Moja škola by Stredná odborná škola informačných technológií

editoriál Prišla jeseň a s ňou aj nové výzvy Čas dovoleniek a letných prázdnin pomaly upadol do zabudnutia a horúce slnečné lúče vystriedalo chladnejšie jesenné počasie. Jeseň však so sebou nepriniesla len začiatok školského roka, ale aj nové výzvy. Pred prvákmi stála výzva začleniť sa do nového kolektívu a začať štúdium na novej škole. Túto zmenu sme im uľahčili účasťou na adaptačnom kurze (čítate na str. 6 – 7). Aj pred štvrtákmi stojí výzva. Čaká ich posledný rok štúdia, príprava na stužkové slávnosti a maturity. Ostatní sa okrem učenia môžu zapojiť do rôznych projektov (str. 12), súťaží a ďalších aktivít, ktoré škola pre nich pripravuje. Aj to je výzva. A hoci od začiatku školského roka neuplynulo veľa času, stihli sme toho naozaj dosť (dočítate sa na str. 13 – 17). Ani každodenné povinnosti učiteľov a ostatných pedagogických zamestnancov nie sú len rutinou. Výzvou je každá vyučovacia hodina, každý deň, pretože všetko, čo stojí za to, chce svoj čas a úsilie. Zaujať žiakov a čo najviac ich zo svojho predmetu naučiť, rozvíjať ich tvorivosť, správne ich motivovať. Iba tak môžeme dosiahnuť úspech. Ale aj úspech je prekážka, ktorú treba brať ako výzvu. Výzvu prijali aj naši štyria kolegovia, ktorí si chceli otestovať svoje sily a fyzickú zdatnosť a zúčastnili sa Banskobystrického maratónu. O tom, ako sa s touto výzvou popasovali a aký úspech dosiahli, sa dočítate na str. 10 a 11. A ani úspech nie je náhoda, ani šťastie, pretože nad nimi nemáme kontrolu. Úspech je výzva prekonávať prekážky, ktoré úspech na seba kladie, alebo sa o to aspoň pokúsiť. Želáme Vám, aby ste boli úspešní vo všetkom čo robíte, aby sa Vám darilo prijímať výzvy a prekonávať prekážky a aby ste strávili príjemné chvíle v našej spoločnosti.

Redakčná rada

OBSAH 3 Rozhovor s hlavnou majsterkou

odbornej výchovy

6 Adaptačný kurz 8 Anketa 10 SOŠ IT na maratóne 12 Mobilitný projekt 2015/2016 13 Besedy súťaže projekty 18 Finančné vzdelávanie 20 Stredosškolská odborná činnosť 22 Tvorba našich žiakov

predstavujeme

ROZHOVOR s hlavnou majsterkou odbornej výchovy

Ing. Katarína Štrónerová

“Prekážky sú to, čo vidíš, keď sa prestaneš pozerať na svoj cieľ.” Na našej škole pracujete od prvého septembra tohto školského roku. Aká bola vaša predchádzajúca pracovná kariéra? Vyštudovala som Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, materiálovo-technologickú fakultu. Hneď po jej ukončení som začala učiť na Strednej odbornej škole elektrotechnickej tu v Banskej Bystrici ekonomické predmety. Neskôr som popri zamestnaní pokračovala v štúdiu CCNA na Vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši. Po jej ukončení som vyučovala aj odborné predmety technického zamerania. Prepáčte, ale musím vás prerušiť. Strojárstvo a elektrotechnika je skôr doménou mužov. Prečo ste vymenili ekonomiku práve za túto „mužskú záležitosť?“

Vždy ma to ťahalo k strojom a elektrine a je to aj naša rodinná tradícia. Nielen muži v našej rodine sa tomu venujú. Strojárka je aj moja mama. A viete, ako sa hovorí: „Aká matka, taká Katka“. Ale nevenujem sa len strojárstvu. Rovnako ma očarila aj elektrotechnika, hlavne počítačové siete, ktoré vyučujem dodnes. Vráťme sa teda k pôvodnej otázke. Predchádzajúce pracovisko bolo vaše jediné? Áno, čo sa týka organizácie. Učenie žiakov však nebolo mojou jedinou pracovnou náplňou. Postupne som robila aj lektorku CISCO akadémie a v projekte „Modernizácia vzdelávacieho procesu“. Školila som aj pedagogických zamestnancov škôl v pôsobnosti BBSK v rámci projektu PVSPU a PIRŠ. Neskôr som pracovala vo funkcii zástupkyne riaditeľa školy pre teoretické vyučovanie. Z toho, čo hovoríte, cítiť, že vás vaša práca nesmierne baví. Prečo ste sa rozhodli zmeniť zamestnanie?

predstavujeme Čo sa týka mojej pracovnej náplne a pracovného zaradenia nezmenilo sa nič. Zmenila som len pracovisko. Nebolo to však nič osobné. Chcela som spoznať aj systém vyučovania na inej škole. A nakoniec aj psychológovia odporúčajú z času na čas zmeniť svoje pracovisko, aby človek neskĺzol do stereotypu. Aj spoznávanie nového prostredia a ľudí posúva človeka ďalej. Môžete teda aj porovnávať. V čom vidíte najväčší rozdiel? Už keď som sa rozhodovala zmeniť zamestnanie ovplyvnilo ma viac skutočností. V prvom rade dobré meno školy. Veľa som o nej čítala a aj počula, a preto ma čoraz viac lákalo zamestnať sa tu. Veď neexistuje lepšia reklama ako odporúčania rodičov a žiakov školy. Formou rôznych prezentácií som sa dozvedela aj o kvalitnom materiálno-technickom vybavení školy a moderných vyučovacích metódach, ktoré sú v škole samozrejmosťou. Lákalo ma vyskúšať si to. Tým ste potvrdili, že sa vašim životným krédom:“ Prekážky sú to, čo vidíš, keď sa prestaneš pozerať na svoj cieľ,” naozaj riadite. Sú aj iné dôležité životné situácie, pri ktorých vám toto krédo pomohlo rozhodnúť sa? Určite ich bolo niekoľko. Napríklad, keď sa syn rozhodoval pre strednú školu, alebo sme sa museli rozhodnúť o povolení operácie mojej dcéry. Na konci každého rozhodnutia bol jasný cieľ a všetky prekážky museli ísť bokom. A takých situácií bolo omnoho viac. Samozrejme, aj pracovných.

Riadite kolektív zamestnancov a zároveň učíte žiakov. Keby ste sa mali rozhodnúť medzi týmito dvomi alternatívami, ktorú by ste si vybrali? Alebo inými slovami: „Je náročnejšie riadiť kolektív zamestnancov alebo žiakov?“ Mám rada svojich kolegov, ale práca so žiakmi na napĺňa viac. Odovzdávať im svoje vedomosti, pripravovať ich na život a po čase vidieť, že to nebolo zbytočné. Mám rada chvíle, keď po rokoch stretnem svojich bývalých žiakov, ktorí ostali pracovať v odbore a dozvedám sa od nich, že práve vedomosti, ktoré získali v škole, rozhodli o ich budúcom smerovaní a že sú úspešní práve vďaka nim. Aj vedenie kolektívu ľudí je veľmi dôležité. Je to však skôr organizačná práca. Teší ma napríklad situácia, keď vidím, že všetci moji zamestnanci sú spokojní. Každá práca má svoje pekné stránky, hlavne keď ju človek vykonáva s láskou. Čo teda plánujete na odbornom výcviku v najbližšej budúcnosti? Plánov je veľa, uvidím, koľko z nich sa nám podarí zrealizovať. V prvom rade zavádzať nové technológie do výchovno-vzdelávacieho procesu, aby sme žiakom priblížili reálne pracovné prostredie. Z toho vyplýva účasť na odborných školeniach, odborných prednáškach a spolupráca s firmami, ktoré nám pri tom môžu pomôcť. Ďalší z plánov je zúčastňovať sa odborných súťaží zameraných na elektroniku, grafiku, programovanie a IT technológie. Na záver by som chcela spomenúť rekonštrukciu a modernizáciu niektorých dielní odborného výcviku.

