Tgu_9 strany:typo:grafik:um
10/1/14
4:06 PM
Stránka 1
Typo:Grafik:Um o vizuálnej komunikácii a kultúre
: No
5 : 2014
9
PrintProgress časopis pre polygrafiu a súvisiace odvetvia { september – október 2014}
T : G : U : 65
/ PP
:43
: 70 : 71
MOT TO
Dobre vidíme iba srdcom. To, čo je podstatné, je pre oči neviditeľné.
...
ANTOINE D E S A I N T- E X U P É R Y
Umenie kníhtlače je faktom, od vzniku ktorého sa datuje druhý diel sveta a umenia, ktorý sa od prvého úplne a zásadne líši.
...
: 72
JOHANN WOLFGANG GOETHE
: 72
(1749 – 1832)
J I Ř Í G R Y G A R : V E S M Í R ( D R E V O R E Z X V. S T O R . (F R A G M E N T / T Y P O G R A F I A : M I L A N K O P Ř I V A / V Y D A V A T E Ľ : M L A D Á F R O N T A , P R A H A / 1983) K R O N I K Y V Á L E Č N Ý C H D O B / D R E V O R E Z X V I I. S T O R . ( F R A G M E N T) T Y P O G R A F I A : M I L A N K O P Ř I V A / V Y D A V A T E Ľ : M L A D Á F R O N T A , P R A H A /1975)
T YPOG R AFIA je pozoruhodný fenomén. Hoci sa s ňou dnes stretávame na každom kroku, zrodila sa už dávno v stredoveku v intelektuálnom prostredí kníhtlačiarenských oficín, kde získala i ušľachtilé, remeselné princípy epochy renesancie a humanizmu. Príznačne, podľa produkcie súdobých tlačiarní, nazývali ju čierne umenie. Počas vývoja si utvárala a kultivovala pravidlá, ktoré i dnes, v dobe počítačov, nás chránia pred estetickými pokleskami v typografickej tvorbe. Ak chýba dobrá, zmysluplná typografia, je celé dielo nedokonalé. Typografická tvorba je v zásade logická a presná. Každá maličkosť musí byť poznamenaná krásou (O. Hlavsa). Majstri typografie, ktorých prácu dnes obdivujeme, tvorili svoje diela s pokorou. Boli to často veľké osobnosti doby, ale vždy si ctili odkaz predchodcov, a tak sa v kontinuite zachovalo i svojrázne, typografické umenie. Samozrejme, že typografia sa stáva artefaktom až vo svojich vrcholných prejavoch. Typografia môže byť umením za určitých okolností (K. Schwitters). Typograf je ten, čo si rozumie s písmom, písmo je podstatou jeho tvorby. Jedine písmo je potrebné a všetko ostatné len s ohľadom naň (G. Bodoni). Tvary typografického písma sú vrcholne abstraktné, ale vytvorené cieľavedome a s jedinečným umeleckým citom. Tieto princípy platné pri konštrukcii typografickej litery, vyvážené vzťahy medzi čiernou a bielou, fungujú i pri typografickom komponovaní písmových celkov. Najlepšie typografické diela sú vizuálnou formou jazyka (R. Bringhurst). Účelná a krásna typografia spočíva na dokonalej harmónii všetkých elementov. Typografia musí zasiahnuť, vyvolať emócie (H. Lubalin). Knižná typografia, najkomplexnejšie dielo typografie, je často prirovnávaná k architektúre a ona skutočne stavbou je, so svojím stále prítomným zámerom utvárať každý detail účelne, ale s fantáziou. Typografia, som iba básnik a ty si kvetnatá šťava intelektu... Písmená, padajte naďalej ako prepotrebný dážď na mojej ceste (P. Neruda). Podoba dnešnej typografickej tvorby je rozmanitá, no nemožno ju hodnotiť kritériami voľného umenia, pretože má svoje špecifické, humánne poslanie. V grafickom dizajne má typografia nenahraditeľné a nezastupiteľné miesto. Typografia, cieľavedomá práca s písmom, je hlavnou zložkou kompozície grafického celku. Výzdoba, ilustrácie a iné nepísmové zložky sú až v druhom pláne projektu. Typografia hrá prím. A aký je dôvod týchto slov? Upriamiť pozornosť na význam T YPOG R AFIE vo výtvarnom svete, keď v smogu dorozumievacích prostriedkov občas strácame zdravý úsudok, čo ešte je a čo už nie je vizuálne umenie a v neposlednom rade typografii vyznať lásku. t : g : u / Ľ U B O M Í R K R ÁT K Y
: 66 : 69
OBSAH
grand : prix! Milan Kopřiva / 85 critic : um Bienále Brno 2014 s otáznikmi a výkričníkom me : mory Brno Biennale Association fór : um (9) Bohumil Štěpán me : mory Robert Brož / 75
K R O N I K Y V Á L E Č N Ý C H D O B / D R E V O R E Z X V I I. S T O R . ( F R A G M E N T) T Y P O G R A F I A : M I L A N K O P Ř I V A / V Y D A V A T E Ľ : M L A D Á F R O N T A , P R A H A /1975)
: na slovo...
