Tgu_16strany.qxp_typo:grafik:um 06.12.15 22:09 Stránka 1
T.: G G.:UU.
(16) 2015
Typo:Grafik:Um 6 : No
o vizuálnej komunikácii a kultúre
16
: na slovo...
: 2015 –
( 1892 – 1941 )
Srdce je určené k tomu, aby dotváralo to, čo rozum ešte postráda.
EL LISICKIJ
PrintProgress časopis pre polygrafiu a súvisiace odvetvia {november – december 2015}
/ PP
:51
О КИ Й Н
Я!
C
EL LISICKIJ: M OT Í V ( N ÁV R H ) 4 A K C I E / 1928 )
Tlač seriálu Typo:Grafik:Um /16 je realizovaná na papieri BIO TOP 3® next 120 gsm od spoločnosti Mondi.
T : G : U : 145
Z KNIHY
(GRAFICKÝ
OBSAH
/ 1923
✪ S
156
154
8.
152
7.
Í IÁ LNE Č
6.
C
5.
Akopov Serov & Golden Bee Alma Mater
4.
( 1898 – 1948 )
146
3.
SERGEJ EJZENSTEIN
E ЕР ★ ŠP
2.
Slová tlačeného hárku čítame. Nepočúvame ich. Konvenčnými slovami si oznamujeme pojmy, kým písmenami sa má pojem utvárať. Ide o hospodárenie s výrazovou optikou, nie s fonetikou. Utváranie knižného priestoru sadzbovým materiálom podľa zákonov typografickej mechaniky má výraznosťou a usporiadaním zodpovedať jej obsahu. Utváranie knižného priestoru pomocou fotografie, ktorá realizuje novú optiku. Je to supernaturalistická realita zdokonaleného oka. Plynulý sled strán – bioskopická kniha. Nová kniha vyžaduje nového spisovateľa – staviteľa písma. Kalamár a brko sú definitívne mŕtve. Tlačený hárok prekonáva priestor a čas. Tlačený hárok a nekonečnosť kníh treba premôcť – – – ELEKTRICKÁ KNIHA!
–
MARINA C VETA JE VA
TOPOGR AFIA TYPOGR AFIE: 1.
MOTTO
Spravodlivosť je vlak, ktorý má, bohužiaľ, vždy meškanie.
М
: premýšľanie
С LO ★ PУ
Tgu_16strany.qxp_typo:grafik:um 06.12.15 22:09 Stránka 2
E L L.
(1)
T: G:U
grand: prix!
(16) 2015
(16)
Typo konštruktér No
1
Ељ Лисицкий
Moskva (1941 †
( El Lisickij ku svojej knihe – komiksu O dvoch štvorcoch /1924) El Lisickij. Smolensk. 1908
* 1890) Počinok
Tvár môjho červeného štvorca sa nedá pomýliť s tvárou iných majstrov ani s tvárou žiadnej doby. Toto embryo všetkých možností dokáže – na rozdiel od čierneho štvorca – zmeniť a krásne zafarbiť svet.
Tgu_16strany.qxp_typo:grafik:um 06.12.15 22:09 Stránka 3
E L L. TEXT
:
(2)
Vladislav Rostoka
T: G:U
(16) 2015
Я!
