Typo:Grafik:Um_4 by PrintProgress

T_g_u_4_strany:typo:grafik:um

12/2/13

4:07 PM

Stránka 1

Typo:Grafik:Um : No

o vizuálnej komunikácii a kultúre

grand : prix! Květa Pacovská 85 in : form BB 2014 s otáznikom greet : ing Ladislav Sutnar Award r:i:p Koloman Leššo fór : um Viktor Kubal (4) in : form Roman Cieslewicz

: na slovo...

/ PP

:43

...

ZDENEK SEYDL

: 32

K V Ě TA PA C O V S K Á

: 30 : 31

...

( 15

/ 1978)

JIŘÍ ŠALAMOUN : LIST NA ROZLÚČKU ( D E TA I L ) Č I E R N A K R E S B A Š T E T C O M K F A R E B N E J L I T O G R A F I I ( 19 X 15 C M / 1985)

T : G : U : 25

MOT TO

Najmodernejší umelec je ten, ktorý nie je v móde.

: 32

: 29

J I Ř Í Š A L A M O U N : U D I D L Á ( D E TA I L ) Č I E R N A K R E S B A P E R O M K FA R E B N E J L I T O G R A F I I ( 24 X 18 C M / 1985)

PrintProgress časopis pre polygrafiu a súvisiace odvetvia { november – december 2013}

: 2013

Záleží, v akom vzťahu, proporcii, rytme, veľkosti, množstve k sebe farby radíme. Ako v hudbe. Každý jednotlivý tón je krásny sám o sebe a ich určitým zoskupením vytvárame nové priestory, harmónie, disharmónie symfónie, opery a knihy pre deti.

OBSAH

Čo by som tajil – poviem to zmosta doprosta: mám rád knihy. Viem. Dnes je to takmer na smiech. Ale ja som na knihách vyrastal. Sú prirodzenou súčasťou môjho života. Oveľa prirodzenejšou, ako napríklad peniaze. Tie som práve za knihy celý život vyhadzoval. Keď som ako malé dieťa dostal prvé knihy, netušil som, aký budú mať pre mňa význam. Vstúpil som do neuveriteľných svetov hrdinstva, tajomstva, humoru, lásky, napätia, dobrodružstva, smútku i radosti, dovtedy nepoznaných. V mojej knižnici sa postupne stretávali autori týchto čarovných svetov: Andersen, May, Verne, Dickens, Dobšinský, Stevenson, Cervantes, Podjavorinská, Dumas, Čapek, Twain, London, Hanzelka a Zikmund, Swift a stovky ďalších mien. Svojrázny písaný svet sa mi nezabudnuteľne zapísal do pamäti aj prostredníctvom fantastických obrázkov a ilustrácií autorov, ktorí už v tom čase boli veľkými umelcami – Hložník, Cpin, Kellenberger, Trnka, či legendárny francúzsky grafik a rytec Gustave Doré. Nečudujte sa, kniha je ako pes. Keď vás chytí, nepustí. Mňa tiež chytila a drží celý život. Vlastne si teraz uvedomujem, že čítanie a kreslenie sú dve činnosti, ktorým sa v živote najdlhšie venujem. Neľutujem. Dokonca mám pocit, že tí, ktorých knihy v živote obišli, prišli o veľa. O veľmi veľa. Lebo fantázia je úžasná vec. A fantazírovať s knižnými hrdinami, postavami a priateľmi o ich cestách a dobrodružstvách, byť súčasťou ich tajomstiev či spolutrpiteľom ich bolestí, navštevovať s nimi neznáme a ďaleké kraje, učiť sa veciam neznámym – to je naozaj nezaplatiteľné. Keď som sa obtrel o peniaze, pripomeniem našim milionárom, že keď im po sponzorovaní politikov a nášho mizerného futbalu zostane nejaké euro, nech si trebárs kúpia knihu. Možno sa dozvedia, dočítajú, že existujú okrem peňazí aj iné hodnoty. A hodnotnejšie. Prepáčte, že tak z ničoho nič končím. Zotmelo sa totiž. A ja som zvyknutý o takomto čase si sadnúť do kresla, zapáliť lampu a zobrať do ruky knihu. Tým zlozvykom z mladosti sa človek ťažko odnaučí... t : g : u ____ D U Š A N J U N E K

: 26 : 29

ČIERNA KRESBA PEROM

: premýšľanie

T_g_u_4_strany:typo:grafik:um

12/2/13

4:07 PM

grand:prix!

