T_g_u_8_strany:typo:grafik:um
7/24/14
10:27 AM
Stránka 1
Typo:Grafik:Um : premýšľanie
o vizuálnej komunikácii a kultúre
8
: na slovo...
grand : prix! Clara Istlerová / 70 greet : ing Milton Glaser / 85 ex : libris & ex : po Rostislav Vaněk fór : um (8) Ladislav Belica / 55 me : mory Jean Michel Folon / 80
MOT TO
Obálka je plagát knihy. Je teda žiadúce, aby bola komponovaná do energickej, aktívnej rovnováhy farebnej a formovej.
...
KAREL TEIGE MODERNÍ TYPO
1923
: 58 : 61
Čítame vytlačené slová, nepočúvame ich. Vytváranie knižného priestoru pomocou sadzby, podľa zákonov typografickej mechaniky, musí svojím výrazom zodpovedať sádzanému obsahu.
: 62 : 63 : 64
...
: 64
EL LISICKIJ
PrintProgress časopis pre polygrafiu a súvisiace odvetvia { júl – august 2014}
T : G : U : 57
/ PP
:43
/ 1968) NOVOROČENKA
R O S T I S L AV VA N Ě K :
/ P F 69 ( O S O B N Á
R O S T I S L AV VA N Ě K : V Ý S TAVA S K L A A B I Ž U T É R I E
JUNEK
( L O G O T Y P / J A B L O N E C / 1978)
KAREL NEPRAŠ: KRESBA D O Č A S O P I S U (V Y D AVAT E Ľ S T V O P Ř Í T O M N O S T / P R A H A / 1991)
R O S T I S L AV VA N Ě K : B I B L I O F Í L I A PA B LO N E R U D A : Ó D A N A T Y P O G R A F I U ( F R A G M E N T / 1977)
OBSAH
Jedným z cieľov Typo:Grafik:Um je ukázať cesty našej vizuálnej kultúry a jej tvorcov v európskom i svetovom kontexte. Ak hovorím „našej“, myslím tým česko-slovenskú kultúru a jej popredných autorov. Ich výber i zloženie zodpovedá kvalite a významu tvorby, ktorou sa zapísali či zapisujú do histórie grafického dizajnu a jeho medzinárodného kontextu. Z doteraz publikovaného – a nebude to inak ani v budúcnosti – je zrejmé, že väčší podiel v tomto výbere majú českí umelci. História česko-slovenského grafického dizajnu dokumentuje, že existujú v ňom kategórie, ktoré zohrali dôležitú úlohu nielen doma, ale ich protagonisti sa výrazne presadili aj na zahraničných scénach. Významná je česká typografia s menami ako Teige, Hlavsa, Týfa, Rathouský, Solpera, Ziegler, Istlerová, Vaněk... Mimoriadnym fenoménom je český filmový plagát 60. rokov a jeho tvorcovia Teissig, Vaca, Grygar, Dlouhý, Hlavatý, Machálek, Vyleťalová... Silnou kategóriou je česká ilustrácia a mená jej autorov sú známe vo svete: Trnka, Seydl, Pacovská, Bednářová, Šalamoun, Kolíbal... K tomu môžeme priradiť oblasť fotografie, výstavníctva, scénografie, karikatúry či animovaného filmu a je zjavné, že české vizuálne umenie predstavuje mimoriadne kvality a je pre nás blízkou inšpiráciou a vzorom. Českí umelci majú významný podiel na tvorbe základov modernej slovenskej vizuálnej kultúry, ich rad je nedohľadný: Rossmann, Vydra, Funke, Hořejš, Kalivoda, Malý, Tröster, Plicka, Šíma, Vychodil, Pechr, Fila... Slovenské umenie stále čerpá z bohatšieho českého zdroja a naopak, špičková a osobitá slovenská tvorba je v zornom poli českej kultúry. Vrcholné výkony obidvoch kultúr sa zaradili do európskeho kontextu a niektoré z nich dosiahli svetové parametre. Nepochybne k tomu prispeli aj vzájomné kultúrne a umelecké vplyvy. Tie sú neustále živené osobnými a priateľskými vzťahmi tvorcov, pre ktorých je blízkosť kontaktov i zrozumiteľnosť jazykov najlepším predpokladom ich permanentného rozvíjania. Ak sa teda niekomu zdá, povedané slovami Ludvíka Kunderu, prílišné to „hemženie tvárí“ českých autorov a ich tvorby na stránkach nášho časopisu, je to namieste a po zásluhe. Nič totiž nie je pre našu kultúru lepšie, ako konfrontovať sa so špičkovou kvalitou. A nielen pre kultúru... t:g:u / DUŠAN
: N o 4 : 2014
: 1923
T_g_u_8_strany:typo:grafik:um
7/24/14
10:27 AM
Stránka 2
grand: prix!
