LEKÁRSKE NOVINY 7-8/2019

NOVINY SLOVENSKÝCH LEKÁROV A ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV

Projektové riadenie rezortu zdravotníctva

LEKÁRSKE NOVINY

Slovensko potrebuje najmä rešpekt

V

Partneri novín

Foto: 123rf.com

Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov

V súvislosti s blížiacimi sa parlamentnými voľbami sa blíži aj čas bilancovania.

Ak máte záujem o zasielanie elektronickej verzie novín vo formáte PDF, napíšte nám email na: redakcia@lekarskenoviny.sk

Z obsahu

[ [ Slovenská

lekárska knižnica

Foto: archív

INZERCIA

Foto: autor

Modra – Harmónia

LN19030

Štefánikova ’ smrt a lekári LETO

Psie kusy profesora Ernesta Dlhoša

Pokračovanie str. 2

Pavel „Hirax“ Baričák

Slovenská lekárska knižnica je súčasťou Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) a má samostatnú internetovú stránku

www.sllk.sk

Moja cesta po Rusku

Zažite svoj sobáš a svadbu inak w w w.v i l a e t e l k a . s k

Pokračovanie str. 4 Foto: archív

Prečo neznámy npor. MUDr. Ján Kabelík pitval ministra vojny gen. Dr. Milana Rastislava Štefánika?

Redakcia

HARMÓNIA PRÍRODY A ŠTÝLU

ročník II.

odborné Prílohy

SLOVO NA ÚVOD

slovenskej spoločnosti sa objavuje trend, ktorý zámerne odsúva naše skúsenosti, poznatky a tradície na vedľajšiu koľaj. Vytráca sa úcta k starším a ich poznatky sú považované za príťaž. V mene experimentov novej generácie sociálnych inžinierov sa dokonca vytvára atmosféra intolerancie a nenávisti k jednoduchému sedliackemu rozumu. Slovensko vždy bolo prirodzene konzervatívne, ale napriek tomu sa nebránilo novým myšlienkam. Práve naopak, máme také množstvo osobností vedy a techniky v histórii aj v súčasnosti, že je to v mnohých prípadoch obdivuhodné. Udalosti slovenských dejín na seba neobyčajne nadväzujú, ako keby si ich aktéri podávali štafetový kolík ponad desaťročia a storočia. Nič sme nevybudovali na zelenej lúke, ale vždy sme nástupcami tých, ktorí tu boli pred nami.

Noví reformátori, tzv. nová generácia (politikov, manažérov, odborníkov), zatiaľ priniesli najmä kastovníctvo a neschopnosť vnímať podstatné súvislosti a kultúrne kódy, ktoré charakterizujú slovenskú históriu, tradičné sociálne skúsenosti a identitu slovenského človeka.

Slovensko nie je „tátokrajina“, ktorú treba obsadiť nejakým cudzím vojskom a pretvoriť ho na obraz cudzích „osloboditeľov“. Slovensko sa treba naučiť milovať, zároveň prinášať nové poznatky a prestať sa povyšovať nad domácu skúsenosť tých, ktorí tu prežili celý svoj život.

Celé generácie jednoduchých ľudí potrebujú úctu, empatiu a ochotu načúvať. Arogancia nikdy na Slovensku nezvíťazila a nezvíťazí. Koleso našich dejín má vnútornú logiku, ktorú buď treba pochopiť a rešpektovať, alebo radšej odísť a nebrániť normálnemu životu normálnych ľudí, ktorí sú skutočným bohatstvom Slovenska.

júl-august 2019

Pokračovanie str.10

Výstup na kaukazský Elbrus

strana 8

[ [ Riešenie pre

generacnú výmenu všeobecných lekárov pre dospelých

ZVLD DRUŽSTVO ako nástroj, sprostredkovateľ a garant spravodlivých podmienok pre všetky zúčastnené strany.

Pokračovanie str. 9

strana 6

júl-august/2019

strana 2

Štefánikova smrt a lekári ’

V tejto štúdii sa sústredím na zdôvodnenie oprávnenosti hypotézy, či havária Štefánikovho lietadla v máji 1919 bola politickým atentátom, ktorý by sa sotva mohol uskutočniť bez vedomia vysokopostavených osobností česko-slovenskej politiky a zaujímavú úlohu lekárov pri jeho konci.

Pri množstve konšpiračných teórií, že Štefánikovo lietadlo bolo zostrelené na príkaz z najvyšších miest, dominovalo tvrdenie generála Čečeka, vedúceho vojenskej kancelárie prezidenta Masaryka. Pred svedkami údajne prehlásil, že sa nebude podieľať na „vyšetrovaní havárie“ s vopred určenými závermi potvrdzujúcimi oficiálnu verziu. Generál Čeček vec nevyšetroval, aj keď ho Masaryk ním poveril. Napokon sa takmer žiadne vyšetrovanie nekonalo bezprostredne po havárii, okrem návštevy talianskeho leteckého kapitána Zapelloniho, ktorý spolu s komisiou spísal stručnú predbežnú správu.

Pochybnosti o oficiálnej verzii Oficiálnu verziu o katastrofe Štefánikovho lietadla spochybnil aj generál česko-slovenských légií na Sibíri Rudolf Medek, ktorý v Prahe na zjazde legionárov v roku 1932 prehlásil: „Naša revolúcia mala dvoch mučeníkov: Dr. Rašína a generála Štefánika. Obaja padli rukou úkladného vraha.“ Generál Medek vraj tento výrok síce odvolal, no aj tak dal podnet k ďalším konšpiračným teóriám.

Príčina havárie Štefánikovho lietadla sa nikdy dôkladne nevyšetrila. Masaryk napísal svojmu druhovi Edvardovi Benešovi do Paríža: „Milan je mrtev, i ten skon je v souladu s jeho kariérou, aspoň možno bez obtíží jej takto symbolizovat...“ Bez akéhokoľvek súcitu nad smrťou svojho najvernejšieho žiaka a spolupracovníka. Je to vôbec možné?

Počas volieb v roku 1926 vyšla v novinách správa: „Generál Štefánik obeťou hradu.“ V článku boli tvrdenia, že sa na Štefánikovo lietadlo strieľalo. Zodpovední sú „klika seskupená kolem hradu“, menovite Masaryk a Beneš.

Boli tam písomné hlásenia svedkov, žijúcich v blízkosti miesta tragédie, ktorí videli zostrelenie lietadla. Pozornosť vzbudilo svedectvo mäsiara z Ivanky pri Bratislave Michala Lechtu, ktorým sa zaoberali najvyššie úrady skoro dva roky. A výsledok? Najprv Lechtu odsúdili za krivú výpoveď, neskôr mu trest zrušili. Prečo?

Noviny Slovenský denník, Slovenská politika a Slovák často uverejňovali správy o streľbe na Štefánikovo lietadlo a spochybňovali, že haváriu spôsobilo zlé počasie, porucha lietadla, či požiar na ňom.

Nezhody medzi šéfmi francúzskeho a talianskeho vojenského velenia, generálmi Pellém a Piccionem, vyústili do otvoreného boja. Na nevraživosti sa podieľal Beneš, ktorý uzatvoril zmluvu s Francúzskom bez toho, aby informoval Masaryka. Štefánik dával prednosť Talianom, za čo ho Pellé nenávidel. Preto vznikli konšpiračné teórie, že na smrti Štefánika sa podieľal Beneš v spolupráci s Pellém.

Postavenie Slovenska v republike nespĺňalo Štefánikove predstavy.

Opakovane tvrdil, že administratívu na Slovensku musia viesť Slováci, čím si znepriatelil Masaryka a Beneša, ktorí trvali na tom, že všetko musí riadiť Praha. Ponižovanie Slovákov sa Štefánika hlboko dotklo a ešte viac odcudzilo trojicu „osloboditeľov“.

Začiatkom apríla 1919 sa Štefánik pohádal s Benešom. Generál kritizoval jeho nečestnosť a nazval ho podvodníkom. Táto príhoda vzbudila podozrenie, že má pomstychtivý Beneš podiel na smrti Štefánika. Citoval sa aj jeho list advokátovi Markovičovi z 9. apríla 1919: „Milý dr. Markoviči, se Štefánikem jsem měl konflikt. Je třeba, aby jste to vědel, ale je to jen pro Vás. Je mezi námi konec – myslím úplně. Zachovejte vše výlučně pro sebe.“ Podivná Markovičova odpoveď vyprovokovala ďalšie dohady okolo tragédie: „Štefánika tu [v Bratislave] stále čakáme. Vaša správa, že ste mali s ním zrážku, sa ma zle dotkla, neprekvapila. Ďakujem za dôveru. Máme mnoho starosti, ako to zariadiť tu, aby nebola nijaká nepríjemnosť.“ Na letisku mali čakať generála len jeho francúzski pobočníci. Ani jeden z nich sa tu neobjavil. Piccione a talianski dôstojníci nemali s akciou nič spoločné. Neprišiel žiadny úradník zo Šrobárovho ministerstva. Doteraz nik nevysvetlil, prečo Piccioneho štáb zanedbal opatrenia súvisiace s príletom lietadla a všetko prenechal Francúzom.

Mnohí autori, zaoberajúci sa haváriou tvrdia, že historik hľadajúci príčinu havárie v dostupných dokumentoch má malú šancu nájsť niečo, čo by potvrdzovalo verziu, že došlo k úmyselnému zostreleniu lietadla.

Aktéri zapojení do prípravy atentátu mali eminentný záujem, aby sa príčina havárie pripísala technickej poruche alebo nehode.

Inšpiroval ma profesor Řehoř Legendami, faktami a otáznikmi okolo smrti generála Štefánika som sa začal zaoberať v roku 1954 ako študent Lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Hradci Králové. Internú propedeutiku nám prednášal profesor MUDr. Jan Řehoř, DrSc. V čase dehonestácie Štefánika komunistickým režimom pri prednáške o vredovej chorobe žalúdka, ktorou generál podľa profesora trpel, hodinu hovoril o jeho celoživotnom diele. Dokonca tvrdil, že jeho rodina je príbuzná s rodinou Štefánika, ktorá vraj mala svoj pôvod v južných Čechách. Pán profesor sa nebál zakladať Štefánikove fankluby, s ktorými začal už v roku 1930. Práve Řehoř vyslal svojho asistenta MUDr. Karla Klepetáře do nemocnice v parížskom predmestí Neuilly, aby vyhľadal Dr. Hartmanna, ktorý Štefánika operoval.

Dovtedy sa o Štefánikovom zdravotnom stave nevedelo nič. Dr. Klepetář získal operačný protokol, z ktorého vyberám: „Milan Štefánik, 35-ročný, trpí žal. ťažkosťami od svojich 23 rokov. Deň operácie: 24. 12. 1915. Rez vedený v starej jazve, uvoľnenie, potom resekcia adherujúceho omenta. Po uvoľnení všetkých spečených kľučiek tenkého čreva nájdené ústie gastroenterostomie a enteroanastomózy medzi ascendentnou a descendentnou časťou anastomosujúcej kľučky.

V krajine pyloroduodenálnej existuje vred s malým nádorom. Steh s dvomi hodvábnymi niťami izoluje túto časť od ostatného žalúdka a tým vytvorí prepylorickú exklúziu. Po piatich dňoch po operácii okrem hnačky, ktorá je pozastavená malými dávkami opiátovými klyzmami, nie sú žiadne pooperačné komplikácie.“ Operačný protokol citujem, aby som spresnil názory na časté subjektívne ťažkosti Štefánika o akých meditujú rôzni autori. Profesor Řehoř ma inšpiroval, aby som sa Štefánikom zaoberal celý svoj život. Po desaťročiach štúdia som vydal 530-stranové dielo „Koho majú bohovia radi, umiera mladý...“, ktoré sa pre svoju aktuálnosť rýchlo rozpredalo. Okrem anamnestických údajov o chorobách v Štefánikovej rodine a u Štefánika osobitne som kládol dôraz na rozlúštenie nezhôd v písaní pitevných protokolov a ich príčin. Ťažko pochopiť, prečo Štefánika pitval neznámy lekár rakúsko-uhorskej armády, ve-

liteľ protiepidemického oddielu, len 28-ročný MUDr. Jan Kabelík, ktorý nemal s prosektúrou nič spoločné a nablízku boli vynikajúci prosektori. Je škandalózne, že ministra vojny Č-SR pitval neskúsený rakúsko-uhorský vojak – lekár. Mnohí sa uspokojili s jeho tvrdením, že Štefánika pitval, lebo bol zamestnancom Vojenskej nemocnice v Bratislave, kam mŕtveho Štefánika doviezli. Je to lož! Kabelík nikdy nefiguroval v menných zoznamoch tejto inštitúcie, ba ani neslúžil v žiadnom vojenskom útvare na Slovensku. Preštudoval som veľa archívneho materiálu a meno Kabelíka som tam nenašiel. Bol tam len záznam, že bol demobilizovaný z rakúsko-uhorskej armády až v júni 1919.

Niekoľko rokov som hľadal odpoveď na otázku, kto mohol Kabelíka poveriť pitvou generála. Našiel som dve verzie. Uvádzam prvú, menej pravdepodobnú: V archíve Zemského vojenského veliteľstva (ZVO) v Bratislave som objavil niekoľko mien lekárov – „austriakov“, ktorí tak ako Kabelík verne slúžili cisárovi až do rozpadu monarchie. Niektorí sa s Kabelíkom poznali z vojny. Bol to Dr. Jan Červíček, náčelník zdravotnej služby ZVV, pluk. Dr. Ludvik Hradský, prednosta zdrav. sl. IX. zboru, plk. Dr. František Jaroš, prednosta zdrav. sl. 9. divízie. Štvrtým v poradí bol plk. Dr. Emanuel Kovaříček, náčelník zdrav. sl. západnej skupiny slovenského frontu. Žeby oni povolali Dr. Kabelíka do Bratislavy, aby “odpitval” generála Štefánika? A prečo práve Kabelíka? Žeby to urobili preto, lebo mal v osobných dokumentoch uvedené „prosektor“, aj keď nikdy nikoho nepitval alebo preto, že bol ich priateľ „austriak“.

Zaujímavé je, že Kabelík v tej dobe začal pracovať na Lekárskej fakulte v Brne, odkiaľ odišiel na srbský front.

Druhá verzia je vierohodnejšia. Masaryk s Benešom boli značne rozrušení, keď sa dozvedeli o Štefánikovej tragickej havárii. Ihneď požiadali Šrobára „o účinné opatrenia“. Dnes vieme, že sa Kabelík so Šrobárom poznali dávno predtým. Keď Šrobára ako pansláva vylúčili zo všetkých škôl na Slovensku, maturoval na gymnáziu v Přerove, ktorého direktorom bol Kabelíkov otec. Šrobár s Kabelíkom komunikoval aj počas prvej svetovej vojny. Len tak sa mohlo stať, že 28-ročný neskúsený lekár pitval ministra vojny. Vierohodnosť potvrdzujú aj pitevné protokoly, ktoré sú na takej úbohej úrovni, že by ich nevyprodukoval žiadny prosektor, ba ani priemerný lekár.

Kto bol MUDr. Ján Kabelík?

Prof. MUDr. Ján Kabelík, DrSc. bol osobnosťou preventívneho lekárstva.

Narodil sa 29. 10. 1891 a zomrel 14. 7.

1979. Syn českého literárneho histo-

LETO rika vyrastal v kultúrnom domácom prostredí. Promoval na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe v roku 1914. Stal sa vojenským lekárom. Pridelili ho k prosektorovi Honlovi, kde sa krátko zaoberal pitvou a bakteriológiou, na základe čoho sa v jeho funkčnom zadelení objavila odbornosť prosektor. V tom čase sa stretol aj so spomínanými štyrmi kolegami, ktorí museli ako dôstojníci lekári absolvovať povinné šesťmesačné postgraduálne školenie na Vojenskej lekárskej škole. Kontaktovali sa aj počas prvej svetovej vojny.

V roku 1913 odišiel Kabelík na Balkán a stal sa veliteľom protiepidemiologického oddielu. Od februára 1919 pracoval na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Od roku 1923 pracoval v nemocnici v Olomouci ako bakteriológ a epidemiológ.

V marci 1939 emigroval do Veľkej Británie a začal pracovať v londýnskej nemocnici so špecializáciou na tropické choroby. Po vstupe Británie do vojny sa prihlásil ako vojak do česko-slovenského armádneho zboru.

Pokračoval v Brazílii, kde v Baťovej firme viedol biologické laboratórium a skúmal liečivé rastliny. V roku 1946 sa ako vysoký funkcionár Červeného kríža vrátil do vlasti so šiestimi vagónmi liekov, potravín a šatstva. Stál pri zrode obnovenej olomouckej univerzity a ako profesor sa stal vedúcim katedry hygieny a epidemiológie.

Zomrel 14. júla 1979 v Olomouci.

Zaujímavejší je jeho tajný život. Bol totiž majstrom vo vymýšľaní rôznych údajov, ktoré začlenil do svojho životopisu, kde nik nevie, kde končí pravda a začína ilúzia. Od jeho vnuka Ing. Jiřího Žufníčka som sa dozvedel, že profesor bol členom a funkcionárom slobodomurárskej lóže. V roku 1931 založil v Olomouci kruh Na troch rovinách, ktorý bol základom organizácie Lafayette. Vo Veľkých Losinách založil ústav pre výskum liečivých rastlín SLUKO, venoval sa ich pestovaniu a výskumu, medzi ktorými bola marihuana. Čiernych dier je v jeho životopise omnoho viac. Preto je jeho účasť na pitve „najväčšieho Slováka“ veľmi bizarným faktom.

