Typo:Grafik:Um_11 by PrintProgress

Tgu_11_str:typo:grafik:um

2/20/15

10:06 AM

Stránka 1

Typo:Grafik:Um 1 : 2015

grand : prix! Karel Teige / 115 ex : libris (Ne)ukradni tri vajcia hi : story Ikko Tanaka / 85 o : hlasy Typo : Grafik : Um 1–10 maga : zine Typografia † 2015 fór : um (11) Kazo Kanala ex : po Jiří Šalamoun : 80!? No tohle !? (:o))

PAV O L V I .

: 89

...

(1899 – 1978)

: 92

I K K O TA N A K A : W O R L D CRAFTS COUNCIL ( WCC) I N T E R N AT I O N A L C O N F E R E N C E / K Y O T O ( S Y M B O L / 1978)

T : G : U : 81

/ PP

:47

(1881 – 1945)

: 92

: 88

J A B LO N O V S K Ý

PrintProgress časopis pre polygrafiu a súvisiace odvetvia { január – február 2015}

...

JOSEF ČAPEK

: 90

: 87

I K K O TA N A K A : C R E AT I V E FORUM / AUDIOVISUAL S H O P ( S Y M B O L / 1979)

Tak akosi samozrejme sa predpokladá, že typografia, užitá grafika, grafický design, ale dokonca aj grafický dizajn, sú výtvarné disciplíny. Zdá sa to logické, veď výsledkom je vizuálny produkt, ktorý nás oslovuje predovšetkým svojou výtvarnou originalitou a estetickou kvalitou. Áno, výsledkom je síce výtvarné dielo, ale proces jeho vzniku ovplyvňujú skôr psychologické faktory a niektoré vzťahy by lepšie vystihli psychiatrické hodnotenia. Definitívne dielo je totiž to, čo sa vytlačí. Nie to, čo je grafik schopný navrhnúť a vytvoriť, ale to, čo je schopný obhájiť pri procese príprav so zákazníkom. A ten presne vie, čo chce, či skôr presne vie, čo nechce. Používa pritom aj odborné slová, najradšej slovo kreativita. Preto si vlastne aj pána grafika objednal, veď inak by si to urobil sám. „Očakával som od Vás kreatívnejšie nápady!“, či „Toto je príliš kreatívne!“ sú pripomienky, ktoré každý grafik nepočuje rád, zvlášť keď mu klient potom prinesie ako vzor nejaký podarený, či skôr nepodarený gýč ako vzor na inšpiráciu. Ak bola dohoda predložiť tri návrhy na výber, je veľmi nebezpečné dať dva geniálne a potom len tak do počtu jeden tuctový. Nadšený klient si vyberie určite ten do počtu a dva geniálne sú naveky pochované. ¶ Takže to, čo vidíte na týchto stránkach, je buď výsledkom toho, že autori mali šťastie na zákazníkov, častejšie však toho, že dobrý grafik musí byť aj rovnako dobrý psychológ.

MOTTO

Rozum a pravda spočívají spíše na dně myšlení a mlčení než na povrchu mluvení.

Svet, v ktorom žijeme, potrebuje krásu, aby sa neutopil v beznádeji. KRÁSA , práve tak, ako PRAVDA , prináša do ľudského srdca RADOSŤ, je vzácnym ovocím, ktoré odoláva skaze času, prežíva pokolenia a spája ich v spoločnom obdive.

: 82 : 86

I K K O TA N A K A : L I N K A G E SYSTEMS / ELECTRONIC SYSTEM DEVELOPMENT ( S Y M B O L / 1984)

: na slovo...

t:g:u / FERO

: No

o vizuálnej komunikácii a kultúre

OBSAH

: premýšľanie

Tgu_11_str:typo:grafik:um

2/20/15

10:07 AM

Stránka 2

Moderní typo: 1.) 2.)

3.) 4.) 5.)

6.) Karel Teige

Typografia 34

č. 7 – 9

s. 189 – 198

1927

2/20/15

10:07 AM

grand: prix!

Stránka 3

(11) K . T.

Karel Teige

/ 115) R E P R O : A R C H I V VL A D I S L A V R O S T O K A

Tgu_11_str:typo:grafik:um

Typoarchitextúra! „

alebo:

fenomén asymetrickej Typostavby a Typobásne

Moderní oko žádá od knihy, aby byla sestrojena nikoliv podle dekorativních mód a trendů, ale jako členěný, rytmovaný, celistvý optický systém, v němž se snadno orientujeme, tak jako jsou dokonalým optickým systémem klaviatura piana, psacího a počítacího stroje, katalogy, ceníky, jízdní řády. Obálky nazírám jako plakát knihy, je tedy žádoucí, aby se uplatňovali co nejdůrazněji. K tomu účelu je třeba, aby byly komponovány v energickou, aktivní, jaksi vyzývavou rovnováhu barevnou a formovou

...

KAREL TEIGE

MODERNÍ TYPO

: 1927

1 : 1919 << 2 : 1925 <

eige TEXT

V L A D I S L AV R O S T O K A

Meno K A R E L T E I G E nemôže chýbať v žiadnom prehľade o histórii grafického dizajnu a typografie. Pretože nespochybniteľne patrí medzi veľkú trojku (Teige – Sutnar – Hlavsa) celosvetovo rešpektovaných pionierov- autorít dizajnu XX. storočia, ktorí zásadným spôsobom ovplyvnili jeho súčasnú tvár a ešte stále určujú jeho smerovanie k budúcnosti aj v medzinárodnom kontexte. Podobu práce českých umelcov tej doby determinovali v rozhodujúcej miere spoločenské udalosti ekonomického a kultúrneho chaosu konca I. svetovej vojny a hlavne vznik Československej republiky v roku 1918. Eufória po totálnej vojnovej dezilúzii intenzívne prenikala celou európskou spoločnosťou a hlavným motorom vízie lepšej budúcnosti boli prirodzene mladí umelci. K.T. bol u nás najdôslednejším programátorom a hovorcom koncepcie nového – avantgardného – optimistického – konštruktivistického umenia a životného štýlu mladej generácie, on vytvoril a detailne domyslel jeho realizačnú koncepciu. V krátkom čase sa obdivuhodným spôsobom vypracoval na pozíciu mnohostrannej, multitalentovanej osobnosti, najvýznamnejšieho českého teoretika a kritika moderného umenia v XX. storočí, uznávaného výtvarného umelca, typografa, organizátora. V európskom priestore sa významne podieľal na teoretickej kodifikácii konštruk-

