Hlas ľudu 23/2021 by NVU Hlas ľudu

Najlepšia v Srbsku so svojou mentorkou ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

5. 6. 2021 | 23 /4962/

V stredu 26. mája bolo konštitutívne zasadnutie predsedníctva Matice slovenskej v Srbsku v miestnostiach Domu MSS Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci. Prítomní boli aj matičiari predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová a podpredseda NRSNM a synodálny dozorca Zlatko Šimák. A. Horvátová Snímka: Zdenka Chalupková

V sobotu 29. mája sa v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci stretli najlepší žiaci ôsmeho ročníka základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským vo Vojvodine. Cieľom ich sústredenia bolo zmerať si vedomosti z materinského jazyka s rovesníkmi a svoju školu predstaviť v tom najkrajšom svetle. Okrem podpory svojich profesorov ich snahy si uctili aj predstavitelia našich strešných inštitúcií, ktorí im zaželali mnoho zdaru v práci. A. Horvátová

Uzávierka čísla: 2. 6. 2021

Andrea Machyňáková – mama, vedkyňa a cestovateľka. Na Slovensko sa odsťahovala hneď po skončení petrovského gymnázia, teda žije tam už 13 rokov. Hovorí, že jej životným cieľom bolo vždy aj pomáhať iným, a preto veľkú časť svojej práce venuje vyvíjaniu medzinárodnej spolupráce, a to najmä na Balkáne, keďže odtiaľto pochádza. Rozhovor s Andreou si prečítate v rubrike Ľudia a udalosti. D. Berediová-Banovićová Foto: z archívu spolubesedníčky

Pokrajinský sektretariát pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo koncom mája odovzdal 103 vojvodinským poľnohospodárom zmluvy o spolufinancovaní nákupu protiľadovcových ochranných sietí a prvkov na vybudovanie produkčných plantáží ovocných stromov, viniča a chmeľu. K tomu 130 poľnohospodárskym gazdovstvám boli odovzdané zmluvy o pridelení nenávratných finančných prostriedkov na spolufinancovanie nákupu skleníkov a zariadení v nich. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: Doo Magyar SZO KFT, Nový Sad

• •

•

Týždeň za nami, pre nás Olinka Glóziková-Jonášová

áme za sebou týždeň plný udalostí, zaznamenaný riadkami trblietavých slov v našom týždenníku. Žijeme v dobe digitalizácie, kde moderné technologické prístupy predstavujú súčasnosť rovnako ako aj budúcnosť a ponúkajú interaktívne a zaujímavé znázornenie udalostí vôkol nás. V tom sa klasická písaná reč, jej význam a dopad čiastočne tratí. Prirovnávajú to k tomu, že vedľa mobilných telefónov pevná linka tratí svoje uplatnenie. My však dovoliť nesmieme, aby to, čo vytlačené slovo znamená, zaniklo. Buďme šťastní, že sa nám do rúk môže dostať napísané slovo, ktoré rozpráva o tom, ako v Jánošíku fungujú drobnochovatelia alebo poľnohospodárski výrobcovia, alebo o tom, ako Staropazovčania trávia svoje májové dni a dni začiatku júna prvého roku tretej desaťročnice 21. storočia nášho letopočtu. Možno nevieme pridať dostatočný význam správe o tom, ako sa ľudia v Hajdušici zásobujú vodou, respektíve o tom, ako fungujú táborníci v Kovačici. Predsa si však musíme uvedomiť, že všetci tí ľudia maľujú svoje rôznofarebné obrazy a píšu rozprávky svojho každodenného života, ktoré si aj sami radi v určitom momente prečítajú. Preto je našou zodpovednosťou, aby sme tie rozprávky zaznamenali a zapísali. Prečítajme si o nich aj my a skúsme si uvedomiť význam toho, že všetko, čo sme urobili, necháva jednoznačný sled. Všetko to tým, že zostáva napísané, tvorí tradíciu diela a národa. Sme radi, že náš týždenník informuje, animuje, oživuje a spája tie najvzdialenejšie končiny Sriemu, Banátu a Báčky, v ktorých žije slovenské etnikum a udržiava svoju tradíciu, pritom tvorí bohatšou tradíciu národa, ktorého je

integrálnou súčasťou tuná v Srbsku, v našej krajine. Dávame si o sebe vedieť, to znamená, že žijeme. Spolu sa na tom podieľame my, ktorí píšeme, ako aj všetci vy, čo tieto naše slová čítate. Všetko to nám ponúkajú riadky nášho týždenníka, spájajúc ľudí, ktorí žijú ďaleko od seba. V rámci pestrých rozhovorov, ktoré sme mali s osobami z nášho prostredia v jednom z minulých čísel, dozvedeli sme sa o tom, že 79-ročná babka každý piatok nedočkavo berie do rúk nové číslo, aby si prečítala, čo nového v dedinách a mestách, ktoré rozhodené po celej Vojvodine vytvárajú každý týždeň neopakovateľné príbehy. Žijeme v dobe, keď nie vždy si vieme najlepšie určiť priority, v dôsledku čoho do úzadia neustále posúvame drobné, ale predsa tak veľmi významné prvky nášho každodenného života. Preto si nedávajme z rúk výtlačok Hlasu ľudu, ktorý je týždeň čo týždeň pred nami. Podieľajme sa na jeho zveľaďovaní, dopĺňaní, vylepšovaní, zdokonaľovaní, a to tým, že si slovo, ktoré je tam napísané, aj prečítame. Dávame si o sebe vedieť, to znamená, že sme. Musíme tým, čím sme, aj zostať. V našom Hlase ľudu žije skutočný ľudu hlas, ale aj toho ľudu zvyky a obyčaje, radosti a problémy ich každodenného života. Piesne a básne. Slová smutné, ale na šťastie aj tie veselé. Jednoduchými opismi znázornené fragmenty každodenného života dolnozemských Slovákov. Demografická postupnosť v našej krajine privádza nás k tomu, že nás je čoraz menej, tým aj výtlačkov písanej reči hlasu nášho ľudu, ktoré sa dostanú do rúk čitateľom. Zabráňme negatívnym trendom. Prečítajme si to naše napísané slovo, a zostaňme tým, čím sme, až buďme aj lepší.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

5 Na výročia nesmieme zabudnúť 20 Pestrofarební miláčikovia

44 Prinavrátenie kvantity festivalu 67 Pokračujú s úspechmi

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 30 Po dlhšom čase nižšia cena sóje

Na titulnej strane: Na tohtoročnej 52. prehliadke recitátorov Srbska Básnik môjho rodu, ktorá sa konala online v dňoch 28. a 29. mája vo Valjeve, prvé miesto v najstaršej vekovej skupine obsadila Jana Rumanová zo Starej Pazovy, predstaviteľka tamojšieho SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Podľa rozhodnutia odbornej poroty táto skvelá pazovská recitátorka na prehliadke obsadila maximálnych 50 bodov. Janu v prednese krásneho slova už dlhší čas a aj tentoraz pripravovala jej mentorka Anna Simonovićová, tiež niekdajšia vynikajúca recitátorka. Foto: Petar Nerandžić 23 /4962/ 5. 6. 2021

Týždeň 

7 DNÍ

Uvoľnenie epidemiologických opatrení je tu Pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová

inisterka pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky prof. Dr. Darija Kisićová-Tepavčevićová a členka Krízového štábu pre ochranu zdravia obyvateľov pred infekčnou chorobou COVID-19 ozrejmila v pondelok 31.mája, že je prijaté rozhodnutie na ďalšie uvoľnenie epidemiologických opatrení. Podrobnejšie o opatreniach si môžete prečítať na stránke www.covid19.rs alebo na oficiálnej stránke vlády Srbska. Ministerka pritom povedala, že nový vzrast infikovaných možno očakávať opäť na jeseň a v zime, keďže sú tieto ročné obdobia príznačné pre respiračné ochorenia, vrátane aj koronavírus. „Obyvatelia Srbska však to obdobie dočkajú s vyšším stupňom kolektívnej imunity, než to bolo vlani, ale bez ohľadu na to potrebné je aj naďalej, aby sa čo viac ľudí zaočkovalo, aby sa stopa kolektívnej imunity

ešte zvýšila,“ vysvetlila Kisićová-Tepavčevićová. Menovaná oznámila, že v najbližších týždňoch sa v Srbsku bude rozhodovať o odporúčaní na očkovanie detí vo veku od 12 do 15 rokov, výlučne vakcínou Pfízer, pričom pripomenula, že aj teraz jestvuje odporúčanie na očkovanie osôb starších ako 16 rokov touto vakcínou. * Minister poľnohospodárstva, vodohospodárstva a lesníctva Branislav Nedimović sa stretol s chovateľmi ošípaných z Bogatića, Šabca, Rumy, Báčskej Palanky a iných okolitých miest, ktorí podali viac žiadostí a z ktorých sú niektoré aj prijaté. Dohodnuté je, že sa začne s prípravou Stratégie rozvoja pre chov ošípaných do roku 2030, aby sa prostredníctvom odborníkov a vedy zlepšil tento sektor a stal sa na trhu výrazne konkurencieschopnejším. V oznámení Tanjugu sa píše, že Ministerstvo poľnohospodárstva, vodohospodárstva a lesníctva zváži zavedenie dodatočných daní pri

dovoze bravčového mäsa. Minister Nedimović okrem iného povedal, že čoskoro bude schválený Zákon o regulácii obchodovania s poľnohospodárskymi výrobkami, čo umožní štátu ďalšiu príležitosť na zasahovanie pri narušení obchodu, a tým bude zabezpečená väčšia podpora poľnohospodárom. * Mesiac jún sa nesie v znamení významných medzinárodných dní, ako sú Medzinárodný deň detí a Svetový deň životného prostredia. Prvý júnový deň od roku 1925 sa nesie v znamení Medzinárodného dňa detí. Stanovili ho v uvedený dátum na prvej Svetovej konferencii o blahobyte detí v Ženeve. Verejne bol však schválený až v roku 1950 a odvtedy si ho pripomínajú početné krajiny, vrátane Srbska. Piaty júnový deň sa však nesie v duchu ochrany životného prostredia. Tohtoročné heslo znie: Ja som s prírodou. Témou je, ako vyplýva zo samého hesla, prinavrátenie ľudí k prírode. Tohtoročný Sveto-

OBCI BÁČSKY PETROVEC PRIDELENÉ ÚČELOVÉ TRANSFERY V SOCIÁLNEJ OCHRANE. Ministerka pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky prof. Dr. Darija Kisićová-Tepavčevićová a predstavitelia lokálnych samospráv v stredu 26. mája v Paláci Srbska – v sále Juhoslávia podpísali zmluvy o účelových transferoch, ktoré ministerstvo prideľuje lokálnym samosprávam. Obec Báčsky Petrovec získala prostriedky v sume 1.442.131,00 dinárov pre oblasť sociálnej ochrany. Zmluvu s ministerkou Kisićovou-Tepavčevićovou slávnostne podpísala predsedníčka obce Jasna Šprochová (na fotografii obecného archívu). ah

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vý deň životného prostredia sa koná pod patronátom Kanady, kde sa konali aj ústredné oslavy. Tento deň si ľudia pripomínajú vo viac ako 100 krajinách sveta organizovaním rozličných akcií zameraných na pozdvihnutie ekologického povedomia, ktoré bude smerovať k zodpovednejšiemu správaniu k životnému prostrediu. Na týchto akciách sa každý rok zúčastňuje viac ako pol miliardy ľudí. Týmto spôsobom sa upozorňuje na dôsledky určitých ľudských aktivít, ktoré ohrozujú život na planéte, ako je znečistenie ovzdušia, vody, ničenie lesov, vyhynutie veľkého množstva druhov živočíchov a rastlín a podobne. Aj v Srbsku sa organizujú početné aktivity a podujatia, ktoré upriamia pozornosť širokej verejnosti na dôležitosť a potrebu ochrany zdravého životného prostredia. Stanovený bol roku 1972 a je dňom, ktorý upriamuje pozornosť širokej verejnosti na pálčivé otázky ochrany životného prostredia a potrebu ich neustáleho riešenia.

Účelové transfery aj pre Kovačickú obec. Vedúca obecnej správy Obce Kovačica Tanja Bubeskovová podpísala zmluvu o pridelení účelových transferov v oblasti sociálnej ochrany, ktoré Ministerstvo pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky prideľuje lokálnym samosprávam. Kovačická obec dostala 4.700.000 dinárov na spolufinancovanie služieb v oblasti sociálnej ochrany, konkrétne služieb geronto domácich. Obec Kovačica na poskytovanie týchto služieb vyčlení ďalších 4.300.000 dinárov, teda celková suma je vyčíslená na 9.000.000 dinárov, informovali z kabinetu obecnej správy Obce Kovačica. ogj

• TÝŽDEŇ •

KONŠTITUTÍVNE ZASADNUTIE PREDSEDNÍCTVA MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU

vyznania cirkvi, 100 rokov od úmrtia Pavla Országha Hviezdoslava, 100 rokov Ústredného spolku československých žien v Kráľovstve Annu Horvátovú a pre Beleh- nosné podujatia, na ktoré sme si Srbov, Chorvátov a Slovincov, 100 rokov od narodenia Jozefa rad Jána Kriváka. Na post prvého zvykli,“ ozrejmil predseda. podpredsedu MSS navrhol Janka Slova sa ujala aj predsedníč- Marčoka Dragutina, bojovníka a Havrana, ktorý za preukázanú ka Lakatošová, akcentujúc na redaktora, 100 rokov Spolku žien v Petrovci a iné významdôveru zaďakoval. né historické dátumy, Predsa ale vyjadril na ktoré nehodno ochotu podať názabudnúť. Z novších pomocnú ruku buď dejín spomeňme, že pri organizačných počas celého roka 1991 záležitostiach, alebo boli zakladané MOMSpri práci komisií. -y po našich dedinách, Druhým bodom ktorých 30-ročné pôrokovania bola orgasobenie si tiež priponizácia Slovenských menieme.“ národných slávností, Už na základe výroktoré spolu organičí, ktorých je omnoho zujú Matica slovenviac, možno usúdiť, že ská, ako zakladateľka, a Národnostná Pracovné ovzdušie na konštitutívnom zasadnutí slávnosťový program Predsedníctva Matice slovenskej v Srbsku bude oplývať národrada a Obec Báčsky Petrovec. „S predsedníčkou Ná- okrúhle výročia v tomto roku, na nými a spoločenskými témami rodnostnej rady Lakatošovou, ktoré treba dať dôraz: „V tomto a bohatstvom informácií. Pred predsedníčkou obce Jasnou Špro- roku si pripomíname 250 rokov organizačným výborom je prechovou sme sa zhodli, že Slávnosti školstva v Hložanoch, 100 rokov to zodpovedná úloha, ako to budú v druhý augustový týždeň, od narodenia Paľa Bohuša, dátum spriadať do spoločnej nite, hoci dokonca ten 15. august je priamo 27. 6. 1921, keď bol v Starej Pazo- vzhľadom na ich úsilie a snahu, deň, keď boli obnovené SNS pred ve vyhlásený Slovenský dištrikt možno tvrdiť, že to zdolajú pro31 rokmi. Počítame na všetky Evanjelickej augsburského viero- fesionálne.

Na výročia nesmieme zabudnúť Anna Horvátová

o tom, čo sa v sobotu 15. mája zvolilo nové matičné predsedníctvo, predseda a Dozorná rada, v stredu 26. mája odznelo konštitutívne zasadnutie, zároveň prvé v tomto zložení, Predsedníctva Matice slovenskej v Srbsku v miestnostiach Domu MSS Ľudovíta Mišíka v Petrovci. Zasadnutie viedol predseda Branislav Kulík, ktorý privítal okrem matičných podpredsedov aj predsedníčku Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libušku Lakatošovú, tiež podpredsedu NRSNM a synodálneho dozorcu Zlatka Šimáka. Najdôležitejšími bodmi rokovacieho programu boli voľba podpredsedov a prvého podpredsedu MSS, či konštituovanie Predsedníctva MSS, ako i Slovenské národné slávnosti. Predseda Kulík za prvých podpredsedov navrhol: pre Sriem Janka Havrana, pre Banát Janka Kolárika, pre Báčku

SLÁVNOSŤ NAJSVÄTEJŠEJ TROJICE V SELENČI

Každý deň máme oveľa viac dôvodov veriť Anna Horvátová

irkev už od svojho prvopočiatku vyznávala vieru v Najsvätejšiu Trojicu. V nedeľu 30. mája sa v Selenči konala slávnosť Najsvätejšej Trojice v nádherne vyzdobenom katolíckom kostole a za veľkého počtu veriacich. Z tejto príležitosti si domáci viery a pán farár Siniša Tumbas-Loketić dali povolať aj hostí. V mene Obce Báč bola prítomná Marína Ba- Chrám zdobili aj krojované deti a miništranti labanová, zástupkyňa predsedu Báčskej obce, Maticu slovenskú dí. Keďže mal dobrú spoluprácu zdobili aj krojované deti a miv Srbsku predstavovali podpred- s dovtedajším predsedom Ma- ništranti. Pán farár Siniša Tumsedovia pre Báčku Dr. Juraj Súdi tice slovenskej Jánom Brtkom, bas-Loketić pri tejto slávnosti a Anna Horvátová a prítomná pokrajinským poslancom, uctil zdôraznil: „Dnes sme sa stretli bola aj predsedníčka Výboru pre si aj jeho s manželkou. v tomto chráme, aby sme oslávili kultúru NRSNM Anna Čapeľová, Chrám okrem nádherného Najsvätejšiu Trojicu, preto by tiež farári zo susedných prostre- vzhľadu, vkusne naaranžovaný, som aspoň na chvíľu odpútal • TÝŽDEŇ •

pozornosť od vonkajšej slávnosti. Upútal by som viac pozornosť k nášmu duchovnému prežívaniu, k tomu, čo je v nás a spôsobu, ako to prežívame. Deň, keď oslavujeme Najsvätejšiu Trojicu, môže byť rozhodujúci pre náš každodenný, náboženský život. Musíme veriť. Každý deň máme dôvody pochybovať, ale každý deň máme oveľa viac dôvodov veriť.“ K sviatosti chvíle prispela aj scénka v prednese dievčat, ktoré nacvičila učiteľka Anna Koleková. Farské spoločenstvo v poslednú nedeľu májovú oslávilo svojho nebeského patróna Najsvätejšiu Trojicu, ľudovo Kirbaj. Je to radostný deň tak pre cirkev, ako i pre občanov.

23 /4962/ 5. 6. 2021

Týždeň OBROVSKÉ VKLADY DO SRBSKÉHO HOSPODÁRSTVA (1)

Srbsko, ekonomický motor západného Balkánu Miroslav Benka

aj na rozvoj duálneho vzdelávania v našej krajine,“ prízvukoval prezident. Veľvyslanec Schieb uviedol, že ennodenne sme svedkami nemecké veľvyslanectvo dôrazne a obrovského vkladu početaktívne podporuje súčasný trend ných investícií do srbského zvyšovania investícií. hospodárstva. Srbsko má vynikajúce Nemecká spoločnosť vzťahy so Slovenskom, Českom, MaBrose je štvrtá najväčšia na ďarskom, Francúzskom, Nemeckom, svete, pokiaľ ide o rodinné Bulharskom, Ruskom, USA, Čínou spoločnosti, ktoré zásobujú a ďalšími početnými krajinami EÚ automobilový priemysel. a sveta. Vyvíjajú a vyrábajú mechatSvedkami sme tiež, najmä v poronické systémy pre dvesledných mesiacoch čulej aktivity re a sedadlá automobilov, prezidenta Vučića v rámci medziako aj elektrické motory a národnej politiky. elektroniku. Pôsobia v 24 K písaniu tohto článku nás inšpikrajinách, na 64 miestach rovala Petra Gabrielová vo svojej a majú viac ako 26 000 Prezident Aleksandar Vučić a veľvyslanec štúdii Vývoj zahraničného obchopracovníkov. Nemecka v Srbsku Thomas Schieb du západného Balkánu Ich obrat je vo svetle pokračujúcej Zatiaľ ich pracuje niekoľko stoviek 6,2 miliardy eur. Odekonomickej integráa veľa z nich odišlo na zaškolenie haduje sa, že každé cie regiónu. „V našom do Nemecka. Mnoho mladých druhé vozidlo na svete príspevku budeme ľudí z Pančeva, ale aj ľudí z celého má aspoň jeden proanalyzovať zahraničný Srbska sa zamestnalo v ZF. S ich dukt Brose. Okrem toho obchod krajín západnépríchodom cena metra štvorcozaoberá sa aj výrobou ho Balkánu (ZB) a jeho vého v meste na Tamiši drasticky elektromotorov pre vývoj z hľadiska pokrastúpla. Spoločnosti Brose a ZF so automobily, volantov, čujúcej ekonomickej svojou špičkovou výrobou urobia olejových čerpadiel a integrácie s Európskou z Pančeva čoskoro najväčšie cenmotorov chladiacich úniou (EÚ) a vzniku intrum automobilového priemyslu ventilátorov. tegračných štruktúr v západného Balkánu. Položenie základného kameňa na výstavbu továrne Investícia má hodrámci regiónu (CEFSpoločnosť Brose usporiadala Brose notu 180 miliónov TA). Za základný rámec otvárací ceremoniál, ktorým sa zaskúmania sme si stanovili analýzu vzdelaných osôb. Pri položení zá- eur a veľký obrat sa očakáva aj zo čala výstavba výrobného komplexu vývoja zahraničného obchodu ZB, kladného kameňa, pred niekoľký- zakladania továrne v novej „severspoločnosti v Pančeve. Ceremopričom naším cieľom bolo skúmať mi mesiacmi, vedenie tejto firmy nej“ priemyselnej zóne Pančeva. niál sa konal za účasti predstavi1 ozrejmilo, že priemerná čistá mzda Sám prezident Srbska zdôraznil vplyv ekonomickej integrácie ZB.“ teľov politického a obchodného Európska únia už od konca bal- v tejto spoločnosti bude vynášať veľký význam, že si táto nemecká života, ako aj médií. Spomenutá spoločnosť vybrala investovať v kánskej krízy predstavuje hlavného až 1 700 eur. spoločnosť plánuje do leta 2021 Vzťahy Srbska a Nemecka sú Srbsku. Pri položení základného obchodného partnera krajín západzahájiť masovú výrobu motorov a ného Balkánu, avšak v súvislosti na výnimočnej úrovni, uzhodli sa kameňa továrne, vyzdvihol, že elektroniky pre chladiace moduly so súčasným vývojom v Európe, prezident Srbska Aleksandar Vučić otvorenie tejto továrne bude znaventilátorov v Pančeve na rozlohe charakterizovaným ekonomickou a veľvyslanec Nemecka v Srbsku až 220 000 metrov štvorcových. krízou a spomalením integračných Thomas Schieb. Zhodnotili, že také V prvej fáze výstavby bude procesov, postupne začína dochá- dobré vzťahy sú dobrým základom postavený výrobný objekt a addzať k zmenám v zahranično-eko- na ďalšiu spoluprácu. Prezident ministratívna budova s rozlohou nomickej orientácii západného Vučić vyjadril vďačnosť nemeckým na približne 60 000 metrov štvorinvestorom za zamestnanie viac Balkánu. cových. Celkové dokončenie je „Ďalší pilier obchodnej politi- ako 67 000 ľudí v Srbsku a dodal, plánované začiatkom roka 2022. ky EÚ voči regiónu predstavujú že dúfa, že sa tento počet zvýši, Predstavenstvo spoločnosti stabilizačné a asociačné dohody, uvádza sa v oznámení kabinetu Továreň Brose už schválilo investície v hodktorých hlavným cieľom je podpora prezidenta Republiky Srbsko. „Nenote 120 miliónov eur do nového ekonomickej integrácie, súčasne mecké spoločnosti majú, okrem menať lepší život pre celý južný komplexu tovární a v súčasnosti sa aj posilnenie politickej stability a poskytovania pracovných miest Banát, pre Kovačicu, Opovo a celú pripravuje na účasť v tendroch na ekonomického rozvoja v celom výnimočný vplyv na podnikateľské- časť smerom na Kovin a Alibunar. elektrické motory a elektroniku a na 2 ho ducha a pracovné návyky, ako „Brose pre nás bude znamenať regióne.“ dosiahnutie plánovaného predaja

www.hl.rs

Dnes sa už Srbsko môže pochváliť, že je absolútnym lídrom v ekonomickej spolupráci v oblasti západného Balkánu a Európy. Na plné obrátky spolupracuje s najvplyvnejšími krajinami Európy a veľkým krokom speje k EÚ a svetu, k všeobecnej prosperite. Dôkazom toho je skutočnosť, že začiatkom tohto roku nemecká spoločnosť Brose, ktorá začala s výstavbou továrne v Pančeve, vypísala konkurz na desiatky pracovných miest. Do leta aktuálneho roku, kedy by mala začať s prácou, bude v tomto priemyselnom gigante pracovať 1 100 ľudí. Z toho počtu bude takmer 500 vysoko

ďalších 450 miliónov eur vývozu. Pokiaľ ide o plat, na začiatku budú mať robotníci 750 eur, inžinieri okolo 1 500 a do roku 2026 by sa mal plat pohybovať medzi 1 900 a 2 100 eur,“ informoval vtedy. Priemyselné oživenie spoločnosti v Pančeve iniciovala nemecká spoločnosť ZF, ktorá bola otvorená vlani v júni. Do tejto továrne bude investovaných takmer 160 miliónov eur a do konca roka 2022 bude v nej pracovať viac ako 1 000 ľudí.

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

v Srbsku, do roku 2025 vo výške približne 440 miliónov eur. Okrem toho plánuje vytvoriť až 1 100 nových pracovných miest v oblasti vývoja, predaja, nákupu a výroby. „Investície na východoeurópskych trhoch sú neoddeliteľnou súčasťou nášho globálneho programu Future Brose, ktorý chceme implementovať s cieľom výrazného zníženia nákladov a zároveň vylepšiť

naše inovatívne schopnosti. Týmto spôsobom vytvoríme podmienky pre spoločnosť Brose, aby mohla pokračovať v úspešnom rozvoji a rozširovaní svojho podnikania,“ podčiarkol Michael Stoschek, generálny riaditeľ spoločnosti Brose Group. „S príchodom Brose sme mohli do Srbska priniesť inovatívny, dlhodobo zameraný podnik. Teší ma, že

taký úspešný globálne uznávaný dodávateľ automobilového priemyslu má výnimočné pracovné prostredie a atraktívne pracovné miesta. Týmto spôsobom prispieva Brose k ekonomickej sile Pančeva a k ekonomickému rozvoju Srbska,“ - uviedol srbský prezident. Ďalšia investícia sa očakáva vo Valjeve. S príchodom nemeckých tovární do Valjeva mesto so 4 400

nezamestnanými vyrieši problém vysokej stopy nezamestnanosti. Veľmi dôležitá je aj výstavba autostrády, ako aj prepojenie s diaľnicou Miloša Veľkého. To umožní Srbsku prilákať ďalších investorov. Zdroj: TANJUG a RTS Belehrad Foto: z archívu vlády Srbska a iných zdrojov

1 Petra Gabrielová, Vývoj zahraničného obchodu západného Balkánu vo svetle pokračujúcej ekonomickej integrácie regiónu, Ekonomický časopis, 61, 2013, č. 7, s. 722 – 736. Ekonomická Univerzita v Bratislave, Fakulta medzinárodných vzťahov. Bratislava 2 Ibid. 726.

DRUHÝ AUGUSTOVÝ VÍKEND ZAVÍTAJTE NA SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI

petrovské združenia a spolky, ktoré majú svoje aktivity. Program sa minulé roky niesol v znamení pestrosti folklóru, tancov, spevov a určite to bude tak aj v tomto vrdilo, že sa pandemická situá- veľkom zlepšila, vďačiac zod- druhom augustovom víkende 13., cia v našej obci zlepšila, k čomu povedným občanom, ktorí sa dali 14. a 15., kde sa stretnú Slováci prispel veľký počet zaočkovaných zaočkovať, aj Slávnosti môžeme z celého sveta, keď všetky cesty občanov – úhrnne 7 055 občanov realizovať v takom rozsahu, na budú smerovať do Petrovca. Inak (informácia z 31. mája). Poduja- aký sme si roky predtým zvykli. slávnosťové podujatia sa začnú tie, z ktorého vyrástli súčasné Pousilujeme sa ako organizačný už vo štvrtok 12. augusta. NaSlávnosti, sa prvýkrát konalo 28. trojlístok, aby sme náplň pro- teraz musíme zmapovať situáciu augusta 1919. Obnovené boli gramu zachovali takú bohatú, v kultúrno-umeleckých spolkoch, roku 1990 a aj tohto roku v duchu na akú si návštevníci zvykli, ak či začali s prácou a či by boli národnostného hesla: Stretajme nie ešte bohatšiu, aby program ochotní byť súčasťou slávnosťovej sa, aby sme na seba nezabudli bol čím rôznorodejší, ale predsa mozaiky. Pred nami je hodne a zabudnutí sa nestratili, za účasti musím podotknúť, že všetko práce, ale my sme optimisti, a domnohých hostí nielen zo konca s dobrým tímom a pri Srbska, ale i zo zahraničia, dobrej organizácii verím, že uskutočnia sa v Petrovci. nám aj tohtoročné Slávnosti Náplň Slávností, tak ako dopadnú na výbornú.“ minulé roky, budú tvoriť „Slovenské národné kultúrno-umelecké proslávnosti od svojho založenia gramy, výstavy, rôzne mali charakter zjednotestretnutia, zasadnunia. Cieľom bolo zoskupiť tia spolkov lokálneho predovšetkým Slovákov na a vyššieho stupňa, tiež jednom mieste aspoň raz športové súťaže.“ ročne, aby sa prediskutovali Obec Báčsky Petrovec, rôzne spoločenské témy, Matica slovenská v Srb- Na tlačovej konferencii v ústrety Slovenským riešili problémy, v čase, sku a Národnostná rada národným slávnostiam 2021 – Libuška keď iná komunikácia bola sú tri inštitúcie, ktorých Lakatošová, Jasna Šprochová a Branislav Kulík takmer nemožná, alebo prioritou je udržať veľmi ohraničená a tentradíciu a zveľaďovať národnost- to bude závisieť od epidemio- to charakter zoskupovania si né povedomie. V tomto duchu logickej situácie. Dobre vieme, zachovali aj dodnes,“ zdôraznil sa niesol príhovor predsedníčky že Obec Báčsky Petrovec, Matica predseda Matice slovenskej Lakatošovej, ktorá pozývajúc na slovenská a Národnostná rada sú Branislav Kulík, pokračujúc: „My Slávnosti zdôraznila: „My zos- spoluorganizátormi Slávností, ale sa nádejame, že sa nám podarí távame verní storočnej tradí- bez spolkov, združení a ochot- zhromaždiť aj v tomto roku cii, ktorú nemienime prerušiť, ných občanov Slávnosti by neboli čoraz viac ľudí, aby sme sa spolu aj napriek tomu, že sa vlani tým, čím majú byť, k tomu ani mohli stretnúť, upevniť známosti, Slávnosti neuskutočnili pre by sa nemohli s takým pestrým priateľstvá, mať kultúrne zážitky, nebezpečenstvo koronavírusu programom zorganizovať. Samo- spoločenské, proste spolu prežiť a nepriaznivej epidemiologickej zrejme, teraz len začíname s or- pekné chvíle tu v Báčskom Petrosituácie. Keďže sa situácia vo ganizovaním, preto treba osloviť vci.“

Zostaneme verní tradícii Anna Horvátová

o povedačkách a kvázi informáciách, že sa ani tohto roku ani Slovenské národné slávnosti neuskutočnia, alebo nepravdách, že ak sa uskutočnia, určite nie v Báčskom Petrovci, v pondelok 31. mája sa konala tlačovka za prítomnosti predstaviteľov troch organizátorov Slovenských národných slávností, na ktorej médiá informovali o priebehu sviatku všetkých Slovákov v Srbsku. Predtým sa organizátori stretli v stredu 26. mája a zhodli sa o dátume priebehu Slávností. Na tlačovej konferencii pre médiá vo veľkej sále Zhromaždenia obce B. Petrovec prítomní boli predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová, predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík a predsedníčka Obce B. Petrovec Jasna Šprochová, ktorá sa aj prvá ujala slova, a dementovala nepravdivé informácie, zdôrazniac: „Organizačný výbor Slovenských národných slávností zasadal 26. mája, kde bolo rozhodnuté, že sa Slovenské národné slávnosti v tomto roku uskutočnia v druhý augustový víkend – 13., 14. a 15. augusta v Báčskom Petrovci. Toto rozhodnutie organizačný výbor schválil na základe všetkých údajov z Inštitútu pre verejné zdravie Vojvodiny, ktoré pot• TÝŽDEŇ •

23 /4962/ 5. 6. 2021

Týždeň OTVÁRACIA KONFERENCIA PROJEKTU SPOLOČNÝ ROZVOJ CEZHRANIČNEJ SIETE CYKLISTICKÝCH DRÁH, KTORÉ MAJÚ PRÍSTUP K PRÍRODE – ECOBIKENET

Eurovelo 11 Anna Horvátová

Hospodárskej komore Vojvodiny v organizácii Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia sa 11. mája uskutočnila otváracia konferencia projektu Spoločný rozvoj cezhraničnej siete cyklistických dráh, ktoré majú prístup k prírode – EcoBikeNet. Vedúcim partnerom projektu je Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo a turizmus a partnermi sú Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia a NIF, akciová spoločnosť pre rozvoj nacionálnej infraštruktúry – projektový partner z Maďarska. Projekt spustili 1. decembra 2020 a lehota realizácie je 18 mesiacov s úhrnným rozpočtom 353.735,70 eur, v rámci tretieho

oslovenia Intereg – IPA programu cezhraničnej spolupráce Maďarsko – Srbsko. EcoBikeNet sa vzťahuje na vypracovanie zodpovedajúcej projektovo-technickej dokumentácie na výstavbu cyklistickej dráhy a turistickej signalizácie chránených území na časti trasy Eurovelo 11, ako podmienka na výstavbu cyklistických dráh cez Maďarsko a Srbsko na tejto trase. Tento koridor definuje Európska cyklistická federácia, s cieľom spojiť sever a juh európskeho kontinentu. Realizácia projektových úloh predstavuje prínos projektových partnerov k rozvoju medzinárodného cyklistického koridoru Eurovelo 11. Cyklistické dráhy, ktoré budú vybudované v rámci budúcich projektov na základe projektovo-technickej dokumentácie, ako i

nainštalovaná turistická signalizácia na chránených územiach, výrazne prispejú k prezentovaniu zdravšieho spôsobu života, premiestnenia cyklistickej dopravy z hlavných ciest, po ktorých sa cyklistika toho času realizuje, ako aj rozvoj cykloturizmu i ekoturizmu. V úvodnej časti sa prítomným prihovorila Brankica Tabak, podtajomníčka Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia: „Partnermi sme na veľmi významnom projekte, ktorý je dôležitý pre rozvoj nášho hospodárstva a turizmu, ale je i ukazovateľ jestvujúcich potenciálov, ako i rozvoja potenciálov životného prostredia našej krajiny, lebo plánovaná cyklistická dráha bude tiahnuť veľkou časťou aj cez našu krajinu. Zahrnuje veľký počet krajín, čo znamená, že turisti, ktorí majú záľubu v cyk-

ZDRUŽENIE NOVINÁROV SRBSKA (UNS) S NOVÝM VEDENÍM

Novinársky duch zvíťazil Anna Horvátová

sobotu 29. mája v Belehrade, v hoteli Juhoslávia, konalo sa volebné zhromaždenie Združenia novinárov Srbska (ďalej UNS, Udruženje novinara Srbije). Už začiatok samého sústredenia neveštil nič dobrého, čo dosvedčovali aj turbulencie niekoľko týždňov pred zhromaždením, ako i vyhrážajúce listy a maily. Potvrdilo sa to aj ďalším krokom, keď k jedinému navrhnutému kandidátovi pridali aj ďalšie meno, ktoré sa akože dovtedy dostalo do konfliktu záujmov. Totižto kandidačná komisia UNS navrhla ako jediného kandidáta na predsedu UNS Vladimira Radomirovića. Kandidatúra Živojina Rakočevića, riaditeľa Domu kultúry v Gračanici, bola zamietnutá. Na základe 8

www.hl.rs

Na zhromaždení UNS bolo nadmieru rušno

sťažností, ktoré boli podané na zhromaždení, prítomní na volebnom zhromaždení vyhlasovali, aby sa Rakočević stal druhým kandidátom. Zhromaždenie sa nieslo v napínavom ovzduší, občas odznievali búrlivé reakcie nespokojnosti jednotlivcov, až sa po vyčerpá-

Informačno-politický týždenník

vajúcej takmer desaťhodinovej debate vo večerných hodinách pristúpilo k hlasovaniu. Z 599 prítomných novinárov hlasovalo 510. Živojin Rakočević získal 263 hlasov, pokým dovtedajší predseda Vladimir Radomirović mal 241 hlasov; 5 lístkov bolo neplatných. Rako-

listike, budú môcť prenocovať na jednotlivých miestach a pozrieť si, čo sa všetko ponúka v Srbsku, od gastro špecialít, po kultúrne obsahy, historické pamiatky až po prírodné krásy krajiny. Projekt je založený na vytvorení základných podmienok, čo znamená vypracovanie projektovo-technickej dokumentácie, ktorou sa získajú podmienky na začiatok výstavby dráhy. Ako zástupca vedúceho partnera na projekte pokrajinský tajomník pre hospodárstvo a turizmus Dr. Nenad Ivanišević zdôraznil, že je idea rozvoja cykloturizma, čiže turizmu určená návštevníkom, ktorí turisticky prechádzajú cez Európu na bicykli, veľmi významná. Podrobnosti o samotnom projekte prezentovali manažér projektu Milan Iličić z Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo a turizmus, ako i Lorand Vigh z Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus i ochranu životného prostredia. čević vyštudoval na Filozofickej fakulte v Prištine, magisterskú skúšku urobil na Univerzite v Belehrade. Počas svojej novinárskej kariéry získal viaceré ceny, medzi ktorými sú najvýznamnejšie: Brankova odmena Matice srbskej v Novom Sade, Univerzitná odmena Prištiny, výročná cena Milana Pantića za výskumnícke novinárstvo a odvahu, odmena UNS za bojovnosť v novinárskom výskumníctve Aleksandra Tijanića roku 2019. Viac ako 10 rokov prispieva do denníka Politika. V rokoch 2009 – 2013 bol podpredsedom UNS. Z jeho iniciatívy boli založené početné médiá tak pre deti, ako i z oblasti kultúry a politicko-informačné. Na zhromaždení sa volili aj noví členovia Čestného súdu a Správy UNS. Medzi 40-členné zloženie Správy UNS sa dostala aj naša kolegyňa Jasmina Pániková, osvedčená novinárka, toho času zodpovedná redaktorka Vzletu, ako jediná Slovenka. • TÝŽDEŇ •

ZO ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Hlavne sa posudzovalo a schvaľovalo Anna Horvátová

predvečerných hodinách v stredu 26. mája uskutočnilo sa 11. zasadnutie Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Priebeh zasadnutia, na prekvapenie, nepoznačovali búrlivé reakcie opozície, iba na občasné reagovanie výborníka, či viac teatrálny výstup pred kamerou. V rokovacom programe bolo 13 bodov, ktoré absolvovali za takú hodinku. Po schválení zápisnice z minulého zasadnutia pristúpilo sa k posúdeniu a schváleniu správy o uskutočnených voľbách členov Rady

o financovaní kádrov Miestneho spoločenstva a vybavenia v Dome Hložany. Ďalej zdravia. Do Správnasledovanej rady Strediska li posúdenia pre sociálnu prácu návrhu a vyvymenovali nového nesenia uznečlena. Posudzovali sa sení o zverení a následne sa schvaspravovania ľovali správy o práci obecnými a nea finančné správy kategorizovamiestnych spoločennými cestami stiev Báčsky Petrovec, a ulicami na Kulpín a Maglić. území Obce Už akoby bolo zvyZhromaždenie obce Báčsky Petrovec plynulo v pokojnom Báčsky Petro- ovzduší kom, že sa jednotliví vec Verejnému výborníci exponujú za komunálnemu podniku Ko- o obecných cestách, uliciach rečníckym pultom, akoby sa nemunalac, o novelizácii uznese- a nekategorizovaných cestách mohli dočkať bodu výbornícke nia o komunálnych činnostiach, v obci, o novelizácii uznesenia otázky, aby sa prejavili.

