PrintProgress #2 by PrintProgress

Fotoaparát Leica

Dominancia digitálu

Matovičovi ide po krku,

a mobil iPhone budú v jednom tele str.9

na polygrafickom veľtrhu PRINTexpo Brno str. 26

vydavateľ nového Slovenského Telegrafu str. 38

Časopis pre polygrafiu a súvisiace odvetvia

printprogress.sk

2 / apríl - máj 2011

Elektronických kníh viac ako tlačených si objednali čitatelia v Amazone

Profesia grafik digitálnych médií

cena: 4,80 €

je v príprave budúcich polygrafov najvychytenejšia

Vyznajte sa v tlačenici Od Gutenberga po internet,

Kríza prečistila trh (Ľubomír Hruška, Mondi SCP)

dva svety komunikácie v jednom vesmíre

Dotknite sa budúcnosti dnes Naše produkčné systémy v sebe spájajú inovácie a jednoduchosť parciálny lak v rámci jedného prechodu zariadením Mednoduchosť ovládania najrýchlejšia tlač farebných digitálnych dokumentov rovnomerne kvalitné výstupy bez nutnosti priebežnej kontroly prehľadná kontrola nákladov Xerox Limited, o.z., Bratislava Tel: 02/4820 3800 E-mail: svk.production@xerox.com www.xerox.sk/produkcne-systemy

Ready For Real Business

9\]HUÂŞ DNR ]DPDWRYR PDWQÉ&#x2026; VSUÂŞYD VD OHSĂ&#x2018;LH DNR OHVNOÉ&#x2026;

=DPDWRYÉ&#x2026; SRFLW NWRUÉ&#x2026; Y\WYÂŞUDMÂ? PLNURVNRSLFNĂ&#x201A; É&#x2018;DVWLFH QÂŞWHUX

2NDPĂ&#x2013;LWH VFKQH KRGÂŁ VD QD UÉ&#x2026;FKOX WODÉ&#x2018;

3RXĂ&#x2013;LMHWH PHQHM SÂ?GUX SURWL REĘ&#x2039;DKRYDQLX $N YÂ&#x2C6;EHF EXGHWH PXVLHĘ&#x2039; QHMDNÉ&#x2026; SRXĂ&#x2013;LĘ&#x2039;

{Ă&#x2013;DVQH QDVWDYHQÂŞ NYDOLWD WODÉ&#x2018;H VD FKHPLFN\ YLDĂ&#x2013;H V QÂŞWHURP

9R YĂ&#x20AC;É&#x2018;Ă&#x2018;LQH SUÂŁSDGRY QHGRFKÂŞG]D N RWHUX DM EH] GRGDWRÉ&#x2018;QĂ&#x201A;KR ODNRYDQLD

Chceli ste eĹĄte ostrejĹĄie detaily. Chceli ste pocit luxusu. Chceli ste okamĹžitĂŠ schnutie. DĂĄvame vĂĄm odpoveÄ?. NovĂ˝ papier Hello Hot Silk. Toto je unikĂĄtny produkt. NĂĄter je vytvorenĂ˝ s pomocou nanotechnolĂłgie a novĂŠho zloĹženia minerĂĄlov. VytvĂĄra povrch tak hebkĂ˝, Ĺže vĂ˝sledky tlaÄ?e nikdy neboli tak ostrĂŠ a mĂĄte pocit, Ĺže v rukĂĄch drĹžĂte zamat. PoĹĄlite svoje dojmy z Hot Silk na hellopaper.com.

LuxusnĂ˝ hodvĂĄb pre rozumnĂ˝ch tlaÄ?iarov.

BratislavskĂĄ papierenskĂĄ spoloÄ?nosĹĽ, spol. s r.o. â&#x20AC;˘ PĂşchovskĂĄ 16 â&#x20AC;˘ 831 06 Bratislava 35 â&#x20AC;˘ ModrĂĄ linka: 0850 123 277 â&#x20AC;˘ fax: 02/44 87 16 85 â&#x20AC;˘ predaj@brp.sk â&#x20AC;˘ www.brp.sk

EDITORIÁL

Editoriál Juraj Kopřiva zástupca šéfredaktora Vo svete aj u nás sa dejú veci, že by sa Gutenberg, vynálezca kníhtlače, v hrobe obracal: Američania pred pár týždňami obrátili knihy chrbtom k stene – v najväčšom internetovom kníhkupectve Amazon prvýkrát nakúpili viac elektronických ako tradičných kníh. Jeden z najväčších svetových výrobcov novinových rotačiek Koenig & Bauer AG vo výročnej správe za vlaňajšok uvádza, že ich odbyt v Severnej Amerike prudko klesá. V Európe zatiaľ len stagnuje. Ale na tzv. rozvojových kontinentoch (juhovýchodná Ázia, Afrika, Južná Amerika), strmo rastie. Možno je na tom podobne aj Heidelberg, ďalších globálny hráč na trhu tlačových strojov. Medzitým sa internetová sociálna sieť Facebook dostala za 6 rokov od vzniku na číslo 650 miliónov aktívnych užívateľov a jej spoluzakladateľ a terajší šéf Mark Zuckerberg razantne bohatne. Ľudia si cez Facebook nechávajú odkazy, čo dobrého čítali v novinách, ale tých na webe, že sa im to páči a že chcú svoje nadšenie z článku zdieľať s priateľmi. A náklady papierových – alebo ak chcete printových – novín a časopisov aj u nás klesajú. Onlajnizujú sa. Ale niektorí tlačiari a niektorí vydavatelia napriek tomu investujú do nových, drahých, výkonných tlačových strojov. Vedia svoje. Že žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. Nástup nového média má vždy vplyv na kultúru. Zavedenie písma umožnilo, aby sme mohli odovzdávať skúsenosti nielen z jednej generácie na druhú, ale aj ďalej. Nie som si istý, či elektronická kultúra bude podobne revolučná. Dnes si stále viem prečítať tristoročné knihy, ale neviem sa dostať k vlastným článkom, ktoré som písal v časoch, keď som používal editor T602. Máme tu teda problém spoľahlivosti archivovania dát. Druhú zásadnú zmenu vidím na komunikačnej úrovni. Od kolegov historikov viem, aké obrovské benefity pre vedu ponúka zachovaná písomná korešpondencia významných ľudí. Dnes táto tradičná forma komunikácie takmer neexistuje. Píšeme emaily a esemesky, ktoré sa nikde nezachovajú. Meníme aj štýl nášho vyjadrovania a hlavne sme stručnejší. Za zisk stručnosti však platíme stratou hĺbky. Za elektronickú formu stratou historicky kontinuálneho obsahu. V predchádzajúcom odstavci sú myšlienky 60-ročného prof. RNDr. Jozefa Kelemena, ktorý sa celý život vedecky zaoberá informatikou, umelou inteligenciou a robotikou. Vyslovil ich v rozhovore pre... elektronické vydanie Trendu!

PapierPolygrafia

Povedali... „Európska tlač je možno nemenej dôležitá ako európski farmári.“ (Generálny riaditeľ think-tanku Friends of Europe Giles Merritt o úvahách, že by EÚ finančne podporila printové médiá.)

„Je jedno, či to bude za 8 alebo 14 rokov. Ak chceme, aby bola napríklad televízia viac interaktívna, musíme ju preniesť na internet.“ (Steve Ballmer, súčasný šéf Microsoftu, v júni 2008 o tom, že printové médiá skončia počas nasledujúcich 10 rokov a hlavným komunikačným kanálom sa stane internet.)

„Internet klasické printové médiá nenahradí, ide o odlišný typ komunikačných kanálov. A tie sa môžu dopĺňať. Žiadny mediálny dom dnes nejde cestou náhrady, do budúcnosti je žiadaná synergia. Tá môže priniesť posun v oblasti printov, ale i online.“ (Peter Mertus, predseda predstavenstva Ringier Axel Springer Slovakia, a. s., v jeseni 2009 o dohadoch, že printové médiá do niekoľkých rokov úplne zaniknú.)

„Naozaj internet kanibalizuje tlač? Za úpadok čítania klasických papierových novín môže niekoľko faktorov - nedostatok času čitateľov, pomerne jednoduchá dostupnosť elektronickej verzie periodík či náklady, keďže pripojenie na internet už má väčšina z nás doma. Je tak menej nákladné a pohodlnejšie sa jedným kliknutím dostať sa k informáciám ako si pravidelne kupovať tlačenú verziu, ku ktorej sa počas dňa kvôli zhonu často ani nedostaneme.“ (Linda Ágoštonová, študentka 1. ročníka magisterského štúdia, v máji 2010 o tom, že noviny v tlačenom formáte, ktoré boli kedysi súčasťou rannej kávy alebo cesty do práce, sú čoraz zriedkavejším javom.)

ROČNÍK 2011 02

Obsah apríl - máj 2011 5 8 9

Editoríál Krátko z domova Krátko zo sveta

NÁZORY 10

Anketa

TÉMA ČÍSLA 14

Existuje hranica, na ktorej začínam veci vnímať viac spoločensky než obchodne (Rozhovor so šéfom vydavateľského domu Petit Press Alexejom Fulmekom)

OBALY 20 20 24

Dizajnéri budú mať voľnejšie ruky Novinky v obalovej tlači pre farmaceutický priemysel Rezacie stoly Kongsberg umožňujú personalizovať aj obaly

VEĽTRHY A VÝSTAVY 22 26

Xerox na veľtrhu PRINTexpo 2011 Veľtrh PRINTexpo 2011 Brno: Dominancia digitálu

REKLAMA 28

TREND TOP 200 v odvetví reklamy a prieskumu trhu

PRODUKTY 30 32

EIZO predstavuje nové 27-palcové LCD monitory Najrýchlejšia zrkadlovka s priehľadným zrkadlom

40 6

ROČNÍK 2011 02

OBSAH

PapierPolygrafia

TECHNOLÓGIE 34

FLEXOTLAČ – technológia, ktorá má budúcnosť

MÉDIÁ 38

Slovenský Telegraf ide po krku Matovičovým novinám

MARKETING, MANAŽMENT, VZDELÁVANIE 40

» Leica a iPhone v jednom tele

42 44 46 48 49 50

» „Je nemožné poprieť trhovú gravitáciu.“

Ceny udelené v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2010 Čo vlastne robia manažéri? Web – súčasť firemnej identity a komunikácie Biznis sa rodí v komunikácii Stredoškolský boom v príprave grafikov digitálnych médií Profesionálne práce študentov polygrafie Zahraniční investori na Slovensku sú optimistickejší

SPOLOČNOSŤ 51

Mondi vyčistilo Čutkovskú dolinu pri Ružomberku

Partneri časopisu

» Tuhý atrament – farba za cenu čiernobielej tlače zlatý partner

strieborný partner

partner

» Najviac najkrajších kníh roka vytlačili v Banskej Bystrici ROČNÍK 2011 02

PapierPolygrafia KRÁTKO Z DOMOVA

NAVI GRAF

AD TEAM bude investovať v Trnave

strojnásobil tlačiarenskú kapacitu Tlačiarenská s. r. o. NAVI GRAF v novootvorených priestoroch vo Vozokanoch pri Galante v apríli slávnostne uviedla do prevádzky plne automatický tlačiarenský stroj KBA C 215, ktorý si vyžiadal investíciu takmer 2,4 mil. €. Tým sa NAVI GRAF priradil k veľkej päťke rotačných tlačiarní na Slovensku.

"Investícia zvýši kapacitu tlače takmer trojnásobne, z 5 mil. na 13,44 mil. hárkov A1 týždenne," uviedla Natália Vicsápiová, konateľka spoločnosti a držiteľka prestížneho ocenenia Podnikateľka Slovenska 2010. „Po piatich mesiacoch sme ho úspešne poskladali – priviezli ho na deviatich kamiónoch a piatich nákladných autách – a dali do prevádzky. Nové zariadenie za hodinu vytlačí 50 000 kusov novín a je schopné tlačiť aj katalógy a magazíny,“ spresnila N. Vicsápiová. Po uvedení nového stroja do prevádzky N. Vicsápiová odovzdala symbolický šek na 5 000 € predstaviteľke neziskovej organizácii Vľúdnosť – Venia Silvii Vaniherovej, určený na projekt materskej školy pre deti s poruchami výživy. Spoločnosť NAVI GRAF, s. r. o., vznikla v máji 2004 so sídlom v Šali, neskôr vo Vozokanoch a od 22. apríla t. r. v Bratislave. V súčasnosti zamestnáva 50 ľudí. V roku 2008 dosiahla firma obrat 4,08 mil. €, v roku 2009 sa zvýšil o 33% na 5,59 mil. € a vlani sa takmer zdvojnásobil na 10,5 mil. €. Spoločnosť pôsobí aktívne na slovenskom, ale najmä na maďarskom trhu, kam smeruje takmer 80% produkcie tlačiarne. PaP, ts

Foto: PaP

O výstavbe novej výrobnej haly v Trnave s rozlohou 2 000 m2 rozhodlo zhromaždenie spoločníkov tlačiarenskej s. r. o. AD TEAM Trnava. Vlastníci sa pre investíciu rozhodli na základe hodnotenia výsledkov hospodárenia a koncepcie ďalšieho rozvoja firmy. ová stratégia spoločnosti je zameraná na zlepšenie a zrýchlenie služieb poskytovaných zákazníkom, ale hlavne na zvýšenie efektívnosti výroby, logistiky a cenovej konkurencieschopnosti. V záujme dosiahnutia týchto cieľov vlastníci rozhodli o zastavení ďalšieho rozvoja výroby v závodoch Pezinok a Nitra. AD TEAM bude rozvíjať trnavský závod, do ktorého sa po výstavbe novej výrobnej haly presťahujú technológie potrebné na výrobu tvrdej knižnej väzby a komplexné spracovanie produkcie z Pezinku a z Nitry. Zhromaždenie spoločníkov zaviazalo výkonný manažment uskutočniť postupne racionalizačné a personálne opatrenia, ktoré so zvýšením efektívnosti priamo súvisia.

Forbes mieri do Čiech

SLOVENSKÝ

poločnosť Business Consulting & Media, s. r. o. registrovaná na Slovensku, vydavateľ slovenskej edície biznis magazínu Forbes, založila v apríli pobočku v ČR. Informoval o tom český ekonomický portál E15.cz. Spoločnosť vlastní licenciu od amerického majiteľa na vydávanie slovenskej mutácie časopisu Forbes. Zatiaľ nie je jasné, či Business Consulting & Media od Američanov kúpila aj licenciu pre český trh. Forbes vychádza na Slovensku od novembra 2010 ako mesačník. Magazín je pôvodne dvojtýždenník, ktorý začal vychádzať pred 92 rokmi v USA a v súčasnosti má 6 mil. čitateľov na celom svete. Známy je okrem iného zostavovaním rôznych rebríčkov, medzi ktorými je najpopulárnejší rebríček najbohatších ľudí sveta.

KRÁTKO ZO SVETA

PapierPolygrafia

Leica a iPhone v jednom tele Leica, ktorá je vo fotoaparátoch synonymom pre kvalitu a dokonalosť, bude možno čoskoro figurovať aj v kategórii príslušenstva pre iPhone od spoločnosti Apple. Koncept tela kompaktného fotoaparátu Leica i9, za ktorým stojí Black Design Associates, je totiž akousi dokovacou stanicou pre populárny mobilný telefón iPhone 4. Ide v podstate o klasický fotoaparát s objektívom a snímačom, ktorému však chýba displej a externý úložný priestor. A práve tieto prvky má poskytnúť iPhone. Leica tvrdí, že pri vývoji produktu sa nechala inšpirovať zdieľaním fotiek a videí cez internet – telefón v ňom predstavuje akýsi server. CMOS snímač retrokompaktu má 12,1 megapixelov. Veľmi kvalitný objektív Leica poskytuje možnosť 8-násobného optického priblíženia, iPhone ponúka kvalitný dotykový displej, dodatočnú pamäť a bezdrôtový prístup na internet. A keď niektorému z dvojice dôjde energia, môže si ju od toho druhého požičať. Ako hľadáčik pre telo i9 by mal slúžiť celý displej mobilu. Displej by mal umožniť prístup aj k všetkým ovládacím prvkom fotoaparátu, akými sú napríklad expozičný čas, clona či nastavenie blesku. e-trend, Leica

Amazon už predáva viac elektronických ako tlačených kníh Amazon, najväčší webový predajca kníh, predáva v súčasnosti už viac elektronických ako tlačených kníh. Štatistika sa týka predajnosti hlavnej americkej verzie obchodu Amazon.com. Spoločnosť o tom informovala v tlačovej správe. Predaj elektronických kníh prekonal knihy s pevnou väzbou v júli 2010, v januári prekonal predaj kníh s mäkkou väzbou. V súčasnosti už je vyšší ako predaj všetkých tlačených kníh spolu. Od 1. apríla doteraz predal Amazon na každých 100 tlačených 105 elektronických kníh. V elektronických nie sú započítané knihy sťahovateľné zadarmo, v tlačených sú započítané všetky tituly vrátane titulov, ktoré nie sú v ponuke v elektronickej verzii.

Majiteľ Hospodárskych novín začal veľkú fúziu eské vydavateľstvo Economia sa v rámci fúzie zlúči s piatimi ďalšími firmami a zanikne. Preberajúcou spoločnosťou sa stane Respekt Media, ktorá zmení názov na Economia. Informoval o tom server motejlek.com. Vydavateľstvo Economia pre ČTK informáciu s odvolaním sa na dokument dostupný na serveri justice.cz potvrdilo. V rámci fúzie dôjde k zlúčeniu spoločností Respekt Media, Economia, Handelsblatt Investments, Economia Online, Ecomedia a portál Volny.cz, ktorý prevádzkuje podľa servera spoločnosť BXR Media, zastrešujúca mediálne aktivity skupiny BXR Group. V nej drží polovičný podiel pôvodný majiteľ Economie Zdeněk Bakala. Jeho akvizícia vo výške takmer 2 mld Kč (81,7 mil. €) prešla podstatným precenením a dnes je z toho zhruba 650 mil. Kč (cca 26,6 mil. €), konštatoval server motejlek.com. V rámci zlúčenia dôjde okrem iného k výmene akcií Economie za akcie preberajúcej spoločnosti. Dôjde aj k zníženiu základného imania spoločnosti zo 600 mil. Kč (24,5 mil. €) na sumu mierne nad 6 mil. Kč (vyše 245 000 €). Economia patrí medzi najväčšie vydavateľstvá ekonomických a odborných periodík v ČR. Vydáva denník Hospodářské noviny, týždenníky Ekonom, Respekt, Marketing & Media, Obchodní věstník a ďalších 17 odborných titulov. Prevádzkuje aj 20 internetových stránok vrátane spravodajských portálov iHNed.cz a Volny.cz. Prostredníctvom dcérskej spoločnosti Ecopress vydáva Economia na Slovensku Hospodárske noviny a ďalšie tituly. Vydavateľstvo bolo založené v roku 1990, od septembra 2008 patrí do skupiny investora Zdeňka Bakalu.

ČTK

dsl.sk

ROČNÍK 2011 02 01

PapierPolygrafia ANKETA

ANKETA Dva svety v jednom vesmíre komunikácie: materiálny a virtuálny V predchádzajúcom čísle nášho časopisu sme požiadali vrcholových manažérov polygrafického priemyslu a príbuzných odvetví, aby pomenovali relevantné trendy na najbližších 3 – 5 rokov. Všetci sa vzácne zhodli v tom, že jeden z kľúčových je masívny prienik informačných technológií do celého odvetvia. Už dnes má výraznú podobu, o čom svedčí i nedávno skončený medzinárodný veľtrh PRINTexpo v Brne. Je zrejmé, že v priebehu nasledujúceho desaťročia „digitalizácia“ prostredia zásadným spôsobom zmení naše nazeranie na technológie, procesy aj biznis. Zmení sa trh, zákazník a jeho potreby. Je preto na mieste otvoriť aj na Slovensku širšiu diskusiu o tejto problematike a pokúsiť sa pomenovať hlavné parametre očakávaných zmien. Náš časopis sa v najbližších číslach bude cielene venovať týmto témam.

1. Ako sa digitalizácia prostredia (v širšom slova zmysle i v samotnej polygrafii) doteraz prejavila vo vašom biznise a ako vnímate jej pozitíva a negatíva, resp. úskalia?

2. Čo považujete za bariéry procesu digitalizácie?

3. V diskusiách často vyznieva, akoby ofsetová a digitálna technológia tlače vstúpili do ťažkého konkurenčného zápasu. Je to naozaj tak?

4. Od 18. apríla bol spustený projekt spoplatnenia časti digitálneho obsahu významných domácich vydavateľských domov pod názvom Piano. Vydavatelia sa tak v unikátnom projekte, ktorý nemá v Európe obdobu, snažia nájsť recept na pokračujúci výpadok príjmov z printu, spoplatnením vybranej časti digitálneho obsahu svojich spravodajských webov. Teda „konkurenti“ sa dohodli na spoločnom postupe. Vidíte vo svojej oblasti podnikania priestor na podobné dohody a spoločný postup?

5. Je naše polygrafické školstvo pripravené na digitalizáciu polygrafického prostredia?

6. Papier je mŕtvy, nech žije papier! Ako si viete predstaviť papierenský priemysel o 10 rokov? Čo sú podľa Vás perspektívne trendy rozvoja odvetvia?

ROČNÍK 2011 02

ANKETA

PapierPolygrafia

Natália Vicsápiová

Juraj Štefuň

Petr Trafina

majiteľka tlačiarne NAVI GRAF, s. r. o., Bratislava

majiteľ GEORGGRAFIA, s. r. o., Žilina

Senior Product Marketing Manager Xerox Czech Republic, s.r.o.

1. Pôsobím v oblasti polygrafie zameranej na rotačnú tlač a digitalizácia zatiaľ nemá na toto odvetvie žiadny vplyv. 2. V našom odvetví, tak ako aj v iných, môže proces digitalizácie naraziť na problémy technického a technologického charakteru, finančného, organizačného, predpokladám, že to bude dlhodobý proces. 3. Pri nákladovo menších publikáciách je to tak. Lebo vstupné náklady sú pri digitálnej tlači nižšie ako pri ofsetovej. 4. Privítala by som spoločnú komunikáciu medzi konkurentmi v biznise v oblasti rotačnej tlače. Mám taký pocit, že na slovenskom trhu pozerá každý iba sám na seba. Myslím si, že by boli oblasti, v ktorých by sme sa dohodli, napr. evidencia neplatičov (identifikácia a ich zoznam), alebo aby sme mohli mať vplyv na dodávateľské ceny... 5. Na Zväze polygrafie nám už boli prezentované nové projekty škôl, ktoré reflektujú digitalizáciu polygrafického prostredia. Tak dúfam, že školy budú držať krok so súčasným trendom a študenti nebudú mať s digitalizáciou v polygrafii žiadny problém. 6. Staršia, ale aktívna generácia obyvateľov, má malé skúsenosti s internetom a ešte 10 rokov udrží tento trend – obchody predávajú cez letáky a budú potrebné. Noviny a knihy sa budú vyrábať a predávať stále, aj keď možno v menšom množstve, ale určite každý radšej zaspí s knihou/ novinami v ruke ako pod laptopom, nehovoriac o tom, že tie malé osobné miestnosti v našich domácnostiach, kde mnohí tak radi čítajú, nie sú pripravené na digitalizáciu. ☺

1. Digitalizácia výrazne skrátila prenos tlačových dát od vydavateľa k tlačiarni, zrýchlila proces výroby tlačoviny a zároveň prispela k skvalitneniu tlače. Do zabudnutia odišli práce ako ručný montážnik. Už nie je potrebné množstvo filmov, ale postačia nám nehmotné dáta. Dajú sa veľmi rýchlo meniť a presúvať po všetkých častiach sveta. 2. Bariérou digitalizácie môžu byť nekompatibilné formáty, softvér a cena zariadení potrebných na prácu s digitalizovanými dátami. 3. Tento proces naplno nezačne, kým digitálne tlač nedosiahne schopnosť tlačiť aspoň vo formáte B1 v rýchlosti, akú dosiahne ofsetová tlač. Pokiaľ toto digitálna tlač dosiahne, tak ofsetovú tlač pravdepodobne postihne osud kníhtlače, hoci v minulosti práve kníhtlač bola semienkom zrodu tlače. 4. V polygrafii nevidím na tento typ spoplatnenia priestor. Vo vydavateľskom sektore je proces spoplatnenia nutný, keďže rast používania bezplatných digitalizovaných médií rastie a aj tvorba týchto médií si pýta svoje peniaze, hoci v tomto prípade už bez tlačových nákladov. 5. Dnes sú už mladí ľudia v práci s počítačmi na slušnej úrovni a verím, že školstvo túto časť nevyhnutne podporuje. 6. O 10 rokov vidím nárast podielu digitálnej tlače tak, že ofsetová tlač jej bude rovnocenný súper. V procese výroby sa upustí od používania kopírovacích platní a hlavne tradičnému papieru bude konkurovať digitálny papier.

