VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA LEKÁROV NA SLOVENSKU by LEKÁRSKE NOVINY

Veková štruktúra lekárov na Slovensku Kvetoslava Kotrbová a kol.

SLOVENSKÁ KOMORA INÝCH ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

Pedagogická fakulta Univerzity Komenského Bratislava

Táto publikácia uzrela svetlo sveta vďaka VEEVENT, spol. s r. o., ktorá zabezpečila jej vydanie. Ďalej vďaka dátam a informáciám poskytnutých Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (údaje o počte registrovaných lekárov a ich vekovej štruktúre z roku 2005), Slovenskou lekárskou komorou (agregované aktuálne údaje z registra lekárov), Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (dáta o vekovej štruktúre zamestnancov úradov verejného zdravotníctva), Národným centrom zdravotníckych informácií (dáta o lekároch v súkromných a štátnych zdravotníckych zariadeniach) a vďaka vedeniu NEOPROT, s. r. o. Bratislava (informácie o metóde na plánovanie optimálneho počtu zamestnancov WISN). Vďaka podpore pri finalizácii dokumentu od Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského Bratislava a tiež vďaka veľmi cennej a dôležiej kontinuálnej spolupráci a podpore od prezidentky Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov pri výbere a spracovaní aktuálnej témy ako aj zabezpečovaní komunikácie a spolupráce so všetkými zainteresovanými. Autorka

Veková štruktúra lekárov na Slovensku Veková štruktúra lekárov na Slovensku © VEEVENT, s. r. o., 2019

Zostavila, autorské kolektívy viedla a úvodné slová k jednotlivým kapitolám vytvorila: PhDr. Kvetoslava Kotrbová, PhD., MPH

Spolupracovali: Kapitoly I. - VI. Mgr. Oľga Herdová PhDr. Eva Sisková Bc. Róbert Karper Kapitola I. Ochrana a podpora zdravia Mgr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD. Hlavný hygienik SR a vedúci Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky Kapitola II. Záchranná zdravotná služba MUDr. Ján Murgaš, PhD. Hlavný odborník MZ SR pre urgentnú medicínu Kapitola III. Všeobecná ambulantná zdravotná starostlivosť o deti a dorast MUDr. Zuzana Teremová Viceprezidentka Slovenskej lekárskej komory Kapitola IV. Všeobecná ambulantná zdravotná starostlivosť o dospelých Kapitola V. Špecializovaná ambulantná zdravotná starostlivosť gynekologická MUDr. Marián Kollár Prezident Slovenskej lekárskej komory Kapitola VI. Ústavná zdravotná starostlivosť MUDr. Ernest Sivík Člen Rady Slovenskej lekárskej komory a Národné centrum zdravotníckych informácií Kapitola VII. Optimalizácia zdravotníckeho personálu – metódy, dáta Mgr. Róbert Wagner, MBA konateľ NEOPROT, s. r. o. Jazyková a redakčná úprava: Autori zodpovedajú za obsahovavú a jazykovú stránku textov. Grafická úprava: www.mpg.sk ISBN 978-80-973335-0-8 ISBN 978-80-973335-1-5

Príhovor zostavovateľky PhDr. Kvetoslava Kotrbová, PhD., MPH

Každodenný boj o zdravie a život pacienta, prebdené noci v pohotovostných službách, náročné operácie, oznamovanie pozitívnych ale aj negatívnych správ pacientom alebo ich blízkym týkajúcich sa toho najcennejšieho - ich zdravotného stavu, snaha o zachovanie terapeutického optimizmu a zabezpečenie potrebnej spolupráce všetkých ostatných tak potrebných zdravotníckych zložiek,... to všetko, a ešte aj iné, je každodenná tvrdá realita lekárskeho povolania.

podľa ktorej má lekár dbať nielen o blaho svojich pacientov, ale má dávať pozor aj na vlastné zdravie, blaho a schopnosti, aby mohol zdravotnú starostlivosť poskytovať na čo najvyššej úrovni. O toto všetko sa vedenie Slovenskej lekárskej komory stále snaží a touto publikáciou chce prispieť k adekvátnej informovanosti a čo najlepším prijatým aj realizovaným riešeniam a teda aj čo najlepším výsledkom v podobe lepšieho zdravia nás všetkých.

V súčasnosti je na Slovensku registrovaných vyše 24 tisíc lekárov vykonávajúcich lekárske povolanie na jeho území. Situácia sa na prvý pohľad u kolegov v zahraničí aj u nás doma vo všeobecnosti javí ako rovnaká alebo dosť podobná: pribúda pacientov vo vyššom veku, majú častokrát viacero chronických ochorení súčasne, narastajú nároky na dlhodobú starostlivosť a kapacity na zabezpečenie optimálnej a komplexnej zdravotnej starostlivosti, ako by sme si ju pre pacientov a pre nás všetkých priali, sú obmedzené. Pokiaľ ide o lekárov, možno by sa mohlo zdať, že lekárov je ešte stále porovnateľne toľko, ako bolo v období predchádzajúcich 10 rokov - ale, keď sa bližšie pozrieme na situáciu, je v praxi stále viac lekárov vo vyššom veku. Už by aj radi odovzdali svoju prax mladším. A nie je komu. Psychológovia informujú o stále častejšie sa vyskytujúcom syndróme vyhorenia medzi zdravotníckymi profesionálmi a zároveň očakávania a potreby pacientov na zabezpečenie potrebnej zdravotnej starostlivosti narastajú. Podľa dostupných prognóz Eurostatu budú v porovnaní s ostatnými krajinami V4 ale aj priemerom EÚ na Slovensku v najbližšom období stúpať najviac.

Preto by som chcela poďakovať Slovenskej lekárskej komore, že umožnila vznik komentovaných analytických článkov o vekovej štruktúre lekárov na Slovensku, ktoré sú od roku 2016 postupne uverejňované na stránkach časopisu SLK Medikom v sérii na seba voľne nadväzujúcich článkov. Táto publikácia prináša ich súhrn s novými odbornými medzičlánkami, ktorými ich vzájomne prepája do inovovaného celku. Tiež by som chcela poďakovať všetkým spolupracovníkom, autorom a spoluautorom, aj nespomenutým podporovateľom, ktorí prispeli k tomu, že príspevky uvedené v tejto publikácii mohli vôbec vzniknúť a teším sa pokračovanie v spolupráci, prípadne na ďalších nových spouautorov. Publikácia pozostáva z troch hlavných častí: prvá je o ambulantnej, druhá o ústavnej zdravotnej starostlivosti a tretia o strategickom plánovaní.

Register lekárov Slovenskej lekárskej komory je zdrojovým, teda východiskovým, registrom dát pre register zdravotníckych pracovníkov vedený Národným centrom zdravotníckych informácií. Akýkoľvek dobre spravovaný register je významnou údajovou základňou pre vytvorenie následných súhrnných štatistík a prehľadov, vypracovanie potenciálnych prognóz a trendov. Existencia takéhoto registra a možnosť si na agregovaných dátach overiť (potvrdiť alebo vyvrátiť) určité predpoklady, hypotézy alebo či individuálne platné pravdy vyskytujúce sa v systéme zdravotníctva, či platia aj pre celok - býva pre analytikov úžasnou príležitosťou a výzvou. Spracované a správne interpretované dáta sú veľmi cenné, pretože sú potenciálne využiteľné pre dobré strategické plánovanie. Ide o realitu, ktorá je už celkom blízko, vlastne už je tu. Je potrebné na základe poznania aktuálneho stavu pripraviť čo najlepšie riešenia a začať konať. Napríklad čo najskôr optimalizovať sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, dofinancovať poskytované služby a zatraktívniť výkon zdravotníckych povolaní aj podmienky ich vykonávania... Svetová lekárska asociácia na svojom 68. valnom zhromaždení v októbri 2017 v Chicagu schválila aktualizáciu sľubu lekára,

Prvá časť o ambulantnej zdravotnej starostlivosti je oproti doterajším zvyklostiam na našom území ďalej členená tak, že v časti o primárnej zdravotnej starostlivosti sa vyskytuje aj problematika ochrany a podpory zdravia ako aj záchrannej zdravotnej služby. Zámerom takéhoto nového usporiadania kapitol je priblíženie sa odporúčaniam Panela expertov Európskej komisie pre účinné spôsoby investovania do zdravia z júla 2014 pre definovanie primárnej zdravotnej starostlivosti v jednotlivých členských štátoch EÚ, ktorí radia ochranu a podporu zdravia a záchrannú zdravotnú služby zahrnúť ako integrálnu súčasť do primárnej zdravotnej starostlivosti. Druhá kapitola o problémoch ústavnej zdravotnej starostlivosti prináša okrem údajov o vekovej štruktúre lekárov navyše spracované dáta aj o súvisiacej problematike sestier. V tretej kapitole o strategickom plánovaní a zabezpečovaní personálnych kapacít informujeme o nástroji, ktorý možno jednoducho a účinne využiť na optimalizáciu personálneho zabezpečenia zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Pri článkoch, ktoré už boli publikované, je v záhlaví uvedená príslušná citácia. Pri článkoch, ktoré ešte publikované neboli, sa táto informácia nenachádza. Publikáciu vnímam ako otvorenú, špecializácie alebo témy, ktoré v nej dnes nenájdete spracované, môžu byť vypracované a doplnené neskôr v prípadnom neskoršom aktualizovanom vydaní. Prajem príjemné čítanie a čo najviac individuálne aj celospoločensky prospešných riešení a rozhodnutí!

Veková štruktúra lekárov na Slovensku

OBSAH

Príhovor zostavovateľ ky k publikácii

Ambulantná zdravotná starostlivosť (Kotrbová, K.)

I.1

Primárna zdravotná starostlivosť (Kotrbová, K.)

I.1.1

Poradenstvo zdravého životného štýlu (poradne zdravia) alebo ochrana a podpora zdravia (Kotrbová, K., Mikas, J., Herdová, O., Sisková, E.)

I.1.2

Záchranná zdravotná služba (Kotrbová, K., Murgaš, J., Herdová, O., Karper, R., Sisková, E.)

I.1.3

Všeobecná ambulantná zdravotná starostlivosť o dospelých (Kotrbová, K., Herdová, O., Karper, R., Sisková, E.)

I.1.4

Všeobecná ambulantná zdravotná starostlivosť o deti a dorast (Kotrbová, K., Teremová, Z., Herdová, O., Soľavová, L., Karper., R., Sisková, E.)

I.1.5 Špecializovaná ambulantná zdravotná starostlivosť gynekologická (Kotrbová, K., Kollár, M., Herdová, O., Karper, R., Sisková, E.)

Ústavná zdravotná starostlivosť (Kotrbová, K.)

II. 1

Lekári v ústavnej zdravotnej starostlivosti (Kotrbová, K., Sivík, E., Herdová, O., Sisková, E.)

II. 2

Sestry (Kotrbová, K., Sivík, E., Herdová, O., Sisková, E.)

III

Optimalizácia zdravotníckeho personálu – dáta, metódy (Wagner, R., Kotrbová, K.)

Záver

Z oponentských posudkov O zostavovateľ ke

48 52 54

Podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v platnom znení rozlišujeme ambulantnú a ústavnú zdravotnú starostlivosť. Ambulantná zdravotná starostlivosť sa poskytuje osobe, ktorej zdravotný stav nevyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín a poskytuje sa aj v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorá ju potrebuje. Ambulantná zdravotná starostlivosť sa ďalej člení na všeobecnú a špecializovanú zdravotnú starostlivosť, pričom všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť dospelým od 18 rokov poskytuje všeobecný lekár pre dospelých a všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť deťom a dorastu pediater. Špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť poskytujú lekári s rôznymi inými špecializáciami a ostatní zdravotnícki pracovníci. Ústavná zdravotná starostlivosť sa poskytuje vtedy, ak zdravotný stav osoby vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín, ide spravidla o také poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré nie je možné zabezpečiť ambulantne. Právna úprava účinná do roku 2004 obsahovala aj definície spôsobov poskytovania ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti v podobe členenia na primárnu, sekundárnu a následnú (terciárnu) zdravotnú starostlivosť. Zostáva len dúfať, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa k tejto úprave, aj keď iste v inovovanej podobe - zosúladenej podľa odporúčaní expertov Európskej komisie - vráti a chýbajúce definície, ktoré by mohli podporiť rozvoj dlhodobej zdravotnej starostlivosti tak potrebnej najmä pre seniorov a rôzne zdravotne postihnutých a hendikepovaných na Slovensku, do právneho predpisu upravujúceho pravidlá zdravotnej starostlivosti na Slovensku doplní.

V členení tejto publikácie a radení jednotlivých kapitol sme preto už upustili od obsolentného chápania a prekonanej definície primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti bývalého z tzv. ostbloku súvisiacej viac s obdobím spred roka 1989, kedy tím profesionálov primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti tvorili všeobecný lekár pre dospelých, všeobecný lekár pre deti a dorast, gynekológ, stomatológ a príslušný stredný zdravotnícky personál (hlavne všeobecné a ženské sestry). Pracujeme už s novou nadnárodnou definíciou primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorá je v súlade s odporúčaniami Panelu expertov Európskej komisie pre efektívne spôsoby investovania do zdravia z júla 2014. Podľa tejto definície prijatej na 6. plenárnom zasadnutí poradného orgánu Európskej komisie EXPH do tímu primárnej zdravotnej starostlivosti - okrem už skôr menovaných lekárov a sestier, prípadne ženských sestier - patria aj zdravotnícki pracovníci poskytujúci poradenstvo zdravého životného štýlu (u nás ide hlavne verejných zdravotníkov regionálnych úradov verejného zdravotníctva), farmaceuti, fyzioterapeuti, psychológovia, nutriční terapeuti, pracovní terapeuti, optometristi, ortopedickí technici a ďalší zdravotnícki pracovníci ako aj pracovníci sociálnej práce. Vnútornými riadiacimi mechanizmami integrovaný interdisciplinárny tím primárnej zdravotnej starostlivosti má mať za úlohu tzv. gatekeeping – teda má občanom daného územia zabezpečovať takú zdravotno-sociálnu starostlivosť, ktorá svojou kvalitou vo výsledku v maximálnej možnej miere eliminuje potrebu hospitalizácie v nemocnici alebo iných zariadeniach ústavnej zdravotnej alebo sociálnej starostlivosti a čo najviac sa približuje bio-psycho-sociálnym potrebám pacienta. Interdisciplinárny multiprofesionálny tím primárnej zdravotnej starostlivosti má byť integrovaný aj navonok a to prostredníctvom organizačného zabezpečenia spolupráce so zariadeniami okolitého prostredia, ako sú zdravotnícke a sociálne zariadenia v najbližšom okolí, ďalej mestá a obce, ktoré majú záujem o čo najlepšie služby pre svojich občanov, atď.

I.1.1

Poradenstvo zdravého životného štýlu (poradne zdravia), ochrana a podpora zdravia

I Ambulantná zdravotná starostlivosť

I.1

Primรกrna ambulantnรก zdravotnรก starostlivosลฅ

I.1.1

Poradenstvo zdravého životného štýlu (poradne zdravia), ochrana a podpora zdravia

I.1.1 Poradenstvo zdravého životného štýlu (poradne zdravia), ochrana a podpora zdravia Podľa § 14 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji zdravia verejnosti v znení neskorších predpisov Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva vykonávajú poradenskú činnosť v oblasti ochrany a podpory zdravia a na tento účel zriaďujú a prevádzkujú poradenské centrá ochrany a podpory zdravia. Cieľom činnosti poradenských centier ochrany a podpory zdravia je znižovanie výskytu zdravotných rizík prostredníctvo všeobecného a špecializovaného poradenstva zameraného na pozitívnu zmenu spôsobu života s využitím vedecky overených poznatkov a metód z oblasti medicíny a verejného zdravotníctva. Poradenstvo ochrany a podpory zdravia vykonávajú zdravotnícki pracovníci rôznych profesií – lekári, sestry, psychológovia, liečební pedagógovia, fyzioterapeuti, výživoví poradcovia, verejní zdravotníci, laboratórni diagnostici a podobne. Všeobecné poradenstvo pozostáva z aktívneho vyhľadávania a stanovovania rizikových faktorov srdcovo-cievnych, nádorových a iných chronických neprenosných ochorení a zo sprostredkovania informácií zrozumiteľnou formou o zásadách správneho spôsobu života a motivácie k pozitívnym zmenám pri predchádzaní najzávažnejším chronickým neprenosným ochoreniam. Špecializované poradenstvo je zamerané na prevenciu najzávažnejších neprenosných ochorení ovplyvňovaním rizikových faktorov životného štýlu, najmä fajčenia, nedostatočnej fyzickej aktivity, nesprávnej výživy, obezity a stresu. Poradenské centrá ochrany a podpory zdravia úradov verejného zdravotníctva zabezpečujú individuálne, skupinové a hromadné poradenstvo. Toto poradenstvo vykonávané zdravotníckymi pracovníkmi regionálnych úradov verejného zdravotníctva je koordinované Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a plne hradené zo štátneho rozpočtu. V spolupráci s Hlavným hygienikom Slovenskej republiky a vedúcim Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sme vypracovali analýzu vekovej štruktúry lekárov pracujúcich v týchto úradoch. Okrem toho existujú aj samostatné neštátne poradne zdravia, ktoré vznikli z iniciatívy zdravotníckych pracovníkov ako súkromné špecializované ambulancie na základe zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve. Činnosť týchto špecializovaných ambulancií – súkromných poradní zdravia - zatiaľ nie je s činnosťou úradov verejného zdravotníctva vzájomne previazaná a národne alebo regionálne koordinovaná. Poradenstvo zdravého životného štýlu poskytované zdravotníckymi pracovníkmi v takýchto neštátnych špecializovaných ambulanciách je priamo hradené klientmi/pacientmi ambulancie. Použitá literatúra: • •

Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niktorých zákonov v znení neskorších predpisov Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Veková štruktúra lekárov na Slovensku

Veková štruktúra lekárov, zamestnancov úradov verejného zdravotníctva Kotrbová, K., Mikas, J., Herdová, O., Sisková, E. Regionálnych úradov verejného zdravotníctva je na Slovensku spolu 36. Ich úlohou je zabezpečenie ochrany a podpory zdravia s cieľom eliminovať výskyt epidémií a pandémií infekčných, ale aj chronických neinfekčných ochorení. Podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky 1), ktorý ich poskytol Slovenskej lekárskej komore v roku 2018, disponovali regionálne úrady verejného zdravotníctva spolu s Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v roku 2017 spolu 1 355 naplnenými pracovnými miestami odborných zdravotníckych pracovníkov, ktorí majú tieto činnosti zabezpečovať. Z týchto 1 355 pracovných miest odborných zdravotníckych pracovníkov bolo 104 pracovných miest obsadených lekármi, 21 pracovných miest sestrami, 881 pracovných miest verejnými zdravotníkmi, 153 laboratórnymi diagnostikmi a 193 zdravotníckymi laborantmi. Graf I.1.1.1 Veková štruktúra odborných pracovníkov ÚVZ SR a RÚVZ v SR v roku 2017.

Graf I.1.1.2 Veková štruktúra odborných pracovníkov ÚVZ SR a RÚVZ v SR v roku 2017 - lekár

Zdroj údajov: ÚVZ SR

Kto zabezpečí laboratórne analýzy?

Zdroj údajov: ÚVZ SR

Ako vidno z Grafu I.1.1.1, pokiaľ ide o vekovú štruktúru všetkých zamestnancov úradov verejného zdravotníctva, najviac, teda 259 zamestnancov je vo veku 55-59 rokov, hneď za 221 zamestnancami vo veku 50-54 a 203 vo veku 60+. Pri bližšom pohľade na vekovú štruktúru zamestnancov úradov verejného zdravotníctva v jednotlivých zdravotníckych povolaniach je však, ako ukazujú ďalšie nasledujúce grafy, situácia odlišná. Aktuálna veková štruktúra zdravotníckych pracovníkov úradov verejného zdravotníctva na Slovensku v roku 2017 podľa jednotlivých zdravotníckych povolaní je uvedená v Grafe I.1.1.7. Pokiaľ ide o zdravotnícke povolanie lekár v priebehu najbližších 5 rokoch z dôvodu vzniku nároku na odchod do starobného dôchodku u vekovej kategórie lekárov 60+ bude na jeden regionálny úrad verejného zdravotníctva pripadať priemerne jeden lekár (Graf I.1.1.2).

Pokiaľ ide o zabezpečenie laboratórnych činností na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva a Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ako sa to už napokon historicky na Slovensku deje niekoľko desiatok rokov, tieto sú zabezpečované laboratórnymi diagnostikmi. Laboratórni diagnostici sú zdravotnícki pracovníci, ktorí sú spravidla absolventmi prírodovedeckých fakúlt univerzít, resp. technických univerzít boli a sú edukovaní na analýzy, validácie, vyhodnocovanie a interpretáciu laboratórnych výsledkov a minimálne 40 rokov v regionálnych úradoch verejného zdravotníctva, ako aj v zdravotníckych zariadeniach, zodpovedajú za správnosť výsledkov fyzikálnych, analytických, biochemických, mikrobiologických, a iných analýz. V tejto úlohe v regionálnych úradoch verejného zdravotníctva a Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nájdeme aj niekoľko vysoko erudovaných absolventov farmácie alebo veterinárneho lekárstva, ktorí tieto posty laboratórnych diagnostikov zastávajú v súlade so smernicami Európskej únie o uznávaní odborných kvalifikácií v zdravotníctve v oblasti laboratórnych činností 2). Podľa vekovej štruktúry laboratórnych diagnostikov uvedenej v Grafe I.1.1.3 by počet laboratórnych diagnostikov v regionálnych úradoch verejného zdravotníctva a Úrade verejného zdravotníctva SR (za predpokladu ich udržania v tomto zamestnaní, čo je nepravdepodobné, kým nepríde k zmene legislatívy v oblasti získavania špecializácií a tým aj k posunu v platových tarifách) mal postačovať na odborné garantovanie kvality laboratórnych analýz a referenčných údajov vykonávaných úradmi minimálne na doterajšej úrovni najbližších 10-15 rokov vzhľadom na relatívne silnú skupinu laboratórnych diagnostikov vo vekovej skupine 40-49 rokov veku. V tom čase zároveň budú na jeden úrad verejného zdravotníctva pripadať priemerne 3 laboratórni diagnostici, čo postačí len na zabezpečenie odborného garantovania 3-smennej prevádzky na každom z úradov pre príslušné la-

I.1.1

Poradenstvo zdravého životného štýlu (poradne zdravia), ochrana a podpora zdravia

boratóriá v prípade potreby. Trojsmenná prevádzka v laboratóriách úradov verejného zdravotníctva je však potrebná v prípade zabezpečovania spracovávania rizikových zásielok, teda nie v každom z nich. Uvedené však absolútne nepostačuje na zabezpečenie rozvojových aktivít smerujúcich k posilneniu ochranného štítu zdravia obyvateľstva SR napríklad zvýšenie ochrany už pri vstupe osoby alebo tovaru na naše územie vzhľadom na voľný pohyb osôb, tovarov a služieb v rámci EÚ, ktorými sú spojené zvýšené riziká (zahraniční migranti, dovoz kontaminovaných alebo nekvalitných potravín a podobne). Nebude možné rozvíjať špecializované aktivity národných referenčných centier a máme už teraz veľa oblastí, ktoré už teraz nie sú úrady verejného zdravotníctva pokryť práve z kapacitných dôvodov absencie odborníkov s príslušnou odbornou a špecializovanou kvalifikáciou a dôležité národné laboratóriá určené na nadstavbovú diagnostiku infekčných ochorení, food-borne patogénov a chemických kontaminantov v potravinách z rovnakého dôvodu už dnes úplne chýbajú.

cov regionálnych úradov verejného zdravotníctva a Úradu verejného zdravotníctva SR pre túto oblasť spolu s ďalšími motivačnými faktormi ako sú školenia, stáže, špecializačné štúdiá a ďalšie odmeňovanie v podobe ďalších finančných a nefinančných benefitov okrem riadnej mzdy. Graf I.1.1.4 Veková štruktúra odborných pracovníkov ÚVZ SR a RÚVZ v SR v roku 2017 - zdravotnícky laborant

Graf I.1.1.3 Veková štruktúra odborných pracovníkov ÚVZ SR a RÚVZ v SR v roku 2017 - laboratórny diagnostik Zdroj údajov: ÚVZ SR

Graf I.1.1.5 Veková štruktúra odborných pracovníkov ÚVZ SR a RÚVZ v SR v roku 2017 - verejný zdravotník

Zdroj údajov: ÚVZ SR

Pokiaľ ide o vekovú štruktúru výkonných odborných pracovníkov, ktorí majú laboratórne analýzy pod vedením laboratórnych diagnostikov priamo fyzicky vykonať – teda zdravotníckych laborantov – u týchto je, pokiaľ ide o ich vykázanú vekovú štruktúru za rok 2017 (Graf I.1.1.4) – situácia ešte horšia. Po vzniku nároku odchodu do dôchodku zdravotníckych laborantov približne o 10 rokov bude na jeden regionálny úrad verejného zdravotníctva (vrátane ÚVZ SR) z tých, v ktorých sú laboratóriá, pripadať priemerne 10 laborantov oproti dnešným 16, teda je v období najbližších 10 rokov očakávaný pokles takmer o polovicu. Okrem toho, nie na všetky oblasti laboratórnych analýz a meraní majú zdravotnícki laboranti, ktorí pracujú pod vedením laboratórnych diagnostikov, vzdelanie. Situáciu pravdepodobne môžu zachrániť jedine 2 faktory: 1. automatizácia fyzického vykonania analýz do tej miery, v ktorej je ešte možná a odborne a kvalitatívne únosná a 2. legislatívne zrovnoprávnenie odmeňovania všetkých laboratórnych pracovníkov pracujúcich v regionálnych úradoch verejného zdravotníctva a Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v ochrane a podpore zdravia s odmeňovaním laboratórnych pracovníkov pracujúcich v napríklad v laboratóriách ústavnej zdravotnej starostlivosti. Najmä druhý z faktorov by mohol v najbližších rokoch pôsobiť ako výrazne motivačný faktor pre zatraktívnenie výkonu povolania a získanie chýbajúcich nových zamestnan-

Zdroj údajov: ÚVZ SR

Kto bude poskytovať poradenstvo zdravého životného štýlu a nefarmakologické intervencie na elimináciu infekčných a chronických neinfekčných ochorení? Iným problémom je výpadok lekárov ochrany a podpory zdravia v regionálnych úradoch verejného zdravotníctva a Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v oblasti epidemiológie infekčných aj chronických neinfekčných ochorení a nefarmakologických spôsobov ich eliminácie. V Grafe I.1.1.5 vytvorenom Slovenskou lekárskou komorou podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vidno údaje o zamestnávaných verejných zdravotníkoch, ktorí by sa potenciálne mohli venovať epidemiológii, plánovaniu, organizovaniu a realizovaniu intervencií lokálneho, regionálneho a celonárodného charakteru, kontinuálneho a systematického individuálneho, skupinového a hromadného poradenstva zdravého životného štýlu, kampaní a podobne.