F R A N Ç O I S R A B E L A I S : G A R G A N T U A A PA N TA G R U E L (F R A G M E N T / T Y P O G R A F I A : M I L A N K O P Ř I V A / V Y D A V A T E Ľ : T A T R A N , B R A T I S L A V A /1975)
: premýšľanie
Tgu_9 strany:typo:grafik:um
10/1/14
4:06 PM
Stránka 2
(9)
Milan Kopřiva
vášeň : remeslo : réžia : rytmus : ornament : irónia : vtip : hra
R E P R O : A R C H Í V P. S O M O L A A V. R O S T O K U
grand: prix!
Kniha ako artefakt „
alebo : takmer zabudnutý archaizujúci novátor
Naši predkovia žili a pracovali pod tlakom minulosti a ťahom budúcnosti. Ovšem my sme v takej zvláštnej situácii, že jednak minulosťou pohŕdame, ani nemáme potrebu sa s ňou vôbec zoznamovať, a čo sa týka budúcnosti, tak stojíme dnes pred kardinálnou otázkou, ktorá znie: bude vôbec možné prehovoriť ľudstvo, aby súhlasilo s vlastným prežitím?
...
M I L A N K O P Ř I VA
: 1994
MILANA
KO P Ř I V U
TVORBA
D Ô L E Ž I TÁ
PREČO JE
1 : 1975
V čom je hodnota typografie Milana Kopřivu? A v čom naberá na originalite vo svetle vývoja sveta a spoločnosti vôkol? Povedal by som, že nechcel byť cool, nechcel byť up-to-date, nechcel byť brutal, nechcel kick ass, ako sa dnes o všetkom prihlúplo hovorí. Proste chcel robiť svoju prácu dobre, napriek okolnostiam. To je celé. To je presne to, čo je dnes považované za nedostatočnú hodnotu, a v tom zmysle mám aj ja so súčasnosnosťou problém. Čo sa dá robiť. Predovšetkým nepodliehať dočasným tlakom doby. Prinajmenšom na mňa totiž tento nedávny, ale už veľmi vzdialene vyzerajúci svet prostredníctvom týchto kníh funguje – to, že ich mám v knižnici, mi akýmsi spôsobom zachováva kontakt so svetom, ktorý má mať poriadok i slobodu naraz, nebyť zlým, a mať akúsi snahu o zachovanie trvalých hodnôt. Vitajte v tom lepšom z minulosti, čo dnes už strácame. PETR SOMOL
Milan Kopřiva v dobe najväčšieho rozmachu svojich tvorivých síl (1933) a portrét z roku 1994 >
1929
*
Mariánské Lázně
Brno TEXT
† 1997
:
V L A D I S L AV R O S T O K A
O
D VÁ Ž I L S A do terénu, plného nástrah, pred ktorým sa iní triasli hrôzou a od ktorého sa odvracali s odporom: do sveta stredovekých manuskriptov, iniciál, archaických rytín a dekoratívnych ozdôb, vzorníkov starých kníhtlačiarní, barokových typo-ornamentov. Milan Kopřiva prekročil dlhodobé tabu modernistickej knižnej typografie Československa v polovici 20. storočia, keď novátorským gestom, suverénnym a hlavne sugestívnym, pre čitateľa mimoriadne atraktívnym spôsobom začlenil a kodifikoval tieto prvky do modernej tváre súčasnej knihy, do praktickej typografie. Intenzívne obhajoval rovnocenné partnerstvo troch ľudí, kľúčových pri tvorbe knihy: typografa so spisovateľom a ilustrátorom, čo v tých časoch nebola ešte bežná vec. Tento mimoriadny znalec histórie písma, tlače a knihy podstúpil svojou prácou riskantné dobrodružstvo iskrenia racionálneho ducha a nevšednej fantázie. Výsledkom je pozoruhodné a inšpiratívne dielo. Dodnes veľmi populárne u čitateľov, ale žiaľ prehliadané až ignorované u odbornej verejnosti. Tento stav je logický, lebo M. K. objavil vo svojej dobe dovtedy neznámu pevninu typografie, kde našiel úplne nové, unikátne a šokujúco vizuálne atraktívne témy. Kritici mu nemohli odpustiť, že zviditeľnil
T : G : U : 66
/ PP
: 44
existenciu inej cesty popri preferovanom prúde funkcionálnej typografie. Približne 700 kníh, prvé ročníky časopisu 100 +1, plagáty pre Semafor a Divadlo za branou, ktoré projektoval, sú pre každého na prvý pohľad identifikovateľné s ich autorom, napriek tomu, že sú veľmi rôznorodé. Stali sa zberateľskými bestsellermi. Atraktívne sú preto, lebo v jeho knihách všetky komponenty bezvadne fungujú, krásne to vyzerá a hlavne dobre sa číta tá emocionálne pozitívne nabitá, expresívna typografia, ktorú nebaví púha funkčnosť. Svojím povestným perfekcionizmom v práci však vôbec nepopiera názor, že „veci majú byť hlavne sranda a nádherná blbosť “. Jeho typografia je plná hravosti, nápaditosti, vizuálnych gagov, zmyslu pre humor, absurdity a paradoxu, kontrastu nežnej jemnosti a barbarskej expresívnosti. Najradšej pracoval na projektoch kníh, v ktorých mohol byť rovnocenným partnerom – spoluautorom a uplatniť tak svoje výnimočné danosti režiséra, scenáristu, editora a architekta knižnej stavby (Poslední mohykán, Zapomenutá řemesla, Já, Jára Cimrman, Zneuznaní Edisoni, Edice 13). Nekonvenčnými riešeniami si získal veľké uznanie a obdiv v okruhu českých a slovenských ilustrátorov (napr. Miroslav Cipár si ho vyžiadal za typografa svojej kľúčovej ilustrátorskej práce – knihy Gargantua a Pantagruel. Z každej jeho práce dodnes vyžaruje energia totálnej angažovanosti za vec, enormného profesionálneho nasadenia a staromajstrovskej remeselnej poctivosti. Svojim menej schopným kritikom nekompromisne odkázal: „čím viac sa ukazuje, že rozumný človek mal pravdu, tým viac klesá jeho všeobecná obľuba. Jeho schopnosti mu menej úspešní kolegovia pripočítajú k tiaži. Tak, ako sa nikdy neodpúšťa tomu, na ktorého dobrú radu sme nedali. Nízke povahy neznášajú tých, čo ich prevyšujú. Slabosť a nedokonalosť revoltujú vždy proti schopnosti, zručnosti a rozumu. Diletanti nemilujú profesionálov“. Impozantný sumár svedomitej a poctivej práce tohto autora mi teraz dovoľuje prezentovať a rehabilitovať ho ako jedného z najlepších a najoriginálnejších česko-slovenských typografov 20. storočia, ktorého dielo bezosporu obstojí viac ako so cťou i v medzinárodnej konfrontácii grafického dizajnu 20. storočia.
