Hlas ľudu 49/2021 by NVU Hlas ľudu

Martina Agarská z Boľoviec

je víťazkou 55. Stretnutia v pivnickom poli

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

Vo štvrtok 25. novembra komisia, ktorú zriadil predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip, rokovala ohľadom výstavby budovy Slovenského strediska v Novom Sade, kde budú sídliť strešné inštitúcie Slovákov vo Vojvodine. Predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip pre náš týždenník komentuje udalosti a uvedené aktuality ohľadom zariadenia budovy Slovenského strediska v Srbsku. O. Glóziková-Jonášová Foto: D. Berédiová-Banovićová

4. 12. 2021 | 49 /4988/

Uzávierka čísla: 1. 12. 2021

Prváci a druháci kuchárskeho odboru na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v piatok 26. novembra mali nekaždodennú možnosť na ukážkovej hodine vypočuť si prednášku, a potom aj názorne sa zoznámiť s krásnymi dekoráciami z ovocia a zo zeleniny špičkového odborníka v oblasti carvingu majstra kuchára Pavla Chrťana z Kysáča. J. Čiep

Uplynulý víkend Stará Pazova bola hostiteľkou dvoch významných podujatí pre vojvodinských Slovákov. V piatok 26. novembra v tamojšej divadelnej sále sa konala 27. Prehliadka slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď a o deň neskôr – v sobotu tam bolo iba slávnostné zatvorenie 51. Prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín, ktorá sa pre pretrvávajúcu pandémiu ochorenia COVID-19 konala v pozmenenom režime. Obe podujatia majú osobitný význam pre slovenskú národnostnú menšinu a ich tohtoročnými víťazmi na Prehliadke 3 x Ď sú Aradáčania – ZŠ Bratstvo (na fotografii) a na Divadelnom vavríne Kysáčania – Ochotnícke divadlo KC. Obom súborom sa dostali zlaté plakety NRSNM so soškou Miry Brtkovej. A. Lešťanová

Výletnícke mestečko Zlatibor sa od tohto roku môže pohrdiť ešte jednou atrakciou – najdlhšou panoramatickou gondolou na svete, ktorá začala prevádzkovať začiatkom tohto roku. Zlatibor Gold Gondola je vybudovaná predovšetkým pre lyžiarov, aby ich priamo z centra Zlatiboru po 9-kilometrovej dráhe prepravila priamo na vrch Tornika, odkiaľ sa potom možno lyžovať na viacerých dráhach. Ale aj počas ostatných ročných období je zaujímavým výletom vyšplhať sa na 1 490 metrov nadmorskej výšky a mať odtiaľ všetko okolie ako na dlani. J. Čiep

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Andrea Rojková Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová. Jazyková redaktorka: Mária Domoniová

V ústrety Mikulášovi Olinka Glóziková-Jonášová

ž je to tu! Míňame dni posledného mesiaca v bežnom roku a čo nevidieť sa ocitneme v roku novom, pritom na starý budeme už len spomínať. Mesiac december je pre mnohých najkrajším mesiacom v roku. Oslavujeme v ňom najkrajšie a najradostnejšie sviatky, sviatky pokoja a lásky, bilancujeme a hodnotíme, kalkulujeme a účtujeme. Tento mesiac majú obzvlášť radi naši najmladší. Tešia sa najprv na Mikuláša, potom na sv. Luciu a predovšetkým, samozrejme, na Vianoce a všetko, čo k nim neodmysliteľne patrí: stromčeky, dedko Mráz, darčeky, stretávanie sa s priateľmi, oslavovanie sviatkov v rodinnom kruhu, a ak by k tomu všetkému napadalo ešte obrovské množstvo snehu, snáď si deti k Vianociam skutočne viac ani nemôžu priať. V týchto dňoch im však najviac upútame pozornosť na sviatok sv. Mikuláša. Upomíname a pripomíname každodenne, že majú byť dobré, poslušné, za sebou upratať a všetko dať do poriadku. V ústrety Mikulášovi si

Inzercia: Mária Obšustová

vložia do okien čisté topánočky a so zvedavosťou pôjdu spať, lebo vedia, nakoľko boli dobré, že dostanú sladkosti, nakoľko nie, dostanú prútik. Avšak nastoľuje sa otázka, ako sme my dospelí na tom? Upomína nás niekto na to, aby sme boli dobrí? Statoční? Ústretoví a nesebeckí? Dávame si na to pozor celý rok? Rozmýšľame o tom, ako sa správame voči iným? Uvažujeme nad našimi skutkami a nad tým, čo naše správanie, konanie či prejavenie môže spôsobiť iným? Zdá sa mi, že ani nie. Aspoň väčšina z nás si neuvedomuje a nezamýšľa sa nad tým. A je skutočne zvrchovaný čas na to! Ako populácia sme zlyhali v pohľade empatie a uvedomovania a všímania si ľudí vôkol seba. Ich potrieb a túžob, ale aj existencie vcelku. Blížia sa sviatky. Máme tu už druhú adventnú nedeľu. Pozastavme sa. Pouvažujme nad svojimi skutkami. Pýtajme si odpustenie, ak sme sa previnili. Doriešme si nedorozumenia. Porozprávajme sa navzájom. Buďme konečne človekom k človeku. Veď aj o tom sú tieto nadchádzajúce sviatky. Aby sme si podali ruky a oslávili ich v pokoji a mieri.

Sledujte nás na našej webovej stránke

www.hl.rs

Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

8 O krok bližšie k Slovenskému stredisku 16 Začali pofukovať nové vánky

37 Udelili ceny za najlepšie komiksy 51 Dostali sa do reprezentácie Srbska

MOZAIKA

24 Doktor všetkých vied lekárskych

Na titulnej strane: Na jubilejnom 55. Stretnutí v pivnickom poli tohto roku účinkovalo 20 spevákov z 15 prostredí a najúspešnejšia z nich bola Martina Agarská z Boľoviec, ktorá na tomto festivale po druhýkrát získala prvú cenu za prednes. Foto: M. Pap

VP Službeni glasnik Belehrad

• •

•

49 /4988/ 4. 12. 2021

Týždeň

7 DNÍ

Čoskoro zmena právneho systému Pripravil: Miroslav Pap

oslanci republikového parlamentu v utorok večer schválili návrh na zmenu Ústavy Republiky Srbsko a o vypisovaní referenda. Za zmenu ústavy hlasovalo 193 poslancov, traja boli proti a zdržaných nebolo. Zmena sa bude týkať právneho systému a bude prospešná aj v procese eurointegrácie. Ministerka spravodlivosti Maja Popovićová zdôraznila v rámci diskusie, že týmito zmenami už politické nátlaky nebudú možné pri voľbe sudcov a ich predstaviteľov, prokurátorov, ako ani pri voľbách do najvyššieho súdu. Na základe nových aktov sudcov bude voliť práve najvyšší súd. Zmena v ústave zvýši istotu obyvateľov Srbska do právneho systému, ako aj urýchli súdny proces.

Očakáva sa, že referendum vypíše predseda Národnej rady Ivica Dačić do 16. januára. Obyvatelia Srbska týmto referendom pomôžu vykonať jednotlivé reformy v právnom systéme. Budú aj zmenami splnené časti prístupovej Kapitoly 26 do Európskej únie. * V Srbskom národnom divadle sa 25. novembra konala slávnostná akadémia Pristúpenie – druhé storočie. Tohto roku uplynulo 103 rokov, čo sa Vojvodina stala súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Slávnostnej akadémie sa zúčastnil aj predseda vlády AP Vojvodiny Igor Mirović, ktorý zdôraznil, že táto udalosť predstavovala začiatok slobody, prosperity a tolerancie, ktoré pretrvávajú na týchto priestoroch dodnes. Spomenul si aj na velikánov, ktorí sa pričinili v tomto historickom procese, akými boli Jaša

Tomić, patriarcha Arsenije III. Čarnojević, Arsenije Jovanović Šakabenta, Josif Rajačić, generál Đorđe Stratimirović, a, samozrejme, jedna z kľúčových osobností Svetozar Miletić. V rámci slávnostnej akadémie boli odovzdané aj ceny zaslúžilým jednotlivcom z oblasti kultúry, vzdelávania, hospodárstva, výskumu a športu. Netreba však zabúdať ani na skutočnosť, že sa touto historickou udalosťou Slováci žijúci na území Vojvodiny našli v novom štátnom útvare a tým dostali aj prívlastok – zahraniční Slováci, keďže dovtedy boli súčasťou toho rovnakého. * Svet sa uplynulý týždeň dozvedel o novom variante koronavírusu B.1.1.529, ktorý bol pomenovaný omikron – pätnáste písmeno gréckej abecedy. Najmä

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) označila tento novoobjavený variant ako „vyvolávajúci znepokojenie“. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie prvá potvrdená infekcia novým variantom bola odhalená 9. novembra v Juhoafrickej republike po odobratí vzorky. Podľa infektológov tento variant je veľmi špecifický, keďže má nezvyčajnú kombináciu mutácií. Výsledky z laboratória ukázali, že tento variant má vyše 30 mutácií, kým na porovnanie variant beta má 3 a delta iba dve mutácie. SZO apeluje na obyvateľov, aby prijali stanovené opatrenia vrátane nosenia rúšok, zvýšenia hygieny a fyzických odstupov. Je tiež nevyhnutné časté vetranie priestorov, ako aj vyhýbanie sa ľuďmi preplnených priestorov. V neposlednom rade organizácia odporúča očkovanie, ktoré ako jediné môže pandémiu spomaliť. Zdroj: APV, RTV, WHO

Z 12. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA AP VOJVODINY

Schválili opravný rozpočet Danuška Berediová-Banovićová

utorok 30. novembra zasadalo Zhromaždenie AP Vojvodiny, na ktorom poslanci schválili rozhodnutie o opravnom rozpočte AP Vojvodiny na rok 2021. Rozpočet sa týmto rozhodnutím zvyšuje o 800-tisíc dinárov a vynáša takmer 82 miliardy a 500 miliónov dinárov. Podľa slov poslanca z poslaneckej skupiny Aleksandar Vučić – Pre naše deti Nenada Borovića tento opravný rozpočet, ako aj dva predošlé, predstavuje zosúladenie rozpočtových prostriedkov na ešte vyššej úrovni, a to zvýšenie o 800-miliónov dinárov. „Týmto rozhodnutím 4

www.hl.rs

sa zabezpečuje aj alokácia, ale aj distribúcia prostriedkov v súlade s fiškálnou stratégiou v roku 2021, s projekciami na fiškálne roky 2022 a 2023, ako aj s rozpočtovými cieľmi, ktoré

Rozpočet sa zvyšuje o 800-tisíc dinárov a vynáša takmer 82 miliardy a 500 miliónov dinárov

Poslanec Nenad Borović

Informačno-politický týždenník

boli prezentované s rozhodnutím o prvotnom rozpočte v decembri 2020,“ povedal Borović. Vysvetlil tiež, že tých 800-tisíc dinárov, o koľko sa zvyšuje rozpočet, sú zo zvýšených príjmov z daní z príjmov právnických osôb, a zdôraznil, že tieto prostriedky

budú usmernené na zdravotníctvo. Konkrétne na pokračovanie aktivít v realizácii projektu výstavby objektu Kamenica 3. Okrem iného pokrajinskí poslanci schválili aj rozhodnutie o vypracovaní priestorového plánu hrádze na Tise. • TÝŽDEŇ •

STRETNUTIE PREZIDENTA VUČIĆA S PREZIDENTOM RUSKEJ FEDERÁCIE

Potvrdili dobré vzťahy dvoch krajín Pripravil: Vladimír Sabo

„Je to pre nás spása. Nebudeme mať problémy rezident Srbska Alek- s elektrinou či plynom, sandar Vučić absolvoval ani s kúrením a celkovým jednodňovú návštevu zásobovaním. Prezident Ruskej federácie, kde sa v mes- Putin nám veľmi pomote Soči stretol s prezidentom hol,“ povedal prezident Vladimírom Putinom. Pri tej Vučić a zdôraznil, že každé príležitosti upozornil, že vzťahy stretnutie s prezidentom medzi Srbskom a Ruskom sú na Ruskej federácie je pre najvyššej úrovni. Prezident po našu krajinu mimoriadne stretnutí skonštatoval, že cena dôležité a Srbsko dúfa v plynu pre Srbsko zostane počas nové dohody, ktoré ponasledujúcich šiestich mesiacov tvrdia vzťahy medzi dvomi rovnaká, ako aj to, že je možné krajinami. očakávať zvýšenie množstva „Sme strategickí partneri plynu z Ruska. a Srbsko to považuje za Medzištátna dohoda v prospech lepšej budúcnosti Prezident osobitne poukázal svoje privilégium,“ povedal na to, že sú dohodnuté zmluvy prezident Vučić a ešte raz podporu územnej celistvosti a medzinárodnej scéne. dlhodobého kontraktu na do- vyjadril veľkú vďaku za ruskú suverenite Srbska. „Naša vojensko-technicV našom regióne vidíme ná- ká spolupráca je na najvyššej rast provokácií a napätia, a to sa úrovni. Myslím si, že budeme týka najmä Kosova a Metóchie,“ mať nové dohody na rôznych zdôraznil prezident Vučić a do- úrovniach,“ povedal prezident dal, že je obzvlášť vďačný za Vučić a povedal, že Srbsko čaká, podporu Ruskej federácie v me- že ruský prezident opäť navštívi dzinárodných organizáciách a Chrám svätého Sávu v Belehinštitúciách. rade. „Pokiaľ ide o Kosovo a MePočas stretnutia, na ktorom si tóchiu, viete, že postoj Ruska je obaja štátnici vymenili názory na principiálny, nepodlieha aktu- mnohé ekonomické a politické álnej politickej situácii. Podpo- otázky v regióne a vo svete, prerujeme váš postoj, pokiaľ ide o zident Putin zaželal prezidentovi riešenie kosovského problému, Vučićovi najmä úspech v ďalších a dúfam, že sa vyrieši v záujme aprílových voľbách. všetkých tamojších ľudí,“ povedal prezident Putin a zdôraznil Zdroj: predsednik.rs dôležitosť vojensko-technickej Foto: Predsedníctvo Srbska / spolupráce medzi dvomi kraDimitrije Goll Dobré vzťahy dvoch prezidentov jinami, ako aj spolupráce na

dávku plynu do Srbska, ako aj to, že naša krajina bude mať aj po šiestich mesiacoch výnimočnú cenu a zvýšený objem plynu, za ktorý bola dohodnutá aktuálna cena 270 dolárov. „Dosiahli sme niečo, čo sme možno už raz vyskúšali, a prezident Putin prejavil voči Srbsku výnimočné priateľstvo,“ povedal prezident Vučić a osobitne poďakoval ruskému prezidentovi za pochopenie, ako aj za jeho srdečnú pohostinnosť. • TÝŽDEŇ •

Dohodli kľúčové ekonomické veci 49 /4988/ 4. 12. 2021

Týždeň STRETNUTIE S PREZIDENTOM SLOVINSKA

Vzťahy medzi dvomi krajinami sú na vysokej úrovni Pripravil: Vladimír Sabo

rezident Srbska Aleksandar Vučić sa stretol s prezidentom Slovinskej republiky Borutom Pahorom, s ktorým prediskutoval situáciu v regióne, bilaterálne vzťahy, európsku perspektívu Srbska a všetky témy, ktoré zaujímajú obe krajiny. Prezident Vučić po stretnutí uviedol, že vzťahy medzi dvomi krajinami sú na vysokej úrovni a sú plné dôvery a rešpektu. „Toto stretnutie je zároveň potvrdením zmysluplného, intenzívneho politického dialógu. So Slovinskom máme veľmi dobré vzťahy a jedným z príkladov toho je, že pred 10 rokmi obchodná výmena predstavovala 572 miliónov eur, teraz je to 1,2 miliardy eur. Keď bude priestor na ešte lepšiu a úspešnejšiu spoluprácu, myslíme si, že sa bude zvyšovať aj obchod,“ povedal prezident Vučić, s tým, že očakáva termín spoločného šiesteho zasadnutia oboch vlád, ktoré bude stanovené v nadchádzajúcom období. Poukázal na to, že hlavnými témami rozhovorov spolu s európskou integráciou boli regionálna stabilita, problémy v regióne, situácia na Kosove a Metóchii, dialóg v Bruseli a zachovanie

Pochválili medzištátny obchod, ktorý sa zdvojnásobil

mieru a stability. „Zdôraznil som dôležitosť zachovania mieru, stability a bezpečnosti pre všetkých ľudí v regióne. Každý rozhovor, ktorý v regióne vedieme, vrátane tohto môže byť základom v dome mieru, ktorý sa Akcentovali mier v regióne snažíme vybudovať,“ povedal prezident Vučić Balkán a Srbsko. Uviedol, že a dodal, že slovinský prezident prezidenta Pahora informoval je známy tým, že podporuje o prvkoch iniciatívy Otvorený európsku integráciu, západný Balkán a dobrých dôsledkoch, ktoré iniciatíva prináša pre zúčastnené krajiny. Zdôraznil tiež, že Slovinsko je siedmou krajinou z hľadiska počtu vojakov v KFOR a Srbsko chce ešte užšiu spoluprácu s medzinárodnou vojenskou misiou na Kosove a Metóchii, ktorá má veľmi dôležitú úlohu pri zachovávaní mieru. „Naša spolupráca a dobrá komunikácia sú v životnom záujme všetkých obyvateľov Kosova a Metóchie. Časť slovinského kontingentu sa podieľa na strážení kláštora Visoki Dečani, ktorý má pre nás mimoriadny význam,“ Pahor podporuje európsku integráciu, ako aj západný Balkán uzavrel prezident Vučić.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Prezident Slovinskej republiky Pahor uviedol, že je znepokojený niektorými procesmi a vyhláseniami, ktoré najmä v poslednom čase zaznievajú na západnom Balkáne, a uviedol, že EÚ by na ne mohla reagovať rýchlou a úspešnou expanziou do západného Balkánu. Zdôraznil, že je to kľúčové pre mier a bezpečnosť, ako aj pre blaho ľudí na západnom Balkáne. „Ďakujem prezidentovi Vučićovi za tento rozhovor a že spomenul slovinských vojakov na Kosove a Metóchii. Zajtra ich navštívim,“ povedal prezident

Pahor s tým, že počas návštevy Kosova a Metóchie sa bude snažiť zrealizovať všetko, čo bolo dohodnuté v bruselskej dohode. Poukázal na to, že má obavy aj z toho, že dialóg medzi Belehradom a Prištinou sa zastavil. „Slovinsko je veľkým zástancom tohto dialógu a stále ho podporuje. Rokovania by mali pokračovať s cieľom regulovať vzťahy, aby sa neohrozil mier, bezpečnosť a spolupráca v regióne,“ povedal slovinský prezident a zdôraznil, že stagnácia dialógu neprospieva Srbsku, Kosovu, regiónu ani EÚ. Zdroj: predsednik.rs Foto: Predsedníctvo Srbska / Dimitrije Goll

• TÝŽDEŇ •

ZASADALO ZHROMAŽDENIE MESTA NOVÝ SAD

Piaty most v Novom Sade Danuška Berediová-Banovićová

edzi najdôležitejšie rozhodnutia, ktoré schválili výborníci na zasadnutí Zhromaždenia Mesta Nový Sad, patria tie o výstavbe piateho mosta cez Dunaj v Novom Sade, ako aj o výstavbe športového komplexu vo Futogu. Na 21. zasadnutí Zhromaždenia Mesta Nový Sad, ktoré sa uskutočnilo v pondelok 29. novembra, výborníci rokovali o 43 bodoch, ktoré boli na rokovacom programe. Pred samotným zasadnutím zástupca primátora Mesta Nový Sad Milan Ðurić vytýčil tie najdôležitejšie. Vyhlásil, že 10. decembra sa začne výstavba továrne elektromotorov japonského Nidecu, iba niekoľko mesiacov po

Výborníci schválili rozhodnutie o novom moste v Novom Sade, ktorý bude stavaný na stĺpoch niekdajšieho Mosta Františka Jozefa

Zástupca primátora Mesta Nový Sad Milan Ðurić

kúpe pozemku. Proces výroby by sa mal začať v septembri a táto továreň zamestná 500 ľudí. Ďalej hovoril o výstavbe nového mosta, ktorý sa bude nachádzať na stĺpoch niekdajšieho Mosta

Františka Jozefa, a vyhlásil, že to bude jeden z najväčších turistických potenciálov tak Nového Sadu, ako aj celého regiónu. Ide o most pre chodcov a cyklistov. „Výstavba nového mosta cez Dunaj je strategicko-investičný projekt, ktorý sa realizuje s cieľom zlepšiť kvalitu života obyvateľov mesta a vytvoriť nové turistické, hospodárske a investičné potenciály,“ vyhlásil Ðurić a dodal, že

sa tento projekt bude realizovať a financovať s finančnou podporou Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Výborníci schválili aj rozhodnutie o stavaní pomníka Apoteóza srbskej Vojvodiny, ktorý budú tvoriť 3 postavy – Josif Rajačić, Ðorđe Stratimirović a Stevan Šupljikac. Pomník sa bude nachádzať pri Železničnej stanici v Novom Sade.

ZASADAL STAROPAZOVSKÝ LOKÁLNY PARLAMENT

Schválené opravné rozpočty Anna Lešťanová

poradí 14. zasadnutie Zhromaždenia obce Stará Pazova sa konalo v stredu 24. novembra a výborníci väčšinou hlasov schválili kompletný rokovací program pozostávajúci z 26 bodov. Dominovali opravné rozpočty všetkých desiatich miestnych spoločenstiev a verejných podnikov a ustanovizní, ktoré sú vykonané a finančnými plánmi zladené na základe nového opravného obecného rozpočtu na rok 2021, ktorý bol schválený 22. októbra. Výborníci prerokovali a schválili aj návrh rozhodnutia projektu verejno-súkromného partnerstva pre komunálne činnosti – údržby lokálnej cestnej infraštruktúry. Vláda Srbska schválila tento pro• TÝŽDEŇ •

jekt, na základe ktorého by počas nadchádzajúcich 5 rokov cestná sieť na území Staropazovskej

novembrového zasadnutia staropazovského lokálneho parlamentu bola aj výmena

Zasadnutie viedla Nataša Mićićová, predsedníčka ZO Stará Pazova (v strede)

Aj 14. schôdza staropazovského lokálneho parlamentu sa konala s uctievaním protipandemických opatrení

obce mala byť rekonštruovaná a permanentne na nej vykonávaná údržba v rámci tohto projektu. Na rokovacom programe

plánu generálnej regulácie Nová Pazova a vymenovanie Slađany Dobrodolcovej za novú členku Školského výboru vo vojčianskej

Základnej škole Milana Hadžića. Pre odchod do dôchodku Radojovi Blagojevićovi, členovi Obecnej rady Obce Stará Pazova, je ukončený pracovný pomer. Na schôdzi sa vo veľkej obecnej zasadačke zúčastnilo 47 výborníkov, z celkového počtu 53.