1. Ako poskytovatelia a dodávatelia riešení pre digitalizáciu prostredia sme opäť zaznamenali výrazný nárast počtu realizovaných projektov. Prevádzkujeme a poskytujeme pracoviská, ktoré už na 100% vyťažujú všetky dáta a výstupom z nich sú dáta v digitálnej podobe. Pritom na vstupe sú milióny dokumentov mesačne. Digitálnych podateľní či plne automatických spracovaní papierových dokumentov v akejkoľvek podobe nám stále pribúda. Ako negatívum by sa zatiaľ dala označiť nejasná legislatíva, ktorá stanovuje povinnosť skladovania i v papierovej podobe, a tým do značnej miery obmedzuje ďalšie rozšírenie projektov do menších organizácií či subjektov. 2. Dá sa povedať, že pomyslenú bariéru tvorí skôr myslenie užívateľov, ktorí si nevedia predstaviť archív dokumentov v digitálnej podobe. 3. Každá z technológií ma na trhu svoje opodstatnenie a miesto. Navzájom si pochopiteľne môžu v určitých ohľadoch konkurovať, ale rozhodne tu nemôžeme hovoriť o ťažkom konkurenčnom zápase. Áno, táto téma je často predmetom diskusií, ale bez vzťahu ku konkrétnemu typu zadania. Dávať do všeobecnej diskusnej roviny porovnania, ktorá z technológií je lepšia alebo horšia, nie je možné a je to v väčšine prípadov vytrhnuté z kontextu. Tak ofset, ako aj digitálna tlač existujú vedľa seba na trhu už pomerne dlho a rozhodne ešte existovať budú. 4. Smer spoločného prístupu k trhu nie je možné pochopiteľne vylúčiť, ale pokiaľ by aj k aktivácii podobného projektu došlo, bude to určite beh na dlhú trať. Osobne sa ani o ďalších projektoch nedomnievam, že by mohli trvalo úspešne fungovať. Ostatne, ako je tu už uvedené, ide zatiaľ o snahu nájsť recept, čo nemusí znamenať v žiadnom prípade správne riešenie. V našej oblasti by som v tejto chvíli prirovnal pokus o spoločné projekty k pokusu o nájdenie svätého grálu. 5. Hodnotiť pripravenosť či nepripravenosť školstva nám ako výrobcovi a dodávateľovi riešení predovšetkým do komerčného segmentu neprislúcha a nemáme z tejto

ROČNÍK 2011 02

PapierPolygrafia ANKETA oblasti ani relevantné informácie. Vo všeobecnej rovine však možno urobiť porovnanie s trhom, ktorý sa ešte určitý čas so skutočnou realizáciou bude stretávať. Je len otázkou, či by polygrafické školstvo malo byť svojou pripravenosťou pred, alebo až po tomto kroku. 6. Pokiaľ tento priemysel nazývame papierenský, tak to bude zákonite aj o 10 rokov stále o papieri. Ide o to, aké ďalšie technológie a v akom pomere ho podporia či utlmia. S príchodom formátu MP3 sa tiež hudobné štúdiá ničoho neobávali a bolo to považované za akýsi dočasný omyl. Dnes už nikto o existencii tohto formátu nepochybuje. Rovnako tak i prudký rozvoj digitálnych kníh a ďalších digitálnych prostredí môže po čase prevážiť nad papierom vo významnom pomere, ale do 10 rokov ho určite z trhu nevytlačí. Trend sa skôr zameria viac na alternatívne zdroje tlačových médií a s tým spojené tlačové technológie, ktoré prinesú ďalšie významné úspory a znížia záťaž na životné prostredie. Práve v tomto smere má spoločnosť Xerox na trhu významné a unikátne postavenie.

riešenie zvíťazí. Na druhej strane sú tu direct mail produkty a iné, ktoré si razia cestu k oveľa väčším objemom. 2. Ak hovoríme o digitálnej produkčnej tlači, tak investičná náročnosť a možno neznalosť vývojových trendov na trhu personalizovanej tlače. 3. Digitálna tlač napr. kníh umožňuje prísť na trh s malým nákladom pár sto kusov a v prípade úspechu dotlačiť ďalšie množstvo vo veľmi krátkom čase. Ofsetom vytlačená knižka v prípade nezáujmu o titul môže dlhodobo viazať prostriedky a potom možno skončí v zbere. Na druhej strane a vo všeobecnosti si však myslím, že ofsetovú tlač čaká ešte dosť dlhá a dobrá budúcnosť. Digitálna tlač svojimi špecifikami vyplnila chýbajúcu časť na trhu tlače a pri zachovaní masovej tlače na súčasných zariadeniach pre elimináciu vysokej ceny ofsetovej tlače pri nízkych nákladoch sa spojenie ofsetovej a digitálnej tlače môže osvedčiť ako ideálny mix ponúkaný klientom.

Pavel Karásek výkonný riaditeľ a konateľ CICERO Stapro Group, s. r. o., Pardubice Ľubomír Hruška marketingový a obchodný riaditeľ Mondi SCP, a. s., Ružomberok 1. Digitalizácia v tlači je tu už roky, veď koľko rokov už tlačíme v práci aj doma na laserových a inkjetových tlačiarňach. To sú v princípe digitálne tlačové zariadenia. Ak ale hovoríme o produkčných digitálnych tlačových zariadeniach, teda tých, na ktorých sa tlačí s cieľom dosiahnuť zisk z predaja tlačových produktov, tu sme vo fáze dynamického rozvoja daného vzrastajúcim dopytom po personalizovanej tlači. Skupina Mondi, ako aj jej výrobný závod Mondi SCP v Ružomberku, reaguje na tento rastový trend a ponúka produkty a riešenia pre tento významný segment trhu. Ale treba byť pripravený na ďalšie zmeny, veď napr. papierové faktúry tlačené na digitálnych strojoch sú v konkurencii s elektronickými a len čas ukáže, ktoré

ROČNÍK 2011 02

1. V súčasnosti čoraz viac tradičných ofsetových tlačiarní nakupuje i digitálne technológie. Digitalizácia tlačiarní pre nás teda znamená hlavne rozšírenie možností informačného systému Cicero, ktorý vyvíjame. Tieto rozšírenia sú najmä v oblasti kalkulácií digitálnej tlače, a to tak veľkoplošnej, ako aj nízkonákladovej. Druhou časťou digitalizácie je samozrejme i prechod k elektronickým médiám. Možnosti webu, sociálnych sietí a ďalších médií spolu s rozšírením elektronických čítačiek, tabletov, chytrých telefónov odoberá polygrafii časť zákaziek a stojí i za znížením nákladov tých, ktoré sa tlačia. S touto časťou digitalizácie možno len ťažko súperiť a treba ju akceptovať a brať ako možnosť na rozšírenie portfólia. Je pravdou, že jednoduchšie to môžu mať tlačiarne s grafickým štúdiom, kde možnosť

ponúknuť multiplatformné výstupy je určite jednoduchšia. 2. Určitou bariérou môžu byť malé, „garážové“ ofsetové tlačiarne, ktoré pod tlakom trhu budú schopné realizovať zákazky, ktoré by svojím charakterom lepšie vyhovovali nízkonákladovej digitálnej tlači. Tieto tlačiarne môžu odčerpať časť trhu a tým predlžovať návratnosť investícií vložených do digitálnych technológií. Ďalšou, skôr psychologickou bariérou, môže byť určitý konzervativizmus polygrafického sektora. 3. Existuje a vždy bude existovať určitý presah zákaziek, ktoré možno tlačiť oboma technológiami. Rovnako existujú zákazky, kde o voľbe tlačovej technológie niet pochybností. Zákaziek, kde si technológie konkurujú, je dnes zrejme viac ako ich bude v budúcnosti. Z toho určite vyplýva i vyššia miera konkurencie. S rozšírením digitálnych technológií v ofsetových tlačiarňach bude konkurencia medzi technológiami strácať význam, naopak, vzrastie význam priraďovania zákazky správnej technológii. A to z hľadiska ceny zákazky, jej kvality, rýchlosti spracovania a podobne. V cenovom porovnaní technológií tak určite nájde svoj význam i podpora na úrovni kalkulácie zákazky v informačnom systéme. 4. Bohužiaľ, nemám presné informácie o tomto projekte, ale v oblasti vývoja informačných systémov žiadnu konkurenčnú spoluprácu neplánujeme. Nakoniec, už v spojení slov konkurencia a spolupráca je zásadný rozpor. 5. Opäť nemám detailní informácie, ale vzhľadom na to, že školy, ktoré s nami spolupracujú na projekte CICERO, vlastnia digitálne technológie, predpokladám, že i absolventi týchto škôl sú schopní s týmito technológiami pracovať. 6. Papier nebude mŕtvy ešte dlho. Jeho podiel ako média na prezentáciu informácií sa znižuje, ale nepredpokladám, že by v dohľadnom čase mal byť „prevalcovaný“ digitálnymi médiami. Polygrafický trh určite stojí na začiatku etapy zmien. Zmeny budú zrejme charakterizované dvoma trendy. Po prvé to bude tlak na cenu a rýchlosť dodania tlačovej zákazky. Tento trend môžeme pozorovať na trhu už určitý čas. Druhým trendom bude, podľa môjho názoru, snaha zákazníkov líšiť sa svojimi tlačenými materiálmi od ostatných. To prinesie vyšší tlak na kvalitu, zväčšenie podielu dokončujúceho spracovania a tým aj na investície do nových technológií, ktoré budú schopné zvýšiť pridanú hodnotu tlačoviny pre zákazníka.

polygrafické informační systémy

ANKETA

Peter Kosík Production director Slovenská Grafia, a.s., Bratislava 1. Predovšetkým v náhrade hard proofu za soft proof, výrazné zníženie nákladov. 2. Vysoké investičné náklady a konzervatívny prístup vydavateľov a zatiaľ ešte stále aj spotrebiteľov – čitateľov. 3. Áno a rozhoduje náklad. Do 500 kusov je výhodnejšia digitálna technológia. Vysoko nákladové zákazky budú i naďalej doménou ofsetu. 4. Nie, z mojej 20-ročnej skúsenosti môžem povedať, že sa nikdy nič nedodržalo ako sa dohodlo! 5. Ešte nie! 6. Obalový priemysel a papier má stále perspektívu . Magazínová výroba bude dosahovať objemy, ktoré už pravdepodobne neprekročia spotrebu čitateľov spred roku 2007. A novinová tlač bude postupne v horizonte 10 rokov klesať asi v priemer 4–6% ročne.

namiesto toho, aby ju brali ako možnosť pridruženia a doplnenia k ofsetovým strojom. V žiadnom prípade digitálna technológia nechce nahradiť ofset. Skôr rozšíriť produkciu o malé a stredné zákazky, ktoré by technológiou ofsetu boli neekonomické a časovo náročné na prípravu. Druhým problémom, na ktorý sa treba upriamiť, je trend stále sa znižujúcich nákladov na tlač, kde pri porovnaní ofsetu a digitálu začína byť produkcia na digitálnom stroji lacnejšia a efektívnejšia. Z tohto pohľadu digitálne zariadenia uberajú z produkcie ofsetu, čo sa dá považovať za konkurenciu v malých a stredných nákladoch. Všetko závisí od skladby jednotlivých zákaziek a potrieb klienta. Z trendu znižujúcich sa nákladov na tlač a náročnosti klientov na kvalitu výstupu sa digitálne stroje posunuli za posledné desaťročie na úplne inú úroveň, z ktorej môžu uspokojiť náročné požiadavky zákazníkov. Z tohto mi vyplýva, že digitálne zariadenia sú rovnocenným súperom ofsetových strojov.

Peter Blubla prezident Zväz polygrafie na Slovensku

Pavel Drozd obchodný riaditeľ A.S.E.P. , s. r. o., Bratislava 4. Práve toto je jedna z najväčších bublín, ktoré sa vytvorili, a to nielen na Slovensku. Digitálne stroje chcú nahradiť ofsetové stroje. Ofsetové spoločnosti – či už zo strachu, alebo možno zo zlej informovanosti – považovali digitálnu technológiu za tvrdú konkurenciu

1. Digitalizácia ako fenomén konca minulého tisícročia sa dotkla aj polygrafického priemyslu. Zo začiatku išlo o digitalizáciu vstupných podkladov (text, obraz), neskôr o digitalizáciu tlačového procesu a dokončovacieho spracovania (kontrolné systémy a riadiace systémy, CIP 3, CIP 4) a nakoniec sa digitalizácia zamerala aj na procesy riadenia, kontroly a evidencie (MIS). Úspešné tlačiarne majú už za sebou všetky fázy digitalizácie, aby boli konkurencieschopné na domácich a zahraničných trhoch. 2. Asi finančná náročnosť nových investícii. Ale aj tu platí staré Baťovské: „Najskôr treba investovať, aby sa dostavil výsledok a zisk.“ 3. Treba oddeliť digitalizáciu tlačového procesu (digitalizované tlačové stroje),

PapierPolygrafia

ktoré tlačový proces realizujú na princípe niektorej „klasickej“ tlačovej techniky a „digitálne tlačové stroje“ pracujúce na princípe kopírovacích strojov. Aj keď pokrok v technológii digitálnych strojov napreduje rýchlym tempom, použitie a využívanie klasických tlačových strojov nie je zatiaľ ohrozené, pretože sa nedosahujú tie parametre, ktoré sú zatiaľ doménou klasických polygrafických strojov. V niektorých segmentoch produkcie, predovšetkým nízkonákladovej, sa však očakáva rozšírenie digitálnych strojov. 4. Už dávno platí, že v polygrafii funguje princíp tzv. „Croosmedii“, kedy sa využívajú synergické efekty prieniku v mediálnej oblasti. Či zavedenie spoplatnenia „internetových novín“ prinesie želané výsledky preverí čas. 5. Na Slovensku existuje 23 škôl, kde sa vzdelávajú žiaci na úrovni stredoškolského polygrafického vzdelania a jedna vysoká škola so zameraním na polygrafický priemysel. Sú to predovšetkým Stredná odborná škola polygrafická v Bratislave a Oddelenie polygrafie a aplikovanej fotochémie na fakulte chemickej a potravinárskej technológie pri Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V rámci vzdelávania sa popri „klasických“ odboroch, kde sa digitalizácia vyučuje niekoľko rokov, sú tu aj „nové“ digitálne odbory, ako je Grafik tlačových médií, Grafik digitálnych médií a Operátor digitálnej tlače. Dá sa povedať, že školy sú pripravené na digitalizáciu polygrafického priemyslu. Treba len efektívnejšie prepojiť školy s praxou. 6. Spotreba papiera neustále narastá. Určite tu s papierom budeme ešte nejaký ten čas. Ide o to, že človek k svojmu žitiu potrebuje aj krásne veci. A taká dobre vytlačená kniha, časopis, alebo noviny vedia naplniť aj túto stránku ľudského bytia. Trendy v polygrafii sú jednoznačné: efektivita, včasnosť, adresnosť, synergia, spoľahlivosť a v neposlednom rade kvalita.

ROČNÍK 2011 02

Existuje hranica, na ktorej začínam veci vnímať viac spoločensky než obchodne Alexej Fulmek, generálny riaditeľ vydavateľského domu Petit Press

VÝZVA PRE PRINTY

Súmrak printov. Novinové rotačky pod tlakom internetu. Print alebo web? To je len niekoľko titulkov, ktoré zvestujú novinám zlé časy. Takže print alebo web? Z vašej strany sa zdá byť odpoveď jasnejšia po tom, čo ste nedávno investovali do novej rotačky zhruba 10 miliónov eur. Asi to nebolo náhoda a printu zrejme veríte. Nemali sme dôvod neveriť a neinvestovať. Všetko je to o objemoch a o tom, akým spôsobom budú klesať náklady novín, ako sa bude konsolidovať trh. Na konci procesu bude nižší počet denníkov, pretože všetci hráči nemôžu prežiť. Naša produkcia je veľká

“

Nemám najmenšiu pochybnosť, že náš koncept prežije dobu internetovú. Koncept regionálnej tlače plus denník, ktorý je vlajkovou loďou vydavateľstva, v kombinácii s online produkciou a silnou, technologicky hypermodernou tlačiarňou – toto prežije.

“

etit Press, a. s., je po spoločnosti Ringier druhým najväčším vydavateľstvom na Slovensku, ale je najväčším a jediným skutočným vydavateľským domov s vlastnou modernou tlačiarňou. Vydáva viac ako 30 regionálnych a ústredných titulov s týždenným predaným nákladom vyše 775-tisíc výtlačkov. Do jeho portfólia patria denníky SME, Új Szó, Korzár, týždenník Vasárnap, dvojtýždenník TV Svet, regionálne týždenníky MY, sieť bezplatných novín ECHO a mesačník Lišiak. Tituly vydavateľstva majú spolu 1,99 mil. pravidelných čitateľov, čo predstavuje 44% slovenskej populácie vo veku od 14 rokov. Petit Press je aj prevádzkovateľom najnavštevovanejšieho spravodajského servera www.sme.sk, ktorý má takmer 1,5 mil. unikátnych návštevníkov mesačne. Na získavaní a spracovávaní informácií, výrobe novín a online spravodajstva, zabezpečovaní internetových, inzertných, obchodných a distribučných služieb, ekonomickej agende a ďalších činnostiach sa podieľa viac ako 500 zamestnancov. Šéfuje im generálny riaditeľ vydavateľstva Alexej Fulmek.

PapierPolygrafia

a významná najmä v regiónoch, či už sú to platené alebo neplatené tituly. Preto nám vychádzala návratnosť investície aj v prípade, že by sme tlačili len vlastné tituly. Veríme, že print prežije a že Petit Press bude stále vydavateľom, ktorý bude stáť na dvoch alebo troch nohách – na printovej produkcii, na online produkcii, ktorú nepodceňujeme, ale ani nepreceňujeme, plus na tlačiarenskej produkcii, teda na externých zákazníkoch, ktorí by do tlačiarne mohli prísť. Existujú názory, že printové denníky nemajú šancu prežiť vlastnú online verziu,že v printoch majú šancu skôr časopisy. Denníky sú problematickejšie. Úplne vylučujem, aby dnešný počet denníkov prežil, je nemožné poprieť trhovú gravitáciu. Denníky majú problém v tom, že ich čitateľ si nekúpi výtlačok niekoľko dní, ale stále sa cíti v obraze a lojálne voči svojim novinám. Keď začne kupovať noviny len trikrát týždenne a trikrát ide na web, tak náklad nám spadne o 50%. A to sa na trhu už deje. Magazíny sú rezistentnejšie voči webu, lebo raz do týždňa si ich kúpite a nemáte potrebu ísť na stránku časopisu. Čítať magazín online je len scestná potreba človeka, ktorý zaň nechce platiť, čo je v spotrebiteľskom správaní veľmi minoritné. Ale v prípade denníka web priamo saturuje dennú potrebu informácií. Čiže web je totálna priama konkurencia tomu, čo robíte v printe. Print má stále výhodu v tom, že je prehľadnejší. Čitateľ printu dostáva ucelený produkt, ľahšie sa zorientuje v tom, čo je dôležité v daný deň. A to udržiava denníky na nohách. Myslím, že ich to na nohách udrží aj naďalej, že prežijú, aj keď nie v dnešnom rozsahu. Seriózny denník blízkej budúcnosti bude mať náklad možno 50-tisíc, bulvár 150tisíc, bude jeden taký a jeden taký. Stále tu bude potreba určitého konzervatívneho typu čitateľa, potreba určitého pohodlia, že môžete čítať v kaviarni, že máte pocit akejsi väčšej serióznosti a väčšej prehľadnosti. Určite pôjde o luxusný produkt, ktorý sa podľa mňa veľmi rýchlo priblíži k cene jedno euro. Ale prežije, bude mať svoju klientelu. Bude financovaný viac z tržieb z predaja ako z príjmov za inzerciu a bude to klasický produkt, ktorý bude financovať vydavateľstvo, aké sme my. Toto je vízia. V tržbách za inzerciu však ešte stále suverénne a neohrozene vedie print. Online vydania utŕžia dnes spravidla maximálne pätinu toho, čo tlačené noviny alebo časopisy. Ako je to v Petit Presse? Online aktivity Petit Pressu sú viazané na brand denníka SME. Skupina, ktorú voláme „SME family“, to znamená denník Sme a jeho prílohy, tvorí online už dnes 30% reklamných tržieb. Za celé vydavateľstvo je to 15% a stúpa

ROČNÍK 2011 02

PapierPolygrafia TÉMA to. Odhadujem, že v krátkom čase sa online inzercia dostane na 30–35% a v perspektíve povedzme piatich rokov tipujem, že online príjmy vydavateľstva budú tvoriť viac ako 50%. To sa týka vydavateľstva, ako sme my a prípad od prípadu sa to môže aj výrazne líšiť, pretože záleží na tom, ako máte postavenú web stránku. Vy ju máte postavenú tak, že patrí medzi najnavštevovanejšie na Slovensku... ...na Slovensku sme celkovo tretí najnavštevovanejší web... ...ale dosť toho na stránku nabaľujete, až chvíľami človek podľa obsahu nevie, čo je vlastne váš core business... V zásade sa náš webu rozšíril len o katalógový predaj, v ktorom sme neboli, ale už sme. No v tejto oblasti – musím priznať – sme nováčikovia a máme silnú konkurenciu. Na katalógový predaj sme totiž nezareagovali dostatočne rýchlo. Bola to chyba, lebo už pred 10 rokmi sme mali začať niečo robiť vzhľadom na unikátne postavenie a návštevnosť, ktorú malo SME online. Web sme dlho vnímali ako nedostatočne komerčne zaujímavý nástroj. Boli sme klasická obsahová stránka denníka SME. Vedeli sme, že je dôležité byť online a využívať to ako marketingový nástroj, ale podcenili sme obchodnú stránku v prípade aktivít, ktoré boli mimo hlavného obsahu stránky. Teraz sa len snažíme dobehnúť tento hendikep a vytvárať katalógové služby, ktoré by sme dokázali predávať. Začalo sa spoplatňovanie niektorých online titulov alebo ich častí pod súhrnným názvom PIANO. Vy ste do projektu vstúpili veľmi opatrne – spoplatnené sú len komentáre a niektoré diskusie, napríklad otázky lekárovi a podobne. Poviem otvorene, dali ste tam veci, bez ktorých sa dá žiť. Dali sme tam 1% služieb, možno ani toľko nie... Vidíte v spoplatňovaní perspektívu? Môže sa vyvíjať až po úplné zamknutie online vydania? To nie je možné. Ale pokiaľ budete chcieť preberať celý obsah cez iPhone ale iPad, tak sa dá rozmýšľať o tom, že sa všetko spoplatní. Ale to len preto, že prístupov z týchto zariadení je zatiaľ strašne málo. Bežná online verzia bude stále bezplatná. Nikdy nebudeme spoplatňovať mainstream (hlavný prúd), pretože naše inzertné príjmy z webu sú natoľko relevantné, že žiadne rozumné spoplatnenie by nám ich nedokázalo nahradiť. Prišli by sme o návštevnosť, a teda aj o inzerciu, pričom otázkou je, či vôbec má byť reklama na spoplatnených stránkach. Samozrejme, že sme sa tým zaoberali, ale myšlienku sme zavrhli. Ale web je drahý, ľudia, čo ho zapĺňajú, sú najdrahší. A nič na svete nie je zadarmo...

