Sliačske poobhliadnutie by www.tuzvo.sk

Sliačske Sliač poobhliadnutie moderné, prírode blízke hospodárenie vo svetle záverov medzinárodnej konferencie Sliač Slia č 1956, venovanej výberkovému hospodáreniu v lesoch

Zborník príspevkov z konferencie 3. – 4. október 2018

Z rozboru biologických predpokladov vyplýva, že na území Slovenska je veľa lesov, ktoré spĺňajú základné podmienky pre zavedenie výberkových princípov. Praktická práca vo výberkovom lese priviedla ma k nevyvrátiteľnému presvedčeniu, že tento spôsob je jedine správnym, opravdove prirodzeným a koniec koncov i hospodársky najvýhodnejším hospodárskym spôsobom. Z toho jasně vyplýva, že nejprve nutno uplatňovat zásady výběrného hospodáření a pak se dosáhne výběrného lesa, a nikoli naopak, že nejprve třeba vytvořit výběrný les a potom možno uplatňovat zásady výběrného hospodářství... Všechny uvedené příklady naznačují velmi přesvědčivě, že zásady výběrného hospodáření lze uplatňovat, ne- li ve všech případech, tak alespoň ve většine, a že se dosahuje velmi pozoruhodných výsledku. Pojem „výberkový les“ je starší ako usporiadané lesné hospodárstvo a jeho obsah sa v priebehu času podstatne zmenil.

Jsem přesvědčen, že ťěžkosti se zavádením výběrného lesa jsou spíše v našich představách, než ve skutečnosti. Výberkový les má svoje ťažkosti, z ktorých najväčšia je, že vyžaduje úplnú zmenu nášho lesníckeho myslenia, úplné odtrhnutie od poľnohospodárskeho poňatia rovnovekých monokultúr a holorubného hoposdárstva spolu s jeho vymoženosťami. Nie je náhodné, že i poľnohospodárstvo v živočíšnej výrobe celkom inak chápe kontinuitu ako v rastlinnej produkcii a neodovzdáva zvieratá na porážku podľa ročníkov, ale výlučne vždy len jednotlivé zvieratá po predchádzajúcom ohodnotení ich výkonu. Použitie mechanizačných prostriedkov je toho času v skupinove a jednotlive výberkovom lese ešte obmedzené, a to preto, lebo mechanizácia práce je jednostranne zameraná na plošné rúbanie, prípadne holorub. V budúcnosti sa technika musí viac prispôsobiť spôsobu ťažby jednotlivým výberom.

...musí sa i hospodárska úprava lesov zobudiť zo stagnácie, ktorá je v mnohých smeroch badateľná, a musí sa tiež vyvíjať stanovištu primerane. Zdôrazňujem to najmä preto, že pri nadhodených problémoch nemôže ísť len o diskusiu okolo zavedenia novej techniky zisťovania zásob, ale primárne o hlásenie sa k novej základnej koncepcii lesného hospodárstva, ktorá nevyhnutne musí ovplyvniť i hospodársku úpravu lesa. Pestovanie a ekonómia nikdy nemôžu predstavovať rozpory, pretože pestovaniu sú dané ekonomické ciele a je snaha ich dosiahnuť najekonomickejšou cestou. Značnú časť viny na tom má hospodárska úprava lesa, ktorá často svoju úlohu mylne chápe a pestovanie necháva ustrnúť v prísne určenom priestorovom poriadku a schématickom obnovnom spôsobe. Každé „rúbaňové“ hospodárstvo je v rozpore s požiadavkou využitia plnej lesopestebnej produkčnej kapacity. Horšie sa ťaží najprv, lepšie sa ponecháva.

Jestvujú obavy, že pri jednotlivom alebo skupinovitom výbere sa stráca prehľadnosť a že sa les nakoniec podobá veľkej, nekontrolovateľnej obnovovanej ploche. Táto obava je nesporne prehnaná. Prevažne prirodzené zmladenie prináša značné úspory zalesňovacích nákladov a škody zverou sú podstatne menšie ako v kultúrach. V oblastiach s jednotlive výberkovými lesmi alebo s lesmi v ktorých sa hospodári skupinovite výberkovým spôsobom, sú náklady na ochranu lesa úplne bezvýznamné a kalamitné ťažby sú prakticky celkom neznáme. Nevýhody skupinovite výberkového a jednotlive výberkového hospodárstva sú jedine v tom, že kladú vyššie požiadavky na starostlivé plánovanie a na kvalitu všetkých pracovných síl v lese ako ostatné schématické rúbaňové spôsoby hospodárenia. Predovšetkým veľmi nepriaznivo pôsobí častá zmena lesného personálu.

ÚRYVKY ZO ZBORNÍKA MEDZINÁRODNEJ LESNÍCKEJ KONFERENCIE USKUTOČNENEJ NA SLIAČI V ROKU 1956

SliaÄ?ske poobhliadnutie

Sliačske poobhliadnutie moderné, prírode blízke hospodárenie vo svetle záverov medzinárodnej konferencie Sliač 1956, venovanej výberkovému hospodáreniu v lesoch VYDAVATEĽ | Technická univerzita vo Zvolene ZOSTAVOVATEĽ | prof. Ing. Milan SANIGA, DrSc. JAZYKOVÉ KOREKTÚRY | Ján MIČOVSKÝ, Michal TOMČÍK, Peter GOGOLA GRAFICKÉ RIEŠENIE | Mária GÁLOVÁ SADZBA A ZALOMENIE | Miloš SEDLÁČEK V ZBORNÍKU SÚ POUŽITÉ ILUSTRAČNÉ FOTOGRAFIE AUTOROV | Roman UHLIAR, Pavol KOREŇ, Jozef ORLEJ, Radko SRNKA NÁKLAD | 300 ks POČET STRÁN | 278 TLAČ | Vydavateľstvo Technickej univerzity vo Zvolene ROK VYDANIA | 2018 © Technická univerzita vo Zvolene © Lesnícka fakulta, T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen ISBN 978-80-228-3107-9 Všetky práva vyhradené. Žiadna časť textu ani ilustrácie nemôžu byť použité na ďalšie šírenie akoukoľvek formou bez predchádzajúceho súhlasu autorov alebo vydavateľa.

Táto publikácia je vytlačená na 100 % PEFC certifikovanom papieri.

