T_g_u_5:typo:grafik:um
2/5/14
11:27 AM
Stránka 1
Typo:Grafik:Um o vizuálnej komunikácii a kultúre
1 : 2014
5
grand : prix! Ľubomír Krátky / 75 me : mory Bohuslav Blažej † 25 me : mory Shigeo Fukuda † 5 hi : story Paul Rand / 100 fór : um (5) Viliam Weisskopf r : i : p & in : form Waldemar Swierzy
: na slovo...
: 34 : 37
: 40
PAU L R A N D
: 38
...
: 40
T : G : U : 33
/ PP
:43
SHIGEO FUKUDA: G R A F I C K Ý M O T Í V Z P L A G ÁT U ( R E I N H O L D B R O W N G A L L E R Y / 1982)
Ľ U B O M Í R K R ÁT K Y : PÍSMOVÝ MOTÍV Z PREDSÁDKY KNIHY ( K R U H M I L O V N Í K O V P O É Z I E / 1995)
PrintProgress časopis pre polygrafiu a súvisiace odvetvia { január – február 2014}
...
JAN TSCHICHOLD
: 39
: 38
B O H U S L AV B L A Ž E J: O B Á L K A ( G R A F I C K Á Ú P R AVA T I S K O V I N D E TA I L / 1988)
J A B LO N O V S K Ý
MOT TO
Dokonalá typografia je skôr veda než umenie.
Dobrý grafický dizajn, dobrá typografia je spojenie informácie a inšpirácie, vedomia a podvedomia, včerajška a dneška, reality a fantázie, práce a hry, remesla a umenia.
OBSAH
Pri čítaní by mala byť typografia neviditeľná. Nemala by na seba upozorňovať neobyčajným tvarom niektorého písmena a odvádzať pozornosť od plynulého sledovania textu. Čítanie je predovšetkým zvyk, takmer automatické vnímanie textu. Čítanie je zvyk ako zapínanie gombíkov alebo zaviazanie šnúrok na topánkach – žiadne rozmýšľanie. Samozrejme, treba sa naučiť čítať, ale rovnako sa musíme naučiť obliecť a obuť. Rozdiely medzi jednotlivými písmami väčšina ľudí nevníma, ale podvedome ich cíti. Vytlačený text má inú atmosféru. Vždy ma prekvapovalo ako recenzenti v českej časti ešte spoločnej republiky venovali aspoň jeden odstavec výtvarnej podobe recenzovanej knihy, uvedenie mena autora obálky či grafickej úpravy patrilo k samozrejmému obsahu recenzie. Napriek tomu, že sme boli jeden direktívne riadený socialistický štát, boli určité nepochopiteľné rozdiely. Myslel som si, že jeden z nich bol ten, že nejaký náš Súdruh, z možno aj jemu nepochopiteľných príčin, zakázal v recenziách spomenúť, že kniha má obálku, ktorú niekto urobil alebo (nebodaj!) graficky upravil. Lenže po osemdesiatom deviatom sa nič nezmenilo, asi to nebol zákaz, asi to majú naši recenzenti v krvi. A hľa, neuplynulo ani štvrťstoročie a v celostránkovej recenzii v mienkotvornom denníku čítam podtitulok: Kniha v nadpriemernej úprave. Žiaľ v celom texte som sa už iba dozvedel, že „kniha vychádza na domáce pomery v nadpriemernej grafickej úprave (s drobnou výhradou voči rôznym farbám písma, odlišujúcim otázky od odpovedí) a obrazovej výbave.“ Kritik si všimol, že kniha je nielen nadpriemerne upravená, ale mal aj drobnú výhradu. Asi by toho bolo naraz priveľa, ak by si všimol aj meno autora tejto nadpriemernej úpravy. Možno o ďalšie štvrťstoročie. t:g:u / FERO
: No
SHIGEO FUKUDA: S Y M B O L (EYESIGHT AND L I V E L I H O O D / 1970)
: premýšľanie
T_g_u_5:typo:grafik:um
2/5/14
11:27 AM
Stránka 2
grand:prix!