Stránka 2

(4)

Květa Pacovská

FOTO

Š T Ě PÁ N G R YG A R

/ 1994

KP * 1928 TEXT

Praha}

V L A D I S L AV R O S TO K A

Deti sú nadšené z HRY, ktorú im umožňuje manipulácia s trojdimenzionálnymi knižnými objektmi (o písmenkách, číslach, farbách a tvaroch) Květy Pacovskej – overil som si to na vlastných vnučkách. Ale ani my – dospelí v nadšení nezaostávame a spontánne obdivujeme magické zázračno, ktoré je v nich zakódované. Doslova nás pohltí pozitívna energia autorkinej veľkej radosti z ich tvorby. Dobrodružstvo odkrývania tajomstviev jej variabilného dialógu obrázkov s písmenami generuje aj našu radosť z veľkolepej výtvarnej HRY. Týmito knihami sa totiž môže nielen listovať, ale ich rozkladaním do priestoru sa z nich môžu vytvárať aj papierové objekty – sochy. Charakteristickým poznávacím znakom výnimočnej osobnosti KP, vo svetových reláciách unikátnej autorky nezameniteľného, originálneho výtvarného diela, je delikátna súHRA rovnováhy línií, štruktúr, plôch a priestoru so silným estetickým nábojom. A tiež nesmierne zaujímavá syntéza modernej geometričnosti s naivitou starej ľudovej hračky, v maximálnom kontraste a harmónii s minimalistickou typografiou. Odborná verejnosť jej už dávno udelila titul prvá dáma detskej fantázie. Sama o tom hovorí: Ilustrácie pre deti maľujem a budujem ako obrazy. Ako obrazy ich komponujem. Sú to obrazy, v ktorých červená nie je pre mňa nikdy dosť červená a zelená nie je pre mňa nikdy dosť zelená. Moja hlavná práca sa sústreďuje na ilustráciu pre najmenšie deti, na obrázkové posolstvo – vizuálnu komunikáciu.

KNI HA je prvou galériou, ktorú deti navštívia. Je to malé múzeum pre slovo a obraz, je otvoreným priestorom pre vziať a dať myšlienku, je múzeom pre teba a pre mňa. Myslím, že často podceňujeme malé ľudské bytosti, ktorým hovoríme deti – deti vedia o nás omnoho viac, ako sa domnievame a rozumejú umeniu omnoho viac, ako my všetci. KNI HA je architektúra. Je daným priestorom, do ktorého pomaľované, prerezané a prázdne stránky komponujem. KNI HY, ktoré stoja, vytváram veľmi rada – áno, knihy ktoré stoja, ktoré stoja ako papierové sochy v tvojom priestore. Priestor, rytmus, dotyk, fyzické vnímanie a ostatné smery čítania, je základňou mojich autorských kníh pre deti. Pokúšam sa otvoriť možnosť čítania knihy všetkými piatimi zmyslami, ako napríklad dotýkaním sa. K V Ě TA PA C O V S K Á

KÚSKY MOJICH MYŠLIENOK

REPRO

A R C H Í V V. R O S TO K U

Koncepcia kníh – interaktívnych objektov pre deti (aj dospelých), ktoré vytvára od roku 1990 je dôsledkom a vyústením jej experimentov a výskumov v oblasti voľnej grafiky, kresby, maľby, reliéfov, objektov, vizuálnej poézie a umeleckých knižných objektov, ktorým sa intenzívne venovala od 60 rokov XX. storočia. Nadväzuje v nich na estetickú tradíciu moderných umelcov európskej avantgardy prvej polovice minulého storočia, ako sú Klee, Kandinsky, Schwitters, Miró, škola Bauhaus a ruský konštruktivizmus. Prelomom, ktorý definitívne rozhodol o jej plnom, intenzívnom zaujatí pre ilustrovanie detských kníh, bola výstava Československá ilustrácia pre deti 1965 v Bratislave (z ktorej o dva roky vzniklo Bienále ilustrácií Bratislava), kde za skvelé ilustrácie ku knihe Carl Sandburg: Pohádky z bramborových řádků získala svoje prvé významné ocenenie: Grand Prix. Šokujúci vizuálny účinok kontrastu obrovského červeného gombíka s malou figúrkou na obálke tejto knihy pôsobí na mňa úplne senzačne aj dnes – po 50 rokoch. Materializuje tu základné princípy, ktorými sa v celej svojej tvorbe riadi: kontrast a harmónia. Veľká umelkyňa Květa Pacovská vytvorila radikálny medzník v histórii detskej literatúry a knihy – zásadnou a inšpiratívnou inováciou jej vizuálneho jazyka. Vynašla a objavila úplne nové možnosti jej rozvoja. Je nespochybniteľným, ikonickým vzorom, žijúcou legendou a výnimočnou osobnosťou nielen českého, ale aj svetového grafického dizajnu súčasnosti. 1 : 1992

T : G : U : 26

/ PP

: 44

T_g_u_4_strany:typo:grafik:um

12/2/13

4:07 PM

Stránka 3

KP : 85

FOTO

A R C H Í V M O R AV S K E J G A L É R I E V B R N E

kniha = písmeno = čiara farba = plocha = priestor

Z V Ý S TAV Y K V Ě TA PA C O V S K Á

A D I N F I N I T U M V M O R AV S K E J G A L É R I I V B R N E

/ 2012

3 : 1968 – 1987

4 : 1999

Z V Ý S TAV Y K V Ě TA PA C O V S K Á

A D I N F I N I T U M V M O R AV S K E J G A L É R I I V B R N E

/ 2012

5 : 1968 – 1987

FOTO

A R C H Í V M O R AV S K E J G A L É R I E V B R N E

2 : 1991

7 : 1991

6 : 1992

FARBA je základným prvkom v každej komunikácii, je emocionálnym poznaním. Byť v červenom priestore alebo v modrom priestore je absolútny rozdiel výpovede. Farbu radím a určujem podľa jej vnútorného zvuku a hrmotu. K V Ě TA PA C O V S K Á : KÚSKY MOJICH MYŠLIENOK

