku a z Bulharska do Kovačice. Autorku s Kovačicou spája matkin osud, keďže v kovačickom sirotinci vyrastala. Olivera Savićová-Balaševićová do Kovačice neprišla s prázdnymi rukami, ale tak, ako sa to svedčí banátskym ženičkám – so starodávnymi koláčmi v jednej a knihami v druhej ruke. Navštívila najprv Gymnázium Mihajla Pupina, kde ju privítala riaditeľka Tatiana Brtková. Dievčenská spevácka skupina pôsobiaca pri kovačickom gymnáziu predviedla krátky program a zaspievala niekoľko piesní v štyroch jazykoch. Na Oliveru toto, ako sama povedala, milé prekvapenie zapôsobilo veľmi emotívne. Dievčatám sa poďakovala za krásny umelecký zážitok. Z jedinej strednej školy v Kovačickej obci si spisovateľka z Nového Sadu odniesla okrem krásnych dojmov aj sadenice tradičných kvetín, ktoré pestujú kovačické ženy vo svojich záhradách, aby si ich, ako poznamenala, z kovačického dvoru presadila do svojej záhrady a aby jej pripomínali chvíle strávené v Kovačici. Autorka do Kovačice pricestovala s rodinou a priateľmi. Po návšteve gymnázia zavítali aj do 32

www.hl.rs

Obecnej knižnice, kde odovzdala niekoľko kníh riaditeľovi Slobodanovi Stevanovskému a on jej dal členský preukaz knižnice, čo ju nesmierne potešilo. V knižnici sa zoskupili ctitelia jej tvorby, ktorým sa krátko prihovorila najmä spomienkami na matku Pelku, ktorá jej o Kovačici rozprávala

planéty, do dvora, v ktorom strávila detstvo, v Kovačici, v tejto budove, v ktorej moja matka ako vojnová sirota pobudla od roku 1947,“ poznamenala autorka a doložila: „Kniha teda nie je venovaná tej tvrdohlavej, vytrvalej a svedomitej žene a matke, ale predovšetkým tomu drsne

Olivera Savićová-Balaševićová počas návštevy kovačického gymnázia

vždy iba v tom najkrajšom svetle. ostrihanému dievčatku na náPoznamenala, že až teraz po náv- stupišti tejto železničnej stanice števe Kovačice chápe jej slová, jej vychádzajúcemu z nákladného hlbokú úctu k Slovákom a najmä vozňa v roku 1947...“ ku kovačickým ženičkám, ktoré Prezentácia knihy, ktorá pri veľmi často spomínala a hovorie- čítaní, ako hovorí sama autorka, vala, že jej nahradili lásku matky, vyvoláva u ľudí tie najrôznejktorú nemala. šie emócie – smiech, žiaľ, až po Z knižnice sa hostia vydali na pocit šťastia a neuveriteľnosti obhliadku budovy, kde kedysi sídlil sirotinec a kde Oliverina matka Pelka Savićová strávila detstvo. Návšteva tohto miesta Oliveru veľmi dojala a v tichu sa venovala spomienke na svoju matku, vďaka ktorej aj vznikla jej knižná prvotina: „Kniha vznikla ako prejav úcty k mojej Členský preukaz obecnej knižnice hostke matke, ktorá vychova- odovzdal riaditeľ Slobodan Stevanovski la môjho brata a mňa sama, mimoriadne prísnym, ale – sa uskutočnila na poschodí dôstojným spôsobom. Boli dni, Galérie insitného umenia. Záukeď som podozrievala v jej kom- jem o prezentáciu bol obrovský. pas a pomyslela som si, kam nás Snáď o žiadnu udalosť počas to vedie? Ale ihla jej kompa- posledných rokov nebol taký su vždy ukazovala ten správny veľký. Pre pandemické opatsmer, ukazoval ísť vpred a ďalej. renia počet prítomných bol A dostali sme sa sem, kde sme. obmedzený, a tak si kovačickú Dnes možno aj na začiatok jej premiéru pozrelo sotva štyridsať

Informačno-politický týždenník

ľudí, vrátane organizátorov a autorkinej rodiny a priateľov. Autorka však povedala, že by chcela ešte raz prísť do Kovačice a usporiadať prezentáciu na otvorenom priestore. Dojímavá prezentácia odznela v umeleckom podaní príbehov autorky a uzavrela ju slovami: „Dnes mám narodeniny. Nie je to však nič zvláštne, ani dôležité. Ale chcem sa teraz a tu poďakovať vám, milí Kovačičania, potomkom žien, ktoré do náručia prijali moju mamu a ostatné vojnové siroty. Poďakovať za ich veľké srdce, za ich veľké nezištné diela. Obrovská vďaka patrí vašim matkám, starým matkám a tetám, ktoré každú nedeľu, akoby vyhranenú na trávenie chvíľ s rodinou, prišli do sirotinca s plným košiarom. Ale pozor! Tým košiarom na nosenie kukuričných klasov, teda veľkým košiarom! Prinášali v ňom čerstvo napečené sladké rožky, tzv. bunar kifle. Vôňu tých rožkov si moja matka pamätala do posledných dní svojho života, pričom stále zdôraznila, že boli zahalené do čistého, naškrobeného a rukou vyšívaného uteráka. Tie vaše mamy, staré mamy či tety neraz vtedy privinuli do náručia vojnové siroty. V to nedeľné poobedie si ich usadili do lona na navrstvené kovačické gecele, česali drsne ostrihané vlasy a vyčesávali vši. Moja mama vraj neraz pritom na svojej hlave cítila kropaje ich sĺz ako kvapky letného dažďa... Tie ženičky plakali nad ich osudom, vštepovali im lásku svojím nesebeckým správaním a dobrosrdečnosťou, aby sa aj tieto zanedbané vojnové siroty cítili milované.“ Po týchto jej slovách sotva niekto z prítomných zostal ľahostajný voči vojnovým hrôzam, ktoré tieto deti prežívali. Na záver si Olivera obliekla kovačickú keteňu a ako opravdivá hostiteľka ponúkla prítomným sladké rožky, tie povestné bunar kifle. • KULTÚRA •

Kultúra . Oznamy PREMIÉRA NOVEJ KNIHY MÁRIE KOTVÁŠOVEJ-JONÁŠOVEJ V KOVAČICI

Konečne prišiel čas Stevan Lenhart

plánované na nádvorí, ale počasie nevyhovovalo). ová kniha kovačickej Vydavateľom prezentovanej spisovateľky pre deti knihy je Národnostná rada sloa mládež Márie Kotvá- venskej národnostnej menšiny šovej-Jonášovej pod názvom a redaktorkou vydania je Anna Keď príde čas bola vytlačená Horvátová (ináč predsedníčešte pred niekoľkými mesiacmi ka Výboru pre informovanie NRSNM), ktorá sa na kovačickej premiére najprv prihovorila v mene predsedníčky NRSNM Libušky Lakatošovej a prečítala list od nej. V písomnom príhovore sa o. i. hovorí, že knihy kovačickej spisovateľky majú významné miesto v našej literatúre pre deti a mládež a sú stále vyhľadávané vďaka kvalitným textom, pútavému štýlu a správnemu výberu tém. Horvátová vyjadrila aj osobné potešenie z toho, že bola členkou tímu, ktorý pripravoval toto vydanie, lebo – ako poznamenala – knihy Spisovateľka so svojou novou tejto autorky neutrácajú na kvalite, ale zdá sa, že ich popularita knihou stále vzrastá. (má vročenie 2020), avšak pre O tvorbe a najnovšom diele známu epidemiologickú situáciu Kotvášovej-Jonášovej sa zmiezatiaľ nebolo možné usporiadať nila recenzentka prezentovanej prezentáciu vydania pred obe- knihy Dr. Zuzana Čížiková. Ako censtvom. Niekoľko autorkiných povedala, texty Kotvášovejpriateliek a spolupracovníčok -Jonášovej sú už roky na štandardne vysokej úrovni, patria k vrcholom našej literatúry pre deti a mládež a sú vždy aktuálne vďaka tomu, že autorka neustále čerpá zo sveta súčasných detí. Podľa Čížikovej slov, charakteristický rukopis O tvorbe a najnovšom diele Kotvášovej-Jonášovej tejto autorky sa sa odborne zmienila Dr. Zuzana Čížiková odzrkadľuje v príbehovej próze sa však rozhodlo konečne zor- pre deti s témami z rodinného ganizovať primeranú premiéru, a školského prostredia, tiež v ktorá sa udiala v piatok 7. mája dynamických zápletkách a trefv sieni kovačického Miestneho ných pointách, ako aj v prvkoch spoločenstva (pôvodne to bolo situačného a slovného humoru,

• KULTÚRA . OZNAMY •

Knižnú premiéru navštívili početní milovníci tvorby Márie KotvášovejJonášovej

ktoré sú prítomné aj v novej knihe Keď príde čas. Krátku scénku na tému detskej svadby podľa textu Márie Kotvášovej-Jonášovej zahrali

Karol Lukáč a Kalina Babková v krátkej scénke

žiaci kovačickej ZŠ Kalina Babková a Karol Lukáč. Dodatočnú humornú interpretáciu daného textu podala profesorka Zuzana Petríková, ktorá spolu s Adrianou Babkovou pripravila žiakov na uvedenie scénky. Osobitný bod patril aj kovačickým žiakom z 8. 1 triedy, ktorí sú ináč poslednou generáciou odchovancov Kotvášovej-Jonášovej (od vlani je na dôchodku). Svojej bývalej triednej profesorke žiaci teda venovali ďalšie číslo nacvičené podľa textu z jej novej knihy. Spisovateľka vo svojom príhovore prezradila, že celá akcia ju dojala a mala hrejivý pocit, lebo nevedela, že sa pripravuje premiéra jej novej knihy – o tom ju totiž organizátori oboznámili len pár dní pred samým podujatím a tým ju príjemne

prekvapili. Skrátka porozprávala aj o samom priebehu prípravy vydania. Knihu symbolicky (pukancami) pokrstila recenzentka Zuzana Čížiková, spolu s mladým čitateľom Andrejom Čížikom. Slova sa ujala aj hlavná organizátorka podujatia Tatiana Brtková, riaditeľka kovačického Gymnázia Mihajla Pupina a členka NRSNM, ktorá pohovorila o tom, čo ju podnietilo k realizácii tejto akcie. Na záver Mária Kotvášová-Jonášová podpisovala výtlačky knihy, ktorú darovala mladým čitateľom. Literárny večer moderovala knihovníčka a spoluorganizátorka podujatia Anna Tomanová. Keď príde čas je deviata kniha Kotvášovej-Jonášovej a obsahuje 9 próz pre deti, ktorých hlavnými hrdinami sú Andrej

Súčasťou akcie bolo podpisovanie výtlačkov

a Mária. Knihu ilustrovala Alexandra Horvátová a grafickú úpravu mala na starosti Jana Strakúšeková-Miletićová.