DOHODA O SPOLUPRÁCI OBCE BÁČSKY PETROVEC S FK VOJVODINA

Deti na teréne a deti z ulice – to nie je to isté A. Horvátová

ledujúc diania v Obci Báčsky Petrovec možno uzavrieť, že je čoraz viac záujemcov o naše prostredie. Potvrdzuje to i pracovná návšteva vo štvrtok 27. mája delegácie FK Vojvodina, s cieľom nadviazať spoluprácu, pričom sa v malej sále Zhromaždenia obce podpísala dohoda o spolupráci medzi Obcou Báčsky Petrovec a Futbalovým klubom Vojvodina Nový Sad. Túto partnerskú dohodu v mene Báčskopetrovskej obce podpísala predsedníčka Jasna Šprochová a v mene FK Vojvodina predseda klubu Dragoljub Samardžić. Pri podpisovaní dohody boli prítomní aj riaditeľ Mládežníckej školy FK Vojvodina Duško Grujić, zástupca predsedu ZO Dr. Ján Šuľan, člen Obecnej rady poverený oblasťou spoločenských aktivít Aleksandar Nakić, člen Rady Miestneho spoločenstva Michal Hataľa • TÝŽDEŇ •

a výborník Branislav Kozarev. Tak v novosadskom klube, ako i v našej obci zhodnotili, že majú spoločný záujem o rozvoj športovo-výchovnej práce, teda

rozvoju detí. Predseda FK Vojvodina aj poukázal na to: „Dohoda o spolupráci ešte viac upevní spoluprácu, ale nám prinesie aj kvalitu, aj priateľstvo, ktoré

Partnerskú dohodu podpísali predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová a predseda FK Vojvodina Dragoljub Samardžić

že trénovaním mladých futbalistov nielenže sa zvýši počet členov v klube, ale prispeje predovšetkým k skvalitneniu ich životnej úrovne a zdravému

už bolo a teraz to iba úradne potvrdíme. Dúfam, že teraz FK Vojvodina bude častejšie prítomná v tomto prostredí a že budeme spoločne pôsobiť

aj na športovej, aj na sociálnej a kultúrnej úrovni. Samým tým aj petrovskí mladí futbalisti získajú možnosť dostať sa do novosadského klubu a, samozrejme, hráči FK Vojvodina budú čoraz viac prítomní na petrovskom ihrisku. Cieľom nám je aj najtalentovanejších hráčov podnecovať, tiež zapojiť ich do nášho klubu. Dieťa na ulici a na športovom teréne sú dve rozličné osoby.“ Aj predsedníčka Šprochová ocenila spoločný záujem o rozvoj športovo-výchovnej oblasti: „Týmto nielenže získame väčší počet športovcov v klube, ale budeme prezentovať športový a rekreačný futbal, tiež FK Vojvodina v našej obci, s cieľom skvalitniť prácu a napredovanie chlapcov vo futbale, budeme konať tréningy, súťaže, turnaje s osobitným zameraním na súťaže mladých kategórií a tým sa aj naši futbalisti budú môcť zúčastňovať na turnajoch FK Vojvodina.“

23 /4962/ 5. 6. 2021

Ľudia a udalosti Z 15. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Schválili opravný rozpočet Danuška Berediová-Banovićová

a 15. zasadnutí Zhromaždenia Mesta Nový Sad najdôležitejší bod rokovacieho programu, ktorý mal viac ako 100 bodov, bol ten o opravnom rozpočte Mesta Nový Sad. Zasadnutie sa konalo v stredu 26. mája vo veľkej sále Zhromaždenia AP Vojvodiny aj ďalej kvôli rešpektovaniu epidemiologických opatrení. Na základe návrhu o opravnom rozpočte plánuje sa, že rozpočet bude vynášať viac ako 33 miliárd dinárov, čo predstavuje zvýšenie o 15,54 percenta. Prebytok z rozpočtu, bez prostriedkov z dodatočných príjmov používateľov, podľa záverečného účtu za rok 2020 vynáša takmer 3,9 miliardy dinárov, z čoho 1,75 miliardy, čo je plánovaný prebytok, už je rozvrhnutý rozpočtom na tento rok. Zvyšná časť, ktorá sa rozvrhuje

Výborníci schválili aj rozhodnutie o realizácii plánu pre botanickú záhradu, ktorá by sa mala stavať v predmestí Petrovaradínskej pevnosti

opravným rozpočtom, vynáša okolo 2,12 miliardy dinárov. Na základe návrhu o opravnom rozpočte na projekt kanalizácie odpadových vôd v Kysáči sa vyčlení 70 miliónov dinárov. Týmto sa plánuje výstavba kanalizačnej sieti a práce sa začnú už v júni. Menšia časť prostriedkov sa zabezpečí z rozpočtu Mesta Nový Sad a väčšiu

časť zabezpečí štát prostredníctvom projektu Srbsko 2025. Výborníci a výborníčky na tomto rozhodnutí tiež rozhodovali o zmenách a doplnkoch rozhodnutia o Programe zriadenia stavebného pozemku za tento rok, potom o zmenách programu investičných aktivít a programu podnikania mestských a verej-

no-komunálnych podnikov, ako aj o zmenách a doplnkoch tých rozhodnutí, ktoré sa týkajú rozvoja a fungovania komunálneho systému mesta. Schválili aj zmeny a doplnky tohtoročných programov práce mestských ustanovizní kultúry, medzi ktoré patrí aj Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč. V rámci tohto bodu na adaptáciu prvej časti Etno domu na Gombárovej ulici, ktorý KC Kysáč získalo právo na používanie, schválené je vyčlenenie z rozpočtu Mesta Nový Sad vo výške 3,5 milióna dinárov. Rokovalo sa aj o Návrhu rozhodnutia o nadobudnutí nehnuteľností do verejného vlastníctva Mesta Nový Sad, a to na účely výstavby botanickej záhrady v Novom Sade, čo predstavuje prvý krok, aby mesto dostalo ustanovizeň tohto typu. Predvída sa, aby sa botanická záhrada stavala v predmestí Petrovaradínskej pevnosti a jej výstavba prispeje k zachovaniu genofondu, vedeckým výskumom, ale aj kultúrnej a turistickej ponuke Nového Sadu.

REKONŠTRUKCIA ŠTÁTNEJ CESTY NOVÉ KARLOVCE – NOVÝ SLANKAMEN

Významná aj pre Staropazovčanov Anna Lešťanová

amestnanci Verejného podniku Putevi Srbije v polovici mája odštartovali s prácami na celkovej rekonštrukcii štátnej cesty II. A radu 126 medzi dedinami Nové Karlovce a Nový Slankamen, ktoré patria do Inđijskej obce. Pred začiatkom týchto prác cestári najprv označovali časti cesty, odstraňovali starú vrstvu a pripravili terén na postavovanie tampónov na asfaltovanie. Na základe projektovej dokumentácie táto cesta sa má rozšíriť a po dôkladnej úprave bude patriť medzi súčasné a bezpečné cesty, lebo sa nachádzala vo veľmi zlom stave, kde sa často 10

www.hl.rs

Práce na rekonštrukcii cesty prebiehajú v plnom prúde

stávali dopravné nehody a na rekonštrukciu sa dlho čakalo, takmer pol storočia. Stálou agitáciou predsedu Obce Inđija Vladimira Gaka na vyšších inštanciách predsa došlo

Informačno-politický týždenník

k dlho čakanej chvíle, lebo práce na rekonštrukcii boli viac než prepotrebné. Táto cesta spája Inđiju a autostrádu E-75 so Starým Slankamenom, kde sa nachádza Špeciálna nemocnica Dr. Borivoja

Gnjatića, s riekou Dunaj, čo je veľmi dôležité aj pre turistický rozvoj tejto sriemskej obce. Počas trvania prác doprava prebieha tzv. striedavým režimom, a to jednosmernou dopravou so striedavým prepustením vozidiel, ktoré je regulované semaforom alebo v prípade potreby i zo strany zamestnancov podniku, ktorý vykonáva práce. Rekonštrukcia cesty mala by byť ukončená v mesačnej lehote. Túto cestu na relácii Nové Karlovce, populárne ako Sase – Nový Slankamen veľmi často používajú aj mnohí Staropazovčania, ktorí na neďalekých svahoch Fruškej hory majú vinohrady s ovocnými sadmi a vinohradníckymi chatami. • ĽUDIA A UDALOSTI •

KYSÁČ

Záujem o imunizáciu sa zvyšuje Miroslava Ožvátová

munizácia v dedinách okolo Nového Sadu pokračuje. V Kysáči sa v stredu 26. mája konalo očkovanie a vo štvrtok 27. mája preočkovanie tých, čo dostali prvú dávku. V oboch prípadoch k dispozícií bola vakcína Sinopharm. Tieto akcie prebiehali v miestnostiach penzistov v Kysáči, ktorí ustavične dva dni pomáhali. Vďaka spolupráci Domu zdravia Nový Sad, Miestneho spoločenstva Kysáč a Miestnej organizácie starobných penzistov, Kysáčania sa mohli zaočkovať už tretíkrát. Ako i doteraz, postup registrácie bol jednoduchý, záujemcovia sa

Kysáčania dbajú o svoje zdravie

Vzácna pomoc Miestnej organizácii starobných penzistov

mali dostať na zoznam Miestneho spoločenstva Kysáč. Po príchode na vakcináciu bolo potrebné vyplniť dotazník. To, že sa záujem o imunizáciu zvyšuje, svedčí aj skutočnosť, že okrem prihlásených

vždy pribúdajú aj tí, čo sa chcú zaočkovať na tvári miesta. V tomto kole vakcinácie bolo prihlásených 80 ľudí, ale pribudlo ich ešte, takže ich nakoniec bolo takmer 120. Teraz sa mohli zaočkovať všetci,

ktorí buď v dôsledku choroby, buď iných záväzkoch to neurobili. Všetci, ktorí dostali prvú dávku, budú mať možnosť byť preočkovaní o tri týždne. Tentoraz preočkovaných bolo 130.

STARÁ PAZOVA

Aktivity Sociálno-ekonomickej rady obce práce na rok 2021. Členovia rady najprv prerokovali otázku nastolenú poradí 43. pravidelná schôdza zo strany Rady samostatného syndiSociálno-ekonomickej rady kátu obce, so zámerom zabezpečiť Obce Stará Pazova (SER) sa prostriedky z rozpočtu lokálnej uskutočnila v utorok 25. mája v samosprávy na úhradu cestovných malej sále tzv. Bielej budovy v Starej trov pre zamestnancov na relácií Pazove. Pred týmto zasadnutím a Stará Pazova – Golubinci – Stará s cieľom čím lepšie ho pripraviť, Pazova. Na výstavbu nadjazdu, pod sa konali 13. schôdza Pracovnej ktorým má premávať rýchlotrať skupiny SER pre boj proti šedej Belehrad – Nový Sad, zamestnaní vo ekonomike a práci na čierno a 35. verejných ustanovizniach sú prinútení prichádzať na pracovné miesto schôdza kolégia. Na utorkovom zasadnutí sú používajúc alternatívnu cestu cez konsenzom schválené zápisnica susednú Inđiju, čo v značnej miere z minulej 42. schôdze SER, správa zvyšuje prejazdené kilometre a o práci Pracovnej skupiny SER pre trovy cestovania. SER Obce Stará Paboj proti šedej ekonomike a práci zova konsenzom schválila iniciatívu, na čierno za rok 2020 a Akčný plán ktorou sa odporúča lokálnej samospráve – Obci Stará Pazova, aby vynašla dodatočné možnosti a zaplatila osobitnú úhradu uvedených cestovných trov na mesačnej úrovni pre každého zamestnanca v hodnote mesačného lístka na relácii Z pracovnej časti zasadnutia Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova Stará Pazova – Inđija. Anna Lešťanová

• ĽUDIA A UDALOSTI •

List s iniciatívou z tohto zasadnutia zaslali na ďalšie rokovania Obecnej rade. Na návrh predstaviteľa Únie zamest- Logo SER obce návateľov Stará Pazova členovia rady zaujali stanovisko, aby sa zmapovala situácia potrieb a možností pred uvádzaním vzdelávacieho profilu tzv. regler a na tento profil výcvik by sa konal v Technickej škole v Starej Pazove, nakoľko jestvuje potreba osôb, ktoré by týmto školením nadobudli väčší stupeň vedomostí z oblasti mechaniky, hydrauliky, elektroniky – automatiky... Členovia rady zaujali stanovisko zaslať list Stredisku pre odborné zdokonaľovanie v Belehrade, aby sa prostredníctvom Hospodárskej rady obce presne určilo, či pre tento profil súkromní podnikatelia prejavujú záujem a potrebujú viac robotníkov s novými nadobudnutými vedomosťami. V prípade, že ich odpoveď bude

kladná a schválená aj zo strany SER obce, ďalším krokom je, aby staropazovská Technická škola podala tiež požiadavku rezortnému ministerstvu osvety na školenie profilu regler v školskom roku 2022/23. Nevystala ani informácia o schválenom stanovisku pokrajinskej SER, ktorú nastolila práve táto lokálna rada v Starej Pazove, na zvýšenie cenzu na uskutočnenie práva na detský príplatok, ktorého realizáciou by sa prispelo k opatreniam populačnej politiky a zväčšeniu natality. Pokrajinská SER navrhla, aby sa o tejto téme rokovalo i na Sociálno-ekonomickej rade Srbska a v súlade s nimi podnikli ďalšie zmeny a predpisy. Zasadnutie viedol predsedujúci SER Obce Stará Pazova Vladimir Ćulaja a pod bodom rôzne tajomník Milenko Vučinović informoval členov o nadchádzajúcom zasadnutí všetkých tajomníkov lokálnych SER s tajomníkmi pokrajinských a republikových orgánov, ktoré by sa malo uskutočniť v polovici júna v Belehrade.

23 /4962/ 5. 6. 2021

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Bližšie k poplatníkom Anna Lešťanová

amestnanci z Verejného vodohospodárskeho podniku Vode Vojvodine v prvej polovici mája začali pracovať so zákazníkmi priamo v teréne vo viacerých lokálnych samosprávach, napr. v Sriemskej Mitrovici, Subotici, Sombore, Vrbase, Zreňanine, Kikinde, Starej Pazove atď. Podľa rozvrhu do stanovených lokálnych samospráv mohli prísť aj poplatníci z okolitých miest a obcí, ktorí majú určité pochybnosti ohľadom platenia tejto úhrady a ktorá je pre všetkých povinná. Na takýto krok sa patričné orgány v podniku Vode Vojvodine rozhodli so zámerom byť čím dostupnejší fyzickým osobám, poplatníkom úhrad na odvodňovanie. Pre uctievanie epidemio-

logických opatrení a zbytočného vytvárania tlačeníc zamestnanci podniku navštevujú niektoré lokálne samosprávy aj niekoľkokrát. Medzi takými lokálnymi samosprávami, kde medzi poplatníkmi vládne veľký záujem o získanie riešenia, patrí i Stará Pazova. V priamom kontakte s poplatníkmi úhrady zamestnanci VVP Vode Vojvodine odpovedajú na početné otázky, ktoré sa vzťahujú na riešenia, sporné zadlženia, eventuálne tam, kde sú dlžní, témou sú aj parcely, pre ktoré sú zadlžení. Občania – poplatníci v Starej Pazove aj v utorok 25. mája dostali konkrétne návody, ako zaplatiť za tieto úhrady a informácie o žalobách, reprogramoch. Na týchto miestach si mohli vyzdvihnúť aj kópie riešení. V Starej Pazove naposledy boli a štyri hodiny intenzívne s poplat-

níkmi pracovali Gorica Delibašićová, samostatná organizátorka na určovanie úhrady z podniku Vode Vojvodine a jej kolega Slavko Gaji-

ich poplatníkov. Mnohé otázky sa vzťahovali i na dlhy a zamestnanci mali aj tentoraz, po tretí raz v Starej Pazove plné ruky práce,

Zamestnanci podniku Vode Vojvodine riešia početné otázky ich poplatníkov v sobášnej sieni v Starej Pazove

nov. Obaja vychádzali maximálne v ústrety poplatníkom, ktorí na domové adresy dostali riešenia na rok 2021 a usilovali sa riešiť všetky pochybnosti, ktoré trápia

a údajne, kým jestvuje záujem občanov, zamestnanci podniku budú pravidelne chodiť do lokálnych samospráv, vrátane i Starej Pazovy.

MLÁDEŽNÍCKE ŠPORTOVÉ HRY V ŠÍDE

Rozvoj športového ducha Blaženka Dierčanová

piatok 28. mája Obec Šíd bola jedným z hostiteľov najväčších športových podujatí v regióne – Mládežníckych športových hier. Súťaže boli organizované na ihriskách ZŠ Branka Radičevića a na teréne Športovo-rekreačnej ustanovizne Partizán. Po prvýkrát sa Obci Šíd dostala česť usporiadať jednu z príprav-

www.hl.rs

ných súťaží pre žiakov základných a stredných škôl, ktoré sa konajú v rámci Mládežníckych športových hier. Podujatie sa začalo ohňostrojom a zapálením ohňa, po ktorom usporiadali súťaže. Veselé a usmiate tváričky detí boli potvrdením toho, že podujatie a tento typ socializácie bol pre organizátorov úplným úspechom. Cieľom tohto podujatia je rozvoj športového ducha medzi mladými, fair play hra, socializácia a

Informačno-politický týždenník

nadväzovanie priateľských vzťahov. „Obec Šíd je zapojená do Mládežníckych športových hier po prvýkrát a bude sa v budúcnosti usilovať o pravidelnú účasť medzi hostiteľmi,“ uviedol počas otvorenia podujatia predseda Obce Šíd Zoran Semenović a účastníkom hier zaželal úspechov. Asi päťsto detí zo Šídskej obce a z územia mesta Sriemska Mitrovica sa zúčastnilo piatich disciplín – pouličného basketbalu, malého futbalu, volejbalu, hry dvoch ohňov a atletiky. „Mládežnícke športové hry sú sviatkom športu, všetko je zadarmo a pri tejto príležitosti upozorňujeme, že každé dieťa by malo športovať. Šport je životný štýl a potrebujeme, aby z detí vyrástli zdraví ľudia,“ uviedol Nemanja Crnić, tajomník pre šport a mládež mesta Sriemska Mitrovica. Po obecnej súťaži, ktorá sa organizovala v 23 mestách po celom

Srbsku, bude nasledovať regionálna súťaž a tí najúspešnejší sa zúčastnia veľkého štátneho finála, ktoré sa uskutoční v posledný júlový týždeň na Zlatibore. Veľké medzinárodné finále sa bude konať v auguste v Splite. Športové mládežnícke hry – regionálne podujatie medzinárodného charakteru – sa konajú 25 rokov v Chorvátsku, 11 rokov v Bosne a Hercegovine a 8 rokov v Srbsku. Foto: Nikola Bešević • ĽUDIA A UDALOSTI •

ARTÉZSKE STUDNE V HAJDUŠICI

Vzácna alternatíva v zásobovaní vodou Vladimír Hudec

ajdušičania vo svojich dvestoročných dejinách nikdy nemali problém s pitnou vodou. Síce v prvých desaťročiach od založenia dediny to boli obyčajné kopané studne, v ktorých voda bola podozrivej kvality a sčasti

„Veľká to výhoda takáto studňa, a pre tunajší národ neoceniteľné dobrodenie, a kto ocení dľa zásluhy to pohodlie, ktoré ona poskytuje? Pastieri pri napájaní statku, tak ako to pri obyčajných studniach býva, ani najmenej sa nemusia potiť a namáhať. Voda sama tečie do válova a statok,

Na artézskej studni sa dodnes možno zásobiť pitnou vodou, ale aj umyť zeleniny a ovocie, a pritom si aj trochu poklebetiť

určite aj príčinou častých ochorení. Situácia sa podstatne začala meniť koncom 19. Storočia, keď v Torontálskej stolici, ktorej patrila aj Hajdušica, vznikli početné vŕtané artézske studne. Na tento krok sa rozhodli aj Hajdušičania a roku 1896 na pustatine Pirindža vyvŕtali prvú artézsku studňu. Hajdušický evanjelický kňaz a kronikár Emil Koléni v Dolnozemskom Slováku o tom napísal:

Pri studni v roku 1969 • ĽUDIA A UDALOSTI •

kedy sa mu zachce, ide piť. Ľud pracujúci v poli, ľahkým spôsobom tou najlepšou vodou sa zásobí. Cestovatelia bez všetkých ťažkostí sa občerstvia a aj kone napoja. Pre parné mlátidlá potrebná voda, ľahkým spôsobom sa opatrí a strojník nemusí tak často kotly od soľnej násady, ktorú obyčajná voda zapríčiní, čistiť. Boli roky, v ktorých pre suchotu a horúčavy takmer všetky kopané

studne vyschli, nech v ten čas niet našej znamenitej artézskej studne na Pirindži, ľud by bol v poli žízeň trpel, statok na pustatinách bol by schudol, a pre parné mlátidlá zďaleka by boli museli vodu dodávať.“ Koléni ďalej uvádza aj to, že vyvŕtaním novej studne sa podstatne napravil aj zdravotný stav občanov, lebo voda zo studne bola čistá a zdravá. Postupne občania vŕtali aj iné studne v samotnej dedine a ľudia sa z nich bežne zásobovali vodou na pitie, pranie, napájanie dobytka. Voda tiekla do veľkého betónového válova, pri ktorom sa kravy, vracajúce z pastvy, pristavili napiť sa vody. Pristavovali sa aj sedliaci po návrate z poľa, aby sa občerstvili a napojili kone. Nuž a studne boli aj miesta, kde sa ženy, čakajúc na rad, aby naplnili svoje kanty, trochu pristavili, porozprávali sa so susedami, poklebetili si.

Studňa na Pirindži od roku 1896 nikdy nevyschla

nevŕtali. Predsa aj v tejto chvíli je v dedine vyše desať studní a sú svojráznou alternatívou na zásobovanie pitnou vodou v prípade nejakej poruchy, alebo väčšej havárie na vodovodnej sieti. Tak tomu bolo pred asi desiatimi rokmi, keď pre vážne poruchy na vodovodnej studni dedina dlhšiu dobu bola bez vody. Nebyť artézskych studní, bol by to skutočne problém, a tak tomu bolo aj v týchto dňoch, keď pre poruchy na vodovodnom čerpadle dva dni bolo prerušené zásobovanie vodou. Mnohí síce hromžili, že sa nemôžu normálne Vo válove sa skôr napájal dobytok, prevažne osprchovať, že si musia kone a kravy zohrievať vodu v hrncoch, a tak sa umývať, S výstavbou vodovodu roku poznamenávali, že sme sa vrátili 1975 tieto zvyky postupne za- do dvadsiateho storočia... Všetci nikali. K tomu koní v dedine už si však uvedomujú význam týchto takmer nieto. Kravy už dávno na studní. Treba však povedať, že pastvu nechodia, avšak sú ob- postoj Miestneho spoločenstva, čania, ktorí dodnes pijú výlučne lokálnej samosprávy a komunálvodu z artézskej studne. Dokonca neho podniku povereného zásopoľnohospodári a zamestnanci bovaním občanov pitnou vodou v tunajšom poľnohospodárskom voči studniam je príliš macošský, kombináte si záväzne prinášajú vzhľadom na to, že necítia za domov vodu z chýrečnej prvej potrebné tie studne adekvátstudne na Pirindži, lebo je vraj ne udržiavať a prečisťovať, a tak voda z nej najlepšia a najstudenšia im predlžovať vek. Všetko to je v celom okolí. nateraz ponechané výlučne na Postupne sa aj počet studní občanov, ktorým záleží na tom, zmenšil, lebo vyschli a nové sa aby studne fungovali. 23 /4962/ 5. 6. 2021

Ľudia a udalosti BANÁTSKY SENIORÁT

Kňazská konferencia Olinka Glóziková-Jonášová

sobotu 25. mája sa na farskom úrade v Padine konala Kňazská konferencia Banátskeho seniorátu SEAVC za prítomnosti biskupa Jaroslava Javorníka, synodálneho dozorcu Zlatka Šimáka, seniora banátskeho Slađana Daniela Srdića a farárov Branislava Kulíka, Martina Bajzu, Vladimíra Lovása a Jána Cicku. Senior banátsky a zborový farár v Jánošíku a Hajdušici Slađan Daniel Srdić úvodom podal správu o činnosti cirkevných zborov v senioráte, s mimoriadnym dôrazom na misijnú prácu, ktorú treba, podľa jeho slov, zintenzívniť. Zvlášť v tomto období, v období pretrvávajúcej pandémie, počas ktorej bol neraz

náboženský život zvedený len na tú základnú činnosť. Na konferencii vyzneli aj konkrétne návrhy jednotlivých projektov, ktoré by mali byť realizované v aktuálnom roku. Jedným z nich je kurz katechétov vo Vojlovici, kurz kantorov v Kovačici a hudobný tábor pre hudobne nadaných mladých ľudí zo seniorátu, ktorý by sa už v priebehu júla mohol organizovať v Jánošíku. Ďalšia téma, ktorá vyznela na konferencii, je nedostatok farárov v Banátskom senioráte, informoval Srdić a predostrel prítomným aktuálnu situáciu, pričom pripomenul, že sa blíži Synoda, ktorá si bude vyžadovať mimoriadne úsilie nájsť riešenie. Na záver zasadnutia vyzneli vlastné skúsenosti a názory jednotlivých

Účastníci Kňazskej konferencie v Padine

farárov Banátskeho seniorátu a uzhodnutie o tom, že sa budú všetci snažiť a spoločne venovať tejto problematike. Konferenciu svojou prítomnosťou poctili aj predstavitelia štátnych orgánov Marína Tomanová, náčelníčka Juhobanátskeho obvodu, a Jaroslav Hrubík, predseda

Obce Kovačica, ktorí ponúkli nápomocnú ruku a vyjadrili ochotu podporiť prácu v tomto senioráte a v prípade potreby aj finančne pomôcť jednotlivé zbory, ako aj stretnutia a podujatia, ktoré sa konajú v senioráte. Foto: z archívu jánošíckeho cirkevného zboru

SLÁVNOSŤ KONFIRMÁCIE V KOVAČICI. V prvú nedeľu po svätodušných sviatkoch, teda v poslednú májovú nedeľu sa v kovačickom cirkevnom zbore konala konfirmačná slávnosť. Ďalšiu generáciu konfirmandov v Kovačici ku konfirmácii pripravil zborový farár Martin Bajza. Krstnú zmluvu v tomto zbore potvrdilo 33 konfirmandov, z toho 17 dievčat a 16 chlapcov. Po spoločnej spovedi a prijatí darov sviatosti Večere Pánovej konfirmandi sa stali dospelými členmi SEAVC. Na pamiatku v tento deň dostali Rozpomienku. Prírastok dospelých členov do cirkvi prišli privítať rodičia, krstní rodičia, starí rodičia, príbuzní či priatelia, ale aj ostatní cirkevníci. ogj / Foto: Anna Andrea Holíková BUĎ TU PRE DRUHÝCH, DARUJ KRV. Dôležitosť významu darcovstva krvi si roky uvedomujú aj v Obecnej organizácii Červeného kríža v Báčskom Petrovci, čoho dôkazom je veľký počet záujemcov o dobrovoľný odber krvi. V poradí tretia akcia dobrovoľného darcovstva krvi v tomto roku sa v Báčskom Petrovci uskutočnila 31. mája kvôli bezpečnostným opatreniam v miestnostiach Miestneho spoločenstva. „Krv prišlo ponúknuť 33 darcov, s tým, že piati boli odmietnutí či už zo zdravotných dôvodov, alebo že neprešla stanovená lehota od očkovania, alebo od nejakej chirurgickej intervencie. Správame sa podľa pokynov Ústavu pre transfúziu krvi, a tak pri očkovaní s vakcínou Pfizer alebo Sinopharm sa ihneď na zajtra možno zúčastniť akcie, pokým pri očkovaní so Sputnik V alebo AstraZeneca musí prejsť buď od vakcíny alebo revakcinácie dva týždne,“ vysvetľuje Tatiana Cerovská, tajomníčka Obecnej organizácie Červeného kríža v Báčskom Petrovci, ktorá aj zvečnila moment z darcovstva. ah

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

PIVNICA

Kostol v novom šate Miroslav Pap

a budove evanjelického kostola v Pivnici sa doteraz nerobila kompletná oprava a rekonštrukcia, ale realizovalo sa niekoľko fáz opráv v závislosti od finančných možností cirkevného zboru. Tak v roku 1996 bolo urobené medené krytie na veži, v roku 2002 bola prekrytá hlavná loď novou škridlou, no bez výmeny plechu na zadnej apsídnej strane kostola. V rovnakom roku boli nainštalované nové odkvapové medené rúre na celej budove

kostola. V roku 2006 bola opravená omietka na vonkajších stenách a vylíčený kostol. Jedným z väčších projektov bola aj výmena nových okien a dverí na kostole v roku 2012. V tomto roku pristúpili ku generálnej oprave omietky na všetkých vonkajších stenách a veži kostola, premaľovaný bol plech na apsídnej strane kostola. Týmto teda bude kostol generálne zrekonštruovaný a premaľovaný z vonkajšej strany. „Práce na generálnej renovácii a maľovaní kostola sme začali v pondelok 15. marca 2021.

ce sa prerušovali a odkladali, čím sme doteraz stratili asi 18 pracovných dní, teda tri celé týždne. Podľa pôvodného plánu práce sa mali ukončiť okolo 1. júna. Teraz je jasné, že to potrvá ešte asi tri týždne, takže ešte nám zostane líčenie vnútorných stien kostola, hlavnej lode a apsidy, ako aj schodišťa. Nakoniec premaľujeme aj Dom smútku na cintoríne,“ konštatuje pivnický evanjelický farár Ján Zahorec. Pomoc pri rekonštrukcii poskytli členovia Výboru pre údržbu chrámu a jednotliví Práce na pivnickom evanjelickom presbyteri. Veľkú pomoc predkostole naplno bežia stavujú aj členky OKŽ Pivnica, Žiaľ, kvôli pomerne chladnému ktoré každodenne chystajú popočasiu a častým dažďom prá- hostenie pre majstrov.

StretnutiE prvej generácie gymnázia Mihajla Pupina V KOVAČICI

Oslávili 50 rokov ukončenia strednej školy Olinka Glóziková-Jonášová

rvá generácia maturantov Gymnázia Mihajla Pupina oslávila 50 rokov od ukončenia tejto strednej školy v Kovačici. Prvé pomaturitné stretnutie prvej generácie Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici sa uskutočnilo (až) po 35 rokoch. Táto generácia, ktorá počítala 44 žiakov, zmaturovala v roku 1971 pod vedením triednych profe-

sorov Ilije Mađinca, Vladimira Kraka a Samuela Kráľovského, dozvedeli sme sa od profesora informatiky vo výslužbe Samuela Kráľovského, ktorý dodal, že po stretávke pri príležitosti 45 rokov od ukončenia strednej školy si dali sľub, že sa budú stretávať každý rok v posledný májový piatok. „Tomu je skutočne tak. Odvtedy sa stretávame každý rok, v posledný májový piatok. Stretnutie vystalo iba v roku 2020 pre pandémiu

Stretnutie po 45 rokoch, odvtedy sa stretávajú každý rok v posledný májový piatok

Tohtoročné stretnutie prvej generácie kovačického gymnázia • ĽUDIA A UDALOSTI •

Covid 19,“ hovorí Kráľovský. „To, že sa moji žiaci ,prebudili’na stretávke až po 35 rokoch, považujem za prvú zvláštnosť. Druhá by mohla byť tá, že som ja ako ich triedny učiteľ bol približného veku s nimi. Väčšina z nich boli narodení v r. 1952 a ja som narodený roku 1947. Až bola v triede aj žiačka narodená v r. 1949,“ povedal profesor. Poslednú stretávku usporia-

dali v posledný piatkový májový večer, keď sa stretlo 16 žiakov a profesor Kráľovský. „Večierok bol krásny,“ hovorí a pokračuje: „... bez hudby. Niežeby sme sa nechceli veseliť, ale preto, aby sme sa mohli rozprávať, venovať sa jeden druhému a vypočuť si, ako navzájom nažívame.“ Foto: z archívu S. Kráľovského

23 /4962/ 5. 6. 2021

Ľudia a udalosti NA SLOVO S ANDREOU MACHYŇÁKOVOU

Práca ma počká, dcérka nie Danuška Berediová-Banovićová

ama, vedkyňa a cestovateľka – týmito troma slovkami seba opisuje Andrea Machyňáková na svojom profile na Instagrame. Práve na tieto tri oblasti jej života sme sa ju pýtali. Andrea, rod. Speváková, pochádza z Báčskeho Petrovca. Na Slovensko sa odsťahovala hneď po skončení petrovského gymnázia, teda žije tam už 13 rokov. Vyštudovala analytickú chémiu na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Po štúdiu sa na tejto fakulte aj zamestnala, kde doteraz pracuje ako vedecko-výskumná pracovníčka. Povedzte nám na začiatok o svojej práci. „Mojou prácou je výskum v oblasti analytickej chémie, zameriavam sa najmä na znečistenie životného prostredia a bezpečnosť potravín. V oblasti životného prostredia sa snažíme vyvinúť metódy, pomocou ktorých je možné zistiť prítomnosť potenciálnych nebezpečných zlúčenín v povrchových a pitných vodách, v chránených oblastiach, vysokohorských oblastiach a pod. Mnohé z týchto zlúčenín sú nebezpečné pre ekosystémy, flóru a faunu, či zdravie človeka, avšak často sa nevie o ich prítomnosti, či množstve v týchto oblastiach. Vzhľadom na to, že pracujem na vysokej škole, mojou povinnosťou je aj pedagogika, teda vyučujem niektoré predmety a tiež som školiteľkou študentom pri záverečných bakalárskych a diplomových prácach. Avšak mojím životným cieľom bolo vždy aj pomáhať iným, a preto veľkú časť svojej práce venujem vyvíjaniu medzinárodnej spolupráce, a to najmä na Balkáne, keďže odtiaľto pochádzam. 16

www.hl.rs

Neustále hľadám možnosti pre vytvorenie novej spolupráce a podávam medzinárodné projekty, pomocou ktorých je možné pomôcť firmám a fakultám nie-

znečisťujúce zlúčeniny prítomné vo vode používanej na prípravu pitnej vody. Ďalší veľmi zaujímavý projekt sme mali v Sarajeve. Počas vojny v rokoch 1992 – 1995 boli zdroje pitnej vody v kantóne Sarajevo takmer úplne zdevastované a po vojne došlo k nekontrolovanej výstavbe obytných a priemyselných objektov. Následkom je nedostupnosť kanalizačného systému v mnohých oblastiach Sarajeva, čo zapríčiňuje časté kontaminácie lokálnych zdrojov pitnej vody. V projekte sme zisťovali, či je možné využiť nové „Robím to, čo mám rada, práca ma baví, a preto sa aj ja považujem za úspešnú,“ zdroje vody pre výrobu a distribúciu neškodnej hovorí Andrea Machyňáková pitnej vody. Takýchto projektov sme mali nielen finančne, ale aj prenosom koľko, napríklad aj v Gruzínsku, know-how na pracovníkov tých- avšak pre mňa osobne sú projekto organizácií. Napríklad veľmi ty na Balkáne najvýznamnejšie pekný projekt sme mali v Novom preto, že tu je môj domov, a vždy Sade, kde sme inštalovali systém keď sem prídem, aj keď pracovpre identifikáciu nebezpečných ne, cítim sa tu znovu ako doma. zlúčenín prítomných vo vodách Dobre sa mi pracuje s ľuďmi

V ohromujúcom Antelope Kaňon v Arizone v národnom parku Navajo

používaných na prípravu pitnej vody pre obyvateľov Nového Sadu. Pomocou tohto systému sa po prvýkrát charakterizovali

Informačno-politický týždenník

odtiaľto, a naša spolupráca nikdy nekončí jedným projektom. Neustále sme v kontakte a preto som nesmierne rada, že moja

práca mi umožňuje nie len robiť výskum, pomáhať iným, ale aj vytvárať nové priateľstvá.“ Zdá sa, že ste úspešná vo svojej práci. Ako zlaďujete pracovné, domáce a rodinné povinnosti, s ohľadom na to, že máte dcérku? „Úspech je podľa mňa relatívny pojem. Robím to, čo mám rada, práca ma baví, a preto sa aj ja považujem za úspešnú. Avšak každý z nás považuje za úspech niečo iné. Pre mňa je úspech splnenie svojich snov, pocit užitočnosti, sebarealizácia. Pravdupovediac, odkedy máme dcérku, práci sa venujem menej, čo je samozrejmosť pre matku, ale necítim to ako nedostatok. Práca ma počká, dcérka nie. Toto je dôvod, prečo sa cítim úspešná, aj keď v tejto chvíli takmer všetku pozornosť venujem dcérke. Podľa mňa všetko má svoj správny čas. Okrem toho mám manžela, ktorý mi pomáha, podporuje ma a musím uznať, že bez neho by som to jednoducho nezvládla. Aj v práci mám skvelý tím, navzájom si pomáhame. V našom tíme veríme, že sám človek vo vede jednoducho nemôže dosiahnuť veľké veci, avšak spolu toho dokážeme naozaj veľmi veľa.“ Ako hovoríte, v rámci vašej práce cestujete aj do iných krajín. O tom svedčia aj vaše fotografie na vašom profile na Instagrame. Cestujete aj vo voľnom čase? V dôsledku pandémie cestovanie doteraz bolo „sťažené“, chýba vám? „Cestovanie je moja vášeň. Keby som mohla, precestovala by som celý svet. Totižto práve cestovanie bolo dôvodom, prečo som sa zamestnala na fakulte. Avšak bola som veľmi príjemne prekvapená, keď som postupom času zistila, že nielen môžem cestovať, ale aj venovať sa výskumu v téme, akú si sama zvolím, pomáhať iným, • ĽUDIA A UDALOSTI •

odovzdávať svoje know-how, nielen študentom, ale prakticky kdekoľvek na svete, a obzvlášť doma. Vo voľnom čase tiež radi cestujeme, ale, bohužiaľ, finančné možnosti a malý počet dní dovolenky nám neumožňujú cestovať v takej veľkej miere. Áno, cestovanie mi veľmi chýba, veľmi sa teším, že mám tím, ktorý mi ochotne pomôže aj s dcérkou a budeme spoločne spoznávať nové miesta, nových ľudí, inú kultúru.“ Ktorá z krajín, ktoré ste navštívili, nechala na vás silný dojem? „Zo všetkých krajín, ktoré som navštívila, sa mi najviac páčilo Peru. Totižto táto krajina spĺňa všetko, po čom cestovateľ túži. Môžete tam nájsť nádhernú prírodu, od vysokého pohoria Ánd, cez Amazonský prales, po pláže pri oceáne. A to nehovorím o farebnej indiánskej kultúre, fascinujúcich archeologických náleziskách, skvelom jedle, lacných cenách a veľmi milých ľuďoch. Ja som bola v Peru len 5 dní, takže som nemala možnosť navštíviť všetky miesta, ktoré táto krajina ponúka, ale musím povedať, že to, čo som videla, ma tam ťahá späť a určite sa plánujem ešte niekedy vrátiť do tejto nádhernej krajiny. Mala som šťastie, že sme navštívili mesto Cuzco, ktoré kedysi bolo centrom ríše Inkov a sú tu zachované pamiatky z týchto dávnych čias, ako aj z obdobia španielskej invázie. Staré budovy a úzke uličky dodávajú mestu jedinečnú atmosféru. Keď si sadnete v reštaurácii, zvyčajne tam hrá živá hudba tradičné pesničky a cítite sa, ako keby ste boli súčasťou tejto kultúry. Odtiaľ sme cestovali vlakom cez prales na kúzelné Machu Picchu, ktoré je zaradené medzi nových sedem divov sveta, a môžem povedať, že si naozaj uchováva svoje mystické kúzlo a vyžaruje zvláštnu energiu. Okrem toho som mala možnosť pozrieť impozantné nazcánske útvary (tzv. Nazca lines), sú súčasťou Svetového dedičstva UNESCO a dodnes • ĽUDIA A UDALOSTI •

zostávajú jednou z najväčších archeologických záhad na svete. Tieto geometrické tvary, alebo obrazce zvierat, ktoré majú vyše 100 metrov, je možné pozorovať iba z veľmi vysokej výšky (my sme ich boli pozerať lietadlom) a keďže vznikli pred asi 2 000 rokmi, niektorí veria, že ide o nevysvetliteľnú záhadu, a pre ich tvorbu boli potrebné technológie, ktoré sú dostupné iba dnes. Dokonca milovníci záhad veria, že s vytvorením týchto obrazcov pomáhala mimozemská civilizácia. Pravda stále nie je známa, ale bol to Odber vzoriek rieky Kura v Gruzínsku pre veľmi zaujímavý zážitok analýzu nebezpečných zlúčenín čas. Pre mňa ako maminku na pre mňa keďže ma fascinuje tak história, ako aj vesmír.“ materskej sa nič zásadné neDotkli sme sa aj koronavírusu. zmenilo, avšak rozhodla som Na Instagrame ste napísali sa, že strávim určitý čas s rodizaujímavú vlastnú skúsenosť, nou. Na začiatku pandémie som a to pozitívnu stránku koro- bola niekoľko týždňov s dcérkou nakrízy pre vás a vašu rodinu. sama u svokrovcov, čo by sa „Koronavírus v priebehu pravdepodobne nikdy nestalo, niekoľkých týždňov zasiahol a keby nedošla pandémia. Musím zmenil celý svet. Avšak okrem povedať, že nám toto obdobie mnohých negatívnych účin- veľmi prospelo. My sme vždy

Andrea hovorí, že Machu Picchu si naozaj uchováva svoje mystické kúzlo a vyžaruje zvláštnu energiu

kov vieme, že toto obdobie na chvíľku zastavilo náš neustále zrýchľujúci sa život a mnohí sa začali venovať veciam, na ktoré si nikdy nevedeli nájsť

síce mali dobrý a pekný vzťah, avšak niekoľko týždňov v spoločnej domácnosti náš vzťah utužilo. Bližšie sme sa spoznali, a som rada najmä kvôli tomu, že

dcérka mala možnosť tráviť čas so svojimi starými rodičmi, nakoľko aj moji, aj manželovi rodičia sú od nás vzdialení niekoľko stovák kilometrov. Okrem toho pred niekoľkými týždňami som bola u mojich rodičov s dcérkou, a po dlhej dobe sme boli doma celá rodina ako voľakedy. Pripomenula som si, aké to bolo, keď som bola dieťa a mohla som sa oprieť o svojich rodičov a žiť bezstarostný život. Myslím, že také niečo sa už nebude opakovať. Napriek mnohým negatívnym vplyvom koronavírusu musím konštatovať, že vnímam aj tie pozitívne stránky. Môj vzťah s rodinou sa zlepšil, našli sme si čas, ktorého je akosi v tejto uponáhľanej dobe vždy málo, aby sme boli spolu.“ Keďže ste na materskej, porovnáte nám materskú dovolenku na Slovensku a v Srbsku? „Veľkou výhodou materskej dovolenky na Slovensku je, že trvá tri roky. Ak sa nemýlim, v Srbsku je to jeden rok, čo je pre mňa osobne veľmi málo. Neviem si predstaviť, že by som nastúpila do práce na plný úväzok, keď mala dcérka rok. Avšak každému vyhovuje niečo iné. Okrem toho materskú dovolenku porovnať neviem, ale som rada, že mám možnosť výberu, či využijem jeden, dva alebo tri roky, kedy budem doma s dcérkou.“ Na Slovensku sa už cítite ako doma? V ktorom momente v živote ste si to uvedomili? „Áno, už sa na Slovensku cítim ako doma. Uvedomila som si to práve, keď sa nám narodila dcérka, a stali sme sa rodinou. Zistila som, že mne osobne viac vyhovuje život na Slovensku, a takisto chcem svoju dcérku vychovávať tam. Avšak Srbsko bude pre mňa vždy domovom tiež. Je to miesto, kam sa vždy môžem vrátiť, miesto, ktoré dôverne poznám, vždy, keď sem prídem, mám pocit istoty, bezpečia a rodinnej pohody.“ Foto: z archívu spolubesedníčky

23 /4962/ 5. 6. 2021

Ľudia a udalosti AKTIVITY TÁBORNÍCKEHO ODDIELU JÁNOŠÍK V KOVAČICI

Táborovanie – zdravá strana života Olinka Glóziková-Jonášová

ábornícky oddiel Jánošík v Kovačici svoje začiatky začal písať v roku 1959. V súčasnosti je v ňom aktívnych vyše 50 detí rôzneho veku. Z toho asi 40 sú deti vo veku od prvej po štvrtú triedu základnej školy, rozdelené do dvoch skupín. Dievčatá patria do skupiny menom Včielky, kým chlapčenský názov skupiny znie Vĺčatá. Asi 15 aktívnych členov sú deti vo veku od piatej po ôsmu triedu. Títo mladí výskumníci sú rozdelení tiež do dvoch skupín, tzv. mlađi izviđači a mlađe planinke. Okrem nich aktívni sú aj 15 starší táborníci tzv. brđani vo veku ponad 20 rokov, o čom nás informoval starosta Táborníckeho oddielu Jánošík v Kovačici Jaroslav Toman: „Stretávajú sa pravidelne, každú sobotu. Prednášky na stretnutiach sa týkajú hlavne táborníckych zručností. Okrem teoretickej časti pracujeme však aj prakticky, pričom ich učíme aj početným skautským a spoločenským hrám a podobným veciam, s cieľom aby sa jedného dňa z nich stali spoločensky zodpovedné osoby a aby mali blízko k prírode.“ V druhej polovici mája členovia Táborníckeho oddielu Jáno-

šík usporiadali celodňovú akciu upratania nádvoria Miestneho spoločenstva v Kovačici. Zapojení boli všetci, od tých najmladších po najstarších. „Upratali sme nádvorie, vyfarbili lavičky, vyzbierali suché lístie a trávu, z ktorej sme následne urobili kompost. Deti mali príle-

níckom oddiele je prihlasovanie na letné tábornícke kamarátenie skautov v Belej Crkve, totiž na belocrkvanských jazerách. V dňoch 23. júla až 1. augusta t. r. bude prebiehať letný tábor skautov za účasti 40 až 80 detí. Prihlásiť sa môžu všetky deti – žiaci z územia

Jaroslav Toman, starosta Táborníckeho oddielu Jánošík, pracuje s deťmi – členmi táboru

žitosť naučiť sa, vedľa vedomia o tom, že je potrebné upratať si svoje okolie a skutočnosti, že musia byť spoločensky zodpovední, aj niečo o význame kompostu,“ hovorí Toman a k tomu dodáva: „Toto je iba prvá z akcií, ktoré sme si naplánovali. Plánujeme ich usporiadať častejšie a pravidelne, aby naša dedina bola upravená.“ Ďalšou aktualitou v tomto tábor-

celej Kovačickej obce. Program táborníckeho kamarátenia skautov bude prebiehať v súlade s predpismi a normami Zväzu táborníkov Srbska a pod dozorom starších, edukovaných a skúsených starostov. V priebehu týždňa plánujú absolvovať výlety, rôzne súťaže a naučiť sa, samozrejme, početným zručnostiam priamo v prírode.