1 2 3 4 5 6 7

T : G : U : 27 19

/ PP

::45 45

K V Ě TA PACOVS K Á : GRÜN , ROT, ALLE

Ravensburger Buchverlag, 30,5 x 24 cm K V Ě TA PACOVS K Á : PAP E R PAR AD IE S Pravis Verlag, Osnabrück, 41 x 33 cm K V Ě TA PACOVS K Á : L E T T E R P O E M Vizuálna poézia, koláž, 59 x 41 cm K V Ě TA PACOVS K Á : ROT ROTHORN Neugebauerpress, Salzburg, 24,5 x 24 cm K V Ě TA PACOVS K Á : L E T T E R F O R M C LOW N Vizuálna poézia, 59 x 41 cm K V Ě TA PACOVS K Á : T HE MID N IG HT P L AY Neugebauerpress, Salzburg, 34 x 22 cm K V Ě TA PACOVS K Á : E IN S , FÜ N F, V IE LE Ravensburger Buchverlag, 27 x 18,5 cm

T_g_u_4_strany:typo:grafik:um

12/2/13

4:07 PM

Stránka 4

grand: prix! kniha = písmeno = čiara farba = plocha = priestor

8 : 1997

9 : 2002

REPRO

A R C H Í V V. R O S T O K U

Květa Pacovská

Květa Pacovská sa narodila 28. 7. 1928 v Prahe. V roku 1952 absolvovala Vysokú školu umeleckopriemyslovú v Prahe u prof. Emila Fillu. Venuje sa grafike, maľbe, kresbe, konceptuálnemu umeniu a knižnému dizajnu. V oblasti experimentálnych, trojrozmerných knižných objektov je autorkou svetového významu. Skúma v nich experimentálne spojenie textu a obrazu. Sú vydávané v limitovaných autorských edíciách významnými svetovými vydavateľmi (Ravensburger Buchverlag, Edition Les Grandes Personnes – Paríž, Neugebauer Press – Salzburg, Edition Seuil – Paríž). V posledných 23 rokoch vytvorila vyše 60 takýchto autorských kníh, ktoré boli publikované v mnohých jazykoch: česky, slovensky, nemecky, anglicky, japonsky, francúzsky, taliansky, španielsky, grécky, portugalsky, dánsky, fínsky, holandsky, kórejsky, čínsky. V tomto období autorka intenzívne vystavovala svoju maľbu, kresbu, grafiku, kovové a papierové sochy a experimentálne knižné objekty. Predstavila sa na vyše 80 výstavách vo významných svetových múzeách a galériách (Centre Georges Pompidou – Paríž, Museum für Angewandte Kunst – Frankfurt, Fukuyama Museum – Tokyo). V rokoch 1992 – 1994 pôsobila ako hosťujúca profesorka na Hochschule der Künste v Berlíne a v roku 1998 na Kingston University v Londýne. V rokoch 1995 – 1997 realizovala v japonskom Nagane projekt záhrady v Chihiro Art Museum Azumino. Prednášala na svetových kongresoch ICOGRADA v Hongkongu a Soule. Za knižnú tvorbu obdržala hlavné ceny na významných medzinárodných výstavách knižnej grafiky a dizajnu. Za celoživotné dielo je držiteľkou najvýznamnejšej svetovej ceny pre ilustrátorov (ktorú môže umelec získať len raz v živote) – Ceny Hansa Christiana Andersena 1992. Získala Zlaté jablko Bienále ilustrácií Bratislava 1983, Grand Prix Premi Catalonia, Barcelona 1988, Premio Grafico Bologna 1988 a jednu z najvýznamnejších medzinárodných cien knižného umenia – Goldene Letter – za najkrajšiu knihu sveta. Sama o tom hovorí: získala som ju za knihu, ktorá je pre mňa veľmi dôležitá a som rada, že som ju mohla uskutočniť. Má titul Papier Paradise a je to pocta osobnosti, ktorú si veľmi vážim: Kurtovi Schwittersovi. Kniha meria 41 x 33 cm a uprostred som do nej prerezala štvorec 5 x 5 cm, aby som sa dostala až na samé dno Papierového sveta. Umelkyni bol udelený za životné dielo v oblasti dizajnu čestný doktorát za dizajn Kingston University 1999 vo Veľkej Británii.