Ruská typo -grafická revolúcia
R E P R O : A R C H Í V V. R O S T O K A
1
> Malevič, Rodčenko, Tatlin, Chagall, Kandinskij, Majakovskij, bratia Stenbergovci, Ejzenštein, Djagilev, Larionov, Kručonych, Meľnikov... El Lisickij má v tejto hviezdnej konštelácii ruských umelcov (pionierov búrlivej éry revolúcií a svetovej vojny) výnimočnú pozíciu – bol kľúčovým členom oboch avantgárd – ruskej aj západoeurópskej. Termín avantgarda (predvoj) sa používa na označenie umeleckých smerov – širokej škály ideologicko-estetických programov v oblasti architektúry, výtvarného umenia i poézie začiatku 20. storočia. V Rusku vzniká idea abstrakcionizmu, konštruktivizmu a suprematizmu, iniciovaná utopickým nadšením z dynamického rozvoja vedy a techniky. > V ponímaní univerzálneho génia dizajnu El Lisického avantgarda predstavuje synonymum pre experimentálne umenie: kládol silný dôraz na konštrukciu a matematickú štruktúru diela, úsporné a logické vyjadrovanie. Svet vnímal ako hru farieb, svetiel a pohybu. > Ako architekt, maliar, fotograf, grafik, typograf a pedagóg bol El Lisickij vizionár, ktorý (ako jeden z vedúcich predstaviteľov konštruktivizmu) radikálne zrevolucionalizoval všetky tieto disciplíny, vybudoval moderné základy súčasného grafického dizajnu a typografie. Vytvoril niečo výnimočné, čo k dnešnému dňu nestratilo svoju platnosť a od doby svojho vzniku už sprevádza cestu každého dizajnéra sveta. > Práca jedného z najvýznamnejších fenoménov v histórii umenia zaujíma svet permanentne – je dodnes intenzívne skúmaná, sledovaná, lebo jej vyžarovanie je nasýtené energiami originálnych estetických kvalít a zároveň poukazuje na mnohé problémy, ktoré dizajnéri budú musieť vyriešiť niekedy v budúcnosti. > Zásadné inovatívne príspevky v oblasti typografie vytvoril v knihách Pre hlas, O dvoch štvorcoch, Kunstismen a v časopisoch Vešč a Merz. Ďalej v troch vynikajúcich teoretických prácach: Topografia typografie (1923), Typografické fakty (1925) a Naša kniha (1926). > Bol síce mužom svojej doby, ale zároveň ďaleko vpredu, až na hraniciach vtedajších technických možností. Vytvoril tak nový dizajnérsky jazyk. Nie ako cieľ sám o sebe, ale ako výsledok svojho enormného a príkladného úsilia o vznik kvalitatívne novej spoločnosti.
2
> Časopis VEŠČ ( OBJEKT ) : hoci boli vydané iba 2 trojjazyčné čísla (marec / apríl a máj 1922), vykonával obrovský typo-grafický vplyv na ďalšie dobové periodiká (DE STIJL , MERZ , RED, MA ,). A s permanentnou obnovou záujmu o ruskú avantgardu, ešte aj dnes priťahuje veľkú pozornosť dizajnérskej komunity sveta. El Lisickij bol vyslaný do Berlína v roku 1921 ako oficiálny zástupca nového ruského umenia a kultúry. Týmto časopisom chcel obnovovať kultúrne styky medzi Ruskom a Západom po dlhých rokoch vojny a revolúcií. Časopis predstavoval konštruktivistické a suprematistické výtvarné diela pre viac ako polmiliónovú populáciu ruskej emigrácie, žijúcej v Berlíne. Povedomie sociálnej zodpovednosti projektanta je zjavné i z tejto, až inžiniersky precíznej práce. Je považovaná za tak radikálne novátorskú, že dokáže určovať smerovanie aktuálnych typo-grafických trendov súčasnosti.
T : G : U : 147
/ PP
: 53
> Časopis MERZ : túto typografiu autor doslova konštruoval, jej obraz budoval iba kombináciou písma a liniek. Linky suverénne organizujú plochu, aktívne sa zúčastňujú odstupňovania dôležitosti informácií. Slová sú umiestňované v horizontálnych a vertikálnych smeroch. Tento experimentálny systém zlomu sadzby zásadne ovplyvnil nielen európsku umeleckú avantgardu, ale následne aj niekoľko generácií grafických dizajnérov sveta (najmä švajčiarsku školu – Ruder, Hofmann, Odermatt + Tissi, Weingart, Monguzzi). Dodnes nič nestratil na pôvodnej sile a účinnosti výrazu. 1
2
AUTORSKÝ LOGOT YP. / osobný listový papier 1923 / 29.7 x 21 cm VCHUTEMAS : ŠKOL A ARCHITEK TÚRY.
/ obálka almanachu 1927 / 29.7 x 21 cm
Tgu_16strany.qxp_typo:grafik:um 06.12.15 22:09 Stránka 4
E L L.
(3)
grand: prix! (16)
3
Časopis VEŠČ 3 /1922 obálka / kníhtlač / 34 x 25 cm / 64 strán
4
Časopis MERZ 8 – 9 /1924 obálka / kníhtlač 29 x 22 cm / 96 strán
5
MERZ – matiné /1924 / pozvánka – program 16 x 22 cm / kníhtlač
6 – 7
Figurinen mappe /1923 typografia / obálka 54 x 46.5 cm / 12 strán / kníhtlač
T: G:U
(16) 2015
Я!