Starší skauti budú mať príležitosť overiť si získané vedomosti. Na záver táborovania bude primeraná prezentácia pre rodičov o tom, ako strávili tábornícky týždeň na jazerách. Toman sa pri našom rozhovore pochválil, že sa vedeniu Táborníckeho oddielu Jánošík v Kovačici po vyše 60 rokoch podarilo vypracovať emblém, avšak v príprave je aj logo. Kovačickým táborníkom sa za pravidelnú účasť a aktívne zapájanie sa do skautského oddielu, po zložení prísahy, dostane aj skautská rovnošata, teda šatka a tričko, ktoré predstavuje letnú rovnošatu. Toman však podotkol, že sa vedenie posnaží do jesene zadovážiť aj zimnú rovnošatu; je to košeľa, ktorá bude mať na sebe emblém oddielu. Na záver nášho rozhovoru pripomenul, že všetci, ktorí majú záujem o tábornícke kamarátenie v Belej Crkve, alebo majú záujem o zapojenie sa do činnosti Táborníckeho oddielu v Kovačici, sú vítaní, keďže údajne na jeseň plánujú rozšíriť svoju činnosť aj v ostatných dedinách Kovačickej obce. Foto: z archívu Táborníckeho oddielu Jánošík

OBEC KOVAČICA

Ekopédia v rukách školákov Olinka Glóziková-Jonášová

ústrety Svetovému dňu ochrany životného prostredia, ktorý si pripomíname 5. júna, svetlo sveta uzrelo trináste číslo pančevského časopisu o ekológii Ekopédia, ktoré vďaka finančnej podpore kompánie New Energy Solutions – Veternému parku Kovačica, Obce Kovačica a Ekologickému hnutiu Obce Kovačica vyšlo tentoraz aj v Obci Kovačica. „Vďaka ich spoločensky zodpovednému podnikaniu sa týmto spôsobom zintenzívňuje ekologická, politická a kultúrna gramotnosť detí,“ povedal nám

www.hl.rs

predseda EHOK Vladimír Kuchárik. Na stranách časopisu zverejne-

S nadšením prijali Ekopédiu

Informačno-politický týždenník

né sú aj texty kovačických žiakov, podaná je správa o veľkej akcii zazeleňovania Kovačickej obce, rozhovor s predsedom Obce Kovačica Jaroslavom Hrubíkom, ako aj s úspešnými žiakmi z tohto prostredia a podobné. Uvedený časopis vychádza už 7 rokov a je zatiaľ jediným v Srbsku, ktorý sa môže kúpiť, totiž vymeniť za vyzbieraný od-

pad. Podmienkou je teda, aby deti skladovali odpad do špeciálnych kontajnerov umiestnených na dvoroch ich škôl a po vyzbieraní odpadu patričné služby odpad skladujú podľa stanovených predpisov a žiakom sa za odmenu dostane tento časopis. Aktivisti EHOK koncom minulého týždňa rozdelili časopis všetkým deťom vo veku od prvej po štvrtú triedu vo všetkých školách obce. „Deti ich prijali s nadšením a hneď sa pustili do čítania,“ uzavrel Kuchárik. Foto: z archívu spolubesedníka • ĽUDIA A UDALOSTI •

ROZHOVOR S PENZISTAMI Z KYSÁČA

to sú také stále aktivity. Keďže to Hlavne vediem zápisnice a všetide na splátky, mám to na staros- ku dokumentáciu. Dodržiavam ti ja. Treba veľmi dbať na termíny, kontakty s pobočkou v Novom nesmieme meškať u dodávateľa. Sade. Takpovediac spájam Nový Vediem evidenciu a mám svoje Sad a Kysáč. Do môjho opisu práMiroslava Ožvátová kovania v Kysáči, informovali knihy. Teraz sme sme občanov a zapisovali ich však dostali pori šálke kávy sme si pose- na zoznam, pomáhali sme im pri čítač od Mesta deli v miestnostiach sta- vypĺňaní dotazníkov. Teší nás, že Nový Sad, ale robných penzistov v Ky- sa ľudia aj ďalej rozhodujú dať sme nemali času sáči. Tieto nové priestory získali sa zaočkovať. Ináč očkovanie zaoberať sa tým. vďaka podpore Mesta Nový Sad prebieha v týchto našich priesto- Moje knihy mi a používajú ich na rôzne účely. roch. Pomáhame aj iným združe- vždy zostanú S veľkou radosťou nás privítali niam, keď ide o zbieranie smeti, vodidlom, ale predseda Miestnej orpokúsim sa ganizácie starobných zdolať aj techpenzistov v Kysáči nické znalosti. Juraj Fabian (1953), P o t r e b u j e m Vďačiac penzistom kysáčsky pomník bol vylíčený tajomníčka Suzana však pomoc 13. októbra, práve v deň, keď Kysáč bol osloboKalmárová (1955) mladších, aby dený spod jarma fašizmu a pokladníčka Mária mi podali záMadacká (1955). Chcekladné smernice. Mali sme aj ce patria aj prihlášky pre kúpele. li sme sa porozprávať našu Facebookovú stránku, ale Evidujem ich a informujem záuna tému ich činnosti sme sa časom vzdali. Myslím jemcov. Bola som aj iniciátorom, v rámci organizácie si, že sa vrátime k tomu. Orga- aby sa vystaval tento nový dom. penzistov, ale aj na nizujeme tiež výlety. Boli sme Už som bola členkou Rady Miesttému ich kandidatú- Brány Miestnej organizácie starobných v Aranđelovci, navštívili sme neho spoločenstva Kysáč, kde ry do Rady Miestneho penzistov v Kysáči vždy otvorené Fruškohorské monastiere, Etno som sa zapájala do dedinských spoločenstva Kysáč. selo Stanišići, Belehrad... My star- aktivít. Niekedy si myslím, že mi Aktivity zhodnotil líčenie, upratovanie. Niekedy ší sme si zvykli byť aktívni, sme je toho dosť, ale stane sa tak, Juraj Fabian, o povinnostiach nám to berie veľa času, ale ten generáciou pracovných akcii. že sa vtedy len posuniem ďalej. a o svojej práci všeobecne po- čas trávime spolu my penzisti. Treba posunúť dopredu celú de- Aj mňa motivuje to, že treba vedali nám pokladníčka Mária Snažíme sa robiť všetko, aby, keď dinu a motivovať mládež. Práve povzbudiť mládež a vytrasovať Madacká a tajomníčka Suzana prídu generácie po nás, zostalo preto sa chcem kandidovať do im cestu. Vo všetkom nám poKalmárová, ktorá už viac rokov niečo ako dedičstvo.“ Rady Miestneho spoločenstva. máha výborníčka v Zhromaždení zastáva túto funkciu. Aké povinnosti máte ako Nechceme sa dostať na prvé Mesta Nový Sad Milana Arňašová Povedzte nám o činnosti pokladníčka? miesta, ale iba podnietiť mládež. a riaditeľka NVU Hlas ľudu, ktorá vašej organizácie penzistov? Mária Madacká: „Aktívna som Majú ísť pred nami.“ je mostom spolupráce medzi Juraj Fabian: „Od roku 2019 v klube penzistov a vykonávam Čo máte na starosti ako ta- nami a Mestom Nový Sad. Dosom predsedom penzistov v Ky- funkciu pokladníčky. Zbieram jomníčka Miestnej organizácie posiaľ dosiahnuté výsledky sú sáči. Odvtedy sa zrúcal starý dom členské a zatiaľ máme okolo 240 starobných penzistov v Kysáči? spoločné. Jeden z nich napría vybudovali nám nový na sta- členov. Hlavne zbieram priamo Suzana Kalmárová: „V zdru- klad bol v septembri 2020. Aj rých základoch. Dostali sme nový v našom dome, ale aj chodím žení som od roku 2010 a už tretí keď minulý rok bol poznačený nábytok, práve sa rieši kúrenie, po dedine k tým, čo sú ešte raz zastávam funkciu tajomníčky. koronakrízou a nemohli sme v priebehu sú práce na dvore... starší od nás a nemôžu zrealizovať všetky Toto všetko vďaka podpore pri- pravidelne chodievať naše plány, pokúsili mátora Mesta Nový Sad Miloša sem. Sme ochotní posme sa urobiť test Vučevića. Dom penzistov nie starať sa aj o to. Pre na tzv. Rezanciádu. je ešte stále oficiálne otvorený. našich členov, ale aj Podarilo sa nám, ale Starší sú veľmi aktívny v našej pre iných občanov, v obmedzenom rededine a chceli by sme byť prí- ak objavia záujem, žime. Máme nádej, kladom pre tých mladších. Máme vybavujem napríklad že tento rok bude aj plány do budúcna. Chceme sa aj kúpu kurčiat, uhúspešnejší. K tomu kandidovať do Rady Miestneho lia, rezaniec... Máme máme peknú spospoločenstva a ukázať mladším, aj mrazené výrobky, luprácu aj s inými ako by to mali robiť.“ cestoviny, zeleninu, združeniami a spolNa akých aktivitách ste sa mäsové produkty. kami. zúčastnili? Kurčatá vybavujem Foto: z archívu „Pomáhali sme v procese oč- na každé tri mesiace, Výlety plánujú aj do budúcna M. Madackej

Chcú byť príkladom

• ĽUDIA A UDALOSTI •

23 /4962/ 5. 6. 2021

Ľudia a udalosti S NENADOM MILOŠEVIĆOM Z JÁNOŠÍKA O JEHO KONÍČKU – PESTOVANÍ OKRASNÝCH KAČÍC

Pestrofarební miláčikovia Vladimír Hudec

línky. Sú to začiatočnícke kačice, lebo sú povďačné na pestovanie a pritom sa ľahko rozmnožujú a svojou pestrofarebnosťou patria medzi najkrajšie okrasné kačice. Medzičasom som nadobúdal skúsenosť a postupne som si zadovážil aj iné druhy, takže teraz mám vyše dvadsať druhov. To, čo som sa naučil, rád si rozdelím s inými, na rozdiel od mnohých starších pestovateľov, ktorí neradi prezrádzajú tajomstvá. Málo je mladých ľudí, ktorí sa týmto zaoberajú, a keď vidím, že niekto mladý prejaví o toto záujem, ochotne mu porozprávam o všetkom, čo ho čaká. Jedna zo základných vecí, na ktoré upozorním, je, ako vyhotoviť bazén, ktorý je jedným zo základných objektov

omácnosť Nenada Miloševića v Jánošíku sa nelíši podstatne od väčšiny podobných dedinských domácností. Aj on totiž pred domom má vkusne upravené priedomie a v úzadí záhradu, avšak druhý dvor sa podstatne líši od väčšiny dedinských domácností. Namiesto hydiny po ňom behajú a kúpu sa kŕdle pestrofarebných okrasných kačíc a namiesto dobytkárskych objektov a skladov na krmivo sú tam bazény, hniezda z pampas trávy, malé búdy... Je to priestor, ktorý Nenad vyhradil pre svoj koníček – pestovanie okrasných kačíc. „Od malička som sa zaoberal drobnochovateľstvom, holubmi, divými kačicami, neskoršie aj prepelicami, okrasnou hydinou,“ prezrádza nám na úvod. „Snažil som sa, ale ma to nebavilo, tak som od toho upustil a asi pred desiatimi rokmi som sa orientoval na okrasné kačice. Zachoval som si síce aj určitý počet S kačicami, ale aj touto okrasnou husou Nenad holubov – kin- nadviazal priateľský kontakt gov a straserov, ako aj niekoľko sliepok. Mám aj dva páry pre chov kačíc. Keď napríklad okrasných husí, ale to je tu iba niekto má malý priestor a vypreto, že tým spôsobom chcem hotoví si bazén v zemi a nemá zachovať spomienku na môjho kde vypúšťať vodu, tak je to starého otca, ktorý tu žil a po veľký problém, lebo sa voda tomto dvore vždy behali sliepky veľmi rýchlo zašpiní a zosmrdí. a ostatná hydina. Dôraz kladiem Rovno preto všetkým radím, aby na ozdobné kačice. Najprv som bazén postavili aj trochu nad si zadovážil mandarínky a karo- zemou, aby vodu v ňom ľahšie 20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Kačice v zimnom ovzduší

menili. Okrem toho každý, kto koníček aj z finančného aspektu sa týmto chce zaoberať, musí chovateľovi vrátil aspoň vlovedieť, ako zabezpečiť všet- žené.“ ky optimálne podmienky na Milošević ďalej vysvetľuje, že nehatenú reprodukciu. Treba tento koníček je samoudržateľný predovšetkým dobre poznať tým, že sa predajom káčat na povahu jednotlivých druhov burze zabezpečia prostriedky kačíc a vedieť, ktoré druhy môžu na krmivo a iné náklady, ktoré si spolunažívať s inými a ktoré pestovanie kačíc vyžaduje, vráv tomto období treba izolovať, tane úpravy priestoru, bazénov, lebo ich buď znepokojujú iné, alebo sú samy agresívne. Také sú napríklad čílske hvízdajúce kačice. Bijú sa so všetkými, čo sa zvlášť prejavuje pri párení, keď hvízdajúci káčer zaútočí na káčera iného druhu vo chvíli párenia a následok je neoplodnené vajce. Nebol by to vraj ani taký problém, keby tieto kačice neliahli obmedzený počet vajec – 6 až 12 ročne. Nuž a keď z tých šiestich dve nie sú oplodnené, tak je to už zle. Všetko je to, pravdaže, Na svet prišlo malé káča dôležité preto, lebo úspešná reprodukcia a počet systému odvádzania špinavej vyliahnutých káčat je vlastne vody a dovádzania čerstvej, predpokladom na to, aby tento zadováženie nových druhov... • ĽUDIA A UDALOSTI •

škodcovia – líšky, tchory alebo niektoré iné, ktoré odnášajú vajcia. Niekoľkokrát mu líška narobila škodu, čo ho prinútilo, aby celý priestor ohradil na výšku štyroch metrov, a ako posledné opatrenie nainštaloval aj elektrického pastiera, zariadenie, ktoré dobytkári používajú na merkovanie dobytka v danom priestore. Aj s kŕmením trochu kalkuluje a kŕmi viackrát denne. Ak by im vraj dal krmivo na celý deň, to by prilákalo iné vtáky, predovšetkým hrdličky a vrabce.

na život a reprodukciu, tento milovník okrasných kačíc sa snaží s nimi nadviazať aj kontakt, lebo od toho závisí, či budú divé a bežať od neho, alebo sa nebudú báť a budú mu jesť z ruky. Vcelku je vraj táto práca príliš náročná a vyžaduje si dosť úsilia. „Najhoršie je to s reprodukciou, keď treba vytvoriť podmienky, aby si dostal potomstvo, avšak keď to dosiahneš, očakáva ťa ďalšia výzva, ako to potomstvo zachovať. Stávalo sa mi napríklad, že káča nechcelo

Ako namaľovaná

„Prioritné je však, aby som ja na dvore mal kačice, aby som sa staral o ne, aby som si sadol pod túto vŕbu a pozoroval ich, ako sa kúpu vo vode. Vcelku si to však vyžaduje dosť času, zvlášť v reprodukčnom období. Našťastie, ja súkromne podnikám a môžem si čas plánovať tak, ako mi zodpovedá. V reprodukčnom období v marci a apríli musím kačice častejšie obchádzať a kontrolovať. Stáva sa napríklad, že mandarínka znesie vajce kačici, ktorá už nasadla. Využije to, keď táto stane

ja každé vajce, aj keď kačica sama nasadne, značím, a to, čo nie je označené, vyberiem a keď nazbieram nadostač, nasadím v inkubátore. Vajcia sa rozlišujú farbou, tvarom a veľkosťou a ja ich presne rozlišujem. Keď nasádzam v inkubátore, dôležité je len, aby som v ten istý deň vykonal. Nemusím ich triediť, alebo označovať, lebo presne viem, koľko trvá inkubácia jednotlivých druhov a podľa toho triedim aj káčatá, i keď rozlišujem aj malé káčatá,“ vysvetľuje Nenad.

Nenad Milošević vo svojom areáli má vyše 20 druhov rozličných kačíc

z hniezda, aby sa najedla, vtedy zbehne do hniezda a znesie vajce. Preto je potrebné častejšie obchádzať hniezda a vziať podhodené vajce tak, aby bolo čím menej pod kačicou, lebo by v opačnom bolo zničené. Preto • ĽUDIA A UDALOSTI •

Náš spolubesedník ďalej hovorí, že tento koníček prináša radostné chvíle, zvlášť tie, keď sa vyliahnu malé káčatá, ktoré sú skutočne milé, ale sú aj sklamania, ktoré sa najčastejšie stávajú, keď sa medzi kačice dostanú

Najväčšia výzva v pestovaní okrasných kačíc – ako v bazéne udržať čistú vodu

„Je pekne vidieť toľko vtákov na jednom mieste a ja sa na nich nehnevám. Veď aj oni musia z niečoho žiť, avšak krmivo pre kačice je drahé, a preto musím aj trochu kalkulovať, takže ráno kačiciam dám iba toľko, koľko ihneď zjedia, a podvečer, keď vtáky už nelietajú, znovu ich nachovám, lebo sa kačice chovajú aj v noci. Počas sezóny párenia ich chovám trikrát denne.“ Náš spolubesedník ďalej vysvetľuje, že kačice majú svoj rituál. Noci trávia na vode kvôli predátorom a iba z času na čas vychádzajú von, aby sa najedli. Ráno na svitaní sa ešte raz najedia, trochu sa striedavo ohrievajú na slnku a kúpu, a potom odchádzajú do chládku. Okrem toho, že sa snaží kačiciam vytvoriť optimálne podmienky

začať jesť, tak som ho pinzetou kŕmil. Sedem dní čo prežije, to znamená, že začalo jesť a piť a bude žiť. Tretí problém je, keď pred zimou začnú meniť perie. Vtedy sa začnú rozlišovať silnejšie jedince od slabších, a tým slabším treba venovať viac pozornosti, aby zosilneli a prežili. Veľká výzva je aj udržiavať čistú vodu v bazéne a najmä z neho odstraňovať výkal, lebo to v značnej miere vplýva na zdravotný stav kačíc. Vcelku však všetko to ma baví, mám z toho pôžitok a darí sa mi zladiť s pracovnými povinnosťami. Musím však povedať, že mám aj pomoc predovšetkým manželky, ale aj detí.“ Foto: autor a Maja Miloševićová

23 /4962/ 5. 6. 2021

Ľudia a udalosti ROZHOVOR S PäŤDESIATNIKOM JÁNOM ČÁNIM Z PETROVCA

Robí s deťmi, ale trénoval aj seniorov Juraj Pucovský

etrovčan Ján Čani sa narodil 6. júna 1971 (Srdečne gratulujeme k päťdesiatke!). V rodisku odrastal, skončil ZŠ Jána Čajaka, Strednú školu Jána Kollára – kovoobrábací odbor. V detstve a mladosti mu futbal bol na prvom mieste. Tak ako každý mladý Petrovčan, keď mal desať rokov, venoval sa stolnému tenisu, trénoval karate, rád hrával basketbal, tenis, v podstate preferoval všetky športy. Povedalo by sa – typické petrovské dieťa! Veľkou záľubou mu bolo žonglovanie futbalo-

val Ján Čáni, neskoršie policajt, dnes ochrankár, ale nadovšetko a najdlhšie tréner mladších kategórií vo Futbalovej škole petrovského FK Mladosť. Dostatočný dôvod na rozhovor s jubilantom, päťdesiatnikom. Bezstarostné detstvo a školenie sa minuli. Predpokladáme, že nasledovala vojenčina? „Práve tak. Poslali ma do Kosovskej Mitrovice, kde som bol vojenským policajtom. Po skončení základnej vojenskej služby mi ponúkli, aby som sa aktivoval, nuž som absolvoval kurz pre policajtov v Novom Sade. Môžem povedať, že ma

Ján Čáni ako dorastenec Mladosti (stojí prvý zľava)

vou loptou. Keď mal pätnásť rokov, dokázal žonglovať 2 hodiny a 10 min., čo meraním času potvrdil jeho kamarát, neskoršie kmotor Ján Guča-Guli?! Janto, ako ho hádam všetci volajú, s kamarátmi hrával aj malý futbal na turnajoch v mužstve, ktoré pomenovali Biseri – Šperky. Okrem neho v tíme boli Ondrej Častven, Ondrej Mištec, Emil Cigánik, Stanislav Struhár, Jaroslav Diviak, Jaroslav Záborský, Darko Laćarak, všetci dorastenci Mladosti. Takto nám svoje detstvo a ranú mladosť ocharakterizo-

www.hl.rs

v tom veľmi podporoval vtedajší veliteľ Policajnej stanice Ján Vozár, ktorý ma chcel vidieť na poste svojho pomocníka. Navrhol mi skončiť Vyššiu školu vnútorných záležitostí v Zemune, na čo som odpovedal, že ma zaujíma iba trénerská škola, a tak sa aj stalo. Predsa som ako policajt pôsobil šesť rokov, štyri v Petrovci a dva v Novom Sade. Keď ma v roku 1998 chceli vrátiť z N. Sadu do Petrovca, zasa mi ponúkli funkciu pomocníka veliteľa. Vtedy som sa rozhodol dať výpoveď pre nepriaznivú situáciu na Kosove! Zamestnal

Informačno-politický týždenník

som sa ako ochrankár v tlačiarni Kultúra, kde som sa v roku 2008 stal technologickým prebytkom. O dva roky neskoršie som to isté začal pracovať v Business parku, kde som sa v roku 2020 tiež stal prebytkovým pracovníkom. Od novembra 2020 pracujem ako ochrankár v petrovskom Agromarkete.“ Vráťme sa teraz k vašej veľkej láske – futbalu. Kedy a kde ste začali hrať? „Trénovať som začal ako deväťročný u Jána Pavlisa-Uču, neskoršie krátko u Budišu Pajića. Najdlhšie mojím trénerom bol Štefan Dudáš, nielen znalec s modernejšími náhľadmi na futbal, ale aj dobrý psychológ a pedagóg. Vždy sa zasadzoval o najmladšie kategórie a uplatňoval niečo podobné, ako my dnes vo FŠ Mladosť. Pred Dudášom mi určitý čas trénermi boli Štefan Kaňa a Samuel Poniger. Hral som vo všetkých mladších kategóriách Mladosti, tréner Mika Bogdanov ma dovtedy veľmi silného dorastu pozval, keď som mal 15 rokov. Zhodou rôznych okolností za prvé mužstvo Mladosti som nehral ani jeden zápas! Ako osemnásťročný s bratmi Vargovcami som

Osobitné verejné uznanie Obce Báčsky Petrovec v oblasti športu sa dostalo J. Čánimu v roku 2020

odišiel na skúšku do RFK Nový Sad, ale ani to mi nevyšlo.“ Ako a prečo ste sa stali futbalovým trénerom? „Odmalička som so starým otcom sledoval zápasy Mladosti. V roku 1982 ma ohromil Mundiál v Španielsku. Tréningy vo Vrbare som vari radšej sledoval ako zápasy. Už ako sedemnásťročný som si pripravoval určité trénerské práce z knihy Aleksandra Boženka Práca s mladšími kategóriami. Tréner Pavlis mi už vtedy na polčase dovolil

Terajší zverenci Jána Čániho (stojí prvý sprava) a jeho pomocníka Jána Trabaka (prvý zľava hore)

• ĽUDIA A UDALOSTI •

poukázať všetkým hráčom na chyby, ktoré robili na trávniku. Veľkú vďaku vyjadrujem môjmu kamarátovi a spoluhráčovi Stanislavovi Struhárovi, ktorý ma usmerňoval a posmeľoval počas mojej dorasteneckej kariéry. Ako tréner som začal pracovať v máji 1995, keď ma oslovil báči Paľko Spevák, aby som viedol kohútiky a bol pomocníkom trénera dorastu.“ Tréner musí mať aj patričné vzdelanie, diplom... „Navrhnutú ponuku som vďačne prijal. V roku 1997 som sa zapísal na Vyššiu školu pre športových trénerov – odbor futbal, ktorú som úspešne ukončil. Vtedy nám sľubovali, že po absolvovaní tejto školy získame A UEFA licenciu, ale z toho nebolo nič, lebo to členovia futbalového zväzu neschválili!“ V roku 2000 založili FŠ Mladosť. Boli ste medzi zakladateľmi alebo iba prvý futbalový tréner? „Bol som aj jedno, aj druhé. Škola je založená z iniciatívy Pavla Severíniho st. a v Správnom výbore boli Pavel Spevák a Samuel Vrbovský. Bolo dosť detí, veľký záujem a zlé podmienky. Vďaka iniciátorovi a predsedovi P. Severínimu st. umožnili nám veľmi dobré podmienky, organizačne všetko fungovalo dobre a ja som mal jeho veľkú podporu a slobodu v práci!“ Prečo deti, mladšie kategórie, a nie seniori? „S deťmi môžem v kontinuite pracovať, ľahšie preberajú moderné tendencie a inovácie vo futbale. Nekalkulujú a sú úprimné. So seniormi sa mi tiež dobre pracovalo. Spomeniem sezónu 2002/2003, keď sme obsadili prvé miesto a jeseň 2009, keď sme mali dosť mladých, školených hráčov a tím bol druhý v tabuľke. V Mladosti som seniorov viedol trikrát (2002/2003, 2006, 2009), dvakrát som pracoval v hložianskej Budúcnosti, tiež toľko aj v Kulpíne. Trikrát som viedol aj reprezentáciu vojvo• ĽUDIA A UDALOSTI •

dinských Slovákov, štyri razy som bol trénerom reprezentácie seniorov Báčky, trikrát som vie-

riách vyšvihli najvyššie. Bolo ešte dosť talentov, ktorí z rôznych príčin nedosiahli väčšie úspechy:

torsky ich my tréneri vedieme a usmerňujeme k vrcholným výsledkom. Priemerní hráči sa vychovajú sústavnou prácou. Často je rozhodujúci aj faktor šťastia.“ Koľko v tom majú vplyv rodičia? „Rodič má veľkú úlohu v kariére svojho dieťaťa. Nie je dobre, ak je rodič príliš ambiciózny, lebo je potrebné, aby svojmu synovi či dcérke vysvetlil, že musí splniť všetko to, čo tréner od nich žiada! Treba správne zhodnotiť schopnosti svojho dieťaťa. Nemôžem sa sťažovať, doteraz mám dobrú spoluprácu Tréner seniorov (tretí zľava hore) získal titul majstra ligy v sezóne 2002/2003 s rodičmi mojich zverencov.“ dol výber FZ B. Palanka (ročník Jaromír Kolár, Branislav Triaška, Ako dnes funguje FŠ Mla2004) a kratší čas som trénoval Filip Fejdi, Pavel Koruniak a Ján dosť? aj ŽFK Mladosť, ktorý vtedy hral Gabríni. Spomeniem aj to, že mi „Robíme na konsolidácii radov v Druhej lige.“ určitý čas v práci pomáhal Pavel FŠ a dosť toho sa nám podarilo Ktorí hráči vyšli z vašej liah- Koruniak, pokiaľ neodišiel na pozdvihnúť na vyššiu úroveň. Ja ne FŠ Mladosť? Slovensko.“ vediem začiatočníkov, tiež pio„Mnoho je tých hráčov. Igora Čo je najdôležitejšie chlap- nierov a od augusta vlaňajšieho Kaňu som začal trénovať, keď cov naučiť a od nich očakávať? roku som znova koordinátorom mal 8 rokov; ďalej sú to Ján Pav„Učíme ich futbalovej gra- všetkých mladších kategórií. lis, Igor Stojimirović, Pavel Ožvát, motnosti, ale rovnako tak treba Dovolím si povedať, že sme nePavel Medveď, Jaroslav Valentík, na nich pedagogicky vplývať, mali väčšiu podporu ako teraz. Pavle Torbica, Denis Potkoniak, aby boli dobrí a pozitívni ľudia. Začal to bývalý predseda Saša Pavel Severíni, Saša Petković, Jednoznačne je to športová vý- Petković a tou cestou pokračuje Ivan Fejdi, Miroslav Erak... Sú to chova a výsledky sa žiadajú ne- aj terajší vedúci človek Mladosti hráči, ktorí sa v mladších kategó- skoršie, v seniorskej konkurencii. Pavel Severíni ml. On nás ešte Mladšie kategórie sa väčšmi podporuje, informuje musia dobre pripra- sa, sleduje zápasy a nepretržite viť na technickom, kontaktuje s trénermi.“ taktickom, fyzickom, Nakoniec čo si myslíte psychickom pláne o dnešnom seniorskom futpre to, čo ich očaká- bale FK Mladosť? va medzi seniormi.“ „Hodne rokov hrať s toľkými Je vo futbale naj- domácimi hráčmi a disponujúdôležitejší talent? cim rozpočtom, je to výborné; „Talent je 5 percent myslím tu na výkony mužstva a poctivá práca na a obsadené miesta v tabuľke. Aj tréningoch a zápa- to je plodom práce FŠ Mladosť! soch zvyšných 95 Treba však byť obozretný, urobiť percent! Vďaka práci správnu zmenu generácie; t. j. aj a úpornosti sa môže ďalej kostru mužstva seniorov urobiť veľa, dosiah- Mladosti musia tvoriť domáci nuť niečo význam- hráči!“ nejšie vo futbale. Foto: autor Pravý hráč sa predsa a z archívu J. Čániho Tréner Ján Čáni musí narodiť a men23 /4962/ 5. 6. 2021

Ľudia a udalosti Z ELABORÁTOV O ZLOČINOCH PROTI SLOVÁKOM VO VOJVODINE V DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE (16)

Prenasledovania v Srieme Danuška Berediová-Banovićová

ašistický okupant, ktorý zavládol v Srieme, nepostupoval so Slovákmi všade jednako. V niektorých obciach sa pokúsil najprv pritiahnuť lákavými sľubmi Slovákov do fašistických organizácii. Keďže Slováci vždy žili v bratskej zhode s bratmi Srbmi, aj takto chcel tieto dva bratské národy rozdvojiť a urobiť z nich nepria-

všetky pokusy okupanta pritiahnuť slovenský ľud na svoju stranu, a preto tým hroznejšie bolo prenasledovanie. Ako prvým prenasledovaním zaznačuje sa zatváranie všetkých slovenských ustanovizní. Pozatvárané sú čítacie spolky, krúžky a druhé kultúrne ustanovizne. Ani toto nepomohlo a slovenský ľud povedomý a vedomý si toho, čo chce okupant dosiahnuť, stal sa ešte utiahnutejším,

horúci sporák, trhali vlasy, mäso ľudské, vraždili nevinné ženy, deti, starcov, pálili slovenské domy, ničili slovenské osady, rabovali majetky. Ako veľmi nenávidel okupant slovenský ľud žijúci v Srieme, dôkazom je to, že i na svojom zbabelom úteku, keď ustupoval pred víťazne napredujúcou Juhoslovanskou ľudovou armádou, i vtedy, keď v mnohých obciach nemal času odvliecť si všetky svoje smrtiace zbrane,

slovenskom ľude, všade, kdekoľvek sa stretol s ním, v bytoch, na uliciach na poli pri poľnej práci i v lesoch. Takto okupanti zavraždili, zamordovali mnoho Slovákov, z ktorého počtu je zápisnične zistených 84. Akým spôsobom zavraždil fašistický okupant tieto obete, najlepšie hovoria priložené zápisnice, z ktorých ako ilustráciu podávame nasledujúce: 1. Janka Mravíka, narodeného v Erdevíku, dňa 7. X. 1927, teda

„ Ako prvým prenasledovaním v Srieme zaznačuje sa zatváranie všetkých slovenských ustanovizní. Pozatvárané sú čítacie spolky, krúžky a druhé kultúrne ustanovizne “. Dnes (zľava): Slovenský kultúrno-umelecký spolok Milana Rastislava Štefánika v Binguli (foto: Tijana Farkašová) a Slovenský kultúrno-osvetový spolok v Erdevíku

teľov, aby takýmto spôsobom mohol čím ľahšie obidva národy zničiť. Keď sa toto nepodarilo a slovenský ľud nevstupoval do okupantských fašistických organizácii, okupant sa pokúsil organizovať čisto slovenskú organizáciu. Pod nátlakom okupanta a pod hrozbami niekoľkí poprednejší Slováci prevzali vedenie tejto organizácie, ale ľud sa nezapisoval do nej a i sami vodcovia tejto organizácie urobili z nej čisto kultúrnu slovenskú ustanovizeň, ktorá okupantovi v žiadnom ohľade nevyhovovala. Takto zlyhali

www.hl.rs

nedôverčivejším a nepodľahol propagande, ktorou okupant zaplavil slovenské osady v Srieme. Vedel, kam cesty nacistov a ich pomáhačov vedú, vedel, že okupantské klamlivé machinácie majú za cieľ čím prv a čím ľahšie podmaniť a snáď i odnárodniť slovenský ľud, preto okupant pristúpil ku svojim najdrastickejším spôsobom, násilenstvu, prenasledovaniu, trýzneniu a zabíjaniu. Tu sa ukázali sadistickí okupanti, ako na najhroznejšie spôsoby mučili nevinné osoby, hádzali ich do ohňa, posadili holým telom na

Informačno-politický týždenník

nezabudol na svoju nenávisť a keď sa nemohol priamo vypomstiť na slovenskom ľude, do opustených domov osadil míny, aby i po svojom zbabelom úteku nechal niečo, čo ten tak nenávidený slovenský ľud zničí. O zatváraní (v zátvoroch a v koncentračných táboroch) a o zaobchádzaní s týmito zatvorenými hovoria priložené zápisnice, ktoré sú zároveň i dôkazom, že fašistický okupant trýznil, vraždil a sadisticky ničil nielen tých, ktorí boli v koncentrákoch alebo v zátvoroch, ale vybíjal svoju zlobnú nenávisť na

16-ročného, fašistickí okupanti zavraždili dňa 14. X. 1943. roku na ten spôsob, že mu okupantskí vojaci, keď išiel do poľa na prácu, skočili do voza, zahnali ho do hory, tam ho trýznili, že mal dlane až do kostí zodraté a len sa žily beleli, potom mu urobili sedem veľkých rán na tele, zastrelili ho a skryli v hore. Matka ho až na siedmy deň mohla nájsť. 2. Andreja Kičiňu zo Starej Bingule zabili v jeho vlastnom dome, keď ho z budovy vyvliekli do záhrady a pri plote zabili. Potom vypustili svine, ktoré • ĽUDIA A UDALOSTI •

najprv žrali krv a nakoniec sa oddali do mŕtvoly svojho nebohého hospodára. 3. Pavel Miháľ z Boľoviec, keď išiel na trh do susednej obce, prechádzal cez nemeckú dedinu Bečmen. Bol zadržaný od tamojšieho Gestapa, trýznený, mučený a bitý a bez akéhokoľvek dôvodu zastrelený. 4. Zdenka Kvasa, narodeného v Boľovciach, dňa 23. VI. 1935 fašistický okupant zastrelil dňa 17. VI. 1944, teda keď mal Zdenko 9 rokov na takýto spôsob: Gestapáci si zastali asi na osemsto metrov od Zdenkovho rodičovského domu a z tejto diaľky automatickou puškou, na ktorej bol osadený ďalekohľad, zastrelili chlapca trafiac ho priamo do srdca. Takto fašistickí okupanti skúšali svoju šikovnosť v strieľaní na živých cieľoch. Zdenko bol zastrelený, keď vyprevádzal svojich rodičov, ktorých druhé zveri v ľudskej podobe odvádzali do zátvoru a tieto, aby dokázali, že sú také isté, ako tie, ktoré zastrelili Zdenka, nedovolili, aby rodičia zišli z voza a pozreli, čo sa stalo s ich synkom, ale hnali voz ďalej a kochali sa nad bolesťou rodičov. 5. Martina Dvornického zo Starej Pazovy, ktorý ušiel z domobranského vojska, kam bol násilne mobilizovaný, po chytení dňa 1. VIII. 1942 trýznili, bili, rezali a krájali, do otvorených krvavých rán sypali soľ. Prinútili ho, aby zhltol zdochnutého vrabca. Od tohto mučenia padol do bezvedomia, v ktorom štyri dni zotrval. Keď prišiel k vedomiu po niekoľkých dňoch ho odstrelili. 6. Martina Topoľského z Kupinova nútili, aby sa vysťahoval zo svojho domu, aby takto ľahšie mohli rabovať. Keď sa tento neponáhľal, tak ho jednoducho vo dverách odstrelili. Dom orabovali a poškodili. 7. Andrej Sucháni zo Starej Bingule bol zachytený, keď niesol statku seno. Takto pri • ĽUDIA A UDALOSTI •

pokojnej hospodárskej práci vo vlastnom dvore pri stohu bol zastrelený. 9. Juraja Macku z Bingule gestapáci z vlastného domu bez príčiny odviedli, cestou ho trýznili a na hranici medzi Binguľou a Čalmou zarezali, bodali do srdca a na iné miesta. Mŕtveho ukryli tak, že len po dvoch dňoch bol nájdený a prevezený do rodnej obce, kde je pochovaný. 9. Štefana Žabku z Erdevíka, 23-ročného, telesného mrzáka nemeckí vojaci chytili v sused-

ti vnikli do dedinky Grabovo. Tých, ktorým sa nepodarilo utiecť, zatvorili do jednej maštale, kde ich všetkých pozabíjali, maštaľ zapálili, s tým, aby zničili stopy tohto zločinu. Celú dedinku vyrabovali a zapálili. Po svojom návrate videl ľud tieto zverskosti, ktoré spáchal okupant a zvlášť v maštali, v ktorej boli pozabíjaní tí, ktorým sa nepodarilo utiecť, ktorá bola nasiaknutá krvou, plná ľudského mäsa a kostí. 11. Ondrej a Štefan Gašparovci z Bingule, ktorým pred pra-

SÚHRN POPÁCHANÝCH ZLOČINOV OKUPANTOV A ICH POMÁHAČOV NA SLOVENSKOM ĽUDE V SRIEME Napomíname, že súhrn nie je úplný, keďže mnohé zločiny nemohli byť dosiaľ zistené. Prehľad materiálnych škôd, ktoré popáchal okupant a jeho pomáhači na slovenskom ľude v Srieme. Súpis zozbierala Anketová komisia pre zisťovanie zločinov okupanta a jeho pomáhačov na slovenskom ľude v Juhoslávii vo Vojvodine.

Počet zavraždených vo väznení v koncentrákoch a v raziách

Počet zahynutých na nútenej práci

Počet zahynutých v okup. vojsku

Spolu

150

133

203

Štatistický prehľad ľudských obetí pozbavených života

Druh zločinu

Počet prípadov

B – väznenie

C – razie

D – internovanie

H – trýznenie, prenasledovanie

407

Spolu obetí

510

Štatistický prehľad prenasledovania a trýznenia

nej obci (v Čalme), palicami bili, až od bolesti padol na zem. Tak ho bili, že mu až bok rozbili. Potom ho polomŕtveho hodili do vykopanej jamy a zahrabali. Po zahrabaní jamy počul sa ston živého pochovaného zatiaľ, pokiaľ sa nezadusil. 10. Dňa 14. októbra 1943 po druhýkrát fašistickí okupan-

hom domu podložili okupanti mínu, a títo nič netušiac, vracajúc sa domu z poľnej práce, stali sa obeťami tohto fašistického zločinu. Takéto zločiny páchali nielen na jednotlivcoch, ale po všetkých slovenských dedinách, po celom Srieme, kde skoro každý dom mínovali.

