Moja škola č.3 - 2014/2015 by Stredná odborná škola informačných technológií

editoriál

Panta rei alebo všetko plynie... A čas plynie a nikto z nás to nedokáže ovplyvniť. Preto sa nám zdá, že od chvíle, keď dnešní štvrtáci prekročili prah našej školy, ubehlo len málo času. A predsa sú to štyri roky. Štyri roky dobrých, ale aj menej dobrých dní. Štyri roky, ktoré nevyjadrujú len počet nadýchnutí, ale hlavne chvíle, ktoré berú dych. Okamihy, ktoré sa onedlho zmenia na spomienky. Spomienky na okamihy pádov a výhier, sklamaní a úsmevov, ale aj spoznávania a lúčenia. Myslím, že budem mať pravdu, keď poviem, že všetky tieto slová by sa dali nahradiť jediným slovom – škola. Čas naozaj plynie a vy si ani neuvedomujete, že sa len nechávate strhnúť jeho rýchlym spádom. Priviedol vás do finále, stojíte pred poslednou etapou štúdia na tejto škole – pred ústnou maturitnou skúškou. Súc poučení skúsenosťami z písomnej časti maturitnej skúšky z jazykov a z praktickej časti odbornej zložky, máte určite strach a, samozrejme, niektorí aj trému. No nemusíte sa báť. Počas štyroch rokov sme sa vás snažili naučiť, ako byť cieľavedomými, vážiť si samých seba, orientovať sa v živote a vyberať si tie správne cesty. Ale hlavne sme sa vám snažili dať to najcennejšie, čo si ani jeden z vás nemôže kúpiť – vedomosti a vzdelanie. A práve teraz prišiel čas keď ich môžete preukázať. Potom sa už dostanete do ďalšej etapy vášho života, v ktorej vás čaká veľa zatvorených dverí. Skôr, ako sa tak stane, vám chceme zaželať, aby každé, ktoré otvoríte, boli tie správne. Ak sa vám však stane, že ste si vybrali tie nesprávne dvere, obzrite sa späť. Vybavte si v mysli niekoľko spomienok zo školských lavíc a nechajte sa nimi viesť. Možno práve oni vám pomôžu, keď zablúdite. Určite vám každý pred maturitami bude želať šťastnú ruku pri ťahaní otázok. Ani redakčná rada školského časopisu nie je výnimkou. Prajeme vám teda, aby ste zúročili všetky získané vedomosti. Veľa šťastia a dovidenia!

Redakčná rada

OBSAH 2 Deň učiteľov a slávnostné udeľova

nie cien

3 Beseda s Monikou Flašíkovou

Beňovou, poslankyňou Európskeho

parlamentu

7 Marec – mesiac knihy 10 Besedy, súťaže, projekty 23 SME MAJSTRI SLOVENSKA!!! 25 Finančné vzdelávanie 27 Ako ich nepoznáme 31 Tvorba našich žiakov

prinášame

Deň učiteľov a slávnostné udeľovanie cien v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene

Všetci vieme, že povolanie učiteľa nie je ľahké. Vyžaduje si veľa trpezlivosti, ochoty, pochopenia a lásky k deťom. Je to práca, ktorú nemôže vykonávať hocikto. 28. marec je v kalendári uvedený ako Deň učiteľov a oslavuje sa v deň narodenia Jána Amosa Komenského. Je oslavou práce všetkých učiteľov, ktorých práca je poslaním a zaslúžia si za svoje znalosti, trpezlivosť a obetu úctu a poďakovanie. Jedným zo spôsobov, ako tak urobiť, je aj slávnostné udeľovanie cien Mateja Bela predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja Mariánom Kotlebom. Tento rok sa uskutočnilo 20. marca v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Zišli sa tu najlepší pedagógovia banskobystrického kraja, aby si z rúk jeho predsedu prevzali ocenenie za pozoruhodné úspechy dosiahnuté vo výchovno-vzdelávacom procese. Jednou zo štyroch ocenených kategórii bola aj cena za celoživotnú prácu v školstve s mimoriadnymi výsledkami dosiahnutými vo výchove a vzdelávaní. A práve v nej sa na druhom mieste umiestnila Zuzana Kazárová, učiteľka našej Strednej odbornej školy informačných technológií, Tajovského 30 v Banskej Bystrici.

Zuzanka pôsobí na našej škole od 1. 9. 1976, teda celú svoju doterajšiu profesionálnu kariéru. Počas týchto rokov vyučovala svoje aprobačné predmety, matematiku a fyziku, ale aj elektrotechniku, elektrotechnické materiály, počítačové zručnosti, občiansku náuku, hospodársku geografiu a dejepis. Počas svojej pedagogickej praxe sa neustále odborne vzdelávala, zdokonaľovala svoje kompetencie v oblastiach finančnej a poistnej matematiky a účtovníctva, tvorbe didaktických testov, projektového vyučovania, využívania informačných a komunikačných technológií vo vyučovacom procese a v práci učiteľa, nových foriem a metód vyučovania, systému vyučovania s uzavretým cyklom, rozvoja tvorivosti žiakov atď. Pracovala aj ako lektorka na projekte Európskeho sociálneho fondu. Dôkazom toho je aj 17 získaných osvedčení a certifikátov. V spolupráci s MPC a ŠPÚ sa podieľala na tvorbe banky úloh k téme Maturita z matematiky. Spolupracovala a zúčastnila sa aj na realizácii projektu Leonardo Da Vinci. Toto je časť toho, čo počas 39 rokov pôsobenia na našej škole stihla. K oceneniu jej blahoželáme! Autorka: Vlasta Vilhanová Foto: Vladimír Píš

udalosť

Beseda s Monikou Flašíkovou-Beňovou, poslankyňou Európskeho parlamentu

Európska únia je integračné zoskupenie, ktoré od posledného rozšírenia v roku 2013 tvorí 28 členských štátov s celkovým počtom 503,7 miliónov obyvateľov, čo tvorí približne 8 % svetovej populácie. Medzi jej základné princípy patrí prenášanie právomocí národných štátov na nadnárodné európske inštitúcie. Slovenská republika sa stala jej členskou krajinou 1. mája 2004. Od tohto dátumu už nie sme len občanmi Slovenskej republiky, ale aj euroobčanmi. Pre zvýšenie povedomia našich žiakov o činnosti Európskeho parlamentu sme pre nich pripravili besedu s europoslankyňou Monikou Flašíkovou-Beňovou. A tak mal 23. 2. 2015 Ing. Blažej Rybár, zástupca riaditeľa pre technicko-ekonomické činnosti, tú česť privítať ju v učebni D2 našej školy, kde už čakalo niekoľko desiatok žiakov a pedagogickí zamestnanci. Svoje vystúpe-

nie začala slovami: „Teším sa, že som sem mohla prísť a ďakujem za pozvanie.“ V úvode sa predstavila a priblížila svoje pôsobenie na politickej scéne. Poslankyňou Európskeho parlamentu, v ktorom zastupuje záujmy všetkých občanov Slovenskej republiky, je od roku 2004. V roku 2009 bola zvolená aj do svojho druhého volebného obdobia, a to s najväčším počtom preferenčných hlasov zo všetkých slovenských kandidátok a kandidátov a opätovne bola zvolená aj v roku 2014.

udalosť Najskôr hovorila o Európskom parlamente, ktorý tvorí 751 poslancov. Za Slovenskú republiku je tam 13 poslancov a Monika Flašíková-Beňová pôsobí hlavne vo výbore pre ľudské práva, spravodlivosť a sociálne istoty. Európsky parlament je rozdelený na politické frakcie a jeho členov volia ľudia. Následne veľmi vtipným spôsobom priblížila hlasovanie v Európskom parlamente a zdôraznila, že dôležité pri hlasovaniach je jednohlasné rozhodnutie Európskej rady, ktorú tvorí 28 členov – predsedovia vlád jednotlivých krajín EÚ. Prezradila, že v najbližšom období sa má rozhodnúť o novej zmluve, ktorou je obchodná dohoda medzi EÚ a USA. Tá okrem iného rieši aj to, že do EÚ sa bude môcť dovážať tovar z USA, a naopak z EÚ sa bude môcť vyvážať do USA. Do pozornosti dala hlavne ochranu spotrebiteľov, nakoľko americký trh je liberálnejší. Uviedla to na príklade liekov, pri ktorých je doba testovania v USA len pol roka, v EÚ až päť rokov. Úlohou europoslancov je teda chrániť naše zdravie aj napriek tomu, že americké lieky budú lacnejšie.

Na ďalšom príklade demonštrovala, ako sa robí rozhodnutie. Prítomných rozdelila na Európsku komisiu, Európsku radu a Európsky parlament. Upozornila, že ak sa všetci títo členovia nedohodnú, legislatíva sa neprijme, je teda neplatná.