49 /4988/ 4. 12. 2021

Týždeň KOMISIA SA ZHODLA NA ZAČIATKU VÝSTAVBY CELOMENŠINOVÉHO STREDISKA

O krok bližšie k Slovenskému stredisku

omisia, ktorú zriadil predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip a ktorej členmi sú: Jana Hanáková v mene ÚSŽZ, Libuška Lakatošová, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Milana Arňašová-Radićová, riaditeľka Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu, a Vladimír Francisty, riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, rokovala 25. novembra t. r. ohľadom výstavby budovy Slovenského strediska v Novom Sade. V tejto budove budú sídliť: NRSNM, NVU Hlas ľudu, ÚKVS, SKC Pavla Jozefa Šafárika a cirkevný zbor SEAVC v Novom Sade. Predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip pre náš týždenník definoval udalosti a uvedené aktuality ohľadom zariadenia budovy Slovenského strediska v Srbsku. Aké sú závery pracovného zasadnutia? „Na komisii sa rozhodlo, ktorý variant zabezpečenia budovy Slovenského strediska v Novom Sade sa bude realizovať. Prvý variant bola kúpa budovy, druhý výstavba. Komisia sa vyslovila za výstavbu na mieste vedľa Biskupského úradu, nakoľko ide o vhodnú polohu, navyše aj samotná cirkev na projekt prispeje značným finančným príspevkom. Ešte pre kompletnosť informácie musím uviesť, že o výstavbe sa uvažovalo ešte od apríla – mája 2021, keď nás však odborníci na investičnú výstavbu upozornili, že ak bude investorom verejná inštitúcia, ktorou je Národnostná rada, tá bude podliehať prísnym legislatívnym pravidlám a vý-

www.hl.rs

stavba by sa jednoducho nestihla v termíne, dokedy majú byť minuté peniaze. Preto sa pristúpilo k možnosti kúpy už existujúcej budovy. Na tento účel sa aj zriadila komisia, ktorej

na rozdiel od inej verejnej inštitúcie zjednodušený proces pri investičnej výstavbe a odpadá riziko veľkých zdržaní.“ To znamená, že komisiu budú tvoriť aj predstaviteľ

úlohou bolo hľadať vhodnú budovu v meste Nový Sad. Veci sa však znovu zmenili nedávnou ponukou, ktorá prišla zo strany cirkvi, ktorá spočíva jednak vo finančnom príspevku cirkvi,

Biskupského úradu SEAVC a predstaviteľ novosadského zboru a SKC Pavla Jozefa Šafárika? „Je to tak, keďže výstavba sa bude realizovať na mieste, kde

Foto: z archívu ÚSŽZ

Olinka Glóziková-Jonášová

Z tohtoročnej návštevy redakcie Hlasu ľudu

(Foto: M. Pap) a tiež v tom, že investorom bude cirkev. Cirkev, hoci musí a bude postupovať transparentne, má

Informačno-politický týždenník

dnes stojí tzv. budova Šafárika, do procesu vstupuje aj samotný súbor, pretože musíme do rieše-

nia zahrnúť aj jeho požiadavky. Cirkevný zbor Nový Sad sa zas bude finančne podieľať na tomto projekte, navyše je vlastníkom pozemku. Aj on bude mať v budove svoje priestory. A Biskupský úrad bude investorom, on dostane dotáciu z nášho úradu.“ Kto bude majiteľom majetku novej budovy Slovenského strediska a nositeľom projektu? „Majiteľom budovy bude Biskupský úrad. Ten dá budovu do užívania spomenutým inštitúciám za prevádzkové a režijné náklady.“ Koľko prostriedkov na výstavbu vyčlení ÚSŽZ? „Úrad na tento účel vyčlenil 2,8 mil. eur.“ Projekt je zatiaľ v prípravnej fáze, kedy začne realizácia tohto významného investičného projektu a aká bude dynamika prác? „Veríme, že do konca roka 2021 sa podpíše prvá z troch dotačných zmlúv medzi naším úradom a Biskupským úradom. Prvá dotácia by mala prísť do Srbska v prvom kvartáli 2022. Medzitým Biskupský úrad pripraví všetko, čo je potrebné na začiatok realizácie stavby. Zainteresované organizácie, ktoré tvoria spomínanú komisiu a budú mať v budove sídlo, budú na príprave projektu participovať.“ Slovenské stredisko v Novom Sade by malo byť inštitucionálnym a spoločensko-kultúrnym centrom Slovákov v Srbsku. Aký to bude mať význam pre vojvodinských Slovákov? „Na toto odpoviem veľmi stručne a jasne. Slováci v Srbsku si zaslúžia dôstojné centrum.“

• TÝŽDEŇ •

ZASADALO PREDSEDNÍCTVO MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU

Súvaha, činnosť, plány, projekty Anna Horvátová

tvrtkový predvečer 25. novembra a práve, keď meniny oslavovali Kataríny, patril aj zasadnutiu predsedníctva Matice slovenskej v Srbsku. Predseda Matice slovenskej v Srbsku PhDr. et ThMgr. Branislav Kulík do rokovacieho programu zaradil až desať bodov, ktoré za prítomnosti podpredsedu MSS pre Sriem Janka Havrana, podpredsedu MSS pre Belehrad Miroslava Kriváka, podpredsedníčky MSS pre Báčku Anny Horvátovej, tiež tajomníčky MSS Zdenky Chalupkovej zrealizovali. V druhej časti zasadnutia privítali doterajších matičných predsedov. V prvom bode sa schvaľovali zápisnice z 1. konštitutívneho a 2. telefonického zasadnutia a v druhom bode sa navrhovali a následne schvaľovali predsedovia matičných komisií, v čele ktorých v nastávajúcom období budú: Pavel Ožvát z Petrovca, predseda Športovej komisie, ktorý vystriedal Pavla Turana, ktorý zaďakoval za činnosť; v čele Legislatívnej komisie je Vladislav Tárnoci z Petrovca; Osvetovej komisie Janko Havran zo Starej Pazovy; vydavateľskú činnosť bude mať na starosti A. Horvátová, Komisiu pre spoluprácu s mládežou bude viesť Anna Speváková z Petrovca, pokým návrh na Komisiu pre kultúru je, aby sa funkcie ujala Ružena Červenská zo Starej Pazovy. Do Komisie pre históriu a národopis je navrhnutý Jaroslav Miklovic zo Starej Pazovy. Predsedom Komisie pre kontakty so zahraničím je predseda MSS B. Kulík. Tretí bod patril tohtoročnej analýze Slovenských národných slávností, ktoré zhodnotili ako vynikajúce, bohaté na programy a s veľkou

• TÝŽDEŇ •

návštevnosťou, zvlášť dvoch matičných koncertov – sobotňajšieho gala a nedeľňajšieho detského. Na každom k tomu

Zároveň to bola aj informácia o polročnej činnosti. Práve bolo obdobie podávania žiadostí o dotáciu na Úrad

Spoločné posedenie súčasného matičného predsedníctva s predchádzajúcimi predsedami MSS

bolo aj pozoruhodné zastúpenie našich prostredí a ochotníckych spolkov, ktoré sa činili aj

pre Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2022, na ktoré už bežne matičné vedenie zasiela veľa

Pracovné predsedníctvo: (sprava) predseda MSS Branislav Kulík, podpredseda MSS pre Sriem Janko Havran, podpredseda MSS pre Belehrad Miroslav Krivák a tajomníčka, zapisovateľka Zdenka Chalupková

napriek sťaženým podmienkam a v pandemickom izolačnom období online alebo diaľkovo.

projektov. Prostredníctvom dotácií propaguje a podporuje činnosť slovenských vojvodin-

ských spolkov, združení, tiež podporuje rodičov a deti pri nastupovaní do prvého ročníka školy hodnotnými darmi. Je to tak aj v tomto roku a teda aj čo sa týka činnosti na budúci rok. Šiesty bod patril formovaniu pracovnej skupiny na prinavrátenie matičného majetku, v ktorej sú: Ján Brtka, Miroslav Vitéz a Vladislav Tárnoci. Do rokovacieho programu bol zaradený aj bod či rozhodnutie základnej verejnej prokuratúry v Novom Sade, ktorá zamietla sťažnosť dozornej rady v predchádzajúcom mandáte proti predchádzajúcemu predsedovi Matice J. Brtkovi a zhodnotila ako neopodstatnené. V nádeji, že na rok už nebudeme zápasiť s koronavírusom a konečne sa situácia uvoľní, odzneli plány na SNS 2022, ktoré sa majú niesť v duchu 30-ročného obnovenia Slávností. Z príležitosti pripomenutia obnovenia črtá sa aj usporiadanie medzinárodnej konferencie o Slovenských národných slávnostiach. V druhej časti uvítali dovtedajších predsedov Matice, menovite: Jána Brtku, Katarínu Melegovú-Melichovú, čestného predsedu MSS Rastislava Surového, Branislava Slivku, Jána Babiaka a prvého predsedu obnovenej Matice Michala Speváka. Predseda Kulík okrem iného podotkol: „Vy ste za svojho mandátu veľa vykonali tak pre Maticu slovenskú, ako i pre slovenskú menšinu, za čo sme vám povďační. Zanechali ste nám inštitúciu, ktorá je životaschopná.“ Bolo to podnetné zasadnutie, na ktorom odzneli aj návrhy na činnosť, pripomienky k informovaniu a záver, že je toto stretnutie správny ťah predsedu, ktorý týmto poctil svojich predchodcov.

49 /4988/ 4. 12. 2021

Ľudia a udalosti USKUTOČNENÉ PROJEKTY A PLÁNY NA BUDÚCI ROK V OBCI ŠÍD

Čoskoro nové pracovné miesta Blaženka Dierčanová

oniec roka je obdobím, keď zhŕňame výsledky s prehľadom toho, čo sa z plánov urobilo a čo zostalo neuskutočnené. O tom, čo sa v Obci Šíd urobilo v roku 2021, sme sa rozprávali s jej predsedom Zoranom Semenovićom. Obec Šíd začiatkom roka začala s výstavbou ambulancie v dedine Ilinci. V akom štádiu je výstavba tejto budovy? „Po niekoľkých rokoch meškania Úrad pre verejné investície Srbska schválil projekt výstavby ambulancie v Ilinciach. Práce prebiehajú a vieme, že toto zariadenie bude funkčné na jar.“ V tomto roku sa veľa urobilo v oblasti školstva. Jedným z najvýznamnejších projektov je výstavba telocvične vo Višnjićeve. Ako tieto práce prebiehajú? „Áno, Višnjićevo sa konečne dostalo na rad, aby dostalo primeranú telocvičňu pre deti, kde sa budú konať hodiny telesnej a športovej výchovy. Višnjićevo je dedina, kde je dosť žiakov a kde skutočne bola takáto potreba. Naša obec to sama nezvládla a podali sme žiadosť na Ministerstvo lokálnej samosprávy. Chcel by som sa poďakovať všetkým zodpovedným na ministerstve, ktorí nám pomohli a uznali náš návrh ako projekt veľkého významu a poskytli nám financie vo výške šesťdesiatich percent z hodnoty projektu. Spoločnými financiami Obec Šíd a Ministerstvo lokálnej samosprávy to dokončia do jari 2022, keď vo Višnjićeve bude krásna, moderná telocvičňa.“ Začiatkom roka bola zrekonštruovaná plochá strecha v Základnej škole Branka Radičevića v Šíde. „Áno, v tejto škole premoka10

www.hl.rs

lo, ale okrem opravy strechy sa robili aj iné, menšie práce, ako aj opravy na iných vysunutých oddeleniach školy. Je dôležité, aby sme boli v neustálom kontakte s riaditeľmi základných a stredných škôl v našej obci a aby sme prostredníctvom nich zisťovali skutočné problémy, ktoré v týchto ustanovizniach vznikajú. Vďaka občianskej iniciatíve v Základnej škole Savu Šumanovića, v oddelení v Binguli, sa pracuje na výmene

všetko, čo robíme. Chcem sa im poďakovať, lebo vedia, že Obec Šíd robí a pomáha, ako nám to financie dovoľujú.“ V pláne je aj výstavba novej materskej školy v blízkosti Základnej školy Branka Radičevića v Šíde... „Projekt, ktorý sme urobili, dostal povolenie Ministerstva školstva a boli schválené financie vo výške asi 95 miliónov dinárov na výstavbu novej budovy materskej školy, takže potrebnú škôlku pre najmenších budeme mať aj v tejto časti Šídu.“ Vieme, že sa nedávno robila rekonštrukcia cesty v chotári z Belnjače do Lipovače. Sú aj ďalšie plány? „Sme spokojní s tým, že môžeme rekonštruovať aj cesty v chotári. Okrem toho na víkendovom sídlisku Lipovača, kde máme vyše dvesto chát, je zavedená elektrická sieť. Spolu s Pokrajinským Predseda Obce Šíd Zoran Semenović sekretariátom pre podlahy. To urobia obyvatelia poľnohospodárstvo sme vybutejto dediny, teda rodičia, a dovali spomínanú cestu v dĺžke my z obce budeme financovať vyše tisícsedemstopäťdesiat líčenie a zaobstaráme nový metrov. Toto je len malá časť nábytok. Okrem toho bolo vy- toho, čo máme z dlhodobémenené osvetlenie v škole v ho hľadiska, a to je spojiť Šíd, Kukujevciach, potom sme riešili Lipovaču, Privinu Glavu, Bikić problém videomonitorovania Do a druhú stranu do Bačiniec. na gymnáziu v Šíde, ako aj v zá- Potom je v pláne vybudovať kladných školách v Jamene a cyklistickú dráhu z Bačiniec do Morovići. Je to jeden proces Gibarca, a tým získať ten okruh, a kontinuita, ktorú musíme ktorý všetkým ľuďom, ktorí sa zachovať. Naším šťastím je, že venujú cyklistike alebo rekrev našej obci máme rozumných ačným športom, umožní dostať riaditeľov škôl a škôlok, trpezli- jeden úsek 20 kilometrov, kde vých rodičov, ale aj skromných sa prepoja naše krásne oblasžiakov, ktorí majú pochopenie ti, príroda, a bude umožnené pre našu situáciu a podporujú navštíviť kláštor Privina Glava,

Informačno-politický týždenník

vinárne alebo prejsť sa k Sotskému jazeru. Bol by to krok k modernizácii našej obce aj v tomto segmente a k získaniu imidžu upraveného mesta.“ Musíme spomenúť, že nedávno bola zrekonštruovaná miestna cesta z Erdevíka do Vizića, ktorá slúži aj ako alternatívna cesta do Nového Sadu. „Toto je veľmi dôležitá cesta, ktorú sme vydláždili škrabaným asfaltom a drveným kameňom, ktorú možno spojiť s existujúcou cestou smerom od Erdevíka a jazera Moharač k Viziću. Urobili sme to v spolupráci s Obcou Báčska Palanka a Miestnym spoločenstvom Vizić. Tak výrazne skrátime ľuďom cestu do Nového Sadu. Bude to pre nás dôležité v nadchádzajúcom zimnom období, keď bude cesta cez Fruškú horu čiastočne prejazdná, a vieme, že je značne poškodená. Obec Šíd iniciovala, aby sa do konca roka dohodla s Obcou Sriemska Mitrovica a Obcou Báčska Palanka, aby sa podal návrh do pokrajiny a Správy pre kapitálové investície s prosbou, aby sa v tejto časti Partizánskej cesty začalo s rekonštrukciou.“ Nakoľko sa pokročilo vo výstavbe hraničného priechodu Jamena –Racinovci medzi Srbskom a Chorvátskom? „Cesta, ktorú sme tam urobili, dostala povolenie na používanie. Vládna komisia rokuje s druhou stranou, teda so stranou zastúpenou Európskou úniou na chorvátskej strane. Do konca tohto roku bude urobený ešte jeden dôležitý krok k dokončeniu dokumentácie, k tomuto hraničnému priechodu, a predpokladáme, že s výstavbou priechodu sa začne v druhej polovici budúceho roka. Ak všetko pôjde podľa plánov, v septembri budúceho roka nás • ĽUDIA A UDALOSTI •

čaká nový hraničný priechod pre osobné a nákladné vozidlá do siedmich ton, ktorý bude na území našej obce.“ V priebehu tohto roku bola zmenená dopravná signalizácia v dedine Kukujevci smerom k Erdevíku a Kuzminu... „Musíme dbať na bezpečnosť. Cez Riaditeľstvo ciest sa nám podarilo zmeniť svetelnú signalizáciu. Cesta s právom prednostnej jazdy získala svoju legitimitu a je dôležité povedať, že v dedine Kukujevci sa robí dvojročný projekt kompletnej rekonštrukcie niektorých ulíc, v celkovej hodnote dvesto miliónov dinárov. V tomto roku bola dokončená prvá etapa. Na južnej strane dediny ostalo ešte niekoľko ulíc a na nasledujúcu jar s novou stavebnou sezónou dokončíme severnú stranu, aby sa cestná infraštruktúra v Kukujevciach kompletne zrekonštruovala. Je to veľmi dôležité, ak vieme, že cesty v tejto obci boli vybudované pred viac ako 45 rokmi.“ Verejný podnik Vodovod Šíd v spolupráci s obcou vykopal novú studňu pri prameni Batrovci. Je táto práca ukončená? „Optimalizovali sme množstvo vody, ktoré dodávame do našej centrálnej nádrže alebo vodnej veže. Momentálne máme možnosť prietoku vody 120 litrov za sekundu. To je veľmi dobre. Naše problémy so zásobovaním vody sa zmen-

šili, pretože sa nám podarilo dobudovať jednu studňu vo Vašici a z tohto vodojemu sa teraz zásobujú Vašica a Ilinci. Naším cieľom je zrekonštruovať hlavné vedenie od studne do vodnej veže v Šíde. Táto práca je naplánovaná na aspoň budúce dva roky. Potom budeme mať dostatočný prísun vody. Najčastejšou príčinou prasknutia potrubia je tlak a poškodenia tam, kde už bolo potrubie opravené. Dôležité je, že tento rok máme dokončených 800 metrov paralelného potrubia a že v týchto plánoch na najbližšie tri roky urobíme kompletný úsek od zdroja po vodárenskú vežu. Potom bude dodávka vody vyrovnaná.“ To, čo našich občanov najviac zaujíma, je určite práca a ako sa zamestnať. Sú všetky pozemky v priemyselnej zóne predané a kedy môžeme očakávať výstavbu tovární a následné zamestnanie našich obyvateľov? „Ešte nie sú predané všetky pozemky, ale väčšina parciel áno. Investori, ktorí kupovali pozemky v poslednom predajnom konaní Majetkovým riaditeľstvom vlády Republiky Srbsko, od Reštitučnej agentúry dostali potvrdenie, že pozemky nebudú vrátené niektorým majiteľom. Vyhľadali sme informácie o ich umiestnení a pripravili projektovú a technickú dokumentáciu. Napríklad spoločnosť Termowool už

prijala niekoľko desiatok našich obyvateľov, ktorí boli na úrade pre nezamestnaných, a v týchto dňoch by malo byť dokončené napojenie na plyn. UBM, maďarská spoločnosť na výrobu krmív pre zvieratá, dokončila urbanistický a hlavný projekt. Sme pri konci s vybavovaním stavebného povolenia a očakávame položenie základného kameňa tejto fabriky. Dúfame, že sa práce onedlho začnú a prví pracovníci budú zamestnaní v polovici budúceho roka. Každý deň mi volajú naši podnikatelia z firiem Agropapuk, Superior Food, Izolirka, Sriem Šíd a dopyt po práci sa neustále zvyšuje, aby sa zamestnali všetci ľudia z našej obce, ktorí chcú pracovať. Práca bude aj v budúcnosti, a to na čom trváme, je zlepšiť pracovné podmienky ľudí. Žiaľ, táto situácia s koronavírusom posunula ekonomiku a poľnohospodárstvo o pár krokov dozadu. Našťastie v našej obci sme nepocítili toľko následkov, pretože nebola extenzívna výroba, takže neboli žiadne veľké straty. Je dobre, že počet otvorených firiem v porovnaní s tými, ktoré zanikajú, sa zvýšil a som si istý, že každému obyvateľovi, ktorý chce pracovať, už čoskoro dokážeme poskytnúť adekvátne pracovné miesto. Žiaľ, máme nedostatok absolventov práva, ekonómov, stavebných inžinierov, architektov a nedostatok profesorov všetkých predmetov. To je náš

veľký problém, ale som si istý, že po niektorých opatreniach prilákame množstvo obyvateľov, aby sa vrátili do našej obce.“ Na záver spomeňme, že Obec Šíd sa dostala na turistickú mapu prostredníctvom rôznych podujatí, ktoré propagujú ľudí, zvyky, kultúru a hospodárstvo. „Ako prvé by som vyzdvihol Kulenijadu v Erdevíku, Vinársku noc v Šíde, Filipove dni a Kobasicijadu. Toto sú štyri ústredné podujatia, ktoré reprezentujú našu obec v tom najlepšom svetle a čím sme známi. Sú to usilovní výrobcovia sušených mäsových výrobkov, pracovití vinohradníci a naše kultúrne dedičstvo. Nebudem znižovať hodnotu ostatných dianí. Ocenil by som angažovanosť spolkov žien. Nedávno sme mali Michalské stretnutia dedín, kde významnú úlohu zohrali spolky žien z nášho regiónu. Podujatie podporilo Ministerstvo starostlivosti o dedinu. Rád by som spomenul aj podujatie Na cestách Savu Šumanovića, keď sa stretávajú umelci, potom početné športové podujatia, ako aj podujatia organizované kultúrnymi a umeleckými spolkami našej obce. Do budúcna všetko podporíme a všetky tieto prejavy sa budeme snažiť modernizovať a pozdvihnúť na vyššiu úroveň.“ Foto: Nikola Bešević

UČÍME SA CARVINGU. V Knižnici Michala Babinku v Kysáči 29. novembra prebiehala dielňa pre skupinu siedmakov a ôsmakov v predvedení carving majstra Pavla Chrťana. Deti so záujmom sledovali proces výroby a nakoniec sa aj samy vyskúšali v tom. Na snímke je knihovníčka Dragana Surová s deťmi a P. Chrťanom A. Legíňová

• ĽUDIA A UDALOSTI •

49 /49887/ 4. 12. 2021

Ľudia a udalosti ZUZANA KOTVÁŠOVÁ, TAJOMNÍČKA MIESTNEHO SPOLOČENSTVA PADINA

Treba spolupracovať v prospech svojho prostredia Stevan Lenhart

ajomníčkou Miestneho spoločenstva Padina v novembri 2020 sa stala Zuzana Kotvášová, diplomovaná ekonómka, ktorá mala v uplynulom ročnom období na starosti rôzne záležitosti späté s fungovaním dediny, ako aj spoluprácu s občanmi a tunajšími organizáciami a združeniami. Kotvášová má predchádzajúce skúsenosti v oblasti ekonómie a účtovníctva a určitý čas pracovala aj v Obci Kovačica v Oddelení pre spoločenskú činnosť. Ako sama hovorí, po príchode na miesto tajomníčky padinského MS najprv mala určitú pozitívnu trému, ale hneď sa dala do práce a činnosť sa rozprúdila. Spolu s členmi Rady Miestneho spoločenstva a predsedom Jankom Kolárikom podarilo sa im urobiť viaceré veci v prospech svojho prostredia. O činnosti MS Padina v priebehu uplynulého roka Kotvášová hovorí: – Jednou z prvých akcií, ktorej organizáciu som mala na starosti ako tajomníčka MS, bola vlaňajšia vianočná návšteva Padiny s dedom Mrázom a jeho pomocníkmi. Rozhodli sme sa týmto spôsobom potešiť padinské deti, ktorým sme darovali sladkosti, a do tej akcie sa zapojili viacerí mládežníci, ako aj dospelí spoluobčania. Bola som veľmi rada, že sa v tom podujatí spojila energia mladých so skúsenosťou starších Padinčanov, čo je vlastne predpokladom úspešnej realizácie hociktorého iného podujatia. Práve vďaka takej spolupráci podarilo sa nám upraviť stred Padiny, kde sme ofarbili ohrady, lavičky a stromy v parku, kostolnej záhrade a v detských parkoch. V týchto pracovných akciách podporu 12

www.hl.rs

nám poskytli Obec Kovačica a Verejný komunálny podnik Padina, ako aj tunajšie náboženské organizácie. Príjemne prekvapuje, že sa niektorí občania z vlastnej iniciatívy rozhodnú pomôcť. Napríklad jeden Padinčan nám prišiel oznámiť, že on sám opravil a ofarbil súdok na uskladňovanie vody v parku. Niekoľko žien sa zase rozhodlo

veľký počet Padinčanov – aj tých, ktorí žijú a pracujú v zahraničí… V auguste 2021 prebiehali oslavy Dňa Padiny, v príprave ktorých ste sa priamo zúčastnili ako členka organizačného výboru a tajomníčka MS… – Snažili sme sa, aby program osláv bol rôznorodý a aby všetko riadne fungovalo. Osobne som

Zuzana Kotvášová na pracovnom mieste

spoločne ofarbiť mostík v strede dediny. A niektorí spoluobčania, ktorí majú bagre a mechanizáciu, sami upracú odpad, ktorý spozorujú v rôznych častiach dediny... Opravili sme autobusové zastávky, ktoré už boli v zlom stave, a teraz dbáme o to, aby ich nikto nepoškodzoval a neoblepoval rôznymi oznamami a plagátmi. Postavené sú aj nové odpadové koše v parku. Veľa vecí sa urobilo v priebehu roka a ľudia nám často volajú a navrhujú, čo by chceli, aby sa v dedine urobilo alebo opravilo v nasledujúcom období... Sme tu pre nich každodenne a môžu nám písať aj na e-mailovú adresu: mzajednicapadina@gmail. com. Kontaktovať nás môžu aj prostredníctvom Facebooku. Našu stránku na FB navštevuje

Informačno-politický týždenník

navrhla, aby do programu boli zaradené Hry bez hraníc, ktoré boli novinkou a svojráznym zábavným osviežením pre deti a pre ženy. S ohľadom na to, že táto akcia sa konala prvýkrát v rámci Dňa Padiny a nemala nejakú veľkú reklamu, spokojní sme s ohlasom a plánujeme ju usporiadať aj v nasledujúcom roku. Miestne spoločenstvo, združené s kovačickým a idvorským MS, sa zúčastnilo (a dokonca aj zvíťazilo) v súťažnej časti tohtoročnej Gulašiády. Spolu sme sa tešili z toho úspechu a plánujeme sa aj do budúcna stretávať a spoločne vystupovať v rôznych podujatiach. Vo veľkej budove Miestneho spoločenstva Padina vedľa vašich úradných miestností sídlia viaceré iné organizácie a

združenia… Ktoré sú to organizácie? Akú máte spoluprácu s nimi? – Veľmi dobre spolupracujeme s Verejným komunálnym podnikom Padina, ktorého zamestnanci sú vždy pripravení pomôcť nám v úprave dediny, poskytnúť mechanizáciu a robotníkov, zorganizovať odvážanie odpadu a podobne. Spolupracujeme aj so Spolkom žien, ktorého členky pomáhajú pri úprave kvetných záhrad a ochotné sú vždy podať nápomocnú ruku, ako aj členovia Združenia penzistov. Je tu aj Miestny odbor Matice slovenskej a matrikársky úrad; tunajšie miestnosti používajú aj invalidi práce, členovia Združenia výtvarných umelcov Smäd, šachisti... Dobrú spoluprácu máme so všetkými združeniami. Čo plánuje padinské Miestne spoločenstvo robiť v nasledujúcom období? – Najprv by sme chceli pred obdobím sviatkov vyzdobiť stred dediny, a potom tiež usporiadať Vianočný trh, ktorý sa pred rokom nemohol uskutočniť z dôvodu prísnych epidemiologických opatrení. Uvidíme, či to bude možné realizovať tentoraz, ale jestvuje veľký záujem o toto podujatie. Musíme urobiť renováciu a rekonštrukciu celkovej budovy Miestneho spoločenstva, na čo budeme potrebovať podporu Obce Kovačica. Je to však náročnejší plán, ktorý sa pravdepodobne bude realizovať na pokračovanie v dlhšom období a v rámci neho by sa mali konať práce na vonkajšej a vnútornej časti budovy. Máme ešte rôzne iné idey a zaplánované projekty (pri plánovaní a vypracovaní projektov spolupracujeme s Obcou Kovačica a asociáciou AERD), ktorých realizácia však bude závisieť od finančných prostriedkov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Koncert vážnej hudby v prvú adventnú nedeľu Anna Lešťanová

yklus koncertov vážnej hudby v Starej Pazove pokračuje. Najnovší novembrový koncert pod názvom Flauto Traverso v organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova a Mg. kontrabasu Ljubinka Lazića z Vojky, ktorý vystúpil aj so svojím tamburášskym orchestrom, odznel v nedeľu 28. novembra. Koncert sa uskutočnil v slovenskom evanjelickom kostole, ktorý akusticky vyhovuje usporiadaniu takýchto koncertov. Koncert bude zapísaný v dejinách, lebo po prvý raz diela Johanna Sebastiana Bacha (1685 –1750), ktorý bol známym ne-

