Typo:Grafik:Um_3

T_g_u_3_strany:typo:grafik:um

10/1/13

12:37 PM

Stránka 1

Typo:Grafik:Um : premýšľanie

: No

3

o vizuálnej komunikácii a kultúre

grand : prix!

Hans Hillmann 88 r:i:p Jozef Schek (Babušek) greet : ing Silver A’Design Award greet : ing Pavel Choma ex : libris Zábranský na Slovensku fór : um Vlasta Zábranský (3) in : form Franciszek Starowieyski

: na slovo...

: 20 : 21 : 22 : 22 : 23 : 24 : 24

HANS HILLMANN : ILUSTRÁCIA K VLASTNE J KNIHE ABC – PRÍBEHY OD ADAMA... ( 192 X 150 M M / 1975) H A N S H I L L M A N N : N ÁV R H P L A G ÁT U K F I L M U Š I A L E N S T V O ( 50 X 35 M M / 1963)

PrintProgress časopis pre polygrafiu a súvisiace odvetvia { september – október 2013}

T : G : U : 17

/ PP

:43

: MOT TO Keď sa veci dejú veľmi rýchlo, nikto si nemôže byť ničím istý.

...

MILAN KUNDERA

Nový grafický dizajn má vážny zámer. Jeho cieľom nie je získať popularitu nostalgiou po minulosti, alebo podkladať sa detinskej úrovni mýtického vkusu verejnosti.

Mal by naopak pozdvihnúť verejnosť na úroveň odborníka, smerujúceho do budúcnosti.

...

L A D I S L AV S U T N A R

OBSAH

Spomaľme, máme privysokú rýchlosť. Sme otrokmi času, ktorý sa snažíme „chytiť“, aj keď je to márne.

Naša uponáhľaná civilizácia sa rúti dopredu tak rýchlo, že už si to vôbec nestačíme uvedomovať.

Dá sa uveriť, že by všetci túžili kráčať životom v stále rýchlejšom rytme, vytvárať veci, v ktorých by sme iba ťažko spoznali odtlačok osobnosti a nevlastniť, nekontrolovať vlastnú existenciu? V našom odbore (grafický dizajn) už nie je čas na reflexiu návrhov, na objavenie chýb, cizelovanie tvaru, farby, typografie... Smutné je to, že sme sa už dostali do stavu akejsi letargie a v nereálnych termínoch požadovaného dodania našej práce sa zriekame kvality (vo všetkých parametroch). Namiesto hlavy a ruky stále viac používame len myši a tablety, aby sme stíhali.

Pojem kvalita nekomromisne vymazáva z našich priorít neskutočné zrýchlenie doby za posledné štvrťstoročie. Zriekame sa jej pod zámienkou, že aj tak by sme si nestihli v pohode vychutnať jej delikátne chute a vône. Potrebujeme stále rýchlejšie, výkonnejšie počítače, aby sme mohli „vyrábať“ stále novší, „modernejší“ dizajn? Áno len v tom prípade, keď tvrdíme, že ten, ktorý sa realizoval včera, už nie je „in“, nie je „trendy“. Radšej teda hovoríme áno, aj keď vieme, že vo včerajšku i v dávnejšej histórii je skrytá nespochybniteľná kvalita. Nechceme ju však poznať, lebo nám hrozí, že by ňou mohla byť konfrontovaná aj úroveň našej dnešnej práce.

Typo:Grafik:Um sa pokúša spomaliť nezmyselne rýchly kolotoč dneška, obzrieť sa do minulosti, aby sme potom mohli lepšie vidieť do budúcnosti. t:g :u ____ V L A D I S L AV R O S T O K A

: 18 : 19

: 2013

(1961)

T_g_u_3_strany:typo:grafik:um

10/1/13

12:37 PM

Stránka 2

grand:prix!

(3)

Prof. Hans Hillmann

grafický dizajnér, ilustrátor, tvorca cartoonov a komiksov, významný pedagóg

FOTO

:

A 5 /1

AGI

HH88

:

:

1 : 1970

* 1925 Nieder-Mois} TEXT

:

V L A D I S L AV R O S TO K A

Plagáty HH spôsobili vo svojej dobe medzinárodnú senzáciu nielen v odbornej verejnosti. Svojou originálnou osobitosťou, rôznorodým – nedogmatickým štýlom, odvážnym použitím veľkej škály výrazových prostriedkov, výtvarných techník a ich invenčným kombinovaním (koláž, kresba, fotomontáž, akvarel, čistá typografia). Tento novátorský prístup autora bol mimoriadne účinný aj vo verejnom priestore ulice.