predstavujeme Človek však nežije len prácou. Určite máte aj nejaký voľný čas? Čomu sa venujete? Predovšetkým svojej rodine – manželovi, 16 ročnému synovi a 8 ročnej dcére a spolu s nimi záľubám. Medzi ne patrí hlavne turistika. V zime chodievame lyžovať a v lete nemôže chýbať voda, a keď vyjde čas aj more. Spolu sme už navštívili mnohé miesta u nás na Slovensku, ale aj v zahraničí. Teším sa, keď sme všetci spolu a robíme veci, ktoré nás bavia a prinášajú nám radosť. Porozprávate nám aj nejakú veselú príhodu, ktorú ste zažili so svojimi žiakmi a dodnes si na ňu rada spomínate? Za celú svoju pedagogickú prax som zažila so žiakmi veľké množstvo veselých príhod či už na exkurziách, triednych výletoch, lyžiarskych výcvikoch, stužkových slávnostiach, ale, samozrejme, aj na vyučovaní. Jedna z nich mi doteraz ostala v pamäti a vždy sa pousmejem, keď si na ňu spomeniem. Prihodila sa na stužkovej slávnosti mojej prvej triedy. Žiaci sa zodpovedne pripravovali už dva mesiace – nacvičovali program, slávnostný nástup, príhovory, učili sa gaudeamus, aby bolo všetko na 100 %. Prišiel deň D, všetko bolo pripravené, rodičia, priateľky, učiteľský zbor už sedeli v krásne pripravenej miestnosti a čakali, kedy so žiakmi slávnostne vstúpime. No za dverami to nebolo také isté. Už sme boli zoradení a čakali na pokyn, keď prišla tréma a jeden žiak zahlásil, poďme utiecť, polovica by sa k nemu hneď pridala (musím priznať, že aj ja som mala zajačie úmysly, predsa

prvá stužková nielen ich, ale aj moja ako triednej učiteľky). Hneď začali vyberať miesto, kde pôjdu, vôbec im nevadilo, že rodičia by tam ostali sedieť – však sa zabavia. Našťastie, trvalo to len pár minút, zrazu zazneli tóny slávnostného nástupu a my sme museli vykročiť. Stužková bola super, rodičia sa na programe nasmiali, pretože videli svoje deti tak, ako ich ešte nevideli. Keď sme sa nadránom rozchádzali, tak sme si so žiakmi spomenuli na trému pred nástupom a zasmiali sme sa. Čo by ste svojim žiakom resp. mladým ľuďom odkázali? Snažte sa využiť všetky možnosti na štúdium, ktoré sa vám ponúkajú. Zaujímajte sa o všetko okolo vás. Teraz je na to najvhodnejší čas. Ste tu veľmi krátko a mnohí z nás vás možno ešte ani nepoznajú a radi by sa o vás niečo dozvedeli. Prezradíte našim žiakom na seba nejakú pikošku? Možno to, že vo svojom voľnom čase sa venujem hand-made-servítkovej technike, drôtikovaniu, smaltovanému šperku a líhanému sklu. Učím sa to v Dome remesiel v Slovenskej Ľupči. Ak máte záujem, naučím to aj Vás. Tak to naozaj stojí za úvahu. Ďakujeme za rozhovor a prajeme Vám, aby sa Vám darilo prekonávať všetky prekážky a aby ste sa nikdy nezabudli pozerať na svoj cieľ. Ale hlavne, aby ste sa medzi nami cítili dobre. Pripravila: Vlasta Vilhanová

udalosť

Adaptačný kurz – tradičné privítanie prvákov na našej škole

Netradičné privítanie prvákov účasťou na adaptačnom kurze sa na našej škole stalo už tradíciou. Tento školský rok sme ho organizovali už po siedmy raz a opäť, tak ako vlani, v hoteli Kráľová neďaleko Zvolena. Cieľom tohto kurzu je formou prezentácií oboznámiť prvákov s históriou a areálom školy, organizáciou vyučovacieho procesu a s možnosťami, ktoré štúdium jednotlivých odborov ponúka. Dozvedia sa tu tiež o projektoch, ktoré škola pre nich každoročne pripravuje a o aktivitách, do ktorých sa môžu zapojiť.

Voľný čas patrí využívaniu všetkých možností, ktoré rekreačný areál v sebe ukrýva. Preto patril hlavne prechádzkam po prekrásnom okolí, večernému kúpaniu v bazéne, volejbalu a užívaniu si všetkých vymožeností, ktoré táto chata ponúka. „Kurz splnil svoj účel hlavne pre žiakov, ktorí si to tu dosýta užili. Je to veľmi pekná tradícia školy a je tiež dôkazom toho, že škola si svojich žiakov váži,“ takto stručne, ale výstižne opísal účasť na adaptačnom kurze spolu s I. B triedou kolega Ivan Švajlen a Karolína Hukelová, ktorá sa zúčastnila takmer všetkých kurzov tiež hodnotí túto aktivitu veľmi pozitívne: „Prvákom študijných odborov PM a KMP chodím prezentovať odborné predmety. Je zaujímavé spoznať ich práve v tomto neoficiálnom prostredí. Myslím, že práve tento pobyt prispieva k lepšej spolupráci so žiakmi počas celého školského roka. Určite je pre nich dobrou motiváciou do ďalšieho štúdia“. Nezabudli sme ani na názory žiakov. Mária Kleinová z I. B prezradila, že: „Adap-

udalosť

tačný kurz bol podľa môjho názoru veľmi záživný, páčili sa mi najmä túry a hotel, ale aj prezentácie, z ktorých sme sa dozvedeli viac o škole. Skvelé bolo aj večerné kúpanie a zoznámili sme sa tiež so spolužiakmi z I. A. A čo je super, že aj s učiteľmi.““Na adaptačnom kurze bolo super. Odniesla som si množstvo nezabudnuteľných zážitkov, spoznala som veľa nových a skvelých ľudí. Kopec zábavy prinieslo aj večerné kúpanie. Skvelé bolo, že si do bazéna skočila aj pani učiteľka Hukelová a pán učiteľ Slotta. Som rada, že som sa rozhodla práve pre túto školu,“ týmito slovami vyjadrila svoje pocity Júlia Jendreasová, tiež z I. B triedy. Aj žiaci z ostatných tried boli spokojní. Potvrdzujú to aj slová Patrika Murgaša z I. E: „Adaptačný kurz bol úžasný, presne taký, ako som očakával. Zabavili sme sa ako kolektív, program bol celkom fajn. To, že ma prijali na túto školu, bolo neočakávané. Po prijímačkách som si myslel, že budem pod čiarou. Dopadlo to však dobre a teším sa, že študujem práve na tejto škole.“ Tieto vyjadrenia nás opäť utvrdili v tom, že podujatia, ktoré pre našich žiakov pripravujeme, spĺňajú svoj účel. Hlavne tie pre prvákov, pretože im uľahčujú adaptáciu na nové prostredie

Autor: Vlasta Vilhanová Foto: Radoslav Sanitra

anketa

Čo považuješ za svoj najväčší úspech na škole?