Krásny novembrový koncert v pazovskom kostole

meckým skladateľom barokovej hudby, svojho času slávnym organistom a čembalistom, boli zahrané na tamburášskych inštrumentoch, v aranžmánoch

VNÚTORNÁ ZELENÁ VÝZVA – TRETIA ČASŤ. V utorok 23. novembra jedenásti žiaci štvrtého ročníka základnej školy v Bielom Blate spolu s triednou Svetlanou Todorovovou-Mitrićovou využili pekné jesenné počasie na sadenie okrasných stromčekov v školskom dvore. A prečo ich sadili? Nuž preto, že sú stromy pekné a užitočné, pretože si uvedomujú ich význam v období klimatických zmien, ale aj preto, že ich na to v rámci akcie Vnútorná zelená výzva vyzvali ich starší kamaráti siedmaci. Tú výzvu s radosťou prijali a cítili spokojnosť z dobre vykonanej práce. Celkovo vysadili 4 javory, 2 biele jasene, 2 tuje, 2 cyprusy, 1 brest a 1 dub. Každý žiak tak svojou prácou prispel ku skrášleniu okolia základnej školy. O nové stromy sa budú starať, lebo vedia, že na to, aby strom vyrástol do krásy, je potrebné venovať sa mu a vytvárať podmienky na jeho správny rast a vývin. A o to, aby do školského dvora pribudli nové sadenice, sa postarajú piataci už na budúci týždeň. J. Hromčíková Foto: M. Bokšanová • ĽUDIA A UDALOSTI •

Nedeľňajší koncert bol prvý z radu naplánovaných koncertov v období adventu a prvú adventnú sviecu zažal Michal Gíreg, dozorca cirkevného zboru v Starej Pazove. Koncert mal humanitárny a ekumenický ráz, a ako uviedol Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský, zozbierané peňažné príspevky venujú adoptovaným deťom z africkej Kene. Ďalší program z cyklu koncertov vážnej hudby sa uskutoční 8. decembra, tiež v tomto kostole, keď zahrá internacionálne

Lazića. Na programe, ktorý bol skutočným kultúrnym a duchovným zážitkom, flautistka a kvarteto tambúr zahrali aj diela Johanna Pachelbela (1653 –1706), Antonia Lucia Vivaldiho (1675 –1741), Franza Schuberta (1797 –1828), Charlesa Gardesa (1890 –1935) a ÁsPrvú adventnú sviecu zažal Michal Gíreg tora Piazzollu (1921 –1992), argentínskeho hudobného skladateľa kvarteto kontrabasistov v rámci a bandoneonistu, a tohto roku festivalu Bassomania, ktorý sa si pripomíname sté výročie jeho usporiada v Belehrade. V tretiu narodenia. Na flaute hrala Ljil- adventnú nedeľu naplánovaný jana Milivojevićová, profesor- je oslavný koncert tamojšieho ka vojčianskej hudobnej školy, Speváckeho zboru Tília, ktorý si s a pod jej vedením vystúpili aj hosťami pripomenie 20. výročie úspešného pôsobenia. žiačky tejto hudobnej školy.

Oprava V Hlase ľudu číslo 48 z 27. novembra 2021 na strane 13 v texte Päťdesiat rokov venovaných Základnej škole Jána Kollára v Selenči je chybne uvedené slovo vo vete: „Hrdá je na generácie žiakov... zo srbského jazyka ako materinského...“, a správne má znieť: „Hrdá je na generácie žiakov... zo srbského jazyka ako nematerinského...“ Ospravedlňujeme sa Kataríne Vrabčeniakovej a čitateľov upovedomujeme, aby si chybu v tomto zmysle opravili. Red. 49 /49887/ 4. 12. 2021

Ľudia a udalosti Z ČINNOSTI MIESTNEHO SPOLOČENSTVA STARÁ PAZOVA

Úprava chodníka a dažďovej kanalizácie Anna Lešťanová

centre Starej Pazovy prebiehajú záverečné práce na úprave chodníka a dažďovej kanalizácie v Ulici kráľa Petra Prvého Osloboditeľa. Oprava chodníka a výmena dlaždíc sa koná pred budovami pošty a banky a súbežne s týmito prácami prebieha aj čistenie kanála na odvádzanie dažďovej kanalizácie a jej sanácia. Starý chodník s dlaždicami bol postavený pred 15 rokmi a postupom času sa začali lámať, prepadať do zeme a najviac problémov tam bolo najmä počas daždivých dní. Investíciu v hodnote milión

600-tisíc dinárov má na starosti Miestne spoločenstvo Stará Pazova, za podpory Obce Stará Pazova. Opravu chodníka a postavovanie nových dlaždíc vykonáva istý súkromný podnik z Nových Bánoviec a práce pri čistení kanála a odvádzaní dažďovej kanalizácie sú zverené tamojšiemu VKP Vodovod a kanalizácia. Práce odštartovali v piatok 19. novembra a Dragoslav Bonđi, predseda Výkonného výboru Rady MS Stará Pazova, nás poinformoval: „Toto bol jeden veľký problém, ktorý sme mali v strede Pazovy a ktorý sa týmito prácami odstraňuje.“ Slnečné dni na sklonku minulého mesiaca žičili tak vykonávateľom prác, ako aj

samotným občanom, lebo je fluktuácia ľudí na tomto mieste veľká. Úprava chodníkov a výmena dlaždíc v centre Starej Pazovy je podelená do troch fáz. V tejto prvej fáze sa teda vykonáva rekonštrukcia chodníka pred poštou a bankou rozlohy 450 štvorcových metrov. V druhej fáze – v roku 2022 – sa bude opravovať aj ďalšia časť chodníka v tejto ulici, teda nasledovať bude jej pokračovanie. V tretej fáze sú naplánované práce na Svätosávskej Dragoslav Bonđi počas obchôdzky prác ulici.

sa nám to zdalo také čarovné. Natočili sme k tomu videoklip a čo je úžasné, už to má cez milión dvestotisíc videní, tak sme Cieľom ich návštevy je zmapo- so Štefanom Štecom (ktorý na si povedali, že by sme chceli ísť vať situáciu, kultúru, obyčaje, návšteve tentoraz nebol, ale sľú- po stopách toho báčiho Jašu a že pobudnúť medzi slovenským bil, že nevystane inokedy, pozn. natočíme k tomu aj film, a predobyvateľstvom, a keďže v pláne ah), ktorý je na Slovensku veľmi stavíme aj tunajšiu kultúru, tie majú nahrávanie filmu, aby to čo uznávaný folklórny spevák, na- piesne, tance a vôbec ten život, najautentickejšie dopadlo. točili jednu pieseň odtiaľto, volá ktorý tu naši Slováci žijú. Verím, že sa nám to podarí.“ Deň predtým, Aj keď videní videoklipu teda 23. novembra je nad milión, monitorujú večer strávili v stato, predsa o skutočnej poropazovskom SKUS pularite piesne Báči Jašov hrdinu Janka Čmeu nás boli akosi prekvapelíka, kde ich privítali ní. Dokonca potvrdzujú, predstavitelia spolže aj na Slovensku sa stala ku s predsedníčkou strašne úspešnou pesničL. Lakatošovou, kou. A práve ten folklór sa členky Združenia tu prejavil v plnej kráse. pazovských žien, A bude to zase spolu matičiari a mali so Štefanom Štecom? možnosť vypočuť „Samozrejme. Chceme aj si zvuky pazovských nahrať tie piesne, aby vyšlo melódií a nadviazať cédečko.“ spoluprácu s huPetra Biča (druhý sprava) so svojím tímom v NRSNM Na nasledujúci rok sa dobníkmi. privítala predsedníčka Libuška Lakatošová teda môžeme tešiť aj noSamozrejme, že vým videoklipom, ale aj sme nemohli odoprieť tomu, sa Báči Jašov, a zrazu nám odtiaľ fi lmu z nášho prostredia, ktoré aby sme sa nepýtali pána Biča, začalo písať strašne veľa ľudí, aj sa návštevníkom veľmi pozdáčo ich podnietilo na príchod na Facebook, aj mailom, že to valo. Je to ďalšie potvrdenie do Srbska medzi tunajších Slo- je krásna pieseň. Vyjadrili sa aj, interkultúrnosti a národného vákov: „Bola to taká zvláštna že toho báčiho Jašu aj osobne prepojenia. nálada, pretože my sme spolu poznajú, že im je to dedko, tak

TÍM UMELCA PETRA BIČA V NÁRODNOSTNEJ RADE SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

„Zrazu nám začalo písať strašne veľa ľudí“ Anna Horvátová

árodnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny v stredu 24. novembra navštívili: Peter Bič, známy spevák, producent, skladateľ, Adnan Hamzič, producent, Pavel Juračka, scenárista, a po našom prostredí ich sprevádzal Siniša Bosančić, režisér. Našej slovenskej vojvodinskej verejnosti sa dostali do povedomia spolu so spevákom Štefanom Štecom videoklipom kompilácie pazovskej ľudovej piesne Báči Jašov, podanej v inom žánri, a tým spopularizovali nielen pieseň, ale aj oni sa stali populárni medzi vojvodinskými milovníkmi slovenských piesní. V Národnostnej rade hostí privítala predsedníčka Libuška Lakatošová a prítomní boli aj riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Vladimír Francisty, predsedníčka Výboru pre informovanie A. Horvátová, a koordinátorka Výboru pre kultúru Svetluša Hlaváčová.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVO S BRANISLAVOM KUŠTROM Z KULPÍNA

Kvalitné spracovanie priemyselnej papriky Katarína Gažová

Branislavovi možno povedať, že je všestranný mladý muž, usilovný a podnikavý. Vyskúšal sa už v niekoľkých robotách. Za posledných desať rokov sa venuje

„Keď papriku dovezieme domov, sušíme ju najprv prírodne na vzduchu, a to tak, že ju nasypeme do dierkavých vriec a vyvesíme hore. Keď príde tomu čas, paprika sa vytriasa z vriec, preberá, odstraňujú sa všetky stopky a pripravuje sa

Branislav Kuštra v sušiarni s čerstvo osušenou paprikou

spracovaniu priemyselnej červenej papriky do klobás a na iné potreby. „Pestovaním priemyselnej papriky sa nezaoberám, ale jej spracovaním, takže ja si prakticky tú papriku kúpim, a pritom je v tom výhoda, že si vyberám papriku, ktorá je podľa môjho presvedčenia najkvalitnejšia. Prakticky si zadovážim takých 10 ton papriky na jednu sezónu, z čoho dostávam 1 000 kg sušenej papriky. Priemyselnú papriku kupujem hlavne od našich Kulpínčanov, ale aj z Petrovca,“ povedal Branko Kuštra. Pred štyrmi rokmi si náš spolubesedník pri dome vybudoval aj sušiareň na papriku. Dovtedy vozili papriku do Hložian. kde sa sušila. Teraz je tento postup obľahčený, lebo je priestor na spracovanie nablízku. • ĽUDIA A UDALOSTI •

na sušenie. Po skončení celého procesu sušenia nakoniec papriku melieme a balíme.

Spracúvame aj štipľavú, aj sladkú papriku. V podstate je to v pomere 60 percent sladkej, lebo sa viac používa aj v domácnostiach, a 40 percent štipľavej. Skôr to bol pomer polovica : polovica, ale neskoršie aj z dôvodu, že v Petrovci máme otvorený obchod s potrebami pre zakáľačky a tam sa aj po sezóne zakáľaBranko váži červenú mletú papriku na predaj čiek popredá tá sladká paprika kvalitná, lebo nemá stopky. pre domáce potreby. Prakticky V rozhovore spomenul aj skúzásoby trvajú do leta, a potom senosť, keď pred niekoľkými sa už plánuje nová sezóna,“ rokmi vyskúšal spracovať aj vysvetlil spolubesedník. papriku so stopkami, lebo mu Branislav sa práci s paprikou dovrávali ľudia, že iní lacnejšie venuje dôkladne. Paprika je predávajú papriku. V podstate je to paprika, ktorá sa spracúva celá so stopkami. „Nebola to pozitívna skúsenosť, lebo sa nedosiahla kvalita, ktorú sme mali predtým, a viac už také experimenty nerobíme. Zostávame pri kvalite a dôkladnom spracovaní papriky, lebo práve takým spôsobom sme získali a aj si udržiavame zákazníkov, ale aj noví prichádzajú k nám,“ uzavrel Branislav. Navštívili sme i sušiareň u Kuštrovcov a Branko nám na tvári miesta vysvetlil, ako sa spracúva paprika. Práve sa ešte jedna dávka sušila, takže sme pocítili šteklivú vôňu čerstvo osušenej papriky.

Mlyn na mletie je pripravený zomlieť osušenú papriku

49 /49887/ 4. 12. 2021

Ľudia a udalosti V MIESTNOM SPOLOČENSTVE HAJDUŠICA

Začali pofukovať nové vánky Vladimír Hudec

príchodom mladých ľudí na čelo Miestneho spoločenstva v Hajdušici v polovici roka začali pofukovať nové vánky a za krátky čas sú urobené na oko malé, ale predsa významné veci. Začalo sa to úpravou priestoru v strede dediny vedľa pomníka padlým bojovníkom v druhej svetovej vojne, ktorý roky bol zanedbaný a neslúžil ako príklad.

Hajdušica, ale aj iní občania.“ Pôžitok z dobre vykonanej práce podnietil vedenie MS na ďalšie akcie. „Využili sme energiu, ktorá sa odrazu zrodila, a zorganizovali sme ďalšie pracovné akcie. Upravovali sme verejné plochy pred prázdnymi domami, kde po rokoch neudržiavania vyrástla opravdivá húšťava a veľké kríky, ktoré miestami rástli vedľa samej cesty a zmenšovali prehľadnosť križovatiek, a tým ohrozovali

Dedinská ambulancia v novom rúchu

akcia úpravy priestoru pred ambulanciou a Domom kultúry, ktoré osvetlili reflektormi, a na stromoch, ktoré rastú pred nimi, opílili haluze, ktoré rástli až po zem. Na jar, podľa slov predsedu, plánujú osvietiť aj budovy všetkých verejných objektov, čiže poľovnícky spolok, poštu, katolícku modlitebnicu, Slovenský dom a Matičný etnodom, ako aj novovystavané detské ihrisko. Rovnobežne s týmito, viac-menej estetickými prácami v Miestnom spoločenstve uvažujú aj

žiarovka nachádza až na každom druhom stĺpe. Práve preto sme sa s lokálnou samosprávou dohovorili, že už na jar zlepšíme svetlo tak, že zväčšíme počet žiaroviek. Zvlášť budeme dbať na to, aby boli lepšie osvietené križovatky. Pravidelná údržba verejných plôch je tiež jednou z priorít. Doteraz to robil VP Polet, avšak občas z toho boli problémy zapríčinené nedostatkom pracovníkov. Preto budeme trvať na tom, aby sme dostali jedného, a ak sa bude dať,

Nové detské ihrisko v strede dediny

„Ten priestor vskutku bolo treba upraviť,“ povedal nám nový predseda Miestneho spoločenstva Aca Anđelovski. „Urobili sme to tak, že sme na pozemku medzi dvomi obytnými budovami, ktorý patrí MS, čiže obci, nainštalovali detské ihrisko – hojdačky a tobogan a vedľa pomníka sme postavili dve lavičky, aby rodičia, ktorí sem prídu s deťmi, ale aj iní občania, mali kde odpočinúť. V úzadí sme vysadili sadenice tují. Teraz priestor pri pomníku a detské ihrisko tvoria jeden celok. Idea, aby tento priestor bol takto upravený, pochádza od bývalého predsedu, žiaľ, už nebohého Miša Hrudku. Tobogan nám z jeho iniciatívy darovala NRSNM. Žiaľ, on sa toho nedožil, avšak keď predstavitelia NRSNM priniesli tobogan, podnietilo nás to, aby sme tieto práce urýchlili. V spolupráci s lokálnou samosprávou a VP Polet sme zadovážili ďalšie rekvizity a lavice. Všetky práce sme vykonali v niekoľkých pracovných akciách. Pomohli nám hlavne futbalisti FK 16

www.hl.rs

dopravu. Okrem toho majiteľov prázdnych objektov, ktorí žijú v dedine, sme prinútili, aby sami zriadili priestor pred svojou nehnuteľnosťou, a tam, kde tej práce bolo mnoho, poskytli sme aj pomoc,“ hovorí mladý podnikavý predseda hajdušického MS a dodal: „Týmto Občania upravujú zanedbané verejné plochy

Podnikavý mladý predseda Rady MS Aca Anđelovski

sme prispeli k celkovému vzhľadu dediny, ale aj napravili celkový dojem o nás ako jej občanoch, ktorým záleží na vzhľade dediny.“ Pochvaly občanov si zaslúžila aj

Informačno-politický týždenník

o tom, ako zlepšiť fungovanie infraštruktúrnych objektov. „Pálčivý problém v dedine sú cesty a pouličné svetlo,“ hovorí predseda MS. „Preto v spolupráci s lokálnou samosprávou už na jar plánujeme plátať diery na cestách v celej dedine. Jednotlivé ulice by síce bolo potrebné kompletne asfaltovať, ale na to v tejto chvíli nieto peňazí. Okrem toho v pláne je aj zlepšenie pouličného osvetlenia. Totižto inštaláciou nových LED žiaroviek sa významne zmenšili náklady elektrického prúdu, ale sa po čase zistilo, že to svetlo je omnoho slabšie, tým skôr, že sa

aj dvoch komunálnych robotníkov, aspoň v sezóne kosenia trávy, ktorých základnou úlohou bude údržba verejných plôch tak pred verejnými objektmi a cintorínov, ako aj všade tam, kde to nemá kto urobiť. Chceli by sme aj opravovať mostíky, ktoré na viacerých miestach prepadli. Uvidíme však, či sa nám všetko to podarí, vzhľadom na to, že všetky aktivity MS v podstate závisia od lokálnej samosprávy. Zostáva na nás, aby sme poukazovali na problémy a potreby dediny, iniciovali práce, a od porozumenia obce závisí ich realizácia,“ uzavrel Anđelovski. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ŽENSKÝ SPOLOK V KOVAČICI

Módna revue starodávnych ľudových krojov Olinka Glóziková-Jonášová

lenky Ženského spolku v Kovačici v sobotu 20. novembra vo svojich priestoroch usporiadali mód-

storočia. Módna revue je časťou projektu Pôvodné ľudové umenie a ochrana nehmotného kultúrneho dedičstva, na ktorého realizáciu Kovačická obec vyčlenila

Čaro ľudových krojov je najlepšie predstaviť na modeloch, akými sú naše ratolesti

Záber z módnej prehliadky Čaro staronových krojov

nu prehliadku pod názvom Čaro staronových krojov. Na prehliadke prezentovali nové ušité ľudové kroje, ktoré napodobňujú pôvodný kovačický odev, všedný a sviatočný, ktorý sa nosil v predvojnovom, ale aj povojnovom období, čiže v 50. a 60. rokoch minulého

ktorý sa nosieval v spomenutom období. Snažili sa pritom zadovážiť aj dezén látok, ktorý bude napodobňovať starodávne kovačické gecele, ktoré sa inak nazývali cvernové.

absolvovali v spolupráci s kovačickou základnou školou. Okrem dievčenského, resp. ženského, chlapčenského či mužského a detského odevu prítomní mali príležitosť po-

60-tisíc dinárov. Z týchto prostriedkov členky spomenutého spolku vyhotovili 5 dievčenských ľudových krojov, jeden mužský a dva detské. Kroje sú vyhotovené z prírodných látok, predovšetkým bavlny, teda z materiálov, ktoré čo najviac napodobňujú odev,

Spoločná fotografia na pamiatku

Túto nekaždodennú udalosť v Ženskom spolku svojím spevom spríjemnili ženičky zoskupené v speváckej skupine pod vedením Pavla Tomáša st. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Okrem módnej prehliadky, teda prezentácie krojov na modeloch, nainštalovaná bola aj výstava ručných prác. Súčasťou výstavy boli aj starodávne bábiky z kukuričných šúľkov. Tieto bábiky ženičky vyhotovili v rámci tvorivých dielní, ktoré

zrieť si, s akými bábikami sa dievčatká v minulosti hrali. Túto nekaždodennú udalosť spríjemnili členky speváckej skupiny pôsobiacej pri spomenutom spolku pod vedením Pavla Tomáša st. Foto: Katarína Hajková

49 /49887/ 4. 12. 2021

Ľudia a udalosti Na hodine odboru kuchárov na Gymnáziu Jána KollÁRA v Báčskom Petrovci

S Pavlom Chrťanom, Master Chef Carvingu Jaroslav Čiep

Master Chef Carving. V roku 2020 o ňom monografickú publikáciu zostavil Martin Prebudila. V samotnej knihe je z pera viacerých autorov zohľadnený a zdokumentovaný prínos

piatok 26. novembra predpoludním prváci a druháci trojročného odboru kuchárstva na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom mali nekaždodennú možnosť vypočuť si a vychytať finesy od špičkového odborníka v oblasti carvingu, od majstra kuchára Pavla Chrťana (1965) z Kysáča. V mene školy ho na ukážkovej hodine venovanej tejto zvláštnej technike vyrezávania a dekorovania ovocia a zeleniny privítala profesorka biológie Anna Marojková. Pavel Chrťan je povolaním kuchár a veľa rokov bol i šéfkuchárom vo veľkej reštaurácii istého novosadského nákupného centra. Keď sa mu naskytla príležitosť, na profesionálnom pláne v Pavel Chrťan, Master Chef Carvingu gastronomickom remesle sa neustále zdokonaľoval a aj Pavla Chrťana v tejto oblasti. dodnes pracuje na získaní noPavel Chrťan v úvodnej časvých vedomostí a zručností. Už ti petrovským gymnazistom

Vymodelované ukážky

práce žiakom ukázal, ako možno efektne a dekoratívne vypracovať ozdoby a tvary či už z jablka, citróna, cibule, paradajky, mrkvy, tekvice, baklažánu, póru, melóna... Keďže samotný materiál veľmi rýchlo podľahne skaze, majster kuchár zohľadnil, ako aby tieto malé umelecké diela trvali trochu dlhšie a ako trvalý tvar vzniknutých diel svedčia nafotené a prezentované fotografie. Pri praktickej práci so zeleninou

Fotografie umeleckej práce carvingu

pred desaťročím sa začal zaúčať aj do umenia vyrezávania do zeleniny a ovocia, starodávnej techniky z východu – carvingu, s ktorým dosahuje výnimočné úspechy aj na medzinárodnej pôde. Roku 2018 v Česku sa na jednej zo súťaží ovenčil titulom 18

www.hl.rs

hovoril o vývoji carvingovej zručnosti doma a v zahraničí v gastronomických kruhoch. Sebou priniesol aj množstvo ilustrácií, ktoré zachytávajú jeho carvingové umenie. Potom aj názorne od najjednoduchších foriem carvingovej

Informačno-politický týždenník

Jednoduché a efektné ozdoby pri stolovaní

• ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Ďalšia hodnotná donácia pre školu Anna Lešťanová

o staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka znovu pribudla hodnotná donácia. Tentoraz vďaka Ministerstvu vzdelávania, vedy a technologického rozvoja sa aj tejto výchovno-vzdelávacej ustanovizni, presnejšie informatickému kabinetu, dostali nové počítače a tlačiarnička. V stredu 24. novembra balík s 20 počítačmi s príslušenstvom (obrazovka, klávesnica, myš) a tlačiarničkou v rumskej škole, kde sa nachádzal punkt pre sriemske školy zo strany ministerstva, v mene ZŠ hrdinu Janka Čmelíka prebral Janko Havran, riaditeľ školy. Počítače sú nové

a rýchle a umožnia žiakom školy získavať čoraz viac vedomostí a zručností z tohto školského predmetu a všeobecne IT technológie. V týchto dňoch jednotlivé staré počítače v informatickom kabinete nahradia nové a o ich montáž sa postarajú hlavne riaditeľ Havran a profesor informatiky Vladimír Turan. Z uvedeného ministerstva sa počítačové vybavenie pre informatický kabinet tejto pazovskej základnej školy dostalo

Riaditeľ Janko Havran bol príjemne prekvapený touto hodnotnou donáciou pre ich školu zo strany rezortného ministerstva

pred 10 rokmi, teda v roku 2011, a týmto hodnotným darom sa iba zveľadí výučba a umožní kvalitnejšia práca tak žiakom, ako aj osvetovým pracovníkom. Ministerstvo vzdelávania, vedy a technologického rozvoja zmapovalo situáciu v školách a na základe daných kritérií sa rozhodlo daným školám udeliť počítačové vybavenia, medzi nimi tentoraz aj staropazovskej ZŠ hrdinu J. Čmelíka.