Keď som sa začal zaoberať Štefánikovým osudom, nepomyslel som si, že sa raz s Kabelíkom stretnem. V roku 1962 som sa ako náčelník zdravotnej služby 22. výsadkovej brigády v Prostějove stal členom exekutívy v rámci Varšavskej zmluvy, určenej pre riešenie výskumnej úlohy Zdravotnícke zabezpečenie výsadkových jednotiek na širokom priestore. Prof. Kabelíka mi pridelili na riešenie hygienických epidemiologických opatrení a samozrejme aj využitie liečivých rastlín (napr. marihuany) na ovplyvňovanie aktivity výsadkárov. (V tom čase boli známe účinky pervitínu, ktoré používali vo Wehrmachte, aj v britskej a americkej armáde.) Počas spolupráce prišla reč aj na Štefánika.

Z knihy Dr. Bartůška, že ho pitval nejaký amatér Kabelík. Keď som to spomenul profesorovi, všetko poprel.

Spomienky na Štefánika mu boli nepríjemné. Neskôr ma nemilo prekvapil, keď v rokoch 1968-69 novinárom rozprával nezmysly o Štefánikovi a jeho rodine, ktorú nikdy nepoznal.

Prečo asi?

Pre svoju verziu, prečo práve Dr. Kabelík vykonal pitvu Štefánika som potreboval dlhší úvod. Doteraz nebola publikovaná a vyvolá kontroverzie.

Som však presvedčený, že je jedna z najdôveryhodnejších.

Podľa Masarykovej sekretárky a slovenskej historičky Gašparíkovej sa prezidentovi po Štefánikovej havárii

júl-august/2019 roztriasli kolená a po malom zaváhaní sa ihneď spojil s Benešom. Precízny analytik Beneš pochopil zložitú situáciu v česko-slovenských vzťahoch a uvedomil si, aké dôsledky by mohlo mať spájanie Štefánikovej smrti s českým vojskom na Slovensku.

Hneď zaangažoval svojich dvoch propražských Slovákov, Markoviča a Šrobára. Rozhodol, že to vyrieši Šrobár, tvrdý Čechoslovák rozhádaný so všetkými ostatnými Slovákmi. Šrobár, poctený touto úlohou, začal okamžite konať. S Kabelíkom udržiaval počas vojny styk. Obaja boli aj agenti cudzích tajných služieb, Šrobár ruských a Kabelík britských, preto si rozumeli. Obaja prežili všetky režimy bez ujmy a odchádzali do penzie s najvyššími poctami ako profesori a bezúhonní občania. Je obdivuhodné, ako rýchlo Šrobár našiel Kabelíka v povojnovom chaose.

U Masaryka a Beneša mal plnú dôveru. Tak si možno vysvetliť, že odignoroval špičkových odborníkov z Lekárskej fakulty Karlovej univerzity, ktorí pôsobili v Bratislave, ako aj prosektorov z Vojenskej nemocnice.

Oficiálnou obhliadkou mŕtveho Štefánika bol poverený verný Šrobárov priateľ, zubný lekár A. Vítovský, dozorujúcim lekárom jeho najlepší priateľ MUDr. Ivan Hálek a zapisovateľkou protokolu bola Kabelíkova manželka Helena. Pri pitve bol prítomný aj sochár prof. Otakar Španiel, ktorého tam vyslal priamo Masaryk. To je len pár škandálnych faktov o manipulácii s lekármi, vykonávajúcimi pitvu.

Z toho vyplýva, že sa to mohlo diať iba na základe súhlasu najvyšších predstaviteľov štátu, teda Masaryka a Beneša.

Podivný prosektor Moje hlavné výčitky voči prof. MUDr. Jánovi Kabelíkovi sa dajú zhrnúť do niekoľkých bodov.

1. V životopise profesora, ktorý sa často menil, sa vždy nachádza len to, čo si daná doba vyžadovala.

2. Svoju inteligenciu, prezieravosť,

strana 3 pracovitosť a cieľavedomosť využíval machiavelisticky so všetkým, so sa pod týmto pojmom skrýva.

3. Nechal si pripisovať zásluhy (ornans i contans), ktoré nikdy nevlastnil.

4. V rokoch 1968-69 na antipropagandu voči Štefánikovi prepožičal svoje meno. Obzvlášť mu vyčítam, že všetky Štefánikove diplomatické úspechy v zahraničí spojil s jeho činnosťou v slobodomurárskej lóži.

5. Profesor nebol informovaný o zdravotnom stave Štefánika.

Nevedel ani to, prečo bol vo Francúzsku operovaný. Opakovane tvrdil, že nikdy netrpel vredovou chorobou žalúdka a rozvíjal teórie o chorobách, ktorými nikdy netrpel. V súvislosti s deficitom vedomostí o chorobách internej proveniencie ma ešte viac prekvapuje, že sa podujal na pitvu Štefánika, čo len potvrdzuje jeho charakter.

6. Klamal, že sa stýkal so Štefánikovou rodinou, dokonca sa údajne poznal s jeho najmladším bratom Kazimírom, čo je absolútna lož.

7. Napokon mu vyčítam lajdácke spracovanie pitevného protokolu, ktorý zapisovala jeho manželka Helena. Lepšie by to asi dokázal aj študent 2. ročníka medicíny.

Originály pitevných protokolov sa nikdy nenašli, aj keď sa o ne zaujímali všetci, čo sa chceli o zraneniach Štefánika dozvedieť z prvej ruky. Dokonca sa o ne zaujímal aj prezident Masaryk prostredníctvom O. Španiela.

Dosiaľ nikto nevie, kde sú uložené alebo prečo boli zničené. Máme k dispozícii len opisy, ktoré vydávalo veliteľstvo Posádkovej nemocnice v Bratislave (veliteľ plk. MUDr. Trenkler).

Videl som ich niekoľko a každý sa líšil formou, aj obsahom. Posledný datovaný zo 17. júla 1923 si podľa všetkého vyžiadal Masaryk v súvislosti s opakujúcimi sa tvrdeniami o zostrelení Štefánikovho lietadla česko-slovenským vojskom, ako aj tvrdeniami, že práve

Štefánikove údajné choroby mohli spôsobiť okolnosti, vedúce k havárii lietadla (epilepsia, ťažké srdcové poškodenie, rakovina žalúdka atď.)

Všimnite si, prosím, že stále hovoríme o dvoch protokoloch (resp. o ich opisoch): Prvý Protokol o všeobecnej obhliadke M. R. Štefánika vznikol na rozkaz Veliteľstva 7. motorizovanej streleckej divízie, číslo protokolu 622, zo dňa 4. mája 1919 na príčinu smrteľného úrazu ministra generála Štefánika a jeho průvodců (pôvodné znenie). Viac ako jeho obsah sú zaujímaví obhliadatelia: Dr. Kabelík, Dr. Vítovský a Antonín Palus, mestský kapitán. Na tomto Protokole ma zaráža viac vecí. Ako mohol byť pri obhliadke prítomný Dr. Kabelík už v deň havárie? Kde sa tu vzal, keď nebol zamestnancom Vojenskej nemocnice v Bratislave a neslúžil ani v jednom z útvarov dislokovaných na území Slovenska? Prečo ďalším lekárom pri obhliadke bol práve priateľ Dr. Kabelíka, zubný lekár Dr. Vitovský?

Protokol o pitve tela M. R. Štefánika (opis). Tu je ďalšia nezrovnalosť: protokol bol napísaný dňa „6.V.1919 o 7. hod. večerní v sekční komoře čs. posád. nemocnice při otevření dutiny lební a hrudní mrtvého gen. Štefánika za přítomnosti vlád. ref. Dr. Ivana Hálka, Dr. Veselého, prof. Španiela. Pitvá Dr. Jan Kabelík, nadpor. lék., zapisuje pi Helena Kabelíková.“ Zvláštna to zostava. Ďalej treba hľadať odpoveď na otázku: Prečo hneď v úvode napísali,

že „Popis mrtvoly zevní obsažen v protokolu ze dne 5.V.“, keď na protokole o všeobecnej obhliadke je jednoznačne uvedené, že bola vykonaná 4. mája 1919! Z Protokolu, ktorý svedčí o lajdáckej práci prosektora, je zarážajúca pasáž „C. Dutina břišní: prohlédnutá jen pokud dovoloval řez.“ Profesora Kabelíka nezaujímalo, aká bola príčina všetkých utrpení Štefánika a nedokončil pitvu tak, ako sa vyžaduje?

V roku 1927 sa opäť začala pretriasať kauza Štefánik. Štartérom bola kniha veľvyslanca Šebu plná nepresností a konfabulácií na adresu zdravotného stavu a tragického konca Štefánika. Na podnet prezidenta Masaryka vyzvali Dr. Kabelíka, aby sa podrobil „šetreniu o príčinách smrti Štefánika, keďže sa objavili rôzne správy o jeho zostrelení a ranách v obličaji“.

Treba zdôrazniť, že v protokoloch ani pri obhliadke sa neobjavila o strelných ranách žiadna správa. Tu sú odpovede Dr. Kabelíka: Na prvú otázku, či pitval Štefánika odpovedal: „Je to pravda, provedl jsem nejen prohlídku mrtvol, ale i částečnou pitvu. Protokol o tom bude asi uložen u vojenského velitelství v Bratislavě.“ Na otázku: Vyjadrite sa, či na mŕtvolách boli nájdené strelné rany.

Odpoveď: „Střelná rana na žádné ze čtyř mrtvol zjištěna nebyla. Je možné, že krev mohla stekat mrtvolám po tváři, nikoliv však ze střelné rany. Po tom bylo zevrubně pátrá-

INZERCIA

EXKLUZÍVNY OBSAH

LN19031

Odborná inzercia

no, poněvadž objevili sa již tehdy pověsti, že letadlo bylo zostřeleno Maďari.“ Na otázku: Sú Vaše výpovede správne? Odvetil: „Pokud se mohu na svou paměť spolehnout, jsou správné. Že u gen. Štefánika žádného střelného lebky nebylo dosvědčují i fotografie lebky. Že také u jiných mrtvol vůbec nikde žádná střelná rána nenalezena, dosvědčuje zmíněný protokol.“ Kabelík sa odvoláva na Protokol o obhliadke a Protokol o pitve a tvrdí, že sa tam strelné rany nespomínajú.

A potom neprimerane zdôrazňuje, že strelné poranenia nenašiel (vyzerá to ako objednávka).

Keď som spracovával podklady na knihu Koho majú bohovia radi, zomiera mladý..., dozvedel som sa, že prezident Havel vlastní tajné dokumenty, ktoré môžu odhaliť príčinu tragédie. Zásluhou prezidenta Rudolfa Schustera sme ich dostali na Slovensko a študoval som ich kópiu.

Musím však čitateľov sklamať, nebolo to nič tajné, ale opäť len nepodarené Protokoly o obhliadke a pitve Štefánika a tzv. Zapelloniho správa o havárii lietadla Caproni 11495 (opis).

V zborníku dokumentov bolo potom niekoľko listov prof. Španiela adresovaných Dr. Kabelíkovi a vyšetrovanie Dr. Kabelíka Zemským veliteľstvom v Brne.

Kolektívne vedomie vždy utvárala propaganda. Jej protagonisti vedia, že človek je hladný po vzrušení. Ľudská psychika je fascinovaná neuveriteľnými zvratmi. Tak to bolo aj s tragickým skonom nášho hrdinu. Preto nám neostáva nič iného len ďalej hľadať pravdu. Pravda o Štefánikovi stále čaká na svojho objaviteľa. Úloha lekárov pri jeho pitve a najmä otvorená otázka o exaktne potvrdených príčinách jeho smrti aj po sto rokoch vzbudzuje stále viac otázok ako uspokojivých odpovedí.

MUDr. Pavol Vencel

Text bol krátený a upravený. Úplné znenie na vyžiadanie v redakcii.

júl-august/2019

strana 4

Projektové riadenie rezortu zdravotníctva Ako to už tak obyčajne býva, v nadchádzajúcom období najbližších mesiacov prídu na ministerstve zdravotníctva na rad odpočty úloh všetkého druhu: legislatívnych, strategických, projektových, úloh vlády a úloh ministerstva a možno ešte všelijakých iných... Interní zamestnanci ministerstva pripravia odborné podklady a komunikačné oddelenie sa postará, ako ich čo najlepšie odprezentovať smerom k verejnosti.

B

ývalý minister zdravotníctva Slovenskej republiky JUDr. Ing. Tomáš Drucker v nadväznosti na uverejnenie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2016-2020 informoval o tzv. projektovom riadení rezortu zdravotníctva a v máji v roku 2016 vybraným zástupcom odbornej verejnosti predstavil tzv. projektové karty ministerstva zdravotníctva SR. Pre každú z tém obsiahnutých v Programovom vyhlásení vlády SR, ktoré sa mali v rámci nasledujúceho programového obdobia v rezorte zdravotníctva riešiť, bola na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky vypracovaná tzv. projektová karta, ktorá obsahovala základné informácie o projekte, názov projektu, projektový tím, popis hlavných a čiastkových cieľov každého projektu, východiská, princípy a predpoklady realizácie projektu, harmonogram prác, očakávané výstupy projektu, kritériá kvality a akceptačné kritériá, kľúčové indikátory výkonnosti, projektový plán, finančný plán, identifikované potrebné ľudské zdroje, riziká a očakávanú súčinnosť... Predstavených bolo spolu 21 projektových kariet.

Poďme sa s odstupom času pozrieť na niektoré z nich, čo sa z pohľadu externého pozorovateľa za 4 roky podarilo a naopak, z čoho sa poučiť a mohlo by sa stať východiskom pre zlepšenia v ďalšom období.

Projekt centier integrovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti Pri prvej výzve z augusta 2018 bolo na modernizáciu infraštruktúry ambulantnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku - teda na centrá integrovanej zdravotnej starostlivosti - vyčlenených 70-tisíc eur pochádzajúcich hlavne z eurofondov.

Pri druhej výzve z februára 2019 už to bolo 28,4 mil. eur. Ako uvádza MZ SR na svojej internetovej stránke, na vznik jedného takéhoto centra pripadá priemerne 900-tisíc eur a do konca roka 2020 (koniec programovacieho obdobia Integrovaného regionálneho operačného programu, prostredníctvom ktorého sú finančné prostriedky poskytované) by ministerstvo chcelo investovať financie do 134 centier ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Na prvú výzvu reagovalo 18 žiadateľov.

Informácie o počte projektov podaných k druhej výzve ešte neboli zverejnené. Ministerstvo uvádza, že projektom mieni integrovať, a tým zlepšiť dostupnosť primárnej zdravotnej starostlivosti.

Chýbajú investície do odborníkov Ako už zo samotného názvu poskytnutých finančných prostriedkov vyplýva, ide o investície. Teda o peniaze na budovy a prístroje.

Pritom z iných odborných investičných projektov z minulosti už máme dostatočné skúsenosti a vieme, že koncentrácia síce môže byť výsledkom integrácie, ale opačne – teda, že by integrácia bola výsledkom koncentrácie - to funguje len ojedinele (téme sme sa podrobne venovali v osobitnom článku „Integrácia vs. Koncentrácia“ v časopise Medikom 3/2017, s. 20-21). Mestá a obce v spolupráci s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti zapojenými do vytvárania centier si asi napokon budú musieť z iných svojich vlastných zdrojov zabezpečiť financovanie ministerstvom deklarovanej integrácie. Teda v preklade – z vlastných zdrojov zabezpečiť vytvorenie a financovanie pracovných miest koordinátorov spolupráce zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v centrách v prospech pacientov.

Keďže ide o koordinačné činnosti v zdravotníctve - asi ani netreba zdôrazňovať, že takáto osoba by sama mala mať prinajmenšom vysokoškolské zdravotnícke vzdelanie II. stupňa (Dr., Mgr., Ing.) a skúsenosti s riadením zdravotníckych pracovníkov. Uvidíme, ako to napokon všetko dopadne, ale podmienky na úspešnú integráciu v rámci tohto projektu nie sú zatiaľ relevantne pripravené. Vlastne sa úplne opomenuli a integrácia tak bude skôr náhodným ako systémovým výsledkom projektu.

ku demencie alebo Alzheimerovho ochorenia (zatiaľ máme na Slovensku iba 1 takéto ambulantné špecializované centrum), špecializované ambulantné centrá mentálneho zdravia, medicínske centrá včasnej intervencie pre deti s oneskoreným psychomotorickým vývinom, ambulantné centrá rýchlej diagnostiky, intedisciplinárne multiprofesionálne pediatrické konzultačné centrá na kontinuálnu a systematickú podporu matiek s deťmi v ich zdravom rannom vývine alebo pre rodiny s deťmi nachádzajúcimi sa v ohrození zdravia vyplývajúceho z nepriaznivej životnej situácie a okolností (deti psychiatricky chorých rodičov, deti látkovo alebo nelátkovo závislých rodičov, deti osamelých matiek, deti s elektívnym mutizmom, deti nezamestnaných rodičov, deti chudobných rodičov atď.) Ďalej z týchto prostriedkov mohli byť zriadené aj špecializované interdisciplinárne geriatrické konzultačné centrá, medicínske ambulantné konzultačné centrá psychosociálnej rehabilitácie pre rodiny a príbuzných osôb s onkologickým ochorením po akútnej fáze liečby ochorenia, atď. Takto sa ich vznik opäť posunul v čase na neskôr. Zostáva len dúfať, že ministerstvo zdravotníctva na tento účel vyžiada finančné prostriedky od Európskej komisie aspoň na ďalšie programovacie obdobie 2020-2026 a teda už nie iba na investície, ale súčasne aj na naštartovanie organizácie a koordinácie spolupráce pracovníkov centra, čo nepatrí do sféry vplyvu Európskeho fondu regionálneho rozvoja ale do pôsobnosti Európskeho sociálneho fondu.

