Hlas ľudu 43/2021 by NVU Hlas ľudu

Deň Kysáča

Vzdali hold všetkým osloboditeľom ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

23. 10. 2021 | 43 /4982/

Uzávierka čísla: 20. 10. 2021

Deň Obce Báčsky Petrovec sa pripomína každoročne 15. októbra, keď si najprv vedenie obce a predstavitelia spoločensko-kultúrnych inštitúcií zaspomínajú na obete druhej svetovej vojny, vzdajúc im úctu a položiac vence k pomníku na Námestí slobody. Tak bolo i tohto roku. A. Horvátová

Zemiakové hody spolu s jesennou výstavou v sobotu 16. októbra v kaviarni Pod lipami zorganizoval Spolok žien Slovenka v Hložanoch. Cieľom gastronomického podujatia bolo predstaviť tradičné zemiakové jedlá z Hložian, ale aj tie, ktoré skôr patria do modernej kuchyne. Podujatia sa zúčastnili aj členky spolkov žien z Báčskeho Petrovca, zo Silbaša a z Lalite. M. Pap

V pravidelnom jesennom termíne v nedeľu 17. októbra v Dome kultúry v Selenči prebiehal tradičný Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč. Jeho jubilejný 40. ročník priniesol milovníkom nových slovenských akordov 12 skladieb. Ich tvorcom boli udelené všetky pravidlami určené ceny a za víťaznú skladbu plaketu a Cenu NRSNM získal Juraj Súdi st. A. Francistyová

V prílohe Obzory si možno prečítať interview s divadelným režisérom a profesorom Ľuboslavom Majerom, ktorý začiatkom novembra oslávi sedemdesiatku. Zaujímali nás jeho odpovede a náhľady na niektoré univerzálne otázky týkajúce sa divadelného umenia. S. Lenhart Foto: A. Francistyová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Andrea Rojková Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová. Jazyková redaktorka: Mária Domoniová

Hlas ľudu je už pán skúsený Olinka Glóziková-Jonášová

ýždeň za nami zaznamenáva deň, keď náš týždenník oslávil ďalšie výročie pôsobenia pre svojich čitateľov. Vek, ktorý sme dosiahli, človeku dáva šedivé vlasy, ktoré zvyčajne bývajú príznakom skúsenosti a múdrosti. Pre nás tento vek priniesol okrem toho aj vrásky, ktoré poukazujú na sledy času a nedokonalosť skutočnosti a okolností, v ktorých pôsobíme. Predsa však pokračujeme v tom, čo sme úspešne robili aj v rokoch minulých – budeme písať o slove, ktoré vychádza z ľudu, budeme písať pre ľud a budeme sa tešiť, keď budeme čítaní zo strany ľudu. Čítaní – to znamená hodnotení, do určitej miery aj chválení, ale predovšetkým kritizovaní. Výročie pôsobenia. Sedemdesiate siedme. Skutočne krásny vek. Pripomínanie si Dňa Hlasu ľudu nie je však iba o hodnotení práce v priebehu minulého

Inzercia: Mária Obšustová

Sledujte nás na našej vynovenej webovej stránke

Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

roka, a nie je to ani iba o tom udeľovaní výročných či jubilejných cien. Nie je to iba o slávnostnej atmosfére, ktorá vládne, keď hovoríme o sviatočnom obede a príjemných chvíľach, ktoré spestrujú dakedy aj dotieravý obraz každodenných problémov, s ktorými sa stretávame. Je to vlastne hodnotením celého obdobia. To obdobie so sebou prináša omnoho viac ťažších okolností ako tých ľahších. Vzťahov, rozhodnutí, sociálno-ekonomických postavení, slov, vďaka ktorým je Hlas ľudu tým, čím je. Máme za nami horúce letá aj chladné zimy, atmosféru stále meniacu sa, prinášajúcu so sebou eróziu času. Predsa sa tešíme na snahu a úsilie potrebné na to, aby sme slovo a hlas nás všetkých udržali, a inštitúciu, ktorú to slovo medzi ľudom predstavuje, každým dňom zveľaďovali, čeliac všetkým spoločenským, kultúrnym a ekonomickým ťažkostiam, prichádzajúcim s dobou, v ktorej žijeme.

www.hl.rs

V tomto čísle TÝŽDEŇ

10 Deň Hlasu ľudu

ĽUDIA A UDALOSTI

18 Jesenné ekologické aktivity

OBZORY

KULTÚRA

35 Tri desaťročia miestneho matičného odboru

ŠPORT

51 Ocenenia pre najúspešnejších športovcov

23 Divadlo je div, ale aj remeslo

Na titulnej strane: Dňa 13. októbra Kysáčania si pripomenuli a oslávili Deň oslobodenia. Tento deň sa stal aj dátumom osláv Dňa Kysáča a Dňa Miestneho spoločenstva. Počas bohatého celodenného programu Kysáč navštívili aj vzácni hostia. Foto: Miroslava Ožvátová

VP Službeni glasnik Belehrad

• •

•

43 /4982/ 23. 10. 2021

Týždeň

7 DNÍ

V správe Európskej komisie sa uvádza pokrok Srbska Pripravila: Miroslava Ožvátová

éf delegácie EÚ v Srbsku Emanuele Giaufret odovzdal predsedníčke vlády Republiky Srbsko Ane Brnabićovej výročnú Správu Európskej komisie o pokroku Srbska v prístupovom procese do EÚ, ktorá bola predložená v Štrasburgu 19. októbra. Doručovania správy vo vláde Srbska sa zúčastnila aj ministerka pre európsku integráciu Jadranka Joksimovićová. Brnabićová zdôraznila, že uvedená správa je najlepšia správa o pokroku za posledných niekoľko rokov, a poukázala na

to, že v správe sa uvádza pokrok vo všetkých politických kritériách a reformách právneho štátu. Ako sa uvádza, správa je komplexná a zahŕňa všetky segmenty sociálneho, politického života, zahraničnej a regionálnej politiky. Podľa jej slov v niektorých aspektoch sa očakávali lepšie výsledky, ale je dobre, že je pokrok zaznamenaný vo všetkých oblastiach. Vytýčila, že v správe Európskej komisie je zdôraznené, že srbská vláda dala prednosť reformám na európskej ceste a zásadám právneho štátu. * Ministerka ochrany životného prostredia vlády Republiky Srb-

NOVÝ SAD

Deň Hlasu ľudu Danuška Berediová-Banovićová

utorok 19. októbra týždenník Hlas ľudu oslávil 77. narodeniny. V miestnostiach Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu v Novom Sade boli udelené novinárske ceny, Cena dopisovateľovi, ceny pre najlepšie fotografie v novinách, Cena Vzletu, ako aj jubilejné ceny. Prítomných privítal zástupca predsedu Správnej rady NVU Hlas ľudu Miroslav Brna. Na základe rozhodnutia Správnej rady NVU Hlas ľudu Komisia pre výročné novinárske ceny novín Hlas ľudu a Cenu dopisovateľovi pracovala v zložení: Olinka Glóziková-Jonášová, úradujúca zodpovedná redaktorka týždenníka Hlas ľudu (predsedníčka), Miruška Kočišová, spoločensko-kultúrna pracovníčka zo Starej Pazovy, a Anna Francistyová, novinárka – redaktorka Hlasu ľudu (členky). Rozhodnutie komisie prečítala úradujúca zodpovedná redaktor4

www.hl.rs

ka Hlasu ľudu Olinka Glóziková-Jonášová. Prvú Cenu novín Hlas ľudu udelili Miroslavovi Papovi za široké spektrum vyhliadnutých tém, za profesionálny prístup v spracovaní tém, tak tých zo sledovania udalostí, ako i z rozhovorov a portrétov, za sledovanie dianí na Slovensku v podrubrike Slovensko, tiež za výstižné titulky. Druhú Cenu novín Hlas ľudu udelili Anne Lešťanovej za novinársku pohotovosť, za sústavné novinárske sledovanie Starej Pazovy a okolitých prostredí, tiež za široké spektrum vyhliadnutých tém. Tretiu Cenu novín Hlas ľudu udelili Jaroslavovi Čiepovi za seriály vlastných príspevkov tak v prílohe Mozaika, ktorú aj rediguje, ako i v rubrike Ľudia a udalosti, za premyslene spracované komunálne i historické témy a za vlastnú podrubriku Výklad nových kníh v rubrike Kultúra. Cenu dopisovateľovi Hlasu ľudu udelili Blaženke Dierčanovej za dlhoročnú dopisovateľskú

Informačno-politický týždenník

sko Irena Vujovićová uviedla, že od začiatku vykurovacej sezóny je vo viacerých mestách Srbska zaznamenané nadmerné znečistenie vzduchu. Uviedla, že štát intenzívne pracuje na tom, aby sa tento problém vyriešil. Podotkla, že je otázka znečistenia vzduchu v našej krajine v súčasnosti prioritou príslušného ministerstva a mali by sa prijať všetky opatrenia, aby sa znížili škodlivé plyny. Ako pripomenula, ministerstvo tento rok vyhlásilo súťaž a zúčastní sa na výmene kotolní vo verejných inštitúciách, a zahlásilo výmenu kotlov vo Valjeve, Novom Pazare, Kosjerići,

Kragujevci a Smedereve. Podľa jej slov ministerstvo okrem verejných zariadení poskytlo dotácie na jednotlivé ložiská domácnostiam v Srbsku. Ministerka požiadala všetky jednotky miestnych samospráv, aby finančné prostriedky usmernili na výmenu kotolní a dotáciu občanov na jednotlivé ložiská, aby spoločným úsilím vyriešili desaťročia starý problém znečistenia vzduchu. Ako pripomenula, ministerstvo intenzívne pracuje na programe, ktorý by mal zlepšiť kvalitu vzduchu, podľa ktorého sú opatrenia naplánované do roku 2030.

spoluprácu, za kvalitné texty zo Šídu a okolia a za ochotu písať na objednané témy do pravidelných rubrík i do tematických príloh. Ceny Ota Filipa za najlepšiu fotografiu rozdelili takto: Miroslavovi Papovi za najlepšiu fotografiu zverejnenú v Hlase ľudu,

za najlepšiu fotografiu zverejnenú v mládežníckom časopise Vzlet, jeho zodpovednej redaktorke. Komisia pracovala v zložení: Andrej Pap, fotoreportér, Irena Lomenová, grafická redaktorka Hlasu ľudu, a Jozef Klátik, akademický maliar (predseda). Porota, ktorá pracovala v zložení: Stevan Lenhart, Miroslava Ožvátová (členovia poroty) a Jasmina Pániková (predsedníčka komisie), osobitne pochválila príspevky Stanislavy Sládečekovej, Miroslava Gašpara, Maríny Horvátovej, Jany Švecovej a Vlasty Bolehradskej a Cenu Vzletu udelila Zuzane Hlavčovej z Padiny, žiačke 3. ročníka Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici. Na záver udelili odmeny aj jubilantom. Za 35 odpracovaných rokov v Hlase ľudu odmenu udelili Anne Francistyovej, za 25 rokov odmenu Tohtoroční nositelia cien a jubilanti dostali Katarína Gažová, Jaroslavovi Čiepovi za najlepšiu Anna Horvátová, Anna Lešťanová športovú fotografiu zverejnenú a Ľubica Sýkorová a za 20 rokov v Hlase ľudu a Jasmine Pánikovej Jaroslav Čiep. • TÝŽDEŇ •

SLÁVNOSTNÉ OTVORENIE ZAČIATOČNÝCH PRÁC

Rekonštrukcia a modernizácia trate

Subotica – Horgoš – štátna hranica s Maďarskom v Segedíne Pripravil: Vladimír Sabo

pondelok 18. októbra prezident Srbska Aleksandar Vučić a predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa zúčastnili na slávnostnom ceremoniáli začiatočných prác na rekonštrukcii a modernizácii trate Subotica – Horgoš – štátna hranica s Maďarskom – Segedín. „Som vďačný, že s veľkou odvahou a víziou politických vzťahov medzi Maďarmi a Srbmi sa utvorili podmienky na úplne nové vzťahy, v ktorých

strediskom pre cestovný ruch, obchod a zbližovanie našich kultúr a národov.“ V pokračovaní uviedol, že trať prinesie výnimočné a konkrétne výsledky a povedal, že ukončenie prác je Utvárajú sa podmienky na úplne nové vzťahy naplánované pozvanie na toto podujatie: na november budúceho roka. „Nachádzame sa v neobvyklej Prezident Srbska uviedol, situácii. Chceme zrekonštruože sa Srbsko z maďarských vať 150-ročnú železničnú trať a v podstate kladieme základný stavebný kameň, ktorý sa stane symbolom spolupráce a spoločného vývinu Maďarska a Srbska, ktoré budujú novú, spoločnú budúcnosť. Dohoda s prezidentom Srbska zaručuje, že Maďari aj Srbi budú mať z tejto spolupráce rovnaké výhody. „Občania oboch miest mali veľké straty, pretože doprava na tejto železničnej trati

bola znemožnená. Cudzie sily priniesli iba nepokoj a vojnu. Všetko, čo prichádzalo zvonku, viedlo ku konfliktom a zaostalosti oboch národov. Prišiel čas, aby sme vzali svoje osudy do vlastných rúk,“ povedal maďarský premiér Orbán a zdôraznil, že Srbsko je vstupnou bránou na Balkán a kľúčovou krajinou pre bezpečnosť Európy. Podľa jeho slov Maďarsko podporuje členstvo Srbska v Európskej únii. Zdroj: predsednik.rs Foto: Predsedníctvo Srbska / Dimitrije Goll

Ukončenie prác je naplánované na november budúceho roka

Srbi veria, že silnejšie Srbsko bude znamenať aj silnejšie Maďarsko,“ povedal prezident Srbska pri príležitosti ceremoniálu začiatočných stavebných prác. Všetko, čo sa buduje, podľa jeho slov je dôkazom, že dva štáty spoločne dokážu dosiahnuť lepšie výsledky. Podotkol, že po dokončení tohto projektu sa celá oblasť medzi Segedínom a Suboticou stane vývojovým • TÝŽDEŇ •

skúseností mnoho naučilo a v súčasnosti hľadá spôsob, ako vyriešiť problémy s energiou. Podľa jeho slov Subotica má fantastickú budúcnosť. Avizoval rekonštrukciu nemocnice v Subotici v hodnote 40 miliónov eur, štadión 22 miliónov eur a na obnovu divadla budú vyčlenené 4 milióny eur. Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa poďakoval prezidentovi Vučićovi za

Príležitosť ceremoniálu začiatočných stavebných prác

43 /4982/ 23. 10. 2021

Týždeň PREZIDENT VUČIĆ V PANČEVE

Továreň a spoločnosť Brose

Pripravil: Vladimír Sabo

rezident Srbska Aleksandar Vučić 14. októbra navštívil továreň a výskumné centrum spoločnosti Brose v Pančeve, kde sa stretol s vedením tejto spoločnosti. Podľa jeho slov továreň bude užitočná nielen pre Pančevo, ale aj pre celé Srbsko. Prezident poukázal na to, že nemeckí investori vždy investujú z dlhodobého hľadiska a že spoločnosť Brose je jednou z najlepších spoločností, ktoré investujú v Srbsku. Ako vytýčil, 41 % zamestnancov sú vysokokvalifikovaní pracovníci, ktorí majú vyššie platy v porovnaní s priemerným platom v Srbsku. Podľa jeho slov továreň

Továreň v súčasnosti zamestnáva viac ako 350 pracovníkov

v súčasnosti zamestnáva viac ako 350 pracovníkov, ktorých celkovo bude 1 100, a investícia má hodnotu 180 miliónov eur. „Veríme, že vývoz do roku 2025 bude takmer 500 miliónov eur ročne,“ povedal pri tejto príležitosti prezident Srbska. Podotkol, že je to skvelá príležitosť pre Pančevo, celý Banát, Belehrad, ale aj celé Srbsko. Podľa jeho slov Pančevo neustále rastie a vďaka všetkým investíciám bude jedným z najlepších miest v Srbsku. Prezident Vučić dodal, že Pančevo sa bude ďalej rozvíjať investovaním do infraštruktúry a že priláka nových investorov. Zdroj: predsednik.rs Foto: Predsedníctvo Srbsko / Dimitrije Goll

OSLAVY DŇA BEZPEČNOSTNEJ A INFORMAČNEJ AGENTÚRY

BIA pilierom bezpečnosti Pripravil: Vladimír Sabo

ri príležitosti 19. výročia prezident Srbska Aleksandar Vučić sa 17. októbra zúčastnil osláv Dňa bezpečnostnej a informačnej agentúry. Pri tejto návšteve uviedol, že BIA je pilierom bezpečnosti a obrany a že v súčasnosti je najsilnejšou vo svojej histórii. Prezident Vučić navštívil laboratóriá a operačné stredisko belehradského centra BIA a povedal, že BIA bola po bombardovaní NATO roku 1999 obnovená. Poukázal na to, že BIA je pilierom obrany proti terorizmu, ale aj proti akciám zahraničných služieb, a zaručuje bezpečnosť, nezávislosť a stabilitu, ako aj hospodársky pokrok Srbska.

www.hl.rs

„Vystavali sme celú túto budovu a prestavali všetko, čo bolo zbúrané. Tunely boli zasypané v roku 1999, a teraz

sú tu nové tunely a všetky budovy sú prepojené,“ povedal prezident. Podľa jeho slov vidieť, ako sa BIA zlepšila, pokiaľ

Prioritou činnosti BIA je bezpečnosť občanov a bezpečnosť štátu

Informačno-politický týždenník

ide o vybavenie. Zdôraznil, že oveľa dôležitejšie než všetky tieto zariadenia sú ľudia, ktorí zasvätili svoj život zachovaniu bezpečnosti tejto krajiny, boju proti terorizmu, vyšším štátnym a národným záujmom. Prezident sa poďakoval členom BIA, ktorí riskovali svoje životy, najmä pri niekoľkých posledných akciách, a povedal: „Vedeli, že prioritou ich činnosti musí byť vždy bezpečnosť občanov a bezpečnosť štátu. Ďakujem za zachovanie všetkých tradičných hodnôt.“ Zdôraznil, že majú dôležitú úlohu a že je úlohou Srbska ďalej im pomôcť so všetkými technickými kapacitami a nájsť viac mladých ľudí verných Srbsku. Zdroj: predsednik.rs Foto: Predsedníctvo Srbska / Dimitrije Goll

• TÝŽDEŇ •

NAJVYŠŠIE UZNANIA MESTA NOVÝ SAD

Októbrová cena aj Jaroslavovi Papovi Danuška Berediová-Banovićová

piatok 15. októbra na slávnostnom zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad výborníci rozhodli, komu udelia najvyššie mestské uznania. Technická škola Pavla Savića, stolnotenistka a paraolympijská športovkyňa Borislava Perićová-Rankovićová a fotoreportér Jaroslav Pap, posmrtne, sú laureáti tohtoročnej Októbrovej ceny Mesta Nový Sad, kým Novembrovú cenu dostali: Verejno-komunálny podnik Novosadska toplana, Predškolská ustanovizeň Radosno detinjstvo, Červený kríž Nový Sad, predseda, zakladateľ a aktivista Novosadskej cyklistickej iniciatívy Marko Trifković a Ustanovizeň na výrobu gobelínov Atelje 61. Technickej škole Pavla Savića udelili cenu za zásluhy v oblasti osvety a rozvoja školstva a za prínos k reforme stredoškol-

ského odborného vzdelania pri príležitosti 60 rokov od založenia. Stolnotenistke a paraolympijskej športovkyni Borislave Perićovej-Rankovićovej Októbrovú cenu

teľné fotopríbehy. Verejno-komunálny podnik Novosadska toplana si zaslúžil Novembrovú cenu za výsledky práce dosiahnuté počas 60 rokov

Výborníci rozhodli o udelení októbrových a novembrových cien

udelili za špičkové výsledky v oblasti športu, dosiahnuté v krajine, ako aj na európskych, svetových a olympijských súťažiach. Fotoreportérovi Jaroslavovi Papovi toto mestské uznanie posmrtne udelili za výnimočné dielo dosiahnuté bystrým okom, cez neopakova-

od založenia a rozvoja najmodernejšieho systému diaľkovej energie. Predškolskej ustanovizni Radosno detinjstvo Novembrovú cenu udelili za úspešnú a kvalitnú odbornú prácu. Červenému krížu Nový Sad pri príležitosti 140 rokov založenia ocenenie udelili za hu-

manitárnu prácu ušľachtilých ľudí, ktorou uľahčujú ľudské utrpenia a poskytujú pomoc ohrozeným. Predsedovi, zakladateľovi a aktivistovi Novosadskej cyklistickej iniciatívy Markovi Trifkovićovi Novembrovú cenu udelili za neúnavný cyklistický aktivizmus. Ustanovizeň na výrobu gobelínov Atelje 61 dostalo Novembrovú cenu za originálny a umelecký výraz v zjednotení tradičného tkania a súčasného umenia vo výrobe autentických gobelínových umeleckých diel. Októbrová cena sa udeľuje pri príležitosti 23. októbra – Dňa oslobodenia Nového Sadu v druhej svetovej vojne, kým sa Novembrová cena udeľuje pri príležitosti pripomínania 9. novembra 1918, keď srbské vojsko oslobodilo Nový Sad, a 25. novembra 1918, keď Veľké národné zhromaždenie Srbov, Bunevcov a iných Slovanov v Banáte, Báčke a Baranji schválilo rozhodnutie o pristúpení Vojvodiny ku Kráľovstvu Srbska.

Z 20. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Mestský rozpočet takmer 34,5 miliardy dinárov D. Berediová-Banovićová

utorok 19. októbra sa konalo 20. zasadnutie Zhromaždenia Mesta Nový Sad. Pred výborníkmi bolo takmer 70 bodov rokovacieho programu a hlavný sa týkal návrhu rozhodnutia o zmenách rozhodnutia o rozpočte Mesta Nový Sad na rok 2021, podľa ktorého je rozpočet stanovený vo výške viac ako 34,5 miliardy dinárov. Podľa slov primátora Mesta Nový Sad nejde o vyrovnaný rozpočet, ktorý je následkom recidív, ale je to trend zvýšenia v priebežnom roku. Vyhlásil, že zvyšok prostriedkov bude vložený do cestovnej ekonomiky a že sa pomoc poskytne aj podnikom, ktoré majú problémy v dôsledku koronakrízy, predovšetkým JGSP, • TÝŽDEŇ •

Spens a Tržnica. Rozdiel v príjmoch je následok zvýšenia daní, vlastne lepšieho výberu, a to je zvýšenie o 621,4 milióna dinárov. Z toho sa najviac vzťahuje na zvýšenie príjmov z daní zo zisku vo výške 611,8 milióna dinárov. Vučević zahlásil aj balík solidárnej podpory pre dôchodcov s najmenšími príjmami a iné citlivé skupiny. „Po 5-tisíc dinárov dostane 4 700 dôchodcov, 2 600 používateľov sociálnej pomoci a 1 900 rodičov detí s poruchami v rozvoji. Pripravili sme v rozpočte 25 miliónov dinárov, aby sme aj tohto roku darovali Republikovému fondu pre liečenie detí v zahraničí. Zvýšili sme výdavky pre prvorodené bábätká z 35-tisíc na 50-tisíc dinárov a pre trojičky

Zvyšok prostriedkov bude vložený do cestovnej ekonomiky, ako aj podnikom JGSP, Spens a Tržnica

zo 150-tisíc na 200-tisíc dinárov,“ vyhlásil primátor. Ostatné body rokovacieho poriadku zasadnutia sa teda týkali hlavne zmien, ktoré prináša vyrovnaný rozpočet. Keď ide o kultúru, na rokovacom programe boli aj návrhy a dopln-

ky programov práce mestských ustanovizní kultúry na tento rok, ako aj návrh rozhodnutia o zmenách a doplnkoch rozhodnutia o financovaní projektu Nový Sad 2021 – Európske hlavné mesto kultúry, ktorým sa okrem iného mení finančný plán projektu.

