LEKÁRSKE NOVINY 12/2021

december 2021

ročník IV.

Našli svoj domov na Slovensku

SLOVO NA ÚVOD

Mgr. Jozef Dermek editor Lekárskych novín

N

aše životy sú od začiatku posadené do vlaku času.

Popri biologických hodinách sa vymeriavajú aj všemožné iné časové intervaly, ktorých sme objektom, či subjektom. Na individuálnej úrovni sa pohybujeme v mriežke dní a nocí, týždňov a mesiacov. Ročný cyklus sa odohráva v ročných obdobiach.

Na konci roka sa už (asi) tešíme na možnosti, ktoré nám prináša blížiaci sa nový rok.

odborné Prílohy Odborné prílohy sú určené pre vybraných odborníkov.

Foto: 123rf.com

NOVINY SLOVENSKÝCH LEKÁROV A ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV

Elektronickú verziu si môžete objednať na adrese:

redakcia@lekarskenoviny.sk

Partneri novín

Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov

[ [ Slovenský lekársky

Civilizačne sme ešte stále aktérmi jedného dlhého časového intervalu, ktorý sa počíta od narodenia Toho, príbeh ktorého sa začína v týchto dňoch písať nielen v liturgickom roku. Jeho jednoduché posolstvo, ktoré možno v ucelenej podobe čítať a vykladať teologicky aj filozoficky, sa nám akosi nedarí pochopiť, aj keď sa o to snažíme už viac ako dvetisíc rokov. Pritom je toto posolstvo prístupné každému a jeho použitie by vyriešilo mnohé z problémov, ktoré si sami tak neúnavne spôsobujeme.

kalendár 2022 SLOVENSKý LEKÁRSKy

KALENDÁR JANUÁR

1 So 2 Ne 3 Po 4 Ut 5 St 6 Št 7 Pi 8 So 9 Ne 10 Po 11 Ut 12 St 13 Št 14 Pi 15 So 16 Ne 17 Po 18 Ut 19 St 20 Št 21 Pi 22 So 23 Ne 24 Po 25 Ut 26 St 27 Št 28 Pi 29 So 30 Ne 31 Po

Nový rok Deň vzniku Slovenskej republiky Alexandra, Karina Daniela Drahoslav Andrea Antónia Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov) Bohuslava Severín Alexej Dáša Malvína Ernest Rastislav Radovan Dobroslav Kristína Nataša Bohdana Drahomíra, Mário, Sára Dalibor Vincent Zora Miloš Timotej Gejza Tamara Bohuš Alfonz

FEBRUÁR 1 Ut 2 St 3 Št 4 Pi 5 So 6 Ne 7 Po 8 Ut 9 St 10 Št 11 Pi 12 So 13 Ne 14 Po 15 Ut 16 St 17 Št 18 Pi 19 So 20 Ne 21 Po 22 Ut 23 St 24 Št 25 Pi 26 So 27 Ne 28 Po

Veronika Agáta Dorota Vanda Zoja Zdenko Gabriela Dezider Perla Arpád Valentín Pravoslav 200. výročie narodenia J. Rotaridesa Ida, Liana Miloslava Jaromír Vlasta Lívia Eleonóra Etela Roman, Romana Matej Frederik Viktor Alexander Zlata, Zlatica

Gašpar

www.lekarskenoviny.sk

Ema Emil

JÚL 1 Pi 2 So 3 Ne 4 Po 5 Ut 6 St 7 Št 8 Pi 9 So 10 Ne 11 Po 12 Ut 13 St 14 Št 15 Pi 16 So 17 Ne 18 Po 19 Ut 20 St 21 Št 22 Pi 23 So 24 Ne 25 Po 26 Ut 27 St 28 Št 29 Pi 30 So 31 Ne

Tatiana Erik, Erika Blažej

Diana Berta Miloslav Prokop Cyril a Metod Sviatok svätého Cyrila a Metoda Patrik, Patrícia Oliver Ivan Lujza Amália Milota Nina Margita Kamil Henrich Drahomír Bohuslav Výročie zvrchovanosti SR Kamila Dušana Iľja Daniel Magdaléna Oľga Vladimír Jakub Anna Hana Božena Krištof Marta Libuša Ignác

AUGUST 1 Po 2 Ut 3 St 4 Št 5 Pi 6 So 7 Ne 8 Po 9 Ut 10 St 11 Št 12 Pi 13 So 14 Ne 15 Po 16 Ut 17 St 18 Št 19 Pi 20 So 21 Ne 22 Po 23 Ut 24 St 25 Št 26 Pi 27 So 28 Ne 29 Po 30 Ut 31 St

Božidara Gustáv Jerguš Dominik, Dominika Deň Matice slovenskej Hortenzia Jozefína Štefánia Oskar Ľubomíra Vavrinec 100. výročie narodenia V. Mináča Zuzana Darina Ľubomír Mojmír Marcela Leonard Milica Elena, Helena Lýdia Anabela Jana Tichomír Filip Bartolomej Ľudovít Samuel Silvia Augustín Nikola, Nikolaj Výročie Slovenského národného povstania Ružena 110. výročie narodenia lekára P. Straussa Nora

MAREC 1 Ut 2 St 3 Št 4 Pi 5 So 6 Ne 7 Po 8 Ut 9 St 10 Št 11 Pi 12 So 13 Ne 14 Po 15 Ut 16 St 17 Št 18 Pi 19 So 20 Ne 21 Po 22 Ut 23 St 24 Št 25 Pi 26 So 27 Ne 28 Po 29 Ut 30 St 31 Št

Albín Anežka Bohumil, Bohumila Kazimír Fridrich Radoslav Tomáš Alan Medzinárodný deň žien Františka Branislav, Bruno Angela Gregor Vlastimil Matilda Vyhlásenie Slovenského štátu Svetlana Boleslav Ľubica Eduard Jozef Víťazoslav Blahoslav Beňadik Adrián Gabriel Marián Emanuel Alena Soňa Deň učiteľov Miroslav Vieroslava

Hugo Zita Richard Izidor Miroslava Irena Zoltán Svetový deň zdravia (WHO) Albert 110. výročie narodenia J. Gabčíka Milena Igor Július Estera Aleš Justína Zelený štvrtok Fedor Veľkonočný piatok Dana, Danica Biela sobota Rudolf Veľkonočná nedeľa Valér Veľkonočný pondelok Jela Marcel Ervín Slavomír Vojtech Juraj 200. výročie narodenia Janka Kráľa Marek Jaroslava Jaroslav Jarmila Lea Anastázia

Benjamín

SEPTEMBER 1 Št 2 Pi 3 So 4 Ne 5 Po 6 Ut 7 St 8 Št 9 Pi 10 So 11 Ne 12 Po 13 Ut 14 St 15 Št 16 Pi 17 So 18 Ne 19 Po 20 Ut 21 St 22 Št 23 Pi 24 So 25 Ne 26 Po 27 Ut 28 St 29 Št 30 Pi

APRÍL 1 Pi 2 So 3 Ne 4 Po 5 Ut 6 St 7 Št 8 Pi 9 So 10 Ne 11 Po 12 Ut 13 St 14 Št 15 Pi 16 So 17 Ne 18 Po 19 Ut 20 St 21 Št 22 Pi 23 So 24 Ne 25 Po 26 Ut 27 St 28 Št 29 Pi 30 So

Drahoslava Deň ústavy Slovenskej republiky Linda Belo Rozália Regína Alica Marianna Miriama Martina Oleg Bystrík Mária Ctibor Ľudomil Jolana Sedembolestná Panna Mária Ľudomila, Ľudmila Olympia Eugénia Konštantín Nezávislosť národa slovenského (SNR, 1848) Ľuboslav, Ľuboslava 120. výročie narodenia V. Clementisa Matúš Móric Zdenka Ľuboš, Ľubor Vladislav Edita Cyprián Václav Michal, Michaela Jarolím

OKTÓBER 1 So 2 Ne 3 Po 4 Ut 5 St 6 Št 7 Pi 8 So 9 Ne 10 Po 11 Ut 12 St 13 Št 14 Pi 15 So 16 Ne 17 Po 18 Ut 19 St 20 Št 21 Pi 22 So 23 Ne 24 Po 25 Ut 26 St 27 Št 28 Pi 29 So 30 Ne 31 Po

Arnold Levoslav Stela František Viera Natália Eliška 80. výročie narodenia S. Čárskeho Brigita Dionýz Slavomíra Valentína Maximilián Koloman Boris Terézia Vladimíra Hedviga Lukáš Kristián Vendelín Uršuľa Sergej Alojza Kvetoslava Aurel Demeter Sabína Deň černovskej tragédie Dobromila Deň vzniku Česko-Slovenska Klára Deň narodenia Ľudovíta Štúra Simona Výročie Deklarácie slovenského národa Aurélia Deň reformácie

MÁJ 1 Ne 2 Po 3 Ut 4 St 5 Št 6 Pi 7 So 8 Ne 9 Po 10 Ut 11 St 12 Št 13 Pi 14 So 15 Ne 16 Po 17 Ut 18 St 19 Št 20 Pi 21 So 22 Ne 23 Po 24 Ut 25 St 26 Št 27 Pi 28 So 29 Ne 30 Po 31 Ut

Sviatok práce Žigmund Galina Florián Výročie úmrtia M. R. Štefánika Lesana Hermína Monika Ingrida Deň víťazstva nad fašizmom, Deň matiek Roland Výročie konca Druhej svetovej vojny Viktória Blažena Pankrác Servác Bonifác Žofia Svetozár Gizela Viola Gertrúda Bernard Zina Júlia Juliana Želmíra Ela Urban Dušan Iveta Viliam Vilma Ferdinand

Žaneta, Medzinárodný deň detí 200. výročie narodenia J. Francisciho Xénia Karolína Lenka Výročie Trianonskej mierovej zmluvy Laura Norbert Róbert Výročie Memoranda národa slovenského Medard Stanislava Margaréta Dobroslava Zlatko Anton Vasil Vít Blanka Adolf Vratislav Alfréd, Deň otcov Valéria Alojz Paulína Sidónia Ján Tadeáš Adriána Ladislav Beáta Peter, Pavol, Petra Melánia

Petronela

NOVEMBER 1 Ut 2 St 3 Št 4 Pi 5 So 6 Ne 7 Po 8 Ut 9 St 10 Št 11 Pi 12 So 13 Ne 14 Po 15 Ut 16 St 17 Št 18 Pi 19 So 20 Ne 21 Po 22 Ut 23 St 24 Št 25 Pi 26 So 27 Ne 28 Po 29 Ut 30 St

JÚN 1 St 2 Št 3 Pi 4 So 5 Ne 6 Po 7 Ut 8 St 9 Št 10 Pi 11 So 12 Ne 13 Po 14 Ut 15 St 16 Št 17 Pi 18 So 19 Ne 20 Po 21 Ut 22 St 23 Št 24 Pi 25 So 26 Ne 27 Po 28 Ut 29 St 30 Št

Denis, Denisa Sviatok všetkých svätých Pamiatka zosnulých Hubert Karol Imrich Renáta René Bohumír Teodor Tibor Maroš, Martin Svätopluk Stanislav Irma Leopold Agnesa Klaudia Deň boja za slobodu a demokraciu Eugen Alžbeta Félix Elvíra Cecília Klement Emília Katarína, 30. výročie Ústavného zákona o zániku ČSFR Kornel Milan Henrieta Vratko Ondrej, Andrej

DECEMBER 1 Št 2 Pi 3 So 4 Ne 5 Po 6 Ut 7 St 8 Št 9 Pi 10 So 11 Ne 12 Po 13 Ut 14 St 15 Št 16 Pi 17 So 18 Ne 19 Po 20 Ut 21 St 22 Št 23 Pi 24 So 25 Ne 26 Po 27 Ut 28 St 29 Št 30 Pi 31 So

Edmund Svetový deň boja proti AIDS (WHO) Bibiána Oldrich Barbora Oto Mikuláš Ambróz 50. výročie letu misie Apollo 17 na mesiac Marína Izabela Radúz Deň ľudských práv Hilda Otília Lucia Branislava, Bronislava Ivica Albína Kornélia Sláva, Slávka Judita Dagmara Bohdan Adela 200. výročie narodenia Š.M.Daxnera Nadežda Adam a Eva Štedrý deň Prvý sviatok vianočný Štefan Druhý sviatok vianočný Filoména Ivana Milada Dávid, Deň vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu (1977) Silvester

strana 8–9

V podmienkach vlasti, v rámci spoločenských štandardov, ktorých sme sa stali súčasťou, podliehame aj cyklom volebných období. Sme predsa len aristotelovské zoon politikon, teda politické a spoločenské bytosti.

Občas sa volebné cykly javia ako nekonečné a modlíme sa, aby sme ich prežili čo najrýchlejšie. Čas sa mimoriadne pomaly vlečie aj pri nepríjemnostiach.

Naopak, nespravodlivo rýchlo ubieha, keď sme s tými, ktorých milujeme.

[ [ Aktuálna kardiológia

a technologické trendy

Telemedicína je budúcnosť. Spojenie s technológiami nám pomôže odbremeniť lekárov v základných úkonoch.

Čas má aj liečivé účinky a pomáha zabudnúť na zlé skúsenosti.

Ide len o to, nevliecť si ich náklad zbytočne dlho. Svoj obmedzený čas je lepšie venovať veciam, ktoré sú pozitívne a presahujú náš individuálny rozmer a biologický životný čas. Náš životný vlak je neúprosná jednosmerka, ale len my rozhodujeme, ako tento čas využijeme. Ak je niečo, čo by sme si mali opakovať celý nasledujúci rok, je to heslo: Nestrácajme čas.

Foto: archív J.J.

Predstavujeme vám životné príbehy lekárov, ktorí sa narodili v blízkych aj vzdialenejších krajinách. Životné cesty ich priviedli na Slovensko, kde si založili svoje rodiny. Svoje znalosti a zručnosti venujú slovenským pacientom, nášmu zdravotníctvu a prinášajú aj originálny pohľad na svet. Svoj príbeh vám rozpovie internista MUDr. Kipchanga Chemwotei Sakong, pochádzajúci z Kene a pôsobiaci vo Vranove nad Topľou, Palestínčan MUDr. Mahmoud Zaher, ktorý pracuje ako chirurg v Lučenci a pediater MUDr. Oleksandr Dobrovanov, PhD., MBA, ktorý pochádza z Ukrajiny a pracuje v bratislavskej Klinike pre deti a dorast.

strana 4

Pokračovanie str. 2

Foto: UNB

Prvý pacient s roztrhnutou priedušnicou a poškodenými zvratnými nervami

strana 14

Taiwan žije podobne ako pred pandémiou J

edenásteho decembra uverejnili v slovenských médiách dve na prvý dojem rovnaké správy. Titulok bol: Omikron je už na Slovensku a titulok druhej oznamoval: Taiwan hlási prvé prípady omikronu, všetci boli plne zaočkovaní. Čitateľ, ktorý sa v sprá-

Foto: archív

Svetozára Haruštiaka

[ [ Reflexie o zelenej knihe

Foto: google

[ [ Výzva pre chirurga

vach orientuje len podľa titulkov, môže mylne nadobudnúť dojem, že obe krajiny, ktoré od seba delí skoro celý euroázijský kontinent a k tomu kúsok Tichého oceánu, sú na tom v dobe COVID-19 rovnako. Realita je ale rozdielna a možno až veľmi rozdielna.

strana 7 Pokračovanie str. 5

december/2021

strana 2 Pokračovanie zo str. 1

Našli svoj domov na Slovensku

MUDr. Oleksandr Dobrovanov, PhD., MBA

Internista

Pediater

Čo by u nás bolo treba zlepšiť?

Po páde komunizmu sa zanedbalo veľa vecí. Veľa zdravotníkov odišlo do zahraničia. Štát sa nestaral o to, ako ich zastabilizovať doma. To platí aj o školstve. Teraz treba začať najmä v primárnej starostlivosti a ísť vyššie. Keď nemáme základy, nedá sa postaviť mrakodrap. Na Slovensku je málo mladých a veľa starých lekárov.

Chýbajú najmä tí ambulantní.

Bolo by treba posilniť ambulantnú sféru, aby bol dostatok obvodných lekárov, a zároveň im dať patričné kompetencie. Žiaľ, systém urobil z obvodných lekárov pisárov, ktorí vypisujú výmenné lístky, žiadosti do kúpeľov, žiadosti do sociálnej poisťovne - namiesto toho, aby liečili. Elektronický systém by mal zjednodušiť zbytočnú administratívu. To treba zmeniť. Keď stabilizovaný pacient berie chronické lieky, nemal by chodiť podchvíľou za obvodným doktorom, nech mu predpíše lieky. Mal som pacienta zo Švajčiarska, ktorý mal predpísané lieky na celý rok.

Kde zobrať tých lekárov?

To je celosvetový problém. Bolo by dobré zmeniť podmienky tak,

V Keni sú nemocnice len vo veľkých mestách. Tí, čo majú peniaze, sa chodia liečiť do Indie, kde je súkromný sektor na najvyššej úrovni.

aby bolo Slovensko atraktívne pre lekárov z okolitých krajín, a zjednodušiť ich prijímanie.

Ako ste sa vysporiadali s pandémiou COVID-19?

V prvej fáze nebolo dosť liekov.

Nemali sme ochranné prostriedky. Veľa lekárov, najmä starších, sa bálo a dostupnosť bola sťažená. Keď sa pacienti mali zle, zavolali; využívali sme telemedicínu a upravovali sme liečbu. Prípadne sme s pacientmi komunikovali cez príbuzných. Počas tretej fázy je to lepšie, podávame monoklonálne látky. Mám veľa starších pacientov, ktorí mali ťažší priebeh.

U zdravých sa treba sústrediť na prevenciu. Covid je vypuklejší v zime ako v lete. Ľudia by mali chodiť na časté vychádzky a vetrať. V lete športujeme, jeme viac ovocia a zeleniny, čiže dostávame viac vitamínov. V zime to treba nahradiť. Urobiť všetko preto, aby sme neboli obézni, nefajčiť a zredukovať alkohol. S kolegami sme

Foto: archív K.S.

Aký je rozdiel medzi zdravotnou starostlivosťou v Keni a na Slovensku?

Veľký rozdiel je najmä v dostupnosti pre každého a v kvalite. V Keni sú súkromné a verejné nemocnice. Verejné sú bezplatné, ale bez dokonalejšieho vybavenia a lepšieho personálu. Na Slovensku sa dá k zdravotníckej starostlivosti dostať aj v malých mestách.

V Keni sú nemocnice len vo veľkých mestách. Tí, čo majú peniaze, sa chodia liečiť do Indie, kde je súkromný sektor na najvyššej úrovni. Ľudia si urobia zbierku, aby sa mohol niekto z rodiny kvalitnejšie liečiť.

Foto: archív K.S.

Po maturite som šiel na vysokú školu študovať matematiku a ekonómiu. O medicínu bol najväčší záujem, ale vyberalo sa podľa maturitných výsledkov. Medicína bola len pre tých najlepších. Teta pracovala na ministerstve školstva na úseku zahraničných stykov.

Povedala mi, že ponúkajú štipendium na štúdium medicíny do Ruska alebo na Slovensko. V roku 2006 som začal študovať na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Po promócii som bol dva týždne ako doktorand v nemocnici na Kramároch, ale lákala ma prax. Prijal som miesto v nemocnici v Šahách.

Na interné oddelenie som nastúpil k primárovi Petrovi Šomlóovi. Veľa som sa od neho naučil. Spočiatku som mal problém so staršími pacientmi, ktorí zväčša hovorili po maďarsky. Ale aj to sa vyriešilo, keď mi prekladali sestričky. V Šahách som bol rok. Keďže manželka pochádza z Banského neďaleko Vranova, chceli sme sa dostať na východné Slovensko. Najprv som nastúpil na voľné miesto vo Svidníku a až po roku sa mi podarilo umiestniť do Vranova. V Banskom i vo Vranove niektorí ľudia už o mne vedeli, preto prijatie prebehlo bez problémov.

hovorili o tom, prečo tu pacienti umierajú viac ako inde. Na Slovensku sa predpisuje priveľa antibiotík, preto vzniká rezistencia a nevytvára sa imunita.

Ako oslavujete Vianoce?

Vianoce slávime dvadsiateho piateho decembra na Deň narodenia. Na vianočnom stole je hydina, kým na Slovensku je to ryba. Darčeky dávame deťom, dospelí sa zaobídu bez nich.

Až teraz prichádza v mestách do módy vianočný stromček, ktorý predtým nebol. Zväčša to býva borovica. V Keni je sedemdesiat percent kresťanov. Slávnosť nie je taká ako v Európe. Miešajú sa do toho pohanské zvyky. Ideme do kostola a posedíme pri spoločnom obede. Potom nasleduje prechádzka. Z domu som si zobral to, že vyrábam placky “Chapati” a kuracie mäso. Deň predtým, na Štedrý večer, zájdeme k svokrovcom a tam sú už Vianoce celkom po slovensky.

Foto: archív O.D.

MUDr. Kipchanga Chemwotei Sakong

Narodil som sa v dôstojníckej rodine. Otec bol dôstojník a neskôr sa stal architektom.

Moji príbuzní boli pre mňa príkladom a som na nich hrdý.