Ruská typo -grafická revolúcia
Časopis o umení M E R Z vydával Kurt Schwitters v Hannoveri v rokoch 1923 – 1932. Vyšlo 24 čísiel.
3 5
4 6 7
T : G : U : 148
/ PP
:54
> Kniha MAJAKOVSKIJ : PRE HLAS : jedna z najdôležitejších kníh histórie grafického dizajnu a knižnej kultúry, bez ktorej by podoba súčasnej knihy bola zásadne iná. Táto mimoriadne revolučná kniha predstavuje neprekonateľný štandard a hnaciu silu svetovej typografie, je to číra esencia konštruktivizmu a expresívnej vizualizácie básnického slova. Odkrýva úplne nové typo-grafické možnosti interaktívneho vplyvu na čitateľa. Najslávnejšia kniha ruského konštruktivizmu i klasickej avantgardy 20. storočia vyšla v januári 1923 vo vydavateľstve Nakanoene v Berlíne. Jej vydanie financoval sám autor – Majakovskij. El Lisickij, ako „čarodejník európskej typografie“ bol za ňu ocenený prijatím do medzinárodnej Gutenbergovej spoločnosti. Typograf vytvoril pre každú stránku zvláštnu skicu kompozície sadzby. Už sadzači v tlačiarni boli fascinovaní týmto, dovtedy nevídaným, nádherným knižným novotvarom, vyžarujúcim silný zväzok energie. 13 básní oddeľuje na pravej strane palcový register (parafrázujúci adresár so zvislou abecedou) s robotickými znakmi pre každú báseň. Preto básne zostávajú v pamäti čitateľa ako grafické značky. Rozruch, ktorý kniha vyvolala vo svete dizajnérov a typografov (Teige, Van Doesburg, Zwart, Kassák) v čase svojho vydania, trvá dodnes. Kniha vyšla v mnohých nových vydaniach a reprintoch. Niekoľko zachovaných originálnych výtlačkov tohto majstrovského diela – hnacej sily typografie 20. storočia – je dnes vzácnymi zberateľskými perlami každého svetového knižného fondu.
Tgu_16strany.qxp_typo:grafik:um 06.12.15 22:09 Stránka 5
E L L.
(4)
T: G:U
(16) 2015 R E P R O : A R C H Í V V. R O S T O K A
Knihu V L A D I M Í R M A J A KO V S K I J : P R E H L A S vydalo nemecké vydavateľstvo Nakanoene Berlín v náklade 3000 kusov v roku 1923.
Táto kniha poézie je určená pre čítanie nahlas. Mojou úlohou je sprevádzanie básní rovnako, ako klavír sprevádza hru na husle. Básnik tu prezentuje jednotu slova a zvuku, ja som chcel dosiahnuť totálnu jednotu básne s prvkami typografie. EL LISICKIJ
08 Vladimír Majakovskij: – Pre hlas / obálka / dvojlisty 25 / 19.2 x 1.3 x 13.6 cm / 64 strán / kníhtlač tlačiareň Lutze & Vogt g.m.b.h. Berlín
T : G : U : 149
/ PP
: 55
/
MERZ
4 (1923)
08
09
10
11
12
13
14
15
17
18
19
20
21
22
23
24
25
16
Tgu_16strany.qxp_typo:grafik:um 06.12.15 22:09 Stránka 6
E L L.
(5)
grand: prix! (16)
T: G:U
(16) 2015
Я!
Ruská typo -grafická revolúcia
Autorskú detskú knihu O D V O C H Š T V O R C O C H pripravil El Lisickij v roku 1920, vydalo ju vydavateľstvo Skythen, Berlín v roku 1922.
> Kniha EL LISICKIJ : O DVOCH ŠTVORCOCH : ďalšia z dôležitých kníh autora, ktorý bol nadaný bezmedznou energiou a nepotlačiteľnou túžbou tvoriť. Vzdelanie v strojárstve predurčilo pricíp jeho tvorby – na základnej úrovni projektoval každú úlohu ako technickú výzvu. Sám seba videl skromne, predovšetkým ako inžiniera – konštruktéra, v skutočnosti však bol veľkým, všestranným umelcom. Táto jeho práca pre deti svedčí o jeho nadšení pre metódy inžinierstva, presnosť vedy a moderných technológií. Pretože horlivo veril v potenciál vedy zlepšiť osud ľudstva. Toto je jedna z jeho niekoľkých vytlačených kníh. Väčšina z autorových nápadov zostala len v podobe projektov, naozaj zriedka mal to potešenie vychutnávať si ich realizovanú podobu. > Kniha EL LISICKIJ : 4 AKCIE : ani tento návrh vizuálne atraktívnej učebnice aritmetiky sa žiaľ nerealizoval. Napriek tomu je nepopierateľným faktom, že tieto jeho myšlienky zásadne ovplyvnili následný vzhľad školských kníh.