(8)
Clara Istlerová
forma = konštrukcia = harmónia = rytmus = kontrast = štýl
R E P R O : A R C H Í V V. R O S T O K U
Typografia ako hra „
alebo : experimentálny prienik formy a fantázie
* 1944
Praha
Je veľmi dôležité sa na vec maximálne sústrediť. A v čo možno najväčšom kontraste formálnych prostriedkov docieliť najsilnejší účinok. FORMA podmieňuje obsah. Forma samotná je dôležitá, poskytuje priestor na rozohranie extrémnych súvislostí. Z extrému sa dá veľa vyťažiť, konečnému riešeniu však predchádza dlhé uvažovanie. Hovorím o sebe, že som čistý formalista. Fascinuje ma kontrast bielej plochy a sadzby, tvaru voľného a zovreného, svetla a tieňa. Priťahuje ma jasná forma, ktorá dokáže vytvoriť iskrenie. To je veľká hra!
...
TEXT
:
(CLARA
Ľ U B O M Í R K R ÁT K Y
Typografia bola oddávna doménou mužov. Ale v rokoch osemdesiatych upozornila na seba svojou tvorbou mladá grafička Clara Istlerová. Priniesla nový, emotívny pohľad, tvorivú fantáziu a precíznosť. Jej typografia kníh bola osobitá a nekonformná. Grafickou úpravou nenásilne sprevádza čitateľa textom a vedie ho cez svoje písmové kreácie k bohatšiemu, vizuálnemu vnímaniu. Jej spôsob práce na celkovom grafickom projekte i v jednotlivých detailoch, je dynamický, nekompromisný, ale v použití formálnych prvkov vyvážený v prospech čitateľa. Potvrdzuje, že grafička si ctí dobré typografické remeslo. Nápadité písmové kompozície sú výtvarne svieže a v dobrom poučené aj poznatkami z písmovej kaligrafie. Nadväzuje na slávnu tradíciu českého konštruktivizmu a poetizmu. Túto slávnu tradíciu českej typografie nevníma Clara Istlerová iba formálne, inšpiruje sa ňou i keď vlastným, súčasným postojom. Dôvody smerovania ku knižnému dizajnu sú prosté. Kultivované rodinné prostredie a láska k literatúre. Ako sama priznáva, vždy ju priťahovala forma knihy, jej prirodzené spojenie užitočnosti a krásy. Fascinoval ju kontrast bielej a textovej plochy, vzťah medzi svetlom a tieňom a tu je iba krok k pochopeniu princípov knižnej typografie. Obdivuje tvorbu Oldřicha Hlavsu a Karla Teigeho. Jej citlivý vzťah k písmu ju radí k popredným postavám súčasného grafického dizajnu. Okrem knižnej typografie sa úspešne venuje aj plagátu, tvorenému predovšetkým písmom. Písmu sa upísala, s písmom si rozumie. Určila jedinečnú podobu mnohým knižným edíciám i výpravným obrazovým knihám. Či pracuje s ilustrovanou knihou pre detského čitateľa, alebo s vedeckou literatúrou so zložitou obrazovou a textovou štruktúrou, je publikácia vyriešená komplexne, do posledného detailu. Vždy poznať jej tvorivý rukopis, pretože tvorivému procesu venuje náležitý čas a elán. Grafická úprava básnických zbierok je vizitkou jej typografickej zdatnosti. Neformálne sa tu v príslušnej miere hrá s typografickým vyjadrením významu slov. Tlmočí tak ducha poézie typografickou formou a pridáva knihe ďalší, estetický
I S T L E R O VÁ
: 1998)
2 : 1988
1 : 1992
1 Obálka a strany katalógu výstavy Aventinská mansarda / vydala Galerie hl. města Prahy ofset / 20,5 x 29,5 cm / 128 str.