Po humorne ladených praktických ukážkach nasledovali otázky našich žiakov a tiež pedagógov. Terku z II. F zaujímal názor na nedávne referendum, ktoré sa konalo u nás na Slovensku. „Referendum bolo zamerané proti istej skupine obyvateľov, čo sa v demokratickej krajine nerobí. Zasiahlo do práv obyvateľov a zasialo do spoločnosti nenávisť. Nemôžeme zakázať niečo, čo naša legislatíva nepozná. Dobrá spoločnosť má dobré referendá,“ úprimne jej odpovedala táto sympatická politička. Aj ďalšia diskusia a otázky boli smerované na problematiku referenda a volieb. Matúš zo IV. A sa začal venovať politike, a tak ho zaujímalo, prečo je pani europoslankyňa práve členkou strany SMER. Svojou sympatickou odpoveďou: „Lebo som ju zakladala,“ opäť rozosmiala publikum. Ďalšie otázky z rady našich žiakov sa týkali hlavne informácií o údajnom vystúpení Slovenskej republiky z NATO a informácií o vstupe Ukrajiny do EÚ. Nášho kolegu Ivana Švajlena zaujímalo, ako sa dá stihnúť toľko aktivít a ako to všetko pani Monika zvláda. „Mám dobrý čaj,“ znela jej pohotová a opäť vtipná odpoveď, ktorú následne, samozrejme, doplnila: „Som večný optimista a my ako krajina máme potenciál byť úspešní v EÚ. Pre Európsky parlament som sa rozhodla v čase,

udalosť keď som bola členkou vlády. Prvýkrát som kandidovala v roku 2004 a z našich poslancov som služobne najstaršia. Politika je práca ako každá iná. Nie je to len reprezentácia. Našim cieľom je dosiahnuť dobrý výsledok. Informácií o tom, čo robíme v EP, je však málo. Veľmi sa teším, keď sa podarí presadiť legislatívu. Ľudia budú veriť projektom, len keď to budú cítiť vo vlastnom živote. A ja chcem, aby to cítili. A ďakujem ešte raz za pozvanie A ešte jeden odkaz smerom k vám žiaci: Vyskúšajte si život v zahraničí. Aj tam je rovnako ťažký. Buďte však vždy hrdí na to, že ste zo Slovenska“. Týmito slovami sa rozlúčila skôr, než jej pán zástupca odovzdal kyticu ako poďakovanie za to, že naše pozvanie prijala. Ďalším poďakovaním bol spontánny potlesk našich žiakov. Ďakujeme za túto príjemnú a zároveň veľmi poučnú hodinu vášho času a za to, že ste nám umožnili spoznať, že poslanci, ktorých volíme, sú skutočne poslancami všetkých ľudí, a za skvelý pocit, že ste jednou z nás. My sme, samozrejme, využili túto príležitosť a položili sme jej tiež niekoľko otázok:

Rozhovor s Monikou

exkluzívne

1. Ako poslankyňa Európskeho parlamentu určite nemáte veľa času. Aj napriek tomu ste si ho dokázali nájsť a zavítali ste aj medzi našich žiakov. To svedčí o vašom kladnom vzťahu k mladej generácií. Ako vnímate súčasných mladých ľudí? Spoluprácu so školami si veľmi vážim a musím povedať, že stretávanie sa tak s vašimi, ako aj so študentmi vo všeobecnosti, som si úprimne obľúbila. Veľmi sa teším, či už v rámci tzv. „Prednášok s Monikou“, programu Euroscola alebo rozličných súťaží, ktoré sme spolu s kolegami z mojej kancelárie pre školy organizovali, som mala možnosť veľké množstvo zaujímavých mladých ľudí aspoň trochu spoznať. Na základe týchto mojich skúseností ich vnímam ako veľmi dynamických, majú k dispozícii veľa rôznych informácií, sú zvedaví a neboja sa pýtať, ak im je niečo nejasné. Takáto výbava je nepochybne dôležitá aj pre ich budúce uplatnenie sa. Na druhej strane sa musia naučiť to množstvo informácií správnym spôsobom triediť a vyznať sa v nich. To im pomôže pri vytváraní si vlastného pohľadu na svet okolo nich. 2. Keby ste mali porovnať úroveň a kvalitu vzdelávania na stredných školách na Slovensku a v ostatných Európskych krajinách ako by ste ich hodnotili? Veľmi dôležití z hľadiska kvality vzdelávania či už u nás, ale aj v ostatných európskych krajinách sú učitelia. Konkrétne aj to, či a do akej miery ich poslanie vzdelávať mladých ľudí skutočne napĺňa a baví. Nerada by som sa púšťala do nejakého povrchného porovnávania situácie na Slovensku a v zahraničí. Pre mňa je dôležité a som za to veľmi vďačná, že napriek neľahkým podmienkam, ktoré v našom školstve panujú, mám možnosť pri svojich ak-

exkluzívne tivitách na školách stretávať učiteľov, ktorí majú svoju prácu skutočne radi. Sú veľmi príjemní, ochotní sa ďalej vzdelávať a vedia, ako si získať rešpekt svojich študentov. 3. Čo by sa mohlo u nás v oblasti stredných škôl podľa Vášho názoru zlepšiť a ako by nám v tom mohla pomôcť EÚ? Predovšetkým v súvislosti s odbornými strednými školami sa momentálne veľa hovorí o nevyhnutnosti väčšieho prepojenia odborného vzdelávania s praxou. To by malo pomôcť zabezpečiť lepšiu pripravenosť ich absolventov na presadenie sa na trhu práce. Slovenské stredné školstvo a privátny sektor by mali byť výraznejšie motivované na prehlbovanie vzájomnej spolupráce. Je známych niekoľko tzv. dobrých príkladov, kde sa tak deje dlhodobo a je to výhodné pre obe strany. Bohužiaľ, nie je ich však dostatok. Európska únia by nám nielenže mohla pomáhať, ale už tak aj dlhodobo robí prostredníctvom viacerých podporných, predovšetkým finančných mechanizmov. Sú nimi štrukturálne či komunitárne fondy, ktoré smerujú do nášho školstva. Rovnako dôležitá je výmena skúseností a poznatkov medzi našimi a zahraničnými študentmi, ale aj medzi pedagógmi. To sa deje v rámci výmenných programov podporujúcich európsku mobilitu. Na to nadväzuje potreba kvalitného jazykového vzdelávania, ktoré pomôže študentom obstáť aj v silnej medzinárodnej konkurencii.

to ťažko generalizovať. Z mojej skúsenosti však vyplýva, že šanca na získanie grantu z prostriedkov EÚ stúpa priamo úmerne s kvalitou prípravy, nastavením cieľov a priorít projektu. Precíznejší postup v prípravnej fáze znamená jednoznačne vyššiu nádej na úspech. 5. A nakoniec. Čo by ste našim žiakom a študentom vôbec odkázali? V prvom rade by som im rada zaželala veľa šťastia a chuti do štúdia. Rovnako tiež dobrých učiteľov, ktorí ich budú vedieť nadchnúť a motivovať. Tí si od nich, samozrejme, zaslúžia patričnú úctu a rešpekt, na čo by vaši žiaci nemali nikdy zabúdať.

My ďakujeme za rozhovor a prajeme Vám veľa úspechov pri vykonávaní náročnej a zároveň zodpovednej práce.

4. Je ťažké presadiť nejaký projekt v Európskom parlamente, resp. aká je šanca pre získanie grantu z EU? Rôznych podporných schém a mechanizmov existuje naozaj veľké množstvo, pre-

Autorka: Vlasta Vilhanová Foto: Peter Lukáč, Matúš Šimko

prinášame

Marec – mesiac knihy sme si pripomenuli besedou so spisovateľkou Elenou Cmarkovou

Známy pedagóg J.A. Komenský povdal: „Nemilovať knihu, znamená nemilovať múdrosť a nemilovať múdrosť, znamená stávať sa hlupákom.“ Už tradične mesiac marec spájame nielen s príchodom jari, ale aj s mesiacom knihy. Mesiac knihy si pripomíname už od roku 1955. Podľa jednej verzie sa stal mesiacom knihy z komerčných dôvodov. Zvolili si to sami kníhkupci, lebo na jar bola malá návštevnosť v obchodoch. A marec práve preto, lebo v tomto mesiaci sa narodil a zomrel Matej Hrebenda, významný buditeľ, ktorý, hoci bol slepý, sa podieľal na šírení slovenskej knižnej kultúry. Od rozšírenia internetu je marec nielen mesiacom knihy, ale aj mesiacom internetu. Prezentáciou, ktorá obsahovala práve tieto informácie, sa začala beseda so spisovateľkou a poétkou Elenou Cmar-

kovou, ktorú 11. 3. 2015 pri príležitosti pripomenutia si marca – mesiaca knihy zorganizovala pre žiakov našej školy redakčná rada školského časopisu „Moja škola“ v spolupráci s vedúcou školského internátu Hildou Dienovou. Členky redakčnej rady z radov žiakov, Dominika, Natália a Veronika, vo svojej prezentácii predstavili aj tvorbu spisovateľky a jej životnú cestu.