Filmové plagáty HH vždy revolučným spôsobom interpretovali tému a štýl daného filmu. Pôsobivosť jeho práce zaručovala fascinujúca hra s textúrami grafických foriem a rôznymi mierkami veľkostí v jednom obraze. To všetko sa dialo v kontraste a dialógu s minimalistickým typografickým dizajnom.

Z dnešného pohľadu sú to diela síce vizuálne veľmi jednoduché, ale zároveň maximálne výrazné, formálne elegantné, úžasne vtipné a šikovné, schopné aj po 50 rokoch od svojho vzniku nás stále prekvapovať. Plagáty HH totiž – paradoxne – napriek skromnosti použitých prostriedkov – poskytujú množstvo informácií, čo aj dnes zaručuje ich silný vizuálny účinok. Ten je samozrejme podporený aj ich nemecky perfektnou polygrafickou realizáciou. Pri podrobnejšom skúmaní jednotlivých plagátov HH si človek nemôže byť nikdy istý, ako to všetko vlastne autor dokázal tak technicky virtuózne urobiť. Vtedy ho ešte nerozptyľovala rýchlosť počítača, mal dosť času na kryštalizáciu predstáv a koncentrované premýšľanie o tom, čo vlastne robí. V dnešnej dobe totálneho digitálneho dizajnu nám Majster grafiky HH opäť naliehavo pripomína, že dizajn je viac, než vedieť ako používať počítač. Že dizajn môže byť nositeľom príbehov, myšlienok a vážnou výpoveďou o svete.

Klobúk dole pred takýmto skvelým, výnimočným, hodnotným vizuálnym umením!

Jedným z mojich najväčších dizajnových hrdinov, naozajstnou ikonou svetového grafického dizajnu, je mimoriadne charizmatická osobnosť. Je to H A N S H I L L M A N N , tvorca nezameniteľného štýlu, najslávnejší nemecký návrhár filmových plagátov a jeden z najvýznamnejších svetových grafikov.

Podľa inej ikony súčasného grafického dizajnu Güntera Rambowa je „HH jedným z 10 najvýznamnejších, dodnes najvplyvnejších dizajnérov celej histórie plagátu“.

Umelec totiž vytvoril v 50. – 70. rokoch XX. storočia viac ako 150 skvelých filmových plagátov. Z ich analýzy mi je jasné, že Hillmann je mužom, ktorý vynašiel úplne nový filmový plagát. Pretože senzačným, dômyselným spôsobom interpretoval filmový dej, ktorého pohyblivú trojdimenziálnosť neustále sa meniaceho obrazu rafinovaným spôsobom transformoval do statickej, dvojrozmernej plochy plagátu. A to vytvorením jedného výrazného obrazu – akéhosi logotypu filmu, jeho ikonického symbolu.

FOTO

:

A R C H Í V V L A D I S L AVA R O S TO K U

HH svojím úžasným, decentným grafickým umením a zásadnou inováciou jeho vizuálneho jazyka zanechal neprehliadnuteľnú, nezmazateľnú stopu v histórii grafického dizajnu. Do tvorivej práce integroval základné princípy dobrého umenia, ako je napríklad krása, inteligencia, láskavý humor, integrácia symbolického obsahu a estetickej formy. Týmito kľúčovými kvalitami svojej práce sa mu podarilo prekonať dovtedajšiu úroveň odboru, vytvoriť medzník a nový, inšpiratívny štandard k jeho ďalšiemu kvalitatívnemu stupňu. Stal sa tak pre súčasnosť nespochybniteľne ikonickým vzorom, žijúcou legendou a jedným z najvýznamnejších grafických umelcov XX. storočia.

2 : 1967

T : G : U : 18

/ PP

: 44

T_g_u_3_strany:typo:grafik:um

10/1/13

12:37 PM

Stránka 3

grand: prix HH : 88

3 : 1960

4 : 1970

5 : 1966

6 : 1972

7 : 1968

8 : 1969

9 : 1962 2 : ČISTÝ GRAFIZMUS : ku klasickému filmu Krížnik Potemkin (1925) režiséra Sergeja Eisensteina. Klasika 1. triedy svetovej plagátovej tvorby. Dve kovové hlavne diel, namierené v perspektíve cez uhlopriečku plochy plagátu,vytvárajú napätie a evokujú silnú dynamiku vizuality a atmosféry tohto čiernobieleho filmu.

A to vsetko sa deje najjednoduchšími, kryštalicky čistými výtvarnými prostriedkami.

Je to jeden z najznámejších plagátov histórie.