Mohlo sa to však urobiť už v tomto programovacom období – vrátime sa opäť na začiatok, keby definícia primárnej ZS používaná na MZ SR nebola tak rigidne zastaraná. Tým skôr, že už odporúčania Panelu expertov EÚ pre efektívne spôsoby investovania do zdravia z roku 2014 jasne uvádzajú, že primárna zdravotná starostlivosť má byť multiprofesionálna.

Primárna zdravotná starostlivosť je oklieštená Pri definovaní centier integrovanej zdravotnej starostlivosti bola navyše použitá už prekonaná definícia primárnej zdravotnej starostlivosti z obdobia bývalého tzv. ostbloku. Aj na to stavovské a profesijné organizácie upozorňovali MZ SR priebežne. Mohlo by sa zdať, že to predsa nie je problém, ale je. Zamedzuje už dnes tak potrebných špecializovaných centier primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti ako sú napríklad špecializované ambulantné centrá primárnej zdravotnej starostlivosti pre deti s ochoreniami autistického spektra a ADHD, ambulantné centrá multiprofesionálnej zdravotníckej podpory osôb v rizi-

Nerovnováha v dostupnosti Pokiaľ ide o druhý ministerstvom na webovej stránke deklarovaný zámer dostupnosti, tento je rovnako ako bol na začiatku otázny. Ako sa môže koncentráciou lekárov primárnej zdravotnej starostlivosti v zle dostupných vidieckych osídleniach dosiahnuť lepšia dostupnosť, keď sa tým zároveň zhorší dostupnosť v mestách? Údajmi o vekovej štruktúre lekárov sme sa taktiež zaoberali v osobitných článkoch, aj v špeciálnej publikácii Lekárskych novín „Veková štruktúra lekárov“ vydaných vďaka podpore spoločnosti VEEVENT, s.r.o.. Iba taká úvaha: presun lekára z okresného mesta na vidiek pri súčasnom nedostatku špecialistov ľahko spôsobí nedo-

Prostriedky na deklarovanú integráciu, či už Európskeho sociálneho fondu alebo z iného zdroja a to napriek tomu, že na to stavovské organizácie - od roku 2014, kedy bol po prvýkrát na MZ SR predstavený zámer etablovania centier integrovanej ambulantnej starostlivosti – opakovane upozorňovali, zabezpečené neboli. Tak sa integrácia začala postupne nenápadne zamieňať za koncentráciu - aj keď ide o významovo úplne odlišné kvality - a ministerstvo zdravotníctva integráciou zaviazalo nositeľov projektov na investície.

stupnosť špecialistu v meste, z ktorého odišiel. Takže, ako sa to naplní tak, aby nevznikol opačný efekt a starostlivosť sa nestala nedostupnou v mestách, lebo sa uprednostnil vidiek? Toto napriek verejne deklarovaným cieľom v skutočnosti nie je nijako systémovo ošetrené, keď zároveň z doterajšej praxe vieme, že zdravotné poisťovne navyšujú počet financovaných lekárov veľmi ťažko, aj keď sú na to objektívne dôvody podložené požiadavkami miest a obcí, VÚC aj stavovskými organizáciami, len tak ľahko nenavýši, aj keby hneď boli k dispozícii. Bude na zdravotné poisťovne apelovať priamo ministerstvo?

Projekt Rezidentský program Jedna z vlajkových lodí projektov ministerstva zo začiatku tohto volebného obdobia, najmä z jeho úvodu, pretože z pohľadu nezainteresovaného diváka bol mediálne najčastejšie spomínaným projektom MZ SR hlavne v audiovizuálnych masovokomunikačných prostriedkoch.

Treba však povedať, že to nebol nápad tejto vlády, ani žiadnej z obdobia prevažného vládnutia zástupcov strany Smer. Doplnenie systému zdravotníctva o kvalifikovaných odborníkov sa ako projekt financovaný z eurofondov naštartoval už v roku 2002 pri tvorbe programových dokumentov k operačnému programu Vzdelávanie, lebo už v tom čase dáta o vekovej štruktúre zdravotníckych pracovníkov začali indikovať ohrozenia a z toho vyplývajúce riziká z titulu potenciálneho nedostatku ľudských zdrojov vzhľadom na potreby obyvateľstva.

Ministerstvo zdravotníctva sa vtedy po prvýkrát stalo aj riadiacim orgánom k tejto časti eurofondov.

Za tejto vlády dostal projekt iba atraktívnejší marketingový vzhľad napríklad použitím jednoduchšieho a údernejšieho názvu pokračujúceho projektu ako Rezidentský program, ale na systémovej podstate naštartovanej v rokoch 20022004 sa veľa nezmenilo.

Takže, pozrime sa, aké sú výsledky tohto projektu? Koľko bolo vďaka podpore z eurofondov do systému zdravotníctva na Slovensku doplnených nových odborníkov za celé obdobie od roku 2002 ministerstvo nevyčíslilo. Vieme len, že do konca roka 2025 predpokladá doplnenie 190 absolventov rezidentského programu v odbore všeobecné lekárstvo pre starostlivosť o dospelých a 80 pediatrov pre všeobecnú ambulantnú starostlivosť o deti. Slovenská lekárska komora vyčíslila, že za rovnaké obdobie predpokladá z dôvodu odchodu do dôchodku odlev 1114 všeobecných lekárov pre dospelých a 633 všeobecných lekárov pre deti a dorast. Iba fakty užitočné pre porovnanie. Ku cti ministerstva slúži, že v roku 2018 rezidentský program rozšírilo aj o ďalšie nedostatkové špecializácie lekárov aj sestier, avšak keď vezmeme do úvahy, že už aj ďalšie povolania avizujú prestarnutý kmeň zdravotníckych pracovníkov, do rozpočtu rezidentského programu by malo v najbližšom období pribudnúť ešte oveľa viac peňazí a zachytávať oveľa širšie spektrum

celospoločensky potrebných zdravotníckych povolaní.

Projekt Optimalizácia siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti Projekt sa bohužiaľ obmedzil len na optimalizáciu siete ústavnej zdravotnej starostlivosti – teda ešte presnejšie povedané len na časť ústavnej zdravotnej starostlivosti tzv. stratifikáciu nemocníc - bez prepojenia a vytvorenia podmienok pre súvisiacu optimalizáciu ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Pritom reštrikcie v nemocničnej starostlivosti vždy predstavovali aj predstavujú zvýšené očakávania na záťaž starostlivosti ambulantnej. V zdravotníctve ide o spojené nádoby. Materiál o stratifikácii nemocníc, ktorým sa v nedávnom období zaoberala vláda SR a ani dokumenty nedávno uverejnené v medzirezortnom pripomienkovom konaní nedávajú žiadnu odpoveď na to, aké nástroje a podmienky budú vytvorené pre posilnenie inštitucionálneho segmentu ambulantnej zdravotnej starostlivosti na účinné zvládnutie zvýšených očakávaných potrieb pacientov, ktoré sú predikovateľné voči tomuto segmentu zdravotnej starostlivosti vzhľadom v súvislosti s úpravami v normatívoch v starostlivosti nemocničnej. Pritom podľa prezentácie MZ SR z roku 2016 v štvrtom kvartáli 2017 mala byť k dispozícii analýza a návrh optimalizácie čakacích lehôt v ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

Nejasné sú aj nástroje posilnenia všeobecnej a špecializovanej selektívnej ambulantnej prevencie, podpory zdravia a výchovy k zdraviu a poradenstva a podpory jednotlivcov, párov, rodín, skupín alebo komunít v oblasti účinného udržiavania si zdravia, ale aj dlhodobej následnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Príspevok pre člena rodiny ošetrujúceho svojho dlhodobo chorého príbuzného, ktorý ministerstvo zdravotníctva vytvorilo ako možnosť riešenia problematiky v jednej z noviel zákona o zdravotnej starostlivosti z posledného obdobia, je síce chvályhodným výrazným posunom vpred v oblasti starostlivosti o dlhodobo chorých ako takej, ale treba povedať – a to pri skutočne všetkej úcte ku kvalifikácii príbuzných konkrétnych dlhodobo chorých o ktorých sa starajú, ide v prevažnej väčšine o zdravotnícky nekvalifikovanú laickú pomoc, ktorá by sa týmto financovaním mala zabezpečiť.

Mohli by sme povedať, že pre dlhodobo chorého je iste najkomfortnejšie, keď sa oňho stará najbližší príbuzný, ku ktorému má isté citové väzby a primárnu dôveru... Nejasné však je, z čoho a ako bude financované a ako bude zabezpečené kvalifikované zdravotnícke sprevádzanie, teda kvalifikovaná dlhodobá zdravotná starostlivosť, takéhoto starajúceho sa príbuzného o pacienta na to kvalifikovanými zdravotníckymi pracovníkmi. Tak, aby si v konečnom dôsledku sám nepoškodil na svojom zdraví – napríklad nesprávnym vykonávaním polohovania príbuzného a podobne.

júl-august/2019 A opäť nehovoriac o tom, že v zahraničí je bežným štandardom, že starajúcemu sa príbuznému o pacienta poskytuje odbornú kvalifikovanú pomoc a podporu pri ošetrovaní celý kvalifikovaný tím spravidla zložený nielen z lekára špecialistu a špecializovaných sestier, ale aj psychológov, liečebných pedagógov, fyzioterapeutov, výživových poradcov a podobne. Ukazuje sa, že v súvislosti s optimalizáciou nemocníc je potrebné zvýšiť normatívy ambulantnej zdravotnej starostlivosti tak, aby mohli vzniknúť takéto špecializované ambulantné tímy zdravotníckych špecialistov dlhodobej zdravotnej starostlivosti, ako aj vytvoriť normatívy pre ich východiskové bázy – zázemie, z ktorého vychádzajú do terénu za pacientmi – špecializované centrá ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Bolo by tiež vhodné, keby vo vykonávacom predpise Ministerstva zdravotníctva SR boli definované nielen normatívy, čo sa už predpokladá a aj deje, ale aj pravidlá optimalizácie siete poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktoré chýbajú dodnes, podobne ako povinnosť zdravotných poisťovní dodržiavať pravidlá optimalizácie siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Projekt štandardné preventívne, diagnostické a terapeutické postupy Ministerstvo zdravotníctva SR v tejto projektovej karte z roku 2016 správne konštatuje, že nové optimálne normatívy personálneho vybavenia „musia rešpektovať štandardné postupy“. A nielen to. Ako sme už tiež spomínali v inom článku venovanom problematike štandardných postupov, definované optimálne štandardné postupy majú vplyv nielen na plánovanie siete poskytovateľov a zabezpečovanie potrebných odborníkov pre starostlivosť, ale – keďže majú znižovať riziko pacienta, ale aj riziko zdravotníckeho pracovníka - v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti, aj komponovanie nových pracovných pozícií, katalógu pracovných činností, zoznamu výkonov, atď.

Výstupné a výkonové kompetencie Keď štandardné postupy určia, ako by mala zdravotná starostlivosť optimálne vyzerať, ministerstvo zdravotníctva zvyčajne následne do príslušných normatívnych aktov zapracúva, ako by nadväzne na štandardné procesy mala vyzerať úprava pracovísk zdravotníckych zariadení, aby zodpovedala očakávaným optimálnym procesom, ďalej ako by mal vyzerať obsah vzdelávania zdravotníckych profesionálov a očakávané výstupné vzdelávacie kompetencie na dosiahnutie úrovne odporúčanej štandardnými procesmi, ďalej očakávaná produkcia odborníkov vzdelávacími inštitúciami – cieľové hodnoty, nadväzovala by legislatívna úprava výkonových kompetencií odborníkov v praxi, ktoré smú byť vykonávané na základe kombinácie nadobudnutého vzdelania, ako aj skúseností, úprava katalógov pracovných činností v zmysle vytvorenia nových v praxi chýbajúcich pracovných pozícií (manažér/ka prípadu - case manager, koordinátor zdravotnej starostlivosti ambulantného centra, verejný zdravotník v nemocnici a jeho úlohy a podobne), atď. Zdravotné poisťovne majú

strana 5

potom ministerstvu navrhnúť, ako sa to zaplatí.

Interdisciplinarita Na ministerstve zdravotníctva vznikla riadiaca národná komisia na tvorbu a implementáciu štandardných postupov. Podľa informácií MZ SR bolo vytvorených vyše 100 odborných pracovných skupín určených na ich prípravu, ktoré doteraz vytvorili a na hodnotenie Komisie MZ SR pre ŠDTP predložili 152 štandardných postupov, z ktorých je väčšina v štádiu dokončenia a prípravy implementácie do praxe. Ide o polovicu všetkých štandardných preventívnych, diagnostických a terapeutických postupov predpokladaných do konca ukončenia projektu MZ SR v roku 2020. Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská koncom roka 2018 podpísala prvých 31 štandardných postupov, ktoré vstúpili do praxe od začiatku roka 2019.

Ide o postupy z oblasti ošetrovateľstva, klinickej onkológie, radiačnej onkológie, rádiológie, nukleárnej medicíny, psychiatrie, primárnej pediatrie, neonatológie a pôrodníctva, či skríningov nádorových ochorení. Zatiaľ sa zdá, že harmonogram prípravy štandardných postupov je stihnuteľný a vo finálne by mohlo ísť o jeden z najúspešnejších medicínskych projektov MZ SR posledného obdobia.

Sledujúc doterajší vývoj prípravy sa však nedajú nespomenúť „detské choroby“ projektu, ktoré by ešte mal v krátkom čase prekonať: štandardy sú prevažne príliš orientované na jedno povolanie. Už dnes je v zozname viacero štandardov s podobným názvom, ktoré riešia autori zo svojho pohľadu. Komplexný ošetrovateľský manažment pacienta s diagnózou XY.... komplexný medicínsky manažment pacienta s diagnózou XY... Takéto štandardy by mali byť v budúcnosti zlúčené do jedného a popisovať skutočne proces komplexnej starostlivosti a spolupráce odborníkov pri príslušnej diagnóze, lebo inak je stále iba čiastkový, aj keď v názve nesie „komplexný“.

Pozitívom je výpočet kompetencií jednotlivých zapojených odborníkov, ale i popis procesu tímového charakteru poskytovanej zdravotnej starostlivosti v rámci príslušnej diagnózy – teda popis spolupráce a ciest pacienta medzi jednotlivými odborníkmi z rôznych profesií - ešte zatiaľ stále chýbajú. Keďže však metodika tvorby a implementácie štandardov MZ SR priamo požaduje, aby každý štandard obsahoval popis systému interdisciplinárnej multiprofesionálnej spolupráce jednotlivých zdravotníckych profesionálov v starostlivosti o pacienta, možno oprávnene dúfať, že aj táto „detská choroba“ štandardných postupov sa čoskoro vylieči.

Možno je to preto, že ministerstvo v úvode projektu nevyčlenilo projektového pracovníka, ktorý by zabezpečoval a koordinoval multiprofesionálne pripomienkovanie každého zo štandardov odborníkmi z iných profesií ako sú len samotní autori prirodzene odborne ohraničení len vlastnou profesiou. Analýzu príčin a akčný plán na zlepšenie tohto javu vzhľadom na zloženie projektového tímu nepochybujeme, že MZ SR určite v krátkom čase vykoná. Tak či onak, prvé dôsledky sa však už ukazujú v už schválených štandardoch, ktoré platia od 1.1.2019 a nie sú v nich uvedené kompetencie a štan-

dardné postupy profesií, ktoré v zahraničí do starostlivosti o pacienta s danou diagnózou sú štandardne zapojené, ako napríklad laboratórni diagnostici a to ani v takom prípade, že to v Slovenskej republike považujeme za samozrejmé, že do procesu sú zapojení. Rovnako nie sú popísané odporúčané štandardné sety laboratórnych analýz pri tej-ktorej diagnóze. Aké sa uskutočňujú a ako majú byť správne vykonané, aby priniesli spoľahlivý výsledok... Takéto pripomienkovanie začalo MZ SR koordinovať až nedávno, a tak len treba dúfať, že štandardy schválené bez týchto súčastí budú čoskoro novelizované.

Implementácia a cesty pacienta v praxi Zodpovedných pracovníkov projektového tímu MZ SR však čaká ešte aj náročná fáza koordinácie implementácie štandardných postupov do praxe ktorá, ak sa má stihnúť termín uzávierky projektu vrátane vykonania implementačných činností do konca roku 2020, by už prakticky – aspoň u tých štandardov, ktoré už sú schválené, mala prebiehať. Na úspešné zvládnutie tejto fázy je potrebná informačná kampaň medzi odborníkmi, nielen e-learningové, ale mali by prebiehať aj praktické facilitačné školenia in situ „face-to-face“ pre personál v ústavných aj ambulantných zdravotníckych zariadeniach na podporu prípravy lokálnych regionálnych implementačných dokumentov priamo na pracoviskách zdravotníckych zariadení, ktoré ich budú používať. Prípadne obdobne regionálnych implementačných dokumentov na úrovni VÚC. Aké budú „cesty pacienta“ medzi zdravotníckymi pracovníkmi, medzi zdravotníckymi zariadeniami navzájom atď., aby zdravotná starostlivosť poskytovaná na základe štandardu bola pre pacienta skutočne optimálna?