tivizmu, vzniku poetizmu, ovplyvnil podobu surrealizmu, výrazne zasiahol do formovania funkcionalizmu v oblastiach architektúry, filmu, výtvarníctva, fotografie a literatúry. Hlavne v oblasti architektúry a typografie sa stal vášnivým propagátorom týchto nových smerov umenia. V nami skúmanej oblasti typografie bol typomaniakom – geniálnym samoukom. Napriek tomu vplyv jeho rozsiahleho typodiela na praktickú tvorbu hlavne v teritóriu Československa bol a je i v súčasnosti nesmierny. Teoreticky formuloval svoje predstavy a princípy inovácie tradičnej architektúry, divadla, filmu a typografie. S maximálnou energiou sa venoval organizačným aktivitám v umeleckom zväze Devětsil (založený 1920). V manifeste Poetismus (1924) definoval hlavné motívy tohto umeleckého smeru, ktorý chcel byť prostriedkom rozvinutia ľudskej tvorivosti, obnoviteľom rovnováhy medzi modernou civilizáciou a klasickou ľudskou senzibilitou. Svoj najdôležitejší text – manifest Moderní typo publikoval v časopise Typografia v roku 1927. A platformou jeho praktických typorealizácií sa stal kultový mesačník ReD (1927 – 1931) a edície nového vydavateľstva Odeon. Tu vytvoril svoje ikonické, reprezentatívne diela európskej knižnej kultúry. Šok jeho geometricko-konštruktívnych, asymetrických typoriešení razantne a definitívne ukončil sladké obdobie secesie. Z dnešného pohľadu možností okamžitej digitálnej komunikácie je až nepochopiteľný fakt tesnej spolupráce a bezproblémovej výmeny aktuálnych informácií medzi európskym spoločenstvom umelcov tých čias. El Lisickij (Rusko), Lajos Kassák a László Moholy-Nagy (Maďarsko), Piet Zwart (Holandsko), Kurt Schwitters a Jan Tschichold (Nemecko), Mieczysław Szczuka (Poľsko), Le Corbusier (Švajčiarsko) dokázali udržiavať tesný kontakt a pravidelne sa navzájom informovať o aktuálnych objavoch svojej práce. K.T. patrí do tohto vzácneho spoločenstva nemnohých inovátorov typo-grafických tradícií, iniciátorov nových ciest a inšpirátorov budúcich generácií. Osud mu doprial krátky život, napriek tomu dokázal vytvoriť monumentálne dielo, ktoré nezostarlo, ktoré by mohlo a malo byť aj pre naše generácie vzorom a príkladom.

T : G : U : 83

/ PP

:49

3 : 1923

4 : 1933

1 Portrét K. T. Foto: František Drtikol

2 Jaroslav Seifert: Na vlnách TSF obrazová typo báseň / kníhtlač / 27.5 x 20.5 cm Vydal V. Petr

3 Revue Disk / číslo 1. obálka časopisu / kníhtlač / 27.5 x 20.5 cm Vydal U. S. Devětsil

4 Vítězslav Nezval: Zpáteční lístek titulný list knihy / kníhtlač / 21.5 x 13.5 cm Vydal František Borový

Tgu_11_str:typo:grafik:um

2/20/15

10:07 AM

Karel Teige

Stránka 4

R E P R O : A R C H I V V. R O S T O K A

Typoarchitextúra!

4 : 1928 5 Táto kniha, ako kryštalicky čistý príklad konštruktivistickej TYPO grafie, predstavuje jeden zo základných kameňov československej i medzinárodnej knižnej kultúry a grafického dizajnu XX. storočia. Asymetrickou dynamikou knižnej stránky, geometricky konštruovanou, funkčnou, abstraktnou stavebnou štruktúrou polemizuje s 500 rokov používanými klasickými metódami TYPO grafie. Tá by podľa K. T. mala umožňovať presné vyjadrenie myšlienok rýchlo, výstižne a čisto. Názor, že forma TYPO grafie má byť adekvátnym zrkadlom ducha radikálnych spoločenských zmien doby, je tu naplnený bezo zvyšku. Uplatnenie nekompromisného, radikálneho odklonu od tradícií, ale s rešpektovaním nemenných pravidiel (napr. zlatý rez), mu umožnilo vytvoriť dodnes podnetnú a inšpirujúcu estetickú harmóniu. 6

7 : 1928 8 : 1928

Kniha, důsledně uskutečněná v duchu funkcionální typografie, bude a může být právě tak krásná jako ta, která byla dílem nejvyspělejšího klasicismu, ale bude lépe odpovídat duchu naší doby. KAREL TEIGE

4 Konstantin Biebl: Zlom – obálka knihy 5 / kníhtlač / 20 x 14 cm Vydal Odeon

6 Konstantin Biebl: S lodí jež dováží čaj a kávu stránka knihy / kníhtlač / 20 x 14 cm Vydal Odeon / 2. vydanie

NĚKOLIK POZNÁMEK

K MODERNÍ TYPOGRAFII

(1946)

7 Konstantin Biebl: S lodí jež dováží čaj a kávu obálka knihy / kníhtlač / 20 x 14 cm Vydal Odeon / 2. vydanie

8 Konstantin Biebl: S lodí jež dováží čaj a kávu obálka knihy / kníhtlač / 20 x 30 cm Vydal Odeon / 1. vydanie

T : G : U : 84

/ PP

:50

Tgu_11_str:typo:grafik:um

10:07 AM

Stránka 5

/ 115)

R E P R O : A R C H I V V. R O S T O K A

K . T.

2/20/15

9 : 1926

10 ilustrace na frontispisu : Josef Šíma /1926

Táto pozoruhodná, revolučná, provokatívna a hravá kniha originálnym spôsobom syntetizuje dve „čierne mágie“: typografiu a fotografiu. FOTO bolo priekopníkmi novej typografie považované za ideálne médium, schopné zásadne zmeniť klasickú štruktúru, povahu a výraz moderného, avantgardného TYPO . Termín TYPOFOTOGRAFIA (ktorý na Bauhause presadzoval László Moholy-Nagy), manifestuje táto kniha v reprezentatívnej podobe. Grafická forma jednotlivých písmen je komponovaná v obdivuhodnej syntéze so štylizovanými tanečnými polohami, symbolizujúcimi písmená abecedy. Maximálne tu bolo naplnené úsilie autora o nové TYPO , zbavené všetkého prebytočne ornamentálneho a ilustratívneho. Vznikol originálny český prínos a vklad do výrazového registra svetovej TYPO grafie.

