Ľudia a udalosti DE-VE-HRA JANA ŽOLNAJA Z KOVAČICE
Výroba drevených hračiek ako záľuba Olinka Glóziková-Jonášová
P
ri oslovení Jana Žolnaja z Kovačice o krátke interview, v ktorom by sme chceli predstaviť jeho nekaždodennú záľubu a poukázali tak svetu, že aj v dnešnej urýchlenej dobe sú ľudia, ktorí si vedia vyrobiť vlastnými rukami niečo, čo ich poteší, a pritom je to viacnásobne užitočná vec, pripomínajúca zašlé časy, menovaný povedal: „Neviem, ako iní ľudia, ale ja mám vždy trému z verejnej prezentácie. Aby som to nejako prekonal, najprv pozdravím všetkých čitateľov Hlasu ľudu, avšak môj životopis skrátka znie takto: Volám sa Jano Žolnaj. Žijem v Kovačici. Ženatý. Mám dve deti s rodinami a jedného vnuka. Som penzista. Skončil som strednú elektrotechnickú školu, odbor telekomunikácie. Zo záľuby sa zaoberám výrobou detských hračiek z dreva, o ktorých sa viac dočítate v samotnom rozhovore,“ poznamenal Žolnaj a už to šlo ako po masle. Kedy vznikla idea, t. j. kedy ste začali s výrobou drevených hračiek? „Celý pracovný vek som strávil v telekomunikačnom odbore, čo ma, uznávam, neklasifikuje za výrobu drevených hračiek. Avšak od detstva ma priťahovala mágia zobrazenia dreva. Ako to už v živote býva, po škole prišla práca, rodina, deti... Vtedy som deťom rád čítal rozprávky a občas som pre ne vyrobil nejakú hračku. Prevažne z dreva. Deti medzičasom dospeli. Prestal som im čítať a vyrábať hračky. Keď som si už myslel, že hračky sú minulosťou, život mi uznal vek deda a za odmenu mi daroval vnuka. Manželka a ja sme mali plné srdcia radosti. Ofúkal som prach z rozprávkových kníh. Nemohol som sa dočkať nocí, ktoré vnuk trávil u nás. Vtedy sme sa ponorili do sveta rozprá14
www.hl.rs
vok a fantázie. Ako vnuk rástol, tak som sa ja vracal k mojej starej záľube – tvoreniu z dreva. Keď vnuk prerástol hračky, stal sa mojou logistickou podporou.
Jano Žolnaj
Dával mi nápady. Poznámky. Pri ich praktickom použití, v hre s priateľmi zo susedstva, vytváral mi prehľad o záujme a bezpečnosti istých. V roku 2015 sme sa s vnukom rozhodli ,spolkáriť‘. Z malej dielne, kde vyrábam hračky, sme urobili sídlo našej imaginárnej spoločnosti. Prvá vec, pre ktorú sme sa spoločne rozhodli, bol názov dielne, ktorý znie DEDO – VNUK – HRAČKY, teda skratka DE-VE-HRA. Keď vnuk prerástol hračky, zostal som pracovať sám. Pod rovnakým názvom, takže idea nevznikla zapnutím žiarovky, ale spontánne a vďaka vnukovi.“ Vyrábate výlučne hračky, alebo aj iné predmety z dreva? „Od roku 2014 sa amatérsky venujem výrobe drevených predmetov. Mojou oblasťou záujmu sú po prvé originálne detské drevené hračky, ale aj použiteľné drevené predmety, potom ozdobné drevené predmety a jedinečné kusy dreveného nábytku.“ Ako ste sa tomuto remeslu poučili? „Vyrastal som v prostredí, v ktorom sa ľudia okrem základných zapájajú do rôznych dodatočných prác. Pracovný vek som,
Informačno-politický týždenník
ako som už povedal, strávil ako elektrotechnik v telekomunikačnom odbore. Okrem toho som amatérsky, pre svoje potreby, pracoval ako murár, keramik, elektrikár, maliar, stolár, poľnohospodár, farmár... Najviac sa mi páčilo pracovať s drevom. Keď som odišiel do dôchodku, začal som sa čoraz viac venovať svojej láske k drevu. Nemyslím tým na obrovské a početné stroje, ktoré prehltnú drevené povrchy a zmenia ich na požadované tvary, ale skôr na spracovanie dreva, jeden na jeden. Vezmeš kúsok dreva, premeriavaš ho, pozeráš sa naň, rozprávaš sa s ním. Myslíš si, čo by sa mohlo z tohto dreva vyrobiť. A tak spolu vytvárame niečo nové. Tak som prišiel k tomuto skvelému remeslu.“
roba sa začína nápadom, alebo požiadavkou niekoho. Nasleduje hrubý výkres budúceho výrobku. Výber dreva je veľmi dôležitý, takže sa mu dôkladne venujem. Zladím miery výrobku a materiálu. Prenášam výkres na materiál. Celé to prípravné obdobie premietam v hlave vzhľad a postup. Ak je výrobok komplikovanejší, uvažujem, ako sa vyhnúť strojom, ktoré by boli potrebné, a vyrábam s tým, čo mám v dispozícii. Niekedy používam skúsenosti iných na vyriešenie, z google alebo sociálnych sietí. Inokedy zase odstúpim od pôvodnej idey a predmet trochu modifikujem. Nasleduje zobrazenie dreva: pílením, hobľovaním, vŕtaním, brúsením, skladaním a lepením, ak to výrobok požaduje. Tak vyrobený predmet ozdobujem vypaľovaním vlastnoručne vyrobeným pyrografom. Pri niektorých výrobkoch na ozdobenie používam mená a citáty – v latinke, hlaholike alebo cyrilike. Používam i ornamenty alebo len geometrické tvary. Keď predmet má konečný vzhľad, zaznamenávam ho: číslo, meno, dimenzie, materiál, ochranný prostriedok, dátum výroby. Znovu beriem predmet do rúk. Tentoraz, aby som vypálil naše logo DVH (DE-VEHračkárium Jana Žolnaja v Kovačici -HRA) a číslo výrobku PR. Aký je proces výroby? (dvh2021). Ešte raz celý pred„Proces sa začína výberom a met jemne vybrúsim. Na záver skladovaním materiálu. Vzhľa- ho pretriem zmesou ľanového dom na to, že na výrobu použí- oleja a včelieho vosku, podľa vam iba základné stroje, materiál vlastnej receptúry. Nechám ho si chystám tak, že za ohrev kupu- odstáť a dobre vyleštím. Keď ide jeme drevené palety z bukového o hračku, trochu sa s ňou hrám, a dreva. Potom drevo triedim, záväzne ju vyfotím. Fotku vložím oddeľujem, ktoré sa mi pozdáva do albumu DE-VE-HRA a hračku za prácu. Skladujem ho a su- odložím do Hračkáriumu, kde ším najmenej dva roky. Druhý čaká na svojich konzumentov.“ spôsob je, že odkladám staré Koľko trvá výroba? zaujímavé kusy dreva, keď mám „V závislosti od inšpirácie, zlošťastie nadísť na také. Samá vý- žitosti a záležitosti v domácnosti, • ĽUDIA A UDALOSTI •
