Slovenská hymna

Pripravila: Jarmila Buchová

Štúra slovenská hymna

V čase, keď žil Ľudovít Štúr sa v školách, na úradoch a v kostoloch hovorilo latinsky, maďarsky alebo nemecky. Slovenčina nebola uznaná ako úradnýjazyk. Po slovensky sa mohlo hovoriť iba doma, v kruhu rodiny. Zámerom maďarskej šľachty bolo vytvoriť jednotný uhorský –teda maďarský národ. Ľudovít Štúr bojoval za rovnoprávnosti slovanských národov v rámci Rakúsko-Uhorskej monarchie, bojoval za slovenský národ. Bol vodcom skupiny za slobodu Slovákov –bojoval za to, aby sa Slováci mohli učiť v školách po slovensky, aby sa na úrade rozprávalo po slovensky a aby mohli Slováci sami o sebe rozhodovať. Ľudovít štúr mal niekoľko povolaní: •bol učiteľom na Evanjelickom lýceu v Bratislave, •bol spisovateľom a básnikom, •bol filozofom: písal dlhé spisy a úvahy, •bol historikom: písal národné a politické články, •bol novinárom: vydával Slovenskje národňje noviny s literárnou prílohou Orol tatranski, •bol jazykovedcom: bol spolutvorcom spisovného jazyka, •bol politikom: poslancom za Zvolen a spoluautorom Žiadosti slovenského národa, •bol bojovníkom za slovenský národ: za jeho aktivity bol na neho vydaný zatykač.

Keďže bol na vtedajšiu dobu veľký rebel a bojovník za svoj národ, bol v roku 1843 odvolaný z postu učiteľa na Evanjelickom gymnáziu v Bratislave. S tým ale nesúhlasili jeho kamaráti –štúrovci, a ani jeho študenti. „To je naozaj veľká nespravodlivosť. Bez nášho učiteľa Štúra, to už tu na škole nebude nikdy také, ako to bolo. Nebude to viacej naše, slovenské,“ zlostil sa jeden zo študentov. „Nespravodlivé. To nemôžeme len tak nechať. Musíme ukázať, že s tým nesúhlasíme,“ pridal sa druhý študent. „Sme Slováci a Slovákmi aj zostaneme. Aj naďalej sa budeme stretávať a rozprávať po slovensky,“ pridal sa ďalší. „Nezabudneme na Štúra, ale ho podporíme. Nemôžu ho len tak vyhodiť. Je to náš najlepší a najobľúbenejší učiteľ,“ pridávali sa ďalší študenti. „Ak odíde pán profesor, odídeme aj my. Veru tu nezostaneme. To je veľká nespravodlivosť, čo mu urobili,“ súhlasilo stále viac študentov. Výsledkom tejto nespokojnosti s rozhodnutím bolo, že sa na jar1844 rozhodlo

18 študentov, že nezostanú ani oni na tomto bratislavskom lýceu. 13 prestúpili na inú školu do Levoče. Práve toto odvolanie Štúra bolo podnetom na vznik piesne, ktorá sa neskôr stala slovenskou hymny. Text hymny - báseň napísal Štúrov študent Janko Matúška. Túto básničku spievali Štúrovi študenti celou cestou do Levoče na melódiu slovenskej ľudovej pesničky „Kopala studienku.“ Text pesničky na podporu Ľudovíta Štúra bol neskôr upravený do spisovnej slovenčiny a stal sa slovenskou hymnou. Hymna je slávnostná, vlastenecká pesnička, ktorá slúži ako symbol štátu. Štátne symboly sú stanovené zákonom. Okrem hymny tam patrí: štátne vlajka, štátny znak a štátna pečať. Každá krajina má svoju hymnu, a aj každé zoskupenie. Krajín. Napríklad aj Európska únia. Hymna sa spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, významných a pamätných dní a výročí, ale aj pri medzinárodných športových zápasoch. Toto je celá pesnička, ktorú spievali študenti na podporu Ľ. Štúra:

„Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. Zastavme ich bratia, veď sa ony stratia, Slováci ožijú.

To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo, ale blesky hromu, vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo.

Ešte jedle rastú na krivánskej strane. Kto jak Slovák cíti, nech sa šable chytí a medzi nás stane.

Už Slovensko vstáva, putá si strháva. Hej, rodina milá! Hodina odbila. Žije matka Sláva. Ešte jedle rastú na krivánskej strane, Kto slovensky cíti, nech sa šable chytí a medzi nás stane.“

Hneď v úvode, v prvej slohe sa spieva o Tatrách, následne aj o Kriváni –oba sú symbolom Slovákov. Búrka nad Tatrami –hromy a blesky, znázorňujú nespokojnosť, hnev študentov a Slovákov a ich boj za svoju slovenskú samostatnosť. Pesnička povzbudzuje Slovákov k zobudeniu a k boju za uznanie a slobodu národa. Nauč sa slová slovenskej hymny naspamäť.