Sliačske poobhliadnutie moderné, prírode blízke hospodárenie vo svetle záverov medzinárodnej konferencie Sliač 1956, venovanej výberkovému hospodáreniu v lesoch

Sliač, 3. - 4. október 2018

OBSAH VILIAM PICHLER: Moderné lesníctvo a školstvo v poznatkovej spoločnosti ........................................................................................................................................... MILAN SANIGA: Konferencia o výberkovom hospodárení v Sliači roku 1956, historické fakty a dnešná realita ....................................................... MICHAL TOMČÍK: Manažment obecných lesov v kontexte moderného lesníctva ................................................................................... JÁN MIČOVSKÝ: Inšpirácia Alcnauerom ................................................................ DUŠAN GŐMŐRY: Prírode blízke hospodárenie pre zachovanie genetickej diverzity a možnosti adaptácie ......................................................... RUDOLF BRUCHÁNIK: Pro Silva a LESY SR, š. p.: spoločná cesta k prírode blízkemu obhospodarovaniu lesa ....................................................... VLADIMÍRA FABRICIUSOVÁ: Biosférické rezervácie – modelový priestor efektívneho balansu medzi prírodnými procesmi a ľudskou činnosťou ................................................................................................................... PAVOL DENDYS: Prebudova rozpadajúcich sa smrečín .......................... JÁN KUČERA, ĽUBOŠ ŽABKA, IVOR RIZMAN,VOJTECH KOMINKA, VLADIMÍR ČABOUN: Prírode blízke obhospodarovanie lesov v praxi HÚL ............................................................................................................................................ MÁRIO PERINAJ: Budúcnosť lesníctva v NP Poloniny vo vzťahu k medzinárodným záväzkom štátu .............................................................................. JÁN SCHÜRGER: Prírode blízke hospodárenie v lesoch z pohľadu dodávateľov ťažbových prác .......................................................................................... PETER ŠIŠKA: Skúsenosti z prírode blízkeho hospodárenia vo vzťahu k verejnosti v Mestských lesoch Košice ....................................... EDUARD APFEL: Prírode blízke pestovanie lesov v strmých terénoch lesného majetku mesta Banská Bystrica ...................................... IGOR MORONG: Taxácia vo výberkovom lese ................................................

10 18 26 40 50 58

66 74

82 92 106 120 128 140

MILAN TÓTH: Výberkové lesy v juhovýchodnej Európe ........................... JAROSLAV KOVALČÍK: Pestovanie lesa výberkovým spôsobom na Smolníckej Osade ................................................................................................................ LADISLAV KULLA, JÖRG RÖßIGER, MAROŠ SEDLIAK, VLASTIMIL MURGAŠ, IVAN SAČKOV, VLADIMÍR ŠEBEŇ: Alternatíva HÚL pre prírode blízke lesy: koncept lesa hrúbkových tried .......................... VLADIMÍR SAJDÁK: Prebudovanie lesa vekových tried na les s prírode blízkym spôsobom hospodárenia v lesoch s priemyselne zmenenými prírodnými podmienkami ............................... JOZEF ŠPIŠÁK: Prírode blízke hospodárenie ako nástroj pre zachovanie pôvodného drevinového zloženia v súčasných podmienkach Strážovských vrchov ........................................................................... IVAN VOLOŠČUK: Príspevok typologického prieskumu lesov Slovenska k biologickému ponímaniu lesného hospodárstva a k princípom výberného hospodárstva ................................................................ FRANTIŠEK PISARČÍK, PETER KUČERA: Prírode blízke hospodárenie na Mestských lesoch Spišskej Belej ............................................................................ RUDOLF PETRÁŠ, JULIAN MECKO, IGOR ŠTEFANČÍK: Produkčný potenciál zmiešaných smrekovo-jedľovo-bukových porastov ...... TIBOR JANČOK, DUŠAN MIKUŠ, JURAJ GALKO: Pestovanie a ochrana lesa v dubových porastoch na LS Duchonka ....................... STANISLAV BYSTRIANSKY: Výberkový hospodársky spôsob - súčasť súžitia vidieckeho človeka s prírodou ................................................ PETER URBAN, PETER SABO, JAN PLESNÍK: Model adaptívneho vývojového cyklu prírodného lesného ekosystému z pohľadu nerovnovážnej paradigmy .................................................................................................. MIROSLAV BAČA: Les nebol skomponovaný pre obhospodarovanie jedným hospodárskym spôsobom ................

150 162

168

180

188

200 206 214 226 240

250 258

Titulná strana zborníka prednášok z konferencie konanej na Sliači 3. - 5. októbra 1956

Čas sa míňa...

V dňoch 3. až 5. októbra 1956 sa na Sliači konala konferencia venovaná výberkovému hospodáreniu v lese. Jej organizátorom bola Slovenská akadémia vied. Medzi lesníkmi z Československa nechýbali špičkoví lesnícki vedci z viacerých európskych štátov. Priebeh konferencie, no predovšetkým jej závery, ktoré účastníci v podobe rezolúcie prijali, boli svedectvom nadčasovej schopnosti lesníkov riešiť strategické úlohy správy lesnej krajiny. To, že sa tieto závery v nasledujúcich rokoch nenaplnili, malo viacero príčin, ktorých podstata vyplývala z politických reálií doby. Z dnešného pohľadu je však najdôležitejšie to, že vtedajšie závery smerujúce k prírode blízkym spôsobom hospodárenia sú stále mimoriadne aktuálne a z veľkej časti ostávajú nenaplnené. To nás musí inšpirovať nielen k vzdaniu úcty našim múdrym predchodcom, ale predovšetkým k zásadnej zmene chápania lesníckeho poslania samotnými lesníkmi, ako aj celou spoločnosťou. Cieľom sa musí stať hospodárenie, ktoré zohľadní oprávnené spoločenské nároky na rovnocenné využívanie všetkých funkcií lesa, pri rešpektovaní čoraz citeľnejších vplyvov klimatických zmien. Samotná spoločnosť však musí pre takéto hospodárenie vytvoriť prajné prostredie, a to nielen v podobe legislatívnych úprav, ale aj zásadnej zmeny v chápaní poslania a potrieb lesníkov. Ak by sme boli svedkami opätovného spoločenského ignorovania toho, o čom lesníci dlhodobo hovoria, rezultátom by nevyhnutne bolo nenapraviteľné poškodenie plnohodnotnej funkčnosti lesov a tým aj celej krajiny. Práve rozhodnutie zabrániť naplneniu takejto vízie, upozornenie na strategickú nevyhnutnosť urýchlene smerovať k naznačeným cieľom a poukázanie na to, že lesnícka obec disponuje dostatkom vedeckých poznatkov a praktických skúseností k ich napĺňaniu, bolo základom pre usporiadanie konferencie Sliačske poobhliadnutie, z ktorej zborník vám predkladáme.

