Hlas ľudu 29/2021

Návrat domov po ukončení štúdia Vladimír Halaj: „Chcem byť užitočný pre svoju krajinu a svojich ľudí.“ ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

17. 7. 2021 | 29 /4968/

Kompostové pole v rámci Verejno-komunálneho podniku Gradsko zelenilo, ako aj zariadenie na spracovanie ekologického odpadu zozbieraného z verejných priestorov v Novom Sade, vystavané je v rámci projektu Spravovanie odpadom v kontexte klimatických zmien za podpory Nemeckej organizácie pre medzinárodnú spoluprácu (GIZ).

Toto pole uplynulý týždeň navštívil primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević, ministerka ochrany životného prostredia Republiky Srbsko Irena Vujovićová a predstavitelia GIZ-u.

M. Ožvátová Foto: novisad.rs

V nedeľu 11. júla na skromnej slávnosti na nádvorí Slovenského domu v Aradáči predstavili, symbolicky pokrstili a vyprevadili do života knihu Slovom a obrazom o dvanástich ročníkoch festivalu zvykov a obyčají V aradáckom šírom poli zostavovateľov Erky Viliačikovej, Jaroslavy Števkovej a Ivicu Grujića Litavského. Knihu vydala Matica slovenská v Srbsku – Miestny odbor Matice slovenskej v Aradáči.

V. Hudec

Uzávierka čísla: 14. 7. 2021

Tradičné klampiarske remeslo pomaly nahrádzajú nové technológie. No predsa v našich prostrediach nachádzame ešte školených majstrov, ktorí naplno pracujú a venovali svoj život klampiarstvu. Medzi nich patrí aj Michal Toman z Hložian, ktorý nám priblížil toto kovospracujúce remeslo.

M. Pap

Aplikácia prípravkov na ochranu rastlín počas sucha, ktorého sme v tomto období svedkami, zapríčinila poškodenie listov sóje. Mnohí pestovatelia hlásia, že na listoch sóje sa vyskytujú dierky a žilnatina žltne a nie sú si istí, či ide o škodcu alebo chorobu. Podľa našich odborníkov ide o fytotoxicitu sóje, na ktorú, bohužiaľ, neexistuje žiadny liek. Mohol by pomôcť foliárny – postrek rastlinnými hormónmi – no nie počas dlhotrvajúceho sucha a vysokých teplôt. Sója potrebuje dážď, aby sa nadmernou vlhkosťou zbavila prebytočných toxínov. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová.

Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: VP Službeni glasnik Belehrad

• •

•

Obmeny júla Anna Francistyová

V

o chvíli, keď vznikajú tieto riadky, Vojvodina aj celá naša krajina trpí nevídaným suchom. Horúčavy neustávajú. Človek sa vynájde, nájde spôsob, ako si pomôcť, schladiť sa, osviežiť.

Ale čo kukuričné, sójové, slnečnicové porasty? Oplatí sa zalievať? Kvapková sústava v ovocných sadoch či vinohradoch pomôže, ale keď si pestovateľ položí všetko na papier... V týchto dňoch sa istý poľnohospodár z našich krážov rozhodol zaliať kukuričné lány, ale oľutoval...

Radšej vraj nemal zalievať: krásne byle začali, ako to naši ľudia hovoria, podhárať.

Rosu z neba privolávajú už aj tí „tichší“ cirkevníci. Chceme veriť, že kým tieto riadky budete čítať, dočkáme sa prepotrebného dažďa.

Malí maturanti sa dočkali výsledkov zápisu do stredných škôl. Po prvom zápisnom kole až 85 percent uchádzačov sa dostali do zoznamov budúcich stredoškolákov podľa jedného z prvých troch želaní na dotazníku, ktorý odovzdali. Najväčší záujem aj tohto roku bol o gymnáziá a vzdelávacie profily v oblasti zdravotníctva, sociálnej ochrany, elektrotechniky, ekonomiky, práva a administratívy.

V celom Srbsku zostalo nezaradených

1 304 žiakov, na ktorých podľa oznámenia Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja „čaká“ 13 394 miest v troj- a štvorročných stredných školách.

V týchto dňoch bolo ukončené už aj druhé zápisné kolo a tretiu šanca dostať sa do školských lavíc v stredoškolských ustanovizniach budú mať záujemcovia koncom augusta.

S potešením i v našom týždenníku kvitujeme ďalšie šance na opätovné stretnutia na tradičných či obvyklých podujatiach. V Jánošíku znovu usporiadali Deň višní, ženské spolky sú tiež činné, napríklad ten v Kovačici usporiadal Deň otvorených dverí k 101. výročiu pôsobenia, v Aradáči verejne predstavili knihu o doterajších ročníkoch svojho festivalu zvykov a obyčají. Už v túto nedeľu môžeme pookriať pri speve a tanci v hložianskom amfiteátri na príležitostnom galakoncerte tamojšieho KOS Jednota, Laliťania pozývajú na tradičnú Krojovú zábavu, ktorá je vlastne promenádou tradičných krojov.

Tohtoročný júl: to je ako dve rozdielne strany mince. Tešíme sa z leta, možnosti cestovať, tráviť dovolenku ako kedysi pri mori, ale prosebne dvíhame pohľad do neba v očakávaní blahodarného dažďa pre suchom skúšané polia.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

SLOVENSKO

KULTÚRA

7 Spracovanie odpadu a cirkulárna ekonomika 8 Slovensko moje, otčina moja

ĽUDIA A UDALOSTI

9 Zuzkin višňový likér dobre chutil

23 V EÚ bude zakázaný klietkový chov zvierat 32 Čo nezapíšeš, po čase zabudneš

ŠPORT

49 Skvelá majstrovská sezóna

Na titulnej strane: Mladý, nádejný hudobník Vladimír Halaj z Padiny sa po skončení magisterského štúdia na Slovensku vrátil do rodiska a rozhodol sa pôsobiť vo svojej dedine. Zaujal nás jeho postoj k problematike odchádzania mladých do zahraničia a možno práve on bude dobrým príkladom, že sa aj v našej krajine mladí ľudia môžu uplatniť a pracovať vo svojom odbore.

Foto: Vladimír Kuchárik 29 /4968/ 17. 7. 2021

3

Týždeň

7 DNÍ

Uplynulý týždeň poznačili dve športové podujatia a hudobné podujatie Pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová

P

o štvordňovom hudobnom programe sa skončil v poradí 20. ročník novosadského festivalu Exit na Petrovaradínskej pevnosti. Je to zároveň prvý veľký festival v Európe, ktorý sa uskutočnil od vypuknutia pandémie a podľa údajov organizátorov prítomných bolo vyše stotisíc ľudí, ktorí boli povinní preukázať potvrdenie o zaočkovaní alebo o negatívnom teste na prítomnosť koronavírusu. Organizátori festivalu na niekoľkých

punktoch v meste umožnili previerku, teda testovanie na prítomnosť koronavírusu.

Festival sa uskutočnil po jednoročnej prestávke a vystúpilo na ňom približne 300 hudobníkov na 20 pódiách.

Návštevníkov bolo údajne až zo 70 krajín. * Najúspešnejší srbský a zároveň aj najlepší svetový tenista Novak Đoković v nedeľu 11. júla opäť potvrdil a ukázal svetu, že je naozaj svetová špička. Đoković získal šiesty titul na Wimbledone výhrou vo finále nad Talianom Matteom Berre-

ttiniom v pomere 6 : 7 (4), 6 : 4, 6 : 4, 6 : 3. Týmto výkonom si upevnil post svetovej jednotky.

Zverenec slovenského trénera Mariána Vajdu a Chorváta Gorana Ivaniševića si touto výhrou do rebríčka ATP Entry pripísal 2 000 bodov.

Avšak vyhrať všetky tri Grand Slemy v jednej sezóne sa zatiaľ podarilo iba Austrálčanovi Rodovi Laverovi v roku 1969.

Novak je teda druhý hráč v Open ére, ktorý si v tom istom roku vybojoval titul na Australian Open, Roland Garros a vo Wimbledone. Toto je jeho 85. titul v kariére.

* V nedeľu 11. júla dozneli aj Majstrovstvá Európy vo futbale 2021, známe pod skratkou EURO 2020. Keďže sa vlani pre vypuknutie pandémie neuskutočnili, presunuté boli na bežný rok.

Semifinálové duely a finále šestnástych európskych futbalových majstrovstiev sa odohrali na štadióne Wembley v Londýne, kým sa záverečný turnaj konal v dňoch 11. júna – 11. júla až v jedenástich mestách.

Vo finále si sily zmerali futbalisti Talianska a Anglicka a pohár EURO 2020 sa dostal do rúk Talianom.

V KOVAČICKEJ ZŠ MLADÝCH POKOLENÍ

Úsporné žiarovky – ekologicky opodstatnené O. Glóziková-Jonášová

K

oncom júna riaditeľka ZŠ Mladých pokolení v Kovačici Anička Bírešová podpísala zmluvu o udelení nenávratných prostriedkov na spolufinancovanie projektu nastavenia úsporných žiaroviek v hodnote 2 176 000 dinárov. Projekt podporil Pokrajinský sekretariát pre energetiku, stavebníctvo a dopravu, kým určitú sumu peňazí na realizáciu tohto projektu vyčlení aj Obec Kovačica, informovala Bírešová. Úsporné žiarovky nešetria svetlo, ale energiu a peniaze. Odborníci sa domnievajú, že sa obyčajné žiarovky pomaly, ale iste vytrácajú z domácností a používania vôbec.

Nahrádzajú ich technológie, ktoré sú ekologicky a ekonomicky

4

www.hl.rs

Anička Bírešová, riaditeľka ZŠ Mladých pokolení, po podpisovaní zmluvy v Pokrajinskom sekretariáte pre energetiku, stavebníctvo a dopravu

Informačno-politický týždenník

opodstatnené.

Môžeme za to vďačiť predovšetkým úsporným žiarovkám. Majú však štandardný vzhľad ako obyčajné žiarovky, ale spotrebujú energiu až neuveriteľne o tretinu menej. Vydržia dva až tri roky a keď doslúžia, patria do komunálneho odpadu rovnako, ako obyčajné, tradičné žiarovky.

Početné testy odborníkov ukazujú na skutočnosť, že úsporné žiarovky vytvárajú rovnako

kvalitné svetlo za reálnej tretinovej úspory, a preto je ich používanie vo všetkých svietidlách viac než odporúčané.

Vedenie kovačickej základnej školy si uvedomuje význam úsporných žiaroviek, ako aj význam využívania obnoviteľných zdrojov energie či vôbec význam ekológie a všetkého, čo je ekologicky a ekonomicky opodstatnené.

Preto sa snažia aplikovať na početné projekty, s cieľom vylepšiť poskytovanie ich služieb našim najmladším spoluobčanom. Jedným takým projektom je práve aj tento, vďaka ktorému budú kúpené, nastavené a používané úsporné žiarovky.

Foto: z archívu ZŠ Mladých pokolení

• TÝŽDEŇ •

PREZIDENT SRBSKA V PANČEVE

Nové pracovné miesta v továrni ZF Pripravila: Miroslava Ožvátová

P

rezident Srbska Aleksandar Vučić 14. júla navštívil strojárske centrum v továrni ZF Srbija v Pančeve, ktorá sa nachádza v severnej priemyselnej zóne.

Návštevy sa zúčastnili vedúci výskumu a vývoja E-divízie ZF Otmar Sharer, generálny riaditeľ

mi sa Vučić oboznámil s automobilovými dielmi, ktoré sa v tejto továrni vyrábajú okrem iného pre Mercedes a Volvo. Vyjadril potešenie, že medzi pracovníkmi bolo veľa ľudí z Belehradu, ktorí sa za prácou presťahovali alebo cestujú do Pančeva. Skontroloval tiež moderné vybavenie spoločnosti ZF na účely testovania, ako aj overovania elektrických strojov.

Pozreli si aj proces výroby automobilových súčiastok

Nemecká spoločnosť ZF (Cet-Ef) v polovici roku 2019 v Pančeve otvorila závod na výrobu automobilových dielov a komponentov pre automobilový priemysel, lode a železnice.

Predtým bolo oznámené, že

pokrýva deväť hektárov v severnej priemyselnej zóne Pančeva.

Investícia ZF bola prvou zahraničnou investíciou v Pančeve po niekoľkých desaťročiach v hodnote viac ako 160 miliónov eur.

Skupina ZF sa nachádza na

V továrni ZF vyrábajú okrem iného automobilové súčiastky pre Mercedes a Volvo

ZF Srbsko Milan Grujić, ako aj veľvyslanec Nemecka v Srbsku Thomas Schieb.

Počas rozhovoru s pracovník-

Generálny riaditeľ ZF Srbsko Milan Grujić poukázal na to, že tento projekt priniesol výborné výsledky.

Prezident vyjadril potešenie, že v továrni pracujú aj mnohí zamestnanci z okolitých miest

Prezident Vučić navštívil továreň ZF v Pančeve

• TÝŽDEŇ •

ZF bude zamestnávať celkovo asi 1 300 ľudí a že v druhej fáze projektu otvorí výskumné a vývojové centrum, kde budú pracovať najlepší inžinieri a zaroveň aj vyvíjať nové technológie.

Továreň ZF divízia E-mobilty a vývojové a výskumné stredisko

dvoch miestach v Srbsku: ZF Srbsko so sídlom v Pančeve a pobočka spoločnosti ZF Aftermarket so sídlom v Novom Belehrade.

Zdroj: republika.rs Foto: www.predsednik.rs

29 /4968/ 17. 7. 2021

5

Týždeň SRBSKO A MAĎARSKO

vzťahoch, dodala premiérka, svedčí aj skutočnosť, že Srbsko a Maďarsko majú dohodu o spoločnom používaní priestorov diplomaticko-konzulárnych zastupiteľstiev vo svete.

Kövér súhlasí s premiérkou, že sa zjavujú, lebo je, ako zdôrazni- Segedín – Subotica – Baja, rozšíre- sú vzťahy dvoch krajín na úrovni la, úplné členstvo v EÚ správna nie hraničného priechodu Horgoš priateľstva, k čomu prispeli aj pozície menšín, ako povedal, z oboch možnosť pre našu strán hraníc – srbskej v Maďarsku krajinu. a maďarskej v Srbsku.

Predsedníčka Osobný príspevok predsedníčvlády pridala, že ky vlády Brnabićovej je taktiež je i regionálna kovýznamný, dodal Kövér. Potvrdil nektivita veľmi výtiež, že spoločné zasadnutie vlády znamná a v tom Srbska a vlády Maďarska, ktorá je kontexte uviedla naplánovaná na september, má príklad Vyšedať dodatočný význam vzájomhradskej štvorky, ným vzťahom. vyzdvihnúc, že Maďarsko tiež považuje, že práve Maďarsko je Srbsko jej najvýznamnejším otvorilo tie dvere ekonomickým partnerom na záSrbsku.

Podľa slov Brna- Predseda Národného zhromaždenia Maďarska padnom Balkáne a že vzájomné bićovej spoluprá- László Kövér a premiérka Srbska Ana Brnabićová priateľstvo nie je len subjektívny ca dvoch krajín na infraštruktúr- a vkladoch maďarských kompánií, pocit, ale príležitosť a spôsob, aby nych projektoch sa dobre rozvíja, ktoré sú, ako vyzdvihla, spoľahli- sa strategicky podporovali dve zvlášť keď ide o rekonštrukciu vé a profesionálne v podnikaní krajiny, uzavrel Kövér. trate Belehrad – Budapešť, za- v Srbsku.

Foto: srbija.gov.rs čiatok prác na modernizácii trate O priateľských bilaterálnych

Bilaterálne vzťahy Srbska a Maďarska najlepšie v dejinách Pripravil: Vladimír Sabo

P

redsedníčka vlády Republiky Srbsko Ana Brnabićová vyhlásila v pondelok 5. júla počas rozhovoru s predsedom Národného zhromaždenia Maďarska Lászlóm Kövérom, že sú bilaterálne vzťahy, najmä politické, najlepšie v dejinách a že je na ekonomickom poli tá krajina tretím najdôležitejším partnerom Srbska vzhľadom na všetky krajiny členky Európskej únie, s ktorými spolupracuje.

Brnabićová sa poďakovala za pevnú a nepretržitú podporu, ktorú Maďarsko každodenne poskytuje Srbsku v procese európskych integrácií na najvyššej politickej úrovni a za vytrvalosť v postoji o nevyhnutnosti rozšírenia EÚ, bez ohľadu na všetky prekážky, ktoré

NÁVŠTEVA V NOVOM SADE

Máte sa na koho spoľahnúť V. Sabo

P

rimátor Nového Sadu Miloš Vučević pozdravil deti z Federácie Bosny a Hercegoviny a Republiky Chorvátsko na prijatí v Mestskom dome v utorok 6. júla. Deti v rámci letného tábora pobudli v Novom Sade a Belehrade v organizácii pokrajinského Fondu pre utečencov, vysídlené osoby a pre spoluprácu so Srbmi v regióne a národnej poslankyne Sanje Lakićovej.

Vo svojom príhovore primátor Miloš Vučević povedal: „Je mi cťou prihovoriť sa vám. Mám nádej, že spoznáte mnohých nových priateľov v Novom Sade a že k nám znovu prídete. Vedzte, že nie ste sami a že sa máte na koho spoľahnúť.

Na svoj pôvod máme byť hrdí, ale máme rešpektovať aj ostatných, od ktorých tiež očakávame, že si nás budú rovnako vážiť. Prosím

6

www.hl.rs

vás, učte sa a vzdelávajte sa tam, kde to považujete za najlepšie, ale skúste žiť na priestoroch, kde

aj najmilší hostia. Ale vy nie ste hostia, vy ste tu svoji na svojom.

Mojím želaním je opätovať vám

Spoločná fotografia v Mestskom dome

žijú vaši rodičia a starí rodičia.

Mestský dom je jeden z najkrajších objektov v Novom Sade, vybudovaný je koncom 19. storočia, tu sa uskutočňujú najdôležitejšie udalosti a prijímajú najdôležitejší hostia a teraz, musím zdôrazniť,

Informačno-politický týždenník

túto návštevu, aby naše deti videli, že existujú aj iné prostredia, pretože v Novom Sade sa žije oveľa ľahšie ako v obciach, z ktorých vy prichádzate. Je dôležité, aby videli, kde všade sa hovorí po srbsky a aby pochopili naše dejiny a tradí-

ciu. Vitajte medzi svojimi bratmi a sestrami, vy ste súčasťou nás.“ Riaditeľ Pokrajinského fondu pre utečencov, vysídlené osoby a pre spoluprácu so Srbmi v regióne Duško Ćutilo sa poďakoval primátorovi Vučevićovi za neustále podporovanie činnosti fondu. „Cieľom letného tábora pre deti z regiónu je priblížiť im dejiny, kultúru, tradíciu, inštitúcie v Srbsku, prírodné krásy a turistický potenciál. Máme v úmysle, aby na budúci rok tábor zahrnul všetky oblasti v regióne, kde žijú Srbi, a aby sa uskutočnil práve v Novom Sade,“ vyzdvihol Ćutilo.

Foto: novisad.rs • TÝŽDEŇ •

PRIORITY MESTA NOVÝ SAD

Spracovanie odpadu a cirkulárna ekonomika Miroslava Ožvátová

la biomasa novú úžitkovú hodnorimátor mesta Nový Sad tu, premieňa sa Miloš Vučević, ministerka na humus a slúži ochrany životného pro- na ekologizáciu stredia republiky Srbsko Irena a ochranu prírodVujovićová, riaditeľka Nemeckej ného potenciálu organizácie pre medzinárodnú nášho mesta. Do spoluprácu (GIZ) Daniela Funke projektu, ktorého a veľvyslanec Nemeckej spolko- hodnota presahuvej republiky Thomas Schieb 1. je ekonomické pajúla navštívili kompostové pole rametre, za podv rámci VKP Gradsko zelenilo, pory nemeckej ako aj zariadenie na spracova- ambasády a GIZ-u nie ekologického odpadu zo- bolo vyčlenených zbieraného z verejných priesto- takmer 400 000 rov. Stavba kompostového poľa eur a z rozpočtu sa realizovala v rámci projektu Mesta Nový Sad Odpad sa adekvátnym spracovaním stáva ekonomickým potenciálom pod názvom Spravovanie od- 40 miliónov dinápadom v kontexte klimatických rov. S rezortným ministerstvom Regionálnu skládku, na ktorom skom a Nemeckom a uviedla: zmien za podpory GIZ-a. spolupracujeme aj na veľkom spolupracujeme s európskymi „Nový Sad intenzívne pracuje Primátor mesta Nový Sad pri projekte v oblasti zavlažovacích partnermi.“ na ochrane životného prostretejto príležitosti uviedol: „Táto systémov. Tento rok vyčlenili Primátor očakáva, že začiat- dia. Toto je prvé zariadenie na investícia svedčí o tom, že Nový pre mesto Nový Sad viac ako kom budúceho roka budú mať spracovanie ekologického odSad a Srbsko v spolupráci s me- 90 miliónov a Mesto Nový Sad pripravenú dokumentáciu k padu a takto získané organické dzinárodnými partnermi inves- ďalších 30 miliónov dinárov vyhláseniu verejnej výzvy na hnojivo bude mať viacnásobprojekt dizajnu a realizáciu né uplatnenie, predovšetkým prác. Očakáva sa veľký podiel na ekologizáciu a na kúrenie, grantov z európskych fondov a a nebude sa viac odkladať na podpory ministerstva a bude aj mestskej skládke. S Mestom podpísaná dohoda o výstavbe Nový Sad spolupracujeme na centrálnej čističky odpadových viacerých projektoch ekolovôd a výstavbe a rekonštrukcii gizácie a pribudnú aj ďalšie, takmer 100 km kanalizačnej ako aj kapitálové ekologické siete v Novom Sade, t. j. v prí- investície.“ mestských sídlach, ako sú Čenej Riaditeľka Nemeckej organia Kysáč. Podľa slov M. Vučevića, zácie pre medzinárodnú spoveľká vďaka patrí zamestnan- luprácu Daniela Funke vyjadcom VKP Zelenilo. „Vzhľadom rila potešenie, že je Nový Sad na to, že majú najnižšie platy, dobrým príkladom použitia a že sa očakáva, že mesto bude cirkulárnej ekonomike aj pre upratanejšie, tých ľudí treba iné prostredia v Srbsku. Podľa posilniť, aby mali lepšie životné slov veľvyslanca Šiba cirkulárpodmienky a väčšiu motiváciu na ekonomika neznamená iba Stavba kompostoviska v rámci projektu na podporu GIZ pracovať,“ uzavrel Vučević. zmenšovanie odpadu a výrobu tujú do Zelenej agendy. Odpad, na komplexný projekt zavlaMinisterka Irena Vujovićová recyklovaného materiálu, ale ktorý doteraz bol problémom, žovacích systémov v súlade zhodnotila, že sa na príklade prispieva aj k zamestnanosti adekvátnym spracovaním sa s dokumentáciou, ktorú pred- implementácie takýchto ino- v určitých sektoroch. stáva ekonomickým potenci- ložilo VKP Zelenilo. Máme pred vatívnych projektov prejavuje álom. Kompostovaním získa- sebou veľký cieľ – vybudovať dobrá spolupráca medzi SrbZdroj a foto: novisad.rs

P

• TÝŽDEŇ •

29 /4968/ 17. 7. 2021

7

Slovensko DEŇ ZAHRANIČNÝCH SLOVÁKOV

Slovensko moje, otčina moja Miroslav Pap

D

va významné sviatky na Slovensku majú spoločný dátum – 5. júl. Prvým je Sviatok svätého Cyrila a Metoda, ktorý patrí k štátnym sviatkom, a pripomína symbolické výročie príchodu slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda na Veľkú

Milan Ján Pilip, predseda ÚSŽZ

Moravu v roku 863. Tento deň sa na území celej krajiny oslavuje veľkolepými podujatiami, často s cirkevným základom.

Od roku 1993 sa na Slovensku 5. júla oslavuje aj Deň zahraničných Slovákov. Je to pamätný deň pripomínajúci na státisíce krajanov, ktorí migrovali do zahraničia v minulosti s cieľom zabezpečiť si optimálnejší spôsob života.

Intenzívne migrácie trvali niekoľko storočí v početných etapách, tak do okolitých krajín, ako aj do

Svetlana Fábryová, ktorá predstavila televízny projekt Dedovizeň – cyklus prinášajúci pohľad na život Slovákov v zahraničí a nakoniec sa zámoria. Tento deň pripomína aj Početnosť krajanov svedčí o tom, slova ujala aj Edita Hortiová, predna krajanov, ktorí v súčasnosti že sú Slováci pracovití, šikovní sedníčka Slovenskej samosprávy žijú v zahraničí a nezabúdajú na a hlavne prispôsobiví. Fascinu- v Budapešti. Program osláv Dňa svoju etnickú a kultúrnu identitu, júce je, že si zahraniční Slováci zahraničných Slovákov dopĺale si ju zachovávajú. dokážu v krajine, v ktorej žijú, vy- ňali hudobné body. Zaspievala mužská speÚrad pre Slovákov žijúcich vácka skupina v zahraničí aj tohto roku zorUniverzitného ganizoval stretnutie krajanov folklórneho pri základnom kameni posúboru Mlatenciálneho Pamätníka slodosť pod vevenského vysťahovalectva dením Ondrev Sade Janka Kráľa v Petržalke. ja Drugu, ako V rámci oficiálneho prograaj ženská spemu sa prítomným hosťom vácka skupina prihovoril Peter Procházka, v zložení: Leopodpredseda ÚSŽZ, ktorý zdônóra Súdiová, raznil, že tohtoročné oslavy Jarmila PapoDňa zahraničných Slovákov Kvety k pamätnému kameňu priložili aj Slováci z Maďarska vá a jej dcéry sú skromnejšie so zredukoMichaela a Martina.

V závere vaným programom, čo spôsobili tvoriť kúsok Slovenska. Dokázali programu boli položené kvety stanovené opatrenia. Prízvukoval urobiť niečo – zachovať si kultúru, na Základný kameň Pamätníka pritom na jubileá a jubilantov. ktorá je naším bohatstvom, čo Zvlášť zdôraznil 100. výročie znamená, že súčasťou sloven- slovenského vysťahovalectva, ktorý v roku narodenia Štefana Boleslava 2000 z tarRomana, kanadského Slováka, došského priemyselníka, ktorý bol zaklalomu priniesli dateľom dnes polstoročného do historickéSvetového kongresu Slovákov. ho petržalTohto roku je aj 275 rokov od ského parku. príchodu Slovákov do SlovenKvety ku kaského Komlóša. meňu priložili Hosťom sa prihovoril aj predstaviteMilan Ján Pilip, predseda lia strešných ÚSŽZ, ktorý predovšetkým inštitúcií a akcentoval, že je potrebné, vrcholných aby Slovensko malo aktívne Vojvodinská spevácka zložka slovenských spojivo so zahraničnými Slomenšinových vákmi. Okrem iného dodal: inštitúcií zo zahraničia.

Na záver „Máme početnú menšinu po ského národného dedičstva je si všetci prítomní spoločne zacelom svete. Človek sa v novom aj niečo, čo vzniklo mimo územia spievali pieseň Slovensko moje, prostredí musí prispôsobiť novým Slovenska.“ podmienkam a spôsobu života.

Prítomným sa prihovorila aj otčina moja.

Tohtoročné oslavy Dňa zahraničných Slovákov boli týmto iba symbolicky pripomenuté. Vystal tradičný kultúrno-umelecký program v bratislavskom Starom meste s početnými sprievodnými podujatiami. Predstavitelia ÚSŽZ pevne veria, že sa im o rok podarí zorganizovať bohatý program pripomínajúci význam zahraničných Slovákov.

Foto: Vlasta Bolehradská

Účastníci s hosťami pri pamätnom kameni v Sade Janka Kráľa v Bratislave

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti DEŇ VIŠNÍ V JÁNOŠÍKU

Zuzkin višňový likér dobre chutil Vladimír Hudec

V

išne, ktoré sa v posledných desaťročiach stali svojráznou poznávacou značkou Jánošíka, v posledných rokoch strpčujú život pestovateľom, v dôsledku čoho sa mnohí vzdali tejto výroby. Ženy združené v tamojšom Združení žien Jánošíčanka sa však nevzdávajú, ale usilovne organizujú svoje podujatie – Deň višní, ktorým vzdávajú hold tomuto ovociu, ktoré, treba to uznať, v minulosti prinieslo Jánošíčanom slušný zárobok.

V sobotu 10. júla na jánošíckom trhovisku, kde sa nachádzajú aj miestnosti združenia, prebiehalo 12. v poradí podujatie, na ktoré si Jánošíčanky pozvali spolky

Hostí vítali pampúchmi natretými višňovým lekvárom

Hajdušičanky, Kysáčanky, Petrovčanky, ako aj spolky z okolia z obcí Alibunár, Plandište a Vršac. Svojou prítomnosťou podujatie podporili

Podnetnými slovami sa prihovorila aj predsedníčka Alibunárskej obce Zorana Bratićová

začlenené v Asociácii slovenských spolkov žien. Zúčastnili sa Kovačičanky, Vojlovičanky, Padinčanky,

aj náčelníčka Juhobanátskeho obvodu Marína Tomanová, predsedníčka Alibunárskej obce Zorana

Plandišťanky a Vojlovičanky s Marínou Tomanovou pri stánku hajdušických žien • ĽUDIA A UDALOSTI •

Bratićová so spolupracovníkmi, ludnie. Komisia rozhodla, že tretí tajomník na Veľvyslanectve najchutnejšiu polievku uvarili Slovenskej republiky v Srbsku Milinka Mosnáková so svojím Boris Konček a senior banátsky manželom Jaroslavom. Hostia Slađan Daniel Srdić. si mohli pozrieť aj bohatú etno V úvodnej oficiálnej časti všet- výstavu združenia, tiež kostol kých pozdravila predsedníčka a vkusne upravenú kostolnú záZdruženie žien Jánošíčanka Mi- hradu. Dvere svojho etno domu luška Chrťanová. Podnetnými pre návštevníkov otvorila aj Zuzaslovami sa prihovorili predsedníč- na Kolárová. Do podujatia zapadka Alibunárskej obce a náčelníčka Juhobanátskeho obvodu. Potom hostiteľky prítomných oboznámili s nutritívnymi vlastnosťami višní a ich prajným účinkom na jednotlivé orgány a funkcie ľudské- Usmiate Jánošíčanky ponúkali lekvár, šťavu a likér ho tela. Spevom sa prihovorili aj žiačky základnej la aj prezentácia knihy Martina školy a Anna Vanková svojím li- Listmajera pod názvom Komu terárnym príspevkom. Hostia sa nelení, tomu sa zelení, v ktorej a ich hostitelia sa potom venovali autor opísal poľnohospodárske výstavným stánkom, na ktorých práce v Jánošíku v minulosti, dominovali ručné práce, tak vý- a tak aj višňovú oberačku, staré šivky, ale aj trukovaná látka na remeslá, ako aj rôzne príbehy zo vyšívanie a rôzne modernejšie. života Jánošíčanov.