2 Obálka katalógu výstavy Skupina Ra / vydala Galerie hl. města Prahy ofset / 20,5 x 29,5 cm / 160 str.
T : G : U : 58
/ PP
: 44
T_g_u_8_strany:typo:grafik:um
10:27 AM
Stránka 3
70
R E P R O : A R C H Í V V. R O S T O K U
CI :
7/24/14
3 Obálka a strany knihy Naďa Plíšková podle abecedy / vydal Dandy club, Praha ofset / 14,5 x 20,5 cm / 128 str.
Ja o sebe tvrdím, že som T YP O G R A F , ten, kto pracuje s písmom. V rámci toho, že som bola aj kresliar, grafik, kaligraf. A T YP OGR A F I A je voľná tvorba. Ak človek zvládne techniku, tak sa môže zmocniť obsahu, preniknúť dovnútra. Až potom sa začnete hrať. Najprv však musíte mať o veci predstavu, až potom ju môžete zhmotňovať. (CLARA
I S T L E R O VÁ
4 Titulok kapitoly knihy Hrdinové, fantomy & myši / vydal Vyšehrad, Praha ofset / 14 x 24 cm / 320 str.
4 : 1984
: 1998) 3 : 1991
5 : 1987
6 : 1985
rozmer. Treba ešte zdôrazniť jej mimoriadny prínos do dizajnu katalógov. Charakteristický nedostatok priestoru pri týchto pubikáciach rieši dôvtipným a premysleným rytmizovaním potlačených a nepotlačených častí strán, obmenou nepretržitého toku textu, oddychom pri kreáciach písmových kompozícií a nápaditým zalomením obrazového materiálu. Striedmosť základnej sadzby oživuje aj reprodukciami písma dávnych kovových oficín. Nerobí to samoúčelne, ale vždy citlivo s ohľadom na obsah či dobovú súvislosť. Je príznačné, že pre jednu ateliérovú prácu na UMPRUM v Prahe si zvolila dnes už kultový text F. X. Šaldu – Kniha jako umělecké dílo.
3 Obálka knihy Ostrov kde rostou housle / vydal Albatros, Praha ofset / 16 x 20 cm / 224 str.
T : G : U : 59
4 Obálka knihy Pohádky pro nehodné děti / vydal Albatros, Praha ofset / 25,5 x 20 cm / 60 str.
/ PP
:45
T_g_u_8_strany:typo:grafik:um
7/24/14
10:27 AM
Stránka 4
(8)
Clara Istlerová
typografia ako hra
R E P R O : A R C H Í V V. R O S T O K U
grand:prix!
: 1932) TEIGE
(KAREL
Konštruktivistická typo, keď pristupuje k zostrojeniu knihy, kladie si tieto otázky: čo? – komu? – prečo? a až syntéza odpovedí na tieto otázky je odpoveďou na otázku – ako?
