Hlas ľudu 24/2021 by NVU Hlas ľudu

Spievajú ako sláviky

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

12. 6. 2021 | 24 /4963/

Uzávierka čísla: 9. 6. 2021

Miroslav Lajčák, osobitný zástupca EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a pre iné regionálne otázky týkajúce sa západného Balkánu, a Matthew Palmer, špeciálny vyslanec USA pre západný Balkán, po dvojdňovej oficiálnej návšteve Prištiny pobudli aj v Belehrade. Menovaní sa stretli so srbským prezidentom Aleksandrom Vučićom a témou stretnutia boli prípravy na pokračovanie dialógu medzi Belehradom a Prištinou. Viac o tom sa dočítate na stranách nášho týždenníka. M. Benka Foto: Internet

Na slávnostných službách Božích v evanjelickom kostole v Starej Pazove v nedeľu 6. júna bol dôstojným pánom biskupom SEAVC v Srbsku Mgr. Jaroslavom Javorníkom, PhD., inštalovaný nový senior sriemsky Mgr. Igor Feldy (1978), farár staropazovský. M. Benka

Členky Spolku žien Slovenka v Hložanoch vydali novú dvojjazyčnú kuchárku, ktorá predstavuje súhrn receptov zverejnených v predošlých kuchárkach. Z tejto príležitosti zorganizovali premiéru tejto novej knižnej jednotky v priestoroch hložianskeho Domu kultúry, v rámci ktorej vystúpili členky s príležitostným programom. M. Pap

V kultúrnom živote Slovákov vo Vojvodine vypestovanou tradíciou bolo aj usporadúvanie festivalov. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia v Kysáči prebiehal festival Hľadáme najveselšiu slovenskú osadu, ktorý bol roku 1965 premenovaný na Májové stretnutie. Dve strany pravidelnej prílohy Mozaika z pera nášho spolupracovníka Janka Čérného venujeme 60. výročiu založenia tohto festivalu. J. Čiep

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

Kultúrne podujatia sa po roku a pol vracajú späť Olinka Glóziková-Jonášová

ultúru chápeme ako jeden zo základných prvkov a činiteľov celkovej vzdelanosti spoločnosti, ktorá súvisí so všetkými podstatnými procesmi vôkol nás. Vyvíja sa a pramení zo samotnej spoločnosti, zároveň aj predstavuje základ pre vznik nových vecí okolo nás. Ovplyvňuje a je mnohými vecami sama ovplyvňovaná. Je jedným zo základných zdrojov národnej identity a kreativity. Dovolíme si v tom smere náš týždenník považovať za jednu zo základných inštitúcií a za jeden z pilierov slovenskej kultúry v Srbsku. V tomto čísle si prečítajte o tom, čo robia Kulpínčania, Padinčania, Pazovčania alebo Slováci v Kovačici a v Novom Sade. Nahliadneme do histórie, keď si spomenieme na minulosť SKC P. J. Šafárika, ako aj na dejiny festivalu spevákov v Kysáči. História nás definuje, vysvetľuje, kto sme prostredníctvom toho, čím sme boli. Preto je dobre, aby sme ju poznali. Pritom, samozrejme, v žiadnom prípade nezabúdame ani na ostatné bežné aktuality a udalosti z každodenného života Slovákov žijúcich na Dolnej zemi, na ktoré určite bude zaujímavé pozrieť sa. Pokračujeme v tom, aby sme plným prúdom znázorňovali život vo všetkých slovenských dedinách vo Vojvodine a ľudí priblížili k sebe. Prajeme vám príjemné čítanie, kým sa pomaly, ale isto blížime

ku koncu prvej polovice aktuálneho roka. Titulná fotografia je taká, že sme na ňu zvlášť hrdí – dáva prízvuk celému obsahu čísla, ktoré máte v rukách na konci týždňa za nami – nádhera slovenského kroja a stvárnenie krásy a rozkoše dolnozemského folklóru, ktorý patrí medzi naše najväčšie bohatstvo. Je to niečo, čo v sebe nesieme, čo so sebou prinesieme, kdekoľvek sa dostaneme, a so sebou odnesieme, kamkoľvek sa vyberieme. O to, aby sa prekrásna pieseň vojvodinských Slovákov šírila po celom okolí, aktívne sa už tradične a každoročne postará aj festival detských piesní v Selenči, ktorý predstavuje jednu z inštitúcií folklóru a celkovej kultúry slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Pritom svojím medzinárodným charakterom pridá na kvalite prezentácie ľudového dedičstva. Poteší informácia o tom, že je záujem detí o účasť na tomto festivale pomerne veľký, bez ohľadu na to, že je v školách stále menej žiakov. Obrovský význam má v tom všetkom húževnatosť a vytrvalosť organizátorov a realizátorov uvedeného podujatia, ktorý svojou aktivitou zabezpečujú kontinuitu kultúrnej prezentácie. Ich postoj by sa mohol stať jednou zo základných pohnútok pre všetkých nás. Poďme teda v tom smere do budúcnosti. Uvoľnenie epidemiologických opatrení z konca mája naznačuje, že sa pomaly kultúrne podujatia vracajú do starých koľají a že sa takmer po roku a pol na ne môžeme tešiť.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 Prezident Vučić prijal Miroslava Lajčáka a Matthew Palmera

16 Úspešne aj s medzinárodnou spoluprácou

3 7 Prvý medzinárodný salón insitného umenia 51 Svorní a usilovní aj mimo trávnika

MOZAIKA

23 Minulosť dneška III Na titulnej strane: Alenka Slonková zo Selenče je aktívna na kultúrnych podujatiach a nechýbala ani na tohtoročnom festivale Selenčské sláviky, na ktorom spievala a hrala, nakoľko je aj členkou Orchestríka. No nie je dobrá iba v tom, ale je aj výbornou recitátorkou, a tohto roku sa zúčastnila aj na republikovej recitačnej súťaži vo Valjeve.

Doo Magyar SZO KFT,

Foto: Juraj Berédi-Ďuky

Nový Sad

• •

•

24 /4963/ 12. 6. 2021

Týždeň 7 DNÍ

Okrem subvencií ďalšie dva poľnohospodárske súbehy Pripravila: O. Glóziková-Jonášová

krem subvencií v bežnom roku budú pripravené dva ďalšie súbehy pre poľnohospodárskych výrobcov, ozrejmil minister poľnohospodárstva, vodohospodárstva a lesníctva Branislav Nedimović. „Jeden bude mimoriadny, v hodnote 60 miliónov eur, na nákup fyzického majetku gazdovstva – vybavenie objektov, kúpu mechanizácie, jedným slovom, aby malé gazdovstvá prerástli v stredné a aby stredné gazdovstvá boli ešte silnejšie,“ podotkol minister a pridal: „Poľnohospodárskym výrobcom bol k dispozícii aj súbeh Svetovej banky a srbskej vlády.“ Nedimović sa hosťujúc na RTS dotkol aj témy o podaných sťažnostiach jednotlivých poľnohospodárskych výrobcov ohľadom toho, že subvencie stále nie sú

vyplatené. Minister na to odpovedal uvádzaním faktu, že až 99 percent subvencií je vyplatených. Okrem iného Nedimović ukázal na problémy v potravinárskom priemysle spôsobené pandémiou, keďže dopyt bol omnoho nižší než pred ňou. „Až teraz očakávam výbuch. Zvlášť v sektore mliečnych a mäsových produktov. Očakávam, že to pôjde dobrým smerom,“ povedal a podčiarkol: „Počas minulého roka sme v oblasti poľnohospodárstva zaznamenali vzrast o 5 percent a musíme sa snažiť, aby sme tú tendenciu vzrastu aj zachovali.“ * Premiérka Srbska Ana Brnabićová vyhlásila, že v tomto roku minimálny vzrast HDP bude šesť percent a že, nakoľko sa bude počítať podľa švajčiarskej formuly, od prvého januára roku 2022 možno očakávať aj vzrast dôchodkov o 5 percent, s podmienkou,

ako podotkla premiérka, že Srbsko bude pokračovať s prácou tak ako doposiaľ. „Posnažíme sa, aby to bolo i trochu viac,“ povedala na zasadnutí Zhromaždenia Srbska, na ktorom sa rokovalo o iniciatíve ohľadom výmeny Ústavy Srbska. Brnabićová okrem iného povedala, že sú politika a politické vášne jedno a ekonomika a život ľudí niečo celkom iné. „Srbsko sa od roku 2014 uberá smerom, ktorý umožní najlepším možným spôsobom brániť suverenitu, chrániť ju a bojovať v záujme svojich občanov a hospodárstva našej krajiny,“ povedala a pridala: „To sa najlepšie odzrkadľuje v ekonomických ukazovateľoch, ako je jednociferná miera nezamestnanosti alebo najväčšie platy v regióne.“ Srbsko smeruje k Európskej únii, ale chráni a pestuje aj tradičné partnerstvá s Čínou, Ruskom, ale aj s inými krajinami, ako sú napríklad USA, India,

OBROVSKÉ VKLADY DO SRBSKÉHO HOSPODÁRSTVA

Srbsko, ekonomický motor západného Balkánu (2) Miroslav Benka

ennodenne sme svedkami obrovského vkladu početných investícií do srbského hospodárstva. Vynikajúce vzťahy Srbska so Slovenskom, Českom, Maďarskom, Francúzskom, Nemeckom, Bulharskom, Ruskom, USA, Čínou a ďalšími početnými krajinami EÚ a sveta sú iba dôkazom uvedeného. Srbsko sa stalo lídrom aj vo vakcinovaní svojich a zahraničných občanov, najmä regiónu, ale

www.hl.rs

aj sveta. Po početných donáciách v regióne a Európe srbský prezident Aleksandar Vučić minulý týždeň odovzdal dar –100 000 Pfizerových vakcín Českej republike. Svedkami sme, najmä v posledných mesiacoch, čulej aktivity prezidenta Vučića v rámci medzinárodnej politiky. „Najdôležitejším záujmom Srbska v tomto a nasledujúcom roku je ochrana mieru a stability, druhým najdôležitejším cieľom je starostlivosť o zdravie občanov a víťazstvo nad koronavírusom a tretím ďalšie

Informačno-politický týždenník

zlepšovanie životnej úrovne,“ uviedol pre početné médiá prezident Aleksandar Vučić. Na písanie tohto článku nás inšpirovala Obec Stará Pazova, ktorá je snáď okrem Belehradu a Nového Sadu obcou, do ktorej sa najviac vkladá zahraničný kapitál, ako i vývoj zahraničného obchodu západného Balkánu vo svetle pokračujúcej ekonomickej integrácie regiónu. Na území Obce Stará Pazova svoje závody vybudovali početné a niektoré z najúspešnejších sve-

UAE, Turecko, Brazília, Argentína,“ uzavrela premiérka. * V Stredisku pre transplantáciu buniek, tkanív a orgánov Klinického centra Vojvodiny za posledný týždeň po prvýkrát v tomto roku vykonali tri transplantácie obličiek zo živého príbuzného darcu orgánov. Procedúry sú vykonané podľa plánov operácie a všetci darcovia a príjemcovia sú v dobrom stave a s dobrou funkciou transplantovaných orgánov, píše sa v oznámení Strediska pre transplantáciu buniek, tkanív a orgánov Klinického centra Vojvodiny. Tieto pre KC Vojvodiny rutinné procedúry sú prvýkrát vykonané v tomto roku po prestávke, ktorá nastala pre vysoké riziko koronavírusu, čo priviedlo k dočasnému zastaveniu a prerušeniu transplantačných procedúr v KCV, uvádza sa v oznámení. tových a domácich spoločností: Mercedes-Benz, Nestlé, Volvo Ltd., Valhall Ltd., Gorenje Tiki Ltd., DHL, Muehlbauer, Alumil, Milšped Ltd., Grubin Ltd., Greiner a JP Packaging, Artinvest, s. r. o., a veľa ďalších. Začneme od samých začiatkov, v chronologickom slede, aj keď, žiaľ, v tomto článku budeme mať priestor na napočítanie len tejto obrovskej gigantérie v Obci Stará Pazova. Nech tak bude aj do budúcna! V roku 2012 grécka spoločnosť Alumil YU Industry, a. s., pridala obchodný výrobný závod v Novej Pazove celkovej plochy asi 7 000 m2. Švédska spoločnosť Scania na pozemku s rozlohou asi 3 hektáre v priemyselnej zóne v Krnješev• TÝŽDEŇ •

ciach v apríli 2013 otvorila stredisko na predaj a servis svojich vozidiel. Ďalej nemecká spoločnosť Obo Bettermann v polovici roka 2013 otvorila obchodné zariadenie v priemyselnej zóne v Starej Pazove. Budova zaberá 1 800 m2 skladovacieho priestoru a 600 m2 ďalšieho priestoru. Hodnota investície je 2,3 milióna eur. Spoločnosť Milšped, s. r. o., v septembri roku 2013 dokončila výstavbu skladovacích priestorov v Krnješevciach na 17 000 m2 a vytvorila tak asi 220 nových pracovných miest. V júli roku 2015 spoločnosť pridala skladovací priestor rozlohy 7 900 m2. Francúzska spoločnosť Streit Groupe kúpila 2,6 hektára mestského pozemku a na konci roka 2013 dokončila v priemyselnej zóne v Starej Pazove výstavbu továrne na výrobu automobilových turbín, ktorá vytvorila 150

pracovných miest. Hodnota investície je 6 miliónov eur. Belgická spoločnosť Delhaize otvorila v novembri 2014 distribučné centrum pre Balkán na rozlohe 70 000 m2 v centrálnej pracovnej zóne v Starej Pazove. Hodnota investície je 50 miliónov eur a plánovaný počet zamestnancov je okolo 750. Rakúska spoločnosť EyeMaxx otvorila prvé zariadenie logistického centra rozlohy 17 000 m2 v centrálnej pracovnej zóne (južná časť). Hodnota investície je 10 miliónov eur a plánovaný počet zamestnancov je niekoľko stoviek. Ďalšia je Bellanta, s. r. o., spoločnosť zaoberajúca sa výrobou kuchýň, ktorá je členom poprednej európskej skupiny (ILCAM) na výrobu nábytku, s ústredňou • TÝŽDEŇ •

v Taliansku. Bola založená v roku 2014 a odvtedy funguje veľmi úspešne. V súčasnosti zamestnáva asi 20 pracovníkov.

asi 20 hektárov v najatraktívnejšej priemyselnej zóne v Starej Pazove neďaleko diaľnice E-75 (Belehrad – Subotica) a začala svoju činnosť

Prezident Aleksandar Vučić s Đorđom Radinovićom, predsedom Obce Stará Pazova a spolupracovníkmi

Nemožno nespomenúť aj taliansku spoločnosť De Rigo Refrigeration, s. r. o., otvorenú v roku 2014 v Starej Pazove. Spoločnosť sa zaoberá výrobou chladiacich zariadení. V tejto spoločnosti si prácu našlo asi 100 pracovníkov. Väčšina produkcie je určená na obchodné reťazce v juhovýchodnej Európe a Rusku. Výroba prebieha v hale rozlohy 8 000 štvorcových metrov. Investori doteraz investovali 3,5 milióna eur a v pláne je rozšírenie kapacít a prijatie ďalších pracovníkov. Delta Real Estate (DTS), s. r. o., v marci 2015 postavila distribučné centrum v centrálnej pracovnej zóne v Starej Pazove. Zastavaná plocha je 20 400 m2. Hodnota investície je 10,2 milióna eur a plánovaný počet zamestnancov je 400. Nemecká obchodná spoločnosť Lidl kúpila pozemok s rozlohou

v júni 2018. Hodnota investície je 55 miliónov eur a plánovaný počet zamestnancov je 180. Dnes sa Pazovčania hrdia týmto dokonale zariadeným podnikom. Talianska spoločnosť Plados-Telma, s. r. o., je jedným z popredných svetových výrobcov drezov vyrobených z kvalitných materiálov a batérií, prístrojov a digestorov v žulových farbách. Začiatkom roka 2015 otvorila svoju prvú továreň mimo Talianska, a to v Novej Pazove. Do závodu a vybavenia boli investované asi 2 milióny eur a postupne bude zamestnaných asi 100 pracovníkov. Pneumo-Logic, s. r. o., je domáca spoločnosť založená v roku 1992, ktorá sa špecializuje na výro-

bu vykurovacích a klimatizačných systémov pre autobusy, nákladné autá, železnice a špeciálne vozidlá. V súčasnosti spoločnosť zamestnáva viac ako 40 vysokovzdela-

ných a kvalifikovaných pracovníkov. Špeciálny dôraz sa kladie na neustále školenie profesionálneho personálu a zvyšovanie kvality na ešte vyššiu úroveň. V roku 2016 bola spoločnosť presunutá do novovybudovaného výrobného a servisného centra v priemyselnej zóne v Starej Pazove. Domáca spoločnosť Tehnoplast, s. r. o., zo spoločnosti Stari Banovac, ktorá sa zaoberá výrobou zariadení na distribúciu elektriny a zariadení na správu elektriny, v roku 2017 rozšírila obchodný priestor pridaním skladových priestorov rozlohy 1 300 m2. Resa gradnja, s. r. o., v Nových Bánovciach, ktorá sa zaoberá výstavbou obytných, ale aj neobytných budov, v roku 2017 vybudovala obchodný objekt – obchodné centrum s celkovou rozlohou 2 000 m2. Froneri Adriatic, s. r. o., v Starej Pazove, ktorá sa zaoberá výrobou zmrzliny, v máji 2018 vybudovala výrobné a skladovacie priestory celkovej plochy 12 000 m2. Plocha továrne je takmer dvojnásobná a predstavuje 23 500 m2. Počet zamestnancov je 350. Domáca spoločnosť Medius, s. r. o., v Novej Pazove, ktorá sa zaoberá veľkoobchodom, postavila v roku 2017 nové obchodné zariadenie – supermarket rozlohy 600 m2 v Obci Stará Pazova. Spoločnosť Bela harmonija, s. r. o., čiastočne talianska investícia, otvorila v Starej Pazove najväčšiu priemyselnú práčovňu na Balkáne v hodnote 6 miliónov eur. Plánovaný počet zamestnancov je 200 ľudí. Realizácia týchto investícií má pozitívny vplyv na ekonomický rozvoj Obce Stará Pazova, znížila stopu nezamestnanosti asi o 2 500 osôb. Dnes je Stará Pazova jedna z obcí, ktorá má najmenší počet nezamestnaných v Srbsku a pevným krokom kráča vpred. Nazdávajme sa, že takto bude aj do budúcna. Foto: internet

24 /4963/ 12. 6. 2021

Týždeň NÁVŠTEVA ŠPECIÁLNYCH VYSLANCOV EÚ A USA

Prezident Vučić prijal Miroslava Lajčáka a Metthew Palmera Miroslav Benka

rezident Srbska Aleksandar Vučić sa 3. júna t. r. stretol s Miroslavom Lajčákom, osobitným zástupcom EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a pre iné regionálne otázky týkajúce sa západného Balkánu, a Matthew Palmerom, špeciálnym vyslancom USA pre západný Balkán. V rámci stretnutia prezident Srbska prízvukoval: „Verím v kompromis pre Kosovo.“ Špeciálni vyslanci EÚ a USA Miroslav Lajčák a Matthew Palmer okrem stretnutia so srbským prezidentom absolvovali stretnutia aj s najvyššími predstaviteľmi Srbska. Témou stretnutí boli prípravy na pokračovanie dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ktoré boli stanovené na mesiac jún v Bruseli. Pred príchodom do Belehradu Lajčák a Palmer usporiadali dvojdňovú návštevu Prištiny,

www.hl.rs

Metthew Palmer, Aleksandar Vučić a Miroslav Lajčák (zľava)

kde prediskutovali proces dialógu s predstaviteľmi Kosova. Prezident Aleksandar Vučić zhodnotil, že vedie „dobré rozhovory“ s vyslancami EÚ a USA. „Dialóg s Prištinou bude

Informačno-politický týždenník

čoskoro pokračovať a ja verím v možnosť dosiahnutia kompromisného riešenia,“ napísal po stretnutí na svojom Instagrame. Predstavitelia našej krajiny v rozhovore s Palmerom prízvukovali, že sa Belehrad zaviazal viesť dialóg s Prištinou, kým premiérka Ana Brn abić ová vyzdvihla, že jednou z priorít zahraničnej politiky je zintenzívnenie spolupráce s USA a že je Belehrad aj naďalej odhodlaný viesť dialóg s Prištinou o normalizácii vzťahov,

píše N1. „Posilnenie politického dialógu a návštevy, ktoré sú na vysokej úrovni, sú v našom záujme, a dúfam, že budeme mať šancu pripomenúť si 140. výročie diplomatických vzťahov medzi Srbskom a USA,“ uviedla Brnabićová po stretnutí s Palmerom v Belehrade. Pokiaľ ide o dialóg s Prištinou, Brnabićová dodala: „Belehrad splnil všetky povinnosti a očakáva, že to isté bude aj z ich strany, aby dialóg mal zmysel.“ Palmer, ktorý prišiel do Belehradu neskoro v stredu po návšteve Prištiny, uviedol, že USA dôrazne podporuje dialóg v rámci Európskej únie a záštitu jej osobitného vyslanca Miroslava Lajčáka. Americký vyslanec tiež uviedol, že by malo byť zabezpečené mediálne prostredie, v ktorom môžu byť vypočuté rôzne názory. Zdroj / foto: Tanjug • TÝŽDEŇ •

STRETNUTIE S RIADITEĽKAMI ÔSMICH STREDÍSK PRE SOCIÁLNU PRÁCU JUŽNÉHO BANÁTU

Pochválená práca a snaha Strediska pre sociálnu prácu Kovačica Olinka Glóziková-Jonášová

inisterka pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky prof. Dr. Darija Kisićová-Tepavčevićová 1. júna navštívila Obec Alibunar, kde sa stretla s riaditeľkami ôsmich Stredísk pre sociálnu prácu z územia Juhobanátskeho obvodu. Témou stretnutia bolo zlepšenie práce týchto inštitúcií a služieb sociálnej ochrany, ktoré poskytujú. Stretnutie sa uskutočnilo z iniciatívy náčelníčky Juhobanátskeho obvodu Maríny Tomanovej. Na zasadnutí s ministerkou a náčelníčkou Tomanovou sa zúčastnili riaditeľky ôsmich stredísk zo všetkých obcí z územia južného Banátu (Pančevo, Vršac, Kovačica, Kovin, Opovo, Alibunar, Plandište a Bela Crkva). Ministerka Kisićová-Tepavčevićová vyzdvihla: „Sociálna ochrana je jednou z priorít vlády Srbska a príslušného ministerstva, čo je potvrdené aj pridelením finančných prostriedkov v hodnote 556 miliónov dinárov určených na rozvoj služieb sociálnej ochrany v lokálnych samosprávach. Týmito prostriedkami budú obsiahnuté obce na území južného Banátu v hodnote 15 miliónov dinárov.“ Pritom pozvala lokálne samosprávy, aby aj samy preukázali iniciatívu a vyjadrili sa, aký druh pomoci v tejto oblasti potrebujú, aby im rezortné ministerstvo usmernilo finančné prostriedky na tie účely. „Po zasadnutí sme dostali sľub, že ministerstvo v nasledujúcom období bude riešiť problém obsadenia voľných pracovných miest a vyčlení pro• TÝŽDEŇ •

„Ministerstvo pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky aj v tomto roku poskytlo finančné prostriedky v hodnote 740-tisíc dinárov pre projekt Inkluzívne džudo, džudo pre všetkých, ktorého frekventantmi sú užívatelia Denného pobytu pre osoby so zdravotným postihnutím v Obci Kovačica. S týmto projektom sa mimovládna organizácia Modrý anjel uchádzala o spomenuté ministerstvo a dostala finančné prostriedky na jeho realizáciu. Je to tretíMomentka zo zasadnutia s ministerkou pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke krát, čo toto ministerstvo podporilo tento projekt. a sociálne otázky prof. Dr. Darijou Kisićovou-Tepavčevićovou Je to vlastne pokračovakompetenciu tohto minister- a aktívne angažovanie sa pri nie projektu, ale v tomto roku stva,“ povedala Marína Tomano- vyriešení problémov vyskytujú- frekventanti pôjdu aj na súťaževá, náčelníčka Juhobanátskeho cich sa v tejto oblasti. Špeciálne nie, dostanú medaily a diplomy. obvodu. však bolo ocenené aj pôsobenie Samozrejme, do projektu sú započítané aj tréningy. Vlani frekventanti inkluzívneho džuda mali iba spoločný tréning, kým, opakujem, v tomto roku pôjdu aj na súťaž, čo je o krok viac,“ povedala Petráková. Dušanka Petráková, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu v Kovačici, na zasadnutí prezentovala prácu tejto ustanovizne, pričom na záver ozrejmila, že sa im vydaril proces adoptácie jednéStretnutie sa uskutočnilo z iniciatívy náčelníčky Juhobanátskeho obvodu ho dieťaťa. Túto správu Maríny Tomanovej (šiesta zľava) všetci prítomní prijali s nadšením. O priebehu Na zasadnutí bola prítomná Denného pobytu pre osoby adoptovania budeme na straaj Dušanka Petráková, riaditeľka so zdravotným postihnutím, nách nášho týždenníka však Strediska pre sociálnu prácu služby geronto-domácich, ale informovať následne. Kovačica, ktorej práca bola zo aj ďalšie, ktoré toto stredisko strany ministerstva pochválená, svojím užívateľom poskytuje. Foto: z archívu D. Petrákovej striedky v súlade s možnosťami na zlepšenie služieb sociálnych stredísk a oblastí dôležitých pre spoločnosť, ktoré patria pod

a ako vyznelo, vedeniu kovačického Strediska pre sociálnu prácu patrí pochválenie za organizačnú činnosť, ale aj vkladanie

24 /4963/ 12. 6. 2021

Týždeň V OBCI BÁČSKY PETROVEC ZRUŠENÝ MIMORIADNY STAV

Dostávame sa do normálu Anna Horvátová

írus rozsievajúci smrť sa vlani začiatkom roka začal šíriť po celej planéte. V rovnaký deň, 6. marca 2020, bol registrovaný prvý prípad nakazenia COVID-19 v Srbsku aj na Slovensku. Vyše roka sme zápasili s neviditeľným nepriateľom. Situácia tak v našej krajine, ako i v Obci Báčsky Petrovec oscilovala. Prvé mesiace pandémie vlaňajšieho roka sa v našej obci

necítili až tak výrazne, ako to zasiahlo iné časti krajiny a sveta. V plnej sile sa ochorenie prejavilo koncom novembra a po novom roku, keď začal stúpať počet nakazených.