Tgu_9 strany:typo:grafik:um
10/1/14
4:06 PM
Stránka 3
M K : 85 R E P R O : A R C H Í V V. R O S T O K U
(2014
ilustrácie: Jiří Šalamoun (*1935)
Kniha Poslední mohykán sa vďaka skvelej spolupráci pánov Milana Kopřivu a Jiřího Šalamouna stala pre mňa jednou z najkrajších a vizuálne najatraktívnejších kníh česko-slovenskej knižnej kultúry 20. storočia. Už pred termínom svojho vydania spôsobila nadšenie a vzrušené očakávanie. Jeden „knižný štvrtok“ (dňom uvedenia nových kníh do predaja bol vždy štvrtkový deň) v roku 1972 som od skorého rána stál v dlhom rade záujemcov pred kníhkupectvom Česká kniha v Bratislave, aby som ju mohol získať. Nepodarilo sa mi to, aj keď vyšla v náklade 100 000 výtlačkov – počas toho dňa bola vypredaná. Ešte v tom istom roku však
vyšli jej ďalšie dve vydania v náklade 80 000 kusov, z ktorých sa jeden exemplár nachádza v mojej knižnici. Knihy s krásnou typografiou M.K. vždy patrili k najviac obdivovaným a inšpiratívnym, čitateľská verejnosť ich milovala, o čom svedčí aj fakt, že jeho knihy dnes len zriedkakedy nájdete v antikvariátoch. M.K. dokázal to, čo bolo dané málokomu: vytvoriť z každej knihy malý výtvarný skvost, naozajstný artefakt. Kvalita jeho typografie vyrástla z veľkého rešpektu k hodnotám minulosti, ktoré rozvinul a nasýtil vizualitou súčasnosti. Práve tým vytvoril trvácne hodnoty, ktoré obstoja aj v ťažkej skúške budúcnosti.
2 : 1972
T : G : U : 67
/ PP
: 45
1 Obálka knihy Kroniky válečných dob vydavateľ: Mladá fronta, Praha ilustrácie: dobové drevorezy / ofset / 22 x 29.5 cm / 160 str.
2 Detail obálky a strany knihy James Fenimore Cooper: Poslední mohykán vydavateľ: Mladá fronta, Praha ilustrácie: Jiří Šalamoun / ofset / 16.5 x 33.5 cm / 240 str.
Tgu_9 strany:typo:grafik:um
10/1/14
4:06 PM
Stránka 4
(9)
Milan Kopřiva
kniha ako artefakt
REPRO: ARCHÍV P. SOMOLA
grand:prix!
03 : 1970
04 : 1972
05 : 1970 03 A. de Musset: Lorenzaccio Divadlo Za branou, Praha spolupráca: Pavel Brom divadelný plagát serigrafia / 70 x 100 cm
Esteticky výnimočne krásna a hravá typografia je v dokonalom súlade s poetikou láskavého humoru, gagu ale aj grotesknej nadsádzky divadiel Semafor a Za branou. Je to pravý opak modernistického plagátu, ktorý má za úlohu minimálnymi prostriedkami odovzdať informáciu v čo najkratšom čase. Tieto plagáty skrývajú v sebe viac vrstiev, ktoré potrebujú k svojmu dekódovaniu dlhší čas. Poetickou vizualitou zložitej štruktúry svojej kompozície však zaručujú pre diváka veľmi príjemne strávený čas, ktorý venuje ich „čítaniu“. Umenie československého typo-grafického plagátu v týchto prípadoch dosahuje jeden zo svojich majstrovských vrcholov. Až fyzicky cítime absolútnu emocionálnu zaangažovanosť ich autora
04 J. Suchý: Čarodějky Divadlo Semafor, Praha spolupráca: Zdeněk Mézl divadelný plagát serigrafia / 60 x 84 cm 05 A. P. Čechov: Ivanov Divadlo Za branou, Praha spolupráca: Pavel Brom, Josef Koudelka divadelný plagát serigrafia / 70 x 100 cm 06 J.Suchý / K. J. Erben / F. Havlík: Kytice Divadlo Semafor, Praha spolupráca: Václav Kabát divadelný plagát serigrafia / 60 x 84 cm
06 : 1972
T : G : U : 68
/ PP
:46
a jeho intenzívnu vášeň pre grafickú hru. Predstavuje sa tu unikátny príklad kombinácie autorského artizmu, vizuálneho citu pre panoptikum bohatstva formy, typo-elegancie a pokory k profesii. Jednotlivé prvky vytvárajú síce zložitý, ale perfektne fungujúci organizmus, lebo každý mikrodetail priestoru kompozície je umiestnený s neomylnou presnosťou na tom správnom mieste.