(5)
Ľubomír Krátky
kniha = písmeno = typografia = konštrukcia = detail
Krásna KNI HA je nevšedný artefakt. Podstatou je písmo a typografia, ktorá vytvára jednoliate, harmonické dielo lahodiace ľudkému oku i duchu. Cieľom je tu krásna užitočnosť. Kto nepochopí princípy typografického písma, nepochopí princípy typografickej konštrukcie. Obe disciplíny vyžadujú vedomú podriadenosť pravidlám, cit pre formu a vkus
FOTO
:
A R C H Í V Ľ U B O M Í R A K R ÁT K E H O
Fenomén kniha „ * 1939
...
Bratislava}
Ľ U B O M Í R K R ÁT K Y TEXT
:
:
VYZNANIE KNIHE
F E R O J A B LO N O V S K Ý
Ľubomír Krátky má v našej knižnej grafike výsadné postavenie nielen ako precízny typograf a majstrovský kaligraf, ale predovšetkým ako veľký služobník KNIHY. Tá bola pre neho vždy artefaktom, ktorý musí mať všetky zložky vyvážené na lekárnických váhach. Nikdy nebol iba veľkovýrobcom knižných obálok, vždy chcel mať vplyv aj na najmenší detail v každej knihe. Zápas o krásnu knihu v našich podmienkach je donkichotský a sizyfovský súčasne. Keď som mu s nadšením pochválil niektorú jeho knihu, vždy hovoril iba o tom, čo nedopadlo presne podľa jeho predstáv. Ale iba tak mohli vzniknúť (napríklad) neopakovateľné typografické hodnoty celej edície Kruhu milovníkov poézie, ktorej prvý zväzok vyšiel pred polstoročím. Takmer 250 kníh tejto edície je dokladom tvorivého vývoja Ľubomíra Krátkeho. Mnohé z nich boli ocenené ako Najkrajšie knihy, ale rovnako oceňované boli aj jeho grafické úpravy detskej literatúry či výtvarných monografií. Nebudem však pokračovať, už i toto je podstatne viac než by si Ľubo želal. Najradšej by bol, keby sa tu veľmi nespomínal, keby to bolo predovšetkým o KNIHE, TYPOGRAFII a KALIGRAFII. Lebo je síce náročný a precízny, ale predovšetkým skromný. Keď som ho požiadal o podpis knihy, ktorú robil, vždy sa mi úhľadne podpísal drobným písmom vedľa svojho mena vytlačeného petitom – v tiráži na poslednej strane. Takže vďaka za všetky knihy, kde si v tiráži.
/ KRUH
MILOVNÍKOV
POÉZIE
/ SLOVENSKÝ
SPISOVATEĽ
2 : 1989
1 : 1989
/ KRUH
/ KRUH
MILOVNÍKOV
POÉZIE
/ SLOVENSKÝ
SPISOVATEĽ
V KNIHE jedine písmo je potrebné a všetko ostatné iba s ohľadom naň. ( G I A M B AT T I S TA
BODONI)
4 : 1993
3 : 1991
T : G : U : 34
/ PP
: 44
MILOVNÍKOV
POÉZIE
/ SLOVENSKÝ
SPISOVATEĽ
T_g_u_5:typo:grafik:um
2/5/14
11:27 AM
Stránka 3
REPRO
:
A R C H Í V Ľ U B O M Í R A K R ÁT K E H O
Ľ K : 75
5 : 1971
6 : 1971
7 : 1987
8 : 1995
9 : 1986
Krásna môže byť iba tá KNIHA, ktorá má vysokú estetickú hodnotu ako celok. ( T. J .
COBDEN - SANDERSON)
Dobrá TYPOGRAFIA je mimoriadne logickým umením. (JAN
TSCHICHOLD)
1 / 2 / 3 / 4 / 10 / 11 OBÁLKY EDÍCIE
Kruh milovníkov poézie SLOVENSKÝ SPISOVATEĽ BR ATISL AVA
/ 16 x 20 cm
7/8/9 PÍSMOVÉ MOTÍVY Z OBÁLOK EDÍCIE
Kruh milovníkov poézie SLOVENSKÝ SPISOVATEĽ BR ATISL AVA
10 : 1993
11 : 1994
5/6 OBÁLK A A DVOJSTR ANA
Aristofanes: Lýsistrata ILUSTR ÁCIE : MIROSL AV CIPÁR TATR AN , BR ATISL AVA / 17 x 29 cm
T : G : U : 35
/ PP
:45
T_g_u_5:typo:grafik:um
2/5/14
11:27 AM
Stránka 4
grand: prix!
