AD
grafik | um PrintProgress časopis pre polygrafiu a súvisiace odvetvia (január – február 2021)
ad 03
VIZUÁLNA KULTÚRA, KTORÁ PREDÁVA
director >
art
rastislav uličný
Vyše 20 rokov aktívne pôsobím v slovenskej reklame. Vyše 20 rokov sledujem všetky tie zmeny v kreatívnom priemysle. Menia sa technológie, menia sa mediatypy, menia sa strategické postupy a kreatívne techniky. Všetko sa mení a všetko je inak. >Ale jedna vec sa za celý ten čas nemení: môj obdiv k ľuďom schopným tvoriť špičkové vizuály. Ako človek, ktorý sa primárne venoval a venuje práci so slovom, som neraz fascinovane sledoval, ako myšlienky a slogany dostávajú konkrétnu obrazovú podobu. >Tí najšikovnejší vizuálci dokázali týmto obrazovým stvárnením upútať pozornosť ľudí, rozpovedať im príbehy značiek a nahradiť jedným vizuálom desiatky slov. >Ďakujem za priestor časopisu PrintProgress vyspovedať top art directorov slovenskej reklamy a predstaviť vám ich najlepšie práce. Moje špeciálne poďakovanie patrí aj Vladimirovi Yurkovicovi za vytvorenie vizuálnej podoby AGU. Vlado Slivka >>>Creative Director, MullenLowe GGK Bratislava ART DIRECTOR (podľa Wikipédie): väčšinou pracuje v tandeme s Copywriterom a spolu tvoria kreatívny tím. V ňom hľadajú tzv. BIG IDEA, resp. vymýšľajú kreatívny koncept kampane následne pretavený do konkrétnych výstupov. Copywriter vládne slovom a je zodpovedný za textovú stránku veci, Art Director zodpovedá za vizuálnu stránku. Samozrejme, aj Art Director môže vymyslieť headline kampane a naopak Copywriter môže prísť s vizuálnym nápadom.
Po Rasťovi Michalikovi ďalší šikovný Rasťo, navyše ešte donedávna z tej istej agentúry. Nepamätám sa, kedy sme sa stretli prvý raz. Viem však, že kedykoľvek som sa s ním videl, vyžaroval z neho veľký pokoj a rozvaha. Nie, že by sa v diskusii nevedel rozohniť, či zapáliť pre vec, ale aj v takých situáciách som ho vnímal ako vľúdneho rozvážneho chlapíka. Či to bola pokora alebo zdravé sebavedomie, vždy mi to na ňom bolo sympatické. Rasťo začínal v Miláne, v dizajnérskom štúdiu. Ostrý štart a zároveň obrovská šanca, ktorej sa skvele chopil. Nie náhodou jeho portfólio vzbudzuje rešpekt. Je preplnené skvelými nápadmi a parádnymi layoutmi. Logá Auparku, Kraja, Prima banky a mnohé iné má na svedomí Rasťo. Dokáže vo vás navodiť pocit, že s rovnakým nadšením pracuje na dizajne Boeingu, ako aj na neznámom malom startupe. A najskôr to bude tým, že naozaj ku každému zadaniu pristupuje rovnako poctivo. S láskavou podporou spoločnosti
Tlač seriálu AD grafik|um No. 03/2021 je realizovaná na papieri G-Snow 150 g /m2 od spoločnosti Antalis, a.s.