Tuná nie sú uvedené škody, ktoré okupant počinil pod rúškom okupantských zákonov. Popáchaná škoda zločineckým spôsobom v Srieme vynáša: 30 000 000 (tridsať miliónov dinárov). Zdroj: Zločiny, ktoré popáchal okupant a jeho pomáhači na slovenskom ľude v Srieme

23 /4962/ 5. 6. 2021

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Second hand čoraz populárnejší Anna Lešťanová

ž 14 rokov sa pri Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Starej Pazove koná dva razy ročne – jarný a jesenný bazár odevu a obuvi. Vlani sa pre drastické uplatnenie protipandemických opatrení jarný bazár nekonal, ale jesenný sa s uctievaním ochranných opatrení predsa uskutočnil, na potešenie nielen mnohých obyvateľov obce, ale aj širšie. Prvý bazár usporiadali v novembri roku 2007, keď ešte ani nebolo toľko predajní Second hand v St. Pazove. Vtedy zozbierané prostriedky vyčlenili na líčenie miestností. Tohtoročný jarný bazár prebiehal v dňoch 25. až 28. mája v miestnostiach Hurbanovskej fary. Populárny týždeň Second

hand sa začal v utorok, po Svätodušnom pondelku a ponuka i tentoraz bola veľmi rozmanitá.

za symbolické ceny niečo mohol kúpiť, či už pre seba alebo svojich členov rodiny.

Anna Malková (sprava) a Anna Kukučková predávali tovar a pomáhali návštevníkom bazáru nájsť si pre nich tie najlepšie veci

Pre koronavírus zahraničného tovaru na bazári nebolo, no podľa slov jeho koordinátorky Anny Malkovej, každý návštevník si

Doteraz sa pred každým bazárom, a aj pred tohtoročným jarným konala zbierka tovaru (obuvi, odevu, hračiek, častí ľudo-

BUĎ DARCOM KRVI AJ V STAREJ PAZOVE

Zaslúžené ďakovné listiny A. Lešťanová

kcia dobrovoľného darcovstva krvi sa v Starej Pazove uskutočnila vo štvrtok 27. mája, a to podľa letnej schémy. Transfuziomobil Ústavu pre transfúziu Vojvodiny bol zaparkovaný na plató pred budovou Zhromaždenia obce Stará Pazova. Za 6 hodín konania akcie túto drahocennú tekutinu chcelo darovať 62 občanov, no po prehliadke zdravotníkov urobiť to mohli iba 48. Spoluorganizátorom akcie bol Červený kríž Stará Pazova, kde sa zúčastnili aj viacerí mladí dobrovoľníci, a ako sa dozvedáme od Jasny Petrovićovej-Živkovićej z ČK Stará Pazova, s priebehom tejto akcie sú spokojní, lebo situácia s rezervami krvi sa ešte nevrátila do predpandemického obdobia, a preto je aj naďalej 26

www.hl.rs

Počas akcie Buď darcom krvi

Ďakovné listiny pre usilovných žiakov

Informačno-politický týždenník

vého kroja...). Mnohí návštevníci počas príchodu na Hurbanovskú faru a kúpy jednotlivých vecí prinášali aj tovar, ktorý viac nepotrebujú doma a chceli by ho venovať na humanitárne účely. Niektorým ohrozenejším kategóriám obyvateľstva organizátori bazáru určité veci aj dávajú zdarma a po ukončení časť zvyšného tovaru, ktorý sa nepredal, venujú Červenému krížu Stará Pazova, s ktorým majú dobrú spoluprácu. Prostriedky zozbierané z predaja sa trovia tak na humanitárne účely cirkevníkov (pomoc v kúpe prevažne drahších liekov, ohrevu....), ako aj na kúpu dodatočných vecí pre potreby samotného cirkevného zboru. Počas štvordňového trvania bazáru v predaji tovaru boli angažované hlavne členky Oltárneho krúžku žien Tabita a aktívne cirkevníčky. prítomný nedostatok tejto drahocennej tekutiny, ktorá pre mnohých znamená život. Staropazovčania sa do akcie ochotne zapojili, a tým pomohli, aby sa situácia so zásobami krvi čím skôr normalizovala. Ináč zamestnanci ČK Stará Pazova deň skôr mali pekné stretnutie s mladými ľuďmi veľkého srdca – malými maturantmi tamojšej ZŠ Boška Palkovljevića-Pinkiho. Tajomník Živan Radaković udelil tímom školy, ktoré sa koncom minulého roka zúčastnili tak v súťažení v poskytovaní prvej pomoci, ako aj v realistickom opise zranenia, zaslúžené ďakovné listiny. Pre epidemiologickú situáciu najmä rok za nami bol veľmi náročný, kde vládli takmer nemožné podmienky pre prácu, no najstarší žiaci tejto školy s učiteľmi vložili do súťaže mnoho síl a pevnej vôle, a preto si i zaslúžili na pamiatku ďakovné listiny z ČK. Foto: z archívu ČK Stará Pazova • ĽUDIA A UDALOSTI •

Pre múdre hlavičky

Napíš n

ázo

v kvie buľkou tku. Použi písm

pod ta

enká

Vylúšti tajničku.

Nakresli psíkovi búdu a na ňu napíš meno, ktoré mu vymyslíš.

• DETSKÝ KÚTIK •

23 /4962/ 5. 6. 2021

nasedeticky.sk

Nájdi a v nachád yfarbi písmen zajú v n ká ázve to , ktoré sa hto kvie tku

DETSKÝ KÚTIK

Júnová pestrofarebnosť lenané posledný mesiac školského roka. Priniesol nám rozze o rozkvitnutom máji nám prišiel rôznofarebný jún, sie. ky, spev veselých vtáčkov, hrejivé teplejšie poča lístie na stromoch, sviežosť zelenej bujnejúcej trávič h bnýc na sviežom vzduchu presýtenom vôňou pestrofare A k tomu aj veselú náladu detí šantiacich vonku o napočítané ho neba, zlatožltosť hrejúcich lúčov slniečka. Všetk kvetov, stromov, rosnej trávičky a krásu modručké h výkresoch. píne a veľmi živo to znázornili na pestrofarebnýc si všimli aj žiaci ZŠ Jána Amosa Komenského v Kul rat užívajúcich si jar. Hýria farbami a krásou prírody a v nej detí a zvie Katuša

Sára Chalupková, 4. a

Martina Sklabinská, 4. a

, 4. a katošová Anela La

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Mia Čemanová, 4. a

Madeja Kajtez, 4. a

lár, 2. a Dario Ko

Maja Smiš eková, 2. a • DETSKÝ KÚTIK •

23 /4962/ 5. 6. 2021

Poľnohospodárske

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU Ročník XLIX 5. 6. 2021

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Číslo 10, 2033

rozhľady

Z PRODUKČNEJ BURZY

Po dlhšom čase nižšia cena sóje

AKTUÁLNE

Pridelené subvencie vojvodinským poľnohospodárom

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 24. do 28. mája mali na začiatku týždňa ceny všetkých poľnohospodárskych komodít tendenciu klesať, pričom najvýraznejší pokles ceny bol zaznamenaný pri sóji – asi o 10 %. Celkový obrat za uvedené obdobie bol pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom väčší 18,63 %, tovarový obrat bol vyšší o 36,61 %. Začiatkom týždňa sa kukurica obchodovala za cenu 26,00 din./kg bez DPH a na konci týždňa to bolo v cenovom rozpätí od 24,70 din./kg do 25,50 din/kg bez DPH. Priemerná cena bola 25,40 din./kg bez DPH, čo je pokles o 3,80 %. V prípade sóje bol pokles cien najvýraznejší. Burzové zmluvy boli uzatvorené za jednotnú cenu 77,00 din./kg bez DPH (84,70 din./kg s DPH). V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka je cena vyššia o 85,10 %. Pšenica sa predávala v cenovom rozpätí od 22,50 din./kg do 22,70 din./kg bez DPH (24,75 až 24,97 din./kg s DPH), s výraznou tendenciou klesať. Cena slnečnicových výliskov s 33 % bielkovín bola 40,00 din./kg bez DPH (48,00 din./kg s DPH). 

Ľubica Sýkorová Koncom mája pokrajinská vláda podpísala so 103 poľnohospodármi z Vojvodiny zmluvy o spolufinancovaní nákupu protiľadovcových ochranných sietí a prvkov na vybudovanie produkčných plantáží ovocných stromov, viniča a chmeľu. Aj 130 poľnohospodárskym gazdovstvám boli odovzdané zmluvy o pridelení nenávratných finančných prostriedkov na spolufinancovanie nákupu skleníkov a zariadení v nich.

odľa slov pokrajinského tajomníka pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo Čedomira Božića, celková výška finančných prostriedkov určená sekretariátom v súbehu na tieto účely je 85 miliónov dinárov. Počet žiadateľov a počet zmlúv o tieto financie je vyšší ako v minulom roku. Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo určil maximálne 7,3 milióna dinárov na jednu žiadosť. Spolufinancovanie prijateľnej investície príslušným sekretariátom je do 60 percent, a rovnako, ako pri všetkých výberových konaniach – výška grantov je o desať percent vyššia, ak sú vlastníkmi fariem ženy alebo mladí ľudia do 40 rokov, alebo ak sa farma

nachádza v oblasti so zložitými pracovnými podmienkami. Všetci, ktorí podajú správne vyplnenú žiadosť, môžu s týmito prostriedkami počítať aj na budúci rok, keď je v pláne objem finančných prostriedkov po tejto línii súťaže podstatne zvýšiť. Rezortný sekretariát má na ročnej úrovni celkovo 28 súťažných línií určených čiastočne pre poľnohospodárskych výrobcov a čiastočne pre lokálne samosprávy. Ďalším 130 vojvodinským poľnohospodárskym farmám boli odovzdané zmluvy o získaní nenávratných finančných prostriedkov na spolufinancovanie nákupu skleníkov a zariadení v nich. Celková hodnota týchto zmlúv bola 132,3 milióna dinárov, z toho 80 miliónov bolo pridelených z pokrajin-

ského rozpočtu. Realizáciou tejto investície vo Vojvodine pribudne pod skleníkmi nových 125 000 štvorcových metrov. Týmto spôsobom Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo podporuje výstavbu skleníkov a fóliovníkov. Maximálna výška nenávratných finančných prostriedkov na jeden projekt použitá v súťaži o spolufinancovanie obstarávania konštrukcie a zariadení pre rastlinnú výrobu bola 2,1 milióna dinárov. Aj v tomto prípade bola suma vyššia o desať percent pre poľnohospodárske gazdovstvá, ktorých nositeľmi sú ženy, pre poľnohospodárov, ktorých investície sa realizujú v oblasti so zložitými pracovnými podmienkami, a pre osoby mladšie ako 40 rokov. 

Z obsahu Nezabudnime na ručnú prebierku plodov

Avi – exotika aj na našich priestoroch s 2

Šalvia lekárska – domáci doktor

s 3 a 4

23 /4962/ 5. 6. 2021

SRBSKO

Spustená digitálna služba hlásenia o uzurpácii pôdy

Pripravila: Ľ. Sýkorová

práva poľnohospodárskej pôdy Ministerstva pôdohospodárstva Srbska spustila novú digitálnu službu na prihlásenie o uzurpovaní štátnej poľnohospodárskej pôdy a nahlásenie nelegálnych skládok. Elektronické formuláre na prihlásenie protiprávnych činností na poľnohospodárskej pôde sa

nachádzajú na webovej stránke Správy poľnohospodárskych pozemkov a umožňujú anonymné ohlásenie o odložení nebezpečných látok a o uzurpovaní štátnej poľnohospodárskej pôdy. Ako pripomínajú zo Správy poľnohospodárskej pôdy, podľa zákona o poľnohospodárskej pôde sa štátne pozemky nemôžu vyu-

žívať bez príslušného právneho zádkladu. Podľa ustanovení tohto zákona platí, že ak právnická alebo fyzická osoba neoprávnene užíva štátnu poľnohospodársku pôdu, je povinná zaplatiť trojnásobok sumy najvyššej priemernej ceny dosiahnutej na hektár v oblasti okresu, kde sa poľnohospodár-

ska pôda nachádza. Ak si osoba nesplní platobnú povinnosť, lokálna samospráva je povinná porast odstrániť na základe úkonu svojho príslušného orgánu. Formuláre je možné vypĺňať z ľubovoľného počítača a sú zvlášť prispôsobené na použitie prostredníctvom mobilného telefónu. Umožňujú automaticky zadať geolokáciu, t. j. súradnice z miesta, s možnosťou priloženia fotografií a komentárov. Po prijatí elektronických prihlášok sa bezodkladne prijmú všetky zákonom stanovené opatrenia vrátane vyslania republikových poľnohospodárskych inšpektorov na miesto, ktoré bolo uvedené. 

PRIPOMÍNAME

Nezabudnime na ručnú prebierku plodov Ľ. Sýkorová Mnohé ovocné druhy majú tendenciu nasadzovať v niektorých rokoch príliš veľa plodov. V prípade niektorých ovocných druhov, najmä veľkého ovocia, sa preto robí ručná prebierka plodov. Pri drobnom ovocí sa tento zásah spravidla neuplatňuje, stačí len bežný rez, ktorý robíme každoročne. Podobne je to aj pri škrupinovom ovocí a červených kôstkovinách, kde sa špeciálna regulácia rodivosti neuplatňuje.

lavným cieľom redukcie násady plodov je dovoliť ovocnému stromu priniesť čo najväčšiu úrodu, ale súčasne dosiahnuť, aby preň ostalo ešte dostatočné množstvo minerálnych organických látok na dobrý rast výhonkov listov a pre vývin kvetonosných púčikov, ktoré sú základom úrody v nasledujúcom roku. Regulácia násady plodov sa robí mechanicky (ručne alebo pomocou rôznych nástrojov), a to hlavne v záhradách, a chemicky – aplikáciou rôznych látok spôsobujúcich opadnutie plodov, najmä vo väčších sadoch a veľkovýrobe. V júni prebieha fyziologický opad plodov jadrovín. Je to výsledok pôsobenia celého komplexu faktorov. Najdôležitejšie z nich sú stupeň oplodnenia (vývin semien), zdravotný a kondičný stav stromu, zastúpenie živín v pôde a pôdna vlaha. Tento opad možno považovať za prirodzenú reguláciu násady

plodov, po ktorej v korune zostáva toľko ovocia, koľko je strom za daných podmienok schopný „uživiť“. Za suchého počasia, aby sme predišli zvýšenému opadu, zavlažujeme.

Na väčšine stromov po prirodzenom opade je vhodné urobiť aj ručnú prebierku. Odstránime slabšie vyvinuté plody a preriedime plody rastúce v zhlukoch. Ručná prebierka plodov je najstarší spôsob prebierky. Odporúča sa robiť v období, keď plody dosahujú veľkosť lieskového orecha. Robí sa ručne odtrhávaním plôdikov ťahom v smere rastu konárika, prípadne

vhodným typom nožníc. Tento spôsob je pomalší, ale na konárikoch nevznikajú rany. Na ručnú prebierku reagujú ovocné stromy úrodou kvalitného a veľkosťou vyrovnaného ovocia. Súčasne si zabezpečíme pravidelné úrody aj na kultivaroch, ktoré majú sklon k striedavej rodivosti. Na mladých stromčekoch prvý rok po zasadení plody nenechávame, na druhý rok môžeme nechať 2 – 3 plody. V ďalších rokoch sa riadime silou rastu stromčekov. Prebierka plodov sa dá dobre zvládnuť najmä na nižších pestovateľských tvaroch. Počet plodov sa pri prebierke znižuje tak, aby na voľne rastúcich tvaroch ostalo na jeden plod 30 až 40 listov. Stupeň prebierky plodov sa určuje vzdialenosťou jednotlivých plodov na konári od seba. Táto vzdialenosť by mala byť pri odrodách so stredne veľkými plodmi (napr. Golden

Delicius) 100 až 200 mm od seba a pri odrodách s veľkými plodmi 150 až 250 mm. Efekt prebierky malých plodov sa z hľadiska ovplyvnenia diferenciácie kvetných pukov pre úrodu v budúcom roku prejaví len vtedy, ak sa ukončí do 20 až 30 dní po období plného kvitnutia. Pri ručnej prebierke hrušiek nesmieme poškodiť ponechané plody. Dbáme na to, aby sme opatrne odtrhli nepotrebné plôdiky od stopiek, ktoré ostávajú na strome. Tým nezastavíme rast ponechaných plodov, lebo nevznikla rana na plodonosnom výhonku oddelením celej stopky. Prebierku plodov robíme aj pri broskyniach a marhuliach. Prebierka pri pestovaní broskýň sa robí regulačným rezom a ručne v období, keď plody majú veľkosť lieskového orecha. Na každom dlhšom jednoročnom výhonku sa ponecháva 5 až 6 plôdikov vo vzdialenosti 80 až 100 mm od seba. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (31)

Avi-exotika aj na našich priestoroch DrSc. Ján Babiak

Operence už svojím zjavom vedia oduševniť. Zvlášť samčeky majú pekný šat, vedia vysoko lietať, aj využiť prednosť pohybu v tretej dimenzii a veľa ich aj pekne spieva... V rámci svojho odevu jedna skupina má aj skvelé, až exotické sfarbenie do tej miery, že ich odborníci kvalifikujú ako klenoty vtáčej ríše. Ale také klenoty žijú na tejto planéte spravidla tam niekde v trópoch. Na šťastie nie je vždy tomu tak, lebo aj u nás máme avi-exotiku. Aj medzi našim vtáctvom sa kde – tu nájde dáky krásavec.

yniká v tom rad krakľotvarých (Coraciiformes), ale za zvláštnych podmienok. V obvyklej systematike tento rad má na našich priestoroch až štyri čeľade, v ďalšom rozvetvení štyri rody a v rámci každého rodu len jedného predstaviteľa determinovaného ako druh. Aj každý z nich s právom nosí epiteton naozaj exotického vtáka. Je to dôkaz, že príroda vie byť aj skúpa aj vtedy, keď delí krásu. Z druhov radu krakľotvarých vo Vojvodine najčastejší je dudok chochlatý, ale aj včelárik zlatý, kým populácia krakle belasej, ako aj rybárika riečneho nie je toľko početná. DUDOK CHOCHLATÝ (OBYČAJNÝ) – UPUPA EPOPS, Linné 1758 Je pestrý vták s dlhým pohyblivým chocholom na hlave, ktorý vie rozšíriť na vejár. Využíva ho aj na výstrahu, ale aj ako pomôcku pri vzlete a aterácii. Prevažne sa drží na zemi, v nízkom poraste (tráve), beží rýchle trhavými pohybmi a pri chôdzi pokyvuje hlavou. Lieta krátko vlnovitou parabolou, najčastejšie nad povrchom zeme. Je sťahovavý, ale aj dosť ostražitý, nie celkom plachý, ale od človeka sa drží na dištanci. Zaujímavá je aj jeho obrana od dravcov. Keď spozoruje sokola alebo jastraba, ľahne si na zem a rozšíri krídla a chvost. Vypadá tak väčší a občas tak presvedčí predátora, že je svojou masou nad jeho možnosti. Aj pri útoku predátora na hniezdo a mláďatá samička na znak odpudzovania vie vystreknúť páchnuci trus z konečníka. Aj napriek tomu v eurorozmeroch vykazuje jemne klesajúcu tendenciu.

Dudok chochlatý

Rozšírenie: Je to vták, ktorý hniezdi na euroázijskom kontinente v rozsahu od 30 – 60 º s. z. š. Zimuje v oblastiach južného Španielska, Maroka a severného Alžíra, aj v predrovníkovej Afrike, ktorú mnohí autori považujú za jeho stále bydlisko. Ázijská populácia zimuje na juhu Ázie. Vo Vojvodine je najčastejším vtákom z radu krakľotvarých. Do zimoviska odchádza koncom septembra a vracia sa na zlome prvých jarných mesiacov. Biotop: Obýva teplé a suché oblasti, ale aj lužné lesy. Preferuje nížinné a mierne zvlnené priestory, otvorenú trávnatú krajinu s lesíkom, krovinami, ale aj vinohrady a sady, ba aj tiché okraje osady, salaše a stavebné ruiny. Často ho je v obhospodarovanej kultúrnej krajine, na pastvinách, opustených lomoch, aj na nefrekventovaných polygónoch. Tam, kde taká krajinka ľudskou činnosťou ožije, radšej ustúpi hoci aj na vyššiu nadmorskú výšku (nie nad 1000 m.) Rozlíšenie: Ide o vtáka, ktorého je ľahko rozpoznať. Je veľkosti hrdličky, s dlhým a tenkým nadol

zahnutým zobákom, s markantným chocholom na hlave. Je žlto-hnedo-ružového sfarbenia, s čierno-bielym vzorkovaním na krídlach, s čiernou kostrčou a chvostom rozdeleným hrubším bielym pásom. Po pohlaví sa navzájom nelíšia. Hniezdenie: Je to vták, čo žije rodinným životom, na vymedzenom teritóriu, v otvorených lesoch, ale aj v sadoch a parkoch. Hniezdo si robí v dutinách na strome, v skalnatých škárach, vo väčších puklinách nefrekventovaných ľudských stavieb, v podzemných dutinách, ale aj v postavených búdkach na strome. Výstelka je obyčajne biedna (trochu hrubších stebiel a trávy). Samička do hniezda znesie 5 – 8 (10) bielych alebo žltavých vajec. Znáška je raz v roku (v máji). Inkubácia trvá 15 – 16 dní a byť na násade je povinnosťou iba samičky. Samec zabezpečuje potravu. Aj o hniezdnu starostlivosť sa najviacej postará samička a len neskôr aj samec. Po 24 – 27 dňoch mladé opúšťajú hniezdo, ale ešte určitú dobu sú pod opaterou rodičov. Mlaď pohlavne dozrieva vo veku 1 roka. Potravu si najčastejšie hľadá na zemi. Konzumuje prevažne drobné živočíchy, hlavne hmyz (chrobáky), ale aj medvedíky, stonožky, pavúky, červy a slimáky, zo stavovcov jašterice, žabky a drobné cicavce. Hlas: Ozýva sa mäkkým, opakujúcim, duto znejúcim „puppup...“, aj „du-du“ alebo trojslabikovo „pu-pu-pup...“ a v prekvapení aj chrapľavým „šír“. Pri kŕmení mláďat ostro opakuje „cerrr“. Mláďatá sa v nebezpečí bránia hlasným syčaním.

VČELÁRIK ZLATÝ (EURÓPSKY) – MEROPS APIASTER, Linné 1758 Je štíhly pestrofarebný vták, ktorý žije v teplých suchých oblastiach južnej Európy a juhozápadnej Ázie (v pomedzí 30 a 50 º s. z. š.). Pred zimou sa sťahuje až do južnej Afriky. Pre hniezdenie si ako biotop volí šikmé alebo až kolmé steny na brehoch vodných tokov, na zosuvoch, na priestoroch pieskových výkopov, v jamách tehelní a keď ich niet, tak v podobnom priestore na otvorenom stepnom teréne s roztrúsenými stromami.

Včelárik zlatý

Vo väčších výškach nežije. Jeho základné poznávacie znaky sú pestrá, priam exotická farba peria, dlhý poloohnutý zobák a predĺžené stredné chvostové perá. Čelo má biele, oči červené, s čiernym pásmom v ich rovine a na krku pod zobákom je žiarivo zlatožltý. Na chrbte má gaštanovo-červené a sírovo-žlté sfarbenie, kým chvost je modrozelený. Na bruchu po čiernom pásiku dominuje výrazné akvamarínové sfarbenie, ktoré v nižších

III

23 /4962/ 5. 6. 2021

pozíciách je belasejšie. Takéto Je to krásny vták, dominantne sfarbenie je skoro identické pri azúrového sfarbenia. Iba chrbát dospelom samčekovi a samičke. je hrdzavohnedý a počas letu Mláďatá po operení farbou peria možno vidieť, že sú okraje vnúnie sú tak kontrastné ako dospelí tornej časti krídel a stredná časť rodáci, ale na chrbte dominuje chvostových pier parížsko-modzelenkavo-hnedá farba a nemajú ré, v prednej časti až fialové. dlhšie perá na chvoste. Kostrč je tiež fialová. Konce letiek Včelárik je spoločenský vták sú čierne. Má silný zobák. Mláďatá a často ho možno vidieť vysedá- po operení sú svetlejších farieb vať v menších kŕdľoch na suchých a hornú časť hrude majú okrovú. konároch stromov, alebo vo Je to u nás najväčší vták z radu vysokom lete na oblohe. Pravý krakľotvarých. Hniezdi prevažne znalec ich najprv determinuje v starých bútľavých stromoch, na po speve a po jemnom vlnivom lesnej strmine alebo na strmom vznášaní sa v love za lietajúcim pobreží riek, v ruinách, v kríkoch hmyzom. zarastených trávnych plôch, ale Na naše priestory prichádza aj v postavených búdkach. V lese začiatkom mája, hniezdi sa sú to bývalé alebo aj aktívne v menších kolóniách na strmých hniezdiská ďatľa čierneho alebo pieskových svahoch v dlhých žlny zelenej. Krakľa v núdzi zničí norách. Miesto vyberie samček násadu týchto vtákov a použije a potom spoločne vyhrabú tunel dlhý 1 – 2 m s rozšírenou hniezdnou komôrkou na konci. Vajíčka možno nájsť polovicou júna. Sú skoro okrúhle bielej farby v počte 4 – 7. Znáška je raz v roku. Je zaujímavé, že už so stavaním hniezda do neho vnášajú aj chytený hmyz. Už v polovici júla možno vidieť aj prvé vyletené Krakľa belasá mláďatá. Konzumuje letiaci hmyz – vážky, motýle, včely, osi, ho pre svoje potreby. Pri tačmele... Hlási sa spevom celého komto hniezde sa šíri zápach kŕdľa v znení „žurr-žurr...“, „prrit“ a odborníci predpokladajú, že so vsuvkami tichšieho čvirikania. sa rozkladom mlade zabitých Pri vyrušení na hniezde sa ozýva vtákov vytvára dodatočné teplo pískavo s krátkym „vit“. na liahnutie vajec krakle. VajKRAKĽA BELASÁ – cia tejto modrej krásky možno CORACIAS GARRULUS, Linné nájsť koncom mája a v júni. Sú 1758 lesklo-sivkavo-biele. Znáška je Je euroázijským vtákom. Hniez- 4 - 5 vajec a záväzky v dobe di sa v južnej a východnej Európe reprodukcie skoro rovnako vy(po 60 º s. z. š.), ako aj v stred- konávajú obaja rodičia. nej Ázii. Je sťahovavá a zimuje Krakľa konzumuje veľký hmyz v strednej a južnej Afrike. Do (najčastejšie kobylky, ale aj chronašich krajov prichádza v polovici báky,...), potom dážďovky, malé mája. Jej biotop sú suché teplé, plazy a cicavce (myši). V podjerovinné oblasti, riedko porastené seň sa za stravou vie sťahovať na stromami. Dnes je v niektorých vyššie položené pláne, odkiaľ sa európskych oblastiach na ústupe. v septembri sťahuje na juh. Hlási U nás koncom 20. storočia skoro sa prenikavým „rak“ potok opazanikla, ale ochranné opatrenia kujúcim „rak-aaak“, alebo „rakpomohli, aby sa zmohla. Aj dnes ak-ak“. Pri svadobnom dvorení nie je tak častá a najviac sa vy- kraklí počuť „ra-kra-kra-kraa“. skytuje v Banáte. Výstražné volanie je „rííír-ííír-ííír...“

RYBÁRIK RIEČNY sa tu nájde konkurent. Má rýchly (OBYČAJNÝ) – ALCEDO a priamy let. Jeho strmhlavý pád ATTHIS, Linné 1758 z posedu alebo trepotavého Je to euro-ázijsko-africký vtá- letu nad hladinou s ponáraním čik. Celoročný pobyt má v tep- hlbšie do vody za úlovkom priam lejších krajoch Európy (západná fascinuje. a južná časť) a v kontinuite jeho V dobe párenia a starostlivosti areál pokračuje na sever Malej o potomkov začne život tohto Ázie. Už v Alžíri a Maroku je jeho drobčeka vo dvojici. Najprv areál ostrovcovitý. Ďalej na východ celoročne obýva Indiu, Indočínu, sčasti aj Indonéziu, juhovýchodnú Čínu a Japonsko. Areál letného pobytu je severnejšie od celoročného (po 60 º s. z. š.), ale je tiež prerušovaný a zvádza sa na tri ostrovy vo východnej Európe, v strednej a východnej Ázii. Zo severných priestorov Rybárik riečny rybárik je sťahovavý a zimu prežije v severnej Afrike, v Perskom zálive a severnej In- sa samček neúnavne ženie za dočíne. Sťahuje sa v noci. Naša samičkou, potom je na rade populácia nie je sťahovavá, iba dvorenie, zásnuby a zásnubné potulná, keď letí k najbližším kŕmenie (ryba pre samičku). Ponezamrznutým alebo polosla- tom pár urobí hniezdo v norách ným vodným plochám. U nás ho (tuneloch) vyhĺbených v strmých možno vidieť všade tam, kde je svahoch riek, ak nemá k dispozícii bohatší riečny tok. Jeho biotop sú staré. Rozšírenú jamku na konci lenivo tečúce čisté sladkovodné vystielajú rybími kosťami. Doba rieky, jazerá, priehrady a mokrade hniezdenia je od mája do seps vysokým porastom vedľa nich. tembra (najčastejšie ide o dve Je najmenší vták v celom rade znášky). V hniezde vie byť 5 – 8 krakľotvarých (trochu väčší od skoro okrúhlych vajíčok, lesklej vrabca), so zavalitým telom, sivobielej farby. O ďalšie repros krátkym chvostom a nohami, dukčné aktivity sa starajú obaja ale širokých krídel, veľkou hlavou rodičia. Inkubácia trvá 19 – 21 a dlhého silného zahroteného zo- dní (ale v noci na nich sedí iba báka. Je pestro sfarbený žiarivými samička). Keď sa pod norou zjaví skoro kontrastnými farbami a pre trus, to je už istý znak, že rodinka tú jeho vlastnosť ho odborníci aj sa zväčšila. Hniezdna starostlivosť nazvali lietajúcim drahokamom, a je na rodičoch ďalších 23 – 27 dní, kde tu aj rajským vtákom. Horná ale aj v prvé dni vo voľnej prírode. časť tela je modrá a hruď a nohy Je to nutné, lebo po výlete sa oranžové, bruško len trochu jas- takmer polovica mladých stane nejšie. Zobák je čiernosivý, pod obeťou predátorov, alebo zahykrkom a na bokoch krku má biele nie z iných príčin. Mlaď sa stáva škvrny. Nemá výraznú pohlavnú plnoletou po prvom roku života. dimorfiu, iba samička má spodnú Rybárik najradšej konzumuje časť zobáka červenú. Mláďatá ryby, ale aj vodný hmyz, kôrovce po operení získavajú v hornej a obojživelníky. Často sa ozýva časti zeleno-modré sfarbenie a na krátkym, opakovaným „cyt tytbrušku sú hnedé, ale sfarbenie je tyt“, „ti-ti“, „kit-číí“, číí“. Na jar jeho s jemnejším kontrastom. spev začína vysokým, rýchlym Je to zväčša samotársky vtáčik trilkovaním. Výstražne volanie s prísne stanoveným teritóriom, je „zí-ti“.  odhodlaný ho brániť hneď, keď Fotografie z internetu

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Siatice – významní škodcovia

poľných plodín a zeleniny na začiatku leta Ing. Ján Tancik, PhD Siatice patria medzi motýle (Lepidoptera), konkrétne do čeľade morovité (Noctuidae). Sú to stredne veľké motýle s charakteristickou kresbou na predných krídlach, pozostávajúcou zvyčajne z troch škvŕn a priečnych pásikov. Húsenice sú vážnymi škodcami v poľnohospodárstve. Mladé larvy poškodzujú listy. Staršie húsenice siatic sa počas dňa nachádzajú v pôde a v noci poškodzujú stonky rastlín nad a pod povrchom pôdy, prípadne môžu poškodzovať aj spodné listy.

iatic je viacero druhov, sú to komplexní škodcovia. Medzi najvýznamnejšie druhy u nás patria: siatica oziminová (Agrotis segetum), siatica výkričníková (Agrotis exclamationis) a siatica ypsilonová (Agrotis ipsilon). SIATICA OZIMINOVÁ Siatica oziminová je hospodársky najvýznamnejší druh u nás. Rozpätie krídel motýľa

Motýľ siatice oziminovej

je 35 – 45 mm. Predné krídla sú hnedé až tmavohnedé. Škvrny na krídlach (okrúhle a oblič-

Motýle siatice výkričníkovej

kovité) sú ohraničené čiernou čiarou. Vyliahnuté larvy sivej farby sú matné, staršie s rôznymi odtieňmi sivej farby sú lesklé. Dorastú do dĺžky 52 mm. Prezumujúcim štádiom je dospelá húsenice 10 – 50 cm pod povrchom pôdy. Kuklenie prebieha v apríli. Dospelé jedince najintenzívnejšie lietajú koncom mája a začiatkom júna. Samičky kladú vajíčka jednotlivo alebo v malých skupinách na spodnú stranu listov rôznych rastlín (vrátane burín). Z vajíčok sa o 5 až 15 dní liahnu húsenice, ktoré spočiatku žijú na nadzemných častiach rastlín. Staršie húsenice sa cez deň ukrývajú v pôde. Vývoj húseníc je pomalý, trvá skoro dva mesiace, a tým je dlhá aj doba škodlivosti. Húsenice sa vyskytujú v pôde od začiatku júna do polovice júla. Húsenice druhej generácie začínajú škodiť od druhej polovici augusta. Na premnoženie priaznivo vplýva teplé a suché počasie na jar a v lete a tiež dlhá, teplá a mierne vlhká jeseň. Rozmnožovaniu vyhovujú zaburinené porasty a strniská. Siatica oziminová je polyfág, ktorý sa živí na viac ako 150 druhoch rastlín. Škodí na mladých porastoch obilnín, kukurice, cukrovej repy, zemiakov, slnečnice, tabaku, repke a rôznej zelenine. Mladé húsenice vyžierajú na

Larva siatice

spodnej strane listov okienka, neskôr vyhrýzajú do listov otvory a po prvom zvliekaní obžierajú listy od okraja. Posledné vývojové štádiá húseníc spôsobujú najvýznamnejšie poškodenia – obžierajú podzemné časti rastlín, čo môže spôsobovať až ich odumieranie a zníženie počtu rastlín na jednotku plochy. Niekedy zapríčinia výpadok takmer celého porastu. Húsenice sú veľmi žravé – jedna môže zničiť za jeden deň až 10 – 15 mladých rastlín cukrovej repy. Hospodársky významnejšia je prvá generácia siatic. Húsenice škodia v druhej a tretej dekáde júna a v prvej dekáde júla. Viac sú ohrozené hlavne neskoré výsevy a zaburinené polia. Húsenice druhej generácie škodia hlavne na repke a osivovej cukrovej repe.

SIATICA YPSILONOVÁ Siatica ypsilonová – Agrotis ipsilon patrí medzi významné druhy siatic u nás, ale aj v ostatných častiach Európy. Najviac sa vyskytuje na lokalitách s vysokou podzemnou vodou. Motýľ meria v rozpätí krídel 40 – 50 mm. Na prednom krídle má vedľa obličkovitej škvrny čiernu škvrnu v podobe klina, ktorá spolu s dvomi úzkymi škvrnami tvorí spoločne tvar písmena ypsilon, podľa ktorého je aj pomenovaná. Húsenice sa podobajú húseniciam siatice oziminovej, sú hnedosivé (farba pôdy). Vo vývoji prechádzajú cez 6 instarov, dospelé húsenice dorastú do dĺžky 45 mm. Prezimuje v štádiu dospelej húsenice a kukly. Na Slovensku

Feromónový lapač

23 /4962/ 5. 6. 2021

rastlín. Škodia najmä na kukurici, cukrovej repe, tabaku, lucerne, kapuste, rajčinách a iných okopaninách. Najvýznamnejšie škody zapríčiňujú húsenice prvej generácie, ktoré sa u nás vyskytujú od polovice mája do konca júna. Larva siatice a poškodený mladý porast Mladé a stredné štámrkvy dia húseníc sa živia na listoch, kým staršie v priebehu roka sa vyvinú dve generácie. Na jar veľké množstvo štádia ožierajú podzemné časti, motýľov doletuje z Mediteránu čo zapríčiňuje úhyn rastlín a znído strednej Európy. Migrácie ženie počtu rastlín na jednotku motýľov sú závislé od poveter- plochy, podobne ako húsenice nostných podmienok. Motýle sa siatice oziminovej. Najväčšie vyskytujú počas celej vegetácie škody zapríčiňuje na porastoch od marca do novembra, ale z neskorších termínov sejby a na hlavné rojenie je v máji, júni porastoch menej vyvinutých. Aj a auguste – septembri. Samičky kladú vajíčka najmä na vlhké a nižšie položené terény a zaburinené porasty. Siatica ypsilonová je hygrofilný druh. Na masové rozmno- Larva siatice na poškodenej rastline kukurice žovanie tohto druhu priaznivo vplýva teplé na terénoch, ktoré sa nachádzajú počasie počas roka, skorá telá jar vedľa riek, a ak boli zaplavené a dlhá teplá jeseň s rovnomerne na jar, a najmä ak sú zaburinené. SIATICA VÝKRIČNÍKOVÁ rozloženými zrážkami počas Siatica výkričníková – Agrotis vegetácie. Vyskytuje sa najmä na miestach so zvýšenou vlhkosťou exclamationis, patrí medzi často sa vyskytujúce druhy siatic na a na zavlažovaných terénoch. Jej húsenice sú veľmi poly- Slovensku a v celej strednej fágne, napádajú veľký počet Európe. Bionómia a škodlivosť kultúrnych a divo rastúcich tohto druhu je podobná ako pri siatici oziminovej. Húsenice sú polyfágne, živia sa na 75 druhoch rastlín. Poškodzujú pšenicu, kukuricu, cukrovú repu, tabak, slnečnicu a rôzne druhy zeleniny, tiež aj vinič. Prvá generácia škodí v júni a prvej polovici júla na okopaninách, kým druhá Porast mrkvy zničený larvami siatic

generácia škodí od polovice teplom a suchom počasí. Ak augusta na rôznych plodinách v spomínanom období vládne zo strniskovej sejby a na ozimnej chladné a vlhké počasie, k škopšenici. dám nemusí dôjsť, lebo vajíčka OCHRANA PROTI neznášajú vlhko a hynú. Preto SIATICIAM sa odporúča po ďalších 7 – 10 Tu patria agrotechnické opat- dňoch sledovať výskyt lariev 1. renia: skorá sejba, ničenie burín. a 2. instaru. Ich výskyt zisťujeme Aj zavlažovanie a obrábanie sklepávaní z listov pestovanej pôdy majú veľký vplyv na zní- plodiny a burín na biely papier. ženie škôd. Dobre vykonaná Prítomnosť mladých lariev agrotechnika umožňuje rýchle môžeme zistiť aj na základe a rovnomerné vzchádzanie drobných požerkov na rastlinách a rýchly rast mladých rastlín, (skeletovanie alebo okienkovaa tým aj rýchle prekonávanie kri- nie). Kontrolujeme 5 rastlín na tického obdobia. Porasty zo skorých výsevov sú na jar poškodzované menej a aj lepšie znášajú poškodenia. Zaburinené polia lákajú samičky na kladenie vajíčok. Na zaburinených Poškodená rastlina kukurice larvou siatice poliach sa siatice vyskytujú aj 7-krát viac ako na nezaburine- 20 náhodných miestach. Keď ných. Dôležité agrotechnické zistíme výskyt húseníc nad praopatrenie je orba strniska v au- hom škodlivosti, treba vykonať guste, v čase kladenia vajíčok postrek. Ošetrenie by malo byť a liahnutia húseníc, ktorá môže vykonané v čase maximálneho znížiť populáciu až o 90 %. Zav- liahnutia lariev z vajíčok, pri lažovanie okopanín v čase klade- výskyte lariev prvých dvoch nia vajíčok a začiatku liahnutia instarov. Proti larvám 3. instaru lariev má tiež veľký vplyv na redukciu populácie siatic. Chemická ochrana sa vykonáva proti mladým larvám, kým sa ešte nachádzajú na nadzemných častiach rastlín. Signalizácia pre ošetrenie sa robí na základe náletu motýľov do svetelných alebo feromónových lapačov, tiež sledova- Rastlina kukurice poškodená larvou siatice ním výskytu vajíčok na listoch rastlín. ochranu treba robiť v nočných Výskyt vajíčok zisťujeme 7 až hodinách, lebo sú húsenice 10 dní po zistení náletu prvých fotofóbne, a preto počas dňa motýľov, kontrolovaním listov sú zalezené v pôde. Húsenice pestovaných rastlín a burín v po- posledných instarov sú najškodraste idúc uhlopriečkou porastu. livejšie a celú dobu sa zdržujú Aplikácia sa odporúča 5 - 7 dní v pôde, takže ochrana proti nim po zistení vajíčok na listoch pri je neúčinná. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCNÁ ZÁHRADA

Ako správne zavlažovať? Ľubica Sýkorová Voda spolu so vzduchom, svetlom a živinami patrí k základným a nezastupiteľným prvkom nutným pre život rastlín. Pre zdarný rast, vývoj a dosiahnutie požadovaného pestovateľského efektu je potrebné rastlinám vytvoriť optimálne vlhkostné podmienky po celé obdobie ich pestovania.

právne a racionálne dávkovaná závlaha prispieva k zvyšovaniu kvality plodov zlepšuje ich nutričnú hodnotu, zväčšuje ich veľkosť, zabezpečuje ich pravidelný tvar, vyfarbenie, zvyšuje obsah vitamínov a cukrov. Prostredníctvom závlahovej vody môžeme rastlinám dodávať aj živiny, ktoré majú pri tejto forme dávkovania vysoký koeficient využitia. KEDY JE NUTNÉ ZAVLAŽOVAŤ? Vzhľadom na nedostatočné zásobenie rastlín v niektorých obdobiach roka je nutné aplikovať doplnkovú závlahu. Za kritické obdobia vlahovej potreby ovocných rastlín považujeme obdobia, keď sa nedostatok vody prejaví na rastlinách výraznejšie ako inokedy. Preto je dôležité práve v týchto obdobiach sledovať zásobovanie vlahou a v prípade potreby zavlažovať. Pri jednotlivých druhoch sa tieto obdobia môžu mierne líšiť. Jablone a hrušky potrebujú dodatočné zavlažovanie pri nedostatku zimnej vlahy, pred kvitnutím (možnosť oddialenia kvitnutia), po odkvitnutí a pri zakladaní plodov (zníženie júnového opadu plodov, zlepšenie podmienok pre diferenciáciu kvetných pukov), po júnovom opade v období intenzívneho rastu plodov (dobré nasadzovanie kvetných pukov), pred dozrievaním plodov na zlepšenie kvality a vyfarbenia, minimálne 3 týždne pred zberom. Broskyne a marhule potrebujú vodu pred kvitnutím, po odkvitnutí pri tvorbe plodíkov, od začiatku tvrdnutia kôstok do ukončenia rastu plodov, po opade listov v prípade suchej jesene, v prípade

marhúľ je po zbere vhodné aplikovať dve dávky, z toho jednu po opade listov. Slivky zavlažujeme pred kvitnutím, po odkvitnutí pri zakladaní plodov, od začiatku tvrdnutia kôstok a počas intenzívneho rastu plodov. Čerešne a višne 10 až 14 dní po odkvitnutí a v čase intenzívneho rastu plodov a tvrdnutia kôstok 21. Drobné ovocie tesne pred kvitnutím, počas intenzívneho rastu plodov a po zbere 1 dávku. Jahody zavlažujeme v období kvitnutia, počas rastu plodov, po zbere a v čase narastania nových listov. Závlahou vytvárame ideálny stav vtedy, ak rastliny nepociťujú nedostatok vlahy v takej miere, aby sa prejavilo jeho negatívne pôsobenie na produkčné procesy. Takýto stav vytvára predpoklady pre efektívne využitie vlahy. Pri zavlažovaní musíme myslieť aj na to, že budú intenzívnejšie rásť aj buriny, bude potrebné kyprenie a obnovovanie pôdnej štruktúry, musíme zvýšiť dávky hnojív. AKO SPRÁVNE ZAVLAŽOVAŤ? Výhodnejšie je zavlažovať primeranými dávkami a menej často (raz za 7 až 10 dní), ako malými a častými dávkami, pričom sa značná časť vody odparí už z povrchu pôdy. Nemenej dôležitou otázkou je aj termín aplikácie závlahových dávok. Najskôr musíme zistiť stav vlhkosti pôdy a fyziologické požiadavky rastlín. Nesmieme

pripustiť, aby sa vlhkosť pôdy znížila až do stavu preschnutia. Už vtedy, keď poklesne obsah vody na 7 až 12 %, táto voda je viazaná v pôde takou silou, že rastliny ju nemôžu odčerpať (bod vädnutia). So zavlažovaním by sme mali teda začať vtedy, keď je obsah vody v pôde 15 až 20 % z celkového objemu, čo zodpovedá mierne suchej alebo navlhnutej pôde. Nakoľko drob-

nopestovatelia nemajú možnosť presnejšie zistiť percento obsahu vody v pôde, pomôžeme si vizuálnou metódou. Hranicu medzi navlhnutou a suchou pôdou poznáme podľa toho, že hrudky sa miernym stlačením drvia, nedajú sa formovať, zemina sa v ruke nelepí a nemaže, vyvoláva mierny pocit chladu, ruku neovlhčuje. Treba však pripomenúť, že aj trvale vysoká vlhkosť pôdy je tiež nevhodná, pretože pôda a koreňový systém potrebujú aj prevzdušnenie, podmienky pre rozvoj mikroorganizmov a prirodzený biorytmus. Z hľadiska výberu spôsobu zavlažovania sa aj pre drobnopestovateľov situácia zlepšuje a v ponuke sú stále nové závlahové zariadenia. Pre podmienky drobnopestovateľov sa odporúča kvapková závlaha, závla-

ha postrekom a mikropostrek. Kvapková závlaha sa vyznačuje režimom pomalého dávkovania vody priamo k jednotlivým stromom alebo krom. Z hľadiska hospodárenia s vodou je kvapková závlaha výhodná. Podľa poveternostných podmienok (v období teplých a suchých dní) sa kvapkovou závlahou dodáva voda približne raz až dvakrát za týždeň, vždy 4 – 8 hodín. Pri závlahe postrekom sa používajú rôzne otočné závlahové postrekovače, dýzy a škatuľové postrekovače. Priemer zavlaženej plochy je 6 – 12 metrov. Hodinová intenzita týchto zariadení je 5 – 10 mm. Závlahové dávky aplikujeme každých 10 – 14 dní vo výške 25 až 35 mm. Mikropostrek sa aplikuje malými plastovými mikropostrekovačmi, ktoré sú osadené 0,2 – 0,3 m nad pôdou a rozstrekujú vodu jemnými kvapkami pod korunami stromov. Jeden mikropostrekovač zavlaží kruhovú plochu s priemerom 3 – 6 m s intenzitou okolo 5 mm za hodinu. Výhodou mikropostreku je udržiavanie priaznivej mikroklímy v poraste, znižovanie vysokých letných teplôt a zvyšovanie vlhkosti vzduchu. Mikropostrekovače zavlažujú aj plochu medziradia, čo je priaznivé najmä pri podplodinách alebo v zatrávnených sadoch. Voda sa pri tomto spôsobe dodáva raz za 5 – 10 dní, pričom dávku možno merať v mm. Vhodná dávka je okolo 20 – 25 mm. 