A opäť – podobne ako pri projekte o centrách integrovanej zdravotnej starostlivosti - sa zabudlo na financovanie práce odborníkov, ktorí majú uvedené vykonať. Netvrdím, že za to môže súčasné zloženie projektového tímu, skôr asi nie, ale v projekte nie sú naplánované žiadne finančné zdroje na pracovníkov zdravotníckych zariadení, ktorí by v nich zabezpečovali implementáciu schválených štandardov, teda koordináciu práce tímov odborníkov priamo na mieste, ich podporu v rozpracovaní národného štandardu na lokálne podmienky. Podobne podporu a facilitáciu práce pracovníkov VÚC pre rozpracovanie na regionálnej úrovni. Nehovoriac o potrebe zberu, spracovania a vyhodnocovania spätnej väzby z procesu implementácie zo strany MZ SR, na ktorú bude potrebné tiež zabezpečiť odborný personál.

Ale – povedzme, že ešte stále by sa to dalo zafinancovať z osobitného projektu eurofondov operačného programu Efektívna verejná správa, alebo možno z iného vhodného zdroja. Ďalší osud implementácie, ale hlavne priebežnej aktualizácie štandardných postupov na základe skúseností z praxe je zatiaľ ešte stále tiež neznámy. Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov, ako aj Slovenská lekárska komora pri pripomienkovaní dokumentov o centrálnej národnej komisii pre štandardy v roku 2015 uvádzali, že komisia MZ SR pre ŠPDTP nemá

mať časovo ohraničenú pôsobnosť len na obdobie projektu do roku 2020, ale by práve na účel zabezpečenia celého životného cyklu štandardov (teda aj ich priebežnej aktualizácie a implementácie), mala byť zriadená na neurčito ako iné obdobné komisie existujúce na MZ SR. Odporúčajúci charakter ako rešpektovanie odbornej autonómie Podľa vyjadrenia uverejneného na stránke MZ SR, majú mať štandardné postupy pre zdravotníckych pracovníkov záväzný charakter. Na základe platného zákona o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého majú síce zdravotnícki pracovníci poskytovať zdravotnú starostlivosť podľa štandardných postupov avšak vždy s prihliadnutím na individuálny zdravotný stav pacienta – úprimne dúfam, že nie. Že toto ministerstvo nemôže myslieť až tak úplne vážne. Že lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, atď. si bude môcť naďalej zachovať svoju odbornú autonómiu a na základe svojho najlepšieho vedomia a svedomia s využitím nadobudnutého vzdelania a skúseností bude môcť naďalej poskytovať zdravotnú starostlivosť, ktorú štandardné postupy nepovažujú za štandardnú, lebo to tak on sám na základe vlastnej odbornej skúsenosti a vzdelania odborne vyhodnotil a vie si to odborne profesionálne vo vzťahu ku konkrétnemu pacientovi zdôvodniť a obhájiť. Indikátorom úhrady od zdravotných poisťovní majú byť výsledky. Zlepšil sa zdravotný stav konkrétneho pacienta pri použití štandardného postupu, alebo ho to skôr zaťažilo? Zlepšil sa zdravotný stav konkrétneho pacienta pri použití neštandardného postupu? Ak áno, úhrada je na mieste.

Pretože sa môže ľahko stať, že štandard sa zmení, a to práve na základe a vďaka poznatkom takýchto „nekonformných“ odborníkov z praxe sa štandardným postupom stane to, čo sa pred 10 rokmi mohlo javiť ako neštandardné. Na takýto individuálny odborný postup a obhajobu – samozrejme na základe objektivizovaných poznatkov - má mať zdravotnícky pracovník zaručené právo. Štandard má mať a všade vo svete aj má pre zdravotníckych pracovníkov odporúčajúci charakter a je len kompasom pre zdravotné poisťovne, čo je najčastejšie optimálne a hradiť ako štandard a v čom musia byť otvorení skutočnosti, že štandard nie je optimálny pre každého, aj keď je nazvaný ako optimálny a je treba pripustiť a uhradiť aj odborne zdôvodnený individuálny prístup odlišný od štandardu. Štandardy ani tak nemajú byť záväzné pre zdravotníckych pracovníkov – teda pre tých, ktorí to nepotrebujú, lebo by mali mať potrebné vzdelanie a skúsenosti ako individuálnu zdravotnú situáciu pacienta správne vyhodnotiť a liečiť – ale skôr zjednocujú postupy rôznych odborníkov na jednu úroveň a potom majú byť záväzné hlavne pre platiteľov starostlivosti – čo sa má platiť ako optimálny štandard a čo patrí inde, napríklad do úhrady zo zdravotného pripoistenia.

Zoznam výkonov Ako už bolo v úvode spomenuté, štandardné postupy majú vplyv aj na zoznam výkonov. Pre správne nastavenie nových zdravotných

výkonov je potrebné ich vnímať vo vzájomnej komplexnosti a súvislosti ako súčasť procesu poskytovania zdravotnej starostlivosti a nie ako vzájomne nesúvisiace izolované výkony. Navyše, keď sa bude tvoriť nový zoznam výkonov, bude musieť rešpektovať už dnes v praxi dávno prekonanú definíciu správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti len ako starostlivosti, ktorá vedie k zisteniu choroby. Pre skutočné zabezpečenie zdravia populácie je potrebné používať a zapracovať aj zdravotné výkony určené na zisťovanie rizikových faktorov ochorenia u pacienta alebo jeho príčin, na čo by bola potrebná novelizácia zákona o zdravotnej starostlivosti, najlepšie v časti o definícii správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Bolo by tiež vhodné vziať do úvahy, že osoby s rovnakou medicínskou diagnózou majú rôznu funkčnú úroveň – teda rozličné funkčné diagnózy. Že je dôležité do zoznamu výkonov zahrnúť aj zdravotné výkony potrebné na elimináciu rôznych funkčných porúch súvisiacich s chorobou, čo by však vyžadovalo doplnenie aktuálnej verzie Medzinárodnej klasifikácie funkčných porúch popri už zapracovanej Medzinárodnej klasifikácie chorôb taktiež do už spomínaného zákona o zdravotnej starostlivosti.

Projektová karta Rozvoj systému verejného zdravotníctva Ministerstvo zdravotníctva odštartovalo rok 2019 ako Rok prevencie. Včasný skríning výskytu infekčných a chronických neinfekčných ochorení v populácii, včasné intervencie na ich elimináciu prostriedkami sústavného hromadného, skupinového, ako aj individuálneho zdravotníckeho poradenstva, zdravotnými kampaňami a inými prostriedkami všeobecnej a selektívnej populačnej primárnej, sekundárnej a terciárnej prevencie, výchovy k zdraviu a ochrany a podpory zdravia, ako napríklad zabezpečovanie kvality potravín a zdravého stravovania, primeranej pohybovej aktivity občanov vo všetkých vekových kategóriách a primeraných postojov a správania vo vzťahu k ochrane a udržiavania vlastného zdravia sú však zatiaľ od roku 2019 v segmente chronických neinfekčných ochorení sústredené na prevenciu onkologických ochorení. Aj to len niektorých.

Dva piliere zdravotníctva Diapazón chronických neinfekčných ochorení, ktorým treba predchádzať vhodnými zdravotníckymi celopopulačnými intervenciami a opatreniami je však oveľa širší.

V každom prípade sa dá pozitívne hodnotiť, že popri doposiaľ dominantne vnímanom pilieri zdravotnej starostlivosti ako subsystému na zabezpečenie zdravia obyvateľstva, sa čoraz viac dostáva do popredia vnímanie významu druhého piliera u regulátorov zdravotníctva – piliera ochrany a podpory zdravia – teda subsystému zdravotníctva určeného na populačné zdravotnícke intervencie nazývaného verejné zdravotníctvo (Public Health).

K popularizácii a zvýrazneniu tohto užitočného fenoménu určite prispeli Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov, ktorá vo svojich štruktúrach vytvorila platformu pre zástupcov zdravotníckych pracovníkov úradov verejného zdravotníctva na obhajobu ich odborných a pro-

júl-august/2019

strana 6

fesijných záujmov, ale aj Slovenská lekárska komora vytvorením tradície konferencií Preventívna medicína, ktoré v roku 2019 zaznamenali už VIII. ročník.

Podľa projektovej karty ministerstva z roku 2016, mala byť v 4. kvartáli 2017 vykonaná analýza a stratégia rozvoja systému verejného zdravotníctva. Z našich informácií vyplýva, že ministerstvom realizované kroky sa však zatiaľ sústredili len na problematiku zjednodušenia pracovnej zdravotnej služby a vyzerá to tak, že karta rozvoja systému verejného zdravotníctva zostala ďalšej vláde. A to napriek tomu, že podrobnú analýzu a návrh opatrení na základe podpory z projektu BCA Svetovej zdravotníckej organizácie pre MZ SR vypracovala a Inštitútu zdravotnej politiky Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov poskytla už v roku 2014.

Projektová karta Vzdelávanie Pokiaľ ide o projektovú kartu Vzdelávanie – Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov aj Slovenská lekárska komora už v roku 2016 pre MZ SR komentovali, že tak ako bola navrhnutá, sa v nej vtedy zmiešavali ciele projektu s nástrojmi na ich zabezpečenie a karta by preto mala byť rozdelená na 2 samostatné projektové karty: kartu Vzdelávanie, v ktorej sa malo riešiť iba CPD (Continual Professional Development) ako súčasť CME (Continual Medical Education), prehodnotenie výšky očakávaných kreditov za sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov a ďalšie systémové nástroje na skvalitnenie obsahu a formy prípravy zdravotníckych pracovníkov a špeciálnu ďalšiu samostatnú kartu napríklad pod názvom Starostlivosť o ľudské zdroje v zdravotníctve venovanú udržaniu a podpore zotrvania prípadne motivácie získania ďalších kvalitných odbor-

1

2

níkov pre celý systém zdravotníctva – teda nielen odborníkov pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale aj pre rozvoj segmentu ochrany a podpory zdravia.

Pokiaľ ide o zavedenie CPD ako súčasti CME a prehodnotenie požadovanej výšky kreditov za sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, tento cieľ bol naplnený vydaním novej vyhlášky MZ SR č.

79/2019 Z. z. o kritériách a spôsobe hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, ktorá kompletne nahradila doterajšiu vyhlášku MZ SR č. 366/2005 Z. z. a o ktorej sme podrobne informovali v predchádzajúcich číslach Lekárskych novín.

Ostatné systémové opatrenia týkajúce sa vzdelávania, ako napríklad a) vytvorenie štátneho fondu na financovanie celospoločensky potrebných vzdelávacích programov alebo podujatí, ktorých finančná podpora nie je z rôznych objektívnych dôvodov pre farmaceutické firmy zaujímavá, ale odborníci v praxi s príslušnou kvalifikáciou sú v systéme zdravotníctva potrební alebo b) zníženie daňového základu zdravotníckeho pracovníka o jeho vlastné výdavky na sústavné vzdelávanie, ak je zamestnancom aspoň 700 € ročne, c) doplnenie očakávaných výstupných kompetencií absolventov špecializačných, certifikačných a programov sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov do minimálnych štandardov vzdelávania, c) rozšírenie definície pojmu laboratórny diagnostik na zabezpečenie chýbajúcich kvalifikovaných odborníkov pre oblasť laboratórnej diagnostiky, d) umožnenie vzdelávania zdravotníckych odborníkov z iných rezortov v systéme ďalšieho vzdelávania v rezorte zdravotníctva pre zvýšenie kvality poskytovaných služieb napríklad v školstve alebo v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, e) legislatívne posilnenie postavenia pracovníkov hygieny ako zdravotníc-

kych pracovníkov, f) objektivizácia hodnotenia úrovne vzdelávacích aktivít a povinnosť zverejňovania konfliktu záujmov v rámci prezentovanej učebnej látky, atď. zostali opäť len v rovine odborných odporúčaní zastupujúcich organizácií zdravotníckych profesionálov z praxe pre ministerstvo zdravotníctva.

Absentujúca starostlivosť o kvalifikovaných odborníkov Z projektovej karty o vzdelávaní mali byť vyňaté texty patriace do oblasti kvality personálnej práce s ľudskými zdrojmi a presunuté do karty Starostlivosť o ľudské zdroje v zdravotníctve. Obe komory – iných vysokoškolsky vzdelaných zdravotníckych pracovníkov aj lekárska zhodne konštatovali, že v dnešnej situácii na Slovensku by bolo naivné si myslieť, že v karte stanovený cieľ „zlepšenie postavenia zdravotníckych pracovníkov v slovenskom zdravotníckom systéme“ postačuje dosiahnuť len navrhovaným zlepšovaním ich vzdelávania. Dôležité je tiež použiť finančné a iné motivačné nástroje patriace do oblasti politiky starostlivosti o ľudské zdroje v zdravotníctve, ktoré spadajú hlavne do pôsobnosti kvalitnej personálnej práce podporujúcej odborníkov u zamestnávateľov, ale aj na regionálnej a národnej úrovní.

Raz ročne realizované oceňovanie odborníkov z praxe na reprezentačných podujatiach na zabezpečenie zlepšenia celospoločenského postavenia odborníkov v praxi je síce chvályhodné, ale na skutočné zlepšenie postavenia odborníkov v systéme nestačí. A aj keď určite treba k dobru aktivít ministerstva zdravotníctva SR pripočítať právnu úpravu, podľa ktorej sú zdravotnícki pracovníci od začiatku roka 2017 chránenými osobami, stále ide o ojedinelé prvky a nie plánované strategické sústavné a systematické systémové činnosti vykonávané na podporu ich zotrvania a výkonu kvalitnej odbornej činnos-

ti na území Slovenskej republiky.

Viacero stavovských organizácií participovalo na prieskume uskutočnenom Slovenskou komorou zdravotníckych záchranárov. Podľa tohto prieskumu sa len vo vzorke 586 respondentov zdravotníckych pracovníkov v roku 2016 až 60% z nich stretlo s verbálnou a fyzickou agresiou, 70% čelilo nebezpečnému vyhrážaniu a 10% sa stalo obeťami ublíženia na zdraví, čo je iste tiež odrazom výchovy a vnímania významu reprezentantov týchto povolaní v spoločnosti. Aspoň úprava Trestného zákona, na základe ktorej ten, kto napadne zdravotníckeho pracovníka dostane automaticky vyšší trest, sa stala súčasťou zákona č. 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii. Ochranu a prevenciu, ako aj odstraňovanie následkov kontinuálneho preťažovania a syndrómu vyhorenia u zdravotníckych pracovníkov zatiaľ tiež stále nikto z rezortu zdravotníctva systémovo neriešil.

Nespomenuli sme novú úpravu LSPP, resp. ambulantnej pohotovostnej služby a s ňou súvisiace úpravy záchrannej zdravotnej služby, ktorá tiež mala vlastnú projektovú kartu a toto volebné obdobie sa jej na MZ SR venovala nadštandardná pozornosť. Úpravy legislatívy v oblasti záchrannej zdravotnej služby boli v tomto období najčastejšie. Taktiež projektovú kartu e-Health, ani projekt DRG, či projektovú kartu o novej univerzitnej nemocnici, výskume a vývoji v zdravotníctve, či dlho očakávanú úpravu posilnenia postavenia stavovských organizácií v zdravotníctve ako regulátorov kvality úrovne poskytovanej zdravotnej starostlivosti a ochrany a podpory zdravia prostredníctvom samosprávnej regulácie výkonu jednotlivých povolaní. V prípade záujmu sa im môžeme venovať v ďalšom článku.

Na záver je určite potrebné zdô-

razniť, že širšie prípadne aj finančné zapojenie zástupcov vysokoškolsky vzdelaných zdravotníckych pracovníkov z praxe z organizácií, v ktorých sú združení, ďalej širšia a dlhšia (nie iba niekoľkodňová v rámci medzirezortného pripomienkového konania) verejná odborná diskusia k pripravovaným materiálom MZ SR a vyšším a nielen komunikácia, ale aj skutočné rešpektovanie požiadaviek, návrhov a odporúčaní odborníkov z praxe a nielen deklarované, ale aj v realite skutočné riešenie problémov praxe – by iste prispeli k lepším výsledkom a dopadom v praxi premietajúcich sa nielen do spokojnosti občanov a zdravotníckych pracovníkov.

Zostáva len dúfať, že v ďalšom programovom období novej vlády budú námety zástupcov odborníkov z praxe lepšie vypočuté a nie iba vypočuté, ale aj premietnuté nielen do koncepčných, strategických, legislatívnych, programových, projektových a iných obdobných dokumentov, ale hlavne do praxe a do zlepšenia ukazovateľov zdravia a dobrého bytia obyvateľov Slovenska. A možno úplne najlepšie by bolo, keby boli zástupcovia organizácií zastupujúci zdravotníckych pracovníkov v praxi ako sú stavovské a profesijné organizácie prizvaní napríklad už k tvorbe nového Programového vyhlásenia vlády SR. A aspoň všetky tie, ktoré zastupujú vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov, nie iba výberovo zástupcovia lekárov, ako to bolo v tomto poslednom programovacom období, lebo ako už vieme, rezort zdravotníctva tvoria nielen lekári a sestry, ale aj laboratórni pracovníci, klinickí fyzici, hygienici, klinickí logopédi, klinickí a poradenskí psychológovia, pracovníci liečebnej výchovy, verejní zdravotníci, fyzioterapeuti, výživoví poradcovia... atď.

PhDr. Kvetoslava Kotrbová, PhD., MPH Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov

Družstvo ZVLD ponúka riešenie pre generačnú výmenu všeobecných lekárov pre dospelých KTO SME?