Po jej privítaní kytičkou kvetov im spisovateľka porozprávala o svojom profesijnom živote, ktorý sa spája s prá-

prinášame cou na pošte. V určitom období spolupracovala aj s našou školou prostredníctvom prednášok z oblasti poštovej prevádzky. K písaniu ju priviedla jej mama, ktorá bola ochotnícka herečka. Divadlo v rodnej obci Brusne hrávala neskôr aj sama a výnimkou neboli ani jej recitácie počas rôznych pod-

cie jej poézie spolu s kanadským básnikom slovenského pôvodu pod názvom „Program pre dva nástroje“. Z odpovedí na otázky sa naši žiaci dozvedeli množstvo zaujímavých informácií. Napríklad aj to, že jej inšpiráciou pri básnickej tvorbe je život a dianie vo svete, ľudia, ich bolesti a radosti. Mala rada poštu a ľudí, ktorí tam pracovali, a o nich je aj jej báseň „K ľuďom“. Veľa jej básní je o jej rodnom kraji a meste, v ktorom žije a pôsobí – o Banskej Bystrici. Svoje knihy mohla vydať aj vďaka dobrým a múdrym ľuďom, s ktorými sa stretla v Klube pri Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici, kde je členkou. Na otázku Matúša Feňáka, ako má postupovať človek, keď chce publikovať, odpoveda-

ujatí. Prvá zbierka básní pod názvom „Istoty“ jej vyšla ako 56-ročnej. Pri tejto zmienke vyzvala našich žiakov, aby sa nedali odradiť neúspechom a nevzdávali sa nádeje, ak po niečom túžia. Neskôr vydala ďalšie tri básnické zbierky Známky, Jesienky a Hranice a v súčasnosti má pripravenú knihu pre deti. Niektoré jej básne sa ocit-

li aj v učebniciach pre základné školy. O niekoľko týždňov sa spisovateľka Elenka Cmarková zúčastní v Torontskom slovenskom divadle prezentá-

la, že „písať je poézia a vydať svoje dielo je próza“. Dozvedel sa tiež niekoľko spôsobov, ako získať financie potrebné na vydanie svojho diela. Jednou z možností je, že si autor musí nájsť sponzora. Ďalšou je zúčastňovať sa na rôznych stredoškolských súťažiach, napr. Literárna Bystrica alebo sa stať členom niektorého literárneho klubu, kde si ich môžu kompetentní ľudia všimnúť. Na otázku Terezy Blaškovej, ktorí sú jej obľúbení autori, bez zaváhania odpovedala Kukučín, Štúrovci a ostatní slovenskí klasici. Tiež

prinášame ruskí spisovatelia Dostojevskij a Tolstoj, ktorých myšlienky sú nadčasové. Žiaci sa tiež dozvedeli, že diela, ktoré číta, si vybe-

rá na základe informácií o autorovi a referencií ostatných čitateľov. Bianku Kováčikovú zaujímalo, aké pocity prežíva spisovateľ, keď sa jeho dielo objaví na pultoch predajní. „Asi ako keď sa narodí dieťa – stres, eufória a potom neskutočný pocit šťastia. Je to radosť,“ odpovedala spisovateľka. Ďalšie otázky, na ktoré spisovateľka odpovedala, boli zamerané napr. aj na to, o ktorú jej knihu bol najväčší záujem.

Autorka: Vlasta Vilhanová Foto: Peter Lukáč, Matúš Šimko

Rozprávanie bolo popretkávané recitáciou básní v autorkinom podaní.

Naše mesto (Banskej Bystrici) Nie je večné ani prastaré ani mladé ani veľké ani malé Je naše Také akurát Zmestí sa do srdca

s námestím s vežami S ulicami sídliskami S ľuďmi S holubmi S Hronom S horami navôkol Aj s chybami

Je naše Také akurát

zo života školy

Besedy, súťaže, projekty Páli vám to?

Úlohou predmetovej komisie je nielen prerokovať otázky pedagogického procesu v súlade s učebnými osnovami a tematickými plánmi, ale aj inšpirovať žiakov, aby na základe svojich schopností dosiahli čo najvyššiu odbornú úroveň. Činnosť a aktivita predmetovej komisie smerujú tiež k výchove samostatného a tvorivého žiaka. Aj z tohto dôvodu si už v septembri členovia predmetovej komisie pre ekonomické predmety v študijnom odbore pracovník marketingu mobilného operátora zaradili na školský rok 2014/2015 úlohu pripraviť a usporiadať súťaž v odborných komunikačných zručnostiach pre všetky štyri ročníky.

Súťaž prebehla 26. 2. 2014 pod názvom „Páli vám to, alebo viete sa odborne vyjadrovať?“ a, samozrejme, jej predchádzala dlhá príprava, na ktorej sa podieľali aj žiačky druhej učebnej skupiny IV. E triedy, a v priebehu školského roka sa jej realizácia a výsledky súťaže stali predmetom maturitného projektu jednej z nich. Pre každý ročník bolo vypracovaných jedenásť súťažných otázok a odpoveďou na ne boli odborné výrazy z oblasti marketingu, manažmentu a spoločenskej komunikácie.

Odpoveď na prvú otázku obsahovala štyri písmená a postupne bolo každé nasledujúce slovo o jedno písmenko dlhšie. Posledná, jedenásta otázka, tak mala štrnásť písmen a každý súťažiaci mohol získať maximálne 99 bodov – jeden za každé uhádnuté písmenko. Každá trieda si zvolila jedného súťažiaceho, ktorý mal päť minút na uhádnutie všetkých odpovedí. Ak nevedel odpovedať, vyžiadal si ďalšie písmenko. Mohol si vybrať troch poradcov a každý z nich mu mohol raz pomôcť, ak vedel odpoveď skôr ako sám súťažiaci.

zo života školy

Celá súťaž prebiehala v réžií žiačok štvrtého ročníka. Norika Murinová samotnú súťaž realizovala, Paulínka Mikušová moderovala, Veronika Mordáčiková merala čas a Danka Majerová počítala a zapisovala získané body. Počas prípravy a samotnej súťaže ich odborne viedla majsterka OV Vlasta Vilhanová. Atmosféra bola počas súťaže dobrá a nálada veselá. Súťažiaci, hoci pristupovali k svojim povinnostiam zodpovedne, odpoveďami mnohokrát navodili humornú atmosféru, a tak o smiech a potlesk, ktorými ich publikum vytvorené z ostatných spolužiakov odmeňovalo, naozaj nebola núdza.

A ako to jednotlivým triedam pálilo? Na prvom mieste sa umiestnila trieda III. F, druhé miesto získali žiaci z I. E, na treťom skončili štvrtáci a posledné štvrté miesto sa ušlo II. E triede. Organizá-

torky nezabudli ani na odmeny pre súťažiacich, a tak si víťazi a hlavní súťažiaci odniesli sponzorské darčeky od spoločností mobilných operátorov a všetci súťažiaci dostali aj sladkú odmenu – lízanku od organizátoriek súťaže. A aké mali súťažiaci pocity? Opýtali sme sa prvákov, ktorí sa takéhoto podujatia zúčastnili prvýkrát. Tu sú ich odpovede: Súťažiaci Jakub: „Nečakal som, že budem súťažiť a keď ma zvolili, mal som zmiešané pocity a veľký stres. Myslel som si, že odpovede na otázky nebudem vedieť, ale nakoniec som to celkom dobre zvládol.“

Poradkyňa Dorotka sa vyjadrila, že súťaž bola veľmi zaujímavá, mala možnosť si zopakovať vedomosti z odborného výcviku a teoretického vyučovania odborných predmetov. Aj Danielka mala veľmi dobré pocity: „Spolužiačky zo štvrtého ročníka s pani majsterkou túto súťaž zorganizovali naozaj profesionálne. Nielenže sme si zopakovali vedomosti, ale sme sa aj super zabavili. Dúfam, že príležitosť zorganizovať niečo podobné budeme mať aj my. Už teraz sa na to teším.“ Autorka: Vlasta Vilhanová Foto: Peter Lukáč, Matúš Šimko

školský rok 2014/2015

Školské kolo stredoškolskej odbornej činnosti

Stredoškolská odborná činnosť je prehliadkou tvorivého myslenia, odborných vedomostí, skúseností a talentu žiakov. Píše históriu pravidelných stretnutí mladých vedcov, ktorí sa chcú stať aktívnymi, rozvíjať vlastné nápady a realizovať ich. Je to dobrovoľná záujmová činnosť žiakov denného štúdia všetkých stredných škôl. Jej výsledkom je samostatná práca, ktorá sa predkladá na odborné posúdenie. Vyvrcholením stredoškolskej odbornej činnosti sú súťažné prehliadky, na ktorých žiaci obhajujú výsledky svojej dlhodobej práce.

Po niekoľkoročnej prestávke sa do tejto činnosti opäť zapojili aj žiaci na-

šej školy, a tak sme si mohli v utorok 3. marca 2015 v školskom kole Stredoškolskej odbornej činnosti vypočuť obhajobu deviatich súťažných prác. Žiaci súťažili v dvoch súťažných odboroch. Jedna žiačka v odbore 16 – Teória kultúry, umenie, umelecká, odevná tvorba a ďalších osem žiakov v odbore 15 – Ekonomika a riadenie. Súťaž prebiehala v zborovni školy za účasti konzultantov prác, Kataríny Tomašovičovej, Karolíny Hukelovej a Martiny Čačkovej. Hodnotiaca komisia, ktorej predsedala zástupkyňa riaditeľa školy, Miriam Popovičová, a jej ďalší členovia, Karolína Hukelová a Lukáš Sihelský, mala za úlohu vybrať tie najlepšie práce, ktoré postúpia do krajského kola 27. marca 2015 na Strednej odbornej škole Jozefa Murgaša v Banskej Bystrici.