Veková štruktúra lekárov na Slovensku

Z údajov nebolo možné zistiť, koľkí z vykázaných 881 verejných zdravotníkov pracujúcich v regionálnych úradoch verejného zdravotníctva a Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (teda priemerne 25 verejných zdravotníkov pripadajúcich na jeden regionálny úrad verejného zdravotníctva) sú pôvodne psychológovia, laboratórni diagnostici, zdravotnícki laboranti prípadne liečební pedagógovia a lekári, ktorí si postgraduálnym štúdiom (v Grafe I.1.1.8 – externá forma štúdia) doplnili vzdelanie v odbore „verejný zdravotník“ a transformovali sa tak alebo etablovali v inom, ako svojom pôvodnom povolaní – a koľkí sú tzv. čistí „verejní zdravotníci“ – teda absolventi vysokoškolského štúdia I. stupňa (bakalárske) alebo II. stupňa (magisterské) v študijnom odbore verejné zdravotníctvo. V tomto zdravotníckom povolaní „verejný zdravotník“ sa podľa poskytnutých údajov najviac odborníkov nachádza vo vekovej skupine 50+. Počet odborníkov pracujúcich v úradoch verejného zdravotníctva v nižších vekových skupinách (Graf I.1.1.5) v tomto zdravotníckom povolaní by mal postačovať na bežnú reprodukciu pracovnej sily na úradoch verejného zdravotníctva a pokrytie doterajšieho rozsahu vykonávaných odborných činností, pretože vykázaný počet zdravotníckych pracovníkov vo vekových pásmach pod 50 rokov veku nie je až tak deficitný ako v zdravotníckom povolaní lekár a zdravotníckom povolaní zdravotnícky laborant, kde sa očakáva radikálnejší až úplný výpadok odborníkov pre očakávané nasledujúce obdobie. Pri zachovaní doterajšej produktivity absolventov študijného odboru verejného zdravotníctva z vysokých škôl je tu nádej, že v zdravotníckom povolaní „verejný zdravotník“ možno, samozrejme za predpokladu zvýšenia kvality výuky, hľadať hlavné potenciálne zdroje odborníkov pre zabezpečenie kontinuity výkonu ochrany a podpory zdravia verejnosti na Slovensku, ktorú je potrebné zabezpečiť v období najbližších 10 rokov. Vysoké školy na Slovensku podľa Národného centra zdravotníckych informácií 3) vyprodukujú v dennej forme štúdia (Graf I.1.1.8) priemerne ročne 200 absolventov študijného odboru verejné zdravotníctvo. Samozrejme, opäť za predpokladu, že títo absolventi neodídu za prácou do zahraničia, alebo si nájdu prácu v inom rezorte pre žalostné mzdové ohodnotenie v tomto odvetví zdravotníctva. Do budúcna vopred zabezpečiť, aby rovnaká práca vykonávaná zdravotníckymi pracovníkmi v regionálnych úradoch verejného zdravotníctva a Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky bola rovnako finančne ohodnotená ako práca zdravotníckych pracovníkov s rovnakou kvalifikáciou v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Tiež by bolo vhodné iniciovať zmenu, či doplnenie študijných programov magisterských stupňov niektorých študijných odborov verejného zdravotníctva o povinnú prax v zdravotníckych zariadeniach vo všetkých medicínskych odboroch, ale aj v ošetrovateľstve, aby absolventi študijných odborov verejného zdravotníctva získali nielen vedomosti, ale aj praktické zručnosti v tých činnostiach, ktoré môžu mať epidemiologický základ. Istým riešením by mohlo byť aj zatraktívnenie práce v oblasti ochrany a podpory zdravia pre sestry. Uvedené sa opiera nielen o poskytnuté údaje, ale vychádza aj z našich národných historických skúseností bývalých zdravotných stredísk a polikliník z obdobia 80-tych rokov predchádzajúceho storočia. Sestry v tom čase boli poverované napríklad výko-

nom fluoridácie a imunizácie na školách v prípade potreby a v spolupráci s príslušným lekárom primárnej zdravotnej starostlivosti a vychádzajúc z údajov z Grafu I.1.1.6 o vekovej štruktúre sestier pracujúcich na úradoch verejného zdravotníctva. Vzhľadom na celoštátnu a regionálnu skôr koordinačnú a organizačnú funkciu týchto úradov, by však ich poslanie sestier pracujúcich na úradoch verejného zdravotníctva v oblasti prevencie civilizačných ochorení mohlo byť napríklad orientované na zabezpečovanie a vykonávanie besied, zdravotných výchovných prednášok, workshopov so zdravotnou tematikou, kampaní a súťaží a iných aktivít skupinového a hromadného poradenstva na školách a u zamestnávateľov, ako v samotnom výkone individuálneho poradenstva zdravotného životného štýlu, čo však pri zabezpečení dostatočného počtu zdravotníckych pracovníkov v úradoch verejného zdravotníctva do budúcnosti taktiež nemusí byť celkom vylúčené. V neposlednom rade je ešte do problematiky ochrany a podpory zdravia v podobe organizácie a realizácie výchovno-vzdelávacích aktivít a iných nefarmakologických intervencií zdravého životného štýlu potrebné zainteresovať aj ďalších zdravotníckych pracovníkov ako sú psychológovia, liečební pedagógovia, fyzioterapeuti, fyzici atď. Vo všetkých vyspelých ekonomikách je zdravotnícky Graf I.1.1.6 Veková štruktúra odborných pracovníkov ÚVZ SR a RÚVZ v SR v roku 2017 - sestra

Zdroj údajov: ÚVZ SR

Graf I.1.1.7 Veková štruktúra odborných pracovníkov ÚVZ SR a RÚVZ v SR v roku 2017

Zdroj údajov: ÚVZ SR

I.1.1

Poradenstvo zdravého životného štýlu (poradne zdravia), ochrana a podpora zdravia

systém založený na dvoch základných pilieroch, ktorými sú ochrana, podpora a rozvoj zdravia ako jeden pilier a poskytovanie zdravotnej starostlivosti ako druhý pilier. Oba majú mať rovnaké podmienky pre svoj rozvoj a rovnaký význam vo vnímaní jednotlivcov a spoločnosti. Zdravá spoločnosť si vie uvedomiť, že bez ochrany, podpory a rozvoja zdravia na všetkých úrovniach nie je schopná z dlhodobého hľadiska zabezpečiť kvalitnú, dostupnú a ekonomicky veľmi náročnú zdravotnú starostlivosť všetkým občanom. Zdravie a starostlivosť o zdravie je v rukách jednotlivca i spoločnosti. Motivácia jednotlivca aj celej populácie k vlastnej starostlivosti o zdravie, ale aj ochrane zdravia, si síce vyžaduje celospoločenské úsilie, no v zaručenom výslednom efekte prejavujúcom sa v zlepšenom zdraví ušetrí námahu a v budúcnosti nadbytočne vynakladané finančné prostriedky na niekedy už potom len ťažko dosiahnuteľnú reparáciu zdravotného stavu budúcim generáciám. A práve preto sú úrady verejného zdravotníctva a ich činnosti tak dôležité.

Použitá literatúra: •

•

• • •

•

• •

Graf I.1.1.8 Absolventi na zdravotníckych vysokých školách, štúdium I. a II. stupňa – denná a externá forma štúdia v odbore verejné zdravotníctvo v rokoch 2012-2016

•

Veková štruktúra zamestnancov úradov verejného zdravotníctva k 31. 12. 2017 – Excel tabuľky. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky 2018 poskytnuté Slovenskej lekárskej komore, február 2018. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších zmien a doplnkov, online: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/ SK/TXT /?uri=celex%3A32005L0036 T 4.15.1 Študujúci na zdravotníckych vysokých školách, štúdium I. a II. stupňa – denná forma štúdia T 4.15.2 Študujúci na zdravotníckych vysokých školách, štúdium I. a II. stupňa – externá forma štúdia. Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2012. Národné centrum zdravotníckych informácií,. Bratislava 2014, ISBN 978-80-89292-349. Dostupná na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/ rocenky/rocenka_2012.pdf Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2013. Národné centrum zdravotníckych informácií,. Bratislava 2015, ISBN 978-80-89292-417. Dostupná na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2013.pdf Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2014. NCZI,. Bratislava 2016, ISBN 978-80-89292-47-9. Dostupná na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2014.pdf Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2015. NCZI,. Bratislava 2017, ISBN 978-80-89292-53-0. Dostupná na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2015.pdf Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2016. NCZI,. Bratislava 2018, ISBN 978-80-89292-61-5. Dostupná na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2016.pdf /uverejnené v časopise SLK Medikom č. 2/2018 z júna 2018/

Zdroj údajov: ÚVZ SR

Veková štruktúra lekárov na Slovensku

I.1.2 Záchranná zdravotná služba

Podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je záchranná zdravotná služba špecifickým druhom ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorá sa vykonáva podľa osobitného predpisu. Osobitým predpisom je konkrétne zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe. Tento zákon bol ďalším k pätici tzv. reformných zákonov z dielne exministra Rudolfa Zajaca, ktoré v roku 2004 schválila Národná rada Slovenskej republiky a umožnil prudký rozvoj neodkladnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Záchrannú zdravotnú službu na Slovensku zabezpečujú Operačné stredisko tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky (tiesňová linka 155) a poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby, ktorí sú držiteľmi povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby zriaďuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby môže na základe povolenia disponovať niektorým alebo viacerými z týchto zdravotníckych zariadení: ambulancia rýchlej lekárskej pomoci, ambulancia rýchlej zdravotnej pomoci, ambulancia rýchlej lekárskej pomoci s vybavením mobilnej intenzívnej jednotky a ambulancia vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. Poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby vykonávajú záchrannú zdravotnú službu nielen podľa pokynov operačného strediska záchrannej zdravotnej služby, ale aj podľa pokynov koordinačného strediska integrovaného záchranného systému (tiesňová linka 112), ktorého zriaďovateľom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, keďže títo poskytovatelia sú aj základnou záchrannou zložkou integrovaného záchranného systému. Približne v roku 2008 sa tiež uvažovalo o legislatívnom ukotvení povinnosti prevádzkovateľov nemocníc vytvoriť moderné urgentné príjmy s definovanými kvalitatívnymi atribútmi ako nevyhnutného článku pre zabezpečenie úspechu celej reťaze aktivít ostatných záchranných zložiek zainteresovaných do záchrany života alebo zdravia. Aj keď bolo uvedené v tom čase uznané ako legitímna a oprávnená požiadavka, napokon sa vtedy od modernizácie urgentných príjmov upustilo a modernizovala sa iba sieť a vybavenie záchranných zdravotných služieb s odkazom na nedostatočnú alokáciu finančných prostriedkov. S odstupom 10 rokov sa finančné prostriedky konečne našli a na základe projektu MZ SR financovaného z prostriedkov eurofondov sa majú v najbližšom období v slovenských nemocniciach vybudovať moderné urgentné príjmy I. a II. typu, bola prijatá právna úprava o ich sieti ako aj ohľadne ich minimálneho personálneho a materiálno-technického vybavenia.

Vzdelávanie profesionálov aj verejnosti v neodkladnej resuscitácii

V čase tvorby zákona č. 579/2009 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe sa venovala mimoriadna pozornosť vzdelávaniu profesionálov aj laikov v tejto oblasti. Zamestnanci operačného strediska záchrannej zdravotnej služby mali hneď od účinnosti zákona v januári 2005 pravidelne každých 12 mesiacov absolvovať periodickú odbornú prípravu zameranú na 1. zásady riadenia, koordinácie a vyhodnocovania činnosti záchrannej zdravotnej služby, 2. spôsob zabezpečovania príjmu, vyhodnocovania a realizácie odozvy na tiesňové volania, 3. spôsob zabezpečovania hlasového a dátového prenosu informácií, 4. zásady koordinácie činností zo záchrannými zložkami integrovaného záchranného systému, 5. zásady krízovej intervencie a psychosociálnej prvej pomoci. Člen zásahovej skupiny ambulancie záchrannej zdravotnej služby je povinný absolvovať v rámci sústavného vzdelávania aj vzdelávanie so zameraním na udalosti s hromadným postihnutím osôb. V roku 2006 rozpracovala pracovná skupina Akreditačnej komisie MZ SR dokument Národný program sústavného vzdelávania v neodkladnej zdravotnej starostlivosti a prvej pomoci, ktorý 28. 6. 2007 schválila Rada vlády Slovenskej republiky.

I.1.2

Záchranná zdravotná služba

V dokumente Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky sa konštatuje, že požiadavka na schopnosť poskytnúť neodkladnú starostlivosť sa v rôznom rozsahu týka nielen všetkých zdravotníckych pracovníkov a zamestnancov záchranných zdravotných služieb, ale aj zamestnancov iných súvisiacich služieb (hasiči, Horská záchranná služba, Banská záchranná služba), polície a ďalších cieľových skupín [napr. vodiči, SBS, nositelia zbraní, zamestnanci v rámci BOZP), verejnosť a iní] a s odkazom na uvedené definuje vzdelávacie programy, ktoré je potrebné ponúkať a realizovať pre jednotlivé cieľové skupiny a rámcový rozsah požiadaviek na vedomosti a zručnosti v príslušnom vzdelávacom programe. Nadväzne na uvedené bola prijatá Vyhláška MZ SR č. 28/2008 Z. z. o požiadavkách na kurzy prvej pomoci a kurzy inštruktorov a MZ SR vydalo prvé akreditácie pre kurzy prvej pomoci, kurzy inštruktorov a kurzy neodkladnej pomoci životných funkcií. Podľa vyhlášky MZ SR č. 366/2005 Z. z. lekár absolvuje kurz neodkladnej podpory životných funkcií tréningového charakteru najmenej raz za dva roky. Nová Vyhláška MZ SR č. 74/2019 Z. z. o kritériách a spôsobe hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, ktorá s účinnosťou od 15. marca 2019 nahradila doterajšiu Vyhlášku MZ SR č. 366/2005 Z. z. odkazuje na kurzy neodkladnej podpory životných funkcií v tej podobe, že za absolvovanie ministerstvom zdravotníctva akreditovaného študijného programu sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov (t. j. vrátane kurzov prvej pomoci), ktorý trval 8 až 23 hodín, má zdravotnícky pracovník nárok za jeho absolvovanie na priznanie 8 kreditov.

Ambulantná pohotovostná služba

Pokiaľ ide o systém záchrannej zdravotnej služby Slovenskej lekárskej komore sa tiež v roku 2018 podarilo úspešne zavŕšiť a presadiť do legislatívnej a implementačnej podoby jej vyše desať rokov presadzovaný a rozvíjaný projekt na optimalizáciu lekárskej služby prvej pomoci. Zákonom č. 257/2017 Z. z. sa v novembri 2017 upravil zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a súvisiace predpisy a z bývalej lekárskej služby prvej pomoci vzniká ambulantná pohotovostná služba s dovtedy nedostupnými možnosťami dobrovoľného zapojenia lekárov ambulantnej zdravotnej starostlivosti do rozpisu služieb, pohotovostných ambulantných služieb lekárov len do 22.00 hodiny a zvýšenou hodinovou sadzbou za službu lekára v takejto pohotovosti na 12 €/hodina, čo v mnohých pohotovostiach predstavuje sumu viac ako 4x vyššiu. Po 22-ej hodine majú pacienti s podozrením na závažné ohrozenie ich života alebo zdravia zachovanú možnosť konzultácie svojho zdravotného stavu na operačnom stredisku záchrannej zdravotnej služby (národná bezplatná telefonická linka 155 alebo európska bezplatná telefonická linka 112) a v prípade potreby poskytnutia ambulantnej pohotovosti poskytovanej prostriedkami záchrannej zdravotnej služby, alebo môžu navštíviť urgentné príjmy nemocníc. Pacienti s ochoreniami, ktoré podľa ich názoru znesú odklad zdravotnej starostlivosti, navštívia svojho všeobecného lekára v čase jeho ordinačných hodín nasledujúci pracovný deň. Pre lepšiu edukáciu pacientov, ktoré zdravotné príznaky je potrebné hodnotiť ako závažné a ktoré znesú odklad, pripravuje Slovenská lekárska komora v spolupráci s dcérskymi organizáciami Lekár, a. s. a Nadácia Lekár na túto právnu úpravu nadväzujúci projekt edukácie pacientov.

Použitá literatúra: • • • • •

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Národný program sústavného vzdelávania v neodkladnej zdravotnej starostlivosti a prvej pomoci online: http://www.health.gov.sk/?narodny-program-sustavneho-vzdelavania-v-neodkladnej-zdravotnej-starostlivosti-a-prvej-pomoci-schvaleny-28-6-2007-radou-vlady-sr-pre-bezpecnost-cestnej-premavky citované: 16.7.2018 Vyhláška MZ SR č. 366/2005 Z. z. o kritériách a spôsobe hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov Vyhláška MZ SR č. 28/2008 Z. z. o požiadavkách na kurzy prvej pomoci a kurzy inštruktorov

Veková štruktúra lekárov na Slovensku

Veková štruktúra lekárov v záchrannej zdravotnej službe – regionálne dáta Kotrbová, K., Murgaš, J., Herdová, O., Sisková, E., Karper, R. Graf I.1.2.1 Vývoj počtu ambulancií RZP v r. 1999 - 2015 v krajoch a SR

Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky 1) zaznamenal segment zdravotníctva týkajúci sa záchrannej zdravotnej služby v poslednom desaťročí výrazný rozvoj a to aj v počte ambulancií rýchlej zdravotníckej pomoci (Graf I.1.2.1). V nadväznosti na úplne nový samostatný zákon o záchrannej zdravotnej službe (č. 579/2004 Z. z.), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2005 a zmeny v súvisiacich právnych predpisoch bol ustanovený nový normatív a rozmiestnenie ambulancií rýchlej zdravotníckej pomoci, ktorý bol následne na základe vyhlásených výberových konaní Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky na nové miesta v sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti naplnený. Celkový počet ambulancií záchrannej zdravotnej služby pre územie Slovenskej republiky sa postupne zvyšoval z dovtedajších približne 110 ambulancií pre územie Slovenskej republiky na 330 v roku 2009, ktoré sa v roku po mierne klesajúcej tendencii od roku 2012 ustálili na 250 ambulanciách RZP za rok 2015.

Zdroj údajov: http://datacube.statistics.sk/TM1WebSK/TM1WebLogin.aspx

vybavenie, ale aj kompetencie zdravotníckych pracovníkov v niektorých zdravotníckych povolaniach a typy ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Na základe komplexných legislatívnych a systémových zmien už pri každom zásahu pozemnej ambulancie záchrannej zdravotnej služby, v závislosti od vyhodnotenia Operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby, nemusel byť v teréne pri pacientovi vždy súčasťou zásahovej skupiny aj fyzicky prítomný lekár.

Na základe týchto úprav bol v tom čase prevažne z externých privátnych zdrojov prakticky kompletne modernizovaný vtedy už výrazne technicky zastaralý vozový park slovenských mobilných ambulancií. Tam, kde chýbal, bol kompletne vybudovaný nový a vznikli úplne nové dovtedy neexistujúce stanice záchrannej zdravotnej služby. Do systému záchrannej zdravotnej služby bol pridaný a právne rozpoznaný aj úplne nový typ ambulancií – ambulancie mobilnej intenzívnej jednotky – ktoré boli aj sú špeciálne upravené na prevoz pacientov v kritickom stave (spravidla pacientov JIS nemocníc) medzi jednotlivými zdravotníckymi zariadeniami tak, aby sa počas medzinemocničného prevozu maximálne zamedzilo riziku poškodenia ich zdravia. Najväčšie vstupné investície do modernizácie slovenského zdravotníckeho systému v segmente záchrannej zdravotnej služby zo súkromných zdrojov v tom čase zaznamenala spoločnosť International Resuce System, s. r. o. Bratislava.

Podľa údajov z registra Slovenskej lekárskej komory 3) pracovalo v záchrannej zdravotnej službe na Slovensku v stave k 31. decembru 2016 spol u 115 lekárov, z toho 23 bolo v Bratislavskom samosprávnom kraji, 11 lekárov v Trnavskom samosprávnom kraji, 8 v Trenčianskom samosprávnom kraji, 16 v Nitrianskom samosprávnom kraji, 8 v Žilinskom samosprávnom kraji, 19 v Banskobystrickom samosprávnom kraji, 18 v Prešovskom samosprávnom kraji a 12 v Košickom samosprávnom kraji. Z týchto 115 lekárov záchrannej zdravotnej služby na území celej Slovenskej republiky bolo ku koncu roka 2016 vo veku do 40 rokov 15 lekárov, vo veku od 41 do 49 rokov 39 lekárov, vo veku od 50 do 59 rokov 32 lekárov, vo veku od 60 do 64 rokov 17 lekárov a vo veku nad 65 rokov 12 lekárov. Regionálne rozloženie lekárov záchrannej zdravotnej služby podľa vekovej štruktúry jednotlivých krajov je uvedené v Grafoch I.1.2.2 - I.1.2.10.

Ako vyplýva z pripojeného Grafu I.1.2.1, vývoj počtu pozemných ambulancií rýchlej zdravotníckej pomoci v jednotlivých krajoch prakticky kopíroval celoslovenský trend - s výnimkou Košického samosprávneho kraja, kde možno pozorovať prudký nárast s dvomi vrcholmi v rokoch 2007 a 2009 s následným prudkým poklesom v roku 2008 a postupným poklesom od roku 2010, čo mohlo byť spôsobené diskontinuitou v procesoch opakovaných výberových konaní na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré boli podľa následnej legislatívy prevádzkovatelia vzniknutých staníc a ambulancií záchranných zdravotných služieb povinní absolvovať. Zdroj údajov: SLK 2017

Vo vyhláške MZ SR č. 30 z roku 2006 bolo okrem materiálno-technického vybavenia ambulancií a staníc záchrannej zdravotnej služby po prvýkrát v slovenskej legislatíve detailne definované aj personálne vybavenie zásahovej skupiny záchrannej zdravotnej služby 2). Uvedená vyhláška spolu s vyhláškou MZ SR č. 321/2005 Z. z. a zákonom č. 578/2004 Z. z. zadefinovali nie len materiálno-technické a personálne

Graf I.1.2.2 Lekári v ambulanciách RZP v r. 2016 v Slovenskej republike

I.1.2

Záchranná zdravotná služba

Graf I.1.2.5 Lekári v ambulanciách RZP v r. 2016 Bratislavský kraj a SR

Zdroj údajov: SLK 2017

Graf I.1.2.7 Lekári v ambulanciách RZP v r. 2016 Žilinský kraj a SR

Zdroj údajov: SLK 2017

Graf I.1.2.9 Lekári v ambulanciách RZP v r. 2016 Prešovský kraj a SR

Graf I.1.2.6 Lekári v ambulanciách RZP v r. 2016 Trnavský kraj a SR

Zdroj údajov: SLK 2017

Graf I.1.2.8 Lekári v ambulanciách RZP v r. 2016 Banskobystrický kraj a SR

Zdroj údajov: SLK 2017

Graf I.1.2.10 Lekári v ambulanciách RZP v r. 2016 Košický kraj a SR

Zdroj údajov: SLK 2017

Ako vyplýva z uvedených údajov, záchranná zdravotná služba, podobne ako aj ostatné segmenty zdravotníctva v súčasnosti, vykazujú celkový nedostatok kvalifikovaných lekárov. Aj preto Slovenská lekárska komora začiatkom roka 2017 na základe prerokovania problematiky s hlavným odborníkom MZ SR pre odbor urgentná medicína MUDr. Jánom Murgašom, PhD. listom adresovaným MZ SR podporila iniciovanie novely Vyhlášky MZ SR č. 321/2005 Z. z. o rozsahu praxe

v niektorých zdravotníckych povolaniach v znení neskorších predpisov. Rozširovanie kompetencií zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v záchrannej zdravotnej službe je jedným zo spôsobov ako zabezpečiť dostupnosť tejto služby na požadovanej úrovni. Spomínaná vyhláška obsahuje aj ustanovenie, ktoré je v praxi takmer nevykonateľné a týka sa rozsahu praxe lekára s odbornou spôsobilosťou bez získanej špecializácie.