Kde ste maturovali a vyštudovali medicínu? Do akej nemocnice a s akou špecializáciou ste nastúpili? Ako ste sa dostali na Slovensko, ako Vás tu prijali a kde pôsobíte? Štúdium pediatrie som ukončil v roku 2005 na Pediatrickej fakulte Národnej lekárskej univerzity N. I. Pirogova (s vyznamenaním) vo Vinnici na Ukrajine. Je to veľmi pekné mesto v centrálnej časti Ukrajiny, približne tak veľké ako Bratislava. Po štúdiu som nastúpil ako sekundárny lekár detského oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Černivciach (Vinnická oblasť, Ukrajina), kde som pracoval aj ako obvodný lekár. V roku 2007 som atestoval v odbore pediatria na Ukrajine a nastúpil ako lekár oddelenia patologických a chorých novorodencov (perinatologické centrum) Nemocnice s poliklinikou „Centrum matky a dieťaťa“ vo Vinnici. V roku 2008 som si doplnil špecializáciu v odbore „detská anestéziológia“ v hlavnom meste Ukrajiny – Kyjeve. Následne som pracoval ako lekár – detský anestéziológ perinatologického centra v svojom rodnom meste do roku 2011, kde som vykonával funkciu zástupcu primára.

V roku 2011 som prišiel na Slovensko do Piešťan. Urobil som to z rôznych dôvodov. Hlavnou motiváciou bola nestabilná situácia v zdravotníctve, ktorá mi neumožnila naplnenie mojich snov – pracovať a vyvíjať sa. Tieto komplikované zmeny (reformy atď.), ktoré nemôžu ovplyvniť bežní ľudia, mohli trvať podľa môjho názoru (vtedy) veľmi dlho. Preto som si vybral takú zložitú cestu. Doslova, veľa mojich spolužiakov skončilo s medicínou a našli si iné povolanie či zárobkovú činnosť. Narodil som sa v dôstojníckej rodine. Otec bol dôstojník a potom sa stal architektom. Moji príbuzní boli pre mňa príkladom a som na nich hrdý. Rád si spomínam na rozprávanie starých rodičov ako sa počas vojny stretávali z rôznymi ľuďmi.

Slovákov opisovali ako dobrých a milých ľudí. Ako spolubojovníkov, s ktorými si navzájom pomáhali, podporovali sa a zachraňovali životy. Keď sa mi naskytla možnosť, s radosťou som išiel na Slovensko a presvedčil sa na vlastné

oči, že starí rodičia mali pravdu.

V Piešťanoch ma prijali veľmi dobre, mám na to obdobie veľmi pekné spomienky. Vtedy na Slovensku chýbali lekári a každý lekár mal „váhu zlata” (čo tiež bolo dôsledkom niektorých politických zmien v oblasti zdravotníctva na Slovensku - všetky zmeny potrebujú čas).

Boli aj drobné komplikácie: jazyková bariéra, nové zvyky, uznanie dokladov, musel som nanovo urobiť atestáciu, nakoľko Ukrajina nepatrí do EÚ (atestácie z Ukrajiny mi neuznali). Od roku 2011 do 2016 pracoval som ako lekár detského a novorodeneckého oddelenia Nemocnice s poliklinikou A. Wintera v Piešťanoch, kde som v roku 2016 atestoval v odbore pediatrie. V rokoch 2017 až 2019 som pôsobil vo funkcii primára III. detskej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity NsP v Lučenci a v roku 2018 som získal titul MBA (Master of Business Administration). V období 2017 až 2020 som pôsobil ako externý ašpirant na Fakulte verejného zdravotníctva Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Od roku 2019 pracujem ako lekár-pediater Kliniky pre deti a dorast A. Getlíka Slovenskej zdravotníckej univerzity a Univerzitnej nemocnice v Bratislave a od roku 2020 ako odborný asistent katedry. V roku 2020 som získal špecifikačnú atestáciu v odbore dorastové lekárstvo.

Aký je rozdiel medzi zdravotnou starostlivosťou na Ukrajine a na Slovensku? Čo by u nás bolo treba zlepšiť?

Podľa môjho názoru hlavný rozdiel je v tom, že na Ukrajine neexistujú zdravotné poisťovne v takej forme, ako sme na ne zvyknutí na Slovensku. Mnohé lieky si pacienti musia doteraz kupovať sami. Je to zlé pre pacientov aj pre lekárov.

Do roku 1991 zdravotníctvo na Ukrajine fungovalo podľa socialistického systému celkom dobre.

Myslím si, že je to ukážkový model, ako by malo fungovať zdravotníctvo, hoci boli aj niektoré nedostatky. Bohužiaľ tento systém toho času nie je možné aplikovať na Slovensku. Ohľadom zlepšenia zdravotníctva na Slovensku neviem povedať veľa... Podľa mňa

december/2021

Na Slovensku je stále väčší nedostatok lekárov. Prečo? Čo si myslíte o možnosti príchodu lekárov zo zahraničia? Aké majú problémy pri príchode na Slovensko?

Niektoré dôvody som uviedol vyššie. Ľudia si vážia svoj čas a preto hľadajú iné možnosti a stabilitu. Poviem jednoducho, že ľudia sú málokedy schopní opustiť svoj domov, ak majú dobré podmienky. Ale v dnešnej dobe je to celosvetový problém. To sa netýka len Slovenska. Všade vidíme určité zmeny. Z histórie vieme, že spoločnosť pravidelne prechádza takými zmenami. Je to podľa mňa prirodzený a neovplyvniteľný proces.

Ako ste sa vysporiadali s pandémiou COVID-19?

S ňou nie som vysporiadaný doteraz. Pracoval som ako lekár COVID-19 oddelenia II. chirurgickej kliniky NsP Cyrila a Metóda na Antolskej a viem posúdiť važnosť situácie. Vo februári tohto roku Slovensko sa dostalo na prvé miesto čo sa týka úmrtnosti na COVID-19. Mali sme 33% úmrtnosť (zomieral každý tretí pacient). COVID-19 nám priniesol veľa smútku, úmrtí, zdravotnícky personál je vyčerpaný, proti tomuto ochoreniu neexistujú doteraz lieky so stopercentnou účinnosťou. Zatiaľ sú jedinou možnosťou preventívne opatrenia. Ale pevne verím, že spoločne zvládneme aj tento problém vďaka spolupráci, znalostiam, viere, tolerancii, ľudskosti, trpezlivosti...

V minulosti ľudstvo prežilo oveľa ťažšie epidémie a pandémie.

Preto nestrácam nádej. Klobúk dole a veľká vďaka patrí všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom na dennom základe boria s covidom.

Ako oslavujete Vianoce?

Zachovali ste si zvyky z domova? Áno, samozrejme. Vo všeobecnosti mám rád sviatky a veľmi si vážim všetky tradície. Vianoce oslavujem ako zvyčajne. Ukrajinské sviatky sú podobné slovenským, ale oslavujeme ich podľa juliánskeho kalendára. Vianočný sviatok (25. december) preto pripadá súčasne na 7. január (gregoriánsky). Pointa všetkých sviatkov je rovnaká, preto „duplicitné“ sviatky občas oslavujem len symbolicky. Zároveň prajem všetkým čitateľom k blížiacim sa sviatkom veľa zdravia a lásky, aby vo vašich domoch vládla spokojnosť, úprimnosť a tolerancia.

Foto: archív M.Z.

MUDr. Mahmoud Zaher chirurg

Foto: archív M.Z.

máme skvelých odborníkov, ktorí denne robia všetko preto, aby zdravotníctvo na Slovensku bolo na vysokej úrovni. Ako obyčajný lekár a človek môžem povedať, že vidím nedostatok lekárov v niektorých regiónoch. Možno by sa to dalo riešiť skrátením dĺžky predatestačnej prípravy v niektorých odboroch. Pre mňa je však na prvom mieste kvalita poskytovaných služieb a nie počty výkonov.

Chýbajú zdravotné sestry a mladší zdravotnícky personál.

Prácu sestier a iného zdravotníckeho personálu si veľmi vážim.

Preto si myslím, že aj v tejto oblasti sú rôzne možnosti, ktoré môžu pomôcť urobiť prácu sestier a mladšieho zdravotníckeho personálu viac atraktívnou (mzdy, dĺžka štúdia, postgraduálne štúdium, podmienky na pracovisku).

strana 3

Bohužiaľ, slovenský štát chronicky zanedbáva životne dôležitú otázku existencie zdravotníkov.

Kde ste maturovali a študovali medicínu a s akou špecializáciou ste nastúpili na Slovensko a ako vás tu prijali?

V roku 1978 som maturoval v Kuvajte. Pre dobré výsledky pri maturite som sa mohol prihlásiť na štúdium medicíny. V roku 1979 ma prijali ako štátneho štipendistu na štúdium medicíny v Československu, čo som uvítal s radosťou.

V októbri 1979 som priletel do Prahy. Odtiaľ sme vlakom cestovali do Senca na ročné štúdium slovenčiny a prípravu na štúdium medicíny na LF UK v Bratislave. Počas ročného pobytu v Senci som zvládol všetky predmety, spoznal som mentalitu Slovákov a ich zvyky. Pochopil som, čo ma ešte čaká v novej neznámej krajine. Bol som veľmi dojatý, s akou láskavosťou nás prijali.

V roku 1986 som promoval na lekárskej fakulte v Bratislave.

Podal som si žiadosť na prvú chirurgickú kliniku v Bratislave. Bol som veľmi rád, keď mi oznámili, že ma prijali a môžem pracovať na takej prestížnej klinike, kde som stretol prvých kolegov chirurgov, ktorí mi ostali blízkymi priateľmi až doteraz. V roku 1991 som absolvoval prvú a o pár rokov neskôr druhú atestáciu z chirurgie. V roku 1991 sme sa tiež s manželkou rozhodli pokračovať v práci na chirurgickom oddelení v skvelej nemocnici s poliklinikou v Lučenci. Som rád, že môžem pracovať so skvelým kolektívom chirurgov, ktorí ma veľa naučili a sme si veľmi blízki.

Aký je rozdiel medzi zdravotnou starostlivosťou v Palestíne a na Slovensku?

To, žiaľ, neviem posúdiť, keďže som s rodinou musel v roku 1968 emigrovať po izraelskej okupácii Palestíny do Kuvajtu. Domov som sa už nevrátil. Myslím si, že zdravotná starostlivosť na Slovensku je na európskej úrovni. Čo by sa u nás dalo zlepšiť a ako riešiť nedostatok lekarov?

Základom je zlepšiť dôveru medzi pacientom a lekárom. Ústretový prístup lekára prinesie pacientovi veľký benefit k vyliečeniu jeho

choroby. Slovenské zdravotníctvo je chronicky podfinancované, je slabá materiálno-technická úroveň nemocníc. Podceňuje sa preventívna činnosť, čo má za následok morbiditu a mortalitu hlavne vo vyšších vekových skupinách. Finančné ohodnotenie lekárov a sestier je najhoršie medzi okolitými európskymi krajinami, čo spôsobuje odchod špecialistov do zahraničia.

Bohužiaľ, slovenský štát chronicky zanedbáva životne dôležitú otázku existencie zdravotníkov. V tomto smere sa situácia v čase covidu veľmi zhoršila…

Riešením tohto vážneho stavu, ktorý môže ohroziť zdravie a životy občanov, je zlepšenie postavenia zdravotníkov. Štát by sa mal poučiť zo svojich chýb. Myslím si, že sa musí čím skôr vytvoriť kompromis medzi štátom a lekármi.

Bolo by dobré dosiahnuť dohodu medzi slovenskými lekármi a sestrami, aby sa vrátili a pracovali doma. Čiastočným riešením by bolo prijatie zahraničných lekárov špecialistov.

Ako ste sa vysporiadali s pandémiou covidu?

Covid je pandémia, ktorá ohrozuje každého z nás. Veľa z nás si toto ochorenie vyskúšalo a prežilo na vlastnej koži, ale, bohužiaľ, viac než štrnásťtisíc Slovákov tomuto ochoreniu podľahlo.

Dva roky pandémie polarizovali slovenskú spoločnosť a spôsobili veľmi vážne ekonomické škody vo všetkých oblastiach života. Ja som osobne túto zákernú chorobu prekonal, nebola to obyčajná chrípka.

Teraz som trikrát očkovaný a verím, že aj keď ešte niekedy prekonám covid, slovenské zdravotníctvo nebude mať o jedného lekára menej.

Ako oslavujete Vianoce, zachovali ste si zvyky z domova?

Ja žijem na Slovensku od roku 1979, som ženatý so Slovenkou 32 rokov, mám skvelú rodinu a Vianoce oslavujeme vždy podľa slovenských obyčajov.

Peter Valo

infoservis

Pohár trpezlivosti už pretiekol Na úvod by sa patrilo, aby som povedal niečo o sebe, aj keď sa to bude zdať pre niektorých zbytočné. Ale, ako sa hovorí, opakovanie je matkou múdrosti. V roku 1998 som sa stal predsedom novovzniknutého Lekárskeho odborového združenia (LOZ) a na jeho čele som bol až do roku 2012. V tomto roku som sa stal prezidentom Slovenskej lekárskej komory, ktorú som viedol až do októbra 2021.

Mottom celej mojej profesionálnej činnosti bola nielen obhajoba oprávnených požiadaviek lekárov, ale aj ostatných zdravotníckych pracovníkov, v záujme zlepšenia slovenského zdravotníctva. Po odchode z vedenia lekárskej komory som na krátku dobu bol pracovne v zahraničí. To mi však nebránilo, aby som nesledoval pokračovanie oprávnených snáh lekárov a sestier za zlepšenie ich postavenia, ohodnotenia, spoločenského uznania, čo sa malo prirodzene prejaviť v zásadnom navýšení rozpočtu pre zdravotníctvo na rok 2022. Mojej pozornosti neunikol ani zápas LOZ-u a predstaviteľov samosprávy s vládnou, koaličnou mašinériou za údajnú “Reformu slovenského zdravotníctva“, rozumej Optimalizáciu siete nemocníc (OSN). Oba sa skončili hlasovaním v parlamente viac-menej podľa očakávania, ale v konečnom dôsledku v neprospech nás všetkých.

Rozpočet bol prijatý v podobe, ktorý nepočíta s požadovaným, oprávneným navýšením platov a teda stabilizáciou zdravotníckych pracovníkov v tomto sektore na najbližšie obdobie a reforma – OSN, ktorá neprinesie slovenskému zdravotníctvu tie nádeje, ktoré sa od nej očakávajú, sa môže začať. Napriek tomu, že minister Lengvarský v lete sľúbil nielen mne osobne na rokovaniach o budúcnosti a stabilizácii zdravotníkov výrazné navýšenie platov. Výsledok? Neudialo a nesplnilo sa nič. Toto však určite nemôže prekvapiť, ani zaskočiť človeka, ktorý 20 rokov stál na vrchole snáh o lepšie slovenské zdravotníctvo a bol dlhodobo jedným z ústredných kritikov politických rošád vlád naprieč celým politickým spektrom. Áno, je pravda, že som počas celej kariéry zažil už všeličo. A pravidlo doterajších politikov, že sľub nestojí nič a klamstvo je prirodzeným politickým nástrojom, sa stalo bežným. No teraz ma predsa len niečo vyrušilo. A veľmi. Som presvedčený, že nielen mňa.

Pokojný „protest“ vyjadrenie názoru zdravotníckych záchranárov na ich odmeňovanie mal dohru na polícii.

Trestné stíhanie odvedených bolo síce neskôr rozhodnuté ako nezákonné, ale celý priebeh demonštrácie sily zo strany najvyšších vládnych činiteľov bolo nad schopností všetkých, ktorí si vážia nenahraditeľnú prácu záchranárov, ktorí sú v teréne prvým nárazníkom každej akútnej zdravotnej starostlivosti. Pochopenie uvedeného incidentu muselo byť nad schopnosti všetkých tých, ktorí si ctia demokraciu a princípy morálky a etiky. Na tomto mieste by sa patrilo povedať slovami klasika len, „niečo je choré v tomto štáte dánskom...“ Ale to by bolo málo.

Podstata celého tohto problému totiž tkvie niekde úplne inde. Slovenskí zdravotníci už druhý rok nepretržite počas pandémie dokazujú svoju nezastupiteľnú úlohu v záchrane našej populácie. V podmienkach súčasného slovenského zdravotníctva, ktoré im pripravili nielen predchádzajúce vlády, vrátane tej terajšej, odvádzajú doslova heroické výkony a len vďaka nim je situácia v nemocniciach, ale aj v slovenských rodinách ešte stále únosná. Opakovane sú títo ľudia nazývaní hrdinami týchto dní. A jeden

politik pred druhým sa predbiehajú, kto dá slovenským zdravotníkom ešte honosnejší prívlastok. Veď slovná pochvala predsa nestojí nič. Rovnako ako sľuby. A výsledok? Dehonestácia práce zdravotníkov prijatím rozpočtu, ktorý im zabezpečí maximálne len valorizáciu z inflácie, navýšenie základných miezd možno o pár eur.

Zdravotníckym záchranárom o niečo cez 30 € a pri ich „poďakovaní za toto navýšenie“ pred Národnou radou sú ich vrcholoví predstavitelia z ulice zobratí na výsluch pre porušenie zákona! A premiér tejto krajiny svojimi výrokmi na stav zdravotníctva a riešenia jeho problémov, len dokazuje, že je úplne mimo realitu. Táto vláda prekročila všetky medze únosnosti, slušnosti, ale aj sebakontroly. Priebeh, ale predovšetkým výsledok zhromaždenia - protestu záchranárov však poukázal aj na niečo iné. Podstatne dôležitejšie. Pohár trpezlivosti slovenských zdravotníkov už pretiekol.

A s ním i čas na prosby, argumentáciu a konštruktívnu spoluprácu s touto vládou, sa naplnil. Vláda jasne ukázala, že nestojí o dialóg, ktorý veci rieši a posúva v konkrétne závery v prospech nás všetkých, zdravotníkov aj občanov-pacientov. Táto vláda prijatím uvedeného rozpočtu, ako aj policajného zásahu, jasne deklarovala, že nestrpí iný, ani odborný názor. Nestojí o personálnu stabilizáciu slovenských zdravotníkov a je jej jedno, či bude mať kto v budúcnosti liečiť našich pacientov. Veď s najväčšou pravdepodobnosťou tu už nebude. Ale my zdravotníci tu budeme a rovnako aj všetci občania budú naďalej odkázaní na pomoc slovenských lekárov, sestier, ale i záchranárov. Práve preto nám to nemôže byť jedno. Ak nám lekári, sestry raz odídu zo zdravotníctva, je to natrvalo. A nenahraditeľne. To nie je zastupovanie sa zdravotníkov a ich návrat z karantény. Miesta ostanú prázdne.

To si musia uvedomiť aj naši pacienti.

Tí si to však chvalabohu uvedomujú, na rozdiel od vlády. To je veľmi dôležitý poznatok. Vyzerá to, že ani my zdravotníci, ani pacienti nerozhodujú o zásadných zmenách slovenského zdravotníctva. Ani o personálnej stabilizácii a konkurencieschopnosti slovenského zdravotníctva. Omyl! V tejto chvíli to stále máme v rukách predovšetkým my zdravotníci. Len si to musíme v plnej šírke uvedomiť. Skúsenosti nám ukázali aj v minulosti, že jednotlivec sám nezmôže nič, pričom môže byť akokoľvek dobrej myšlienke i cieľu oddaný. Boj o zlepšenie slovenského zdravotníctva, zvýšenie platov sestier, lekárov, záchranárov, ošetrovateľov individuálnymi akciami je vopred odsúdený na neúspech, čo potvrdili aj doterajšie udalosti. Uvedomujem si, že všetci sme frustrovaní Covidom, vládou, našim postavením, ohodnotením a tiež reálnym spoločenským uznaním. Ale tiež viem, že všetci zdravotníci sú opäť hladní po úspechu. Toto nás musí spájať. Jednota a spoločný cieľ. Nebude ľahké to dokázať, ale dá sa to. Lekári už opakovane ukázali a to nielen v roku 2006 a v roku 2011, že to ide. A ak sa spojíme všetci, nemôžeme byť neúspešní. So spoločným jednotným vedením a lídrom s prirodzenou autoritou a skúsenosťami. Lekárske odborové združenie so svojimi skúsenosťami a výsledkami môže byť tým zásadným stmeľujúcim činiteľom na ceste k úspechu. Jedno je však už isté.

Slová už nestačia. Nastal čas konkrétnych koordinovaných činov na záchranu slovenského zdravotníctva.

Vitaj rok 2022.

Marián Kollár bývalý prezident SLK

december/2021

strana 4

Aktuálna kardiológia a technologické trendy

Čím to je, že sa sú dnes pacienti lepšie diagnostikovaní a ich počet sa stabilizoval?

V prvom rade je to lepšia informovanosť pacientov a veľmi dobrá práca obvodných lekárov.

Vďaka preventívnym prehliadkam sa dnes pacienti včas dostávajú do diagnostického systému, ratifikujeme a liečime ich v nižšom veku. Takisto máme veľmi dobre vypracovaný systém diagnostiky pacientov s ischemickou chorobou srdca, s hypertenziou.

Liečba sa začína oveľa skôr a je oveľa lepšie kontrolovaná ako 10 rokov dozadu. Navyše, na trh prichádzajú iné, lepšie lieky, ktoré nám umožňujú oveľa lepšie kontrolovať vysoký krvný tlak a fibriláciu siení.

LN21101

Z ochorení dnes dominujú hypertenzné choroby, ischemické choroby a poruchy srdcového rytmu. Aký trend predpokladáte v najbližších rokoch?