10 : 1998

11 : 1998

B IE L A a ČIE R N A nie sú zaradené do farebného spektra, ale pre mňa sú farbami a znamenajú maximálny kontrast. Maximálny kontrast je maximálne krásno. Usilujem o maximálny kontrast. K V Ě TA PA C O V S K Á : KÚSKY MOJICH MYŠLIENOK

K V Ě TA PACOVS K Á :

12 : 2004

T : G : U : 28

8 9 10 11 12

/ PP

:46

plagáty k autorským výstavám

plagát č. 28 / serigrafia / 100 x 70 cm plagát č. 59 / serigrafia / 100 x 70 cm plagát č. 50 / serigrafia / 100 x 70 cm plagát č. 31 / serigrafia / 100 x 70 cm plagát č. 68 / serigrafia / 70 x 100 cm

T_g_u_4_strany:typo:grafik:um

12/2/13

4:07 PM

Stránka 5

in: form KP : 85

BB 2014 s otáznikom

FOTO

A R C H Í V M O R AV S K E J G A L É R I E V B R N E

Svetoznáme medzinárodné Bienále grafického designu Brno vstúpi v roku 2014 do druhej polstoročnice svojej bohatej existencie. Podľa propozícií 26. ročníka to však asi nebude práve šťastný vstup. Bienále totiž už desaťročie zápasí o svoju charakteristickú podobu, ktorú jej zatiaľ nevie dať nová generácia organizátorov. Neustále zmeny, ktorými Bienále v posledných rokoch prechádza, nevygenerovali žiadaný šťastný model, a tak „systém“ – pokus = omyl – bohužiaľ pokračuje. Budúci 26. ročník bude dokonca úplne bez účasti profesionálnych autorov a má byť venovaný len študentom a študentskému dizajnu. V súčasnosti sú však vo svete viaceré podujatia zamerané len na mladý dizajn a majú už akú-takú tradíciu. Preto pokus brnenských organizátorov ani tentoraz nie je ničím novým, naopak, kopíruje iné modely a najmä definitívne zavrhuje základnú koncepciu Bienále Brno. Tá desaťročia spočívala v úspešnom mapovaní a konfrontovaní kvalít svetovej profesionálnej tvorby vizuálnej grafiky v celej šírke odboru. Ten pod vplyvom obrovského rozvoja technológií i komercionalizácie života zaznamenal prudký rozvoj, nie správny vo všetkých smeroch. Aj brnenské Bienále potvrdzuje, že „mladé cesty“ majú samozrejme tiež svoje slepé uličky a ani najlepšie úmysly nemusia dopadnúť šťastne. Podobné pokusy s rovnakým výsledkom prebehli aj na trnavskom Trienále plagátu a sú očakávané na Bienále plagátu vo Varšave. Je nepochybná legitimita týchto snáh a pri niektorých podujatiach je zmena či inovácia potrebná. Zatiaľ sa však pri realizovaných pokusoch prejavila neujasnenosť zámerov i cieľov, tápanie pri tvorbe konceptov podujatia či apriorné ignorovanie doterajších výsledkov, čo v konečnom dôsledku viedlo k oslabeniu dôvery autorov k podujatiu a ich zníženému záujmu o účasť. Ukázalo sa, že hazardovať s neľahko vybudovaným renomé medzinárodne zavedených značiek, aké majú podujatia v Brne, Trnave, Varšave nie je cestou, ktorá by viedla k úspechu, aj keď všetko zabalíme do obalu s názvami nové, inovatívne, mladé a nedajbože trendy. Pracovať na úrovni špičkovej medzinárodnej akcie si vyžaduje dlhodobú, trpezlivú, prehľadom a profesionalitou podloženú prácu s jasným konceptom a cieľom. Vývoj, akokoľvek prudký, búrlivý, čerpajúci z nových poznatkov, sa vo všetkých oblastiach života rozvíja na báze kontinuity, náväznosti na dosiahnutú kvalitu a špičkové výsledky. Nie ich ignoranciou a zavrhnutím. Tí naozaj talentovaní, nadaní to veľmi dobre vedia. Ale to nestačí. Významným spôsobom tu vstupuje do hry morálka a etika. Táto Achillova päta súčasnej spoločnosti, súčasného sveta. Preto nestačí mladým „urobiť“ Bienále, lepšie je ich učiť skutočným hodnotám, nech si oni urobia na ich základe svoje bienále. Nezaškodilo by im mať pokoru k tvorbe, na základe ktorej sa šplhajú na svoj pomyselný vrchol pyramídy. Nie sú na škodu vlastné myšlienky poučené na tých predošlých. Získajú na sile a presvedčivosti. Potom sa bude lepšie a zmysluplnejšie experimentovať aj na Bienále v Brne. A nielen tam. t:g:u / D . J U N E K

13 : 1981 14 : 2012 A R C H Í V M O R AV S K E J G A L É R I E V B R N E

15 : 1991

FOTO

Logotyp BB vytvoril brnenský grafik Jiří Hadlač (1927 – 1991) v roku 1966. Používal sa počas 1. – 25. Bienále Brno v rokoch 1966 – 2012.