11 : 1926

12 / 13

16 : 1927

14 / 15

Zavrhl jsem jakékoli téma, a vybral si za záminku k oné gymnastice ducha, jíž je poezie, nejbezpředmětnější objekt: písmeno. V Í T Ě Z S L AV N E Z VA L

P Ř E D M L U VA K A B E C E D Ě

9 Guillaume Apollinaire: – Prsy Tiresiovy 10 obálka knihy / titul / kníhtlač / 20 x 14 cm Vydal Odeon

11 Vítězslav Nezval: Abeceda – obálka knihy / strany 17 / kníhtlač / 31 x 23.5 cm Vydal J. Otto

18 Charles Baudelaire: Fanfarlo obálka knihy / kníhtlač / 19 x 12.5 cm Vydal Odeon

T : G : U : 85

/ PP

: 51

(1926 )

Tgu_11_str:typo:grafik:um

2/20/15

10:07 AM

Stránka 6

/ 115)

Typoarchitextúra!

K . T.

18 : 1927

19 : 1928

C U R R I C U L U M V I TA E

R E P R O : A R C H Í V V. R O S T O K A

Karel Teige

Karel Teige bol hlavným redaktorom a TYPO grafom časopisu ReD (Revue Devětsil), ktorý v rokoch 1927 – 1931 mesačne vydávala avantgardná skupina mladých umelcov Devětsil. Jeden z najkvalitnejších európskych kultúrnych časopisov tej doby, bol komunikačnou platformou českého hnutia poetizmus, ktorý programovo hlásal syntézu poézie obyčajného života a umenia. Obsahoval texty z aktuálnej literárnej tvorby, preklady svetovej literatúry, fundované informácie o nových vývojových trendoch vo výtvarnom umení, filme, fotografii a architektúre. Reprodukované obálky reprezentujú názorný príklad premeny konštruktivistickej TYPO grafie časopisu na funkcionalistickú, ktorej energetické vyžarovanie dodnes nestratilo nič na sile, estetickej kvalite a účinnosti.

18 Revue Devětsil ReD – obálky časopisu 23 / kníhtlač / 22 x 17 cm Vydal Odeon

24 Egon Hostovský: Listy z vyhnanství obálka knihy / kníhtlač / 20 x 13.5 cm Vydal Melantrich

25 Egon Hostovský: Úkryt obálka knihy / kníhtlač / 20 x 13.5 cm Vydal Melantrich

26 Egon Hostovský: Sedmkrát v hlavní úloze obálka knihy / kníhtlač / 20 x 13.5 cm Vydal Melantrich

24 / 25 26 : 1946 27

27 Egon Hostovský: Úkryt typografické logo z titulného listu

T : G : U : 86

/ PP

/ 1951

1900 – 13. decembra sa v Prahe narodil Karel Teige. 1911 – 1919 – študoval na Štátnom reálnom gymnáziu v Prahe (spolužiaci: V. Vančura, A. Hoffmeister). 1919 – 1923 – absolvoval štúdium dejín umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. 1920 – 5. októbra je v kaviarni Union založený Umelecký zväz Devětsil, ako platforma literárnej, výtvarnej a divadelnej aktivity nastupujúcej mladej generácie, stáva sa jeho hlavným organizátorom, teoretikom a hovorcom. 1921 – 1922 – s Jaroslavom Seifertom bol členom ľavicovej kultúrnej organizácie Proletkult. 1922 – 1936 – intenzívne sa venoval teórii architektúry a publikoval veľké množstvo textov s touto tematikou v revue Stavba, významne tým ovplyvnil mezinárodnú architektonickú prax. 1930 – vyučoval na Bauhause v Dessau typografiu, grafiku, estetiku a sociológiu architektúry. 1930 – získal dve ceny v kategórii bibliofilských tlačí v súťaži Najkrajšie knihy Československa. 1927 – 1931 – riadil a upravoval platformu generačného sebavedomia mladej avantgardy – časopis ReD. Vydávalo ho nakladateľstvo Odeon Jana Fromka, bola to špičková, rešpektovaná európska umelecká revue. Celkovo vyšlo 30 čísiel. 1927 – na stránkach časopisu Typografia publikoval svoju najdôležitejšiu, dodnes platnú teóriu knižnej formy, rozsiahlu štúdiu Moderní typo. 1929 – začal kritickú teoretickú polemiku s architektom Le Corbusierom, ktorá sa stala najznámejšou udalosťou v dejinách českej architektúry. 1931 – spoluzaložil Skupinu surrealistov Československa (+Toyen, J. Štyrský, V. Nezval, F. Muzika). 1931 – vyšlo posledné – 10. číslo tretieho ročníka časopisu ReD, čím sa definitívne ukončila kolektívna aktivita Umeleckého zväzu Devětsil. 1939 – 1951 – pracoval na monumentálnom projekte 10 dielnej knihy Fenomenologie moderního umění. Dielo doteraz nebolo publikované. 1945 – predložil v rámci dizertácie na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej dôležitú štúdiu Jarmark umění. Doktorát však nikdy nedostal. 1951 – zomrel 1. októbra na srdcový infarkt v Prahe. 1951 – 1989 – počas socialistického režimu, okrem obdobia 60-tych rokov, bol u nás absolútne zakázaným literárnym i výtvarným autorom. 1994 – prvá kompletná retrospektívna výstava diela v Galerii hlavního města Prahy s rozsiahlym katalógom v skvelej úprave Clary Istlerovej. 2009 – nakladateľstvá Arbor vitae a Akropolis vydali zásadnú knihu Karel Teige a typografie: Asymetrická harmonie, ktorá publikuje kompletné typografické dielo autora.

20 / 21 / 22 : 1930

23 : 1929

K . T.