ŽIACKY VÝTVARNÝ TÁBOR

Na potešenie mladých i starých Anna Legíňová

obota 27. novembra bola potešením pre kysáčske ratolesti, lebo sa v Dome penzistov v Kysáči konal 3. žiacky

členiek Márie Pálikovej, Márie Slávikovej, Zuzany Madackej a Zuzany Petruškovej, insitných maliarok, aj Mária Madacká, pokladníčka, a Zuzana Kalmárová, tajomníčka Združenia penzistov

Deti si mali vybrať obraz, ktorý sa im páči, a pokúsiť sa taký aj namaľovať

výtvarný tábor. Umelecký spolok Michala Geržu ju mal na starosti a v organizácii pomohli okrem • ĽUDIA A UDALOSTI •

v Kysáči, obe členky Rady Miestneho spoločenstva Kysáč. Cieľom tábora bolo odhaliť ta-

lenty, podporiť ich, pomôcť im v realizácii ideí a dodať vzpruhu do budúcna. S láskou a s veľkým nadšením v mene spolku žiakov privítala insitná maliarka Mária Sláviková. Do tajov výtvarného umenia deti Pomoc a rada starších je vždy vítaná... zasvätil profesor výtvarnej kultúry Michal ktoré boli vystavené na stenách Ďurovka. Žiakov a hostí zaujíma- domu. Deti si mali vybrať obraz, lo to, čo v úvode ozrejmil profe- ktorý sa im páči, a pokúsiť sa taký sor. Najprv si zopakovali látku o aj namaľovať. K dispozícii boli farbách spektra, o základných a stvárnené pestrofarebné kvety, odvodených, o chromatických a kone, krajinky a rôzne iné moachromatických farbách, potom tívy, ale aj zátišie, ktoré pripravil im spomínané maliarky rozdelili profesor. Kto si neprial maľovať materiál na prácu a deti sa s chu- obrazy podobné maliarkiným, ťou dali do roboty. Ako vzory im ten maľoval zátišie alebo niečo poslúžili maľby členiek spolku, iné, čo ho inšpirovalo. 49 /4988/ 4. 12. 2021

DETSKÝ KÚTIK

Čo nám prináša december? Sme na začiatku decembra, posledného mesiaca v kalendárnom roku. Máme pred sebou krásne sviatočné obdobie, ktorému sa všetci tešíme. Veríme, že aj vy, milé deti, ste už nedočkavé. Potešilo by nás, keby ste svoje očakávania, nádeje, želania a myšlienky namaľovali alebo vyjadrili slovami, ako sa tešíte na Mikuláša, Lucku, Ježiška... My vám v tomto Detskom kútiku ponúkame práce z Pivnice a zo Selenče, ktoré síce nesúvisia s týmito sviatkami, ale sú vydarené a deti ich s ochotou namaľovali a napísali a poslali k nám do Detského kútika. Katuša

Miroslav Badinský, šesťročný, Pivnica

Róbert Benka 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnic a 20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Hana Petrášová, 2. b, ZŠ Jána Kollára, Selen ča

Anna-Júlia Marčeková, 15. októbra, Pivnica ZŠ 1, 1.

ná, Klára Naďová, šesťroč Pivnica • DETSKÝ KÚTIK •

Noemi Bélová, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Etnoizba v Selenči

Matea Vlčeková, šesťročná,

Počas Detského týždňa sme boli v etnoizbe v našej Selenči. Keď sme prišli do izby, privítal nás pán doktor. Videli sme tam mnoho starých krojov. Bábky oblečené do krojov sa mi páčili. Videl som tam obrázky starých ľudí. Všetky veci sú tam veľmi staré, a nachádzajú sa tam práve preto, že ľudia chcú pamätať, ako naši ľudia žili v minulosti. Videl som tam ručníky, šidlo a všeličo vyrobené veľmi dávno. Teším sa, že sme mohli vidieť, ako ľudia žili v minulosti v našej Selenči. Manuel Jocha, 4. ročník, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Žiaci tretiaci, ZŠ 15. októbra, Pivnic a • DETSKÝ KÚTIK •

49 /4988/ 4. 12. 2021

pixabay.com

Pivnica

Mykoplazmové / ureaplazmové infekcie

a neplodnosť Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

reaplazmy a mykoplazmy sú mikroorganizmy, ktoré sa nachádzajú v reprodukčnom trakte mužov aj žien. Podobne ako chlamýdie aj mykoplazmy a ureaplazmy patria medzi najmenšie baktérie, ktoré dokážu prežiť bez hostiteľa a ktoré na rozdiel od iných baktérií nemajú bunkovú stenu, čo je pre vírus charakteristické. Žijú v iných živých bunkách a môžu mať rôzne tvary. Pomenovať prítomnosť týchto dvoch baktérií v reprodukčnom trakte ako priamu príčinu neplodnosti je trochu problematické, pretože okrem neplodných párov sa často vyskytujú aj u plodných, zdravých párov. Hoci sa predpokladá, že prítomnosť týchto dvoch baktérií zohráva úlohu pri neplodnosti aj potrate, špecifické mechanizmy, ktorými je plodnosť narušená, zostávajú nejasné. Stále neexistuje definitívna odpoveď na otázku, či ureaplazma alebo mykoplazma môže spôsobiť poškodenie reprodukčného traktu alebo zvýšiť mieru spontánnych potratov. Názory na to, či by sa neplodné páry mali bežne testovať na prítomnosť, sú rozdielne. Na čo možno s istotou 22

www.hl.rs

poukázať ako na potenciálnu príčinu neplodnosti spojenej s infekciou genitálneho traktu mykoplazmou a ureaplazmou, sú následky chronického zápalového procesu genitálneho traktu, ktorý môže byť spôsobený ich prítomnosťou. Je známym faktom, že u žien je riziko neplodnosti priamoúmerné počtu infekčných epizód v pohlavnom trakte, čo následne vedie k poškodeniu vajíčkovodov. Väčšina žien, ktoré trpia neplodnosťou v dôsledku poškodenia vajíčkovodov, však nemala jasný klinický obraz zápalového procesu, ale asymptomatickú infekciu horných pohlavných ciest. Početné štúdie naznačujú podobnú frekvenciu pozitívnych výterov na mykoplazmu a ureaplazmu u mužov aj u žien. Konkrétne asi 45 % neplodných mužov a asi 40 % žien má pozitívne výtery na mykoplazmu a/ alebo ureaplazmu. Mykoplazma a ureaplazma sa prenášajú pohlavným stykom a sú veľmi zriedkavé u detí a pohlavne neaktívnych jednotlivcov. Rizikové faktory infekcie sú: nižší vek, fajčenie, nechránený pohlavný styk a viac pohlavných partnerov. U mužov je vstupnou

Informačno-politický týždenník

cestou močová rúra a u žien aj močová rúra a vagína. Môžu spôsobiť zápal močovej rúry, ktorý sa prejavuje pálením a bolesťou pri vylučovaní moču, ako aj častým močením. U žien sa môžu prejaviť príznaky vo forme vodnatého výtoku z pošvy, často nepríjemného zápachu, ako aj občasnej bolesti v podbrušku a bolesti pri pohlavnom styku. Avšak veľká väčšina infekcií je, ako už bolo uvedené, asymptomatická. U mužov sa následky chronickej infekcie prejavia zníženým počtom spermií, ich horšou pohyblivosťou a vitalitou, a u žien prípadným poškodením vajíčkovodov. Je príznačné, že infekcia u žien okrem poškodenia vajíčkovodov môže byť príčinou chronického zápalového procesu sliznice maternice a zasahovať tak do procesu uhniezdenia embrya, akoby spôsobovala skorý potrat. Mykoplazmová a ureaplazmová infekcia v tehotenstve môže spôsobiť potrat, predčasný pôrod, nízku pôrodnú hmotnosť novorodenca. Najčastejšou komplikáciou v tehotenstve je riziko predčasného pôrodu ako dôsledok zápalového procesu plodových membrán a ich prasknutia. Na druhej strane hrozí infekcia aj plodu. Vertikálny prenos z tehotnej ženy na plod je možný tromi mechanizmami. Prvou je vzostupná dráha, ktorá vedie k vnútromaternicovej infekcii cez amniotický vak a plodovú vodu,

Foto: pixabay

Z medicíny

kde sa tieto mikroorganizmy množia a prechádzajú do pľúc plodu. Druhý mechanizmus je hematogénny – intraamniálna infekcia môže postihnúť krvné cievy pupočníka s následnou infekciou plodu. Intrauterinná ureaplazmatická infekcia môže viesť k rozšíreniu do orgánov plodu a vrodenej pneumónii. Tretí spôsob infikovania novorodenca je už pri samotnom pôrode, prechodom infikovanými pôrodnými cestami, čo môže viesť ku kolonizácii kože, slizníc a dýchacích ciest novorodenca. Dôležité je tiež upozorniť, že tehotné ženy s ureaplazmovou a mykoplazmovou infekciou sú vystavené vyššiemu riziku vzniku infekčných komplikácií po pôrode v podobe zápalu sliznice maternice. Keďže neexistuje jednoznačné odporúčanie na rutinné testovanie a so zreteľom na všetky uvedené fakty, odporúča sa všetkým párom, ktoré zápasia s neplodnosťou, vykonať test na prítomnosť mykoplazmy a ureaplazmy v ich urogenitálnom trakte. Diagnóza sa robí odberom vzoriek a testovaním (kultiváciou alebo testom PCR) vaginálneho / cervikálneho výteru a výteru z močovej rúry. Liečba sa vykonáva pomocou antibiotickej liečby. Tieto mikroorganizmy sú najčastejšie citlivé na antibiotiká zo skupiny makrolidov, chinolónov a tretracyklínu. Preložila: Mária Domoniová • Z MEDICÍNY •

Mozaika

ROČNÍK XXIII 4. decembra 2021 ČÍSLO 267

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z CESTY

Zlatibor a jeho zlatá gondola

Z obsahu

Jaroslav Čiep

ajznámejšie výletnícke mestečko v Srbsku – Zlatibor sme po roku navštívili zase. Vlani sme sa tam zastavili v polovici októbra a po viac ako roku v polovici novembra tohto roku sme si na tom mieste dopriali zopár dní dovolenky a relaxu. Pred rokom sme pre čitateľov Hlasu ľudu a prílohy Mozaika pripravili cestopisný seriál Zlatibor po rokoch v šiestich pokračovaniach. Zase sme sa vydali na cestu a z Báčskeho Petrovca sme zmerali dráhu dlhú 315 km, kam sme sa vybrali v dobrej nálade. Nepokazila ju ani

Doktor všetkých vied lekárskych

s. 24 Jedna z kajút Gold gondoly premávajúcej až po lyžiarske stredisko Tornik nad Ribnickým jazerom

re všeličo udialo. Stavia sa na horu. kapacita gondoly s 55 kabínami na Centrum a pešiu zónu celkom upra- kružných lanách je 600 cestujúcich vili, aj jazierko za hodinu. Ide o turistickú atrakciu, ukončili, ako aj ktorá podstatne zlepšila turistickú projekt Zlatibor ponuku Zlatiboru. Jej základný kaGold Gondola. meň bol položený v auguste 2015 Začiatkom tohto a na konci roka 2020, po úspešnom roku začala fun- absolvovaní všetkých testov, získala govať najdlhšia povolenie na používanie. Projekt panoramatická Gold gondoly má hodnotu 13 migondola na svete. liónov eur vrátane vybavenia a bol Tak sme si to išli úplne financovaný z rozpočtu Obce Z vrcholu Tornika je krásny panoramatický pohľad vyskúšať. A neoba- Čajetina. Gold Gondola Zlatibor prevádzasfaltová cesta v zlom stave medzi novali sme, lebo z toho bol takmer kovala denne, od 10. do 14. hodiny Petrovcom a Rumenkou, s akou sme celodenný výlet. Z centra Zlatiboru do komplexu smerom na Tornik, a potom ešte do sa potom pri celom cestovaní viac nestretli, lebo tie ďalšie už boli vo Tornik sa možno dostať gondolou de- 15. hodiny návštevníkov vracala späť. A zo samotného výbornom alebo aspoň v slušnom vrcholu Tornik stave. V Novom Sade sme sa zapojili pohľad na všetna diaľnicu smerom na Belehrad. Z ky strany sveta ostružnického obchvatu poza Surna nezaplatečin sme sa zaradili na novú Diaľnicu nie. K tomu sa Miloša Veľkého. Tá nás pri pohodlnej v miestnych jazde po rovnom zaviedla až pred reštauráciách či Čačak, kde je vždy úzke hrdlo. Potom kaviarňach možcesta cez ovčarsko-kablarskú roklinu no aj občerstviť. povedľa Západnej Moravy ponúka Oddych na nadmorskej výške 1 490 metrov Pri vypíjaní kávičkrásny výhľad. Postupne sme stúpali stále vyššie a od Užica už strmšie, väťkilometrovou trasou ponad lúky, ky či čaju alebo horúcej čokolády až po cieľ, na viac ako tisícmetrovú lesy a jazerá. Cesta z východiskovej človek pookreje. S nádherným výhľastanice cez medzistanicu pri jazere dom na vrchole Torniku je zvláštny nadmorskú výšku a Zlatibor. V priebehu roka sa aj na Zlatibo- Ribnica do Torniku trvá 25 minút a príbeh.

Pavol Országh Hviezdoslav (1849 – 1921) s. 26

Päťdesiat rokov Ceny za autentickosť v Pivnici (3) s. 28

Mozaika SPOMIENKA NA GENERÁLMAJORA MUDR. VÁCLAVA JELÍNKA – PETROVSKÉHO ZAŤA

INÍ PÍŠU

Doktor všetkých vied lekárskych Viera Kaňová

ekár, zubár, chirurg, vedec, objaviteľ, nadšenec, entuziasta, vojak, generál, veliteľ, patriota, svetobežec, zakladateľ, organizátor, riaditeľ, humanista, filantrop, dobrodinec a ešte kopa atribútov by sa dala pripísať tomuto šľachetnému človekovi, ktorého život sa neprestajne doširoka rozplýval riadiac sa akousi nutnosťou vyplývajúcou z charakteru, nechávajúc za sebou trvalé pečate – stopy na cestách, profesijných púťach smerujúcich od Rakúsko-uhorskej ríše po Taliansko, Piavu, Terst a Báčku, od rodných Chudeníc v dnešnom Česku po Prahu, Záhreb, Petrovec a Belehrad, Juhosláviu, Srbsko. To, čo zažil a vykonal, mohlo by sa snáď vidieť iba na filmovom plátne, považovať za fikciu, fantáziu, umelecký produkt, pútavý román, rozprávku, mohlo by sa pripísať dajakému neskutočnému, virtuálnemu svetu, v ktorom prevažne my dnes žijeme, ktorý sa nám tak štedro ponúka s jeho zväčša vymyslenými, fantastickými, neuveriteľnými, šokujúcimi až bizarnými obrazmi a naráciami, v ktorom je všetko možné, dosiahnuteľné, aj keby bolo predimen-

Generálmajor MUDr. Václav Jelínek

zované a nad rámec človekových schopností, v ktorom sa poľahky – jedným „kliknutím“ stávame aj my v našej obrazotvornosti hrdinovia ako jeho pomyselní aktéri, i keď mnohí plne vedomí, že ten virtuálny život konzumujeme len ako kompenzáciu, surogát nášmu vlastnému – žiaľ, viacnásobne ochudobnenému životu (duchovne, materiálne aj obojako). Časy sú dnes prelomové, každý si hľadá cestu v očakávaní, že ju nájde. Ale generálmajor MUDr. Václav Jelínek hrdinom skutoč-

Rodina Jelínková na výlete

Rodina Jelínková; teta Zuzka s manželom a tromi synmi: Janíkom z prvého manželstva, predtým Dudášovým (stojí hore), Václavom z prvého manželstva švagra Jelínka a spoločný syn najmladší Dalibor (vľavo)

ne bol, v jeho skutočnom živote. Akoby si ani nemusel hľadať svoje cesty, akoby boli vopred zakreslené, viedli ho tam, kde bolo nevyhnutné (rodinne aj spoločensky), kde bolo potrebné zasiahnuť, urobiť obrat k lepšiemu. K záchrane, kde mohol uplatniť svoje schopnosti a svoj neoblomný, šľachetný charakter v osudových chvíľach nielen vlastného života, ale predovšetkým širšieho spoločenstva, ba človečenstva. A ako to obvykle býva s ozajstnými hrdinami, bol i martýrom svojho života a povolania. Na sprítomnenie života a práce nášho švagra, petrovského zaťa, generálmajora MUDr. Václava

V salóne bytu v Belehrade, asi 1942: (zľava) teta Zuzka, syn Janík, manžel Václav a na klavíri hrá syn Dalibor

Jelínka, manžela Zuzany Jelínkovej, rodenej Jesenskej, sesternice môjho otca Karola Boldockého (môj starý otec Ondrej Boldocký – otcov otec a matka tety Zuzky Anna Jesenská, rodená Boldocká, boli brat a sestra) potrebná je celá kniha – možno, že aj uzrie svetlo sveta. Nateraz sa môžem zmieniť iba o niektorých osobných zážitkoch a spomienkach z našich rodinných návštev u Jelínkovcov v Belehrade v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch, za života pána Jelínka, nášho švagra. Najviac mi asi utkvel v pamäti jeden obraz, v ktorom sa náš blízky príbuzný, pán generálmajor, javí ako zubár milej, usmiatej tváre vo svojej súkromnej ambulancii doma v Belehrade, v obrovskom deväťizbovom byte, podobajúcom sa labyrintu, s výhľadom na dve ulice – na Ulicu Svetozara Markovića a na Bulvár kráľa Aleksandra, vtedy Bulvár revolúcie. Švagor, ako ho mama a otec oslovovali, chcel totiž raz vyskúšať svoj posledný vynález – liečbu zubov a ďasien elektrinou, a to práve na mne (tak sme sa predtým všetci uzhodli počas príjemného rodinného rozhovoru v salóne s klavírom, po ktorom som dačo brnkala – mala som vtedy takých sedem rokov), a tak ma zaviedol do ľavého krídla priestranného bytu a usadil ma do zubárskej stoličky otočenej k oknu s výhľadom na Kostol svätého

HLAS ĽUDU | 4. 12. 2021 • 49 /4988/ Marka. Pripomenul mi, že nejde o žiadny zákrok u mňa, ani liečbu, iba chce vyskúšať, v akej miere cítim pôsobenie elektriny, ktorú mi mieni pomocou jeho špeciálneho inštrumentu aplikovať na zuby. Pritom sa smial a žartoval, takže som nemala žiadne obavy, brala som to takmer ako zábavu. Nechala som sa elektrizovať, i keď som elektrinu cítila na zuboch ako dosť silné tŕpnutie, štípanie a mravčenie. Nepovedala som však ani muk, ale som výsledok skôr bagatelizovala, keďže švagor bol predsa taký milý ku mne a ja som sa ho snažila nesklamať v jeho očakávaniach, ktoré podľa

Zuzana Jelínková s Annou Jesenskou, rod. Boldockou, na balkóne Jelínkovho bytu v Belehrade

Manželia Jelínkovci v Belehrade na Topčideri 22. 6. 1950

ťou – kto mi je na vine, keď som chcela urobiť švagrovi láskavosť. Iný obraz, ktorý sa mi javí pri spomienke na nášho švagra, generálmajora MUDr. Václava Jelínka, je veľkolepá a nanajvýš slávnostná a vzrušujúca udalosť, ktorá bývala na Jelínkovom veľkom balkóne s výhľadom na Bulvár revolúcie, keď sa pri príležitosti prvomájových sviatkov konalo defilé – prvomájové či vojenské sprievody. Vtedy tiahla bulvárom v smere neďalekej budovy parlamentu, kde bolo pripravené pódium pre prezidenta a jeho suitu, nekonečná kolóna pozostávajúca z príslušníkov Juhoslovanskej ľudovej armády (v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia naša armáda, ako sa z údajov na internete dozvedám, bola štvrtou vojenskou veľmocou Európy), ale sa v nej zúčastnili tiež politické,

mňa mali byť pozitívne, nádejné! Potom som to obanovala a povedala mu v jedálni, kde nás uvítala omamná vôňa jedál, pripravených „petrovským“ spôsobom, keďže domáca kuchárka bola Petrovčanka, že som vlastne zveličila svoje hrdinstvo a že tú elektrinu predsa bolo cítiť. Ale našťastie to neznehodnotilo švagrov výskum (bol už predtým uznaný vedec ako zubár a chirurg v medzinárodných kruhoch), lebo išlo len o to, či možno a do akej miery elektrinu neškodne na zuboch aplikovať, i keď, samozrejme, mohlo to pri ďalšom zosilnení elektrického napätia mať aj bolestivejšie následky! To by som už ja Prvá strana životopisu generálmajora potom bola sama sebe obe- MUDr. Václava Jelínka

mládežnícke, športové a spoločenské organizácie, ako aj firmy, inštitúcie, delegácie republík a pokrajín atď. Niekedy sa konali aj mimoriadne vojenské prehliadky na počesť zahraničných štátnikov, ktorí prišli navštíviť našu krajinu, vtedajšiu Juhosláviu. Napr. na počesť etiópskeho cisára Haile Selassie, predsedu vlády Indie Nehru alebo prezidenta Egyptu Násira atď., v období, keď naša krajina bola známa ako zakladateľská aj predsedajúca krajina historicky známeho Hnutia nezúčastnených krajín. Pri takýchto mimoriadne dôležitých štátnych udalostiach sa

keď sa udiali, boli ešte len deti a neuvedomovali sme si dostatočne ich význam. No také udalosti sa mi natrvalo vryli do pamäti a súčasne pre mňa najlepšie ilustrovali osobnosť nášho švagra, petrovského zaťa, generálmajora MUDr. Václava Jelínka, o ktorom som sa podrobnosti z jeho neskutočne búrlivého života, o jeho osobných a rodinných úspechoch a tragédiách, dozvedela prakticky iba prednedávnom, z jeho vlastného životopisu, ktorý bol zaslal už v pokročilom veku (v roku 1960, ako 74-ročný) do svojho rodiska Chudenice v Českej republike a

U Jesenskovcov v Petrovci, tetiných Zuzkiných rodičov Ľudovíta Jesenského a Anny Jesenskej, rod. Boldockej: (zľava) stojí Karol Boldocký, Mária Boldocká, rod. Tereková, brat generála Jelínka Jozef Jelínek, (sedia) Zuzkini rodičia a vpred deti Viera Kaňová, rod. Boldocká, a vpravo jej sestra Zdena, 1956, kolorovaná fotografia

prezident Juhoslávie – maršal Tito vozieval týmto najdlhším, povestným belehradským bulvárom po stojačky v otvorenej dlhej čiernej limuzíne a keď už bol pri „našej“ budove, ktorá sa rozprestierala na dve ulice a v ktorej žil generálmajor MUDr. Václav Jelínek so svojou manželkou, mojou tetou Zuzkou, juhoslovanský prezident maršal Tito zdvihol pohľad k Jelínkovmu balkónu, na ktorom už švagor Václav stál vyparádený do svojej generálskej uniformy s odznakmi a medailami, a obaja si navzájom zasalutovali. O týchto udalostiach sme sa často rozprávali doma omnoho neskoršie, mama nám ich sprítomňovala detailne, keďže sme so sestrou vtedy, v období,

ku ktorému som sa dostala čírou náhodou, pátrajúc po možných údajoch na internete a následne majúc príležitosť si tie údaje zaobstarať vďaka láskavosti riaditeľstva Starého czerninského zámku – Múzea Jozefa Dobrovského v Chudeniciach, Česká republika, za ktoré sa aj pri tejto príležitosti poďakúvam. Podľa archívneho záznamu Václav Jelínek sa narodil 25. 3. 1883 v Chudeniciach v Českej republike a zomrel v roku 4. 2. 1961 v Belehrade na vtáčiu chrípku. Foto: súkromný archív a archív Starý czerninský zámek – Múzeum Josefa Dobrovského, Chudenice

III

Mozaika VELIKÁN, KTORÝ SI MENO POŽIČAL OD HVIEZD

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Pavol Országh Hviezdoslav (1849 – 1921) Pripravil: Jaroslav Čiep

avol Országh (narodený 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne, umrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne) bol slovenský básnik, dramatik, spisovateľ, prekladateľ, právnik, člen Revolučného národného zhromaždenia ČSR (1918) a čest-

Portrét Pavla Orságha Hviezdoslava

ný predseda Matice slovenskej (1919). Hviezdoslav je jedna z vedúcich osobností slovenskej literatúry a slovenskej kultúry na sklonku 19. storočia a začiatku 20. storočia a radí sa k najvýznamnejším zjavom celej slovenskej literatúry. Na jeho počesť je pomenovaná planétka (3980) Hviezdoslav. Narodil sa v rázovitom slovenskom oravskom kraji v obci Vyšný Kubín ako tretie dieťa v schudobnenej rodine zemana, garbiara a roľníka Mikuláša Országa-Vyšňanovie (1816 – 1888), a Terézie, rodenej Medzihradskej (1819 – 1887). Mal brata Mikuláša (nar. 1839) a sestru Máriu (nar. 1842). Hviezdoslav bol jeho pseudonymom z roku 1875. Jeho

skorším pseudonymom bol Jozef Zbranský. Základné vzdelanie nadobudol na rodnej Orave. Ako žiak dosahoval veľmi dobré študijné výsledky. Pre jeho ďalší, najmä národný vývin mal veľký význam leštinský učiteľ Adolf Medzihradský, ktorý ho pripravoval aj na štúdium na maďarskom gymnáziu v Miškovci (1862 – 1865). Navyše bol Pavol chorľavý a vôbec sa nehodil pre gazdovskú prácu. A tak sa Pavol Országh v septembri 1862 zapisuje do prvého ročníka gymnázia v Miškovci. Pavol nechodil domov ani na prázdniny, ostával v Miškovci, kde preštudoval celú strýkovu knižnicu. Tak si obľúbil poéziu a diela maďarských básnikov. V roku 1865 sa však vracia domov na Slovensko a nastupuje na Evanjelické lýceum v Kežmarku, kde ukončil stredoškolské štúdiá roku 1870. Po ukončení gymnaziálnych štúdií sa presťahoval do Prešova, kde študoval na Právnickej akadémii (1870 – 1872). Advokátske skúšky zložil roku 1875 v Budapešti. V roku 1872 začal pôsobiť ako advokátsky koncipient v mestách Dolný Kubín, Martin a Senica. V roku 1875 v Budapešti vykonal advokátske skúšky a otvoril si v Námestove (1875 – 1899) samostatnú advokátsku prax. Všetky svoje tvorivé roky tak prežil na Orave, kde pôsobil taktiež ako člen súdu alebo vedúci filiálky Tatrabanky. V roku 1876 odišiel do Dolného Kubína, kde sa stal sudcom, a v máji sa oženil s Ilonou Novákovou, dcérou miestneho evanjelického seniora. Ich manželstvo bolo bezdetné, no keď v roku 1887 zomrela jeho matka, v roku 1888 jeho otec a o rok neskôr i jeho brat Mikuláš, rozhodol sa s manželkou, že adoptujú obe Mikulášove deti, Jaroslava a Sidóniu.

