Printprogress #6

Miliardár Warren Buffet

Slovenská Grafia

TREND TOP 200

kúpil regionálny denník str. 5

napriek kríze masívne investuje str. 22

v odvetví polygrafie a obalov str. 40

Časopis pre polygrafiu a súvisiace odvetvia • printprogress.sk • 6 / december 2011

Banskobystrickí tlačiari dokázali na štandardných strojoch skoro nemožné

Knižný skvost:

cena: 4,80 €

Biblia Dalí z vydavateľstva Ikar

PRESKUMAJTE SIRSIE MOzNOSTI

SUBSTRATES

SOFTWARE

WEB TO PRINT

DIGITAL TEXTILE

MORE OPPORTUNITIES

žnosti na iršie mo š e jt a . m Preskú ital 2012 ESPA Dig F e . v ní ve ta s ra ip vý latí sa byť pr

cestu pre apovať vašu pomôže zm je cesta a op ich inovácie ie m u vá an ôž ik m 12 o dn 20 l ak Po u, ita y FESPA Dig orí vám ukáž av kt , st vý om a eľ ev at Návšt vystavov akávali, na vďaka 400 nikdy neoč budúcnosť edovanie. i, ktoré ste pr m er na še sm va dú urýchliť s však pove , ejšie cesty vá Digital 2012 Najprospešn novým zážitkom. stave FESPA k ikanie na vý a a ť? dn st es ie po vi m še za e vé va ôž e no to m nosti pr ie, kam vás te širšie mož elone. Ktov Preskúmaj 2012 v Barc ra uá .COM br AL fe .

IT DIG 21. – 24 WWW.FESPA NA ADRESE SA E JT U ZAREGISTR

Corporate Sponsor

Platinum Sponsor

Platinum Sponsor

Platinum Sponsor

Digital Textile Sponsor

Global Technology Partner

Papier_a_Polygrafia-148x210mm-Sl.indd 1

Veľa dobrých farieb a inšpiratívneho čítania počas celého roka 2012

Vám želá

Exkluzívny partner časopisu PrintProgress

25/11/2011 12:06

Vyznajte sa v tlačenici VEĽKÁ PREDPLATITEĽSKÁ SÚŤAŽ

Vyznáte sa v tlačenici?????

Viac o súťaži na www.printprogress.sk

Predplatné a objednávky partnerských produktov na www.printprogress.sk

EDITORIÁL

Editoriál

❘

Povedali...

Pavel Vitek šéfredaktor V prvom tohoročnom čísle, ktorým sme uvádzali náš staronový titul na trh, sme vyslovili nádej, že všetci, ktorým leží na srdci úspech slovenskej polygrafie a súvisiacich odvetví, prijmú náš projekt s pochopením a budú ho považovať tak trochu i za svoj. Ďakujeme. Stalo sa.

Ako vyplýva z vašich odpovedí na prebiehajúcu čitateľskú anketu a z rozhovorov s manažérmi odvetvia a čitateľmi časopisu, náš spoločný projekt odštartoval dobre.

Okrem slov uznania však ďakujeme aj za zaujímavé námety, ktoré ste nám adresovali a ktorým sa budeme venovať v ďalších vydaniach.

Dovolíme si spoločne s vami konštatovať, že sme naspäť v hre a máme dôvod v závere roka na optimistický novoročný prípitok.

PrintProgress vstupuje do svojho jubilejného 10. ročníka v dobrej kondícii.

I z hľadiska ďalších riadkov to môžeme považovať za malý zázrak.

V ostatných troch vydaniach sme sa venovali problematike knižnej kultúry z pohľadu jej dnešného stavu a budúcnosti.

Nadviazali sme tak na predchádzajúcu širšiu tému pokračujúcej globálnej digitalizácii prostredia a jej dopadov na polygrafický priemysel a biznis. Vyjadrilo sa niekoľko desiatok odborníkov a predovšetkým manažérov z praxe. Veríme, že sme vám sprostredkovali dostatok podnetov a nápadov pre správne rozhodnutia.

Z pohľadu našich dnešných vedomostí a predstáv o budúcnosti možno konštatovať prevládajúci názor, že ani print – a tobôž papierová kniha – nie sú u nás z krátkodobého hľadiska ohrozenými druhmi. Koniec-koncov, až zákazník a čitateľ v dlhodobom časovom horizonte rozhodnú, akú pozíciu im vo svojich záujmoch, potrebách a výdavkoch prisúdia.

K tomu však patrí dôležitý dôvetok – firmy, a nielen v polygrafii, ktoré chcú byť úspešné, by mali budovať predovšetkým svoj inovačný a komunikačný potenciál.

Zároveň prebiehajú zásadné procesy, ktoré v podmienkach malého slovenského trhu treba vnímať ako dominantné. Je tu špecifický „kapitalizmus karpatského typu“ a spoločenské prostredie, v ktorom sa, žiaľ, zatiaľ úspešne presadili hlavne nezdravé prvky, veľmi vzdialené od ideálu čestného a zdravého podnikania. To všetko sa udialo a deje na pozadí pokračujúcej svetovej globalizácie, ktorej dynamiku okrem záujmov silných kapitálových zoskupení akceleruje predovšetkým globálny proces digitalizácie. Informácie pribúdajú tak rýchlo a v takom množstve, že pre mnohých ľudí sa stáva svet čoraz nečitateľnejší. Osvedčené recepty prestali fungovať. Realitu treba znova a znova skúmať, prispôsobovať stratégie a správanie neustálym zmenám.

Nečaká nás nezaujímavá budúcnosť. A my chceme byť jej súčasťou.

„Myslím si, že noviny majú dobrú budúcnosť.

Nebude však podobná ich minulosti. Ale stále je veľa vecí, ktoré noviny zvládajú lepšie ako ostatné médiá.“ (81–ročný americký miliardár a investičný vizionár Warren Buffet po tom, čo investoval 150 mil. dolárov do spoločnosti Omaha World-Herald, ktorá vydáva regionálny denník, hoci v roku 2009 povedal, že by za žiadnu cenu nekúpil nijaké noviny)

„Nestačí vydavateľská odvaha, musí za ňou byť aj kvalita tlačiarne. A naopak, nestačí kvalita tlačiarne, keď chýba vydavateľská odvaha.

Do riskantných, rizikových a drahých projektov musíte vložiť aj srdce.“ (Viceprezidentka Euromedia Group a členka predstavenstva vydavateľstva Ikar Gabriela Belopotocká nielen o unikátnom vydaní Biblie s ilustráciami Salvadora Dalího)

„Po roku s iPadom vám už príde divné čítať nejaký internetový článok v počítači. Stovky interaktívnych časopisov spôsobili, že som toho prečítal viac ako za celý život predtým.“ (Tomáš Ulej v Sme o svojich poldruharočných skúsenostiach s tabletom)

„Zaslúžime si prežiť na trhu práve kvôli tomu, čo sa robilo pred krízou. Po prelome milénia...

Mondi vďaka investícii za štvrť miliardy eur urobilo z postkomunistickej fabriky moderný konkurencieschopný podnik. A máme tu aj schopných ľudí, čo s papierom robia desaťročia.“ (Prezident a generálny riaditeľ Mondi SCP, a. s., Ružomberok Roman Senecký v rozhovore pre týždenník Trend)

„Momentálne... pre mňa konkurencia nie je témou. V printoch sú na míle pozadu od nás.“

PF 2012

a celý redakčný tím

(Šéfredaktorka Nového Času Júlia Kováčová v rozhovore pre denník Sme)

ROČNÍK 2011 ❘ 06

5

❘ OBSAH

Obsah december 2011 5 8 9

Editoriál Krátko z domova Krátko zo sveta

NÁZORY 10

Anketa

TÉMA ČÍSLA: POLYGRAFICKÉ SKVOSTY 14

Kniha o veľkých srdciach Gabriela Belopotocká (Ikar) a Dušan Zelinka (Tlačiarne BB Banská Bystrica) o Biblii Dalí

DIGITÁLNA TLAČ 20

14

Vnímať klienta je najdôležitejšie

OFSET – POSTPRESS 22 48

Líder má napriek kríze naďalej veľké ambície Digitálna vízia sa stala polygrafickou realitou

30

PAPIER 26

Myslíme globálne, konáme lokálne

PRODUKTY 28 30 36 39

Softproof – virtuálny nátlačok v praxi Fujifilm FinePix X100 v štýle retro Počítače (pripravené v spolupráci s PC Revue) Aplikácia, ktorá dá život aj starým negatívom a fotografiám (HP)

32

42 6

ROČNÍK 2011 ❘ 06

OBSAH

❘

TECHNOLÓGIE 32

OFSETOVÁ TLAČ – začala to litografia

POLYGRAFIA A OBALY 40 44

TREND TOP 200 v odvetví polygrafie a výroby obalov Kaňák dáva značkám tvar

MARKETING, MANAŽMENT, MÉDIÁ, VZDELÁVANIE 46

Darček je o tom, ako vnímame obdarovaného

OHLASY 51

» Namiešať farbu špinavosti je najťažšie

» Páči sa vám retro?

Vôbec nie je lacné...

Listy čitateľov

Partneri časopisu

exkluzívny partner

zlatý partner

strieborný partner

bronzový partner

partner

» Začíname seriál o ofsetovej tlači

» Slovenské tlačiarne bojujú o zákazky polygrafické informační systémy

ROČNÍK 2011 ❘ 06

7

❘ KRÁTKO Z DOMOVA

Denníky aj v októbri stagnovali

Budúcnosť printov je podľa šéfredaktora Trendu v tabletoch „Zánik printov sa predpokladal už pred desiatkami rokov, keď prišli rozhlas a televízia. Ďalší zánik mal znamenať internet, ale printy stále existujú. Pre nás nie je dôležité, či sme na papieri, ale kto číta a kupuje náš obsah. Pre nás je lepšie predávať ho cez tablety a elektronický papier, lebo by sme šetrili lesy a mohli rýchlejšie reagovať na potreby čitateľa,“ uviedol v rozhovore pre denník Sme pri príležitosti 20. výročia vydávania týždenníka Trend jeho šéfredaktor Pavol Suďa.

Na otázku, kedy predpokladá, že sa to stane, Suďa uviedol: „Želal by som si, aby to bolo čo najskôr. Ale všetky prognózy tohto typu sú irelevantné. Keď sme pred desiatimi rokmi spúšťali weby, všetci predpokladali, že časom bude väčšina výnosov z inzercie pochádzať z tohto prostredia. Podľa mňa sa to nestalo aj preto, že vydavatelia sa rozhodli kanibalizovať samých seba a rozdávať drahý obsah zadarmo. Tablety umožňujú neurobiť túto chybu druhýkrát a ešte raz sa zamyslieť nad biznis modelom.“ r

Mondi SCP Ružomberok pre detské domovy

Celkovú sumu 15 000 € si rozdelia detské domovy a domovy sociálnych služieb v Ružomberku a jeho okolí.

Každoročný príspevok na fungovanie domovov spravovaných Žilinským samosprávnym krajom (ŽSK) ocenil primátor Ružomberka Ján Pavlík i podpredseda ŽSK Jozef Štrba. „Spoločenská zodpovednosť firmy v mieste, kde pôsobí, je pre nás absolútnou súčasťou podnikania. Ružomberok a jeho okolie sú skvelým miestom pre život a ľudia, ktorí tu žijú, si takúto podporu zaslúžia. Vieme, že prevádzkovať zariadenia ako domovy detí a domovy sociálnych služieb nie je ľahká práca a radi priložíme našu ruku k dielu. Pred Vianocami sa všetci tešíme na strávenie času vo svojich domovoch. My už len pomôžeme, aby sa v týchto dňoch aj deti vo svojich domovoch cítili príjemnejšie,“ povedal pri odovzdávaní šeku prezident Mondi SCP Ružomberok Roman Senecký. ts

ROČNÍK 2011 ❘ 06

medialne.sk

Spojenie DataLine Technology a Uniware sa týka aj Slovenska Spoločnosti DataLine Technology, a. s., Praha, a Uniware, s. r. o., Praha, ktoré pôsobia aj na slovenskom trhu, oficiálne oznámili, že sa dohodli na spojení svojich aktivít. Predpokladané dokončenie integrácie je plánované na prvý štvrťrok 2012.

Deti z piatich detských domovov v Ružomberku sa pestrým kultúrnym programom poďakovali predstaviteľom papierenskej spoločnosti Mondi SCP Ružomberok za finančnú podporu, ktorú od firmy každoročne dostávajú.

8

Predajnosť slovenských denníkov v októbri zväčša stagnovala. O pár tisícok si medzimesačne polepšil iba Nový Čas, ktorý sa po druhýkrát tento rok dostal nad 140-tisícovú hranicu a dosiahol najvyšší výsledok od decembra 2010.

Výraznejšie kleslo Sme. Vyplýva to z posledných súhrnných výsledkov auditu ABC SR. Dvojkou medzi denníkmi ostala Pravda (Perex) s takmer rovnakou predajnosťou ako v septembri – 54 399 výtlačkov. Stabilný bol aj Plus jeden deň (Spoločnosť 7 Plus) s priemerným predajom 53 728. Trojicu titulov s predajnosťou okolo 50 tisíc výtlačkov uzatvoril titul Petit Pressu Sme s októbrovým priemerom 51 949. Denník mal výraznejší medzimesačný pokles o takmer 2 000 výtlačkov. O 100 výtlačkov si polepšili Hospodárske noviny (Ecopress) s výsledkom 17 051.

DataLine Technology je významným dodávateľom software, hardware, systémov a zariadení pre grafický design, predtlačovú prípravu, publikovanie, digitálnu tlač a IT riešenia.

Na trhu pôsobí od roku 1991. Je distribútorom, partnerom alebo zástupcom popredných výrobcov, napr. HP Indigo, EskoArtwork, Adobe, Fujifilm, Epson, NEC, HighWater, Glunz & Jensen, Pantone či Linotype.

Uniware je významným dodávateľom v odbore predtlačovej prípravy, ofsetovej tlače, dokončovacieho spracovania a meracích systémov a zariadení pre polygrafiu. Spoločnosť bola založená v roku 1992. Reprezentuje význačných výrobcov, medzi ktorých patria napríklad Sakurai, Mitsubishi, ECRM, Lüscher, Heights, Natgraph alebo X-Rite. ts

KRÁTKO ZO SVETA

Noviny s najkrajším dizajnom V súťaži o najlepšie grafické stvárnenie novín European Newspaper Award získali za tento rok najvyššie ocenenia tituly z Dánska, Nemecka, Nórska a Švajčiarska. Trendom v novinovom dizajne je i naďalej príklon k formátu tabloidu (z veľkých formátov sa prechádza na menšie), sprevádzaný častejšou vizualizáciou a infografikou. Vedie to k tzv. magazinácii novín: ich grafika sa približuje grafike časopisov.

❘

spoločnosti: „Podarilo sa nám transformovať sa na komplexného poskytovateľa sofistikovaných riešení pre B2B segment s radom unikátnych technológií, riešení a výnimočnou podporou.“ Gartner udeľuje ocenenie Magic Quadrant výrobcom multifunkčných zariadení a tlačiarní.

Vďaka nemu môžu stredne veľké a veľké organizácie porovnávať kvalitu svojich produktov a riešení v oblasti multifunkčných zariadení, tlačiarní a celkového servisu.

Líderské postavenie si Konica Minolta vybojovala vďaka schopnosti pracovať so všetkými dostupnými kanálmi a prepojiť hardvér so softvérom a výnimočným servisom. ts

Tablety nie sú samospasiteľné Vydavatelia, ktorí v rýchlo nastupujúcej platforme tabletov hľadajú náhradu za neustále klesajúce náklady tlače, by podľa výskumu washingtonského Pew Research Center mali byť opatrní.

V kategórii celoštátnych denníkov zvíťazil seriózny dánsky denník Berlingske, ktorý vychádza v náklade 98 tis. výtlačkov.

Nemenej seriózny nemecký Berliner Morgenpost zabodoval v kategórii regionálnych denníkov. Predaný náklad dosahuje 124 tis. výtlačkov a vydáva ho Axel Springer. Nórsky titul Hornaland s nákladom 10 tis. výtlačkov mal najlepší dizajn medzi lokálnymi denníkmi. Medzi týždennými novinami najlepšie obstál švajčiarsky titul NZZ am Sonntag so 130-tisícovým nákladom. mediaguru.cz

Konica Minolta svetovým lídrom v oblasti multifunkčných zariadení Gartner Inc., najprestížnejšie svetové výskumné laboratóriá IT technológií, vyhlásili za lídra v oblasti multifunkčných zariadení a tlačiarní spoločnosť Konica Minolta. Do vienka významných ocenení jej tak pribudlo aj ocenenie Magic Quadrant. „Menovanie do pozície svetového lídra v takej mimoriadne konkurenčnej oblasti, ako sú multifunkčné zariadenia a tlačiarne, je výsledkom nášho dlhodobého úsilia a kvalitnej práce,“ reagoval Ken Osuga, prezident Konica Minolta Business Solutions Europe, a poodkryl pridanú hodnotu práce

Firma, ktorá skúmala správanie 1 159 užívateľov, síce zistila, že online spravodajstvo novín čítajú vlastníci tabletov častejšie ako predtým – až 53 % z nich denne –, ale pristupujú k nemu väčšinou cez klasické webové stránky. Špeciálne aplikácie vyvíjané za účelom budúceho spoplatnenia sa zatiaľ nepresadili. Len 14 % respondentov však uviedlo, že za mediálny obsah na svojom tablete niekedy zaplatili. Pri cene 5 dolárov mesačne by sa bola ochotná stať predplatiteľom pätina opýtaných, pri poplatku 10 dolárov len desatina z nich.

Naznačujú to i výsledky doteraz najvýznamnejšieho experimentu na tomto poli, pre tablety určeného denníka The Daily. Podľa odhadov agentúry Bloomberg vydavateľská spoločnosť News Corp. Ruperta Murdocha pri sotva 120 tis. predplatiteľov The Daily prerába týždenne takmer 400 tis. dolárov. Murdoch pritom pri uvedení online denníka vo februári uviedol, že aby sa vývoj a prevádzka zaplatili, potrebuje The Daily zhruba 500 tis. abonentov.

TabTimes.com, mediaguru.cz

Robinco CS má nového vlastníka Dodávateľa digitálnych kopírok, tlačiarní a strojov na spracovanie korešpondencie, firmu Robinco CS, a. s., Praha, kúpila česká pobočka Konica Minolta Business Solutions Czech, s. r. o. Kupovaná firma sa špecializuje na predaj a servis digitálnych multifunkčných strojov a tlačiarní značiek Develop, Konica Minolta, Xerox či Oki, tlačových strojov Riso a strojov na spracovanie korešpondencie Pitney Bowes. tj

ROČNÍK 2011 ❘ 06

9

❘ ANKETA

?

AnketA Kto vlastne financuje knižný biznis?

O peniazoch v knižnej kultúre sa málo hovorí

Kniha je naozaj výnimočný produkt. Má svojich rodičov – autora a jeho inšpiráciu. Pri ceste na svet jej asistujú ilustrátori, grafici, polygrafi, samozrejme pod dozorom vydavateľov. Pri jej krste sa zídu najbližší „príbuzní“ a „krstní rodičia“. Zaželajú jej úspešný štart do sŕdc a myslí čitateľov. Marketéri a médiá sa postarajú o želaný imidž, distribútori a predajcovia o prezentáciu a ...prichádza jeho veličenstvo čitateľ, aby naplnil skutočný zmysel práce a úsilie všetkých predchádzajúcich. A ešte drobnosť.

Tých čitateľov musí byť toľko, aby pokryli vynaložené náklady celého reťazca.

Paradoxne, napriek najmodernejším technológiám a komunikácii neexistuje hodnoverná štatistika slovenského knižného trhu. Kvalifikované odhady hovoria, že približný obrat je asi 70 mil. € a ročne sa na Slovensku vydá 3 000 až 4 000 titulov.

O knižnom trhu na Slovensku sa vedie dlhoročná polemika. Čím bol kedysi, akými etapami prešiel za ostatných 20 rokov a kam vlastne smeruje? Rozhodli sme sa dať na stránkach nášho časopisu priestor predovšetkým aktérom knižného biznisu.

Ako oni vnímajú situáciu na trhu? Čo považujú za zdravé a čo za nezdravé tendencie? Kde sa tvoria a prerozdeľujú finančné prostriedky? Kto trh riadi či významne ovplyvňuje? Ako moderné technológie knižný trh ovplyvnili a čo možno očakávať od budúcnosti? Otvorených otázok je naozaj neúrekom a odpovede sa rodia len postupne.

Prijmite teda naše pozvanie do dnešného sveta kníh a vyslovte svoj názor.

(Do ankety sme zaradili niekoľko tematických okruhov. Budeme radi, ak sa k nim vyjadríte a uvítame aj, keď otvoríte novú zaujímavú tému. Anketou sme oslovili autorov, vydavateľov, polygrafické spoločnosti, distribučné spoločnosti, predajcov v kamennej i virtuálnej obchodnej sieti... a možno dostane priestor aj čitateľ.)

10

?

1. Kniha už dávno nie je len potlačený a zviazaný papier, ktorý si môžeme kúpiť len v kníhkupectvách. Za ostatné roky sa zásadne zmenila nielen jej forma, ale aj kanály, ktorými sa dostáva k čitateľom. Kým nákup cez internet sa stal rutinou, nová forma elektronických kníh u nás na svoj boom ešte len čaká. Mnohí tejto forme predaja kníh, hlavne na základe zahraničných skúseností, predpovedajú veľkú budúcnosť. Považujete to za vážnu konkurenciu a hrozbu klasickej knižnej produkcie? Aký vývoj predpokladáte?

?

2. Do roku 1989 bolo na Slovensku len zopár vydavateľstiev a jedna distribučná spoločnosť - Slovenská kniha.

Po zmene politického režimu začali vznikať nové súkromné vydavateľstvá a distribútori ako huby po daždi.

Prirodzený vývoj trhu a tiež kríza výrazne prečistili trh a pokračuje jeho koncentrácia. Ostatne, tak ako aj v iných sektoroch ekonomiky. Ako vnímate súčasnú situáciu a aký vývoj predpokladáte?

?

3. Za problémový sa považuje vzťah vydavateľ – distribútor - kníhkupec. Viacerí vydavatelia sa sťažujú na fakt, že im kníhkupectvá platia neskoro a že problémom je samotný systém komisionálneho predaja. V pasci veriteľov systému sa neraz ocitajú aj polygrafické spoločnosti. Aké vidíte východiská z tejto situácie?

?

