editoriál
Zamyslenie... Náš život vždy bude plný problémov. Je lepšie si to pripustiť a rozhodnúť sa byť šťastný navzdory tomu. K šťastiu nevedie žiadna cesta. Šťastie je práve tá cesta. Tak si vychutnávajme každú chvíľu. Prestaňme čakať na to, kým skončíme školu, až prídeme domov, alebo odídeme z domu. Kým zhodíme alebo priberieme päť kíl, až začneme pracovať, kým sa vydáme, oženíme alebo rozvedieme, až bude piatok večer alebo nedeľa ráno, až pôjdeme do dôchodku. Prestaňme čakať na nové auto, na splatenie hypotéky, na jar či na zimu, na 1. či 15. v mesiaci, až budú hrať v rádiu našu pesničku, až sa znovu narodíme... Prestaňme čakať, než sa rozhodneme byť šťastní. Teraz Vás poprosím, aby ste sa na chvíľu zamysleli. Skúste sami pre seba vymenovať troch najbohatších ľudí na zemi, tri posledné víťazky Miss Slovenska, posledných laureátov Nobelovej ceny alebo nositeľov Oscara za herecký výkon. Že vás napadnú len zo dve mená, alebo vôbec nijaké? To je prirodzené, nič si z toho nerobte, tie mená si len málokto pamätá. Potlesk doznie, na ceny sadá prach, víťazi sú po čase zabudnutí. Ale teraz skúste vymenovať troch učiteľov, na ktorých nikdy nezabudnete, troch priateľov, ktorí vám pomohli v najhoršom, spomeňte si na ľudí, ktorí sú pre Vás výnimoční. Vymenujte päť ľudí, s ktorými vám je dobre. Je to jednoduchšie, však? Ľudia, ktorí vo vašom živote niečo znamenajú, nie sú najbohatší, najkrajší, sú to tí, na ktorých vám záleží, ktorí budú vždy stáť pri vás. Zapamätajte si to. Život je veľmi krátky. Tieto slová som nevymyslela ja a ani moja kolegyňa, ktorá sa nimi prihovorila hosťom v závere slávnostnej akadémie, ktorú sme usporiadali pri príležitosti 45. výročia vzniku našej školy (čítate na str. 8 - 10). Napísal ich niekto úplne iný. A je úplne jedno, kto to bol, pretože tie slová naozaj stoja za zamyslenie.
Obsah 2
Nové vedenie školy
3
Rozhovor s riadteľom školy
7
45. výročie školy
10
Deň Zeme
11 Mobilitné projekty 15
Súťaže, olympiády, projekty
24
Dovidenie štvrtáci
25
KABU
26
Turnaj v stolnom tenise
27
Študentským perom
NOVÉ VEDENIE ŠKOLY
Ing. Štefan Balogh riaditeľ školy m o t t o
m o t t o
Nerob iným to, čo nechceš, aby oni robili tebe.
predstavujeme
Ing. Miriam Popovičová zástupkyňa riaditeľa, výchovná poradkyňa
Ing. Blažej Rybár zástupca riaditeľa pre technicko ekonomické činnosti
Musíš byť sám tou zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete.
Človek je zodpovedný nielen za to, čo robí, ale aj za to, čo nerobí a mal by.
Ing. Oľga Kováčiková zástupkyňa riaditeľa
Mgr. Vladimír Píš hlavný majster
Keď chceš vidieť dúhu, nesmieš sa báť dažďa.
Daj každému dňu šancu, aby si urobil niečo pre druhých a pre seba.
2
z vašich ohlasov
Z Vašich ohlasov Chcem vám takto poblahoželať k nádhernému osláveniu 45. výročia. Prijal som pozvanie na slávnostnú akadémiu, ktorú ste pri tejto príležitosti zorganizovali. Musím povedať, že tie dve hodiny ubehli ako voda a ja som obdivoval talent vašich študentov. Myslím, že ste to krásne zrežírovali a spojili príbeh s kultúrnym programom. Klobúk dole. Myslím si, že takéto niečo je možné, len keď škola úzko spolupracuje so študentmi. Držím vám palce, aby sa vám to darilo aj naďalej. Mgr. Juraj Hajkovský Slovak Telekom, a. s. Zúčastnila som sa slávnostnej akadémie SOŠ, Tajovského 30, Banská Bystrica pri príležitosti jej krásneho 45. výročia. Musím pochváliť organizátorov a žiakov. Zaujímavým spôsobom nám prezentovali celý vývoj školy, aktivity, zážitky a pokroky. Ja osobne si to veľmi cením, pretože aj moja mamina navštevovala túto školu a už vyše 30 rokov pracuje ako vedúca pošty. Aj vďaka tejto slávnostnej akadémii som sa vedela vcítiť do jej študentských čias. Veľmi zábavné a úsmevné bolo vystúpenie chlapcov, ktorí tancovali na hudbu z Hriešneho tanca, všetkým sa dvíhali kútiky. Prajem škole najmä veľa žiakov a tým aj veľa peňazí a kvalitných učiteľov. PaedDr. Patrícia Horváthová Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja 16. apríl bol pre mňa a myslím, že aj pre ostatných pozvaných hostí, ktorí pracovali v tejto škole až do dôchodku veľkým spomienkovým dňom. Poukázali ste na súčasnú kvalitu a perspektívu školy, ktorá za súčasného vedenia dosahuje veľmi dobré výsledky. Tie boli v programe vhodnou
3
formou predstavené. Organizátori vynaložili veľké kvantum dobrovoľnej práce pri príprave skvelého programu a naša veľká vďaka patrí aj talentovaným účinkujúcim žiakom. Určite nebolo možné vymenovať resp. spomenúť všetky aktivity za uplynulé, ale aj súčasné obdobie. Chcem len povedať, že 16. apríla som omladol a opäť sa utvrdil v tom, že v tejto škole pracovali a pracujú vynikajúci zamestnanci a iniciatívni žiaci. Prajem Vám veľa ďalších úspechov a ďakujem za príjemný zážitok. Štefan Žilinec bývalý hlavný majster Bolo pre mňa cťou zúčastniť sa osláv Vašej SOŠ. Organizátori a všetci účinkujúci ma milo prekvapili. Program bol pestrý, nápaditý a zaujímavý. Vysoko hodnotím, že Vaši študenti sa aktívne zapojili do osláv a prezentovali svoj talent v mnohých umeleckých odboroch. Študentom a aj Vašim zamestnancom, ktorí sa na tejto vydarenej prezentácii podieľali , patrí môj obdiv a poďakovanie. Želám študentom, pedagógom a všetkým zamestnancom veľa úspechov a škole ešte mnoho rokov zmysluplnej a záslužnej činnosti. Elena Cmarková Slovenská pošta, a. s. „Mám 45 rokov a stále som atraktívná“. Pod týmto výstižným názvom sa niesla oslava výročia založenia SOŠ, Tajovského 30 v Banskej Bystrici. Škola a jej najmladšia dcéra SOŠ nás previedli históriou nielen školy, pripomenuli aj časy nedávno minulé. Nám starším sa vrátili spomienky, študenti sa dozvedeli o tom, o čom snáď ani netušili. Škola sa pochválila svojimi bývalými a aj súčasnými zamestnancami a žiakmi. Však sa aj mala kým. Niet divu, že
z vašich ohlasov sa z nej stala moderná, kvalitná škola, poskytujúca štúdium zaujímavých odborov, mimoškolské aktivity a študijné pobyty v zahraničí. To všetko sme sa dozvedeli vďaka veľmi nápaditému, tvorivému a vhodne zostavenému programu, ktorý ocenili všetci prítomní.
že pán riaditeľ zveril zodpovednosť ľuďom s cieľom, aby scenár charakterizoval vývoj školy za 45 rokov jej existencie. Jednoducho dal im dôveru. Myslím si, že tento krok vytvoril podhubie nadšenia všetkých zainteresovaných a žiakov, ktorí sa snažili nesklamať. Veľký obdiv a poďakovanie patrí scenáru a Mgr. Jarmila Lipková réžii, ďalej účastníkom, ktorí vystupovali v zástupkyňa riaditeľky programe a hosťom, že si našli čas a poctili CVČ – JUNIOR, Banská Bystrica svojou účasťou našu školu v jej významný Tento školský rok pribudlo na SOŠ-ke nie- deň. A na záver všetkým, ktorí sa podieľali koľko nových učiteľov. A práve oslavy na organizovaní 45. výročia založenia školy. 45. výročia školy boli pre nás príležitosťou Ohlasy hostí, ktorí sa zúčastnili slávnostného spoznať nielen históriu školy, ale aj jej atmo- posedenia boli pozitívne na všetko. Páčil sa sféru a dušu. A tú bezpochyby tvoria žiaci a im výber priestoru, program, posedenie a učitelia, ktorí svojim programom dokázali, že hlavne nádherná atmosféra, ktorá bola počas škola ani zďaleka nie je len o triedach a učeb- celého dňa. Som presvedčený, že v tento deň niciach, ale je to miesto, kde dospievame. A zamestnanci a žiaci ukázali, že SOŠ, Tajovvôbec nemusíme mať sladkých 18 rokov. ského 30, Banská Bystrica je zdravá škola, má svoju históriu a kvalitu a je potrebná na Mgr. Agáta Scholtzová trhu vzdelávacích inštitúcií. učiteľka Prajem tejto mojej „alma mater“ veľa úspeS úžasom som sledoval celý priebeh osláv. Od chov, veľa žiakov, dobrých pedagógov a dobich prípravy, vystúpenia účastníkov programu, ré vedenie, aby bola aj naďalej modernou jeho obsah, účasť pozvaných hostí a ich názo- školou informačných technológií v regióne a ry, až po spoločné stretnutie v jedálni školy. na Slovensku. Môžem povedať, že v každej časti, ktorú som pozoroval, bola maximálna snaha o profesi- Ing. Blažej Rybár onálny prístup. Dôležité podľa mňa bolo to, zástupca riaditeľa školy
4
predstavujeme
Rozhovor s riaditeĽom školy Ing. Štefan Balogh
„Je to výzva, ktorú som prijal a jej poslanie napĺňam podľa svojich najlepších schopností, možností a vedomostí.“ Ste absolventom Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline, Fakulty strojníckej a elektrotechnickej, odboru oznamovacia a zabezpečovacia technika. Pracovali ste vo Výskumno-realizačnom ústave, vo výpočtovom stredisku a od roku 1986 až do 1996 ste učili na našej škole. Práca pedagóga je však veľmi náročná. Prečo ste sa rozhodli byť učiteľom?