Roku 1919 ho poctili čestným doktorátom filozofie (PhDr. h. c.) na Karlovej univerzite v Prahe. Krátko na to sa v roku 1921 začal rapídne zhoršovať jeho zdravotný

s nimi získaval i rôzne ceny. Prvé pokusy o vydanie vlastného diela siahajú do 60. rokov 19. storočia, keď oravskí národovci vydali vlastným nákladom jeho prvotinu Básnické prviesenky, ktorú vydal pod pseudonymom Jozef Zbranský. V roku 1871 zredigoval spolu s Kolomanom Banšellom almanach Napred, no tento zborník vyvolal v staršej generácii taký silný odpor, že tomuto mladému básnikovi nebolo umožnené uverejňovať diela v jedinom slovenskom literárnom mesačníku Orol. Táto situácia sa zmenila až po odchode Andreja Sytnianskeho z redakcie časopisu Orol. Okrem tohto časopisu uverejňoval svoje diela tiež v časopise Slovenské Hviezdoslavovo námestie v Bratislave pohľady. Jednoslovný pseustav a po liečení v Prahe a Luha- donym Hviezdoslav použil prvýčoviciach napokon zomrel v Dol- krát v roku 1877 v básnickom nom Kubíne, kde je aj pochovaný. nekrológu za zosnulým Viliamom Jeho literárne začiatky neboli Paulinym-Tóthom a dôrazne ho

Hrob Pavla Országha Hviezdoslava na historickom cintoríne v Dolnom Kubíne

nijako jednoduché. Ešte počas štúdií začal písať prvé básne v maďarčine a nemčine, ktoré mali úspech u jeho učiteľov a taktiež

používal na podpisovanie svojich diel až do konca svojho života. Toto rozhodnutie nebolo náhodné. Menom Hviezdoslav si

HLAS ĽUDU | 4. 12. 2021 • 49 /4988/

iba naplnil sen z detstva, keď ho fascinoval pohľad na nekonečné priestory nočnej oblohy, posiatej nespočetným množstvom hviezd a súhvezdí. Vo svojej tvorbe nadviazal na tvorbu slovenských básnikov, najmä na tvorbu Andreja Sládkoviča. Postupne sa vyformoval na typ tvorcu vedome sa usilujúceho dosiahnuť vysokú mieru univerzálnosti svojho diela ako celku. Svoju tvorbu rozvíjal po línii lyrickej (reflexívna lyrika a prírodná lyrika) a epickej, ktoré realizoval veršom. V oblasti drámy sa pokúšal kombinovať verš s prozaickou vetou. Na jeho dramatickú tvorbu mali vplyv diela Williama Shakespeara alebo Friedricha Schillera. Diela však vyznievali pseudoromanticky a neboli technicky zvládnuté. Samostatný okruh v jeho diele tvorí tzv. biblická epika, spolo-

Hájnikova žena

čensky a filozoficky aktualizujúca biblické námety. Po roku 1900 dominujú v jeho tvorbe kratšie útvary – balady, historická epika a básne s ľúbostnou tematikou. Pre lyriku ako celok je charakteristické, že prejavy intímneho života i prejavy občianskeho postoja sa v nej prelínajú a tvoria jednotu, ktorá je zdrojom jeho básnickej veľkosti. Uverejnil lyrické cykly: Sonety (1882 / 1886), Letorosty I., Letorosty II. a Letorosty III. (1885

/ 1896), Žalmy a hymny (1885 / 1896), Prechádzky jarom (1898), Prechádzky letom (1898), Stesky (1903), Krvavé sonety (1914 – 1918), tiež básnické zbierky a ostatnú poéziu: Básnické prvie-

sociálne vzťahy vnútri vlastného národa. Významnú súčasť Hviezdoslavovej tvorby tvorí jeho prekladateľská činnosť, kde v širokom rozsahu uplatnil svoju poetiku,

Jeho podobizeň bola aj na bankovke Československa

senky Jozefa Zbranského (1868), Ilona Žltovlas 1879, Krb a vatra (1880, len rukopis, zbierka nevyšla), Čierny tok (1888), Mlyn v Tatrách (1888), Na obchôdzke (1889), V žatvu (1890), Poludienok (1891), Obed a večera (1892), Stužková a Dozvuky (1909 / 1911). Jeho epické diela sú: Agar (1882), Hájnikova žena (1884 / 1886), Bútora a Čútora (1888), Ežo Vlkolinský (1890), Gábor Vlkolinský (1884 / 1886), Ráchel (1892), Vianoce (1897), Kain (1900, zbierka nebola vydaná), a Sen Šalamúnov (1900). Napísal aj drámy: Vzhledanie (1868), Pomsta (1869), Otčim (1871), Oblaky (1879), Na Luciu (1904), Herodes a Herodias (1909) a písal aj biblickú poéziu: Agar (1883), Kain (1893), Ráchel (1891) a Sen Šalamúnov (1900). Hviezdoslav zaujímal aktívny formovateľsko-kritický vzťah k národnej realite. Jeho vzťah ku skutočnosti sa realizuje cez zámerné úsilie zjednocovať osobné a spoločenské momenty na základe dramatickej konfrontácie skúsenosti a ideálu. Lyrika je kľúčom k ideovej interpretácii jeho celého diela a je stále prítomná v každej etape jeho tvorby. Trvalým znakom Hviezdoslavovej lyriky je rozpätie od intímnych a rodinných motívov k problémom národným a svetovým, pričom sa toto rozpätie prehlbovalo o

no obsah a zmysel prekladanej poézie a drámy tlmočil verne a v duchu originálu. Prekladal diela ruských básnikov (Alexander Sergejevič Puškin – Cigáni, Boris Godunov, Kaukazský zajatec a iné, Michail Jurievič Lermontov – Démon), nemeckých básnikov (Johann Wolfgang Goethe – Faust a Friedrich Schiller – Pieseň o zvone), ale tiež prekladal diela z poľštiny (Adam Mickiewicz, Juliusz

Krvavé sonety

Słowacki). Prekladal aj divadelné hry z angličtiny (William Shakespeare – Hamlet, Macbeth, Sen noci svätojánskej), z maďarčiny preložil verše Sándora Petőfiho a hru Imreho Madácha Tragédia človeka.

Jazyk diela Pavla Országha Hviezdoslava čaká na plné zapojenie do filozofického diškurzu. Sústavu Hviezdoslavových filozofických (explicitných a implicitných) významových útvarov by bolo možné označiť ako transrealizmus – jazyk, ktorým je napísané Hviezdoslavovo dielo, umožňuje „poňať i pomenovať všetky veci i všetky polohy ľudského ducha – od vesmírnych galaxií po najdrobnejšiu rastlinu na zemi, od dejinnej filozofickej reflexie po jednoduchý prejav ľudového myslenia, od najabstraktnejších pojmov vo sfére intelektu po konkrétny inštrumentár roľníkovej práce.“ Tento jazyk umožňuje pochopiť i vysloviť tragiku aj idylu života, vyjadriť pokoru i revoltu, precítiť a prežiť zúfalstvo i nádej. „Slovo tohto jazyka ”dopadá celou plochou presne tam, kam bolo mierené (...), je to reč, ktorá si práve pri tomto všadeprenikaní buduje pevný vnútorný poriadok, umelecky opretý o významovú presnosť prehovoru a konštrukčne vyváženú líniu verša.“ „Bol najväčší slovenský básnik a miloval slovenský ľud celou dušou,“ napísala Pravda chudoby. Slovenský denník priniesol okrem nekrológu ukážku z jeho Steskov. Mám toho toľko ešte na duši, že iný ani netuší: čo všetko chce byť povedané, hromada koľkých, nových pomyslov a čím prv… Hviezda zhasla, ale ostáva po nej jasná žiara, ktorá nám bude svietiť naveky. Tak a podobne písali slovenské noviny pred 100 rokmi v nekrológoch o Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi. V súčasnosti je po ňom pomenovaná obec Hviezdoslavov, niekoľko námestí, ulíc a Hviezdoslavov vodopád. V umení jeho meno nesie súťažná prehliadka umeleckého prednesu poézie a prózy Hviezdoslavov Kubín a knižná edícia Hviezdoslavova knižnica.

Mozaika

Päťdesiat rokov ceny za autentickosť v Pivnici (3) Ján Čérný

dborná porota udeľovala aj Cenu za zberateľskú činnosť. Túto cenu získali: a) speváci – účastníci Stretnutia 1. Anna Verešová zo Starej Pazovy v roku 1987 2. Anna Kasáčová so Starej Pazovy v roku 1988 3. Juliana DomoniováSláviková z Kysáča v roku 1991 4. Ľudmila Hrubíková z Lugu v roku 1994 5. Ondrej Goda zo Zreňanina v roku 2003

6. Jozef Ruman z Pivnice v roku 1999 7. Martin Kmeť z Nového Sadu v roku 2001 Zberateľská činnosť: 7 prostredí a 12 cien

ceny odišli do 7 prostredí a získali ju piati speváci – účastníci Stretnutia a siedmi kultúrni dejatelia.

Báčka 1. Pivnica: 3-krát v rokoch 1990 – 1999 2. Kysáč: 1-krát v roku 1991 3. Novy Sad: 1-krát v roku 2001

Odborná porota za prednes udeľovala v niektorých ročníkoch Stretnutia v pivnickom poli aj špeciálne ceny Stretnutia – tieto ceny boli udelené na sedemnástich ročníkoch Stretnutia v rokoch 1980 – 2019, a to l7-krát spevákom – účastníkom a raz kultúrnemu dejateľovi. Tieto ceny odišli do 11 protredí a 14 spolkov a až šesť cien odišlo aj do zahraničia a trikrát ju získal spevák – účastník z Osijeku, Ondrej Goda, Zreňanin – Cena za Chorvátsko. Tieto ceny zberateľskú činnosť 2003 získali:

b) kultúrni dejatelia 1. Vladimír Bartoš z Erdevíka v roku 1989 2. Ján Guba z Pivnice v roku 1990 3. Valentín Grňa z Pivnice v roku 1990 4. Pavel Lešťan zo Starej Pazovy v roku 1992 5. Michal Ďarmotský zo Starej Pazovy v roku Lýdia Špringeľová, SUS Krajan Kulpín 2009 1993

Božidar Ralbovský, Selenča 2009

REPORTÉRI

Sriem 4. Stará Pazova: 4-krát v rokoch 1987 – 1993 5. Erdevík: 1-krát v roku 1989 6. Lug: 1-krát v roku 1994 Banát 7. Zreňanin: 1-krát v roku 2003 Odborná porota za prednes udeľovala aj cenu za zberateľskú činnosť. Túto cenu v rokoch 1987 – 2003 na jedenástich ročníkoch Stretnutia udelili 12-krát,

xxx

a) speváci – účastníci Stretnutia:

2006 10. Aliz Agodová – Segedín 2007 11. trio Levante Galda, Timea Galdová a Melinda Čérná – Segedín 2008

1. dueto Vladimír a Ján Gedeľovskovci – Kysáč 1980 2. Mária Šagová – Stará Pazova 1984 3. Pavel Lešťan – Stará Pazova 1986 4. dueto Zdenka a Ľubka Kotasové – Báčsky Petrovec, gymnázium 1995 5. dueto Davor a Ervín Malinovci – Selenča 1998 G. dueto Daniela Kalmárová a Anička Marková – Vojlovica 2004 7. Miroslav-Juraj Béla – Pivnica 2005 8. Martina Zríniová – Jánošík 2006 9. dueto Andrej Meleg a Miroslav Macák – Báčsky Petrovec, KUS Milina Speváková, Petrovec 2012

HLAS ĽUDU | 4. 12. 2021 • 49 /4988/

1. Báčka 2. Banát 3. Sriem

5 dedín a 7 spolkov 2 dediny a 2 spolky 1 dedina a 1 spolok

8 cien 2 ceny 2 ceny

4. Zahraničie

3 dediny a 4 spolky

6 cien

11 dedín a 14 spolkov

18 cien

Miroslav-Juraj Béla, Pivnica – prijíma špeciálnu cenu 2005

Martina Zríniová, Jánošík – Špeciálna cena 2006

12. Ildika Očovská – Békešská Čaba 2011 13. Robert Zgrablić – Osijek 2014, 2015 a 2016 14. Anna Berédiová – Selenča 2018 15. Iveta Kováčová – Báčsky Petrovec, MOMS 2019 b.) kultúrny dejateľ: 1. Ondrej Maglovský – Kulpín 2017

Báčka 1. Kysáč

1 cena 2. Báčsky Petrovec 3 ceny 3 Selenča 2 ceny 4. Pivnica 1 cena 5. Kulpín 1 cena

1 spolok 3 spolky 1 spolok 1 spolok 1 spolok

Dueto Andrej Meleg a Miroslav Macák, B. Petrovec – Špeciálna cena 2006

Banát 1. Vojlovica 1 cena1 spolok 2. Jánošík 1 cena 1 spolok Sriem 1. Stará Pazova 2 ceny 1 spolok Zahraničie 1. Segedín 2 ceny 2 spolky 2. Békešská Čaba 1 cena 1 spolok 3. Osijek 3 ceny 1 spolok Foto: A. Francistyová Anna Berédiová, Selenča – Špeciálna cena 2018

Ondrej Maglovský, Kulpín – Špeciálna cena 2017

VII

Mozaika RADY A NÁPADY IBA PRE LABUŽNÍKOV

Čokoládová roláda

Švédska hrachová polievka (Ärtsoppa) Hustá, sýta polievka zo žltého hrachu s kúskami vášho obľúbeného bravčového mäsa. Príprava: 10 min.; Úprava: 90 min.; Porcie: 4 Suroviny: 500 g žltého hrachu (polený alebo celý), 400 g bravčového mäsa (pliecko, stehno alebo aj bôčik), 1 cibuľa, 1 mrkva, 2 bobkové listy, 5 ks nového korenia, 1 PL sušeného tymianu, 1 PL sušeného majoránu, 1 PL hrubozrnnej horčice + plus na servírovanie, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie Takto sa to podarí: 1. Hrach namočíme cez noc (aspoň 10 hodín). 2. Do veľkého hrnca nasypeme scedený hrach, zalejeme ho vodou zhruba 3 cm nad jeho povrch a začneme zahrievať. 3. Do polievky pridáme prepolenú, ošúpanú cibuľu, celú očistenú mrkvu, bobkové listy, nové korenie, na kocky pokrájané bravčové a sušené bylinky.

4. Ak máme poruke čerstvý majorán a tymian, pridáme za hrsť každej bylinky na začiatku varu a neskôr trochu lístkov aj po odstavení polievky. 5. Všetko spolu privedieme k varu a varíme na miernom plameni zhruba 1,5 až 2 hodiny do bodu, keď bude mäso mäkké a hrach sa začne rozpadať. 6. Potom z polievky vytiahneme cibuľu, mrkvu, bobkové listy a metličkou ju dobre rozmiešame, čím získa krémovú konzistenciu. 7. Teraz polievku dochutíme soľou, korením a vrchovatou lyžicou horčice. 8. Hrachovú polievku odstavíme a môžeme podávať ešte s lyžičkou horčice. Zdroj: recepty.aktuality.sk

RADY DO DOMÁCNOSTI

Orchidea a jej vzdušné korene

k chcete, aby mala vaša orchidea bohaté kvety a aby prosperovala, treba sa postarať o jej vzdušné korene. Každý, kto si kúpi domov orchideu, si určite praje, aby bohato kvitla a bola dokonalou dekoráciou interiéru. Niekedy to však nejde tak jednoducho, a preto máme pre vás užitočné rady, ako sa postarať o orchideu, aby vám robila radosť svojou krásou. Orchidea sa okrem iného odlišuje od ostatných rastlín aj svojimi vzdušnými koreňmi, ktoré rastú obvykle mimo črepníka. Vzhľadom na ich prirodzený spôsob života je to úplne normálne, keďže zvyčajne rastú priľnutím k inému stromu

alebo rastline a nie v pôde. Medzi koreňmi v kvetináčoch a vzdušnými koreňmi sú len malé rozdiely. Vo všeobecnosti platí, že korene v kvetináči rastú z vody a živín, ktoré berú z pôdy. Vzdušné korene poskytujú orchidei vlhkosť, svetlo a oxid uhličitý, ktoré berú zo vzduchu. Ak sú konce vzdušných koreňov na špičke zelené, je to dôkaz toho, že vaša orchidea je zdravá a prosperuje. Veľa vzdušných koreňov má totiž hlavne zdravá orchidea a urýchľuje to jej ďalší vývoj. Keďže niekedy je vlhkosť v

Suroviny: Cesto: 5 vajíčok, 5 lyžíc kryštálového cukru, 3 lyžice polohrubej múky, 2 lyžice k ak aa, k ypriaci prášok. Plnka: džem, 150 g masla, 160 g práškového cukru, 2 vajíčka, 4 lyžice kakaa. Poleva: 1 čokoláda na varenie, 100 g masla, 1 malá lyžička oleja Takto sa to podarí: 1. Bielky vyšľaháme s kryštálovým cukrom do peny. Pridáme polohrubú múku, žĺtky, pol balíka kypriaceho prášku a kakao. 2. Na plech dáme papier na pečenie a jemne ho potrieme olejom. Pečieme pri teplote 180 stupňov cca 20 minút. Po upečení zvinieme na 10 – 15 minút. Upečené cesto potrieme džemom. 3. Krém: Maslo vymiešame s práškovým cukrom, pridáme vajíčka a kakao. Natrieme na cesto aj na vrch po zvinutí. Necháme stuhnúť v chladničke. 4. Na druhý deň nanesieme na roládu polevu. Nad parou si rozpustíme čokoládu s maslom a lyžičkou oleja. Zdroj: fb Recepty a rady do kuchyne I. (Danka Paurová)

domoch či bytoch nedostatočná, orchidey nevykazujú také pokroky, ako by sme si priali. Vzdušné korene orchidey sú niekedy zle pochopené a môžete mať pocit, že ju je potrebné presadiť do väčšieho kvetináča. To však nie je pravda a množstvo vzdušných koreňov znamená, že sa jej darí. Treba vzdušné korene strihať? Vzdušné korene orchidey sa nikdy nestrihajú! Ak ich odstrihnete, zastavíte jej rozvoj. Tieto korene sú veľmi dôležité na to, aby orchidea získala potrebnú vlahu. Keď si kúpite novú orchideu, môžu byť jej korene vyschnuté, prípadne

Mozaiku číslo 267 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

niektoré môžu aj hniť. A to je jediný dôvod, kedy treba vzdušné korene odstrihnúť. Pokiaľ sú však korene zelené, určite ich nestrihajte. Ak konce koreňov nie sú zelené, môžete využiť nasledujúcu metódu. Trik, ako oživiť rastlinu cez vzdušné korene Najjednoduchší spôsob, ako oživiť rastlinu, je práve cez vzdušné korene. Postup: Naplňte si misku vodou. Vložte do nej vzdušné korene orchidey, aby ste jej poskytli chýbajúcu vlahu. Týmto spôsobom si orchidea dokáže nasať v prípade potreby chýbajúcu vlhkosť a rýchlo sa naštartovať k rastu. To jej pomôže, aby sa rýchlejšie rozvíjala. Niekedy stačí skutočne málo a aj vaša orchidea bude prosperovať. Veľa šťastia!

Kultúra NA DIVADELNOM VAVRÍNE V STAREJ PAZOVE

Zlatá plaketa so soškou súboru z Kysáča Anna Lešťanová

rom a jednotlivcom udelili odmeny na základe rozhodnutia odbornej poroty. Správu odbornej poroty prečítal Miroslav Benka. Zdenko Uheli v mene jedného zo spoluorganizátorov prehliadky – SKUS hrdinu Janka Čmelíka najprv privítal v Starej Pazove milovníkov divadelného umenia a zároveň okrem iného zdôraznil: „Vyše 50 rokov na tisíce divadelných ochotníkov z Vojvodiny je prítomných na divadelných doskách, vkladajú do nich seba, svoj čas. Časté sú prípady, že sa i dušou a telom dávajú do tohto druhu umenia,

divadlu v čase korony. Pritom doložil:„ Bez ohľadu na to, ako sa rozhodne odborná porota, osobne by som rád chcel kladne zhodnotiť úsilie všetkých divadelných ochotníkov, ktorí sa snažili zvlášť v takýchto pandemických podmienkach zachovať ochotnícku divadelnú činnosť vo svojich prostrediach. A je jedno, či to bolo v našich základných školách, alebo v rámci kultúrno-umeleckých spolkov alebo domov kultúry. Som rád, že si mnohí uvedomili, že je práve divadlo jedným z pilierov zachovávania našej národnej identity a samým tým

re pretrvávajúcu pandémiu 51. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín sa konala v pozmenenom režime. Predstavenia sa nehrali v Starej Pazove, ale členovia odbornej poroty (Miroslav Benka, Miroslav Fábry a Alexander Bako) si predstavenia pozreli v ich domácom prostredí, resp. pri iných vystúpeniach počas októbra a novembra 2021. V Starej Pazove v sobotu 27. novembra v tamojšej divadelnej sále bolo slávnostné zatvorenie prehliadky a udelenie cien najúspešnejším jednotlivcom a súborom. V tento deň teda do Starej Pazovy pricestovali predstavitelia troch divadelných súborov – z Kysáča, Nového Sadu a Kovačice – iba na slávnostné zatvorenie prehliadky. Divadlo na Dolnej zemi v tomto roku zostalo bez vynikajúcich hercov ochotníkov, ktorí excelovali na slovenskej vojvodinskej divadelnej scéne a zanechali na nej veľké stopy. Prítomní na zatváracom programe najprv minútkou ticha vzali úctu zosnulým divadelníkom: Jozefovi Chrčko- Odmenení na Divadelnom vavríne 2021 v Starej Pazove vi, Jánovi Kmeťkovi, Jankovi Hološovi, Samuelovi Medveďovi a neúnavne, a preto nevystávajú aj materinského jazyka. Jánovi Verešovi. Spoluorgani- ani profesionálne výkony. Vďaka Aj napriek silnejúcim vymožezátormi prehliadky boli SKUS týmto snahám naša slovenská nostiam súčasnej doby divadlo hrdinu Janka Čmelíka, NRSNM, kultúra, náš jazyk a tradícia sú je ešte stále živou zložkou naÚstav pre kultúru vojvodinských podnes zachované mimo hra- šej kultúry. V takmer všetkých Slovákov, Obec Stará Pazova níc matičného štátu. Povďační našich prostrediach ešte vždy a podporu poskytol Úrad pre sme za to, čo nám generácie nájdeme ľudí, ktorí sú ochotní Slovákov žijúcich v zahraničí. divadelníkov ponechali, a hrdí, svoju energiu, svoj kreatívny poPriateľmi Divadelného vavrína že našim potomkom máme čo tenciál a svoj voľný čas venovať boli ZŠ hrdinu Janka Čmelíka ponechať.“ tomuto umeniu. Stále sú tu tí v Starej Pazove a Stredisko pre Vladimír Francisty sa vo svo- v pravom zmysle slova nadšenkultúru Stará Pazova. jom príhovore najprv zmie- ci, ktorí si uctievajú divadelné O význame tohto poduja- nil o divadelnom sústredení umenie. Raz sú to talentovaní tia hovorili Vladimír Francisty, – okrúhlom stole, ktorý sa ko- ochotníci a inokedy snaživci, riaditeľ ÚKVS, a Zdenko Uheli, nal pred pol rokom práve v ktorí si uvedomujú dôležitosť predseda Organizačno-správnej Starej Pazove a venovaný bol zachovávania bohatej tradície rady, ktorí odmeneným súbo- slovenskému vojvodinskému a národného povedomia. Sa• KULTÚRA •

mozrejme, sú tu aj naši skvelí umelci a profesionáli, ktorí tiež šíria dobré meno a povesť kultúry vojvodinských Slovákov ďaleko za našimi hranicami. Je teda dostatočne dôvodov na to, aby sme si ako spoluorganizátori a spoluzakladatelia tejto prehliadky – NRSNM, ÚKVS, SKUS hrdinu Janka Čmelíka a Obec Stará Pazova – ako jednu z priorít zadefinovali aj podporu divadelného umenia, kam rovnoprávne patria Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín a Detská divadelná prehliadka 3 x Ď.“ Prvú cenu – zlatú plaketu NRSNM so soškou Miry Brtkovej odborná porota udelila predstaveniu Júliusa Barča-Ivana Dvaja v réžii Jána Privizera a v podaní Ochotníckeho divadla Kultúrneho centra Kysáč, druhú cenu – striebornú plaketu predstaveniu Vlada Moresa Predposledný súd v réžii Rastislava Zorňana a v podaní súboru Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika v Novom Sade a tretiu cenu – bronzovú plaketu predstaveniu Jeana Geneta Slúžky v réžii Dragana Karlečíka a v podaní Kolektívu kreatívnych amatérov (KOKRAM) v Kovačici. Na počesť odmenených bolo zahrané predstavenie Dušana Kovačevića Profesionál režisérov Richarda Sanitru a Jána Chalupku z produkcie Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. ZO SPRÁVY ODBORNEJ POROTY DIVADELNÉHO VAVRÍNA 2021 Odborná porota na tohtoročnom 51. ročníku Prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku sledovala z prihlásených štyroch len tri

49 /4988/ 4. 12. 2021

>>> 31

Kultúra súťažné divadelné inscenácie. Aj v iných slovenských prostrediach divadelní ochotníci pracovali. Predovšetkým v Hložanoch, Báčskom Petrovci, vo Vojlovici, v Pivnici, no pre pretrvávajúcu pandemickú situáciu sa im nepodarilo vystúpiť na tohtoročnej divadelnej prehliadke, ako je to prípad aj s prihláseným súborom Fedor teátra v Padine. Odborná porota na základe propozícií udelila ceny za herecké výkony: Ivanovi Privizerovi z Kysáča za stvárnenie postavy Staríka v predstavení Dvaja Kultúrneho centra Kysáč, Darine

Čechovej z Kovačice za stvárnenie postavy Solange v predstavení Slúžky súboru KOKRAM z Kovačice a Ivane Čížikovej z Kovačice za stvárnenie postavy Claire v predstavení Slúžky súboru KOKRAM z Kovačice. Odborná porota udelila, resp. neudelila aj nasledujúce ceny: Cenu za najúspešnejší kreatívny divadelný čin – porota tentoraz neudelila; Cenu za najúspešnejšiu scénografiu udelila Michalovi Bírešovi z Kovačice v predstavení Slúžky súboru KOKRAM; Cenu za najúspešnejšie kostýmy Alžbete Nosáľovej

z Kovačice v predstavení Slúžky súboru KOKRAM; Cenu za najúspešnejšieho debutanta porota neudelila; Cenu za réžiu udelila Jánovi Privizerovi za réžiu predstavenia Dvaja Kultúrneho centra Kysáč; Cenu za najúspešnejšie stvárnenú mužskú epizódnu postavu porota neudelila; Cenu za najúspešnejšie stvárnenú ženskú epizódnu postavu Anne Zorňanovej z Nového Sadu za stvárnenie postavy Simony Hanúskovej v predstavení Predposledný súd SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu; Dve ceny za najúspešnej-

šie stvárnenú hlavnú mužskú postavu Rastislavovi Zorňanovi za stvárnenie postavy Ladislava Višňovského v predstavení Predposledný súd SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu a Branislavovi Čemanovi za stvárnenie postavy Augusta v predstavení Dvaja Kultúrneho centra Kysáč; Cenu za najúspešnejšie stvárnenú hlavnú ženskú postavu Martine Benkovej za stvárnenie postavy Júlie Višňovskej v predstavení Predposledný súd SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu; Cenu za pôvodnú predlohu porota tohto roku neudelila.