26
27
28
29
30
31
32 33
34
El Lisickij FOTO : JOSEF ALBERS / BAUHAUS /1924
26 O dvoch štvorcoch – 1922 / 28 x 22 cm 30 24 strán / kníhtlač 31 4 aritmetické akcie 32 1928 / 30 x 40 cm 12 strán / akvarel / 1922 / značka vydavateľstva
33
LEF
34
UNOVIS
/ 1920 / značka umeleckého združenia
T : G : U : 150
/ PP
:56
Tgu_16strany.qxp_typo:grafik:um 06.12.15 22:09 Stránka 7
E L L.
(6)
T: G:U
(16) 2015 CURRICULUM V I TA E
35 Kniha KUNSTISMEN . 1925 / 28 x 22 cm 72 strán / kníhtlač
37 Žehlička mrakov. 1925 / horizontálny mrakodrap / koláž
36 Červeným klinom bi bielych. 1919 / 50 x 70 cm plagát / litografia
38 Montáž modelu divadelnej scénografie. 1929 / Divadlo Mejercholda, Moskva.
R E P R O : A R C H Í V V. R O S T O K A
Konštruktér (Autoportrét). 1924 Fotografia je zložená zo 6 rôznych expozícií montážou do jedinej podoby. Vrstvením jedného významu nad druhým chce autor prinútiť diváka, aby prehodnotil svet tradičných obrazov.
El Lisickij. Moskva. 1932
1890 – 23. novembra sa narodil v Počinku, v bývalej Ruskej ríši (dnes na území Bieloruska). Vyštudoval gymnázium v neďalekom Smolensku. 1909 – bol prijatý na Umeleckú akadémiu v Sankt Petersburgu, ale cársky režim dovolil navštevovať ruské vysoké školy a univerzity obmedzenému počtu židovských študentov. Preto odchádza do Nemecka, študuje Architektonické inžinierstvo na Technische Hochschule v Darmstadte. 1914 – po vypuknutí Prvej svetovej vojny sa musel z Nemecka vrátiť domov spolu s mnohými krajanmi (Vasilij Kandinskij, Marc Chagall...). 1917 – prvá samostatná typografia a ilustrácie knihy Pražská legenda, vyšla v počte 110 exemplárov. 1919 – 1920 – vedúci oddelenia architektúry na Ľudovej umeleckej škole vo Vitebsku (ďalší pedagóg a veľmi dôležitý kolega: Kazimír Malevič). Vytvoril tu jedno zo svojich najslávnejších diel, grafiku – plagát: Červeným klinom bi bielych! 1921 – presťahoval sa do Berlína ako kultúrny zástupca Ruska, kde mal založiť kontakty medzi ruskými a nemeckými umelcami. Pracuje ako dizajnér a publicista pre medzinárodné odborné časopisy a zároveň presadzuje a prezentuje diela ruskej avantgardy v európskych galériách. S Iljom Erenburgom vydáva časopis Vešč – Objekt, kde predstavoval súčasné ruské umenie so zameraním od suprematizmu po konštruktivizmus, bol vydávaný v nemčine, francúzštine a ruštine. Začína kariéru grafického dizajnéra, spolupracuje s mnohými umelcami (Kurt Schwitters, László Moholy-Nagy, Theo van Doesburg, Hans Arp,...) Vytvára významné diela histórie grafického dizajnu a typografie: knihy Pre hlas, O dvoch štvorcoch, Die Kunstismen a časopis Merz. 1922 – prvá samostatná výstava v Galérii Kestner Gesellschaft Hanover. Tu sa zoznámil so Sophiou Küppers, vdovou umeleckého riaditeľa Kestnergesellschaft, s ktorou sa oženil v roku 1927. 1923 – po dvoch rokoch mimoriadne intenzívnej práce bola uňho diagnostikovaná tuberkulóza pľúc. 1923 – 1925 aktívny v architektonickej činnosti, riešil problémy vertikálneho územného rozvoja miest – pre Moskvu projektuje horizontálny mrakodrap „žehličku mrakov“ (nerealizované). 1923 – v časopise Merz publikoval závažný teoretický text o funkcii knihy Topografia typografie.