Veková štruktúra lekárov na Slovensku

Graf I.1.2.9 Lekári v ambulanciách RZP v r. 2016 Trenčiansky kraj a SR

Graf I.1.2.10 Lekári v ambulanciách RZP v r. 2016 Nitriansky kraj a SR

Zdroj údajov: SLK 2017

Podľa návrhu SLK zo začiatku roka 2017 by lekár bez špecializácie pracujúci v záchrannej zdravotnej službe mal vykonávať kompetencie zdravotníckeho záchranára len do momentu zaradenia do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore anestéziológia a intenzívna medicína alebo v špecializačnom odbore urgentná medicína. Následne by už vykonával kompetencie lekára pod odborným dohľadom lekára záchrannej zdravotnej služby s príslušnou špecializáciou 4). V odpovedi na požiadavku SLK a hlavného odborníka MZ SR, navrhlo ministerstvo zdravotníctva ako vhodnejší variant dotknuté ustanovenie § 4ca citovanej vyhlášky úplne vypustiť 5).

Podľa posledného vyjadrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z konca roku 2016 8) rezort zdravotníctva počíta s rozšírením Rezidentského programu MZ SR 9) aj o finančnú podporu štúdia v ďalších špecializáciách lekárov okrem už podporovaných (všeobecné lekárstvo, pediatria). Takže je tu potenciálne vytvorený predpoklad na finančnú podporu vzdelávania lekárov špecialistov pre ďalšie pracoviská prvého kontaktu, ambulancie záchrannej zdravotnej služby ako aj pre plánované urgentné príjmy a traumacentrá. Použitá literatúra: •

20. januára 2017 Slovenská lekárska komora sa na požiadanie MZ SR vyjadrila tiež k materiálu autorov Brenner, M. a kol.: MTZ príprava pre pracoviská urgentnej medicíny – aspekt pacienta. Vo vyjadrení SLK uviedla, že úspešnosť projektu pracovísk urgentnej medicíny je hlavne závislá od dostupných odborných personálnych kapacít a pracovných kompetencií, ktorými zdravotnícki pracovníci a najmä lekári disponujú 6). Slovenská lekárska komora konštatovala, že časť kompetencií zdravotníckych pracovníkov, ktoré by mali využívať na pracoviskách urgentnej medicíny po spustení uvedeného projektu do praxe, dnes nie je bežnou súčasťou ich vzdelania a preto bude potrebné poskytnúť dostatočný časový priestor na doplnenie potrebných vedomostí a zručností a identifikovať „vzdelávacie cesty“ v rámci existujúceho systému vzdelávania. Aktuálne sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní nachádza návrh zákona 7), ktorým Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v súvislosti s realizovaným rozvojom v segmente záchrannej zdravotnej služby navrhlo zmeny aj v oblasti nadväzujúcej na poskytovanie prednemocničnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti – rozširovania a budovania urgentných príjmov nemocníc a tvorbou vysokošpecializovaných traumacentier. V zmysle konceptu aktuálne prezentovaného MZ SR v médiách by zdravotnícki profesionáli pracujúci na urgentných príjmoch a v traumacentrách už nemali byť „sťahovaní“ počas ich inej práce na jednotlivých oddeleniach nemocníc, ale by mali byť stálymi pracovníkmi urgentného príjmu alebo traumacentra.

• • •

•

Štatistický úrad Slovenskej republiky 2017, online: http://datacube.statistics.sk/TM1WebSK/TM1WebLogin.aspx DATAcube\1 Demografia a sociálne štatistiky\05Zdravie\ Zdravotníctvo [zd5001rr]Rýchla zdravotnícka pomoc, citované 22.8.2017 Vyhláška MZ SR č. 30/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o záchrannej zdravotnej službe Register lekárov Slovenskej lekárskej komory – stav k 31. 12. 2016. Legislatívna iniciatíva SLK – vyhláška MZ SR o kompetenciách – kompetencie lekárov ZZS 5.1.2017, online: https://www.lekom.sk/upload/legislativny_vybor/2017/List_na_ MZSR_lekari_bez_specializacie_v_ZZS_13_1_2017_1484301085.pdf Odpoveď MZ SR na list SLK – kompetencie lekára v ZZS (6.2.2017) online: https://lekom.sk/files/Staly_vybor_pre_legislativu/NQK_Odpoved_ MZSR_ZZS Stanovisko SLK k materiálu MZ SR „Urgentné príjmy – aspekt pacienta“ (20. 1. 2017) online: https: //old.lekom.sk/upload/legislativny_vybor/2017/Pripomienky_na_ MZSR_urgentne_prijmy_aspekt _cesta_pacienta_20_1_2017_1486540475.pdf Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, online: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2017/610 Rezort zdravotníctva: V ambulanciách často robia starí lekári. TASR, 28. decembra 2016. online: http://www.teraz.sk/slovensko/rezort-zdravotnictva-v-ambulanciach-/235569-clanok.html Rezidentský program MZ SR, online: http://www.health.gov.sk/?rezidenti /uverejnené v časopise SLK Medikom č. 3/2017 zo septembra 2017 - neupravované/

I.1.3K všeobecnej (I.1.3 a I.1.4) a špecializovanej (I.1.5) ambulantnej zdravotnej starostlivosti

K všeobecnej (I.1.3 a I.1.4) a špecializovanej (I.1.5) ambulantnej zdravotnej starostlivosti

Podľa zákona č. 576/2004 Z. o zdravotnej starostlivosti sa ambulantná zdravotná starostlivosť poskytuje ako všeobecná a špecializovaná. Všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť pre dospelých poskytuje lekár so špecializáciou všeobecné lekárstvo a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti určená sestra s príslušnou odbornou spôsobilosťou, všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť pre deti a dorast poskytuje lekár so špecializáciou v odbore pediatria a príslušná sestra. Špecializovaná ambulantná zdravotná starostlivosť je výslovne uvedená len gynekologická a zubno-lekárska a špecializovaná iná. Špecializovanú gynekologickú ambulantnú zdravotnú starostlivosť poskytuje lekár so špecializáciou gynekológia a pôrodníctvo a príslušná ženská alebo všeobecná sestra alebo pôrodná asistentka, špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú zdravotnú starostlivosť poskytuje zubný lekár a zubný asistent, prípadne v spolupráci s lekárom aj dentálna hygienička a zubný technik. Inú špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť poskytuje lekár s inou špecializáciou ako je vyššie vymenované všeobecné lekárstvo prípadne pediatria a iný zdravotnícky pracovník s príslušnou odbornou spôsobilosťou. V tejto publikácii sa zatiaľ zaoberáme len špecializovanou ambulantnou zdravotnou starostlivosťou gynekologickou, ostatné sú v spracovaní a môžu vyjsť v ďalšom vydaní publikácie. Explicitné uvedenie všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti pre dospelých, všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti pre deti a dorast, špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti gynekologickej, špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti zubno-lekárskej a inej špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti nápadne pripomína reziduá bývalej definície primárnej zdravotnej starostlivosti z obdobia spred roka 1989, ktorá bola v roku 2004 bez náhrady zrušená a dnes dlhodobo v zákone o zdravotnej starostlivosti spolu s definíciou sekundárnej a terciárnej (vrátane dlhodobej) zdravotnej starostlivosti pre prax úplne chýba. Pracovníkmi územného zdravotníckeho obvodu podľa neskoršej právnej úpravy o primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v tom čase boli: obvodný lekár a zdravotná sestra, pre deti do 14 rokov, obvodný pediater (detský lekár) a detská sestra, obvodný gynekológ (ženský lekár) a ženská sestra, obvodný stomatológ (zubný lekár) a zubná inštrumentárka. Pri neprítomnosti obvodného detského a ženského lekára poskytoval základné služby obvodný lekár. Obvodný lekár zodpovedal okresnému národnému výboru za obvodné zdravotnícke služby ako celok. Obvodní zdravotnícki pracovníci sa mali o zdravie obyvateľstva obvodu starať všestranne a sústavne a to nielen o ich organizmus, ale aj o prostredie, v ktorom pracovali a žili, ako aj o ich zdravotné uvedomenie. Zdravotnícky obvod bol teda nielen základnou jednotkou pre liečebno-preventívnu starostlivosť, ale aj pre hygienicko-epidemiologickú službu a zdravotnú výchovu obyvateľstva zároveň. K tejto technicky síce obsolentnej ale obsahove stále aktuálnej definícii, ktorá platila až do roku 2004 je stále možné sa v súčasnom síce rozdrobenom ale stále fungujúcom slovenskom zdravotníctve vrátiť avšak iba v inovovanej podobe. Istý návod dáva Európska komisia.

Nová definícia primárnej zdravotnej starostlivosti

Nová definícia primárnej zdravotnej starostlivosti, ktorú jednotlivým členským štátom Európskej únie odporučila Európska komisia prostredníctvom svojho poradného orgánu Panel expertov Európskej komisie pre efektívne spôsoby investovania do zdravia v júli 2014 umožňuje nielen vytvorenie komplexnejších a lepšie integrovaných služieb pre pacienta v rámci primárnej zdravotnej starostlivosti, ale otvára dvere aj pre lepšie služby sekundárnej a terciárnej ambulantnej ale aj ústavnej starostlivosti. Podstatou poskytovaných služieb je tímovosť, interdisciplinárna, multiprofesionálna, multiinštitucionálna a multisektoriálna spolupráca podporovaná aj príslušnými finančnými tokmi a zvýšené zameranie na potreby pacienta napríklad lepším využitím nástrojov ICF (Medzinárodná klasifikácia funkčných porúch) popri MKCH (Medzinárodná klasifikácia chorôb). Podľa týchto odporúčaní by sa ambulantná a ústavná zdravotná starostlivosť mali ďalej podrobnejšie rozvrstviť ako primárna, sekundárna a terciárna zdravotná starostlivosť. Primárna zdravotná starostlivosť má byť prvou úrovňou systému zdravotnej starostlivosti, ktorá sa poskytuje len ambulantnou formou ako kombinácia všeobecnej a špecializovanej zdravotnej starostlivosti a zabezpečuje vstup osoby do systému pri všetkých jej nových potrebách a prob-

Veková štruktúra lekárov na Slovensku

lémoch týkajúcich sa jej zdravotného stavu s výnimkou veľmi nezvyčajných alebo zriedkavých stavov vrátane urgentnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Primárna zdravotná starostlivosť má zabezpečovať starostlivosť pre všetky stavy osoby kontinuálne v priebehu celého jej života; má byť orientovaná na zdravotné potreby a problémy osoby a je komplexná vzhľadom na potreby, ktoré sú v populácii bežné; poskytuje sa v interdisciplinárnom tíme odborníkov, v ktorom okrem všeobecných lekárov, zubných lekárov, gynekológov a pôrodníkov, príslušných sestier a pôrodných asistentiek aktívne pôsobia aj asistenti výživy alebo nutriční terapeuti, verejní zdravotníci, laboratórni diagnostici, psychológovia, liečební pedagógovia, fyzioterapeuti, farmaceuti a ďalší. Interdisciplinárny tím odborníkov primárnej zdravotnej starostlivosti je v oblasti manažmentu osoby v procese poskytovania starostlivosti odborne vedený a koordinovaný príslušným ošetrujúcim všeobecným lekárom, ktorý zároveň koordinuje alebo integruje inde a inými odborníkmi osobe, rodine alebo komunite poskytovanú zdravotnú, sociálnu alebo inú starostlivosť. Príslušný ošetrujúci všeobecný lekár koordinuje a integruje aj tvorbu a udržiavanie partnerstiev s osobami alebo inštitúciami v rámci komunity a príslušného územia na podporu zlepšovania zdravotného stavu jednotlivcov aj populácie. Sekundárna zdravotná starostlivosť má byť druhá úroveň systému zdravotnej starostlivosti, ktorá presahuje rámec primárnej zdravotnej starostlivosti a poskytuje sa spravidla na základe odporúčania lekára primárnej zdravotnej starostlivosti ambulantnou alebo ústavnou formou, prípadne v ich kombinácii. Sekundárna zdravotná starostlivosť má spravidla jednorazový alebo krátkodobý charakter, s výnimkou prípadov kontinuálnej špecializovanej sekundárnej zdravotnej starostlivosti z dôvodu dispenzarizácie pacienta u ošetrujúceho lekára s príslušnou špecializáciou podľa osobitného predpisu. Terciárna zdravotná starostlivosť je potom tretia úroveň systému zdravotnej starostlivosti, ktorá presahuje rámec primárnej a sekundárnej zdravotnej starostlivosti; poskytuje sa ambulantnou alebo ústavnou formou v prípadoch, keď je to potrebné v záujme dokončenia liečebného procesu alebo zmierňovania prejavov a dôsledkov zhoršovania zdravotného stavu osoby u nej alebo jej príbuzných a blízkych; má spravidla dlhodobý charakter (dlhodobá starostlivosť) a je zameraná hlavne na ošetrovateľskú, psychologickú a rehabilitačnú starostlivosť; poskytuje sa na základe odporúčania lekára primárnej alebo sekundárnej zdravotnej starostlivosti. Súčasťou primárnej, sekundárnej a terciárnej zdravotnej starostlivosti je aj domáca všeobecná a špecializovaná lekárska a iná zdravotná starostlivosť (vrátane ošetrovateľskej), ktorá zahŕňa aj koordináciu a integráciu poskytovanej zdravotnej starostlivosti so sociálnou starostlivosťou pod vedením príslušného ošetrujúceho lekára. Ošetrujúci lekár môže poveriť sestru z interdisciplinárneho tímu odborníkov koordináciou, integráciou a manažmentom poskytovanej zdravotnej a sociálnej starostlivosti u konkrétneho pacienta pre dosiahnutie čo najlepších zdravotných výsledkov (sestra prípadová manažérka), najmä u pacienta, u ktorého je vzhľadom na aktuálny zdravotný stav predpoklad nákladnej alebo náročnej dlhodobej liečby.

Tímová spolupráca a integrácia

Z historických prameňov vyplýva, že pre obdobie novoveku, signifikantne významne hlavne od rokov industrializácie, je vo všetkých oblastiach ľudskej spoločnosti badať trend vysokej diverzifikácie a špecializáciu akýchkoľvek činností. Celému tomuto „detailizačnému trendu“ sa prispôsobujú celosvetové, európske a národné systémy vzdelávania. Na to, na čo v období renesancie kedysi postačovalo, aby bol prizvaný, na riešení sa podieľal, konal a tvoril častokrát iba jeden vzdelaný človek, sú dnes poznatky tak bohaté, že toto poznanie nie je možné obsiahnuť v ľudských kapacitách jedného človeka, ale je pre dosiahnutie čo najlepších výsledkov potrebné spolupracovať v interdisciplinárnych multiprofesionálnych tímoch odborníkov. Pre dosiahnutie čo najlepšieho výsledku však nepostačuje, aby každý člen tímu pracoval v tíme nezávisle v rámci svojej špecializácie, robil diagnostiku, plánoval, poskytoval vlastné služby, správy a hodnotil pokrok (multidisciplinárne tímy) len podľa postupov vlastného odboru, ale je potrebné organizovať neformálne stretnutia členov tímu, na ktorých sa diskutujú spoločné postupy v rámci jednotlivých povolaní a špecializácií v prospech čo najlepšej diagnostiky, plánovania, výkonu služieb a hodnotenia pokroku (interdisciplinárne tímy) napríklad u konkrétneho pacienta, prípadne je potrebné dosiahnuť ešte vyššiu mieru spolupráce, kedy jednotliví odborníci prekračujú hranice svojej špecializácie a vzájomne sa učia a spolupracujú tak, aby umožnili také rozvinutie potenciálu pacienta, ktoré by inak neboli možné (transdisciplinárne tímy). Ukazuje sa, že úspech výsledkov interdisciplinárnych multiprofesionálnych tímov je priamo závislý od identifikovania, komunikovania, porozumenia a zdieľania univerzálnych princípov a hodnôt, ktoré sú spoločné a prelínajú naprieč všetkými špecializáciami, odbormi a povolaniami. V odbornej literatúre sa ešte vyskutuje pojem transdisciplinárne tímy, ktorý predstavuje situáciu vzájomného obohacovania vysokošpecializovaných odborníkov z rôznych oblastí - medicínske aj nemedicínske - v prípade ich spoločnej vedecko-výskumnej činnosti a podobne. Použitá literatúra: • • • •

EXPH (Expert Panel on effective ways of investing in Health), Report on Definition of a frame of reference in relation to primary care with a special emphasis on financing systems and referral systems, 10 July 2014. Dostupné na internete online: http://www.vpl.sk/files/file/uvodna/004_definitionprimarycare_sk.pdf citované 16.7.2018. Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení neskorších predpisov Zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

I.1.3

Všeobecná ambulantná zdravotná starostlivosť o dospelých

I.1.3 Všeobecná ambulantná zdravotná starostlivosť o dospelých

Nedostatok lekárov na Slovensku – všeobecní lekári pre dospelých – regionálne dáta Kotrbová, K., Herdová, O., Karper, R. Sisková, E. V roku 2005 poskytla Slovenská lekárska komora Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky prvé dáta z novovzniknutého registra lekárov o vekovej štruktúre odborníkov v jednotlivých špecializáciách. Z údajov SLK1 vyplynulo, že v tom čase praktizovalo v Slovenskej republike všeobecné lekárstvo pre dospelých spolu 2 424 lekárov. Z toho vo veku do 30 rokov bolo 10, vo veku od 31 do 40 rokov 299, vo veku od 41 do 50 rokov 788, od 51 do 59 847 lekárov, vo veku od 60 do 64 251 a vo veku nad 65 rokov 299. (Tabuľka I.1.3.1) Na zabezpečenie ich bežnej reprodukcie pre potrebnú všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť o dospelých na Slovensku bolo by už v tom čase (rok 2005) potrebné do systému jednorazovo doplniť o 500 lekárov so špecializáciou v odbore všeobecné lekárstvo, ako aj v nasledujúcich kalendárnych rokoch, až do roku 2035 priemerne ročne ďalších 200 všeobecných lekárov pre dospelých. Vďaka týmto údajom Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky následne

Regionálne rozloženie podľa samosprávnych krajov a porovnanie s priemerom SR na Slovensku je uvedené v grafoch I.1.3.1 až I.1.3.9. Ako vyplýva z porovnania údajov jednotlivých samosprávnych krajov so stavom za celú Slovenskú republiku, stav v regiónoch prakticky kopíruje celoslovenskú situáciu, okrem Bratislavského samosprávneho kraja, kde sú pre obyvateľstvo samosprávneho kraja k dispozícii výraznejšie lepšie kapacity praktizujúcich všeobecných praktických lekárov vo veku 41-50 rokov a naopak okrem Banskobystrického samosprávneho kraja, kde je v porovnaní s celoslovenským priemerom štatisticky významne najviac praktizujúcich všeobecných lekárov vo veku 60 až 64 rokov aj vo veku nad 65 rokov a súčasne štatisticky významne málo praktizujúcich všeobecných lekárov v porovnaní s celoslovenským priemerom vo veku 41-50, Trenčiansky samosprávny kraj má v po-

Tabuľ ka I.1.3.1 Údaje z registra SLK v rokoch 2005 a 2016 Slovenskej republike

Vek Rok

do 30

31 - 40

41 - 50

51- 59

60 - 64

nad 65

SPOLU

2005

299

788

847

251

229

2 424

2016

160

477

557

550

564

2 310

ROZDIEL

-8

-139

-311

-290

+299

+335

-114

získalo finančné prostriedky z Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „ESF“) na doplnenie systému zdravotníctva o chýbajúcich kvalifikovaných odborníkov. Prvú výzvu vyhlásilo pre samosprávne kraje 7. apríla 2002 na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na posilnenie personálnych kapacít zdravotníctva v jednotlivých regiónoch. Po skončení programového obdobia Operačného programu Vzdelávanie v roku 2014 sa táto iniciatíva plynule pretransformovala do dnes známeho Rezidentského programu 3) MZ SR financovaného zo štátneho rozpočtu. Podľa údajov z registra lekárov Slovenskej lekárskej komory o aktuálnej vekovej štruktúre všeobecných lekárov pre dospelých z roku 20164 bolo k 31. 5. 2016 v Slovenskej republike evidovaných 2 310 praktizujúcich všeobecných lekárov pre dospelých, z toho vo veku do 30 rokov boli 2, vo veku od 31 do 40 rokov 160, vo veku od 41 do 50 rokov 477, od 51 do 59 rokov 557 lekárov, vo veku od 60 do 64 rokov 550 a vo veku nad 65 rokov 564 lekárov (Tabuľka I.1.3.1). Ako vyplýva z porovnania rokov 2005 a 2016, po desiatich rokoch sa kapacity lekárov vo všeobecnej primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti síce stabilizovali, avšak len vo vyšších vekových skupinách.

rovnaní s celoslovenským priemerom štatisticky významne viac lekárov vo veku 60-64 rokov, čo ho v hodnotení zaraďuje na druhé miesto hneď za kraj Banskobystrický. Z porovnania dát SLK o vekovej štruktúre všeobecných lekárov pre dospelých na Slovensku z rokov 2005 a 2016 vyplýva, že iniciatíva MZ SR z roku 2005 na zabezpečenie potrebného počtu odborníkov pre systém zdravotnej starostlivosti na Slovensku síce naštartovala potrebné strategické plánovanie a vďaka podpore prostriedkov z ESF splnila svoj účel, keďže akcelerovala proces dopĺňania chýbajúcich odborných zdravotníckych kapacít na Slovensku. Taktiež ukotvenie celého procesu posilnenia kapacít v pokračujúcom Rezidentskom programe MZ SR v roku 2014 bolo dôležité a nevyhnutné, avšak ako sa neskôr ukázalo, naďalej nepostačuje na zabezpečenie potrieb a očakávaní obyvateľstva SR v oblasti zdravotnej starostlivosti. Tá by mala byť aktuálne čoraz viac zameraná nielen na diagnostiku a liečbu chorých, ale aj na podporu zdravia, inak relatívne zdravých jedincov. Slovenská lekárska spoločnosť všeobecného praktického lekárstva opakovane upriamuje pozornosť odbornej verej-

Veková štruktúra lekárov na Slovensku

nosti, regulátorov zdravotníctva a správcov prostriedkov verejného zdravotného poistenia od občanov v zdravotných poisťovniach na novú definíciu primárnej zdravotnej starostlivosti odporúčanú Panelom expertov Európskej komisie pre účinné spôsoby investovania do zdravia. Bola prijatá po verejnom prerokovaní na svojom 6. plenárnom zasadnutí 10. júla 2014 5).