4. Čítajú sa na Slovensku knihy alebo nie? Odborníci tvrdia, že čítajú, ale čoraz menej. Vraj na príčine je konkurencia iných médií a rastúca cena kníh. Kniha je čoraz drahšia a pre našinca menej finančne dostupná. To vytvára spätnú väzbu voči vydavateľstvám. Ak nemajú kupujúcich, nemôžu existovať štandardným spôsobom. Edičné plány slovenských vydavateľstiev sú nútené zohľadňovať najmä komerčnú úspešnosť jednotlivých titulov. Kvalita a komercia spravidla nie sú veľkí kamaráti. Existuje východisko z tohto bludného kruhu? Alebo knižný trh na Slovensku zomiera a najviac na to doplácajú domáci autori?

ROČNÍK 2011 ❘ 06

ANKETA

najbližší Aspekt, Artforum, Slovart, Kalligram, Petrus, Tatran, Literárny klub a samozrejme, môj vydavateľ Albert Marenčin. To už je zostava, ktorá má šancu prežiť. Pozoruhodní sú noví hráči ako napríklad Inaque.sk, ľudia, ktorí robia knihy s vášňou a skutočne inak ako ostatní. Takým držím palce.

Michal Hvorecký spisovateľ Bratislava 1. Klasické knihy tu budú ešte veľmi dlho, trúfam si povedať, že večne.

Ale elektronické formy čítania budú čoraz dostupnejšie, technologicky vyspelejšie a populárnejšie. Vyrástol som ešte v zaostalejšej časti sveta, vo východnom bloku, a stále žasnem, kam sa vývoj posunul. V mojom detstve bol Sinclair 16 kb statusový symbol a dnes si môže aj pomerne chudobný Stredoeurópan dovoliť iPad 2 alebo Amazon Kindle.

Počítače však nezmenili iba čítanie, ale aj písanie – to ma fascinuje hádam ešte viac: oboje môže byť tvorivejšie. Páči sa mi, že pri e-čítaní má človek okamžite „poruke“ slovník, synonymá, internetový vyhľadávač... Ak s tým vie užívateľ narábať, môže mu to prácu s textom obohatiť a estetický zážitok zosilniť.

V konečnom dôsledku to celkom staromódne závisí od samotných ľudí, od ich znalostí, schopností, zvedavosti… Elektronický obsah stlačí aj ceny kníh dolu a zníži úlohu vydavateľov a distribútorov, ktorí sú momentálne na trhu neporovnateľne vplyvnejší ako samotní autori. Bude to podobné ako na klasickom hudobnom trhu, ktorý už prakticky zaniká a postupne sa mení na digitálny.

2. Vydavateľský trh sa u nás pomerne ustálil, ale k pokoju a dlhodobému rozvoju mu ešte chýba veľa.

Najväčším prekliatím sú mnohí neplatiči na všetkých frontoch. Ale to je pre slovenské podnikanie, žiaľ, veľmi typické. Je to hanba. Rojkovia troška ustúpili do úzadia – ukázalo sa, že taký miniatúrny trh neuživí iba umenie pre umenie. Každý úspešný slovenský vydavateľ robí isté kompromisy, aby prežil. Mne sú

3. Stačilo by správať sa poctivo a dodržiavať zmluvy, tak ako v každom inom podnikaní. Lenže na Slovensku sa jednoducho zmluvu nedodržiavajú na najvyššej úrovni, ani na tých nižších. Aj autorské práva sa tu porušujú úplne bežne.

4. Na Slovensku sa stále číta veľmi veľa, ja si myslím, že dokonca viac ako v minulosti. Knižný trh vôbec nezomiera, naopak, ožíva. Ale číta sa inak, aj klasicky, ale už aj čoraz viac na monitore, alebo sa počúvajú audioknihy. Ale texty sú všadeprítomné.

Aj klasické médium knihy prechádza premenami. Pre mňa je čítanie a písanie zmyslom života. Oboje propagujem, kade chodím. Slovo komercia mi príde absurdné, nemám ho rád. U nás je úspech nadávka.

Slovensko je v kultúre posadnuté kultom neúspechu. Ja sa teším z každej dobrej vydanej knihy.

❘

z dôvodu skrátenia času pri distribúcii, skladovateľnosti, aktualizácii foriem šírených internetom... avšak kniha budúcnosti bude kultová a retro záležitosť a čiastočne aj dekorácia.

Uplatní sa kvalitná väzba a náročné spracovania v nižších nákladoch.

2. Globalizácia a koncentrácia je aj v knižnej distribúcii neodvrátiteľná.

Rozpad globalizovaných distribúcií bude až vtedy, keď sa zrúti súčasný ekonomický systém, a tým aj globalizované spoločenstvá. Ale to ešte ubehne nejaký ten čas. Nateraz na Slovensku existujú distribúcie aj mimo nadnárodných spoločností (Belimex, LB Story...).

3. Východisko jednoznačne neexistuje.

Vydavatelia v minulosti prijali systém komisionálneho predaja, kde maloobchod nenesie žiadne riziko neúspešnosti predaja knižného titulu.

Riziko nesie hlavne vydavateľ a nepriamo aj polygrafické spoločnosti, ktoré úverujú vydavateľov a pokiaľ je vydavateľ neúspešný a na trhu skrachuje, tak väčšinou zanechá časť svojich dlhov aj tlačiarňam. Východisko vidím v posilnení kapitálovej časti vydavateľstiev, vytváraní tlaku vydavateľov na veľko- a maloobchod aj združovaním sa a vytváraním svojej nezávislej siete veľkoa maloobchodu. Pri určitej penetrácii na trhu by vyjednávacia sila vydavateľov prinútila veľkoa maloobchod riešiť nákup kníh aj mimo komisionálneho predaja, ktorý by vydavatelia postupne znevýhodňovali voči priamemu predaju. Ale toto je skôr sen ako realita.

4. Bohužiaľ je to pravda, komercia vládne. Nekomerčne tituly zostanú aj ďalej odkázané na priamu podporu od štátu, organizácií a sponzorov.

Domáci autori nemajú ľahkú situáciu, ale šikovné vydavateľstvo by malo vyhľadávať nových domácich autorov, ktorí môžu byť ich novou krvou.

Juraj Štefuň majiteľ GEORGGRAFIA, s. r. o., Žilina 1. Internet, multimédiá a nové formy prezentácie slova cez e-papiere, tablety a iné novo vyvíjané zariadenia nahradia knihu v súčasnej podobe

ROČNÍK 2011 ❘ 06

11

❘ ANKETA

Dušan Junek viceprezident umelecké združenie TypoDesignSlovakia, Dunajská Lužná 1. Mechanizmy komunikácie a predaja vždy mali svoj prirodzený vývoj.

Technológie tento vývoj výrazným spôsobom determinujú, ale nie sú jediným činiteľom, ktorý hrá v tomto procese dôležitú úlohu. Ľudský faktor je tým najdôležitejším článkom reťaze, lebo kniha je vytvorená človekom a adresovaná človeku. Forma elektronických kníh dnešnej dobe nových technológií prináleží a je jej prirodzenou súčasťou. Kniha však bola a zostane hlavne súčasťou duchovného sveta človeka a jeho schopností čítať nielen text, informáciu, ale aj vnímať hmatom príjemnosť papiera, kvalitu tlače, krásu ilustrácií – jednoducho zažiť s knihou v ruke a v pohode vlastného kresla viacrozmerný kultúrny zážitok. Enormne rýchla doba nám chce vo všetkom ušetriť čas, ponúka rýchle riešenia.

Skutočné duchovné zážitky však potrebujú svoj časový priestor, pohodu a príjemné zázemie a tým v nás zanechávajú hlbšiu stopu.

Kniha v budúcnosti pravdepodobne pôjde dvoma cestami: elektronické knihy budú spĺňať úlohu rýchlej, prehľadnej a ľahko dostupnej kultúrnej informácie, klasická kniha sa stane luxusnejším artefaktom s bohatstvom mnohostranných zážitkov na jednej strane a nenáročnou podobou paperbackovej informácie na rýchle použitie na druhej strane.

Ale nerád by som sa staval do úlohy proroka, možno bude všetko inak…

2. Konkurencia je predovšetkým o kvalite produktov a tá iste urobí svoje. Do hry kniha – záujem – predaj však významne vstupuje schopnosť

12

ROČNÍK 2011 ❘ 06

vydavateľov a distribútorov neustále zlepšovať komunikáciu s čitateľmi a byť v tejto rovine tvorivo vynaliezavý, zaujímavý. Nie je to len o kultúre prostredia. Ide predovšetkým o kultúru komunikácie, spôsoboch a metódach získavania si kontaktu s čitateľmi, vytvárania si a rozširovania okruhu ľudí, ktorí budú sami záujemcami o knihu a budú tento záujem šíriť v rôznych okruhoch ďalej. Táto reťaz aktivít potrebuje, aby každé ohnivko malo vzdelanostný a kultúrny fundament, lebo málokde tak bije do očí nekultúrnosť, ako v prostredí knihy. Kniha je samozrejme tovar, ale mimoriadne kultúrny a kultivovaný tovar. Na to by sa nemalo nikdy zabúdať. Príkladom môže a mal by byť nám stále blízky český knižný trh.

3. Na uvedené vzťahy môžu vplývať len zainteresovaní. Ak sami neprispejú k vzájomne vhodným riešeniam, pôjdu proti sebe. Situácia na trhu im to však dlhodobo nemôže dovoliť.

4. Všetky uvedenú problémy majú spoločného menovateľa – vzdelanie, výchova, kultúra. To spojenie je na Slovensku veľmi slabé, zanedbávané a podceňované.

Nevzdelaný, nekultúrny človek si napĺňa život iným, ako predstavuje duchovný zážitok, poučenie, vzdelanie, zmysluplná a vyčerpávajúca informácia či kultivovaná zábava.

Ak bude trvať ignorácia a trestuhodné zanedbávanie podpory vzdelávania a kultúry, ako sme toho bohužiaľ neustálymi svedkami, mám obavy, že problémy s knihou sa budú riešiť ťažko. Nielen v tomto prípade, ale pri knihe zvlášť platí, že vzdelanie a kultúrnosť sú dôležité atribúty aj ekonomického rozvoja. Najskôr musí prísť vzdelanie a kultúra a potom môže nasledovať lepšie fungujúci trh. Hlúposť a nevzdelanosť sa ťažko predáva i kupuje.

Miroslava Biznárová manažérka Mgr. Mária Števková vydavateľstvo BUVIK, Bratislava 1. Nepovažujem e-knihy za skutočnú hrozbu klasickej knižnej produkcie, hoci už niekoľko rokov sa takéto „prognózy – strašiaci“ vyskytujú nielen v súvislosti s knižným trhom, ale i nízkou úrovňou rozvoja čitateľskej gramotnosti, najmä u detí. E-knihy sú prirodzeným dôsledkom digitalizácie a elektronizácie nášho života.

Vzhľadom na to, že sme vydavateľstvo zamerané na produkciu pre deti, mám obavu ešte menšiu. Mama s knihou v ruke sediaca pri dieťati predsa nemôže byť nahradená tabletom alebo čítačkou! I keď predstava, že všetko potrebné pre svoj život si nosím v jednom tablete, mi nie je až taká cudzia... (moja asociácia na Fulghumovu knihu Všetko, čo potrebujem k životu, som sa naučil v materskej škole.)

2. Pokiaľ ide o distribučnú knižnú sieť na Slovensku, knižný trh sa vyvíjal tak, ako je to uvedené v otázke, ale do minulého roka bol prečistený a na trhu ostali korektní spolupracovníci. Aspoň z môjho pohľadu. Mnohí distribútori v minulosti doplatili na vlastnú rozpínavosť a pahltnosť. Ekonomická kríza by mala takéto velikášske tendencie, ak u niektorých ešte pretrvávajú, pribrzdiť. Dnešný vydavateľ hľadá aj iné cesty ako dostať knihu k čitateľovi. Patrí to do know-how každého vydavateľstva.

3. Prečo je celý knižný trh v zajatí komisionálneho predaja? Otázka, ktorú si vo vydavateľstve kladieme často, pretože posledný v reťazci je vydavateľ, ktorý pritom ako prvý musel vynaložiť finančné prostriedky

ANKETA

na polygrafickú výrobu, na autorské honoráre, na prípravu knihy v štúdiách. A je posledný v rade, komu prídu peniaze z predaja kníh.

Kníhkupci si pokrývajú najprv vlastné režijné náklady – takto mnohokrát argumentujú distribútori, keď nedokážu platiť načas v lehote splatnosti. A mnohí majú 30-a viacdňové lehoty splatnosti.

Reštrukturalizácia tohto systému by znamenala aj zmenu v spôsobe ekonomického myslenia.

4. Príliš expresívne hodnotenie, že knižný trh na Slovensku zomiera. Že sa menej číta, je zrejmé. Súvisí to so spôsobom života. A že sú knihy drahé? Áno, keď ich kupujem, uvedomujem si tento fakt, ale veľakrát je cena knihy príliš nadsadená vydavateľom, najmä pri komerčných bestselleroch, ktoré vychádzajú bez jediného obrázka, jedinej ilustrácie. Preto ma hnevajú sťažnosti na cenu kníh pre deti z nášho vydavateľstva. Vydávame plnoilustrované knihy od prvej po poslednú stranu, pretože dieťa, najmä v predškolskom veku, číta najmä obrázky. Takéto knižky sú oveľa drahšie na výrobu. V našej cenovej politike zohľadňujeme finančné možnosti mladých rodín na Slovensku, preto ceny kníh nenavyšujeme. Najväčší dôraz kladieme na literárnu a ilustračnú kvalitu. Potrebovali by sme viac financií na reklamu kvalitnej detskej knihy, na programy podporujúce vzťah detí k čítaniu. Lebo otázka čitateľstva nie je len vecou trhu, ale najmä výchovy! Pochopili to viacerí osvietení vydavatelia a spolu s Ministerstvom kultúry SR podporujú náš celoslovenský čitateľský projekt Čítame s Osmijankom – pridaj sa aj ty!, ktorý je určený žiakom na prvom stupni základných škôl. Pretože ak deti naučíme čítať v detstve, skamarátia sa s knihou na celý život.

A to pocíti aj knižný trh.

Michal Němec konateľ vydavateľstva Verbis, s. r. o., Bratislava 1. V žiadnom prípade neočakávam v dohľadnom čase koniec papierovej alebo – ak chceme – tlačenej formy knihy. Pravdou však je, že kniha získava nové rozmery. Mohli by sme porovnávať výhody a nevýhody jednotlivých podôb kníh a som presvedčený, že k univerzálnemu záveru by sme neboli schopní dospieť. Čo ma fascinuje na súčasnom vývoji, je skutočnosť, že knihy sú čoraz dostupnejšie, a to vo všetkých zmysloch tohto slova. Môžeme držať v ruke klasický polygrafický výrobok, ktorý mnohých z nás napĺňa príjemným pocitom svojím výzorom a vôňou, ale dokážeme aj v jednej malej čítačke zobrať so sebou na cesty takmer celú svoju knižnicu.

Dokážeme knihu počúvať, napríklad pri ceste autom a podobne. V žiadnom prípade nevidím v takomto vývoji konkurenciu, ale skôr obohatenie fenoménu, ktorý nazývame KNIHA. 2. Aj keď s tým môžeme vnútorne nesúhlasiť, kniha je tovar. Možno ušľachtilejší, ale v ekonomickom zmysle „len“ štandardný tovar.

Z tohto dôvodu nie je reálne očakávať, že sa knižný trh bude správať inak ako trhy iných komodít.

Podstatné však je, aby vychádzali dobré knihy – a s tým je už niekedy problém. Projekty, o ktorých sme presvedčení, že sú kvalitné, ale nemusia byť komerčne úspešné, by mali mať šancu nájsť podporu u mecenášov, čím nemyslím len sponzorov z radov privátnych firiem, ale aj zo štátnych a profesijných inštitúcií. Som presvedčený, že takúto trhovú „deformáciu“ si knižný trh zaslúži.

❘

predaja, na ktorom je postavený celý náš knižný trh. Na jednej strane umožňuje kníhkupcom bez rizika sa predzásobiť jednotlivými titulmi v dostatočnom množstve a neriskovať svoje finančné prostriedky. Na strane druhej je v podstate kníhkupcom, ale aj veľkoskladom úplne jedno, koľko a akých kníh do komisionálneho predaja zoberú. Ich limitom je v zásade len otázka skladových plôch. Ak by veľkoobchody a kníhkupci museli do tovaru investovať svoje finančné prostriedky, plnili by úlohu prvotnej ochrany trhu. Vydavatelia by boli opatrnejší pri zostavovaní edičných plánov a pri stanovovaní nákladov jednotlivých titulov. Celkovo si myslím, že takéto podnikanie by bolo obozretnejšie. Tento prístup má však aj negatíva a ak by bol dôsledne uplatňovaný, určite by vyvolal problémy u nových autorov a nových projektov v ich uplatnení na trhu.

Takže asi aj tu by bol vhodný kompromis. V každom prípade však súčasný stav za zdravý nepovažujem.

4. Ide o niekoľko otázok alebo okruhov, ktoré ťažko spájať. Práve otázku kvality a komercie som už naznačil v odpovedi na druhú otázku, keď som hovoril o žiaducej deformácii knižného trhu. Otázka konkurencie iných médií a rastúcich cien má napríklad svoje riešenie práve v rozvoji iných foriem a alternatív pre klasickú alebo tlačenú knihu.

Podobný projekt sme riešili aj v našom vydavateľstve. Napríklad audiokniha Dominika Dána Červený kapitán je vďaka sponzorom na webe prístupná zdarma. Práve forma e-kníh a audiokníh je bližšia mladšej generácii a možno aj dnešnému uponáhľanému svetu, ale prostredníctvom tejto formy sa možná práve mladí ľudia dostanú „chuť“ na literatúru.

3. Tu sa treba zamyslieť práve nad otázkou komisionálneho

ROČNÍK 2011 ❘ 06

13

❘ TÉMA

Dušan Zelinka

Gabriela Belopotocká (vydavateľstvo Ikar)

a Dušan Zelinka (Tlačiarne BB Banská Bystrica)

o skvostnej Biblii Dalí Gabriela Belopotocká

14

ROČNÍK 2011 ❘ 06

POLYGRAFICKÉ SKVOSTY

Kniha o veľkých srdciach dopyt, najmä ak je prikrášlené drahokamami a ilustráciami svetoznámeho umelca. Za jediný týždeň rozchytali solventní zákazníci asi tri štvrtiny nákladu luxusnej Biblie Dalí. Keď evanjeliá čítate v knihe za 2 900 eur, zjavne pôsobia ešte presvedčivejšie,“ napísal bulvár. Bolo to po 12. septembri t. r., keď členka predstavenstva vydavateľstva Ikar a viceprezidentka Euromedia Group Gabriela Belopotocká spolu s Andreasom Kaulfuszom, riaditeľom Euromedia Group, v bratislavskom Dóme sv. Martina slávnostne podarovali prvé výtlačky 17-kilogramovej Biblie Dalí slovenskému prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi a arcibiskupovi Bratislavskej arcidiecézy Stanislavovi Zvolenskému. Aj ostatné médiá chrlili superlatívy, najmä

Prečo práve Dalí?

“

Hľadanie v slepých uličkách si nemožno vyúčtovať. Vedú však k nájdeniu cesty, ktorá prináša ovocie až následne.

Keď chce dnes vydavateľ mimoriadne peknú knihu, vie, na koho sa obrátiť.

“

„Po slove Božom je stále slušný

❘

Gabriela Belopotocká (GB): Mám rada pekné a unikátne knižky. V roku 1998 som videla v Nemecku bibliu s Dalího ilustráciami. Stála 200 mariek, čo bol vtedy veľký peniaz, ale kúpila som si ju, lebo sa mi páčila. Od tej chvíle som sledovala všetky zvláštne zberateľské vydania biblie a zatúžila som, aby Ikar vydal tiež niečo podobné. Uvažovala som, že keď sa nepodarí vybaviť autorské práva na Dalího, tak urobíme bibliu s ilustráciami Marca Chagalla. Osobne mi je však Dalí bližší. Autorské práva na Dalího ilustrácie som naháňala 10 rokov. Je veľmi zložité sa k nim dostať. Pred dvoma rokmi som zapojila všetky naše kontakty aj v Španielsku, kolega z Bertelsmannu (prostredníctvom Euromedia Group vlastník Ikaru – pozn. red.) napísal do Gala-Salvador Dalí Foundation a konečne sme dostali odpoveď, kto je vlastníkom práv. Do Talianska sme poslali oficiálnu žiadosť, že chceme kúpiť autorské práva a požiadala som, aby nám poslali taliansku bibliu s Dalího ilustráciami zo 60. rokov 20. storočia. Odpovedali, že kniha sa nedá poslať, že musíme prísť. Tak som cestovala. Uvidela som nádheru, ktorú vydal Angelo Rizzoli v roku 1967. Krásna päťzväzková zberateľská Biblia Sacra/Svätá Biblia. Úžasná polygrafická robota, nádherné obrázky, luxusná väzba... Zostala som v šoku, aká škaredá je v porovnaní s tým moja nemecká biblia. Druhýkrát už so mnou cestoval aj Dušan Zelinka a advokátka, špecialistka na autorské práva.

Dušan Zelinka (DZ), obchodný riaditeľ a štvrtinový spolumajiteľ Tlačiarní BB, s. r. o., Banská Bystrica: Keď som uvidel taliansku bibliu, bol to úžasný zážitok. Aj keď často chodím po knižných výstavách a veľtrhoch, k takémuto majstrovskému dielu sa bežne nedostanem. Vôbec som nevedel, že niečo také existuje. Pani Belopotocká sa ma priamo na mieste opýtala, či sme schopní spraviť niečo také a či sa to vôbec dá urobiť. Povedal som, že je to fantastické, že áno, že to dokážeme.

Ale vzápätí ma oblial studený pot: Ako to urobíme? Lebo toto treba spraviť dobre, nemá zmysel tlačiť to len preto, aby to bolo vytlačené.

Obchádzali ma pochybnosti, že to bude príliš drahé, že v tom bude priveľa peňazí, že to musí byť tip-top... Bola to však obrovská výzva.

marketingové. O tlači biblie v Tlačiarňach BB Banská Bystrica uvádzali stručne, že „je ukážkou vysokej profesionality a remeselného kumštu“.

S autorskými právami ste si teda poradili...

GB: No, poradili... Práva na ilustrácie po Talianovi dr. Giuseppe Albarettovi zdedila jeho dcéra Cristiana. Ilustrácie boli robené

ROČNÍK 2011 ❘ 06

15

❘ TÉMA na objednávku dr. Albaretta. Bežne sa za autorské práva ponúka 7 % z vydavateľskej ceny, ktorá mala byť – keby sme ju robili ako v nemeckej verzii v malom formáte – okolo 150 až 200 €. Cristiana s manželom mi povedali, že moja cenová ponuka je síce pekná, ale ak na nej trvám, tak si môžem dať kávu a cestovať domov. Naša ponuka bola pre nich málo. Ich cenová predstava sa diametrálne odlišovala od našej. Nasadili cenu, lebo nechceli, aby sme vytlačili nejakú lacnú knihu; boli presvedčení, že Dalího ilustrácie sú také dobré a navyše boli použité len dvakrát – v úžasnom talianskom a v „lacnom“ nemeckom vydaní. Doma som navrhla generálnemu riaditeľovi, že kúpime práva pre šesť krajín a zaplatíme sumu, ktorú chcú. A tak sme kúpili práva pre Slovensko, ČR, Maďarsko, Poľsko, Chorvátsko a Slovinsko.