1924 – presťahoval sa do švajčiarskeho sanatória v blízkosti Locarna, tam pracuje na reklamných návrhoch pre Pelikan Industries (firma platila v nemocnici jeho pobyt a liečbu). 1925 – 1930 – nebolo mu obnovené vízum, musel sa vrátiť do Moskvy, kde až do roku 1930 bol pedagógom oddelenia interiérového dizajnu a architektúry na škole VCHUTEMAS (Štátne vyššie umelecké a technické dielne), podobnej Bauhausu. Kulminuje jeho záujem o dizajn knihy. Vznikajú niektoré z jeho najnáročnejších a inovačných prác v tejto oblasti, intenzívne diskutuje a publikuje svoj pohľad na súčasný stav a vízie o budúcnosti knihy – Typografické fakty (1925) a Naša kniha (1926). 1928 – sovietsky štát ho delegoval na prípravu a realizáciu výstavníckeho dizajnu veľkej výstavy 1928 PRESSA show v nemeckom Kolíne. 1930 – dizajn veľkej výstavy Hygiena v Drážďanoch. 1932 – Stalin zavrel odbory nezávislých umelcov; bývalí avantgardní umelci sa museli prispôsobiť novej ideológii socialistického realizmu alebo riskovať, že sa dostanú na čiernu listinu režimu. 1937 – pracoval ako hlavný dekoratér pre Všezväzovú poľnohospodársku výstavu, po veľkej kritike jeho minimalistických návrhov sa postupne a definitívne odchýlil od modernistickej tvorby v prospech socialistického realizmu. Aj monumentálnu sochu Stalina v centrálnom pavilóne výstavy navrhol už osobne El Lisickij. 1938 – v duchu konštruktivizmu navrhol sovietsky pavilón Svetovej výstavy New York 1939, ale jeho návrh bol nekompromisne zamietnutý. 1940 – typografia časopisu ZSSR v stavebníctve. Kombináciou rozkladacích stránok a originálnych dizajnových štruktúr doviedol svoje experimentovanie s inováciou dizajnu knihy k extrému. 1941 – jedna z jeho posledných prác je propagačný plagát Dajte nám viac tankov! pre úsilie Ruska v druhej svetovej vojne. 30. decembra 1941 zomrel na tuberkulózu v Moskve. 2005 – vyšla jeho prvá ruskojazyčná monografia El Lisickij: Film života. Jej vydanie inicioval vnuk umelca. Kniha má 7 dielov, 1086 strán a 6 kg. 2015 – 27. júna vztýčili v Múzeu moderného umenia Danubiana monumentálnu – 8 metrov vysokú plastiku El Lisického Víťazstvo slnka z roku 1923.
35 36 37 38
T : G : U : 151
/ PP
: 57
Tgu_16strany.qxp_typo:grafik:um 06.12.15 22:09 Stránka 8
V. A.
(1)
per:sona
T: G:U
(16) 2015
Я!