(5)
Ľubomír Krátky
Fenomén kniha
VUK STEFANOVIĆ KARADŽIĆ
12 : 1989
13 : 1989
Ľubomír Krátky sa narodil 19. 3. 1939 v Bratislave Š T Ú D IU M : Průmyslová škola grafická, Praha Pracoval vo vydavateľstvách SPN, Mladé letá, Slovenský spisovateľ. Ako grafický dizajnér spolupracoval s mnohými vydavateľstvami PROFESIONÁLNE AK TIVITY : typografia a kaligrafia 1969 - 2004 vyučoval typografiu na oddelení ilustrácie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave OC E NE NIA : 1970 - 2009 viac ako 80 kníh ocenených za grafický dizajn v súťaži Najkrajšie knihy Československa a Najkrajšie knihy Slovenska 1970 - 1975 - 1977 - 1984 - 1985 - 1995 Cena Ministerstva kultúry za grafický dizajn v súťaži Najkrajšie knihy Československa a Najkrajšie knihy Slovenska 1972 - Aigle d’Or, Festival knihy, Nice, Francúzsko (Aristofanes: Lýsistrata) 1974 - Cena vydavateľstva Smena, Bratislava (Milan Rúfus: Chlapec maľuje dúhu) 1974 - Cena vydavateľstva Mladé letá, Bratislava ( Zlatá brána) 1977 - 1982 - 1989 Bronzové medaily IBA Leipzig, Nemecko (typografia 5 kníh, poster k Francúzskej revolúcii) 1980 - Cena Bienále Brno, Československo (Ľubomír Feldek: Modrá kniha rozprávok) 1982 - Strieborná medaila IBA Leipzig, Nemecko (Lewis Carrol: Alica v krajine zázrakov) 1984 - Cena Bienále Brno, Československo (Alica v krajine zázrakov, Heptameron) 1988 - Strieborná medaila Bienále Brno, Československo (Homéros, Kaligrafie) 2001 - Hlavná cena M. Galandu, Bienále knižného umenia, Martin, Slovensko (autorská kaligrafia bibliofílie Daniel) 2001 - Cena Ministerstva kultúry SR v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska (autorská kaligrafia bibliofílie Daniel)
14 : 1975
Knižné umenie je jedným z vrcholkov, dosiahnutých pri vzostupe človeka k božstvu. (EUGÉNE
FICHOT )
15 : 2003
T : G : U : 36
/ PP
:46
T_g_u_5:typo:grafik:um
2/5/14
11:27 AM
Stránka 5
Ľ K : 75
KRUH MILOVNÍKOV POÉZIE / PRÉMIA /
ERNEST HEMINGWAY
66
/ KRUH
MILOVNÍKOV
POÉZIE
/ SLOVENSKÝ
SPISOVATEĽ
BÁSNÍ
SLOVENSKÝ SPISOVATEĽ
REPRO
:
A R C H Í V Ľ U B O M Í R A K R ÁT K E H O
kniha = písmeno = typografia = konštrukcia = detail
16 : 1979
17 : 1992
18 : 1991
20 : 1995 12 / 13 / 16 / 17 / 18 OBÁLKY A DVOJSTR ANA EDÍCIE
Kruh milovníkov poézie ILUSTR ÁCIA : P E T E R K ĽÚ Č I K SLOVENSKÝ SPISOVATEĽ , BR ATISL AVA
/ 16 x 20 cm 14 / 15 DVO J S T R A NY DE TS KÝCH K N Í H
Zlatá brána ILUSTR ÁCIE : MIROSL AV CIPÁR M L A D É L E TÁ , BR ATISL AVA / 20,5 x 26 cm Ahoj, hádanka ILUSTR ÁCIE : MIROSL AV CIPÁR BUVIK , BR ATISL AVA / 17 x 23 cm 19 / 20 K ALIGR AFICK É LIST Y
Pablo Neruda: Óda na typografiu (úryvok) tuš a akvarel / 40 x 30 cm Pablo Neruda: Óda na typografiu (úryvok) tuš a tempera / 40 x 30 cm
19 : 1995
T : G : U : 37
/ PP
: 47
me: mory
me:mory
Bohuslav Blažej typograf = pedagóg = publicista
Shigeo Fukuda
HALÓ, h h H rd lt h olý oď in oř m te ov k i é! é! hu hon ba e m m i
halekající hospodo! HEJ,
hamletovští herci hekajících hrdel! HOLA,
H
hloubaví hadači homérských horoskopů! HLEĎTE:
Honosný horizont historie hraje hekatombami hvězd hymnické hosana
HUMANISMU
B B
VICTORY
Hrdou hlavu Heraklovu hostí heboučká hruď Helenina. Havran hyne huben horoucími hubičkami hanebně hladové hrdličky! Housátko hýčkané hadem!