ROČNÍK 2011 02

Nemáme extra produkčný tím pre print a extra pre online. Zjednotili sme to pred dvomi rokmi. Dnes redakcia regionálneho titulu produkuje tri výstupy – jeden pre bezplatné noviny ECHO, jeden pre svoj regionálny denník alebo týždenník a tretí pre online. Máme to zjednotené na celom Slovensku. Bolo by dobre mať dva tímy, ale bolo by to neufinancovateľné. Čiže neexistujú redaktori a editori, ktorí by – ako to bolo pred rokom 2008, keď sme zmeny začali – tvorili samostatnú štruktúru online. Týždne a týždne boli vtedy diskusie, za čo bude zodpovedná „papierová“ redakcia a za čo online development . Boli to ťažké debaty, ale podarilo sa nám dohodnúť. Problém je v tom, že všetky tie online oddelenia majú pocit, že vlastne hospodária relatívne dobre, ale pritom sa opierajú o produkciu obsahu printovej redakcie, za ktorú neplatia. Online tím mal tendenciu nabobtnávať v redakčnej časti, lebo mal dosť zdrojov na to, aby dokázal financovať svoj rozvoj, ale zároveň preberal inzertné peniaze zo SME, kde redakcia nemala byť z čoho platená. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme to zjednotili a prečo sa to teraz volá SME family a prečo je Peter Mačinga produktový riaditeľ pre celú rodinu titulov SME. Náklady už nie sú členené strediskovo ako predtým, keď bol úplne oddelený online a print. Zástupca šéfredaktora denníka SME Konštantín Čikovský má v kompetencii súhru printového a online vydania. Myslím, že to bol správny krok. Ale existujú u nás aj „online“ zamestnanci na špecifické činnosti potrebné pre online vydanie – administrátori, programátori, sú tam aj ďalší zamestnanci, a nie je ich málo, ktorých pre náš rozsah online služieb potrebujeme. To je dnešná situácia, ale podľa vašej vízie online príjmy Petit Pressu za inzerciu budú v dohľadnej budúcnosti tvoriť viac ako 50%. Takže print bude ťahať za kratší koniec. Čo s ním potom? Brand denníka SME stojí na kvalite edičného a redakčného procesu, na ktorý potrebujeme adekvátny počet ľudí. Nepochybujem, že novinárstvo bude veľmi ťažké povolanie – a nikomu by som neodporúčal ísť teraz študovať žurnalistiku, lebo profil žurnalistu sa bude s dobou nesmierne meniť; redakcie nebudú potrebovať „ťažkotonážnych“ žurnalistov, ako sú napríklad komentátori, hoci my sme ešte stále veľmi „ľahké“ redakcie v porovnaní s americkými, britskými, západnými redakciami. Preto pre nás bude proces zmien menej bolestivý ako v krajinách, kde bolo prepúšťanie veľmi drastické. Ľahšia štruktúra má väčšiu šancu prežiť. Ale aj tá dnešná ľahšia štruktúra je ešte stále veľmi ťažká na to, aby bola definitívna. Potreba online u čitateľa je vlastne založená na tej istej recepcii textu ako bulvár. Čitateľ sa potrebuje rýchlo dozvedieť, čo je nové a čo je zaujímavé. To online vydanie absolútne spĺňa, preto bude veľmi konkurovať aj bulvárnym novinám. Na online produkciu nepotrebujete žurnalistov, ktorí sú veľkými menami, lebo ich nahradia blogeri, nahradia ich spravodajské texty. Keby sme dnes nemali printovú redakciu denníka SME, tak čítanosť SME online klesne – ale len

VÝZVA PRE PRINTY

marginálne. Keby v SME online zostala 10 – 15-členná editorská štruktúra, využívali by sme naše regionálne spravodajské zdroje a denník SME by neprodukoval už ani jeden text pre SME online, bolo by to určite iné SME online – menej kvalitné, klesla by návštevnosť, ale nie dramaticky. Ťažko sa mi to odhaduje, ale 10–15% je asi maximum možného poklesu. Pre mňa je dôležité nájsť rovnováhu medzi týmito dvoma vecami. Printová verzia denníka SME a inzertné príjmy SME online a printu sú dôležité pre udržanie kvality žurnalistiky a pre udržanie ľudí, ktorí formujú nejaký názor. Nastavujú zrkadlo politickej scéne a spoločnosti, čo je pre spoločnosť strašne dôležitá funkcia. Existuje hranica, na ktorej začínam veci vnímať viac spoločensky ako z hľadiska biznisu. Ide o to, aby boli platení ľudia, ktorých povinnosťou je denne sa zamýšľať nad tým, čo sa tu deje. Myslím, že keď je dnes zamestnanosť žurnalistov 100%, tak v blízkej budúcnosti bude 50%? 40%? Neviem. Ale viem, že toto povolanie sa bude vyprázdňovať. Verím, že udržíme nejaký štandard, ktorý je potrebný pre túto krajinu. V Európskej komisii existujú úvahy o tom, že by sa internetovým médiám znížila daň z pridanej hodnoty (DPH) na úroveň printových médií. Vo väčšine štátov Európskej únie (s výnimkou Bulharska, Fínska, Poľska a Slovenska) totiž printy platia nižšiu a niekde nulovú DPH. Najradikálnejšie hlasy volajú po nulovej DPH pre printy aj online. Objavú sa aj názory, že európska tlač je možno nemenej dôležitá ako európski farmári a treba ju dotovať. Myslíte, že niečo z toho by printom pomohlo? Som veľký priaznivec rovnej dane a Miklošovej daňovej reformy. Na jej začiatku sme s ním ako združenie vydavateľov komunikovali. Vysvetlil nám, že nemôže urobiť žiaden rozdiel medzi komoditami, lebo sa mu rozpadne celý systém. My sme to pochopili a povedali sme mu jediné – že bez akejkoľvek podpory sa nezvratný proces koncentrácie urýchli. Bolo by lepšie spomaliť ho? To nie, trh podľa mňa nakoniec aj tak nájde svoje cesty.

PapierPolygrafia

Najskôr varuje, ukáže, čo môže nastať a s akými dôsledkami. Ak signály zachytíme včas, prežijeme. Ukazujú sa napríklad deformácie na trhu reklamy. Klasické printové domy na Slovensku za vyše 20 rokov voľného trhu vedia, aká je cena inzercie, ako sa pohybuje, kedy ju môžu zvýšiť, kedy znížiť, že musia byť konkurencieschopné v porovnaní s inými typmi médií, že treba zaujať rozumnú pozíciu pri ochrane svojich cien. Na online sa však vyrútilo strašne veľa stránok, ktoré potrebovali z niečoho žiť. Profesionálne tímy reklamných agentúr vycítili, že nováčikovia potrebujú akékoľvek, ale hlavne rýchle peniaze. Zatlačili a dosiahli veľmi vysoké zľavy a bonusy. Ale dnes verím aj v tejto oblasti v konsolidáciu trhu. To, že sa trh unormálni, ukazuje napríklad Google, ktorý reklamným agentúram ani inzerentom nedáva žiadnu províziu, jednoducho nula – a tržby mu rastú. Google vlastne ukazuje, aký nezmyselný je celý náš model provízií agentúram. Takže budú printy žiť alebo len prežívať? Slovensko má ešte jednu obrovskú smolu – ľudia tu nečítajú. Vyplýva to z prepočtu nákupu denníkov na počet obyvateľov. Čitateľská aktivita Slovákov je objektívne nižšia ako Čechov alebo Maďarov. O to je slovenský trh ťažší. Napriek tomu verím, že náš koncept prežije. To znamená koncept regionálnej plače plus centrálny denník, ktorý je vlajkovou loďou vydavateľstva, v kombinácii s online produkciou a silnou, technologicky hypermodernou tlačiarňou. Nemám ani najmenšiu pochybnosť, že toto prežije. Navyše ešte nie je všetkým dňom koniec ani v dnešnej tzv. internetovej generácii, lebo ešte sa nedostala do veku štyridsiatnikov. Mám 45 rokov, dobre, som online typ, ale rád čítam knihy, noviny. Nie som ako moja dcéra, ktorá v zásade akoby rastie na online. Myslím, že aj jej generácia raz zatúži – možno v tridsiatke, možno v štyridsiatke – po pocite, že by bolo dobré mať niečo príjemné na čítanie, obracať listy... Printový biznis pôjde nesporne dole a už nikdy sa nevráti tam, kde bol, ale pri skonsolidovaní celého trhu si myslím, že bude žiť, nielen prežívať. Juraj Kopřiva Foto: Vladimír Benko

PapierPolygrafia TÉMA

Piano má spomaliť virtuálnu kanibalizáciu printov TREND Holding, s. r. o., vydáva týždenník o ekonomike a podnikaní Trend, ktorý je jeho vlajkovou loďou, a dvojtýždenník o ľuďoch, peniazoch a podnikaní Profit. Napriek prognózam, že vlastnými online vydaniami na webe budú požierané viac printy denníkov ako časopisov, printovému titulu Trend (tlačia ho Komárňanské tlačiarne) za posledné dva-tri roky klesol predaný náklad o 20% a stabilizoval sa. Rovnaký vývoj však zaznamenali aj v denníku SME (Petit Press), ibaže zatiaľ bez stabilizácie nákladu.

Nakoľko sa na medziročnom skokovom poklese predaja podieľala na prelome rokov 2008 a 2009 svetová finančná kríza a nakoľko online vydanie rovnomenného titulu na stránke etrend.sk? Podľa konateľa TREND Holdingu Olivera Brunovského oba vplyvy pôsobili synergicky. Vydavateľ však aktuálne vydania týždenníka na internete zamkol (tak, ako už predtým napríklad archív Trendu od roku 1998) a v deň

ROČNÍK 2011 02

vydania ich sprístupnil len predplatiteľom printu, ostatným až po 30 dňoch. Možno tento krok v súhre s ustupovaním krízy pomohol v posledných dvoch rokoch stabilizovať náklad. „Pri Trende je pre predplatiteľov benefitom bezplatná webová verzia a archív. A bohužiaľ, našich zákazníkov sme navykli, že aj veľa vecí k tomu,“ hovorí O. Brunovský. „Ale etrend je samostatný produkt, tvorí ho iný produkčný tím ako papierovú matku. Jeho tvorba so sebou nesie veľké náklady. Čitateľ nám ich čiastočne spláca tým, že akceptuje obťažovanie reklamou. Ale ani to nevykryje celé náklady, etrend sa na inzertných tržbách celého Trendu v súčasnosti podieľa len 25%. Reklama na stránke to nevykryje ani v dlhodobom horizonte, keď sa inzercia z printu, ktorý to všetko živí, stráca rýchlejšie ako pribúda na webe,“ kalkuluje Brunovský. Trend zvolil oveľa nákladnejšiu cestu tvorby a aktualizácie svojho webu, ako to urobili v Petit Presse, kde sa o print i web stará jeden produkčný tím. Čo však ide v denníku či denníkoch jedného vydavateľa, kde sa pracuje na dennej báze, to nemusí fungovať u vydavateľa týždenníka s rozdielom rozvrhom hodín pre print a pre web. „Skúšali sme to s jedným tímom, s jednou redakciou,“ vracia sa do nedávnej minulosti Oliver Brunovský. „Osobne som tvrdý odporca výkonových noriem nielen v žurnalistike, ale v akejkoľvek tvorivej činnosti. Ale pri pokusoch o to, aby redaktori týždenníka zapĺňali aj virtuálny denník, sme skončili pri normách... A tak sme skoncovali aj s pokusmi o jednu spoločnú redakciu a dnes máme dve. Každý mesiac okolo desiateho potrebujeme dosť veľa eur na výplaty, je to drahé, ale je to pre nás jediná schodná cesta,“ vysvetľuje Brunovský.

Naveky zadarmo? Keď sa 2. mája t. r. naostro spustil projekt Piano, ktorý zaviedol spoplatnenie deviatich slovenských mediálnych webových stránok, Trend doň vstúpil pomerne opatrne (opatrných je viac) a len s časťou svojej online produkcie na podstránke medialne.sk. Prečo?

VÝZVA PRE PRINTY

„Medialne.sk je v ešte horšej situácii ako etrend. Sú tam oveľa nižšie tržby z reklamy, pretože inzerenti si vyberajú iné cieľové skupiny než ako je špecifické auditórium návštevníkov medialne.sk –ľudia z marketingu, public relations, z médií a okolo nich...,“ popisoval situáciu O. Brunovský. Podľa neho otázka stála a stojí tak, či čitateľ vôbec chce medialne.sk a či je ochotný za špecializované informácie aj zaplatiť „...nejaké drobné...“ (2,90 € mesačne – pozn. red.). Alebo či medialne.sk a podobné weby postihne osud stratových podnikov a zastaví sa. Oliver Brunovský: „Trochu zveličujem, asi by sme to tak rýchlo nezastavili, ale pri príležitosti vzniku Piana sme sa rozhodli obetovať práve túto časť nášho produktu a dať ho do systému spoplatňovania, aby sme prispeli k výchove nášho čitateľa, ktorý by mal pochopiť, že naveky to nemôže byť zadarmo. Mysleli sme si, že ak nejaký typ čitateľa môže porozumieť tomu, že informácie na webe majú svoju hodnotu a za tou sú náklady, ktoré treba zaplatiť, tak by to mohli byť práve kvalifikovanejší čitatelia medialne.sk. Podľa doterajších ohlasov sa však ukazuje, že sme boli naivní.“

PapierPolygrafia

na skúšku stal, by po toľkých prípravách a mohutnej predštarovej medializácii Piana očakával viac profesionalizmu. Keď som dostal mail s prístupovým heslom a ďalší potvrdzujúci platbu cez internetbanking, nazdal som sa, že mi píše tibetský dalajláma: oba maily mali totálne rozpadnutú diakritiku. Neveľmi profesionálne sa mi zdá aj fixné prístupové heslo vytvorené poskytovateľom služby, nemožnosť zmeniť si ho, absencia automatického odhlásenia po odchode zo stránky (som nonstop prihlásený aj týždeň po tom, čo som nebol na žiadnej zo spoplatnených stránok). Preblikávanie akejsi „výzvy na úhradu“ pri kliknutí na zamknutú, ale pre mňa odomknutú, predplatenú stránku, pôsobí rušivo. Piano by chcelo aspoň spomaliť takpovediac virtuálnu kanibalizáciu printových médií, keď internetová dcéra svojím bujarým rastom udusí printovú matku. Spomaliť, lebo proces nástupu internetu a ústupu printu je nevzratný.

Boj o trhové informácie Plusom Piana je, že údaje o svojich predplatiteľoch zdieľa s vydavateľmi, ktorí vstúpili do systému. Vo svete je totiž najdrsnejšou trecou plochou medzi vydavateľom a poskytovateľom služby práve databáza predplatiteľov. Sú to údaje o trhu a každý ich chce mať len pre seba.

Mesačné tržby za dva dni Oveľa optimistickejší je Tomáš Bella otec myšlienky spoločného spoplatňovania mediálnych webov rozdielnych vydavateľov pod názvom Piano. Projekt zastrešuje Piano Media, s. r. o., a Bella je jej konateľom.

Pokiaľ ide o perspektívu printov, Tomáš Bella hľadá analógiu na trhu s náramkovými hodinkami. S prudkým nástupom mobilov sa úplne rozpadol trh bežných hodiniek – lebo veď čas ukazoval každý mobil. Dnes sú hodinky opäť v móde, ale v inej cenovej triede, neslúžia len na ukazovanie času, ale aj ako módny doplnok či vizitka spoločenského postavenia. „Myslím, že printové spravodajské denníky budú mať čoraz ťažšiu pozíciu, pretože webu nedokážu konkurovať pružnosťou, rozsahom informácií, možnosťou vyhľadávania,“ hovorí Tomáš Bella. Iná bude podľa neho situácia časopisov, pretože analýzy, komentáre, investigatívu bude ešte dlho hľadať väčšina čitateľov v ich printovej verzii. Juraj Kopřiva

„Štart projektu prekonal aj tie najoptimistickejšie očakávania,“ informuje T. Bella. „Zatiaľ nechcem uvádzať konkrétne čísla, hádam postačí, ak poviem, mesačný plán predplatného Piana sme splnili za dva dni. To je situácia na jednej strane. Pohľad z druhej strany hovorí, že do Piana išli vydavatelia s webmi, ktoré nemajú inzertne vypredané a príjem z predplatného môže byť pre nich vyšší ako z reklamy.“ Nie je dôvod neveriť. Aj keď predplatiteľ, ktorým som sa

ROČNÍK 2011 02

PapierPolygrafia DIGITÁLNA TLAČ

Dizajnéri budú mať voľnejšie ruky Belgická spoločnosť Xeikon prezentovala verziu 2.5 svojho digitálneho ripu Frontends X-800 s najnovším Adobe PDF Print Engine (APPE).

RIP (Routing Information Protocol) zaručuje výkonné spracovanie dát vo formáte PDF a zabezpečuje, že najnovšie transparentné efekty a iné komplexné grafické prvky rýchlo a spoľahlivo a presne podľa návrhu dizajnéra prenesie do tlačového stroja. Adobe PDF Print Engine 2.5 je najmladšou verziou technológie PDFRendering od Adobe. Nadväzuje na modernú modulárnu architektúru, ktorá optimalizuje systémové prostriedky a výkonnosť spracovania. Adobe PDF Print Engine sa vyznačuje vynikajúcou schopnosťou integrovať sa do existujúcich technologických procesov. Je postavený na brandžových štandardoch ako ICC, JDF a PDF. „Adobe PDF Print Engine umožňuje široký prenos obrazového modelu PDF, zvyšuje výkonnosť, znižuje náklady a zvyšuje rentabilitu. Adobe PDF Print Engine umožní klientom, aby na mimoriadne súťaživom trhu zvládli aj náročné zákazky pomocou výkonného spracovania dát PDF a precíznej tlače,“ zdôrazňuje Mark Lewiecki, Senior Product Manager v Adobe. Raman Nagpal z Adobe dopĺňa, že „Xeikon je pionierom v oblasti digitálnej tlače a naďalej je na čele razantne sa rozvíjajúcej brandže“. Reynders Etiketten, zákazník Xeikonu z Belgicka, už otestoval digitálny Frontend X-800 s Adobe PDF Print Engine 2.5. Manažér prípravy digitálnej tlače André Vandepitte hovorí: „Dostali sme veľa rozdielnych dát PDF, ktoré boli vytvorené zákazníkmi na najrôznejších miestach a s najrozličnejšími aplikáciami. S novým Adobe PDF Print Engine 2.5 pracujeme už niekoľko mesiacov a doteraz sme nemali ani jednu chybu.“

ROČNÍK 2011 02

Xeikon má pre svojich zákazníkov pripravenú podporu do zabudovanej verzie postscriptovej technológie X-800 RIP. Tým môžu svoje riadiace systémy prestaviť na rôznorodé dáta PDF. Digitálny Frontend X-800 je modulárny, na otvorených štandardoch založený RIP, ktorý bol vyvinutý s cieľom, podporovať užívateľov v plnom využití výkonnosti ich tlačových strojov Xeikon. Môžu ho využívať všetky modely digitálnych tlačových strojov Xeikon. PaP

Novinky v obalovej tlači pre farmaceutický priemysel Atlantic Zeiser Group, popredný predajca technologických, modulárnych a systémových riešení pre priemyselnú digitálnu tlač, prezentoval na májovom európskom veľtrhu pre obalovú výrobu INTERPACK v Düsseldorfe popri novom tlačovom module OMEGA™ 20/25 novú, vzduchom chladenú sušiacu technológiu LED.

Zariadenie pozostáva z tlačiarne a sušiča a môže byť použité na horizontálnu i vertikálnu tlač. Spot-Color DoD-Inkjetdrucker OMEGA™ 20/25 pokryje šírku tlače od 20 alebo 25 mm. To zodpovedá maximálne použiteľnej šírke tlače na aplikovanie znakov a variabilných informácií pre farmaceutické balenia. Medzi ne patria informácie o zložení prípravku, dátum expirácie, upozornenia, spotrebiteľské odkazy, ako aj množstevné údaje v čitateľnom písme a rôznych jazykoch. Ďalej sa OMEGA™ postará o strojovo čitateľné kódovanie obalových materiálov so zodpovedajúcimi informáciami ako barkódy alebo 2-D-Datamatrix. Pritom sa aplikujú aj kontrolné kódy, ktoré sa dajú použiť pri hľadaní pôvodu produktu. Požiadavka na menšiu šírku tlače 20, prípadne 25 mm sa zakladá na možnostiach zabudovania do používaných obalových liniek u producentov liekov. Pretože väčšinou ide o veľké zariadenia, k dispozícii už nie je dostatočný priestor na integrované moduly na označovanie a kódovanie a kompaktná stavba integrovaného modulu je vlastne vynútená. Atlantic Zeiser na základe tejto požiadavky vyvinul vzduchom chladené sušiace LED zariadenie, ktoré vytvrdí atrament pri rýchlostiach do 60 m/min. Tento sušič sa zaobíde bez dodatočných chladiacich zariadení. PaP

Nový tlačový modul OMEGA™ Atlantic Zeiser 20/25 s novou, vzduchom chladenou sušiacou technológiu LED.

SPOTREBNÝ MATERIÁL

Saphira Eco: Produktová línia ekologického spotrebného materiálu eidelberger Druckmaschinen AG (Heidelberg) rozširuje portfólio vysokokvalitného spotrebného materiálu Saphira o ekologickú produktovú líniu Eco. V prvom kroku budú produkty Saphira Eco obsiahnuté v CtP platniach, farbách, lakoch, aditívach, čistiacich a vlhčiacich roztokoch.

Spotrebný materiál Saphira Eco umožní tlačiarňam dosiahnuť požadované medzinárodné a regionálne enviromentálne certifikačné programy, napr. Nordic Swan, európske EcoLabel a rakúske ekologické označenia. Produkty Saphira Eco šetria nerastné zdroje, zabezpečujú stabilnú produkciu a garantujú menej emisií prchavých organických zlúčenín a amoniaku. Rôzne enviromentálne označenia síce už v tlačiarenskom priemysle existujú, ale nie všetky sa vzťahujú aj na spotrebný materiál. Heidelberg z existujúcich kritérií prevzal tie najdôležitejšie, ktoré sú kľúčové pre spotrebný materiál a zohľadňujú najprísnejšie štandardy. Tak vznikla produktová línia Saphira Eco, ktorá zahŕňa najkomplexnejšie a najprísnejšie ekologické kritériá kladené na spotrebný materiál v polygrafii.

Saphira Eco sa orientuje na tri kľúčové princípy: Náhrada: V Saphira Eco spotrebných materiáloch sú všade, kde je to možné, minerálne a syntetické zlúčeniny nahradené obnoviteľnými surovinami. Redukcia: Možný ekologický vplyv zlúčenín v spotrebných materiáloch, ktoré nemôžu byť nahradené, sú výrazne redukované zavedením prísnych limitov. Kompenzácia: Používatelia spotrebného materiálu môžu kompenzovať vlastné emisie oxidu uhličitého (CO2) nákupom emisných certifikátov. "Používanie vhodného spotrebného materiálu má nezanedbateľný vplyv

na ekologickosť celej tlačiarne. S produktovou líniou Saphira Eco oslovuje Heidelberg tých zákazníkov, ktorí kladú veľký dôraz na firemnú enviromentálnu politiku a nechcú robiť žiadne kvalitatívne kompromisy pri používaní ekologického spotrebného materiálu. Tým Heidelberg opätovne zdôrazňuje, že harmonizácia ekonomiky a ekológie si neprotirečia," hovorí Marcel Kiessling, člen predstavenstva Heidelbergu. Produktový rad ekologického spotrebného materiálu Saphira Eco bude celosvetovo dostupný od polovice tohto roka.

Označením Saphira Eco označuje Heidelberg iba spotrebný materiál, ktorý je enviromentálne kompatibilný.

Luxus pre šikovných tlačiarov Bratislavská papierenská spoločnosť rozšírila sortiment natieraných papierov pod značkou Hello o nový produkt Hello Hot Silk. Povrch papiera

PapierPolygrafia

je natieraný jedinečným náterom, ktorý bol vytvorený nanotechnológiou. Jeho jemný hodvábny povrch poskytuje vysokú kvalitu a luxusný výraz tlačovín pri súčasných úsporách nákladov a vyššej produktivite v polygrafii.

Revolučný jemný náter Hello Hot Silk poskytuje estetický prínos v porovnaní s lesklým povrchom a tlačiari získavajú z kombinácie rýchlejšieho príjmu tlačovej farby, kratšieho času schnutia a zlepšenej odolnosti voči oteru. To vedie k zvýšeniu produktivity a konzistencie tlačového procesu, čím sa skráti trvanie tlače na obrátku a rubová strana sa dá potlačiť už o 15 minút. Navyše zlepšená povrchová úprava materiálu výrazne redukuje (o 50–70%) používanie poprašovacieho púdru a nevyžaduje dodatočné uzavretie povrchu formou lakovania, čo poskytuje úsporu nákladov a ekologické prínosy pre tlačiarov. V období, keď tlačiari čelia rastúcim tlakom na znižovanie nákladov a maximalizujú efektívnosť tlače, predstavuje Hello Hot Silk správnu odpoveď na výzvu trhu. Hello Hot Silk poskytuje riešenie, pri ktorom získava objednávateľ tlače aj tlačiar. Spojenie technických parametrov, vlastností a úspor pri výrobe zabezpečuje, že tlačiari môžu ušetriť čas a peniaze bez kompromisu v kvalite tlače. Kombinácia hodvábneho vzhľadu a zamatového dojmu robí z Hello Hot Silk výbornú voľbu pre reprezentatívne tlačoviny ako sú brožúry, výročné správy, katalógy a umelecké knihy. V porovnaní s papiermi s lesklou povrchovou úpravou poskytuje Hello Hot Silk krásne vykreslenia, ostré obrázky s hlbšou, bohatšou atmosférou a výnimočne realistické podanie „pleťoviek“ a poltónov. Hello Hot Silk je dostupný v celej Európe v širokej škále formátov a plošných hmotností. ts

ROČNÍK 2011 02

Xerox na veľtrhu

PRINTexpo 2011 Spoločnosť Xerox predstavila na veľtrhu PRINTexpo 2011 popredné technológie a postupy hneď v niekoľkých oblastiach svojho širokého portfólia. Návštevníci tak mohli vidieť technické lahôdky počnúc vysoko efektívnymi kancelárskymi zariadeniami, špičkové produkčné zariadenia, až po stále obľúbenejšie aplikácie pre tlač personalizovaných dokumentov.

