DEŇ UČITEĽOV

Deň učiteľov má na Slovensku dlhú tradíciu. Je to deň, ktorý je venovaný veľmi významnému povolaniu –práci učiteľa. Pani učiteľky a páni učitelia vstupujú do životov detí už veľmi skoro. U mnohých detí už v jasličkách, u iných až v škôlke. A sprevádzajú deti denno-denne až do 18 rokov, študentov na vysokej škole aj dlhšie. Učitelia sú tí, ktorí popri rodičoch, ovplyvňujú život žiaka. Budujú nielen vedomosti a znalosti detí, ale formujú aj ich ná-

zory a vnímanie sveta. K dobrým učiteľom chodia deti veľmi radi do školy. Deti na Slovensku sa pani učiteľkám a pánom učiteľom poďakujú za ich prácu, trpezlivosť a milý prístup. V tento deň prinesú deti svojim obľúbeným učiteľom a učiteľkám kvety, čokoládu alebo pre nich vyrobia pohľadnice. Deň učiteľov sa oslavuje v deň narodenia významného pedagóga Jána Amosa Komenského, ktorý sa nazýva aj učiteľ národov. Narodil sa v roku 1592. Bol moderným učiteľom už v tej dávnej dobe, pretože sa snažil naučiť deti nové veci nie učením naspamäť, ale formou hry a názornej ukážky. V mnohých mestách na Slovensku je oslava tohto dňa spojená aj s vyhodnotením a ocenením najlepších pedagógov, ktorým primátori mesta odovzdávajú plaketu J.A. Komenského. Čo všetko obsahuje práca učiteľa? Nájdi v osem-smerovke čo najviac slov, ktoré súvisia s prácou učiteľa: písať, počítať, čítať, cvičiť, recitovať, spievať, maľovať, opravovať, učiť, známkovať.

Nezabudni aj ty na svojho obľúbeného pána učiteľa alebo obľúbenú pani učiteľku a namaľuj pre nich pekné ďakovné pohľadnice. Napíš im, prečo sú pre teba tí najlepší . Pohľadnice odfoť a pošli k nám do redakcie. Najkrajšie pohľadnice a darčeky ku dňu učiteľov uverejníme v ďalšom čísle.

Máš otázku, ktorá ťa trápi a nevieš na ňu odpoveď? Napíš nám a náš investigatívny reportér PEPO nájde na ňu určite tú správnu odpoveď. Náš reportér Pepo, nikam nejde naslepo. Pátra, skúma, vyšetruje, pravdu pre nás zisťuje. Pripravil: Reportér Pepo

DNES PO STOPÁCH ŽABIATKA Otázka : Narodí sa žabiatko alebo sa vyliahne?

Dnes si sa v časti marec mesiac knihy zoznámil s básničkou Ľudmily Podjavorinskej Žabiatko. Báseň sa začína slovami: „Keď pršalo mrholilo, žabiatko sa narodilo...“ Deti nám na hodine položili jednu veľmi ťažkú otázku: Rodia sa žaby alebo sa vyliahnu? Náš reportér Pepo sa vybral priamo do terénu –do močiara, kde navštívil naslovovzatú odborníčku na žabaciu problematiku - žabu Gabu. Prečítajte si ich rozhovor. Reportér Pepo: Ahoj žaba Gaba. Veľmi pekne ti ďakujem za to, že si ma prijala a že mi odpovieš na niekoľko mojich zvedavých otázok o žabách. Žaba Gaba: Ahoj Repo-Pepo. Nie je začo, odpoviem ti veľmi rada. Kľudne sa pýtaj. Čo potrebuješ vedieť? Reportér Pepo: Naše deti by zaujímalo, ako je to s vami žabami. Ako vlastne prichádzate na svet? Žaba Gaba: Mama žaba nakladie do stojatých vôd vajíčka. Stačí aj malá mláka, nemusí to byť veľký močiar. Vajíčka sú veľmi malinké a majú iba niekoľko milimetrov. Reportér Pepo: Počkaj počkaj, do stojatej vody? Kde musí tá voda stáť? A koľko musítá voda stáť? Stojí tá voda viacej ako 10 eur? Žaba Gaba: Nie, nevieš ju kúpiť. Sú to stojaté vody –vody, ktoré majú iba malý prítok alebo odtok. Ich hladina sa nepohybuje, ale stojí. Sú to napríklad jazerá, rybníky a močiare. Opakom sú tečúce vody, ktoré tečú rôznou rýchlosťou. K tečúcim vodám patria napr. rieky, potoky a kanály. Reportér Pepo: Aha. Teraz mi je to už jasné. Takže mama žaba hľadá stojaté vody, aby jej vajíčka prúd vody neodniesol ďaleko do sveta. Častokrát jej stačí iba malá kaluž pri ceste. Žaba Gaba: Áno, presne tak. Žaby potrebujú pre svoj život sladké vody, nie slané. Reportér Pepo: No tomu teda nerozumiem. Tie vody musia byť pocukrované? Kto by vody vonku v prírode posolil alebo pocukroval? Tomu teda neverím, že to niekto