Naša škola sa snaží vytvárať žiakom čo najlepšie podmienky, podporovať a rozvíjať ich talent. Zapájame ich do rôznych súťaží, olympiád a projektov. Svoju kreativitu môžu prejaviť účasťou a zapájaním sa do rôznych workshopov, krúžkov a projektov nielen v rámci školy, ale aj prostredníctvom iných záujmových organizácií. Vytvorili sme však dostatočné podmienky pre rozvoj nadaných a talentovaných žiakov?! Aby sme to zistili položili sme im nasledujúce otázky:

ti som mohol tiež použiť na prezentáciách školy, na školských akciách, na ktorých sa tiež ukázalo, aký je v tejto škole super kolektív, ktorý dokáže držať spolu, a keď má niekto trému, tak ho ostatní podržia. 2. Určite sa mi tu páči prax vo firme, je to super skúsenosť. Ďalej je úžasná vec dvojhodinovka SSK. Zmenil by som tu len vyučovanie a to tak, že keď učiteľ chýba na poslednej hodine, hodina by mohla odpadnúť a nemala by sa suplovať. Dobré by bolo vymeniť tiež nové lístky na obed opäť na tie staré. No a asi to, čo by uvítali všetci, bufet s lepšou a lacnejšou ponukou.

Karin Delinčáková, II. E

1. Čo považuješ za svoj najväčší úspech na škole? 2. A čo ti v škole chýba? Martin Fábry, IV. A 1. Čo sa týka môjho najväčšieho úspechu na tejto škole, tak sú to určite ľudia, ktorých som tu spoznal a zážitky s nimi. To pre mňa znamená najviac. Tiež som rád, že som sa mohol zúčastniť pár súťaží, ktoré mi dali hlavne mnoho skúsenosti. Získané skúsenos-

1. Najväčší úspech? Určite úspech na Kováčovej Bystrici. Okrem toho, že som sa umiestnila na krásnom III. mieste, čo ma prekvapilo a potešilo zároveň, spoznala som aj nových ľudí, vypočula si nové rady

anketa a získala skúsenosti. A to najdôležitejšie je, že som dostala obrovskú podporu od ľudí, ktorí ma dovtedy ani nepoznali. 2. Páči sa mi to, že je tu množstvo aktivít, od jazykových cez odborné až po talentové súťaže, rôzne krúžky. Tak isto aj prax je tu super, či už v škole, alebo aj vo firmách a tiež spolupráca s firmami. Jediné čo mi tu asi chýba, je to, že od malička tancujem a určite by som sa potešila nejakým tanečným krúžkom, napríklad moderné tance či zumba. Myslím, že keby tu také niečo bolo, našli by sa ľudia, ktorých by to zaujalo. Možno by som skúsila založiť nejaký krúžok s pánom učiteľom Rešovským. Keď zvládol spartakiádu, verím mu aj v Zumbe.

Dominika Husaníková, II. E 1. Už šiesty rok sa venujem folklóru – spevu a tancu vo folklórnom súbore Lykovec v Revúcej. Škola mi vytvorila podmienky pre rozvoj tohto talentu zapájaním sa do programu, napr. počas vianočnej besiedky, alebo prezentácie školy v Europa SC. Tiež som rada, že škola realizuje rôzne športové súťaže, ktorých súčasťou som aj ja. Reprezentovala som školu v orientačnom behu na Župnej kalokagatii, v skoku do diaľky, v behu na Horehronských hrách a v stolnom tenise. Momentálne sa venujem halovému veslovaniu. Dúfam, že v budúcnosti dosiah-

neme rovnaký úspech ako starší spolužiaci. Odborné zručnosti si môžem rozvíjať na odbornom výcviku a v krúžku Cvičná firma. No a realizujem sa aj v školskom časopise. Naozaj mi nič nechýba. 2. Mne na škole vyhovuje naozaj všetko. Jediné čo by som uvítala je to, aby sme tu mali viac folkloristov, ktorí by sa mohli možnosť rozvíjať vo svojom talente. Určite by bola za aj pani učiteľka Zajacová. Čo keby sme založili školský folklórny súbor, napr. FS Ítečkárik?

Matej Marko, IV. D

1. V treťom ročníku som bol na dvojtýždňovom výmennom pobyte v Nemecku. Tam som pracoval na projekte v spolupráci s Deuche Telecom. Dostanú sa tam len tí najlepší, preto to považujem za svoj osobný úspech. Zúčastnil som sa anglickej olympiády, kde som sa dostal až do krajského kola. Skončil som štvrtý. To bol môj ďalší úspech. 2. V budúcnosti by som sa chcel dostať na vysokú školu do Brna a ďalej by som sa chcel venovať počítačovým sieťam. Teda tomu, čo som študoval na tejto škole. Dostal som tu dobré základy a myslím, že nie je nič, čo by mi tu chýbalo. Pripravili: Dominika Husaniková, II. E Karin Delinčáková, II. E 9 Nikola Šimová, I. E

prinášame

SOŠ IT na maratóne

„Prijmi výzvu!“ takto znelo heslo najväčšej športovej udalosti stredného Slovenska – Banskobystrického maratónu, ktorý je tretí najväčší svojho druhu v rámci Slovenska. Tento rok sa už po štvrtýkrát bežci vydali do ulíc Banskej Bystrice zdolávať maratónsku i polmaratónsku trať či štafetu. Organizátorom sa tento rok prihlásil rekordný počet, až 1323 bežcov, aby prijali výzvu zdolať náročnú maratónsku trať v teréne mesta Banská Bystrica.

A medzi množstvom bežcov mala zastúpenie aj naša škola. Tím našej

školy tvorili pedagogickí zamestnanci Ondrej Ruman, Matej Opálený, Zuzana Vetráková a Matúš Schmidt.

prinášame V tomto poradí bežali štafetu, rozdelenú na štyri úseky. Prvý úsek, cca 4km, začínal na námestí SNP a končil pod Krajským úradom. Druhý úsek, cca 6 km, smeroval k pivovaru Urpín a končil tiež pod Krajským úradom. Tretí úsek, cca 5km, viedol k Mičínskej ceste a kľukateľ sa sídliskom Uhlisko. Posledný úsek, cca 6km, končil opäť na námestí SNP.

Atmosféra bola vynikajúca, celou traťou nás povzbudzovali bystrickí priaznivci športu. V ťažkých chvíľach nám dodali silu ísť ďalej alebo vydať zo seba ešte o niečo viac. V poslednom úseku na Dolnej ulici sme čakali na Matúša a do cieľa sme dobehli všetci štyria spolu. Chceli sme ho povzbudiť a zároveň takto symbolicky zavŕšiť tento náš počin, dosiahnuť cieľ spolu ako tím.