VII

23 /4962/ 5. 6. 2021

ZDRAVIE A MY

Šalvia lekárska – domáci doktor Pripravila Ľ. Sýkorová Šalvia lekárska Salvia officinalis je u nás známa pre svoje široké liečebné využitie už od stredoveku. Priaznivé účinky šalvie využívali už v starovekom Ríme a predovšetkým v Taliansku táto bylinka stále zaujíma v kuchyni nezastupiteľné miesto.

POČASIE

5. 6. – 11. 6. 2021

á široké uplatnenie, používa sa ako prísada do kozmetických prípravkov, ako ochucovadlo studených a teplých jedál. Svoje využitie má aj v liečiteľstve či v aromaterapii. Pochádza z oblasti Stredomoria, ale bežne sa pestuje aj u nás. Ide o nízky poloker so striebristo sivými vajcovitými lístkami. Je to viacročná rastlinka, tzv. trvalka, ktorá narastie približne do výšky 60 cm. Má fialkové kvety, kvitne začiatkom leta (máj, jún). Pre liečivé a kulinárske účely sa zbierajú listy šalvie približne 2-krát do roka za slnečných dní tesne pred rozkvetom, keď má rastlinka najviac obsahových látok (éterických olejov). Sušenie by malo prebiehať pri teplote okolo 30 °C. Kvety sa využívajú na prípravu šalviového octu. Môžeme ju pestovať aj v nádobách. PREČO JE ŠALVIA TAKÁ VZÁCNA? Meno Salvia officinalis pochádza z latinského slova salvare, čo znamená liečiť. Už v minulosti bola táto bylinka považovaná za mocný všeliek. Látky obsiahnuté v šalvii lekárskej podporujú zdravé fungovanie dýchacích ciest, prirodzenú obranyschopnosť aj trávenie. Je pre nás pomocníkom pri rôznych respiračných ochoreniach. Šalvia zmierňuje nadmer-

né potenie a vnútorne sa používa k harmonizácii hormonálnej rovnováhy u žien v prechode a v období pred menštruáciou. Využíva sa aj vo forme obkladov na kožu alebo pri kloktaní. Podporuje hojivé procesy kože, slizníc a ich obranyschopnosť. PRÍRODNÉ ZLOŽENIE ŠALVIE − fytoestrogény: je účinná pri odstraňovaní komplikácií s menštruáciou, s menopauzou; − flavonoidy: na človeka pôso-

bia ako silné antioxidanty, majú protizápalové a protirakovinové účinky. Chránia a podporujú kardiovaskulárny systém a celkovo zbavujú telo od baktérií; − saponíny: v tele človeka upravujú, resp. znižujú hladinu zlého cholesterolu, zvyšujú imunitu a sú súčasťou mnohých vakcín; − vitamíny a minerály A, B1, B2, B3, B6, C, E, K, draslík, vápnik, meď, železo, horčík, mangán, zinok, selén, kyselina listová, vláknina, sacharidy, bielkoviny,

lipidy, luteín atď. Veľa ľudí ju používa pri prechladnutí, chrípke, pri angíne, keď sa pije čaj pripravený zo šalvie, najlepšie 2-x denne. Môže sa používať aj ako kloktadlo, pretože vďaka antibakteriálnym a protizápalovým účinkom odstraňuje zápal, infekcie (biele povlaky) a bolesť hrdla. Urýchľuje priebeh ochorenia a uzdravenia. Vďaka fytoestrogénom dokáže pravidelné pitie šalvie regulovať menštruačný cyklus, odstrániť predmenštruačné problémy, zmierňuje príznaky menopauzy a keďže má protipazické účinky, aj bolesť v oblasti bruška a krížov. Hoci sa neodporúča piť tehotným a dojčiacim ženám, pred počatím zvyšuje plodnosť oboch partnerov, a to tak, že prekrvuje celú pohlavnú sústavu. Jedným z mnohých účinkov je aj schopnosť šalvie upokojiť náš nervový systém, zbaviť nás nadbytočného stresu. Ďalšie účinky: znižuje hladinu cholesterolu a čistí cievy, zlepšuje krvný obeh, pomáha liečiť močové cesty a problémy s mechúrom, podporuje imunitu, spomaľuje starnutie buniek a teda aj sa-

motné starnutie, je účinná v boji proti Alzheimerovi, znižuje riziko rakoviny pľúc, odstraňuje nadmerné potenie sa počas dňa aj v noci, podporuje trávenie – odstraňuje žalúdočné problémy, zápchu, zvracanie, plynatosť, zmierňuje vypadávanie vlasov, lieči kožné ochorenia… AKO UŽÍVAŤ ŠALVIU? Zo sušených listov si môžeme urobiť čaj, odvar, zápar alebo kloktadlo, ktoré môžeme použiť aj ako obklad. Pri príprave odvaru šalviu nelúhujme dlhšie ako 15 min. Šalviový čaj si pripravíme takto: 1 čajovú lyžičku zalejeme 250 ml vriacej vody a necháme 10 minút lúhovať. Netreba piť viac ako 2 šálky denne, pri odvare max. 1 hrnček denne. Tinktúra a kvapky sú veľmi silné, dávkujú sa väčšinou 2x denne pred jedlom spolu s vodou. Pripravíme si ich tak, že 50 gramov sušenej alebo čerstvej šalvie zalejeme kvalitným, silným alkoholom, najlepšie domácou pálenkou a necháte 14 dní odstáť. Precedíme a môžeme používať. VEDĽAJŠIE ÚČINKY Šalvia nie je vhodná pre tehotné, dojčiace ženy a malé deti! V nadmernom množstve pôsobí ako toxín. Môžu sa objaviť žalúdočné problémy, zvracanie, vysoký krvný tlak, záchvaty. Aby ste sa vyhli komplikáciám, dodržujte tieto zásady: − neužívajte šalviu v tehotenstve a počas dojčenia − môže zastaviť tvorbu mlieka; − ak ste diabetik, pri užívaní šalvie si kontrolujte hladinu cukru v krvi − môže výrazne klesnúť; − nikdy neprekračujte maximálnu dennú dávku; − neužívajte šalviu s alkoholom; − neužívajte šalviu min. 2 týždne pred operáciou. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

22˚ | 11˚

19˚| 11˚

22˚ | 13˚

22˚ | 14˚

21˚ | 12˚

23˚ | 13˚

VIII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Jahodové tiramisu

Šľahačkovo-tvarohový krémeš s jahodami

Lahodné, ľahučké a svieže vďaka čerstvým jahodám. Suroviny: 200 g podlhovastých piškót, 2 dl likéru Amaretto, 500 g jahôd, 100 g kryštálového cukru, 2 KL vanilkového extraktu, 500 g syra Mascarpone, 250 g jemného tvarohu, 200 ml smotany na šľahanie Takto sa to podarí: Polovicu piškót poukladáme na dno plochej keramickej misky. Pokvapkáme polovicou likéru. Odložíme bokom. Polovicu jahôd odložíme bokom na finálnu dekoráciu a druhú zasypeme 2 lyžicami cukru. Jahody popučíme vidličkou na pyré. Polovicou pyré pokvapkáme piškóty na dne misky. Medzitým si pripravíme krém: Smotanu vyšľaháme

Ľahučký krémeš, v ktorom hlavnú úlohu hrá tvaroh so šľahačkou... a ako voňavý bonus jahody. Suroviny: 500 g lístkového cesta, 500 g jemného tvarohu, 500 ml smotany na šľahanie, 300 g jahôd, 2 balíčky vanilkového cukru, 2 PL práškového cukru Takto sa to podarí: Lístkové cesto rozdelíme na dve časti a každú rozvaľkáme. Obidva pláty popicháme vidličkou a pečieme v rúre vyhriatej na 220 °C asi 10 minút. Po upečení necháme vychladnúť. Jeden plát lístkového cesta si necháme vcelku a druhý si nakrájame na kocky. Jahody umyjeme, osušíme a nakrájame na štvrtiny. Do misky si dáme tvaroh

s vanilkovým extraktom. Vo väčšej miske potom vyšľaháme mascarpone, tvaroh a zvyšný cukor. Nakoniec primiešame zvyšný likér a šľahačku. Polovicu krému rozotrieme na likérom a jahodovým pyré marinované piškóty. Na tie potom uložíme druhú polovicu piškót. Zalejeme zvyšným jahodovým pyré a zvyšným krémom. Na vrch poukladáme zvyšné jahody a odložíme do chladničky minimálne na 4 hodiny, ideálne cez noc.

Domáce vafle s čerstvými jahodami a šľahačkou Fantastické spojenie chrumkavých vaflí, zrelých jahôd a čerstvo ušľahanej šľahačky. Suroviny: Cesto (6 vaflí) – 130 g hladkej múky, 1 balíček kypriaceho prášku, 1/4 KL soli, 1 PL kryštálového cukru, 1 PL vanilkového cukru, 2 vajcia, 180 ml mlieka, 50 g masla; ešte potrebujeme – 250 ml smotany na šľahanie, 1 balíček vanilkového cukru, 150 g čerstvých jahôd Takto sa to podarí: V miske spojíme múku s kypriacim práškom, soľou, kryštálovým a vanilkovým cukrom. V inej miske vymiešame mlieko, celé vajíčka a roztopené maslo. Ku sypkým surovinám nalejeme vajíčkovú zmes a vymiešame

redšie cesto. Vafľovač potrieme troškou oleja a dáme zahriať. Cesto nalievame do rozpáleného vafľovača naberačkou. Ideálne nie úplne ku krajom, aby nevytekalo. Zavrieme a pečieme podľa potreby. Zo smotany a vanilkového cukru vyšľaháme čerstvú šľahačku, ktorou potrieme teplé vafle a na vrch poukladáme na štvrtiny pokrájané jahody.

s cukrom a dobre premiešame. Smotanu na šľahanie si vyšľaháme a primiešame k tvarohu. Upečený plát lístkového cesta si dáme do obdĺžnikovej tortovej formy alebo na plech. Naň nanesieme polovicu krému, poukladáme jahody a prikryjeme zvyškom krému. Navrch poukladáme štvorčeky lístkového cesta a dáme aspoň na 4 hodiny do chladničky. Pred podávaním môžeme ešte posypať práškovým cukrom.

Jahodová torta so šľahačkou Ľahučký korpus, nadýchaná šľahačka a čerstvé jahody – dokonalý dezert! Suroviny: Korpus – 4 vajcia, 100 g kryštálového cukru, 1 PL medu, 100 g hladkej múky, 1 KL kypriaceho prášku, 50 ml mlieka, 50 g masla; Šľahačka – 500 ml smotany na šľahanie, 50 g práškového cukru, 1 balíček vanilkového cukru; ešte potrebujeme – čerstvé jahody Takto sa to podarí: Rúru rozohrejeme 180 °C. Menšiu tortovú formu (20 cm) vystelieme papierom na pečenie (dno i steny). Vajíčka (ideálne izbovej teploty) rozklepneme do misky a spolu s cukrom ich vyšľaháme do bledej peny. Pridáme med a ďalej šľaháme zhruba minútku. Potom do zmesi preosejeme múku a zľahka zapracujeme. Nakoniec primiešame mlieko a rozpustené maslo (nie horúce). Cesto nalejeme do formy, formu jemne pobúchame o pracovnú dosku

(zbavíme sa bubliniek), teplotu v rúre znížime na 160 °C a korpus pečieme zhruba 30 minút. Medzitým si vyšľaháme tuhú šľahačku z práškového, vanilkového cukru a smotany. Uložíme ju do chladu. Vychladnutý korpus rozrežeme na dva pláty a jahody pokrájame na rovnaké kúsky. Na prvý korpus rozotrieme pár lyžíc šľahačky, poukladáme na ňu jahody, potrieme ďalšou vrstvou šľahačky, opatrne priložíme druhý korpus a tortu potrieme z vrchu i bokov šľahačkou. Tortu uložíme do chladu, a keď stuhne, dekorujeme zvyšnou šľahačkou a jahodami. Výber: Ľ. Sýkorová Zdroj: recepty.sk

23 /4962/ 5. 6. 2021

MALINOVÉ MAŠKRTY NIELEN NA VÍKEND

Tvarohovo-malinový koláč bez múky Rýchly a chutný tvarohový nákyp, do ktorého môžete pridať akékoľvek sezónne ovocie. S malinami je však výborný. Suroviny: 500 g hrudkovitého tvarohu, 5 vajec, 5 PL kryštálového cukru; ešte potrebujeme – maslo na vymastenie formy, práškový cukor na posypanie Takto sa to podarí: V miske spolu vyšľaháme tvaroh, cukor a postupne (po jednom) zašľaháme celé vajíčka. Do pripraveného cesta opatrne zamiešame maliny (trochu si odložíme na vrch). Zapekaciu misku (25 x

25 cm) vymastíme maslom a navrstvíme do nej cesto. Na vrch poukladáme zvyšné maliny a koláč dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 °C na zhruba 35 minút. Koláč posypeme práškovým cukrom a môžeme podávať. Chutí výborne horúci, ale aj vychladený.

Domáce malinovo-jogurtové nanuky Táto sladko-kyslá kombinácia je výborná! Suroviny: 300 g malín, 400 ml smotanového jogurtu, 100 g práškového cukru, 1 KL vanilkového extraktu Takto sa to podarí: V mixéri spolu rozmixujeme maliny, cukor, jogurt, vanilkový extrakt a trochu vody na hustejšiu kašu. Tou potom naplníme nanukové formičky. Uzavrieme a dáme zmraziť aspoň na 3 hodiny. Ak nemáme

korpus v plechu prekryjeme ďalším papierom na pečenie. V rukaviciach (plech je horúci) preklopíme plech na priložený papier, plech odložíme a opatrne stiahneme papier, na ktorom sa korpus piekol. Necháme vychladnúť. Korpus potrieme mascarpone krémom, v ktorom sme vymiešali cukor, mascarpone a vanilkový extrakt. Na krémovú vrstvu rozotrieme malinové pyré. Korpus potom zrolujeme pomocou podloženého papiera na pečenie do roládky. Zasnežíme práškovým cukrom a môžeme podávať.

Čokoládový koláč s malinami

formičky už s priloženými paličkami na viečku, po 30 minútach mrazenia do zmesi zapichneme drevené paličky a vrátime späť do mrazničky.

Pavlova roláda s malinovým pyré Suroviny: 6 bielok, 300 g kryštálového cukru; Krémová plnka – 500 g Mascarpone, 2 PL práškového cukru, 2 KL vanilkového extraktu; Malinová plnka – 150 g malín, 5 PL kryš-

a asi deci vody spolu privedieme k varu. Odstavíme a prepasírujeme cez sitko, aby sme sa zbavili zrniečok. Vychladnutú malinovú zmes vrátime do hrnca a pridáme žĺtok, v ktorom sme rozmiešali škrob. Za stáleho miešania privedieme malinovú kašu k varu a necháme prebublať asi 1 minútu. Odstavíme a primiešame studené maslo. Necháme vychladnúť. Rúru rozohrejeme na 200 °C. Bielky vyšľaháme do stavu, kým nestratia priehľadnosť, a potom postupne pridávame cukor a naďalej šľaháme. V priebehu asi 8 minút dostaneme tuhý sneh. Ten rozotrieme na plech vystlaný papierom na pečenie a pečieme pri teplote 200 °C asi 8 minút. Potom teplotu znížime na 160 °C a pečieme ešte 8 minút. Plech vytiahneme a snehový

tálového cukru, 1 PL citrónovej šťavy, 1 žĺtok, 1 PL kukuričného škrobu, 1 PL masla Takto sa to podarí: Začneme prípravou malinového pyré. Maliny, citrónovú šťavu, cukor

Maliny v kombinácii s horkou čokoládou tvoria vynikajúci pár. Suroviny: Cesto – 200 g masla, 200 g tmavej čokolády, 3 vajcia, 200 g kryštálového cukru, 1 KL instantnej kávy, 1/2 KL soli, 100 g malín, 140 g hladkej múky; na ozdobu – 50 g malín, 1 PL kakaa Takto sa to podarí: Na kocky nakrájané maslo a nalámanú tmavú čokoládu vložíme do misky nad vodný kúpeľ, zahrievame a miešame, kým sa obe suroviny kompletne neroztopia a nespoja. Misku odložíme bokom a čokoládovú zmes necháme vychladnúť. Do väčšej misky potom rozbijeme celé vajíčka a vymiešame ich s cukrom, kávou a soľou. Do misky prilejeme vychladenú roztopenú

čokoládu a vymiešame. Do cesta pridáme aj maliny a opatrne zamiešame. Nakoniec zľahka zapracujeme naváženú múku a cesto navrstvíme do formy (20 x 20 cm) vystlanej papierom na pečenie. Pečieme pri 160 °C zhruba 45 minút. Upečený a vychladnutý koláč uložíme ešte na 2 hodiny do chladničky. Pred servírovaním ho posypeme kakaom, dekorujeme malinami a môžeme krájať. Výber: Ľ. Sýkorová Zdroj: recepty.sk

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 533 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

Kultúra S RIADITEĽKOU SVD VIEROU KRSTOVSKOU

Divadlo je div divúci Anna Speváková

d apríla by sme na Slovenské vojvodinské divadlo mohli pridať prívlastok aktívne. Akoby nie, predsa premiéra divadelného predstavenia nie je malá vec a najmä nie v týchto pandemických časoch, ktoré nás zo všetkých strán obmedzujú. So skúškami a čítačkami to nemali ľahké, no očividne to dotiahli. Ide o divadelné predstavenie Kebab, ktorého autorka je Gianina Carbunariu. Réžiu podpisuje Svetlana Gašková a hudobnú zložku Jaroslav Zima. Ako, kde, kedy tvorili, oboznámila nás riaditeľka Slovenského vojvodinského divadla Viera Krstovská. Prečo ste sa rozhodli práve pre túto predlohu? „Kebab je predloha, ktorá ma hneď oslovila a s touto predlohou súhlasila i Umelecká rada Slovenského vojvodinského divadla. V roku 2019, keď sme vyberali predlohy na rok 2020, zvolili sme si tri: jednu na divadelnú sezónu 2019 – 2020, a to práve Kebab, a druhé dve na divadelnú sezónu 2020 – 2021, a to Profesionála a predstavenie pre batoľatá Mesačný bál, ktoré sme už i premiérovo uviedli v roku 2015. Išli sme na to, aby sme mali predstavenia pre všetky vekové kategórie. Pre mladého diváka sme si zvolili práve Kebab. Je to predstavenie, ktoré patrí do večernej scény a je najlepšie pre vekové kategórie 14 +, a aj dej má taký filmový charakter. Druhý z cieľov tohto predstavenia bol zapojiť i mladých hercov ako divadelných tvorcov – preto práve Svetlana Gašková, ako mladá režisérka a traja mladí herci. V posledných časoch zápasíme i s tým, že sa mladí nezapájajú do divadla ako herci, technici, ale ani výtvarníci alebo hudobníci. A keďže šlo o predstavenie 40

www.hl.rs

o mladých, preto sme i hľadali tú vekovú kategóriu. Okrem toho, že sme chceli osloviť mladých divákov, aby prišli do divadla a spoznali sa s čarom divadla, chceli sme osloviť i rodičov a vlastne všetkých divákov, ktorí majú radi predstavenia zo života a aktuálnej situácie mladých a ktorí si pozrú radi dobrú drámu, akciu či triler.“

vedeli, že postavu Voicu stvárni Ivan Privizer, už skúsený herec. Na druhé dve postavy sme robili výber hercov. Pozvali sme mladých, aby sa nám ozvali. Pozvali sme hercov, ktorí už hrali v našich detských predstaveniach a pomohli nám i pani profesorky slovenského jazyka na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. A stalo sa i tak, že druhé dve postavy stvárnili práve stredoškoláci z tejto školy. Postavu študenta Bogdana stvárnil Aleksandar Kolár. A postavu Medi Shaili Po-

Momentka z predstavenia

Predstavenie Kebab možno kde žánrovo zaradiť? „Ťažko je i zaradiť predstavenie do jedného žánru, ale najlepšie povedané, je to jedna tragédia. V predstavení ide o mladé dievča, ktoré odchádza do sveta za svojím priateľom, a tam začne zápasiť s násilím a prostitúciou. Predstavenie je drsnejšie, možnože na momenty tvrdšie, ale to je práve to, čo i priláka diváka, a nie skrášlenie takého života dieťaťa. Poukazuje na problémy mladých ľudí, keď sa ich životná cesta dostane na tú horšiu, alebo i celkom zlú, kvôli naivite a dôvere v ľudí, ktorú mladí majú a majú ju i mať.“ Ako ste robili výber hercov, keďže sa nám tu predstavili celkom nové tváre? „Áno, do predstavenia sme zapojili i nové tváre. Vopred sme

Informačno-politický týždenník

nigerová Forrero. Prihlásilo sa nám mnoho mladých a zvlášť dievčat, ktorí majú predispozície stať sa dobrými hercami a verím, že sa tak stane. My sme hneď začali rozmýšľať, ako ich zapojiť do divadla, a vymysleli sme i to. Predsa situácia s epidémiou nám nepovolila, takže sme ten projekt nechali na čakanie, vlastne ďalšie predstavenie a ich vzdelávanie v rámci im novej skúsenosti.“ Kedy ste začali s prípravami? „Predstavenie sme pripravovali v priebehu roku 2020 a v bežnom 2021. Hercov sme už mali v marci roku 2020. Ale divadlá boli od marca zatvorené a podľa plánov v lete sme mali chystať ďalšie predstavenie. S Kebabom sme pokračovali až po festivale, v októbri. A zasa sme mali malé prestávky pre opatrenia, ale i ochorenia v našom tíme.

Už s celkom získanou imunitou sme pokračovali tohto roku, a tak sme i premiéru uviedli.“ Vedomí situácie, v ktorej sa nachádzame, a v súlade s ňou sa aj správame, verím však, že sa tak správali aj herci na skúškach? „Pravdaže. Veď sa chcem poďakovať hercom a technikom, ale i pochváliť ich. My v divadle sme dosť robili nátlak na nich, aby dbali o sebe a tiež kde sa pohybujú a každú zmenu v zdraví u nich a v rodine, na pracovnom mieste a v škole, aby nám prihlásili. Ak sa niečo stávalo vážne, skúšky sme na zopár dní prerušili. Pritom v divadle máme pravidlá správania sa na skúškach, aby každý vedel, ako sa má správať, prečo mu na každej skúške meriame teplotu, že sú všetky rekvizity, scéna a sála dezinfikované. K tomu máme i plán, ako znemožniť šírenie vírusu, ktorý má každá inštitúcia a ktorého sa my zamestnanci držíme. Hlavné je to, že každý herec a nie iba v tomto predstavení, má na scéne byť zdravý, na skúškach a na výstupe. To isté platí i pre technikov, ale oni k tomu majú i rúška. Herci iba keď majú blízky kontakt medzi sebou majú právo ich mať. Predsa v kolektívnej práci ide aj o zodpovednosť jednotlivca a nie iba inštitúcie.“ Premiéra bola, ako je to teraz s reprízami, keďže vieme, že v sieni môže byť iba 50 ľudí? „Premiéru sme mali na dvakrát, práve kvôli opatreniam. Na prvú premiéru sme zavolali iba najbližších členov rodiny. Na druhú premiéru spolupracovníkov divadla a ďalej sme hrali otvoreného typu. Diváci si mohli rezervovať lístky a s tým vedeli, že miesto budú mať. Vždy sa nájde miesta pre každého, lebo normálne bolo v tejto epidemickej situácii, že niekto bol znemožnený prísť do divadla. Teší nás, že diváci navštevovali predstavenie i v takýchto podmienkach, keď je nebezpečné ísť z domu hocikde a keď si všetko už môžu pozrieť na počítači doma. Predsa ešte • KULTÚRA •

stále majú potrebu upraviť sa, ísť niekam a stretnúť známe tváre. Opatrenia si stále uctievame na predstaveniach – odstup medzi divákmi, dezinfikujeme sálu, na každom kroku sú dezinfekčné aparáty, masky, máme prírodné ventilácie a pod. Hlavne v divadle by nemal nikto ochorieť a verím, že ak niekto má teplotu, alebo je chorý, určite nikam nepôjde.“ Autorku, réžiu, hudbu, hercov sme spomenuli a kto je spoza zákulisia v tomto predstavení? „Divadelní technici sú časť predstavenia, bez ktorých predstavenie nejde. A zvyčajne ak jeden chýba, je to ako keby i herec chýbal na javisku. Je to tímová práca a aby všetko fungovalo, musia sa medzi sebou i veľmi dobre poznať. Naši technici sú už dobre známi, sú to naši dlhoroční spolupracovníci. Scénu vyrobili a sú i majstrami scény Ondrej Mištec a Ján Mega. Majster svetla je Peter Čáni, ktorý i študuje na Akadémii umenia v Novom Sade svetlo a čoskoro sa stane i divadelným tvorcom. Majster zvuku je Jaroslav Zima, ktorý je i autorom hudby a jedna kreatívna osoba v hudobnom umení. Šepkárka je Ivana Ožvátová, ktorá v spolupráci s Miroslavou Blažićovou dbá i o rekvizitách a kostýmoch. Techniku vedie Ondrej Mištec a hlavná organizátorka predstavenia je Miroslava Blažićová. Plánujete aj zájazd s predstavením Kebab? „Práve máme niekoľko aktuálnych predstavení. V tomto momente môžeme hrať predstavenia: Svæty za dedinou, na motívy divadelnej hry Portugal autora Zoltána Egressyho, autor a réžia Dušan Bajin, Tilda na motívy knihy Roalda Dahla Matilda, autor a réžia Katarína Mišíková-Hitzingerová, Profesionál, autor Dušan Kovačević a réžia Ján Chalupka, a Richard Sanitra a Kebab, autorka Gianina Carbunariu a réžia Svetlana Gašková. Všetky tieto predstavenia majú • KULTÚRA •

aj pozvania zo strany druhých divadiel a tiež všetky ponúkame a podľa možností prihlasujeme na festivaly. Tak sme plánovali hrať predstavenia v Kikinde, Sriemskej Mitrovici, Sombore, Novom Sade, Sonte, Belehrade, ale i v našich slovenských prostrediach a na festivaloch. Máme pozvania i na Slovensko a do Maďarska. V tomto roku sme nevycestovali nikam. Už na nasledujúcu polovicu roka začneme plánovať i zájazdy u nás doma. Keď ide o zahraničie, nateraz sme súhlasili účinkovať na festivale online, vlastne prostredníctvom videa. Nie je to ani približne tak, ako hrať živé predstavenie, ale predsa ide o festival, kde sme mali predstavovať slovenské divadelníctvo a srbskú

Aká je vaša skúsenosť, ľahšie sa robí predstavenie s menej hercov alebo viac? „Každé predstavenie si vyžaduje rovnaké úsilie, bez ohľadu na počet hercov. Ibaže je lacnejšie, keď je menej hercov (smiech). Ale vždy je potrebné upraviť text, alebo ho i prekladať, dohodnúť sa s autorom a zástupcami autora, navrhnúť scénu, vyrobiť scénu, dizajnovať kostýmy, vyrobiť kostýmy, vybrať hudbu, alebo komponovať hudbu, svetelný dizajn a podľa toho osvietiť celú scénu, vybrať hercov a nacvičiť s nimi text a pohyb, možnože i tanec a spev, prebudiť v nich postavu, potom samým hercom naučiť sa i text, stvárniť tú postavu a dať maximum zo seba pod všetkými

Kebab si osvojil mladé publikum

profesionálnu scénu. Festival je v júni vo Zvolene a predsa tam na Zvolenských dňoch zámockých bude účinkovať Tilda. Kebab má v pláne ísť do zahraničia v októbri, a to do Maďarska na festival Na javisku a mimo neho.“ Ako reagovalo publikum na predstavenie? „Predstavenie nenechalo nikoho bez citu, emócie, alebo nejakej mienky. Záver je, že diváci boli spokojní. Komentáre boli napr., že sa prekvapili v hercoch, alebo že je téma ťažká, ale predstavenie perfektné, alebo i že neočakávali také silné predstavenie, niektorí diváci si poplakali a slzy povedali a pod. Hlavne chvály. Veríme, že sa niekomu predstavenie i možnože nepáčilo, alebo niektoré scény, ale tí nepovedali nič.“

svetlami, kostýmami a s rekvizitami a scénou, ktorú im technika schystá. Vždy sa ešte zjaví niečo nové, alebo i nejaký nový divadelný trend, ktorý i my vsúvame do predstavenia, aby sme uspokojili i potreby profesionálnej scény a festivalov. Neviem povedať ani či je hercom ľahšie hrať s menej hercov alebo viac. Ide tu vlastne viac o tom, ako oni precítia, prežijú a stvárnia svoju postavu bez ohľadu na počet. Hercom je najhlavnejšie a najväčší podnet, keď majú plnú sieň divákov – predsa predstavenie hrajú pre nich a s nimi.“ O novom predstavení už premýšľate, alebo je ešte priskoro na tú tému? „Ak nové predstavenie budeme chystať, bude to ku koncu

roka. Texty vybrané máme, ale všetko závisí od financií. Chceli by sme už aktuálne predstavenia čím viac hrať, a potom chystať niečo nové – jednu dobrú komédiu. Tak premiéra asi bude začiatkom už nového roka 2022.“ Projekcie filmov, kreslených filmov sú tiež vo vašej ponuke. Ako často premietate? „Kino v SVD je raz do mesiaca. V ten istý deň je kreslený film, a potom film pre mladého a dospelého diváka. Nateraz tak i zostane, lebo spoluprácou s premietačmi sme tak dostali termíny. Vždy nás poteší i nejaká domáca produkcia a keď je organizovaný turnaj filmu, vtedy sa môže stať, že je i viackrát. Publikum sme už naučili, že kino je raz do mesiaca, a potom ďalšie víkendy sú rezervované pre predstavenia, koncerty alebo i nejaké iné programy, ktoré už pomaly budú v ponuke.“ Pokiaľ ide o samotnú divadelnú budovu, robili ste nejaké renovácie? „V roku 2020 sme dosť toho robili, predsa je to jedna veľká budova. Vlastne každý rok si vyžaduje nejaké opravy. Minulý rok sme mali projekt financovaný Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a renovovali sme pivničnú časť v prvej časti budovy. Tu plánujeme jedného dňa mať malú scénu a vlastne chceme dostať jeden priestor, kde sa budú dať realizovať i iné programy, ako posedenia, edukácie, pohybové skúšky, ale i menšie koncerty, predstavenia a podobne. Z vonkajšej strany budovy sme postavili osvietenie – osvietili sme Nádvorie 28. októbra a z uličnej strany budovu a tiež sme vynovili svetelný park vo veľkej sále SVD. Najhlavnejšie je asi to, že sme riešili vykurovanie, vlastne projektom zaviedli plyn a vykurovanie v SVD je nové. Teraz pomaly pripravujeme dokumenty na ďalšie vynovenie pivničnej časti budovy v prvej časti divadla a v poslednej časti a na vynovenie veľkej sály SVD.“

23 /4962/ 5. 6. 2021

Foto: Svetlana Gašková 41

Kultúra S ÚSPEŠNÝM ŽIAKOM ZO STAREJ PAZOVY

V škôlke radšej rátal, než rozprával Anna Lešťanová

van Demeter, žiak 7. ročníka Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy, je talentovaný najmä v oblasti prírodných vied, akými sú matematika, fyzika a chémia. Práve z týchto predmetov sa zúčastnil aj na viacerých súťažiach a obsadil pozoruhodné výsledky. So súťažami začal ešte v druhom ročníku a vtedy na národnej matematickej súťaži Misliša obsadil druhé miesto. V treťom ročníku opäť na tejto súťaži získal tretie miesto a na obecnej súťaži z matematiky prvé miesto. V štvrtom ročníku na súťaži Misliša obsadil tretie a na obecnej súťaži z matematiky prvé miesto. Ivan so súťažami pokračoval aj vo vyšších ročníkoch. A tak sa mu v piatom ročníku na súťaži Misliša dostala ďakovná listina a na obecnej súťaži z matematiky získal prvé miesto, kým na oblastnej súťaži druhé miesto. V šiestom ročníku sa zúčastnil na súťaži z fyziky a na obecnej súťaži obsadil prvé miesto a na oblastnej tretie miesto. V siedmom ročníku na obecnej súťaži z matematiky obsadil prvé miesto, a na oblastnej tretie miesto, potom na obecnej súťaži z fyziky získal prvé miesto a na oblastnej ďakovnú listinu. Na obecnej súťaži z chémie tento úspešný pazovský žiak obsadil prvé miesto, kým na ďalšom stupni súťaže druhé miesto. Svoj najväčší úspech na súťažiach z prírodných vied dosiahol práve v tomto školskom roku 2020/2021, keď sa zúčastnil až z troch predmetov – z matematiky, fyziky a chémie, a chýbalo mu iba 8 bodov, aby sa dostal na republikovú súťaž z matematiky. Ako nám sám prezradil, on je s doterajšími úspechmi spokojný. Súťaže z takýchto serióznych predmetov, ktoré nie sú, mu42

www.hl.rs

síme uznať, veľmi populárne, pre niektorých žiakov nie sú ľahké. Koľko sa na tie súťaže pripravoval a kto mu poskytol najväčšiu pomoc a podporu

Ivan Demeter zo Starej Pazovy

z daných predmetov, odpovedal veľmi skromne, lebo z týchto predmetov rád súťaží a ako tvrdí – nie sú ťažké, ale naopak veľmi zaujímavé a ľahko ich zdolávala. Samozrejme, Ivan sa nemôže sám pripravovať na tieto súťaže, preto sú tu jeho profesori. Doteraz mu je chémia najľahšia, a možno aj preto, lebo sa ju učí iba jeden rok. Pre chémiu mu stačí, aby mal dodatkovú prípravu raz týždenne, ktorú mu ochotne poskytuje jeho profesorka chémie Marienka Ďuricová. Z chémie mu veľmi chybujú laboratórne cvičenia, ktoré tohto roku nemali kvôli prítomnosti koronavírusu. Fyziku ho učí a nacvičuje profesor Vladimír Turan na dodatkových hodinách. Čo sa týka matematiky, cvičiť sa musí oveľa viac, lebo sa musí zdolávať učivo, ktoré sa neučí na riadnych hodinách, ale často aj dopredu. Matematiku nacvičuje s profesorom Ivanom Ječmenom pred súťažami aj tri ráz týždenne. Matematika

Informačno-politický týždenník

je najťažšia, ale ju najviac má aj rád. Všetkým svojim profesorom je nesmierne vďačný za svoj čas, ktorí mu venúvajú, aby sa pripravil čím lepšie pred každou súťažou. Profesori zo školy cvičili s ním tak online pre koronavírus, ale aj mimo školských hodín, niekedy aj trikrát týždenne. Príprava pre neho neznamená dodatočné obťaženie, lebo ňou získava nové vedomosti a skúsenosti. Okrem týchto troch uvedených predmetov Ivan má záujem aj o anglický jazyk a informatiku. Jeho mimoškolské aktivity zahrňujú aj šach. Zaujíma ho všetko, čo je späté s informatikou a najviac sa informuje a zdoláva učivo, ktoré ho zaujíma, prostredníctvom internetu. Ivanova učiteľka v nižších ročníkoch bola Miruška Stošićová, ktorá ešte v prvom ročníku odhalila jeho talent pre matematiku, kým rodičia Marta a Zlatko synov talent pre matematiku odhalili ešte v materskej škôlke, lebo údajne oveľa radšej

Získané početné diplomy

rátal, než rozprával. V predškolskom období preukazoval veľký talent i pre anglický jazyk, takže ho takmer plynule rozprával, niekedy aj lepšie než slovenský a srbský jazyk. Ivan nesebecky pomáha aj spolužiakom, aby čím ľahšie zvládli učivo z týchto predmetov, lebo tieto predmety pre väčšinu žiakov predstavujú problém

a najmä keď vyučovanie bolo online. Niekedy niektorí spolužiaci mu prichádzajú aj cez víkend domov, aby im pomohol, a aby ľahšie rozumeli tú oblasť, kde majú určité problémy. Aké sú jeho plány do budúcna, nakoľko o rok bude malým maturantom a čo plánuje zapísať, odpovedal: „Plánujem sa zapísať do gymnázia a ďalej sa pravdepodobne budem zaoberať niečím, čo má blízko k matematike, informatike a chémii. O rok sa plánujem zúčastniť už ako ôsmak na ďalších súťažiach a okrem týchto predmetov by som si chcel svoje vedomosti overiť aj z informatiky a anglického jazyku.“ Ivan a jeho rodičia sú spokojní s jeho výsledkami, ktoré doteraz dosiahol, ale všetci traja pevne veria, že sa mu v budúcom školskom roku 2021/2022 ako malému maturantovi podarí dostať sa i na republikové súťaže, aspoň z jedného predmetu. A ak sa mu to aj nepodarí, nikto vraj nebude nahnevaný, lebo vedia, že dal do toho kus seba. A o tom, aký je Ivan Demeter žiak, opýtali sme sa aj jeho triednu profesorku Libušu Simendićovú: „Ivan je chlapec, ktorého si len každý učiteľ a profesor a tak aj triedny profesor môže požiadať. Stručne v niekoľkých vetách ho opísať je veľmi ťažko. Je svedomitý, usilovný a poctivý. Vždy je pripravený pre každú školskú hodinu a v denníku má samé 5. Je aj dobrým kamarátom, ochotný v každej situácii pomôcť, ak treba, vysvetliť im niektoré veci z fyziky, matematiky, alebo iných vyučovacích predmetov. Musím uznať, že je v každom predmete vynikajúci a výnimočný.“ Foto: Stanko Dimitrijević • KULTÚRA •

Kultúra Tvorba Maríny Petríkovej ocenená zlatou plaketou 13. BANÁTSKY VÝTVARNÝ SALÓN PLANDIŠTE 2021

Olinka Glóziková-Jonášová

nedeľu 23. mája v Plandišti v priestoroch Kultúrno-osvetového strediska Vuka Karadžića uskutočnilo sa slávnostné vyhlásenie víťazov tohtoročného 13. banátskeho výtvarného salóna pod názvom Plandište 2021.

