Hlas ľudu 38/2021 by NVU Hlas ľudu

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Cena Ondreja Štefanka Dr. Jánovi Kišgecimu

ISSN 0018-2869

Za vzácny prínos v slovenskom zahraničnom svete



Z obsahu

Prezident Srbska Aleksandar Vučić vo štvrtok 9. septembra položil základný kameň na výstavbu továrne na výrobu vakcín. Ide o továreň čínskej spoločnosti Sinopharm, t. j. o spoločnú investíciu Srbska, Čínskej ľudovej republiky a Spojených arabských emirátov. Údajne do marca roku 2022 bude ukončená prvá plniaca stanica s kapacitou 30 miliónov dávok za rok. V. Sabo Zdroj: predsednik.rs Foto: Predsedništvo Srbije/Dimitrije Goll

Pri príležitosti osláv 100. výročia Slovenského kultúrnoumeleckého spolku Milana Rastislava Štefánika v Binguli (1920 – 2020) v sobotu 11. septembra sa konal kultúrnoumelecký program pod názvom Zachovajme kultúrne dedičstvo našich predkov. V rámci programu sa predstavili i najmladšie Čerešničky. D. Berediová-Banovićová

18. 9. 2021 | 38 /4977/

Uzávierka čísla: 15. 9. 2021

Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Dobanovciach v nedeľu 12. septembra usporiadal Misijnú slávnosť Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku pre Sriemsky seniorát. Pri tejto príležitosti si pripomenuli i 160. výročie príchodu Slovákov do Dobanoviec, 130 rokov od založenia fílie a 100 rokov od osamostatnenia SEAVC v Srbsku. Z archívu SKOS a MOMS Dobanovce

V tomto roku pestovateľom počasie nežičilo. Extrémne horúčavy znížili výnosy hlavných poľnohospodárskych plodín: úroda sóje bude podľa odhadu našich odborníkov nižšia až o 50 %, kukurice o 30 až 50 % a slnečnice, ktorá najlepšie odolávala vysokým teplotám, o 10 – 15 %. Všetko nasvedčuje tomu, že nás takéto poveternostné podmienky budú sprevádzať aj v budúcnosti a treba sa na ne pripraviť. Predovšetkým pozornosť treba venovať šíreniu závlahových systémov, ktorých máme veľmi málo. Z celkových pestovateľských plôch závlahy pokrývajú iba 2 percentá. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová-Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová. Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Septembrové súvahy Anna Francistyová

údivom a rešpektom sme sledovali priebeh bohatých osláv Dňa Padiny. Trvali tri víkendy, teda od 20. augusta do 11. septembra. Vyvrcholili uplynulú sobotu slávnostnou akadémiou, prezentáciou ďalšej padinskej publikácie, otvorením zaujímavej dvojvýstavy, a všetko za účasti i cezpoľných umelcov, spevákov, hudobníkov. A keďže tohtoročné oslavy krášli pekné výročie – 215 rokov od založenia dediny, nechýbali ani historické pasáže. Vďaka nim sme zistili, alebo si znovu pripomenuli, že názov jubilujúcej dediny je srbského pôvodu, odvodený zo slova padina, čiže svah. Aj v treťom septembrovom čísle Hlasu ľudu vám prinášame riporty z našich základných a stredných škôl, kde naplno beží nový školský rok. Zisťujeme, koľko máme v nich žiakov – viac alebo menej ako v uplynulých rokoch, ako sú školy zabezpečené na nový začiatok kádrovo, ako sa vďaka projektom, donáciám a v konečnom i vďaka majstrom vynovili počas letných prázdnin. S potešením zisťujeme, že zo štvrtého pokusu sa na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci podarilo

otvoriť informatické usmernenie so slovenskou vyučovacou rečou. Je to veľký úspech. Počítače, programovanie, vôbec nové informačné systémy sú pre mladé generácie veľmi lákavé chodníčky k vyvolenému životnému povolaniu, a teraz sa vzdelávať v tomto smere môžu aj na známom a dobre vybavenom našom najstaršom gymnáziu. Svojráznym vyvrcholením je i jesenné vyprázdňovanie našich polí. Začína sa v septembri. Aj v doprave už stretáme kombajny, traktory s plnými vlečkami. Výnosy však netešia pestovateľov. Každý sedliak vie aj sám oceniť plody svojej tohtoročnej práce a odborníci kvitujú, že pre extrémne vysoké teploty počas dvoch letných mesiacov a pritom i bez dažďa úroda sóje bude nižšia až o polovicu, kukurice o 30 až 50 % a aj výnosy najodolnejšej plodiny – slnečnice budú pod štandardom. Hlavu v smútku majú aj ovocinári. Proti novým klimatickým okolnostiam veru nič nemôžeme, iba pokúsiť sa im do určitej miery prispôsobiť, zmeniť osevný plán, prípadne efektívnejšie využívať vodné zdroje. Pointa je v plánovaní. Podľa možnosti s prihliadaním na rady odborníkov, ale predovšetkým na vlastné skúsenosti.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

5 Štartovala výstavba továrne Sinopharm

32 Vydarené podujatie po tretíkrát

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

17 Oslávili zlatú svadbu

52 Skromnejšie ako obvykle

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Škody v dôsledku sucha sú obrovské

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: VP Službeni glasnik Belehrad

• •

•

Na titulnej strane: V Nadlaku v dňoch 9. – 12. septembra na tradičnom slávnostnom podujatí už po 13-krát udelili Cenu Ondreja Štefanka a zrealizovala sa medzinárodná konferencia. Neobvyklý bol iba termín: totiž v rokoch 2009 až 2019 tieto akcie prebiehali v marci, lebo Ondrej Štefanko sa narodil 18. marca 1949. Vlani pre pandémiu sa konferencia neuskutočnila v plánovanom marcovom termíne a prestížne ocenenie bolo udelené v septembri. Medzi tohtoročnými laureátmi je i vedec, pedagóg, publicista a kultúrny dejateľ Dr. Ján Kišgeci zo Srbska. Foto: Ondrej Melich 38 /4977/ 18. 9. 2021

Týždeň

7 DNÍ

Berlínsky proces dôležitý na ceste do EÚ Pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová

pondelok 13. septembra kancelárka Spolkovej republiky Nemecko Angela Merkelová pobudla v Belehrade, kde ju prijal prezident Srbska Aleksandar Vučić. V rámci stretnutia menovaní hovorili o všetkých dôležitých spoločensko-politických otázkach, о európskej integrácii Srbska a regiónu, ale aj o uskladnení zahraničnej politiky Srbska so zahraničnou politikou Európskej únie. Prezident Vučić sa v príhovore poďakoval Merkelovej za návštevu Belehradu, čo je, ako podotkol, veľká česť pre samotnú krajinu. Zároveň sa poďakoval za všetko, čo doposiaľ urobila pre Srbsko a západný Balkán. „Srbsko za posledných desať rokov až trikrát zväčšilo obchodnú výmenu s Nemeckom, takže naša krajina skutočne za svoj ekonomický rozvoj vďačí Nemecku,“ povedal prezident a dodal: „V roku 2014, keď som sa stal premiérom Srbska, v nemeckých kompániách pracovalo 17 000

ľudí, dnes je ten počet približne 72 000 ľudí.“ Okrem iného povedal, že je Nemecko najväčším zahraničným partnerom Srbska, vyzdvihujúc pritom, že verí, že obchodná výmena v tomto roku dosiahne šesť miliárd eur. Prezident okrem iného ozrejmil, že s nemeckou kancelárkou rokovali aj o vzťahoch a dialógu s Prištinou, ako aj o právnom štáte, pričom zdôraznil, že sa Srbsko venuje ústavným reformám, reformám v súdnictve, médiového a kompletného politického sektora. Kancelárka vyzdvihla skutočnosť, že si Srbsko a Nemecko vybudovali vzťah založený na dôvere a na tejto dlhej ceste dosiahli spoločne niekoľko výsledkov. „Avšak pred Srbskom, ale aj celým regiónom je ešte hodný kus cesty po prijatie do členstva EÚ, čo je spoločným cieľom aj Srbska, aj Nemecka,“ poznamenala a podčiarkla, že dôležitú úlohu na tej ceste má Berlínsky proces. „Je mi potešením vidieť výsledky, krok po krok. Povzbudzujem vás, aby ste smerovali k právnemu štátu a plurálnej spoločnosti.

Еkonomické úspechy by mali byť iba podnetom na to, aby sa členstvo do EÚ opodstatnilo,“ povedala Merkelová a dodala: „Otázka Kosova nezmizne a musí byť doriešená, aj keď sa niektoré otázky skutočne riešia na konci nejakého procesu.“ Prezident Srbska na záver zdôraznil, že si je Srbsko vedomé, čo je podmienkou na členstvo v Európskej únii. * Šéf Delegácie Európskej únie v Srbsku Emanuele Giaufret odovzdal 26 kľúčov od špecializovaných vozidiel na prepravu vakcín a zdravotníckeho personálu ministerke pre európsku integráciu Jadranke Joksimovićovej a ministrovi zdravotníctva Zlatiborovi Lončarovi. Okrem nich prítomný bol aj prezident Srbska A. Vučić. Spomenuté vozidlá, ktorých hodnota je vyčíslená na viac ako pol milióna eur, sú donáciou EÚ. Vozidlá sú vybavené špeciálnymi mrazničkami a určené sú pre 24 zdravotných ustanovizní na území Srbska. Jedno vozidlo dokáže prepraviť niekoľko tisíc dávok vakcín. Prezident Vučić sa vo svojom

prejave poďakoval EÚ za donáciu a vyčlenené prostriedky, zdôrazňujúc pritom, že nové vozidlá v značnej miere riešia problém rýchlej distribúcie vakcín zo Subotice, Kikindy do Užica, Nového Pazaru, Vranja a iných miest v našom štáte. Giaufret povedal, že EÚ bude pokračovať v spolupráci so Srbskom v boji proti pandémii, nad ktorou nemôžeme zvíťaziť ako jednotlivci, bez spolupráce a koordinácie. Dodal, že vozidlá po pandémii zostanú na používanie v zdravotnom systéme, t. j. sektore v Srbsku. Vozidlá na prepravu vakcín a zdravotníckeho personálu sú zabezpečené z prostriedkov IPA 2020 prostredníctvom projektu EÚ pre lokálny rozvoj (EÚ PRO PLUS), ktorý realizuje Kancelária Spojených národov pre projektové služby. Ten projekt má za cieľ prispieť k všeobecnému a ekonomickému rozvoju 99 lokálnych samospráv v regióne Šumadije a západného, južného a východného Srbska. Európska únia na tento trojročný program vyčlenila 30 miliónov eur.

ZÁKON O OCHRANE SPOTREBITEĽOV

Viacnásobne pokročilá ochrana práv spotrebiteľov Pripravila: O. Glóziková-Jonášová

inisterka obchodovania, turizmu a telekomunikácií vo vláde Republiky Srbsko Tatjana Matićová vyhlásila, že sa uplatnením nového Zákona o ochrane spotrebiteľov výrazne prispeje k ich ochrane a že sa týmto spôsobom spotrebiteľské práva v Srbsku budú pohybovať v súla4

www.hl.rs

de s predpismi Európskej únie. Matićová okrem iného uviedla, že nový zákon, ktorý bol schválený 9. septembra t. r. v Zhromaždení Srbska, je vytvorený na základe analýzy uplatňovania Zákona o ochrane spotrebiteľov z roku 2014. Cieľom nového zákona o ochrane spotrebiteľov je predovšetkým umožnenie využívať svoje práva čím efektívnejšie a za čo nižšie trovy a prispieť

Informačno-politický týždenník

tým, samozrejme, k vyššiemu stupňu ochrany spotrebiteľov v Srbsku. Ministerka vysvetľujúc navrhnutý zákon v Zhromaždení Srbska povedala, že je tento dokument výsledkom práce pracovnej skupiny, sformovanej z predstaviteľov obchodníkov a spotrebiteľov ako základných subjektov spotrebiteľských vzťahov, ale aj ostatných relevantných nositeľov ochrany spotre-

biteľov a odbornej verejnosti. Podľa jej slov zákonom je predvídaný celý rad nových riešení a opatrení, ktorými budú regulované povinnosti a chránené práva spotrebiteľov a obchodníkov. Podrobnejšie o novom Zákone o ochrane spotrebiteľov sa dočítate na portáli príslušného ministerstva. Zdroj: srbija.gov.rs

• TÝŽDEŇ •

SRBSKO

Štartovala výstavba továrne Sinopharm Pripravil: Vladimír Sabo

rezident Srbska Aleksandar Vučić sa vo štvrtok 9. septembra zúčastnil slávnostného ceremoniálu položenia základného kameňa na výstavbu továrne, ktorá bude vyrábať vakcíny. Ide o továreň čínskej spoločnosti Sinopharm, t. j. o spoločnú investíciu Srbska, Čínskej ľudovej republiky a Spojených arabských emirátov.

rópe, a verím, že sa nám podarí zachrániť mnoho životov. Je to pre našu krajinu veľký záväzok. Do konca marca roku 2022 dokončíme prvú plniacu stanicu s kapacitou 30 miliónov dávok za rok. Je to spoločná investícia a dôkaz priateľstva,“ povedal a dodal: „Som hrdý na to, že začíname budovať úplne nové kapacity na plnenie a výrobu vakcín a že to hovorí aj o nás a o tom, čo budeme mať v budúcnosti. Toto

Príhovor Aleksandra Vučića na slávnostnom ceremoniáli

Tu budeme vyrábať, keď v roku 2023 dokončíme druhú fázu, aktívnu zložku vakcíny.“ Prezident Vučić okrem iného povedal, že naša krajina bude medzi prvými vo svete, ktoré budú mať možnosť spolu s našimi partnermi zmeniť obsah látky, a opäť budeme medzi prvými vo svete, ktorí budú s ľuďmi zdieľať nové výhody, vedecké objavy, a tým budú ľudia ešte bezpečnejší a vakcína účinnejšia. Prezradil, že je šťastný, že sme mali odvahu prísť s týmto nápadom a možnosť ho zrealizovať.

„Odvážili sme sa byť odvážni, zodpovední a vážni, ale aj nastaviť priečku vysoko. Toto bude regionálny zázrak a srbská hrdosť. To sú veci, ktoré zostávajú, pre ktoré žijete a za ktoré bojujete. Práve to mení realitu a prináša ľuďom život. Vďaka našim priateľom z ČĽR a SAE. Nech žije naše priateľstvo, nech žije Srbsko,“ povedal vo svojom príhovore prezident. Zdroj: predsednik.rs Foto: Predsedništvo Srbije/ Dimitrije Goll

Prezident Srbska Aleksandar Vučić položil základný kameň na výstavbu továrne na výrobu vakcín spoločnosti Sinopharm

Pri tejto príležitosti prezident Vučić povedal: „Srbsko bude mať jednu z najmodernejších tovární na výrobu vakcín. Som hrdý na to, že sme sa spolu s našimi čínskymi a emirátskymi partnermi pokúsili vyriešiť niektoré regionálne a svetové problémy na rozdiel od niekoho, kto čaká na vyriešenie problémov inými a čaká na niekoho pomoc. Budeme zásobovať nielen Srbsko, ale aj mnoho krajín v regióne, v Eu-

• TÝŽDEŇ •

partnerstvo nie je partnerstvom zo záujmu, ale dôkazom priateľstva, aj keď v medzinárodných vzťahoch často o priateľstve pochybujeme. Všetko, čo sme si povedali, že urobíme, sme urobili spoločne. Keď to bolo ťažké, dostali sme pomoc zo SAE a z Číny. Preto využívam túto príležitosť na poďakovanie sa prezidentovi Si Ťin-pchingovi a Jeho Výsosti šejkovi Mohamedovi bin Zayedovi Al Nahyanovi.

Náčrt továrne na výrobu vakcín

38 /4977/ 18. 9. 2021

Týždeň HUDOBNÁ A BALETNÁ ŠKOLA V NOVOM SADE

Škola podľa svetových štandardov Pripravil: Vladimír Sabo

udobná a baletná škola je od 7. septembra úplne presťahovaná do nového, najmodernejšie vybaveného objektu s celkovou rozlohou 14 814,50 m2, ktorého súčasťou je okrem dvoch škôl aj prvá mestská koncertná sieň. Stavbu a vybavenie, ktoré zahŕňalo nákup školského nábytku, multimediálneho a počítačového vybavenia a hudobných nástrojov, financovalo Mesto Nový Sad. Školy majú 86 klavírov. Medzi

štvorcových metrov a peňazí. Tieto investície zostávajú zapísané v dejinách mesta. Nový Sad dostal svoju prvú koncertnú sieň a obe školy už konečne nie sú nájomníkmi. Investovali sme tri miliardy a 400 miliónov dinárov. Úsmevy na tvárach žiakov najspoľahlivejšie hovoria o dôležitosti investície, ktorá sa ešte len vyplatí. Kúpili sme najlepšie vybavenie pre potreby školy a priviedli sme Stefana Milenkovića, aby deti motivoval, pretože naším cieľom je, aby zostali tu, v Srbsku, a aby mali čo

Primátor Mesta Nový Sad navštívil novovystavanú Hudobno-baletnú školu v Novom Sade

zakúpenými nástrojmi sú dva najlepšie podmienky na rozvoj,“ koncertné klavíry, z ktorých kaž- povedal primátor a pokračoval: dý stojí 140 000 eur a ktoré auto- „Keď veríte vo veľké sny, môžu rizovala a pod ktoré sa podpísala sa stať realitou. Blahoželáme jedna z najväčších klaviristiek zamestnancom a žiakom, presúčasnosti Marta Argerič. tože toto je teraz ich domov, a Primátor Nového Sadu Miloš Vučević navštívil Hudobnú a baletnú školu a zdôraznil, že má česť byť súčasťou takého dôležitého projektu, ktorý sa úspešne podarilo zrealizovať až do konca. „Výstavba takéhoto objektu symbolizuje novú silu Nového Sadu. Nejde len o súčet Pre vzácnu návštevu bol prichystaný aj i n v e s t o v a n ý c h príležitostný program 6

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Hudobná a baletná škola sa rozprestiera na 14 814,50 m2 a jej súčasťou je aj prvá mestská koncertná sieň

pokúsime sa tam zorganizovať by sme nikdy nedosiahli cieľ. najlepšie možné akcie v súlade Úsmev detí hovorí všetko. Túto s očakávaniami týchto detí. Pro- budovu nazývajú ,raketoplán’, vinčná mentalita nesmie vládnuť vystavali sme budovu na naslenad Novým Sadom. N. Sad musí dujúcich 100 rokov a som hrdá žiť a dýchať ako polmiliónové európske mesto, srbské Atény a Európske hlavné mesto kultúry, ktoré rastie a vyvíja sa. Aby sme mohli poskytnúť peniaze na také veľké projekty, musíme byť zodpovední za peniaze všetkých Novosadčanov, privádzať investície do nášho mesta, a Údajne nové epicentrum novosadskej kultúry potom sa rozpočet zdvojnásobí,“ prízvukoval Vu- na to, že za všetkým stojí Mesto čević. Nový Sad,“ vyzdvihla Radmila Podľa slov riaditeľky Rakin Martinović. Hudobnej školy IsidoRiaditeľka baletnej školy ra Bajića Radmily Rakin Sanja Vučurevićová vyjadrila Martinović 1. septem- očakávanie, že inštitúcia bude ber 1909 a tento deň zhromažďovacím centrom pre sú dva najdôležitejšie žiakov baletných škôl zo Srbska dátumy v dejinách tejto a regiónu, kde sa budú konať vzdelávacej inštitúcie. republikové súťaže, festivaly „Máloktorá inštitúcia na a nakoniec aj medzinárodné svete sa môže hrdiť tako- súťaže. Zdôraznila tiež, že sa uto budovou. Toto bude naširoko diskutuje o vytvorení epicentrum novosadskej Baletnej akadémie, pre ktorú sú kultúry a ďakujem pri- teraz vytvorené podmienky. krátky mátorovi, bez ktorého osobného angažovania Zdroj a foto: novisad.rs • TÝŽDEŇ •

ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA AP VOJVODINY

Schválili vyrovnaný rozpočet Danuška Berediová-Banovićová

o štvrtok 9. septembra sa konalo deviate zasadnutie Zhromaždenia AP Vojvodiny. Poslanci schválili vyrovnaný pokrajinský rozpočet, druhý v poradí v tomto roku. Týmto je pokrajinský rozpočet zvýšený o 3,7 miliardy dinárov. Pokrajinský rozpočet teraz vynáša 81,36 miliardy dinárov. Týmto vyrovnaným rozpočtom sa plánujú výdavky na kapitálne projekty, predovšetkým v oblastiach hospodárstva, vodohospodárstva, zdravotníctva, vzdelávania a kultúry, rozvoja športu a sociálnej a demografickej politiky, a iné priority. V pokračovaní zasadnutia je schválené rozhodnutie o zmene pokrajinského rozhodnutia o kádrovom pláne APV za rok 2021. V oblasti poľnohospodárstva, vodohospodárstva a lesníctva, s cieľom zosúladiť

prostriedky s novými projekciami a potrebami v rámci ročných plánov, schválených je 5 rozhodnutí. Rozhodnutia sa týkajú: rozpočtového fondu pre vody

Pokrajinský rozpočet je zvýšený o 3,7 miliardy dinárov a teraz vynáša 81,36 miliardy dinárov

APV, rozpočtového fondu pre lesy APV, programu ochrany, zriadenia a používania poľnohospodárskeho územia v APV,

INFORMÁCIE O COVID-19

Výrazné zvýšenie počtu nakazených Pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová

eľmi je nevďačné písať o štatistických údajoch ohľadom pandémie Covid-19, keďže sa situácia aj ďalej niekoľkokrát denne monitoruje a mení. Uvedené údaje sú z dňa 14. septembra, teda v čase písania tohto príspevku na portáli Ministerstva zdravotníctva vlády Republiky Srbsko písalo takto: na prítomnosť koronavírusu bolo testovaných 27 927 osôb, z čoho u 7 723 osôb bola prítom• TÝŽDEŇ •

programu podpory poľnohospodárskym odborným službám v ochrane rastlín v APV, ako aj programu podpory pre implementáciu poľnohospodárskej

nosť koronavírusu aj potvrdená. Hospitalizovaných bolo 3 211 pacientov, z čoho 156 bolo na respirátoroch. Za posledných 24 hodín na následky infikovania koronavírusom umrelo 26 osôb. Celkový počet umretých od vypuknutia pandémie v Srbsku je 7 601 a percento úmrtnosti vynáša 0,91 percenta. Od vypuknutia pandémie do 14. septembra t. r. testovaných bolo 5 290 374 ľudí, z ktorých 830 884 bolo aj nakazených, píše sa v oznámení na webovej stránke Covid-19.rs.

politiky a politiky vidieckeho rozvoja na území APV v roku 2021. Schválené bolo aj rozhodDO SRBSKA DORAZILA ZLOŽKA NA VÝROBU RUSKEJ VAKCÍNY Minister bez kresla vo vláde Republiky Srbsko poverený inováciami a technologickým rozvojom a predseda Medzivládneho komitétu pre spoluprácu s Ruskom Nenad Popović oznámil, že do Srbska dorazila zložka nevyhnutná na spracovanie a výrobu približne milión dávok ruskej vakcíny Sputnik V. Popović povedal, že ide o 600 litrov látky, ktorá je doručená z ruskej farmaceutickej kompánie Generijum z Vladimirskej oblasti. Táto zložka bola, ako vysvetlil Popović, ihneď transportovaná do Inštitútu Torlak, kde bude nasledujúcich sedem do desať

nutie o zmenách a doplnkoch rozhodnutia o programe neonatálneho skríningu na cystickú fibrózu v APV. Dôvodom na túto zmenu je potreba, aby sa týmto programom, ktorým je včasné diagnostikovanie cystickej fibrózy zaradené do obsahu a objemu opatrení prevencie v oblasti zdravotnej ochrany, zosúladil počet novorodencov zahrnutých programom, ako aj prostriedky potrebné na realizáciu. Pokrajinskí poslanci schválili aj rozhodnutie o založení kreatívneho strediska Hetelendi-Bajić v Bočari pri Bečeji, kde sa budú uskutočňovať kreatívne, edukačné a neformálne výchovno-vzdelávacie programy v oblasti prírodných a spoločenských vied pre predškolákov a žiakov základných a stredných škôl. Na tomto zasadnutí je schválená aj Správa o realizovaní pokrajinského rozhodnutia o rozpočte APV na rok 2021 v období január – jún.

dní prebiehať výroba vakcíny. Menovaný pripomenul, že spustenie výroby ruskej vakcíny v Srbsku je výsledkom dohody medzi prezidentom Srbska Aleksandrom Vučićom a prezidentom Ruska Vladimírom Putinom, a vyzdvihol: „Srbsko je prvé vo svete a zatiaľ jediné v Európe, ktoré štartovalo s výrobou vakcíny Sputnik V.“ Podľa jeho slov tieto očkovacie dávky budú využité v Srbsku a regióne, ale aj v iných krajinách, ktoré budú potrebovať vakcínu, aby sa konečne zvíťazilo v boji proti koronavírusu vo všetkých častiach sveta. Zdroj: Tanjug, srbija.gov.rs a covid-19.rs

38 /4977/ 18. 9. 2021

Týždeň NADLAK

Dolnozemci si vážia a odmeňujú výnimočných ľudí Katarína Melegová-Melichová

legová-Melichová hovorila na tému Krúžok Sládkovič – miesto tvorivého nepokoja. Online preplynulý víkend – v dňoch zentácie sa zo Srbska zúčastnili: 9. až 12. septembra Tatiana Brtková, ktorá hovorila v Nadlaku v organizácii na tému Začiatok strednej školy Kultúrnej a vedeckej spoločnosv Kovačici, Anna Medveďová ti Ivana Krasku (KVSIK) a Des témou Poslanie Gymnázia mokratického zväzu Slovákov Jána Kollára so žiackym domoa Čechov v Rumunsku vom v Báčskom Petrov(DZSČR) Cenu Ondreja ci cez prizmu štatistiky Štefanka za príspevok a Vladimír Valentík na k rozvoju a propagácii tému Umelecká tvorba slovenskej literatúry výtvarných pedagótvorenej v slovenskom gov na Gymnáziu Jána zahraničnom svete udeKollára v Petrovci. Do lili spisovateľke, esejistzborníka ešte z radov ke, publicistke a filozofvojvodinských Slováke Etele Farkašovej zo kov prispejú Anna MaSlovenskej republiky, kišová, ktorá sa zmieni vedcovi, pedagógovi, na tému Vyučovanie publicistovi a kultúrslovenského jazyka na nemu dejateľovi Jánovi stredných školách v SrbKišgecimu zo Srbska a sku a súťaže zo slovenza príspevok k rozvoju, ského jazyka, Janko organizovaniu a diverRamač a Daniela Marzifikovaniu kultúrnečoková (Študovanie faho života a spolkovej rárov a učiteľov z Dolnej činnosti v slovenskom zeme na evanjelických zahraničnom svete Dvaja z troch tohtoročných laureátov Ceny Ondreja Štefanka: Edita Pečeňová vzdelávacích inštitúciEdite Pečeňovej z Ma- a Ján Kišgeci ách v prvej polovici 19. ďarska. Rozhodla o tom storočia), Mária Andráporota v zložení: predsedníč- a cenu jej pre zdravotné prob- níčka DZSČR Bianca Unc. šiková (Význam stredných škôl ka KVSIK Ľudmila Šomráková, lémy odovzdajú náhradne v SR. V piatok a v sobotu prebieha- pre vojvodinských Slovákov), Ján predsedníčka CSS v Maďarsku Laudácio na Jána Kišgeciho la už po 13-krát medzinárodná Chrťan (Slovenské gymnázium? Alžbeta Hollerová Račková, mala Katarína Melegová-Me- konferencia, tentoraz na tému Ale kde? „Dilema“ vojvodinských dcéra Ondreja Štefanka Ta- lichová a na Editu Pečeňovú Úloha slovenských stredných Slovákov o mieste založenia tiana Štefanková a nositelia Pavel Hlásnik. Obaja laureáti – škôl v živote dolnozemských strednej školy (historický aspekt Ceny Ondreja Štefanka Katarína Ján Kišgeci a Edita Pečeňová sa Slovákov, ktorej sa prezenčne a význam)) a Vladimír Francisty Melegová-Melichová, Michal očividne dojatí vyberanými slo- zúčastnilo 17 autorov s trinás- (Efektívnosť GeoGebra prostredia Babiak, Pavel Hlásnik a Ivan vami poďakovali. Prítomných timi príspevkami, online sa ich v kombinovanom učení funkcií). Miroslav Ambruš. na záver oslovili a laureátom zúčastnilo 17 autorov so 14 Podujatia sa zúčastnili účastVo štvrtok 9. septembra na pogratulovali: J. E. veľvyslanec referátmi a 13 autorov dodá níci z piatich krajín: z Rumunska, slávnostnom ceremoniáli boli SR v Bukurešti Karol Mistrík, svoj príspevok iba do zborníka. Maďarska, Chorvátska, zo Sloprítomní aj: J. E. veľvyslanec SR predseda DZSČR Adrian MiroZo Srbska sa prezenčne kon- venska a zo Srbska. Zastúpev Bukurešti Karol Mistrík, pred- slav Merka, podpredseda ÚSŽZ ferencie zúčastnila Svetlana ných bolo sedem univerzitných seda DZSČR a poslanec DZSČR Peter Prochácka, predsedníčka Zolňanová s príspevkom na pracovísk v Bratislave, Nitre, v parlamente Rumunska Adrian MOMS Petrovec a Rady pre tému Ako zachovať slovenské Banskej Bystrici, Trnave, KomárMiroslav Merka, podpredseda Slovákov žijúcich v zahraničí pri školy v Srbsku – kurikulárne asne, Novom Sade a Budapešti. Úradu pre Slovákov žijúcich Matici slovenskej na Slovensku pekty vzdelávania; Katarína Me-

www.hl.rs

v zahraničí Peter Prochácka s delegáciou, senior SEAVC seniorátu v Rumunsku Ľudovít Bobčok, podpredseda CSS v Maďarsku František Zelman a ďalší. Časť laudácia z pera Michala Babiaka na Etelu Farkašovú predniesla Ľudmila Šomráková