Klient: BLUETIME • Koncept: Rasťo Uličný • Foto: Matuš Bence • Art Direction: Rasťo Uličný
ad > rasťo uličný Chief Executive Officer, MUW
Predstav sa nám troma vetami... Tvoriť a kreovať je moja forma meditácie. Som skôr introvertný typ človeka, rád žijem v mojom svete predstáv napojených na vesmír. Vtedy som šťastný ako malé dieťa, ktoré objavilo farbičky a čistú bielu stenu. Ako vnímaš kvalitnú art direction? Dizajn všeobecne alebo grafický dizajn vnímam ako službu, ktorej úlohou je odkomunikovať správu alebo informáciu prostredníctvom vizuálnej skratky. Nikdy som ho nepovažoval ani nepovyšoval na nejakú vyššiu formu umenia. Aj keď musím povedať, že mnohé art directions majú obrazne povedané hodnotu umeleckého diela. Vo Švédsku je ešte aj obyčajný cestovný pas dizajnérsky skvost. Na vysokej škole VŠVU bol grafický dizajn považovaný skôr za nejaký alternatívny druh voľného umenia, kde si každý z nás hľadal vlastnú cestu. Mne bol bližší, aj keď nemám veľmi rád toto pomenovanie, komerčný grafický dizajn. Nebavilo ma robiť veci do šuflíka. Snažil som sa, aby práce, ktoré som robil, dostali reálny život a slúžili tomu, na čo boli určené. Takto mi to dávalo zmysel, našiel som si v tom rovnakú radosť aj tvorivé naplnenie. Konkrétne zadanie na základe nejakej potreby, ohraničené mantinely, rôznorodosť je to, čo ma na tomto dizajne baví. Na jednej strane ma to obmedzuje, ale zároveň núti byť efektívny, držať sa podstaty, aby som niekam neuletel. Art direction je v tomto prípade rovnako dôležitá a náročná, pretože sa musím trafiť do vkusu druhých a byť s tým zároveň stotožnený. Som viac remeselník, s voľným umením mám spoločné to, že používam rovnaké tvorivé procesy, rovnaké nástroje a je len na mne, ako dobre ich využijem. Zvládnuť a pochopiť toto remeslo si vyžaduje rovnakú trpezlivosť a tréning ako ktorékoľvek iné. Majstrom sa nikto nestane pri prvom pokuse. Odsedel som si hodiny a hodiny, kým sa mi podarilo vec dokončiť tak, aby som bol spokojný. Častokrát je frustrujúce, keď po týždni práce si musím priznať a povedať, že je to celé nanič. Vzdať sa pôvodného nápadu a vedieť začať odznova je jedna z dôležitých vecí, ktorú som sa musel naučiť. Nakoniec mi to vždy otvorilo dvere k lepšiemu riešeniu. Tak ako sa hovorí o architektúre ako o matke všetkých umení, grafický dizajn je jej v niečom podobný. Spája rôzne druhy vizuálneho umenia, typografiu, ilustráciu, fotografiu, módnu tvorbu a, samozrejme, aj prácu so slovom/copywriting. Preto vnímam dobrú art direction ako nástroj, ktorý dokáže zjednotiť jednotlivé prvky do nejakej ideálnej rovnováhy. Keď nie je samoúčelná, ale dokáže v primeranej miere podporiť a doplniť obsah. Pri art direction tisícnásobne platí, že niekedy menej je naozaj viac. Výsledok by nemal byť vecou náhody, ale premyslený a zdôvodnený. Je jedno či je to logo, layout, dizajn obalu alebo vizuál. Ak
Dôležité je udržať si vášeň
tam nápad je, ľahko ho predáte aj druhým, ak nie, skončí to v rovnici – páči, nepáči. Mám rád čistý, jednoduchý dizajn s nápadom a poctivý craft, kde všetko má svoje miesto, nie je tam nič naviac a kde hierarchia informácií má svoju logickú postupnosť. Nemám vyhranený štýl a ani sa o to nesnažím, pretože ako dizajnér sa musím ja prispôsobiť produktu, nie naopak. Nedá sa robiť dizajn obalu pracieho prášku rovnako, ako etiketa piva. Každá kategória má svoju vizuálnu definíciu a ako dizajnér ju musím rešpektovať a vedieť posúvať ďalej. Chybou, ktorú som zo začiatku robil, bolo, že som vkladal do práce, poviem to obrazne, až príliš samého seba. Vo voľnom umení je to skôr nevyhnutnosť, kedy sa cez osobné pocity a vlastné videnie sveta umelca tvorí obraz, ktorý diváka núti premýšľať a hľadať jeho význam. V dizajne to tak celkom neplatí. Paradoxne, čím menej je v ňom z nás, tým