Moderné lesníctvo a školstvo v zrkadle poznatkovej spoločnosti VILIAM PICHLER

Predpovede budúceho vývoja a návrhy opatrení na odvrátenie negatívnych dopadov na stav lesov a lesníctvo boli k dispozícii v zlomových momentoch, t. j. keď sa robili, alebo sa mali robiť závažné rozhodnutia. Prezentovaná konfrontácia s prediktívnou analytikou z vedeckých a odborných lesníckych konferencií z rokov 1956 a 1995 indikuje, že politické vedenia rezortu bez ohľadu na politický systém, stranícku príslušnosť a dobu pôsobenia si dostatočne neosvojili poznatky o rizikách a neistote sústavy lesov vekových tried a neprikročili k premietnutiu nespochybniteľných poznatkov do adekvátnych politických rozhodnutí, legislatívnych rámcov a ekonomických nástrojov. Prehliadanie závažných výstrah a návrhov opatrení zhoršilo až degradovalo dnešné možnosti pre adaptáciu na zmeny klímy a socio-ekonomického rámca. Napriek tomu existuje aj viacero pozitívnych príkladov, kedy po spracovaní veľkoplošných kalamít prevládol progresívny prístup diverzifikácie drevinového zloženia. Problém rovnovekosti porastov sa však tým nerieši. Rovnako dôležité sú preto aj existujúce, v súčasnosti narastajúce úsilia o presadzovanie adekvátnych koncepcií pestovania lesa a holistického chápania prírode blízkeho lesného hospodárstva.

ABSTRAKT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ prediktívna analytika, prírode blízke lesné hospodárstvo, výberkový hospodársky spôsob, mozaikové porasty, trvalé viacetážové porasty, sústava lesa vekových tried, bioekonomika, vzťahy s verejnosťou, komunikatívne konanie

Facta, non verba Predpovedanie budúceho vývoja a následné navrhovanie potrebných opatrení prináša tým, ktorí sa naň podujmú, vždy aj riziká, a nezriedka aj skutočné nepríjemnosti. Byť nositeľom progresívnych myšlienok si v každej dobe vyžaduje odvahu a silu opustiť komfortnú zónu. Stará múdrosť a skúsenosť dokonca hovorí, že často sa najviac bojíme nepochopenia zo strany svojich kolegov a blízkych. Organizátori a účastníci sliačskej konferencie o výberkových lesoch na Slovensku z roku 1956 boli však aj v zložitej dobe odvážnymi prognostikmi a vizionármi, keď v záverečnej rezolúcii konštatovali mnohé prednosti výberkového hospodárskeho spôsobu, hoci ešte nemali poznatky o devastačnom vplyve globálnej zmeny klímy na lesy. Ani nemohli predvídať vývoj dynamiky a vplyvu verejnej mienky na lesníctvo. Svojou optikou a prístupom však sliačska konferencia napriek tomu predbehla nielen svoju dobu, ale nazdávam sa že vo viacerých ohľadoch aj prítomnosť. Od výberkového hospodárenia si autori konferenčnej rezolúcie odôvodnene sľubovali nielen efektívnejšie využívanie produkčného potenciálu slovenských lesov, ale najmä zníženie výskytu a rozsahu kalamít v lesoch a mnoho iných prínosov, s priamym dopadom na funkcie lesa. Neváhali pri tom nazvať veci tak ako sú: aplikovaním analógie poľnohospodárskeho výrobného procesu nie len u nás vznikli lesy v systéme vekových tried ako umelá konštrukcia, nezodpovedajúca vývojovému cyklu lesných spoločenstiev v našich prírodných podmienkach. Výberkové lesy by dnes boli robustnejšou alternatívou nielen tvárou v tvár známym rizikám, ale aj voči veľkým neznámym, ktorých význam vo vývoji prírody a spoločnosti sa až dnes začína pociťovať. K problémom, ktorým naši predchodcovia čelili v 20. storočí pribudli ďalšie: rozpad drevospracujúceho priemyslu, zrušenie Štátneho fondu zveľaďovania lesa SR, málo atraktívne podmienky pre mladých talentovaných absolventov, sektorová uzavretosť, aj príliš silné spoliehanie sa na tradíciu. V globálnom meradle dochádza k výpadkom alebo stagnácii trhov s niektorými produktami na báze dreva, pričom vo vidieckych regiónoch Európy nie je zriedkavosťou ani útlm obhospodarovania lesov v dôsledku nízkej profitability a sťahovania obyvateľstva do miest z dôvodu väčších príležitostí. A podľa globálneho prieskumu preferencii spotrebiteľov, vrátane Slovenska, veľká časť respondentov vyjadrila obavy z využívania lesov ako surovinovej