Hlavně hezounké holubičky, holedbaví houseři: Hodně hýžďnatého humoru! Hluboké holbičky! Hopsavě hudoucí housličky!
Hezky hřejivý happyend
87
Kresby Jan Hlina Písmo Helvetica
H H
E A
É D O R A J JA
S
T : G : U : 38
/ PP
:48
福 ⽥ 繁 雄 Od nečakanej a predčasnej smrti jednej z najväčších ikon histórie grafického dizajnu, Majstra S. F. uplynulo 11. januára 2014 už päť rokov. V období „po Fukudovi“ svetová dizajnérska komunita viditeľne zosmutnela, veď odišiel všeobecne obľúbený, rešpektovaný, jedinečný vizuálny zabávač a originálny tvorca vtipných optických ilúzií – kodifikátor HUMORU do dizajnu XX. storočia. S. F. sa narodil 4. 2. 1932 v Tokiu, v rodine výrobcu detských hračiek. V roku 1956 absolvoval Tokijskú národnú univerzitu výtvarných umení a hudby. Získal veľké množstvo významných ocenení svojej práce. Dokázal geniálnym spôsobom skĺbiť tradičnú japonskú senzitívnu spiritualitu s konštruktívnou racionalitou európskeho dizajnu a vytvoril tak novátorskú, neopakovateľnú, celosvetovo vysoko rešpektovanú podobu vizuálnej komunikácie. Bol skvelým grafikom, sochárom a hlavne tvorcom plagátov (vytvoril ich vyše 3000), v ktorých destiloval zložité pojmy do pôsobivých vizuálnych skratiek, do všeobecne zrozumiteľnej vizuálnej reči, do ľahko a jednoducho pochopiteľného loga. S. F. – umelec kryštalicky čistého vizuálneho vtipu a hlavne nedostižný kúzelník a mág umenia plagátu, vytvoril pre všetkých ľudí planéty, pre rozdielne kultúry civilizácie nový, originálny a univerzálne zrozumiteľný vizuálny jazyk. t:g:u / V . R O S T O K A
SHIGEO FUKUDA : HIROSHIMA APPEALS ( G R A F I C K Ý M OT Í V Z O S O C I Á L N E H O P L A G ÁT U / S E R I G R A F I A / 73 X 103 C M / 1985)
B O H U S L AV B L A Ž E J : C ( N O V O R O Č E N K A , D E TA I L / O F S E T / 29,5 X 42 C M / 1981)
Koncom roku 1979 som dostal mimoriadne originálny pozdrav PF a v priloženom liste autor predstavil svoju koncepciu série 27 novoročeniek, založenú na asociatívnej symbolike jednotlivých písmen ABeCeDy. Extravagantný formát a skvelá výtvarná typografia kompozície textov Emila Minářa (každé slovo začínalo vždy rovnakým písmenom), vzbudili zaslúžený ohlas v komunite grafikov nielen v bývalom Československu. Vynikajúci typograf európskeho formátu Bohuslav Blažej sa narodil 31. 3. 