Mimoriadny stav v Obci Báčsky Petrovec bol vyhlásený 2. decembra 2020. Zrušený bol 2. júna, po tom, čo bolo sedem dní zaradom zaznamenané jednociferné číslo nakazených na úrovni obce, čo sa určuje podľa počtu obyvateľov. Podmienka na vyhlásenie mimoriadneho stavu v meste / obci je prevalencia aktívnych prípadov nad 100 / 100 000 v obci s viac ako 30 000 obyvateľmi, resp. viac ako 200 /

OBEC KOVAČICA

Až 8 miliónov dinárov na občiansky aktivizmus Olinka Glóziková-Jonášová

lávnostné udelenie finančných prostriedkov predstaviteľom náboženských spoločenstiev, ako aj predstaviteľom združení občanov v hodnote 6 miliónov dinárov sa uskutočnilo v piatok 4. júna vo veľkej zasadačke obecnej správy v Kovačici. Prítomných na úvod privítala Marijana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica, ktorá podotkla, že sa komisia, ktorá

hodnotila projekty a rozhodovala o udelení finančných prostriedkov, snažila afirmatívne

vplývať na všetky združenia pôsobiace na území OK, ktoré sa uchádzali s projektmi. „V

100 000 v obci s menej ako 30 000 obyvateľmi. Tak z 20. mája bolo 12 nakazených v jednom dni či prihlásených aktívnych prípadov, úhrnne 923 občanov. Už 25. mája počet klesol na 5 aktívnych prípadov v obci a keďže sa zdravotná situácia zlepšovala, teda počet novonakazených nestúpal, 2. júna bol v Obci Báčsky Petrovec zrušený mimoriadny stav vyhlásením predsedníčky obce Jasny Šprochovej v dôsledku živelnej pohromy šírenia nákazlivej choroby COVID-19 vyvolanej vírusom SARS-Cov-2, keďže zanikli dôvody jej vyhlásenia. Foto: pixabay tomto roku je hodne projektov, čo ma mimoriadne teší, lebo to znamená, že Obec Kovačica je spoľahlivým partnerom v občianskom aktivizme,“ podotkla Melišová. Vedenie Obce Kovačica v ten deň podpísalo dohody o spolufinancovaní projektov v oblasti kultúry a verejného záujmu, ako aj o spolufinancovaní projektov náboženských spoločenstiev. Na každý projekt lokálna samospráva vyčlenila dva milióny dinárov. Predtým boli tiež vyčlenené dva milióny dinárov na projekty z oblasti lovu, rybolovu, ekológie a poľnohospodárstva. Tým činom na podporu uvedených projektov Kovačická obec vyčlenila celkove 8 miliónov dinárov. Foto: z archívu Obce Kovačica

PROGRAM SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH SLÁVNOSTÍ. V pondelok 7. júna vo veľkej sále Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec prvé zasadnutie uskutočnil organizačný výbor Slovenských národných slávností 2021, po rozhodnutí organizačných subjektov, Obce Báčsky Petrovec, Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Matice slovenskej v Srbsku, že sa sviatok všetkých Slovákov realizuje 13., 14. a 15. augusta. Za účasti predstaviteľov organizátorov a spolkov a združení podrobnejšie bol spresnený program a termíny, ktoré sa už v priebehu niekoľko dní vykryštalizujú. ah

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

VEREJNÁ ROZPRAVA OHĽADOM AUTOSTRÁDY BELEHRAD – ZREŇANIN – NOVÝ SAD

Autostráda bude vystavaná aj na poliach Kovačickej obce Olinka Glóziková-Jonášová

pondelok 7. júna v Debeljači prebiehala verejná rozprava komisie Ministerstva stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Republiky Srbsko ohľadom verejného nahliadnutia do náčrtu priestorového plánu výstavby autostrády Belehrad – Zreňanin – Nový Sad, ktorá podľa aktuálneho náčrtu bude vystavaná aj na obrábateľnej pôde Kovačickej obce. Predstavenie plánu prebiehalo v zákonnej 30-dňovej lehote (od 26. apríla do 25. mája aktuálneho roka) v miestnostiach miest Belehrad, Pančevo, Zreňanin a Nový Sad, ako aj v miestnostiach obcí Opovo, Kovačica a Žabalj, pritom aj prostredníctvom webových stránok rezortného Ministerstva pre prácu, priestorové plánovanie a jednotky lokálnej samosprávy, ktoré sú obsiahnuté priestorovým plánovaním. Vo verejnej rozprave sa zúčastnila stovka poľnohospodárov z Kovačice, Debeljače a Idvora, ako aj z okolitých dedín zo susedných obcí. V dôsledku dodržiavania epidemiologických opatrení rozdelení boli do dvoch skupín. Na úvod prítomných pozdravil predseda Obce Kovačica Jaroslav Hrubík a slova sa ujal aj predseda Zhromaždenia obce Kovačica Milan Garašević, ktorí skrátka vysvetlili, o akú rozpravu ide. Vedenie Obce Kovačica prítomným prisľúbilo pomoc ohľadom týchto pálčivých otázok. V mene Sektora pre priestorové plánovanie a urbanizmus Ministerstva stavebníctva, dopravy a infraštruktúry slova sa ujal Đorđe Milić a zdôraznil, že sa budú venovať poznámkam, ktoré príslušné ministerstvo od obyvateľov Kovačickej obce dostalo. Podotkol, že ide o 6 typických poznámok a viac ako 200 osobných. „Z týchto po• TÝŽDEŇ •

známok vyplýva, že je obyvateľom Obce Kovačica potrebná pôda ako základný zdroj na život a prácu. Poukazujú taktiež na skutočnosť, že je dopyt po poľnohospodárskej pôde na tomto území veľký a že je ponuka veľmi malá s ohľadom na

nej miere prispôsobiť projektovú dokumentáciu prijatým objektívnym sťažnostiam. Okrem spomenutých vo verejnej rozprave sa zúčastnili aj predstavitelia Koridoru Srbska, ako aj čínskej kompánie, ktorá je

Z pondelkovej verejnej rozpravy

dopyt. To sú typické a špecifické problémy, ktoré treba zobrať do úvahy v tomto cykle plánovania, lebo skutočne nie je cieľom, aby niekto zostal bez pozemku. Rovnako tak musíme jasne definovať,

poverená výstavbou danej autostrády. Poľnohospodárski výrobcovia si na úvod verejnej rozpravy pozreli krátku videoprezentáciu autostrády Belehrad – Zreňanin – Nový

Vedenie Obce Kovačica prisľúbilo pomoc, koľko je to v ich možnosti a kompetencii

že nemôžeme rešpektovať všetky žiadosti a záujmy jednotlivcov, lebo ide v prvom rade o záujmy Republiky Srbsko a Autonómnej pokrajiny Vojvodiny,“ vysvetlil Milić. Zdôraznil aj, že sa príslušné ministerstvo posnaží v maximál-

Sad, po čom nasledovala rozprava. „Kovačickí, debeljačskí a idvorskí poľnohospodári, na ktorých pozemkoch by mala byť vybudovaná autostráda Belehrad – Zreňanin – Nový Sad, príslušnému ministerstvu v stanovenej lehote

podali sťažnosti (viac ako 200, z čoho takmer 170 z Kovačice), kým sa poľnohospodárski výrobcovia z Kovačice organizovali tým, že podali aj petíciu,“ informoval poľnohospodár z Kovačice Martin Toman a vysvetlil, že v tom poľnohospodári vystupujú ako jednotlivci a nie ako členovia Združenia poľnohospodárov Kovačičania. „Aj napriek tomu však zastávame jednotné stanovisko, že zem predať nechceme. Namiesto pôdy, ktorá by sa mala používať na účely výstavby autostrády, požadujeme pozemky na iných lokalitách, ako aj vykonanie komasácie pozemkov pred alebo po výstavbe autostrády. Svoj postoj sme prezentovali aj na pondelkovej verejnej rozprave,“ povedal Toman. Vedenie Obce Kovačica v čele s predsedom Jaroslavom Hrubíkom na záver verejnej rozpravy prisľúbilo prítomným poľnohospodárom, že o vyriešenie spomenutých otázok požiadajú aj Správu pozemku. „Vedenie obce sa k vyriešeniu týchto problémov postavilo korektne a ponúklo nám pomoc, nakoľko je to teda v ich možnosti a kompetencii,“ hovorí náš spolubesedník. Uzavretie verejnej rozpravy je teda aj ďalej otázne a žiadne konkrétne rozhodnutia na nej nevyzneli. Konkrétne vyriešenie očakávajú poľnohospodárski výrobcovia v najbližších dňoch a dúfajú, že budú spokojní s nimi tak poľnohospodári, ako aj príslušné ministerstvo, ktoré si dané aktivity stanovilo pre projekt verejného záujmu. Toto je inak tretí náčrt spomínanej autostrády, pritom postoj poľnohospodárskych výrobcov ohľadom jej výstavby je tiež jednotný. „Áno, chceme, aby sa stavali autostrády, samozrejme, veď je to v prospech všetkých nás, a pozdravujeme takéto projekty, ibaže máme pripomienku ohľadom jej trasy, ktorá vedie práve cez najplodnejšiu obrábateľnú pôdu prvej triedy. Myslíme si, že keby sa dala vymeniť trasa autostrády, všetci by boli spokojní, a že by takým rozhodnutím boli všetci výhercami.“

24 /4963/ 12. 6. 2021

Ľudia a udalosti NA SLÁVNOSTNÝCH SLUŽBÁCH BOŽÍCH V STAREJ PAZOVE INŠTALOVALI MGR. IGORA FELDYHO ZA SENIORA SRIEMSKEHO

Verne slúžiť Hospodinu! Miroslav Benka

a prítomnosti početných hostí z domova a zo sveta, predstaviteľov Biskupského úradu a Synody SEAVC v čele s dôstojným pánom biskupom Mgr. Jaroslavom Javorníkom, PhD., a synodálnym dozorcom delegácie všetkých cirkevných zborov, seniorov – báčskeho Mgr. Jaroslava Kopčoka a banátskeho Mgr. Slađana Daniela Srdića, predstaviteľov Báčskeho a Banátskeho seniorátu, početných kňazov, predstaviteľov Evanjelickej metodistickej cirkvi v Srbsku, Katolíckej cirkvi v Srbsku, Pravoslávnej cirkvi v Srbsku s protojerejom Srđanom, predstaviteľov NRSNM za účasti predsedníčky Libušky Lakatošovej a Matice slovenskej v Srbsku v čele s predsedom PhDr. et ThMgr. Branislavom Kulíkom, predstaviteľov politického života, ako aj diplomatov, predstaviteľov slovenských škôl, združení a spolkov, početných médií, medzi nimi aj bratislavskej Slovenskej televízie (RTVS), a staropazovských cirkevníkov sa konala inštalácia seniora sriemskeho. Na slávnostných službách Božích v najstaršom chráme Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, v evanjelickom kostole v Starej Pazove, v nedeľu 6. júna dôstojným pánom biskupom SEAVC v Srbsku Mgr. Jaroslavom Javorníkom, PhD., inštalovaný bol nový senior sriemsky Mgr. Igor Feldy, farár staropazovský. Táto udalosť zapadla do osláv významného jubilea – storočnice osamostatnenia Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku. Slávnosť inštalácie sa konala v kostole, ktorý má najdlhšiu tradíciu. Osadníci Starej Pazovy sa ihneď po príchode na toto územie v roku 1770 zaujímali aj o svoj duchovný život a školskú výchovu detí. Prvý slovenský pazovský farár Samuel Špannagel roku 1770 konal prvé služby Božie pre verejnosť pod holým nebom. V roku príchodu si vybudovali aj

www.hl.rs

Slávnostné uvádzanie do úradu seniora sriemskeho Igora Feldyho biskupom Mgr. Jaroslavom Javorníkom, PhD., a seniormi

modlitebnicu a o rok neskôr položili základný kameň evanjelického kostola. Onedlho bola vystavaná fara a neskoršie aj škola. Keď sa po osamostatnení našej cirkvi prvým seniorom Sriemskeho seniorátu stal staropazovský kňaz Vladimír Konštantín Hurban, dramatik, známejší ako Vladimír Hurban Vladimírov (1914 – 1950), po ňom túto zodpovednú funkciu zastávali aj

Javorníka, ktorý prízvukoval, že slúžiť znamená pokoru a verne slúžiť Hospodinu. Pán senior sriemsky, ako sa vám pozdávala inštalácia? „Som požehnaný tým, že inštalácia prešla na najvyššej úrovni. Som rád, že prišli predstavitelia našich cirkevných zborov a som nesmierne vďačný za rady, ktoré sme počuli a ktoré som prijal od

Zábery z kostola

Mgr. Vladimír Vereš (1951 – 1973), Mgr. Ján Baláž (1973 – 1989), Mgr. Pavel Andrášik (1990 – 2005), Mgr. Ján Vinkovič (2006 – 2021) a naposledy Mgr. Igor Feldy (2021) Na samotnej inštalácii, za plnej staropazovskej svätyne, veľkou silou zaznel hovor pána biskupa

Informačno-politický týždenník

dôstojného pána biskupa a čestného seniora Mgr. Jána Vinkoviča.“ Ktorá sugescia dôstojného pána biskupa vám najviac utkvela v pamäti? „Asi tá, že Pán Boh si nás vyvolil do každého úradu a toto je ten nový úrad, do ktorého ma Pán

Boh postavil, mňa nehodného, ale predsa ma On zmocnie a dá mi sily a dostatok sebavedomia a všetkého, aby som bol schopný zaujať stanovisko, ktoré sa pozerá na dobro cirkvi a nášho ľudu.“ Ako vidíte funkciu seniora a čo od nej očakávate? „Funkcia seniora, chcem veriť, dáva pole na rozšírenie činnosti v našom senioráte. Očakávam dobrú spoluprácu s kňazmi a veriacimi, lebo mojou úlohou je predovšetkým koordinovať činnosť a podávať správu o činnosti na Synode, ale chcel by som k tomu pridať aj niečo novšie, konštruktívnejšie, rozšíriť na mládež. Staropazovský zbor má veľmi dobré možnosti na prijatie mládežníkov, predovšetkým tu myslím na ten západný Sriem a iné časti nášho seniorátu. Máme možnosť organizovať aj niekoľkodňové stretnutia pri Božom slove a pri speve. Plánujem iniciovať aj ohľadom stretnutí chórov a cirkevníkov, a tak ich prebudiť aj cirkevne, aj národne.“ Mgr. Igor Feldy sa narodil 30. januára 1978 v Novom Sade otcovi Jaroslavovi a matke Anne, rod. Šprochovej. Základnú školu vychodil v Novom Sade. Maturoval na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci (1997). Vyštudoval Bohosloveckú evanjelickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (2003). Počas vysokoškolského štúdia pobudol jeden rok na študijnom pobyte na Roanoke College, Salem, vo Virgínii, USA, odbor náboženstvo a filozofia (1999 – 2000), a jeden rok na študijnom pobyte na Evanjelickej teologickej fakulte Univerzity Friedricha-Alexandra v Erlangene, Nemecko (2001 – 2002). Ordinovaný bol 27. 7. 2003 v Novom Sade. Kaplánom v cirkevnom zbore v Starej Pazove bol v rokoch 2003 – 2005, je farárom cirkevného zboru v Starej Pazove a v súčasnosti i seniorom sriemskym. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VYRIEŠENIE BYTOVEJ OTÁZKY

Je pekné byť obyvateľom mesta Nový Sad Miroslava Ožvátová

rimátor mesta Nový Sad Miloš Vučević 20. mája pozdravil majiteľov bytov a odovzdal kľúče od nového domova tým, ktorí dostali príležitosť vyriešiť svoju bytovú otázku vďaka konkurzom. Nové byty dostali rodiny, ktorým to vskutku bolo potrebné: osamelí rodičia, viacčlenné rodiny a tie, ktoré boli prinútené utiecť zo svojich domovov. Po piatich rokoch od výstavby budova v Ulici kysáčskej v Novom Sade dostala nových obyvateľov. Začiatkom minulého roka bola vyhlásená verejná výzva na podporu bývania pri prideľovaní alebo kúpe bytov vo verejnom vlastníctve mesta Nový Sad a pri pomoci legalizácie bytu alebo rodinného domu. Pandemická situácia proces spomalila. Táto výzva bola príležitosťou pre mnohé rodiny, aby získali svoj domov. Jedna z nich je pôvodne z Kysáča, aj keď už viac ako desať rokov býva v Novom Sade. Slađana a Momčilo Ristićovci

sú v manželstve 20 rokov. Svoju bytovú otázku nevyriešili. Prvých desať rokov bývali v podnájme v Kysáči, a potom sa presťahovali

29. týždni tehotenstva. Ako deti so znevýhodnením rodičia ich prihlásili do nadácie Budi human. Čo pre nich nový domov znamená a ako ho získali, povedala nám Slađana Ristićová: „Bolo to pre mňa veľké prekvapenie. O tom, že taká výzva existuje, som počula náhodou. Uvažovala som o tom, či podať žiadosť. Rozhodla som sa, skrze mojich detí. Aby jedného dňa mali niečo svoje. Už takmer dve desaťročia platíme nájomné a nemáme svoj domov. Spomínam si, že som sa nemohla dočkať výsledkov. V decembri minuléSlávnosť z príležitosti odovzdávania kľúho roku bol zverejnený čov od bytu návrh a začiatkom tohto do mesta. V Novom Sade sú tiež roku konečný zoznam tých, čo už desať rokov – a znovu nie svoji dostanú podporu. Keďže prana svojom. V tom období sa vše- cujem v obchode, hneď zrána ličo u nich zmenilo. V prvom rade čítam dennú tlač. Bolo neuveristali sa rodičmi. Ako prvý na svet teľné, keď som otvorila noviny prišiel syn Stefan a po niekoľkých a videla konečné rozhodnutie. rokoch aj dvojčatá – Kristina Boli sme na zozname tých, ktorí a Veljko. Narodili sa predčasne, v dostali možnosť kúpiť byt, ktorý

je vo verejnom vlastníctve mesta Nový Sad. Výhody sú pre nás veľké. Nemáme preddavok, žiadne úroky a štvorcový meter sme kúpili za zľavenú cenu. Okrem toho potešilo ma aj to, že som informáciu o výzve sprostredkúvala aj ďalej. Žena, ktorá nám pomáha okolo našich dvojčiat, nemá manžela a o svoje deti sa stará sama. Navrhla som jej, aby podala žiadosť aj ona. Bolo dozaista prekvapenie, keď som nás obe videla na zozname tých, čo dostali pomoc mesta Nový Sad. Potvrdilo sa, že sa dobré dobrým vracia. Zmluvy sme podpísali 17. mája. O tri dni nám primátor Miloš Vučević slávnostne odovzdal kľúče. Za prítomnosti médií sme odomkli dvere nášho bytu.“ Byt je pripravený na nasťahovanie. Čoskoro sa aj Ristićovci presťahujú. Stefan dostal svoju izbu, ktorú doteraz nemal. Inak podobná verejná výzva práve zasa prebieha. Budova je v Ulici Momčila Tapavice v Novom Sade. Foto: z archívu mesta Nový Sad

STARÁ PAZOVA

Účty aj elektronickou poštou Anna Lešťanová

cieľom zveľadiť hospodársky proces doručovania účtov, na základe ktorých sa táto služba stáva oveľa rýchlejšou a ľahšou, v dvoch staropazovských verejných komunálnych podnikoch – Vodovod a kanalizácia a Čistoća umožnené sú i zdarma doručenia e-Računa v digitálnej forme prostredníctvom elektronickej pošty (mailu). Týmto spôsobom doručenie účtov je dostupné všetkým užívateľom služieb v uvedených podnikoch, teda tak novým, ako • ĽUDIA A UDALOSTI •

aj starým užívateľom, bez ohľadu na to, či ide o fyzické alebo právnické osoby. E-Račun sa doručuje po vykonaní komunálnej služby, resp. strovení vody za každý mesiac osobitne. Doručenie takýchto elektronických účtov sa aktivuje

na požiadavku samotných užívateľov. Vyplnením požiadavky na doručenie účtov elektronickou

poštou užívateľ sa rozhoduje pre takýto spôsob doručenia účtov, ktorý je platný, kým sa daná fyzická alebo právnická osoba nerozhodne inak. Užívateľom služieb, ktorí súhlasili, aby sa im účty doručovali elektronickou poštou z VKP Vodovod a kanalizácia Stará Pazova a VKP Čistoća Stará Pazova, nebudú viac doručované účty prostredníctvom

pošty v tlačenej forme. Výhody elektronického účtu vzhľadom na účet doručený v tlačenej forme sú: istota účtu v PDF formáte a totožnosť s tlačenou formou účtu, možnosť archivovania účtu v digitálnej forme na počítači a ochrana životného prostredia, lebo každý rok sa vyrúbe viac ako 125 miliónov stromov na výrobu papiera. Jedna priemerná domácnosť ročne stroví množstvo papiera, ktorý sa získal zo šiestich stromov, a aby iba jeden strom vyrástol do svojej maximálnej výšky, potrebných je okolo 50 rokov. (ilustračné fotografie)

24 /4963/ 12. 6. 2021

Ľudia a udalosti Z PRVÉHO ZASADNUTIA ORGANIZAČNÉHO VÝBORU OSLÁV KULPÍNA

Po roku tradične s rôznorodým obsahom Katarína Gažová

o minuloročnej nútenej prestávke tohto roku trojlístok osláv: Deň Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne a Svadba voľakedy a dnes budú usporiadané. Prvé zasadnutie organizačného výboru spomenutých osláv bolo v utorok 8. júna v miestnostiach Miestneho spoločenstva Kulpín. Zasadnutie viedli predseda Rady Miestneho spoločenstva Kulpín Miroslav Čeman a predseda MOMS v Kulpíne Pavel Gaža. Na prvom zasadnutí organizačného výboru trojosláv Kulpína boli prítomní: predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová, predseda Poľovníckeho spolku Fazan Kul-

Z galakoncertu v roku 2019 – temperamentný tanec v podaní tanečníkov KUS Zvolen

zasadnutia bol prítomný riaditeľ Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec Nebojša Marušić. Na prvom stretnutí sa najprv hovorilo o dátumoch realizácie osláv Kulpína. Tohto roku to bude dvojdňové podujatie, a to v sobotu 31. júla a v nedeľu 1. augusta, teda dva týždne pred usporiadaním tohtoročných Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci. Týždeň pred trojlístkom osláv Mladší tanečníci KUS metropolitu Stefana Stra- v Kulpíne MOMS timirovića Kulpín Kulpín a Výtvarná sekcia KEBY pôsopín Branislav Plachtinský, pred- biaca pri matičnom miestnom seda KUS Zvolen Zoroslav Zima, odbore zorganizujú ďalší Slopredseda Volejbalového klubu venský výtvarný tábor v kulpínKulpín Todor Radanov, pred- skom kaštieli. Práce vytvorené seda Šachového klubu Kulpín počas tábora budú zaradené Radoslav Kolarski, členovia RMS do výstavy obrazov, ktorá bude Kulpín Viera Dorčová-Babiako- otvorená v prvý deň osláv, teda v vá a Branislav Kuštra, tajomník sobotu 31. júla v predvečerných MS Kulpín Zlatko Harminc a hodinách. Tohtoročné oslavy v Kulpíne predstavitelia médií. Ako hosť 12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

budú rôznorodé, aj keď nie natoľko obsahovo bohaté ako tie v roku 2019, keď program osláv bol rozvrhnutý na štyri dni. V prvý deň tohtoročných osláv sú v popoludňajších hodinách naplánované obsahy tradičného podujatia Svadba voľakedy a dnes, ktoré má na starosti Spolok kulpínskych žien: stánky spolkov z Kulpína a okolia a kultúrny program na tému svadby, tradičná tortiáda a etnovýstava spolku.

bude pre obecenstvo a hostí usporiadaný galakoncert. Po slávnostných príhovoroch by mali vystúpiť domáci KUS Zvolen Kulpín, KUS metropolitu Stefana Stratimirovića Kulpín, FS Petrovčan a Komorný zbor Musica viva Báčsky Petrovec. Na dobrú náladu a pobavenie návštevníkov v parku muzeálneho komplexu bude popoludní a po galakoncerte hrať živá hudba. Naplánované sú aj tradičné športové súťaže rybárov (sobota predpoludním) a šachistov (nedeľa popoludní) v rybárskej chatke v Kulpíne a zveľadenie, rozvoj a propagácia cyklistiky pre najmladších účastníkov v strede Kulpína. V nedeľu 1. augusta oslavy budú pokračovať. V evanjelickom chráme sa uskutočnia slávnostné služby Božie a zasa tradične v areáli Poľovníckeho spolku Fazan Kulpín už dopoludnia začne súťaž poľovníkov v streľbe do hlinených terčov a súťaž prihlásených skupín vo varení poľovníckeho paprikáša. V predvečerných hodinách si na zelenom teréne Futbalového

Združenie Objatie tiež malo stánok na predvlaňajších oslavách

Tieto obsahy budú realizované v areáli kulpínskeho múzea. Vo večerných hodinách tam

klubu Kulpín v zábavnom duchu sily zmerajú mužstvá tučných a chudých futbalistov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

KUS VLADIMÍRA MIČÁTKA V KYSÁČI

Program k výročiam Miroslava Ožvátová

o štvrtok 3. júna pred Slovenským národným domom v Kysáči bol usporiadaný slávnostný večierok venovaný 150. výročiu narodenia učiteľa, prekladateľa, národovca a kultúrneho dejateľa

čiatkou, na ktorej bol zobrazený práve tento Kysáčan. Večierok inicioval Kultúrno-umelecký spolok v Kysáči, ktorý nesie meno Vladimíra Mičátka a sídli v ulici, kde býval, pôsobil a umrel tento významný muž. Program bol usporiadaný za prítomnosti predstaviteľov po-