Logotyp 26. Bienále Brno 2014

13 14

K V Ě TA PACOVSK Á : MAĽOVANÁ ABECEDA PRE TEBA

plagát, farebná litografia, 56,5 x 75 cm Z V Ý S TAV Y K V Ě TA PA C O V S K Á : A D I N F I N I T U M – OSOBNOSTI ČESKÉHO GRAFICKÉHO DIZAJNU 25. B I E N Á L E B R N O 2012 / M O R AV S K Á G A L É R I A K V Ě TA PACOVSK Á : E I N S , FÜNF, VIELE Ravensburger Buchverlag, 27 x 18,5 cm

V BRNE

T : G : U : 29

/ PP

: 47

T_g_u_4_strany:typo:grafik:um

12/2/13

4:07 PM

Stránka 6

greet:ing

(OBÁLKA

Karel Míšek (8. 7. 1945, Praha) – získal cenu za celoživotný prínos na poli grafického dizajnu, vybudovanie ateliéru grafického dizajnu na Fakulte umenia a dizajnu Univerzity J. E. Purkyně v Ústí nad Labem a dlhoročné pedagogické pôsobenie. Je výraznou osobnosťou svetového umenia plagátu – ktorý ako svojbytné umelecké dielo – je stále neodmysliteľným nositeľom medziľudskej komunikácie, napriek súčasnej dominancii iných vizuálnych médií. O jeho vášnivom zaujatí a veľkej láske k médiu plagátu sa definitívne rozhodlo vo Varšave, na štúdiách u legendárneho profesora Henryka Tomaszewského, v dobe najväčšej slávy poľskej školy plagátu. Tvorba KM sa od 70. rokov XX. storočia vyvíjala od maliarskeho a kresebného až po súčasný dynamický, výrazne expresívno-grafický štýl, kde obraz a písmo je prepojené v harmonickom súzvuku. Je autorom mimoriadne početných, medzinárodne oceňovaných a rešpektovaných realizácií divadelných plagátov – vďaka unikátnej, dlhodobej spolupráci s mnohými inštitúciami (Národní divadlo, Česká filharmonie, Divadlo S. K. Neumanna, Městské divadlo Ústí nad Labem). t:g:u / V . R O S T O K A

Mojou ctižiadosťou je usporiadaním stránky, grafickou skratkou, diagramom alebo obrazom, vyjadriť myšlienku tak presne a jasne, že účel slova bude minimálny alebo zbytočný. Je v tom vzácna sila, keď sa to podarí. L A D I S L AV S U T N A R (1943)

T : G : U : 30

/ PP

Jiří Šalamoun (17. 4. 1935, Praha) – získal cenu za celoživotný prínos na poli ilustrácie, kresby, grafiky, grafického dizajnu, plagátovej tvorby, obnovu ateliéru ilustrácie a grafiky na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe a dlhoročné pedagogické pôsobenie. Je žijúcou legendou českej a svetovej výtvarnej scény, iskrivo intelektuálnym géniom ilustrácie. Základom štylizácie jeho grotesknej – maximálne hravej, so suverénnou bezprostrednosťou kreslenej, majstrovskej línie – je očarenie naivne detským cítením a okrajovými prejavmi ľudového umenia. Tento vzťah je nielen obdivný ale zároveň aj hlboko ironický. JŠ má vášeň pre majstrovské parodovanie týchto vzorov typicky českým čiernym humorom, napr. v jeho skvelých knižných ilustráciách (Poslední mohykán, Kronika Pickwickova klubu, Vybraná díla Kozmu Prutkova). Svoje humorné Teatrum Mundi nám predstavuje v sarkastickej a provokatívnej podobe: provokuje nás k rozmýšľaniu a ku kritike agresivity a ľahostajnosti sveta. Podľa Majstra JŠ je humor prípravkom proti moľom a pliesňam sveta a primiešaný do obrazov zvyšuje ich odolnosť voči zlým vplyvom počasia. t:g:u / V . R O S T O K A JIŘÍ ŠALAMOUN : LIST NA ROZLÚČKU / V E Ľ K É P Y TA G O R E J S K É N E Š ŤA S T I E ( O F S E T / 21 X 19,5 C M / 1983)

( S E R I G R A F I A / 100

Práca Ladislava Sutnara sa vyznačuje nedosiahnuteľou dokonalosťou kompozície. Philip Pearlstein o Sutnarovi povedal: Bol to génius kompozície. LS ku každému projektu pripravoval precízne, detailne vykonštruované geometrické výkresy. Tento princíp vypracoval do dokonalosti už v mladosti, keď pôsobil ako profesor deskriptívnej geometrie a rysovania. Kompozičné prvky svojich prác zostavoval a vymeriaval matematicky – do geometrickej siete. Aj keď sa zdajú rozmiestnené náhodne a hravo, ich miesto je pevne spočítané matematickými zákonmi perspektívy, axonometrie alebo zlatého rezu. Snáď aj preto si doteraz zachovali takú optickú sviežosť a nadčasovú dokonalosť moderného tvaru. Nasledujúce slová LS z knihy Visual Design in Action (1961) platia bezozvyšku aj dnes: Dobrý vizuálny dizajn má veľmi vážnu úlohu. Všeobecnú zrozumiteľnosť by nemal dosahovať podkladaním sa takzvanému verejnému, v skutočnosti však infantilnému vkusu. Dobrý vizuálny dizajn musí chcieť širokú verejnosť povzniesť a učit ju rozpoznávať kvalitu. Aby však bol dizajnér schopný verejný vkus zušľachťovať a posúvať vývoj dizajnu dopredu, musí pracovať s plným nasadením všetkých tvorivých schopností. Musí najprv premýšľať, až potom navrhovať. t:g:u / V. ROSTOK A