43 /4982/ 23. 10. 2021

Týždeň DEŇ KYSÁČA A MS KYSÁČ

Denný program a návštevy Miroslava Ožvátová

prvom programe RTV Vojvodina. Toto šporKysáči si dňa 13. októbra tové podujatie svojou pripomenuli Deň oslonávštevou poctil aj bodenia Kysáča, ktorý je primátor Mesta Nový zároveň aj Dňom Miestneho Sad Miloš Vučević, spoločenstva. V rámci týchto ktorý na tribúne sleosláv bol aj bohatý celodendoval zápas. Víťazom ný program so sprievodnými sa stal RFK Nový Sad podujatiami, ako aj vzácnymi 1921, ktorému prinávštevami. mátor Vučević odoNa úvod, ako je to zvykom, vzdal putovný pohár. hneď zrána položili vence k paPo ukončení zápasu mätníkom obetiam fašizmu na do rúk primátora sa nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra a v dostala Zlatá plaketa strede Kysáča, po čom nasleFutbalového zväzu doval odchod k Jamám v Ulici mesta Nový Sad za 13. októbra, kde sa tiež nachávýnimočný prínos k Zoskupili sa, aby položili kvety a preukázali úctu tým, ktorí dali život za slobodu svojej krajiny dza pomník obetiam fašizmu. rozvoju futbalu. FK Pri tejto príležitosti Jelena za slobodu svojej krajiny.“ V slávnostnom programe účinTatra daroval primátorovi tričko Radomirovićová-Marinkovićová Podľa jej slov slovenská komukovali žiaci ZŠ Ľudovíta Štúra, s jeho menom. povedala: „Dnes sme sa zoskunita vždy bola neoddeliteľnou ktorých pripravila učiteľka Anna Ďalšie sprievodné podujatie pili, aby sme vzdali hold všet- súčasťou Vojvodiny, Srbska a Legíňová. sa konalo v priestoroch SND, kým odvážnym osloboditeľom mesta Nový Sad. Spoluprácu Sprievodné podujatie, ktoré kde bola usporiadaná výstava Kysáča. Určite, že je Kysáč sú- mesta Nový Sad so slovenskou zoskupilo milovníkov futbalu, sa sukulentov. V miestnostiach KC časťou mesta Nový Sad, a ako komunitou Marinkovićová-Rauskutočnilo na ihrisku FK Tatra, Kysáč bola k dispozícii výstava kde sa hral finálový pohárový kysáčskeho Umeleckého spolku zápas Futbalového zväzu mesta Michala Geržu. Nový Sad. Zápas sa mohol sleÚctu padlým bojovníkom dovať aj v priamom prenose na vzdali aj Jelena Radomirovićová-Marinkovićová, predsedníčka Zhromaždenia Mesta Nový Sad, Milana Arňašová-Radićová, výborníčka Mesta Nový Sad a riaditeľka NVU Hlas ľudu, pokrajinský poslanec a riaditeľ KC Na pamiatku kysáčskym padlým bojovníkom v národnooslobodzoKysáč Pavel Surový vacom boji a predseda Rady Miestneho spolo- i iné miesta, má bohaté dejiny domirovićová ohodnotila ako čenstva Kysáč Ján a jedinečnú kultúru. Naša kra- vynikajúcu: „Slováci prispeli Vozár, ktorí spolu jina mala veľké straty v druhej ku vzniku mesta Nový Sad, ktorý položili kvety na svetovej vojne a dnes si spomí- vždy bude pomáhať a podpoV rámci slávnosti ku Dňu oslobodenia Kysáča počesť padlých name na bojovníkov, ktorí dali rovať pestovanie slovenskej na FK Tatra bol aj pohárový zápas a FK Tatra bojovníkov. to najvzácnejšie – svoje životy kultúry, zvykov a tradícií.“ daroval primátorovi tričko s jeho menom

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

DEŇ OBCE BÁČSKY PETROVEC

Na česť a slávu padlým bojovníkom Anna Horvátová

eň, ktorý sa vryl do pamäte občanom Obce Báčsky Petrovec, je najmä 15. október. Vtedy tak v Petrovci, ako i v iných juhoslovanských obciach zavítala sloboda. Sloboda vydobytá mnohými obeťami, dni, keď zvíťazila pravda nad nepravdou, keď bol porazený najhnusnejší jav v spoločnosti – fašizmus. Na tento výdobytok v druhej svetovej vojne si každoročne spomínajú obyvatelia Petrovca, keď si pripomínajú Deň Obce Báčsky Petrovec. Rovnako ako roky predtým, aj tohto roku sa práve na Deň oslobodenia Petrovca v druhej svetovej vojne 15. októbra 1944, pripomína Deň Obce Báčsky Petrovec, keď sa obecné vedenie, tiež riaditelia a pracovníci kultúrnych a spoločenských inštitúcií poklonili obetiam fašistických vrahov, ktorí životy stratili, aby vybojovali slobodu pre nás. Pri pomníku padlých na Námestí slobody v Báčskom Petrovci sa poklonili a vence k pomníku padlým položili predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová s predsedom Zhromaždenia obce Jánom Jovankovičom, predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík s náčelníčkou Jaroslavou Čániovou-Jevićovou, tiež podpredseda obce Srđan Simić s námestníkom Zoranom Bjekićom. SLÁVNOSTNÁ AKADÉMIA AKO NADVÄZNOSŤ Ďalším podujatím bola slávnostná akadémia z príležitosti Dňa Obce Báčsky Petrovec, samozrejme, za dodržiavania protipandemických opatrení. Minulé roky si spomíname na

príhodné programy venované tomuto dátumu, keď sme sa kochali vo vystúpeniach folklórnych skupín či vynikajúcich umeleckých, resp. hudobných prednesov spevákov a hudobníkov, ktorí si zasluhujú skutočnú pozornosť. Tento rok

gionálneho centra Ministerstva obrany v Novom Sade, Libušku Lakatošovú, predsedníčku Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Branislava Kulíka, predsedu Matice slovenskej v Srbsku, Jaroslavu Čániovú-Jevićovú, náčelníčku obecnej správy, predsedov rád miestnych spoločenstiev, predstaviteľov cirkví a náboženských spoločenstiev, nositeľov ceny obce a osobitného verejného uznania na rok 2021 a športového uznania na rok 2020, výborníkov, členov Obecnej rady, tiež všetkých prítomných. Po privítacích pozdravoch slovo patrilo predsedníčke Obce Báčsky Petrovec, ktorá dôkladne ozrejmila aktivity a prograPoložili vence k pomníku padlých bojovníkov movú činnosť tak jej, ako i obecného vedenia, vklady a síce aj minulý bol o niečo iný. a finančnú podporu spolkom, Za skromných podmienok, ale združeniam, inštitúciám Obce predsa odznela slávnostná aka- Báčsky Petrovec, zdôrazniac, že démia, na ktorej si vedenie obce aj za sťažených pandemických uctilo snahy a zásluhy jednot- podmienok činnosť obecných livcov, spolkov alebo združení, orgánov bola skutočne pozoudeliac im výnimočné obecné ruhodná a podpora nevystala. uznania. Pani Podsklanová-Šuhajdová Prítomných v Slovenskom sa tiež prihovorila auditóriu, vojvodinskom divadle privítal vyzdvihnúc, že aj napriek mipredseda Zhromaždenia obce moriadnemu stavu tých aktivít Báčsky Petrovec Ján Jovankovič, je skutočne mnoho. ktorý privítal aj vzácnych hostí: OBECNÉ VYSOKÉ Moniku Podsklanovú-ŠuhajUZNANIA dovú, zástupkyňu veľvyslanca V pokračovaní udelili vysoké Slovenskej republiky v Srbsku, obecné uznania za pozoruhodMilana Novakovića, náčelní- nú činnosť spolkom a jednotlivka Juhobáčskeho správneho com, o ktorých sprievodné texty obvodu, Dragana Dimoského, čítala Anna Speváková, riaditeľpodplukovníka a náčelníka re- ka Knižnice Štefana Homolu.

Nositeľom Ceny Obce Báčsky Petrovec 2021 je Spolok petrovských žien, v mene ktorého uznanie prebrala predsedníčka Mária Gašparovská. Členky Spolku petrovských žien pri rôznych príležitostiach usporadúvajú tematické výstavy vo svojich miestnostiach a doteraz ich bolo vyše šesťdesiat, prostredníctvom ktorých žiakom, občanom a spoluobčanom približujú minulosť našich predkov. Pozoruhodná je aj ich humanitná činnosť. Spoluprácu nadviazali so Strediskom pre sociálnu prácu, Maticou slovenskou v Srbsku, so školami a škôlkou, združeniami a inštitúciami na území obce. Členky spolku sa aktívne zapájajú do početných pracovných a humanitárnych akcií a možno povedať, že žiadna akcia v Obci Báčsky Petrovec sa bez nich neuskutoční. Svedčia o tom mnohé uznania a diplomy. Svoje priestory využívajú na rôzne dielne a usporadúvajú v nich literárne večierky. Družbu a spoluprácu majú aj so spolkami z okolitých dedín, s ktorými sa navzájom navštevujú. Pri svojich návštevách dedín, kde žijú Slováci, podnecujú ženy, aby si založili vlastný spolok. Spolok petrovských žien do svojej činnosti si zapísal aj vydanie dvoch kníh receptov a jednu publikáciu vo fotografiách. A preto ich neúnavná práca nemohla zostať nepovšimnutá. Osobitné uznanie na rok 2021 sa dostalo do rúk Marieny Stankovićovej-Krivákovej, skladateľky a organizátorky početných koncertov vážnej hudby v našom prostredí, všestrannej kultúrnej osobnosti, dirigentky a zakladateľky Komorného zboru Musica viva, ktorý pod jej taktovkou úspešne prezentoval >>>

• TÝŽDEŇ •

43 /4982/ 23. 10. 2021

Týždeň svoje prostredie a dosahoval vynikajúce výsledky. Osobitné uznanie na rok 2021 sa dostalo aj do rúk Kulpínčana žijúceho na Slovensku Michala Babiaka, v mene ktorého uznanie prebral synovec Juraj Babiak. Režisér, dramaturg, literárny kritik, hudobný kritik, profesor, spisovateľ, toho roku oslávi svoju šesťdesiatku. Ako režisér sa osvedčil nielen na Slovensku, ale i v Srbsku. Vo svojom rodnom Kulpíne spolupracoval s KUS Zvolen a spolu so svojimi Kulpínčanmi dosiahli pozoruhodné výsledky. Svojou dlhoročnou prácou na poli divadelného umenia prispel k jeho popularizácii tak doma, ako i v zahraničí. Športové uznanie za rok 2020 sa dostalo do rúk Jána Murtína, dlhoročného športového aktivistu z Hložian. Dlhý rad rokov je členom Futbalového klubu Budúcnosť. V roku 1979 bol vyhlásený za najlepšieho brankára Memoriálu Michala Kulíka v B. Petrovci. Hráčom

klubu bol do roku 1993, keď v dôsledku zranenia bol znemožnený ďalej hrať futbal. Aktívnym členom správy klubu

2004 do 2007 pracuje ako tréner prvého tímu. V najúspešnejšej etape klubu a prechodom do 3. úrovne súťaže sa zúčastňo-

futbalu prispel k afirmácii prostredia, v ktorom žije. Združenie športových rybárov Ribolovac z Maglića bolo tiež odmenené športovým obecným uznaním. Bolo založené roku 2004 a počíta asi 60 členov. Využijúc potenciál svojej dediny združenie spoločnými silami a v spolupráci s príslušnými orgánmi z opustenej skládky utvorilo jazero, na zachovaní ktorého sa angažuje a ktoré zarybňuje. Počas roka organizuje početné súťaže v love rýb a varení rybacieho kotlíka a nevystane ani ich Nositelia vysokého obecného uznania s predstaviteľmi Obce Báčsky Petrovec sústavná účasť v iných prostrediach. Sú orgazostáva aj naďalej – stáva sa val ako člen správy klubu, tré- nizátormi aj humanitárnych trénerom pionierskej odbočky ner mládežníckeho mužstva akcií. Ich sústavná práca s deťmi a v tom čase získava C licenciu a ekonóm. Aj dnes sa zapája a mládežou prispieva k tomu, futbalového trénera. Pod jeho do práce klubu. Je športovým aby u mladých ľuďoch vzbudili vedením pionierske mužstvo vy- dopisovateľom prostriedkov záľubu k rekreačnému či šporhralo majstrovstvá OFL Báčska verejného informovania. Svojou tovému rybárčeniu. Palanka, a potom v období od všestrannou aktivitou v oblasti

REALIZÁCIA PRVEJ DIELNE NA VYPRACOVANIE ROZVOJOVÉHO PLÁNU OBCE KOVAČICA

Stratégia udržateľného rozvoja Olinka Glóziková-Jonášová

bec Kovačica dostala prostriedky z Pokrajinského sekretariátu pre regionálny rozvoj, medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu na vypracovanie Rozvojového plánu na obdobie rokov 2022 – 2028. Na realizáciu spomenutého projektu sekretariát vyčlenil 642 000 dinárov. V rámci projektu plánované je usporiadať 5 dielní a v súlade s plánovanou dynamikou realizácie projektu v piatok 15. októbra sa uskutočnila prvá dielňa v Kovačici, na ktorej sa zúčastnili

www.hl.rs

Marijana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica, Daniel Magdu, jeden z koordinátorov projektu a predstaviteľ Oddelenia pre hospodárstvo a lokálno-ekonomický rozvoj, a predstavitelia miestnych spoločenstiev Obce Kovačica. Po tejto dielni usporiadané budú teda ešte 4 dielne, ktoré majú prispieť k zoskupeniu potrebných údajov na vypracovanie rozvojového plánu Obce Kovačica. Realizácia tohto projektu bude prebiehať prostredníctvom dielní troch pracovných skupín a bude jasne definovaná vízia a misia obce, sektorová priorita, Daniel Magdu, koordinátor projektu

Informačno-politický týždenník

rozvojové priority, ako aj opatrenia implementácie rozvojového plánu. Aby sa reálne zohľadnila tendencia rozvoja Obce Kovačica v šesťročnom období, sformované sú tri pracovné skupiny: pracovná skupina pre hospodárstvo, zamestnávanie, poľnohospodárstvo a rurálny rozvoj, pracovná skupina pre kultúru, turizmus, vzdelávanie, zdravotníctvo a ďalšie súvisiace služby a pracovná skupina pre infraštruktúru a ekológiu. Foto: Obec Kovačica

• TÝŽDEŇ •

Slovensko

VALNÉ ZHROMAŽDENIE V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI

Predsedom Matice slovenskej aj naďalej Marián Gešper

Miroslav Pap

a Valnom zhromaždení Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši sa v sobotu 9. októbra zišli delegáti z celého Slovenska s cieľom zvoliť predsedu MS na nastávajúce štvorročné obdobie. Za predsedu bol zvolený Marián Gešper, ktorý získal spoločne 213 hlasov. Za ním bol Štefan Martinkovič s 88 hlasmi. Po ukončení valného zhromaždenia novozvolený predseda MS Marián Gešper povedal: „Posledné obdobie bolo pre Maticu slovenskú veľmi vážne. Predovšetkým sme od roku 2017 navracali autoritu ustanovizne v spoločnosti a sústredili sa na kultúrne, odborné a vydavateľské aktivity, na spoluprácu s krajanskými

Predseda Matice slovenskej Marián Gešper

ustrnúť. Slovenský národ vo vlasti i v zahraničí dnes potrebuje Maticu slovenskú ako soľ, a Matica slovenská potrebuje svoj národ o to viac. Buďme súdržní, neklesajme na duchu a spoločnými silami v matičnej jednote ochraňujme dedičstvo našich predkov, ktorí nám dali do vienka i opatery našu vzácnu a milú Maticu slovenskú.“

sledujúce štyri roky bude spoločne s kolegami z Dozorného výboru brániť záujmy Matice slovenskej a jej postavenie ako verejnoprávnej ustanovizne. Jeho funkciou bude vykonávať vnútornú kontrolu nielen smerom k ústrediu Matice slovenskej, ale aj k ostatným strediskám. Bude kontrolovať finančné a technické ukazovatele,

ani kontinuitu Matice, preto budeme pokračovať v omladzovaní matičných štruktúr, čo sa nám doteraz darilo.“ Novozvolený predseda ešte dodal: „Nasledujúce štyri roky budeme ešte húževnatejšie pripravovať kultúrne, vedecké, osvetové a vydavateľské aktivity. Matičná činnosť nesmie

Valné zhromaždenie

Sídelná budova Matice slovenskej v Martine

organizáciami a rozvoj matičných miestnych odborov, ale aj folklórnych a umeleckých kolektívov. Bohužiaľ, pandémia dostihla aj Maticu slovenskú s následnou finančnou krízou. Činnosť, ktorú sme nemohli realizovať počas obmedzení, chceme posunúť do ďalšieho obdobia. Podceniť nemôžeme • SLOVENSKO •

Jeho cieľom je presvedčiť Ministerstvo kultúry SR zvýšiť dotácie pre MS, ktoré budú usmernené na financovanie podujatí a aktivít miestnych odborov. Bude sa zastávať vedeckej, vydavateľskej a národno-osvetovej činnosti MS. Novým predsedom Dozorného výboru sa stal PhDr. Martin Fejko, ktorý zdôraznil, že na-

JUDr. Marián Gešper (1980) sa narodil v Považskej Bystrici. Absolvoval gymnázium vo Vranove nad Topľou a v rokoch 1998 – 2003 študoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, na ktorej aj v roku 2004 získal titul JUDr. Pôsobil ako právnik a advokát. Od roku 2010 figuruje ako aktivista v matičnom hnutí. Bol predsedom záujmového odboru Mladá Matica. Zastával vrcholové funkcie v MS a v roku 2017 bol zvolený za predsedu Matice slovenskej ako historicky najmladší predseda.

parametre činnosti a informovať všetkých o výsledkoch kontroly s cieľom zlepšiť chod celkovej ustanovizne. Fejko na valnom zhromaždení získal 240 a za ním Ján Buleca 69 hlasov. Výbor Matice slovenskej bude tvoriť 28 novozvolených členov. Je to počet menší o desať vzhľadom na doterajšiu zostavu výboru. Jeho členovia budú túto funkciu vykonávať bez finančnej odmeny. „Zároveň sa do Výboru MS dostalo viac dobrovoľných matičiarov, keďže zamestnanci MS majú po novom obmedzení výkon mandátu vo výbore súbežne s pracovným pomerom v MS,“ zdôraznila Veronika Grznárová, hovorkyňa Matice slovenskej. Zdroj a foto: matica.sk

43 /4982/ 23. 10. 2021

Ľudia a udalosti PROGRAM KU DŇU KYSÁČA 13. OKTÓBRA

Slávnostná akadémia Miroslava Ožvátová

Toto podujatie navštívili: Jelena Marinkovićová-Radomiroysáčania oslávili Deň Ky- vićová, predsedníčka Zhromažsáča, ktorý je aj Dňom denia Mesta Nový Sad, Milana Miestneho spoločenstva. Arňašová-Radićová, výborníčka Občania Kysáča si každoroč- Mesta Nový Sad a riaditeľka NVU ne pripomínajú 13. október Hlas ľudu, pokrajinský poslanec – deň, keď Kysáč bol oslobo- a riaditeľ KC Kysáč Pavel Surový, dený v druhej svetovej vojne. Milinka Chrťanová, námestníčKysáč v boji proti fašizmu dal ka pokrajinského tajomníka pre 103 obetí. vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, a Branislav Kulík, predseda Matice slovenskej v Srbsku. Na úvod všetkých pozdravil predseda Rady MS Ján Vozár a povedal: „S veľkou úctou a vďakou spomíname si na hrdinov, ktorí bojovali za našu slobodu. Za úlohu máme poúčať mladé generácie o význame týchto obetí.“ Prítomným sa prihovorila aj predsedníčka Zhromaždenia Mesta Nový Sad Jelena Marinkovićová-Radomirovićová, ktorá na počesť padlých Predsedníčka Zhromaždenia Mesta bojovníkov povedala: „RovNový Sad Jelena Marinkovićová-Radomirovićová a predseda Rady nako ako nás oni zachránili pred okupantmi, je našou poMS Kysáč Ján Vozár vinnosťou, aby sme sa tohto Po celodennom programe poslania nikdy nevzdali, nikdy podvečer v sále KC Kysáč sa naň nezabudli a odovzdali ho konala slávnostná akadémia ďalším generáciám.“ a bohatý kultúrno-umelecký Bohatý program spestrilo program. striedanie tanca, spevu a re-

Folklórny súbor Vreteno

www.hl.rs

Ako prví zavítali hostia

citácií, pokiaľ javisko KC Kysáč okrášľovali práce žiakov ZŠ Ľudovíta Štúra. Na slávnostnom programe ku Dňu oslobodenia Kysáča v druhej svetovej vojne účinkovali kysáčski folkloristi, speváci, žiaci ZŠ Ľudovíta Štúra,

ktorí zarecitovali, a programu sa zúčastnili aj hostia z Kultúrno-umeleckého spolku Sloboda z Rumenky. Na záver programu boli udelené októbrové ceny. Program moderovala Anna Asodiová.

Detský folklórny súbor Krôčik

Kultúrno-umelecký spolok Sloboda Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ONDREJ SPIŠIAK, KOLPORTÉR HLASU ĽUDU Z KOVAČICE

Zvykol som si na dážď a sneh Stevan Lenhart

ovačičan Ondrej Spišiak v tomto roku oslávil sedemdesiatku a zároveň si pripomína ešte jedno výročie. Začiatkom novembra bude tomu 15 rokov, čo začal pracovať ako kolportér Hlasu ľudu v Kovačici. „Bývalý kolportér Michal Farkaš mi roku 2006 navrhol, aby som po ňom pokračoval s touto prácou, lebo vedel, že sa rád stretávam a rozprávam s ľuďmi, tiež ma zaujímajú témy, o ktorých sa píše v Hlase ľudu. Tak som aj začal a už plných 15 rokov prinášam naše noviny do kovačických domácností,“ hovorí Spišiak. „Páči sa mi byť v pohybe a zvykol som si aj na dážď a sneh, takže rád roznášam noviny aj v zimnom období. Jedine mi trochu prekáža silný vietor, ale ten predsa nebýva tak často. Bicyklovanie mi zodpovedá

aj zo zdravotných dôvodov a každý piatok ráno už netrpezlivo očakávam nové balíky s novinami.“ Ondrej Spišiak pracoval v kovačickom Stavebnom podniku Staviteľ. Rád si pamätá obdobie, keď mal príležitosť pobudnúť na práci v zahraničí. „Začiatkom 80. rokov, onedlho po Titovej smrti, ako zamestnanec podniku Staviteľ bol som pracovať v Sýrii a Iraku, pobudol som tam 18 mesiacov. Vtedy nás všade srdečne vítali, v Damasku a Bagdade si nás veľmi vážili Ondrej Spišiak ako občanov Juhoslávie… Roku trochu pestuje sliepky, zajace a 2009 som šiel do invalidného papagáje. Okrem toho významdôchodku a Staviteľ medzičasom nou súčasťou jeho života sa stal práve Hlas ľudu, a možno povezanikol.“ Ako dôchodca Spišiak sa ve- dať, že dobre pozná čitateľov, nuje svojej rodine, udržiava dvor, ktorým prináša noviny. „Hlas ľudu má v Kovačici dlzaoberá sa prácami v záhrade a

horočných čitateľov a sledujú ho najmä starší občania, ale zdá sa mi, že v poslednom období aj mladší ľudia znovu prejavujú trochu väčší záujem o noviny,“ poznamenáva Spišiak. „Keď vidím, že sa píše o niektorom z mládežníkov, alebo že niektorí z nich sú na fotografii, ukážem im ten článok a sú radi, že sa môžu vidieť v novinách. Zvyčajne si hneď aj kúpia to číslo a začnú odoberať noviny. Tak sa vlastne získavajú noví čitatelia. Niektorí majú občas poznámky, že niet nadostač príspevkov z Kovačice, ale osobne si myslím, že sa predsa dosť píše aj o našom prostredí. S čitateľmi Hlasu ľudu sa rozprávam na rôzne témy a niektorí z nich už vedia, kedy prichádzam, takže ma dočkajú s uvarenou kávou. Ide vlastne o obojstrannú úctu.“ Sedemdesiatročný kovačický kolportér hovorí, že zrak, sluch a pamäť mu nateraz dobre fungujú, takže noviny môže roznášať bez prekážok. Prajeme mu ešte mnoho rokov.

ANKETA S NAŠIMI ČITATEĽMI

Čitatelia zo Šídskej obce Blaženka Dierčanová

lováci v Šídskej obci sa radi informujú z nášho najstaršieho týždenníka Hlas ľudu. Starší obyvatelia väčšinou sledujú udalosti z našich prostredí a politiku, pokým si mladší čítajú strany, na ktorých sú informácie z oblasti kultúry, športu a školstva. Niekoľkých sme oslovili. Mária Kolárová, Šíd: „Hlas ľudu odoberáme už takmer tridsať rokov. Páči sa nám obsah novín a rada by som čítala viac textov z našej obce a našich cirkevných zborov. Recepty na koláče si prečítam, prepíšem do svojej kuchárky, a potom podľa nich chystám jedlá a koláče. Všeobecne sme spokojní

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Mária Kolárová

s obsahom, a preto pravidelne odoberáme tento týždenník.“ Vladimír Čáni, Šíd: „V našom SKUS Jednota odoberáme týždenník Hlas ľudu už roky. Do nášho klubu prichádzajú aj mladší, aj starší a všetci si radi prečítajú a pozrú, čo píše v novom čísle. Naši členovia väčšinou čítajú

Ruženka Ďuríková (foto: z archívu spolubesedníčky)

Vladimír Čáni

strany, na ktorých sú informácie z kultúry. Samozrejme, sú aj tí, ktorých viac zaujíma šport. Týždenník je vždy tu, na prvom stole v klube. Neraz si niekto z návštevníkov žiada aj to číslo pred týždňom alebo z minulého mesiaca, aby si ešte niečo prečítal, a preto opatrujeme

všetky čísla.“ Ruženka Ďuríková, Erdevík: „Odoberáme Hlas ľudu pravidelne, lenže ja väčšinou sledujem texty z kultúry a zo školstva. Rada si prečítam aj čo sa deje v iných prostrediach. Podľa mojej mienky je tam dosť politiky, a to ma menej zaujíma.“

43 /4982/ 23. 10. 2021

Ľudia a udalosti NA SLOVO S PAVLOM CEROVSKÝM Z KULPÍNA

Kolportér a jeho záľuba Katarína Gažová

tioxidantov, vitamínov. Cesnak, ktorý ja pestujem, sa menuje olportérom Hlasu ľudu v Rokambola a je naozaj zaujíKulpíne je Pavel Cerovský mavý aj svojím vzhľadom. Je už dva roky. Zaoberá sa omnoho väčší ako obyčajný aj poľnohospodárstvom, teda cesnak, takže jedna hlávka má zeleninárstvom. V poslednom váhu aj 250 až 300 gramov, čase jeho záľubou je pestovanie k tomu veľmi chutný so zvláštzaujímavého cesnaku, o ktorý je nou chuťou, medzi cesnakom a veľký záujem nielen v Kulpíne, cibuľou. Vhodný je na prípravu ale aj širšie. V rozhovore sme sa rôznych jedál, ako sú napríklad naše chýrečné krumple na ťapši. Pridá jedlu zvláštnu chuť a arómu. Tento cesnak je vlastne pôvodom z Ázie a ja som si ho zadovážil od jedného kamaráta z Kulpína. Už roky ho pestujem pre domácnosť a čo zvýši, popredám. O tento cesnak je veľký záujem. Ľudia sa prekvapujú, aký je veľký a chutný. Tak mimo Kulpína som ho predával napríklad v Bielom Blate, keď bolo podujatie venované klobásam, kde sa ľudia oduševnili takým cesnakom a chceli si ho zadovážiť v čím väčších Pavel Cerovský a ukážky z dopestovaného množstvách. Doma cesvelikánskeho cesnaku nak často máme na jedálzaujímali o túto záľubu, ako aj nom lístku. Zdravý je a pomáha o to, ako sa mu darí kolportér- aj pri rôznych chorobách. Postvo v Kulpíne. máha normalizovať krvný tlak, „Cesnak je veľmi dôležitý vo potom pri srdcových chorobách, výžive človeka. Má mnoho an- trávení a podobne,“ hovorí spo-

lubesedník. Keď ide o pestovanie tohto cesnaku – nie je náročné. Cesnak sa presádza v jeseni. Vzdialenosť, na ktorú sadíme struk od struku, je 25 –30 cm. Možno ho prihnojovať domácim alebo umelým hnojivom, a ak je možnosť aj zalievať ho, zvlášť keď sú horúčavy, najlepšie je zrána pridať mu vody. V našom podnebí sa dobre darí. Kedysi ho začali pestovať Struky cesnaku Rokamboly (sprava), ktoré sú Číňania, a potom aj desaťkrát väčšie od obyčajného bol rozšírený aj v Rusku. Pavel pestuje aj našu práci s ľuďmi aj stretnem, porozodrodu cesnaku Bosut, ktorý právam a je to príjemné aj pre sa mu tiež darí, ale tento veľký mňa, aj pre nich. Väčšina našich cesnak Rokambola je zaujíma- predplatiteľov v Kulpíne sú starší vejší aj pestovateľom. ľudia, penzisti, ale aj ľudia stredPavel Cerovský je naším kol- ného veku, a sú aj mladší. Aj tým, portérom a s radosťou hovorí ktorí nie sú predplatitelia, sa v o tejto práci: teréne snažím ponúknuť, aby „Už dva roky roznášam Hlas si kúpili noviny, a kúpia si ich s ľudu našim predplatiteľom v radosťou. Aj keď ide o poplatky Kulpíne. Povedal by som, že sa za noviny, pravidelne si platia, mi tá robota darí, a zároveň ma takže je všetko v poriadku. Pre aj baví. Všetci hovoria, že som mojich Kulpínčanov mám iba komunikatívny, a tak sa pri tejto slová chvály.“

ZDRUŽENIE PENZISTOV V PADINE sa počas celého roka snaží byť nápomocným svojim členom a pre nich zabezpečuje ohrevný materiál a zadovažuje základné životné potreby za zľavené ceny, ale aj ďalšie výhody, hovorí Ján Šuľa, predseda združenia. Ako menovaný informoval, v tomto združení si primeraným spôsobom pripomenuli aj Medzinárodný deň seniorov a piatim najstarším členom odovzdali sociálne balíčky. Navštívili aj Dom pre seniorov Fénix v Padine a ich užívateľom darovali dve krabice jabĺk. Spomenuté darčeky zadovážili vďaka finančnej pomoci Obce Kovačica. ogj Foto: Ján Šuľa