Marína Petríková preberá zlatú plaketu

Z prihlásených 65 výtvarných prác 32 autorov porota v zložení: Mihajlo Bančević, Mihalj Baka a Tomislav Suhecki, ktorá hodnotila práce tohtoročného salóna, sa rozhodla udeliť prvú cenu

Maríne Petríkovej z Kovačice, druhú Ramone Magda a tretiu Jelene Vragovićovej, obidvom z Vršca. Toto je prvé ocenenie Petríkovej, ktorá sa na maliarsku dráhu vybrala v roku 1999 a v roku 2013 sa stala členkou Galérie insitného umenia. Tri samostatné výstavy mala predtým, než sa stala členkou GIU, a to v roku 1999 vo Vojlovici, tiež v rokoch 2001 a 2008 v Kovačici. Ako členka GIU mala doposiaľ jednu samostatnú výstavu v Kovačici (2016) a niekoľko desiatok spoločných, doma a v zahraničí. Toto ocenenie jej, ako sama hovorí, znamená veľa a dáva podnet na ďalšie tvorenie. „Prvýkrát som získala ocenenie. Nečakala som to vôbec. Veľmi som šťastná, ale dáva mi to vôľu zdokonaľovať sa naďalej a zúčastňovať sa na podobných súťažiach,“ hovorí Petríková a pokračuje: „Pred niekoľkými rokmi som tiež účinkovala na tejto súťaži, ale vtedy moja tvorba nebola povšimnutá ako teraz. Vtedy sa mi dostalo poďakovanie za účasť a, samozrejme, skúsenosť. V tomto roku však bolo prekvapenie obrovské, k tomu o to väčšie, lebo som neočakávala.“

Marínina ocenená olejomaľba pod názvom Pekný deň O Petríkovej tvorbe sa výtvarný kritik Vladimír Valentík na jej prvej samostatnej výstave zmienil: „Maliarstvo ju očarilo ešte v detstve a svoje vnútorné impresie spočiatku prenášala na papier, neskoršie olejovými farbami na plátno. Najčastejšie motívy na jej obrazoch súvisia so životom jednoduchého človeka, predovšetkým poľnohospodára, ktorý sa stretáva s každodennými povinnosťami v poli a vo dvore, ale znázorňuje ho aj vo chvíľach oddychu a odpočinku. Medzi jej časté motívy tiež patria deti a cirkevné obyčaje Slovákov.“

Na spomenutej súťaži v Plandišti okrem Petríkovej svoje práce zaslali aj ďalší dvaja členovia GIU, Anna Kotvášová z Padiny a Jozef Haviar z Kovačice. Okrem nich z Obce Kovačica účinkovali aj Vesna Kucháriková, Katarína Ľavrošová a Biserka Petrášová, všetky z Padiny. Okrem prvých troch cien porota udelila aj špeciálne ceny a dostali ich: Katarína Ľavrošová z Padiny, Miroslav Radojev z B. Karloviec, Vaso Milekić z Plandišta, Mihajlo Antal Miša z Vršca a Silvana Almažanová z Pančeva. Foto: z archívu M. Petríkovej

ĎALŠIA REPRÍZA TILDY V SLOVENSKOM VOJVODINSKOM DIVADLE. Na sklonku roka 2017 Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci potešilo divákov premiérou predstavenia pre deti a dospelých Tilda. Inscenácia vznikla na motívy knihy Roalda Dahla Matilda. Knihu do slovenčiny preložila Eva Preložniková a autorkou textu nového predstavenia v SVD a režisérkou je Katarína Mišíková Hitzingerová. Asistentom réžie je Ján Privizer. Naposledy túto inscenáciu mali možnosť vidieť Hložančania v máji roku 2019. Po dvoch rokoch Tildu zreprízovali zase v nedeľu 30. mája na domácom javisku v Petrovci. „Teraz, po dvoch rokoch, nebolo tak jednoduché, aby sme sa zozbierali a aby sme znovu hrali toto predstavenie. Ale sa nám to podarilo,“ uvádzajú v tejto našej profesionálnej divadelnej inštitúcii. J. Čiep Foto: z archívu SVD

• KULTÚRA •

23 /4962/ 5. 6. 2021

Kultúra VÝROČIE GALÉRIE SND V KYSÁČI

Odhalenie obrazu Óda Kysáču Miroslava Ožvátová

tik a kultúrny pracovník, ktorý medziiným povedal, že sa v tejto desaťročnici Galérie SND galérii môže vychutnávať umenie v Kysáči v piatok 28. mája profesionálnych výtvarníkov a fov galerijných priestoroch tografov, za čo patrí osobitná vďaodznel primeraný program, na ka vedúcemu tejto galérie. Keď ide ktorom bola prezentovaná kniha o knihu Michala Madackého, počet vedúceho galérie Michala Madac- účinkujúcich výtvarníkov dozaista kého. Prítomným sa prihovorili Mi- šokuje. Zdôraznil, že je 21. storočie doba vizuálna, pokiaľ je narácia na ústupe. Civilizačný trend je vizuálna komunikácia a vizuálny prejav. Vedúci galérie daroval knihy Spoločná práca na olejomaľbe Óda Kysáču jednotlivcom, združeniam, chal Ďurovka, akademický maliar, inštitúciám a predstaviteľom ktorý informoval o desaťročnej médií, o ktorých sa domnieval, činnosti tejto galérie, a Vladímir že prispeli ku jej vzniku. Slova sa Valentík, publicista, výtvarný kri- ujali aj tí, ktorí sa chceli poďakovať

a zablahoželať. Koniec programu bol pre prítomných krásne prekvapenie. K záverečnej časti patrilo odhalenie obrazu Óda Kysáču, ktorý je ako dar venovaný práve k 10. výročiu galérie. Na realizácii tohto veľkolepého diela sa podieľali: Mária Sláviková, Mária Palíková, Zuzana Madacká, Ondrej Marčok, Zuzana Ferková a Zuzana Petrušková.

Desaťročnica Galérie SND vyvolala veľký záujem

Desať rokov Galérie SND v Kysáči. Priestory Slovenského národného domu získali nový účel 10. decembra 2010 pri slávnostnom otvorení Galérie SND v Kysáči. Posolstvom kúpy Slovenského národného domu v roku 1934 bolo sprístupniť jeho priestory občanom Kysáča, spolkom, združeniam, tiež ich činnostiam. Galéria SND začala fungovať ako odbočka MOMS Kysáč. Galéria doteraz usporiadala 45 výstav. V priestoroch galérie vystavovali akademickí maliari, insitní maliari, renomovaní fotografi a žiaci Základnej školy Ľudovita Štúra z Kysáča. Galéria usporiadala tiež niekoľko výstav autorov zo Slovenskej republiky. Spolupracovala s Galériou Zuzky Medveďovej, Slovenským rozhlasom v Bratislave, Galériou na schodoch FFUKF v Nitre, s novosadským združením Strada a inými. Z úvodnej časti knihy 10 rokov Galérie SND.

V ÚSTRETY 55. STRETNUTIU V PIVNICKOM POLI

Prinavrátenie kvantity festivalu Miroslav Pap

estival Stretnutie v pivnickom poli v minulom roku nebol realizovaný pre pandémiu spôsobenú koronavírusom. Mal to byť 55. festival, ktorý sa však Organizačný výbor rozhodol organizovať tohto roku od 26. do 28. novembra (v posledný novembrový víkend). Dátum bol stanovený na základe približnosti k pôvodnému dátumu v zimnom období. Totiž pivnický festival sa dlhodobo realizoval v posledný januárový víkend, no pre finančné záležitosti týkajúce sa projektovej činnosti a termínov vyhodnotenia projektov, musel byť presunutý na iný dátum. Z toho dôvodu si organizátori zvolili novembrový dátum a do budúcna by mal zostať tento termín nemenný, čiže festival sa bude organizovať naďalej v posledný novembrový

www.hl.rs

víkend, pred adventným obdobím. Nakoľko je situácia súvisiaca s koronakrízou v našej krajine neistá, organizátori budú dodatočne informovať účinkujúcich o finálnej forme realizácie festivalu. Ale predsa majú nádej, že sa uskutoční v tradičnej forme, čiže v trvaní troch galakoncertov za sebou a za prítomnosti publika. Týmto sa vyzývajú spolky, ustanovizne, centrá, aby zo svojho prostredia na festival prihlásili spevákov a speváčky, ktorí budú reprezentovať tak vlastný spolok, ako i prostredie, z ktorého prichádzajú, a to ľudovými piesňami a tradičným odevom. Na základe pravidiel festivalu z každého prostredia sa na festivale majú možnosť zúčastniť dvaja predstavitelia, ktorí dovŕšili 16 rokov. Speváci musia interpretovať dve autentické, ľudové piesne, a to

Informačno-politický týždenník

Tradičné logo Stretnutia v pivnickom poli

rýchlu a pomalú. Speváci sa na festivale môžu zúčastniť trikrát. Organizačný výbor festivalu na prinavrátenie kvantity a zlepšenie kvality je ochotný odborne pomôcť pri zostavovaní notových zápisov piesní, nakoľko pre niektoré spolky nedostatok odborného personálu predstavuje záťaž, čo občas vyústi aj do toho štádia, že na festival neposielajú predstaviteľov. Náš najstarší, slovenský, vojvodinský, celomenšinový festival už

dlhé roky pestuje a zachováva slovenské ľudové piesne z Vojvodiny. Jeho organizátormi sú Slovenský kultúrno-umelecký spolok Pivnica, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Obec Báčska Palanka. Vďačiac festivalu vzniká aj bohatý fond notových zápisov, textov piesní, ale aj nahrávok, ktoré sú dodnes archivované a vysielané v našich menšinových médiách. Prihlášky spoločne so sprievodným listom organizátori už posielali jednotlivým inštitúciám a počas júna by mali byť doručené na všetky adresy. Vyplnené prihlášky je potrebné zaslať do 1. októbra 2021 v elektronickej forme na mailovú adresu: svpp@skuspivnica.org.rs, alebo v písomnej forme na adresu: SKUS PIVNICA (SVPP 2021), Vojvodinská 82, 21 469 Pivnica, Srbsko. • KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

Cesta ku šťastiu Anna Lešťanová

remiéra detského divadelného predstavenia Cesta ku šťastiu v podaní žiakov staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka sa uskutočnila v piatok 28. mája v tamojšej divadelnej sále. Predstavenie, ktoré trvá 25 minút, s veľkým nadšením v hľadisku sledovali žiaci

nekonalo a ani tu v Starej Pazove sme nemali detskú divadelnú prehliadku, známejšiu ako 3 x Ď. S týmto predstavením nahraním aj v online forme sa zúčastníme i na všetkých prehliadkach či festivaloch, kde sa zúčastňujú žiaci základných škôl,“ prízvukoval riaditeľ Havran. Divadielko vzniklo na základe predlohy Jána Uličianskeho a re-

Deti s nadšením prijali predstavenie

nižších ročníkov so svojimi učiteľmi a niektorí rodičia a súrodenci malých – veľkých hercov. Podporu členom Divadelnej odbočky dal i Janko Havran, riaditeľ školy, ktorý netajil spokojnosť s výkonom hercov na javisku a vynaloženej snahy predstavenie finalizovať a úspešne zahrať premiéru, keď

žisérmi predstavenia sú profesori školy Ivan Ječmen a Alexander Materák. Keďže sú na jeseň zahlásené i niektoré divadelné festivaly, premiéru divadelného predstavenia súbor využil i na nahrávku kompletného predstavenia zo strany tímu RTV Stará Pazova na prípadné potreby do budúcnosti.

Potlesk ich povzbudil

a vyslala svojich námorníkov do sveta, aby jej priniesli dôležité zložky pre elixír šťastia. Hlavnou myšlienkou predstavenia je, že pre šťastie v živote nie sú potrebné žiadne zázračné nápoje a že nám ho nikto neprinesie, ale si treba užívať priateľstvo a dobrodružstvá. Potlesk publika potvrdil, že sa viacmesačná námaha tohto súboru oplatila a súbor bol z toho nadšený. Toto predstavenie na repertoári divadelnej odbočky školy už bolo v roku 2015 a zahrané bolo i na prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove. Po koronaroku, keď sa žiadne predstavenie nerobilo, opýtali sme sa profesora Ječmena, či

veľmi jednoduché, no najväčší nedostatok bol, že sme nemohli cvičiť v divadelnej sále, ale iba v škole. Ináč toto je veľký úspech, lebo sme uskutočnili kontinuitu v hraní divadelných predstavení v našej škole a zachovali záujem detí o divadlo. Dopadlo to ako jeden harmonický celok a na kvalite budeme postupom času čoraz viac pracovať, lebo čím ho viac hrajú herci, o to je lepšie.“ Autorova predloha v origináli znie Ostrov objavov, no ono bolo prispôsobené tentoraz vekovej kategórii malých divadelníkov, ktorí ju stvárňujú. V prípade, že sa detská divadelná prehliadka uskutoční v jeseň, a to tým klasickým spôsobom, čo je i jedným

Z predstavenia Cesta ku šťastiu

Zohraná skupina mladých hercov

sa epidemiologická situácia výrazne zlepšila. „Z predstavenia mám prekrásne umelecké dojmy vzhľadom na to, že sa vlani nič • KULTÚRA •

V divadielku vystupuje 14 detí vyšších ročníkov, z ktorých jedno dieťa stvárnilo dve roly. Príbeh rozpráva o kráľovnej, ktorá vo svojom kráľovstve nebola šťastná

mali vôle a vlastne nadostač síl pustiť sa do nového predstavenia so súborom? „Toto predstavenie už bolo zahrané v sezónne 2014/2015 a práve preto, že sme mali ten nešťastný epidemiologický rok, netrúfali sme si robiť nejaké nové divadelné predstavenie. Asi 80 percent potrebných veci sme mali zachovaných odskôr. Divadielko, čo sa týka scénografie, je

zo záverov panelovej diskusie na tému Divadlo v čase korony, žiaci školy ho už majú pripravené a radi sa ho zúčastnia. V opačnom, ak to nedovolí epidemiologická situácia, účasť na prehliadke bude online, ako má byť aj program venovaný ku Dňu školy hrdinu Janka Čmelíka, a do ktorého i úryvok z tohto predstavenia bude vsunutý.

23 /4962/ 5. 6. 2021

Kultúra ROZHOVOR S MALIARKOU ZUZANOU PUDELKOVOU Z PIVNICE

Niť a štetec v jednom diele Miroslav Pap

aivné umenie je v Encyklopédii ľudovej kultúry definované ako kategória neprofesionálneho výtvarného prejavu, ktorého tvorcovia vychádzajú z osobitého chápania sveta, sledujú vlastné citové obohatenie, bez ohľadu na vývojové tendencie súdobých estetických kritérií a noriem. O tento druh umenia sa začala zaujímať známa pivnická insitná maliarka Zuzana Pudelková, ktorá na slovenskej,

tujúcej rôzne deje. V jej dielach cítiť takzvaný genius loci alebo duch mesta, ktorý reflektuje at-

o výtvarnú tvorbu, vo vašom prípade je to naivné / insitné umenie?

Tradičná architektúra často zastúpená v dielach

Insitná maliarka Zuzana Pudelková z Pivnice

vojvodinskej výtvarnej scéne úspešne vystupuje už tri desaťročia, a to presne, ako je v definícii upresnené, dielami z vlastného chápania a reflektovania sveta, sledujúc vlastné citové obohatenie. Sám život ju priviedol k výtvarnému umeniu, ktorého sa dodnes nevie vzdať, lebo ju vyplnilo, obohatilo a v určitom zmysle dalo význam životu, v jeho najširšom kontexte a rozmeroch. Dnes vystupuje ako jedna z najtvorivejších výtvarných umelcov z Pivnice, a do tohto štádia nebolo ľahké prebojovať sa. Učila sa, prijímala rady, organizovala, vystavovala a hlavne nepretržite tvorila. A tak je tomu dodnes. Do vlastných obrazov dáva kus svojej duše, vlastné chápanie života a bytosti, ako aj minulosti reflek46

www.hl.rs

mosféru rodnej dediny, a hlavne časy jej mladosti a detstva. Najmä prostredníctvom spôsobu života, definujúcim určité normy, tradičným odevom, tradičnou architektúrou, faunou a flórou. Rodina Pudelková bola a je v Pivnici veľmi zastúpená v kultúrnom sektore. Manžel bol muzikant a kamenár, syn Zdenko pokračuje v kamenárskom remesle a tiež bol muzikant, syn Zvonimír spolu s bratom ukončil Hudobnú školu Stevana Hristića v Báčskej Palanke a je prvý pivnický akademický maliar. Hudobné, výtvarné, ale aj kamenárske remeslo / umenie Pudelkovcov zanecháva hlbokú stopu v kultúre Slovákov v Pivnici, ale aj v širšom slovenskom vojvodinskom kontexte. O dielach a živote Zuzany Pudelkovej by sa dalo písať veľmi veľa. No predsa o vlastnej tvorbe, začiatkoch, uznaniach, výstavách nám prezradila sama z vlastného uhla hľadiska v nasledujúcom rozhovore. Na začiatku nám prezraďte, ako ste sa dostali k výtvarnému umeniu. Kedy sa u vás prejavili náznaky talentu a žiadosť

Informačno-politický týždenník

Šuputa v Novom Sade, on ma v podstate podporil a nahovoril, aby som vystúpila do verejnosti s mojimi obrazmi. Zvyčajne to býva, že deti pokračujú v práci rodiča, ale u nás to bolo tak, že mňa môj syn nahovoril, aby som sa dala do výtvarného umenia. A druhá osoba, ktorá ma motivovala a tiež ma nahovárala, aby som začala aktívne maľovať, bola Zuzana Chalupová z Kovačice, s ktorou som sa pravidelne stretala. Pamätám si, že mi vravela, aby som maľovala a nikdy sa toho nevzdávala. Tak teda môj syn a Zuzana Chalupová boli dve osoby, ktoré mi ukázali svet výtvarného umenia a som im zato nesmierne vďačná, lebo sa aj príchodom maliarstva do môjho života zmenil aj on sám. Hlavne to maľovanie mi bolo veľkou náplňou po smrti manžela. K tomu jeden syn sa oženil, druhý odišiel na Slovensko na štúdiá, takže východisko bolo maľovanie a ono ma dostalo celú. No nemôžem nespomenúť aj to, že som manželovi pomáhala v kamenárskej práci. Totiž gravíro-

− Od detstva sa to u mňa celkom prejavovalo. No v mojej mladosti som si ani nepredstavovala, že budem pôsobiť ako maliarka. V základnej škole môj talent pochválil aj učiteľ výtvarnej kultúry Valent. Ale sám život nás privedie do takých zlomových bodov, ktoré nás celkom obrátia a dajú mu iný rozmer. V mojom prípade to bolo v 90. rokoch, keď som sa vlastne pustila do svetu insitného umenia, štetcov, olejových farieb či výstav. V podstate nikto dovtedy ani nevedel, že ja maľujem. Verejne som vystúpila prvýkrát na výtvarnom tábore v roku 1997, ktorý sa organizoval v rámci Stretnutia v pivnickom poli. Kto vás usmerňoval, ale aj motivoval v tvorbe? − Na začiatku 90. rokoch môj mladší syn Zvonimír Pudelka bol už na Strednej ume- Kombinovaná technika – výšivkárstvo leckej škole Bogdana a maľovanie

• KULTÚRA •

vala, alebo, ako sa u nás hovorilo, vybíjala som slová na pomníky. To bol tiež jeden druh umenia. No keď prišli novšie, modernejšie prístroje, nahradili ľudskú, ručnú prácu. Aj to bol jeden z bodov, ktoré ma usmernili na maliarstvo.

Brtkovú, s ktorou som sa tiež stretávala. Aj ona bola tá, ktorá ma motivovala a dala dobrú radu. Sugerovala mi napríklad, aby som do svojich maľovaných obrazov vsunula aj výšivky, a keď zistila, že si to ja sama viem aj vytvoriť, bola z toho veľmi nadšená. Lebo túto kombinovanú techniku robili aj iní umelci, ale tie vyšívané, textilné časti si museli kupovať, alebo inde zadovážiť, nakoľko si ich nevedeli vyrobiť sami. Zima, 2002 Tak teda v našich priestoroch som v Srbsku Kataríny Melegovejsama umelkyňa, -Melichovej aj na Detve. ktorá si vyšíva časMusím spomenúť, že som bola ti obrazu, a potom aj členkou združenia Hložianska ešte maľuje, čiže ja paleta, ale to trvalo iba niekoľko nerobím techniku rokov, po čom som sa hneď po kolážovú, ale tech- založení začlenila do Združenia So svojimi obrazmi cestuje aj za hranice niku výšivkovú. petrovských výtvarných umelAké techniky maľovanie Kde ste všetko vystavovali? cov, a tu som zostala dodnes. ste používali vo svojej tvorbe − Veľkú chybu som urobila, Jednoducho toto združenie mi a kedy sa zjavuje vaša špecific- keď som si prestala evidovať umožňuje aktívne sa stretávať ká výšivka na vašich obrazoch? moje aktivity. Jednoducho toho s ostatnými umelcami, diskutovať − Od samotného začiatku som bolo veľmi veľa. Každopádne s nimi, zabávať sa, tvoriť, vystavomaľovala olejovými farbami, som vystavovala takmer po vať a podobne. Iba so združením a tak zostane aj do konca. Jed- všetkých našich vojvodinských vystavujem dvakrát do roka. noducho som si zvykla na ne prostrediach, kde žijú Slováci, Chvíle strávené v združení sú a s nimi sa mi dobre pracuje. Na a potom aj v zahraničí. Samo- tie prekrásne. Tohto roku je to začiatku to boli pejsáže a zátišia. zrejme, najviac na Slovensku. desať rokov, ako som členkou, Od roku 2000 prichádza druhá fáza v mojej tvorbe, a to vsúvanie výšiviek do diel. Ale musím zdôrazniť, že tie tzv. necuvané (vyšívané na stroji) časti som si robila sama, nakoľko som sa ako mladá naučila šiť, vyšívať, necuvať na šijácom stroji. Nemôžem povedať, že som toto prevzala z nejakých krojov, alebo podobne, ale som si to sama vytvárala. Boli to vždy, samozrejme, kvetinové motívy, a to také, aké boli na pivnickom tradičnom odeve. Týmito výšivkami na obrazoch som sa snažila Tradičný odev ako súčasť inšpirácie vlastne zlúčiť umenie s prvkami tradičného odevu. Aj tie obrazy V Bratislave som vystavovala takže na tohtoročných Petrovmali vždy presný kontext, čiže v Starej tržnici a v Univerzitnej ských pohľadoch som získala aj spájala som niečo z motívov knižnici v Starom meste, ako aj ocenenie v rámci môjho jubilea. tradičnej kultúry Slovákov v Piv- v Inchebe. Potom v Trenčíne, v Podieľala som sa aj na výnici spolu s výšivkou. Ale keď Banskej Bystrici na Radvanskom tvarných táboroch, ktoré boli spomínam výšivku na obrazoch, jarmoku a z iniciatívy vtedajšej organizované v rámci Stretnutu nemôžem nespomenúť Miru predsedníčky Matice slovenskej tia v pivnickom poli. Bola som • KULTÚRA •

aj účastníčkou, ale som sa aj snažila, aby pretrvávali z roka na rok. Prichádzali tu umelci aj akademickí, aj insitní, z celej Vojvodiny. Žiaľ, podarilo sa nám to iba niekoľko rokov, a potom určité situácie, ale aj ľudia spôsobili, aby sa v tábore ďalej nepokračovalo. Pevne však verím, že sa výtvarný tábor do Pivnice ešte vráti a že budeme aj ďalej tvoriť, lebo návštevníci a záujemcovia o výtvarné umenie s radosťou prijímali tieto tábory. Koľko času potrebujete na namaľovanie jedného obrazu? − Je to pomerne relatívne, lebo ani jeden obraz nie je rovnaký. Každý je iný a aj dĺžka jeho maľovania je rozličná. Niekedy maľovanie trvá pol mesiaca, niekedy mesiac. Ale priemerne by som povedala, že namaľujem (namaľujem a vyšijem) jeden za celý mesiac. Ale keď pracujem, tak je to intenzívne, lebo sa potom celá dám do toho, aby aj ten výsledok bol pozitívny tak pre mňa, ako aj pre iných. Nakoniec nám prezraďte, čo vás inšpiruje v tvorbe? − Všetko (smiech). Sám život ma inšpiruje, aj všetko, čo som v ňom prežila. Životné udalosti a spomienky ma vedú k tvorbe. Prežila som všeličo, aj pekné, ale aj nepríjemné, ale to azda každý človek. Život ma učil, aby som zápasila so sebou a snažila sa prekonať prekážky, ktoré mi stáli v ceste. Často ma aj odrádzali, alebo mi nepriali dobré, ale cez všetko som to prešla, a preto som sa prebojovala. V súčasnosti som začala napríklad maľovať aj kohúty, ktorých krásu obdivujem. A tak všetky moje maľby majú kus mojej duše, čo som prežila, moje spomienky a životné udalosti, krátke okamihy, ktoré mi zostali v pamäti. Pevne verím, že ma inšpirácia neopustí ešte dlhý čas a že budem neprestajne tvoriť, lebo to ma nadchýna a spríjemňuje život.

23 /4962/ 5. 6. 2021

Kultúra NOVINKY V MÚZEU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Budúcnosť múzeí: nové myšlienky, nové postupy Anna Horvátová

Múzeu vojvodinských Slovákov sú z času na čas nejaké novinky. Tak v dňoch 12. až 18. mája na celoštátnej úrovni prebiehalo podujatie Múzeá pre 10. Uskutočnilo sa v niekoľkých múzeách a iných inštitúciách a nieslo sa v znamení 17. Európskej noci múzeí, Medzinárodného dňa múzeí a Národného týždňa múzeí s témou Budúcnosť múzeí: nové myšlienky, nové postupy. K tomu múzeá ukazujú od začiatku pandémie vysoký stupeň prispôsobovania sa a zameriavajú sa najmä na digitalizáciu a vytváranie nových foriem prezentácie svojej činnosti. Zapojili sa do spoločenského života vo virtuálnej sfére prezentovaním obsahu prostredníctvom sociálnych sietí a webových stránok. VIRTUÁLNE PRECHÁDZKY MUZEÁLNYM KOMPLEXOM Múzeum vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci tiež nie je v tomto všetkom mimo, sleduje diania, a to aktívne sa podieľajúc na ich realizácii. Tak najnovšie pripravilo niekoľko virtuálnych

prehliadok, čo bližšie ozrejmí riaditeľka Anna Séčová-Pintírová: „Venovali sme sa nahrávaniu videoprezentácií, ktorými priblížime prácu ustanovizne. Je to prehliadka Galérie Zuzky Medveďovej, kde si záujemcovia môžu pozrieť výstavu prác Zuzky Medveďovej, ďalšou je prehliadka komplexu tradičnej architektúry, kde si možno pozrieť najstarší dom, mniač, sýpku na saniach, tiež vnútro domu. Pomenovali sme to 360 virtuálna túra či prechádzka komplexom. Nahrali sme videoprezentáciu o našej činnosti aj v slovenčine, aj v srbčine, kde je zachytená práca kustódov na depe, na výstave, čo je teda najnovšia muzeálna aktivita. K tomu sa pripravujeme na výstavu v Galérii 73 v Belehrade, kde je na 3. júna belehradskej a vôbec širšej verejnosti naplánované prezentovanie z výberu prác akademickej maliarky Zuzky Medveďovej z nášho fondu. Ďalšou výstavou, na ktorej pracujeme, je výstava slovenských vyšívaných mužských košieľ s predkom Predok – symbol identity vojvodinských Slovákov, autorov Kataríny Radisavljevićovej, muzeálnej porad-

kyne, a Mariána Pavlovho, etnológa – kustóda. Je to výsledok viacročnej výskumníckej práce, minulý rok pripravili text a tohto roku ku Slovenským ná- 360 virtuálna túra či prechádzka muzeálnym rodným slávnos- komplexom (foto: z archívu MVS) tiam plánujeme výstavu aj realizovať. Predmety zujeme dielne, podobne ako vlani. budú z nášho fondu, ktoré pôjdu Tá ozvena u detí a rodičov je na najprv konzervátorovi, keďže ich vysokej úrovni. Podotknem tu, treba na výstavu aj pripraviť.“ že by bolo vítané, keby múzeum NEZABÚDAME ANI NA DETI malo aj svojho pedagóga, aby „Pre deti aj tohto roku zverejní- častejšie takéto niečo organizoval.“ me dve brožúrky Múzeum v listoch, Pre potreby múzea nezostatentoraz to bude financované li hluchí ani na súbehoch. Tak z Pokrajinského sekretariátu pre v tomto roku z Ministerstva kulkultúru, verejné informovanie túry a informovania dostali proa styky s náboženskými spoločen- striedky vo výške 820-tisíc din. stvami. Sú to prostriedky, ktoré a z Pokrajinského sekretariátu dostáva múzeum, lebo múzeum pre kultúru, verejné informovanie je na úrovni Vojvodiny v kategó- a styky s náboženskými spoločenrii, ktoré sú širšieho rámca, čiže stvami 913-tisíc din. Sú to rôzne prekonávajú lokálnu úroveň. Sem projekty, ktoré sa v bežnom roku patria sedem ustanovizní, ktoré majú realizovať, jednak dielne, tlač dostávajú dodatočné prostriedky, a najväčšia časť bude usmernená a my sme jednou z nich. Koncom na spracovanie zbierok a digitalijúna, keď sa skončí škola, zorgani- záciu.

V ÚSTRETY SELENČSKÝM SLÁVIKOM

A spievajú ako skutočné sláviky A. Horvátová

re dlhotrvajúcu pandemickú situáciu a koronakrízu vhod príde relax pri živej hudbe, povedzme koncert speváckych skupín, sólových spevákov, a ak sú v otázke ešte deti, o to skôr priláka návštevníkov. Azda takúto mienku zdieľajú aj selenčskí ochotníci, ktorým tempo udáva Dr. Juraj Súdi. Práve v týchto dňoch vrcholia prípravy na 14. v poradí detský festival slovenských

www.hl.rs

Selenčské sláviky sa opäť rozspievajú na koncerte v sobotu 5. a nedeľu 6. júna (foto: Miroslav Pap)

Informačno-politický týždenník

ľudových piesní Selenčské sláviky 2021, pre ktorý sú určené, tak ako to v poslednom čase diktuje počet návštevníkov, dva koncerty za dva večery. Milovníci ľudových piesní sa môžu kochať v predvedení spevákov – sólistov v sobotu 5. a v nedeľu 6. júna v selenčkom Dome kultúry od

19.00 hodiny. Až nad 50 účastníkov bude sprevádzať detský orchester Orchestrík. Zo 30 hudobníkov hrá profesionálne pod taktovkou Juraja Súdiho st., a pracuje pri Základnej škole Jána Kollára v Selenči a Komornom zbore Zvony. Na výstup sa seriózne pripravujú, lebo obecenstvo vo svojom prostredí je to najkritickejšie, keď sa aj tá nebadaná chybička postrehne. A aj keby sa, je to vystúpenie naživo a keď ide o deti, sympatické sú pri nich aj chybičky. • KULTÚRA •

PREDNÁŠKA O TVORBE VÝZNAMNEJ SLOVENSKEJ POETKY K VÝROČIU VOJVODINSKEJ SLOVAKISTIKY

Láska a spirituálnosť v poézii Maše Haľamovej Stevan Lenhart

vodom do tohtoročného programu osláv 60. výročia vysokoškolskej slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade bola prednáška o poézii Maše Haľamovej, ktorú dňa 26. mája konala doc. Dr. Ivica Hajdučeková z Katedry slo-

Maša Haľamová (foto: wikimedia)

vakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Podujatie bolo realizované online, uvítacie slová patrili vedúcej novosadského Oddelenia slovakistiky doc. Dr. Jasne Uhlárikovej a prednášateľku na úvod predstavila prof. Dr. Marína Šímáková-Speváková. Ivica Hajdučeková sa vo svojom literárnovednom výskume venúva problematike rodového aspektu v slovenskej literatúre na prelome 19. a 20. storočia, výskumu duchovnosti v umeleckej literatúre a metódam analýzy a interpretácie prózy a poézie v obdobiach realizmu a moderny a medzi dvoma svetovými vojnami v slovenskej • KULTÚRA •

literatúre. V úvodnej časti prednášky najprv priblížila dejiny a špecifickosti katedry, na ktorej pôsobí, v pokračovaní sa venovala svojej aktuálnej téme pod názvom Literárnovedný diskurz o poézii Maše Haľamovej s podtitulom Reinterpretácia v archívnom výskume. Podľa Hajdučekovej slov k výskumu tejto témy ju inšpirovali rozdiely medzi subjektívnou interpretáciou básnického diela Maše Haľamovej a ideologicky orientovanými interpretáciami, ďalším podnetom boli aj určité rozpory v literárnovednom výskume danej témy. Poetka, autorka literatúry pre deti a prekladateľka Maša Haľamová (1908 – 1995) sa považuje za jednu z najvýznamnejších predstaviteliek slovenskej poézie 20. storočia a jej rozsahom neveľká tvorba sa vyznačuje originálnym poetickým výrazom. Knižne debutovala básnickou zbierkou Dar (1928), v ktorej podala lyrickú a baladickú výpoveď o osobnej a dobovej spoločenskej realite. V jej druhej zbierke Červený mak (1932) majú prevahu melancholické verše, sociálne motívy a osobné zážitky z Francúzska. Haľamovej ďalšia kniha vyšla pod názvom Básne (1955) a predstavuje reedíciu predchádzajúcich dvoch zbierok doplnenú o niektoré básne z obdobia 1936 – 1943. Posledná zbierka Smrť tvoju žijem (1966) má autobiografický charakter a príznačná je pre ňu najmä „poézia lásky a smútku” v cykle Bez teba, inšpirovanom smrťou manžela. Autorka prednášky Ivica Hajdučeková hovorila o tom, ako sa pri archívnom výskume Haľamovej poézie pustila do štúdia nespracovaného fondu

O tvorbe slovenskej poetky hovorila doc. Dr. Ivica Hajdučeková

v Slovenskej národnej knižnici v Martine, kde mala prístup k spisovateľkinej korešpondencii, početným rukopisom a strojopisom, dokumentom, výstrižkom a záznamom. Najprv pátrala po ohlasoch literárnych kritikov a táto rekonštrukcia odborných názorov bola pre ňu, ako povedala, veľmi prospešná, lebo mala príležitosť vnímať a porovnávať rozličné dobové interpretácie textov Maše Haľamovej. Autori prevažnej časti recenzií básnických zbierok tejto poetky boli veľmi priazniví (napr. František Votruba, Milan Rúfus), avšak niektorí kritici v priebehu minulého storočia vyjadrili aj inakšie mienky (Stanislav Mečiar, Rudo Brtáň). V súvislosti s poetikou Maše Haľamovej prednášateľka poukázala na literárnokritické reflexie, ktoré sa spájali v hodnotení florálnych motívov (v tvorbe tejto poetky sú časté motívy kvetov a rastlín) a v konštatácii, že jej poézia mala veľmi blízky vzťah k ľudovej slovesnosti, kde hľadala určité inšpirácie. Haľamovej verše sa v literárnokritických textoch často uvádzajú do súvislosti

s tzv. kraskovskou tradíciou v slovenskej poézii, pričom tvorba tejto autorky má solitérny charakter a vznikala nezávisle od literárnych vkusov (ohľadom toho Hajdučeková citovala hodnotenie Milana Rúfusa, ktorý dobre poznal poéziu M. Haľamovej). A pre celkovú poetiku tejto slovenskej spisovateľky bol tiež významný jej vzťah k českej literatúre, predovšetkým k poézii Jiřího Wolkra, Karla Tomana a Františka Hrubína. Hajdučeková poukázala aj na líniu ženských autoriek, pre ktoré Maša Haľamová bola svojráznou inšpiráciou – do skupiny týchto autoriek napr. patria Lýdia Vadkerti-Gavorníková, Gizela Slavkovská, Anna Ondrejková, Mila Haugová a iné (tejto téme sa vo svojom výskume obsiahlejšie venovala literárna vedkyňa Andrea Bokníková). Osobitným aspektom Hajdučekovej práce bola analýza duchovnosti v poézii Maše Haľamovej, pričom sa opierala aj o interdisciplinárne výskumy duchovného rozmeru osobnosti (ktoré publikoval bratislavský Ústav experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied) s ohľadom na definovanie transcendencie a protiklad religióznosti a spirituálnosti. Počas prednášky Hajdučeková prezentovala aj grafickú schému duchovnosti, ktorá jej pomohla vstúpiť do Haľamovej textov a odhaľovať určité ich tajomstvá. Uzavrela, že základom spirituálnosti v poézii tejto autorky je láska, ktorá sa prelína celou jej tvorbou. Výsledkom daného výskumu Ivice Hajdučekovej bude prvá monografia o Maši Haľamovej v slovenskej literatúre.

23 /4962/ 5. 6. 2021

Kultúra SCÉNA

Menej známe dejiny hardrocku: Pat Benatar Pripravuje: Stevan Lenhart

meričanka Pat Benatar sa ako hardrockerka prejavila hlavne v prvej polovici 80. rokov dvadsiateho storočia a boli to vlastne aj roky jej najväčšieho úspechu. V Juhoslávii získala popularitu najmä koncertným albumom Live from Earth z roku 1983, ktorý u nás vyšiel v podobe platne a audiokazety v realizácii RTV Ľubľana. Neskoršie sa Pat Benatar už pohybovala v poprockových vodách, avšak jej výnimočný spev dodnes vzbudzuje zaslúžený rešpekt.

Narodila sa v Brooklyne ako Patricia Andrzejewski (jej otec mal poľský pôvod), priezvisko Benatar prijala od svojho prvého manžela a na začiatok jej hudobnej kariéry vraj rozhodujúco vplýval koncert Lizy Minnelli. Niekoľko rokov vystupovala ako speváčka v newyorských kluboch a nakoniec podpísala zmluvu s vydavateľstvom Chrysalis. Debutový album In the Heat of the Night (1979) nadišiel na pozitívne ohlasy v USA a v Kanade, pieseň Heartbreaker sa stala veľkým hitom a dodnes patrí medzi najznámejšie kusy Pat Benatar (zaujímavé je však, že túto pieseň pôvodne nahrala anglická speváčka Jenny Darren). Spolupracovníkom Pat Benatar už na jej prvom albume 50

www.hl.rs

Crimes of Passion (1980)

bol gitarista a skladateľ Neil Giraldo, ktorý sa potom stal aj jej životným partnérom a zúčastnil sa v nahrávaní všetkých jej vydaní. Druhý album Crimes of Passion (1980) je dodnes najúspešnejším vydaním Pat Benatar a spomedzi jej platní má najvýraznejší hardrockový zvuk (ide pravda o melodickú, elegantnú podobu hardrocku). K piesni You Better Run (pôvodne The Young Rascals) bol nahraný aj videoklip, ktorý bol druhým vôbec premietaným videom v programe MTV. Ako ďalšie hity vynikli Treat Me Right, Hit Me

Precious Time (1981)

with Your Best Shot a Hell is for Children (túto skladbu neskoršie nahrali viaceré metalové a rockové skupiny, vrátane Children of Bodom a Halestorm). Vďaka albumu Crimes of Passion Pat Benatar získala aj svoju prvú

Informačno-politický týždenník

Cenu Grammy ako najlepšia Pat Benatar nahrala bluesové corocková speváčka, čo jej prinieslo vers a zopár autorských skladieb status hudobnej hviezdy v USA. s manželom Neilom Giraldom Toto renomé sa potvrdilo vyda- a skupinou Roomful of Blues. ním Precious Time (1981), ďalším Ďalšie vydanie Gravity’s Rainbow hitom Fire and Ice a jej druhou (1993; pomenované podľa kniCenou Grammy. hy amerického spisovateľa Pat Benatar svoje prvé tri al- Thomasa Pynchona) dosiahlo bumy prezentovala na živých určitý úspech na rebríčkoch v vystúpeniach pred americkým USA, Kanade a v Anglicku, ale obecenstvom, ale Európa čakala nemalo adekvátnu podporu zo na jej koncertné turné až do roku strany Chrysalis Records a bola to 1983, keď speváčka už mala za vlastne posledná spolupráca Pat sebou aj vydanie Get Nervous. Benatar s týmto vydavateľstvom. Koncertný album Live from Earth Album Innamorata (1997) jej priniesol väčšiu popularitu v Európe, obsahoval aj dve nové piesne (Love is a Battlefield a Lipstick Lies), ale zároveň aj uzavrel hardrockové obdobie Pat Benatar. V skladbách z vydania Tropico (1984) so svojou skupinou už zašla Pat Benatar s Neilom Giraldom roku 2020 (foto: benatargiraldo.com) do jemnejšieho poprockového zvuku, ktorý však bol pre ňu vyšiel v nezávislom americkom tiež úspešný a singel We Belong vydavateľstve CMC International, dosiahol pozoruhodné miesta ktoré bolo útočiskom pre mnohé aj na hudobných rebríčkoch v hardrockové skupiny v období, Anglicku. Koncertné turné však keď veľké labely podporovali tentoraz vystalo, lebo speváč- hlavne grunge a alternatívny ke sa medzičasom narodila jej rock. Zatiaľ posledný album Pat prvá dcéra. Na nasledujúcich Benatar Go vyšiel roku 2003, ale vydaniach z 80. rokov – Seven pokračovala pravidelne koncerthe Hard Way a Wide Awake in tovať aj v nasledujúcom období Dreamland – Benatar sa vracala a koncertným turné z roku 2019 ku gitarovému zvuku a udržala oslávila 40 rokov hudobnej činsi svetovú popularitu singlami nosti. Invincible (táto pieseň bola ako V súčasnosti Pat Benatar vystuhlavná hudobná téma použi- puje v duete s Neilom Giraldom tá v hollywoodskom filme The – v roku 2020 nahrali nový singel Legend of Billie Jean) a All Fired Together a na september 2021 Up. majú naplánované koncerty v Na albume True Love (1991) USA. • KULTÚRA •

Kultúra Hudba – univerzálna reč pre ľudí PRE VÁS HRÁ INDUSTRIJSKI KOMBINAT

Anna Speváková

o nám s istotou zaženie smútok? No predsa hudba. Dobrá nálada vždy ide v sprievode s hudbou. Citovo nás dotýka tam, kde samotné slovo nesiahne. Takto hudbu vnímajú aj hudobníci zo skupiny Industrijski kombinat a nepokladajú ju iba za druh zábavy. Svoje hudobné idey stvárňujú a o ich úspechoch, ale aj transformáciách sa dozvedáme od Petrovčana Zdena Lončara, člena skupiny: „Na hudobnej scéne sme od roku 2015. Od svojho začiatku skupina prechádzala cez viaceré zmeny vo svojej zostave. Niektorí sú tu od samého začiatku. Niekoľko členov sa vymenilo a v posledných dvoch rokoch pribudli dvaja členovia, odkedy skupina funguje v novom zložení. Pravdepodobne to bolo nevyhnutné a výsledok nového zloženia sa prejavil tým, že pribudli nové skladby, nová energia.“ Kto tvorí skupinu Industrijski kombinat? „Skupina má päť členov: Dubravka Duda Stjepanović (vokál), Andrej Meggie Meleg (gitara), Zdeno Lončar (sólo gitara), Svetozar Zare Govorčin (bas) a Miroslav Cero Cerovský (bicie).“ Ako vzniklo meno Industrijski kombinat? „Nebol som prítomný pri zakladaní skupiny v momente, keď sa určovalo meno, ale poznám tú historku. Skupina sa pripravovala na vystúpenie na Kulpin Feste v roku 2015 a nemala ešte svoje meno. Keďže bolo treba poskytnúť názov skupiny pre plagát a, samozrejme, informáciu bolo treba dať súrne, Zare, ktorý je zakladateľom skupiny, poskytol meno, ktoré sa mu prvé objavilo. Keďže v tom momente stál vedľa studne zatvorenej krytom, na ktorom písalo Industrijski kombinat, zrodilo sa meno skupiny (smiech).“ • KULTÚRA •

Aký druh hudby preferujete, resp. interpretujete? „Od samého začiatku skupina IK sa zameriava na niekoľko muzických štýlov, a to predovšetkým punk-rock, ska a hardcore.“ Máte podelené úlohy a funkcie v skupine? „Nemôžem s presnosťou povedať, kto je vedúci v skupine – pravdepodobne kvôli tomu, že všetky kroky prebiehajú v rámci skupiny a všetci sa na nich podieľajú. Určite to máme podelené, keď ide o vznik textov a komponovanie. Textárom je Miroslav Čelovský z Kulpína, Branislav Zekonjić z Maglića, zopár textov pridala aj Duda, a všetky sa revidujú a upravujú spoločne. Buď vznikne nová hudba na základe textu, alebo sa text tvorí na už skomponovanú hudbu. Hudbou sa najviac zaoberá Zare, podáva základnú melódiu, ktorú potom rozoberáme a upravujeme spoločne. Samozrejme, aj ostatní členovia mali svoje projekty – Meggie má jednu či dve svoje piesne, ktoré navrhol, ja som tiež skomponoval pieseň, ktorá je ešte v príprave.“ Kde máte skúšky a ako často? „Skúšky máme v Petrovci, mali sme ich aj v Novom Sade. Snažíme sa ich mať čo častejšie, nie vždy sa nám to darí, ale pokúšame sa neprerušiť niť. Celá situácia s pandémiou nás (ale verím, že aj ostatné kapely) trochu vykoľajila, ale prispôsobujeme sa a snažíme sa čeliť novým výzvam.“ Kde si môžeme vypočuť vaše skladby? „Teraz je to možné online. Industrijski kombinat má svoju Facebook stránku, kde oboznamuje svojich fanúšikov a širšie publikum s tým, čo robíme a čo môžu ľudia očakávať. Máme tiež aj svoj YouTube kanál, kde zverejňujeme naše skladby.“

Na ktorom inštrumente vy hráte? „Hrám na gitare. Je tomu už viac ako 25 rokov. Doma to bolo vždy prepojené s hudbou – vždy sa počúvala dobrá muzika, ktorá bola pre mňa inšpirujúcou. Veľký vplyv mal na mňa môj otec, ktorý hrával na akustickej gitare. Začínal som s klavírom, ale asi po roku som sa usmernil na tento nástroj. Onedlho som mal vypožičanú elektrickú

udelené aj rôzne iné odmeny a naša speváčka dostala ocenenie za najlepší vokál. Text pre skladbu Gazim napísal Branislav Zekonjić, hudbu navrhol Zare a na finálnej skladbe sa podieľali všetci členovia kapely. Scenár pre klipy navrhujeme spoločne.“ Predstavíte nám niektoré vaše skladby... „Áno, ako som už spomenul, IK má svoj YouTube kanál, kde prezentuje svoju tvorbu online.