:52

Tgu_11_str:typo:grafik:um

2/20/15

10:07 AM

ex:libris

Stránka 7

R E P R O : A R C H Í V F. J A B L O N O V S K Ý

/ V.

ROSTOKA

(Ne)ukradni tri vajcia

Tomáš Janovic & Marián Vanek 1968 // 2012

ak sa ti podarí ukradnúť tri vajcia, ale neukradni ich a var a peč, to je umenie! Čistá poézia klaunov. ¶ Čo však túto knihu okamžite odlišuje od všetkých ostatných kníh je to, že v nej nie je jediné sádzané písmenko. Všetky texty sú precízne vytlačené ručne pomocou detskej tlačiarničky. Vanek túto z núdze cnosť bohato využil. Text obteká ilustrácie, miniatúrne obrázky sú súčasťou textu. Nič z toho by si pri stave vtedajšieho polygrafického priemyslu nemohol dovoliť. Navyše by sa musel obmedziť na niekoľko možných veľkostí a typov vtedy dostupného písma. Ručným vytláčaním si síce pridal veľa roboty, ale kniha získala neopakovateľné poetické čaro. Vanek mal síce vtedy za sebou už niekoľko ilustrovaných kníh*, ale práve veľkorysé plošné ilustrácie tejto knihy s výraznou farebnosťou sú vrcholom jeho ilustrátorskej tvorby. ¶ Neviem o žiadnej inej knihe, ktorá by zrkadlila naivné nádeje a čaro šesťdesiatych rokov s takou hravou noblesou a poéziou. A pri všetkej úcte k Tomášovi Janovicovi teba uznať, že výtvarný artefakt z nej urobil predovšetkým Marián Vanek. ¶ Nepotešilo ma, keď som sa dozvedel, že sa pripravuje nové vydanie tejto knihy, ale text bude sádzaný, veď práve pečiatkované písmenká predsa tvoria neoddeliteľnú atmosféru knihy. Typograf Palo Bálik sa s týmto problémom vyrovnal s noblesou. Kniha získala nový šarm. Ak teraz porovnám obe knihy, tak pôvodné vydanie by som označil za rozkošne neučesané, toto nové má síce umyté vlasy, ale trochu strapaté zostalo. ¶ Vanekove originály sa, žiaľ, nezachovali. Možno sa zachovali, možno ich iba niekto ukradol. Dá sa iba odhadovať, do akej miery reprodukcie v knihe zodpovedajú predlohám a aký bol podiel litografických zásahov pri príprave pôvodných tlačových podkladov. Nové reprodukcie z vytlačenej knihy však pôsobia omnoho lepšie ako v pôvodnom vydaní. ¶ Ešte jedna poznámka. Tiráž uvádza, že ide o druhé slovenské vydanie, ale pokiaľ viem, žiadne cudzojazyčné vydanie zatiaľ nevyšlo. Ale ľahko môže, veď už nebude treba celú knihu ručne pečiatkovať pomocou detskej tlačiarničky. Urobí sa sadzba – a je to. t:g:u / F E R O J A B LO N O V S K Ý

¶ Sú dve knihy, ktoré by sa dali nazvať spoločným názvom (Ne)ukradni tri vajcia. Autormi oboch sú T O M Á Š J A N O V I C a M A R I Á N VA N E K . ¶ Prvá kniha s názvom Neukradni tri vajcia (Bratislava, Mladé letá 1968) vyšla ako prémiový zväzok Klubu mladých čitateľov. Druhá, Ukradni tri vajcia (Bratislava, Slovart 2012), má v tiráži spresnenie: Druhé slovenské vydanie. ¶ Kniha Neukradni tri vajcia vyšla koncom školského roku, v júni 1968. Celý schvaľovací, vydavateľský a polygrafický proces vzniku knihy trval v šesťdesiatych rokoch približne dva roky. Janovic a Vanek museli predložiť námet vydavateľstvu ešte v roku 1966 a možno aj kompletný rukopis, v tiráži je totiž uvedené číslo povolenia 1084/1 – 1966. V nasledujúcom roku museli byť originály pripravené do tlače. Pripomínam to preto, že je to obdobie, kedy takáto kniha už mohla vyjsť a ešte mohla vyjsť. Vo svete zúrila psychedelická eufória, námestia zaplavila kvetinová mládež, Beatles vydali Kapelu osamelých sŕdc seržanta Peppera, pripravoval sa film Žltá ponorka, očarenie vyvolali prvé albumy Franka Zappu i Pink Floyd. ¶ Nič z tohto zrejme vtedy ani nie tridsaťročný Janovic a päťadvadsiatnik Vanek nepoznali, ale niečo bolo vo vzduchu a prenikalo to aj cez železnú oponu, ktorá až takou oponou nebola, veď to bol iba ostnatý drôt. Veľa sa menilo aj u nás, aj keď inak ako vo svete. Súdruhovia prepustili z väzenia svojich druhov, ktorých dovtedy nestihli popraviť a zvažovali, či by si tí popravení zaslúžili rehabilitáciu. Spisovatelia si na svojom zjazde dovolili hovoriť o slobode, aj keď iba o slobode tvorby. Pripravovala sa veľká predohra socializmu s ľudskou tvárou a demokratizácia systému. Práve v tomto období už mohla byť kniha Ukradni tri vajcia tlačovým dozorom s pripomienkami schválená. Preto aj vyšla pod názvom Neukradni tri vajcia. Priznávam, veľmi dlho som netušil, že Ukradni tri vajcia je začiatok receptov v istej národnostnej kuchárskej knihe. Tlačový dozor nemal zmysel pre humor a poéziu, ale tu sa im podarilo čaro nechceného. To sa ti to kuchtí,

6/7 8/9

Dominik Tatarka: * Napríklad: Človek na cestách (Slovenský spisovateľ 1967), Vlado Bednár: Uhni z cesty (Slovenský spisovateľ 1964), Vladimír Mináč: Výrobca šťastia (Smena 1965). Karikaturistickú tvorbu Mariána Vaneka predstavilo Typo:Grafik:Um 6 (2/2014).