Chceme sa poďakovať za podporu vedeniu školy aj našim kolegom Dúfame, že sa nám podarilo niekoho inšpirovať k pohybu a vyvolať tímového ducha Autor: Zuzana Vetráková

zo života školy

Besedy, súťaže, projekty Mobilitný projekt v rámci programu Erasmus+

Aj v tomto školskom roku sme požiadali o schválenie projektu ERASMUS+ pod názvom: „Budujeme modernú Európu – prinášame kreatívne a inovatívne riešenia.“ Sme veľmi radi, že nám bol projekt schválený a žiakom môžeme ponúknuť dvojtýždňovú stáž aj v školskom roku 2015/2016. Projekt spočíva v nových technológiách IP telefónie. Cieľom projektu je žiakom priblížiť IP telefóny a technológiu, ktorá je súčasťou tejto problematiky. Majú možnosť získať a zdokonaliť si nadobudnuté zručnosti a vedomosti z tejto oblasti. Do Vyššej odbornej školy a Strednej školy slaboprúdovej elektrotechniky v Prahe a Strednej školy teleinformatiky v Ostrave, príspevkovej organizácii, vyšleme skupinu desiatich žiakov. Do Andreas-Gordon-Schule v Nemecku vyšleme skupinu dvanástich žiakov. Skupina bude pozostávať z odborov mechanik počítačových sietí a technik informačných a telekomunikačných technológií, ale do tejto skupiny budú zaradení aj žiaci z odboru pracovník

marketingu mobilného operátora a klientsky manažér pošty. Žiaci z týchto odborov budú mať za úlohu zrealizovať prieskum trhu pre dopyt a požiadavky IP telefónie. Žiaci z technických odborov TITT a MPS budú realizovať samotné prevedenie, návrh, inštaláciu a nastavenie samotných telefónov a zariadení. Plánované termíny do jednotlivých partnerských škôl sú stanovené nasledovne: do Ostravy vycestuje skupina v termíne od 11. 10. 2015 do 24. 10. 2015. Do Erfurtu žiaci vycestujú 05. 06. 2016 a práce na projekte budú trvať do 18. 6. 2016 a do Prahy žiaci vycestujú od 29. 05. 2016 do 11. 06. 2016. Pevne veríme, že projekt bude úspešný tak ako po minulé roky a že sa žiaci vrátia zo zahraničnej stáže s dobrým pocitom a novými vedomosťami, ktoré budú pre nich prospešné.

Autor: Radoslav Sanitra

školský rok 2015/2016

Kurz ochrany života a zdravia

September neznamenal len začiatok školského roka a návrat žiakov do školských lavíc, ale priniesol aj množstvo ďalších aktivít. Medzi ne nesporne patril aj Kurz ochrany života a zdravia, ktorý absolvovali v čase od 16. do 18. 9. 2015 žiaci III. ročníka.

Je to povinné učivo, ktoré sa realizuje účelovým cvičením a kurzom. Aj tento rok sa tretiaci už tradične zišli na školskom ihrisku, kde sa dozvedeli, čo ich v nasledujúce tri dni čaká. Kurz sme odštartovali turistickým pochodom na vrch Urpín, ktorý umožnil žiakom pohybom a pobytom v prírode spoznávať prostredie. A nielen to. Hneď na to, ako sa všetci potešili pre-

krásnym pohľadom z Kalvárie na Banskú Bystricu a okolie, si mohli preveriť svoje vedomosti z oblasti ochrany životného prostredia formou kvízu „Čo vieš o prostredí, v ktorom žiješ?“ Každá trieda si zvolila kapitána družstva, ktorý sa po porade s ostatnými spolužiakmi prihlásil odpovedať na práve položenú otázku. Odpovedal vždy ten, ktorý sa prihlásil ako prvý.

Žiaci tak mohli odpovedať na otázky, čo je životné prostredie, ktorá organizácia sa stará o životné prostredie v Banskej Bystrici, čo je jej úlohou, ako môžu prispieť k ochrane životného prostredia oni sami, koľko kontajnerov na separáciu odpadov máme v SR, čo sú to kyslé dažde alebo skleníkový efekt, čo je separácia odpadu a mnoho ďalších. Najlepšie si počínala trieda III. A na čele s Danielom Očenášom, hneď za nimi III. E a ako tretí sa umiestnili žiaci III. D triedy. Víťazi dostali aj odmenu, ktorú do súťaže venovali sponzorky súťaže Iveta Hanková, Veronika Mátéová a Zuzana Janeková, ktoré sa vzdali svojej sladkej desiaty. Vzápätí si na ich čokoládach a keksíkoch pochutnali žiaci. Nečudo, že toto gesto odmenili veľkým potleskom.

zo života školy Posledný deň bol venovaný praktickým činnostiam, ktoré tiež pomáhajú chrániť životné prostredie – vyčisteniu okolia školy. Fúriky, lopaty, metly a hrable sa stali pracovným náradím našich tretiakov a v ich rukách za niekoľko hodín dokázali vykúzliť čistejšie a krajšie okolie svojej školy. Štvrtok patril opäť turistike do Laskomerskej doliny, kde už tradične žiaci absolvovali zdravotnú, dopravnú a civilnú prípravu. Tu si mohli prakticky vyskúšať poskytnutie prvej pomoci pri bezvedomí, epileptickom záchvate, zlomenine hornej alebo dolnej končatiny. Vyskúšali si tiež ochranný odev, ktorý by použili v prípade ohrozenia, mimoriadnej udalosti alebo mimoriadnej situácie a absolvovali aj praktický nácvik, ako sa správať pri úniku nebezpečnej chemickej látky. Poďakovanie patrí hlavne Denisovi Novanskému z III. E, ktorý ochotne simuloval zdravotne postihnutého a chemickou látkou ohrozeného občana.

Následne si žiaci precvičili orientáciu v prírode. Praktické ukážky urobili toto predpoludnie nielen poučným, ale priniesli aj mnoho humorných situácií.

S pocitom dobre vykonanej práce sme sa vydali na poslednú etapu tohtoročného KOŽAZ-u – do pamätníka SNP, v ktorom si prezreli exponáty, ktoré približujú hrôzu druhej svetovej vojny. Pripomenuli sme si, že práve tá napáchala veľké škody nielen na životnom prostredí, ale aj na životoch ľudí. Tu sa kurz ochrany skončil a mňa zaujímalo akým prínosom bol pre jeho účastníkov.

Za všetkých sa vyjadril Ľuboš Belko z III. A: „V posledných troch dňoch sme

školský rok 2015/2016 sa zúčastnili akcie zvanej KOŽAZ. Tento prebehol nabudený životom a prežili sme ho všetci v zdraví, takže ho môžeme považovať za viac než úspešný. Kvíz, ktorý sme absolvovali prvý deň, priniesol našej triede víťazstvo a odmenu v podobe orieškovej čokolády. V Laskomerskej doline sme tiež absolvovali niekoľko kvízov, kurzov i aktivít. Dvaja spolužiaci nám predviedli, ako sa to (ne)robí počas krízového stavu, čo spôsobilo, že sme sa dobre zabavili i napriek tomu, že sa nám veľmi do toho nechcelo. Posledný deň, teda piatok, sme upratovali okolie školy, aby sme mali pekné prostredie a na záver sme išli na pamätník SNP. Stihli sme toho naozaj veľa, počasie nám prialo, mnoho sme sa naučili, ale hlavne sme si to užili. Super.“

a druháci sme sa zišli na školskom ihrisku s nadšením, že sa nebudeme učiť a vybrali sa na prechádzku na Urpín. Po tejto namáhavej turistike prišiel čas oddychu. Veď Urpín je najvyšším vrchom v Banskej Bystrici a cesta naň je naozaj namáhavá. Hlavne pre tých, ktorí netrénujú. Keď sme nabrali konečne silu, rozdelili nás do skupín, ktoré chodili po jednotlivých stanovištiach, v ktorých sme získavali nové poznatky a informácie. Každé stanovište ponúkalo jednu disciplínu, ktorú sme mali zvládnuť. A tak sa stalo, že sme sa dozvedeli viac o orientácii v prírode (to aby sme nepoblúdili, keď sa budeme vracať domov) a okrem toho sme zistili, že počas búrky by sme sa von radšej nemali zdržiavať.

Autor: Vlasta Vilhanová Foto: Simona Sroková, III. E

Škola pre nás pripravila účelové cvičenie Potom sme si v rámci zdravotníckej prípravy precvičili prvú pomoc a vyskúšali plynové masky, pri ktorých sme sa naozaj pobavili. Veď spolužiaci, ktorí si ich skúšali, vyzerali ako mimozemšťania.