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZEMIAKOVÉ HODY V HLOŽANOCH

Tradičné zemiakové jedlá ešte stále v obľube Miroslav Pap

viarni Pod lipami. Na začiatku podujatia všetkých prítomných emiaky v tradičnej gas- privítala predsedníčka Spolku tronómii majú významné žien Slovenka a predsedníčka miesto. Boli a dodnes sú Asociácie slovenských spolkov na jedálnom lístku počas ce- žien Viera Miškovicová. Potom lého roka a predstavujú zdroj nasledoval program, v ktorom vitamínu C a B, horčíka, draslíka, tematické texty prečítali Zuzana zinku, fosforu a, samozrejme, Bohušová a Anna Hruškárová, škrobu. Zemiaky možno pri- kým spevácka skupina zaspievala chystať formou hlavného jedla, ľudové piesne. Na tohtoročné zemiakové hody prišli aj členky spolkov žien z Báčskeho Petrovca, Lalite a zo Silbaša, ktoré priniesli aj pochúťky zo svojho prostredia. „Na zemiakové hody sme prichystali množstvo rôznych zemiakových dobrôt, ktoré sú v našej gastronómii zastúpené. Náš spolok žien chystá aj ďalšiu kuchárku, ktorej obsahom budú práve recepty tradičných zemiakových jedál, takže aj toto podujatie predchádza tomu. Členky, ktoré prišli z iných prostredí, prichystali tiež svoje pochúťky,“ Bohatý výber zemiakových jedál povedala Viera Miškovino najčastejšie sa podávajú ako cová, predsedníčka Spolku žien príloha – hranolky, pyré, ame- Slovenka. rické zemiaky a pod. V každom Ponuka jedál nebola orientoprípade dajú sa využiť v každom vaná iba na tradičné jedlá zo zedruhu jedla – v polievke, gulášoch, predjedlách, nátierkach, šalátoch, múčnikoch, koláčoch, kysnutom pečive a pod. Na význam zemiakov v tradičnej slovenskej gastronómii nezabúdajú ani členky Spolku žien Slovenka, ktoré ich už rad rokov do svojich aktivít zaraďujú aj gastronomické podujatia, a spolok už zostavil aj niekoľko kuchárok. Do budúcna plánujú vydať ďalšiu, venovanú práve jedlám zo zemiakov. Zemiakové hody tohto roku prichystala hložianska Slovenka v sobotu 16. októbra v ka- Nechýbala dobrá nálada

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Členky Spolku žien Slovenka prichystali program

miakov, ale súčasťou ponuky boli lístia, ručné práce, aranžmány aj modernejšie zemiakové jedlá. zo zeleniny a pod. „Každoročne Z tých tradičných to boli placky, pripravujeme výstavu plodín krumple na ťapši, pagáče, zemiakový chlieb, zemiakové lepňa, rejteša a iné. Z modernejších to boli nátierky, muffiny, jednohubky, zemiakové tašky, tyčinky... Sa- Zemiakový chlieb a pagáče mozrejme, nechýbali ani sladké koláče. – zelenín a kvetín, ako súčasť Interiér kaviarne Pod lipami jesennej dekorácie. Tento rok doplnila jesenná výstava, kto- sme sa rozhodli, že výstavu rú tvorili početné aranžmány z obohatíme ručnými prácami, pretože naše členky v jesennom a zimnom období prichystajú mnohé ozdoby, výšivky..., čiže miestnosť sme obohatili dekoratívnymi predmetmi,“ zhodnotila Miškovicová. Nakoľko spolok zorganizoval hody, nechýbala tam ani dobrá hudba, pri ktorej sa spolkárky spolu s hostkami dlho veselili. Týmto podujatím Spolok žien Slovenka končí svoje masové aktivity na bežný rok. V prípade možnosti organizovania väčších podujatí spolok sa pričiní aj pri organizácii Vianočného bazára v Hložanoch. 43 /4982/ 23. 10. 2021

Ľudia a udalosti KOVAČICKÝ ZLATÝ KOTLÍK 2021

Rybacia polievka na nedeľný obed Stevan Lenhart

radičná kovačická súťaž vo varení rybacej polievky sa usporiadala v nedeľu 17. októbra v priestore združenia Ribolovac vedľa „hlavnej“ cesty

účastníkov, na čo iste vplývala aj skutočnosť, že sme dátum Zlatého kotlíka museli odročovať, a v tento deň bola v Kovačici aj cirkevná slávnosť, čiže kirvaj. Situáciu dodatočne skomplikovala epidémia korony, ale podujatie

Zlatý kotlík je tiež príležitosťou na výlet a detskú hru

Kamarátenie pri kotlíku – skupina SFRJ

v Ulici JĽA. Zúčastnilo sa 24 súťažných skupín, medzi ktorými okrem domácich Kovačičanov boli aj hostia z Bieleho Blata. „V porovnaní s minulým rokom, keď bolo ideálne teplé počasie, tentoraz bolo menej

Členovia skupiny Vesela mašina

www.hl.rs

sa predsa úspešne usporiadalo,“ povedal Martin Milosrdný, predseda združenia Ribolovac. „Každá skupina dostala pred súťažou rybacie mäso z kapra (zhruba 2,3 kg) a na samých účastníkoch zostalo rozhodnúť, akým spôsobom budú variť, čiže aké pridajú príchute a zeleniny.“ V tohtoročnej porote, ktorá hodnotila uvarené jedlá, boli Velimir Đorđević, Milo Košút a Milan Nestorov. Podľa ich rozhodnutia najlepšiu rybaciu polievku v tomto roku pripravili členovia skupiny Drugari, druhú cenu získala skupina Plavi Dunav a tretiu Vesela mašina. Odmeny boli kotlíky – trinásť-, osem- a šesťlitrový. Občania si mohli kúpiť rybaciu polievku, ktorá sa varila v dvoch „ústredných“ kotloch –

Informačno-politický týždenník

Martin Milosrdný, predseda združenia Ribolovac, varil v „ústrednom“ kotlíku

Každý kuchár sám rozhoduje o tom, aké príchute a zeleniny pridá

v jednom bola štipľavejšia a v tom druhom „sladšia“ (kuchárom tentoraz bol Martin Milosrdný). V ponuke boli aj vyprážané ryby, o ktoré však bol veľký záujem, takže bolo potrebné objednať si ich včas. Zlatý kotlík patrí medzi najpopulárnejšie podujatia v rámci programu Kovačického októbra a okrem účastníkov súťaže každoročne priláka aj slušný počet návštevníkov. Táto októbrová nedeľa je v Kovačici vždy dobrou príležitosťou na vý- Trojčlenná porota: (zľava)Milan let, stretnutie so známymi Nestorov, Velimir Đorđević a Milo Košút a detskú hru. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NOVÉ PODUJATIE V PIVNICI

Zviditeľnenie multietnickosti Miroslav Pap

Deň oslobodenia Pivnice 15. októbra sa v Slovenskom kultúrno-umeleckom spolku Pivnica konalo podujatie, ktorého cieľom je

ktoré finančne podporuje Ministerstvo pre starostlivosť o dediny. Do konca roka by sa do podujatia malo zapojiť 961 dedín na úrovni celého Srbska. Odhaduje sa, že sa do podujatia zapojí cez 100 000 účastníkov.

Žiaci základnej školy účinkovali v programe

zviditeľniť pôsobiace dedinské spolky na celorepublikovej úrovni. Ide o podujatie pod názvom Miholjski susreti sela,

Medzi vybrané prostredia patrí aj Pivnica, ktorá sa organizátorom hodila práve z dôvodu jej multietnického, multikultúr-

neho a multikonfesionálneho ktoré boli v rámci podujatia aj charakteru. Preto aj koncepcia odmenení. Jovo Radoš interprogramu bola formovaná dvoj- pretoval tzv. besedy a členovia jazyčne. Úvodná časť programu bola venovaná žiakom Základnej školy 15. októbra v Pivnici. Hudobnú časť mali na starosti Tomáš a Lucia Kámaňovci, o spevácku časť sa postarali Anna Dingová, Soňa Holová a Emília Kámaňová. Krátke žiacke opisy prečítali Lucia Kámaňová, Amfilohija Bikarová, Kristína Čapandová a Lea Poláková. V pokračovaní progra- Anna Žihlavská prečítala pútavý text Anny mu členky spolkov žien Valášekovej z Obce Báčska Palanka prečítali spomienkové texty Klubu klasickej gitary Akord či texty o svojich dedinách, zahrali niekoľko klasických inz ktorých prichádzali. Z Pivnice terpretácií. Pomerne dosť navštívené text Anny Valášekovej prečítala Anna Žihlavská, ktorá bola aj podujatie s potešením prijala odmenená, a druhý text pre- staršia veková kategória, ktorá si sem prišla vypočuť žiakov, osčítala Daniela Durgalová. Na lepšiu náladu členovia tatné spolkárky, kvalitnú hudbu OD Janka Čemana inscenovali a dobrý prednes. niekoľko vtipných scénok, za

VÝSTAVA KAKTUSOV A SUKULENTOV. Kultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičátka v Kysáči a jeho sekcia Milovníci kaktusov a sukulentov po tretíkrát usporiadali výstavu kaktusov a sukulentov. Ako nám povedal predseda KUS Michal Francisty, výstava sa zvyčajne usporadúva v júli alebo auguste, keď kaktusy kvitnú. Minulý rok pre pandemickú situáciu nebola usporiadaná a tohto roku zapadla do osláv Dňa Kysáča. Výstava bola otvorená od stredy 13. do nedele 17. októbra. Počas týchto dní Deň Kysáča obohatili sukulenty a kaktusy a záujemcovia si tieto bylinky mohli objednať za prístupné ceny. mo

• ĽUDIA A UDALOSTI •

43 /4982/ 23. 10. 2021

Ľudia a udalosti ROzHOVOR S inšpektorkou TATIANOU MILINOU TURANOVOU

Jesenné ekologické aktivity Jaroslav Čiep

nia, ktorí sa ešte roku 2018 prihlásili a sú v zozname po číslo 60, tak nvironmentalistika je ná- sme im ich rozdelili. Ešte máme uka o životnom prostredí v zozname zo 30 občanov, ktorí človeka, alebo technológia by mali dostať kompostovníky životného prostredia. Využíva na nasledujúci rok. Vtedy sa pre poznatky vedného odboru eko- nedostatok peňazí akcia nezrelógie, skúma pôsobenie člo- alizovala a teraz sme prakticky veka na ekosystémy, zaoberá vyšli v ústrety tým občanom, sa prevenciou ktorí sa už prihlásili. z n e č i s ťova Obec Báčsky Petrovec nia životného s nemeckou organizáprostredia, náciou GIZ sa spoločne pravou vznikzapojili do kampane nutých škôd a projektu ochrany a prevenciou životného prostredia nežiaducich a zmenšenia biolozásahov. Envigicky rozložiteľného ronmentalisodpadu, s cieľom tika zahrňuje zmenšiť kysličník uhtaktiež ochraličitý na depóniách. nu prírody, Tento projekt nám m o n i t o r i n g Tatiana Milina Turanová umožnil, aby sme zložiek životnéroku 2018 rozdelili ho prostredia, využívania prírod- 100 kompostovníkov, ale sme ných zdrojov, hospodárenia s zistili, že nám je to málo, tak sme energiami, starostlivosť o zdravie ich poprosili o ďalších 40, ako aj ľudskej populácie a pod. pre školy a gymnázium. No aj Petrovčania sa môžu po- tak záujemcov bolo ešte viac. Z chváliť, že ako prostredie sú objektívnych dôvodov s týmto si ekologicky uvedomelí a vo pokračujeme až teraz, keď sme veľkej miere sa tak aj správajú. z fondu vyčlenili peniaze na tenUž pred desaťročím v Báčskom Petrovci zažilo separovanie komunálneho odpadu, aj kompostovanie a úprava samotného životného prostredia. Na túto tému a o aktualitách sme si pohovorili aj s Tatianou Milinou Turanovou, inšpektorkou životnej ochrany Aj tohto roku sú v Petrovci aktuálne drevené v orgánoch Báčsko- nádrže na kompostovanie petrovskej lokálnej samosprávy. to účel. S tým ide aj knižočka, – Toto jesenné obdobie je dob- ako robiť domáci kompost, aby ré na začiatok kompostovania, sa predišlo chybám. preto sme z Fondu pre ochranu Ktoré sú ďalšie aktivity na životného prostredia našli pros- poli ekológie? triedky, aby sme vlastne vyrobili – Koncom októbra a začiatkom kompostovníky – nádoby na novembra bude ďalšie delenie kompostovanie z dreva a obča- sadeníc. My sme sa zúčastnili

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

prichádzali tí, ktorí preberajú recyklačné materiály. Takto sa zmenší odkladanie na depónie a nám je to dobrý štart na odkladanie na regionálnej depónii, ktorá by mala byť v Novom Sade. Doteraz, kým sa to zbieralo vo vreciach, občania do nich všeličo nakládli a nemali sme manipulačný priestor, nebolo možné každé vrece otvárať a zase selektovať. Na to budú spomínané koše a kontejnery. Potom občanov včas poinformujeme, kde presne budú umiestnené punkty a kontejnery na zbieranie jednotlivých druhov odpadu. Iste ich bude viac ako je to teraz, kde je, napríklad, na zbieranie skla pre občanov určený iba jeden punkt na parkovisku pri Vrbare. Plánujeme ich dať do všetkých častí Petrovca.

výzvy Posaď svoj tieň. Vlani v jeseň a tohto roku na jar sme delili sadenice stromov. A teraz zase budeme deliť stromčeky. Delili sme jasene a teraz tiež bude jaseň alebo nejaký opadavý strom autochtónny pre Srbsko a z nášho fondu sme zabezpečili ďalšie sadenice pre občanov – budú to ozdobné ringľovky pre vysádzanie na verejných plochách. Na čo ešte budete vyčleňovať prostriedky z Fondu pre ochranu životného prostredia? – Z tohto fondu na rok vyčleníme na odpadové koše a kontejnery, lebo potrebujeme zväčšiť počet punktov na recyklovanie, určíme ostrovčeky, aby občania mali kde ukladať separovaný odpad. Zachodený systém po zmene komunálneho podniku sa narušil. Starý podnik sa rozbiehal v tejto oblasti, mali zmluvy s nejakými podnikmi, a teraz nový podnik musí Veľké odpadové koše na plasty sú na niekoľkých najprv splniť všetky miestach, jeden je aj na rohu ulíc Ľudovej zákonné predpisy, revolúcie a Kubániho musel dostať povoKeď ide o spomínaný fond, lenie, že môže zbierať druhotné suroviny, a tiež musí podpísať čo sa z neho financuje a ako nové zmluvy s ďalšími odbera- možno navrhnúť jeho položteľmi. K tomu im je potrebná aj ky? – Všetko, čo sa kupuje pre obparcela, kam by tak separované druhy odpadu: plasty, papier čanov, či už to boli kompostova sklo, zozbierané od občanov níky, alebo dačo iné, všetko to sa a podnikov, dočasne mohli financuje z Fondu pre ochranu skladovať. Na rok nás očakáva životného prostredia z rozpočtu ďalší veľký projekt – je to dvor Obce Báčsky Petrovec. Ten fond pre recykláciu. Na to je určená sa plánuje každý rok. Dobre je, jedna parcela nepravidelného aby občania dávali svoje návrhy, tvaru v priemyselnej štvrti vo na čo usmerniť prostriedky. Svoje vlastníctve Obce Báčsky Petro- návrhy môžu podať do konca vec. Potrebné je urobiť rôznu októbra a napísať mi elektrodokumentáciu, aby sa to mohlo nický list na mailovú adresu: začať stavať, a tam by sa mali tmturan@ backipetrovac.rs. Pri spracovať plasty, papier, elektro- zostavovaní programu na nanický odpad, ďalší nebezpečný sledujúci rok zvážime aj tieto odpad a veľký odpad, ktorý sa návrhy a mienky. zbiera raz ročne. Sem by potom • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z POĽOVNÍCKEHO SPOLKU FAZAN KULPÍN

Nadšenci náročnej záľuby Katarína Gažová

oľovnícky spolok Fazan pracuje podľa plánov, ktoré dáva majiteľ loviska, a to je Lovecké združenie Petrovec. Z druhej strany ako združenie občanov pracuje na všetkých ostatných poliach,

-technických objektov a všetko ostatné, čo sa týka ochrany diviny. Všetky tie plány si musíme splniť stopercentne, aby sme na nasledujúci rok zasa v tom pokračovali. Darí sa nám to, lebo máme všetko dobre naplánované. Chov diviny začíname už teraz, keď je zber obilnín v

Z tohtoročnej súťaže poľovníkov v streľbe do hlinených terčov počas Predslávnosťových dní

ktoré sú vytýčené cieľmi Štatútu Poľovníckeho spolku Fazan Kulpín, vysvetlil nám začiatkom rozhovoru predseda PS Fazan Kulpín Branislav Plachtinský. Keď ide o poľovníctvo, sezóna, čiže lovný rok sa začína 1. apríla bežného roku a končí v marci nasledujúceho roka. Počas tohto obdobia majú poľovníci určité záväzky. „Prvý je sčítanie diviny v našom lovnom revíri, lebo podľa zmluvy, ktorú má podpísanú Lovecké združenie Petrovec s Pokrajinským sekretariátom pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo, my máme po desiatich rokoch, na koľko sme tú zmluvu podpísali, v chotári mať istý počet diviny ako na začiatku mandátu, alebo ešte aj viac. Potom sú to ďalšie elementy, ktoré sa vzťahujú na lov a lovisko. To sú plán gazdovania s loviskom, plán odstrelu, plán chovu diviny, údržba lovno• ĽUDIA A UDALOSTI •

plnom prúde, aj my si chystáme obilniny do zásoby, aby sme mali na chov diviny prevažne počas zimy, keď je to najpotrebnejšie. Chystáme si obilniny do košov aj vďaka podnikateľom z našej obce, ktorí nám zabezpečili kukuricu, pšenicu. Tak tie obilniny vynášame do chotára a chováme divinu, pšenicu potrebujeme na chov bažantov v našej voliére. Potrebujeme aj soľ, a to si zabezpečujeme sami, a tiež vynášame divine na miesta, kde je to určené. Ak by sme to nerobili, divina by zvlášť v zimnom období nemala potrebnú stravu, vitamíny, soľ, a to by zhubne vplývalo na jej obstátie a ďalší vývoj,“ ozrejmil situáciu predseda poľovníckeho spolku. Toho času začína jesenno-zimná poľovnícka sezóna, teda majú najväčší odstrel bažantov, zajacov a odstrel srnčej diviny, čo je najprísnejšie plánované. A súvisí to s tým súpisom diviny,

koľko a akých majú jedincov diviny v chotári. Koľko je mužských, koľko je ženských, koľko je schopných na reprodukciu. „Keď ide o fungovanie PS Fazan ako združenia občanov, tu tiež máme svoje aktivity každoročne zaplánované. Najväčšie je Prvomájové stretnutie poľovníkov u nás v Kulpíne. Vtedy varíme poľovnícky guláš aj pre širšie obecenstvo a máme súťaž poľovníkov jednotlivcov v streľbe do hlinených terčov. Ďalej je to podujatie Predslávnosťové dni v Kulpíne koncom júla, kde sme spoluorganizátormi s MOMS Kulpín a MS Kulpín. Vtedy máme veľké podujatie: súťaž vo varení poľovníckeho guláša a skupinovú súťaž v triafaní do hlinených terčov, keď sa v areáli nášho poľovníckeho domu zoskupuje veľký počet poľovníckych spolkov z rôznych prostredí, ako aj rôznych združe-

žili. A podarilo sa to. Z druhej strany to robíme aj z finančných dôvodov, lebo členské máme vysoké, je to takých sto eur, čo je pre našich členov dosť vysoký poplatok a nepostačuje na trovy nášho združenia občanov a združenia poľovníkov. Musíme sa postarať o financie, lebo, pravdupovediac, lokálna samospráva nám posledné dva roky nepomáha. Spolok sa zaoberá aj lovným turizmom, aby sme si zabezpečili prostriedky,“ hovorí spolubesedník. V roku 2007 je daný do prevádzky nový poľovnícky dom. Medziiným ho využívali za poplatok aj občania na organizovanie svadieb a rôznych osláv. Pandémia situáciu veľmi zmenila, takže v poslednom čase je tých akcií čoraz menej. Ďalej vlani a tohto roku mali v Kulpíne akciu prehliadky loveckých psov. Vlastne ide o to, že každý

Na súťaži vo varení poľovníckeho paprikáša tohto roku bolo viac než 40 účastníkov

ní občanov z celej obce a širšie. Uhostíme viac ako 500 účastníkov, ktorí radi sem prichádzajú, aby sa zabavili, uvoľnili, zblížili, kamarátili. Také podujatie sme začali organizovať pred niekoľkými rokmi. Moja základná idea bola, aby sa stretávali poľovnícke spolky, a tak sa spoznali a zblí-

pes, ktorý ide do lovu, musí mať zloženú poľovnícku skúšku v exteriéri, odborníci hodnotia jeho vzhľad a schopnosti v teréne a získava veterinárne potvrdenie, že je zdravý. Aby sa to vykonalo na jednom mieste, PS Fazan usporiadal túto akciu už dva roky zaradom.

43 /4982/ 23. 10. 2021

DETSKÝ KÚTIK

e n e s e j Plody Obdobie roka, v ktorom sa najviac tešíme plodom prírody, je to jesenné. Plody sa vtedy zberajú a prinášajú nám radosť. Krásu, farebnosť a úžitok plodov jesene si všimli aj kamaráti zo Selenče, Padiny a Kovačice. Niektorí ich znázornili výtvarne, iní zasa opisne. K tomu sme pridali i pestrofarebné šarkany, ktoré krásne za pomoci jesenných listov vypracovali žiaci z Pivnice. Všetci sa dali inšpirovať bohatstvom pestrosti plodov a listov jesene. Nemeškajte a vypracujte i vy také práce. Katuša

, prváčka, Noemi Bélová , Pivnica ZŠ 15. októbra 20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Jesenné práce

tír, prvák, Simeon Pin a bra, Pivnic ZŠ 15. októ

Jeseň nás prekvapila ch ladným vetrom a zrelým ovocím. Ja milujem jeseň, lebo za čal školský rok. Padajú listy zo strom ov a prinášajú ľuďom hodne práce. Ne rada zbieram lístie a orechy, ale keď sko nčím s prácou, môžem skákať po lístí, a to mám rada. Začínajú jesenné práce v poli: lámanie kukurice, kosenie slnečnic e. Vo vinici ľudia oberajú hrozno a ovocie. Po uliciach premávajú trakto ry a kombajny, čo idú do poľa. Doma po máham znášať kukuricu do koša. Cesto u do školy pozorujem, ako stromy v mojom kraji menia farbu do zlata. Zo stávajú prázdne hniezda po bocianoch a lastovičkách, ktoré sa vrátili do teplýc h krajov. Mám rada jeseň, lebo sm e sa znovu vrátili do školských lavíc. Teším sa na detský jarmok, ktorý sa koná každú jeseň. S mamou rady pe čieme koláčiky, potom ich predávam na jarmoku, a tak si vždy nazbieram penia ze na niečo, čo si kúpim pre seba. Katarína Siromová, 4. 1, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica • DETSKÝ KÚTIK •

ý, 4. a, Filip Cinkotsk ra, Selenča ZŠ Jána Kollá

Xénia Ostojićová, 4. a, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Zavítala k nám jeseň. Už je tu a všetko farbí do zlata. Krásne je dívať sa na premeny v prírode. Počasie je sychravé, dni sú chladnejšie. Prechádzkou pa rkom a na ceste do školy čudujem sa jes enným farbám na listoch, ktoré opad úvajú zo stromov. Každý list je zvláštny a svojou farbou pripomína pestrofareb né kvety. Keď listy opadnú, šuštia pod nohami. So sestrou si urobíme kôpku, skáčeme a tešíme sa zábave. Poľnoho spodári v našej dedine majú plné ruk y roboty. Zberajú plody svojej práce. Po čuť traktory, ktoré zvážajú úrodu domov. U mojej starej mamy na dvo re dozrieva sladké hrozno a u nás na dvo re lieskovce. Jeseň je veru bohatá. Prináša plody a deťom zaujímavé aktivity, ako sú Detský týždeň a Halloween.