Okrem ženských spolkov svoje Nuž a tak ako sa to patrí na práce vystavili a predávali aj žiaci Základnej školy T. G. Masaryka v Jánošíku. V ich ponuke boli aj kvety v kvetináčoch, ale aj kompost, ktorý sami vyrobili v školských kompostéroch. Jánošíčanky sa, pravdaže, postarali o prezentáciu svojich výrobkov – višňovej šťavy a lekváru, sladkého, ako aj Zuzkinho višňového likéru. Hostí vítali sviežimi Z prezentácie knihy Martina Listmajera pampúchmi natretými višňovým lekvárom. dobrých hostiteľov, toto vydarené Trochu ďalej málopočetní mi- podujatie, ktoré finančne podporil lovníci rybacej polievky súťažili Úrad pre Slovákov žijúcich v zao to, kto uvarí tú najchutnejšiu. hraničí, Alibunárska obec, Miestne Zúčastnilo sa však iba 5 kuchárov, spoločenstvo Jánošík a viacerí ktorým sa nelenilo na vysokých lokálni sponzori, sa skončilo pri teplotách v chládku sibírskych chutnom stolovaní a hudbe v brestov stráviť príjemné popo- neskorých nočných hodinách.

29 /4968/ 17. 7. 2021

9

Ľudia a udalosti MATURITNÝ VEČIEROK V PADINE

Stredné vzdelanie všetci absolvujú v Srbsku Olinka Glóziková-Jonášová

M

aturanti padinskej Základnej školy maršala Tita sa v prvý júlový deň v slávnostnej atmosfére rozlúčili so základnou školou, profesormi, triednymi učiteľmi a spolužiakmi. Ukončenie osemročného základného vzdelania oslávilo 56 maturantov generácie 2006 a sčasti 2007, z ktorých dve žiačky sú nositeľkami Vukovho diplomu, a to Anja Ušáková a Natália Sojaková, ktorá sa stala aj žiačkou generácie. Slávnostný program prebiehal na nádvorí školy, kým oslava v organizácii rodičov sa uskutočnila v školskej telocvični. Úvodom sa prítomným prihovorila Mária Galasová, riaditeľka školy, poznamenajúc: „To, čo poznačilo školenie tejto generácie ôsmakov, je skutočnosť, že do konca šiestej triedy boli rozdelení do troch tried (po 22 žiakov), kým v siedmom a ôsmom ročníku boli rozdelení do dvoch tried s 28 žiakov. Nemali to však ľahké, znovu sa spoznávali a učili v početnejších triedach. To, čo ale poznačilo ich školenie, je

Spoločná fotografia padinských malých maturantov

aj pandémia Covid-19. Výučbu rok a pol sledovali on-line, takže skutočne to nemali ľahké. Dúfame, že im to nespôsobilo nejaké negatívne následky. Dôkazom toho sú však aj nedávne výsledky zápisu do stredných škôl. Zatiaľ podľa predbežných údajov všetci ôsmaci padinskej školy sa rozhodli zapísať do stredných škôl, a všetkým sa to aj podarilo.“ Na záver Galasová zdôraznila: „Nesmierne však potešila skutočnosť, že sa z tejto generácie ani jeden žiak nerozhodol pre stredoškolské vzdelávanie na Slovensku.

Všetci sa rozhodli strednú školu absolvovať v Srbsku, čo predošlé roky, ako vieme, nebolo tak, a takmer z každej generácie polovica žiakov sa hneď do strednej školy zapísala na Slovensku. Toto je, domnievam sa a dovolím si povedať, dobre pre všetkých nás.

Je to možno aj nejakým znakom, že sa už neodchádza v takom počte z dedín, že neodchádzajú rodičia, a keď neodchádzajú rodičia, neodchádzajú ani žiaci a celé rodiny.“ Za osemročné vzdelanie padinskí malí maturanti vďačia

predovšetkým svojim triednym učiteľom Márii Nosáľovej, Jankovi Kolárikovi a Božane Papovej v nižších ročníkoch a Kataríne Kotvášovej a Jarmile Bokorovej vo vyšších ročníkoch.

Po slávnostných príhovoroch nasledovalo udeľovanie diplomov a knižných odmien za výnimočné úspechy žiakov. Po oficiálnej časti večierka nasledovala zábava, no prvý tanec si však maturanti zatancovali so svojimi rodičmi.

Foto: z archívu ZŠ maršala Tita

BEZPEČNOSŤ JE A MUSÍ BYŤ NA PRVOM MIESTE

Autosedačky pre 90 detí v Obci Kovačica O. Glóziková-Jonášová

O

bec Kovačica v spolupráci s Agentúrou pre bezpečnosť dopravy už druhý rok zaradom zabezpečila autosedačky, tentoraz pre deti narodené od 1. júna roku 2020 do 1. júna aktuálneho roka. Rodičia s trvalým bydliskom v tejto obci mohli aplikovať na súbeh Rady pre bezpečnosť Obce Kovačica a jednou z podmienok bol preukaz o vlastníctve osobného mo10

www.hl.rs

Praktická ukážka montovania autosedačiek, lebo je ich správne použitie mimoriadne dôležité

Informačno-politický týždenník

torového vozidla. Na súbeh sa prihlásilo 90 osôb a 12. júla vo veľkej sieni kovačického Domu kultúry boli všetkým prihláseným aj odovzdané autosedačky určené pre deti od 9 až 36 kg.

Okrem udelenia autosedačiek rodičia mali príležitosť vypočuť si aj prednášku odborníčky Mariany Jovanovićovej predovšetkým o význame správneho použitia autosedačiek. Menovaná prítomným aj prezentovala spôsob ich použitia a poukázala na následky nepoužívania

autosedačiek a ochranných pásov pri jazde tak detí, ako i dospelých. Praktickým príkladom upriamila pozornosť rodičom na správne pripútanie a na záver ešte raz apelovala na rodičov, aby kedykoľvek, hoci aj na krátke relácie, pripútali deti do autosedačiek, a tým predišli možným zraneniam dieťaťa.

Okrem toho bola ochotná odpovedať na všetky otázky súvisiace s montovaním sedačiek a rodičia si mohli vyskúšať aj ich montáž.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SÚŤAŽ VO VARENÍ RYBACIEHO PAPRIKÁŠA V KULPÍNE

Lákavé podujatie pre návštevníkov Katarína Gažová

T

radičné stretnutie pri kotlíkoch vedľa kanála v Kulpíne usporiadalo združenie rybárov Kulpína v

Smuđ veľký počet návštevníkov.

Predsa podstatou stretnutia pri kanáli bola súťaž vo varení rybacieho paprikáša. Tradične sa jej zúčastňujú pracovné

mov. Organizátori – kulpínske združenie rybárov zabezpečili rybu a priestor, ostatné bolo na súťažiacich, teda aké prísady pridajú, aby rybací paprikáš bol čím kvalitnejší a chutnejší.

Predseda ZŠR Smuđ Samuel Vrbovský privítal prítomných návštevníkov podujatia, zaželal im príjemnú zábavu a podotkol, že stretnutie má aj humanitárny ráz. Do pripravenej krabice návštevníci mohli dať dobrovoľný príspevok na liečenie malého Boška z Ratkova.

na druhom mieste bol tím Krizni štab. Bez ohľadu na poradie, všetky paprikáše boli chutné a hostia si na nich lahodne pochutnali.

Okrem paprikášov domáce združenie rybárov pripravovalo aj smaženú rybu, ktorú však veľmi rýchlo popredali.

Záujem bol veľmi veľký, takže sa každému ani neušla rybacia špecialita. Predseda združenia Samuel Vrbovský vysvetlil, že je teraz dosť ťažko zabezpečiť väčšie množstvo kvalitnej ryby, takže koľko sa dalo, toľko

Predseda rybárov Samuel Vrbovsky ( v strede s mikrofónom) privítal návštevníkov rybárskeho podujatia

nedeľu 11. júla. Vôňa rybacích špecialít, veselá hudba, príjemné ovzdušie pri vode prilákali do areálu združenia

organizácie, združenia, spolky z Kulpína a okolia. Tohto roku bolo 18 kotlíkov v súťažnej časti, čiže 18 kuchárskych tí-

Z ovzdušia súťaže – vpredu poľovníci (zľava) Zdeno Maglovský a Vladimír Haška

Kotlík Spolku vinárov a vinohradníkov Kulpín obsluhovali členovia (zľava) Jaroslav Žila a Zlatko Kičiňa

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Súťažné tímy sa počas varenia starali o paprikáše, pridávali prísady, okoštovali, radili sa, čo ešte pridať, aby boli čím chutnejšie. Podporiť ich prišli aj početní kamaráti, ktorí im fandili.

Po vyhodnotení vzoriek paprikášov boli vyhlásení najúspešnejší. Prvé miesto obsadil tím pod menom G-TEAM, s hlavným kuchárom Vlastom Uhlárikom z Kulpína,

zabezpečili.

V dobrej nálade, chutnom jedle a živej hudbe Jánov Zelenáka a Andrášika sa hostia na rybárskej chatke v Kulpíne bavili až do večerných hodín. Pravdepodobne už ľuďom takéto lákavé, tradičné a úspešné podujatia chýbali, a tak im prišlo vhod pobaviť sa v nedeľu pri kanáli a v príjemnom družnom posedení s blízkymi.

29 /4968/ 17. 7. 2021

11

Ľudia a udalosti NOVÝ VIDEOSPOT VENOVANÝ 100. VÝROČIU OSAMOSTATNENIA SEAVC V SRBSKU

V Hospodina dúfali naši otcovia Miroslav Pap

S

ociálnymi sieťami bol 27. júna veľmi rýchlo zdieľaný nový videoklip, s doteraz nezvyčajným námetom. Najmä ide o pieseň V Hospodina dúfali naši otcovia, na ktorú bol natočený aj videoklip a venovaný je oslavám 100. výročia osamostatnenia Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku (1921 – 2021).

Hudbu a text novej piesne zostavil Dr. Juraj Súdi st. Do tohto projektu boli zapojení cirkevníci prevažne zo selenčského a lalitského cirkevného zboru, ako aj Selenčania žijúci na Slovensku. Sólové vokálne časti patrili spevákom: Leonóre Súdiovej, Jurajovi Súdimu ml., Miroslavovi Poničanovi, Zuzane Poničanovej, Ladislavovi Tamašimu a Jurajovi

Súdimu st.

Spievali speváci zo Združenia Selenčanov žijúcich na Slovensku, Spevokolu Ozvena, spevokolu Slovenskej evanjelickej

boli zábery zo Slovenska, ktoré boli natočené v Evanjelickom drevenom artikulárnom kostole v Hronseku.

Orchester tvorili: Juraj Súdi

Záber z evanjelického kostola v Hronseku

a. v. cirkvi v Laliti a Komorného zboru Zvony.

Videoklip tvorili zábery zo služieb Božích, cirkevných aktivít, inštalácií a veľmi pôsobivé

ml. – husle, rytmová a basová gitara, Miroslav Poničan – trúbka, Juraj Súdi st. – klavír, Vladimír-Vaňa Valent – klaviatúra, Marián Častvan – basová gitara, Karlo

Kováč – akustická gitara a Daniel Kočonda – bicie. O strih videoklipu sa postarali Juraj Súdi ml. a Vladimír-Vaňa Valent a o zvuk Peter Pavlík a Dominik Turanský.

Námet scenára mala na starosti Renáta Súdiová a jazykovú úpravu Vladislava Havranová.

Promócia nového videa sa konala 27. júna v selenčskom chráme Božom. V rámci prezentácie vystúpili aj Zborový spevokol z Lalite, Komorný zbor Nádeje z Pivnice, Komorný zbor Zvony zo Selenče a Zborový spevokol Ozvena zo Selenče.

Promócie sa zúčastnili aj naši najvyšší cirkevní predstavitelia.

Projekt bol realizovaný v apríli a máji tohto roku. Dodnes má videoklip ponad 13 000 prehľadov, čo predstavuje veľký úspech pre realizačný tím tohto projektu. Videoklip je možné pozrieť si na Facebookovej stránke: Evanjelická cirkev a. v.

Selenča. .

Foto: zábery z videoklipu

STAROPAZOVSKÉ ŽENY

Na krásnom jednodňovom výlete Anna Lešťanová

P

o dlhšej prestávke, ktorá bola zapríčinená nebezpečným koronavírusom, po uvoľnení epidemiologickej situácie v krajine s aktivitami začali aj členky Združenia pazovských žien, úspešnej programovej formy pôsobiacej pri staropazovskom SKUS hrdinu Janka Čmelíka. V sezóne letných dovoleniek a prepotrebného oddychu pre všetkých, rozhodli sa realizovať jednodňový výlet.

Ich destináciou v nedeľu 11. júla bol Golubac a Srebrno jazero. Ako sa dozvedáme od predsedníčky Združenia staropazovských žien Anny Horvátovej, tento ich prvý tohtoročný výlet absolvovalo v dobrej nálade až 49 žien z Pazovy. Na výlete spolu s členkami združenia boli aj ženy, ktoré rady cestujú a podporujú prácu najmä tejto programovej formy spolku.

12

www.hl.rs

Okrem rekreačnej časti výlet mal aj edukačnú náplň a Staropazovčanky si v nedeľu s veľkým pôžitkom najprv v Golubci obzreli chýrečnú pevnosť, a potom sa

V posledných rokoch je toto jazero čoraz populárnejšie, a preto dostalo aj názov „srbské more“.

V blízkosti jazera sa nachádza aj rovnomenný hotel a tam sú i mno-

Staropazovčanky na prvom tohtoročnom výlete

zastavili na Srebrnom jazere, kde strávili príjemné chvíle, lebo ono patrí medzi najkrajšie mestá pre oddych v Srbsku.

Informačno-politický týždenník

hé chatky a reštaurácie s bohatou ponukou gastronomických jedál, ktoré okoštovali aj Staropazočanky. V jazere (rozlohy 4 km2) je

bystrá voda a ako nám povedala predsedníčka Horvátová, mnohé ženy si v jazere aj zaplávali a tie, ktoré na kúpanie nemali chuť, voľný čas využili rozdelené v skupinách na prechádzku. Do Pazovy si ženy priniesli krásne spomienky z tohto výletu a prejavili nádej, že si tohto roku doprajú aspoň ešte jeden takýto pekný výlet.

Keďže sa aktivity v oblasti kultúry rozprúdili, pred členkami Združenia pazovských žien je hodne aj aktivít. Podľa slov Horvátovej očakáva ich v blízkej budúcnosti až niekoľko významných podujatí, na ktorých sa zúčastnia, napr.: Krojová zábava v Laliti, programy Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci a iné. Už v jeseň – 9. októbra si naplánovali byť hostiteľkami stého výročia oslavy založenia ženského spolku v Starej Pazove.

Foto: z archívu Združenia pazovských žien • ĽUDIA A UDALOSTI •

DEŇ OTVORENÝCH DVERÍ V KOVAČICKOM ŽENSKOM SPOLKU

Oslávili 101. narodeniny Olinka Glóziková-Jonášová

výrobky, lebo zdá sa to nejako v týchto podmienkach najdôleenský spolok v Kovačici žitejšie – aby mohli ďalej tvoriť, už 101 rokov nepretrži- zdokonaľovať a predávať svoje te ochraňuje a zveľaďu- výrobky a tým prezentovať Koje slovenskú národnú tradíciu vačicu, Južný Banát, Vojvodinu a identitu. Prispieva tým aj k za- a Srbsko,“ povedala okrem iného chovaniu multietnickosti v Obci Tomanová.

Kovačica. Členky Ženského spolPrítomným sa prihovoril aj ku v Kovačici 4. júla oslávili 101. predseda Obce Kovačica: „Aj navýročie pôsobenia spolku. Pri tej priek neprajným podmienkam pre obecnú pokladnicu v dôsledku pandémie vedeniu lokálnej samosprávy sa podarilo udržať stabilitu keď máme na mysli rozpočet. Podľa doterajšieho tempa, teda rovnako ako v rokoch pred pandémiou, aj v tomto roku sa nám podarilo pre mimovládny sektor, teda pre mimovládne organizácie a združenia, vyčlePríhovor Jaroslava Hrubíka, predsedu niť významné prostriedky Obce Kovačica a to napríklad len v oblasti príležitosti usporiadali Deň otvo- kultúry 2 000 000 dinárov.“ rených dverí a vo svojich priestoKonkrétne, Združenie žien roch návštevníkom a početným Kovačica získalo finančné proshosťom ponúkli výstavu ručných triedky vo výške 100 000 dinárov prác, starodávne tradičné jedlá, na realizáciu projektu a donáciu ale aj veselé a príjemné poba- od poisťovne Dunav osiguranje venie a stretnutie s členkami v hodnote 100 000 dinárov. iných spolkov.

Anna Stanová, predsedníčka Svojou prítomnosťou toto kovačického spolku, vyjadrila podujatie poctili aj vzácni hostia: iba vďaku za podporu: „Osobitná Marína Tomanová, náčelníčka vďaka patrí Maríne Tomanovej, Juhobanátskeho obvodu, a Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica, ktorí ponúkli nápomocnú ruku a vyjadrili ochotu podporiť prácu žien zoskupených v tomto spolku. Tomanová afirmujúc tento druh občianskeho aktivizmu, predovšetkým ženských združení, považuje, že treba konkrétnym spôsobom poskytnúť podporu spolkárskej činnosti – predovšetkým rozšírením trhu s cieľom ekonomicky zosilniť spolky, samým tým aj ich rozvoj.

Marína Tomanová, náčelníčka „Majú podporu Juhobanátskeho Juhobanátskeho obvodu (zľava), obvodu, aby ekonomicky silneli, a Anna Stanová, predsedníčka teda rozširovali trh pre svoje Spolku žien v Kovačici

Ž

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Nevystala ani narodeninová torta

náčelníčke Juhobanátskeho nijaká! Preto sa vedenie spolku obvodu, ale aj predsedovi OK žien pričinilo o toto krásne preJaroslavovi Hrubíkovi a jeho kvapenie a všetkých hostí okrem zástupcovi Petrovi Višnjičkému, tradičných gastronomických Turistickej organizácii Obce Ko- jedál ponúklo aj tortičkami. vačica, ale aj všetkým členkám, Na záver sa udiala ešte jedktoré usilovne pracovali, aby na potešujúca udalosť. Najmä toto podujatie poukázalo na lesk našich prác a úsilie šikovných rúk žien, ktoré sa pričiňujú k ochrane a prezentácii kultúrneho dedičstva kovačických S l ov á k ov,“ poznamenala Stanová. Výstava k 101. narodeninám od založenia a nepretržitej Na záver činnosti Ženského spolku v Kovačici podujatia Marína Tomanová ozrejmila, že do spolku, ktorý momentálne Ženský spolok v Kovačici k 101. počíta bezmála 30 členiek, sa narodeninám od Obce Kovačica pridalo ďalších, teda nových dostal darček v podobe vlastné- zo desať členiek, a je to jedným ho pozemku na území kovačic- z predsavzatí, ktoré si členky kého parku, kde bude následne stanovili na vlaňajšej oslave stosymbolicky zasadených 101 ruží. ročnice – osloviť a zapojiť mladé Každoročne členky spolku budú ženy do spolku, aby sa táto tradísadiť, teda pridávať po jednu cia združovania žien a vytvárania sadenicu ruže, a tým bude sym- jedinečných ručných prác dožila bolicky označený každý jeden aj ďalšieho storočia. Nedeľňajší rok trvania jedného z najstarších deň otvorených dverí v Ženskom spolkov žien na území Banátu spolku hudobne spríjemnila a Vojvodiny. rodina Tomášová z Kovačice.

Aká by to však bola oslava bez Foto: Nevena narodeninovej torty? Skutočne Gligorijevićová-Bugarčićová 29 /4968/ 17. 7. 2021

13

Ľudia a udalosti ŽATEVNÁ SEZÓNA V PIVNICI

Dobré výnosy žita aj v tropických teplotách Miroslav Pap

Ž

atevná sezóna sa skončila, alebo v niektorých prostrediach vrcholí. Žita v poliach bolo menej v porovnaní s minulosťou, keď ho bolo najviac v chotári. Žatva predstavovala jednu z najťažších častí roka, no príchodom nových poľnohospodárskych náradí sa to zmenilo.

Súčasná žatva trvá takpovediac iba niekoľko dní.

Pomerne priaznivá jar dobre vplývala na obilniny, a tak aj na žito. Koniec marca poznačili teploty, ktoré sa pohybovali pod bodom mrazu. Počasie preto spomalilo rast žita, no príchodom teplejších dní vegetácia sa značne zrýchlila. Jarné obdobie sprevádzané častými dažďami veľmi dobre vplývalo na celkovú úrodu, až po leto, keď sa zjavila veľká absencia zrážok. Dlhé bezdaždivé obdobia značne narušili vegetáciu. Chýbal aspoň jeden silnejší dážď dva týždne pred žatvou, ktorý by možno dosiahol

maximá z obilnín. mali by počkať na lepšiu cenu. „Každý, kto mal žito tohto roku, V priemere po jutre v pivnickom by mal byť spokojní s výnosmi, chotári bolo 50 metrov žita (5 lebo, pravdupovediac, nebo- tón), čo nie je slabý výnos. li veľmi negatívne vzhľadom Žita je čoraz menej v pivnicna poveternostné podmienky. Horšie však bude pre kukuricu a sóju, ktoré trpia v tejto dlhotrvajúcej suchote. V prípade silnejšieho a ešte lepšie dlhšie trvajúceho dažďa by ešte aj výnosy kukurice a sóje mohli byť dobré, no nie také, ako to bolo v minulom roku. Predsa Žatevná sezóna v pivnickom chotári tie bezdaždivé dlhotrvajúce obdobia negatívne kom chotári. Dôvodom toho sú vplývali,“ tvrdí Janko Kadlík, dobré výnosy kukurice a sóje, ako inžinier fytomedicíny z Pivnice. aj ich cena. Poľnohospodárom sa Cena žita sa pohybuje od 20 preto oplatí vysádzať tieto dve do 21 dinárov za kilogram, no kultúry namiesto žita, ktorého existuje možnosť, že bude stúpať cena je o niečo nižšia. No tento hore, takže ľudia, ktorí si majú rok bude pravdepodobne iný, možnosť niekde uskladniť žito, nakoľko žito malo dobré výnosy

a v prípade ďalšieho pokračovania bezdaždivého obdobia výnosy kukurice a sóje budú minimálne. Existuje aj možnosť, že ľudia poučení týmto rokom možno posejú viac žita, ako to bolo tohto roku.

Dôležité je tiež spomenúť, že poľnohospodári čoraz menej na sejbu žita používajú semeno, ktoré si nechali z predošlej sezóny. Najčastejšie si zadovažujú nové, deklarované semeno, ktoré dá omnoho väčšie výnosy.

Napríklad žito z povaly zarodí 3 tony po jutre, kým deklarované semeno až 5 ton po jutre. No aj toto semeno si vyžaduje dobré hnojivá, ochranu a pravidelné sledovanie a v prípade potreby rýchlu intervenciu.

Pivnickí poľnohospodári si predsa tohto roku žito budú schvaľovať, lebo ho bolo dosť a možno sa prekvapia a vyššou cennou, avšak čas ukáže.

a húštie rozrastené po svahoch.

Tento projekt vyfinancovala pokrajinská administratíva a vyčíslenú hodnotu vykonaných prác uviedli na 14 400 000 dinárov. Časť prostriedkov pre tieto práce vyčlenila aj samotná Báčskopetrovská obec. Vy-

konávateľom prác bol podnik Vodohospodárska spoločnosť Dunav z Báčskej Palanky. Ten vykonal úpravu Begeja a čistenie od bahna v úhrnnej dĺžke 2 600 metrov.

Keď ide o údržbu elektrickej siete, zdá sa, že tohto leta v Petrovci nie sú problémy s vykonávateľmi prác pri opiľovaní stromov práve v čase, tesne predtým, keď tie stromy majú priniesť plody. Sem-tam sa tie práce plánovite vykonávajú aj teraz. Stáva sa, že tieto mobilné brigády musia intervenovať aj havarijne, lebo sa v jednotlivých častiach Petrovca vyskytujú problémy s napätím. Naposledy sme postrehli jeden tím elektrodistribúcie pri opiľovaní stromov v Ulici generála Štefánika. Museli intervenovať, lebo konáre hatili elektrické vedenie.

BÁČSKY PETROVEC

Begej a elektrika Jaroslav Čiep

V

lani v polovici augusta sa začalo s úpravou okolia Begeja a s vyberaním bahna. Týmto vodným tokom, ktorý rozdeľuje Báčsky Petrovec na dve časti, spravuje podnik Vode Vojvodine. Azda preto jeho koryto a okolie bolo zostalo toľké roky zanedbané a okolo Begeja sa rozmnožili javory, kadejaké divé kríky a bodľavé porasty.

Miestami to bolo neúhľadné, zapustené – jedným slovom skutočná džungľa. Ale potom pred rokom najprv robotníci ručne opiľovali a vypiľovali stromy, za ktoré odhadli, že sú suché, prebytočné alebo budú 14

www.hl.rs

prekážať mechanizácii, ktorá nastupovala za nimi. Neskôr pásový bager s rukou vyberal bahno z koryta a tarup drvil kríky

Intervencia tímu Elektrodistribúcie a opiľovanie stromov

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z TRADIČNÝCH REMESIEL – KLAMPIARSTVO

Dobrého majstra ťažko nájsť Miroslav Pap

K

to bolo celkom dobre, veľmi sme si rozumeli. Vedeli mi vysvetliť a ja som zase im veľmi pomohol, lebo som chcel robiť, nebál som sa, a často som im dokonca aj ja poradil,“ zaspomínal si Michal Toman.

lampiarstvo patrí ku kovospracujúcim remeslám a predstavuje prácu a výrobu z plechu. V súčasnosti patrí k remeslám, ktoré sú ešte vždy aktívne, no v pozmenenej forme, nakoľko nové technológie značne urýchľujú prácu a nevyžadujú si toľko ľudskú pracovnú silu, ako to bolo v minulosti. Od konca 19. storočia sa začína obrovský rozvoj klampiarstva a v 20. storočí klampiari už boli v každej dedine.

Najstarším klampiarom v Hložanoch je 84-ročný Michal Toman, ktorý ešte dodnes aktívne pôsobí. Postupne ako mladý absolvoval všetky skúšky, ktoré boli potrebné, aby sa stal majstrom – klampiarom. Bol učňom v Kulpíne, učil sa aj v Novom Sade, bol po- Vo svojej dielni mocníkom v Báčskom Petrovci u majstrov ČáPo ukončení všetkých skúšok niho a Sľúku. vystriedal niekoľko pracovných „U majstra Čániho som bol miest, no všade svedomite praprvé tri roky ako pomocník. Tam coval a usiloval sa dať svoj maximum. No prioritne sa snažil osamostatniť, presnejšie začať pracovať súkromne, lebo už nadobudol všetky potrebné zručnosti a vedomosti. Od roku 1967 pracuje aktívne ako súkromník dodnes. „Od tohto roku pracujem nepretržite doma v mojej dielni, ale aj na teréne. A nie iba v Hložanoch, ale aj v okolitých dedinách. Najviac práce vždy bolo s odkvapovými rúrami, keďže sa od 70. rokov začala intenzívna výstavba nových domov. Najmä v susednom Čelareve sa stavala nová časť. Dokonca som robil aj v Sriemskych Karlovciach a Pedantne dokumentované všetky Petrovaradíne. A vždy sám, lebo práce ostatných majstrov bolo ťažko • ĽUDIA A UDALOSTI •

zohnať. Ale vystačil som si sám. nou rukou bola moja manželka, Zákaziek bolo vždy veľmi veľa, ktorá mi vždy pomohla v dielni. jednoducho sa nestalo, že by Samozrejme, ona robila práce, som prácu nemal. Aj keď som potom už nebol jediný pľachár v Hložanoch, práca nechýbala, práveže naopak, nestíhal som na všetky strany.“ Dnešní klampiari však majú prácu o niečo jednoduchšiu, nakoľko si všetok materiál vedia zadovážiť už hotový – vyrobený. V minulosti si však klampiar musel každú rúru, alebo výrobok z plechu vyrobiť vlastnoručne. To znamená, že je práca o polovicu jednoduchšia a rýchlejšia ako v minulosti. Odkvapové rúry vyrábal a inštaloval na obytných domoch, ale aj iných hospodárskych budovách.

Aj v súčasnosti Michal To- Kvalitný lievik bude dlhšie slúžiť man vyrába rúry, kuchynský ako plastový riad, opravuje súčiastky na automobily a traktory. V minulosti aktívne vyrábal aj ulič- ktoré neboli fyzicky náročné. né brány. Všetky, ktoré vyrobil, Vyrobili sme všetko z pľachu, čo má skicované, dokumentova- sa dalo,“ hovorí Michal. né, kedy a komu ich vyrábal.

Kuchárky sú časté zákazníčky „Dodnes, keď sa prechádzam u Michala Tomana, lebo iba on Hložanami, vidím ešte stále moje vie vyrobiť kuchynské náradie, brány, ktoré majú už niekoľko ktoré ručí svojou kvalitnou. Jeddesaťročí. To asi znamená, že boli notlivé mu povedia presné diz dobrého materiálu a kvalitne menzie plechov na pečenie a on vyrobené. A to mi je vlastne aj ich vyrobí. Patrí k tým majstrom, moje celoživotné ocenenie, tá ktorí dokážu vyrobiť kuchynský riad, ktorý sa už v obchode nedá kúpiť.

Michal Toman má jedno pravidlo – ak človek chce byť dobrý remeselník, musí to remeslo naozaj chcieť a venovať mu svoj čas a svoj Aj ozdoby na plech je potrebné urobiť život. Iba vtedy bude jeho kvalita. Samozrejme, nerobil práca dobrá, on bude garantosom brány iba do Hložian, ale vať kvalitou a zákazníci budú aj do iných prostredí. Nápomoc- prejavovať spokojnosť.

29 /4968/ 17. 7. 2021

15

Ľudia a udalosti ZO STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU OBCE STARÁ PAZOVA

Rozmanité aktivity v ustanovizni Anna Lešťanová

V

organizácii Strediska pre sociálnu prácu Obce Stará Pazova v polovici minulého mesiaca sa v miestnostiach Klubu pre denný pobyt seniorov a osôb s invaliditou (v mestskom parku) realizoval akreditovaný výcvik na tému Preventívny dozor v ochrane práv detí v primárnej rodine. Bol to prvý výcvik usporiadaný po uvoľnení epidemiologickej situácie. Akreditovaný výcvik úvodným príhovorom otvorila Rada Žugićová, riaditeľka tejto ustanovizne.