Krátko po adaptačnom kurze sme sa ešte v mesiaci september zúčastnili účelového cvičenia. Všetci prváci

Záverečné informácie boli o dopravnej výchove a zbraniach hromadného ničenia. Po absolvovaní všetkých stanovíšť sme sa vrátili naspäť do mesta a ukončili pekný slnečný deň roz-

zo života školy chodom. Úspešne Už sme vedeli, ktorým smerom sa máme vybrať, po ktorej strane vozovky ísť a ako prechádzať na druhú stranu cesty. A v prípade, že by niekto z našich spolužiakov predsa len poblúdil a poranil sa, vedeli by sme mu poskytnúť aj prvú pomoc. Autorky: Nikola Šimová. Ivana Turčanová z I. E

Absolvovali sme plavecký výcvik

Druhý ročník nám začal netradične, a to plaveckým výcvikom. Všetci sme si to užili. Niektorých z nás to spojilo, nadviazali sme nové kontakty a upevnili si vzťahy. No nebolo to len také bežné plávanie, ako si každý predstaví pod pojmom plavecký výcvik. Išlo o predĺženie prázdnin rekreačným spôsobom. Mnohých z nás zaujal najmä tobogán, pri ktorom sme „poslušne čakali“ na zelenú

Tí, ktorí sa nebáli, že im spadnú plavky, prípadne sa neutopia, vrhli sa hlavou proti vode, pretože mali vybavené skákanie do bazéna pod dozorom. Tí menej odvážni radšej oddychovali vo vírivke alebo v saune, ale našli sa aj takí, ktorých predsa len najviac zaujalo plávanie. Našli sa medzi nami aj celkom odvážne dievčatá, ktoré pokorili aj niektorých chlapcov a do vody skákali oveľa lepšie. Skákanie do vody ich totiž zaujalo viac ako zelený tobogán. Veríme, že po plaveckom nás už nezaskočí ani záplava. Určite by sme si ho radi zopakovali. Ďakujeme škole za túto možnosť a aj pedagógom, ktorí sa spolu s nami zúčastnili plaveckého kurzu ako dozor (a neutopili sa ). Autorka: Dominika Husaniková, II. E

Župná kalokagatia

školský rok 2015/2016 Kalokagatia bola a je chápaná ako ideál starogréckej výchovy – súlad vonkajšieho a vnútorného, súlad tela a ducha. V takomto duchu sa niesla aj „Župná kalokagatia,“ ktorá sa konala dňa 10. 9. 2015, v areáli SOŠ pod Bánošom a vyhlasovateľom bol Banskobystrický samosprávny kraj . Po slávnostných príhovoroch organizátorov sa 17 zúčastnených družstiev pustilo do zdolávania jednotlivých stanovísk. Župná kalokagatia je športovo vedomostná súťaž určená pre päťčlenné zmiešané družstvá (najmenej dve dievčatá) a je orientačným behom v teréne na 3 km.

Na trati bolo 6 kontrolných stanovíšť. Na stanovištiach 2 – 4 boli pretekári bodovo hodnotení za odpovede na otázky z oblastí: protipožiarna ochrana, civilná ochrana, BOZP, prevencia drogových závislostí, história a geografia, doprava, ekonomika, štát a právo, šport, prvej pomoci, trestnoprávnej zodpovednosti, topografie a nebodovaná disciplína praktická skúška resuscitácie. O 9:30 vyštartovalo prvé družstvo. Naše družstvo – Dominika Husaníková, Natália Koniarová, Oliver Kurek, Marek Sedlák, Martin Medveď sa postavilo na štart o 11:22. Po odbehnutí prvých metrov ich čakala streľba zo vzduchoviek na dvoch panákov, kde dostali najmenej

trestných minút. Povzbudení dobrým začiatkom sa pustili do plnenia ďalších úloh, ktoré spoločnými silami zvládali. Posledné cieľové metre im dali riadne zabrať, družstvo už s posledných síl vydávalo zo seba všetko, len aby dosiahli čo najlepší čas. Za vzornú reprezentáciu školy im patrí veľká vďaka. Celé družstvo sa už teší na to, že o rok si to bude môcť zopakovať. Svedčia o tom aj slová Dominiky Husanikovej, ktorá celé podujatie hodnotí takto: „Na prvý pohľad sa nám súťažné disciplíny nezdali náročné, no opak bol pravdou. Na telesnej sme si vyskúšali hod granátom. Všetkých nás to zabavilo, ale aj tak bola pre nás najlepšia disciplína streľba zo vzduchovky. Od rána bolo upršané počasie, no k obedu sa vyčasilo. Na súťaži nás však čakalo ešte jedno nemilé prekvapenie – zistili sme, že máme silných konkurentov. Ale nám to nevadilo, pretože sme a išli zabaviť. Nakoniec sme, po všetkej tej námahe, skončili na krásnom jedenástom mieste. Vybojovali sme si diplom a každý získal sladkú odmenu. Za príjemne strávený deň ďakujem pani vychovávateľke, ale aj všetkým spolužiakom z nášho tímu.“

Autor: Hilda Dienová

finančné vzdelávanie Pri používaní platobnej karty O c h ra n a o s o b nýc h nezabúdajte aj na ďalšie rady: f i n a n č nýc h • PIN kód si zapamätajte, nemajte ho uložený pri platobnej karte, ani protriedkov v mobile. V súčasnosti každý jeden z nás vlastní • Pri bankomate si zabezpečte platobnú bankomatovú kartu. Považujeme ju za bezpečný prostriedok finančných úhrad. Však hotovosť nám môžu kedykoľvek ukradnúť, ale pri platobnej karte máme zabezpečenie PIN kódom.

Pri platení kartou obchodník zosníme údaje z čipu alebo z magnetického prúžku prostredníctvom platobného terminálu a vyzve vás na zadanie PIN kódu alebo podpísanie účtovného dokladu. Počas platby sa môže stať, že vystavený doklad bol nesprávne vyplnený. V takom prípade ho nepodpisujte, vyžiadajte si storno príkazu a kópiu storna si odložte na obdobie minimálne mesiac. Mohlo by sa totiž stať, že vám budú peniaze stiahnuté z účtu aj napriek stornu a bez potrebného dokladu by ste sa k nim už nemuseli dostať. Pokiaľ máte možnosť uhrádzať platby do výšky 20 € bez overovania PIN kódom či podpisom, dávajte si pozor na krádež karty či „zoskenovanie“ vašej karty. Môže sa totiž stať, že vám niekto pri tlačenici v autobuse alebo na ulici prejde špeciálnym skenerom popri kabelke a okradne vás tak o 20 €. Dobrou ochranou je uložiť si platobnú kartu do špeciálneho plastového obalu, ktorý si môžete zakúpiť aj na internete.

diskrétny odstup od ostatných čakajúcich.

• Platobnú nepožičiavajte.

kartu

nikomu

• Pri každom zadávaní PIN kódu

alebo iných údajov potrebných pri realizácii platobných operácií postupujte obozretne. Chráňte PIN kód a identifikačné údaje karty pred ich odpozorovaním treťou osobou.

• Pravidelne si kontrolujte výpis z účtu.

• S platobnou kartou zaobchádzajte rovnako obozretne ako s hotovosťou.