Miešaná spevácka skupina Kultúrneho centra Kysáč

Vladimíra Mičátka. Okrem toho si pripomenuli ešte jedno výročie. Keďže uplynulo 40 rokov od založenia spolku, ktorý nesie meno významnej kysáčskej osobnosti, bola vhodná príležitosť spome-

krajinského sekretariátu, Matice slovenskej v Srbsku a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ako i predstaviteľov združení, inštitúcií, spolkov a obyvateľov Kysáča. Prítomných privítal predseda spolku Michal Francisty. O živote a činnosti Vladimíra Mičátka sa zmienil redaktor a publicista Jaroslav Čiep z Báčskeho Petrovca a Obálka a pečiatka venovaná Vladimírovi Mičátkovi o diele a živote jeho sestry Ernúť si aj na činnosť tohto spolku. žiky Mičátkovej predsedníčka Zaujímavosťou je, že špeciálne v Spolku kysáčskych žien Ľudmila ten deň bola vyrobená pečiatka Berediová-Stupavská. Okrem a obálka, obe venované jubileu slávnostných príhovorov pred narodenia Vladimíra Mičátka. Slovenským národným domom Všetky listy na pošte sa dali odzneli aj verše básne Za bratom opečiatkovať príležitostnou pe- Eržiky Mičátkovej, ktoré pred• ĽUDIA A UDALOSTI •

niesla Anna Asodiová. Nechý- čanom priblížiť literatúru. bali ani pieseň a hudba. O to Na záver programu zaspievali sa postarala mužská a ženská aj mladé speváčky Katarína Marskupina Kultúrneho centra Kysáč, tišová a Marína Šmitová. Básňami ktorá zaspievala piesne Po nábre- sa prihovorili aj Elena Surová ží a Okolo Kysáča. Riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Vladimír Francisty po kratšom príhovore slávnostne odhalil pamätnú tabuľu, ktorá odteraz bude okrášľovať priečelie SND v Kysáči. Program pokra- Pamätná tabuľa na stene SND v Kysáči čoval v miestnostiach Slovenského národného a Anna Legíňová. Po ukončení domu, kde sú umiestnené aj programu predseda spolku jedGaléria SND, MOMS Kysáč a KUS notlivcom a inštitúciám odovzdal Vladimíra Mičátka. Nasledoval ďakovné listiny. Jednu dostala aj výklad dejín venovaný 40. výročiu NVU Hlas ľudu. spolku, ktorý podal predseda Po ukončení bohatého prograKUS Vladimíra Mičátka Michal mu všetci si mohli pozrieť výstavu Francisty. KUS bol založený 22. venovanú založeniu spolku Vlafebruára 1981, ale ho vystriedalo dimíra Mičátka. Na jednotlivých Kultúrno-informačné stredisko. paneloch boli spracované dejiny Znova bol založený v roku 2008. spolku, ale aj texty Eleny ŠrankoJe organizátorom mnohých ak- vej, novinárky na dôchodku týžcií. Hlavne sa venuje literárnym denníka Hlas ľudu, ktorá aktívne večierkom, na ktorých chce Kysá- sledovala podujatia spolku. Spomeňme si na osobnosť Vladimíra Mičátka Narodil sa 14. 3. 1871 v Kysáči v známej mičátkovskej učiteľskej rodine. Študoval na gymnáziách v Sarvaši a v Hradci Králové a do roku 1891 na učiteľskom ústave v Baji. V rokoch 1894 – 1922 bol učiteľom v Kysáči. Prekladal zo srbochorvátčiny, slovinčiny a bulharčiny. Obsiahol nimi tvorbu takmer všetkých srbských a sčasti aj chorvátskych autorov realistickej poviedky (P. Nenadović, S. Sremac, J. M. Veselinović, M. Miličević, J. E. Tomić a i.). Bol najproduktívnejším prekladateľom zo srbskej a chorvátskej literatúry do slovenského jazyka. Zverejňoval články v Národných novinách, ale najmä v Dolnozemskom Slovákovi. V americkom Národnom kalendári na rok 1913 vyšla jeho väčšia úvaha Slovenské osady na Dolnej zemi. Ako pedagóg vypracoval Základy mluvnice a spolupracoval pri vypracovaní učebníc pre slovenské ľudové školy v Juhoslávii. Uverejňoval pod nasledujúcimi pseudonymami: Abeceda, Cirkevník, Chmeliar, Kysáčan, V. Revka. Bol prvým tajomníkom československého zväzu v Kráľovstve SCHS, zakladateľom Slovenského čítacieho spolku a Hospodárskeho družstva. Zomrel 25. 11. 1922 v Kysáči. V dejinách zostal známy ako učiteľ, prekladateľ a národovec. 24 /4963/ 12. 6. 2021

Ľudia a udalosti NA SKLONKU ŠKOLSKÉHO ROKA V KULPÍNSKEJ ŠKOLE

S prianím, aby nasledujúci bol lepší Katarína Gažová

pravné hodiny na záverečné skúšky, ktoré budú od 23. do torok 8. júna bol 25. júna. Prípravy ôsmakov sa posledný vyučovací konajú už dlhšie, pracuje s nimi deň pre našich žia- aj pedagogička a v rozhovoroch kov záverečného ôsmeho roč- a pri testovaní sa spoločne, aj za níka,“ prihovorila sa riaditeľka pomoci informátorov, konkurZákladnej školy Jána Amosa zov na zápis do stredných škôl, Komenského v Kulpíne Milina snažia najprajnejšie usmerniť Grňová na začiatku nášho roz- žiakov do správnych stredných hovoru. V ňom sme sumovali škôl. Triedni profesori sú: v sloprácu v pomaly sa končiacom venskej triede Tatiana Mitićová a v srbskej Branislav Cesnak,“ povedala riaditeľka Grňová. Pre žiakov vyšších ročníkov, keď ide o tento školský rok, bolo príznačné to, že v prvom polroku online vyučovanie sledovali od 30. novembra do 18. decembra a Spoločné tablo všetkých kulpínskych ôsmakov zasa v druhom školskom roku, ktorý bol mimo- od 15. marca do 18. apríla, ako riadny ako aj minulý. vieme, v dôsledku pandemickej „V školskom roku 2020/2021 v situácie a mimoriadneho stavu našej škole končí s vyučovaním aj v našej obci. 12 žiakov slovenskej triedy, teda „Keď ide o budúcich prvákov, 8. a, a 16 žiakov srbskej triedy – 8. zápis sme vykonali. Do slovenb. Je to dobrá generácia žiakov skej triedy sa zapísalo 19 detí a a každá generácia má takých, čo do srbskej 8, no máme nádej, že vynikajú, a tak je to aj v tejto ge- sa možno ešte ten počet zvýši. nerácii ôsmakov. O tom sa však Budúcich prvákov s vychovávadozvieme po triednych radách, teľkami z PU Včielka Kulpín sme ktoré nasledujú. Po skončení mali u nás v škole na návšteve vyučovania majú ôsmaci prí- v pondelok 7. júna, aby sme

„U

Z návštevy budúcich prvákov v základnej škole, kde ich vítali štvrtáci so svojimi učiteľmi, pedagogičkou a riaditeľkou

ich aspoň čiastočne uviedli do toho, ako vyzerá škola a práca v nej a zábavu pre nich pripravili štvrtáci. Prvákov v nasledujúcom školskom roku budú mať učiteľky Anna Koruniaková a Tatiana Kováčová,“ povedala Grňová. V kulpínskej škole sa vyučovanie ostatných žiakov, okrem ôsmakov, končí 22. júna. Potom sú na rade záverečné skúšky pre ôsmakov a deti školu končia, avšak učitelia aj ďalej pokračujú v práci. „Keď ide o tento školský rok, najprv konštatujem, že mám nádej, že nasledujúci bude inakší, že sa vrátime na to staré, že budú hodiny trvať 45 minút a nie skrátené 30 min., a že do školy budeme chodiť pravidelne. Nehovorím, že je online vyučovanie zlé, ale je iné ako priamy kontakt na hodinách s učiteľmi a so spolužiakmi. Aj napriek mimoriadnej situácii my

sme všetko stačili urobiť, keď ide o vyučovanie, a to celkom slušne, aj napriek skráteným hodinám na 30 minút. Dôležité je aj to, že nižšie ročníky pravidelne a stále chodili do školy celý školský rok. Staršie ročníky, ako sme povedali, takých 20 percent mali online vyučovanie.“ Ako pripomenula riaditeľka, dúfajú, že nasledujúci školský rok bude iný, teda že sa v škole bude môcť pracovať ako predtým, aj to, že sa výlety budú môcť organizovať, aj Deň školy oslavovať (dva roky zaradom neboli oslavy), školský chór bude pracovať normálne, teraz to bolo tiež, ale online. Ako zdôraznila spolubesedníčka, najdôležitejšie je, že aj napriek pandémii nikto ani zo žiakov, ani z profesorov nemal väčšie zdravotné ťažkosti, a to je najdôležitejšie, že v zdraví končia tento školský rok.

KULPÍNSKE ZOMBORČANKY ČÍTAJÚ HLAS ĽUDU. O tom, že naši čitatelia netrpezlivo očakávajú každé nové číslo nášho týždenníka, svedčí aj pekný záber z Kulpína. Za príjemného slnečného počasia, ktorého sme mali v posledných mesiacoch málo, na kulpínskeho kolportéra Pavla Cerovského už vo štvrtok podvečer čakali čitateľky z Kulpína. Zomborčanky, ako v Kulpíne volajú občianky bývajúce v tzv. Zomborskej ulici, čiže Iva Lolu Ribara, na lavičke pred domom tety Zuzany Šimovej oddychovali pri spoločnom rozhovore a zároveň čakali na čerstvé noviny. Keď im kolportér odovzdal nové číslo novín, ihneď sa súdržne pohrúžili do čítania. Tak tety: (zľava) Žilová, Šimová a Mištecová sa nášmu kolportérovi spolu dali aj vyfotiť, a potom v dobrej nálade pokračovali v prezeraní nového čísla Hlasu ľudu. Pekný príklad dávajú starší občania Kulpína aj mladším, ktorých je, žiaľ, menej medzi odberateľmi novín. K. Gažová / Foto: Pavel Cerovský 14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Dôchodcovia na výlete. Koncom mája 55 dôchodcov z Kovačickej obce odcestovalo na jednodňový výlet na Divčibare v organizácii Obecného združenia penzistov, informoval Samuel Kráľovský, tajomník Miestnej organizácie penzistov v Kovačici. „Pekný slnečný deň, prekrásna príroda a čerstvý horský vzduch sa pričinili o to, aby účastníci prišli domov spokojní a na rozlúčke sa pýtali organizátorov z Obecného združenia penzistov, kedy sa zasa pôjde na podobnú cestu,“ hovorí Kráľovský a dodáva: „A pôjde sa! Už sa konajú prípravy na odchod do kúpeľov Ždrelo, neďaleko Petrovca na Mlave. Ak to situácia dovolí, cesta by sa uskutočnila v poslednú júnovú sobotu.“. O. Glóziková-Jonášová Foto: z archívu S. Kráľovského

Padinské ihrisko má nový vzhľad. V sobotu 5. júna sa v Padine uskutočnila ďalšia ekologická akcia, tentoraz v organizácii Spolku žien. Túto akciu finančne podporil Verejno-komunálny podnik Padina kúpou potrebného materiálu, ale aj Miestne spoločenstvo Padina a Obec Kovačica prispeli na občerstvenie účinkujúcich, informovala podpredsedníčka padinského Spolku žien Anna Bartková. V akcii sa zúčastnilo 14 šikovných členiek padinského spolku, ktoré vyfarbili ihrisko a lavičky a upratali priestor pred Športovým strediskom Dolina. „Spoluobčania naše úsilie ocenili pozitívne. A naozaj je krásny pohľad na pekne upravené ihrisko, na pokosenú trávu a vyfarbené detské ihrisko, ktoré dostalo celkom nový vzhľad a lesk,“ povedala v našom rozhovore Bartková a dodala, že plánov je hodne, najbližšie ich však očakáva ďalšia akcia upratovania Padiny, a to farbenie mostíka pred Domom kultúry a podobné. O. Glóziková-Jonášová/ Foto: M. Melišová

ŠÍDSKE SPEVÁČKY ZAČÍNAJÚ S PRÁCOU. Členky ženskej speváckej skupiny šídskeho SKUS Jednota sa po desiatich mesiacoch znovu stretli a začali s prácou. Nadobudli podmienky na normálnu prácu a s ohľadom na to, že je Obec Šíd jedna z prvých v Srieme, v ktorej je vyhlásený koniec mimoriadnej situácie spôsobenej koronavírusom, povolené je pracovať a zoskupovať sa v menších skupinách. Prajnejšie podmienky využili dievky a ženy speváckej odbočky SKUS Jednota na prvú skúšku, na ktorej si zaspievali piesne predtým nacvičené. Vedúca skupiny Nataša Kolárová povedala, že je v pláne aj nácvik novej zmesi piesní, tiež natáčanie pre našu FB stránku. Turistická organizácia už zahlásila niektoré podujatia, ktoré budú organizované. Určite to bude Šídske kultúrne leto, ktoré usporiadajú v polovici augusta a 22. v poradí Sriemska kuleniáda, ktorá sa uskutoční 3. júla v Erdevíku bd

• ĽUDIA A UDALOSTI •

24 /4963/ 12. 6. 2021

Ľudia a udalosti vYchovávateľky z Báčskeho petrovca

Úspešne aj s medzinárodnou spoluprácou Jaroslav Čiep

redškolská ustanovizeň Včielka v Báčskom Petrovci bola v posledných rokoch zapojená do viacerých medzinárodných projektov. Jeden z nich v rámci programu Erasmus + je pomenovaný Spoznajme sa navzájom. Tento program v sebe zahrnul účastníkov zo škôlok z Chorvátska, Slovinska, Slovenska a Srbska. Projekt mal trvať 16 mesiacov a mal sa ukončiť v decembri roku 2020. Pre známu situáciu v celom svete sa časovo roztiahol a trval až 22 mesiacov. Trovy späté s účasťou Petrovčaniek v ňom hradila Národná agentúra Tempus. Už vtedy na začiatku realizácie projektu vychovávateľka Božena Levárska sa pre naše noviny vyjadrila takto: „Vedenie materskej školy z Banskej Štiavnice nás

kultúrnom dedičstve UNESCO, alebo uplatňujú regionálnu výchovu vo svojich pedagogických

Virtuálna mobilita v Petrovci

činnostiach,“ povedala nám na úvod. Medzinárodného projektu Spoznajme sa navzájom od 23. do 27. septembra 2019 sa zúčastnili aj vychovávateľky petrovskej Predškolskej ustanovizne Včielka. Jeho prvá časť sa uskutočnila v Chorvátsku, takže päť tunajších vychovávateliek sa zúčastnilo mobility v Šibeniku. „Aktivity seminára v Šibeniku boli prezentované veľmi zaujímavým spôsobom a mali sme možnosť sledovať priame aktivity s deťmi a bližšie spoznať Šibenik ako Zodpovedné za to, aby všetko dobre dohistorické mesto, ktoré padlo: (sprava) Anna Laćarková, Božena nás očarilo. VychovávaLevárska a Andrijana Ćirićová teľky napr. veľmi dbajú oslovilo, aby sme sa zapojili do na čím väčšiu samostatnosť detí. programu Erasmus +. My sme Zaujímavé bolo sledovať, ako vždy ochotné spolupracovať podávajú raňajky vo vlastných a získavať nové poznatky, a tak miestnostiach a deti si napr. sme sa stali partnerom projektu, samy natierajú chlebíčky, staršie ktorý Štiavničania uskutočňu- deti už používajú aj porcelánové jú. Cieľom tohto seminára je taniere a sklenené poháre. Jedregionálna výchova, presnejšie noducho približujú im každoako dejiny určitého kraja alebo dennú domácu rutinu. Mobility históriu jedného mesta úspešne sa z každej účinkujúcej škôlky preniesť deťom. Jeho obsahom zúčastnilo 5 vychovávateliek. boli zaujímavé spôsoby a metó- Petrovskú skupinu sme tvorili dy práce, ako sa to dá priblížiť Anna Mučajiová, Anna Hasíková, deťom. Účastníkmi sú mestá, Jasna Struhárová, Aleksandra ktoré sú zapísané vo svetovom Sokolovićová a Božena Levár16

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ska,“ spresnila v rozhovore Jasna Struhárová. „Každé predpoludnie sme mali

najstarších – babky a dedkov, čo nás prekvapilo. Majú vlastné tradičné masky, ktoré majú aj určitý význam. Sú to: najhlavnejšia maska Kurent, ktorý odplašuje zimu a privoláva jar, potom oráči, kohúty, kurčatá, víly, plieskači bičom. Ptuj ako mesto karnevalu jej zaznačené aj v UNESCO. Aj nám povedali, aby sme si so sebou vzali masky, takže sme tri dni boli maskované,“ v nadväznosti nám hovorili dve účastníčky mobility, vychovávateľky Božena Levárska a Anna Laćarková. V Ptuji pobudli aj ich kolegyne Jasmina Kovačevićová z Kulpína, Zuzana Korčoková z Hložian a Gordana Bošnjaková z Maglića. Na otázku rozdielov v absolvovaných mobilitách dostali sme odpoveď, že každá z partnerských škôlok chystá vlastný program, typuje si zvláštnosti, čím sa chce prezentovať pred ostatnými. V rámci okrúhlych stolov sa analyzuje mobilita a porovnávajú sa vzdelávacie programy škôlkarov z každého štátu. „Podstata je akože spoločná, ale sú aj odchýlky. Aj oni majú celodenné pobyty, majú aj rozvojovú skupinu, ktorá u nás už nie je. Normatívy majú oveľa nižšie, je menší počet detí v skupinách. Vychovávateľky sú rovnako ako

možnosť sledovať aktivity vychovávateliek v Šibeniku, keď napr. deťom prezentovali dejiny aj cez telesnú a výtvarnú výchovu, ale aj dramatické či ekologické prvky. Účastníčky sa potom pýtali, diskutovali, domáca súkromná škôlka Žižula sa nám naplno venovala a mali sme možnosť aj navzájom porovnávať koncepty a metódy práce s deťmi, tiež aké sú problémy atď. Popoludní sme potom navštívili hrady, múzeá a Katedrálu sv. Jakuba, ktorá je pod svetovou ochranou,“ priblížila nám obsah pobytu Anna Hasíková. Druhá časť projektu sa zrealizovala v meste Ptuj od 22. do 28. februára 2020. Po návrate zo Slovinska petrovské škôlkarky nás zase poinformovali: „Činnosti sa uskutočňovali v škôlkach, ale aj mimo nich. Pozerali sme hlavnú aktivitu, ktorá je príznačná pre Ptuj – ich 60. ročník kar- Virtuálne s inými krajinami cestou platformy nevalu. Nazývajú to Zoom kurentovanje a trvá počas fašiangového obdobia. aj u nás dve v skupine, ale pritom Pocítili sme tú atmosféru, ako jedna je vychovávateľka a jedna občania mesta žijú tým karne- pestúnka, ktorá má mať strednú valom. Všetci sú v kostýmoch a školu. U nás sú dve vychovávateľmaskujú sa od najmladších po ky v celodennom pobyte. Práca • ĽUDIA A UDALOSTI •

dinských Slovákov a aj centrom vzdelávania. V prezentácii sme sa zamerali na tradičné výrobky a plodiny z nášho prostredia. V rámci našich aktivít sme spolupracovali s viacerými spolkami a inštitúciami, akými sú Múzeum vojvodinských Slovákov, Slovenské vojvodinské divadlo a Spolok petrovských žien, gymnázium, ako aj spolky a združenia v Kulpíne, Hložanoch a Maglići, ktoré majú vo svojom vlastníctve veľmi veľa materiálu. Konkrétne Petrovskí škôlkari (skupiny Kuriatka a Slniečka) počas nakrúcania ja som sa zamerala na tradičný aktivity v Petrovci – hry s metlami je veľmi podobná, hoci sa viac takže museli sme to zrealizovať petrovský ľudový kroj, pomenozameriavajú na curriculum ako virtuálne v apríli tohto roku. Aj vanie častí odevu... Prispôsobene písaný dokument. Tematicky si ďalšia mobilita bola zrealizovaná veku detí učili sme sa uväzovať v každej škôlke volia tému, kto- v máji a hostiteľom bolo Slo- šatku, zapletať vrkoče a aj to, rou sa budú ten mesiac zaoberať, vensko, takže už pomaly tento čo sa najlepšie robí v kroji. Cez spracúvať s deťmi,“ prezradili projekt privádzame ku koncu,“ obrazy maliarky Zuzky Medvenám petrovské vychovávateľky. vyzdvihla teraz už riaditeľka PU ďovej sme sa zoznámili s tým, V rámci harmonogramu začiat- Včielka Anna Laćarková a dodala: ako maľovala tradičné pokrývky kom apríla 2020 mobilita mala „Môžem povedať, že bolo veľkou hláv kedysi. Poviazali sme to aj so pokračovať v Báčskom Petrovci výzvou virtuálne zrealizovať tie- súčasnosťou a za pomoci rodičov to aktivity v našej predškolskej v dielničke s papierom deťom ustanovizni. Museli sme si osved- ozvláštňovali hlavu. Obliekali čiť vlastné digitálne kompeten- sme aj bábky z kukuričia, ďalšie cie a vedomosti, činnosť sme aktivity boli aj hry s metlami, prezentovali aj po slovensky, aj tradičné detské hry, pohybové po srbsky a anglicky, a som hrdá a so spevom po slovensky a po na moje kolegyne, že to zvládli srbsky... Do aktivít sa zapojili škôlky našej ustanovizne zo všetna výbornú.“ Celkovo nositeľkami tohto kých dedín. Petrovské prostredie projektu z petrovskej Včielky sme sa snažili prezentovať ako bolo 10 vychovávateliek, ktoré multikultúrne prostredie.“ Virtuálnu mobilitu, ktorú tvorili tím, ale pri pripravovaní usporiadali z Banaktivít v domáskej Štiavnice, tri com prostredí dni aktívne sleNezvyčajné výtvarné techniky – v škôlke bol do dovala aj Anna toho zapojený maľovanie guľôčkou Hasíková. „Videli celý kolektív, sme tam rôzne a na záver v máji malo byť aj vy- takže spoločne aktivity, ktoré rohodnotenie na Slovensku, v Ban- pracovali na tom bili s deťmi a ktoré skej Štiavnici. „Projekt sa mal a všetci priložili teraz my môžeme ukončiť v decembri roku 2020, svoje ruky k dielu, využiť v praxi. Boli ale táto celosvetová pandémia aby to dopadlo to napr. rôzne nenám zahatila plány a museli sme čo najlepšie. tradičné výtvarné predĺžiť trvanie tohto projektu, Jedna z troch techniky, spôsoby aby sme stačili zrealizovať všetky zodpovedných za výroby plstených aktivity, ktoré boli projektom realizáciu projeknaplánované. Mobility sa pod- tu a kontaktová Pohyblivá hračka z papiera kvietkov, kvetov z farebnej vlny, ľa harmonogramu uskutočnili osoba Božena robili s deťmi medovníčky, pov Chorvátsku a v Slovinsku, ale Levárska k mobilite na domáhybové bábiky na motúzikoch, potom, keď mobilita mala byť cej pôde ešte pridala: „Zamerali hľadali spoločne stratený poklad u nás v Predškolskej ustanovizni sme sa konkrétne na kultúrne v botanickej záhrade. Keďže je Včielka, v dôsledku Covidu-19 a na vzdelávacie ustanovizne, Štiavnica známa vďaka baniam, sa musela uskutočniť iným spô- lebo zvykneme hovoriť, že naše aj ťaženiu zlata, deti sa najviac sobom, ako bola plánovaná, mesto je centrom kultúry vojvo• ĽUDIA A UDALOSTI •

Maľovanie bublinami

bavili tým a starými remeslami. Máme z toho pekné dojmy, ale nám je ľúto, že sme tam nemohli byť aj fyzicky prítomné.“ Vychovávateľka Anna Mučajiová nás tiež usvedčila, že v práci s deťmi skúša guľôčkovú výtvarnú techniku s motúzom a holiacou penou.

Čo baníci v bani vykopávajú?.

Teraz už nasledujú diseminačné a implementačné aktivity, čiže priblížiť deťom a uskutočniť s nimi to, do čoho sa vychovávateľky zaškolili, ako aj prezentovať prácu širšej verejnosti. Samotné vychovávateľky potvrdili, že hoci bol projekt náročný, bol aj zaujímavý, mnoho získali, všeličo mohli odkukať, prispôsobiť, zlepšiť tak v samotnej ich škôlke, ako aj v lokálnom prostredí, a hodnotia ho ako veľmi prospešný. Jeho výsledkom by malo byť aj tlačenie brožúry aktivít v každej krajine. Foto: z archívu PU Včielka a účastníčok mobilít

24 /4963/ 12. 6. 2021

Ľudia a udalosti BIELE BLATO

Výskumná cesta Milan Nedeljkov

rojekt biologicko-geografického profilovania, ktorý uplatnila Elektrotechnická škola Vuka Karadžića v Starej Pazove, sa realizoval minulý týždeň v Bielom Blate. Vzhľadom na to, že turistické návštevy a podobné aktivity boli takmer na rok a pol pozastavené, bola to príležitosť pre komunitu Bieloblatčanov a tunajšie výnimočné prostredie, aby mohli byť znovu predstavení vo svojich špecifikách. Tentoraz to bola malá „výskumná misia“ žiakov Ekonomickej školy a ich mentorov. Úlohy projektu boli: úvod do biodiver-

www.hl.rs

zity Cárskej bary a topografie dediny, analýza komparatívnych výhod osídlenia v segmente udržateľného etnického turizmu a úvod do kultúrneho dedičstva tejto neobvyklej komunity. Špeciálnym cieľovým segmentom bolo ekologické monitorovanie oblasti Bieleho Blata. Prvým cieľom bola Cárska bara, presnejšie plavba loďou a skutočné stretnutie s flórou a faunou tohto biotopu. Nasledoval príchod do Bieleho Blata a ubytovanie v Medzinárodnom výskumnom centre. Skupina plná entuziazmu ihneď po ubytovaní začala projektovú činnosť. Ďalším cieľom bol etno-

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

dom, presnejšie etno-ekologická trieda, vstup do nášho „stroja času“, návšteva školy a návšteva Goklerovho domu, ktorý je tiež sídlom Dámskeho klubu. Potom nasledovala prechádzka na farmu Lujza a večera v tom

ľudí, a spoločne sa socializovať. Nasledujúci deň bol zmysluplný a naplnený rôznymi aktivitami. Najskôr boli navštívené „bieloblatské pyramídy“, hromady trstiny, potom sa fotografovali vedľa napájadla a

a výrobných zariadení v rámci družstevného závodu na výrobu rákosu, kde si žiaci mohli pozrieť, ako sa trstina spracováva a pripravuje na špeciálny výrobok. Pre mladých vedcov to bola výnimočná skúsenosť,

krásnom priestore. Po večeri nastal čas spoznať miestne obyvateľstvo, najmä mladých

studne. Po krátkej prestávke sa výskumná skupina vydala do starého veterného mlyna

nová a neobvyklá. Ako osobitný cieľ, duchovne profilovaný, bola návšteva dedinského mnohoná-

• ĽUDIA A UDALOSTI •

rodnostného cintorína a kaplnky. A to je jedno zo špecifík Bieleho Blata, ktorý práve hovorí o tejto neobvyklej dedine. A ako skutočný biologický a geografický cieľ nasledovala prechádzka medzi jazerami Rybárskej farmy Ečka a spoznávanie toho rustikálneho ekonomického a turistického priestoru. Úplne na záver, po obede, plní dojmov, účastníci tejto krásnej projektovej aktivity sa v ubytovni pripravovali na návrat. A zdá sa, že to každému ťažko padlo. Aj im, aj mladým hostiteľom z Bieleho Blata, pri rozchode padali slzy, ale zároveň i sľuby, že to nie je ich posledná návšteva našej dediny. Sme presvedčení, že je to pravda, pretože priateľstvá nadviazané spontánne a v osobitnom priestore, akým je napríklad Biele Blato, zostávajú trvalé.