Výcvik realizovali autori uvedenej témy – Ružica Jelisavcová, sociálna pracovníčka a poradkyňa v Republikovom ústave pre sociálnu ochranu, a Vukota Vlahović, právnik a šéf Úseku pre správno-dozorné rady v oblasti rodinno-právnickej ochrany v Ministerstve pre starostlivosť o rodinu. Na akreditovanom výcviku okrem odborných zamestnancov Strediska pre sociálnu prácu Obce Stará Pazova sa zúčastnili aj ich kolegovia z centier pre sociálnu prácu Sriemskeho obvodu: z Inđije, Iriga, Šídu, Pećiniec a Báčskej Palanky. Úhrnne sa výcviku zúčastnilo 23 odborníkov z oblasti sociálnej ochrany, ktorí mali možnosť zoznámiť sa s viacerými oblasťami, akými sú napr. posúdenia potrieb detí voči biopsychosociálnemu modelu a spôsobmi uplatňovania rodičovských práv. Nadobudli tiež nové poznatky, napr. ako zistiť schopnosti rodičov vo vývojovej potrebe detí...

Dvojdňová Národná konferencia Sociálna ochrana v podmienkach dlhotrvajúcej pandémie v organizácii Asociácie centier pre sociálnu prácu, Združenia odborných pracovníkov sociálnej ochrany Srbska a Komory 16

www.hl.rs

sociálnej ochrany prebiehala 22. a 23. júna vo Vrnjačkej Banji.

Tomuto odbornému stretnutiu, ktoré sa tradične koná počas júna v tomto známom kúpeľnom meste – sídle asociácie,

vićová, členka zhromaždenia združenia. Konanie konferencie malo veľký význam a na nej si účastníci osvojili nové poznatky, získali osožné skúsenosti a riešili niektoré problémy, s ktorými sa

Účastníci akreditovaného výcviku v Starej Pazove

ktorá počíta 170 centier z celého Srbska, sa zúčastnilo okolo 500 zamestnaných z oblasti sociálnej ochrany. V mene Strediska pre sociálnu prácu Obce Stará

najčastejšie stretávajú v praxi a ktoré boli iba zosilnené v dobe pandémie, keď neboli možné ani zoskupenia profesionálov z tejto oblasti.

Rada Žugićová (sprava), riaditeľka staropazovského strediska, a autori projektu Preventívny dozor v ochrane práv detí v primárnej rodine Ružica Jelisavcová a Vukota Vlahović

Pazova na národnej konferencii boli sociálna pracovníčka Dajana Kostićová, členka Správnej rady a podpredsedníčka uvedenej asociácie, právnik Oliver Ristić, tajomník asociácie, a sociálna pracovníčka Mirjana Sokolo-

Informačno-politický týždenník

Národnú konferenciu Sociálna ochrana v podmienkach dlhotrvajúcej pandémie česť otvoriť mala prof. Dr. Darija Kisićová-Tepavčevićová, rezortná ministerka, ktorá okrem iného vyjadrila úctu za vynaložené

úsilie všetkým zamestnancom sociálnej ochrany v čase mimoriadnych okolností Covidu-19.

Na konferencii po prvý raz odbornej verejnosti predstavili Ministerstvo pre starostlivosť rodiny a demografiu, ktoré je utvorené v roku 2020 počas silnej vlny pandémie. V mene novoutvoreného ministerstva sa prihovorila Milka Milovanovićová-Minićová, štátna tajomníčka.

V druhý deň konferencie zvýšenú pozornosť venovali témam z oblasti sociálnej ochrany a medzi rečníkmi boli aj Vesna Trbovićová z Republikového ústavu pre sociálnu ochranu, ináč bývalá riaditeľka staropazovského Strediska pre sociálnu prácu, a Maja Dumnićová z Pokrajinského sekretariátu pre sociálnu ochranu, demografiu a rodovú rovnosť.

Medzi početné realizované aktivity v týchto dňoch zamestnanci Strediska pre sociálnu prácu Obce Stará Pazova zaradili aj účasť koordinátorky pre rómske otázky strediska Milany Radu na online zasadnutí 1. júla pod názvom Preventívna ochrana reprodukčného zdravia mladých, maloletých tehotenstiev a pôrodov, ktorého organizátorom bol pokrajinský ochranca občanov prof. Dr. Zoran Pavlović.

Schôdzu usporiadali s predstaviteľkami ženských rómskych mimovládnych organizácií, Pokrajinským sekretariátom pre sociálne otázky, demografiu a rodovú rovnosť, kanceláriami pre inklúziu Rómov, zdravotníckymi mediátorkami pre Rómov a koordinátorkami pre rómske otázky.

Foto: z archívu Strediska pre sociálnu prácu Obce Stará Pazova • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Ciele predovšetkým humánne a ľudské A. Lešťanová

kových invalidov Stará Pazova je Duško Stublinac. Združenie red dvomi rokmi – 14. júla je členkou Zväzu obličkových 2019 v Starej Pazove na invalidov Vojvodiny, s ktorým konštitutívnom zasadnutí majú výnimočnú spoluprácu.

Zhromaždenia obce založené V Starej Pazove od roku 2012 bolo Združenie obličkových in- jestvuje Stredisko pre dialýzu validov. V Staropazovskej obci a už osem rokov jeho pacientom v programe hemodialýzy je za- je aj D. Stublinac, ktorý je jeden z iniciátorov utvorenia združenia, lebo, ako nám povedal, veľmi dobre je zasvätený do tejto oblasti. „Naše združenie je neziskovou a mimovládnou organizáciou a zaoberá sa tak edukáciou pacientov, ako aj informovaním širšej verejnosti o tejto chorobe a jej fázach, tiež sociálnym zapojením všetkých relevantných činiteľov s cieľom pomôcť nám pacientom.

Duško Stublinac, predseda Združenia Nie je ľahko pacientom, obličkových invalidov Stará Pazova ktorí každý druhý deň po pojených vyše 40 chorých, ktorí štyri hodiny trávia na prístrojoch každý druhý deň musia stráviť 4 a často sa stáva, že aj tí najťažší hodiny v tamojšom Stredisku pre pacienti nie sú nadostač edudialýzu, ktorý pôsobí pri Dome kovaní o svojej chorobe, kým zdravia Dr. Jovana Jovanovića verejnosť o tom ešte menej vie,“ Zmaja v Starej Pazove. Pacienti povedal spolubesedník Stublinac, s týmto ochorením sú stoper- s ktorým sme sa rozprávali pri centnými invalidmi, ktorým je príležitosti druhého výročia pôv značnej miere narušená kvalita sobenia Združenia obličkových života a jedným zo spôsobov, aby invalidov Stará Pazova. Podľa jeho ho aspoň koľko-toľko zlepšili, slov veľký význam pre chorých či hlavným zámerom bolo utvo- má usporiadanie najmä edurenie tohto združenia. Jeho čle- kačných prednášok a okrúhlych novia sa zasadzujú, aby boli čím stolov. lepšie informovaní o novinkách Zamestnaní v Stredisku pre diaspätých s ich chorobou a právach lýzu v Starej Pazove sa maximálne a spôsoboch, ako ich realizovať. usilujú pomôcť týmto pacientom Vtedy sa konštitutívnej schôdze a sú si vedomí, aký veľký význam zúčastnil aj Zoran Mišković, pred- má pre nich utvorenie a pôsobeseda Zväzu obličkových invalidov nie tohto združenia. Vzájomné Vojvodiny, so sídlom v Novom vzťahy medzi pacientmi a zdraSade, ktorý je aj redaktorom votníkmi pri tejto ťažkej choročasopisu Nefro. Tento odborný be znamenajú mnoho v zmysle časopis vychádza trojmesačne podpory, pochopenia, vypočutia a v ňom sú zverejnené všetky lekárskych rád... a to pri ľahšom aktuality z tejto oblasti. zdolávaní každých eventuálnych Predsedom Združenia oblič- ťažkostí. „Naše vedomosti z ne-

P

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z druhej časti okrúhleho stola v Starom Slankamene, kde sa členovia pri dobrom jedle aj kamarátili

frológie, ako odboru medicíny, ktorý sa zaoberá obličkami a ich ochoreniami, sú veľmi povrchové a každá edukácia je pre nás veľmi osožná,“ prízvukoval predseda Stublinac a doložil, že okrem práce na zdravotníckom a sociálnom vzdelávaní pacientov súbežne treba pracovať aj s členmi ich najbližšej rodiny, lebo pacient, ktorý odchádza na dialýzu, je celkom venovaný tomuto svojmu zdravotnému problému a všetko

Sú veľmi láskaví, usilovní, plní pochopenia pre všetkých pacientov. Nadovšetko sú výnimočne dobre vycvičení, tímovo zohraní v danom momente správne a profesionálne zareagovať, čo pacientom dáva dôveru a silu vydržať, aj keď je najťažšie.

Pre vlaňajší pandemický rok všetky aktivity aj v tomto združení boli zastavené. Uvoľnením priaznivejších epidemiologických podmienok aktivity sa i v Zdru-

Časť zdravotných pracovníkov zo Strediska pre dialýzu v Starej Pazove, ktorí sa starajú o pacientov s obličkovými ochoreniami

ostatné mu je podriadené iba tomuto medicínskemu odboru.

Súbežne do všetkého musí byť zapojená aj jeho rodina, ak mu chce pomôcť. Práca lekárskeho a kompletného zdravotníckeho tímu Strediska pre dialýzu v Starej Pazove je, ako uviedol Stublinac, za každú pochvalu.

žení obličkových invalidov Stará Pazova rozprúdili, a tak prednedávnom v Starom Slankamene usporiadali edukačný okrúhly stôl a družbu medzi členmi a pobudli aj na edukačnom stretnutí v Sriemskej Mitrovici.

Foto: autorka a z archívu združenia

29 /4968/ 17. 7. 2021

17

V PADINSKEJ KNIŽNICI

Tvorivé kreatívne dielne Olinka Glóziková-Jonášová

V

prvej polovici júla v Padine sa uskutočnili dve z troch plánovaných letných tvorivých kreatívnych dielní. Poznačili ich predovšetkým hojná návštevnosť, veselá nálada a tvorivé ovzdušie. Posledná sa uskutoční koncom augusta, informovala Zdenka Obšustová, knihovníčka padinskej knižnice.

V prvý júlový pondelok na priatelenie do knižnice prišlo 20 detí a ich pozornosť zaujala prednášateľka Elenka Ďurišová, dipl. pedagogička a estetička, s témou z oblasti ekológie, presnejšie systémovej ekológie, ktorá sa zaoberá problematikou životného prostredia. Názov dielne bol Obrázková kniha z padinského parku. Ďurišová dielňu pripravila sama a realizovala ju na otvorenom priestore v padinskom parku. V teoretickej časti dielne Elenka sa opierala o text knihy Prvi dečji ekološki bonton autora Mladena Gvera. Deti sa spoznali s pojmom ekológie, významnými dátumami, ako sú napr. Deň planéty Zem, Deň európskych parkov, Deň oceánov a iné. Následne sa zmienili o tom, ako vlastne každý z nás môže svojím správaním prispieť a pomôcť v ochrane životného prostredia, čo máme a akým spôsobom šetriť, čomu sa vyhýbať, ako upratovať odpadky a tomu podobné. Po krátkom teoretickom úvode, v ktorom sa teda oboznámili so základnou

Spoločná fotografia z dielne o morskom svete

terminológiou a pojmami, na- si možno pozrieť v padinskej sledovala praktická časť dielne, knižnici. v rámci ktorej okrem iného vyV pondelok 12. júla prebiehala tvorili nádherné výtvarné práce druhá v poradí letná kreatívna a z nich následne vytvorili obrázkovú knihu.

V praktickej časti deti boli rozdelené do troch skupín.

Prvá skupina ilustrovala znečistený park, druhá skupina kreslila ako svedomité a usilovné deti upratujú park a tretia skupina už ilustrovala krásne uprataný park, ktorý je neoddeliteľnou časťou nášho životného prostredia.

Z ilustrácií vznikla opravdivá obrázková kniha, ktorej sú autori deti – účastníci dielne a vydala ju Obecná knižnica Kovačica, oddelenie v Padine. Výsledkom dielne o ekológii je obrázková kniha Samotným postupom vypraĎalšia, resp. posledná zaplánocovania tejto jednoduchej knihy dielna pod názvom Námornídeti sa oboznámili aj o tom, ktoré ci. Aj tejto téme sa venovala vaná dielňa v rámci tohtoročných údaje si môžu v knihe, ktorú Elenka Ďurišová. Dielna bola letných kreatívnych dielní sa listujú alebo čítajú, overiť. Tento rovnako tak rozdelená na teo- uskutoční tradične 25. augusta, výsledok kreatívnej dielne, túto retickú a praktickú časť. V prvej v deň narodenia padinského spinovovzniknutú obrázkovú knihu časti dielne sa rozprávali o mori sovateľa Michala Babinku. Dielňa sa bude volať Tvrdí vandrovníci a bude tradične venovaná jemu a jeho tvorbe. Túto dielňu bude mať na starosti Zdenka Obšustová.

Prázdninové kreatívne dielne pre deti zastrešuje Obecná knižnica Kovačica, oddelenie v Padine.

Foto: z archívu Obecnej knižnice Kovačica, oddelenie v Padine

Okrem teoretickej časti, dielne mali aj praktickú časť

18

www.hl.rs

a živom svete v ňom. Prečítali si niekoľko básní zo zbierky Morská ríša spisovateľa Daniela Pixiadesa a listovali v knihách o mori a oceánoch z fondu padinskej knižnice.

V druhej časti dielne, praktickej, aj tvorili – námornícke čiapky, kreslili živý svet z hlbín morskej ríše, vystrihovali a lepili do zamysleného mora.

Niektorí z účastníkov dielne, ktorí aj odcestujú k moru počas letných prázdnin, sa vážne pripravili na pekné chvíle pri mori.

Účastníci dielne sčasti tvorili aj v parku pred školou

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

VÝTVARNÝ TÁBOR A TVORIVÁ DIELŇA V KOVAČICI

Etnokult a Paleta 2021 Stevan Lenhart

– Prvý deň sa v tvorivej dielni zúčastnili aj deti s osobitnými edzi pravidelné poduja- potrebami, s ktorými sme skútia v realizácii kovačic- šali techniku odtláčania farby z kých táborníkov patrí aj balónov na papier, čím sa dostal tradičný výtvarný tábor, ktorý sa mramorový vizuálny efekt a nav tomto roku usporiadal od 8. do koniec sa tie odtlačky použili na výrobu pohľadníc. V nasledujúcich dňoch účastníci tábora vyrábali okrasné magnetky a zaoberali sa technikou dekupáž, pri ktorej používali servítky, tiež vyfarbovali sadrové masky a figúrky zvierat a vyrábali košíčky z recyklovaného papiera.

Deti majú veľký záujem o tieto tvorivé aktivity, veľmi pekne sa zabávajú a kamarátia, čo je aj hlavným cieľom celého podujatia. Okrem toho vyvíjajú svoje tvorivé schopnosti a zručnosti Tvorivá nálada v detskej výtvarnej dielni a zoznamujú sa s novými 12. júla. Aktivity boli usporiadané výtvarnými technikami, čo nev budove a na nádvorí Miestne- skoršie môže pre nich byť osožné ho spoločenstva Kovačica a šlo v škole a vo voľnom čase. Účinok vlastne o dve osobitné podujatia, týchto tvorivých aktivít je teda ktoré prebiehali paralelne v rov- všeobecne pozitívny. nakom čase. Boli to tvorivé dielne Sieň Miestneho spoločenstva pre najmladších účastníkov pod bola počas výtvarného tábora názvom Paleta 2021 (v organizácii TO Jánošík) a tábor pre dospelých maliarov pod názvom Etnokult (pod organizáciu tohto podujatia sa podpisuje Mládežnícka rada Obce Kovačica).

Tvorivé dielne pre deti viedla Jelena Jovičićová-Jovanovićo- Minivýstava omaľovaných masiek vá, pedagogička a dlhoročná členka skautskej upravená na spoločný ateliér pre organizácie z Belehradu, ktorá dospelých účastníkov podujatia o priebehu akcie Paleta 2021 pod názvom Etnokult. Boli to mapovedala: liari z rôznych prostredí z krajiny

M

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Časť obrazov, ktoré vznikli počas akcie Etnokult

a zahraničia. Dragan Barlov z Kra- v tomto podujatí. Ako hovorí, je gujevca sa v práci tohto výtvarné- toto dobrá príležitosť zoznámiť sa ho tábora zúčastnil už piatykrát. s kolegami, vymeniť skúsenosti a Ako povedal, chodieva sem veľmi rady ohľadom tvorenia obrazov. rád, lebo vždy je tu vynikajúca Pracuje s technikou akryl na plátnálada a príležitosť vymieňať ne, počas výtvarného tábora naskúsenosti s kolegami, tiež sa maľovala obrazy s motívmi vtáka mu páči umelecké ovzdušie v a chlapca v hre s rôznofarebnými Kovačici. Počas tábora namaľoval balónmi. Kovačičanka Jarmila dva obrazy koní a začal pracovať na dvoch portrétoch známych osobností. Jeho autentický výraz je ináč surrealistický.

Akademická maliarka Sonja Spiroska Ostojićová zo Skopje vypracovala dva obrazy, ktoré zapadajú do jej Padinsko-kovačické dueto maliarok aktuálneho cyklu – Ema Dišpiterová a Jarmila Cicková Všetky farby zvuku, spájajúceho maliarstvo a hudbu. Cicková tiež maľuje technikou Na obrazoch pomenovaných akryl na plátne, vytvorila obrazy Symfónia 1 a Symfónia 2 farbami na tému multikultúrnosti (znázorvyjadrila svoje dojmy z kovačic- nila ľudí z rôznych častí sveta) a o kého prostredia, ktorým je vraj celom podujatí sa vyjadrila veľmi oduševnená. V tábore Etnokult pozitívne. Ako povedala, spoznasa zúčastnila prvýkrát, podob- la tu vynikajúcich tvorivých ľudí. ne ako Belehradčanka Ljubica Od organizátora obidvoch Jovičićová, ktorá je spokojná s podujatí Jaroslava Tomana sa príjemným pracovným ovzduším dozvedáme, že sa plánuje výa namaľovala insitné obrazy s mo- stava obrazov, ktoré vznikli v tívmi zvierat (súboj kohútov, kôň, tábore Etnokult v posledných mačka). Snežana Budavčićová zo päť rokov. Tvorivú dielňu Paleta Subotice pracuje s technikou ak- 2021 podporila Obec Kovačica, varelu a znázornila motívy vtákov. pokým Etnokult sa realizuje z Ema Dišpiterová z Padiny sa už prostriedkov Mládežníckej rady viac rokov zaradom zúčastňuje Obce Kovačica.

29 /4968/ 17. 7. 2021

19

DETSKÝ KÚTIK

P

v á záb o n i n d av z á a r

Chvíle letných prázdnin trávite s kamarátmi, s rodinou, so svojimi miláčikmi. Na každý deň je to kopa zábavy. Naši kamaráti nám píšu a kreslia o tom, ako sa hrajú vonku v prírode s loptou, venujú sa svojim obľúbeným zvieratám, verným kamarátom, alebo cvičeniu, tancu, cestovaniu a podobným zábavám. Príroda ich najčastejšie inšpiruje, a tak kreslia kvietky, včeličky, slniečka, obláčky, motýliky a všetko, čo vidia v prírode vôkol seba. Prázdninová zábava je bezstarostná, veselá, šantivá. Na ňu máte dosť času a aj na vymýšľanie nových hier, ktoré vás pobavia spolu so súrodencami, priateľmi, domácimi zvieratkami.

Katuša

Timotea Martuliaková, päťročná PU Včielka v Kulpíne

Petra Petrášová, 1. 1 ZŠ maršala Tita v Padine

Sára Ondríková, 3. 1 e ZŠ maršala Tita v Padin 20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Natália Naďová, 2. 2 ZŠ maršala Tita v Padine • DETSKÝ KÚTIK •

Milan Vida, päťročný PU Včielka v Kulpíne

Aňa Klinovská, 1. 1 ZŠ maršala Tita v Padine

Moje obľúbené zvieratko Moje obľúbené zviera je psík. Volá sa Beny.

Môj psík je kučeravý.

Hlavu má malú a kučeravú. Uši má kučeravé a malé. Nohy má krátke. Telo má kučeravé, biele a chudé. Chvost má kučeravý a krátky. Môj psík sa hrá s jeho hračkami.

Keď poroznáša hračky po dvore, ja potom upratujem za ním. Býva vo svojej búde, ktorú mu urobil môj otec. Nepáči sa mu, keď ho zobudíme zo spánku. Najviac sa mu páči, keď sa dostane do kvetinovej záhradky a začne kopať jamky. Usiluje sa veľmi. Robí to vtedy, keď je veľmi teplo. Jedáva chutné granulky. Teší sa na prechádzky po dedine.

Vábia ho druhé psíky. Potom ho ideme hľadať.

Teším sa, že mám psíka, lebo je on môj najlepší priateľ.

Timotej Sabo, šesťročný PU Včielka v Kulpíne • DETSKÝ KÚTIK •

Aleksa Radosavljev, päťročný PU Včielka v Kulpíne 29 /4968/ 17. 7. 2021

pixabay.com

Dajana Pavlovová, 3. a, ZŠ Jána Kollára v Selenči

21

Ľudia a udalosti Z KOREŠPONDENCIE ELENY M. ŠOLTÉSOVEJ (3)

Listy Terézii Vansovej Miroslava Ožvátová

V

V máji sme si pripomenuli sté výročie založenia Ústredného spolku československých žien v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. Základnou myšlienkou je pokračovať v ovzduší ženskej emancipácie a spomenúť si na jej nositeľky v slovenskom prostredí. V tom kontexte uverejníme niektoré listy popredných žien slovenskej spoločnosti a kultúry vôbec. Cieľom je pocítiť atmosféru danej doby, položenie a úsilie žien stať sa viditeľnejším.

Turč. Sv. Martin 14. II. 97 Priateľka moja drahá!

Kým sa druhí v divadle smejú (dúfam, že sa smejú, a nie nudia, je veselohra), ja sedím doma a píšem Tebe. Viem, že Ty asi každodenne vyzeráš naše spoločné „dielo“ v „Nár. novinách“, a tu len deň po dni – nič a nič. Má Ti to svoju históriu, akej ja veru ani vo sne nebola by som sa ponazdala. Ja totižto ešte na Hromnice, teda 2. t. m., odniesla som osobne naše odporúčanie „Ženského světa“,[10] ako som ho dľa Tvojho dovolenia prepracovala, a pre lepšie čítanie sadzačovi i do čista prepísala. Hurban nesľuboval mi určite, že ho uverejnia, len že však uvidia, keď ho prečítajú. A hneď pri tej príležitosti i on, i Škultéty (Pietor nebol tam) vyslovili nechuť proti ženským osobitným časopisom vôbec a proti tomuto „Ženskému světu“ zvlášte, že je to len také nútené delenie sa, že vydavateľský časopis nemá byť špeciálne ženský, alebo špeciálne mužský, že čo to má za zmysel; že čo by sme my povedali, keby oni počali vydávať „Chlapský svet“ (toto, pravda, znie komicky), že sú to darobné veci s tým ženským „urovnoprávnením“, ženy sú urovnoprávnené vo všetkom, čo im patrí, tieto časopisy že majú príchuť socialistickú, a propagovanie ženskej rovnosti s mužom že je k tomu i protináboženské, lebo „Sväté písmo“ hovorí žene, aby bola podriadená mužovi, i všetky prirodzené poriadky hovoria jej to samé atď. A v „Ženskom světe“ okrem toho vrčí im tá nešťastná Costenoblová,[11] i ukazovali mi tam reprodukcie dvoch z tých jej ominóznych[12] obrazov, že sú to obrazy nie brojace proti nemravnosti, ale práve sú necudné samy, sú i hnusné, i hlúpe, tie nemali sa seriózne brať, ale mali sa vôbec ignorovať, a keď sa pripomenuli, mali sa odsúdiť atď.

Nuž, ja by veru iste nemaľovala také obrazy, keby som bola maliarkou, ani nepodívam sa s radosťou na ne, tak asi účinkujú ako scény zo Zolových románov, ktoré človek číta tiež len akoby za pokutu, no ja neviem, že by 22

www.hl.rs

sa o Zolovi hovorilo, že má zlé tendencie. Je nenarobilo. Mňa mrzí, že nemôžeme si sľubu ohavný naturalista, človek má až krutý pocit dostať (že „Ženský svět“ budeme verejne odporu proti nemu v istých veciach, ale preto odporúčať), no úspech z toho odporúčania neopovážila by som sa tvrdiť, že negatívnym, viem, že by nebol, lebo u nás niet zmyslu za totižto práve tým odpor budiacim spôsobom takéto vážnejšie časopisy u žien, u nás sa ešte neslúži dobrej veci – tej jasnej totižto, ktorú len na zábavu hľadí. Už i preto tie strachy on ignoruje. Tak bude i s Costenoblovou. našich redaktorov sú zbytočné.

Nuž, tak mala som takú šarvátku s redakInáč ich protidôvody nie sú bezpodstatné, tormi, ale predsa som myslela, že rukopis ja by som veru tiež nechcela ženy nakaziť uverejnia, keď ho prečítajú. Ja aspoň nevidím akýmisi protimyselnými vrtochmi a bludmi, v tom nič nebezpečného pre slovenské ženy, menovite nechcela by som sa prehrešiť proti keď čítali by „Ženský svět“, ktorý náboženstvu – no či a nakoľko je, dľa môjho zdania, celkom v sa „Ženský svět“ proti nábožendobrom duchu vedený. Ale milé stvu prehrešuje, by potrebovalo naše odporúčanie len nič a nič náležitého posvietenia. Aspoň i nechodí. Hurban mi odkázal, že samy „Nár. noviny“ zas v iných príde ku mne, a že mi objasní vec. veciach nie menej prehrešujú sa Ale len nič a nič nechodil, podľa proti nemu. A Češkám nechcela svojej známej akurátnosti. Ja ale by som prezradiť, že nám „Nár. bola som netrpelivá i preto, že Ty noviny“ neprijali to odporúčanie nebudeš vedieť, čo si myslieť, a ich časopisu, lebo to by ony brali písať som Ti nechcela, kým som za neprajnosť proti nim, proti sa od nich nedozvedela, čo je, Terézia Nováková, Čechom vôbec, a to by zase kači to chcú preinačiť, a či vôbec osobnosť z dejín českého zilo všetku vzájomnosť. My vari nepodať. Nuž dnes z kostola ženského hnutia vôbec mlčaním pomiňme túto idúc, ohlásila som sa v redakcii – a tam sa vec, a ony nás azda nebudú interpelovať. mi osvedčili, že oni nemôžu takýmto váž- Vskutku som ja nemyslela, že nám takto nym spôsobom odporúčať „Ženský svět“ a zahudú tí naši náramne strachovliví páni. jemu podobné veci, lebo že by to bolo proti [10] Odporúčanie „Ženského světa“ –„Ženský programu „Nár. novín“ – čo na to riekneš?… svět“, redigovaný Terezou Novákovou, začal Ja som ostala trochu „verblüfft“[13] − lebo, vychádzať roku 1897. Šoltésová do neho musím sa priznať, nemala som posiaľ príle- prispievala. žitosť nadobudnúť si takú vysokú mienku [11] nešťastná Costenoblová – Anna Coso ich prísnej vernosti k programu. Vypýtala tenoble (nar. 1866) namaľovala v roku 1894 som si rukopis naspäť, zaželajúc redaktorom, kompozíciu „Tragédia ženy“, ktorej reprodukaby sa vždy vo všetkom tak prísno verne k ciu uverejnil „Ženský svět“ I, hneď v prvom programu držali ako teraz s týmto. Trochu čísle. trafení odvetili (vlastne hovoril za to len [12] ominóznych (z lat.) – tu vo význame Hurban, lebo bol náhodou len sám tam, ale nevkusný, trápny mi tvrdil, že Pietor nechce článok uverejniť), [13] „verblüfft“ (nem.) – ohromený, zaže v malých veciach síce udávajú sa chyby skočený alebo odchýlky, ale toto že považujú za vec [14] Neviem, či ho reku nedáš do „Domu a vážnu. Rukopis Ti posielam, aby si videla, školy“ – článok skutočne vyšiel v tomto časočo som doňho naprikladala. Neviem, či ho pise, a to pod názvom „Sestrám slovenským“ reku nedáš do „Domu a školy“,[14] len ho („Dom a škola“ XIII, 1897) vari trochu skrátiť, a to urovnoprávnenie a Zdroj: Zlatý fond denníka SME emancipáciu nespomínať, aby sa strachu Foto: Wikipedia

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIX 17. 7. 2021 Číslo 13/ 2036 Z PRODUKČNEJ BURZY

Najviac sa obchodovalo s novou pšenicou

AKTUÁLNE

V EÚ bude zakázaný klietkový chov zvierat

Ľ. Sýkorová

N

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch 5. – 9. júla bol zaznamenaný výrazný nárast obratu. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom tovarový obrat bol vyšší až o 123,97 % a finančný o 110,68 %.

Aj keď sa v uvedenom období najviac Ľubica Sýkorová obchodovalo so pšenicou z tohtoročnej Európska komisia koncom júna oznámila, že vyhovie požiadavkám európskej úrody, trh sa ešte stále neotvoril v súlade občianskej iniciatívy Koniec doby klietkovej, ktorej cieľom je zakázať klietkový chov s potrebami dopytu. Burzové zmluvy sa sliepok, králikov, teliat, husí, kačíc, prasníc a prepelíc. Komisia podporila aj všetky podľa kvality a rýchlosti prevzatia uzatvárali kľúčové body, vrátane požiadavky na finančnú podporu na prestavbu chovov na v širokom cenovom rozpätí od 19,50 do voľnovýbehové.