• Pokiaľ

sa dá, na pravidelne odchádzajúce platby (ako je napr. telefónny účet) zadajte príkaz na inkaso. Peniaze vám budú odchádzať pravidelne na základe vystavenej faktúry, bez toho aby ste sa starali o to, ako ju uhradiť. Stačí mať len dostatočný obnos peňazí na bankovom účte. Nezabudnite, radšej sa problémom obozretne vyhýbať, ako prísť o peniažky Pripravila: Karolína Hukelová

finančné vzdelávanie

Vaša elektronická peňaženka - ...................... (doplnenie v hrebeňovke) 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13.

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13.

Špeciálny kód, ktorý musíte zadať pri výbere hotovosti. Slangový výraz pre peniaze. Inštitúcia, v ktore máme uložené peniaze. Platenie „kartou“ v obchode nám zabezpečuje prístroj menom... Platobnú kartu nemáme ....... tretím osobám. Proti zoskenovaniu peňazí z platobnej karty nás chráni. Pin kód si .... do mobilu ani na papierik. Prípadnú stratu patobnej karty je potrebné .... banke. Stroj na výber hotovosti z bankového účtu. Pinkód, ktorý dostaneme SMS-kou, máme .... Pin kód nemôžeme .... iným osobám, mohli by nás okradnúť. Pri výbere hotovosti z bankomatu máme mať ... odstup. Priama platba bez zadania PIN kódu je pri nákupe do .... €.

zo života školy

A opäť je tu SOČ-ka

V tomto školskom roku ide už o 38. ročník stredoškolskej odbornej činnosti. Predsedníctvo Celoštátnej odbornej komisie SOČ na svojom zasadnutí schválilo pre školský rok 2015/2016 poradie a názvy týchto súťažných odborov: 01. Problematika voľného času 02. Matematika, fyzika 03. Chémia, potravinárstvo 04. Biológia 05. Životné prostredie, geografia, geológia 06. Zdravotníctvo a farmakológia 07. Pôdohospodárstvo (poľnohospo dárstvo, lesné a vodné hospodár stvo) 08. Cestovný ruch, hotelierstvo, gastronómia 09. Strojárstvo, hutníctvo, doprava 10. Stavebníctvo, geodézia, karto grafia 11. Informatika 12. Elektrotechnika a hardware 13. História, filozofia, právne vedy 14. Tvorba učebných pomôcok, didaktické technológie 15. Ekonomika a riadenie 16. Teória kultúry, umenie, umelec ká, odevná tvorba 17. Pedagogika, psychológia, socio lógia

Už v jednom z predchádzajúcich vydaní časopisu Moja Škola som spomínal, čo je to SOČ. Ale zopakujme si to trochu. Ide o dobrovoľnú, záujmovú, povedal by som vedeckú činnosť žiakov všetkých stredných škôl na Slovensku. Organizuje sa aj v čase vyučovania, aj mimo vyučovania. Žiak si vyberie tému, ktorá spadá pod jeden zo súťažných odborov, a k nej si nájde odborného konzultanta (učiteľa alebo majstra odbornej výchovy na našej škole), ktorý ho metodicky usmerňuje a konzultuje problémy pri písaní práce. Existuje tzv. Metodika písania prác SOČ, ktorú má každý jeden učiteľ a majster odbornej výchovy, aby vám ukázal všetko, čo má takáto práca obsahovať. Prácu na zvolenú tému píše žiak samostatne, neodpisuje z iných prác a ani neodpisuje z internetu, pretože tomu sa hovorí plagiátorstvo. Výsledkom je práca, ktorú predloží odbornej hodnotiacej komisii na posúdenie, ktorej súčasťou je vlastná verejná obhajoba práce. Práca by mala byť v rozsahu od 15 do 25 strán.

školský rok 2015/2016 Prvou výzvou je školské kolo, ktoré sa bude konať vo februári 2016. Tam budete svoje práce prezentovať a obhajovať. Odborná porota vyberie len tie najlepšie a tie budú našu školu reprezentovať na krajskom kole. Z každého súťažného odboru môžu do krajského kola postúpiť dve práce.

Viem, že tu máme veľmi šikovných žiakov. Minulý rok nás vynikajúco reprezentovala Aďka Eržiaková z III. B. Bol som svedkom jej obhajoby na krajskom kole, bolo to niečo úžasné.

A čo vám to dá? Napríklad aj rozhovor v časopise Pre podrobné informácie „čekni“ www.sos-it.sk a v záložke Stredoškolská odborná činnosť sa dočítaš všetko. Koordinátor SOČ: Ivan Švajlen

život na strednej

Koniec – nový začiatok (poviedka na pokračovanie) II. kapitola – Iný smer Zobudil sa v prepotenom tričku na zemi svojho bytu. Okolo neho prázdne fľaše, ohorky od cigariet. V jednej ruke držal nedopitú fľašu lacného vína z večierky a v druhej fotku jeho rodičov. V celej miestnosti sa ozýval televízor, v ktorom akurát dávali nejakú nezmyselnú frašku o druhej šanci. V hlave mu dunelo, akoby dostal párkrát panvicou. Snažil sa zaostriť na obraz, ktorý sa však rozmazával a každé slovo mu znelo ako nezmyselné bľabotanie. Došuchtal sa k televízoru, vypojil ho zo zástrčky a oprel sa o parapetnú dosku veľkého okna, ktoré umožňovalo pohľad na celú ulicu. Opäť snežilo. Svoju bolesť si verne strážil v sebe. „Je to ľudská slabosť alebo hlúposť? Že sa nevieme vysporiadať so smrťou?!“ pozeral sa na fotku svojho otca a na tvári mal úsmev. Vo svojom vnútri sa zachichotal. „Som blázon...,“ pokrútil hlavou a vyšiel zo svojho bytu. Cestou po schodoch mu prišiel hovor od starého priateľa Markusa, chcel sa s ním stretnúť a mal preňho darček. Vedel, v akej je situácií a keďže kedysi pracoval ako policajt, mal menšiu zásobu marihuany a heroínu. „Rozhodol som sa, že si dnes večer jeden ubalím, nepridáš sa?“ spýtal sa hneď, ako mu Martin zdvihol telefón. „Som na ceste,“ povedal rázne a zložil telefón. Markus sa prechádzal po izbe, lebo slušnosť mu nedovolila nepočkať na hosťa.

Pozrel von oknom, akurát sa rozsvietili pouličné lampy, popod ktoré sa prechádzalo pár ľudských osudov. V hlave mu hneď prebleslo, že koľkí z nich sú skutočne šťastní, koľkí z nich povedia, že mali úžasný deň. Premýšľal nad tým, no vo vnútri vedel, že len málo z nich, možno tak jeden z dvadsiatich. Popri premýšľaní si zabudol všimnúť, že očakávaná návšteva je už pri dverách a stláča zvonček. Vo dverách sa stretli dvaja muži, ktorí na oko nemali nič spoločné. Jeden už na prvý pohľad vyzeral ako starý vyrovnaný muž s množstvom skúseností, ktorý vo svojom živote dokázal všetko, čo chcel a žije svoj život podľa vlastných pravidiel. Oproti neho stál jeho presný opak. Bol to chlapec, aj keď mal už 22 rokov, v jeho pohľade bolo vidieť strach a bolesť z toho, čo všetko už prežil. Mnohé sa v ňom zmenilo. Žila v ňom samota a nenávisť k svetu. „Poď ďalej, nebudeme tu snáď stáť večne, čas na nikoho nečaká, priateľu,“ povedal Markus a vybral sa späť do svojej izby s úžasným výhľadom. Sadli si a bez ďalších slov vzali do rúk precízne ubalený joint. Jeden za druhým si ho zapálili a potiahli z neho, nechali ho ísť do pľúc. Dnes bol pripravený na všetko zabudnúť. Chcel byť len na chvíľku šťastný. Potreboval vypnúť a nechať svet ísť, túžil mať pár chvíľ len a len pre seba, aby si mohol všetko urovnať a nechať bolesť ísť von s dymom, ktorý v tú chvíľu vyfúkol. S úsmevom na tvári pozrel do zrkadla a v rozšírených zreničkách uvidel seba samého. Obzrel sa na Markusa a vo vnútri mu zaznelo „ďakujem“, ktoré ale nahlas nepovedal, lebo nechcel rušiť priateľa v príjemnej chvíli. Pozrel von oknom a zadíval sa na obzor, slnko sa už strácalo a vidieť oblohu v tomto čase bolo nádherné.