Informačno-politický týždenník

Katarína Melegová-Melichová, v mene NRSNM a MSS tak urobila Svetlana Zolňanová. A ako posledný prítomných oslovil odborný inšpektor pre slovenské a české školy Janko Gubáni. Program slávnostného udelenia cien Ondreja Štefanka moderovala generálna tajom-

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti NÁVŠTEVA DELEGÁCIE NRSNM V ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH

Piatakov potešili primeranými darčekmi Miroslav Pap

árodnostná rada slovenskej národnostnej menšiny sa vo svojom poslaní medziiným zameriava aj na menšinové školstvo, ktoré plnohodnotne podporuje a snaží sa o zachovanie vyučovacieho slovenského jazyka v základných a stredných školách. Tento účel má na starosti predovšetkým Výbor pre vzdelávanie, ktorý má do určitej miery aj koordinačnú funkciu.

týkajúca sa podpory žiakov sa začala 8. septembra návštevou delegácie NRSNM v erdevíckej základnej škole. V piatok 10. septembra sa akcia konala v Kulpíne a Hložanoch, v pondelok 13. septembra v Silbaši, Selenči, Laliti a Pivnici. V piatok 17. septembra delegácia NRSNM ohlásila návštevu kovačickej a padinskej základnej školy a počas nasledujúceho týždňa budú do programu zaradené aj ostatné banátske školy so slovenským vyučovacím jazy-

Návšteva delegácie NRSNM v pivnickej základnej škole

Medzi hlavné ciele NRSNM v oblasti vzdelávania patrí podpora žiakov základných a stredných škôl a študentov na vysokých školách, ktorých pravidelne motivuje, dotuje,

kom. Ide o akciu, ktorá má za cieľ podporiť piatakov základných škôl formou balíka, ktorý pozostáva zo zošitov, učebníc, príboru pre geometriu a rôznych ďalších učebných pomôcok, ktoré budú môcť žiaci využívať na všetkých predmetoch. Balík si tohto roku prevezme 302 piatakov. O samotnej akcii sa zmienila aj Libuška Lakatošová, predsedníčk a NRSNM: „Národnostná rada chce touto Darčekom sa potešili i v hložianskej škole formou podporiť všetkých žiakov, obdarováva a tým najlepším učiteľov, vlastne celkový vzdeudeľuje aj štipendiá. lávací proces, ktorý je veľmi Ďalšia celomenšinová akcia dôležitý v materinskom jazy• ĽUDIA A UDALOSTI •

Hostitelia a hostia v Laliti (foto: z archívu lalitskej základnej školy)

ku. Národnostná rada vyčlenila kom. Táto pomoc sa vzťahuje prostriedky a k tomu sme ešte predovšetkým na nákup učebpridali aj prostriedky z Úradu ných pomôcok, učebníc, kníh pre Slovákov žijúcich v zahraničí. a pod. Je to v určitom zmysle Z nich sme nakúpili balíky pre aj finančná pomoc pre rodičov, piatakov v sedemnástich základ- ktorí musia nemalé finančné ných školách, v ktorých sa vyu- prostriedky vyčleniť na začiatku čuje v slovenskom jazyku. Sú to každého školského roku. Kažsymbolické darčeky s nádejou, dému študentovi na Oddelení že všetkých motivujeme do uče- slovakistiky FF Univerzity v Nonia a do nového školského roku. vom Sade za pomoci ÚSŽZ bude A aby si boli vedomí skutočnosti, udelená finančná pomoc. že NRSNM na nich nezabúda.“ Členovia NRSNM sa rozhodli udeliť učebné pomôcky práve piatakom, kvôli skutočnosti, že Matica slovenská v Srbsku udeľuje každoročne učebné Erdevícku školu navštívili i predstavitelia Obce Šíd pomôcky pre (foto: B. Dierčanová) prvákov. V koordinácii týchto dvoch inštitúcií Predstavitelia NRSNM pevne sa dohodlo na tomto systéme veria, že sa po ukončení panpodpory. démie aktivity smerované na NRSNM tohto roku podporu podporu žiakov základných usmernila aj na stredné školy. a stredných škôl, ako aj štuSumu v hodnote 800 000 diná- dentov, ešte viac rozšíria. Budú rov usmernila na 92 prvákov – organizované početné tábory, stredoškolákov, ktorí sa rozhodli workshopy, semináre usmerzapísať sa do stredných škôl so nené na dodatočný vzdelávací slovenským vyučovacím jazy- proces v slovenskom jazyku. 38 /4977/ 18. 9. 2021

Ľudia a udalosti ZASADNUTIE ZO BÁČSKY PETROVEC

Schválili všetky uznesenia Jaroslav Čiep

poradí 13. zasadnutie Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec v aktuálnom zložení bolo zvolané na stredu 8. septembra poobede. V stanovený čas sa do veľkej siene na prvom poschodí budovy Obce Báčsky Petrovec dostavilo 19 z 25 výborníkov. Predseda Zhromaždenia obce Ján Jovankovič, ktorý aj viedol zasadnutie, prítomným výborníkom ponúkol rokovací program pozostávajúci z ôsmich bodov. Na úvod schválili zápisnicu z 12. zasadnutia Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec, ktoré sa konalo 18. júna 2021, a potom posudzovali návrhy a schvaľovali uznesenia o rozpustení Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec a Rady Miestneho

spoločenstva Maglić. Následne prítomní výborníci posudzovali a schvaľovali správu o uskutočnených voľbách členov Rady

finančná správa VKP Komunalac Báčsky Petrovec za rok 2020 a na schválenie aj ročná správa o realizácii Lokálneho akčného plánu

Všetkých osem bodov na septembrovom zasadnutí lokálneho parlamentu v Petrovci výborníci schválili rýchlo

Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec a Rady Miestneho spoločenstva Maglić. Na rozpravu sa dostala aj správa o práci a

vzdelávania Rómov za roky 2018 až 2020 Obce Báčsky Petrovec, program práce Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci na

rok 2022 a výbornícke otázky, ktorých vlastne ani nebolo. Všetky tieto body výborníci akceptovali, schválili bez akejkoľvek rozpravy a bez diskusie. Predseda Zhromaždenia obce Ján Jovankovič iba prečítal body rokovacieho programu, otváral a zatváral rozpravu. Najviac času bolo potrebné tajomníkovi Rastislavovi Labátovi, aby spočítal hlasy. A tak všetky body boli odsúhlasené zväčša s pätnástimi či šestnástimi hlasmi za, jedným proti a dvoma – troma zdržanými. Iba body týkajúce sa vzdelávania sa Rómov a Knižnice Štefana Homolu boli podporené všetkými devätnástimi prítomnými výborníkmi. Celkovo septembrové zasadnutie báčskopetrovského lokálneho parlamentu trvalo sotvaže štvrťhodinku. Inak služba výborníkom doručuje pozvanie pre zasadnutie ZO a materiál pre body navrhnutého rokovacieho programu elektronicky a prostredníctvom aplikácie E-skupština.

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

sviečok a zriadenie porty Uspenského kostola. Výborníci a výborníčky rokovali aj o bodoch, ktoré sa týkali plávyhlásil Ðurić. Keď ide o výdavky, 15,6 dinára medzi Pokrajinským nov detailnej regulácie a ktorých ich tiež bolo viac a sú v súlade sekretariátom pre regionálny bolo 17. Pred stredovým zasads investičným cyklom v meste. rozvoj, medziregionálnu spo- nutím Ðurić vyzdvihol dve. Prvý Ďalší dôležitý bod sa týkal roz- luprácu a lokálnu samosprávu je plán detailnej regulácie centra hodnutia o zmene a doplnkoch a mestom na financovanie re- Stepanovićeva, podľa ktorého o zriadení mestského pozemku konštrukcie Srbského národné- sa plánuje výstavba kruhového objazdu, ktorý by spomalil premávku v tej časti, a druhý plán detailnej regulácie je centrum Budisavy. Medzi bodmi bol aj návrh rozhodnutia o finančnej podpore Fondu pre udeľovanie štipendií a podpora pokroku nadaných študentov a mladých vedeckých pracovníkov a umelcov Univerzity v Novom Sade na školský rok 2021/2022. Podľa tohto náNa rokovacom programe bolo aj 17 bodov, ktoré sa týkali plánov detailnej vrhu sa Nový Sad zaviazal, regulácie aby zabezpečil prostriedky na štipendiá pre 15 nadaných na rok 2021. Ide o dve zmeny ho divadla. Druhá je zvýšenie študentov vo výške 22-tisíc div tomto rozhodnutí. Prvá je plánovaných prostriedkov na nárov mesačne. podpísanie dohody vo výške výstavbu priestoru na pálenie

O rozpočte za prvých 6 mesiacov Danuška Berediová-Banovićová

o letnej prestávke v stredu 8. septembra zasadalo Zhromaždenie mesta Nový Sad. Na rokovacom programe bolo 36 bodov a všetky boli schválené. Najdôležitejším bodom bola správa o realizovaní rozpočtu mesta za prvých šesť mesiacov roku 2021. Zástupca primátora mesta Nový Sad Milan Ðurić pred zasadnutím pripomenul, že Zhromaždenie v máji schválilo opravný rozpočet, ktorý teraz vynáša 33,5 miliardy dinárov. „Dôležité je pripomenúť, že sú príjmy vzhľadom na rovnaké obdobie v minulom roku uskutočnené až o 4,5 miliardy dinárov viac, čo poukazuje na dobré vypracovanie rozpočtu a predovšetkým rozvoj a rast mesta vo všetkých oblastiach,“ 10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

TOHTOROČNÝ NOVOSADSKÝ VEĽTRH

Antigénový test v cene lístka Pripravila: Miroslava Ožvátová

a radosť veľkého počtu domácich a zahraničných vystavovateľov, ako aj návštevníkov a obchodných partnerov sa v halách a na otvorenom priestore Novosadského veľtrhu od 18. do 24. septembra uskutoční Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh, Medzinárodný veľtrh poľovníctva a rybárstva a Veľtrh ekológie. Príchod na veľtrh potvrdilo 17 krajín a tohtoročnou partnerskou krajinou poľnohospodárskeho veľtrhu je Česká republika, ktorá vyhlásila, že kolektívne vystúpia spoločnosti, firmy a zväzy úspešné v oblasti poľnohospodárstva. Návštevníkom budú sprístupnené doteraz všetky známe a bežné časti – prezentácia vystavovateľov v interiéri a exteriéri Novosadského veľtrhu, výstava poľnohospodárskej mechanizácie, odborné a obchodné stretnutia, prezentácie a propagácie. Nebude chýbať ani národná výstava dobytkárstva s výstavou genetických potenciálov, s defilé oceneného dobytka, ktorá sa uskutočňuje pod záštitou Ministerstva poľnohospodárstva, lesníctva

• ĽUDIA A UDALOSTI •

a vodného hospodárstva Republiky Srbsko. Rezortné ministerstvo je sponzorom výstavy ekologických výrobkov, výrobkov so zemepisnými označeniami, ako aj značkou Srbská kvalita a kraft remeselného piva. Uskutoční sa piata medzinárodná súťaž kuchárov, baristov a barmanov pod názvom Gastro cup Srbsko, medzinárodné obchodné stretnutia – AgroB2B@ NSFair, večierok šampiónov. Na Medzinárodnom veľtrhu poľovníctva a rybárstva sa predstavia distribútori loveckého, rybárskeho a rekreačného vybavenia, ako aj vystavovatelia z našej krajiny, ktorí využívajú a obhospodarujú lesy, spravujú chránené prírodné zdroje a venujú sa zlepšeniu lovu a rybolovu, pričom sa Veľtrh ekológie realizuje v spolupráci s Pokrajinským sekretariátom pre urbanizmus a ochranu životného prostredia a Mestskou správou pre ochranu životného prostredia. Medzi účastníkmi je aj združenie Čepom do osmeha. Podujatia na veľtrhu budú môcť navštíviť zaočkovaní, ale aj tí, ktorí sa nezaočkovali. Zaočkovaná osoba pri vstupe na veľtrh ukáže digitálny zelený certifikát – osvedčenie o očkovaní. Tí, ktorí nie sú zaočkovaní, sa môžu

zúčastniť veľtrhu s digitálnym zeleným certifikátom – certifikátom COVID-19, negatívnym testom PCR alebo negatívnym antigénovým testom. Pre tých, ktorí uvedené doklady nemajú, Novosadský veľtrh v spolupráci s mestom Nový Sad zabezpečí rýchle antigénové testy, ktoré budú v cene lístka a nebudú sa účtovať dodatočne. Testovanie sa bude vykonávať pri vstupe do areálu Novosadského veľtrhu v spolupráci s Domom zdravia Nový Sad a celý postup nebude trvať viac ako 10 minút. Ceny vstupného na všetky tri podujatia sa nezmenili. Individuálny lístok je 600 dinárov, pre príchod na organizované návštevy (prostredníctvom družstiev, združení...) je lístok 400 dinárov na osobu. Pre dôchodcov, žiakov a študentov na organizovaných návštevách, ako aj pre deti od 7 do 12 rokov lístok stojí 250 dinárov. Návštevníkom budú k dispozícii rôzne zľavy, ochutnávky, ale aj darčeková hra. Všetkých, ktorí si prídu kúpiť lístok na Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh, ale aj na Veľtrh poľovníctva a rybárstva a Veľtrh ekológie, očakávajú hodnotné darčeky – traktor, pneumatický sejací stroj, vlečka a traktorová kosačka. Jeden z darcov Agro-

panonka návštevníkovi, ktorý bude mať šťastie, daruje traktor Belarus 82.1. Pneumatický sejací stroj SAKALAK D i vlečku PALAZOGLU daruje spoločnosť MBV a Kite DOO traktorovú kosačku John Deere X350R. Pre účasť v darčekovej hre je potrebné čitateľne napísať požadované informácie na zadnú stranu lístka a potom ho dať do škatule, ktorá bude oproti fontáne veľtrhu. Kupóny s menami šťastných výhercov budú žrebované vo štvrtok 23. septembra o 17. 00 h a udeľovanie darčekov je naplánované na piatok 24. septembra o 12.00 h. Podporu Novosadskému veľtrhu, ktorý sa bude konať od 18. do 24. septembra, poskytli: Česká republika – partnerská krajina, Generali Osiguranje Srbsko – generálny sponzor, Al Dahra – zlatý sponzor, Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, pokrajinská vláda a Mesto Nový Sad. Zlatým priateľom poľovníckeho a rybárskeho veľtrhu je Vojvodinašume. Pracovný čas Novosadského veľtrhu počas trvania podujatí je od 9. do 19. hodiny. Zdroj a foto: Sektor pre integrované marketingové komunikácie

38 /4977/ 18. 9. 2021

Ľudia a udalosti 215 ROKOV ZALOŽENIA PADINY

Oslavy vyvrcholili v deň Padiny Olinka Glóziková-Jonášová

príchodu Slovákov do Padiny bol dlhý, ale možno ho rozdeliť do dvoch väčších vĺn, prvá bola teda v roku 1806 a druhá už v roku 1808. Padinčania za týchto 215 rokov pustili hlboké korene

ubilejné oslavy, ktorými Padinčania oslávili 215. výročie založenia dediny, vyvrcholili v sobotu 11. septembra, a to slávnostnou akadémiou. Tento dátum sa inak považuje za deň založenia Padiny, ktorá patrí do Kovačickej obce. Aj po 215 rokoch je rozpoznateľná vďaka tomu, že až 95 percent obyvateľov je Slovákov, a preto je neraz nazývaná najslovenskejšou dedinou vo Vojvodine.

K 215. narodeninám Padiny gratuloval a prihovoril sa aj miestny farár Ján Cicka

piesku a bez vody Srbi dlho nevydržali. Vyššia nadmorská výška a nanajvýš piesočnatá podlaha si vyžadovali veľkú námahu aj pri kopaní studní, takže tieto kraje migranti radšej obchádzali. Tak tento kraj zostal

Úvodné slová patrili Jankovi Kolárikovi, predsedovi Rady Miestneho spoločenstva v Padine

Na úvod slávnostnej akadémie sa slova ujal predseda Rady Miestneho spoločenstva v Padine Janko Kolárik, kým o histórii príchodu Padinčanov do tejto dediny hovorili miestny farár Ján Cicka a profesor dejepisu Miroslav Jurica. V ich prejavoch vyznelo, že podľa historických prameňov na priestore, kde sa dnes rozprestiera Padina, v 18. storočí žili Srbi, ktorí sa pre zlé životné podmienky odtiaľ vysťahovali. „Sám názov je však srbského pôvodu a odvodnený je z jej polohy padina, čiže svah,“ povedal Jurica a ďalej vysvetlil: „V roku 1776 to bola srbská osada, ale v týchto drsných životných podmienkach na 12

www.hl.rs

Založenie Padiny z historického aspektu sa pokúsil vysvetliť Miroslav Jurica, profesor dejepisu

znovu pustý.“ Avšak pred viac ako dvomi storočiami vtedajší panovníci habsburskej monarchie vydali rozkaz posilniť Vojenskú hranicu s Osmanskou ríšou. Rozkaz bol vydaný 11. septembra 1804 a už v roku 1806 sa do Padiny prisťahovalo prvých osemdesiat slovenských rodín. Proces

Informačno-politický týždenník

Príhovor Zlatka Šimáka, podpredsedu NRSNM

svojím spevom obohatili Alenka Kotvášová, Sanja Petrášová, Jana Galasová a Anna Berédiová za hudobného sprievodu spomenutých harmonikárov. Úvodné slová na prezentácii patrili autorovi knihy Jankovi Kolárikovi, predsedovi MOMS v Padine a predsedovi Rady Miestneho spoločenstva v Padine, a Zlatkovi Šimákovi, podpredsedovi NRSNM. Pozdravné slová odzneli aj od prítomných hostí – Libušky Lakatošovej, predsedníčky NRSNM, a Any-Andrey Holíkovej, podpredsedníčky MOMS v Kovačici. Okrem krátkych úryvkov z knihy, ktoré prečítala Želmíra Koláriková, predstavených bolo niekoľko obyčají, ako je pozývanie na svadbu družbom odetým do starodávneho kroja s vyzdobenou palicou a vinšovanie pri večeri. Odznel veršík mladej družičky pri odovzdávaní pierka mladému, po čom nasledoval

a rozvetvili sa v takmer všetkých spoločensko-kultúrnych, hospodárskych či športových a iných odvetviach. Vystavali si školu, v ktorej výučba prebieha výlučne po slovensky, majú evanjelický kostol a hrdia sa zachovávaním svojich jedinečných zvykov a obyčají. Kúsok z v ykov a obyčají bol predstavený v rámci prezentácie knihy Padinské svadobné zvyky a obyčaje autora Janka Kolárika, ktorá nasledovala po skončení slávnostnej akadémie. Snímanie party, kedysi najvýznamnejší Hudobné body na a najdojímavejší čin na svadbe, slávnostnej akadé- dnes už málokto pozná mii patrili dvom virtuózom na harmonike: Ondre- čin snímania party z hlavy mlajovi Maglovskému a Vladimírovi duchy. Predtým však predviedli Halajovi, kým prezentáciu knihy tanec s mladou nevestou, pri

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Účastníci prezentácie a hostia s autorom knihy Jankom Kolárikom

ktorom hlavný družba drží sviece v ruke a družičky spievajú pieseň Stratila som partu. Na záver krátkeho svadobného deja bolo začepčenie mladej nevesty a tanec s ňou. Všetky tieto spomenuté obyčaje sa pomaly vytrácajú zo súčasných svadieb. „Na prezentácii boli aj ukážky z toho, čo je v knihe opísané, a skutočne treba mladším generáciám poukazovať na

históriu našej Padiny. Staršie generácie odchádzajú a prichádzajú mladšie, ktoré možno ani nepoznajú históriu dediny. Keďže pracujem v základnej škole, vidím, že deti nevedia, ani kedy bola Padina založená. Práve preto sa snažíme toto organizovať, aby sme to prenášali na prichádzajúce mladé generácie,“ uzavrel Kolárik. Padinčania, ktorí predviedli

Slávnostnú notu akadémii udali: (zľava) Ondrej Maglovský a Vladimír Halaj

tieto svadobné motívy, skutočne rozveselili prítomných a nanajvýš samého autora Janka Kolárika, ktorý ako skúsený pán starejší rozkázal muzikantom hrať na veselú nôtu, a tak sa účastníci s hosťami dali do tanca. Záver prezentácie bol ozaj na zapamätanie, na rozveselenie a rozptýlenie duše. O tom svedčili usmiate tváre prítomných,

ktorí si aspoň na chvíľočku zaspomínali, ako to býva(lo) na svadbách. Zvlášť teraz v tejto pandemickej dobe, keď nám svadby skutočne chýbajú. Knihu vydal Miestny odbor Matice slovenskej v Padine za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žujúcich v zahraničí, Výboru pre informovanie NRSNM a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

MISIJNÁ SLÁVNOSŤ V DOBANOVCIACH

Pripomenuli si tri výročia

Dobanovciach si v nedeľu 12. septembra pripomenuli 160 rokov od príchodu Slovákov do tejto dediny, 130 rokov od založenia fílie a 100 rokov od osamostatnenia SEAVC v Srbsku. Pri tej príležitosti tento malý cirkevný zbor usporiadal misijnú slávnosť, na ktorej sa zúčastnili predstavitelia cirkvi v čele s Jaroslavom Javorníkom, bis-

• ĽUDIA A UDALOSTI •

kupom SEAVC v Srbsku, Igorom Feldym, seniorom Sriemskeho seniorátu, a Jánom Vinkovičom, čestným seniorom a dlhoročným administrátorom tejto fílie boľovského cirkevného zboru. Okrem cirkevných hodnostárov a domácich viery na nedeľňajších oslavách sa zúčastnili aj predstavitelia lokálnej samosprávy Stevan Šuša, predseda Mestskej

obce Surčin, a Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM. V programe v kostole účinkoval spevokol cirkevného zboru z Boľoviec a na slávnostnom obede farár Ján Vinkovič a Željko Čapeľa prezentovali 160 rokov života Slovákov v Dobanovciach. Prítomní boli hostia zo Sriemskeho seniorátu, predstavitelia zborov z Belehradu-Zemunu,

Bijeljiny, Boľoviec, Lugu, Erdevíka, Bingule, Ľuby, zo Šídu, Starej Pazovy a zo Sriemskej Mitrovice, farárky Svetlana Vojnićová-Feldyová, Anna Petrovićová, domáci veriaci a predstavitelia SKOS Šafárik a MOMS Dobanovce, ako aj deti v krojoch. Z archívu SKOS a MOMS Dobanovce

38 /4977/ 18. 9. 2021

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Autosedačky – darček novorodencom Anna Lešťanová

odičom, ktorých deti sú narodené v období od 1. januára do 30. apríla bežného roka a ktorí sa prihlásili na verejnú výzvu o bezplatné udelenie detských autosedačiek a boli zvolení, udelili autosedačky. V organizácii Rady pre bezpečnosť Obce Stará Pazova vo štvrtok 9. septembra im predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove rozdelil tieto hodnotné darčeky pre ich novorodencov. Autosedačky značky Nania sú certifikované (ECE R44) a atestované a zodpovedajú väčšine cestovných áut. Patria do skupín I, II a III na prepravu detí od 9 do 36 kilogramov a majú päť polôh operadla viditeľne znázornených na sedačkách. Udelenie autosedačiek je iba jednou z aktivít tamojšie-

ho obecného veže sa ono bezpečne denia, s cieľom vozí v aute,“ povedal podporiť trend predseda Radinović zväčšenia natalina udelení detských ty na území obce. autosedačiek v StaVo štvrtok v Starej rej Pazove, ktoré boli Pazove rozdelili 49 v podunajských dedidetských autosenách obce – v Belegši, dačiek a jednou Starých a Nových Báz podmienok novciach rozdelené dva dni skôr. V piatok bolo aj to, aby 10. septembra autosejeden z rodičov mal príbytok na dačky rodičom udelili území Obce Stará v Novej Pazove, GoluPazova. „S akciou binciach a vo Vojke. deľby autosedaNa základe tejto realizovanej verejčiek prostredníctvom verejných nej výzvy Rada pre výziev budeme bezpečnosť rozdelila aj naďalej pokraúhrnne 137 detských čovať a kvartálne Đorđe Radinović udelil rodičom autosedačky pre ich autosedačiek, kým budeme konať bábätká v prvých mesiacoch prierez zoznamov bežného roka taktiež novorodencov z územia našej cieľom je, aby sme v nadchá- prostredníctvom verejnej výzvy obce. Autosedačky budeme suk- dzajúcich rokoch pre každé udelili 230 autosedačiek pre deti cesívne udeľovať rodičom tak, dieťa zabezpečili autosedač- narodené v roku 2020, a to ako aby nikto dlho nečakal. Naším ku, a tým by sme si boli istí, prvé v rodine.

VÝZVA KU KYSÁČANOM

Udeľovanie Októbrovej ceny Miroslava Ožvátová

ri príležitosti Dňa oslobodenia od fašizmu – 13. októbra v Kysáči bude usporiadaná slávnostná akadémia a program. Súčasťou programu bude aj udeľovanie Októbrovej ceny, o ktorej rozhodne päťčlenná komisia. V rámci programu ku Dňu oslobodenia od fašizmu bude zorganizovaný aj okrúhly stôl na tému slovensko-srbských vzťahov. Od roku 1993 MS Kysáč udeľuje Októbrovú cenu občanom, orgánom, podnikom, ustano14

www.hl.rs

vizniam, organizáciám a iným subjektom za mimoriadne zásluhy v rozvoji Kysáča. Ide o zásluhy: v humanitárnych a dobročinných akciách, v oblasti vzdelávania, v hospodárskom rozvoji, v duchovnej, vedeckej a umeleckej tvorbe, za vyjadrovanie hrdinstva v mimoriadnych situáciách pri ochrane ľudských životov a znemožňovaní materiálnych škôd, ako aj za dlhoročnú prácu a zásluhy v oblasti posilnenia demokratických tradícií a spoločného života občanov Kysáča. Návrhy kandidátov na ude-

Informačno-politický týždenník

ľovanie Októbrovej ceny Kysáča môže predložiť každý občan, skupina občanov, združenia občanov alebo inštitúcia. Záujemcovia svoje návrhy s opodstatnením môžu odovzdať v písomnej forme do kancelárie MS Kysáč alebo poštou na adresu: Miestne spoločenstvo Kysáč (pre Októbrovú cenu), Slovenská 10, 21 211 Kysáč, ako aj v elektronickej forme na mbmzkisac@ gmail.com, do pondelka 4. októbra.