Farebná a čiernobiela produkcia Z oblasti farebného portfólia produktov mali návštevníci možnosť vidieť v prevádzke dva farebné hárkové tlačové zariadenia – tlačiareň Xerox Color 550 s množstvom funkcií pre polygrafiu aj modernú kanceláriu a jedno z najproduktívnejších tlačových zariadení Xerox Color 1000 s rýchlosťou tlače až 100 strán za minútu. Xerox Color 1000 produkuje vysoko kvalitné výtlačky, ktoré dokáže navyše zušľachtiť priehľadným suchým tonerom. Špeciálny toner využíva tlačiareň ako piatu farbu na lakovanie. Zariadenie umožňuje výtlačky in-line lakovať buď čiastočne alebo celoplošne, čo otvára užívateľom široké možností a pridanú hodnotu pri tvorbe, ale aj realizovaní rôznych nadštandardných projektov. Okrem systémov zameraných na farebnú produkciu mohli návštevníci vidieť aj čiernobiele tlačové systémy, napr. produkčný tlačový systém Nuvera 144 EA PS (Generácia/model 3) konfigurovaný s on-line väzbou publikácií do mäkkej obálky V2.

ROČNÍK 2011 02

Veľkoformátová tlač V oblasti veľkoformátovej tlače spoločnosť Xerox predstavila dva zaujímavé trendy.

Prvým z nich bolo prepojenie pracoviska pre kontrolný nátlačok s finálnou vysokokvalitnou tlačou s garanciou dodržania a reprodukcie presných farieb. Kombinácia technológií laserových produktov pre rozmery A4/A3 s technológiami farebnej inkjetovej veľkoformátovej tlače tak užívateľom umožňuje v praxi riadiť kontrolné nátlačky z rovnakého prostredia ako finálnu tlač. Úplnou novinkou je integrovaná schopnosť riadenia digitálneho výseku a rezania. Možností v tomto smere sú široké: od hromadnej výroby samolepiek, samolepiacich navigačných či informačných štítkov až po reklamné predmety. Druhé pracovisko bolo zamerané na nové postupy v produkcii farebnej technickej dokumentácie, konkrétne na nízkonákladovú výrobu máp. Návštevníci sa mohli oboznámiť s postupom prípravy a vyradenia tlačových dát, ale aj vidieť tlač rôznej produkcie na zaujímavé médiá. Súčasťou tohto procesu bolo aj predstaviť postpress, teda možnosť automatického skladania jednotlivých mapových listov.

DIGITÁLNA TLAČ

PapierPolygrafia

Xerox ColorQube 9300

Jednoduchá prevádzka a údržba

Predstavenie MTF (multifunkcie) Xerox ColorQube 9300 a technológiu tuhého atramentu som si nenechal ujsť a zúčastnil som sa na prezentácii. Následne by som rád informoval o tomto zariadení, ale hlavne o technológii tuhého atramentu, ktorú táto tlačiareň využíva na vlastnú produkciu tlače. „Zákazníci hľadajú spôsoby ako dosiahnuť viac pri vynaložení menšieho objemu prostriedkov,“ povedal Dušan Novotný, produktový manažér spoločnosti Xerox Czech Republic. „S našou technológiou tuhého atramentu v zariadeniach ColorQube sprístupníme výhody farebnej tlače ďalším zákazníkom vďaka nižším nákladom a zjednodušenej prevádzke zariadenia. Multifunkcia ColorQube 9300 prináša farbu do všetkých dokumentov každý deň, navyše za cenu porovnateľnú s čiernobielou tlačou.“

Zariadenie ColorQube 9300 je nenáročné na údržbu a jednoducho sa obsluhuje. Veľká farebná dotyková obrazovka prehľadne ukazuje základné funkcie kopírovania, skenovania, tlačového procesu a slúži aj na ich definovanie. Veľa súčiastok je navrhnutých tak, aby vydržali počas celej doby životnosti zariadenia ColorQube. Čistiacu jednotku menia užívatelia len raz či dvakrát za rok. Časté dopĺňanie nepotrebujú ani kocky tuhého atramentu - z jednej sady sa dá vytlačiť viac ako 50 000 strán pri normovanom pokrytí. V prípade potreby doplnenia kociek (tuhého vosku) ich možné vložiť do zariadenia aj počas prevádzky. Vysokorýchlostné multifunkčné zariadenie Xerox ColorQube 9300 s tuhým atramentom sa vyznačuje prelomovo nízkymi nákladmi na tlač a ekologickou prevádzkou, bez zníženia kvality zobrazenia alebo výkonnosti. Celkové náklady na farebnú tlač sú až o 62% nižšie ako pri farebných laserových tlačiarňach.

Kvalita a veľká flexibilita Tak, ako iné multifunkcie, aj Xerox ColorQube 9300 umožňuje kopírovať, skenovať i tlačiť s rozlíšením 600x600 dpi. Jej rýchlosť pri čiernobielej, ale aj farebnej tlači sa pohybuje od 38 do 85 strán za minútu. Xerox ColorQube 9300 využíva na tlačenie technológiu tuhého atramentu (vosku), ktorú spoločnosť Xerox vo svojich stolných tlačiarňach využíva už viac ako 10 rokov. Najnovší tlačový systém HSSI (High Speed Solid Ink) umožňuje dosiahnuť maximálnu rýchlosť a maximálne tlačové objemy. Výtlačky z tlačiarne ColorQube 9300 sa vyznačujú veľmi dobrou kvalitou

zobrazenia a jasnými farbami, a to aj na recyklovanom či lacnejšom papieri. Zariadenie je schopné tlačiť nielen na štandardný a recyklovaný papier, ale aj na iné typy papierov a fólii. Podporuje formáty médií A5 148x210 mm až A3 297x420 mm a gramáže až do 220 g/m2. Samozrejmosťou je aj široké príslušenstvo na finalizáciu dokumentov. Medzi dokončovacími možnosťami je aj tvorba brožúr a viacbodové zošívanie a dierkovanie, vďaka ktorému zariadenia poskytujú komplexné riešenie na vytváranie brožúr a prospektov.

Inovatívny spôsob účtovania Rad zariadení ColorQube 9300 ponúka nový spôsob účtovania tlače „Hybrid Color“ spoločnosti Xerox. Podľa tohto plánu platí zákazník iba také množstvo farby, ktoré na danú stranu skutočne použije. Účtovanie „Hybrid Color“ nerozlišuje ani formát tlačeného dokumentu, ani množstvo čiernych tlačových bodov. Jediným kritériom je množstvo farebných bodov tvoriacich obraz. Nový spôsob účtovania tlače odstraňuje tradičné stanovovanie cien, pri ktorom sú náklady na celofarebnú stránku rovnaké ako na stránku s minimom farby.

Na záver Zariadenie Xerox ColorQube 9300 predstavuje hlavne ekonomicky výhodnú tlačovú technológiu, ktorá je pre dnešné kancelárie aktuálna. Ekologická prevádzka, kvalitou postačujúca tlač na lacnejšie typy papierov a úspora nákladov v spojení s využívaním farieb podľa potreby je to, čo by si zákazníci na tomto zariadení mali všimnúť. Výtlačky produkované technológiou tuhého atramentu sú pri určitom uhle pohľadu lesklejšie ako výtlačky produkované ofsetovou, elektrografickou, alebo inkjetovou technológiou tlače. Pripravil: František Martančík – NOVUM F&M Foto: autor

ROČNÍK 2011 02

PapierPolygrafia OBALY

Rezacie stoly Kongsberg umožňujú personalizovať aj obaly Nadnárodná spoločnosť EskoArtwork prezentovala na aprílovom veľtrhu digi: media v Düsseldorfe najnovšie riešenia digitálnej produkčnej prípravy a konečného spracovania tlače najmä pri výrobe malých sérií nápaditých obalov.

Ekonomicky už pri kusovej výrobe Firma EskoArtwork prišla s riešením, ktoré celkové náklady polygrafov podstatne redukuje. Rezacími stolmi Konsberg, ktoré dokonale nahradia vysekávanie, rieši problém nízkonákladovej produkcie. Na zariadeniach možno ekonomicky produkovať od jedného po vyše 1 000 kusov s výhodou vysokej variability a rýchleho prechodu na inú zákazku. Kým pri klasickej výrobe treba vždy vymeniť vysekávaciu formu, na rezacích stoloch stačí zmeniť vyrezávací program. V poslednom čase sa obľuba rezacích stolov natoľko zvýšila (na svete je ich inštalovaných už vyše 2 000), že firma EskoArtwork otvorila nový výrobný závod v Brne. Rezacie stoly Konsberg sú k dispozícii v troch veľkostiach: XE, XL a XP. Kongsberg XE je pevnej stojanovej konštrukcie s minimálnymi rozmermi, aby sa zmestil aj do kancelárie. Najmenší z nich XE 10, ktorý bol po prvýkrát predstavený na Ipexe 2010 v automatizovanej verzii, má pôdorys 1 630 x 1 580 mm a je určený na výrobu prototypov alebo malých nákladov. Stoly XE sa vyznačujú veľkou presnosťou, bezporuchovou prevádzkou, nízkymi výrobnými nákladmi a veľkou pracovnou plochou od 1100 x 800 mm.

ROČNÍK 2011 02

“

Pomocou rezacieho stola i-XE10 Auto môžu tlačiari ponúkať popri Print-onDemand (tlač na požiadanie) aj Finishingon-Demand (finalizáciu na požiadanie)

“

ytlačené hárky treba ďalej spracovať. V obalovej technike zväčša na škatule, stojany alebo individuálne vysekávané predmety špeciálnych tvarov. Na výrobu veľkého množstva rovnakých obalov sa používa drahá technológia vysekávania pomocou na mieru vyrobenej vysekávacej formy. Pri tlači malých nákladov je vysekávanie neekonomické.

Príprava na novú zákazku za chodu Kongsberg XL sú väčšie stoly s všestranným použitím vo výrobe obalov. S označením I-XL sú vybavené kamerou a rezacou technológiou s riadiacim programom i-cut. V ponuke je celý rad výmenných nástrojových hláv na rezanie rozličných materiálov. K dispozícii je množstvo rezacích nástrojov na špecifické použitie. Každý nástroj má svoj čiarový kód a nástrojová hlava ho okamžite rozozná a nastaví pracovné parametre. Výmena nástroja je veľmi rýchla a za 10 sekúnd môže stroj spracovávať iný materiál. Stôl sa dodáva aj so zvýšenou traverzou, ktorá umožňuje rezať a rilovať (frézovať) materiály až do hrúbky 86 mm. Kongsberg XP sú veľmi rýchlo produkujúce stoly masívnej konštrukcie, určené prevažne na malosériovú výrobu, ale s možnosťou nepretržitej prevádzky a tým aj väčších sérií. Vyniká pevnou a kvalitnou konštrukciou, presnosťou a rýchlosťou rezania až 100 m za minútu. Zaujímavá je možnosť zapínania vákuových zón, ktoré umožňujú pružne sa prispôsobiť veľkosti a tvaru rezaného materiálu tak, aby bol počas procesu čo najpevnejšie uchytený k stolu. Detail automatického rezacieho stola Kongsberg i-XE10 Auto.

OBALY

V každej z týchto veľkostí sú k dispozícii viaceré verzie. Dajú sa doplniť registračnou kamerou, ktorá zvyšuje presnosť spracovania, zariadením DCM, ktoré zabezpečuje prísun " a odsun materiálu, a rôznym softvérom na automatizáciu, skvalitnenie a zrýchlenie produkcie. Softvér i-cut Suite je mozog rezacích stolov Kongsberg.

PapierPolygrafia

chybné dáta, alebo im chýbali dáta potrebné na správne digitálne spracovanie. Takéto nedostatky spôsobujú časové a materiálne straty. i-cut Suite používa nástroje, ktoré odstraňujú problémy už na začiatku celého tlačového cyklu; šetrí tým cenný čas a znižuje množstvo nepodarkov. Softvér obsahuje moduly na kontrolu dát, na podrobný návrh jednotlivých technologických krokov a layoutu, ako aj na automatické rozlišovanie tlače.“

Softvér pre 3D obaly, dizajn a vizualizáciu

K digitálnej tlačiarni digitálne dokončovanie Návštevníci stánku EskoArtwork na aprílovom veľtrhu digi:media v Düsseldorfe mali možnosť vidieť naživo a v akcii rezací stôl Kongsberg i-XE10 Auto. Ide o plnoautomatické bezvýsekové digitálne dokončovacie zariadenie na spracovania digitálnej tlače. Môže byť použité s ktoroukoľvek maloformátovou alebo strednou produkčnou digitálnou tlačiarňou. Stôl ponúka mnoho nástrojov, napríklad presný rezací nôž riadený stlačeným vzduchom, vibračný nôž na vlnitú lepenku a penové hmoty, statický nôž na pevné materiály alebo rilovací (frézovací) nástroj na obalové materiály. Umožňuje postpresové spracovanie skoro všetkých digitálnych tlačovín. „Tlačiari sa tak na vlastné oči mohli presvedčiť, ako rezací stôl Kongsberg i-XE10 Auto završuje našu aktuálnu ponuku v digitálnej tlači,“ povedal Jef Stoffels, riaditeľ Corporate Marketing z EskoArtwork. „Digitálna finalizácia umožňuje aj malej tlačiarni znížiť náklady a skrátiť dodacie lehoty pri doslova kusovej výrobe. Pomocou rezacieho stola i-XE10 Auto môžu tlačiari ponúkať popri Print-on-Demand (tlač na požiadanie) aj Finishing-on-Demand (finalizáciu na požiadanie).“

Najlacnejšie je chybám predchádzať Návštevníci mali možnosť pri predvádzaní doslova precítiť, ako Kongsberg i-XE10 Auto spolupracuje so softvérom i-cut Suite od EskoArtwork. Táto rodina softvérových nástrojov bola vyvinutá s cieľom optimalizovať celý výrobný proces od návrhu a prípravy tlače až po konečné spracovanie potlačeného materiálu. „i-cut Suite patrí medzi prvé softvérové riešenia na prípravu tlače, ktoré boli navrhnuté špeciálne pre digitálnu finalizáciu,“ vysvetľuje Jef Stoffels. „Tlačiarne dostávali často

Firma EskoArtwork vytvorila množstvo programov na tvorbu a obrazovú simuláciu vytvorených obalov. Pretože obaly sa tvarom, štruktúrou a spôsobom použitia odlišujú, aj softvér na rôzne typy obalov je rozdielny. Špičkový softvér ArtiosCad je určený na vytváranie štrukturálneho dizajnu. Návrhár zadaním parametrov vytvorí obal, napríklad škatuľu na pizzu, a v 3D programe si ju môže virtuálne prezerať v ľubovoľnej polohe. Otáča si ju zo všetkých strán a môže skontrolovať správnosť riešenia, prípadne návrh on-line predviesť vzdialenému zákazníkovi ešte pred zadaním do výroby. Dokonca môže simulovať umiestnenie produktu v navrhovanom obale medzi iným podobným tovarom v predajnom regáli. Mimoriadne zaujímavý pre dizajnéra je súbor štyroch softvérov pod označením Studio Sotvare Studio pre zmršťovacie na vytváranie návleky (shirk-sleeves). rôznych druhov obalov. Studio pre flexibilné obaly sa používa na tvorbu vrecúšok a vriec rôznych druhov a veľkostí. Studio pre škatule umožňuje vytvárať všetky druhy kartónových škatúľ. Studio pre etikety slúži na vytváranie etikiet aj na kužeľovité tvary fliaš tak, aby texty neboli skreslené a aby aj skenery v pokladniciach bez problémov prečítali čiarové kódy. Studio pre zmršťovacie návleky (shirk-sleeves) je najnáročnejší softvér. Tvorba zmršťovacích návlekov je náročná a bez špeciálneho programu prakticky nemožná. Obaly majú zložité deformované tvary, na ktorých sa vytlačené texty a obrazy po zmrštení fólie veľmi deformujú. Program prepočíta deformácie a prispôsobí tlač na daný tvar obalu tak, aby bola potlač aj po zmrštení čitateľná ako na rovnej ploche. S takýmto softvérom je dizajnér zbavený rutinných činností a môže sa plne sústrediť na tvorivú činnosť. PaP

ROČNÍK 2011 02

PapierPolygrafia VEĽTRHY

Veľtrh PRINTexpo 2011 Brno: Dominancia digitálu a prehliadke tlačiarenských technológií, signmakingu a signage PRINTexpo v Brne medzi 140 vystavovateľmi mali dominantné postavenie expozície spoločností Océ a Canon CZ. Boli umiestnené vedľa seba, dizajnérsky zladené, vzájomne prepojené (nielen červeným kobercom, ale aj zosúladeným programom) a ponúkali návštevníkom široké portfólio produktov a služieb v oblasti tlače pre profesionálov.

Išlo o prvú koordinovanú prezentáciu oboch spoločností po oficiálnom oznámení Canon Ing. Tokio o majetkovom vstupe do Océ N. V. (vlastníka Océ Česká a Slovenská republika). V oboch stánkoch sa predstavili aj partnerské firmy.

Océ – Česká republika Generálny riaditeľ Océ – Česká republika Jan Pachman deklaroval pevnú pozíciu spoločnosti na českom i slovenskom trhu. „Pošťastilo sa nám, že každý rok na týchto trhoch rastieme. Neustále prichádzame s novými produktami a riešeniami a na tomto veľtrhu sme mali tú česť vytlačiť prvé personalizované noviny pomocou digitálnej technológie. Išlo o reálnu a zároveň priekopnícku aplikáciu. Touto prezentáciou sme chceli poukázať na stále rastúcu uplatniteľnosť digitálnej technológie na trhu,“ uviedol Jan Pachman. V rámci moderného tlačového pracoviska pre komerčnú sféru Océ PrintRoom predstavili produkčný hárkový čiernobiely tlačový systém Océ VarioPrint 4120 a farebné produkčné zariadenie imageRUNNER ADVANCE C9060 PRO. Pozornosť pútala aj tohtoročná novinka, tonerový produkčný systém Océ TDS750 pre čiernobielu dokumentáciu vrátane on-line skladačky. Lákadlom bola aj produkcia manuálov a kníh realizovaná na Océ VarioPrint 6320, ktorá má prívlastok najrýchlejšia hárková digitálna produkčná tlačiareň na svete. Océ očakáva zvýšený záujem o maloformátové i veľkoformátové digitálne tlačové technológie, prameniaci z postupného zotavovania sa ekonomiky a taktiež z pokračujúceho trendu zmeny štruktúry tradičných ofsetových zákaziek, znižujúcich sa nákladov a zároveň narastajúceho počtu zákaziek.

Canon CZ Prezentácia spoločnosti Canon CZ bola zameraná predovšetkým na tlačové aplikácie a softvérové riešenie s cieľom optimalizovať tlačiarenskú prevádzku a výrobu s maximálnou úsporou nákladov. „To je to, čo zákazníka najviac zaujíma,“ zdôraznil Petr Jetel, Product Marketing Manager Canon CZ&SK. V expozícii predstavili tri tlačové technológie, ktorými pripravili tri typy fotokníh. Návštevníci veľtrhu mohli vidieť výrobu tradičnej fotoknihy vo formáte A4 tlačenej na laserovom produkčnom stroji imagePRESS, maloformátovú knihu tlačenú na tlačiarni PIXMA Pro, ako aj veľkoformátovú luxusnú fotoknihu tlačenú na veľkoformátovom tlačovom stroji image PROGRAF. Pozornosť vzbudila novinka v oblasti nízkonákladovej tlače obalov, ktorá rozširuje možnosti tvorby personalizovaných marketingových predmetov. Podniky tak môžu vytvárať kreatívne obaly už od niekoľkých kusov, čo otvára nové a zaujímavé príležitosti. „Už na základe prvých reakcií od zákazníkov možno povedať,“ konštatoval P. Jetel, „že ľudia boli veľmi milo prekvapení, keď videli, ako je možné využiť digitálnu tlač pri výrobe personalizovaných obalov.“

V oblasti čiernobielych a farebných produkčných strojov Canon dlhodobo potvrdzuje svoju silnú pozíciu a v tejto tradícii pokračuje i produkčný tlačový stroj image PRESS C6010, ktorý bol v expozícii po prvýkrát v ČR predstavený v spojení s tlačovým serverom Creo. ImagePRESS C6010 poskytuje vynikajúcu kvalitu obrazu porovnateľnú s ofsetovou tlačou a v spojení s výkonným serverom Creo umožňuje jednoduché spracovanie i najnáročnejších tlačových úloh. Premiéru mali i nové veľkoformátové tlačiarne imagePROGRAF iPF6300S (A1 – 24“) a image PROGRAF iPF8300S (B0 – 44“). Využívajú 8-farbový zásobník pigmentových atramentov LUCIA EX, ktorý zabezpečuje vynikajúcu kvalitu obrazu. Oba nové modely poskytujú vynikajúci pomer medzi kvalitou, výkonom a celkovými nákladmi, čo z nich robí ideálne zariadenia pre produkčnú tlač fotografií, plagátov a POS (Point Of Sale – miesto predaja) materiálov.

zariadenie Konica Minolta bizhub PRESS C7000P s tlačovým RIPom Creo a finišerom na tvorbu brožúr V1 s čelným orezom, a čiernobiely stroj Konica Minolta bizhub PRO 950, taktiež s finišérom na tvorbu brožúr V1. Druhú časť expozície tvorili drobné dokončovacie zariadenia, napr. malé rezačky, laminovačky, malá väzba V2, ktoré sú určené primárne ako doplnok k digitálnym tlačovým strojom alebo vo veľkých tlačiarňach ako pomocné zariadenia.

X-rite Spoločnosť X-rite prezentovala viacero noviniek. Napr. skenovací spektrodenzitometer iSIS, ColorMunki Photo – riešenie farebnej kontroly pre presné zladenie výstupu monitoru a tlače s nástrojmi na komunikáciu a ďalšiu tvorbu farebnosti, ColorMunki Design – riešenie pre farebnú inšpiráciu a tvorbu, ako aj mnohé ďalšie produkty. Na Slovensku zastupuje X-rite spoločnosť M&P zo Žiliny. „Je to pre nás mimoriadne dobrá kooperácia, pretože ide o firmu s dlhoročnými skúsenosťami a výbornými odborníkmi,“ povedal obchodný riaditeľ spoločnosti X-rite Stanislav Šulla.

Čo nebolo v expozícii vidieť, to bol riadiaci systém. Podľa Jetela je to veľká téma súčasnosti, lebo pri spracovaní veľkého množstva malých zákaziek softvér umožňuje výrobu automatizovať. „My máme unikátne riešenie pod obchodným názvom Helix,“ dodal Petr Jetel.

Uniware Cieľu viac priblížiť najmä ofsetovým zákazníkom digitálne tlačové technológie, ktorých podiel na trhu neustále rastie, prispôsobila expozíciu spoločnosť Uniware. V stánku dominovali dva produkčné digitálne tlačové stroje – farebné

Epson Široké portfólio produktov a technológií predstavil aj Epson. Pozornosť priťahovali najmä produkčné veľkoformátové tlačiarne, napr. nová tlačiareň Stylus Pro 7900 WP (tlačiareň s bielou farbou, jedinečná technológia pre digitálnu potlač pre obalový priemysel a priesvitné fólie), ktorá poskytuje nový štandard profesionálnych širokoformátových nátlačkov a tlač umeleckých materiálov. Výsledky tlače sú v najvyššej kvalite s 11 samostatnými atramentami. Zaujala aj nová 17-palcová tlačiareň Stylus Pro 4900, vyznačujúca sa mimoriadne presnou farebnou zhodou a možnosťou vzdialenej kontroly nátlačkov. PaP

ROČNÍK 2011 02

PapierPolygrafia REKLAMA

TREND TOP 200 v odvetví reklamy a prieskumu trhu Poradie

Spoločnosť

Podiel zahraničného kapitálu (%) 2009

Unimedia, s.r.o., Bratislava

2007

Pridaná hodnota

2009

2008

2007

2009

2008

2007

58 168

80 149

72 098

5 807

5 163

Mediaedge:cia Slovak Republic, s.r.o., Bratislava

62 585

59 976

2 126

2 377

OMD Slovakia, s.r.o., Bratislava

31 816

24 945

1 150

692

Starmedia Co., s.r.o., Bratislava

20 640

15 048

1 247

1 165

Akzent Media, s.r.o., Bratislava

100

17 305

13 302

4 887

4 104

MediaCom Bratislava, s.r.o., Bratislava

100

16 406

17 741

890

959

Branding, s.r.o., Bratislava

15 177

12 270

880

551

Aegis Media Slovakia Central Services, s.r.o., Bratislava

100

16 523

12 496

1 050

746

Expres Media, s.r.o., Bratislava

12 434

12 109

1 301

1 628

10.

Roko, a.s., Bratislava

6 959

6 657

1 126

986

11.

Wiktor Leo Burnett, s.r.o., Bratislava

7 376

6 568

2 078

1 646

12.

Panmedia Western, s.r.o., Bratislava

8 400

316 714

11 572

24 211

892

13.

Médea Slovakia, s.r.o., Bratislava

100

14.

Carat Slovakia, s.r.o., Bratislava

100

10 629

8 960

250

209

15.

MW Promotion, s.r.o., Zvolen

6 037

5 557

1 021

1 107

16.

i-Step communication, a.s., Bratislava

1 408

1 491

181

176

17.