Určite bude narastať počet ľudí so srdcovým zlyhaním. U časti pacientov po prekonanom infarkte dochádza časom k zhoršeniu funkcie ľavej komory, môže sa u nich objaviť dýchavičnosť, nedomykavosť chlopní a poruchy srdcového rytmu, tzv. fibrilácia siení. Potreba lekárskej intervencie sa preto bude zvyšovať, a to nielen pre týchto pacientov, ale aj pre starších ľudí z dôvodu zvyšujúceho sa veku populácie. Naopak, v budúcnosti môžu mierne klesnúť počty komplikácií vznikajúcich na základe zle liečeného krvného tlaku, prípadne neliečených fibrilácií siení, čo sú väčšinou mozgové príhody, ktoré dnes tvoria veľkú časť kardiovaskulárnej mortality v Čechách aj na Slovensku.

Ovplyvnila súčasná pandémia zdravotnú starostlivosť o vašich pacientov?

Dnes by som zdôraznil niečo úplne iné – aby pacienti prežili, alfa a omega je očkovanie proti covidu. V momente, keď zatvoríme nemocnice a budeme sa výhradne starať len o covidových pacientov, odkladáme liečbu a starostlivosť pre chronických

Foto: archív J.J.

MUDr. Jaroslav Januška, Ph.D. Vyštudoval Lékařskou fakultu Univerzity J. E. Purkyně v Brne. Pôsobil na Internom oddelení Hornické nemocnice Karviná a Kardiochirurgické oddělení FN Ostrava a od roku 2004 pracuje v Kardiocentre Nemocnice AGEL Třinec-Podlesí. Pôsobil v Salamon Fakeeh Hospital (Jeddah, Kingdom of Saudi Arabia), absolvoval stáže a kurzy v South Tees Hospital Middlesbrough, England (1992), University Hospital Seattle, USA (1996) a Herzzentrum Bad Oeynhausen v Nemecku (1999). Doktor Januška je členom České kardiologické společnosti.

pacientov, ktorí nám môžu umierať na čakacej listine.

Keď sme v Ostrave v roku 1996 začínali s kardiochirurgiou, mali sme približne pol ročnú čakaciu dobu na operáciu ischemických chorôb srdca. Pacienti, ktorí sa dostali na operáciu skôr, mali jednoročnú mortalitu 1,6%. Pacienti, ktorí čakali na operáciu 6 mesiacov mali mortalitu 3,6%. Hoci sme sa snažili všetkých pacientov včas stratifikovať, takmer 4% pacientov sa k nám vôbec nedostali a nevedeli sme žiaľ pomôcť.

Nemali sme v tom čase systém, aby sme ich dostali do rizikovej skupiny s včasnou intervenciou.

Toto si treba veľmi dobre uvedomiť aj v dnešnej situácii - v momente, keď sa obmedzí zdravotná starostlivosť pre chronických pacientov, nám vzniká problém vo výrazne väčšom spektre.

Telemedicína v Čechách V Čechách ste jedným z kľúčových odborných garantov projektu Šance pro srdce zameraný na vzdialený monitoring pacientov.

Počas takmer 2 rokov sa do projektu zapojilo vyše 30 špecialistov, celkovo sa zrealizovalo vyše 300 000 meraní.

Vy ste sa zamerali na monitoring pacientov s hypertenziou vo veku od 40 do 75 rokov. Čo vám ukázali prvé výsledky?

Zámerom tejto štúdie bolo zlepšenie kompenzácie pacientov s vysokým tlakom. Projekt stále pokračuje, aktuálne sme v záverečnej fáze zberu dát, ktoré budeme ďalej hĺbkovo analyzovať. Veľmi pozitívne však je, že od samotného začiatku bola do projektu zapojená aj poisťovňa Revírní bratrská pojišťovna, ktorá má v našom regióne silné zázemie.

Projekt je prínosný a zaujímavý pre obe strany.

Ako prebiehajú merania vašich pacientov?

Pacienti sú v rámci štúdie rozdelení do 2 skupín. Prvá skupina je monitorovaná počas prvých 2 mesiacov na diaľku, meranie sa realizuje každé ráno a večer. Títo pacienti súčasne nosia aj náramky, ktoré denne snímajú ich pohybovú aktivitu a tepovú frekvenciu.

V tejto fáze sa zbierajú aj anamnestické údaje o pacientoch pre potenciálny vznik komplikácií, ako sú napríklad ischemické choroby srdca. Robia sa aj základné odbery profilu pre riziko kardiovaskulárnych ochorení.

Potom máme 3 mesiace pauzu, kde nechávame pacientov v režime upravenej liečby. Efekt a účinnosť liečby kontrolujeme rovnakým monitorovacím spô-

sobom v 6. mesiaci sledovania.

Druhú skupinu tvoria pacienti, ktorí sú sledovaní štandardne, praktickými lekármi alebo v odborných ambulanciách, tak ako je zvykom v našich podmienkach.

Očakávame, či nám výsledky štúdie ukážu napríklad to, že sledovaní pacienti majú lepšiu adherenciu k liečbe. Zároveň je možné, že budeme vidieť zmeny v tolerancii záťaže pacientov v poslednom mesiaci merania. Súčasťou projektu je aj vzdelávanie pacientov smerom k zdravšiemu životnému štýlu.

Koľko pacientov bolo v projekte monitorovaných?

Doteraz bolo na diaľku monitorovaných 350 ľudí a rovnaký počet tvorí kontrolná skupina. Čo ukázali prvé výsledky?

Môžem hovoriť len o predbežných ukazovateľoch. Čaká nás ešte komplexná analýza dát a jej výsledky budú známe v 1. polroku 2022. U prvej skupiny pacientov monitorovaných na diaľku sme videli jednoznačne trend, a to v znížení hodnôt tlaku v poslednom 6. mesiaci sledovania pacienta. Jedná sa ale o malú vzorku ľudí. Tento trend a výsledky bude samozrejme potrebné overiť na väčšej skupine pacientov. Výsledky sú však nádejné a je možné, že do budúcna zmeníme aj odporúčania, ako sa majú pacienti sledovať.

Prioritou je, aby boli tieto výsledky pre naše ďalšie odporúčania v liečbe validné a silné, a mohli sme sa oprieť o fakty. V rámci projektu sledujeme aj komplikované prípady, napríklad akútne infarkty.

Ako sa namerané dáta vyhodnocujú? Môže pri ich vyhodnocovaní zohrávať rolu umelá inteligencia, či iné technológie?

Kompletné spracovanie výsledkov budeme analyzovať aj s pomocou umelej inteligencie. Môže sa totiž stať, že nám technológia pomôže identifikovať niektorý z faktorov, ktorý momentálne nevidíme. Vďaka umelej inteligencii budeme môcť vyhodnotiť, ktorý z pacientov je potenciálne viac rizikový, napríklad pre vznik infarktov.

Akým spôsobom vidíte namerané dáta vašich pacientov?

Všetky výsledky vidíme online.

V momente, keď si pacient zmeria tepovú frekvenciu a fyzickú aktivitu, tak nám systém automaticky posiela výsledky zabezpečeným systémom a my ich v priebehu 2 minút vidíme. Ak sú výsledky pacienta veľmi vysoké, naša operátorka okamžite volá pacientovi a systém súčasne pošle upozor-

Foto: archív J.J.

Trendy v kardiológii Kardiovaskulárne ochorenia patria k najčastejším civilizačným ochoreniam v Európe.

Na Slovensku sledujeme vyše 700 000 kardio pacientov, ich počet stúpol za posledných 10 rokov až o 50%. Ročne na toto ochorenie u nás zomrie až 24 000 ľudí. Aká je situácia v Čechách?

Situácia v Čechách aj na Slovensku kopíruje obidva trendy.

Potešujúce je, že tieto počty dnes v Čechách tak dramaticky nenarastajú. Pravdepodobne to nie je tým, že by sme mali menej kardiovaskulárnych pacientov, dnes sú lepšie a skôr diagnostikovaní.

Za posledných 5 rokov dokonca mierne klesá percento úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia v porovnaní s inými ochoreniami.

Na druhej strane, populácia u nás starne a u starších pacientov sa prirodzene zvyšuje aj incidencia ochorenia srdca.

ňujúcu sms aj jeho lekárovi, ktorý je do projektu zapojený. V kritickej situácii vieme k pacientovi vyslať rýchlu záchrannú službu.

Našťastie, takáto situácia ešte nenastala a dúfam, že ani nenastane.

Do projektu Šance pro srdce sa zapojila aj Revírní bratrská pojišťovna. Ako hodnotíte vašu spoluprácu?

Som veľmi rád, že sme na tento projekt presvedčili poisťovňu, ktorá je jednou z najväčších v našom regióne. Veľmi rýchlo sme sa pochopili, poisťovňa projekt veľmi solídne pripravila a komunikačne podporila. Poisťovňa si od projektu sľubuje zníženie nákladov na liečbu komplikácií a zdravšieho pacienta, tým pádom znižuje náklady. Spojenie s poisťovňou nám veľmi pomohlo aj z pohľadu motivačných programov pre praktických lekárov a špecialistov, a ich pacientov. Počet spolupracujúcich lekárov je dosť veľký, čo nasvedčuje, že táto problematika lekárov zaujíma.

Telemedicína je krok dopredu, ktorý pomáha nielen lekárom a pacientom, ale celej spoločnosti.

Prečo by sa mali lekári na Slovensku zapojiť do podobnej iniciatívy?

Telemedicína je krok dopredu, ktorý pomáha nielen lekárom a pacientom, ale celej spoločnosti.

Pred 2 rokmi niektorí lekári preferovali osobné vyšetrenie, k online konzultáciám a zasielaniu správ cez počítač boli niektorí z nich veľmi kritickí. Pandémia zmenila situáciu o 180°. Dnes sa 99% receptov na lieky vydá online, pacienti si ich môžu vyzdvihnúť s pomocou mobilu alebo preukazu priamo v lekárni.

Je tento trend rovnaký aj v iných oblastiach?

Jednoznačne áno. Vďaka telemedicíne prenášame obrazy pacientov a bežne robíme telemosty a konzultácie medzi jednotlivými

pracoviskami k špeciálnym pacientom. Pomáha nám v bežnej praxi diagnostikovať kožné ochorenia, či ochorenia očného pozadia. Práve cestujem do Banskej Bystrice ošetriť pacientku a vďaka technológiám vidím jej snímky v notebooku a mám možnosť sa na konzultáciu pripraviť. Telemedicína je budúcnosť.

Telemedicína je budúcnosť. Spojenie s technológiami nám pomôže odbremeniť lekárov v základných úkonoch.

Všetko nasvedčuje tomu, že objem a kvalita dát hrajú v telemedicíne jednu z kľúčových rolí. Ako nám môžu pomôcť algoritmy získané použitím umelej inteligencie?

Pre liečbu hypertenzie potrebujeme dáta. Vieme, že umelá inteligencia nám nesmierne pomôže v rozhodovaní - ako liečiť a aké máme dávať lieky. Spojenie s technológiami nám pomôže odbremeniť lekárov v základných úkonoch.

Očakávame, že časť zdravotnej starostlivosti bude zásadne podporená expertnými programami, ktoré budú lekármi kontrolované.

Aby sme takéto programy rozbehli, potrebujeme do nich dostať dáta a potrebujeme tieto programy vybudovať.

Prečo by mali byť súčasťou liečby externé programy zdravotnej starostlivosti?

Zaujímajú nás, lekárov z pohľadu lepšej diagnostiky, adresnejšej liečby, či menšieho počtu návštev pacientov. Technológie a expertné programy sú samozrejme perspektívne aj pre poisťovne, ktorým pomôžu znížiť nároky na financovanie. V konečnom dôsledku je na prvom mieste pacient, ktorému vieme pomôcť s adresnejšou liečbou a zlepšiť jeho kvalitu života.

Mal som možnosť vidieť podobný systém, ktorý na Slovensku pripravila spoločnosť Goldmann Systems. Dovolím si tvr-

strana 5

INZERCIA

Zdravotná starostlivosť a technológie vo svete Vo svojej praxi ste pôsobili v USA, Nemecku, Veľkej Británii aj Saudskej Arábii. Aký je najväčší rozdiel v možnostiach kardiológov v týchto krajinách a u nás?

Najväčšie rozdiely sú v platoch.

Za českú a slovenskú kardiológiu sa absolútne nehanbím. V poslednej dobe sa v Čechách zásadne zlepšila situácia s prístrojovým vybavením a technológiami, ktoré sa využívajú. Rozdiel medzi Českom, Slovenskom a zbytkom sveta je relatívne vysoká cena prístrojového vybavenia.

Je zahraničie ďalej napríklad v prepojení medicíny a technológií?

Ako v čom. My sa k úplne špičkovým a drahým technológiám dostávame o 1 až 3 roky neskôr, ale dostaneme sa k nim. Najdôležitejšie ale je, že ich dokážeme využiť. Náš zdravotný personál tieto technológie totiž dokáže veľmi rýchlo zaviesť do praxe.

V komunite lekárov patríte k inovátorom. S akými inovatívnymi technológiami máte dnes možnosť pracovať?

Momentálne sa venujeme plánovaniu výkonov vo virtuálnej realite. V praxi to znamená, že robíme znázorňovanie vlastných štruktúr srdca v počítači. V krátkej dobe sa zameriame na rozšírenú realitu (augmented reality). Počas operácie budeme používať okuliare, cez ktoré budeme na diaľku vidieť 3D obraz srdca operovaného pacienta ležiaceho na sále vzdialenej stovky kilometrov. O pár dní nás čaká komplikovaná operácia pacienta, jeho stav budem konzultovať na diaľku s kolegami z Krakowa pomocou Hololens okuliarov.

Ktoré technológie a trendy sledujete a fandíte im aj mimo vašej lekárskej špecializácie?

Umelá inteligencia, virtuálna realita a intervenčné metódy. Špecializujem sa na vrodené ochorenia srdca v dospelosti a chlopňové vady, najmä nedomykavosť dvojcípej a trojcípej chlopne.

To je moja špecialita a v tejto oblasti sa v rámci Európy snažíme byť na vysokej úrovni.

Ako sa vám spolupracuje s technologickými partnermi pri zavedení nových zariadení a systémov do praxe?

Výborne. V Čechách aj na Slovensku máme nesmierne šikovných bio inžinierov a technologické zázemie. Spolupracujeme s Vysokou školou banskou, so špecialistami v Čechách, v Poľsku, či Španielsku a USA. Obrovskou výhodou je dnes internet. Ak sa vyskytne akýkoľvek problém, dokážeme nájsť špecialistu kdekoľvek na svete, ktorý nám ho pomôže vyriešiť.

Trochu osobne V medicíne pôsobíte vyše 30 rokov. Čím vás oslovila oblasť kardiovaskulárnych ochorení?

Pôvodne som sa chcel venovať atómovej fyzike a archeológii, ale som rád, že som skončil v medicíne. Nesmierne ma to baví.

Od atómovej fyziky ma odradilo to, že sa študuje v Moskve - to ma za socializmu veľmi nelákalo.

Dôvod venovať sa kardiológii bol veľmi osobný – moja sesternica a prvá priateľka mali vrodenú vadu srdca, ktorá bola aj operovaná. Bol to jeden zo základných motívov, ktorý ma inšpiroval k tomu, čo robím.

Pacient je predovšetkým partner.

Kto bol vaším vzorom alebo inšpiráciou v tejto oblasti?

Mal som veľké vzory, ktoré ma inšpirovali nielen v kardiológii, ale najmä vo vzťahu k pacientom.

Patria k nim pán primár Witala z Havířova a pán primár Ščučinský z Karvinej. Obaja mi dali obrovský základ v prístupe k pacientom. Pacient je predovšetkým partner. Treba sa s ním baviť a v prvom rade mu veci vysvetliť.

Ak je nejaký problém, ktorý sa zdá ako neprekonateľný, je to len psychická záležitosť. Neprekonateľný problém nastáva až vtedy, keď pacient zomrie. Dovtedy má zmysel bojovať a skúšať nové postupy, alebo naopak oprašovať tie staré, ktoré už niekto dávno zahodil.

Som vďačný aj pánovi primárovi Tošovskému z kardiochirurgie v Ostrave, s ktorým sme sa nesmierne hádali nad každým pacientom až do momentu, keď sme sa rozhodli. Robili sme nádhernú medicínu a verím, že sa nám to darí doteraz.

Vždy má zmysel bojovať a skúšať nové postupy, alebo naopak oprašovať tie staré, ktoré už niekto dávno zahodil.

Ste rešpektovaným, špičkovým kardiológom s otvoreným a ľudským prístupom k pacientom. Čo si na vašich pacientoch vážite? Že mi pacienti veria. Keď vám pacient verí, zákrok sa podarí a ich dôvera je naplnená, je to nesmierne príjemný a naplňujúci pocit. Naši pacienti sú naša rodina, preto sa k nim treba správať ako k najbližším ľuďom, ktorých máme. Lekári investujú veľmi veľa času a energie do toho, ako pacientov liečiť a čo sa s nimi po operácii stane. To je naše bremeno, ktoré si so sebou nesieme.

Pokrač. zo str. 1

Taiwan žije podobne ako pred pandémiou Foto: autor

diť, že je to projekt na úrovni svetových štúdií.

Sú takéto expertné programy už niekde na svete pre lekárov dostupné?

Zatiaľ veľmi nie. Využitie technológií v medicíne je pre nás všetkých nová oblasť, ktorá má obrovský potenciál. Mal som možnosť vidieť podobný systém, ktorý na Slovensku pripravila spoločnosť Goldmann Systems. Dovolím si tvrdiť, že je to projekt na úrovni svetových štúdií.

Projekt pre vzdialený monitoring pacientov na Slovensku je v štádiu klinickej štúdie. Realizuje ho technologická firma Goldmann Systems v spolupráci s odbornými garantmi. Prečo by ste odporučili lekárom zapojiť sa do tejto štúdie?

Byť medzi prvými je veľmi výhodné, okrem iného získame oveľa rýchlejšie skúsenosti. V Čechách aj na Slovensku máme dobré technologické zázemie a šikovných expertov, ktorí vedia s technológiami a dátami pracovať. Spoločne sme schopní vytvoriť užitočné riešenia pre lekárov aj pacientov, je to krok dopredu pre celú spoločnosť.

Rúško nosia disciplinovane všetky vekové kategórie.

Zhodou okolností som sa práve v sobotné ráno jedenásteho decembra vrátil z obchodnej misie na ostrove Taiwan. Z krajiny, ktorá má 23,6 milióna obyvateľov, čo je viac ako štvornásobok obyvateľov Slovenska. Za celú dobu od vypuknutia pandémie COVID-19 sa tu nakazilo len 16 731 ľudí.

U nás to bolo k dátumu 11. 12.

2021 bezmála 770 tisíc pozitívnych, čo je 46x viac. Medzi Dunajom a Tatrami zomrelo viac ako 15 tisíc ľudí a na ostrove 848. Toho 11. decembra bolo na Slovensku pri testovaní zistených 5 832 novo nakazených a na Taiwane 10 (desať). Na Taiwane sa pritom jedná výlučne o importované prípady.

Preočkovanosť obyvateľstva aspoň jednou dávkou je 77 percent (oboma dávkami 50 percent). Počas týždenného pobytu na Taiwane som sa snažil byť usilovným pozorovateľom a so svojimi postrehmi by som sa chcel podeliť s čitateľmi

Lekárskych novín. Väčšinu času som strávil v hlavnom meste Taipei a na jeden deň som navštívil mesto Kaohsiung s najrušnejším prístavom na ostrove. Obe mestá sú miliónovými metropolami.

Pulzovalo v nich veľmi intenzívne životné tempo. Ulice boli plné ľudí všetkých vekových kategórii a všetkých povolaní vrátane školákov. Po cestách sa pohybovalo množstvo automobilov a skútrov.

Nevidel som žiadne zatvorené obchody alebo reštaurácie. Zhasnuté a prázdne boli len mimo prevádzkovú dobu. Školské ihriská boli plné žiakov alebo študentov.

V stručnom zhrnutí na Taiwane žijú bežný život v rovnakom štýle ako pred COVID-19. ALE: Rúško je tu na tvári každého obyvateľa.

Od starčeka po malé dieťa v športovom kočíku. Nie len v uzavretých priestoroch v budovách a prostriedkoch hromadnej dopravy, ale aj na uliciach. V osamelos-

ti sa v parku prechádza randiaca dvojica s rúškami na tvári. Bez rúška boli len športujúci na ihriskách alebo niekoľkí bežci na chodníku.

S nekompromisnou pravidelnosťou si Taiwanci dezinfikujú ruky pri vstupe do budovy, pri vstupe do obchodu, pri vstupe do kaviarne alebo reštaurácie. Prístroje striekajúce dezinfekčný roztok sú výlučne bezkontaktné. Meranie teploty pri vstupe do budov je tiež samozrejmosťou. Buď kamerovým zariadením alebo osobou, ktorá je veľmi precízna. Akákoľvek formálnosť je mimo rozsahu uvažovania Taiwancov. Pri vstupe do obchodov alebo reštaurácii sa ľudia evidujú cez mobil. Dohľadanie kontaktov v prípade vyskytnutia sa COVID-19 na nejakom mieste ja z realizovateľné v mimoriadne krátkom časovom intervale.

To, v čom sme si s Taiwancami podobní je nedodržiavanie odstupov na zástavkách autobusov.