Vrátili ste sa, čo svedčí o Vašom pozitívnom vzťahu k mladým ľuďom. Čo Vám táto práca prináša? Skúsil som viacero zamestnaní, ale táto práca ma stále oslovuje a motivuje. Môj návrat po vyše jedenástich rokoch bol pre mňa výzvou, pretože som sa musel preorientovať aj na nový odbor, na grafiku, ktorú sme začali učiť na našej škole. Teraz viem sám posúdiť náročnosť a požiadavky tohto odboru. Neostali ste však len pri učení a od roku 2011 vykonávate funkciu riaditeľa školy. Ako by ste charakterizovali svoju terajšiu prácu?
Učiteľom som chcel byť od stredoškolských čias. Páčila sa mi práca učiteľa a vedel som si predstaviť v tejto úlohe práve seba. Vždy som sa rád vzdelával a učiteľ sa učí celý život.
Práca riaditeľa školy je diametrálne odlišná od predošlej činnosti. Učím menej hodín týždenne, ale škole sa venujem v podstate celý svoj čas okrem spánku. Ale to ma baví a uspokojuje. Riaditeľ školy musí mať prehľad vo viacerých oblastiach. Je to výzva, ktorú som prijal a jej poslanie napĺňam podľa svojich najlepších schopností, možností a vedomostí.
Na našu školu ste sa vrátili opäť v roku 2007. Čo ste robili v období, keď ste u nás nepracovali?
Je niečo, čo Vás po nástupe do funkcie riaditeľa prekvapilo?
Bolo to pestré. Po odchode zo školy som robil výkonného riaditeľa v jednej firme, následne vedúceho oddelenia vzdelávania v Slovenských telekomunikáciách. Vyskúšal som aj pozíciu obchodného zástupcu, vedúceho výroby a dvakrát aj supervízora v Anglicku pri novostavbách a rekonštrukciách budov, odkiaľ som sa v roku 2007 vrátil späť na našu školu.
Školu a väčšinu kolektívu som poznal. Stále sa však nájde niečo, čo človeka prekvapí či príjemne, alebo nepríjemne. Otázne je len to, ako sa k tomu postavíte. Reakcie určitých kolegov ma prekvapili.
5
predstavujeme Naša škola neustále prichádza s novými aktivitami. Aké konkrétne projekty pripravujete v najbližšej budúcnosti ? Áno, škola žije, dokonca niektorým to aj vadí, že až príliš. Veľa vecí sa veľmi rýchlo mení a verím, že k lepšiemu. Nie každý dokáže držať krok s rýchlymi zmenami. Čo sa týka projektov, prihlásili sme sa do projektu Moderná stredná škola. Už dlhšiu dobu využívame mobilitný projekt Leonardo pre výmenné stáže študentov so školami zo zahraničia. Určite je náročné riadiť kolektív ľudí, ktorí boli donedávna Vašimi kolegami. Vám sa to ale darí. Máte nejaký recept na úspech? Práca s ľuďmi je veľmi náročná, bez ohľadu na to, či ste ich predtým poznali, alebo nie. Keď ich ale človek pozná, skôr očakáva podporu z ich strany. Ale ako sa hovorí: „Neočakávaj a nebudeš sklamaný.“
„Nerob iným to, čo nechceš, aby oni robili tebe“. To je aj Vaše životné krédo. Často sa stretávate v praxi s takými, ktorí Vám robia to, čo by ste im Vy nespravili? Ľudia si neuvedomujú, že tým, keď niekomu nejakým spôsobom ubližujú, najviac ublížia sebe samému. Robia to často zo závisti, žiarlivosti, nenávisti, strachu. Je to veľmi zlé. Prezradíte nám nejakú nezabudnuteľnú príhodu zo svojho života? Možno aj so žiakmi? Je ich určite viac a samozrejme našli by sa aj zo školského prostredia. Keď som sa v roku 2007 vrátil učiť, tak som sa opýtal na prvej hodine v jednej triede, ktorú hodinu majú najradšej. A oni pohotovo odpovedali: „Tú poslednú!“ Zasmial som sa spolu s nimi a príchodné som mal za sebou.
Naši žiaci majú radi pikošky o svojich učiteľoch. Tá o riaditeľovi ich zaujme o to Každá práca je špecifická a niekedy ju nie viac. Čo to bude? je možné porovnávať. Ale predsa. Čo je pre Vás jednoduchšie? Pracovať so žiakmi alebo Ja neviem, čo by to malo byť ? Čo sa počíta za kolegami? pikošku.... ??? Naozaj sa to nedá veľmi porovnávať, je to iný A nakoniec. Čo by ste svojim žiakom a druh práce. Nemám problém ani s jedným. Ja zamestnancom odkázali? medzi žiakov do triedy chodím veľmi rád. Čo vyžadujete od svojich zamestnancov a čo Aby sa tešili z toho, že sú súčasťou práve tejto školy, lebo si dovolím tvrdiť, že je najlepšia. od žiakov? Aby nerobili nikdy nikomu to, čo nechcú, aby iní Ďakujeme Vám za rozhovor a prajeme robili im. Verím v skutočnosť, že nie všetko, čo Vám veľa pracovných, ale aj osobných je pre mňa dobré, musí byť dobré aj pre iných. Rešpektujem rozhodnutie – slobodnú vôľu iných, úspechov a aby sa Vám podarilo zrealizovať všetky plány. aj keď zdôrazňujem, že za svoje rozhodnutia a činy nesie zodpovednosť každý sám. Nemám rád klamstvo. Každého môžeme oklamať, ale nie Pripravila: Bc. Vlasta Vilhanová seba. Nie každý však tomu rozumie...
6
udalosť
Naša škola oslávila 45 rokov svojho pôsobenia Privítanie hostí moderátorkou, príhovor riaditeľa školy, úvodná báseň a môžeme začať spomínať.
„Mám 45 rokov a stále som atraktívna.“ Pod týmto názvom sa dňa 16.4. 2013 v aule OA v Banskej Bystrici konala slávnostná akadémia, ktorú naša SOŠ usporiadala pri príležitosti výročia jej vzniku. Celý program sa niesol v duchu spomienkového pásma, v rámci ktorého sme sa snažili našich hostí previesť celou históriou školy. Hlavnými protagonistkami programu boli štvorročná SOŠ a jej 45-ročná alma mater, ktorá sa v spomienkach vracala k najvýznamnejším udalostiam svojho života. Nie náhodou tieto postavy stvárnili žiačka prvého ročníka a pani učiteľka, ktorá tu prežila celý svoj pracovný život. „Za Banskou Bystricou, na kopci, na mieste niekdajšieho cintorína sa majestátne vypína areál budov Odborného učilišťa spojov, hoci okolie ešte stále kazí jeho vzhľad. Keď koncom augusta 1967 nastúpili do školy prví zamestnanci, nevedeli, kde nohu položiť. Práca bola ešte v plnom prúde, no vyučovanie začalo v septembri, len s týždenným oneskorením“. Toto sú prvé slová z kroniky, ktorou sa začala písať história školy. A ňou
7
Iba štvorročná SOŠ sa od svojej alma mater dozvedá jej 45 ročnú históriu.
K histórii neodmysliteľne patrí aj spartakiáda.
školský rok 2012 / 2013 č.2 začalo aj naše spomienkové pásmo. Našim hosťom a bývalým kolegom, mnohí z nich sú už dôchodcami, sme priblížili zemiakové brigády, nácvik spartakiády, ktorý sa konal každých päť rokov, prvomájové sprievody a aj nežnú revolúciu. K jednotlivým udalostiam sme s našimi žiakmi nacvičili program, ktorým sme pripomenuli atmosféru minulých čias. Nezabudli sme ani na partnerov našej školy, bývalých riaditeľov školy,
A takto sme si pripomenuli oslavy 1. mája.
úspešných absolventov a významných športovcov, ktorí vyšli z našich radov. Zaspomínali sme si na súťaže zručností, mobilitné projekty a olympiády. Atmosféru dotvárala školská kapela so svojimi piesňami, ľudová hudba, folklórny a moderný tanec, prednes poézie a prózy. Posledná časť programu bola venovaná príhovorom hostí. Ing. Miroslav Martiš, vedúci odboru vzdelávania a kultúry na VÚC v Banskej Bystrici, odovzdal kyticu a ďakovný list riaditeľovi našej školy Ing. Štefanovi Baloghovi. Posledným vyznaním jubilantke boli slová žiaka III. C triedy: „Mám svoju školu rád, hoci mám len osemnásť rokov a ona je 45-ročná dáma. Mne to nevadí, lebo moja škola je fakt atraktívna.“ Slávnostnú akadémiu ukončila spoločná pieseň Happy birthday to you. Oslavy výročia školy pokračovali recepciou v jedálni našej školy, kde sa stretli pozvaní hostia so súčasnými aj bývalými zamestnancami školy. Niektorí sa nevideli celé desaťročia a tak si radi zaspomínali na spoločne strávené roky. Odmenou a poďakovaním pre nás boli slová uznania a slzy dojatia v ich očiach. Veríme, že všetci hostia sa cítili dobre a vždy sa budú radi vracať do našej školy. Aspoň vo svojich spomienkach.
Prenikanie západných prúdov po nežnej revolúcii sme prezentovali prostredníctvom „hriešneho tanca“.
Predstavili sme aj našich talentovaných žiakov.
Autor: Bc. Vlasta Vilhanová Foto: Mgr.art. Peter Lukáč Bc. Miloslav Lichý
8
udalosť
Jubilantke
Štyridsaťpäť nie je málo. A možno ani veľa. Odmerať to dokáže však len veľkosť tvojho diela. No iba dobré veci prežijú dobré aj zlé časy. Prešla si mnohými zmenami, no noví žiaci stále prichádzať budú tvojimi bránami. V rôznych mestách Slovenska žijú absolventi tvoji, a tí pri spomienke na Bystricu vidia brány svojej školy. Telekom ich zamestnáva aj Slovenská Pošta a za týchto odborníkov tiež tebe patrí pocta. Manažéri, grafici raz tiež budú tvoriť elitu, vybrali si školu, ktorá ponúka tú najlepšiu kvalitu. Dnes sem prišli súčasníci, zamestnanci a aj žiaci. Ešte rad úspešných rokov zaželať Ti prišli všetci.