24 /4963/ 12. 6. 2021

DETSKÝ KÚTIK

Veselé ratolesti

eplejšie počasie vylákalo aj deti hrať sa v prírode. Slniečko im rozčervenilo líčka a na tvári majú veselé, šťastné úsmevy. Veď čakali na to, aby sa mohli zahrať vonku po dlhom chladnom daždivom počasí. Venujú sa naháňačkám, tancom, hrám s loptou alebo rôznym iným športom vonku. Tak sa uvoľnia a rozhýbu po dlhom sedení pri knihách, keďže sa koniec školského roka pomaly blíži. Práce do Detského kútika nám zaslali žiaci z Padiny a Kysáča. Inšpirujte sa nimi a zašlite aj vy svoje výkresy alebo básne a slohové práce napríklad o pekných hrách s vašimi kamarátmi. Katuša

2, Sára Chrťanová, 6. Kysáči ZŠ Ľudovíta Štúra v

, 7. 1, manská Jana Čiž ra v Kysáči víta Štú ZŠ Ľudo

Jana Madacká, 7. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

6. 1, Soňa Francistyová, sáči Ky v ZŠ Ľudovíta Štúra

• DETSKÝ KÚTIK •

Moje obľúbené zvieratko

2, Boban Mitevski, 2. ne di Pa v a Tit ZŠ maršala

Moje obľúbené zviera je psík. Volá sa Beny. Môj psík je kučeravý. Hlavu má malú a kučeravú. Uši má kučeravé a malé. Nohy má krátke. Telo má kučeravé, biele a chudé. Chvost má kučeravý a krátky. Môj psík sa hrá s jeho hračkami. Keď poroznáša hračky po dvore, ja potom za ním upratujem. Býva vo svojej búde, ktorú spravil môj otec. Nepáči sa mu, keď ho zobudíme zo spánku. Najviac sa mu páči, keď zíde do kvetinovej záhradky a začne kopať jamky. Usiluje sa veľmi. Robí to, keď je veľmi teplo. Jedáva chutné granuly. Má rád aj prechádzky po dedine. Vábia ho druhé psíky, ale potom ho musíme hľadať. Teším sa, že mám psíka, lebo je on môj najlepší priateľ. Dajana Pavlovová, 3. a, ZŠ Jána Kollára v Selenči

ová, 2. 2, Natália Naď e Tita v Padin ZŠ maršala • DETSKÝ KÚTIK •

1, Mária Nasádiová, 6. či sá Ky v a úr Št a ZŠ Ľudovít 24 /4963/ 12. 6. 2021

pixabay.com

Ivona Petrášová, 2. 2, ZŠ maršala Tita v Padine

Ľudia a udalosti BÁČSKA PALANKA

Krásavica Tikvara Jaroslav Čiep

dísť do Báčskej Palanky a nenavštíviť Tikvaru je takmer rovnaké ako v Báčskom Petrovci neochutnať štipľavú klobásu. Zaujímavosťou je, že jazero Tikvara je jediné prírodné jazero na celom toku Dunaja. Vzniklo presunom koryta rieky a povesti vravia, že pomenovanie dostalo podľa člnov, v ktorých rybári chovali svoje ryby. Dnes je to obľúbené miesto rekreantov, chodcov, plavcov, nadšencov rybolovu a športovcov. Tento prírodný park 3. triedy sa rozprestiera medzi Báčskou Palankou na severe a Dunajom na juhu. Tadiaľto prechádzajú aj skvelé cyklistické trasy. Táto oblasť si zachovala vlast-

Labute sú tu atrakciou nielen pre deti

nosti močiarov, bohatá vegetácia má ekologický vplyv na podnebie, vodu, vzduch a pôdu tejto oblasti. Hneď pri vchode uvidíte aleju močiarnych cyprusov, nechýbajú ani vŕby, topole a jasene a na konci promenády platany staré viac ako sto rokov. Tikvara je mimoriadne bo-

hatá na biele dunajské ryby, je najväčším zimoviskom Dunaja, a preto patrí k obľúbeným miestam rybárov. Najčastejšie ide o kapra, veľké exempláre šťuky, ostrieža a sumca a o túto rybársku oblasť sa stará Združenie športových rybárov Kapor. Čo sa týka bohatstva flóry a

fauny, usadili sa tu vydry, líšky, lasice, vodné a poľné hraboše. Špeciálnou atrakciou sú labute, ktoré sa prechádzajú po pláži a zdobia jazero. Tu môžete vidieť zákonom chránené biele a žlté lekná. V lete je to obľúbené miesto na kúpanie. Jazero Tikvara má 3 pláže a sú to: veľká pláž, malá pláž a pláž Popovo. Už aj preto má Tikvara dobré podmienky na rozvoj letného cestovného ruchu a nechýbajú tu ani početné reštaurácie. Inak je tu aj športovo-rekreačné stredisko s množstvom obsahov – veľká športová hala, nekrytá posilňovňa, tenisové kurty, viaceré terény pre kolektívne športy, kajaková dráha, bazén... Preto nie div, že je tu vždy rušno. .

Dunaj a pohľad na most

Pohľad na chorvátsku stranu Dunaja a Ilocký hrad

Majitelia člnov ich pomaly privážajú a nedočkavé deti sa už aj zmočili

Aj kajaky z klubu Elit sa dostávajú do vody

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Mozaika

ROČNÍK XXIII 12. júna 2021 ČÍSLO 261

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

SKC PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V NOVOM SADE

Veľmi zaujímavou a svojráznou je časť Šafárikovské životné putá. minulosti. Tieto slovami obsiahnuté Spolok bol nieúdaje o spolkových snaženiach len miestom na v značnej miere názorne dopĺňa pobavenie, ale aj aj množstvo fotografií z bohatého stretania sa Slospolkového archívu, ako aj záverečvákov, ktorí si aj ná fotogaléria tlačená plnofarebne v súčasnosti na na kriedovom papieri. tejto pôde skĺbiKniha, okrem záverečnej fotoli životné cesty grafickej časti a úvodných slov ak- a rozhodli sa spoločne kráčať životom. tuálnej predsedníčky spolku Vierky Tak sú opísané „šafárikovské rodiny“ Marčokovej-Cerovskej a redaktorky Cerovská, Trisová, Svetlíková, Bagľašová, Kataríny Melegovej-Melichovej, je roz- Valentová, Rybárová, Sabová, Filková členená do piatich častí. Tie začínajú a Lačoková. blahoprianiami k storočnici z pera dePoslednou písanou časťou je písaná siatich spoločenských a politických stopa o šafárikovcoch v médiách, tlapredstaviteľov slovenskej menšiny čených a elektronických. Aj tuná, ako v Srbsku. Časť Minulosť mostom k bu- aj v iných častiach zborníka, najagilnejšou prispievateľkou je Danica Vŕbová, ktorá sa podieľa v tomto zborníku s dvanástimi autorskými príspevkami. Jej, ako aj ostatným prispievateľom do zborníka, a je ich viac ako tridsať, patrí vďaka za verejné rozdelenie sa o nové poznatky Členovia SKC P. J. Šafárika na zájazde na Slovensku, o práci tohto slov Očovej 2018 venského novodúcnosti mapuje obdobie od začiat- sadského spolku. ku vzniku spolku, ale predovšetkým Poslaním tohto spolku je uchovávať, posledné dve desaťročia minulého pestovať a sprístupňovať národné kulstoročia, a tunajších 17 príspevkov je túrne dedičstvo, jazyk, hudbu, piesne, prevažne spomienkového rázu. tance a zvykoslovie. Samotní spolkári To, čo je v súčasnosti v spolku aktív- hovoria: „Aby sa niekto stal členom ne, je obsiahnuté v časti Život a práca Slovenského kultúrneho centra P. J. SKC P. J. Šafárika. Je tu sumarizovaná Šafárika v Novom Sade, nemusí prejsť činnosť všetkých aktívnych pobočiek nijakým konkurzom. Nemusí vynikať spolku, aj FS Šafárik, aj detský FS Šafá- ako tanečník, spevák či herec. Ba nemusí riček, aj orchester a sólisti, aj spevácke byť ani Slovák a po slovensky perfektne zložky: dievčenská spevácka skupina, hovoriť. Všetko sa to časom naučí...“ chlapčenská spevácka skupina, ženská Tak ako aj samotní aktivisti, čo si našli spevácka skupina, miešaný zbor a Ko- cestu k úspechom a divákom a poslumorný zbor Agapé. Aj práca divadelnej cháčom, aj tento zborník si určite nájde sekcie, ktorú tvoria nielen dospelí, ale cestu k svojim čitateľom. aj deti. Foto: z archívu SKC P. J. Šafárika

Minulosť dneška III Jaroslav Čiep

lovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade si vlani pripomenulo 100. výročie založenia. Ide o jeden z najstarších slovenských spolkov v celoslovenskom kontexte, ktorý svoju činnosť vykonáva v kontinuite od samého založenia v roku 1920. Organizačný výbor vlani v októbri zorganizoval medzinárodnú online konferenciu, z ktorej tlačou vyšiel aj zborník prác pod názvom 100. výročie založenia Československej besedy Šafárik v Novom Sade. Jeho editorkou je dlhoročná spolková aktivistka Katarína Mosnáková-Bagľašová. Z príležitosti tohto jubilea sa verejnosť potešila aj novému CD nosiču pod názvom Na dunajskom moste. CD nosič obsahuje zmesi slovenských vojvodinských ľudových piesní v predvedení ženskej speváckej skupiny SKC P. J. Šafárika za sprievodu jeho ľudového orchestra, ale aj samotné body ľudového orchestra. Šafárikovci svoju prvú publikáciu zostavili pred dvoma desaťročiami pod vedením agilného Miroslava Kriváka a roku 2000 tlačou vyšiel obsiahly zborník na takmer 500 stranách pomenovaný Minulosť dneška. O desať rokov neskôr o činnosti SKUS P. J. Šafárika za roky 2000 až 2010 vyšiel zborník Minulosť dneška II. Naposledy svojráznou čerešničkou na torte osláv storočnice šafárikovcov je aj nová publikácia, ktorá tlačou vyšla iba prednedávnom. Ide o tretí zborník s rovnakým menom pomenovaný Minulosť dneška III, pod ktorý sa ako hlavná redaktorka podpisuje Katarína Melegová-Melichová. Táto najnovšia kniha s podtitulom zborník prác k storočnici SKC Pavla Jozefa Šafárika prináša viac ako 260 strán nových poznatkov a mapovaní práce tohto vzorného spolku vojvodinských Slovákov a všetkých jeho zložiek, predovšetkým v období za posledných desať rokov, ale aj v kontexte dlhšej

Z obsahu

Šesťdesiat rokov od vzniku Mládežníckeho festivalu v Kysáči

s. 24

Filmové podnikanie Matice slovenskej v Juhoslávii v rokoch 1938 – 1940 (2)

s. 26

Na Slovensku je 60 unikátnych drevených kostolíkov

s. 28

Mozaika VČERA, DNES, ZAJTRA...

SPOMIENKA

Šesťdesiat rokov od vzniku Mládežníckeho festivalu v Kysáči Janko Čérný

ládežnícke organizácie v našich slovenských dedinách sa zaoberali aj ochotníckou kultúrno-ume-

Pozvánka do Kysáča 1974

leckou činnosťou a usporadúvali aj vydarené programy, ktoré prispeli k rozprúdeniu hudobno-speváckeho folklórneho a divadelného života. S veľkým zápalom sa spievalo, tancovalo, hralo divadlo. Rozličné formy prejavov na tomto pláne sa rozvíjajú a pestujú najprv doma, ale často sa podnikajú aj kroky na prekračovaní vlastného chotára a vymieňajú sa aj programy a návštevy. Ani nie tak dávno na spomenutej ochotníckej činnosti mali sme aj kvantitu, aj kvalitu; až štyri hudobné mládežnícke festivaly – tri festivaly: kysáčsky,

v Kysáči, 27. mája 1961. Na prvom festivale účinkovalo 6 dedín a 14 spevákov. Na tomto festivale sa predstavili aj dvaja speváci z Hložian, dvaja zo Šídu, dvaja z Pivnice, dvaja z Aradáča, traja zo Selenče a traja z Kysáča. Festival prispel k vzájomnému zoznamovaniu sa a k výmene skúseností na tomto poli ochotníckej činnosti. Mládežnícky festival pod týmto menom prebiehal v rokoch 1961 – 1964 a okrem už spomenutých dedín sa zúčastnili aj PetMária Vršková – v Kysáči taktiež účin- rovec, Kovačica, Kulpín, kovala v roku 1967, ako aj v Selenči Erdevík a Padina. – z Kysáča V období 1965 – 1974 dedín, respektíve dedín, kde festival prebiehal pod menom žijú aj Slováci. Májové stretnutie. V roku 1966 sa V rámci osláv Dňa mladosti festival nekonal. V rokoch 1969 a dvadsiateho výročia Ľudovej revolúcie mládežnícka organizácia v Kysáči v sobotu 27. mája 1961 usporiadala kultúrno-umelecký program – festival pod názvom Hľadáme najveselšiu slovenskú osadu. Festival sa stal tradičným a prebiehal v najbližšiu sobotu ku Dňu mladosti. Organizovalo ho Juraj Nímet, víťaz v roku 1972 vedenie mládežníckej organizácie v Kysáči, ktoré zasielalo počas – 1974 na spomienkovej vlajke celého trvania aj pozvánky do je text: Májové stretnutie – festidedín, kde žijú Slováci. val slovenských ľudových piesní. Na spomienkovej vlajke, Počas svojho trvania menil svoju ktorú dostala každá zúčast- fyziognómiu a koncepciu, ale nená dedina, je text: Hľadáme treba zopakovať, že pozvánky zaFotokópia spomienkovej vlajky z najveselšiu slovenskú osadu sielala mládežnícka organizácia roku 1974 selenčský a hložiansky, ktoré zanikli, a zostal ten pivnický. Ak chceme pestovať našu kultúru, nesmieme zabúdať na vlastné korene, na tradíciu, ale ju musíme zachovať a pestovať i do budúcna. V kultúrnom živote Slovákov vo Vojvodine vypestovanou tradíciou bolo usporadúvanie festivalov. Na starosti ich mala mládežnícka organizácia. Tak to bolo so všetkými spomenutými festivalmi. V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v Kysáči prebiehal festival Hľadáme najveselšiu slovenskú osadu, ktorý bol roku 1965 premenovaný na Májové stretnutie. Je fakt, že o zaniknutých festivaloch čoraz menej vieme, a aj to, že na nich vystupovali mladí nádejní speváci – ochotníci z našich slovenských

HLAS ĽUDU | 12. 6. 2021 • 24 /4963/

Samuel Peťkovský z Kulpína

v Kysáči. Okrem už spomenutých dedín na tomto podujatí účinkovali aj Silbaš a Ľuba od roku 1968. V roku 1969 pribudlo najviac nových dedín – Jánošík, Stará Pazova, Slankamenské Vinohrady, Laliť a Savino Selo. V roku 1971 pribudla Báčska Palanka a v roku 1972 aj Begeč. Je to spolu 21 dedín. V rokoch 1973 – 1974 na tomto podujatí vystupovali kultúrno-umelecké spolky so svojím 20- – 30-minútovým programom, čo znamená, že posledné dva ročníky už nemali súťažný ráz a nesúťažili speváci – ochotníci. V roku 1973 vystupovali: kultúrno-umelecké spolky z Nového Sadu, a to : Pavla Jozefa Šafárika, Svetozara Markovića, Sándora Petőfiho a Maxima Gorkého.

Ján Rajčan z Pivnice

V druhej časti programu účinkovali speváci z našich dedín – víťazi na festivaloch v Pivnici a Selenči. V roku 1974 vystupovali kultúrno-umelecké spolky: Jána Kollára Selenča, SKUS Pivnica Pivnica, Pavla Jozefa Šafárika Nový Sad, Sándora Petőfiho Nový Sad, Mladosť Aradáč a Andreja Sládkoviča Kysáč. Bola to prehliadka výsledkov a úspechov mládeže na kultúrno-umeleckom poli z prostredí, kde žijú Slováci, a okrem toho mala prispieť k ešte väčšiemu a silnejšiemu rozvíjaniu spolupráce medzi mládežou na tomto poli. Toto mládežnícke podujatie bolo pre mladých spevákov aj

Zuzana Obšustová z Aradáča v roku 1973

Na tomto podujatí v rokoch kompletné údaje (zoznam dedín a spevákov účastníkov) 1961 – 1972, keď bolo súťaženie a v ročníku 1964 chýba údaj spevákov, účinkovali tieto dedio účastníkoch z Kysáča. V ročníku ny: 1. Kysáč 10-krát, 2. Selenča 1968 chýba údaj o účastníkoch 8-krát, 3. Hložany 7-krát, 4. Pivz Hložian a Kulpína. nica 8-krát, 5. Aradáč 7-krát, 6. Aj toto podujatie už pomaly Šíd 4-krát, 7. Petrovec 6-krát, 8. odchádza do zabudnutia a je Kulpín 7-krát, 9. Kovačica 7-krát, škoda, že nie sú o ňom skom- 10. Padina 7-krát, 11. Erdevík pletizované údaje o účastníkoch 5-krát, 12. Silbaš 2-krát, 13. Ľuba a je aj málo písaných stôp o ňom. 1-krát, 14. St. Pazova 1-krát, 15. Preto oprašujme spomienky, Jánošík 3-krát, 16. Laliť 2-krát, povykladajme staré fotografie a nedovoľme, aby upadlo do zabudnutia to, čo sme ako mládežníci a mladí ľudia v tom období robili a za čo sa nemusíme hanbiť. Veríme, že pri čítaní týchto riadkov mnohým účastníkom a divákom sa vynoria pekné zážitky a spomienky na chvíle strávené na tomto poduZuzana Krišková z Hložian jatí v Kysáči, ktoré vzniklo pred 60 rokmi... odrazovým mostíkom pre rozhlaNa prvom festivale 27. mája sové nahrávky. Právo zúčastniť 1961 sa zúčastnili speváci z sa mali iba tí mladí speváci, ktorí Hložian (Ján Molnár a Alžbeta ešte nemali nahraté pesničky Buzeková), Kysáča (Mária Koláv rozhlase. V Kysáči sa z najlep- rová, Zuzana Macáková a Michal ších vybraných spevákov po de- Madacký – získal 2. cenu ), Pivnidinách vyberali nositelia prvej, ce (Juliána Kolárová a dueto Zuzana Halabríniová z Jánošíka druhej a tretej ceny, čiže odme- Kolárová – Ruman), Aradáča ny. Je zaujímavé, že zo začiatku (Ján Petráš – získal 3. cenu a sa ceny udeľovali pre mužov a Erka Šiagová – získala 1. cenu pre 17. Slankamenské Vinohrady pre ženy, takže boli dve prvé ženy), Šídu (Mária Zahorcová a 1-krát, 18. Savino Selo 1-krát, ceny. Ak sledujeme obsah podu- Zuzana Kolárová – získala 2. cenu 19. Hajdušica 1-krát, 20. Báčska jatia, jestvujú dve obdobia, a to ), Selenče (Anna Provodovská, Palanka 2-krát, 21. Begeč 1-krát. v rokoch 1961 – 1972, keď súťažili Pavel Častvan – získal 3. cenu a Pripomienka: Do tohto prehľaspeváci – ochotníci, a v rokoch Michal Zolárek – získal 1. cenu du nie je zapojený ročník 1963, 1973 – 1974, keď vystupovali pre mužov). Bolo to pred 60 lebo chybujú všetky údaje – zokultúrno-umelecké spolky. rokmi. Celkovú snahu mládeže znam dedín a spevákov. Pre ročník 1963 chýbajú treba len pochváliť.

III

Mozaika Z DEJÍN NAŠEJ KINEMATOGRAFIE

INÍ PÍŠU

Filmové podnikanie Matice slovenskej v Juhoslávii v rokoch 1938 – 1940 (2) Štefan Vraštiak V marci roku 1993 som ukončil ako čiastkovú tému pre Dejiny slovenskej kinematografie, ktoré vyšli v decembri roku 1997, vedeckú štúdiu Filmové podnikanie Matice slovenskej v Juhoslávii 1938 – 1940. Práca obsahuje časti: 1 – korešpondencia, 2 – správa o služobnej ceste v Juhoslávii v dňoch 10. – 17. 12. 1970, 3 – rozhovor s Jánom Čajakom ml., 4 – rozhovor s Emilom Klobušickým, 5 – filmy MS v Juhoslávii, 6 – Bibliografia článkov – Nový život (Náš život – pozn. J. Č.) a Národná jednota 1938 – 1950, 7 – citácie. V časti 5 je aj obsahové spracovanie zachovaných filmov od Sylvie Lackovej, 14 strán textu. Vybral som najzaujímavejšie a najdôležitejšie časti práce, ktoré boli pre FR iba technicky upravené. Štefan Vraštiak, apríl 1998 oženil s Máriou, rod. Dobríkovou, ti Slovákov v Juhoslávii (resp. FILMY MATICE SLOVENSlovenské augustové slávnosti z Bajše, učiteľkou, s ktorou má SKEJ V JUHOSLÁVII 1938 Slovákov v Juhoslávii, resp. Audvoch synov – Vladislava (1944) – 1940 gustové dni) a Fedora (1945). Keďže filmy, lepšie povedané • Gymnázium Po štúdiách na gymnáziu šoty MS v Juhoslávii nemali ti- • Hoja, Ďunďa v Petrovci študoval štyri roky • Chmeľová oberačka v na učiteľskej škole v Sombore. Petrovci (resp. Oberačka Stal sa učiteľom žiakov nižších chmeľu) ročníkov, prvého až štvrtého, v • Ľudové kroje (koloroKysáči (1928 – 1932), v Kulpíne vaný film), resp. Pokusný (1932 – 1945), v Pivnici (1945 – farebný film 1961) a od roku 1961 žije v Bajši, • Misijná slávnosť v Pivkde sme ho aj navštívili. Bol aj nici (resp. Matičný deň v odborným učiteľom hudby a Pivnici) ručných prác od roku 1950. V • Národné slávnosti v Pivnici sa zaujímal o fotograPetrovci (resp. Slovenské fovanie, ľudovú techniku, kino národné slávnosti v Petrov(založil tu prvé Pionierske kino ci, resp. Národné slávnosti, Prvé číslo matičného časopisu Náš v Juhoslávii v roku 1946, v roku život, titulná strana resp. Národné slávnosti v 1956 bol vyznamenaný plaketou roku 1939) za dlhoročnú prácu pri desiatom • Obec Petrovec (resp. o • Vybor Matice a matičné výročí činnosti kina). živote a obyčajach Slovákov ustanovizne v Petrovci (resp. MaEmil Klobušický bol duchovv Petrovci) tičné predsedníctvo a podniky, ným otcom filmového podnikania Emil Klobušický • Odhalenie pomníka resp. Matica a jej podniky, resp. MS v Juhoslávii. Sám filmy nakrúpadlých vo svetovej voj- Matica, resp. Kníhtlačiareň) cal, premietal. Bol neprofesionáltulky, objavujú sa v článkoch v ne v Pivnici • Zo zasadnutia širšieho nym filmárom, ale aj tak majú Novom živote, v Národnej jed- • Odhalenie pomníka výboru (resp. Zasadnutie funknote, v Národnom kalendári, vo Svetozara Miletića v Novom Sade cionárov) Filme a divadle, v rozhovoroch • Povodeň v Novom Sade • Žatva v Kulpíne (resp. s Jánom Čajakom ml. a Emilom • Sokolská slávnosť v Ky- žatva) Klobušickým rôzne názvy toho sáči 26. 3. 1939 (resp. Slávnosti v • Životné prostredie ľudu Podpis Emila Klobušického istého filmu. Kysáči, resp. Výjavy z kysáčskych v Kysáči a Pivnici Preto uvádzame všetky názvy slávností) jeho šoty veľkú dokumentačnú filmov, ktoré sa objavujú v texte. • Sriem a Banát – slovenROZHOVOR S EMILOM hodnotu. Približujú život SlováAk to bolo možné, zjednotili sme ské obce (resp. Obrázky z Banátu) KLOBUŠICKÝM kov na Dolnej zemi od roku 1938 varianty názvov pod jeden, v zá- • Svadba v Petrovci (resp. Emil Klobušický sa narodil 15. do roku 1940. Nakrútil takmer tvorke uvádzame jeho varianty. Slovenské svadobné obyčaje v marca 1907 v Kulpíne ako jedno dvadsať filmov – šotov. Nie je možné určiť ani presný Petrovci) zo šiestich detí (Elena, Gustáv, Kto dal podnet na založenie počet nakrútených filmov, lebo • Svadba v Selenči (resp. Gabriela, Oľga, Ivan) farárovi z filmovej sekcie MS? ich počty sa v citovaných člán- Svadobné obyčaje v Selenči) Kulpína Gustávovi Klobušickému, – Vedenie to príliš nezaujímalo. koch rozchádzajú. • Voda (resp. Krúženie Slovákovi asi z Gemera. Nevedelo o takejto možnosti. • Augustové slávnos- vody) V roku 1942 sa Emil Klobušický Zvážili, že by to bolo dobré.