viac je to o tom, o čom to naozaj byť má. Pascou v art direction sú aj trendy. Nazvem ich vizuálne trendy. Osobne ich nemám veľmi rád, pretože zabíjajú kreativitu a výsledkom je, že sa všetci navzájom kopírujú. Nakoniec vyzerá všetko rovnako. Snahou má byť opak, ideálne je stať sa tvorcom trendu. Originálnosť by mala byť základnou výsadou dizajnéra. Tvoriť dizajn, mať naozaj dobre zvládnutú art direction je v skutočnosti veľmi dlhá a náročná práca, ktorá sa ale všeobecne hodnotí veľmi ľahko. Len málokto vidí úsilie, invenciu a nekonečný čas, ktorý je za tým. Často si spomeniem na seba, bol som v milánskej galérii s kamarátom umelcom, stáli sme pred obrazom a povedal som: „Tak toto by som dokázal aj ja.” Kamarát prikývol a odpovedal: „Áno, práve si to videl, preto sa to zdá byť také jednoduché.“ Biely papier je ten bod, kde to celé začína. Vážim si a oceňujem každú prácu dizajnérov, ktorá posúva
vyššie hranicu všeobecného vizuálneho vkusu v spoločnosti. Rovnako aj klientov, ktorí chápu dôležitosť a význam našej práce. Dizajn je všade okolo nás a niekde v podvedomí ho vnímame všetci. Tvoje začiatky? Mal som šťastie, vedel som, čím chcem byť, už keď som mal 7 rokov. Netušil som, že sa to volá dizajn alebo reklama, ale ten svet obrázkov a písmeniek ma veľmi priťahoval. Môj otec v tom čase pracoval v Tokiu a raz na Vianoce nám poslal darčeky, medzi ktorými bola krabica plná všelijakých časopisov a komixov. Objavil som vtedy poklad. Časopisy boli plne reklám na oblečenie, autá, cigarety a všetkého možného, čo u nás nebolo. Všetky som ich vytrhal a polepil na steny v mojej detskej izbe. Logá som prekreslil a pre zmenu polepil celý nábytok. Fascinovalo ma, ako to bolo nafotené a pestré v kontraste šedej doby, v ktorej sme vtedy žili. Veľa som kreslil a snažil sa to napodobniť. Môj prvý plagát som predal susedovi, keď som mal osem rokov. Bola na ňom obrovská teniska s veľkým logom PUMA, pamätám si ho dodnes. Začal som chodiť na výtvarnú, dostal som sa na strednú umeleckú školu v Košiciach, kde som študoval grafiku a propagáciu spolu s Borisom Prextom, Petrom Biľakom a ďalšími šikovnými ľuďmi. Moji rodičia sa báli, že skončím ako vymrznutý aranžér výkladov alebo nedocenený umelec, ktorý si nezarobí ani na chleba. Mali sme šťastie, padol režim, svet bol o niečo pestrejší, zrazu sa nám otvorili nové možnosti. Počas celej strednej školy, som mal jasnú víziu a túžil robiť to, čomu sa aj u nás začalo hovoriť dizajn alebo grafický dizajn. Najlepšie niekde v zahraničí. Opäť som mal šťastie, neprijali ma na vysokú školu, zabudli mi poslať povolávací
rozkaz na vojnu, a tak som po maturite odišiel prvýkrát na farebnejší západ, rovno do Milána. Umývať riad. Po týždni premočených rúk sa stal zázrak. V reštaurácii som stretol človeka, ktorý navždy zmenil môj život. Neviem, aká vysoká je pravdepodobnosť, že stretnete práve šéfa dizajnérskeho štúdia. S radosťou som zanechal hrnce a začal robiť to, čo som vždy chcel, dizajn a reklamu. V tom čase /rok 1990/ som bol asi jeden z mála Slovákov, ktorí mali možnosť robiť túto prácu v zahraničí. Bola to fantastická škola života, skúsenosti, priateľstvá a obrovské zasvätenie do sveta reklamy. Príbeh na knihu. Po návrate domov som už nič iné robiť nechcel. Reklama na Slovensku sa ešte len rozbiehala, bol to ideálny stav na to, aby som sa mohol realizovať. Konečne ma prijali na VŠVU, počas ktorej som celý čas pracoval a časť mojich prác v ateliéri boli už reálne zadania. Prvá veľká skúsenosť bola v MARK BBDO. V tej dobe to bola veľká agentúra, mala kreatívne tímy, account aj produkčné oddelenia a systém riadenia, ktorý sa mi páčil. Kreatívnym riaditeľom bol Juraj Rayman, od ktorého som sa veľa naučil, a mnoho ďalších šikovných ľudí. Bola tam výborná atmosféra, pracovali sme celé noci a vôbec mi