Autor: Bc. Vlasta Vilhanová
9
školský rok 2012 / 2013 č.2
Deň Zeme
neprehliadnite
Už od roku 1970 slávime 22. apríl ako Deň Zeme. V minulosti to bol deň venovaný sviatkom spojených s jarnou rovnodennosťou. Dnes je to skôr ekologicky motivovaný sviatok, ktorý nám má pripomenúť, že prírodu si treba vážiť a chrániť ju. Bez nej sa nezaobídeme. Vzduch, ktorý dýchame, vodu, ktorú pijeme, jedlo, ktoré jeme. to všetko je od našej „matky“ Zeme. Je potrebné uvedomiť si, že zemské zdroje nie sú nevyčerpateľné, a preto by sa každá jedna krajina mala venovať otázkam životného prostredia a prostredníctvom spoločného celosvetového úsilia chrániť jej poklady pre budúce generácie ľudí a ostatných tvorov žijúcich na zemi. V tento deň sa máme zamyslieť nad našim správaním k prírode a spraviť niečo pre jej „vyzdravenie“. História Dňa Zeme sa začala písať v USA, keď enviromentálni aktivisti upozornili ľudí na katastrofálnu situáciu v životnom prostredí. Organizovali sériu výučbových programov, s cieľom podporiť ekologické cítenie ľudstva. Prvý Deň Zeme bol úspešný a v Spojených štátoch viedol okrem iného aj k založeniu Americkej agentúry pre ochranu životného prostredia a k prijatiu Zákona o čistote ovzdušia, Zákona o čistote vody a Zákona o ohrozených druhoch. V nasledujúcich rokoch sa iniciatíva Dňa Zeme postupne rozšírila aj do ostatných krajín sveta.
školský rok 2012 / 2013 č.2 V súčasnosti sa oslavuje v 175 krajinách. Možno si poviete: „Čím pomôžem ja?“ Možností je neúrekom. Separovanie odpadu, šetrenie s vodou, energiou alebo už len jednoducho tým, že neodhodíte fľašu do potoka. Ak každý jeden z nás spraví malý krôčik, bude to pre ľudstvo veľký skok vpred. A nezabudnite, príroda sa bez človeka zaobíde, my bez nej však nie. A tento významný deň neostal bez povšimnutia ani na našej škole. Matúš Majtán zo IV. A triedy získal v medzinárodnej súťaži výtvarnej tvorivosti Zelený svet 2013, ktorá sa konala pri príležitosti medzinárodného festivalu filmov o životnom prostredí ENVIROFILM 2013 so svojou animáciou: Človek versus príroda, ktorú zrealizoval pod vedením Mgr. Martiny Čačkovej, jednu z cien súťaže. A takto si pripomenuli Deň Zeme žiaci na hodine anglického jazyka u pani učiteľky Mgr. Janette Lunevovej:
Don´t destroy the Earth We live on this planet, planet lives with us. We lived many years in harmony, but something happened to us. Destroying forests, jungles. Really do we need too many gifts from nature? In future, we will have nothing to eat, nothing to drink. We, people must think! In these time, not only animals, but people don´t live good, Don´t have clear water or eatable food. We must think for our goodness. How long will it take, Until it is for us late? Šimon Abrahám, III.B Autor: Ing. Karolína Hukelová
10
zo života školy
Mobilitné projekty Naša škola má viac ako tridsaťročné skúsenosti s výmennými pobytmi žiakov v zahraničí. Tie sa uskutočňujú za pomoci Národnej agentúry celoživotného vzdelávania. Žiaci pracujú na projektoch programu Leonardo da Vinci. Snáď najdlhšiu spoluprácu máme so školiacim centrom Deutsche Telekom AG, Telekom Traiding, Berufsbildungsstelle Erfurt a so Střední školou teleinformatiky v Ostrave. V tomto školskom roku sme začali pracovať na úplne novom mobilitnom projekte so Střední odbornou školou a Středním odborním učilištem Trutnov.
Vytvárame nové pracovné vzťahy, alebo po prvýkrát v Trutnove
V tomto školskom roku sme začali pracovať na novom mobilitnom projekte so Strednou odbornou školou a Stredným odborným učilišťom Trutnov. Zážitky a poznatky z tohto pobytu prinášame prostredníctvom spomienok našich žiakov, ktorí sa výmenného pobytu zúčastnili.
11
školský rok 2012 / 2013 Je nedeľa ráno a my prichádzame na železničnú stanicu v Banskej Bystrici, kde na nás už čaká pani učiteľka Ing. Karolína Hukelová a majsterka OV Mgr. Martina Čačková. Netrpezlivo očakávame príchod expresného vlaku. Zrazu sa objaví pán riaditeľ s kamerou v ruke a s malým prekvapením. Daroval nám píšťalky na krk, aby sme sa nestratili. Po dlhej a namáhavej ceste sme konečne dorazili do Trutnova. Po večeri nám pani zástupkyňa ukázala krásy večerného Trutnova - sochu strážcu Krakonoša, starú radnicu a moderné divadlo. V pondelok sme sa začali oboznamovať so SOŠ a SOU Trutnov. Spolužiakom z Trutnova a ich učiteľom sme predstavili našu školu a Banskobystrický kraj. O čosi neskôr sme sa zoznámili s našimi budúcimi BFF (best friends forever tzn. najlepší priatelia navždy). BFF, s ktorými sme začali pracovať na spoločnom projekte pod názvom Podnikateľský zámer pre zlepšenie trhovej pozície Študentskej reštaurácie Trutnov. Po príprave projektu nás naši spolužiaci z Čiech zobrali na výlet do Adršspasko - teplických skál. Aj keď bolo slnečno a pekne, v skalách bolo chladno a na prvý pohľad nás upútalo zamrznuté jazero. Domáci obyvatelia sa tu v zime zvyknú korčuľovať a v lete jeho priezračnosť a čistotu využívajú na plávanie. Jazierko je známe aj tým, že sa tu natáčali slávne filmy. Napríklad Princezná ze mlejna. Po dlhej túre sme boli unavení, ale noví kamaráti nás nenechali vydýchnuť a nasledoval turnaj v šípkach, po ktorom sme dlho do noci pracovali na projektoch. V nasledujúci deň nás čakala zaujímavá exkurzia do odborných dielní pekárov, cukrárov a stolárov v časti Mladé Buky, ktorá je vzdialená 7 km od Trutnova. Pod vedením majsteriek sme si mohli upiecť venčeky, makovku (náš makovník) a moravské koláčiky s tvarohom. A všetko
čo sme si napiekli, sme museli aj zjesť. Prekvapením bol výlet do Prahy. Navštívili sme Pražský hrad, kde sme videli aj výmenu stráží. Neskôr nás čakala plavba loďou po Vltave, na ktorú sme sa všetci tešili. Naše očakávania sa naozaj naplnili. Bolo to krásne. Cez Karlov most sme sa premiestnili k Staromestskému orloju, na ktorom o 15:00 zazvonila smrtka. Cestou k Prašnej bráne sme navštívili najstaršiu poštu v Prahe, ktorá je vyzdobená freskami od akademického maliara Alfonza Muchu. Večer nás čakala ešte Křížiková fontána. Čas pred začiatkom predstavenia sme si skrátili kolotočmi, stretli sme totiž kolotočiarov. Len niektorí z nás sa odvážili na šialenú jazdu. Potom sme zbadali fontánu, ktorá bola naozaj krásna. Voda striedala farby, tancovala spolu s hudbou. Pripomínala oheň i morský príliv, vzápätí sa menila na kvitnúcu prírodu... Niektorým z nás od nadšenia vypadli aj slzy. Po dni plnom zážitkov v Prahe sme sa presunuli k zelenej dodávke, ktorá bola súčasťou nášho BFF tímu.
12
zo života školy Posledný deň bol pre nás náročný. Od rána sme pracovali na projektoch. Podvečer sme mali slávnostnú prezentáciu projektov, ktorá bola spojená s večerou. Projekt sa páčil všetkým a aj my sme boli spokojní s našou prácou. Českí kamaráti pre nás pripravili súťaž. Mali sme nájsť darčeky, ktoré na nás čakali v priestoroch školy. Večer nasledovala spomienková rozlúčka a zábava v meste. Z Trutnova sme si odniesli veľa krásnych zážitkov a spomienok, na ktoré budeme ešte dlho spomínať. Bol to nezabudnuteľný výlet s báječnými ľuďmi a určite by sme si ho radi zopakovali. Už sa veľmi tešíme na ich návštevu u nás.