Ďakujem pánovi RNDr. Petrovi Somolovi Ph.D. (1972), priateľovi Milana Kopřivu: za text, poskytnutie cenných informácií, reprodukcií diel a za knihu Milan Kopřiva o knize (2009), ktorú vydal k 80. výročiu narodenia M. K., v ktorej je publikovaný aj reprezentatívny súpis jeho knižnej tvorby.
Tgu_9 strany:typo:grafik:um
10/1/14
4:06 PM
Stránka 5
M K : 85
R E P R O : A R C H Í V Y P. S O M O L A
/ D.
JUNEKA
/ V.
ROSTOKU
(2014
(ilustrácie: Vladimír Novák (*1947)
07 : 1979
Milan Kopřiva sa narodil 22. novembra 1929 v Brne. 1948 – 1955 – študoval na Vysokej škole umeleckopriemyslovej (prof. Antonín Pelc) a absolvoval dva čestné roky na Akadémii výtvarných umení v Prahe. 1955 – 1965 – Výtvarný redaktor denníka Rudé právo, vydavateľstva Mladá Fronta a Československej tlačovej kancelárie, kde vytvoril projekt populárneho časopisu tých rokov – 100 + 1 zahraniční zajímavost. 1965 – grafický dizajnér a typograf v slobodnom povolaní, upravil asi 700 kníh pre české a slovenské vydavateľstvá a vytvoril desiatky divadelných a filmových plagátov, výstavných katalógov, časopisov, bibliofílií, gramoobalov a iných príležitostných tlačí. 1967 – 1988 – vytvára Edice 13 – unikátnu, kultovú sériu 197 kníh s charakteristickou žlto-čiernou obálkou pre pražské vydavateľstvo Mladá fronta. 1970 – 1991 – navrhuje novátorské, čiernobiele fotografizované plagáty pre divadlá Semafor a Divadlo za branou (v spolupráci s P. Bromom a J. Koudelkom), Národní divadlo a Divadlo Járy (da) Cimrmana. 1990 – vydal rozsiahlu publikáciu Typoornamenty, ktorá ako bestseller vyšla este v štyroch vydaniach a v Mariánských Lázních usporiadal výstavu svojej práce pod názvom: Prvá a posledná výstava v mojom živote. Za svoju vynikajúcu výtvarnú činnosť získal mnoho ocenení v súťažiach najkrajších kníh Československa, Českej republiky a sveta (1967 – 1991). Pracoval a žil v Prahe, neskôr v mestečku Mariánské Lázně, kde 9. januára 1997 zomrel. 08 : 1973
09 : 1973
(ilustrácie: Jiří Šalamoun (*1935) 07 Jules Verne: Ze Země na Měsíc vyd. Mladá Fronta, Praha il. Vladimír Novák / ofset / 200 str. / 20.5 x 29 cm
11 Ivan A. Krylov: Člověk a stín vyd. Svoboda, Praha il. Zdeňka Táborská / ofset / 270 str. / 12.5 x 26 cm
08 Kronika Pickwickova > klubu / I. a II. diel 09 vyd. Odeon, Praha il. Jiří Šalamoun ofset / 16.5 x 24 cm / 368 + 408 str.
12 Emil Holub: Cesta do země Mašukulumbů vyd. Mladá Fronta, Praha il. Václav Kabát il. Zdeňka Táborská / ofset / 270 str. / 12.5 x 26 cm
10 Zpráva o první cestě kolem světa vyd. Mladá Fronta, Praha il. drevorezy XVII. stor. / kníhtlač / 128 str. / 12.5 x 26 cm
10 : 1975
11 : 1976
12 : 1973
T : G : U : 69
/ PP
: 47
Tgu_9 strany:typo:grafik:um
10/1/14
4:06 PM
Stránka 6
(9)
Milan Kopřiva
kniha ako artefakt
13 : 1973
15 : 1973
M K : 85 (2014
R E P R O : A R C H Í V Y P. S O M O L A
/ P.
BLAŽA
/ D.
JUNEKA
/ V.
ROSTOKU
grand:prix!
18 : 1969
Typograf M. K. intenzívne spolupracoval aj so slovenskými vydavateľstvami (Mladé letá, Obzor, Pallas, Smena, Tatran), a tým sa výrazne podieľal na podobe slovenskej knižnej kultúry 60. – 80. rokov 20. storočia. Atraktívna, novátorská koncepcia archaickomodernej vizuality jeho nekonvenčnej typografie inšpirovala a zásadne ovplyvnila tvorbu viacerých slovenských grafikov.