. 2, Juraj Hudec, 3 a, Padina ZŠ maršala Tit

ová, 4. a, Nada Vuković ra, Selenča ZŠ Jána Kollá • DETSKÝ KÚTIK •

Teodor Bíl ek, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padin a

Tea Poliaková, 4. 1, ZŠ Mladých pokolení, Kova čica

43 /4982/ 23. 10. 2021

freepik.com, crayola.com

Jeseň zavítala do nášho kraja

Z medicíny

Ochorenia štítnej žľazy a tehotenstvo Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

chorenie štítnej žľazy je druhá najčastejšia porucha, ktorá postihuje ženy v reprodukčnom veku, a keď sa nelieči počas tehotenstva, spätá je so zvýšeným rizikom potratu, predčasným oddelením placenty, hypertenzívnymi poruchami počas tehotenstva, neadekvátnym rastom plodu, silným popôrodným krvácaním. Podľa aktuálnych smerníc sa odporúča cielené testovanie žien s vysokým rizikom problému so štítnou žľazou, a sú to tieto kategórie žien: s anamnézou ochorenia štítnej žľazy, cukrovky 1. typu alebo s inými autoimunitnými chorobami; súčasné alebo predchádzajúce používanie terapie na liečenie štítnej žľazy alebo pozitívnej rodinnej anamnézy o autoimunitnom ochorení štítnej žľazy (ochorenie u príbuzných). Vhodné liečenie vedie k významnému klinickému úspechu počas tehotenstva, ktoré má za výsledok normálne tehotenstvo a narodenie zdravého dieťaťa. Z tých dôvodov je veľmi dôležitá včasná a správna diagnostika a liečenie. Ženám so zníženou funkciou štítnej žľazy – hypotyreózou sa podáva liek levotyroxín na dosiahnutie cielenej hladiny TSH – hormónu, ktorý stimuluje prácu štítnej 22

www.hl.rs

žľazy s dávkou nižšou ako 2,5 mIU/l. Na liečbu zvýšenej funkcie štítnej žľazy sú antityroidné lieky, s cieľom udržať hladinu voľného tyroxínu (FT4) v rozsahu hornej tretiny normálnych hodnôt. Popôrodná tyreoiditída je najčastejším tvarom popôrodnej disfunkcie štítnej žľazy a môže sa javiť ako hyper- alebo hypotyreóza. Keď ide o hypertyreózu, odporúča sa symptomatická liečba a levotyroxín sa podáva pri hypotyreóze u žien s výraznými symptómami, ktoré dojčia alebo ktoré chcú znovu otehotnieť. S cieľom rýchlej diagnostiky môže sa vymerať hladina TSH, kým kompletná diagnostika zahŕňa aj určovanie T3, T4, vlastne ich voľných frakcií – FT3, FT4, hladiny protilátok, spolu s dodatkovou sonografiou a inou diagnostikou. Kontroly, najčastejšie FT4 a TSH, sa konajú v časových úsekoch, v závislosti od priebehu ochorenia, podľa posúdenia lekára. Rovnaké pravidlo platí aj pre tehotné ženy, ale laboratórne kontroly štítnej žľazy sú častejšie v dôsledku vplyvov tehotenstva, keď sa dávky dodatočne prispôsobia aktuálnym potrebám. Výskyt hypotyreózy počas tehotenstva sa odhaduje na 0,3 až 0,5 %, keď ide o manifestne

Informačno-politický týždenník

zistenú hypotyreózu a 2 až 3 %, keď ide o subklinickú hypotyreózu, ktorá u pacientok neprejavuje symptómy, ale sa zaznamenáva zvýšená hladina TSH a normálna hladina FT4. Vo svete je najčastejšou príčinou hypotyreózy nedostatok jódu. V regiónoch, kde majú dostatočné množstvo jódu, kam patrí aj náš región, najčastejšie príčiny sú autoimunitná tyreoditída a hypertyreóza po liečení hypertyreózy. Popredné symptómy sú únava, priberanie na váhe, zápcha, ktoré sa často môžu zamieňať so sprievodnými symptómami tehotenstva. Symptómy, ako sú strata vlasov, suchá pokožka a spomalená srdcová práca, sa môžu registrovať iba u tehotných žien s výraznejším stupňom ochorenia. Dôležité je podotknúť, že nie iba manifestná, ale aj subklinická hypotyreóza môžu vplývať na plod. Bolo postrehnuté, že aj neskorší neurorozvoj dieťaťa závisí od regulácie hormónu štítnej žľazy počas tehotenstva. Zaznamenáva sa poškodenie neuropsychologických indexov rozvoja a schopností školského učenia u detí, ktorých matky mali zle kontrolovanú hypotyreózu v tehotenstve. Hypertyreóza sa javí v oveľa menšej miere ako hypotyreóza, s výskytom počas tehotenstva 0,2 %. Manifestná hypertyreóza sa definuje ako zvýšená hladina FT4 a nízka hladina TSH, kým subklinická hypertyreóza predstavuje existenciu nízkej hladiny TSH a normálnej hladiny FT4 bez

Ochorenie štítnej žľazy je druhá najčastejšia porucha, ktorá postihuje ženy v reprodukčnom veku (foto: pixabay)

symptómov. Klinické symptómy hypertyreózy zahŕňajú zrýchlenú prácu srdca, nervozitu, potenie, slabú znášanlivosť teploty, slabosť v svaloch, časté pohyby čriev a hypertenziu. Najčastejšou príčinou je Gravesova-Basedowova choroba, ktorá tvorí 95 % percent prípadov hypertyreózy a predstavuje autoimunitnú poruchu ako následok pôsobenia protilátok proti TSH receptorom. Výrazne zriedkavejšie príčiny sú: gestačná trofoblastická choroba, nodulárna struma alebo izolovaný toxický adenóm, vírusová tyreoditída, ako aj nádor na hypofýze alebo vaječníkoch. Počas tehotenstva sa môže javiť aj prechodná hypertyreóza spätá s výskytom prehnaného tehotenského zvracania následkom prechodnej tyreotoxikózy ako následok účinku humánneho chorionického gonadotropínu (tehotenského hormónu hCG) na štítnu žľazu. Propyltioracil je liek, ktorý sa volí počas prvého trimestra tehotenstva, kým sa neskoršie môže uvažovať aj o metimazole pre zvýšené riziko zlyhania pečene, ktorý prevažuje riziko poškodenia plodu, spojeného s používaním metimazolu. Ženy, ktoré plánujú tehotenstvo alebo sú tehotné a majú problém so štítnou žľazou, predsa sa nemusia obávať. Včasná diagnostika, časté laboratórne kontroly, adekvátne prispôsobovanie dávok liekov a intenzívny dozor nad tehotenstvom prináša jedno zdravé tehotenstvo a zdravé novorodeniatko. • Z MEDICÍNY •

Z obsahu Danteho kruhy okovali planétu Zem

s. 5

Čo znamená prekladať lyriku? Jeseň v novosadských galériách

s. 6 – 7

Nový Sad 23. 10. 2021 Ročník XXXVIII Číslo 10/445

Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

s. 8

IN TER VIE W K SEDEMDESIATKE DIVADELNÉHO REŽISÉRA A PROFESORA ĽUBOSLAVA MAJERU

Divadlo je div, ale aj remeslo Stevan Lenhart

ivadelný režisér Ľuboslav Majera sa narodil 3. novembra 1951 v Báčskom Petrovci, kde ukončil aj základnú školu a gymnázium. Divadelnú réžiu vyštudoval na VŠMU v Bratislave, kde získal diplom roku 1975. Pracoval ako režisér v Televízii Nový Sad a v Novosadskom rozhlase a v priebehu vyše štyroch desaťročí režíroval početné divadelné predstavenia v profesionálnych a v ochotníckych divadlách v Srbsku a na Slovensku. Pôsobí ako profesor na Akadémii umení v Novom Sade a na Katedre dramaturgie, réžie a teatrológie Fakulty dramatických umení AU v Banskej Bystrici. Je nositeľom viacerých cien a vyznamenaní za prácu a prínos v oblasti kultúry a divadla. Ľuboslav Majera v tomto roku oslavuje okrúhle životné jubileum. O tomto režisérovi a profesorovi bolo už mnoho toho napísané a vyšli o ňom aj knihy, takže sme sa v nasledujúcom rozhovore nezaoberali všetkými biografickými a teatrologickými detailmi z jeho kariéry, ale poprosili sme ho aj o odpovede a náhľady na určité univerzálnejšie a etické otázky týkajúce sa divadelného umenia. Pán Majera, otázka na začiatku tohto príležitostného rozhovoru je možno ošúchaná, ale sa nejako vnucuje sama osebe: ako prebiehala vaša iniciácia do sveta divadla? – Môj otec bol novinárom a – našťastie alebo nanešťastie – aj

spoločenským dejateľom. V tej redakcii Hlasu ľudu po oslobodení pracovali takí ľudia – od Bartoka cez Miklovica jedného a druhého, cez môjho otca a po-

Ľuboslav Majera: „Čaro divadla je v tom neopakovateľnom, priamom kontakte s človekom, s divákom.“

tom aj Makana (ktorý neskoršie prešiel do rozhlasu) – ktorí sa okrem novinárskej, informačnej a osvetovej služby tomuto národu a tejto národnosti tiež venovali aj kultúrno-umeleckej činnosti. Nemôžem tvrdiť, ale myslím si, že môj otec dokonca urobil v ochotníckom divadle v Petrovci viac réžií než som ich urobil ja. Ako dieťa som vždy chodieval na tie divadelné skúšky, lebo rodičia ma jednoducho nemali kde inde nechať. Ale tie skúšky a čítačky nám deťom boli zaujímavé, lebo sa diali v niekdajšej redakcii Hlasu ľudu, kde sa teda pripravovali noviny. Keď sa zalamovali noviny, varilo sa zemiakové lepidlo zo škrobu a stĺpce s textami sa

lepili na papier, ktorý mal formát niekdajších novín. Bol som teda ako dieťa napáchnutý tým lepidlom a tlačeným slovom, čítaným a hovoreným textom, všetko to na mňa v tom veku silne vplývalo. A tak som bol u báčiho Ondreja Privratského prijatý do jednej divadelnej hry, Nušićovho Doktora, kde som v podstate debutoval... Moja matka bola tiež redaktorkou, ale v prvom rade vynikajúcou učiteľkou (to však nehovorím ja, hovoria to iní), pracovala s deťmi a teda mala silné nervy, ale pripravovala aj mnoho rozhlasových vysielaní a rozhlasových hier. Samozrejme, všetky tie veci silne vplývajú na človeka a usmerňujú jeho záujmy v určitom smere… Neskoršie sme na gymnáziu s Mićom Vasiljevićom nacvičovali Stodolov Čaj u pána senátora – bolo to všeobecne dobre vybavené predstavenie, keď ide o kostýmy, scénografiu, hudbu, masky, a bol to významný krok v mojom presvedčení, že by som sa vari chcel zaoberať divadlom. Môj otec bol proti tomu, lebo on dobre vedel, čo je to za život, pokým moja matka ako dobrá pedagogička povedala: Nech skúsi. Tak som to skúsil. Ale pôvodne mojou najväčšou láskou bolo výtvarné umenie a mal som aj odovzdané všetky doklady na zápis na bratislavskú Vysokú školu výtvarných umení, ale keď som videl, že iné deti už majú to remeslo v ruke, vzal som tie moje doklady a odišiel som na VŠMU, kde som sa prihlásil na pohovory z réžie. Prvýkrát ma

neprijali – so zdôvodnením, že neotvárajú ročník. Šlo vtedy totiž o rekonštrukciu celého študijného systému a tamojšie päťročné štúdium menili na štvorročné, takže som v nasledujúcom roku patril do prvej generácie, ktorá réžiu študovala štyri roky. Počas toho jedného roka, kým som čakal na prijatie, využíval som čas na čítanie, chodil som do divadiel a tiež na akadémiu, kde som mohol priamo sledovať skúšky absolventov (štúdium vtedy napr. končil Juraj Kukura a celá plejáda tamojších hercov). Bola to možno

Ako maturant petrovského gymnázia

moja tvrdohlavá cesta za cieľom, ale mal som zároveň šťastie, že mi povolili sledovať tie skúšky, čo mi určite pomohlo v mojom ďalšom orientovaní sa. Lebo v Petrovci som dovtedy videl iba len dve alebo tri profesionálne predstavenia a môj dovtedajší kontakt s divadlom bol skôr na úrovni ochotníckych prejavov, takže som ten jeden rok, kým som

IN T ER V IE W čakal na prijímačky v Bratislave, naplno využil (bolo to roku 1970). Réžia je trochu komplikovanejšia ako herectvo, lebo ide o spojenie všetkých možných umení do jedného – od výtvarného a hudobného po slovné, literárne, dramatické… A vôbec ten cit a pocit, cítenie dramatična, bolo

23. 10. 2021 • 43 /4982/ živého človeka, ktorý vstupuje do divadla a priamo vytvára umelecké dielo. V prvom rade však ide o hereckú záležitosť a nevieme, čo všetko vplývalo na hercov a čo zažili predtým ako vyšli na tie dosky. Ide o tisíce vecí, ktoré sú rušivé pri tvorivom akte a ktoré sa, žiaľ, stávajú, ale

24/II

Pan metron ariston, čiže: Všetko s mierou

to v mojom prípade asi najpodstatnejšie. Našťastie, mám to v sebe zabudované z mojej nejakej empatickej línie, vďaka rodičom a predkom. A cítim aj určitú poetiku a poetizáciu priestoru, ako aj hereckú expresiu, ktorá manipuluje s citom, čiže s rozumom a citom. Tá zmes racionálneho a emočného je asi podstatná pre tento kumšt. Možno povedať, že divadlo je kompletným umením? V čom je napríklad jeho prednosť nad filmom? Možno práve v tej bezprostrednosti? – Je to hlavná a jediná estetická kategória, ktorú divadlo v sebe má: časovosť. Je teraz, tu, na tomto mieste, a nikdy viac tak isto. Udeje sa v Petrovci, Novom Sade alebo už kdekoľvek, od pol deviatej do pol jedenástej, a nikdy viac sa nezopakuje. S filmom je to, samozrejme, inak: Chaplinove filmy zostávajú také isté, aké boli kedysi nahrané a zostrihané. My ako percipienti sa meníme a vždy to inak vnímame, analyzujeme a so všetkými našimi vedomosťami vstupujeme do komunikácie s určitým umeleckým dielom. A v divadle je evidentná tá efemérnosť, odparivosť. Teraz sa stane všetko to, čo vplýva na

zároveň je určitá krása v tom, do akej miery sa človek môže disciplinovať a venovať tomu, čo je jeho poslaním: hereckému aktu. A čaro divadla je v tom neopakovateľnom, priamom kontakte s človekom, s divákom. V divadle ide o vytvorenie ilúzie, ktorá na diváka silne pôsobí a vzniká niečo, čomu sa často hovorí divadelná mágia, ktorú možno pocítiť v danom priestore (či už ide o divadelnú sieň, alebo nejaký otvorený priestor)… – Môže to byť aj na námestí alebo na trhu, ak ten vyhranený priestor pomenujeme scénou. Lebo aj na trhu sa deje hŕba stretnutí, názorov, reakcií... Keď ide o tú mágiu, divadlo sa nie náhodou takto volá, lebo nejde len o dívanie sa na nejakú hru, ale je to div. A ten div je v tom, že sa udeje mirakulum pred mojimi očami. V podstate je to premena. Len čo človek pocíti určitú premenu v prejave, expresii toho druhého, on reaguje a silne to vplýva na diváka. On si pritom vie racionálne vysvetliť skutočnosť, že sa nachádza v divadle, ale emočne sa ho tá hra dotýka a vtedy reaguje buďto búrlivým smiechom alebo silným utláča-

ním negatívnych citov, plačom... o ktorej hovoríme, ide o desať A tým spôsobom sa uskutočňuje Božích. A vlastne ide o desať ten sen, ktorý sme si vysnívali ako civilizačných pravidiel. Keď toto divadelníci, autori a interpreti hovorím, chcem poukázať na to, textov. A zmes medzi tým snom že sa vlastne vždy pridržiavame a tou prítomnosťou je vlastne toho, čo je dávno empiricky ovezázrak. Ten zázrak sa deje v tej rené, teda niečoho, čo funguje, chvíli, teraz a tu a nikdy viac. Je a zároveň vieme aj o tom, čo však zaujímavé, ako môže kvapka by nemalo fungovať. Preto je toho sna spolu s kvapkou prítom- tá miera vlastne podstatná, lebo nosti (čiže existencie v danom všetko je pre ľudí, ale s mierou. čase a priestore) v správnej miere Mám rád starý grécky citát, ktorý pôsobiť ako liek a v inom prípade Sterija použil v dráme Kir Janja: ako jed. Závisí od toho, ako sa Pan metron ariston, čiže: Všetko urobí ten melanž sna a prítom- s mierou. nosti. Trochu filozofujem, ale je Keď ide o to posúvanie, ide to naozaj tak. len o hľadanie formy pretavenia Podstata divadelnej estetiky tých desať Božích, či desať civia etiky je teda práve v tej miere? lizačných do života. Ide o témy, – O tom som presvedčený. ktoré sa konštantne opakujú Nemôžeme ujsť od našich dejín v literatúre a je to jedno, v akej a divadlo bolo pre vojvodinských forme. Čiže hľadáme len formu na Slovákov vždy silnou potrebou. vyjadrenie niečoho, čo je dávno Učitelia, farári a divadelníci v mi- zakódované v nás, v ľuďoch, v nulosti robili spoločne na tom, civilizácii. Ten posun teda bude aby sa v našich prostrediach práve iba v prízvukovaní nieudržal jazyk, aby sa udržala ktorých vecí, ktoré nás osobne svojbytnosť a aby sa ľudia du- trápia, ale pritom nevymýšľame chovne pookriali. V období, keď môj otec pripravoval divadlá, šepkárom mu bol farár Škantík, teda okrem toho, že mal svoju kancľu a z nej kázal, bol zároveň národným človekom a zaoberal sa kultúrno-osvetovou činnosťou. Na druhej strane aj my divadelníci ,kážeme’ z javiska – niežeby sme didaktizovali, ale v podstate rozprávame o tom, čo je dobré a čo je zlé. Na divákoch je, aby si tieto veci potom Profesor na Akadémii umenia v Novom Sade sami rozlúčili. Samozrejme, je to všetko do určitej miery idealizované, ale teplú vodu, lebo ona už funguje, bez odovzdania sa idealistickým a vieme, aj ako a načo funguje. princípom sa toto vlastne ani O niektorých „večných“ nedá robiť. témach, ktorých sme sa doS prihliadaním na mieru, tre- tkli v doterajšom rozhovore, ba sa predsa snažiť aj posúvať pravdepodobne hovoríte aj hranice? svojim študentom ako peda– Myslím si, že tie hranice sú góg... V akom pomere sa týmto dávno stanovené. Nie som ne- témam venujete vzhľadom na jaký zaťatý moralista, ale som určité technické veci, ktoré sa kresťan. A práve pri tej miere, týkajú štúdia divadla?

IN TER VIE W

HLAS ĽUDU • OBZORY – Tieto veci len logicky vyplývajú z môjho vzťahu voči tejto práci, voči divadlu. Samozrejme, že rozprávam aj o tých pochybnostiach, skepsách, ale v prvom rade sa zameriavam na otázky divadelného remesla. Podčiarkujem remeslo. Lebo práveže tie remeselné veci zdôrazňujem študentom, a tie etické im postupne vlastne len opakujem, lebo oni tie základy majú a vedia, čo je dobré a čo zlé. Najprv sa treba naučiť remeslu, poriadne ho ovládať a z toho poctivo žiť. Čiže poctivo si odrobiť to, čo viem, čo mi pán Boh nadelil do vienka

S manželkou Miluškou (foto: A. Francistyová)

Vlani ste sa v jednom televíznom rozhovore vyjadrili dosť skepticky ohľadom možností divadla v tomto krízovom období pandémie koronavírusu. Ako sa dnes pozeráte na tento problém a ako sa vám vôbec robí v týchto podmienkach? – Táto pandémia vlastne zapríčinila svojrázny civilizačný holokaust a myslím si, že divadlo práve pre tieto jeho špecifiká (práve tú jeho časovosť, priamosť a efemérnosť) trpí najviac. Vlani som so študentmi banskobystrickej akadémie urobil diplomové predstavenie online. Tri mesiace som totiž režíroval na diaľku, telefonicky... Na jednej strane je to veľmi ťažko, lebo nemáš tých ľudí pred sebou, necítiš ich pot a traumy, nemôžeš sledovať ich kolektívne reakcie. A na druhej strane nám to v určitom zmysle pomohlo v tom, že sme tri mesiace analyzovali každé slovíčko, každý dejinný fakt, každý vzťah, všetko možné... A potom som tri týždne veľmi tvrdo robil s nimi v priestore. Teraz môžem povedať, že to predstavenie patrí

predstavenia, ktorá je limitovaná časom a priestorom. Takto sme mali oveľa viac času a sústredili sme sa na všetky tie malé, drobné detaily, z ktorých je vlastne pospájaný ten ozrutánsky celok, a v tom bola jedna mimoriadne pozitívna skúsenosť. Divadlo prekonalo už tri tisícky rokov, takže prekoná aj toto. Lenže ide aj o otázku, či nezostaneme sami v tej hre. Lebo dnešné deti, prváčikovia, ešte nevedia písať, ale už presne vedia, ktoré tlačidlo majú pritlačiť, aby sa im na obrazovke ukázalo to alebo ono. Je to strašne rýchla cesta k výsledku, ale mimoriadne povrchová. Dnešná informačná sieť je do tej miery vyspelá, že počas troch sekúnd možno zistiť niečo, na čo sme kedysi v knižnici napríklad museli čakať celý týždeň, kým určitá kniha príde, potom sme tú knihu museli prečítať, naštudovať, ale čoskoro ju aj vrátiť, lebo aj druhí čakajú na ňu. Dnes je tá cesta za cieľom veľmi skrátená, ale je otázka, nakoľko si možno vychutnávať vedomosti získané v takom krátkom čase. Divadlo

So študentmi Akadémie umení v Banskej Bystrici, aktérmi predstavenia Svadba

medzi desať najlepších, ktoré som v živote urobil. Bol som teda najprv veľmi skeptický, lebo je niečo skutočne ukradnuté z tej prirodzenej divadelnej formy ako spojenia umení. Je to v určitom zmysle kastrácia, ktorá ti však na druhej strane pomôže usmerniť svoju pozornosť na všetky detaily a nuansy, ktoré si v priebehu riadnej produkcie nemáš času všimnúť a nemôžeš sa nad tým zamyslieť, lebo predsa ide len o výrobu divadelného

však nezakape, lebo človek sa chce hrať a musí s niekým komunikovať, aby mohol dokázať sám sebe, že je živý. Dokonca tak vznikol aj dramatický dialóg, ešte v starom Grécku. Ľudia sa chcú hrať a chcú pozerať hru. Aj sám sa hrám celý život a na záver chcem zdôrazniť, že mojou podporou v tej hre vždy bola manželka Miluška, za čo som jej povďačný. Fotografie: zo súkromného archívu Ľ. Majeru

25/III

a čo jednoducho chcem robiť. Ja sa tomu odovzdávam, a ak je to odovzdávanie sa úprimné, tak bude aj zmysluplné a úspešné. Filozofiu nemožno oddeliť od remesla, lebo aj učením remesla sa získava filozofia. Ktorého autora ste najviac postavovali na javisko? Sú niektoré texty alebo autori, ktorých by ste chceli postaviť, ale ešte ste nemali príležitosť? – Ani raz som ešte nerobil Shakespeara, čo neznamená, že by som ho nechcel robiť, ale mne jeho texty jednoducho neležia. Na druhej strane je mi veľmi blízky Sterija Popović, pretože nesie v sebe drámu tohto podnebia a tunajších mentalít, ako aj vlastnú tragédiu apatridu, ktorý nemal národnú príslušnosť, bol Cincarom. Samozrejme, tiež mám rád antiku, ale hlavne Sofokla. Nemám vlastne nejakých preferovaných autorov, ktorých by som chcel robiť. Pri niektorých textoch by ma eventuálne mohlo

zaujať hľadanie novej formy, aby som niečo, čo je už tisíckrát interpretované na rôzne spôsoby urobil inak, a to nielen remeselne, ale umelecky a remeselne, čiže posunúť to na nejaké iné čítanie. Aký je váš náhľad na hry niektorých avantgardných divadelných autorov? Postavili ste na scénu niektoré hry Sławomira Mrożeka... – Mrożeka nie je ľahko robiť, on je výborným autorom, ale skôr na čítanie. On detailne rozoberá určitú tému, myšlienku, a dotiahne ju ad absurdum, ale vo svojich didaskáliách vlastne sám aj režíruje predstavenie, takže celú tú jeho konštrukciu musím najprv zbúrať a potom nanovo skladať moju konštrukciu z toho materiálu, ktorý mi on ponúkol ako autor. Robil som napr. jeho hru Jatky s maďarským súborom v Újvidéki színház – ten text je v podstate čistá filozofia, ktorú musíš hrať. A divadlo neznáša čistú filozofiu, lebo to sa nedá hrať, nejestvuje konanie. Teda radšej si potom vezmem knihu a budem čítať filozofické traktáty... Možno práve v tom spočíva tvorivý podnet, teda skúsiť interpretovať to vlastným divadelným jazykom? – Samozrejme, veď o to ide, že je to vlastne hra. Je totiž veľký rozdiel medzi divadelným umelcom a umelcom interpretom – napr. hudobníkom, ktorý má všetko znotované a presne zapísané, a ide potom len o ten cit, čiže spôsob, akým on interpretuje určité dielo. Niektorý hudobník to odohrá technicky perfektne, lenže to nemá dušu... Divadelníci majú v tom oveľa väčšiu slobodu, aspoň ja to tak dožívam. V určitom zmysle divadelníci sú vlastne školení a platení klamári, čiže iluzionisti. Lenže ty mňa musíš tak majstrovsky oklamať, že ti ja – aj keď viem, že som klamaný – budem preto aplaudovať a skladať klobúk a klaňať sa až po zem.