Pripravili: Miroslava, Lucia, Nikola, Oliver, Júlia, Andrea, Karolína, Martina
13
Výmenný pobyt Nemecko
Aj tento školský rok v októbri mali možnosť žiaci našej školy vycestovať na dva týždne do Nemecka. Táto tradícia nebola prerušená už viac ako tridsať rokov. Takúto možnosť majú dvanásti najlepší žiaci tretieho ročníka, no tento rok sa k nim pridali aj štvrtáci. Sprevádzali ich pedagogickí zamestnanci Mgr. Broošová a majster odbornej výchovy Jozef Balog. Skupina odchádzala v nedeľu 14.októbra v ranných hodinách a domov na Slovensko sa vrátili 27. októbra 2012. Naši priatelia z Nemecka nesklamali a aj tento rok pre nás pripravili bohatý program. Prvou zastávkou bolo mesto Erfurt, kde sa nachádza hlavné stredisko praktického vyučovania. Na víkend sme si všetci zbalili svoju batožinu a strávili sme ho v nádhernom kúpeľnom mestečku Bad Sulza. Odtiaľ sme sa premiestnili na tretie a posledné pobytové miesto – do mesta Gera, kde sa nachádza druhé stredisko praktického vyučovania. Všetko sú to vzdelávacie zariadenia Deutsche Telekomu na veľmi vysokej úrovni. Žiaci museli zvládnuť počas pobytu hlavne pracovnú časť, ktorá tento rok spočívala v tvorbe pracovných materiálov pre výučbu odbornej slovnej zásoby v anglickom a nemeckom jazyku pre jednotlivé študijné odbory. K tomu bolo potrebné pripraviť záverečnú prezentáciu. Tvorila ju prezentácia formou denníka, prezentácia fotografií a videa nechýbal ani zábavný program. Každý žiak mal svoje úlohy, ktorých splnenie vytvorilo posledný deň pobytu veľmi kvalitnú spoločnú prezentáciu na záverečnom rozlúčkovom večierku
školský rok 2012 / 2013
v Gossensteine. Kvalitu ocenili pedagógovia i žiaci z Nemecka a tiež náš pán riaditeľ Ing. Štefan Balogh a pani zástupkyňa Ing. Miriam Popovičová, ktorí sa tiež zúčastnili na slávnostnom ukončení výmenného pobytu. Nezanedbateľnou súčasťou pobytu v Nemecku je aj zdokonalenie sa v cudzom jazyku. Žiaci túto možnosť využili. Veď všetci si uvedomujeme, že koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom... No a po práci prišla zaslúžená odmena. Bohaté vyplnenie voľného času nemeckých žiakov a pedagógov, ktorí boli našimi hosťami u nás na Slovensku prvé dva októbrové týždne a s ktorými sme sa už dobre poznali. Najviac sa nám páčila návšteva aquaparku, bowling, súťaž v streľbe z kuše, zábavný večer v mládežníckom klube, prehliadka miest Gera, Erfurt, Weimar a ich pamätihodností, posedenia s našimi nemeckými priateľmi a mnohé ďalšie. Stačí sa už „len“ dobre učiť a zapájať sa do aktivít, ktoré organizuje naša škola a o rok môžete byť pri tom aj vy. Opýtajte sa tých, ktorí tam boli, či sa to oplatí. Autor: Mgr. Zora Broošová
14
zo života školy
Súťaže, olympiády, projekty Úspech našich žiakov v súťaži Hviezdoslavov Kubín Hviezdoslavov Kubín je najstaršou a najprestížnejšou súťažou v oblasti umeleckého prednesu poézie, prózy a divadiel. Súťaž výrazne prispieva k vyhľadávaniu talentovaných a nadaných žiakov a študentov v oblasti umeleckého slova, vedie ich k samostatnej tvorivej činnosti, upevňuje ich záujem o sebavzdelávanie, prispieva k účelnému a efektívnemu využívaniu voľného času, vytvára podmienky pre úspešnú prezentáciu týchto aktivít v školách a na kultúrnych podujatiach. Aj naša škola sa každoročne zápája do tejto súťaže. Nebolo tomu inak ani v tomto školskom roku. 12. 2. 2013 sa konalo školské kolo súťaže, ktorého sa zúčastnili žiaci z niekoľkých tried. Na obvodné kolo 59. Hviezdoslavovho Kubína IV. kategórie postúpili dvaja naši šikovní recitátori: Matúš Feňák z II. A triedy s prednesom prozaického textu a Viktória Kulifajová z I. F triedy s prednesom poézie. Obvodné kolo súťaže sa konalo 6. marca 2013 v Komornej sále Stredoslovenského osvetového strediska v Banskej Bystrici. Súťaže sa zúčastnilo pätnásť žiakov z rôznych stredných škôl v Banskej Bystrici. Ich umelecký výkon podrobne vyhodnotila odborná porota. Okrem mien postu-
15
pujúcich sme sa dozvedeli aj mnoho cenných rád ako vnímať literárny text, čo si z neho odniesť a ako sa ešte viac zlepšiť v prednese. Naša talentovaná žiačka Viktória Kulifajová sa zaradila medzi najúspešnejších recitátorov a postúpila do okresného kola. Gratulujeme a budeme držať palce! Autor: Mgr. Agáta Scholtzová
školský rok 2012 / 2013 č.2
Graphic wizard v Prahe V apríli som sa zúčastnil 3.ročníka súťaže v grafickej tvorbe Graphic Wizard a Vector King v Prahe. Celkový priebeh akcie bol perfektný. Zo začiatku bolo ticho a všetci sme boli zahľadení do Photoshopu, Gimpu alebo iného softwaru.
Potom, ako prišla prvá prestávka, trochu sme zdvihli hlavy od počítačov a začali komunikovať a pozerať sa, na čom pracujeme a akú tému sme si zvolili. Niektoré práce boli fakt luxusné, dokonca som bol prekvapený, že niektoré tie krásne práce sa mi podarilo prekonať. V podstate sme všetci kreslili a asi najviac sa pracovalo na téme, Dračí doupě. Približne trikrát som žiadal o predbežnú tlač. Prvý papier mi priniesli doslova čierny, takže tlač bola naozaj nekvalitná a mali sme problém doladiť si jas a kontrast. Mal som šťastie, že som mal vlastný notebook, pretože počítače, ktoré nám zabezpečili, boli
Foto: Mgr. Agáta Scholtzová
16
zo života školy slabé na prácu vo formáte A3. Jeden chalan mi povedal, že takmer hodinu stratil rendrovaním práce. Večer bol raut, na ktorom sme sa výborne nejedli a porozprávali sme sa. Neskôr sme odišli na internát, kde sme boli ubytovaní. Na vyhodnotení som bol prekvapený, keď povedali moje meno a ukázali moju prácu. Našli sa aj takí, čo sa sťažovali na rozhodnutie poroty. Našťastie si to vydiskutovali a rozišli sme sa všetci v dobrom. Dúfam, že sa na túto súťaž dostanem aj budúci rok a stretnem niekoho z tohto ročníka súťaže.
Autor: Martin Hegedüš, I. A
17
Analýza vybraných produktov Poštovej banky, a. s. a Slovenskej sporiteľne, a. s.
Pod týmto názvom sa dňa 6. 3. 2013 uskutočnila verejná prezentácia žiakov III. C triedy študijného odboru poštový manipulant. Predmetom analýzy našich žiakov boli osobné účty vedené v obidvoch bankách. V prezentácii žiaci porovnávali účty pre mladých, bežné účty, účty Senior a platobné karty k nim. Nakoniec vyzdvihli výhody jednotlivých produktov a pre jednotlivé skupiny klientov navrhli vlastné odporúčania. Nechýbali ani horúce novinky každej z prezentovaných bánk. Celá prezentácia sa uskutočnila za prítomnosti zástupcov Poštovej banky, a. s. Márie Herkovej, akvizičného poradcu a Barbory Santorisovej, klientskeho poradcu. Za Slovenskú sporiteľňu, a. s. prijal pozvanie ria-
školský rok 2012 / 2013 č.2
diteľ pre oblasť Banská Bystrica Mgr. Radoslav Babinčák. Pozvanie prijali aj členovia vedenia školy, vedúca predmetovej komisie, triedna učiteľka, majsterky odbornej výchovy a žiaci prvého ročníka. K profesionálnemu priebehu prezentácie nepochybne prispeli aj rovnošaty, ktoré našim protagonistkám venovali prezentované finančné spoločnosti. Hostia pozitívne zhodnotili úroveň práce žiakov a ocenili ich odborné vedomosti, čo je určite veľkou motiváciou k ich ďalšej tvorivej činnosti. Nemenej dôležité je aj to, že sme týmto spôsobom prezentovali našu školu a študijný odbor pred zástupcami partnerských organizácií, v ktorých sa môžu naši absolventi neskôr uplatniť.