bázy. Európsky lesnícky ústav (EFI) vo fínskom Joensuu nie náhodou označil súčasnú situáciu lesníctva na starom kontinente za kreatívnu deštrukciu, keď zmeny rámcov a inovácie rušia status-quo a tým uvoľňujú zdroje pre využitie v iných oblastiach. Môžeme si byť istí, že mnohí ekonómovia to vnímajú ako argument a príležitosť presmerovať prostriedky z lesníctva do iných odvetví. Lesnícky sektor sa na túto situáciu vo väčšine vyspelých krajín adaptuje transformáciou do podoby bioekonomiky zameranej na inováciu, výskum, vývoj, produkciu a export nových výrobkov a technologických riešení s vysokou pridanou hodnotou, a tiež na cielené poskytovanie ekosystémových služieb. Toto úsilie ide ruka v ruke so snahou o empatickú komunikáciu s verejnosťou. Viaceré prvky takéhoto vývoja sa u nás objavujú iba v náznakoch. Prečo je tomu tak? Nemôžem sa stotožniť s názormi, nedávno prezentovanými v odbornej lesníckej tlači, že lesníctvo na turbulentné zmeny nereaguje preto, že mu chýba dokonalejší prognostický systém. Myslím, že hlavná príčina súčasného stavu tkvie inde, veď slovenské lesníctvo má prognostický aparát, ktorý minulé a súčasné problémy predvídal v dostatočnej miere aj predstihu. Svedčí o tejto skutočnosti niečo viac a lepšie ako práve Konferencia o výberkových lesoch, ktorá sa konala 2.‒5. októbra 1956 práve v týchto priestoroch, a na ktorú našim dnešným podujatím nadväzujeme? Dnes, 60 rokov od vydania jedinečného zborníka sliačskej konferencie ešte viac do popredia vystupujú jeho prognostické kontúry. Ak nemáme naše terajšie rokovanie sploštiť len na akési „laudatio“, nevyhneme sa viacerým naliehavým otázkam. Najmä, prečo sa problematika, ktorú riešila sliačska konferencia, zredukovala napriek svojmu významu pre vtedajšiu budúcnosť a dnešnú prítomnosť lesov, postupom času skôr len na akúsi raritu či ozdobu, vyhradenú viac pre oblasť vzťahov s verejnosťou? Konferencia o výberkových lesoch bola predsa veľmi realistická aj pri odhade časového rámca na dosiahnutie vytýčených cieľov s horizontom 50–60 rokov. Spomínaný rámec sa tak mal uzatvárať práve v súčasnosti! Znepokojenie, ktoré vyvolávajú tieto otázky, ešte vzrastá pri spomienke, že obdobná situácia sa zopakovalo aj po ďalšej, svojím významom porovnateľnej konferencii „Lesné ekosystémy a globálne klimatické zmeny“ z februára 1995, uskutočnenej v Aule Technickej univerzity vo Zvolene. Už vtedy, podobne ako dnes, nebola v hre iba produkcia lesa, ale samotné udržanie jej trvalosti a o aspoň akceptovateľná miera istoty prevádzky. Nárazové zásahy,

ktoré sa v podmienkach klimatickej zmeny stali novým normálom, navodzujú v rámci sústavy vekových tried rozvrat, ohrozujú základ lesného hospodárstva a ekosystémových služieb lesov, a navyše traumatizujú spoločnosť. Atmosféra urgentnosti, ktorá panovala medzi účastníkmi konferencie o klimatickej zmene, bola zrejme podobná tej pred 62 rokmi na Sliači a tuším, že ani naša dnešná konferencia nebude iná. Nie je to náhoda, ale výsledok odovzdávania štafety medzi po sebe nasledujúcimi, a na pozitívnych zmenách lesníckych prístupov zaangažovanými, generáciami lesníckych profesorov, akademikov, výskumníkov a početných predstaviteľov praxe. Po sliačskej konferencii, ktorá bola prvým mementom, konferencia o vplyve klimatickej zmeny na lesy z roku 1995 bola už druhým neprehliadnuteľným varovaním, ktorého nositelia navrhli solídnu teoretickú a praktickú platformu pre ďalší postup. Podľa prof. Hladíka, prof. Sanigu, doc. Križovej a ďalších jej účastníkov, údaje inventarizácie lesov už v roku 1995 ukazovali, že vtedajšie zastúpenie hlavných drevín sa významne líšilo od pôvodného a nezodpovedalo ani cieľovej štruktúre. Pritom ako najviac ohrozené boli už vtedy vnímané práve rovnorodé porasty smreka na výmere státisícov hektárov a z tohto dôvodu im mala byť venovaná prvoradá pozornosť. Ako riešenie tohto rizikového stavu bolo navrhnuté maximálne obmedzenie jednovrstvových, rovnorodých porastov, ich podsadenie drevinami s väčšou ekologickou amplitúdou, najmä bukom, javorom a jedľou, ako aj postupná prebudova na zmiešané nerovnoveké porasty s použitím výberkového, resp. podrastového HS v závislosti od ekologických podmienok a predpokladanej dĺžky prežitia materských porastov. V nadväznosti na predpokladaný budúci stav smrečín na konferencii rezonovala neudržateľnosť predpokladu stálosti stanovištných podmienok. Zároveň bola vyslovená prognóza skorého postihnutia nielen lesných monokultúr, resp. porastov stanovištne nevhodných drevín, ale aj lesov na teplotnej alebo vlhkostnej hranici svojho výskytu, t. j. najmä dúbrav, hrabových dúbrav a klimaxových smrečín. V kontexte súčasného kritického položenia borovicových lesov Záhoria nemožno nespomenúť až neuveriteľne presnú predpoveď prof. Šályho osudu 50 tis. ha záhorských „bórov“. Podľa neho tieto porasty vyžadovali pozornosť a včasné opatrenia z dôvodu dosiahnutia limitov fyzikálno-chemických vlastností tamojších pôd v podmienkach vtedy začínajúcej klimatickej zmeny. Toľko letmý výber zo zborníka konferencie o klimatických zmenách.

Summa summarum, predpovede budúceho vývoja a návrhy opatrení na odvrátenie negatívnych dopadov na stav lesov a lesníctvo boli k dispozícii v zlomových momentoch, t. j. keď sa robili, alebo sa mali robiť závažné rozhodnutia. Tu prezentovaná konfrontácia s prediktívnou analytikou z konferencií z rokov 1956 a 1995 indikuje, že politické vedenia rezortu bez ohľadu na konšteláciu a dobu pôsobenia si dostatočne neosvojili poznatky o rizikách a neistote sústavy lesov vekových tried a neprikročili k premietnutiu nespochybniteľných poznatkov do adekvátnych politických rozhodnutí, legislatívnych rámcov a ekonomických nástrojov. Ťažko sa ubrániť pocitu ľútosti nad tým, ako prehliadanie tak závažných výstrah a návrhov opatrení zhoršilo až degradovalo dnešné možnosti pre adaptáciu na zmeny klímy a socio-ekonomického rámca. Napriek tomu existuje aj viacero pozitívnych príkladov, kedy po spracovaní veľkoplošných kalamít prevládol progresívny prístup diverzifikácie drevinového zloženia. Problém rovnovekosti porastov sa však tým nerieši. Rovnako dôležité sú preto aj existujúce, v súčasnosti narastajúce úsilia o presadzovanie adekvátnych koncepcií pestovania lesa. Nechcem predbiehať prístupy a riešenia, ako sa prepracovať k lepším výsledkom. K tomu sa určite vyjadria samotní referujúci odborníci z praxe a akademickej pôdy spolu s ďalšími účastníkmi konferencie. Návrhy prednesené v príspevkoch, diskusných blokoch, ako aj v pléne sa objavia v znení rezolúcie z našej konferencie. Už teraz je však jasné, že na prekonanie existujúcich bariér musíme zmobilizovať všetku našu vnútornú poctivosť, aktuálne poznatky, energiu a rezervy. Vysoký počet nás, účastníkov tejto konferencie, je v dobrým znamením, že po našom návrate na pracoviská a rôzne lesnícke fóra budeme ďalej šíriť jej posolstvo. Aj tým učiníme zadosť našim veľkým predchodcom a poskytneme im najlepšiu satisfakciu za to, že možno aj v dôsledku našej vlastnej nevedomosti, ľahostajnosti, pohodlnosti, či zmierenia sa so status-quo, spočívala ich rezolúcia celé desaťročia ad acta. Svoj konferenčný príhovor som vo verzii pre tento zborník nazval „Moderné lesníctvo a školstvo v zrkadle poznatkovej spoločnosti“. Zvolil som si tento optimistický titul, pretože moja životná skúsenosť ma znova a znova presviedča o pripravenosti slovenského lesníctva k vnútornej obnove. To, že k nej dochádza, vidím denno-denne, osobne najmä na príkladoch našich mladých, angažovaných absolventov. Jednými z nich sú Ing. Ivan Šoltýs zo ŠL TANAP-u a Ing. Michal Tomčík z Obecných Lesov Veľký Folkmár, ktorí sa pričinili o znovuobjavenie zborníka z Konferencie o výberkových