3 : H R AV É Z O V R E T I E : pre tento groteskný plagát k filmu režiséra Luisa Bunuela Kriminálny život Archibalda de la Cruz, v ktorom hlavný hrdina plánuje zabiť svoju ženu, grafik hravou, poetickou vizualitou vyriešil chúlostivý motív vraždy.

Jednoducho iba nakreslil portrét ženy na list papiera, z ktorého cez dva otvory trčia reálne prsty, ako by chceli zadusiť túto imaginárnu ženu. Maketa plagátu vznikla odfotografovaním kompozície samospúšťou. V spojení s výnimočnou typografiou sa okamžite stal klasikou umenia filmového plagátu.

HH absolvoval Akadémiu umení v Kasseli. Už počas štúdií začal navrhovať filmové plagáty. V rokoch 1952 – 1974 vytvoril pre filmových distribútorov Atlas a Walter Kirchner kolekciu plagátov, za ktoré získal najvyššie medzinárodné ocenenia, vrátane Grand Prix Toulouse-Lautrec (1962).

V rokoch 1959 – 1989 bol profesorom ateliéru plagátovej tvorby na Akadémii umení v Kasseli. V rokoch 1961 – 1998 pracoval ako ilustrátor kultového časopisu twen a novín Frankfurter Allgemeine Zeitung. Tohtoročné 88 narodeniny HH, jedného z najdôležitejších inovátorov plagátu, oslávilo Nemecké múzeum plagátu v Essene výstavou Názov pokračuje v obraze (11. 05 – 01. 09. 2013).

100 vystavených filmových plagátov HH pôsobí na nás nezmenšenou silou svojej imaginácie aj dnes.

6 : ASPEKTY PORTRÉTU : tvár hlavného hrdinu filmu Pierre a Paul je vyskladaná z veľkého množstva postáv.

Chodci, smerujúci do rôznych strán, dokonale evokujú duševnú rozorvanosť hlavnej

T : G : U : 19

postavy. Krásny príklad možnosti dvojitého vnímania: plagát pri pohľade z diaľky vytvára efekt fotografického portrétu a zblízka portrét zaniká, zostáva dojem chaotického hemženia postáv.

/ PP

::45 45

1

ZDALO SAMI , ŽE SOM P E S , K TORÝ S NÍ VA

ilustrácia na obálke vlastnej knihy kresba perom, tuš, 9,5 x 9,5 cm 2 – 8 filmové plagáty, ofset, 84 x 59,5 cm 9 ŠP E CIAL ITA ŠÉ FKU CHÁR A ilustrácia pre časopis twen fotografia, 53,5 x 39,5 cm

T_g_u_3_strany:typo:grafik:um

10/1/13

12:37 PM

Stránka 4

r : i:p / 2006

Jozef Schek (Babušek )

1921 ––––––––––––––––– 2013

SC

FOTO

:

FERO JABLONOVSKÝ

Otec, zakladateľ moderného slovenského humoru, ako ho charakterizoval Kornel Földvári, bol súčasne ešte významnejším otcom, zakladateľom nášho komiksu a dodnes jeho najvýznamnejším tvorcom. Nebol síce otcom, zakladateľom nášho grafického dizajnu, ale pripomeňme si niekoľkými ukážkami hĺbku brázdy, ktorú na tomto našom poli zanechal.

2

3 TEXT

:

FERO JABLONOVSKÝ

4

1

Jozef Schek (vlastným menom Jozef Babušek) sa narodil 3. septembra 1921 v Bratislave, zomrel 22. augusta 2013 v Piešťanoch. Od detstva obdivoval komiksy, ale predovšetkým ilustrácie dobrodružných kníh od Zdeňka Buriana, s ktorým mal v roku 1946 možnosť stráviť celý deň v jeho ateliéri. (O šesťdesiat rokov neskôr, v roku 2006, budú mať súčasne výstavy v Slovenskom národnom múzeu). Po absolvovaní klasického gymnázia začal študovať na Vysokej škole poľnohospodárskej v Bratislave, neskôr v Brne. Už počas štúdia začal publikovať kreslený humor v týždenníku Nový svet, neskôr v časopise Šidlo, pre ktorý vytvoril prvý slovenský komiks o dozorcovi a väzňovi. Po Februári 1948 časopis Šidlo zanikol a Babušek musel tesne pred štátnicami ukončiť štúdium. V rokoch 1951 až 1960 pracoval v konštrukcii Kovotechna Piešťany, kde okrem iného vytvoril i logo chladničiek Calex. Po miernom politickom uvoľnení začína v roku 1959 publikovať v humoristickom týždenníku Roháč už pod pseudonymom Jozef Schek. V rokoch 1960 až 1964 vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského dejiny umenia. Od roku 1965 začína kresliť nielen Jožinka, ale súčasne popri ňom vytvorí ďalších 22 kreslených seriálov pre slovenské i české časopisy. V roku 2003 vydalo BB/art v Prahe publikáciu Jozef Schek: Velká kniha komiksů, ktorá dokumentuje rozsiahlu Schekovu realistickú seriálovú tvorbu s podrobným zasväteným doslovom Milana Krejčího. Jožinko – dieťa svojich rodičov je tam predstavený ôsmimi ukážkami.