7 : 1994
8 : 1983
9 : 1988
7 Obálka a strany katalógu výstavy Karel Teige / vydala Galerie hl. města Prahy / ofset / 210 str. / 21 x 29,7 cm
8 Obálka bibliofílie Milostiplný příběh Jaroslava Haška / vydal Československý spisovatel, Praha / ofset / 12 str. / 15 x 24 cm
9 Plagát výstavy Typo& / vydal Svaz českých výtvarných umělců, Praha / serigrafia / 70 x 100 cm
10 : 1988 10 Obálka a strany katalógu výstavy Štyrský / Toyen Artificialismus / vydala Galerie hl. města Prahy / ofset / 62 str. / 21 x 29,7 cm
T : G : U : 60
/ PP
:46
T_g_u_8_strany:typo:grafik:um
10:27 AM
Stránka 5
70
R E P R O : A R C H Í V V. R O S T O K U
CI :
7/24/14
11 : 1987
12 : 1991
13 : 1991
(kresby : Karel Nepraš (1932 – 2002)
Clara Istlerová sa narodila 11. 12. 1944 v Prahe, v rodine významného českého umelca – maliara a grafika Josefa Istlera (1919 – 2000). 1959 – 1963 – študovala na Strednej priemyslovej škole grafickej v Prahe, kde získala základy profesie a dobré typografické povedomie. 1963 – 1969 – absolvovala Vysokú školu umeleckopriemyslovú v Prahe v špeciálnom ateliéri knižnej grafiky a plagátu (prof. František Muzika). 1970 – 1971 – postgraduálne študovala na Central School of Art v Londýne a získala štipendijné pobyty vo Francúzsku, Holandsku a USA. 1971 – 1973 – pedagogicky pôsobila na Strednej priemyslovej škole grafickej v Prahe. 1993 – 1995 – pedagogicky pôsobila na Vysokej škole umeleckopriemyslovej v Prahe. 1982 – 1990 – zúčastnila sa na výstavách Typo &, od roku 1996 je členkou TypoDesignClubu. Za svoju vynikajúcu výtvarnú činnosť získala mnoho ocenení: v súťaži Najkrajšie československé a Najkrajšie české knihy (1969 – 2005), Cena vydavateľstva Vyšehrad (1983), Bienále Brno: Cena ministerstva kultúry (1984), strieborná medaila (1990), Cena Premio Grafico – Fiera di Bologna (1988), bronzová medaila IBA – Lipsko (1989), cena v súťaži Najkrajšie knihy sveta – Frankfurt / Main (1994), Cena TypoDesignClubu (1998), Cena vydavateľstva Academia (2009). Žije v Prahe. 14 : 1986
15 : 1994
16 : 1995
11 Obálka katalógu výstavy Svět Emila Filly / vydala Galerie hl. města Prahy / ofset / 72 str. / 20,5 x 29,5 cm
12 Typografia časopisu Přítomnost 13 / vydala Přítomnost, Praha / ofset / 32 str. / 30 x 42 cm
14 Obálka katalógu výstavy Devětsil / vydala Galerie hl. města Prahy / ofset / 84 str. / 21 x 29,7 cm
15 Obálka katalógu výstavy Česká móda / vydala Galerie hl. města Prahy / ofset / 120 str. / 21 x 29,7 cm
16 Obálka katalógu výstavy Josef Istler / vydala Galerie Paidea, Praha / ofset / 24 str. / 15 x 21,5 cm
17 : 2011
17 Obálka knihy Motomorfózy / vydalo vydavateľstvo Galén, Praha / ofset / 64 str. / 14 x 18,5 cm
T : G : U : 61
/ PP
: 47
T_g_u_8_strany:typo:grafik:um
7/24/14
10:27 AM
Stránka 6
greet: ing!
1929
85)
1 2
N E W YO R K / 1975 LO G O R E Š TA U R Á C I E
/ B U D A P E S T / 1992
3
KNIŽNÁ OBÁLKA
/ 2009
4
LO G O A N G E L S I N A M E R I C A / 1970
5
LO G O P O L I T I C K E J K A M PA N E
/ 2011
3
4
/ 2011) KIDD
T : G : U : 62
M I LT O N G L A S E R : A R T I S W O R K / 2008 M O N O G R A P HY N O. 2 ( O B Á L K A K N I H Y, O F S E T / 33 X 25 C M , 272 S T R . / 526 O B R .)
/ PP
:48
2
LO G O P R E M E S T O
5
(CHIP
Majstra, potom Milton Glaser je Michelangelo.