Záujemcovia svoje návrhy na udelenie Októbrovej ceny môžu odovzdať do 4. októbra • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Tri podujatia pre Stefana Anna Lešťanová

orolezecko-športový spolok Stará Pazova aj tohto roku, po tretí raz, podporil iniciatívu Horolezeckého spolku Srbska v usporiadaní Dňa chodenia pešo – Krok bližšie k zdraviu. Sobota 11. septembra sa v Starej Pazove niesla i v znamení humanity a všetci účastníci chodili pešo aj pre Stefana Subotića z Belegiša, 23-ročného mladíka, ktorý už niekoľko rokov bojuje s ťažkou chorobou – leukémiou. Cieľom usporiadania Dňa chodenia pešo bolo poukázať na význam prechádzok a pohybu pre psychofyzické zdravie ľudí. Viac ako 700 účastníkov sa zhromaždilo v mestskom parku, skadiaľ sa šlo pešo do mestských bazénov

a späť. Tohto roku pre Stefana chodili deti, mladí, milovníci prírody, ľudia veľkého srdca a celé rodiny. Na základe dobrovoľných

žiaci základných a stredných škôl vrátane ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Pri príležitosti svetového dňa chodenia pešo podobnú akciu mal aj Horolezecký spolok Mačak z Nových Bánoviec, kde na základe dobrovoľných príspevkov účinkujúcich a občanov zozbierali takmer Piataci školy hrdinu Janka Čmelíka s učiteľmi na pazovských bazénoch 200-tisíc dinárov. peňažných príspevkov zozbieraV ten rovnaký deň – v popoli viac ako 300-tisíc dinárov pre ludňajších hodinách na Námestí Stefana. Podujatie podporili aj Dr. Zorana Đinđića v Starej Padeti z PU Poletarac Stará Pazova, zove prebiehal aj detský festival

pod názvom 300-tisíc úsmevov pre Stefana. Na stánkoch sa dali kúpiť rozličné výrobky – koláče, zmrzlina, obuv, odev, kozmetika, kvety... Všetky peniaze z predaja tovaru boli venované na liečbu Stefana Subotića. Usporiadali aj početné dielne a nevystal ani bohatý hudobno-zábavný program. Festival za podpory Obce Stará Pazova iniciovala Humanitárna organizácia Zagrli srcem – Nikola Vulinović a na ňom sa zúčastnili aj mnohí jednotlivci, ustanovizne, združenia, spoločnosti. Tam bolo zozbieraných 1 030 175,00 dinárov. Zo sobotňajších troch podujatí je pre Stefana zozbieraných milión a pol dinárov, no zatiaľ ešte dosť peňažných prostriedkov chybuje do potrebnej sumy (400-tisíc eur) na začiatok ďalšej fázy jeho liečby. Všetci tí, ktorí sa nezúčastnili uvedených podujatí, môžu zaslať aj SMS s obsahom 360 na 3030.

SEZÓNA ZBERU CIROKU SA SKONČILA

Čoraz menej ciroku Miroslav Pap

irok je poľnohospodárska plodina, ktorá bola u nás v minulosti omnoho viac zastúpená ako dnes. Cirok bol aj v Pivnici veľmi zastúpený, no pre nedostatok pracovnej sily a nízkych výkupných cien klesá záujem o jeho pestovanie. Najväčší záujem poľnohospodári aj tohto roku prejavili o domáce odrody ciroku. V pivnickom katastrálnom obvode v roku 2021 bolo vysadených

Rezanie ciroku na úsvite • ĽUDIA A UDALOSTI •

približne 40 jutár ciroku, čo je menej ako v minulom roku. Počet jutár pod touto plodinou však nie je vždy klesajúci. Ako tvrdí dlhoročný pestovateľ ciroku Marián Chrček, posledné roky je ho čoraz menej, ale predsa v niektorých rokoch potom záujem výrazne stúpi. Poľnohospodárov najviac však trápi nedostatok pracovnej sily, keďže túto pomerne fyzicky náročnú prácu nechcú pracovníci vykonávať. Aj tohto roku skupina pracovníkov z Pivnice sa zoskupila a spracovala všetkých 40 jutár ciro-

Mužská časť práce – nakladanie ciroku na vlečky

ku, čiže poľnohospodári si nemuseli hľadať pracovníkov v okolitých prostrediach. Koordinovane sa presúvali z jednej plochy na druhú. Boli to aj poľnohospodári, ktorí si navzájom pomáhali, čiže vo forme móby. Pracovníci si počas jedného dňa mohli pri rezaní ciroku zarobiť 3 000 dinárov. V prípade, že by boli vysadené väčšie plochy ciroku, poľnohospodári by si museli nájsť dodatočnú pracovnú silu, čo však nie je jednoduché. Častým prípadom v minulosti bolo, že skupinovo organizovaní pracovníci z okolitých prostredí nevykonávali prácu na požadovanej úrovni. Zber, viazanie a transport ciroku však nepredstavoval problém, keďže ide o fyzicky ľahšie práce,

do ktorých sa zapája väčší počet pracovníkov. Ďalším problémom je výkupná cena, ktorá bola pred mesiacom ešte 70 – 72 dinárov, no aktuálne klesla na 65 dinárov. Pivničania cirok predávali do Selenče a bude využitý na výrobu cirokových metiel, ktoré selenčskí metlári predávajú do zahraničia. V konečnom dôsledku treba skonštatovať, že tohto roku boli výnosy ciroku pomerne dobré vzhľadom na očakávania poľnohospodárov. Hoci boli dlhé suché obdobia, cirok sa nevysušil, samozrejme, iba v požadovanej forme. Foto: D. Vinkoviť

38 /4977/ 18. 9. 2021

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Projekt Učíme sa pre život Anna Lešťanová

datočná podpora vo vzdelávaní a opatere o deti a v prekonávaní rozvojových a nerozvojových kríz.

emóciami a iné. Moderátormi výcviku v tejto skupine sú odborní zamestnanci Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova,

sociálnu politiku, demografiu a rodovú rovnosť. Ináč Stredisko pre sociálnu prácu Stará Pazova prednedávnom malo česť byť i hostiteľom informačno-edukačnej dielne v rámci projektu Rozvoj pestúnstva v AP Vojvodine, ktorý za podpory UNICEF realizuje Stredisko pre rodinné ubytovanie a adopciu Nový Sad. Dielňa je usporiadaná pre pestúnske rodiny z územia Obce Stará Pazova s cieľom dať dôraz na realizáciu špecializovaných pestúnskych rodín. V rámci projektových aktivít v nadchádzajúcom období naplánovaný je akreditovaný výcvik Občasné rodinné ubytovanie, ktoré bude venované odborným zamestnancom v systéme sociálnej ochrany,

odľa plánu realizácie projektu Učíme sa pre život od začiatku augusta v Stredisku pre sociálnu prácu Stará Pazova sa koná výcvik pre dve skupiny užívateľov. Definovaný je ako program podpory poskytovateľom služieb rodinného ubytovania pre deti a mladých ľudí a pre deti adolescentného veku, ktoré sa nachádzajú v pestúnskych rodinách na území Obce Stará Pazova, a to všetko prostredníctvom Poradne pre manželstvo a rodinu pri Stredisku pre sociálnu prácu Stará Pazova. Z výcviku Učíme sa pre život v Starej Pazove Projekt pozostáva z realizácie nasledujúcich aktivít: V rámci výcviku tejto prvej angažovaní v Službe pre ochraV prvej skupine sú deti skupiny medzi zaradenými té- nu detí a mladých, tiež sociálny adolescentného veku, ktoré mami na spracovanie sú dané: pracovník a psychológ. sa nachádzajú v pestúnskych Ako sú späté naše myšlienky, Projekt trvá do 1. novembra rodinách, a 15 až 20 detí počas pocity a naše správanie? Ako a výcviky pre pestúnske rodiny tohto mesiaca absolvuje tri diel- emócie pracujú pre ne a v októbri ešte jednu dielňu. nás a nie proti nám? V druhej skupine sú ľudia, ktorí A k ý m s p ô s o b o m sa zaoberajú pestúnstvom (čo môžeme kontrolovať do počtu 15 až 20), a aj pre nich emócie a ktoré emósú v priebehu dvoch mesiacov cie sú zdravé a ktoré – septembra a októbra naplá- nezdravé? Moderátornované štyri dielne. mi tohto výcviku sú Projekt vznikol z potreby, odborní zamestnanci aby sa adolescentom, deťom Strediska pre sociálvo veku 13 až 18 rokov, a ich nu prácu Stará Pazova, pestúnskym rodinám pomohlo angažovaní v Poradenv pochopení veľkých zmien, stve pre manželstvo ktoré sledujú samotné dospie- a rodinu – psychovanie. Ako hovoria odborníci lóg –psychoterapeut z tohto strediska, zistili, že deti a psychológ – poradv pestúnskych rodinách majú ca v psychoterapii, za ťažkosti v správaní a prejavova- podpory spolupracov- Z informačno-edukačnej dielne v rámci projektu Rozvoj pestúnstva ní emócií a často je prítomné níkov sociálnych pra- v AP Vojvodine aj nízke sebavedomie. Výcviky covníkov. usporiadajú so zámerom naV druhej skupine pozornosť a ich deti, ktoré sa nachádza- ako aj informačno-edukačná učiť ich, ako i samotný názov upriamujú na témy, akými jú v rodinnom ubytovaní, sa dielňa pre pestúnske rodiny, projektu hovorí – pre život. sú: prekonávanie strát, iden- usporiadajú v priestoroch tohto s cieľom zamerať sa na realizáCieľovými skupinami projektu tita detí v systéme sociálnej staropazovského strediska. Pro- ciu urgentného ubytovania. sú zvolené pestúnske rodiny, ochrany, internet a mentálne jekt Učíme sa pre život podpoFoto: z archívu lebo sa im chce poskytnúť do- zdravie, nakladanie s ťažkými ril Pokrajinský sekretariát pre Strediska pre sociálnu prácu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

MANŽELIA RÉNEROVCI ZO STAREJ PAZOVY

Oslávili zlatú svadbu Anna Lešťanová

života dokázala, že chce byť súčasťou milovanej rodiny, čo sa jej aj podarilo. Po chirurgických zákrokoch bola si vedomá jej ťažkej choroby a hrdinsky s ňou bojovala. Anna, rod. Chlebianová, a Martin Réner sa zosobášili veľmi mladí – 4. septembra 1971, čo

ýročie zlatej svadby patrí k tým významnejším oslavám, keď si manželia pripomínajú 50 rokov spoločného života. Polstoročie spolužitia aj pre Annu a Martina Rénerovcov zo Starej Pazovy znamenalo oslavu ich lásky, vzájomnej podpory a tolerancie. Toto významné výročie v živote manželskej dvojice si zaslúži oslavu spolu s rodinou a na oslave zlatej svadby sa spomínajú iba tie najpozoruhodnejšie Anna a Martin po vyslovení osudového áno momenty. Práve za v roku 1971 takýchto okolností aj manželia Rénerovci v sobotu 4. bolo na vtedajšie časy bežným septembra oslávili polstoročie javom. Ona mala iba 17 rokov a spoločného života. Oslava ich on 23. Začínali spoločný život s zlatej svadby, za prítomnosti holými rukami a svojou usilovnajmilších, sa niesla v zname- nosťou a úpornosťou dokázali ní ich veľkej lásky a víťazstva prekonať všetky ťažkosti. Po 50 života, lebo Anna za podpory rokoch sú s dosiahnutým sponajmä manžela, syna Viekoslava, kojní, lebo ich životným heslom nevesty Jasminky a vnúčat Dávi- je, že najväčším bohatstvom

Na svadbe u Rénerovcov nevystali ani zvyky a obyčaje; Martinovým družbom bol Pavel Holič, známy pazovský herec a režisér

da a Dajany dokázala prekonať aj tie najťažšie chvíle, keď jej zdravie následkom nádorových ochorení bolo veľmi ohrozené a budúcnosť neistá. Za lekárskej pomoci a jej pevnej vôle do

• ĽUDIA A UDALOSTI •

je zdravie a vzájomná láska medzi najmilšími, s ktorými nažívajú v harmónii, a nevestu považujú za svoje dieťa, za svoju dcéru. Na položenú otázku, kde sa zoznámili, Anna s úsmevom

jednoducho odpovedala, že u susedov, lebo sa ona s rodinou v roku 1965 presťahovala z Petrovićovho sálaša do Starej Pazovy. Ako hovoria, nebola to láska na prvý pohľad, postupne sa však zoznamovali, spoznávali jeden druhého, kým si nezískali vzájomnú priazeň, až do osudového vyslovenia áno. V roku 1973 na svet prišiel ich syn Viekoslav a Anna sa ako aj každá usilovná žena starala Manželia Rénerovci po oslave zlatej svadby o dieťa a domácnosť. Keď syn mal 14 rokov, šej trávili v prírode, na kempozamestnala sa u tamojšieho sú- vaní a v chytaní rýb pri Dunaji, kromného podnikateľa, odkiaľ no tejto svojej záľuby sa pre odišla i do dôchodku. Martin choroby museli vzdať. Anna trásvoj pracovný vek strávil v niekdajšej veľkej továrni Lifam a po 33 odpracovaných rokoch v roku 1997 odišiel do invalidného dôchodku. Podľa ich slov 50 rokov spoločného života je dar Boží a nesmierne sa tešia i zo svojich dvoch nadovšetko talentovaných vnúčat a z každého ich dosiahnutého úspechu. Ich syn Viekoslav je i známym tamojším harmonikárom a tieto hudobné vlohy iste Spolu s najmilšími – synom Viekoslavom, nevestou Jasminkou a vnúčatami Dávidom zdedil po svojom a Dajanou dedovi Martinovi Rénerovi, bývalom pazovskom vi hodne času aj pri čítaní kníh huslistovi. a časopisov a zo zdravotných Anna a Martin sa tešia z kaž- dôvodov jej dobrým zvykom dého nového spoločného dňa. sú i prechádzky na čerstvom Obaja sú penzistami a okrem vzduchu. údržby domácnosti čas venujú Foto: z archívu aj koníčkom. rodiny Rénerovej Kedysi voľný čas obaja najrad-

38 /4977/ 18. 9. 2021

Ľudia a udalosti KYSÁČ

Súťaž vo varení rybacej polievky Miroslava Ožvátová

Čerevićka skela z Futogu, druhé skupina Ivana Ožváta a Ivana Krajčíka a tretie skupina Alz metal. Po 11. hodine si všetci mohli kúpiť rybaciu polievku alebo praženú rybu, ktorú pripravili usilovní kuchári ŠRS Smuđ Kysáč. Ako nám povedali, všetko, čo prichystali – aj rozpredali. Porcia praženej ryby sa predávala za 450 a polievka za 300 dinárov. Na dobrú náladu hral Domino band zo Selenče a Kysáčania sa mohli zabaviť do neskorých hodín.

nedeľu 12. septembra v strede Kysáča, na nádvorí Športovo-rekreačného spolku Smuđ Kysáč, bola zorganizovaná súťaž vo varení rybacej polievky. Účastnícky poplatok pre súťažiacich bol 3 000 dinárov a záujemcovia sa mohli prihlásiť do 9. septembra. Súťaženie vo varení rybacej polievky sa začalo o 9. hodine ráno. Súťažilo 13 tímov. Komisia v zložení: Ján Hric, Slavko Marčok a Vladimír Madacký hodnotila všeobecný vzhľad, chuť a farbu každej polievky. Prvé miesto obsadila skupina

Foto: z archívu Ivana Madackého

Odmeny pre najlepších

V NOVOSADSKOM LIMANSKOM PARKU

Chute Vojvodiny M. Ožvátová

k niekto chcel stráviť pekný víkend v prírode s dobrým, tradičným vojvodinským jedlom, programom pre deti a hudbou, mohol navštíviť Chute Vojvodiny. Toto podujatie bolo zorganizované po piatykrát na starej lokalite – v Limanskom parku a prebie-

halo v sobotu 11. a v nedeľu 12. septembra od 12.00 do 20.00 h. Gastronomická ponuka bola bohatá a prilákala návštevníkov a vystavovateľov zo všetkých strán. Vystavovatelia prišli z Báčky, Banátu a zo Sriemu. V ponuke boli: bravčový paprikáš a rebrá, rezance, svadobná kapusta, rôzne druhy gulášov, ryby, klobásy, langoše, kolá-

Chute Vojvodiny po piatykrát v Limanskom parku

Karol Horvát sa pravidelne zúčastňuje na tomto podujatí

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

če, gomboce, rôzne druhy syrov, lekvárov, cestovín, ako aj iné tradičné výrobky a jedlá vo Vojvodine. Boli usporiadané aj dielne a prezentácie na rôzne témy. Na tému Tradičné mäsové jedlá v sobotu 11. augusta sa návštevníkom predstavili výrobcovia klobás Damir Vidaković z

dediny Svetozar Miletić a Karol Horvát z Báčskeho Petrovca, ktorý sa na tomto podujatí zúčastňuje každý rok. Vstup pre všetkých návštevníkov, ako aj účasť v dielňach boli voľné. K celkovej nálade prispel aj ozdobený priestor, ktorý mal za úlohu priblížiť vojvodinské prostredie.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ANKETA

Povedali nám o Gitariáde Vojvodiny Miroslava Ožvátová

sobotu 4. septembra na pomocných ihriskách FK Tatra v Kysáči prebiehala siedma Gitariáda Vojvodiny. Ako i v minulých rokoch, do Kysáča prišli návštevníci z rôznych prostredí. Mnohí prišli s mladšími členmi rodiny, čo svedčí o tom, že dobrá hudba spája nielen ľudí, ale aj prekonáva generačné hranice. O tom, či sú pravidelní návštevníci tohto podujatia a čo ich najviac prilákalo tohto roku na gitariádu, nám povedali: Pavel Pálik z Kysáča: – Na Gitariádu Vojvodiny chodievam takmer pravidelne. Som fanúšik rockovej hudby. Vždy ma priláka to, že prichádzajú bandy mojej generácie. Tohto roku som

Pavel Pálik z Kysáča

prišiel s vnukom Dávidom. Chcel by som mu vštepovať lásku k dobrej hudbe. Určite mu zostane aj pekná pamiatka, že so starkým chodieval na gitariádu. Milorad Milić z Temerína: – Do Kysáča chodím každý rok na Gitariádu Vojvodiny, aj keď sa nedostanem ľahko do Kysáča. Som spokojný s organizáciou podujatia. Musím povedať, že organizátori sú vždy

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Milorad Milić z Temerína

k dispozícii, aby odpovedali na otázky. Páči sa mi, že na ich facebookovej stránke možno navrhnúť band, ktorý vystupuje v revuálnej časti. Konkrétne tohto roku ma osobne potešilo, že vystúpi Griva. Prišiel som s kamarátkou, ktorá má rada Najdu & Smakovanje. Pre každého sa nájde niečo na tomto festivale. Andrea Kardelisová z Kysáča: – Ako Kysáčanka sa snažím, aby som sledovala udalosti v dedine. Na gitariádu nechodím pravidelne, ale ma každý rok poteší skutočnosť, že Kysáč púta pozornosť ľudí z iných dedín. Je pekne, že Kysáč má niečo svoje a že sa Kysáčania každý rok môžu potešiť z takéhoto podujatia. Zároveň je to i pekná príležitosť pre mladé bandy, aby sa afirmovali a predstavili svoju hudbu aj širšej verejnosti. Vesna Galetin zo Zmajeva: – Na gitariádu prichádzam pravidelne každý rok a vždy vystúpia dobré bandy. Tohto roku ma osobne prilákal Najda & Smakovanje, ktorého manžel aj ja radi počúvame. Je to jeden z našich obľúbených bandov a spomíname si na časy, keď

Smak mal jeden z prvých koncertov s Najdom. Keď ide o mladé bandy, musím povedať, že je každý originálny na nejaký spôsob, a v každom prípade ma veľmi teší, keď sa mladí ľudia zaoberajú hudbou. Myslím si, že je decentralizácia kultúry veľmi dôležitá pre malé prostredia, ako je Kysáč, a je pekne, že mesto Nový Sad podporuje takéto podujatia. Zoran Stojanović z Petrovaradína: – S veľkou netrpezlivosťou som čakal tohtoročnú gitariádu. Prišiel som priamo

Zoran Stojanović z Petrovaradína

porozprávať na tému rockovej hudby. Som veľký fanúšik rockovej hudby a favoritom mi je band Divlje jagode. Navrhol som organizátorom, aby na niektorú z budúcich gitariád prišli aj Rock Apoteka. Vlado Benčík z Aradáča: – Prišiel som na gitariádu do Kysáča po prvýkrát. Som tu dnes so svojím otcom Jaroslavom. Obidvaja máme

Andrea Kardelisová z Kysáča

z práce a nerobilo mi to problém. Pravidelne prichádzam na gitariádu a tu som spoznal aj mnoho ľudí, s ktorými sa môžem

Vlado Benčík z Aradáča

radi rockovú hudbu a sme veľkí fanúšikovia Grivy, ktorých členov aj poznáme. Môj otec pravidelne prichádzal do Kysáča so svojím bandom Žana a hrali na rôznych oslavách. I sám som členom Tiriri bandu, hrám na bubnoch a mám rád takéto podujatia. Vesna Galetin zo Zmajeva

38 /4977/ 18. 9. 2021

r á v il i p t s e r t s

áz

Je to hádam najčastejšia otázka na začiatku nového školského roka. Avšak aj nás zaujíma, ako ste strávili leto. Napíšte nám alebo nakreslite vaše zážitky a radi ich zverejníme vo vašom Kútiku. Danuška

d niny ?

Ak o

DETSKÝ KÚTIK

Anna Poničanová, piatačka, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kul pín

Melánia Kolárová, piatačka, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kul pín

Mia Čemanová, piatačka, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kul pín

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Sára Chalupková, piatačka, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kul pín

Marián Mučaji, piatak, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kul pín

Martina Sklabinská, piatačka, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kul pín Pospájaj bodky podľa čísel a zisti, čo je na obrázku.

15 14

8 7

11 28

pixabay.com, nasedeticky.sk

5 4

3 2 1

21 20

17 16

• DETSKÝ KÚTIK •

Maja Smišeková, piatačka, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kul pín

38 /4977/ 18. 9. 2021

Ľudia a udalosti KULPÍN: STAV POĽNOHOSPODÁRSKYCH KULTÚR

Problém bude s kukuricou Katarína Gažová

ulpínsky chotár 18. júla zachvátila búrka s prudkým lejakom a silným vetrom. Takého nečasu sa najviac zľakli poľnohospodári, obávajúc sa o svoje poľnohospodárske kultúry. A tá obava nebola bezdôvodná. Silný vietor na mnohých parcelách v kulpínskom chotári uškodil predovšetkým kukurici.

poľnohospodárov Kulpína: „O stave kukurice a sóje našich pestovateľov – poľnohospodárov môžem povedať, že je lepšia situácia so sójou. Táto kultúra je dosť zastúpená u nás a celkom dobre vyzerá. Už sa začal pomaly aj zber včasných odrôd sóje, ako sú valjevka a apolo. Prvé tohtoročné skúsenosti s výnosmi sóje sú celkom solídne, poľnohospodári nakosili od 12 metrov

Parcela, kde je vnútorná časť pod pováľanou kukuricou

zber sóje aj na týchto parcelách. Cena sóje je pomerne solídna, nateraz je to orientačne 60 – 70 dinárov. Akontačne sa bude pravdepodobne najprv vyplácať za 60 dinárov.“

zrievaní zvalených býľ kukurice, teda ich plodov. Pravdepodobne také šúľky kukurice budú hniť a klíčiť a ich kvalita čoraz viac upádať. Najväčší problém však bude so zberom takých pováľaných

Pekné bohaté šúľky s plnými zrnami kukurice na byliach, ktoré nezvalil vietor

Tam kukuričné steblá pováľal a niekde aj polámal. Našťastie sója, ktorá je okrem kukurice najviac zastúpená v chotári okolo Kulpína, je v dobrom stave. O situácii s týmito kultúrami nám povedal Milan Popovicki, predseda Klubu

do 2 ton z jutra, teda môžu byť spokojní. Kvalita sójového zrna je všeobecne dobrá. Aj neskoršie odrody vďaka peknému slnečnému počasiu teraz v septembri pekne dozrievajú a myslím si, že sa o taký týždeň bude konať

Táto sója ešte musí zrieť

Parcela zrelej sóje, ktorá už čaká na zber

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V porovnaní so sójou stav kukuričných polí je omnoho horší. Spolubesedník nám vysvetlil, o čo ide: „Ako bolo spomenuté, ten júlový nečas so silným vetrom nám narobil veľké problémy s kukuricou. Na mnohých parcelách je kukurica pováľaná, ak nie na celej ploche, tak na niektorých jej častiach. Tu budú ťažkosti pri do-

plôch. Preto, žiaľ, pri kukurici v našom chotári ani nemožno očakávať veľké výnosy. Tento rok je taký neprajný a dúfajme, že do budúcna to bude lepšie.“ Kukurica sa v chotároch okolo Kulpína ešte nezberá, ale so sójou sa už pracuje. Každý poľnohospodár sa snaží využiť pekné slnečné počasie na zber sóje na svojich roliach, ak je už zrelá. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIX 18. 9. 2021 Číslo 17/ 2040 Z PRODUKČNEJ BURZY

Najviac sa obchoduje s pšenicou

AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 6. do 10. 9. boli podpísané prvé zmluvy o sóji z novej úrody, pšenica opäť zdražela, kukurica zlacnela. Tovarový obrat bol pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom vyšší o 87,72 %, ktorého finančná hodnota bola vyššia o 69,07 %. Cena sóje bola 70,00 din./kg bez DPH (77,00 Ľubica Sýkorová din./kg s DPH). Štatisticky, keď porovnáme Podľa údajov projektu Aqueduct na World Resources Institute najväčšie ceny s rovnakým obdobím minulého roka nebezpečenstvo sucha na globálnej úrovni je v troch európskych krajinách (40,00 din./kg bez DPH), cena tejto olejniny (Moldavsko, Ukrajina) vrátane Srbska, ktoré je dokonca na 5. mieste. Podľa OSN je vyššia o 75 %. sucho je skrytou globálnou krízou, ktorá by sa mohla stať ďalšou pandémiou, ak Cena kukurice sa pohybovala od 25,70 krajiny neprijmú naliehavé opatrenia v oblasti vodného a pôdneho manažmentu, din./kg bez DPH do 25,00 din./kg bez DPH. ako aj riešenia klimatických núdzových situácií. Táto poveternostná katastrofa je Priemerná cena bola 25,57 din./kg bez DPH, hlavným faktorom degradácie pôdy a klesajúcich výnosov najdôležitejších plodín. čo je pokles o 1,08 %. Najviac sa obchodovalo s pšenicou. toho sme svedkami aj cov bez dažďa znížili výnosy hlavným problémom Zmluvy boli realizované v cenovom v tomto roku. Podľa takmer všetkých ovocných, v poľnohospodárskej rozpätí od 26,00 din./kg do 27,20 din./ domácich odborníkov zeleninových a poľných plodín. výrobe neefektívne vykg (bielkoviny min. 14 %, lepok 30) úroda sóje bude nižšia asi o Našťastie pšenica bola zozbie- užívanie vodných zdrojov bez DPH. Taký veľký cenový rozsah 50 %, kukurice o 30 až 50 % raná pred obdobím sucha. Z a degradácia pôdy v intenbol väčšinou ovplyvnený kvalitatíva slnečnice, ktorá najlepšie poľných plodín budú najväčšie zívnom poľnohospodárstve. nymi parametrami tejto obilniny. odolávala vysokým teplotám, o škody na sóji a kukurici. Problémom sú aj zlé poľnoV porovnaní s predchádzajúcim 10 – 15 %. Vzhľadom na sucho Podľa expertov musí hospodárske postupy, ako týždňom jej cena bola vyššia poľnohospodárska produkcia Srbsko hľadať riešenie poklesu je odlesňovanie, nadmerné o 4,42 %. v Srbsku v tomto roku nebude poľnohospodárskej výroby v používanie hnojív a pesticídov, Slnečnica si udržala stamať ani približne minuloročný dôsledku zmeny klímy a sucha ale aj nadmerné spásanie a bilnú cenovú hladinu. rast, ktorý sa pohyboval okolo v zmene štruktúry sejby a používanie vody. Predávala sa za cenu štyroch percent. Škody sa zväčšovaním plôch pod závlaV tomto roku silná vlna pohybujúcu sa od podľa agroanalytika Milana hovými systémami, ktoré v horúčav zasiahla Taliansko, a zasiah56,42 do 57,02 Prostrana odhadujú na naj- súčasnosti predstavujú necelé Slovinsko, Chorvátsko, Ma- nuté sú din./kg bez menej 500 miliónov dolárov. dve percentá. Okrem nedo- ďarsko, západné Rumunsko, najmä obDPH. Extrémne teploty okolo 40 °C statku zrážok spôsobených Bulharsko, Grécko a Srbsko. Je lasti, ktoré nie počas dvoch letných mesia- zmenou klímy je nielen u nás jasné, že aj Európa sa otepľuje, sú zavlažované.