tvorba našich žiakov Zacítil túžbu zistiť, čo je za obzorom, chcel okúsiť svet medzi dňom a nocou, chcel okúsiť niečo viac ako život. Možno smrť?! Ktovie, či by to bola správna voľba. Len vziať do rúk svoj život a pustiť ho, nechať všetko ísť, opustiť problémy, prázdne avšak vyčítavé pohľady, len cítiť ten pocit.Z myšlienok ho vytrhla vôňa červeného vína, presne toho, ktoré rada pila jeho mama. Spomenul si na ňu, videl všetky tie šťastné okamihy, chvíle, ktoré mu srdce naplnili šťastím. Chýbala mu takisto ako jeho otec. „Na zdravie priateľu, nech náš život nie je len smutný príbeh, dostali sme do rúk dar, tak náš dar využime čo najlepšie a žime ho s tými, ktorí sú tu pre nás, keď to treba,“ povedal Markus, keď mu podával pohárik. Napil sa, myslel na slová, ktoré práve dozneli v jeho ušiach. Tak ešte chvíľu sedeli a rozprávali sa o živote, o jeho skúškach. Martin však už chcel ísť domov, aj keď do samoty, ale chcel sa vyspať. Zdvihol sa, Markus tiež. Podal mu ruku a s úsmevom na tvári mu poďakoval za všetko čo preňho spravil. Markus ho odprevadil k dverám a s úsmevom na perách, s pokojom v duši, že pomohol svojmu priateľovi, za ním ešte pár minút pozeral cez obrovské okno v jeho izbe. Náhle sa otočil a rozbehol sa do svojej izby. Vybral si tašku a začal sa baliť. Uvedomil si, že takýto život ho nebaví, síce je to všetko fajn a užíva si, ale toto pre neho nie je. Je čas ísť ďalej a skúsiť nové veci. Vzal do ruky mobil a napísal Martinovi krátku správu. V tú sekundu sa na druhej strane mesta vo vnútornom vrecku bundy ozval Martinov telefón. Rozopol sa, vytiahol telefón, otvoril správu od Markusa a pomaly čítal: ,,Ďakujem ti môj priateľu, vďaka tebe som

našiel cestu ďalej, dúfam, že ju nájdeš aj ty.“ Pousmial sa a odpísal v skratke: ,,Nech ti vyjdú tvoje plány.“ Pokračoval krok za krokom, brodil sa v neodhrnutom v snehu na chodníkoch, aby sa dostal domov. V hlave mal milión myšlienok, z ktorých ho vyrušil čudný zvuk spoza jeho chrbta. Šiel ďalej a letmo sa pozrel čo sa deje, uvidel skupinku mladých dievčat. „Planý poplach, Martin,“ povedal si ticho, sám pre seba. Zaujala ho však jedna z nich. Mala výrazné oči bez toho, aby ich mala namaľované, našiel v nich niečo, čo v očiach nikoho iného ešte nevidel. V tme nevedel identifikovať farbu jej vlasov, ale myslel si že boli červené. Vedľa nej šla blondínka, ktorej úsmev mu ťahal oči a chcel sa dotknúť jej pier. ,,Čo mi je?!“ pokrútil hlavou a otočil ju, aby nehľadal ďalšie dôvody prihovoriť sa im. Spoločnosť dievčat ho prestala lákať. Radšej jesť lacné jedlo a mať oblečené lacné veci, ako mať vedľa seba lacnú osobu, v ktorej raz bude hľadať oporu, pravdepodobne márne. Ocitol sa pred dverami svojho bytu. Vytiahol si z vrecka kľúče, prsty mu krehli a triasol sa od zimy. Konečne našiel ten správny, strčil ho do dierky a pomaly ním otočil. Dvere sa z vrzgotom otvorili. Vošiel dnu, okolo seba mal plno prázdnych fliaš od alkoholu, ohorky od cigariet, použité vreckovky, nedojedený kúsok sendviča. Zhodil bundu a zavesil ju na vešiak. Vydýchol si, že už je doma.

Autori: Bianka Kováčiková, III. F Martin Fábry, III. A Kresba v pozadí: Michaela Kováčiková, I. E

život na strednej

Túžobne očakávaný adaptačný kurz Čo k tomu dodať. Deň začal priemerne, každodenné rutinné vstávanie. Zišli sme sa pred školou a ako to býva, žiaci prišli načas, len učitelia ako vždy 15 minút meškali. Cesta bola dlhá, ale zábavná. Všetci sme boli veselí a zároveň šťastní, že sme sa neudusili. Veď čo by sa dalo čakať od starej Karosy, kde strop bol lepený lepiacou páskou. Po tejto nekonečne dlhej ceste sme prišli na miesto – hotel Kráľová, kde sa len začal ten pravý deň. Vonku už boli žiaci, ktorí tam jednu noc prespali a adaptačný im práve končil. Chvíľu som si myslel, že je to popravná čata, ale s prekvapením, ktoré nikto nečakal, nebola. Takže sme všetci vystúpili. Dojmy boli u každého iné. Ja osobne som sa tešil z čerstvého vzduchu. Fakt, nikdy necestujte starou Karosou. Keď sme sa pokochali prírodou a nadýchali čerstvého vzduchu, vybrali sme sa do jedálne. Tu nás čakala prezentácia. Bola dlhá a vyčerpávajúca, ale zároveň aj poučná. Ak by ste náhodou chceli vedieť, kedy skončí prednáška, určite sa nepýtajte žiadneho učiteľa. Ale my sme to aj tak skúsili. A viete ako znela odpoveď? O dve, tri minúty. Samozrejme, nebola to pravda. Prezentácia trvala ešte dobrú pol hodinu. Sláva, prezentácia skončila a my sme sa išli konečne ubytovať. Na izbe sme boli ubytovaní šiesti. Dve manželské postele a ďalšie dve „singl“. No to je romantika! Len škoda, že sme tu samí chlapci. O chvíľu sme sa už hladní ako vlci ponáhľali na obed. Ako správni „manažéri“ (pre niektorých poštári) sme tam boli v predstihu, a tak keď tam nebol nikto okrem nás a bolo 12:00 hodín a jedlo na stole, tak sme sa