to nevadilo. Bol to začiatok GOLDEN AGE slovenskej reklamy a som rád, že som bol pri tom. Mal som šťastie na ľudí, na môjho talianskeho guru, na spolužiakov, aj na kolegov a som za to veľmi vďačný. Jedným z nich je aj Juraj Miškov. Naše osudové stretnutie nasmerovalo môj život do úplne novej etapy. Spojila nás vášeň pre reklamu, rovnaké vízie a chuť niečo dokázať sebe aj druhým. Založili sme agentúru MUW, spolu s Robom Weberom, neskôr sa pridal aj Rasťo Michalik a náš príbeh trvá dodnes. Tvoja parketa? Začínam vždy skicovaním, kreslím a vizualizujem. Mám takú vlastnú prax, že všetko, čo mi napadne, musím otestovať hneď na papieri. Volám to zhmotnenie myšlienky. Idea dostane svoju prvú formu a mám tak okamžitú odpoveď, či funguje alebo nie. V Miláne sme robili všetko ručne. Na stole som mal asi 300 Pantone fixiek, bol to môj jediný pracovný nástroj. Návrhy sme prezentovali len cez skice, logá, vizuály aj katalógy, raz som tam maľoval aj obraz. Tento spôsob práce ma nútil dobre si premyslieť, čo a ako budem robiť, pretože chyba by ma stála ďalší čas, ktorý som nemal. Bol to doslova tréning zručností, ktorý zo mňa neskôr urobil všestranného art directora. Keď vymyslím spot, viem si nakresliť storyboard, ilustráciu do vizuálu alebo navrhnúť typografiu, a keď musím, viem si vec aj nafotiť. Pestrosť a rôznorodosť je to, čo ma na art direction baví. Vždy robím niečo iné. Navrhoval som dizajn Boeingu, maľoval veľkoplošné reklamy, robil packaging, branding pre korporácie aj malé firmy, printy, animácie, rôzne inštalácie, filmový plagát a dokonca aj návrhy interiérov. Zo všetkých týchto možností
Klient: Aupark • Koncept: Rasťo Uličný • Foto: Oliver Gast • Artdirection: Rasťo Uličný, Braňo Mladý • Copy: Rasťo Uličný
ALO DIAMONDS • Koncept: Rasťo Uličný • Foto: Goran Tačevský • Art Direction: Daniel Markovič, Rasťo Uličný • Copy: Rasťo Uličný
RUEFA REISEN • Koncept: Rasťo Uličný • Foto: Rado Žilinský • Art Direction: Rasťo Uličný • Copy: Rasťo Uličný
Kooperativa • Koncept: Rasťo Uličný • Foto: Roman Ferstl • Art Direction: Rasťo Uličný • Copy: Rasťo Uličný Rádio Expres Koncept: Rasťo Uličný Foto: Matuš Bence Art Direction: Rasťo Uličný Copy: Martin Krafčík
Klient: ČSOB Koncept: Rasťo Uličný Foto: Matuš Bence Art Direction: Rasťo Uličný Copy: Pavol Pružinec
Art Direction: Rasťo Uličný
je branding asi ten, ktorý mám najradšej. Je najkomplexnejší, vychádza z histórie a tradície, kedy cechy mali svoje značky a erby, ktorými podpisovali svoju prácu. Som vtedy pri zrode niečoho nového, ako keby som vymýšľal meno alebo podobu pre dieťa, ktoré ho bude nosiť pravdepodobne celý život. Navrhnúť branding, logo a zadefinovať vizuálnu identitu pre spoločnosť alebo nový produkt je práca, ktorej kvalitu potvrdí vždy čas. Baví ma na tom fakt, že navrhujem dnes niečo, čo musí byť dobré a použiteľné aj v ďalekej budúcnosti. Dnes si neviem predstaviť, že by sa Aupark volal inak. Vizuál alebo kampaň časom zmiznú, ale logo, ktoré vymyslím, ma prenasleduje po celý čas. Musím ho preto urobiť čo najlepšie, aby som ho v hlave neprerábal vždy, keď ho znova vidím. Je to taká alchýmia štylizácie obrazu a typografie v správnom pomere na malom priestore, ktorá ukrýva jednoduchý význam. Špeciálne obľúbenou kategóriou je pre mňa aj print v reklame. Na rozdiel od iných médií si v ňom nemôžem pomôcť zvukom ani rozohrať nejaký príbeh, ktorý by mi pomohol jednoduchšie odovzdať reklamné posolstvo. Potrebujem nápad, vizuálnu skratku, ktorou dokážem povedať správu len kombináciou obrazu a textu a nepokaziť to v art direction. Na reklamných festivaloch bola pre mňa printová reklama vždy galériou neuveriteľných nápadov, úžasnej exekúcie a obrovská inšpirácia. Keď som videl niečo dobré, vždy som si hovoril: „Prečo mi to nenapadlo, veď je to také jednoduché.”