Školské kolo súťaže otvoril riaditeľ školy, Štefan Balogh, ktorý ocenil snahu žiakov zapojených do tejto súťaže a poprial im veľa šťastia a úspechov. Celú súťaž zorganizoval a viedol koordinátor SOČ, Ivan Švajlen, ktorý následne vyzval prvú súťažiacu, Andreu Eržiakovú, z odboru 16, aby pristúpila k obhajobe svojej práce. Témou jej práce bola maľba s názvom Krajina, ktorá bola zhotovená štyrmi rôznymi technikami. Žiačka prezentovala postup zhotovenia obrazov a na otázku člena hodnotiacej ko-

zo života školy misie, ktorá z techník sa jej páčila najviac, bez rozmýšľania odpovedala „akvarel – použitie anilínových farieb“. Naopak za najťažšiu techniku považovala maľbu akrylovou farbou. Preukázala, že problematiku svojej práce zvládla na výbornej úrovni a aj prezentácia bola veľmi dobrá. Nasledovala obhajoba prác z odboru 15. Úroveň zvládnutia problematiky práce jednotlivými riešiteľmi, postup tvorby prác a úroveň orientácie v danej problematike zisťovali a následne hodnotili členovia hodnotiacej komisie. Svojimi odbornými a neraz aj nečakanými otázkami zisťovali reakcie, ale aj úroveň naštudovania tém, ktoré si jednotliví súťažiaci vybrali. Niektorí preukázali naozaj vysokú úroveň znalostí danej problematiky a prezentovali sa kultivovaným prejavom. Iných na chvíľu ovládla tréma, s ktorou museli bojovať. Na to, ako v školskom kole obstáli, si však riešitelia tém museli počkať do štvrtka 5. marca 2015. V tento deň sa opäť zišli v zborovni učiteľov, aby si najlepší prví dvaja z obidvoch odborov prevzali diplomy. Skôr ako sa tak stalo, prihovoril sa im riaditeľ školy. Poďakoval všetkým, ktorí sa do stredoškolskej odbornej činnosti zapojili a vyslovil nádej, že v budúcom školskom roku by sa súťaže mohli zúčastniť aj ďalší žiaci. Súťažiacich upozornil na výhodu, ktorú svojou účasťou nad ostatnými získali. Tou je skúsenosť, ktorú nadobudli. Poďakoval im tiež za zodpovedný prístup a úroveň ich prác. Zdôraznil, že nestačí len vedieť, ale dôležité je dať vedieť okoliu, že niečo vieme. A tu už nadišiel čas vyhlásenia víťazov. Ich mená sa dozvedeli z úst zástupkyne riaditeľa a predsedníčky hodnotiacej komisie Miriam Popovičovej. Tá odovzdala diplom za prvé miesto v odbore 16 Andrei Eržiako-

vej a v odbore 15 Petre Kvasnovej. Druhé miesto v tej istej skupine získala Dorota Rusková. Súčasťou diplomu bola aj knižná publikácia, ktorá im prinesie nové zaujímavosti a vedomosti z odboru, ktorý študujú. Skôr, ako im koordinátor súťaže, Ivan Švaj-

len, oznámil, že všetky tri práce postupujú do krajského kola a poprial im veľa šťastia, opýtali sme sa víťaziek na ich pocity: „Som prekvapená a spokojná. Víťazstvo som neočakávala a teším sa na krajské kolo,“ odpovedala Andrejka. Peťka uviedla, že trochu dúfala, že sa umiestni, pretože príprave venovala veľa času a prvé miesto ju veľmi potešilo. Dorotka bola z druhého miesta úprimne prekvapená: „Vôbec som to nečakala. Som len v prvom ročníku a ešte nemám veľa skúseností, ale umiestnenie ma milo prekvapilo“. Všetkým trom budeme v krajskom kole držať palce.

Autorka: Vlasta Vilhanová Foto: Peter Lukáč

školský rok 2014/2015

Súťažné práce „Maľba s názvom Krajina“ z odboru 16 – Teória kultúry, umenie, umelecká, odevná tvorba sa v krajskom kole SOČ umiestnili na 5. mieste.

Aakrylové farby

„ Na takejto súťaži som bola prvýkrát. Účasť v nej bola veľmi dobrou skúsenosťou a príležitosťou získať nové poznatky a tiež spoznať nových ľudí s rovnakými záujmami ako mám ja. Konkurencia bola veľká a som rada, že som sa umiestnila tak dobre. Bol to skvelý pocit a určite odporúčam každému, aby si to v budúcnosti vyskúšal. “

Tuš

Andrea Eržiaková, II. B

Pointilizmus – fixou

Anilinové farby

Víťazka školského kola stredoškolskej odbornej činnosti v odbore 16

zo života školy

Prevencia drogovej závislosti na našej škole

V období, keď naši maturanti skladali skúšku dospelosti, ostatné ročníky, mali náhradný program. V utorok 17. marca sme sa stretli v školskej jedálni, kde sa uskutočnila beseda o drogách a drogovej závislosti. Od radosti, že sa neučíme, nám bolo v podstate všetkým jedno, o čom beseda bude – hlave nech sa neučíme. Na tomto sme sa zhodli hneď ráno. Samozrejme, až potom, čo sme sa predbiehali v tom, kto lepšie a z akého zdroja vie, kedy sa školský program končí.

Viacerých nás však čakalo prekvapenie. Keď sme vošli do jedálne, nedalo sa nevšimnúť si dvoch pánov, ktorí sa na niečom dohadovali s našimi vycho-

vávateľmi z internátu. Po ďalšom zhodnotení, akí sme hladní, prišlo na rad naozajstné zarazenie, pretože jeden z týchto pánov sa postavil a hneď, ako vyslovil svoje meno, nasledovala veta: „Bol som 13 rokov závislý na heroíne a 6 rokov na pervitíne.“ V tom momente zavládlo v celej jedálni ticho, aké som pri takomto počte žiakov nikdy nezažila. Potom nás čakalo cca 60 minút počúvania o naozaj nie príjemnej, no za to veľmi poučnej a zaujímavej minulosti tohto pána.

Zážitky, ktoré sa prelínali s minulosťou, boli naozaj asi to najzaujímavejšie, čo som mohla počúvať. Napokon nič iné som ani nemohla robiť, pretože počúvali naozaj všetci. Tak toto sa len tak ľahko nevidí. Cez prestávku sme sa všetci zhodli na tom, že naozaj stálo za to prísť do školy. Keď sme sa po prestávke vrátili, dostali sme sa k súčasnému životu tohto pána, z ktorého mi naozaj padla sánka. V tej chvíli sme asi všetci mali chuť tlieskať, a vzápätí sa spustila fúra otázok. Zaujímalo nás hlavne, ako sa to všetko stalo, ako sa cítil a mnoho ďalších otázok a ja som naozaj nechápala, ako o tom mohol tak otvorene a vyrovnane hovoriť. Toto v nás všetkých vyvolalo obdiv a rešpekt. Na niektorých otázkach a odpovediach

školský rok 2014/2015 sme sa občas aj zasmiali, čo trochu odľahčovalo atmosféru a všetkým to dobre padlo. Pripadalo nám to, akoby nás všetkých poznal a presne vedel, aký je namáhavý a vyčerpávajúci ten študentský život. Na konci besedy sme zistili, že ľudí, čo sa takto snažia otvoriť oči a pomáhať iným, je viac a pracujú spolu pod menom NEzávislosť, robia besedy na rôznych školách, pre rôzne vekové kategórie a takéto besedy sa konajú aj priamo pre drogovo závislých. Nuž, keď som prišla domov, hneď som si otvorila Facebook a „lajkla“ stránku s názvom NEzávislosť. Ale hlavne som mala o čom rozmýšľať. Autorka: Tereza Blašková, II. E Fofo: Matúš Śimko, II. E

Aj ty môžeš pomôcť iným. Daruj krv!

môcť tým, ktorí ju potrebujú a využiť potenciál žiakov, ktorí už majú 18 rokov,“ vyjadrila sa koordinátorka Žiackej školskej rady.

Z tohto dôvodu sme 21. apríla 2015 privítali v našej škole siedmych zamestnancov Národnej transfúznej služby SR. Vo väčšine prípadov sa odber krvi od dobrovoľných darcov uskutočňuje v transfúznych staniciach a iných zdravotníckych zariadeniach, no v prípadoch hromadného odberu, aký sme zorganizovali na našej škole, vycestuje mobilná transfúzna stanica za darcami. Asi 55 dobrovoľných darcov, prevažne z tretieho a štvrtého ročníka už od deviatej hodiny postávalo pri dverách do pavilónu D2, zatiaľ čo zamestnanci NTS pripravovali improvizované pracoviská. O 09:20 vošli prví žiaci a MUDr. Milan Bojo sa ich opýtal, či raňajkovali a vypili dostatočné množstvo tekutín.

Práve táto myšlienka inšpirovala členov Žiackej školskej rady a ich koordinátorku, Zuzanu Zajacovú, k zorganizovaniu darcovstva krvi medzi plnoletými žiakmi našej školy. „Nápad vznikol celkom spontánne. Ľudská krv je nenahraditeľná, a preto sa považuje za najvzácnejšiu tekutinu. Chceli sme po-

zo života školy Pre tých, ktorí to nestihli, majú zdravotnícki zamestnanci k dispozícií keksíky a čaj. Potom už vyplňujú dotazník, ktorým NTS zisťuje, či už v minulosti darovali krv a či boli niekedy z darovania krvi vyradení. Ďalšie otázky sa týkajú zdravotného stavu a rizikových faktorov darcu. Kto má dotazník vyplnený, predloží ho spolu s občianskym preukazom a preukazom poistenca na zaevidovanie. Následne mu v laboratóriu odoberú vzorku krvi z prsta, na základe ktorej určia krvnú skupinu a hladinu hemoglobínu v krvi. Ak je všetko v poriadku, prechádzajú na ďalšie pracovisko, kde im pán doktor zmeria tlak a urobí celkové predodberové vyšetrenie. Tu zistí, či je darca vhodný v danej chvíli darovať krv, pričom prekážky môžu byť dočasné alebo aj trvalé.