20 /4959/ 15. 5. 2020

Kultúra PRÍKLAD DIŠTANČNÉHO VZDELÁVANIA PO SLOVENSKY V UNICEF

Od učiteľa dostali tempo a hrali

V rámci dištančného vzdelávania na ukážku okrem hodín posielali aj materiály, a tak selenčský Orchestrík nahral spot Anna Horvátová správy na medzinárodnej úrovni. s projektom, v ktorom v rámci slovenských ľudových piesní. Ministerstvo správu podávalo do dištančného vzdelávania boli Každý žiak dostal od učiteľa dištančnom vzdelávaní UNICEF-u, lebo práve táto orga- zapojené aj deti. Pri vyhodnotení tempo, podľa ktorého má hrať, sa hovorilo dosť. Jedni nizácia podporovala dištančné bolo potrebné teda prezento- nacvičil doma slovenskú ľudovú ho chvália, iní hania, vzdelávanie pri zabezpečova- vať nielen samotné prednášky pesničku, nahral doma cez mobil alebo počítačovou techale predsa nemožno nikou. Vedúci Orchestríka povedať, že je celkom Dr. Juraj Súdi v spolupráci nanič, že sú to ako pres Univerzitou Mateja Bela mrhané hodiny. To urv Banskej Bystrici v osobitčite nie. Dokonca koornom počítačovom progradináciu vyučovacieho me pospájal určitý materiál online procesu Minisa vznikla nahrávka osemterstvo osvety, vedy násťčlenného orchestra a technologického a sólo speváka Keď som išiel. rozvoja zverilo menTento materiál bol v rámci šinovým národnostvyhodnotenia Ministerstva ným radám, pričom školstva v Belehrade poslaVýbor pre vzdelávanie ný do UNICEF-u. Národnostnej rady sloAni po tomto úspechu venskej národnostnej vedúci neusnul na vavrímenšiny si na výbornú plnil svoje povinnosti. Spoločná fotografia z online nahrávania piesne Keď som išiel (Snímky: z archívu účastníkov) noch, už sa s hudobníkmi pripravujú na republikovú K tomu v rámci hodsúťaž orchestrov, tiež na notenia dištančného vzdeláva- ní licencií cez softvérovú sadu učiteľov, ale aj buď vyučovacie nia ministerstvo kontaktovalo Camtasia. Oslovilo aj národ- hodiny, alebo príklady z praxe, festival Selenčské sláviky a ak tiež národnostné rady a popro- nostné menšiny a konkrétne kde priamo boli do projektu to podmienky dovolia, plánujú účasť aj na šídskom festivale. silo o spoluprácu pri podávaní našu Národnostnú radu priamo zapojené deti.

STARÁ PAZOVA

Významná hodnota pre hudobný život Slovákov Anna Lešťanová

očas našej poslednej návštevy v Ústrednom archíve slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku so sídlom v Starej Pazove sme sa od Kataríny Verešovej, cirkevnej archivárky, dozvedeli, že okrem množstva vzácnych dokumentov, fotografií a kníh, tam uschovávajú i audio- a videonahrávky nebohého známeho pazovského harmonikára a speváka Michala Ďarmotského (1939 – 2008). Túto hodnotnú zbierku do ústredného archívu venovala pred asi dvomi rokmi jeho manželka Zuzana. 34

www.hl.rs

Michal Ďarmotský bol známym pazovským hudobníkom, ktorý vystupoval na mnohých podujatiach a najmä na tých, kde prezentoval ľudovú pieseň. Najväčší význam jeho práce bol v tom, že Pozostalosť po Michalovi Ďarmotskom v Ústredzbieral, zapiso- nom archíve SEAVC val a pátral po starých takmer zabudnutých do Bratislavy, kde v odborných piesňach. Organizoval vynikajú- hudobných inštitúciách zapisocich spevákov a s nimi cestoval vali tieto piesne a archivovali ich.

Informačno-politický týždenník

Na audio- a videopáskach s veľkým nadšením predstavoval talentovaných spevákov z obdobia až od druhej svetovej vojny. Pre túto jeho vzácnu činnosť a aktivitu v MOMS Stará Pazova na Slovenských národných slávnostiach v roku 2005 mu Matica slovenská v Juhoslávii udelila Uznanie za dlhodobú činnosť. „Z hudobnej pozostalosti báčiho Miška Ďarmotského najviac je nahraných záberov s kamerou zatiaľ na videokazetách, ktoré by bolo potrebné postupne napáliť i na cédečká. Má mnoho nahraných záberov zo svadobných veselíc, služieb Božích a všeobecne zo Starej Pazovy zo 70. a 80. rokov minulého storočia. Zachovával i staré filmy a všetko dokopy má významnú hodnotu najmä pre hudobný život tunajších Slovákov,“ prízvukovala K. Verešová. • KULTÚRA •

V KNIŽNICI ŠTEFANA HOMOLU V BÁČSKOM PETROVCI

Detský kútik v novom rúchu Anna Horvátová

lani v júli Knižnicu Štefana Homolu zasiahol ničivý požiar. V ranných hodinách požiarnici zachraňovali budovu, konkrétne sklad knižnice, ktorý zachvátil požiar. Predsa môžeme povedať, že to bolo šťastie v tom nešťastí, keďže sa požiar neroznietil, ale sa zdržal iba v tej miestnosti.

Svoju prvoradú funkciu zamestnankyne dali bokom, vysúkali rukávy a začali s upratovaním. Iba keď zasiahli majstri, dostal sa prehľad tej miestnosti a uvedomili si, že je to krásny, priestranný a veľký priestor – ideálny pre Detský kútik. Petrovská knižnica vlani mala okrúhle výročie – 175 rokov pôsobenia, ktoré si však nepripomenuli, nielen pre ten požiar, ale najmä A už tu aj vítajú návštevníkov – školákov prváčikov

Vynovený Detský kútik sa teší na návštevníkov

pre pandemickú situáciu, takže k narodeninám ako dar koncom apríla tohto roku dostala vynovený Detský kútik. Práce na úprave prebiehali od nového roku, hlavne ako to situácia a počasie dovoľovali, keďže boli zimné mesiace. Riaditeľka Knižnice Štefana Homolu Anna Speváková sa takto zmieňuje: „Knihy pribúdajú a tá časť, kde bola detská literatúra, bola veľmi neprie-

hľadná, takže potreba po kútiku ozaj bola. Vynovený Detský kútik ponúka zrejmý prehľad kníh aj knihovníčkam, ale aj deťom. Priestor je ideálny na detské stretnutia či dielne. Ale jedným z prvoradých cieľov je predsa prilákať deti do knižnice, priblížiť ich ku knihe a poukázať im, že kniha je dobrá priateľka a že nehryzie.“ Foto: A. Speváková

nú knihu“ tvoria cykly My všetci sme dva svety..., Deň čo deň smrť je mladšia, O viere i nevere, Dennodenné trestné prihlášky, Biele ráno s plamennou parochňou, Malá mi je malá slabá ranná metafora a Priatelia, kde ste... a dokopy je v nej uverejnených 67 básní, samostatných alebo aj ako celky jednotlivých cyklov. Presne tak, ako aj v prekladovom variante do srbčiny. Súčasťou tejto zbierky poézie Martina Prebudilu, básnika, prozaika pre dospelých i deti, prekladateľa, editora a redaktora, tiež ako v srbskom preklade knihy, sú hodnotenia autorovej tvorby zo strany Ľubomíra Feldeka Martinove veselo-smutné verše, Dragana Jovanovića Danilova Martin Prebudila alebo o svetle nikým videnom a na zadnej strane obálky Matiju Bećkovića Všetko

bolo svetlo. Na rozdiel od knihy po srbsky v slovenskom vydaní je aj text Miroslava Bielika Martin Prebudila v poézii a s nami. Záver tvoria biografické poznámky o autorovi. Zbierku básní Martina Prebudilu Všetko je svetlo spoločne vydali Spolok slovenských spisovateľov v Bratislave a vydavateľstvo Computech v Belehrade. Na titulnej strane je reprodukcia umeleckej fotografie Miša Smišeka a kresby portrétov v publikácii vytvoril Pavel Čáni. V nej sú aj odtlačené: karikatúra Stana Lajdu a kresba Olje Ivanjickej. Táto kniha zviazaná do tvrdej väzby rozmerov 22 x 16 cm, vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 124 strán, vyšla s vročením 2020. Vytlačila ju Tlačiareň P + M Turany v Slovenskej republike.

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Martin Prebudila: Všetko je svetlo (ISBN 978-80-8194-135-1)

Jaroslav Čiep

o tom, ako sme vlani v októbri v našej rubrike Výklad nových kníh predstavili preklad knihy do srbčiny Martina Prebudilu (1960) zo Starej Pazovy, nášho básnika strednej generácie, inak označovanej aj ako generácia X, Sve je svetlost (2020) v preklade Ladislava Čániho (1961), do rúk sa nám dostala originálna predloha knihy po slovensky Všetko je svetlo, ktorá tiež vlani vyšla k básnikovým šesťdesiatym narodeninám, ale na Slovensku. Táto kniha vybraných, ale i nových básní Martina Prebudilu, nie je prvá, ktorú Prebudila predstavil celkovej slovenskej verejnosti a publiko• KULTÚRA •

val na Horniakoch. Predtým mu už na Slovensku vyšli dve ďalšie knihy: zbierka básní Tri bodky v dvoch vytiach... (2014) a román No tak, usmej sa... (2019). „Svetel-

20 /4959/ 15. 5. 2021

Kultúra ŠÍD

Nové vedenie v SKUS Jednota Blaženka Dierčanová

mia koronavírusu, ale aj odchod a presťahovanie obyvateľstva z tejto obce. Jeden z návrhov bol,

aby sa pouvažovalo o spolupráci so slovenskými spolkami v Erdevíku, Binguli a Ľube, kde

Slovenskom kultúrno-umeleckom spolku Jednota v Šíde v nedeľu 9. mája prebiehalo valné a volebné zasadnutie. Prítomní členovia spolku si zvolili novú 11-člennú správu, ktorá bude prácu tohto kultúrneho stánku koordinovať v ďalšom mandátnom období. Treba konštatovať, že realizovaných aktivít v minulom období bolo oveľa menej, a tým aj počet členov spolku klesol. Po voľbe pracovného telesa a kandidačnej komisie na zasadnutí šídskych spolkárov najviac sa hovorilo o plánoch na nadchádzajúce obdobe. Ako osobitne pálčivý problém prítomní Vedenie šídskeho spolku v novom mandátnom období: (zľava) Blaženka Dierčanová, Benjamin Chovan, Stanislav Dierčan, Alen vytýčili pokles počtu členov Feltán, Miroslav Kukučka, Vladimír Čáni, Helena Uramová-Čániová, v šídskom SKUS Jednota. Danko Čipkár, Darko Dierčan, Goran Chovan a Vladimír Peška Príčinou nie je iba pandé- (foto: z archívu spolku)