Disig, a.s., Bratislava

1 261

946

884

512

2008

Tržby spolu

ROČNÍK 2011 02

(Údaje v tis. €) Zisk pred zdanením 2009

2008

Pohľadávky spolu

2007

2009

Záväzky

2008

2007

2009

Bankové úvery a výpomoci

2008

2007

2009

2008

2007

Priemerný počet zamestnancov prepočítaný na celé úväzky 2009

2008

2007

2 645

12 845

15 293

11 710

13 394

1 218

671

881

9 406

7 985

8 959

8 914

0 148 947

544

170

9 181

5 064

8 930

5 005

79 022

606

508

2 105

3 734

1 760

3 758

99 085

947

1 118

2 667

2 515

17 264

8 035

9 161

84 543

416

459

2 779

4 264

3 271

4 469

50 110

177

4 251

6 147

4 212

6 068

920

531

376

3 040

2 254

2 858

2 073

273

771

1 248

1 894

2 491

1 059

1 498

25 662

285

254

7 122

7 356

8 116

8 334

1 848

356

2 130

1 686

517

14 652

595

58 178

2 891

51 233

2 299

2 289

1 402

1 936

1 500

1 544

409

457

1 503

1 575

1 063

1 130

141

180

-67

-49

145

231

185

300

181

140

403

159

370

N - nedostupný údaj

ROČNÍK 2011 02

PapierPolygrafia MONITORY

EIZO predstavuje nové 27palcové LCD monitory Spoločnosť EIZO predstavila a uviedla na trh dve širokogamutové (gamut = rozsah farebného zobrazenia) 27-palcové novinky určené pre segment profesionálnych grafických LCD monitorov.

Model EIZO CG275W Ide o model s autokalibráciou, atraktívnym rozlíšením 2560 x 1440 (16:9) pixelov a 4-megapixelovou obrazovkou ponúka o 60 % viac informácii za cenu len o 20% vyššiu v porovnaní s 24-palcovým LCD monitorom rovnakej triedy. CG275W je osadený kvalitným H-IPS (p-IPS) panelom, ktorý sa stáva pre modelový rad ColorGraphic štandardom. Výrobca uvádza veľkosť pokrytia gamutu (Gamut Coverage) Adobe RGB 97% a sRGB 100%.

ROČNÍK 2011 02

ColorEdge CG275W je už druhý model s unikátnou novou koncepciou vstavaného (zabudovaného) kolorimetra. Touto novou koncepciou nastáva historický revolučný prelom a tým prakticky aj nové smerovanie v oblasti merania a kalibrácie grafických monitorov. Čo je úplne nové a unikátne, je práve koncepcia, keď je merací systém zabudovaný do vnútra (resp. je súčasťou) monitora spolu s kalibračným softvérom integrovaným do OSD (On Screen Display – zobrazenie informácii na obrazovke) a nezávislosť kalibrácie na počítači, ku ktorému je monitor pripojený. Merací systém a monitor tvoria originálny pár, ktorý je spárovaný už vo výrobe. Táto vzájomná originalita vylučuje chyby, ktoré bežne vnikajú v procese kalibrácie a rekalibrácie monitorov, keď sa na meranie, kalibráciu, rekalibráciu a validáciu používajú ručné meracie prístroje (kolorimetre, spektrofotometre) rôznych značiek a kvality, pričom niektoré prístroje vykazujú výrazné odchýlky. Momentálne žiadny iný výrobca neponúka grafické modely monitorov so vstavaným kolorimetrom na kalibráciu. Model EIZO CG275W ponúka až 8 prednastavených režimov s plnou simuláciou definovaných normovaných farebných priestorov: Custom (native gamut), Adobe RGB, sRGB, Rec709, EBU, SMPTE-C, DCI + Calibration. Navyše disponuje troma kalibračnými módmi (CAL1, CAL2, CAL3), ktoré slúžia na nezávislé nastavenie kalibrácií pre jednotlivé vstupy signálu. Režim Calibration navyše umožňuje vďaka profesionálnemu kalibračnému softvéru EIZO ColorNavigator hardvérovú kalibráciu vrátane validácie (kontroly) obrazových dát, navyše plný upload 3D-LUT tabuliek, a tým aj vernú simuláciu RGB aj CMYK priestoru (softproof). Štandardom sú hightech technológie DUE na optimálnu homogenity obrazu, Autobrightness na dlhodobú stabilizáciu jasu a kompenzáciu teplotných výkyvov (driftu) na zabezpečenie dlhodobej stability nakalibrovanej farebnej teploty bieleho bodu. Užívateľov poteší nový Presence senzor na automatické zapínanie/vypínanie monitoru podľa prítomnosti obsluhy, ako aj podsvietené ovládacie tlačidlá s on-line vysvetlivkami ich funkcií. CG275W disponuje troma vstupmi: 1x DVI-D, 1x DP (8/10-bit), 1x MiniDP (8/10-bit) a navyše podporuje FullHD režim 50Hz/60Hz v interlaced (prekladanom) aj progresívnom režime. Navyše výrobca EIZO vychádza v ústrety užívateľom počítačov Apple i majiteľom mobilných zariadení tým, že vybavil tento model aj rozhraním miniDisplayPort. Model EIZO CG275W s autokalibráciou je určený hlavne na profesionálnu prácu v oblasti digitálnej fotografie, pre-pressu, grafického dizajnu, alebo na editáciu videa. V cene monitora je profesionálne fotografické tienidlo, čistiaca súprava a potrebná kabeláž. Profesionálny kalibračný softvér EIZO ColoNavigator je k dispozícii zadarmo.

MONITORY

Model EIZO SX2762W Druhou novinkou je 27-palcový flexscan monitor z radu SX. Ide o širokouhlý model osadený kvalitným LCD panelom typu H-IPS (p-IPS) so širokými uhlami pohľadu a vysokou odolnosťou proti “otlačkom” statických motívov. Prednosťou SX2762W je veľká zobrazovacia plocha

a vysoké rozlíšenie 2560 x 1440 (4 Mpx). To je o 60% viac než 24-palcový monitor s rozlíšením 1920 x 1200. Výrobca uvádza veľkosť pokrytia Gamut Coverage Adobe RGB 97%. Model SX2762W ponúka možnosť hardvérovej kalibrácie pomocou kalibračného softvéru EIZO EasyPIX2, ktorý je dodávaný spolu s monitorom. Užívateľ môže priamo voliť aj jeden z ôsmich prednastavených režimov: User1/User2/User3 (native gamut), sRGB (sRGB gamut), Paper, Text, Picture a Movie, pričom dôležité sú hlavne režimy USER1, 2, 3, do ktorých sa automaticky nahrávajú výsledky kalibrácie vykonávané pomocou kalibračného softvéru EasyPIX2. Štandardom sú high-tech technológie DUE na optimálnu homogenitu obrazu, Autobrightness na dlhodobú stabilizáciu jasu a kompenzáciu teplotného driftu na zabezpečenie dlhodobej stability nakalibrovanej farebnej teploty bieleho bodu. Užívateľov poteší praktický on-line popis funkcií ovládacích tlačidiel, čo umožňuje ľahké ovládanie aj pri zníženom vonkajšom osvetlení. Monitor spracúva vstupný digitálny 8/10-bitový signál, ktorý je možné priviesť na tri konektory typu DVI-D (Dual link), DisplayPort alebo mini DisplayPort. Aj tento model má rozhranie miniDisplayPort pre užívateľ počítačov Apple a majiteľov mobilných zariadení. Model je určený pre náročných užívateľov v oblasti spracovania digitálnej fotografie, grafického dizajnu, videa a CAD/CAD. V cene je zahrnutá aj kompletná kabeláž.

Pre oba modely je spoločné: • Nový stojan FlexStand 2 pre tieto väčšie profesionálne monitory sa vyznačuje elegantným vzhľadom, výbornou ergonómiou a robustným zhotovením. • Technickou vychytávkou sa dá nazvať možnosť pripojenia monitora „nadštandardným“ spôsobom k bežnej grafickej karte obyčajným DVI káblom. Normálne sa pre toto rozlíšenie (2560x1440) musí pripojovať na výstup DVI-

PapierPolygrafia

DualLink pomocou DualLink-kábla. Nové EIZO CG275W a SX2762W sa však dajú prepnúť do SingleLink-Mode potom sa s grafickou kartou synchronizujú na polovičnú frekvenciu signálu (30 Hz) oproti bežnej frekvencii 60 Hz. Pohyblivý obraz síce potom vykazuje horšiu kvalitu prekresľovania, ale statický obraz je v plnej kvalite pri natívnom rozlíšení. • Za zmienku stojí aj to, že ide o najväčšie modely EIZO, pri ktorých je ešte použitá koncepcia bezhlučného pasívneho chladenia; väčšie modely používajú na chladenie ventilátory. • Novinkou v monitoroch tejto triedy je použitá technológia EcoView Sense na optimalizáciu spotreby elektrickej energie a jej šetrenie v monitore v nadväznosti na prítomnosť obsluhy. EIZO túto technológiu bežne využíva a je štandardom aj v monitoroch EIZO určených pre obchod a kancelárie. • Monitory EIZO CG275W a SX2762W sú štandardne ponúkané s predĺženou 5-ročnou zárukou. Pripravil: František Martančík – NOVUM F&M www.polygrafia-fotografia.sk Zdroj: EIZO

automatické zaostrenie AF. Zásluhou tejto inovácie má oproti tradičným zrkadlovkám jednoduchšiu konštrukciu, menšie rozmery a váhu len 441g. Prvenstvo medzi zrkadlovkami α55 získala aj funkciou Quick AF HD Movie pre plynulé automatické zaostrovanie počas nahrávania HD videa. K top výbave patrí CMOS snímač Exmor APS HD so 16,2 MPx a zaujímavé funkcie ako 3D Sweep Panorama, Auto HDR a viacsnímková redukcia šumu.

Najrýchlejšia zrkadlovka s priehľadným zrkadlom poločnosť Sony získala prestížne ocenenie nezávislej asociácie európskych fotomagazínov TIPA v oblasti zobrazovania Best Imaging Innovation. Ocenenie za najlepšiu inováciu roka získala zrkadlovka Sony α55.

Sony predstavuje v novej zrkadlovke prevratnú technológiu pevného priesvitného zrkadla Translucent Mirror. Vďaka tomu zachytí až 10 snímok za sekundu s rýchlou a presnou fázovou detekciou pre

Unikátna technológia od Sony Fotoaparáty od spoločnosti Sony prvýkrát využívajú technológiu inovatívneho optického systému Translucent Mirror Technology, ktorá prináša úplne nové možnosti snímania. Na rozdiel od bežných digitálnych zrkadloviek používa táto technológia pevné priesvitné zrkadlo, ktoré rozdeľuje optickú dráhu medzi hlavný snímač obrazu a samostatný snímač fázovej detekcie na automatické zaostrenie. Vysoké rozlíšenie živého náhľadu s rýchlou a presnou fázovou detekciou na automatické zaostrenie je k dispozícii neustále – či už prostredníctvom výklopného LCD displeja s uhlopriečkou 7,5 cm (3 palce) alebo precízneho hľadáčika Tru-Finder (elektronický hľadáčik). Vďaka tomu je aj pri nahrávaní Full HD video záznamov alebo statických záberov zabezpečené, že pohybujúce sa objekty budú vždy dokonale zaostrené.

10 snímok za sekundu v plnom rozlíšení Prevratná technológia Translucent Mirror umožňuje s modelom α55 vysokorýchlostné snímanie až 10 snímok za sekundu v režime kontinuálneho snímania s prioritou expozície AE. Tento parameter reprezentuje najrýchlejšie kontinuálne snímanie pri automatickom zaostrení AF spomedzi všetkých fotoaparátov s vymeniteľnými objektívmi a snímačom veľkosti APS-C. Nový 15-bodový fázový detekčný systém automatického zaostrenia zabezpečuje rýchle a presné automatické zaostrenie a pri kontinuálnom snímaní dokáže zaostriť aj na pohybujúce sa objekty. To umožňuje modelu α55 zachytiť akcie trvajúce zlomok sekundy alebo jemné nuansy prejavu osôb na portrétoch.

Video prvýkrát s funkciou Quick AF Full HD Osvedčený a rozmerný CMOS snímač Exmor APS HD umožňuje fotografom snímať HD video záznamy vo filmovej

ROČNÍK 2011 02

FOTOGRAFIA

PapierPolygrafia

expozície. Fotoaparát α55 má funkciu 3D Sweep Panorama, ktorá fotografovi umožňuje nasnímať extra širokouhlé panorámy vo vysokom rozlíšení a úchvatným zorným poľom. 3D panorámy si možno vychutnávať na akomkoľvek kompatibilnom 3D HD televízore. Model α55 je zároveň prvým fotoaparátom radu α s integrovanou GPS technológiou, ktorá do záberov a videozáznamov umožňuje automaticky vložiť informáciu o mieste nasnímania (geo-tagging).

Efektívna citlivosť na ISO 25 600

kvalite s nádherným efektom rozostrenia pozadia (bokeh efekt). Zrkadlovka α55 disponuje aj novou funkciou Quick AF Full HD na snímanie videa. Technológia Translucent Mirror umožňuje snímať videozáznamy vo formáte AVCHD 1080i s plynulou a presnou fázovou detekciou automatického zaostrovania AF.

Živý náhľad s AF Na rozdiel od bežných digitálnych zrkadloviek, pri ktorých zdvihnuté zrkadlo počas snímania videozáznamov bráni vniknutiu svetla do optického hľadáčika, je v modeli α55 vďaka systému elektronického hľadáčika možný živý náhľad obrazu v reálnom čase. Fotoaparát α55 prináša efektívne funkciu Quick AF Live View, ktorá ponúka živý náhľad s vysokým rozlíšením a dokáže zaostriť aj rýchlo sa pohybujúce objekty. Vyklápateľný, otočný (maximálne o 270 stupňov) a extra jasný Xtra Fine LCD displej s uhlopriečnou 7,5 cm (3 palce) 16:9 so špičkovým rozlíšením a skvelým kontrastom umožňuje pohodlné snímanie z akéhokoľvek uhla. Okrem toho α55 disponuje precíznym elektronickým hľadáčikom s rozlíšením 1,15 mil. bodov, ktorý ponúka čistý a jasný obraz so stopercentným pokrytím záberu. Nastavenia expozície, hĺbky poľa a farieb možno okamžite skontrolovať priamo v hľadáčiku alebo na LCD displeji. Jednoduchú kompozíciu záberov podporuje nastaviteľná mriežka zobrazovaná v hľadáčiku a na LCD displeji a nový digitálny indikátor úrovne.

Nová generácia CMOS snímača obrazu Exmor APS HD sprístupňuje sofistikované možnosti kompozície a spracovania digitálneho obrazu. Začiatočníci, ale aj skúsenejší nadšenci tak majú otvorenú cestu k množstvu kreatívnych možností. Dôkazom toho je zlepšená funkcia Auto HDR, ktorá na záberov využíva jednoduchý princíp: fotoaparát v rýchlom slede zachytí tri snímky s rôznymi hodnotami expozície a tie automaticky skombinuje. Umožní tak vytvoriť jedinú dokonalú snímku s detailmi v presvetlených aj v tmavých oblastiach. Režim Multi-Frame Noise Reduction dokáže pri vysokorýchlostnom snímaní zhromaždiť šesť snímok a vytvorí jedinú snímku s nízkym šumom, vďaka čomu sa zvýši efektívna citlivosť až na ISO 25 600. Nový fotoaparát umožňuje použitie pamäťových kariet (predávané samostatne) Memory Stick PRO Duo (vrátane Memory Stick PRO-HG Duo) a SD (vrátane formátov SDHC a SDXC). Orientačne sa cena fotoaparátu s dvoma objektívmi a pamäťovou kartou 8 GB pohybuje nad 1 100 €.

Pripravil: František Martančík – NOVUM F&M www.polygrafia-fotografia.sk Zdroj: Sony

Kreatívne možnosti na prvom mieste Fotoaparát α55 je kompatibilný s kompletnou ponukou viac ako 30 modelov vymeniteľných objektívov so systémom A-mount a stabilizáciou obrazu SteadyShot INSIDE. Tento systém stabilizácie obrazu v tele fotoaparátu dokáže výrazne eliminovať následky otrasov napríklad počas snímania z ruky až o 4 úrovne nastavenia

ROČNÍK 2011 02

PapierPolygrafia TECHNOLÓGIE

Trocha histórie

FLEXOTLAČ technológia, ktorá má budúcnosť V niekoľkých pokračovaniach prinesieme informácie o flexotlači – zaujímavej tlačovej technológii, ktorá má svoje špecifiká, ale aj pevné miesto na polygrafickom trhu a uplatnenie hlavne pri potlači obalov. Pokúsime sa získavať informácie priamo zo zdroja, teda od dodávateľov zariadení, platní, farieb, spotrebných materiálov, ale aj informácie z jednotlivých tlačiarní, ktoré túto technológiu využívajú pri tlači a výrobe finálnych výrobkov. Flexotlačová produkcia.

lexotlač je tlačová technika, ktorá má viac ako storočnú históriu. V súčasnosti prechádza postupným vývojom vedúcim k zvýšeniu produktivity a kvality. Vďaka vysokej univerzálnosti tejto tlačovej techniky z hľadiska potláčaných materiálov nachádza stále väčšie uplatnenie aj v segmentoch, ktoré boli donedávna doménou iných tlačových techník. Dá sa predpokladať, že sa v nasledujúcich rokoch bude táto technológia podieľať vyšším percentom na trhu polygrafickej produkcie, a to hlavne v odvetví obalov. Technológia flexotlače je založená na princípe tlače z výšky a využíva reliéf pružnej tlačovej formy pôvodne z gumy, dnes väčšinou fotopolymérovej. Medzi najdôležitejšie faktory patrí rastrovaný valec, tlačová forma, tlačová farba a v neposlednom rade príprava tlače. V začiatkoch bola táto technika používaná na potlač lacných baliacich papierov, vriec a obalov. Tlačilo sa z gumových kníhtlačových valcov, do ktorých sa ručne vyrezali texty a nenáročné motívy; valce slúžili ako tlačová forma. Kvalita tlače bola na nízkej úrovni a pri farebnej tlači bolo problémom dosiahnuť presnú sútlač farieb. V ďalších rokoch sa začali objavovať flexotlačové stroje, na ktorých sa papier odvíjaný z kotúča potláčal anilínovými farbami a bol transportovaný na ďalšie spracovanie. Významný pokrok a uplatnenie dosiahla flexotlač až po druhej svetovej vojne, keď sa začali konštruovať rotačné stroje pre potlač baliacich a obalových papierov. Neustále pretrvávali problémy s kvalitou, hlavne pri tlači textu a plných plôch, keď sa musel použiť vyšší tlak kvôli vyfarbeniu plôch. Vyšší tlak však spôsoboval roztlačenie písma a peroviek (tzv. zdvojené okraje). Aj napriek týmto nedostatkom si flexotlač postupne (70. roky 20. storočia) získavala obľubu a uplatnenie hlavne v širšom rozsahu potláčaných papierov, vlnitej lepenky, celofánu a hlavne plastových fólií. Nové možnosti využitia v rozvíjajúcom sa obalovom priemysle viedli aj k tomu, že tejto technike sa začali viac venovať aj výrobcovia tlačiarenských strojov, tlačových foriem a farieb. V roku 1973 bola vyvinutá fotopolymérová tlačová forma, ktorá veľmi rýchlo nahradila dovtedy používané gumové štočky. Zavedením a používaním fotopolymérovej formy sa eliminovali problémy s tlakom a kvalita tlače sa zvýšila. Na trhu sa objavili štvor- a šesťfarbové flexotlačové stroje. Vo výrobe farieb prišlo tiež k zmene, keď sa začalo prechádzať z pôvodných anilínových farieb na pigmentové, vodou riediteľné a farby vytvrdzované ultrafialovým (UV) žiarením.

Schéma tlačovej jednotky.

ROČNÍK 2011 02

TECHNOLÓGIE

Doteraz posledný výkonnostný skok a revolúciu zaznamenala flexotlač s príchodom technológie CTP (Computer to Plate) a CTS (Computer to Sleeve) na digitálnu prípravu tlačových foriem. Digitalizácia priniesla zvýšenie kvality tlače natoľko, že flexotlači otvorila dvere prakticky do všetkých oblastí polygrafického a obalového priemyslu.

PapierPolygrafia

Flexotlačové stroje Focus Label Machinery: hore webFlex, dolu centralFlex

Tlačové stroje Každý flexotlačový stroj sa skladá z viacerých základných častí – systém odvinu média, na ktoré sa bude aplikovať tlač, korónovacej jednotky (môže a nemusí byť), tlačovej jednotky, sušiaceho tunela, inšpekčného systému (môže a nemusí byť) a systému návinu potlačeného média. Srdcom každého Ŗexotlačového stroja je tlačová jednotka. Skladá z centrálneho tlakového valca, raklovej komory, rastrovaného aniloxového valca a formového valca, na ktorom je tlačový sleev (z anglického sleeve – rukáv) s polymérom nalepeným pomocou obojstrannej lepiacej pásky. V priebehu tlačového procesu medzi formovým valcom a tlakovým valcom prechádza postupne potláčané médium. Flexotlačové stroje sa najčastejšie konštruujú ako rotačné, keď vstupom je nekonečný pás materiálu odvíjaný z kotúča. Na špeciálnu potlač tvrdých kartónov a vlnitých lepeniek sa používa klasická hárková konštrukcia strojov.

Delenie strojov podľa typu Usporiadanie agregátov tlačových jednotiek: zľava horizontálne, horizontálno-vertikálne, satelitné.

Flexotlačové stroje možno rozdeliť na kotúčové a hárkové a tie ďalej na agregátové a satelitné. Spoločným znakom všetkých strojov je, že v prípade prerušenia tlače nesmú byť valce pod tlakom a farebníková jednotka sa v prípade disperzných a rozpúšťadlových farieb musí stále otáčať, aby farba na povrchu aniloxového valca nezaschla. Pri kotúčových agregátových strojoch sú jednotlivé tlačové jednotky uložené v spoločných bočniciach a radia sa za sebou v horizontálnom alebo horizontálno-vertikálnom usporiadaní. Pri veľmi malých šírkach pásu potláčaného materiálu sa riešia ako jednobočnicové – s uložením valcov iba na jednej strane. Okrem tlačových jednotiek sú ich súčasťou odvíjače s jednotkou na kontrolu napnutia pásu, orezávacia jednotka, vysekávacia jednotka a navíjač potlačeného pásu. Tlačová jednotka sa môže využiť aj na lakovanie (UV lak). Výhodou

agregátových strojov je jednoduchosť obsluhy, dobrá prístupnosť pri výmene a čistení a možnosť obojstrannej tlače. Dobrá sútlač sa dá dosiahnuť iba pri menej rozťažných materiáloch. Kotúčové stroje satelitného typu majú k centrálnemu tlakovému valcu s veľkým priemerom pristavených 6 až 10 formových valcov s farebníkmi. Priemer valca je daný nielen farebnosťou, ale i potrebou získať priestor na sušiace zariadenie medzi tlačovými jednotkami. Ich prednosťou je možnosť dosiahnuť presnú sútlač i pri potláčaní tenkých fólií z plastov. Dosiahnutie presnej sútlače sa zabezpečuje aj zahrievaním tlakového valca. Hárkové stroje na potlač vlnitých lepeniek sú budované na modulárnom princípe. Tlačové jednotky so samostatnými bočnicami sa radia vedľa seba v počte potrebnom pre danú farebnosť.

ROČNÍK 2011 02

PapierPolygrafia TECHNOLÓGIE

Delenie strojov podľa využitia Z hľadiska využitia sa flexotlačové stroje delia do troch základných skupín.

majú po 8 farebníkov a sú vybavené korónovacími jednotkami. Tlačový obvod pri novších strojoch je až do 1 200 mm. Viacfarebná potlač fólie z produkcie Chemosvitu.

❙ Do prvej, anglicky označovanej ako „narrow (úzky) web“, patria úzkoformátové flexotlačové (ale v súčasnosti už prevažne kombinované) kotúčové rotačné stroje, využívané na tlač samolepiacich etikiet, ale dnes už aj na tlač flexibilných obalov v úzkej dráhe. ❙ Druhá skupina má anglické označenie „wide (široký) web“ a sú v nej zaradené širokoformátové rotačky, určené pre potlač obalových materiálov s nesavým, ale aj savým povrchom, hlavne na rôzne druhy plastových a kovových fólií, ale aj papiera a lepeniek. ❙ Do tretej skupiny patria hárkové flexotlačové stroje určené na priame potláčanie hárkov vlnitých lepeniek, ktoré sú následne spracované ako obalová kartonáž.