( O F S E T / 21

Ladislav Sutnar (9. 11. 1897 – † 18. 11. 1976) je jednou z najvýznamnejších osobností českého, amerického a svetového dizajnu. Fakulta umenia a dizajnu Západočeskej univerzity v Plzni nadväzuje na odkaz plzeňského rodáka prostredníctvom každoročne udeľovanej Ceny Ladislava Sutnara. Vyjadruje tým poctu životu a dielu tohto mimoriadneho umelca a zároveň prejavuje uznanie vynikajúcim českým i zahraničným umeleckým a pedagogickým osobnostiam. Je udeľovaná za výnimočné výkony a zásluhy na poli výtvarného umenia, predovšetkým dizajnu, v spojení s pedagogickým pôsobením. Ocenené môžu byť aj inštitúcie, ktoré svojou aktivitou a programom podporujú moderné umenie a dizajn. Prvýkrát sa Cena Ladislava Sutnara udelila v roku 2012, pri príležitosti slávnostného otvorenia novej budovy Fakulty umenia a dizajnu. Zároveň bola výstavou LS sprístupnená aj nová Galéria Ladislava Sutnara. Tohtoroční piati laureáti – Prof. Markus Dreβen (Nemecko), Prof. Gyula Ernyey (Maďarsko), Prof. Karel Míšek (Česká republika), Prof. Jiří Šalamoun (Česká republika), Cooper-Hewitt National Design Museum (USA) – prevzali ocenenia 12. 11. 2013 v Plzni z rúk syna Ladislava Sutnara Radoslava L. Sutnara.

JIŘÍ ŠALAMOUN : O TA H O F M A N : PA N TA U X 20 C M / 1974)

Cena Ladislava Sutnara 2013 : Plzeň

:48

JIŘÍ ŠALAMOUN : ANDĚLÍČKU MŮJ VRCHNÍ STRÁŽNÍČKU K N I H Y / O F S E T / 24 X 16 C M / 2005)

KAREL MÍŠEK : RICHARD III. D I VA D E L N Y P L A G ÁT X 66 C M / 1989)

( S E R I G R A F I A / 92

Cena Ladislava Sutnara 2013 : Plzeň

KAREL MÍŠEK : AIDA D I VA D E L N Y P L A G ÁT X 70 C M / 2003)

Cena Ladislava Sutnara 2013 : Plzeň

A R C H Í V V. R O S T O K U

Prof. Jiří Šalamoun

REPRO

Prof. Karel Míšek P E T E R V O G E L : C E N A L A D I S L A V A S U T N A R A (motív ceny vychádza z pôvodného logotypu Ladislava Sutnara a transformuje ho do priestorového objektu, zloženého zo štyroch kovových doštičiek, prerezávaných laserom)

Cena Ladislava Sutnara

T_g_u_4_strany:typo:grafik:um

12/2/13

4:07 PM

Stránka 7

r : i:p

Zdenek Seydl

Koloman Leššo

14 : 10 __ 17 : 11 : 2013

REPRO

( K R E S B A / 30

A R C H Í V V. R O S T O K U

ZDENEK SEYDL : PROFESOR GEOMETRIE X 21 C M / 1938)

in:form

* 03. 11.1942 –––––––– ‡ 27. 09. 2013 ZDENEK SEYDL

V 60 R O K O C H X X . S T O R O Č I A ( F O T O : V . C H O C H O L A : 1967)

Galerie Café Neustadt : Praha

KUK

ZDENEK SEYDL : FA R E B N Á S E R I G R A F I A ( 30 X 40 C M / 1975)

Zdenek Seydl (29. 4. 1916 – † 17. 6. 1978) – významný český maliar, grafik, ilustrátor, typograf, scénograf, kostýmový a textilný výtvarník, tvorca kreslených, animovaných a bábkových filmov – ako prvý začína cyklus výstav pod názvom Knihy sa ťažko vystavujú. Expozícia 300 kníh preto mapuje výlučne túto oblasť jeho tvorby. Dielo ZS je jedinečné predovšetkým nezameniteľným rukopisom autora. Jeho výtvarný prejav charakterizuje grafická lapidárnosť, dekoratívna štylizácia a absolútna sloboda prejavu. Každá jeho práca je hravá, dravá a nespútaná, plná poetickej grotesknosti. Vie byť aj ťažko ironická, ale nikdy nie zlá, vždy ide o biely – láskavý humor. Podstatou jeho – do detailov premysleného výtvarného prejavu, je nevyčerpateľnou fantáziou transformovaný zmyslový zážitok videného do výrazných línií a žiariacich farebných plôch. Cítiť, že autor sa pri práci skvele bavil. Je to paradoxné, ale s postupujúcim časom je dielo ZS z 50. a 60. rokov XX. storočia stále viac svieže a aktuálne. Dokáže s nezmenenou intenzitou osloviť a inšpirovať aj súčasné generácie, ktoré dnes objavujú estetické kvality tej doby. t:g:u / V. ROSTOK A