21,00 din./kg bez DPH (21,45 až 23,10 din./ inančná podpora pôjde sú priestrannejšie. V Srbsku je prežijú väčšinu roka v kg s DPH). Priemerná cena bola 20,34 din./ aj na reguláciu dovozu ešte stále najbežnejší chov v klietke, v ktorej sa nemôkg bez DPH (22,37 din./kg s DPH). produktov z klietkové- obyčajných klietkach a vyhláška žu ani otočiť. Francúzski Kukurica zaznamenala na začiatku týždňa ho chovu do EÚ. Legislatívny a pravidlá týkajúce sa dobrých ochranári pred určitým rast a na konci týždňa došlo k poklesu proces sa začne do konca roku životných podmienok zvierat, časom zverejnili video, ceny. Začalo sa obchodovať s cenou od 2023 a platnosť zákazu klietko- z ktorých vyplýva prechod na kde v hale na niekoľkých 26,00 do 26,30 din./kg bez DPH (28,60 až vého chovu by mala začať od chov v obohatených klietkach, m2 sa na seba tlačia tisíce 28,93 din./kg s DPH), s prevzatím tovaru roku 2027. Vyhlásenie Európ- sa už po tretíkrát odložili s sliepok a medzi nimi veľa v priebehu júla. Cena na domácom skej komisie prišlo niekoľko konečným termínom do roku chorých a dokonca aj uhytrhu v zásade sledovala situáciu na týždňov po tom, čo Európsky 2023. nutých. To je typický príklad svetových burzách. Priemerná cena parlament vo veľkej väčšine Zvieratá v klietkovom cho- intenzívneho chovu, ktorý je bola 25,92 din./kg bez DPH (28,51 hlasoval za zákaz klietkového ve prežijú celý svoj život zatvo- stále bežný po celej Európe. din./kg s DPH). chovu zvierat v nadväznosti na rené v malých špinavých klietZákaz klietkového chovu Po sóji bol v uvedenom období petíciu Koniec doby klietkovej kach. Tieto klietky poskytujú presadili už viaceré krajiny EÚ veľmi slabý dopyt a jej cena bola európskej občianskej iniciatívy. obvykle životný priestor sotva a zakázali alebo legislatívne 74,50 din./kg bez DPH (81,95 Európsky parlament tiež vyzval väčší než je telo samotných regulovali klietkový chov slie- aby din./kg s DPH). Poľnohoskomisiu, aby predložila návrhy zvierat. Napríklad sliepka má pok. Zákazy klietkového chovu sa podárskych výrobcov na zákaz krutého a zbytočného životný priestor iba veľkosti roz- sliepok schválili v Česku, Ra- rovnanajviac znepokojuje násilného kŕmenia kačíc a husí merov hárku papiera formátu kúsku, Nemecku, Luxembursku, ké štansúčasný stav plokvôli produkcii pečienok.

A4. Tento priestor jej neumožní Valónsku.. Klietkové chovy sú dardy pre dín v dôsledku Európska legislatíva do sys- ani roztiahnuť si krídla alebo synonymom utrpenia a často dobré podnedostatku tému chovu zasiahla už v roku slobodne sa pohybovať. Králik sa stavajú ohniskami zoonotic- mienky zvierat zrážok.

2012. Chovatelia vtedy museli v klietkovom chove sa bežne kých (zvieracích) chorôb. Agro- uplatňovali aj na zmeniť obyčajné klietky na nemôže ani natiahnuť alebo komisár EÚ okrem iného vyhlá- výrobky dovezené tzv. obohatené klietky, ktoré spraviť jediný skok. Prasnice sil, že komisia bude dbať na to, z tretích krajín.

F

Z obsahu Tradičné zvestovateľky pravej jari

s. 2 a 3

Ochrana záhradníckych rastlín v júli s4a5

Čo spôsobuje žltnutie listov sóje? s6

I

23

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (34)

Tradičné zvestovateľky pravej jari DrSc. Ján Babiak

V dosť úzkej, ale značne determinovanej čeľadi lastovičkovitých (Hirundinidae) na našich priestoroch možno vidieť tri rody: lastovičky (Hirundo), beloritky (Delichon) a brehule (Riparia). Ide o relatívne malé spevavce dlhých úzko zahrotených krídel, najčastejšie dlhého chvostu, s výrazným alebo aspoň naznačeným vidlicovitým vykrojením na jeho konci.

Z

obák majú malý, ale hlboko rozoklaný, prispôsobený na lov hmyzu v lete, nohy krátke a slabé. Všetko to naznačuje, že sú to operence, ktoré svoj život najviac trávia vo vzduchu, v honbe za hmyzom. Sfarbenie pri väčšine druhov je zhora tmavé a dolu svetlé. Nie sú dimorfné, a tak pohlavie podľa sfarbenia je ťažšie rozpoznať.

Hniezdo si stavajú lepením blata na výklenkoch skál alebo ľudských stavieb, posilňujú ho steblami rastliniek, alebo si na strmých svahoch riek vyhĺbia noru s vystlanou dutinkou na konci tohto tunela.

V priestoroch miernej kontinentálnej klímy sú sťahovavé a zimujú v trópoch. Na vojvodinských priestoroch má svoj letný areál lastovička domová a len zriedkavejšie aj červenochrbtá, ďalšie dva rody reprezentujú belorítka obyčajná a brehuľa hnedá, kým brehuľu skalnú u nás možno vidieť zriedkavo, iba na prelete.

LASTOVIČKA OBYČAJNÁ (DOMOVÁ) – HIRUNDO RUSTICA, Linné, 1758 Údajne sa tento druh v dávnych časoch hniezdil v jaskyniach, v ich nedostatku v skalnatých roklinách, ale v honbe za potravou sa rýchle priblížil k človeku a skalné útesy pomerne rýchle vystriedal za jeho stavby.

Tým v značnej miere rozšíril svoj areál. Staval si hniezdo pod strechou, najčastejšie vnútri ekonomických bydlísk. Človek od pradávna lastovičku považoval za posvätnú aspoň z dvoch dôvodov. Svojím príchodom naznačovala začiatok jari a keďže sa do hniezda každý rok vracala, rýchle si získala aj jeho patrónstvo. K tomu pomohli aj niektoré iné vlastnosti tohto druhu.

24

II

Je to smelý, nanajvýš vrtošivý operenec rýchleho letu, ktorý priam prekvapuje zručnosťou pri chytaní letiaceho hmyzu, či exhibičným letom v komplikovaných manévroch medzi prekážkami, ktoré stoja v ceste trajektórie jeho plánovaného letu. Okrem toho, lastovička domová je spoločenská, často sa združuje do menších kŕdľov, aby ľahšie získala svoju korisť, ale sa

Lastovička obyčajná

vie spoločnými silami brániť aj od predátora. Aj jej obyčaj letieť za hmyzom nízko alebo veľmi vysoko je dodnes medzi ľuďmi spájaná s predpoveďou počasia.

Rozšírenie: Obýva celú severnú pologuľu od severného obratníka po polárny kruh. V Európe ju niet len na Islande, v najsevernejšej Škandinávii a sibírskom Rusku.

Je sťahovavá a zimu prežije v rovníkovej časti, ale aj južnejšie.

V úzkom pásme jej najjužnejšieho areálu vie aj prezimovať, dokonca najjužnejšia časť Španielska sa stala jej celoročným areálom. Na vysokých horách ju niet. U nás je najčastejšia z lastovičiek, no v Deliblatskej piesočine ju nenájdeme.

Biotop: Preferuje vidiecku kra-

jinu, s dedinami a samotami, prikrmujú. Druhý násad je letný, obhospodárené oblasti v blíz- počet vajec je 4 – 5. Niektorí kosti vody, otvorené trávnaté autori uvádzajú aj tretí násad, priestory, ale aj obrobené po- ale úspešnosť vyliahnutia pre lia a pastviská, teda priestory krátky čas a najmä zlé počasie v tesnej blízkosti ľudí. V mestách môže byť otázna. ju však skoro nieto.

Potrava: Lastovičky konzumujú Rozlíšenie: Horná časť tela je iba letiaci hmyz, najmä veľké mučierna s modrým leskom a taký chy, ale aj motýle, dvojkrídlovce... pruh má aj na hrudi, kým dolná Pre tie dôvody sa zdržiavajú aj časť tela je bledá zo žltkavým hniezdia všade tam, kde tento odtieňom. Čelo a hrdlo je gaš- druh hmyzu žije (statok, vodné tanovej farby, nohy a zobák sú šíravy...) čierne. Samička sa od samčeka Spev: Hlási sa silným rýchlym rozlišuje iba kratším chvostovými štebotavým švitorením, s opakoperím a mláďatá majú podobné vaným „čik-ti-ti-ti...svit-svit-svit... sfarbenia ako rodičia, ibaže je ono čvi-vit...“, prerušované nosovým matnejšie a menej kontrastné cvrlikaním „crrr“, „cerr“. Výstražný aj lesklé. znak je „siflitt“ alebo „flitt-flitt“.

Hniezdenie: Do našich krajov LASTOVIČKA prilieta koncom marca, obyčajne ČERVENOCHRBTÁ (SKALNÁ) do svojho starého hniezda v staj– HIRUNDO (CECROPIS) ni, kôlni alebo primeranej stavbe DAURICA, Linné, 1771 v stodole. Ak hniezdo nenájde, je Je lastovičkou, ktorá má ceschopná si ho za 7 – 8 dní znovu loročný areál v teplých krajoch vystavať. Pri hniezdení toleruje aj južnej Ázie a strednej Afriky, ale prítomnosť druhej rodiny, a tak jej letný areál tiahne severnejšie pod cieňou vie byť celé sídlisko, – v Európe severným pobrežím pozostávajúce z radu lastovičích Stredozemného mora a ďalej hniezd. Stavanie hniezda je na východ. Naše kraje sú akurát vskutku murárska práca, lebo si hraničné oblasti jej rozšírenia ho lastovička robí z kúskov blata, na sever a tak sa tu sporadicky ktoré lepí na hradu alebo stenu. nájde. Vo Vojvodine sú zaznaV hornej časti tak formovanej čené aj pokusy hniezdenia vo misy, pod samou povalou vynechá širší otvor a nakoniec vnútro hniezda vystelie steblami trávy a perím. Hniezdo stavajú obaja rodičia.

Už koncom apríla samička do neho znesie 5 – 7 vajíčok sivobielej farby s drobnými, ale aj veľkými sivohnedými škvrnami. Na nich sedí iba samička. Inkubácia trvá 13 – 15 dní a o mláďatá sa starajú obaja rodičia. Hniezdna starostlivosť trvá tri týždne a aj po výlete mláďat Lastovička červenochrbtá ich rodičia niekoľko dní ešte

29 /4968/ 17. 7. 2021 Fruškej hore a vo Vršackých vrchnej časti a na bokoch tela. brehoch. Jej biotop sú staré osa- V schopnostiach letu nie je tak dy, zrúcaniská, skalné úžľabiny výstižná ako jej rodáčka a radšej a rokliny. Je sťahovavá. V zóne preferuje menej namáhavý let vo očí, na tyle ale aj na dolnej časti výške a plachtenie. Svoje hniezdo chrbta jej dominuje hrdzavočer- stavajú obaja rodičia na stenách vená farba, podľa čoho aj dostala chránených od dažďa, ale sprameno. Čiapočka na hlave a chrbát vidla na vonkajšej časti stavby. sú (tmavo)modré a chvost a letky Aj hniezdo stavajú tak, že ílovité sivočierne. Spodná časť tela je zlepence siahajú až po plafón, krémovo červenohnedá, jemne bez rastlinnej „armatúry“. Pre pásikavá. Od svojej rodáčky sa vchod spravidla ponechajú iba rozlišuje aj tým, že si stavia hni- malý otvor, cez ktorý neprejde ezdo hruškovitého tvaru na stro- ani vrabec, ktorý sa často snaží pe s predĺženým vchodom v jeho obsadiť už „vymurované“ hninajtenšej časti. Vajíčka sú bielej farby. Ostatné vlastnosti v rozmnožovaní a stravovaní sú ako u lastovičky obyčajnej.

Pri speve je tiež hlučná, ale zvuky sú menej štebotavé a viac škrekotavé. V lete sa ozýva mäkkým opakovaným „tvijk“ a výstražný znak je ostré „kiir!“.

BELORÍTKA OBYČAJNÁ (DOMOVÁ) – DELICHON URBICA, Linné, 1758 Je euroázijská lastovička.

Niet ju len na Islande. V se- Belorítka obyčajná vernej Ázii má hniezdny areál od 40 -70 º s. z. š. a len z ezda. Hniezdi aj v kolóniách. Do časti sa hniezdi aj v Afrike (na vystlaného hniezda stebielkami prímorí Maroka, Alžíra a Tuni- rastlín, machom a perím, samička sa). Je sťahovavá a európska znesie 3 (4 – 5) 6 bielych vajíčok. populácia zimuje v strednej Znáška je dvakrát v roku, prvá a južnej Afrike. Za svoj biotop začína už koncom apríla. Inkubási vyberá nasťahované osady cia trvá 12 − 13 dní a hniezdna zvlášť panelové sídliská, z čoho starostlivosť trvá 2 − 3 týždne. Bevyznel aj jej názov v latinskom lorítka konzumuje drobný hmyz jazyku (urbica), ale aj podchody, („vzdušný planktón“) a mláďatá priepusty a podmostia. Keď ide kŕmi guľôčkami tohto drobizgu o horské priestranstvá, vie sa zlepeného slinami. Vie sa prishniezdiť aj na chatách nad 1 000 pôsobiť počasiu a pred dažďom m n. v. Vo Vojvodine je početná, loví nad vodou, kým v peknom takmer ako lastovička obyčajná. počasí to robí vysoko na oblohe.

Na naše priestory prilieta však o Pri speve často opakuje švitorivé niečo neskôr od nej, ale neskoršie „prrit“, „črrit“, či-čir-rup“ a kombiaj odlieta. Patrí medzi lastovič- nuje to s príjemným štebotaním ky strednej veľkosti a ľahko ju ale s menšou melodikou. Vábivý poznať po bielej kostrči, preto znak je „crr“ alebo „črr“, a pre má aj rodové meno (belorítka). varovanie slúži vysoké, preniMimo bielej farby na chrbte do- kavé „cirr“. minuje tmavá farba, s modrým BREHUĽA HNEDÁ odleskom na hlave a chrbte.

(OBYČAJNÁ, RIEČNA) – Letky a chvost sú hnedočierne RIPARIA RIPARIA, Linné, 1758 a spodná časť tela je biela. Chvost Je vtákom severnej časti zeje len mierne vykrojený. Mláďatá sa farbou podobajú rodičom, megule. Hniezdi sa v pásme od ale s hnedým nádychom na 35 do 70 º s. z. š. Je sťahovavá

a zimuje od predrovníkových častí južnej pologule až po južný obratník. V ortogonálnom zmysle nehniezdi vyššie od 750 m. n. m. Za biotop si vyberá nížiny a kotliny, riečne doliny a strmé svahy s pieskom alebo mäkkou zeminou. Vo Vojvodine je častá v údoliach riek a kanálov, ale aj na Telečke a Deliblatskej piesočine.

Je naša najmenšia lastovička.

Horná časť tela je hnedá alebo sivohnedá a taký je aj prsný pás.

Okolie očí a letky sú tmavšie.

Hrdlo a bruško sú biele, pri mladých operencoch žltavé. Zo zimovísk sa do hniezdiska prvý vracia samček. Hneď sa dá do kopania nory a ešte predtým ako ju zakončí na jej vchode vyčkáva samičky. Keď sa oni zjavia, ceremoniálne obletí dielo svojej tvorby a snaží sa spevom jednu z nich prilákať. Keďže sa brehule hniezdia v kolóniách, takých ponúk je viacej a samičky si môžu vyberať. Ak niektorý z mládencov zostane nespárený, radšej sa presťahuje na novú lokalitu a vykope novú noru, ako čo bude čakať novú príležitosť.

Nové páriky potom už dokončia kopanie nory, na jej konci ju rozšíria v komôrku a cez noc tam už spolu aj nocujú. V takom zápale znáška prvého vajíčka zastihne

Brehuľa skalná

ešte nepripravené hniezdo, a tak potom sa s prácou okolo výstelky musí poponáhľať. Samička do upravujúceho hniezda znesie (3) 4 – 6 (7) bielych vajíčok.

Inkubácia trvá 12 – 16 dní a pri nezištnej starostlivosti oboch rodičov mláďatá opúšťajú noru po troch týždňoch od vyliahnutia. V júli začína starostlivosť o

Brehuľa hnedá

druhý násad. Brehuľa konzumuje drobný hmyz, zbiera vošky, mravce a podenky. Najčastejšie sa ozýva suchým „črip“, vábivý zvuk je ostré „trrrsh“. V kolóniách spieva „trrsh, tri-trri-trri-trri-trri-rrirrirri...“. Poplašný znak je hlasné, ostré „čir“.

BREHUĽA SKALNÁ – HIRUNDO (PTYONOPROGNE) RUPESTRIS, Scopoli, 1769 Má celoročný areál v oblasti Stredozenia, ale v lete sa hniezdi aj severnejšie a v Ázii aj východnejšie. V Európe na hniezdení v lete ho možno nájsť na Pirenejách, v južných Alpách, v Transilvánii a na Balkánskom pohorí, aj v Dinaridách.

Je viac prelietavá ako sťahovavá a pred zimou sa uchýliť aj v dolinách alebo na blízkom prímorí. Jej biotop sú strmé horské svahy. Územie Vojvodiny je jej prechodný región a tak ju možno zriedkavo vidieť na prelete. Je podobná brehuli hnedej, ale trochu väčšia. Horná časť tela je šedo-hnedá, kým bruško je špinavo biele. Ľahko sa pozná po výrazne bielych bodoch na chvoste. U nás nehniezdi. Konzumuje hmyz. Nemá nápadný spevný repertoár. Volá krátkym „pli“, švitorí s „tsir“ a „trit“ a všetko to vykombinuje do tichého štebotavého spevu.  Foto z internetu

III

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Ochrana záhradníckych rastlín v júli Ing. Ján Tancik, PhD.

OBAĽOVAČE – DRUHÁ GENERÁCIA Motýle z čeľade obaľovačovité Tortricidae patria medzi najvýznamnejších škodcov ovocných stromov. Najväčšie škody spôsobujú tie druhy obaľovačov, ktoré poškodzujú plody, a to tak, že sa ich larvy vžierajú do plodov a zapríčinia takzvanú červivosť plodov. Najvýznamnejšie sú druhy: obaľovač jablčný Cydia pomonella, obaľovač slivkový – Cydia funebrana, obaľovač východný – Cydia molesta. Nebezpečná je druhá generácia týchto škodcov. Motýle začínajú lietať začiatkom júla a často prichádza k prelínaniu náletu prvej a druhej generácie. Oplodnené samičky kladú vajíčka na už vyvinuté plody a vyliahnuté larvy sa vžierajú do plodov. Vývoj húseníc druhej generácie trvá kratšie, lebo sú v tomto období vyššie teploty a už začiatkom augusta húsenice dospievajú a vytvárajú si kokóny, v ktorých prezimujú.

Motýle druhej generácie obaľovača slivkového lietajú v júli a auguste. Oplodnené samičky kladú vajíčka na vyvinuté plody. Vyliahnuté húsenice ihneď prenikajú do plodov a vyžierajú dužinu a zapríčiňujú červivosť plodov. Napadnuté plody neopadávajú, ale predčasne dozrievajú, sú mäkké a plné trusu.

Po dokončení vývoja húsenice opúšťajú plody, vyhľadávajú úkryty, kde spriadajú kokóny a tu prezimujú. V strednej Európe obaľovač slivkový má dve generácie.

Priama ochrana sa môže robiť biologickými a chemickými prípravkami. Pri oboch metódach je dôležitý termín ochrany. Ten sa môže určiť na viac spôsobov.

Najviac sa využíva sledovanie ná-

26

IV

letu motýľov do feromónových lapačov a sledovanie výskytu a vývoja nakladených vajíčok obaľovača v sade. Z chemických sa využívajú insekticídy z rôznych skupín. Insekticídy regulátory rastu sa aplikujú na začiatku znášania vajíčok, insekticídy zo skupiny pyretroidov v čase pred liahnutím húseníc.

Pri intenzívnom napadnutí sa

zakrpatené, žltnú a uschýnajú.

Plody sú z napadnutých rastlín zdeformované a nedosahujú trhovú kvalitu. Silne napadnuté rastliny hynú. Optimálne podmienky na výskyt a šírenie choroby sú vyššie teploty (nad 22 °C) a nízka alebo kolísavá vlhkosť vzduchu. Vyhovujú jej aj husté porasty a nevyvážené hnojenie (nadbytok dusíka).

Okrem rastlín z čeľade tekvicovitých napáda aj rastliny z čeľade Asteracae a Solanacae. Je to významné ochorenie najmä náchylných skleníkových uhoriek a v niektorých rokoch aj poľných.

Z preventívnych opatrení významné je pestovanie odolných odrôd, správne striedanie plodín, likvidácia pozberových zvyškov a burinových hostiteľských rastlín. S preventívnymi postrekmi treba začať v druhej polovici júla a postreky opakovať Samčeky motýľov obaľovača jablčného každých 7 až 10 dní. chytené na feromónovom lapači Použiť môžeme prípravmusí aplikácia opakovať. Z bio- ky na báze síry a z biologických logických prípravkov sa najviac prípravkov tie na báze baktérie využívajú prípravky na báze Bacillus suptilis (Serenade ASO), baktérie Bacillus thuringiensis pomocný prípravok na ochranu (Lepinox Plus) a prípravky na rastlín na báze feniklového báze vírusu granulózy obaľovača oleja (HF Mykol) a prípravok jablčného. s fungicídnym účinkom na baze MÚČNATKA UHORKOVÁ sójového lecitínu a slnečnicovéMúčnatka je po plesni uhor- ho oleja (Folicit). Okrem týchto kovej najvýznamnejšou choro- prípravkov od tohto roku je na bou tejto zeleniny. Pôvodcom trhu nový produkt s obsahom choroby môžu byť dva druhy 100 % srvátky obohatený o bielhúb: Erysiphe cichoracearum koviny (BiokaWHEY). Srvátka je a Podosphera fusca. V druhej schválená základná látka v EÚ polovici vegetácie vznikajú na (EU No. 1107/2009). všetkých nadzemných častiach STRAPKA TABAKOVÁ a najmä na listoch biele múčStrapka tabaková – Thrips naté škvrny, ktoré sa postupne tabaci je najčastejšie sa vyskyzväčšujú a vytvárajú súvislý tujúca strapka a tiež najškodlibiely povlak. Napadnuté listy sú vejší druh na otvorenom poli.

Vyhovuje jej teplá kontinentálna klíma. Je výrazný polyfág, škodí na zelenine, napáda cibuľu, pór, kapustu, uhorky, rajčiny a šalát. V poľných podmienkach prezimuje imágo vo vrchných vrstvách pôdy, v rastlinných zvyškoch. Na jar po aktivácii imága najprv žijú na burinách a neskôr migrujú na pestované rastliny. Významné škody na cibuli táto strapka spôsobuje v suchých rokoch. Škodlivým štádiom je imágo a larva, ktoré sa koncentrujú medzi listom a stopkou a vyciciavajú tu šťavy, kde vznikajú striebristé škvrny.

Pri silnejšom napadnutí stonka stmavne a uschne. Na póre sú tiež jedince koncentrované v pazuchách listov. Na miestach, kde boli vyciciavané šťavy z listov, sa objavujú žltkasté škvrny. Ak bolo poškodených viac buniek, do týchto častí preniká vzduch a vytvárajú sa tu striebristé škvrny. Počas príjmu potravy strapky vylučujú trus zelenej farby, znižuje sa fotosyntéza a zvyšuje sa vyparovanie vody. Cez poranené časti prenikajú patogény.

Cibule dozrievajú skôr a veľkosť hlávok sa znižuje. Táto strapka je vektorom viróz.

OCHRANA Zníženie populácie strapky môžeme zabezpečiť dodržiavaním osevného postupu, ničením pozberových zvyškov, pravidelným obrábaním pôdy a pravidelným a dôsledným ničením burín. Dážď spôsobuje najvýraznejšie zníženie populácie, pretože ich zmýva z povrchu rastlín, podobne aj zavlažovanie postrekom.

Pestovanie odolných alebo tolerantných odrôd má tiež význam. Červené odrody cibule sú spravidla citlivejšie na strapky ako biele a žlté odrody.

Sejbou medziplodiny (ďatelina)

29 /4968/ 17. 7. 2021 do porastov cibule sa tiež dá znížiť napadnutie, ale treba si uvedomiť, že pri takomto pestovaní sa nezvyšuje úroda, ale len kvalita. Nálet imág do porastov sa zisťuje pomocou modrých lepových dosiek. Žlté lepové dosky sa taktiež využívajú, ale sú menej efektívne. Aplikáciu insekticídov treba vykonať na začiatku výskytu imág v poraste.

V Európe sa využívajú aj prípravky zo skupiny pyrethroidov a neonikotinoidov. Proti strapkám sa využíva v rámci biologickej ochrany viacero druhov bioagensov. V skleníkoch sa využívajú najmä dravé roztoče a dravé bzdochy. Z biologických prípravkov je povolený prípravok na báze spinosatu (SpinTor).

PLESEŇ SIVÁ NA VINIČI (BOTRITÍDA) Pôvodcom je huba Botritis cinirea, preto sa aj nazýva botritída. Napáda všetky nadzemné časti viniča: mladé letorasty, súkvetia, nezrelé, zrejúce a zrelé bobule. Na letorastoch zapríčiňuje vytváranie rôzne veľkých vodnatých škvŕn a následne letorasty vädnú. Na listoch vznikajú zoschýnajúce škvrny, ktoré sa koncentricky rozširujú od stredu. Napadnuté súkvetia a mladé bobule zosychajú. Na zrejúcich bobuliach vznikajú hnilobné škvrny, pokožka na nich praská. Napadnuté časti viniča majú svetlejšie až belavé sfarbenie. Na všetkých napadnutých častiach sa vytvára typický hustý, sivý povlak vytvorený z konídií a konídionosičov.

Najväčšie škody vznikajú pri napadnutí zrejúcich bobúľ, pretože sa v nich prestáva ukladať cukor, proces dozrievania je prerušený, čo spôsobuje zníženie kvality a kvantity úrody.

Najväčšie škody vznikajú za daždivého alebo vlhkého a teplého počasia. Šíreniu choroby napomáha málo vzdušná poloha, hustý spon, poškodenie bobúľ (fyziologické prasknutie bobúľ), poškodenia škodcami: obaľovače, osi, vtáky. Toto

ochorenie môže prepuknúť náhle, už po 2 – 3 týždňoch, keď sú vhodné podmienky.

OCHRANA Proti plesni sivej využívame mnohé pestovateľské (agrotechnické) opatrenia, ktoré eliminujú vhodné podmienky na vývoj patogénu, ako sú prevzdušnenie porastu, zelené práce – odstraňovanie listov v zóne strapcov, tiež zabrániť poškodeniu hrozna – predovšetkým účinná ochrana proti druhej generácii obaľovačov.

Priamu ochranu robíme väčšinou pred uzavretím strapcov

ale líši sa v škodlivosti. Molica skleníková je polyfág, škodí na zelenine (rajčiny, uhorky, paprika, šalát, hlúboviny, fazuľa, tekvice) a tiež na okrasných rastlinách, jahodách. Nenapáda kapustoviny, kým molica lastovičníková napáda iba kapustoviny. Dospelé jedince týchto dvoch molích sú podobné, podobajú sa na malého bieleho motýľa. Majú dva páry krídel približne rovnakého tvaru a veľkosti, zložené do tvaru striešky. Molica lastovičníková má na prednom páre krídel po dve tmavé škvrny na rozdiel od molice skleníkovej, ktorá tieto

Obaľovač jablčný

a na začiatku mäknutia bobúľ.

Používajú sa špecifické fungicídy, ktoré majú krátku ochrannú lehotu. Z biologických prípravkov sa proti plesni sivej môžu využiť prípravky na báze mikroorganizmov Aureobasidium pullulanss (Botector), huby z rodu Trichodorma (Trichomil, Trifender), huby Pythium oligandrum (Polyversum), baktérie Bacillus subtilis (Serenade ESO), baktérie Bacillus licheniformis (NovaFerm® SIRIUS), tiež rôzne pomocné prípravky na báze rôznych biologicky účinných látok (PowerOF-K, Aqua Vitrin K, Aquasilikat, BorOil, HF Mikol, VitiSan).

MOLICA LASTOVIČNÍKOVÁ Molica lastovičníková Aleyrodes proletella je nový škodca kapustovín v strednej Európe.

Je podobná molici skleníkovej morfologicky a bionómiou,

škvrny nemá. Larvy (nymfy 1. instaru) sú bledo zelené, prekryté voskovým povlakom, sú pohyblivé. Po prvom zvliekaní sú nepohyblivé a sú zalepené na liste. Po treťom zvliekaní vzniká pupárium, má elipsovitý tvar, podobá sa na krabičku sardiniek. Škodia larvy, nymfy a dospelé jedince vyciciavaním štiav z pletív rastlín, predovšetkým zo spodnej strany listov. Následkom vyciciavania štiav prichádza k zmenám farby rastliny, zo začiatku sa na listoch objavujú žlté škvrny, ich počet rýchlo rastie, takže listy celé žltnú. Napadnuté listy sa deformujú a opadávajú.

Molica lastovičníková škodí aj vylučovaním medovice, ktorá prekrýva listy. Pretože sa na týchto častiach vyvíjajú huby, černe, spôsobuje to zníženie fotosyntézy. Okrem toho napadnuté rastliny sú neatraktívne

kvôli špinavému povrchu. Škodí aj nepriamo prenosom vírusových ochorení.

OCHRANA Ochrana proti moliciam je veľmi náročná. Je možná iba kombináciou preventívnych, mechanických, agrotechnických, biologických a chemických opatrení. V ochrane zeleniny v zatvorených priestoroch (skleníky a fóliovníky) veľmi významné sú preventívne opatrenia, ktoré sú vlastne opatrenia na dodržiavanie hygieny v skleníkoch. Pred začiatkom sezóny treba skleníky vyčistiť, všetky rastliny a ich zvyšky spáliť a dezinfikovať skleník. Odporúča sa zvýšiť teplotu v skleníku na 25 °C počas jedného týždňa, čo zabezpečí aktiváciu škodcu a pre nedostatok potravy jeho úhyn. Treba kontrolovať sadenice, vysádzať len preverený nenapadnutý sadbový materiál, odstraňovať buriny v skleníku a v blízkosti skleníkov. Výskyt molíc sledujeme buď pomocou žltých lepových dosiek alebo vizuálne.

Raz do týždňa kontrolujeme počet napadnutých rastlín/listov s kolóniami molíc. Prah škodlivosti je 10 % napadnutých listov.

Chemická ochrana je účinná, len ak sa používa v kombinácii s už spomínanými preventívnymi opatreniami. Termín prvej aplikácie insekticídu je, keď na žltej lepovej dosky zaznamenáme prvé imága, alebo keď striasaním 100 rastlín zistíme prvé imága.

Vykonávajú sa 2 – 3 aplikácie v intervale 3 až 5 dní. Postrek treba usmerniť na spodnú stranu listov, lebo tu sa nachádza škodca a do postrekovej kvapaliny treba pridať zmáčadlo. V ekologickej produkcii v niektorých krajinách je zaregistrovaný prípravok na báze azadirachtinu (NeemAzal TS). V zatvorených priestoroch sa využívajú v biologickej ochrane proti moliciam ich prírodní nepriatelia: dravé osičky, dravé roztoče a predátori: zlatoočka Chrysoperla catnea a dravá bzdocha Macrolophus pygmaeus. 

V

27

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

POŠKODENIE RASTLÍN PESTICÍDMI A HNOJIVAMI

Čo spôsobuje žltnutie listov sóje? Ľubica Sýkorová

Mnohí pestovatelia postrehli, že na listoch sóje sa vyskytujú dierky a žilnatina žltne. Mnohí si nie sú istí, či ide o škodcu alebo chorobu tejto rastlinnej kultúry. Podľa našich odborníkov ide o fytotoxicitu sóje.