PREDSTAVUJEME

CHEMOSVIT FOLIE, a. s., Svit. Spoločnosť má vo svojom areáli z pohľadu tejto tlačovej techniky Prípravu tlače – oddelenie spracovania grafiky a výrobu flexotlačových foriem a samotné tlačové oddelenie – Flexotlač. Chemosvit využíva 5 flexotlačových strojov, ktoré sú schopné potláčať viacfarebne. Jednotlivé stroje sú 6 až 10farebníkové. Všetky majú konštrukciu s centrálnym valcom, okolo ktorého sú umiestnené farebníky (satelitný typ). Aniloxové valce sa vymieňajú z pohyblivých plošín alebo automatickým žeriavom. Stroje sú vybavené systémami na automatické riedenie farieb. Pracovná rýchlosť jednotlivých strojov môže dosiahnuť 450 m/min. Najstarší flexotlačový stroj je od nemeckého výrobcu firmy Lemo, Meisterflex, 6 farebníkov, s ozubenými kolesami. Šírka potlačového stroja je 1 300 mm. Na kontrolu kvality tlače slúži stroboskop. S ozubenými kolesami je aj stroj od nemeckého výrobcu W&H Stellaflex, 8 farebníkov. Stroj má korónovaciu jednotku a kamerový systém a stroboskop na kontrolu kvality tlače. Šírka potlačového stroja je 1 300 mm. Tlačový obvod pre tieto stroje je od 360 mm do 980 mm. Novšie stroje majú priamy pohon tlačového valca (bez ozubených kolies), tzv. gearless (bezprevodový) systém. Systém umožňuje tlačiť premenlivú, regulovateľnú dĺžku raportu do plusu aj do mínusu. Stroje sú vybavené inšpekčným systémom na priebežnú kontrolu kvality tlače počas chodu stroja – možnosť kontroly defektov v tlači, čitateľnosti EAN-kódov, sútlače a farebnosti. Dva stroje sú od talianskeho výrobcu Flexotechnica – Chronos, šírka 1 300 mm, a Tachys, šírka 1 700 mm; obidva

ROČNÍK 2011 02

Najnovší stroj je od nemeckého výrobcu W&H Novoflex, 10 farebníkov. Stroj je vybavený špeciálnymi systémami Easy Set a Easy REG – patentované výrobcom. Tieto systémy umožňujú rýchlejšie nastavenie sútlače a prítlaku na tzv. „Kiss print“, a tým zníženie spotreby fólie na zábeh zákazky. Šírka potlačového stroja je 1 300 mm. Stroj umožňuje aj priebežnú montáž novej zákazky počas prebiehajúcej tlače predošlej zákazky, čo znižuje čas na zábeh. Podľa výbavy aniloxovými prenosovými keramickými valcami sa tlačové rastre pohybujú až do 48-54 lpcm (liniek na centimeter). Rastrované valce pre tlač sa pohybujú v rozmedzí 70-400 lpcm. Pre potlač sa používajú riedidlové farby a potláča sa predovšetkým polyetylén, polypropylén, polyester a iné špeciálne flexibilné fólie v rôznych hrúbkach. Na podporu celej technológie sú k dispozícii aj ďalšie zariadenia. Na prípravu farieb z koncentrátového systému má firma k dispozícii dávkovacie a miešacie zariadenie, na regeneráciu špinavých rozpúšťadiel destilačné zariadenie, na čistenie znečistených častí stroja umývacie zariadenie Renzmann. Umývacie zariadenie Flexowash na čistenie rastrovaných valcov a sleevov a tlačových štočkov. Na montáž štočkov dve montážne zariadenia Microflex. Pripravil: František Martančík – NOVUM F&M v spolupráci s Ing. Marcelou Pavlovičovou, CHEMOSVIT FOLIE, a. s. V budúcom čísle: FLEXOTLAČ – tlačová forma (digitálne technológie)

Vyznajte sa v tlačenici Predplatné a objednávky partnerských produktov na www.printprogress.sk Objednávky predplatného do 30.6. získavajú zľavu na predplatné 50%.

VEĽKÁ PREDPLATITEĽSKÁ SÚŤAŽ

Vyznáte sa v tlačenici ?????

PapierPolygrafia

PapierPolygrafia MÉDIÁ

Slovenský Telegraf ide po krku Matovičovým novinám

spoločnosť Hammpton založila novú spoločnosť Slovenský Telegraf, ktorá bude pravdepodobne zastrešovať novú sieť mesačníkov. Konateľom je Igor Dobrovolný, ktorý je zároveň aj šéfredaktorom novej siete. Spoločníkmi sú Andrea Končeková a spoločnosť Hammpton so sídlom v Bratislave. Regionálne tituly budú zrejme niesť názov Telegraf, o ktorého registráciu nové vydavateľstvo podalo žiadosť. Konateľ vydavateľstva Slovenský Telegraf I. Dobrovolný odmietol odpovedať na akúkoľvek otázku súvisiacu s novým titulom. „Vaše otázky sú dosť osobného charakteru a nemyslím si, že je vhodné na ne odpovedať,“ reagoval I. Dobrovolný, ktorý pôsobí v martinskom vydavateľstve Dobrovolný & synovia. Zhovorčivejší bol konateľ spoločnosti Hammpton Ján Konček: „Máme rozpracovaný projekt vydávania regionálnych novín, ktorý teraz spúšťame, v apríli vyšlo prvé číslo v regióne Turiec – Turčiansky Telegraf a následne ďalšie pre regióny. Chceme sa výhradne zameriavať na regióny, život v nich, miestnu kultúru a šport, vynechávame veľkú politiku.“

a Slovensku v máji odštartovala nová sieť regionálnych novín Telegraf. Titul ešte ani nevyšiel, no jeho zakladatelia z firmy Hammpton Limited už zaútočili na sieť regionálnych týždenníkov konkurenčného vydavateľstva Regionpress. Bez ich vedomia požiadali na Úrade priemyselného vlastníctva (ÚPV) o registráciu názvov všetkých 36 regionálnych týždenníkov Regionpressu, ktoré pred vstupom do politiky vlastnil Igor Matovič z Obyčajných ľudí.

Hammpton si chce dať zaregistrovať názvy ako Bratislavsko či Trnavsko aj s logami, hoci meno regionálnych inzertných titulov používať nechce. Ak firma uspeje, Regionpress teoreticky môže byť nútený zmeniť názov svojej siete reklamných novín, vďaka ktorým sa I. Matovič a jeho Obyčajní ľudia dostali až do parlamentu.

Osobné otázky? Za novou sieťou regionálnych novín s mesačnou periodicitou stojí spoločnosť Hammpton, ktorú vlastní firma Hammpton Limited so sídlom v Londýne. Bratislavský Hammpton nie je v telefónnom zozname, nemá ani funkčnú webstránku. Anglická firma má stránku „vo výstavbe“, so základnými údajmi – adresou a jedným telefónnym číslom. Obe firmy sú spojené cez konateľa martinského podnikateľa Jána Končeka, ktorý vlastní napríklad stavebnú spoločnosť SD Marvel. Pred pár dňami

ROČNÍK 2011 02

Ponúkajú aj zamestnanie Viac informácií je dostupných v nultom čísle zavesenom na webe Telegrafu. Podľa neho pôjde o informatívno-spoločenské noviny. Mesačník bude mať celoslovenské územné pokrytie s 20 mutáciami. V každom regióne bude k spoločnému názvu Telegraf priradený regionálny názov: Bratislavský, Bystrický či Gemerský. Obsahom bude v prvom rade inzercia, platená firemná a bezplatná občianska. Aby noviny hneď neskončili

MÉDIÁ

v koši, čitateľov majú upútať celoslovenské, regionálne aj športové informácie. Podobne ako „Matovičove“ noviny budú prinášať pravidelné informácie o pripravovaných kultúrnych a iných akciách v regióne. Z aktuálneho webu Slovenského Telegrafu vyplýva, že doteraz vyšli dve čísla Turčianskeho Telegrafu (v apríli a v máji) a po jednom čísle Liptovského a Bystrického Telegrafu. Prvé číslo Turčianskeho Telegrafu (podľa pdf-verzie na webe má nelogicky 19 strán!) vytlačili v tlačiarni Merkantil, s. r. o., Trenčín, druhé číslo a ďalšie dve regionálne vydania tlačil Versus, a. s., Bratislava zo skupiny Grafobal Group. Slovenský Telegraf ponúka na webe aj trvalý pracovný pomer v pozíciách obchodný riaditeľ, manažér inzercie, manažér distribúcie (bez určeného miesta práce) a grafik (miesto práce v Martine) s predpokladaným ukončením výberového konania do 30. mája t. r. Mesačník má byť, rovnako ako tituly Regionpressu, bezplatne distribuovaný do slovenských domácností. Vychádzať bude na 16 stranách plnofarebne, v náklade 50-tisíc výtlačkov, vo formáte 24 x 31 cm. Spoločnosť Hammpton na Úrade priemyselného vlastníctva požiadala o registráciu ochranných známok pre približne 30 regionálnych názvov Telegrafu.

Registrácia konkurenta

PapierPolygrafia

Hovorca ÚPV nechcel prejudikovať, ako bude postupovať v prípade žiadosti Hammptonu. „Prihláška danej ochrannej známky musí byť podrobená vecnému prieskumu, ktorý pozostáva nielen z rešerše v databázach ochranných známok platných na území SR, ale aj z prieskumu prihlasovaného označenia na absolútne dôvody jeho odmietnutia, ktoré skúma úrad ex offo,“ povedal hovorca ÚPV Július Šípoš. Úrad môže rozhodnúť najskôr po troch mesiacoch, ktoré začali plynúť vo februári. Dôvodmi zamietnutia okrem iného môže byť aj námietka, že prihláška nebola podaná v dobrej viere, alebo že je v rozpore s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi. Registrácia vlastných 36 a konkurenčných vyše 30 známok nebola lacná záležitosť pre začínajúce vydavateľstvo Hammpton. Poplatok za registráciu ochrannej známky do troch tried tovarov alebo služieb je 165,50 €. Za 72 známok teda zaplatili okolo 12 000 €. Miroslava Kernová, © TREND Holding JK

Matovičove „nechránené“ regionálne inzertné noviny.

Na príprave projektu je nezvyčajné, že Hammpton zároveň požiadal aj o registráciu známok s názvom a logom všetkých 36 regionálnych časopisov, ktoré vydáva spoločnosť Regionpress. Hammpton využil situáciu, že vydavateľstvo názvy ako Bratislavsko nemá právne ošetrené. „Regionálne noviny sme zaregistrovali, lebo neboli registrované, zámer nemáme s nimi žiaden,“ povedal J. Konček k motivácii privlastniť si názvy používané Regionpressom. „Považujeme to za neetické konanie, toto by sa v biznise nemalo robiť,“ povedal pre TREND konateľ Regionpressu Radoslav Gloznek, ktorý v minulom roku nahradil I. Matoviča. O tom, že spoločnosť Hammpton si registruje rovnaké známky, aké používa Regionpress, sa dozvedel od Trendu. „Pre istotu to napadneme, podávame na ÚPV námietku a očakávame, že ich prihlášku neakceptujú,“ povedal následne R. Gloznek. Regionpress v minulosti plánoval zaregistrovať si názvy aj logá, ktorých autorom je I. Matovič. Požiadal o stanovisko ÚPV, no podľa R. Glozneka z analýzy úradu vyplynulo, že známky, ktoré nesú zemepisné názvy, registrovať nemožno.

Právo má prednosť pred konkurenčným bojom Podobný názor má aj Alexej Fulmek, predseda predstavenstva spoločnosti Petit Press, ktorá je najväčším vydavateľom regionálnej tlače na Slovensku. „Ak to ÚPV zapíše napriek tomu, že to Matovič vydáva, tak táto krajina je Uganda. Keby to zapísali – napriek tomu, že Matovič je náš konkurent – tak to v novinách skritizujeme, lebo toto nie je možné urobiť. Nie je možné parazitovať na značke niekoho, navyše, keď on mal preukázateľne záujem nechať si chrániť svoje názvy,“ povedal pre časopis Papier a polygrafia A. Fulmek.

ROČNÍK 2011 02

PapierPolygrafia KNIHY

Ceny udelené v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2010 Cena Ministerstva kultúry SR vydavateľstvu za celkovú výtvarnú a technickú kvalitu knihy

Cena Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR vydavateľstvu za učebnicu

Vydavateľstvo Marenčin PT, s. r. o., a Občianske združenie KRUH za knihu: Andrea Nižňanská, Iveta Chovanová - Štiavnické interiéry

Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá, s.r.o. za knihu: Eva Langsteinová, Belo Felix Hudobná výchova pre 3. ročník základných škôl

Cena Ministerstva kultúry SR autorovi za vynikajúce ilustrácie Peter Uchnár, Juraj Vitek za knihu: Erik Ondrejička - Oči a rýmy

Cena Ministerstva kultúry SR autorovi za vynikajúcu grafickú úpravu Barbara Neumannová za knihu: Jozef Haľko, Štefan Komorný - Dóm

Cena Ministerstva kultúry SR vydavateľstvu za bibliofilské vydanie Peter Ďurík, Martin za knihu: Pieseň piesní

ROČNÍK 2011 02

Cena Zväzu polygrafie na Slovensku tlačiarni za mimoriadne polygrafické spracovanie Tlačiarne BB, spol. s r.o., Banská Bystrica za knihu: Adolf Born - Autobornografie

Cena BIBIANY vydavateľstvu za najkrajšiu detskú knihu Vydavateľstvo Buvik, Bratislava za knihu: Drevený zámoček

Cena Slovenskej národnej knižnice za študentskú prácu Marek Cina za prácu: Havran III/VII Mária Nerádová za prácu: Slovensko-český obrázkový slovník zákerných slov pre deti Zuzana Mlynárčiková za prácu: Žabí princ Michal Miškovec za prácu: Oslíkova stratégia Kristína Teplanová za prácu: Jean de La Fontaine - Najkrajšie bájky Rastislav Sopúšek za prácu: Prefíkaná myška PaP

KNIHY

PapierPolygrafia

Najkrajšie knihy Slovenska 2010 Titul

Autor

Fotografie / ilustrácie

Grafická úprava

Vydavateľstvo

Tlač

a) Vedecká a odborná literatúra Dóm

Jozef Haľko, Štefan Komorný Štefan Komorný

Barbara Neumannová

Lúč, v. d.

i+i print, s. r. o., Bratislava

Misia - Mission

Alan Hyža, Peter Kubínyi

Juraj Martiška

Vydavateľstvo Don Bosco, Bratislava

Tlačiarne BB, s. r. o., Banská Bystrica

Vydavateľstvo Ikar, a. s., Bratislava v spolupráci so Spolkom sv. Vojtecha, Trnava

Tlačiarne BB, s. r. o., Banská Bystrica

Alan Hyža

b) Krásna literatúra Biblia List básnikovi

Ján Švantner

Mikuláš Galanda

Ľubomír Krátky

Proglas, Bratislava

Geon, s. r. o., Bratislava

Oči a rýmy

Erik Ondrejička

Peter Uchnár, Juraj Vitek

Pergamen Trnava, s. r. o.

Prokat, Bratislava

Štyri epištoly k ľuďom

Milan Rúfus

Vladimír Gažovič

Robert Brož

PRO, s. r. o., Banská Bystrica

Tlačiarne BB, s. r. o., Banská Bystrica Těšínská tiskárna, a. s., Český Těšín

Tri lásky

Tomáš Janovic, Milan Lasica, Pavel Vilikovský

Marek Ormandík

Marenčin PT, s. r. o., Bratislava Finidr, s. r. o., Český Těšín

c) Literatúra pre deti a mládež Ako som sa stal mudrcom

Rudolf Sloboda

Drevený zámoček

Tomáš Klepoch

Palo Bálik

Vydavateľstvo Slovart, s. r.o., Bratislava

Tlačiarne BB, s. r. o., Banská Bystrica

Peter Uchnár

Svetozár Mydlo

Buvik, Bratislava

Kasico, a. s., Bratislava

Krajinka s koníkom

Marta Šurinová

Juraj Martiška, Maximka Martišková Juraj Martiška

Perfekt, a. s., Bratislava

Polygraf Print, s. r. o., Prešov

Rodinný výlet

Miloš Ferko

Martin Kellenberger

Vydavateľstvo SSS, s. r. o., Bratislava

Alfa print, s. r. o., Martin

Peter Uchnár

Braňo Gajdoš

Perfekt, a. s., Bratislava

Polygrafické centrum, Bratislava

SPN – Mladé letá, s. r. o., Bratislava

Slovenská Grafia, a. s., Bratislava

Tonino, pieskový šaško Sara Nui

d) Učebnice Hudobná výchova pre 3. ročník základných škôl

Eva Langsteinová, Belo Felix

DTP Štúdio SPN – Mladé letá

Ľubica Suchalová

e) Knihy o výtvarnom umení a obrazové publikácie Adolf Born autobornografie Ivan Csudai – vita brevis, ars longa

Adolf Born, Roman Maleček, Šimon Blabla a archív Ivan Csudai, Martin Marenčin a archív

Peter Michalovič

Šimon Blabla Ivan Csudai

Nakladatelství Slovart, s. r. o., Praha Vydavateľstvo Slovart, s. r.o., Bratislava

Kysuce

Jaroslav Velička

Slovenské ateliéry

Daniel Brunovský, Dedisa Gura Doričová

Daniel Brunovský

Štiavnické interiéry

Andrea Nižňanská, Iveta Chovanová

Andrea Nižňanská

Daniel Brunovský, Dedisa Daniel Brunovský, Zohor Vegaprint, s. r. o., Mošovce Gura Doričová Marenčin PT, s. r. o., Bratislava, Alterego Finidr, s. r. o., Český Těšín Občianske združenie KRUH, Banská Štiavnica

Tvar ducha

Ivan Melicherčík

kolektív

Pieseň piesní

spracovala Ľudmila Mlichová, Žilina

Tomáš Vicen

Magma, Svrčinovec

Tlačiarne BB, s. r. o., Banská Bystrica Tlačiarne BB, s. r. o., Banská Bystrica Uniprint, s. r. o., Považská Bystrica

Neomedia, s. r. o., Bratislava

i+i print, s. r. o., Bratislava

Peter Ďurík, Martin

f) Bibliofilské tlače Miroslav Cipár

Peter Ďurík

g) Študijné práce poslucháčov výtvarných a polygrafických škôl Havran III/VII

Marek Cina

Najkrajšie bájky

Jean de La Fontaine

Kristína Teplanová

Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava SOŠ polygrafická, Bratislava

Oslíkova stratégia

Michal Miškovec, Alexandra Michal Miškovec Gubelová, Michaela Bombilajová

SOŠ polygrafická, Bratislava

Prefíkaná myška

Rastislav Sopúšek, Patrik Emerich, Kristína Mikócziová, Gabriela Foltanovičová

Rastislav Sopúšek

SOŠ polygrafická, Bratislava

Slovensko-český obrázkový slovník Mária Nerádová zákerných slov pre deti

Mária Nerádová

Eur-med, a. s., Stará Turá

Žabí princ

Zuzana Mlynárčiková

Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava

Zuzana Mlynárčiková

ROČNÍK 2011 02

PapierPolygrafia MANAŽMENT

Seriál: MÝTY

V MANAŽMENTE 1. časť Mýtus je predstava o príčinách vzniku a fungovania určitých javov. V manažmente sú to mylné predstavy o efektívnosti nástrojov manažmentu, ktoré stoja firmy nemalé peniaze a hlavne znižujú efektívnosť riadenia. Pritom veci sa dajú riešiť inak, lacnejšie a efektívnejšie. A o tomto je náš seriál.

ČO VLASTNE ROBIA MANAŽÉRI? Manažéri sa venujú hlavne manažérskym činnostiam! Manažéri prichádzajú do práce ako prví a všetko, čo robia, sú manažérske činnosti. Nazrú do svojho diára alebo počítača, spravia si trojminútový time management na tento deň potom už len tvrdo „zarezávajú“ až do doby kedy síce unavení, ale s pocitom dobre vykonanej práce odchádzajú.

Čo manažéri naozaj robia? Výskumy však jednoznačne ukazujú, že i keď sa subjektívne domnievajú že svoj pracovný čas využili na 100%, v skutočnosti strácajú 22–25% času činnosťami, ktoré s riadením nemajú nič spoločné. Treba si uvedomiť, že zákonitosti našej psychiky jednoducho „nepustia“: nemôžeme sa domnievať, že po 50 minútach intenzívneho

ROČNÍK 2011 02

riešenia nejakého problému je naša schopnosť koncentrovať pozornosť taká istá ako na začiatku. Medzitým už klesla na cca 45% a tých zvyšných 55% venujeme niečomu inému. Takže ak si neurobíme prestávku, je takmer zbytočné v činnosti pokračovať. Platia aj iné zákonitosti: pôsobenie proaktívneho a retroaktívneho účinku činnosti, či pôsobenie Zeigarnikovej efektu v podobe tendencie k dokončeniu prerušenej úlohy. To sú zákonitosti akosi mimo nášho vedomia. Ani si neuvedomujeme, koľko strácame drahocenného času a energie. A toto je presne tá chvíľa, kedy treba dokázať zamerať pozornosť na nemanažérske činnosti. Napríklad tak, ako to robil prvý československý prezident Tomáš Garrique Masaryk, o ktorom je známe, že si vo svojej pracovni veľmi rád ostril ceruzky. Dwight Eisenhower tesne pred začiatkom operácie Overlord čítal kovbojku. Ale pozor! Iné je zvoliť takúto nenáročnú aktivitu k zefektívneniu manažérske práce a iné je napr. do bezvedomia sa vyvážať na športových autách či do nemoty hrať golf. To už nemá nič spoločné s psychohygienou. Ide teda nepochybne o „mieru“ zladenia toho, kedy, čomu a nakoľko sa venovať „nemanžérskym“ činnostiam, aby to stále bolo v prospech efektívnej manažérskej práce. V rámci tohto mýtu sa mi vždy vynorí spomienka na obdobie, keď u nás bolo v móde odvolávanie riaditeľov a následné voľby nových. V jednom z najväčších slovenských podnikov (cca 30 000 zamestnancov) vtedy odvolali generálneho riaditeľa a jeho nástupcom zvolili dovtedajšieho riaditeľa malého odštepného závodu (cca 250 zamestnancov). Ten – napriek tomu, že mal sekretárku – bol zvyknutý sám spracovávať poštu. Tento zvyk (či skôr manažérsky zlozvyk) si priniesol aj do novej funkcie. Lenže je trocha rozdiel otvárať, čítať a rozhodovať o osude desiatich zásielok a stovkách kusov doručenej pošty. Námestníci nového generála čakali až do popoludnia na potrebné informácie, rozhodnutia, pokyny, pretože pán generálny riaditeľ ešte nemal spracovanú poštu. Niet divu, že kedysi prosperujúci podnik skrachoval, a tento nový riaditeľ nenašiel dosť síl a odvahy, aby ho aspoň vytuneloval.

Čo by manažéri mali robiť? Podľa klasikov, manažérske činnosti sú orientované na: ❙plánovanie ❙organizovanie ❙motivovanie pracovníkov ❙hodnotenie pracovníkov ❙a rozvoj pracovníkov Tieto oblasti predstavujú päť základných sfér manažérskych činností. Život však hovorí, že sa im nevenujeme rovnomerne, mysliac si, že robíme iba manažérske činnosti. Je zrejmé, že podľa úrovne manažéra sa zástoj každej zložky činnosti trocha odlišuje, ale treba si položiť otázku, čo v jednotlivých oblastiach manažéri robia, resp. čo nerobia.

MANAŽMENT

Plánovanie – je zrejmé, že úlohy, ktoré firmu čakajú, majú rôzne úrovne dôležitosti a naliehavosti. Ale ruku na srdce, koľko manažérov si uvedomuje túto vzťahovú previazanosť? Na stanovenie priorít pri plánovaní je k dispozícii celý rad postupov (metóda ABC, Eisenhawerov princíp...), nie vždy si ich však manažéri pripúšťajú. Často všetky budúce úlohy považujú za rovnako dôležité. Paretove pravidlo jasne hovorí o tom, že iba 20 % našich činností sa podieľa na 80 % našej úspešnosti. Preto je pri plánovaní manažérskych činností najprv jednoznačné nutné stanoviť priority. Tým sa usporí mnoho energie a prostriedkov.

Organizovanie – už dávno neplatí koloniálna zásada „rozdeľ a panuj“ – najmä nie v oblasti riadenia. Logistika v pôvodnom obsahu (teda nie ako v slovenskej verzii – doprava a skladovanie) hovorí o tom, že je to „sústredenie finančných, materiálnych, technologických, informačných a ľudských zdrojov v čase a mieste za účelom dosiahnutia čo najväčšieho efektu činnosti“. A to by malo byť mottom pre organizačnú činnosť manažérov.

Motivovanie pracovníkov – tu je – z hľadiska striktného stanoviska trochu rozdiel: motivácia je vnútorný energetický zdroj, ktorý nás smeruje k určitým cieľom (resp. od iných nás odrádza), kým stimulácia je vonkajšie pôsobenie na správanie ľudí. Činnosť manažérov je orientovaná na stimuláciu – stanovenie cieľov, za ktoré bude pracovníkom poskytnutý nejaký bonus (napr. „ak urobíte toto, dostanete za to takúto odmenu“). Hodnotová orientácia ľudí je veľmi rozdielna. Ako sa hovorí v Čechách „někdo rád holky, někdo vdolky“. Preto by manažéri mali veľmi dobre zvažovať, čo je pre jednotlivých pracovníkov motivačným faktorom. Komu pridať na plate, koho pochváliť, koho poslať na školenie či na prezentáciu.