Pri príležitosti výstavy v Slovenskom národnom múzeu v roku 2006 k autorovým osedesiatym piatym narodeninám vyšla publikácia Jozef Schek, ktorá sa venuje viac Schekovej voľnej karikaturistickej tvorbe a iným výtvarným aktivitám, z Jožinka je v nej dvanásť ukážok. Úvodnú štúdiu napísal Kornel Földvári. V tomto roku bola na Kremnických gagoch ocenená Schekova celoživotná tvorba prestížnym Zlatým gunárom. V roku 2007 vyšiel knižne po šesťdesiatich rokoch od uverejnenia v časopise Šidlo seriál Dozorca a väzeň, v roku 2009 vyšiel knižne kompletný seriál Jožinko – dieťa svojich rodičov a k deväťdesiatym narodeninám kniha Nielen Jožinko, mapujúca všetky oblasti Schekovej tvorby, a tým sa celé dielo Jozefa Scheka dočkalo knižného vydania.

T : G : U : 20

/ PP

:46

T_g_u_3_strany:typo:grafik:um

10/1/13

12:37 PM

Stránka 5

E H H E K! (hi:story)

ť m . l so ravy ítava a n č úp po á! k lí Pre fické n pre cicer né... a e r g le l ká a rotiv 1 Stá men i to p _ 201 pís lo m C H E K Bo Z E F S JO

5 6

T Y P O je azda najviac prehliadanou časťou jeho diela.

Akosi sa samozrejme považuje za logický doplnok jeho ilustračnej tvorby. Pritom keby Schek neurobil nič iné, iba typografické hlavičky, obálky a grafické úpravy, napríklad pre časopis Roháč, stačilo by to na to, aby mu kvalita jeho tvorby zabezpečila významné miesto v histórii nášho grafického dizajnu. Typografia našich humoristických časopisov už nikdy potom nedosiahla nápaditú robustnú údernosť Schekovej úrovne.

8 7

9

Od mojich chlapčenských rokov a jeho piešťanských tvorivých začiatkov si pamätám Jozefa BabuSCHEKA ako skvelého kresliara, karikaturistu, pozoruhodného grafika aj typografa a nenápadného, vzdelaného, ale hlavne dobrého a charakterného človeka. Značka SCHEK je a zostane tou najlepšou vizitkou slovenského kresleného humoru a komiksu. Šťastne aj zaslúžene mu bolo dopriate, aby napĺňal svoje tvorivé poslanie a rozdával úsmev do posledných dní dlhého a obdivuhodného života. Predovšetkým, pre radosť nás všetkých.

DUŠAN JUNEK

Autor kresieb značky Schek sa celý život riadil heslom: kreslím, teda som! V spoločnosti jeho originálnych línií, ktorými nám predkladá svoju (druhú) pravdu o svete, sa človek vždy cíti dobre a hlavne pritom musí rozmýšľať.

To je v našich končinách mimoriadne vzácna, až pozoruhodná kombinácia. Každé stretnutie s jeho vážnou tvorbou však pre mňa vždy znamená opak vážnosti: je zárukou úsmevu, rozptýlenia, poučenia, pobavenia a hlavne skvelej pohody... Pred takýmto výkonom musím vyjadriť svoj veľký rešpekt a Majstrovi zo srdca poďakovať!