HLAS ĽUDU | 12. 6. 2021 • 24 /4963/ Kto a o čo sa staral vo filmovej sekcii založenej v roku 1938? – Čajak a ja o film. Rapoš a Kmeť o knižné monografie. Odkedy ste premietali filmy pre verejnosť? – Pre deti už od roku 1932, ale po večeroch aj pre dospelých. Filmy sme požičiavali z požičovní. Akej značky ste mali kameru a premietacie prístroje? – Kameru Agfa a premietacie prístroje Kodak a Agfa. Mali filmy, ktoré ste nakrú- Záber z filmu, ktorý nakrúcali matičiari tili, aj úvodne titulky? rekonštruovali udalosti do– Hlavne Jánošík mal obrovský – Nie. úspech. Filmy, ktoré ste nakrúcali, datočne? – Priamo sme filmovali udaJugoton filmoval Augustoboli krátke. Mali ste ich zové udalosti v Petrovci v roku strihnuté v jednom kotúči pri losti. Ako ste nakrúcali filmy? Mali 1939. Videli ste tento film? projekcii? – Vôbec sa na to nepamätám. – Áno. Ale boli ináč usporia- ste údajne perový snímací sysMali ste možnosť vidieť dané ako na zachovanej kópii. tém s kapacitou 30 metrov na nejaké etnografické filmy v Sportklub v Kovačici bol najšted- cievke filmu? – Áno, mali sme perový prí- čase, keď ste nakrúcali v rorejší, hradil filmy aj môj pobyt stroj s 12,5-metrovými cievkami koch 1938 – 1940 filmy pre počas projekcií. MS v Juhoslávii? V jednej správe pre výročnú filmu. Filmovali ste aj zo statívu? – Áno. Filmy o Vysokých Tatschôdzu MS sa uvádza, že ste – Nie, všetky filmy boli nakrú- rách, Plickove Hry slovenskej nakrútili 12 a 1/2 filmu. Bolo tené priamo z ruky. mládeže a už spomenutého tých filmov viac? Zachovali sa dodnes nejaké Jánošíka. – Bohužiaľ, nezachovali sa Mali ste putovné kino? všetky filmy. Keď sa film pretr- fotografie z filmovania? – Pred pár rokhol, premietač zvyčajne mi, v rokoch 1955 kus filmu vyhodil. Film – 1960, mi zapobol zvyčajne uschovaný žičala americká u pokladníka kina. knižnica zvukovú V Petrovci bol nakrúaparatúru, s ktotený aj jeden pokusný rou som premietal farebný film dlhý 36 filmy. metrov. Kto a kedy Čo najviac ho realizoval a na akú zaujímalo ľudí tému bol tento film? v besedách po – Bol to farebný, súskončení prekromný film nakrútený mietania? mimo MS. – Veľa sa nepýKopírovali ste vaše tali. Stačilo im, že filmy, alebo ste premiefilm videli, že v tali originály? nich videli seba a – Nekopírovali, pre- Z matičného filmovania v našich prostrediach svojich známych. mietali sme len origi– Nie. Zaujímali ich hlavne historické nály. Videl vaše filmy niekto v filmy a fotografovanie. V čom spočívala vaša spoAko ste robili strih filmov? lupráca s profesorom Jánom poslednom čase, boli vôbec premietané po vojne? – Filmy sme nestrihali. PreČajakom? – Nie, naposledy boli premie- mietali sme to, čo sme nakrútili. – Keď sme filmy premietali, Nebolo vám niekedy ľúto vytak on mal prednášku a ja som tané v roku 1940. Aký mali úspech v Juhoslávii hodiť niečo, čo ste nafilmovali? film premietal. – Ukázali sme ľuďom všetko, Boli vaše filmy priamymi v tom čase premietané sločo sme nafilmovali. záznamami udalosti, alebo venské a české filmy?

Kde sa zrodila inšpirácia filmovať matičný život? – V Kulpíne. Bol som u fotografa Vajdu, videl som uňho filmovačku –kameru a premietací prístroj. Bolo to v roku 1938 v Záhrebe. A čo ste kúpili pre MS? – Kameru Agfa 16 mm pre 12,5 kazety filmu Agfa. Nemali sme laboratórium, filmy sme nedali vyvolávať v Záhrebe. Zasielali sme ich poštou a o takých desať dní sme ich mali vyvolané späť. Nič sme nestrihali, zostali tak ako boli nafilmované. Ako dlho ste nakrúcali jeden film? – Jeden až tri dni. Svadbu v Selenči dva, v Pivnici tri dni. Údajne sa o filmovanie medzi Slovákmi zaujímali aj Srbi? – Nepamätám sa na to. Stretli ste sa s Karolom Plickom počas jeho pobytu medzi Slovákmi na Dolnej zemi? – Nie. No mali sme ako dar slovenskej MS jeho film Hry slovenskej mládeže. Ako ste hodnotili svoje filmy? – Hodnotenie Čajaka je príliš skromné. Jeden biskup z výboru MS nebol nadšený filmom, v ktorom vyzeral komicky. Mali ste pri filmovaní nejaké problémy? – Nie. Všetko sa uskutočňovalo hladko, bez zbytočných rečí. Premietali ste filmy zadarmo? – Áno, ale zvyčajne nás pohostili. Vydala MS v Petrovci nejakú filmovú brožúru? – Nie. Kde bol o filmy najväčší záujem? – V Selenči. Snažili ste sa o to, aby boli vaše filmy premietané aj na Slovensku? – Filmy boli uvedené len pre Slovákov žijúcich v Juhoslávii. (Filmová revue 2/1998, s. 47 – 55) Foto: z archívu J. Čiepa a ÚKVS

Mozaika ZAUJÍMAVOSTI

Na Slovensku je 60 unikátnych drevených kostolíkov

NA CESTÁCH...

Pripravil: Jaroslav Čiep Každá časť Slovenska ukrýva v sebe kultúrne bohatstvo, ktoré je charakteristické pre danú oblasť. Popri Čičmianskych dreveniciach alebo skanzenoch máme na Slovensku aj ďalší skvost ľudovej architektúry, ktorý si všimla dokonca aj Medzinárodná komisia pre historické a kultúrne pamiatky UNESCO. Sú to drevené chrámy. Väčšinu z nich nájdete na východnom a severnom Slovensku, na úpätí Karpát. Drevené chrámy za svoj špecifický vzhľad vďačia jedinečnej stavebnej technológii, pri ktorej majstri remeselníci používali ako stavebný materiál výlučne drevo. Chrám stojí bez jediného klinca Drevené chrámy pochádzajú zo 16. až 18. storočia a stavali sa prevažne na vyššie položených, niekedy až ťažko prístupných

miestach v obciach. Pôdorys a stavbu chrámu ovplyvňuje aj typ sakrálnej stavby, na Slovensku nájdete rímskokatolícke, evanjelické, gréckokatolícke aj pravoslávne drevené chrámy.

Pre tretí typ drevených chrámov – evanjelické kostoly je typický pôdorys v tvare gréckeho kríža (na obrázku je kostol v Hronseku)

Najviac drevených chrámov je gréckokatolíckych, vo veľkom sa stavali v 18. storočí na severnom Spiši, Šariši a Zemplíne osídlenom Rusínmi (na obrázku je chrám v Miroli)

Medzi najstaršie chrámy patria gotickým slohom ovplyvnené rímskokatolícke kostoly (na obrázku je kostolík v Hervartove)

Zaujímavosťou je, že vo väčšine chrámov sa dodnes pravidelne konajú bohoslužby. Keď sa pozriete na chrámy zblízka, nenájdete žiadne kovové spoje. Úloha postaviť stavbu bez použitia jediného klinca v minulosti preverila staviteľské

Ikonostas v Topoli

zručnosti nejedného miestneho remeselníka. Prečo sa vlastne nepoužíval iný stavebný materiál okrem dreva? Pri spevňovaní vencov zrubu a iných konštrukčných prvkov sa z duchovných dôvodov nesmeli používať klince. Tie boli totiž

HLAS ĽUDU | 12. 6. 2021 • 24 /4963/

Topoľa

Vyšný Komárnik

priamo asociované s ukrižovaním Krista. Ľudoví majstri sa preto snažili o zhotovenie drevených spojov, ktoré boli pevné a odolávali poveternostným vplyvom. Riešením boli dômyselné tesárske väzby a drevené dubové kliny,

ristickou umeleckou výzdobou. Krásne šindľové strechy sú príkladom tesárskych a rezbárskych zdatností našich predkov, rovnako aj železné kríže ukuté u miestnych kováčov. To jedinečné skrývajú všetky chrámy

Tvrdošín

ktorými sa spevňovali hlavné konštrukčné časti. Okrem použitia prírodných materiálov, predovšetkým dreva, chrámy sa vyznačujú charakte-

Tročany

vo vnútri – umelecké výtvarné či sochárske diela – v rímskokatolíckych a evanjelických kostoloch zakomponované v bohato zdobených oltároch, v chrámoch

východného obradu v podobe ikonostasov, drevených stien s ikonami oddeľujúcimi svätyňu od zvyšnej časti chrámu. 8 drevených chrámov v zozname UNESCO Na druhej strane to, čo na týchto chrámoch dodnes obdivujeme, zároveň prispelo k ich súčasnému malému počtu. Nezachovalo sa ich totiž veľa. Celodrevené konštrukcie kratšie odolávali poveternostným vplyvom, podliehali požiarom, alebo boli nahradené trvácnejšími murovanými Matysová stavbami. pribudol aj nový drevený chrám Z pôvodných niekoľko v Ľutine. V snahe o záchranu týchto vzácnych drevených chrámov má takmer polovica z nich štatút národnej kultúrnej pamiatky. V roku 2008 im bola priznaná aj celosvetová hodnota a výnimočnosť. Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO boli zaradené rímskokatolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Leštinách, Hronseku a Kežmarku a gréckokatolícke chrámy v Bodružali a Ladomírovej a Ruskej Bystrej. Nižný Komárnik Viac o histórii a iné zaujímavosti o drevenej architektúre stoviek drevených chrámov na nájdete na stránkach gotocarnašom území sa zachoval len pathia.sk, muzeum.sk a drevezlomok. Dodnes sa ich zachovalo nechramy.sk. Zdroj: https://soda.o2.sk/ len päťdesiatdeväť – 42 rusíntema/ludia-a-miesta/na-sloskych drevených cerkví, 11 rímvensku-mame-60-unikatskokatolíckych a 6 evanjelických nychdrevenych-kostolikov/ kostolov. V minulom roku k nim

VII

Mozaika RADY A NÁPADY IBA PRE LABUŽNÍKOV

Špagety Pomodoro

rdcom tejto základnej omáčky na cestoviny sú naozaj zrelé, voňavé a slnkom ochutené paradajky. Príprava: 10 min. Úprava: 20 min. Porcie: 4. Suroviny: 1 PL olivového oleja, 1 väčšia cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, 2 hrste bazalky, 1 kg zrelých paradajok, 1 PL balzamikového octu, 500 g špagiet alebo iných cestovín, 100

g strúhaného parmezánu, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie... Takto sa to podarí: Cibuľu nasekáme najemno a pridáme k rozpálenému oleju do väčšej panvice. Cibuľku necháme karamelizovať, kým nebude krásne zlatohnedá – zhruba 5 minút. Cesnak nasekáme nadrobno. Zo stoniek bazalky otrháme celé lístky. Keď je cibuľka krásne zlatohnedá, pridáme k nej

polovicu celých lístkov bazalky a cesnak. Intenzitu plameňa znížime na minimum a pokračujeme v karamelizovaní. Medzitým nakrájame paradajky na väčšie kúsky a pridáme ich k cibuľke spolu s lyžicou balzamikového octu. Paradajky necháme

dusiť na malom plameni zhruba 15 minút, čo nám dáva dostatok času na uvarenie cestovín. Pred koncom omáčku dochutíme soľou a korením. Do šálky si naberieme vriacu vodu z cestovín, zvyšok scedíme a cestoviny navrstvíme do omáčky v panvici. Premiešame, pridáme cestovinovú vodu a spolu prevaríme a dobre premiešame, aby sa všetky cestoviny obalili omáčkou. Špagety rozložíme na taniere a servírujeme ozdobené zvyšnou bazalkou a bohato posypané parmezánom. Zdroj: recepty.aktuality.sk

ZDRAVIE A MY

Avokádo – jedna z najzdravších potravín na svete!

k by bolo vybrané najneobvyklejšie ovocie, niet pochýb o tom, že by išlo o avokádo. Zatiaľ čo všetky ostatné druhy ovocia sú väčšinou zložené zo sacharidov, avokádo tvorí najväčšie percento tukov. Preto je avokádo mnohými považované za jednu z najzdravších potravín na svete. Avokádový olej sa čoraz viac používa v strave, ale aj v kozmetickom priemysle pre svoje priaznivé účinky na pokožku a vlasy. List avokáda je aromatický a voňavý. Je to prirodzená ochrana proti komárom a všetkému hmyzu, pretože ho obchádzajú širokým oblúkom. Z minerálov je vynikajúcim zdrojom medi a draslíka a dobrým zdrojom vápnika aj horčíka. Z vitamínov obsahuje veľa vitamínu C a z komplexu vitamínu B je vynikajúcim zdrojom kyseliny pantoténovej. Je dobrým zdrojom riboflavínu, niacínu a vitamínu E. Z fytonutrientov obsahuje betakarotén a kombináciu luteín-zeaxantínu. 100 g avokáda obsahuje 160 kcal. Obsah tohto množstva obsahuje tiež 15 g tuku, 7 mg sodíka, 485 mg draslíka, 9 g sacharidov (z toho 7 g vlákniny),

0,7 g cukru a 2 g bielkovín. Ak chcete vypočítať, čo prijmete do tela jedným avokádom, počítajte s tým, že polovica avokáda váži 68 gramov, čo je 109 kcal. Kúzelné stránky avokáda! Obsahuje viac draslíka ako banány. Keď hovoríme o draslíku, prvou asociáciou budú vždy banány. Avokádo v rovnakom množstve má o 40 % viac draslíka ako banány. Odporúčané množ-

je pôvodcom infarktu a mŕtvice a chorôb obličiek. Chráni zrak. Avokádo obsahuje množstvo antioxidantov vrátane luteínu a zeaxantínu, ktoré sú nevyhnutné pre zdravie očí a zraku. Znižuje zlý cholesterol! Avokádo obsahuje kyselinu listovú a vitamín A, ktoré bojujú proti zlému cholesterolu a zabraňujú srdcovým chorobám. Je skvelý pre pokožku a vlasy!

stvo draslíka pre dospelých je 4 700 miligramov (alebo 4,7 gramu) denne, odhaduje sa však, že priemerný denný príjem draslíka je u väčšiny ľudí takmer dvakrát nižší – približne 2 500 miligramov; 100 g avokáda obsahuje 14 % požadovaného denného príjmu draslíka, na rozdiel od banánov, ktoré obsahujú 10 % denného príjmu. Strava bohatá na draslík pomáha znižovať krvný tlak, ktorý

Mnoho ľudí používa avokádovú pleťovú masku, pretože obsahuje veľa dobrých tukov a olejov pre pokožku. Nie je to, samozrejme, koniec. Pretože je avokádo mimoriadne bohaté na vitamín E, je široko používané na výrobu mnohých kozmetických výrobkov. Túto avokádovú masku môžete použiť na ďalšiu hydratáciu pokožky: Dve avokáda dobre roztlačte. Pridajte trochu medu. Túto masku

Mozaiku číslo 261 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

naneste na pokožku a nechajte pôsobiť 20 – 30 minút. Opláchnite teplou vodou a utrite uterákom. Túto masku používajte niekoľkokrát týždenne. Rovnakú masku je možné použiť aj na starostlivosť o suché a popraskané vlasy: masku naneste na vlasy, zabaľte do kuchynskej fólie a nechajte pôsobiť 40 minút. Potom vlasy opláchnite. Je žiaduce pridať trochu výživného olivového oleja. Pomáha pri chudnutí! Existujú štúdie, ktoré potvrdzujú pozitívne účinky avokáda na chudnutie. Respondenti uviedli, že sa cítia sýti podstatne dlhšie, dokonca až 5 hodín. Vďaka tomu avokádo znižuje potrebu jedla a následne znižuje príjem kalórií, čo uľahčuje proces straty nadbytočných kilogramov. Avokádo má nízke percento sacharidov a vysoké percento vlákniny a práve vláknina je zodpovedná za pocit sýtosti a za oddialenie pocitu hladu. Avokádo sa, čo je mimoriadne pozitívne, veľmi ľahko konzumuje. Môže byť pridané do širokej škály jedál: od šalátov, nátierok, koláčov, pudingov, tortíl, smoothies... Jeho mastná a krémová štruktúra dodá jedlu plnú chuť.

Kultúra ZO SPOLKU ŽIEN SLOVENKA

Nová hložianska kuchárka Miroslav Pap

ložiansky spolok žien Slovenka v roku poznačenom pandémiou predsa pokračoval vo svojej činnosti. Najmä keď boli odročené všetky podujatia, členky spolku sa dali do zostavovania novej hložianskej kuchárky. Z tejto príležitosti bola v pondelok 31. mája realizovaná aj jej premiéra. V priestoroch Domu kultúry v Hložanoch, kde sa premiéra novej knižnej jednotky aj konala, členky Spolku žien prichystali krátky primeraný program. Na začiatku členky zaspievali pie-

Členky zaspievali na veselú nôtu

Miriam Murtínová prečítala text o modernej gastronómii

publikovania doterajších kuchárok: „Naša prvá kniha uzrela svetlo sveta v roku 2009 a bola to kniha Kolo hier a koláčov. Nejako sme si mysleli, že tie recepty našich starých mám treba zachovať a zapísať a nejakým spôsobom aj zverejniť. Podarilo sa nám to v roku 2009. Bol veľký záujem o tú knihu, tak sme sa rozhodli, že budeme pokračovať s vydávaním ďalšej knihy, teda zbierky receptov varených jedál. Kniha bola vydaná v roku 2011. Potom v roku 2015, aby sme niečo nevynechali, sme ešte zverejnili aj recepty pečených a pražených jedál a jedál pripravovaných

seň Od Dunaja vietor veje, po čom krátky text o bramboráči (zemiakovej polievke) prečítala Anna Hruškárová. Následne predsedníčka Spolku žien Viera Miškovicová privítala všetkých hostí a zvlášť Ondreja Feketeho, predsedu Rady Miestneho spoločenstva, Ondreja Zahorca, predsedu hložianskeho MOMS, Vladimíra Valentíka, riaditeľa Slovenského vydavateľského centra, a členky spolkov žien z Báčskeho Petrovca a Kulpína. Predsedníčka Miškovicová priblížila prítomným postupnosť

Nová hložianska dvojjazyčná kuchárka

• KULTÚRA •

ková a Vera Šulcová prítomným prakticky priblížili pracovný postup pečenia rožkov a presný recept tohto tradičného jedla prečítala z novej kuchárky Anna Hataľová. Na záver programu členky zaspievali pieseň Červený kacheľ, biela pec, po čom predsedníčka Viera Miškovicová odovzdala výtlačky predsedovi MS Hložany, predsedovi hložianskeho MOMS, riaditeľovi SVC a predsedníčkam spolkov žien petrovského a kulpínskeho. Všetci prejavili prítomným slová vďaky a pod-

v sedliackej peci. Všetky naše knihy boli vypredané.“ O novej kuchárke sa zmienila takto: „Keďže sa naše spolkárky zúčastňujú na mnohých podujatiach, bol veľký záujem aj aby kuchárka bola vydaná v srbskom jazyku. Všetky recepty sme zhrnuli, dali sme ich preložiť, a kuchárka, ktorú prezentujeme, vydaná je dvojjazyčne. Je to súhrn do- Viera Miškovicová odovzdala kuchárku Ondrejovi Zahorcovi terajších receptov, ktoré sme zverejnili v predošlých našich pory spolku do ďalšej práce. K zostavovaniu novej kuchárkuchárkach. Tie tradičné recepky sa pričinili všetky spolkárky. ty sme zhrnuli do súčasného, Jarmila Stojimirovićová preložila moderného dizajnu, v akom je texty do srbského jazyka. O dikniha. Jednoducho aby sme prizajn knihy a o fotky sa postarala lákali aj mladé ženy k tradičným Tatiana Miškovicová a vytlačila jedlám. Chystáme aj ďalšiu knihu ju tlačiareň Jugo štampa v Čea tá bude o jedlách zo zemiakov.“ lareve. V programe ďalej vystúpili Vydanie novej kuchárka fiMiriam Murtínová, ktorá prenančne podporili: Úrad pre čítala krátky text o súčasnom Slovákov žijúcich v zahraničí, stolovaní, a Jelena Červenáková, Obec Báčsky Petrovec a Miestne ktorá prečítala text Đorđa Baspoločenstvo Hložany. laševića Al se nekad dobro jelo. Počas programu Zuzana Dud-

24 /4963/ 12. 6. 2021

Kultúra SELENČSKÉ SLÁVIKY 2021

Z malých spevákov raz vyrastú veľkí Miroslav Pap

eden z najväčších slovenských detských festivalov vo Vojvodine sú bezpochyby aj Selenčské sláviky. Každoročne festival priláka veľký počet tých

cie ujala Základná škola Jána Kollára, spolu s Komorným zborom Zvony, ktorí toto veľkolepé podujatie spoločne organizujú dodnes. No samotné podujatie by nemohlo byť realizovateľné bez selenčského Orchestríka,

57 spevákov, ktorých sprevádzal Orchestrík. Tohtoročné sláviky odzneli počas dvoch koncertov 5. a 6. júna v selenčskom Dome kultúry. Ide o netradičný termín podujatia, no v dôsledku prítomnosti pandémie v našej krajine bol festival presunutý na jún, čo však nevplývalo ani na kvantitu a v konečnom dôsledku ani na kvalitu festivalu. Účastníkmi festivalu sú hlavne deti zo selenčskej základnej školy. Z celkového počtu detí školy na javisku vystúpi až jedna tretina, dokonca až jedna polovica. Tohto roku si svoje hlasové schopnosti počas dvoch koncertných večerov na javisku vyskúšalo 47 spevákov rôznych vekových kategórií. Sprevádzal ich známy tohto roku 30-členný

Tamara Urbanová zo Slovenska

to rozdeliť na dva koncertné večery. My sme nemohli nikomu povedať, že nemôže spievať. Ani jedno dieťa na festivale nebolo

Dobre im to spolu hrá

najmenších spevákov – slávikov, ktorí z radosti interpretujú slovenskú ľudovú pieseň. Selenčské sláviky sa tohto roku konali po 14-krát, no v skutočnosti prvé dva ročníky sa niesli pod iným názvom, a to Detský kľúčik, ktorý vtedy organizoval Kultúrno-umelecký spolok Jána Kollára v Selenči. Po dvoch rokoch sa organizá-

ale aj rodiny Súdiovej, ktorá je nosným pilierom festivalu. Treba však skonštatovať, že si Selenčské sláviky predsa kontinuitu zachovali aj v týchto neblahých časoch. Najmä v minulom roku sa podujatie realizovalo v tradičnom, fašiangovom termíne od 22. do 23. februára. Vtedy na javisku vystúpilo až

Martin Urban, milovník tradičnej kultúry vojvodinských Slovákov

Symbolické dary ako vďaka a motivácia

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Orchestrík pod taktovkou Dr. Juraja Súdiho, ktorý sa o podujatí zmienil takto: „Absolvovali sme 14. ročník festivalu Selenčské sláviky. Záujem detí je ešte stále pomerne veľký, aj keď máme čoraz menej detí v základnej škole, ale ideme v tom smere do budúcnosti, že budeme hrať a spievať, koľko sa len bude dať. Podujatie skôr začalo iba s jedným koncertom, potom záujem narastal a museli sme

uprednostnené, každému dáme rovnakú šancu. Každý sa môže prihlásiť a cieľ nám je, aby si deti zaľúbili slovenskú ľudovú pieseň a aby mali dlhodobý vzťah k nej. A slovenská ľudová pieseň je súčasťou našej kultúry, ktorá nás etnicky definuje. Do posledného momentu sme tohto roku ani nevedeli, koľko budeme mať účastníkov, nakoľko niektorí ochoreli, traja odcestovali do zahraničia, takže točí sa to okolo päťdesiatky. Zaujímavé je, že po• KULTÚRA •

merne dosť chlapcov spieva, čo je veľmi dobre, lebo vieme, že chlapov spevákov je vždy málo, ako to vidíme aj vo všetkých speváckych zboroch. Máme nádej, že z týchto chlapcov budú speváci, aj keď odrastú. Treba povedať, že vidíme, ako speváci rastú, čiže dieťa, ktoré bolo pred niekoľkými rokmi Spoločná fotka na pamiatku ťažko spevavé, dnes už spieva kvalitne. Musím však selenčského MOMS, Annu Čapochváliť aj sponzorov a rodi- peľovú, predsedníčku Výboru ny účastníkov, ktorí ochotne pre kultúru, Marínu Balabanovú, pomohli pri realizácii festivalu. zástupkyňu predsedu Obce Báč, Máme z toho radosť, lebo vidí- Katarínu Vrabčeniakovú, riaditeľme, že to aj ľudia chcú. A ako ku Základnej školy Jána Kollára sa tvrdí: Z čoho vyrastie veľký a podpredsedníčku Výboru pre Slovák? – Z malého. A z čoho vzdelávanie, Marínu Vrabčeniavyrastie veľký muzikant alebo kovú, predsedníčku Miestnespevák? No predsa z malého, ho spoločenstva Selenča, Vieru tohto sa aj my držíme a veríme, Strehársku, vedúcu Etno múzea že ich potom aj budeme mať.“ pri MOMS Selenča, Tatianu UrNa začiatku prvého koncertu banovú, vedúcu Oddelenia pre privítali predstaviteľov vrchol- tradičnú ľudovú kultúru Stredoných menšinových inštitúcií slovenského osvetového stre– Libušku Lakatošovú, predsed- diska v Banskej Bystrici, Martina níčku NRSNM, Annu Horvátovú, Urbana, choreografa a pedagóga predsedníčku Výboru pre infor- na Katedre hudobnej kultúry movanie a podpredsedníčku Pedagogickej fakulty Univerzity Matice slovenskej pre Báčku, Mateja Bela v Banskej Bystrici, Svetlanu Zolňanovú, členku ako aj prítomných predstaviteľov Národnej osvetovej rady pri náboženských spoločenstiev. O tomto festivale sa Libušvláde Srbska a predsedníčku

Od malička sa vštepuje láska k ľudovej piesni • KULTÚRA •

Súdimu, ktorý aj z tých najmenších v yt vorí fantastických hudobníkov a spevákov.“ Prvý koncert S e l e n č s k ýc h slávikov otvorila Tamara Urbanová, hosťujúca účastníčka zo Slovenska, piesňou Šošovička, hrášok, fazuľa, po ktorej sa vystriedali aj speváci z nižka Lakatošová, predsedníčka ších ročníkov. Druhý večer však NRSNM, zmienila takto: „Tento patril žiakom – spevákom vyšších festival je nádherný vďaka týmto ročníkov. Ide o podujatie, ktoré prepája ľudové piesne spolu s tradičným odevom. Všetci účastníci a hudobníci v tradičnom odeve predstavujú svoju kultúru, dedinu či predkov, takže do organizácie v konečnom dôsledku boli zapojení rodičia a starí rodičia, ktorí museli zadovážiť potrebný a dôstojne reprezentujúci tradičný odev. Na záver prvého programu sa prítomným prihovorili Libuška Lakatošová a Mgr. art. Martin Urban, PhD., ktorí vystihli význam tohto festivalu, Orchestríka, ale aj vedúceho Dr. Juraja Súdiho, ktorý patrí medzi hlavných koNechýbali ani chlapčenské hlasy ordinátorov kultúrneho sektoru (foto: J. Berédi) Slovákov v Selenči. Aj tohto roku záujemcovia malým, ale veľkým hudob- o tento druh podujatia mali možníkom a spevákom. Teší ma, nosť sledovať Selenčské sláviky že deti pestujú slovenskú priamo na sociálnych sieťach. pieseň a že sa vychováva- Týmto sa organizátori snažia jú v duchu slovenskosti. dostať bližšie k divákom a miÚčastníci predstavujú nie- lovníkom ľudovej piesne, ktorí len seba, ale aj všetkých sa nemohli dostaviť na festival, nás a my sme hrdí na nich. a tým, ktorí žijú za hranicami. Národnostná rada slovenFestival Selenčské sláviky podskej národnostnej menšiny poril Úrad pre Slovákov žijúcich ich bude vždy podporo- v zahraničí, Národnostná rada vať. Orchestrík a Selenčské slovenskej národnostnej mensláviky presahujú hranice šiny, Obec Báč, Miestne spoloVojvodiny, dostali sa aj za čenstvo Selenča, MOMS Selenča, hranice nášho štátu, kde Kultúrno-umelecký spolok Jána nás dôstojne prezentujú. Kollára, NVU Hlas ľudu a ostatní Veľká vďaka patrí aj Jurajovi sponzori. 24 /4963/ 12. 6. 2021