Hneď prvý darca, Daniel zo IV. E, skončil svoj dobrý úmysel práve na tomto pracovisku. Jeho spolužiačka Janka je úspešnejšia a pristupuje k samotnému aktu odberu krvi. Prichádza Pavlínka, tiež zo IV. E. Veľmi sa však bojí, čo jej spôsobuje zrýchlený tep a nepravidelnú srdcovú frekvenciu. Z tohto dôvodu sa tiež stáva pre túto chvíľu nevhodnou darkyňou. „Veľmi som chcela pomôcť. Mrzí ma, že som nemohla. Urči-

te to skúsim v Rooseweltovej nemocnici, keď sa opäť odhodlám,“ prezradila nám. O chvíľu má už za sebou odber Janka, ktorá išla darovať krv ako prvá. Tak ako sa cítiš? „Veľmi príjemne, tak ako pred odberom. Čas ubehol v príjemnom rozhovore so zdravotníckym personálom a určite sa stanem pravidelným darcom.“ Jej spolužiačka Veronika je na tom trochu horšie. Po odbere krvi odpadla. „Keď som sa postavila, pocítila som slabosť. Zrazu nado mnou stálo veľa ľudí. Ale už je dobre, asi mi klesol tlak,“ hodnotí predchádzajúce udalosti. Tak aj takéto menej príjemné zážitky sprevádzali v tento deň našich žiakov. Ale tých pozitívnych bolo omnoho viac. Veď čo môže byť lepšie, ako pomôcť iným? A pocit, že sme to práve my, kto zachránil život inému, je určite ten najkrajší. Opäť sa nám potvrdilo, že naši žiaci sú ochotní pomôcť ľuďom v núdzi a vedia, že rozhodnutie darovať krv má veľký význam, pretože môže zmeniť, resp. zvrátiť osud iného človeka a zachrániť mu život. A má to aj výhody, pretože darovaním sa darcovi vyrovnáva krvný tlak, zlepšuje imunita a skvalitňuje pokožka. A možno sa raz stanú hrdými nositeľmi Jánskeho plakety – ocenením odovzdávaným bezpríspevkovým darcom krvi.

Autor: Vlasta Vilhanová Foto: Peter Lukáč

školský rok 2014/2015

Štvrtáci preukázali svoje odborné vedomosti a praktické zručnosti

Keď pred štyrmi rokmi prvýkrát zasadli do lavíc našej školy, maturita bola len veľmi vzdialeným snom a zároveň cieľom, ktorý chceli dosiahnúť. Čas však neúprosne plynul, a tak si pohltení každodennými povinnosťami túto skutočnosť ani nestihli uvedomiť. No minulý týždeň, v čase od 13. do 16. mája 2015 sa ich sen stal realitou.

rátora sa rozhodli pre obhajobu vlastného projektu. Podľa zadaní, ktoré dostali už v septembri, na príprave projektu pracovali počas celého školského roka. Žiakov študijných odborov mechanik počítačových sietí a technik informačných a telekomunikačných technológií čakala praktická realizácia a prevedenie komplexnej úlohy. Niektorým sa práca podarila lepšie, iným horšie. Na ich prácu okrem členov maturitných ko-

misií dohliadali aj delegát Slovenskej obchodnej priemyselnej komory, Fedor Horváth a Ivan Pršanec delegovaný Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení SR. Predsedníčkou školskej maturitnej komisie bola Zdenka Tánczos, s ktorou sa žiaci mali možnosť zoznámiť už počas externej časti maturitnej skúšky zo slovenského, anglického a nemeckého jazyka. „Ako hodnotíte túto časť maturitnej skúšky?“ spýtali sme aj tentoraz: „Som milo prekva-

V pondelok nastúpili žiaci všetkých piatich tried štvrtého ročníka, aj keď so strachom a obavami, ale slávnostne naladení, pred štyri maturitné komisie podľa jednotlivých študijných odborov, ktorým mali v nasledujúce štyri dni preukázať svoje odborné vedomosti a praktické zručnosti. Žiaci študijných odborov grafik digitálnych médií a pracovník marketingu mobilného ope-

zo života školy pená. Vystupovanie žiakov pri prezentovaní svojich prác bolo na vysokej úrovni. Počas predchádzajúcich dní prejavili svoje odborné vedomosti, záujem o svoj odbor a schopnosť komunikovať s klientom. Spestrením ich ústneho prejavu boli aj videozáznamy, ktoré boli vytvorené v spolupráci so spolužiakmi. Žiaci ukázali zodpovedný prístup k riešeniu úloh či už pri prezentáciách projektov, alebo vypracovaní komplexnej úlohy. Úroveň ich vedomostí, ale aj praktických zručností vo všetkých odboroch bola na veľmi dobrej úrovni. Teším sa na ústne maturitné skúšky.“ Ing. Lada Kramárová, predsedníčka predmetovej komisie pre ekonomické predmety, sa pridáva k jej hodnoteniu: „Aj mňa príjemne prekvapili ich komunikačné schopnosti, vystupovanie a tímová spolupráca pri tvorbe videonahrávok dotvárajúcich prezentácie žiakov.“ Vo všetkých triedach, kde sa maturovalo, vládla počas všetkých štyroch dní príjemná pracovná atmosféra. Niektorí žiaci zvládli túto časť maturitnej skúšky excelentne, iných ovládla tréma alebo strach. Preto po štyroch dňoch, keď opäť nastúpili pred maturitné komisie, aby sa dozvedeli ich konečný verdikt, ich pocit neistoty a napätia na tvárach oprávnene vystriedali úsmevy šťastia. Predsedovia maturitných komisií im totiž oznámili, že všetci boli v tejto časti maturitnej skúšky úspešní. Všetci okrem jedného žiaka, ktorý si túto časť maturitnej skúšky bude musieť zopakovať v septembri. O niekoľko týždňov ich čaká týždeň akademického voľna, ktorý využijú na prípravu na poslednú – ústnu časť maturitných skúšok. Tak nech sa im, skôr ako sa s nimi rozlúčime, darí aspoň tak ako doteraz. Autorka: Vlasta Vilhanová Foto: Miloslav Lichý

školský rok 2014/2015

Mladý Európan 2015

Už 10. ročník celoslovenskej súťaže Mladý Európan sa konal na regionálnej úrovni dňa 21. apríla 2015 na Ekonomickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Poslaním súťaže je zvýšiť povedomie o Európskej únii na Slovensku medzi študentmi stredných škôl a cieľom je pozdvihnúť úroveň ich všeobecnej informovanosti o Európskej Únii. Organizátorom súťaže bolo centrum Europe Direct Banská Bystrica. Záštitu nad tohtoročnou súťažou prevzali predseda vlády SR, Róbert Fico a podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu, Maroš Šefčovič. Partnerom súťaže je Úrad vlády SR, ako riadiaci orgán pre Operačný program Informatizácia spoločnosti a Centrálny koordinačný orgán. V regionálnom kole sa stretli Gymnázium J. Chalupku, Brezno, Stredná odborná škola drevárska, Zvolen, Hotelová akadémia, Brezno, Obchodná akadémia, Brezno, Spojená škola, Detva, Stredná priemyselná škola dopravná, Zvolen, SOŠ hotelových služieb a obchodu, Zvolen, Spojená škola, Banská Bystrica, Gymnázium Ľ. Štúra, Zvolen, Spojená škola – SOŠ podnikania, Banská Bystrica, Gymnázium M. Kováča, Banská Bystrica, SOŠ informačných technológií, Banská Bystrica, Súkromné gymnázium Železiarne Podbrezová, Gymnázium

A. Kmeťa, Banská Štiavnica, SOŠ hotelových služieb a obchodu, Banská Bystrica. Regionálne kolo súťaže pozostávalo z troch kôl. Prvé kolo súťaže predstavoval písomný vedomostný test z vybraných oblastí EÚ: inštitúcie, história, geografia, politika, ekonomika a viacjazyčnosť. Druhé kolo bolo jazykovou súťažou v správnom vyplnení jazykovej krížovky a určenia jej tajničky. Krížovku tvorili jazykové výrazy alebo ich spojenia zostavené z 24 úradných jazykov EÚ. Do tretieho, finálového kola sa prebojovali tri najlepšie súťažiace družstvá, ktoré získali najviac bodov v predchádzajúcich kolách – Gymnázium J. Chalupku, Brezno, Gymnázium A. Kmeťa Banská Štiavnica a Súkromné gymnázium Železiarne Podbrezová. Tieto družstvá si vyberali otázky rôznych bodových hodnôt z oblastí osobnosti, stavby a symboly EÚ.

Celkovým víťazom postupujúcim do národného kola, ktoré sa uskutoční 4. júna 2015 v Bratislave, sa stalo družstvo z Gymnázia A. Kmeťa, Banská Štiavnica. Víťazi dostali vecné ceny. Každé zúčastnené družstvo dostalo ďakovný list a členovia družstva USB kľúč. Nás v tejto vedomostnej súťaži reprezentovalo družstvo v zložení Matej Marko III. D, Ivana Barbinová III. F a Simona Sárená III. F. Autorka: Hilda Dienová

zo života školy

How to save environment? Students brought their own used plastic bags to school which means they do not buy any new ones. It is one of the ways how to contribute to enviromental protection. We took a photo just to let you see we try to do no harm. Our photo is a motivation for other people to find the way somehow and save the planet and advocate the protection of the envinonment.