OSO B NO ST I

23. 10. 2021 • 43 /4982/

Laudácio na Máriu Katarínu Hrkľovú

pri príležitosti udeľovania Ceny Pro Cultura Slovaca 2021 Katarína Melegová-Melichová

26/IV

Život je čiastočne to, čo tvoríme, a čiastočne to, čo vytvárajú priatelia, ktorých si vyberieme. Tennessee Williams

tení prítomní, milé dámy, vážení páni, kdekoľvek medzi zahraničnými Slovákmi vyslovíte meno Márie Kataríny Hrkľovej, vyvoláte spomienky na stretnutia, posedenia, programy, slovom, nezabudnuteľné chvíle, ktoré sme prežili v jej spoločnosti, či už v Petrovci, Kulpíne, Starej Pazove, Kovačici, v Nadlaku, Čerpotoku, v Békešskej Čabe, Sarvaši, v Slovenskom Komlóši, Prahe, v Našiciach, Užhorode, ale aj v Bratislave, Komárne, Dulovciach, vo Svätom Petre... a na mnohých ďalších zemepisných šírkach. Mária Katarína Hrkľová sa narodila v Dulovciach (1946) v učiteľskej rodine. Základnú a Strednú všeobecnú školu ukončila v Komárne, štúdium slovenského jazyka a výtvarnej výchovy absolvovala na Pedagogickej fakulte v Nitre. Vo vzdelávaní pokračovala na Ústrednom ústave vzdelávania učiteľov v Bratislave, ktoré ukončila v roku 1980 prácou Vplyv televízie na estetickú výchovu 13- – 15-ročných žiakov v bilingvistickej oblasti južného Slovenska. V období rokov 1965 – 1992 pôsobila v okrese Komárno viac ako 20 rokov ako učiteľka a zástupkyňa riaditeľa v Základnej škole vo Svätom Petre. Po odchode do Bratislavy v rokoch 1992 až 1995 pôsobí v Ústave pre zahraničných Slovákov Matice slovenskej, v rokoch 1995 – 1997 ako vyššia radkyňa Odboru zahraničných Slovákov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a od roku 1997 do roku 2006 ako zástupkyňa riaditeľa a vedúca odboru kultúrnych stykov a prezentácie Domu zahraničných Slovákov. V tomto období sa ce-

lým srdcom venovala špecifickej oblasti, akou je život, história a kultúra Slovákov žijúcich vo svete. Odbor kultúrnych stykov DZS, ktorý viedla v rokoch 1997 – 2005, sa programovo staral o rozvoj, zveľaďovanie, podporu kultúry zahraničných Slovákov a jej syste-

Mária Katarína Hrkľová (foto: Ondrej Melich)

matickú prezentáciu na Slovensku. Spolupodieľala sa na námetoch a produkcii programov Dní zahraničných Slovákov, Krajanských programov Folklórnych slávností pod Poľanou Detva, Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávností Dulovce. Prezentovala činnosť Domu zahraničných Slovákov a zahraničných Slovákov v printových a elektronických médiách v SR i v slovenskom zahraničí. Je spoluautorkou publikácií Veľkí malým, Roztratení, ale nestratení, Pamätnica DZS, Pamätnica – obnovenie a rozvoj folklórnych tradícií na južnom Slovensku na prelome tisícročia. Po odchode do dôchodku žije

v Komárne. Založila Občianske združenie Dotyk ľudskosti – Touch of Humanity, ktorého je predsedníčkou. Aj ďalej je pri nás a s nami v tvorivých chvíľach, ale aj v ťažkých obdobiach. Pomáhala nám prezentovať sa na chýrečných Spišských trhoch, bola s nami v Dulovciach, či v Svätom Petre, na Detve, ale aj na početných podujatiach, sviatkoch, oslavách, ktoré sme organizovali doma. A o tom, že tie chvíle s nami po všetky tie roky boli tak pre nás, ako aj pre ňu vzácnosťou, svedčí aj fakt, že si tie stretnutia všetky dokladovala a s takou láskou, akou k nám prichádzala, tie stretnutia, programy, osobnosti dala do dvoch zväzkov spomienok Z blízkeho ďaleka (2012) a Zastavenia v čase (2017). V tlači je aj ďalšia, tretia kniha, tentoraz portrétov a rozhovorov Silní duchom. Žije v Komárne, má dve dcéry Natáliu a Denisu. Vnúčence, Roman Harmanovský, Viktória a Lujza Tóthová sú šťastím a radosťou jej života. Priatelia sú rodina, ktorú si vyberáme sami. Mária Katarína Hrkľová je dnes súčasťou mnohých slovenských rodín roztrúsených po celom svete. Našli sme v nej vnímavú, empatickú, ochotnú, bezprostrednú, ústretovú členku svojej rodiny. My Slováci na mnohých meridiánoch. Ani v minulosti, ani v súčasnosti Mária Katarína Hrkľová nesledovala a nepodieľala sa iba na našich príležitostných podujatiach a oslavách. Aj v minulosti, aj dnes vie o mnohých z nás, aj ako sa máme, aj čo nás trápi, aj ako sme na tom, či už pracovne, alebo zdravotne. Lebo ona je tá, ktorá napíše, zavolá, ktorá vie poradiť, pomôcť, potešiť, byť oporou nielen vo chvíľach slávnostných, ale aj vo všedné

dni, nad ktorými sa neraz nebo mračnami potiahne. Robila to v minulosti a koná aj dnes tak, lebo u nej nešlo len o profesionálne zadelenie, ale o vrúcny záujem o náš život, život Slovákov v zahraničí, život jedincov, s ktorými si porozumela. Diktuje jej tak srdce a ona sa ním riadi. Katka, ako ju s úctou a obdivom voláme, je v súčasnosti v našej domovskej krajine bezpochyby jednou z najinformovanejších osobností v tejto oblasti, zvlášť keď ide o Európu a s osobitným dôrazom na Dolnú zem. Mnohé naše aktivity, podujatia vznikli na jej podnet, k mnohým prikladá svoju tvorivú dlaň aj dnes, či už je to v oblasti školstva, kultúry, či nášho zviditeľňovania v Slovenskej republike. Mária Katarína Hrkľová bola tá, ktorá iniciovala Putovnú súťaž zo slovenčiny pre stredoškolákov, ale aj založenie dolnozemských cien atď. Mnohé hlasy, akcie, úspechy, excelentné podujatia by nemali presah na územie Slovenska nebyť jej kontinuálnych snáh a pôsobenia. A ani naša rodina – rodina Slovákov žijúcich v zahraničí – by sa navzájom tak nezomkla nebyť jej iniciatívnosti, spontánnosti a zápalu, ktorými vliala silu a dynamiku nejednému organizátorovi toho-ktorého podujatia. Vďaka jej knihám veľa faktov, krásnych chvíľ, príbehov a osobností neupadne do zabudnutia. A tak ako nám pri stretnutiach pristupuje s bezprostrednosťou, aj v knihách nejde iba o kvantum vzácnych faktografických informácií, ale sú to vydania, v ktorých je veľa emócií, v ktorých slovom ožíva jej obrovská rodina Slovákov v zahraničí. Autorkou je mnohých fundovaných esejí z oblasti histórie, kultúry a školstva zahraničných Slovákov, ktoré nachádzame v početných zborníkoch z medzinárodných konferencií. Aj stretnutia a posedenia s ňou sú osobitným

OS OBNO STI

HLAS ĽUDU • OBZORY zážitkom a žriedlom informácií. Má dar reči a ako veľký Seneca povedal: „Aké srdce, taká reč.“ Katkino srdce, tak ako aj reč, sú prejavom poznania, kultúry, duchovného bohatstva. A o to bohatstvo sa Katka s radosťou a nezištne roky delí so všetkými nami, príslušníkmi jej rodiny zahraničných Slovákov. Každý jedinec, ktorý je členom tej veľkej rodiny, môže byť vďačný osudu, že mal to

šťastie dostať sa do jej kruhu, okriať po jej boku, načerpať síl a energie z jej prameňa, obohatiť sa poznatkami, inšpirovať sa jej nápadmi a byť akoby na výslní tej spriaznenosti, dôvery a priateľstva. Stretnúť takého človeka v živote je vzácnosťou. Nám to bolo dopriate a o to je náš život bohatší, mnohé naše kroky cieľavedomejšie, istejšie. Katka, za všetky tie zmerané

kilometre k nám a za nami, za všetky tvoje rady, za všetky riadky nám venované, za všetky tie dni a roky s láskou nám darované, za všetky zorganizované podujatia, za všetky radostné stretnutia, objatia, za všetku energiu a ústretovosť k nám, už dávno máš náš obdiv, úctu a vďaku. Tvoje snahy sú nezmazateľne zapísané do slovenského bytia a žitia mimo hraníc Slovenska, a zvlášť medzi nami na Dolnej zemi.

Ctená laureátka, ocenenie – Cena Pro Cultura Slovaca, ktorá sa ti dnes dostáva, je ďalším prejavom našej úcty k tvojej obdivuhodnej osobnosti a práci. Vo vlastnom mene a v mene zriaďovateľov tejto ceny ti zo srdca blahoželám, prajem ti, aby ťa zdravie slúžilo, aby sme aj ďalej mohli po tvojom boku kráčať cestou slovenskosti, ľudskosti, tvorivosti, porozumenia, spolupatričnosti a priateľstva.

K NIHY

Danteho kruhy okovali planétu Zem (Đura Krstin: Odstup a kruhy. Spomienkové stredisko Dr. Janka Bulíka, Kovačica 2021) Anna Dudášová

Tá osamelosť nevyhnutne v nás vytvára neľudské odcudzenie, impulz, ktorý nám nie je bytostný, ktorý nie je bohumilý. Đura v úvodnej básni V čase korony a zákazu ako maliar namaľoval čas, v ktorom nenažívame len my, ale ľudstvo celej planéty Zem. Hovorí: „Chytáš sa do vlastnej pasce, ktorá ti hrozí prívalom všetkého, čo si doteraz urobil...“ Základy, na ktorých stojíš, na ktorých si formoval život, sa začnú kývať, staneš sa podozrivým a neustále premýšľaš, či si na strane priateľa,

alebo nepriateľa. To podozrenie a neistota zloprajnej bytosti núti ťa pochybovať o všetkom, až nemôžeš veriť ani sám sebe, ani v dych inšpirujúcich výbuchov, ktoré ti dávajú nebesá. Stratil si aj posledný záchvev krajšej reality, do mysle ti je vtesnaná odyseovská vízia, ktorá čoraz častejšie a viac vyhasína nádej, že si blízko k dosiahnutiu východiska z bezcieľnych cieľov, aby si si mohol voľne zastať na svoj alebo prah domu svojho priateľa. Vzďaľuješ sa od seba, strácaš sa bez opôr, ktoré si celý život budoval. Od jadra intímnych zaujatostí ako vodopád sa zlievajú slová odstup a zákaz a zužujú tak obzor poznania. Vo veršoch bodá celá otrasená a osudná bytosť. Rúška, na tie neviditeľné, ktoré skrývajú naše tváre, sa množia ďalšie, nechceme „stretnutie s koronou“, množia sa „ulice prázdne a zľadovatené tváre, akoby niekto čakal v zálohe...“ Áno, korona číha na svoje obete, na vstup do ľudského tela, v ktorom ako atómová bomba zničí všetky orgány, celé telo. Básnenie Đuru Krstina je z knihy na knihu neustále vo vzostupe, jednoduché, so zmysluplným umeleckým prejavom, a myšlienkové celky verne osvetľujú intelektuálne zážitky. Vakcína je Victoria, určité víťazstvo nad touto pliagou, ale predtuchy a odcudzenia sú nezmazateľné, zanechávajú v nás odtlačok, ktorý, dúfajme, časom môže vyblednúť

a človek musí vyjsť z vnucovaných kruhov, aby sa z nich mohol ďalej vynárať a „aby sme sa znova mohli stať bytosťami, ktoré nikdy nezabudli na lásku a objatie“... Harmónia formy, bez ohľadu na obsah tejto pliagy, presvedčivo žiari pred čitateľmi, dokazujúc, že „Oheň ani nedotýka / Pretože láska nehorí“, ona sa obnovuje bez ohľadu na popoliská, ktoré vznikali a aj ďalej vznikajú. Francúzsky spisovateľ V. Hugo dokazuje to podobne ako Dante, ktorý hovorí: „Duchovnosť je nad hmotou, tá láska je Boh.“ Áno, láska robí zázraky, ako keď fyzicky znetvorený Hugov hrdina Quasimodo z vrchu kostola skočil k šibenici a zachránil Esmeraldu, ktorá bezvládne stála obkolesená ohnivými jazykmi číhajúcimi na jej mladosť, jej krásu, ktorá by sa premenila na popolisko. Quasimodova láska bola silnejšia od jeho samého. S takou silou by sa mohli otvoriť všetky Danteho kruhy, ukazujúc človeku východisko z každého nebezpečenstva. Đura Krstin poslednou básňou v knihe Ramonda Serbica napriek všetkým tragédiám, ktoré sa diali, metaforicky porovnáva svet s kvetinovým priestorom, ktorý sa obnovuje a ktorý sa ako Fénix znovu z vyhasnutého popola rodí, bez ohľadu na deštruktívne udalosti. Z tejto pliagy vyjde svet silnejší, opatrnejší a bohumilší. Nech sa tak stane s milosťou Božou!

27/V

ová kniha poézie Đuru Krstina Odstup a kruhy pramení z pocitu roztrpčenia a bezohľadnej reality, ktorá zasiahla ľudstvo v celom svete. Hrozivé vlny, vlny odcudzenia človeka človeku sa šíria, rozvracajúc pripútanosť a lásku. Zriedkaktorý spisovateľ sa ubránil tomu, aby do svojho tvorivého procesu nezaradil témy epidémie a aby sa aspoň slovami nezapojil do boja o zmiernenie dopadov na životy ľudí a Bohom im dané cnosti: pokoru a ľudskosť. Súčasnú existenciu ľudí podáva inovatívnymi poetickými obrazmi, zmysluplnými a hlboko sugestívnymi, ale, bohužiaľ, pravdivými, s poetickou šikovnosťou. Vo všetkom tom sa odráža vnútorná túžba a osobná filozofia spisovateľa v snahe vytýčiť, čo táto pliaga robí s človekom, ako sa chrániť pred ňou, pretože nespôsobuje len straty na životoch, ale vplýva aj na medziľudské vzťahy, ktoré sa často stávajú nehumánnymi, najmä keď sa ľudia príliš vzďaľujú od seba. Otvára to hlbokú a neprekonateľnú priepasť odcudzenia. Đura Krstin vo svojej novej knihe vyjadruje realitu poetickým spôsobom. Básnením ju predstavuje ako veľmi zložitý jav. Podobný životu. Pretože predovšetkým je spisovateľ ten, ktorý zapisuje históriu tohto života s jednou humánnou a úprimnou

túžbou – nadviazať komunikáciu medzi ním a čitateľom, keď je nutné, kvôli prežitiu, dodržiavať sociálny odstup. Sme ľudia, ktorým je ťažko vyrovnať sa s osamelosťou, ktorá nás nielen izoluje jedných od druhých, ba vedie k hlbokej zádumčivosti, s ktorou sa nedokážeme vyrovnať.

V ÝB ER

23. 10. 2021 • 43 /4982/

Čo znamená prekladať lyriku? Ladislav Šimon

yrická báseň je literárny útvar, ktorý sa vzpiera prekladu (prenosu, transferu) do iného jazyka bez toho, že by čosi podstatné pri tom stratila. Napriek tomu sa ustavične vyskytujú tvrdohlavé a vytrvalé, zdanlivo beznádejné pokusy vytvoriť inojazyčné verzie lyrických diel a presvedčiť ich zriedkavého, no predsa len existujúceho konzumenta, aby tú či onú verziu prijal a zakomponoval do svojho literárneho, ba aj kultúrneho kánonu. Netreba ani spomínať apórie striehnuce na každého odvážlivca, ktorý sa pokúša kĺzať na tomto tenkom ľade. Keďže mám od redakcie sympatického časopisu Fraktál zadanie napísať čosi o svojich úsiliach a pokusoch, sústredím sa na ne a nebudem tu naširoko či nahlboko rozvíjať teóriu; uprednostním teda „prekladateľskú prax“, ak čosi také existuje. Ak dovolíte, začnem osobnou spomienkou. Ešte ako ušatý študent germanistiky a zároveň autor prvých vlastných lyrických pokusov som navštevoval redakciu časopisu Mladá tvorba na vtedajšej bratislavskej Ulici obrancov mieru (teraz Štefánikova). Sídlil tam redaktor Miroslav Válek, na ktorého sa bolo možné obrátiť s vlastnými pokusmi. V mojom zošite si okrem iných prečítal nasledujúcu báseň Uweho Bergera:

Slovo Zeme Modré diaľky, zeleň lúk hladkajú mi tvár. Stále bude blčať puk, všade je ten žiar, všade býva jarný dym, ohne jesene, slovo Zeme planie s ním, ku mne nesené, v lúkach i na priedomí zbožne počúvam, smrti som si vedomý, ale nie som sám.

28/VI

Ozvena, ty ďalej znej, budeš slová klásť: Vo snoch bdej a v spánku bdej, bôľ a strach a slasť. Válek zapochyboval, či je to preklad. Zdalo sa mu, že ide o môj výtvor, ktorý sa ako preklad iba tvári. Darmo som ho presviedčal o opaku, predmetný text odmietol uverejniť medzi prekladmi. Pritom je to naozaj preklad, takmer doslovný. Autor bol pomerne známy nemecký básnik a tento text patril medzi jeho juvenílie. Našiel som ho vo výbere z autorovej lyrickej tvorby ako jediný, s ktorým som

sa ihneď stotožnil. Samotný preklad mi trval iba chvíľu. Potom som dlho o ňom rozmýšľal a rozmýšľam doteraz. Pri všetkej skromnosti sa odvažujem konštatovať, že je to zrejme vydarený preklad. Vydarený preklad je „šťastný prípad“, ktorý sa vlastne vyskytuje zriedka. Prekladateľ možno nevie, ako to dosiahol, ale na druhej strane vie (alebo len tuší či cíti?), že finálna prekladová podoba za niečo stojí. Ostatné prekladové pokusy toho istého pôvodcu sú možno iba priemerné, resp. plnia iné funkcie, napr. informatívne; v takomto prípade môže byť preklad očividne užitočný, ale čosi podstatné mu chýba. Možno tajomstvo. Na druhej strane sme každodennými svedkami pokusov o preklady, talentované i menej talentované. Núka sa otázka, či existuje návod, akási inštruktáž, ktorá by zaručovala kvalitné prenesenie lyrického výkonu z jazyka do jazyka. Ak mám hovoriť o sebe, počas svojho nie krátkeho života som sa prekladovo konfrontoval s enormným množstvom lyrických textov rôznych (najmä nemeckých, ale aj ukrajinských, poľských, slovinských a ruských) básnikov – a zakaždým mi poskočilo srdce, ak sa mi preklad čo len trochu vydaril, ak obsahoval to podstatné, čím sa vyznačoval originál; to, čo bolo tajomstvom originálu alebo o čom som si to aspoň myslel (namýšľal). Nemusím ani pripomínať, že zakaždým sa to týkalo skôr jednotlivých veršov či básní. Už oveľa menej som bol spokojný s prekladmi básnických kníh, vlastne by som povedal, že to bol ústupok požiadavkám edičnej praxe. Ale usiloval som sa. Na preklad som si vyberal najmä básnikov, ktorí mi nejakým spôsobom konvenovali; pravda, vyskytli sa aj takí, ktorých som prekladal „na objednávku“, ale vtedy som si výber aspoň upravil či prispôsobil svojmu vkusu. Postupom času sa mi preklady a prekladaní autori pozoruhodne rozmnožovali, takže som sa ich pokúsil chronologicky zoradiť. Tých básnikov je vari 200 a ku každému lyrickému textu som sa usiloval pristupovať ako k jedinečnému slovesnému výkonu, teda s pokorou, ako sa to dnes často zvykne hovoriť. Stávalo sa mi, že som preklady prerábal a robím to dodnes pri textoch, na ktorých mi záleží. Dodnes som pripravil viaceré knižné výbery z diel básnikov, o ktorých si myslím, že sú reprezentatívni – Hans Magnus Enzens-

berger, Hugo von Hofmannsthal, Friedrich Hölderlin, Johann Wolfgang Goethe, Volker Braun (preklad spolu s Milanom Richterom), Heinrich Heine, Friedrich Schiller. K tomu treba prirátať cyklus básní Hermanna Hesseho, ktorý je obsiahnutý v románe Hra so sklenými perlami. Viaceré rozsiahlejšie bloky prekladov som uverejnil v časopise Revue svetovej literatúry, bohužiaľ, už zaniknutom. Rád som však spolupracoval aj so Slovenskou filharmóniou či inými hudobnými telesami, keď bolo treba v programových bulletinoch umiestniť preklady textov, ktoré sa na koncertoch uvádzali v originálnom znení. Pri pohľade na tento zoznam mi udiera do očí, že som čoraz väčšmi uprednostňoval preklady viazaných, najmä rýmovaných veršov, pretože sa mi videlo, že sú náročnejšie a vyžadujú si viac invencie. „Voľný verš“ sa dá prekladať aj doslovne, niekedy sa to dokonca aj vyžaduje, ak chceme prekladať presne. Aj v takýchto prípadoch však treba imitovať významové odtiene i zvukové kvality jednotlivých veršov či básní. Pre jedny či druhé preklady však platí, že finálny produkt musí aj v preklade pôsobiť ako báseň, čo je niekedy ťažké dosiahnuť, pretože lyrika má v rôznych národných kultúrach rôzne ponímanie lyrickosti aj napriek tomu, že reč lyriky je medzinárodná podobne ako reč hudby (Ján Kostra). Lyrické texty bývajú napospol viacvýznamové a často je veľmi náročné realizovať tieto významy v inom jazyku. Chudákovi prekladateľovi potom nezostáva nič iné, len vytvoriť vlastnú, niekedy aj jedinečnú cudzojazyčnú verziu a za ňou si stáť. Mojím posledným knižným prekladom je výber básní nemeckého klasika Friedricha Schillera, ktorý vyšiel pod názvom Bohovia Grécka (Bratislava : Literárna nadácia Studňa, 2019). Meno autora je notoricky známe aj v slovenskej kultúrnej verejnosti; každý čo len trochu kultúrny človek vie, že Schillerova Óda na radosť tvorí záverečnú časť Beethovenovej 9. symfónie a stala sa aj hymnou Európskej únie. Navyše Schiller patrí k najviac uvádzaným dramatikom na svetových – i našich – javiskách. Názov hry Úklady a láska sa stal súčasťou všeobecnej jazykovej výbavy. Schiller je aj geniálnym estetickým mysliteľom. Od tohto faktického stavu som sa mohol odraziť; mojou ambíciou bolo poskytnúť slovenskému čitateľovi čo najúplnejší obraz Schillerovej lyrickej tvorby v súčasných (teda dnešnému čitateľovi prijateľných) pretlmočeniach.

VÝB ER

HLAS ĽUDU • OBZORY Prirodzene, mojou povinnosťou bolo hlbšie sa zoznámiť aj s doterajšími prekladmi Schillerových básní. Zaujali ma jednak Hviezdoslavove verzie, jednak – na druhom konci časovej osi – výkony Ľubomíra Feldeka. Pri svojej práci nad prekladmi som však na predchádzajúce riešenia náročky „zabudol“ a konfrontoval som iba s originálom. Bolo to potešenie, ale aj trápenie. Korpus Schillerovej lyriky je na počudovanie mnohostrunný. Začal v znamení literárneho hnutia Víchor a nápor, teda skôr mladíckym romantizujúcim gestom, vzápätí sa však preorientoval na odlišnú, antickú („klasickú“) koncepciu. Upol sa na dávnoveké Grécko a v jeho kultúre hľadal aktuálnu inšpiráciu, no nedá sa povedať, že by v tom bol dogmatický. Jedno však treba uznať – práve v tom období si osvojil prísnu formu bazírujúcu na antickej prozódii, i keď mu bolo jasné, že časomerný verš musí nahradiť prízvučno-sylabickým. Podobne experimentoval aj Goethe a dosť som sa natrápil, kým som prišiel na adekvátnu slovenskú podobu. Základom slovenského rytmu je markantná prerývka (cezúra) uprostred verša (po tretej stope a s príslušnou intonáciou); bez nej verš akoby „visel vo vzduchu“. Pri takomto uvažovaní sú možné aj slovenské hexametre a pentametre, keď dlhé a krátke antické slabiky nahradíme prízvučnými a neprízvučnými a

MÁRIA KOTVÁŠOVÁ-JONÁŠOVÁ

Akordy odchodov

bolo potrebné vtesnať do rozsahu 3 000 veršov; je to – mimochodom – zatiaľ najrozsiahlejší výber, ktorý vyšiel v slovenčine. Nepatrí sa mi posudzovať kvalitu tohto výberu, ale môžem povedať, že som mu rád. A môžem aj povedať, kto bol a je – a nielen pri prekladoch – mojím ťažko dosiahnuteľným vzorom. Je ním rakúsky, v Paríži žijúci básnik Paul Celan, ktorého preklad básní Rusa Osipa Mandeľštama do nemčiny pokladám za geniálny. Celan, ktorý detstvo a mladosť strávil vo viacjazyčnej Bukovine, ovládal tak jazyk originálu, ako aj cieľový jazyk – a navyše bol suverénnym básnikom. S textami prekladaného básnika sa jedinečným spôsobom stotožnil. To je asi najviac, čo sa dá o preklade lyriky povedať.

sa čoraz menej parilo. Čakali sme na brata. – Kdeže je? – pohoršovala sa mama. – Na každej rodinnej oslave ho vyčkávame. Robí! Čo za to dostane? – zastala, nadýchla sa a mrzuto dodala: – Veniec, keď zomrie. – Možno ani to… – ticho podotkol otec. Svokor prežil plodný a pracovitý život. Listina jeho aktivít a záujmov dlhá: riaditeľ, politik, dopisovateľ, poľovník, futbalista, humanista… regál plný početných ocenení, ďakovných listín, medailí… – Čo za to dostane? Veniec, keď zomrie. Priniesli. Dvaja. Žiadny prejav, slová vďaky. Prednedávnom sme posledné zbohom povedali aj svokre. Bývalej učiteľke. Tíško odišla na večné prázdniny. Ani vánok sa nevmestil do domu smútku. Prišli sa skloniť pred ňou a jej plodným a šľachetným dielom takmer všetci žiaci, ktorým prednášala, kolegovia, s ktorými pracovala. Aj tí spoza chotára. – Už oddychujú, naša pani učiteľka, – prihovárali sa jej žiaci. – Už ju nič nebolí, – hovorili bývalí kolegovia. Prišiel aj súčasný riaditeľ školy.

– Moja triedna, – povedal. Poklonil sa, ako sa patrí. Posedel pri rakve, ako sa patrí. Pri káve, ktorá sa, ako sa patrí, ponúka každému, kto navštívi nebožtíka, skľúčene som sa opýtala: – Sám? Kde sú kolegovia? – Chcel som ich zavolať, ale pani učiteľka dávno odišla do dôchodku, v kolektíve si na ňu takmer nik nespomína. Miestnosťou sa rozľahlo dusné ticho. Ťažilo. Vyšla som von.

O autorovi: Ladislav Šimon (1938) po ukončení vysokoškolského štúdia slovenčiny a nemčiny bol desaťročia učiteľom na stredných a vysokých školách. Popritom sa venoval pôvodnej literárnej tvorbe (poézia, rozhlasové hry, texty piesní), prekladom poézie, prózy, drámy, esejí aj odborných textov (hlavne z nemčiny), ako aj literárnej vede. Publikoval vyše 30 knižných a stovky časopiseckých prekladov. Poznámka: Text Čo znamená prekladať lyriku? bol pôvodne publikovaný v časopise Fraktál č. 3/2021.

– Čo dostane za to, že ho je všade? Veniec, keď zomrie, – trpko sa usmievajúc povedala mama, vtedy dávno, keď sme brata vyčkávali, a otec zdrvujúco podotkol: – Možno ani to. Ak zomrie starý, pozabudne sa. Ani veniec nedostane. Ani veniec. Keď som sa neskoršie s tým pri kávičke v cukrárni posťažovala mojim kamarátkam, inak penzistkám, Katka na chvíľu utíchla, potom vyrukovala s otázkou: – Ak chceme aspoň veniec, treba nám zomrieť, ešte kým sme takéto mladé... – popozerala na zhrozené tváre kamarátok, tiež penzistiek, – alebo…?