Kultúra VYHODNOTENIE PROJEKTU V KOVAČICKEJ ZŠ MLADÝCH POKOLENÍ

Liečivé bylinky ako zdroj zdravia Olinka Glóziková-Jonášová

o samotnom projekte, ako aj o jeho význame hovorila Evka Omastová, profesorka biológie: „Táto téma sa nám sama naskytla, s ohľadom na dobu, v ktorej žijeme. Uvažovali sme o tom, ako deťom poukázať na to, že Na úvod žiaci zaspievali pieseň o ekológii jestvujú liečivé bylinky. Chceli sme poukázať na každá bylinka má svoje poslanie význam byliniek, z ktorých podľa na zemi. Chceli sme im upútať posledných údajov odborníkov pozornosť na to, že nemusia vždy viac ako 10 000 má aj liečivý za liekmi ísť do lekárne, keďže

pondelok 7. júna v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici prebiehalo vyhodnotenie projektu Liečivé bylinky, v ktorom sa mali možnosť zúčastniť žiaci všetkých ročníkov, a to prostredníctvom prezentácií, prednášok, sadenia rastlín, zbierania herbára, výtvarných prác, ale aj s receptami, experimentmi či výrobou panelov na tému liečivých bylín. Realizácia projektu prebiehala v dňoch 1. až 14. mája. Tento projekt, ktorý sa konal po prvýkrát v spomínanej škole, vyvolal obrovský záujem u žiakov. Organizátori projektu zo ZŠ Mladých pokolení si za cieľ stanovili upútať pozornosť žiakov na význam liečivých byliniek, ako aj naučiť ich niečo viac o ich použití v každodennom živote, s prízvukom, samozrejme, na ich liečebnú stránku. Na úvod odznel spev žiakov pod taktovkou profesora hudby Pavla Tomáša ml. Prítomných Účastníci projektu Liečivé bylinky privítala Gordana Stanisavljevićová, vedúca tímu pre účinok, kým sú ďalšie takmer medzipredmetové kompetencie, v každodennom prieskume, ktorý navrhol tento projekt, kým a odborníci odhadujú, že takmer

si dokážu aj sami doma uvariť čaj z byliniek, vyrobiť krém či tinktúru.“ Domnievali sa, že sa

o tom najlepšie naučia, keď budú do projektu priamo zapojení. Potom sa slova ujala Anička Bírešová, riaditeľka školy, ktorá okrem iného povedala: „Nesmierne ma teší skutočnosť, že sa nám v tomto koronavírusovom období podarilo zrealizovať tento tretí projekt. A to úspešne. Nám koronavírus nezastavil aktivity, až sa mi zdá, že sme ich ešte viac realizovali. Žiaci v tomto roku absolvovali až tri projekty: Osobnosť a dielo Dr. Janka Bulíka, Neki novi klinci a tento projekt – Liečivé bylinky v organizácii školy a za pomoci ich triednych učiteľov, profesorov, ale aj rodičov.“ K tomu ešte dodala: „Zhodnotiť všetky práce nebolo jednoduché, najmä preto, lebo boli takmer všetky dokonalé, zaujímavé a pútavé, a preto patrí veľká vďaka všetkým účastníkom projektu.“ Potom nasledovalo udelenie cien. Odmenené boli žiacke tímy, jednotlivci, ale aj dvaja rodičia – Snežana Magduová a Adam Siroma, ktorí prispeli k realizácii tohto projektu svojimi prednáškami o význame liečivých byliniek. Odmeneným sa dostali ďakovné listiny a diplomy, ako aj primerané darčeky. Pred spoločným fotografovaním vyjadrili nádej, že tento projekt bude realizovaný aj v budúcom školskom roku.

NOVÉ ČÍSLO ČASOPISU VZLET. Tlačou vyšlo nové číslo časopisu Vzlet, posledné v tomto školskom roku. Svojim čitateľom spolupracovníci Vzletu prichystali početné zaujímavé príspevky, medzi ktorými sú aj: rozhovor so spisovateľkou Máriou Kotvášovou-Jonášovou, ako aj rozhovor s chorvátskym novinárom a autorom viacero kníh Krešimirom Mišakom. Padinskí školáci nám dali vedieť, ako oslávili Deň školy, zatiaľ čo si petrovskí žiaci ôsmeho ročníka a štvrtého ročníka gymnázia zaspomínali na uplynulé roky strávené v škole a prezradili nám aj svoje plány na nadchádzajúce obdobie. Predstavujeme vám aj ďalšieho komiksového hrdinu, píšeme o novom filme a seriáli a pre milovníkov počítačov sme podrobnejšie písali o virtualizácii a emulácii. Nezabudli sme ani na tzv. najdôležitejšiu vedľajšiu vec na svete – futbal, čiže Majstrovstvá Európy vo futbale. Tlačené vydanie Vzletu, rovnako ako aj väčšina jeho čitateľov, bude na prázdninách, no príspevky na určité témy budú na online vydaní (www.vzlet.rs). Čítajte Vzlet, píšte nám na našu adresu office@ vzlet.rs, ako aj na facebookovú stránku a Instagram a užite si leto! Jasmina Pániková

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

OBRAZY ZUZKY MEDVEĎOVEJ NA DŇOCH SLOVENSKEJ KULTÚRY V BELEHRADE

Kultúra nás spája Anna Horvátová

duchu tradičných hodnôt a umeleckých hodnotných diel sa niesli Dni slovenskej kultúry v belehradskej Galérii 73 na Čukarici, ktoré boli otvorené vo štvrtok 3. júna výstavou Výtvarná cesta a umelecké dielo Zuzky Medveďovej (1897 – 1985). Výstava je výsledok spolupráce Slovenského vydavateľského centra a Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci, ktoré na výstavné účely poskytlo 37 exponátov. O výtvarnom diele prvej slovenskej akademickej maliarky Zuzky Medveďovej, vzdelávaní a živote hovoril Vladimír Valentík. „Kultúra nás spája,“ vyzdvihla vo svojom príhovore Anna

Anna Séčová-Pintírová, Vladimír Valentík, Milena Pudarová a Boris Konček

Séčová-Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov, čo vyplýva zo skutočnosti, že sa Dni slovenskej kultúry v belehradskej Galérii 73 uskutočnili už po 5-krát. Medveďová je maliarka fi-

gurálnej kompozície, portrétov a krajiniek, ktorej výstavu slávnostne otvoril Boris Konček, tretí tajomník Veľvyslanectva Slovenskej republiky, ktoré prispelo k organizácii výstavy, ako i Mestská rada Čukarica.

Hudobne sa pričinili sopranistka Jelena Škorićová, ktorá predviedla Dvořákovu Rusalku za klavírneho sprievodu Sanje Kneževićovej-Gavrilovićovej. Séčová-Pintírová v príhovore zdôraznila aj: „Takáto forma spolupráce s ustanovizňami z veľkých miest a hlavného mesta je pre naše múzeum veľmi dôležitá. Týmto sa naša práca, náš fond a naše meno dá počuť a vidieť mimo lokálneho prostredia. Poctení sme, že sa nám podarilo práce Zuzky Medveďovej predstaviť v hlavnom meste republiky a že sme aj my súčasťou tohto podujatia.“ Všeobecne je dôležité, že sa práve v Belehrade uskutočňujú Dni slovenskej kultúry, ktoré budú návštevníkom sprístupnené do 15. júna. Foto: z archívu Galérie 73

MEDZINÁRODNÝ DEŇ DETÍ

Tancom oslávili deň všetkých detí Olinka Glóziková-Jonášová

prvý júnový deň si v celom svete pripomínajú Medzinárodný deň detí. Tento deň si, ako aj veľa rokov doteraz, pripomenuli škôlkari vo všetkých dedinách Obce Kovačica. Prvý deň júna má pre PU Kolibri dvojnásobný význam, keďže vtedy oslavujú aj deň ustanovizne. Tento deň zhruba 445 detí, ktoré navštevujú Predškolskú ustanovizeň Kolibri, spoločne so svojimi vychovávateľkami oslávili tancom, informovala Nataša Kostićová, zástupkyňa riaditeľky PU Kolibri. „Oslava Medzinárodného dňa detí, ako aj oslava Dňa PU Kolibri v prvý júnový deň sa vo všetkých oddeleniach pôsobiacich na území Obce Kovačica stala tradičnou. Tento deň, pravdaže, • KULTÚRA •

pred vypuknutím pandémie sme spravidla oslavovali tancom pred budovou Obce Kovačica. Choreografie si volíme a nacvičujeme sami, prihliadame na to, aby boli zastúpené piesne všetkých ná-

rodností žijúcich na území našej obce,“ vysvetlila Kostićová. Aj v tomto roku sa do oslavy zapojili všetky oddelenia, každé vo svojom prostredí. „Na tento deň sa deti pripravujú systematicky, a

to tým, že so svojimi vychovávateľkami nacvičujú choreografie. Je to skutočne krásny spôsob, akým si pripomíname tieto dve udalosti, a deťom to robí obrovskú radosť,“ uzavrela Kostićová.

Medzinárodný deň detí a Deň PU Kolibri oslávili tancom 24 /4963/ 12. 6. 2021

Kultúra SOMBOR

Pavel Surový opäť na kultúrnej scéne Pripravil: M. Benka

rámci bohatého programu Kultúrne leto mesta Sombor sa predstavuje aj otvorenou podobou fantazmagorickej výstavy fotografií, etno umenia pod názvom Corona, ktorej autorom a fotografom je Pavel Surový z Kysáča. Vernisáž sa uskutočnila vo štvrtok 10. júna o 9.30 v Ulici Lazu Kostića (smerom na Námestie svätého Juraja) v Sombore. Výstava je súčasťou festivalu Multi-Culti Ethnology Fest Sombor 2021, ktorý organizuje Kultúrne centrum Lazu Kostića už 4-krát a po

Sombor a Nový Sad. Výstava Corona na svetových súťažiach oceneného grafického dizajnéra a fotografa Pavla Surového predstavuje jedinečnú kombináciu umenia, etnológie, tradície, modernej

v priebehu dejín ľudstva. Fotografované kostýmy sú tiež z osobnej zbierky Pavla Surového, ktoré vášnivo vyhľadával v dedinách Vojvodiny. Na projekte Corona tvrdo pracovala aj Anna Čúsová z Báčskeho Petrovca, ktorá najskôr vyhľadala všetky zozbierané kostýmy na fotografovanie, pripravila, naškrobila, vyžehlila a nakoniec obliekla všetky odfotené modelky, zatiaľ čo mejkap urobila Maja Pucovská, tiež z Báčskeho Petrovca. O AUTOROVI VÝSTAVY Pavel Surový z Kysáča, riaditeľ Kultúrneho centra Kysáč a poslanec Zhromaždenia AP Vojvodiny, je autorom a fotografom etno-umeleckého projektu a samotnej výstavy s aktuálnym a provokačným názvom Corona. Názov Corona doslova vystihuje a

Petrovská kráľovná

Kovačická kráľovná

prvýkrát v spolupráci s autorkou Ethnology Festu Gogou Grubješićovou. Kultúrne centrum Kysáč a Slovenské kultúrno-informačné centrum Kysáč sú tiež súčasťou organizácie tohtoročnej edície festivalu Multi-Culti Ethnology Fest Sombor 2021, ktorý sa bude niesť v znamení spolupráce medzi dvomi vojvodinskými mestami 36

www.hl.rs

doby a historicko-národného orientačného bodu v oblasti módneho návrhárstva. Názov výstavy Corona, teda koruna, má dvojaký význam – na jednej strane naznačuje obdobie vzniku zbierky, narážajúce na obdobie pandémie koronavírusu, a róby kráľovského pôvodu. Surový etnografickým výskumom zistil, že staré archaické kroje nápadne pripomínajú kráľovské európske odevy. Celý umelecký scenár, scénografia, stajling, kombinácia kostýmov, farieb, samotný akt fotografovania sú konečným výsledkom projektu Corona, sú exotickým ovocím autora Pavla Surového, jeho tvorivosťou, predstavivosťou, duchovné a filozofické úvahy o udalostiach a osobnostiach

Informačno-politický týždenník

Aradáčska kráľovná

spája Pavlove kruté umenie a čas vytvorenia kolekcie fotografií. Prvá séria fotografií s dievčatami v kostýmoch pod

pracovným názvom Kráľovná, grófka, princezná a kniežatá vyvolala neočakávane pozitívne reakcie verejnosti a veľký záujem v zahraničí. Tento projekt prilákal pozornosť aj na etnofestivale v Moskve, zaujal umelcov v Paríži, Rusku, Amerike, na Slovensku, v Austrálii a Srbsku. Jeho cieľom je predstaviť originálne a autentické kroje z Vojvodiny a Slovákov v Srbsku. Siahol po novom, exkluzívnom spôsobe predvádzania slovenskej kultúry a šírenia dobrého mena Slovákov v Srbsku. Je autorom výstavy Slovenská svadba, ktorá sa po prvý raz predviedla na Kalemegdane v Belehrade. Každý rok sa zúčastňuje v Belehrade na medzinárodnom festivale Ethnology Fest, na medzinárodnom festivale Biserna grana a bratislavských festivaloch. Prezentoval svoje diela Slovákov v Srbsku na Dňoch Ústavy Slovenskej republiky, v galérii bratislavskej pevnosti v rezidencii Márie Terézie, keď bola pri tejto príležitosti usporiadaná výstava Slovenská kráska. Pavel Surový je autorom 5 fotonografov s kostýmami vojvodinských Slovákov v Srbsku. Je vášnivým zberateľom originálnych ľudových krojov pred prvou svetovou vojnou, ktoré nachádza na povalách a chátrajúcich vidieckych domoch v slovenských vojvodinských dedinách. Má tiež veľkú zbierku starého maľovaného nábytku z obdobia pred prvou svetovou vojnou. Získal množstvo ocenení na svetových súťažiach v grafickom dizajne. Venuje sa móde a etnofotografii. Foto: z archívu P. Surového

• KULTÚRA •

INSITNÁ TVORBA PREDSTAVENÁ V BULHARSKU

Prvý medzinárodný salón insitného umenia Olinka Glóziková-Jonášová

va sprístupnená vo vtedy novootvorenom Múzeu insitnej tvorby dňoch 3. až 17. júna v Ga- v meste Belogradčik. Presnejšie, lérii Nova Art Space v Sofii bola to výstava pozostávajúca je milovníkom umenia z obrazov, ktoré vznikli na tábore k dispozícii Medzinárodný salón v spomenutom meste v roku insitného umenia. Je to inak prvá 2019, kým v priebehu roku 2020 výstava takého charakteru a dru- pre pandemické obmedzenia hu v hlavnom meste Bulharska. bola usporiadaná iba virtuálna Predtým bola podobná výsta- výstava, obe však v organizácii Daniely Ossikovskej. Na tohtoročnej výstave svoju tvorbu predstavilo 60 autorov zo 17 krajín, prevažne európskych. Zo Srbska vystavovali Svetlana Miladićová z Báčskej Palanky a Zoran Insitní maliari – členovia GIU Anna Kotvášová Anđelković z Mra Ján Glózik s organizátorkou výstavy Danie- zenice, ako aj traja lou Ossikovskou (v strede) maliari z Kovačic-

kej obce, a to Vesna Kucháriková a Anna Kotvášová z Padiny a Ján Glózik z Kovačice. Miladićová, Anđelković a Glózik na týchto výstavách účinkujú od prvého ročníka, teda od roku 2019, čiže ich práca postúpi- Umelcov poctili svojou prítomnosťou aj la rovno z výstavy predstavitelia Veľvyslanectva Slovenskej v Belogradčiku, republiky v Bulharsku (zľava: Alžbeta kým Kucháriková Glóziková, Ján Glózik, Ivana Marksfeldová, konzulka, a Anna Kotvášová) a Kotvášová sa na výstavu prihlásili samy. V o a kustódka Daniela Ossikovská. Na slávnostnej vernisáži sa štvrtok 3. júna sa uskutočnilo zúčastnili aj predstavitelia Veľvysymbolické slávnostné otvoslanectva Slovenskej republiky renie výstavy za prítomnosti v Bulharsku. Na záver výstavy niekoľkých autorov vrátane Miorganizátorka ozrejmila, že na ladićovej, Kotvášovej a Glózika, budúci rok by chcela usporiadať ktorí aj pobudli niekoľko dní výstavu umelcov iba zo Srbska. v Bulharsku. Výstavu slávnostne foto: z archívu J.Glózika otvorila organizátorka výstavy

TANEČNÝ PEDAGÓG MARTIN URBAN V NOVOSADSKOM ŠAFÁRIKU. Meno tanečného pedagóga, choreografa a univerzitného profesora Martina Urbana zo Slovenska je našej verejnosti už veľmi dobre známe. Vo štvrtok 3. júna v rámci učiteľskej mobility odznela jeho prednáška v organizácii Oddelenia slovakistiky novosadskej Filozofickej fakulty, ktorej témou bol výskum aktuálneho stavu hudobno-tanečnej kultúry Slovákov vo Vojvodine a didaktických aspektov využitia zážitkových metód systémov Hra a tanec a (E)motion. Praktická ukážka tejto prednášky bola realizovaná neskoršie v ten istý deň v podobe workshopu v novosadskom SKC P. J. Šafárika. Šafárikovci mali príležitosť nadobudnúť nové tanečné zážitky a techniky, ktoré im určite budú osožné aj do budúcna, vďaka manželskému páru Martinovi a Tatiane Urbanovcom, ktorí na záver workshopu kvitovali, že je pre nich dôležitá spolupráca so Šafárikom v rámci odborných a predovšetkým priateľských vzťahov, na čo sú aj šafárikovci veľmi hrdí. Danica Vŕbová KNIŽNÝ DAR PRE HAJDUŠIČANOV. To, že na svoje korene nesmieme zabúdať, odkazuje aj gesto nášho spisovateľa Miroslava Macháča. Pôvodom Hajdušičan, ale už roky žijúci v Starej Pazove, do svojej rodnej dediny sa často vracia a Hajdušici často venuje špeciálne miesto vo svojej tvorbe. Vlani totiž tlačou vyšla jeho najnovšia zbierka poviedok Ešte len toto nech porozprávam..., ktorá sa pre pandémiu ešte nedožila svojej premiéry. Táto skutočnosť autora však podnietila knihu odoslať k čitateľom, a tak v sobotu 5. júna zavítal k hajdušickému predsedovi Rady Miestneho spoločenstva Michalovi Hrudkovi (spoločne na snímke). Pánovi Hrudkovi odovzdal 20 výtlačkov tejto knihy, aby si našli cestu ku všetkým tamojším kultúrnym združeniam a inštitúciám. Danica Vŕbová • KULTÚRA •

24 /4963/ 12. 6. 2021

Kultúra PIVNICA

Rekapitulačný koncert zborového spevu Miroslav Pap

omorný zbor Nádeje sa aktívne podieľa na propagácii zborového spevu. Z toho dôvodu jedno desaťročie venoval organizácii Seminára zborového spevu Nová pieseň, ktorý každoročne naberá na kvantite a kvalite. Nakoľko tohto roku v tradičnom januárovom termíne silnela pandémia, 11. seminár nebol realizovaný. Z toho dôvodu sa členky Komorného zboru Nádeje rozhodli zorganizovať rekapitulačný seminár a koncert, na ktorom vystúpia komorné zbory a cirkevné spevokoly. O celko-

vom podujatí sa zmienila Miluška Macková, predsedníčka KZ Nádeje: „Ide totižto o rekapitulačný koncert, vlastne jeho prvej časti. Na koncerte sa zúčastní päť komorných zborov a cir-

kevných spevokolov. Vo štvrtok 10. júna sme mali generálnu skúšku, na ktorej sa zúčastnili speváci a členovia zborov zo Selenče a Pivnice. Išlo o spoločnú skúšku, v rámci ktorej sme si všetko spresnili a zopakovali si piesne, ktoré sme sa naučili na poslednom seminári. V deň koncertu účastníci od 14. hodiny budú nacvičovať piesne, ktoré predvedú na večernom konPracovná atmosféra na minuloročnom Seminári certe, čiže dalo by zborového spevu Nová pieseň v Pivnici sa povedať, že aj

to bude jeden druh menšieho seminára.“ Na koncerte, ktorý sa uskutoční 20. júna o 19. hodine, vystúpia: cirkevný spevokol z Pivnice, Nového Sadu a zo Selenče, tiež komorné zbory Nádeje z Pivnice a Zvony zo Selenče. Každý zbor a spevokol zaspieva dve piesne a následne spoločne zaspievajú 5 piesní, ktoré sa na poslednom seminári naučili. Organizátori odhadujú, že sa na koncerte zúčastní okolo 120 spevákov. Aj týmto koncertom sa obdobie poznačené koronavírusom dostáva do minulosti, s nádejou na bohatú kultúrnu činnosť do budúcna.

HOSŤOVANIE V SLOVENSKOM VOJVODINSKOM DIVADLE. S predstavením, resp. monodrámou Toto nie je práca v štátnej službe (Ovo nije državni posao) v piatok 4. júna na petrovskom javisku hosťovala herečka Danica Grubačká z Národného divadla v Sombore, ktorá sa podpisuje aj pod text a réžiu predstavenia. Ako vyzerá život herca mimo javiska? S akými bojmi bojuje a v čo dúfa? Ako funguje divadelný svet? Táto monodráma vtipne odpovedá na tieto otázky. Danica do svojej hry „vkladá“ viac ako 25 postáv. Je herečka zo Zreňanina (inak študentka Ľuboslava Majeru), ktorá pracuje v divadle v Sombore. O samotnom predstavení sa vyjadrila takto: „Nie je to pre mňa ťažké v samotnom predstavení, pretože to všetko som nacvičila. Ťažko sa mi vymýšľalo každú z týchto postáv, ale vychádzalo to z improvizácií, a potom som zariadila, aby bolo všetko čo najzaujímavejšie, aby som medzi nimi našla kontrast, alebo – ak sa zhodnú – priradila jednu postavu vedľa druhej.“ J. Čiep Foto: z archívu SVD

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH Ana Dudaš: Idemo u Rusiju (ISBN 978-86-81580-15-8) Jaroslav Čiep

nna Dudášová, azda naša najstaršia aktívna spisovateľka, sa narodila v roku 1936. Od roku 1948 žije v mestečku Malo Crniće pri Požarevci. Prvú zbierku básní Všade ma sledujú mravce vydala roku 1969 v srbčine, potom i ďalšie srbské básnické knihy pre deti a zbierky básní. Básnických zbierok po srbsky vydala dokopy viac ako 30 a pre deti vydala tiež toľko zbierok básní,

www.hl.rs

próz a maľovaniek. Roku 2006 z jej tvorby vyšiel aj slovenský výber pod názvom Otvorený čas. Po slovensky napísala a vydala román pre deti Zuzanka (1980). Jej básne a knihy pre deti sú preložené i do angličtiny, nemčiny, slovenčiny, taliančiny, španielčiny, macedónčiny, bieloruštiny… Má aj niekoľko kníh, ktoré spoločne vydala s inými autorkami. Zo slovenčiny do srbčiny preložila zbierky básní Viery Benkovej (Saloma, Menuet), s Annou Nemogovou-Kolárovou

Informačno-politický týždenník

bola prekladateľkou literárnej tvorby Miroslava Demáka (Troglavi zmaj Štefan) a prekladala aj literárnu tvorbu Andreja Čipkára, Anny Svetlíkovej, Michala Babinku, Víťazoslava Hronca a iných. Nositeľkou je mnohých uznaní za svoju prácu na poli poézie a prózy. Vlani Anna Dudášová vydala aj ďalšiu knihu pre deti. Jej novú zbierku básní Idemo u Rusiju vydala Književna zajednica v

Požarevci. Obsahuje 25 básní. Ilustrovaná je kresbami Tanje Tomašovej a Slavoljuba Miloševića-Cakiho. Doslov Sa ruskom trojkom Ane Dudaš od Volgograda do Stiga napísala Slavica Jovanovićová. Táto kniha zlepená do mäkkej väzby rozmerov 21 x 15 cm, vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 74 strán, vyšla s vročením 2020. V náklade 200 výtlačkov ju vytlačila Tlačiareň Stojadinović v Petrovci na Mlave. • KULTÚRA •

IN MEMORIAM

Pavel Pálik 27. 10. 1947 – 2. 6. 2021

ednú rady spolupracovníkov, priateľov, dobrých ľudí... Po ťažkej chorobe a presne štyridsaťdňovom boji o život v pokrajinskej nemocnici a Špeciálnej nemocnici Dr. Borivoja Gnjatića v Starom Slankamene zo životnej scény navždy odišiel Kysáčan Pavel Pálik. Narodil sa 27. októbra 1947 v Kysáči. Už ako žiak základnej školy si obľúbil šport, so spolužiakmi najčastejšie hrávali stolný tenis a hádzanú. Keď bol predsedom mládeže v Kysáči, založili v roku 1968 Hádzanársky klub Sokol a Pavel prvý stál v jeho čele. Rok predtým Pálik a niekoľkí nadšenci založili STK Sokol, v ktorom bol hráčom a trénerom. Neskoršie hral pivotmana v HK Tatra, bol aj trénerom kysáčskych hádzanárok, z ktorých najviac dosiahla Anna Pixiadesová -Stepanovová ako členka novosadského ŽHK Železničar. Ako futbalista nemal šťastie, lebo sa už v doraste zranil, navždy vyzliekol dres a vyzul kopačky. Ihrisko Tatry však bolo pre Pavla prinajmenej druhým domom, kde strávil viac ako šesťdesiat rokov. Bol

tam vždy vo voľnom čase a najmä každú nedeľu, často aj bez obedu, keď sledoval zápasy nielen doma, ale i na hosťovaniach. Často bol vo

vedení Tatry, ale aj predseda a tajomník, spolu viac ako tridsať rokov, a neúnavný kronikár všetkých športových udalostí v Kysáči! Pavel Pálik bol vo verejnosti známy dopisovateľ z Kysáča. S Hlasom ľudu sa stretol ako dvanásťročný u uja Michala Miháľa, kožušníka. Dopisovateľskú kariéru začal dvoma správami zo zápasov hádzanárok a hádzanárov Tatry, ktoré boli zverejnené v našom Hlase ľudu 4. októbra 1969. Odvtedy až po odchod do nemocnice pravidelne a načas zasielal