V L A D I S L AV R O S TO K A

T : G : U : 21

/ PP

: 47

1 2 3 4 5 6 7 8 9

K A R I K AT Ú R A / L I T E R Á R N Í N O V I N Y A U T O P O R T R É T / 1978 K A R I K A T Ú R A / R O H Á Č / 1963 K A R I K A T Ú R A / 1962 K O M I X / R O H Á Č / 1963 K A R I K A T Ú R A / R O H Á Č / 1964 K A R I K A T Ú R A / 1966 H L A V I Č K A / R O H Á Č / 1970 K O M I X / R O H Á Č / 1963

/ 1963

12:37 PM

Stránka 6

greet:ing

greet:ing

Silver A’Design Award na Slovensko Komunita slovenskej dizajnérskej obce je počtom oveľa skromnejšia ako u našich českých susedov, o poľských ani nehovoriac. Matematická pravdepodobnosť úspechov na medzinárodnom poli zodpovedá tejto skutočnosti, aj keď samozrejme, nezáleží len na nej. Koniec koncov tento fakt potvrdzujú naši špičkoví grafici pozvaniami i oceneniami na najvýznamnejších svetových akciách.

Najčerstvejšie ocenenie pre slovenský komunikačný dizajn prišlo tentoraz z Talianska. V meste Como prebehol 3. ročník medzinárodnej súťaže A’Design Award & Competition 2013, ktorú organizátori poriadajú v 80 kategóriách dizajnu a s ním súvisiacich oblastiach. Diela uchádzajúce sa o ceny sú posudzované panelom troch rôznych porôt, v ktorých sú profesionálni dizajnéri, zástupcovia akademickej obce a odborníci na špecifické kategórie dizajnu. Jury celkove tvorilo 27 porotcov z 10 krajín a v kategórii vzdelávanie a tréning udelila dizajnovú cenu Silver A’Design Award 2012 /2013 poprednému slovenskému grafickému dizajnérovi Pavlovi Rozložníkovi za projekt CORPORATE MANDALA , návrh originálneho a inovatívneho nástroja na podporu biznisu a tímovej spolupráce. Spoluautormi návrhu sú Rozložníkove spolupracovníčky zo vzdelávacej spoločnosti Komunikácia, s.r.o.

Pavel Choma : P L A K AT E R F R A S L O VA K I E T ( O F S E T / 100 X 60 C M / 1998) ( R E P R O Z A R C H Í V U V. R O S T O K U )

10/1/13

Ľubica a Dana Hamarové. O svojom zaujímavom návrhu, ktorý je zároveň chráneným patentom, jeho autor Pavol Rozložník hovorí: „CORPORATE MANDALA je úplne nový nástroj v oblasti vzdelávania a tréningov. Je to inovatívne a unikátne spojenie starodávneho princípu mandaly a korporátnej identity zamerané na podporu tímovej spolupráce a celkovej výkonnosti biznisu. CORPORATE MANDALA je skupinová aktivita pre tím alebo individuálna pre manažéra firmy. Je to predloha, špeciálne navrhnutá pre každú firmu, do ktorej sú zapracované symboly, ktoré riešia klientovu situáciu na nevedomej úrovni. Zakaždým sa vytvorí unikátny vizuál, ktorý vyjadruje kvalitu aktuálneho momentu. Technika CORPORATE MANDALY pôsobí prostredníctvom symbolov, cez ktoré ovplyvňuje hlbšie úrovne nevedomia. Poskytuje návrat k rovnováhe a stabilite, k vrodenému archetypu jednoty, ktorý v stresujúcom manažerskom prostredí často strácame.“ Osobitosť spojenia duchovného, vizuálneho a racionálneho okamžite upútalo odborníkov v medzinárodnej porote súťaže A’Design Award & Competition 2013 v Como a ocenili hodnoty slovenského projektu v jeho funkčnosti, inovatívnosti, praktickej použiteľnosti a samozrejme za vysoko kultivovaný koncept dizajnu.

PAV E L C H O M A

T_g_u_3_strany:typo:grafik:um

Národná cena za dizajn 2012 : Bratislava

TEXTY NA STR.

22 :

DUŠAN JUNEK

Zopakovať niečo po sebe – s cieľom pripomenúť – nie je hriech, najmä keď povedané-napísané, je stále platné.

Myslím, že sa to vzťahuje aj na slová v katalógu k rozsiahlej autorskej výstave Pavla Chomu v Oravskej galérii v lete roku 1999. Voľne zacitujem podstatné: „Sme súputníkmi pri rôznych príležitostiach a akciách nášho grafického života, z ktorých niektoré sme spolu iniciovali alebo organizovali. Za ten čas bolo dosť príležitostí poznať Chomovu tvorbu. Pavel Choma je totiž svojou, takpovediac, „nehlučnosťou" v zmysle ľudskom i tvorivom, mimoriadnym fenoménom v rôznorodom priestore slovenského grafického dizajnu. Hodnoty, s akými vstúpil na túto pôdu a zmysluplná cesta, po ktorej s vyhranenými tvorivými zámermi pevne kráča, vzbudujú obdiv a uznanie. Choma citlivo zvažuje, premýšľavo projektuje a precízne realizuje svoje nápady, o ktorých je presvedčený, že majú zmysel. Ako jeden z mála dizajnérov u nás pochopil hodnoty tvorby vychádzajúcej z väzby k prostrediu, kde v absolútnej väčšine vznikala.