Čiary nemajú hranice a nesmú byť duté ako makaróny, ale ako tepny, ktorými prúdi krv. ZDENEK SEYDL

Koloman Leššo patrí do veľkej rodiny architektov, ktorí obohatili a obohacujú aj ostatné druhy výtvarného umenia. Najčastejšie ešte počas štúdií začínajú ako karikaturisti, mnohí z nich však postupne svoj záujem presúvajú na príbuzné druhy výtvarného umenia a neskôr sú známi viac ako významní výtvarníci, než ako architekti. Podobne, ako kolega architekt Saul Steinberg (ale u nás aj napríklad Dušan Junek), prinášajú iný, viac uvažujúci pohľad, umocnený hravými experimentmi. Večne očarený hľadač Koloman Leššo bol však vždy dokonale zrozumiteľný aj pre detského diváka, jeho experimenty neboli nikdy samoúčelné, vždy ponúkal dobrodružstvo hľadania a objavovania nových vzťahov. Či to boli napríklad ilustrácie knihy Lov slov, ktoré vytvoril z priestorových variácií vystrihnutého bieleho papiera, alebo rôzne materiály, z ktorých vytváral animované filmy. Okrem tradičnej plastelíny pracoval aj s drevom, polystyrénom, či moduritom, ale predovšetkým s keramikou. Vytváral obrovské množstvá rozkošných keramických figúrok, ktoré i bez animácie pôsobia veľmi vitálne. V oblasti animovaného filmu je jeho výtvarný prínos často objaviteľský a zatiaľ aj, žiaľ, bez akýchkoľvek nasledovníkov. Koloman bol bytostný výtvarník. Vždy keď rozprával a uvažoval, hneď všetko aj kreslil. Hravá hľadajúca linka zaznamenávajúca zamyslenie, uvažovanie a názory na našu chaotickú súčasnosť je pre jeho tvorbu najcharakteristickejšia. A za tým všetkým je pobavený úsmev nad tým, čo všetko tieto linky odhalili. Koloman Leššo sa narodil v Sabinove. V roku 1968 absolvoval štúdium na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Od roku 1971 pôsobil ako výtvarník v slobodnom povolaní. Venoval sa karikatúre, ilustrácii, keramike, grafike, fotografii a tvorbe animovaných filmov. Neskôr pôsobil tiež ako scenárista a spisovateľ. Je pokladaný za jedného zo zakladateľov slovenského animovaného filmu, v ktorom ako prvý uplatnil aj dovtedy netradičné techniky a materiály (napr. drevo, keramiku, plastelínu). Okrem televíznych večerníčkov vytvoril takmer stovku animovaných filmov. Získal významné ocenenia doma i v zahraničí, najmä za svoju filmovú tvorbu, na Bienále animácie Bratislava v roku 2012 mu bola udelená Čestná medaila Albína Brunovského. V decembri 2012 usporiadala Galéria Bibiana v Bratislave veľkú reprezentatívnu výstavu venovanú jeho tvorbe, na ktorej predstavila nielen animovanú tvorbu Kolomana Lešša, ale pripomenula ho kultúrnej verejnosti ako významného slovenského maliara, ilustrátora a karikaturistu. Zomrel po dlhej a ťažkej chorobe. t:g:u / F . J A B LO N O V S K Ý

T : G : U : 31

/ PP

:49

Stránka 8

in:form

Viktor Kubal

Roman Cieślewicz

Dielo a osobnosť

38 / 1964

Veľkorysý projekt päťdielneho cyklu Legendy poľského plagátu po výstavách Henryk Tomaszewski (2010), Jan Młodożeniec (2011), Waldemar Świerzy (2012, ten bol posledným žijúcim umelcom legendárnej poľskej školy plagátu, zomrel 27. 11. 2013) a ktorú v roku 2014 uzavrie Jan Lenica, pokračuje výstavou poľsko-francúzskeho grafika Romana Cieślewicza. Táto retrospektíva skúma – a pre mladú generáciu znovu objavuje – život a dielo jedného z kľúčových postáv histórie svetového grafického dizajnu, ktorý zásadným a originálnym spôsobom určil a výrazne ovplyvnil smerovanie umenia plagátu a grafického dizajnu v druhej polovici XX. storočia. Roman Cieślewicz [čítaj Čišlevič, význam poľského cieśle: tesár/stolár] sa narodil 13. 1. 1930 v Ľvove, v bývalom Poľsku (dnes Ukrajina). V roku 1955 absolvoval Akadémiu výtvarných umení v Krakove. V rokoch 1955 – 1963 vytvoril v sivom komunistickom Poľsku viac ako 200 skvelých filmových a divadelných plagátov, plných surrealistickej fantázie, žartov, farieb a ušľachtilej, vynikajúcej vizuálnej kultúry. Takmer každý jeho plagát sa vtedy po vylepení na uliciach stal senzáciou, už v mladosti sa stal medzinárodne uznávanou a oceňovanou osobnosťou. Aj preto sa v roku 1963 spolu so ženou, sochárkou Alinou Szapocznikow presťahoval do Paríža, do slobodného sveta, kde intenzívne spolupracoval s agentúrami, vydavateľstvami a galériami ako dizajnér a umelecký riaditeľ (časopisy: Elle, Vogue, Opus International, galéria Centre Georges