Hodnotenie pracovníkov – bude predmetom samostatnej časti, zatiaľ iba zdôrazňujeme, že by malo byť previazané na odmeňovanie, rozvoj, satisfakciu a angažovanosť pracovníkov.

Rozvoj pracovníkov – manažéri by mali dbať na kontinuitu rozvoja firmy – vychovávať a „pestovať“ svojich nástupcov – ale v súčasných firmách som sa málokedy stretol s tým, čo bolo nazývané „kariérny rozvoj, resp. plány nástupníctva“. Propagované celoživotné vzdelávanie je skôr súkromnou záležitosťou pracovníkov než súčasťou firemnej kultúry. Manažéri sa viac snažia získať „komplexných hráčov“ než investovať do rozvoja a rastu vlastných pracovníkov. Otázkou je, či vôbec existujú komplexní hráči. Osobne sa domnievam, že nie – okrem vysoko špecializovaných pozícií, ktoré však s riadením nemajú veľa spoločného. V tejto súvislosti si rád spomínam na môjho bývalého šéfa, ktorý si v našej firme raz mesačne našiel čas, aby obišiel všetkých riadiacich pracovníkov, aby im položil otázku „čo ste si v poslednom čase prečítali o modernom riadení?“. Keď som mu povedal – to a to, tak mi odvetil: „Ale doktore, to ste mi povedali pred

PapierPolygrafia

mesiacom!“. To bol skutočný tlak na permanentné vzdelávanie a dodnes som mu za to vďačný. Domnievam sa, že práve táto oblasť manažérskych činností je v súčasnosti nedoceňovaná a niekedy dokonca zaznávaná. Pritom takmer v každej prezentácii firemnej kultúry nájdeme na prvých miestach odkaz na to, že pracovníci našej firmy sú našim najvzácnejším kapitálom a ich rozvoj je predpokladom ďalšej prosperity firmy! A čo sa v skutočnosti robí? Dostať z ľudí maximum, bez toho, že by sme do nich investovali. Že je to krátkozraká orientácia, je každému zrejmé. Sumár toho, čo by mali manažéri robiť, je dostatočne známy. My sme tu uviedli to, čo väčšinou manažéri nerobia. Je preto až trocha podivné, že slovenská ekonomika napriek tomu ako-tak funguje. Mohla by však určite byť efektívnejšia – a najmä by viac zodpovedala našim tradíciám a nášmu naturelu – ak by sme akceptovali základné atribúty manažmentu. Chápem, že manažér musí občas urobiť i to, čo do náplne jeho pracovných činností nepatrí. Vypiť si kávičku, debatovať o „vtákovinách“, pohojdať na kolenách mladú sekretárku, ale nemalo by to byť na úkor hlavných činností, ktoré by mal realizovať. A k tomu súčasnej i budúcej generácii slovenských manažérov držím palce – v prospech nás všetkých. PhDr. Juraj Martínek

KTO JE Juraj Martínek Psychológ, tréner manažérskych zručností a jeden z prvých lektorov vzdelávania dospelých na Slovensku. Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a kvalifikáciu si postupne dopĺňal účasťou na kurzoch a prípravách v Československu, Holandsku a Veľkej Británii. Prakticky celý profesionálny život pracoval v riadiacich pozíciách, bol dlhoročným riaditeľom zamestnaneckého odboru v Slovnafte a viceprezidentom Združenia pre riadenie a rozvoj ľudských zdrojov. V súčasnosti pracuje ako lektor a tréner v oblasti rozvoja sociálnopsychologických zručností a je autorom či spoluautorom množstva výcvikových kurzov.

ROČNÍK 2011 02

PapierPolygrafia MARKETING

web - súčasť firemnej identity a komunikácie Bez webstránky si už nevieme súčasné Ako podnikanie ani na marketing predstaviť. A predsa sa v našom odvetví 2. časť nájdu firmy – a nie vždy len malé – ktoré na elektronickú prezentáciu ešte nesiahli, alebo jej venujú len minimálnu pozornosť. Nuž ale bez serióznej prezentácie firma neprerastie svoj miestny charakter a tak by mala byť vlastná webstránka jednou z priorít marketingu.

Seriál:

Účel webstránky •

Aké posolstvo má stránka odovzdať návštevníkovi? Má hovoriť o tradícii, zvýrazniť nové technológie, rýchlosť dodávky, nízku cenu...?

•

Aké informácie tam má nájsť? Chceme oznámiť iba históriu firmy a kontaktné údaje, alebo detailne popísať ponúkanú službu či produkt, pracovný proces, spracovanie dát a všetky technológie?

•

Čo je želanou akciou, ktorú by mal vykonať každý návštevník stránky? Chceme, aby sa návštevník začítal a obdivoval všetky možné technológie, ktoré zvládame? Alebo je naším zámerom, aby vyplnil on-line kontaktný formulár pre cenovú ponuku? Či je lepšie, aby sám vyplnil formulár na predbežný výpočet ceny štandardizovanej zákazky?

•

Ako s ňou chcete v budúcnosti pracovať? Budete ju pravidelne aktualizovať o nové technológie, nové referencie, novinky z vašej dielne či z celého polygrafického odvetvia? Plánujete vytvoriť v budúcnosti nejaké diskusné fórum či blog v rámci svojej stránky?

Obsah a štruktúra Jadrom každej internetovej prezentácie je kvalitný obsah osadený do prehľadnej a intuitívnej štruktúry webstránky. Tieto dva prvky musia byť vyvážené – na vkusnom vešiaku musí byť zavesený úhľadný obsah,

ROČNÍK 2011 02

aby návštevníkov nemiatli navigačné prvky a nestratil sa v stránke samotnej. Obsah tiež musí byť pripravený špeciálne pre webstránku, aby informoval, ale nenudil. Rozsah podrobností závisí od účelu stránky – aj keď nejeden webový odborník vám bude tvrdiť, že viac ako dve obrazovky textu pod sebou (pri rolovaní kolieskom myši) nie sú prípustné, pravdou je, že text môže byť taký dlhý, ako dlho dokáže udržať čitateľa pri obrazovke. Dlhé texty je však vždy dobré rozdeliť podnadpismi, oživiť obrázkami, rozdeliť ich na niekoľko vzájomne previazaných pokračovaní.

Prehľadnosť je základom Nárok na prehľadnosť webstránky si diktuje použitie takého menu, v ktorom v ktorúkoľvek chvíľu a kdekoľvek na webstránke môžem intuitívne a okamžite prejsť nielen o úroveň vyššie, ale aj do úplne inej sekcie. Nejedna firma sa pokúša pri označovaní jednotlivých sekcií webstránky až príliš popustiť uzdu fantázii. Prevažnej väčšine firiem sa však experimentovanie nevypláca, to si môžu dovoliť azda len reklamné agentúry. Návštevník webu je totiž zvyknutý na určité štandardy označovania, delenie a názvy sekcií, preto je odporúčané v tejto oblasti zostať konzervatívnym. Keď označíte sekcie výstižnými a popisným názvami ako Domov, Produkty, Služby, Technológie, O nás, Kariéra alebo Kontakt, tak sa nikto nestratí a každému je okamžite jasný obsah sekcie. Skúste však s týmito názvami sekcií spárovať kreatívnejšie názvy, ako: My-Vy, Zaklopte, Džobík alebo Naša práca. Ani jeden nie je jednoznačný.

Technická realizácia V tejto oblasti je lepšie sa poradiť s odborníkmi – ktorých tak či tak musíte prizvať k technickej príprave webu. Samozrejme, môžete výstavbu webstránky zveriť nejakému študentovi informatiky, ale pokiaľ sa o dva roky rozhodnete pre malú úpravu formuláru či zmenu vizuálu, ťažko budete autora znovu hľadať. Vhodnejšie je obrátiť sa na firmu – hoci aj malú – pretože má overiteľné referencie, skúsenosti a predpoklad dlhodobejšieho pôsobenia na trhu ako študent, ktorý si webstránkami len privyrába. Samotná stránka môže byť statická – bez systému na správu obsahu, čo však veľmi sťažuje rýchle úpravy obsahu. Druhou možnosťou je zvoliť si tzv. CMS (Content Management System) - systémy na správu obsahu webstránky. Ide o nástroje, ktoré ľuďom bez technických skúseností umožňujú hravo upravovať obsah webstránky, vytvárať sekcie, články, pridávať obrázky či linky. Tieto systémy sú štandardne platené, ale existujú aj bezplatné verzie, no vždy musíte počítať s nákladmi na doménu (www názov stránky), hosting (prenajatie priestoru na serveri, kde budú fyzicky uložené dáta webstránky), s výdavkami na grafický návrh stránky a celé nastavenie a spustenie webu. Najznámejšie CMS u nás sú Flox, euriCMS, Cyclone či Buxus, z bezplatných Joomla!, Wordpress, Drupal

MARKETING

či slovenský Opiner. Práca v bezplatných CMS systémoch je však náročnejšia a menej intuitívna.

Testovanie a aktualizácie Nebudeme sa podrobne venovať grafickým návrhom ani samotnej výrobe webovej prezentácie, to už je záležitosťou konkrétneho dodávateľa. Objednávateľ však musí definovať farebnosť, štýl prezentácie aj textov, aby napríklad v graficky tradicionalistickom webe neboli texty hýriace vtipom a naopak. Pred samotným zverejnením webstránky je dôležité otestovať funkčnosť všetkých prvkov, a pokiaľ máte čas a zdroje, tak aj využiť testovanie užívateľskej skúsenosti. Ide o sledovanie testera – návštevníka pri jeho prechádzaní webom a pri používaní stránky. Tester má za úlohy na webstránke vykonať určité akcie (vyhľadať adresu firmy, nájsť históriu firmy atď.) Takéto testovanie odhalí, kde sa návštevník zasekne a nevie nájsť informáciu, ktorú hľadá – tieto skúsenosti sa potom prenášajú do zmeny štruktúry stránky. Po testovaní a úpravách už nečakajte, kým dotiahnete všetky detaily stránky k úplnej spokojnosti – publikujte ju čo najskôr, aby ju mohli hneď začať indexovať vyhľadávače a používať návštevníci. Ak máte na webstránke pri spustení nedokončené sekcie, snažte sa ich čo najskôr doplniť. Je komické, keď rok po publikovaní má stránka stále niektoré sekcie s nápisom „Vo výstavbe“. Aby mali návštevníci dôvod vracať sa na stránku, ponúknite im hodnotu napríklad vo forme publikovania správ z vášho odvetvia, pravidelné novinky z vašej dielne, alebo na webstránke integrujte napríklad formulár na výpočet ceny najčastejšie požadovaných produktov a služieb.

PapierPolygrafia

Centrum, Atlas a Azet. Ostatné nie sú také významné, výhodou je však, že ide o bezplatnú formu propagácie webstránky. Pre propagáciu neváhajte použiť aj váš zoznam kontaktov a zákazníkov – dajte im vedieť o novom webe, ale zároveň ich milo požiadajte o prípadné námety či návrhy na úpravu, pokiaľ im tam niečo chýba. Alebo môžete na zadnú stranu vizitiek vašich pracovníkov dať informáciu o novej firemnej internetovej prezentácii, či ku každej dohotovenej zákazke pridať kartičku s informáciou o webe. Keď ste váš web úspešne spustili a dali svetu o ňom vedieť, zostáva už len nezabudnúť naň a venovať sa jeho doplňovaniu, pridávaniu noviniek či úprave funkcionality, ak sa potvrdila ako nedostatočná. Tomáš Jaroš PapierPolygrafia (autor je odborník na marketingovú komunikáciu)

SEO – Optimalizácia pre vyhľadávače Keďže súčasnosť žije internetovými vyhľadávačmi, musí byť stránka upravená tak, aby vyhľadávače ako Google, Seznam alebo Bing mohli jej obsah ľahko indexovať – ukladať vo svojej informačnej štruktúre, vyhodnotili ho ako relevantný a kvalitný (známe hodnotenie kvality stránky ako napr. Pagerank u spoločnosti Google), a teda ho mohli uprednostniť vo výsledkoch vyhľadávania. Dôležité je pri príprave textov na webstránku používať kľúčové slová, o ktorých predpokladáme, že ich pri hľadaní použijú ľudia, ktorých chceme dostať na webstránku. Celá problematika SEO (Search Engine Optimization) je veľmi rozsiahla a venujú sa jej špecializované firmy, lebo veľkým firmám sa zavedenie optimalizácie vyplatí. Okrem používania kľúčových slov je druhou hlavnou zbraňou na zlepšenie pozície vo výsledkoch vyhľadávačov získanie čo najviac prichádzajúcich www liniek (tzv. hyperlinky, ktoré z inej stránky odkazujú na vašu webstránku) z rešpektovaných stránok s podobným zameraním ako je tá vaša.

Propagácia webu Zaradenie vašej firmy do relevantných internetových katalógov môže pomôcť k lepšiemu umiestneniu vašej webstránky vo výsledkoch vyhľadávania. V slovenskom prostredí sa oplatí zaradiť svoju firmu do katalógu Zoznam,

ROČNÍK 2011 02

PapierPolygrafia REKLAMA

Biznis sa rodí v komunikácii O reklame s Ivom Tomanom Obdobie poznačené finančnou a hospodárskou krízou sa stalo doslova najaktuálnejšou učebnicou biznisu, v ktorej sa oplatí nielen „listovať“, ale predovšetkým vziať si ponaučenie. Týka sa to i miesta reklamy v trhovom prostredí.

Každý z nás už pocítil na vlastnej koži, že príjemnejšie je učiť sa na chybách iných ako na vlastných. Hlavne je to menej bolestivé. Aj preto sme sa rozhodli venovať problematike reklamy na stránkach nášho časopisu. Ambíciou redakčného kolektívu je nielen šíriť pozitívne myšlienky medzi čo najširšou – v našom prípade najmä odbornou – verejnosťou, ale očakávame aj spätnú väzbu. Najmä v podobe skúseností z pracovísk našich čitateľov. Veď biznis sa rodí komunikáciou! A vzápätí sa žiada dodať to varovné: „Ak začnete šetriť v komunikácii, tak vlastne začínate ohrozovať svoju podstatu“.

Grafická inzercia alebo článok? „Načo je nám najlepší výrobok na svete, keď sa o ňom ľudia nedozvedia?“ adresoval otázku majiteľ medzinárodnej firmy Taxus International Ivo Toman poslucháčom na jednom zo svojich jedinečných seminárov, ktoré vynikajú nápaditosťou. Napriek tomu ešte aj dnes mnohé (hlavne veľké) firmy tvrdia, že reklamu nepotrebujú, že zákazníci i konkurenti ich poznajú. Niektoré navyše žijú z toho, že majú lobing, získavajú štátne zákazky a presadzujú sa rôznymi (neraz i nekalými) cestami v tendroch. Pre väčšinu firiem však platí, že musia presvedčiť zákazníkov o výhodnosti kúpy ich produktov. Najschodnejšia cesta je formou reklamy, čo nie vždy musí byť v podobe grafickej inzercie. Efektívnym spôsobom je aj odborný článok, z ktorého sa čitatelia dozvedia viac ako z niekoľkých slov reklamy.

Testovať, merať, vyhodnocovať – platí aj v prípade reklamy Dôležitým momentom je vyhodnotenie reklamy z hľadiska účinnosti. Mnohé reklamné agentúry tvrdia, že nie je možné zmerať účinnosť každej reklamy. „A my to pritom meriame od decembra 2004. Vyvinuli sme softvér cez internet, takže naši klienti dokážu zmerať výsledky marketingu s presnosťou 98 – 100 %. Dokázali sme, že polovica peňazí na reklamu nemusí byť vyhodená. Čo funguje a čo nie, je v oblasti marketingu a obchodu vyskúšané na mnohých tisícoch predajcoch v piatich krajinách“ – povedal Ivo Toman a dodal, „ tak operatívne

ROČNÍK 2011 02

môžeme zrušiť to, čo nefunguje a prináša nám stratu a sústrediť sa na ziskové akcie.“

Opakujte to, čo funguje - a zarábajte Asi najvyššiu výpovednú hodnotu o efektivite nákladov na marketing má ukazovateľ „prietok“. „Sú to peniaze, ktoré vám ostanú potom, ako „pretiekli“ vašou firmou. Tento pojem sme si vypožičali z teórie obmedzenia. A trochu sme ho upravili. Pri meraní efektívnosti marketingu sa nepočíta čo máte na sklade, ale čo ste skutočne predali. Definícia prietoku je: Prietok = (zaplatené tržby v cene bez DPH) – (marketingové náklady). Cieľom je zvyšovať práve tento ukazovateľ a zároveň znižovať náklady marketingové, variabilné a fixné. Nemusíte šetriť v období krízy ako ostatní, ale môžete opakovať to, čo funguje a zarábať“zdôraznil Ivo Toman. Softvér umožňuje zistiť ziskovosť marketingových akcií alebo produktov. Používateľ tak zistí, čo najviac funguje a môže testovať nové aktivity. Výsledky ponúka softvér v prehľadových tabuľkách a grafoch. Je možné voliť časové obdobie, zoraďovať dáta podľa viacerých ukazovateľov, tiež vkladať ukážky reklamy a pod.

Nepretržitá dostupnosť „Softvér sme nastavili tak, aby práca s ním bola intuitívna, používateľsky jednoduchá“ – povedal pán Toman. Ako hlavnú výhodu označuje nepretržitý prístup k informáciám kdekoľvek na svete, vhodnosť pre firmy zo všetkých oblastí podnikania, nezávislosť od veľkosti firmy, či bezpečnosť. Podľa jeho slov je prostredníctvom softvéru možné testovať ako napr. tlačovú, rozhlasovú či televíznu reklamu, e-maily, obchodnú korešpondenciu, reklamu na autách, direct marketing, ponuky iných produktov na obaloch výrobkov, kupóny s odpoveďou, telemarketing, sponzoring, výstavy, vernostné programy a iné, a samozrejme ich vplyv na predaj a teda tržby danej spoločnosti.

Investície do myslenia ľudí Rast výdavkov na reklamu na Slovensku, ktorý je síce v prepočte na jedného obyvateľa v porovnaní s vyspelými krajinami stále veľmi nízky, má v domácich podmienkach rastúci trend. Nedávna kríza v niektorých oblastiach však zabrzdila rastové trendy v reklame. Pocítili to najmä tí, ktorých jediným zdrojom

REKLAMA

financovania je práve reklama, ako napr. inzertné či niektoré odborné médiá. A to aj napriek tomu, že odborníci neustále zdôrazňujú, že v čase krízy je potrebné venovať reklame zvýšenú pozornosť. Súčasný prístup väčšiny firiem sa zameriava na šetrenie nákladov na nesprávnom mieste, práve v oblasti propagácie, pričom mnohí zaujali vyčkávací postoj na „lepšie časy“. Boja sa robiť rozhodnutia, znižuje sa ochota zdieľať riziko, narastá neochota inovovať. Pritom ekonomickí odborníci vo svojich výskumoch presviedčajú, že je potrebné investovať do myslenia ľudí, zvýšiť komunikáciu so zákazníkom, ktorí budú ochotní za nové myšlienky, nové nápady zaplatiť viac peňazí.

Veľavravné skúsenosti z praxe V teoretických príručkách o reklame sa autori zhodujú, že je potrebné reklamou originálne a cielene osloviť nového zákazníka a zároveň posilniť spokojnosť doterajších zákazníkov. Cesty vedúce k danému cieľu sú síce rôznorodé, ale väčšinou k zákazníkovi vedú prostredníctvom reklamy, inzercie. V tejto časti sa pokúsime zosumarizovať cenné skúsenosti odborníka z praxe, Iva Tomana, ktorý svojimi názornými príkladmi a výrokmi neraz potiera učebnicové definície

Tvorba reklamy má svoje zásady

PapierPolygrafia

Tajemství vnitřní mluvy a ďalšie) a kníh Revolučná angličtina, kde k predanej knižke priložil takú istú knihu ako darček a ešte listom vyzval klienta, aby ju niekomu daroval. Lavína predajnosti sa spustila nad očakávanie. Dôležité tiež bolo, že vďaka zvýšenému nákladu kníh, ich náklady na výrobu boli nižšie, takže „lacné knižné darčeky“ zvýšili záujem o ďalšie knihy, ktoré tiež mohli byť vytlačené vo zvýšenom náklade. Sabina Bašťovanská

KTO JE Ivo Toman Ing. Ivo Toman (1966) , zakladateľ medzinárodnej spoločnosti TAXUS International, sa narodil s Touretteovým syndrómom. Aj napriek problémom spôsobeným týmto postihnutím absolvoval vysokú školu a následne sa začal zaujímať o predaj, marketing a aplikovanú psychológiu. Stal sa predajcom v priamom predaji. Ako úspešného predajcu ho požiadali, aby školil iných. Váhal, pretože má tiky, dokonca aj zvukové. Nakoniec však súhlasil a začal školiť ostatných. O svojich skúsenostiach v predaji potom napísal knihu. Bola úspešná a tak napísal ďalšie tri. Vyškolil desiatky tisíc ľudí na Slovensku, v Čechách, v Maďarsku a v Rakúsku. Nahral niekoľko vzdelávacích audio a video programov. Zaujíma sa o netradičné metódy rozvoja jednotlivcov a o marketing. Zistil, že marketingové poučky "profesorov" z Ameriky v našom prostredí príliš nefungujú. Cítil však, že existujú pravidlá, ktoré majú všeobecnú platnosť a že pre úspech v marketingu je najdôležitejšie umenie ovplyvňovať iných ľudí. V roku 2002 sa presťahoval do Prahy a v roku 2003 začal s manželkou Martinou Králíčkovou vyvíjať novú metódu učenia sa jazykov. Spoločne uviedli na český a slovenský trh Revolučnú angličtinu TAXUS Learning® a Revolučnú nemčinu TAXUS Learning®. Dnes sa predávajú v piatich krajinách a v ďalších sa ich vydanie pripravuje. Po 16 rokoch príprav zhrnul svoje teórie na prelome rokov 2006/2007 do nového vzdelávacieho programu s názvom Instinkt zabijáka , neskôr mu dal názov Marketingová psychológia. Ivo Toman venuje časť svojich príjmov podobne postihnutým ľuďom ako je on sám, ale ktorí nemali to šťastie a z rôznych dôvodov sa nepresadili. V roku 2008 bol zapísaný do Almanachu 1000 Leaders of Czech Republic.