Autor: Bc. Vlasta Vilhanová Foto: Mgr. art. Peter Lukáč
18
zo života školy
Literárna súťaž Kováčova Bystrica
V tomto školskom roku sme sa prvýkrát zúčastnili aj literárnej súťaže Kováčova Bystrica. Žiačky I.F triedy Nicole Jadroňová a Bianka Kováčiková prispeli do nej vlastnou literárnou tvorbou. Jednalo sa o IX. ročník umeleckej súťaže v prednese recitátorov poézie, prózy a vo vlastnej tvorbe. Šikovné dievčatá sa na základe pozvánky zúčastnili workshopu k vlastnej literárnej tvorbe, ktoré sa uskutočnilo dňa 18.3. 2013 v ŠVK - Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici. Prečítajte si, ako vnímali celú súťaž šikovné budúce spisovateľky. Autor: Mgr. Agáta Scholtzová
Svet písania Vchádzame do knižnice. Je tam už veľa ľudí. S Biankou skrývame nervozitu za tichý smiech. Postavíme sa do radu a po zapísaní dostaneme croissnat a malinovku. Kráčame vysokým schodiskom a keď prejdeme cez vysoké dubové dvere, vstúpime do
19
miestnosti plnej svetla. Sedí alebo stojí tu už niekoľko desiatok ľudí, len pár stoličiek je voľných. Sadneme si. Obzeráme sa, občas sa zasmejeme na komentároch niekoho z prítomných. So škripotom niekto zatvorí dvere. Privítajú nás. Predstavia organizátorov. Poprajú nám veľa šťastia a nových skúseností. Vysoké tmavovlasé dievča nás odprevadí na druhé poschodie. Sadneme si do oranžových sedadiel. Po nekonečnom príhovore sa začne seminár a voľná diskusia pod záštitou mladých autorov prózy a poézie. S pochvalou a skvelým hodnotením po prestávke radostne odchádzame opäť do veľkej sály. Tam sa stretneme aj s interpretmi poézie a prózy. Po ocenení a bravúrnom vystúpení sa rozlúčime. Poslednýkrát sa usmejeme na mladého dobrovoľníka z centra pre mladých, zakýva nám a rozprávajúc sa, vyjdeme do ulíc Banskej Bystrice. Cestou na zástavku MHD, už bez strachu či nervozity, rozoberáme dnešné hodnotenie. „Čakala som väčšiu kritiku!“ „Väčšiu? Veď nás len chválili. Myslela som, že to nezvládneme.“ Tak a zvládli sme to. Spoznali sme nových ľudí a stretli sme sa so známymi autormi. Vypočuli sme si hodnotenia našich a mnohých iných príspevkov. Získali sme nové skúsenosti v tom, čo nás baví. Škoda, že sa opäť takto stretneme až o rok. Už dnes však plánujeme, čo budeme písať nabudúce. A toto je pozvánka aj pre vás, milí spolužiaci. Radi píšete? Nechcete vaše myšlienky dávať len do šuplíka? Podeľte sa s nami o ne a možno zažijete to, čo sme zažili dnes my. Verte, stojí to za to! Autor: Nicole Jadroňová
školský rok 2012 / 2013 č.2
Olympiáda v anglickom a nemeckom jazyku Dnešná moderná doba vyžaduje ľudí vzdelaných. Znalosť cudzích jazykov je nevyhnutnou podmienkou uplatnenia sa na trhu práce. Veď už staré príslovie hovorí: Koľko jazykov ovládaš, toľkokrát si človekom. Možnosť naučiť sa cudzie jazyky ponúka každá stredná škola. Tá naša nie je výnimkou. Žiaci tu majú možnosť študovať anglický a nemecký jazyk a svoje jazykové zručnosti si zdokonaľujú aj na výmenných pobytoch v Nemeckej a Českej republike. No a tí najlepší sa každoročne zúčastňujú na jazykových olympiádach. V tomto školskom roku sa 13. decembra 2012 uskutočnilo Školské kolo olympiády v anglickom a v nemeckom jazyku. Súťažiaci absolvovali päť súťažných kôl: počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením, test, vizuálny podnet a voľné rozprávanie na danú tému. Víťazom v anglickom jazyku sa stal Miroslav Macák z III. B triedy a najlepší v nemeckom jazyku bol Thomas Heczko zo IV. E triedy. Obidvaja postúpili ďalej do obvodného kola, ktoré sa uskutočnilo 23. januára 2013 na SOŠ hotelových služieb a obchodu v Banskej Bystrici. No a nedali sa zahanbiť ani tu. Miroslav Macák sa stal víťazom a na krajskom kole skončil ako druhý. Tiež Thomas Heczko obsadil pekné druhé miesto. Obidvaja víťazi nám potom prezentovali svoje jazykové znalosti aj na oslavách 45. výročia školy a my veríme, že sa určite v tom našom veľkom svete nestratia. Autor: Bc. Vlasta Vilhanová
20
zo života školy
Matematický klokan Keď sa v roku 1994 uskutočnil prvý medzinárodný ročník súťaže Matematický klokan, zúčastnilo sa na ňom „len“ 565 100 žiakov z ôsmich krajín (z toho 500 000 žiakov bolo z Francúzska, kde súťaž v roku 1991 vznikla). Asi by vtedy málokto uveril, že v marci 2013 už bude súťažiacich viac ako sedem miliónov a budú pochádzať z päťdesiatich krajín Európy, Ázie, Ameriky a Afriky! Matematický klokan je dnes najväčšou žiackou súťažou na svete , ašpiruje na zápis do Guinnessovej knihy rekordov. Sme hrdí na to, že k tomuto číslu už pätnásť rokov prispieva aj Slovensko. Hoci je počet slovenských riešiteľov z globálneho hľadiska malý, pri zohľadnení počtu obyvateľov sa nemusíme hanbiť. A hanbiť sa nemusí ani naša škola. Do súťaže sa v tomto školskom roku prihlásilo trinásť žiakov prvého a druhého ročníka do kategórie Kadet 012 a osem žiakov tretieho a štvrtého ročníka do kategórie Junior 034. Najlepšie sa umiestnili Matúš Tὂrὂk, Jakub Čupa a Simona Štimelová, všetci z II. B triedy a Adam Homola z I. C triedy, ktorí reprezentovali kategóriu Kadet 012. Autor: Bc. Vlasta Vilhanová Foto: Archív
21
školský rok 2012 / 2013 č.2
Žiaci našej školy sa zúčastnili na 17. veľtrhu cvičných firiem v Žiari nad Hronom
oblečenie našich žiakov. Celý veľtrh končil vyhlásením víťazov v jednotlivých kategóriách. Naši žiaci neboli smutní, že nepočuli názov svojej firmy, pretože nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa. Dalo im to veľa skúsenosti, ktoré sa dajú získať len na takýchto podujatiach. No a tie im pomôžu k ešte väčšej usilovnosti v budúcom školskom roku. Potvrdili to aj pocity žiačok, ktoré sa celého podujatia zúčastnili:
Súkromná obchodná akadémia v Žiari nad Hronom aj v tomto školskom roku usporiadala v poradí už 17. veľtrh cvičných firiem. Veľtrh bol súčasne aj 5. kontraktačným dňom pre cvičné firmy z Banskobystrického, Žilinského a Trenčianskeho kraja. Prvýkrát v histórii našej školy sa tohto podujatia zúčastnili aj naši žiaci so svojou firmou U starej mamy. Sedem žiakov zo študijného odboru pracovník marketingu mobilného operátora počas školského roka usilovne pracovalo na krúžku pod vedením Ing. Karolíny Hukelovej, aby mohli využiť túto príležitosť. Mohli tak svoju cvičnú firmu naostro prezentovať v školských podmienkach, preveriť si svoju konkurencieschopnosť, prezentačné i obchodné zručnosti, uzatvoriť výhodné obchody, nájsť si nových obchodných partnerov a v neposlednom rade aj uzatvoriť osobné priateľstvá. Cvičná firma U starej mamy, ktorej sloganom bolo „Stará mama vie, čo treba, kúp si u nás, čo ti treba“, ponúkala na predaj ľudové výrobky. Veselú náladu dotvárala ľudová hudba, ktorá bola súčasťou prezentácie. Pocit, že sa práve nachádzate v tradičnej slovenskej dedine, umocňovalo aj dobové
Na celé podujatie sme sa veľmi tešili, no napriek tomu náš prvý pocit nebol veľmi dobrý. Keďže sme na túto akciu išli prvýkrát, poriadne sme ani nevedeli, do čoho ideme. Keď sme dorazili na veľtrh, rozložili sme si naše výrobky, spravili výzdobu, prezliekli sme sa do krojov a začali ponúkať naše výrobky. Mali sme veľkú trému. No atmosféra, ktorá tam vládla spôsobila, že o chvíľu z nás opadol všetok stres a strach. Snažili sme sa vyhovieť každému zákazníkovi, ktorý nás navštívil. Ani sme sa nenazdali a bol koniec. Hoci sme nezískali žiadnu cenu, dostali sme slovnú pochvalu od porotcov, že sme boli pripravení na veľmi dobrej úrovni. Autor: Bc. Vlasta Vilhanová Foto: Matej Bobek
22
zo života školy
Šiesty ročník medzinárodnej súťaže iBobor
Odborný výcvik formou produktívnych prác
Naša škola sa už piaty rok zapojila do medzinárodnej súťaže iBobor. Tento školský rok prebiehala súťaž od 12. do 16. novembra 2012. 12. novembra súťažili žiaci v kategórii Senior (3. a 4. ročníky) a 13. novembra v kategórii Junior (1. a 2. ročníky). Žiaci, ktorí sa chceli zúčastniť súťaže sa museli prihlásiť u školského koordinátora, ktorým bola PaeDr. Marta Petrová. Do tohto termínu sa nahlásilo 62 žiakov školy. V dňoch od 12. do 16. novembra boli aktivované na webovej stránke www.ibobor. sk online testy. Každý registrovaný žiak pred súťažou dostal súťažný kód, pod ktorým sa prihlásil. Po úspešnom prihlásení mu systém spustil elektronický test, v ktorom bolo pätnásť otázok. Otázky boli ľahké, stredné aj ťažké. Za ťažké otázky bolo možné získať viac bodov. Za nesprávnu odpoveď sa strhávali body, za neriešené zadania sa body nestrhávali. Každý účastník dostal pred začatím 20 bodov, ku ktorým sa body pripočítavali alebo odpočítavali, maximálne mohol získať 80 bodov. Čas určený na riešenie testu bol štyridsať minút. Po skončení testu sa súťažiaci hneď dozvedel, na koľko bodov sa mu podarilo test vyriešiť.Súťažné úlohy sa líšili svojím zameraním, náročnosťou i spôsobom riešenia. Kým niektoré z úloh mali formu otázok s výberom odpovede zo štyroch možností, súťažiaci sa mohol stretnúť aj s interaktívnou úlohou, v ktorej mal presunúť, usporiadať alebo doplniť časť riešenia. Úlohy možno tematicky zaradiť do niekoľkých oblastí. Niektorí žiaci milo prekvapili, iní boli sklamaní. Snaha sa nedá uprieť nikomu, a preto sa chcem všetkým poďakovať za účasť, zodpovedný prístup a reprezentáciu školy v tejto medzinárodnej súťaži.
Ako ste si určite všimli, pri prechádzaní areálom školy lemovali vaše kroky na mnohých miestach výkopy. Možno ste si položili otázku: „Čo sa deje?“ Nikto nehľadal skryté poklady a nie sú to ani zákopy pre tohtoročných maturantov. Odpoveď je jednoduchá. Dôvodom výkopových prác je inovácia existujúcich a inštalovanie nových kamier. Prebiehajúca inovácia využíva optické technológie, na základe ktorých bude fungovať celý kamerový systém. Pri prácach bol na sto percent využitý silový potenciál žiakov tretích a štvrtých ročníkov študijného odboru MPS a TITT. No a na realizáciu tejto „prácičky” odborne dohliadal majster odbornej výchovy Mgr. Martin Popovič. Žiaci mali možnosť spoznať, ako chutí lopata a krompáč a prehĺbiť si svoje vedomosti z oblasti optických sietí. Ale hlavne získať odborné zručnosti.
Autor: PaedDr. Marta Petrová
Autor: Lukáš Černák, III.D
23
Dovidenia, štvrtáci!