Sme družstvo Združenia všeobecných lekárov pre dospelých Slovenskej republiky (ZVLD SR o.z.) založené ustanovujúcou členskou schôdzou družstva dňa 21. 06. 2019 podľa Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.).

Zakladajúcimi členmi družstva je 8 členov správnej rady ZVLD SR o.z. a člen ZVLD SR o.z., MUDr. Slavomír Sakal, ktorý bol zakladajúcou členskou schôdzou zvolený na predsedu ZVLD družstva. Za členov kontrolnej komisie družstva bolí zvolení: MUDr. Ján Hencel, MUDr. Pavol Štec a MUDr. Rastislav Zanovit. Zakladajúcimi členmi družstva sú podľa výšky členského vkladu v abecednom poradí: MUDr. Slavomír Sakal, MUDr. Ján Hencel, MUDr. Pavol Štec, MUDr. Anna Vargová, MUDr. Rastislav Zanovit, MUDr. Štefan Krnáč, MUDr. Dušan Bráz, MUDr. Vladimír Hudec, MUDr. Slávka Trojáková.

Zakladajúci členovia družstva sú v zmysle Stanov ZVLD družstva, podľa čl. XIV., bod 7., oprávnení

ako dôveryhodní kolegovia v prípade plnej moci udelenej členom družstva, zastupovať na členskej schôdzi ktoréhokoľvek člena družstva, ak sa tak člen udelením plnej moci rozhodol. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 240, ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb.

PREČO?

V ZVLD si uvedomujeme problém generačnej výmeny lekárov a ZVLD DRUŽSTVO je nástrojom, ktorý na samosprávnom princípe, rešpektujúc ekonomické aspekty spojené s prevodom lekárskych praxí VLD pri generačnej výmene našich kolegov, bude sprostredkovateľom a garantom spravodlivých podmienok pre všetky zúčastnené strany (odstupujúceho, aj nadobúdateľa), a zabezpečí tak reprodukciu ambulancií VLD ako malých podnikov pod správou lekárov, ktorí na nich pracujú a výkonom lekárskeho povolania sú súčasne podnikateľmi.

Zmyslom nášho snaženia je ponúknuť mladým kolegom, ale najmä občianskej spoločnosti efektívnu alternatívu (spôsob) zabezpečenia zdravotnej starostlivosti pre dospelých pacientov v neurgentnom prvom kontakte, pričom si súčasne uvedomujeme

iné možnosti budúcej organizácie ambulantnej starostlivosti (vrátane všeobecného lekárstva), ktorými sú zoštátnenie ambulantnej starostlivosti, alebo jej reprivatizácia veľkými (nadnárodnými) investormi na trhu so zdravotnou starostlivosťou. V tomto kontexte si uvedomujeme našu spoločenskú zodpovednosť za vývoj organizácie zdravotnej starostlivosti na Slovensku takým spôsobom, aby to bolo predovšetkým na prospech občanov – pacientov.

AKO NA TO?

ZVLD družstvo je v zmysle stanov spoločenstvom neuzavretého počtu osôb – lekárov v odbore všeobecné lekárstvo a lekárov zaradených v špecializačnej príprave v odbore, založeným za účelom podnikania, napĺňania sociálnych, profesijných a ekonomických záujmov svojich členov – všeobecných lekárov pre dospelých, a je otvorené všetkým VLD bez ohľadu na ich členskú príslušnosť ku ktorejkoľvek z organizácií zastupujúcich VLD na Slovensku.

ZVLD družstvo je autentickým výsledkom systematickej práce ZVLD SR o.z. a z hľadiska plnenia cieľov, pre ktoré je družstvo nástrojom, ZVLD SR o.z. autorsky kon-

cipovalo a vypracovalo vnútorný hospodársky poriadok družstva, ktorý je originálnym „know-how“ družstva. Kľúčovou podmienkou hospodárenia družstva je obmedzenie použitia členských vkladov výlučne len na nákup lekárskej praxe (ambulancie) odstupujúceho lekára s primeraným výnosom a bez straty pre členov družstva.

Svojou činnosťou družstvo realizuje procesy vedúce k zvyšovaniu záujmu absolventov pregraduálneho štúdia všeobecného lekárstva o vstup do rezidentského programu MZ SR v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a následne procesy smerujúce k uľahčeniu vstupu absolventov rezidentského programu do lekárskej praxe. Družstvo súčasne realizuje procesy vedúce k uľahčeniu odstúpenia praxe starších poskytovateľov všeobecného lekára pre dospelých, a to najmä nasledovnými spôsobmi: Sprostredkúva odstúpenie praxe ambulancie všeobecného lekára pre dospelých potenciálnym záujemcom. Aktívne vedie zoznamy záujemcov o odstúpenie praxe a rovnako aktívne vedie zoznamy záujemcov o začatie praxe všeobecného lekára pre dospelých, kontaktuje obe obchodné

1

strany, sprostredkúva stretnutia, dohaduje podmienky odstúpenia v zmysle sprostredkovateľskej činnosti.

Aktívne vstupuje do procesu odstúpenia praxe odkúpením ambulancie všeobecného lekára pre dospelých a jej následným prevádzkovaním ako majiteľ právnických osôb s udelením povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore všeobecné lekárstvo. Následne umožňuje vstup záujemcov o výkon práce všeobecného lekára pre dospelých v pracovnoprávnom vzťahu.

Pri záujme o zmenu vlastníckych pomerov v zmysle záujmu o odkúpenie praxe ambulancie všeobecného lekára pre dospelých, realizuje odpredaj praxí, a to v prípade, ak dovtedy zamestnaný všeobecný lekár pre dospelých prejaví záujem prevádzkovať ambulanciu všeobecného lekára pre dospelých ako vlastník a konateľ právnickej osoby. Bližšie informácie sú dostupné na webovej stránke www.zvld.sk/DRUŽSTVO

2

MUDr. Slavomír Sakal, MPH MUDr. Pavol Štec zvld.druzstvo@pobox.sk

EXKLUZร VNY OBSAH Odbornรก inzercia

júl-august/2019

Foto: 123rf.com

strana 8

Slovenská lekárska knižnica Najkomplexnejšia zbierka dokumentov národnej produkcie z lekárskych vied, zdravotníctva a príbuzných vedných odborov.

S

lovenská lekárska knižnica (SlLK) je verejnou vedeckou knižnicou so zameraním na lekárske vedy a zdravotníctvo. V rámci svojej špecializácie má celoslovenskú pôsobnosť a knižnično-informačné služby poskytuje odbornej a laickej verejnosti. Poslaním knižnice je uspokojovať informačné potreby a požiadavky používateľov, poskytovať autorizované informácie a relevantné dokumenty z domácich a zahraničných informačných zdrojov, s osobitným zreteľom na kontinuálne celoživotné vzdelávanie lekárov a zdravotníckych pracovníkov, ako aj zabezpečovať prístup k informáciám z oblasti medicíny a zdravotníctva širokej laickej verejnosti.

Slovenská lekárska knižnica je súčasťou Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) a má samostatnú internetovú stránku www. sllk.sk. Súčasťou webovej stránky je knižničný poriadok, organizačná štruktúra, dokumenty, štatistiky, edičná činnosť.

Pre záujemcov poskytuje knižnica inštruktáže k výpožičnému systému a vyhľadávaniu v databázach. Špeciálne knižnično-informačné služby (rešeršné a medziknižničné výpožičné služby, prístup k externým informačným zdrojom, poskytovanie kópií knižničných dokumentov, skenovanie, elektronické zasielanie dokumentov a vydávanie publikácií) poskytuje knižnica za úhradu. Rozsah a spôsob úhrady poskytnutých služieb upravuje Knižničný poriadok SlLK a cenník. Neregistrovaní návštevníci môžu využiť možnosť spoplatneného jednorazového vstupu do knižnice a využiť tak všetky služby, okrem absenčných výpožičiek.

Na webovej stránke SlLK sú na pravidelnej báze uvádzané aktuality o knižných novinkách a dianí vo vydavateľskom svete odborných publikácií.

knižnica Lekárskej fakulty UK, ktorá bola priamou predchodkyňou súčasnej lekárskej knižnice. Jej knižničný fond tvorili knihy a časopisy knižníc ústavov a kliník LF UK. Knižnica lekárskej fakulty pracovala v provizórnych podmienkach s nedostatočným fondom, jej stav neuspokojoval potreby a požiadavky lekárov. Myšlienkou vytvorenia ústrednej knižnice sa vážne zaoberali akademik Ladislav Dérer a profesor MUDr. Gejza Bárdoš. Aj ich pričinením bola 1. septembra 1951 zriadená Ústredná lekárska knižnica v Bratislave. Stala sa verejnou ústrednou študijnou knižnicou a samostatným vedeckým ústavom pre oblasť Slovenska.

Postavenie, poslanie a úlohy knižnice ako štátnej vedeckej knižnice upravil celoštátny Organizačný štatút štátnych vedeckých knižníc vydaný v roku 1954. Dňa 1. januára 1960 bola Ústredná lekárska knižnica po hospodárskej stránke pričlenená k Univerzitnej knižnici v Bratislave, 1. januára 1961 sa stala samostatnou inštitúciou a ako Ústredná lekárska knižnica bola odovzdaná do správy povereníctva SNR pre zdravotníctvo. V roku 1964 sa premenovala na Slovenskú lekársku knižnicu.

V roku 1977 dostáva názov Ústav vedeckých zdravotníckych informácií s funkciou odvetvového informačného strediska pre informačnú gesciu zdravotníctvo s pôsobnosťou na celom území ČSSR.

Hlavné činnosti Slovenskej lekárskej knižnice •

V rámci NCZI plní funkciu národného centra pre poskytovanie medicínskych a zdravotníckych informácií.

• Podieľa sa na zabezpečovaní flexibilnej informačnej bázy a poskytovaní odborných informačných a vzdelávacích služieb v rámci projektov elektronického zdravotníctva – systému ezdravie.

• Je koordinačným, metodickým, vzdelávacím, poradenským a štatistickým pracoviskom knižničného systému v rezorte zdravotníctva.

• Buduje, uchováva a ochraňuje najkomplexnejšiu zbierku dokumentov národnej produkcie z lekárskych vied, zdravotníctva a príbuzných vedných odborov.

Konzervačná funkcia knižnice zabezpečuje kontinuitu historického vývoja medicíny na Slovensku.

• Poskytuje klasické a elektronické knižnično-informačné služby.

• Plní funkciu Depozitnej knižnice a Dokumentačného strediska Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

• Buduje slovenskú verziu tezaura.

• Vytvára bibliografické databázy: – báza dokumentov fondu, – článková báza, – citačná báza.

• Podieľa sa na výchove knižnično-informačných pracovníkov v oblasti svojej pôsobnosti a na informačnej výchove používateľov.

• Podporuje celoživotné vzdelávanie lekárov a zdravotníckych pracovníkov.

V auguste 1991 sa Ministerstvo zdravotníctva SR opäť vrátilo k názvu Slovenská lekárska knižnica, zároveň nadobudol účinnosť nový štatút, v zmysle ktorého sa SlLK stala ústrednou knižnicou pre sieť zdravotníckych knižníc na Slovensku s funkciou informačného strediska pre komplexné zabezpečovanie vedeckých a odborných informácií.

V januári 2002 získala knižnica budovu na Lazaretskej 26 v Bratislave, do ktorej sa presťahovali všetky pracoviská, vznikli priestory pre používateľov. Rozhodnutím ministra zdravotníctva MUDr. Rudolfa Zajaca v roku 2005 o zrušení SlLK v Bratislave a jej zlúčení s Ústavom zdravotníckych informácií a štatistiky

vznikla dňom 1. februára 2006 nová inštitúcia – Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI). Cieľom zriadenia NCZI bolo vybudovanie materiálnej a odbornej bázy pre zabezpečenie rozvoja zdravotníckej informatiky a štatistiky a poskytovanie knižnično-informačných služieb z oblasti lekárskych vied a zdravotníctva v SR. V rámci organizačnej štruktúry NCZI je knižnica začlenená ako samostatný odbor s názvom Slovenská lekárska knižnica. V platnej legislatíve je SlLK špeciálnou odbornou knižnicou so zameraním na lekárske vedy a zdravotníctvo.

Diana Dúhová NCZI

Na skupinovej fotografii sprava: MUDr. Alexander Čerba, MUDr. Margita Mrázová, MUDr. Terézia Šúchalová, prof. MUDr. Ján Štefanovič, DrSc., doc.

MUDr. Vlastislav Mayer, DrSc., MUDr. Viera Kossejová, prof. MUDr. Michal Valent, DrSc., MUDr. Marta Valentová (hosť, manželka prof. M. Valenta), doc.

MUDr. Marta Hájková, CSc., MUDr. Želmíra Drienska, prof. MUDr. Karol Kapeller, DrSc. (hosť), MUDr. Pavol Demeš.

MUDr. Margita Mrázová

Služby V zmysle Zákona o knižniciach, SlLK poskytuje registrovaným používateľom základné knižnično-informačné služby (absenčné a prezenčné výpožičky, ústne bibliografické a faktografické informácie) bezplatne. Popri tradičnom poskytovaní výpožičnej služby a vyhotovovaní kópií, knižnica ponúka spektrum referenčných, informačných a online služieb.

Z histórie SlLK Počiatky SlLK v Bratislave siahajú do 20. rokov minulého storočia a sú späté so vznikom Československej štátnej univerzity J. A. Komenského v roku 1919, predovšetkým jej lekárskej fakulty.

Z iniciatívy prvého rektora Univerzity Komenského (UK) a prednostu internej kliniky univ. prof. MUDr. Kristiána Hynka vznikla v roku 1921 knižnica na pôde I. internej kliniky, ktorá plnila až do roku 1948 funkciu fakultnej knižnice. Vládnym uznesením bola v roku 1949 zriadená

infoservis

Stretávka po 66 rokoch Stretávka absolventov Lekárskej fakulty UK* 66 rokov od promócie (1953).

Stretávka sa uskutočnila v Bratislave 22. júna 2019, v rodinnom dome MUDr. Viery Kossejovej. Z celkového počtu promovaných 188 lekárov doposiaľ žije asi 15 ľudí. Dr. Mrázová (na foto) ešte ordinuje na čiastkový úväzok v bratislavskej Petržalke.

*V tom čase sa dočasne volala Lekárska fakulta Slovenskej univerzity – premenovaná bola za Slovenského štátu, návrat k pôvodnému menu v r. 1954.

Autor textu a foto: RNDr. Pavol Demeš, CSc.

júl-august/2019

strana 9

O sile a zdraví ruského ˇcloveka, alebo moja cesta po Rusku

Neupratané dejiny, ale ani žiadna ťažoba duše národa Rusi, ktorých som stretal na mojej ceste boli srdeční a otvorení. Radi sa rozprávajú, takže behom chvíľky vám vyložia svoje životy na tácku akoby vás poznali večnosť.

– Muž uže ležáť, umrel pred ôsmimi rokmi, – vravela mi pani Valentína ledabolo vo vlaku, v ktorom sme strávili viac ako jeden deň, keď sme sa z Moskvy presúvali na Kaukaz.

Obyčajní ľudia vojny nerobia, tie robia politici. Putin Rusom vrátil sebavedomie, ale čo sa deje okolo nich priveľa neriešia. Ruský človek je už stáročia naučený bez reptania prijímať všetok útlak, bôľ, ťažobu života.

Keď som sa pýtal na Stalina, niekto poznamenal, že mu poslal deda do tábora, iný kladne skonštatoval, že vyhral vojnu. Nemajú upratané dejiny, a tak v Rusku nie je problém kúpiť magnetku Stalina, Napoleona, či iného dobyvateľa, ktorý ich národu ublížil. „Proste to tak bolo a hotovo.“

Na dovolenku bez komfortu Pri presune džípom do prvého tábora pod Elbrusom mi staršia pani, ktorá sedela vpredu, vysvetľovala, že s kamarátkou sem idú na dovolenku, improvizovaná labilná lávka cez rieku spevnená plastovými sťahovačkami ju evidentne netankovala. Táto šesťdesiatdvaročná učiteľka tu bola aj minulý rok, páčilo sa jej, a tak si pobyt prišla zopakovať. Na týždeň, dva, podľa toho, aké bude počasie. Do stanu! Do výšky dvetisícosemsto metrov! Ktorá Slovenka v tomto veku si ľahne na Gerlach a nazve to dovolenkou?!? Presný opak rýchlo zbohatnutých Rusov, ktorých je možné stretnúť na all inclusive dovolenke napríklad v Egypte, či vo Vietname.

V našom alpinistickom tábore Džilisu sa nachádzalo malé jazierko veľké asi tri krát tri metre, ktoré každý rok vzniká topením sa ľadu z ľadovcov. Obsahovalo vysoký obsah striebra a malo teplotu asi päť stupňov, čím sa okamžite stalo lákadlom pre všetkých Rusov, ktorí do neho skákali aj šípky. Otužovanie milujem, ale do hladiny s výškou meter stačí skočiť panáka, na toľko si svoju chrbticu zasa vážim.

Vo vedľajšom, komerčnom tábore Adolsu, ktorý bol určený pre verejnosť, sa zasa nachádzal teplý prameň. Poprosím, nepredstavujte si Piešťany, či nejaké iné naše slovenské kultúrne a pekné kúpele, ale dve oddelené kaluže vo veľkosti asi štyri krát tri metre – jedna pre ženy, druhá pre mužov. Druhou atrakciou kempu, ktorý vizuálne pripomínal utečenecký tábor z pásma Gazy (automobily pamätajúce Sovietsky zväz, stany a karavany historického dátumu výroby, žiadna reštaurácia, či bufety, ani len sprchy, ako toalety pár plastových prenosných búdok a to všetko asi pre päťsto „dovolenkárov“), bola hadica, z ktorej tiekla iná liečivá voda. Domáci sa na mne, Západniarovi, smiali a posmeľovali ma, aby som si s ňou omyl oči, vraj lieči. Tieto dva hity domácim stačili, aby sa sem doteperili a strávili tu týždeň-dva oddychu. Po okolitých nádherných kaukazských kopcoch húfne neliezli, turistika im nebola až tak blízka, na to sme tam prišli my, dvaja Slováci, ktorých sprevádzal Moskovčan Michal.