DZ: Otázka bola, čo by malo byť predlohou ilustrácií. V dome Albarettovcov zostalo na stenách zo 105 obrázkov len päť originálov, ostatné sú roztrúsené po svete a ako celok vlastne neexistujú. Jeden originál sa dnes predáva aj po 200 000 € a aj keby sa nám ich čisto teoreticky podarilo zapožičať, kto a za koľko by to napríklad len poistil? Rozhodli sme sa preto, že ako predlohu využijeme Rizzoliho päťzväzkové vydanie biblie s Dalího ilustráciami, ktoré je samo osebe umelecké dielo. Požičali nám dva zväzky a keď sme ich spracovali a vrátili, požičali nám ďalšie tri. Lietaval som s 12-kilovými knihami ako poslíček, lebo sme sa báli posielať to poštou.

na plátennom kĺbe, akomsi pánte, ktorý je všitý do knižky.

Obrázky sú kryté špeciálnym ryžovým papierom ako priesvitkou a na ňom sú kníhtlačou vytlačené presné citácie z biblie, ktorých sa tá-ktorá ilustrácia týka. Sú tlačené 20-farebným ofsetom a sieťotlačou, zrejme bola použitá technológia litografie, použité sú krycie farby, teda nebola použitá štandardná sútlač, miešanie štyroch farieb, napríklad CMYK (Cyan-Magenta-Yellow-Key), ako dnes. Dalí používal kombináciu množstva techník, niektoré ilustrácie sú kreslené perom, niektoré sú akverely, iné olejomaľby, používal mastný pastel...

Kombinácia farebností je veľmi rozmanitá, každá farba má svoju brilanciu, niekde vidno rastre, niekde ich nevidno...

Už samotná tlač v roku 1967 bola umeleckým dielom. Použili techniky, ktoré dnes používajú umelci, keď robia grafické listy.

Čo vám povedali vaši ľudia v Banskej Bystrici, keď videli, čo od nich chcete?

DZ: Prevedčil som ich, že to vedia a dokážu.

Dnešná technika je však úplne inde ako v roku 1967, nezjednodušilo to prácu?

DZ: Ľudské oko je nedokonalé. Celá polygrafia, diapozitívy,

To mali ilustrácie v Rizzoliho vydaní tak blízko k originálom?

DZ: Majitelia autorských práv nám dali digitálne ilustrácie použité v nemeckom vydaní, ale pdf súbory mali rozlíšenie len 90 dpi na formát 12x20 cm a boli pre nás nepoužiteľné.

A to nehovorím o farebnosti a ďalších detailoch.

Nemali sme teda na výber.

Reprodukovať reprodukcie je však oveľa zložitejšie ako reprodukovať originál.

DZ: To je pravda, ale prvý problém bol v tom, že knihu sme nesmeli rozobrať ani porušiť. Museli sme ju skenovať vcelku. Obrázky sú na asi 400-gramovom ofsetovom kartóne, čiže všetky sú matné. Aby sa hrubý kartón v knihe otáčal, je prilepený

16

ROČNÍK 2011 ❘ 06

Vladimír Caban, ktorý Dalího digitalizoval. „Máme odborníka, ktorý rozumie digitálnej práci a podľa mňa patrí medzi špičku na Slovensku,“ povedal o ňom Dušan Zelinka.

POLYGRAFICKÉ SKVOSTY

❘

farieb vrátane hexachrómu. Žiaľ, neexistuje k tomu žiadna stabilizácia.

Nedá sa to nátlačkovať, pri príprave obrázok nevidíte tak, ako bude naozaj vytlačený, lebo aj keď je na obrazovke monitora, vyzerá inak, ako ho vidíte na nátlačku a inak ako na papieri.

Virtuálne sme museli upravovať farebný priestor tak, aby bol dobrý na papieri.

Niektoré obrázky sme napríklad v nemeckom vydaní nevedeli nájsť, Štandardný 8-farebný hárkový ofsetový stroj Heidelberg, na ktorom lebo mali úplne v Tlačiarňach BB dosiahli jedinečné výsledky. inú farebnosť ako v majstrovskom talianskom vydaní.

V nemeckom vydaním bol prevod farieb z originálu katastrofálny. digitál – všetko je už roky prispôsobené na využitie očného Farebnosť sme digitálne upravovali vo farebnom priestore klamu. Ale skener so svojou lampou kryciu farbu vidí inak.

RGB (farebný model red-green-blue – pozn. red.), aby sme Naskenovali sme ilustrácie vytlačené krycou farbou, po rozložení na šesť farieb a následnej sútlači dostali to, no dostali sme obrázky, ktoré sa v niektorých farbách čo sme chceli. Skenovalo aj korigovalo sa v RGB. Až po tlač nepodobali predlohe tak, ako ju vidí oko. Odraz svetla skenera sa robili korektúry trojstupňovo, pretože nebolo možné urobiť od farby bol iný, ako keby sme to fotili na diapozitív. Digitálne verný digitálny nátlačok. Pracovali sme metódou pokus-omyl. fotoaparáty ponúkajú veľmi malé množstvo dát. Dostatočné Nátlačkovanie sme robili priamo vo veľkom tlačovom množstvo dát môžeme dosiahnuť len skenovaním 1:1 tlačovom stroji Heidelberg s plnou farebnosťou, s lakom, na plochom skeneri. Ilustrácie z knihy sme skenovali so všetkým, lebo ešte aj lak, kým je farba mokrá, je úplne iný. na dvakrát a softvérovo ich spájali.

Matný lak potláča farby a kde sme ho vynechali, tam sa Na predlohách sú súhry farieb, ktoré v CMYKu neexistujú, objavoval lesk. Potrebovali sme dosiahnuť niekoľko stupňov napríklad oranžová, chrómová žltá, akonáhle dáte do žltej trošku čiernej. Keď dáte šesť farieb na seba, je čierna naozaj červenej, už je hnedá, už je to oker, problematické sú tyrkysové dostatočne čierna, ale to je také kvantum farby, že nikdy farby, odtiene červenej, fialovej... V talianskom vydaní robili neuschne a bude špiniť. Farebnosť v tmavých miestach sme pretlač krycou farbou, ale my sme museli urobiť sútlač. teda potláčali a išli sme dvoma čiernymi. Takže máme čiernu, Ďalší problém bol, že väčšinou sú ilustrácie matné, černejšiu a najčernejšiu. A tie čierne sa ešte odlišovali tam, ale Dalí sa hral aj s leskom. My sme lesk potrebovali na jednej kde boli dve čierne na sebe, kde boli dve čierne s matným strane plošne odstrániť, a na druhej strane sme ho museli lakom, dve čierne bez matného laku a plus ešte dve čierne na niektoré miesta dostať, pričom išlo o viac úrovní lesku. s UV lakom. Stupňovanie hĺbky čiernej bolo niekoľkonásobné, Bolo jasné, že všetko musíme potiahnuť matným lakom, čo by pri klasickom procese bolo nerealizovateľné. no niekde ho musíme vynechať. Tak sme dostali prvú úroveň Na šiestich obrázkoch je použitý zlatý prášok, ktorý sme lesku. Druhú úroveň lesku sme dosiahli UV lakom, ktorý robili sieťotlačou rozptýlením v UV laku. Tým, že máme vytvoril ešte väčší odskok lesklých plôch. osemfarebný stroj, použili sme 6 farieb plus druhú čiernu plus matný lak. Robili sme to na jeden prechod hárku strojom.

Hneď sme videli výsledok, aj keď mokrý, okamžite sme vedeli Čo ste použili namiesto procesu CMYK? korigovať farebnosť. Zlatá farba a zlatý prášok, tzv. glitre, sa však nesmeli lesknúť na povrchu, ale lesk mal vychádzať DZ: Rozhodli sme sa pre proces hexachrómu, ktorý má ako akoby z vnútra zlatej farby. Aby sme dosiahli tento efekt, základ CMYK, ale má inú žltú, inú červenú, inú modrú, skrátka zmiešali sme lesklý a matný lak v pomere 60:40 a takéto má farby, ktoré sa štandardným CMYKom nedosiahnu. obrázky museli prejsť procesom sieťotlače dvakrát.

Okrem toho je tam oranžová a tyrkysová zelená. Kúpili sme aj najnovšiu verziu softvéru na riadenie systému rozloženia

ROČNÍK 2011 ❘ 06

17

❘ TÉMA oddelené len jednou stranou, inde je medzi nimi aj 15 textových strán. To je zámer?

DZ: Ku každému obrázku musí byť citácia z biblie, nie však preklad textu z originálnej knihy, ale citácia ekumenického prekladu. Sadzbu robil pán Jaroslav Vlček z pražského štúdia Lacerta, ktorý kedysi študoval teológiu a bibliu aj latinčinu naozaj dobre pozná.

Našiel konkrétny riadok s citáciou, umiestnil ho k obrázku, a zároveň našiel optimálne miesto, kde by ilustrácia mala byť. Obrázky boli zaraďované s ohľadom na obsah, ale sú kapitoly, kde na jednu stranu sú tri ilustrácie, a sú kapitoly, kde na 30 strán nie je žiadna. On obrázky zaradil obsahovo a my sme ich zaradili technologicky. Potom sme si sadli a diskutovali, licitovali, ako to spraviť, aby to polygraficky dobre vyzeralo a aby sme sa čo najviac priblížili obsahu.

Väzba biblie v červenej koži s pozláteným odliatkom Dalího podpisu osadenom brúseným briliantom v kombinácii s ďalšími troma drahými kameňmi je skutočne umeleckým dielom.

GB: Pána Mayera, ktorého rodinná firma Buchbinderei Richard Mayer robila v Nemecku väzbu, považujem za najlepšieho kníhviazača na svete.

Cením si ho podobne ako pána Zelinku, s ktorým spolupracujeme už 20 rokov.

Aký papier ste použili? Výtlačok, v ktorom listujeme, má patinu...

DZ: Papier nemohol byť biely, musel mať čo najuzavretejší povrch, aby sme mali peknú ostrú tlač, byť čo najmatnejší, mať relatívne dobrú opacitu (odolnosť papiera voči svetlu, nepriehľadnosť, aby tlač na jednej strane nepresvitala na druhú stranu – pozn. red.), ale zároveň nie príliš hrubý kvôli väzbe. Vybrali sme 135-gramový luxusný papier Scheufelen Phoenixmotion Xantur, ktorý nám umožnil veľmi dobre zvládnuť aj jednu z najťažších vecí – udržať pri tlači špinavé hnedé tóny pri jasných farbách. Pri reprodukcii jemnej špinavosti papiera sme sa zapotili, namiešať špinavosť je stonásobne ťažšie ako ktorúkoľvek inú farbu. Mimochodom, v hexachróme sa špiní zelenou...

V Biblii Dalí je 105 ilustrácií, nie sú však umiestnené rovnomerne, niekde sú dve za sebou 18

ROČNÍK 2011 ❘ 06

DZ: Aby biblia bola hodná svojej ceny, musela dostať aj primeranú väzbu. Hoci na knihársky hárok sme mohli zoradiť 16 strán, pánovi Mayerovi sme sa prispôsobili v tom, že chcel pofalcované a poznášané hárky po 12 strán, keďže na formát biblie má špeciálnu šičku. Tlačili sme teda polhárky s ôsmimi stranami a štvrťhárky so štyrmi stranami a vkladali ich do seba.

Biblia Dalí sa v Banskej Bystrici vytlačila v náklade 333 kusov pre Slovensko a 444 kusov pre ČR. Aká je ekonomika oboch vydaní?

GB: Ziskoví sme vtedy, keď všetko predáme, čo sa na Slovensku stalo. Zrejme sme zvolili vhodnú kombináciu marketingu aj ceny... V Čechách (cena 76 000 Kč, t. j. vyše 3 000 € - pozn. red.) sme ešte len v polovici predaja a sme ešte v strate.

Možno sme nezvolili správne načasovanie reklamy, ktorá bola v českých televíziách na sv. Václava, čo je v ČR voľný deň.

DZ: Na 777 kusov biblie sme spotrebovali 14 ton papiera,

POLYGRAFICKÉ SKVOSTY

pretože spotrebu ovplyvnila aj viacnásobná skúšobná nátlač v tlačovom stroji. Ostrá tlač trvala dva a pol týždňa non-stop.

Na 777 kusov biblie sme spotrebovali 14 ton papiera práve preto, že sme museli pracovať metódou pokusov a omylov. Blúdenie po slepých uličkách si nemožno vyúčtovať, no tieto uličky vedú k nájdeniu cesty, ktorá prináša ovocie až následne. Keď chce dnes vydavateľ mimoriadne peknú knihu, vie, na koho sa obrátiť.

Treba na takýto projekt veľa vydavateľskej odvahy?

GB: Vydavateľská odvaha nestačí, musí byť za ňou aj kvalita tlačiarne a knihárne. A naopak, nestačí kvalita tlačiarne, keď chýba vydavateľská odvaha. Lebo tieto projekty sú veľmi drahé.

Sú riskantné, a žiadajú si u všetkých partnerov veľké srdce.

❘

Traduje sa, že keď boli reprodukcie Svätej Biblie z Rizzoliho vydavateľstva pripravené na schválenie do tlače a ukázali ich pred 40 rokmi Dalímu v Paríži, majster sa prekvapene spýtal dr. Albaretta, čo je originál a čo reprodukcie, také kvalitné bolo ich spracovanie.

Keď nie tak dávno Cristiana, dcéra dr. Albaretta, uvidela skúšobné obrázky z Banskej Bystrice a jeden z nich priložila k originálu na stene svojho domu v Taliansku, vyhŕkli jej slzy a objala Dušana Zelinku. Vtedy on i Gabriela Belopotocká vedeli, že sa mi podarila dobrá vec.

Juraj Kopřiva Odborná spolupráca: František Martančík Foto: Vladimír Benko

Nemôžem sa zbaviť dojmu, že obyčajní ľudia na štandardných strojoch urobili nenormálne dobrú vec.

GB: Nie sú to obyčajní ľudia, sú to angažovaní ľudia.

Nerobia len pre plat, ale aj pre radosť. A takých nie je veľa. Jednoznačne sú profesionáli.

DZ: Aby štandardná mašina zvládla niečo nadštandardné, musia byť okolo nej schopní ľudia. Takých máme. U nás bola Biblia Dalí výzvou pre každého. V našom prípade ide o priemyselný produkt, kým talianska predloha bola umelecké dielo robené ručne.

My sme to robili na stroji, ktorý v bežnej prevádzke dokáže farebne obojstranne potlačiť 100 tisíc hárkov za zmenu.

ROČNÍK 2011 ❘ 06

19

❘ DIGITÁLNA TLAČ Marian Hlasný, generálny riaditeľ Konica Minolta Slovakia:

VNÍMAŤ KLIENTA JE NAJDÔLEŽITEJŠIE

k

onica Minolta už nie je žiadny nováčik ani v oblasti digitálnej produkčnej tlače. Kým v roku 2005 v Európe (vrátane Slovenska) predala a uviedla do prevádzky okolo 2 000 produkčných digitálnych tlačiarní, v roku 2010 ich už bolo 14 000, čím sa stala celosvetovým lídrom v počte predaných strojov v tomto segmente. Kvalitu zariadení potvrdzujú ocenenia od významných medzinárodných organizácií. Iba v roku 2011 sú to ocenenia ako Najlepšia produktová línia roka pre zariadenia bizhub PRESS C8000/C7000 a bizhub PRO 1200 od Bertl, či Najlepšia produkčná hárková farebná tlačiareň pre bizhub PRO C6000 od European Digital Press Association.

Najprestížnejšie svetové výskumné laboratóriá IT technológií Gartner Inc. vyhlásili spoločnosť Konica Minolta za lídra v oblasti multifunkčných zariadení a tlačiarní.

● Znamená prudký nárast predaja produkčných digitálnej strojov ústup od klasického ofsetu?

Digitál nemá ambície nahradiť ofset, pretože si vzájomne nekonkurujú. Dnes sa však na celom trhu zmenšujú objemy tlačových zákaziek a tlačiari – aj keď nie všetci – už začínajú reagovať na pojem digitálna tlač. V prípade menších a často náhodných zákaziek je digitál pre tlačiara výhodnejší, ako rozbiehať veľký ofsetový stroj. Digitál je ideálny na dotlač veľkých ofsetových úloh, preto sa naše stroje dobre predávajú aj do tlačiarní, ktoré tak nezaťažujú veľké ofsetové stroje malými tlačovými dávkami. Napríklad v martinskej Neografii digitálne tlačia náhľadové hárky na kontrolu správnosti obsahu, resp. makety publikácií pre zákazníkov. Digitálne produkčné zariadenia zároveň využívajú aj na iné zákazky, predovšetkým na personalizovanú tlač, ako aj na tlač

20

ROČNÍK 2011 ❘ 06

interných dokumentov. No nielen tam ofset a digitál žijú pod jednou strechou a navzájom sa dopĺňajú.

● Je digitálna tlač ešte stále podstatne drahšia ako ofsetová?

Porovnanie ceny závisí od veľkosti tlačenej zákazky. Pri malých zákazkách pozostávajúcich z niekoľko tisíc strán sú ceny digitálnej a ofsetovej tlače plne Marian Hlasný konkurencieschopné.

V prípade väčších zákaziek pozostávajúcich zo stovák tisícov strán je približne o tretinu lacnejší ofset. Toto porovnanie je však relatívne, pretože ak do úvahy zahrnieme aj náročnosť ofsetu z pohľadu obsluhy a časového plánovania, tak digitál a ofset môžu byť znova cenovo porovnateľné. Cenová výhoda ofsetu je jednoznačná až pri enormne veľkých zákazkách, teda s počtom výtlačkov cca milión a viac. Trend znižovania cien digitálnej tlače úzko súvisí s neustálym napredovaním technológie a použitých materiálov pri výrobe produkčných zariadení. Preto nový rad bizhub PRESS C8000/C7000/C6000 priniesol úsporu až 20 % oproti svojim predchodcom.

● Nie je takéto znižovanie nákladov na úkor kvality tlače?

Konica Minolta sa pri vývoji zariadení nerozhoduje medzi ekonomickou stránkou a vysokou kvalitou tlače. Pre každú novú líniu je typické tak zvýšenie kvalitatívnych parametrov, ako aj zníženie nákladov na tlač. To je aj hlavný dôvod, prečo naše zariadenia získavajú ocenenia od renomovaných medzinárodných organizácií. Náklady sme znížili aj vďaka poklesu ceny a predĺženiu životnosti spotrebného materiálu v niektorých prípadoch až na dvojnásobok. Pre majiteľov tlačiarní je zároveň dôležitý fakt, že pri digitálnej tlači nie je potrebné zabezpečiť špeciálne klimatizované a zvlhčované priestory ako pri ofsete. Neprehliadnuteľnou položkou sú aj náklady na mzdy obsluhy zariadení. Naše produkčné zariadenie obsluhuje jeden človek a tlač nepotrebuje takmer žiadnu prípravu. Ak operátor využije prednastavené profily tlače, nepotrebuje mať hlboké odborné znalosti. Možno to prirovnať ku kvalitnému digitálnemu fotoaparátu – kvalitne s ním nafotí aj amatér, ale profesionál dokáže maximálne využiť všetky možnosti.

DIGITÁLNA TLAČ

❘

riešenie, napríklad, že namiesto 30 zariadení stačí 15 alebo 20, pretože každý manažér nemusí mať tlačiareň na stole. Taktiež existuje riešenie Follow me (Nasleduj ma alebo Za mnou), ktoré znamená, že so svojou printovou „kreditkou“ môže pracovník tlačiť na ktorejkoľvek tlačiarni vo firme. Alebo keď potrebuje vytlačiť väčší objem dokumentov, tak úloha sa automaticky presmeruje na stroj s najnižšími prevádzkovými nákladmi. Farebné laserové tlačiarne boli vždy strašiak z obavy, že farba je drahá. To už neplatí. Jedno z riešení, ktoré poskytujeme, je možnosť nastaviť na farebnej tlačiarni rôzne Produkčné zariadenia bizhub PRESS C8000/C7000 (na snímke Marian Hlasný pri C7000) obmedzenia. Napríklad kto a bizhub PRO 1200 získali od výskumných laboratórií Bertl ocenenie Najlepšia produktová môže farebne kopírovať, línia roka 2011. tlačiť, aký maximálny objem môže konkrétny pracovník vytlačiť. Nie je problém nastaviť, že farebne môže tlačiť napríklad iba ● Je to aj v cenách, že ste sa stali jednotkou marketing alebo vedenie a že ostatným musí stačiť čiernov predaji produkčných zariadení? biela tlač. Po optimalizácii klientovi garantujeme úsporu nákladov na tlač až do 30 % a v niektorých veľkých firmách Keďže tento segment bol dlhodobo doménou Océ sme dosiahli aj úsporu 40 %. a Xeroxu, ťažko sa presadíte s ich alebo ešte vyššími cenami.

Za obrovským nárastom predaja je však najmä ponuka riešení. Dnes už nikto nechce kúpiť len čo najlacnejšiu jk „škatuľu“. Potenciálni užívatelia sa zaujímajú, na čo im stroj Foto: Vladimír Benko bude, čo s ním môžu robiť a aký benefit prinesie pre ich biznis.

Preto sa snažíme najskôr pochopiť, čo klient robí a chce robiť a ponúkame mu riešenie, ktoré bude mať pre neho zmysel a úžitok.

● Malý rozdiel v službách môže spôsobiť veľký rozdiel vo výsledkoch, tvrdí marketingový guru Scott McKain. Funguje to?

Na základe našich skúseností môžem potvrdiť, že funguje.

Preto sa maximálne sústreďujeme na výchovu dobrých obchodníkov, ktorí si musia osvojiť, že klienta treba počúvať a že treba hovoriť jeho a preňho zrozumiteľným jazykom.

Vnímať klienta a komunikovať je asi najdôležitejšie. Nestačí uviesť, že stroj urobí x výtlačkov za minútu, že doba zahrievania je x sekúnd a tak ďalej, to je klientovi úplne jedno.

Obchodník sa musí zaujímať o riešenie problémov klienta.

V kancelárskom prostredí ide napríklad o optimalizáciu tlače.