V

šeobecne fytotoxicita je definovaná ako nepriaznivé účinky chemických látok na rastlinstvo. Účinnosť herbicídov zvyšuje, prípadne znižuje množstvo komplexne pôsobiacich faktorov. Tieto činitele sú zároveň najčastejšími príčinami neželanej fytotoxicity.

Patria sem hlavne pôdno-klimatické ukazovatele a s nimi spojené fyzikálne, chemické a biologické procesy. Veľký vplyv má teplota vzduchu. Účinnosť herbicídov je teplotou vzduchu ovplyvnená priamo, pričom platí všeobecne známe pravidlo, že s rastúcou teplotou rastie samotná účinnosť, ako aj rýchlosť pôsobenia. Pri teplotách presahujúcich 22 – 25 °C už spravidla dochádza k prejavom fytotoxicity, k tzv. popáleniam kultúrnych rastlín.

Okrem teploty vzduchu dôležité sú aj zrážky. Pri malom množstve – do 1 mm a menšej intenzite dážď nemusí ovplyvniť účinok herbicídu. Pri postemergentných aplikáciách môže nepatrný úhrn zrážok prispieť k lepšiemu pokrytiu listov, transportu do listových pošiev a pazúch až k lepšiemu

28

VI

príjmu do listových pletív. Po miernych zrážkach sa zaznamenáva vyššia účinnosť herbicídov.

Prudké zrážky sa ale prejavujú nepriaznivo. Pôdne herbicídy sa prudkým dažďom splavujú do spodnejších častí ornice, kde už neovplyvňujú vzchádzajúce buriny. Pri veľmi prudkých zrážkach dochádza k zmytiu povrchovej vrstvy pôdy spolu aj s herbicídom do pôdnych priehlbín, kde sa neskôr podľa svojej povahy môžu prejaviť fytotoxicky. Pri postemergentných aplikáciách sa herbicídy z povrchu rastlín prudkým dažďom zmývajú. Navyše dlhotrvajúce dažde pred aplikáciou znižujú hrúbku voskovej vrstvy rastlín. Aplikácia po takomto období môže priniesť neželaný fytotoxický efekt na ošetrenej plodine.

SUCHO A TEPELNÝ STRES Poškodenie rastlín v súvislosti s použitím pesticídov a hnojív sú jednými z najčastejších. Aplikácia prípravkov na ochranu rastlín počas sucha, ktorého sme v tomto období svedkami, zapríčinili poškodenie listov sóje. Ak sa prípravok aplikuje počas dňa, stráca svoj nosič, takže účinná

látka je ešte „aktívnejšia“ a jeho koncentrácia sa zvyšuje, čím trpí mladá časť listu. Rastliny sóje absorbovali účinnú látku a v dôsledku sucha a tepelného stresu spôsobil herbicíd poškodenie porastu.

Najdôležitejšie je, aby ľudia vedeli, čo tento príznak spôsobilo a aby sa nesnažili zachraňovať rastliny rôznymi prípravkami, čím sa dodatočne vyvolá ďalší stres.

Na fytotoxicitu sóje, bohužiaľ, neexistuje žiadny liek. Odborníci uvádzajú, že by mohol pomôcť foliárny – listový postrek rastlinnými hormónmi, no nie počas dlhotrvajúceho sucha a vysokých teplôt. Sója potrebuje dážď, aby sa nadmernou vlhkosťou zbavila prebytočných toxínov.

TYPY FYTOTOXICITY Fytotoxicita môže mať rôzne prejavy, a to v závislosti od druhu prípravku, jeho koncentrácie a druhu poškodenej rastliny.

Spravidla ide o celú škálu príznakov – od ľahkého popálenia a hnednutie listov až k úhynu rastliny. Toxicitu možno v závislosti od dĺžky trvania toxického pôsobenia deliť na akútnu, keď dochádza k jednorazovému zasiahnutiu rastliny pesticídom, ktorého následkom býva odumretie zasiahnutých pletív, a chronickú – opakované pôsobenie pesticídu, ktoré pretrváva až pokým sa pesticíd rozloží.

O základnej fytotoxicite hovoríme vtedy, keď konkrétny druh rastliny je vysoko citlivý k určitému prípravku. Fytotoxicita z predávkovania vznikne vtedy, keď použijeme vyššiu koncentráciu prípravku než je uvádzané pre určitú rastlinu, v určitej fenofáze a v určitých podmienkach.

Opakovaná aplikácia prípravku vedie ku kumulácii účinnej látky, prípadne ďalších zložiek prípravku v pôde, prípadne v rastlinnom pletive, a tu dochádza k toxickému pôsobeniu.

Kombinovaná fytotoxicita vznikne, ak prípravok alebo niektorá z jeho zložiek môže byť fytotoxická pri miešaní s inými tzv. inkompatibilnými materiálmi, napr. hnojivami či inými prípravkami. Ďalší typ fytotoxicity môže vzniknúť kvôli nevhodnému použitiu – ak je použitá správna dávka prípravku, ale na nesprávnom mieste.

Tento typ toxicity by mal byť ojedinelý. Môže sa stať, najmä pri laickom používaní prípravkov, že je použitý prípravok na rastlinu, pre ktorú nie je určený.

Náhodná fytotoxicita vzniká, ak je prípravok použitý v správnej dávke pre plodinu, pre ktorú je určený, no aj napriek tomu spôsobí poškodenie napr. vplyvom pôsobenia faktora počasia alebo vodného či iného stresu. 

29 /4968/ 17. 7. 2021

VYSKÚŠAJTE PESTOVANIE HLIVY USTRICOVEJ

Huba osožná pre naše zdravie Ľ. Sýkorová

Hliva ustricová Pleurotus ostreatus (srb. bukovača) získava čoraz väčšiu popularitu. Je bohatá na vitamíny, aminokyseliny a minerálne látky, ktoré chránia ľudský organizmus pred pôsobením toxických látok. Dokonca pomáha pri znižovaní hladiny cholesterolu v krvi.

H

liva je nízkoenergetická potravina, a tak je vhodná aj pri redukčných diétach.

Predpokladá sa, že obsahuje aj látky s protirakovinovými účinkami. Číňania odpradávna používali hlivu ustricovú vo svojej potrave aj ako liečivú hubu na posilnenie imunity.

POČASIE

17. 7. – 23. 7. 2021

Hlivu ustricovú je možné pestovať po celý rok v kontrolovaných podmienkach, v krátkom produkčnom cykle a na malom priestore. Vyznačuje sa vysokou úrodnosťou a odolnosťou proti rôznym chorobám a škodcom.

Na pestovanie hlivy ustricovej máme dve možnosti: môžeme ju pestovať na slame v igelitových vreciach alebo na drevených klátikoch.

PESTOVANIE HLIVY NA SLAME V IGELITOVÝCH VRECIACH Pri tomto spôsobe si najskôr pripravíme slamu, ktorá by mala byť suchá, zdravá, lesklá, žltá, bez známok hniloby a prítomnosti plesní a taktiež nesmie obsahovať

pôdu. Je potrebné nakrájať ju na 2 – 5 cm. Slama sa dá kombinovať s inými materiálmi, no pšeničná slama je najlepšou voľbou, pretože vytvára ideálne podmienky na vývoj mycélia. Pred očkovaním ju treba sterilizovať, aby sme zničili baktérie, spóry plesní a iných húb. Pri sterilizácii môžeme postupovať dvoma spôsobmi: − vložíme slamu do väčšej nádoby (kotol, starý hrniec), zalejeme vodou a pri teplote okolo 100 ºC varíme 1 hodinu. Potom necháme slamu vychladnúť na 20 – 25 ºC; − druhou, omnoho jednoduchšou metódou je, že slamu vložíme do veľkej nádoby, a potom ju prelejeme vriacou vodou a necháme tak do vychladnutia. Potom vodu zlejeme a slamu ešte raz prelejeme vriacou vodou. Po vychladnutí na 20 – 25 ºC je slama pripravená na očkovanie. Vlhkosť substrátu by mala byť 60 – 65 %.

Vlastné očkovanie substrátu (slamy) prebieha tak, že do veľkého vreca striedavo prekladáme slamu s rozdrobeným očkovacím substrátom. Do jedného igelitového vreca veľkosti cca 50 × 100 cm sa zmestí 15 – 20 kg navlhčenej slamy. Po naplnení vreca ho zaviažeme. Žiletkou alebo nožom urobíme do vreca 3 – 5 cm veľké zárezy, asi 10 zárezov na 1 vrece.

Ak budeme pestovať sadivo v prostredí s nízkou vzdušnou vlhkosťou, urobme radšej menej zárezov (v prípade potreby neskôr môžeme urobiť ďalšie). Po naočkovaní vrece umiestnime na polotienisté miesto (aby na vrece nesvietilo priame slnečné

žiarenie). Ideálna teplota pri pestovaní hlivy je v rozsahu 15 – 25 ºC. Čím vyššia teplota, tým rýchlejšie hliva rastie (a tým rýchlejšie sa vyčerpajú živiny zo slamy). Preto je dobré teplotu korigovať podľa toho, koľko hlivy aktuálne potrebujeme. Ak bude hliva rodiť viac, než sme schopní aktuálne skonzumovať, prenesme ju na chladnejšie miesto. Ak potrebujeme viac hlivy, dajme ju na teplejšie miesto. Na 16 – 18 kg substrátu stačí 0,5 l mycélia.

Hliva rodí asi 3 – 4 mesiace, potom sa živiny z vreca vyčerpajú a treba založiť novú kultúru.

Od výsevu do prvej úrody trvá 25 – 30 dní. Plody dozrievajú vo vlnách každé dva týždne, 70 % výnosu sa zberá v prvých troch vlnách. Správny čas na zber je vtedy, keď sa klobúk narovná.

Pozberaná hliva sa môže skladovať pri teplote 3 – 4 °C po dobu 5 dní.

PESTOVANIE HLIVY NA KLÁTIKOCH DREVA Hliva ustricová prirodzene rastie na dreve listnatých stromov.

Preto ju môžeme pestovať aj na klátikoch dreva dlhých 30 – 80 cm. Vhodné sú klátiky všetkých druhov listnatých drevín, nie však ihličnanov. Drevo by nemalo byť zoťaté viac než polroka.

Je veľa možností, ako naočkovať klátik. Podstatou je, aby sa sadivo dostalo do kontaktu s drevom a hýfy hlivy mohli začať prerastať do dreva. Do klátikov môžeme navŕtať dierky alebo pílkou urobiť zárezy, do ktorých natlačíme očkovací substrát.

Potom klátiky dáme do vreca a necháme 2 – 3 mesiace prerastať hýfami. Podhubím prerastené klátiky zapustíme z 1/3 do pôdy v tienistej časti záhrady. V prípade sucha ich postrekujme vodou. Klátiky rodia 2 – 5 rokov (podľa výživnosti dreva).

ZBER Hlivu môžeme začať zbierať len čo sú plodnice dostatočne veľké (zvyčajne 3 – 5 dní po tom, ako sa objavili prvé hlavičky huby). Hliva je zrelá, keď klobúčik získa svetlejšiu farbu a je plochý. Plodnice sa môžu odtrhnúť rukou alebo odrezaním stopky nožom. Ďalší zber nasleduje po asi deviatich dňoch, pričom môžeme očakávať dve až päť sérií tvorby plodníc. To závisí od vhodných podmienok v kultivačnej miestnosti.

Hlivu ustricovú skonzumujme v čo najkratšom čase po zbere, prípadne ju môžeme uskladniť na dlhšie obdobie zmrazením, vysušením či vo forme zaváranín. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

29˚ | 19˚

28˚ | 18˚

27˚| 18˚

27˚ | 18˚

29˚ | 18˚

31˚ | 18˚

32˚ | 19˚

VII

29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Šťavnatý kurací burger Ak chcete skúsiť trochu iný ako hovädzí hamburger, určite si pripravte tieto extra šťavnaté karbonátky z kuracích stehien.

Suroviny: 500 g kuracích stehien (bez kože, bez kostí), 1 PL oleja, 1 ks cibule, 4 strúčiky cesnaku, 2 plátky staršieho chlieba, 1 hrsť petržlenovej vňate, 2 PL olivového oleja, 1/2 KL soli, 1/2 KL mleté čierne korenie, 1/2 KL čili vločky – drvená štipľavá paprika Takto sa to podarí: Kuracie stehná pomelieme. Na oleji opražíme nahrubo pokrájanú cibuľu a celé strúčiky cesnaku zhruba 5 minút. Do kuchynského robota (sekací mód) vložíme zomleté mäso, opraženú cibuľu, cesnak,

natrhaný chlieb, čerstvú vňať, olej, soľ, korenie a čili. Všetko spolu posekáme na hustú zmes, ktorú uložíme do chladu aspoň na 30 minút. Neskôr v dlaniach tvarujeme karbonátky, ktoré grilujeme z oboch strán zhruba 5 minút na každú stanu. Podávame v žemli so zeleninovou oblohou, plátkovým syrom a domácim dresingom.

Vegánsky burger Suroviny: 1 konzerva cíceru (srb. leblebija), 1 ks červenej cibule, 2 strúčiky cesnaku, 4 ks sušených paradajok (v oleji), 1 hrsť hrášku, 1 ks menšej postrúhanej mrkvy, 1 hrsť petržlenovej vňate, 2 PL olivového oleja, 4 PL hrubej múky alebo strúhanky, 1 KL drvenej rasce, 1 KL mletého koriandra, 1 KL soli, troche hladkej múky na obalenie Takto sa to podarí: Do kuchynského robota (sekací mód) vložíme scedený cícer, hrášok, nahrubo nasekanú cibuľu, cesnak, strúhanú mrkvu, sušené paradajky, vňať, olej, koreniny a múku. Z toho má vzniknúť pev-

ná hmota. V dlaniach tvarujeme hrubšie placky, ktoré uložíme do chladničky, ktoré neskôr obalíme v hladkej múke a vypražíme na kvapke oleja alebo ugrilujeme.

Opekáme do zlato-hneda z oboch strán. Podávame v celozrnnej žemli so zeleninou a obľúbeným dresingom.

Kyselkavé maliny a kyslé mlieko dodajú tejto bublanine extra sviežosť.

Suroviny: Hrnček – 250 ml; 2 vajcia, 1 hrnček kryštálovéo cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 1 hrnček acidofilného (kyslé) mlieka, 1/2 hrnčeka oleja, 2 hrnčeky polohrubej múky, 1 KL kypriaceho prášok, 1 KL sódy bikarbóny; Ešte potrebujeme: hrnček čerstvých malín, 1 PL práškového cukoru Takto sa to podarí: Vo väčšej miske spolu vyšľaháme celé vajíčka s kryštálovým a vanilkovým cukrom do bledej peny.

Prilejeme acidofilné mlieko a olej.

Premiešame. Do zmesi preosejeme múku s práškom do pečiva, sódou a vymiešame hladké cesto. Umyté, odkvapkané maliny posypeme lyžicou práškového

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 536 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

30

VIII

potrieme malinovým džemom a opäť zavinieme do rolády. Veľkú misu vystelieme potravinárskou fóliou (tak aby prečnievala cez okraje), roládu pokrájame na asi centimeter hrubé roládky, ktorými vystelieme misu. Misu uložíme do chladu, kým si pripravíme plnku. Plnka – plátky želatíny vložíme do vlažnej vody a necháme napučať. Smotanu vyšľaháme spolu s práškovým cukrom do šľahačky a primiešame jogurt. Z napučanej želatíny vytlačíme vodu a spolu s kvapkou vody ju zahrejeme (nevaríme) v rajnici, kým sa úplne nerozpustí.

Odstavíme z plameňa, primiešame kopcovitú lyžicu plnky a následne zmes zašľaháme do zvyšnej plnky. Do plnky ešte primiešame čerstvé maliny, navrstvíme ju na roládky, zarovnáme, prekryjeme prečnievajúcou fóliou a uložíme do chladu cez noc. Na druhý deň opatrne vyklopíme na podnos, stiahneme fóliu, dozdobíme malinami a môžeme podávať.

Malinová bublanina (hrnčeková)

Roládková Šarlota s malinami Jednoduchý zákusok, v ktorom môžeme použiť akékoľvek sezónne ovocie.

Suroviny: Roládky – 6 vajec, 1 štipka soli, 6 PL kryštálového cukru, 6 PL hladkej múky, 1 KL kypriaceho prášku, 150 g malinového džemu; Plnka – 2

plátky želatíny, 250 ml smotany na šľahanie, 60 g práškového cukru, 200 g gréckeho jogurtu, 100 g čerstvých malín (alebo iné sezónne ovocie) Takto sa to podarí: Roláda – vajíčka rozklepneme, bielky oddelíme do väčšej misky, žĺtky do menšej. K bielkam pridáme štipku soli a začneme šľahať. Keď vytvoria jemnú penu, začneme po lyžiciach pridávať cukor a vyšľaháme tuhý sneh, do ktorého potom postupne (po jednom) na menších otáčkach zapracujeme žĺtky. Do peny preosejeme hladkú múku a kypriaci prášok a zašľaháme na nízkych otáčkach.

Cesto rozotrieme na väčší plech vystlaný papierom na pečenie a upečieme v rúre rozohriatej na 180 °C zhruba 12 minút.

Ešte teplý korpus zrolujeme (po dlhšej strane) spolu s papierom na pečenie do rolky a necháme úplne vychladnúť. Neskôr korpus rozvinieme, opatrne stiahneme papier na pečenie, otočíme,

cukru a zamiešame, aby sa maliny rovnomerne obalili. Zhruba 2/3 ovocia opatrne primiešame do cesta, ktoré vylejeme a rozotrieme do menšieho, hlbokého pechu vystlaného papierom na pečenie. Zvyšok malín rozsypeme na povrch. Koláč pečieme v rúre rozohriatej na 180 °C zhruba 20 až 25 minút. Upečenú bublaninu necháme úplne vychladnúť a servírujeme posypanú práškovým cukrom.  Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

Kultúra Z PREZENTÁCIE KNIHY VENOVANEJ MINULÝM ROČNÍKOM FESTIVALU V ARADÁČSKOM ŠÍROM POLI

Čo nezapíšeš, po čase zabudneš

podľa môjho názoru aj veľmi cenné vysvetlenie nárečových slov a slovných spojení objavujúcich sa na jej stranách. Faktami a kronikárVladimír Hudec sme bohatý materiál, ktorým sme Učte ich, vysvetľujte im. Verte mi, skymi údajmi nabitý je tabuľkový disponovali, dali do knihy, ktorá budete mať radosť obojstran- prehľad jednotlivých ročníkov nedeľu 11. júla na skrom- zostane ako pamiatka budúcim nú. Robte to, ešte kým sú malí. festivalu, ako aj register účinkunej slávnosti na nádvorí generáciám. A podarilo sa nám Budú vás počúvať a pamätať si. júcich tanečných súborov. Prajem Slovenského domu Sú veci, ktoré sa v škole si, aby kniha v rukách čitateľskej v Aradáči predstavili a k činenaučia, nenačítame verejnosti existovala, pretrvávala tateľom vyprevadili knihu si ich ani v múdrych kni- a prežila nás s tradovaním, že ju Slovom a obrazom o dvanáshách, ale jednoducho nenapísali Erka, Jarka a Ivica, ale tich ročníkoch festivalu zvya nenápadne zalezú že ju výlučne napísali účastníci, kov a obyčají V aradáckom do povedomia a spre- návštevníci a ctitelia festivalu,“ šírom poli zostavovateľov vádzajú nás životom. povedal Ivica Grujić Litavský.

Erky Viliačikovej, Jaroslavy Vedú, učia, motivujú.

Recenzentka knihy Katarína Števkovej a Ivicu Grujića LiTo je ono, čo človeka Mosnáková-Bagľašová okrem tavského. Knihu vydala Matica sám život naučí.“ iného napísala, že kniha je jedslovenská v Srbsku, Miestny „Istý známy mi pove- ným z dôkazov, že organizátorom odbor v Aradáči, a venovadal, že vraj napísať kni- festivalu záleží na jeho udržaní li ju 235. výročiu založenia hu je ako postaviť dom. a rozvoji v súlade so smernicami slovenského Aradáča. ZoPo dňoch, týždňoch, manažmentu festivalov. Na jednej stavovatelia, ako to úvodom Farár aradáčsk y Vladimír Lovás spolu hodinách sedenia pri strane uschovávať a dokumentopovedala moderátorka Adela so zostavovateľmi Jaroslavou Števkovou, Ivicom riadkoch, ktoré sme vať, na druhej strane zveľaďovať.

Obšustová, knihu venovali Grujićom Litavským a Erkou Viliačikovou (zľava) kontrolovali, obmie- „A to im aj prajeme, veľa síl, odvšetkým tým, ktorí veria, že symbolickým krstom vyprevadili knihu do života ňali, premiestňovali, vahy, inšpirácií a, samozrejme, zvyky a obyčaje majú svoje jeho tvrdenie úplne ochotných ľudí a účastníkov, bez zaslúžené miesto aj v súčasnosti. to. Myslím si, že kniha bude mať chápem a zároveň si dovoľujem ktorých by sa takéto podujatie Program prezentácie sa začal aj dobré, aj zlé kritiky, ale si tiež vyjadriť svoj ohromný obdiv voči nedalo zorganizovať. Nech im je tak, ako aj každý z uplynulých myslím, že keď to niekto bude tvorcom kníh, ktorí tvorili bez táto kniha svedectvom minulosti dvanástich festivalov – hudbou a čítať, a že aspoň raz bol v Aradáči, vymožeností súčasnej doby. Ne- a smernicou do nových ročníkov spevom chýrečných meškárok. Ná- spomenie si na príjemné chvíle, festivalu.“ sledne predsedníčka aradáčskeho ktoré prežil na festivale,“ povedala Celkom na záver po MOMS Erka Viliačiková pozdravila úvodom Erka Viliačiková. podnetných slovách prítomných Aradáčanov a ctených Sprievodné slová na všetkých riaditeľa SVC Vladihostí: tretieho tajomníka na Veľvy- festivaloch napísala profesorka míra Valentíka farár slanectve SR v Belehrade Borisa slovenčiny Jaroslava Števková: aradáčsky Vladimír Končeka, podpredsedu MSS pre „Najprv som to robila sama, Lovás pripomínajúc Banát a predsedu Výboru pre vzde- avšak neskoršie sme to robili spolu na pravdivosť výroku, lávanie NRSNM Janka Kolárika, s moderátormi, hlavne na čítacích že čo sa nezapíše, na podpredsedníčku MSS pre Banát skúškach. Krásne spomienky sa mi to sa po čase zabudJarmilu Hromčíkovú, námestníčku vynárajú. Bola to šľachetná práca, ne, symbolickým poprimátora mesta Zreňanin Jelenu na momenty vzrušujúca, ale nasypaním zrnkami práve Travarovú-Miljevićovú, riaditeľa bitá pozitívnou energiou. Festival dozretej pšenice ako SVC Vladimíra Valentíka, ako aj ma mnoho naučil, ako organisymbolu života spolu Ani táto slávnosť nemohla prejsť bez predstaviteľov spoločenského, zovať, spolupracovať, tímovo neúnavných meškárok s autormi knihu pokrskultúrneho a cirkevného života pracovať, ignorovať, povedať... tili a uviedli do života.

Aradáča. Podnetnými slovami sa Pred festivalom bolo vždy rušno Vydanie knihy výnajprv prihovorili Janko Kolárik – či prídu súbory, ako ich zoradiť, budem sa snažiť nikomu vnucovať znamne podporili Úrad pre Slováa Jelena Travarová-Miljevićová a komunikácia s vedúcimi, privítať môj vlastný názor na knihu. Ten kov žijúcich v zahraničí, NRSNM, po prednese básne úspešného hostí... Najviac ma bavila práca si urobíte sami. Všetko, čo sme Pokrajinský sekretariát pre náaradáčskeho recitátora Filipa Gála s moderátormi. Témy a námety, chceli povedať a priniesť v knihe, rodnostné menšiny, ÚKVS a SVC. slova sa ujali autori, resp. zostavo- o čom bude sprievodné slovo, bola nájdete si v jednotlivých jej čas- Významný prínos ku knihe dal aj vatelia tejto knihy. polovica práce. Chodila som po de- tiach, začnúc úvodom, potom Hlas ľudu, tým, že poskytol texty „Pandémia nás ako organizá- dine, rozprávala som sa so staršími komplexnou všeobecnou úvahou, o festivale zverejnené na stranách torov nepríjemne prekvapila a ja, ľuďmi. Bavilo ma to,“ zaspomínala po ktorej nasledujú úvahy, zážitky nášho týždenníka, ako aj titulné ako predsedníčka MOMS, som si Števková a odkázala prítomným: a skúsenosti zakladateľov, organi- strany venované festivalu a pouvažovala o tom, že aj keď festival „Rozprávajte sa so svojimi deťmi, zátorov a moderátorov festivalu. četné fotografie autora týchto nemožno organizovať, nesmieme vnúčatami. Rozprávajte im o mi- Jadro knihy tvorí stať pomenova- riadkov, ktorý perom a objektívom naň zabudnúť. Tak sa počas mimo- nulosti, o vašom detstve, mladosti. ná: Chronologicky o festivale slovom sledoval všetkých 12 ročníkov riadnej situácie zrodila idea, aby Pritom používajte nárečové slová. a obrazom. Monografia obsahuje festivalu.

V

• KULTÚRA •

29 /4968/ 17. 7. 2021

31

Kultúra ZDRUŽENIE VYCHOVÁVATELIEK OSVETOVÝCH PRACOVNÍČOK SLOVENIEK VOJVODINY

Webinár

Jaroslav Čiep

Z

druženie vychovávateliek osvetových pracovníčok Sloveniek Vojvodiny je aktívne aj v tomto letnom období.

Novinkou v ich činnosti je zorganizovaný ďalší seminár. Ale keďže je v trende online vyučovanie, a aj tento seminár bol zorganizovaný prostredníctvom virtuálnej Zoom platformy a internetu, má to aj osobitné pomenovanie – webinár. O tejto novinke podebatovali sme s predsedníčkou združenia Boženou Levárskou.

Božena Levárska

– V pondelok 28. júna sme absolvovali webinár, čiže vzdelávanie z pohodlia domova a vyskúšali sme sa v tom po prvýkrát.

Aktivitu zorganizovalo Združenie vychovávateliek osvetových pracovníčok Sloveniek Vojvodiny.

Téma bola aktuálna, viackrát sme ju mali na rokovacom programe: tradičná kultúra vo vzdelávaní detí. Chceli sme aj širšie oboznámiť kolegyne v regionálnej výchove. Téma bola nosnou, hlavnou aj v projekte Erasmus +.

Zapojili sa aj kolegyne zo Selenče, ktoré prezentovali ich skúsenosti, ktoré sa týkajú tej témy, a lektorkou webinára bola etnologička PhDr. Zuzana Drugová z Metodického centra Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici zo Slovenskej republiky. Vypočuli 32

www.hl.rs

sme si a získali aj teoretické vedomosti, počuli jej skúsenosti, lebo jej práca je zameraná na prácu s deťmi Slovákov, ktorí žijú mimo územia Slovenska, čiže v zahraničí. Rozdelila sa s nami o jej skúsenosti, poznatky. A potom sme vnímali aj skúsenosti kolegýň, ktoré boli zapojené do projektu Erasmus, a kolegýň zo Selenče. Finančne nás podporila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Aplikovali sme na Výbor pre vzdelávanie NRSNM, kde sme získali 30 000 dinárov na webinár.

Koľko bolo účastníčok a na čo ste sa presnejšie zamerali?

– Účastníčok bolo 24, prihlásených z deviatich prostredí – z Pivnice, Kovačice, Hložian, Petrovca, Lugu, Kysáča, Aradáča, Silbaša a zo Selenče. Na základe sledovaného webinára kolegyne získajú dve hodiny za účasť a kolegyne, ktoré prezentovali svoju prácu, aj potvrdenie o prezentovaní prác z praxe. Hlavná téma bola regionálna výchova, o nej hovorila aj pani lektorka. Bližšie sme si posvietili na využitie prvkov tradičnej kultúry vo vzdelávaní detí, na deti v súčasnom vyučovacom procese, zaujímavá bola aj Suzukiho škola. On sa zasadzoval nerobiť prijímačky s deťmi, ale pracovať na rozvoji tvorivých schopností a robiť cestou hudobnej výchovy, zameral sa na metodiku práce hudobného nástroja husle. V novšej dobe sa jeho metóda prispôsobuje aj na prácu s deťmi všeobecne, čo sa týka kultúry. Treba hlavne zapojiť všetky deti, lebo všetky deti sú v určitej miere schopné zvládnuť to svojím spôsobom. To znamená, že sa individuálne pristupuje k deťom, aby sa aktívne zapojili. Ďalej nám lektorka hovorila o výchove v tradičnej rodine, kde sa tiež podobne pristupovalo – deti si svoje tempo určovali, svojím

Informačno-politický týždenník

tempom sa rozvíjali, pokiaľ to bolo v hraniciach. Rodina iba usmerňovala deti, aby sa rozvíjali v správnom smere. Čo ste získali týmto webinárom?

– Lektorka nám poskytla aj pedagogické materiály, ktoré môžu kolegyne využiť vo svojej práci, ukážkové materiály tiež. Zistili sme, že kolegyne zo Selenče veľa robia na tradičnej

ich odviesť, zoznámiť s prostredím, využívať všetky potenciály, či už prírodné prostredie, alebo kultúrne inštitúcie. Je to cesta, aby sa deti cítili vo svojom prostredí dobre, aby ho mali rady, aby sa implementovali doňho, aby pôsobili neskoršie v ňom.