1234589 TOMÁŠ JANOVIC & M A R I Á N VA N E K : N E U K R A D N I T R I VA J C I A / O F S E T (210 X 195 M M ) M L A D É L E TÁ / 1968

67 TOMÁŠ JANOVIC & M A R I Á N VA N E K : U K R A D N I T R I VA J C I A / O F S E T (190 X 190 M M ) S LO VA R T / 2012

T : G : U : 87

/ PP

:53

Tgu_11_str:typo:grafik:um

2/20/15

10:07 AM

Stránka 8

me:mory (súzvuk tradície a moderny) I K K O TA N A K A : S A N K E I K A N Z E N O H / D I VA D E L N Ý P L A G ÁT ( O F S E T / 103 X 72.8 C M / 1981) I K K O TA N A K A : N I H O N B U YO / J A P O N S K É K L A S I C K É D I VA D LO / D I VA D E L N Ý P L A G ÁT ( O F S E T / 103 X 72.8 C M / 1981)

2002 P O R T R É T I K K O TA N A K U ( F O T O : : YA S U H I R O I S H I M O T O / 1990)

1930

Bohatstvo japonskej výtvarnej kultúry je rozsiahle a jej história inšpiratívna. Spojenie výtvarného umenia s filozofiou a poéziou bolo základom dávnej tradície slávnych japonských drevorytov ukiyo-e, ktoré zobrazovali napríklad aktérov tradičného ľudového divadla kabuki, tešiaceho sa v Japonsku masovej popularite. Známe sú Sumo - banzuke, drevoryty skvelej kombinácie štylizovanej kresby a kaligrafie, ktoré sa kedysi tlačili pre turnaje zápasníkov sumo. Takzvané brokátové obrazy nišiki-e vrcholnej éry japonského drevorytu ukiyo-e (1860 – 1888) vynikali mimoriadnou jemnosťou a štýlotvornosťou. Od r. 1914 nastala v zemi vychádzajúceho slnka konjuktúra litografického plagátu – obchodné domy a veľké markety zadávali do tlače masové náklady reklamných plagátov pre kozmetické, farmaceutické a potravinárske výrobky. O desaťročie neskôr prichádza do Japonska ofset prostredníctvom dovozu amerických ofsetových tlačiarní. Vydávajú sa prvé zborníky grafického dizajnu (1928 – 1930), končí sa klasické obdobie japonského plagátu a začína mohutný nástup grafickej a plagátovej moderny s jej svetoznámymi japonskými predstaviteľmi – Takashi Kohno, Hiroshi Ohchi, Hiromu Hara, Yoshio Hayakawa, Yusaku Kamekura, Ruichi Yamashiro, Kioshi Awazu, Kazumasa Nagai, Ikko Tanaka, Mitsuo Katsui, Shigeo Fukuda, Shigeo Okamoto, Tadanori Yokoo, Eiko Ishioka a generácie mladších tvorcov. Ikko Tanaka je najcharakteristickejším a najvýznamnejším predstaviteľom japonského moderného grafického dizajnu. Vo svojej mimoriadne širokej tvorbe dokázal

populárnych japonských obchodov MUJI . Minimalistický dizajn systému MUJI je príkladom dokonalej funkčnosti a príjemného výtvarného zážitku, preto pravidlá vizuálneho štýlu a reklamnej stratégie spoľahlivo fungujú bez zásadnej zmeny už vyše tridsať rokov. Ako grafik, dizajnér a projektant bol autorom japonského pavilónu na Svetovej výstave EXPO '70 v Osake. Tvorba I. T. bola samostatne vystavená doma a vo svete: Ginza Cultural Centre Tokyo 1982, Ginza Graphic Gallery Tokyo 1990, International Design Institute Kanazawa 1994, De Jong Gallery Hilversum 1965, Cooper Union Gallery New York 1987, Japanese American Cultural Center Los Angeles 1987, Musee de la Publicité Paris 1988, Centro Cultural Art Mexico City 1995... Obdržal mnohé významné ocenenia – Striebornú a Bronzové medaily Bienále plagátu Varšava 1968, 1972, 1984, Zlatú medailu súťaže Najkrajšie knihy sveta Leipzig 1985, Mainichi Art Award Tokyo 1988, štyri Zlaté medaily Art Directors Club New York 1986, 1988, 1992, 1993, Zlatú medailu ADC Tokyo 1996, v r. 1994 bol uvedený do Siene slávy Art Directors Club New York, v domácich súťažiach ho ocenili mnohými zlatými medailami za tvorbu kníh, publikácií, kalendárov a typografickú tvorbu. Hlboký vnútorný základ umelcovho diela vyúsťujúci do jeho filozofického obsahu a brilantného tvaru, stavia Ikko Tanaku na najvyššie miesta súčasnej japonskej kultúry a svetového vizuálneho umenia. t:g:u / D U Š A N J U N E K kongeniálne spojiť japonské výtvarné tradície so skvelým vnímaním súčasného grafického umenia, pričom vytvoril nezameniteľne osobitý svet farieb, tvarov, japonskej kaligrafie i modernej typografie. V značkách, logách, symboloch excelentne preukazuje jednoduchosť a eleganciu výrazu ukotvenú v starobylej japonskej symbolike vyjadrenú najsúčasnejšou formou. Názornosť a vizuálna čitateľnosť je základom precíznych a kultivovaných systémov corporate identity pre najvýznamnejšie japonské i nadnárodné korporácie, kultúrne inštitúcie či módne značky. Jeho grafiky a plagáty sú plné grafickej ušľachtilosti, názornosti tvaru, farebnej harmónie dokonale skĺbenej s kaligrafickými znakmi či typografiou. Množstvo typografických úprav kníh, publikácií, katalógov má spoločného menovateľa v mimoriadnom výtvarnom cite autora nielen pri parciálnom grafickom riešení, ale v komplexnosti tvorby knihy ako artefaktu – farebnosť, výber druhov papiera, použité materiály na väzbu, obal i záložkovú stuhu. Jeho diela sú neprehliadnuteľné nielen mimoriadnou autorskou originalitou, ale aj prirodzenou vizuálnou krásou a dokonalou estetickou kvalitou. Ikko Tanaka bol nielen výnimočný umelec, ale tiež výborný organizátor (založil Japan Design Center, Tokyo Designers Space), ba veľmi schopný manažér – okrem autorstva vizuálnej tváre sa výrazne podieľal na predajnej stratégie siete