Výzva

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Aktivity v Slovenskom vojvodinskom divadle. V sobotu 24. apríla na programe v Slovenskom vojvodinskom divadle bola ďalšia repríza predstavenia Profesionál v réžii Richarda Sanitru a Jána Chalupku. Vo štvrtok 29. apríla v sieni SVD premietali slovenský film Zlato, čary a láska v réžii Petra Drmlíka. Premiéra tohto filmu zo žánru rozprávky v trvaní 70 minút bola v apríli 2018. Túto umelo vytvorenú slovenskú „ľudovú rozprávku“ tradičného boja dobra so zlom spracovali divadelní a filmoví nadšenci, amatéri. S realizáciou pomohli priatelia a herci z Celkom Ma36

www.hl.rs

je situácia podobná. Na tomto pravidelnom výročnom zasadnutí prečítaná bola i finančná správa a správa o pôsobení v uplynulej sezóne. Potom kandidačná komisia navrhla nové (vlastne staronové) 11-členné vedenie spolku, ktoré bude pôsobiť nasledujúce tri roky. Predsedom spolku aj naďalej bude Vladimír Čáni a podpredsedom sa stal Benjamín Chovan. O ďalších plánoch viac slov bude na budúcom zasadnutí. Jedno je však napevno dohodnuté: spolupráca s Orchestríkom zo Selenče bude pokračovať a Detský festival slovenských ľudových piesní Keď si ja zaspievam usporiadajú koncom augusta, ak to epidemiologická situácia dovolí.

lého Divadla, z divadla Teáter Komika a z dramatického odboru ZUŠ Levice. Spojilo sa tu viac umeleckých techník: animačná tvorba, hraný film, hudba, tanec, animačné techniky, zaujímavé rekvizity. Spoločne tvoria jeden celok. Hrajú: Peter Szutyányi, Michala Šalingová, Petr Mészároš, Simona Hudecová, Roman Mihálka, Ján Potančok, Vlasta Mesárošová a ďalší. V utorok 11. mája v sieni SVD bola ďalšia repríza najnovšieho predstavenia z vlastného repertoáru SVD Kebab v réžii Svetlany Gaškovej.

Informačno-politický týždenník

J. Čiep

Miestny odbor Matice slovenskej v Hložanoch a Združenie výtvarných umelcov Hložianska paleta vyzývajú záujemcov o účasť na Bienále mladých slovenských výtvarníkov v Srbsku. Prihlásiť sa môžu mladí umelci vo veku 10 – 30 rokov. Prihlášky treba zaslať na mailovú adresu: igorzahorec@gmail.com najneskoršie do 1. septembra 2021. Každý autor môže účinkovať s 2 (dvoma) exponátmi. Bienále sa uskutoční v októbri v Hložanoch. Dodatočné informácie možno získať od predsedu MOMS Hložany Ondreja Zahorca na tel. číslo: 064/55-43-867.

Súrne potrebujeme predavača novín Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Padine. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu

• KULTÚRA •

SCÉNA

Menej známe dejiny hardrocku: Bachman-Turner Overdrive.

ch najväčší hit You Ain’t Seen Nothing Yet zostáva už desaťročia štandardným číslom na vlnách rockových rozhlasových staníc, ale nie každý poslucháč by hneď vedel povedať, ktorý to band hrá. Bachman-Turner Overdrive predstavuje jeden z najúspešnejších kanadských hudobných príbehov zo 70. rokov, ktorého začiatok sa odohráva vo Winnipegu, sídelnom meste provincie Manitoba a hlavnými aktérmi prvej kapitoly sú traja Bachmanovci – gitarista a spevák Randy, gitarista Tim a bubeník Robbie, ako aj basgitarista Fred Turner. Všetci predtým hrali v skupine Brave Belt, ktorá sa po začiatočnom úspechu ocitla v neistej situácii bez vydavateľa. Hudobníci sa rozhodli pokračovať pod novým menom a vytvorili

ho spojením svojich priezvisk, k čomu pridali slovo „Overdrive“, ktoré si vypožičali z časopisu o motorových vozidlách. Už na pr vom albume z roku 1973 Bachman-Turner Overdrive si definovali vlastný zvuk, stále oscilujúci medzi hardrockom (čo možno počuť v skladbách Don’t Get Yourself in Trouble a Stayed Awake All Night) a prvkami štýlov boogie (Gimme Your Money Please) a blues rock (Blue Collar). Kvalitná zvuková

• KULTÚRA •

produkcia a všeobecná „radio-friendly“ atmosféra piesní, ale aj podpora zo strany vydavateľ-

vlastne vyznieť iba žartovne) a pieseň vraj pôvodne ani nebola plánovaná na album. Dnes sa

stva Mercury Records a intenzívne koncertovanie vplývali na rýchly rast popularity BTO v Kanade a v USA – najmä po vydaní druhého albumu, z ktorého ako úspešné singly vynikli kusy Let It Ride a Takin’ Care of Business. Š é f s k u p i ny R a n d y Bachman určil niektoré pravidlá, ktoré mali dodržiavať všetci členovia – počas koncertných turné boli totiž zakázané alkohol, omamné látky a predmanželský sex. Gitarista Tim Bachman vraj nerešpektoval ani jedno z týchto pravidiel, a preto roku 1974 na jeho miesto prišiel Blair Thornton, ktorého hra obohatila celkový zvuk bandu, čo počuť už na albume Not Fragile (názov ináč naráža na album Fragile skupiny Yes). Je to najúspešnejšie vydanie BTO a obsahuje aj už spomenutý hit You Ain’t Seen Nothing Yet, ktorý vznikol ako inštrumentálny kus, až potom boli naň pridané aj určité verše (tie mali

považuje za rockovú klasiku, dožila sa viacerých coververzií a možno ju občas počuť aj v rôznych televíznych vysielaniach, seriáloch a filmoch. V nasledujúcom období BTO odohrali mnoho koncertov v USA a v Európe (mali aj spoločné turné s Thin Lizzy) a v roku 1975 na naliehanie vydavateľstva nahrali až dva albumy: Four Wheel Drive a Head

On (v dvoch piesňach na tomto vydaní hosťoval Little Richard). Nadišli však na kritiky, že v nových skladbách sa len opakujú staré idey a medzi hudobníkmi postupne hasol prvotný

entuziasmus, na čo vplývala aj vyčerpanosť z neustáleho koncertovania alebo nahrávania v štúdiu. Po vydaní šiesteho albumu Freeways (1977) sám Randy Bachman opustil skupinu a novým členom sa stal basgitarista a spevák Jim Clench (ex April Wine). Nasledujúce vydania Street Action (1978) a Rock’n’Roll Nights (1979) priniesli určité štýlové osvieženie a väčšina skladieb mala solídny, na to obdobie moderný hardrockový zvuk. Začiatkom roku 1980 BTO predsa na určité obdobie prestali s činnosťou. Medzičasom Randy Bachman nahral sólový album Survivor (1978), založil si aj novú formáciu Ironhorse, avšak tieto projekty boli bez širšieho ohlasu. Návrat BTO na hudobnú scénu sa udial roku 1983 a do zostavy sa vrátili Randy a Tim Bachmanovci; ale tentoraz ich brat Robbie nebol spokojný s podmienkami spolupráce a na jeho miesto prišiel bubeník Garry Peterson (ex The Guess Who). Po koncertnom albume Live! Live! Live! (1986) a spoločnom turné s Van Halen nasledovali viaceré obdobia prestávok a obnovovania činnosti, ale pre nesúhlasy medzi členmi band sa „rozštiepil“ na dve frakcie, ktoré v nasledujúcich desaťročiach vystupovali pod menami BTO a Bachman & Turner. Bachman-Turner Overdrive boli niektorými hudobnými kritikmi považovaní za kópiu The Who alebo ďalších rodákov Status Quo. Nikdy ani netajili, že boli ovplyvnení viacerými známymi skupinami, avšak svojou bohatou diskografiou a niekoľkými hitmi si zaistili miesto v dejinách hardrocku. Pripravuje: S. Lenhart

20 /4959/ 15. 5. 2021

Oznamy

Krov v slovenčine a srbčine a strecha Anna Horvátová

osvietime si tu znovu na také významovo blízke slová, ktoré pod vplyvom srbského jazyka v našej nárečovej podobe vyjadrujú iný význam od toho správneho. Ide tu o slovo krov, ktoré nachádzame aj v srbskom jazyku, aj v slovenčine. Spisovné slovo krov v spisovnej slovenčine je nosná časť strechy: postaviť krov; drevený, dvojitý krov. Prídavné meno je krovový, takže v stavebníctve sa stretáme s týmito spojeniami: krovové práce, krovové konštrukcie. V prenesenom význame slovo krov používame aj ako prístrešie, strecha, dom alebo byt: mať krov nad hlavou – mať teda byt, žiť, bývať pod jedným, spoločným krovom – bývať v jednom byte; prijať niekoho pod krov

– prijať niekoho do domu, na byt... Ale pozor, nemýľme sa! To, čomu v srbčine rozumieme pod slovom krov, v slovenčine máme na to slovo strecha, a sme teda pri koreni veci. Strecha je lomená, ale rovná vrchná časť domu alebo domu podobnej konštrukcie pokrývajúca ho (ju) a chrániaca vnútrajšok: škridlová, eternitová, šindľová, slamená strecha; drevená, doštená, plechová, plachtová strecha; rovná strecha; strecha domu, strecha stodoly, strecha kôlne, strecha vagóna. Hore na streche sú hrebeň (horná pretiahnutá ostrá časť: hrebeň strechy; tak isto ale aj horský hrebeň, hrebeň vlny) alebo štít (a je to časť strechy nad čelnou stranou domu, obyčajne trojuholníkového tvaru a čelná strana, stena /miestnosti alebo niektorých bytových zariadení/).

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu GEPARD – VIS, s. s r. o., Nový Sad, Koči Ivana číslo 2, ktorého po splnomocnení zastupuje ECOlogica Urbo, s. s r. o., Kragujevac, Savu Kovačevića 3/1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Výstavba výrobno-skladovacej budovy na výrobu obuvi s administratívnou časťou poschodovosti, časťou prízemia (P) a časťou prízemie a poschodie (P + 1) v Ulici rumenački put bb, na katastrálnej parcele číslo 500/5, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 10. mája 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-222/21, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Rapid, s. s r. o., Ruma, Ul. Veljka Dugoševića č. 90, podal žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1292+500 po km 1292+000 na k. p. č. 3374/4 k. o. Báčska Palanka. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na telefón 021/4874690 alebo na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Strecha môže byť rovná, klietková, pultová, krížová, sedlová a možno ju stavať alebo dvíhať. Strecha je – expresívne – dom, príbytok, obydlie: otcovská strecha, rodinná strecha: Musím jej nahovoriť, že nemám ani len strechy (Figuli). Mňa láka úroda a rodné strechy (Hečko). Strecha je aj vodorovný okraj, vodorovná časť klobúka, zriedkavo čiapky: široká, úzka strecha. Aj v prísloviach sa spomína: Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche (lepšia je malá istota ako veľké nádeje).; O tom už i vrabce na streche čvirikajú (všetci už o tom vedia).; Červený kohút na streche kikiríka (dom je v plameňoch, horí).; Hneď je oheň na streche (ľahko, rýchlo vznikne hnev, zvada...). Strecha mu horí, blčí nad hlavou (hrozí mu nebezpečenstvo, je v tiesni).;

Ty len vtedy vidíš, keď ti už strecha nad hlavou blčí (Čajak) (keď je už neskoro). V prenesenom význame sa na strechu pozeráme aj takto: – podpaľovať strechy nad vlastnými hlavami (zrádzať svojich vlastných, konať zradu vo vlastnom dome); – dostať niečo (napr. dom, stavbu ap.) pod strechu (dokončiť, dohotoviť dom, stavbu...); – mať, nájsť (vlastnú) strechu nad hlavou (bývať niekde, mať nejaký príbytok); – vziať niekomu strechu sponad hlavy (vziať, predať niekomu dom, prístrešie, byt); – stratiť strechu nad hlavou (prísť o byt, bývanie); – mať niečo pod strechou (byť na dobrom, bezpečnom mieste a tiež byť v poriadku, je to vybavené; – byť, bývať s niekým pod jednou strechou (spoločne, v tom istom dome).