V tom im môžu pomôcť najviac rodičia, a potom vychovávatelia, ktorí sú najdlhší čas a najbližšie v spolupráci s rodinou. V tomto smere je práca vychovávateliek veľmi dôležitá, aj v zakladaní kultúrneho povedomia u detí. Ale predsa rodič je ukážkou, teda je dôležité, ako sa ho dieťa uchopí, ako si ho bude Školiteľka PhDr. Zuzana Drugová na obrazovke vedieť vážiť. Táto situácia sa nám odkultúre, zapojujú sa do mnohých zrkadľuje aj v súčasnosti, lebo aktivít vo svojom prostredí, teraz v jednom momente predškolské nám aj prezentovali tie aktivity deti sa navzájom nepoznali, iba a kolegyňa Jasna Struhárová od prvej triedy v škole. z Petrovca názorne prezentovala Ktoré boli tie základné ciele jednu z aktivít, ktorou sme sa webinára a kto vám pomohol predstavili aj cez Erazmus +, sú to úspešne ho uskutočniť? hry s tradičným výrobkom z náš– Ciele webinára boli oboznáho prostredia – hry s metlami. miť vychovávateľky s obsahmi Na webinári som aj sama podala regionálnej výchovy, zistiť spôsprávu o tomto medzinárodnom soby a metódy práce s deťmi, projekte. prezentovať praktické ukážky, Tradičné verzus globálne, informovať vychovávateľky aké sú tendencie? o skúsenostiach na účasti na – Téma zapadá do problema- projekte Erazmus + a vyskúšať sa tiky, keďže veľa ľudí odchádza z vo virtuálnom vzdelávaní prosprostredia, niektorí ľudia sú zástancovia globalizmu. Týmto sme podchytili aj tú problematiku, ako aj samotná lektorka povedala, že Európska únia poukazuje na Poslucháčky v Petrovci pri realizácii webinára nebezpečie globalizmu a dáva sa dôraz na okrajové spoločen- tredníctvom Zoom platformy. stvá, práve také, aké sme aj my Tu nám technickú podporu pri vojvodinskí Slováci. Treba čím realizácii webinára poskytol Javčaššie robiť na tom, aby deti roslav Zima. spoznávali vlastné prostredie Foto: J. Čiep a z archívu a aktívne sa zapájali doň. Treba ZVOPSV • KULTÚRA •

DIVADELNÉ PREHLIADKY

pazovské obecenstvo nebolo početnejšie počas hosťovania toho výnimočného divadelného súboru z Kruščića a zároveň prízvukovala, že je v blízkej budúcnosti potrebné rokovať o ochotníckej činnosti a aktuálnych úrovniach pôsobenia a súťaženia.

V poradí 62. republikový festival ochotníckych divadiel Srbska prebiehal v dňoch 2. až 10. júla Anna Lešťanová zahraných na doskách, čo svet vyznamenania. Najúspešnejším v Kule a toto mesto bolo po znamenajú, teda pred obecen- divadelným súborom Vojvodiny 54-krát hostiteľkou najlepších yše roka pre pandemickú stvom, nestalo sa. Na základe – Divadelnému štúdiu Luča KUS divadelných predstavení Srbsituáciu s novým korona- odpozeraných nahrávok se- Kruščić, Kultúrnemu stredisku ska. Organizátormi festivalu vírusom trpel každoden- lektor Nestorović vytýčil, že sa Kula a Divadelnému štúdiu mla- boli Zväz ochotníkov Srbska, ný život tak u nás v Srbsku, ako aj nesmierne teší, že ochotnícka dých Mestského divadla Bečej Kultúrno-osvetové spoločenstvo v celom svete. Pandémia zane- divadelná tvorba predsa žije, udelené boli zlaté ocenenia. Obce Kula a Kultúrne stredisko chala stopy aj v oblasti kultúry, že sa zjavujú aj niektoré súbory Predstavenie Ognjište Žarka Ko- Kula. Práve v jeho priestoroch a tým i v ochotníckom živote. mimo inštitúcií ako skutočné marinu a v réžii Dejana Cicmilo- sa festival i konal. V súťažnej V minulom roku usporiadané osvieženie a že aj naďalej do- vića z Kruščića bolo vyhlásené časti vystúpili súbory z Leskovboli iba ojedinelé prehliadca, Bečeja, Belehradu, ky ochotníckej tvorby, kým Trstenika, Smederevskej tohto toku sa štartovalo Palanky, Prijepolja, Krušs hodne entuziazmu, no čića a Kuly. Na základe predsa niektoré sa museli rozhodnutia odbornej konať aj naďalej iba v onporoty, ktorá pracovala line forme. v zložení: Miroslav TrifuTakýmto spôsobom prenović, diplomovaný režibiehala prehliadka recitásér (predseda), Miroslav torov a Výbor pre scénickú Benka, diplomovaný hečinnosť Zväzu umeleckej rec a diplomovaný režisér, tvorby ochotníkov Vojvoa Vladimir Cvejić, herec diny si túto formu súťaa režisér, odmenu za najže zvolil aj pre divadelnú lepšie predstavenie, réžiu, tvorbu. Hoci prehliadka scénický pohyb a total dibola organizovaná, nebola zajn udelili predstaveniu však masová, lebo väčšina Policajci Slavomira Mrožedivadelných sekcií, ochot- Z divadelného predstavenia Ognjište v podaní súboru z Kruščića, ktoré ka v réžii Igora Pavlovića prednedávnom hosťovalo v Starej Pazove (foto: Anđelka Maliová) níckych divadiel a divadela v podaní Divadelného ných štúdií nepracovali štúdia mladých Mestskév kontinuite, a tak sa vzhľadom minuje zopár divadiel, ktoré za najlepšie predstavenie v roku ho divadla v Bečeji, ktorému sa na všeobecne známu situáciu v kontinuite vkladajú úsilia 2021 na tomto pokrajinskom dostala i zlatá paketa. Strieboriba 15 predstavení zúčastnilo a prostriedky do predstave- online súťažení. nú plaketu udelili predstavev súťažnej časti. Profesionálny ní. Preto sú tam produktom Ako víťazi 57. Prehliadky niu Pomorandžina kora Maje herec Mihajlo Nestorović, selek- iba dobré a kvalitné divadelné ochotníckych divadiel Vojvo- Pelevićovej, v réžii Branislavy tor 57. Prehliadky ochotníckych predstavenia. Selektor Nesto- diny súbor z Kruščića koncom Stefanovićovej a v podaní Trsdivadiel Vojvodiny, ktorej hosti- rović pochválil úsilie všetkých júna vystúpil v Starej Pazove, tenického divadla Národnej teľkou je tradične Stará Pazova, divadelných súborov, medzi na znak kontinuity vojvodinskej univerzity Strediska pre kultúru sledoval nahrávky divadelných ktorými zo Staropazovskej obce ochotníckej prehliadky. Toto Trstenik, kým bronzová plaketa súborov z Padiny, Pećiniec, Kuly, bolo aj Ochotnícke divadlo Pepu predstavenie bolo zahrané aj sa dostala divadelníkom z Kuly Kruščića, Crvenky, Nového Sadu, Krstu zo Surduku a že všetci v rámci osláv venovaných 60. za predstavenie Antigona v New Bečeja, Surduka, Sivca, Ruského mali nadostač síl zoskupiť sa, výročiu založenia ustanovizne Yorku Januša Glovackého, v réžii Kerestúra, Mačvanskej Mitrovice, pracovať a pokloniť sa bohyni kultúry v Obci Stará Pazova. Dragana Ostojića a v podaní Subotice, Sombora, Báčskej To- Tálie. V rámci 57. Prehliadky Anđelka Maliová, predsedníčka Kultúrneho centra z Kuly. Dve poly a Banátskeho Karađorđeva. ochotníckych divadiel Vojvo- Správnej rady Zväzu ochotníkov najúspešnejšie predstavenia Hoci bolo zahlásené, že päť diny selektor udelil tri zlaté, Obce Stará Pazova, nám okrem budú predstavovať Srbsko na najlepších predstavení bude tri strieborné a tri bronzové iného povedala, že je škoda, že festivale v Trebinji.

Pokrajinská online – republiková na doskách, čo svet znamenajú

V

• KULTÚRA •

29 /4968/ 17. 7. 2021

33

Kultúra V NOVOM SADE

Brilantné vystúpenie mladých talentov Vladimír Sabo

V

prekrásnej a akustickej Slávnostnej sieni Mestského domu v Novom Sade bol v nedeľu 4. júla koncert štipendistov Fondu pre zveľadenie vokálneho umenia mladých Melanije Bugarinovićovej a dcéry Mirjany Kalinovićovej-Kalin v Novom Sade školského roku 2020/2021. Člen Mestskej rady pre kul-

túru Mesta Nový Sad Dalibor Rožić pri tej príležitosti pozdravil prítomných v mene primátora Nového Sadu Miloša Vučevića.

Prejavil pritom potešenie, že Mesto Nový Sad už viac ako štyri desaťročia podporuje prácu fondu a talentovaných mladých umelcov, ktorí dostávajú toto prestížne štipendium. Vyzdvihol i úspešnú spoluprácu fondu s Nadáciou Nový Sad 2021 –

Na záver spoločný úklon účastníkov pred divákmi

Európske hlavné mesto kultúry prostredníctvom projektu Korzo, ako i to, že tá spolupráca bude pokračovať aj cez prostredníctvom ďalších projektov.

Na koncerte sa predstavili tohtoroční štipendisti, Úvodom sa prihovoril Dalibor Rožić, člen Mestžiaci sólo spevu skej rady pre kultúru Mesta Nový Sad Strednej hudobnej školy Isidora Bajića a študenti Amadeus Mozart, Giuseppe Versólo spevu a klavíra na Akadémii di, Amilcare Ponchielli, Beneumenia v Novom Sade. Koncert detto Marcello, Giacomo Puccini, bol úspešný, lebo sa štipendisti Piotr Iľjič Čajkovskij, Sergej Vasiskutočne maximálne pripravili lievič Rachmaninov, ale i našich na toto vystúpenie. Boli si ve- skladateľov Stanislava Biničkého domí významu a príležitosti, i Milana Prebandu. Obecenstvo ktorá sa im naskytla – pred- bolo nadšené koncertom a výstaviť sa pred novosadským stupy štipendistov odmenilo obecenstvom. Na programe boli búrlivým potleskom. reprezentatívne diela známych Foto: Adrian Kranjčević skladateľov, akými sú Wolfgang

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Dvadsať rokov Komorného zboru Musica viva Báčsky Petrovec (ISBN 978-86-903152-0-8) Jaroslav Čiep Za dve desaťročia pôsobenia Komorný zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca uskutočnil vyše 400 vystúpení na rôznych kultúrnych podujatiach v našom štáte a v zahraničí. Zrealizoval 11 zájazdov na Slovensko, ale aj ďalšie do Rumunska, Maďarska a Bulharska. Za jeho nezištnú prácu dostalo sa mu rad uznaní na súťažiach zborov, medailí a diplomov.

Aby všetko to aspoň sčasti bolo zachované aj pre budúcnosť, členovia zboru sa rozhodli materiál o vlastnej práci zozbierať a vydať primeranú publikáciu, v ktorej by aspoň v základných črtách bola sumarizovaná ich prejdená cesta a kultúrna misia medzi vojvodinskými Slovákmi.

34

www.hl.rs

„A tak sme začali. Bez veľkých príprav, s malým počtom spevákov, skromne, ale s vierou a láskou a nádejou... V roku 2000 sme začali s nácvikmi a ukázalo sa, že sa taký zbor skutočne uplatní na podujatiach, ktoré sa tu usporadúvajú. Prispôsobili sme sa tomu, čo sa žiada, bolo nám tak ľahšie hrabať sa v repertoári zborovej hudby. Spievame pre vlastné potešenie a potešenie tých, čo majú radi zvuk zborovej piesne. Čím je ten zvuk kvalitnejší, tým väčší počet priaznivcov má. Všetci, ktorí spievali v zbore od roku 2000 – a vystriedalo sa ich vyše 50 – sú svojráznymi priaznivcami hudby,“ píše v úvode knihy vedúca zboru Mariena Stankovićová-Kriváková.

Prvých 10 rokov práce zboru zma-

Informačno-politický týždenník

povala Katarína Melegová-Melichová, druhé desaťročie M. Stankovićová-Kriváková, ako aj Stretnutie slovenských zborov z Vojvodiny, účastníkov jednotlivých ročníkov zborových stretnutí, celoročné koncerty a zájazdy zboru. Zoznam piesní podľa počtu predvedení a členov KZMV za roky 2000 až 2010 spracovala Božena Bažíková, kým prehľad členov za roky 2011 až 2020 zmapoval Vladimír Kováč. Esej o zbore v knihe napísala Viera Benková a odborný posudok Slovenka

Benková-Martinková.

Redaktor vydania je Jaroslav Čiep, ktorý je aj autorom fotografií na obálke a početných fotografií v knihe. Tých kniha obsahuje až 64 v čierno-bielej technike a 63 vo farebnej prílohe Fotogaléria 2000 – 2020. Obálku vypracovala a knihu graficky upravila Irena Lomenová. Publikáciu Dvadsať rokov Komorného zboru Musica viva Báčsky Petrovec vydal Komorný zbor Musica viva v Báčskom Petrovci. Knihu v rozsahu 112 strán na ofsetovom papieri zviazanú do mäkkej väzby s dimenziami 24 x 17 cm, v náklade 200 výtlačkov a s vročením 2021 vytlačila tlačiareň Alfagraf z Nového Sadu.

• KULTÚRA •

HUDOBNÝ SVIATOK V MESTEČKU DERONJE

Selenča a Laliť predstavili Slovákov Juraj Súdi st.

O

rchestrík ZŠ Jána Kollára a Komorného zboru Zvony sa v sobotu 10. júla zúčastnil na veľkom podujatí Tambura u srcu Deronja. V rámci dvojhodinového bohatého kultúrno-umeleckého programu spolu s ľudovým orchestrom Kalapoši zo Selenče a vokálnou sólistkou Michaelou Šimekovou z Lalite dôstojne reprezentovali nielen svoje prostredie, ale aj slovenskú menšinu na tomto významnom hudobno-umeleckom a kultúrnom podujatí.

Ide o oživenie festivalu Tamburica fest, ktorého korene siahajú do mestečka Deronje, známeho podľa mnohých úspešných tamburášskych orchestrov vo väčšine rómskej národnostnej menšiny.

Michaela Šimeková z Lalite

Ďalšie skvelé vystúpenie: selenčský Orchestrík

Vo veľmi bohatom kultúrno-umeleckom programe sa okrem Selenčenov, ktorí odohrali tri bohaté umelecké celky, predstavili aj VNO Gajde (Báčska Palanka), KUS Seferin a detský súbor Katanka (Deronje), Etno Đurđic (Ratkovo), KUS Đerdan (Srpski Miletić), KUS Branislava Nušića (Laliť), KC Vuka Stefanovića Karadžića (Báčska Topola), Samičar, KUS Nikolu Teslu (Bački Brestovac), vokálny sólista Miodrag Miša Blizanac, Danilo Jovanović (harmonika) a narátor Ilija Tucić. Umeleckú stránku podujatia mal na starosti Nenad Živanov a organizačnú Turistická organizácia Obce Odžaci, Miestne spoločenstvo Deronje a Obec Odžaci.

Po zakončení prvej časti koncertu nasledovala súťaž tambu-

rášskych orchestrov. Najúspešnejším bol orchester Biće skoro propast sveta. Aj keď jeho názov

V rámci festivalu boli organizované aj početné sprievodné podujatia: Krofnijada, varenie

Predstavili sa aj Kalapoši

neveští nič dobrého, na odbornú porotu v zložení: Zorana Iđuški, Miodrag Miša Blizanac a Juraj Súdi st. zapôsobili vynikajúco.

ovčieho paprikáša, výstava starých traktorov a nevystalo ani defilé účastníkov.

Foto: z archívu Orchestríka

MINIVEĽTRH KNÍH V STAREJ PAZOVE. Po Novej Pazove a Nových Bánovciach miniveľtrh kníh sa konal aj v Starej Pazove, a to v dňoch 5. – 11. júla (na fotografii z archívu knižnice). Na Námestí Dr. Zorana Đinđića milovníci kníh mali možnosť kúpiť si po veľtrhových špeciálnych cenách (so zľavou 15 až 50 percent) nové tituly známych vydavateľstiev kníh rozličných žánrov tak pre deti, ako aj dospelých. Toto podujatie tradične organizuje Ľudová knižnica Dositeja Obradovića v Starej Pazove v spolupráci s vydavateľským podnikom Otvorena knjiga v Belehrade. Občania Staropazovskej obce o túto karavánu kníh prejavili záujem a počas týchto tropických dní mnohí si kúpili obľúbené dielo a strávili pekné chvíle v chládku pri čítaní. a. lš.

• KULTÚRA •

29 /4968/ 17. 7. 2021

35

Kultúra NA SLOVO S MLADÝM HUDOBNÍKOM VLADIMÍROM HALAJOM Z PADINY

Virtuóz na harmonike Olinka Glóziková-Jonášová

M

ladý a nádejný hudobník Vladimír Halaj z Padiny talent a nekaždodennú lásku k hudobnému nástroju prejavoval už ako malý chlapec, keď začínal hrať na harmonike. Dnes je už z tohto dospievajúceho chlapca ozajstný akordeónový virtuóz. Jeho životný príbeh nás zaujal predovšetkým skutočnosťou, že je jedným z mála ľudí, ktorí sa po štúdiu v zahraničí rozhodli vrátiť do rodiska, tu pôsobiť, tu byť užitočný a nápomocný svojim rodičom, príbuzným, ale aj spoluobčanom.

Vladimír Halaj sa po skončení kovačického gymnázia rozhodol študovať na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského – smer učiteľstvo hudobného umenia a histórie, kde nedávno ukončil magisterské štúdium.

Od malička má veľmi rád hudbu a históriu a všetok voľný čas trávi na hranie na akordeóne alebo klavíri, ako aj čítanie rôznych zaujímavostí z dejín ľudstva. S hrou na harmonike začal, keď mal osem rokov. Základnú a strednú hudobnú školu Josifa Marinkovića absolvoval v Zreňanine, základnú v triede učiteľa akordeónu Zoltana Mezeia a strednú v triede profesora Branislava Simića.

Prečo si si zvolil práve harmoniku? „Musím povedať, že som ako malý chlapec veľmi váhal medzi dvomi nástrojmi – gitarou a harmonikou. Rád som sledoval koncerty juhoslovanských a svetových rokových skupín, ako aj výstupy slávnych srbských harmonikárov, ktorí ako vedúci svojho orchestra sprevádzali najpopulárnejších spevákov na koncertoch. Moje váhanie na konci rozhodol v tom čase učiteľ 36

www.hl.rs

hudobnej kultúry v padinskej základnej škole Pavel Tomáš st., ktorý mi povedal, že by pre mňa harmonika bola lepšou voľbou.

On vlastne bol aj mojím prvý učiteľom. Definitívne rozhodnutie som urobil po pozeraní výstupu speváčky Dragany Mirkovićovej

v televízii. Predtým ako začala spievať, harmonikár prišiel ku nej a začal hrať úvodné sólo, čiže foršpil jej populárnej piesne. Kým on to hral, publikum sa oduševnilo. Takú eufóriu som dovtedy ešte nikdy nevidel. Tieto dva momenty boli rozhodujúce, aby som si zvolil tento nástroj.

Ale ešte stále po toľkých rokoch rozmýšľam, čo by bolo, keby som si zvolil gitaru a na ktorú cestu by ma potom ten nástroj zaviedol...“ Si členom nejakého orchestra? „Bol som členom orchestra Domu kultúry v Padine do roku 2015, kým som nešiel študovať na Slovensko. Tam som spoznal veľa hudobníkov a bol som členom skupiny Kozovanka a Kollarband. Od roku 2018 spolupracujem so skupinou XL Band z Erdevíka, začnúc rokom 2019 so skupinou Trio Mio z Báčskeho Petrovca a mal som tú česť si zahrať aj so skupinou Dúha

Informačno-politický týždenník

z Aradáča.“ Čo je lepšie: sólo vystúpenia alebo orchestrové? „Akordeón je jeden so zriedkavých nástrojov, ktorý môže hrať v jednom kuse aj sólo, aj rytmus. Je to hudobná skupina v malom, čo znamená, že sólo vystúpenie nepredstavuje žiadny problém na akordeóne, ale mne sa omnoho viac páči orchestrové vystúpenie.

Omnoho sa lepšie cítim, keď počujem okrem harmoniky aj iné nástroje. Znie to omnoho plnšie a energickejšie. Každý hudobník sa lepšie cíti na javisku, je omnoho sebavedomejší, keď má niekoho vedľa seba.“ Do akej miery je podľa tvojej mienky harmonika nevyhnutná v orchestri? „U nás v Srbsku harmonika je základným nástrojom a je v popredí každého orchestra. Mnohokrát som počul ľudí, že volajú harmoniku kráľom všetkých nástrojov. U nás sa orchester nedá predstaviť bez harmonikára. Je až neskutočné, koľko ľudia v Srbsku a na Balkáne majú radi akordeón. No, žiaľbohu, pre rozvoj technológií harmonikárov je u nás stále menej a primát prevzali klávesnice (syntetizátory). Na Slovensku, napríklad, akordeón patrí medzi sekundárne nástroje, ktoré väčšinou hrajú rytmickú časť skladby alebo ľudovej piesne. Ak by sme teda porovnali Slovensko a Srbsko – v Srbsku je harmonikár primášom a vedúcim orchestra, kým na Slovensku akordeón hrá iba rytmickú časť a prím majú sláčikové nástroje.“ Ktoré skladby najčastejšie hrávaš, je to viac klasika, súčasní autori alebo ľudová tvorba? „Najčastejšie hrávam balkánske virtuózne tance (kolá), ako aj ruské, ukrajinské a kozácke

ľudové piesne s variáciami. Veľmi sa mi páči hudba balkánskych národov, teda hudba východných Slovanov. Vážnu hudbu tiež mám rád, ale ju menej hrávam.

Sú to väčšinou populárnejšie skladby, ako Montiho Čardáš, Turecký pochod od Mozzarta, Uhorský tanec č. 5 Johanesa Bramsa a podobné.“ Máš aj vlastnú tvorbu? „Áno. Napísal som jeden valčík pred štyrmi rokmi. Mal byť hudbou v jednom divadelnom predstavení, ale to predstavenie sa neodohralo, takže som noty odložil. Po roku som ich na fakulte ukázal pánovi doktorovi Andrejovi Šubovi, ktorý mi prednášal dejiny a teóriu hudby. Podporil ma, aby som aj ďalej skúšal tvoriť vlastné skladby. Mám už sedem vlastných skladieb, ale zatiaľ som dal iba jednu do verejnosti. Čo sa týka ostatných skladieb, aj tie som hrával na vystúpeniach, ale časom som ich aj menil. Počkám si na to, aby mali finálnu verziu, ktorá sa mi bude najviac páčiť, a tú zverejním. Pri vlastnej tvorbe mám jeden problém: nie som kreatívny s menami, takže neraz mám veľkú dilemu, ako skladbu nazvať. Dúfam, že sa aj to časom zmení.“ Ako prebieha tvorba jedného hudobného diela: koľko trvá, príprava, inšpirácia, vôbec od čoho závisí? „Všetko závisí od inšpirácie.

Stane sa niekedy, že celý deň prejde a nedá sa nič vymyslieť, kým napríklad niekedy za niekoľko minút sa môže vymyslieť veľmi veľa. Hovorí sa, že najväčší skladatelia a básnici mali vždy poruke notes a pero a keď dostali inšpiráciu na nejakú melódiu alebo text, rýchlo si to zapísali.“ Študoval si na Slovensku a vrátil si sa domov. Je to chvályhodné v dobe, keď mnohí odchádzajú zo Srbska. Prečo si sa vrátil? „Už keď som odchádzal študovať, sľúbil som, že sa vrátim. No nikdy človek nevie, kam ho životná cesta zavedie. Musím uznať, že som si prvé dva roky štúdia • KULTÚRA •

na Slovensku nemohol prechváliť, bolo mi tam veľmi krásne, ale potom mi začalo chýbať Srbsko. Vrátil som sa preto, že chcem byť užitočným pre svoju krajinu a ľudí u nás, koľko je to v mojej moci.

Všetci, čo odchádzajú, hovoria, že je tu zle a že nikdy nebude lepšie.

Je to podľa mňa chyba.

História nás učí, že sa koleso otáča. V minulosti sme v našej krajine zažívali aj krásne,

aj zlé časy. V zlých časoch sa treba usilovať, aby sme vždy šli k lepšiemu a v krásnych časoch sa treba usilovať dodržať to.“ Máš nejaký odkaz mladším, ktorí sa venujú hudbe? „Treba len cvičiť, mať vôľu, vytrvalosť, veriť v seba, a to najdôležitejšie – treba to chcieť. Veľmi veľa mladších hudobníkov má veľký strach, keď vidí nejaké zložitejšie noty alebo zložitejšie skladby. Možno má niekto viac talentu a niekto menej, ale nikdy nezabudnem na slová mojich učiteľov: Jedno percento je talent, deväťdesiatdeväť

percent je práca. Všetko sa dá a všetko sa môže – keď sa chce.

Len treba mať vôľu a trpezlivosť.

Treba cvičiť pomaly a postupne.

Keď sa jedna čiastka skladby nacvičí v spomalenom tempe, potom sa čiastočne zrýchľuje.

Zrýchľuje sa až po tempo, ktoré je omnoho rýchlejšie od originálneho. A keď bude treba na nejakom výstupe zahrať originálne tempo skladby, bude to pre hudobníka iba relaxáciou a nie záťažou. Tak sa najlepšie cvičí technika hrania, artikulácia a rýchlosť prstov.“ Foto: Vladimír Kuchárik

V ÚSTRETY TOHTOROČNÉMU VÝTVARNÉMU TÁBORU V KULPÍNE

Piate tvorivé stretnutie Katarína Gažová

ca – zo Združenia petrovských výtvarných umelcov, Hložian, inulý rok sa už zdalo, Báčskej Palanky, Kysáča, Selenče, že sa výtvarný tábor v Boľoviec, Kovačice a domácich Muzeálnom komplexe z Kulpína, medzi ktorými sú aj v Kulpíne ani neuskutoční. V členovia združenia Objatie. tradičnom júlovom termíne to Účastníci tábora budú tvonebolo možné, ale v septembri, riť na tému: Kulpínske motívy.

Organizátor im zabezpečí maliarske plátna, olejové, akrylové a ďalšie farby, podľa toho, akou technikou budú počas tábora pracovať.

Umelecké práce, ktoré vzniknú počas 5. ročníka Slovenského výtvarného tábora v Kulpíne, budú zaradené do expozície výstavy, ktorej vernisáž bude v Účastníci a organizátori tretieho výtvarného tábora v Kulpíne v roku 2019 sobotu 31. júla počas tohtoročkeď pandémia koronavírusu po- celodenné tvorivé stretnutie ných Predslávnosťových dní v ľavila, predsa tábor usporiadali. v príjemnom chládku stromov Kulpíne. Budú tu vystavené aj Síce v menšom rozsahu, teda areálu kulpínskeho kaštieľa, na výtvarné práce, ktoré umelci s menším počtom účastníkov, ktoré si usporiadatelia pozvali vypracovali vlani, teda v roku ale predsa. účastníkov z Báčskeho Petrov- 2020, počas 4. ročníka výtvar-

M

• KULTÚRA •

Tohto roku organizátori MOMS Kulpín a Výtvarná odbočka KEBY… v poradí 5. ročník tvorivého umeleckého stretnutia Slovenský výtvarný tábor naplánovali realizovať v sobotu 24. júla v Muzeálnom komplexe v Kulpíne. Bude to

ného tábora a ktoré vtedy v dôsledku pandémie neboli vystavené, lebo sa kulpínske oslavy nekonali.

Tak ako každý rok, tak aj počas tohto piateho, možno povedať malého jubilea tábora, bude zabezpečené aj osvieženie a obed pre účastníkov.

CHÝRNIK

HLOŽANY. Galakoncert hložianskeho Kultúrno-osvetového spolku Jednota sa uskutoční v nedeľu 18. júla o 17. hodine v amfiteátri v Hložanoch. Koncert sa usporiada pri príležitosti odročeného 50. jubilejného Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj...

V programe vystúpia speváci, hudobníci a tanečníci spolku a hosťujúci Folklórny súbor Vila z Nového Sadu.

LALIŤ. V nedeľu 18. júla o 15. hodine v Dome kultúry v Laliti Združenie žien Matkino srdce usporiada 13. Krojovú zábavu.

V tradičných krojoch predstavia sa účastníci z dvadsiatich prostredí zo Srbska.

A. F.

29 /4968/ 17. 7. 2021

37

Kultúra SPOMIENKA PRI 125. VÝROČÍ NARODENIA MICHALA RAPOŠA (1896 – 1955)

Významná osobnosť gymnázia a verejného života Slovákov Jaroslav Čiep

I

ntelektuál, ktorý svojím životom, rodinným zázemím a činnosťou prispel predovšetkým k rozvoju petrovského gymnázia, ale aj k bližšiemu poznaniu a spolupráci medzi viacerými prostrediami slovenského života vo Vojvodine, bol i Michal Rapoš, nanajvýš zaujímavá osobnosť

Michal Rapoš (1896 – 1955)

z minulosti vojvodinských Slovákov, ktorá sa narodila pred 125 rokmi.

Michal Rapoš pochádzal z učiteľskej rodiny a okrem rodičov veľký vplyv na neho a jeho súrodencov mal aj starý otec, známy národovec a farár Emil Koléni.

Narodil sa v Kovačici 17. júla 1896, štyri triedy slovenskej základnej školy zakončil v rodisku, osem tried evanjelického cirkevného gymnázia absolvoval po maďarsky v Békešskej Čabe. Osem semestrov evanjelickej a. v. teologickej fakulty vychodil počas prvej svetovej vojny v Bratislave. Zároveň absolvoval i 4 semestre na Karlovej univerzite v Prahe, odbor matematika a prírodné vedy, ktoré ukončil roku 1921. Materiálne prekážky mu však ďalšie štúdium znemožnili. Po zloženej farárskej skúške – a keďže ešte trvala vojna Michal Rapoš bol kaplánom u svojho ujka Ondreja Žilinského v cirkvi v Medgyesegyháze. Keď zaďakoval, presťahoval sa k matke do Hajdušice. Od februára

38

www.hl.rs

do konca júna roku 1919 spolu ník, Michal Rapoš sa venoval aj s mladším bratom Jánom bol verejnému a kultúrnemu životu. dočasným učiteľom slovenskej Pracoval ako tajomník a jednaobecnej základnej školy v rodisku, teľ v Sokolskej jednote, tiež v v Kovačici.

Petrovskom spevokole. Od roku Do Petrovca Michal Rapoš pri- 1920 bol stálym členom výboru šiel na pozvanie gymnaziálne- Slovenských národných slávností. ho kuratória. V školskom roku Bol i členom Poradného výboru 1919/1920 prednášal ako dočasný profesor v prvých dvoch triedach vtedajšieho súkromného slovenského gymnázia. Keď sa od augusta 1920 toto gymnázium stalo štátnym, aj Michala Rapoša prevzali do štátnej profesorskej služby ako dočasného profesora tohto gymnázia. Michal Rapoš do školského roku Mladomanželia Michal Rapoš a Elena, rod Hlaváčová (1895 – 1969), Petrovec 1921 1923/1924 na gymnáziu prednášal prevažne matematiku, Dunajského banstva, ktorý vlastne prírodné vedy a reálne predmety. pripravil pôdu pre založenie MaPotom prevzal aj prednášky evan- tice slovenskej v Juhoslávii. Bol jelickej vierouky a ako učiteľ vie- aj zakladajúcim členom Matice, rouky bol postavený za suplenta a potom v Matici pracoval i ako a od januára 1925 aj za profesora vedúci historického a muzeálneho vierouky tohto gymnázia, keďže odboru. Okrem toho bol aj členom koncom septembra 1923 v Novom Pedagogického spoločenstva v Sade pred skúšobným výborom, Prahe. Práve jeho veľkou zásluktoré určilo Ministerstvo školstva hou sa neskôr založilo i Národné v Belehrade, zložil štátnu skúšku múzeum v Petrovci. pre osvetovú službu na stredných Michal Rapoš ako pedagóg a verejný pracovník hodne i písal. Svoje články a ostatné práce uverejňoval v dobovej tlači, v Národnom, resp. Ľudovom kalendári, v časopisoch Náš život, NáAko mladý profesor na petrovskom rodná jednota gymnáziu, celkom vpravo, 1922 a po vojne v školách. Do okupácie ako štátny Hlase ľudu. Vedľa profesorských úradník – profesor tunajšieho a administratívnych povinností gymnázia pravidelne postupo- zväčša sa venoval len tichším val podľa predpisov a zákonov prácam v osvetovej činnosti: zbiebývalej Juhoslávie. raniu ľudových piesní, muzeálnym Keďže bol veľmi zdatný reč- zbierkam a knihovníctvu. Dlhé

Informačno-politický týždenník

roky zostavoval a redigoval výročné správy Slovenského gymnázia v Petrovci.