19 : 1970 / zv. 38
22 : 1972 / zv. 61
20 : 1973 / zv. 69
23 : 1979 / zv. 114
21 : 1985 / zv. 159
24 : 1987 / zv. 174
16 : 1977
14 : 1975
13 Francois Rabelais: > Gargantua a Pantagruel 15 vyd. Tatran, Bratislava il. Miroslav Cipár / ofset / 288 str. / 21.5 x 30 cm 18 Revue Smaragd / No 2 vyd. Mladá fronta, Praha il. Jiří Šalamoun, Pavel Brom / ofset / 48 str. / 30 x 42 cm 14 Nesmrteľní milenci 2 / 3 > vyd. Tatran, Bratislava 16 / kníhtlač / 230 str. / 17.5 x 24.5 cm 17 Řemesla našich předků vyd. Svoboda, Praha il. František Skála ml. / ofset / 208 str. / 22 x 30 cm
19 Obálky kníh: Edícia 13 > vyd. Mladá fronta, Praha 24 / kníhtlač / ofset / 12 x 19 cm 17 : 1987
T : G : U : 70
/ PP
:48
Tgu_9 strany:typo:grafik:um
10/1/14
4:06 PM
Stránka 7
critic:um
pre: zent:um
Bienále Brno 2014 s otáznikmi a výkričníkom Moravská metropola a jej medzinárodné Bienále grafického designu Brno je štyridsať rokov neoddeliteľnou súčasťou mojej osobnej histórie tvorcu, účastníka, organizátora a úprimného priaznivca. Kto ma pozná, uverí, že nasledujúce riadky sa mi písali ťažko. V našom periodiku (Typo:Grafik:Um č. 4/2013, str. 29) sme informovali o Bienále Brno, jeho nejasnej koncepcie a opakovane neúspešných pokusoch stabilizovať jeho štruktúru. Tento stav pretrváva už niekoľko ročníkov. To je naozaj pridlho na periodickú akciu s 50-ročnou históriou, vysokým medzinárodným kreditom a kľúčovým postavením medzi najvýznamnejšími svetovými podujatiami v oblasti grafiky vizuálnych komunikácií. S totálne rozkolísanou koncepciou a zmenami bez kontinuity a smerovania, sa súčasné BB zmieta v zúfalom zápase o svoju profesionálnu tvár. Stalo sa nečitateľným podujatím s prudkým poklesom dôvery v prostredí komunity grafikov a dizajnérov, odbornej verejnosti a z pozície vrcholného medzinárodného podujatia sa dostalo na úroveň nezaujímavej, okrajovej akcie. Aké môžu byť dôvody takéhoto prepadu? Súčasná doba s enormným diktátom technológií si nepochybne vyžaduje hľadanie nových spôsobov aj prezentovania tvorby vizuálnej grafiky. Dokonca je legitímna aj otázka existencie podobného typu prehliadok ako je BB. Dôvodom i zmyslom takejto prezentácie by malo byť poukazovanie na kvalitu a smerovania v odbore, ako protiváha k všadeprítomnému vizuálnemu podpriemeru či počítačovej mache. To je dnes azda najdôležitejšie aj smerom k budúcnosti rozsiahlej oblasti vizuálnej komunikácie. Zmysluplnosť koncepcie v prezentačných podujatiach je teda kľúčová. Odborne viesť a profesionálne organizovať podnik typu Bienále Brno to chce úplne iné predpoklady ako bezmedznú ambicióznosť, dravosť a vidinu osobného profitu. Vyžaduje si to vlastný pohľad a názor, ujasnenosť koncepcií a cieľov, kvalitu v kreativite, znalosti odboru s rozmerom širokého zahraničného okruhu, profesionálny kredit vybojovaný a potvrdený na medzinárodných scénach dizajnu, rešpekt vo vlastnej komunite naprieč generáciám, dnes tak málo žiadaný morálny kredit, úctu k hodnotám tvorby a kvalite kolegov, ovládanie kultúrnej diplomacie a schopnosť spolupráce... Nie je to jednoduché založiť a vybudovať Bienále, ale ani ho prevziať hotové a aspoň udržať jeho úroveň, ako sa to niekoľko ročníkov neúspešne snažia viacerí. Pritom okolo BB i v organizačnom výbore bolo v posledných rokoch viacero kvalitných a profesionálne zdatných hráčov, len orchester a jeho výsledná činnosť nefungovala. Nemal dirigentskú autoritu osobitých kvalít s takým medzinárodným rešpektom, ktorej profesionálny i morálny kredit by bol všeobecne rešpektový a pod jeho taktovkou by vznikol transparentný model Bienále vysokej kvality a širokej akceptácie. Podľa prístupu a hlavne podoby posledných Bienále, takéto atribúty aktérom okolo BB chýbajú. Z pohľadu štruktúry organizovania Bienále Brno sú pre podujatie kľúčové tri pozície: predseda Bienále Brno a šéf jeho Organizačného výboru, riaditeľ Moravskej galérie a kurátor Bienále. Moravská galéria je hlavným organizátotom Bienále, preto je dôležitý vzťah jej riaditeľa k podujatiu, ktoré je desaťročia najvýznamnejšou vizitkou MG smerom do sveta. V porevolučnej histórii MG sa v jej vedení vystriedali J. Kačer, K. Chamonikola, M. Pokorný a súčasný riaditeľ J. Press. Z nich len pre J. Kačera bolo Bienále srdcovou záležitosťou s adekvátnym záujmom a pomocou, hodnou významu akcie. Ostatní