Reklama, ak má byť účinná, musí predovšetkým zaujať, vzbudiť pozornosť a vyvolať emócie. Agresivita v reklame (aj farebná či grafická) je chybou a dokonca ani humorná reklama nevyvoláva potrebu opakovania. Pri jej tvorbe je potrebné nájsť významové slovo, ktoré môžeme spojiť s vhodným sloganom, zvýrazniť písmom. Najdôležitejšie slová v reklame sú „zdarma“ (ktoré pôsobí tak, že ľudia radi minú viac, len aby niečo mali zdarma) a tiež obmena slova „nový“ (na novinku spotrebitelia s obľubou reagujú, preto je treba neustále inovovať svoje produkty, ale aj pravidelne o nich informovať - veď načo je nám geniálny výrobok, keď sa o ňom ľudia nedozvedia?). Pri rozhodovaní v reklame je pre spotrebiteľa dôležitý správny pomer emócií a logiky. Ideálny je pomer 9 dielov emócií k 1 dielu logickému. Logicky si musí spotrebiteľ zdôvodniť, že utratené peniaze za nákup nejakej novinky stoja za to, aby nemal pocit viny. Slovo „lacný“ prekladá mozog ako nekvalitný Dôležité pri tvorbe reklamy je písať ju slovníkom priemerného zákazníka. Teda nepoužívať cudzie slová. Rovnako dôležité je vedieť narábať so slovom „lacný“. Pretože ľudia väčšinou nechcú nakupovať lacno, ale chcú nakupovať výhodne. „Slovo lacný v mozgu Mediamix reálnych výdavkov na reklamu na Slovensku v rokoch 2008 – 2010 znamená nekvalitný, slovo drahý v mozgu znamená 2008 2009 2010 kvalitný a slovo prvý znamená najlepší. Teda byť prvý je lepšie ako byť lepší“ – tvrdí pán Toman, ktorý je podiel v % v mil. € podiel v % v mil. € podiel v % v mil. € autorom inzerátu (tvoril ho 2 týždne), ktorý zarobil televízia 43,1 156,01 41,7 116,00 42,6 110,80 milióny. Pozitívne skúsenosti v spoločnosti Taxus International majú s predajnou akciu typu 1 + 1, tlač 31,1 112,49 30,3 84,42 28,1 73,10 alebo 2 + 1. „Avšak v prípade produktov, ktoré sa outdoor 12,3 44,35 12,0 33,50 11,8 30,82 predávajú nie tak často, ako autá, nábytok ap., tam rozhlas 6,4 23,17 7,2 20,10 7,4 19,30 treba ponúknuť tovar najskôr drahšie a potom dať zľavu. V prípade tovarov, kupujúcich častejšie, zľavy internet 6,8 24,63 8,4 23,30 9,6 25,10 nedávajte, ľudia si na to zvyknú a nakupujú len za kinoreklama 0,3 1,30 0,4 1,40 0,4 1,20 zľavy. Tam použite obchodnícke súbory typu 1 + 1, veď získať niečo zdarma je úžasné“ – vysvetlil pán SPOLU 100,0 361,68 100,0 278,36 100,0 260,14 Toman. Svoje tvrdenie podporil predajnou akciou Údaje sú odhadmi časopisu Stratégie. Zdroj: Stratégie, 2011 vlastných kníh o marketingu (Debordelizace hlavy,

ROČNÍK 2011 02

PapierPolygrafia ŠKOLSTVO

Stredoškolský boom v príprave grafikov digitálnych médií Štúdium a prípravu na polygrafické profesie sprevádzajú v posledných rokoch časté zmeny, ktoré neraz zatienia orientáciu v možnostiach mladých pri výbere ich budúceho povolania. V minulosti sme boli zvyknutí, že polygrafickí odborníci sa vzdelávali predovšetkým na Strednej odbornej škole polygrafickej v Bratislave s kvalitným odborným i technickým zázemím. Dnes však až 29 stredných škôl ponúka prípravu žiakov v niektorom z polygrafických odborov. Rozhoduje atraktivita budúceho zamestnania a z toho plynúci záujem mladých. Natíska sa však otázka, či kvalita štúdia na toľkých školách (pravdepodobne s nedostatočne kvalifikovaným zázemím a technickým vybavením) môže zodpovedať vzrastajúcim požiadavkám praxe. Od septembra 2008 Ministerstvo školstva SR schválilo vzdelávací program pre celú skupinu polygrafických odborov. Ide o rámcový program, ktorý stanovuje minimum hodín na všeobecné vzdelávanie ako aj na odborné a praktické vzdelávanie. Každá škola má možnosť prispôsobiť si ho a vytvoriť vlastný školský vzdelávací program. „My robíme zmeny minimálne raz za dva roky,“ povedal riaditeľ Strednej odbornej školy polygrafickej v Bratislave Ladislav Kováč, „takže v školskom roku 2011/2012 ponúkame okrem školských vzdelávacích programov polygrafický technik, grafik médií, dizajnér médií, ofsetový tlačiar a knihár aj dva nové vzdelávacie programy. V súčasnosti je naša škola jediná na Slovensku svojho druhu s komplexnou ponukou programov so zameraním na polygrafiu a médiá. Na základe požiadaviek zamestnávateľov a vývoja technológií sme zriadili školský vzdelávací program Operátor digitálnej tlače a Marketing médií.“

Operátor digitálnej tlače Profesia operátor digitálnej tlače je modernou podobou klasickej polygrafickej profesie tlačiar. Digitalizácia textových a obrazových dát zasiahla aj samotnú fázu prenosu tlačovej farby na potláčaný materiál. Klasickú ofsetovú tlač pri nízkonákladovej tlači Riaditeľ nahrádzajú digitálne tlačové Strednej odbornej školy stroje a k nim patria polygrafickej v Bratislave produkčné kopírovacie Ladislav Kováč. zariadenia. Práca tlačiara sa zmenila na prácu operátora digitálnej tlače. Základom prípravy je zvládnutie práce

ROČNÍK 2011 02

s digitálnymi dátami, ktoré predstavujú rozloženie textov a obrázkov na jednotlivých stranách knihy, brožúry alebo inej tlačoviny. Operátor už nepracuje s tlačovou formou a tlačovou farbou, ale s dátami vo forme dokumentov a s tonerom v kazetách. Operátor prijíma dátové súbory a dokumenty pre tlač náhľadov a tlačových zákaziek spracovávaných digitálnymi tlačovými technológiami z internetu a z prenosných médií pomocou príslušných počítačových programov. Operátor ovláda prostredníctvom výpočtovej techniky, grafických a riadiacich programov správu dokumentov, správu farieb a postupné vyhotovovanie výtlačkov v digitálnom tlačovom stroji alebo v produkčnom kopírovacom zariadení. Absolvent vie využiť svoje vedomosti a zručnosti aj pri veľkoformátovej tlači v oblasti reklamy a propagácie. Praktické vyučovanie sa realizuje v 1. ročníku ako súvislé dvojdňové a vo vyšších ročníkoch ako súvislé štvordňové vyučovanie v predmete odborný výcvik. Absolvent získa výučný list a maturitné vysvedčenie.

Marketing médií Profesia pracovník marketingu v oblasti printových a digitálnych médií je zameraná na úvodnú fázu výroby printových alebo digitálnych produktov, ktorou je príjem zákaziek, rokovania so zákazníkmi a vyhotovovanie finančných kalkulácií. Pracovník marketingu pracuje v tíme s polygrafickým technikom a ďalšími odbornými pracovníkmi a manažérmi polygrafickej výroby alebo v prípade digitálnych médií s kreatívnym pracovníkom a programátorom. Absolvent odboru ovláda odbornú polygrafickú terminológiu, terminológiu z oblasti internetu, internetového marketingu a digitálnych médií, základné technologické postupy pri výrobe príslušného sortimentu výrobkov, ich vlastností, ponuku, distribúciu, využíva výsledky prieskumu trhu, techniky predaja, obsluhu počítača, inú techniku v administratívnej činnosti a administratívu a hospodársku korešpondenciu a evidenciu. Orientuje sa na prácu so zákazníkom od prijatia zákazky do výroby až po jej expedíciu. Spracováva dokumentáciu o zákazníkovi, zákazke samotnej, ako aj o postupe jej spracovania. Pre zamestnávateľa je pracovník marketingu jednou z kľúčových pracovných pozícií, od ktorej závisí spokojnosť zákazníka. Štúdium sa končí získaním výučného listu a maturitného vysvedčenia.

ŠKOLSTVO

Školy sú financované podľa kvantity Napriek vysokému počtu škôl, ktoré ponúkajú prípravu žiakov v niektorom z polygrafických odborov, ani jedna neponúka výučbu strojmajstrov. Profesiu knihárov ponúka síce bratislavská škola, ale záujem nie je (s výnimkou škôl pripravujúcich žiakov so zdravotným postihnutím). Najväčší záujem – až 659 žiakov – je o profesiu grafik digitálnych médií. Ide teda o odbor, ktorý sa za posledné roky dostal medzi najžiadanejšie, a preto ho väčšina škôl zaraďuje do vzdelávacích programov. Je to však aj dôsledok nepriaznivej finančnej situácie škôl, ktoré sú financované na základe normatívov podľa počtu žiakov. V záujme odlíšenia sa od iných škôl tá bratislavská s prívlastkom „polygrafická“ sa snaží vybudovať vo svojich priestoroch tzv. Centrum odborného vzdelávania (COV). Umožňuje to zákon o odbornom vzdelávaní. Centrá možno vytvoriť v rámci vyšších územných celkov. Ich cieľom je zabezpečiť rekvalifikáciu uchádzačov o zamestnanie, celoživotné vzdelávanie zamestnancov, inštruktorov, zástupcov stavovských a profesijných organizácií a vzdelávanie odborných pedagógov. V prípade zriadenia COV by vedenie školy mohlo nielen lepšie využiť technické vybavenie školskej tlačiarne, ale škola by sa citeľnejšie mohla odlíšiť aj v konkurenčnom boji na poli poskytovania kvalitných vzdelávacích služieb. Zriadenie COV a prípravy pre skupinu odborov Polygrafia a médiá pri Strednej odbornej škole polygrafickej v Bratislave schválili v uznesení aj delegáti valného zhromaždenia Zväzu polygrafie na Slovensku. PaP

Profesionálne práce študentov polygrafie 5. ročník súťaže zručností mladých grafikov na PRINTexpo v Brne Jednou z možností, kedy žiaci a študenti stredných škôl s polygrafickým zameraním majú možnosť preukázať svoje odborné zručnosti a talent, sú výstavy a veľtrhy. Tú tohtoročnú možnosť – nedávny veľtrh PRINTexpo v Brne – využilo 11 škôl, z toho 3 zo Slovenska (Stredná odborná škola polygrafická Bratislava, Stredná odborná škola Kalná nad Hronom a Stredná odborná škola Košice). Organizátormi 5. ročníka súťaže zručností mladých grafikov boli Integrovaná stredná škola polygrafická Brno a Fast Forward Brno. Vďaka pracovníkom Národného divadla Brno sa témou súťaže stala konkrétna kultúrno-spoločenská akcia v meste – Múzejná noc. Žiaci dostali tri úlohy: grafický návrh a spracovanie divadelného programu (ND Brno na január – marec 2011), grafický návrh a spracovanie divadelného bannera (Múzejná noc 14. mája 2011, Janáčkova opera) a grafický návrh a spracovanie divadelného letáku (ND Brno pre operetu Netopier). Študenti pracovali vo dvojiciach. Reprezentovali nielen seba, ale predovšetkým školu. Ich riešenia boli vystavené v priebehu veľtrhu PRINTexpo a po jeho skončení ich organizátori presunuli

PapierPolygrafia

Dvojice víťazov jednotlivých úloh, vpravo sú Jakub Hronec a Ladislav Puškár zo SOŠ z Košíc, ktorí najlepšie spracovali divadelný leták.

do priestorov Janáčkovho divadla v Brne, kde ich mali možnosť obdivovať milovníci umenia. V priebehu druhého dňa veľtrhu niekoľko desiatok žiakov a ich vyučujúcich s napätím sledovali vyhlasovanie výsledkov súťaže. Hodnotné odmeny sponzori súťaže venovali tým Z celkového najúspešnejším. „Boli prvenstva v súťaži to prekrásne prežité sa mohli tešiť žiaci tri dni,“ zhodnotila SOŠ mediálnej za organizátorskú grafiky školu riaditeľka a polygrafie Integrovanej strednej Rumburk Jan školy polygrafickej Herman a Michal z Brna Jarmila Erben Šustrová. Napriek množstvu pozitív v rámci vyhodnotenia mali žiaci možnosť poučiť sa aj zo svojich chýb. „Všetci sa snažili a bojovali, krásne zvládli typografické pravidlá,“ dodal odborník z praxe Martin Novotný, riaditeľ Grafie CZ, „no niektorí nezvládli logotypy a postrehli sme aj chybičky, ktoré sa neodpúšťajú a viaceré úlohy sme odporúčali riešiť inak. Podstatné je, že na každej práci bolo niečo inšpiratívne, nové, atraktívne.“

Vyhodnotenie: 1. miesto za 1. úlohu (divadelný program) – VOŠ a SPŠ grafická, Hellichova, Praha, žiaci: Vilém Vachtl, Barbora Havrdová 1. miesto za 2. úlohu (divadelný banner) – Stredná škola polygrafická, Olomouc, žiaci: Kristína Komárková, Petra Křížková 1. miesto za 3. úlohu (divadelný leták) – Stredná odborná škola, Košice, žiaci: Jakub Hronec, Ladislav Puškár

Celkové umiestnenie: 1. miesto – Stredná odborná škola mediálnej grafiky a polygrafie, Rumburk, žiaci: Jan Herman, Michal Erben 2. miesto – Stredná škola polygrafická, Olomouc, žiaci: Kristína Komárková, Petra Křížková 3. miesto – Stredné odborné učilište technické, Přelouč, žiaci: Eliška Karešová, Jan Hanuš PaP

ROČNÍK 2011 02

PapierPolygrafia PRIESKUMY

Zahraniční investori na Slovensku sú optimistickejší Nedávno realizovaný prieskum piatich zahraničných obchodných komôr, na ktorom sa zúčastnilo 166 firiem podnikajúcich na Slovensku, avizuje, že zahraniční investori sa na vývoj v našej krajine pozerajú optimistickejšie a v tomto roku počítajú s lepšími obchodmi. V súlade s týmito výsledkami chce 39% opýtaných firiem opäť prijímať zamestnancov. „Región však bojuje s niektorými problémami, ktoré sa môžu stať prekážkou,“ povedal hovorca Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory Marcus Halt pri predstavení výsledkov projektu. Súčasnú ekonomickú situáciu považuje za dobrú síce stále len Hovorca Slovenskomenej ako 30% opýtaných, ale nemeckej obchodnej takmer dve tretiny očakávajú a priemyselnej zlepšenie v tomto roku. To isté komory Marcus Halt. platí aj pre očakávania vo vlastnej firme. Približne 40% firiem chce preto viac investovať a rozšíriť stav zamestnancov. „Veľké firmy tu už majú svoje zastúpenie,“ povedal hovorca, „takže teraz prichádzajú najmä stredné a malé podniky. Nemecké firmy, ktoré dosahujú na Slovensku celkový obrat cca 15 mld €, tu zamestnávajú

okolo 90 000 Slovákov a k nim by malo tento rok pribudnúť ďalších 10 000“. Takémuto vývoju vo veľkej miere napomáha najmä zníženie nákladov na prepúšťanie a prijímanie zamestnancov, čo vyplýva aj z avizovaných zmien v Zákonníku práce. V porovnaní s podobným minuloročným prieskumom boli všetky faktory – Obchodný radca s výnimkou nákladov na prácu – Rakúskeho veľvyslanectva hodnotené pozitívnejšie. Patrik Sagmeister. Aj rakúski investori avizujú príchod ďalších firiem. „Celkovo je na Slovensku okolo 1600 rakúskych firiem a zatiaľ môžeme len odhadom povedať, že sa sem chystá ďalších 100 firiem. Zároveň však 20–30 firiem odíde, je to taký prirodzený pohyb,“ doplnil obchodný radca Rakúskeho veľvyslanectva Patrik Sagmeister. Slovensko je charakterizované podľa názoru opýtaných investorov najmä členstvom v Európskej únii, pracovnými silami ochotnými pracovať za relatívne mierne náklady a prehľadným daňovým systémom. V porovnaní s inými štátmi strednej a východnej Európy hodnotia účastníci ankety Slovensko ako najatraktívnejšiu investičnú lokalitu. „Prevažná väčšina zahraničných podnikov (83%) by dnes svoju investíciu na Slovensku zopakovala,“ zdôraznil konateľ Slovenskonemeckej obchodnej a priemyselnej komory Guido Glania. Napriek tomu je dôvod na kritiku. Potrebu nápravy vidia európske firmy najmä v boji proti korupcii, v posilnení vymožiteľnosti práva a v reforme Konateľ Slovenskovzdelávacieho systému, aby nemeckej obchodnej príprava najmä na technické a priemyselnej komory povolania bola zameraná viac Guido Glania. na súčasnú prax. PaP

Trendy v prieskumoch o konjunktúre na Slovensku 2006-2011* Ako hodnotíte perspektívu slovenskej ekonomiky na rok 2011?

Ako hodnotíte súčasnú hospodársku situáciu na Slovensku? 80

70 60

63 57

70 57

percent

50 40

40 32

20 15 10 0 2006

0 2007

0 2008

2010

2011

40 35

27 15

zlá

ROČNÍK 2011 02

2 2006

2007

2008

2009

dobrá uspokojivá

0 2009

50 40

5 0

2010

2011 lepšia

* Do roku 2008 prieskum iba medzi nemeckými investormi; od roku 2009 spoločný prieskum medzi európskymi investormi

nezmenená horšia

ZO SPOLOČNOSTI

PapierPolygrafia

Mondi vyčistilo Čutkovskú dolinu pri Ružomberku Spoločnosť Mondi SCP Ružomberok zorganizovala štvrtý Ekologický deň pre svojich zamestnancov s rodinami v Čutkovskej doline. Výsledkom práce vyše stovky ľudí je vyčistená dolina a drevené posedenie v populárnej oddychovej zóne pri Ružomberku. Celkovo 7 lavičiek a dva stoly z dreva po sebe zanechali zamestnanci najväčšieho celulózovo-papierenského podniku na Slovensku – Mondi SCP – po Ekologickom dni, ktorý sa uskutočnil v Čutkovskej doline pri Ružomberku. Okolo 100 zamestnancov a ich rodinných príslušníkov sa vo svojom voľnom čase dobrovoľne zapojilo už štvrtýkrát do zlepšovania okolia, v ktorom fabrika pôsobí. Po vyčistení brehov Váhu a jeho zarybnení v Hrboltovej, sadení stromčekov v Ľubochnianskej doline a čistení obce Vlkolínec v májové sobotné dopoludnie vyčistili aj Čutkovskú dolinu pri Ružomberku.

„Nielen naši zamestnanci, ale aj ľudia z celého Ružomberka zvyknú do Čutkovskej doliny chodiť za relaxom, organizujú sa tu často pikniky, grilovačky a guláše. Okrem kontajneru odpadu, o ktorý je táto dolina po našom odchode čistejšia, dnes už môžu ľudia oddychovať aj na nových posedeniach,“ hovorí Marianna Matajová, nová manažérka pre životné prostredie spoločnosti Mondi SCP. „Na dvoch stoloch s lavičkami a troch ďalších samostatných lavičkách sú aj tabuľky, ktorých odkaz – udržať dolinu čistú a odniesť odpadky so sebou – si, verím, osvoja všetci tí, ktorí sem prídu stráviť príjemné chvíle,“ dodáva.

Mondi SCP počas jari 2011 zorganizovalo aj sériu prednášok na dvoch základných školách v Ružomberku a v škole v obci Lisková, venovaných problematike separácie odpadu. „Dôvod je jednoduchý, rovnako ako to, prečo na Ekologickom dni sú aj deti našich zamestnancov,“ vysvetľuje Roman Senecký, prezident Mondi SCP. „Len ak si najbližšia generácia osvojí návyky ekologického správania, separácie, nevyhadzovania, ale naopak vyzbierania odpadu, budeme určite vedieť, že sa negatívny trend globálneho znečistenia Zeme zvráti. Môže sa to zdať malý krok pre planétu, ale je to veľký krok pre nás. Zameriavame sa totiž na to, čo môžeme zmeniť a ovplyvniť. Ako podnik aj ako ľudia chceme robiť všetko tak, aby sme to mohli robiť trvalo, v súlade s prírodou a s víziou, že napríklad do Čutkovskej doliny naše deti privedú

na piknik do zdravej prírody zas svoje deti“, konštatuje šéf papierenského gigantu. Deti k ich bližšiemu vzťahu k prírode pripútala aj prítomnosť ľudí z Národného parku Veľká Fatra, ktorí ich učili o zvieratách ale aj rastlinách v našom okolí. Spoločnosť Mondi SCP okrem týchto dní organizuje aj tzv. Environmentálne dni. Dvakrát ročne sa tak na jej pôde schádzajú predstavitelia samosprávy z dolného Liptova, zástupcovia štátnych orgánov a združení, aby spoločne diskutovali na aktuálne témy o životnom prostredí. ts

ROČNÍK 2011 02

Tiráž PapierPolygrafia

Pripravujeme:

Ročník Vychádza Cena Náklad

IX 6-krát ročne 4€ 3 000 výtlačkov

Dva svety v jednom vesmíre komunikácie

Vydavateľ

VELDAN, spol. s r. o. Študentská 28, 917 01 Trnava IČO 36251054 DIČ 2020167611 IČ DPH SK2020167611

Redakcia

Štefánikova 23, 917 01 Trnava Tel. a fax: +421335332386 veldan@veldan.sk

Pokračovanie ankety s vrcholovými manažérmi o digitalizácii polygrafického prostredia

Čo najviac poteší na obaloch? Rozbaľovanie, tvrdia obaloví dizajnéri

Riaditeľ vydavateľstva Šéfredaktor Zástupca šéfredaktora Sekretariát Odborný redaktor Autorská spolupráca Foto Inzercia a predplatné

Mobilná komunikácia v marketingu Ako po sebe nezanechávať digitálne odtlačky

Grafická úprava Tlač Rozširuje Registračné číslo

Marian Hains, hains@veldan.sk Pavel Vitek, vitek@veldan.sk, tel. +421907844870 Juraj Kopřiva, kopriva@veldan.sk, tel. +421903200481 Bibiana Voleková, volekova@veldan.sk, tel. +421905730223 Tomáš Jaroš, jaros@veldan.sk František Martančík Vlado Benko Bibiana Voleková, volekova@veldan.sk Časopis je možné predplatiť len u vydavateľa na www.printprogress.sk Inzercia/tel. +421335332386 e-mail: veldan@veldan.sk AD/ART Slovakia, spol. s r. o., Bratislava AD TEAM, s. r. o., Trnava VELDAN, spol. s r. o., Trnava MK SR 1530/08, ISSN: 1336-281X

© VELDAN, spol. s r. o., Trnava. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Kopírovanie a šírenie článkov je povolené len s uvedením zdroja a so súhlasom vydavateľa. Za vecnú správnosť textu sú zodpovední autori. Niektoré inzeráty neprešli jazykovou úpravou. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame.

ROČNÍK 2011 02

z s.c

01 1

ne ❚

ya nd Ak tu

❚

áln í

❚

tre

ef rg á2 ❚ we ekti ie o 4, ho ❚ p e b - t o vi t a f s e t tel ek rspe -pri a st ové „P olo kt nt an ho yr a da a gie iva r mi d d tiš igi i da z ac tál těn “ e n éi í v h ýro o nf o bn t i s k rm ích u ac e pr o ce sů

ělo

r sk

če Pr

on om i

ép

er s

kti

vy p

r vn

oly g

raf

ult

řá

iál

ní m

pro s

tř e

dí

ag e

d v e ole á R e s p o čnos S v a z k l t ww lama uprác tisku poly P i g w. pri olygr s M.I a age rafi af .P. ntu ck n tf oru 201 gro ra A ých m. 1 up a GES po cz . s . p dn a v lus ika e-m e l e sp te t r h ol. lů, ail em s r :a .o. ge

oč ník 17 .r

generální partner:

hlavní partneři:

partneři:

PREDPLATNÉ

mediální partneři:

PapierPolygrafia

Fotoaparát Leica

Dominancia digitálu

Matovičovi ide po krku,

a mobil iPhone budú v jednom tele str.9

na polygrafickom veľtrhu PRINTexpo Brno str. 26

vydavateľ nového Slovenského Telegrafu str. 38

Časopis pre polygrafiu a súvisiace odvetvia

printprogress.sk

2 / apríl - máj 2011

Elektronických kníh viac

☐ Objednávame ročné predplatné (6 vydaní) za 24 € + DPH

ako tlačených si objednali čitatelia v Amazone

☐ Počet výtlačkov

Profesia grafik digitálnych médií je v príprave budúcich polygrafov najvychytenejšia

☐ Pri objednávke predplatného do 30. júna 2011 zľava 50%. cena: 4,80 €

Meno a priezvisko (názov firmy):

Vyznajte sa v po tlačenici Od Gutenberga internet, Kríza prečistila trh (Ľubomír Hruška, Mondi SCP) dva svety komunikácie v jednom vesmíre

Adresa:

PSČ:

Tel. číslo:

E-mail:

IČO:

DIČ:

IČ DPH:

Číslo účtu:

Objednáva (meno):

Forma úhrady:

Podpis:

Internetová objednávka predplatného alebo inzertných služieb nájdete na www.printprogress.sk. Objednávku predplatného formou vyplneného kupónu zašlite faxom na tel. č.: 033/5332386 alebo poštou na adresu: VELDAN, spol. s r.o., Študenská 28, 917 01 Trnava.

ROČNÍK 2011 02

Pozeráte dopredu? Môžeme Vám pomôcť. Naša filozofia je jednoduchá: Ak ste úspešní vy, sme úspešní aj my. To je dôvod, prečo sme investovali do nových technológií, akými sú :Anapurna – nová línia UV inkjetových tlačiarní, :M-Press Tiger a nedávno aj :Jeti – vysokoprodukčné inkjet systémy. Môžete si vybrať, či chcete dosiahnuť vysokokvalitný realistický výstup na rôzne druhy médií, alebo produkčnú tlač s veľkou rýchlosťou. Agfa má inkjet technológie, ktoré vychádzajú v ústrety vašim potrebám. A čo viac, stroje sú robustné a cenovo prístupné. Široké portfólio Agfa zaručí, že vaša firma bude stále o krok vpredu.

S Agfa Graphics stále o krok vpredu.

Agfa Graphics Austria GmbH Lehrbachgasse 2 1120 WIEN – AUSTRIA Phone +43 1 89112-3268 www.agfa.at

M&P® spol. s r. o. Jánošíkova 264 010 01 ŽILINA – SLOVENSKO tel.: 041 500 00 41 e-mail: puskar@map.sk www.map.sk

Nový rozmer v myslení: Saphira spotrebný materiál

Nie je vždy jednoduché zostať pokojný počas tlačovej výroby. So Saphira spotrebným materiálom môžete bezpečne relaxovať s vedomím, že Saphira produkty sú dôkladne testované a zabezpečujú optimálnu vzájomnú súčinnosť. Naše poradenstvo je vždy tam, kde je potrebné. Heidelberg dokáže vyriešiť akýkoľvek Váš problém alebo zodpovedať Vašu otázku. Viac na www.heidelberg.com/saphira

Heidelberg Slovensko, s.r.o. Novobanská 10 • 851 01 Bratislava • Slovensko • Telefón 02/63 81 06 30 • www.heidelberg.sk