29/VII

edím s rodinou pri rakve nebohého svokra. Hľadím do stíchnutého prázdna. Po tvári sa kotúľa slza. Spomienková. V mysli oživujú obrazy: Svokor s vnúčatami. – Mám najkrajšie vnúčatá na svete, – hovorieval. Svokor na oslave. Spieval, rozveseľoval. Svokor v záhrade. Pestoval zeleninu, ovocie, vinič. Aj vínko robil. Potom ho s gustom popíjal. Svokor v kuchyni. Kuchár a labužník. Svokor s podlomeným zdravím. Svokor v nemocnici. Pomaly sa nám strácal. Už ho niet. Do pohrebu zostala hodinka. Smútok oťažieva. Odrazu zaškrípali vchodové dvere. Vchádza veniec. Veľký. Nad ním dve sklonené hlavy. – Nášmu správcovi a predsedovi posledná úcta. Veniec! Zrazu mi pred oči vzlietol dávny obraz z vianočnej večere u mojich rodičov. Sedeli sme pri bohato prikrytom stole. Z polievky

jedna prízvučná slabika môže nahrádzať aj dve neprízvučné. Potom aj slovenské verše „znejú“, len ich treba správne deklamovať. Skúsenejší recitátori to vedia. Pravda, okrem hexametrov a pentametrov má Schiller aj „bežné“ verše, ktoré by nemali robiť problémy. Záleží však od ich zvukovej inštrumentácie, či sú aj „hudbou slov“. Formálna stránka verša je síce eminentne dôležitá, ale v konečnom dôsledku predsa len ide o závažnosť, resp. jedinečnosť výpovede, ktorá je v lyrickom (a takisto v inom) texte obsiahnutá. Schiller je podľa všeobecného názoru „poeta doctus“, teda podľa vlastného vyjadrenia „sentimentálny“ básnik, protiklad „prirodzeného“ či „prírodného“ básnika, čím sa rozumie, že väčšmi konštruuje, ako „bezprostredne“ zachytáva. Tu sa opieram o jeho esej O naivnom sentimentálnom básnictve. Tak či onak sa však ani Schillerove texty nedržia striktne poučiek, ale ich diapazón je oveľa širší. Popri reflexívnej lyrike, ktorá je mu vlastná, sa v jeho repertoári nachádzajú napríklad balady vytvorené v dotyku s úsilím J. W. Goetheho, s ktorým sa vtedy spriatelili a v tvorbe balád medzi sebou „súťažili“. Rozsiahly text Piesne o zvone je vlastne „filozofiou života“, podobne ako geniálna báseň Prechádzka. Popritom Schiller vytvoril aj žartovné básne, hádanky a duchaplné epigramy. Celú túto paletu

AR T

23. 10. 2021 • 43 /4982/

JESEŇ V NOVOSADSKÝCH GALÉRIÁCH

Od lisabonskej inšpirácie k ženskej hormonológii Pripravil: Stevan Lenhart

spomenutého filmoveľmi významnú vého diela, ktoré ma úlohu, ich balans lovom azulejo sa označuje prilákalo, aby som sa vplýva na energiu, keramická obkladačka vďaka piesňam skupináladu, motiváciu s modrastou farebnou ny Madredeus dotkol a silu ženy, ako aj výzdobou, ktorá je charakte- aj niektorých pramena intenzitu a draristickým prvkom portugalskej ňov zvuku Fado, ale matickosť jej zážitarchitektúry. V Lisabone dokon- predovšetkým vizukov, častú premenu ca jestvuje múzeum venované álnych senzácií, ktoré emócií a nekontroazulejos. A týmito výzdobami ponúka Lisabon.“ lované reakcie, ale sa inšpiroval aj novosadský výNa výstave Azulejos tiež na rozvážne a tvarný umelec Bojan Kiridžić Bojan Kiridžić prezenhlboké premýšľanie (1971), ktorého výstava Azulejos toval obrazy s preo sebe, o vlastných Edita Kadirićová a Maja Rakočevićová Cvijanovová prebiehala od 4. do 15. októbra vahou modrých odžiadostiach a potieňov a trebách, o svojej niektorých detai- 13. do 15. storočia. A práve to identite, o zodpovednejšom lov, ktoré naňho klišé z obkladačiek som využil vzťahu voči samej sebe. zapôsobili počas ako ideu na ornamentálne prvky V tomto ich spoločnom mulpobytu v hlav- obrazov a pri ich vytváraní som timediálnom projekte dve aunom meste Por- používal náradie na dekoráciu torky sa sústredili na umelecké tugalska. „Blúdiac stien vojvodinských domov, ako skúmanie tých ženských tém, ulicami, bol som aj čipky zo starých záster oduševnený vý- a zo ženského odevu.“ tvarným výzorom * drôtových sietí Od 1. októbra do 1. noelektričkových in- vembra v Múzeu súčasného štalácií, ktoré majú umenia Vojvodiny (Galéria Bojan Kiridžić: Aqueduto das Águas Livres na spojoch nejaké S) trvá výstava Hormonoloposilňovacie body, takže pôso- gy – Talks and Recognitions, v Malom výtvarnom salóne bia ako uličné súhvezdia. Aj ka- ktorej autorkami sú Edita Kultúrneho centra Nového Sadu. mennými dekoračnými dlažba- Kadirićová (1976) a Maja „Muselo azda prejsť štvrť sto- mi calcada, ako aj obraznosťou Rakočevićová Cvijanovoročia od premiéry vá (1975). Ako sa filmu Lisabonský uvádza v opise Autorky výstavy Hormonology – Talks príbeh Wima Wenpodujatia, obidve and Recognitions sa sústredili na dersa, až po uskutieto autorky sa umelecké skúmanie ženských tém točnenie mojej vo svojich umežiadosti navštíviť to leckých prácach jedinečné, divné a zaoberajú osobitne ktoré sa svojou citlivosťou, výnimočne inšpicitlivým obdobím krehkosťou a symbolickosťou ratívne mesto,“ hov živote každej ženy zriedkavo stávajú stredobovorí Kiridžić v texte – pre/menopauzou, dom verejnej pozornosti, lebo publikovanom v kačiže obdobím, ktoré súvisia s hlbokou intímnosťou, talógu výstavy. „A sa začína už v štyridsia- s intenzívnymi a dramatickými zdá sa, že rovnaké tych rokoch života, po- psychofyzickými premenami obdobie muselo malým a postupným, žien. Z formálnej stránky výstava Bojan Kiridžić: Alfama Catedral prejsť aj v prípade alebo v niektorých prí- sa danými témami zaoberá prosamého Wendersa, od temných starých stien s ornamentálnymi padoch aj náhlym strácaním stredníctvom techník súčasného čias toho priestoru a ukončenia bielo-modrými obkladačkami reprodukčnej funkcie ženských sochárstva a kresieb, ako aj fašistického režimu diktátora azulejos, na ktorých je prítomný pohlavných orgánov. V tom médií video-artu a animácie. Salazara, až po objavenie sa orientálny vplyv z obdobia od období života hormóny majú

30/VIII

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra KVALIFIKAČNÁ ČASŤ FESTIVALU ROZSPIEVANÉ KLENOTY

Odzneli aj menej známe pesničky Alexandra Čížiková

večierka vystúpili žiaci vyšších ročníestival slovenských ľudo- kov a obecenstvu vých piesní v prednese sa predstavilo 11 detí Rozspievané klenoty spevákov. I keď bol s 29-ročnou tradíciou sa usku- v kategórii vyšších točnil v tretí víkend osláv Kova- ročníkov počet čického októbra. Prebiehal vo súťažiacich menší, veľkej sále kovačického Domu kvalita nechýbala. kultúry v sobotu 16. októbra za Spevákov spreváúčasti 30 sólistov – žiakov Zák- dzal miešaný orladnej školy Mladých pokolení chester – školský v Kovačici, ktorí sa predstavili a orchester pôdvomi ľudovými piesňami. sobiaci pri Dome V prvej časti zaspievalo 19 kultúry. žiakov nižších ročníkov, kým Odborná po- Orchester sprevádzal všetkých 30 sólistov, ktorí sa predstavili dvomi ľudovými v druhej časti festivalového rota pracovala piesňami v zložení: Ivan Babka, jeden lu slovami: „Kovačica nie je iba zo zakladateľov festivalu metropolou insity, ale aj dobrého a dlhodobý člen orchestra spevu. Je pozoruhodná skutočRosička, Zuzana Petríková, nosť, že si speváci zvolili piesne, choreografka DFS Vločka, ktoré nepočujeme tak často.“ a Zuzana Putniková, profesorka slovenského jazyka Organizátormi festivalu aj a literatúry. Podľa jej rozhod- v tomto roku sú kovačická záknutia Kovačicu vo finálovej ladná škola a Dom kultúry, kým časti festivalu budú predsta- finančnú pomoc na jeho realivovať Iskra Stamenovová a záciu poskytla Obec Kovačica. Lucia Válovcová v kategórii Úpravu javiska mali na starosti nižších ročníkov a Hana Bar- členky Ženského spolku v Kocová a Katarína Válovcová vačici, ktoré už tradične ozdov kategórii vyšších ročníkov. bujú javisko svojimi výšivkami. Predseda odbornej po- Druhá časť festivalu za účasti roty Ivan Babka na záver spevákov aj z iných slovenských Sestry Katarína a Lucia Válovcové si vyspievali prvé ceny odbornej poroty. zhodnotil tohtoročnú vojvodinských prostredí sa uskuKatarína v kategórii vyšších a Lucia v kategórii nižších ročníkov. kvalifikačnú časť festiva- toční 30. októbra.

Nový Sad | ročník 52 | cena 40 din | www.vzlet.rs |

OKTÓBER 2021

Laureáti

Ceny Rozletov • KULTÚRA •

OKTÓBROVÉ ČÍSLO VZLETU. Titulnú stranu nového čísla časopisu Vzlet skrášľuje fotografia tohtoročných laureátov Ceny Rozletov – Ireny Miriam Nôtovej a Michaela Kotváša. Stretnutiu pod lipami, na ktorom boli udelené ceny, sme venovali aj rozsiahlejší príspevok. Čitateľov informujeme aj o novosadskom Takt festivale, ktorý tohto roku privítal i kapelu zo Slovenska. Zverejňujeme práce žiakov z Báčskeho Petrovca, Kovačice a Padiny, zatiaľ čo strany Rozletov spestruje tvorba Alexandry Muhovej a Michaela Kotváša. Aj v tomto čísle sa zaoberáme komiksom, ako aj novou verziou operačného systému Windows. Pre milovníkov počítačových hier sme pripravili recenziu hry Psychonauts 2 a pre milovníkov filmu recenziu filmu Free Guy. Čitateľov Vzletu oboznamujeme, že je krížovka znovu odmeňovacieho rázu. Pre tých najšťastnejších sme prichystali zaujímavé darčeky. Čítajte Vzlet, píšte nám a sledujte nás na sociálnych sieťach. J. Pániková

43 /4982/ 23. 10. 2021

Kultúra NA 40. FESTIVALE ZLATÝ KĽÚČ

Nové i známe mená a tváre Anna Francistyová

tival neuskutočnil. A bol to rok pre toto podujatie s dôvodom obvyklom jesennom na oslavu okrúhleho jubilea – 50 termíne v nedeľu 17. rokov od vzniku a od prvého októbra v Dome kultúry koncertu. Pri tejto príležitosti v Selenči prebiehal 40. ročník minuloročné jubileum pripomeFestivalu slovenskej populárnej nula panelová dokumentačná hudby Zlatý kľúč. Aj tohto roku výstava nainštalovaná vo vstupfestival prebiehal i v priamom nej hale selenčského Domu kultúry. Pripravená bola vlani k tematickej Konferencii muzikológov a hudobných odborníkov, a to v spolupráci MOMS Selenča a redakcie Hlasu ľudu. Pri otvorení jubilejného 40. festivalu auditóriu sa prihovorili predsedníčka Rady Miestneho spoločenstva Selenča Marína Vrabčeniaková a zástupkyňa predsedu Obce Báč Marína Balabanová. Festival otvorila tiež slovami podpory hudobnej tvorivosti vojvodinských Slovákov predsedníčka Národnostnej rady Juraj Súdi st., víťaz jubilejného slovenskej národnostnej festivalu Zlatý kľúč menšiny Libuška Lakatošová. Osobitne boli vtedy priprenose Televízie Vojvodina. vítaní i biskup SEAVC v Srbsku V roku 2020 sa zo známych epi- Jaroslav Javorník, predseda MSS demiologických dôvodov fes- Branislav Kulík, asistentka v Pokrajinskom sekretariáte pre vzdelávanie, správu, predpisy a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Milinka Chrťanová a jeden zo zakladateľov festivalu Ján Šimoni. Na repertoári tohto jubilejného ročníka bolo nových 12 skladieb. Skladby a interpretácie hodnotila odborná porota v zložení: Jovan Adamov, Vladimír Kováč a Pavel Tomáš st., autorské texty piesní posudzovala Zdenka Valentová-Belićová. Podľa rozhodnutia „hudobnej“ poroty 1. cenu za skladbu a zároveň aj Cenu NRSNM Cenu za interpretáciu si vyspievala – sošku akademickej sochárTatiana Jašková

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mirko Ilić, odmenený 2. cenou za skladbu, spieval za sprievodu vokálneho dueta Macao (Taňa Cerovská a Jaroslav Leporis)

Tretia cena a najviac SMS hlasov: skladba Dina Poliaka odznela v interpretácii autora a Magdalény Kaňovej

ky Miry Brtkovej – získal Juraj Súdi st. Názov skladby je Ešte sme doma neboli, vznikla na text Pavla Mučajiho a autor ju aj upravil a zaspieval. Mirko Ilić získal 2. cenu za svoju skladbu Rázcestia. Zhudobnil vlastný text, upravil ju Rastislav Srnka a na Tvorcovia skladby odmenenej Cenou obecenkoncerte ju autor stva: (zľava) textárka Karmena Kováčová, interMirko Ilić zaspie- pretka Martina Agarská a autor Juraj Súdi ml. • KULTÚRA •

Členovia odborných porôt: (zľava) Zdenka Valentová-Belićová, Vladimír Kováč, Jovan Adamov a Pavel Tomáš st.

Hádka Dino Poliak získal 3. cenu odbornej poroty. Je aj autorom textu, úpravu urobil Ervín Malina a na javisku odznela v interpretácii dueta Dino Poliak a Magdaléna Kaňová. Táto skladba sa najviac páčila i divákom, ktorí hlasovali prostredníctvom esemesiek. Za najpresvedčivejší prednes odmenená bola Tatiana Jašková. Interpretovala skladbu skladateľa a textára Jaroslava Berédiho Láska potajomná, ktorú pre festival upravil Đorđe Petriško. Cenu za najlepší text Samuelovi Kováčovi Odborná porota sa odovzdala Marína Balabanová rozhodla špeciálnu cenu udeliť Jánovi Dobríkovi za dlhoročný vynikajúci prínos festivalu Zlatý kľúč. Podľa rozhodnutia Zdenky Valentovej-Belićovej Cenu za najlepší text získal Samuel Kováč. Ide o skladbu Strom, ktorej autorkou a interpretkou bola Iveta Kováčová, kým textár S. Špeciálna cena za vernosť a prínos festivalu Kováč bol i upravovateľom. Svojho Jánovi Dobríkovi

val za sprievodu vokálneho dueta Macao (Taňa Cerovská a Jaroslav Leporis). Za skladbu

• KULTÚRA •

Moderátorkou festivalu bola Sabína Trbarová a spevákov sprevádzal tanečný festivalový orchester. Ceny udeľovali hostky, ktoré sa prihovorili divákom na otvorení festivalu: Marína Vrabčeniaková, Marína Balabanová a Libuška Lakatošová. Festival sa uskutočnil vďaka organizátorom, spoluzakladateľom a patrónom: V revuálnej časti vystúpili i Margarita Národnostnej rade sloa Martina Benkové venskej národnostnej favorita si volili aj diváci v sieni menšiny, Miestnemu spoločenDomu kultúry v Selenči. Po sčí- stvu Selenča, Ústavu pre kultúru taní ich ústrižkov z hlasovacích vojvodinských Slovákov, Obci lístkov bolo vyhlásené, že Cenu obecenstva získala skladba Nech nás nič nerozdvojí. Autorom je Juraj Súdi ml., textárkou Karmena Kováčová, upravovateľom Juraj Súdi st. a spievala ju Martina Agarská. Revuálna časť festivalu bola venovaná nedávno predčasne zosnulému Samuelovi Medveďovi, pro- Moderátorka Sabína Trbarová

Výstavou si pripomenuli vlaňajších 50 rokov od prvého festivalového ročníka

fesorovi a skladateľovi. Jeho štyri skladby predniesli Ladislav Kekez, Margarita a Martina Benkové, Jaroslav Kriška a Miroslav Hemela.

Báč, Pokrajinskému sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

43 /4982/ 23. 10. 2021

Kultúra V ŠÍROM POLI HRUŠKA

Na tanečníkov nesmieme zabúdať Olinka Glóziková-Jonášová

ultúrno-ochotnícka činnosť v takmer každej spoločnosti má významnú úlohu. Tvoria ju hlavne nadšenci

Autor publikácie Pavel Urban

a milovníci písaného slova či výtvarného alebo hudobného umenia, divadla, hudby, tancov a pod.

grafov a milovníkov tanca. Kniha je svojráznym svedectvom o bohatej a čulej histórii a úspechoch tanečných telies pôsobiacich v Kovačici, o ktorých sa určite vedelo a vie, ale doposiaľ neboli zhrnuté na jednom mieste tak, ako to teraz zhrnul Urban. Kniha je teda svojráznou kronikou kovačických ľudových tancov. Po úvodnom speváckom bode v podaní dievčenského chóru školy uvítacie slová patrili riaditeľke školy Aničke Bírešovej, po čom sa slova ujal autor publikácie Pavel Urban. Hosťami večierka boli Alžbeta Hriešiková, učiteľka vo výslužbe a dlhoročná choreografka a vedúca folklórnych súborov tak v základnej škole, ako i v Dome kultúry v Kovačici. Po nej sa slova ujala Mária Garajová, bývalá choreografka, Željko Suchánek, choreograf FS V šírom poli hruška, ktorý pôsobí pri kovačickom DK. Spomenutí

Autorovi gratulovala, ale aj užitočné sugescie pre budúce podobné vydania dala dlhoročná choreografka a učiteľka vo výslužbe Alžbeta Hriešiková

„Tance majú významné miesto aj vo výchove a vzdelávaní detí,“ tvrdí autor nedávno prezentovanej knihy V šírom poli hruška – Tance v Kovačici Pavel Urban, profesor telesnej výchovy v ZŠ Mladých pokolení v Kovačici. Prezentácia sa uskutočnila 8. októbra v spomenutej škole a prilákala niekdajších, ale aj súčasných tanečníkov, choreo34

www.hl.rs

choreografi hovorili prevažne o svojich zážitkoch a skúsenostiach v práci s tanečníkmi. Aj keď spomenutí mali mnoho toho spoločného, každý mal predsa zaujímavý prejav, lebo porozprával o významných medzníkoch vo svojej činnosti, ktoré sa odzrkadľovali aj na spoločensko-kultúrnych zmenách, ktoré sme ako ľudstvo pocítili.

Informačno-politický týždenník

Nechýbal ani rezký tanec folkloristov

Autorovi však popriali, aby toto bol iba začiatok a aby sa snažil aj do budúcna s doplneným vydaním mapovať tanečnú činnosť v Kovačici, lebo ona vraj nejako stále bola, je a zostala v úzadí v porovnaní s insitným umením či spevom, čím sú Kovačičania skutočne najrozpoznateľnejší. Avšak je čím sa pochváliť aj v tejto oblasti – odznelo na záver ich príhovorov. Osobitná časť večierka bola venovaná kovačickému ľudovému odevu, mužskému a ženskému – dievčen- O kroji hovorila Anna Širková skému. Prítomným o ňom porozprávala a na živých mode- loch aj prezentovala jednotlivé časti odevu Anna Širková, ktorá súčasne pomáha vedeniu DK, keď ide o prípravu a príležitostné obliekanie starých tradičných krojov. Menovaná zaspievala aj jednu ľudovú pieseň v sprievode Jaroslava Chalupu. Jeden bod patril aj tanečníkom, ako aj sólistke Magdaléne Torňošovej. Krst knihy vykonal Martin Bajza, zborový farár v Kovačici, a na záver autora, ktorý inak v tento deň oslavoval aj narodeniny, vedenie školy prekvaKrst knihy vykonal zborový farár pilo narodeninovou tortou. Martin Bajza • KULTÚRA •

BIELE BLATO

Tri desaťročia miestneho matičného odboru Anna-Andrea Holíková

za minulé dva roky a finančná novaná presvojom príhospráva. Vykonané boli voľby do zentácii publivore povedal: lávnostne a rušno bolo rád a formálne bol schválený kácie Miestny „Poďakoval by v sobotu podvečer 16. i plán činnosti na bežný rok. odbor Matice som sa našej októbra v bieloblatskom Počas minulých dvoch rokov slovenskej v predsedníčDome kultúry, keď sa konalo členovia bieloblatského MOMS Bielom Blate ke, lebo bez výročné zasadnutie MOMS Biele sa venovali predovšetkým vý- 1991 – 2021. jej podpory Blato a prezentácia knihy k 30. stavbe a úpravám matičného Na úvod učitáto kniha by výročiu obnovenia tohto miest- domu, vydavateľskej činnosti, teľka Miluška neuzrela svetneho matičného odboru autora rozširovaniu činnosti folklór- Sabová prečílo dňa, a tiež Adama Jonáša. nej sekcie a zúčastnili sa po- tala úryvok z riaditeľovi VaPo tom, čo na úvod výročné- četných podujatí v organizácií knihy o obnolentíkovi a ceho zasadnutia zaznela hymna iných MOMS a ústredia MSS. vení matičnej lému SVC za Matice slovenskej Po nábreží Schválený bol návrh doterajším činnosti v Predseda MSS Branislav Kulík s p o l u p r á c u . členom Správnej a Dozor- Bielom Bla- odovzdal Pamätný list MSS čle- Knihu sme prinovi MOMS Biele Blato Darkovi nej rady predĺžiť mandát, s te. Nasledo- Sládečekovi pravovali asi výnimkou náhrady dvoch val príhovor rok, dali sme si členov, ktorí na tento post riaditeľa Slovenského vydava- na to dosť času, myslím si, že zaďakovali. teľského centra Vladimíra Valen- je práca dobre vykonaná. VeNa záver výročného za- tíka, ako i autora knihy Adama rím, že si bieloblatskí matičiari sadnutia odzneli príhovory Jonáša, horlivého matičiara. knihu zabezpečia a budú s ňou hostí. Predseda MSS Bra- „Bieloblatčania dbajú o knižnú spokojní, lebo každý tam nájde nislav Kulík okrem iného kultúru, uvedomujú si význam seba, keďže je práca každého povedal: „Biele Blato nie je prejdenej cesty a dôležitosť za- zaznamenaná.“ Vydanie knihy najväčšia dedina v Banáte, písať to, čo sa stalo, aby zostalo podporili Pokrajinský sekretaavšak bez ohľadu na to do- pre budúcnosť. Nie iba v podobe riát pre vzdelávanie, predpisy, káže sa rovnať so svojimi ročných správ o činnosti, ale aj správu a národnostné menšiny aktivitami a prácou s väč- v knižnej podobe. Preto mám – národnostné spoločenstvá, šími prostrediami, preto pocit, že MOMS Biele Blato v Národnostná rada slovenskej náJarmila Hromčíková a Adam Jonáš vám prajem, aby sa matičná tomto nemá obdobu. Ani jeden rodnostnej menšiny, Ústav pre a celodedinská činnosť do odbor nemá lepšie zmapova- kultúru vojvodinských Slovákov koník beží, predsedníčka MOMS budúcna iba rozširovala.“ nú činnosť ako tunajší. Za to a Mestská rada mesta Zreňanin. Biele Blato Jarmila HromčíkoSlova sa ujal aj predseda môžeme predovšetkým vďačiť V rámci prezentácie predsedvá privítala početných prítomníčka Hromčíková v mene miestných a vzácnych hostí. Osobitne neho matičného odboru udelila predsedu MSS Branislava Kulíka, ďakovné listy organizáciám a poslanca pokrajinského parustanovizniam pri príležitosti lamentu a bývalého predsedu 30. výročia obnovenia činnosti MSS Jána Brtku, ako i delegácie za podporu a spoluprácu. Predbanátskych MOMS-ov. Predsedseda MSS Branislav Kulík pri tejto níčka Hromčíková privítala tiež príležitosti slávnostne odovzdal riaditeľa SVC Vladimíra Valentíka, pamätný list členovi MOMS Biele predsedu Rady Miestneho spoBlato Darkovi Sládečekovi, ktorý ločenstva Biele Blato Miroslava sa odovzdáva počas SlovenMarkuša, riaditeľku ZŠ Bratstva ských národných slávností. a jednoty Nadu Kočalovićovú, Členky folklórnej sekcie pri MOMS zaspievali zmes ľudových piesní Prezentácia bola spestrená za hudobného sprievodu Jána Zvaru-Mocu dozorcu tamojšieho cirkevného prednesmi básní v podaní Anity zboru SEAVC Jána Sládečeka a MOMS Kovačica Pavel Baláž a Adamovi Jonášovi, ktorý si je Jonášovej a Anastasije Mišićovej všetkých predstaviteľov spolo- poslanec pokrajinského parla- plno vedomý prchavosti času a spevom ľudových piesní člečenského života dediny. mentu Ján Brtka. Nasledoval a toho, že zostane pre budúc- niek folklórnej sekcie pri MOMS Výročné zasadnutie prebieha- hudobno-recitačný program nosť iba to, čo bude zapísané, to, za hudobného sprievodu Jána lo v siedmich bodoch, v rámci žiakov ZŠ Bratstva a jednoty, kto- čo je v knižnej podobe,“ uviedol Zvaru-Mocu. Po oficiálnej časti ktorých odzneli správy o čin- rých nacvičila Adela Obšustová. Valentík. nasledovalo družné posedenie nosti rád – Správnej a Dozornej Druhá časť večierka bola veAutor knihy Adam Jonáš vo a zábava.