ROMAN CIESLEWICZ : BRUNON SCHULZ : S A N AT Ó R I U M P O D P R E S Ý PA C Í M I H O D I N A M I ( K O L Á Ž N E M R O D / 39 X 30 C M / 1962)

T : G : U : 32

/ PP

:50

: A R C H Í V V. R O S TO K U

ROMAN CIESLEWICZ V P O S L E D N Ý C H R O K O C H Ž I V O TA ( F O T O : E A S T N E W S : 1993)

15 / 1960

: Państwowa Galeria Sztuki : Sopot : Poľsko

P R I P R AV U J E : FERO JABLONOVSKÝ FOTO : ARCHÍV FERA JABLONOVSKÉHO

KRESBA Z ČASOPISU ROHÁČ

: Legenda poľského plagátu (4)

fór : um

KAFKA

14 : 11 : 2013 __ 12 : 01 : 2014

Keď mladík Viktor Kubal v takmer bojových a vojnových podmienkach iba vďaka vlastnému entuziazmu doslova vydupal zo zeme náš prvý animovaný film (Studňa lásky, 1943), isto netušil, že na dlhé roky sa k animovanému filmu vôbec nedostane. Dostal sa k nemu až v roku 1965 a odvtedy to bol prvoradý záujem jeho tvorivej činnosti. Karikatúry, ktorým sa venoval v päťdesiatych rokoch a začiatkom šesťdesiatych rokov síce publikoval naďalej a patrili medzi najobľúbenejšie, neboli však už hlavnou oblasťou, ktorej sa venoval. Prvá polovica šesťdesiatych rokov je preto u V K ako karikaturistu najzaujímavejšia. Okrem iného vychádza kniha Otcovia a deti (1963), mnohé nápady z nej neskôr použije v Zbojníkovi Jurkovi (1976), ktorý je našim prvým celovečerným animovaným filmom. Okrem takmer 400 krátkych animovaných filmov (mnohé z nich boli ocenené na prestížnych svetových festivaloch: Zem, Šach, Prezent, Rebrík, a iné), vytvoril aj ďalší celovečerný film Krvavá pani (1980).

{1923 ––– 1997}

ROMAN CIESLEWICZ: ZOOM PROTI V I Z U Á L N E M U S M O G U ( S O C I Á L N Y P L A G ÁT ) ( S E R I G R A F I A / 100 X 70 C M / 1972)

fór:um (4)

ROMAN CIESLEWICZ P R O C E S ( D I V A D E L N Ý P L A G Á T) ( O F S E T / 82 X 52 C M / 1964)

4:08 PM

REPRO

12/2/13

ROMAN CIESLEWICZ TA J O M N Á A B E C E D A : P Í S M E N O E ( K O L Á Ž / 66 X 15 C M / 1962)

T_g_u_4_strany:typo:grafik:um

Pompidou, agentúra MAFIA,...). Už v roku 1962 vytvoril v kontexte svojej práce prelomové ilustrácie ku knihe B. Schulza, kde v koláži Nemrod prvýkrát použil symetrickú kompozíciu, inšpirovanú Rorschachovým testom. Symetrické figúry sa stali na mnoho rokov dominujúcim prvkom, nezameniteľným logotypom, vynálezom autora. RC v Paríži definitívne vymenil poľské pero a štetec za francúzsky skalpel a nožnice. Inšpirovaný Bauhausom a ruským konštruktivizmom vytváral koláže a fotomontáže so silným grafickým účinkom – používal pre ne názov grafizmy. O jeho mimoriadnom význame a jedinečnosti svedčí aj to, že bol prvým dizajnérom, ktorému za života usporiadali veľkú výstavu Palais du Louvre – Musée des Arts Décoratifs (1972) a Centre Georges Pompidou (1991). Majster RC zomrel 21. 1. 1996 v Paríži vo veku 66 rokov ako ikonická osobnosť grafického dizajnu svetovej triedy. t:g:u / V . R O S T O K A ____ www.pgs.pl

Typo:Grafik:Um

4 TEXT

Strany 43 – 50 redakčne pripravil T Y P O : D E S I G N : S LO VA K I A

: 2013

V L A D I S L AV R O S T O K A

: 2013