Pomerne často sa totiž stretávame s tým, že vo firmách ani netušia, koľko ich stojí tlač. Optimalizácia má zmysel tam, kde je minimálne 10 zariadení. Naši špecialisti idú do firmy, zmonitorujú, koľko a akých je zariadení má klient a urobia prepočet nákladov pomocou vlastného softvéru, v ktorom sú porovnania rôznych konkurenčných zariadení vrátane cien spotrebného materiálu. Potom navrhnú optimalizačné

ROČNÍK 2011 ❘ 06

21

❘ POLYGRAFIA Pásová drôtošička Müller Martini v Slovenskej Grafii

Líder má napriek kríze naďalej veľké ambície

S

lovenská Grafia (SG), a.s., Bratislava, ktorá je lídrom v rotačnej tlači nielen na slovenskom, ale aj na stredoeurópskom trhu, napriek hospodárskej kríze inovuje strojový park.

Tentokrát sa do záujmu tlačiarne dostala pásová drôtošička najnovšieho radu PRIMERA, s typovým označením E140 od renomovaného švajčiarskeho výrobcu Müller Martini. Drôtošička bola uvedená do plnej prevádzky pred rokom. Viac o tejto investícii povedal výrobný riaditeľ SG Peter Kosík a vedúci dokončovacieho spracovania Martin Bačík.

“

Zariadenie umožňuje extrémne rýchlo meniť formáty a nastavenie za chodu. Preto je efektívne nielen pri veľkých, ale aj pri stále častejších malých nákladoch a formátoch.

“

Výrobný riaditeľ Slovenskej Grafie Peter Kosík.

22

ROČNÍK 2011 ❘ 06

Nakladací systém zabezpečuje prísun zložiek pre jed

► Prečo ste sa rozhodli pre túto investíciu?

Peter Kosík (PK): - Chceme byť flexibilní a spoľahlivo plniť požiadavky našich klientov.

Tlačíme pre významné slovenské i zahraničné spoločnosti mimo Slovenska. Okrem dodržania vysokej kvality tlače je nevyhnutné dodržať aj termíny expedície, čo má priamy súvis s dokončovacím spracovaním. Klasické spracovanie väzby V1 (na striešku) zabezpečujú zariadenia (drôtošičky), ktoré výtlačky poznášajú, zošijú skobkami a orežú na zvolený formát. V roku 2007 sme obnovili strojový park a uviedli do prevádzky špičkovú bubnovú drôtošičku Ferag UniDrum, ktorá dosahuje rýchlosť 34 000 taktov za hodinu.

Vzhľadom na stále sa zvyšujúcu produkciu sa ukázala potreba zvýšiť aj kapacitu knihárskeho spracovania. Preto sme sa museli rozhodnúť, či investujeme do úplnej rekonštrukcie starších liniek a zvýšime ich výkon, alebo investujeme do nového zariadenia. Rozhodli sme sa pre druhý variant, teda investovať do novej drôtošičky.

► Rozhodli ste sa pre pásovú drôtošičku Müller Martini. Prečo?

PK: - Rozhodnutie spočiatku nebolo jednoznačné, v hre bola aj šička od Feragu, ktorá je vo vyššej výkonnostnej, ale aj cenovej triede. Po úvahách a analýzach sme sa rozhodli pre pásovú drôtošičku najnovšieho radu PRIMERA E140 od renomovaného švajčiarskeho výrobcu Müller Martini.

POSTPRESS

❘

► Od uvedenia do prevádzky prešiel sotva rok, aké sú ohlasy z výroby?

PK: - Zariadenie stále sleduje obsluha a celkovo prevláda spokojnosť. Výrobca počas roka urobil záťažové testy a stroj je dnes vyladený na takmer 100 %. Verím že spokojnosť bude pretrvávať a čas nám dá za pravdu, že to bol dobrý výber.

► V akej konfigurácii funguje zariadenie PRIMERA E140 vo vašej výrobe?

dnotlivé stanice.

► V čom vidíte výhody tohto zariadenia?

PK: - Je to moderný stroj s rýchlosťou 14 000 taktov za hodinu, ktorý dokáže spracovať mnohostranné portfólio produktov. Zariadenie umožňuje extrémne rýchlo meniť formáty a nastavenie za chodu. Preto je efektívne nielen pri veľkých, ale aj pri stále častejších malých nákladoch a formátoch. To rozhodlo o konečnom výbere.

Martin Bačík (MB): - Všetko sa odvíja od tlačových strojov. V Slovenskej Grafii tlačové stroje (rotačky) produkujú hárky veľkého formátu. Poskladaný hárok (zložka) má až 72 strán A4. To nám dáva veľkú výhodu pri spracovaní časopiseckej výroby. PRIMERA E140 má spolu sedem staníc. Päť staníc sa využíva na zložky (celý resp. polovičný hárok a obálku). Ďalšie dve samostatné stanice slúžia na skladanie (falcovanie obálky) a na vlepovanie tzv. úžitkov (inzercie) na stránku. Modulárny systém zariadenia tak ponúka širokú variabilnosť a veľa možností pri spracovaní.

► V čom je stroj výnimočný a ako sa obsluhuje?

MB: - Riadenie stroja je komfortné a dobre zrozumiteľné pre obsluhu. Prevažná časť nastavení sa zadáva a programuje

Poznášané zložky aj s obálkou smerujú do zošívacieho agregátu – drôtošičky.

ROČNÍK 2011 ❘ 06

23

❘ POLYGRAFIA

Linka umožňuje vlepovanie tzv. úžitkov (inzercie) na stránku cez samostatnú stanicu.

na centrálnom dotykovom paneli stroja cez systém AMRYS (Automatic Make Ready System), ktorý umožňuje automatické nastavenie linky na požadované parametre pripravovanej zákazky. Užívateľské rozhranie na dotykovom displeji je intuitívne, programovanie je prehľadné a veľmi rýchle. Ponuka jednotlivých úkonov je znázornená charakteristickými symbolmi, ktoré umožňujú dobrú orientáciu v nastaveniach, či ide o nastavenie formátu, výberu tvaru skobiek, orezu alebo stohovania do balíkov.

Všetky nastavenia sa ukladajú do pamäti stroja.

Veľkou výhodou je modulárny systém konštrukcie, čo umožňuje podľa požiadaviek výroby dopĺňať zariadenie o ďalšie stanice a príslušenstvo.

► Technické informácie Pásová drôtošička Müller Martini PRIMERA E140 predstavuje špičkové zariadenie pre stredne veľké náklady produkcie v šitej väzbe V1 a prináša niekoľko predností oproti doterajším technológiám: najvyšší stupeň automatizácie – všetky súčasti stroja sú nastavované cez dotykový displej

Centrálny riadiaci dotykový panel na definovanie parametrov a riadenie výrobného cyklu.

24

ROČNÍK 2011 ❘ 06

POSTPRESS

a po vyvolaní zákazky z pamäte je stroj v priebehu 2 – 5 minút automaticky nastavený s najvyššou presnosťou do správnej polohy (vrátane streamfeedrov, trojrezu či krížového vykladača). Má zabudovaný elektromagnetický systém merania hrúbky hárkov Semko a kontrolu kvality šitia.

Portfólio spracúvaných produktov je mnohostranné – vďaka extrémne krátkym dobám prestavovania formátov a možnosti nastavovania za chodu je stroj efektívny nielen pri veľkých, ale aj pri malých nákladoch. Bez problémov zvláda extrémne malé formáty A6 alebo veľké formát A3. Úplne nové sú šijacie hlavy Quick Setup – všetko v šijacej sekcii a na šijacích hlavách sa nastavuje jedným univerzálnym kľúčom, čím sa doba nastavovania v tomto segmente skráti na minimum.

❘

naloženia a polohy hárkov v nakladačoch prostredníctvom automatického vyradenia chybného hárku, pričom stroj produkuje ďalej s dopĺňaním správnych hárkov.

Slovenská Grafia realizuje od januára 2011 investíciu za 22 mil. € do dvoch nových veľkokapacitných rotačných ofsetových strojov Lithoman od spoločnosti manroland AG. Sú vhodné pre tlač vo vysokých aj stredných nákladoch. Lithoman III S (48 strán) je

Pohľad na systém orezu (trojrez) a krížový vykladač s finálnym balením do balíkov.

Revolučný prvok na nakladačoch Magic Wheel zabezpečuje maximálnu bezpečnosť a stabilitu ukladania hárkov na zbernú reťaz pri maximálnej rýchlosti stroja pre celú škálu najnáročnejších produktov. Vysoká stabilita produkčnej rýchlosti je 14 000 exemplárov za hodinu, dvojprodukcia pri formáte A5 umožňuje zvýšiť produkciu dvojnásobne až na 24 000 exemplárov za hodinu. Optimalizovaná je ergonómia – stroj zachytáva vývojovú filozofiu „user friendly“ ovládania na najvyššej možnej úrovni; stroj sám krok po kroku navedie obsluhu k optimálnemu nastaveniu, prehľadný dotykový displej obsahujúci prvky ako asistent nastavovania a optimizér výkonov umožňuje výstup na USB kľúč alebo on-line do informačného systému, nízke prevádzkové náklady a nízka hlučnosť, stroj je flexibilne doplniteľný napr. o viacnásobnú kontrolu kvality produkcie systémom ASIR 3, čo je duálna kontrola kamerovým snímaním obrázkov, resp. čiarových kódov. Tak je zabezpečená 100 % správnosť

v prevádzke od septembra 2011. Prevádzka stroja Lithoman IV (64 strán) je plánovaná od marca 2012. Ofsetové rotačky kvalitou a výkonom predstavujú absolútnu špičku v EÚ. Investíciou sa kapacita tlačiarne zvýši o tretinu na takmer 75-tisíc ton potlačeného papiera za rok. Okrem vyššie opísanej drôtošičky je súčasťou novej investície aj inštalácia novej plnoautomatickej linky CTP Kodak na výrobu tlačových platní.

Pripravil: František Martančík – NOVUM F&M www.polygrafia-fotografia.sk Zdroj: Slovenská Grafia, a.s.

ROČNÍK 2011 ❘ 06

25

❘ PAPIER

Josef Misof, výkonný riaditeľ Europapier Slovakia:

Myslíme globálne, konáme lokálne Europapier Slovakia, s. r. o., Bratislava, je jedným z piatich veľkoobchodov s papierom, ktoré pôsobia na Slovensku.

Ročne predá okolo 15 000 ton papiera, z čoho dve tretiny tvoria grafické papiere. Patrí Josef Misof do medzinárodnej skupiny Europapier s centrálou vo Viedni, ktorá je najvýznamnejším veľkoobchodom s papierom v strednej a východnej Európy; v regióne ročne predáva okolo 450 000 ton papiera. Pred poldruha rokom sa jediným vlastníkom Europapiera stala nadnárodná spoločnosť Heinzel Group. Výkonný riaditeľ spoločnosti Europapier Slovakia Josef Misof to považuje za pozitívnu zmenu.

■ Jedna veľká štruktúra sa stala súčasťou inej veľkej štruktúry. To je síce výhoda, poskytuje to dobré finančné zázemie a posilňuje vplyv na trhu, ale zároveň zvykne spôsobovať rozhodovaciu ťažkopádnosť.

Súhlasím, že z hľadiska finančného zázemia a trhového vplyvu sme si polepšili. Ale nesúhlasím, že by sa u nás rozhodovalo ťažkopádne. Heinzel je výrobca celulózy

26

ROČNÍK 2011 ❘ 06

a celosvetový predajca papiera. Nevýhodou skupiny Henzel bolo, že mala kontakty s výrobcami papiera, ktorým dodávala celulózu, a s veľkoobchodnými sieťami, ale nemala kontakty priamo s tlačiarňami a ďalšími spotrebiteľmi papiera. Tým, že kúpili Europapier, urobili vertikálnu integráciu. Pokiaľ ide o rozhodovanie, regionálne usporiadanie, keď raz sme boli riadení z Čiech, druhýkrát z Poľska, už máme za sebou.

V súčasnosti sa v skupine razí tendencia silného, kompetentného lokálneho riadenia podľa hesla Mysli globálne, konaj lokálne, aby sme mohli pružne a rýchlo reagovať na situáciu. Dokážeme sami a na mieste urobiť rozhodnutia podľa potrieb trhu, bez viacstupňového centrálneho schvaľovania. Zároveň máme možnosti, aké sme predtým nemali: môžeme zastupovať Heinzel Group na našich trhoch ako jej agent. Napríklad nie je pravidlom, že veľkoobchod ponúka klasické rotačné papiere v kotúčoch, aké nakupujú veľké tlačiarne v tisíckach ton. V tejto oblasti fungujú tzv. agenti, keď jeden človek zastupuje na relevantnom trhu konkrétneho výrobcu papiera. Po akvizícii Europapieru sme sa takýmto agentom Heinzel Group stali my. Máme kontrakty, pracujeme s adresnou cenotvorbou výrobcu, nie s cenovou kalkuláciou veľkoobchodu, pričom úspešnosť predaja vyhodnocuje výrobca.

■ Spomenuli ste silné finančné zázemie skupiny, ktorej ste členom. Čo má z neho váš zákazník v neutešenej situácii, v akej je dnes nielen polygrafia? Úloha veľkoobchodu bude stále významnejšia najmä z dvoch dôvodov. Po prvé, financovanie je stále väčším problémom a tlačiarne nemajú možnosť platiť rýchlejšie.

Výrobcovia papiera nepoznajú termíny úhrady tri týždne, mesiac, dva mesiace. Tomu sa veľkoobchod musel prispôsobiť.

Našim klientom preto ponúkame prefinancovanie papiera – alebo ak chcete dodávateľské úvery – s rôznymi lehotami splatnosti: dva týždne, tri týždne, mesiac, ale aj viac. Ukazuje sa, že počet tlačiarní sa v blízkej budúcnosti určite zredukuje a zdravé a silné spoločnosti pôjdu ďalej. Také majú našu dôveru a podporu a predpokladáme, že v lepších časoch nám to lojálne vrátia. A po druhé – objednávky sa objemovo zmenšujú, ale zvyšuje sa ich rôznorodosť a rastie tlak na pružnosť dodávok z polygrafických podnikov, teda aj na ich zásobovanie papierom. Keďže u nás zhromažďujeme produkty od rôznych výrobcov, v jednej zásielke dokážeme zákazníkovi rýchlo poskytnúť široký sortiment papierov podľa jeho potreby.

■ Keď sa zredukuje počet tlačiarní, bude potrebné, aby malý slovenský trh obsluhovalo päť veľkoobchodov s papierom?

Aj veľkoobchod musí prejsť konsolidáciou. Silný konkurenčný boj z roka na rok zhoršuje hospodárenie veľkoobchodov. Tlačiarne požadujú rýchlosť dodávok, najlepšie hneď, presne to, čo potrebujú a nič navyše, za čo najnižšiu cenu a s čo najdlhším prefinancovaním. Zvyšujú sa požiadavky zákazníkov na pridanú hodnotu, na servis, na služby, čo spôsobuje rast nákladov. Tieto problémy majú všetky veľkoobchody.

Preto si myslím, že v najbližších troch až piatich rokoch, ak nie skôr, tu musí dôjsť k nejakej redukcii. Budúcnosť vidím v pôsobení dvoch až troch významných veľkoobchodných

PAPIER

❘

subjektov, lebo pre piatich veľkoobchodníkov tu nebude priestor.

■ Predpokladám, že sa vidíte medzi tými, čo prežijú...

Ak chceme prežiť, musíme ponúknuť niečo navyše.

Kvalita a nízke ceny sa stali samozrejmosťou. To, čím sa chceme odlíšiť byť výnimočnými, vidíme v službách.

Chceme ponúknuť riešenia, ktoré pomôžu našim obchodným partnerom uspieť na trhu s čoraz väčšou konkurenciou. Musíme byť spoľahlivý a zodpovedný partner, ktorý vie flexibilne reagovať na požiadavky zákazníkov. A keďže sme veľkoobchod, musíme mať kvalitne zásobený sklad s pružnou logistikou. V našom sklade máme priemerne 1 400 ton papiera. Ponúkame dodávky v Bratislave do niekoľkých hodín, v rámci Slovenska do 24 hodín. Popri tom sa môžeme spoľahnúť na centrálny sklad skupiny Europapier vo Viedni, kde sú ďalšie tisíce ton štandardných i neštandardných papierov, ktoré si z hľadiska obrátky zásob nemôžeme dovoliť držať v Bratislave. Cítime obrovskú príležitosť vo využití tohto centrálneho skladu na našom trhu a vidíme v ňom významnú konkurenčnú výhodu. Z tohto skladu dokážeme trikrát týždenne doviezť na Slovensko čokoľvek. Teda našu perspektívu vidíme popri štandardných grafických papieroch, ktoré sú a zostanú nosným artiklom spoločnosti, v obalových materiáloch, špeciálnych a kreatívnych papieroch. Tu očakávame rastové tendencie a na tieto očakávania nadväzuje rozvoj našich divízií. Nemôžeme obísť ani klasické kancelárske papiere formátu A4, v ktorých máme silnú pozíciu na trhu a naším cieľom je rásť aj v tomto segmente. Najdôležitejšiu úlohu však

budú mať ľudia, na ktorých to celé stojí. Cítime neustálu potrebu učiť sa a zdokonaľovať. Necítime sa byť len predajcami papiera ale aj tovaroznalcami. Naši obchodníci neponúkajú zákazníkom len papier, ale aj rôzne produktové riešenia podľa ich potrieb a predstáv. Takže áno, vidím nás medzi tými, čo prežijú. Na slovenskom trhu s papierom sa zatiaľ nepovažujeme za jednotku, ale máme ambície ňou byť.

Juraj Kopřiva Foto: Vladimír Benko

ROČNÍK 2011 ❘ 06

27

❘ VIRTUÁLNE NÁTLAČKY

Softproof - virtuálny nátlačok v praxi Nátlačok sa stal v mnohých tlačiarňach neoddeliteľnou súčasťou polygrafickej výroby ako vzor farebnosti pre finálny výtlačok. Kým nátlačok, označovaný aj ako hardproof, vyžaduje fyzické vytlačenie, pri metóde softproofingu, označovanej tiež ako virtuálny nátlačok či náhľad, sa pracuje len s náhľadom na monitore. Z tohto základného popisu vyplýva aj nesporná výhoda celého riešenia softproofingu.

Virtuálny nátlačok šetrí čas a náklady Výhody softproofu spočívajú hlavne v znížení nákladov na tlač a v úspore času potrebného na skúšku. Odpadajú nátlačky, čo zníži náklady na farby, papier a tlačiareň, jej servis a kalibráciu. Pri zobrazení dát na monitore vidíme výsledok ihneď a zmena v zdrojových dátach sa prejaví v reálnom čase. Ďalšou výhodou softproofu je možnosť urobiť kontrolu správnosti aj v podmienkach, kde obvykle nie je k dispozícii drahá tlačiareň na nátlačky.

“

Výhody softproofu spočívajú hlavne v znížení nákladov na tlač a v úspore času potrebného na skúšku. Odpadajú nátlačky, čo zníži náklady na farby, papier a tlačiareň, jej servis a kalibráciu.

“

S

oftproof je metóda náhľadového tlačového výstupu, ktorá má v ideálnom prípade simulovať finálny výtlačok.

Na rozdiel od hardproofu sa nepoužíva tzv. nátlačok (fyzicky vytlačená skúška), ale dáta sa zobrazujú len na monitore.

Diaľkový softproof (remote proofing) prebieha na strane klienta aj spracovateľa.

V princípe funguje tak, že klient odošle tlačové dáta na server tlačiarne. Tam sa prevedú na farebný profil tlačového stroje a zároveň sa zdrojové dáta prevedú do formátu tzv. RIPu, teda rastrového obrazového súboru. Rastrový obraz sa uloží na server tlačiarne a klient môže pristupovať k jeho náhľadu vo formáte SIF (Stream Image Format). Klient si na svojom vzdialenom pracovisku zapne bežný internetový prehliadač (podporujúci správu farieb) a na skalibrovanom monitore si prezrie svoju objednávku. Súčasťou procesu je aj možnosť výsledok odsúhlasiť (dať súhlas na tlač) alebo naopak tlač odmietnuť s prípadnou poznámkou, čo a ako sa má opraviť. Výhodou diaľkového softproofu je, že odpadá cestovanie klienta do tlačiarne či zdĺhavé posielanie analógových papierových nátlačkov kuriérom. Vďaka tomu, že obrazové dáta sa spracúvajú na serveri tlačiarne, eliminujú sa aj prípadné chyby v nastavení prevodu farebného priestoru na priestor tlačového stroja.

Riziká softproofu

Softproof v grafickom štúdiu – skalibrovaný monitor Eizo CG 243w a svetelný box s normovaným svetlom.

28

ROČNÍK 2011 ❘ 06

Diaľkový softproof má aj určité riziká.

Ak by klient nemal kalibrovaný monitor, došlo by k tomu, že dáta zobrazené pomocou špeciálneho prehliadača, ktorý mu poskytne tlačiareň, uvidí s určitým farebným posunom.

Softproof by v takomto prípade nefungoval správne, preto treba takýmto situáciám predísť. V praxi má tlačiareň, ktorá metódu softproofu zaviedla do svojho technologického reťazca (workflow), k dispozícii softvér zabezpečujúci štandardné podmienky pre korektné zobrazenie dát. To znamená, že klient i spracovateľ musí svoj monitor pravidelne rekalibrovať.

Nevýhodou softproofu v porovnaní s papierovými nátlačkami je, že nemá svoju fyzickú podobu, ktorá slúži ako akýsi východiskový bod na realizáciu tlačovej zákazky. V prípade, že klient nebude spokojný s výsledkom práce tlačiarne, môže sa odvolať

VIRTUÁLNE NÁTLAČKY

❘

na papierový nátlačok ako vzor. Fyzický nátlačok je aj pre tlačiareň akýmsi oporným bodom odsúhlaseným klientom. V prípade softproofu chýba možnosť odvolať sa na papierový nátlačok, lebo žiadny nevznikne.

Monitor musí byť prevádzkovaný v štandardnom osvetlení s teplotou denného svetla a – pokiaľ je to možné – s úplným farebným spektrom. Monitor je potrebné po určitom čase rekalibrovať. Najnovšie monitory Eizo radu CG s integrovanou kalibračnou sondou, konkrétne CG245W a CG275W, umožňujú nastaviť automatickú rekalibráciu bez zásahu obsluhy. Kalibrácia spočíva v nastavení hodnoty bieleho bodu, nastavení čierneho bodu, gradácie gama krivky a intenzity jasu podsvietenia. Hodnota jasu by sa mala pohybovať podľa použitia monitora a úrovne okolitého osvetlenia medzi 90 až 200 cd (candela). Monitor, ktorý pracuje v režime 200 cd, má životnosť pre softproof okolo 5-tisíc hodín.

Po tomto čase sa dá naďalej používať v režime napr. 90 cd s dosiahnutím Grafické zobrazenie farebného rozsahu monitora Eizo CG275w. Monitor svojím správneho farebného zobrazenia. gamutom dokáže úplne pokryť pracovný priestor štandardu ISO Coated v2.

Svetlo a kalibrácia Aby sme videli vytlačenú stránku korektne, musíme ju pozorovať vo svetle, ktoré sa dá považovať za štandardné.