1932 v Havlíčkovom Brode a žiaľ predčasne zomrel pred 25 rokmi, 14. januára 1989. Dovtedy stihol pripraviť svoje PF len z 10 písmen abecedy (A, B, C, D, E, F, G, H, CH, I). Dôležitú úlohu vo formovaní vynikajúcej úrovne československej knižnej kultúry zohral B. B. svojou pedagogickou činnosťou na Střední průmyslové škole grafické od roku 1959 až do svojej smrti. Tajomstvá ručnej sadzby, fotosadzby a dokonalú znalosť písmového materiálu i jeho možností si u neho osvojili budúci najvýznamnejší českí grafickí dizajnéri: Clara Istlerová, Pavel Hrach, Milan Jaroš, Jan Jiskra, Otakar Karlas, Václav Kučera, Oldřich Pošmurný, Luboš Šedivý, Rostislav Vaněk, Miroslav Žáček a zo Slovenska o. i. Fero Jablonovský a Milan Machajdík. Ďalším krokom B. B. k zvýšeniu profesionálneho kreditu tvorcov typografie v Československu bolo iniciovanie vzniku legendárnej, elitnej skupiny Typo& v roku 1974. Jeho členovia (Clara Istlerová, Bohuslav Blažej, Oldřich Hlavsa, Miloslav Fulín, Pavel Hrach, Milan Jaroš, Jan Jiskra, Václav Kučera, Oldřich Pošmurný, Jiří Rathouský, Luděk Rohlík, Jan Solpera, Rostislav Vaněk, Zdeněk Ziegler, Miroslav Žáček) v rokoch 1974 – 1991 usporiadali 28 výstav (o. i. New York, Berlín, Sofia, Moskva, Colorado, Frankfurt, Praha, Edmonton) zásadného významu pre rozvoj a celosvetovú propagáciu typografie, písmovej
tvorby a grafického dizajnu v bývalom Československu. V roku 1989 sa výstava Typo& (7) (venovaná pamiatke práve zosnulého Bohuslava Blažeja) konala vo Výstavnej sieni Kruhu priateľov českej kultúry v Bratislave. Dôležitým poslaním už od roku 1963 bola pre B. B. možnosť spoluvytvárať obsah a typograficky upravovať časopis Typografia (jeden z najstarších odborných časopisov na svete vychádza od roku 1888, doteraz vyšlo v 116 ročníkoch 1252 čísiel ). V nasledujúcich rokoch – ako člen redakčnej rady – zaviedol do jeho štruktúry nové, dôležité informačné rubriky: profilové prezentácie československých typografov Dielňa) a hlavne vzorník typografických písiem Typomanuál – v spolupráci s Janom Solperom – ktorý pravidelne v každom čísle vychádzal od roku 1977. Svojou rozsiahlou publikačnou činnosťou nahrádzal B. B. akútny nedostatok odbornej litereratúry pre študentov a dizajnérov. Vydal aj dve učebnice: Ruční sazba I. (1971) a Grafická úprava tiskovin (vyšla posmrtne, 1990). Za svoje dielo, plné výnimočne elegantnej typografie, získal B. B. na výstavách knižného umenia množstvo ocenení (Grand Prix Bologna 1972, Grand Prix Leipzig 1982). Odkaz harmonického diela tohto dobrého človeka je v dnešných chaotických časoch pre našu generáciu zásadný! t:g:u / V . R O S T O K A
B O H U S L AV B L A Ž E J : T Y P O G R A F I A ( M OT Í V Z O B Á L K Y Č A S O P I S U / O F S E T / 23,5 X 31 C M / 1972)