Škody v dôsledku sucha sú obrovské

Z obsahu „Pažravce“ zo širokých vodných plôch s. 2 a 3

Mory – nebezpeční škodcovia začiatkom jesene s. 4 a 5

Sušenie a odumieranie viničových krov

s. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (38)

„Pažravce“ zo širokých vodných plôch DrSc. Ján Babiak Väčšina operencov z radu veslonožcov (Steganopodes) patrí do skupiny morských vtákov, ale sú aj také, ktorým kontinentálne prostredie širokých sladkých a poloslaných vôd neprekáža a žijú aj tu. Patrí sem aj čeľaď kormoránovité (Phalacrocoracidae) a pelikánovité (Pelecanidae). Ide o väčšie až veľké vtáky s pomerne tvrdým, odlišne sfarbeným perím, ale v oboch prípadoch jednotlivé druhy podľa pohlavia nie sú dimorfné.

j takmer rovnaký spôsob života sa pričinil o to, aby mali podobné morfologické vlastnosti. To sú vtáky s dlhým zobákom a krkom, krátkymi nohami s prstami spojenými plávacou blanou. Sú dobrí letci aj plavci a kormorány aj potápači. Stravujú sa výlučne rybami, teda sú ichtyofágne. Preto rybári majú na ne ťažké srdce, keďže sú schopné v značnej miere redukovať rybí svet na každej plošine, kde sa zjavia. Aj fakt, že sú zákonom chránené a že vedia loviť v širokom areáli prostredia, v ktorom žijú, a tak nasýtiť svoj hlad aj inde, a nie tam, kde rybári hádžu svoje udice, trošku otupil tento sebecký postoj človeka vykynožiť ich. Predstavitelia spomenutých dvoch čeľadí žijú aj hniezdia v kŕdľoch, ale hniezdo si stavajú na stromoch alebo v močiarnom húští (kormorány), kým pelikány hniezdia na zemi. Vo väčšine prípadov nie sú pravé sťahovavce, ale sú prelietavé v širokom rozsahu daného regiónu. Dávne rodisko týchto vtákov boli teplé vodné plošiny s tropickým alebo subtropickým podnebím. Odtiaľ svoj areál postupne šírili na sever. Tak prišli aj do našich krajov, kde začali aj hniezdiť (kormorány), alebo prídu k nám len ako potulné jedince (pelikány), bez nárokov, aby tu odchovali aj svojich potomkov. Z rodu kormoránov na našom priestore možno často vidieť kormorána veľkého a malého, kým pelikána kučeravého a ružového možno vidieť zriedkavo a spravidla je tu iba na potulkách.

KORMORÁN VEĽKÝ (ČIERNY) – PHALACROCORAX CARBO, Linné 1758 Kormorány sú vodní operenci tmavého sfarbenia. Ako dobrých letcov často ich vidieť pri love rýb aj na značnej vzdialenosti od hniezdiska. Za korisťou sa vedia aj ponárať, ale vtedy im voda vyženie vzdušný obal medzi perím, a tak po lovení koristi tieto vtáky často vidieť, ako na vyvýšenom mieste alebo

Kormorán veľký

aj na holých konároch stromov rozšírenými krídlami sušia svoje perie. Tento slnečný kúpeľ príde im vhod, aby svoju telesnú teplotu vrátili čím skôr na normálnu úroveň a perie k jeho pravej funkcii. Rozšírenie: Kormorán veľký je vtákom s celoročným pobytom okolo rovníka až po obratníky a na južnej časti pologule ešte južnejšie. V Európe stály pobyt

majú na pobreží Atlantiku, v oblasti kanála La Manche, ale aj dolného toku Dunaja. V ostatnej časti severnej pologule zaznačený je len letný areál, aj to okrem prímoria len ostrovčekového typu. V zime z drsných oblastí v Európe je sťahovavý, ale prelieta len kratšie dráhy, vlastne zimuje v severozápadných častiach kontinentu. Vo Vojvodine sa zjavil v 70. rokoch minulého storočia a odvtedy obýva okolie Dunaja a Tisy, zriedkavejšie aj Sávy a Tamiša. Naša populácia nie je sťahovavá a nízkej teplote sa vyhýba preletom na priestory južného Balkánu alebo na pobrežie Čierneho mora. Biotop: Preferuje na ryby bohaté pobrežia jazier, riek a väčších vodných nádrží s vysokým lesným porastom, zarastené riečne ostrovy, ale aj rybníky s umelo vysadeným lesom. Rozlíšenie: Je to veľký štíhly vták tmavej farby. Len oblasť v širšom okolí bázy zobáka a veľká škvrna na oboch slabinách sú biele. Vo svadobnom šate biela farba je prítomná aj v širšej zóne hlavy. Operenie po tele je černasté, na chrbte s modravou a hrdzavohnedou mozaikou, kým na hrudi čierna farba má modrofialový a na chvoste zelený lesk. Zobák s ostrým hákovitým nechtom na vrchnej čeľusti je sivej farby, v koreni žltý. Nohy má čierne. Sfarbením peria je pohlavie ťažko rozlíšiť. Mláďatá sú v páperčeku černasté, po operení tmavohnedé s bielym bruškom. Len po treťom pŕchnutí sa podobajú na rodičov v letnom šate.

Mláďatá pohlavne dozrievajú po treťom roku. Hniezdenie: Pár kormoránov žije monogamicky. Už v polovici marca samec začína s tokaním

Kormorán malý

a rituálmi dvorenia a po kopulácii ďalšia starosť je hniezdo. V prímorí hniezdi v skalných útesoch, kým v kontinentálnej časti si stavia hniezdo v korunách stromov, ale aj v trsťovom poraste. Ide o pomerne veľké hniezdo vypletené z konárikov a vystlané trávou a lístím. Samica v ňom znesie 3 – 4 (zriedka do 7) podlhovastých bielo-žltavých vajec s nerovným povrchom. Znáška je raz v roku v období apríl – máj. Inkubácia trvá 23 – 30 dní a hniezdna starostlivosť ďalších 6 – 7 týždňov. Od stavania hniezda až po odchovanie mláďat obaja rodičia si jednako delia tieto záväzky. Pár kormoránov používa rovnaké hniezdo obyčajne niekoľko rokov a hniezdenie je spravidla v kolóniách, občas aj s volavkami.

38 /4977/ 18. 9. 2021 Potrava: Konzumuje hlavne ryby a dodatočne aj mäkkýše, hmyz a obojživelníky. Hlas: Kormorán veľký je najčastejšie tichý, len pri párení samček sa ozýva hrdelným „gorr“ a po párení „chro“, „chro“. Pri sedení z hniezda počuť hlásenie hrubým škrečavo-gágavým tónom a pri chovaní mláďat hlboké „gro-gro-gro“ alebo „gä-gä-gä“. KORMORÁN MALÝ (ČIERNOZOBÝ) – MICROCARBO (PHALACROCORAX) PYGMAEUS, Pallas 1773 Má rozhádzaný nekompaktný areál od juhovýchodného Jadranu až po Strednú Áziu. Celoročne obýva len oblasti dolného toku Dunaja, na vodných plošinách južnej časti Balkánu, v Turecku, Mezopotámii a na juhu Kaspického mora. Východne od týchto oblastí, v Ázii až po Čínu, hniezdi aj v letnom období tiež diskontinuitne. V tých oblastiach je sťahovavý a zimuje v jednotlivých primeraných biotopoch od severného Jadranu až po Perzský záliv. V našich krajoch sa začal šíriť v 80. rokoch minulého storočia, aj hniezdiť podobne ako jeho väčší rodák. Odtiaľto v zime iba preletuje na juh, na prajnejšie lokality. Preferuje biotop pri vode s vysokými drevinami, ale aj nízkym močiarnym porastom, ako i bariny s trstinou. Ide o vtáka o polovicu menšieho od kormorána veľkého. Hlavu a krk má hnedú, ostatok tela je čierny so zeleným leskom. Okraje letiek na krídlach majú sivý nádych. Zobák a nohy sú čierne. Mláďatá po operení majú chrbát matnejší, ale hrvoľ a bruško sú hrdzavej alebo až tmavohnedej farby a podobné odlišnosti sa javia aj neskoršie. Len v treťom roku života získajú sfarbenie rodičov. Hniezdi v kolónii na stromoch s hustou korunou alebo v močiarnom húští, zriedkavejšie aj v trstine. Počet vajec v hniezde je 4 – 7,

znáška je raz v roku. Stravuje sa prevažne rybkami. Jeho hlásenie mimo hniezda je zriedkavé, ale v hniezdnej kolónii počuť jeho

Pelikán kučeravý

úsečné čkavé a škrekotavé hlásenie, ktoré by sa v abecednej transkripcii mohlo vyznačiť ako „ček-ček-ček... “, „č-krek...“, „krek, čk-čk...“. PELIKÁN KUČERAVÝ (CHOCHLATÝ) – PELECANUS CRISPUS, Bruch 1832 Pelikány sú veľké vtáky s obrovským zobákom, ktorého kapacitu zväčšuje ešte vreckovitá koža prirastená za dolnú sánku, ako dobré skladisko na väčšie množstvo rýb. Pre svoju mohutnosť sú predsa dobrí letci, keďže majú duté kosti aj podkožnú časť tela. To im umožňuje ľahký až znamenitý let a vďaka mohutným krídlam môžu letieť ďaleko, aj vysoko sa vznášať na vzdušných prúdoch. Ale pneumatickosť kostí a podkožia ich znemožňuje ponárať sa do hĺbky pri love na vode, a preto ryby chytajú iba na povrchu. Robia to tak, že sa skupinovo organizujú, a udierajú krídlami o povrch vody a ženú korisť do plytčiny, kde si so svojou pochúťkou už ľahko poradia. Pelikán kučeravý je hlavne ázijským vtákom. Má celkom

malé ostrovčekové areály celoročného pobytu na pobreží mora v juhovýchodnej Európe a na Strednom východe. Jeho plynulý areál hniezdenia v letnom období siaha oblasťou veľkých jazier od Kaspického po Bajkalské, kým v Európe ide o ostrovné regióny od Kaspického po Čierne more. Európska populácia sa z oblastí letného pobytu sťahuje na juhozápad do teplých oblastí jadranského, iónskeho a egejského prímoria, alebo širšej oblasti delty Nílu. Nám najbližšia lokalita jeho hromadného hniezdenia je delta Dunaja, odkiaľ si údolím tejto rieky jednotlivo, ale nie tak často zaletí aj do Vojvodiny, až po jazerá a močariny v strednom Banáte a dolnom toku Tisy, Begeja a Tamiša. U nás nehniezdi a všetky prípady na spomenutom priestore sú zaznačené ako observácie jedincov tohto druhu. Biotop tohto pelikána sú veľké, vegetáciou porastené stojaté a lenivo tečúce vody, ale aj morské pobrežia. V európskych rozmeroch je najväčší pelikán. Má striebristo-biele sfarbenie peria a len okraje krídel sú čiernej farby. Zobák mu je dlhý a je sivej farby so žltým hákovým nechtom na vrchnej čeľusti. V dolnej časti zobáka je kožný vak žltej farby. Nohy má krátke, sivej farby. V období párenia má zvýraznený a rozcuchraný chochol, vak sa stane červený, aj perie na krku je kučeravé. Okolo očí má malú žltú holinu, kým dúhovku oka má svetlú (jasnej farby). Konzumuje hlavne ryby na povrchu vodnej hladiny. Hlási sa zriedka, a vtedy vydáva dosť neartikulované zvuky, hlavne vrčivé hučanie a tlmené mumlanie (napr.: „k-hu; k(a)k-hu...“, múú-múúu...“ atď.). PELIKÁN RUŽOVÝ (OBYČAJNÝ) – PELECANUS ONOCROTALUS, Linné 1758 Celoročne hniezdi vôkol vodných plôch v Afrike a Indii. V pásme od Jadranu až po Čínu

má ostrovné letné areály, ale v Európe sú evidované len tri lokality jeho hniezdenia (delta Dunaja, Neretvy, ako i pobrežie Ohridského a Prespanského jazera). Z nich najpočetnejšia kolónia je v delte Dunaja, odkiaľ niekedy prelieta aj k nám (na vodné plošiny v severnej Báčke a stredného a južného Banátu (pozorovaný je v okolí Apatína, na Ludošskom jazere, na strednom toku Tamiša a na rybníkoch pri Vršci). Jeho biotop

Pelikán ružový

sú priestranné, nie hlboké vody a táto okolnosť dopomohla aj k nesúvislosti jeho areálu, vlastne ostrovčekovosti jeho rozšírenia. Pelikán ružový je trochu menší od svojho rodáka. Perie má biele, ktoré prerastá do ružova, len okraje krídel sú čierne. Hrebeň zobáka je modrofialový s červeným pásom a hákovým nechtom. Kožný vak je žltý. Dúhovka v oku je tmavá a okolo oka má ružovú záplatu. Aj nohy má ružovkasté. V období párenia sa ináč splývajúca chocholka zvýrazní. Na jedálnom lístku dominuje ryba. V kolónii alebo pri sedení sa hlási tichým vŕzgavým tónom, ale aj „khu-khu“, „ko-kok...“ a hlasnejším hlbokým „kre, kre...“ Foto: z internetu

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Mory – nebezpeční škodcovia začiatkom jesene Ing. Ján Tancik, PhD. Koncom leta – začiatkom jesene porasty cukrovej repy a kapustovín ohrozuje niekoľko významných škodcov. Medzi najvýznamnejšie patria larvy motýľov z čeľade morovité: mora gama Autographa gamma, mora kapustová Mamestra brassicae, mora kelová Lacanobia oleracea (Lepidoptera: Noctuidae). Sú to škodcovia, ktorí sa neobjavujú každý rok vo väčšej miere. No v niektorých rokoch sa vedia premnožiť a prekvapiť pestovateľa vysokými škodami, preto ich treba neustále sledovať.

kodcov z radu motýľov najjednoduchšie sledujeme pomocou feromónových lapačov, ktoré kontrolujeme najmenej raz do týždňa. Ak zistíme zvýšený nálet motýľov vo feromónových lapačoch, treba sledovať v porastoch liahnutie húseníc a aplikáciu insekticídov vykonať v čase masového liahnutia lariev. MORA GAMA Mora gama je typická tým, že motýle tohto škodcu doletujú k nám z južnej Európy. Motýle sa liahnu s nevyvinutými pohlavnými žľazami a k ich vývinu potrebujú vitamín E, ktorý čerpajú z nektáru. Preto sú migrácie späté s hľadaním kvitnúcich rastlín. Motýle mory gama môžu preletieť veľmi veľké vzdialenosti, aj niekoľko tisíc kilometrov, z Mediteránu až do Škandinávie. Pre túto moru sú charakteristické masové výskyty v trvaní jedného až dvoch rokov, po ktorých nastáva silné zníženie populácie na dlhšie obdobie. Na hustotu populácie mory gama vplývajú poveternostné podmienky, prirodzené regulátory a migrácie motýľov. Táto mora je hygrofilná a termofilná. Nevyhovujú jej suché regióny a v takýchto regiónoch sa koncentruje v zavlažovaných porastoch. Pre masové rozmnožovanie jej vyhovuje prezimovanie v štádiu kukly pri dlhotrvajúcej snehovej pokrývke a teplote počas júna a júla vyššej o 1 – 2 °C od viacročného priemeru. Pre motýľov optimálna teplota je 20 – 25 °C. Zníženie teploty na 17 °C výrazne znižuje aktivitu imág a znemožňuje vývin pohlavných ústrojov a ovipozíciu. Húseniciam tiež vyhovuje vysoká rela-

tívna vlhkosť vzduchu 90 – 100 % a teplota 20 – 30 °C. Žiadne vývojové štádium nepodlieha

Feromónový lapač na mory

diapauze, a preto prezimovať môže v ktoromkoľvek štádiu. V strednej Európe má dve až tri generácie do roka. Najčastejšie prezimujú húsenice a zriedka vajíčka, kukly a imága. Motýle prvej generácie sa vyskytujú v máji a júni a v prípade prezimovania už v apríli. Plodnosť samičiek závisí od meteorologických podmienok a kvality a kvantity potravy. Nepriaznivé podmienky môžu spôsobiť úplnú neplodnosť, čo sa často stáva samičkám druhej a tretej generácie. Motýle druhej generácie sa liahnu koncom júna až začiatkom júla. Vývoj tejto generácie končí v auguste, keď sa objavujú motýle tretej generácie. Motýle tejto generácie sa vyskytujú v niektorých rokoch až do novembra. Húsenice mory gama sú výrazne polyfágne. Napádajú okolo 220 druhov rastlín z 50 čeľadí. Z kultúrnych rastlín poškodzuje: cukrovú repu, slnečnicu, kukuricu, mak, chmeľ, tabak, zemiaky,

ďatelinu, lucernu, konope, ľan, kapustu, špenát, cibuľu, liečivé rastliny, ríbezle, jablone, hrušky, chryzantémy a iné. Húsenice poškodzujú listy. Larvy 1. a 2. instaru „okienkujú“ listy, vyhrýzajú listy z dolnej strany a protiľahlá pokožka zostáva nepoškodená. Staršie larvy vyhrýzajú menšie alebo väčšie dierky na listoch, často zapríčiňujú aj holožer, skonzumujú celú plochu lista okrem hlavných nervov. Najväčšie škody zapríčiňujú larvy 4. a 5. instaru. Pri holožere cukrovej repy dochádza k zníženiu úrody o 25 až 50 % a k výraznému zníženiu cukornatosti. OCHRANA K regulácii mory gama z agrotechnických opatrení prispieva: ničenie burín, medziriadková kultivácia a jesenná hlboká orba. Chemická ochrana na cukrovej repe sa vykonáva, keď dominujú larvy 2. a 3. instaru a na jednej rastline sa nachádza v priemere

Larva mory gama

viac ako 1 húsenica, alebo ak bol zistený výskyt 8 a viac húseníc v priemere na 1 m2, alebo pri poškodení 15 % rastlín. Letovú aktivitu motýľov môžeme monitorovať feromónovými lapačmi. Vyššia letová aktivita signalizuje možné riziká škôd a na základe nej sa dá určiť termín kontroly výskytu vajíčok a lariev v poraste. Najvhodnejší termín chemickej

ochrany je 14 dní po zistení samičiek schopných klásť vajíčka pri teplom a slnečnom počasí. Ak je počasie zamračené a chladné, ošetrenie treba vykonať po 15 až 20 dňoch. MORA KAPUSTOVÁ Mora kapustová je najnebezpečnejší druh z čeľade morovité škodiaci na cukrovej repe. Polyfágne larvy tohto druhu spôsobujú najväčšie škody v letnom období na kapustovej zelenine, repe cukrovej a prípadne tabaku. Mora kapustová prezimuje v štádiu kukly v pôde, v hĺbke do 30 cm. Do roka má u nás 2 generácie. Na jar začínajú motýle prvej generácie lietať v máji, keď priemerná denná teplota dosiahne 16 až 18 °C. Let prvej generácie trvá do júla. Imága druhej generácie lietajú od augusta do októbra. Na rozmnožovanie mory kapustovej majú veľký vplyv abiotické a biotické faktory. Z abiotických faktorov má najväčší význam vlhkosť. Mora kapustová je hygrofilný druh. Vyskytuje sa hlavne v porastoch so zvýšenou vlhkosťou (prípadne intenzívnou závlahou). Nízka relatívna vlhkosť vzduchu zapríčiňuje zvýšenú mortalitu mladých lariev. Teplota negatívne ovplyvňuje vývoj oveľa zriedkavejšie. Vývoj rôznych štádií prebieha pri teplotách 9 – 31 °C, optimálna je 20 – 26 °C. Pri teplote -10 °C v priebehu dvoch dní hynú všetky húsenice. Druh a množstvo potravy majú tiež veľký vplyv na vývin a rozmnožovanie. Keďže mora

38 /4977/ 18. 9. 2021 kapustová je polyfág, vyhovujú jej zaburinenejšie porasty poskytujúce dostatok alternatívnej a doplňujúcej potravy. Pri pestovaní cukrovej repy sa vyskytuje hojnejšie najmä na lokalitách, kde sa pestuje hrach umožňujúci optimálny úživný žer imág prvej generácie. Človek svojou aktivitou tiež vplýva na jej premnoženie. Najväčšiu početnosť môže škodca dosiahnuť v hustých a kompletne zapojených porastoch, kde je vlhkosť v poraste vysoká aj v suchom lete. K premnoženiam mory kapustovej dochádza iba občas a trvá 1 až 1,5 roka. ŠKODLIVOSŤ Larvy mory kapustovej sú výrazné polyfágy, dokážu sa vyvíjať na viac ako 80 rastlinných druhoch z 30 čeľadí. Najčastejšie a najväčšie škody zapríčiňuje na kapuste, karfiole, repe cukrovej a hrachu. Z času na čas spôsobuje škody aj na kukurici, slnečnici, chmeli, tabaku, paprike, rajčiaku, maku, šaláte, mrkve, cibuli a melónoch. Môže sa dokonca vyvíjať aj na ovocných stromoch, jabloniach, hruškách, broskyniach a viniči. Vyvíja sa aj na mnohých divorastúcich rastlinách. Druhá generácia je oveľa početnejšia a tým aj nebezpečnejšia ako prvá. Larvy druhej generácie vyžierajú chodby do hlávok kapusty. V jednej hlávke môže byť 5 – 6 lariev. Takáto hlávka býva úplne zničená. Larvy žerú podvečer a v noci, najintenzívnejšie pri teplom počasí. Jasným signálom prítomnosti lariev, či už v porastoch kapustovitých rastlín, alebo repy, je prítomnosť trusu čiernej alebo tmavej farby. Trus často vedie k nepredajnosti produktov a tiež k rozvoju sekundárnych patogénov. Vyliahnuté larvy vyhrýzajú mäkké pletivá nepoškodzujúc hornú pokožku listu. Larvy druhého instaru vyhrýzajú na listoch malé dierky. Ďalšie instary vyžierajú pletivá medzi žilkami listu, alebo vytvárajú požerky nepravidelného tvaru od okraja lista. Dospelé larvy sú

najnebezpečnejšie. Pri silnom a zemiakoch. Škodí aj na poľnapadnutí úplne zničia listy, ných plodinách: cukrovej repe, pričom zostáva nepoškodená len slnečnici, kukurici, maku, tabaku listová stonka a hlavné žilky. Po a iných. Z času na čas spôsobuje zničení listov sa živia listovými škody aj na ovocných strostonkami vyhrýzajúc plytké či hl- moch, jabloniach, hruškách, tiež boké dierky a chodby rôzneho tvaru a veľkosti. Mora kapustová spôsobuje kvantitatívne i kvalitatívne zníženie úrody pestovaných plodín. Prvá generácia lariev spôsobuje škody v máji a druhá v auguste a septembri. Kukurica, slneč- Listy kapusty poškodené larvami môr nica, no i vinič či iné plodiny neumožňujú larvám na viniči, malinách, ríbezliach, ukončiť vývoj výlučne na nich. rôznych okrasných a liečivých Na všetky plodiny/rastliny s vý- rastlinách. Húsenice sa živia na nimkou kapusty a repy migrujú listoch vo večerných hodinách až v posledných instaroch, no aj a v noci, kým cez deň sa skrývajú tak môžu spôsobiť významné na spodnej strane listov, zriedka škody. K takejto situácii dochá- v pôde. Húsenice poškodzujú dza iba vtedy, ak sú uvedené rastliny rovnakým spôsobom plodiny zaburinené, a hlavne, ak ako húsenice mory kapustovej, v burinnom spektre dominuje pri premnožení môžu zapríčiniť pupenec roľný. holožery. MORA KELOVÁ OCHRANA PROTI MORÁM Táto mora sa tiež občas preRegulácia početnosti mory množí a zapríčiňuje vážne škody. kapustovej a kelovej by mala Najviac škodí na zelenine, preto byť komplexná, zahŕňajúc agv niektorých jazykoch v jej názve rotechnické, biologické a cheje zelenina alebo niektorý druh mické metódy. Kvalitná letná zeleniny. Druh a množstvo potravy majú tiež veľký vplyv na vývin a rozmnožovanie mory kelovej. Keď sa húsenice živia na rastlinách z čeľadí Composite a Chemopodiacae, najrýchlejšie sa vyvíjajú a samičky nakladú najviac vajíčok. Mora kelová prezimuje v štádiu kukly v pôde. Do roka v strednej Európe má 2 Mora kelová generácie. Motýle sa vyskytujú od apríla do konca júna a v au- alebo jesenná orba po zbere guste. Húsenice sa vyskytujú kapusty, hrachu alebo repy je v júni – júli a v septembri – základné agrotechnické opatoktóbri. renie. Hlbokou orbou sa zničí ŠKODLIVOSŤ až 80 % kukiel. Larvy mory kelovej sú výrazné Nálet motýľov sa sleduje popolyfágy, dokážu sa vyvíjať na mocou svetelného alebo feviac ako 420 rastlinných dru- romónového lapača. Svetelné hoch. Najčastejšie a najväčšie lapače sú účinnejšie. Týždeň škody zapríčiňuje na zelenine: po začiatku náletu prvej vlny kapuste, reďkovke, rajčiaku, motýľov sa začína sledovať uhorkách, cibuli, mrkve, šaláte výskyt vajíčok a lariev v poraste.