Členovia kapely Industrijski kombinat

gitaru, lebo sme mali kapelu už pred ukončením základnej školy. Potom som dostal do daru novú gitaru, ktorú mám aj doteraz. Kúpil som si aj ďalšiu, mám ešte jednu vypožičanú pre súčasnú kapelu. Je to proste záľuba a koníček.“ Aký úspech si vaša skupina pripísala? „Posledné, s čím sa môžeme pochváliť, je 2. miesto na Mobil Music Feste, ktorý bol realizovaný koncom minulého roka, presnejšie od októbra do konca decembra 2020. Prihlásených bolo 12 kapiel, do finála bolo zvolených 5. Prihlásili sme sa s piesňou Gazim, pre ktorú sme nahrali klip s mobilom (čo bolo podmienkou na prihlášku), a nakoniec sme v rámci finále vystúpili v klube Fest v Belehrade. Hlasovaním publika a osemčlennej poroty sme obsadili 2. miesto. Okrem toho v rámci festivalu boli

Tam si každý môže pozrieť všetko, čo bolo doteraz vytvorené. Je tam aj minulý album Dovoljno jak, ako aj najnovšia tvorba. Práve prednedávnom sme prezentovali najnovšie nahraný klip piesne Soba, ktorá je singl, a predpokladám, že bude súčasťou nového albumu. Piesne z novej tvorby, ktoré sme už prezentovali sú: Nisi Taj, Gazim a Sistem.“ Plány skupiny Industrijski kombinat sú... „Tvrdo pracovať na nových piesňach, čím viac hrať pred verejnosťou, vydať album.“ Je potešením vidieť v mladých ľuďoch kreativitu, vôľu, energiu, ktorú usmerňujú na niečo pozitívne. Majú z toho radosť oni, ale pri ich hudbe budú mať pôžitok ľudia, ktorých ich hudba osloví. Želáme im, nech získajú čím väčšie publikum a nech poslúžia ako príklad aj iným mladým hudobníkom.

23 /4962/ 5. 6. 2021

Kultúra Z 52. PREHLIADKY RECITÁTOROV SRBSKA VO VALJEVE

Láska ku krásnemu slovu vždy víťazí Anna Lešťanová

ana Rumanová zo Starej Pazovy obsadila prvé miesto v kategórii starších recitátorov na tohtoročnej prehliadke recitátorov Básnik môjho rodu, ktorá prebiehala vo Valjeve v dňoch 28. a 29. mája. Jana vystúpila s básňou Juliánin kľúč (Biela pani) autora Tomáša Repčiaka. Republiková recitačná súťaž kontinuálne trvá viac než polstoročia a tohtoročná bola v poradí až 52. Rok za nami poznačený pandémiou, žiaľ, prerušil túto tradíciu. Avšak láska ku krásnemu slovu tohto roku zvíťazila a prehliadka odznela trochu inak, v online forme. Zo Staropazovskej obce sa prehliadke v staršej vekovej skupine zúčastnili traja recitátori: Lora Meršaková, ktorá recitovala v srbčine, Andrej Simendić a Jana Rumanová, ktorí recitovali po slovensky a vystúpili v mene SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Andrejovi a Jane pri nácviku pomáhala mentorka Anna Simonovićová, dlhoročná recitátorka, ktorá je známou pedagogičkou v nácviku krásneho slova v tomto prostredí, a to viacerých generácií. J. Rumanová sa stala víťazkou súťaže s obsadenými 50 maximálnymi bodmi. Aký je to pocit byť najlepšou recitátorou v Srbsku, Jana nám ochotne odpovedala: „Tohtoročná súťaž prebiehala online. Celú súťaž sme mali príležitosť sledovať na YouTube kanáli Strediska pre kultúru Valjevo. Pocit je prekrásny. Naozaj som neočakávala, že budem víťazkou, pretože sa na republikovej súťaži zúčastňujú výnimoční recitátori z celého Srbska. Som veľmi hrdá, že som mohla recitovať po slovensky, a tým spôsobom priblížiť svoj materinský jazyk iným.“ Ináč Jana je študentkou druhého ročníka na Filologickej 52

www.hl.rs

fakulte Univerzity v Belehrade – Katedra slavistiky, odbor slovenský jazyk, literatúra, kultúra. „Štúdium v Belehrade som si zvolila preto, že mi Filologická fakulta ponúka možnosť učiť sa ešte dva jazyky popri slovenčine. Máme tu výnimočných profesorov a lektorov zo Slovenska, ktorí nás výborne učia,“ akcentovala táto skvelá pazovská recitátorka. O tom, aký má pocit z tohto úspechu jej mentorka A. Simonovićová nám odpovedala: „Pocit je krásny, ale taký zmiešaný, lebo sme neboli vo Valjeve a nemohli sme si to užiť na tvári miesta. Prehliadku sme sledovali doma na YouTube. Je to inak sledovať prehliadku online a byť priamo na tvári miesta, aj keď sa organizátori rozhodli prehliadku zorganizovať tak, akoby sme boli tam. To vlastne znamená, že porota sledovala všetkých recitátorov, potom zvolila finalistov a v tejto vekovej skupine to boli ôsmi. Potom sa znovu premietali tie isté nahrávky a porota ich oceňovala priamo bodmi od 6 do 10. Skôr to bolo tak, že recitátori znovu recitovali vo finále, čo znamená, že mohli aj lepšie zarecitovať. Na konci porota vyhlásila víťazov podľa počtu bodov a Jana získala tých maximálnych 50 bodov. Tentoraz bola vzrušujúca tá chvíľa, keď porota dvíhaním tabuliek s číslami hodnotila výkony recitátorov. Jana bola predposledná a všetci pred ňou mali menej bodov. Keď členovia poroty začali jeden za druhým dvíhať tabuľky s desiatkami, práve to bolo azda to najkrajšie. Vo chvíli som tomu ani neverila, až kým moderátorka nezopakovala, že je to 50 bodov. Som nesmierne šťastná.“ Je to teda krásny úspech pre obidve? znela naša ďalšia otázka kolegyni Simonovićovej. „Už samotný postup na celoštátnu súťaž po niekoľkých

Informačno-politický týždenník

súťažných kolách je pekný úspech a nech nehovorím, keď sa recitátor dostane do finála a k tomu ešte získa aj všetky desiatky odbornej poroty. Pre mňa je to aj hold nielen recitátorovi, ktorý podá konečný výkon niekoľkomesačnej práce a prejaví tak seba, ale je to aj veľký prejav úcty mojej práci s recitátormi. Pre recitátora je to často aj smerovníkom pre jeho životné povolanie, veď mnohí z nich sa neskôr stávajú hercami, básnikmi, spisovateľmi, či profesormi,

Jana Rumanová a Anna Simonovićová z udelenia plakety Svetlost v Starej Pazove v roku 2020

novinármi. Som šťastná, že v tejto digitálnej dobe sú deti, ktoré milujú poéziu a chcú recitovať. Preto je potrebný dobrý základ. Vlastne potrebné je vštepiť lásku ku krásnemu slovu už v základnej škole. Jane tú lásku vštepili najprv Ranka Lepšanovićová, dlhoročná recitátorka, a neskôr v tom pokračovala učiteľka Lýdia Gedeľovská. Keď bola stredoškoláčka, pokračovala som v tom ja. Jana je dnes aj úspešnou študentkou slovenčiny v Belehrade. A keď si spomeniem, že z toho malého dievčatka, ktoré urobilo

prvé recitačné kroky v základnej škole, vyrástla recitátorka, ktorá mi je dnes rovná, lebo sa môžeme rovnoprávne rozprávať, analyzovať básne a dotvárať recitačný prejav, tak mám z toho výnimočne dobrý pocit.“ Na tohtoročnej prehliadke odborná porota pracovala v zložení: Dr. Radovan Knežević, profesor dikcie a herec – predseda poroty, a členovia Mr. Andriana Videnovićová, profesorka dikcie a herečka, Danijela Kvasová, profesorka srbského jazyka a literatúry a poetka, Miroslav Trifunović, režisér, a Milorad Damjanović, herec. Sledovala výkony 101 recitátorov, 34 v mladšej a strednej a 33 recitátorov v staršej vekovej skupine. Prvého dňa, v piatok vystúpili recitátori strednej a druhého dňa mladšej a staršej vekovej skupiny. V mladšej a strednej vekovej skupine vo finále boli šiesti recitátori a v staršej ôsmi. Päť básní v slovenskom jazyku odznelo na tohtoročnej súťaži recitátorov Srbska Básnik môjho rodu. Medzi žiakmi nižších ročníkov sa zúčastnili Alena Slonková zo Selenče a Milan Majera z Báčskeho Petrovca, kým medzi žiakmi vyšších ročníkov vystúpil Milan Hrk z Kovačice, ktorý obsadil druhé miesto, a zo stredoškolákov Andrej Simendić zo Starej Pazovy. V staršej vekovej kategórii sa do finála dostala aj Pazovčanka Lora Meršaková, žiačka Gymnázia Branka Radičevića, ktorá obsadila ôsme miesto. Toto jedinečné podujatie v našej krajine zoskupuje každý rok viac ako 22 000 detí a mládeže vo všetkých kolách súťaže, ktorí sa venujú krásnemu slovu. Od prvej súťaže v roku 1968 doteraz sa na ňom zúčastnili početné generácie detí a mládeže. Je to úspech, že pretrváva viac ako polstoročia a že sa aj týmto spôsobom pestuje materinská reč. • KULTÚRA •

REPUBLIKOVÁ SÚŤAŽ ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA V ZŠ JÁNA ČAJAKA V BÁČSKOM PETROVCI

Jazyk náš materinský je najvernejším obrazom našej duše Anna Horvátová

prostredí: z Aradáča, Jánošíka, Kovačice, Padiny, Pivnice, Selenče a hostiteľského Petrovca.

sobotu 29. mája sa v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci stretli Následne slovo odovzdala najlepší žiaci ôsmeho ročníka predsedníčke Národnostnej základných škôl s vyučovacím rady slovenskej národnostnej jazykom slovenským. Mali je- menšiny Libuške Lakatošovej, diný cieľ, zmerať si vedomosti ktorá neskrývala pocity nadz materinského jazyka s roves- šenia z prítomnosti na súťaži a níkmi a svoju školu predstaviť zo žiackych dní: „V spoločnosti v tom najkrajšom svetle. Sa- žiakov si evokujeme spomienky mozrejme, získať čím lepšie na školské chvíle. Vyjadrujem výsledky a tým aj pozoruhodné potešenie z toho, že máme žiamiesto na súťažnom rebríčku, kov, ktorým záleží na zachováto ich motivovalo, veď predsa vaní materinského jazyka. Je boli na republikovej súťaži, kde to veľmi vzácne. Sen každého súťažili najlepší s najlepšími. žiaka je dostať sa na republikovú Organizátorom súťaže je Mi- súťaž a vaším zodpovedným nisterstvo školstva, vedy a tech- postojom k materinskému jazynologického rozvoja Republi- ku to sa vám i splnilo. Veď ešte ky Srbsko, Výbor pre vzdelávanie NRSNM a Vojvodinská slovakistická spoločnosť. Hostiteľská škola sa postarala o nehatený priebeh súťaže a nerušené podmienky. Uvítací príhovor mala úradujúca riaditeľka ZŠ Jána Čajaka Zdenka Dudićová, ktorá aj privítala vzácnych hostí, spoluorganizátorov súťaže, ale zároveň vyjadrila podporu súťažiacim. Nezabudla spomenúť, že je republiková súťaž určená pre tých najlepších žiakov ôsmeho ročníka a zameraná je na Profesorka slovenského jazyka a liteudržiavanie a rozvoj ratúry Vesna Valihorová- Filipovićová ich jazykového a ná- s prvoodmenenými Anabelou Myjavcovou rodného povedomia. a Michalom Šimom Tento ročník je trochu iný ako tie minulé, čo zapríčinila Hviezdoslav, jedna z vedúcich pandemická situácia, lebo si osobností slovenskej literatúry vedomosti môžu zmerať len a kultúry na sklonku 19. a zaôsmaci. Bolo ich 18 zo siedmich čiatkom 20. storočia, ocenil • KULTÚRA •

Na pamiatku spoločne súťažiaci s organizátormi

význam svojho materinského jazyka, ktorému venoval tieto verše: Ó, mojej matky reč je krásota, je milota, je rozkoš, je krása svätá; je, vidím, cítim, celok života, môj pokrm dobrý, moja čaša zlatá a moja odev, ktorej neviem ceny... Mám nádej, že ako reprezentanti škôl s vyučovacím jazykom slovenským aj naďalej budete pokračovať vo vzdelávaní vo svojom materinskom jazyku.“ V mene Obce Báčsky Petrovec prítomným veľa úspechov poprial predseda Zhromaždenia obce Ján Jovankovič a po ňom sa slova ujal predseda Výboru pre vzdelávanie NRSNM Janko Kolárik, zdôrazniac okrem iného: „Želám vám všetkým krásne výsledky. Venujte aj naďalej svoje nadanie a úsilie zdokonaľovaniu nášho slovenského jazyka, lebo je najdôležitejším prostriedkom komunikácie, a tá vytvára predpoklady na ďalší spoločenský a kultúrny rozvoj. Na záver si dovolím zaci-

tovať slová profesora Dr. Jozefa Štolca: Jazyk náš materinský je najvernejším obrazom našej duše. V ňom najnázornejšie vidíme svoje vnútorné hodnoty, ktorých je spoľahlivým nositeľom. Je najteplejším odkazom minulosti slovenského národa.“ Takéto dobrosrdečné priania žiakom boli vetrom do plachiet pri vykonávaní úloh. V hodnotiacej komisii boli: Anna Makišová, Mariena Korošová, Svetlana Zolňanová, Tatiana Naďová a Jarmila Pantelićová. Výsledky potvrdili, že prvé miesto získala Anabela Myjavcová, druhé Michal Šimo, obidvaja zo ZŠ Jána Čajaka, ktorých pripravovala Vesna Valihorová-Filipovićová. Na treťom mieste je Natália Sojáková z padinskej ZŠ maršala Tita, ktorú pripravovala Zuzana Kotvášová. Treba pochváliť úsilie Petrovčaniek Emy Spevákovej a Emílie Vujačićovej, ktoré obsadili vysoké piate a šieste miesto, ktorým mentorkou bola tiež Valihorová-Filipovićová.

23 /4962/ 5. 6. 2021

Kultúra· Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 23 V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika.

autor: JÁN BAŽÍK

obyvateľ Nemecka

vysielanie

spletalo

spodná časť nádoby

dve samohlásky

juh

pohorie časť pri Belehrade vozidiel

nevedomky predložka v

báseň Aleksu Šantića

Kotor usadenina roztoku živočíšny tuk

1. časť tajničky druh hmyzu vodný tok

najvyššia karta

ampérsekunda Ivo Andrić

Pančevo curie

kiloampér nejako

H ĽU LAS DU

MILOVNÍCI KNÍH

ostrov

spôsob konania

fosfor

zbierka máp kamenný masív

osmium

steblo slamy 2. časť tajničky malá rošáda všetko v poriadku

luténium okraj lode

pohyb odrazom nôh kosoštvorec

tým spôsobom

nočný lokál obyvateľ Ruska

Kikinda kura (zdrob.)

ulica

karát krajina v Ázii

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 22 – VODOROVNE: vedomosť, elita, la, ľavo, lož, kto, živo, áí, oe, Ob, Vesna, a, B, rabat, an, da, em, lata, iná, ada, dvor, No, Avari, Slovania TAJNIČKA: VEĽKÁ MÁRIA Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 22 z čísla 22 Hlasu ľudu z 29. mája 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ĽUDMILA PÁNIKOVÁ, Námestie XII. VB č. 8, 26 000 Pančevo – Vojlovica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu: 1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. 8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din. 9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din. 10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@ hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278. • KULTÚRA· OZNAMY •

Správna rada NVU Hlas ľudu v súlade s článkom 34 Štatútu NVU Hlas ľudu zverejňuje

SÚBEH

na vymenovanie RIADITEĽA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKEJ USTANOVIZNE HLAS ĽUDU V NOVOM SADE na mandátne obdobie štyroch rokov Kandidát na vymenovanie riaditeľa Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu v Novom Sade okrem všeobecných podmienok určených zákonom musí spĺňať aj nasledujúce podmienky: – získané vysokoškolské vzdelanie na poli spolоčensko-humanitných vied, – najmenej päť rokov pracovnej skúsenosti v odbore, – aktívna znalosť slovenského jazyka. Doklady, ktoré treba priložiť k prihláške na súbeh: 1. podpísaná prihláška s adresou bydliska, telefónne číslo, e-mailová adresa, 2. životopis s odkazmi o doterajšej pracovnej skúsenosti v odbore, 3. osvedčenie o štátnej príslušnosti – originál alebo overená fotokópia, 4. výpis z matriky narodených – originál alebo overená fotokópia, 5. diplom / overená fotokópia na potvrdenie odbornej kvalifikácie, 6. dôkaz o pracovnej skúsenosti v odbore – originál alebo overená fotokópia, 7. doklad vzdelávacej ustanovizne alebo jazykovej školy (osvedčenia, potvrdenie, diplom a pod.) ako dôkaz, že kandidát aktívne ovláda slovenský jazyk, alebo znalosť slovenského jazyka kandidáta bude prípadne zistená počas rozhovoru kandidáta so Správnou radou NVU Hlas ľudu, 8. potvrdenie zo súdu, že kandidát nebol trestne stíhaný, že sa proti kandidátovi nekonalo žiadne vyšetrovanie ani trestné konanie (potvrdenie nesmie byť staršie ako 6 mesiacov odo dňa zverejnenia tohto súbehu). Okrem uvedených dôkazov kandidát musí: 9. navrhnúť program práce NVU Hlas ľudu v písomnej podobe. Súbeh bude otvorený 15 dní odo dňa zverejnenia – od 5. júna 2021 do 20. júna 2021, respektíve do 21. júna 2021, v prvý pracovný deň. Prihlášky s potrebnými dokladmi o spĺňaní podmienok súbehu treba doručiť osobne alebo zaslať v písomnej podobe Správnej rade NVU Hlas ľudu, na adresu: NVU Hlas ľudu, 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, s poznámkou: Pre súbeh na riaditeľa NVU Hlas ľudu – neotvárať. Doklady majú byť v originálnej podobe alebo v overenej fotokópii. Neúplné a oneskorené prihlášky sa nebudú rozoberať. Informácie o súbehu sa môžu dostať na tel. číslo: 021/47-20-840 každý pracovný deň.



Výklad nových kníh

Ana Dudáš: U metafori vremena / In der metapher der zeit priestore súčasnej srbskej tvorby, do ktorej (ISBN 978-3-9819853-9-9) Jaroslav Čiep

edna z našich najstarších spisovateliek Anna Dudášová (Kovačičanka narodená roku 1936 v Debeljači), hoci v pokročilom veku, literárne je veľmi aktívna. Naša známa srbsko-slovenská, či slovensko-srbská spisovateľka každoročne knižne publikuje aj viacero publikácií. Dudášová študovala na Vyššej škole pre sociálnych pracovníkov v Belehrade. Od roku 1958 pôsobila v dedine Malo Crniće v Srbsku, pracovala v obci ako sociálna pracovníčka, kde bola • KULTÚRA· OZNAMY •

spoluzakladateľkou literárneho časopisu Stig. Teraz tam žije vo výslužbe. Rozhodla sa písať po srbsky, tento duchovný priestor jej bol omnoho bližší, hoci napísala pre slovenské deti román Zuzanka (1980) a po slovensky jej vyšiel aj výber z tvorby Otvorený čas (2006). Vydala i niekoľko antológii slovenskej poézie vo Vojvodine a poetickú antológiu pre deti. Jej básne a knihy pre deti sú preložené i do angličtiny, nemčiny, slovenčiny, taliančiny, má niekoľko kníh, ktoré spoločne vydala s inými autorkami, ale plnosť tvorby dosiahla práve v duchovnom

priniesla nový, veľmi írečitý poetický hlas. Jej najnovšia zbierka básní vyšla dvojjazyčne po srbsky a po nemecky v preklade Dragice Schröderovej (1948). Pomenovaná je U metafori vremena / In der metapher der zeit a obsahuje po 36 básní v origináli a tiež i v preklade do nemčiny. Záver knihy patrí biografickej poznámke o autorke, recenzii Dudášovej literárneho diela z pera Slavice Jovanovićovej a doslovu

Goluba Jašovića. Zbierku básní Anny Dudášovej U metafori vremena / In der metapher der zeit vydal Jugoslawish-Deutscher Kulturverein Hilden e. V. v Hildene v Nemecku. Na titulnej strane je reprodukcia obrazu Margarity Sheshukovej. Táto kniha zlepená do mäkkej väzby rozmerov 21 x 14 cm, vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 126 strán, vyšla s vročením 2020. Vytlačila ju Tlačiareň Stojadinović v Petrovci na Mlave.

23 /4962/ 5. 6. 2021

Kultúra· Oznamy Súrne potrebujeme predavača novín

Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Padine. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu

PPokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie

Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Kysáči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu

Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že dňa 26. 5. 2021 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Prepracovanie a exploatácia nafty a rozloženého plynu na exploatačnom poli Lokve, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, Nový Sad. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia. Pre ochranu činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Súrne potrebujeme predavača novín

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 26. 5. 2021 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Výstavba továrne na výrobu tributylfosfátu (TVR), pracovná zóna juhovýchod II, B blok 1, na k. p. č. 15365/135 k. o. Zreňanin I, Mesto Zreňanin. Nositeľ projektu GREEN MILES CHEMICALS, s. r. r o., Ul. ložionička č. 14/09, Nový Sad. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na tel. č.: 021/4874690 alebo na adresách: olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu CENTRUM PRE RECYKLÁCIU, s. s r. o., Belehrad, Tome Buše 14 – Pobočka Regionálne stredisko Nový Sad, Privrednikova 3, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zväčšovanie jestvujúceho zariadenia na procedúru – uskladňovanie a nové využitie nie nebezpečného odpadu, ktoré sa nachádza v Privrednikovej 3, na katastrálnej parcele číslo 408/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 31. mája 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-326/21, ktorým sú určené obsah a rozsah Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu CONTINENTAL AUTOMOTIVE SERBIA, s. s r. o., Nový Sad, Ul. narodnih heroja 3, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba výrobného komplexu za elektronické diely / súčiastky, Rímske šiance b. č. v Kaći, na katastrálnych parcelách č. 4469, 4468, 4467, 4466, 4465, 4464, 4463, 4462, 4461, 4460, 4459, 4471, 4472, 4473, 4474, 4475, 4476, 4496/1, 4497/1, 4498/1, 4499/1, 4500/1, 4501/1, 4502/1, 6627, 6628 a časť 6626/1, k. o. Kać, Mesto Nový Sad. Výrobný komplex na výrobu elektronických montážnych dielov/súčiastok pre automobilový priemysel pozostáva z: výrobno-podnikateľského objektu, vrátnice 1, vrátnice 2, technickej budovy, skladu chemikálií a nebezpečného odpadu, nekrytého skladu, stanice na splyňovanie kvapalného dusíka, nádrže na požiarnu vodu, porubového mostu, meracej a regulačnej stanice, rozvádzacieho zariadenia, cesty, manipulačnej plošiny a parkoviska. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Transnafta, a. s., Pančevo, Ul. Zmaj Jove Jovanovića č. 1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Sanácia technického zariadenia ropovodu – inštalácia a výbava pre ropu terminál Nový Sad, v časti manipulačných potrubí na k. p. č. 2009/1, 2009/2 a 2009/3, k. o. Nový Sad 3. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu EMERALD HILL, s. s r. o., Nový Sad, Bulvár vojvode Stepe 52, splnomocnením zastupuje Projekčné byro EKO LOGIC JASMINA SARATLIĆ PR NOVI SAD, Šumadijska 21, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba výrobného objektu – dielňa na výrobu nábytku výšky prízemie (P) a nadzemnej nádrže za TNG kapacity 3m3, v Ul. donje zemlje b. č., na katastrálnej parcele číslo 8919/5, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre dopravu a cesty Ul. Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/4882-818 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre dopravu a cesty Mesta Nový Sad 1. Pracovné miesto: vykonávateľ pre technické regulovanie dopravy, verejnú a taxi prepravu, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre dopravu a cesty

• KULTÚRA· OZNAMY •

Ide o „prílohu“, „prilog“, alebo niečo tretie... Anna Horvátová

viet: „Je to naša príloha k sviatku.“ alebo „Je to náš prilog k oslavám.“ pravdepodobne vyplýva, že sa tu chcelo poukázať na niečí príspevok buď k sviatku, buď k podujatiu, lenže v danej situácii to hovoriaci nevedel vyjadriť správne. Vetné príklady nie sú celkom zrozumiteľné, dokonca najjemnejšie ich možno ocharakterizovať ako defekty v slovenskom jazyku. Žiaľ, vojvodinská slovenčina je čoraz viac bohatšia na také

perličky, ktoré rušivo pôsobia, ba kazia kvalitu jazyka. Aby situácia bola horšia, tie nedopatrenia prenikajú aj do prejavov v akože spisovnej slovenčine. V tomto našom prípade, keď sa zrejme aktéri aktívne zúčastnili na realizovaní osláv, programu atď., či prispeli k tomu-ktorému podujatiu, namiesto nenáležitého slova „príloha“, ktoré je síce spisovné, ale významovo odlišné od toho, čo sa týmto chcelo zdôrazniť, a srbského slova „prilog“, ktoré aj vystihuje podstatu veci, ale

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 6. júna 2021 uplynie ťažký a boľavý rok, čo nás tragicky opustil náš anjelik

ALEXANDER ZAVAROŠ 2. 10. 1999 – 6. 6. 2020 – 2021 z Kulpína

Tá rana v srdci stále bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti, čo čas vzal, zostali nám len spomienky a hlboký žiaľ. Len kyticu kvetov Ti môžeme dať a spokojný spánok priať.

• KULTÚRA· OZNAMY •

v srbskom jazyku, prináleží slovo príspevok. Príspevok – podstatné meno mužského rodu – je teda niečo, čím niekto k niečomu prispieva: príspevok k riešeniu vážnej ekologickej situácie. Vhod príde aj príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok na podnikanie, na opatrovanie, príspevok na pohrebné, na pohreb od obce... Je to i peňažná suma alebo vec, ktorou sa na niečo prispieva: členský príspevok, vyživovací príspevok. A je to i kratšia vecná stať v tlači, rozhlase ap.; kratší prejav:

mať príspevok v odbornom časopise; diskusný príspevok... Podstatným menom ženského rodu príloha sa označuje tlačovina pripojená ako dodatok, doplnok: – nedeľná príloha novín, obrázková príloha časopisu; – priložená listina, ktorou sa niečo potvrdzuje: prílohy k žiadosti o byt; – pokrm podávaný k mäsu, príkrm. Ako vidno, príloha a príspevok sa značne významovo rozlišujú, preto nie je od veci na správne vystihnutie veci siahnuť po tom správnom termíne.

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 8. júna 2021 uplynie šesť mesiacov, čo nás náhle opustil náš jediný syn

DAMIR PRŽULJ

2. 1. 1966 – 8. 12. 2020 – 8. 6. 2021 z Padiny Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú, aj keď si odišiel a nie si medzi nami v našich srdciach zostaneš vždy s nami.

Tvoji najmilší

Večne zarmútení mama Persida a otec Drago Pržuljovci 23 /4962/ 5. 6. 2021

Oznamy TICHÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich milovaných dcéru – sestričku manžela – apuška

na rodičov, starých rodičov a prastarých rodičov

MICHALA FLORIANA

27. 8. 1930 – 4. 6. 2019 – 2021

KATARÍNU FLORIANOVÚ rod. Tkáčovú 12. 11. 1933 – 20. 2. 2011 – 2021

z Báčskeho Petrovca Tichú a trvalú spomienku na Vás si zachovávajú: dcéra Katarína, zať Ján, vnučka Jarmila, vnuk Rastislav s manželkou a pravnúčatá Matea a Marek

SPOMIENKA

na apka a praapka

Vnuk Rastislav Kolár s manželkou Svetlanou a pravnúčatá Matea a Marek

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s bratom a švagrom

1937 – 2020 – 2021 z Hložian

Uplynul už rok bez Tvojej dobroty a starostlivosti. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza moja láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Trvalú spomienku si na Teba zachováva manžel Michal

POSLEDNÝ POZDRAV

www.hl.rs

17. 3. 1951 – 25. 5. 2021 z Báčskeho Petrovca

Neúprosný osud nám Ťa vzal, len smútok v srdci, prázdny domov a spomienky nám ponechal.

Informačno-politický týždenník

rod. Megovú 20. 6. 1956 – 24. 5. 2020 – 2021 z Hložian

Rok uplynul a po Tebe zostali len smútok a spomienky. Zarmútení: manžel Ján, syn Ján a dcéra Taňa s rodinami

s ujom

MICHALOVI FLORIANOVI

sestra Katarína a švagor Ján Kolárovci

KATARÍNU VALOVÚ

SMUTNÁ ROZLÚČKA

svojmu ujovi

17. 3. 1951 – 25. 5. 2021 z Báčskeho Petrovca

ALŽBETU TOMANOVÚ

MICHALOM FLORIANOM

S úctou si na Teba budú spomínať

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manželku

1930 – 2019 – 2021 z Báčskeho Petrovca

MÁRIU ŠKRIJELJOVÚ

rod. Agarskú 1. 2. 1959 – 10. 6. 2008 – 2021 staropazovskú rodáčku pochovanú v Nemecku Ten večný pokoj Vám prajeme a spomienku na Vás si navždy zachovávame. S láskou si na Vás spomínajú: manželka a matka a dcéra a sestrička

18. 1. 1931 – 10. 5. 2020 – 2021 zo Starej Pazovy

BOĽAVÁ SPOMIENKA

MICHALA FLORIANA

Za všetko Vám ďakujeme.

MARTINA AGARSKÉHO

Jarmila

MICHALOM FLORIANOM 1951 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Nikdy na Teba nezabudneme.

Synovec Rasťo Kolár s rodinou • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 8. júna 2021 uplynie šesť mesiacov, čo nás náhle opustil úprimný kamarát

DAMIR PRŽULJ

2. 1. 1966 – 8. 12. 2020 – 8. 6. 2021 z Padiny

Odišiel dobrý človek, každý ho mal rád. Odišiel nám do nenávratna, teraz nám zostalo len spomínať. S úctou a láskou si spomínajú Nikoleta a Zlatko Šimákovci

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s našou milovanou mamou

ANNOU ŠKURÁŇOVOU rod. Jagošovou 29. 5. 1949 – 29. 5. 2021 z Kysáča

Bolesťou unavená tíško si zaspala, opúšťajúc všetkých, ktorých si rada mala. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať, mama, do konca života. Dcéra Anna Chrťanová s manželom Pavlom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou starkou

ANNOU ŠKURÁŇOVOU rod. Jagošovou 29. 5. 1949 – 29. 5. 2021 z Kysáča

Osud je občas krutý, nevráti, čo raz vzal. Zostanú iba spomienky a v srdci veľký žiaľ. Vnuk Martin Chrťan s priateľkou Slađanou • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 7. júna 2021 uplynie osem smutných rokov, čo nás opustil náš milovaný syn a brat

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším svatom

JÁNOM ANDRÁŠIKOM

JOZEF HRK

13. 3. 1959 – 7. 6. 2013 – 2021 z Kovačice

9. 6. 1943 – 20. 5. 2021 z Petrovca

Osud je občas krutý, nevráti, čo raz vzal... S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

Zostaneš navždy v našich spomienkach.

otec Jozef a brat Ján s manželkou Ankou, dcérou Tamarkou a synom Želkom s priateľkou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s našou milovanou mamou a starkou

Svatovci Stracinskovci

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovanou starkou a prastarkou

ANNOU ŠKURÁŇOVOU

rod. Jagošovou 29. 5. 1949 – 29. 5. 2021 z Kysáča

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je bez Teba žiť, keď nemá kto pomôcť a potešiť. Žiarila Tvoja láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Dcéra Mariena s manželom Miroslavom, vnuk Nikola, vnučka Nevena a svatovci Panićovci

POSLEDNÉ ZBOHOM

Už len kvety z lásky Ti môžeme na hrob dať, za všetko krásne ďakovať a s láskou si na Teba spomínať. Vnučka Vanesa Chrťanová s manželom Vladimírom a pravnuk Viktor

SMUTNÁ SPOMIENKA

ANNE ŠKURÁŇOVEJ

JÁN ŠKURÁŇ

rod. Jagošovej 29. 5. 1949 – 29. 5. 2021 z Kysáča

Pán si ju povolal práve na jej 72. narodeniny. S úctou a láskou si na ňu budú spomínať a nikdy na ňu nezabudnú jej dlhoroční priatelia Ďurovkovci

1946 – 1984 – 2021 z Kysáča

Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach. S láskou si na Teba spomínajú: dcéry Anna Chrťanová a Mariena Panićová s rodinami 23 /4962/ 5. 6. 2021

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 4. júna 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Hore-dolu (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 6. júna 10.30 Stretnutie v pivnickom poli z roku 2019, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 8. júna 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Hore-dolu – v druhej piatkovej polhodinke sa bude hovoriť na mládežnícke témy. Pozornosť bude venovaná úspechom aradáčskych šachistov. Predstavený bude nádejný brankár zo Starej Pazovy, tiež ukážka, ako efektívne cvičiť vonku. Na záver mladý kuchár, ktorý sa nedávno ovenčil prvou cenou na republikovej súťaži z tejto oblasti, pripraví svoju víťaznú špecialitu. Dúhovka – Petrovčania si deň svojej dediny už rad rokov pripomínajú 25. mája. Vlani sa oslavy zo známeho dôvodu nekonali, tak ako ani tohto roku. Odznelo iba slávnostné zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva, podobne ako vlani. Ako to bolo v roku 2017 na oslavách Dňa Petrovca bude odvysielané vo vyhradenom termíne. Vysielanie pre penzistov – Záverom nedeľného bloku bude vysielanie patriace starším, dokumentujúce ich život.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 4. júna – Tokarev Sobota 5. júna – Elita armády Pondelok 7. júna – Klebetí sa Utorok 8. júna – Som agent Streda 9. júna – Slovník do postele Štvrtok 10. júna – Kontrakt

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 6. júna Film: Tučniaky z Madagaskaru Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Swordifish – operácia haker Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

Nedeľa 6. júna 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 9. júna 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Nedeľa 6. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Deň detí si pripomenula aj PU Kolibri Charitatívny bazár v Padine splnil očakávania organizátoriek Utorok 8. júna 16.00 Divadelné predstavenie: Rozprávka o Červenej čiapočke Kreslený film: Snehulienka

RÁDIO STARÁ PAZOVA

18.20 18.40

Piatok 11. júna Film: Keby som mal pušku Príspevky z archívu RTVOK

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Aspekty Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

Z POKRAJINSKÉHO SEKRETARIÁTU PRE ŠPORT A MLÁDEŽ

Štipendiá mladým perspektívnym športovcom Anna Lešťanová

okrajinský tajomník pre šport a mládež Dane Basta 25. mája v aule pokrajinskej vlády udelil zmluvy o štipendiách 59 talentovaným a perspektívnym športovcom z územia Vojvodiny vo veku 14 až 20 rokov. Na tieto účely tohto roku z pokrajinského rozpočtu vyčlenili 10 miliónov dinárov. Štipendisti sú športovci z 30 športových odvetví a navrhli

ich rezortné pokrajinské športové zväzy. Tajomník Basta okrem gratulácií najtalentovanejším mladým športovcom za dosiahnuté výsledky zvlášť vyzdvihol ich úpornosť, zotrvať v okolnostiach, ktoré neboli ľahké a ktoré zapríčinila epidemiologická situácia. Ako zdôraznil, Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež bude pokračovať s vkladaniami do športu a mladých a vyhľadávať spôsoby a mechanizmy, ako podporiť ich Počas príhovoru pokrajinského tajomníka pre šport a mládež Daneho Bastu

Spoločná fotografia zo slávnostného udelenia štipendií

úsilie a talent, a to nie iba vtedy, keď dosiahnu úspech, lež aj na ich ceste k úspechu. Pri tejto príležitosti D. Basta poukázal i na výnimočný význam a príspevok trénerov, ktorí nesebecky delili svoje skúsenosti a vedomosti, ako aj rodičov, ktorí boli najväčšou podporou v dosahovaní výsledkov týchto mladých ľudí a perspektívnych členov našej spoločnosti.

V rámci programu Športové talenty Vojvodiny medzi štipendistami sú aj tri talentované Staropazovčanky – Ivana Nedeljkovićová z Volejbalového klubu Jednota Stará Pazova, Aleksandra Muževićová zo Ženského basketbalového klubu Stará Pazova a Aleksandra Havranová zo Streleckého spolku Jednota Stará Pazova. foto: z achívu APVojvodiny

FUTBALOVÁ KRONIKA NAŠICH DEDÍN Výsledky majstrovských zápasov našich klubov zohraných v sobotu a nedeľu 29. a 30. mája 2021 a výsledky mimoriadnych kôl v niektorých ligách, zohraných v stredu 26. mája. VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA 32. mimoriadne kolo v stredu 26. mája: BAČKI JARAK: Mladost – Sloga (Erdevík) 4 : 3 33. kolo: ERDEVÍK: Sloga – Cement (Beočín) Erdevícka Sloga sa nachádza na 8. mieste a má 45 bodov. SRIEMSKA LIGA 33. kolo: MARTINCI: Borac – Radnički (Šíd) 5 : 1 Šídsky Radnički je prvý a má 75 bodov. PRVÁ BELEHRADSKÁ LIGA – A SKUPINA 29. kolo: BOĽOVCE: Posavac Tišma – Rakovica (Belehrad) 3 : 0 Boľovčania sa nachádzajú na 10. mieste v tabuľke a majú 35 bodov.