B O H U S L AV B L A Ž E J : B B ( V I Z I T K A , D E TA I L M O N O G R A M U / S L E P O T L A Č / 5 X 9 C M / 1988)
B O H U S L AV B L A Ž E J : H ( N O V O R O Č E N K A , D E TA I L / O F S E T / 30 X 42 C M / 1986)
: alebo vášeň pre dizajn ako hru
A R C H Í V V. R O S T O K U
Stránka 6
:
11:27 AM
REPRO
2/5/14
S H I G E O F U K U D A : V I C T O R Y 1945 ( M I E R O V Ý P L A G ÁT / O F S E T / 67 X 96 C M / 1975)
T_g_u_5:typo:grafik:um
T_g_u_5:typo:grafik:um
2/5/14
hi:story
11:27 AM
Stránka 7
& in: form
27 : 10 : 2013 __ 26 : 01 : 2014
REPRO
:
( PLAGÁT – RÉBUS / S E R I G R A F I A / 100
PA U L R A N D : E Y E – B E E – M K LO G O T Y P U I B M X 70 C M / 1970)
PA U L R A N D : U N I T E D PA R C E L S E R V I C E ( LO G OT Y P Z Á S I E L KO V E J S P O LO Č N O S T I / 1961)
100
A R C H Í V V. R O S T O K U
Paul Rand
1914
1996
(2014
: M - O - D - A : Museum of Design : Atlanta : USA
Rand je zároveň idealista aj realista. Je schopný brilantne analyzovať problémy a funkcie dizajnu, ale fantázia jeho básnického jazyka je bez hraníc. L Á S Z LÓ M O H O LY - N A G Y
/ S LO V E N S K É
I VA N C H E R M AY E F F : A M E R I C K Á G R A F I K A ( O B Á L K A K ATA LÓ G U V Ý S TAV Y N Á R O D N É M Ú Z E U M , B R AT I S L AVA O F S E T / 21,5 X 29 C M / 1963)
Vo svojom archíve mám už 50 rokov jeden vzácny katalóg. Dodnes sa presne pamätám na situáciu, keď som v roku 1964, ako vtedajší študent ŠUP-ky, vstupoval na putovnú výstavu Americká grafika v budove Slovenského národného múzea v Bratislave. Mená vtedajších amerických hviezd dizajnu, grafiky a ilustrácie (ktoré som tam pre seba objavil a kde som prvýkrát v živote uvidel grafický dizajn najvyššej kvality), Saul Bass, Ivan Chermayeff, Herb Lubalin, Walter Allner, George Tcherny, Milton Glaser, Seymour Chwast, Gene Federico Paul Rand dodnes vyslovujem s veľkou úctou a rešpektom. Táto výstava totiž zásadným spôsobom ovplyvnila moje smerovanie k profesii grafického dizajnéra. Ale tento príbeh mal aj pokračovanie a kruh sa uzavrel v roku 1981, kedy som dostal list a zásielku publikácií z USA. Nimi ma jedna z vyššie menovaných nedostižných ikon grafického dizajnu XX. storočia, mnou najviac obdivovaný Paul Rand, vítal v radoch Alliance Graphique Internationale. Ani niekoľkogeneračný rozdiel nezabránil veľkému Majstrovi a človeku prejaviť profesionálnu kolegialitu s neznámym začiatočníkom – priepastný rozdiel voči situácii, ktorá panuje v odcudzenom digitálnom svete súčasnosného grafického dizajnu.