Ruská typo -grafická revolúcia
ФОНД СОДЕЙСТВИЯ СОХРАНЕНИЮ КУЛЬТУРНОГО НАСЛЕДИЯ РУССКИЙ АВАНГАРД
t:g:u / V L A D I S L AV
ROSTOK A
VALERIJ
Valerij Akopov je považovaný za veľkého majstra, kľúčovú persónu, „otca“ ruského grafického dizajnu druhej polovice 20. storočia, za prototyp moderného grafického návrhára svetového rangu. Vyštudoval Moskovský inštitút tlače (1961). V rokoch 1958 – 1993 pôsobil ako hlavný výtvarník v dielni grafického dizajnu moskovskej Únie výtvarných umelcov. Akademik Ruskej akadémie grafického dizajnu (prezidentom akadémie bol v rokoch 1992 až 1994), je laureátom Štátnej ceny za literatúru a umenie 2003. Vo svojej vynikajúcej práci programovo nadväzuje na mimoriadne inšpiratívny príklad – na originálnu domácu tradíciu ruského konštruktivizmu (El Lisickij, Rodčenko, Malevič, Klucis, Gan, Telingater,...). Pracuje vo všetkých oblastiach grafického dizajnu, ale za jeho kľúčovú prácu považujem vytvorenie systému piktogramov pre Olympijské hry Moskva 1980, ktoré mali veľký medzinárodný ohlas. Vytvoril ich kolektív 4 grafikov – Anikst, Djakonov, Trofimov, Šumilin pod vedením Akopova. Piktogramy sú bez akýchkoľvek textových nápisov, rozdelené do 10 tematických celkov. Každá skupina znakov má dominantný identifikačný znak, z ktorého sa odvíja grafické spracovanie súvisiacich piktogramov. Tak komplexný a rozsiahly systém dovtedy na svete nikto nevypracoval. Bol zásadným impulzom pre následný prudký rozvoj ruského firemného vizuálneho štýlu. Vzorovým príkladom toho je identita pre firmu zahraničného obchodu Promo, ktorý spracovala tiež skupina Akopova. Základná značka sa plynulo mení do série variantov, v súvislosti s rôznorodým exportným programom firmy. Systém obsahuje 66 ilustratívnych modifikácií logotypu, každý je venovaný jednej oblasti činnosti a bezpečne identifikovateľný, ako súčasť korporátnej identity firmy. Silné vizuálne pôsobenie, grafický výraz a štýlovú jednotu značky podporuje ukotvenie v súradnicovej sieti – stavebnicovej konštrukcii, ktorá poskytuje naozaj nekonečné množstvo jej transformácií. V priestorových riešeniach, keď objekty obrastajú základnú osnovu systému, vznikajú monumentálne 3D značky – architektúry. Budúcnosť ruského dizajnu je postavená na dobrých základoch.
Akopov
1938 *
1 Valerij Akopov. 1976 / Krym 2 Monografia ABC . Valerij Akopov. 2009 / 13 x 13 x 7 cm 736 strán / vydavateľ Alma Mater Fond ochrany 3 kultúrneho dedičstva Ruská avantgarda. 2009 / logotyp 4 Typografia 3 / 1018. 1987 / 31 x 23.5 cm obálka časopisu / ofset 5 Lesné hospodárstvo Moskva / 1966. firemný znak 6 Výroba lán a káblov, Kolomenskoe / 1965. firemný znak
1
3
4
7 Rybný kombinát Leningrad / 1965. firemný znak
T : G : U : 152
2
5
/ PP
:58
6
7
Tgu_16strany.qxp_typo:grafik:um 06.12.15 22:10 Stránka 9
V. A.
(2)
T: G:U
(16) 2015 R E P R O : A R C H Í V V. R O S T O K A
Súbor 231 piktogramov vizuálneho štýlu OLYMPIJSKÉ HRY MOSKVA 1980 – Zlatá medaila X. Bienále Brno / 1982.
smerová šípka
dermatológia kaderníctvo
prvá pomoc colná kontrola
prístav / riaditeľ športovci / raňajky
diskotéka suveníry
21 Veľké divadlo, Moskva. 1991 / emblém 22 Burza kovov, Moskva. 1991 / emblém 23 Vilnius 900 / 88. 1988 / logotyp kongresu grafikov Reklama ’88 24 Rybné hospodárstvo. 1986 / logotyp výstavy 8 Olympijské hry Moskva. – 1979 – 1980 / vizuálny štýl 17 / súbor piktogramov 18 Promo / 1980 – 1983. – Organizácia ruského 20 zahraničného obchodu / vizuálny štýl
T : G : U : 153
Vizuálny štýl PROMO (Organizácia ruského zahraničného obchodu) – Grand Prix XII. Bienále Brno / 1986.
25 InRybProm / 1985. Medzinárodná výstava rybného hospodárstva / znak sovietskeho pavilónu
/ PP
:59
8 9
10
11
12
21 23
13
14
18
15
16
19
17 22
24
25
20
Tgu_16strany.qxp_typo:grafik:um 06.12.15 22:10 Stránka 10
(1)
(16) 2015
Я!