školský rok 2012 / 2013 č.2
dvojice, Filip. ,,Neboj sa, určite to nebude až také zlé.“ Neďaleko zastavujeme Mateja. „Všetko ma ešte len čaká, no nebojím sa. Pripravoval som sa celé štyri roky, bol som vyznamenaný a vybral som si dobrý študijný odbor. Chcem pokračovať Po nekonečne dlhej zime sme sa konečne dočkali v štúdiu na vysokej škole a zatiaľ budem teplého počasia. Vďaka takmer letným dňom, za- fotiť spoločenské akcie. Grafiku chcem čínajú naši žiaci čoraz častejšie myslieť na letné robiť aj v budúcnosti.“ prázdniny, ktoré pre nich znamenajú slnko, oddych a nezabudnuteľné zážitky. Tohtoročné prázdniny však budú pre štvrtákov iné ako tie predchádzajúce. Budú posledné. No skôr než sa ich dočkajú, musia absolvovať maturitnú skúšku. My sme si nenechali ujsť túto príležitosť a vybrali sme sa zistiť, ako tento dôležitý medzník vo svojom živote prežívajú. Pred učebňou č. 112 sedí skupinka žiakov zo IV. A, študijný odbor grafik digitálnych médií. Za dverami ich spolužiak ma- Pred učebňou č. 312 pätica žiakov štuturuje z anglického jazyka. ,,Tak ako prebiehajú dijného odboru TITT čaká na oznámenie maturity?“ oslovili sme Filipa. „Odborné už mám výsledkov maturitnej skúšky z nemeckéza sebou. Bol som pripravený, preto nebol dôvod ho jazyka. Skôr ako im ich predsedníčka na nejaký strach alebo stres. Horšie to však bude maturitnej komisie PhDr. Elena Hronská z anglického jazyka. Všetky dobré témy už boli oznámi, stihnú nám povedať, že majú výzodpovedané. Bude to ťažké, ale nemám na výber borné pocity, vytiahli si dobré otázky a a tak si musím veriť.“ dnes ich už žiadna skúška nečaká.
Dvere sa otvárajú a vychádza z nich usmiaty Matej. Pred dverami na neho čaká spolužiak. Obidvoch ich poznáme ako protagonistov ,,hriešneho tanca“ na školských oslavách. Tak čo bolo ľahšie? „Tanec bol určite jednoduchší. Matej už absolvoval skúšku z anglického jazyka a veľmi dobre. Mňa to však ešte len čaká. Som smutný, naozaj pôjdem radšej tancovať ,“ hovorí druhý z
Všetkým maturantom prajeme, aby sa im splnili všetky predstavy o budúcnosti či už pri štúdiu na vysokých školách alebo v zamestnaní. A aby sa na našu školu radi vracali, aj keď už nebudú našimi žiakmi. Autor: Bc. Vlasta Vilhanová Foto: Bc. Miloslav Lichý
24
Život v školskom internáte
Krst abiturientov budúcich
Dňa 21.11.2012 nastal ten vysnívaný deň ,,D“, na ktorý sme všetci netrpezlivo čakali. Najmä naši prváci. Na internáte sa konalo KABU. Tak ako každý rok, ani tento nebol výnimkou a privítali sme medzi nami nových žiakov. Poniektorí boli vystrašení, pretože nikto nevedel, čo ho čaká. Žiaci tretích ročníkov si pre našich prvákov pripravili zábavný program. Na odplatu si pre nás pripravili číslo do programu naši prváci, najmä chlapci z Horehronia, ktorí každého zaujali svojim spevom. O pestrejšiu atmosféru sa postaral aj ďalší žiak, ktorý nám zanôtil a zahral na gitare. Po programe nastalo však to, čoho sa väčšina obávala. Prišli na rad pripravené úlohy.
Chlapci mali odvahu a do úloh sa zapájali dobrovoľne, no u dievčat to už bolo ťažšie. Jednou z najzaujímavejších úloh bolo kŕmenie šľahačkou. Vybraní prváci si posadali po dvojiciach oproti sebe, oči sa im zaviazali šatkou a navzájom sa mali nakŕmiť. Je snáď jasné, že šľahačka skončila aj na oblečení, na tvári, no v tom horšom prípade ešte aj na vlasoch. Nakoniec prišlo to, na čo sme sa všetci najviac tešili - diskotéka. Po diskotéke všetci zhodnotili, že KABU bolo vydarené a tešíme sa už na ďalšie, ktoré sa bude konať budúci školský rok. Autor: Mgr. Hilda Dienová
25
školský rok 2012 / 2013 č.2
Turnaj v stolnom tenise Ubehol rok a my sme opäť dostali pozvánku do Zvolena na stolnotenisový turnaj žiakov, ktorí sú ubytovaní v internáte. Trinásty ročník tohto podujatia dostal prívlastok „medzinárodný“, pretože okrem sedemnástich slovenských účastníkov mala zastúpenie i Česká republika so školským internátom z moravského Zlína.
Pred slávnostným otvorením turnaja odznela štátna hymna v podaní žiačky súkromnej umeleckej školy a tiež orchestrálna skladba v podaní žiakov tejto školy. Potom už pani riaditeľka internátu Mgr. Katarína Fričová všetkých srdečne privítala a zaželala nám veľa športových zážitkov. Stolnotenisová zostava nášho internátu mala v porovnaní s vlaňajším rokom jedinú zmenu v dievčenskom osadenstve, keď Darinku Rafajovú nahradila prváčka Nikola Chýliková, ktorú doplnila skúsená „harcovníčka“ Michaela Kľučková. Družstvo chlapcov tak ako minulý rok tvorila dvojica – Lukáš Petrek a Patrik Kriška. Súťaž chlapcov i dievčat sa hrala v štyroch skupinách, ktorých víťazi sa stretli vo finálových bojoch o konečné umiestnenie. Celkovo sa do bojov zapojilo sedemnásť dievčat a dvadsaťjeden chlapcov.
Ani jeden z našich zástupcov sa v skupinových súbojoch nestratil. Nikolka i chlapci vyhrali zhodne dva zápasy, ale takisto dva prehrali, čo na postup nestačilo. Všetkých však zaskočila Miška Kľučková, ktorá dokázala vyhrať bez straty jediného zápasu najpočetnejšiu skupinu dievčat a zabezpečila si tak postup do finálovej štvorky. V nej to však mala veľmi ťažké, keďže v luxusnej spoločnosti boli aktívne ligové hráčky. Na ich čele bola reprezentantkaou Slovenska, ktorá sa stala bezkonkurenčne víťazkou dievčenskej časti. Úspechom bolo, že práve proti nej hrala Miška celkom vyrovnaný zápas, i keď bolo vidno polovičné nasadenie víťazky z Košíc. Medzi chlapcami suverénne kraľoval tiež ligový hráč, ktorý reprezentoval domovský internát zo Zvolena. Víťazi boli odmenení vecnými cenami. Naše družstvo viedol vedúci stolnotenisového krúžku, pán vychovávateľ Tibor Kútik a nešetril dobrými radami. Boli sme vyhodnotení ako najlepší v povzbudzovaní. Ale pochvalu si zaslúžime aj za vynikajúce správanie a športové vystupovanie. Okrem toho, štvrté miesto Mišky je v takejto veľkej konkurencii veľmi pekné a na budúci rok jej zabezpečí nasadenie do skupiny. Je veľmi dobré, že nám naša škola umožňuje zúčastňovať sa na takýchto podujatiach, kde okrem športových zážitkov a získavania skúseností, vznikajú i nové priateľstvá. A získali sme ešte jeden dôležitý poznatok. Viete aký? Že na tom našom „intráku“ sa nám žije „véééééľmi fajn“!!! Autor: Tibor Kútik
26
Študentským perom
Keď nás kopne múza Anjelská láska Videl ju tam stáť. Smiala sa. Zrazu chcel vedieť ako sa volá, spoznať ju. Prešli dva týždne, stretli sa. Odvtedy boli každý deň spolu. Trvalo to dvadsaťštyri mesiacov a stále viac túžil byť iba s ňou. No prišla malá hádka. „Tak si bež za iným!“ povedal jej v tú noc. Dodnes si to neodpustil. Odišla. „Dobrý večer, polícia,“ ozvalo sa v telefóne. Neveril, že hovoria o nej. „Keď sme našli sme jej auto, ešte žila,“ vyslovil policajt bez emócií. Ruka, v ktorej držal slúchadlo ho prestala počúvať. Spadlo na zem. Ozýval sa z neho cudzí hlas: „Haló?“ On už nevnímal. Nemusel, lebo vedel, čo sa stalo. „Laura!“ vykríkol. Jej meno sa nieslo v ozvenách. Plný sĺz sa zlomil v kolenách. Sedí na zemi, srdce mu ovládol strach. Odišla mu tam hore. Ani nevie kam. Odvtedy bol sám. Zvláštne je, že sa prestal báť tieňov. To, že sa cíti fajn, nehral len pred sebou. Veď nikto tu nebol naozaj pre neho. Všetci ho len odsudzovali. Hovorili, že keď to dopustil, tak ju nikdy nemiloval. Stratil priateľov a neveril, že ich niekedy mal. Na to, že bol kedysi šťastný, smutne spomínal. Bola iná ako ostatné. Bola zázračná. Vedel, že takú už nenájde. Jej anjel odletel a on teraz čaká na toho svojho. Zaspával s prázdnotou v srdci a so slzami v očiach, netrávil čas doma a túlal sa po nociach. Prosil Boha o chvíľu, aby tu bola znova, no dočkal sa len mlčania odtadiaľ zhora. Chcel s ňou ísť na výšku a obcestovať svet.
27
Tieto chvíle s ňou prial by si aj hneď. Chcel si na ne počkať. Vraj na dobré sa oplatí. Teraz to však ľutuje, lebo vie, že ona sa už nevráti. Prestával veriť, veď nemalo to zmysel. Čo mohol čakať, viera je len ďalší výmysel. Nevedel sa smiať, iba po večeroch písal básne, stále viac zabúdal, že aj obyčajné dni boli krásne. Každá jedna výčitka od každého smerovaná, bola ďalšia hlboká v duši rana vyrývaná. „Je to tvoja vina!“ počúval z každej strany. Vedel, že áno a to mu zapaľovalo rany. Chcel mať len ju a teraz nemá nikoho, mal by ešte žiť? Pýta sa: „Veď pre koho?“ Pomáha mu biely prášok, čo zaceľuje rany. Iba v tmavých uličkách hľadá bezpečie s nádejou, že čas tak rýchlejšie utečie. Záchrana však neprichádza a on stráca dych. Všetkému je koniec, jeho srdce prestalo biť. Ona bezcieľne blúdi, stále na neho myslí. Zrazu ho zbadá či je to len v jej mysli? „Michal!“ zakričí a uteká za ním. Snáď sa jej sníva, že je so svojím drahým? „Prosím odpusť,“ bozkáva ju na slzy, „ani nevieš ako veľmi ma to mrzí.“ „Všetko je v poriadku, nič sa nestalo!“ hovorí. Aby boli bez seba? To by sa nedalo. Opäť sú spolu. Rýchlo ju bozkáva, silne ju stíska. Ona hovorí, že si je istá. Stále ju miluje a aj ona jeho. Už nemusí byť ani deň bez neho. Ruka v ruke vošli za brány. Teraz už nie sú prekážky. Vedia, že jedného dňa budú spolu pred oltárom a pred Bohom si povedia svoje áno.