Foto: autor

Vrcholná slovanská pohostinnosť Moskovčana Michala Kuznecova som spoznal vďaka túre v Slovenskom raji, zoznámil ma s ním náš spoločný kamarát.

– Pozor na neho, je to typický Rus! Je nezničiteľný, – smial sa Ivan, ktorý bol znova s ním. – Včera si požičal bicykel a prešiel s ním osemdesiat kilometrov krížom cez Raj. – Nezablúdil si? – spýtal som sa Moskovčana.

– Iba raz. Ale nič to, zobral som bicykel na plece a niesol som ho... Nie dlho, možno pätnásť minút.

Cez kriaky, húšťavy, pomedzi stromy a to aj s chorľavou nohou po autonehode, kedy pred rokmi Michal stál na obrubníku a mladý opitý Rus nezvládol šoférovanie a trafil ho na chodníku. Okamžitá operácia v malom meste nedopadla dobre, v Moskve opravili, čo sa dalo. To však Miškovi nevadilo, aby sa s boľavým chodidlom s nami dostal do výšky 4850 metrov k Lencovým skalám pri aklimatizačnej túre na Elbrus. A práve tento priateľský a obetavý človek prichýlil mňa a kamaráta v jeho moskovskom byte a prevádzal ma na celej mojej ruskej púti. Ako hostitelia sú Rusi úžasní, dali by vám všetko, aj dieru v ponožke.

Na Elbrus zo severu Možno ste vyšli Elbrus a nič z tohto sa vám nevyjavuje. Je to preto, že my sme sa ho s kamarátom Radkom z Brezna rozhodli zdolať zo severnej, nekomerčnej strany. Tu nenájdete vyhrievané reštaurácie, lyžiarske vleky a ani ratrak vás nedopraví do výšky päťtisíc metrov, ako je to na južnej strane, z ktorej zdolá Elbrus 99% alpinistov. To sa už dostávam k nášmu ruskému dvadsaťsedemročnému sprievodcovi Stasovi, ktorý nás viedol na vrchol. To bol ďalší živý stret s nezastaviteľným, zdravím a silou tryskajúcim ruským človekom, ktorý sa neopieral o prepychovú a modernú výstroj, ale o svoju vnútornú silu a výbornú kondíciu tela. Keď som si o druhej v noci nasadzoval na turistické topánky ťažké železné mačky a pozeral na chrbát ľadovca, kde už s čelovkami vytvárali skupiny, ktoré vyrazili skôr, fiktívne svietiace húsenice, sám seba som sa spýtal: „Preboha, čo tu robím?!?“ Našťastie nás ukotvil Stas: „Super, je len mínus pätnásť stupňov, ani veľa nefúka.“ Keby ste mi povedali, že všetkých predbehneme, neuverím vám. Pri každej zastávke, kedy Stas zastavil na vydýchanie, lietali vo vzduchu slovenské výrazy, ktorými my Slováci vieme opísať totálne všetko, ale hlavne pohlavné orgány. Prikrmovali sme ich s Radkom aj výrazmi z biológie, lebo ten ruský blázon zastavoval iba raz za hodinu! Veď keď brázdim Fatru, Malé, či Vysoké Tatry, zastavujem každých desať minút, pokochať sa, vydýchať, ale nie, tento šialenec, ktorého otec brával na túry už ako šesťnásťročného do Nepálu a v ten deň s nami vyšiel Elbrus po šestnástykrát, proste nevedel pochopiť, o čo ho to vlastne žiadame. Čerešničkou na torte tejto viac ako osemhodinovej túry smerom nahor bolo stretnutie s ďalším Rusom, ktorý sa prechádzal na vrchole a keď nás zbadal, celý naradostený k nám šiel, aby s pokojom mnícha vyslovil akoby tam bol na hubačke: „Konečne niekto ide. Bol som tu prvý a už som

Kocháme sa výhľadom na kaukazský dvojchrbát (4 850 m).

Voda vytekajúca z hadice v tábore Adolsu vraj ozdravuje oči.

Kaukazské liečivé pramene v tábore Adolsu.

Foto: autor

Minuloročný august 2018 som vyšiel kaukazský Elbrus zo severnej strany a keď už som sa do tejto zbožňovanej, aj nenávidenej krajiny dostal, nenechal som si ujsť príležitosť a precestoval som aj mestá Volgograd, Jaroslavľ, Velikij Novgorod, Moskvu, či Piatigosrk. Došli mi niektoré súvislosti, prečo je ruský človek silný. Vnútorne, aj fyzicky.

L ET O

tu polhodinu sám.“ Rusi sú blázni.

Nepoznajú hranice, lebo čím väčšia bieda, nedostatok a ťažšie podmienky, tým väčšia sila sa zobudí v človeku. Ja to stále hovorím, konzum a stres nás zabíja. Ozaj, tento detský vtip poznáte? Idú dve stíhačky a jedna nestíha. To len na margo náhlenia sa a stresu, ktorý moderného človeka ničí zvnútra. No v Rusku panovala menšia taktovacia rýchlosť, nik sa nikam až tak nehnal, nikde vás nesledovali kamery a do očí vám nebili desiatky zákazov a červených tabúľ, aké som videl napríklad v Hongkongu, alebo v západnej Európe, ktorá vrství jeden zákon na druhý, čím sa človek civilizovaný kuklí sám do seba a je luhaný, že je to kvôli jeho bezpečnosti.

Ale na druhej strane je Putinova ruka tvrdá, to tu nemôžem opomenúť. Stačí, aby si ho nejaký novinár zobral do zameriavača a môže sa mu stať, že natrafí na chuligánov, ktorí mu polámu nohy. „Och, aká náhoda.“ Tak aj na Červenom námestí trinásť dní neskôr, ako som sa po ňom „gúľal“, zadržali troch účastníkov spomienkovej akcie na päťdesiat rokov starý protest takzvaných „ôsmich statočných“ proti invázii do Česko-Slovenska v auguste 1968.

Medzi zadržanými bol aj aktivista za ľudské práva Sergej Šarov-Delone, synovec básnika a účastníka protestu v roku 1968 Vadima Deloneho, politik Leonid Gozman a Anna Krasovická, vnučka ďalšej účastníčky päťdesiat rokov starej demonštrácie Natalie Gorbanevskej. Gozman so Šarovom-Delonom skončili vo väzbe po tom, čo sa pokúsili rozvinúť transparent Za vašu a našu slobodu.

Práve toto heslo použilo 25. augusta 1968 osem ľudí protestujúcich proti vojenskému zásahu Varšavskej zmluvy v Česko-Slovensku. Vtedy demonštrantov z Červeného námestia odsúdili na väzenie alebo na pobyt v psychiatrickej liečebni. Ich odvážny čin im zmenil životy, mnohí z nich potom zo Sovietskeho zväzu emigrovali. O päťdesiat rokov neskôr sa to skončilo „len“ pokutou okolo tristo eur na osobu. Keď som sa na tanky v našich uliciach pýtal Rusov počas mojej cesty, iba kývli plecami a odvetili, že Brežnev bol fajn prezident, že sa rád bozkával, kým Jeľcin bol ožran a predal by Amerike všetko a Gorbačov zasa rozbil veľkú Rus. Viac to nekomentovali.

Mocná ruská žena a odchádzajúci alkoholizmus Mal som šancu sledovať nemálo partnerských vzťahov, ale takmer vo všetkých panoval matriarchát. Ruské manželky si okamžite upratovali svojich mužov, boli prísne, taktovku rodiny držali pevne v rukách. Možno

je to následok alkoholizmu zo socialistických čias, kedy to asi inak nešlo a ak chceli niečo z chlapa mať, museli byť takéto. Miško sám mi potvrdil zhubné pitie, spomenul aj legendárnu „ruskú trojku“, kedy sa Rusi pri návrate z práce domov spájali do trojíc, a to bez toho, aby sa poznali.

Proste človek zdvihol ruku, na ktorej zdvihol dva prsty, čím verejnosti odkazoval: „Hľadám ešte dvoch do partie.“ Ak chýbal už len jeden, dvíhal sa jeden prst. Keď už boli traja, spoločne si kúpili pollitrovku vodky, vypili ju, podľa chuti aj druhú a rozišli sa domov.

Toto všetko je minulosť, mladí Rusi neholdujú alkoholu, nechcú dopadnúť deštruktívne, ako ich otcovia. Radi si dajú kvalitné vínko, alebo načapujú do plasťáka nejaké chutné domáce pivo, lebo malých pivovaríkov sa v Rusi vyrojilo mnoho, ale neožerú sa pod stôl. Zvyk pitia v kuchyni však zostal, takže bar, či piváreň tak ľahko na ulici nenájdete. Miško mi však opisoval, že nejeden Rus bojuje so svojou závislosťou a štát mu už nevie v tejto patálii až tak pomôcť, a ak nemá peniaze na liečenie, je to pre neho veľmi ťažké.

Tak som aj pri putovaní videl mnoho zdravotných a rekreačných zariadení, ktoré za čias komunizmu slúžili ľudu, no teraz chátrajú.

Záver? Ľudia, mestá a krajina je nádherná. Ruský človek a vzdialenosti, rozmery a ich ponímanie priestoru je pre malého Slováčika neraz nepochopiteľné. Sú vnútorne nesmierne silní, neriešia minulosť ani budúcnosť, mrštne sa prispôsobujú zmene podmienok, čo ich robí flexibilnejšími. Možno si to ani neuvedomujú, ale takto je ich psychohygiena na vysokej úrovni, no dosahujú ju prirodzenou cestou, nie lektorsky. Sú viac nastavení na riešenie problémov, akoby si možno vedeli užiť šťastie, čo ich robí nezlomnými. Mnohí z nich stále žijú na vidieku, kde sa musia ometať o svoju obživu, čo im prináša bočný produkt večného liečivého pohybu.

Keďže ľudský organizmus nie je nastavený na večný nadbytok, konzum ich ešte neničí. Možno sa klamem, ale čosi mi šepká, že som trošku pochopil, prečo ich nikdy žiaden dobyvateľ nepokoril - ani Napoleon, ani Hitler. Vedia sa zomknúť, neoslabujú sa zvnútra, veci prijímajú ako prichádzajú, neprekvapí ich žiadna hrozba. Gulagy, strádanie, vojna, alebo útlak systému - to všetko je vďaka rodom v nich. A oni dobre vedia, že to všetko prežili.

Pavel „Hirax“ Baričák Článok autora je inšpirovaný zážitkami, zachytenými v jeho novej knihe Rusko. Zbožňované, aj zatracované (vyd. HladoHlas, 2019) a bol napísaný exkluzívne pre Lekárske noviny.

júl-august/2019

strana 10

Psie kusy profesora Ernesta Dlhoša E

L ET O

Univ. prof. MUDr. Ernest DLHOŠ, DrSc. (* 10. 5. 1910 vo Zvolene ‒ † 22. 3. 1994 v Bratislave) Maturoval na zvolenskom gymnáziu (1929). Po promócii na LF UK v Bratislave (1936), nastúpil na bratislavskú Ženskú kliniku LF UK k prof. Michalovi Šeligovi. Od roku 1940 pôsobil ako primár na gynekologicko-pôrodníckom oddelení nemocnice vo Zvolene. Počas SNP bol veliteľom nemocnice. V roku 1946 odišiel do Košíc, kde bol riaditeľom pôrodnice a školy pre zdravotné sestry – pôrodné asistentky. V roku 1947 stážoval na klinikách v Berne, Bazileji, Zürichu, Lausanne, Ženeve a v Štrasburgu. V roku 1948 prešiel do Martina ako prednosta gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia a riaditeľ Ústavu pre vzdelávanie a výcvik pôrodných asistentiek. V roku 1949 získal hodnosť docenta.

V roku 1967 ho prezident republiky vymenoval za profesora a Vedecká rada Univerzity Karlovej mu udelila hodnosť doktora lekárskych vied (DrSc.). V roku 1953 sa stal vedúcim Katedry gynekológie Ústavu doškoľovania lekárov v Prahe, ako aj na SÚDL v Martine, Trenčíne (1959) i v Bratislave (1967). Prednostom Kliniky chorôb ženských Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie zdravotníkov ostal až do odchodu do dôchodku (1981). Za publikáciu KOMPLEXNÁ DIAGNOSTIKA NÁDOROV PRSNÍKA dostal Cenu Prezídia Československej lekárskej spoločnosti J. E. Purkyně. Dizertačnú prácu PRÍSPEVOK K VEDENIU III. PÔRODNEJ DOBY obhájil ako prvý slovenský ženský lekár na horúcej pôde konzervatívnych pražských kliník Univerzity Karlovej. Ako autor a spoluautor uverejnil takmer 450 publikácií, z toho vyše 20 monografií. Je spoluautorom päťzväzkového diela GYNEKOLÓGIA A PÔRODNÍCTVO.

Foto: autor

rnest Dlhoš bol od detstva nezbedník. Už ako školák vyrábal psie kusy, pre ktoré ho vo Zvolene prezývali Čierny pes z pošty. O jeho huncútstvach hovorilo celé mesto.

Keď zmaturoval na gymnáziu, utekala jeho stará mama na políciu, aby overili, či beťár vnúčik nesfalšoval maturitné vysvedčenie. Popri štúdiu medicíny v Bratislave si privyrábal muzicírovaním na klavíri.

Jeho konškoláci spomínali, ako sa v kaviarni zoznámil s istým cigánskym muzikantom a do rána vyhrával s jeho kapelou. Rovno z viechy sa vybral na ťažkú skúšku z farmačky a urobil ju na jednotku.

Medik Ernest Dlhoš chcel byť chirurgom. V Bratislave nastúpil na Kliniku pôrodníctva a chorôb ženských Lekárskej fakulty UK. Do Zvolena odišiel v roku 1940. Cez Povstanie narukoval a v hodnosti poručíka založil a viedol poľnú nemocnicu v budove svojho bývalého gymnázia. Po vojne sa presťahoval do Košíc a neskôr do Martina.

V krutých päťdesiatych rokoch si všetci museli písať nové životopisy.

Ernest Dlhoš v ňom uviedol: „Zabil som otca aj matku.“ Keď sebaudávací dokument odovzdal, nestalo sa nič. Otec a mama veselo žili ďalej a recesista Dlhoš takto dokázal, že tie životopisy písali celkom zbytočne, lebo ich nikto nikdy nečítal.

V Martine, v Trenčíne a neskôr aj v Bratislave sa postupne rýchlo začlenil do spoločnosti bohémskych umelcov, medzi ktorými nechýbali maliari Martin Benka, Ľudovít Fulla, Mikuláš Bazovský, Karol Ondreička, Aurel Kajlich, Ján Hála, Vincent Hložník a spisovatelia Ľudo Ondrejov, František Hečko či Hana Zelinová.

Recesistické fóriky sa okolo Ernesta Dlhoša sypali ďalej. V Prahe sa skončil medzinárodný kongres. Časť slovenských gynekológov sa vracala domov v lôžkovom vozni.

Pred Vrútkami, kde mal Dlhoš vystupovať, mu kolega z Banskej Bystrice schoval topánky. Tešil sa, keď uvidí profesora, ako vystúpi v ponožkách na perón. Bola zima. Ďalší kolega sa nad Dlhošom zľutoval.

Prezradil mu, čo sa na neho chystá. „Dones mi jeho topánky aj gate a zaves mu tam moje.“ Keď Ernest Dlhoš vystupoval z vlaku, Bystričan sa z okna škeril.

Akurát ho zarazilo, že Dlhoš sa čapce v príliš veľkých topánkach. Netušil, že sú jeho, tak ako aj nohavice, z ktorých musel nový majiteľ odstrihnúť zo dvadsať centimetrov. „Spomeň si na mňa v Bystrici,“ zamával mu profesor na rozlúčku.

V duchu si predstavoval, ako ten podrazák pošliape domov v jeho malých topánkach a krátkych nohaviciach.

Na ďalší kongres, ktorý sa konal na Malinom Brde, vyvážali účastníkov lanovkou. Od jej stanice bolo treba k hotelu prejsť ešte zo dvesto metrov pešo. Jeden z účastníkov klial o dušu, že mu žena nabalila priťažký kufor. Keď ho v izbe otvoril, uvidel tehly, ktoré mu na dolnej stanici lanovky ochotne pribalil kolega Dlhoš.

Profesor vyrábal svoje kanadské žartíky na bežiacom páse. Keď sa v trenčianskej nemocnici vybral so svojou suitou na obed, v jedálni

oslovil patológa Ivana Jablonského: „Ivan, ty si taký bledý, že vyzeráš ako tvoje mŕtvolky.“ Ľudia z profesorovho sprievodu sa rozrehotali na dobrom vtipe, ale Jablonský zakontroval: „To máš tak, priateľu, každý sa podobáme na to, s čím robíme.“ Dlhošovi adlatusi zdreveneli.

Jablonského výrok považovali za urážku majestátu pána profesora.

Aké bolo ich prekvapenie, keď sa ten srdečne rozosmial a dokázal, že sa vie zabávať aj vtedy, keď si niekto úspešne vystrelí na jeho účet.