STARÁ PAZOVA

Aradáčania najúspešnejší na prehliadke 3 x Ď Anna Lešťanová

ktorí nacvičujú predstavenia, a staropazovskej divadelnej potom sa nám so sále v piatok 26. novembra svojím výkonom sa uskutočnil 27. ročník ukážu práve na detského divadelného sviatku tomto festivale.“ 3 x Ď. Za prítomnosti početných V rámci slávhostí – predstaviteľov spoluorga- nostného otvorenizátorov a priateľov prehliadky nia sa prihovoril – tohtoročnú detskú divadelnú aj Branislav Kulík, krajinu otvorila Libuška Lakato- predseda MSS. Pošová, predsedníčka NRSNM a ukázal na význam SKUS hrdinu Janka Čmelíka. V prehliadky a ma- Odmenení na prehliadke 3 x Ď príhovore privítala a pozdravila lým milovníkom hliadky slovenskej detskej divšetkých na prehliadke 3 x Ď a Tálie zaželal veľa tvorivých síl aj vadelnej tvorby 3 x Ď boli tri ďalej povedala: do budúcna v predstaveniach, súťažné predstavenia: z Kysáča, „Veľmi ma teší, že táto konti- ktoré budú hrať po slovensky. Aradáča a zo Starej Pazovy. Keďnuita aj naďalej pokračuje, lebo že si kysáčske divadielko pazov3 x Ď je festivalom detského ské obecenstvo a dve poroty – divadla, kde vystupujú malí, odborná porota (Miroslav Benka, ale veľkí herci, ktorí stvárňujú Miroslav Fábry a Alexander Bako) krásne postavy v divadelných a detská porota (v zložení žiakov predstaveniach a my diváci z tamojšej základnej školy: Martin toho máme veľkú radosť. Bude Fábry, Lenka Domoniová a Krisma tešiť, keď sa tento festival tína Havranová) pozreli v stredu vráti do tej ustálenej formy, keď 17. novembra (v mimoriadnom to budú trojdňové, štvordňové termíne z technických dôvodov), hody, a okrem divadelných v piatok vystúpili Aradáčania predstavení tu budeme mať a Staropazovčania. Tentoraz hosaj mnohé iné aktivity účastníťujúce predstavenie prinieslo kov zo všetkých slovenských Detská porota: (zľava) Lenka Mestské divadlo Ruma a bola prostredí. Divadlo u nás Slo- Domoniová, Kristína Hadríková a to inscenácia Ljubišu Đokića Do vákov má dlhoročnú tradíciu Martin Fábry poslednjeg šaha (Do posledného a takmer v každej základnej šachu) v réžii Zoltana Fridmana. škole či spolku sú divadelníci, V repertoári tohtoročnej PrePri zatvorení prehliadky Miro-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

slav Fábry prečítal správu detskej poroty, kým Miroslav Benka správu odbornej poroty. Najúspešnejším súborom a jednotlivcom ceny udelili Libuška Lakatošová a Janko Havran, podpredseda MSS pre Sriem. Prvú cenu – zlatú plaketu NRSNM so soškou Miry Brtkovej odborná porota udelila predstaveniu Jany Belašičovej Prší, prší v podaní žiakov Základnej školy Bratstvo z Aradáča a v réžii Adely Obšustovej, druhú cenu a striebornú plaketu predstaveniu Ochotníckeho divadla KC Kysáč Bozky autora a režiséra Jána Privizera, tretiu cenu a bronzovú plaketu predstaveniu podľa textu Ostrov objavov Jána Uličianskeho Cesta ku šťastiu v podaní žiakov Základnej školy • KULTÚRA •

hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Najsympatickejší herec: náPazovy a v réžii Ivana Ječmena morník Listofer v pazovskom a Alexandra Materáka. predstavení, ktorého zahral Sprievodným podujatím v Dávid Simendić; Najsympaticaule divadelnej sály bola výsta- kejšia herečka: Kuka, ktorú v va detských divadelných prác pazovskom predstavení zahrala žiakov tamojšej základnej školy. Tatiana Babinková; NajkomicNa základe rozhodnutia Jána kejší herec: Milan, ktorého v Agarského, profesora výtvarnej kysáčskom predstavení zahral kultúry, najkrajšiu prácu – za Miloš Privizer; Najkomickejšia ideové riešenie diplomu, ktorý herečka: motýlik 1 v aradáčskom udeľuje detská porota, zhoto- predstavení a zahrala ho Sofija vila Maša Očovajová. Cenu jej Trifunjagićová; Najsympaticudelil Zdenko Uheli, predseda kejší kostým: kráľovná Regína v Organizačno-správnej rady. pazovskom predstavení, ktorý Spoluorganizátormi prehliad- mala Lea Popovićová; Najsympaky boli SKUS hrdinu Janka Čme- tickejší herecký pár: slimáčiky v líka, NRSNM, Ústav pre kultúru aradáčskom predstavení a zahrali vojvodinských Slovákov, v mene ich Vukan Vasić a Uroš Stojkov. ktorého sa na prehliadke zúčastOdborná porota na tohtoročnil riaditeľ Vladimír Francisty, nej prehliadke, ako sa uvádza Obec Stará Pav správe, „mala prílezova a podporu žitosť pozrieť si, žiaľ, poskytol Úrad v tejto pandemickej pre Slovákov situácii iba 3 súťažžijúcich v zahrané detské predstaničí. Priateľmi venia. Odborná pofestivalu 3 x Ď rota kladne hodnotí boli tamojšia ZŠ úsilie divadelných hrdinu J. Čmelíochotníkov v týchka a Stredisko pre to mimoriadnych kultúru Stará Paokolnostiach, ktorí zova, kým v mene sa snažia zachovávať MS Stará Pazova ochotnícku divadelna prehliadku nú činnosť a mateMaša Očovajová so svojou so sladkosťami odmenenou prácou rinský jazyk vo svoprišiel Dragoslav jich prostrediach“. Bonđi, predseda VV. Oponu det- Vyjadrila aj vieru a nádej, že sa skej divadelnej krajiny v Starej nasledujúci ročník Prehliadky 3 Pazove zatvorila predsedníčka x Ď uskutoční v stanovenom terL. Lakatošová s nádejou opätov- míne a za účasti väčšieho počtu ného stretnutia s väčším počtom divadelných súborov. divadielok už o rok. Zároveň udelila pravidlami stanovené ceny. Špeciálne ceny Správa detskej poroty za herecké výkony: Nine Vrškona 27. Prehliadke vej za stvárnenie postavy Beaty detskej divadelnej v predstavení Bozky Kultúrneho tvorby 3 x Ď centra Kysáč, Emanuele FeldyDetská porota udelila diplomy ovej za stvárnenie postavy Inza najlepšie stvárnenú ženskú diánky 3 v predstavení Cesta ku a mužskú postavu v každom šťastiu ZŠ hrdinu Janka Čmelíka predstavení. Sú to: v predstavení zo Starej Pazovy a Vukanovi VaBozky Jana Čizmanská a Miloš sićovi a Urošovi Stojkovovi za Vrška, v predstavení Cesta ku stvárnenie postáv slimáčikov šťastiu Lea Petrićová a Kristián v predstavení Prší, prší Základnej Poliovka, v predstavení Prší, prší školy Bratstvo z Aradáča. Bojana Krstićová a Dejan Đurić. Cenu za najúspešnejší kreatívDetská porota udelila aj nasle- ny divadelný čin navrhli udeliť dujúce ceny: Jánovi Privizerovi z Kysáča za • KULTÚRA •

autorské predstavenie Bozky Kultúrneho centra Kysáč; Cenu za najúspešnejšie kostýmy Adele Obšustovej a rodičom detí

Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy; Cenu za najúspešnejšieho debutanta prehliadky Milošovi Privizerovi za stvárnenie postavy Milana v predstavení Bozky Kultúrneho centra Kysáč; Cenu za najúspešnejšiu debutantku prehliadky Andrei Hadríkovej za stvárnenie postavy Kiky v predstavení Cesta ku šťastiu Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Momentka z najúspešnejšieho predstavenia Pazovy; Cenu za Prší, prší najúspešnejšie v predstavení Prší, prší Základnej stvárnenú mužskú epizódnu školy Bratstvo z Aradáča; Cenu postavu Dávidovi Simendićovi za najúspešnejšiu scénografiu za stvárnenie postavy Listofera Adele Obšustovej v predstavení v predstavení Cesta ku šťastiu Prší, prší Základnej školy Bratstvo Základnej školy hrdinu Janka z Aradáča; Cenu za najúspeš- Čmelíka zo Starej Pazovy; Cenu nejšiu dramatizáciu Ivanovi za najúspešnejšie stvárnenú ženJečmenovi a Aničke Balážovej skú epizódnu postavu Bojane v predstavení Cesta ku šťastiu Krstićovej za stvárnenie postavy Základnej školy hrdinu Janka Lienky v predstavení Prší, prší Zá-

Sprievodné podujatie – výstava žiackych prác

Čmelíka zo Starej Pazovy; Cenu za najúspešnejšiu réžiu Adele Obšustovej za réžiu predstavenia Prší, prší Základnej školy Bratstvo z Aradáča. Okrem toho odborná porota navrhla udeliť: Špeciálnu cenu náčelníčke Indiánov Márii Grbićovej v predstavení Cesta ku šťastiu

kladnej školy Bratstvo z Aradáča; Cenu za najúspešnejšie stvárnenú hlavnú mužskú postavu porota sa rozhodla neudeliť a Cenu za najúspešnejšie stvárnenú hlavnú ženskú postavu Jane Čižmanskej za stvárnenie postavy Hany v predstavení Bozky Kultúrneho centra Kysáč.

49 /4988/ 4. 12. 2021

Kultúra NA 55. STRETNUTÍ V PIVNICKOM POLI

Martina Agarská znovu víťazkou festivalu Anna Francistyová

slanectva Slovenskej republiky v Belehrade. S prianím, aby sa red dvomi rokmi sme v ta- vďaka tomuto festivalu tradícia komto neskorom jesennom slovenských ľudových piesní a pôobdobí písali o priebehu vodných krojov aj ďalej úspešne trochu skromnejšieho 54. Stretnu- prenášala z generácií na generátia v pivnickom poli. Tešili sme sa cie, tohtoročné Stretnutie v pivkonštatáciou, že vo vyše polsto- nickom poli slávnostne otvorila ročných dejinách tohto nášho Libuška Lakatošová, predsedníčka najstaršieho hudobného podu- NRSNM. Moderátorka Anna Zorňanová Kulíková osobitne privítala i Branislava Kulíka, predsedu Matice slovenskej v Srbsku, Tatianu Vujačićovú, podpredsedníčku NRSNM, Annu Horvátovú, predsedníčku Výboru pre informovanie NRSNM, a Annu Čásarovú, predsedníčku Rady Miestneho spoločenstva Pivnica. Kým sme pri menách hostí, doložme, že v záverečný festivalový večer toto podujatie si svojou prítomnosťou uctili i Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., biskup SEAVC v Srbsku, Aleksandar Đedovac, pokrajinský poslanec, Vladimír Teraz už dvojnásobná víťazka fes- Francisty, riaditeľ ÚKVS, a Svettivalu Martina Agarská z Boľoviec lana Zolňanová, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM. jatia festival už dvojdňový bol. SVIATOK SLOVENSKÝCH A potom sa znovu vrátil do svojej PIESNÍ A KROJOV pôvodnej koncepcie a festivalové Pôvodne bolo na festival prihláakcie trvali od piatka do nedele... sených 23 spevákov. Po určitých Naše tajné prianie, aby to tak zmenách do bulletinu sa dostalo znovu bolo, sa splnilo. Vlani síce 21 spevákov, ale definitívne ich vyfestival zo známych epidemických stúpilo 20. Svojich predstaviteľov dôvodov vôbec nebol, ale tohto na pivnickom javisku malo týchto roku sa nám vrátil v celej svojej 15 prostredí: Selenča, Hložany, kráse: tri dni – tri koncerty plus Kysáč, Kulpín, Báčsky Petrovec, sprievodné podujatia. Nový Sad, Stará Pazova, Kovačica, Z 55. Stretnutia v pivnickom poli Lug, Laliť, Aradáč, Zreňanin, Paditešili sme sa od 26. do 28. novem- na, Boľovce a Pivnica. Spevákov bra. Pri otvorení festivalu z javiska sprevádzal 11-členný orchester na sa obecenstvu najprv prihovoril čele s predníkom Ondrejom MagMiroslav – Juraj Béla, predseda lovským. Členmi orchestra boli aj: SKUS Pivnica a Organizačného Marína Cerovská, Pavel Tomáš ml., výboru 55. SvPP. S potešením Đorđe Petriško (I. husle), Štefan konštatoval záujem mladých Brňa, Eugen Homa, Miroslav Majv organizácii tohto tradičného storović (II. husle), Zlatko Klinovský podujatia, ako aj v angažovaní (cimbal), Juraj Súdi ml. (violová sa v pivnickom spolku. V mene kontra), Ervín Malina (kontrabas) ďalšieho organizátora auditó- a Vladica Stanković (flauta). rium oslovil Milan Čavić, predseUž po prvom súťažnom konda Zhromaždenia obce Báčska certe všetci diváci, ktorí sledovali Palanka. Festivalu blahoprial i festival v sieni pivnického Domu Boris Konček, 3. tajomník Veľvy- kultúry, alebo vďaka priamemu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Odmenení speváci: (zľava) Vladimír Ábelovský, Beňamín Cabuka, Sandra Grňová, Pavel Poniger Forero, Martina Agarská, Jaroslav Kováč, Ivan Struhár, Tatiana Jašková a Vladimír Kriška

prenosu na stránke SKUS Pivnica, nešetrili slovami chvály. Tak na adresu organizátorov, ktorí diania na javisku spestrili i premietaním na videobeame výberu fotografií účastníkov všetkých doterajších ročníkov Stretnutia v pivnickom poli, teda v rokoch 1966 – 2019, na adresu skvelého orchestra, vyrovnaných kvalitných speváckych prednesov, aj mimoriadnej moderátorky Anny Zorňanovej Kulíkovej. Neľahkú úlohu mali členovia poroty, ktorá tohto roku hodnotila prednes a autentickosť piesní, teda: Jarmila Juricová-Stupavská, Slovenka Benková-Martinková a Pavel Tomáš st. A veru zhodnotiť

poroty zdôraznili „mimoriadne kvalitný orchestrálny sprievod, ktorý umožnil aj menej skúseným spevákom získať istotu pri vystúpení“. Ocenili viac spevákov ako v uplynulých ročníkoch, pritom aj dosť debutantov, mimoriadne vyrovnané spevácke výkony a dobrú súhru orchestra so spevákmi. P. Tomáš pri tejto príležitosti Miroslavovi – Jurajovi Bélovi, predsedovi SKUS Pivnica, odovzdal svoju obsiahlu knižnú zbierku ľudových piesní. Patrik Rago v správe o hodnotení tradičného odevu na festivale poukázal na rušivé momenty a chyby pri obliekaní spevákov do pôvodných krojov: nevhodne kombinované odevné súčasti z rôznych období 20. storočia, nesprávne oblečené jednotlivé súčasti, nesprávne uviazanie ručníka, zle upravené vlasy, nalakované Členovia odborných porôt: (zľava) Patrik Rago, nechty, „ovisnuté“ Slovenka Benková-Martinková, Jarmila Juricová- sukne, u spevákov -Stupavská a Pavel Tomáš st. nevhodne kombinovaná sviatočná za dva dni 40 rôznych krojov, ktoré obuv s pracovným odevom, nesi zvolili speváci a speváčky, dalo vhodne zvolená konfekčná veľkosť zabrať etnológovi Patrikovi Ragovi odevných súčastí, zapasovanie a Kataríne Týrovej. košieľ do nohavíc. Pochválil však Vo svojej správe, ktorú na zá- úroveň obliekania spevákov na verečnom koncerte prečítal Pa- tomto festivale, ktorá sa zvýšila vel Tomáš st., členovia odbornej vďaka odborným radám etnologi• KULTÚRA •

čiek, ktoré od roku 1997 hodnotia túto zložku tohto hudobného podujatia. ODMENENÍ SPEVÁCI Na záverečnom nedeľnom koncerte 55. Stretnutia v pivnickom poli diváci si ešte raz vypočuli všetkých 20 účastníkov tohtoročného festivalu. Deviati z nich sa potešili aj cenám odborných porôt a obecenstva. Oceňujeme novinku organizátorov, že speváci znovu spievali v takom istom poradí ako na súťažných koncertoch a tí najúspešnejší boli po speve odmenení. Víťazkou sa stala Martina Agarská z Boľoviec. Obhájila si teda festivalové víťazstvo, lebo 1. cenu odbornej poroty a teda i Cenu NRSNM (sošku akademickej umelkyne Miry Brtkovej) získala aj na predchádzajúcom 54. pivnickom festivale v roku 2019. Porota, ktorá hodnotila prednes a autentickosť interpretovaných piesní, druhú cenu sa rozhodla udeliť Tatiane Jaškovej, predstaviteľke SKC P. J.

Šafárika v Novom Sade. Dve rovnaké 3. ceny si vyspievali tentoraz obidvaja predstavitelia Hložian: Ivan Struhár a Vladimír Kriška.

Sandre Grňovej z Pivnice (za svadobný obradový odev) a Vladimírovi Ábelovskému z Aradáča (za všedný zimný odev). Nemôžeme

Vynovený festivalový orchester pod vedením Ondreja Maglovského

Ceny za autentickosť piesne sa dostali do rúk Pavla Ponigera Forero z Báčskeho Petrovca a Jaroslava Kováča z Kovačice. Ceny za najautentickejší kroj udelili

nepochváliť aj krásne tri kroje na moderátorke, ktoré by iste ocenili aj odborníci. Obecenstvo na základe hlasovania po druhom súťažnom koncerte svoje dve ceny

určilo pre predstaviteľov Pivnice: Beňamína Cabuku a Sandru Grňovú. Plakety odmeneným spevákom udelili: Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, Miroslav – Juraj Béla, predseda SKUS Pivnica a Organizačného výboru 55. SvPP, Aleksandar Đedovac, pokrajinský poslanec, a Vladimír Francisty, riaditeľ ÚKVS. Organizátormi festivalu sú NRSNM, SKUS Pivnica, Obec Báčska Palanka a ÚKVS. Podporili ho rezortné republikové ministerstvo a pokrajinský sekretariát, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako i početné ďalšie inštitúcie, združenia a jednotlivci. Sprievodcom festivalu bol 28-stranový bulletin a koncerty na svojej stránke priamo prenášal hostiteľský SKUS Pivnica. S dobrým pocitom sme odchádzali z festivalovej Pivnice, a pritom i v nádeji, že sa na 56. Stretnutí stretneme už o rok. Foto: M. Pap

SPRIEVODNÉ PODUJATIA DOPLNILI OBSAH AJ 55. STRETNUTIA V PIVNICKOM POLI. V piatok 26. novembra bola v Modrom salóne Domu kultúry otvorená výstava ručných prác a suvenírov prevažne vianočného charakteru. Prítomným sa prihovorili Miroslav – Juraj Béla, predseda SKUS Pivnica a Organizačného výboru 55. Stretnutia v pivnickom poli, Viera Miškovicová, predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien, a Anna Grňová, v mene hostiteľského Spolku žien Pivnica. Lahôdky a dekorácie v duchu blížiacich sa Vianoc pripravili členky piatich spolkov žien z Báčky: Báčskeho Petrovca, Hložian, Lalite, Pivnice a zo Selenče. Radosť z ponuky na výstave mali aj žiaci nižších ročníkov ZŠ 15. októbra, ktoré aj tohto roku sem priviedli ich učiteľky Anna Salčáková a Zuzka Valentíková. Návštevníci si mohli pozrieť aj panelovú výstavu 25 rokov festivalu DIDA. M. Pap

DVE NEDEĽNÉ SPRIEVODNÉ PODUJATIA. V zasadacej sieni SKUS Pivnica sa v nedeľu 28. novembra stretli účastníci 55. Stretnutia v pivnickom poli s porotami, ktoré im z odborného hľadiska dávali inštrukcie a postrehy, ako aj rady z oblasti interpretácie ľudovej piesne a správneho odievania sa do tradičného odevu. Prítomným sa na začiatku prihovoril aj kronikár Stretnutia v pivnickom poli Janko Čérný. Po ukončení porady nasledovalo prijatie účastníkov u Milana Čavića, predsedu Zhromaždenia obce Báčska Palanka. Prihovorili sa ešte Miroslav – Juraj Béla, predseda OV festivalu a predseda spolku, a Anna Čásarová, predsedníčka Rady MS Pivnica. Účastníkom udelili primerané darčeky a spolu si pochutili aj na tradičnej festivalovej torte. M. Pap • KULTÚRA •

49 /4988/ 4. 12. 2021

Kultúra 18. FESTIVAL ZUZANY KARDELISOVEJ V KYSÁČI

Divadelné hody sa začali Anna Legíňová

piatok 26. novembra Kysáč otvoril brány umeniu na doskách, ktoré znamenajú svet. Prv ako otvorili plnoletý, čiže 18. Festival Zuzany Kardelisovej, festival ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti, pri hrobke Zuzany Kardelisovej si uctili pamiatku na prvú kysáčsku ochotnícku herečku a režisérku. Organizátorom festivalu je Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč a financovala ho Správa pre kultúru Mesta Nový Sad. Nezištne pomohli aj ochotníci Kultúrneho centra Kysáč a Dobrovoľný hasičský spolok v Kysáči. Prítomným vo veľkej sále sa prihovoril riaditeľ KC Kysáč Pavel Surový. Potom javisko patrilo členom Slovenského vojvodinského divadla, ktorí predviedli hru Profesionál autora Dušana Kovačevića v réžii Richarda Sanitru a Jána Chalupku.