Veľmi zreteľne si uvedomuje silu génia loci, a preto jeho tvorba dávno nie je lokálnou záležitosťou, ale naopak, má úspech doma i na medzinárodnom poli. Pavel Choma je dnes známa a vyhľadávaná značka, ktorej kvalita je reprezentovaná premysleným konceptom, čistou, harmonickou skladbou výtvarných a typografických prvkov, majstrovskou rovnováhou exaktných plôch a citlivej chomovskej kresebnosti. Pavel Choma, tento džentlmen slovenského grafického dizajnu, je nielen osobitý a erudovaný grafik-dizajnér, ale aj osobnosť s uznávaným názorom, pedagóg rešpektovaný a obľúbený svojimi študentami, kolega a priateľ.“ Ako som v úvode napísal, citované slová sú aj dnes platné a predsa sa čo -to zmenilo. Aj Paľo už nie je taký „nehlučný“ – ani v tvorbe, ani inak. Jeho tvorba za to ďalšie desaťročie prehovorila, ba zakričala, upozornila v našom grafickom dizajne na svoju neprehliadnuteľnú kvalitu.

Jeho projekty prekročili hranice Slovenska a úspešne ho reprezentovali v zahraničí – najmä výstavné expozície jednotlivých tvorcov i veľké veľtržné výstavy (Boris Kudlička na Pražskom Quadrienále 2007, Bologna Children’s Book Fair 2010, Trienále plagátu Trnava, Svět knihy Praha 2013). Sedí na toľkých stoličkách, že každého by z toho bolel zadok – bolí aj jeho. Možno sú balzamom knihy, ktorých podobu režíruje, navrhuje, realizuje. Ostávajú potom ocenené artefakty, ktoré potešia nielen autora, ale predovšetkým čitateľov. Žije náročný, prečo nepriznať – už aj pribúdajúcimi rokmi prenasledovaný, ale tvorivo krásny, plný život. Potom prekvapujúco pre nás, i slovenský grafický dizajn, čítame takúto potešiteľnú správu: „Zvláštnu cenu ministra kultúry SR osobnosti za významné aktivity v oblasti dizajnu, v súťaži Národná cena za dizajn 2013 udelil minister grafickému dizajnérovi a pedagógovi Doc. akad. mal. Pavlovi Chomovi.“ Dôkaz, že aj na Slovensku nie často, ale občas, trafíme do čierneho. K tomu všetkým zainteresovaným, ale hlavne Tebe Paľo, blahoželáme!

T : G : U : 22

/ PP

:48

T_g_u_3_strany:typo:grafik:um

10/1/13

12:37 PM

Stránka 7

ex :libris FERO JABLONOVSKÝ

: TEXT

jej úroveň.

Svojím originálnym prístupom zásadným spôsobom ovplyvnil

V L A S TA 1

Na Slovensku Zábranský publikoval od začiatku 60. rokov predovšetkým v časopisoch ROHÁČ a KULTÚRNY ŽIVOT .

V K Ž iba do roku 1968, pretože ten po potlačení kontrarevolúcie prestal vychádzať, a v ROHÁČI ešte začiatkom 70. rokov s postupne klesajúcou intenzitou, až v roku 1974 vyšlo iba niekoľko posledných kresieb. Tým Zábranského publikačná činnosť na Slovensku končí. Bola však veľmi plodná, uverejnil takmer 800 kresieb, z nich viac ako 600 v ROHÁČI . Zábranského tvorba prešla v tých rokoch viacerými zmenami. Strohá štylizovaná kresba sa postupne zjemňovala, pribúdali čisté grafické prvky, predovšetkým typické zvislé linky. Postavy získavali biologickejšie tvary, potom prišli vysokí neskladní činovníci v čiernych oblekoch a ich ostré tváre akoby tesané na Veľkonočných ostrovoch sa časom menili na šrafované klonované tváre na povrchu vajcovitej hlavy. Možno kreslil Zábranský viacerými štýlmi súčasne, ale skôr je možné, že medzi vznikom niektorých kresieb a ich uverejnením uplynul dlhší čas. Redakčne so Zábranským spoluracoval v ROHÁČI predovšetkým Ladislav Szalay a v KULTÚRNOM ŽIVOTE Kornel Földvári. Je aj ich zásluhou, akú úroveň mohla dosiahnuť publikovaná tvorba v krízovom období a súčasne je aj dokumentom o odvahe autora i redakcií.