V politickom živote v prvej Juhoslávii nikdy nemal viditeľnejšiu účasť a od zániku juhoslovanskej Slovenskej národnej strany nebol členom ani jednej relevantnej politickej strany. Michal Rapoš ako jeden z prvých a najstarších profesorov musel viackrát prevziať na svoje plecia i prácu úradujúceho riaditeľa petrovského gymnázia: od konca 1929 do začiatku školského roku 1936/1937, a potom aj v rokoch 1937 až 1940. A napokon aj od 24. apríla 1941 po príchode maďarských okupantov do Petrovca, keď posledný predvojnový riaditeľ tohto gymnázia musel odísť za svojou rodinou a opustiť Petrovec. Michal Rapoš pred profesormi bol osobne vyzvaný, aby okrem profesorskej služby prevzal aj riaditeľstvo gymnázia. V tom čase bol spomedzi profesorov najstarší a takmer jediný, ktorý ovládal maďarčinu. V druhej polovici školského roku 1942/1943 okupačné vrchnosti nedôverujúc tunajším profesorom za riaditeľa gymnázia vymenovali novú, pre toto prostredie neznámu osobu.

Keď po oslobodení roku 1944 prišlo k obnoveniu činnosti na tunajšom slovenskom gymnáziu, aj Michal Rapoš spolu s ostatnými profesormi bol vymenovaný do služby. Od tohto vymenovania Michal Rapoš sa znova venoval profesorským a administratívnym povinnostiam a postupne začal konať aj rôzne mimoškolské aktivity, najmä v Matici slovenskej v Juhoslávii, potom v Slovenskej kultúrnej rade, pri zakladaní múzea a pri práci miestnych ľudových organizácií (napr. plánovanie v Petrovci a pod.).

Michal Rapoš po oslobodení prednášal výlučne matematiku v nižších triedach petrovského gymnázia. Na gymnáziu pôsobil až do novembra 1952, keď bol po 33-ročnom účinkovaní pre čiastočnú rečovú porážku penzionovaný. Umrel 1. júna 1955 a pochovaný je na petrovskom cintoríne.

Foto: z archívu J. Čiepa • KULTÚRA •

SCÉNA

Menej známe dejiny hardrocku: Budgie Stevan Lenhart

O

Welšanoch Budgie sa väčšina mladších fanúšikov (ktorí sú však dnes už v stredných rokoch) dozvedela vďaka coververzii ich piesne Breadfan v prednese skupiny Metallica. Ako kuriozitu tiež možno pripomenúť, že roku 1982 Budgie zavítali aj do vtedajšej Juhoslávie a koncertovali v rámci záhrebského HM Festu, kde vystupovali spolu s Motörhead, Gillan, Uriah Heep, Atomic Rooster, No Bros a Orange.

Budgie ešte koncom 60. rokov minulého storočia v meste Cardiff založil basgitarista a spevák Burke Shelley (ktorý zostal jediným stálym členom skupiny vo všetkých jej obdobiach), spolu s gitaristom Tonym Bourgem a bubeníkom Rayom Phillipsom. Inšpirovaní boli zrejme zvukom bandov Cream a Led Zeppelin, ale ich špecifický štýl bol neskoršie často opisovaný aj ako mix tónov Black Sabbath a Rush. Ohľadom názvu Budgie

(čiže: Papagájovec), ktoré pôsobilo nekaždodenne v porovnaní s menami väčšiny iných hardrockových skupín, Burke Shelley • KULTÚRA •

vyhlásil, že práve chceli hrať hlučný heavy rock a mať také celkom protikladné pomenovanie.

Podobne nezvyčajne pôsobili aj názvy viacerých skladieb Budgie

(napr. You Are the Biggest Thing Since Powdered Milk, Nude Disintegrating Parachutist Woman alebo Hot as a Docker’s Armpit), čo k všeobecnému prejavu skupiny pridalo zvláštny humorný aspekt.

Napriek tomu, že britská hudobná tlač ich spočiatku zavrhovala, Budgie si vybudovali dobré meno neustálym koncertovaním v kluboch a roku 1971 podpísali zmluvu s vydavateľstvom MCA, v ktorom im vyšiel debut eponymického názvu. Väčší úspech však dosiahli až štvrtou platňou

In for the Kill! (1974), ktorá sa dostala medzi prvých 30 albumov na rebríčkoch v Spojenom kráľovstve. Väčšina piesní z tohto

vydania sa stala štandardnou časťou koncertného repertoáru Budgie v nasledujúcich rokoch a medzi nimi bol aj kus Crash Course in Brain Surgery, neskoršie tiež spracovaný skupinou Metallica (na minialbume The $5.98 EP – Garage Days Re-Revisited).

A nasledujúci album Bandolier (1975) obsahuje pieseň I Can’t See My Feelings, ktorú neskoršie spracovali Iron Maiden (na single From Here to Eternity), čo tiež svedčí o vplyve Budgie na niektoré omnoho známejšie skupiny. V druhej polovici 70. rokov získali popularitu aj v Kanade, najmä po vydaní albumu If I Were Brittania I’d Waive the Rules (1976), na ktorom Budgie do svojho hardrockového štýlu vniesli aj prvky funku a progresívneho rocku s občasným zvukom syntetizátora.

Expanzia punkového zvuku v Spojenom kráľovstve posunula hardrockové skupiny na určitý čas do úzadia, takže sa Budgie rozhodli nasledujúci album Impeckable (1978) nahrať v Kanade, kde mali v tom období dobrý ohlas. Gitarista Tony Bourge sa však po desiatich rokoch aktivity rozhodol opustiť skupinu a na jeho miesto najprv prišiel Rob Kendrick (zo skupiny Trapeze), ktorého hra predsa nebola v súlade so zvukom Budgie. Ako správne riešenie sa ukázal gitarista John Thomas, ktorý sa stal novým členom bandu a vniesol významné štýlové osvieženie.

Začiatok 80. rokov bol úspešným obdobím pre Budgie, lebo to boli roky tzv. Novej vlny britského heavy metalu (NWOBHM) a Welšania vlastne boli jednou zo skupín, ktoré inšpirovali celé toto hudobné hnutie. S prícho-

dom gitaristu Johna Thomasa nadobudli kvalitný metalový zvuk, čo dalo dobré výsledky na nasledujúcich albumoch Power Supply (1980), Nightflight (1981) a Deliver Us from Evil (1982). Boli jednou z prvých hardrockových skupín, ktoré koncertovali za „Železnou oponou“ v Poľsku, kde vtedy získali obrovskú popularitu (bol to rok 1982, keď

vystupovali aj na spomenutom festivale v Záhrebe).

Budgie si od roku 1988 urobili dlhšiu prestávku a počas 90. rokov len občas koncertovali.

Posledný album You’re All Living in Cuckooland vydali roku 2006 a v jeho nahrávaní sa ako gitarista zúčastnil Simon Lees, pokým v nasledujúcich rokoch na

koncertoch hrával gitarista Craig Goldy (niekdajší člen skupín Dio a Giuffria). Plánované turné Budgie po východnej Európe v novembri 2010 bolo zrušené pre zdravotné problémy frontmana Burkea Shelleyho a daný rok sa považuje aj za koniec príbehu tejto nekaždodennej hardrockovej skupiny.

29 /4968/ 17. 7. 2021

39

Kultúra VÝZVA NA STRETNUTIE ŠTUDUJÚCEJ MLÁDEŽE, KTORÉ SA USKUTOČNÍ V RÁMCI SNS 2021 Pozývame všetkých slovenských študentov, aj bývalých študentov, ktorí ukončili štúdium v akademickom roku 2019/2020 a 2020/2021, aby sa zúčastnili Stretnutia slovenskej študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci tohtoročných Slovenských národných slávností vo štvrtok 12. augusta 2021 v Slovenskom dome v Báčskej Palanke.

Pre účastníkov stretnutia je pripravený bohatý a rôznorodý program a neformálne voľno-časové aktivity.

Harmonogram stretnutia: 10.00 h – príchod účastníkov a občerstvenie 10.30 – 14.00 h – prehliadka mesta 14.00 – 15.00 h obed pre účastníkov v Slovenskom dome 15.00 – 18.00 h – kreatívne dielne (fotografia, kultúra, folklór...)

19.00 h – 20.30 h výstava fotografií a vedomostný kvíz 20.30 h – oficiálna časť stretnutia (odovzdávanie diplomov a odmien študentom, ktorí ukončili štúdium) 21.30 h – študentská zábava Pozývame študentov, ktorí sa plánujú zúčastniť stretnutia, aby sa prihlásili na e-mailovú adresu msjbp@stcable.net alebo sdbpalanka@gmail.com do 8. augusta 2021. Študentov, ktorí ukončili štúdium (Ing., Mgr. a PhDr.) v šk. roku 2019/20 a 2020/21 prosíme, aby okrem prihlášky zaslali na uvedenú e-mailovú adresu aj svoje údaje (meno, priezvisko, získaný titul, vlastnú fotku a prezentáciu diplomovej práce v power pointe).

Všetci ste srdečne vítaní!

MOMS Báčska Palanka a Osvetová komisia MSS JUBILEUM OSLAVUJÚ VYSTÚPENIAMI. Tanečný klub Balerína so sídlom v Pančeve v tomto roku oslavuje 30 rokov pôsobenia. Už trinásť rokov tento klub zaúča aj dievčatá z územia Kovačickej obce vo veku 3 až 15 rokov základným tanečným prvkom klasického a moderného baletu, a to cez street show dance, disco dance a i. V nedeľu 11. júla v podvečerných hodinách na nádvorí Miestneho spoločenstva Kovačica členky spomenutého tanečného klubu predviedli umelecký program pod vedením Vladislavy Vojvodićovej. Na snímke: Spoločná fotografia z vystúpenia v Kovačici.

OGJ Foto: z archívu Tanečného klubu Balerina

Nechcem počuť „za teba“!

P

Anna Horvátová

ri konštatácii: „Nechcem počuť za teba!“ sotva pouvažujeme o tej gramatickej súvislosti. Skôr nás zaujme príčina, prečo nechceme „počuť za niekoho“. My však týmto spojením vyjadrujeme, že počúvame namiesto niekoho, čo, samozrejme, nechceme pri použití tejto formulácie naznačiť. V srbčine na rozdiel

40

www.hl.rs

od nášho spisovného jazyka, predložka „za“ sa používa na vyjadrenie významu, o ktorom si my myslíme, že to aj naznačujeme.

Medzi rozšírené, ale vety s problematickým znením, patria aj tieto: „Za elektriku včera povedali, že má byť drahšia.“; „Za dcéru mi učiteľ povedal, že sa nechce učiť.“; „Za Grécko informujú, že je epidemiolo-

Informačno-politický týždenník

gická situácia priaznivá.“; „Za tých dvoch viem, že klamú.“; „Za teba mi rozprávali samé klamy.“ A aby toto bolo z jazykovej stránky správne, namiesto „počuť za niekoho“, ktoré je v akuzatíve s predložkou „za“, použijeme lokál s predložkou „o“. To isté platí aj pre uvedené príklady. Preto keď chceme zdôrazniť, že nám je už dosť

niektorých, alebo že situáciu poznáme veľmi dobre, predložku „za“ treba vystriedať predložkou „o“, čo vo vetách vyznie: O elektrike včera povedali, že má byť drahšia.; O dcére mi učiteľ povedal, že sa nechce učiť.; O Grécku informujú, že je epidemiologická situácia priaznivá.; O tých dvoch viem, že klamú.; O tebe mi rozprávali samé klamy.

• KULTÚRA •

29. ROČNÍK SÚŤAŽE PREČO MÁM RÁD SLOVENČINU, PREČO MÁM RÁD SLOVENSKO

Poznáme mladých talentovaných víťazov Zuzana Pavelcová

Š

kolskému roku 2020/2021 definitívne odzvonilo... Zložitá situácia, ktorú spôsobila pandémia koronavírusu ovplyvnila celý priebeh vyučovania doma i v zahraničí. Mladí, talentovaní žiaci základných a stredných škôl tvorili svoje súťažné práce väčšinou doma, počas dištančného vyučovania.

I napriek tomu výberová literárna súťaž s medzinárodnou účasťou dôstojne uzavrela svoj 29. ročník.

Súťaž Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko organizuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvo kultúry SR, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Matica slovenská, Vydavateľstvo Mladé letá, Spolok slovenských spisovateľov, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied a Štátny pedagogický ústav. Spoločne posudzujú štyri kategórie prác, do ktorých už tradične patrí aj kategória prác mladých krajanov, v ktorej Matica slovenská udeľuje svoju cenu.

Dištančná výučba sa podpísala najmä pod nižší počet prác, ktorých v kategórii prác Slovákov

žijúcich v zahraničí prišlo len čosi viac ako 50 zo štyroch krajín sveta: z Chorvátska, Maďarska, Srbska a Ukrajiny. Z Chorvátska sa zapojili školy z Josipovca (ZŠ Josipa Kozarca) a z Našíc (ZŠ kráľa Tomislava), z Maďarska boli aktívne školy z Békešskej Čaby (Slovenské gymnázium, ZŠ, MŠ a kolégium), Mlyniek (Slovenská národnostná škola) a zo Sátoraljaújhely (Magyar-Szlovák Két Tanítási Nyelvű Nemzetiségi Általános Iskola és Kollégium).

Zo Srbska práce poslali školy z Petrovca (ZŠ Jána Čajaka), z Nového Sadu (Zdravotnícka škola 7. apríla), Pivnice (ZŠ 15. októbra) a zo Starej Pazovy (ZŠ hrdinu Janka Čmelíka) a z Ukrajiny práce zaslala IV. Všeobecnovzdelávacia škola s prehĺbeným vyučovaním slovenského jazyka v Užhorode.

Hlavné ceny v tomto roku poputovali do Srbska, Cenu Matice slovenskej získala Irena Orosová zo Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci. Práca štrnásťročnej žiačky opísala typickú petrovskú zabíjačku, s príhodným názvom Ako sa voľakedy v Petrovci zabíjalo. „Dospelí robili horké klobásy, mamy robili zemiaky na plechu, pražili pečeň a dokončovali vypekať

koláče a stará mama vyprážala škvarky. My deti sme nosili na stôl dunsty, chystali poháre a taniere na večeru. Zabíjačka sa skončila okolo piatej hodiny. Všetci sme si potom sadli za stôl a ochutnávali klobásy, pečeň a mäso. Pri stole nás bolo asi dvadsať, boli sme päť rodín. Pri večeri bolo i dobré pitie, pálenô, víno a pivá. Večera trvala do pol ôsmej a potom sa na stôl dávali koláče, z ktorých sme sa najviac tešili. Po večeri sa ešte zostalo pri stole a spomínala sa minulosť a ako to bolo kedysi.

My deti sme dostávali balíky spod stromčeka od susedov, lebo to bolo zopár dní pred Vianocami.

Po dlhom a namáhavom dni sme

všetci všetko poupratovali a šli domov,“ napísala žiačka Irenka.

Práce žiakov obsahovali mnohé dojímavé vyznania jazyku a domovine, venovali sa významným slovenským osobnostiam i slovenskej tradícii v zahraničí.

Z prác mladých talentov sršala mladícka energia podporovať slovenskosť za našimi hranicami s citeľnou hrdosťou na svoje korene.

I 29. ročník súťaže sa musel zaobísť bez slávnostného ceremoniálu v Nových Zámkoch.

Oceneným srdečne gratulujeme a s nádejou na zdravší školský rok 2021/2022 sa tešíme na jubilejný 30. ročník našej súťaže.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu EKO – SANIT, s. s r. o., Čenej, Salaš 101 B, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Uvádzanie nových kategórií bezpečného odpadu do jestvujúceho zariadenia na spracovanie bezpečného organického biorozložiteľného odpadu metódou usmerneného kompostovania – skladovanie a opätovné využívanie bezpečného odpadu spôsobom R3 a R13, na katastrálnej parcele číslo 2935/1, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 7. júla 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-462/21, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Prírodovedno-matematická fakulta – Univerzita v Novom Sade, Námestie Dositeja Obradovića číslo 3, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba skladu zápalistých chemikálií a plynov Inštitútu pre chémiu, výšky (P), hrubo/brutto rozvinutá stavebná plocha 45 m2 na Námestí Dositeja Obradovića číslo 3 v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3673/4, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Nositeľ projektu Radovan Latinović pod., Cestná preprava tovaru a obchodovanie ALMANIK PROM Nový Sad, Ul. Kopernikova číslo 49, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Skladovanie bezpečného odpadu, v Ul. Sentandrejski put číslo 165, na katastrálnej parcele číslo 65/6, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• KULTÚRA· OZNAMY •

29 /4968/ 17. 7. 2021

41

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 29 Divé husi na odletu... (dokončenie v tajničke).

autor: JÁN BAŽÍK

druhy hmyzu

vôkol

proces

irídium

sever

cez (lat.)

1. časť politická tajničky dohoda

predavačka dámskych klobúkov Roland

druh žltej farby

vpíšte KI filozof Immanuel 3. časť tajničky

živočíšny tuk

MILOVNÍCI KNÍH

čiara, linaj

elektrický

Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu:

H ĽU LAS DU

bróm deje v spánku

obidve 2. časť tajničky

Belgicko

snemovňa Rádio TV Srbska natieral masťou

amerícium mužský spevácky hlas

Cetinje argón prítok Sávy výlučok z úst

ampér chytali rukami odznak štátu

účinkovať v hre

spojka ródium

viera moslimov

obmena vrenie

odborník v etike minúta

predložka s moc vodík

urobiť po vôli

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 28 – VODOROVNE: polemika, odevy, vn, Zypa, rak, osa, fara, Re, NL, tr, anión, a, s, strom, Tc, kA, ep, ruka, kto, apo, plat, tá, bralo, akademik TAJNIČKA: ZYPA CUPÁK Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 28 z čísla 28 Hlasu ľudu z 10. júla 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: MÁRIA KOTVÁŠOVÁ, Ul. Iva Lolu Ribara č. 29, 26 215 Padina. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky.

Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din.

2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din.

3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din.

4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din.

5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din.

6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din.

7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din.

8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din.

9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din.

10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

• OZNAMY •

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre inšpekčné práce Dimitrija Tucovića č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/4872-504

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre spoločné práce Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/529-770

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre spoločné práce Mesta Nový Sad

Pracovné miesta: inšpektor pre kontrolu cestnej premávky a kontroly pobrežia a vodného priestoru, ktorý je roztriedený v hodnosť poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas; vedúci farmár, ktorý je roztriedený v hodnosť vyšší referent, 1 vykonávateľ na neurčitý čas.

Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Pracovné miesto: vykonávateľ pre odborno-analytické práce na zabezpečení objektu, ktorý je roztriedený v hodnosť mladší poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas.

Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Mestská správa pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad

Mestská správa pre spoločné práce Mesta Nový Sad

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Školská č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/422-644

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre stavebné pozemky a investície Stevana Branovačkog č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/4889-100

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ pre práce legalizovania v oblasti infraštruktúry, ktorý je roztriedený v hodnosť poradca, 2 vykonávatelia na neurčitý čas.

Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad

Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Obec Báčsky Petrovec Obecná správa Oddelenie pre hospodárstvo, urbanizmus, komunálno-bytové a inšpekčné úkony Číslo: 501-15-5/2021-04 Dňa: 12. 7. 2021-07-13 Báčsky Petrovec

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre stavebné pozemky a investície Mesta Nový Sad Pracovné miesto: pomocník náčelníka, ktorý je roztriedený v hodnosť samostatný poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas.

Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Mestská správa pre stavebné pozemky a investície Mesta Nový Sad

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Oddelenie pre hospodárstvo, urbanizmus, komunálno-bytové a inšpekčné úkony Obecnej správy Obce Báčsky Petrovec na základe článkov 24, 25 a 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úr. vestník RS, č:135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE O SCHVÁLENÍ ROZHODNUTIA O ZAMIETNUTÍ ŠTÚDIE Nositeľ projektu Vip, s. s r. o., Belehrad, Ulica Milutina Milankovića 1ž, schválené je Rozhodnutie o ZAMIETNUTÍ Štúdie o odhade vplyvov projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2295_01NS_Maglić na životné prostredie, ktorého realizácia sa plánuje na kat. parcele č. 1416, k. o. Maglić, Obec Báčsky Petrovec, ktorú vypracoval podnik W-line, s. s r. o., v Belehrade, Diaľnica do Záhrebu 41, číslo štúdie: EM -2021-008/ST z 23. 3. 2021. Štúdia obsahuje prvky, ktoré sú v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie (Úr. vestník RS, č. 135/2004 a 36/2009), ale neobsahuje nasledujúce položky, ktoré boli kľúčové na schválenie takéhoto rozhodnutia, a to sú: – v štúdii je uvedené, že nie sú dokázané kancerogénne efekty elektromagnetického poľa uvedených frekvencií na ľudský organizmus, totiž vôbec sa nerozoberajú mutagénne a teratogénne účinky tohto druhu polí, vzhľadom na to, že podľa údajov zo štúdie na 90 m od základňovej stanice sa nachádza Predškolská ustanovizeň Včielka s ihriskom pred budovou. Z tohto dôvodu bolo nevyhnutné analyzovať vplyv EM žiarení predmetových frekvencií na rozvoj detí; – v štúdii nie sú rozoberané alternatívne lokality v Maglići na inštalovanie základňovej stanice s cieľom určenia výhodnejšej lokality vzhľadom na objekty, ktoré sa môžu poškodiť, zahrnuté štúdiou, resp. nerozoberala sa lokalita na samom konci obývaného mesta Maglić; – keďže sa kostolné priestory budú používať na kultúrne podujatia, antény, ktoré boli nainštalované vo zvonici, nemajú zabezpečený prístup neoprávneným osobám, čo nie je rozoberané v štúdii; – zo zásady zákonnosti a predvídateľnosti, článok 5 odsek 3 Zákona o všeobecnom správnom postupe (Úr. vestník RS č. 18/2016 a 95/2018 autentické tlmočenie) vyplýva, že ak koná v administratívnej veci, orgán má na zreteli skoršie rozhodnutia schválené v rovnakých alebo podobných administratívnych záležitostiach, keďže orgán mal už podobný predmet s iným investorom mobilnej telefónie.

Rozhodnutie o zamietnutí štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie je konečné v správnom postupe.

Predstavitelia zainteresovanej verejnosti môžu začať správne konanie podávaním žaloby príslušnému Správnemu súdu v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. Oznámenia sa zverejňujú na základe čl. 25 a 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úr. vestník RS, č. 135/2004 a 36/2009).

JAROSLAV FÁBRY 16. 4. 1948 – 8. 7. 2021 z Petrovca žijúci v Nemecku

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať a trvalú spomienku zachovávať.

Dcéra Gabriela s rodinou, syn Jaroslav s rodinou, Olivera a syn Andrej a brat Ondrej s rodinou

Vedúci oddelenia Duško Lukač, odb. inž. špec.

• OZNAMY •

29 /4968/ 17. 7. 2021

43

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA s matkou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 5. júla 2021 navždy nás opustil manžel a otec

JOZEF CHRČEK

10. 3. 1971 – 5. 7. 2021 z Báčskej Palanky

ZUZANOU JAŠKOVOU rod. Takáčovou 15. 5. 1950 – 10. 7. 2021 z Kovačice

Bolesťou unavená, tíško si zaspala.

Dlhý boj dobojovala.

Ten večný pokoj Ti prajú a s láskou si na Teba spomínať budú:

Koľko rokov trvá mladosť?

Kto pre lásku a krásu žije,ten aj zomrie mladý.

Kto za pravdu horí, ten istotne zhorí, ale popol jeho dosvedčí, že bol ohňom, a smrť nikdy nie je včasná, ona je ako dráhy nebeských telies, taká presná, že sa vždy do našich životov nejak vtesná.

Tvoji najmilší:

manželka Jarmila, synovia Boris a Martin

SMUTNÁ SPOMIENKA

na nášho dobrého otca a starého otca Dňa 20. júla 2021 uplynie 10 rokov, čo nás opustil náš otec a dedo

syn Pavel Jaško s manželkou Vlastou a deťmi Tatianou a Rastislavom

DR. ANDREJ FERKO 1925 – 2011 – 2021

SMUTNÁ ROZLÚČKA s matkou a mamičkou

Roky budú ďalej plynúť, zostávaš v našich srdciach večne.

Dcéry Jarmila Hodoličová a Jasna Potranová s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na rodičov a brata

ZUZANOU JAŠKOVOU rod. Takáčovou 15. 5. 1950 – 10. 7. 2021 z Kovačice

Po ťažkom a namáhavom životnom boji, strachom zmorená, bolesťou unavená, nezvládla si ten posledný a najťažší životný boj a odišla si do večnosti.

Trvalú spomienku si na Teba zachovajú: dcéra Zuzka Krasková s manželom Paľkom, vnuk Vladko Krasko s manželkou Nataškou a vnučka Vierka Šišková s manželom Jarkom a synčekom Jarkom 44

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ANNU KOLÁROVÚ

rod. Vargovú 1929 – 2020 – 2021

PAVLA KOLÁRA

1927 – 2000 – 2021

PAVLA KOLÁRA

1952 – 2012 – 2021

z Báčskeho Petrovca Ten večný pokoj Vám prajú: dcéra a sestra Anna Báďonská a dcéra a sestra Zuzana Kohútová s rodinami • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA so zaťom

JOZEFOM CHRČEKOM

10. 3. 1971 – 5. 7.

2021 z Báčskej Palanky

Kto Ťa poznal, ten pozná našu bolesť, ten vie, čo sme v Tebe stratili.

V našom srdci žiješ večne ďalej.

Spi sladko, veď sa opäť stretneme.

TICHÁ SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

na nášho starkého

s milovanou mamou a starkou

Annou Struhárovou

JOZEFA BOLDOCKÉHO

rod. Lačokovou 4. 2. 1949 – 4. 7. 2021 z Báčskeho Petrovca

2001 – 2021 z Nového Sadu

S láskou a vďakou budeme navždy spomínať.

Tvoju lásku a šľachetnosť si chránime v našich spomienkach a srdciach.

Posledný pozdrav od svokry Tvoji najmilší

Anny Babjakovej

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

MÁRIOU KORUNIAKOVOU rod. Čelovskou 17. 10. 1957 – 23. 6.

2021 z Kulpína

Zaspala si tíško po ťažkej bolesti, bez slova, objatia a rozlúčky.

Teraz nám zostáva iba žiaľ a boľavé spomienky.

Navždy sa lúčia: otec Ján, brat Ján s deťmi Máriou, Danielou a Jankom s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na svokru a starú mamu

SMUTNÁ ROZLÚČKA so svatkou

Zarmútený syn s rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s milovanou mamou a starkou

Annou Struhárovou

MÁRIOU KORUNIAKOVOU

rod. Lačokovou 4. 2. 1949 – 4. 7. 2021 z Báčskeho Petrovca

rod. Čelovskou 17. 10. 1957 – 23. 6.

2021 z Kulpína

S láskou a úctou si budú spomínať a nikdy na Teba nezabudnú svatovci Kokavcovci

BOĽAVÁ SPOMIENKA

A Ježiš jej povedal: Ja som vzkriesenie i život, ten, kto verí vo mňa, aj keby zomrel, žiť bude.

Ján 11, 25 Drahá mama, ďakujeme za všetko, odpočívaj v pokoji, budeš nám veľmi chýbať.

Zarmútená dcéra s rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s

ONDREJ KUKUČKA

ANNU KOLÁROVÚ

rod. Vargovú 1929 – 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: nevesta Katarína a vnučky Mariena a Blažena s rodinou • OZNAMY •

AnKou Struhárovou

10. 3. 1941 – 9. 1.

2021 Hložančan žijúci v Kanade, v Kingsville Za lásku, dobrotu a obetavosť a za všetko krásne Ti ďakujeme.

Navždy zostaneš s nami.

S láskou a úctou Tvoje sestry Štefanidesová a Molnárová s rodinami z Hložian

rod. Lačokovou 4. 2. 1949 – 4. 7. 2021 z Báčskeho Petrovca

Čas letí, deň s nocou sa míňajú, ale Tvoja láska a prítomnosť mi stále chýbajú.

Príbuzná a kamarátka Zuzana Očenášová, Báčsky Petrovec 29 /4968/ 17. 7. 2021

45

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 16. júla 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) 10.30

11.00 11.30

21.00

Nedeľa 18. júla Zostrih piesní Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč z roku 2019, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Dotyky (reprízy: pondelok 3.15, utorok 11.00, sobota 16.00, nedeľa 6.00)

Utorok 20. júla 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Spektrum. Odvysielaný bude zostrih z jedného z minulých ročníkov Festivalu zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli. Žiaľ, posledné dva roky toto podujatie nemohlo byť uskutočnené.

Dúhovka. Členovia Slovenského spolku Ľudovíta Štúra v Melbourne založeného roku 1966 na podnet slovenských emigrantov z Vojvodiny v tomto roku oslávia 55. výročie.

Bohatú činnosť Slovenského spolku tvoria aj jednotlivé sekcie, ktorých aktivity boli zmapované pred 5 rokmi v dokumentárnej reportáži nakrútenej na ich pôde v Austrálii.