Takéto svetlo má v ideálnom prípade úplné farebné spektrum, teplotu chromatickosti približne 5000 stupňov Kelvina.

V prípade, že budeme výtlačok pozorovať pri žiarivkovom svetle, môžeme pozorovať určitý posun farieb k zelenej. Preto sa na kontrolu používajú špeciálne svetelné boxy. Tie musia mať možnosť regulácie hladiny osvetlenia, aby bolo možné dosiahnuť rovnaký jas, aký je nastavený na monitore. Špeciálne žiarivky v svetelnom boxe časom starnú a svetlo stráca intenzitu. Nesprávne osvetlenie zvykne byť najčastejšou príčinou nesúladu hard- a softproofu.

Aby sme mohli začať so softproofom, potrebujeme zobrazovacie zariadenie, teda monitor, ktorý je kalibrovateľný a dodržuje určité parametre a normy. Potrebujeme aj softvérové vybavenie. Softproofové workflow zahŕňa kalibračný softvér pre monitory a používa sa na strane klienta i spracovateľa.

Serverový softvér, ktorý obsluhuje zákazky a konvertuje dáta medzi farebnými priestormi, umožňuje klientovi pristupovať k svojim zákazkám a spravovať ich.Monitor musí byť kalibrovateľný.

Z monitorov Eizo sú pre softproof vhodné modely s označením CG. Rovnako je možné použiť niektoré monitory firmy NEC alebo Apple. Pri druhom a treťom výrobcovi je však ťažké dosiahnuť kvalitu zobrazenia, ktorú vyžaduje softproof. Ostatné súčasné monitory od iných výrobcov nie sú pre softproof vhodné.

Softproof monitor by mal obsahovať senzor na kompenzáciu farebnej teploty bieleho bodu, senzor úrovne okolitého osvetlenia, 3D-LUT prevodné tabuľky na výpočet prenosovej charakteristiky, technológiu DUE (Digital Uniformity Equalizer) na kompenzáciu jasovej a farebnej zložky pre dosiahnutie vysokej uniformity obrazu v celej ploche obrazovky a čo najmenší rozdiel nameraného farebného zobrazenia od ideálneho (δ E).

Riešenie softproofingu (2x monitor Eizo CG243w) pri rotačnom tlačovom stroji KBA Compacta v Slovenskej Grafii.

Zhrnutie Softproofing a Remote proofing (tzv. vzdialený certifikovaný nátlačok) sa postupne začína zavádzať aj na Slovensku. Príkladom môže byť Slovenská Grafia, a. s., ktorá v roku 2010 zaviedla túto technológiu do svojej výroby ako variant ku klasickým papierovým nátlačkom. Aj tlak na znižovanie cien a nákladov je dôvodom, prečo sa softproofing začína výraznejšie presadzovať do praxe.

Nepochybne k tomu prispel aj vývoj softvérových aplikácií a kvalita wide-gamutových monitorov, ktoré dokážu zobrazovať celý rozsah farieb využívaných v tlačovom procese.

Pripravil: František Martančík – NOVUM F&M www.polygrafia-fotografia.sk

ROČNÍK 2011 ❘ 06

29

fujifilm finepix X100

v štýle retro

Uvedenie fotoaparátu FinePix X100 je v dnešnom svete digitálnej fotografickej techniky veľkým prekvapením. Spoločnosť Fujifilm skúsila zaexperimentovať a prišla na trh s fotoaparátom, ktorý má výrazný retro dizajn pripomínajúci staré filmové fotoaparáty s diaľkomerom. Retro dizajn má aj hnedé kožené puzdro.

Možností snímania Zábery sa dajú vytvárať v klasickom formáte 3:2 alebo ako širokouhlé s pomerom strán 16:9. Pomerne prekvapujúca je rýchlosť sériového snímania až 5 obr./s, čo je na kompakt viac ako slušné. V jednej sekvencii umožňuje FinePix X100 nasnímať 8 RAW (RAW+JPG) alebo 10 JPG záberov. Zábery sa ukladajú na SD/SDHC/SDXC pamäťovú kartu vo formáte JPEG, RAW alebo RAW+JPG. Fotoaparát disponuje aj vstavanou 20 MB pamäťou.

30

“

Nejde o fotoaparát pre každého.

Budúci majiteľ by mal presne vedieť, do čoho ide, čo od fotoaparátu môže očakávať a ako ho bude primárne využívať.

Predovšetkým si musí byť vedomý, že pevné ohnisko a nevymeniteľný objektív je výhoda, nie nedostatok.

“

f

otoaparát FinePix X100 je určený profesionálnym fotografom alebo skúseným amatérom, ktorí hľadajú kompaktný fotoaparát s vysokou kvalitou záberov. Nový snímač je navrhnutý tak, aby uspokojoval užívateľov zrkadloviek, ktorí potrebujú malý doplnkový fotoaparát s kvalitným snímaním tam, kde by použitie veľkej zrkadlovky bolo nepraktické alebo nevhodné. Telo fotoaparátu z horčíkových zliatin napriek retro dizajnu skrýva modernú technológiu. Jeho srdcom je snímač APS-C (23,6 x 15,8 mm) typu EXR CMOS s rozlíšením 12,3 megapixelu. Citlivosť snímača má rozsah od 200 do 6 400 ISO, v rozšírenom režime od 100 do 12 800 ISO. Fotoaparát má novovyvinutý objektív Fujinon s pevným 23 mm ohniskom (kinofilmový ekvivalent 35 mm) z lisovaného skla a obsahuje 8 prvkov v 6 skupinách. Použitie pevnej konštrukcie objektívu s minimálnou dĺžkou prispieva ku kompaktnosti aparátu a nevyžaduje vysúvanie objektívu pri zapnutí prístroja. Objektív sa vyznačuje ostrou kresbou takmer pri každom nastavení clony.

Má autofocus, používa 9-lamelovú clonu a má svetelnosť F2 – 16. Vďaka vstavanému filtru ND (ekvivalent uzavretia clony o 3) dokáže objektív zlepšiť hĺbku ostrosti aj za jasných podmienok a umožňuje plné otvorenie clony.

Ovládacie prvky a funkcie FinePix X100 zaujal netradične nostalgickým dizajnom a moderným vybavením v kombinácii s plne analógovým ručným ovládaním.

Nastavovanie času, clony a korekcie expozície je mechanické. Vo všetkom ostatnom fotoaparát nezaprie, že je digitálny. Na obrube pevne zabudovaného objektívu je clonový rad, aký sa objavoval na klasických analógových fotoaparátoch (2/2.8/4/ atď. až 16). Voľbou polohy A sa clona prepína na automatiku. Na kruhovom voliči časov sa nastavujú časy od 1/4 po 1/4000 s po celých hodnotách alebo automatika označená symbolom A. Ak nastavíme A na voliči expozície aj na obrube clony, fotoaparát pracuje v režime plného automatu. Keď je automatika zapnutá na expozičných časoch a ručne cloníte, automatika priradí k zvolenej clone čas a naopak. Druhým významným kruhovým voličom sa nastavuje expozičná kompenzácia po tretinách (clona resp. expozičný čas). Okrem spomínaných prvkov je k dispozícii aj funkčné tlačidlo Fn, ktorému možno priradiť niektorú z funkcií.

Režim blesku Interný blesk má pri citlivosti ISO 1 600 dosah od 50 cm do 9 m. Má všetky bežné režimy vrátane synchronizácie na druhú lamelu a navyše vstavané sánky zo stredovým kontaktom umožňujú použiť aj kompatibilný externý blesk. Závierka je zabudovaná v objektíve, čo umožňuje synchronizovať s bleskom neuveriteľne krátke expozičné časy, ktoré sa pri klasickej závierke nedajú použiť.

Video

Hybridný hľadáčik

Hoci Full HD videa sa užívateľ pri FinePix X100-ke nedočká, k dispozícii je HD video s plynulosťou 24 snímok za sekundu. Zvuk je stereofónny. Jedna videosekvencia môže mať maximálne 10 minút.

Finepix X100 ponúka hybridný optickoelektronický hľadáčik. Optický

ROČNÍK 2011 ❘ 06

FOTOGRAFIA

❘

- AE BKT – automatická expozícia, rozsah môže byť nastavený na Ī1/3, Ī2/3 a Ī1 - BKT ISO – ISO citlivosť snímača, rozsah môže byť nastavený na Ī1/3, Ī2/3 a Ī1 - simulácia filmu BKT – simulácia farebnosti filmov: Provimi, Velvia a ASTIA - dynamický rozsah BKT - DR 100, DR 200, DR 400 Všeobecne sú bracketing režimy v praxi (aj pri experimentovaní) veľmi užitočné, najmä ak nemáte veľa času na rozmýšľanie resp. chcete zvoliť najlepšie nastavenie pre konkrétnu scénu. priehľadový hľadáčik (OVF) poskytuje podobné informácie ako pohľad do zrkadlovky – režim snímania, použitý čas/clona, ISO a kompenzáciu expozície. V hľadáčiku je aj rámček – po ľahkom stlačení spúšte sa prístroj pokúša vyrovnať paralaxu, teda vyrovnať optickú os hľadáčika s osou objektívu. Kto uprednostňuje elektronický hľadáčik, môže páčkou na čelnej strane fotoaparátu prepnúť z optického na EVF (Electronic viewfinder) s uhlopriečkou 0,47“ a veľmi vysokým rozlíšením (1 440 000 pixelov). Systém hybridného hľadáčika umožňuje možnosť korekcie dioptrií v rozsahu -2/+1 a je vybavený senzorom, ktorý rozpozná, či máte prístroj pri oku alebo nie. Senzor v hľadáčiku vypne LCD displej po priložení oka k očnici.

Na záver Fujifilm FinePix X100 je fotoaparát, ktorý vzhľadom určite zaujme a môže splniť sen mnohým fotografom a nadšencom, ktorí inklinujú k časom minulým. Treba však povedať, že nejde o fotoaparát pre každého. Budúci majiteľ by mal presne vedieť, do čoho ide, čo od fotoaparátu môže očakávať a aké bude jeho primárne využitie. Predovšetkým si musí byť vedomý, že pevné ohnisko a nevymeniteľný objektív je výhoda, nie nedostatok.

Obrazová kvalita FinePixu X100 je výborná, ovládanie zvládnuteľné a k tomu ponúka široké možnosti pre tvorbu a fotografovanie.

LCD displej a ovládanie menu Zadná strana FinePixu X100 spolu s LCD hlavným displejom je neklamne digitálna a od súčasných digitálnych fotoaparátov sa prakticky nelíši. Okolo displeja sú rozmiestnené ovládače ako na ktoromkoľvek vyspelom kompakte. Hlavný LCD displej má uhlopriečku 2,8” a rozlíšenie 460 000 bodov. Rozlíšenie je postačujúce a kvalita zobrazenia obrazu je veľmi dobrá. Navyše displej ma dobrú čitateľnosť aj pri silnom okolitom osvetlení a obraz je dobre viditeľný aj pri ostrejších uhloch pohľadu. Displej okrem zobrazovania informácií a nasnímaných záberov slúži v režime Live View na sledovanie a kontrolu snímanej scény.

Jednou z výborných informačných funkcií je elektronická vodováha, ktorá sa zobrazuje aj na hlavnom displeji. Menu Finepixu X100 je veľmi jednoduché a nevyznačuje sa záplavou nastavení. Má tri oddiely, „fotomenu“, „setup“ a „prehliadanie“.

Menu je v češtine a je dostatočne prehľadné a zrozumiteľné.

Zaostrovanie Systém automatického zaostrovania pracuje so 49 bodmi pokrývajúcimi takmer celú snímanú plochu. Zvoliť možno automatický alebo manuálny výber zaostrovacieho bodu.

Vzhľadom na koncepciu vyhodnocovania zaostrenia sú všetky body rovnocenné. FinePix X100 ponúka dva spôsoby automatického zaostrovania (Single AF a Continuous AF) a manuálne zaostrovanie.

Fotoaparát má navyše zabudované pomocné svetlo automatického zaostrovania v zlých svetelných podmienkach. Rozsah zaostrovania je od 80 cm do nekonečna, makro od 10 cm.

Meranie expozície FinePix X100 umožňuje štandardne tri spôsoby merania: 256 zónové TTL meranie, integrálne meranie so zvýrazneným stredom a bodové meranie je doplnené pamäťou expozície AE Lock.

Bracketing (BKT) FinePix X100 má 4 režimy bracketingu, čo v praxi znamená sériu záberov s rôznym nastavením. Je to bracketing expozičný, ISO, simulácia filmu a dynamického rozsahu.

FujiFilm FinePix X100 – technické parametre automatické (49 bodové), manuálne Rozsah zaostrovania: 80 cm až nekonečno, makro od 10 cm Citlivosť: auto/ISO 200 – 6 400, užívateľsky rozšíriteľná na ISO 100 – 12 800 Meranie expozície: TTL 256-zónové meranie (multi, spot, integrálne) Video: out HDMI mini konektor Napájanie: batéria NP-95 Li-ion Rozmery: š 126,5 x v 74,4 x h 53,9 mm Hmotnosť: cca 405 g bez príslušenstva, batérie a pamäťovej karty Cena: 964 € Zaostrovanie:

Pripravil: František Martančík – NOVUM F&M www.polygrafia-fotografia.sk Zdroj: Fujifilm

ROČNÍK 2011 ❘ 06

31

12_11_Casopis-Printprogress_06_printprogress 20.12.2011 11:20 Page 33

❘ TECHNOLÓGIE

ofSetoVÁ TLAČ – začala to litografia atrament na písanie. Preto si potrebné údaje poznačil na hladký kameň zmesou vosku, mydla a sadzí, ktoré mu ostali z predchádzajúcich pokusov. Keď si chcel neskôr poznámky opísať, napadlo ho popísaný kameň oleptať tak, aby písmená vystúpili do výšky ako pri kníhtlači. To sa mu podarilo a odtlačky tiež. Tento prvý úspech ho podnietil k ďalším pokusom, ktoré skončili vynálezom tlače z plochy kameňa – litografie. Senefelder hovoril svojmu vynálezu chemická tlač.

Nezlučiteľnosť vody a mastnoty Pri tlači z výšky (klasická kníhtlač) sú tlačové miesta vyššie ako netlačiace miesta. Pri tlači z kameňa sú tlačiace a netlačiace miesta v jednej rovine. Preto tejto technike hovoríme tlač z plochy. Reprodukciu umožňuje fyzikálnochemický proces, pri ktorom sa používa kamenná platňa z jemnozrnného vápenca upraveného tak, aby na miestach, ktoré majú tlačiť, prijímal mastnú tlačovú farbu, ale na ostatných miestach ju odpudzoval.

Alois Senefelder

Kameň musel mať určité vhodné vlastnosti. Senefelder našiel potrebný materiál v Solnhofene v Bavorsku – zvláštny druh vápenca, ktorý sa vyskytuje len na tomto jedinom mieste na svete. Je veľmi pórovitý, dobre sa štiepe aj na veľké platne a ľahko sa obrusuje a leští. Na vyleštený kameň Senefelder ľanovým olejom kreslil a písal text, ale aj noty. Obraz na kameni bol zrkadlovo obrátený podobne ako pri kníhtlači.

Koniec 18. a začiatok 19. storočia priniesol novú významnú tlačovú technológiu: tlač z kameňa – litografiu, ktorá silno ovplyvnila vývoj kníhtlače.

Stala sa základom ofsetovej tlače, ktorá sa začala vyvíjať po roku 1880 (plne sa začala uplatňovať až na začiatku 20. storočia).

Vynálezcom litografie je Nemec Alois Senefelder. Narodil sa v roku 1771 v Prahe. Po mnohých márnych pokusoch o nájdenie vhodnej reprodukčnej techniky mu pomohla náhoda. Potreboval si rýchlo poznačiť počet kusov bielizne, ktoré dával do práčovne, ale nemal práve po ruke papier ani

32

ROČNÍK 2011 ❘ 06

Kresba na litografickom kameni.

TECHNOLÓGIE

Navaľovanie tlačovej farby na litografický kameň.

❘

odtieňov: čierna, šedá, niekoľko odtieňov červenej a modrej, žltá, pleťová, zelená, fialová... – niekedy to bolo až 32 farieb. Hárok papiera, na ktorý sa z týchto kameňov tlačilo, potom musel toľkokrát prejsť aj strojom. Postup bol preto veľmi zdĺhavý a nákladný, farebný výsledok však býval prekvapivo dobrý.

V praxi sa netlačilo priamo z originálnych kameňov spracovaných litografmi, aby sa pri tlači nepoškodili a aby aj tlač ďalšieho vydania bola kvalitná. Preto sa z originálneho kameňa zhotovovali tzv. mastné tlače na prenášací papier s vláčnou vrstvou, ktorá dobre prijímala farbu.

Z prenášacieho resp. pretlačového papiera sa mastná farba pretláčala na veľké strojové kamene. Až potom sa z nich strojovo tlačilo. V 19. storočí bola litografia hlavnou technikou farebnej reprodukcie a starí litografi dokázali vytvoriť prekrásne diela.

Farebnej litografii sa hovorilo aj chromolitografia.

Z netlačiacich miest odstránil mastnotu slabým roztokom kyseliny dusičnej a celý kameň navlhčil za pomoci tampónu riedkym roztokom arabskej gumy. Mastná kresba tento vodný roztok odpudzovala. Potom na celý kameň naniesol mastnú tlačovú farbu, ktorá sa zachytila len na predtým namastených miestach kresby. Kameň bol tak pripravený na zhotovenie odtlačku.

Základom Senefelderovho vynálezu je absorpčná a adsorpčná schopnosť vápencového kameňa a nezlučiteľnosť mastnoty s vodou. Senefelder svoj vynález naďalej zdokonaľoval a pripravil litografickú mastnú kriedu, ktorou sa dalo kresliť priamo na kameň. Neskôr zostrojil aj litografický tlačový lis na zmechanizovanie tlačového procesu. V roku 1818 vydal v Mníchove knihu Lehrbuch der Lithographie (citovanú aj ako Vollständiges Lehrbuch der Steindruckerei) – súhrnnú príručku popisujúcu všetky vtedajšie litografické postupy vrátane ciest, ktoré k nim vynálezcu viedli. V ďalších rokoch svojho života sa Senefelder zaoberal prenosom olejovej maľby, maľovanej na kameni, na plátno. Počas svojho života sa Senefelder dočkal významných pôct a uznaní. Zomrel v roku 1834 v Mníchove, kde prežil väčšiu časť svojho života.

Zdĺhavý postup, prekvapivo dobrý výsledok Povrch kameňa, z ktorého sa malo tlačiť, bol pôvodne ručne spracovaný mastnými tušmi, kriedami, štetcami a rydlami. To bola vlastná litografia. Ak mal litograf reprodukovať nejaký farebný originál, musel ho ručne preniesť v obrysoch na toľko kameňov, koľko farieb mienil použiť.

V obrysovom náčrte na kameni vypracoval každú farbu zvlášť podľa originálu. To vyžadovalo veľkú skúsenosť v odhadovaní farieb a pri tlači sa musel používať veľký počet farebných

ROČNÍK 2011 ❘ 06

33

Tlačový lis s ofsetovým valcom a ofsetovým poťahom pre nepriamu tlač z litografického kameňa.

Aj do tejto technológie priniesol prevrat vynález fotografie a svetlocitlivých vrstiev vhodných na kopírovanie, čím sa veľmi uľahčila práca litografov aj tlačiarov. Farebná škála bola z predchádzajúcich až 32 farieb zúžená na 4 až 6 farieb.

Litografii, pri ktorej sa používajú fotografické pochody, sa hovorí fotolitografia.

plechom (kovolistom), na ktorý sa buď ručne alebo fotomechanicky preniesla kresba. Z neho sa tlačilo najskôr ako z kameňa priamo na papier, potom nepriamo na valec s gumovým plátnom na povrchu (ofsetový poťah) a až z neho na papier.

Tak vznikla nepriama prenosná ofsetová tlač. Princíp spočívajúci vo využití nezlučiteľnosti mastnoty s vodou, ktorý využil Senefelder, ostal zachovaný.

Pôvodná litografia sa stala výlučne umeleckou technikou.

Jedným z prvých, kto tvoril touto technikou, bol už v roku 1819 Francisco Goya, ktorý tri roky pred smrťou vydal cyklus inšpirovaný býčími zápasmi Toros de Buerdos.

Vo Francúzsku to bol hlavne Eugene Delacroix s cyklami Macbeth, Causy a Hamlet, alebo karikaturista Honoré Daumier. V 19. storočí to boli impresionisti Edgar Degas či Auguste Renoir, neoimpresionisti Paul Signac, Georges Seraut, básnik fantastična Odilon Redon či Henri de ToulouseLautrec so svojimi litografickými plagátmi. Litografiu využívali aj Paul Cézanne, Edvard Munch, Alfred Kubin, Marc Chagall, Pablo Picasso a veľa ďalších. Z českých umelcov Alfons Mucha, František Kupka, Max Švabinský a Slováci Albín Brunovský a Vladimír Gažovič.

Ofsetová tlač O problematiku náhrady litografického kameňa sa zaujímali začiatkom 20. storočia mnohí odborníci, napr. Ira W. Rubel z USA, ktorý zaviedol v roku 1905 nepriamu tlač z plochy.

Ofsetovú tlač zaviedol v Nemecku v r. 1906 Caspar (Kašpar) Hermann. O rok neskôr v Lipsku skonštruoval hárkový ofsetový stroj Triumph. Princíp kotúčového ofsetového stroja si nechal patentovať v polovici roku 1906. Hermann sa narodil

Odtlačok spôsobom priamej tlače z kameňa.

Kameň zostáva umelcom, v polygrafii ho nahrádzajú kovolisty Tlač z veľkých strojových kameňov, vážiacich až niekoľko sto kíl a pri veľkom počte farieb, bola veľmi zdĺhavá. Za hodinu sa dalo potlačiť len asi 500 hárkov papiera. Preto bol neskôr ťažký kameň nahradený ľahkým zinkovým alebo hliníkových

34

ROČNÍK 2011 ❘ 06

Vynálezca Caspar Hermann a ofsetový stroj Triumph z roku 1907

TECHNOLÓGIE

❘

v Kynšperku nad Ohří v Čechách, ale väčšinu života prežil v Nemecku. K vynálezu ofsetu prispeli aj Francúzi Trottier, Missier, Marinoni a Michaud.

Rubel sa pokúšal o trojvalcový stroj založený na hlavnej myšlienke nepriamej tlače, ale z finančných dôvodov túto myšlienku opustil. Stroj mal mať tri rovnako veľké valce, z nich jeden bol formový, druhý prenosový a tretí tlakový. Tieto valce dohromady tvorili tlačovú jednotku. Hermann mal podobný nápad, no jeho stroj bol založený na sústave dvoch valcov v pomere 2:1. Valec dvojnásobného objemu mal funkciu formového i tlakového valca. Druhý valec slúžil ako prenosový. Podľa jeho výkresov bol stroj zostavený a v roku 1907 to bol prvý ofsetový stroj v Európe, ktorý sa uplatnil aj pri tlači bankoviek. Zariadenie umožňovalo tlačiť obojstranne na jeden prechod strojom.