T : G : U : 88

/ PP

:54

3 1 2 3

TA N A B E A R T M U S E U M , M AT S U E Z N A Č K A / 1979 T O K YO B A N K Z N A Č K A / 1967 GINZA GRAPHIC G A L L E R Y ’99 / OBÁLKA ROČENKY / O F S E T / 28 X 22 C M / 84 S T R . / 1999

R E P R O : A R C H Í V V. R O S T O K A

85)

I K K O TA N A K A : G I N Z A S A I S O N T H E AT R E / D I VA D E L N Ý P L A G ÁT ( O F S E T / 103 X 72.8 C M / 1986)

AGI

I K K O TA N A K A : E X P R E S I A P Í S M A / V Ý S TAV N Ý P L A G ÁT ( O F S E T / 103 X 72.8 C M / 1993)

Ikko Tanaka

Tgu_11_str:typo:grafik:um

2/20/15

10:07 AM

Stránka 9

o: hlasy / 85) I K K O TA N A K A : 200 A N N I V E R S A R Y O F S H A R A K U / S P O LO Č E N S K Ý P L A G ÁT ( O F S E T / 103 X 72.8 C M / 1995)

Typo:Grafik:Um / No 1 – 10

R E P R O : A R C H Í V V. R O S T O K A

I. T.

Ono se říká – kdo tě pochválí, když to neuděláš sám. A tak máme spoustu pochvalyhodných umělců, kteří jsou ale pochvalyhodní jen ve vlastních očích. A já teď mám před sebou doklad existence někoho, kdo se chová odlišně, kdo školí obecné povědomí o druhých, kdo se nezabývá mermomocným budováním věhlasu vlastního. Obdivuju Váš elán, sílu a obdivuhodnou detektivní houževnatost: připravovat, zasvěceně psát, budovat vědomostní banku, stavět před oči kulturní veřejnosti svět trochu jiného výtvarného snažení než je izolovaný svět olejových obrazů či krkolomných performancí; a to všechno vedle své vlastní výtvarné práce. Klobouk dolů! Fandím Vám! > RADEK POSTL / ČESKÉ BUDĚJOVICE Zatím nikdo o mojí práci nepsal tak zasvěceně a s tak naprostým pochopením. Mám velkou radost. Mockrát děkuji!!! A červenám se rozpaky. Znovu jsem si ověřil, že o našem milovaném oboru, grafickém designu (dříve užité grafice), může dobře psát zase jen grafik. Časopis Typo:Grafik:Um je vynikající jak svým vzhledem, tak i obsahem a texty. > P R O F. J A N S O L P E R A / P R A H A Veľmi pekne ďakujem za výborné „zošity“ Typo:Grafik: Um, ktoré iste nielen mne, ale aj mnohým čitateľom robia veľkú radosť. > P R O F . W L A DY S L AW P L U TA / K R A K O W Když jsme informovali o slovenském časopisu PrintProgress, netušili jsme, že se výrazně posílí o odbornou minirevue Typo:Grafik:Um s podtitulem „premýšľanie o vizuálnej komunikácii a kultúre“. Časopis zaujme stabilními i pohyblivými rubrikami, které jsou naplňovány osobitými autorskými pohledy se znalostí informací i jejich kvality. V profilových i informativních materiálech nacházíme celou řadu předních česko - slovenských i zahraničních autorů, nechybí ani kritické pohledy, aktuality o akcích, cenách, recenze výstav, knih a publikací a k výtvarnému životu patří i nekrology... Lze říct, že Typo:Grafik:Um se svým zajímavým obsahem a přitažlivou typografickou formou úspěšně odstartovalo a obíhá na oběžné dráze mezi zájemci o vizuální kulturu. > DOC. JAN RAJLICH / BRNO Tak ten Typo:Grafik:Um je teda ozajstná labužnícka lahôdka! Musím povedať, že moje oči i myseľ si vynikajúco pochutnali. Je to skutočne parádny počin – ďakujem a srdečne gratulujem! > K A R O L Č I Z M A Z I A / B R AT I S L AVA

Autori Typo:Grafik:Um dostali ohlasy a blahoželania od kolegov-grafikov, odborníkov-teoretikov, galeristov, kurátorov a priateľov doma i z celého sveta, napr.: > S LO V E N S K O : M I R O S L AV C I PÁ R / P R O F . D U Š A N DUŠEK / TOMÁŠ JANOVIC / DOC. JOZEF PIAČEK / PAV O L R O Z LO Ž N Í K / P R O F . S TA N I S L AV S TA N K O C I / P R O F. R U D O L F U R C > Č E S K Á R E P U B L I K A : K A R E L AU B R E C H T / D O C . VÁ C L AV H O U F / C L A R A I S T L E R O VÁ / P R O F . K A R E L M Í Š E K / D O C . PAV E L N O G A / R A D O M Í R P O S T L / J A N R A J L I C H S E N / P R O F. J A N S O L P E R A > P O Ľ S K O : K R Z Y S Z T O F DY D O / P R O F . J A N B O K I E W I C Z / RYSZ ARD K A JZER / MARIUSZ KNOROWSKI / P R O F. P I O T R K U N C E / J A C E K M R O W C Z Y K / P R O F . M A R I A N O S L I S LO > F R A N C Ú Z S K O : P H I L L I P E A P E LO I G / P I E R R E B E R N A R D / A L A I N L E Q U E R N E C > D Á N S K O : P E R A R N O L D I / G I T T E K AT H > F Í N S K O : P E K K A LO I R I , K A R I P I I P P O > U S A : P R O F . FA N G C H E N / L U B A L U K O VA > J A P O S K O : M I T S U O K AT S U I / U . G . S AT O > Š VA J Č I A R S K O : S T E P H A N B U N D I > Č Í N A : WA N G X U > C H O R VÁT S K O : B O R I S L J U B I Č I Ć > A R G E N T Í N A : R O N A L D S H A K E S P E A R > TA L I A N S K O : LEONARDO SONNOLI > BRAZÍLIA : RICO LINS > S LO V I N S K O : R A D O VA N J E N K O > I Z R A E L : D AV I D TA R TA K O V E R > I N D I A : S U B R AT H A B H O W M I C K ...