Umenie je práca konštatuje nápis nad vchodom do domu Miltona Glasera. Jeho umenie je však nielen vážnou prácou, ale hlavne zábavnou kreatívnou činnosťou, jeho grafika artikuluje svoje posolstvo širokej verejnosti inteligentne a príťažlivo, preto sa mnohé jeho práce stali jednými z najznámejších a najpopulárnejších diel grafického dizajnu na svete. Bol prvým dizajnérom, ktorý odmietol filozofiu minimalizmu v dobe, keď ten dominoval svetovému dizajnu. V kontraste s vážnym, elitárskym odstupom tohto štýlu od divákov, dizajn značky M. G. vsadil na expresívne výrazné farby, hrubé, veselé čiary a hlavne zmysel pre premýšľavý humor a sarkastický vtip. To všetko inšpirované tvaroslovím anglickej Viktoriánskej grafiky, filozofiou art nouveau, farebnosťou štýlu secesie a art deco. Radikálne nahradenie fotografie – dominantného média modernistického grafického dizajnu – ilustráciou s prvkom originálnej individuality, bolo v tej dobe revolučným a šokujúcim činom. Ľudsky prístupné, priateľské a hravé obrazy preto ľahko a natrvalo uviazli vo vedomí verejnosti. Jeho kultové logo l ♥ NY je historicky najviac reprodukovaný obraz na svete, žije v nespočetných inkarnáciách, modifikáciách a privlastneniach, ako globálne zľudovená grafika. To je umožnené i tým, že logo nie je registrovanou značkou, autor ho vytvoril bez nároku na honorár. Svojou vyše 60 ročnou prácou tak spôsobil situáciu, kedy sa jeho povestný výrok viac je viac stal rovnocenným protipólom všeobecne rozšírenej, až únavnej mantre a hesle dizajnérov – menej je viac. Túto tézu presvedčivo podložil už v roku 1973 vydaním knihy Milton Glaser: Graphic Design. Doteraz vyšla v mnohých vydaniach, v piatich jazykoch, stala sa prvou klasickou monografiou grafického dizajnéra a najpredávanejšou knihou o grafickom dizajne v histórii. M. G. je potomkom maďarských prisťahovalcov do USA v časoch hospodárskej krízy. Sám spomína, že v pase svojej mamy videl zapísané ako krajiny jej pôvodu postupne
Ak má grafický dizajn veľkého
PORTRÉT M I LT O N A G L A S E R A ( FOTO: MICHAEL S O M O R O F F / 2012)
1
Československo, Maďarsko a Rumunsko. Tieto krajiny svojich predkov v 60 – 90-tych rokoch minulého storočia aj navštívil, s maďarskými inštitúciami spolupracuje doteraz (komplexný grafický a produktový dizajn pre sieť reštaurácií a hotelov Gundel, ZOO Budapest). M. G. je predovšetkým vynikajúci kresliar a kolorista kvalít renesančných majstrov. Jeho špecialitou sú anjeli, vytvoril stovky ich zobrazení v kresbe, grafike a maľbe (v našej ukážke z divadelného plagátu Angels in America sa inšpiroval kresbou vtáčieho krídla od Albrechta Dürera). M. G. už na začiatku mimoriadnej kariéry vytvoril svoje najslávnejšie dielo – jedno z najznámejších diel histórie dizajnu – vysoko rešpektovaný a uznávaný ikonický plagát Dylan, ktorý je oslavovaný ako definitívny výraz psychedelického štýlu v americkom plagáte 60-tych rokov XX. storočia. Čiernu tvár v profile korunuje intenzívne pulzujúca, pestrofarebná, kaleidoskopická spleť vlnitých vlasov. Tento extrémny kontrast vytvára neskutočne príťažlivé a energeticky vibrujúce napätie aj po 50 rokoch od svojho vzniku. Dizajnér, ktorý sa vášnivo zaujíma o históriu vizuálnych vecí tohto sveta, bol v tomto prípade inšpirovaný líniami secesie a autoportrétom Marcela Duchampa. Re-interpretoval vizuálny materiál histórie umenia na geniálne dielo súčasnosti. Prvé vydanie plagátu v náklade 8 miliónov kusov bolo distribuované v obale folk-rockového hudobného albumu Bob Dylan: Greatest Hits. Následne bol vydávaný v reedíciách, je stále vyhľadávaným zberateľským artefaktom a kľúčovým bodom každej vážnej zbierky dizajnu. Autor by už teraz síce veľmi rád zmenil dizajn plagátu: „chcel by som prerobiť vlasy, sú trochu neohrabané”. K tomu však nikdy nepríde, lebo je to už nezameniteľná a uctievaná ikona moderného grafického dizajnu – rovnako, ako aj jej autor – ktorý vytvoril nový, dokonale prepojený svet umenia a dizajnu bez hraníc. t:g:u / V . R O S T O K A
Milton Glaser: narodil sa 26. 06. 1929 v New Yorku 1948 – 51 – umelecká škola Cooper Union, New York 1952 – 53 – Akadémia umení, Bologna, Taliansko 1954 – vrátil sa do USA, so Seymourom Chwastom založili globálne vplyvné grafické štúdio Push Pin 1957 – 80 – vydávali kultový časopis Push Pin Graphic (celkovo vyšlo 86 čísiel) 1961 – 2014 – pedagóg školy Cooper Union a School of Visual Arts v New Yorku 1968 – spoluzaložil časopis New York Magazine 1972 – uvedený do Siene slávy AIGA v New Yorku 1974 – založil štúdio Milton Glaser, Inc. v New Yorku 2009 – za celoživotné dielo mu udelil prezident USA najvyššie štátne vyznamenanie v oblasti umenia Národnú medailu umenia 1954 – 2014 – vytvoril vyše 400 plagátov, tisíce ilustrácií, knižných obálok, logotypov, obalov výrobkov, dizajnu výstav, interiérov reštaurácií a supermarketov, hračiek, nábytku, textilu, keramiky a nových abecied... Ako iniciátor revolučných zmien v dizajne XX. storočia a jeden z medzinárodne najslávnejšch a najvplyvnejších grafických dizajnérov súčasného sveta mal samostatné retrospektívne výstavy aj v Múzeu moderného umenia v New Yorku a Centre Pompidou v Paríži.