mali k Bienále indiferentný vzťah, charakteristý pre kunsthistorikov tzv. voľného umenia k odborom úžitkového umenia. Najdlhšie pôsobiaci (8 rokov), inak veľmi ambiciózny M. Pokorný využíval BB skôr na vlastné zviditeľnenie ako súčasť marketingu k posilneniu svojich pozícií na plánovaný kariérny postup. Teda spojenie: riaditelia MG – Bienále Brno, nemalo zďaleka potrebnú kvalitu. O to dôležitejšia bola v tejto situácii pozícia odborníka, profesionála v odbore grafického dizajnu, teda kurátora Bienále Brno. Štrnásť rokov nepretržite (od r. 2000) je ním M. Sylvestrová, kurátorka (od r. 1986) a vedúca zbierky grafického dizajnu Moravskej galérie (od r. 2001). Skúsená odborníčka si častými zahraničnými cestami rozšírila poznatky z odboru o ich medzinárodný rozmer, mala všetky predpoklady stať sa odborným garantom Bienále a výrazným hlasom pri kreovaní jeho koncep-
Brno Biennale Association
cie. Rozdiel medzi jej profesionálnymi a osobnostnými kvalitami ju však priviedli k posluhovaniu akýchkoľvek „koncepcií“, ktoré sa počas jej kurátorstva na Bienále objavili, z iniciatívy či tlaku kde-koho. O to viac, že je všeobecne známa jej snaha preferovať osobné záujmy a profit oproti profesionálnej práci, aj v súvislosti s BB. Takže ani druhý kľúčový post Bienále Brno zďaleka nebol plne fungujúci. V prípade významných zahraničných Bienále sú funkcie predsedov či prezidentov obsadzované mimoriadnymi tvorcami alebo teoretikmi grafického dizajnu, akými boli napr. J. Mroszczak, W. Swierzy, L. Majewski, Y. Kamekura, J. Rajlich, T. Aartomaa, P. Loiri, S. Serov. Tieto výrazné osobnosti nielen symbolicky zaštítili akciu a garantovali jej význam a postavenie, ale boli hlavnými tvorcami koncepcií jednotlivých bienále a ich charakteristických špecifík, mali kľúčové postavenie v štruktúre podujatia. Vymeniť potom tieto osobnosti za iné, nie je jednoduché, lebo ich nie je nadbytok. Pritom generačná obmena je prirodzená v každej oblasti a jej zmysel spočíva v kvalitatívnom posune poduajtia, ktorého je dotyčný garantom. Po 30-ročnom pôsobení zakladateľa Jana Rajlicha st. na čele Bienále Brno a jeho nástupcu J. Rajlicha ml., začali silnieť tlaky ambicióznych „pragocentristov“. Postupne obsadili posty v organizačnej štruktúre BB a vymenili domácich brnenských „regionalistov“. V r. 1999 sa stal šéfom BB reprezentant mladšej generácie, pražský grafik Aleš Najbrt (1962). Autor až príliš úspešný na to, aby sa Bienále stalo jeho profesionálnou prioritou alebo srdcovou záležitosťou. Predsa len bližšia košeľa – Karlove Vary – ako... Ale nastal čas zmien Bienále. Postupne bola deštruovaná pôvodná koncepcia podujatia. Nezáujem, či roztrieštenosť záujmov a evidentne aj nedostatočná skúsenosť zainteresovaných bránili vo vytvorení novej, transparentnej tváre BB. Nestačila kŕčovitá snaha robiť „mladé Bienále“, nefungoval povýšenecký model, že v Prahe „vymyslíme“ a v Brne „nám to urobia“ – aj preto, že v Prahe veľa nevymysleli a v Brne potom nebolo čo urobiť. Nezafungoval ani pokus ignorovať, či dokonca vylúčiť z Bienále kľúčových tvorcov medzinárodnej scény grafického dizajnu s cieľom vytvoriť „elitné“ Bienále jednej generácie. Príklon k módnemu kurátorskému princípu vymedzovania tém – v minulých ročníkoch bez vzájomnej kontinuity – skôr zneisťoval polohu BB ako ju inovoval, či posilňoval. Aj keď je holandský grafický dizajn v súčasnosti silným fenoménom, až zaslepená preferencia jeho autorov na Bienále na úkor kvalitných tvorcov z iných krajín je smiešno-hlúpa a neprofesionálna. Ak BB 2014 bolo tematicky venované edukácii, nepochopiteľné je vylúčenie účasti profesionálov, hoci práve medzi nimi sú mnohí špičkoví pedagógovia a majú zásadný podiel na výchove mladej výtvarnej generácie. Tohto roku porota neudelila ani najvyššiu cenu BB – Grand Prix. Lenže to mohol vopred predpokladať každý skúsený odborník, lebo na udelenie tohto ocenenia aj za dlhodobý prínos odboru, nemôže byť medzi študentami logicky žiadny kandidát. Takže už v štatúte podujatia avizovaný nezmysel nepadol do pozornosti ani jednému z kompetentných ľudí BB. A to sú fakty – prešľapy pri projekte s jeho tradíciou dosť neuveriteľné. Ale ak niekto zachytil minuloročný rozhovor dnes kľúčových osôb BB – R. Peška a T. Celiznu o budúcnosti BB – mal možnosť mnohé