Ofset patrí do kategórie tlače z plochy, lebo jeho tlačiace a netlačiace miesta na rozdiel od ostatných princípov tlače sú v jednej výškovej úrovni. Využíva sa pri ňom rovnaký princíp nezlučiteľnosti mastnoty s vodou, ktorý použil Senefelder pri litografii.

Ofsetový stroj Heidelberg KOR z roku 1962.

Pomenovanie ofset vzniklo z anglického výrazu off-set, čo je voľne preložené ako prenosná, nepriama tlač, alebo tiež z výrazu set-off, čo znamená obťah.

Počas tlačového procesu sa najskôr obraz prenesie (odtlačí) na gumový (ofsetový) valec a z neho sa následne obraz prenesie na papier. Tlačová farba sa teda prenáša dvakrát a predloha na tlačovej forme nie je stranovo prevrátená. V princípe ide o nepriamu tlač.

Tlačová forma bola v minulosti podľa druhu ofsetového stroja buď rovná alebo valcová a mohla byť z hliníka, zinku a neskôr aj zložená z viacerých kovov – bimetalická či trimetalická. Súčasné analógové platne sú hliníkové a dodávajú sa už s nanesenou emulznou vrstvou s citlivosťou na zdroj svetla v oblasti 360-450 nm. S príchodom digitálnej technológie CTP (computer-to-plate) sa klasické analógové ofsetové platne už technologický nezdokonaľujú.

V súčasnosti môžeme ofsetovú technológiu rozdeliť na dva princípy spôsobu tlače, a to na vlhčený klasický ofset a ofset bez vlhčenia – bezvodý či suchý ofset.

Pripravil: František Martančík – NOVUM F&M www.polygrafia-fotografia.sk

V budúcom čísle: Štandardizácia ofsetovej tlače

Historický reklamný leták na ofsetovú tlač.

ROČNÍK 2011 ❘ 06

35

❘ POČÍTAČE

router s podporou zariadení USB Nový router od spoločnosti ZyXEL ponúka všetky základné vlastnosti, ktoré by ste od podobného zariadenia očakávali. Model ZyXEL Wireless 3G Router NBG4115 umožňuje viacero spôsobov, ako sa pripojiť do internetu.

ajbežnejší prípad je pripojenie zariadení k routeru pomocou portov LAN (router ich má dva) alebo cez Wi-Fi. Podporované sú štandardy 802.11b/g/n, pričom zabezpečenie je možné cez klasické šifrovanie WEP/WPA/WPA2 s možnosťou filtrovania fyzických MAC adries. Firewall obsahuje štandardné zabezpečenia SPI, DOS a ICMP. K dispozícii je aj tlačidlo WPS na jednoduchú konfiguráciu pripojenia Wi-Fi.

N

Router však umožňuje aj zdieľanie mobilného internetu.

Je tu port USB, pomocou ktorého môžete v kombinácii s routerom použiť aj modem USB na mobilný internet.

Vďaka pomerne útlym rozmerom je ZyXEL Wireless 3G Router NBG4115 vhodné riešenie, pokiaľ potrebujete mobilný internet zdieľať na cestách. Administrátorské rozhranie umožňuje jednoduché nastavenie preferovaného spôsobu pripojenia do internetu a aj konfiguráciu mobilného internetu. V tomto

36

ROČNÍK 2011 ❘ 06

smere sú podporované štandardy WCDMA, HSDPA, CDMA2000 a TD-SCDMA. Port USB však vďaka technológii NetUSB možno využiť aj v kombinácii s inými zariadeniami, ako sú tlačiarne alebo externé disky USB. Tie sú potom k dispozícii pre užívateľov pripojených do siete vytvorenej routerom. V rámci administrátorského rozhrania sa dá nastaviť, či sa má port USB využiť iba na podporou mobilného modemu USB alebo zariadení NetUSB, prípadne má podporovať obe a automaticky ich rozlišovať.

Kombinácia menších rozmerov a funkcií tak z tohto modelu robí vhodnú voľbu na cesty, ale aj na domáce použitie.

Samozrejme, záleží na potrebách užívateľa. Menšie rozmery sa podpísali na menšom počte portov LAN, situáciu však zachraňuje podpora Wi-Fi.

Cena: 33,84 €

Energia vždy v zálohe Zdroj záložného napätia príde neraz vhod, či už potrebujete svoje zariadenia chrániť pred prepätím, alebo mať v zálohe energiu v prípade výpadku elektriny. CyberPower CP900EPFCLCD s výkonom 900 VA a maximálnym zaťažením 540 W na bežné potreby výborne poslúži.

POČÍTAČE

K dispozícii je 6 zásuviek u nás najbežnejšieho rozmeru.

Z nich tri sú zálohované a v prípade výpadku energie budú pripojené zariadenia zásobované elektrickou energiou z vnútornej batérie. Do týchto zásuviek by však nemali byť zapojené laserové tlačiarne, kopírky alebo iné zariadenia s vysokým príkonom. Zvyšná trojica zásuviek ponúka iba ochranu pred prepätím, preto si dajte pozor pri pripájaní jednotlivých zariadení. Zadná strana UPS je okrem zásuviek vybavená aj dvojicou portov (jedným vstupným a jedným výstupným) na konektory RJ-11/RJ-45. Proti prepätiu tak možno chrániť aj telefón, modem alebo sieť. Posledný je port USB, pomocou kábla USB možno UPS prepojiť s počítačom, čo je nevyhnutné, pokiaľ chcete používať priložený softvér.

Softvér PowerPanel Personal Edition ponúka základné informácie o UPS a informuje užívateľa o zdroji energie, stave batérie atď. Dá sa využiť aj na nakonfigurovanie zdroja a nastavenie rôznych notifikácií a upozornení.

Základné údaje ponúka aj displej na prednej strane UPS. Ten informuje užívateľa, či zdroj dostáva energiu z elektrickej siete alebo došlo k výpadku a zariadenia sú napájané pomocou batérie. V tomto prípade je udaný aj odhadovaný čas, ako dlho ešte bude UPS zariadenia napájať. Počas testovania sme k zdroju pripojili notebook a modem a zistili sme, že v prípade výpadku energie by sme pomocou CyberPower CP900EPFCLCD mohli pracovať ešte ďalších približne 70 minút. Kompletné nabitie batérie trvá asi 8 hodín. Displej informuje aj o aktuálnej záťaži, percentuálnom stave batérie a vstupných a výstupných veličinách.

❘

Dokovacia stanica na cesty Dokovacie stanice pre zariadenia iOS sa tešia veľkej obľube už aj u nás. Model Altec Lansing IMT320 inMotion Compact zaujme najmä svojím kompaktným dizajnom, vďaka ktorému je dokovacia stanica vhodná aj na cesty.

elo doku pozostáva z dvoch častí – audiosystému a koženkového obalu, ktorý chráni prednú stranu.

Zároveň táto koženková časť slúži aj ako podložka na stabilizáciu doku, pretože telo má tvar kosodĺžnika. Dizajn je pomerne jednoduchý. Prednej časti doku dominujú dva neodýmové reproduktory a medzi nimi konektor na pripojenie iPhone/iPod Touch. Vzhľadom na obmedzený priestor iPad k doku nepripojíte.

T

Manipulácia s UPS je bezproblémová. Zariadenie stačí pripojiť do siete a zapnúť, náročnejší užívatelia si môžu prepínať zobrazované údaje na displeji, prípadne vypnúť zvukovú notifikáciu. Výrobca ponúka záruku ochrany pripojených zariadení vo výške 50 000 € a vďaka použitej technológii Energy-Saving sľubuje aj úsporu elektrickej energie.

Cena: 234 € ROČNÍK 2011 ❘ 06

37

❘ POČÍTAČE Základné ovládanie zabezpečuje trojica tlačidiel v hornej časti tela. Jedným z nich zariadenie zapínate a vypínate, zvyšnými dvoma regulujete hlasitosť. Zadná strana tela poskytuje priestor na štvoricu AA batérií a zároveň na nej nájdete aj vstup pre AC adaptér a vstup AUX na pripojenie iného zariadenia pomocou audiokábla s 3,5 mm konektorom.

Napájanie pomocou alkalických AA batérií zabezpečí približne 20-hodinovú prevádzku.

Vzhľadom na pomerne kompaktné rozmery (241 × 46 × 119 mm) ponúka audiosystém dostatočne hlboké basy. Výsledný zvuk je čistý, pôsobí neskreslene a vzhľadom

na rozmery ho môžeme označiť za veľmi dobrý. Ocenili sme aj nastavenie hlasitosti, pri maximálnom nastavení môžete ozvučiť aj malú privátnu party, ale zvuk pri maximálnej hlasitosti rezonuje a nie je čistý. Na bežné počúvanie však bohato postačí nastavenie hlasitosti niekde okolo stredu.

Niekomu môže chýbať diaľkové ovládanie, s dokovacou stanicou môžete manipulovať iba prostredníctvom tlačidiel alebo priamo cez zariadenie iOS.

Cena: 58,47 €

Audiosytém s elegantným dizajnom Už na prvý pohľad je zrejmé, že dokovacia stanica Altec Lansing M650EUK OCTIV 650 je zameraná trochu nevšedne. Nejde o prenosný audiosystém, ktorý na cestách ponúkne kvalitný zvuk, ale skôr sa očakáva, že zariadenie bude stálou súčasťou domácnosti. Dizajn je tomu prispôsobený a audiosystém pôsobí elegantne. ameraniu zodpovedá aj tvar a možnosti doku. Prednú stranu tvoria dva neodýmové reproduktory, pričom priestor medzi nimi je vyhradený na dokovací konektor.

Tento model ponúka dostatok priestoru aj na pripojenie iPadu, ktorý bez problémov s dokom spolupracuje. No pretože telo tabletu je väčšie v porovnaní s iPhonom alebo iPodom, môže sa to prejaviť na akustike zvuku. Okrem dvojice reproduktorov je audiosystém vybavený aj 4-palcovým subwooferom. Ten je umiestnený na spodnej strane zariadenia a smeruje dole.

Vďaka tomu má reprodukovaný zvuk pomerne mohutné basy.

Basy aj výšky sa dajú nastavovať tlačidlami na hornej strane zariadenia alebo pomocou diaľkového ovládača. Pri nastavení basov na maximum sme však pociťovali určitú rezonanciu.

Na zadnej strane dokovacej stanice je vstup na AC adaptér a vstup AUX, ktorým možno pomocou audiokábla pripojiť

k systému ďalšie zariadenie. Takisto je tu komponentný výstup. Dok tak umožňuje prepojenie aj s televízorom alebo projektorom. Ak teda máte v zariadení uložené nejaké video alebo pozeráte videá na YouTube, môžete ich prehrať na veľkej obrazovke. Zvuk bude hrať priamo z dokovacej stanice. Žiaľ, okrem komponentného kábla (nie je súčasťou balenia) nie je iný spôsob, ako dok prepojiť s televízorom.

Z

Altec Lansing k tomuto modelu pripravil aj trojicu aplikácií, ktoré si zadarmo stiahnete v AppStore. Potešila nás aplikácia Alarm Rock, ktorá zobrazuje na takmer celom displeji aktuálny čas a umožňuje aj nastavenie budíka.

Reprodukovaný zvuk je výborný a vďaka možnosti upraviť si basy, výšky, prípadne použiť jeden z prednastavených ekvalizérov, by si mal každý užívateľ prísť na svoje.

Cena: 119,75 €

Túto rubriku pripravujeme v spolupráci s

38

ROČNÍK 2011 ❘ 06

FOTOGRAFIA

❘ a iných formátov pôvodných negatívov resp. pozitívov, vylepší snímky zo starých alebo poškodených negatívov (formou digitálnej retuše) alebo umožní archivovať digitálne súbory na klasických fotomateriáloch (na filme a papieri).

Aplikácia, ktorá dá život aj starým negatívom a fotografiám poločnosť HP predstavila novú softvérovú aplikáciu pre profesionálnu inkjetovú tlačiareň HP Designjet Z3200. Najmä profesionálnym fotografom umožňuje zhotovovať veľký formát negatívu na výrobu vysokokvalitných čiernobielych fotografií na klasický fotografický materiál na báze halogenidov striebra.

S

Negatívny softvérový balík umožňuje vytvárať „tlačou“ z digitálneho negatívu, zoskenovaných predlôh (negatívy, pozitívy), ale aj iných digitálnych dát na transparentný podklad (fólia – číry film) čiernobiely negatív v mierke 1:1, teda vo veľkosti, v akej má byť výsledná čiernobiela fotografia. Takto inkjetovou tlačou zhotovený negatív sa kontaktným spôsobom kopíruje na klasický čiernobiely fotomateriál. Po expozícii prebieha spracovanie klasickým postupom ako pri čiernobielej fotografii vo vývojke a v ustaľovači. Samozrejme, že takýto negatív sa dá použiť aj na iné umelecké projekty a techniky.

Negatív

Prvé skúseností Aplikáciu už vyskúšalo profesionálne fotolaboratórium Picto v Paríži. „Táto aplikácia od HP spĺňa požiadavku, o ktorej sme už dlho počúvali od našich klientov,“ povedal Philippe Gassmann, generálny riaditeľ fotolaboratória. „Vyskúšali sme už viacero možností, ale toto riešenie je najviac flexibilné a jednoduché, čo nám umožňuje ponúknuť vysoko kvalitné a cenovo dostupné fotografické kópie na báze halogenidov striebra z originálnych negatívov,“ dodal profesionál z Paríža.

Tlač na transparentný materiál.

Po spracovaní sú tieto veľké fotografie majstrovským dielom. Z pôvodne 35-milimetrového negatívu sa dá prakticky zhotoviť (vytlačiť) čiernobiely negatív veľký až 44 palcov (takmer 112 cm) na kopírovanie na fotografický materiál a vyvolanie čiernobielej fotografie. HP chce svojimi inovatívnymi riešeniami uspokojiť požiadavky profesionálnych fotografov.

Užívateľom stačí mať prístup k tlačiarni HP Designjet Z3200 a k softvéru, ktorý je voľne prístupný na stránkach HP. Aplikácia nájde využitie pri výrobe veľkoformátových klasických fotografií z filmov formátov 35 mm, 6x6, 6x9, 9x12, 13x18 cm

Výsledná čiernobiela fotografia

Kopírovanie

HP Designjet Z3200, je ideálnym riešením pre profesionálnych fotografov, výtvarníkov, poskytovateľov tlačových služieb, dizajnérov a vôbec tlačových profesionálov.

Pomocou tejto tlačiarne dokážu vytvárať obrazy výstavnej kvality, ktoré na médiách HP a za použitia HP atramentov dosiahnu životnosť až 200 rokov.

Pripravil: František Martančík – NOVUM F&M www.polygrafia-fotografia.sk Zdroj: HP

ROČNÍK 2011 ❘ 06

39

❘ TREND TOP 200

TREND TOP 200 v odvetví polygrafie a výroby obalov (Zaradené sú všetky spoločnosti, ktoré poskytli Trendu výsledky do polovice októbra 2011)

Poradie v TREND TOP 200

Spoločnosť

Konsolidované tržby spolu1

Pridaná hodnota

2010

2009

2008

2010

729 182

693 834

676 192

Pohľadávky

Záväzky

2009

2008

2010

2009

2008

2010

2009

2008

79 898

78 118

85 873

90 742

94 015

87 240

296 982

238 554

252 684

1.

15.

Grafobal Group, a.s., Bratislava

2.

152

Chemosvit Folie, a.s., Svit

79 170

71 637

90 021

15 333

14 499

15 782

17 946

15 323

18 455

37 584

31 140

37 324

3.

Slovenská Grafia, a.s., Bratislava

56 353

51 331

62 596

10 629

10 106

12 909

8 121

6 797

8 303

19 631

19 641

28 072

4.

Neografia, a.s., Martin

54 554

52 811

66 023 13 606

11 949

15 168

12 057

16 935

27 525

19 712

24 842

37 347

5.

Grafobal, a.s., Skalica

54 316

47 891

N

18 827

17 543

N

13 909

13 967

N

25 465

19 576

N

6.

Duropack Turpak Obaly, a.s., Martin

25 361

26 429

37 906

3 913

6 070

7 480

4 085

3 768

8 790

8 145

4 435

4 792

7.

Versus, a.s., Bratislava

21 801

23 869

26 136

N

0

0

N

0

0

N

0

0

8.

Tlačiarne BB, s.r.o., Banská Bystrica

19 299

17 666

23 114

7 841

6 579

6 703

3 984

4 021

4 913

11 052

11 591

10 881

9.

K.T., s.r.o., Komárno

14 239

15 257

19 509

3 019

1 850

3 310

N

N

5 281

N

N

11 754

10.

Polygraf Print, s.r.o., Prešov

10 907

10 319

12 032

N

N

4 186

N

N

4 038

N

N

8 768

11.

Navi Graf, s.r.o., Bratislava

10 505

5 553

N

543

626

N

2 058

631

N

5 992

1 655

N

12.

Optima, a.s., Nitra

8 158

8 305

N

966

1 129

N

919

939

N

1 034

1 212

N

13.

Merkantil, s.r.o., Trenčín

4 662

5 724

6 744

632

848

820

960

1 125

1 164

1 674

2 095

2 539

14.

Topobal, s.r.o., Topoľčany

3 371

3 198

3 129

1 129

1 371

1 234

977

824

845

1 170

389

566

15.

PROMPt, tlačiareň cenín, a.s., Bratislava

1 514

1 305

N

813

749

N

35

57

N

162

212

N

16.

Bratislavské tlačiarne, a.s., Bratislava

545

598

867

N

503

399

N

556

328

N

202

272

Tržby za predaj vlastných výrobkov, služieb a tovaru.

Vrátane pracovníkov, ktorí nie sú internými zamestnancami, ale spoločnosť ich najíma cez personálny lízing.

3 Slovenská Grafia nefiguruje v rebríčku TOP 200, je zahrnutá v konsolidovaných výsledkoch Grafobal Group, a.s., Bratislava.

1 2

40

ROČNÍK 2011 ❘ 06

POLYGRAFIA A OBALY

❘

(Údaje v tis. €) Bankové úvery a výpomoci

2010

2009

Zisk pred zdanením

2008

162 698 110 454 116 732

2010

2009

Výsledok hospodárenia

2008

Investície

Priemerný počet pracovníkov2

Export

2010

2009

2008

2010

2009

2008

2010

2009

2008

2010

2009

2008

N

N

N

2 164

5 167

5 880

70 059

33 188

33 802

N

N

0

5 203

5 244

5 350

22 404

15 961

19 106

109

121

279

127

70

108

N

N

0

N

55 877

70 567

N

874

907

6 298

9 005

11 904

N

N

N

59

144

693

1 383

350

1 652

30 378

27 363

35 075

372

403

467

6 788

5 766

12 732

3 163

2 192

4 091

2 534

1 804

3 721

2 093

2 222

3 222

35 205

30 485

36 760

760

792

901

14 705

11 197

N

2 181

1 384

N

1 649

1 190

N

8 972

5 390

N

34 396

28 014

N

741

742

N

0

0

0

-358

936

2 296

-311

647

1 828

N

N

0

N

N

0

N

198

221

N

0

0

N

288

652

N

0

0

N

0

0

N

0

0

N

342

371

4 114

4 225

4 967

943

274

699

822

149

552

449

3 200

2 300

12 737

11 306

1

371

384

398

N

N

4 499

-133

-1 131

253

314

-1 138

182

N

N

7 825

N

N

7 083

N

N

135

N

N

2 076

N

N

48

N

N

23

N

N

0

N

N

0

N

N

0

862

880

N

170

166

N

137

135

N

1 952

886

N

4 295

1 183

N

19

38

N

45

0

N

42

195

N

29

152

N

N

N

N

N

N

N

N

N

N

326

416

498

49

14

-22

40

0

-24

N

N

0

N

N

0

N

N

0

N

N

0

436

656

534

353

531

429

677

23

385

422

410

0

46

48

50

0

0

N

27

18

N

21

14

N

N

N

N

N

N

N

N

N

N

N

0

0

N

284

-40

N

230

-29

N

N

N

N

N

N

N

N

N

Ak nie je uvedené inak, údaje sú konsolidované podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo IFRS. Za podniky, ktoré nezostavujú konsolidovanú účtovnú uzávierku, sú uvedené individuálne údaje.

PRAMEŇ: údaje poskytnuté spoločnosťami, zostavila TREND Analyses © TREND Holding, s.r.o., Bratislava, 2011

N - nedostupný údaj

ROČNÍK 2011 ❘ 06

41

❘ TREND TOP 200

Tlačiarne musia investovať šetky väčšie slovenské tlačiarne bojujú o zákazky na medzinárodnom trhu, kde rastie pretlak kapacít. To zvyšuje konkurenciu, no spoliehať sa iba na výrečných obchodníkov s ponukami klesajúcich cien nestačí. Tlačiarne si neporadia bez masívnych investícií, ktoré nielen zákazníkom zlepšujú grafické možnosti, ale najmä efektivitou tlačia dolu náklady. Čelia aj tlaku, voči ktorému sa takmer nemôžu brániť – ľudia sa namiesto na potlačený papier čoraz viac pozerajú na počítačové displeje.

V

Noviny uhli Tržby slovenských tlačiarní s 20 a viac zamestnancami vlani rástli o 6,5 % na vyše 297 mil. €. V roku 2008 to bolo takmer 337 mil. €.

Pododvetvie novinovej tlače kleslo s tržbami o viac ako 16 % na vyše 38 mil. €, no aj tak nevymazalo celý nárast o 30 % z roku 2009. Naopak, aj keď väčšinová odnož inej tlače po takmer 9,5 % vzostupe prerástla štvrťmiliardovú hranicu, úroveň roku 2008 pre prudký 22 % pokles z roku 2009 nedosiahla. Dokázala sa však vymaniť zo straty a vykázala vyše trojmiliónový zisk. Aj napriek strate v novinovej tlači sa celému odvetviu podarilo viac ako zdvojnásobiť zisk na vyše 1,8 mil. €.

Ako dôležitý činiteľ sa ukazujú tzv. merkantilné tlačoviny, teda rôzne komerčné letáky, prospekty či produktové periodiká, ktorými najmä obchodné siete propagujú svoju ponuku a zľavové akcie. V najväčších tlačiarňach tvoria dôležitú zložku výrobnej náplne.

Heslo prežitia je pružnosť Zaujímavé je, že hoci zákazníci v snahe šetriť náklady zmenšili rozmery tlačovín a siahli aj po menej kvalitných, resp. tenších papieroch, prácu tlačiarov to nezjednodušilo.

Musia tlačiť nielen kvalitne, ale aj s veľkým tlakom na nákladovú efektivitu, čoraz rýchlejšie a pružnejšie.