Vzhľadom na dostupné dáta o aktuálnom zdravotnom stave obyvateľstva SR a o očakávaných trendoch 6),bolo by vhodné, keby sa v záujme pacientov, Slovenská republika čo najskôr prispôsobila v oblasti legislatívy a finančných mechanizmov týkajúcich sa financovania primárnej zdravotnej starostlivosti tomuto novému konceptu EK. Použitá literatúra:

•

Graf I.1.3.1 Všeobecní lekári pre dospelých v r. 2016 v Slovenskej republike

Graf I.1.3.2 Všeobecní lekári pre dospelých v r. 2016 Bratislavský kraj a SR

Zdroj údajov: SLK 2016

Graf I.1.3.3 Všeobecní lekári pre dospelých v r. 2016 Trnavský kraj a SR

Graf I.1.3.4 Všeobecní lekári pre dospelých v r. 2016 Trenčiansky kraj a SR

Zdroj údajov: SLK 2016

•

Archív Slovenskej lekárskej komory, 2005. http://opv.health-sf.sk/archiv-vyziev-2008/mz-sr-vyhlasuje-vyzvu-na-predkladanie-ziadosti-o-nfp-o-nfp http://www.health.gov.sk/?rezidenti Register lekárov Slovenskej lekárskej komory – stav k 31. máju 2016. http://www.vpl.sk/files/file/uvodna/004_definitionprimarycare_sk. pdf http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=2690:sprava-o-zdravotnom-stave-obyvatestva-slovenskej-republiky-za-roky-2012-2014&catid=108:materialy-schvalene-vladou /uverejnené v časopise SLK Medikom č. 4/2016, neupravované/

I.1.3

Všeobecná ambulantná zdravotná starostlivosť o dospelých

Graf I.1.3.5 Všeobecní lekári pre dospelých v r. 2016 Nitriansky kraj a SR

Graf I.1.3.6 Všeobecní lekári pre dospelých v r. 2016 Žilinský kraj a SR

Zdroj údajov: SLK 2016

Graf I.1.3.7 Všeobecní lekári pre dospelých v r. 2016 Banskobystrický kraj a SR

Graf I.1.3.8 Všeobecní lekári pre dospelých v r. 2016 Prešovský kraj a SR

Zdroj údajov: SLK 2016

Graf I.1.3.9 Všeobecní lekári pre dospelých v r. 2016 Košický kraj a SR

Zdroj údajov: SLK 2016

Veková štruktúra lekárov na Slovensku

I.1.4

Všeobecná ambulantná zdravotná starostlivosť o deti a dorast

Nedostatok lekárov na Slovensku – všeobecní lekári pre deti a dorast – regionálne dáta Kotrbová, K., Teremová, Z., Herdová, O., Soľavová, L., Karper, R., Sisková, E. Na rozdiel od relatívne dobrej dostupnosti údajov o všeobecných lekároch pre dospelých v štatistikách na Slovensku, pokiaľ ide o všeobecných lekárov pre deti a dorast, historické dáta o vekovej štruktúre všeobecných lekárov pre deti a dorast nie sú k dispozícii. Je to o to prekvapujúcejšie, že prakticky kontinuálne do roku 1989 a aj po ňom (celospoločenská liberalizácia) tvorili „všeobecní lekári pre deti a dorast“ pod rôznymi historickými názvami ako napríklad „praktickí lekári pre deti a dorast“ alebo ešte skôr „obvodní pediatri“ popri všeobecných lekároch pre dospelých, gynekológoch, stomatológoch a popri príslušnom strednom zdravotníckom personáli základnú zložku vtedajšieho systému liečebno-preventívnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v tzv. územných zdravotníckych obvodoch 4) zdravotných stredísk a polikliník. Týkal sa ich teda aj systém štátneho plánovania zdravotníckeho personálu vzhľadom na potreby obyvateľstva ako aj súvisiaci systém štátneho plánovania a zabezpečovania vzdelávania 5). Keďže potrebné štatistické údaje nie sú k dispozícii, vývoj v tejto oblasti sa dá usudzovať len nepriamo z iných dát. Konkrétne Štatistický úrad Slovenskej republiky od roku 1998 na pravidelnej ročnej báze sprístupňuje dáta o počte samostatných ambulancií 2) všeobecných lekárov pre deti a dorast, ktorý údaj je však potrebné brať s určitou rezervou, keďže platná legislatíva dlhodobo umožňuje a je to aj v záujme pacientov (napríklad pre zabezpečenie starostlivosti na vidieku), že jeden lekár môže prevádzkovať viacero ambulancií. Počet ambulancií preto môže byť v skutočnosti byť vyšší ako je počet lekárov. Okrem toho Národné centrum zdravotníckych informácií uverejňuje dáta o počte lekárskych miest 6), čo však neuvádza skutočný počet lekárov ako fyzických osôb, keďže jeden lekár môže mať aj viacero čiastočných úväzkov. Z Tabuľky I.1.4.1 vyplýva, že počet lekárskych miest všeobecných lekárov pre deti a dorast v celkove v SR postupne klesá a to z 1 216,9 LM z roku 1998 na 991,1 LM v roku 2015 (t. j. pokles o 225,8 LM teda o 18,6 %). Vedomí si popísaných metodologických problémov týkajúcich sa dostupnosti dát však môžeme na základe tých údajov, ktoré sú dostupné konštatovať, že súčasne s poklesom LM a s poklesom počtu obyvateľov Slovenskej republiky vo veku 0-18 rokov veku z 1 461 591 obyvateľov v roku 1998 na 1 058 300 obyvateľov v roku 2015 (pokles o 27 %) klesal v SR aj počet samostatných ambulancií všeobecných lekárov pre deti a dorast a to z 1 320 ambulancií v roku 1998 na 1 093 ambulancií v roku 2015 (pokles o 17 %).

Tempo poklesu počtu ambulancií tak nekopíruje celkom vývoj príslušnej populácie patriacej do starostlivosti týchto lekárov, čo je v poriadku a je odôvodnené skutočnosťou, že približne od roku 2002 všeobecní lekári pre deti a dorast majú okrem detí vo svojom kmeni pacientov bežne zahrnutú aj mládež pripravujúcu sa na výkon povolania vo veku do 28 rokov veku, ktorá by už inak patrila do starostlivosti príslušného všeobecného lekára pre dospelých. Čiastočne sa takto v segmente všeobecnej ambulantnej starostlivosti o deti a dorast nepriamo kompenzuje nedostatok všeobecných lekárov pre dospelých, o ktorom sme písali v predchádzajúcom čísle časopisu SLK Medikom č. 4/2016 z decembra 2016. Presné dáta o typickej štruktúre kmeňa pacientov všeobecných lekárov pre deti a dorast však opäť nie sú verejne dostupné, aj keď možno zdravotné poisťovne niektorými disponujú. V každom prípade by sme pre uľahčenie akýchkoľvek ďalších plánovacích, rozhodovacích a riadiacich procesov v budúcnosti navrhovali popri lekárskych miestach a počte samostatných ambulancií zaviesť aj zverejňovanie výsledky štatistického vykazovania počtu lekárov ako fyzických osôb v príslušnom vekovom pásme a špecializácii. Dostupné dáta o vekovej štruktúre všeobecných lekárov pre deti a dorast, ktoré sú k dispozícii z Registra lekárov Slovenskej lekárskej komory zobrazujú len posledný aktuálny stav a neumožňujú retrospektívny pohľad, z ktorého by bolo možné usudzovať vývoj za posledné obdobie. Napriek tomu však z nich možno jednoznačne usudzovať, podobne ako tomu bolo pri kmeni poskytovateľov všeobecnej starostlivosti o dospelých, že je vysoko aktuálne aj starnutie kmeňa poskytovateľov všeobecnej starostlivosti o deti a dorast. V celoslovenskom meradle tvorí až vyše polovicu všeobecných lekárov pre deti a dorast (633) skupina lekárov vo veku nad 60 rokov; naproti tomu vo vekových skupinách do 60 rokov je len 410 lekárov, čo znamená, že zhruba už o 5-7 rokov, kedy týmto lekárom vznikne nárok na odchod do dôchodku, v prípade ich skutočného odchodu do dôchodku, nebude mať kto malým pacientom zabezpečovať potrebnú zdravotnú starostlivosť a to vo viacerých regiónoch súčasne. Regionálne rozloženie poukazuje na to, že najväčší problém bude mať Bratislavský kraj, kde je vo vekovej skupine 65 a viac rokov štatisticky významne viac lekárov a vo vekovej skupine 51-59 rokov je ich štatisticky významne menej oproti ostatným krajom.

I.1.4

Všeobecná ambulantná zdravotná starostlivosť o deti a dorast

Tabuľ ka I.1.4.1 Vývoj počtu detí a samostatných ambulancií všeobecných lekárov pre deti a dorast v SR

Rok Počet obyvateľov vo veku 0-181) Počet ambulancií 2) Počet lekárskych miest 1) Počet detí pripadajúcich na 1 lekárske miesto

1998

2000

2002

2004

2006

2008

2010

2012

2014

2015

1 461 591 1 390 424 1 320 732 1 248 229 1 187 708 1 138 335 1 103 452 1 075 328 1 061 180 1 058 300 1 320

1 312

1 289

1 309

1 152

1 164

1 164.

1 135

1 093

1 065

1 216,9

1 207,9

1 190,3

1 155,2

1 095,9

1 088,2

1 071,5

1 050,1

1 002,6

991,1

1 201

1 151

1 110

1 081

1 084

1 046

1 030

1 024

1 058

1 068

Tabuľ ka I.1.4.2 Veková štruktúra všeobecných lekárov pre deti a dorast 2016 – údaje z registra SLK3)

Rok\Vek 2016

do 40

41 - 50

51 - 59

60 - 64

nad 65

SPOLU

127

271

312

321

1 043

Pripomeňme len, že podľa dostupných údajov o počte študentov zaradených do tzv. Rezidentského programu MZ SR financovaného zo štátneho rozpočtu 7) prví absolventi programu budú pre Slovensko k dispozícii v roku 2017 a to konkrétne pre všeobecné lekárstvo (pre dospelých). Podľa údajov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky je celkove v projekte zaradených 272 rezidentov, z toho 191 pre všeobecné lekárstvo a 81 pre pediatriu 8). Ako vidno z uvedeného (633 odchádzajúcich oproti 81 pripravovaných) určite to nebude stačiť a to navyše platí všeobecne akceptovaný konsenzus, že rezidentský program by sa mal urgentne rozšíriť aj o ďalšie špecializácie. Ako sme už uviedli v pôvodnom článku v časopise Medikom č. 4/2016, radi by sme aj na tomto mieste znovu zdôraznili, že na zlepšenie situácie nestačí iba prijatie opatrení v oblasti vzdelávania. SLS všeobecného praktického lekárstva opakovane upriamuje pozornosť odbornej verejnosti, regulátorov zdravotníctva a správcov prostriedkov verejného zdravotného poistenia od občanov v zdravotných poisťovniach na novú definíciu primárnej zdravotnej starostlivosti odporúčanú Panelom expertov Európskej komisie, ktorá bola prijatá 10. júla 2014 9).

Graf I.1.4.1 Ambulancie všeobecných lekárov pre deti a dorast v r. 1998 - 2015 v krajoch SR

Zdroj údajov: http://datacube.statistics.sk/TM1WebSK/TM1WebLogin.aspx

• •

Podľa tejto definície má primárnu zdravotnú starostlivosť jednotlivcovi poskytovať tím zdravotníckych profesionálov zložený nielen zo všeobecných lekárov a sestier, ale aj zdravotníckych odborníkov zameraných na výživu, fyzioterapeutov, psychológov, pracovných terapeutov, farmaceutov a ďalších. Tento tím má poskytovať komplexné zdravotnícke a komunitné služby, ktoré by mali riešiť veľkú väčšinu potrieb obyvateľstva v oblasti osobného zdravia. Vzhľadom na dostupné dáta o aktuálnom zdravotnom stave obyvateľstva SR a o očakávaných trendoch 10), by bolo vhodné, keby sa v záujme pacientov, Slovenská republika čo najskôr prispôsobila v oblasti legislatívy a finančných mechanizmov týkajúcich sa financovania primárnej zdravotnej starostlivosti tomuto novému konceptu a zapojili sa všetky odborné kapacity, ktoré sú dostupné.

• •

•

Použitá literatúra: •

•

Tabuľka 1.1 Veková štruktúra obyvateľstva stav k 31.12. Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 1998-2014 Národné centrum zdravotníckych informácií online: http://www.nczisk.sk/Publikacie/Edicia_roceniek/Pages/default. aspx citované 2.2.2017. Datacube. \1 Demografia a sociálne štatistiky\05 Zdravie\Zdravotníctvo[zd5001rr ] Štatistický úrad Slovenskej republiky. online: http://datacube.statistics.sk/TM1WebSK/, citované 2.2.2017.

•

Register lekárov Slovenskej lekárskej komory – stav k 31.12.2016, interný softvér SLK. Skrbková, E., Ganický, B., Štěpán, J.: Náuka o zdravotníctve. Učebný text pre stredné zdravotnícke školy. Vydavateľstvo Osveta, n. p. Martin, 1969. Tretie doplnené vydanie. 70-034-69. s. 37. Makovický, E. a kol.: Sociálne lekárstvo a organizácia zdravotníctva. Kompendium. Vydavateľstvo Osveta, n. p. Martin, 1978. Druhé prepracované a doplnené vydanie. 70-077-81. s. 7 Tabuľka 3.5 Zdravotná starostlivosť v ambulanciách. Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 1998-2014 Národné centrum zdravotníckych informácií, online: http://www.nczisk.sk/Publikacie/Edicia_roceniek/Pages/default. aspx citované 2.2.2017. Rezidentský program, online: http://www.health.gov.sk/?rezidenti citované 2.2.2017. Rezort zdravotníctva: V ambulanciách často robia starí lekári. TASR, 28. decembra 2016. online: http://www.teraz.sk/slovensko/rezort-zdravotnictva-v-ambulanciach-/235569-clanok.html Panel expertov Európskej komisie pre účinné spôsoby investovania do zdravia. Definícia referenčného rámca týkajúceho sa primárnej starostlivosti s osobitným dôrazom na systémy financovania a systémy odosielania. Prijaté na 6. plenárnom zasadnutí 10. júla 2014 po verejnom prerokovaní. online: http://www.vpl.sk/files/file/uvodna/004_definitionprimarycare_sk. pdf Správa o zdravotnom stave obyvateľstva Slovenskej republiky za roky 2012-2014. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. online: http://www.uvzsr.sk/index.php?option= com_content& v i e w = a r ticle&id=2690:sprava-o-zdravotnom-stave-obyvatestva-slovenskej-republiky-za-roky-2012-2014&caid=108:materialy-schvalene/uverejnené v časopise SLK Medikom č. 1/2017, neupravované/

Veková štruktúra lekárov na Slovensku

Graf I.1.4.2 Všeobecní lekári pre deti a dorast v r. 2016 v Slovenskej republike

Graf I.1.4.3 Všeobecní lekári pre deti a dorast v r. 2016 Bratislavský kraj a SR

Zdroj údajov: SLK

Graf I.1.4.4 Všeobecní lekári pre deti a dorast v r. 2016 Trnavský kraj a SR

Graf I.1.4.5 Všeobecní lekári pre deti a dorast v r. 2016 Trenčiansky kraj a SR

Zdroj údajov: SLK

Graf I.1.4.6 Všeobecní lekári pre deti a dorast v r. 2016 Nitriansky kraj a SR

Graf I.1.4.7 Všeobecní lekári pre deti a dorast v r. 2016 Žilinský kraj a SR

Zdroj údajov: SLK

I.1.4

Všeobecná ambulantná zdravotná starostlivosť o deti a dorast

Graf I.1.4.8 Všeobecní lekári pre deti a dorast v r. 2016 Banskobystrický kraj a SR

Graf I.1.4.9 Všeobecní lekári pre deti a dorast v r. 2016 Prešovský kraj a SR

Zdroj údajov: SLK

Graf I.1.4.10 Všeobecní lekári pre deti a dorast v r. 2016 Košický kraj a SR

Zdroj údajov: SLK

Veková štruktúra lekárov na Slovensku

I.1.5

Špecializovaná ambulantná zdravotná starostlivosť gynekologická

Veková štruktúra gynekológov – regionálne dáta Kotrbová, K., Teremová, Z., Herdová, O., Soľavová, L., Karper, R., Sisková, E. Graf I.1.5.1 Vývoj počtu ambulancií gynekológov v r. 1998-2015 v krajoch SR

Dostupné dáta o vekovej štruktúre lekárov so špecializáciou gynekológia a pôrodníctvo, ktorí v systéme zdravotníctva na Slovensku pracujú v ambulanciách ako samostatne zárobkovo činné osoby poukazujú na to, že problém starnutia kmeňa poskytovateľov zdravotnej starostlivosti 5) sa týka aj tohto segmentu zdravotníctva. V porovnaní so všeobecnými lekármi pre deti a dorast a so všeobecnými lekármi pre dospelých, ku ktorým sme regionálne dáta uverejnili v predchádzajúcich číslach časopisu Medikom (č. 4/2016 a č. 1/2017) sa však na týchto Rezidentský program MZ SR6) určený na doplnenie systému zdravotníctva o kvalifikovaných odborníkov zatiaľ nevzťahuje, aj keď Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vo svojich posledných mediálnych vyjadreniach pripustilo, že v najbližšom období Rezidentský program MZ SR rozšíri a bude aplikovať aj na ďalšie lekárske špecializácie.

Zdroj údajov: http://datacube.statistics.sk/TM1WebSK/TM1WebLogin.aspx

Tabuľ ka I.1.5.1 Vývoj počtu žien a samostatných ambulancií gynekológov v SR

Rok Počet žien 1)

1998

2000

2002

2004

2006

2008

2010

2012

2014

2 769 690 2 769 690 2 767 855 2 771 332 2 775 353 2 782 450 2 793 033 2 774 857 2 779 021

Počet ambulancií 2)

612

553

584

616

716

827

880

876

867

Počet lekárskych miest 1)

468,0

474,8

499,6

524,1

573,5

609,4

626,1

633,6

643,8

Počet žien pripadajúcich na 1 lekárske miesto

5 919

5 847

5 540

5 288

4 839

4 566

4 461

4 380

4 317

Tabuľ ka I.1.5.2 Veková štruktúra gynekológov v ambulanciách v roku 2016 – údaje z registra SLK3

Rok\Vek 2016

do 40

40 - 49

50 - 59

60 - 69

nad 70

SPOLU

128

211

503

Tabuľ ka I.1.5.3 Veková štruktúra všetkých gynekológov v rokoch 1999 až 2016

Vek Rok

do 30

30 - 39

40 - 49

1999

144

240

358

291

2016

137

262

229

346

112

1 088

-142

-103

-96

-62

+273

+105

-25

ROZDIEL

Z dostupných dát (Tabuľka I.1.5.1) vyplýva, že síce je situácia v roku 2014 oproti roku 1998 lepšia a v prospech pacientiek v tom zmysle, že len pri mierne stúpajúcom počte žien v Slovenskej republike, keď za 16 rokov počet žien v Slovenskej republike vzrástol len o 9 tis. (t. j. o necelé 1 %), v tom istom čase vzrástol počet samostatných privátnych ambulancií gynekológie a pôrodníctva zo 612 na 867 (t. j. o 30 %) a počet lekárskych miest v týchto ambulanciách zo 468 na 643 (t. j. o 28 %). Vďaka tomu v roku 2014 pripadalo na jedného

50- 59

60 - 69

nad 70

SPOLU 1 113

gynekológa ambulantnej zdravotnej starostlivosti 4 317 žien; v roku 1998 to bolo až 5 919. Register lekárov Slovenskej lekárskej komory v roku 2016 evidoval spolu 503 praktizujúcich gynekológov ako samostatne zárobkovo činných osôb (Tabuľka I.1.5.2), čo je podľa štatistických podkladov zhruba polovica z celkového počtu všetkých gynekológov pracujúcich na Slovensku (porovnanie Tabuľky I.1.5.2 a Tabuľky I.1.5.3). Pri potenciálne optimistickej prognóze dostupnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej gynekológmi v ambu-

I.1.5

Špecializovaná ambulantná zdravotná starostlivosť gynekologická

Graf I.1.5.2 Ambulantní gynekológovia v r. 2016 v Slovenskej republike

Graf I.1.5.3 Ambulantní gynekológovia v r. 2016 Bratislavský kraj a SR

Zdroj údajov: SLK

lanciách však treba byť nanajvýš opatrný, nakoľko údaje z Registra lekárov SLK za rok 2016 o vekovej štruktúre praktizujúcich gynekológov poukazujú, že situácia sa v priebehu najbližších 5-10 rokov môže prudko zmeniť pre vysoký počet lekárov vo vekových skupinách nad 50 rokov, ktorý nie je prirodzene plynule kompenzovaný prílevom lekárov v nižších vekových skupinách. Vo veku nad 60 rokov je v súčasnosti v systéme 274 lekárov, zatiaľ čo vo vekovej skupine do 50 rokov iba 101 (t. j. o 37 % menej) a vo veku do 30 rokov žiadny. Rozšírenie Rezidentského programu MZ SR o špecializáciu gynekológia a pôrodníctvo je preto pre zabezpečenie dostupnosti ambulantnej gynekologicko-pôrodníckej starostlivosti o ženy v priebehu najbližších 10 rokov viac ako žiadúce. Pokiaľ ide o regionálne dáta, v relatívne vyváženej a dobrej kondícii sú kmene lekárov poskytujúcich gynekologickú ambulantnú zdravotnú starostlivosť v Košickom a Trnavskom kraji; vážnejším problémom so zabezpečením zdravotnej starostlivosti v odbore gynekológia a pôrodníctvo z dôvodu nedostatku odborných personálnych budú naopak čeliť ostatné kraje, štatisticky významne najmä kraj Nitriansky. Preto by bolo vhodné, aby rezort zdravotníctva okrem rozšírenia Rezidentského programu MZ SR o odbor gynekológia a pôrodníctvo urýchlene riešil aj zavedenie iných mechanizmov, ktoré by motivovali absolventov medicíny zaujímať sa o výkon povolania lekára na Slovensku a v jeho výkone na Slovensku aj zotrvať. Venovali sme sa im v osobitnom článku uverejnenom v časopise Medikom č. 1/20177). Pre pripomenutie len spomeňme niektoré z motivátorov, ktoré v realizovanom prieskume MZ SR lekári vyjadrili. Lekári odchádzajúci zo Slovenska za prácou do zahraničia v rokoch 2004-2007 ako motivácie, ktoré by ich presvedčili zotrvať vo výkone lekárskeho povolania na Slovensku uviedli: zlepšenie odmeňovania, modernizáciu budov a vybavenia, zvyšovanie možností sebarealizácie, zvýšenie kvality vzdelávania, zlepšenie spoločenského postavenia. Dnes by možno boli výsledky zisťovania podobné a možno v niečom iné, ale aj tak stále chýba stratégia starostlivosti o ľudské zdroje v zdravotníctve ako systémového prvku pre zabezpečenie dostatočného počtu lekárov, zatraktívnenie výkonu lekárskeho povolania a zvýšenie jeho spoločenského postavenia na Slovensku.

Graf I.1.5.10 Ambulantní gynekológovia v r. 2016 Nitriansky kraj a SR

Zdroj údajov: SLK

Použitá literatúra: •

• • •

•

• •

T 1.1 Veková štruktúra obyvateľstva stav k 31.12, Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 1998-2014 Národné centrum zdravotníckych informácií online: citované 2.2.2017 http://www.nczisk.sk/Publikacie/Edicia_roceniek/Pages/default. aspx Demografia a sociálne štatistiky\05 Zdravie\Zdravotníctvo [zd5001rr ] Štatistický úrad Slovenskej republiky. online: citované 2.2.2017 http://datacube.statistics.skDATAcube\1 Register lekárov Slovenskej lekárskej komory – stav k 31.12.2016 Tabuľka 4.5.1/4.5.2 Počty lekárov v štátnych a neštátnych zdravotníckych a iných zariadeniach k 31.12. 1999 podľa hlavného odboru činnosti a vekových skupín - muži /ženy vo fyzických osobách)- gynekológia a pôrodníctvo http://www.nczisk.sk/Publikacie/Edicia_roceniek/Pages/default. aspx Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 1999 Národné centrum zdravotníckych informácií online: citované 2.2.2017. Rezort zdravotníctva: V ambulanciách často robia starí lekári. TASR, 28. decembra 2016. online: http://www.teraz.sk/slovensko/rezort-zdravotnictva-v-ambulanciach-/235569-clanok.html Rezidentský program, online: http://www.health.gov.sk/?rezidenti citované 2.2.2017 Kotrbová, K.: Alarmujúce čísla o Slovensku. In: Medikom, časopis Slovenskej lekárskej komory č. 1/2017, marec 2017, ročník VII, s. 65. ISSN 1338-340X /uverejnené v časopise SLK Medikom č. 2/2017/

Veková štruktúra lekárov na Slovensku

Graf I.1.5.4 Ambulantní gynekológovia v r. 2016 Trnavský kraj a SR

Graf I.1.5.5 Ambulantní gynekológovia v r. 2016 Trenčiansky kraj a SR

Zdroj údajov: SLK

Graf I.1.5.6 Ambulantní gynekológovia v r. 2016 Žilinský kraj a SR

Graf I.1.5.7 Ambulantní gynekológovia v r. 2016 Prešovský kraj a SR

Zdroj údajov: SLK

Graf I.1.5.8 Ambulantní gynekológovia v r. 2016 Košický kraj a SR

Graf I.1.5.9 Ambulantní gynekológovia v r. 2016 Banskobystrický kraj a SR

Zdroj údajov: SLK

Podľa zákona o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa ústavná zdravotná starostlivosť poskytuje na základe odporúčania ošetrujúceho lekára, ak zdravotný stav osoby vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti s predpokladaným pobytom na lôžku v zdravotníckom zariadení dlhšie ako 24 hodín. Medzi zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve patria nemocnice (všeobecné a špecializované), liečebne, hospice, domy ošetrovateľskej starostlivosti, prírodné liečebné kúpele a kúpeľné liečebne a zariadenia biomedicínskeho výskumu. Všeobecná nemocnica je určená na poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti v rôznych špecializačných odboroch. Špecializovaná nemocnica je určená na poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti v prevažne jednom špecializačnom odbore alebo aj v špecializačných odboroch s ním súvisiacich; špecializovanými nemocnicami sú aj centrá pre liečbu drogových závislostí. Liečebňa je určená na poskytovanie špecializovanej zdravotnej starostlivosti zameranej najmä na poruchy zdravia chronického charakteru so zdĺhavým priebehom liečenia. Dom ošetrovateľskej starostlivosti je určený na poskytovanie nepretržitej ošetrovateľskej starostlivosti vrátane ošetrovateľskej rehabilitácie osobe, ktorej zdravotný stav nevyžaduje sústavnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú lekárom, ale vyžaduje nepretržité poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti s predpokladaným pobytom na lôžku presahujúcim 24 hodín, ktorú nemožno vykonávať v prirodzenom sociálnom prostredí osoby. Hospic je určený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti osobe s nevyliečiteľnou a zároveň pokročilou a aktívne progredujúcou chorobou, ktorá spravidla vedie k smrti. Cieľom zdravotnej starostlivosti poskytovanej v hospici je zlepšenie kvality života, zmiernenie utrpenia a stabilizácia zdravotného stavu. V hospici možno prevádzkovať aj mobilný hospic. Prírodné liečebné kúpele a kúpeľná liečebňa sú určené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti osobe na stabilizáciu zdravotného stavu, regeneráciu zdravia alebo na prevenciu vzniku chorôb. Zariadenie biomedicínskeho výskumu je určené na také poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré vedie k získavaniu a overovaniu nových biologických, medicínskych, ošetrovateľských poznatkov a poznatkov z pôrodnej asistencie na človeku a vyžaduje nepretržitý pobyt osoby na lôžku presahujúci 24 hodín. Zdravotnícke zariadenie, ktoré popri poskytovaní zdravotnej starostlivosti umožňuje aj pravidelnú praktickú časť výučby žiakov stredných zdravotníckych škôl, praktickú časť vysokoškolského vzdelávania v zdravotníckych povolaniach alebo ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov sa považuje za výučbové zdravotnícke zariadenie. Univerzitná nemocnica participuje na príprave mladých lekárov a zubných lekárov. Označenie fakultná nemocnica môže používať všeobecná nemocnica, ktorá participuje na príprave zdravotníckych pracovníkov v ostatných zdravotníckych povolaniach. Pracovisko zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorom sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť na lôžku alebo spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky sa označuje ako oddelenie. Oddelenie univerzitnej nemocnice, oddelenie fakultnej nemocnice, alebo oddelenie špecializovanej nemocnice sa po dohode štatutárneho orgánu zdravotníckeho zariadenia s príslušným rektorom vysokej

školy môže označiť ako klinika vrátane spojenia označenia s označením príslušnej vzdelávacej inštitúcie. Podľa odporúčaní by klinika zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti mala okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti, prípravy a vzdelávania zdravotníckych pracovníkov vykonávať aj biomedicínsky výskum. Oddelenie možno ďalej organizačne členiť na ošetrovacie jednotky.