So sledovaním sa pokračuje raz týždenne až do konca náletu motýľov. Skontrolovať treba najmenej 100 rastlín (5 x 20 alebo 10 x10). Hodnotí sa percento napadnutých rastlín (vajíčkami alebo húsenicami), alebo počet lariev na 1 rastlinu. Prahy škodlivosti na základe percenta napadnutých rastlín závisia od vývojovej fázy rastliny. Vo fáze kotiledónnych listov prah škodlivosti je 10 % napadnutých rastlín, vo fáze pred vytvorením hlávky 15 %, vo fáze formovania hlávky 10 %. Na základe počtu lariev prah škodlivosti je 1 larva na rastlinu. CHEMICKÁ REGULÁCIA Ošetrenie proti prvej generácii sa vykonáva zvyčajne v júni a proti druhej v auguste. Postreky na repe cukrovej sa môžu vykonávať spolu so zásahmi proti iným škodcom. Regulácia prvej generácie je jednoduchšia, pretože nálet motýľov nie je taký roztiahnutý ako nálet druhej generácie. Regulácia sa však v praxi najčastejšie robí iba proti druhej generácii, a to v najbujnejších, kompletných a zavlažovaných porastoch cukrovej repy. Nepriamy regulačný efekt na larvy mory kapustovej majú i niektoré fungicídy, ktoré spôsobujú, že mladé larvy neprijímajú potravu a hynú. Postrek sa realizuje pri výskyte mladých lariev (1. – 3. instar). Používajú sa registrované prípravky. Uprednostniť treba selektívne prípravky. Nepriamy regulačný efekt na larvy mory kapustovej majú i niektoré fungicídy, ktoré spôsobujú, že mladé larvy neprijímajú potravu a hynú. Z biologických metód ochrany sa úspešne využívajú vajíčkové parazitoidy z rodu Trichogramma, ktoré sa aplikujú od začiatku kladenia vajíčok v množstve 200 000 jedincov na hektár, a to v dvoch aplikáciách pri každej generácii. Účinnosť tejto metódy je vysoká a pohybuje sa od 70 – 80 %. Využiť sa môžu i prípravky na báze baktérie Bacillus thurigiensis Kurstaki.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VINOHRADNÍCTVO

Sušenie a odumieranie viničových krov

Ľubica Sýkorová

V našich vinohradoch pestovatelia viniča v poslednom období vo veľkej miere pozorovali sušenie, odumieranie a uhynutie viničných krov, ktoré najčastejšie zapríčiňuje choroba pod názvom esca syndróm viniča. Postihuje cievne zväzky viniča a spôsobuje predčasné odumieranie kmienkov viniča, spojené so znižovaním množstva a kvality úrody. Patrí medzi takzvané choroby kmienkov viniča, je spôsobená skupinou húb, ktoré infikujú vinič a kolonizujú cievne a priľahlé drevné pletivá.

ocremonium a Stereum hirsutom charakteristický pre apoplexiu. Najčastejším príznakom je sušenie a opadávanie listov, ktoré sa objavuje po odkvitnutí viniča, v lete a začiatkom jesene. Začína na spodnej časti výhonku, neskôr sa šíri nahor a zasahuje všetky listy. Odrody bieleho hrozna majú žltkasté škvrny, zatiaľ čo čierne hrozno má červenkasté (tigrie vzory). Nekrotické škvrny sa šíria a vytvárajú veľké nekrotické zóny, list schne a opadáva. Bobule, ktoré sú napadnuté, nevyvíjajú sa správne a nedozrievajú načas. OCHRANA Preventívne opatrenia sú jedinou zbraňou v boji proti tomuto patogénu. Prvým preventívnym opatrením je výsadba certifikovaných odrezkov viniča. Ak je výsadba nových viníc plánovaná na vyčistených plochách, kde boli lesy, staré sady alebo vinice, je potrebné, aby pozemok 2 – 3 roky odpočíval. Okrem iných preventívnych opatrení sa odporúča: pri reze treba dbať, aby na viniči zostali čím menšie rany. Nakazené časti krov treba orezať a spáliť, pracovné náčinie dezinfikovať a rany natrieť niektorým širokospektrálnym fungicídom. Úplne vysušené kry treba čím skôr vykopať a spáliť. V súčasnosti nie sú registrované žiadne prípravky (fungicídy), ktoré by dokázali úspešne zabrániť výskytu alebo šíreniu tejto choroby. Proti hubovým chorobám viniča

sa používajú prevažne široko pôsobiace fungicídy (DMI fungicídy, ditiokarbamáty, ftalimidy, strobiluríny), ktoré súčasne obmedzujú i pôvodcu sušenia a odumieranie viniča. V laboratórnych aj poľných skúškach vykázali dobrú účinnosť proti pôvodcom escy DMI fungicídy (Tebuconazol, flusilazol). V niektorých krajinách sa po zimnom reze a pred pučaním viniča používajú na ošetrenie fungicídy Vintec a Tessior. Vintec sa aplikuje na ostrihané vinohrady po zime, keď je vinič v štádiu 01 BBCH (začiatok nalievania púčikov: očká vnútri púčikov sa začínajú zväčšovať). Aplikáciu treba vykonať čo najskôr po reze, denné teploty musia dosahovať 10 °C počas aspoň 5 hodín a relatívna vlhkosť vzduchu by mala byť nad 70 %. Nasledujúcich 48 hodín by malo byť bez dažďa. Prípravok dosahuje priemernú účinnosť, ktorá môže kolísať. Tessior sa aplikuje bodovo zo vzdialenosti asi 5 cm na rany po reze viniča. Množstvo jednej dávky aplikovaného prípravku je možné regulovať podľa veľkosti reznej plochy. Aplikácia by mala byť vykonávaná na suché rezné plochy predtým, než nastanú vhodné podmienky pre infekciu (vlhko, teploty nad 10 °C a noci bez mrazov) a čo najskôr po reze viniča (0 – 5 dní). Prípravok je možné aplikovať pri teplote od -5 °C a vyššej. Prípravok dosahuje priemernú účinnosť.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

22˚ | 17˚

27˚ | 14˚

25˚| 14˚

23˚ | 13˚

25˚ | 14˚

22˚ | 12˚

23˚ | 12˚

POČASIE

18. 9. – 24. 9. 2021

odľa odborníkov esca je menšie prázdne miesta. Hoci dnes svetový problém, sušenie môžu zapríčiniť mnohé pretože celosvetovo je na- abiotické činitele, ako je napríklad padnutých okolo 20 % výsadieb. nevhodná pôda, nízke teploty, Ešte stále neexistuje stopercentne vymŕzanie, nezodpovedajúca účinná látka, ktorá by si s ňou po- výsadba, mechanické poškoradila. Klasické zákroky proti vý- denia počas rezu, poškodenie skytu ochorenia esca, keď sa zreže vinič až na hlavu, pokiaľ nie je infikovaný aj podpník, začínajú zlyhávať. Šírenie tohto nebezpečného ochorenia viniča celkom nepochybne súvisí s otepľovaním. Klíma sa mení a s ňou aj rozšírenie chorôb. Príznaky ochorenia esca na listoch viniča Pestovatelia sa obávajú, že za určitých okolností by ľadovcom, škodcami, pesticídmi esca mohla vyvolať pohromu a pod., najčastejšou príčinou sú podobnú fyloxére, ktorá zlikvido- mikroorganizmy: vírusy, baktérie vala európske vinice v 19. storočí. a huby. Spomedzi týchto mikroPRÍZNAKY OCHORENIA organizmov sušenie viničných Pokiaľ ide o prejav ochorenia, krov najčastejšie zapríčiňujú sú rozhodujúce situačné, resp. práve huby a z hubových chorôb stresové situácie. Bol preukázaný apoplexia a esca. zvýšený výskyt vo viniciach na Príznaky choroby sa zjavujú extrémne suchých stanovištiach s na všetkých častiach viniča, a to nedostatočnou výživou. Príznaky v dvoch podobách: v podobe napadnutia na listoch a strapcoch chronickej, ktorá sa prejavuje sa prejavia až niekoľko rokov po oneskoreným a slabým rastom infekcii. K hynutiu napadnutých výhonkov, sušením a opadávaním kríkov dochádza spravidla v listov, a v podobe akútnej, ktorá období teplých suchých letných sa prejavuje náhlym sušením cemesiacov. lého kra. Omnoho nebezpečnejšia Sušenie sa najčastejšie zjavu- je akútna forma – akútny esca synje na jednotlivých viničových dróm, pri ktorom z nakazených kroch, neskoršie sa rozširuje aj krov možno izolovať viac druhov na susedné. Vo vinohradoch húb z rodov Phaeomoniella, potom zostávajú väčšie alebo Phellinus, Cephalosporium, Phae-

38 /4977/ 18. 9. 2021

RASTLINNÁ VÝROBA

Blíži sa termín sejby pšenice ozimnej Ľubica Sýkorová Určiť správny termín sejby pšenice ozimnej je kľúčovým rozhodnutím pestovateľa. Avšak v súčasnej dobe poznačenej dosahmi klimatických zmien, ako aj obmedzovaním osevných postupov, sa termíny menia a určiť ten správny nie je až také jednoduché.

ptimálny termín sejby v našich podmienkach sa začína od 1. októbra, aj keď v niektorých sezónach to môže byť už od 25. septembra. Konkrétny termín sejby závisí od pestovateľskej výrobnej oblasti. V skutočnosti veľké výmery osievajú poľnohospodári po agrotechnickom termíne najmä preto, že klimatické zmeny priniesli v posledných rokoch dlhšiu a teplejšiu jeseň. Vytvorili sa tak podmienky, keď aj neskôr založené porasty stihnú do zimy narásť do potrebnej fázy a kondície. AKO ZABEZPEČIŤ DOBRÚ ÚRODU? Dosiahnutie dobrých úrod môže len preverená technológia pestovania kvalitných odrôd strniskových obilnín. Použitá agrotechnika, resp. technológia výroby má zabezpečiť maximálne využitie genetického potenciálu odrody v určitých agroekologických podmienkach. Pre všetky odrody strniskových obilnín, ktoré sú v komerčnej výrobe, stanovený je optimálny termín sejby, hustota výsevku, obdobie aplikácie minerálnych hnojív. Výrazná pozornosť je venovaná dusíku, ktorý je nositeľom výnosov. Výrobcovia taktiež nesmú prehliadnuť zabezpečenie pôdy fosforom. Tento makroelement sa musí aplikovať vtedy, keď 100 gramov pôdy obsahuje okolo 10 miligramov fosforu, čo je málo, pretože bez neho nebude prebiehať efektívny príjem dusíka. Obsah draslíka (kálium) je viac-menej postačujúci na väčšine pestovateľských plôch. Pomer a vyrovnanosť jednotlivých zložiek je dôležitá podmienka na získanie vysokých a stabilných výnosov. Počet rastlín na jednotku plochy a neskôr počet klasov na štvorcovom metri sú dva najdôležitejšie faktory pre využitie genetického

potenciálu pre výnos odrôd všetkých obilnín. Ako už bolo spomenuté, rozhodujúcim faktorom výnosov je termín sejby najmä v rokoch, v ktorých prevláda suchá jar. Deficit zrážok a vysoké teploty na jar sa opakujú už viac rokov po sebe. Načas vykonaná sejba zabezpečuje rastlinám dlhšie obdobie na odnožovanie, lepšie zakorenenie, hlbšie prenikanie koreňového systému, čo umožňuje normálnu dĺžku vegetácie každého genotypu vo vegetačnej fáze rozvoja rastliny. Tieto faktory sú podmienkou lepšieho prezimovania rastlín. Rastliny, ktoré sa rozvíjajú po sejbe v optimálnom termíne, dobre využívajú vodu a výživné látky aj v hlbších vrstvách pôdy. Sejba v optimálnom termíne vplýva na počet klasov na jednotku plochy, čo je základnou podmienkou dobrých výnosov. Pri skorom termíne sejby je potrebné obrátiť pozornosť na výskyt listových vošiek a ostatných škodcov. Za koniec optimálneho termínu sejby sa pokladá koniec októbra. Ak sa na výrobné prostredie pozerá z hľadiska geografického, vtedy sa tento termín sejby predlžuje o 5 až 10 dní v smere na juh, čiže smerom k centrálnemu Srbsku. RADY ODBORNÍKOV Podľa našich odborníkov medzi najlepšie predplodiny pšenice patria tie, ktoré skoro uvoľňujú plochy, aby bolo dostatok času na prípravu pôdy. Tu patrí sója, hrach, fazuľa, zemiaky, osivová kukurica a slnečnica. Nevhodnými

predplodinami sú neskoro zberaná cukrová repa, neskoré hybridy kukurice a pod. Od predplodiny, množstva žatevných zvyškov a vlhkosti pôdy závisí spôsob a hĺbka základného spracovania pôdy. Príprava musí byť kvalitná a pôda nad osivom vo vrstve 5 – 8 cm musí mať drobnozrnitú štruktúru. Hrudy sú nežiaduce. Sejba a jej kvalita sú dôležité faktory každej úspešnej výroby.

Kvalita sejby závisí od viacerých elementov. Vtedy je úspešná, keď je 80 % osiva posiateho do hĺbky 4 – 5 cm. Keď je pôda suchá, treba siať o niečo hlbšie (5 – 5,5 cm). Jeden z dôležitých faktorov je aj rýchlosť sejačky, ktorá sa pohybuje v závislosti od typu sejačky a traktora. Množstvo osiva na jednotku plochy závisí od odrody, veľkosti zrna, hmotnosti 1 000 zŕn, klíčivosti a čistoty semena. Väčšie množstvá treba použiť vtedy, ak je príprava pôdy nekvalitná a osivo zostáva na povrchu, ak je väčšia zaburinenosť parcely, menej dusíkatých hnojív. Bez ohľadu na kvalitu prípravy a spracovania pôdy a sejbu, bez minerálnych hnojív sú vysoké a stabilné výnosy nemožné. Veľmi často sa stáva, že sa nepoužíva fosfor ani draslík, ale iba dusík, čím sa značne znižuje úrodnosť

pôdy. V takýchto podmienkach rastliny sú oveľa citlivejšie na sucho, choroby, stres vyvolaný vysokými teplotami. Fosfor a draslík sa do pôdy aplikujú výlučne pri základnom spracovaní pôdy, pretože ich pohyblivosť je veľmi slabá. Na jeseň by bolo potrebné vniesť do pôdy asi 30 – 40 kg fosforu/ha a o niečo menej draslíka. Jedna časť dusíka (40 – 60 kg/ha) sa vnáša na jeseň. To má veľký význam, najmä ak na parcele zostalo veľa žatevných zvyškov. Ostatok dusíka sa aplikuje pri prihnojovaní. Treba spomenúť, že ak bola predplodina slnečnica, treba dať o 15 až 20 % viac dusíka. Pri neskorej sejbe by sa pestovatelia mali držať niekoľkých odporúčaní. Predovšetkým treba použiť certifikované osivo odrôd vhodných na neskorý výsev. Pri veľmi neskorých sejbách je podiel certifikovaného osiva na úrode až 54 %. Ďalším krokom je zvýšiť výsevok. Neskôr založené porasty nestihnú do zimy vytvoriť taký počet odnoží, ako sejba v optimálnom termíne. Zvýšením výsevku sa dokáže tento nedostatok vyriešiť, čím sa zabezpečí nielen úroda, ale aj vyššia istota prezimovania porastov. A o koľko ho zvýšiť? Odborníci odporúčajú o 50 – 60 %. Tu treba upozorniť, že ak pestovateľ zvýši výsevok na dvojnásobok normálnej dávky, jeho úroda nebude dvojnásobná. Porasty budú prehustené, budú si konkurovať a nakoniec dôjde k poklesu úrody. S posunom termínu sejby sa mení aj jej hĺbka. Odporúča sa, aby pestovatelia siali hlbšie, než majú vo zvyku. Pri neskorej sejbe sejba do hĺbky 6 cm zabezpečí lepšie prezimovanie porastov.

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

Poctivá jablková štrúdľa

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Zapekané papriky plnené mletým mäsom a ryžou Suroviny: 6 hrubostenných paprík, 1 PL oleja, 500 g mletého hovädzieho mäsa, 1 cibuľa, 3 strúčiky cesnaku, 200 g varenej ryže, 1 konzerva lúpaných paradajok, 1/2 konzervy sladkej kukurice, 150 g tvrdého syra na strúhanie, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, tymian Takto sa to podarí: Z paprík odrežeme vrchnú časť a vydlabeme jadrovník a všetky zrniečka. Na panvici zahrejeme olej, pridáme mäso, cibuľu a spoločne opekáme, kým nebude mäsko opečené. Nemusí byť úplne prepečené, nakoľko budeme v tepelnej úprave pokračovať ešte v rúre. Potom pridáme pretlačený cesnak, opekáme ešte minútku a odstavíme. Prípadnú uvoľnenú masť zlejeme

a k opečenému mäsu primiešame ryžu, kukuricu, paradajky a zhruba 2/3 postrúhaného syra. Všetko dochutíme soľou, korením a sušeným tymianom. Zmesou naplníme pripravené papriky, poukladáme ich do zapekacej misky a vrch posypeme zvyšným syrom. Plnené papriky pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C zhruba 30 minút. Podávame so zeleninovým šalátom a domácim cesnakovým dresingom.

Pečené buchty so slivkovým lekvárom Suroviny: Na cesto: 250 ml vlažného mlieka, 2 PL kryštálového cukru, 1/2 kocky čerstvého droždia (alebo 1 balíček sušeného), 500 g polohrubej múky, 1 balíček vanilkového cukru, 1/2 KL soli, 1 vajce, 50 g masla; Ešte potrebujeme: za pohár slivkového lekváru, 1 žĺtok na potretie, trochu práškového cukru Takto sa to podarí: Vo vlažnom mlieku rozmiešame cukor, rozdrobíme kvasnice, premiešame a necháme vzísť kvások – zhruba 15 minút. V miske premiešame múku, vanilkový cukor, soľ a v strede urobíme jamku a prilejeme kvások a rozklepneme vajce. Začneme spracovávať cesto a postupne pridávame roztopené maslo. Hladké cesto prekryjeme utierkou a necháme na teplom mieste vykysnúť zhruba hodinu. Neskôr cesto ešte jemne spra-

Suroviny: Na cesto: 400 g hladkej múky, štipka soli, 3 PL slnečnicového oleja, 1 vajce, 150 ml vody; Na plnku: trochu hrozienok namočených v rume, 800 g jabĺk, 1/2 citróna (šťava), 1/2 KL mletej škorice, 120 g kryštálového cukru, 50 g strúhanky, 50 g masla na opraženie strúhanky, 50 g masla na potretie štrúdle Takto sa to podarí: Najskôr si namočíme hrsť hrozienok do rumu. Rum možno nahradiť aj trochou jablkového džúsu, alebo hrozienka úplne vynechať. Všetky ingrediencie na cesto spracujeme do hladkého, elastického cesta. Cesto treba spracovávať rukami aspoň 15 minút, aby sme dosiahli potrebnú konzistenciu. Uhnetené cesto vložíme do misky, ktorú sme vymastili olejom, poobraciame, aby sa celé obalilo v oleji, zakryjeme fóliou a uložíme do chladničky na 30 minút. Jablká ošúpeme, pokrájame na malé kocky, v miske ich premiešame s citrónovou šťavou, pridáme cukor, škoricu,

Rýchle tvarohové guľky plnené slivkami

cujeme naolejovanými rukami a rozdelíme ho na 12 rovnakých častí, z ktorých tvarujeme guľky. Tie potom prstami roztlačíme do kruhu, do stredu navrstvíme lekvár a tvarujeme malé žemličky, ktoré v dostatočných rozstupoch rozložíme medzi dva plechy vystlané papierom na pečenie a necháme zakryté podkysnúť ešte 20 minút. Rúru rozohrejeme na 200 °C, buchtičky potrieme žĺtkom a pečieme asi 30 minút do zlatohneda. Buchty necháme vychladnúť a neskôr servírujeme posypané práškovým cukrom.

Suroviny: Na cesto: 500 g mäkkého hrudkovitého tvarohu, 300 g hrubej múky, 1 vajce, 1 žĺtok, štipka soli; Ešte potrebujeme: 20 sliviek (menších); Na posýpku: strúhanka, práškový cukor, maslo Takto sa to podarí: Z tvarohu, múky, soli, vajíčka a žĺtka vypracujeme hladké cesto. To vyvaľkáme na hrubší valček a pokrájame na hrubšie krajce (zhruba 20 kusov). Krajce cesta v dlani roztlačíme a zabalíme do nich čiastočne prepolené, vykôstkované slivky a vytvarujeme guľky. Ak sú slivky väčšie, zabalíme do guliek len polovice. Tie potom vložíme do vriacej, osolenej vody, a keď vyplávajú na povrch, povaríme ich ešte zhruba

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 540 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

premiešame a odstavíme bokom. Na panvici opražíme strúhanku na rozpustenom masle. Vychladené cesto rozvaľkáme na tenký plát na obruse, ktorý sme vysypali múkou, a potom ešte ťaháme zo všetkých strán, aby bol plát čo najtenší. Na štrúdľové cesto rozsypeme opraženú strúhanku (okrem okrajov), škoricové jablká a namočené hrozienka. Pomocou obrusu zrolujeme cesto do štrúdle, ktorú uložíme na papierom vystlaný plech a potrieme roztopeným maslom. Jablkovú štrúdľu pečieme v rúre vyhriatej na 190 °C zhruba 20 až 25 minút. Vychladnutú štrúdľu posypeme práškovým cukrom, pokrájame na hrubšie kúsky a servírujeme.

5 minút. Na suchej panvici opražíme strúhanku do zlatohneda, odstavíme, primiešame cukor a zmesou posypeme uvarené guľky. Všetko prelejeme maslom a môžeme servírovať. Hotové guľky môžeme, samozrejme, podávať aj s mletým makom alebo orechmi.. Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

Kultúra BINGUĽA

Oslávili 100. výročie Danuška Berediová-Banovićová

rvým spolkom binguľských Slovákov bol Slovenský spolok Beseda, založený v novembri roku 1920. Jeho prvým predsedom bol slovenský evanjelický farár v Binguli Fedor Ormis. Slovenský kultúrno-umelecký spolok Milana Rastislava Štefánika dnes má už 101 rokov a v sobotu 11. septembra si v Binguli pripomenuli jeho 100. výročie, ktoré sa vlani v dôsledku pandémie koronavírusu neoslávilo. V programe pod názvom Zachovajme kultúrne dedičstvo našich predkov, ktorý sa konal na nádvorí Základnej školy Savu Šumanovića, si zrekapitulovali činnosť tejto kultúrnej inštitúcie. Program moderovali Tijana Farkašová a Darko Bábeľa. Na začiatku privítali hostí: Vladimíra Francistyho, riaditeľa Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, Branislava Kulíka, predsedu Matice slovenskej v Srbsku, Natašu Kolárovú, podpredsedníčku MSS pre Sriem, a Branka Radičevića, predsedu Rady Miestneho spoločenstva v Binguli. Branislav Kulík vo svojom príhovore poznamenal, že naše počtovo omnoho väčšie spoločenstvá Slovákov vo Vojvodine sa nemôžu pochváliť takýmto pekným jubileom nepretržitej spolkovej činnosti. „Táto dnešná oslava, toto pripomínanie si 100. výročia je záväzok pre vás domácich, ale aj pre všetkých nás, aby sme sa pousilovali a urobili všetko, čo môžeme, aby slovenský folklór, slovenský spev, slovenský jazyk a všeobecne slovenská kultúra

• KULTÚRA •

Na husliach hral 11-ročný Damir Sucháni

pretrvávala aj v Binguli, aj v tejto časti Sriemu a v celom našom štáte, tak ako bolo aj doteraz,“ povedal predseda B. Kulík. V programe účinkovali Detský folklórny súbor Čerešničky, sólové speváčky Viktória Dubovská a Lea Častvenová, spevácka skupina žien z Bingule a zo Šídu, huslista Damir Sucháni, ako aj členovia Kultúrno-umeleckého spolku z Bosutu. Program finančne podporila NRSNM.

Viktória Dubovská bola debu- Štvrtáčka Lea Častvenová tantkou na tohtoročnom det- krásne spievala skom festivale v Šíde

Čerešničky netrpezlivo čakajú na svoje vystúpenie

Binguľčanky a Šíďanky spievajú spolu

38 /4977/ 18. 9. 2021

Kultúra Z ČINNOSTI MOMS HLOŽANY

Vydarené podujatie po tretíkrát Jasminka Činčuráková-Galambošová

edným z najmladších podujatí, ktoré založil Miestny odbor Matice slovenskej v Hložanoch, je určite literárny večierok pomenovaný Z pera hložianskych autorov. Po dlhšej prestávke v pondelok 6. septembra odznel tretí ročník. Prvé dva sa konali v rokoch 2013 a 2014. Iniciátorkou tohto podujatia je stredoškolská profesorka Mária Šulcová, ktorá sa tiež od mladosti zaoberá písaním. V minulosti svojich spoluobčanov v písaní v značnej miere posmeľoval niekdajší a dlhodobý predseda MOMS Hložany Samuel Fekete, ktorý patril k milovníkom krásneho slova a tiež rád písal. Vydal zbierku básní Kastalský prameň a zbierku básní v srbčine pod názvom San. Aj tento večierok, ktorý prebiehal v sieni Pod lipami, hložiansky MOMS usporiadal v spolupráci so Spolkom žien Slovenka. Na úvod sa prihovorila a prítomných pozdravila jeho

ci osobitného programu, ktorý je venovaný peknému slovu. O Hložanoch sa stále písalo a stále sa píše. Práve v našej dedine pôsobil slovenský spisovateľ, zberateľ ľudových piesní, ná-

Účastníci a organizátori literárneho večierka Z pera hložianskych autorov

rodný buditeľ a evanjelický kňaz Juraj Rohoň, ktorý podporoval kultúrny rozvoj Hložancov. Hložany zohrali vo Vojvodine mimoriadne významnú úlohu v slovenskom národnom a kultúrnom živote. V roku 1829 tu bola založená prvá slovenská

Auditórium a Anna Galambošová

predsedníčka Viera Miškovicová, potom ich uvítal aj aktuálny predseda MOMS Ondrej Zahorec. „Teší ma, že sme sa po siedmich rokoch znovu stretli v rám32

www.hl.rs

veršom o tomto podujatí sa prihovorila aj známa recitátorka Miriam Murtínová a báseň Rodnej dedine autora Samuela Feketeho predniesol divadelník Juraj Fekete.

osvietenská kultúrna spoločnosť dolnozemských Slovákov Societa slavica,“ poznamenal Ondrej Zahorec a spomenul osobnosti, ktoré žili a pôsobili v Hložanoch. Osobitným krátkym

Informačno-politický týždenník

tentoraz zvolil text Mototorta, už spomenutá Mária Šulcová sa predstavila básňami Slová a Báseň. Poéziu píše aj Zuzana Korčoková a pre tento ročník si zvolila básne Zlodej siete, Dom, Cesty a Slza. Vo voľnom čase dlhé roky píše a zbiera vinše aj Anna Galambošová. Prítomným predniesla upravený vinš pod názvom Vinš pre budúce generácie. Týmto večierkom si Miestny odbor Matice slovenskej v Hložanoch pripomenul aj výročie narodenia bývalého predsedu Samuela Feketeho. Preto na záver moderátorka podujatia Elenka Vršková predniesla ešte jednu jeho báseň, a to tú pod názvom Motýľ. Koncepciu programu pripravila Mária Šulcová a pripomenula, že hložianske pero píše, vznikajú slová, vety, básne, prozaické texty. Tvorenie nám poskytuje radosť, krásu

Na treťom podujatí Z pera hložianskych autorov svoje básne a prozaické texty prečítali desiati Hložančania, ktorí majú vzťah k písaniu. Svojím textom Hložany voľakedy a dnes sa predstavila Zuzana Dudková. Zapísaný osobný príbeh pomenovaný Susedy prečítala Zuzana Bohušová. Zuzana Turóciová účinkovala aj na predošlých dvoch večierkoch a tentoraz si zvolila básne Sen a Jediná túžba. Textom Láska sa predstavil Samuel Valo, ktorý čoraz aktívnejšie zapisuje svo- Predseda MOMS Ondrej Zahorec je úvahy. Aj na tomto a moderátorka Elenka Vršková ročníku účinkovala Zuzana Galambošová. Pred- a pôžitok... Máme inšpiráciu, niesla svoje básne Kam miznú, emóciu, snívame a tvoríme. Pod klenbou, Kvapôčky na dlani Poznamenala tiež, že sa budú a Dočkať zajtrajšok. Rada píše snažiť povzbudiť aj iných, aby aj penzistka a členka ženského nielen písali, ale aj prezentovali spolku Zuzana Šranková. Jej svoju prácu. Ako poznamenal príbeh z pracoviska pod názvom Ondrej Zahorec, organizátor Dopisnica prečítala Miriam Mur- podujatia plánuje vydať zbierku tínová. Publicista Juraj Bartoš si prezentovaných prác. • KULTÚRA •

VÝTVARNÝ TÁBOR V SELENČI

Tvorivosť im nechýba Miroslav Pap

druženie petrovských výtvarných umelcov patrí k združeniam s intenzívnejšou činnosťou, kde sa členovia vďaka talentu a ochote kamarátiť sa pravidelne stretajú a nepretržite tvoria. Ide o združenie, v ktorom boli vytvorené početné diela amatérov a všeobecne priaznivcov výtvarného umenia. Do koncepcie svojich aktivít Združenie petrovských výtvarných umelcov zaradilo aj tzv. súkromné výtvarné tábory.

sa nám celkom dobre darí, čiže vždy sa nájde niekto, u koho svoje tvorivé myšlienky dáme do diela,“ skonštatovala Mária Struhárová, predsedníčka ZPVU. Počas roka sa združeniu podarí zorganizovať sedem táborov. Do nich sa snažia zapojiť aj deti, ako budúcich umelcov z radu vojvodinských Slovákov. „Deti sa od nás prizerajú, ako maľujeme, tvoríme, čiže tieto stretnutia majú aj edukačný charakter, a tým nemyslím iba na deti, ale aj na nás, členov združenia. Skúšame tu nové techniky a vieme

Nielen tvoriť, ale aj kamarátiť sa

druhýkrát k členke Anne Nosálovej. U Nosálovcov je výtvarné umenie hlboko zakorenené a táto rodina s potešením uhostí takéto výtvarné sústredenia. Podieľali sa aj v organizácii dvoch výtvarných táborov v susednom Báči. O kolónii sa vyjadrila Anna Nosálová, hostiteľka a členka združenia: „Do Báčskeho Petrovca na stretnutia, výstavy a tábory chodíme pravidelne, takže aj my Selenčania sme chceli, aby členovia Z veľkého záujmu detí o výtvarné umenie sa teší aj hostiteľka Anna Nosálová prišli k nám. Nejde tu iba o tvorenie, ale aj o kama„Na začiatku roku si stanoví- si poradiť jeden druhému. Sme rátenie a prežitie príjemných me program fungovania nášho pomerne mladé združenie, lebo chvíľ. Naše nádvorie celkom vyzdruženia, do ktorého, samo- existujeme iba 12 zrejme, zaradíme aj výtvarné rokov. Ale výtvarní tábory. Keď nemáme povinnosti kritici presne vev združení – detské tábory, za- dia zhodnotiť naše sadnutia a výstavy, dáme sa do obrazy, tvrdiac, že výtvarných táborov v teréne, práve tí, ktorí sú najčastejšie počas víkendov. tu už dlhšie, dokáNiekedy maľujeme v združení, žu vytvoriť veľmi a keď sa vyskytne príležitosť, hodnotné diela, tvoríme u niekoho z členov lebo tvrdo na sebe doma. Na takéto niečo je po- pracujú,“ dodala trebný predovšetkým adek- Struhárová. vátny priestor, čo, samozrejme, Do Selenče členemá každý, preto nie je možné novia ZPVU prizrealizovať u každého doma. Ale cestovali 11. sepuž niekoľko posledných rokov tembra, a to už po Sústredenosť v práci • KULTÚRA •

hovuje tomuto druhu stretnutia, keďže je tu mnoho zelene. Teší ma, že druhý rok za sebou môžeme u nás doma zrealizovať výtvarný tábor. Táto časť roka nám celkom prišla vhod, keďže príjemné počasie nám dávalo energiu a vplývalo na inšpiráciu. Pevne verím, že sa u nás doma zrealizujú aj ďalšie ročníky tábora, o ktoré prejavia záujem aj domáci Selenčania.“ Výtvarný tábor v Selenči predsa mal aj edukačný charakter, keďže sa v tvorbe vyskúšali aj niekoľkí žiaci Základnej školy Jána Kollára v Selenči, ktorých priviedli triedne učiteľky. Žiaci mali možnosť pozrieť sa na rôzne techniky maľovania a ľubovoľne svoje fantázie preniesť na papier. V tomto im pomáhali ostatní umelci, ale aj triedne učiteľky. Tvorenie žiakov selenčskej základnej školy u Nosálovcov nie je nič nové, skôr tradičné, keďže Anna Nosálová tu realizovala už početné workshopy, na ktorých deťom približovala výtvarné umenie s cieľom, aby do budúcna v Selenči bolo čoraz viac umelcov.

