FUTBALISTI HAJDUŠICE
Nenad Folťan (vpredu) a Ivan Maliar s motorovými kosačkami v rukách
Najprv tréning
Svorní a usilovní aj mimo trávnika Vladimír Hudec
O
d obnovenia činnosti roku 1994 FK Hajdušica iba dva roky súťažil v tej najnižšej súťaži. Roku 1996 postúpili do 2. a o rok neskoršie aj do 1. juhobanátskej ligy. V tej chvíli to boli skutočne historické úspechy, keďže predtým vo svojich dejinách Hajdušičania súťažili iba v tej najnižšej lige. Po roku neskúsené mužstvo Hajdušice sa však muselo vrátiť do Druhej juhobanátskej ligy, v ktorej potom nasledujúcich 20 rokov vždy hralo prím. Do Prvej juhobanátskej ligy postúpili ešte dvakrát, naposledy v roku 2019, a vlani dosiahli ďalší historický úspech, keď obstáli v tejto súťaži. Pomohlo im síce prerušenie majstrovstiev v dôsledku pandémie koronavírusu, ale darovanému koňovi sa do zubov nehľadí. Nuž a tohto roku kolo pred koncom majstrovstiev majú 41 bodov a zakotvili v strede tabuľky, kde aj ukončia súťaž. V tejto lige nikdy toľko nemali. Tentoraz však nechceme písať o ich úspechoch na zelenom trávniku. O tom informujeme z týždňa na týždeň v pravidelných riportoch. Chceme zdôrazniť ich svornosť aj mimo trávnika. Po prvé tento klub je jedinečný v tom, že hráči neprijímajú žiadnu úhradu
Aj priestor vôkol ihriska treba pokosiť
a iba cezpoľní hráči dostávajú cestovné náklady za príchod na tréningy a zápasy. Dokonca aj kopačky si kupujú sami a iba časť prostriedkov dostanú od klubu. Hrajú teda, ako sa tomu povie, z lásky a z kamarátenia, čo je dnes skutočne zriedkavosťou. Inak by klub nemohol existovať a najmä nie v tejto lige, vzhľadom na to, že v tejto chudobnej dedine a obci takmer nieto sponzorov, ktorí chcú vkladať do športu. Z tých dôvodov sa klub takmer výlučne opiera o financie z obecného rozpočtu, ktoré postačia iba na tie základné potreby súťaže. A to nie je všetko. Občas sa futbalisti, vedenie a niekoľkí sympatizanti zoskupia na pracovnej akcii, aby pokosili trávu vôkol ihriska a vykonali aj iné práce. Z času na čas si pripravia aj pohostenie, rošt alebo špeciality varené v kotlíku a buď po zápase, alebo vydarenej práci sa kamarátia. Sčasti tieto pohostenia pripraví klub, a tak odmení hráčov za dobré výsledky a usilovnú prácu, ale často aj na tieto účely urobia zbierku. Tak aj v týchto dňoch po tréningu pokosili priestor vôkol ihriska, burinu vedľa chodníka v parku, ktorý vedie k ihrisku a celý priestor vôkol bazéna. Všetko to síce nepatrí klubu, ale je súčasťou parku,
Tí starší členovia správy a sympatizanti klubu sú poverení prípravou pohostenia
Bazén v blízkosti ihriska dávno nikto neudržiava a kúpanie nie je možné, avšak vďaka futbalistom teraz sa vedľa neho možno aspoň poprechádzať, ale aj pristúpiť k štadiónu
ktorý majiteľka poriadne zanedbala, takže tam rastie tráva už vyše kolena, po ktorej sa muselo prejsť, aby sa prišlo k ihrisku. Dokonca odstránili aj vŕby, ktoré po rokoch nedbanlivosti o tento objekt vyrástli zo stien bazéna. Nuž a po úspešne vykonanej práci nasledoval rošt, pivečko, šťavy a príjemné chvíle v spoločnosti dobrých kamarátov. Aj to je podstata amatérskeho zaoberania sa športom. Foto: V. Maliar
Po úspešne vykonanej práci zaslúžené pohostenie a kamarátenie