Pohľad do histórie ústavnej zdravotnej starostlivosti Vychádzajúc z historických prameňov, aby bol početný súbor rôznych zariadení na území okresu vzájomne organizačne a pracovne prepojený tak, aby to umožňovalo ich vzájomnú spoluprácu boli vtedy všetky zdravotnícke zariadenia v okrese zlúčené do jedného organizačného, pracovného, administratívneho a hospodárskeho celku – okresného ústavu národného zdravia (OÚNZ), ktorý spravoval okresný národný výbor. OÚNZ bol rozpočtovou organizáciou okresného národného výboru. Miestne a mestské národné výbory sa v tom čase starali predovšetkým o hygienické prostredie v obci a zúčastňovali sa na zabezpečení zdravotnej starostlivosti v obvodných zariadeniach. Okresné národné výbory spravovali OÚNZ. Otázky týkajúce sa ochrany zdravia ľudí a riadenia zdravotníctva prerokúvala zdravotnícka komisia národného výboru. Členmi komisie boli poslanci a niektorí ďalší občania určení národným výborom. Súčasťou aparátu národného výboru bol aj odbor zdravotníctva, ktorý plnil úlohy štátnej zdravotnej správy. Do OÚNZ boli spravidla začlenené: okresná hygienická stanica, nemocnica s poliklinikou, prípadne pôrodnica spolu s príslušnými územnými a závodnými obvodnými zariadeniami, odborné liečebne, detské liečebné a ozdravovne, dojčenské ústavy a detské domovy, lekárne, predajne zdravotníckych potrieb a predajne liečivých rastlín, zdravotnícka škola s domovom mládeže. Tento celok zdravotníckych zariadení bol riadený tímom riadiacich pracovníkov OÚNZ. Na čele ústavu bol riaditeľ so špecializáciou v odbore sociálne lekárstvo, ktorý riadil činnosť ústavu a podriadených organizácií. Riaditeľovi OÚNZ boli podriadení: riaditelia nemocníc s poliklinikami, liečební a ostatných zariadení, okresný lekár – štatistik, okresný posudkový lekár, okresný lekárnik, riaditeľ strednej zdravotníckej školy, vedúca sestra ústavu a vedúci právneho oddelenia. V najväčších mestách republiky boli zriadené mestské ústavy národného zdravia. Niektoré organizácie celoslovenského významu riadilo ministerstvo zdravotníctva, vrátane krajských ústavov národného zdravia (KÚNZ). Krajské ústavy národného zdravia boli rozpočtovými organizáciami krajských národných výborov (v tom čase: Západoslovenský, Stredoslovenský, Východoslovenský a osobitne pre mestá Bratislava a Košice). Do KÚNZ boli začlenené: nemocnica s poliklinikou III. typu v sídle KÚNZ, krajská hygienická stanica, niektoré významné odborné liečebné ústavy, lekárne III. typu a zdravotnícke školy. Nemocnica s poliklinikou III. typu v sídle KÚNZ bola spravidla výučbovou a vedecko-výskumnou základňou lekárskej fakulty (fakultná nemocnica). KÚNZ plnil funkciu najvyššieho odborného, metodického a vzdelávacieho centra zdravotnej starostlivosti v kraji. Poskytoval vysokošpecializované služby obyvateľom celého kraja, odborne viedol zdravotnícke zariadenia, hodnotil úroveň poskytovaných služieb na úrovni okresov, predkladal plány na rozvoj a zvyšovanie úrovne zdravotníckych služieb v kraji, organizoval a zabezpečoval ďalšieho vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, vykonával dozor nad strednými zdravotníckymi školami v kraji,

II Ústavná zdravotná starostlivosť

zúčastňoval sa vedecko-výskumnej činnosti a zabezpečoval zavádzanie jej výsledkov do praxe 4). K základným funkciám riadiacich orgánov patrilo zisťovanie potrieb a plánovanie – boli vypracúvané dlhodobé okresné, krajské a celoštátne plány rozvoja zdravotníctva spravidla na 10 rokov, ale aj ročné plány, ktoré podrobne určovali úlohy a prostriedky na ich plnenie v ďalšom roku 1) a to najmä z dôvodu zabezpečiť z celospoločenských zdrojov primerané prostriedky na jeho chod a ďalší rozvoj 4). Pri riadení zdravotníctva pomáhali ako poradný orgán Vedecké rady ministerstiev (ČSR, SSR), ktoré boli zložené z najvýznamnejších osobností lekárskej vedy a praxe. Úlohou vedeckej rady bola príprava vedeckých podkladov na riadenie zdravotnej politiky 4). Tento stav trval prakticky až do konca roku 1991, kedy sa zákonom Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb., ktorým sa menili a dopĺňali niektoré predpisy v oblasti zdravotníctva novelizoval zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu. Umožnenie existencie neštátnych zdravotníckych zariadení ako súčasti systému zdravotnej starostlivosti po celospoločenskej liberalizácii v roku 1989 bolo až druhým krokom smerujúcim k dekompozícii dovtedajšej jednotnej sústavy štátneho zdravotníctva. Prvý krok smerujúci k dekompozícii riadiacich štruktúr v zdravotníctve sa stal už v septembri 1990, kedy boli zrušené okresné a krajské národné výbory 7) a tým prakticky bez náhrady zrušený aj celý systém riadenia zdravotníctva a dovtedy vytvorenej rajonizácie zdravotníckych služieb prostredníctvom okresných a krajských ústavov národného zdravia. Nimi vykonávané zisťovanie potrieb, plánovanie, zabezpečovanie a regionálna koordinácia všetkých poskytovaných služieb v prospech rozvoja zdravia občanov na danom území neboli dodnes plnohodnotne nahradené a to ani po vzniku vyšších územných celkov, ktoré prevzali isté právomoci v oblasti zdravotníctva. Silne emotívne symbolicky vnímaným a úplným potvrdením tohto trendu liberalizácie v zdravotníctve na Slovensku bolo zavedenie inštitútu slobodnej voľby lekára v prvom „ponovembrovom“ zákone upravujúcom problematiku zdravotnej starostlivosti, ktorý nadobudol účinnosť v roku 1995. Osoby získali právo na výber ktoréhokoľvek lekára a zdravotníckeho zariadenia, s výnimkou osoby vykonávajúcej základnú a náhradnú vojenskú službu a osoby, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody. Do roku 1995, kedy nadobudol účinnosť spomínaný prvý „porevolučný“ zákon o zdravotnej starostlivosti koncipovaný po 17. novembri 1989, bolo prakticky 100 % odštátnené poskytovanie primárnej zdravotnej starostlivosti ambulanciami všeobecných lekárov pre dospelých, pediatrov, gynekológov a stomatológov v pôvodných zdravotných strediskách a v poliklinikách. Nasledovalo odštátňovanie alebo privatizácia ďalších zdravotníckych zariadení. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky si v konečnom dôsledku ponechalo pôsobnosť na povoľovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti v neštátnych prírodných liečebných kúpeľoch, nemocniciach s poliklinikou III. typu, odborných liečebných ústavoch, záchrannej zdravotnej službe, vysokošpecializovaných odborných ústavoch, zariadeniach na výrobu a veľkodistribúciu liekov a zdravotníckych pomôcok, zariadeniach na výchovu, výučbu a ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, v zdravotníckych vedecko-výskumných a vývojových pracoviskách a zdravotníckych kontrolných a referenčných zariadeniach. Reformné zákony exministra Rudolfa Zajaca z roku 2004 síce na jednej strane posilnili dekompozíciu riešenia zdravotníckej problematiky napríklad aj tým, že zrušili dovte-

dajšiu stratifikáciu nemocníc na nemocnice I., II. a III. typu ako prekonanú a jednotliví poskytovatelia zostali naďalej bez zavedenia vzájomnej systémovej spolupráce a vzájomného previazania procesných a odborných záležitostí ako nevyhnutnej integrácie v prospech a v záujme bezpečnosti pacienta aj zdravotníckych pracovníkov nachádzajúcich sa v systéme zdravotníctva - až na dve výnimky: Národnú transfúznu službu a Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby. Tieto dva príklady dobrej praxe – dobre rozpracovanej riadiacej a zároveň výkonnej štruktúry na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni, vzájomne previazanej a riadenej z jedného národného centra prostredníctvom regionálnych medzičlánkov, rovnako uhrádzaných z prostriedkov plynúcich z verejného zdravotného poistenia, ako sú hradení jednotliví poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a to až na úroveň istého druhu (aj súkromných) poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ukazujú akúsi obdobu systému bývalých okresných a krajských ústavov národného zdravia. Nejde síce o hlavný produkt reformných zákonov, ale predsa len existujúci a fungujúci, čo naznačuje, že toto by mohla byť cesta na podporu subsidárneho aj horizontálneho previazania líniových, okresných, krajských aj národných štruktúr poskytovateľov zdravotnej starostlivosti prípadne vrátane aj poskytovateľov ochrany, podpory a rozvoja zdravia obyvateľstva smerom k integrácii a posilneniu vzájomnej vnútornej aj vonkajšej spolupráce v nových podmienkach. 16. júla 2018 slovenské médiá informovali, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pripravuje novú podobu pre nemocnice na Slovensku, ako to vyplýva z konceptu rozvoja ústavnej zdravotnej starostlivosti, ako bol predstavený verejnosti za prítomnosti predsedu vlády SR Petra Pellegriniho. Plány MZ SR ukazujú, ako nová kategorizácia nemocníc môže priniesť vyššiu kvalitu pre pacienta a viac hodnoty za peniaze v oblasti lôžkovej zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Opatrenia budú realizované postupne do roku 2030, prvé čiastkové z nich plánujú poisťovne zaviesť do praxe už od roku 2019. Použitá literatúra: • Makovický, E. a kol.: Organizácia zdravotníctva. Učebnica pre stredné zdravotnícke školy. Vydavateľstvo Osveta, n. p. Martin, 1982. Druhé prepracované vydanie. 70-065-82. • zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu, online: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1966/20/19660701.html Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, online: http://www.zakonypreludi.sk/zz/1990-369 • Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, online: http://www.zakonypreludi.sk/zz/1994-277/znenie-0 • Hlavačka, S., Wagner, R., Riesberg, A.: Health Care Systems in Transition Slovakia 2004. Copehagen, WHO Regional Office for Europe on behalf of the European Observatory on Health Systems and Policies, 2004. ISSN 1020-9077, vol. 6, No. 10. • Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z., online: http://www.zakonypreludi.sk/zz/1994-277/znenie-20030101 • Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov • Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov • Vyhláška MZ SR č. 770/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých zdravotníckych zariadení • Vyhláška MZ SR č. 84/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých zdravotníckych zariadení • Kvalitnejšia a dostupnejšia zdravotná starostlivosť v nemocniciach, lepší manažment pacienta, viac hodnoty za peniaze, online: http://www.health.gov.sk/Clanok?kvalitnejsia-a-dostupnejsia-zdravotna-starostlivost-v-nemocniciach-lepsi-manazment-pacienta-viac-hodnoty-za-peniaze citované 16.7.2018

I.1.3Nedostatok kvalifikovaného zdravotníckeho personálu na Slovensku

Nedostatok kvalif ikovaného zdravotníckeho personálu na Slovensku - problémy ústavnej zdravotnej starostlivosti -

Zdroj údajov: ŠÚ SR

Kotrbová, K., Sivík, E., Herdová, O., Sisková, E.

Graf II.1.1 Vývoj obyvateľstva v SR (živonarodení na 1 000 obyvateľov, 14 roční, 18 roční, celkový počet obyvateľstva) v rokoch 1974-2014

Predseda Legislatívneho výboru SLK MUDr. Ernest Sivík na XXXIII. Sneme SLK v roku 2017 vo svojej prezentácii informoval delegátov snemu o problémoch ústavnej zdravotnej starostlivosti. Prinášame textovo spracované informácie, ktoré boli obsahom jeho prezentácie. Z pripojeného Grafu II.1.1 vyplýva, že zatiaľ čo počet obyvateľov v Slovenskej republike pribúda (je evidentný prírastok o 800 tis. obyvateľov viac v roku 2014 oproti roku 1974), počet 14-ročných, teda osôb po skončení základnej školy, ktoré potenciálne môžu začať študovať denné štúdium v strednom odbornom štúdiu na stredných zdravotníckych školách, postupne klesal. V roku 2014 bol približne o polovicu nižší ako bol v roku 1994 (91 480 osôb vo veku 14 rokov v roku 1994 oproti 50 802 osôb vo veku 14 rokov v roku 2014). Rovnaká situácia sa týka aj osôb vo veku 18 rokov, ktoré by potenciálne mohli začať študovať vo vysokoškolskom štúdiu. Počet 18 ročných v roku 2014 (56 816) bol približne o polovicu nižší ako bol ich počet v roku 1994 (95 232). Krivka počtu živonarodených uvedená

Graf II.1.2 Vývoj počtu LM a LM na 100 postelí v odborných útvaroch ústavnej zdravotnej starostlivosti v rokoch 19992015

Zdroj údajov: NCZI2)

Tabuľ ka II.1.1 Vývoj počtu lekárskych miest v ústavnej zdravotnej starostlivosti za roky 1999 až 2015

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Počet LM LM na 100 postelí

5 563,7 6 152,6 5 965,7 5 782,9 5 470,4 5 260,0 5 008,3 5 027,5 5 334,3 5 244,0 5 609,4 5 823,0 5 704,2 6 085,0 6 173,5 6 268,2 6 441,4

15,58

14,27

14,23

13,98

13,83

13,94

13,49

13,67

14,56

14,70

15,79

16,57

17,31

18,90

19,50

19,80

20,50

Veková štruktúra lekárov na Slovensku

v Grafe II.1.1 poukazuje, že tento stav – nízky počet osôb (polovičný oproti predchádzajúcim rokom), z ktorých je možné potenciálne čerpať študentov pripravujúcich sa na výkon zdravotníckeho povolania – bude aj v nasledujúcich rokoch pretrvávať. Aj keď by sa z nasledujúcej Tabuľky II.1.1 a Grafu II.1.2 mohlo javiť, že situácia v zabezpečení hospitalizovaných pacientov kvalifikovanými lekármi zamestnanými v ústavnej zdravotnej starostlivosti je priaznivá, pretože počet lekárskych miest pripadajúcich na 100 postelí ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa dostupných údajov od roku 1999 stúpol, pri hlbšej analýze trendu vekovej štruktúry lekárov ústavnej zdravotnej starostlivosti zisťujeme, že aj kmeň lekárov pracujúcich v ústavnej zdravotnej starostlivosti, podobne ako sme o tom informovali predchádzajúcich číslach Medikomu o kmeni lekárov pracujúcich v ambulantnej zdravotnej starostlivosti, je prestarnutý (Grafy II.1.3 a II.1.4). Zatiaľ pozitívne pôsobiace výstupné ukazovatele zabezpečenia ústavnej zdravotnej starostlivosti lekárskym personálom sa - v prípade nezlepšenia regulačných mechanizmov - v priebehu najbližších 5-7 rokov podstatne zmenia v neprospech celkovej situácie a pacienta. Podobná situácia je aj v zabezpečení ústavnej zdravotnej starostlivosti kvalifikovanými sestrami. Počet sestier pracujúcich v zdravotníckej praxi na Slovensku vo veku do 34 rokov v roku 2014 bol zhruba o polovicu nižší ako bol v roku 2004 (Graf II.1.5). Graf II.1.3 Veková štruktúra lekárov v Slovenskej republike porovnanie v rokoch 2004 a 2014

Zdroj údajov: NCZI3)

Graf II.1.4 Veková štruktúra lekárov v Slovenskej republike porovnanie v rokoch 1974, 1984, 1994, 2004 a 2014

Graf II.1.5 Veková štruktúra sestier v Slovenskej republike porovnanie rokov 2004 a 2014

Zdroj údajov: NCZI5)

Uvedené je dané kumuláciou viacerých faktorov, z ktorých hlavné sú demografický vývoj, nízke finančné ohodnotenie a atraktivita práce na Slovensku a s tým spojená migrácia za prácou do zahraničia (vstup do EÚ 2004, uvoľnenie pracovného trhu pre sestry v Rakúsku 2007) ako aj ďalšie. Podľa údajov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky za obdobie 3 rokov, ktoré uplynuli odo dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, konkrétne od 1. mája 2004 ku dňu 30. apríla 2007, ministerstvo obdržalo 3 741 žiadostí o vydanie potvrdenia o rovnocennosti vzdelania na účel výkonu zdravotníckeho povolania v zahraničí. K hlavným cieľovým destináciám v rámci krajín, ktoré svoje pracovné trhy sprístupnili novým členským štátom, patrili pre zdravotníckych pracovníkov zo Slovenska Rakúsko 23,2 %, Veľká Británia 12,2 %, Česká republika 12,4 % a Nemecko 10,1 %. Z toho u sestier bolo najviac zastúpené Rakúsko 40,9 % a u lekárov Nemecko s 21,8 % a Veľká Británia s 17,1 %. Najpočetnejšiu skupinu v tom čase (2004-2007) tvorili žiadatelia do 30 rokov veku 6) t. j. dnešní 40 roční. Podľa novšej analýzy (Graf II.1.6) od roku 2004 do 2012 zo slovenského zdravotníctva odišlo za prácou do zahraničia približne 3 tisíc lekárov a rovnaký počet sestier. Údaje za roky 2013 a nasledujúce už nie je možné považovať za relevantné, nakoľko od tohto obdobia môžu zdravotnícki pracovníci, ktorí vyštudovali na Slovensku, začať pracovať v zahraničí (EÚ) aj bez potvrdenia kompatibility vzdelania na území Slovenskej republiky a to na základe tzv. systému automatického uznávania vzdelania medzi členskými štátmi EÚ. Aj keď sa podľa vyjadrení MZ SR v rokoch 2004-2012 zaznamenaný trend v nasledujúcich rokoch zmiernil, nebolo zatiaľ preukázané, že by sa všetci odídení lekári a sestry do systému zdravotníctva Slovenskej republiky v nasledujúcom období vrátili a relevantné informácie o pôsobení lekárov v príslušnej krajine EÚ zatiaľ nie sú verejne dostupné, resp. je potrebné žiadať od kompetentných orgánov príslušných členských štátov. Európska komisia na vytvorení jedného spoločného elektronického informačného zdroja, z ktorého by bolo možné potrebné dáta tohto charakteru čerpať, ešte len pracuje (ide o špecifický upgrade elektronického informačného systému Európskej komisie existujúceho pod názvom IMI).

Zdroj údajov: ÚZŠ, ÚVZ SR, ÚZIŠ a NCZI4)

I.1.3Nedostatok kvalifikovaného zdravotníckeho personálu na Slovensku Graf II.1.6 Migrácia lekárov a sestier za prácou do zahraničia – roky 2004 až 2015

nezmení, bude to mať neblahý dosah na všetkých zúčastnených - pacientov, zdravotníckych pracovníkov aj celý spoločenský systém. Použitá literatúra: •

•

• Zdroj údajov: MZ SR11)

•

Aj keď počet absolventov medicíny na Slovensku prakticky dlhodobo vykazuje stabilné hodnoty, v poslednom období sa však taktiež zmenila ich vnútorná štruktúra. Zatiaľ čo v predchádzajúcich rokoch vykazoval pred vstupom SR do EÚ podiel študentov medicíny zo zahraničia prakticky marginálne hodnoty, v nasledujúcom období sa to prudko zmenilo.

•

Z desiatok zahraničných študentov medicíny na slovenských univerzitách sa ich počet rozrástol na 2 000 evidovaných v roku 2014, pričom v Bratislave študovali najmä Gréci (cca 50 % študujúcich), v Martine predovšetkým Nóri (cca 70 % študujúcich); v Košiciach bolo spektrum študujúcich pestrejšie, najviac ich bolo z Grécka (cca 22 %), Izraela (20 %), Saudskej Arábie (13 %), Poľska (13 %). Hlavnými dôvodmi, ktoré vedú zahraničných študentov na Slovensko, sú numerus clausus v ich domovských krajinách a nízka cena štúdia v porovnaní s inými lekárskymi fakultami v Európe (okolo 10 000 € ročne)7). V roku 2015 bolo zo 4 606 študujúcich medikov na slovenských univerzitách 2 727 cudzincov 8). Títo cudzinci neuvažujú s výkonom povolania na Slovensku a spravidla sa vrátia do svojej domovskej krajiny alebo pokračujú v migrácii do ďalších krajín EÚ. Podľa údajov z registra Slovenskej lekárskej komory 9) sa na výkon zdravotníckeho povolania v Slovenskej republike zaregistruje približne tretina z absolventov slovenského štátneho občianstva, zvyšok migruje za prácou v zahraničí. Prestarnutosť lekárov a sestier, neatraktívnosť povolania sestra, migrácia lekárov a sestier do zahraničia, nevyhovujúce – zastaralé pracovné prostredie, nedodržiavanie smernice EÚ o pracovnom čase, nereálne financovanie zdravotníckych výkonov (pod hodnotu reálnych nákladov) a neporovnateľné mzdové ohodnotenie sestier a lekárov vo vyspelých krajinách EÚ spôsobujú, že slovenská ústavná zdravotná starostlivosť sa nachádza v kolapse a keď sa urýchlene niečo

•

• • • • •

Štatistický úrad Slovenskej republiky databáza SLOVSTAT, Demografia a sociálne štatistiky >> 1. Demografická štatistika >> Štruktúra obyvateľstva podľa veku Vekové zloženie obyvateľstva SR podľa pohlavia a veku (1945 - 2016), dostupné na internete online Štatistický úrad Slovenskej republiky databáza SLOVSTAT Demografia a sociálne štatistiky >> 1. Demografická štatistika >> Demografické charakteristiky Stav obyvateľstva (1920 - 2016), dostupné na internete online Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2004. Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky 2005. ISBN 80-968936-7-X. Dostupné na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2004.pdf Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2014. Národné centrum zdravotníckych informácií Bratislava 2016. ISBN 978-80-89298-479. Dostupné na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2014.pdf Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2004. Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky 2005. ISBN 80-968936-7-X. Dostupné na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2004.pdf Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2014. Národné centrum zdravotníckych informácií Bratislava 2016. ISBN 978-80-89298-479. Dostupné na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2014.pdf ÚZŠ - údaje za rok 1974: Rozvoj zdravotníctva v SSR v roku 1974. Vydal Ústav zdravotníckej štatistiky v Bratislave, 1975. Materiál pre internú potrebu MZ SSR. Dostupné len v tlačenej forme: Knižnica Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 5673 K-00495; ÚVZ SR - údaje za rok 1984: ČSSR zdravotnictví 1984. Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky Bratislava, 1985. Dostupné len v tlačenej forme: Knižnica Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky Bratislava č. 5664 K-00446; ÚZIŠ - údaje za rok 1994: Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 1994. Ústav zdravotníckych informácií a štastistiky 1995. Dostupné len v tlačenej forme: Knižnica Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky Bratislava č. 1368 K-01129; ÚZIŠ - údaje za rok 2004: Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2004. Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky 2005. ISBN 80-968936-7-X. Dostupné na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2004.pdf NCZI - údaje za rok 2014: Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2014. Národné centrum zdravotníckych informácií Bratislava 2016. ISBN 978-80-89298-47-9. Dostupné na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2014.pdf Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2004. Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky 2005. ISBN 80-968936-7-X. Dostupné na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2004.pdf Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2014. Národné centrum zdravotníckych informácií Bratislava 2016. ISBN 978-80-89298-479. Dostupné na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/ rocenky/rocenka_2014.pdf. Beňušová, K.: Vplyv smerníc Európskej únie na reguláciu zdravotnického povolania sestra v Slovenskej republike. Dizertačná práca. Trnavská univerzita Trnava 2007. Pažitný, P. a kol.: Modernizácia slovenských neomocníc. Health Policy Institute Bratislava 2014. ISBN 978-80971193-8-6, s. 116. Register lekárov. Slovenská lekárska komora 2016. Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2015. Národné centrum zdravotníckych informácií Bratislava, 2016. Dostupná na internete online. Výročná správa Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky za rok 2005-2015 Dostupné na internete online: http://www.health.gov.sk/clanok?vyrocne-spravy-mzsr /uverejnené v časopise SLK Medikom č. 1/2018, neupravované/