lesoch na Slovensku, čo dalo vlastne podnet pre usporiadanie tejto konferencie. Patrí im za to naše uznanie. Sám seba sa preto v tejto chvíli pýtam, či znovuobjavený zborník zo sliačskej konferencie nebol svojimi prispievateľmi a redaktormi v skutočnosti zamýšľaný ako časová schránka pre nás, žijúcich už v dnešnej dobe, o ktorej sa vtedy najlepšie mozgy slovenského lesníctva domnievali, že dozrie na realizáciu ich odkazu? Nie sme v tomto zmysle práve my tí „vyvolení“? Rozhodnutie v zmysle Heglovej dialektiky spočíva na nás, pretože podľa nej svojimi činmi dokážeme zmeniť nielen budúcnosť, ale aj minulosť a tým ju napraviť.

POUŽITÁ LITERATÚRA Bell, S., Simpson, M., Tyrväinen, L., Sievänen, T. and Pröbstl, U., (Eds.) 2009: European forest recreation and tourism London and New York: Taylor & Francis, s. 64–85. Gigerenzer, G., 2015: Simply Rational: Decision Making in the Real World. Oxford. Oxford University Press, 312 s. Greguš, C., 1980: Výsledky rúbaňového hospodárstva na výskumnej základni Biely Váh. Príroda, Bratislava, 231 s. Greguš, C., 2007: Hospodárske spôsoby v dlhodobom rozvoji lesného hospodárstva na Slovensku. NLC Zvolen, 137 s. Habermas, J., 2011: Teória jazyka a východiská sociálnych vied. Úvodné štúdie a dodatky k teórii komunikatívneho konania. Kalligram, Bratislava, 669 s. Halaj, J. (Ed.), 1959: O výberkových lesoch na Slovensku. Zborník referátov z vedeckej konferencie. Vydavateľstvo SAV Bratislava, 264 s. Hetemäki, L., 2014: Creative destruction and bioeconomy. EFI News 2, s. 6‒7. Kolektív autorov, 2013: Prírode blízke obhospodarovanie lesa a multifunkčné riadenie lesného hospodárstva v Karpatskom regióne na Ukrajine a na Slovensku. Vydavateľstvo SP Kolo Užhorod, 279 s. Messier, C., Puettmann, K.J., Coates, K.D. (Eds.), 2013: Managing forests as complex adaptive systems: building resilience to the challenge of global change. Routledge, Oxon/New-York, s. 327–341.

Ohlin, B. 1921: Concerning the Question of the Rotation Period in Forestry. Reprinted in Journal of Forest Economics 1, s. 89–114. Silver, N., 2012: The signal and the noise. Why so many predictions fail – but some don’t. The Pinguin Press, New York, 534 s. Simanov, V., 2009: Co to je lesnictví, a co se od něj očekává v tomto století? Lesnická práce, 8/2009 [online] URL: http://www.silvarium.cz/lesnickaprace-c-8-09/co-to-je-lesnictvi-a-co-se-od-nej-ocekava-v-tomtostoleti [navštívené 07-09-2012] Škvarenina, J., Minďáš, J., Čaboun, V. (Eds.), 1996: Lesné ekosystémy a globálne klimatické zmeny. Zborník referátov z pracovného seminára. Lesnícky výskumný ústav, Zvolen, 182 s. Tuček, J. A kol., 2015: Participatívne scenáre a backasting pri strategickom plánovaní obhospodarovania lesov. Technická univerzita vo Zvolene, Zvolen, 332 s. Žižek, S., 2009: In Defense of Lost Causes. Verso, London, New York, 530 s.

Prof. Dr. Ing. Viliam Pichler Lesnícka Fakulta, Technická Univerzita vo Zvolene T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen pichler@tuzvo.sk

Konferencia o výberkovom hospodárení v Sliači roku 1956, historické fakty a dnešná realita MILAN SANIGA

Príspevok prezentuje základné myšlienky významných odborníkov z Európy a Československa z konferencie konanej v roku 1956 s dôrazom na odkaz pre dnešok. Rámcovo informuje o genéze vývoja výberkových lesov v Európe a na Slovensku, ťažkostiach prestavby na výberkovú štruktúru v rovnovekých v prevažnej väčšine smrekových lesov na Slovensku. V závere navrhuje rámcové modely výberkových lesov pre vybrané orografické celky výskumne overené katedrou pestovania lesa.