38 /4977/ 18. 9. 2021

Kultúra PETROVSKÉ DNI DIVADELNÉ 2021

Septembrové pokračovanie: súbory zo Slovenska Jaroslav Čiep

celý polrok sa udiala jeho šiesta repríza. V Kebabe hrajú mladší herci: Shaili Forero Ponigerová, Ivan Privizer a Aleksandar Kolár. Režisérke Svetlane Gaškovej (1993) z Kysáča, vyštudovanej divadelnej dramaturgičke a režisérke, ale aj herečke, ktorá sa podpisuje aj pod dramaturgiu, scénografiu a kostýmy, je toto

Matúš Hollý. Nitrania v sprievodnom materiáli hovoria, že bulharská režisérka a výtvarníčka Magdalena Mitevová prináša na slovenskú scénu svoju autorskú inscenáciu, inšpirovanú biblickými, aj vedeckým teóriami o počiatku sveta. Za cieľ si nekladie len jednoduché prerozprávanie známych príbehov, ale snaží sa zachytiť ich spoločnú podstatu a

tela a násilné situácie, ktoré sú nám známe z vlastného okolia, no o ktorých sa (ešte stále) bojíme hovoriť, sú obrazom všetkého zlého, čo nám patriarchát a konzumistický spôsob života ponúkajú,“ hovorí režisérka. Vlani organizátor PDD s poľutovaním konštatoval, že na festival Petrovské dni divadelné sa už vopred avizovaným a prisľú- Stvorenie vo fluorescenčnom odtieni beným divadelníkom zo Slovenska nepovarírovať ich. Inscenácia vťahuje darilo prísť. Preto si zvolili dve divákov do prostredia vznikajúinscenácie, ktoré si bolo možné ceho života a ponúka im priestor pozrieť ako nahrávky. Jedno na úvahy o veľkoleposti týchto z nich bolo predstavenie pre momentov. V predstavení sa vydeti Stvorenie v podaní Starého užíva technika čierneho divadla divadla Karola Spišáka z Nitry. a vďaka jedinečným scénickým Tentoraz v piatok 10. septembra možnostiam, farebnosti a dávke napoludnie mladí diváci predsa tajomstva naplno sa podnecuje mali možnosť naživo si pozrieť fantázia detí, ale aj dospelých. predstavenie pre deti StvoreStaré Divadlo Karola Spišáka z nie autorky a v réžii Magdaleny Nitry o deň neskôr, teda v sobotu Mitevovej. V tomto predstavení 11. septembra, petrovskému pre deti herecké bábkové roly publiku predviedlo ďal-

etrovské dni divadelné 2021 sa začali v posledný augustový týždeň viacerými sprievodnými akciami. V úvodných dňoch prezentovali publikáciu Ľuboslav Majera: režisér, otvorili výstavu Majera a verejnosti predstavili brožúru Dvadsaťpäť rokov festivalu Petrovské dni divadelné. Tento divadelný sviatok úradne otvorili 29. augusta, keď odznel vstupný program Divadlo ako životný údel Scénografia s klietkou umocňuje pocit v e n o v a n ý stiesnenosti v cudzom svete: Kebab jubilujúcim režisérom Ľuboslavovi Maje- predstavenie prvá samostatná rovi k sedemdesiatke, Michalovi réžia v profesionálnej inštitúcii. Babiakovi k šesťdesiatke a Jáno- V silnom a expresívnom predvi Čánimu k abrahámovinám. stavení napodobňujúcom súProstredníctvom internetu sa časnú extrémnu realitu ide o divákom o deň neskôr pred- dobrovoľné vyšie predstavenie. Bol to stavilo Divadlo Jozefa Gregora sťahovalectvo, Doktor Faust, s ktorým Tajovského zo Zvolena vide- zvrat mravných premiérovali vo febozáznamom inscenácie Dvaja hodnôt, pokryruári tohto roku a kde úbohí Rumuni hovoriaci po poľsky tectvo, zneužísa pod réžiu, scénu a v réžii Ľuboslava Majeru. vanie a zdanlivý bábky podpisuje Marek Po týždňovej odmlke múzy pocit „dobrého Zákostelecký. Roly v Dr. znovu prilákali do Petrovca di- života“. V predFaustovi obsadili: Ivan vadelné obecenstvo. Najprv sa s t a v e n í i d e Gontko, Roman Valvo štvrtok 9. septembra divákom o 15-ročné dievkovič, Juraj Bednarič, predstavili Petrovčania. Na do- ča z Rumunska, Eduard Valašík, Simon mácej pôde herci Slovenského ktoré odchádza Fico, Michal Kalafut, Pevojvodinského divadla zahrali d o z a h r a n i ter Lupták a. h., Martisvoje najnovšie predstavenie čia, do Írska, a na Slobodová, Kristína Kebab rumunskej autorky, re- dostáva sa do Nitrania v Doktorovi Faustovi s bábkami nadrozmernej Povodová a. h., Nikola žisérky a dramatičky Gianiny problému nási- veľkosti Kozáková, Danica HuCărbunariu (1977) v réžii Svet- lia a traffickingu. dáková, Oľga Schramelany Gaškovej. V Slovenskom Scénografia s klietkou umocňuje obsadili: Danica Hudáková, Oľga ková a Martina Slobodová. Prvá vojvodinskom divadle toto pocit stiesnenosti v cudzom sve- Schrameková, Nikola Kozáko- tlačená ľudová kniha o príbehu predstavenie malo premiéru te. „Súčasný slangovo-vulgárny vá, Patrícia Sopkovičová a. h., tajomného Fausta vznikla už 29. marca 2021 a tentoraz za ne- jazyk, objektivizácia ženského Simon Fico, Juraj Bednarič a v roku 1587 a táto postava sa 34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

stala skutočne legendárnou. a k barokovým plošným kuli- predstavenie Naša trieda poľV Británii jej novú podobu po- sám. Zväčšil scénu a na javisko ského dramatika a režiséra Tadal Christofer Marlowe a britskí umiestnil bábky nadrozmernej deusza Słobodzianeka v réžii kočovní umelci ju šírili ďalej po veľkosti – hercov v hlavových ich profesora Ľuboslava Majeru. Európe. Faust je človek pátrajú- maskách. Na pozadí reálnych historických ci po poznaní (aj mágia udalostí Tadeusz bola svojho času braná Słobodzianek zaako veda), ktoré však chytáva poľskov skutočnosti znamená -židovské vzťaniečo omnoho dôležitejhy spolužiakov šie – moc. V súčasnosti jednej triedy, a poznanie stráca svoju to pred vojnou, silu, pretože množstvo počas vojny a po informácií máme vďavojne. Najzávažka internetu neustále nejšou udalospo ruke. Svoje miesto ťou, ktorá otrasie si však stále udržiavajú vzťahmi v kolekbohatstvo či sláva, ktoré tíve a rozdelí ho sú v inscenácii ponúkané na dva tábory, sa aj Dr. Čiernemu. On je Náročná téma predstavenia bystrických študentov v príbehu hry stápodaná jednoduchým verbálnym spôsobom príkladnou ukážkou sveta va pogrom spáobyčajného súčasného chaný zo strany úradníka, ktorý neodolá, a ani Napokon divadelný víkend so Poliakov nad Židmi, konkrétnejnevie ako, zamotá sa do sietí svojím predstavením uzavreli šie zo strany vlastných rovesnítých najvplyvnejších. Režisér mladí herci – študenti, poslu- kov. Inscenáciu hry Naša trieda a výtvarník inscenácie prišiel cháči tretieho ročníka bakalár- – s podtitulom Gens una sumus s novým pohľadom na tému a s skeho stupňa Katedry herectva (z lat. Sme jeden rod alebo Sme novou formou. Vrátil sa i k starej FDU Akadémie umení Banská jedna rodina) v Petrovci uviedtechnike mechanického divadla Bystrica zo Slovenska. Zahrali lo Divadlo Akadémie umení v



Banskej Bystrici po svojej slovenskej premiére 23. a 24 júna 2021. V poldruhahodinovom predstavení so základnou expresívno-komunikačnou formou sa herci – študenti spolu so svojím školiteľom ponúkli obecenstvu položiť zásadné otázky: Kto má pravdu, a kto nie? Má každý vlastnú pravdu? A je to v poriadku? Majera poukazuje na stále prítomnú neochotu zmeniť naučený (spoločenskými normami formovaný) stereotyp vnímania a akceptovania rozdielností a odmietania tolerovať ich. Nádejné herecké hviezdy z Bystrice v predstavení Naša trieda tvorili: Janka Balková, Andrej Bilík, Filip Brišák, Lukáš Frankovič, Richard Galdun, Kevin Ivanko, Lukáš Kečkéš, Jana Kleinová, Henrich Pittner, Andrea Süttöová, Lucia Ščecinová, Samuel Teicher. Petrovské dni divadelné pokračujú od 16. septembra ďalšími predstaveniami a mali by sa aj skončiť v tretí septembrový týždeň.

Výklad nových kníh

Govor cveća u Srbiji: Poruka skrivena među laticama / Reč kvetov v Srbsku: Odkaz ukrytý medzi lupeňmi (ISBN 978-86-81032-22-0)

„L

J. Čiep

upene môžu povedať viac ako 1 000 slov, ale treba pochopiť, čo hovoria ľalie a kosatce, aké odkazy nesú hyacint a pivonka, či hovoria to isté žltý a biely narcis. Ktorý kvet vás pozýva na stretnutie, ktorým sa budí nádej a ktorým sa jednoducho povie: „Ďakujem“. Odkaz ukrytý medzi lupeňmi odhaľuje symboliku 101 kvetov, vyslovený v najkrajšom jazyku srbskej literatúry, takže každý, kto kvet daruje, ale aj ten, kto ho prijíma, môže zistiť, ako ruža, georgína, orlíček alebo azalka hovoria o láske, vďačnosti, melanchólii, šťastí... a prenášajú odkazy odkazov

• KULTÚRA •

– lásku,“ uvádza sa na prebale luxusne vydanej knihy preloženej do slovenčiny. V decembri 2017 vyšla prvá kniha z edície Florografia sveta v srbskom jazyku s názvom Poruka skrivena među laticama s túžbou odhaliť symbolický význam kvetov typických pre Srbsko. Kniha uvádza čitateľa do luxusného sveta kvetov, ktoré nás očaria svojou krásou. Súčasťou sú viac ako 100 umeleckých fotografií profesora Fakulty dramatických umení Branka Sujića, urobených po celej našej krajine, sprevádzaných posolstvom, ktoré každá kvetina nesie, a vybranými citátmi zo srbskej poézie a literatúry. Odvtedy táto kniha vyšla vo viacerých prekladoch do sveto-

vých jazykov, aj do slovenčiny. Teda táto kniha najnovšie vyšla aj v srbsko-slovenskej verzii. Výber

textov urobila Dubravka Savićová a do slovenčiny ich preložil Martin Prebudila s použitím prekladov Miroslava Demáka, Františka

Lipku, Viery Prokešovej a Jána Stacha. Kniha je rozdelená na tieto časti: Ramonda srbská, Keď lupene prehovoria, Reč 101 kvetov (zoradené podľa azbuky), Tajomstvá darovania, Jazyk symbolov a farieb, Láska sa odhaľuje ružou a báseň Kytica. K tomu je pridaný aj zoznam autorov citátov, stať Florografia sveta a použitá literatúra. Publikácia je bohato ilustrovaná farebnými fotografiami a paralelne je text napísaný cyrilikou v srbčine a latinkou v slovenčine. Knihu Govor cveća u Srbiji: Poruka skrivena među laticama / Reč kvetov v Srbsku: Odkaz ukrytý medzi lupeňmi vydalo vydavateľstvo 4SE, s. r. o., v Belehrade. Je rozmerov 18 x 16 cm, vytlačená na kriedovom papieri v rozsahu 292 strán. Zviazaná je do tvrdej väzby a vyšla s vročením 2021 v náklade 500 výtlačkov. Vytlačila ju tlačiareň Bit inženjering v Belehrade.

38 /4977/ 18. 9. 2021

Kultúra ZO ZÁKLADNEJ ŠKOLY V KULPÍNE

Vyučovanie ako za starých čias Katarína Gažová

ak ako v minulom školskom roku, aj v tomto v Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne majú 204 žiakov. Ako potvrdila riaditeľka školy Milina Grňová, prvákov majú 27. – Nový školský rok na radosť nás všetkých, aj žiakov, aj učiteľov, sa začal tak ako to bolo skôr. Do školy chodia všetci žiaci od prvého po ôsmy ročník. Nižšie ročníky majú vyučovanie

jeden týždeň predpoludním a jeden popoludní, ako to u nás aj bývalo. Staršie ročníky do školy chodia iba predpoludním. Z 27 prvákov v slovenskej triede je 19 a učí ich učiteľka Anna Koruniaková. V srbskej triede je 8 detí, s nimi pracuje učiteľ Rade Kolarski, ktorý má aj prvákov, aj tretiakov spolu v kombinovanej triede, – ozrejmila riaditeľka Grňová. Počas leta sa zvyčajne v školách vykonávajú rôzne rekonštrukčné práce. V kulpínskej

základnej škole menili plynové kotly. Táto akcia bola naplánovaná preto, aby vykurovanie prebiehalo nehatene, keď začne vykurovacia sezóna.

že prváci v slovenskej triede dostali darčeky z Matice slovenskej v Srbsku a piataci majú dostať darčeky z Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Tešíme sa, že aj naši žiaci dostávajú pomoc v tvare krásnych darčekov. Nový školský rok sa teda v tej-

Žiaci 1. a triedy s učiteľkou Annou Koruniakovou

Vo voľnom čase a za pekného počasia sa žiaci kulpínskej školy hrajú na školskom dvore

– Keď ide o vyučovacie kádre, nemáme veľké zmeny. Učitelia z biológie a dejepisu nám odišli do výslužby. Biológiu už máme vyriešenú a aj pre dejepis už máme zabezpečený káder, takže kádrové zastúpenie je v poriadku. Môžeme sa pochváliť,

to škole začal sľubne. Riaditeľka má nádej, že tak aj zostane a že žiaci budú pravidelne chodiť do školy, a nie ako minulé mesiace, keď sa vyučovanie konalo aj online. Foto: z archívu školy

LITERÁRNY SÚBEH HODŽOV NOVINOVÝ ČLÁNOK 2021

Prvé miesto pre Andreja Simendića Anna Lešťanová

ž tradične Ústav politických vied SAV v spolupráci so Základnou školou s materskou školou Milana Hodžu v Bratislave organizuje celoslovenskú literárnu súťaž pre základné a stredné školy Hodžov novinový článok a predstavuje vhodný študijný a inšpiratívny materiál pre pedagógov, žiakov a širšiu verejnosť. Súťaž sa tohto roku uskutočnila aj napriek pandémii Covid-19. Organizátori 14. ročníka súťaže – spomenutá Základná 36

www.hl.rs

škola s materskou školou Milana Hodžu v Bratislave v spolupráci s Ústavom politických vied SAV a s vydavateľstvom Veda – v rámci Dní Milana Hodžu vyhodnotili doručené práce žiakov základných a stredných škôl na tému Ako vnímať svet otvorenými očami inšpirovanú výrokom významného slovenského fotografa Martina Martinčeka: „Pán Boh mi nedal oči preto, aby som chodil slepý.“ Celkovo do súťaže prišlo 139 prác nielen zo Slovenska, ale aj zo Srbska (zo Starej Pazo-

Informačno-politický týždenník

vy a z Kovačice) a z Ukrajiny (z Užhorodu). Okrem spomienky na Milana Hodžu cieľom projektu je podieľať sa aj na výchove a vzdelávaní mladej generácie. V Hodžovej eseji sa starší žiaci priúčajú politickej kultúre a tí mladší v Hodžovom novinovom článku spoznávajú význam všeľudských hodnôt. O tom, či sa podarí pripraviť slávnostné vyhlásenie výsledkov súťaže na začiatku tohto školského roka 2021/2022 tak, aby si žiaci mohli prevziať diplomy i zborníky prác, zatiaľ je pre

pandemickú situáciu veľmi otázne, no predsa treba kvitovať, že Zlaté pásmo a prvé miesto obsadil Andrej Simendić, žiak Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića v Starej Pazove, kým jedna z dvoch tretích cien sa dostala do rúk Miroslavovi Tomanovi zo Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici. Veľké poďakovanie organizátori súťaže zaslali učiteľom, ktorí žiakov svedomito pripravili a prihlásili do súťaže aj v ťažkých časoch ich dištančného vzdelávania. • KULTÚRA •

SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

Z piatich žiakov – traja prváci A. Lešťanová

v tejto kombinovanej triede sú zapísaní piati žiaci: Paja Domoni, ákladná škola 22. júla Alex Menďan a Miroslav Straka v Krčedine má vysunu- sú prvákmi, Samuel Menďan té oddelenie v Slanka- a Michaela Straková štvrtákmenských Vinohradoch, kde mi. Učiteľka triednej výučby v nižších ročníkoch výučba Martina Fábryová zo Starej Paprebieha v slovenskom jazy- zovy, ktorá tam pracuje desať ku. V školskom roku 2021/2022 rokov, tentoraz nemá žiakov druhého a tretieho ročníka. Anglický jazyk ich učí profesorka Mirjana Brankovićová, kým náboženstvo Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský. Výučba v tomto vysunutom oddelení v populárnych Brehoch prebieha stále v predpoludňajších hodinách, teda iba v prvej zmene. „Keďže sa školský rok len začal, starší žiaci pomáhajú mladším, aby sa prispôsobili školskému Tašky a školské potreby žiaci dostali prostrediu a novému z Matice slovenskej v Srbsku a medovní- spôsobu práce. Robia ky od učiteľky Martiny Fábryovej, ktorá to radi, lebo sú im noví ich prichystala s mamou Katarínou (foto: spolužiaci zároveň aj

Katuša Poľovková)

Andrej Simendić s mentorkou profesorkou Vladislavou Havranovou na tohtoročných Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci (foto: z archívu A. S.)

Simendić napísal prácu pod názvom Ako žiť a vnímať svet otvorenými očami a jeho mentorkou bola Vladislava Havra• KULTÚRA •

nová, profesorka slovenského jazyka a literatúry.

V škole pracujú podľa prvého modelu výučby a dodržiavajú platné protipandemické opatrenia. súrodencami,“ povedala uči„Aj naši prváci tohto roku teľka Fábryová a doložila, že dostali bezplatné učebnice z z voľných aktivít majú kreatívnu Obce Inđija, ktorá im darovala aj dielňu. „Nazdávame sa, že sa školské potreby. Darčeky dostali v tomto školskom roku usku- z Matice slovenskej v Srbsku – tašky a školské potreby. Žiaci a rodičia sa veľmi potešili a zo srdca ďakovali za hodnotné darčeky pre úspešný školský rok,“ akcentovala Martina Fábryová. Darčeky pre žiakov v Slankamenských Vinohradoch z Obce Inđija pre prváDarčeky z Inđijskej obce pre žiakov v Slanka- kov priniesla menských Vinohradoch priniesla riaditeľka školy riaditeľka školy Svjetlana Dobrićová (foto: Jasmina Jandrićová) Svjetlana Dobrićová. Spolu toční vianočný a veľkonočný s pedagogičkou školy Jasminou jarmok, lebo máme rôzne idey, Jandrićovou navštívili tamojšiu čo vytvoriť, predať a kde potom kombinovanú triedu a zaželali použiť získané prostriedky,“ všetkým žiakom krásny a úspešprízvukovala spolubesedníčka. ný školský rok.

Ako žiť a vnímať svet otvorenými očami Rok 2020 si navždy budem pamätať podľa vírusu korona. Taký malý, neviditeľný nepriateľ mi ukradol rok môjho dospievania. Mám taký pocit, že mi vytrhol práve tú najkrajšiu časť z môjho životného portrétu. Vytrhol mi časť mojej mladosti a zahodil ju... akoby nič. Ten 15. rok môjho života sa už nikdy viac nevráti a to nikdy a nijako nebudem môcť nahradiť. Srdce sa mi zoviera a duša ma bolí, keď si predstavím, čo som si všetko mohol užiť. Možno práve vtedy som sa mal po prvýkrát zamilovať, po prvýkrát pobozkať s dievčaťom, tancovať na diskotéke do rána a smiať sa s kamarátmi do popuku, nadŕžať na štadióne nášmu obľúbenému mužstvu, trénovať... Alebo len tak špásovať s kamarátmi v škole. Namiesto toho bol som sám. Sám, zavretý v izbe. Cítil som sa ako vtáčik, ktorý sa práve naučil lietať, aj chcel by letieť, ale nemôže, lebo ho zavreli do klietky. A preto teraz iba smutné piesne spieva! Ale už ani nespieva, len tak dni ráta, kým sa to skončí. A vlastne ani nevie, či a kedy sa to skonči. Nevie, tak ako ani ja, koľko dní ešte bude v klietke sám. Keď sa mi podarí nakrátko ísť von, vtedy ako keby na mňa zo všetkých strán začali strieľať zákazmi. Nie to a nie ono. Vtedy cítim ešte väčší smútok. Nie sa objímať, nie podať ruku... nie to, nie tam... zovšadiaľ iba – NIE, NIE. NIE i do školy, NIE aj pre moju oslavu narodenín, NIE nadýchnuť sa plnými pľúcami, NIE ísť navštíviť starú mamu, iba NIE, NIE a NIE. (Úryvok z víťaznej práce Andreja Simendića) 38 /4977/ 18. 9. 2021

Kultúra PRVÝ SEPTEMBER V ZŠ MARŠALA TITA V PADINE

Privítali 52 prvákov Olinka Glóziková-Jonášová

rvý september sa v padinskej Základnej škole maršala Tita začal ako aj v ostatných školách v Obci Kovačica, a pravdepodobne aj v ostatných základných či stredných školách vo Vojvodine a v Srbsku – privítaním prvákov. Do dvoch tried s vyučovacím jazykom slovenským v tejto škole je zapísaných 52 žiakov, ktorých nasledujúce štyri roky budú učiť triedne učiteľky Mária Nosáľová a Mária Kotvášová. Privítanie v padinskej škole bolo skromné, ale o to srdečnejšie. Privítalo ich vedenie školy v čele s riaditeľkou Máriou Galasovou a triednymi učiteľkami, podaktorí okoloidúci a zvedaví

keď oni po prvýkrát prekročili brány školy. Aj padinskí žiaci, rovnako ako ostatní, dostali od vedenia Obce Kovačica ruksaky, maľovanky a knihy na domáce čítanie, z Matice slovenskej v Srbsku tiež dostali tašky so školskými potrebami a z Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja, Školskej správy v Zreňanine, dostali maľovanky Naše Srbsko. Darčeky prvákom odovzdali Marijana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica, a Janko Kolárik, predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Padine. Padinská škola sa náležite pripravila na príchod prváčikov, a tak pre jednu učebňu vďaka projektu, ktorý podporil Úrad

Žiakov privítalo vedenie školy v čele s riaditeľkou Máriou Galasovou

žiačikovia vyšších ročníkov, ktorí si pohľadom na plné nádvorie školy, kde bolo 52 nových tvárí, mohli zaspomínať, ako to bolo,

pre Slovákov žijúcich v zahraničí, zabezpečili nové lavice – totiž stoly a stoličky. „Olíčené sú steny, vymenený

Prváčikovia na nádvorí školy čakajú zoznámiť sa s triednymi učiteľkami, so školou, ale aj s novými kamarátmi

je laminát a v jednej učebni sú prelakované parkety. Samozrejme, všetky učebne boli pred príchodom žiakov dôkladne upratané, ako aj nádvorie školy a priestor pred školou,“ poznamenala riaditeľka Galasová a doložila: „Koncom minulého školského roku sa nám podarilo, tiež vďaka projektom, vydať školský časopis Mladosť, vybavili sme kabinet techniky a zadovážili sme učebnice pre žiakov s osobitnými potrebami v slovenčine. Keďže ich v Srbsku nemožno zadovážiť v slovenskom jazyku, zadovážili sme ich na Slovensku. Učebnice sme zabezpečili pre 12 žiakov rozdelených do dvoch tried – jedna je v nižších a jedna vo vyšších ročníkoch,“ uzavrela riaditeľka. Práca vo všetkých školách sa zatiaľ skutočne iba rozbieha

a padinskí učitelia a profesori už odovzdali plán a program na usporiadanie mimoškolských aktivít pre tento školský rok. Po schválení programu začnú s usporadúvaním aj týchto aktivít. To, čo ich najbližšie čaká, je prijatie prvákov do Zväzu prvákov a uskutoční sa v rámci Detského týždňa, ktorý sa spravidla realizuje v prvý októbrový týždeň. Vtedy budú prváčikovia kolektívne prijatí aj do knižnice. Úhrnne 407 žiakov vo všetkých ročníkoch v padinskej škole výučbu sleduje výlučne po slovensky. Padinská škola zatiaľ patrí do zelenej zóny, keď ide o pandemickú situáciu, dennodenne sa však stav v škole monitoruje. Foto: Zdenka Obšustová

ÚSPECH ZA OCEÁNOM. Aleksandar Slavujević, žiak Základnej hudobnej školy Filipa Višnjića v Šíde, ešte raz dokázal, že talent a pravidelné cvičenia bývajú korunované úspechom. Totiž tento mladý harmonikár na nedávnej medzinárodnej online súťaži v Sydney zvíťazil v kategórii účastníkov do 12 rokov. Usilovne pracoval celé prázdniny a keďže bravúrne zvládol určený program súťaže, učiteľka Ljiljana Đačanin uzavrela, že je jej žiak skutočne mimoriadne talentovaný a pripravený na takéto veľké medzinárodné sústredenie v Austrálii. Konkurencia bola veľmi silná, lebo svoje videonahrávky posielali mladí hudobníci z celého sveta, a Aleksandar bol najlepší medzi rovesníkmi. L. Pavković / Foto: z archívu A. Slavujevića 38

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

GYMNÁZIUM JÁNA KOLLÁRA SO ŽIACKYM DOMOVOM V BÁČSKOM PETROVCI V NOVOM ŠKOLSKOM ROKU

Novinkou je informatický odbor Jaroslav Čiep

ačiatkom septembra petrovské gymnázium po stodruhý raz otvorilo svoje brány pre žiakov druhého, tretieho a štvrtého ročníka, ale aj pre nových prvákov. O tom, ako štartovali do nového školského roku 2021/2022, sme sa rozprávali s riaditeľkou školy Jarmilou Vrbovskou.