77 rokov

KO R N E L F Ö L DVÁ R I

...Výborných karikaturistov je veľa, no Zábranský len jeden. Tak ako Salvador Dalí či „pápež karikatúry“ Steinberg. Smejeme sa nad jeho kresbami a zároveň nás mrazí. Vidí pod povrch faktov, až do temných zákutí, v ktorých číha neznáma hrozba. Vyslobodzuje nás od nej smiechom, posilňuje ducha poznania a vzdoru, prebúdza myšlienky.

Jedným z kľúčových momentov vo vývine našej karikatúry (a myslenia) je fakt, že popri brnianskom Hostovi do domu napodiv materské redakcie o Vlastimila Zábranského nestáli v Prahe, ale v Bratislave (Kultúrny život, Roháč). Hoci patrí celému svetu, vyrastal s nami a u nás...

Knihu pre JW producentskú spoločnosť vydalo vydavateľstvo FO ART v roku 2011.

Texty napísali Fero Jablonovský, Ladislav Szalay a Kornel Földvári.

Zostavil a graficky upravil Fero Jablonovský.

80 strán, formát 215 x 195 mm.

:

BRNO}

TEXT

* 1936

Neviem si predstaviť slovenskú karikatúru bez Zábranského.

FERO JABLONOVSKÝ

: FOTO

Zábranský

: 1966 : 1971

/ 2010

V Z N A S LO V E N S K U

2

3

4

T : G : U : 23

/ PP

:49

KRESBY Z ČASOPISOV

:

1 2 3 4

33 / 1967

K U LT Ú R N Y Ž I V O T : R O H Á Č : 36 / 1969 K U LT Ú R N Y Ž I V O T : R O H Á Č : 14 / 1969

36 / 1966

10/1/13

12:37 PM

*

Franciszek Starowieyski

Virtuóz formy F R A N C I S Z E K S TA R O W I E Y S K I PINTER : MILENEC : MIERNA BOLESŤ ( O F S E T / 83,5 X 58,5 C M / 1970)

{1936 – 2029}

10 : 09 : 2013 __ 19 : 01 : 2014

VZ publikoval v Roháči viac ako desať rokov. Po sporadických kresbách už od roku 1961 sa stal v druhej polovici šesťdesiatych rokov a začiatkom sedemdesiatych rokov najvýraznejšou a najplodnejšou osobnosťou. Jeho záujem sa však čoraz viac sústreďoval na voľnú grafiku, predovšet** kým však na maľbu a oblasť karikatúry opúšťal, publikoval s postupne klesajúcou intenzitou, až v roku 1974 vyšlo v Roháči iba niekoľko posledných kresieb. Redakčne so Zábranským pracoval v Roháči Ladislav Szalay, ktorý spomína: „Vlasta Zábranský bol pán výtvarník, ktorého sme si vážili ako filozofa a glosátora ľudského života, ktorý navyše vie výborne kresliť. Aj s jeho pomocou sa Roháč snažil nebyť iba kritikom komunálnych nedostatkov.“ Dokladá to aj kresba z prvého čísla Roháča po potlačení kontrarevolúcie. Vzhľadom na vtedajšie pomery v polygrafii ju musel Zábranský nakresliť začiatkom augusta, v čase hektických rokovaní československých a sovietskych delegácií.

Po 21. auguste 1968 však získala na fatálnej aktuálnosti. : Muzeum Narodowe : Krakow

15 : 09 __ 06 : 11 : 2013

Vlasta Zábranský

in:form

: Galeria Kasyno : Podkowa Leśna

P R I P R AV U J E : FERO JABLONOVSKÝ FOTOPORTRÉT VZ : ARCHÍV FERA JABLONOVSKÉHO

po: známky * Takto datuje už niekoľko desaťročí svoje originály. * * Vlasta Zábranský koncom desiatych rokov XXI. stor.

fór : um

35 / 1968

KRESBA Z ČASOPISU ROHÁČ

Franciszek Andrzej Bobola von Biberstein-Starowieyski – takýto podpis je na liste, ktorý som v roku 1985 dostal od umelca a v ktorom popisuje prípravy na najdôležitejšiu výstavu svojho života v Múzeu moderného umenia (MoMA) v New Yorku (11. 4 – 4. 6. 1985). Bola to do tých čias bezprecedentná pocta žijúcemu tvorcovi plagátu, vedúcemu predstaviteľovi legendárnej Poľskej školy plagátu. Jednalo sa o výstavu absolútne výnimočného umelca, geniálneho maliara, kresliara, ilustrátora, scénografa, karikaturistu, grafika a všeobecne uznávaného, špičkového predstaviteľa svetového plagátového umenia.