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu VP Elektroprivreda Srbije, Belehrad, Ul. balkánska č. 13, Belehrad, pobočka Panonske TE-TO Nový Sad, Bulvár oslobodenia číslo 100, Nový Sad, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie PROJEKTU Výstavba akumulátorov teploty v TE-TO Nový Sad, na k. p. č. 1912, k. o. Nový Sad III. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na telefón 021/4874690 alebo na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs. Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre všeobecné práce Ul. Žarka Zrenanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/448-2953 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre všeobecné prace Mesta Nový Sad Pracovné miesto: finančno-účtovnícky referent, 1 vykonávateľ na neurčitú dobu, povolaním vyšší referent, a vykonávateľ operačno-analytických prác v oblasti verejného obstarávania, 1 vykonávateľ na neurčitú dobu, povolaním poradca. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad

• OZNAMY •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 20 V tajničke je meno, priezvisko a prímeno nášho dramatika. autor: JÁN BAŽÍK

3. časť tajničky

solmizaparaziakým obdobie tická čná spôsobom slabika rastlina

výrobok včiel

vpíšte ÍC

rádius

1. časť tajničky lakomý človek

závety jedlo napoludnie mliečny výrobok

alt

vpíšte DT

tona 2. časť tajničky hliník

hélium

opisovanie

prístav

alt jednotkový vektor ostrov

zemepisná mapa oračka

obyvatelia Írska

tvorca

jemné kvapky vody United Kingdom druh papagája

olympijské hry koralový ostrov

volt

Pljevlja

AS HL DU ĽU

Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu:

hudobné dielo

spisovateľ Andrić

na tom mieste herec Nikola

neón dravé zviera nový rovnaké písmená

plán niečoho tempo

látky tvorené v tvárniciach

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 18 - 19 – VODOROVNE: bratstvo, a, cukor, Ra, kop, g, tep, kopy, orol, rám, lotos, tn, Ob, Godra, muž, kvas, esej, alt, j, nad, ii, lámač, k, močarina TAJNIČKA: BARTOLOMEJ GODRA Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 18 z čísla 18-19 Hlasu ľudu z 1. - 8. mája 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: DANIEL SAKAL, Ul. 1. mája č. 24/27, 24 300 Báčska Topola. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• OZNAMY •

MILOVNÍCI KNÍH

1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. 8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din. 9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din. 10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

20 /4959/ 15. 5. 2021

Oznamy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom a starkým

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu CENTAR ZA RECIKLAZU, s. s r. o., Belehrad, Tome Buše 14 – Pobočka Regionalni centar Novi Sad Privrednikova 3, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zväčšovania jestvujúceho zariadenia na procedúru – uskladňovanie a nové využitie nie nebezpečného odpadu, ktoré sa nachádza v Privrednikovej 3 na katastrálnej parcele číslo 408/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

PAVLOM SPEVÁKOM 11. 9. 1949 – 5. 5. 2021 z Petrovca

Za lásku, dobrotu a obetavosť a za všetko krásne Ti ďakujeme. Navždy zostaneš s nami. S láskou a úctou:

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

BOĽAVÁ SPOMIENKA

syn Rastislav s manželkou Vesnou, syn Pavel s manželkou Máriou a vnúčatá Janko, Paľko a Ondro

na matku a starého otca

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom

MARÍNU PÁLENKÁŠOVÚ rod. Žolnajovú 29. 10. 1980 − 18. 5. 2020

PAVLA ŽOLNAJA

Osud je občas veľmi krutý, nevráti, čo raz vzal. Zostanú len spomienky a v srdci veľký žiaľ.

9. 6. 1948 − 19. 2. 2005 z Kovačice

Vladanka a Mário Pálenkášovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom

PAVLOM SPEVÁKOM 11. 9. 1949 – 5. 5. 2021 z Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budem spomínať a trvalú spomienku zachovávať.

PAVLOM SPEVÁKOM 11. 9. 1949 – 5. 5. 2021 z Petrovca

Navždy zostaneš v našich spomienkach.

Manželka Mária

• OZNAMY •

20 /4959/ 15. 5. 2021

Brat Samuel s manželkou Gabrielou a Miroslava a Slavka s rodinami

Oznamy SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

MILANA PREBUDILU

6. 5. 1995 – 31. 12. 2016 – 2021

Pharm. Mr. MARTU POKORACKÚ – PÁNKU

10. 2. 1963 – 15. 5. 2007 – 2021 zo Starej Pazovy S bolesťou duše sme duchom s Vami. Zarmútení: sestra a dcéra Anna, babička a mama Marta, dedo a otec Pavel, ujo a brat Branislav s manželkou Vlastou a ich deťmi Janou a Ivorom

na rodičov a starých rodičov

KATARÍNU LAČOKOVÚ

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na svojich milovaných rodičov pri 3. výročí ich odchodu

PAĽO OCOT

20. 9. 1931 – 11. 12. 2017 – 2021

MARA OCTOVÁ

rod. Labátová 22. 7. 1933 – 29. 5. 2018 – 2021

z Aradáča Čas plynie, všetko mizne... ... iba stopy Vašej lásky a spomienky na predobré srdcia nám navždy zostanú. Dcéra Mária Viergová s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s našou milovanou sesternicou

KATARÍNOU JONÁŠOVOU rod. Garajovou 26. 5. 1962 – 31. 3. 2021 z Kovačice

Ten, kto ťa poznal, Katka naša, ten pozná našu bolesť a smútok. Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudneme. Navždy zostaneš v našich srdciach. Tvoje sesternice Zuzana Kurajová a Anna Šipická s rodinami

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

PAVLA LAČOKA

rod. Báďonskú 27. 5. 1941 – 15. 5. 2007 – 2021 16. 5. 1941 – 3. 11. 2020 z Báčskeho Petrovca Čas plynie, všetko pomaly bledne, ale krásne spomienky na Vás nám zostanú večné. Dcéra Katarína, zať Pavel, vnučka Martina s manželom Miroslavom a synčekom Noahom a vnučka Blanka s priateľom

na našu mamu a na nášho otca

ONDREJA

MÁRIU STRACINSKÚ

rod. Čániovú STRACINSKÉHO 25. 1. 1934 – 8. 12. 2020 1. 8. 1934 – 6. 5. 2004 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Vás spomínajú: dcéra Mariena a syn Ondrej s rodinami

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

SPOMIENKA

na báčiho a dedu

VLADIMÍRA LEŠĆANA

3. 10. 1950 – 16. 5. 2020 - 2021 z Báčskeho Petrovca

Dni a roky plynú, ale spomienka na Teba zostáva. Rodiny Tomićová a Buzeková

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s bratom

s milovaným strýkom

PAVLOM SPEVÁKOM

11. 9. 1949 – 5. 5. 2021 z Petrovca

Spomienky na Teba budeme stále zachovávať v našich srdciach.

Na Tvoju lásku a dobrotu nezabudneme a večne Ťa v našich srdciach nosiť budeme.

Brat Ján s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

susedovci: Fábryovci, Fialovci, Bartošovci, Krivákovci a Popovićovci

SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás opustil môj manžel a báči

na dcéru a manžela

PAVLOVI SPEVÁKOVI

11. 9. 1949 – 5. 5. 2021 z Petrovca

Na svojho suseda si s úctou budú spomínať

TICHÁ SPOMIENKA

švagrovi

PAVLOVI SPEVÁKOVI

Tvoje Milina, Jana a Anna s rodinami

11. 9. 1949 – 5. 5. 2021 z Petrovca

MARÍNU PÁLENKÁŠOVÚ rod. Žolnajovú 29. 10. 1980 − 18. 5. 2020

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú rodiny Lačoková a Jakušová

SMUTNÁ SPOMIENKA

PAVLA ŽOLNAJA

9. 6. 1948 − 19. 2. 2005 z Kovačice

S úctou si na Vás spomína mama a manželka

SPOMIENKA

na Marínu a švagra

na sestru a otca

VLADIMÍR LEŠĆAN

3. 10. 1950 – 16. 5. 2020 - 2021 z Báčskeho Petrovca

Kto ťa poznal, spomenie si. Kto ťa mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Manželka Ana s dcérou Julkou Tomićovou • OZNAMY •

MARÍNU PÁLENKÁŠOVÚ rod. Žolnajovú 29. 10. 1980 − 18. 5. 2020

MARÍNU PÁLENKÁŠOVÚ

PAVLA ŽOLNAJA

rod. Žolnajovú 29. 10. 1980 − 18. 5. 2020

9. 6. 1948 − 19. 2. 2005 z Kovačice

Nikdy Vás nezabudneme. Mamin a manželkin brat a sestry s rodinami

PAVLA ŽOLNAJA

9. 6. 1948 − 19. 2. 2005 z Kovačice

Čas ubieha a nevráti, čo vzal. Sestra a dcéra Eva Sucháneková s rodinou

20 /4959/ 15. 5. 2021

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 14. mája uplynulo 12 smutných rokov, čo nás opustil náš syn a brat

SMUTNÁ SPOMIENKA na môjho vnuka

VLADIMÍRA TOMIĆA

VLADIMÍR TOMIĆ

2. 8. 1992 – 14. 5. 2009 – 2019 z Báčskeho Petrovca

1992 – 2009 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Vždy budeš slzou v našich očiach a ranou v našich srdciach.

Roky sa minú, ale spomienka na Teba vždy zostáva v našich srdciach.

Tvoji rodičia a sestra s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s tetou

Tvoja starká Franková

SMUTNÁ ROZLÚČKA so sesternicou a tetou

ANNOU LEKÁROVOU

1952 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Zostaneš navždy v našich srdciach a spomienkach. Ján s manželkou Jasmin a deťmi Dennisom a Kevinom

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s manželkou

1952 – 2021 z Petrovca

Tak rýchlo plynie času prúd, však na to, čo sme spolu prežili, sa nedá zabudnúť. Bratranec Pavel Tordaji s manželkou Annou a synmi Pavlom a Jaroslavom s rodinami

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s mamou

MÁRIOU MAGLOVSKOU

rod. Zelenákovou 13. 10. 1939 – 25. 4. 2021 z Kulpína

Už len kvety na hrob Ti môžeme dať, v dobrom a s láskou si na Teba spomínať.

rod. Zelenákovou 13. 10. 1939 – 25. 4. 2021 z Kulpína

Zostaneš nám vo večnej pamiatke.