Ktorú zo svojich prác považuješ graficky za najvymakanejšiu? Ktorá je tvoja srdcovka a prečo? Neviem to určiť presne. To, čo som urobil, je už minulosť a v tom čase som bol presvedčený, že sú to dokonalé práce. Robil som ich najlepšie, ako som vedel. Dnes, keď sa na ne pozerám, vidím skôr chyby, ktoré som vtedy nevidel. Hovorím si: „Mohol si to urobiť aj lepšie.“ Každá práca bola cestou dopredu, a preto napriek možno ich drobnej nedokonalosti mám všetky rád. Pripomínajú mi príbehy aj ľudí, ktorí boli s nimi spojení. Sú to moje deti aj moje srdcovky. Čo som do nich vložil, som dostal aj späť. Nová práca je vždy nová srdcovka. Robím ju s rovnakou vášňou ako kedykoľvek predtým. Máme to napísané aj na dverách v agentúre: „Robme to s vášňou alebo to nerobme vôbec.“ Názov a logo pre potravinový reťazec Kraj je práca, na ktorú rád spomínam. Vzniklo to veľmi spontánne. Cestou z práce som vymyslel názov, ktorý som skloňoval a obracal z každej strany. Hneď večer som začal skicovať logo, ktoré sa mi zrazu zjavilo pred očami. Všetko to do seba krásne zapadlo. Cítil som, že je to dobré, aj keď kolegovia nad tým krútili nosom. Dnes sa len pousmejem, keď si pri pokladni poprosím papierovú tašku od pani za pokladňou oblečenej v tričku s mojím logom. Koho z arťáckej branže uznávaš ty? Uznávam každého, kto dokáže svojou prácou zaujať moju pozornosť. Poznám kopec šikovných ľudí, ktorí robia krásne veci a ich
prácu si naozaj cením. Sú medzi nimi moji spolužiaci, bývalí aj súčasní kolegovia, aj ľudia od konkurencie. Ich práca posúvala aj tú moju. Rastie nová generácia dizajnérov a typografov, ktorých prácu som mal možnosť vidieť ako porotca minuloročnej Národnej ceny za dizajn. Bolo tam pár mien, o ktorých budeme v budúcnosti počuť stále častejšie, napríklad dizajnéri Andrej & Andrej. Som z tej generácie, ktorá po revolúcii zažila renesanciu v grafickom dizajne a vtedy sa objavilo niekoľko výnimočných spolupustovníkov, ku ktorým som vzhliadal. Na vysokej škole som spoznal Rasťa Michalika, jeho grafický prejav pôsobil v tej dobe neuveriteľne fresh, moderne, vždy s nápadom a remeselne dokonalým prevedením. Neskôr, ako konkurent a potom kolega, to len potvrdzoval. Aj dnes sú veci, ktoré robí, hravé a majú v sebe mimoriadne silnú ideovú aj vizuálnu invenciu. Musím spomenúť aj trnavské dizajnérske štúdio Pergamen a jeho zakladateľa pána Juraja Demoviča. Ich prácu obdivujem už niekoľko rokov a dovolím si povedať, že sú jedni z najlepších, ak nie najlepší, ktorých na Slovensku máme. Chytím do rúk dokonale spracovanú knihu v kníhkupectve a zistím, že ju robili oni, v potravinách jogurt, ktorého decentný dizajn robili oni, otvorím fľašu vína s nádhernou etiketou, ktorú zase robili oni. Všetko, čo navrhujú, je premyslené s nápadom a dokonale remeselne zvládnuté do najmenšieho detailu. Takto si predstavujem kvalitnú art direction.