Tabuľ ka II.1.2 Počty absolventov a študentov medicíny – denné štúdium 1984 až 2014

1984

1994

2004

2014

Počet študujúcich

2 712

3 955

3 531

2 997

Počet absolventov

559

573

520

563

Zdroj údajov: ÚZŠ, ÚVZ SR, ÚZIŠ a NCZI4)

Veková štruktúra lekárov na Slovensku

Podrobnejšie k situácii v povolaní sestra Kotrbová, K., Herdová, O., Sisková, E. Počet absolventov v dennom štúdiu úplného stredného odborného štúdia na stredných zdravontíckych školách v študijnom odbore všeobecná sestra sa od roku 1974 až do roku 2004 postupne zvyšoval a to z 1 001 absolventov v roku 1974 na 1 730 absolventov v roku 2004. Rok 2004 sa pre zdravotnícke povolanie sestra na Slovensku stal kľúčový nielen pre pristúpenie Slovenskej republiky k Európskej únii, ale hlavne súvisiace následky vyplývajúce z podpísaného Aktu o pristúpení a súvisiacich predpisov Európskej únie, kedy brány stredných zdravotníckych škôl opustili poslední absolventi maturitného úplného stredného odborného štúdia študijného odboru všeobecná sestra z dôvodu, že bol Európskou komisiou vyhodnotený ako EÚ nekompatibilný. V tomto roku 2004 bolo na stredných zdravotníckych školách zároveň 5 140 študijúcich v úplnom strednom odbornom štúdiu v študijnom odbore zdravotnícky asistent (denné štúdium), ktorý bol vytvorený ako asistent sestry na riešenie rutinných činností potrebných v zdravotníctve, ktoré by podľa predpisov Európskej únie sestra nemala vykonávať, pretože jej vzdelávanie a kompetencie majú byť orientovaná na komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť. V roku 2014 opustilo brány stredných zdravotníckych škôl 980 absolventov tohto novo vzniknutého študijného odboru a zároveň v nich bolo ďalších 4 501 študijúcich pripravujúcich sa na povolanie asistenta sestry poskytujúcej komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť. Počet študujúcich v dennom štúdiu úplného stredného odborného štúdia na stredných zdravotníckych školách v študijnom odbore zdravotnícky asistent (4 501) v roku 2014 bol teda porovnateľný s počtom študijúcich v dennom štúdiu úplného stredného odborného štúdia na stredných zdravotníckych školách v študijnom odbore všeobecná sestra (4 346) v roku 1984. Zároveň je potrebné povedať, že vrchol počtu študujúcich (8 636) v dennom štúdiu úplného stredného odborného štúdia na stredných zdravotníckych školách v študijnom odbore všeobecná sestra z roku 1994 vzhľadom na údaje o demografickej krivke obyvateľstva (1/2 počtu 14 ročných v roku 2014 oproti roku 1994) z úvodného grafu z predchádzajúceho článku je možné len veľmi ťažko dosiahnuť, pretože počet absolventov a počet študujúcich prakticky len kopíruje demografickú krivku obyvateľstva SR (počet 14 ročných), ktorý sa medzitým o polovicu znížil. Pokiaľ ide o vysokoškolské štúdium, prví študujúci študijného odboru ošetrovateľstvo v II. stupni vysokoškolského univerzitého vzdelania (Mgr.) sa v SR objavili v roku 1994 (64 študujúcich). V roku 2014 bolo vykázaných 23 absolventov tohto stupňa vzdelania v odbore ošetrovateľstvo, čo by tak zhruba vyhovovalo priemernej ročnej potrebe SR na pokrytie pozícií námestníčiek ošetrovateľstva, sestier pracujúcich v oblasti vedy a výskumu a sestier – pedagogičiek na stredných zdravotníckych a vysokých školách ako bola plánovaná v roku 2004 v súvislosti s pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únii a povinnou transpozíciou smerníc o tzv. regulovaných povolaniach.

Dynamickejší rozvoj v rovnakom období 1994-2004 zaznamenal I. stupeň vysokoškolského štúdia (Bc.) v odbore ošetrovateľstvo. V roku 2004 bola produktivita vysokých škôl v tomto type štúdia 214 absolventov a v roku 2014 427 absolventov pri súčasnom počte študujúcich v tomto stupni denného vysokoškolského štúdia 1866 v roku 2004 a 2 229 v roku 2014 napriek tomu, že Európska komisia v roku 2004 vyhodnotila ako EÚ kompatibilný iba študijný program denného štúdia vyššieho odborného štúdia na stredných zdravotníckych školách v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra. Dalo by sa povedať, že v tom čase výrazná „akademická titulománia“ spôsobila, že v tomto type vyššieho odborného štúdia preto v roku 2004 študovalo na stredných zdravotníckych školách len 374 študentov a v roku 2014 len 378, a to napriek tomu, že tento študijný program vyššieho odborného štúdia na prípravu sestier v tom čase existujúci na stredných zdravotníckych školách bol Európskou komisiou opakovane vyhodnotený ako kvalitejší pokiaľ ide o praktické výstupné kompetencie absolventov. Situáciu nezmenilo ani priznanie profesijného titulu dipl.v.s. písaného za menom absolventa vyššieho odborného štúdia v študijnom odbore všeobecná sestra na stredných zdravotníckych školách v zmysle nariadenia vlády SR o profesijných tituloch č. 12/2008 Z. z.. Napriek tomu, ako aj napriek ďalším faktorom (viď vyššie) vykazujú údaje o počte sestier pracujúcich v slovenskom zdravotníctve stále len mierne klesajúcu tendenciu: V roku 2014 pracovalo v slovenskom zdravotníctve 31 166 sestier a 2 213 zdravotníckych asistentov (spolu 35 tis.), čo je porovnateľné s rokom 2004, kedy v slovenskom zdravotníckom systéme pracovalo spolu 34 007 sestier. Uvedené o rokoch 2014 a 2004 je stále o 8 tis. sestier viac ako ich bolo v roku 1994 (26 070) a o ďalších 7 tis. sestier viac ako to bolo v roku 1984 (19 382). Možno teda aj u sestier, podobne ako je to uvedené vyššie v publikovanom článku o lekároch ústavnej zdravotnej starostlivosti konštatovať, že aj keď aktuálne počet sestier pracujúcich v slovenskom zdravotníctve neklesá, problematická je ich veková štruktúra (Graf II.2.2) a pracovná záťaž (na jednu sestru pripadá viac obyvateľstva v nie dobrom zdraví - strarnutie byvateľstva SR – o ktorých je potrebné sa postarať). Keď zvyšuje počet osôb vyžadujúcich zdravotnú starostlivosť, je teda potenciálne potrebný aj vyšší počet zdravotníckych pracovníkov, ktorí by sa o nich mali postarať, v tomto prípade konkrétne vyšší počet sestier s vyšším odborným vzdelaním zo stredných zdravotníckych škôl s potrebnými praktickými skúsenosťami ako aj vyšší počet kvalifikovaných asistentov sestier (zdravotnícky asistent) s príslušnými kompetenciami, ktorí by im mohli byť výkonom rutinných činností vykonávaných pod vedením sestry účinne nápomocní.

Krátko z histórie prípravy sestier v rámci požiadaviek EÚ Pristúpenie Slovenskej republiky predstavovalo povinnú transpozíciu smerníc EK v oblasti vzdelávania a uznávania

I.1.3Podrobnejšie k situácii v povolaní sestra odborných kvalifikácií vrátane sestier, tu uvádzame konkrétne citácie predpisov EK týkajúce sa v tom čase – teda v roku 2004 - vzdelávania sestier: Problematiku v tom čase upravovala dnes už zrušená Smernica Rady č. (77/452/EEC) z 27. júna 1977 o vzájomnom uznávaní diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť v znení neskorších zmien a doplnkov a Smernica Rady č.77/453/EEC zo dňa 27. júna 1977 o koordinácii opatrení ustanovených v zákonoch, iných predpisoch alebo administratívnych opatreniach týkajúcich sa činnosti zdravotných sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť v znení neskorších zmien a doplnkov 1). Článok 1 ods. 2 a 3 podľa oficiálneho prekladu Európskej komisie zneli nasledovne: „ 2. Výcvik (sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť) uvedený v paragrafe 1 by mal pozostávať najmenej s nasledujúcich zložiek: (a) všeobecné školské vzdelanie o trvaní 10 rokov, doložené diplomom, osvedčením alebo iným dokladom udelenou kompetentnými orgánmi alebo organizáciami v členskom štáte alebo osvedčením, udelenom na základe kvalifikačnej skúšky rovnocenného štandardu, oprávňujúcim na prijatie do školy pre výcvik zdravotných sestier, (b) denná forma štúdia konkrétneho odborného charakteru, ktoré musí obsahovať predmety stanovené v prílohe k tejto smernici, a trvať tri roky alebo 4 600 hodín teoretickej a klinickej výuky. 3. Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie, ktoré vzdelávajú sestry zodpovedné za všeobecnú starostlivosť, boli po celú dobu vzdelávania zodpovedné za koordináciu teoretickej a klinickej výuky. (a) „Teoretická výuka“ sa definuje ako taká časť vzdelávania sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť, na základe ktorej študujúce sestry získavajú znalosti, vedomosti a profesionálne zručnosti potrebné pre plánovanie, poskytovanie a vyhodnotenie komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti. ... (b) „Klinická výuka“ sa definuje ako taká časť vzdelávania zdravotníckeho personálu, na základe ktorej študujúce sestry ako súčasť tímu pri nepriamom kontakte so zdravými alebo chorými jednotlivcami a/alebo verejnosťou získavajú znalosti, vedomosti a potrebné pre plánovanie, poskytovanie a vyhodnocovanie komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti.” Na základe odporúčaní hodnotiacej misie Európskej komisie TAIEX 2) a Európskej komisie 3) musela na základe vyššie citovaných ustanovení smernice Slovenská republika s účinnosťou od 1. mája 2004 pristúpiť k postupnému útlmu úplného stredného odborného štúdia v odbore všeobecná sestra na stredných zdravotníckych školách. Iba vyššie odborné štúdium v odbore diplomovaná všeobecná sestra na stredných zdravotníckych školách bolo hodnotiacou misiou Európskej komisie TAIEX v roku 2002 hodnotené ako plne kompatibilné s požiadavkami Európskej únie. Nové stanovené požiadavky na získanie odbornej spôsobilosti na výkon povolania sestry (VOV) sa vzťahovali len na osoby, ktoré nikdy pred pristúpením SR k EK sestrami neboli a po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sa rozhodli, alebo sa rozhodnú pripravovať na výkon tohto zdravotníckeho povolania na našom území! U ostatných sestier zostalo podľa predchádzajúcich právnych predpisov platných do času pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii získané vzdelanie sestry zachované (viď Akt o pristúpení SR k EK).

Nasledoval rok 2005, kedy boli spomínané smernice Európskeho parlamentu a Rady - Smernica Rady č. (77/452/EEC) z 27. júna 1977 o vzájomnom uznávaní diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť v znení neskorších zmien a doplnkov a Smernica Rady č. 77/453/EHC zo dňa 27. júna 1977 o koordinácii opatrení ustanovených v zákonoch, iných predpisoch alebo administratívnych opatreniach týkajúcich sa činnosti zdravotných sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť v znení neskorších zmien a doplnkov zrušené a nahradené Smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií. Vyššie citované ustanovenia týkajúce sa vzdelávania sestier zo zrušených vyššie citovaných smerníc boli však len mierne upravené a toho času nachádzajú v iných článkoch a ustanoveniach avšak obsahove zostali prakticky zachované. Konkrétne v článku 31 odseky 1 až 6. 4) Zmeny oproti pôvodnému stavu smernice sú vyznačené hrubým písmom, uvádzame konkrétnu citáciu článku 31 ods. 1 a 3 z oficiálneho prekladu Európskej komisie: „Ods. (1) Pripustenie sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť‘ k odbornej príprave je podmienené ukončením desaťročného všeobecného vzdelania potvrdeným diplomom, osvedčením alebo iným dokladom, ktorý vydali príslušné orgány v členskom štáte alebo osvedčením potvrdzujúcim úspešné zloženie prijímacej skúšky do školy ošetrovateliek na rovnocennej úrovni. Ods. (3) Odborná príprava sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť‘ predstavuje najmenej tri roky štúdia alebo 4 600 hodín teoretickej a klinickej odbornej prípravy, z čoho teoretická odborná príprava predstavuje najmenej jednu tretinu a klinická odborná príprava najmenej jednu polovicu odbornej prípravy. Členské štáty môžu udeliť‘ čiastočné výnimky osobám, ktoré získali časť‘ odbornej prípravy v kurzoch, ktoré sú najmenej na rovnocennej úrovni. Ods. (4) ... Ods. (5) Klinická odborná príprava je tá časť‘ odbornej prípravy sestier, v ktorej sa sestry, účastníčky odbornej prípravy, naučia ako súčasť‘ skupiny a v priamom kontakte so zdravým alebo chorým jedincom alebo so zdravou alebo chorou komunitou organizovať‘, poskytovať‘ a vyhodnocovať‘ požadovanú úplnú ošetrovateľskú starostlivosť‘ na základe získaných znalostí a zručností. Sestra, účastníčka odbornej prípravy, sa musí naučiť‘ nielen pracovať‘ v skupine, ale musí vedieť‘ aj skupinu viest‘ a organizovať‘ celkovú ošetrovateľskú starostlivosť‘, vrátane zdravotníckej osvety pre jednotlivcov a malé skupiny, v rámci zdravotníckeho ústavu alebo v komunite. Táto odborná príprava sa vykonáva v nemocniciach a v iných zdravotníckych zariadeniach a v komunitách pod dohľadom učiteľov — sestier, v spolupráci s inými kvalifikovanými sestrami a s pomocou týchto sestier. Vyučovacieho procesu sa môže zúčastniť‘ aj iný kvalifikovaný personál.” Vznik študijného odboru zdravotnícky asistent bol na MZ SR od roku 1997 pôvodne koncipovaný ako študijný odbor asistent sestry pre sestru s vyšším odborným vzdelaním (komplexná ošetrovateľská starostlivosť) práve pre prípad, že by odbor všeobecná sestra na stredných zdravotníckych školách musel byť ako takzvane EÚ nekompatibilný, čo sa aj stalo, zrušený, aby nedošlo k výpadku potrebných činností v zdravotníckej praxi ani k výpadku odbornej pedagogickej činnosti na stredných zdravotníckych školách pre prípad

Zdroj údajov: MZ SSR, ÚVZ SR, ÚZIŠ a NCZI5)

Veková štruktúra lekárov na Slovensku

Graf II.2.4 Vývoj počtu sestier a zdravotníckych asistentov (počet absolventov, počet študujúcich v dennom štúdiu, počet pracujúcich) v Slovenskej republike v rokoch 1974, 1984, 1994, 2004 a 2014.

potreby. Nezáujem absolventov základných škôl o štúdium v tomto odbore = Faktor 1 kombinovaný s „prevzdelávavaním“ už „hotových“ sestier s ÚSO na Bc. alebo VOV, napriek tomu, že to vôbec podľa smerníc ani predpisov SR pri pristúpení SR k EÚ nebolo potrebné (argumenty viď vyššie - išlo o mýtus fungujúci v tom čase v systéme z titulu financovania vtedajšieho vysokoškolského vzdelávania „za osobu“) = Faktor 2, ďalej kombinovaný tiež s odchodom sestier za prácou do zahraničia po otvorení trhov EÚ po pristúpení SR k EÚ = Faktor 3 z dôvodu slabého odmeňovania = Faktor 4 a nižšou populačnou krivkou = Faktor 5, ale aj doposiaľ pretrvávajúce nepochopenie nového postavenia a kompetencií „nových“ sestier (VOV, Bc. – komplexná) zo strany zamestnávateľov = Faktor 6, pôsobiace súčasne spôsobili súčasný nedostatok kvalifikovaných sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť na Slovensku. Pre dosiahnutie viditeľnej zmeny v zabezpečení potrebného počtu všeobecných sestier na Slovensku je potrebné riešiť všetky faktory najmä faktory 2 - 6 súčasne, teda 1. zlepšenie odmeňovania, 2. zmena kompetencií (posilnenie kompetencií zdravotníckeho asistenta + zvýšenie kompetencií sestier) v systéme vzdelávania a vo vyhláške o rozsahu praxe, 3. posilnenie náboru na štúdium na stredných zdravotníckych školách (úplné stredné odborné vzdelanie s maturitou v študijnom odbore zdravotnícky asistent, vyššie odborné štúdium v študijnom odbore všeobecná sestra), 4. zatraktívnenie pracovných podmienok na Slovensku, 5. informačná kampaň pre personálne odbory zamestnávateľov pre zlepšenie pracovného zaraďovania sestier a zdravotníckych asistentov, 6. motivácia návratu do výkonu práce zo zahraničia na Slovensko. Pokiaľ by malo ísť len o avizovanú zmenu v systéme vzdelávania, táto sama osebe vzhľadom na vyššie uvedené dáta – demografia, dôsledky migrácie, slabé kompetencie, neatraktívne pracovné podmienky, atď. očakávaný výsledok zvýšenia počtu sestier potrebných pre zdravotnú starostlivosť na Slovensku neprinesie. Rovnako ako premenovanie zdravotníckych asistentov na sestry. Jednak nemajú rovnaké kompetencie a jednak sa Slovenská republiky týmto vystavuje sankcii zo strany Európskej komisie za nedodržiavanie smerníc, ktoré majú byť povinne transponované v slovenskom právnom systéme. Na druhej strane je potrebné

povedať, že počas tohto procesu vzniknuté vysokoškolské Mgr. štúdium je však určite potrebné zachovať, avšak iba pre pokrytie potreby sestier s vysokoškolským vzdelaním určených pre vedu a výskum, stredné a vyššie manažérske pozície ošetrovateľstva u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a v ochrane a podpore zdravia na úradoch verejného zdravotníctva a pokrytie potreby sestier - pedagógov s vysokoškolským vzdelaním pre stredné zdravotnícke školy prípadne vysoké školy. Použitá literatúra: •

• •

•

Smernica Rady (77/452/EEC) a Smernica Rady č. 77/453/EHC konsolidované znenia – archív autorky PhDr. Kotrbovej. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky 9.-11.4.2002 (in: archív MZ SR a webová stránka TAIEX Európskej komisie http://ec.europa.eu/taiex). Európska komisia, Direktoriát pre vnútorný trh, Brusel 6.9.2002, 26.6.2003, 11.3.2004 k technickým adaptáciám (in: archív MZ SR). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30. 9. 2005) v znení smernice Rady 2006/100/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006), nariadenia Komisie (ES) č. 1430/2007 z 5. decembra 2007 (Ú. v. EÚ L 320, 6. 12. 2007), nariadenia Komisie (ES) č. 755/2008 z 31. júla 2008 (Ú. v. EÚ L 205, 1. 8. 2008), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 311, 21. 11. 2008) a nariadenia Komisie (ES) č. 279/2009 zo 6. apríla 2009 (Ú. v. EÚ L 93, 7. 4. 2009) v znení Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (nariadenie o IMI) (Ú. v. EÚ L 354, 28. 12. 2013). Dostupná online: http://www.ccbe.eu/NTCdocument/0200 5L00362007010121_1190192465.pdf MZ SSR - údaje za rok 1974: Rozvoj zdravotníctva v SSR v roku 1974. Vydal Ústav zdravotníckej štatistiky v Bratislave, 1975. Materiál pre internú potrebu MZ SSR. Dostupné len v tlačenej forme: Knižnica ÚVZ SR č. 5673 K-00495; ÚVZ SR - údaje za rok 1984: ČSSR zdravotnictví 1984. ÚZIŠ Bratislava, 1985. Dostupné len v tlačenej forme: Knižnica ÚVZ SR Bratislava č. 5664 K-00446; ÚZIŠ - údaje za rok 1994: Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 1994. ÚZIŠ 1995. Dostupné len v tlačenej forme: Knižnica Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky Bratislava č. 1368 K-01129; ÚZIŠ - údaje za rok 2004: Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2004. ÚZIŠ 2005. ISBN 80-968936-7-X. Dostupné na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2004.pdf NCZI - údaje za rok 2014: Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky -2014. Národné centrum zdravotníckych informácií Bratislava 2016. ISBN 978-80-89298-47-9. Dostupné na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2014.pdf

I.1.3Personálne zabezpečenie štátnych a súkromných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti

Personálne zabezpečenie štátnych a súkromných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti – porovnanie Kotrbová, K., Herdová, O., Sisková, E. V Zdravotníckych ročenkách Slovenskej republiky vydávaných Národným centrom zdravotníckych informácií Bratislava sa údaj o vekovej štruktúre lekárov v štátnych a vekovej štruktúre lekárov v neštátnych zdravotníckych zariadeniach bežne nevyskytuje, pretože údaje nepatria medzi štandardne spracovávané výstupy. Slovenskej lekárskej komore sa však vďaka dobrej spolupráci s touto inštitúciou podarilo bezodplatne získať osobitne spracované výstupy o počte zdravotníckych pracovníkov v povolaní lekár podľa skupiny zriaďovateľa a veku – výber za poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí prevádzkujú aspoň jedno zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti a z ktorých sa informácie o vekovej štruktúre lekárov v štátnych a súkromných zdravotníckych zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti dajú aspoň čiastočne dedukovať, za čo zároveň touto cestou pracovníkom Národného centru zdravotníckych informácií dodatočne ďakujeme. V údajoch o lekároch štátnych a súkromných zdravotníckych zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytnutých NCZI sú síce zahrnutí aj zubní lekári, takže je potrebné počítať s určitou štatistickou chybou, avšak orientačne možno s údajmi aj tak pracovať. Na účely porovnania poskytlo NCZI všeobecné údaje za všetky zdravotnícke zariadenia za roky údaje za roky 2009 a 2016, teda za 8-ročné časové obdobie a to konkrétne za zdravotnícke zariadenia: • •

• •

v zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR, v zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti iných rezortov (Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky), v zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov, v zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti iných zriaďovateľov alebo zakladateľov.

V údaji pod písm. d) sa vyskytujú najmä súkromní zriaďovatelia, avšak vrátane zriaďovateľov ambulancií - pôvodne fyzických osôb, teda v poskytnutých údajoch sú zahrnuté aj údaje za približne niekoľko tisíc neštátnych ambulancií všeobecnej a špecializovanej zdravotnej starostlivosti. V každom prípade, keď porovnáme grafy II.2.12 a ž II.2.14, jednoznačne aj s využitím štatistických údajov, nielen na základe kvalifikovaného odhadu vychádzajúceho z empírie, ktorý SLK už viackrát aj mediálne deklarovala, možno vyvodiť záver, že starnutie lekárov v systéme zdravotnej starostlivosti na Slovensku je evidentné a zasahuje viac, s výraznejšími dôsledkami na súkromnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť. Keď vezmeme do úvahy fakt, že podľa pripojených spracovaní sú lekári v ambulantnej zdravotnej starostlivosti výrazne podstatne starší a zároveň tvoria filter pacientov

(gatekeeping) do ústavnej zdravotnej starostlivosti, sú prirodzene aj pracovne viac zaťažení. Slovenská lekárska komora viackrát upozorňovala na prepracovanosť a vyhorenosť lekárov pracujúcich v ambulantnej zdravotnej starostlivosti a že problémy v tomto segmente zdravotnej starostlivosti na Slovensku je aktuálne nevyhnutne potrebné čo najskôr riešiť. Pokiaľ ide výlučne len o údaje o vekovej štruktúre lekárov v zdravotníckych zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti – porovnanie štátne a súkromné zdravotnícke zariadenia, máme k dispozícii iba údaje za roky 2009 a 2016, ktoré sú uvedené v Grafe II.2.7. Z týchto údajov zatiaľ nevyplýva, že by situácia v ústavnej zdravotnej starostlivosti bola z hľadiska vekovej štruktúry významne lepšia u súkromných ako u štátnych poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti. Graf II.2.12 Percentuálny počet lekárov a zubných lekárov v zdravotníckych zariadeniach podľa vekových skupín v roku 2001-2015 v Slovenskej republike.

Zdroj údajov: NCZI 1-15)

Graf II.2.13 Percentuálny počet lekárov a zubných lekárov v zdravotníckych zariadeniach v zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti MZ SR podľa vekových skupín v roku 2001-2015 v Slovenskej republike.