robí. Také povolanie nepoznám. Cukrovač vody? A okrem toho by to bolo veľmi drahé - to by sme potrebovali tony cukru a tony soli... Žaba Gaba: Ale nie. Nepotrebuješ ani cukor a ani soľ. Voda už obsahuje soľ. Podľa toho, koľko soli v sebe má, hovoríme potom o slaných vodách, to sú moria a oceány, alebo „neslaných –sladkých vodách. Sladké vody sú na súši a volajú sa aj kontinentálne vody, napr. rieky a jazera. Reportér Pepo: Dobre, takže mamička žaba hľadá sladké stojaté vody, kde nakladie svoje vajíčka. A stará sa potom o tie vajíčka? Musí na nich sedieť ako dedkove sliepky? Žaba Gaba: Nie, nesedí. Nechá ich vo vode samé. Voda ich chráni pred vysušením, nič iné nepotrebujú. ReportérPepo: Takže žaby žijú vo vode a patria medzi vodné živočíchy? Žaba Gaba: Nie, sme vo vode sme len ako vajíčko a prežívame tam prvú fázu nášho vývoja a života. Potom žijeme na súši a do vody sa vraciame opäť, keď nastane čas na bábätka Reportér Pepo: Aha, tak ako sa potom voláte, keď nie ste ani vodné a ani suchozemské živočíchy? Žaba Gaba: Žijeme na oboch miestach, preto sa nazývame obojživelníky. Vo vode sa z vajíčka vyliahne larva - žubrienka. Na začiatku je to vlastne taká malá tučná rybka s dlhým chvostom. Reportér Pepo: Aké zaujímavé. Takže vy žaby sa nerodíte ako žaby, ale sa vyliahnete z vajíčka a ako bábätká ste žubrienky. Ako sa potom premeníte na žabu? Žaba Gaba: Vývoj žaby prebieha mnohými zmenami, tzv. metamorfózou. Počas tejto premeny sa mení zo žubrienky na žabu –narastú jej nohy. Najprv zadné a až neskoršie predné. Chvost, ktorý slúži žubrienkam na pohyb vo vode im po čase úplne zanikne.

Reportér Pepo: To je teda naozaj riadna zmena. Ako keď sa húsenica premení na motýľa. A čím sa vy žaby vlastne živíte? Žaba Gaba: Živíme sa živou potravou, a to prevažne hmyzom. Väčšina z nás loví potravu dlhým lepkavým jazykom, ktorý vymrští po obeti. Nemáme však zuby, preto potravu prehltneme v celku. Reportér Pepo: Čítal som, že najmenšia žaba je iba 1 cm dlhá a býva v Brazílii. Naopak najväčšia žaba je z Kamerunu a je až 40 cm dlhá. Žaby sú veru veľmi zaujímavé zvieratá. Ďakujem ti žaba Gaba za tvoje rozprávanie, deťom sa určite páčilo. Dozvedeli sa veľa zaujímavých informácií. Dovidenia nabudúce. Ceruzky vo svete 1/2016 31