Vysielanie pre dedinu. Náplňou vysielania bude reportáž z jánošickeho podujatia Deň višní. Uvedený bude i portrét ochotníčky folkloristky Ilony Agarskej z Boľoviec a návod na to, ako vyhotoviť bylinkový ocot a olej.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 16. júla – Zmluva s diablom Sobota 17. júla – Túžba po Marielunde Pondelok 19. júla – Drsný Harry Utorok 20. júla – Vyšší záujem Streda 21. júla – Matrix Štvrtok 22. júla – Juwanna vie hrať

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 18. júla Film: Tom a Jerry – Kto dobehne pirátov Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Diabol nosí Pradu Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 18. júla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

www.hl.rs

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

46

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Streda 21. júla

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Nedeľa 18. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Tradičný maliarsky tábor Etnokult v Kovačici Výtvarné dielne Paleta 2021 zaujali mnohé deti Utorok 20. júla 16.00 Divadelné predstavenie: Satiry II (réžia: Fedor Popov) Kreslený film: Rut Piatok 23. júla Film: Ružové sny Príspevky z archívu RTVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

zŠr karas Báčsky Petrovec

Kemp a súťaž rybárov juniorov Jaroslav Čiep

O

d štvrtka 8. do nedele 11. júla petrovskí rybári boli v strehu a nanajvýš angažovaní. O tom, čo sa dialo v tom čase v Petrovci, prezradil nám Jaroslav Diviak, predseda Združenia športových rybárov Karas.

a učili ich, ako sa stať úspešnými lovcami rýb. Získali základy profesionálneho lovu rýb, ako ich loviť, ako chovať, ako tú stravu prichystať a zdolali aj všetky ,háčiky’ úspešného rybolovu. Prvé dni školenia ich aj nahrávali na kameru pri ich bežnom love rýb, a potom im názorne aj poukazovali, kde najčastejšie robievajú

Účastníci Kempu mladých rybárov pred petrovským internátom

„U nás sa dejú dve podujatia súčasne. Jedno je kemp rybolovu pre juniorov a kadetov z celého Srbska. Prišli sem kategórie mladých rybárov, ktorí súťažia v kategóriách U15 a U20. Ako samotné pomenovanie hovorí, sú to nádejní rybári do 15 rokov a tiež aj v rozpätí 15 až 20 rokov. Ide o výber budúcich reprezentantov našej krajiny. Kemp zorganizoval Zväz športových rybárov Srbska.“ A o tom, ako sa to všetko dialo, Diviak povedal: „Deti boli po celé dni od štvrtka do nedele tuná u nás na kanáli v našom areáli Združenia športových rybárov Karas v Báčskom Petrovci. Skúsení školitelia a rybári im vysvetľovali

Súťaž v love rýb pri kanáli • ŠPORT •

chyby. V podstate toto je super akcia zameraná na deti, ktorú zorganizoval zväz Srbska.“ V sobotu a v nedeľu pri kanáli DTD na vopred prichystaných platformách pre lov rýb v Báčskom Petrovci sa uskutočnilo aj šieste a siedme kolo súťaže lovu rýb na plavák, kde sa zároveň z najúspešnejších konal aj výber reprezentantov Srbska v kategórii kadetov a juniorov. „Máme aj štyroch predstaviteľov nášho klubu. Všetci sú juniori, ibaže dvaja nemôžu postúpiť a na tomto podujatí trénujú a chytajú ryby kvôli prestíže. Je to kvôli tomu, že Janko Abrahám je na rozmedzí týchto dvoch kategórií –

kadetskej a juniorskej. Vlani stratil rok, lebo sa kvôli pandémii súťaž neukončila. Vlani boli prvé dve – tri kolá a iba tohto roku pokračovalo štvrté, piate, šieste a siedme kolo.

Fakticky dva roky sú vtesnané do jednej súťaže a Janka zachytil prechod. Ešte vlani chytal v mladšej kategórii a teraz v staršej, takže Sumarizovanie výsledkov: nemôže získať dostatočný počet J. Diviak v strede bodov. Máme tuná aj Darka a Mir- počuť slová chvály, že ide pravka Melegovcov a Samuela Benku. depodobne o jeden z najkrajších Sajo Benka vlani nesúťažil, takže táborov za posledných desať rovýsledok tohto roku nepostačuje, kov. „Výsledky sú skvelé, deti sú ale aj teraz chytal a súťažil s ostat- nadšené a aj nás nadchli, družba nými jeho rovesníkmi,“ zdôvodnil a atmosféra medzi deťmi a ich predseda petrovských rybárov. spoločníkmi boli fenomenálne, sú Aby sa toto podujatie uskutoč- za každú pochvalu hostiteľov ZŠR nilo práve v Petrovci, zásluha je Karas. Nasleduje krátka prestávka vedenia Združenia športových a začiatkom augusta bude svetový rybárov Karas, ktoré konkurova- pohár v Szolnoku,“ povedal Dejan lo o organizáciu, lebo majú dlho rokov aktívnu prácu s dorastom. Súbeh sa konal ešte v januári, potom zasadal fórum, ktorý im pridelil organizáciu, lebo v Petrovci sú veľmi dobré podmienky na tento typ kempu.

Je tu aj internát Najúspešnejší mladí rybári Srbska na ubytovanie účastníkov, ako aj priestory pri Radanović.„V športovom rybolove kanáli, a stavba, kde možno po- došlo k veľkej generačnej zmene. budnúť v prípade zlého poča- Objavili sa noví mladí súťažiaci a sia. Do Petrovca pricestovalo 28 veľmi mladí ,starší’. Predovšetkým kadetov a 20 juniorov z celého sú v súťažnej nálade s vážnym Srbska. Počas kempu účastníci prístupom k súťaži. Spoločníci a mali aj stravu a keďže sa internátna tréneri boli oddaní svojim deťom, kuchyňa renovuje, ich kuchárka ale maximálne korektní. Okrem spolu s petrovskými aktivistami toho, že sa kolektívne získala postravu chystali priamo pri kanáli, kročilejšia generácia, najväčším za čo im je klub rybárov veľmi dojmom je ich obrovské vzájomné povďačný. „Počasie bolo pekné, priateľstvo, nezištná vzájomná žičilo, dobre sa chytalo, deti sú pomoc aj napriek tomu, že sú na spokojné, našim sa dobre darilo trati súpermi. A ešte väčším prea aj my môžeme byť na pokoji, že kvapením pre mňa sú spoločníci, všetko dopadlo v najlepšom po- ktorí pomáhali všetkým deťom riadku,“ zhodnotil Jaroslav Diviak. v súťaži, bez ohľadu na to, že sú ich Štátne majstrovstvá a tábor konkurentmi,“ nadviazal sa Belić. mládeže v Báčskom Petrovci sa Foto: J. Čiep a A. Belić skončili. Z úst organizátorov bolo / z archívu ZŠR Karas 29 /4968/ 17. 7. 2021

47

Šport FUTBALOVÝ TURNAJ V KULPÍNE

Dvadsaťročný Katarína Gažová

T

ohtoročný denný turnaj v malom futbale usporiadali v dňoch 8. až 11. júla na futbalovom ihrisku Futbalového klubu Kulpín. Už štvrtý rok zaradom zorganizovala ho skupina futbalových nadšencov pod menom Kmotrovci – Kumovi. Aj

roku 2001 ho po prvýkrát zorganizovali traja futbaloví nadšenci: Miroslav Zorňan, Michal Gajdoš-Burdo a Michal Kolár-Poštár.

Záujem o tohtoročný turnaj bol pozoruhodný. Prihlásilo sa 12 tímov z Kulpína, Petrovca a okolia. S takým počtom účastníkov organizátori aj počítali. V záverečný deň turnaja revuálny

Víťazi turnaja – mužstvo HI-TECH z Kulpína

toho roku ich v tom podporil FK Kulpín, viacerí sponzori a priatelia turnaja. Jeden z organizátorov tohtoročného turnaja Andrej Ďuga pripomenul, že tohto roku je okrúhle výročie – dvadsať rokov, ako sa uskutočnil prvý turnaj na trávniku v Kulpíne. V

zápas odohrali malí Kulpínčania, narodení v rokoch 2013, 2014 a 2015.

Andrej Ďuga toto štvordňové športové podujatie na záver zhodnotil takto: „Štyri dni sa v Kulpíne hral veľmi kvalitný futbal. Spokojní sme s účasťou súťažiacich tímov, lebo z roka na rok sa nám prihlasujú čoraz kvalitnejšie seniorské mužstvá. Veľmi sme spokojní aj s návštevnosťou obecenstva. Ľudia si radi prišli pozrieť zápasy. Zvlášť bol zaujímavý posledný deň turnaja, lebo sa rozhodovalo o víťazovi.“ V záverečnej časti turnaja v nedeľu 11. júla najprv pohárom a medailami odmenili najmladších účastníkov – deti z FK Kulpín.

Najlepším strelcom turnaja bol Adam Jun, najlepším Víťazný pohár z rúk Andreja Ďugu brankárom Vuk Vučenović a prijal Nebojša Zamfirović

48

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V revuálnej časti si futbal zahrali najmladší Kulpínčania

najlepším hráčom Marko Serber. a je to jedno pekné podujatie Na treťom mieste skonči- pre Kulpín.“ lo mužstvo Gloakvalis, druhé Záverom sa komentátorka a miesto obsadil Alfa-enterijer a moderátorka turnaja Anna Peťvíťazom turnaja sa stalo mužstvo kovská v mene organizátorov boxerského klubu Hi-tech z Kulpína. Všetky tri mužstvá boli odmenené peňažnou odmenou, víťaznými pohármi a poukážkami do akvaparku Petroland.

Nebojša Zamfirović, predseda FK Kulpína a člen víťazného tímu sa v mene víťazov turnaja prihovoril: „Výnimočne dobrý turnaj, dobre organizovaný a tešíme sa, že si zahrali aj deti, ktorých teraz vo FK Kulpín máme v hojnom počte. Záverečný finálový zápas s Alfa-enterijerom bol vydarený. Snažili sme sa Odmenu za najlepšieho brankára aj my, ale sa nedal ani náš dostal Vuk Vučenović súper, v ktorom hrali mladí, ale nadaní hráči. Nakoniec sme však poďakovala všetkým účastníkom my boli trpezlivejší, rozhodnejší turnaja, rozhodcom a, samozreja zvíťazili sme výsledkom 3 : 1. me, aj početnému obecenstvu, V podstate tento turnaj mal za ktoré počas všetkých dní turcieľ kamarátenie pri futbalovej naja v hojnom počte sledovalo hre, ktorá priláka návštevníkov zápasy.

Obecenstvo turnaja malo pôžitok z dobrej futbalovej hry • ŠPORT •

FK HAJDUŠICA V MAJSTROVSTVÁCH 2020/2021

Skvelá majstrovská sezóna Vladimír Hudec

M

ajstrovská sezóna 2020/2021 zostane zlatými písmenami zapísaná v dejinách hajdušického futbalu. Totižto prvýkrát vo vyše osemdesiatročných dejinách klub zostal v oblastnej, čiže 1. juhobanátskej lige dlhšie od jednej sezóny a je toto už tretí rok zaradom, ako bude súťažiť v tejto lige. Pritom na rozdiel od predchádzajúcich dvoch účastí v tejto súťaži neživoril, nebojoval húževnato o obstátie, ale bol súperom pre rešpekt. Po úspešnej jari, ktorú skončil na výbornom 6. mieste s 24 bodmi, majstrovstvá skončili o dva stupienky nižšie,

Mužstvo Hajdušice v jarnej časti majstrovstiev; stoja zľava: Z. Lipták, M. Mršić, Maliar, Radović, Miksád, P. Mršić, N. Ružić, Petrović, Melich, tréner Mršić, Stojanovski, S. Lipták (člen správy); v drepe zľava: Pavlovic, A. Lipták, Pejčić, Beriša, Ðukić, Brezičanin, Knežević, A. Ružić

sezóne 2020/21 vyhrali 13 zápasov, 5 remizovali a 12 prehrali.

Tréner Milorad Mršić počas majstrovstiev mal v dispozícii hlavne štandardnú zostavu, ibaže počas jarnej majstrovskej sezóny nemohol počítať so spoľahlivým záložníkom Nenadom Folťanom, ktorý liečil zranené koleno.

V štartovej zostave aspoň raz vystúpilo Kapitán a spoľahlivý záložník Ivan Maliar (v žltom drese) intervenuje 18 hráčov a iba dvaja Đukić a Ćulum ani raz neštartovali.

Všetkých 15 čiže na 8. mieste so 44 bodmi. Jezápasov odohral iba rýchly útočseň teda bola trochu úspešnejšia ník Aleksander Ružić.

O jeden od jari, ale v konečnom sa splnil zápas menej odohrali: Z. Lipták, plán trénera Mršića, ktorý na Knežević a Pejčić.

Trinásťkrát začiatku jarnej časti odhadol, že bude potrebné aspoň päť výher, v štartovej zostave boli Maliar prípadne tá-ktorá remíza, aby sa bezpečne zostalo v lige. Nuž a Hajdušičania počas uplynulej jari vyhrali šesť zápasov a ešte dva remizovali. S hosťovania si priniesli 7 bodov – z Jabuky (1 : 2), Alibunáru (2 : 4) a Ilandže (2 : 2). Na druhej strane aj doma utŕžili dve porážky od padinskej Doliny (1 : 2) a, ako sa neskoršie ukázalo, majstra ligy BAK z Belej Crkvy (1 : 4), kým so Slogou z Ban. Nového Sela doma remizovali (1 : 1). V konečnom v majstrovskej • ŠPORT •

Najlepší strelec Aleksander Ružić (v žltom drese) vždy bol dobre strážený

a N. Ružić, 12-krát brankár Melich, Pavlovic a A. Lipták. Nad desať zápasov (11) odohral ešte len Petrović. Ostatní hráči v štartovej zostave odohrali menej od desať zápasov: M. Mršić 8, Beriša 7, Radović 6, Miksád a P. Mršić po 4, brankár Stojanovski tri a Spasovski a Brezičanin po jeden zápas. Zo striedačky na trávnik najčastejšie vybehával Đukić: 9-krát, Beriša a Ćulum po 5-krát, Radović a P. Mršić po 4-krát, Brezičanin 3-krát, Spasovski a Miksád dvakrát a Maliar a Folťan raz.

Tak ako v predchádzajúcich rokoch, aj počas uplynulých majstrovstiev strelci mužstva Hajdušice mali určité problémy s realizáciou, v dôsledku čoho niektoré zápasy prehrali, aj keď na niektorých zápasoch boli lepší a podľa vyložených šancí museli vyhrať. Nebyť toho možno by majstrovstvá skončili aj v hornej časti tabuľky. Predsa iba na dvoch zápasoch nedali gól, a to v Pavliši (2 : 0) a v Ivanove (1 : 0).

Pravdaže, úspešnosť mužstva sa meria tým, koľko majú gólov na svojom konte a nie koľko si šancí vytvorilo. Šance sa zabúdajú a góly, čiže konečný výsledok pamätajú. A tak štatistika hovorí, že hajdušickí strelci v uplynulých majstrovstvách nastrieľali 54 gólov, z čoho v jarnej časti dali

28. Útok teda bol úspešnejší v jarnej časti, kým v obrane bolo opačne. V jeseň prijali 21 gólov a na jar o 6 gólov viac – spolu 47. Viac gólov dalo 6 mužstiev v lige, kým menej gólov od Hajdušičanov prijalo 7 mužstiev. Do listiny strelcov sa uplynulej jari zapísalo 8 futbalistov Hajdušice.

Najlepším strelcom bol A. Ružić, ktorý 9-krát matoval súperových brankárov. Po 5 gólov dali: A. Lipták a N. Ružić. Radović siete súperov vlnil trikrát, dvakrát sa do listiny strelcov zapísali Miksád a Maliar a raz Knežević a Pavlovic.

V klube sú vcelku spokojní s dosiahnutým. To tým skôr, že ani v tejto sezóne neodstúpili od zásady, že hráči, okrem cestovných nákladov za príchod na tréningy a zápasy neprijímajú žiadne úhrady, podľa čoho sú

Nenad Folťan, ktorý pre zranenie kolena nehral celú polosezónu, očakáva, že sa na jeseň vráti a bude významnou posilou mužstva

pravdepodobne jedineční v lige.

Okrem toho pre mužstvo Hajdušice je príznačné kamarátstvo, čiže často sa po zápasoch kamarátia pri chutnej večeri a nie sú zriedkavé aj pracovné akcie na úprave štadiónu a jeho okolia.

Nie je zanedbateľný ani fakt, že až 15 hráčov buď žijú v Hajdušici, alebo majú pôvod z tejto dediny a iba zhodou životných okolností žijú mimo. Aj ostatní hráči sú z najbližšieho okolia – Plandišta, Jánošíka, V. Gaja.

Foto: V. Maliar

29 /4968/ 17. 7. 2021

49

Šport SNEM A MIMORIADNE ZHROMAŽDENIE STAROPAZOVSKEJ JEDNOTY

Michal Hric novým predsedom Matej Bzovský

V

o veľkej sieni tzv. Bielej budovy v Starej Pazove usporiadali mimoriadne zhromaždenie Futbalového klubu Jednota. Predtým uskutočnili aj Snem sympatizantov a podporovateľov klubu. Snemu sa však zúčastnilo iba 38 záujemcov o činnosť klubu, z čoho 25 stálych členov najvyššieho orgánu a len 13 dobrodincov a sympatizantov. Aj toto dostatočne hovorí o tom, aký je záujem o futbal v tomto prostredí.

K tomu prekvapuje, že nebolo takmer žiadnej diskusie o pálčivých otázkach klubu, ktorý

už zaznamenáva 102. výročie od založenia.

Na rokovacom programe

vynúteného a napochytre zvolaného snemu, potom aj mimoriadneho zhromaždenia bola voľba nového vedenia klubu počítajúceho deväť členov. Za nového predsedu FK Jednota zvolili Michala Hrica, dlhoročného hráča Jednoty, neskoršie Lifamu. Nový športový riaditeľ klubu bude Lazar Grabovica a členmi Správnej rady budú Michal Hric s trénerom Željkom Nadjom a špor- Branislav Kostić, Slotovým riaditeľom Lazarom Grabovicom (zľava) bodan Jovanović, očakávajú lepšie dni

Dragan Lazić, Milan Muidža, Svetomir Simić, Rajko Matović a Goran Radosavljević. Dozornú radu tvoria: Miroslav Marković (predseda), Zdenko Baláž a Danilo Stojković.

Prítomní si však všimli, že sa medzi členmi zhromaždenia, ale ani v Správnej rade nenašli významné mená staropazovského futbalu. Netreba ich vari ani uvádzať, lebo ich všetci dobre poznajú, a iste by svojou skúsenosťou značne prispeli k ďalšiemu pokroku klubu bohatej tradície.

Nový tréner už zoskupil hráčov na prípravách na nadchádzajúce majstrovstvá. Prvú skúšku budú mať už na sobotu 17. júla, keď si sily zmerajú s mládežníkmi belehradského Partizanu.

HAJDUŠIČANIA ZAČALI PRÍPRAVY NA NOVÉ MAJSTROVSTVÁ. Po úspechu v minulých majstrovstvách, keď obsadili miesto v strede tabuľky vo FK Hajdušica, nezaháľajú. Oddych trval veľmi krátko, čiže necelý mesiac. Tréner hajdušických futbalistov Milorad Mršić svojich zverencov zoskupil už v prvých dňoch júla na kondičných prípravách (na fotografii).

Rovnobežne s týmito prípravami viacerí hajdušickí futbalisti v týchto dňoch sa zúčastnili turnaja vo Veľkom Gaji a koncom mesiaca sa plánuje organizácia turnaja y príležitosti slavy pravoslávneho kostola v Hajdušici.

Aj na tomto turnaji sa tiež zúčastní väčšina futbalistov tohto klubu, čo tiež možno považovať za svojrázne kondičné prípravy. Inak z klubu prichádzajú správy, že aspoň nateraz v mužstve nieto žiadnych zmien, resp. nikto neopustil klub. Na druhej strane uvažuje sa o niekoľkých posilách. Času na zmeny je však ešte nadostač, keďže podľa rozhodnutia orgánov FZ Srbska prechodná registračná doba pre futbalistov bude trvať do 17. septembra bežného roku. vlh Foto: V. Maliar

SPOMIENKA NA JAROSLAVA BÁĎONSKÉHO

Nemožno zabudnúť Samuel Medveď

Š

tvrtého júla uplynulo šestnásť rokov, čo životnú púť opustil legendárny petrovský stolnotenisový nadšenec Jaroslav Baďonský (1955 – 2005 ). Z povolania bol právnik, avšak naplno sa venoval stolnému 50

www.hl.rs

tenisu a lásku k tomuto športu vštepil početným budúcim stolným tenistom Jánovi Lačokovi, Vlastislavovi Záborskému, Michalovi Šramkovi, Miroslavovi Lomenovi, Pavlovi Turanovi, Pavlovi Bažíkovi a Ľudovítovi Kaňovi... ktorí aj napriek svojmu veku pestujú a zachovávajú

Informačno-politický týždenník

dlhoročnú a bohatú tradíciu petrovského stolného tenisu.

A ani tohto roku naňho nezabudli. Toho štvrtého júla Miroslav Lomen, Michal Šramka, Pavel Turan, Pavel Bažík (na fotografii zľava) a predseda STK Mladosť Ján Lačok navštívili jeho hrobku na petrovskom cintoríne a vzdali poctu svojmu učiteľovi.

Foto: Ján Lačok • ŠPORT •

SPOMIENKY NA OTVORENIE FUTBALOVÉHO STREDISKO FZ SRBSKA V STAREJ PAZOVE

Deň, keď sa Pazova dostala na futbalovú mapu Európy Matej Bzovský

hostiteľa bol vtedajší dlhoročný predseda FZ Srbska Tomislav Karadžić, ideový tvorko ten čas letí. Minulo už bezmála ca výstavby tohto strediska. Túto veľkú desať rokov od historickej udalosti, nezabudnuteľnú udalosť, ktorá je zlatými keď 14. mája 2012 v Starej Pazove písmenami zapísaná aj do futbalových dejín Futbalový areál v Starej Pazove z vtáčej slávnostne otvorili veľké športové stredisko sriemskeho mestečka, poctili aj početní perspektívy Futbalového zväzu Srbska, ktoré patrí medzi žiaci pazovských základných škôl. Futbanajkrajšie na starom kontinente. Necelý lové stredisko je vystavané aj za výdatnej prvý človek FZ Bulharska Borislav Mihajlov, rok predtým, čiže 3. júna roku 2011 za pomoci Staropazovskej obce, ktorá okrem Macedónska Haralampije Hadži-Risteski, pozemku na atraktívnej lokalite v čelní funkcionári FZ Albánska a iní početní blízkosti stredu mesta zabezpečila hostia z našej krajiny a zo zahraničia, ale aj nemalú časť základnej infraštruktúry. početné obecenstvo. V úvode tejto prvej veľV stredisku sa za uplynulých bezmála kej futbalovej udalosti v tomto futbalovom desať rokov vystriedali a pripravovali početní športovci, predovšetkým futbalisti, ale aj hádzanári, basketbalisti a iní, tak z krajiny, ako aj z Európy, V Dome futbalu sa pred odchodom na kvalifikačný ba aj širšie. Počas jednej návturnaj v Litve stretla a pripravovala aj futsalová števy Srbska stredisko navštíreprezentácia Srbska, v ktorej hrá aj Hajdušičanka Ivana Maliarová (štvrtá zľava) vil a kladne sa o ňom vyjadril aj predseda FZ Slovenska s účasti predstaviteľov UEFA a delegácie delegáciou František Laurinec. futbalových zväzov Bulharska, Chorvátska, Národný dom futbalu sa ináč Albánska, vysokej delegácie Futbalových rozprestiera na 11,5 hektára. Z toho Pekne upravené ihriská poruke mnohým zväzov Srbska a Vojvodiny, ako aj mnohých 10 000 m2 je pod strechou a ďalších hostí z našej krajiny a Staropazovskej obce 60 000 m2 zaberá 6 veľkých futbalových stredisku Platinimu v mene Futbalového v čele s vtedajším predsedom Goranom ihrísk. Tento veľkolepý športový kom- zväzu Srbska symbolicky odovzdali zvláštJovićom položili plex s hotelom, veľkou reštauráciou, ny darček, pekne upravenú zelenú hraciu základný kameň presscentrom má 64 izieb a štyri apart- plochu, s modernou atletickou dráhou a tohto význammány, multifunkčnú športovú halu pre tribúnami na samom vchode, ktorú pomeného športovofutbal, hádzanú, basketbal, volejbal novali jeho menom. K menu významného - re k re a č n é h o a tenis. Športový servis, určený na hráča európskestrediska. V ten rekreáciu a rehabilitáciu, je ho a svetového významný deň tiež moderne vybavený. Sú futbalu dodali sa Stará Pazova tu lekárske ordinácie, hydro- a desiatku, lebo to vskutku dostaelektroterapia, spac stredisko, číslo vždy nosil la na futbalovú sauna, veľké šatne, sieň pre na svojom drese mapu Európy. stolný tenis a biliard atď. Veľká počas svojej boAj na slávnostvýhoda strediska je aj v tom, hatej kariére. nom otvorení že je od letiska Nikolu Teslu V neoficiáltohto areálu sa vzdialené iba 20 km a od Benom rozhovore Autor týchto riadkov pred vchozúčastnili početní lehradu 32 km.

Michel Platini si dom na ihrisko pomenované hostia, predstaVýznamnou udalosťou bola zažartoval: menom jedného z najlepších vitelia štátnych, aj tretia v poradí návšteva „PrednedávPočas otvorenia sa prihovofutbalistov všetkých čias na svete ale aj svetových, vtedajšieho predsedu UEFA nom sa mladých ril aj predseda UEFA Michel Michela Platiniho Platini. V úzadí Goran Jović, európskych Michela Platiniho, ktorý sleľudí vo FrancúzJoseph Sepp Blatter a Tomislav a srbských futdoval prvý rozvojový turnaj sku opýtali, kto Karadžić (zľava) balových vrchUEFA pre futbalistov do 17 rokov, na bol Charles de Gaulle. Väčšina odpovedala, ností Ivica Dačić, ktorom sa zúčastnili reprezentácie že je to letisko v Paríži. Očakávam, že o predseda FIFA Joseph Sepp Blatter, pred- Bulharska, Macedónska, Albánska a Srbska. desať rokov, keď sa opýtajú, kto bol Michel seda Európskej futbalovej federácie Michel Okrem Platiniho turnaj sledovali aj čelní Platini, odpoveď bude znieť – ihrisko v Platini, a ostatné osobnosti zo sveta nášho, ľudia FZ Srbska a Vojvodiny, tiež vtedajší Starej Pazove.“ európského a svetového futbalu. V úlohe predseda FZ Chorvátska Vlatko Marković, Foto: archív Domu futbalu

A

MATIČNÁ ČINNOSŤ

Miestny odbor Matice slovenskej v Ľube Ján Belan, predseda Anna Francistyová

prvý v slávnostných bohoslužbách požehnal ich predsavzatie, ktoré spestrili príležitostným spevom ítame v Hlase ľudu číslo 49 z 5. členky domáceho cirkevného decembra 1998 pod titulkom Nech spevokolu. Po uhostení v škole sa aj o nás počuje: zakladajúce zhromaždenie v poradí „Sú nám akoby „za chrbtom“, v malej 27. MOMS-u prebiehalo v Dome sriemskej dedinke na západnom úpätí kultúry. Hostí z vedenia MSJ, Fruškej hory, šesť kilometrov od Erdevíka, z Veľvyslanectva Slovenskej republiky na samej hranici s Chorvátskom. Ale sú živí, v Belehrade, zo susedných MOMS-ov vedomí svojej identity, vytrvalí v zachovávaní a KUS-ov v Erdevíku, Šíde a Binguli tradícií svojich predkov – Slováci v Ľube. uvítal veľký počet Ľubanov. Na tvári Nie ich je mnoho, ale, ako sami hovoria, miesta sa novinárom zdôverili, že im „nie ani málo“. Zemepisne sú naši Ľubania v príprave tohto veľkého dňa ochotne dosť vzdialení od našich stredísk, ale ako to pomohli i spoluobčania Chorváti Slovenské básničky a pesničky v prednese najmladších (29. novembra 1998) a Srbi.

Pri konštituovaní predsedu MSJ. Optimisticky sa o zajtrajšku MOMS-u v Ľube si noví ľubských Slovákov vyslovil Ján Považan, matičiari naplánovali zvýšiť predseda Zhromaždenia Miestneho počet odberateľov Hlasu ľudu, spoločenstva v Ľube. V príležitostnom zlepšiť výučbu slovenčiny programe vystúpili deti z Ľuby a Erdevíka, v základnej škole, v spolupráci žiaci ZŠ Mošu Pijadeho. Recitátorov pripravila s Miestnym spoločenstvom učiteľka Juliana Čániová a spevácku skupinu zabezpečiť miestnosť pre naučil pekne spievať učiteľ Vladimír Bartoš. prácu matičiarov, nadviazať Prvým predsedom MOMS v Ľube sa stal styky s ostatnými MOMS-ami, Ján Považan. Od roku 2004 bol predsedom založiť knižnicu, zúčastňovať tohto miestneho matičného odboru Pavel sa na našich festivaloch Zajac a od roku 2008 je ním Ján Belan. a prehliadkach. Do prvého Matičiari v Ľube sa najviac venujú mládeži Členovia prvého Výkonného a Dozorného výboru MOMS Výkonného Ľuba s hosťami na zakladajúcom zhromaždení (1998) výboru MOMS boli z volení: zvykneme povedať, „nedajú sa“. Pestujú si Pavel Zajac, Mária Kmeťková, krásnu slovenčinu a od nedele 29. novembra Ján Belan Pivnický, Anna 1998 majú aj svoj Miestny odbor Matice Čuhová, Jaroslav Považan, slovenskej v Juhoslávii.“ Ján Topoľský, Miroslav Janiš, Ľubania si pre túto historickú udalosť zvolili Miroslav Ruman a Ján Považan. poslednú nedeľu v mesiaci, keď bohoslužby Členmi Dozorného výboru sa u nich vykonával kaplán, administrátor stali: Juraj Kmeťko, Jan Belan erdevíckeho cirkevného zboru Jaroslav Prle a Vladimír Belan.

Kopčok (teraz senior báčsky). Práve on Povzbudzujúcimi príhovormi v ten historický deň prítomných Prichádzajú nové generácie a rady sa obliekajú do slovenských krojov na slávnosti konštituovania miestneho a deťom, aby sa zachovali slovenské zvyky matičného odboru Ľubanov oslovili a obyčaje, aby prichádzajúce generácie Rastislav Surový, predseda MSJ, nezabudli na svoje korene. Predstavitelia Ján Šipický, podpredseda MSJ Slovákov v Ľube vystupovali na festivaloch pre Sriem, Ivan Horvát, radca na Rozospievaný Sriem a Stretnutie v pivnickom Veľvyslanectve SR v Belehrade, poli, aktívny je ženský spevokol, ženský Svetoslav Majera, tajomník MSJ, spolok a matičné tímy z tejto sriemskej Vladimír Bartoš, predseda MOMS dedinky sa zúčastňujú na turnajoch v v Erdevíku, Ondrej Krásnik, predseda kolkárstve, v súťaži poľovníkov v triafaní Cirkevný spevokol spestril i program v Dome MOMS v Šíde, a príležitostnou do hlinených terčov atď. kultúry (1998) básňou Elena Surová, manželka Foto: z archívu MOMS a Hlasu ľudu

Č