To drží v tlačiarenskom biznise stále úroveň podielu pridanej hodnoty na tržbách na 27 %, o čom najväčšie priemyselné odvetvia často iba snívajú.

Efektivita sa netýka iba samotnej tlače, ale aj vnútorných procesov tlačiarní, napríklad prechodu zo zákazky na zákazku.

V brandži je všeobecným trendom drobenie výroby.

Na udržanie tržieb musia potlačiť čoraz viac papiera a nájsť viac zákazníkov. Či ide o knižné vydavateľstvá, noviny, časopisy alebo letáky, náklady klesajú. Viac sa musia snažiť obchodníci, aby našli pre tlačiarenské kapacity prácu. Lepšie a efektívnejšie musia pracovať všetky podporné operácie od prepressových činností cez overovanie kvality tlače až po dokončovanie, balenie a logistiku.

Presun v rebríčku Bratislavská Slovenská Grafia sa objemom produkcie v tonách potlačeného papiera v podstate vrátila na úroveň spred krízy, keď potláčala ročne vyše 50 tis. ton papiera. Aj keď tržby pod tlakom konkurencie rovnakým tempom nerástli, takmer 10 % skok na 56,3 mil. € posunul Grafiu do pozície najväčšej slovenskej tlačiarne. Hlavná tlačiareň polygraficko-mediálneho domu Grafobal Group podnikateľa Ivana Kmotríka má aj ďalšie rastové ambície. Najnovšie nahrádza hĺbkotlač efektívnejším rotačným ofsetom. Investícia za vyše 20 mil. € by mala zvýšiť výrobnú kapacitu v tonách potlačeného papiera takmer o polovicu. Zároveň zapracuje

42

ROČNÍK 2011 ❘ 06

POLYGRAFIA A OBALY

❘

získa nemalé logistické úspory a ďalšie predpoklady na rast efektivity. Nová tlačiareň by mala stáť do decembra roku 2013.

Zlepšenie efektivity v knižnej výrobe je pre tlačiareň výzvou vzhľadom na rast konkurencie, na ktorú v polygrafii nebola zvyknutá. Ide o elektronické knihy, ktorých predaj postupuje každý rok párpercentnými krokmi a uberá z dopytu po printových knihách.

Odchod z mesta majú už za sebou tlačiarne K.T. Komárno.

Po dvoch rokoch v nových priestoroch má firma Štefana Meszlényiho k dispozícii o 30 % vyššie tlačiarenské kapacity.

Aj keď využitie tenších papierov o niečo znížilo tonáž produkcie a aj tržby K.T. medzi 14 a 15 mil. €, dalo firme do rúk efektívnu výrobu. Vrátila sa do zisku a je si vedomá, že môže byť cieľom pre potenciálneho partnera.

Rast aj v druhej vlne Vo výrobe technicky náročných kníh dokážu aj v silnej európskej a zlepšujúcej sa ázijskej konkurencii držať krok knihárski klasici z Tlačiarní BB Banská Bystrica.

Vlani dokonca zvýšili tržby o 9 % na vyše 19 mil. € a niekoľkonásobne zvýšili zisk na 822 tis. €. A to aj po niekoľkomiliónových investíciách najmä v roku 2009, ktoré firmu citeľne zadlžili.

na nákladovej efektívnosti výroby. Cenou za investície v ťažkých časoch bol pre Grafiu už druhý rok symbolický čistý zisk.

Cesta z mesta Martinská Neografia, v minulosti tržbami najväčšia slovenská tlačiareň, musí sledovať situáciu na viacerých trhoch, keďže má vo výrobe tri silné zložky. Vlani rástla o niečo vyše 3 %. V jej portfóliu sú magazíny a reklamné tlačoviny ako silné doplnenie kľúčovej a technicky náročnej knižnej tlače. Práve v tomto segmente musia Martinčania intenzívne sledovať zmeny na svojich silných trhoch, najmä v Nemecku. Nielen, že si kníhtlačiari zvykli na nižšie náklady, no musia stále pracovať na nákladovej efektivite. V tom by mal Neografii pomôcť projekt, ktorý na rozdiel od obvyklých priemyselných investícií nesleduje vyslovene expanzné ciele.

Firma sa chystá postaviť nový výrobný závod v priemyselnej zóne Martina v Priekope a presunúť doň kompletnú výrobu aj administratívu. Výstavbou areálu s očakávanými investíciami okolo 13 mil. € podnik plní starší plán vysťahovať mimo širšieho centra Martina knižnú výrobu. Tá má v mestskej budove veľké rezervy v efektivite. Najväčší problém je logistika, jednak vnútorná v rámci budovy, no aj dodávky papierov zo skladu za mestom.

Po vlaňajšej vyše dvojmiliónovej investícii do novej prevádzky vykázal rast až nad 10 mil. € nový hráč strednej ligy Navi Graf. Firma, ktorú urobil známou príbeh riaditeľky, majiteľky a Podnikateľky roka 2010 Natálie Vicsápiovej, však vykázala takmer celý rast, vyše 4,8 mil. €, na účet predaja tovaru. Oficiálna vlastná výroba vyrástla iba o 2 %. S novou rotačkou, ktorá strojnásobila kapacitu tlačiarne na 13 mil. hárkov formátu A1 týždenne, môže a musí Navi Graf bojovať aj o veľké zákazky obchodných reťazcov. Bez nich by musel prostriedky na splácanie vysokého úveru na novú rotačku získať mimo firmy a ďalšiu pôžičku či úver by komerčne sotva získal.

Prostredná liga slovenských tlačiarní je skupina, v ktorej sa konkurencia, no aj nástup nových technológií prejavil aj vážnymi problémami. Kartograficko-polygrafickej spoločnosti VKÚ Harmanec dramaticky klesol dopyt v kľúčovom výrobnom segmente máp. Manažment v snahe zachrániť firmu pred vážnejšími komplikáciami požiadal o súdnu ochranu pred veriteľmi. VKÚ je od polovice júla v reštrukturalizácii.

Za pádom kartografického jadra biznisu VKÚ je rýchly nástup elektronických navigácií, ktoré nahrádzajú mapy, a predaj kópií máp, pre ktorý sa firma už roky dostáva do sporov s konkurentmi. Firma skúša obetovať celú kartografickú výrobu a predajom jej budovy zarobiť na zaplatenie dlhov.

Majitelia sa rozhodli plne sústrediť na prácu na tlačiarenských zákazkách.

Martin Jesný © TREND Holding

Pokiaľ Neografia zvládne úlohu združiť výrobu v priemyselnej zóne Priekopa, kde dosiaľ fungovali ofsetové rotačky a sklad,

ROČNÍK 2011 ❘ 06

43

❘ OBALY Výrobca nástrojov na vysekávanie obalov v jubilejnom roku investuje

Braillovo písmo Výrobcovia obalov sa aktuálne zaoberajú problematikou Braillovho slepeckého písma, ktoré onedlho bude povinné nielen na škatuľkách s liekmi. Ako informoval Karel Kaňák junior, firmu navštívila emisárka Európskej komisie, ktorá získava spätnú väzbu od malých a stredných firiem v súvislosti s legislatívou EÚ. Podľa toho, čo sa od nej dozvedeli, nariadenie EÚ o povinnom slepeckom písme na obaloch sa zrejme rozšíri o ďalšie oblasti najmä v potravinárstve.

KAŇÁK dáva značkám tvar eská firma Karel Kaňák, s. r. o., Rohatec (pôvodne Moravian Packaging Creation Service – MPCS, s. r. o.), tento rok oslávila 20. výročie založenia. Výrobcom obalov a etikiet v Čechách, na Slovensku, ale aj v Maďarsku a v Bulharsku dodáva najmä nástroje na vysekávanie obalov z lepenky, štočky na reliéfnu razbu (slepotlač), horúcu, horúcu reliéfnu a štruktúrovanú razbu, vylupovacie a rozlamovacie nástroje.

Č

Dcérskymi firmami spoločnosti Karel Kaňák, s. r. o., Rohatec, sú v ČR s. r. o. Hunter Skalice u České Lípy, Rovyna Rojšín a Karel Kaňák Holub, na Slovensku Kaňák, s. r. o., Skalica, v Bulharsku Kanak, o. o. d., a 4D, e. o. o. d., a v Maďarská Kanák, k. f. t.

Investície Tento rok materská spoločnosť postavila v Rohatci novú výrobnú halu a prevzala výrobu výsekových nástrojov v Holubove od Grafobalu Bohemia (predtým Artypa Holubov).

V spoločnosti Hunter Karel Kaňák vykúpil menšinové vlastnícke podiely a investoval do prestavby výrobnej haly, do nového informačného systému, do nového laseru, automatickej ohýbačky nožov a vodnej trysky na rezanie gumy. Do Hunteru previedla výrobu výsekových nástrojov spoločnosť Branaldi. Výrobná kapacita sa zvýšila aj v základnom závode v Rohatci.

44

ROČNÍK 2011 ❘ 06

Podľa K. Kaňáka sú vo firme na túto eventualitu dobre pripravení a vďaka novej technológii pretláčania sa podstatne zrýchlila výroba prípravkov na označovanie obalov Braillovým písmom. V súčasnosti firma ponúka pretláčané patrice a frézované matrice, ako aj vysoko presné pásky AccuBraille pre automatické lepičky.

Raziace formy na Marlenku V poslednom čase sa v spoločnosti intenzívne zaoberajú raziacimi štočkami na horúcu, reliéfnu a horúcu reliéfnu razbu, keď nakúpili výrobnú technológiu a rozšírili výrobný tím. Jedným z produktov, na ktorý sú hrdí, je škatuľa na tortu Marlenka, na výrobu ktorej dodávali spoločnosti Model Obaly v Opave výsekové nástroje i štočky na razbu. Nešlo o jednoduchú zákazku, pretože razba aj výsek do kašírovanej

OBALY

â?˜

ÄŒeskĂŠ porovnĂĄvanie nestaÄ?Ă­ „VymieĹˆame si informĂĄcie a skĂşsenosti s partnermi z odboru nielen z EurĂłpy – zo Ĺ vajÄ?iarska, Talianska, RakĂşska a Nemecka, ale i z USA,“ povedal Karel KaĹˆĂĄk senior.

Za zmienku stojĂ­, Ĺže firmu Karel KaĹˆĂĄk si vybrala rakĂşska spoloÄ?nosĹĽ BĂśhler-Uddeholm, aby ako jedna z prvĂ˝ch na svete testovala ĹĄpeciĂĄlne noĹže, ktorĂŠ umoĹžĹˆujĂş vĂ˝raznĂŠ skrĂĄtenie prĂ­pravnĂ˝ch Ä?asov a ktorĂŠ Rakúťania ponĂşkajĂş ako jedinĂ­ na Ä?eskom trhu. „Vo firme mĂĄme vnĂştornĂş zĂĄsadu, Ĺže o konkurencii sa nehovorĂ­ zle, najlepĹĄie vĂ´bec,“ pokraÄ?uje K. KaĹˆĂĄk. „Ale vĂĄĹžne...

NeporovnĂĄvame sa s Ä?eskĂ˝m, ale s eurĂłpskym trhom.

PorovnĂĄvame sa predovĹĄetkĂ˝m s nemeckou konkurenciou, kde sĂş v niektorĂ˝ch oblastiach Ä?alej, predovĹĄetkĂ˝m v ploĹĄnĂ˝ch vĂ˝sekovĂ˝ch nĂĄstrojoch pre hladkĂş lepenku.“ PR

lepenky sa robili pri jednom prechode strojom a sekalo sa z rubu. Ĺ toÄ?ky teda boli zrkadlovo prevrĂĄtenĂŠ. PrĂ­pravky na vĂ˝robu tohto obalu zhĂĄĹˆal vĂ˝robca u viacerĂ˝ch dodĂĄvateÄžov, tĂ­ vĹĄak zĂĄkazku odmietli kvĂ´li nĂĄroÄ?nosti technologickĂŠho rieĹĄenia.

Helios pomĂĄha v krĂ­ze Pred vyĹĄe troma rokmi zaÄ?ali v podniku vyuŞívaĹĽ informaÄ?nĂ˝ systĂŠm Helios Orange, ktorĂ˝ im pomohol odkryĹĽ skrytĂŠ rezervy v organizĂĄcii prĂĄce i v produktivite. VÄ?aka tomu mohli udrĹžaĹĽ ceny na konkurencieschopnej Ăşrovni. Ako hovorĂ­ Vladislav PolĂĄĹĄek, prokurista a vĂ˝konnĂ˝ riaditeÄž spoloÄ?nosti, „Helios nĂĄm pomohol zvlĂĄdnuĹĽ pokles cien vĂ˝sekovĂ˝ch nĂĄstrojov, ktorĂ˝ sprevĂĄdzal hospodĂĄrsku krĂ­zu“. PodÄža neho im Helios za tri roky pomohol zvýťiĹĽ produktivitu prĂĄcu aĹž o 30 %. KĂ˝m v minulosti garantovali zĂĄkaznĂ­kom vĂ˝robu nĂĄstrojov do ĹĄtyroch dnĂ­, dnes vĂ˝robnĂŠ lehoty skrĂĄtili na priemernĂ˝ch 48 hodĂ­n.

SHNQÇ YLDQRFH D xÄŒDVWQĂ› QRYĂ› URN

.DUHO .DĀ¿N V U R

7RYÂżUQĂ‹

&= 5RKDWHF

WHO

H PDLO NDQDN#NDQDNF] FRP

ZZZ NDQDNF] FRP

ROÄŒNĂ?K 2011 â?˜ 06

45

❘ MANAŽMENT

Darček je o tom, ako vnímame obdarovaného Seriál:

Ako na marketing 6. časť

Väčšina korporácií, s ktorými sa malé či stredné polygrafické firmy u nás môžu stretnúť, má v rámci etického kódexu stanovené, akú maximálnu hodnotu daru môžu akceptovať. Najčastejšie je to do 33 € a všetko nad túto hranicu musí byť zdvorilo, ale striktne odmietnuté. Takto stanovená hranica je teda rozumný predel medzi tým, čo je rozumné a slušné, a čo je už rizikom pre obe strany.

Menej je viac Pokus o prekročenie striktných korporátnych noriem správania sa môže vyjsť firmu draho. Pokusy o odovzdanie drahých darov môžu podľa interných pravidiel napríklad podliehať povinnosti nahlásiť ich nadriadenému či vedeniu spoločnosti, čo sa môže neskôr negatívne odraziť pri prizývaní do výberových konaní. Pokiaľ to teda myslíte so svojím podnikaním vážne, nevzďaľujte sa od rozumnej hranice.

Zmysluplný program Minimálne raz ročne sú v každej firme marketéri postavení pred otázku, čo nové vymyslieť ako darček pre zákazníkov. A nemusí ísť len o Vianoce, takých výročí je viac: narodeniny zákazníka, okrúhle výročie založenia či významná udalosť v živote firmy. Ako sa pri nich zachovať?

Etická rovina V prvom rade si každá firma musí sama uvedomiť rozsah a hodnotu svojho „darčekového programu“, pretože rozdávať aj prijímať dary či upomienkové predmety nie je vždy také jednoduché, ako len odovzdať igelitku a potriasť rukou.

V polygrafickom biznise sa pohybuje veľa nadnárodných hráčov, ktorí majú striktné pravidlá pre rozdávanie aj prijímanie akýchkoľvek hmotných či nehmotných výhod.

Dôvod je jednoduchý: dar je záväzok, ťarcha, povinnosť revanšovať sa. Práve preto sa v arabských krajinách s darmi nestretnete tak často – byť obdarovaný znamená morálny záväzok opätovať dar darom s ešte vyššou hodnotou, čo vyvoláva nekonečnú špirálu vzájomného obdarúvania.

46

ROČNÍK 2011 ❘ 06

Každá väčšia firma, ktorá nedáva darčeky iba na Vianoce, by si mala stanoviť interné pravidlá a zaviesť program, ktorý dá zamestnancom návod, pri akých príležitostiach týkajúcich sa zákazníkov majú reagovať. Nejde iba o darčeky, ale napríklad aj o politiku zasielania gratulácií k narodeninám, meninám, významným životným udalostiam, zasielanie novoročeniek atď.

Systémovo musí byť určené, kto vyberá, nakupuje či vyrába darčekové predmety a karty, kto ich podpisuje, kto zasiela a v akej forme. Zasielate novoročenky v elektronickej či papierovej forme? Aj to je otázka, s ktorou si má správne nastavený „darčekový program“ vedieť poradiť. Tu treba hneď dodať, že v prípade spoločností, ktoré pracujú s tlačou a papierom, je zasielanie elektronických novoročeniek nevhodnou formou – veď predsa vytlačenými novoročenkami môžu ukázať svoj um a odbornosť.

Forma je dôležitá A sme pri corpus delicti. Tlačiarne, reklamné štúdiá či grafici by sa mali prezentovať najmä výsledkami svojej práce.

Dokonale prepracovaná škatuľa na darček, skutočne kreatívna grafika, najlepšie materiály a najcennejšie nápady by sa mali zhmotniť buď do samotného darčeka, alebo aspoň do jeho kreatívneho obalu. Keďže polygrafické firmy pracujú s papierom a tlačou či grafikou, šetrenie na tomto sa neodpúšťa. Zabudnite na elektronické blahoželania, musíte sa prezentovať.

Tipy pre darček V posledných rokoch sa našťastie rýchlo ustupuje od sprofanovaných katalógových darčekov, ktoré univerzálne ponúkajú všetky agentúry zamerané na 3D predmety. Tieto katalógy sú u rôznych dodávateľov obsahovo takmer totožné, takže hrozí veľké riziko, že obdarovaný darček pozná alebo ho už dokonca dostal. Veľkí celoeurópski distribútori darčekových predmetov totiž pripravujú univerzálne katalógy, ktoré už potom národní distribútori iba redizajnujú do svojich farieb, ale obsah zostáva veľmi podobný – a to je uniformita, ktorú pri darčekoch

MANAŽMENT

nechceme. Aj preto je dobré spoliehať sa napríklad aj na kvalitný obal z vlastnej produkcie.

Novou módou sa stávajú pochutiny a víno. Rôzne degustačné sady čokolád, kombinované balenia čajov, orechov, káv či sušených jedál a delikates sú novou módou. Najmä víno zažíva znovu svoj veľký vzostup v obľúbenosti a univerzálnosti: aj keď ho obdarovaný nepije, môže si ho odložiť, pohostiť návštevu alebo ho darovať ďalej. Keď je však umne a umelecky zabalené, je k nemu priložený „rodokmeň“ vína s textom osvetľujúcim jeho výnimočnosť, tak si často nájde cestu do vitríny v kancelárii obdarovaného, takže kvalitná práca dizajnéra a tlačiara bude robiť dobré meno aj naďalej.

❘

Dobrá informačná príprava uľahčí prácu najmä ku koncu roku, keď sa všetky firmy prebudia a začnú na poslednú chvíľu zisťovať informácie o zákazníkoch či vyberať a vymýšľať darčeky.

Nastavením celého procesu v rámci firmy sa z nočnej mory stane bežná záležitosť.

Tomáš Jaroš PrintProgress (autor je odborník na marketingovú komunikáciu)

Typológia Podľa typológie klienta môžete zákazníkov rozdeliť do niekoľkých základných skupín s rôznymi očakávaniami od darčekov: Intelektuál: ocení kvalitný hlavolam, veľmi starú knihu, vstupenku na koncert či do divadla. Vstupenky sú však problematické, pretože musíte dokonale poznať preferencie a vkus druhej strany.

Hedonista: rád si pochutná na čokoláde, víne, delikatesách, prípadne kvalitnej whisky, ale tu sa už dostávame cez rozumnú cenovú hranicu. Rovnako je tu možné uplatniť rôzne predplatené vstupenky na wellness či tenis. Treba však poznať osobné preferencie takto obdarúvaného človeka.

Zberateľ: rád sa kochá kovovými či papierovými škatuľkami, takže určite mu urobíte radosť originálnym obalom, pričom samotný obsah môže byť čokoľvek do kancelárie alebo pre osobnú spotrebu.

Praktik: uvíta čokoľvek, čo potrebuje a nemusí si to kupovať sám. Tu sa uplatnia darčeky ako napríklad značkový dáždnik do vetra s doživotnou zárukou, súprava kuchynských či kancelárskych pomôcok, všeobecne veci, ktoré uľahčia život.

Manažér: oceňuje kožené doplnky, šatky, zápisníky, kvalitné perá, pomôcky pre cestovateľov, kufríky. Ale keď dostane tri perá v jednom roku, tak ich asi ťažko bude používať naraz, preto je táto skupina najťažšia na obdarovanie, aby ste sa neopakovali a presne sa trafili do vkusu obdarovaného.

Tieto informácie budete len ťažko získavať na poslednú chvíľu pred vyhľadávaním samotných darčekov. Zber informácií o klientoch je celoročná záležitosť.

Poznať klienta je výhodou Vnútrofiremný informačný systém, či už má formu CRM alebo dokumentu uloženého v počítači asistentky, by mal dostávať priebežne celý rok nové informácie o osobných preferenciách zákazníkov a partnerov. Zdrojom informácií môžu byť pozorovania obchodných zástupcov a iných pracovníkov firmy v styku so zákazníkom. Nemali by uniknúť informácie, či zákazník napríklad rád rozpráva o svojich deťoch, či je cestovateľ, horolezec, znalec vín a cigár, či rád varí alebo nosí kožené doplnky či naopak bojuje za práva zvierat.

ROČNÍK 2011 ❘ 06

47

❘ POSTPRESS

Digitálna vízia sa stala polygrafickou realitou

S

poločnosť Publidisa, Publicaciones Digitales S.A. v španielskej Seville, investovala do linky SigmaLine od firmy Müller Martini, aby urýchlila chod výroby pri svojich výlučne digitálne tlačených knihách a časopisoch.

Je to presne desaťročie, čo prišiel Luis Abril na vtedajšiu dobu s víziou použiť filozofiu „just in time“ (voľne preložené „práve včas“) na knižnom trhu v kombinácii s digitálnou tlačou a elektronickým obchodom (e-commerce). Založil firmu Publidisa, ktorá ponúkla vydavateľstvám služby a špecializovala sa na tlač kníh na želanie (print-on-demand) a ich elektronickú distribúciu.

„Ofsetové náklady sú často vyššie ako trhový dopyt,“ hodnotí vedúca marketingu Lucía Fournierová. „Ak sa nepredajú všetky produkty, vznikajú skryté náklady. My tlačíme presne toľko kníh, koľko chce zákazník, a to už od jedného exemplára.