Riaditeľka Jarmila Vrbovská

„Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom od začiatku školského roka pracuje podľa prvého modelu výučby, ktorý predpokladá vyučovanie priamo v škole, všetci žiaci, v prípade, že sú zdraví, sú spolu v učebni, hodiny trvajú 45 minút, všetky vzdelávacie programy sa realizujú v škole: telesná výchova, všetky športy, chór, orchester, prax... V jednej učebni je celá trieda, nedelia sa na tzv. skupiny, ako to bolo vlani. Žiacky domov pracuje plnou kapacitou, cestujúci cestujú, ale v škole sú prísne ochranné, hygienické, zdravotné opatrenia, všetci sú povinní nosiť rúško.“ Koľko prvákov pribudlo tohto septembra? „Počet ešte nie je celkom ustálený. Na začiatku ich bolo 74. Sú štyri triedy prvákov, a to tak, že máme jednu triedu gymnázia všeobecného odboru v slovenskom vyučovacom jazyku, jednu triedu gymnázia v srbskom vyučovacom jazyku, máme kuchárov, trojročný • KULTÚRA •

odbor po slovensky a máme aj nový odbor informatikov, vlastne elektrotechnik informačných technológií v slovenskom vyučovacom jazyku. Spolu všetkých tried na gymnáziu je 14. Z toho sú štyri v srbskom vyučovacom jazyku a desať v slovenskom. Prvákov je v tejto chvíli 77. Najviac fluktuácií sme mali v prvej c triede, tam bolo 28 zapísaných, a teraz ich je 22. Je to jasné, lebo boli aj takí, ktorým naša škola bolo až desiate želanie. V slovenskej triede je 25 žiakov, informatikov je 18 a kuchárov 12.“ Novinkou je odbor, ktorý sa konečne podarilo otvoriť. Priblížte nám, ako sa tam bude pracovať, ako ste preň vybavení...? „Konečne máme nový odbor. Bol to už štvrtý pokus, aby sa otvoril odbor informatika. Je z oblasti elektrotechniky a to je vlastne jediný odbor informatiky v stredných školách, ktorý sa hodí na takéto malé prostredie, k tomu aj menšinové, aké sme my, pretože tu ide o vedomosti z oblasti informatiky, ktoré sú v širokom spektre. Hlavne ide tu priamo o prácu s počítačom, predovšetkým o programovanie, dizajnovanie: grafické a webových stránok, úprava fotografií, programovanie samotných mobilných telefónov, príprava všetkých materiálov pre iných, ktorý sa priamo zúčastňujú pri práci s počítačom, všetky platformy, informačné systémy, ktoré sú aktuálne. Ale sú tu aj poznatky z hardvéru, počítačových sietí, zo zostavovania konfigurácií, základov elektrotechniky. Je to jediný odbor, ktorý sa najviac vyučuje v stredných školách z oblasti informatických technológií. Predmety zodpovedajú tak, že si žiaci po ukončení tohto odboru môžu voliť ďalej študovať, alebo sa budú hneď uplatňovať priamo na nejakej práci, prípadne aj súkromne, alebo na diaľku,

ako to už informatici pracujú. Keď ide o odborný káder, na sto percent sme zastúpení odborne a aj v slovenskom vyučovacom jazyku. Máme tu aj viacerých profesorov z oblasti informatiky, ale aj elektrotechniky, lebo je tu i prax a teoretické poznatky, k tomu aj všeobecné predmety. Učebnými pomôckami sme zabezpečení, ale nie v úplnosti, lebo ešte na náš účet neprišli všetky zmluvou určené prostriedky z Ministerstva spravodlivosti v hodnote nad milión dinárov, aby sme dokúpili učebné pomôcky, ktoré umožnia cvičenia z tohto predmetu. Ale to nesúri, žiaci cvičenia budú realizovať v blokoch po absolvovaní základných poznatkov. Z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sme tiež získali grant, a to v hodnote 3 000 eur.“

ubytovaní od 1. septembra, iba jedna žiačka sa vyjadrila, že bude pracovať diaľkovo. Prostredia, z ktorých žiaci prichádzali aj doteraz, sú zastúpené. Žiaľ, v tomto školskom roku sme nedostali prvákov z niektorých prostredí – zo Starej Pazovy, z Aradáča... Najväčší počet prvákov je práve z Petrovca, dosť ich je aj z Kulpína, Maglića, Kysáča, Pivnice, zo Selenče. Všetko nám to osoží. Sú aj z ďalších okolitých dedín a miest, z ktorých sa pravidelne zapisujú v menšom počte.“ Na čo sa dávalo najviac dôraz v lete v zmysle úpravy objektov a miestností? „Najväčšou investíciou v lete bola adaptácia kuchyne v žiackom domove. To potrvalo mesiac a pol. Konečne sa dostal štandard, ktorý je potrebný, lebo keď bol žiacky domov vystavaný, nebolo to všetko až na tej úrovni, ako je potrebné. Po štvrťstoročí bolo treba všeličo vymeniť, obnoviť.

Žiaci prvých ročníkov v slávnostnej sieni, kde sa im prihovorili riaditeľka a triedni profesori

Ako je to s úhrnným počtom žiakov na petrovskom gymnáziu, s profesorským kádrom a ubytovanými v žiackom domove? „Teraz je v našej škole 273 žiakov od prvého do štvrtého ročníka. Profesorov máme 38. Všetky predmety sú odborne zastúpené, ale okrem uvedeného počtu profesorov máme aj šiestich zamestnaných na zmluvu. Majú svoje podniky, takže ich nemožno zapojiť do vyučovania viac ako šesť hodín. Štyria z nich sú informatici a dvaja elektrotechnici. V žiackom domove je momentálne 71 žiakov. Všetci sú

Sústavne sa upravujú kúpeľne, vymieňajú sa lôžka... Aj doterajšie vedenia školy sa dopracovali k vysokému štandardu v žiackom domove a v škole, a tomu sa venujeme aj my teraz, snažíme sa udržať a pracujeme na jeho zlepšení. Vystavali sme letnú učebňu vo dvore školy, aby sa tam mohli realizovať niektoré hodiny a aktivity v žiackom domove, kým to počasie dovoľuje na otvorenom priestore, a upravený je aj dvor. V škole sa líčilo a konala sa aj bežná údržba učební, aby škola prvákov dočkala v peknom rúchu.“ Foto: J. Čiep a z archívu školy

38 /4977/ 18. 9. 2021

Kultúra Z DVOJVÝSTAVY V PADINE

Umenie ako kontaktný a spoločenský bod Olinka Glóziková-Jonášová

v súčasnej dobe spája hlavne dičného symbolu plodnosti s umením, ktorému sa venujú a najvyššieho kopca v Banáte.“ sobotou 11. septembra prevažne ženy. Martin Pap touto výstavou v priestoroch padinského „Pavel Chr- oslávil 25 rokov maliarskej púte, Domu kultúry Michala ťan začínal ktorá bola pôvodne plánovaná Babinku prebiehalo slávnostné kompenzovať v Báčskom Petrovci, v Galéotvorenie nekaždodennej výstaumenie vare- rii Zuzky Medveďovej, ale pre vy, presnejšie dvojvýstavy. Predchy s inými globálnu pandémiu a Papove stavená bola maliarska tvorba svojimi ta- zdravotné problémy výstava je insitného maliara Martina Papa lentami. Bolo sprístupnená v jeho rodnej Paz Padiny a carvingová výstava to pred 25 dine, povedal na záver Valentík. ovocia a zelenín, ale aj omaľovarokmi. Prvý Text z pera Martina Prebudilu, ných tekvíc a iných predmetov náš výtvarník, uverejnený v monografii Pavel chýrečného gastronomického ktorý maľoval Chrťan – Master Chef Carving umelca Pavla Chrťana z Kysáča. na kraslice, prečítal Kristián Đurić. Pavel Na úvod vernisáže zaznel spev bol on. Teda Chrťan za svoje umelecké reAnny Berédiovej zo Selenče neprekvapuje meslo v roku 2018 na podujatí v hudobnom sprievode maestra ten posun na Chute Vojvodiny získal licenciu a Ondreja Maglovského z Kulpína, carving, ktorý zlatú medailu. V tom istom roku po čom sa slova ujali autori tiež potrebuje na podujatí Gastro Olomouc výstavy. Martin Pap povedal, že zručnosť, a ďa- Olima Cup 2018 v organizácii Autori a dlhoroční kamaráti Martin Pap a Pavel ho nesmierne teší skutočnosť, Chrťan si navzájom odovzdali darčeky na pamiatku lej z iniciatívy Asociácie kuchárov a cukrárov že sa im podarilo spoločne vyMartina Papa Českej republiky dostal titul stavovať. Bola to ich spoločná vidíme, že sa Master Chef Carving. a dávna túžba, kým Pavel Chrťan sa táto ich spoločná výstava mu s maľbami celkom dobre V umeleckom programe na vo svojom príhovore prezradil vydarila. darí.“ fujare zahral aj Papov kolega – a následne aj ukázal svoje prvé O maliarskej tvorbe MartiMartina Papa, na Papa, ale aj ako povedal, poo umeleckých zná tiež takmer vlohách Pavla 25 rokov, keď sa Chrťana hovoril na spoločnej vývýtvarný kritik stave padinských Vladimír Valentík maliarov zjavili z Báčskeho Pet- obrazy, ktoré sa rovca. Vo svojom líšili od ostatných. príhovore okrem Boli to obrazy iného povedal: Martina Papa. „Keď kamarát „Jeho tvorba nájde kamaráta bola prvýkrát a keď svoje záuj- verejne prezenmy alebo svoju tovaná na spotvorbu dajú do- ločnej výstave kopy, dostaneme v roku 1996 a od takéto posedenie samého začiatku Slávnostný tón vernisáži udali Selenčanka Anna a takúto výstavu, má rozpoznateľ- Master Chef Carving Pavel Chrťan so svojou Berédiová krásnym spevom a Kulpínčan maestro akú dnes otvára- ný prvok, ktorý prvou olejomaľbou Ondrej Maglovský hrou na harmonike me.“ je aj dodnes na jeho obrazoch insitný maliar a fujarista Juraj Z jeho slov prítomný. Je to jeden podivný Lavroš z Padiny, kým gratulácie maliarske dielo, v technike olej vyznelo, že Pavel Chrťan bol strom, ktorý v skutočnosti nikde v mene Národnostnej rady slona plátne, ktoré vzniklo na pod- prvým umelcom, ktorý na tých- nestretnete, nikde neuvidíte. venskej národnostnej menšiny net práve jeho kamaráta Mar- to priestoroch začal s omaľo- Ten strom nevyrastá zo zeme, autorom odovzdala predsedníčtina Papa. Autori si navzájom vávaním kraslíc, aj keď sa to ale z tekvice. Z tekvice, z tra- ka Libuška Lakatošová.

www.hl.rs

odovzdali darčeky a spoločne sa poďakovali organizátorom a prítomným za podporu, aby

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Literárna súťaž žiakov základných a stredných škôl Čo dokáže pekné slovo Výbor pre kultúru NRSNM a Slovenské vydavateľské centrum vypisujú

Výbor pre kultúru NRSNM Slovenské vydavateľské centrum a redakcia časopisu Zornička vypisujú

SÚBEH

LITERÁRNU SÚŤAŽ ZORNIČKY

Téma je voľná. Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané menom a priezviskom a uviesť i kontakt. Literárne práce bude hodnotiť odborná komisia, ktorá udelí tri ceny v dvoch kategóriách: v kategórii žiakov základných škôl od 5. do 8. ročníka a žiakov stredných škôl a gymnázií. Súbeh je otvorený do 15. novembra 2021. Práce treba zaslať na adresu: NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový Sad, s poznámkou Na súbeh žiackych prác.

Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané heslom. Rozlúštenie hesla treba doložiť v dodatočnej obálke spolu s rukopisom. Literárne práce bude hodnotiť odborná komisia, ktorá udelí tri ceny za poéziu a tri ceny za prózu. Súťaž je otvorená do 15. novembra 2021. Práce treba zaslať na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový Sad, s poznámkou Literárna súťaž Zorničky.

na žiacke literárne práce (próza a poézia)

Súbeh na udelenie stredoškolských štipendií Na návrh Výboru pre vzdelávanie a v súlade s plánom a programom práce Výboru pre vzdelávanie NRSNM na rok 2021 Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku vypisuje súbeh na udelenie stredoškolských štipendií/finančnej podpory žiakom stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským v Srbsku. Podmienky na udelenie finančnej podpory: 1. musí byť žiakom 2., 3. alebo 4. ročníka, 2. musí byť príslušníkom slovenskej národnosti, 3. musí navštevovať triedu s vyučovacím jazykom slovenským, 4. musí mať priemerný prospech najmenej 4,50, 5. štipendium získavajú žiaci podľa prospechu a aktivity v škole, ktorými sa zveľaďuje a zachováva slovenská národnostná identita, 6. ak dvaja kandidáti majú identický počet bodov, prednosť majú vyššie ročníky. Na súbeh sa kandidáti prihlasujú len prihláškou a kópiou vysvedčení z minulých ročníkov a diplomu. Podľa potreby s uchádzačmi bude vykonaný pohovor. Štipendium rozdelí komisia úmerne na školy s vyučovacím jazykom slovenským. Rozhodnutia o udelení štipendií schvaľuje komisia. Rozhodnutia komisie sú konečné. Prihlášky na tlačive zverejnenom na webovej stránke NRSNM a potrebné vysvedčenia a diplomy treba zaslať iba elektronicky: stipendia.nrsnm@gmail.com Súbeh je otvorený od 15. do 23. 9. 2021. Dodatočné informácie na čísle: 021/422-989. • KULTÚRA •

o poviedku a báseň pre deti

Trh nie je vždy trh Anna Horvátová

rbské slovo trg a slovenské trh sú významovo odlišné. Postrehli sme, že sa v našej slovenčine srbské pomenovania námestí, ako Trg slobode, Trifkovićev trg do slovenčiny občas prekladajú ako „Trh slobody“, „Trifkovićov trh“. Takýmto poslovenčovaním srbských slov robíme prehrešky voči slovenčine. Žiaľ, je to celkom bežný jav, keď si takto nesprávne poslovenčujeme srbské slovo. Správny ekvivalent srbského slova trg je v slovenčine slovo námestie. Na správne pochopenie týchto slov z Krátkeho slovníka slovenského jazyka – najvhodnejšej pomôcky aj pre tých nezasvätených do jazykovej problematiky – tu uvedieme významy slov trh a námestie. To nezastavané priestranstvo medzi priečeliami v meste – v srbčine trg –

je v slovenčine námestie: Námestie slobody, Námestie Ľudovíta Štúra... O význame podstatného mena trh ani netreba veľa hovoriť, okrem toho, že to nie je rovnoznačné srbskému trg; trh je hospodárska činnosť, v ktorej sa uskutočňuje kúpa a predaj na základe ponuky a dopytu: domáci, svetový trh, tovar určený na trh. Ponuka pracovných príležitostí je trh práce. Nezákonný predaj, v dnešnom čase veľmi zisková činnosť, je čierny trh. Je aj verejné predávanie a kupovanie istých druhov tovaru na určenom mieste v určenom čase: týždenný trh, piatkový trh, vianočný trh... A trh je aj trhovisko, my tomu povieme „pľac“. Na okraj len táto zmienka: trh je aj trhnutie, myknutie, šklbnutie. V športovej terminológii sa stretáme s disciplínou vzpieranie trhom.

38 /4977/ 18. 9. 2021

Oznamy REPUBLIKA SRBSKO Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad ounz@vojvodinа.gov.rs Podľa článku 3 Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie aktivít, programov a projektov národnostných rád národnostných menšín v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania (Úradný vestník APV, číslo 9/16 a 36/17) a v súvislosti s Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny za rok 2020 (Úradný vestník APV, číslo 66/20 a 27/21) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vypisuje SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE AKTIVÍT, PROGRAMOV A PROJEKTOV NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN V OBLASTI ZÁKLADNÉHO Ž A STREDOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA V AP VOJVODINE NA ROK 2021 – DOTOVANIE PRÍPRAVY A VYPRACOVANIA TESTOV A ÚLOH V MENŠINOVÝCH JAZYKOCH Súbeh sa vypisuje na financovanie a spolufinancovanie aktivít, programov a projektov národnostných rád národnostných menších v oblasti rozvoja zvyšovania kvality základného a stredoškolského vzdelávania v jazykoch / rečiach národnostných menšín – národnostných spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine, najmä určené na dotovanie prípravy a vypracovania testov a úloh v menšinových jazykoch pre súťaže na všetkých úrovniach, od obecnej, cez regionálne, až po republikovú v organizácii Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja Republiky Srbsko. Súbeh sa vypisuje v celkovej sume 1.000.000,00 dinárov, ktorá sa rozvrhne: 1. pre aktivity, programy a projekty v oblasti základného vzdelávania 700.000,00 dinárov a 2. pre aktivity, programy a projekty v oblasti stredoškolského vzdelávania 300.000,00 dinárov.

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Potrebujeme predavača Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Kysáči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs 42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Právo zúčastniť sa majú národnostné rady národnostných menšín so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, a to pre aktivity, programy a projekty v oblasti rozvoja a zvyšovania kvality základného a stredoškolského vzdelávania v jazykoch / rečiach národnostných menšín – národnostných spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine. Pri posudzovaní predložených žiadostí na súbeh a rozhodovaní o rozvrhnutí finančných prostriedkov sa uplatňujú tieto kritériá: 1. odpoveď na tému projektu (ciele a aktivity projektu sú v súlade s prioritami súbehu, ciele projektu sú jasné, konkrétne a realizovateľné, aktivity sú reálne a primerané na dosiahnutie cieľov), 2. vplyv navrhovaného projektu (veľkosť cieľovej skupiny, rozsah zapojenia cieľovej skupiny, pre ktorú je projekt určený, viditeľnosť projektu, udržateľnosť výsledkov projektu), 3. kompetencia uchádzačov a predchádzajúce skúsenosti (predchádzajúce skúsenosti s realizáciou projektov, ktoré prispievajú k zlepšeniu výchovno-vzdelávacej práce). Predložené prihlášky posudzuje komisia menovaná pokrajinským tajomníkom pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej len: pokrajinský tajomník). Komisia nebude rozoberať oneskorené a neúplné prihlášky, prihlášky, ktoré nie sú predložené oprávnenými osobami, ako aj prihlášky, ktoré nie sú predmetom súbehu. Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: sekretariát) si vyhradzuje právo požadovať od žiadateľa dodatočnú dokumentáciu podľa potreby alebo určiť splnenie dodatočných podmienok na prideľovanie finančných prostriedkov. Prihlášky a predložená dokumentácia sa žiadateľom nevracajú. Rozhodnutie o pridelení prostriedkov schvaľuje pokrajinský tajomník na základe návrhu komisie. Rozhodnutie pokrajinského tajomníka je konečné a proti rozhodnutiu nemožno použiť žiadny opravný prostriedok. Výsledky súbehu sa zverejňujú na internetovej stránke sekretariátu, pričom sekretariát nie je povinný zdôvodňovať svoje rozhodnutia. So žiadateľmi, ktorým sú finančné prostriedky schválené, sekretariát uzatvorí zmluvu o financovaní alebo spolufinancovaní činností, na základe čoho sa budú vyplácať prostriedky. Lehota na podanie žiadostí je 23. 9. 2021. Prihlášky sa predkladajú výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu. Súbehovú dokumentáciu si možno stiahnuť od 9. 9. 2020 z webovej stránky sekretariátu: www.puma.vojvodina.gov.rs. Spolu s prihláškou sa musia predložiť kópie týchto dokumentov: – potvrdenie o registrácii národnostnej rady v príslušnom orgáne a – potvrdenie o daňovom identifikačnom čísle (DIČ). Prihlášky sa predkladajú osobne, odovzdaním v spisovni pokrajinských orgánov pokrajinskej správy v Novom Sade (budova Pokrajinskej vlády), alebo sa zasielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá 21 000 Nový Sad Bulvár Mihajla Pupina 16 S OZNAČENÍM: PRE SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE AKTIVÍT, PROGRAMOV A PROJEKTOV NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN V OBLASTI ZÁKLADNÉHO A STREDOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA V AP VOJVODINE – DOTOVANIE PRÍPRAVY A VYPRACOVANIA TESTOV A ÚLOH V MENŠINOVÝCH JAZYKOCH POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK Zsolt Szakállas

• OZNAMY •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 38 autor: JÁN BAŽÍK

presvedspodná 1. časť čiť sa o pomoc, časť tajničky správno- záchrana nádoby sti

dve samohlásky

volt

nejako

poťahovali

V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa.

moriť, trápiť kiloampér

herečka Mihićova

rádium uhol plnený koláč

ročné obdobie kontrabas

druh papagája

výdavok na tomto mieste a podobne

H ĽU LAS DU

Niš

prvé písmeno pikofarad

ilínium vpíšte AO

bremeno

Taliansko

potlesk

časť nohy menší vodný tok 2. časť tajničky

zrohovatená pokožka malá rošáda

Valjevo rovnaké písmená

špica prehltnutie

prútená ohrada

temnota šuchal

umenie (lat.) United Kingdom

PRE MILOVNÍKOV KNÍH

latinská spojka antické meno Ľubľany sever

Knižné vydania Hlasu ľudu si môžete objednať v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

hlasludu.info

zvyšok, ostatok

www.hl.rs

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 37 – VODOROVNE: poslanec, o, voláme, TV, varil, uši, Hana, lata, za, kk, kly, d, y, sto, No, st, step, opál, bór, korok, Ne, Elemir, D, Ruženkou TAJNIČKA: POTULKY ZA RUŽENKOU Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 37 z čísla 37 Hlasu ľudu z 11. septembra 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ZUZANA HALABRÍNOVÁ, Ul. Edvarda Kardelja č. 24, 26 362 Jánošík. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• OZNAMY •

38 /4978/ 18. 9. 2021

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik LABING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2382_02 NS_Novi_Sad_Šangaj, sídlisko Šangaj, v Ulici II číslo 21, na katastrálnej parcele číslo 2166, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu CETIN, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje, Ul. Laze Nančića číslo 47, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik LABING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2459_01 NS_ Bulevar_Slobodana_Jovanovića, Bulvár Slobodana Jovanovića číslo 35, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10708/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu Mestská správa pre komunálne práce Mesta Nový Sad, Žarka Zrenjanina číslo 2, ktorého v predmetnom postupe zastupuje SAFEGE, s. s r. o., Belehrad, Ul. beogradska číslo 27/5, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na recykláciu stavebného odpadu, na katastrálnej parcele číslo 113/1, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Služba pre internú revíziu Mesta Nový Sad Bulvár cára Lazara č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/21-07-671

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Službe pre internú revíziu Mesta Nový Sad

Pracovné miesto: vykonávateľ prác internej revízie, ktoré je roztriedené v hodnosť mladší poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Pracovné miesto: interný revízor, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca – 1 vykonávateľ. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Služba pre internú revíziu Mesta Nový Sad

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Služba pre spoločenské práce Ul. Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/529-770 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie pracovného miesta na neurčitý čas v Službe pre spoločenské práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: pomocný pracovník v pohostinstve, 1 vykonávateľ na neurčitý čas, pracovník IV. triedy. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Služba pre spoločenské práce Mesta Nový Sad

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a

ONDREJOM IVIČIAKOM

9. 9. 1953 – 31. 8. 2021 z Báčskeho Petrovca

021/47-20-844 inzercia@hl.rs

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať a krásne spomienky zachovávať. Švagriná Kováčová s dcérami Jasminou a Vesnou s rodinami • OZNAMY •

SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s naším tatom a starkým

PAVEL HOLÍK zverolekár 1937 – 2020 z Kovačice

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú: manželka Eva, dcéra Elena a vnučka Anna s priateľom Markom

MIROSLAVOM STRUHÁROM 29. 7. 1960 – 12. 9. 2021 z Báčskeho Petrovca

POSLEDNÝ POZDRAV milovanej sestre a tetke

Manželka Nataša a dcéry Maja a Saňa s rodinami

MÁRII BÁĎONSKEJ rod. Lekárovej 1936 – 2021 z Báčskeho Petrovca

hlasludu.info www.hl.rs Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach.

Tvoje sestry a brat s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom a strýkom

PAVLOM ČERVENÝM

9. 7. 1950 – 2. 9. 2021 z Kulpína

S úctou si na neho spomínajú: brat Michal, Jarmila a netere Hana s rodinou a Michaela

• OZNAMY •

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so svojím bratom a ujom

s bratom a ujom

PAVLOM ČERVENÝM

9. 7. 1950 – 2. 9. 2021 z Kulpína

Bola to vôľa nášho Pána, že musel si odísť spomedzi nás. Dúfam, že raz sa stretneme na mieste, ktoré pripravil náš Pán pre všetkých nás.

S úctou a láskou si na Teba bude spomínať

S úctou si na Teba spomíname. Sestra Anna Čipkárová s rodinou 38 /4978/ 18. 9. 2021

sestra Zuzana s rodinou

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 17. septembra 20.00 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 19. septembra 10.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2018, 7. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 TV spomienky: Padinské spomienky (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) 21.00 Film pre deti a dospelých: Zlato, čary a láska Utorok 21. septembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Najnovšie vydanie pravidelnej kolážovej relácie aj tentoraz prinesie príspevky zo slovenských vojvodinských prostredí, okrem iných aj o 26. ročníku Petrovských dní divadelných a o návšteve delegácie NRSNM základnej školy v Pivnici. Spektrum. Keďže sú teraz aktuálne hroznové oberačky, v pravidelnom piatkovom vysielaní odznie záznam z tohto tradičného úkonu vinohradníkov v Aradáči v roku 2018, keď spolu s hroznovou oberačkou usporiadali aj tradičný Festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli. TV spomienky. Do septembrových Televíznych spomienok sú zaradené príspevky z konca 70. a zo začiatku 80. rokov sledujúce diania v Padine, ktorá si v aktuálnom mesiaci pripomína výročie vzniku. Bude to o zimnom školení poľnohospodárov, združovaní súkromných výrobcov, o prípravách v dedinskom družstve Pokrok na žatvu a jarnú sejbu, o lokálnom futbalovom derby so Sláviou, situácii v základnej škole a v karate klube. Vysielanie pre dedinu divákov zavedie na gastronomické podujatie Chute Vojvodiny, zistia pritom, čo sú to orgonity, pozornosť sa venuje exotickým izbovým rastlinám alebo kvetinám a aromatickým bylinkám.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 17. septembra – 10 vecí, ktoré na tebe nenávidím Sobota 18. septembra – Kráľovná Alžbeta I. 1/2 Pondelok 20. septembra – Smrtiaca epidémia Utorok 21. septembra – Ostrov smrti Streda 22. septembra Štyri svadby a jeden pohreb Štvrtok 23. septembra – Príbeh o rytierovi

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00

Nedeľa 19. septembra Film: Garfield I Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Kráľovná Alžbeta I. 2/2

24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 19. septembra 7.00 Repríza relácie Dobrý deň

www.hl.rs

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

Informačno-politický týždenník

Nedeľa 19. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Záverečný program Padinských dní kultúry 2021 Výroba starodávnych krojov Utorok 21. septembra 16.00 Film: Rabaka Kreslené filmy zo seriálu Jurošík

RÁDIO STARÁ PAZOVA

týždňa

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Streda 22. septembra

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Piatok 24. septembra Príspevky z archívu RTVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Sklamanie po nevyužitej penalte KIKINDA – JEDNOTA 2 : 0 (1 : 0) Matej Bzovský

o dobrom výkone v predošlom kole a výsledku 2 : 0 v stretnutí s Borcom Sakule futbalisti staropazovskej Jednoty v Kikinde tentoraz úplne sklamali zaslúženou prehrou a slabým výkonom úplne rozčarovali svojich málopočetných fanúšikov. Mužstvo nastúpilo bez šiestich štandardných hráčov v dôsledku zranenia a nakazenia koronavírusom. Veľká obetavosť a štipka šťastia priniesli súperovi cennú výhru, druhú v doterajšom priebehu majstrovstiev. Futbalisti Jednoty sa od začiatku zápasu snažili o rovnocennú hru, mali v prvej štvrťhodine prevahu, popri tom po nebezpečnom útoku aj vynútený pokutový kop v 14. minúte, ktorý Marko Moravac ľahostajným prístupom nevyužil, slabo triafal pravý uhol a brankár stačil loptu vyraziť na rohový kop. Bola to možno prelomová chvíľa zápasu a najmä po vedení oveľa angažovanejších domácich futbalistov.

V 16. minúte domáci nováčik Zeljković, ktorý do klubu prestúpil z báčkopalanskej Báčky, z voľného kopu asi z 25 metrov našiel dieru v slabej ochrane a peknou prízemnou strelou trafil do rohu, brankár Marković v tomto prípade bol bezmocný. Po vedúcom góle domáci ožili, mali silnejšiu motiváciu, prebrali iniciatívu, na rozdiel od slabo hrajúcich hostí zo Sriemu, ktorých hra bola úplne rozkúskovaná, bez vážnych príležitostí, a v prvom polčase si zabezpečili iba jednu šancu, ale aj tú nevyužili. Podobne bolo aj v pokračovaní hry. Domáci mali zápas aj naďalej pod kontrolou, v obrane hrali obozretne a z rýchlych nebezpečných útokov ohrozovali náhradníka Bondžića pred sieťou hostí. Až v 72. minúte Bobar spracoval loptu a z hranice šestnástky prudko vystrelil, ale lopta smerovala ponad bránu. Potom prišiel ďalší trest, keď domáci s dávkou šťastia, ale po veľkej chybe stopéra Trivića a potom aj brankára Bondžića zvýšili náskok pre konečný výsledok.