pochopiť. Zriedkakedy sa totiž dá zažiť v trištvrte (!) hodinovom rozhovore toľko ničoho, tápania, neschopnosti vyjadriť sa k témam a neschopnosti vyjadriť sa vôbec, že Bienále Brno v tomto rozhovore ostalo hlboko červenajúc sa kdesi v kúte relácie. Hoci zaslúžene tam mal stáť niekto úplne iný... Dnes sú módou „úspechy“ na počkanie, bez preukázania skutočnej kvality, stačí si ich vzájomne pochváliť a utvrdzovať sa, akí sme výnimoční. Je to veľmi lákavé a hlavne jednoduchšie. BB sa stalo svetovou značkou vysokej hodnoty tvrdou a kvalifikovanou prácou počas svojej dlhej histórie. Zopár školských úloh uvádzaných ako „hlavná“ expozícia BB 2014 nie je dôstojnou prezentáciou tejto značky, ale jej brutálnym výsmechom. BB posledných ročníkov nastolilo až príliš veľa otáznikov, pričom jeho tohoročná edícia je veľkým výkričníkom upozorňujúcim na jeho ďalšiu budúcnosť. Cesta k nej určite nebude jednoduchá. Snáď by si na jej štarte stačilo uvedomiť, že nie je možné dostať sa na vrchol po rebríku, ktorému najskôr zlámeme polovicu priečok. t:g:u/ D . J U N E K
T : G : U : 71
/ PP
:49
SBB
BBA
Brno Biennale Association (BBA) – Sdružení Bienále Brno (SBB), o.s. je medzinárodné profesné združenie dizajnu vizuálnych komunikácií, ktoré v roku 1991 založil zakladateľ medzinárodného Bienále grafického dizajnu Brno (1963), významný český grafik Jan Rajlich sen. Stalo sa tak v záujme podpory Bienále Brno ako hlavnej činnosti združenia, k čomu sa prakticky od vzniku SBB/BBA pripojila prezentačná, výstavná, publikačná a propagačná činnosť grafického dizajnu ako moderného umeleckého prostriedku súčasných vizuálnych komunikácií. V súčasnosti má združenie 140 umelcov – členov z Čiech, Slovenska a zahraničia. SBB udelilo štatút Čestný člen SBB (BBA member of honour) významným svetovým grafikom a teoretikom umenia, medzi ktorými sú napr. S. Fukuda, K. Nagai, T. Yokoo z Japonska, S. Chwast, V. Margolin, I. Chermayeff z USA, H. Zapf, K. Weidemann, U. Loesch z Nemecka, K. Cato z Austrálie, R. Cieslewicz, P. Bernard z Francúzska, N. Troxler, M. Imboden zo Švajčiarska, W. Crouwell, P. Brattinga z Holandska, W. Swierzy, Z. Schubert, L. Majewski z Poľska, K. Piippo, K. Varis z Fínska, J. Frascara z Kanady, F. Beltrán z Mexika, O. Hlavsa, J. Sůra, J. Flejšar, Z. Ziegler z ČR. Zo Slovenska sú čestnými členmi SBB Dušan Kállay, Ľubomír Longauer, Dušan Junek a Dušan Šulc. Významnými aktivitami SBB je organizovanie výstav, ktoré poriada pod hlavičkou Brno – hlavní město grafického designu a usporiadalo ich 65. Celkove je to okolo 100 individuálnych aj kolektívnych výstav v Čechách aj zahraničí, na ktorých sa organizačne a odborne SBB podieľalo. Posledných šesť rokov tieto aktivity realizovalo združenie v priestoroch brnenskej Galérie HaDivadla. Medzi významné prezentácie patrili napr. Bienále Brno 1990 – 1996 v Tokiu 1998, České a slovenské umění plakátu 1993 – 2003 v Silkeborgu, Prahe a Bratislave 2003, 100 nejlepších plakátů z Europy a USA v Prahe 1996, Slovenský plakát v Brne 1994, Josef Beyus v Brne 1998, World of Friends v Prahe, Brne, D. Kubíne 2000, Jan Rajlich’s 150 v Brne 2010, 100 x Hommage à H. de Toulouse-Lautrec v Brne, Prahe 2006 a mnohé ďalšie. Bohatá je aj vydavateľská činnosť združenia, v rámci ktorej bolo pripravených a vydaných okolo 70 kníh, publikácií a katalógov. Od roku 1992 vydáva združenie SBB – čtvrtletník ze světa designu, ktorý v editorstve J. Rajlicha ml. informuje, publikuje a propaguje vo forme správ, článkov a úvah o aktuálnom dianí v oblasti vizuálnych komunikácií doma i vo svete. Sdružení Bienále Brno sa tiež aktívne zapája do medzinárodnej spolupráce s organizátormi najvýznamnejších svetových bienále, trienále a výstav grafiky vizuálnych komunikácií. Je členom Medzinárodnej rady asociácií grafického dizajnu – ICOGRADA so sídlom v Montreale. SBB je iniciátorom a pôsobí ako koordinátor medzinárodných bienále – IBCC – Internationale Biennales Coordinating Committee. Je koordinátorom t. č. 32 medzinárodných bienále vo svete. Je tiež členom Unie výtvarných umělců České republiky. Sdružení Bienále Brno je svojimi aktivitami na poli profesionálneho grafického dizajnu inštitúciou, ktorá už vyše 20 rokov významnou mierou prispieva k rozvoju grafiky vizuálnych komunikácií doma i v zahraničí. Kvalita tvorby a aktivity slovenských členov SBB nemalou mierou prispievajú k mnohostrannej činnosti združenia. t:g:u/ D . J U N E K www.sbb-bienalebrno.cz