Súrne potrebujeme predavača novín

Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Padine. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu

• KULTÚRA •

príspevky zo zápasov Tatry. Keď bolo treba, pochválil, ale vedel aj skritizovať slabé výkony mužstva a nedostatočne dobrú prácu vedenia klubu. Spolupracoval aj s novosadským Dnevnikom, TV Petrovec, Slovenskou redakciou Novosadského rozhlasu, roky prispieval športovými správami do informačných vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina a Rádia Kysáč. Pavel nebol len spoľahlivým a pedantným dopisovateľom, ale sa mu podarilo vydať aj tri knihy. Prvú pod názvom Šesťdesiat rokov FK Tatra v Kysáči 1929 – 1989, druhú Priateľstvo, ktoré chce dožiť zlaté jubileum; je to najviac obrázkové svedectvo o spolupráci Kysáča a slovenskej obce Hontianske Nemce. Tretia, možno aj najvzácnejšia kniha mu vyšla v polovici apríla 2021 – Matičný turnaj v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva SR v Srbsku 1997 – 2020, ktorej sa potešil ako malé dieťa, ale o niekoľko dní musel do nemocnice... Sedemnásteho apríla sme sa, žiaľ, naposledy stretli. Kysáčsky MOMS plánoval premiéru tejto publikácie, ktorej sa autor vďaka smutnému osudu nedožil. Veľký prínos

hlavne zo športového života Pavel dal aj do zborníka prác Kysáč 1773 – 2013. Pohrebnú počestnosť zosnulému Pavlovi Pálikovi vo štvrtok 3. júna 2021 na kysáčskom cintoríne vykonal miestny farár Ondrej Marčok. S Pavlom sa dojímavými slovami rozlúčili aj niekdajšia riaditeľka Kultúrno-informačného strediska Kysáč Anna Chrťanová-Leskovac, v mene FK Tatra a všetkých športovcov primár Dr. Miroslav Miháľ a redaktor Rádia Nový Sad Rastislav Zorňan. Odišiel dobrý človek; chtivý, spoľahlivý a presný dopisovateľ nášho týždenníka, ktorého podpisy pod textami: Pavel Pálik, P. Pálik, PP a pp si naši čitatelia nikdy viac nenájdu. Zarmútil mnohých, ale najviac manželku Zuzanu, dcéry Alenku a Ľudmilku, dve milé vnučky Bianku a Michaelu, zaťov Miroslava a Michala. Odpočívaj v pokoji, priateľu! Ďakujeme je najmenej, čo ti v tejto chvíli môžeme povedať. Zaslúžil si si omnoho viac za to, čo si nielen pre Slovákov urobil predtým ako si sa vybral cestou bez návratu. Juraj Pucovský

Súrne potrebujeme predavača novín

Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Kysáči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu

24 /4963/ 12. 6. 2021

Kultúra· Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 24 V tajničke je ľudové príslovie. autor: JÁN BAŽÍK

1. časť podpora tajničky

vodík

osmium

3. časť tajničky

žeravá vybájený obdobie tekutá hrdina, kamennej doby magma letec

bezstarostný svák 2. časť tajničky

a podobne

podpis na zmenke niť (zdrob.)

náhla zmena smeru krajina v Ázii vpíšte IH

vápnik

MILOVNÍCI KNÍH aries (skr.) účastníci v hre Oliver Twist

oersted alt

Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu:

argón časť šiat okolo krku

otrasenie komisia gram

pracovník AS v HL DU pekárni ĽU

4. časť tajničky Kotor

Anton Čechov

predložka s

zvuk

trhovisko

rovnaké písmená

vzor herečka Gardnerová časti týždňa

filmová úloha

spojka cérium

mládza

Taliansko

cestujúci

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 23 – VODOROVNE: nevdojak, Emina, vo, Milo, kal, eso, mole, Ci, PA, As, akosi, o, P, atlas, Os, oo, Lu, skok, bar, tak, romb, ul, kurka, Pakistan TAJNIČKA: MILO URBAN Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 23 z čísla 23 Hlasu ľudu z 5. júna 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: SOŇA ĎURIŠOVÁ, Ul. Veljka Vlahovića č. 15, 21 412 Hložany. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. 8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din. 9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din. 10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

• KULTÚRA· OZNAMY •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že dňa 2. 6. 2021 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Určovanie vykonaného stavu a pokračovanie exploatácie ropy a plynu na exploatačnom poli Jánošík – ložiská oI-m1-1, oI-m1-2, oI-m1-5 a bd-1, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, Nový Sad. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia. Pre ochranu činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie predpokladané kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu SPOLOČNOSŤ PRE VÝSKUM, VÝROBU, SPRACOVANIE, DISTRIBÚCIU A PREPRAVU ROPY A ROPNÝCH DERIVÁTOV A VÝSKUM A VÝROBU PRÍRODNÉHO PLYNU NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., NOVÝ SAD, Ul. narodnog fronta 12, ktorého po splnomocnení zastupuje GROLIT-RAD Belehrad – Ostružnica, 7. júla číslo 19, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia objektu na zber a prečisťovanie atmosférických vôd kategórie G v rámci stanice na zásobovanie palivom – Nový Sad 3, Ul. braće Ribnikar číslo 67, na katastrálnych parcelách č. 7804/2 a 7804/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 7. júna 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-221/21, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS176 NSU176 NSL176 NSO176 NS – Adice, Ul. Branka Ćopića 122, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2421/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 13. júla 2021. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 14. júla 2021 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 13.00 h.

• KULTÚRA· OZNAMY •

„Baví sa“ hudbou Anna Horvátová

loveso baviť v konverzácii viac-menej tej nespisovnej používame v rozličných formách. V tých správnych zneniach je menej zaužívané. Tak baviť spoločnosť, ako poskytovať zábavu, či zabávať spoločnosť sa zriedkavejšie vyskytuje v jazykovej kultúre vojvodinských Slovákov. Ani význam poskytovať potešenie, tešiť, zaujímať: práca, hudba, spev ich baví nie je veľmi ujaté. Na vyjadrenie nezáujmu je správne povedať: Nič ma nebaví. V uponáhľanej dobe, keď každá minútka znamená veľa, skomentujeme: Nebav ma toľko! – teda neoberaj ma o čas, nezdržuj ma. Zvratné sloveso baviť sa použime na vyjadrenie nachádzať zábavu v niečom, veseliť sa, zabávať sa: obecenstvo sa baví; veselo, príjemne sa bavia. Nepríjemne je však, keď sa bavíme na cudzí účet. Bavíme sa aj na chytačku, aj na zbojníkov; čiže pri tých aktivitách nachádzame príjemné uplatnenie.

My percipienti vojvodinskej slovenčiny sme významu slovesa baviť sa pridali ešte jeden, a to pod vplyvom srbčiny, ktorý sa náramne rozlišuje od významovej správnosti slovesa, a je to: „baviť sa poľnohospodárstvom“, „baví sa zberateľstvom“, aj „baví sa kultúrou“, „baví sa hudbou“... Tí zasvätenejší užívatelia slovenského jazyka ihneď pobadajú nesprávnosť, lebo je tu sloveso „baviť sa“ použité nesprávne. Ovládanie dvoch blízkych jazykov je pre nás taký jazykový hendikep, lebo nie sme azda vstave rozlíšiť srbské a slovenské správnosti. V slovenčine sa na vyjadrenie zamestnania, práce má použiť sloveso zaoberať sa, čo je synonymné slovesu zamestnávať sa, robiť niečo ako svoje zamestnanie, povinnosť: zaoberať sa hudbou, literatúrou, politikou; zaoberať sa chovom dobytka, poľnohospodárstvom; zaoberať sa výchovou detí; zaoberať sa plánmi na dovolenku.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 4. 6. 2021 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1292 + 500 do km 1292 + 000, na k. p. č. 3374/4, k. o. Báčska Palanka, nositeľa projektu Rapid, s. s r. o., Ruma, Ul. Veljka Dugoševića č. 90. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

24 /4963/ 12. 6. 2021

Oznamy BOĽAVÁ SPOMIENKA

VLASTA CHLEBIANOVÁ

7. 12. 1971 – 12. 6. 2001 – 12. 6. 2021 zo Starej Pazovy

Za všetky tieto roky nevyplakané slzy hromadia sa v hrudi sťa kamene a veľmi bolia.

Tvoja mama

DROBNÝ OZNAM

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom a otcom

KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 10. júna 2021 uplynulo 10 Dňa 8. júna uplynulo osem smutných rokov, čo nás opustila naša smutných rokov, čo nás opustil náš dobrá mama, starká a prastarká dobrý ocko, starký a prastarký

ĎUROM MIHÁĽOM 14. 5. 1945 – 1. 6. 2021 z Kovačice

MÁRIA HRICOVÁ

MICHAL HRIC

rod. Sovišová 8. 2. 1925 – 8. 6. 2013 – 2021 27. 6. 1927 – 10. 6. 2011 – 2021 z Báčskeho Petrovca Na Vašu skromnosť a neúnavnú obetavosť nikdy nezabudneme. S úctou a láskou si na Vás spomíname. Dcéra Mária Lekárová s rodinou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Osud je občas krutý, nevráti, čo raz vzal, zostanú iba spomienky a v srdci veľký žiaľ. Manželka Mária a synovia Juraj a Janko s rodinami

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

s manželom, otcom a dedom

spolužiakovi

PAVLOM PÁLIKOM

PAVLOVI PÁLIKOVI

27. 10. 1947 – 2. 6. 2021 z Kysáča

1947 – 2021 z Kysáča

Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach.

Neúprosný osud Ťa nám vzal, len bolesť v srdci, smútok a spomienky nám zanechal.

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú

Tvoji: manželka Zuzana, dcéry Alena a Ľudmila, vnučky Bianka a Michaela a zaťovia Miroslav a Michal

spolužiaci ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči – generácia 1947

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 11. júna 2021 uplynulo päť rokov, čo nás opustila milovaná manželka a matka

na manželku, mamu, starkú a nevestu

ELENA HLOŽANOVÁ

KORNÉLIU FRANCISTYOVÚ

rod. Rumanová 10. 9. 1962 – 11. 6. 2016 profesorka z Báčskej Palanky

rod. Mackovú 1962 – 2011 – 2021 profesorku z Kysáča

Cesty dúhy poznajú iba tí najsmelší, ktorí vedia, že sa strach lieči kráčajúc okrajom priepasti. Holub žiaľu teraz v našich srdciach stavia hniezdo.

Všetko zmizlo, len stopy Tvojej lásky zostali. S láskou si na Teba spomínajú:

Trvalú spomienku na Teba si s láskou zachovávajú:

manžel Michal, dcéry Lýdia, Daniela a Alexandra s rodinami a svokra Anna

manžel Janko a synovia Martin a Andrej

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s bratom

ĎUROM MIHÁĽOM

14. 5. 1945 – 1. 6. 2021 z Kovačice

S úctou a láskou si na Teba budeme spomínať. Sestra Anna s manželom Albertom a s rodinou z Holandska • OZNAMY •

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

POSLEDNÉ ZBOHOM báčinovi

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ĎUROVI MIHÁĽOVI

so švagrom

14. 5. 1945 – 1. 6. 2021 z Kovačice

JURAJOM MIHÁĽOM

14. 5. 1945 – 1. 6. 2021 z Kovačice

Zachováme si peknú a trvalú spomienku na Teba.

Andika Kata s dcérami a ich rodinami

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachová

24 /4963/ 12. 6. 2021

rodina Bartková

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA s ocim

POSLEDNÝ POZDRAV dedovi

PAVLOM PÁLIKOM

PAVLOVI PÁLIKOVI

27. 10. 1947 – 2. 6. 2021

Za Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť Ti ďakujeme. Sme hrdé, že sme práve Teba mali.

z Kysáča

Deda, navždy zostaneš v našich srdiečkach. Tvoje púčiky Bianka a Miška

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 2. júna 2021 nás navždy opustil švagor

PAVEL PÁLIK

27. 10. 1947 – 2. 6. 2021 z Kysáča

Navždy zostaneš v našich srdciach.

bratrancovi

PAVLOVI PÁLIKOVI 1947 – 2021 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si naň zachová

Tvoje Aka a Ľumy

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

1947 – 2021 z Kysáča

Na pekné časy prežité s Tebou si budú spomínať

sesternica Anna Funtíková s rodinou

POSLEDNÉ ZBOHOM

PAVLOVI PÁLIKOVI – PAKYMU z Kysáča

Odišiel si bez pozdravu, ale na naše priateľstvo nikdy nezabudneme a peknú spomienku si v srdci na Teba zachováme.

Rodina Berediová rodiny: Filková, Pagáčová a Kukučková

SMUTNÁ ROZLÚČKA s priateľom

POSLEDNÝ POZDRAV

Dňa 2. júna 2021 nás navždy opustil náš športový priateľ

PAVEL PÁLIK

27. 10. 1947 – 2. 6. 2021 dlhoročný predseda, tajomník, tréner a hráč

PAVLOM PÁLIKOM 1947 – 2021

Trvalú spomienku na Teba si zachovajú

Ďakujeme Ti za všetko a s úctou si na Teba budeme spomínať.

priatelia z Futbalového klubu Tatra Kysáč: Ján Ďurovka, Michal Surový, Michal Mokoš, Ján Šranka a Martin Sklenár

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tvoja Tatra Kysáč

Tvoji Krajčíkovci

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 29. mája 2021 uplynulo 6 boľavých mesiacov, čo nie je medzi nami náš milovaný oci, syn a brat

MIROSLAV KRAJČÍK

27. 8. 1973 – 29. 11. 2020 z Kysáča

Ťažko je bez Teba žiť, slzy tečú, rana na srdci bolí. Na Tvoju lásku nikdy nezabudneme, lebo žiješ v našich srdciach, pokiaľ my žiť budeme. Tvoji: syn Ivan, dcéra Daniela, mama Ruženka, otec Michal a brat Miloslav • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 13. júna 2021 uplynulo päť smutných rokov, čo nás opustil náš syn a brat

BOĽAVÁ SPOMIENKA

ANNA ČOBRDOVÁ

JÁN GAŽA

SAŠA MUDROCH

1950 – 19. 6. 2020 – 2021 z Petrovca

1981 – 2016 – 2021 z Nemecka, z Maichingenu

Keď si nás opustil, nedalo sa nám veriť, do srdca sa nám usadil bôľ a žiaľ. Zostali nám iba sny, v ktorých Ťa často vidíme. Navždy zarmútení: rodičia a sestra s rodinou

rod. Činčuráková 10. 11. 1964 – 11. 6. 2018 z Pivnice

Zanechal si nás v žiali, ale vždy budeš v našich srdciach a v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

Cestou života musíme kráčať bez Teba, ale si predsa s nami v našich srdciach a krásnych spomienkach.

Brat Pavel a sestry Mária a Anna s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Manžel Janko a dcéry Mariana a Anička s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA Spomienky nevybledli ani na moju sestru a tetu

ZUZANU BENKOVÚ

ZUZANA

1931 – 2006

rod. Hricovú 15. 9. 1953 – 22. 3. 2003 – 2021 z Báčskeho Petrovca

NOVAK

1928 – 2011

FILIPOVIĆOVCI z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba spomína

Zostanete navždy v našich srdciach. S láskou si na Vás spomíname. Syn Milan Filipović s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Tvoja sestra Mária Lekárová s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul už rok, čo nás navždy opustil náš milovaný manžel, ocko, starký a prastarký

PAVEL BAŽÍK

ZUZANA

1931 – 2006

1938 – 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

NOVAK

1928 – 2011

FILIPOVIĆOVCI

z Kysáča Už len kvety na hrob Vám môžeme dať a ticho s láskou spomínať. S úctou a láskou si na Vás spomínajú: dcéra Milenka, zať Ján, vnučka Majela s rodinou a vnuk Jasmin Sabadoš

• OZNAMY •

S láskou si na Teba spomíname, krásne spomienky si zachovávame a nikdy na Teba nezabudneme. Zarmútení: manželka a syn a dcéra s rodinami

24 /4963/ 12. 6. 2021

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 11. júna 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 13. júna 10.30 Festival Zlatá brána z roku 2018, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 TV Spomienky (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 15. júna 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Spektrum. V druhej piatkovej polhodinke pozornosť bude venovaná prípravám najmasovejšieho podujatia, t. j. sviatku Slovákov v Srbsku – Slovenským národným slávnostiam, ktoré sa tohto roku budú konať. Podrobnejšie sa o tejto téme zmienia hostia v štúdiu, predstavitelia troch inštitúcií, ktoré sú spoluorganizátormi podujatia. V pokračovaní bude nasledovať Dobroducháreň. TV Spomienky – Kovačica v spomienkach. Do júnových Televíznych spomienok sú zaradené príspevky z konca 70. a zo začiatku 80. rokov sledujúcich diania v Kovačici, a to o hospodárení továrne na výrobu obuvi Vkus a tamojšieho cukrovaru, kooperácii dobytkárov a mäsového priemyslu, komunálnej výstavbe dediny a o spoločenských aktivitách žien. Agrosféra. Vo vysielaní sa bude hovoriť o tom, ako nezvyčajné počasie vplývalo na kukuricu, sóju, pšenicu a zeleninu. Pozornosť bude venovaná aj kvetinárstvu a výrobe slnečnicového oleja.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 11. júna – Útek z L. A. Sobota 12. júna – 10 000 rokov pred Kristom Pondelok 14. júna – Sexbomba odvedľa Utorok 15. júna – Pasca Streda 16. júna – Vesmírna hrozba Štvrtok 17. júna – Doktor Flajster

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 13. júna Film: Mega mozog Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Veľký Gatsby Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 13. júna 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

www.hl.rs

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Streda 16. júna

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Nedeľa 13. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Dvojdňové dobrodružstvo v prírode kovačických táborníkov Podpisovanie zmlúv o spolufinancovaní obecných spolkov a združení Utorok 15. júna 16.00 Divadelné predstavenie: Sud prachu Kreslený film: Saul z Tarzu Piatok 18. júna Film: Mišo Príspevky z archívu RTVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Neisto do konca AŠK – POTISJE 4 : 0 (2 : 0) Vladimír Gál

ápas obom mužstvám znamenal toľko, že ten, kto prehrá, bude musieť opustiť ligu. Hostia z Knićanina boli v trochu lepšej situácii, keďže im zodpovedal aj nerozhodný výsledok. Aradáčania však po dlhšom čase vystúpili kompletní iba bez potrestaného Vesina. V takejto najsilnejšej zostave vystúpili iba druhýkrát tejto jari.

Domáci zápas začali veľmi dobre a už v piatej minúte získali prednosť. Mijić pekne prihral Ponorcovi, ktorý rutinovane v situácii zoči-voči s brankárom rozvlnil sieť hostí a priniesol veľkú radosť na Kopove. Aj po tomto góle domáci pokračujú s útokmi a vytvárajú si niekoľko výhľadných príležitostí, ale sa na druhý gól čakalo až do 40. minúty. Adamov vypálil z 25 metrov, brankár hostí Kostić odrazil loptu, do-

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Hostia bližší k výhre VETERNIK – TATRA 0 : 0 Pavel Kocka

ápas vo Veterniku o ničom nerozhodoval. Domáci si dávno zaistili titul majstra a hostia dobrým výkonom tejto jari ušli z nebezpečnej zóny. Už vo štvrtej minúte Kysáčania mali šancu, keď Svitić z asi 17 metrov strieľal tesne nad brvno. Trochu

neskoršie Zukić z voľného kopu nacentroval do päťky, kde Svitić hlavičkoval vedľa. V 13. minúte brankár Popin dobrou reakciou zachránil vlastnú sieť. V 21. minúte hostia mali šťastie, keďže domáci trafili brvno. V 25. minúte Živojinov strieľal z 25 metrov, ale sa domáci brankár

behol Ponorac a zdvojnásobnil prednosť AŠK. V 45. minúte gól dal aj Nenin, ale ho rozhodca anuloval pre ofsajd. V 55. minúte zápas bol rozhodnutý. Ponorac bol rýchlejší od Kostića, tento ho zvalil a z bieleho bodu istý bol kapitán Zakić. Do konca zápasu Mijić trafil žrď a Zakić brvno, Ponorac i Nenin zahodili stopercentné príležitosti. Bodku za výsledkom zápasu položil najlepší jednotlivec na zápase Ponorac svojím tretím gólom v 90. minúte. AŠK: Stojkov, Birmanac, Lončarski, Matejin, Jevremov, Davidovac, Zakić, Mijić, Adamov (Korać), Ponorac, Striško (Nenin) AŠK sa kolo pred koncom nachádza na 8. mieste so 47

bodmi, ale ani to im stále neručí obstátie v lige. Totižto liga od jesene bude počítať 16 klubov, čiže o dva menej ako teraz. K tomu z Vojvodinskej ligy do tejto ligy zostúpilo až 5 klubov. To znamená, že z tejto ligy do nižšej zostúpi buď 6, alebo 7 klubov, čo závisí od dohrávania na postup do Vojvodinskej ligy. AŠK na nedeľu v Lukićeve hrá rozhodujúci zápas s tamojším celkom Mladost, ktorý má tiež 47 bodov. Osud majú vo svojich nohách, avšak v prípade prehry ich osud bude závisieť od výsledkov niektorých iných kandidátov na zostup. Na nedeľu v Lukićeve treba teda očakávať tvrdý a neistý zápas do posledného hvizdu rozhodcu.

nedal prekvapiť, a to bolo všetko, čo sa na ihrisku vo Veterniku v prvej časti mohlo vidieť. Už v 3. minúte pokračovania Svitić bol faulovaný z chrbta v trestnom území, ale sa píšťala rozhodcu neozvala. V pokračovaní sa hralo hlavne medzi dvomi šestnástkami bez vyložených šancí. V 77. minúte tréner Tatry Ćulum protestoval, že rozhodca ukázal žltú kartu kapitánovi Zukićovi, za čo sa mu dostala červená a musel opustiť striedačku. V 81. minúte Živojinov mohol rozhodnúť

zápas, ale zblízka strieľal vedľa. Hostia teda boli bližší k výhre, ale aj s deľbou bodov sú súperi úplne spokojní. TATRA: Popin, Mrđenović, Petrović, Živojinović, Duvnjak Đorđević, Grahovac (Radić), Živojinov (Veteha), Stojšić (Požarev), Svitić, Zukić Tatra má 48 bodov a nachádza sa na piatom mieste. Kým sa tieto riadky dostanú k čitateľom, Kysáčania zohrajú zápas predposledného kola s mužstvom novosadskej Slávie a v poslednom kole na nedeľu hosťujú v Sirigu.

FUTBALOVÁ KRONIKA NAŠICH DEDÍN

Výsledky majstrovských zápasov našich klubov zohraných v sobotu 5. a nedeľu 6. júna 2021 VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA 34. kolo: KAĆ: Jugović – Sloga (Erdevík) 3 : 3 Erdevícka Sloga majstrovstvá skončila na 9. mieste s 49 bodmi. SRIEMSKA LIGA 34. kolo: ŠÍD: Radnički – PSK (Putinci) 4:0 Radnički zo Šídu získal titul majstra so 78 bodmi a na nasledujúci rok bude súťažiť • ŠPORT •

vo Vojvodinskej lige. PRVÁ BELEHRADSKÁ LIGA – A SKUPINA 30. kolo: BELEHRAD: DIF – Posavac Tišma (Boľovce) 2 : 1 Boľovčania majstrovstvá skončili na 11. mieste s 35 bodmi. MEDZIOBECNÁ SRIEMSKA LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA 30. kolo: ERDEVÍK: Erdevík 2017 – Jednota (Šíd) 5 : 1 Erdevík 2017 majstrovstvá

skončil na 11. mieste s 33 bodmi, kým šídska Jednota získala iba 5 bodov a dávno sa rozlúčila s touto ligou. Na nasledujúci rok bude súťažiť v Obecnej lige Šíd. OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA 22. kolo: DESPOTOVO: Bačka – Naša hviezda (Silbaš) 3 : 5 SELENČA: Kriváň – Mladost (Mali Bač) 3 : 2 Silbašská Naša hviezda so 64 bodmi získala titul majstra

a postúpila do Somborskej oblastnej ligy. Selenčský Kriváň obsadil 4. miesto s 44 bodmi. OBECNÁ LIGA ALIBUNÁR – PLANDIŠTE 21. kolo: JÁNOŠÍK: Jánošík – Dobrica 5:1 Jánošík je 3. a má 33 bodov. V poslednom kole je voľný.

24 /4963/ 12. 6. 2021

Podľa údajov z webovej stránky Srbijasport.net upravil V. Hudec 47

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Rozlúčia sa s ligou? SLÁVIA – OMLADINAC 2 : 3 (1 : 1) Ján Šuster

predposlednom kole mužstvo pivnickej Slávie utrpelo ešte jednu prehru na svojom ihrisku, a to s mužstvom, ktoré tiež bojuje o záchranu. Touto prehrou sa Pivničania pravdepodobne rozlúčia s ligou. Stretnutie bolo priemerné. Od samého začiatku zápasu sa videlo, že sa hostia viac orientovali na svoju bránu a iba ojedinelými protiútokmi ohrozovali bránu súpera. A darilo sa im to. Nebezpečný útočník hostí Rančić bol opravdivou záhadou pre domácich zadákov. Na druhej strane domáci mali prevahu, ale ich útoky boli dosť pomalé a prihrávky nepresné, takže ich obrancovia hostí najčastejšie zastavovali pred svojím trestným územím. Trvalo to až do 35. minúty, keď Petrović z rohu centroval na opačnú stranu, kde osamelý Bogunović zblízka hlavičkoval do ľavého horného

rohu brány hostí. V poslednej minúte polčasu hostia vyrovnali. Resanović z voľného kopu centroval pred bránu, domáca obrana zaváhala, čo využil Radujko a zblízka loptu dorazil do siete. V druhom polčase sa nič podstatne nezmenilo. Domáci mali prevahu, hostia sa bránili. Domáci sa mohli ujať vedenia v 65. minúte, keď sa v protiútoku ocitli Davidović, Jušković a Roganović, ale tento posledný namiesto toho, aby loptu zaslal do siete, chcel byť nesebecký a šancu zahodil. Trest prišiel v 70. minúte, keď Rančić po ľavej strane prekľučkoval troch hráčov Slávie, z 20 metrov silne vypálil a lopta sa zastavila v pravom hornom rohu Brňovej brány. Opravdivý eurogól. V 84. minúte znovu vynikol Rančić a sieť Slávie sa aj tretíkrát vlnila. Vo finiši zápasu je stanovený konečný výsledok zápasu. Z rohu centroval Petrović, brankárovi Majstorovićovi lopta vypadla z rúk, najbližší bol Šuster a loptu

cich a Subotić, Bandobranski a Rančić u hostí. Červenú dostal tréner hostí Trbojević. Výsledky 33. kola: Maglić – ŽAK 0 : 3, Kulpín – Borac (BG) 3 : 0, Polet – Rusín 4 : 0, Budućnost (M) – Budúcnosť (H) 1 : 2, Tvrđava – Borac (O) 3 : 2, BSK – Kordun 1 : 0, Radnički – Budućnost (P) 3 : 2, Stanišić – Zadrugar 1 : 1.