Foto: autor

december/2021

Mrakodrap Taipei 101 bol postavený v harmónii s okolitým starým mestom. S výškou 508 metrov bol medzi rokmi 2004 až 2010 najvyššou budovou na svete (dnes mu patrí 11. miesto). Budova v tvare bambusu má symbolizovať rýchly rast a flexibilitu.

december/2021

strana 6

Obyvatelia viacerých ázijských krajín prijímajú veľmi disciplinovane prijaté opatrenia. Na Taiwane sú ale prijaté aj reštriktívne opatrenia, ako napríklad pokuty za nedodržanie pravidiel.

Na druhú stranu 80 percent ostrovných bytov nemá kuchyňu a z kohútikov tu netečie pitná voda. Zrejme aj kvôli tejto forme

stravovania si Taiwanci uvedomujú, že tvrdý lockdown s uzavretím reštaurácií by bol pre obyvateľov Taiwanu mimoriadne nepohodlný. Isto je výhoda, že Taiwan je ostrovná krajina s jednotnými pravidlami na celom území.

Neexistuje možnosť naskočiť do auta, správnejšie člna, a vyraziť za nákupmi niekam do susednej

tom Martinom, žijúcim dlhodobo na Taiwane, môžem konštatovať, že miestni obyvatelia berú prijaté opatrenia s pochopením a zodpovedne sa nimi riadia. Odmenou je im život v rytme, ako ho poznáme z doby spred marca 2020.

Ing. Pavol Vitek

Pre prípad disciplíny je zákonom stanovená finančná pokuta.

Foto: autor

PCR testovanie po Taiwansky. Tím mal celkom štyroch pracovníkov – zapisovateľa, dezinfikátora, asistenta a odberateľa vzorky. Vzorku odoberali v „akváriu“, ktoré následne pred novým odberom dezinfikovali rovnako ako stoličku, na ktorej človek sedel. Výmena rukavice na ruke odberateľa sa samozrejme menila po každom odbere.

krajiny, kde platí voľnejší režim.

Mimoriadne prísne a dôsledné opatrenia na letiskách a v prístavoch pri vstupe do krajiny kombinované povinnou karanténou, zaručujú vysokú pravdepodobnosť až istotu zachytenia nakazených cestujúcich.

V každom prípade na základe rozhovoru so slovenským študen-

Foto: autor

Naša slovenská obchodná misia žila v prísne organizovanom režime, ktorý nám nedovolil žiadny pohyb mimo vyhradených priestorov hotela, mimo dohodnutých miest obchodných stretnutí. Personál hotela, ktorý sa o nás staral, budovu neopúšťal a po našom odchode ho čakala štrnásťdňová karanténa.

Taiwan má vybudovanú modernú cestnú a železničnú sieť.

Taiwan (Tchaj-wan)

Taipei

W

AN

23,5

TAI

mil. obyvateľov V minulosti známy pod menom Formosa, je ostrovný štát ležiaci v západnom Pacifiku medzi Japonskom a Filipínami. Nachádza na východnom pobreží tzv. ohnivého kruhu, ktorému sa pripisuje 90 percent všetkých zemetrasení, ktoré sú po celej planéte. Taiwan patrí medzi krajiny, kde ich je najviac na svete.

Foto: autor

Celková plocha vrátane malých ostrovov

36 197 km

Hlavné mesto

Taipei

2

2,6

mil. obyvateľov

Foto: autor

Podnebie je vlhké tropické monzúnové s častými tajfúnmi.

Ulice taiwanských miest pulzujú intenzívnym životom aj v dobe covidu 19.

Najvyšším štítom je Jü-šan (Mt. Morrison) 3 952 m. n. m. Po obsadení Taiwanu militaristickým Japonskom v roku 1900 sa hora stala najvyšším štítom cisárstva. Štít dostal nové meno Niitakajama. Meno hory bolo použité v tajnej šifre Niitakajama nobore (Vystúpte na horu Niitakajama).

Tá spustila japonský útok na americkú námornú základňu v Pearl Harbor.

Prírodnú rozmanitosť a krásu ostrova je najlepšie spoznať v národných parkoch Jü-šan Kenting, Taroko, Yangmingshan, a ďalších.

Náboženská štruktúra obyvateľstva Taiwanu 35,1% budhizmus 33,0% taoizmus 18,7% bez vyznania 3,9% kresťania

18,7% 3,9%

33% 35,1%

Taiwan pre západný svet objavili v roku 1544 Portugalci, ktorí mu dali meno Ilha Formosa – Krásny ostrov. Na konci čínskej občianskej vojny sa v roku 1949 na ostrov stiahli zvyšky čankajškovej armády. Do októbra 1971 v OSN zastupoval Čínu Taiwan. Po prijatí Čínskej ľudovej republiky do OSN bol Taiwan z organizácie vylúčený. Taiwan dnes medzinárodne uznáva len niekoľ ko štátov. Taiwan je členom Medzinárodného olympijského výboru pod názvom Čínska Tchaj-pej.

Menou je nový taiwanský dolár.

1,00 EUR = 31,28 NT$

december/2021

Reflexie o zelenej knihe

strana 7

Po drobných peripetiách sa mi napokon na druhý pokus dostala do rúk publikácia autorov Pažitný, P. a Zajac, R.: Slovenské zdravotníctvo v post-covidovej ére 2020–2025–2030 (Slovart, 2021) s prosbou o vyjadrenie. A začali sa vynárať spomienky. Petra Pažitného som prvýkrát stretla na Ministerstve zdravotníctva SR, keď ešte nemal toľko titulov pred menom a za menom, a s ďalšími kolegami, aj s p. exministrom Rudolfom Zajacom, prišiel ako člen jeho užšieho reformného tímu s víziou reformy zdravotníctva na Slovensku.

V tom čase už bol hlboko mysľou vnorený do poznania rôznych súvislostí reformy a v tom sne, ktorý bol veľmi živý, skladal nejakú veľmi zložitú viacdimenzionálnu kocku.

A zatiaľ sa mu ju vtedy ešte nepodarilo zložiť. Povedala som si, tak to sme dvaja. Svojím spôsobom sa čosi podobné pokúšam poskladať už sedem rokov... hoci ja som to nevidela ako kocku... ale v podstate šlo o to isté. A v duchu si pripomínala slová mojej prvej školiteľky na MZ SR p. profesorky PhDr. Anny Kriškovej, PhD., že tu (rozumej „na ministerstve zdravotníctva“) je potrebné pri riešení akéhokoľvek problému rozmýšľať v súvislostiach. Povedala som si, ok Peter - možno tebe sa to alebo spoločne sa nám to podarí. Máš na to lepšie predpoklady. MESA 10.

A možno na tom istom stretnutí, alebo niekedy potom neskôr sme sa ešte rozprávali o virtuálnych spôsoboch rozmnožovania peňazí a mne to nedalo pokoj, dokedy sa dá niečo takéto geometrickým radom matematicky umelo nafukovať donekonečna a Peter sa mi to snažil vysvetliť, až kým cca o rok neprišla prvá kríza spôsobená poskytovanými nekrytými hypotekárnymi úvermi v USA (novinári vtedy povedali, že spľasla hypotekárna bublina) a dôsledky doľahli aj na Slovensko. Hra s číslami. S dôsledkami široko-ďaleko. Aj na osudy vedome na ňu nezapojených ľudí.

A aká je zodpovednosť.

A tiež som vtedy celkom nerozumela konceptu súťaživosti a konkurencie a téze, že trh všetko vyrieši, tým skôr v zdravotníctve, keď podľa mňa malo byť všetko v prvom rade postavené na vzťahu dôvery lekár-pacient a vzájomnej spolupráci (pacient dôveruje, nielen že mu lekár neuškodí, ale hlavne že mu pomôže; dôveruje nielen v jeho poznatky, ale aj jeho osobnosť, a vďaka tomu mu dovolí vstupovať do vlastnej intímnej zóny nielen tela, atď. ako málokomu, čomu sa možno v iných segmentoch hospodárstva dá ľahšie vyhnúť... ale v zdravotníctve...). Akosi som tieto dimenzie reality - kocky - v Petrových tabuľkách a číslach, ktoré sú inak skvelé a je dobre, že sa Peter Foto: autor

O

dvtedy už prešlo dvadsať rokov. Človek mal tú česť, že vtedy boli otvorení spolupráci a s pocitom, že sa bude môcť podieľať na niečom veľkom sa na chvíľu stal členom širšieho reformného tímu a neskôr tiež všeličo sám prehodnotil. Som však vďačná za túto skúsenosť. Minimálne ako za urýchľovač poznania. Späť však k publikácii. Aj autori v nej dnes svojím spôsobom bilancujú a zároveň ponúkajú víziu novú. Obohatení o svoju vlastnú skúsenosť.

Dozreli... poučili sa... Zo svojho uhla pohľadu, ako to napokon robíme všetci. Spomínam si na jedno z prvých stretnutí s pánom exministrom. Vtedy som pod vedením iných predchádzajúcich ministrov mala na MZ SR za sebou 7 rokov praxe. V tom čase hlavne s agendou neštátnych zdravotníckych zariadení a s tým súvisiacou organizáciou a riadením regionálneho a národného zdravotníctva, ale aj prvé skúsenosti s tvorbou zdravotníckych právnych predpisov.

V tom čase hlavne so zákonom č.

277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a vykonávacími predpismi k nemu. Pamätám si, ako mi vtedy pán exminister po našom krátkom rozhovore ohľadne môjho ďalšieho pracovného pôsobenia na ministerstve podal publikáciu s lesklým bielym obalom a modrým nápisom Reforma zdravotníctva, ukázal na ňu prstom a povedal „že legislatívne už je to hotové“. Zalistovala som, povedala si ok, prvý krok, vízia – výborné – to je dobre, že ako-tak ucelená vízia je pokope.

Ale do skutočnej legislatívnej podoby to ešte potrebuje vynaložiť veľa práce. Vyzeralo to na príležitosť participovať na niečom významnom a dôležitom. Človek veril, ako iste všetci ostatní zainteresovaní vtedy, že prispeje k lepšiemu a bol ochotný venovať svoju energiu a čas, ktoré by možno inak patrili rodine, lebo veď vlastne pre seba a svojich príbuzných to tvoríme, keď tu neskôr budeme. A tak nejak. Prvé stretnutie s Petrom, ospravedlňujem sa, ale na toto si už celkom nepamätám. Ale spomínam si na určite jedno z prvých, na ktorom mi vyrozprával jeden sen.

takýmto záležitostiam dlhodobo venuje, lebo to robí naozaj výborne a na svetovej úrovni, nevedela vtedy nájsť.

A tiež som okolo seba videla ešte niečo. Ako sa naozaj lepšie a pokojnejšie (nielen v systéme zdravotníctva) existuje v koncepte spolupráce a vzájomnej úcty a že nás to učia nielen naši predchodcovia, ktorí na Slovensku v období pred rokom 1989 riadili koncept koordinovanej riadenej spolupráce zdravotníctva (pravda, tiež mal svoje chyby, hlavne ideologicko-mocenské, ale...). A učí nás to aj samotná príroda, ktorej akokoľvek na to občas namyslene radi zabúdame, sme stále jej súčasťou. Celá príroda je dôkazom konceptu vzájomnej spolupráce, ktorú možno niekto v istých momentoch, keď sa na ňu díva izolovane, detailizovane a fragmentovane môže vnímať ako konkurenciu, ale keď sa dokáže pozerať na celok v jeho vzájomných vzťahoch a súvislostiach, je to jasné. Potrebovali sme sa vtedy všetci ešte veľa naučiť, aby sme to lepšie videli.

Takže sa teším, že tieto moje vtedy nahlas nevyslovené otázky alebo pochybnosti, ktoré sa mi v súvislosti s reformou premieľali v hlave – a kde som bola vnútorne silno presvedčená, že je akosi potrebné zabezpečiť, aby vo vnútri tohto systému bola rovnováha. Aby sa niečo príliš „nepretechnizovalo“ alebo „neodľudštilo“ v snahe o racionálnu a logicky odôvodniteľnú dokonalosť, ale aj tak, aby zostal priestor aj na umenie - „lege artis“ slobodné rozhodovanie odborníkov v slobodných povolaniach o tom, ako poskytujú starostlivosť na základe svojho najlepšieho vedomia a svedomia a najnovšieho poznania. Dobré vzťahy a ešte princípy non-nocere a beneficiencia, atď., základné etické princípy medicínskej, ale napokon vo svojej podstate aj podnikateľskej etiky – nielen v zdravotníctve. Som rada, že autori v tejto publikácii potvrdili, že sa k nim taktiež dopracovali.

Na strane 103 publikácie uvádzajú, že absolútne kľúčové je vytvoriť integrované zdravotné služby najmä na úrovni primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. V Slovenskej komore iných zdravotníckych pracovníkov sa s kolegami - najmä vďaka prezidentke RNDr. Monike Trechovej, MPH - agende integrácie ambulantnej zdravotnej starostlivosti venujeme intenzívne kontinuálne už od roku 2014. Vypracovali a na MZ SR sme odovzdali procesný model centra integrovanej zdravotnej starostlivosti a potreby zavedenia nových pracovných pozícií, ako je koordinátor spolupráce tímu, koordinátor spolupráce tímov, sestra ca-

se-manažérka, zdravotnícky dokumentarista; vyčíslili sme potrebné personálne a materiálno-technické vybavenie a vypracovali multiprofesionálny model integrovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, katalóg odborných činností integrovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, atď. Vrátane konkrétnych legislatívnych návrhov a textov (teda nielen vízií).

Vďaka Lekárskym novinám sme na túto tému uverejnili aj niekoľko informačných a popularizačných článkov, ktorými sme sa ich snažili bližšie osvetliť odbornej verejnosti aj študentom zdravotníckych odborov. Najbližšie je opäť vďaka ústretovosti redakcie Lekárskych novín v elektronickej tlači publikácia na tému Multiprofesionálna spolupráca v zdravotnej starostlivosti, za čo taktiež ďakujeme. Na strane 104 autori hovoria o intelektuálnom kapitáli ako o dôležitom prvku zdravotníctva, do ktorého sa už dlho investuje príliš málo. Naozaj sa veľmi teším, že autori konečne pripustili, že treba investovať aj do ľudí. Čo pred tými 20 rokmi, ako si tak ešte dobre pamätám, nechceli ani počuť. Že konkrétne treba skvalitniť personálnu prácu nielen v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach, ale aj na národnej úrovni tak, aby bola pre zdravotníckych pracovníkov viac podporná. A do ich odbornej prípravy hlavne charakteru praxe. Avšak v zdravotníctve určite nejde len o intelekt (zdravotníckych pracovníkov). Ale aj o osobnosť, postoje a hodnotovú orientáciu, profesionálne princípy, ktoré zastáva a obhajuje a aj tomu sa treba učiť.

A k tejto téme opäť s potešením zisťujeme, že nie sme sami, čo to hovoria, opäť rada pridávam, že Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov v období posledných 15 rokov nespočetne veľakrát na MZ SR predkladala konkrétne legislatívne návrhy, ako optimalizovať stanovené normatívy personálneho vybavenia, ako konečne určiť aj normatívy optimálne (aby sme sa aspoň postupne mohli začať k optimálnemu stavu približovať); ako treba zdravotné poisťovne zaviazať tieto optimalizované normatívy začať napĺňať (bez súčasnej redukcie úhrad určených pre doterajších poskytovateľov v sieti); ako by aj zdravotné poisťovne mohli prispievať k dopĺňaniu kapacít a na odbornú prípravu pokračovateľov zdravotnej starostlivosti; že je potrebné vytvoriť štruktúry na zabezpečenie dlhodobého, strednodobého a krátkodobého plánovania a zabezpečovania zdravotníckych pracovníkov pre zdravotnícke zariadenia na lokálnej, regionálnej aj národnej úrovni, aby sme neboli

opakovane v personálnej oblasti obrazne povedané vystavovaní situáciám, že „treba hasiť a nie je čím“ alebo lepšie povedané „kým,“ ako je tomu dnes; ako sa venovať problematike skutočných výstupných kompetencií a interdisciplinárnemu vzdelávaniu; ako začať tvoriť a udržiavať v systéme nové pracovné miesta a pracovné pozície, atď. Tým skôr, že sú tu eurofondy z Plánu obnovy a reziliencie SR, ktoré by vlastne na ten účel mali byť určené. A tiež riešiť, ako posilniť práva zdravotníckych pracovníkov. A zlepšiť pracovné podmienky.

Pretože ako autori v závere uvádzajú, vďakabohu - pre mnohých z nich táto práca ešte stále nie je iba spôsobom obživy, ale aj poslaním.

Tiež sa teším, že autori konečne po dvadsiatich rokoch pripúšťajú, že do systému zdravotníctva skutočne treba aj pridať zdroje, nielen iba tlačiť na zvýšenie efektivity. Škoda, že sme ich už vtedy nevedeli presvedčiť. Preto za SKIZP k tomu radi a často pridávame, že ak sa zdravotná starostlivosť platí v rozsahu ustanovenom zákonom (ako vraví Ústava SR), takýto zákon je aj priamo štátny rozpočet a je to možné aj priamo zo štátneho rozpočtu.

Podobne ma zaujalo, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý stvorili samostatným návrhom zákona, autori publikácie dnes pokladajú za ich najväčšie sklamanie (a to nielen preto, že už nie je nezávislý). Za zmienku stojí aj mnoho ďalších odporúčaní, ako napríklad to, že je konečne potrebné v zdravotníctve začať pracovať s reálnymi cenami odrážajúcimi reálne náklady na jej zabezpečenie (SKIZP opakovane už niekoľko rokov predkladá konkrétne legislatívne návrhy na úpravu zákona o cenách v tomto zmysle) atď. Takže opäť sa tešíme, že nie sme v SKIZP sami, ktorí dospeli k takémuto poznaniu. Čo povedať na koniec? Po dočítaní a odložení tzv. zelenej knihy mi zostal silný pocit déjá-vu, aj keď iste po vývinovej špirále v novej vývinovej kvalite. Opäť ako-tak ucelená vízia, ktorá potrebuje pretavenie do legislatívnej podoby, schválenie príslušnými orgánmi a implementáciu do praxe. A aj keď by sa mnohé návrhy a nápady možno dali hneď vzájomne poprepájať, podporiť a spolupracovať a tak ich zmysluplne pretaviť do reality... ibaže nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Čo zmysluplné sa vlastne ešte dá presadiť a kadiaľ v tomto prostredí? A to myslím všetky najvšeobecnejšie, hlavne pozitívne, významy slov z tohto tvrdenia.