Sergej Serov hovorí: „Bolo to v roku 1990, keď sa pre mňa otvorila železná opona, keď som sa, po prvý raz v mojom živote, dostal do zahraničia – na výstavu Bienále Brno. Dojem bol ohromujúci. Všetko, čo mi bolo dovtedy čiastočne známe len z katalógov a časopisov, som videl „živé“ a urobilo to na mňa úžasný efekt. Ohlušujúce množstvo prvotriednej projektovej činnosti. Osobné stretnutia s legendárnymi osobnosťami, intenzívne vymieňanie si informácií a emócií, ich bezprecedentná zhovievavosť. Atmosféra Raja a šťastia. Neskôr som potom navštívil mnohé krajiny a mnohé mestá, od Melbournu po New York, ale Brno zostalo mojou prvou láskou. Z tej cesty som sa vrátil ako iný muž – slobodný a nezávislý človek“. V sovietskych časoch nemohli ruskí dizajnéri ani snívať o tom, že by bolo možné usporiadať v ich krajine niečo podobné tomu, čo sa dialo v Brne, Varšave, Lahti či Colorado, kde sa v dvojročnom cykle konali medzinárodné Bienále plagátu. Po skúsenosti a silnej inšpirácii v Brne sa Serov, v tom čase redaktor dizajnérskych časopisov ЭЮЯ a Greatis, rozhodol dovtedy nemysliteľný sen uskutočniť aj bez pomoci štátu a sponzorov. Prvé Medzinárodné bienále Golden Bee sa podarilo realizovať v októbri 1992 (účasť 17 krajín). Už nasledujúce Bienále získava široké medzinárodné uznanie a prijatie, je schválené Icogradou. Dnes sa už stalo Globálnym bienále grafického dizajnu Golden Bee, ďaleko prerástlo svojho inšpirátora – Bienále Brno, je najväčšou výstavnou akciou súčasnosti v oblasti grafického dizajnu vo svete. Pre ruských dizajnérov všetkých generácií má kľúčový význam. Pre nich každé bienále nie je len fantastickým odborným festivalom, vždy je aj určitým symbolom slobody. Vidíme, aká dôležitá je pozícia prezidenta bienále. Významná osobnosť Sergeja Serova dokázala prelomiť svojím dlhoročným enormným úsilím, diplomaciou a nasadením hegemóniu tradičných bienále v Brne, Varšave alebo v Lahti. Dnes je bezpochyby každé nové bienále Golden Bee najočakávanejším a najdôležitejším stretnutím grafických dizajnérov tejto planéty. ROSTOK A
GLOBAL BIENNALE OF GRAPHIC DESIGN
1952 *
Katalógy G O L D E N B E E sú spracované obsahovo aj dizajnovo najkvalitnejšie zo všetkých Bienále plagátu vo svete.
Ruská typo -grafická revolúcia
Serov & Golden Bee
ex: po
t:g:u / V L A D I S L AV
T: G:U
11
SERGEJ
S. S. & G B
1
11 6
Logotyp G O L D EN BEE :
Irina Kireeva / 1992 1 Sergej Serov / 2013 3 Irina Kireeva: obálka katalógu Bienále grafického dizajnu GOLDEN BEE 1 / 1992. 14.8 x 10.5 x 0.6 cm / 84 str. / 44 čiernobielych reprodukcií / vystavených 247 plagátov / 86 grafikov / 17 zúčastnených krajín vydavateľ: Greatis / 1994 zostavil: Sergej Serov 4 Jurij Gulitov: GOLDEN BEE 6 / 2004. výstavný plagát 98 x 68 cm / ofset
1
2 3
T : G : U : 154
/ PP
4
:60
2 Peter Bankov: obálka katalógu Bienále grafického dizajnu GOLDEN BEE 11 / 2014. 31 x 21 x 2.5 cm / 400 str. 1317 reprodukcií (reprodukované sú všetky vystavené grafické práce) (výber z 15000 prác zo 74 krajín) vydavateľ: Alma Mater, Moskva 2014 zostavil: Sergej Serov
Tgu_16strany.qxp_typo:grafik:um 06.12.15 22:10 Stránka 11
S. S. & G B
(2)
Igor Gurovič: Grand Prix 11. Bienále G O L D E N B E E 2012
T: G:U
(16) 2015 R E P R O : A R C H Í V V. R O S T O K A
Ruskí grafickí dizajnéri ocenení na 1. – 11. Bienále G O L D E N B E E Moskva 1992 – 2014. (výber)
5 Igor Gurovič: JEDN A A B S O LÚ T N E ŠŤA ST N Á DEDI N A / 2012. divadelný plagát ofset / 100 X 70 cm
6 Andrej Logvin: N U L . DI Z A JN ÉR I P R E ĽU DSKÉ P R ÁVA / 2001. sociálny plagát ofset / 120 X 80 cm 7 Vladimír Čajka: L Á S K A / 2002. sociálny plagát ofset / 100 X 70 cm 8 Vladimír Čajka: SO M T U / 1995. sociálny plagát ofset / 70 X 100 cm
5
9 Jurij Surkov: JA DN ES / 1994. sociálny plagát ofset / 100 X 70 cm
6 7
8
T : G : U : 155
/ PP
:61
9
Tgu_16strany.qxp_typo:grafik:um 06.12.15 22:10 Stránka 12
T: G:U
(16) 2015
publish:ing
Я!