Jána Čajaka ml., ktoré pripravili členovia Ochotníckeho divadla KC Kysáč v roku 2000. Hrali: Ján Chrťan, Anna Chrťanová-Leskovac, Miroslav Krajčík, Milan Vozár, Janko Chrťan, Ján Jambrich, Marcela Čorbová, Jaroslava Srnková-Šuľanová, Jasmina Miháľová-Pavlovová, Rastislav Macák a Duško Francisty. Dramatizáciu a réžiu mal na starosti Ján Privizer. Týmto spôsobom si zaspomínali na kysáčskeho divadelníka Miroslava Krajčíka, medzi Kysáčanmi známeho ako Krajlu, ktorý ich pred rokom nečakane navždy opustil. Hral v predstaveniach Zypa Cupák, Jeho Excelencia a vo veselých výstupoch – skečoch pripravených pre Novoročnú

estrádu a Rádio Kysáč. Herci si naň spomínajú ako na veselého a dobroprajného človeka, vždy ochotného pomôcť. Strata kaž-

Záber z predstavenia Slúžky: súhrn farieb a zvuku, trefná hra...

V sobotu 27. novembra si diváci pozreli na plátne premietané nahrávky divadelného predstavenia Zypa Cupák autora 36

www.hl.rs

dého divadelníka (či z javiska, alebo zo zákulisia) je pre každé ochotnícke divadlo veľmi boľavá. Prítomní minútkou ticha

Informačno-politický týždenník

Aj Profesionál zapôsobil

vzdali úctu ich Krajlovi. V nedeľu 28. novembra vystúpili členovia Kolektívu kreatívnych amatérov KOKRAM

z Kovačice. Zahrali hru Slúžky autora Jeana Geneta v réžii Dragana Karlečíka. Predstavenia na tohtoročnom Festivale Zuzany Kardelisovej sleduje odborná porota v zložení: Milina Chrťanová, diplomovaná bábkoherečka, Anna Asodiová, herečka a novinárka, a Ján Kohút, herec a režisér. Na pohovoroch v klube bolo počuť veľa komplimentov na účet tohto predstavenia. A. Asodiová pochválila jazykovú úroveň, dikciu, zrozumiteľnosť, prácu s hlasom, s tým, že jej trošku zavadzalo, lebo bolo veľa textu. Milina Chrťanová povedala: „Mali sme riadne psycho!... Vaše predstavenie má čo povedať! Divadlo je zrkadlom doby! Keď ľudia vojdú do sály, majú pochopiť, že ten reálny život je ešte krutejší!“ Do živej debaty sa zapojili aj Ján Kohút, Ján Privizer, Ján Jambrich, Pavel Surový a Branislav Čeman. Reži-

sér Dragan Karlečík vyzdvihol, že robí také divadlá, aké by on chcel pozerať. Páči sa mu hranie so svetlom a zvukom. Moderátorky Andrea Miháľová a Miluška Vranková sa úspešne vynašli v tejto úlohe. V druhej časti festivalu sú naplánované tieto hry: predstavenie Bozky v réžii Jána Privizera v podaní domácich ochotníkov (vo štvrtok 2. decembra), Predposledný súd autora Vlada Móresa v réžii Rastislava Zorňana v podaní Divadelnej sekcie SKC Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade (v piatok 3. decembra), hra Júliusa Barča-Ivana Dvaja v réžii Jána Privizera v podaní členov Ochotníckeho divadla Kultúrneho centra Kysáč (v sobotu 4. decembra). V nedeľu 5. decembra bude zhodnotenie 18. Festivalu Zuzany Kardelisovej a udelenie cien tým najúspešnejším. Festival zavrie baletné predstavenie, keď členovia Novosadskej sekcie Medzinárodnej rady pre tanec CID-UNESCO z Nového Sadu predvedú Tanec ohrozených vtákov v réžii Eny Entiny Gucunski Nakić. Autori choreografie sú: Aleksandra Ketigová, Milica Lončarová, Ena Entina Gucunská-Nakićová a tanečníci. Všetky predstavenia sa začínajú o 19. hodine. • KULTÚRA •

NRSNM

Udelili ceny za najlepšie komiksy Danuška Berediová-Banovićová

že boli úmyselne športové, teda aby deti viac času trávili stredu 24. novembra v vonku. priestoroch NárodnostPredseda VÚPJP nej rady slovenskej ná- Vladimír Francisty rodnostnej menšiny boli udele- informoval o sané ceny odmeneným na súbehu motnom súbehu. v kreslení komiksu na tému Slo- Súťažiaci mali za venské rozprávky v komiksoch. úlohu vytvoriť koTento súbeh pre deti vypísal miks pozostávajúci Výbor pre úradné používanie zo 4 – 5 obrázkov na jazyka a písma NRSNM. Podľa tému slovenských slov organizátorov súbeh bol rozprávok. Komisia úspešný, lebo bolo zaslaných pracovala v zložení: okolo 150 prác. Ðula Šanta, akademický maliar a ilustrátor, Ján Žolnaj, s p i s o v a t e ľ Podľa organizátorov súbeh bol veľmi úspešný pre deti a herec, a Mária našich učebníc, a udelila ceny tému rozprávky Kráľ Drozdia brada. Poptešinová, koordiná- deťom. V prvej kategórii 1. cenu získal V staršej kategórii 1. cenu torka VÚPJP. Vysvetlil, žiak 2. ročníka ZŠ Jána Kollára v udelili Eleonóre Ábelovskej, že sa práce hodnotili Selenči Jakub Petráš, ktorý naôsmačke ZŠ Bratstva a jednoty v dvoch kategóriách. „V kreslil komiks na tému rozprávv Aradáči, za komiks na tému prvej kategórii – žiakov ky O veternom kráľovi. Druhú rozprávky Loktibrada. Piatačka nižších ročníkov a detí cenu získal piatak ZŠ hrdinu ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petod 6 do 10 rokov – prišlo Janka Čmelíka v Starej Pazove rovci Maša Lončarová dostala úhrnne 64 prác, a to z pia2. cenu za komiks tich prostredí na tému rozprávky – zo Selenče, O veternom kráľovi Starej Pazovy, a piatak ZŠ marMária Poptešinová, koordinátorka z Lalite, Padišala Tita v Padiny a Kulpína. VÚPJP ne Marián Pap 3. V druhej kacenu za komiks na Prítomných privítala koordi- tegórii – autorov vo tému rozprávky nátorka VÚPJP Mária Popteši- veku 11 – 15 rokov Janko Hraško. nová. Zablahoželala všetkým – na súťaž prišlo 77 Všetci účastníci odmeneným a poďakovala sa prác zo siedmich súbehu boli odza účasť nielen deťom, ale aj prostredí, a to: z menení. Bicykle, učiteľom, profesorom výtvarnej Aradáča, Hložian, kolieskové korčukultúry a riaditeľom škôl, že sa Kulpína, Báčskeho le a lopty dostali zapojili. „Touto výzvou sme Petrovca, Padiny, deti, ktoré obsachceli naučiť deti, aby prejavo- zo Selenče a Starej dili prvé tri miesta vali svoje mienky, svoje rozmýš- Pazovy,“ povedal v oboch kategóľania, vlastne svoje chápanie Francisty a tiež zariách. Lopty pre slovenských rozprávok. Nie teda gratuloval odme- Prvú cenu a bicykel získal Jakub Petráš zo Selenče všetkých účastníaby ich len čítali, ale aj aby pred- neným. stavili, nakreslili a napísali tak, Nakoniec predsedníčka Damián Agarský za komiks na kov súbehu prebrali riaditelia ako to ony pochopili,“ povedala NRSNM Libuška Lakatošová tému rozprávky Janko Hraško. základných škôl z Aradáča, KulPoptešinová a vyjadrila nádej, prezradila deťom, že niektoré Tretia cena sa dostala žiačke 3. pína, Hložian, Lalite, Báčskeho že sa tento súbeh zopakuje aj zo všetkých komiksov, ktoré ročníka ZŠ Jána Kollára v Selenči Petrovca a zo Starej Pazovy o rok. O odmenách povedala, prišli na súbeh, sa stanú časťou Ivane Nosálovej za komiks na a Selenče.

• KULTÚRA •

49 /4988/ 4. 12. 2021

Kultúra 

Výklad nových kníh

Annamária Boldocká-Grbićová: Provinčný weltschmerz (ISBN 978-86-7103-575-0) Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Dlhodobo píše publicistické texty a eseje, televízne scenáre a námety pre

Jaroslav Čiep

ANNAMÁRIA BOLDOCKÁ-GRBIĆOVÁ

Provinč ný ANNAMÁRIA BOLDOCKÁ-GRBIĆOVÁ PROVINČNÝ WELTSCHMERZ

posledných ani necelých dvoch mesiacoch svetlo sveta uzrelo až šesť zväzkov novozaloženej edície Predsa koľaj v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci. Šiesty zväzok, ktorý sme mali možnosť dôkladne si prezrieť, a vyšiel 14. októbra, je prvá samostatne publikovaná kniha Annamárie Boldockej-Grbićovej Provinčný weltschmerz. Annamária Boldocká-Grbićová je profesorka slovenského jazyka a literatúry, redaktorka a novinárka v Slovenskej redakcii Rádio-televízie Vojvodina. V súčasnosti učí slovenčinu a jazyk, médiá a kultúru na Gymnáziu Jána

weltschm er z

ISBN 978-86-7103-575-0

hudobno-scénické diela. Je zostavovateľkou a spoluautorkou viacerých zborníkov. Časť doteraz publikovaných textov Annamárie Boldockej-Grbićovej vyšla pod názvom Provinčný weltschmerz. Kniha je rozdelená do troch častí. Prvá Namiesto úvodu obsahuje iba jeden text Mať či nemať kam z konopí alebo Milujeme náš menšinový weltschmerz (čítaj samohyb). Druhú časť pomenovanú Prózy tvoria štyri jednotky: Kto sa bojí červeného?, Bezbrehosť, Forsírovanie básne a Štyri škračky šťastia a jedna prebytočná. Eseje sú najobsiahlejšou časťou, v ktorej Boldocká-Grbićová prejavila všetok svoj rozprávačský talent a jazykový potenciál. Tvorí ju deväť esejí: „Tušta i tma“, Zemžlč, Irealizovaná lyrická reflexia o Bie-

nále slovenských akademických autorov, Logistika a mantinely obrazárne, Snaživé „levie“ aradáčske divadelné srdcia, Hanba zachráni naše divadlo?, Herci neprišli, Vaša milosť!, Postslovanské míľniky a Rozjímanie nad stým výročím Slovenských národných slávností. Na obálke zbierky Provinčný weltschmerz je použitá fotografia Michala Madackého z Kysáča. Vydalo ju Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci ako 6. zväzok v edícii Predsa koľaj. Zároveň je to 289. publikácia vydaná v SVC. Táto publikácia rozmerov 20 x 14 cm, vytlačená na ofsetovom papieri, zviazaná do mäkkej väzby, v rozsahu 80 strán, vyšla s vročením 2021. V náklade 150 kusov ju vytlačila tlačiareň Futura v Novom Sade.

Narodeniny a výročia v decembri 2021

STAROPAZOVSKÝ SPEVÁCKY ZBOR TÍLIA si tohto roku pripomína 20. výročie úspešného pôsobenia. Pred oslavným koncertom s hosťami (12. decembra v slovenskom evanjelickom kostole) v sobotu 27. novembra zbor Tília (na fotografii Igora Feldyho) pod vedením Anny Đurđevićovej bol hosťom a vystúpil v Zemune (v tamojšom rímskokatolíckom kostole) na 10. ekumenickom stretnutí zborov cirkevného spevu. Spolu s členmi pazovského zboru vystúpil aj trubkár Dušan Murišić. a. lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ËË 1. decembra 1961 v Sriemskej Mitrovici sa narodil Ladislav Čáni, básnik, spevák a pesničkár. Pracoval ako profesor na Slovanskom gymnáziu v Bratislave, ako redaktor časopisu Slováci v zahraničí, ako štátny radca na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky, toho času je zamestnaný v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Žije v Báčskom Petrovci. (Blahoželáme k 60. narodeninám.) ËË 14. decembra 1961 v Kulpíne sa narodil Michal Babiak, docent na Katedre estetiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Píše štúdie a vedecké články z oblasti literárnej vedy, estetiky, teatrológie, hudby. Pôsobí aj ako režisér a dramaturg



i vo viacerých profesionálnych divadlách, a to nielen na Slovensku, ale aj v Slovinsku, Chorvátsku a Srbsku. Venuje sa aj opernej réžii. Za svoju plodnú prácu získal rad ocenení. Žije v Bratislave. (Blahoželáme k 60. narodeninám.) ËË 24. decembra 1886 v Martine (Slovensko) sa narodil Ivan LilgeLisecký, prozaik, publicista, prekladateľ. V Petrovci bol i kaplánom. (Pripomíname si 135. výročie narodenia.) ËË 29. decembra 1951 v Kysáči zomrela Eržika Mičátková, vedúca ženského hnutia, spisovateľka a prekladateľka. (Pripomíname si 70. výročie smrti.) Pripravila: A. Francistyová

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. V utorok 7. decembra o 19. hodine v malej sieni SKC P. J. Šafárika prednášku na tému Advent bude mať farár Branislav Kulík. Večierok recitáciami

spestria deti a piesňami miešaný evanjelický cirkevný spevokol z Nového Sadu. Správna rada MOMS Nový Sad • KULTÚRA •

Oznamy

• OZNAMY •

49 /4988/ 4. 12. 2021

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 49 autor: JÁN BAŽÍK

výlučok slinných zavinuli žliaz

opačná strana

1. časť tajničky

erbium

nový

pyramída

ženské meno Elena

Potrebujeme predavača

styk, kontakt hektoliter

doska na krájanie

Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Kysáči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-2084, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu

astát spojka

básnik Krasko

dedina v Báčke šiator

nikto

socha (zdrob.) Nikšić dve samohlásky

selén

hliník

Kotor

H ĽU LAS DU

V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika.

obraz svätých podpísanie

fosfor

alt prenášanie zahrotená zbraň 2. časť tajničky

kvalita kiloampér vpíšte MT

olympijské hry

rádium nástroj na osievanie seknutie

vo vlastnom dome

pevná látka kinosála

jednoduché pravidlo

lítium vodná rastlina

ilínium

tempo schopnosť nasýtiť

hlasludu.info www.hl.rs

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 48 – VODOROVNE: repetent, op, agrár, div, noha, ikra, sok, Na, Ta, DT, A, Senta, prsty, p, pr, to, Kr, lev, nite, esej, roj, vyžal, Ra, aperitív TAJNIČKA: TGN APERITÍV Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 48 z čísla 48 Hlasu ľudu z 27. novembra 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ANNA VRŠKOVÁ, Ul. republiková č. 39, 21 412 Hložany. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs 40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA na rodičov a brata

MICHALA STRUHÁRIKA

MÁRIU STRUHÁRIKOVÚ rod. Maglovskú 1950 – 2020 – 2021

1950 – 2020 – 2021

z Kulpína S láskou a úctou na nich si spomínajú deti: Vladimír, Anna a Jaroslav s rodinami a brat Pavel

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 8. decembra 2021 si pripomenieme prvé výročie smrti nášho syna

DAMIRA PRŽULJA

2. 1. 1966 – 8. 12. 2020 – 8. 12. 2021 z Padiny Tak rýchlo ten čas letí, tak rýchlo uteká, no každý deň patrí Ti naša spomienka. Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. S láskou si na neho spomínajú rodičia Drago a Persida Pržuljovci • OZNAMY •

BOLESTIVÁ ROZLÚČKA

Dňa 24. novembra 2021 nás navždy opustil náš milovaný manžel, otec a starý otec

JANKO BOHUŠ

7. 3. 1943 – 24. 11. 2021 z Lalite Na Teba si s láskou a úctou budú spomínať

Tvoji najmilší: manželka a dcéry s rodinami 49 /4988/ 4. 12. 2021

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina OBEC BÁČSKY PETROVEC OBECNÁ RADA Komisia pre prenájom, scudzenie a zaobstaranie nehnuteľností do verejného vlastníctva Obce Báčsky Petrovec Číslo: 46-31/ 2020-05 Dňa: 19. 11. 2020 Báčsky Petrovec

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovaným synom

OZNÁMENIE o zverejnení oznamu o poskytnutí do nájmu nehnuteľností vo verejnom vlastníctve Obce Báčsky Petrovec zozbieraním písomných ponúk Začína sa postup poskytnutia do nájmu nehnuteľností vo verejnom vlastníctve Obce Báčsky Petrovec zozbieraním písomných ponúk prostredníctvom verejného zverejnenia, za trhových podmienok, a to pre: – podnikateľský priestor č. 6 (č. 8 podľa podnikateľského plánu) plochy 15,50 m2, ktorý sa nachádza na prízemí podnikateľskej budovy na Ulici maršala Tita č. 20, vybudovanej na parcele č. 670, zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. 5 k. o. Báčsky Petrovec, a – podnikateľský priestor č. 7 (č. 9 podľa podnikateľského plánu) plochy 12,92 m2, ktorý sa nachádza na prízemí podnikateľskej budovy na Ulici maršala Tita č. 20, vybudovanej na parcele č. 670, zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. 5 k. o. Báčsky Petrovec. Podnikateľské priestory sa poskytujú do nájmu na obdobie 5 rokov pre potreby vykonávania bankovej činnosti. Úplný text oznamu možno vyhľadať na oficiálnej webovej stránke Obce Báčsky Petrovec: www.backipetrovac.rs. PREDSEDA KOMISIE Srđan Stojanović, v. r.

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

ONDREJOM ČÁNIM 28. 3. 1974 – 18. 11. 2021 z Báčskeho Petrovca

Cestou života mal si s nami kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Tá rana v srdci stále bolí a zabudnúť nedovolí. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí,čo je bolesť a žiaľ. S láskou sa s Tebou lúči mama Katarína

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec,

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s otcom a starkým

na mamu a starkú

ONDREJOM BENKOM – GULIM

ZUZANU BENKOVÚ

tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

POSLEDNÉ ZBOHOM

ONDREJOVI BENKOVI – GULIMU 28. 4. 1943 – 20. 11. 2021 z Petrovca

Odišiel si nečakane, bez pozdravu. Zostanú iba spomienky zachované v našich srdciach. Veľmi nám budeš chýbať. Odpočívaj v pokoji. Anna a spoločnosť z kúpeľov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

28. 4. 1943 – 20. 11. 2021

15. 9. 1953 – 22. 3. 2003

z Báčskeho Petrovca Nech Vás v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Syn Andreas, dcéra Andrea s manželom Ondrejom a vnúčatá Benjamín, Suzana a Ondrej • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ONDREJOM ČÁNIM

S láskou a úctou si na Teba spomíname. Odpočívaj v pokoji.

MICHALA KĽÚČIKA – MINA

28. 3. 1974 – 18. 11. 2021 z Báčskeho Petrovca

S láskou sa s Tebou lúčia a nikdy na Teba nezabudnú:

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s rodičmi

DANIELOM CHALUPKOM

14. 9. 1942 – 23. 11. 2021

z Báčskeho Petrovca S veľkou láskou a úctou si na Vás bude spomínať syn Daniel

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

28. 7. 1939 – 2. 12. 2017 – 2021 z Pivnice Čas plynie, ale spomienka na Teba zostáva navždy v našich srdciach.

Tvoji bratranci Rastislav a Miroslav Roškovci s rodinami

Ujo Ján Roška s manželkou

rod. Rybovičovou 27. 3. 1940 – 21. 11. 2021

Dňa 2. decembra 2021 uplynuli 4 roky od smrti môjho manžela, nášho otca a apkova

ONDREJOM ČÁNIM

28. 3. 1974 – 18. 11. 2021 z Báčskeho Petrovca

ANNOU CHALUPKOVOU

SMUTNÁ SPOMIENKA

S láskou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

POSLEDNÝ POZDRAV rodičom

ANNE CHALUPKOVEJ

DANIELOVI CHALUPKOVI

rod. Rybovičovej 14. 9. 1942 – 23. 11. 2021 27. 3. 1940 – 21. 11. 2021 z Báčskeho Petrovca S láskou a úctou si na Vás budú spomínať: syn Jaroslav, nevesta Anna, vnuk Jaroslav a vnučka Jasna Čániová s rodinou

BOLESTIVÁ SPOMIENKA na manžela a otca

ING. JANKA HOLOŠA 9. 7. 1961 – 3. 11. 2021 z Padiny

ANNOU CHALUPKOVOU

DANIELOM CHALUPKOM

rod. Rybovičovou 14. 9. 1942 – 23. 11. 2021 27. 3. 1940 – 21. 11. 2021 z Báčskeho Petrovca

Smutný mesiac uplynul, chýbaš nám na každom kroku... Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska.

Tichú a boľavú spomienku si v srdci zachovávajú rodiny Chalupkové: Katarína, Miroslav a Vladimír s rodinou • OZNAMY •

Tvoji najmilší 49 /4988/ 4. 12. 2021

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so sestrou a tetkou

ZUZANOU MEDA

rod. Červenovou 17. 2. 1955 – 22. 11. 2021 z Kulpína žila v Kaći

Rana bolí, ale rana na ranu sa ťažko hojí. Kto zahladí smútok, čo nás tlačí, kto stíši srdce, čo je v plači? Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Ty si odišla, kde sĺz už nieto, a srdce Ti nepuká.

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať a trvalú spomienku zachovávať: brat Miško, Jarmila a netere Hana s rodinou a Michaela

Ten večný pokoj Ti prajeme a nikdy na Teba nezabudneme. S láskou a úctou si na Teba spomínať budeme.

Lúčia sa:

sestra Anna Čipkárová so synom Vladimírom a dcérou Milinkou Lačokovou s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

dlhoročnému členovi spolku

milovanému priateľovi

BRANKOVI KOVAČEVIĆOVI

zo Starej Pazovy

1931 – 2021 zo Starej Pazovy

Ďakujeme Ti za všetko, chrániť si budeme spomienky na Teba.

Členovia SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy

Ján Majorský s rodinou

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 29. novembra 2021 uplynul rok, čo nás navždy opustil dobrý a starostlivý oci, pracovitý syn a brat

SMUTNÁ SPOMIENKA na priateľa a suseda

MIROSLAVA KRAJČÍKA

MIROSLAV KRAJČÍK

27. 8. 1973 – 29. 11. 2020 – 2021 z Kysáča

1973 – 2020 z Kysáča

Len ten, kto stratil toho, koho mal rád, pochopí, čo je ťarcha, bolesť a žiaľ. S láskou si na Teba spomíname a nikdy na Teba nezabudneme. Veľmi, veľmi nám chýbaš...

S láskou si na Teba spomínajú:

Tvoji: Ivan, Daniela, rodičia a brat

www.hl.rs

Andika Anna Červenová so synom Jaroslavom a dcérou Milinou Milovanovićovou s rodinami

Informačno-politický týždenník

teta, Alena, Miroslav, Ľudmila, Michal, Bjanka a Michaela

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁN BOHUŠ 1943 – 2021 z Lalite

Navždy sa s Tebou lúčia rodiny:

Moráveková, Marojková, Ďugová a Krajčíková

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s naším milovaným manželom, otcom a dedom

LUDVIKOM GLAVAČOM

30. 11. 1945 – 20. 11. 2021 z Padiny

Navždy si budeme pamätať na Tvoju lásku, dobrotu, obetavosť, starostlivosť a všetko pekné, čo sme spolu zažili. Manželka, deti a vnukovia

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 20. novembra 2021 nás navždy opustil náš švagor

na otca, starkého a prastarkého

LUDVIK GLAVAČ

MICHALA VLČEKA

30. 11. 1945 – 20. 11. 2021 z Padiny

z Padiny 28. 5. 1936 – 28. 11. 2020

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si zachováme.

Uplynul rok, čo nie si s nami, ale v našich srdciach zostaneš navždy.

Nikoleta a Zlatko Šimákovci a Vlasta a Martin Svetlíkovci s deťmi a vnúčatami

Tvoji najmilší: syn Michal a dcéra Anička s rodinami

ROZPOMIENKA

na svojich rodičov

na manželku

NADICU ĎUROVKOVÚ rod. Mirkovićovú 1962 – 2020 – 2021 z Kysáča

JANA SLIVKU Osud je krutý, nevráti, čo raz vzal, a v srdci zanechal iba bolesť a žiaľ. Manžel Janko

SMUTNÁ SPOMIENKA

ANKA KREKOVÁ

11. 1. 1957 – 24. 11. 2020 – 2021 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba spomínajú a nikdy na Teba nezabudnú: Goran, Anuška a Mariana s rodinami a Ľubomír

• OZNAMY •

ZUZU SLIVKOVÚ

1925 – 1991 – 2021

z Padiny

rod. Sásikovú 1928 – 2018 – 2021

Nech Vás v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Dcéra Zuzana s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

na úprimného kamaráta

DAMIRA PRŽULJA

JANKO ŠIMON 23. 10. 1949 – 30. 11. 2020 – 2021 z Kysáča

2. 1. 1966 – 8. 12. 2020 – 8. 12. 2021 z Padiny

Čas ubieha a nevráti, čo vzal. Len láska, úcta a spomienky v srdciach zostávajú.