Manžel Ondrej

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Syn Ondrej s manželkou Máriou

SMUTNÁ SPOMIENKA na krstniatko

VLADIMÍRA TOMIĆA

1992 – 2009 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Čas plynie, ale spomienka na Teba stále žije. Tvoji krstní rodičia Ďugovci

SMUTNÁ SPOMIENKA na syna a brata

ONDREJKA ŠIMEKA

20. 5. 1965 – 2. 5. 1981 z Padiny

Zostaneš navždy v našich srdciach a spomienkach. Tvoji: rodičia, sestra Anna Vlčeková a brat Vlado s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV starej mame

MÁRII MAGLOVSKEJ rod. Zelenákovej 13. 10. 1939 – 25. 4. 2021 z Kulpína

Trvalú spomienku si na ňu budú zachovávať: vnuk Pavel s manželkou Svetlanou a vnučka Marína s manželom Martinom a synčekom Matejkom • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

ANNA KIŠOVÁ 1. 5. 1966 – 18. 3. 2020 z Báčskeho Petrovca

Májový pozdrav lásky do neba pre Teba letí, posielam aj bozkov pár a tiež odkaz k tomu: nie, nezabúdam. S láskou spomíname na 1. 5. Manžel Ján a dcéra Anna s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA so sestrou a tetou

ANNOU UŠIAKOVOU

rod. Hricovou 27. 3. 1946 – 30. 4. 2021 z Báčskeho Petrovca Po ťažkom a namáhavom životnom boji, strachom zmorená, bolesťou unavená, nezvládla si ten posledný a najťažší životný boj a odišla si do večnosti. Trvalú spomienku si na Teba zachovajú

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela a otca

na brata

VLADIMÍRA HODOLIČA

1960 – 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

S úctou a láskou si na neho spomínajú

Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudneme.

manželka Mária a syn Daniel

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 9. mája 2021 navždy nás zanechal drahý manžel, otec a dedo

s bratom a ujom

Mr. ADAM MARKO

ONDREJOM CEROVSKÝM

s našou členkou

MÁRIOU BUDÍKOVOU rod. Snidovou 1946 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si zachovajú v Spolku petrovských žien

• OZNAMY •

17. 1. 1933 – 9. 5. 2021

16. 3. 1949 – 21. 4. 2021 z Báčskeho Petrovca

So smútkom, láskou a úctou trvalú spomienku si zachovajú:

Ten večný pokoj Ti prajeme a na Teba spomínať budeme. Lúči sa rodina Speváková

Mária, Natália a Pavel

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Sestra Mária Maglovská s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

syn Jaroslav a dcéra Snežana s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 8. mája 2021 uplynul rok, čo od nás do večnosti odišiel náš milovaný

Dňa 7. mája 2021 uplynulo 15 rokov, čo nás opustila

ANNA NASÁDIOVÁ

JÁN NASÁDI

1960 – 2020 – 2021 z Kysáča

rod. Chrťanová 1934 – 2006 – 2021 z Kysáča

S úctou a láskou si spomínajú:

Zostaneš v našich srdciach navždy. S láskou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

20 /4959/ 15. 5. 2021

manžel, syn, nevesta a vnúčatá s rodinami

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 14. mája 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 16. mája 10.30 Z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2017, 4. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) 21.00 Dotyky (reprízy: pondelok 3.15, utorok 11.00, sobota 16.00, nedeľa 6.00) Utorok 18. mája 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dúhovka. V týchto dňoch umrel Pavel Spevák (1949 – 2021), spoločenský aktivista a športový nadšenec z Báčskeho Petrovca. Posledné desaťročia sa venoval výchove futbalového dorastu petrovskej Mladosti, za čo sa mu pred niekoľkými rokmi dostalo obecné uznanie Októbrová cena. Svoje skúsenosti ako učiteľa futbalu prezradil vlani v podjeseň v dokumentárnej reportáži nakrútenej pri príležitosti 20 rokov Školy futbalu FK Mladosť. Vysielanie pre dedinu. V rámci vysielania odznie príspevok z Kvetinového trhu v Novom Sade, záznam venovaný 100. výročiu Spolku žien v Kysáči, príspevok o tom, ako si čím dlhšie zachovať bicykel v pojazdnom stave a perličkou májového vysielania bude príspevok z oblasti drobnochovateľstva, konkrétne bude sa hovoriť o pávach. Dotyky. Rodinný magazín bude venovaný slovenským dolnozemským ľudovkám.

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 14. mája – Najlepší gangster Sobota 15. mája – Diabolská pasca Pondelok 17. mája – Otec na plný úväzok Utorok 18. mája – Gotti Streda 19. mája – Vášeň Darklyho Noona Štvrtok 20. mája – Vysnívaný sused 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania 18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 2. mája Film: Asterix a Obelix kontra César Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Úskalia lásky Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 16. mája 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

www.hl.rs

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

Informačno-politický týždenník

Nedeľa 16. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Žiaci z Banátu si overili svoje vedomosti na súťaži zo slovenčiny Úspech kovačických gymnazistov na republikovej súťaži z fyziky Utorok 18. mája 16.00 Divadelné predstavenie: Nový Protheus Kreslený film: Popoluška

RÁDIO STARÁ PAZOVA

týždňa

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Streda 19. mája

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

18.20 18.40

Piatok 21. mája Film: Pacho – hybský zbojník Príspevky z archívu RTVOK

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Envirosféra Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Dve remízy

AŠK – BORAC 1 : 1 (0 : 0)

Vladimír Gál

rvých 15 minút hostia boli lepší a mali aj prvú šancu, ale ich útočník strieľal vedľa. Domáci sa postupne zbavili tlaku a začali útočiť. V 25. min. Adamov prekľučkoval niekoľkých hráčov a aj brankára a z 5 metrov strelil vedľa brány. Ten istý hráč aj v 35. min. bol zoči-voči s brankárom, ale z 12 metrov znovu strelil vedľa. Keď rozhodca odpískal koniec polčasu, Nenin ho bez dôvodu začal urážať, za čo mu tento ukázal cestu do šatne. Aj s 10 hráčmi si AŠK vytvára šancu. Najlepšiu mal Vesin, ale ani on netrafil. Rýchlo prišiel trest, keď sa hostia po rohu ujali vedenia. Trochu neskoršie strieľal Adamov, lopta trafila hosťujúceho hráča do ruky a rozhodca ukázal na penaltu, z ktorej presný bol Zakić pre konečných 1 : 1. AŠK: Stojkov, Birmanac, Vesin, Striško, Zakić, Korać, Mijić, Ponorac (Kurtešan), Adamov, Nenin, V. Gál (Josimov) TAMIŠ – AŠK 2 : 2 (0 : 1) Už v 2 min. Jevremov centroval

do pätky, Adamov hlavičkoval a bolo 0 : 1. V pokračovaní domáci boli lepší, ale bez šancí. V 25. min. Adamov prekľučkoval zopár domácich hráčov, na konci aj brankára, strelil do prázdnej brány, ale domáci obranca loptu vyrazil z bránkovej čiary. V 60. min. kombinujú V. Gál, Striško a Ponorac, ktorý z asi 12 metrov matoval brankára pre 0 : 2. V 68. min. Jevremov kľučkoval pred vlastnou bránou. Domáci mu vzali loptu a po peknom centri prekonali Stojkova. Toto Aradáčanov úplne vykoľajilo a o 2 minúty prijali aj druhý gól. Nuž a potom do konca polčasu sa striedali šance na jednej a na druhej strane, ale sa siete viac nevlnili. AŠK: Stojkov, Jevremov, Kurtešan (V. Gál), Zakić, Josimov, Matejin, Birmanac, Ponorac, Adamov, Korać, Striško Aradáčania po týchto dvoch remízach majú 40 bodov a nachádzajú sa na 6. mieste v tabuľke. Kým sa tieto riadky dostanú k čitateľom, za sebou budú mať aj zápas mimoriadneho kola na vlastnej pôde s mužstvom Polet z Nakova a v nasledujúcom kole na budúcu nedeľu budú voľní.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Dva zápasy tri body OFK GRADNULICA – MLADOSŤ 3 : 0 (0 : 0)

Darko Sládeček

prvom polčase zápasu v Zreňanine hostia boli rovnocenným súperom. Útočili prostredníctvom Kalapiša, ktorý trikrát vážnejšie prihrozil, ale brankár Palfi nedovolil prekvapenie. V dru-

hom polčase domáci hru úplne presadili pred bránu hostí, ktorým ubúdali sily. Takúto hru domáci korunovali tromi gólmi vo finiši zápasu a k tomu nevyužili penaltu. FK Mladosť: Perišić, Paraljov, Nécsov, Đurić, Stojić (Žižić), Šuľa (Megyesi), Kalapiš, Šofranko, Cvetković, Kurunci, Szabó

MLADOSŤ – BILEĆANIN 3 : 0 (0 : 0) Keď hostia zo Sečnja do Bieleho Blata pricestovali iba s 11 hráčmi a domáci ich dočkali s plnou striedačkou, bolo jasné, že možno očakávať všetky tri body. Od samého začiatku zápasu hralo sa iba na polovici hostí, ktorí sa dobre bránili, takže sa po prestávku siete nevlnili. Po prestávke hostia už nemali silu, začali hrať agresívne, a na každé rozhodnutie rozhodcu protestovali. V 54. min. strieľal Kalapiš, na odrazenú loptu nadbehol Szabó a skóroval – 1 : 0. O 3 tri minúty neskoršie po rohovom kope v šestnástke hostí najlepšie reagoval Nécsov a už je 2 : 0. Hostia protestovali, mieniac, že Néc-

sov bol v ofsajde a chceli opustiť ihrisko, pričom urážali domácich, čo je inak príznačné pre tento klub. Po konzultácii s delegátom predsa len zostali na trávniku a odohrali zápas do konca. Výhru domácich po prihrávke Kurunciho potvrdil Đurić v 83. min. Výhra mohla byť aj presvedčivejšia, ale je vari najdôležitejšie, že tri body zostali v Bielom Blate. FK Mladosť: Perišić, Paraljov, Nécsov, Poničan (Megyesi), Žižić, Đurić, Stojić (Šuľa), Kalapiš, Cvetković, Kurunci, Szabó Mladosť sa nachádza na 4. mieste na tabuľke s 18 bodmi. V nasledujúcom kole je voľná.