Zdroj údajov: NCZI 1-15)

Veková štruktúra lekárov na Slovensku

Graf II.2.7 Percentuálny počet lekárov a zubných lekárov v ústavných zdravotníckych zariadeniach podľa zriaďovateľa a vekových skupín v roku 2009 a 2016 v Slovenskej republike.

•

Zdroj údajov: NCZI

•

Použitá literatúra: •

•

Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2001. Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky. Bratislava 2002, ISBN 80-967476-9-X. Dostupná na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2001.pdf Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2002. Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky. Bratislava 2003, ISBN 80-968936-4-5. Dostupná na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2002.pdf Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2003. Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky. Bratislava 2004, 80-968936-5-3. Dostupná na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2003.pdf Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2004. Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky. Bratislava 2005, ISBN 80-968936-7-X. Dostupná na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2004.pdf Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2005. Národné cen-

•

trum zdravotníckych informácií,. Bratislava 2006, ISBN 978-8089292-01-1. Dostupná na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2005.pdf Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2006. Národné centrum zdravotníckych informácií,. Bratislava 2007, ISBN 978-8089292-07-3. Dostupná na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2006.pdf Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2007. Národné centrum zdravotníckych informácií,. Bratislava 2008, ISBN 978-8089292-13-4. Dostupná na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2007.pdf. Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2008. Národné centrum zdravotníckych informácií,. Bratislava 2009, ISBN 978-8089292-17-2. Dostupná na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2008.pdf Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2009. Národné centrum zdravotníckych informácií,. Bratislava 2010, ISBN 978-8089292-23-3. Dostupná na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2009.pdf Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2010. Národné centrum zdravotníckych informácií,. Bratislava 2011, ISBN 978-80-89292-288. Dostupná na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2010.pdf Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2011. Národné centrum zdravotníckych informácií,. Bratislava 2012, ISBN 978-80-89292-301. Dostupná na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2011.pdf Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2012. Národné centrum zdravotníckych informácií,. Bratislava 2014, ISBN 978-80-89292-349. Dostupná na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2012.pdf Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2013. Národné centrum zdravotníckych informácií,. Bratislava 2015, ISBN 978-80-89292-417. Dostupná na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2013.pdf Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2014. Národné centrum zdravotníckych informácií,. Bratislava 2016, ISBN 978-80-89292-479. Dostupná na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2014.pdf Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2015. Národné centrum zdravotníckych informácií,. Bratislava 2017, ISBN 978-80-89292-530. Dostupná na internete online: http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/rocenka_2015.pdf

Alarmujúce čísla o Slovensku Kotrbová, K. Doterajšie prieskumy, výskumy a dostupné dáta

Ad: Ako je to s únikom mozgov za hranice? Vládni analytici zverejnili znepokojivé čísla – Sme 9.1.2017 1), Alarmujúce čísla o Slovensku: Stáva sa z nás čierna diera, odliv mozgov naberá na obrátkach – Topky 9.1.2017 2), Naši lekári hromadne odchádzajú – Hospodárske noviny 10.1.2017 3). Denníky Sme, Hospodárske noviny a Topky uverejnili štatistiky vypracované Inštitútom finančnej politiky MF SR na základe údajov zdravotných poisťovní, podľa ktorých v období rokov 2010 až 2013 odišiel za prácou do zahraničia každý desiaty vysokoškolák z toho najmä absolventi medicíny. Uvedené výsledky len potvrdzujú trend výskumne zaznamenaný už v roku 2006 Inštitútom pre výskum práce a rodiny (Reichová, D. a kol., 2006)4) podľa ktorého bol zaznamenaný najvýraznejší migračný sklon práve u absolventov lekárskych a farmaceutických vied, kde migrovať za prácou do zahraničia bolo vtedy ochotných 8 z 10 respondentov. Nejde tu teda vôbec o novú informáciu, že pracovať na Slovensku nie je pre absolventov lekárskych fakúlt atraktívne. Možno sme len dostali podrobnejšie informácie, že problém naďalej pretrváva. Keď ešte navyše pridáme štatistické údaje o vekovej štruktúre lekárov pracujúcich na Slovensku, ktoré začala od č. 4/2016 Slovenská lekárska komora uverejňovať v sérii pripravovaných článkov na tému odborných ľudských zdrojov v zdravotníctve vo svojom časopise Medikom na základe údajov z registra lekárov, ktorý komora vedie a podľa ktorých nielen, že celkový počet všeobecných ambulantných lekárov primárnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku klesol v roku 2016 v porovnaní s rokom 2005 o 114 lekárov, ale navyše sa v tomto zníženom počte lekárov zvýšil podiel lekárov vo veku 60 a viac a to z vtedajších 20 % na 48 %. Jednoducho, nielen že je nedostatok lekárov, ale tí, ktorí v slovenskom zdravotníckom systéme sú, sú stále starší a bez adekvátnej náhrady. Bez potrebnej kompenzácie v nižších vekových skupinách, čo poukazuje na dlhodobú absenciu potrebných opatrení na zlepšenie celkovej situácie. Od vyhorených zdravotníckych pracovníkov nemôžeme očakávať výborné výsledky. Bolo by preto dobré sa zaoberať nielen analýzou aktuálneho stavu, ale aj analýzou jeho príčin a návrhom a uplatňovaním účinných opatrení. Čo spôsobuje, že pre absolventov medicíny nie je práca na Slovensku vôbec atraktívna? Napriek tomu, že na podporu jednotlivých regiónov bol zavedený rezidentský program a oficiálne štatistiky vykazujú vyrovnaný rozpočet verejných financií a teda by to vo verejnej službe vykonávanej lekármi v prospech verejnosti malo byť v poriadku, stále to nestačí? Aké ďalšie opatrenia majú byť prijaté? Jeden z dostupných prieskumov o faktoroch motivujúcich zdravotníckych pracovníkov migrovať za prácou do zahraničia, ktorý bol vykonaný Sekciou zdravotníckeho vzdelávania Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v rokoch 2004-2007 na vzorke 37 641 respondentov (Beňušová, K. a kol., 2007) 5), ktorí boli v tom čase žiadateľmi o vydanie potvrdenia o rovnocennosti vzdelania na účely výkonu zdravotníckeho povolania v zahraničí s predpokladom trvalej pracovnej migrácie napríklad hovorí o tom, že táto motivácia pracovať mimo domovskej republiky je multifaktorálne podmienená. Znamená to, že na zlepšenie aktuálneho stavu v tom čase nestačilo a v súčasnosti - vzhľadom na publikované štatistické údaje - naďalej minimálne dvojnásobne nestačí prijať opatrenia iba v jednej oblasti. Je potrebné prijímať opatrenia vo viacerých oblastiach súčasne, ktoré lekári (1 377 zo všetkých opýtaných respondentov) v tom čase identifikovali ako opatrenia potrebné v oblasti odmeňovania (kľúčový faktor, ktorý volilo 7 z 10 opýtaných), zlepšovania materiálno-technického vybavenia pracovísk (4 z 10 opýtaných), odstraňovania nadmernej psychickej pracovnej záťaže (3 z 10 opýtaných), zvyšovania celospoločenského uznania (3 z 10 opýtaných), zvyšovania možností sebarealizácie (3 z 10 opýtaných). Ako vidno z uvedených motivačných faktorov vedúcich k záujmu lekárov pracovať radšej v zahraničí ako na Slovensku, rezidentský program, ktorý sa začal vlastne už v roku 2008 za exministra Valentoviča v tom čase pod názvom ako projekt MZ SR na doplnenie systému zdravotníctva o chýbajúcich odborníkov 6), a bol od roku 2014 popularizovaný pod názvom Rezidentský program, ani iné opatrenia v oblasti vzdelávania, ktoré sa zatiaľ vykonali, prípadne ešte v oblasti vzdelávania chystajú, nestačia. Bolo by dobré, keby Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky medzi projektové karty deklarovaného projektového riadenia rezortu zdravotníctva zaradilo aj najdôležitejšiu kartu Stratégia starostlivosti o ľudské zdroje v zdravotníctve, pretože minister zdravotníctva nie je len ministrom pacientov, ale aj ministrom zdravotníckych pracovníkov.

III Optimalizácia zdravotníckeho personálu

Veková štruktúra lekárov na Slovensku

Stratégia by mala zahŕňať nielen analýzu aktuálnych príčin motivujúcich absolventov medicíny ísť pracovať do zahraničia namiesto na Slovensku a nástroje ich zmierňovania alebo odstraňovania, ale aj zisťovanie a plánovanie potrieb odborných zdravotníckych pracovníkov pre rezort zdravotníctva (nielen národné, ale aj regionálne zisťovanie a plánovanie), nástroje na ich zabezpečenie a udržanie v systéme ako aj ďalšie systémové opatrenia patriace jednak do oblasti kvalitnej personálnej práce s ľudskými zdrojmi, ale aj do ďalších oblastí ako napríklad primárna zdravotná starostlivosť ako tímová spolupráca odborníkov z rôznych oblastí a podobne. Stratégia by sa mala zaoberať aj riešením syndrómu vyhorenia väčšiny zdravotníckych pracovníkov a mobbingu a šikany zdravotníckych pracovníkov nielen zo strany pacientov 7). Je potrebné si však súčasne uvedomiť, že ďalšie systémové opatrenia na zatraktívnenie a stabilizáciu lekárov vo výkone lekárskeho povolania na Slovensku nepatria len do pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. Samotný Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR by mohol byť nápomocný napríklad pri zreálňovaní zdravotnými poisťovňami na Slovensku používaných cien zdravotných výkonov, aby sa napríklad lekárom neoplatilo vynaložiť námahu na duplikované vykazovanie zdravotných výkonov 8) z dôvodu nedostatočného pokrytia nákladov potrebných na poskytovane zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami z prostriedkov plynúcich z verejného zdravotného poistenia. Tiež by mohol byť Inštitút finančnej politiky nápomocný pri sprístupňovaní iných finančných zdrojov na tú zdravotnú starostlivosť, ktorú síce pacient nevyhnutne potreboval, ale nebola uhradená zo zdravotného poistenia (tzv. nadlimitné výkony), pretože zdravotné poisťovne si namiesto zdravotnej starostlivosti (zdravotníckych výkonov) u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zatiaľ stále ešte objednávajú finančné objemy, aj keď zákon o zdravotných poisťovniach určuje, že majú nakupovať zdravotnú starostlivosť. Mohol tiež zaintervenovať pri urýchlenej legislatívnej úprave odpustenia doplatkov, pokút a penále zdravotníckym pracovníkom za neodvedené sociálne odvody za nezrušené nepoužívané licencie L1A, nakoľko všetko potrebné štátu odviedli na základe v rovnakom čase používaných licencií L1B. Možno by sa mohol angažovať a pomôcť aj so sprístupňovaním odpočítateľnej položky z dane za vlastné finančné prostriedky vynaložené zdravotníckym pracovníkom na svoje sústavné vzdelávanie a podobne. Problémy slovenského zdravotníctva sú skutočne multifaktoriálne podmienené.

Predikcie vývoja a nevyhnutná optimalizácia

Prvé predikcie vývoja týkajúce sa vekovej štruktúry lekárov na Slovensku vypracované na základe údajov z registra SLK a vytvorené na pôde SLK boli odprezentované na Konferencii o inováciách a interdisciplinárnej zdravotnej starostlivosti organizovanej Vysokou školou zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky IHCO 2017 v marci 2017 v Grand Hoteli Pressburg v Bratislave. V prednáške „Multidisciplinárna spolupráca a vzdelávanie“ po prvýkrát na Slovensku odznelo, že zhruba o 5-7 rokov, kedy vznikne nárok odchodu do dôchodku u 49 % všeobecných lekárov ambulantnej zdravotnej starostlivosti o dospelých (1 114 lekárov v absolútnom vyjadrení) a 60 % všeobecných lekárov pre deti a dorast (633 v absolútnom vyjadrení) v rovnakom a tom istom čase pribudne z rezidentského programu do praxe približne 191 nových lekárov pre prvú a 81 pre druhú skupinu všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Nasledovala séria článkov v časopise SLK Medikom, ktoré súhrnne uvádzame v tejto publikácii. Predstavitelia SLK tak okrem možnosti informovania získali aj pevnejšiu argumentačnú bázu pri presadzovaní vyše 10 rokov riešeného projektu SLK týkajúceho sa skrátenia služieb lekárskej služby prvej pomoci do 22.00 hodiny, ktorý bol úspešne zavŕšený tento rok novou legislatívnou úpravou zákona o zdravotnej starostlivosti účinnej od 1. 7. 2018. Podobne je možné na základe správneho vyhodnotenia a interpretácie spoľahlivých dát optimalizovať aj ostatné služby v zdravotníctve, nielen ambulantnú a ústavnú zdravotnú starostlivosť ale aj súvisiace služby ako celok. Je však potrebné, aby ale aj ďalší mienkotvorci ale najmä regulátori systému mohli byť informovaní.

Použitá literatúra: • • • • • • • •

http://ekonomika.sme.sk/c/20428289/ako-je-to-s-unikom-mozgov-za-hranice-vladni-analytici-zverejnili-znepokojive-cisla.html http://www.topky.sk/cl/10/1600673/Alarmujuce-cisla-o-Slovensku http://dennik.hnonline.sk/slovensko/888868-nasi-lekari-hromadne-odchadzaju Reichová, D. a kol: Sprístupnenie trhov práce vo vybraných krajinách EÚ a vývojové trendy na trhu práce v SR, výskumná úloha č. 2118. http:// www.ceit.sk/IVPR/images/IVPR/vyskum/2006/Reichova/Spristupnenie_TP.pdf, s. 87. in: Beňušová, K.: Vplyv smerníc Európskej únie na reguláciu zdravotníckeho povolania sestra v Slovenskej republike. Dizertačná práca. Trnavská univerzita Trnava, 2007. http://opv.health-sf.sk/archiv-vyziev-2008/mz-sr-vyhlasuje-vyzvu-na-predkladanie-ziadosti-o-nfp-o-nfp Útokov na zdravotníkov pribúda. Sme 11.1.2017.; Michalovský záchranári sa sťažujú Druckerovi na šikanu, Korzár 11.1.2017. Napríklad in: Poisťovne odhalili viacero podvodov, Sme 9.1.2017. /uverejnené v časopise SLK Medikom č. 1/2017/

I.1.3Spôsoby optimalizácie alebo návrh projektu stanovenia pracovných štandardov lekárov metódou WISN

Spôsoby optimalizácie alebo návrh projektu stanovenia pracovných štandardov lekárov metódou WISN

Wágner, R., Kotrbová, K. Teoretické východiská

V zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov „Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.“ Podľa ods. 5 tamtiež je neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti aj vedenie zdravotnej dokumentácie. Všetky tieto odborné výkony a činnosti vyžadujú čas a produkujú pracovné zaťaženie zdravotníckych pracovníkov vrátane ambulantných lekárov. Z uvedeného dôvodu je pri určovaní pracovného zaťaženia ambulantných lekárov, resp. určovaní ich optimálneho počtu vzhľadom na existujúci počet ošetrených pacientov, potrebné vychádzať zo stanovenia časových štandardov pre jednotlivé aktivity tvoriace poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ambulantnej sfére v jednotlivých medicínskych odboroch. Ide o určenie priemerného času potrebného na každú činnosť resp. výkon. Tento výkonnostný ukazovateľ potom poslúži na kvalifikovaný odhad pracovnej záťaže a nárokov na jednotlivé kategórie ambulantných lekárov vzhľadom na počet pacientov vyžadujúcich poskytnutie primárnej alebo špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

Postup

Pre stanovenie výkonnostných ukazovateľov je nevyhnutné najskôr vypracovať zoznam ambulantných pracovných výkonov pre jednotlivé medicínske špecializácie, ktorým sa priradí priemerný čas potrebný na daný výkon. Po zohľadnení disponibilného pracovného času (po zohľadnení práceneschopnosti, dovolenky, sústavného vzdelávania, štátnych sviatkov, atď.) sa údaje porovnajú s reálnymi počtami ošetrených pacientov.

1.etapa: analýza pracovného zaťaženia ambulantných lekárov vo všeobecnej primárnej zdravotnej starostlivosti, plus maximálne 5 odborov špecializovanej ambulantnej starostlivosti 2. etapa: analýza pracovného zaťaženia ambulantných lekárov všetkých ostatných medicínskych odborov špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, 3. etapa: analýza pracovného zaťaženia všetkých ostatných zdravotníckych pracovníkov vo všeobecnej primárnej zdravotnej starostlivosti, plus špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, 4. etapa: analýza pracovného zaťaženia lekárov ústavnej zdravotnej starostlivosti všetkých ostatných medicínskych odborov špecializovanej zdravotnej starostlivosti, 5. etapa: analýza pracovného zaťaženia všetkých ostatných zdravotníckych pracovníkov v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Na zostavenie štruktúry ukazovateľov pracovného zaťaženia ambulantného lekára v každom konkrétnom medicínskom odbore sa použije Paretova analýza, podľa ktorej nemá zmysel sa pri určovaní štruktúry pracovného zaťaženia v jednotlivom medicínskom odbore rovnako dôsledne zaoberať stanovením priemerného času všetkých činností a usilovať sa snažiť definovať úplný zoznam výkonov ambulantného lekára, pretože podľa Paretovho princípu v praxi 80 % pracovného zaťaženia spôsobuje len 20 % činností, ktoré ambulantný lekár vykonáva. Na dostatočne presné stanovenie pracovného zaťaženia je preto dôležité určiť, ktorých 20 % činností resp. výkonov je pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti v danom odbore rozhodujúcich. Teda zameriame sa na činnosti, ktoré majú na pracovné zaťaženie najväčší dopad. Jednotlivé kroky Paretovej analýzy sú: • •

• Navrhujeme analyzovať horeuvedeným spôsobom pracovné zaťaženie jedného (reprezentatívneho) ambulantného lekára z každého vybraného medicínskeho odboru, prípadne lekára ústavnej zdravotnej starostlivosti. Toto zároveň umožní v kratšom čase zostaviť výkonnostné ukazovatele prakticky všetkých špecializácií, avšak aj tento krok možno realizovať u lekárov v troch, pri všetkých zdravotníckych pracovníkoch v troch až piatich etapách, ktoré sa prípadne môžu vzájomne prelínať:

•

definovanie miesta analýzy – výber medicínskych odborov, v ktorých sa analýza uskutoční zber údajov – riadené rozhovory s jedným ambulantným lekárom z každého vybraného odboru s použitím štrukturovaného dotazníka, usporiadanie údajov – získané údaje o časovej náročnosti jednotlivých výkonov sa zoradia podľa najväčšieho výskytu a početnosti od najväčšej zvolenej hodnoty po najmenšiu, vytvorenie Lorenzovej kumulatívnej krivky pre každý vybraný medicínsky odbor – kumulatívne sa sčítajú hodnoty jednotlivých údajov a prenesú sa do grafu, identifikovanie hlavných ukazovateľov pracovného zaťaženia – vyčlenia sa z Lorenzovej kumulatívnej krivky

Veková štruktúra lekárov na Slovensku

•

činnosti majúce najväčší vplyv na pracovné zaťaženie ambulantného lekára vo vybranom odbore, porovnanie ukazovateľov so skutočnými počtami pacientov ošetrených jedným ambulantným lekárov vo vybranom medicínskom odbore – v prvej etape na základe údajov samotného lekára, až v druhej etape na základe údajov zo zdravotných poisťovní.

Slovenská republika už má skúsenosti so zisťovaním potrieb a systematickým plánovaním lekárov a ostatného zdravotníckeho personálu ako aj s ich zabezpečovaním, a to nielen historicky prostredníctvom bývalých krajských a okresných ústavov národného zdravia, ktoré - ako sme uviedli v skoršom článku tejto publikácie - boli na to určené a bohužiaľ zatiaľ, pokiaľ ide o tieto národohospodárske regionálne funkcie, bez adekvátnej náhrady v tzv. porevolučných rokoch roku nasledujúcich po roku 1989 zrušené, ale aj skúsenosti z novšieho obdobia. V roku 2000 v súlade s v tom čase platným Programovým vyhlásením vlády SR pre rezort zdravotníctva, v ktorom bol definovaný cieľ dosiahnuť optimalizáciu počtu a zloženia zamestnancov pracujúcich v zdravotníctve v súlade s potrebami rezortu zdravotníctva Odbor organizácie a riadenia zdravotníctva Sekcie stratégie zdravotnej starostlivosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci s hlavnými odborníkmi MZ SR a s podporou z prostriedkov projektu PHARE vypracoval Príručku pre prácu s WISN-SK metódou a k tomu počítačový program pre objektívne stanovenie štandardov personálneho obsadenia zdravotníckych zariadení odbornými zdravotníckymi pracovníkmi. Ministerstvo zdravotníctva SR na účel splnenia tejto podmienky sa rozhodlo vypracovať metodiku stanovenia optimálneho počtu zdravotníckych pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach na základe výkonnosti. Vychádzajúc zo štúdia zahraničnej literatúry a viacerých metód propagovaných Svetovou zdravotníckou organizáciou, bola ako základ pre výpočet optimálneho počtu zamestnancov pre potreby Ministerstva zdravotníctva SR zvolená metóda WISN – Indikátory pracovného zaťaženia (Workload Indicators of Staffing Need), ktorú pre Svetovú zdravotnícku organizáciu vypracoval Peter J. Shipp a je podrobne popísaná v manuáli Shipp, P. J.: Workload Indicators of Staffing Need – WISN – A Manual for Implementation. WHO, HRB, 98.2, 1998. Manuál uvádza všetky aktivity, ktoré sú potrebné na prípravu a implementáciu WISN metódy v akejkoľvek krajine. Materiál je založený na skúsenostiach a výsledkoch implementácie tejto metódy v deviatich krajinách. Podľa WISN metódy na základe ukazovateľov pracovného zaťaženia zdravotníckych pracovníkov sa stanovujú požiadavky na personálne obsadenie zdravotníckych zariadení. WISN metóda bola v tom čase v spolupráci s hlavnými odborníkmi Ministerstva zdravotníctva SR prepracovaná a modifikovaná na podmienky zdravotníckych zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Poskytnutá príručka pre prácu s WISN – SK metódou mala za cieľ napomôcť manažérom zdravotníckych zariadení pri stanovovaní optimálneho počtu svojich zamestnancov v kategórii lekár a zároveň umožniť efektívne plánovanie ľudských zdrojov. Príručka najskôr vymedzuje a charakte-

rizuje WISN metódu, definuje základné pojmy, s ktorými metóda pracuje. V ďalších samostatných kapitolách sú uvedené postupy pri aplikácii WISN – SK metódy na konkrétnych pracoviskách zdravotníckych zariadení ako aj spôsoby výpočtov pre jednotlivé medicínske odbory a ich špecifiká. Príručka sa venovala stanovovaniu počtu zamestnancov pre kategóriu lekár, ale môže byť aplikovaná aj na ostatné zdravotnícke povolania. V prípade, že z empirických údajov vychádzajúci WISN ukazovateľ bol menší ako 1, konštatovalo sa, že súčasný počet lekárov je nedostatočný na poskytovanie zdravotnej starostlivosti na úrovni požadovaného štandardu a bolo potrebné prijať opatrenia v oblasti zabezpečenia chýbajúceho kvalifikovaného personálu. Zároveň sa v príručke konštatovalo, že „Problematika plánovania ľudských zdrojov vzhľadom na svoju obsahovú náročnosť je mimoriadne rozsiahla. Proces tvorby štandardov personálneho obsadenia zdravotníckych zariadení zdravotníckymi pracovníkmi je treba považovať za dynamický, ktorý bude potrebné v pravidelných intervaloch kontinuálne dopĺňať a aktualizovať na základe požiadaviek jednotlivých medicínskych odborov...“

Dopady

Správny výpočet potreby, optimalizácia zdravotníckych pracovníkov v slovenskom zdravotníckom systéme s podporou finančných zdrojov občanov v zdravotných, prípadne komerčných poisťovniach, má totiž dopad nielen na personálne zabezpečenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti kvalifikovanými zdravotníckymi odborníkmi na miestnej prípadne regionálnej úrovni, ale aj na optimalizácie siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na úrovni národnej. Od správneho nastavenia normatívov a naplnenia optimálnej siete zdravotníckych pracovníkov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti tiež závisí ďalšie plánovanie a zabezpečovanie prípravy a sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, nadobúdanie a využívanie ich odborných kompetencií v praxi a tvorbu štandardných preventívnych, diagnostických a terapeutických postupov v prospech bezpečnosti a ochrany zdravia pacienta ako aj zdravotníckeho pracovníka v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti a ochrany a podpory jeho zdravia. Vo výsledku by potom optimalizácia mala priniesť zníženie čakacích dôb a to nielen na vyšetrenie v ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ale aj zníženie pracovného zaťaženia lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov ako aj zvýšenie spokojnosti na všetkých stranách, nielen na strane pacienta. Na meranie výsledkov a dopadov už taktiež existujú medzinárodné vytvorené metodiky ako napríklad metodiky a metódy pre Health Impact Assesment (meranie dopadov na zdravie obyvateľstva) alebo pre Health System Performace Assesment (meranie výkonnosti zdravotníckeho systému), to by však už bola iná kapitola a pre inú možno ďalšiu publikáciu.