R E P R O : A R C H Í V V. R O S T O K U
M I LT O N G L A S E R : P L A G ÁT K V L A S T N E J V Ý S TAV E
–
( O F S E T / 90 X 68 C M / 1984)
(alebo aj umenie je práca!)
AGI
M I LT O N G L A S E R : D Y L A N ( K O N C E R T N Ý P L A G ÁT P R Í LO H A K H U D O B N É M U A L B U M U / C O L U M B I A R E C O R D S / O F S E T / 91,4 X 61 C M / 1966)
Milton Glaser
T_g_u_8_strany:typo:grafik:um
7/24/14
ex:libris
10:28 AM
Stránka 7
& ex: po
Prof. Rostislav Vaněk
R O S T I S L AV VA N Ě K : Č E S K Ý F U N K C I O N A L I Z M U S 1920 – 1940 ( V Ý S TAV N Ý P L A G ÁT / S E R I G R A F I A / 122 X 86 C M / 1978)
19 : 06 __ 26 : 10 __ 2014
R E P R O : A R C H Í V V. R O S T O K U
R O S T I S L AV VA N Ě K : SAMUEL BECKETT – HRA ( D I VA D E L N Ý P L A G ÁT / SERIGR AFIA NA PLASTOVE J Z R K A D LO V E J F Ó L I I A VA R I A N T N A B I E LO M PA P I E R I / 65 X 96 C M / 1970)
(alebo majster absolútnej typografie)
Moravská galerie : Brno : Česká republika 26. Bienále Brno 2014 2
3
4
PORTRÉT R O S T I S LAVA VA N Ě K A ( FOTO: MICHAEL S O M O R O F F / 2012)
1
5 R O S T I S L AV VA N Ě K GRAPHIC DESIGN / TYPE DESIGN ( P R Á C E Z R O K O V 1964 – 2014)
1234 DVOJSTRANY KNIHY
5 OBÁLKA KNIHY
T E X T Y : K A R E L H A LO U N , M I L E N A K L A S O VÁ , I VA K N O B LO C H , M A R E K P O K O R N Ý, JAN SOLPERA, JIŘÍ ŠETLÍK, ALAN ZÁRUBA V Y D A L : K A N T & U M P R U M / 2014 ČESKÉ A ANGLICKÉ TEXTY O F S E T / 420 S T R . / 215 X 215 X 40 M M
6 LO G O K Ú P E Ľ N É H O DOMU DVOŘÁK, P O M E N O VA N É H O PO ČESKOM S K L A D AT E ĽO V I R O S T I S L AV VA N Ě K : X . B I E N Á L E B R N O ’82 ( V Ý S TAV N Ý P L A G ÁT / S E R I G R A F I A / 122 X 86 C M / 1982)
Potreba vydávania sumarizujúcich monografií našich významných grafických diznérov je už dnes nespochybniteľná. Mnohí talentovaní tvorcovia obohatili súčasnú tvár nášho grafického dizajnu výkonom vynikajúcich kvalít, nahromadenou prácou, založenou na majstrovstve a akceptovaní duchovného odkazu dedičstva predošlých generácií. V Čechách túto akútnu potrebu systematického mapovania bielych miest na svojej mape typografie, knižnej tvorby a grafického dizajnu pochopili – v nedávnej dobe tam boli vydané monografie Zdeněk Ziegler, Jan Solpera a katalógy plagátovej tvorby Milan Grygar, Jiří Šalamoun, Karel Saudek a Josef Flejšar, v tomto roku vyjde rozsiahla monografia Majstra typografie Oldřicha Hlavsu. Keď sa spomenie meno Rostislav Vaněk (1945), české aj slovenské spoločenstvo grafických dizajnérov spozornie a ozvú sa uznanlivé slová absolútneho obdivu. Brilantnosťou a precíznosťou svojich dokonalých prác ovplyvnila táto vynikajúca osobnosť súčasnú tvár česko/slovenského grafického dizajnu naozaj zásadným spôsobom. Profesor R. V. v tomto roku zakončil svoju skvelú pedagogickú činnosť (UMPRUM v Prahe, vedúci