FUTBALOVÁ KRONIKA NAŠICH DEDÍN

Výsledky majstrovských zápasov našich klubov počas prvých dvoch májových týždňov: VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA ERDEVÍK: Sloga – Index (Nový Sad) 1 : 2 ERDEVÍK: Sloga – Podunavac (Belegiš) 2 : 1 Erdevícka Sloga sa nachádza na 8. mieste a má 42 bodov. SRIEMSKA LIGA VITOJEVCI: Partizan – Radnički (Šíd) 4 : 0 LAĆARAK: LSK – Radnički (Šíd) 0 : 5 KLENAK: Borac – Radnički (Šíd) 0 : 2 Radnički je presvedčivo prvý a má 63 bodov. DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – ZÁPAD – JUŽNÁ SKUPINA VOJLOVICA: Mladosť – Kolonija • ŠPORT •

(Kovin) 7 : 0 BANATSKI BRESTOVAC: Budućnost – Mladost (Vojlovica) 2 : 1 Vojlovická Mladosť je 5. a má 17 bodov. MEDZIOBECNÁ SRIEMSKA LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA ŠÍD: Jednota – Sremac (Berkasovo) 1 : 4 ERDEVÍK: Erdevík 2017 – Sremac (Jarak) 1 : 1 MANĐELOS: Fruškogorac – Jednota (Šíd) 5 : 0 BERKASOVO: Sremac – Erdevík 2017 2 : 3 ERDEVÍK: Erdevík 2017 – Fruškogorac (Manđelos) 0 : 1 ŠÍD: Jednota – Zmaj (Noćaj) 0 : 4

Erdevíčania sú 11. a majú 27 bodov, kým šídska Jednota je posledná s 5 bodmi. OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA SILBAŠ: Naša hviezda – Orlovi (Báčska Palanka) 3 : 0 BÁČSKA PALANKA: Bačka 1945 – Kriváň (Selenča) 0 : 3 SELENČA: Kriváň – Neštín 5 : 3 MALI BAČ: Mladost – Naša hviezda 2:5 Silbašská Naša hviezda je aj ďalej prvá a má 49 bodov, kým selenčský Kriváň je 5. s 32 bodmi. OBECNÁ LIGA ŠÍD ĽUBA: Jednota – Napredak (Vašica) 0 : 5

BAČINCI: OFK Bačinci – OFK Binguľa 6 : 0 BINGUĽA: OFK Binguľa – Jednota (Ľuba) 1 : 0 Jednota z Ľuby má 13 bodov a nachádza sa na 6. mieste, kým Binguľa je predposledná – 8. so 6 bodmi. OBECNÁ LIGA ALIBUNÁR – PLANDIŠTE LOKVE: Banatul – Jánošík (Jánošík) 0 : 1 JÁNOŠÍK: Jánošík – Mladost (Velika Greda) 2 : 2 Jánošík sa nachádza na 4. mieste a má 29 bodov. Podľa údajov z webovej stránky Srbija sport.net pripravil V. Hudec Pre Obecnú ligu Šíd údaje poskytol Lazal Pavković

20 /4959/ 15. 5. 2021

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Konečne radosť SLÁVIA – POLET 2 : 0 (1 : 0) Ján Šuster

onečne sa fanúšikovia Slávie radovali víťazstvu svojich miláčikov v majstrovskom stretnutí. Počas celého apríla Slávia zohrala päť zápasov a toľkokrát aj prehrala. Tí najvernejší fanúšikovia nedeľňajší zápas sledovali spoza ohrady a keďže je tá vysoká, vynachádzali sa tak, že si bicykel opreli o múrik, zastali naň, a tak sledovali zápas. Od samého začiatku domáci dali najavo, že mienia prerušiť nepríjemnú sériu a že budú diktovať tempo. Potvrdili to už v 6. min., keď Plavšić prešiel svojho strážcu a z kosa, z asi sedem metrov dobre strelil, ale lopta odišla vedľa samej žrde. Trochu neskoršie Kuchta z okraja šestnástky strelil nad brvno. V 13. minúte radosť domácich. Sieť hostí sa rozvlnila. Jušković prihral Plavšićovi, tento sa zba-

vil strážcu, nesebecky pasoval Davidovićovi, ktorý rutinovane loptu vedľa vybiehajúceho brankára Ivanovića zaslal do siete. Po tomto góle domáci ešte viac zatlačili hostí na ich polovicu. Plavšić dvakrát, a potom aj Jušković strieľali nad. V 30. min. Jušković dlhou prihrávkou uvoľnil Kuchtu na pravej strane, ktorý bol rýchlejší od svojho strážcu, zbehol do trestného územia a loptu zaslal za chrbát brankára hostí. Na veľké prekvapenie všetkých rozhodca Borota tento gól neuznal, a prečo, to iba on vie. Márne boli protesty domácich. Počas celého prvého polčasu hostia ani raz vážnejšie neohrozili bránu domácich a všetky ich pokusy končili pred trestným územím Slávie. V druhom polčase sa najviac hralo na strede ihriska. Hostia sa snažili z protiútokov ohroziť Vučetića, ale sa im to nedarilo.

Na druhej strane domáci zahadzovali šance. Druhý gól padol v 73. min. Vučetić na centrovanú loptu intervenoval a ihneď ju zaslal Kuchtovi, ktorí bol rýchlejší od svojich strážcov a vedľa brankára, ktorý mu utekal v ústrety, zaslal loptu do nebránenej siete a stanovil výsledok zápasu. Aj vo finiši zápasu mali domáci ešte jednu príležitosť, ale Davidović volejom strieľal do brankára. Slávia: Vučetić, Záskalický,

Benka, Jušković (Kotiv), Roganović, Šmit, Kuchta (Šuster), Petrović, Plavšić (Čvokić), Davidović, Grňa Zápas viedol rozhodca Borota a nemal ťažkú úlohu, čomu dopomohli hráči oboch mužstiev dobrým správaním. Žlté karty ukázal Benkovi v domácom mužstve a Milenkovićovi u hostí. Výsledky 28. kola: ŽAK – Kordun 0 : 0, Borac – Budućnost (P) 1 : 2, Budúcnosť – Zadrugar 3 : 1, Rusín – Stanišić 0 : 0, Omladinac – Radnički 1 : 3, Borac – BSK 0 : 0, Maglić – Tvrđava 1 : 1, Kulpín – Budućost (M) 2 : 2. Slávia má 36 bodov a nachádza sa na 11. mieste. Kým sa tieto riadky dostali k čitateľom, Slávia v mimoriadnom kole uvítala celok ŽAK zo Somboru a na nedeľu Pivničania hosťujú v Kulpíne. Pionieri Slávie tiež odohrali majstrovský zápas. Hosťovali v Kulpíne, kde nad svojimi rovesníkmi vyhrali 3 : 0. Góly dali Milec 2 a Kamáň.

minúte Đilas dvakrát a Đokić museli viac vyťažiť. V 67. min Đokić strieľal z hranice trestného územia a na loptu nabehol Čipkár a peknou hlavičkou trafil ľavý dolný roh braný Stojanovića pre 2 : 1. Na opačnej strane sa zopárkrát vyznamenal aj domáci brankár Dukić, zvlášť po druhej žltej karte Damjanovića, keď domáci dohrávali s desiatimi. Bezhlavé útoky hostí trestal po malej bravúre hráč zápasu Đokić, keď po šikovných kľučkách prízemnou strelou stanovil konečných 3 : 1. Najslabší aktéri zápasu znovu boli rozhodcovia Desnica, Jerilović a Banda, ktorí akoby zablúdili na

trávnik, a iba vďaka férovému správaniu hráčov oboch celkov incidentov nebolo. Žlté karty uvideli domáci Đokić, Čipkár, Kolár a už spomínaný Damjanović, a dvaja hostia, a to nie za ostré zákroky, ale za reakciu na iritujúce rozhodovanie. BUDÚCNOSŤ: Dukić, Katiak, Ljubičić, Kolár, Bučík, Jovanov, Damjanović, Đilas (Zahorec), Čipkár (Molnár), Đokić, Adámek (Kriška). Budúcnosť má 40 bodov a nachádza sa na 9. mieste v tabuľke. V mimoriadnom kole v stredu zohrala zápas s lídrom v tabuľke Stanišićom a na nedeľu uvíta Radnički z Ratkova.

Vlastislav Kuchta

Aj oslabení naplno BUDÚCNOSŤ – ZADRUGAR 3 : 1 (1 : 1)

Ján Murtín

utbalisti hložianskej Budúcnosti v nedeľu potvrdili senzačnú výhru v Paragoch v mimoriadnom 27. kole, keď tromi gólmi Đilasa a Jovanova vyhrali druhoumiestnenú menovkyňu 2 : 4. Na nedeľňajšom možno osudovom zápase v boji o obstátie okolo 200 divákov sledovalo zaujímavý a dynamický zápas, v ktorom domáci boli veľmi oslabení bez „žltých“ Popovića, Petrovića, Carića a Jakuša, ale sa do mužstva vrátil zotavený 48

www.hl.rs

Adámek, ktorý kým mal silu, vnášal opravdivý zmätok v hosťujúcej obrane. Jeho tri – štyri prieniky pravou stranou však zostali nerealizované. V 23. min. pekne kombinovali Jovanov a Đokić, ktorý centrom z ľavej strany v päťke našiel voľného Đilasa a tento iba potisol loptu do siete pre 1 : 0. Už v 28. min. však nečakane v srdci šestnástky zostal zabudnutý Rančić a využil dar pre 1 : 1. V druhom polčase sa hráči Budúcnosti orientovali na protiútoky, z ktorých v 51., 57., a 63.

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Tretia prehra Doliny zaradom

V posledných dvoch kolách mužstvá v Prvej juhobanátskej lige zaznamenali nečakané výsledky. Čoraz častejšie sa stáva, že vyhrávajú mužstvá, ktoré majú viac peňazí. Niektoré mužstvá sa zriekli boja o postup a v tejto chvíli žiadosť postúpiť prejavujú iba Belocrkvančania a Idvorčania, ktorí zaznamenávajú skvelé výsledky a dostali sa na vedúce miesta v tabuľke. Niektorí nedávni kandidáti nemienia bojovať o postup a začali prehrávať. Zaujímavý je aj boj o záchranu. Dvoma výhrami zaradom si Jabučania zväčšili šance zostať v lige. Posledne vlaky chytajú aj Ilandžania, kým sa Uljmania dvomi prehrami dostali do nepríjemnej situácie. Záver majstrovstiev určite prinesie zaujímavé súboje o primát, ale i o záchranu. Výsledky 24. kola: Jugoslavija – Dolina 1 : 0, Strela – Budućnost 3 : 4, Radnički – BAK 1 : 3, Crvena zvezda – Stari Tamiš 2 : 2, Hajdušica – Sloga 1 : 1, Partizan (U) – Potporanj 0 : 1, Banat – Polet 1 : 1, Spartak 1911 – Partizan (G)1 : 4. Vysledky 25.kola: Spartak 1911 – Jugoslavija 1 : 2, Partizan (G) – Banat 0 : 4, Polet – Partizan (U) 5 : 0, Potporanj – Hajdušica 3 : 1, Stari Tamiš – Radnički 10 : 0, Sloga – Crvena zvezda 3 : 0, BAK – Strela 7 : 1, Budućnost – Dolina 2 : 1. JUGOSLAVIA – DOLINA 1 : 0 (0 : 0)