Fotograf, s ktorým rád spolupracuješ? Fotografia je v našej práci samostatná kapitola. Bez dobrej fotografie vizuál nezachráni ani ten najlepší dizajn. Je to ako keby ste chceli variť špecialitu a v hrnci máte iba zemiak. Pre mňa bola vždy veľmi dôležitá, pretože jej kvalita má výrazný vplyv na konečný výsledok. Vnímam veľký rozdiel medzi klasickou fotografiou a reklamnou fotografiou. Má vlastnú formu štylizácie, ide v nej skôr o dokonalé remeslo, aj keď viem, že nafotiť dobre produkt je ozajstné umenie. V hlave mám vždy jasnú predstavu o výsledku a mojou úlohou je navigovať fotografa, aby nafotil presne to, čo potrebujem. Od fotografov očakávam pridanú hodnotu toho, čo si sám predstaviť neviem. Každý z nich bol špecialista na niečo iné a podľa toho som si ich aj vyberal. S Romanom Ferstlom som nemohol fotiť produkty, vždy ich stratil, ale nafotili sme spolu krásne kampane Anjeli alebo Baywatch pre Kooperatívu. Martin Machaj a Martin Vrabko boli ďalší, s ktorými som rád spolupracoval. Výbornú skúsenosť som mal aj s rakúskym fotografom Olivierom Gastom, ktorý nafotil jednu z najkrajších kampaní pre Aupark. Dlhú spoluprácu a priateľstvo mám aj s Goranom Tačevským. Postprodukcia fotografie je umenie vizuálnej štylizácie, ktorá je vlastná práve reklamnej fotografii. Matúš Bence je fotograf, ktorý túto techniku zvláda na svetovej úrovni. Spolupracujem s ním veľmi rád, pretože dokáže dodať práci skutočnú pridanú hodnotu a posúva hranice exekúcie vždy na vyššiu úroveň. Dobrá rada nad zlato. Aká by bola rada pre mladého začínajúceho grafika/dizajnéra? Nerád rozdávam rady, každý si tú svoju cestu musí prejsť a zažiť sám. Mne pomohlo, že som stretol tých správnych ľudí. Inšpirovali ma a učili, keď bolo treba, vedeli byť poriadne prísni. „Ak to nevieš urobiť poriadne, zbaľ si svoje veci!”/Miláno 1991/. Dôležité je udržať si vášeň pre to, čo robíme, a snažiť sa, aby to prinášalo radosť aj druhým. Každá nová práca nás posúva ďalej, chyby a omyly sú toho vždy súčasťou. Netreba sa nechať odradiť, ani si byť príliš istý. Pokora, úcta a rešpekt má v našej práci svoje dôležité miesto. Doba sa mení aj v reklame a za ostatných desať rokov nám silno nastúpil digitál. Čo dobré priniesol a čo vzal z tvojho pohľadu? Zažil som obdobie, kedy počítače ani internet neboli, a našu prácu sme robili. Robíme ju aj dnes, so všetkými inováciami, ktoré doba priniesla. Nemá zmysel nostalgicky spomínať na dobu pred kolesom. Nikto už nechce pozerať čiernobiely obraz. Jednoducho robíme našu prácu ďalej, len trochu inak, možno rýchlejšie, ale podstata zostáva rovnaká. Ak vám chýba nápad, je jedno, či je to analóg alebo digitál. Výsledok je rovnako nulový. V online priestore sa prirodzene objavili nové nástroje, ktoré umožňujú robiť veci, o ktorých sa nám pred pár rokmi ani nesnívalo. Koho by napadlo, že si šmahom ruky pozriete alebo vyrobíte video na prístroji, ktorý dnes nosíme ako kedysi náramkové hodinky. Naša práca Klient: KRAJ • Koncept: Rasťo Uličný • Foto: Carl Warner • Art Direction: Rasťo Uličný • Copy: Rasťo Uličný
Klient: Peter Burian • Art Direction: Rasťo Uličný