PhDr. Kvetoslava Kotrbová, PhD.,MPH autorka je viceprezidentkou pre legislatívu a inovácie Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov

1 So 2 Ne 3 Po 4 Ut 5 St 6 Št 7 Pi 8 So 9 Ne 10 Po 11 Ut 12 St 13 Št 14 Pi 15 So 16 Ne 17 Po 18 Ut 19 St 20 Št 21 Pi 22 So 23 Ne 24 Po 25 Ut 26 St 27 Št 28 Pi 29 So

Gašpar

Alfonz

Bohuš

Tamara

Gejza

Timotej

Miloš

Zora

Vincent

Dalibor

Drahomíra, Mário, Sára

Bohdana

Nataša

Kristína

Dobroslav

Radovan

Rastislav

Ernest

Malvína

Dáša

Alexej

Severín

Bohuslava

a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov)

Antónia Zjavenie Pána (Traja králi

Andrea

Drahoslav

Daniela

Alexandra, Karina

Nový rok Deň vzniku Slovenskej republiky

JANUÁR

1 Ut 2 St 3 Št 4 Pi 5 So 6 Ne 7 Po 8 Ut 9 St 10 Št 11 Pi 12 So 13 Ne 14 Po 15 Ut 16 St 17 Št 18 Pi 19 So 20 Ne 21 Po 22 Ut 23 St 24 Št 25 Pi 26 So 27 Ne 28 Po

Zlata, Zlatica

Alexander

Viktor

Frederik

Matej

Roman, Romana

Etela

Eleonóra

Lívia

Vlasta

Jaromír

Miloslava

Ida, Liana

Pravoslav 200. výročie narodenia J. Rotaridesa

Valentín

Arpád

Perla

Dezider

Gabriela

Zdenko

Zoja

Vanda

Dorota

Agáta

Veronika

Blažej

Erik, Erika

Tatiana

FEBRUÁR 1 Ut 2 St 3 Št 4 Pi 5 So 6 Ne 7 Po 8 Ut 9 St 10 Št 11 Pi 12 So 13 Ne 14 Po 15 Ut 16 St 17 Št 18 Pi 19 So 20 Ne 21 Po 22 Ut 23 St 24 Št 25 Pi 26 So 27 Ne 28 Po 29 Ut Miroslav

Soňa Deň učiteľov

Alena

Emanuel

Marián

Gabriel

Adrián

Beňadik

Blahoslav

Víťazoslav

Jozef

Eduard

Ľubica

Boleslav

Svetlana

Matilda Vyhlásenie Slovenského štátu

Vlastimil

Gregor

Angela

Branislav, Bruno

Františka

Alan Medzinárodný deň žien

Tomáš

Radoslav

Fridrich

Kazimír

Bohumil, Bohumila

Anežka

Albín

MAREC

KALENDÁR

SLOVENSKý LEKÁRSKy

1 Pi 2 So 3 Ne 4 Po 5 Ut 6 St 7 Št 8 Pi 9 So 10 Ne 11 Po 12 Ut 13 St 14 Št 15 Pi 16 So 17 Ne 18 Po 19 Ut 20 St 21 Št 22 Pi 23 So 24 Ne 25 Po 26 Ut 27 St 28 Št 29 Pi Lea

Jarmila

Jaroslav

Jaroslava

Marek

Juraj 200. výročie narodenia Janka Kráľa

Vojtech

Slavomír

Ervín

Marcel

Jela

Valér Veľkonočný pondelok

Rudolf Veľkonočná nedeľa

Dana, Danica Biela sobota

Fedor Veľkonočný piatok

Justína Zelený štvrtok

Aleš

Estera

Július

Igor

Milena

Albert 110. výročie narodenia J. Gabčíka

Zoltán Svetový deň zdravia (WHO)

Irena

Miroslava

Izidor

Richard

Zita

Hugo

APRÍL 1 Ne 2 Po 3 Ut 4 St 5 Št 6 Pi 7 So 8 Ne 9 Po 10 Ut 11 St 12 Št 13 Pi 14 So 15 Ne 16 Po 17 Ut 18 St 19 Št 20 Pi 21 So 22 Ne 23 Po 24 Ut 25 St 26 Št 27 Pi 28 So 29 Ne Vilma

Viliam

Iveta

Dušan

Urban

Ela

Želmíra

Júlia Juliana

Zina

Bernard

Gertrúda

Viola

Gizela

Svetozár

Žofia

Bonifác

Servác

Pankrác

Blažena

Viktória

Roland Výročie konca Druhej svetovej vojny

Ingrida Deň víťazstva nad fašizmom, Deň matiek

Monika

Hermína

Lesana

Florián Výročie úmrtia M. R. Štefánika

Galina

Žigmund

Sviatok práce

MÁJ 1 St 2 Št 3 Pi 4 So 5 Ne 6 Po 7 Ut 8 St 9 Št 10 Pi 11 So 12 Ne 13 Po 14 Ut 15 St 16 Št 17 Pi 18 So 19 Ne 20 Po 21 Ut 22 St 23 Št 24 Pi 25 So 26 Ne 27 Po 28 Ut 29 St

Peter, Pavol, Petra

Beáta

Ladislav

Adriána

Tadeáš

Ján

Sidónia

Paulína

Alojz

Valéria

Alfréd, Deň otcov

Vratislav

Adolf

Blanka

Vít

Vasil

Anton

Zlatko

Dobroslava

Margaréta

Stanislava

Medard

Róbert Výročie Memoranda národa slovenského

Norbert

Laura

Lenka Výročie Trianonskej mierovej zmluvy

Karolína

Xénia

Žaneta, Medzinárodný deň detí 200. výročie narodenia J. Francisciho

JÚN

1 Pi 2 So 3 Ne 4 Po 5 Ut 6 St 7 Št 8 Pi 9 So 10 Ne 11 Po 12 Ut 13 St 14 Št 15 Pi 16 So 17 Ne 18 Po 19 Ut 20 St 21 Št 22 Pi 23 So 24 Ne 25 Po 26 Ut 27 St 28 Št 29 Pi 30 So 31 Ne

30 Ne 31 Po

JÚL

Ignác

Libuša

Marta

Krištof

Božena

Anna Hana

Jakub

Vladimír

Oľga

Magdaléna

Daniel

Iľja

Dušana

Kamila

Bohuslav Výročie zvrchovanosti SR

Drahomír

Henrich

Kamil

Margita

Nina

Milota

Amália

Lujza

Ivan

Oliver

Patrik, Patrícia

Cyril a Metod Sviatok svätého Cyrila a Metoda

Prokop

Miloslav

Berta

Diana

Emil

Ema

1 Po 2 Ut 3 St 4 Št 5 Pi 6 So 7 Ne 8 Po 9 Ut 10 St 11 Št 12 Pi 13 So 14 Ne 15 Po 16 Ut 17 St 18 Št 19 Pi 20 So 21 Ne 22 Po 23 Ut 24 St 25 Št 26 Pi 27 So 28 Ne 29 Po 30 Ut 31 St

Nora

Ružena 110. výročie narodenia lekára P. Straussa

Nikola, Nikolaj Výročie Slovenského národného povstania

Augustín

Silvia

Samuel

Ľudovít

Bartolomej

Filip

Tichomír

Jana

Anabela

Lýdia

Elena, Helena

Milica

Leonard

Marcela

Mojmír

Ľubomír

Darina

Zuzana

Vavrinec 100. výročie narodenia V. Mináča

Ľubomíra

Oskar

Štefánia

Jozefína

Hortenzia

Dominik, Dominika Deň Matice slovenskej

Jerguš

Gustáv

Božidara

AUGUST

www.lekarskenoviny.sk Benjamín

Vieroslava

1 Št 2 Pi 3 So 4 Ne 5 Po 6 Ut 7 St 8 Št 9 Pi 10 So 11 Ne 12 Po 13 Ut 14 St 15 Št 16 Pi 17 So 18 Ne 19 Po 20 Ut 21 St 22 Št 23 Pi 24 So 25 Ne 26 Po 27 Ut 28 St 29 Št 30 Pi Jarolím

Michal, Michaela

Václav

Cyprián

Edita

Vladislav

Ľuboš, Ľubor

Zdenka

Móric

Matúš

Ľuboslav, Ľuboslava 120. výročie narodenia V. Clementisa

Konštantín Nezávislosť národa slovenského (SNR, 1848)

Eugénia

Olympia

Ľudomila, Ľudmila

Jolana Sedembolestná Panna Mária

Ľudomil

Ctibor

Mária

Bystrík

Oleg

Martina

Miriama

Marianna

Alica

Regína

Rozália

Belo

Linda

Drahoslava Deň ústavy Slovenskej republiky

SEPTEMBER

30 St 31 Št Anastázia

1 So 2 Ne 3 Po 4 Ut 5 St 6 Št 7 Pi 8 So 9 Ne 10 Po 11 Ut 12 St 13 Št 14 Pi 15 So 16 Ne 17 Po 18 Ut 19 St 20 Št 21 Pi 22 So 23 Ne 24 Po 25 Ut 26 St 27 Št 28 Pi 29 So 30 Ne 31 Po Aurélia Deň reformácie

Simona Výročie Deklarácie slovenského národa

Klára Deň narodenia Ľudovíta Štúra

Dobromila Deň vzniku Česko-Slovenska

Sabína Deň černovskej tragédie

Demeter

Aurel

Kvetoslava

Alojza

Sergej

Uršuľa

Vendelín

Kristián

Lukáš

Hedviga

Vladimíra

Terézia

Boris

Koloman

Maximilián

Valentína

Slavomíra

Dionýz

Brigita

Eliška 80. výročie narodenia S. Čárskeho

Natália

Viera

František

Stela

Levoslav

Arnold

OKTÓBER

30 So Petronela

Ferdinand

1 Ut 2 St 3 Št 4 Pi 5 So 6 Ne 7 Po 8 Ut 9 St 10 Št 11 Pi 12 So 13 Ne 14 Po 15 Ut 16 St 17 Št 18 Pi 19 So 20 Ne 21 Po 22 Ut 23 St 24 Št 25 Pi 26 So 27 Ne 28 Po 29 Ut 30 St Ondrej, Andrej

Vratko

Henrieta

Milan

Kornel

Katarína, 30. výročie Ústavného zákona o zániku ČSFR

Emília

Klement

Cecília

Elvíra

Félix

Alžbeta

Eugen

Klaudia Deň boja za slobodu a demokraciu

Agnesa

Leopold

Irma

Stanislav

Svätopluk

Maroš, Martin

Tibor

Teodor

Bohumír

René

Renáta

Imrich

Karol

Hubert

Pamiatka zosnulých

Denis, Denisa Sviatok všetkých svätých

NOVEMBER

30 Po 31 Ut Melánia

1 Št 2 Pi 3 So 4 Ne 5 Po 6 Ut 7 St 8 Št 9 Pi 10 So 11 Ne 12 Po 13 Ut 14 St 15 Št 16 Pi 17 So 18 Ne 19 Po 20 Ut 21 St 22 Št 23 Pi 24 So 25 Ne 26 Po 27 Ut 28 St 29 Št 30 Pi 31 So

Silvester

Dávid, Deň vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu (1977)

Milada

Ivana

Filoména

Štefan Druhý sviatok vianočný

Prvý sviatok vianočný

Adam a Eva Štedrý deň

Nadežda

Adela 200. výročie narodenia Š.M.Daxnera

Bohdan

Dagmara

Judita

Sláva, Slávka

Kornélia

Albína

Ivica

Branislava, Bronislava

Lucia

Otília

Hilda

Radúz Deň ľudských práv

Izabela

Marína

Ambróz 50. výročie letu misie Apollo 17 na mesiac

Mikuláš

Oto

Barbora

Oldrich

Bibiána

Edmund Svetový deň boja proti AIDS (WHO)

DECEMBER

30 Št

december/2021

strana 10

Atakujú vás pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti urážkami alebo gestami? Za toto už hrozí pokuta!

V poslednej dobe ste určite v médiách postrehli, že pri očkovaní proti ochoreniu COVID-19 boli slovne atakovaní zdravotnícki pracovníci vykonávajúci očkovanie a dokonca aj samotní záujemcovia o očkovanie. Na takéto nepríjemné situácie sa rozhodla zareagovať vláda Slovenskej republiky, ktorá schválila návrh zákona, ktorým sa menia viaceré právne predpisy práve v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19. Legislatívne zmeny sa dotkli aj otázky priestupkov na úseku zdravotníctva. V najbližších riadkoch vám ponúkame prehľad prijatých zmien týkajúcich sa priestupkov súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19.

OCHRANA ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV A INÝCH OSÔB PRED SLOVNÝMI ÚTOKMI Vláda SR schválila minulý týždeň návrh zákona, ktorým dochádza k viacerým legislatívnym zmenám vo viacerých právnych predpisoch. Tieto legislatívne zmeny reagujú na tretiu vlnu pandémie ochorenia COVID-19.

Návrh zákona bol v skrátenom legislatívnom konaní schválený aj parlamentom a nakoniec aj podpísaný prezidentkou SR. Návrh zákona sa dotkol sčasti aj právnej úpravy priestupkov na úseku zdravotníctva. Priniesol nové skutkové podstaty priestupkov, ktorých cieľom je chrániť nielen zdravotníkov, ale aj samotných pacientov, a to najmä s ohľadom na posledné slovné útoky na zdravotníckych pracovníkov a pacientov, ktorým mala byť podaná očkovacia látka proti ochoreniu COVID-19. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona (cit.): „Zavádza sa nová skutková podstata, ktorej cieľom je osobitne postihovať verbálne útoky a znevažovanie poskytovateľov a prijímateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj osôb zúčastňujúcich sa na jej poskytovaní. Takéto útoky sa

LN21103

INZERCIA

v súčasnosti množia najmä pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19.“ Podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej ako „zákon o priestupkoch“) (cit.): „Priestupku sa dopustí ten, kto v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo pre jej poskytovanie hrubo znevažuje, uráža alebo ohrozuje poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, prijímateľa zdravotnej starostlivosti, zdravotníckeho pracovníka, zamestnanca poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo inú osobu podieľajúcu sa na poskytovaní zdravotnej starostlivosti verbálne, gestom, grafickým zobrazením alebo iným spôsobom.“ V zmysle vyššie uvedeného tak osoby, ktoré budú nejakým spôsobom (slovne, gestami alebo inak) znevažovať zdravotníckych pracovníkov, pacientov alebo dokonca osoby, ktoré vypomáhajú pri očkovaní proti ochoreniu COVID-19 (napr. administratívni pracovníci), dopustia sa priestupku, za ktorý im môže byť uložená pokuta. V súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa za

priestupok považuje aj konanie, ktorým niekto úmyselne zmarí, sťaží alebo ohrozí poskytovanie zdravotnej starostlivosti alebo sa nepodrobí povinnému vyšetreniu alebo liečeniu. Tento skutok však bol v zákone o priestupkoch aj pred touto novelizáciou. ÚPRAVA PRIESTUPKU FALŠOVANIA A VYHOTOVOVANIA NEPRAVDIVÉHO VÝPISU ZO ZDRAVOTNEJ DOKUMENTÁCIE V rámci zákona o priestupkoch sa spresnila aj skutková podstata priestupku týkajúceho sa falšovania zdravotnej dokumentácie a vyhotovovania nepravdivého výpisu z nej. Ide zrejme o reakciu na prípady, kedy lekár vystavil pacientovi potvrdenie o očkovaní proti ochoreniu COVID-19, aj keď ho pacient v skutočnosti neabsolvoval.

Podľa § 29 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch (cit.): „Priestupku sa dopustí ten, kto sfalšuje alebo zámerne vyhotoví nepravdivý výpis zo zdravotnej dokumentácie, potvrdenie týkajúce sa zdravotného stavu osoby alebo potvrdenie týkajúce sa poskytnutej zdravotnej starostlivosti, alebo kto si nechá vyhotoviť alebo použije

nepravdivý výpis zo zdravotnej dokumentácie, nepravdivé potvrdenie týkajúce sa zdravotného stavu osoby alebo nepravdivé potvrdenie týkajúce sa poskytnutej zdravotnej starostlivosti, alebo kto zneužije zdravotnú dokumentáciu.“ Za tento skutok môže byť pokutovaný nielen zdravotnícky pracovník, ale aj osoba, ktorá si nechala vyhotoviť nepravdivý výpis zo zdravotnej dokumentácie.

S ohľadom na mieru závažnosti môže dokonca takéto konanie dospieť až k trestnému stíhaniu, pretože v konečnom dôsledku môže byť kvalifikované ako trestný čin falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie, ktorý upravuje priamo Trestný zákon v § 352a.

POKUTY ZA JEDNOTLIVÉ PRIESTUPKY PO NOVOM V prípade priestupkov na úseku zdravotníctva spomenutých v tomto článku môže byť páchateľovi priestupku uložená po novom pokuta až do výšky 1000 eur. Takáto

výška pokuty predstavuje značné sprísnenie, pretože predtým bolo možné za priestupok falšovania a vyhotovovania nepravdivého výpisu zo zdravotnej dokumentácie a za marenie a ohrozovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti uložiť pokutu len do výšky 99 eur. Ďalej sa rozšírila možnosť riešiť tieto priestupky aj v blokovom konaní priamo na mieste spáchania skutku, pričom v blokovom konaní môžu byť tieto skutky potrestané pokutou až do výšky 500 eur.

V rámci právnej úpravy sankcií za dané priestupky sa určili aj prísnejšie pokuty, pokiaľ tieto skutky budú spáchané v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

V týchto prípadoch môže byť uložená pokuta až do výšky 1500 eur a v blokovom konaní až do 700 eur. Ide o značné sumy, ktoré snáď dosiahnu sledovaný efekt a poskytovanie zdravotnej starostlivosti bude prebiehať už bez verbálnych útokov na zdravotníkov a samotných pacientov.

Mgr. Lenka Kavarniková

JUDr. Ivan Humeník, PhD.

h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o.

h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o.

december/2021

strana 11

Vianocná ˇ spomienka na otca Aký človek bol docent MUDr. Ladislav Kužela – o tom som sa rozprával s jeho synom, gastroenterológom docentom MUDr. Ladislavom Kuželom, CSc. Dá sa povedať, že ste lekárska rodina. Pôsobil v tomto povolaní niekto z otcových predkov?

Môj otec vyrástol v Ivanke pri Dunaji v tak neuveriteľne rodinne založenom prostredí, že pri dnešnom uponáhľanom svete si človek ťažko dokáže predstaviť, ako to mohlo u nich doma asi vyzerať. Ja môžem iba potvrdiť, že ako dieťa mám jedny z najkrajších spomienok na časy, kedy moja babka (otcova mama) pravidelne organizovala u seba v dome (v tom čase už v Bratislave) každý víkend rodinné stretnutia, a to napriek pomerne výraznej početnosti rodiny mala štyri deti, tieto deti mali svoje deti, rodiny...

Otec bol druhý zo súrodencov.

V rodine nemal lekársky vzor, napriek tomu od strednej školy vedel, že chce ísť na medicínu. Tú chcel študovať aj jeho mladší brat Štefan.

Ten bol vo svojej výskumnej práci taký úspešný, že mu doslova o chlp unikla Nobelova cena, keď sa zaoberal výskumom biochémie bunky.

Aj Štefan si, podobne ako otec, s komunistami užil svoje. Doslova ho odtrhli od laboratórneho stola a vyhodili z Prírodovedeckej fakulty UK. Našťastie ho prichýlili pod svoje krídla onkológovia, kde mohol ďalej realizovať svoj výskum a ukázať svoju výnimočnosť. Medicínu vyštudovala aj otcova sestra, ktorá sa stala uznávanou, rešpektovanou psychiatričkou. Tak sa vlastne vytvoril základ lekárskej rodiny.

Docent Kužela sa u profesora Šišku profiloval smerom ku kardiochirurgii.

Otec hovoril plynule po anglicky, nemecky a rusky. V týchto jazykoch študoval odbornú literatúru.

Keď spoluorganizoval medzinárodný kardiochirurgický kongres v Bojniciach, všimli si ho kolegovia z Ameriky a priamo tam dostal ponuku na odbornú stáž. V roku 1966 vycestoval do San Francisca, kde mal možnosť dva roky pracovať u pána profesora Gerbodeho. Keď videli, čo dokáže, ponúkli mu prácu na klinike patriacej pod Stanfordovu univerzitu, ktorá je jednou z vedúcich vzdelávacích, ako aj vedeckých inštitúcií na svete. Keďže si ho chceli „vychovať pre seba“, dali mu možnosť cestovať po najlepších kardiologických pracoviskách v USA. Tam sa oboznámil s novými operačnými postupmi, ktoré boli pre nás neznáme.

Ako vyzeral rodinný život u Kuželovcov?

Mama sa s otcom zoznámila, keď už bol chirurgom. Ako sedemnásťročná študentka konzervatória mala akútny zápal apendixu. Otec ju operoval v nemocnici na Partizánskej. Už počas hospitalizácie sa do neho doslova po uši zaľúbila.

Po prepustení nútila sesternicu, aby sa prechádzali okolo nemocnice, v nádeji, že ho stretne. Ke-

ďže prechádzky neboli úspešné, kúpila si malé topánky, ktoré jej zodrali päty, a tak sa dostala opäť k nemu do nemocnice. Tu si ju otec musel všimnúť a v roku 1962 bola svadba. Ked bol na stáži v Amerike, mama mohla ísť za ním až po niekoľkých mesiacoch. Ako „záruku“, že sa vráti, ju komunisti donútili nechať moju sestru v ČSSR, ktorá ostala u jej rodičov. Keď mama prišla do San Francisca, vyhrala konkurz do opery. Zo speváckej kariéry napokon nebolo nič. V lekárskych kruhoch panoval pre nás zvláštny, ale aj podnetný zvyk. Nemocnice zabezpečovali, aby manželky sprevádzali svojich partnerov na operačných sálach aj na pracovných cestách. Dámy sedeli v presklenej galérii nad operačkou a sledovali svojich manželov pri práci. Oni im pritom vysvetľovali, čo sa práve deje. Nemocnice mali záujem, aby vedeli o práci svojich mužov čo najviac a lepšie pochopili, prečo prídu domov zničení. V speváckej kariére mohla mama pokračovať až po návrate domov, v Slovenskej filharmónii. Z Ameriky si okrem mňa (narodil som sa dva mesiace po príchode) doniesli aj vianočné zvyky.

Doma sme mali ozdobený vianočný strom vždy od Mikuláša až do Troch kráľov. Pod stromčekom sme mali zabalené darčeky, ktoré spolu s nami rozbaľoval aj náš pes.

Spomínate si na spolužitie v širšej lekárskej rodine?

Otcovi súrodenci boli výnimočne nadaní ľudia. Vo svojich odboroch ostali po nich, podobne ako po otcovi, nezmazateľne hlboké brázdy. Počas pravidelných víkendových stretnutí, keď sa hodovalo do sýtosti, vždy panovala pohodová nálada. Sprevádzal ju krik, pri ktorom sa človek mal niekedy problém dostať k slovu. Medzi týmito výnimočnými osobnosťami býval ústrednou postavou otec.

Všetci na neho obdivne hľadeli a s úžasom počúvali jeho historky.

Nikdy neutíchali debaty, ktoré sa viedli až na deväťdesiatdeväť percent o medicíne. Tej zasvätil môj otec celý život.

Aké bolo vaše detstvo?

Z detstva mi ostalo aj veľa spomienok na to, ako som sedel otcovi

na kolene a on študoval nepredstaviteľne „tlsté“ knihy v angličtine, z ktorých ma zaujali najmä obrázky. Jeho láska k medicíne bola silná až do tej miery, že mama si sama naštudovala medicínsku problematiku, aby mu stíhala večer kontrovať v rámci debaty. Musím priznať, že ju dodnes ovláda do takej miery, že jej mám problém niektoré veci z medicínskeho hľadiska vyhovoriť, lebo „ona si to naštudovala“ inak. Žiaľ, otec medicíne zasvätil svoj život až tak naplno, že nedbal o svoje zdravie, a to i napriek tomu, že už mal za sebou dva prekonané infarkty, pracoval každý deň do úplného vyčerpania. Takto sa od útleho detstva stala medicína prirodzenou súčasťou môjho života. Dostával som ju od kolísky, lebo v rodinnom kruhu aj pri rôznych návštevách bola hlavnou témou skoro vždy medicína. Často som býval v nemocnici pri otcovi. Keďže si z roboty zvykol nosiť zaujímavé veci, už ako dieťa som sa hrával s peánmi a umelými chlopňami. A mama rozumela všetkým odborným výrazom a doteraz číta prevažne zdravotnícku literatúru. Taktiež treba dodať, že moje detstvo prebiehalo v dobe veľkých osobností a zvučných mien. Mal som to šťastie, že som ich vídaval už ako dieťa. Napríklad, taký pán profesor Ján „Džony“ Černý býval u nás veľmi často na chate, rovnako ako mnoho ďalších lekárskych velikánov tej doby. Čo otca priviedlo k prvej transplantácii v strednej Európe?