2 PA U L R A N D : S H I G E O F U K U D A ( V Ý S TAV N Ý P L A G Á T G A L É R I E I B M / S E R I G R A F I A / 100 X 70 C M / 1967)
1
Toys and Things Japanese The work of Shigeo Fukuda May 1–June 10
IBM Gallery, New York, 1967
Paul Rand (* 15. 08. 1914 – ‡ 26. 11. 1996) – vlastným menom Peretz Rosenbaum – je jednou z najvýznamnejších a najdôležitejších osobností histórie grafického dizajnu. V 2. polovici XX. storočia zásadným spôsobom ovplyvnil jeho smerovanie a novú kvalitatívnu úroveň. P. R. študoval výtvarné umenie, ako dizajnér – projektant bol samoukom. Jeho meno je už samo o sebe logotypom, zámerne si ho zmenil na dve švorpísmenové slová – „aby z nich vytvoril pekný vizuálny symbol“. Po skončení štúdií na Pratt Institute sa rýchlo stal jedným z najlepších a najschopnejších amerických dizajnérov. Intenzívne sledoval aktuálne smerovania európskeho dizajnu v časopise Gebrauchsgraphik. Inšpirovali ho najmä A. M. Cassandre a Moholy-Nagy. Bol iniciátorom tzv. švajčiarskeho štýlu dizajnu v Amerike. Ale v tomto období bol hlavne senzačným knižným grafikom a typografom výstavných katalógov (Museum of Modern Art, New York) a časopisov. Napríklad na obálke časopisu Direction (8, 1938) použil mapu budúceho rozdeleného Československa. Kľúčovým bodom v jeho kariére bol rok 1939, kedy navrhoval grafické riešenie amerického pavilónu na Svetovej výstave
T : G : U : 39
/ PP
:49
3
v New Yorku. Tu sa zoznámil s Ladislavom Sutnarom, grafikom československého pavilónu (ktorý v tom roku z už rozdeleného Československa do USA aj emigroval). V nasledujúcom období sa obaja stali pioniermi – zakladateľmi jednotného firemného vizuálneho štýlu (Corporate Identity) v histórii grafického dizajnu. P. R. vytvoril neopakovateľné, kultové, dodnes používané logotypy najväčších globálnych spoločností moderného sveta (IBM , UPS , NEXT , FORD , WESTINGHOUSE , ABC , ENRON ) a ich do najmenších detailov prepracovaný komplexný vizuálny štýl. V týchto prácach obhajuje ideál minimalizmu, keď hovorí: „logotyp môže prežiť dlhý čas iba vtedy, ak je navrhovaný s ohľadom na maximálnu jednoduchosť a zdržanlivosť“. K storočnici P. R. pripravila MODA v Atlante veľkú retrospektívnu výstavu vynikajúceho, trvalo inšpiratívneho diela tohto dizajnéra, ale aj skvelého pedagóga (Yale University) a publicistu. Prezentuje sa tu jeho originálny spôsob myslenia, ktorý priniesol revolučne nové alternatívy riešenia starých problémov grafického dizajnu. Slová, ktoré v roku smrti umelca 1996 vyslovil Steve Jobs: „Paul Rand je najväčším žijúcim grafikom sveta“, pre mňa platia aj po jeho smrti dodnes. t:g:u / V. ROSTOK A
4 1
INTERNATIONAL BUSINESS MACHINE
logotyp počítačovej spoločnosti / 1957 – 1960 2
AMERIC AN BROADC ASTING COMPANY
logotyp televíznej spoločnosti / 1962 3
W ESTINGHOUSE ELEC TRIC CORPOR AT IO N
symbol elektrárenskej spoločnosti / 1960 4
TIPTON L AK ES CORPOR ATION
symbol ekologickej spoločnosti / 1980
Stránka 8
& in:form
Viliam Weisskopf
Waldemar Świerzy
{1906 – 1964}
{1931 – 2013} WA L D E M A R Ś W I E R Z Y : ( V Ý S TAV N Ý P L A G Á T) ( O F S E T / 95 X 67 C M / 1987)
r :i:p
WA L D E M A R Ś W I E R Z Y : ( V Ý S TAV N Ý P L A G Á T) ( O F S E T / 97 X 66 C M / 1975)
fór:um (5)
12 : 12 : 2013 __ 02 : 02 : 2014
Keď takmer pred polstoročím uverejnil časopis Roháč nekrológ k nečakanému predčasnému úmrtiu Viliama Weisskopfa, uverejnil aj poslednú, nedokončenú karikatúru, ktorá komentovala intrigy okolo Cypru. Žiaľ, podobne ako intrigy okolo Cypru, je obsahovo takmer celá Weisskopfova karikaturistická tvorba dobovo a ideologicky pevne zakotvená a jeho iste vlastnými trpkými skúsenosťami motivovaný boj za humanizmus a dôstojnosť človeka, dnes pôsobí už v lepšom prípade iba ako historický dokument, často však ako jednostranná schéma. To je však riziko každej politickej karikatúry. Kresliarska a grafická bravúra, obdivovaná mnohými kolegami, tak zostala v službách ideológie a pod jej nánosom. Výtvarný redaktor, knižný grafik, kresliaci politický glosátor a satirik V. W. zaujíma mimoriadne miesto v slovenskom výtvarnom i kultúrno- společenskom a kontexte. Pripomeňme si jeho tvorbu ilustráciami, v ktorých je jeho výtvarný humor nadčasový.