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachováva dcéra Lýdia s rodinou

Nikoleta a Zlatko Šimákovci

49 /4988/ 4. 12. 2021

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 3. decembra 20.00 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 5. decembra 10.30 Zostrih z festivalu Zlatý kľúč, z roku 2017, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 7. decembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Spektrum. V pokračovaní kolážového bloku s hosťami v štúdiu sa bude hovoriť o práve ukončených celomenšinových podujatiach: Prehliadke slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín a Prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď. Dúhovka. V nedeľnom vysielaní bude odvysielaná reportáž z tohtoročného 55. festivalu pôvodnej slovenskej ľudovej piesne Stretnutie v pivnickom poli. Bude sa hovoriť o tom, ako prebiehali prípravy, o dojmoch účastníkov, či hodnotení odbornej poroty. Vysielanie pre penzistov. Vo vysielaní budú zábery z návštevy u manželov Ceferovcov z Báčskeho Petrovca, ktorí v týchto dňoch oslávili zlatú svadbu. Pripravené sú i záznamy z výtvarného tábora, ktorý zorganizovali maliarky z Umeleckého spolku Michala Geržu v Kysáči, z večierka venovaného spisovateľovi Miroslavovi Macháčovi zo Starej Pazovy a z premiéry knihy Michala Činčuráka a Rastislava Zorňana v Novom Sade.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 3. decembra – Anjeli a démoni Sobota 4. decembra – Vianoce bez Santa Clausa Pondelok 6. decembra – V zajatí snehu Utorok 7. decembra – Rozchod Streda 8. decembra – Láska po taliansky Štvrtok 9. decembra – Neposlušná

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 5. decembra Film: Snehulienka a 7 trpaslíkov Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Na Vianoce nepečiem Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

RÁDIO PETROVEC 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 5. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Adventné obdobie Piesňou obveseľujú kresťanské srdcia Utorok 7. decembra 16.00 Rozhovor s novinármi zo Slovenska Film: Milosrdný Samaritán Piatok 10. decembra Rozhovor s predsedníčkou Ženského spolku Kovačica Koncert kovačických sólistov

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 5. decembra 7.00 Repríza relácie Dobrý deň Streda 8. decembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

NA MAJSTROVSTVÁCH SRBSKA V KARATE

Výborný úspech padinských karatistov Ľudmila Tomanová

chlapcov do 9 rokov bol piaty. V sparringu v konkurencii do 9 nedeľu 21. novembra tohrokov získal bronzovú medailu. to roku členovia Karate Leona Majdlenová súťažila iba v klubu Dolina z Padiny sa sparringu a v konkurencii dievčat zúčastnili na Majstrovstvách do 8 rokov získala striebornú Srbska JKA zväzu v Kruševci. medailu, kým v staršej konkuNa tejto súťaži sa zúčastnilo rencii o rok bola piata. Daniela 47 klubov, čiže viac ako 500 Cicková v katách spomedzi dievdetí z celej krajiny. Ôsmi čat vo veku do padinskí karatisti súťažili v 9 rokov obsadisciplínach kata a sparring dila 4. miesto. a domov priniesli 14 medailí Naďa Ková– 3 zlaté, 6 strieborných a 5 čová v katách bronzových. v konkurencii Umiestnenie účastníkov dievčat do 10 bolo nasledujúce: Sofia rokov získala Domovská získala 3 mestriebornú medaily – v katách v konkudailu a v staršej rencii dievčat do 7 rokov konkurencii o zlatú, v konkurencii dievrok bola štvrtá. čat do 8 rokov bronzovú V sparringu do a v sparringu v konkuren10 rokov obcii dievčat do 7 rokov tiež sadila druhé zlatú medailu. Ivan Kotváš Padinskí karatisti so svojím trénerom na súťaži v Kruševci a v staršej kon-

v konkurencii chlapcov do 7 rokov získal striebornú a v staršej konkurencii o rok bronzovú medailu, kým v sparringu medzi chlapcami do 7 rokov bol tretí a hrdí sa bronzovou medailou. Viktor Valenta v katách spomedzi chlapcov do 8 rokov obsadil siedme miesto a spomedzi

kurencii o rok prvé miesto. Timea Tomanová v katách v konkurencii dievčat do 10 rokov obsadila 3. miesto a v staršej konkurencii o rok bola druhá. V sparringu v konkurencii dievčat do 10 rokov bola tretia a medzi staršími o rok obsadila 2. miesto. Kristián Slivka v katách spomedzi chlapcov vo veku do 15 rokov získal striebornú medailu a v konkurencii do 16 rokov obsadil 5. miesto. Na tejto súťaži karatistov v Kruševci tréner padinských karatistov Mário Boboš bol aj sudcom, ale mu to neprekážalo, aby sledoval a usmerňoval svojich zverencov, na ktorých je veľmi hrdý. Povedzme ešte i to, že karatisti padinskej Doliny pod taktovkou Mária Boboša z tohtoročných súťaží priniesli viac ako 80 medailí. Čoskoro ich očakáva aj skúška na ďalší, vyšší stupeň a hodnotnejší pás.

V HAJDUŠICI

Humanitárny stolnotenisový turnaj Vladimír Hudec

tolný tenis sa v Hajdušici nikdy organizovane nehrával. Bol však obľúbenou zábavou mládeže v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Vtedajšia mládežnícka organizácia totiž v mládežníckom dome nainštalovala stolnotenisový stôl a z večera na večer sa hralo ostošesť. Medzi mládežníkmi, ktorí hraním pingpongu trávili svoj voľný čas, boli však aj takí, ktorí by sa určite nezahanbili v súťaži. Žiaľ, klub nemal kto založiť a keď mládežníci boli vyhostení z domu, ktorý je pozmenený na krčmu (?!), tento pekný spôsob rekreácie zanikol. Stolom pre stolný tenis mnoho rokov disponuje aj základná škola, kde žiaci počas prestávok a po hodinách získavajú prvé kroky v tomto športe. Pred mesiacom sa, podľa vzoru na niekdajšiu hru, • ŠPORT •

v Mládežníckom dome stolný tenis hrá aj v sieni, v zasadačke Miestneho spoločenstva. Tam vraj dávno nikto nezasadal, nuž sa mladé a podnikavé vedenie MS rozhodlo ten priestor využiť na užitočnejšie veci. Stôl a rakety dostali ako dar zo Športového zväzu Obce Plandište a už vyše

mesiaca každý večer športujú. Záujem je slušný, z čoho sa zrodila idea zorganizovať turnaj. Zorganizovalo ho Miestne spoločenstvo vo veľkej sále Domu kultúry a zúčastnilo sa ho 13 stolných tenistov rekreantov. Hrali v dvoch skupinách a do semifinále sa dostali bratia Atila a Zvezdan

Víťazi: (zľava) Aco Anđelovski, Zvezdan Lipták a Atila Lipták

Liptákovci, Aco Anđelovski (predseda MS) a Zlatko Nikolovski. V semifinálových zápasoch A. Lipták porazil Z. Nikolovského a Z. Lipták A. Anđelovského. V súboji o tretie miesto vyhral Aco Anđelovski a v bratskom finále lepší bol starší Zvezdan, a tak vyhral na tomto turnaji. Inak turnaj mal aj humanitárny ráz. Totižto organizátor pre víťazov ako odmenu zaobstaral medaily a prostriedky z príspevkov na účasť na turnaji a dobrovoľné príspevky divákov určil na kúpu hračiek pre škôlku v Hajdušici. Týmto spôsobom sa nazbieralo bezmála 20-tisíc dinárov, ktorými už v týchto dňoch kúpia hračky do škôlky. Pekná iniciatíva, ktorá by mohla prerásť na tradičnú, a možno sa z tohto zrodí aj nejaká iniciatíva za založenie klubu. Ktovie. Čas ukáže.

49 /4988/ 4. 12. 2021

Šport FK HAJDUŠICA V JESENNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Dobre, ale mohlo aj lepšie Vladimír Hudec

utbalisti Hajdušice odohrali ešte jednu skvelú majstrovskú sezónu v rámci Prvej juhobanátskej ligy. Z 15 zohraných zápasov 6 vyhrali, 4 hrali nerozhodne a iba 5 prehrali. Pritom strelci nastrieľali súperom 27 gólov a obrana prijala o tri menej – 24. Takými výsledkami si vybojovali miesto

nastrieľali 9 gólov, čo nasvedčuje, že ani za chotárom nehrali úplne podriadenú úlohu, ale hrali útočne a snažili sa vyhrať. Podľa účinnosti Hajdušičania patria medzi účinnejšie kluby v lige. Sieť súperov vlnili 27-krát. Toľko gólov dali aj Partizan Gaj a alibunárska Budućnost a viac dali iba tri prvé mužstvá – Radnički z Kovinu, Jedinstvo Stević Kača-

soch dal 13 gólov. Vlastne nedal gól iba na dvoch zápasoch, na ktorých celé mužstvo nedalo gól. Okrem neho do listiny strelcov sa zapísalo ešte 8 hráčov. Štyri góly dal Nikola Ružić, tri A. Lipták, dva Maliar a po jednom Pavlovic, Beriša, Z. Lipták, Cvetićanin a Knežević. Tréner hajdušických futbalistov Milorad Mršić však nie je celkom spokojný. Očakával vraj viac zo zápasov na hosťovaní.

aj dostať do nebezpečnej zóny. Budeme sa snažiť vyhrať prvé dva – tri zápasy, a ak sa nám to podarí, mohli by sme pokojnejšie čakať finiš majstrovstiev. To tým skôr, že na jar o jeden zápas viac budeme hrať doma. Postavenie v strede tabuľky a 22 bodov teda neručí aj obstátie v lige. Hajdušica síce od posledných dvoch mužstiev má o 13 bodov viac a od ďalších dvoch o 7 bodov. Treba však mať na zreteli, že vo východnej skupine Vojvodinskej ligy v nebezpečnom pásme, čiže v dne tabuľky sa nachádzajú až 4 kluby (Sloga Plandište, BAK Bela Crkva, Polet Idvor a Proleter Banatski Karlovac), ktoré v prípade zostupu zostúpia do Prvej juhobanátskej ligy. K tomu treba uvoľniť aj dve miesta pre majstrov východ-

Mužstvo Hajdušice: (stoja zľava) V. Maliar (predseda klubu), Z. Lipták, Melich, A. Ružić, I. Maliar, Pavlovic, P. Mršić, Stojkovski, M. Mršić (tréner), Stojanovski, Miksád, Radović, S. Lipták, Anđelovski (členovia správy) V drepe zľava: Folťan, Beriša, A. Lipták, Brezičanin, N. Ružić, Knežević, Ćulum, Pejčić, Petrović, Cvetićanin

v strede tabuľky, čiže ôsme s 22 bodmi, o tri body menej od štvrtej alibunárskej Budućnosti. Hajdušičania boli neprekonateľní na domácej pôde, kde vyhrali 6 zápasov a iba jeden (s mužstvom Stari Tamiš – 1 : 1) remizovali. Spoza chotára si však priniesli tri body, a to z Dolova už v prvom kole (3 : 3), keď dali najavo, že s nimi treba vážne počítať. Remizovali aj v Pavliši (1 : 1) a v Banátskom Novom Sele (0 : 0). Inak zápas v BNS je jedným z dvoch zápasov tejto jesene, na ktorom strelci Hajdušice nedali gól. Brankára súpera sa im nepodarilo prekonať ešte len v Gaji v zápase s domácim Partizanom, ktorý prehrali minimálnym výsledkom 1 : 0. Na ôsmich zápasoch za chotárom 48

www.hl.rs

revo a padinská Dolina a desiate Dolovo. Obrana však nebola taká úspešná a s 24 prijatými gólmi zaujala 10. miesto. Najlepším

Jánošíčan Darko Pavlovic spoľahlivý v obrane

strelcom mužstva aj tejto jesene bol rýchly Aleksandar Ružić, ktorý aspoň raz skóroval takmer na každom zápase a na 15 zápa-

Informačno-politický týždenník

„Na hosťovaní sme slabo hrali, najmä na prvých jesenných zápasoch,“ povedal nám. „Myslím si, že máme kvalitné mužstvo, ktoré môže omnoho viac od chvíľkového umiestnenia v tabuľke, avšak aby sa to dosiahlo, treba omnoho viac trénovať. Počas príprav a na začiatku majstrovstiev príchod na tréningy bol dobrý, avšak postupne sa počet hráčov na tréningoch zmenšoval, a keď sa zmenil čas, tak sa scvrkol na niekoľkých hráčov, čo úplne chápem, lebo je nereálne očakávať, že vedľa svojich záväzkov niekto môže prísť na tréning už o tretej popoludní. Nachádzame sa v strede tabuľky a sme v situácii, keď sa môžeme zapojiť do boja o titul, ale prípadnými slabými hrami sa

Zvezdan Lipták (v žltom drese) je jedným zo štandardných hráčov prvej zostavy

nej a západnej skupiny Druhej juhobanátskej ligy. Na druhej strane do vyššej ligy postúpi iba majster, prípadne druhý. To znamená, že treba počítať s tým, že v prípade najhoršieho scenára z Prvej juhobanátskej ligy zostúpi 4, prípadne 5 klubov, a to zasa znamená, že obstátie v lige ručí iba umiestnenie od desiateho miesta nahor. Treba však veriť, že sa Hajdušičania na tento scenár náležite pripravia a že aj na jar dokážu, že vyrástli v klub, ktorý si zaslúži byť členom oblastnej ligy. Foto: V. Maliar • ŠPORT •

ÚSPECHY DAGMAR HUSÁRIKOVEJ V PLÁVANÍ

Vyniká na školských, ale aj klubových súťažiach Olinka Glóziková-Jonášová

agmar Husáriková z Kovačice si plávanie obľúbila ešte ako sedemročná, keď ju rodičia zapísali do školy plávania. S každodennými tréningami však štartovala ako 9-ročná v kovačickom PRS Relax.

spomenutého klubu nastúpila v roku 2018, avšak Dagmar v tejto športovej disciplíne paralelne súťaží a zožína úspechy aj na školských, ale aj klubových súťažiach. Keď ide o školské súťaže, po zániku PRS Relax v Kovačici, deti z Kovačice, ktoré sa venujú tomuto športu, priamo postupujú do

Dagmar Husáriková

Dagmar s bratom Martinom na Medzinárodnom pohárovom turnaji v Pančeve

V súčasnosti trénuje v Plaveckom klube Dinamo v Pančeve u trénerky Biljany Šondićovej. Do

Spoločná fotografia účastníkov štátnej školskej súťaže v plávaní

Dagmar (tretia zľava) s trénerkou Biljanou Šondićovou a kamarátkou z klubu Andreou Nađovou

• ŠPORT •

výkonu postúpila do svetovej školskej súťaže v plávaní, ktorá po prvýkrát prebiehala v Belehrade. Plavkyňa z Kovačice na tejto súťaži obsadila 4. miesto. Najnovšie sa jej dostalo prvé miesto aj v zápasení klubov, a to na Medzinárodnej pohárovej súťaži v Pančeve, kde získala zlatú medailu v kategórii 200 m kraul a v kategórii znak na 100 m získala strieborné ocenenie. Po jej stopách sa vybral aj jej mladší brat Martin Husárik, ktorému toto bola tiež prvá súťaž, a zakotvil na 6. mieste v plaveckej disciplíne znak na 50 m, kým v disciplíne kraul na 50 m obsadil 8. miesto. foto: z archívu D. Husárikovej

obvodovej súťaže do Pančeva. Dagmar na tej súťaži obsadila prvé miesto, po čom postúpila do štátnej súťaže, ktorá sa konala v Belehrade, a v plaveckej disciplíne motýlik na 50 m si opäť vyplávala prvé miesto. Na školské súťaže ju pripravuje Pavel Urban, profesor telesnej výchovy. Na základe Dagmar na štátnych školských majstrovstvách v plávaní získala zlato v plajej vynikajúceho veckej disciplíne motýlik na 50 m 49 /4988/ 4. 12. 2021

Šport PRVÁ B VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA

Aj prehra motivuje BEČEJ – KULPÍN 3 : 0

(25 : 21, 25 : 21, 25 : 19) Katarína Gažová

sobotu 27. novembra volejbalisti Kulpína hosťovali v Bečeji, kde si sily zmerali so skúseným domácim mužstvom, ktoré malo to nešťastie, že prvých päť kôl jesennej časti majstrovstiev hralo bez štyroch najlepších hráčov. Tí sa však v minulom kole vrátili a pomohli svojmu mužstvu, aby vyhralo nad Vojvodinou v Novom Sade. Na krídlach spomenutého víťazstva zahrali aj doma s Kulpínčanmi a presvedčivo vyhrali. Kulpínčania zasa v minulom kole zohrali jeden z najlepších zápasov tejto jesene a zvíťazili nad mužstvom Topličanina. Možno sa práve preto v Bečeji veľmi uvoľnili. Okrem toho tech-

Daniel Peťkovský, jeden z hráčov Kulpína, ktorí sú budúcnosťou klubu, v nedeľu nemohol pomôcť svojim spoluhráčom

nik – nahrávač Nikola Emer a libero Daniel Peťkovský sú stále zranení a nemohli pomôcť svojim spoluhráčom. Od začiatku zápasu Kulpínčania robili mnoho chýb, a tak súperovi prakticky darovali víťazstvo. Kulpínčania si musia uvedomiť, že hrajú v Prvej lige Srbska, kde sa im každé uvoľnenie počas zápasu môže vypomstiť. Majstrovstvá sú však dlhé. Trvajú do mája a treba veriť, že Kulpínčania budú víťaziť a prinášať radosť svojim fanúšikom. VK KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, N. Petrović, R. Petrović, Ž. Babić, Barišić, Ćirić, D. Babić, Grubešić, Salatić, Bojkov Výsledky 7. kola: MOK Topličanin 97 – Ribnica 2 3 : 1, Futog – Šumadija 2 : 3, Loznica – Banat 0 : 3, Kosovska Mitrovica – Vojvodina 2 1 : 3, Užice – Železničar 2 : 3

1.Šumadija 2. Železničar 3. K.Mitrovica 4. Užice 5. Futog 6. Vojvodina 2 7. MOK Topličanin 97 8. Banat 9. Kulpin 10. Bečej 11. Ribnica 2 12. Loznica

7 7 6 7 7 7 7 7 7 6 7 7

6 6 4 4 4 4 4 3 3 2 1 0

1 1 2 3 3 3 3 4 4 4 6 7

19 : 7 18 : 8 15 : 7 14 : 11 16 : 13 15 : 12 14 : 12 12 : 13 11 : 17 8 : 13 7 : 20 5 : 21

17 17 13 13 12 12 12 10 7 6 3 1

Dievčatá VK Kulpín v rámci Druhej vojvodinskej ligy tiež prehrali s celkom VK Panonija 2 výsledkom 3 : 1. Ani pionieri Kulpína nepochodili dobre. Zmerali si sily s pioniermi Voleja a prehrali výsledkom 3 : 0. „Bol to čierny víkend pre kulpínsky volejbal,“ povedal nám predseda klubu Todor Radanov. Po daždi však prichádza slnko, a tak treba veriť, že aj nás ohreje, že sa budeme tešiť aj z lepších chvíľ a že našich fanúšikov potešíme výhrami. Foto: Ján Diňa

ŠPORTOVÉ SPRÁVY ZO ŠÍDU

Nové medaily pre CK Jednota menali skvelý výkon. Seniorka CK Šíd Bojana Jovanovićová ruhý v poradí cyklistický bola druhá. Kadetka Lana Tokros prebiehal v nedeľu dorovićová bola tretia, práve 28. novembra v Kragu- tak ako aj mladší kadet Luka jevci v parku Šumarice. Zúčastnili Pantić. Ďalší mladší kadeti z tohsa ho aj cyklisti oboch cyklistic- to klubu Mihajlo Škorić a Nikola kých klubov zo Šídu – CK Šíd Todorović obsadili štvrté, resp. a CK Jednota a znovu zazna- piate miesto, kým mladšia kadetka Anja Babićová bola druhá. Cyklisti CK Jednota na tejto súťaži boli ešte úspešnejší, a tak zlaté meDievčenská výprava CK Jednota na pretekoch daily vo v Kragujevci: (zľava) Anja Nikitovićová, Iva Škrbićová svojich a Radojka Šušová Lazar Pavković

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

konkurenciách získali Mihajlo Rakić, Nemanja Maksimović a Iva Škrbićová. Anja Nikitovićová a Radoje Šuša získali striebro a Radojka Šušová bronzovú medailu. A k ý m Mihajlo Radovanović (v strede) na víťaznom pódiu v Kragujevci súťažili cyklisti, v novosadskom Inak Mihajlo je členom StolnoSPENS-e toho istého dňa na Maj- tenisového klubu Tvrđava v Nostrovstvách Vojvodiny v stolnom vom Sade a doteraz získal aj titul tenise súťažili osoby s invaliditou majstra Srbska tak v konkurencii a medzi nimi aj Šíďan Mihajlo jednotlivcov, ako aj v konkuRadovanović. A nielenže súťažil, rencii mužstiev. Úspešne však ale sa ovenčil zlatou medailou, súťaží aj vo Vojvodinskej lige a tak sa stal majstrom Vojvodiny. pre zdravé osoby. • ŠPORT •

MLADÍ ČLENOVIA KOLKÁRSKEHO KLUBU SLÁVIA KOVAČICA

Dostali sa do reprezentácie Srbska Stevan Lenhart

ta v Slovinsku, kde boli kolkárky z rôzolkársky klub Slávia v Kovačici sa môže nych krajín, naprípochváliť pozoruhodnými úspechmi klad z Nemecka, zo dorastencov, z ktorých sa niektorí Slovenska... Bola dostali aj do reprezentácie Srbska a začali to silná konkurensúťažiť v medzinárodnej konkurencii. Trénujú cia, ja som obsapod vedením Zity Tokaiovej, ktorej viacročná dila šieste miesto, práca s kovačickou mládežou začala prinášať ale predsa si mysmimoriadne kvalitné výsledky. lím, že je to dobrý „Sme hrdí na dorastencov Slávie. V súčas- úspech.“ nosti ich je dvanásť a dosahujú vynikajúce V mládežníckom úspechy v súťaženiach. Za tými úspechmi tíme Kolkárskeho je však mnoho práce, úsilia a trpezlivosti,“ klubu Slávia je aj hovorí Tokaiová. „Spočiatku nám bolo cieľom niekoľko talentoMladí kolkári kovačickej Slávie (foto: z archívu KK Slávia) iba trénovať a zúčastňovať sa v súťažiach, vaných chlapcov, ale postupne sme začali získavať aj medaily ktorí takmer každôraz sa kladie na sústredenosť a precíznosť,“ a dnes sme už dosiahli tú úroveň, že Lana dodenne usilovne trénujú a tiež dosahujú vysvetľuje Zita Tokaiová, ktorá v Kolkárskom Čerňošová zvíťazila vo finále Pohára Srbska výborné výsledky. Jedným z nich je reklube Slávia Kovačica pôsobí už sedem ropre mladšie kategóprezentant Ivan Milosavljević, kov. Jej kvalitnú prácu si všimol aj Kolkársky rie, pokým jej sestra žiak prvého ročníka kovačickézväz Srbska, ktorý ju v tomto roku zvolil za Lena obsadila druhé ho gymnázia. Ivan sa s týmto miesto. Sú to výborné športom zoznámil – ako aj jeho výsledky, ktoré svedmladšia príbuzná Lana – vďaka čia o potenciáloch starej mame Eve Čerňošovej, našich mladých koldlhoročnej kolkárke KK Slávia. károv. Niektorí z nich „Kolky som začal hrávať ako dnes reprezentujú žiak šiesteho ročníka základnej našu krajinu v tomto školy. Získal som veľký počet športe. Ivana Marková medailí a neviem presne, koľko ako členka mládežnícich mám. Toto je špecifický šport, kej reprezentácie Srbv ktorom každý hráč má svoj ska získala 3. miesto vlastný štýl hry. Osobne najväčší na tohtoročných dôraz dávam na ruky a na priaZita Tokaiová, trénerka Majstrovstvách sveta močiary beh. Na kolkárskej dráhe dorastencov KK Slávia pre mladšie kategóniet miesta pre nervozitu, treba rie v Slovinsku a Lana zostať maximálne sústredený,“ Čerňošová ako pionierka tam obsadila šieste prezradil nám Ivan. miesto. Tieto naše kolkárky sú príkladom „Kolkovanie je šport, v ktorom sa môžu Reprezentanti Lana Čerňošová a Ivan pre iných, aby úporne trénovali, dosaho- úspešne prejaviť všetky deti. Nedochádza Milosavljević vali dobré výsledky a nasledovali svoj cieľ,“ k priamemu kontaktu s protivníkom a hlavný poznamenáva Zita Tokaiová, trénerka trénerku mládežníckej štátnej reprezentácie, dorastu Slávie. čo predstavuje osobitný športový úspech pre Lana Čerňošová KK Slávia a Obec Kovačica. „Je to veľká česť sa už tri roky zaobea uznanie pre mňa, budem sa preto snažiť rá týmto športom, dosahovať čoraz lepšie výsledky tak s reo čom hovorí: „Kolprezentáciou, ako aj s kovačickou Sláviou.“ ky sa mi páčia, lebo V Kovačici by sa v dňoch 18. a 19. decemide o nekaždodenný bra mala usporiadať republiková súťaž pre šport. Dosiahla som mladšie kategórie kolkárov, čo bude ďalšou už viac úspechov významnou príležitosťou pre dorastencov – najvýznamnejšími KK Slávia zmerať si sily s inými klubmi, ale v tomto roku boli aj dosiahnuť kvalitné výsledky a postúpiť prvé miesto v súťaži na vyššie úrovne súťaže. Napríklad dostať o pohár Srbska v Apasa na nasledujúce Majstrovstvá sveta pre tíne, ako aj účasť na mladšie kategórie, ktoré budú v máji 2022 Na kolkárskej dráhe treba byť sústredený a precízny Majstrovstvách svev Estónsku.

Hlas ľudu 49/2021

Articles inside

Začali pofukovať nové vánky

Dostali sa do reprezentácie Srbska

O krok bližšie k Slovenskému stredisku