Ako som už spomínal, otec dostal v USA viacero ponúk, aby tam ostal. On však chcel prísť na Slovensko a pozdvihnúť kardiochirurgiu. V rámci výcviku na pracoviskách v USA si osvojil nové operačné a liečebné postupy a veril, že ich bude môcť zrealizovať u nás.

To platilo aj o transplantácii srdca.

V roku 1968 sa stal vedúcim oddelenia kardiovaskulárnej chirurgie a zástupcom prednostu kliniky

Rodina Kuželovcov pri vianočnom stromčeku.

vedenej akademikom Karolom Šiškom. Rok po úspešnej transplantácii, ktorú 3. decembra 1967 v Juhoafrickej republike zrealizoval profesor Christian Barnard, vykonal otec, pár mesiacov po návrate z USA, presne 9. júla 1968, za pomoci kolektívu prvú transplantáciu srdca s mimotelovým obehom v strednej Európe. Darcom bol štyridsaťšesťročný muž, ktorý sa smrteľne zranil po páde z balkóna. Príjemcom bola päťdesiatštyriročná žena, ktorá, žiaľ, zomrela po piatich hodinách ešte na operačnej sále na následky iných ochorení.

V čom bol problém?

Vtedy som mal tri mesiace. Len sprostredkovane viem, že otec sa technicky operácie dobre zhostil.

Problém bol v zázemí, nebolo dosť skúseností so zvládnutím reakcie zo strany imunitného systému a celkovo chýbala aj zohratá periféria odborníkov, ktorá je dnes pri transplantácii samozrejmosťou. Ďalšia transplantácia srdca sa uskutočnila až o tridsať rokov neskôr.

Po roku 1968 mal váš otec politické problémy. Často sa dostával do konfliktu s komunistickými kádrami, ktorým tvrdil, že stranícka knižka nestačí na to, aby viedli kolektív, keď na to odborne nemajú. Po roku 1968 ho vyhodili z večera do rána, keď sa mal stať prednostom kardiochirurgickej kliniky na Partizánskej, na ktorej mu najviac záležalo. Večer šiel s mamou na kliniku. Odmontovali z dverí menovky, preniesli veci z pripravovanej pracovne prednostu. To však súdruhom nestačilo a v roku 1979 ho z politických dôvodov odstavili od toho, čo miloval najviac, to znamená od pacientov, od chirurgie, a presunuli ho do výskumného ústavu SAV. To, že ho odstrihli od praktickej chirurgie, niesol veľmi ťažko. Napriek všetkým ústrkom a podrazom však doma nikdy nepovedal: „Škoda, že sme neostali v Amerike.”

Váš otec teda zo zásady odmietal kompromisy.

Neustála šikana zo strany vtedajších vedúcich pracovníkov (správne by som ich pomenoval – „straníkov“) pokračovala aj počas posledných rokov otcovho života.

Napriek tomu nikdy nestratil to, čo ho robilo výnimočným a čo mu vštepili jeho rodičia, jeho mama.

Bol to zmysel pre hodnoty ako čestnosť, tvrdá práca, štedrosť a dobrota; popri tom mu ostalo to najdôležitejšie - schopnosť zasmiať sa na sebe aj spolu s druhými. Spomí-

Foto: archív L.K.

MUDr. Ladislav Kužela (1926–1980) Narodil sa 5. augusta 1926 v Ivanke pri Dunaji. Štúdium na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave absolvoval v roku 1950. Po promócii pracoval v Ústave normálnej a patologickej anatómie. Od roku 1952 bol odborným asistentom na II. chirurgickej klinike LF SU v Bratislave. Prešiel klasickou hrudníkovou chirurgiou, potom sa špecializoval na kardiochirurgiu. Docentom sa stal v roku 1964. V rokoch 1966 – 1968 absolvoval stáž v Pacific Medical Center v Spojených štátoch amerických, kde získal vedecký titul Master of Clinical Sciences. Od roku 1968 bol vedúcim oddelenia kardiovaskulárnej chirurgie a zástupcom prednostu. 9. júla 1968 uskutočnil prvú transplantáciu srdca nielen v bývalom Československu, ale aj v strednej a východnej Európe, ktorú sám inicioval. Zaviedol endokrinnú chirurgiu a moderné liečenie kardiovaskulárneho systému. Zaoberal sa i pooperačnou fyziológiou, patopsychológiou a pooperačnou starostlivosťou o pacientov. Od roku 1979 ho z politických dôvodov odstavili z klinickej praxe a musel začať pracovať v Ústave experimentálnej chirurgie Slovenskej akadémie vied (SAV). Zomrel 27. mája 1980.

nanú šikanu si po pravde otec tak trochu aj „ušil“ na seba sám svojou priamosťou, otvorenosťou, svojím prístupom, keď jednoznačne dal každému najavo, že nemá rád priemernosť, a tomu, kto „nemal na to”, vysvetlil, akým smerom by sa mal pre dobro medicíny radšej uberať. V tých časoch si vedel každý predstaviť, k akej „popularite“ môjho otca to viedlo, a on napriek tomu, že presne vedel, akú dohru môže mať jeho postoj, ostal neoblomným a nezišiel zo svojej priamej cesty. Dôsledkom bolo aj to, že som nemohol študovať medicínu v Bratislave. Prijali ma na hygienu v Prahe, odkiaľ som po roku prestúpil do Bratislavy, kde som musel znovu absolvovať všetky skúšky.

Aké bolo jeho pôsobenie v SAV? Práca v SAV mu spôsobila viac utrpenia ako radosti, lebo tým, že ho komunisti odstrihli od toho, čo najviac miloval - od chirurgie, od pacientov, dosiahli presne to, čo chceli: v tomto období doslova trpel.

Stretávate ešte otcových pacientov?

Rád by som vyjadril poďakovanie z celého srdca všetkým, ktorí stále spomínajú na otca v dobrom.

Neprejde mesiac, aby som nemal telefonát či e-mail od známych, ktorí o ňom hovoria s láskou. Vďaka patrí všetkým, pre ktorých je aj po toľkých rokoch, čo už nie je medzi nami, zaradený do kategórie tzv. „nezmazateľných“ ľudí. Keď chcem charakterizovať takéto osobnosti, poviem: „Ide o človeka, ktorý keď vstúpi do miestnosti (bez fenoménu hlučnosti), všetci prítomní vedia a cítia (samozrejme bez pachovej stopy), že vošiel“.

Ako by váš otec videl súčasné trendy v medicíne?

Chirurgia totiž zďaleka (podobne ako aj celá medicína) nie je len o „rezaní“, ale aj o komunikácii s pacientom. Niektorí dnešní mladí lekári sa spoliehajú viac na prístroje ako na poznanie pacienta. Predpokladám, že by sa mu nepáčilo, že sa s pacientmi v súčasnosti stále menej hovorí. Na druhej strane by bol ale určite nadšený zo všetkých technických vymožeností, ktoré dnešná doba priniesla. Často, keď s mamou spomíname na otca, dávame si otázku: aký by bol dnes, či by bol stále plný elánu, humoru... teda, či by bol aj napriek vysokému veku taký, aký ostal v našich spomienkach. Žiaľ, na túto otázku odpoveď už nedostaneme. pripravil Peter Valo

december/2021

strana 12

infoservis

Košice ocenenili najlepších jednotlivcov a kolektívov za rok 2021 Celkovo 26 jednotlivcov a kolektívov z oblasti vedy, výskumu, zdravotníctva, umenia, kultúry a športu si v priestoroch Historickej radnice na Hlavnej ulici prevzalo z rúk primátora Jaroslava Polačeka Cenu mesta Košice a Cenu primátora za rok 2021, pričom o laureátoch rozhodlo Mestské zastupiteľstvo na základe odporúčania komisie. Tradícia udeľovania najvyšších mestských ocenení je prejavom úcty výnimočným osobnostiam, ktorí dávajú mestu dušu, tvoria morálne a pozitívne hodnoty, reprezentujú mesto doma i v zahraničí a sú inšpiráciou pre ostatných.

Medzi tohtoročnými ocenenými sa ocitli i lekári Pavol Jarčuška a Veronika Vargová a tiež kolektív študentov Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach.

Cenu mesta Košice si prevzal profesor MUDr. Pavol Jarčuška , PhD., za aktívne pôsobenie a koordináciu postupov v boji s pandémiou nového koronavírusu COVID-19 na regionálnej, celoslovenskej a európskej úrovni a mediálnu prezentáciu súvisiacich odborných stanovísk pre verejnosť.

Vyštudoval Lekárske fakulty Univerzity Palackého v Olomouci a UPJŠ v Košiciach. Má špecializáciu z internej medicíny a infekčných chorôb, absolvoval štúdium zdravotníckeho manažmentu a financovania, ukončil doktorandské štúdium v odbore vnútorné choroby a v tom istom odbore aj

habilitoval. Profesorský titul získal v odbore verejné zdravotníctvo.

Odboru infektológie sa venuje 33 rokov. Svoj profesijný život spojil s Univerzitnou nemocnicou L. Pasteura v Košiciach a v súčasnosti tu zastáva post prednostu Kliniky infektológie a cestovnej medicíny.

Dlhodobo sa venuje problematike antiinfekčnej liečby, liečbe pacientov s HIV a AIDS, pohlavne prenosným chorobám, nozokomiálnym nákazám a vakcinácii. Vyše desať rokov je predsedom Ústrednej komisie pre antiinfekčnú liečbu a antibiotickú politiku Ministerstva zdravotníctva SR, je členom prezídia SLS, prezidentom Slovenskej spoločnosti infektológov a viceprezidentom Slovenskej chemoterapeutickej spoločnosti.

Od februára 2020 vynakladá enormné úsilie v boji s pandé-

miou nového koronavírusu nielen v Košiciach, ale v rámci koordinácie postupov aj na regionálnej, celoslovenskej a európskej úrovni.

Je členom Pandemickej komisie vlády SR a konzília odborníkov COVID-19. Pôsobí tiež ako člen a konzultant Európskeho vedeckého výboru pre COVID-19, člen poradného zboru Európskej komisie a prezidentky EÚ.

Cenu primátora mesta Košice získala aj docentka MUDr. Veronika Vargová za mimoriadnu aktivitu, rozsiahlu pedagogickú činnosť a prínos vo vedení vysoko špecializovaného pracoviska Kliniky detí a dorastu, najväčšieho v rámci východoslovenského regiónu.

Od roku 1988 pracovala na Detskej klinike UNLP v Košiciach a od roku 1992 aj ako odborný asistent na Lekárskej fakulte UPJŠ. V sú-

časnosti vedie Kliniku detí a dorastu, najväčšie pracovisko v košickej Detskej fakultnej nemocnici. Lieči a stará sa o detských pacientov v celom spektre vysokošpecializovanej pediatrickej zdravotníckej starostlivosti. Je aktívna ako pedagogička, je vedúcou výučbovej základne pre praktickú výučbu LF UPJŠ na Klinike detí a dorastu, pôsobí ako garant v odbore Pediatrická reumatológia. Za zmienku stojí jej bohatá výskumná činnosť v projektoch PRINTO a VEGA. Rozsiahla publikačná činnosť zahŕňa vedecké práce v domácich aj zahraničných časopisoch a spoluprácu pri písaní vysokoškolských učebníc.

Pôsobí ako hlavný odborník MZ SR pre odbor Pediatrická reumatológia a je aktívnou členkou v mnohých významných slovenských odborných spoločnostiach. Je vždy ústretová, komunikatívna a pozitívne naladená ku kolegom i študentom a ako odborníčka prispela k tomu, že na východnom Slovensku vyrástlo už niekoľko generácií výborných pediatrov. Za príkladnú, nezištnú a obetavú pomoc, preukazovanú počas obdobia pandé-

mie ochorenia COVID-19, najmä v oblasti laboratórnej diagnostiky, získal Cenu primátora mesta Košice kolektív študentov košickej Lekárskej fakulty UPJŠ.

Stovky študentov z rôznych študijných programov a ročníkov tejto lekárskej fakulty od začiatku zhoršenia epidemiologickej situácie na Slovensku vypomáhali slovenskému zdravotníctvu rôznou formou a podávali svoju pomocnú ruku všade, kde to bolo potrebné.

Pomáhali v marci 2020 pri triedení pacientov na centrálnych príjmoch UNLP, manažovaní osôb, kontaktujúcich Call centrum UNLP a RÚVZ Košice. Neskôr sa ich činnosť rozšírila na realizáciu triáže pacientov, pôsobili ako ošetrovatelia na lôžkových oddeleniach pri nedostatku zdravotníckeho personálu, podieľali sa na odbere vzoriek v testovacích miestach. Študenti Lekárskej fakulty UPJŠ preukázali počas minulého roku veľkú ochotu a obetavosť pomôcť nielen Košičanom v neočakávanej a náročnej situácii, spojenej so šírením koronavírusu. jps

Virtuálna realita prenesie študentov do nemocnice Študenti medicínsko-technických odborov Prešovskej univerzity dostali príležitosť učiť sa na unikátnom simulátore počítačovej tomografie aký nemajú k dispozícii nikde inde. Veľkou výhodou

prístroja je, že študenti, budúci zdravotnícki pracovníci, si môžu vyskúšať vyšetrenie počítačovou tomografiou „nanečisto“. Eliminuje sa tým riziko, že v prípade pochybenia by na to mohol do-

platiť pacient. Ide o veľký posun vo výučbe, pretože virtuálna realita dokáže pripraviť študentov na situácie, s ktorými sa ešte nestretli.

Pri porovnaní so skutočným vyšetrením počítačovou tomogra-

partneri vo vede a neskôr aj rodičia a manželia. Albert Einstein svojimi veľkými teóriami spôsobil revolúciu vo vede a vo svete.

tických podmienkach a už vôbec nie s rasistickou myšlienkou, že za tým stoja vrodené predpoklady a inteligencia niektorých skupín.

Je presvedčený, že prvotných príčin rozdielneho vývoja ľudstva muselo byť omnoho viac a mnohé súvisí s vynálezom a spracovaním železa a výrobou strelných zbraní, ako aj s používaním písma či s rozvojom cestovania a šírením choroboplodných zárodkov.

fiou možno konštatovať, že ide o takmer totožný postup a navyše tu odpadáva stres a študenti sa preto majú príležitosť lepšie pripraviť na reálne situácie. Okrem vybavenia počítačmi a špeciálny-

mi okuliarmi nemala univerzita s uvedením prístroja žiadne náklady, pretože ide o prototyp, ktorý si firma testuje v rámci spolupráce s vysokou školou. jps

Novéknihy Ladislav Kužela, Zuzana

Čižmáriková

Zdravie bez liekov

Vyd. Príroda, 2021 Rozsah: 144 s.

Už Hippokrates povedal, že všetky choroby sídlia v črevách. Ľudstvu trvalo viac než 2 400 rokov, kým túto pravdu dokázalo podoprieť faktami. Autori mimoriadne úspešnej knihy Zdravé črevo a trávenie, doc. Ladislav Kužela, PhD. a Zuzana Čižmáriková, PhD, sa v tomto diele podujali prebádať fascinujúce prostredie ľudskej mikrobioty.

A keďže náš autor a uznávaný gastroenterológ aj na vlastnej koži vyskúšal, akú zázračnú moc má nad človekom strava, oprávnene môže konštatovať, že k zdraviu sa dokážeme doslova dobre a chutne prejesť. Mikroorganizmy v našom čreve ovplyvňujú nielen zdravie našej tráviacej sústavy, ale aj našu imunitu, metabolizmus, výkonnosť, či dokonca psychiku. Od stavu nášho črevného mikrobiómu záleží, či sa u nás prejavia niektoré závažné civilizačné a chronické choroby, obezita, alergie alebo intolerancie.

Marie Benedict

V tieni Einsteina

Vyd. Lindeni, 2021 Rozsah: 296 s.

V tieni Einsteina je strhujúci a dojímavý román o žene, ktorá bola nielen manželkou, ale aj spolupracovníčkou jedného z najväčších vedcov a géniov v histórii. Mileva „Mitza“ Marićová bola odmalička iná ako ostatné dievčatá.

Kým väčšina z nich videla svoju budúcnosť v domácnosti a pri deťoch, ona študovala fyziku na elitnej univerzite v Zürichu, kde napriek mnohým predsudkom bojovala o úspech v odbore, v ktorom dominovali muži.

Matematika pre ňu bola vždy jednoduchšia cesta ako manželstvo. Lenže keď sa o ňu začal zaujímať spolužiak Albert Einstein, jej svet sa otočil hore nohami. Stali sa z nich priatelia,

Dominik Dán

Mačacia stopa

Vyd. SLOVART, 2021 Rozsah: 296 s.

Kniha Mačacia stopa je 33. diel série Krimi Dominika Dána.

Detektívi z oddelenia vrážd práve vyriešili vraždu šoféra dodávky známej tabakovej firmy. Napriek rozpačitým pocitom vládne v kancelárii stoštyridsaťjeden pohodová atmosféra, no len do chvíle, kým šéf oddelenia nepošle Krauza a Chosého vyšetriť vraždu mačky Lívie. Z hlbín minulosti opäť vyplávala Hilda Wolfová, psychologička s kamennou tvárou a prísne racionálnym myslením, chladnokrvné monštrum, ktorú Burger s Hanzelom podozrievajú z vrážd mladých chlapcov, zo série ťahajúcej sa ešte z čias socializmu.

Jared Diamond

Osudy ľudských spoločností Vyd. Premedia, 2021 Rozsah: 592 s.

Diamondova kniha ocenená Pulitzerovou cenou prináša fascinujúci pohľad na 13 000 rokov ľudskej histórie. Popisuje v nej, ako sa vývoj rôznych ľudských skupín a spoločností na našej planéte odlišoval a aké faktory na to mali vplyv. Najviac bohatstva a moci majú dnes národy s euroázijským pôvodom, na opačnom konci sú Afričania či pôvodní obyvatelia oboch Amerík alebo Austrálie. Diamond analyzuje, čo spôsobilo takéto odlišné trajektórie jednotlivých spoločenstiev. Často za tým boli najmä prírodné podmienky, ktoré pomáhali, alebo brzdili krajiny v rozvoji. Neuspokojuje sa so známou teóriou o priaznivých klima-

Robert James

Waller

Madisonské mosty

Vyd. Lindeni, 2021 Rozsah: 176 s.

Jeden muž. Jedna žena. Horúce leto. A krátka známosť, ktorej vášeň pretrvá naveky. Svetový bestseller Madisonské mosty, podľa ktorého bol natočený rovnomenný obľúbený film, zachytáva nečakané ľúbostné vzplanutie medzi fotografom Robertom Kincaidom a Francescou Johnsonovou, ženou v domácnosti a manželkou miestneho farmára, ktoré vytrhne jej život zo zabehaných koľají.

Pamela Binnings Ewen

Kráľovná Paríža

Vyd. Lindeni, 2021 Rozsah: 384 s.

Príbeh módnej ikony Coco Chanel. Legendárna módna návrhárka Coco Chanel je uznávaná pre svoj sofistikovaný štýl, preslávila sa ikonickými malými čiernymi šatami a opojným parfumom Chanel No. 5.

Za verejne známou osobnosťou sa však ukrýva komplikovaná žena snujúca intrigy a opradená klebetami.

Kráľovná Paríža, nový román oceňovanej autorky Pamely Binnings Ewenovej, na základe nedávno odhalených vojenských záznamov farbisto vykresľuje skrytý život Coco Chanel počas nacistickej okupácie Paríža uprostred druhej svetovej vojny.

Charles Martin

Tam, kde sa končí rieka

Vyd. Lindeni, 2021 Rozsah: 336 s.

Absolútne dojemný príbeh autora bestsellerov Hora medzi nami a Keď svrčky plačú. Silne emocionálny a krásne napísaný príbeh o ťažkej strate a nehynúcej láske. Silne emocionálny a krásne napísaný príbeh o strate a nehynúcej láske. On bol sprievodcom rybárov a umelcom – maliarom z parkoviska karavanov, ktorý sa snažil preraziť, ona krásna a jediná dcéra najmocnejšieho senátora z Južnej Karolíny. Keď sa Doss Michaels a Abigail Grace Colemanová za dramatických okolností náhodou stretnú, hneď vedia, že našli pravú lásku.

Po desiatich rokoch manželstva bojuje Abbie s vážnou chorobou a Doss je pri nej na každom kroku. Keď si Abigail spíše zoznam desiatich želaní, ktoré by si rada splnila, prv než príde koniec, Doss robí všetko pre to, aby sa jej to podarilo.

Adam Kay

Anatomie od Adama

Vyd. JOTA, 2021 Rozsah: 416 s.

Úplný (a úplne nechutný) sprievodca ľudským telom. Nesmierne vtipná detská kniha od autora bestselleru Bude to bolieť, doktor? Rozmýšľate niekedy ako funguje vaše telo? Ľudské telo je výnimočné, fascinujúce a... celkom divné. Vaše telo je divné, moje telo je divné. Telo vášho učiteľa matematiky je ešte divnejšie. Táto kniha vám odpovie na všetky otázky, ako napríklad: Je bezpečné jesť holuby z nosa? Akú veľkú časť života strávime na záchode? Prečo nám v riasach žijú odporné stvorenia? Tak sa v pokoji posaďte, urobte si pohodlie, natiahnite si gumové rukavice a ja vás vezmem na prehliadku vašich vnútorností plnú hovienok a zvracania. Vitajte v Anatómii od Adama.