4 – 5

R E T R O S P E K T Í V N A V Ý S TAVA I K K O TA N A K A : B E T W E E N PA S T A N D F U T U R E , EAST AND WEST G A L É R I A 21_21 D E S I G N S I G H T / T O K YO / 2012 – 2013

ASAHI INSURANCE Z N A Č K A / 1972

T : G : U : 89

/ PP

:55

Tgu_11_str:typo:grafik:um

2/20/15

čas:opis

10:07 AM

(1)

Stránka 10

in: fo seriál o typo/grafických časopisoch 2

R E P R O : A R C H Í V Y : S L O V E N S K É M Ú Z E U M D I Z A J N U , B R AT I S L AVA

/ V.

ROSTOKA

Typografia

1888

2014

(126 rokov 116 ročníkov / 1257 čísiel) experimentovaniu s písmom a ilustráciou. Napriek tomu, že je to o jeho tvorbe známe, keď hovoríme o časopise TYPOGRAFIA , je to potrebné zdôrazniť. ¶ Následné zložité spoločenské obdobie zapríčinilo, že v decembri roku 1991 bolo vydávanie časopisu zastavené. Ale od roku 1996 sa skupina nadšencov odhodlala TYPOGRAFIU vydávať znova. Tu je potrebné dodať, že veľkú zásluhu má na tom šéfredaktor časopisu Vladislav Najbrt.

Časopis TYPOGRAFIA bol založený v roku 1888 ako odborný a vzdelávací časopis českých polygrafov a typografov. Existuje nepretržite s výnimkou krátkych prerušení v prvej a druhej svetovej vojne a v rokoch 1991 – 1995. Obálky i celkový dizajn strán časopisu TYPOGRAFIA bývajú dielami typografických dizajnérov a grafici často predstavujú svoju výtvarnú prácu i na vnútorných stranách čísla. ¶ Typografické písmo je už od vynálezu tlače základným prvkom výtvarnej typografie. Časopis preto popri polygrafických témach venuje výtvarnej oblasti mimoriadnu pozornosť. Tak sa postupom doby zaradilo pôvodne polygrafické periodikum k časopisom grafickým. Je špecifický práve tým, že jeho výtvarná podoba i výtvarné témy vychádzajú z potrieb tlačových techník a s ohľadom na ich osobitú estetiku. Prepája oblasť polygrafie a grafický dizajn. To je tiež dôvod prečo si našiel priaznivcov aj vo svete, hoci v rozširovaní mu čiastočne bráni jazyková bariéra. Spoluvytvárajú ho nielen domáci, ale i zahraniční odborníci od „čierneho kumštu“. Spolupracuje s odbornými organizáciami ako napr. Atypi, alebo Icograda. ¶ V roku 1905 sa ujalo redakcie časopisu TYPOGRAFIA vedenie na čele s Karlom Dyrynkom, ktorý vtlačil časopisu výraznú obsahovú i výtvarnú koncepciu. Zdôrazňoval jeho výtvarný charakter. Poznal dôležitost podielu práce typografa na podobe tlačeného výrobku ako artefaktu. Dyrynkovo poňatie sa výrazne prejavovalo aj na grafickom vzhľade časopisu, na ktorý pozeral rovnako vážne, ako na vytváranie krásnej knihy. Za ťažisko kvality pokladal predovšetkým ušľachtilé písmo. Presadzoval jasnozrivo úctu a oddanosť k typografickému remeslu,

ktoré si počas svojho jestvovania vytvorilo rad zákonitostí, slúžiacich tvorcovi pri vytváraní typografického diela. ¶ V prvých dvoch tretinách 20-tych rokov viedol časopis Rudolf Hála, ktorý vedome pokračoval v tradícii Karla Dyrynka. Na stránkach časopisu sa objavili okrem majstrov ako bol Karel Dyrynk, Method Kaláb a V. H. Brunner aj Vojtěch Preisig, Karel Teige, Slavoboj Tusar a iní. Do časopisu prenikali novinky výtvarných názorov z konštruktivistickej a funkcionalistickej typografie. Bolo prirodzené, že sa v ňom začalo sa hovoriť i o reklamnej typografii. Ale všetko bolo pod ochrannými krídlami vysokej výtvarnej úrovne. ¶ V časopise TYPOGRAFIA bola vždy snaha o vysokú estetickú úroveň typografie. Je príznačné, že už pri zrode časopisu, na požiadanie redakcie, napísal významný estetik F. X. Šalda programové vyhlásenie Kniha jako umělecké dílo. ¶ Grafický dizajn tej doby bol ešte pevne zviazaný a určovaný možnosťami techniky a technológie tlačiarní. Česká typografia mala už typografických odborníkov, svoju tradíciu a mohla tak plynulo nadväzovať na odkaz britskej a nemeckej tlačiarenskej kultúry, ktorá mala svetovú úroveň. ¶ Povojnová obnova časopisu nadviazala na tradície úspešného obdobia za prvej republiky. V redakcii sa sústredili noví spolupracovníci ako bol Oldřich Hlavsa, Stanislav Maršo, Jindřich Vichnar, Jiří Rathouský a ďalší. Oldřich Hlavsa je najvýraznejšou osobnosťou pre existenciu TYPOGRAFIE . Nadväzuje na najlepšie novodobé tradície typografie a knižného umenia. Jeho tvorba bola nápaditá, ale i hravá a inšpirovala tvorbu v celom Československu. Jeho podiel na formovaní obnoveného časopisu je úžasný. Spočíva v jeho grafickej tvorbe. Ale i jeho publikované články podnes udivujú jasnozrivosťou, vecnosťou i večnou platnosťou aj v dnešnom digitálnom svete. Jeho grafické riešenia pridávali čitateľovi ďalšie asociácie, pôsobili samozrejme, napriek

T : G : U : 90

/ PP

:56

Žiaľ v minulom roku 2014 (116. ročník TYPOGRAFIE ) vyšlo jej posledné číslo. Je to smutná a pre priaznivcov tohoto časopisu snáď až tragická udalosť. Ale je potrebné si uvedomiť, že skutočné hodnoty nikdy nezanikajú, samotný príbeh TYPOGRAFIE , jeho úspešnej dlhodobej existencie sú toho dokladom. Všetko čo je dobré a krásne, pretrváva v našom vedomí, zostáva ako odkaz a mnohé exempláre časopisu majú už dnes čestné miesto v knižniciach. t:g:u/ Ľ U B O M Í R K R ÁT K Y 4

Tgu_11_str:typo:grafik:um

2/20/15

10:08 AM

Stránka 11

R E P R O : A R C H Í V Y : S L O V E N S K É M Ú Z E U M D I Z A J N U , B R AT I S L AVA

/ V.