ABSTRAKT KĽÚČOVÉ SLOVÁ výberkový les, prestavba, história výberkového lesa, modely výberkového lesa

Medzinárodná konferencia o výberkovom hospodárení v Sliači roku 1956 zámery a vystúpenia významných lesníckych odborníkov Iniciovanie konferencie s medzinárodnou účasťou odborníkov, ktorí mali dlhodobé teoretické poznatky a praktické skúsenosti v tvorbe a využívaní výberkovej štruktúry lesov vychádzalo z reality a potreby zdokonalenia produkčných schopností lesov Slovenska a zlepšenia ich mimoprodukčných funkcií. Zámer bol veľmi ambiciózny, orientovaný na zvýšenie trvalej produkcie dreva, zlepšenie vodohospodárskej a pôdoochrannej funkcie lesa, zlepšenie ekologickej stability lesov a zvýšenie podielu zastúpenia jedle na jej pôvodných stanovištiach. Účasť a vystúpenia vybraných významných lesníckych osobnosti Európy bola na vtedajšie politické, ale aj hospodárske pomery veľmi transparentná. Zo zahraničných účastníkov bolo veľmi významné vystúpenie prof. Leibunguta z ETH Zürich, jedného z najvýznamnejších odborníkov na výberkové lesy. Z prínosu jeho príspevku je okrem iného cenný úvod, kde popisuje dlhodobý historický vývoj vlastníckych vzťahov v lesoch Švajčiarska, ktoré vytvorili prirodzeným spôsobom štruktúry výberkových lesov v oblasti Emmentalu a Švajčiarskej Jury. Holorub bol už v tom období vo Švajčiarsku skoro 50 rokov zakázaný a viazaný na zvláštne povolenie, ktoré dávala kantonálna vláda. V referáte rozobral zásady výberkového lesa, zaoberal sa aj technickými a technologickými predpokladmi pre použitie výberkového princípu hospodárenia. Záver jeho vystúpenia bol jednoznačný, holorub a okrajová rúbaň sklamali na plnej čiare, jednotlivo a skupinovo výberkový les vytvára predpoklady zvyšovania a trvalosti drevnej produkcie. Autor apeloval na našich lesníckych odborníkov aby si vykonali analýzy, ktoré so skúseností a názorov o ktorých píše, môžu platiť aj pre lesy Slovenska. Prof. Anučin vo svojom vystúpení zdôraznil, že výberkové hospodárstvo najplnšie odpovedá povahe lesa, jeho biologickým vlastnostiam. Upozornil na skutočnosť, že pri prechode na tento hospodársky spôsob okrem biologických otázok treba tento spôsob hospodárenia analyzovať aj z pohľadu lesnej ekonomiky, techniky a ťažby. Jeho záver bol dosť jednoznačný s konštatovaním, že na Slovensku tam, kde je na to drevinové zloženie treba prejsť na výberkový hospodársky spôsob, ktorý umožňuje viac využiť trvalú produktívnosť lesov. Spôsob obhospodarovania výberkových lesov z pohľadu použitia matematicko-štatistických metód pri inventarizácii ich zásob a prírastku bol prezentovaný prof.

Richterom z Eberswaldu. Napriek určitým rizikám v stanovení porastových zásob autor potvrdil, že použitie matematicko-štatistických metód ako podkladu pre kontrolu produkcie predstavuje významný pokrok vo vývoji HUL. S analýzou vyhliadky na úspech použitia výberkového hospodárskeho spôsobu v strednom Nemecku vystúpil prof. Blanckmeister. Poukázal na skutočnosť, že vo väčšine lesov Nemecka bol holorubný hospodársky spôsob do konca prvej svetovej vojny dominantným spôsobom. Tento spôsob hospodárenia viedol ku ústupu zmiešaných lesov a neskoršie sa potvrdilo, že pri holorube až na niektoré výnimky nemožno trvalo a úplne využiť v lese skryté produkčné schopnosti a možnosti. Očakávania, ktoré sa vkladali do rovnorodých porastov a lesa vekových tried sa nenaplnili. Medzi skutočnosťou a prírastkami odvodenými z výnosových tabuliek normálnej hospodárskej skupiny vznikala neustále väčšia medzera, ktorá je vysvetliteľná len zmenou zloženia porastov na monotónne, s dopadom na malú prevádzkovú bezpečnosť lesa vekových tried. Už v tomto období zaznieva varovanie, že smrekové hospodárstvo je sústavne poškodzované vetrovými a hmyzími kalamitami. Na základe analýzy, ktorá bola vykonaná v bývalej NDR sa začal v maximálne možnej miere uplatňovať princíp pestovania porastovej zásoby. Ťažbový princíp tejto koncepcie vyžaduje zásadne použitie hospodárskych spôsobov, ktoré nie sú viazané na mechanický priestorový poriadok, ale na poriadok, ktorý je orientovaný ekologicky. Hlavným kritériom tohto pestovného hospodárstva je princíp založený na prirodzených rastových základoch lesa, ktorý je zbavený pojmu rubná doba. Významným bolo vystúpenie profesora Rotha zo Šoprone. Autor upozornil, že výberkový les má svoje ťažkosti, z ktorých najväčšia je zmena nášho lesníckeho myslenia od lesa vekových tried. Jedná sa o myšlienkový „odchod“ od poľnohospodárskeho poňatia rovnovekých lesov a holorubného hospodárstva spolu s jeho vymoženosťami ako je rubná doba, rubný vek, rúbaň a výnosové tabuľky. Zaujímavé a poučné boli prezentácie poznatkov a skúseností našich vtedajších významných účastníkov. Ing. Zakopal, nasledovník lesníka Huga Koniasa, ktorý začal s prevodmi opočenských lesov na výberkové vyslovil myšlienku podobnú prof. Rothovi, že ťažkosti so zavedením výberkového hospodárskeho spôsobu vyžadujú určité biologické poznatky o procesoch, ktoré prebiehajú v lese a pozitívny vzťah ku lesu. V tomto myšlienkovom slede pokračoval prof. Polanský, vedúci katedry pestovania lesa na Lesníckej fakulte v Brne. Vo svojom referáte podrobne rozobral možnosti uplatnenia tohto hospodárskeho spôsobu v le-