Ján Bokor

o hanebnej prehre doma od Ivanova padinská Dolina dvakrát hosťovala a dvakrát prehrala. Boli zahlasované demisie, avšak správa, tréner a hráči sa dohovorili, že majstrovstvá skončia v rovnakom zložení, ako ich začali. Prestali však mieriť na vrch tabuľky, kde ich už mnohí videli. Úspešná jarná séria je nečakane prerušená a začali sa striedať prehry. Sám začiatok zápasu v Jabuke neveštil nič dobrého. V 9. minúte rozhodca Milanović prísne vylúčil z hry brankára Katanića, lebo mimo šestnástky zvalil domáceho útočníka, ktorý sa rozbehol k jeho

bráne. Medzi žrde si zastal mladý Králik, ale Dolina hrala s desiatimi. Domáci mali viac vôle zápas vyhrať, ale sa im dlho nedarilo dať gól. Hralo sa hlavne v strede ihriska a gólových šancí bolo málo. Videlo sa, že Dolina má kvalitnejších hráčov, ale sa to neprejavilo aj na výsledku. Kolárik dobre kopol, ale loptu z bránkovej čiary vyhodil P. Čížik, ktorý

Na ďalšom hosťovaní v Alibunári Dolina dožila tretiu prehru zaradom. Tréner D. Žarkov hovorí, že predošlé prehry zničili u hráčov sebadôveru, ktorá kráš-

POTPORANJ – HAJDUŠICA 3 : 1 (3 : 0)

posledných dvoch kolách Hajdušičania získali iba bod. Najprv 2. mája na vlastnej pôde remizovali s mužstvom z Banátskeho Nového Sela 1 : 1. Vedenia sa ujali hostia v polovici prvého polčasu. Domáci vyrovnali gólom Pavlovica v druhom polčase. Vcelku však mali viac príležitostí, a ak by aj vyhrali, • ŠPORT •

lila mužstvo na začiatku jarnej časti. Videlo sa to zvlášť v prvom polčase, keď domáci boli lepší a dvomi gólmi Lukića v 22. a 32. minúte viedli 2 : 0. Rozháraná hra

Doline nepriniesla gólové šance. Po prestávke sa obraz hry zmenil. Teraz Dolina diktovala hru a bola lepším celkom. V dynamickej hre šancí bolo na oboch stranách. Dolina skorigovala výsledok v 77. minúte gólom Mitkovského. Vyrovnať sa však nedalo, lebo i šťastie hráčom Doliny obracalo chrbát. Obe mužstvá dokázali, že sa oprávnene nachádzajú v hornej časti tabuľky. DOLINA: Králik, Kolak (Trajčevski), Rašković, Mitkovski, Kolárik, Jovanov, Radenković, Hlavča (Kelečević), Bančov, Nestorovski (Kastratović), Josimovski (Janjović) Dolina sa nachádza na šiestej priečke v tabuľke a má 42 bodov. Na nedeľu Padinčania uhostia lídra v tabuľke – mužstvo BAK Bela Crkva.

potisnúť do siete. Iba pár minút neskoršie Pejčića v šestnástke lopta trafila do ruky a rozhodca Jaćimovski z Kačareva správne nariadil jedenástku, ktorú domáci premenili – 2 : 0. Po tomto góle hostia nadviazali rovnováhu, vytvorili si aj dve – tri sľubné príležitosti, ale sa výsledok nemenil až po 44. minútu, keď ofenzívny obranca hostí obehol mladého Petra Mršića, centroval, a útočník Potpornja z okraja šestnástky aj tretíkrát matoval Melicha. Po zmene strán hostia zahrali omnoho útočnejšie a domáci sa hlavne bránili. Dvakrát pred brankára vybehol A. Ružić, jeho brat Nikola tiež mal dve stopercentné príležitosti, mladý Beriša

netrafil prázdnu bránu, Maliar hlavičkoval vedľa... Konečne v 75. minúte A. Ružić využil jeden z početných rýchlych protiútokov a korigoval výsledok, avšak hostia síl na obrátenie výsledku viac nemali. HAJDUŠICA: Melich, P. Mršić, Pavlovic (Đukić), Maliar, M. Mršić, Petrović, Knežević, Beriša (Ćulum), A. Ružić, N. Ružić, Pejčić Hajdušičania po tejto prehre majú 34 bodov, klesli na 9. miesto v tabuľke. Na nedeľu ich očakáva ďalší ťažký zápas, keď uvítajú mužstvo Polet z Idvora, ktorý dobrou hrou vytýčil kandidatúru o titul majstra a postup.

BUDUĆNOST – DOLINA 2 : 1 (2 : 0)

Čo by bolo, keby bolo? Vladimír Hudec

si aj skôr obliekal tričko Doliny. Pre fyzický útok na Radenkovića rozhodca ukázal červenú kartu aj domácemu hráčovi Mladenovićovi, takže od 70. minúty počet hráčov bol vyrovnaný. Usilovnosť domácich hráčov bola nahradená v poslednej 90. minúte, keď Mitrović dorazil loptu do siete Králika a priniesol domácim víťazstvo. DOLINA: Katanić, Josimovski (Ilić), Kolak, Rašković (Králik), Svetlík (Janjović), Kolárik (Trajčevski), Kelečević, Jovanov, Radenković, Popović, Bančov

nebolo by to nezaslúžene. Aj v nedeľu v Potpornji Hajdušičania mali viac šancí a keby všetky využili, domov by sa vrátili spievajúc. V prvom polčase prevahu mali domáci. Šance si však nevytvárali a góly dali po chybe obrancov hostí. V 15. min. domáci mali tri rohové kopy zaradom. Po treťom sa v šestnástke vytvorila skrumáž, z ktorej sa domácemu útočníkovi z nepatrnej blízkosti podarilo loptu

20 /4959/ 15. 5. 2021

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Už im šliapu na päty JEDNOTA – OFK VRŠAC 1 : 4 (1 : 1) Matej Bzovský

o sobotňajšom zmeraní síl kvalitnejší hostia z Vršca odcestovali zo Sriemu so zodvihnutými hlavami. Zaznamenali vysokú výhru, trochu i s dávkou šťastia, lebo podľa celkového priebehu zápasu to celkom inak vyzeralo. Až po hodinovej hre sa situácia na tvrdej zelenej ploche úplne zmenila. Domáci poľavili a hra sa im rozpadla. Tréneri Cerović a Ogrizović už v 61. minúte poslali na ihrisko štyroch čerstvých hráčov, predtým už v 32. minúte Lazić striedal príliš ľahostajného

Aničića, ale nič nepomohlo. Proti koncentrovanej a pevnej obrane hostí sa ťažko presadzovali najmä v poslednej polhodine zápasu. Okrem toho Jednota hrala s nezotaveným pilierom obrany Nemanjom Kačarom a za stavu 1 : 2 sa ťažšie zranil brankár Lazar Jovišić. Po dlhšej prestávke a intervencii lekárskej služby stisol zuby a pokračoval, no utratil na istote. Tieto nešťastné okolnosti domácich predsa v žiadnom prípade nezmenšujú úspech fyzicky lepšie pripravených hostí z vrchu majstrovskej tabuľky. Domáci sa ujali rýchleho ve-

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

denia už v desiatej minúte. Po rohovom kope pohotový Živanović sa ocitol v päťke trochu zmýlených hostí, najlepšie sa vynašiel v skrumáži a zblízka dorazil loptu do nechránenej časti brány. Zakrátko mali domáci dve obrovské príležitosti. Lazić a za ním aj Perović sa ocitli zoči-voči s vybiehajúcim brankárom hostí, ktorý stačil zablokovať nie práve šikovné strely. V týchto chvíľach domáci boli dominantnejší, mohli mať aj presvedčivejší náskok, čo by im iste pridalo energiu. Tesne pred ukončením prvého polčasu obrana Jednoty príliš zle zareagovala a umožnila hosťom ľahko vyrovnať. Domáci aj v prvej štvrťhodine pokračovania zatlačili hostí na ich polovicu, ale ďalšie vyložené šance nepozorne spálili. A potom náhle poľavili a všetko sa začalo valiť dolu vodou. Aktívnejší hostia rýchlo dali druhý, a potom aj tretí

a štvrtý záverečný gól. Po tejto prehre domáci si predsa udržali 14. pozíciu, ktorá zatiaľ nehrozí zostupom. Už v sobotu majú ťažký zájazd do Subotice, kde sa stretnú s ohrozenou Bačkou 1901, ktorá anulovala vysoký náskok Jednoty o štyri body a hrozí aj Sloboda z Nových Kozariec, s ktorou sa Jednota stretne v poslednom kole na ploche súpera. Situácia v Jednote sa dosť skomplikovala. Nefunguje všetko tak, ako si to postavenie v tabuľke vyžaduje. Chýba oveľa väčšia mobilita všetkých členov vedenia, ktorí sa, okrem niektorých osamelých zjavujú iba na zápasoch, ale nie aj na tréningoch. JEDNOTA: Jovišić, Zeljković (Tošić), Maoduš, Milisavljević, Kačar, Radosavljević (Beljić), Ragipović (Vujović), Živanović, Perović, Aničić (Lazić), Žilović (Marković)

chybami. Udelil až osem žltých kariet, domácim hráčom až päť, kým hosťom tri. Žlté pre domácich dostali: Leškov, Stamenkovć, Terzić, Beronja, Brajković. Bol to zápas takmer bez výhľadných šancí. Mladosť jediný gól dosiahla relatívne včas. Už v 8. min., keď Ožvát centroval z rohu pravej strany a v šestnást-

ke stopér Jaroslav Jakuš pohotovo reagoval pre 1 : 0, a ako sa neskoršie ukázalo, stanovil konečný výsledok zápasu. Mladosť: Leňa, Ožvát, Beronja, Šproch, Jakuš, Brajković, Plavšić (Stojisavljević), Leškov, Petej, Stamenković, Terzić (Đokić) Na sobotu Mladosť bude hrať so svojou menovkyňou v Apatíne.

Aj po zmene strán Kysáčania úplne dominovali a vytvárali si početné šance, ale iba dve využili – Grahovac v 67. a Mrđenović v 87. minúte. Keby využili všetky šance, výsledok mohol byť aj dvojciferný. TATRA: Popin, Mrđenović, Đorđević, Živojinović, Duvnjak, Požarev (Radić), Živojinov, Stojšić, Veteha (Grahovac), Svitić, Zukić (Ožvát)

po rohu Zukić hlavičkoval nad brvno. Dve minúty neskoršie Veteha strieľal tesne vedľa žrde. Nuž a potom do konca sa hralo bez šancí až po 90. minútu, keď Zukić po rohovom kope hlavičkoval pre konečných 2 : 0. TATRA: Popin, Mrđenović, Petrović, Živojinović, Duvnjak, Stojšić, Đorđević, Veteha, Svitić, Đukić, Grahovac (Radić) Kysáčania po týchto dvoch výhrach majú 37 bodov a postúpili na 13. priečku v tabuľke. Kým sa tieto riadky dostali k čitateľom v stredu v mimoriadnom kole v Gospođinciach zohrali zápas s Jedinstvom a na nedeľu doma uvítajú mužstvo Suseku z rovnomennej dediny.