Tak zodpovedá počet výtlačkov skutočnému dopytu.“

Dlhé hľadanie vhodného riešenia Ešte pred niekoľkými mesiacmi sa knihy a časopisy vytlačené na desiatich produkčných digitálnych strojoch (5 čierno-bielych a 5 farebných) dokončovali v malých nákladoch na dvoch strojoch na lepenú väzbu a ručne sa rezali formátovými rezačkami. Inštaláciou časti linky zo systému digitálnej produkcie kníh SigmaLine od firmy Müller Martini, pozostávajúcej z komponentov SigmaBinder, SigmaTower a SigmaTrimmer, Publidisa automatizovala svoju výrobu. „Dlho sme hľadali vhodné riešenie. Do linky SigmaLine, ktorá nahrádza manuálne obsluhované stroje a ďalej zvyšuje výrobu, vkladáme veľké nádeje,“ povedal vedúci prevádzky Antonio Martín Guerrero.

Jednoduchá obsluha Publidisa sa rozhodla pre systém od Müller Martini na jednej strane kvôli dôslednej integrácii jednotlivých procesov spracovávania. „Na druhej strane sme mali už pri predchádzajúcich projektoch Luisa Abrila dobré skúsenosti so systémami ďalšieho spracovávania od firmy Müller Martini,“ vysvetľoval vedúci výroby José Gálvez Giordano. Popri vysokej kvalite, produktivite a spoľahlivosti vyzdvihuje pán Giordano jednoduchú obsluhu linky SigmaLine. To prispieva k podstatnému zrýchleniu výroby, pretože Publidisa tlačí rozmanité formáty a jej produkty sú nezriedka personalizované.

Pôsobivý rozvoj Predvídavosť pána Abrila sa oplatila. Publidisa dosiahla už štyri roky po svojom založení hranicu 10 000 titulov uložených v systéme a pripravených na digitálnu tlač.

V roku 2009 bol počet titulov pripravených na vytlačenie za menej ako 72 hodín už 98 000.

Tieto tituly sa môžu tlačiť vo všetkých partnerských výrobných strediskách v Španielsku, Portugalsku, Mexiku, v Argentíne a v USA. „Naše dôkladné poznatky o požiadavkách vydavateľov a nepretržité investície do vývoja pomocných programov na mieru sú dôležité faktory, ktoré za 10 rokov prispeli k tomuto veľkému rozvoju,“ zdôrazňuje s hrdosťou generálny riaditeľ spoločnosti Publidisa Luis Francisco Rodríguez.

Optimalizácia nákladov Paralelne k počtu titulov vzrastal aj počet zákazníkov – zo 100 v roku 2004 na dnešných vyše 1 500. „Vďaka internetu a nášmu riadiacemu systému Remote spolupracujeme s vydavateľmi na celom svete”, hovorí Luis Francisco Rodríguez.

Medzi významných partnerov firmy Publidisa patrí aj líder internetového knižného trhu Amazon. Jeho model podnikania sa optimálne hodí k filozofii print-on-demand firmy Publidisa.

48

ROČNÍK 2011 ❘ 06

Müller Martini SigmaLine Linka je schopná za chodu zmeniť hrúbku a formát každej knihy pri plnej výrobnej rýchlosti 1 000 taktov za hodinu. Súhru obsahu a obálky, ako aj variabilné konečné orezanie, kontroluje a riadi systém senzorov.

Od kotúča papiera k hotovej knihe Knižný trh sa nachádza v období premeny – vzrastajúci počet titulov vedie k čoraz menším nákladom. Veľkou výzvou pre vydavateľov i kníhtlačiarov je dokázať cenovo výhodne

POSTPRESS

vyrábať aj nižšie náklady kníh.

Müller Martini predstavuje so svojou linkou SigmaLine ucelený systém, s ktorým možno hospodárne vyrábať aj malé náklady kníh vo vysokej kvalite a v krátkych dodacích lehotách.

Aby sa plne využili výhody digitálnej produkcie kníh, musia byť Keďže sú nože trojrezu čiastkové procesy SigmaTrimmer pevne namontované, navzájom môžu sa orezávať knihy najrôznejších prepojené. formátov, veľkostí a nákladov Hlavným prvkom s rýchlosťou až do 1 000 taktov pri SigmaLine je za hodinu bez prerušenia. ovládanie linky SigmaControl.

Ono riadi a kontroluje všetky čiastkové procesy, ktoré sú relevantné pri výrobe: Tlač: Na začiatku výrobného procesu tlačí digitálny tlačiarenský stroj každý produkt v jednej pracovnej operácii od prvej po poslednú stranu. Pritom sa môžu použiť tlačiarenské systémy rôznych partnerov. Tieto sa kompletne integrujú do ovládania linky SigmaControl.

Rezanie/drážkovanie: Potlačený pás sa následne orezáva, perforuje a drážkuje v skladacom stroji SigmaFolder.

Vysokovýkonný rezací valec sa automaticky nastaví na požadovanú dĺžku rezu a dynamickou reguláciou sa postará o precíznu pozíciu rezu každej signatúry.

Znášanie: Znášací stroj SigmaCollator znáša preložené listy do hotových knižných blokov. SigmaCollator automaticky prestavuje pri zmene zákazky formát a hrúbku.

Lepená väzba: Následne spracováva SigmaBinder poznášané knižné bloky do kníh s mäkkou väzbou. Spracováva rôzne formáty a hrúbky za chodu, bez taktov naprázdno a pri plnej výrobnej rýchlosti. Vďaka dôslednej automatizácii je hospodárna aj výroba malých nákladov, v extrémnom prípade len jedného exemplára. Meracia stanica, ktorá je inštalovaná pred stroj na lepenú väzbu, zachytáva údaje (formát/hrúbka) každého knižného bloku; používajú sa presne podľa taktov na automatické nastavenie stroja na lepenú väzbu. Po zviazaní sa postará kompaktná chladiaca veža SigmaTower o potrebné ochladenie a vysušenie kníh.

❘

Rezanie: Trojrez SigmaTrimmer, ktorý sa môže použiť aj ako samostatný stroj, umožňuje bez prestavenia a bez prerušenia orezávať najrozličnejšie formáty a hrúbky kníh už od nákladu jeden kus s 1 000 taktami za hodinu.

Prvýkrát bolo toto riešenie prezentované v septembri t. r. na veľtrhu Graph Expo v Chicagu.

Müller Martini využíva pri stroji SigmaLine jedinečnú technológiu Digital-Solutions ako prvé plne integrované a priemyselné riešenie na digitálnu výrobu kníh.

Polygrafickým podnikom umožňuje novým offline riešením trojrezu SigmaTrimmer flexibilné možnosti využitia.

Trojrez SigmaTrimmer Keďže sú nože trojrezu SigmaTrimmer pevne namontované a produkty sa na otočnom stole posúvajú smerom k nožom, môžu sa orezávať knihy najrôznejších formátov, veľkostí a nákladov s rýchlosťou až do 1 000 taktov za hodinu za chodu stroja (zero make ready). Toto riešenie je zaujímavé najmä pre:

■ tlačiarne s heterogénnou štruktúrou zákaziek, pretože s konvenčným trojrezom strácajú kvôli náročnému prestavovaniu veľa času pri zhotovovaní produktov s mäkkou väzbou ■ tlačiarne, ktoré chcú začať digitálnu tlač s menšími strojmi

■ tlačiarne, ktoré tlačia knihy digitálne i ofsetovo ■ tlačiarne s malými nákladmi (už od nákladu jeden kus), pretože rozmanitosť konečných formátov dosahujú často z malého množstva štandardizovaných surových knižných formátov; preto bol pri trojreze SigmaTrimmer dodatočne rozšírený maximálny rez päty z 30 na 75 mm, čo umožňuje digitálnym tlačiarňam ešte väčšiu efektívnosť a flexibilitu pri tlačových produktoch.

Ovládanie linky SigmaControl spája prípravné štádium tlače, digitálnu tlač a ďalšie spracovanie do jedného uceleného systému. Vie kontinuálne spolupôsobiť s integrovaným tlačiarenským strojom na digitálnu tlač a poskytnúť všetky potrebné informácie a príkazy potrebné na ovládanie. To znamená, že vie spracovávať nové zákazky počas plnej prevádzky linky. Výrobný zoznam linky SigmaLine sa permanentne dopĺňa novými zákazkami. A riadiaci systém Connex môže zákazky vo výrobnom zozname ovládania SigmaControl zoradiť tak, aby bola linka využitá podľa možnosti čo najefektívnejšie.

PR

ROČNÍK 2011 ❘ 06

49

❘ XXXXXXX VEĽKÁ PREDPLATITEĽSKÁ SÚŤAŽ

VYZNAJTE SA V TLAČENICI!

MAGICKÉ R OZ UZ LENIE Ďakujeme ľuďom, ktorí sa zapojili do čitateľskej súťaže a ankety časopisu PrintProgress. Mená 20 ocenených účastníkov uverejňujeme na strane 53. Obrázky predstavujú štyri ročné obdobia (2 jar, 4 leto, 3 jeseň, 1 zima) a je na nich technikou kaleidoskopu zobrazená jedna ústredná téma:

ZA VŠ ETKÝ M S Ú ĽUDIA

P O CELÝ R OK S VAMI 50

ROČNÍK 2011 ❘ 06

OHLASY

AD Juraj Kopřiva:

Ak si nezachránime kultúrne dedičstvo, Slováci zmiznú z mapy civilizácie (PrintProgress 5/2011) V čísle časopisu PrintProgress č. 5 (október – november 2011) v článku „Ak si nezachránime kultúrne dedičstvo, Slováci zmiznú z mapy civilizácie“ zaznelo z úst pána Katuščáka, riaditeľa SNK, niekoľko neprávd, ako aj skresľujúcich informácii. Mrzí nás, že nikto z autorov rozhovoru si nedal námahu kontaktovať nás so žiadosťou o náš názor. O to viac nás teší profesionálny prístup vydavateľa, ktorý nám ponúkol nasledovný priestor na reakciu.

Pán redaktor sa v rozhovore pýta p. Katuščáka: „V čom sa váš projekt – okrem toho, že je výrazne lacnejší – líši od riešenia Tender Media Group?“ V tejto otázke redaktor označil Katuščákov „projekt“ za lacnejší od „nášho“ projektu. V celom texte absentuje jediné číselné vyjadrenie, porovnanie, argument, ako k tomuto presvedčeniu dospel... Dôvod je ale jasný. Je to preto, lebo také číselné vyjadrenie neexistuje. K dnešnému dňu nebol vyhotovený a zároveň zverejnený relevantný písomný doklad, ktorý by potvrdil pravdivosť vyjadrenia, že projekt pána Katuščáka je lacnejší.

Pán Katuščák na vyššie uvedenú otázku odpovedá nasledovne: citujeme: „Veľmi zjednodušene: To, čo chceme robiť u nás vo Vrútkach, oni chceli robiť v Nemecku. Odvážať dokumenty kamiónmi a tam ich zachraňovať. Plánovali to tak, že nás do toho nič, že oni pristavia kamión, my to naložíme, odvezú to do Nemecka, tam robotníci strčia dokumenty do reaktorov, vyberú ich a dovezú naspäť…“ Nič z uvedeného vyjadrenia p. Katuščáka nie je pravda. Naša spoločnosť nemala nikde nič „vyvážať“ a pán Katuščák to vie. Nepochybne o tom svedčí aj znenie Zmluvy na digitalizáciu kultúrneho dedičstva (zverejnenej), ktorú naša spoločnosť uzavrela s MK SR. Ako vyberať technológiu za 50 miliónov korún? V rozhovore p. Katuščák hovorí o projekte kniha.SK, kde sa veľmi zjednodušene povedané (použili sme terminológiu p. Katuščáka) za 50 miliónov (!) slovenských korún zisťovalo, ktorá technológia na odkyslenie papiera je najlepšia... Hoci výsledky „najlepšieho výberu“ spochybňujú po odbornej stránke aj iné firmy, pán Katuščák sa nerozpakuje oznámiť, že „základom konzervovania a reštaurovania dokumentov v SNK“ je technológia firmy Nitrochemie. Asi pán Katuščák zabúda na nutnosť výberového konania pri výbere takéhoto dodávateľa tak, ako to vyžaduje zákon o verejnom obstarávaní. Len pre informáciu: za 50 miliónov slovenských korún (cca 1,7 mil. €) sa dá deacidifikovať asi 283 000 kníh! SNK ich má deacidifikovaných iba 700 (slovom sedemsto).

Pre objektívnu ilustráciu podávame pár ďalších informácii v súvislosti s plánovaným nákupom „skenovacích robotov“, ktoré p. Katuščák v rozhovore spomína: Pán Katuščák kúpil pre SNK za peniaze daňových poplatníkov dva „skenovacie

❘

roboty“ v celkovej sume 635 tisíc € v roku 2008. No a aký je výsledok ? V správe SNK za rok 2010 sa uvádza, že celkovo zdigitalizovali 600 tisíc strán knižných dokumentov, 4 000 pohľadníc, 3 700 máp, 300 rytín. Pre laika nič nehovoriace čísla, ale teraz uvedieme trochu reálnych čísiel: Ak správne p. Katuščák vyberal stroje, tak za uvedené obdobie mal zdigitalizovať nie 600 tisíc, ale okolo 20 mil. strán! Teda nie 2 000 kníh, ale 66 tisíc kníh (!). Využitie investície 630 tisíc € daňových poplatníkov, je v tomto prípade menej ako 3 %.

Pán Katuščák sa vyjadruje, že „celý projekt za 49 mil. €... je schválený na všetkých úrovniach vrátane orgánov Európskej únie“. Keďže tento rozhovor p. Katuščák poskytol do novembrového vydania tohto periodika, je veľká pravdepodobnosť, že p. Katuščák ešte ani teraz nemá schválený projekt, hoci tvrdil niečo iné... Čo dodať?

Ak zvážime, že do roku 2015 sa p. Katuščák zaviazal (ak mu schvália projekt) zdigitalizovať viac ako 253 mil. strán kníh a 9,7 mil. dokumentov, je predpoklad (vo vzťahu k vyššie uvedeným informáciám), že tento záväzok zo strany SNK nebude splnený, čo môže znamenať ďalšie ohrozenie záchrany nášho kultúrneho dedičstva.

Ing. Viliam Kišš, konateľ Tender Media Group, s.r.o.

Som nadšený...

Váš časopis sa veľmi, veľmi zlepšil obsahovo aj graficky oproti predchádzajúcej verzii, k čomu Vám úprimne blahoželám! Je to vlastne úplne neporovnateľné, z čoho sa veľmi teším.

Dostával som starý časopis na adresu môjho bývalého štúdia Rabbit & Solution, ale odkedy mám iné číslo P.O.Boxu, už som ho, žiaľ, viac nevidel. Až teraz mi ukázal jedno číslo pán Junek (legenda slovenského grafického dizajnu – pozn. red.), tak som bol nadšený...

Vladislav Rostoka, grafický dizajnér, TypoDesignSlovakia Bratislava

Reakcie čitateľov nemusia vyjadrovať názory redakcie.

ROČNÍK 2011 ❘ 06

51

❘ XXXXXXX

Tiráž Pripravujeme: Aj biely papier ozelenieva

Ročník Vychádza Cena Náklad

IX 6-krát ročne 4,80 € 3 000 výtlačkov

Vydavateľ

VELDAN, spol. s r. o. Študentská 28, 917 01 Trnava IČO 36251054 DIČ 2020167611 IČ DPH SK2020167611

Redakcia

Štefánikova 23, 917 01 Trnava Tel. a fax: +421335332386 veldan@veldan.sk

Ekologické kritériá čoraz dôležitejšie nielen u výrobcov

Seriál o ofsetovej tlači Najrozšírenejšia technológia vraj bude žiť ešte dlho a dobre

Riaditeľ vydavateľstva Šéfredaktor Zástupca šéfredaktora Sekretariát Odborný redaktor Autorská spolupráca Foto Inzercia a predplatné

Polygrafia na prahu roku 2012 Kráča odvetvie z krízy alebo do krízy?

Grafická úprava Tlač Rozširuje Registračné číslo

Marian Hains, hains@veldan.sk Pavel Vitek, vitek@veldan.sk, tel. +421907844870 Juraj Kopřiva, kopriva@veldan.sk, tel. +421903200481 Bibiana Voleková, volekova@veldan.sk, tel. +421905730223 Tomáš Jaroš, jaros@veldan.sk František Martančík Vladimír Benko Bibiana Voleková, volekova@veldan.sk Časopis je možné predplatiť len u vydavateľa na www.printprogress.sk Inzercia/tel. +421335332386 e-mail: veldan@veldan.sk AD/ART Slovakia, spol. s r. o., Bratislava AD TEAM, s. r. o., Trnava VELDAN, spol. s r. o., Trnava MK SR 1530/08, ISSN: 1336-281X

© VELDAN, spol. s r. o., Trnava. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Kopírovanie a šírenie článkov je povolené len s uvedením zdroja a so súhlasom vydavateľa. Za vecnú správnosť textu sú zodpovední autori. Niektoré inzeráty neprešli jazykovou úpravou. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame.

52

ROČNÍK 2011 ❘ 05

PREDPLATNÉ

❘

Vážení čitatelia, v priebehu práve sa končiaceho roku 2011 sme Vás pozvali do čitateľskej súťaže VYZNAJTE SA V TLAČENICI a zároveň sme Vás požiadali o vyplnenie ČITATEĽSKÉHO DOTAZNÍKA, v ktorom ste mohli vyjadriť svoje názory na časopis PrintProgress a dať námety na skvalitnenie práce redakcie.

Zo správnych odpovedí a vyplnených dotazníkov sme vyžrebovali 20 šťastlivcov, ktorí získavajú celoročné

predplatné časopisu PrintProgress na rok 2012 a vianočný knižný darček z internetového kníhkupectva martinus.sk.

Blahoželáme oceneným a prajeme príjemné a inšpiratívne čítanie.

Redakcia PrintProgresszískavajú:

Predplatné časopisu PrintProgress a knihu získavajú: Daniela Dostálová, Foxconn Slovakia, Nitra Stanislav Fabišik, Stanislav Fabišik- FABIstan, Košice Braňo Gajdoš, A 21, Bratislava Ing. Ľubica Guzmanová, SCORPIO Slovensko, Bratislava Igor Jakubócy, Bratislavská papierenská spoločnosť, Bratislava Marián Jalč, APRINTE, Košice Ing. Adrián Kozák, Karton.sk, Sebedražie Eliška Kukučková, UNILAK SK, Bratislava Pavol Kurhajec, Tlačiareň P+M, Turany Zuzana Magdová, A. Lučanová – Tlačiareň Kušnír, Prešov

Tomáš Meleg, POLYGRAF, Šamorín Anna Mesárošová, Aledeto Slovakia, Bratislava Mgr. Ján Molnár, Tlačiareň a kníhviazačstvo MOS, Kráľovský Chlmec Ing. Miloslav Onofrej, ONOFREJ A SYN, Blatné Ján Piatnica, DATAPRESS, Prešov Ing. Matej Porhinčák, MULTIPRINT, Košice Luboš Rapavý, Tlačiareň REA, Nitra Tomáš Šimko, T -štúdio, Trenčín Michaela Trokanová, QEX, Trenčín Veronika Vaneková, Bratislava

preDplAtné

Miliardár Warren Buffet

Slovenská Grafia

TREND TOP 200

kúpil regionálny denník str. 5

napriek kríze masívne investuje str. 22

v odvetví polygrafie a obalov str. 40

Časopis pre polygrafiu a súvisiace odvetvia • printprogress.sk • 6 / december 2011

Banskobystrickí tlačiari dokázali na štandardných strojoch skoro nemožné

☐ Objednávame ročné predplatné (6 vydaní) za 24 € + DPH ☐ Počet výtlačkov

Knižný skvost:

Meno a priezvisko (názov firmy): cena: 4,80 €

Biblia Dalí z vydavateľstva Ikar

Adresa:

PSČ:

Tel. číslo:

E-mail:

IČO:

DIČ:

IČ DPH:

Číslo účtu:

Objednáva (meno):

Forma úhrady:

Podpis:

Internetová objednávka predplatného alebo inzertných služieb nájdete na www.printprogress.sk.

Objednávku predplatného formou vyplneného kupónu zašlite faxom na tel. č.: +421335332386 alebo poštou na adresu: VELDAN, spol. s r.o., Študenská 28, 917 01 Trnava.

ROČNÍK 2011 ❘ 06

53

PREPRESS PRESS

AD TEAM procesor 2011/12

LOGISTIKA

EFEKTÍVNY

POSTPRESS

SPOĽAHLIVÝ

PRESNÝ

PRINT IN TIME - naša sila je v moderných komplexných technológiách, kapacitách, kvalite a rýchlosti AD TEAM, s.r.o., Mikovíniho 2/6903, 917 02 Trnava, tel./fax: 033/55 31 260, adteam@adteam.eu,

www.adteam.eu

AGFA GRAPHICS

äLURNp PRçQRVWL WODĀH V WODĀLDUěDPL

: Anapurna :ANAPURNA M4F 4 COLOUR UV PRINTER.

:ANAPURNA M 2050 HIGH-SPEED HYBRID 6 COLOURS + WHITE UV PRINTER.

:ANAPURNA 2500 LED HYBRID INDUSTRIAL 4 COLOURS LED CURING PRINTER.

:ANAPURNA MV HIGH-QUALITY HYBRID 6 COLOURS + VARNISH UV PRINTER.

:ANAPURNA M² HIGH-QUALITY HYBRID 6 COLOURS UV PRINTER.

:ANAPURNA MW HIGH-QUALITY HYBRID 6 COLOURS + WHITE UV PRINTER.

9åHVWUDQQp YHĕNRIRUPiWRYp 89 WODĀLDUQH Veľkoformátové tlačiarne radu :Anapurna spoločnosti Agfa Graphics sú určené na pôsobivú tlač na vonkajšie použitie aj do interiéru. Všetky zariadenia radu :Anapurna patria medzi riešenia s nejlepším pomerom cena/výkon. Produktový rad :Anapurna pokrýva základné potreby digitálnej tlače pre stredný a nižší výkon s robustnou konštrukciou, navrhnutou na vysokú prevádzkovú záťaž pri tlači plagátov, bilboardov, POP a reklamných panelov, orientačných tabúľ a pod.

Ponúkame riešenia, ktoré zodpovedajú všetkým potrebám veľkoformátovej tlače so 4 až 6 farbami, s doplnkovou bielou farbou alebo lakom.

Zoznámte sa s tlačiarňami :Anapurna a vyberte si také zariadenie, ktoré splní vaše nároky. Pokiaľ budete potrebovať ďalšie podrobné informácie, kontaktujte nás na dole uvedených adresách.

Agfa Graphics Austria GmbH Lehrbachgasse 2 1120 WIEN - AUSTRIA Phone +43 1 89112-3268 www.agfagraphics.de

M&P spol. s. r. o.

Jánošíkova 264, 010 01 Žilina Tel.: 0903 80 41 43 puskar@map.sk, www.map.sk

Digitálne Digitálne produkčné produkčné zariadenia zariadenia

TTlač, lač, kktorá torá nnerobí erobí rrozdiely ozdiely Nájdite Ná ájdit cestu t kku kkaždému ždé ttypu zákazníka ák ík