je dennodenne na očiach, zmenil sa prístup značiek v komunikácii, zmenili sa postupy, ako premýšľať a tvoriť. Vznikli nové pozície, služby aj komunikačné kanály. Pre dizajnérov nové možnosti prezentovať svoju prácu, nerozmýšľame už len 2D, animujeme a streamujeme. Kvalitu našej práce máme zmeranú takmer okamžite. Toto všetko digitál priniesol a ak by som pokračoval, opakoval by som len to, čo dnes všetci každodenne zažívame. Na druhej strane je mi trocha ľúto, že sa v ňom vytráca to pôvodné klasické remeslo. Je to žiaľ daň za rýchlosť, akou sa digitál tvorí a konzumuje. Nemáme veľmi na výber, buď sa prispôsobíme alebo skončíme. Sme na pôde dvojmesačníka pre polygrafiu. V čom teda vnímaš plusy a mínusy
Klient: MAXSPORT • Art Direction: Rasťo Uličný
tlačovej reklamy oproti digitálu? Ešte stále rád držím v ruke knihu alebo časopis, ktorý čítam. Je to možno len obyčajný zvyk alebo pocit jednoduchej slobody pri listovaní. Je len na mne, či stranu s reklamou okamžite otočím, alebo si ju prezriem pozornejšie. Dáva mi možnosť výberu, ktorú na rozdiel od tej digitálnej častokrát nemám. Chcem sa jej čo najskôr zbaviť, pretože mi bráni vidieť to, čo ma skutočne zaujíma. Tlačová reklama je menej invazívna, ľudia ju vnímajú viac podvedome. Jej nevýhoda je, že nedokáže konkurovať digitálnej, ktorá je adresnejšia a doslova matematicky zacielená a merateľná. Fakt je ten, že súčasná doba printovým médiám praje stále menej a s tým súvisí, samozrejme, aj menej tlačenej reklamy. Napriek tomu je pre nás tvorcov stále symbolom tej starej dobrej a poctivej klasiky v reklame.
CARNEVALLE • Benčik Culinary Group • Koncept: Rasťo Uličný • Foto: Silvia Slafkovska, Matuš Bence • Art Direction: Rasťo Uličný • Copy: Rasťo Uličný
Story behind: Na jeden takýto príbeh si spomeniem vždy v deň narodenín mojej prvej dcéry. Termín pôrodu bol rovnaký ako deň natáčania televíznej reklamy pre Kooperatívu. Robili sme vtedy celkom náročný spot, kde auto viselo na útese. Bol som rozhodnutý, že na natáčanie nepôjdem, ale manželka mi povedala, že sa zatiaľ nič nedeje a ak potrebujem, tak mám ísť. Točili sme na Pezinskej babe, čo bolo celkom ďaleko od Bratislavy. Keď som tam konečne dorazil, dostal som telefonát od manželky, že sa mám okamžite vrátiť späť. Otočil som to do Bratislavy, prišli sme do pôrodnice, kde nám povedali, že je to len planý poplach a času máme ešte dosť. Išli sme na obed, keď zazvonil telefón tentokrát od produkcie. Auto, ktoré malo akože padnúť z útesu, bolo zrazu v rokline asi 20 m pod útesom. Utrhlo sa záchranné lano, ktoré tam švihom skoro vymlátilo herca aj režiséra Michala Baumbruka. Auto zdemolované, atmosféra katastrofálna. Vrátil som sa na natáčanie, prezrel si tú kopu šrotu, ktorá bola našťastie z jednej strany ako tak použiteľná. Rozhodol som, že to dotočíme s tým, čo zostalo a čo nám bude chýbať, dorobíme s božou pomocou v 3D. Náhradné auto sme nemali. Vyriešil som, čo som mal a znovu mi zvonil telefón. Utekal som opäť rodiť, teraz už naozaj. Celá táto šaráda trvala asi 24 hodín, natáčal som, rodil a nespal. Spot sa nám nakoniec podaril a keď sa dnes po 16-tich rokoch pozerám na svoju dcéru Umu, vydarila sa tiež.
VESELY OČNÁ KLINIKA Koncept: Rasťo Uličný • Foto: Matuš Bence • Art Direction: Rasťo Uličný • Copy: Rasťo Uličný
PRE PRINTPROGRESS, ČASOPIS PRE POLYGRAFIU A SÚVISIACE ODVETVIA. AUTOROM PROJEKTU JE VLADO SLIVKA. GRAFICKY PRIPRAVUJE YURKOVICDESIGN - S.R.O.