Žiaci II.A a Zuzana Vetráková

školský rok 2014/2015

Výberové konania a pracovné pohovory – workshopu

Výberové konanie a pracovné pohovory, ktorým sa už tradične venujeme v prvom ročníku študijného odboru pracovník marketingu mobilného operátora si žiaci I. E vyskúšali aj v tomto školskom roku. Nenavštívili sme však pracovnú agentúru, tak ako to bolo počas minulých školských rokov, ale jej pracovníčka, Petra Štesková, prijala naše pozvanie a prišla medzi žiakov. Tí sa v úvode workshopu, ktorý nám pomohla zrealizovať, mali možnosť dozvedieť o kritériách výberového konania, ktoré agentúra eBBa realizuje pre mnohých zamestnávateľov. Žiakom priblížila, čo všetko musia uchádzači o pracovnú pozíciu manažéra spĺňať. Okrem iného im porozprávala aj niekoľko zaujímavosti, ktoré rozhodujú o prijatí, resp. neprijatí uchádzača do zamestnania. Napríklad väčšina zamestnávateľov pri obsadzovaní pracovnej pozície manažéra žiada, aby uchádzač nemal piercing alebo tetovanie na viditeľnom mieste. Pracovná agentúra eBBa personalistom a ostatným pracovníkom, ktorí

majú v náplni práce nábor a prijímanie pracovníkov, ponúka možnosť zúčastniť sa tréningu, kde sa jeho účastníci budú teoreticky aj prakticky učiť efektívne zorganizovať a vyhodnotiť prijímacie pohovory. Tréning je určený personalistom aj majiteľom firiem, ktorí si sami zabezpečujú pohovory a aj všetkým ostatným pracovníkom, ktorí majú v pracovnej náplni výber nových zamestnancov. Nakoniec si niektorí žiaci mohli prakticky vyskúšať pracovný pohovor na obsadenie pozície Junior Manager v spoločnosti Orange Slovensko.

Ako prvá sa o obsadenie tejto pozície uchádzala Dorotka Rusková. Ako si cítila v tejto úlohe? „Mala som veľkú trému, hoci tu boli len moji spolužiaci. Hoci nešlo u skutočný pracovný pohovor, mala som stres a možno som cítila aj nejakú zodpovednosť. Už teraz viem, že keď v budúcnosti pôjdem na pracovný pohovor, musím sa naň dôkladne pripraviť. Budem myslieť na všetky rady, ktoré mi pracovníčka agentúry poskytla. Som veľmi vďačná za túto skúsenosť. A som rada, že nám škola umožňuje pripravovať sa na svoje budúce povolanie aj týmto spôsobom.“ Autorka: Vlasta Vilhanová Foto: Peter Lukáč

zo života školy

SME MAJSTRI SLOVENSKA

A VÍŤAZI SLOVENSKEJ STREDOŠKOLSKEJ LIGY V HALOVOM VESLOVANÍ

Dňa 24. 4. 2015 sme sa zúčastnili s družstvom mladších a starších chlapcov V. Majstrovstiev Slovenska stredných škôl v halovom veslovaní, ktoré sa uskutočnili na Gymnáziu Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici. Išlo o medzinárodné majstrovstvá. Okrem našich družstiev z celého Slovenska sa zúčastnili aj družstvá z Českej republiky, Poľska a Srbska. Mladší chlapci v bojovej atmosfére v zložení Rasťo Kvočka, Rado Knechta, Tomáš Kradlák a Robo Vraniak pod vedením Pavla Rešovského zvíťazili s víťazným časom z ríše snov za 5 minút a 47 sekúnd, pričom druhý v po-

radí dosiahol čas 6 minút a 1 sekundu. Dokonca dosiahli o 8 sekúnd lepší čas ako víťaz starších chlapcov z Českej republiky. Chlapci si užili kopec slávy, pretože gratulácie nemali konca kraja a hrnuli sa zo všetkých strán. Veľkú radosť urobili aj starší chlapci v zložení Martin Brveník, Tomáš Melko, Lukáš Ferjanc, Paľo Pechovský a Rišo Kič. Dosiahli nečakaný vynikajúci výsledok s časom 6 minút a 1 sekunda. So stratou iba niekoľkých sekúnd za víťazom obsadili nečakané 4. miesto. Oproti krajským majstrovstvách sa zlepšili o 24 sekúnd. Aj v ďalšej súťaži, ktorá mala na rozdiel od Majstrovstiev Slovenska dl-

školský rok 2014/2015 hodobý priebeh – konala sa od septembra 2014 do apríla 2015 a zahŕňala 6 disciplín – dlhodobej súťaži slovenskej Concept2 ligy halového veslovania, obsadili mladší žiaci fantastické 1. miesto s neuveriteľným náskokom 8 bodov. Starší chlapci obsadili slušné 5. miesto. Sme nesmierne hrdí na zápal a odhodlanie našich chlapcov, ktorí zanietene pracovali a tvrdo trénovali po celý školský rok a dokázali, že sa pri troche chcenia dokážu minimálne vyrovnať žiakom z ktorejkoľvek strednej školy, z ktoréhokoľvek kúta Slovenska a blízkeho zahraničia.

Autori: Kristína Raganová Pavol Rešovský Foto: Peter Bulla, II.A Martin Kováč, II.A

finančné vzdelávanie

Účtovný doklad

jednu jednotu (ks, kg, t, l).

Každý z vás už určite držal v ruke faktúru. Možno ani netušíte, aká je jej úloha. V tomto článku by som vám rada vysvetlila jej podstatu a úlohu.

Spôsoby úhrady faktúry:

Faktúra

Faktúra je účtovný doklad, ktorý sa využíva pri predaji, prevažne v bezhotovostnom platobnom styku. Ak si kúpite tovar v bežnom obchode (napr. v potravinách) pani predavačka vám faktúru nevystaví. Vytlačí vám pokladničný blok z registračnej pokladnice. Faktúru vyhotovuje firma, ktorá predáva produkt – predajca. Vyhotovuje ju v dvoch vyhotoveniach, pričom jednu si ponecháva a druhú pošle kupujúcemu. Predajca, resp. dodávateľ si faktúru zaeviduje ako odoslanú faktúru, kupujúci si kópiu eviduje ako došlú faktúru, nakoľko predajca ju odoslal a kupujúci dostal. Čo všetko nájdete vo faktúre? Zákonné náležitosti faktúry sú:

1. Identifikácia predávajúceho a kupujúceho (sídlo, IČO, DIČ/IČ DPH).

2. Dátum vyhotovenia faktúry (kedy sme ju vystavili).

3. Dátum splatnosti (deň, ku ktorému má byť faktúra uhradená, štandardne je to 14 dní, ale doba splatnosti závisí aj od podmienok, na ktorých sa predajca a kupujúci dohodli).

4. Druh produktu, množstvo, cena za 26

5. Cena bez DPH a vrátane DPH. 6. Pečiatka a podpis. 1. Bezhotovostne – prevodom z účtu

na účet prevodným príkazom (využíva sa skratka p. p. ako prevodný príkaz).

2. Hotovostne – zaplatíme predávajú-

cemu v hotovosti, on nám vystaví doklad o úhrade (príjmový pokladničný doklad alebo pokladničný blok z registračnej pokladnice „bloček“).

3. Inou formou, napr. pomocou zmenky (zmenka je cenný papier, v ktorom sa zaväzujeme, že dlžnú sumu uhradíme neskôr, ale zaplatíme aj úroky).

Mnohí z vás budú pracovať ako živnostníci, alebo budú v práci vystavovať faktúry nasledujúcimi spôsobmi:

• manuálne (tlačivá sú k dispozícii v každom papierníctve), • pomocou účtovných programov, • môžete si ju sami vyhotoviť v

programe Word alebo Excel. Takto vyhotovená faktúra však musí spĺňať zákonné náležitosti. Nevyfakturovanie poskytnutej služby, resp. predaja tovaru či výrobku je považované za daňový únik, za čo vás môže daňový úrad pokutovať! Pripravila: Karolína Hukelová

finančné vzdelávanie

Kto vystavuje faktúru? Odpoveď nájdete v hrebeňovke

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 1. Faktúra je účtovný............. 2. Kupujúci eviduje faktúru ako............. faktúru. 3. V koľkých vyhotoveniach sa vystavuje faktúra?............. 4. Zákonná náležitosť faktúry, určujúca časť vyhotovenia je............. 5. Ktorý úrad nám môže udeliť pokutu za nevyfaktúrovanie tovaru? 6. Iná forma úhrady faktúry je............. 7. Faktúru vyhotovujeme za výrobky, služby a............. 8. Zákonná náležitosť faktúry určujúca hodnotu zakúpeného produktu. 9. Získame ju, keď nakupujeme veľké množstvá.

Pripravila: Karolína Hukelová

život na strednej

Ako ich nepoznáme Martin Fábry, III. E

"Venujem sa hudbe, konkrétne hip-hopu, ktorý aj počúvam. Rapujem už tretí rok, ale svoj prvý text som napísal už v siedmom ročníku na základnej škole. Napísal som ho pre dievča, do ktorého som sa zaľúbil. Zistil som, že ma baví písať svoje pocity a názory. Po tejto skúsenosti som sa tomu začal venovať oveľa viac. V prvom ročníku na strednej som stretol zaujímavých ľudí, ktorí sa tiež venovali hudbe a začali sme spolu skúšať, tak vznikla skupina „Liberas“, ktorá ale ostala len pri skúšaní, v tomto období som začal nahrávať v štúdiu Wanted v Banskej Bystrici. Neskôr vznikol song s Kristie, s názvom „Váhaš“, ktorý mal celkom úspech.