školský rok 2012 / 2013 č.2 Končí sa príbeh. Z oboch sú už anjeli, lietajú si svetom. A na tom sa už nič nezmení. Autor: Nicol Jadroňová, I. F Kresba v pozadí: Kristína Houžvová, I.A
Virtuálny svet
(poviedka na pokračovanie)
Zo spánku ho vytrhol zvláštny zvuk. Zdalo sa mu, že počuje rinčanie zbraní a erdžanie koní. ,,Bol to len sen,“ pomyslel si a znovu si ľahol. Bola hlboká noc a on bol veľmi unavený. Avšak rinčanie kovu o kov neustávalo, ba pridali sa aj výkriky ľudí. Preto sa postavil a chcel sa pozrieť z okna, ale uvedomil si, že nie je vo svojej izbe, ale v stane. Namiesto stien boli závesy rôznych farieb a rozmerov. Vedľa postele bol malý stolík s krčahom na vodu, aký sa dal vidieť v stredoveku. Patrik sa zľakol a rozhodol sa utiecť. Obul si topánky, ktoré boli pred vchodom do stanu. Najprv opatrne vykukol. Napravo od seba uvidel hustý les a naľavo zas poľnú cestičku. Vybral si poľnú cestičku pre svoj útek, aj keby ho to malo dostať kdekoľvek. Hlavne, že bude z tohto podivného miesta preč. Opatrne a rozbehol, ale zrazu sa musel ukryť za najbližší strom. ,,To nemôže byť pravda!“ pomyslel si. Znova sa pozrel za seba. Už vedel, z čoho pochádzalo to podivné rinčanie. Na pláni pred ním sa odohrávala bitka. Nebol to obyčajný súboj. Na bojovom poli sa stretli dve vojská. Muži a ženy spolu bojovali a odrážali nepriateľské útoky. Nebolo to také nezvyčajné, vojny boli a zrejme aj budú, ale druhé vojsko pozostávalo zo škriatkov,
akých videl vo svojej hre. Avšak títo vyzerali ináč. Boli väčší, strašidelnejší a na hlavách mali veľké rohy. Patrikovi to stačilo. Nikdy nepatril medzi najodvážnejších ľudí a toto ho priam desilo. Útek! Na nič iné v túto chvíľu nemyslel. Len sa odtiaľ dostať čo najrýchlejšie preč. Ako tak ustupoval, stúpil na vetvičku, ktorá praskla. Myslel, že to v tom hluku a reve aj tak nikto nezačuje, ale jeho želanie nevyšlo. Dve príšery sa s víťazným zavytím hnali k nemu. ,,Pomóc!“ zakričal a snažil sa ujsť. Tie monštrá však boli príliš rýchle a o chvíľu ho chytili. Jeden z nich dvíhal svoj meč a Patrik si myslel, že nadišla jeho posledná chvíľka. Vtom sa ale niečo stalo. Škriatok, ktorý držal Patrika, sa z neznámeho dôvodu zvalil na zem a pustil ho, až spadol. Druhý škriatok sa ohnal mečom, ktorým ho chcel zasiahnuť, ale minul. Prudko sa otočil, že ho prebodne, no vtedy sa zrútil na zem ako vrece zemiakov. Patrik sa postavil a pozrel sa na mŕtve telá. Prvý mal v bruchu sečnú ranu a druhý bol prepichnutý šípom. Prišlo mu zle od žalúdka. Oprel sa o strom a zavrel oči. ,,Nie nie nie! To sa mi len sníva!“ Vtom začul kroky. Otvoril oči a všimol si, že pred ním stoja dve postavy. Vzal rýchlo palicu, ktorú mal pri nohách a prichystal sa na obranu. ,,Ak si myslia, že sa nebudem brániť, sú na omyle,“ pomyslel si. Postavy podišli bližšie a on si uvedomil, že sú to ľudia. Prvý z nich bol muž, ktorý mal v oboch rukách meče od krvi. Druhá postava bola žena, ktorá mala v rukách luk so šípom. Zo všetkého sa zmätku sa Patrikovi zatočila hlava a odpadol.
Autor: Matúš Feňák II.A Kresba v pozadí: Zuzana Nemčoková I.A
28
Študentským perom
Život je zmena Chalan s gitarou v ruke a s číslom 03216 prilepeným na hnedom tričku. Spieval pesničku od Desmodu. Zmenil Daniele život. Martin Harich. Pre niekoho je to len namyslený „pamprlák“ zo SuperStar, pre niekoho je to najúžasnejší chalan na svete. Pre ňu je to chalan, ktorý jej pomohol nájsť pravé ja. Daniela sedela s kamarátkou Barborou neďaleko ich sídliska na lúke, ktorá bola obsypaná kvetmi. Slnko zapadalo za vysoké kopce a okolo nich vládlo ticho. Bolo počuť len šušťanie listov a vtáčí spev. V tom to ticho prerušil Barborin hlas: „Nechápem, ako ti mohol spevák z nejakej show ovplyvniť život.“ Nadýchla sa a po chvíli povedala: „Vieš, pred dvoma rokmi som bola stratená vo svojom vlastnom svete. Bola som tichá a utiahnutá. Bola som dievča, ktoré sa nevedelo odviazať a ukázať svoje pravé ja. Videla som len štyri steny svojej detskej izby a rodičov. Len zriedkavo sa našli chvíle, keď som sa usmievala. Mala som pár pravých kamarátov z triedy. Záľub som nemala veľa. Mala som rada hudbu, robila som školský časopis od piatej triedy a sem-tam som prečítala nejakú knihu. Všetko ma po chvíli omrzelo. Nevedela som nájsť miesto, kde by som patrila. Jedným slovom, bola som divná,“ dohovorila a zamyslene sa pozrela na kamarátku. „A bum, prišla show SuperStar a všetko sa zmenilo, či?“ spýtala sa jej ona. „Fakt to chceš všetko vedieť?“ pozrela na ňu ironicky.
29
Barbora nepovedala nič, len prikývla. A tu začína Danielin príbeh. Dovtedy nepozerala televíziu. Radšej počúvala hudbu. Avšak niekedy v marci začal nový ročník obľúbenej show SuperStar, v ktorej spieval aj mladý, nádejný spevák Martin Harich. „Prišiel casting, semifinále a hneď si ho obdivovala?“ spýtala sa Barbora. „Ak mám povedať pravdu, zo začiatku show som ho až tak nemusela. Dokonca sa mi zdal nesympatický. No napriek tomu sa mi páčil jeho hlas. Ten som hltala. Ako postupoval do ďalších súťažných kôl, pripadal mi čoraz viac zaujímavý a začínala som ho mať ako speváka rada. Čím viac som sa zaujímala o tohto chalana, tým bližšie som bola k mojej životnej zmene,“ odpovedala. Po skončení show začal jej idol koncertovať. Ona samozrejme nemohla na jeho prvom koncerte chýbať. Koncert Martina Haricha a jeho kapely Musitany Hope bol v Martinovom rodnom meste. Na istých Stoličných dňoch v Liptovskom Mikuláši. Prišli tam o hodinu skôr, a tak si s kamarátkou obsadili tie najlepšie miesta. Boli priamo pod pódiom. Hodina prešla ako nič a koncert sa začal. Martin vybehol na pódium plný energie a hneď to odpálil pesničkou od Green Day. Spievala, skákala a zabávala sa pod pódiom s jej kamarátkou a s kopou iných fanúšičiek. Videla ako spieva, skáče a behá po pódiu. Uvedomila si, že na Martinovom koncerte je akoby všetko dovolené a že je tam všetko možné. „Po koncerte si sa s ním stretla?“ chcela vedieť Barbora. „Nie. Na tomto koncerte žiaľ nebola autogramiáda,“ odvetila. „Kedy si sa s ním potom stretla?“ Barbora bola čoraz nedočkavejšia. „Po mesiaci,“ priznala Daniela s úsmevom. Spomenula si na ten koncert v Martine. Ne-
školský rok 2012 / 2013 č.1 mohla naň zabudnúť, veď práve tam stretla Martina „face to face“. Prišla k nemu a on sa na ňu usmial. Objal ju. „Musel to byť úžasný pocit, keď si šla domov,“ pošepla Barbora. „Ha! To bol pocit, keď som v ruke stískala mobil a pozerala na fotku, na ktorej sme boli spolu!“ zasmiala sa Daniela. Barbora už snívala jej sen s ňou. Je pravda, že polovicu svojho času trávila s notebookom na jeho fanpage a s priateľmi z internetu, ale našla svoj svet, v ktorom sa cítila spokojná. Uspokojoval ju pocit, že bola s ľuďmi, s ktorými ju spájala vzájomná dôvera a obdiv k jednému človeku. Vďaka nemu a ľudom, ktorých spoznala, zistila, aké je priateľstvo dôležité. Už nebrala kamarátov za samozrejmosť. Daniela začala hľadať aktivity, ktoré ju robia šťastnou. Hudba je presne to, čo mala celý čas pod nosom a ona až vďaka Martinovi zistila, že práve tá tvorí veľkú časť jej života. Začala sa venovať hre na klavír. Začiatky boli ťažké. No dnes je rada, že to prekonala a dostala sa s hraním tam, kde je teraz. Milovala ten pocit, keď si sadla za klavír a začala hrať pesničky, ktoré sú pre ňu výnimočné. Čoraz častejšie chcela počuť ten sladký zvuk, ktorý vychádza z útrob toho tajomného hudobného nástroja. Začala viac čítať knihy, pretože v nich nachádza odpovede na otázky života. Naučila sa svoje myšlienky a pocity vypľuť na papier v podobe príbehov, básni či textov piesní. „A zmenila sa aj tvoja povaha?“ opýtala sa Barbora „Hej, som iný človek. Zmenila som sa,“ odvetila Daniela Uvedomovala si, že už nie je tiché a utiahnuté dieťa, ktoré sedí a číta fanpa-