Denis Šuster strelil druhý gól pre Sláviu

dorazil do siete. V nadstavenom čase domáci mohli aj vyrovnať, ale strela Roganovića zblízka odišla ponad bránu. SLÁVIA: Brňa, Bolehradský (Čvokić), Benka (Čobrda), Jušković, Roganović, Šmit, Kuchta (Zejak), Šuster, Davidović, Grňa Zápas viedol rozhodca Kuzmanović z Kuly, ktorý občas mal divné rozhodnutia, ale to nevplývalo na výsledok. Žlté karty dostali Bolehradský, Petrović, Grňa a Jušković u domá-

1. Stanišić 1920 33 24 3 6 87 : 33 75 2. Budućnost (P) 33 19 4 10 66 : 39 61 3. Budućnost (M) 33 15 11 7 63 : 28 56 4. ŽAK 33 15 5 13 56 : 44 50 5. Radnički 1918 33 15 5 13 52 : 56 50 6. Rusín 33 15 4 14 66 : 57 49 7. Polet 33 15 3 15 48 : 40 48 8. Budúcnosť (H) 33 13 8 12 56 : 59 47 9. Kordun 33 14 5 14 53 : 58 47 10. Borac (O) 33 14 5 14 52 : 58 47 11. Borac (BG) 33 13 7 13 53 : 58 46 12. Kulpín 33 14 5 15 64 : 75 46 13. Slávia 33 13 4 16 33 : 46 43 14. Tvrđava 33 11 8 14 42 : 54 41 15. Omladinac (-1) 33 11 8 14 66 : 69 40 16. BSK 33 10 9 14 36 : 48 39 17. Zadrugar 33 10 7 16 48 : 69 37 18. Maglić 33 4 4 25 37 : 87 16

Domácim sa vypomstila ľahostajnosť BUDUĆNOST (M) – BUDÚCNOSŤ (H) 1 : 2 (0 : 1) Ján Murtín

treťom kole Somborskej oblastnej ligy hráči hložianskej Budúcnosti využili ľahostajnosť a nekompletnosť teraz už istého účastníka baráže, a tak sa vykúpili za prehru minulú nedeľu s báčskou Tvrđavou. V hre medzi dvomi šestnástka-

www.hl.rs

mi prvú šancu zahodil Carić, aby už v 15. minúte pekný protiútok realizoval Đokić trafiac ľavý dolný roh Đurkovićovej brány pre 0 : 1. Domáci hrozili iba z voľných kopov a po rohoch. V 54. minúte stopér Petrović odobral loptu, a potom prekľučkoval až troch domácich hráčov a ne-

Informačno-politický týždenník

typicky pre seba ľavačkou zmietol pavučinu v ľavom hornom rohu domácej brány pre 0 : 2. Hostia potom všetko vsadili na obranu. To sa im aj darilo do 80. minúty, keď Antonić skorigoval výsledok na 1 : 2. Domácim sa do konca zápasu nič viac nedarilo, takže si hostia z Mladenova odniesli 3 osudové body na obstátie. Rozhodcovská trojka v čele

s Urošom Hornjakom z Gajdobry nemala ťažkú prácu a karty neboli použité. BUDÚCNOSŤ: Dukić, Petrović, Ljubičić (Jakuš), Kolár (Zahorec), Bučík, Popović (Katiak), Damjanović, Jovanov, Carić (Čipkár), Đokić, Adámek (Đilas) V poslednom 34. kole v Hložanoch hosťuje Polet z Karavukova.

• ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Zložili opravnú skúšku Výsledky predposledného kola majstrovstiev Prvej juhobanátskej ligy doriešili mnohé dilemy okolo postupu do vyššej a zostupu do nižšej súťaže. Bod v stretnutí so Starým Tamišom otvára dvere Belocrkvanom k titulu majstra a priamemu postupu. Presvedčiví Idvorčania sa nádejajú, že líder v poslednom kole poľaví, ale budú spokojní aj s druhým miestom, ktoré im umožní hrať baráž. Už dávno je známe, že ligu opustia Baranďania, ktorých i napriek skromnému bodovému kontu treba pochváliť, že zotrvali do konca majstrovstiev. Na ceste do nižšej súťaže sú ešte Banat a Partizan Uljma, lebo sa im nepodarilo vyhrať nad svojimi súpermi. Konečné poradie sa však bude vedieť iba po poslednom kole. Výsledky 29. kola: Partizan (U) – Jugoslavija 2 : 3, Banat – Hajdušica 2 : 2, Spartak 1911 – Crvena zvezda 1 : 1, Partizan (G) – Radnički 5 : 0, Polet – Strela 3 : 0, Potporanj – Dolina 1 : 4, Sloga – Budućnost 2 : 2, Stari Tamiš – BAK 1 : 1.

POTPORANJ – DOLINA 1 : 4 (1 : 1) Ján Bokor

ol to pekný výlet pod Karpatmi, kde Dolina zložila opravnú skúšku a dokázala, že predošlé slabé výsledky boli chvíľkové slabosti v hre a práci klubu. Nový tréner Igor Vakaresku nemohol počítať so širším výberom

hráčov, lebo niektorí na zápas nemohli pricestovať. Jedenástka, ktorú zostavil, splnila jeho dôveru a podala dobrý výkon. Padinčania boli od začiatku zápasu lepším mužstvom, ktoré diktovalo hru. Domáci predsa šťastne prví vsietili, keď sa lopta náhodou odrazila od kopačky domáceho strelca

hosťom šance a góly. Svojím druhým gólom Kelečević v 64. minúte obrátil výsledok v prospech hostí a zahlásil výhru. Potvrdili ju gólmi Kolárik v 80. a Bančov v 84. minúte. Bezmocní domáci hráči museli podať ruku lepším hosťom a gratulovať im k dobrému výkonu a presvedčivej výhre. Iné im nezostávalo, lebo narazili na naladeného súpera, ktorý sa chcel vykúpiť za nedávne neúspechy. RozMarko Kelečević: Vodca a najlepší strelec hodcovia v čele so Sašom v mužstve Doliny Pavićom z Vršca nemali mnoho práce. Joksimovića do siete Katanića. DOLINA: Katanić, Trajčevski, Nečakané vedenie domácich nezmýlilo hostí, ktorí čoskoro Janjović, Mitkovski, Kolárik, vyrovnali. Bol to nádherný gól Kelečević, Radenković, Hlavnajlepšieho strelca Doliny Ke- ča (Kastratović), Josimovski, lečevića, ktorý volejom silne Bančov, Nestorovski (Ilić) Na nedeľu v poslednom zavlnil sieť domácich a stanovil výsledok prvého polčasu 1 : 1. kole v Padine bude hosťovať Po prestávke kvalita hráčov Polet zo susedného Idvora. OčaDoliny sa naplno prejavila. Pre- káva sa pekný futbal na záver myslená hra prinášala lepším majstrovstiev.

Bez súťažného charakteru BANAT – HAJDUŠICA 2 : 2 (1 : 0) Vladimír Hudec

ápas v Ilandži nemal súťažný charakter, keďže sa domáci už zmierili s tým, že opúšťajú ligu, a Hajdušičania sa umiestnili v bezpečnom strede tabuľky. V súlade s tým aj zápas bol mierny a rovnocenný. Domáci, kým mali síl, sa snažili zanechať čím lepší dojem, a hostia hrali úplne uvoľnene. V prvom polčase si ojedinelé príležitosti vytvorili obe mužstvá, z ktorých domáci • ŠPORT •

v polovici polčasu využili jednu, a to po chybe obrany hostí. Na druhej strane hostia zahodili dve – tri skvelé šance, takže sa na oddych išlo s minimálnym náskokom domácich. Už v prvých minútach pokračovania zápasu domáci zvýšili náskok. Aj tento gól padol po príliš ľahostajnej intervencii obrany Hajdušice. Ako však čas plynul, domácim ubúdalo síl, takže hostia úplne prevzali iniciatívu. Obliehali bránu Banatu, vytvorili si aj viacero výhľadných šancí,

avšak A. Ružić, jeho brat Nikola, Beriša a ďalší v situáciách zoči-voči s domácim brankárom neboli dostatočne koncentrovaní a nenávratne šance zahadzovali. Oba góly pre Hajdušicu dal A. Lipták z voľných kopov, a tak stanovil konečný výsledok, ktorý je vlastne aj najspravodlivejší. HAJDUŠICA: Stojanovski, Z. Lipták, Pavlovic, P. Mršić, Petrović (Beriša), Knežević, Pejčić, A. Ružić (Maliar), Miksád, A. Lipták, N. Ružić Hajdušičania na nedeľu v poslednom kole uvítajú ďalšieho „topenca“ – celok Partizana z Uljmy.

1. BAK 2. Polet 3. Crvena zvezda 4. Partizan (G) 5. Budućnost 6. Dolina 7. Strela 8. Sloga 9. Hajdušica 10. Potporanj 11. Stari Tamiš 12. Jugoslavija 13. Spartak 1911 14. Partizan (U) 15. Banat 16. Radnički (-1)

24 /4963/ 12. 6. 2021

29 17 7 5 66 : 32 58 29 17 6 6 52 : 25 57 29 16 6 7 46 : 32 54 29 14 7 8 67 : 39 49 29 14 5 10 49 : 38 47 29 13 7 9 61 : 43 46 29 14 3 12 59 : 59 45 29 11 9 9 45 : 33 42 29 12 5 12 52 : 46 41 29 10 7 12 41 : 47 37 29 10 7 12 50 : 57 37 29 10 5 14 33 : 45 35 29 10 5 14 45 : 59 35 29 9 5 15 40 : 56 32 29 6 9 14 40 : 53 27 29 1 3 25 16 : 98 5 49

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Záchrana na počkanie SLOBODA – JEDNOTA 2 : 2 (0 : 0) Matej Bzovský

poslednom majstrovskom vystúpení v sezóne 2020/2021 v banátskej dedine Novi Kozarci v súboji s domácou Slobodou staropazovskí futbalisti utŕžili remízu. Toto meranie síl sa podobalo jesennému na pazovskej hracej ploche, keď sa zápas tiež skončil deľbou bodov 1 : 1, ibaže jesenná strata Jednotu posunula o dva stupienky nižšie. Tentoraz obaja súperi hrali príliš uvoľnene, lebo konečný výsledok nikomu nič neprospieval. Korektní domáci sa s republikovou ligou už predtým rozlúčili, i keď v jarnej časti majstrovstiev lepšou hrou hľadali slamku záchrany. Staropazovčania sa nateraz nachádzajú mimo priečok zostupu, ale ich osud predsa len závisí od toho, ako majster ligy – novosadská Mladosť – pochodí v baráži. Sami si skomplikovali postavenie v tabuľke

slabšími jarnými vystúpeniami, keď na jednotlivých stretnutiach nevyužili množstvo gólových šancí, okrem iného aj dve penalty. Síce inkasovali 49 bodov, ale ani to im neručí záchranu. Posledný zápas priniesol vyrovnanú hru v oboch častiach. Hostia mali lepšiu organizáciu hry, premyslenejšie útočili, ale okrem remízy nemohli viac dosiahnuť, lebo narazili na kvalitného domáceho súpera. Zaveľa sa nič neudialo a súperi si v prvom polčase pripravili iba pološance. V prvej štvrťhodine pokračovania hostia boli oveľa aktívnejší a v 59. minúte sa ujali vedenia, keď si spätnou prihrávkou Lazića zlepšil pozíciu pohotový Ragipović a prekonal bezmocného domáceho brankára Živkova. V tejto časti súperi sa snažili hrať rýchlejšie a premyslenejšie. Domáci po peknej akcii a váhaní hosťujúcej obrany vyrovnali až v 72. minúte. V ďal-

ších minútach nastrelili žrď, takže hosťom aj šťastie trochu žičilo. Dve minúty pred regulárnym koncom domáci sa ujali vedenia peknou a

Väčšia pozornosť mladým hráčom: Aleksa Beljić (vľavo) a Nikola Radosavljević

neobhájiteľnou strelou Galića. Keď už vyzeralo, že tri body zostanú doma, vytrvalí hostia v nadstavenom čase vyrovnali hlavičkou Perovića. JEDNOTA: Jovišić, Žilović, Beljić, Milisavljević, Zeljković, Lazić (Marković), Radosavljević, Aničić (Cimeša), Kačar, Živanović (Ragipović), Perović

Výsledky posledného 38. kola: Prvý máj – Mladost GAT 2 : 3, Tisa – Fenix 1995 2 : 0, Dinamo 1945 – Radnički (ZR) 4 : 1, Borac – Bečej 1918 1 : 1, Sloga – Radnički 1912 (S) 2 : 3, Dunav – Kozara 4 : 1, Hajduk 1912 – Vojvodina 1928 1 : 2, Bačka 1901 – Stari grad 1 : 8, Vršac – Omladinac 2 : 2.

1. Mladost 38 30 4 4 97 : 28 94 2. OFK Vršac 38 23 8 7 71 : 34 77 3. Radnički 1912 (S) 38 22 9 7 89 : 37 75 4. Bečej 1918 38 20 5 13 80 : 56 65 5. Borac 38 20 5 13 62 : 46 65 6. Omladinac 38 16 13 9 57 : 32 61 7. Radnički (ZR) 38 17 9 12 61 : 56 60 8. Tisa 38 17 7 14 58 : 45 58 9. 1. maj Ruma 38 15 13 10 45 : 34 58 10. Fenix 1995 38 16 9 13 61 : 53 57 11. OFK Stari grad 38 16 8 14 58 : 48 56 12. Hajduk 1912 38 16 7 15 67 : 52 55 13. Dinamo 1945 38 16 7 15 56 : 51 55 14. Jednota 38 12 13 13 46 : 48 49 15. Bačka 1901 38 12 5 21 48 : 73 41 16. Sloboda 38 9 9 20 34 : 76 36 17. Sloga 38 7 7 24 32 : 73 28 18. Kozara 38 7 5 26 37 : 97 26 19. Dunav 38 6 7 25 35 : 89 25 20. Vojvodina 1928 38 4 8 26 22 : 88 20

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Leňa vychytal bod MLADOSŤ (BP) – MLADOST (T) 1 : 1 (1 : 0) Juraj Pucovský

red zápasom všetci vo Vrbare minútkou ticha vzdali úctu zosnulému Jánovi Kováčovi, niekdajšiemu futbalistovi Mladosti zo Silbaša. A potom sa lopta rozkotúľala na trávniku. Obe Mladosti ospravedlnili vysoké umiestnenie na konci týchto majstrovstiev. Hostia z Turije začali útočne, zaslali aj smerom na bránu niekoľko nepresných striel z hry a voľných kopov. Domáca Mladosť odpovedala dvoma rohovými kopmi, ktoré jej nepriniesli nič. Avšak zato 50

www.hl.rs

radosť jej futbalistom priniesla 30. min. Kapitán Ožvát odcentroval z voľného kopu rovno na hlavu Mrkaića, ktorý z takých šiestich metrov pekným lobom trafil ľavý horný roh brány Ađanského – 1 : 0. O päť min. neskoršie silne vypálil Stojisavljević, no brankár hostí vyrazil loptu na roh. Hostia mali najlepšiu šancu v 44. min., ale Beronja blokoval strelu Vasića. V posledných chvíľach prvého polčasu znova odcentroval Ožvát a stopér Jakuš z bezprostrednej blízkosti kopol nad bránu. Škoda, bol by to krásny gól!

Informačno-politický týždenník

Prvý gól vo Vrbare dal hráč domácej Mladosti Mrkaić hlavou v 30. minúte

Hostia sa nevzdávali ani v druhom polčase, krídelní hráči často centrovali do stredu, ale strelci nevedeli skórovať. V 64. min. Petrovčania mali aj šťastie, lebo Siniša Gašić namiesto siete trafil pravé brvno. K vyrovnaniu predsa prišlo v 74. min., keď Stanić zavinil jedenástku a stopér hostí Gubaš prekonal Leňu. Poslednú štvrťhodinku domáci hrali desiati, bez vylúčeného Stoji-

savljevića po dvoch žltých kartách. Turijčania v tom videli svoju šancu celkom zvrátiť výsledok. Nepodarilo sa im to pre nepresnosť strelcov, ale i niekoľkým bravúrnym zákrokom brankára Leňu, ktorý svojmu mužstvu vychytal bod. MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, Beronja, V. Šproch, Brajković, Stojisavljević, Stanić (Stamenković), Leškov, Mrkaić (Petej), Jakuš, Terzić (Ivetić) • ŠPORT •

FUTBALISTI HAJDUŠICE

Nenad Folťan (vpredu) a Ivan Maliar s motorovými kosačkami v rukách

Najprv tréning

Svorní a usilovní aj mimo trávnika Vladimír Hudec

d obnovenia činnosti roku 1994 FK Hajdušica iba dva roky súťažil v tej najnižšej súťaži. Roku 1996 postúpili do 2. a o rok neskoršie aj do 1. juhobanátskej ligy. V tej chvíli to boli skutočne historické úspechy, keďže predtým vo svojich dejinách Hajdušičania súťažili iba v tej najnižšej lige. Po roku neskúsené mužstvo Hajdušice sa však muselo vrátiť do Druhej juhobanátskej ligy, v ktorej potom nasledujúcich 20 rokov vždy hralo prím. Do Prvej juhobanátskej ligy postúpili ešte dvakrát, naposledy v roku 2019, a vlani dosiahli ďalší historický úspech, keď obstáli v tejto súťaži. Pomohlo im síce prerušenie majstrovstiev v dôsledku pandémie koronavírusu, ale darovanému koňovi sa do zubov nehľadí. Nuž a tohto roku kolo pred koncom majstrovstiev majú 41 bodov a zakotvili v strede tabuľky, kde aj ukončia súťaž. V tejto lige nikdy toľko nemali. Tentoraz však nechceme písať o ich úspechoch na zelenom trávniku. O tom informujeme z týždňa na týždeň v pravidelných riportoch. Chceme zdôrazniť ich svornosť aj mimo trávnika. Po prvé tento klub je jedinečný v tom, že hráči neprijímajú žiadnu úhradu

Aj priestor vôkol ihriska treba pokosiť

a iba cezpoľní hráči dostávajú cestovné náklady za príchod na tréningy a zápasy. Dokonca aj kopačky si kupujú sami a iba časť prostriedkov dostanú od klubu. Hrajú teda, ako sa tomu povie, z lásky a z kamarátenia, čo je dnes skutočne zriedkavosťou. Inak by klub nemohol existovať a najmä nie v tejto lige, vzhľadom na to, že v tejto chudobnej dedine a obci takmer nieto sponzorov, ktorí chcú vkladať do športu. Z tých dôvodov sa klub takmer výlučne opiera o financie z obecného rozpočtu, ktoré postačia iba na tie základné potreby súťaže. A to nie je všetko. Občas sa futbalisti, vedenie a niekoľkí sympatizanti zoskupia na pracovnej akcii, aby pokosili trávu vôkol ihriska a vykonali aj iné práce. Z času na čas si pripravia aj pohostenie, rošt alebo špeciality varené v kotlíku a buď po zápase, alebo vydarenej práci sa kamarátia. Sčasti tieto pohostenia pripraví klub, a tak odmení hráčov za dobré výsledky a usilovnú prácu, ale často aj na tieto účely urobia zbierku. Tak aj v týchto dňoch po tréningu pokosili priestor vôkol ihriska, burinu vedľa chodníka v parku, ktorý vedie k ihrisku a celý priestor vôkol bazéna. Všetko to síce nepatrí klubu, ale je súčasťou parku,

Tí starší členovia správy a sympatizanti klubu sú poverení prípravou pohostenia

Bazén v blízkosti ihriska dávno nikto neudržiava a kúpanie nie je možné, avšak vďaka futbalistom teraz sa vedľa neho možno aspoň poprechádzať, ale aj pristúpiť k štadiónu

ktorý majiteľka poriadne zanedbala, takže tam rastie tráva už vyše kolena, po ktorej sa muselo prejsť, aby sa prišlo k ihrisku. Dokonca odstránili aj vŕby, ktoré po rokoch nedbanlivosti o tento objekt vyrástli zo stien bazéna. Nuž a po úspešne vykonanej práci nasledoval rošt, pivečko, šťavy a príjemné chvíle v spoločnosti dobrých kamarátov. Aj to je podstata amatérskeho zaoberania sa športom. Foto: V. Maliar

Po úspešne vykonanej práci zaslúžené pohostenie a kamarátenie

MATIČNÁ ČINNOSŤ

Miestny odbor Matice slovenskej v Pivnici

Ján Guba

trnásta hviezda na Matičnom nebi – takto informoval Hlas ľudu čitateľov o založení MOMS-u v Pivnici, ktoré sa udialo na Veľkonočnú nedeľu 31. marca 1991. Prípravy na realizáciu tohto činu sa začali už po obnovujúcom Zhromaždení MSJ v Báčskom Petrovci. Viedol ich evanjelický farár Martin Slamaj a povolal aj ďalších pracovníkov z kultúrneho a spoločenského života na spoluprácu. Začiatok

Z matičného zasadnutia

tejto slávnosti v Pivnici bol v kostole, na popoludňajších službách Božích, ktoré boli prispôsobené oživeniu Matice. Vtedajší biskup Juraj Berédi sa tiež slávnostne prihovoril a podporil oživiť prácu na národa roli dedičnej. Potom sa celý húf Pivničanov presídlil do siene Družstevného domu, kde už začal kultúrno-umelecký program Folklórneho súboru V pivnickom poli. Sieň bola vyplnená do posledného miesta a hodne ľudí stálo aj v predsieni. Predtým bol organizovaný nábor členov a prihlásilo sa 1 116 pivnických Slovákov. Po zvolení pracovných telies a pozdravných slovách hostí nasledovali voľby 15-členného Výkonného výboru a troch členov Dozornej rady. Z prítomných hlasovalo 492 občanov. Výkonný výbor sa konštituoval o dva dni ne-

Výstava v organizácii matičiarov

skôr, keď za predsedu bol zvolený Ján Guba, za počas jubilejného 30. výročia v roku 1995. tajomníčku Juliana Kmeťková a za pokladníka Na volebnom zhromaždení MOMS 1. marca Ján Česko. V tomto zložení pracovali matičiari 1998 za predsedu bol zvolený Jozef Valivyše roka, keď Ján Guba ustúpil z vlastnej vôle post predsedu Kataríne Pintírovej. V roku 1992 MOMS Pivnica organizoval hmotnú a finančnú zbierku Slovákom v Iloku, ktorú za vojnových okolností Peter Chrček, Michal Šagát, Ján Guba a Vladimír Drozdík odviezli a odovzdali Iločanom. Komorný zbor Zvony zo Selenče v Pivnici V marci roku 1993 bola organizovaná predajná výstava ručných prác. hora. Prítomných bolo 92 matičiarov. Nový Organizátorom bola učiteľka Anna predseda sa snažil rozprúdiť činnosť, ktorá Dingová a získané prostriedky bola zaťažená zvlášť nedostatkom vlastnej boli venované novozaloženému miestnosti, zasadnutia sa uskutočňovali v Detskému folklórnemu súboru Ra- miestnostiach SKUS Pivnica a ZŠ 15. októbra tolesť. MOMS bol organizátorom a a dokumentácia bola roztrúsená u členov vefinancoval účasť tanečníkov a spe- denia. Vyhľadávanie miestností bolo hlavnou vákov na Slovenských národných záležitosťou nového vedenia, čo sa nepodarilo slávnostiach v Báčskom Petrovci v vyriešiť a práca MOMS postupne zanikala. rokoch 1991, 1992, 1993 a 1994. Na prvých Iba niektoré aktivity sa podarilo uskutočniť: dvoch Pivničania zožali vynikajúci úspech. predajnú výstavu ručných prác v organizácii V roku 1994 (24. septembra) MOMS uvítal učiteľky Anny Dingovej a koncert Komornénovinárov Hlasu ľudu z príležitosti osláv 50. ho zboru Zvony, ktorý organizoval predseda výročia týchto novín. Organizoval príležitostný Jozef Valihora. Čoraz menší záujem o prácu a kultúrno-umelecký program v sieni Družstev- zmenšený počet členov viedol k zániku aktivít, ného domu. V ten istý deň v popoludňajších takže po roku 2010 v úplnosti zanikla matičná hodinách bola výstava 50 rokov Hlasu ľudu činnosť v Pivnici. a okrúhly stôl na tému Hlas ľudu včera, dnes Tento „osobný preukaz“ miestneho maa zajtra. tičného odboru v Pivnici končíme predsa Výkonný výbor MSJ na zasadnutí v Pivnici 7. optimisticky, lebo takmer presne 30 rokov od januára 1995 diskutoval o liste našich študentov založenia, a to 23. marca 2021, tento MOMS v Bratislave, ktorí podpísali petíciu a uverejnil bol obnovený. Aktuálnou predsedníčkou je Hlas ľudu o neslušnom správaní sa predsedu Tatiana Naďová, podpredsedami sú MiroslavM. Speváka počas návštevy hlavného mesta -Juraj Béla a Zdenka Kámaňová, tajomníčkou sa Slovenska. Odsúdili a odmietli text petície. stala Vesna Kámaňová, pokladníčkou Gabriela MOMS Pivnica finančne podporoval orga- Gubová-Červená a predsedníčkou Dozornej nizovanie Stretnutia v pivnickom poli zvlášť rady Zdenka Papová.

Členovia novej Správnej a Dozornej rady (fotografia z 23. marca 2021)

Hlas ľudu 24/2021

Articles inside

Prezident Vučić prijal Miroslava Lajčáka a Matthew Palmera

Úspešne aj s medzinárodnou spoluprácou

Svorní a usilovní aj mimo trávnika