Ateliéru grafického dizajnu a vizuálnej komunikácie 2001 – 2014) štýlovým a originálnym spôsobom: usporiadal svoju druhú samostatnú výstavu (prvá sa konala v Památníku národního písemnictví v Prahe, 1977) a pripravil veľkolepú, 420 stranovú monografiu, mapujúcu najdôležitejšie výsledky jeho 50 ročnej práce. Keďže R. V. je nositeľom prestížnej Ceny Bienále Brno za prínos českému grafickému designu, tohtoročné 26. Bienále Brno 2014 poskytlo autorovi priestor, aby predstavil retrospektívny výber zo svojej tvorby v cykle výstav Osobnosti českého grafického designu. R. V. si už počas rokov štúdia vydobil všeobecné uznanie a pozíciu lídra svojej generácie, aj veľký rešpekt starších kolegov za svoj neomylný typografický vid a remeselné, technologické majstrovstvo, ktoré mu dovolili originálne,
6
T : G : U : 63
/ PP
:49
ANTONÍNOVI DVOŘ ÁKOVI
pre iných nedostupné riešenia dizajnérskych úloh (od typografie kníh, logotypov, plagátov, poštových známok až po rozsiahle komplexné grafické identity dopravných stavieb, hotelov a bánk. Špecialitou a dominantnou časťou posledného desaťročia práce R. V. je tvorba nových fontov abecied, ktorej sa intenzívne venuje vo svojom grafickom štúdiu Signaturetype. Som veľmi rád, že výsledky jeho práce si konečne môžeme vychutnať v koncentrovanej podobe úžasnej monografie, ktorá sa určite stane povinným čítaním (a pozeraním) nielen pre študentov, ale aj pre všetkých kolegov súčasnosti a vzácnym pramenným materiálom o súčasnom stave grafického dizajnu (ale aj inšpiráciou) pre budúce generácie nášho odboru. t:g:u / V . R O S T O K A
7/24/14
10:28 AM
Stránka 8
me: mory
fór:um (8) Ladislav Belica
Jean Michel Folon
80)
J E A N M I C H E L F O L O N : L ’A R C H I T E C T U R E D ’A U J O U R D ’ H O I ( O B Á L K A Č A S O P I S U / O F S E T / 21 X 32 C M / 1971)
REPRO
:
JEAN MICHEL FOLON: PRINT (OBÁLKA ČASOPISU / O F S E T / 22 X 28 C M / 1969)
55)
A R C H Í V D . J U N E K A A V. R O S T O K U
T_g_u_8_strany:typo:grafik:um
2005
(2014
JEAN MICHEL FOLON: Č I TAT E Ľ ( G R A F I K Ý L I S T / S E R I G R A F I A / 74 X 56 C M / 1971)
:
L A D I S L AV B E L I C A : AUTOPORTRÉT
fór : um
BELICA
Pustota miest, automobilizmus a – šípky, smerovky. Svet izolácie, egoizmu, osamelosti, výroby – spotreby, konzumu. Náš svet... To sú celoživotné témy jedného z najosobitejších i najvýznamnejších výtvarných umelcov, karikaturistov našej doby, akým bol Jean Michel Folon. Rodený Bruselčan, celý život však žijúci a tvoriaci v malej dedinke severne nad Parížom. „Raz v roku 1962 som išiel autom z Paríža do Bruselu a počítal som na ceste šípky. Už v polovici cesty som ich napočítal 800! Také je mesto: človek musí poslúchať a byť riadený, aby prežil. V tomto labyrinte...