LEKÁRSKE NOVINY

Mesačník slovenských lekárov a zdravotníckych pracovníkov Číslo: 12/2021 (december) Ročník IV. Evidenčné číslo: EV 5695/18 ISSN 2585-9595 Vydavateľ: VEEVENT s.r.o.

Sídlo: Harmónia 3003, 900 01 Modra Obchodný register Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 120127/B IČO: 50 910 639 DIČ: 2120531853 IČ DPH: SK2120531853 IBAN SK29 7500 0000 0040 2575 0172 Šéfredaktorka Mgr. Karolína Kolesárová, PhD. Editor vydania Mgr. Jozef Dermek Editor odbornej prílohy Radoslav Kolesár Redakcia Peter Valo, Mgr. Jana Matisová, JUDr. Jana Smolková Jazykové korektúry Mgr. Diana Židová, PhD. Inzercia E-mail: obchod@lekarskenoviny.sk Layout a grafika Bc. Miroslav Pekár Riaditeľ vydavateľstva Radoslav Kolesár Email - redakcia: redakcia@lekarskenoviny.sk Telefón: +421 917 799 278 Web stránka www.lekarskenoviny.sk FB www.facebook.com/Lekárske-noviny-2444027439005327

Upozornenie Na všetky texty sa vzťahuje autorské právo. Za obsah textov a reklám zodpovedajú ich autori a zadávatelia. Vydavateľ si vyhradzuje právo na skrátenie a formálnu úpravu textov a na ich jazykovú úpravu.

Vydavateľ si tiež vyhradzuje právo na umiestnenie inzercií, reklamných článkov, pokiaľ nebolo ich umiestnenie dohodnuté so zadávateľom. Kopírovanie a rozširovanie textov, grafov a fotografií alebo ich častí je povolené len s výslovným súhlasom vydavateľa. Uverejnené texty, reklamné články a inzercie majú výlučne informatívny charakter a v žiadnom prípade nemôžu nahradiť odborné stanovenie diagnózy odborným vyšetrením. Vydavateľ nezodpovedá za škody, ktoré by mohli vzniknúť nedodržaním vyššie uvedených povinností a záväzkov.

© VEEVENT s.r.o.

#SP OJMEs aPrePacientov

ITU-INZ-112021-12 | DÁTUM PRÍPRAVY: NOV

Účinná liečba alergie existuje, no stále sa málo používa. strana 13

november/2021

Zdravotná sestra – pravá ruka lekára v manažmente pacienta s alergénovou imunoterapiou T Varadzynová Zuzana

ALERGO H2B s.r.o., Ambulancia klinickej imunológie a alergológie

ak ako každý organizmus potrebuje pre svoje dobré fungovanie súhru všetkých orgánov, ako aj procesov v nich a medzi nimi, tak aj chod ktorejkoľvek ambulancie musí byť dobre manažovaný a vyžaduje súhru všetkých jej členov. Dobrá súčinnosť lekára a zdravotnej sestry je pre efektívny chod ambulancie nevyhnutnosťou, a to nielen v prípadoch veľkého náporu pacientov, ale aj pri bežnom vyťažení týchto špecializovaných pracovísk.

Jednou z najdôležitejších úloh zdravotnej sestry v tejto spolupráci je pomáhať lekárovi v jeho snahe liečiť, a to nielen vykonávaním všetkých potrebných úkonov v kompetencii sestry, ale aj efektívnou a zrozumiteľnou komunikáciou so všetkými subjektmi, s ktorými v ambulancii vstupuje do interakcie. Ako pravá ruka lekára sa tak zdravotná sestra stáva v role koordinátora chodu ambulancie jej nenahraditeľným činiteľom.

Vo väčšine prípadov je osobou prvého kontaktu s pacientom zdravotná sestra. Jej úlohou je zistiť, s akým problémom pacient prichádza do imunologicko-alergologickej ambulancie. V prípade alergického problému zisťuje rozhovorom s pacientom frekvenciu výskytu príznakov alergie, či ide o sezónny alebo celoročný výskyt.

Po zohľadnení zistených informácií objedná pacienta na vyšetrenie v termíne, ktorý je vhodný na realizovanie kožných testov. Pred uskutočnením kožných testov je pacient poučený o nevyhnutnosti vynechania antihistaminík (ďalej len „AH“), spravidla päť dní pred vyšetrením, pričom je zdravotnou sestrou upozornený aj na eventuálnu potrebu zme-

ny prideleného termínu kožných testov (preobjednanie) v prípade, že u pacienta dôjde k zmene zdravotného stavu alebo k zmene v liečbe. Po prevedení kožných testov zdravotná sestra môže poskytnúť pacientovi prvotnú informáciu o jeho alergiách a možnostiach ich liečby nielen prostredníctvom AH, ale aj o kauzálnej liečbe alergénovou imunoterapiou (ďalej len „AIT“) a jej formách. O samotnej liečbe rozhoduje samozrejme lekár. Pri odchode pacienta z ambulancie mu zdravotná sestra môže, podľa lekárskeho záznamu, stručne a zrozumiteľne zopakovať, akú liečbu mu lekár navrhuje. Vzhľadom na skutočnosť, že pacient je zahltený novými informáciami, je dobré, aby mu sestra najdôležitejšie informácie zopakovala a prípadne mu poskytla príslušné edukačné materiály (prospekty, letáky, brožúry), ktoré obsahujú základné informácie o konkrétnej alergii, jej príznakoch, prevencii a liečbe. V prípade záujmu pacienta o AIT a jej indikácii lekárom pri peľovej respiračnej alergii je nutné správne načasovanie jej začiatku dostatočne dlhú dobu pred očakávaným začiatkom peľovej sezóny v príslušnej lokalite Slovenska.

Komunikácia zdravotná sestra – pacient je tu dôležitá o to viac, ak má liečba začať až o niekoľko týždňov či mesiacov. Pacienti v týchto situáciách využívajú možnosť požiadať o recept telefonicky alebo mailom. Po pridelení termínu na prvé podanie AIT liečby, zdravotná sestra poučí pacienta nielen o spôsoboch skladovania príslušnej formy AIT (kvapky, injekcie – chladnička, tablety – izbová teplota), ale zároveň ho informuje aj o podmienkach začatia AIT vo

vzťahu k jeho zdravotnému stavu, diétnym obmedzeniam a fyzickej aktivite. Alergénová imunoterapia sa môže podávať sublingválne – hovoríme o SLIT (vo forme kvapiek alebo orodispergovateľných tabliet) alebo subkutánne – hovoríme o SCIT (subkutánna imunoterapia). SCIT môže obsahovať extrakty alergénov (napríklad včelí alebo osí jed, roztoče, pele, atď.) alebo chemicky modifikované alergény – takzvané alergoidy.

Keďže aktuálne prebieha intenzívna vakcinácia proti COVID-19 a doznieva očkovanie proti chrípke, sestra kladie dôraz aj na to, aby bol pacient dostatočne poučený o tom, že očkovací interval medzi podaním SCIT alergoidmi a očkovaním je 2 týždne. Narozdiel od podania depotných SCIT extraktov alergénov, kde je tento interval vo vzťahu k očkovaniu 1 týždeň.

Následne prichádza pacient na podanie AIT. Kvapková a tabletová forma AIT sa aplikuje sublingválne (pod jazyk) a tam je jednoznačnou výhodou pre pacienta možnosť pokračovania liečby doma po podaní prvej dávky lieku v ambulancii. Navyše výhodou tabletovej formy AIT oproti kvapkovej forme je aj to, že sa nemusí uchovávať v chladničke, môže byť užitá hocikedy počas dňa a rozpustí sa do 1 minúty. Liečba u neplnoletých pacientov je podávaná v prítomnosti rodiča alebo zákonného zástupcu. Pri kvapkovej a tabletovej forme nasleduje praktická inštruktáž, pri ktorej sestra pacientovi vysvetlí, ako sa liek správne otvára a ako si ho má správne podávať. Najmä u detí je dôležité sa uistiť, že nemajú v ústnej dutine žiadne lézie, napr. pri výmene chrupu. Po podaní lieku

nasleduje observácia pacienta po dobu 30 minút a poučenie pacienta o profile bezpečnosti liečby. Pri sublingválnej forme AIT je pacientovi zdôraznené, vzhľadom k tomu že ju pacient bude užívať doma, že ide o niekoľkoročnú liečbu, ktorá sa musí užívať pravidelne bez prerušenia a vynechávania dávok, a preto je nutné, aby si včas zabezpečil ďalší recept.

Pri všetkých formách AIT je pacient sestrou upozornený, s akými prípadnými vedľajšími účinkami sa môže stretnúť a ako má na ne reagovať. V prípade podjazykovej formy je pritom celkový profil bezpečnosti lepší ako pri liečbe SCIT. V prípade indikácie SCIT depotnými extraktmi alergénov, s ktorými máme skúsenosti v našej ambulancii prakticky len na AIT pacientov alergických na osí a včelí jed, sa pred samotným podaním zdravotná sestra uistí, že zdravotný stav pacienta je v poriadku (meranie TT, virózy, herpesy, afty), že nepribudla iná liečba (napr. antibiotiká, iné injekcie, infúzie), atď. Ak takéto zmeny nastali, pacientovi je AIT podané v inom termíne. Dôležité je, aby zdravotná sestra venovala pozornosť aj tomu, či pacient nie je veľmi vyčerpaný (napr. po nočnej službe, ťažkej fyzickej námahe), prípadne smutný, skľúčený – ohľaduplným spôsobom zistí, či neprežíva ťažké stresujúce obdobie (napr. úmrtie v rodine).

Aj v týchto prípadoch ide o okolnosti, pri ktorých sa pacientovi podanie AIT oddiali. Týchto pacientov pri podaní SCIT, ktorú v tomto prípade označujeme ako VIT (venómová imunoterapia), opakovane zdravotná sestra reedukuje aj o použití pohotovost-

INZERCIA

EXKLUZÍVNY OBSAH

LN21102

Odborná inzercia

ného balíčka, hlavne o správnom použití adrenalínového injekčného pera. V našej ambulancii je bežnou praxou, že pred podaním SCIT pacient užije AH. AIT pri SCIT aplikujeme v strednej tretine posterolaterálnej časti nadlaktia. Po podaní injekcie nasleduje observácia pacienta po dobu 30 minút a poučenie pacienta, že miesto vpichu nemasírujeme, 12 hodín po aplikácii injekcie nesmie vykonávať namáhavú fyzickú aktivitu a musí dodržať niektoré diétne opatrenia. Podobne postupuje sestra aj pri SCIT alergoidoch.

Cieľom efektívnej spolupráce lekára a zdravotnej sestry je poskytnúť pacientovi kvalitnú zdravotnú starostlivosť a v súvislosti s ňou aj dostatok potrebných informácií. Proces liečby s AIT je len jedným z príkladov poskytovania zdravotnej starostlivosti, kde kvalitná spolupráca doktora a zdravotnej sestry, v spojení s efektívnou komunikáciou sestry s lekárom a s pacientom, zohráva kľúčovú úlohu od momentu diagnostiky a nasadenia liečby lekárom, až k manažovaniu procesu liečby, poskytovaniu ďalšej edukácie a samotnému výkonu liečby zdravotnou sestrou. Kvalitná komunikácia lekár – sestra -pacient počas liečby je veľmi dôležitá pre adherenciu pacienta k liečbe, čo vedie v konečnom dôsledku k výrazne lepšej kvalite života pacienta.

Potreba tejto súhry je relevantná v každom odvetví medicíny – má veľmi významný vplyv tak na skvalitňovanie vlastnej starostlivosti o pacienta, ako aj na celkové zefektívnenie činnosti ambulancie.

V01AA-ART-122021-31 Dátum prípravy: december 2021.

strana 14

Výzva pre chirurga Svetozára Haruštiaka

december/2021

Foto: autor,S.H.

SPOMIENKA NA MIMORIADNY CHIRURGICKÝ VÝKON

Martin s primárom Harušťiakom.

S Martinom Pieckom som sa stretol v roku 2003 v Národnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach. Trápili ho bolesti v slabinách. Zašiel na chirurgické oddelenie. Hľadal primára Svetozára Haruštiaka. Trpezlivo postával pred komplexom operačných sál. Keď sa vo dverách „ára“ objavil chirurg v zelenom odeve, odrazu sa tí dvaja objali. Náhodným prizerajúcim sa zdalo, že sa stretli priatelia, ktorí sa nevideli veľa rokov. Netušili, že za lekárom prišiel človek, ktorého pred desiatimi rokmi prekladali na hranici z jednej sanitky do druhej ako mŕtveho.

Manželkine narodeniny Martin Piecka robil celý život šoféra. V jedno ráno, keď mal odviezť pasažierov do Viedne, povedal manželke: „Hodím ich na letisko a poobede budeme oslavovať.“ Bolo to 27. marca 1993.

Mala narodeniny. Martin sa posadil do mikrobusu a šiel. O piatej ráno naložil pasažierov a vyrazili.

Neponáhľal sa. K odletu londýnskeho lietadla bolo dosť času.

Vybavovanie na colnici prebehlo hladko. Cesta bola skoro prázdna, keď mu do protismeru vyletela dodávka. Pokúsil sa vyhnúť zrážke, ale už bolo neskoro. Martin mal pocit, že vybuchla Zem. Bolo 5 hodín 35 minút. Po pár sekundách si s námahou rozopol bezpečnostný pás. Vyvliekol sa z kopy dokrútených plechov, ktoré ostali z Fordu Tranzit a pokúšal sa pomôcť pasažierom. Vtom sa mu zatočila hlava a padol na všetky štyri. Zrazila ho ostrá bolesť v hrdle a na prsiach. Keď zvrátil krv, vedel, že je zle. Na viac sa nepamätá.

Rakúsky policajt dal do zápisu, že Ford šiel rýchlosťou šesťdesiatsedem kilometrov za hodinu.

Citroen, čo zrážku zapríčinil, mal na tachometri okolo stopäťdesiat.

Jeho vodič za to zaplatil životom.

Zranených previezli do nemocnice v Hainburgu. Martin Piecka sa dusil. Mal polámané rebrá. Tie by mu nemali ohrozovať život.

Opuch, chrlenie krvi a zhoršujúce sa dýchanie naznačovali, že je prerušená priedušnica. Mohol ju

ku“ povedal: Der Fahrer muss kaput! „Šofér musí zomrieť!“ Lazarov syndróm V mojej publicistickej praxi to bol jeden z mála prípadov, ktoré popisovali Lazarov syndróm.

Martin nikdy predtým nečítal o dojmoch tých, ktorí prežili klinickú smrť a rozprávali o páde

Vyvliekol sa z kopy dokrútených plechov, a pokúšal sa pomôcť pasažierom. Vtom sa mu zatočila hlava a zrazila ho ostrá bolesť v hrdle a na prsiach.

Keď zvrátil krv, vedel, že je zle.

poškodiť voľnejší bezpečnostný pás alebo aj volant. Len krčné tepny ostali nejakým zázrakom celé a držali vodiča pri živote. Lekári uvažovali, že ho helikoptérou prevezú do insbruckej nemocnice.

Tá však bola v akcii. Doráňaní cestujúci z Martinovho mikrobusu začuli, ako jeden z doktorov po Martinovom vyšetrení na „cétéč-

do tunela a stretnutiach s ľuďmi, čo opustili tento svet pred nimi.

Rozprával mi, že sa ponoril do tmavej nekonečnej diery. Rútil sa ňou k bielemu ostrému svetlu, ktoré ho nezadržateľne priťahovalo. Odrazu černotu tunela vystriedali lúky posiate kvetmi. Uvidel otca, ktorý zomrel na pľúcnu chorobu pred štyrmi rokmi. Otec

sa mu prihováral a on nevedel, čo mu hovorí, len cítil, že to bolo príjemné a povzbudivé. Vo svete mŕtvych sa nečakane objavila živá manželka a deti. On videl, ako otvárajú ústa, ale nepočul nijaký hlas. Len vnučka Simonka ho silne objala. Cítil stisk jej rúčok, ale nemal silu, aby ho opätoval.

Operácia Martin Piecka mal šťastie v nešťastí. V nemocnici bol slovenský lekár, ktorý vytelefonoval sanitku a prijatie v bratislavskej ružinovskej nemocnici. Na hranici ho z rakúskej sanitky preložili do slovenskej. Pred ružinovskou nemocnicou prestal dýchať. Lekárka v sanitke s hrôzou zistila, že pacient odchádza. V hainburskej nemocnici mu nezabezpečili dýchacie cesty intubáciou. Mysleli si azda si, že je to zbytočné, veď človek so zničenou tracheou nemôže prežiť prevoz? Lekárka začala s oživovaním. Srdce naskočilo až na tretí pokus. V tom čase z Ružinova telefonovali do podunajskobiskupického Národného ústavu tuberkulózy a respiračných chorôb Svetozárovi Haruštiakovi, že majú pacienta s roztrhnutou priedušnicou. Sveťo, ako ho volajú kamaráti, sadol do auta a mazal do Ružinova.

Martinove pľúca ako tak nasávali čerstvý vzduch zabezpečený pretlakom na maske, ale neboli schopné výdychu prirodzenou cestou. Stačí päť minút a u netrénovaného jedinca bez dýchania je koniec. V tomto prípade sa však dostával vzduch pri pretlaku do otvoreného konca priedušnice.

Naspäť sa vzduch nemohol dostať do horného konca priedušnice, čo je prirodzený výdych, ale prenikal do všetkých jemných a riedkych tkanív organizmu, čomu nasvedčoval výrazný opuch krku, tváre a celého tela. Podkožie bolo naplnené vydychovaným vzduchom.

Tento patologický efekt bolo najvýraznejšie vidno na miešku, pretože obsahuje veľa riedkeho tkaniva. Primár Haruštiak nikdy predtým nezachraňoval pacienta s roztrhnutou priedušnicou. Dusenie patrí medzi najstrašnejšie zomierania.

V tom čase mali na klinike vysokofrekvenčný ventilátor Vďaka nemu mohli pacienta udržiavať jemnou kanylkou zavedenou do otvorených dýchacích ciest. Stačilo reznou ranou na krku rýchlo sprístupniť dolnú časť priedušnice. V tomto prípade je vdych umožnený tenkým prúdom vzduchu cez jemnú kanylku do otvorenej priedušnice. Výdych sa uskutočňoval spätným prúdom vzduchu rovnakým otvorom.

Martinovi zaviedli do pľúc kanylku vysokofrekvenčného ventilátora. Cez ňu sa nahnalo do pľúc stodvadsať až stoštyridsať

vdychov. Vzduch sa valil do pľúc centrálnym prúdom a perifériou unikal. Takto nejako vraj dýcha žirafa, ktorá by ináč nedokázala predýchať svoj dlhý krk. Vtedy objavný vynález brnenského inžiniera Brychtu, ktorý sa vo výnimočných prípadoch používa dodnes, pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi výrazne pomohol pri záchrane života Martina Piecku.

Bol to prvý Haruštiakov pacient s roztrhnutou priedušnicou a poškodenými zvratnými nervami Chirurg rýchlo zošil okraje odtrhnutej trachey, roztrhnuté zvratné nervy znamenali, že hlasivky ostanú nepohyblivé. Hrozilo, že sa po vybratí dýchacej kanyly stiahnu a zablokujú dýchaciu cestu.

Martin Piecka žil štyri a pol dňa len na prístrojoch. Keď sa konečne prebral, pripadal si veľmi divne.

Z hrudníka, krku, nosa a močovodu mu trčali hadičky. Bol pripútaný na posteli. Okolo nej stáli synovia a manželka. Hovoriť nemohol.

Len cítil, že mu tečú slzy.

Hrozba uzavretia hlasiviek sa naplnila hneď po odstránení kanyly. Pri definitívnom ošetrení sutury trachey mu primár Haruštiak zaviedol dlahovaciu kanylu v tvare „T“, pri ktorej horná časť „téčka“ presahovala hlasivky a rozťahovala ich, aby pacient mohol dýchať prirodzenou cestou.

Martin Piecka často videl pri svojej posteli istého lekára, ktorý sa veľmi zaujímal o jeho zdravotný stav. Sestričky mu povedali, že je to špecialista, ktorý sa najviac zaslúžil o to, že sa slová hainburského doktora „Der Fahrer muss kaput!” nenaplnili. Pacient sa až neskôr dozvedel, že pri takomto úraze zomrie deväťdesiatosem percent ľudí.

Hovoriť spočiatku nevedel - ak niečo chcel, tak to napísal Neskoršie však primár Haruštiak skrátil horné rameno T kanyly, aby siahalo tesne pod hlasivky a pacient mohol hovoriť, keď si upchal horizontálne rameno T kanyly. Primárnou nutnosťou bolo, aby si pacient ošetroval T kanylu zvlhčovaním, aby sa na nej neusádzali tuhé hlieny. Časté ošetrovanie kanyly bolo potrebné, ale šofér, ktorý mal umrieť, sa stále viac hlásil k životu. Primár Haruštiak s manželkou sa pri ňom objavovali každý deň. Na definitívne ošetrenie pacienta odviezli do Podunajských Biskupíc, kde dostal prístroj na odsávanie hlienov.