Záver a odporúčania

Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii znamená participáciu na budovaní politiky voľného pohybu osôb, voľného pohybu tovarov a služieb a voľného pohybu kapitálu pre lepšie zabezpečenie medzinárdnej komparatívnej výhody. Je nesporné, že smernice Európskej únie upravujúce tzv. regulované povolania, majú vplyv na zdravotnícky systém Slovenskej republiky, pretože okrem dlohodobo dominantne podrobne upravenej problematiky vzdelávania, vzájomného uznávania diplomov, certifikátov a iných dokladov

I.1.3Spôsoby optimalizácie alebo návrh projektu stanovenia pracovných štandardov lekárov metódou WISN o odbornej kvalifikácii v oblasti zdravotníckych povolaní (od r. 1975 podnes), upravujú aj opatrenia na právo etablovania občana členského štátu v inom členskom štáte. Právo voľného pohybu pracovníkov a etablovania v inom členskom štáte znamená právo hľadať si zamestnanie v inej členskej krajine Európskej únie, ako je krajina pôvodu pracovníka, právo pracovať v inej členskej krajine, právo usadiť sa v inej členskej krajine a právo na rovnaké zaobchádzanie v prístupe k zamestnaniu, v prístupe k rovnakým pracovným podmienkam a ďalším výsadám umožňujúcim integráciu pracovníka v hosťujúcej členskej krajine. Európske štáty si stále viac uvedomujú, že ľudské zdroje predstavujú kritický komponent v zdravotníckych politikách3) a profesijná mobilita a mobilita pacientov bude v najbližšom období kľúčovou témou odborníkov riadiacich zdravotnícke systémy, kde vedomosti o mobilite a poučenie sa z „dobrej praxe“ aplikovanej v organizáciách jednotlivých členských štátov môžu napomôcť lepším strategickým rozhodnutiam 4) a zabezpečiť bezpečnosť pacienta v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti v príslušnej krajine. Osobitná výskumná práca 5) ukázala, že migrácia vysokokvalifikovanej pracovnej sily zo systému zdravotnej starostlivosti Slovenskej republiky nadväzne na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie má multifaktoriálny charakter a v prípade snahy o zlepšenie je dôležité prijímať súčasne niekoľko rozhodnutí, ktoré by mohli ovplyvniť správanie zdravotníckych pracovníkov v tejto oblasti. Jedným z rozhodnutí by mohlo byť započatie budovania systematického strategického manažmentu ľudských zdrojov v zdravotníctve Slovenskej republiky a zvyšovania povedomia a vzdelávaním odborníkov pracujúcich v oblasti ľudských zdrojov v zdravotníckych organizáciách o kompetenciách odborníkov na jednotlivých stupňoch vzdelania zdravotníckych pracovníkov, ktoré sa v poslednom období na základe zmien vo vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov vyvolaných vstupom do Európskej únie významne štrukturálne zmenili. Tiež vzdelávaním týchto pracovníkov o poznatkoch z oblasti pracovnej a organizačnej psychológie ako aj sociológie, ktoré poznajú účinnosť nástrojov na systematické ovplyvňovanie motivácie pracovníkov a formovanie systému organizácie na zlepšenie výkonnosti a pozitívneho vnímania a budovanie organizačne orientovanej kultúry organizácie. Zaujímavé je tiež zistenie vyplývajúce z výskumu, že zdravotnícki pracovníci sa migrujú za prácou do zahraničia aj preto, že sa domnievajú, že na rozdiel od Slovenskej republiky v zahraničí získajú pracovné miesto primerané ich vzdelaniu. Pričom z iného výskumu vyplýva, že absolventi zdravotníckych študijných odborov kalkulujú s pracovným uplatnením v zahraničí vo vyštudovanom odbore a v pozícii vyžadujúcej príslušný stupeň vzdelania, ktorý získali, aj keď môžu nájsť pracovné uplatnenie na domácom trhu práce. 6) Môže to poukazovať na nízku znalosť personálnych útvarov poskytovateľov zdravotníckych zariadení o hierarchii kompetencií zdravotníckych pracovníkov na príslušných stupňoch vzdelania a tým potrebu ich stansparentnenia napríklad v podobe kompetenčnej matrice vo vyhláškach MZ SR o rozsahu praxe v jednotlivých zdravotníckych povolaniach (o kompetenciách zdravotníckych pracovníkov pre prax) a zintenzívnenia vzdelávania odborníkov na prácu s ľudskými zdrojmi v zdravotníckych zariadeniach v najbližšom období, aby sa eliminovalo umiestňovanie na pracovných pozíciách, ktoré nie sú primerané získanému vzdelaniu.

Predpoklad, že sa očakávanie získania miesta primeraného vzdelaniu v zahraničí naplní a potrebu stransparentnenia a hierarchizácie kompetencií zdravotníckych pracovníkov podľa stupňa získaného vzdelania, potvrdzujú údaje o množstve rozhodnutí o uznaní vzdelania získaného v inom členskom štáte, ako je štát uznávajúci, zverejnené Európskou komisiou v roku 2007. Podľa týchto údajov v roku 2005 uznali členské štáty 49 kvalifikácií lekárov zo Slovenska, v roku 2006 už 272. U sestier uznali v roku 2005 - 1563 kvalifikácií zo Slovenska a v roku 2006 – 1076 slovenských kvalifikácií s tým, že tieto údaje neobsahujú kompletné informácie z Nemecka, Rakúska, Veľkej Británie a Francúzska, ktoré slovenskí zdravotnícki pracovníci ako sme uviedli vyššie v predchádzajúcich článkoch tejto publikácie prevažne označovali ako svoje cieľové krajiny. 7) Pod výkonnosťou v zdravotníckom systéme pritom nerozumieme iba výkonnosť vyjadrenú v bežných ekonomických kategóriách typických pre organizácie aktívne v oblasti obchodu, ale výkonnosť vyjadrenú v indikátoroch kvality zdravotníckych organizácií, ako boli identifikované v medzinárodných štúdiách. 8) Patria sem ukazovatele ako je počet nozokomiálnych nákaz v nemocniciach, počet vyliečených pacientov so zabezpečenou najvyššou možnou kvalitou prežívania po prepustení z nemocnice, počet pacientov pripadajúcich na jednu sestru alebo lekára v službe v nemocnici, počet potrebných výkonov, ktoré má sestra v podmienkach organizácie reálnu kapacitu vykonať pre lepšie zabezpečenie potrieb pacienta počas poskytovania zdravotnej starostlivosti v nemocnici, úroveň komunikácie a kooperácie medzi lekármi a sestrami počas výkonu pracovných činností, nízky výskyt syndrómu vyhorenia u sestier, signifikantne významné možnosti vzdelávania pre zamestnancov a podobne. Syndróm vyhorenia u zdravotníckych pracovníkov Slovenskej republiky sa v realizovanom slovenskom výskume ukázal ako globálny problém systému na úrovni signifikantnej významnosti už v roku 2007 a bolo vtedy konštatované, že je potrebné ho urýchlene riešiť. Strategický manažment ľudských zdrojov by mal slúžiť ako nástroj na zabezpečenie plánovitého riadenia a koordinovaných intervencií v oblasti ľudských zdrojov na národnej úrovni aj v zdravotníckych organizáciách Slovenskej republiky, ktoré sú založené na dôkazoch o ľudských zdrojoch v zdravotníctve ako dôležitého faktora úspechu alebo zlyhania zdravotníckeho systému ako celku. Pri správne nasmerovaných intervenciách by celospoločenské uznanie vysokokvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov a trvalá udržateľnosť slovenského zdravotníckeho systému ako jeho medzinárodná ekonomická komparatívna výhoda založená vysokej kvalifikovanosti, vedomostiach, zručnostiach a kompetenciách slovenských zdravotníckych pracovníkov mali byť výslednicou tohoto snaženia. Pretože skutočne iba ľudské zdroje sú rozhodujúcim činiteľom všetkých zdravotníckych služieb a na ich adekvátne financovanie a zabezpečenie je z ekonomického hľadiska potrebné nahliadať nie len ako na náklad, ale hlavne ako na investíciu. Je potrebné si uvedomiť, že správne nasmerované investície do optimalizácie a rozvoja siete zdravotníckych pracovníkov na Slovensku sú investíciami do zdravia celej slovenskej populácie.

Veková štruktúra lekárov na Slovensku Použitá literatúra: • • • • • • • •

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Metóda na stanovenie optimálneho počtu zdravotníckych pracovníkov v kategórii lekár, Príručka pre prácu s WISN-SK metódou. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, 2000. Archív autorov článku. Dussault, G., Dubios, C.A.: Human resources for health policie: a critical komponent in health policies. [online], [citované 30. 10. 2007]. Dostupné na internete: http://www.human-resources-health.com/content/1/1/1 Fritzen, S. A.: Strategic management of the health workforce in developing countries: What have we lerned? [online], [citované 30. 10. 2007]. Dostupné na internete: http://www.human-resources-health.com/content/5/1/4 Beňušová, K.: Vplyv smerníc Európskej únie na reguláciu zdravotníckeho povolania sestra v Slovenskej republike. Dizertačná práca. Trnavská univerzita Trnava, 2007. Hanzelová, E., Kostolná, Z., Reichlová, D.: Sprístupnenie trhov práce vo vybraných krajinách EÚ a vývojové trendy na trhu práce v SR. Výskumná úloha: VÚ 2118-2006. Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava, 2006. s. 88. [online], [citované 23. 8. 2007]. Dostupné na internete: http://www.sspr.gov.sk/texty/File/vyskum/2006/Reichova/Spristupnenie_TP.pdf Implementation of Directive 2005/36/EC on the Recognition of Professional Qualifications Statistical Summary of Decisions on Recignition of Qualifications covered by the Sectoral Systeme of Recognition. European Commission, Internal Market and Services DG, Knowledge-based Ekonomy, Regulated professions, Brussels, 28 November 2007, MARKT D/17123/2007-EN, Meeting of 3 December 2007. Table 1 Reported Characteristics of organizations with Magnet accreditation. In: Buchan, J.: Chat does „good“ HRM make? [online], [citované 30. 10. 2007]. Dostupné na internete: http://www.human-resources-health.com/content/2/1/6

Z oponentských posudkov

doc. MUDr. Milan Dragula, PhD., mim prof. jeden zo zakladajúcich členov a dlhoročný prezident Slovenskej lekárskej komory

Chvályhodný počin kolektívu autorov pozrieť sa poriadnejšie na kmeň lekárov praktizujúcich medicínu na Slovensku! Na začiatku musím napísať, že nie vinou autorov sú čísla nie celkom presné. Oficiálne sa údaje vyskytujú v rôznych rokoch a sú počítané podľa rôznych metodík. Aj tak je to doposiaľ najdôveryhodnejšia publikácia, čo sa týka počtu, vekovej štruktúry lekárov na Slovensku v jednotlivých kategóriách. Je alarmujúca situácia v jednotlivých kategóriách zdravotníckych pracovníkov. Najvypuklejšie sa javí v kategórií sestier, dlhoročný problém, doposiaľ málo, alebo vôbec neriešený. Nezmyselné nútenie do vysokoškolského štúdia sestier, pričom nebola zmenená náplň práce a platové hodnotenie vysokoškolsky vzdelaných sestier. Pritom Európska smernica určuje počet praktického vzdelávania v inštitúcii a nie je povedané, že musí byť vysokoškolské. A tak nám vysokokvalifikované sily odchádzajú robiť opatrovateľky a sestry do zahraničia, kde sú vítané, lebo sú múdre, spoľahlivé a podstatne lepšie mzdovo ohodnotené. Alarmujúca situácia je na úradoch verejného zdravotníctva, kde každoročne rozpočet mínus 10 % vyháňa kvalifikované sily, lekárov, asistentov a laborantov a nechuť prísť pre minimálne mzdové ohodnotenie mladých nástupcov robí z úradov pomaly nefunkčné zariadenia. Bývalá chvála nášho zdravotníctva je v defenzíve nie pretože tí, ktorí ostali v potápajúcej sa lodi, sú neschopní, ale naopak len vďaka nim to ešte ako tak funguje. Vôbec nie je čas na verejné zdravie propagované vo vyspelých štátoch. Mnohí funkcionári nemajú ani poňatia, čo to je. Katastrofálna situácia je u praktických lekárov pre deti a dorast a čo je hrozné, nie je možné sa dopátrať presných počtov o vekovej štruktúre. Všetci vieme, že pracujú dôchodkyne - všetka česť im že neodišli, lebo by sa nemal kto našu dorastajúcu generáciu postarať. Ružová nie je ani situácia praktických lekárov pre dospelých - klesajúci počet ambulancií a veková štruktúra hrozí kolapsom! Počet študentov v rezidenčnom programe je nedostatočný, lepšie povedané - začal neskoro, problém sa tiahne roky, hoci predovšetkým SLK už v tom čase na to dlhodobo upozorňovala. Podobná situácia je v ústavnej starostlivosti: bez rozdielu či verejné alebo súkromné zariadenia - trpia aktuálnou vekovou štruktúrou. Po odchode, skúsených, ale vekovo starších lekárov nebude kto mať zaceliť medzeru po odídených. Situácia študentov medicíny a ich plánovaný odchod do zahraničia dnes nesúvisí len so mzdovým ohodnotením, podstatne horšie je pracovné prostredie, plesnivé a zapáchajúce priestory, práca na viac ako 10-ročnom prístrojovom vybavení a najmä kariérny rast. Ten ale záleží aj medziľudských vzťahoch, nemôže byť dobrý vedúci pracovník, ktorí si nevychová nastupujúcu generáciu na jeho miesto lepších ako bol sám. Čo si cením na autorskom kolektíve, nenačrtli len im dostupné údaje, ale v závere navrhujú riešenia neutešenej situácia s počtom, vekovou štruktúrou a nerovnomerným geografickým rozdelením lekárov. Odporúčam najmä kompetentným porozmýšľať a postupne realizovať navrhované opatrenia (viď strany 88-93). m. prof. MUDr. Milan Dragula, PhD. (* Žilina) je bývalý prezident Slovenskej lekárskej komory a prednosta kliniky detskej chirurgie v Univerzitnej nemocnici v Martine. Milan Dragula v roku 1972 absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Martine. V rokoch 1972 – 1974 pôsobil ako asistent na Katedre fyziológie LF UK v Martine. Svoju prax začal na Chirurgickej klinike Martinskej fakultnej nemocnice (MFN) ako sekundárny lekár. Atestáciu I. stupňa z odboru chirurgia získal v roku 1978 a nadstavbovú špecializačnú atestáciu v odbore detská chirurgia v roku 1983. V roku 1987 absolvoval expertnú ašpirantúru s prácou „Poruchy dýchania u pacientov s kraniocerebrálnym poranením“ a získal titul kandidát lekárskych vied pre odbor chirurgia. Od roku 1992 viedol Oddelenie detskej chirurgie MFN, od roku 2002 Kliniku detskej chirurgie JLF UK a MFN. V roku 2002 habilitoval na docenta v odbore chirurgia a v roku 2003 bol menovaný za mimoriadneho profesora. Milan Dragula absolvoval viaceré študijné pobyty v Bratislave, v Prahe, vo Varšave a v Bazileji, kde sa zaoberal problematikou detskej chirurgie. V súčasnosti vedie praktické cvičenia a prednáša v predmetoch chirurgia a detská chirurgia. Je tiež členom štátnej komisie pre predmet pediatria a chirurgia.

V minulosti pôsobil ako člen rady a prezídia Slovenskej lekárskej komory, člen správnej rady Národnej poisťovne za poistencov a člen výboru Spolku Martinských lekárov. Od roku 1999 je podpredsedom Slovenskej spoločnosti detských chirurgov v rámci Slovenskej lekárskej spoločnosti. Ďalej pôsobí vo výbore Slovenskej spoločnosti pre kvalitu a ako predseda Komisie pre zavádzanie systémov kvality v rezorte zdravotníctva. Je členom Vedeckej rady Slovenskej zdravotníckej univerzity a Vedeckej rady Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského (JLF UK) v Martine, členom Spoločnej odborovej komisie pre vedný odbor chirurgia, členom redakčnej rady časopisu SLK Konzílium a členom redakčnej rady časopisu Pediatria. Je taktiež autorom a spoluautorom viacerých publikácií a učebníc. V roku 2000 bol menovaný za viceprezidenta Slovenskej lekárskej komory a v roku 2004 za jej prezidenta. V roku 2008 bol na kongrese SLK znovu menovaný za prezidenta. V roku 2012 už na túto pozíciu nekandidoval a bol nahradený Marianom Kollárom. 4. júla 2012 bol premiérom Robertom Ficom menovaný za poradcu vlády pre zdravotníctvo.

RNDr. Monika Trechová, MPH Prezidentka Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov

Kvalifikované ľudské zdroje sú najväčším bohatstvom každej vyspelej ľudskej spoločnosti. Bez nich by sa žiadna spoločnosť nemohla rozvíjať správnym smerom a potrebnou rýchlosťou. Vyslovujem uznanie autorke tohto diela. Na Slovensku je celkom náročné získať dôveryhodné dáta, Neexistuje totiž jednotná metodika ich zberu inštitúciami, ktoré to majú v náplni činnosti. Napriek tomu autorka poukázala na to, že spoločnosť, ktorá zanedbáva starostlivosť o ľudské zdroje, dôjde raz do bodu, kedy sa tento stav stane alarmujúcim. Naša spoločnosť sa už dlhodobo orientuje na formálne, úradnícke deklarovanie starostlivosti o ľudské zdroje v zdravotníctve. Právne predpisy, ktoré by mali pomáhať udržiavať potrebné kvalifikované zdravotnícke povolania v rovnovážnej polohe, sú často v rozpore s potrebami praxe, alebo nedostatočne reflektujú prax. Komorám, ako stavovským organizáciám, sa síce formálne zverila starostlivosť o jednotlivé povolania v zdravotníctve, ale ich kompetencie i právomoci sú v reálnej praxi obmedzené. Ich práca a podnety, ktoré po skúsenostiach z praxe predkladajú príslušnému ministerstvu na riešenie, sú znevažované a bagatelizované. Bez možnosti aktívne a účinne zapájať komory do starostlivosti o ľudské zdroje v zdravotníctve nie je možné problém nedostatku kvalifikovaných ľudských zdrojov, či už z hľadiska veku alebo odchodu do zahraničia, zodpovedne riešiť. Hoci sa táto publikácia zaoberá predovšetkým alarmujúcim stavom lekárov, v ostatných zdravotníckych povolaniach je to podobné. Nevyhovujúce pracovné prostredie, nízke mzdové ohodnotenie, tlak na výkon bez ohľadu na jeho kvalitu, vedie k problémom ako syndróm vyhorenia, apatia, nezáujem o prácu. Chýba multidisciplinárna komunikácia a spolupráca. Rovnako chýba flexibilné legislatívne prostredie, ktoré by reflektovalo potreby praxe tak, ako sa vyvíja stav niektorých povolaní. Záujem o primárnu zdravotnú starostlivosť klesá už dlhodobo a Slovenská lekárska komora už tiež dlhšie upozorňuje na alarmujúci vek všeobecných lekárov. Zodpovedné politické štruktúry štátu však neberú do úvahy návrhy na riešenie vznikajúcej situácie predkladané komorami. Už dávno mali na tento jav reagovať zmenou kompetencií zdravotníckych pracovníkov tak, aby niektoré činnosti, ktoré dnes vykonáva lekár, mohli vykonávať sestry, verejní zdravotníci, logopédi, liečební pedagógovia, psychológovia, fyzioterapeuti, laboratórni diagnostici, klinickí fyzici a pod. Na druhej strane chýba aktívny prístup štátu k ochrane a podpore zdravia s cieľom, aby sa zodpovednosť a starostlivosť o vlastné zdravie stala súčasťou každodenného života každého občana SR. Neexistuje účinná a efektívna spolupráca medzi zdravotníckym systémom a samosprávami, ktoré vytvárajú podmienky pre vznik a vývoj potrebných služieb pre svojich občanov a zdravotnícke služby sú jedny z nich. V situácii, kedy sa konštatuje, že je málo lekárov a podľa vekovej štruktúry sa tento stav sa zhoršuje, nie je možné čakať, že sa tento problém sám vyrieši. Hľadať nové riešenia vo vytváraní nových kompetenčných modelov je nevyhnutnosťou. Štát však na naše niekoľkoročné naliehanie a predkladanie návrhov na riešenie tejto alarmujúcej situácie zaťato mlčí. Z tohto dôvodu je potrebné oceniť prínos predkladanej publikácie, ktorá na tento stav poukazuje a snaží sa navrhovať aj riešenia. Verím, že podobných publikácií vznikne viac a že pomôžu riešiť jednak otázku zvyšujúceho sa priemerného veku zdravotníckych povolaní, ako aj napomôžu hľadaniu nového modelu poskytovania zdravotnej starostlivosti v zmenených podmienkach. Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov (SKIZP) hodnotí vysoko prínos tejto publikácie a vyslovuje poďakovanie autorke za výber tak aktuálnej témy.

RNDr. Monika Trechová, MPH, Prezidentka Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov. Dlhodobo (1998) pracuje v riadiacich pozíciách zdravotníckych zariadení a vo vrcholových funkciách stavovskej organizácie i občianskych združení. Svoj záujem v profesionálnej oblasti venuje problematike medicínskej laboratórnej diagnostiky, vzdelávania zdravotníckych povolaní, kompetencií zdravotníckych pracovníkov, tiež uplatňovaniu princípov multidisciplinárnej a multiprofesionálnej spolupráce zdravotníckych povolaní pri riešení problémov zdravotníctva z rôznych hľadísk a prepájaniu skúsenosti z praxe do legislatívnych predpisov za účelom

skvalitnenia podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale aj manažovaniu rizika pacienta. Po absolvovaní špecializácie v oblasti verejného zdravotníctva (2005) predmetom jej dlhodobého záujmu je tiež problematika ochrany, podpory a rozvoja zdravia a jej miesto v systéme slovenského zdravotníctva. Aktívne komunikuje s mnohými samosprávami, či už na úrovni VÚC, alebo miest a obcí práve v oblasti vnímania potreby tvorby politik zdravia, resp. zohľadnenia zdravia vo všetkých politikách.

PhDr. Kvetoslava Kotrbová, PhD., MPH Pedagogická fakulta Univerzity Komenského Bratislava Katedra liečebnej pedagogiky Šoltésovej 4 811 04 Bratislava kotrbova@fedu.uniba.sk

O zostavovateľke Vyštudovala liečebnú pedagogiku na Univerzite Komenského, následne zdravotnícky manažment a 15 rokov pracovala v národnej zdravotníckej štátnej správe. Naposledy ako hlavná štátna radkyňa a generálna riaditeľka sekcie vzdelávania Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a vedúca odboru podpory zdravia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Dlhoročná členka výboru Vyšších štátnych úradníkov pre verejné zdravotníctvo Európskej komisie v Bruseli. Od roku 2002 vedúca alebo členka rôznych pracovných a koordinačných skupín pre organizáciu a riadenie zdravotníctva, celoživotné vzdelávanie, vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov a uznávanie odborných zdravotníckych kvalifikácií, ľudské zdroje v zdravotníctve a celoživotné poradenstvo. Od roku 2001-2018 zapojená do 30 projektov zameraných na rozvoj slovenského zdravotníckeho systému, medzinárodnú spoluprácu a harmonizáciu (SZO, Svetová banka, Európska komisia, MZ SR). Autorka a spoluautorka približne 120 odborných článkov a publikácií týkajúcich sa organizácie a riadenia zdravotníctva, autorka dvoch monografií o systéme vzdelávania v zdravotníctve, dlhoročná editorka zdravotníckych publikácií Vydavateľstva Dr. Raabe, členka redakčných rád odborných časopisov.

Vysokoškolská lektorka na viacerých vysokých školách na Slovensku určených na prípravu zdravotníckych pracovníkov a zdravotníckych manažérov. Do roku 2019 konzultantka Slovenskej lekárskej komory pre koncepčné, legislatívne a strategické záležitosti týkajúce sa výkonu lekárskeho povolania. V roku 2009 nominovaná Úradom vlády SR na udelenie ceny Európskej komisie „Jednotný európsky trh“ za profesionalitu a entuziazmus v pomoci občanom uplatňujúcich si od roku 2004 práva v EK v rámci uznávania odborných kvalifikácií. Od roku 2015 držiteľka ďakovného listu prezídia SLS za príspevok k rozvoju spolupráce medzi Slovenskou lekárskou spoločnosťou a Slovenskou lekárskou komorou. Aktivistka v oblasti integrácie a multiprofesionálnej spolupráce v zdravotníctve, zvyšovania povedomia o význame ochrany a podpory zdravia a iniciátorka mnohých legislatívnych inovácií týkajúcich sa zlepšenia postavenia pacientov a zdravotníckych pracovníkov, podpory zvyšovania kvality života a dobrého bytia. Aktuálne viceprezidentka Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov pre legislatívu. Vyučuje tiež na Katedre liečebnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského Bratislava.

Originálne noviny slovenských lekárov pravidelne odoberá vyše 13 000 čitateľov. Odborné prílohy a reprinty Priamy zásah cieľovej skupiny Kvalitní autori a medicínski odborníci

Zasielané adresne lekárom a distribuované na vybrané odborné pracoviská. e-mail: obchod@lekarskenoviny.sk

redakcia@lekarskenoviny.sk

Čítajte nás aj na našom webovom portáli www.lekarskenoviny.sk

ISBN 978-80-973335-0-8 ISBN 978-80-973335-1-5