V tomto čísle vám predstavíme tvorbu spolužiaka, ktorého určite všetci poznáte. Volá sa Martin Fábry a chodí do III. A. Už niekoľkokrát reprezentoval školu na rôznych podujatiach, napr. Deň Európy na námestí SNP v Banskej Bystrici, pri prezentácii našej školy v Europa SC na záverečnej prezentácii projektu Erasmus+ s partnerskou školou Trutnov, ČR, na burzách pre žiakov ZŠ, vystupoval vo vianočnom programe a na rôznych súťažiach. V neposlednom rade je pravidelným prispievateľom do časopisu. Možno ho poznáte pod menom Matyas. A možno aj zo spoločných vystúpení s Kristínkou Kontrošovou zo IV. E. Nás zaujímalo, od kedy sa venuje hudbe a čo ho k tomu priviedlo:

Ako ďalšie by som spomenul skupinu NVD, ktorú sme tvorili ja a Karma. Nahrali sme spolu viac vecí, ale kvôli rozdielnym predstavám o ďalšej tvorbe, sme začali tvoriť každý sám. Prišiel čas, keď som nerobil takmer nič a uvažoval nad tým, že skončím. V tomto období som stretol Marksa a nahrali sme spolu „Tvár z porcelánu“ a „Možnosti“. Začal som nahrávať v štúdiu Labyrint u Maka. Začiatkom tohto roku som tu nahral song „Kadiaľ“, ktorý odštartoval projekt „Vlčie stopy“, na ktorom pracujem so Sashou. Projekt by mal vyjsť niekedy v júni tohto roku. Vhodné by bolo asi povedať, že som obyčajný chalan, ktorý si ide za svojim snom a myslím, že to by mal robiť každý. Plňte si svoje sny. "

život na strednej

Z jeho tvorby vyberáme: Pozri sa, čo je za nami

Za všetkou tou špinou sa ale ukrýva raj

Počúvaj, bijú hromy nad Tatrami

A bolo to tu krajšie, keď som mal sedem

Dvojkríž a tri farby zástavy

Bolo tak kúzelné, nehovorím, že teraz nie je

Zdravie zapíjame pivami

Ale všetky tie kazety, výlety, rybárske prúty

Od Dunaja cez Tatry po hranice Poľska

Verím že nie som jediný, ktorý vidí, kam sa rúti

Silná história v dobe, ktorá na nič nepočká

Naša krajina a svet, neverím, že sme tak hlpi

Behanie po vonku, poznať nepoznané kúty

Národ pokorný, často až príliš v tom zlom

Natoľko, aby sme stratili to, čo nám tu nechali

Nechá si skákať po hlave, túlavým psom

Naši otcovia a mamy, nenahraditeľné peniazmi

Oravská priehrada a Liptovská Mara

Zavreli družstvá, všetko domáce nechali zmiznúť

Slovenské more a krásy severného kraja

Spyšnel národ nepripravený na krízu

Malá a Veľká Fatra, vieš ich nájsť na mape Hovoríš, že si Slovák, navštívil si už kaštieľ Alebo zámok či hrad, možno aj ten Pustý Kedysi Československo roztrhané na kúsky Vieš, kde Váh alebo trebárs Hron ústi Pamätaj, ľudové zvyky nesmieme opustiť Dnes už len málo, kto hrá na fujaru Nie je tu Tuzex, nemusíš sa stavať do radu Teraz otcovia, čo denne utekajú na poradu Deti doma samé po škole čakajú na mamu Pozri sa, čo je za nami Počúvaj, bijú hromy nad Tatrami Dvojkríž a tri farby zástavy Zdravie zapíjame pivami Sú to zvyčajné drámy a nádherné dámy Slovenky, páni, najkrajšie medzi ženami Sú to domáce pálenky, letné dovolenky Lenivosť, zámienky, podvody, podmienky Malé písmená v zmluvách, výhodných vraj

Pripravila: Vlasta Vilhanová Foto: Miloslav Lichý

život na strednej

Farebný svet Chcem spievať a tancovať, baviť sa a snívať. Miešam si farby života a každá je iná. Žltá je živá a cesta môjho života je krivá. Život ma vybral, aby ma prehnal, od západu až po ďaleký východ a možno čaká môj nečakaný príchod. Červeným perom dopíšem si scenár, možno o pár rokov bude z teba multimilionár. Zelenou nakreslím si les, po ktorom bude chodiť len môj pes, nad ním modrá obloha a na nej malá dúha – milióny farieb, ktoré sa ti ľúbia. Ref: Farebný svet, ten tu chcem, svoje farby si miešať viem. Chcem spievať a tancovať , baviť sa a snívať. Užívať si farby leta, ponoriť sa do farebného sveta. Ružovou srdce s kľúčom do obrázku dám, na tom obrázku bude fialový rám. Hnedý strom v lese bude stáť, možno sa budeš jeho tieňa báť. V tom čierne vrany na bielom plátne pristanú, havrany po poli behať prestanú. Chcem svoj svet, v ktorom môžem nachvíľu sama byť, nabrať kyslík, kým začnem znova žiť. Spievať a tancovať, len to robiť budem, tento obrázok venovať ti môžem.

Ref: Farebný svet , ten tu chcem, svoje farby si miešať viem. Chcem spievať a tancovať , baviť sa a snívať. Užívať si farby leta, ponoriť sa do farebného sveta.

Za súťažný text, s ktorým sa prihlásila do súťaže Kováčova Bystrica v kategórii „vlastná literárna tvorba“, získala III. miesto:

Karin Delinčáková, I. E

život na strednej

Moja cesta k písaniu „Písať som začala v siedmej triede ZŠ. Dostala som sa k tomu tak zvláštne, ale pamätám si to, ako keby to bolo včera. Začalo to, keď sa mi sníval sen, kde som sedela sama v nejakej starej prázdnej izbe a písala som si len tak nejaké vety na papier a potom som si ich spievala sama pre seba. Viac si z toho sna nepamätám, ale viem, že keď som sa zobudila, prvé, čo som urobila, vety, ktoré som si pamätala, som napísala na papier a do večera som dopísala celý text, a keďže hrám na gitare, hodila som si k tomu nejaké noty a prvá pesnička bola na svete.“ Takto to začalo a pokračovala som s písaním vždy, keď som sa nudila, keď som bola v škole alebo von. Proste, keď mi niečo prišlo na um, čo by mohlo byť súčasťou pesničky, hneď som si to zapísala a potom som to nejak dávala dokopy. Takto sa postupne v mojej izbe nahromadilo 21 napísaných pesničiek. Na recitácie som začala chodiť od prvej triedy ZŠ, takže stres k môjmu životu nejak extra nepatril, ale na súťaž s vlastnou tvorbou som sa nikdy neodvážila prihlásiť. Dokonca som tie texty ani nikomu neukazovala a videli ich fakt len tí najbližší a slovenčinárka na ZŠ. Proste to boli len nejaké moje popísané papiere, niečo ako denníček. Až teraz na SŠ sa dostali k mojej slovenčinárke práve v čase, kedy sa začínala súťaž Kováčova Bystrica. Keď

sa ma opýtala, či by som sa prihlásila, najprv som zaváhala, nechcela som tam ísť, a ani vo sne som nečakala, že by som sa pri takom množstve súťažiacich mohla umiestniť. No nakoniec som sa nechala prehovoriť. A celú súťaž som aj tak brala, len ako nejakú besedu, kde sa dozviem názor na moje písanie a možno ma to posunie ďalej a prihlásim sa o rok, kedy sa umiestnim a posnažím sa aj vyhrať. Potom však prišlo vyhlasovanie výsledkov a keď vyslovili moje meno, ostala som v šoku a s prekvapeným výrazom som si išla pre diplom a cenu. Bol to neuveriteľný pocit a som neskutočne rada, že som sa dostala medzi najlepšiu trojicu. Týmto teda ďakujem pani učiteľke Olívii Vavrekovej a mojej spolužiačke Domči za to, že ma na tú súťaž ukecali. Určite tam pôjdem aj o rok a posnažím sa umiestniť ešte lepšie ako tento rok.“ „...neviem, čo chcem, neviem, čo viem, je tu tisíc možností a ja neviem, ktorú si vybrať chcem. Všetko sú len prázdne slová, a pozri, už sme zas s výhovorkami doma. Neviem všetko, neviem nič, preto len do sveta hluchonemých o pomoc krič...“ (úryvok z pesničky Neviem) Pripravila: Vlasta Vilhanová Foto: Miloslav Lichý