07 : 12 : 2013 __ 24 : 02 : 2014
11:27 AM
Už dnes prebieha v Poľsku niekoľko spomienkových výstav Majstra W. Ś. (Gdańsk, Warszawa, Katowice), ktoré predznamenávajú tohtoročnú výstavnú explóziu jeho diel. V najbližšej dobe bude otvorená séria expozícií, detailne mapujúca rozsiahlu umelcovu tvorbu. Vyvrcholením bude sprístupnenie novej galérie portrétov 27 poľských panovníkov na Kráľovskom hrade vo Warszawe, ktoré W. Ś. vytvoril v posledných desiatich rokoch svojho života. Poľská pošta vydá pri tejto príležitosti kompletnú sériu známok. Ďalšia z výstav bude tiež jedinečnou udalosťou: verejnosti sa prvýkrát sprístupnia všetky jeho povestné skicáre, denníky a originálne návrhy plagátov. Táto výstava sa zveční v podobe veľkej monografie. Teším sa! t:g:u / V . R O S T O K A
fór : um
P R I P R AV U J E : FERO JABLONOVSKÝ FOTO : ARCHÍVY FERA JABLONOVSKÉHO A V L A D I S L AVA ROSTOKU
REPRO
:
TOMÁŠ JANOVIC: P O D P I S Y A N A L FA B E T O V I LU S T R O VA L VILIAM WEISSKOPF ( VÝCHODOSLOVENSKÉ V Y D AVAT E Ľ S T V O K O Š I C E / 1965)
A R C H Í V V. R O S TO K U
WA L D E M A R Ś W I E R Z Y : ( V Ý S TAV N Ý P L A G Á T) ( O F S E T / 98 X 68 C M / 2001)
Galeria Teatru Wybrzeże : Gdańsk : Poľsko
P E T E R K A R VA Š : ČERT NESPÍ I LU S T R O VA L VILIAM WEISSKOPF ( S L O V E N S K Ý S P I S O VAT E Ľ B R A T I S L A V A / 1960)
Muzeum Slaskie : Katowice : Poľsko WA L D E M A R Ś W I E R Z Y : ( V Ý S TAV N Ý P L A G Á T) ( O F S E T / 95 X 67,5 C M / 1977)
2/5/14
WA L D E M A R Ś W I E R Z Y V Č A S O C H N A J VÄČ Š E J S L ÁV Y P O Ľ S K E J Š K O L Y P L A G Á T U : 1978
T_g_u_5:typo:grafik:um
Nedávno postihla poľskú a svetovú umeleckú obec veľká strata. 27. 11. 2013 zomrel vo veku 82 rokov jeden z najuznávanejších portrétistov súčasného maliarskeho umenia Waldemar Świerzy, posledný člen legendárneho javu, vo svete známom ako Poľská škola plagátu. Do svojej koncepcie plagátu unikátnym, originálnym spôsobom začlenil suverénne umenie maľovaného psychologického portrétu. Vyše 250 výstavných, divadelných a filmových portrétnych plagátov a tiež cyklus Slávni ľudia s portrétmi džezových hudobníkov mu priniesli medzinárodné uznanie a slávu. Celkovo vytvoril okolo 1000 tlačou realizovaných plagátov vynikajúcej umeleckej kvality, ktoré sa stali kultovými predmetmi svetových zberateľov plagátu. Od doby svojho vzniku nestratili absolútne nič zo svojej sviežosti, ako to symbolicky evokuje aj umelcovo meno.
T : G : U : 40
/ PP
:50
Typo:Grafik:Um
5
Strany 43 – 50 redakčne pripravil TYPO : DESIGN : S LO VA K I A
© F E R O J A B LO N O V S K Ý / 2014 © D U Š A N J U N E K / 2014 TEXT © V L A D I S L AV R O S T O K A / 2014 GRAFICKÝ DIZAJN © V L A D I S L AV R O S T O K A / 2014 FOTO & REPRO © A R C H Í V Y F. J. A V. R .
TEXT
TEXT