• KULTÚRA •

43 /4982/ 23. 10. 2021

Kultúra INSITNÉ UMENIE SLOVÁKOV ZO SRBSKA V SÍDLE EURÓPSKEJ KOMISIE

Po tretí raz Pripravila: Danuška Berediová-Banovićová

rbsko v roku 2022 navrhne, aby sa insitné maliarstvo Slovákov vo Vojvodine zaradilo do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. Tomuto cieľu má napomôcť aj výstava obrazov v Galérii Babka v Kovačici, ktorá sa konala pod patronátom podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča a ministerky kultúry vo vláde Republiky Srbsko Maje Gojkovićovej. Otvorili ju v utorok 12. októbra v Bruseli – v sídle Európskej komisie (EK) – podpredseda EK Maroš Šefčovič a ministerka pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg Republiky Srbsko Gordana Čomićová. Dvojtýždňová výstava je výberom obrazov z Galérie Babka Kovačica a pripomína 30. výročie jej založenia. Majiteľ galérie Pavel Babka nebol prítomný na otvorení výstavy v Bruseli, ale vo svojom

videopríhovore pripomenul, že výstava vznikala dva roky, a tešil sa na to, že porozpráva viac o autentickosti slovenského insitného umenia v Srbsku. Babka ocenil, že v roku 2012 Ministerstvo kultúry

Kovačica oslávi 220 rokov od založenia, Srbsko chce navrhnúť insitné maliarstvo aj do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. Šefčovič zdôraznil, že insitné maľby vojvodinských Slovákov

Maroš Šefčovič a Gordana Čomićová pri obrazoch insity zo Srbska

Srbska zapísalo insitné maliarstvo vojvodinských Slovákov do národného zoznamu kultúrneho dedičstva. Na budúci rok, keď

skrášľujú budovu eurokomisie už po tretí raz. „Vždy si ich obrazy získajú veľa priaznivcov, a to svojimi živými farbami, a tým,

ako dobre vystihujú jednotlivé momenty života slovenskej komunity v Srbsku. Verím, že sa im podarí dostať sa na kultúrny zoznam UNESCO,“ uviedol a dodal: „Dokázali rozvinúť toto umenie do úrovne, keď je to naozaj medzinárodne uznávané.“ Bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku a bývalý šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák insitné umenie Slovákov v Srbsku dobre pozná. Označil ho za jedinečné umenie, ktoré je známe v celom svete. Pripomenul, že výstavy, ako je tá v Bruseli, sa konali na rôznych prestížnych adresách. „Pán Babka vynakladá veľké úsilie, spopularizoval toto umenie. Je to aj kultúrny most, umenie, ktoré nepotrebuje tlmočníkov, a vo svete je vysoko hodnotené. Šanca, že sa dostane na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO, je veľmi vysoká,“ odkázal. Zdroj: TASR a EC AV PORTAL Foto: z archívu EC AV PORTAL

26. festival Divadelné inscenácie dolnozemských autorov 28. – 31. októbra 2021 Pivnica

Program

Štvrtok 28. októbra 15.00 Ochotnícke divadlo KC Kysáč Bozky (detské predstavenie) Autor a réžia: Ján Privizer 16.30 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova Cesta k šťastiu (detské predstavenie) Autor: Ján Uličiansky (Ostrov objavov) Réžia: Ivan Ječmen a Alexander Materák 20.00 Divadlo VHV Petrovec, Báčsky Petrovec Tak sa to vraví Autor: Eugène Ionesco Réžia: Marína Dýrová 36

www.hl.rs

Piatok 29. októbra 18.00 Otvorenie troch výstav: – panelová výstava 25 rokov festivalu DIDA (divadelný salón) – výstava plagátov predstavení, ktoré účinkujú na festivale DIDA 2021 (divadelný foyer) – výstava fotografií Filip a Michal Lašutovci na dolnozemskej ochotníckej divadelnej scéne (divadelný foyer) 19.00 Slávnostné otvorenie festivalu DIDA 2021 Slovenské vojvodinské divadlo, Báčsky Petrovec Profesionál

Informačno-politický týždenník

Autor: Dušan Kovačević Réžia: Richard Sanitra a Ján Chalupka Sobota 30. októbra 17.00 Spomienkový večierok venovaný profesorovi Dr. Jozefovi Valihorovi (divadelný salón) 19.00 Neformálny divadelný súbor Fedor teatar, Padina Kabaret 2 Autor a réžia: Fedor Popov 20.00 SKC Pavla Jozefa Šafárika, Nový Sad Predposledný súd Autor: Vlado Mores Réžia: Rastislav Zorňan

Nedeľa 31. októbra 17.00 Ochotnícke divadlo KC Kysáč Dvaja Autor: Július Barč-Ivan Réžia: Ján Privizer 20.00 Vyhodnotenie festivalu DIDA 2021 Kolektív kreatívnych amatérov KOKRAM, Kovačica Slúžky Autor: Jean Genet Réžia: Dragan Karlečík (hosťujúce predstavenie)

• KULTÚRA •

OKRÚHLY STÔL V KYSÁČI

Na tému slovensko-srbských kultúrno-historických stykov Miroslava Ožvátová

rámci osláv Dňa Kysáča v podvečer 12. októbra v priestoroch starobných penzistov v Kysáči usporiadali okrúhly stôl na tému slovensko-srbských kultúrno-historických stykov v 19. a 20. storočí. Na úvod sa prítomným prihovorila výborníčka Mesta Nový Sad a riaditeľka NVU Hlas ľudu Milana Arňašová-Radićová, ktorá podotkla význam témy z hľadiska slovensko-srbskej spolupráce, spoločných záujmov Slovákov a Srbov a motívov spolupráce týchto dvoch národov. Podľa jej slov okrúhly stôl mal za cieľ rozšíriť obzory na danú tému a ukázať, že Slováci a Srbi vždy obhajovali spoločné záujmy. Z toho dôvodu je dôležité vedecky a prostredníctvom faktov popularizovať dejiny v súvislosti

na úvod povedal, že v dejinách slovensko-srbské styky vždy boli vzostupné a že je Kysáč dobrým príkladom fungovania slovensko-srbských vzťahov. V prvej časti podujatia stredobodom pozornosti boli dejiny v období rokov 1860 – 1914 s dôrazom na genézu a formu slovensko-srbských vzťahov, ako aj postavenie týchto dvoch národov v Habsburskej monarchii, čiže v Rakúsko-Uhorsku. G. Vasin okrem iného zdôraznil: „Slovensko-srbské styky nie sú náhodné. Majú dlhé trvanie a zrejmá je i spolupráca týchto národov.“ Podotkol význam jednotlivých kľúčových období, rokov, udalostí a osobností pre Slovákov v tomto podľa jeho slov zložitom období. J. Miklovic hovoril o období 1895 – 1905 s dôrazom na naše prostredia a Kulpínsky volebný

vojne a zmeny na politickej scéne. Medzi tie patrili aj kolonizácia a agrárna reforma. Veľkou kolonizačnou vlnou Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (neskôr Juhoslávia) osídľovalo svoje severné oblasti. V rámci týchto udalostí vysvetlil aj vznik terajšej časti Kysáča Tankosićevo, ktorá v minulosti mala názov Malo Irmovo. Na záver sa všetkým prítomným prihovoril predseda Rady MS Kysáč Ján Prítomným sa prihovorila Milana Vozár, ktorý sa poďakoval Arňašová-Radićová (foto: z archívu MS účastníkom a hosťom podKysáč) ujatia. Podujatie podporilo Mesto Nový Sad a PokrajinKoniec rozhovorov patril agrárnej reforme a kolonizácii ský sekretariát pre vzdelávanie, počas dvoch svetových vojen, správu, predpisy a národnostné o ktorých hovoril M. Micić. Vy- menšiny – národnostné spolosvetlil udalosti po prvej svetovej čenstvá.

Výzva z ÚKVS

Referenti: (zľava) Goran Vasin, Milan Micić a Jaroslav Miklovic

s témou, o ktorej sa na podujatí hovorilo. O téme hovorili historici: Milan Micić, generálny tajomník Matice srbskej, Goran Vasin, mimoriadny profesor na Filozofickej fakulte v Novom Sade, a Jaroslav Miklovic, profesor dejepisu zo Starej Pazovy. Rozhovory moderoval Jaroslav Miklovic, ktorý • KULTÚRA •

okres. Podrobnejšie sa zmienil o voľbách do Uhorského snemu roku 1905 a víťazstve Milana Hodžu, ktorý bol spoločný slovensko-srbský kandidát. V pokračovaní pripomenul význam Slovákov v rakúsko-uhorskom vojsku, v Československej légii a prínos Slovákov, ktorí žili na území Srbska v tomto období.

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzýva všetkých záujemcov, aby podali návrhy na programovú činnosť Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov na rok 2022. Navrhovať môžete kultúrno-umelecké programy, literárne večierky, hudobné podujatia, prezentácie činnosti slovenských umelcov, prezentácie mladých talentov, promócie slovenských publikácií, programy odborného zdokonaľovania, programy z oblasti divadelníctva, audiovizuálnej tvorby, literatúry a vydavateľstva, umeleckej tvorby, výstavy a promócie, výročia a jubileá v danom roku slovenských vojvodinských činiteľov, ako aj tému konferencií, snemovaní, prednášok a pod. Návrhy s argumentovaným popisom je možné zasielať v elektronickej forme na mail: office@slovackizavod.org.rs alebo ustavprekulturu@gmail.com, alebo poštou na adresu: Zavod za kulturu vojvođanskih Slovaka Njegoševa 16/2 21 000 Novi Sad najneskôr do 12. novembra 2021. Zaslané návrhy na programovú činnosť ÚKVS zhodnotí Programová rada ÚKVS a zváži ich prípadné zaradenie do Programu práce ÚKVS na rok 2022. 43 /4982/ 23. 10. 2021

Kultúra ZŠ MLADÝCH POKOLENÍ V KOVAČICI

Detský týždeň plný aktivít Olinka Glóziková-Jonášová

umeleckej dielne Maľovanie čistého srdca, ktorú organizovala Galéria insitného umenia, a žiaci druhého ročníka absolvovali dielňu pod názvom Detské hračky v minulosti a dnes

dňoch 4. až 10. októbra v Srbsku prebiehalo tradičné podujatie Detský týždeň. Za tohtoročné motto spomenutého týždňa zvolené boli verše srbského básnika Ljubivoja Ršumovića Dieťa je dieťaťom, maj ho rád a rozumej ho. Všetky základné školy v Obci Kovačica si pripomenuli tento týždeň a na každý deň mali pripravené množstvo aktivít. Aj vedenie, učitelia a žiaci ZŠ Mladých pokolení v Kovačici v tom týždni realizovali celú paletu pestrých aktivít. Štartovali už v nedeľu 3. októbra, a to pre deti asi najzaujímavejšou akciou – detským jarmokom. Na kovačickom trhovisku, ako aj každý rok doposiaľ, bola pestrá a bohatá ponuka. V pondelok prváci zasadili strom generácie v školskom parku, kým sa utorok niesol v znamení umenia. Žiaci prvého až štvrtého ročníka sa zúčastnili

Členky Ženského spolku v Kovačici žiakom ukázali, ako si kedysi deti samy vyrábali hračky z prírodných materiálov a kukuričia

v organizácii Ženského spolku v Kovačici. V tento deň bola usporiadaná aj dielňa z výtvarnej kultúry za účasti žiakov nižších ročníkov v organizácii

Červeného kríža v Kovačici a dve športové podujatia – zápas v malom futbale pre chlapcov a vo volejbale pre dievčatá. Vo štvrtok 7. októbra bol

Foto: z archívu ZŠ v Kovačici

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Katarína Mosnáková-Bagľašová: Škvrny plus (ISBN 978-86-7103-565-1) Jaroslav Čiep

ko druhý zväzok v novozaloženej edícii Predsa koľaj v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci prednedávnom tlačou vyšla kniha Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej (1984) Škvrny plus. Táto naša autorka pôvodom z Jánošíka v poslednom čase žije a tvorí na Slovensku. V Banskej Bystrici je aj šéfredaktorkou časopisov ArtUM a 100PA v tamojšom Stredoslovenskom osvetovom stredisku. Inak je spoluzostavovateľkou knihy Slováci v Srbsku z aspektu

Žiackeho parlamentu. V ďalší deň žiaci nižších ročníkov kreslili farebnými kriedami pred školou, po čom nasledovala humanitárna akcia Priateľ priateľovi v organizácii mládeže

usporiadaný 30. Spomienkový beh Dr. Janka Bulíka pod názvom Ulicami môjho mesta, v ktorom účasť mali všetci žiaci. Detský týždeň doznel v piatok, keď bola usporiadaná slávnosť prijímania prvákov do Detského zväzu a dielňa, na ktorej hovorili o tradičných a nových médiách. „V rámci Detského týždňa kovačickí žiaci dostali aj darčeky, a to od SEAVC v Kovačici v podobe maľovaniek na námety z Biblie a od rodiny Benkovej z Kovačice dostali ručne ušité a rúška na viacrazové použitie,“ povedala Anička Bírešová, riaditeľka školy, a dodala, že sú spokojní s tohtoročnými aktivitami v rámci spomenutého týždňa, ktoré sa im podarilo zrealizovať. „Skutočne bola veľká a najmä pestrá ponuka aktivít a zapojení boli žiaci všetkých ročníkov. Program sme vypracovali spoločne a teší nás, že svoje návrhy predostrel aj Žiacky parlament. Samozrejme, sme radi, že sa nám v týchto neľahkých a neistých podmienkach predsa podarilo zrealizovať všetko naplánované,“ uzavrela Bírešová.

www.hl.rs

kultúry (2011, 2013) a knihy Pamätník slovenských vojvodinských literátov, umelcov a kultúrnych pracovníkov na začiatku 21. storočia (2017). Vydala knihu poviedok pre deti Jednozubý úsmev (2014), etnologickú knihu Detstvo našich predkov (2016), knihu ľudovej slovesnosti pre deti Slovákov v Srbsku pod názvom Enike benike krikel bé (2017), zbierku básní Škvrny (2018), poviedkomix pre deti Každý deň sa niečo nové naučím (2018, 2019), knihu pre deti Ako sa pevná linka Inka zoznámila s mobilom (2019), knihu rozprávok zo sveta Maui (2019) a

Informačno-politický týždenník

básnickú bibliofíliu 1999 (2020). Kniha Škvrny plus Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej je novým vydaním jej prvej zbierky básní Škvrny, ktorú vydalo Banátske kultúrne centrum v Novom Miloševe v roku 2018 a doplnená je o cyklus básní 1999, ktorý vyšiel ako bibliofília vo vydaní Slovenského kultúrneho klubu v Srbsku roku 2020. Obsahom knihy sú teda cykly Obrazy duše, Škvrny, Cefalostriptíz, Egobúrka, Tik-tak, Urbánni kočovníci a 1999 – dokopy je 21 básní. Na záver tohto vydania je odtlačený redakčný posudok Sen o ľudskej duši z

pera Dalimíra Hajka. Knihu Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Škvrny plus ilustroval Miroslav Cipár (1935), grafický dizajnér, grafik, sochár a ilustrátor zo Slovenskej republiky, a vydalo ju Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci ako 2. zväzok v edícii Predsa koľaj. Zároveň je to 279. publikácia vydaná v SVC. Táto publikácia rozmerov 20 x 14 cm, vytlačená na ofsetovom papieri, zlepená do mäkkej väzby, v rozsahu 56 strán, vyšla s vročením 2021. V náklade 150 kusov ju vytlačila tlačiareň Futura v Novom Sade. • KULTÚRA •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS290, NSU290, NSL290, NSO290 NS – Hotel Sheraton

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Hotel Sheraton

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS290, NSU290, NSL290, NSO290 NS – Hotel Sheraton, Ul. Polgar Andraša 1, na katastrálnej parcele číslo 7840/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 13. októbra 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-630/21, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Nositeľ projektu CETIN, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Hotel Sheraton, Ul. Polgar Andraša 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 7840/3, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 15. októbra 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-636/21, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS NIS Nositeľ projektu CETIN, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS NIS, Ul. narodnog fronta číslo 12, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 12. októbra 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-512/21, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS175, NSU175, NSL175, NSO175 NS – KAMENJAR III NOVI SAD, Kamenjar III číslo 43, na katastrálnej parcele číslo 3978, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

43 /4982/ 23. 10. 2021

Oznamy

OBJEDNÁVKA MLÁDEŽNÍCKEHO ČASOPISU VZLET Mládežnícky časopis Vzlet vychádza mesačne, okrem júla a augusta, a doručuje sa poštou na adresu odberateľa. Cena jednotlivého čísla je 40,00 din.

200,00 din. 400,00 din.

| www.v zlet.rs |

APRÍL

2021

MENO A PRIEZVISKO

52 | cen a 40 din

ADRESA

40 din

Nový Sad

t.rs w.vzle | ww

| ročník

SEPT

EMBE

1 R 202

Nový Sad | ročník 52 | cena 40 din | www.vzlet.rs |

JÚN 2021

polročné predplatné ročné predplatné

52 ročník Sad | Nový

| cena

TELEFÓNNE ČÍSLO

NAPOMENUTIE: Údaje vyplňte tlačenými písmenami.

DÔLE

ǤŊ.Ɣ ŽI5 TÉ JE NEBÁŤ SA .1*%Ŋ( $ ŝ*( 5 - 1ƗJ SVOJU 0 Ɨ )*.Ɣ 3+ Ŋ $ SA ZA / ČALA 8688 BUDU

Vyplnené tlačivo môžete zaslať na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad. V prípade akýchkoľvek otázok nás môžete kontaktovať na tel. číslo: 021/47 20 840.

OBJEDNÁVKA

ČASOPISU PRE DETI ZORNIČKA

Časopis pre deti Zornička vychádza mesačne, okrem júla a augusta, a doručuje sa poštou na adresu odberateľa. Cena jednotlivého čísla je 90,00 din.

polročné predplatné ročné predplatné

HU NWyE 2 2 Ɣ

2 /202 2021

ík 32 Ročn

(79)

Cena

n. 90 di

1 Ɣ 6HS WHPEH U

Ɣ 20 21/2022

450,00 din. 900,00 din.

MENO A PRIEZVISKO Ɣ

Ročník

32 (79

)

Cena 90

din.

ADRESA

TELEFÓNNE ČÍSLO

NAPOMENUTIE: Údaje vyplňte tlačenými písmenami. Vyplnené tlačivo môžete zaslať na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad. V prípade akýchkoľvek otázok nás môžete kontaktovať na tel. číslo: 021/47 20 840.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 43 autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

časť hlavy

kyslík

Ján Kollár

súper

hotový, vyradený

ľudia, ktorí volia

V tajničke je meno a priezvisko kovačickej insitnej maliarky.

vôkol

zabíjanie, zboj

Potrebujeme predavača látka z kôry duba teba

Uroševac

dcérin muž

kruh tancujúcich básnik Rúfus

mužské meno

prvé písmeno

predložka s

opíjal sa riečna ryba

sodík

AS HL DU ĽU

Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Kysáči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-2084, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu

štvrťhárok

v minulom roku spolupracovník

opytov. zámeno Nikola Tesla

Ivan Krasko rovnaké písmená

drevené vyhĺbené nádoby

bázeň predložka druh drahokamu

dno, spodok druh rastliny tropická rastlina

nobélium

karát tekutina na konzervovanie

Nový Zéland kniha snov Akadémia vied a umení

nedobrý ý=y a podobne latinská spojka ostrov

hlasludu.info

2. časť tajničky

www.hl.rs

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 42 – VODOROVNE: klamstvo, novota, d, malo, KŠ, P, LE, pot, iba, vari, vr, misie, nápad, Np, inak, kto, cit, PA, k, kl, more, O, doláre, modlitba TAJNIČKA: V PIVNICKOM POLI Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 42 z čísla 42 Hlasu ľudu zo 16. októbra 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: NATAŠA ĎURICOVÁ, Ul. Jána Čajaka č. 3, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs.

• OZNAMY •

43 /4982/ 23. 10. 2021

Oznamy REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre ochranu životného prostredia Rumenačka č. 110/A 21 000 Nový Sad tel.: 021/421-109 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ sledovania stavu životného prostredia, vedenia lokálneho registra prameňa znečisťovania, informovania a iných odborných prác, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre socialnu a detskú ochranu Mesta Nový Sad Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/529-812 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre socialnu a detskú ochranu Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ pre zisťovanie práv na prídavok na dieťa v Oddelení pre zisťovanie práv na prídavok na dieťa, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca – 1 vykonávateľ. Pracovné miesto: vykonávateľ pre doplnkovú bojovnícko-invalidnú ochranu v Správe pre bojovnícko-invalidnú ochranu, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca – 1 vykonávateľ. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre sociálnu a detskú ochranu Mesta Nový Sad REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/488-2953 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre všeobecné práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ prác osobných stavov občanov – námestník matrikára a vedenia správneho konania v oblasti osobných stavov občanov I, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca – 2 vykonávatelia. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/488-2953 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre všeobecné práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ prác miestneho spoločenstva v meste, ktoré je roztriedené v hodnosť vyšší referent – 1 vykonávateľ. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre všeobecné práce Mesta Nový Sad

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Begej Water, s. s r. o., z Nového Belehradu, Bulvár Mihajla Pupina č. 6, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba zariadenia na prečisťovanie odpadových vôd (PPOV) mesta Zreňanin, na k. p. č. 15392/5, k. o. Zreňanin I, ZO Zreňanin. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu FORMA PHARM SPV, s. s r. o., Belehrad, Ul. Knićaninova číslo 3, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba komplexu stanice na zásobovanie palivom, na katastrálnej parcele číslo 3495/3, v Ul. karlovački drum b. č., k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná fázová výstavba, kde sú v prvej fáze výstavby plánované predajný objekt a strieška, dve podzemné nádrže za tekuté palivo (2 x 60 m3) a sklad na umiestnenie fliaš pre TNG a v druhej fáze výstavy samoobslužná ručná umyváreň. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 15. októbra 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-672/21, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba skladu zápalistých chemikálií a plynov Inštitútu pre chémiu, výšky prízemie (P), brutto rozvinutej stavebnej plochy 45 m2, na Námestí Dositeja Obradovića číslo 3, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3673/4, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Prírodovedno-matematická fakulta – Univerzita v Novom Sade, Námestie Dositeja Obradovića číslo 3, Nový Sad Nositeľ projektu Prírodovedno-matematická fakulta – Univerzita v Novom Sade, Námestie Dositeja Obradovića číslo 3, Nový Sad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba skladu zápalistých chemikálií a plynov Inštitútu pre chémiu, výšky prízemie (P), brutto rozvinutej stavebnej plochy 45 m2, na Námestí Dositeja Obradovića číslo 3, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3673/4, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 13. októbra 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-637/21, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s dcérou a sestrou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s

MARIENOU KORUNIAKOVOU 25. 3. 1976 – 11. 10. 2021 z Kulpína

Zaplakali oči, zaplakalo srdce bôľom, keď sme Ti navždy dali zbohom. Hoci si odišla a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš žiť naveky.

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých nás, ktorých si rada mala. S láskou a úctou si na Teba budú spomínať:

apostarý, ujo, sesternice Mariena, Daniela a bratranec Ján s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV našej susede

S láskou a úctou sa lúčia: otec Samuel a sestry Jarmila a Andrea

MARIENE KORUNIAKOVEJ 1976 – 2021 z Kulpína

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Zostaneš nám navždy v pamäti.

MARIENOU KORUNIAKOVOU 25. 3. 1976 – 11. 10. 2021 z Kulpína

Susedovci

BOĽAVÁ SPOMIENKA na syna, brata a báčinka

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Trvalú spomienku si na Teba v srdci zachová sestra Jarmila s rodinou

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

JÁNA JURICU

10. 5. 1955 – 23. 10. 2009 z Padiny

Čas plynie, slzy v našich očiach, rana v našich srdciach a spomienky na Teba večne zostávajú. Tichu a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú večne zarmútení Tvoji najmilší

• OZNAMY •

43 /4982/ 23. 10. 2021

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA s

SMUTNÁ ROZLÚČKA s dcérou

ANIČKOU RADULOVIĆOVOU

rod. Ďurišovou 19. 7. 1968 – 15. 10. 2021 z Nového Sadu rodom z Padiny

rod. Ďurišovou 19. 7. 1968 – 15. 10. 2021 z Nového Sadu

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Otec Pavel Ďuriš a sestra Snežana Tomićová a strýko Michal Ďuriš s rodinami

Nie, nebolí smrť, bolí život, ktorý sa bude žiť bez Teba. Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachová

Ďakujeme všetkým, ktorí nám vyjadrili sústrasť a prišli vyprevadiť našu zosnulú na večný odpočinok.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Odišiel bez rozlúčky môj bratranec a náš ujko

mama s manželom Pavlom

BOĽAVÁ SPOMIENKA na tetu a tetu Anku

JÁN KMEŤ

ANNU KMEŤOVÚ

22. 11. 1951 – 3. 10. 2021 z Báčskeho Petrovca

Chýbaš nám. Na Teba nezabudnú

25. 3. 1928 – 8. 10. 2019 – 8. 10. 2021 z Nového Sadu

Nezabúdame na Teba. Zlatka, Vesna a Kvetka

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratrancom

Zlatka, Vesna a Kvetka

SMUTNÁ SPOMIENKA

MARTINOM PAPOM 13. 1. 1960 – 5. 10. 2021

JÁN KOPČOK I keď Pán pretrhol života niť, v našich spomienkach zostaneš navždy žiť.

1942 – 2016 – 2021

VESNA MOLNÁROVÁ rod. Kopčoková 1968 – 2008 – 2021

z Báčskeho Petrovca Bratranec Janko Kolárik s manželkou Annou a deťmi

S láskou a úctou si na Vás spomínajú Vaši najmilší

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s

MARIENOU KORUNIAKOVOU 25. 3. 1976 – 11. 10. 2021 z Kulpína

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

JURAJ PRIVIZER

na brata a strýka

DANIELA RYBÁRSKEHO 19. 3. 1965 – 22. 10. 2019 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁNOM KUNČÁKOM 16. 6. 1942 – 7. 10. 2021 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať a krásne spomienky zachovávať. Manželka Katarína a dcéra Katarína a syn Ján s rodinami • OZNAMY •

26. 4. 1936 – 15. 10. 2021 z Kysáča

Navždy si s láskou na Teba budeme spomínať.

S úctou si navždy na Teba budeme spomínať.

Syn Ján s rodinou

Syn Juraj s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 21. októbra 2021 uplynulo päť rokov, čo nás opustil môj milovaný

IVAN FERKO

21. 10. 2016 – 21. 10. 2021 z Kysáča

IVAN FERKO

1974 – 2016 – 2021 z Kysáča

Tam, kde spieva v nebi anjelský chór, posielam denne pozdrav za Tebou. Tam, medzi anjelov...

Čas ubehol, ale môj bôľ zostáva aj naďalej rovnaký.

Bratia Samo a Miro s rodinami

s manželom, otcom a starým otcom

JURAJ PRIVIZER

26. 4. 1936 – 15. 10. 2021 z Kysáča

rodina Kokavcová

BOĽAVÁ SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Si navždy v mojom srdci a stále so mnou.

Tvoja teta Anka

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Sesternica Tatjana s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

s tetou

ALŽBETOU POPOVIĆOVOU

JÁN LEPORIS 1937 – 2007 – 2021 z Nového Sadu rodom zo Selenče

rod. Čížikovou 1936 – 2021 insitnou maliarkou z Kovačice

Čas plynie, ale spomienka na Teba zostáva navždy v našich srdciach.

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať.

S láskou si na Teba spomínajú: Bratova manželka Mária Čížiková so synom Pavlom a jeho rodinou

manželka Anna, syn Ján a dcéra Anna s rodinami

43 /4982/ 23. 10. 2021

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 22. októbra 20.00 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Hore-dolu (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 24. októbra 10.30 Zostrih z festivalu Zlatý kľúč z roku 2005, 3. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Martýri slobody (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 26. októbra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Hore-dolu. Relácia pre mladých v rámci piatkového kolážového bloku bude pozostávať z polhodinovej reportáže z tohtoročného 40. Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč. Dúhovka. Vo vyhradenom termíne bude odvysielaný portrét manželov Čúsovcov z Báčskeho Petrovca, ktorí sú už neuveriteľných 60 rokov spolu. Prednedávnom oslávili diamantovú svadbu. Ich manželstvo bolo poznačené radosťou, potešením, ale aj slzami a smútkom. Martýri slobody. V roku, keď si pripomenieme 80. výročie smrti ôsmich petrovských mladíkov, ktorých na šibeniciach popravili maďarskí okupanti ako odvetu za zapálenie konôp, odvysielaný bude dokument pod spomenutým názvom. Je to svojrázna výstraha pred zabudnutím na ich ideály a hrdinský čin, ktorý sa 28. októbra 1941 skončil tragicky.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 22. októbra – Smrteľné stroje Sobota 23. októbra – Dáma s kaméliami 1/2 Pondelok 25. októbra – Hra osudu Utorok 26. októbra – Dámy, alebo nedámy Streda 27. októbra – Medisonské mosty Štvrtok 28. októbra – Lautrec

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 24. októbra Film: Malý princ Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Dáma s kaméliami 2/2 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 24. októbra 7.00 Repríza relácie Dobrý deň

www.hl.rs

Nedeľa 24. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Banátsky festival 2019 Utorok 26. októbra 16.00 Film: Orlie pierko MSZ Záriečie v kovačickom kostole

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

Informačno-politický týždenník

16.00 – 18.00

2012

týždňa

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Streda 27. októbra

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok)

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Piatok 29. októbra Máškove divadelné dni 2021 Film: Kubo

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Presvedčivá výhra na domácom ihrisku MLADOSŤ – NJEGOŠ 5 : 0

Miroslav Pap

osťujúce mužstvo Lovćenac do Báčskeho Petrovca prišlo s jedenástimi hráčmi, bez náhradných. Pomerne oslabené hosťujúce mužstvo nemalo žiadne šance v petrovskej Vrbare, keďže domáci boli evidentne silnejší a lepšie koordinovaní. Predsa prvého gólu sa diváci dočkali až v 31. min., keď po peknej akcii Trojanović zo šesťmetrovej vzdialenosti skóroval. Už o 4 min. z penalty Serdar

presne strelil do brány súpera. V prvom polčase brankár hostí Pribić sa zranil a na tomto poste ho vystriedal kapitán Tešanović. V druhom polčase sa tiež darilo dvom hráčom domácich, ktorí boli úspešní aj v prvom polčase. V 50. min. skóroval Serdar a v 57. min. Trojanović. Posledný gól, pre výsledok 5 : 0, dal v 63. min. Aljoša Zorić. Brankár Leňa nemal žiadnu akciu pred svojou bránou, keďže hostia prišli iba brániť svoju s vedomím, že nemajú šance dať gól súperom.