• ŠPORT •

MEDZIOBECNÁ SRIEMSKA LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA 29. kolo: ŠÍD: Jednota – Graničar 1924 (Adaševci) 1:6 RUMA: Jedinstvo – Erdevík 2017 (Erdevík) 5:2 Erdevíčania sú 11. a majú 30 bodov, kým šídska Jednota je posledná s piatimi bodmi. OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA 21. kolo: SILBAŠ: Naša hviezda – Kriváň (Selenča) 5 : 2 Silbašská Naša hviezda je aj ďalej prvá a má 61 bodov, kým selenčský Kriváň je 4. so 41 bodmi. OBECNÁ LIGA ŠÍD: 18. kolo:

ĽUBA: Jednota – Sinđelić (Gibarac) 2 : 3 OFK Binguľa bola voľná. Majstrovstvá v sezóne 2020/21 Jednota z Ľuby skončila na 6. mieste so 16 bodmi a OFK Binguľa má bod menej a skončila na predposlednom ôsmom mieste. Do vyššej ligy postúpil OFK Bačinci z rovnomennej dediny. OBECNÁ LIGA ALIBUNÁR – PLANDIŠTE 20. kolo: KUPINIK: Naša Krajina – Jánošík 4 : 3 Jánošík sa nachádza na 3. mieste a má 30 bodov Podľa údajov z webovej stránky Srbija sport.net pripravil: V. Hudec

23 /4962/ 5. 6. 2021

Šport ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Dráma v nadstavenom čase AŠK – MSK 2 : 3 (1 : 2) Vladimír Gál

pravdivá dráma a šokujúci koniec pre domácich sa udiali minulú stredu v Aradáči na stretnutí so susedovcami z Mihajlova. Pre Aradáčanov sa nezačalo dobre. Už v prvých 10 min. hostia mali tri rohy zaradom a voľný kop na nebezpečnej vzdialenosti. Po treťom rohu Lončarski zavinil penaltu, z ktorej sa hostia ujali vedenia. V 20 min. ďalší šok. Vesin bez potreby zvalil súpera na 20 metrov od brány. Strieľal bývalý hráč AŠK Čurović, lopta zasiahla niekoho v živom múre, oklamala Stojkova a už je 0 : 2. V pokračovaní domáci hrali slabo, akoby im vedenie hostí nohy podťalo a hostia sa vrátili na svoju polovicu a bránili sa. Nádej Aradáčanom priniesol Striško v 40. min, keď z 15 metrov strieľal nie silne, ale presne a zmenšil náskok hostí na 1 : 2.

V druhom polčase domáci hrajú omnoho lepšie. Mali aj niekoľko príležitostí, ale im chýba záver. Dve príležitosti mali aj hostia. Čurović znovu strieľal z voľného kopu, ale Stojkov tentoraz jeho strelu kryl. V 75. min. Stojkov chybil, ale útočník MSK strieľal vedľa. Nuž a potom v nadstavenom čase, v 93. min. Jevremov z voľného kopu prudkú prihrávku zaslal do šestnástky, Birmanac hlavou lopte zmenil smer, prekvapil brankára a lopta sa na radosť domácich fanúšikov ocitla v sieti – 2 : 2. Vzhľadom na všetko, čo sa stávalo, remíza by pre Aradáčanov bola priam ideálna, avšak hostia len čo naštartovali zo stredu, zaslali dlhú prihrávku pred bránu AŠK. Stoj-

kov zle intervenoval, hosťujúci hráč bol rýchlejší, loboval ho a šokoval domácich fanúšikov, ktorí sa poriadne ani neprestali radovať z predchádzajúceho gólu. Nervozita stúpla a v 96. min. došlo k incidentu. V skrumáži pred bránou hostí Birmanac trochu potisol brankára, tento pobehol za ním a chcel ho udrieť, avšak nadišiel Vesin a udrel brankára, po čom sa strhla veľká tlačenica a zápas bol prerušený 5 minút. Epilóg – Vesin dostal červenú a brankár hostí iba žltú kartu a rozhodca ihneď odpískal koniec. AŠK: Stojkov, Birmanac, Vesin, Lončarski, Zakić, Davidovac, Jevremov, Korać (Matejin), Ponorac, Adamov, Striško

VOJVODINA (B) – AŠK 7 : 1 (4 : 1) Po nešťastnej prehre v stredu od MSK na nedeľňajší zápas do

Bašaidu Aradáčania odcestovali iba jedenásti bez Matejina,

Vesina, Davidovca, Jevremova, Lončarského, Ponorca a Striška a dožili opravdivý výprask. V takejto zostave vari viac ani nemohli. Strelec čestného gólu pre AŠK bol niekdajší brankár Kurtešan. AŠK: Stojkov, Birmanac, Josimov, Zakić, Kurtešan, Korać, Mijić, Đurić, Adamov, Nenin, Cvijetić Aradáčania po týchto dvoch kolách majú 44 bodov a klesli na 8. miesto v tabuľke. Týmto sa dostali do veľmi nepríjemnej situácie a v posledných dvoch kolách budú húževnate bojovať o obstátie, lebo sa vo futbalových fórach povráva, že jestvuje možnosť, že sa do nižšieho rangu presťahuje až 6 alebo 7 klubov. V nasledujúcom kole do Aradáča prichádza vždy nepríjemné mužstvo Potisje z Knićanina, ktoré je v podobnej situácii ako AŠK.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Výhra na záver úspešnej sezóny MLADOSŤ – ZLATICA 4 : 1 (3 : 0) Dárko Sládeček

ieloblatčania ukončili majstrovskú sezónu v mestskej lige Zreňanin – A skupina výhrou na domácom trávniku nad mužstvom Zlatica, ktoré sa už dávno rozlúčilo s ligou, a na jeseň sa presťahuje do tej najnižšej súťaži. Z tých dôvodov domáci v tomto zápase boli favoritmi, čo sa počas zápasu aj potvrdilo. V prvom polčase sa hralo iba na polovici hostí, ktorí sa snažili loptu iba kopnúť čím ďalej od svojej brány. Domáci skórovali 62

www.hl.rs

už v 10. Minúte, keď po rohovom kope najlepšie reagoval Paraljov. V 26. minúte po asistencii Žižića Kalapiš skóroval pre dvojgólový náskok domácich. O 12 minút neskoršie ďalší náskok Mladosti. Poničan kopol z dištanci, brankár len krátko odrazil loptu a Kalapiš vsietil svoj druhý gol. V druhom polčase tréner domácich Popov dal šancu hráčom, ktorí počas sezóny hrali menej, takže aj tlak na bránu hostí klesol. Predsa domáci mali loptu v nohách viac než hostia, ktorí iba občas z proti-

Informačno-politický týždenník

útoku ohrozili domácu bránu. V 76. minúte po chybe obrany domácich Radojević sa našiel sám pred bránou Perišića a dal čestný gól pre svoje mužstvo. Už o 2 minúty neskoršie presnou strelou z 20 metrov sa do listiny strelcov zapísal aj Poničan. Do konca zápasu nasledovali útoky Poničana a Kalapiša, ale sa výsledok nemenil. MLADOSŤ: Perišić (S. Šofranko), M. Paraljov, Nécsov, Poničan, Žižić (Šuľa), Đurić, Kalapiš, Cvetković (Megyesi), Kurunci, Szabó, A. Šofranko (Kuchárik) Vedenie Mladosti ukončenú sezónu ohodnotilo ako jednu z úspešnejších v poslednom

desaťročí. Poďakovali všetkým fanúšikom a priateľom bieloblatského športu za spoluprácu a zároveň zahlásili, že sa mienia vzdať tejto funkcie, čo znamená, že počas letnej prestávky klub očakáva voľba nového vedenia.

1. ŽFK Banat Bagljaš 16 2. Zadrugar 16 3. OFK Gradnulica 16 4. Mladosť 16 5. Bilećanin 16 6. Naftagas 16 7. Tisa 1933 16 8. OFK Stajićevo 16 9. Zlatica(-1) 16

14 12 9 7 7 6 5 3 0

2 2 1 3 3 3 3 1 0

0 2 6 6 6 7 8 12 16

53:13 65:13 40:23 40:30 35:27 38:37 29:46 34:62 10:93

44 38 28 24 24 21 18 10 -1

• ŠPORT •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Nečakaná studená sprcha BUDÚCNOSŤ – TVRĐAVA 1 : 2 (1 : 0)

Ján Murtín

32. kole Hložančania pripravili studenú sprchu pre svojich fanúšikov, lebo prehrou vrátili nádej hosťom o obstátie a sebe si to skomplikovali. Od začiatku boli hostia aktívnejší, no pozorný brankár Dukić sa vyznamenal istými intervenciami. V 34. minúte Jovanov dlhou prihrávkou hľadal Đokića, ktorý vrátil loptu na asi 17 metrov Carićovi a tento presnou strelou trafil ľavý roh Čučkovićovej brány pre 1 : 0. Zmýlilo to hostí, ktorí do konca polčasu hrali druhé husle, ale ich skvelými intervenciami podporil

brankár Čučković, keď anuloval strely Đokića, Đilasa a Carića. V pokračovaní hostia pridali plyn a už v 47. minúte boli blízko k vyrovnaniu. Ďalšie šance nevyužili v 53., 60. a 65. minúte. O zápase mohlo byť rozhodnuté v 62. minúte, keď rozhodca Ševo z Čelareva nepískal očividnú penaltu pre domácich. V 71. minúte po veľkej skrumáži v domácej šestnástke nestrážený Bundalo rozvlnil sieť Dukića pre 1 : 1. V 75. minúte skúsený Radaković z 30 metrov vystrelil na bránu a po šmykľavej tráve lopta skončila v pravom rohu Dukićovej brány pre 1 : 2. Erupciu radosti hostí prerušilo veľké krupobitie, takže rozhodca, chrániac

Gol Carića

bezpečnosť hráčov dočasne prerušil zápas. Po stabilizácii počasia po asi desiatich minútach sa dohrávalo posledných 15 minút, ale zostalo už spomínaných 1 : 2. BUDÚCNOSŤ: Dukić, Bučík (Kolár), Ljubičić, Jovanov, Petrović, Popović, Damjanović, Đilas

(Katiak), Carić (Čipkár), Đokić, Adámek Hložianska Budúcnosť sa nachádza na 11. mieste s 44 bodmi a v predposlednom kole hosťuje v Mladenove, kde ju privíta teraz už vicemajster súťaže Budućnost. Foto: J.Pucovský

území. V 36. min. prudkú strelu Grňu z 25 metrov zastavila žrď. V druhom polčase sa tiež viedol rovnocenný súboj, avšak oba celky viac mysleli na svoju, ako na súperovu bránu, takže ani nebolo mnoho šancí, až na výnimku tej v 80. min., keď Jušković ideálne uvoľnil Davidovića v trestnom

území a jeho strela sa od žrde odrazila do rúk brankára Markovića. Vcelku nerozhodný výsledok je najreálnejší a obom mužstvám bod bude znamenať v boji o záchranu v lige. SLÁVIA: Brňa, Záskalický, Roganović, Jušković (Šuster), Šmit, Čvokić, Kuchta (Čobrda), Petrović, Plavšić (Zejak), Davidović, Grňa Výsledky 32. kola: ŽAK – Zadrugar 2 : 1, Budućnost – Stanišić 0 : 2, Kordun – Radnički 4 : 1, Borac (O) – BSK 1 : 0, Budúcnosť (H) – Tvrđava 1 : 2, Rusín – Budućnost (M) 1 : 0, Omladinac – Polet 2 : 2, Maglić – Kulpín 1 : 2. Slávia je 12. a ma 43 bodov. Na budúcu nedeľu na svojom ihrisku uhostí mužstvo Omladinac z Bukovca, Pionieri Slávie tiež odohrali majstrovský zápas a na svojom ihrisku uhostili rovesníkov z Tovariševa. Výsledok zápasu bol 4 : 4. Góly pre domácich dali bratia Milecovci, každý po dva. Foto: J.Pucovský

Spravodlivá remíza BORAC (BG) – SLÁVIA 0 : 0

Ján Šuster

32. kole v Báčskom Gračci sily si zmerali pivnická Slávia a domáci Borac. Bolo to dosť dobré stretnutie dvoch rovnocenných súperov, ktoré sa skončilo nepopulárnym bezgólovým výsledkom. V otvorenej hre sa striedali útoky na oboch stranách. Bolo síce aj niekoľko vyložených šancí, ale sa najčastejšie útoky končili pred trestným územím, čo znamená, že obrancovia oboch mužstiev boli na úrovni. V prvých minútach súperi akoby skúšali jeden druhého. Prví pohrozili domáci v 10 min. po školáckej chybe obrancu Čvokića, ktorý sa zahrával vo vlastnom trestnom území, ale na šťastie hostí strela Žegarca z desať metrov trafil žrď. V 15. min. Ilić vybehol pred brankára Brňu, ale tento jeho strelu odrazil nohou. V 20. minúte pohrozili hostia, keď Plavšić v sólovej akcii strelil do žrde. Teraz teda šťastie • ŠPORT •

mali domáci. V 25. min. Kuchta po pravej strane odbehol svojmu strážcovi, vošiel do trestného územia a strieľal vedľa. V 27. min. rozhodca Nađ mohol dopískať jedenástku pre hostí, keď bol Davidović nedovolene zastavený v trestnom

Juškovića (s bradou) domáci nemohli zastaviť ani rukami

23 /4962/ 5. 6. 2021

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Ďalšia blamaž v Padine

Ako sa majstrovstvá v Prvej juhobanátskej lige chýlia ku koncu, kandidátov na postup do vyššej ligy je čoraz menej. Podobne je to v dne tabuľky. Po výhre v Jabuke Belocrkvania si zachovali trojbodovú prednosť pred druhým idvorským Poletom, ktorý im ohrozuje titul. Kto postúpi priamo a kto bude dohrávať, rozhodnú posledné dva zápasy. Väčšina klubov hrá iba zápasy, ktorých výsledky nemôžu veľmi vplývať na konečné poradie v tabuľke. Zmeny sa môžu udiať aj na dne tabuľky, ale vzhľadom na rozvrh zápasov ešte sa o tom nemôže s istotou hovoriť. V 28. kole viac úspechu mali hostia, ktorí vyhrali až v piatich zápasoch, a len 2 vyhrali domáci. Topiaci Ilandžania a Uljmania si body rozdelili. V Alibunare a v Hajdušici bola opravdivá búrka gólov. Výsledky 28. kola: Jugoslavija – BAK 0 : 2, Budućnost – Stari Tamiš 4 : 5, Dolina – Sloga 0 : 2, Strela – Potporanj 2 : 3, Radnički – Polet 0 : 3, Crvena zvezda – Partizan (G) 1 : 0, Hajdušica – Spartak 1911 7 : 3, Patizan (U) – Banat 1 : 1.

DOLINA-SLOGA BNS 0 : 2 (0 : 1) Ján Bokor

becenstvo, ktoré prvýkrát vo väčšom počte smelo sedieť na novej tribúne v Padine, sledovalo ďalšiu blamáž svojho mužstva. Domácim

hráčom sa na tomto zápase nič nedarilo. Jedenásti hostia pricestovali do Padiny v čele s trénerom Todorom Krivokućom, bývalým brankárom Doliny. Prišli čestne a nebojácne bojovať, čo na ihrisku aj dokázali. Od začiatku sa rozbe-

hali po zelenom trávniku a dali na vedomie domácim, že neprišli prehrať. Veľká snaha a vôľa sa im nakoniec oplatila. Kým rady Doliny nemal kto poviazať, hostia zakladali premyslenejšie protiútoky a nebezpečnejšie ohrozovali bránu Katanića. Z troch vyrobených šancí jednu realizovali a gólom Mutavdžiju od 35. minúty viedli 0 : 1. Dolina mohla hneď vyrovnať, ale prudkú strelu z diaľky brankár Milić vykopol na roh. Ostatné útoky domácich hráčov nemal kto dokončiť. Po prestávke náhradníci domácich Hlavča, Janjović a Ilić sa pokúsili rozohrať svojich ľahostajných spoluhráčov, ale sa im to nepodarilo. Hostia sa organizovane bránili a prechádzali aj do protiútokov. Dolina nemala hráča, ktorý by prudkejšie vystrelil na bránu hostí a ich anemické

útoky hostia načas zastavovali. V radoch Doliny nič nefungovalo. Organizovanejší hostia využili aj druhý protiútok a v 66. minúte Mandić zdvojnásobnil prednosť svojho celku. I keď času na zmenu výsledku bolo dosť, to sa nestalo. Hostia sa tešili zaslúženému víťazstvu a dokázali, ako treba bojovať za farby svojho mužstva. Dolina sa nemohla poznať. Podala jeden zo slabších výkonov. Za nepríjemnú prehru hráči Doliny nemajú žiadnu výhovorku. Ľahostajnosť sa im poriadne vypomstila. DOLINA: Katanić, Trajčevski, Kolak, Popović (Ilić), Chrťan (Janjović), Kolárik, Kelečević, Jovanov, Radenković, Josimovski (Hlavča), Bančov Dolina po tejto prehre má 43 bodov a nachádza sa na siedmom mieste. Na nedeľu v predposlednom kole bude hosťovať v Potpornji.

Nečakaný výprask hostí HAJDUŠICA – SPARTAK 1911 7 : 3 (5 : 2)

Vladimír Hudec

ajdušičania očakávali, že vyhrajú hostí z Debeljače, ktorí tejto jari hrajú s premenlivou formou, avšak nikto neočakával, že to bude pomerne ľahko a že hostia dožijú opravdivý výprask. Domáci od prvej minúty dali najavo, že chcú všetky tri body, a začali útočne, avšak už v prvých minútach ich hostia prekvapili a rýchlym protiútokom prihrozili Melichovi. Našťastie trafili žrď. Sieť hostí načal Miksád v 11. minúte, keď po prihrávke Berišu vyšiel pred brankára a ľahko ho prekonal. V 19. min už je 2 : 0. A. Lipták uvoľnil A. Ružića, ktorý pekne oklamal brankára a nad neho loptu zaslal do siete. Iba dve minúty neskoršie Miksád

www.hl.rs

sa ocitol sám pred brankárom Šarcom, a aj tretíkrát ho matoval. Len čo pohli zo stredu, hostia prihrozili, v šestnástke neobozretne štartoval Beriša a rozhodca Bogdanov z Vršca ukázal na biely bod, ktorý Radojević premenil. Po tomto góle hostia akoby dostali krídla a ešte niekoľkokrát nebezpečne prihrozili, avšak táto ich ofenzíva trvala krátko, lebo už v 29. minúte N. Ružić po rýchlom útoku zvýšil náskok domácich na 4 : 1. V 39. min. peknou strelou z okraja šestnástky Knežević zvýšil na 5 : 1, avšak vo finiši polčasu domáci znovu poľavili a dovolili Tomovi, aby korigoval výsledok na 5 : 2. Aj začiatok pokračovania patril hosťom, ktorí už v 49. minúte gólom Stanića zmenšili náskok

Informačno-politický týždenník

domácich na 5 : 3. Predsa v 54. min Maliar po rohu A. Liptáka skočil najvyššie a pekným gólom definitívne zlomil odpor hostí. Nuž Šiesty gól v sieti Spartaka a potom do konca zápasu na ihrisku jestvovalo volejom, ako sa tomu povie, „na už iba jedno mužstvo – domá- prvú“ strieľal trochu nad brvno. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, ce. Hostia sa hlavne bránili a iba niekoľkými protiútokmi ohrozili Pavlovic, Maliar, Beriša (Radobránu Melicha. V 75. min. A. Ružić vić), Knežević (Ćulum), A. Ružić položil bodku za výpraskom hos- (Brezičanin), A. Lipták, N. Ružić, tí, avšak výsledok mohol byť aj Pejčić (Đukić), Miksád (P. Mršić) dvojciferný, keby N. Ružić v dvoch Po tejto výhre Hajdušičania identických protiútokoch nechcel majú 40 bodov a zostali na deviaprekľučkovať aj brankára a s lop- tej priečke v tabuľke. V nasledujútou vojsť do siete. Peknú príležitosť com kole sa v Ilandži stretnú s tomal aj Miksád, keď zo 7 metrov pencom, domácim Banátom. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Palančania viac chceli OBILIĆ - MLADOSŤ 0 : 8 ( 0 : 5 )

Samuel Medveď

etrovská Mladosť po prvýkrát hosťovala v Novom Kneževci, mestečku na severe Vojvodiny, kde sa stretla s Obilićom nováčikom, ktorý pravdepodobne ako posledné mužstvo v tabuľke bude musieť zostúpiť. Podobne ako aj iné mužstvá, ani Mladosť nemala väčšie prob-

lémy s celkom, ktorý už skôr hodil flintu do žita. Už v prvom polčase domácim nadelila až päť gólov. Po polčase šancu dostali aj mladší hráči a medzi vrátnicami debutoval na majstrovskom zápase aj mladistvý brankár Robert Dudáš. Strelci pre Mladosť bolo: V. Šproch (42. min.), Jakuš (65. min.) Stojisavljević (10., 40., a 75 min.), Leškov ( 17., 27., a 46. min.)

MLADOSŤ: Leňa (Dudáš), Ožvát (A. Šproch), Beronja, V. Šproch, Jakuš, Stojisavljević, Plavšić, Leškov (Ivetić), Petej, Stamenković (Čiep), Đorđijevski

KRILA KRAJINE – MLADOSŤ 1 : 0 (0 : 0) Petrovskí modrí uplynulú sobotu hosťovali v Báčskej Palanke v športovom stredisku Tikvara,

kde zohrali predposledný zápas tejto sezóny s domácim celkom Krila Krajine. Na rozdiel od svojich

hostiteľov hostia nemali veľa motívov na vážnejší súboj. Domácim, ktorých ešte očakáva ľahké hosťovanie v Novom Kneževci, trochu i prihára pod nohami, a preto v stretnutí s Mladosťou zahrali na plné obrátky. Už na začiatku mali niekoľko šancí. Tak v 4. min. kopali vysoko nad brvno Leňu, v 20. min. Leňa dobre reagoval, keď pádom do nôh chytil loptu. Petrovčania odolávali aj počas značnej časti druhého polčasu, a potom v 73. min. zadáci v belasých dresoch boli neobozretní, Leňa bol bezmocný, a tak sa domáci tešili na konci vsietenému jedinému gólu a trom bodom. MLADOSŤ: Leňa, Stamenković (Stojisavljević), Jakuš, Brajković, Beronja, V. Šproch, Plavšić (Petej), Leškov, Mrkonjić (Đorđijevski), Ožvát, Terzić

1.Tekstilac 2. Bajša 3. Mladost APA 4. Mladost (T) 5. Vojvodina (BG) 6. Mladosť (BP) 7. Bačka 8. ČSK Pivara 9. Hercegovac 10.Njegoš 11.Krila Krajine 12.Tavankut 13.Srbobran 14.OFK Vrbas 15.Crvenka 16.Radnički 17.Vojvodina(T) 18.Obilić

33 25 6 2 81 : 17 81 33 21 8 4 81 : 20 81 33 18 11 4 67 : 37 65 33 20 4 9 79 : 40 64 33 18 2 13 75 : 38 56 33 17 4 12 66 : 32 55 33 14 6 13 62 : 48 48 33 13 8 12 47 : 42 47 33 13 7 13 52 : 45 46 33 13 7 13 48 : 52 46 33 13 5 15 49 : 51 44 33 12 7 14 44 : 42 43 33 11 9 13 47 : 51 42 33 12 3 18 50 : 67 39 33 12 3 18 43 : 72 39 33 6 4 23 27 : 97 22 33 4 5 24 33 : 95 17 33 5 1 27 37 : 142 16

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Anemická hra oboch celkov TATRA – ŠAJKAŠ 1908 1 : 0 (1 : 0) Pavel Kocka

ápas nebol zaujímavý a takmer bez výhľadných príležitostí. Prvú šancu mali domáci až v 17. minúte, keď Grahovac bol nedovolene zastavený v trestnom území, ale sa píšťala rozhodcu Milenkovića neozvala. Hralo sa viac na polovici hostí, ktorí sa bránili, ale v 26. minúte mali aj šťastie. Totižto Zukić z voľného kopu z bezmála 40 metrov centroval pred bránu a hosťujúci obranca vo vlastnej šestnástke najvyššie skočil, ale namiesto do ihriska hlavičkoval • ŠPORT •

do brány, ibaže túto jeho strelu zastavila žrď. V 33. minúte sa domáci konečne ujali vedenia. Po akcii po pravej strane Stojšić asistoval Živojinovmu, ktorý asi zo 17 metrov vypálil a trafil ľavý roh brány hostí a bolo 1 : 0. Do konca polčasu sa výsledok nemenil a na to nebolo ani príležitostí. Ani po zmene strán sa na ihrisku nič podstatne nezmenilo. Obidve mužstvá hrali príliš anemicky, na strede ihriska, bez výhľadných príležitostí. Hostia, ktorí sa nachádzajú v nebezpečnej zóne na zostup a body im boli viac potrebné,

začali hrať omnoho drsnejšie, ale ani to im nepomohlo, aby sa dostali ku gólu Popina. Jedinú príležitosť zvýšiť náskok v druhom polčase mal Živojinov v 83. minúte, keď vyšiel sám pred brankára hostí, ale strieľal vedľa brány. TATRA: Popin, Mrđenović, Petrović, Živojinović (Ožvát), Duvnjak, Đorđević, Živojinov, Stojšić, Svitić, Zukić, Grahovac Výsledky 31. kola: Jedinstvo – Titel 3 : 1, Hajduk – Susek 2 : 1, Bačka (B) – TSK 1 : 2, Omladinac – Veternik 3 : 1, OFK Futog – Slavija 1 : 0, Bačka 1923 (Đ) – OFK Sirig 5 : 0, Petrovaradin – Fruškogorac 3 : 2, Fr. Partizan – ŽSK 3 : 0.

1. Veternik 2. TSK 3. Slavija 4. Fruškogorac 5. Tatra 6. Jedinstvo 7. Petrovaradin 8. Omladinac 9. OFK Futog 10.Bačka 1923 11.Fr.partizan 12.ŽSK 13.OFK Sirig 14.Šajkaš 1908 15.Bačka 16.Titel 17.Hajduk 18.Susek

23 /4962/ 5. 6. 2021

31 26 3 2 128 : 20 81 31 23 4 4 75 : 22 73 31 16 7 8 51 : 28 55 31 15 6 10 66 : 45 51 31 14 5 12 51 : 46 47 31 12 9 10 63 : 50 45 31 13 6 12 49 : 50 45 31 13 6 12 48 : 49 45 31 13 6 12 46 : 49 45 31 11 10 10 53 : 50 43 31 13 4 14 51 : 52 43 31 11 9 11 48 : 56 42 31 12 4 15 37 : 48 40 31 11 5 15 49 : 51 38 31 10 4 17 37 : 59 34 31 8 5 18 43 : 79 29 31 3 6 22 21 : 94 15 31 3 5 23 34 : 102 14 65

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ešte tlie iskra nádeje JEDNOTA – SLOGA 3 : 0 (3 : 0)

Matej Bzovský

taropazovskí futbalisti sa rozlúčili so sezónou 2020/2021 v republikovej lige skupina Vojvodina presvedčivou výhrou nad odpísaným, ale solídnym celkom Sloga z Čonoplje. Táto výhra domácim nič neznamenala, lebo aj ďalej zostali v tabuľke tam, kde boli od prvých jarných kôl – na 14. mieste. Iskierka nádeje keď ide o záchranu však ešte stále tlie. Totižto konečný osud Jednoty výrazne súvisí s tým, ako v baráži pochodí novosadská Mladost GAT. Ak sa futbalistom z novosadského sídliska Bystrica podarí postup, Jednota si zachová status člena tejto silnej ligy aj v budúcej majstrovskej sezóne. V opačnom sa presťahuje tam, kde roky bola – do južnej skupiny Vojvodinskej ligy. Staropazov-

čania preto musia držať palce Novosadčanom! Pravdu hovoriac, zostup Jednoty by ani nebol osobitným prekvapením pre ich, už dávnejšie, málopočetných fanúšikov, vzhľadom na veľmi slabé jarné vydania a najmä v prvých siedmych kolách jarnej časti majstrovstiev. Zmena na poste vedúceho odborného štábu pomohla zmeniť umiestnenie a napraviť obrovské chyby spáchané počas zimnej selekcie hráčskeho kádru. Avšak o tom potom. Sobotňajší rozlúčkový zápas s domácim obecenstvom nič neznamenal, domácim a ešte menej obetavo hrajúcim hosťom, ktorí sa snažili predstaviť sa v dobrom svetle, čo sa im aj podarilo. Domáci, ktorí nastúpili s omladeným mužstvom, sa dostali k vedeniu už v 5. minúte, keď Lazić nabehol na centrovanú loptu a šikovnou

strelou prinútil brankára hostí Bulovića vybrať loptu zo siete. Už v 14. minúte sa výsledok zdvojnásobnil. Pek ná akcia Nemanja Kačar (vľavo) a Lazar Jovišić sú opory sa začala od mužstva staropazovskej Jednoty pohyblivého Danila Živanovića, pokračoval príležitosti, ale bez kvalitného Stefan Tošić a na konci najlepší záveru. Najlepšiu šancu zjemniť jednotlivec zápasu Strahinja výsledok hostia mali, keď sa Lazić umiestnil loptu do bližšej jediný náhradník hostí Šepćić, žrde. Vytrvalí hostia sa nebránili. lebo hostia iných hráčov na Naopak. Vyhrážali sa z rýchlych striedačke nemali, ocitol v päťkontier a z jednej z nich si pri- ke, ale sa vyznamenal mladý pravili vyloženú šancu v 17. strážca siete domácich Aleksanminúte, ale Vukasova strela dar Lišić a vyrazil loptu na roh. JEDNOTA: Lišić, Kačar, hlavou smerovala ponad bránu. Vujović, Zeljković (Cimeša), Po polhodinovej hre už bolo 3 : Tošić (Marković), Maoduš, 0. Skvelú akciu potiahol ŽivanoBeljić, Živanović (Ragipović), vić, zvnútra pokutového kopu uvoľnil Tošića a tomuto nebolo Radosavljević, Milisavljević, ťažko zblízka upraviť loptu do Lazić Posledný zápas tejto jari Jednechránenej časti siete. nota zohrá v Nových KozariV pokračovaní zápasu hostia ciach s tamojšou Slobodou. boli rovnocenným súperom. Foto: J.Pucovský Striedali sa obojstranné gólové

STAROPAZOVSKÝ VOLEJBAL NA PEVNÝCH NOHÁCH

Úspechy na pokračovanie M. Bzovský

olejbalistky z radov staropazovskej Jednoty, tak pionierky, ako aj kadetky, ktoré už dlhšie vystupujú ako filiálka klubu Omladinac v Nových Bánovciach, aj v tomto súťažiacom roku pokračujú s pozoruhodnými výsledkami. Pravidelne sa zúčastňujú na prvoligových majstrovstvách Srbska, kde aj v minulej sezóne, práve tak ako aj v predošlých rokoch, obsadili druhú pozíciu bez veľkých nárokov presadiť sa do superligovej súťaže. Oveľa väčšia pozornosť sa venuje vlastnej liahni, čo prináša prajné výsledky. 66

www.hl.rs

kde sa museli uspokojiť s bronzovou medailou, kým sa zlatou medailou ovenčili „staršie sestričky“ z ich materského klubu Jednoty v Starej Pazove. To, čo sa nepodarilo pionierkam pod menom Omladinac, podarilo sa kadetkám, ktoré na majstrovstvách Pozorne sledujú pokyny trénerov Srbska usporiadaných v belehradskej hale ŠuTak sa pionierky toho roku znovu ovenčili zlatou medailou na mice získali medailu so zlatým majstrovstvách Vojvodiny, avšak leskom a zasadli na trón. Po pretoto sa im nepodarilo na vyššej svedčivej výhre v semifinále nad úrovni, na majstrovstvách Srbska, rovesníčkami z mužstva TENT

Informačno-politický týždenník

Obrenovac dostali sa do finále a sily si zmerali s mužstvom Beograd. Aj tento záverečný zápas vyhrali presvedčivým výsledkom 3 : 0 (25 : 15, 25 : 23, 25 : 15), a tak zopakovali úspech z minulého roka. Mnohé hráčky z tejto filiálky sa aj v budúcej sezóne presťahujú do najlepšieho celku Jednoty, ktoré už roky s veľkým úspechom súťaží v superligových majstrovstvách Srbska. Okrem toho niektoré talentované volejbalistky sa ocitli aj v štátnych reprezentačných mužstvách, čo je iba potvrdením, že je ženský volejbal v tejto časti sriemskej roviny na pevných nohách. • ŠPORT •

ARADÁČSKI MLADÍ ŠACHISTI

Aradáčska výprava v Belehrade: (zľava) Aleksandar Šogorov, Gavrilo Trifunjagić, Ivan Hučok, Marijana Đokićová, Mihajlo Rajčević, Matej Bartoš, Denis Ocot; vpredu Sofija Trifunjagićová

Matej Bartoš (vľavo) a Denis Ocot si zmerali sily na obvodnej súťaži v Melenciach

Pokračujú s úspechmi Vladimír Hudec Vladimír Gál

polovici mája v Základnej škole Dr. Boška Vrebalova v Melenciach prebiehala súťaž Stredobanátskeho obvodu žiakov základných škôl v šachu, z ktorej sa mladí šachisti Základnej školy Bratstvo z Aradáča domov vrátili s početnými medailami. V individuálnej konkurencii dievčat tretiačka Sofija Tifunjagićová a piatačka Marijana Đokićová obsadili prvé miesta. V konkurencii chlapcov štvrták Ivan Hučok, piatak Mihajlo Rajčević, a šiestak Gavrilo Trifunjagić získali prvé miesta. Žiak ôsmej triedy Matej Bartoš obsadil druhé miesto a tretie miesto získali piatak Aleksandar Šogorov a ôsmak Denis Ocot. V tímovej súťaži mužstvo aradáčskej školy v zložení: Sofija Trifunjagićová, Marijana Đokićová, Ivan Hučok, Mihajlo Rajčević, Aleksandar Šogorov, Gavrilo Trifunjagić, Denis Ocot a Matej Bartoš tiež získali titul majstra obvodu. Všetci prvoumiestnení tak v konkurencii jednotlivcov, ako aj v tímovej súťaži postúpili do republikovej súťaže, ktorá sa uskutočnila v sobotu 29. mája v Belehrade.

Gavrilo Trifunjagić (vpravo) v Melenciach bol prvý

V konkurencii šachistov z omnoho väčších prostredí aradáčski mladí šachisti obsadili skromné miesta, ale sa nezahanbili. Domov sa vrátili bohatší o ešte jednu skúsenosť a spokojní s tým, že sa im vôbec podarilo dostať sa na žiacke majstrovstvá Srbska. Najlepšie umiestnený bol Mihajlo Rajčević, ktorý so 4,5 bodu obsadil deviate miesto. Zároveň je najlepšie umiestnený spomedzi všetkých žiakov zo Stredobanátskeho obvodu. Sofija Trifunjagićová so štyrmi bodmi bola osemnásta. Marijana Đokićová získala 3 body, čo stačilo na 26. miesto, Gavrilo Trifunjagić s 2,5 bodu obsadil 35. a Ivan Hučok s dvomi bodmi 43. miesto. V tímovej súťaži Aradáčania s tromi výhrami zo 7 zápasov obsadili 23. miesto v konkurencii 36 tímov. Je to celkom slušné umiestnenie, ak sa má na zreteli, že horšie od nich sa umiestnili aj niektoré tímy z omnoho väčších prostredí, akými sú: Smederevo, Niš, Čačak, Kragujevac... „Konkurencia bola veľmi silná. Priemerný počet žiakov po ročníku bol 45, z čoho desiati boli z Belehradu a piati z Nišu. Takmer boli bez konkurencie, takže reálne umiestnenie ostatných mohlo byť od 15. miesta a naďalej.

Pred Sofijou Trifunjagićovou (vpravo) je skvelá šachová budúcnosť

Nuž a my sme sa v takom pomere síl snažili umiestniť čím vyššie. Mihajlovi Rajčevićovi sa podarilo získať deviate miesto, čo je úspech rovný prvému miestu. Vzhľadom na to, že sme pred dvomi rokmi v Pirote boli 26., to znamená, že sme predsa len pokročili, a musíme byť spokojní. Máme mladé mužstvo, v ktorom sú štyria žiaci, ktorí budú hrať ešte dva roky a reálne je očakávať ešte lepšie výsledky,“ povedal nám profesor informatiky Vladimir Jovanov, pod ktorého taktovkou pracuje škola šachu na aradáčskej škole. Foto: z archívu ZŠ Bratstvo Aradáč

Súboj Mihajla Rajčevića (vľavo) a Aleksandra Šogorova pozorne sledujú Ivan Hučok a Marijana Đokićová

Marijana Ðokićová na súťaži v Melenciach

MATIČNÁ ČINNOSŤ

Miestny odbor Matice slovenskej v Selenči Svetlana Zolňanová, predsedníčka

iestny odbor Matice slovenskej v Selenči bol obnovený na ustanovujúcom zhromaždení v roku 1991. Za prvého predsedu obnoveného miestneho matičného odboru bol zvolený Štefan Durandzi a za predsedu Výkonnej rady Jozef Kováč. Štefana Durandziho neskôr na poste predsedu vystriedal Ján Šimoni a od

roku 2018 je predsedníčkou PaedDr. Svetlana Zolňanová. V súčasnosti MOMS Selenča má 11 členov Správnej rady, sú to: Svetlana Zolňanová, predsedníčka, Anna Petrášová, podpredsedníčka, Ján Šimoni, tajomník, Tatiana Mandáčová, pokladníčka, Juraj Súdi, Viera Strehárska, Katarína Vrabčeniaková, Jarmila Čapeľová, Jasmina Kováčová, Mária Krížová a Jozef Gašparovský. MOMS v Selenči svoju aktivitu zladil s činnosťou Matice slovenskej v Srbsku. Počas 30 rokov aktivity sa najviac pozornosti venovalo zachovaniu slovenských ľudových tradícií zbieraním krojov a pravidelným organizovaním výstav v Etno dome Domu kultúry v Selenči. Ženský spolok pôsobiaci v rámci MOMS sa každoročne zúčastňuje na početných podujatiach, kde prezentuje slovenské kroje, ľudové obyčaje a slovenskú tradíciu, ktorá je v Selenči poznačená dvomi vierovyznaniami: rímskokatolíckym a evanjelickým.

Pri usporiadaní výstav sa vždy prihliada na jednotlivé špecifiká, ktoré sa reflektujú vo zvykoch, krojoch, nárečí... Vedúca etno odbočky Viera Strehárska prihliada na spoluprácu so združeniami žien zo všetkých slovenských prostredí, a tak sa selenčské ženy pravidelne zjavujú na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci, na Predslávnosťových dňoch v Kulpíne, na Dňoch európskeho dedičstva v Báči, na Čare višieň v Silbaši, na Dňoch medu v Lugu, na Festivale krojov v Laliti, ale aj v Starej Pazove, Pivnici, Kovačici... Na 2. festivale krojov v Kysáči selenčský kroj z roku 1905 bol vyhlásený za najstarší a početné exponáty sa dostali do knihy krojov Slovenská krása. Selenčský kroj, hlavne selenčská mladucha, bol prezentovaný na početných veľtrhoch v Novom Sade, Belehrade, Berlíne, Budapešti a v Poreči, pri návšteve početných zahraničných delegácií v Srbsku, v médiách. Selenčská mladucha je súčasťou internetovej prezentácie Dunajských régií. Prezentácii kroja sa hlavne venovala Zuzana Zoláreková a ako exponát jej často slúžila vnučka Malvína. Osobitný význam sa v rámci MOMS venuje zbieraniu a archivovaniu materiálov z festivalu Zlatý kľúč. Pri 50. výročí festivalu bola v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade organizovaná príležitostná výstava zobrazujúca 40 ročníkov festivalu, ktorý bol založený v Selenči v roku 1970. Bývalý predseda MOMS Ján Šimoni zozbieral 178 lyrických skladieb, ktoré sú postavené za spolupráce Juraja Súdiho st. a Juraja Súdiho ml. na portáli https://vzdelavanie.nrsnm.com/hudba. Ján Šimoni sa dlhodobo venoval zbieraniu materiálov a lyrické skladby v retrospektíve a v jeho organizácii odzneli na niekoľkých koncertoch v Selenči a v Starej Pazove. V roku 2019 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade príležitostným programom MOMS v Selenči pripomenul verejnosti 10. výročie smrti významného selenčského ro-

dáka Mr. Jána Nosála. V náplni práce selenčského MOMS je i vydavateľská činnosť. Pravidelne vychádza časopis Slovenské matičné zvesti, ktoré redigujú Viera a Ján Strehárskovci za spolupráce Juraja Berédiho, Ján Šimoni vydal dve knižné vydania venované významným selenčským osobnostiam a činnosti Matice v Selenči. V spolupráci s Ústavom pre vydávanie učebníc v Belehrade boli realizované 2 projekty vydávania interaktívneho multimediálneho CD pre školy s vyučovacím jazykom slovenským v Srbsku: šlabikár pre 1. ročník ZŠ a hudobná kultúra pre 1. ročník ZŠ, ktoré potom autorky prezentovali aj na Bibliotéke v Bratislave. V posledných rokoch sa rozprúdila aj spolupráca na medzinárodnej úrovni. Počas veľkonočných sviatkov aktivistky Etno sekcie predstavili kraslice aj v Nadlaku v Rumunsku, členom Orchestríka bola zabezpečená preprava a darčeky na návštevu slovenskej školy v Svätom Petre v Slovenskej republike, pre účastníkov Selenčských slávikov sa zabezpečujú knižné darčeky. Predstavitelia MOMS sa pravidelne zúčastňujú na Stretnutí študujúcej mládeže, na Stretnutí slovenských učiteľov, finančne sa podporuje odchod futbalistov na Matičný turnaj, kde sa súťaží o pohár veľvyslanca SR v Belehrade. Prihliada sa na promovanie MOMS početnými prezenčnými materiálmi, letáčikmi a pre aktív žien a pre futbalistov sa zabezpečujú tričká. MOMS finančne podporujú Obec Báč, Miestne spoločenstvo v Selenči, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu, predpisy a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, podniky Slovan – progres Selenča a Zdravo organic Selenča a početní sponzori. MOMS Selenča spolupracoval s médiami: Rádio Báčka, TV Petrovec, Slovenská redakcia Rádia a TV Nový Sad, Hlas ľudu.

Hlas ľudu 23/2021

Articles inside

Na výročia nesmieme zabudnúť

Pestrofarební miláčikovia

Pokračujú s úspechmi