Sestrička Jolika Molnárová ho pristihla, keď sa ako náruživý fajčiar vykradol na dvor, aby si dal zopár šlukov. Fajčil tak, že si pri-

december/2021

Foto: autor

strana 15 Martin v svojom autobuse.

„Kto sa raz dotkol smrti, najlepšie pozná cenu života. Stále pociťujem vďačnosť k lekárom a sestričkám. Nik sa ma nepýtal, koľ ko dáte. Keď vyhlásili štrajk zdravotníkov, lekári a sestričky robili ďalej. Svoj nesúhlas s nedostatkom peňazí na zdravotníctvo prejavili len pripnutou stužkou.

Vtedy som mal nutkanie, že si aj ja prídem sadnúť na schody pred ministerstvo zdravotníctva.

Oni žiadali len základné potreby. Keď ide o tieto veci, mali by sme štrajkovať všetci. Všetci sme vlastne jednou nohou pacienti.“ Martin Piecka (v roku 2003)

ložil cigaretu do horizontálneho ramena kanyly a zhlboka vdychoval dym. Martin si zapchal vývod kanyly a zašepkal, že ju ešte raz niekedy odvezie. Ona len mávla rukou, hlasivky ostávali ochrnuté.

Martina Piecku previezli na krčnú kliniku k docentovi Milanovi Profantovi, CSc., kde mu hlasivky stabilizovali do priaznivej polohy a mohol sa vrátiť medzi svojich.

Raz sadol do auta, aby si mohol kúpiť pivo. Po pár metroch ho zastavili policajti. - Pán vodič, tuto nám fúknite! – a strkali mu k ústam detekčnú trubičku. On odkryl šatku, zapchal si prstom

vývod kanyly a chrapľavo zašepkal: - Dajte ju sem, tuto mi to pichnite, ináč to nejde.

- Pane Bože, človeče. - prežehnal sa policajt - Tu máte vaše dokumenty a zmiznite!

Po ôsmich mesiacoch nastúpil do zamestnania Keď zrušili Tatratour, odkúpil si autobus. Keď raz viezol turistov do Viedne, uvidel známu tvár. Zachripel hlasom starého vlka: „Ako sa máte, pani Molnárová?“ Zjojkla šokovaná: „Ježišmária, to ste vy!?”

Potom sadol opäť za volant.

Vozil deti trpiace na alergiu do Chorvátska. K vnučke Simonke pribúdali ďalší vnuci a vnučky.

“To je môj poklad,” hovorieval, keď ich na chrbte vláčil ako dromedár. „Dedo má jeden rok, dva, tri, štyri, päť, šesť,” hovorievala vnučka Simonka, ktorá ho v stave lazarovho syndrómu držala v náručí. U Pieckovcov oslavovali dvoje narodeniny. Jeho i manželkine a potom tie jeho ešte raz 4. septembra.

Peter Valo Spisovateľ, publicista

infoservis

V budove zdravotného strediska v Novom Smokovci začiatkom novembra spustili do prevádzky nové Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti.

Samospráva získala na tento projekt nenávratný finančný príspevok vo výške 1 milión eur, na financovaní sa podieľala piatimi percentami vo výške takmer 53 tisíc eur. S prácami na rekonštrukcii objektu sa začalo v apríli minuléaja, alóza, avis

vták, po latin.

smotana po zmútení

elastická plastická látka

tam

Foto: inspiredesign

Snaha o skvalitnenie poskytovanej starostlivosti vo Vysokých Tatrách ho roku, stavebná časť bola ukončená ešte koncom leta, no neskôr bolo ešte potrebné vykonať revízie a technické skúšky, potrebné ku kolaudácii. V novom zdravotnom centre budú pôsobiť všeobecný lekár pre dospelých, všeobecný lekár pre deti a dorast, gynekológ a stomatológ. Priestor na realizáciu majú i ambulantní špecialisti a sociálne služby. Pribudol výťah, čím sa budova stala bezbariérovou. Modernizáciu zariadenia si vyžiadali zvyšujúce sa nároky na oslavná báseň

časť dolnej končatiny

dan, Elim, inlet

starší (skr.)

nervová porucha

vyvaľoval oči

poskytovanie zdravotnej starostlivosti v regióne mesta Vysoké Tatry.

V doterajšom stave budovy nebolo možné zabezpečiť potrebnú kvalitu poskytovanej ambulantnej starostlivosti. jps výrastok na boku stopky

postelie

Johnstonov ostrov (kód)

výber trasy

nasávajte

Stefan Zweig

Walter Isaacson

Vyd. Premedia, 2021 Rozsah: 296 s.

Vyd. PRÁH, 2021 Rozsah: 528 s.+24s. farebné prílohy

Liečba duchom

Prolomený kód života

Kniha predstavuje troch priekopníkov psychologických liečebných metód. Prvé dve kapitoly venuje dvom dosť excentrickým osobnostiam. Švajčiarsky lekár Franz Anton Mesmer, sa pokusmi s magnetickými kameňmi a neskôr použitím sugescie pokúšal aktivovať v pacientovi samoliečebné sily. Americká náboženská vodkyňa Mary Bakerová-Eddyová verila, že má kľúč k vyliečeniu všetkých chorôb. Až Sigmund Freud pomocou analýzy pacientovej duše odhalil nevedomie ako možnú podstatu choroby. lovec rýb

Slovenská republika dobre (slang.)

pátraj

najdôležitejší z ketónov

Obert, Orr, ras

Novéknihy

Yola, Ur, Vara

albién (geol.)

písmeno gréckej abecedy

milenec

neposkytne

Autor bestsellerov Leonardo da Vinci a Steve Jobs sa vracia so strhujúcim príbehom o tom, ako nobelistka Jennifer Doudnaová a jej kolegovia rozpútali revolúciu, ktorá nám umožní liečiť choroby, bojovať s vírusmi a mať zdravšie deti. Doudnaová so svojimi spolupracovníkmi vynašli niečo, čo úplne zmení ľudstvo: jednoduchý nástroj na modifikovanie DNA. Je známy pod skratkou CRISPR genetické nožníce a otvára cestu do nového sveta lekárskych zázrakov a morálnych dilem. spodná plocha niečoho

ad acta

speváčka Lear Plavecké ostrovy

citoslovce chápania ukazov. zámeno

srsť, po česky prenášajte

odhad výsledku býv. slov. futbalista

nobélium (zn.)

škótska sukňa lietadlo (zastar.)

šp. vychovávateľka choroba psov

4 notový zápis

pulz kopija znalec esperanta tmavočer. nerast

obaja jednoduchý, pokojný život

obruba obrazu zone time (skr.)

časť žalúdka kravy ponúka

rímska dvojka africký vojak

pracujú s pluhom vyhynutí kočovníci

Európsky pohár

hriadeľ španiel. exkráľovná

100 m² trpiaci málokrvnosťou Tupolev

umenie, po angl.

NDR (nem. skr.)

mravouka telúr (zn.)

naša rieka rímskych 13

doktor kaukaz. osada

išla

tiež

starorím. minca

starobabylonské mesto astát (zn.)

rozlamoval bankové konto svit, po česky spotrebné družstvo

stupeň vyspelosti v džude oleum (skr.)

2

kiloampér (zn.)

ľahké koľajové vozidlo

atómový čas (skr.) skr. čes. skratky

sídlo v Taliansku oblasť v N. Tatrách

prvá dvojhláska peň, po česky

meno Antona MPZ Indonézie

jeden, po angl. hektár (zn.)

rímskych 450 zvuk istej výšky

ozn. múky nulky kilometer (zn.)

ženské meno sleďovitá ryba

písmená gréckej abecedy nie von

Európska komisia hudobná skupina

východoázijský veľtok

dojnica

doklady (hovor.) švajčiar. rieka

vlkolak (mytol.) post scriptum

sídlo v Turecku

Univerzita Komenského prítok Volgy anglická speváčka

národ notácia malej rošády

nemocnič. oddelenie obec pri Rožňave

ženský hlas územná jednotka

aker, po česky

advanced operating system šarha

nákaza veliteľské stanovište

kamene na ostrenie kosy

netvor, obluda

mizne Euro (kód)

zn. kozmetiky spevák Jürgens

hudobná stupnica atrakcie (expr.)

palma areková

Nat. Obs. of Athens polovodič. odporník Skinklub

stoj, po nem.

sýpkovina

hneď k jadru veci Dom osvety

válov bývalý kanadský hokejista

zámedzie biblická hora Olympij. hry (skr.)

tohto roku (skr.)

zábava

okresná rada

sídlo na Aljaške skratka slečny

eden priraďovacia spojka

vápencová oblasť

Slovenský zväz hádankárov a krížovkárov, www.szhk.sk

Znenie tajničky posielajte na adresu: redakcia@lekarskenoviny.sk

vonkajšia podoba

svetadiel

solmizač. slabika

osobné zámeno

koreň

knokaut (skr.)

len

kráča

3

koniec modlitby

papagáj

národná knižnica kremík (zn.)

súhlas spriada

gaster

pozná Moskva Bykovo (kód)

umelý človek Akademia nauk (skr.)

pôvodca infekcie

Associated Press mužské meno

meno Adolfa zotieraním odstránila

čin, úkon

výbušná

žiacka knižka

barania špecialita

slezina

trnavský futbal. klub

komorný súbor (skr.)

1 instrumental activation analysis

lacná klobása

zvratné zámeno bojová látka

atmosfér. vlaha Jedn. inten.

mámenie Nation Unies

druh sušeného mlieka Autor: D. Škrovina

Tajnička krížovky z Lekárskych novín 11/2021: „Ak ma vyliečite zo závislosti na internete pridám si vás ako priateľa.“ Výhercovia: MUDr. Šmatláková Margita, Trenčianska Teplá, MUDr. Mária Schusterová, Dolný Kubín, MUDr. Ľubomíra Čierniková, Lučenec, MUDr. Michal Petrovič, Bardejov MUDr. Dušan Ogurčák, Bratislava

december/2021

strana 16

Novéknihy Peter Valo

Zabíjal som štát Peter Valo, 2021 Rozsah: 219 s.

Niekoľko rokov som vyhľadával slovenských pilotov z druhej svetovej vojny.

Sprostredkovali mi množstvo zážitkov, nevymysliteľných situácií a dobových reálií. Na ich základe som napísal humoristicky ladenú knižku Zabíjal som štát. Zbieral som ich osobné zážitky, aké len málokedy zaujímajú historikov. Z nich som uhnietol postavu stíhača Fera Kotlára, ktorý prešiel cez východný front a povstanie až do Svobodovej armády. Tak vznikli aj ďalšie postavy tejto humornej knižky. S úsmevným nadhľadom som sa pozrel na obdobie, ktoré sa vníma sucho traumatizujúco.

O pár rokov neskôr som napísal knižku Slovenské eso a ruský cár. Bol to reálny príbeh dvoch stíhačov z 13. letky a môj prvý exkurz do oblasti literatúry faktu. Po desiatich rokoch som spolu s profesorom Karolom Virsíkom pracoval na jeho životopisnom románe Odchádzam s Hippokratom. S otcom boja proti tuberkulóze sme poldruha roka strávili večery pri poháriku červeného vína, ktoré osemdesiatosemročný pán profesor nazýval mliekom starcov. Bola to úžasná spolupráca.

Vďaka nej som prežil život jedného z najväčších slovenských lekárov, ktorý sa narodil za cisára pána, ako študent prežil Masarykovu Československú republiku, za prvej Slovenskej republiky sa ocitol na východnom fronte a neskôr vymyslel skvelý experiment na likvidáciu tuberkulózy, aby ho po vojne dotvoril v Podunajských Biskupiciach. Z rozpadajuceho sa kláštora vtedy vybudoval jednu z najlepších slovenských nemocníc, z ktorej neskôr vyrástol Národný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb.

Pri písaní kapitoliek z frontu mi nesmierne pomohli smiešne i smutné poznatky, ktoré boli základom prvých

dvoch knižiek. Pánovi profesorovi sa páčila moja knižka Zabíjal som štát.

Prešli ďalšie roky. Eufória, ktorú sme spolu s pánom profesorom prežívali pri vzniku samostatného štátu ochladla, keď na sklonku života zničili jeho celoživotné dielo NÚTaRCH. Ja som bol po jeho smrti svedkom deštrukcie štátneho zriadenia a likvidácie historického povedomia mládeže. Poznačený týmito skúsenosťami som sa pustil do písania a vznikla nová kniha, vlastne remake, ZABÍJAL SOM ŠTÁT PO 29 ROKOCH. Verím, že čitateľa rozosmeje viac ako jej predchodkyňa a zároveň privedie k potrebnému zamysleniu. Ak chcete o knihe získať viac informácií, môžete napísať na e-mail: zabijalsomstat@gmail.com

Agatha Christie

Slony nezabúdajú Vyd. Slovenský spisovateľ, 2021 Rozsah: 184 s.

Detektívku Slony nezabúdajú napísala Agatha Christie v roku 1972 ako posledný román, v ktorom vystupujú Hercule Poirot a autorka detektívnych románov Ariadne Oliverová. A práve pani Oliverová presvedčí slávneho detektíva, aby jej pomohol odhaliť pravdu o istom starom zločine. Pred dvanástimi rokmi sa neďaleko sídla Dom nad útesom našli telá muža a ženy – boli to generál Alistair Ravenscroft s manželkou Margaret.

Obaja zomreli na strelné poranenia, ale kto zabil koho? Bola to dohoda manželov o samovražde? Zločin z vášne? Alebo nebodaj chladnokrvná vražda? Poirot sa pokúša rozlúsknuť túto záhadu na želanie Celie, krstnej dcéry svojej priateľky Ariadne Oliverovej. Celia je dcérou zastreleného manželského páru a chce sa po rokoch konečne dozvedieť pravdu o smrti svojich rodičov. Hercule Poirot si postupne utvára obraz o starom zločine iba na základe jednotlivých svedectiev a vyhlásení svedkov a čím hlbšie sa ponára do vyšetrovania, tým väčšmi sa utvrdzuje v tom, že ak chýbajú fyzické dôkazy, treba sa spoľahnúť na to, že „staré hriechy vrhajú dlhé tiene“.

nesúhlasu rodičov je odhodlaná vlastnými silami prispieť k víťazstvu.

V tomto jej odhodlaní ju utvrdí aj príťažlivý pilot z Austrálie, ktorý ju presvedčí, že sa v nej skrýva oveľa viac, než si dovtedy myslela. Netrvá dlho, kým sa doňho zaľúbi a prijme jeho ponuku na sobáš. Keď jej milého znovu odvelia na front, Emily sa dobrovoľne prihlási do ženských pomocných poľnohospodárskych zborov a s pomocou ostatných dobrovoľníčok sa naučí obrábať pôdu a získa všetky potrebné zručnosti na prácu na farme. Hrou osudu sa po čase dostane na obrovské panstvo v Devonshire so zanedbanou bylinkovou záhradou. Práve tu Emily objaví dávno zabudnuté denníky ženy, ktorá zasvätila život liečivej sile bylín. Denníky sú pre Emily vítaným rozptýlením a záchranou vo chvíli, keď sa dopočuje tragické správy z frontu…

Sme vám vďační a vážime si vašu prácu. ĎAKUJEME všetkým pracovníkom v zdravotníctve!

Agatha Christie

Karty na stole Vyd. Slovenský spisovateľ, 2021 Rozsah: 192 s.

Román Karty na stole z roku 1936 patrí medzi najlepšie a najoriginálnejšie diela legendárnej Agathy Christie.

Táto skvelá detektívka so slávnym Herculom Poirotom v hlavnej úlohe vychádza v novom vydaní. Pán Shaitana, výstredný zberateľ kuriozít, sa v spoločnosti preslávil okázalými večierkami. Keď sa tento záhadný človek pochváli Herculovi Poirotovi, že vražda je preňho formou umenia, detektív len váhavo prijme pozvanie na bridžový večierok, počas ktorého mu hostiteľ plánuje predstaviť súkromnú „zbierku“ vrahov.

Okrem štyroch hostí, ktorí vraj v minulosti spáchali vraždu, sa u Shaitanu stretávajú aj štyri detektívne esá: superintendent Battle zo Scotland Yardu, známa autorka detektívok Ariadne Oliverová, plukovník Race z kráľovskej tajnej služby a vychýrený detektív Hercule Poirot. Spočiatku nevinná partia bridžu sa však rýchlo zmení na celkom inú hru…

Rhys Bowen

Záhrada víťazov

Vyd. Slovenský spisovateľ, 2021 Rozsah: 384 s.

Píše sa rok 1918 a Anglicko je vyčerpané vojnou, ktorá si vyberá daň na ľudských životoch. Dvadsaťjedenročná Emily Bryceová zo zámožnej rodiny sa už nedokáže viac nečinne prizerať utrpeniu a napriek

Daniel Silva

Angličanka Vyd. Slovenský spisovateľ, 2021 Rozsah: 384 s.

Dych vyrážajúce napätie, prekvapivé zvraty a nečakané vyvrcholenie – to všetko nájdete vo vynikajúcom románe majstra špionážneho žánru, ktorý vám prinášame v novom vydaní. Po rokoch práce v tajných službách sa Gabriel Allon spolu so ženou Chiarou utiahne do ústrania v Jeruzaleme, aby sa tam venoval reštaurovaniu obrazov. Keď na Korzike zmizne Madeline Hartová, vychádzajúca hviezda na politickom nebi, starý priateľ z MI5 požiada Allona o pomoc. Samozrejme, v prísnej tajnosti, keďže s Madeline je spojené tajomstvo, ktoré sa v žiadnom prípade nesmie dostať na verejnosť.

A tak sa Allon vydáva na nebezpečnú cestu, ktorá ho z Korziky zavedie do marseillského podsvetia, do hôr v malebnom Provensalsku a napokon až do Moskvy, mesta násilia a špiónov, kde si mnohí želajú jeho smrť…

Aforizmus: Pán doktor... (dokončenie v tajničke) Akat, Anaa, anon

nepravá veda

správny celok

opak svetla

stromový cicavec

značka limonád

Bludov, Brenz, Evra

arabský člen

Slovenská informačná služba

Galovia

vyučoval

citoslovce líznutia

astát (zn.)

károvaná tkanina

symbol lekárstva ženské meno

africká opica

lepkavá tekutina druh hviezdy

tropický plod

znížený tón E

3 tropický jašter

španiel. šľachtic

patriaci Ivovi

tálium (zn.) číselná lotéria

čiapka podobná prilbe

exmetropola Barmy

rímskych 51

Maaza, maon, mluno

domovina

rieka v Južnej Afrike

Tuberous sclerosis complex

zotiera

žiak piatej triedy

vystaví účinkom žiarenia

textilná látka

detské citoslovce

tichomorský atol

ohni, pokriv

prenosný osobný počítač

platidlo v Macau detský hrdina

Image Of Line cudzie m. meno

slop

morská zátoka

polovica

opojil

peňažná záruka bál Lunar Orbiter patriaci Ane

záplava únosca Heleny

napodobenina čes. futb. tréner

povrchne, iba tak

utri na povrchu slovenský maliar

rozkazovať taliansky husliar

označenie kamiónov

oblok

básnik (kniž.)

hrubí ľudia

český politik slovenský región

rytmus turecké plavidlo

elektrina (zastar.) švík

oblak alelomorfa

ruský súhlas zbohom (z lat.)

okraj (lek.)

5 cela kosti tórium (zn.)

vrchnák telúr (zn.)

nemecká rieka

malomocenstvo opak pasív

sústavy drénov

tam

čudovať sa kilotona (zn.)

ukazov. zámeno hore (básn.)

virgo

zbytočne kužeľosečka zn. fotofilmov

francúz. futbalista škótsky ostrov

oboznamovacia

egyptská plošina španiel. mesto

oslovenie panovníka

čeľusť tramín okrem iného um. meno Fr. Čecha

Slov. akadémia vied poľská rieka

lekár lodný žeriav trup lode

oddane mužský hlas činí

nadšenie sekal

masť po popálení

hotovo, dosť kód Indie

popevok

pokrývala vrstvou kovu

nemotorný človek

palica z liesky

zastavaná časť obce

Outdoor recreation access routes

natrhnutie cievy

Slovenský zväz hádankárov a krížovkárov, www.szhk.sk

Znenie tajničky posielajte na adresu: redakcia@lekarskenoviny.sk

česká obec anglický pirát

arabské m. meno listnatý strom

zlomil

namotaj

žijeme

4 škriepka

Hospodin

trápenia

veľký boháč Otília (dom.)

poľná miska

röntgen (skr.)

Gibraltár (kód) udreli nohou

čo sa prežilo

kód Etiópie

palec

polovica

odchýlkomer

antipód, po česky

LN21104

hrča na povraze

vstúpenie

alkohol. nápoj pravosláv. kňazi

totižto

thajské mesto

kód Ukrajiny

konaj

2

mesto nad Topľou

Sout, Šlegr, tana

citoslovce bzučania

mrmlal, hundral

1

naos, ossa, potto

kasko, Kotal, limbus

lesklý náter turecký hodnostár

obyvatelia Moravy

belgické kúpele rímsky pozdrav Antonov rímska 9

Autor: J. Turek

Tajnička krížovky z Lekárskych novín 10/2021: „Ako si udržať zdravie? Nejesť do sýtosti nebáť sa námahy!“ Výhercovia: MUDr. Judita Hargašová, Košice, MUDr. Vladimír Oceľ, Polomka MUDr. Zuzana Kohútová, Ivanka pri Nitre, MUDr. Mária Hennelová Bartošová, Ilava