FK Mladosť v stredu zohral pohárový zápas v Ratkove, kde prehral výsledkom 1 : 0. M L A D O S Ť: Leňa, Ož vát (Alexander Šproch), Be ronja, Vlastislav Sieť hosťujúceho mužstva sa triasla 5-krát Šproch, Brajković, Trojanović – Njegoš 5 : 0, Mladost (T) – Pre(Dobrovoľský), Stojisavljević, porod 1 : 0, Bačka (P) – Sloga Serdar (Antonić), Zorić, Ikrašev, 6 : 1, Tavankut – Bajša 3 : 0, Đokić Mladost APA – Krila Krajine Výsledky 10. kola: Senta – 0 : 0, Vojvodina (BG) – Stanišić ČSK Pivara 3 : 1, Bačka 1901 3 : 4. – Hercegovac 2 : 1, Mladosť Foto: J. Čiep

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Na obecnej úrovni dominovali prehry RADNIČKI – INDEKS 2 : 1

Lazar Pavković

tretnutie šídskeho mužstva Radničkého a novosadského Indeksu mal dve úplne odlišné dejstvá v dvoch polčasoch. V prvom polčase Šíďania hrali bojovne a v útokoch končili občas aj neisto. Mohli si dokonca už v prvom polčase vytvoriť veľký gólový

náskok, hoci aj výsledok 2 : 1 je chvályhodný. Prestávka na zápase trvala nezvyčajne dlho, čo diváci negatívne ocenili. Najmä rozhodcovská trojka na čele s Miloradom Subašićom z Veternika sa na teréne dlho nezjavila. V druhom polčase tvrdú hru nastolili hráči novosadského Indeksu. Šíďania pomerne slabšie hrali ako v prvom polčase, čo

chcel súper využiť na vyrovnanie výsledku. Treba však zdôrazniť, že sa táto skutočnosť nestala, lebo hlavný hrdina zápasu – brankár Aleksa Tojagić všetky lopty chytal a dôstojne a hrdinsky bránil svoju bránu. V nasledujúcom kole Šíďania budú hosťovať v Pećincoch, kde sa stretnú s mužstvom Donji Srem. RADNIČKI: Tojagić, Utvić, Drča, Stojšić, Šuša, Smiljanić,

Krajnović, Sarić, Grumić, Dobrojević (Starovlas), Subić V obecnej lige šídska Jednota hosťovala v Morovići, kde sa stretla s mužstvom Jedinstva. Zápas sa neslávne skončil, keďže prijali 7 gólov. Aj Binguľčania prehrali na svojom ihrisku s mužstvom Sinđelića z Gibarca výsledkom 2 : 0. Ani v Ľube to nebolo slávnejšie, keďže tamojšie mužstvo Jednota prehralo zápas s Omladincom z Batroviec výsledkom 2 : 1.

ZREŇANINSKÁ OBLASNÁ LIGA

Druhá remíza na majstrovstvách AŠK – BUDUĆNOST 0 : 0

Dejan Striško

10. kole na svojom ihrisku Aradáčania privítali mužstvo Budućnosti zo Srbskej Crnje. Na základe hodnotenia celkovej hry zápas bol odohraný férovo s výsledkom 0 : 0. V prvom polčase domáci mali prevahu. Veľkú príležitosť nevyužil Kurtešan, keď z päťmetrovej diaľky strelil • ŠPORT •

ponad bránu. Veľkú šancu hostí zachránil brankár Etveš, keď sa po prihrávke a slabej obrane našiel zoči-voči s Perinom. V druhom polčase sa nevyskytli väčšie šance. Ťažká chvíľa nastala, keď sa v 69. minúte zranil brankár Etveš v dueli so súperom. Potom musel bránu opustiť a na jeho miesto prišiel Josimov. Aj tomu

sa v zápase dobre darilo, keď úspešne zachránil domácu sieť. Adamov tiež nevyužil šancu, keď zo 16-metrovej vzdialenosti strelil, ale jeho strelu zastavil Todorović. Mužstvo z Aradáča pritom nemalo šťastie na tomto zápase, lebo nevyužilo početné príležitosti, pričom bolo silnejšie a energickejšie od súperov. AŠK: Etveš (Đokić), Šargin,

Lončarski, Adam Števko, Adamov, Zakić, Števko Milan, Tasić, Vesin, Janiš (Češiarov), Kurtešan (Josimov) Výsledky 10. kola: Vojvodina (NM) – Borac 1 : 0, Delija – Banat 3 : 3, AŠK – Budućnost 0 : 0, Radnički – ŽAK 0 : 8, Polet – Krajina 6 : 0, Mladost (L) – ŽFK Banat 1 : 2, Napredak – Vojvodina (B) 9 : 0, Mladost (BD) – Rusanda 0 : 0.

43 /4982/ 23. 10. 2021

Šport MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – BÁČ – BÁČSKY PETROVEC

Triumf Bolehradského NEŠTIN – SLÁVIA 2 : 3 Ján Šuster

9. kole Medziobecnej futbalovej ligy Báčska Palanka – Báč – Báčsky Petrovec mužstvo pivnickej Slávie hosťovalo v nedeľu v Neštine, kde si zmeralo sily s domácim celkom a zaslúžene si vybojovalo víťazstvo s výsledkom 3 : 2. Po dlhšom čase sa tieto dva kluby stretli v majstrovskom stretnutí, v ktorom hostia od samého začiatku zápasu dali na vedomie, že sa neprišli iba brániť, ale v otvorenej hre si hľadali čím lepší výsledok. Na konci sa im to aj oplatilo, lebo si vybojovali tri cenné body. Útoky hostí boli časté, ale aj neúčelné. Míňali sa príležitosti jedna za druhou, hralo sa viac na polo-

vici domácich, čo všetko svedčilo o tom, že čoskoro padne aj gól. Stalo sa to v 27. minúte, keď Čobrda z pravej strany uvoľnil na ľavej strane šestnástky Bolehradského, ktorý rutinovane loptu poslal za chrbát domáceho brankára Petkovića. Nečakane v 36. minúte po prvý raz pohrozili, keď Ćulibrk z pravej strany, z hranice trestného územia prekvapil nepozorného brankára hostí Zelića, a tak výsledok vyrovnal. Hostia mali do konca polčasu aj veľkú šancu, keď Bolehradský po pravej strane odbehol svojmu strážcovi, nízko odcentroval pred bránu súpera, kde sa lopta dokotúľala k slobodnému Kirtimu, no jeho strela odišla ponad bránu.

Na druhej strane aj domáci mali veľkú šancu, keď sa strela Vujovića z hranice trestného územia odrazila od pravej žrde, čo znamená, že hostia tentoraz mali aj veľké šťastie. V druhom polčase sa nič podstatné nezmenilo. Hostia aj naďalej držali hru v nohách, mali prevahu a v 57. minúte Kirti po ľavej strane uvoľnil Čobrdu, ktorý zišiel do trestného územia domácich, pridal loptu Bolehradskému, ktorý ju poslal do siete. V 86. minúte bol zastavený útok domácich. Bolehradský bol rýchlejší od obrany domácich, prešiel aj brankára a loptu poslal do prázdnej brány. Dve minúty neskôr voľný kop pre domácich spoza šestnástky vyviedol Ćulibrk tak, že loptu poslal za

chrbát hosťujúceho brankára a tým aj uzavrel výsledok toho zápasu. Treba pochváliť dobrú hru hostí, ako aj strelca troch gólov Bolehradského. Zápas viedol rozhodca Bosnić z Báčskej Palanky. Žlté karty dostali traja hráči domácich, ako aj Benka, Kirti a Kuchta z radu hostí. Treba pripomenúť, že delegát tohto stretnutia bola Snežana Pecníková z Báčskej Palanky. Po tomto kole mužstvo pivnickej Slávie sa nachádza na šiestom mieste a má 14 bodov. V nedeľu Pivničania na svojom trávniku privítajú susedné mužstvo z Despotova. SLÁVIA: Zelić, Bolehradský, Benka, Kirti, Vinković, Obradović, Záskalický, Denis Šuster (Beláni), Samardžić, Čobrda (Danilov), Kuchta Výsledky 9. kola: Slávia (B) – Bačka 1945 1 : 2, Borac – Kriváň 0 : 2, Tvrđava – Maglić 1 : 0, Orlovi – Soko 2 : 0, Bački hajduk – Mladost 2 : 1, Kulpín – Bačka 1 : 4.

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Stále v hre o záchranu JEDNOTA – TEKSTILAC 1 : 2 (1 : 1) Matej Bzovský

taropazovskí futbalisti sa dožili ďalšej nepríjemnej prehry, tentoraz na vlastnej ploche, v ťažkom súboji s Tekstilcom z Odžakov, nováčikom v Srbskej lige – skupina Vojvodina. Od začiatku zápasu mladí hráči ukázali dobré mentálne nastavenie, húževnato bojovali, ale bez efektivity. Snaživí a dobre hrajúci domáci už v úvode nie práve zaujímavého zápasu skórovali. Hneď po prvej akcii v 2. minúte sa dostali do vedenia gólom Jovana Bobara, ktorý sa po peknej asistencii Ranka Moravca v plnom behu dostal do pokutového územia a presnou strelou prekonal bezmocného brankára Braća. V 19. minúte domáci mohli zdvojnásobiť výsledok a trochu si vydýchnuť, keď po spätnej prihrávke Maoduša Pilipo48

www.hl.rs

vić dobre prebral loptu na hranici ofsajdu, ocitol sa úplne sám so strážcom siete, ale sa pokĺzol na klzkej ploche, a tak táto veľká šanca stroskotala. Po tejto nevyužitej príležitosti domáci boli potrestaní v 24. minúte. Po vynútenom rohovom kope v skrumáži v päťke sa najlepšie vynašiel dobiehajúci stopér hostí Todorović a hlavou umiestnil loptu do siete. Do ukončenia polčasu obe mužstvá mali šance na zmenu výsledku, domáce však boli oveľa zrelšie a výraznejšie, ale ich nepozorne zahodili. V druhom polčase súperi hrali príliš uvoľnene. Zápas trochu stratil rytmus v porovnaní s prvým dejstvom. Domáci predsa viac útočili, kým sa oveľa skúsenejší hostia dobre bránili a vychádzali z niekoľkých dobrých kontier. Veľmi peknú príležitosť na nové vedenie domácich mal náhradník Tošić, čoskoro aj Maoduš z voľného

Informačno-politický týždenník

kopu zo srdca šestnástky, ale lopta mierila ponad bránu. A keď nedáš gól, podľa nepísaného pravidla – dostaneš. Keď už vyzeralo, že sa

Bondžić dobre chránil svoju sieť (foto: J. Pucovský)

zápas skončí spravodlivou deľbou bodov, v 83. minúte akciu hostí po krídle potiahol rýchlonohý Asani, presnou prihrávkou zamestnal vo voľnom priestore Podkozarca, ktorý loptu poslal k bližšej žrdi bezmocného náhradného brankára domácich Bondžića, ktorý úspešne

striedal zraneného Markovića. Domáci chceli získať aspoň drahocenný bod v boji o záchranu. Táto prehra im ešte viac skomplikovala neprajné umiestnenie v tabuľke s deviatimi bodmi z desiatich zápasov, a tak sa stále nachádzajú v nebezpečnom pásme. Veľmi ťažko z neho v nasledujúcich dvoch kolách vybočia. Už v sobotu v susedstve narazia na domácich rivalov, na ihrisku Fenixu 1995 a potom privítajú OFK Vršac, mužstvo, ktoré sa vážne uchádza o titul jesenného majstra. Pazovský Fenix 1995 v nedeľu prehral 0 : 1 v stretnutí s nováčikom v lige Borcom v Šajkaši. JEDNOTA: Bondžić, Matović (Tošić), Maoduš, Beljić, Trivić, Radosavljević, Nikolić, Moravac, Đorđević, Bobar, Pilipović Výsledky 10. kola: Bečej 1918 – Tisa 1 : 1, Dinamo 1945 – Radnički Zreňanin 2 : 1, Stari grad – OFK Vršac 2 : 5, Hajduk 1912 – Omladinac 2 : 0, Borac Sakule – Radnički 1912 Sombor 0 : 1, OFK Kikinda – Prvý máj 2 : 1. • ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

min. tiež z prvého útoku vyrovnali na 1 : 1. Domáca obrana prepustila loptu osamelému Čučakovi, ktorému nebolo ťažko skórovať a vyrovnať. Domácich to nezmýlilo a v 7. min. Radenković priniesol nové vedenie domácemu celku. Dvojgólový náskok Doline zabezpečil Kelečević presnou prízemnou strelou, ktorá sa nedala zastaviť. Hostia tiež nezaháľali a dvakrát nebezpečne zaútočili. Po prestávke sa domáci lepšie vynachádzali a viac útočili. Hostia nečakane skorigovali výsledok z penalty, ktorú neistý rozhodca Igor Jajić z nejasných dôvodov hosťom daroval. Tento darček využil Karanfilovski a znížil prednosť

Doliny na 3 : 2. Domáci potom pridali plyn a nebezpečnejšie zaútočili. Čoskoro Radenković prudko hlavičkoval do siete hostí, čo podnietilo i ostatných hráčov. Hralo sa na obe brány a šancí bolo neúrekom. Strely Janjovića a nakoniec i náhradníka Trnovského brankár hostí Đorđević nemohol zastaviť a nakoniec sa tvrdý zápas skončil s poltuctovou výhrou domáceho celku. Hra v každom prípade nemala vysokú úroveň, ale sa vyznačovala krásnymi gólmi, čo sa všetkým páčilo. V nedeľu 24. októbra Dolinu očakáva ťažké hosťovanie v neďalekom Alibunari, kde ju čaká Budúcnosť. DOLINA: Mrčić, Carević, Kolak, Stojkov (Šimak), Čížik (Trajčevski), Mitkovski (Ilić), Kelečević, Radenković, Popović, Josimovski, Janjović (Trnovský)

protiútoku, Aleksandar Ružić vyrazil pred brankára a prekonal ho pre 1 : 1. Po tomto góle hostia úplne získali rovnováhu, ba aj dominovali, ale výsledok neobrátili. V 80. min. domáci vykonali nátlak pred bránou Melicha. Po treťom rohovom kope za sebou hostia vyrazili loptu od brány a domáci útočník z okraja šestnástky silne vypálil, trafil brvno, od ktorého sa lopta odrazila do siete. A tak domáci bez jedinej výhľadnej šance získali všetky tri body. Mohlo však byť aj inak.

Vo finiši zápasu Atila Lipták kľučkoval, vrazil do šestnástky, kde ho domáci obranca potiahol za ruku. Rozhodca Santrač z Vršca by určite nechybil, keby ukázal na biely bod, ale to iba z jemu známych dôvodov neurobil, a tak sa hostia domov vrátili bez bodov a s 12 bodmi sa nachádzajú na 10. mieste v tabuľke. HAJDUŠICA: Melich, Zvezdan Lipták, Pejčić, Maliar, Folťan, Petrović (Radović), Knežević, Cvetićanin, Aleksandar Ružić, Atila Lipták, Nikola Ružić

Gólová spŕška v Padine

Úspešnejšie mužstvá v poslednom kole boli z hornej časti tabuľky. Vedúci Radnički z Kovina vysokou výhrou za chotárom zdolal nepríjemnú prekážku v Grebenci. Sloga BNS si priniesla bod z Uljmy. Na ihrisku v Ivanove sa jednému bodu viac potešilo mužstvo Starého Tamiša. Tesné víťazstvá Kačarevčanov a Pavlišanov posunuli vyššie, kým ich súperov v opačnom smere. Debeljačania zabrzdili Potporanj, ale aj napriek výhre Spartak 1911 zostal predposledný. Výsledky 10. kola: Partizan (G) – Jugoslavija 4 : 1, Spartak 1911 –Potporanj 2 : 1, Jedinstvo Stević – Hajdušica 2 : 1, Partizan (U) – Sloga BNS 0 : 0, Strela – Stari Tamiš 2 : 2, Vulturul – Radnički (K) 0 : 4, Crvena zvezda – Budućnost (A) 2 : 1, Dolina – Dolovo 6 : 2.

DOLINA – DOLOVO 6 : 2 (3 : 1) Ján Bokor

yzicky silný celok hostí hrozil domácim, ktorí nehrali synchronizovane, ale preto v náletoch plnili sieť hostí. Hralo sa

otvorene a obojstranne útočne. Zápas začal veľmi úspešne pre Dolinu. Domáci už prvý útok na bránu zmýlených hostí skončili s loptou v sieti. Vedenie domácich trvalo iba minútu, lebo hostia v 3.

Dve strely, dva góly JEDINSTVO STEVIĆ – HAJDUŠICA 2 : 1 (1 : 0) Vladimír Hudec

hosťovania v Kačareve Hajdušičanom sa nepodarilo priniesť body. V prvom polčase hra bola tvrdá a rovnocenná. Kvalitnejší domáci síce mali jemnú prevahu, ale sa hostia šikovne bránili, takže domáci skúšali z diaľky ohroziť brankára Melicha. Tým spôsobom hostia aj dostali gól v 35.

minúte. Útočník hostí z okraja šestnástky silne strieľal a trafil žrď, od ktorej sa lopta odrazila do siete. Na druhej strane hostia nemali výhľadnú príležitosť, až na výnimku niekoľkých rohových kopov, ktoré vysokí domáci hráči ľahko anulovali. Po zmene strán hostia vyrovnali. V 55. minúte, po rýchlom

V PRIESTOROCH FUTBALOVÉHO KLUBU RADNIČKI V ŠÍDE v stredu 13. októbra Goran Kovačević, tajomník oblastného Futbalového zväzu Sriem zo Sriemskej Mitrovice odovzdal tri lopty každému futbalovému klubu na úrovni Obce Šíd. V mene obecného futbalového zväzu a osemnástich klubov v obci darcom sa poďakoval Dejan Ćosić, tajomník OFS Šíd, akcentujúc skutočnosť, že tento dar pomôže všetkým klubom, ktoré súťažia na obecnej úrovni L. Pavković

• ŠPORT •

43 /4982/ 23. 10. 2021

Šport POHÁROVÝ ZÁPAS V KYSÁČI

FK Tatra predsa na druhom mieste Miroslav Pap

inálový pohárový zápas Futbalového zväzu mesta Nový Sad bol zohraný 13. októbra na kysáčskom štadióne v rámci osláv Dňa oslobodenia Kysáča. Stretnutie Tatry s mužstvom Novi Sad 1921 prinieslo napínavé momenty finálového zápasu, ktorý bol pomerne dynamický. Zápas sa niesol nielen

v športovo-súťažnom duchu, ale aj v slávnostnom, emocionálnom a dokonca aj kultúrnom. Najmä domáci Kysáčania si v rámci finálového stretnutia zaspomínali aj na svojho Pavla Pálika, ktorý bol nosným športovým pilierom v Kysáči. Symbolicky, na jeho počesť vnučka Bianka Brňová kopla loptu na začiatku zápasu, ktorý sledovalo okolo 500 divákov. Medzi najvyšších hostí patril primátor mesta Nový Sad

Mužstvo Tatry s primátorom Milošom Vučevićom

Miloš Vučević, ktorý svojím príchodom vzdal česť súťažiacim mužstvám. Z á p a s by sa dal charakterizovať ako množstvo nevyužitých príležitostí. Najmä Napínavé momenty domáci často chybili v prvom polčase a hlav- nos k rozvoju futbalu. Mužstvo ne nestrieľali presne. Sily dvoch FK Tatra odovzdalo primátorovi mužstiev boli vyvážené, no v dres klubu. Do programu bol počas poldruhom polčase väčšie šance a času zaradený aj výstup miešanej šťastie malo mužstvo Novi Sad speváckej skupiny KC Kysáč za 1921, presnejšie Vojislav Balabahudobného sprievodu Ondreja nović, ktorý skóroval a dal jediný Maglovského. gól na tomto finálnom zápase. V 10. kole jesenných majstrovTýmto sa tohto roku storočný stiev FK Tatra hrala v Sriemskej KaRFK Novi Sad 1921 stal víťazom menici s mužstvom Fruškogorca. pohára Futbalového zväzu mesta Výsledok tohto zápasu bol 2 : 2. Nový Sad. FK TATRA: Popin, Siljanovski, Víťazom odmeny udelil priÐorđević, Živanović, Laković, mátor Vučević. Následne Novak Mijić, Kobiljski, Grubović, ÐaKostrešević, predseda FZ Mesta ković, Vrhovac, Apić Nový Sad, odovzdal primátorovi Foto: M. Ožvátová Zlatú plaketu za výnimočný prí-

VOLEJBALOVÝ KLUB KULPÍN

V novej sezóne a v novej lige VK KULPÍN – VK ŽELEZNIČAR 0 : 3 Katarína Gažová

rvé mužstvo VK Kulpín v sobotu 16. októbra zahralo prvý zápas odvtedy, čo sa kvalifikovalo do Prvej ligy Srbska – skupina B. Zápas hrali doma v Kulpíne a ich hostia boli volejbalisti VK Železničar z Belehradu. Už počas príprav na zápas sa dalo spozorovať, že mnohí hráči majú trému a že sú stuhnutí, čo bolo aj normálne, lebo ich čakal prvý zápas v tejto vyššej lige. Súperiace mužstvo 50

www.hl.rs

z Belehradu je skúsené prvoligové mužstvo, po Červenej hviezde a Partizane najsilnejší belehradský volejbalový klub. Kulpínčania v tomto zápase v každom sete viedli až pred ukončenie, keď pod vplyvom trémy začali robiť banálne chyby, čo skúsení protivníci využili. Ako tvrdí predseda VK Kulpín Todor Radanov, rozhodcovia z Valjeva a zo Šabca od začiatku zápasu boli na strane Belehradčanov. Dôležité je, že aj v tejto silnej

Informačno-politický týždenník

konkurencii Kulpínčania ukázali, že vedia hrať a súperiť. Chýbalo im iba trochu viac šťastia a výsle-

Jednotní Kulpínčania

dok by bol opačný. Tú ich snahu a vôľu počas celého zápasu obecenstvo odmeňovalo potleskom. Výsledok zápasu v setoch: 23 : 25, 19 : 25, 24 : 26. VK KULPÍN: Boris Relota, Stanislav Zima, Daniel Peťkovský, Martin Lekár, Nemanja Petrović, Vuk Barišić, Darko Ćirić, Nikola Emer, Duško Babić, Aleksa Grubešić, Rade Petrović, Žarko Babić, Aleksej Bojkov a Danijel Hungar Na nasledujúci víkend volejbalisti VK Kulpín budú hosťovať v Novom Sade a zohrajú zápas s VK Vojvodina. • ŠPORT •

ŠPORTOVÝ ZVÄZ OBCE BÁČSKY PETROVEC

Ocenenia pre najúspešnejších športovcov Jaroslav Čiep

v Báčskom Petrovci uskutočnilo slávnostné zasadnutie Športového zväzu Obce Báčsky portový zväz Obce Báčsky Petrovec Petrovec späté s odovzdávaním športových a jeho vedenie podľa vzoru iných ocenení. športových zväzov a inštitúcií v našej Na úvod prítomných privítal a skrátka krajine sa pred niekoľkými rokmi rozhodli podstatu stretnutia objasnil predseda zväzu odmeňovať najúspešnejších športovcov Siniša Stanivuk. Potom už nasledovalo udea športové kolektívy v tomto prostredí. lenie športových cien najúspešnejším športovcom a športovým Sošky pre najlepších športovcov roka 2020 organizáciám v Obci Báčsky Petrovec za rok z Báčskeho Petrovca, presnejšie jeho ženské 2020. Komisia pre voľ- družstvo. bu najlepších športovZa dlhoročnú športovú činnosť odmenili cov navrhla najlepších rybára a šachistu z Kulpína Jána Vrbovského, jednotlivcov a kolek- ktorý sa už viac ako 50 rokov podieľa na tívy v minulom roku športovom poli. Zhromaždeniu Športového zväzu Obce Báčsky Petrovec, ktorý tento návrh schválil. Za najlepšieho športovca roka vyhlásili Borisa Relotu, hráča a trénera VolejSlávnostné zasadnutie Športového zväzu Obce Báčsky Petrovec balového klubu Kulpín z Kulpína. Inak tento Toto športové združenie klub v minulom obdovzniklo roku 2016 na podbí, keď sa prebojoval net troch klubov a dnes do najvyššej úrovne Najstarší športovec roka, ešte stále aktívny je v ňom združených 26 súťaže v našej krajine, rybár a šachista Ján Vrbovský z Kulpína subjektov. Od roku 2018 vyhlásili za najúspeš(vpravo) prebral ocenenie z rúk Samuela do náplne svojej práce nejší kolektív. Kondača pridalo aj udeľovanie Ocenenie za najocenení najúspešnejším úspešnejšieho junioOkrem pohárov, resp. ocenení v tvare športovcom obce. ra sa dostalo do rúk sošiek najúspešnejší športovci prijali aj fiTieto ocenenia zvykli rybárovi Miroslavovi nančnú odmenu v hodnote dvadsaťštyritisíc udeľovať na jar, ale pre Melegovi, reprezen- dinárov. Ocenenia im v mene športového vírusové opatrenia sa tantovi Srbska, ktorý zväzu udelili Samuel Kondač, Samuel Vrbovrozhodli ceny udeliť po spolu s ďalšími kole- ský a Siniša Stanivuk a v mene Miestneho letných dovolenkách. V gami z reprezentácie spoločenstva Báčsky Petrovec všetkým ocestredu 13. októbra 2021 vlani v Maďarsku, neným zablahoželal nový predseda RMSBP Najúspešnejší športovec roka Obce v predvečerných hodiv Szolnoku, na sveto- Ján Lačok. V mene všetkých ocenených na Báčsky Petrovec Boris Relota (vľavo) nách sa v zasadacej sieni vých majstrovstvách záver sa poďakoval najlepší športovec roka a Siniša Stanivuk Miestneho spoločenstva obsadil piate miesto. Boris Relota. Za mimoriadne výsledky v roku 2020 osobitné uznanie získal jeho starší brat, tiež rybár Združenia športových rybárov Karas z Báčskeho Petrovca a reprezentant Darko Meleg. Darko na vojvodinskej súťaži vo svojej vekovej skupine v kategórii súťažiacich do 20 rokov obsadil tretie miesto. Predstavitelia VK Mladosť Báčsky Petrovec Michal Najúspešnejšou športovou Ušiak (v strede) a Darina Bažíková pri preberaní organizáciou za rok 2020 sa ocenenia za najúspešnejší celok z rúk Samuela Bratia Miroslav (vľavo) a Darko Melegovci, rybári, stal Volejbalový klub Mladosť Vrbovského po prijatí ocenení s richtárom Jánom Lačokom

Mužstvo MOMS Kulpín

25. Matičný turnaj v Báčskom Petrovci (24. júla 2021)

Marek Hric, Daniel Medovarský, Nebojša Nikolić, Alexander Fabok, Daniel Ziman, Andrej Ďuga (stoja zľava); Daniel Nikolić, Jovan Igić, Štefan Burger, Luka Kaluđerović (vpredu zľava) Foto: Miroslav Pap

Hlas ľudu 43/2021

Articles inside

Ocenenia pre najúspešnejších športovcov

Divadlo je div, ale aj remeslo

Jesenné ekologické aktivity

Deň Hlasu ľudu