10/1/14
4:06 PM
Stránka 8
fór:um (9)
me: mory
Bohumil Štěpán
Robert Brož
1913
1939
ROBERT BROŽ : CYKLUS -A(T Y P O Š T Ú D I A / K N Í H T L A Č / 21 X 26 C M / 1970)
ROBERT BROŽ : DEBUSSY (T Y P O Z Á Z N A M / K N Í H T L A Č / 24 X 30 C M / 1988)
75)
( V Y D AVAT E Ľ :
REPRODUKCIA: B O H U M I L Š T Ě PÁ N S N K L U, PRAHA / OFSET / 15,5 X 17,5 C M / 1963)
vydal celkovo 6 katalógov (1965, 1979, 1984, 1989, 1999, 2009), takúto dokumentáciu v budúcnosti určite ocení každý teoretik dizajnu. Pretože na Slovensku je zvykom súčasnej generácie arogantne konštatovať, že tu v oblasti typografie a grafického dizajnu druhej polovice XX. storočia nič hodnotné nevzniklo. Je nutné vyvrátiť tento fatálny omyl, prezentovať a vážiť si prácu predchodcov – v opačnom prípade naozaj nebudeme mať žiadnu minulosť! Dizajnér, typograf, ilustrátor a redaktor R. B. výrazne zasiahol do vývoja slovenského grafického dizajnu a formovania podoby našej knižnej kultúry typografiou takmer 1000 kníh a bibliofílií, vytvorením vyše 300 plagátov, množstva exlibrisov, značiek a diel experimentálnych typoštúdií. Bol človekom po celý život posadnutým mágiou znamienok abecedy, lettrizmom a znakmi, majstrom vyváženia jednotlivých elementov kompozície knižnej dvojstrany. Miloval až geometrický poriadok, usporiadané veci a vzťahy vo svojom vnútri aj vo svojej typografii. Jeho už uzavreté dielo si zasluhuje náš rešpekt, obdiv a úctu. t:g:u / V . R O S T O K A
Typo:Grafik:Um
9
TEXT
Strany 43 – 50 redakčne pripravil TYPO : DESIGN : S LO VA K I A
© F E R O J A B LO N O V S K Ý / D U Š A N J U N E K
/ V L A D I S L AV
ROSTOK A / PETR SOMOL
/ 2014
© V L A D I S L AV R O S T O K A / 2014 FOTOGRAFIE & REPRO © A R C H Í V Y P. B . GRAFICKÝ DIZAJN
/ F. J. / D . J. / V. R . / P. S .
T : G : U : 72
/ PP
:50
ROBERT BROŽ : OSOBNÝ T Y P O M O N O G R A M R B / 1979)
ROBERT BROŽ : AMFO A D I A F O T O ( V Ý S TAV N Ý P L A G ÁT / O F S E T / 70 X 100 C M / 1991)
ROBERT BROŽ : (FOTOGRAFICKÝ P O R T R É T / 1988)
Celoživotný program: typografia. Toto slovo sa málokedy kryje tak dokonale so životom a prácou v prípade slovenských grafikov, ako u mena Robert Brož. Harmonický poriadok jeho vnútra sa zrkadlil aj v čistote, umiernenosti, jemnosti a klasickej kráse jeho typografie. Keď som videl ten perfektný poriadok na jeho pracovnom stole, muselo byť jasné, ako bude vyzerať jeho práca: vyžaruje systém a poriadok, dôslednosť a precíznosť – tak netypické pre slovanské povahy. Okrem tejto predispozície bolo iným dôležitým faktorom formovania jeho názorov pôsobenie genia loci a celkovej kultúrnej atmosféry mesta Martin, ako mesta knihy – o. i. miesta jednej z najlepších tlačiarní v Československu. Jeho dielo nie je žiadna samoúčelná hra ale ani predohra ochudobneného jazyka dnešnej typografie. Pretože správnu typo+grafickú formu objavoval vždy podrobným skúmaním a dôslednou analýzou daného problému. Takže výsledky jeho práce nesú pečať definitívnosti najlepšieho riešenia. Absolútna profesionalita R. B. vyústila do systematického, postupného mapovania období svojej tvorby súbornými výstavami. O svojej práci
fór : um
Maliar, grafik, karikaturista, ilustrátor a filmový výtvarník patril k výrazným osobnostiam českého výtvarného i filmového umenia. Prvé kresby uverejnil v časopise H2SO4, po vojne pracoval ako výtvarník v nakladateľstve Melantrich, venoval sa užitej a knižnej grafike. Postupne kresby obohatil o koláže, neskôr aj o fotomontáže. Jeho dokonalý štýl bol vďačný nielen pre výtvarný humor, obálky kníh a ilustrácie, ale aj na filmové plagáty. Okrem množstva iných je autorom plagátu ku kultovému filmu Limonádový Joe. Od roku 1969 žil v Mníchove, kde naďalej intenzívne publikoval, vydal aj niekoľko vlastných obrazových monografií.
R O B E R T B R O Ž : M AT I C A SLOVENSK Á (KNIŽNÁ OBÁLK A / K N Í H T L A Č / 12 X 20 C M / 1964)
(2014
REPRODUKCIE: B O H U M I L Š T Ě PÁ N : G A L E R I E ( V Y D AVAT E Ľ : M L A D Á F R O N TA , P R A H A / O F S E T / 21 X 19,5 C M / 1968)
2011
P R I P R AV U J E : FERO JABLONOVSKÝ FOTO : ARCHÍV D. J U N E K A
1985
R E P R O : A R C H Í V V. R O S T O K U
Tgu_9 strany:typo:grafik:um