Skvelý odborník profesor Dlhoš sa preslávil doma i v zahraničí.

Viackrát ho volali do Bratislavy, kde vládol profesor Štefánik. On však nemal vo zvyku vyhadzovať ľudí zo sedla. Povedal: „Kým je tam Štefánik, neprídem.“ Slovo dodržal. Do Bratislavy prišiel až v roku 1968.

Od začiatku si začal vychovávať za svojho nástupcu doktora Jána Štencla, ktorý sa stal svedkom profesorovej nesmierne poctivej lekárskej práce, ale aj jeho alotrií, ktoré vyrábal na každom kroku.

Bolo celkom obvyklé, keď v robote oslovil kolegov: „Banda hnusná lenivá, pokapete, podochnete. Ani dýchať sa vám nechce. Ja za vás dýchať nebudem.“ Nadávky okorenené genitáliami lietali vzduchom a nik sa neurazil. Všetci to brali s humorom.

Keď však začal nejakému podriadenému vykať a prestal používať svoje žoviálno-vulgárne výrazy, všetci vedeli, že je zle. Nadovšetko neznášal šlendriánstvo a frázy. Kolegyni, ktorá chodievala do roboty neskoro, pokojne zavalašil, že jej tú „škatuľu“ zašije a potom bude chodiť načas. Inokedy sa nudil na straníckej schôdzi. Otravovalo ho počúvať chronických rečníkov, ktorí vytrvalo mlátili prázdnu slamu.

Vstal a vyšiel von, akoby na záchod.

Na chodbe si všimol, že niekto nechal v zámke na zasadačkových dverách kľúč. Nuž otočil ním a odišiel domov. Účastníci schôdze ostali ako za mrežami, v miestnosti nebol telefón. Po skončení schôdze museli trieskať na dvere a kričať z okien, kým ich neprišli vyslobodiť. Profesor svoj čin urputne zapieral. Až po čase sa priznal kamarátovi Štenclovi: „Vieš, Jano, ja som už tie sprostosti nevládal počúvať.“ Ernest Dlhoš si nepotrpel ani na zovňajšku. Zväčša chodil v starých šatoch a niekedy aj v montérkach.

Raz zatelefonoval Štenclovi: „Jano, ponáhľaj sa! Príď ku mne, ideme!“ Doktor Štencl priklusal k jeho

kancelárii a zaklopal na dvere. Keď sa nik neozýval, ani neotváral, opýtal sa čakajúcich pacientok: „Pán profesor už vyšiel?“ „Zatiaľ ešte nie. Odtiaľto vybehol len nejaký inštalatér.“ Pri kontrolnom dni sa na kúpalisku v Santovke vystatoval istý doktor oblekom, ktorý si dal ušiť na mieru v salóne pre prominentov v Budapešti. Ján Štencl na Dlhošovi videl, že ho to chválenkárstvo znervózňuje. Cítil, že zase niečo vyvedie. Keď prechádzali pri bazéne, Dlhoš sa nečakane zvrtol, pričom drcol akoby náhodou do elegána. Skôr než povedal „pardon“, letel manekýn do vody a bolo po paráde.

Ernest Dlhoš bol divoký šofér.

Jano Štencl neraz prisahal, že si s ním viac do auta nesadne. Nikdy to však nedodržal. S profesorom bola vždy obrovská sranda. Raz sa vybrali na Kysuce. Pred Čadcou ich zastavil príslušník verejnej bezpečnosti, ako za socializmu volali policajtov: „Išli ste príliš rýchlo! Budete platiť pokutu!“ Zavrčal namosúrene. „Počúvaj, kamarát, ty ma nepoznáš?“ Vyskočil na neho Dlhoš. „Nepoznám,“ vyštekol muž v uniforme. „Kde si partizánčil?!“ „V Bielych Karpatoch,“ odvetil rozpačito policajt. „Ale, priateľko. Ešte ani teraz ma nepoznáš?“ zazrel na neho Ernest Dlhoš. „Á... už si spomínam.“ „Tak vidíš, kamarát, ako sa darí rodinke?“ Na Štenclovo prekvapenie sa obaja začali dôverne rozprávať o svojich ženách a deťoch. Namiesto vymáhania pokuty prezradil ochranca zákona kolegovi partizánovi: „Vieš, včera tu zabili jednu ženu. Tak tu hliadkujeme. Ďalej si dávaj pozor a choď pomaly!“ Spolujazdcovi nešlo do hlavy, ako sa tí dvaja mohli poznať, keď policajt partizánčil v Bielych Karpatoch, kým podľa jeho vedomostí profesor operoval vo vojenskej nemocnici vo Zvolene. „Nikdy som nebol v Bielych Karpatoch, nikdy som ho nevidel, podstatné je, že mi naletel.“ Pri následnej poľovačke sa Dlhoš s kýmsi stavil, že prestrelí guľovnicou vyhodený klobúk. „Tak a teraz ho vyhoď!“ Prikázal. Jeho sok vyhodil klobúk. Dlhoš si počkal, kým padol na zem, prišiel k nemu a prestrelil ho.

Zanedlho boli oslavy Slovenského národného povstania. Delegácie kládli vence aj francúzskym parti-

zánom na Strečne. So zahraničnými hosťami prišli aj novinári. Jeden z nich vyhľadal profesora v robote.

Mal aj tlmočníčku, ktorá prekladala dosť zle. Nuž, zavolal si kolegu Štencla, ktorý bol vo francúzštine doma. Potom vážne porozprával, ako operoval francúzskych partizánov. Redaktor ho poprosil, či by mu nemohol popísať boj, ktorého sa sám zúčastnil. „Najťažšie boje som zažil na lúke pri horárni, odkiaľ sme s veľkými stratami vytlačili Nemcov, potom urobili Nemci protiútok a my sme museli ustúpiť. Po nečakanom obchvate sme dobyli horáreň nazad.

Nemci nasadili mínomety a museli sme ustúpiť. Za jediný deň horáreň šesťkrát zmenila majiteľa. Až večer prišiel nasratý horár s palicou a vyhnal nás aj Nemcov z hory.“ Tlmočník Štencl sa rozosmial.

Francúz vytreštil oči. Dosť dlho im trvalo, kým mu vysvetlili, že je to len vtip.

Keď išlo o srandu, Dlhošovi nebolo sväté nič. Kolega Štencl nikdy nezabudne na rozprávku, ktorú na chate rozprával profesor svojmu vnukovi Jankovi: „Bola raz jedna princezná, ktorá stále plakala. Jej otec kráľ dal vyhlásiť, že ju dá za ženu tomu, kto ju rozveselí, a pridá k nej aj kráľovstvo – ale keď sa mu to nepodarí, bude o hlavu kratší. Prišiel krásny princ. Princezná s ním nastúpila do člna a on vesloval do stredu jazera. Tam hodila do vody prsteň a povedala: ‹Vytiahni ho!› Princ skočil do vody. Ako sa potápal, tak sa potápal, ale prsteň nevytiahol a prišiel o hlavu. Rovnako pochodil aj ďalší princ. Potom sa prihlásil hlúpy Jano z dediny. Kráľ najprv nechcel bedára pustiť do súťaže, ale napokon musel dodržať slovo.

Jano vyplával s plačúcou princeznou na jazero. Keď hodila do vody prsteň a povedala: ‹Jano, vytiahni ho!› Jano ho vytiahol a princezná so šťastným úsmevom vykríkla: ‹Ty budeš mojím mužom. Ja neviem, prečo tí ostatní trkvasi skákali do vody.›“ „Čo vytiahol?“ Opýtal sa vnúčik.

Profesorovu odpoveď kolega Štencl už nepočul. Chlapcova otázka mu stačila.

Legendy o originálnych Dlhošových psích kúskoch šírili v ústnom podaní generácie jeho nasledovníkov. Menej sa hovorí o tom, že tvrdšie akčné žartíky chrlil iba mimo operačky, ambulancie a pacientskych izieb. Pri pacientkach to bol celkom iný človek. Svojou neúnavnou prácou pozdvihol gynekológiu na komplexný odbor.

On presadil, že vyšetrenie prsníka patrí gynekológovi. Zaviedol diagnostiku nádorov prsníka, gynekologickú urológiu, začal sa zaoberať hormonálnymi vplyvmi na ženský organizmus. Študoval príčiny bezdetných manželstiev. V Trenčíne vychoval skupinu odborníkov, ktorí rozvinuli poznatky z gynekologickej endoskopie. Ako vynikajúci operatér strávil najviac času na sále. Ženy, ktoré „prešli cez jeho ruky“, ho milovali, napriek jeho nie vždy salónnemu vystupovaniu.

Pacientkam neprekážalo, že im zo zásady tykal, lebo cítili, že ich aj svoju profesiu berie smrteľne vážne. Vo svojej podstate to bol citlivý a empatický človek, ktorý vedel nezištne pomôcť.

Keď si potreboval oddýchnuť, utekal do prírody ďaleko od civilizácie. Raz si zobral pár dní dovolenky. Z Bratislavy vyrazil až poobede, pretože doobeda operoval. Šoféroval jeho syn. Cestou sa mali zastaviť u kamaráta, ktorému chcel vrátiť knihu. Prijala ich jeho manželka. Kolega bol v službe. Domáca pani ich pozvala na kávu. Profesor sa ponáhľal. Do lesníckeho zrubu viedla neupravená cesta. Chcel sa tam dostať za svetla. Pred odchodom len tak prehodil: „Dúfam, že sa máte dobre“ a žena sa rozplakala.

Vysvitlo, že sa s mužom pohádali.

Pred mesiacom sa jej objavil ekzém a ona si ho začala liečiť sama. Keď sa to zhoršilo, muž jej povedal, že tomu „prd rozumie“ a má ísť za doktorom. Dlhoš sa rozlúčil a vec nekomentoval. V aute povedal synovi: „Ideme do nemocnice, musím kamarátovi trochu vyčistiť žalúdok.“ Kamarát sa potešil vzácnej návšteve, no profesor mu vynadal, že sa „prdmi“ manželkin zdravotný problém nerieši. Kolega mu márne vysvetľoval, že si ju sám netrúfal liečiť a žene chcel dať najavo, že na to nie je kompetentná ani ona.

Profesor s ním nediskutoval. Rozkázal: „Zajtra zavoláš do Trenčína primárovi Emanuelovi, je to vynikajúci dermatológ. Odvoláš sa na mňa a dohodneš pre tvoju ženu termín.

Určite jej pomôže. A keď sa nabudúce u teba stavím a ona sa nebude usmievať, tak ťa do gulí nakopem.“ Podal kamarátovi ruku a už aj cválali k autu. Chorý človek bol pre profesora Dlhoša posvätný v každej situácii a pomoc chorému pociťoval ako poslanie.

Peter Valo Spisovateľ, publicista

júl-august/2019

strana 11

Všetko o endometrióze Je to jedno z najčastejších ochorení žien vo fertilnom veku.

Prečo vzniká, ako sa lieči a dá sa vôbec úplne vyliečiť? Odpovie gynekologička MUDr. Barbara Spodniaková z Via Clinic v Bratislave.

Pravú príčinu endometriózy sa vraj doteraz nepodarilo odhaliť. Existujú ale nejaké rizikové faktory, ktoré môžu viesť k jeho prepuknutiu?

Teórií vzniku tohto ochorenia je viacero. Najznámejšia uvádza, že jedným z možných rizikových faktorov je retrográdna menštruácia, ktorá je však prítomná u väčšiny žien. Do úvahy prichádza aj teória tkanivového poškodenia a reparácie, čo znamená, že medzi jednotlivými vrstvami maternice vznikajú mikrotraumy.

Následné reparačné procesy zvyšujú produkciu estrogénov, čo má za následok peristaltiku maternice, dislokácie endometria aj rozsev ochorenia cez vajíčkovody až do brušnej dutiny. Iná teória hovorí o premene nediferencovaných buniek v peritoneálnej dutine na bunky sliznice maternice. Na rozvoji endometriózy sa môže podieľať aj genetika, narušená imunita, zvýšená krvotvorba a vyššia produkcia estrogénu. Jedna z posledných teórií vysvetľuje rozvoj endometriózy z buniek kostnej drene, ktoré prejdú transformáciou na endometriotické bunky a lymfatickým systémom sa transportujú ďalej do organizmu.

Sú niektoré ženy viac ohrozené touto diagnózou?

Do rizikovej skupiny zaraďujeme

pacientky, ktoré nerodili, mali skorší nástup prvej menštruácie alebo mávajú skrátené cykly.

Naopak rodičky alebo ženy užívajúce hormonálnu antikoncepciu sú pred vznikom endometriózy akoby chránené.

Ako sa dá rozpoznať, že sa v tele rozvíja toto ochorenie?

Stanoviť diagnózu len na základe klinických prejavov je veľmi ťažké, pretože symptómy môžu byť u každej ženy rôzne. K najčastejším príznakom však patrí dysmenorea, chronické panvové bolesti, bolestivá ovulácia, bolesť pri stolici alebo pri pohlavnom styku, únava a sterilita. Problémy s neplodnosťou môže mať 30– 50% žien s endometriózou. Nie je ale neobvyklé, že toto ochorenie sa odhalí náhodne, pretože sa nijako neprejavuje. Takých je až 20–25% pacientok.

Nemálo žien sa sťažuje, že počas choroby sprevádzali menštruáciu neznesiteľné kŕče.

Predtým však s tým vraj vôbec nemali problémy. Môže výrazne bolestivejšia perióda už poukazovať na možnú endometriózu?

Bolesti brucha a kŕče pri menštruácii môžu a nemusia byť jasný príznak.

Ako sa stanovuje táto diagnóza? Odhalí ju aj bežné ultrazvukové vyšetrenie alebo rozbor krvi?

Ochorenie sa diagnostikuje viacerými spôsobmi, najčastejšie ich kombináciou. Veľa prezradí samotná palpačná gynekologická prehliadka, tiež ultrazvukové vyšetrenie a sledujeme aj hodnotu markeru Ca 125. Má však nízku špecificitu a citlivosť, pri tejto diagnóze preto nemusí byť automaticky zvýšený. Iné zobrazo-

Prečo to bolí?

Príčinou bolestí pri endometrióze sú útlaky od už vzniknutých jaziev alebo zrastov. Táto bolesť býva silnejšia pri každej menštruácii, tkanivo je vtedy viac prekrvené.

Prečo ženy s endometriózou nevedia otehotnieť?

Jedným z dôvodov zvyknú byť aj rozsiahle zrasty, ktoré sa pri tomto ochorení často tvoria. Môžu potom brániť uvoľneniu vajíčka z vajíčkovodu, prípadne môžu celý vajíčkovod uzavrieť.

vacie metódy okrem ultrazvuku sa nepreukázali ako výpovedné, neodhalí ho ani vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Zlatým štandardom diagnostiky je ale laparoskopické vyšetrenie, pri ktorom je možné ložiská endometriózy ihneď vizualizovať a aj odstrániť.

Okrem operačnej liečby pacientkam predpisujeme aj hormonálne preparáty, ktoré sa neustále zdokonaľujú. Medzi zaužívané typy hormonálnych liekov patria gestagény, kombinovaná hormonálna antikoncepcia, analógy GnRH. Posledný typ liečby má ale nepríjemný vedľajší efekt.

Môže vyvolať predčasné klimaktérium, ktoré je však našťastie väčšinou zvrátiteľné.

Niektoré preparáty, napríklad gestrinón a danazol, prípadne inhibítory aromatázy sa používajú len v zriedkavých prípadoch a sú skôr na ústupe. Budúcnosť ale pravdepodobne patrí takzvaným antiangiogénnym látkam, antagonistom progesterónu a selektívnym modulátorom progesterónových receptorov. Majú totiž menej vedľajších účinkov.

Mám pocit, že dnes má túto diagnózu určenú už pomaly každá druhá žena. Naozaj počet chorých rastie?

Nie, incidencia sa posledné roky veľmi nezmenila, skôr sa zlepšila diagnostika. Neznamená to ale, že žien závratne pribúda. Stále platí, že postihuje maximálne do 15% žien v reprodukčnom veku.

Ako sa ochorenie lieči? Je vždy nutná operácia alebo je možná aj konzervatívna terapia?

Liečba sa líši u žien, ktoré plánujú tehotenstvo a u tých, ktoré si už reprodukčnú povinnosť splnili. Jedinou kauzálnou liečbou je operačné odstránenie ložísk endometriózy, najčastejšie laparoskopickým prístupom.

U symptomatických pacientok sa dá postupovať aj konzervatívne. Najčastejšie sa im nasadí hormonálna antikoncepcia v kombinácii s nesteroidnými antiflogistikami. Vo väčšine prípadov je nosnou liečbou kombinácia chirurgického odstránenia ložísk a hormonálnej terapie. Ženám so sterilitou odporúčame využiť aj metódy asistovanej reprodukcie.

Čo nasleduje po operácii? Viem, že ženám sa po liečbe odporúča otehotnieť, no niektoré dostávajú na nejaký čas antikoncepciu. Vraj tiež môže zničiť prípadné mikroskopické ložiská, ktoré neboli pri laparoskopii odstránené. Robí sa to aj teraz?

Postup po operácii závisí od reprodukčných snáh ženy. Ideálne je po chirurgickom zákroku čo najskôr otehotnieť, ak je to samozrejme možné. V tom prípade je najlepšie spolupracovať s centrom asistovanej reprodukcie. Endometrióza však často postihuje vaječníky. Chirurg vtedy vždy zvažuje rozsah operačného výkonu, keďže cieľom je zachovať čo najväčšie možné reziduum funkčného ovariálneho tkaniva.