Táto veľká chyba v 79. minúte úplne zmýlila hostí, ktorí len bezhlavo odkopávali loptu z vlastnej polovice ihriska. Za väčšej koncentrácie a vynaliezavosti domáci si mohli zabezpečiť presvedVeľká zodpovednosť trénera Jednoty Željka Nađa čivejšiu výhru. (Foto: J. Pucovský) Dvakrát zmarili priam stoperuskutoční v poslednej chvíli. centné šance a pred pohromou Pravdupovediac, neveríme, lebo hostí zachraňoval aj brankár je prístup vedenia a trénera Bondžić. V nasledujúcom kole príliš ľahostajný. v sobotu Jednota doma privíta FK JEDNOTA: Marković Hajduk 1912 z Kuly. (Bondžić), Plavšić (Maoduš), Už od štartu nových maj- Bogdanović, Igor Cvetojević strovstiev v Srbskej lige – sku- (Tošić), Moravac, Obradović pina Vojvodina bolo všetkým (Đorđević), Nikolić, Pilipović, jasné, a zdá sa však, že menej Radosavljević (Ivan Cvetojevedúcim v tíme, a zvlášť tréne- vić), Trivić, Bobar rovi Nađovi, že Jednota s pribúVýsledky posledného kola: daním mladých a neoverených Hajduk 1912 – Borac 0 : 1, posíl nebude úspešne bojovať o Omladinac – Stari grad 2 : záchranu v silnej lige. Niektoré 1, Prvi maj – Dinamo 1945 posily sa objavujú do ukončenia 0 : 0, Radnički 1912 – Tisa 2 letného prestupového termínu : 2, Tekstilac – Radnički 4 : 0, – 17. septembra, ale je veľkým Fenix – OFK Vršac 2 : 0, Borac otáznikom, či sa niečo ešte Sakule – Bečej 1918 3 : 3

ZREŇANINSKÁ OBLASNÁ LIGA

Kvalitná a zaslúžená výhra RUSANDA – AŠK 1 : 2 (0 : 0)

Dejan Striško

radáčsky AŠK v rámci majstrovstiev má na konte ďalšiu výhru, hoci v prvom polčase to tak nevyzeralo, keďže žiadne väčšie šance nevyužilo ani jedno mužstvo. V 59. minúte sa však Rusanda dostala do vedenia, čo spôsobilo pomerné napätie u súperov. No domáci vytrvali, • ŠPORT •

posilnili útoky a peknú prihrávku Sašu Stankovića využil Marko Kuručev, ktorý skóroval. V tomto momente sa Aradáčania ešte viac zmocnili lopty. Do hry vstúpil Bretšnajder, jeden z vedúcich hráčov tohto zápasu. Najprv v 70. minúte po prihrávke Adamova prišiel po brankára Milovana Kuručeva, ktorý ho fauloval, a rozhodcovi

Rodeanu nezostalo nič iné, iba poslať loptu na biely bod. Veľmi precízny bol z jedenástich metrov kapitán mužstva Zakić. V priebehu hry Zakić nevyužil dobrú šancu, keď mohol skórovať, no tentoraz pre nepresnosť neskóroval. Hra pokračovala ešte bojovnejšie z oboch strán, no domácim sa predsa viac darilo a dali ďalší gól. Mali dobrú taktiku po ľavej strane. Bretšnajder

prihral Vasinovi, ktorý centroval, a hlavičkoval do brány Adamov. Do konca zápasu domáci bojovne bránili svoju sieť a útočili, no výsledok zostal 1 : 2 pre domácich. Nasledujúci zápas majstrovstiev AŠK zohrá s Vojvodinou z Bašaidu. FK AŠK: Etveš, Davidovac, Lončarski, Šargin (Janiš), Birmanac (Bretšnajder), Adamov (Đokić), Zakić, Mijić, Tasić, Vasin, Števko (Čašljarov)

38 /4977/ 18. 9. 2021

Šport NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

S trinástimi bodmi na prvom mieste TATRA – ŽSK 5 : 0

Pavel Kocka

ysáčska Tatra v aktuálnych majstrovstvách má množstvo úspechov v poradí. Aj v poslednom zápase so ŽSK Žabalj zvíťazili 5 : 0, čo ich posunulo na prvé miesto na rebríčku, ktoré delia so Šajkašom z Kovilja.

Na začiatku, presnejšie v 15. minúte zápasu padol prvý gól, ktorý dal Mijić. V 21. minúte veľkú šancu mal súper, no Munjas rýchlo odreagoval. Už o sedem minút neskôr Kobiljski skóroval a mužstvá končili prvý polčas s výsledkom 2 : 0. Aj v druhom polčase mužstvo

kysáčskej Tatry preukazovalo svoju prevahu. V 61. min. Radić prihral Sekulićovi, ktorý z päťmetrovej vzdialenosti dal ďalší gól. O štyri minúty Radim centroval a Šiljanovski strelil presne. V 88. minúte sa podarilo nováčikovi kysáčskej Tatry Apićovi presnou strelou prihrať z pravej strany Silanovskému, ktorý volejom

zaslal loptu za chrbát hosťujúceho brankára. Bol to aj posledný gól na tomto zápase, ktorý posunul FK Tatra na najvyššiu priečku. V konečnom dôsledku išlo o férový zápas s korektnými rozhodcami. TATRA: Munjas, Tubić, Siljanovski, Živanović, Laković, Mijić (Sekulić), Kobiljski (Radim), Grubović (Đorđević), Đaković (Radić), Vrhovac, Apić

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Dlho očakávaná výhra Bieloblatčanov MLADOST – TISA 1933 5 : 2 Vladimír Gál

o troch kolách bieloblatská Mladosť nezískala ani jeden bod, ale treba skonštatovať, že hrala s mužstvami, ktoré sú objektívne omnoho kvalitnejšie a silnejšie. V nedeľu 12. septembra v Bielom Blate hosťovalo mužstvo s podobnými hráčskymi kvalitami ako domáce. Zápas sa ani teraz nezačal dobre pre domácu Mladosť. Už v 10. minúte úspešne skóroval súper po chybe domáceho obrancu Šofranka, ktorý

nezvládol Živkova. Našťastie domáci sa hneď vrátili do hry a najlepší jednotlivec na tomto zápase Poničan z 12-metrovej diaľky prekvapil brankára Suzića. V 28. minúte znovu na scéne vládol Poničan a svojím druhým gólom na zápase priniesol veľkú radosť domácim fanúšikom a hráčom. V 40. minúte hosťujúci obranca zo vzdialenosti 35 metrov strelil loptu na bránu Perišića, ale trafil žrď. Hrala sa 44. minúta, keď sa Kalapiš lepšie vynašiel v dueli s domácim obrancom. Premohol

ho, odohral Poničanovi, ktorý išiel sám na brankára, ale nesebecky vrátil loptu Kalapišovi, ktorý ju poslal do prázdnej brány, a bolo 3 : 1. V druhom polčase sa tiež hralo veľmi intenzívne a bojovne. V 55. minúte Gál získal loptu pri svojej šestnástke a dlhou loptou prihral Poničanovi, ktorý strelil, ale brankár šikovne bránil a poslal loptu za rohový kop. V 63. minúte Nečov z 25-metrovej diaľky strelil do obrany, na odrazenú loptu prišiel Kalapiš a výsledok bol 4 : 1. Hostia počas zápasu prišli o svoje 2 góly, keď v šestnástke neadekvátne reagoval Đurić. Rozhodca Bieloš

poukázal oprávane na biely bod a precízny bol Jašin. Konečný výsledok na zápase svojím hetrikom postavil v 70. minúte Poničan, po sólovej hre, keď zvládol niekoľko hráčov a skóroval. Do konca zápasu mal šancu Kurunci, no jeho strela bola nepresná. Ten istý hráč dal gól, no pre ofsajd bol zrušený. Do konca zápasu hlavnú rolu hral brankár domácich Perišić, ktorý veľmi efektívne bránil svoju bránu. V nasledujúcom kole Mladosť hosťuje v Farkaždine. FK MLADOSŤ: Perišić, Paraljov, Poničan, Gál, Šuľa (Sabo), Đurić, Stojić (Kristián Gál), Kalapiš, Šofranko, Nečov, Kurunci

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Napínavý zápas s ťažkou dohrou STANIŠIĆ 1920 – MLADOSŤ 2 : 1 Miroslav Pap

ápas v Stanišići posunul mužstvo SU Stanišić 1920 na prvé miesto vo Vojvodinskej lige – severnej skupine, keď vyhrali nad petrovskou Mladosťou 2 : 1. Hostia v prvom polčase svoje sily usmernili viac na tzv. kontry ako na útoky. Jedna z najväčších 48

www.hl.rs

príležitostí bola, keď Petej prihral Ožvátovi, ten centroval a trafil do ruky súpera, na čo sa rozhodca neozval. Dobrý útok absolvovali hostia na čele so Stojisavljevićom, ktorý dlhou loptou strelil do priestoru, no pomocný rozhodca pískal ofsajd, čo v skutočnosti ani nebol. V poslednej minúte prvého polčasu pre Stanišić skóroval

Informačno-politický týždenník

Pavin. V druhom polčase väčšiu silu preukazovali domáci, no hostia sa nátlaku rýchlo oslobodili a v 63. minúte Serdar vyrovnal výsledok. Dobrú šancu nevyužil Hađinac. Ani hráči Stanišića nevyužili svoje kapitálne príležitosti. Zápas trval 98 minút. Na konci súperov hráč improvizoval faul a rozhodca, ktorý bol evidentne na strane domácich, pískal penaltu. Víťazný gól dal

Đukić. Zápas sa niesol občas v agresívnom tempe, čo bolo vidieť na početných žltých a červených kartónoch. Nasledujúci zápas petrovská Mladosť zohrá doma s FK Krila Krajine z Báčskej Palanky. FK MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, Beronja, Šproch, Brajković (Rupar), Trojanović (Mrkaić), Stojisavljević, Serdar (Leškov), Petej (Hađinac), Ikrašev, Jakuš • ŠPORT •

MEDZIOBECNÁ FUTBALOVÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – BÁČ – BÁČSKY PETROVEC

Slávia čoraz výkonnejšia SLÁVIA -ORLOVI 2 : 0

Ján Šuster

rámci Obecnej futbalovej ligy Báčska Palanka – Báč – Báčsky Petrovec mužstvo pivnickej Slávie na svojom ihrisku uhostilo celok Orlovi z Báčskej Palanky a výsledok tohto zápasu bol 2 : 0 pre domácich. Ohľadom samého zápasu treba akcentovať tri skutočnosti: bolo to prvé hosťovanie v majstrovskom stretnutí v Pivnici medzi týmito dvomi klubmi, po prvýkrát v dejinách futbalu v Pivnici žena bola predstaviteľkou hosťujúceho klubu, a bola to Brankica Kovačevićová, a na koniec po prvýkrát majstrovské stretnutie viedli iba dvaja rozhodcovia. Od samého začiatku zápasu domáci dali na vedomie, kto bude pánom na ihrisku. Domáci prevzali opraty hry do svojich rúk a prinútili hostí na silnú obranu. Vo 4. minúte domáci dobre útočili, keď Grňa dlhou diagonálou po strede ihriska uvoľnil Kuchtu, ktorý bol rýchlejší od svojho strážcu. Vybehol sám pred hosťujúceho brankára, zišiel do trestného územia a z deväťmetrovej diaľky loptu

zaslal popri brankárovi a popri samej ľavej žrdi. V 12. minúte Čobrda prešiel po pravej strane, nahodil loptu pred bránu súpera, Danilov hlavičkoval, ale popri bráne. Vyznamenal sa aj brankár hostí, a to dvakrát, keď kryl ostré strely Kirtiho a Grňu. V 31. a 40. minúte Kirti v trestnom území prešiel svojich strážcov, no v oboch prípadoch jeho strely odišli ponad bránu. V druhom polčase obraz hry sa nezmenil, domáci aj naďalej útočili. Konečne v 56. minúte padol gól. Bola to veľká skrumáž pred bránou hostí po rohovom kope, kde sa najlepšie vynašiel Kirti a zblízka loptu dorazil do siete. V ďalšom priebehu hry domáci aj naďalej útočili, robili si šance, ktoré však nevyužívali, keďže strely išli ponad,

alebo popri bráne. Niekoľkokrát brankár hostí bol na výške, a tak zachránil svoje mužstvo pred vyššou prehrou. Konečný výsledok bol uzavretý v 86. minúte, a to po veľkej dráme pred bránou hostí. Útočníci domácich dvakrát zblízka strelili na bránu súpera a brankár ich strely odrazil, aby konečV stredu 8. septembra mužstvo Slávie v ne lopta prišla ku pohárovom zápase hosťovalo v Silbaši, kde Kirtimu, ktorý ju si zmeralo sily s domácou Našou hviezdou, a zblízka poslal tam, výsledok tohto zápasu bol 2 : 0 pre domácich. kde treba. Dalo by Obidva góly dal Petar Vladisav, a to v 53. a 55. sa skonštatovať, že minúte. Týmto víťazstvom mužstvo silbaš- je víťazstvo domáskej Našej hviezdy sa prebojovalo do finále cich celkom zaObecného futbalového zväzu Báčska Palanka. slúžené. Hostia sa jš najčastejšie pokú-

šali niečo urobiť cez protiútoky, ktoré boli zastavene vždy načas, takže domáci brankári mali málo práce. Zápas viedol rozhodca Jakić z Báča, no nemal ťažkú robotu, v čom mu pomohli hráči oboch mužstiev svojím slušným správaním. Po tomto kole mužstvo Slávie sa nachádza na 9. mieste a má 4 body. V nasledujúcom kole mužstvo Slávie bude hosťovať v Selenči, kde si zmeria sily s domácim Kriváňom. FK SLÁVIA: Zelić (David Šuster), Baćanov (Ćutilo), Obradović, Záskalický, Vinković (Beláni), Čobrda, Kirti, Danilov (Zejak), Grňa, Kuchta

Najlepšiu príležitosť v polovici polčasu mal N. Ružić, ktorý po pekných kombináciách so spoluhráčmi vrazil do šestnástky, silne vypálil, ale domáci brankár dobre reagoval. Vo finiši zápasu pod šibenicu pekne strieľal náhradník Ćulum, ale brankár Slogy jeho strelu bravúrne zaslal na roh. O tom, ako hrali domáci, vari najlepšie svedčí údaj, že brankár Melich počas celého zápasu mal iba dva-tri kontakty s loptou. Domáci však vedeli, odkiaľ im hrozí najväčšie nebezpečenstvo, a preto

vedľa A. Ružića vždy boli najmenej dvaja domáci obrancovia. A tak si Hajdušičania z tejto, vždy horúcej pôdy domov priniesli bod a so šiestimi bodmi sa nachádzajú na desiatom mieste. Objektívne však boli omnoho lepší a s trochou šťastia mohli získať aj všetky tri body. Rozhodcovská trojica v čele s Nebojšom Santračom z Vršca dobre vykonala svoju prácu. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Pavlovic, Maliar, Folťan, Pejčić, Knežević, Beriša (Ćulum), A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Znovu iba remíza SLOGA – HAJDUŠICA 0 : 0

Vladimír Hudec

d prvej minúty zápasu v Banátskom Novom Sele bolo jasné, že sa domáci mienia iba brániť, čiže nemienia využiť prednosť domáceho trávnika a ohroziť hostí. Iba raz prihrozili na začiatku, keď z veľkej diaľky trafili žrď, a to bolo všetko. V po• ŠPORT •

Aktuálna zostava FK Slávia (Foto: D. Milec)

kračovaní zápas bol tvrdý. Hralo sa medzi dvomi šestnástkami bez šancí na oboch stranách. Podobne bolo aj v pokračovaní. Hostia teraz už viac útočili, obliehali domácu bránu, ale hrádzu pred bránou Slogy bolo veľmi ťažké prekonať. Skúšali aj z diaľky, ale bezúspešne.

38 /4977/ 18. 9. 2021

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Dolina ľahko vyhrala

Polovica zápasov sa skončila presvedčivými výhrami domácich celkov. Vedúci Gajčania si z Grebenca priniesli iba bod, čo im stačilo, aby zostali v čele tabuľky. Veľmi sa k nim priblížili Kačarevčania, ktorí v Dolove získali body kontumačne, lebo domáci nemali dosť mladších hráčov. Potporanj prekvapil Stari Tamiš a zostal neporazeným mužstvom. Padinčania ľahko porazili skromný celok z Uljmy a postúpili do hornej časti tabuľky. Hajdušičania neprijali gól a získali bod na ťažkom hosťovaní. Iba tu sa siete nevlnili. Výsledky 5. kola: Radnički – Jugoslavija 5 : 1, Vulturul – Partizan (G) 1 : 1, Crvena zvezda – Strela 5 : 0, Dolina – Partizan (U) 4 : 1, Budúcnosť – Spartak 1911 5 : 0, Dolovo – Jedinstvo Stević 0 : 3 (kontumačne), Stari Tamiš – Potporanj 0 : 2, Sloga – Hajdušica 0 : 0.

DOLINA – PARTIZAN (U) 4 : 1 (2 : 1) Ján Bokor

adinčania mali problémy s brankármi. Štandardný brankár Marko Mrčić pre rodinné záväzky nemohol hrať, takže, hoci zranený, musel si do brány zastať náhradník Dušan Králik, ktorý tak potvrdil svoje mravné kvality. Hostia tiež nemohli počítať so všetkými hráčmi, lebo deň pred zápasom ženili svojho hráča. Nazdávali sa však, že zopakujú dobrú hru a výsledok, čo sa im za posled-

né roky v Padine vždy darilo. No všetky kalkulácie padli do vody, keď sa hra rozbehla. Domáci nasadili prudké tempo a zatlačili hostí na ich polovicu. Loptu často pred bránu centroval usilovný Trajčevski, ale dlho nechcela do siete. Domáci strelci zvierali obruč okolo brány hostí. Raz brankár hostí dobre intervenoval, potom obranca Uljmanov vyhodil loptu z bránovej čiary a raz domáci trafili žrď. Boli to tri vyložené šance dobrých útokov domácich. V 21. min. presná

Kelečević z penalty zaistil výhru Doliny

strela Bančova skončila v sieti a domáci sa konečne ujali vedenia. Trochu neskoršie Jezdimirović z prvého voľného kopu trafil horný roh brány Králika a nečakane vyrovnal. Domáci neprestali útočiť a po jednej skrumáži obranca hostí zmenil smer lopty a zaslal ju do svojej siete – 2 : 1. Po prestávke Dolina mala drvivú prevahu. Neustále útočila a hostia nemali dosť síl čeliť rozohraným Padinčanom. Radenovića obranca hostí fauloval na dosah brány a rozhodca nariadil správnu penaltu pre domácich. Presný z bieleho bodu bol kapitán Kelečević, ktorý následne tretím gólom úplne odzbrojil čoraz slabších hostí. Brankár Králik nemal žiadnej roboty,

kým jeho kolega v bráne hostí Cvijić mal plné ruky práce. Dobre strážil svoju sieť a zachránil svoje mužstvo pred pohromou. Prízemnú strelu Popovića však nemohol zastaviť a bolo 4 : 1. Hostia sa museli uspokojiť s týmto výsledkom, lebo podľa šancí mohli prijať dvojnásobne viac gólov. Rozhodcovia Darko Jaćimovski z Kačareva a jeho pomocníci Srđan Mitrović z Bavaništa a pani Tamara Trbanov z Kovina nemali ťažkú úlohu, lebo sa hralo korektne a bez väčších výtržností. DOLINA: Králik, Carević (Ilić), Kolak, Mitkovski, Kelečević, Trajčevski (Stojkov), Radenković, Popović, Bančov (Hlavča), Josimovski, Trnovský (Bundra)

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Nepríjemná, ale zaslúžená prehra BUDÚCNOSŤ – ŽAK 1 : 3 (1 : 1) Ján Murtín

piatom kole Hložančania zažili nepríjemnú, ale zaslúženú prehru. Oveľa skúsenejší celok zo Sombora prišiel do Hložian s cieľom neprehrať a vďaka slabšiemu výkonu hráčov Budúcnosti odniesol si domov všetky tri body. Od začiatku to bol tvrdý zápas medzi dvomi šestnástkami, ale bez výraznejších šancí, až na výnimku skrumáže pred bránou hostí v 12. minúte, keď nevynaliezaví domáci nevedeli pretlačiť loptu za bránovú čiaru. V 20. min. Đokić vystrelil z 20 metrov na bránu. Lopta udrela Vi-

www.hl.rs

dovića a na prekvapenie brankára hostí skončila v ľavom hornom rohu – 1 : 0. Do konca polčasu si po prienikoch a centroch Jovanova a Đokića domáci vytvorili dve-tri pološance, no hlavičky Papića a Carića minuli cieľ. Trest prišiel v 42. minúte, keď po centri pred domácu bránu na útočníka hostí nepotrebne narazil brankár Dukić a zavinil jedenástku, ktorú iste realizoval veterán Paunović pre 1 : 1. Počas druhých 45 minút oveľa lepšie začali skúsení hostia, ale našťastie iba po trestné územie

Informačno-politický týždenník

anemických modro-bielych, ktorí nemohli spojiť dve-tri prihrávky. No v 55. a 57. minúte po konečne vydarených akciách Carić sa ocitol zoči-voči brankárovi, ktorý bravúrne zachránil svoju sieť. Vyvolalo to nádej na výhru domácich, no po zaváhaní útočník hostí efektne oblúčikom prekonal Dukića a bolo 1 : 2. Hrala sa 68. minúta. Domáci sa do konca zápasu snažili aspoň vyrovnať, no pre sebeckosť a nepresnosť, ale aj niekoľkých intervenciách brankára hostí neuspeli. Nuž a potom v 88. minúte 37-ročný veterán sa zmocnil lopty 20 metrov od brány, prekľučkoval až piatich domácich

a z 8- – 9-metrovej vzdialenosti matoval bezmocného Dukića pre 1 : 3. Debakel je veľkým sklamaním pre zo 200 divákov, tým skôr, že všetko išlo v prospech dobrého výsledku – od ideálneho počasia, dobrého ihriska, korektného súpera, dokonca aj domáckeho rozhodovania. BUDÚCNOSŤ: Dukić, Petrović, Ljubičić (Bučík), Papić, Dokić (Jakuš), Popović, Đilas, Jovanov, Carić, Đokić, Damjanović (Campar) Výsledky 5. kola: Naša hviezda – Radnički (S) 7 : 0, Kordun – Bratstvo 2019 0 : 2, Budućnost (P) – Budućnost (M) 4 : 1, Polet – Lipar 4 : 0, Rusín – Vojvodina 4 : 2, Borac 46 (O) – Crvenka 4 : 3, Borac (BG) – Radnički (R) 2 : 0 • ŠPORT •

DNI RYBÁROV JÁNOŠÍK – JERMENOVCI 2021

Skromnejšie ako obvykle Vladimír Hudec

súťažami, a v sobotu vlastnými silami zorganizovali súťaž seniorov v chytaní j napriek početným, predovšetkým rýb na dne a súťaž rybárskeho dorastu. finančným problémom jánošícki ry„Nebolo ľahko. Peniaze nemáme, takbári neprerušili tradíciu dlhú bezmála že sme medzi členmi združenia urobili štyridsať rokov a aj toho roku v sobotu 11. zbierku na kúpu medailí a diplomov pre a v nedeľu 12. septembra zorganizovali tieto dve súťaže,“ hovorí tajomník spoltradičné podujatie Dni rybárov Jánošík – ku. Nuž a ryby (girice), ktoré ponúkame Jermenovci. V organizácii síce zostali úplne pražené, a ryby na rybaciu polievku sme osamelí, keďže dlhoročný spoluorganizátor si kúpili z prostriedkov spolku. Uvidíme, či sa nám to predajom týchto špecialít aj vráti. Žiaľ, súťaž vo varení rybacej polievky sme nezorganizovali z finančných dôvodov.“ Aj napriek ťažkostiam podujatie sa úplne vydarilo. Nebolo síce masové ako bývalo v minulosti, ale milovníci rybačky, prechádzky v prírode a rybacích špecialít si predsa prišli na svoje. V sobotu v chytaní rýb na dne súťažilo 24 rybárov, hlavne z okolitých obcí. Súťaž seniorov skromnejšia ako skôr, keďže vystali rybári z centrálneho Srbska, ktorí roky pravidelne prichádzali do Jánošíka Najúspešnejšia medzi nimi bola Birigita PeriZŠR Šaran z Jermenoviec zanikol a Obec nová z Vršca, ktorá nachytala 540 gramov, Alibunar a tamojšia turistická organizácia a na 2. a 3. mieste sa ocitli Jánošíčania neprispeli ani finančne a ani organizačne. Pavel Staňo-Bendžo (425 g), resp. Martin Jedinú pomoc mali z Obce Plandište, ktorá Tomek (335 g). finančne podporila podujatie, ale iba súťaž Svoje rybárske schopnosti si v poobedňajseniorov v chytaní rýb udicou na plavák. ších hodinách vyskúšalo aj 19 najmladších rybárov, hlavne z Jánošíka a okolia. V prvom úseku najlepší bol Juraj Staňo, ktorý nachytal 370 gramov rýb. Striebornú medailu získal Ognjen Popov s úlovkom 340 g, koľko nachytal aj Srđan Mamojka, ale keďže je starší, získal bronzovú medailu. V druhom úseku tretí bol Davor Buzáš (275 g), druhý bol Kristián Kolárik (312 g) a najúspešnejšia v druhom úseku a zároveň aj víťazkou súťaže bola Lana Kolárová s úlovkom 515 g. Žiaľ, pre nedostatok peňazí vystala prax, aby všetci malí účastníci dostali aj Dijana Kolárová a Kristián Privratský mali na rybárske prúty ako podnet na zaostarosti prípravu obľúbenej pochúťky – pražených beranie sa týmto športom. rýb Nuž a v nedeľu prebiehala skôr Predseda a tajomník ZŠR Babuška Jánošík medzinárodná, a teraz už iba regionálDaniel Bruk a Zlatko Mamojka nám prezra- na súťaž seniorov v chytaní rýb udicou na dili, že nechceli, aby sa podujatie zviedlo iba plavák. Súťažili rybári z Alibunara, Vršca na jeden deň, ale aby trvalo aspoň dva dni, (dve ekipy), Kačareva, Boky, Pančeva, Belej tak ako mnoho rokov dozadu, s viacerými Crkvy a domáci Jánošíčania. V konkurencii

Víťazi súťaže rybárskeho dorastu s predsedom a tajomníkom ZŠR Babuška

mužstiev dominovali Vrščania, ktorí získali prvé dve miesta, kým tretie miesto získali Jánošíčania. V konkurencii jednotlivcov v prvom úseku prvé a druhé miesto si rozdelili

Úlovok treba presne odvážiť

dvaja Vrščania Milan Tošić a Milan Drljača s 590-gramovým úlovkom. Tretí bol Vlasto Kolár z Jánošíka (440 g). V druhom úseku najlepší bol Jánošíčan Zlatko Mamojka (1 500 g), 2. a 3. miesto získali znovu Vrščania Zoran Marjanov (1 050 g) a Zoran Perin

Najmladším v rybárčení pomáhali buď otcovia, alebo starí otcovia

(1 010 g). V treťom úseku Vrščania Teofil Lazarjan (2 300 g) a Saša Juhász (1 960 g) obsadili prvé dve miesta a tretí bol Darko Manić z Kačareva (1 800 g).

Mužstvo MOMS Padina

25. Matičný turnaj v Báčskom Petrovci (24. júla 2021)

Boris Ugrenović, Pavel Záborský, Ján Šimák, Stiven Kotváš, Ján Širka, Pavel Brezník (stoja zľava); Marián Benčov, Darko Chrťan, Ján Trnovský, Samuel Mamojka, Denis Holík (vpredu zľava)

Foto: Miroslav Pap

Hlas ľudu 38/2021

Articles inside

Oslávili zlatú svadbu

Škody v dôsledku sucha sú obrovské

Štartovala výstavba továrne Sinopharm