soch Československa, kde na základe výsledkov konštatoval, že v porastoch, ktoré majú pre tento typ hospodárenia drevinové zloženie dosahuje pozoruhodných výsledkov. Z jeho referátu teba zdôrazniť myšlienku, že výberkové hospodárstvo je zdokonaľovací vývojový stupeň obhospodarovania lesa, ku ktorému musí dospieť každé lesné hospodárstvo. Dr. Biskupský z Lesníckeho laboratória SAV vo svojom referáte vyslovil okrem iného jednu vetu, ktorá je platná aj po 60 rokoch. Autor upozornil, že priestorová úprava lesa vekových tried vo svojom dlhodobom uskutočňovaní počas života porastu je priamou príčinou vznikania zmenených životných podmienok existujúceho lesného ekosystému. Výberkový les znamená priblíženie lesa jeho najbližším prírodným životným podmienkam aké nachádzame napr. v pralese. Prof. Doležal z katedry HUL Lesníckej fakulty z Brna podrobne rozobral základné otázky obhospodarovania lesa s fókusom na výberkový les, kde zdôraznil kritickú otázku problematiky kontrolných metód a vymedzenia kontrolných jednotiek rozdelenia lesa pri tejto štruktúre. Za lesnícku fakultu VŠLD vo Zvolene vystúpil vedúci katedry pestovania lesa doc. Bezačinský. Rozobral základné otázky pestovania lesov na Slovensku, poukázal na nízke percento prirodzenej obnovy (27 %), z toho na generatívnu obnovu v tomto období pripadalo len 16 %.Upozornil, že aplikovaním periodického výrobného procesu v lesnom hospodárstve ako analógie poľnohospodárskeho výrobného procesu vznikol les vekových tried. Táto umelá konštrukcia je cudzia vývojovému cyklu lesného ekosystému a má celý rad nedostatkov. Autor na záver uviedol, že biologické predpoklady lesov na Slovensku /lesy s pôvodným drevinovým zložením/ vytvárajú podmienky pre uplatnenie výberkových princípov. Z konferencie bola prijatá rezolúcia, ktorej spoločným mottom bolo urýchlené zavádzanie výberkových princípov do lesov Slovenska s dôrazom, že zavádzanie výberkového hospodárstva sa ukazuje ako najúčinnejšia forma zvýšenia stability a produkčnej schopnosti lesov.

História a realita uplatnenia výberkového hospodárskeho spôsobu do konca 20. storočia v Európe a na Slovensku Za kolísku vzniku výberkového lesa a zásad výberkového hospodárstva možno považovať Švajčiarsko. Najstaršie hospodárske výberkové lesy sú rôznoveké smrekovo-jedľové sedliacke lesy Emmentalu v kantóne Bern. Týchto ľudí ku výberkovému obhospodarovaniu uvedených lesov neviedli žiadne

vedecké, ale ani komercionálne zásady a snahy. Oni ťažili z lesa také stromy, ktoré potrebovali. Les bol dôležitá súčasť a istota ich hospodárstva, preto musel spĺňať úlohy neustále tvorivého lesa. Sedliaci v Emmentale sa veľmi úporne bránili proti cudzím myšlienkam holorubného hospodárstva, ktoré sem prichádzali zo susedného Nemecka. Bohaté skúsenosti z obhospodarovania emmentálskych výberkových lesov publikoval AMMON (1937) v knihe „Výberkový princíp vo švajčiarskom lesnom hospodárstve“. Treba povedať, že bernský Emmental nie je jediná oblasť Švajčiarska, kde výberkový les má svoj význam ako prírode blízky hospodársky spôsob. Kanton Neuenburg predstavuje ďalší významný príklad. Výberkovanie v tejto oblasti bolo spojené s menom Henryho Biolleya, ktorý pôsobil ako oblastný lesný vo Val – de Travers. Biolley vytvoril kontrolnú metódu pre regulovanie výberkovej štruktúry a prostredníctvom nej sa dopracoval ku požiadavke systematického pestovania objemového prírastku stálym selektívnym výberom vo všetkých vrstvách porastu. Z terajších najvýznamnejších odborníkov v tejto oblasti treba menovať SCHÜTZA (1989), ktorý ako profesor pestovania lesa na ETH Zürich na vedeckých základoch rozvíjal zásady a princípy výberkového lesa. V súčasnom období sa problematika výberkového princípu hospodárenia intenzívne skúma a uplatňuje hlavne vo Švajčiarsku, Nemecku, vo vymedzených oblastiach Slovinska, v Chorvátsku ale aj u nás. Na Slovensku napriek dobrým predpokladom v drevinovej skladbe lesov v druhej polovici 20. storočia sa plošný rozsah výberkových lesov nezvýšil. Zostali len zvyšky týchto lesov ako výsledok hospodárenia vlastníkov pred rokom 1948 /Kysucké a Oravské Beskydy/, resp. porastový komplex Smolnícka osada, ako výsledok hospodárenia pod vplyvom švajčiarskych myšlienok /Ing. Dérer, Ing. J. Burgan, doc. Holubčík, prof. Korpeľ, Alcnauer/. Informačne zaujímavý je objekt výberkových lesov, resp. lesov v prestavbe na výberkovú štruktúru na LC Korytnica/ KPL LF Zvolen/. Je na škodu celej spoločnosti, že porastové zostatky výberkových lesov na Orave a na Kysuciach boli v období reprivatizácie v rokoch 19942002 vyrúbaním hornej a čiastočne strednej vrstvy zmenené na rúbaňové lesy. Veľká rôznorodosť veková, výšková, hrúbková, vo väčšine prípadov aj druhová výberkového lesa je zárukou značnej ekologickej stability, zdravotnej a statickej odolnosti, malej citlivosti voči všetkým škodlivým činiteľom a deštrukčným faktorom. Žiadny iný hospodársky typ lesa tak účinne nechráni pôdu a významne neovplyvňuje prírodné prostredie. Harmonicky spája kvantitu a kvalitu produkcie s vysoko účinným plnením mimoprodukčných

funkcií lesa. Zásady výberkového hospodárskeho spôsobu a tým aj výberkový les majú všeobecnú platnosť. Môžu sa uplatňovať na Slovensku vo všetkých pôvodných jedľovo-bukových, smreko-jedľovo-bukových a čiastočne aj smrekových lesoch. S najmenšími biotechnickými a prevádzkovo-technickými ťažkosťami v lesoch s vyšším zastúpením jedle. Predpokladmi prestavby rovnovekých lesov na výberkovú štruktúru sú mechanická stabilita prebudovávaného porastu, očakávaná životnosť porastových zložiek, ktoré budú tvoriť kostru porastu v procese prebudovy, nepravidelná prirodzená obnova, ktorá umožní samoreguláciu prebudovávaného porastu a dosiahnutie ideálnej výberkovej štruktúry. Pri splnení týchto požiadaviek trvá tento proces v závislosti od veku porastov navrhnutých na prestavbu minimálne 40-50 rokov. V súčasnom významne zmenenom drevinovom zložení a ekologickej situácii/smrekové nepôvodné porasty atakované podkôrnikom, zmena klímy/, vlastníckych vzťahoch, hospodárskej situácii to bude vyžadovať v uvedenom časovom rozsahu myšlienkovú a odbornú kontinuitu pracovníkov lesníckej praxe, čo je a bude veľmi ťažké.