ge Martina Haricha, sleduje jeho príspevky. Martina teraz berie ako chalana, ktorý si žije svoj sen. Je ukecaná a bláznivá teenagerka, ktorá sa snaží žiť naplno. Deň bez úsmevu a bez priateľov berie za stratený. Našla svoje miesto, kde patrí a je s ním úplne spokojná. Teraz žije úžasný život. Našla svoje pravé ja. „Za toto všetko ďakujem práve jemu, Martinovi, pretože on mi pomohol zaradiť sa medzi dnešnú mladú mládež. On mi dal ten pocit voľnosti a ukázal mi, že naše sny sa plnia, keď to skutočne chceme. A tiež som si uvedomila, že žiadne sociálne siete nenahradia skutočných kamarátov, ktorých môžeš objať, usmiať sa na nich a spoločne sa smiať z celého hrdla,“ dodala. Barbora ešte celý večer myslela na príbeh, ktorý si vypočula na lúke. Pochopila, že pre Danielu je teraz život hra, ktorú hrá tak, aby aj na jej pohrebe pán farár povedal: „Zmerajte jej tep, lebo ona si z nás isto robí žarty!“
Autor: Bianka Kováčiková, I. F Kresba v pozadí: Klaudia Zvarová, I.A
30
Študentským perom
Ostrá priateľka Jakub bol iný ako jeho rovesníci. Nikdy ho nezaujímali bežné problémy bežných ľudí. Mal svoj vlastný štýl. Žil si vo svojom vlastnom svete. Poznala som ho prakticky od detstva. Bol odo mňa o rok mladší, ale rástol rýchlejšie, a tak sa zakrátko stal mojím veľkým bratom. Obaja sme boli odlišní, no rozumeli sme si. Akoby naše srdcia bili v rovnakom rytme piesne priateľstva. On bol ten, ktorý si život užíval naplno. Ja som bola vždy tá rozumnejšia. On problémy obchádzal. Ja som ich riešila. On ma učil lietať vysoko v oblakoch. Ja som ho držala nohami pevne na zemi. On sa tešil z prítomnosti. Ja som sa bála z budúcnosti. Dovtedy som Jakuba nikdy nevidela zamračeného. Ani som nepočula, že by sa na niečo sťažoval, necítila som z neho nervozitu. Žil si pohodový, bezstarostný život s punkovým nádychom. Všetko sa začalo meniť v poslednom ročníku na základnej škole. Už to nebol ten chlapec, ktorý veril, že sny sa dajú plniť. Bol pochmúrny, zamračený a tichý. Jedným slovom depresívny. Zo začiatku som si myslela, že to nič nie je. Veď každý má právo na zlé dni. No ono sa to časom všetko len zhoršovalo. Nebolí vidieť meniť sa človeka, bolí vidieť meniť sa priateľa aj s citmi, ktoré ku vám prechovával. Už sme neboli Jakub a Klárka – nerozlučná dvojica, ale len Jakub a Klára, každý sám za seba. Po niekoľkých týždňoch prestal chodiť do školy. Nebral mi telefón, neotváral dvere. Robila som si o neho starosti. Akoby z jedného dňa na druhý zmizol. Bol to takmer mesiac, čo som stretla jeho mamu na sídlisku. Tvár mala popolavú, oči opuchnuté a v nich slzy. Pôsobila unavenie. Muselo to byť dávno, čo sa dobre
31
vyspala. Zavolala som na ňu. Keď si ma všimla, zamávala som jej. Na jej perách sa zjavil nepatrný úsmev. Pýtala sa ma na školu a na to, prečo som sa u nich už dlho neukázala. Keď som sa opýtala na Jakuba, strhla sa. Mlčala. Zachvela sa. Veľmi dobre zvažovala odpoveď. ,,Jakub sa sebapoškodzoval. Zistila som to pred niekoľkými týždňami. Vbehla som mu do izby bez zaklopania. Akurát sa prezliekal. Pozdĺž jeho rúk a nôh boli rany nepríjemné na pohľad.“ Hlas sa jej triasol. Pýtala sa, kde spravila chybu. Plakala. Zazvonil jej mobil. Už musela ísť. Stála som tam ako obarená. ,,Prečo?“ pýtala som sa. Jedna otázka však prerazila všetky ostatné - čo ako to urobí znova? Keď som vošla do jeho izby, ležal na posteli. Oči mal zavreté a v ušiach mal slúchadlá. Závesy boli zatiahnuté. V izbe bolo šero. Sadla som si na posteľ a pohladila som ho po bruchu. Otvoril oči a usmial sa. Dal si dole slúchadlá a
školský rok 2012 / 2013 č.1 zasvietil lampičku. Až teraz som si všimla biele jazvy na jeho opálených rukách. Pozrela som sa na neho spýtavým pohľadom. ,,Vieš,“ začal, ,,niekedy len tak ležím v posteli a neviem zaspať, len myslím na to, aký mám zbabraný život, ako každému idem na nervy a ráno budem musieť znovu vstať, zas a znova, stále dookola. A niekedy mi fakt strašne rýchlo bije srdce, hlavne v noci a myslím na to, že sa ráno nezobudím. Aké fajn by to bolo odísť. Proste zaspať. A koniec.“ Ostala som ticho. Na okamih som si bola istá, že mu preskočilo. Videla som nás ešte pred niekoľkými mesiacmi. Ako sme boli spolu šťastní a teraz som sa pozerala na kôpku nešťastia. ,,Psychiater mi tvrdí, že mám prečo žiť. Ale ja ti neviem, stále ma nevie nik presvedčiť,“zavzdychal.,,Prestaň! Uvedomuješ si koľkým ľudom takto ubližuješ?“ ,,Áno? Koľkým? Otca som nikdy nepoznal a matka na mňa kašle. Nemám nikoho!“ ,,Som rada, že som pre teba ,,nikto“! Aj keď je zvláštny pocit vedieť to, pretože pred pár mesiacmi som bola tvoje všetko!“ S plačom som vybehla z ich bytu. V okamihu mi zabzučal mobil. Prišla mi správa. Otvorila som ju. ,, Veď ja som to tak nemyslel, prepáč “ ,,Chod do pekla,“ odpísala som sa zabočila na našu ulicu.
jeden po druhom a raz, možno naschvál, zarezal až príliš hlboko. Chcela by som poznať jeho posledné myšlienky. Rozplakala som sa a slzy mi po stekali po lícach ako kvapôčky krvi. Vlastne to aj bola krv. Nie z rán tela, ale z rán duše. Pýtala som sa samej seba, ako som to mohla dopustiť. Ešte predtým, keď bolo všetko v poriadku alebo som si len myslela, že bolo, by mi Jakub zniesol aj modré z neba. Zdvihla som hlavu a zadívala som sa na oblohu, na ktorú sa budem dívať, aby som si zniesla kúsok z nej. Autor:Nicole Jadroňová, I.F Kresba: Dominika Kotorová, I.A
O dva týždne, keď som vychádzala z brány školy, volala mi Jakubova mama. Plakala. Opakovala len : ,,Klárka on sa zabil.“ Zrušila som hovor a sadla som si na obrubník. Nikto ho nedokázal presvedčiť. Nikto. Ani ja. Hrala som sa na múdru s očakávaním, že niekto bude ešte múdrejší. Nakoniec, Jakub bol aj tak vždy krok predo mnou. Mal svoj vlastný svet a svoje vlastné dôvody. Nebral do rúk svoju ostrú priateľku preto, že to patrilo k jeho štýlu ale preto, že viac nevedel niesť ťarchu svojich problémov. Vypúšťal ich
32
Študentským perom
Naša škola Škola naša, škola milá, na Tajovského ulici si sa zrodila. Nad Banskou Bystricou sa hrdo vypínaš, a nás žiakov k sebe zvolávaš. Mechanik, technik, grafik, manipulant poštový, to sú našej milovanej školy odbory. Na prax sa vždy tešíme, lebo sa niečo nové naučíme. Ak máme na intráku voľný čas, kúpime si denník Nový čas. Dozvieme sa nové informácie o spracovaní digitálnej animácie. Pracovať s počítačom už dávno vieme, ako ho prevádzkovať sa v škole dozvieme. Nechce sa nám učiť v lete ani v zime, no učiteľov v štrajku vždy podporíme.
Autor: Martin Štrba, III. B Kresba v pozadí: Patrik Turňa, I.A
33
školský rok 2012 / 2013 č.1
Príbeh s písmenom P Praha, pol piatej popoludní. Paula porodila Patrika. Patrik potrebuje prebaľovať, prenášať, proste potrebuje pozornosť. Peter predal prepychový príbytok. Pridal peknú porciu pôžičiek. Potrebovali peniaze. Preto Peter pustil prácu pernikára. Potom prijal prácu pražského policajta. Piatok podvečer Peter pripravuje pohostenie. Pečie pizzu, perníky, praží popcorn, pečie pstruhy. Potom pojedia pripravené pochutiny. Peter predstiera podriemkavanie, pritom potajme pozoruje Paulu. Po pôrode pribrala. Postavou pripomína ponorku, pochopiteľne priemerom. Potom Paula povie: „Prebaľ Patrika, Peter.“ Porozbaľuje Patrikovi plienky, pekne pokakaný... Príšerný pach! Pomaly pridvihne Patrikovi päty, potom povytiahne plienku. Prdelku popráši púdrom. Potom Paťovi poskytne peknú, prevoňanú pampersku. Paula pri tom polihuje pred plazmou, prežúvajúc piatu pizzu. Prebalené. Prehlasuje poslušne Peter. Peter popije pár pív, pridá pár panákov. Po prepočítaní panákov Petra prepadá pomerne príjemná predstava. Pripraví policajnú pištoľ, povolí poistku, potom prááásk. Projektil preletí prikrývkou, Paule prerazí pľúca. Potom predstava pominie. Poprosím potlesk pre parádny príbeh, pre pani profesorku...Priezvisko postráda písmeno „P“. Autor: Peter Vaník, I. A Kresba: Patrik Turňa, I.A
34