život na strednej

Koniec - nový začiatok (poviedka na pokračovanie) I. kapitola – Vytrhnuté srdce Len chlad. Cítil len chlad vo svojom vnútri. Cítil chlad, keď pozrel von oknom a videl zasneženú krajinu. Pohľadom prešiel po miestnosti a srdce mu zaplavil chlad a smútok, stál v nej sám. Pár rodinných fotiek na stene, skrinky, kreslo, dva kvety, veľké okno v strede miestnosti a dvere. Všade vládlo ticho. Sadol si a hlavou mu vŕtala otázka: ,,Prečo on?“ Zavrel oči a oprel si hlavu o operadlo starého ošúchaného kresla. Zaspal. Bola to len chvíľka, no od vyčerpania už nevládal. Spal hodiny, prebrala ho zima v inak opustenej, chladnej miestnosti. Očami prebehol po rodinných fotkách a do očí sa mu hrnuli slzy. Rázne sa postavil, uchopil kľučku od dverí a otvoril ich. Zahalila ho tma. Ocitol sa v tmavej chodbe, vzal si čiernu koženú bundu, ktorá visela na lacnom, ale vkusnom vešiaku, ktorý bol už v byte, keď ho kupoval. Cenovku však bývalí majitelia nechali na viditeľnom miestne. Zo skrinky pri dverách potom zobral kľúče od bytu a vyšiel von. Zamkol na dve zámky a rozbehol sa dole schodmi, preč od všetkých myšlienok a spomienok, aj keď sám dobre vedel, že kdekoľvek sa pohne, pôjdu s ním. Prešiel vchodovými dvermi a ocitol sa na chodníku, ktorý bol posypaný soľou, no stále sa na ňom kĺzalo. Zastal priamo pod pouličnou lampou, pozrel sa okolo seba, uvidel len prázdnu ulicu, široko-ďaleko nič. ,,Tak a čo teraz, Martin?! Budeš plakať, opiješ sa, utečieš, zomrieš alebo sa všet-

kému postavíš?!" spýtal sa svojho odrazu vo vchodových dverách s ironickým úsmevom, aj keď nechápal, ako ho dokázal tak dokonale a presvedčivo zahrať. ,,Nejakú kvalitnú whisky. Dones mi celú fľašu!" ozval sa, keď prechádzal okolo baru. Prešiel krížom celú krčmu, zamieril k poslednému, osamelému tmavému boxu v rohu. Nestihol sa ani posadiť a už pri ňom bola mladá čašníčka, z ruky jej vzal fľašu tej najkvalitnejšej whisky, akú táto malá krčma na kraji mesta ponúkala a nalial si do pohárika. ,,Na..." nepovedal nič, len nápoj na ex vypil. Položil ho na stôl prázdny. Pocity, ktoré boli predtým tak rozhádzané, vytvorili celok. Privrel oči a na moment sa videl ako malý, bežal oproti mame, na tvári sa mu zjavil úsmev. Tvár si vložil do rúk a nahlas vzdychol. ,,Čo je s tebou?" prihovoril sa mu chlap, ktorý si bez opýtania prisadol k nemu. Martin zodvihol zrak, pred sebou mal vychudnutého, zarasteného starého chlapa. „Keď život bije...“ „Tak mladého?“ „Ver mi, že nie je nič horšie, ako prísť domov a dozvedieť sa, že obaja tvoji rodičia sú mŕtvi,“ vyhŕkol na neznámeho chlapa. Ten nič nepovedal, nereagoval, len sa uvoľnene oprel a bol pripravený počúvať. Vedel, že ten nešťastný chalan oproti neho sa najskôr potrebuje len vykričať, vyliať zo všetkej tej bolesti, ktorá sa nachádzala v jeho srdci. „Mám pocit, že idem peklom, že sa plavím loďou, ktorá ma v podpalubí obrovskú dieru. Akoby to bolo včera, keď sme sedeli za jedným stolom, večerali spolu a rozprávali sa, čo sme zažili, smiali sa na otcových historkách z roboty. Dnes len

tvorba našich žiakov na to všetko spomínam, pozerám sa na nebo a preklínam. Teplo domova nahradil opustený jednoizbový byt...“ „Vieš chlapče, nakoniec sa nájde cesta, na konci ktorej sa opäť stretneš so svojimi rodičmi,“ prstom ukázal hore... Tam sa jedného dňa zídeme všetci, každý so svojím vlastným životným príbehom.“ „Chcem nájsť slová, ktoré vyjadria to, ako to strašne bolí, ako sa bojím toho, čo ma čaká bez nich, no v ústach mám len sucho. Mrazí ma pri predstave, že miesto útulného domu na predmestí navštívim cintorín,“ Martin na neho pozeral. „Život ide ďalej, s rodičmi či bez nich. Určite by nechceli, aby si sedel v zatuchnutej krčme a lial do seba pohárik za pohárikom. Obrátil si sa slnku chrbtom, všetky tiene bolesti máš pred sebou. Otoč sa. Otoč sa tieňom a postav sa slnku. Útek ti nepomôže.“ „Nedokážem sa im vzoprieť. Vieš, je ťažké vstať s tým prázdnom vo vnútri? Človek, ktorý má pri sebe tých, ktorých miluje, to nikdy nepochopí, lebo stratiť blízkeho je ako stratiť sám seba. Každý odchod je zabitie časti nás, lebo je ťažké stratiť priateľa. Je ťažké stratiť lásku, ale stratiť rodičov je niečo, čo nikdy neprekonáš.“ „Život má svoj začiatok aj koniec.“ „Nespravodlivé.“ „Príde ti to nespravodlivé preto, lebo v tomto prípade nemáš možnosť výberu. Nik sa ťa nikdy nespýta, či si pripravený stratiť rodičov, dieťa, najlepšieho priateľa či manželku. Je to život a jediné, čo môžeš spraviť je to, že sa vyrovnáš s bolestivou stratou a začneš opäť plnohodnotne žiť. Prijmi zmenu a nazbieraj sily pre nový začiatok.“ Pokrútil hlavou, tentokrát sa napil priamo z fľaše.

„Je to preč, už to nevrátiš späť. Začni hľadať niečo, čo ťa opäť urobí šťastným. Život máš pred sebou,“ povedal starec, chytil Martina za plece a pobral sa pomalým, tackajúcim krokom k východovým dverám krčmy. Neohrabane sa zdvihol, nasrato zrazil prázdnu fľašu od whisky na stôl a vyšiel von. Odišiel do tmy hľadať svoju bolesť. Cestou domov možno zámerne vrážal do zababušených pajácov, ktorí sa mu snažili vyhnúť. Pozerali sa na neho a pohľadmi sa pýtali, prečo sa v jeho očiach odráža celé mŕtve more. Nemal smer, mal iba prázdno vo svojom vnútri. Z očí sa mu liali slzy, ktoré šepkali, že je na pokraji všetkého. Zastal. Zjavili sa mu jeho rodičia, jeho detstvo, spoločné výlety plné radosti a smiechu, pikniky v parku. Hádzali si lietajúci tanier. On, ako malý chlapec, sa rozbehol oproti otcovi a mame, vzďaľovali sa, nedokázal ich dobehnúť, až úplne zmizli. Zatriasol hlavou, prepadla sa pod ním zem. Nádych. Výdych. Nádych... Zastavenie. Jeho telo padlo na chladnú zem s prázdnym pohľadom.

Bianka Kováčiková, III. F Martin Fábry, III. A Kresba v pozadí: Kevin Kostka, I.A

život na strednej

Ďalej Ešte stále mám pred očami svoj detský sen, ktorý nebudem vzdávať kým žijem. Budem kráčať ďalej až ku hviezdam a keď už nedočiahnem, naučím sa lietať. Môžem zmeniť účes, zmeniť oblečenie, no nikdy nezmením svoj sen. Každý úsmev posúva ma vpred, s plačom vrátim sa o kolo späť. Život je hra, ktorú musím aj prehrať, aby som vedela, čomu sa vyhýbať. Môj sen je malý, no aj tak zmenil môj život celý. S rukami nad hlavou dotýkam sa hviezd a schádzam z rovných ciest. Iba ja viem o mojom sne, o mojom dne. Iba ja viem o tých koncoch, ktoré dostanú ma na Zem. Kým sa mi sen nesplní, budem bojovať a kráčať aj po tých najstrmších schodoch, len aby som dosiahla na hviezdy. V tom sne ste aj vy, ako moji malí anjeli, ktorí mi pomáhajú v ceste za hviezdami. Zmena je život a ja nie som proti nej, ale nemeňte ma nasilu, ešte na to nemám odvahu. Snívam svoj sen, tak ma nebuď, radšej ostaň pri mne ako tá biela labuť. Aj keď mám hlavu v oblakoch, viem cestu späť, no ja sa nevrátim a budem ďalej bojovať za svoj sen. Možno poznáš moje meno, ale nepoznáš môj sen, nevieš, čo som prežila, tak mi nevrav, čo mám robiť ďalej a čo nemôžem.

Môj sen ti nepoviem, aj tak by si nechápal, zbytočne by si sa so mnou potápal. Stále ho mám pred očami a stále mať budem, aj keď sa mi splní, stále ďalej pôjdem. Môj sen je malý, no aj tak zmenil môj život celý. S rukami nad hlavou dotýkam sa hviezd a schádzam z rovných ciest. Iba ja viem o mojom sne, o mojom dne. Iba ja viem o tých koncoch, ktoré dostanú ma na Zem.

Autor: Karin Delinčáková, I. E

Kresba: Denisa Kováčiková, II.B

tvorba našich žiakov

Kresba: Ľudmila Stankovičová, III.B

I wish I wasn't feeling ill, without you I'm on the pill. I wish you made me better, with you is pretty ugly weather. Karolína Majerová I wish I could fly it would be a pretty lie. I wish I bought a star, It would be so far. I hope for new tomorrow, Where will be no more sorrow. Daniela Pršancová, II.A Daniel Očenáš, II.A

I believe I can fly I wish I was in the sky I stay on the dump I wish people weren´t so dumb I pick up rubbish in the parks I wish I had clean in the house I would save cats I wish I liked maths Martin Hrompa, II.A

I wish I was a little bit taller I wish I was a baller I wish I could play in the NBA Everyday would be Christmas day. Šimon Pecho, Jakub Slašťan, II.A

Kresba: Marcela Jariabková, II.A