Zápas tvrdý a bojovný MLADOSŤ – TAVANKUT 1: 0 (1 : 0) Samuel Medveď

ápas sa začal minútkou ticha, ktorú aktéri venovali a vzdali úctu dlhoročnému futbalovému pracovníkovi Pavlovi Spevákovi, ktorý v uply-

nulých dňoch nečakane umrel. Hostia, ktorí sa nachádzajú v strede tabuľky, prišli do Petrovca získať aspoň bod. Hrali otvorene, na momenty tvrdo, rozhodca Bečanović zo Senty mal dosť práce. Pískal s menšími

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Maximálny účinok BAČKA – TATRA 5 : 0 (3 : 0) Pavel Kocka

ysáčania v Begeči podali skvelý výkon a úplne deklasovali súpera, ktorý bojuje o záchranu. Vedenia sa ujali už v 8. min. gólom Požareva. V 15. minúte prihrozili Begečania a trafili brvno, a to vlastne aj bolo všetko, čo ukázali na tomto zápase. Iba pár minút neskoršie Svitić zvýšil náskok. Tento hráč a Zukić mali ešte tri

www.hl.rs

stopercentné príležitosti, ale sa domáci predsa obránili. Konečne ku koncu polčasu Živojinov aj tretíkrát matoval domáceho brankára.

TATRA – HAJDUK 2 : 0 (1 : 0) Na rozdiel od výkonu v Begeči futbalisti Tatry v stretnutí s posledným v tabuľke hrali slabo, akoby podcenili súpera, ktorý sa zberá do nižšej súťaže. Nevytvárali si šance a takmer nestrelili na bránu

Informačno-politický týždenník

súpera. Predsa aj taká hra stačila na výhru. Gól padol v 24. minúte. Po strele Zukića z voľného kopu odrazenú loptu pekne hlavičkoval Grahovac a priniesol prednosť domácim. V druhom polčase v 57. minúte

• ŠPORT •

VOLEJBALISTOM KULPÍNA SA SPLNIL VYSNÍVANÝ SEN

Postúpili do Prvej ligy Srbska Katarína Gažová

osledný zápas sezóny 2020/2021 prvé mužstvo Volejbalového klubu Kulpín zahralo doma vo štvrtok 29. apríla s mužstvom Partizan z Báča. Podľa rozvrhu síce mali hrať v Báči, avšak VK Partizan vyhovel žiadosti Kulpínčanov a prišli zápas odohrať do Kulpína, a tak Kulpínčanom umožnili, aby titul majstra oslávili doma. Keďže si Kulpínčania už skôr zabezpečili prvé miesto, zápas s Partizanom nemal súťažiaci význam a domáci už pred zápasom začali oslavovať. V poslednom zápase im záležalo iba na tom, aby všetci 14 hráči vybehli na parket. Hrali teda uvoľnene a netrpezlivo Mužstvo a vedenie VK Kulpín (Foto: Ján Diňa) očakávali koniec zápasu. Na druhej strane hostia z Báča zahrali zo všetkých síl a v hrali 22 zápasov, z čoho 19 vyhrali a iba tri konečnom zaslúžene vyhrali 3 : 1. prehrali, a tak dosiahli historický úspech pre Po skončení zápasu obe mužstvá sa tešili klub, svoj Kulpín a Obec Báčsky Petrovec, a oslavovali, čo bolo zaujímavé vidieť. Zápas ktorá ich podporuje. Dosiahli ho títo hráči: pozerali predstavitelia Volejbalového zväzu Relota (hráč a tréner), Zima, Lekár, Peťkovský, Srbska a Vojvodiny, predstavitelia Obce Hasík, Petrović, Ćirić, Babić, Gajičić, Bojkov, Báčsky Petrovec, kompletné veBarišić, Radanović, denie klubu a členky ženského Emer, Elez. celku. Oslava titulu bola veselá Týmto však práa Kulpínčania nesmierne šťastní, cu na postupe do že sa im po niekoľkých rokoch Prvej ligy Srbska podarilo dostať sa na trón. neskončili. Po slávŠampiónom medaily udelinostnej promócii li predstavitelia VZ Srbska Dr. majstra KulpínčaNedžad Osmankač a Milka Vranov čakali ďalšie nićová a víťazný pohár im odoskúšky. Od 6. do 9. vzdal Aleksandar Nakić, obecný mája pobudli v Protajomník poverený športom. kuplji, kde v baráži Pred udeľovaním ocenení si hráči súťažili o doplneVíťazný pohár do rúk trénera Kulpína obliekli tričká s nápisom nie Prvej ligy SrbBorisa Relotu (sprava) odovzdal ŠAMPIÓNI a získaný titul venovali ska. Zohrali tam tri Aleksandar Nakić svojmu tragicky zosnulému sponamáhavé zápasy. luhráčovi Aleksandrovi Zavarošovi-Salemu. Zahrali však naplno a výnimočne dobre Nasledovala oslava, oslava, oslava... a a presvedčivo vyhrali všetkých troch súpespoločná večera volejbalistov Kulpína a Báča rov – VK Fap livnica: 3 : 1 (25 : 21, 25 : 19, v Poľovníckom dome v Kulpíne v súlade 21 : 25,25 : 15), VK MOK Topličanin 97 - 3 : 0 s platnými protipandemickými opatreniami. (25 : 20, 25 : 14, 25 : 22) a VK Laki star 3 : 0 (27 Kulpínčania počas uplynulej sezóny zo- : 25, 25 : 15, 25 : 19), a ako prvoumiestnené mužstvo na turnaji si zabezpečili postup do Prvej ligy Srbska – skupina B. Kulpínčania v Prokuplji jediní vyhrali všetky tri zápasy. Tréner Boris Relota veľmi múdro viedol mužstvo a hral kapitánsky, ale aj všetci Posledný zápas prvé mužstvo Kulpína hralo doma ostatní hráči podali

skvelý výkon. Vyhral tím, dobrý kolektív, veľkí priatelia, ktorí sú ako jedna rodina. Veselí, múdri, kultúrni mladí muži, a to vlastne bola formula, ktorá ich viedla k vysnívanému volejbalovému snu. Bez ohľadu na to, že hrali s klubmi, ktoré sú finančne omnoho lepšie podložené, malý dedinský klub Kulpín s malou finančnou podporou svojou usilovnosťou a vytrvalosťou dosia-

Medaily šampiónom odovzdali predstavitelia Volejbalového zväzu Srbska Dr. Nedžad Osmankač a Milka Vranićová

hol mimoriadne výsledky, čo je prvý veľký úspech v jedenásťročnom pôsobení. Musí sa zdôrazniť aj nezištná finančná podpora Obce B. Petrovec a jej vedenia v čele s predsedníčkou obce Jasnou Šprochovou a tajomníkom pre šport Aleksandrom Nakićom a sponzorov. V nedeľu 9. mája Kulpínčania v centre dediny usporiadali veľkolepé privítanie pre svojich volejbalových víťazov vracajúcich sa z Prokuplja. Organizáciu mal na starosti predseda Rady Miestneho spoločenstva Kulpín Miroslav Čeman. Volejbalisti boli nesmierne dojatí až do sĺz pri takom milom privítaní svojich spoluobčanov.

MATIČNÁ ČINNOSŤ

Miestny odbor Matice slovenskej v Padine Janko Kolárik, predseda

iestny odbor Matice slovenskej v Padine bol založený ako prvá matičná bunka v obnovenej Matici slovenskej v Juhoslávii. Zakladajúce zasadnutie obnoveného miestneho matičného

Súťaž vo varení a jedení bryndzových halušiek (Krompachy, Slovensko 2018)

odboru bolo 28. októbra 1990. Slávnostné bohoslužby prebiehali v evanjelickom chráme Božom a zakladajúce zhromaždenie sa konalo vo veľkej sieni Domu kultúry Michala Babinku. V ten deň sa do Matice zapísalo 122 členov. Iniciátorom obnovenia MOMS bol právnik Martin Šimák. Prvým predsedom MOMS bol Martin Šimák, ktorý túto funkciu vykonával tri

Padinskí matičiari na Klobásafeste (Báčsky Petrovec 2020)

roky (1990 – 1993). Neskoršie v čele MOMS boli: Pavel Kuľa (1993 – 1995), Dušan Kereš (1995 – 2017) a Janko Kolárik (2017 – dodnes). Od chvíle obnovenia padinský MOMS pracoval na pestovaní národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov a na zachovaní mateČlenovia MOMS Padina a hostia z NRSNM a MSS po otvorení rinského jazyka zrenovovaných matičných miestností (Padina 2020) a ľudových zvykov Roku 1994 MOMS Padina začal organia obyčají. Počas tridsaťročného pôsobenia matičná činnosť bola rôznorodá. Národopis- zovať spoločensko-zábavno-labužnícke ná sekcia si vytýčila za úlohu zachrániť pred podujatie Víno – hudba – klobásy venovazabudnutím staré padinské zvyky a obyčaje. né labužníkom chutného vína a dobrých Nadviazala sa spolupráca so slovenskou klobás. Vlani odznel 26. ročník. Padinský MOMS má svoje miestnosredakciou TV Nový Sad a urobili sa nahrávky obyčají: Lúpačky (1990), Páračky (1991), ti v Miestnom spoločenstve Padina, Mejačky konôp a Priadky (1993), Vianočné kde si vlani jeho členovia kompletne zvyky a obyčaje. Toho času najčinnejšia je vydavateľská sekcia, ktorá má za sebou už jedenásť knižných vydaní: Padina 1806 – 1996 (zborník prác, 1996), Padina 1806 – 2006 (zborník prác, 2010), Padinské slovenské ochotnícke divadlo vo fotografiách (2010), Školstvo Členovia Výkonného výboru MOMS na jubilejnom 20. podujatí v Padine (zborník Víno – hudba – klobásy (Padina 2014) prác, 2011), Krátky nárečový slovník jazyka padinského sloven- zrenovovali miestnosti. V rámci MOMS ského (autorka Jarmila Gerbócová, 2014), pôsobí Komorný zbor Viliama FigušaOkamih pre večnosť (Zuzana Papová a Mi- -Bystrého, Vysoká škola ekonomiky chal Kevický, 2016), Padinské ľudové zvyky a manažmentu z Bratislavy a hudoba obyčaje (Janko Kolárik a Zuzana Papová, ná škola. MOMS tesne spolupracuje so 2017), 25 rokov činnosti MOMS Padina základnou školou, miestnym spoločen(Janko Kolárik a Dušan Kereš, 2017), Slováci stvom, Spolkom žien a domom kultúry. v Padine I a II (DrSc. J. Babiak, 2019), 30 Každoročne pomáha v organizácii Padinrokov činnosti MOMS Padina (Janko Kolárik ských dní kultúry a festivalov slovenských a D. Kereš, 2020), Padinské svadobné zvyky ľudových piesní Padina spieva a Banátsky festival. a obyčaje (Janko Kolárik, 2020).

Hlas ľudu 20/2021

Articles inside

Výroba drevených hračiek ako záľuba

Postúpili do Prvej ligy Srbska

Lehota aktuálnych súbehov do polovice mája