“ Dokázať byť úsporný v grafickom štýle je samozrejmý predpoklad kresliara-karikaturistu. Ale byť minimalistický v idei aj grafickom tvare na takej výnimočnej úrovni ako Folon, vás zaraďuje na Olymp najväčších kresliacich mysliteľov moderných čias. J. M. F. tvoril pre najvýznamnejšie svetové časopisy a magazíny (New York Herald Tribune, Esquire, The New Yorker, Punch, Fortune), pre firmy či značky – Olivetti, japonský Mainichi Shimbun Tokyo, spolupracoval na filmoch s Alainom Resnaisom a Williamom Kleinom, vystavoval na Bienále v Benátkach, v Museum Picasso v Antibes, v Museo de Bellas Artes Buenos Aires, Metropolitan Museum of Art New York, Olympic Museum Lausanne, v Miláne, Tokiu i v Museé des Arts Décoratifs v Paríži. Francúzsky prezident Jacques Chirac mu v Elyzejskom paláci v Paríži roku 2003 udelil Francúz-
P R I P R AV U J E : FERO JABLONOVSKÝ FOTO : ARCHÍV FERA JABLONOVSKÉHO
: L A D I S L AV
(FOTOGRAFICKÝ
Ako výtvarník je Ladislav Belica autodidakt, úspešne však rozvíjal lekcie o základoch perokresby, ktoré mu v osemdesiatych rokoch v Prahe poskytol Oldřich Kulhánek. Vystavoval so Slovenskou úniou karikaturistov doma i v zahraničí. Získal Novomestský osteň (1997, 1998) a druhú cenu na Medzinárodnej výstave karikatúr v Kyjeve (2008). Jeho grafická tvorba sa kvôli vážnej chorobe predčasne uzatvorila, bola ocenená Novinárskou cenou za celoživotné dielo (2007) a Zlatým gunárom na festivale Kremnické gagy (2008). V súčasnosti sa venuje tvorbe aforizmov a poézii.
Ako taký hovnivál, cestovateľ malý, tiež si tlačím pred sebou sny, túžby a ideály. A takisto obidvaja máme na dlaniach otlaky, veď viete ten materiál, on je skrátka rovnaký.
JEAN MICHEL FOLON: G R A P H I S 156 ( O B Á L K A Č A S O P I S U / O F S E T / 23,5 X 30 C M / 1971)
1934
JEAN MICHEL FOLON: PORTRÉT Z R O K U 2011)
1959
sky Rád Čestnej légie. V roku 2005 mu v Pallazo Vecchio vo Florencii usporiadali veľkú výstavu jeho celoživotnej tvorby. Tvoril kresby, grafiky, obrazy, plastiky, plagáty, tapisérie i TV filmy. Je autorom významných diel dotvárajúcich súčasnú architektúru. Z jeho iniciatívy vznikla v r. 2000 Foundation Folon, ktorá má sídlo na farme a zámku La Hulpe, len 20 minút cesty od Bruselu. V jej čestnom komitéte sú dlhoročne zastúpení svetoznámi umelci, napr. Valério Adami, César, Henri Cartier-Bresson, Yehudi Menuhin, Renzo Piano, Balthus či André Delvaux. „V humore vidím jediný skutočný prostriedok komunikácie. Kto nemá humor, nemá ani nádej“, povedal v jednom rozhovore Jean Michel Folon. A mal pravdu. t:g:u / D . J U N E K
Typo:Grafik:Um
8
Strany 43 – 50 redakčne pripravil TYPO : DESIGN : S LO VA K I A
© F E R O J A B LO N O V S K Ý / 2014 © D U Š A N J U N E K / 2014 TEXT © V L A D I S L AV R O S T O K A / 2014 GRAFICKÝ DIZAJN © V L A D I S L AV R O S T O K A / 2014 FOTO & REPRO © A R C H Í V Y F. J. / D . J. / V. R .
TEXT
TEXT
T : G : U : 64
/ PP
:50