Ruská typo -grafická revolúcia
Michail Anikst * 1938 Moskva, od roku 1989 žije a pracuje v Londýne.
A L M A M AT E R je jedno z mála vydavateľstiev na svete, špecializovaných výlučne len na publikácie o grafickom dizajne.
REPRO
:
A R C H Í V V L A D I S L AV R O S TO K A
A LM A M AT E R
/ S. S.
M. A.
Dvaja kolegovia a priatelia – Michail Anikst a Sergej Serov vypracovali v roku 2007 pre nové ruské vydavateľstvo ALMA MATER unikátny autorský projekt knižnice profesionálnej literatúry, venovanej ruskému a svetovému grafickému dizajnu. Knihy, určené hlavne pre mladú generáciu dizajnérov a študentov, majú vynikajúcu obsahovú a skvelú polygrafickú úroveň. Bezozbytku napĺňajú najvyššie profesionálne kritériá, kladené vo svete na odborné publikácie o dizajne. Veď Anikst je považovaný za kľúčovú osobnosť dnešného grafického dizajnu knihy. Jeho vynikajúcu prácu ocenil aj Massimo Vignelli slovami: „Anikst je určite najlepším knižným dizajnérom súčasného sveta“. A Serov je absolútnou autoritou ruského dizajnu, jeho teoretikom číslo jeden. „Viac, ako urobil Sergej Serov pre ruský grafický dizajn, sa už urobiť nedá“, píše o ňom ruská aj medzinárodná odborná tlač. Vydavateľský plán autori rozdelili na päť sérií: 1) hitparáda svetového dizajnu (Bienále Zlatá včela) 2) 100 najlepších plagátov XX. storočia 3) hviezdy ruského a svetového grafického dizajnu 4) paradigmy grafického dizajnu 5) majstrovské kurzy grafického dizajnu Myslím si, že pre informovanosť a orientáciu v histórii a súčasnosti mnohostranného sveta dizajnu nemôže byť nič lepšie, ako možnosť študovať transformáciu dlhoročných tvorivých skúseností autorov do týchto vynikajúcich kníh. Anikst a Serov iniciovali krásny projekt – veď grafický dizajn, to je pre svet najaktuálnejšie a najpôsobivejšie umenie, ktoré ešte okrem toho aj zásadným spôsobom určuje systém denného fungovania našej globalizovanej civilizácie. t:g:u /
V L A D I S L AV R O S T O K A
1 Michail Anikst / 2007 2 Jurij Gulitov: P ÍSM O . – 2000 / výstavný plagát 4 98 x 68 cm / ofset O DA . 1993 / logotyp – z knihy: Sergej Serov: Jurij Gulitov. 2007 / 28 x 24 x 1.3 cm 132 str. / 236 reprodukcií 3 Sergej Serov, Krzystof Dydo: Poľská škola plagátu. 2008 / obálka knihy 28 x 24 x 2.5 cm 300 str. / 458 reprodukcií
1
6 Sergej Serov: Dan Reisinger. 2008 / obálka knihy 28 x 24 x 1.2 cm 128 str. / 253 reprodukcií
Typo:Grafik:Um
2 3
6
4
7
5
5 Sergej Serov: Valerij Akopov. – 2009 / obálka knihy 7 13 x 13 x 7 cm 736 str. / 253 reprodukcií B U R Z A . 1992 / logotyp
Strany 51 – 62 redakčne pripravil T Y P O : D E S I G N : S LO VA K I A
16
TEXTY
F E R O J A B LO N O V S K Ý DUŠAN JUNEK V L A D I S L AV R O S T O K A
©
V L A D I S L AV R O S T O K A / 2015 GRAFICKÝ DIZAJN
©
V L A D I S L AV R O S T O K A / 2015
T : G : U : 156
/ PP
:62