Optimálne je odstraňovať endo-

Aké ďalšie terapeutické možnosti existujú?

metriotické cysty minimálne 4 centimetre veľké. Menšie by sa ťažšie operovali. Viac by sa zdeštruovalo ovariálne tkanivo, čím by sa u pacientky mohla znížiť šanca na otehotnenie.

Známej túto diagnózu stanovili až trikrát. Dokonca preto prišla aj o časť vaječníkov. Prečo sa to stáva?

Najväčším problémom endometriózy je, že ide o chronické ochorenie so sklonom k regresii. Dôvodom je fakt, že nie vždy je možné kompletne odstrániť všetky ložiská a úplne eliminovať symptómy ochorenia. Ani lieky endometriózu nevyliečia, len ju potlačia. To, že ochorenie môže znovu vzplanúť vyplýva zo samotných teórií vzniku endometriózy. Tým, že je to chronické ochorenie, ktoré sa rado vracia, časti žien sa po liečbe výrazne uľaví. Stále tu však zostáva skupina pacientok, u ktorých ochorenie progreduje. Vyplýva to zo samotnej povahy diagnózy.

Existuje prevencia endometriózy?

Nedá sa jednoznačne povedať, ako predísť ochoreniu. Ale čiastočne ju vieme priaznivo ovplyvniť, to znamená spomaliť jej rozvoj. Najlepšie užívaním antikoncepcie a zdravým životným štýlom. Odporúčam hlavne pohyb. Pravidelné cvičenie môže zvýšiť hladinu „lepších“ metabolitov estrogénu. Pomáha aj kvalitná strava, vyhýbanie sa alkoholu a tehotenstvo. Niektoré štúdie potvrdili preventívny charakter nižšieho prísunu kofeínu.

Ivana Sevinská

infoservis

MUDr. Pavol Strauss v Galérii osobností skalickej nemocnice

Podujatia sa zúčastnili pracovníčky a pracovníci nemocnice, pamätníci, zástupcovia verejného a spoločenského života i príbuzní a spolupracovníci tohto významného lekára, spisovateľa, hudobníka, prekladateľa a kritického mysliteľa. „Pamätnou spomienkou vzdávame úctu a vďaku významným osobnostiam, ktoré sa podieľali na rozvoji našej nemocnice tým, ktorí boli rešpektovanými lekármi vo svojich odboroch tým, ktorí položili pevné základy v starostlivosti o zdravie občanov nášho regiónu, tvorili a predznamenávali odborný vývoj v medicíne a pristupovali k druhým s rešpektom i pokorou. Ani nežiaduce a predčasné ukončenie pôsobenia MUDr. Pavla Straus-

sa v skalickej nemocnici nedokázalo potlačiť jeho odborný prínos, ktorým predbehol svoju dobu o niekoľko desaťročí.

Jeho morálny a ľudský odkaz je aj vďaka jeho literárnej tvorbe aktuálny ešte dnes.“ Uviedol okrem iného pri spomienkovom stretnutí MUDr. Ivan Uhliarik, predseda predstavenstva FNsP a dodal: „Galériu osobností sme otvárali minulý rok v septembri a cením si, že sa nám podarilo symbolicky zvečniť spomienku na takúto významnú osobnosť.

Vďaka za ochotu a ústretovosť pri realizácii pamätného stretnutia patrí najmä rodinám významných lekárov skalickej nemocnice MUDr. Pavla Straussa a MUDr. Leopolda Švorca.“ V skalickej nemocnici pôsobil Pavol Strauss v rokoch 1946 až 1956, celé obdobie na pozícii primára chirurgického oddelenia

a v rokoch 1948 až 1950 bol aj riaditeľom nemocnice. Budoval ju po materiálnej aj personálnej stránke. Ako chirurg vykonával na svoju dobu priekopnícke zákroky a svoje poznatky publikoval v odborných periodikách. Aj od svojich kolegov požadoval odborný rast a bol im dobrým učiteľom. Napriek svojim odborným a ľudským kvalitám a obľúbenosti medzi pacientmi aj spolupracovníkmi musel pod vplyvom mocenských štruktúr miesto riaditeľa a neskôr aj primára chirurgie opustiť a odísť do Nitry. Nitra sa stala druhým domovom jeho rodiny, pracoval tu ako ambulantný chirurg.

Pavol Strauss bol in memoriam ocenený Radom Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry. Na jeho počesť je každoročne udeľovaná cena Pavla Straussa za prínos v oblasti kultúry a umenia. Sám seba považoval za večného hľadača pravdy. V spomienkach svojich pacientov, spolupracovníkov, priateľov a blízkych ožíva Pavol Strauss najmä ako človek s neuveriteľne láskavým a humánnym prístupom.

MUDr. Pavol Strauss

(* 30. augusta 1912 – † 3. júna 1994)

zdroj: Archív mestského Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši.

Presne v deň, kedy uplynulo 25 rokov od úmrtia MUDr. Pavla Straussa si pamiatku tohto chirurga európskeho mena uctili na spomienkovom stretnutí v skalickej nemocnici (FNsP), pričom mu odhalili podobizeň a pamätnú tabuľu.

Pavol Strauss sa narodil v Liptovskom Svätom Mikuláši ako prvorodený syn advokáta Izidora Straussa a jeho manželky Vilmy, rod. Kuxovej. Profesionálnu kariéru Pavla Straussa najviac ovplyvnil jeho starý otec MUDr. Bartolomej Kux, mestský lekár. Medicínu vyštudoval Pavol Strauss vo Viedni a Prahe, ako lekár pôsobil v Ružomberku, Liptovskom Mikuláši, Bratislave, Skalici a Nitre. Roky socializmu prežil v pozícii degradovaného lekára a umlčaného autora. S výnimkou obdobia Pražskej jari nemohol publikovať. Až po novembri 1989, na sklonku života, sa osemdesiatročný Pavol Strauss opätovne dožil zaslúženej pozornosti a ocenenia. Začali vychádzať jeho diela, získal viacero ocenení. Pavol Strauss zasvätil svoj život chirurgii, literatúre a hudbe. Bol konvertitom zo židovstva a celý život sa otvorene hlásil ku katolíckej cirkvi. Nestratil pritom pocit spolupatričnosti so svojimi predkami, neprestával hľadať paralely medzi kresťanstvom a židovstvom.

„Na svoju dobu mal dokonale prepracovanú chirurgiu brucha, vysoké resekcie žalúdka, resekcie čriev, operácie štítnej žľazy.

Cievnu chirurgiu si cvičil na pokusných zvieratách, ktoré chovala nemocnica (zajace a psy), chystal sa aj na operáciu niektorých srdcových chýb, ale k tomu

už neprišlo. V práci bol veľmi húževnatý a zbieral novinky zo svetovej odbornej tlače, ktoré potom realizoval v praxi.“ Vyzdvihol v slávnostnom príhovore MUDr. Pavol Lovecký, dentoalveolárny chirurg, bývalý riaditeľ nemocnice a priateľ rodiny MUDr. Pavla Straussa.

júl-august/2019

strana 12

Novéknihy

oznamy Predám - prenajmem - ODSTÚPIM Predám kombinovateľný vyšetrovací stôl zn. Merivaara, vhodný pre dermatológa aj urológa, cena 300 EUR. Kontakt: 0915 812 521

LEKÁRSKE NOVINY

Mesačník slovenských lekárov a zdravotníckych pracovníkov

Odstúpim kompletne zariadenú ambulanciu klinickej imunológie a alergológie v Brezne. Zmluvy so všetkými ZP. Podrobnosti pri osobnom stretnutí.

Kontakt: 0905 754 149

Číslo: 7-8/2019 (júl-august) Ročník II. Evidenčné číslo: EV 5695/18 ISSN 2585-9595 Vydavateľ: VEEVENT s.r.o.

Sídlo: Harmónia 3003, 900 01 Modra Obchodný register Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 120127/B IČO: 50 910 639 DIČ: 2120531853 IČ DPH: SK2120531853 IBAN SK29 7500 0000 0040 2575 0172

Predám kompletné vybavenie gynekologickej ONE DAY Clinic.

Detaily pri osobnom stretnutí.

Kontakt: 0905 649 406 MUDr. Toman Prenajmem novú ambulanciu v už skolaudovanom ambulantnom zariadení v novostavbe, lokalita Trnávka, nová časť.

Kontakt: 0915 918 183

Šéfredaktorka Mgr. Karolína Kolesárová, PhD.

Andrew Scull

Ján Jesenský

Šílenství a civilizace

Lekárske noviny ponúkajú priestor na bezplatné oznamy pre lekárov.

Kulturní historie duševních chorob od Bible po Freuda a od blázince k moderní medicíně

Oslovte 13 000 odberateľov Lekárskych novín bezplatným oznamom.

Vyd. Academia Praha, 2019 Rozsah: 532 s.

Formát: 160 x 240 mm

300

Text do 300 znakov redakcia@lekarskenoviny.sk Lekárske noviny ponúkajú vydavateľom a autorom odbornej literatúry priestor pre uverejnenie anotácií na nové knihy. Môžete tiež venovať výtlačky kníh ako odmenu pre vylosovaných lúštiteľov krížoviek. V prípade záujmu kontaktujte redakciu.

Od Biblie po Sigmunda Freuda, od exorcizmu k mesmerizmu, od blázincov k psychiatrickým nemocniciam, od teórie telesných štiav k modernej farmakológii, všade tam nás sprevádza kniha popredného amerického historika psychiatrie Andrewa Sculla. Autor dôsledne sleduje, aký bol postoj rôznych civilizácií v priebehu tisícročí k prejavom neobvyklého správania a duševných chorôb, všíma si premeny tohto vzťahu a jeho odraz predovšetkým v umení. Centrom jeho záujmu je nielen civilizácia Západu, ale aj to, ako západné postoje prenikali do iných častí sveta. Kniha obsahuje aj rozsiahlu prílohu dobových ilustrácií s veľkou výpovednou hodnotou.

Redakcia Peter Valo, Mgr. Jana Matisová, Mgr. Jozef Dermek, JUDr. Jana Smolková, Ivana Sevinská

Pavel „Hirax“ Baričák

Proti tyranům

Rusko Zbožňované, aj zatracované

Vyd. Academia Praha, 2019 Rozsah: 136 s.

Formát: 139 x 209 mm

Vyd. HladoHlas, 2019 Rozsah: 304 s.

Formát: 168 x 238 mm

Kniha prináša politicko-filozofický spis známeho lekára Jána Jesenského (15661621) Pro vindiciis contra tyrannos oratio (Reč v prospech nároku na odpor proti tyranom) z roku 1620 v dvojjazyčnom latinsko-českom čitateľskom vydaní so skráteným názvom Proti tyranom.

Jesenský, ktorý ako rektor pražskej univerzity patril k popredným predstaviteľom povstania českých stavov proti kráľovi Ferdinandovi II., plánoval týmto textom poskytnúť predstaviteľom českých stavov ucelenú ideovú základňu a vysvetliť ich postup zahraničnej verejnosti. Spis, ktorý bol po porážke povstania zabudnutý, dokresľuje východiská a pozadie udalostí, ktoré stáli na počiatku tridsaťročnej vojny. Má tiež význam pre spoznávanie dobového európskeho myslenia, pretože je dokladom reflexie názorov kalvínskych teoretikov odporu v českom (stredoeurópskom) prostredí.

Výstup na Elbrus severnou stranou, Moskva, Volgograd, Veľký Novgorod, Jaroslavľ, Piatigorsk. Kniha obsahuje viac ako 650 autorových fotografií. „V tejto dobe sa veľa ľudí stalo kaviarenskými tlčhubami, ktorí zjedli všetku múdrosť sveta, hádky akoby boli zdrojom ich sebavedomia a prežitia.

Ale keď sa ich spýtate na prax, kľučkujú ako tie sysle, po ktorých už dúfam ruský tínedžer nestrieľa, ako som ho videl na Kaukaze pod Elbrusom v našom tábore Džilisu. Preto skláňam klobúk dolu pred každým, kto koná, skúša, dotýka sa a tak získava svoje reálne skúsenosti a neinterpretuje iba zážitky a pravdy druhých. Tak som sa aj ja vybral do zbožňovaného, aj zatracovaného Ruska a šiel som sa ho dotknúť. Dokonalo ho spoznať totiž žiaden človek sveta nikdy nezmôže.“ Pavel „Hirax“ Baričák, autor.

Jazykové korektúry Mgr. Diana Židová, PhD. Email - redakcia: redakcia@lekarskenoviny.sk Telefón: +421 917 799 278 Obchod Radoslav Kolesár E-mail - inzercia: inzercia@lekarskenoviny.sk E-mail - obchod: obchod@lekarskenoviny.sk Marketing E-mail - marketing@lekarskenoviny.sk Layout a grafika Bc. Miroslav Pekár (www.mpg.sk) Web stránka www.lekárskenoviny.sk FB www.facebook.com/Lekárske-noviny-2444027439005327

Upozornenie Na všetky texty sa vzťahuje autorské právo. Za obsah textov a reklám zodpovedajú ich autori a zadávatelia. Vydavateľ si vyhradzuje právo na skrátenie a formálnu úpravu textov a na ich jazykovú úpravu.

Vydavateľ si tiež vyhradzuje právo na umiestnenie inzercií, reklamných článkov, pokiaľ nebolo ich umiestnenie dohodnuté so zadávateľom. Kopírovanie a rozširovanie textov, grafov a fotografií alebo ich častí je povolené len s výslovným súhlasom vydavateľa. Uverejnené texty, reklamné články a inzercie majú výlučne informatívny charakter a v žiadnom prípade nemôžu nahradiť odborné stanovenie diagnózy odborným vyšetrením. Vydavateľ nezodpovedá za škody, ktoré by mohli vzniknúť nedodržaním vyššie uvedených povinností a záväzkov.

© VEEVENT s.r.o.

Voltaire vlastným menom François-Marie Arouet (1694 – 1778), francúzsky filozof a osvietenský spisovateľ aar, AVI, avot

bulharské pohorie

1

zničený (hovor.)

pridala korenie

staršia lotyšská minca

hliník (zn.)

dača, Doda, Ee, ele

kvalitná

značka kozmetiky

kráča

prišla

Nona, obo, ora

brok

značka starších žiletiek

krik

zhon (expr.)

Rea, stet, tael

acetylén

odhad výsledku

zdráha sa

lesklý ozdobný pásik na odev

tapa, Temi, tin

listová zelenina

vikingský boh

základný postoj v boxe

letecké palivo

znes, vydrž

ohmatal (hovor.)

indonéz. sídlo severské m. meno

nechaj sa presvedčiť východ, po angl.

naša speváčka spojovací klinec

tajná írska armáda

vesmír

stará anglická minca

zachraňoval (hovor.)

filmový komisár Cattani

mužské meno

hlas žaby

premiéra

poľné jedálne misky

pofukoval

4

hromadný nález

kočovník manžel Šeherezády

slnomilný sukulent

100°C

plemeno

potkan, po angl.

kočovný kmeň

rytmus

skutok

satan

české mesto

umenie, po angl.

súbor poznatkov

druh obrazu napínala (bás.)

slopte

povaha, po rusky obojživelník

holand. obec

hospodár. zviera

skrátka a dobre súprava náradia

páľa

fena

publikoval

chýry

prútená ohrada domáce m. meno

ženský hlas Dietlova sestrička len

rodič

Severania

prikrývka

Adela (dom.)

vila

babka, po nem.

súčet

ruské počítadlo výraz korektúry usadené škodliviny zvlň hla dinu vody klíčený jačmeň

EČV okr.

D. Kubín vrch, po rusky

3 fuč

venezuel. rieka

osobné zámeno

nič

mzda

hodnota

prelož

obidve

cigareta s náustkom

kalika

obchodný reťazec

poobmývaj druh lamy

herňa

beduínsky plášť kvetný prášok

britský spevák Odyseova vlasť

polotuhý pokrm označ. kamiónov

časť amatér Alžbeta Bavorská hranica, po lat.

rumunský peniaz asfaltová lepenka

estónsky operný spevák

strana sekery

časť dňa osobné zámeno

látka z lyka parou zvlhni

zvyšky stromov

obilninová rastlina tŕňom poranil

verejná inštitúcia meno Otílie

poskytne

dievčen. meno

dohľad

strojene

filmová rybička batoh sena

papagáj

st. čínska minca

skratka valuty

ujdi

nápoveda

Kuba (pôv.) dlhá chvíľa

2

ruská

rumun. mesto

srbská izba neporušená

zhon (nár.)

vodný živočích

viet. tlač. agentúra rádioaktív. prvok

pozdravuje hosťa končatina zvierat

spor (zastar.) spojka (nech)

údery

obchodné centrum zatýkací rozkaz

driem

obráť

nevyžiadaná pošta

prvý muž (bibl.)

ohúr

česká častica anglická číslovka

husľová struna druh sušienok

omám

tibetský kamenný trpaslík

on, po portugal.

upravuj vlasy Royal Air Force

5 africká žirafa

kryha, po česky

rímska bohyňa osudu

svadobný kvet

hlavica antických stĺpov

značka sanity

orol, po nem.

číslovka

plošná miera

ostrovy v Nórskom mori

Slovenský zväz hádankárov a krížovkárov, szhk@szhk.sk

POZOR. Úspešní lúštitelia krížoviek v LN 6/2019 a 7-8/2019 budú vylosovaní v septembri a uverejnení v LN 9/2019.

Znenie tajničky posielajte na adresu: redakcia@lekarskenoviny.sk

Autor: J. Farkaš

Nasledujúce číslo Lekárskych novín vychádza v septembri 2019.