Pre mňa je v umení najdôležitejšia individuálnosť tvorcu, originálnosť, jedinečnosť a neopakovateľnosť jeho diel.

Do tejto najcennejšej, málopočetnej kategórie umelcov patril aj FS. Preto sa za života stal jedným z najpopulárnejších poľských výtvarných umelcov. Od jeho smrti pred 4 rokmi Poliaci sériou výstav mapujú a vlastne znovuobjavujú dielo FS. Súčasné 2 výstavy predstavujú práce z vrcholného obdobia (50. – 70. roky XX. storočia) jeho tvorby, v ktorých dominoval ešte výrazný grafizmus (ktorý sa v neskoršom období rozplynul v ľúbivom maliarskom štýle). Muzeum Narodowe v Krakove prezentuje 64 filmových plagátov FS zo svojich zbierok a Galeria Kasyno skice, projekty a plagáty zo zbierky významného zberateľa plagátov Piotra Dabrowského, vrátane doteraz ešte pred verejnosťou neprezentovaných originálov.

FS sa narodil 8. 7. 1930 v Bratkówke v šľachtickej rodine Biberstein. Študoval na Akadémiách umenia v Krakove a Varšave. Od začiatkov bol rodeným individualistom – neprináležal duchovne ani štylisticky k žiadnemu umeleckému hnutiu, svojím dielom akoby oslavoval princíp individuality a jedinečnosti. Každodennou tvrdou prácou cizeloval svoju povestnú, virtuóznu manuálnu zručnosť v kreslení. Svoje práce zámerne štylizoval do podoby jeho obľúbenej, barokovej estetiky majstrov XVII. storočia.

Dokonca svoje diela od roku 1970 dôsledne datoval o 300 rokov skorším letopočtom. V rozhovore vysvetlil: „Bývam v tej dobe, a zvyšok – čo sa stalo neskôr, sa mi dnes iba zdá. Všetko je len otázkou mojej fantázie“.

Vizuálnym jazykom histórie, do detailov prepracovanou barokovou formou plagátov FS vlastne nastavuje zrkadlo absurdnej nezmyselnosti nášho súčasného chaotického a gýčovitého sveta. Z jeho sarkastického výsmechu

T : G : U : 24

/ PP

:50

( O F S E T / 85,5

F R A N C I S Z E K S TA R O W I E Y S K I V P O S L E D N O M R O K U Ž I V O TA ( F O T O : E A S T N E W S : 2009)

F R A N C I S Z E K S TA R O W I E Y S K I D Ü R R E N M AT T : F R A N K V X 58,5 C M / 1962)

fór:um (3)

Stránka 8

F R A N C I S Z E K S TA R O W I E Y S K I S A N AT Ó R I U M P O D K L E P S Y D R O U ( O F S E T / 114,5 X 83 C M / 1972)

T_g_u_3_strany:typo:grafik:um

konzumnej spoločnosti nás až mrazí – aj po 50 rokoch.

FS vytvoril vyše 300 plagátov, ktorých umelecká kvalita je vysoko uznávaná odborníkni aj verejnosťou a stále pôsobia naliehavou, nezmenšenou intenzitou, fascinujú nás svojím duchom baroka, manierizmu, secesie, surrealizmu a hlavne grotesknosti. Identifikačným kódom jeho plagátov je ich umelecký charakter, tvorený bez akýchkoľvek kompromisov a skrytá intelektuálna pasca, hádanka určená pre nás, divákov. FS je nositeľom najvyšších možných ocenení za tento druh umenia: Grand Prix São Paulo (1973), Grand Prix MFF Cannes (1974), Grand Prix Paris (1975), až po Gold medal Gloria Artis (2005). Veľký majster umenia plagátu FS zomrel 23. 2. 2009 vo Varšave. t:g:u / V . R O S T O K A ____ www.muzeum.krakow.pl

Typo:Grafik:Um

3

TEXT

Strany 43 – 50 redakčne pripravil T Y P O : D E S I G N : S LO VA K I A

© F E R O J A B LO N O V S K Ý : 2013 DUŠAN JUNEK

: 2013

V L A D I S L AV R O S T O K A

: 2013

© V L A D I S L AV R O S T O K A : 2013 FOTO © A R C H Í V Y AU T O R O V TYPO