ROSTOKA

Typografia

Najstarší európsky odborný časopis. Vychádzal v jednotnom formáte 31 x 23,5 cm, na 36, v posledných rokoch na 24 stranách, s mnohými vkladanými prílohami. Bolo dobrou tradíciou, že každý ročník, neskôr každé číslo upravoval iný grafik alebo typograf, ktorý zároveň navrhoval aj obálku. Vznikla tak impozantná, svetovo unikátna galéria 1257 typo – grafických kompozícií.

Autori obálok časopisu T Y P O G R A F I A :

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11

METHOD KALÁB KAREL TEIGE O L D Ř I C H H L AV S A O L D Ř I C H H L AV S A B O H U S L AV B L A Ž E J J I Ř Í R AT H O U S K Ý J I Ř Í R AT H O U S K Ý J I Ř Í R AT H O U S K Ý B O H U S L AV B L A Ž E J R O S T I S L AV VA N Ě K JAN SOLPERA

1910 1927 1964 1965 1967 1968 1968 1968 1972 1983 1982

& B O H U S L AV B L A Ž E J

T : G : U : 91

/ PP

:57

R O S T I S L AV VA N Ě K

J I Ř Í R AT H O U S K Ý

1984 1987

Stránka 12

ex: po

Kazo Kanala

Jiří Šalamoun : 80!?(:o))

K.K.

AUTOPORTRÉT

29 : 01 __ 17 : 05 __ 2015

PETR ŠMALEC : JIŘÍ ŠALAMOUN N O T O H L E ? I ( V Ý S TAV N Ý P L A G ÁT / O F S E T / 84 X 60 C M / 2015)

fór:um (11)

* 1946

Muzeum umění Olomouc : www.olmuart.cz

Neuveriteľné sa občas stáva realitou a veľmajster českej grotesky, legendárna osobnosť svetovej ilustrácie, geniálny tvorca plagátov, grafík, kresieb, animovaných filmov, písanej poézie, významný pedagóg, prof. Jiří Šalamoun (*1935) oslávi tohtoročné významné jubileum v podobe niekoľkých výstav a hlavne vydaním monografie svojho diela. Hovorím: konečne!!! Za splátku tohto dlhu českej kultúry patrí veľké poďakovanie Muzeu umění Olomouc a vydavateľstvu Baobab. K našej radosti sa rozhodli realizovať túto, už odbornou verejnosťou dlho očakávanú udalosť. Ambíciou takejto publikácie určite bude nielen svojou krásou a informačnou hodnotou potešiť súčasníkov, ale hlavne stať sa nepostrádateľným zdrojom poznania o kľúčovom autorovi českej ilustračnej a grafickej tvorby XX. storočia, aj inšpiráciou pre tvorcov nadchádzajúcich generácií. Autorov originálny, nezameniteľne groteskný pohľad na realitu sveta a medziľudských vzťahov, plný irónie, expresívne nasýtený absurditou čierneho humoru, je realizovaný na skvelej výtvarnej úrovni. Preto sa stal medzinárodne rešpektovanou, významnou osobnosťou sveta výtvarného umenia a špičkovým reprezentantom vysokej úrovne českej kultúry našich čias. t:g:u / V L A D I S L AV R O S T O K A

fór : um

JUNEK

P R I P R AV U J E : FERO JABLONOVSKÝ REPRO: ARCHÍV F. J A B L O N O V S K Ý

t:g:u / DUŠAN

JIŘÍ ŠALAMOUN: IL JA ERENBURG: NEOBYČE JNÁ D O B R O D R U Ž S T V Í J U L I A J U R E N I TA ( A J E H O Ž Á K Ů ) ( I L U S T R Á C I A / L I D O V É N A K L A D A T E L S T V Í / 1984 )

Študoval architektúru, založil najmenšiu Galériu No 1 pre karikatúru na bratislavskom korze 70. rokov XX. storočia, organizoval, čo sa zorganizovať dalo i nedalo, zo zeme vydupal a založil Slovenskú úniu karikaturistov (SUK), prezidentuje jej dodnes, dotiahol ju do Federácie európskych organizácií karikatúry – FECO, stál pri zrode Jarných a Jesenných salónov karikatúry, bol iniciátorom a kurátorom nespočetných výstav, prezentoval vlastné kresby doma a po celom svete, získal za ne viaceré ocenenia, myslím si však, že jeho najvýznamnejšou cenou sú úsmevy a radosť detí bratislavskej detskej fakultnej nemocnice, kde ich každý štvrtok navštevuje a so svojimi priateľmi – hosťami im kreslí, rozpráva, spieva, zabáva ich. Nielen to. Intenzívne vymýšľa, kreslí, ilustruje, robí animované filmy, chodí na besedy so svojimi divákmi, cestuje po svete za priateľmi a karikatúrou, diskutuje s kolegami, vysvetľuje, háda sa, nadáva na zlo v živote okolo seba a zanedbáva azda jediné – svoje zdravie... A to je zlomok toho, čím žije Kazo Kanala, medzinárodne najznámejší a najfrekventovanejší slovenský autor kresleného humoru a karikatúry a slovami Kornela Földváriho „kultivovaný a tvárny kresliar i vnímavý pozorovateľ s výborne vyvinutým citom pre nezmysly života, ktorý v kresbách neúnavne profiluje svoj výtvarný rukopis a zároveň hľadá zázračnú formulku harmónie“.

Typo:Grafik:Um

Strany 47 – 58 redakčne pripravil TYPO : DESIGN : S LO VA K I A

© F E R O J A B LO N O V S K Ý / 2015 © D U Š A N J U N E K / 2015 TEXT © Ľ U B O M Í R K R ÁT K Y / 2015 TEXT © V L A D I S L AV R O S T O K A / 2015 GRAFICKÝ DIZAJN © V L A D I S L AV R O S T O K A / 2015

TEXT

T : G : U : 92

/ PP

:58

MUZEUM UMĚNÍ OLOMOUC

10:08 AM

2/20/15

REPRO

Tgu_11_str:typo:grafik:um