pustili do toho. Dobrú chuť. Najedli sme aspoň niektorí a pobrali sme sa na chvíľu do izby. Ale čo ani čert nechcel, učiteľom sa zachcelo prejsť. My žiaci sme boli úplne natešení. Bez „veľkého reptania“ sme sa teda pobrali na túru. A ako to chodí, treba si spraviť triednu fotku. Keď sme sa pýtali, kto má foťák, tak sa nikomu nechcelo vyťahovať ani mobil. Opýtali sme sa teda grafikov a tu je asi vtip dňa, keď nikto nemal ani mobil požičať. No niekto to musí manažovať. Grafici to určite nebudú. Vytiahli sme teda mobily a začali sme sa fotiť. Mal som pocit, že fotíme milión dvesto fotiek. Tak konečne. Dofotili sme a môžeme ísť naspäť. Niektorým sa ani veľmi nechcelo. Voľnočasové aktivity po takejto túre! To bude asi fuška! No zahrali sme si na ihrisku futbal a volejbal. Futbal hrali len grafici. Priznávam, počul som, ako mi niekto narieka ako by išiel hrať, ale hanbil sa zrazu. Večera, sám si hovorím, že konečne. Niektorí boli veľmi hladní, a tak im kuchár priniesol kopec špagiet s kečupom a syrom. Teda všetci sme mali to isté. Po večeri sme sa pobrali do izieb a onedlho nám bol sprístupnený bazén, a tak sme sa aj tam pobrali. Každý si našiel niečo, čo ho bavilo. A aj pani učiteľka si skočila do bazéna, tak sme sa všetci s nadšením pozerali. Pomaly však začali jeden za druhým odchádzať preč a ostali sme tam asi piati. Jeden z toho bol učiteľ, tak nebolo prečo ľutovať. Pán učiteľ nám krásne zatancoval a neskôr ukázal aj zaujímavé smiešne veci vo vode, ktoré nikto nepoznal. Čas neúprosne plynul ďalej a o chvíľu sme mali večierku a museli sme sa pobrať do svojich izieb. Ver či nie, cesta z bazéna na izbu bola dosť dlhá a chladná. Keď som prišiel, zistil som, že moji spolubývajúci nie sú na izbe, tak som sa musel pobrať

tvorba našich žiakov inam. Ich hľadanie bolo fakticky nenáročné. Boli len o poschodie vyššie, a tak sme pobudli chvíľu času tam. Síce sa vravelo, že je večierka, ale akosi to nebola pravda. To, že sme trávili čas tam, si všimol aj pán učiteľ, a tak nás poslal do svojich izieb. No niektorí šikovní chlapci zašli len o izbu ďalej a čas pobudli tam pokiaľ sa zas nevrátili na pôvodnú izbu. Pravda, pán učiteľ si vôbec nevšimol, že sme tam, takže sme v zábave pokračovali. Prišli sme teda naspäť na tú izbu, kde sme boli predtým. Zábava stále pokračovala. Pán učiteľ si to zas prišiel skontrolovať, aj keď tvrdil, že už nepríde, ale akosi zistil, že to bez toho nepôjde. Ležal som na posteli a v momente, keď prichádzal, nemal som veľa času na úkryt, tak som sa schoval pod paplón. Veľmi som nedúfal, že ma tam nenájde, ale opak bol pravdou. Pán učiteľ si ma tam naozaj nevšimol. Jedli sme a bavili sme sa. A neskôr sme pozerali farmu ako najväčší fanúšikovia. Chodili sme z izby do izby. Keď prišiel po tretíkrát, tak som si ho ani nevšimol, a nemal som ani čas na to, aby som sa skryl. Za jeho sprievodu ma odprevadil do svojej izby. Skontrolovať nás prišla aj pani učiteľka. Skúšali sme ju presvedčiť, že sa nám ešte nechce spať, ale tento nápad nám neschválila. Veľká škoda bola, že sme nemali klobásu alebo slaninu, lebo pani učiteľka má rada takéto veci. Keď odišla, bez schválenia všetkých našich nápadov, neostalo nám nič iné iba si ľahnúť spať. Počúval som zaujímavé historky svojich spolužiakov o šľahačke. Verte či nie, ja som sa sám čudoval. Mali sme šľahačku a tú sme si striekali na seba a na vlasy. Zabávali sme sa u nás na izbe. Neskôr sa ku nám pripojili aj grafici. Nečakane zas prišla kontrola a tak bolo načase skončiť. Ešte však

bolo treba vyrovnať resty. Odplata netrvala dlho a o chvíľu mal aj môj spolužiak šľahačku vo vlasoch. Utrúsil len, že je to lepšie ako tužidlo a poriadne si ju rozotrel do vlasov. Pastovanie už vyšlo z módy, tak sme namiesto toho šľahačkovali. Ale čo by sme to boli za pubertálne deti, keby sme nepokračovali ďalej. Tak sme sa ešte bavili a neskôr, fakticky neskôr, išli spať. Ráno už poniektorí vstali rýchlo, lebo si očividne zabudli vypnúť budíky z domu, takže niekto už bol hore o 5:00 a niekto o 6:00. Niečo po 7:00 nás prišiel učiteľ zobudiť a upozorniť, že o 8:00 sú raňajky. Na raňajky boli párky. Aké nečakané! Zjedli sme a presunuli sa do herne. Učitelia si opäť zmysleli, že ideme na túru. Milujem svoju triedu, a preto sme nešli hore na kopec ako grafici, ale ostali sme, kvôli mojej spolužiačke, ktorá tam nemohla ísť, dole. Neúprosne sme čakali kým sa I. A vráti naspäť. Vlastne tam išli len kvôli fotke. Užívali sme si posledné minúty, ktoré sme strávili ešte v hoteli, lebo onedlho sme sa už natlačili do autobusu. Niekoľko žiakov si ani nemalo kam sadnúť, tak stáli, ale nie dlho, lebo vo Zvolene ich pár vystúpilo. Cesta prešla rýchlo, lebo sme všetci spali. Vysadili nás pri škole a všetci už išli svojou cestou. A tak ako rýchlo začal ten krásny výlet, rýchlo aj skončil. A aj tieto nezabudnuteľné zážitky boli jedným z dôvodov, pre ktoré som sa rozhodol študovať na tejto škole. Autor: Kristián Boháčik, I.B Kresby v pozadí: Patrícia Kudláková, I.A

život na strednej

Cesta Cesta ako cez Suezký prieplav hviezda vedie nás na miesta niekam, kde nemusíme prespať polku života a môžme voľne lietať Jej hlas zvučne znie pod vrchom hory z Mount Everestu krajinou do dolín V oku tornáda, tam som jeho korisť, kým utíchne ten vietor, nenechám sa zlomiť Vlny mora prudko narážajú do útesov pevniny Na nej žije druh, v ktorom lásku zabili V tme znie verš básne, ktorá nemá konca mláďa jeleňa márne hľadá svojho otca, parohy boli vzácnejšie ako jeho život Na vypchatú hlavu si práve pripíja vínom, pozerá do zrkadla lebo ide len o výzor, nazrieš hlbšie vnútro zdusené dymom. Sú to dni a noci, je to naša cesta, chcem prejsť ďaleko, na mieste nestáť Zastavím sa a môžem u teba prespať? Toľko pocitov. Prečo cítiť len strach?

Na mape krajina, po ktorej behával bizón Vyplienená už dávno európskym synom Príbeh o mne, o nás, všetko má vplyv Dať smútku nádej s posledných síl Anjel sa pred dažďom pod krídla skryl V ušiach mu znela balada lesných víl Hľadaj v tom viac ako len prvý pocit Najťažšie je vždy o odpustenie prosiť, pozerať sa do očí a vedieť, že chyba je v tebe, vedieť, tiež že útek správnym riešením nie je aj sám vlk sa môže túlať lesom sivý ako duch, ale potrebuje svorku, nezdá sa, ale potrebuje ju, niekedy sa pýtam, prečo toľká nenávisť je tu, žijeme tu spolu a spolu dýchame jeden vzduch, poď si vychutnať ticho tam, kde je hluk, pochopiť, že život nám nesmie ujsť spomedzi rúk.

Kresba: Patrícia Kudláková, I. A

Autor: Martin Fábry, IV. A

tvorba našich žiakov

D ig it ál na m al b a D an ie ly P rš an co ve j z II I. A

Daniela Pršancová

Autorka: Daniela Pršancová, III. A