Predpoklady a potreba možného použitia výberkového hospodárskeho spôsobu v lesoch Slovenska v súčasnom období Výberkové alebo výberkovej štruktúre blízke lesy na Slovensku tvoria asi 1 % celkovej výmery lesov Slovenska. Rovnorodé smrekové porasty s dominantným výskytom v 5. a 6. lesnom vegetačnom stupni, kde by bol predpoklad prestavby na výberkový les sú z hľadiska ich nepôvodnej štruktúry a klimatickej situácie zraniteľné- rozpadávajú sa. Relatívne zdravé porasty hlavne v Oravských Beskydách vhodné na výberkovú štruktúru sa nachádzajú na pomerne malej ploche. Zastúpenie drevín je charakteristické dominanciou smreka 90 - 95 % s prímesou jedle a vtrúseným bukom. Prevažne sa jedná o skupiny lesných typov (slt) Fageto-abietino-piceosum (Fap) a Abieto-Fagetum (AF). V týchto porastových komplexoch bude prakticky rizikové uskutočniť prestavbu na výberkovú štruktúru. Výskumne overený model tohto typu výberkového lesa uvažuje s cieľovou hrúbkou 50-60 cm. Optimálna zásoba je stanovená s prihliadnutím na produkčné, hlavne pôdne pomery v rozpätí 400-450 m3.ha-1. Orografický celok Nízke Tatry s výškovým rozpätím 900-1100 m, svojou konfiguráciou terénu, geologickým podložím

a pôdnymi typmi má prevažnú kategóriu lesov s ochrannou funkciou. Lesy s produkčnou funkciou, kde by sa mohlo uvažovať s výberkovou štruktúrou sa nachádzajú vo výškovom rozpätí 800 m až 1100 m, pričom ich podiel s ohľadom na zmenu klímy a následné kalamity je veľmi malý. V uvedených typoch porastov by cieľová hrúbka d1.3 nemala presahovať hodnotu 60 cm, s optimálnou zásobu 400-410 m3.ha-1. Veľký plošný podiel lesov v týchto nadmorských výškach s dominantnou ochrannou funkciou je viazaný na rankrove pôdy. Optimálna zásoba výberkového lesa by mala byť v rozpätí 300-320 m3.ha-1 s cieľovou hrúbkou d1.3 60-65 cm. Najmenej rizikové oblasti do budúcnosti sa ukazujú orografické celky Volovské vrchy, východné Beskydy, Nízke Beskydy a Poloniny s prevahou slt. Fageto – Abietum s dominantným zastúpením jedle, ktorá má objemový podiel 20-60 %. Táto drevina je v relatívne dobrej zdravotnej a regeneračnej kondícii a spolu s bukom by mala byť nositeľkou výberkovej štruktúry /napr. Mestské lesy Stará Ľubovňa, Bardejov, Osadné, Nižná a Vyšná Jablonka/. Sklony terénov sú v rozpätí 25-40 %. Model je nastavený na cieľovú hrúbku d1.3 60 cm, s optimálnou zásobou 400-450 m3.ha-1. Odvodené vybrané modelové typy predstavujú produkčné rozpätie, v ktorom by sa mali nadstaviť všetky porastové štruktúry prebudovávaných lesov, s cieľom vytvoriť stromovú formu výberkového lesa. Vytvorenie porastových štruktúr výberkových lesov na Slovensku v súčasnej situácii predstavuje, ako už bolo spomínané, dobu ich prestavby aspoň 4050 rokov. Táto pestovná koncepcia bude vyžadovať presvedčenie vrcholových manažérov lesov rôznych vlastníckych celkov o nutnosti tvorby tohto typu lesa, zanietenosť, pochopenie a poznatky odborných lesných hospodárov pre prestavbu na výberkový les. Príspevok vznikol ako praktický výstup riešenia projektu, ktorý bol podporený Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-14-0014 pre lesnícku prax.

LITERATÚRA AMMON W.: Das Plenterprinzip in der schweizerischen Forstwirtschaft. Bern, 1937, 150 s. KORPEĽ Š., SANIGA, M: Výberkový hospodársky spôsob. Matica lesnická Písek, 1993, 127 s. SANIGA, M.: Pestovanie lesa. Učebnica Edičné stredisko TU Zvolen, 2017, 330 s. SCHÜTZ, J. PH: Der Plenterbetrieb. ETH Zürich, 1989, 54 s.

Prof. Ing. Milan Saniga, DrSc. Katedra pestovania lesa, Lesnícka fakulta TU, Masarykova 24, 960 53 Zvolen, e-mail: saniga@tuzvo.sk

Manažment obecných lesov v kontexte moderného lesníctva MICHAL TOMČÍK

Prioritným a dlhodobým cieľom manažmentu obecných lesov je udržanie hospodárskej stability, ekonomickej prosperity a sociálno-ekologickej funkčnosti spravovaného územia. Extrémne nerovnomerné zastúpenie vekových stupňov, prejavujúca sa zmena drevinového zloženia, neúmerne vysoké stavy raticovej zveri a slabý odolnostný potenciál lesa sú hlavné faktory, ktoré v štandardnom režime hospodárenia indikujú vážne riziká. V dôsledku týchto faktorov a v horizonte najbližších 30-40 rokov možno predpokladať dlhodobý a rozsiahly výpadok viacerých funkcií lesa naraz. Prebudova rubne zrelého lesného celku a jeho porastov „z lesa vekových tried“ na porasty trvalo viacetážové resp. výberkové prostredníctvom prírode blízkeho hospodárenia je nevyhnutným a pravdepodobne jediným možným riešením pre dosahovanie vytýčených cieľov a elimináciu rizík. Napriek mnohým výhodám dávno známych „výberných princípov ťažby“ je implementácia prírode blízkeho hospodárenia do lesníckej praxe sprevádzaná množstvom problémov. Príspevok referátu prezentuje dôvody prebudovy, prevádzkové skúsenosti, výsledky aj problémy pri zavádzaní prírode blízkeho hospodárenia na území Obecných lesov Veľký Folkmar.

ABSTRAKT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ prírode blízke hospodárenie, les vekových tried, trvalo viacetážové porasty, prebudova, výberkový les, Obecné lesy Veľký Folkmar

Úvod Súčasné lesné hospodárstvo na Slovensku (ne)rieši množstvo závažných problémov. Rozpadajúce sa komplexy smrekových porastov, úpadok hospodárskej úpravy lesov, názorový rozpor medzi lesníkmi a ochranármi, nevyhovujúci systém podpory lesníctva zo strany štátu, nevhodný systém zabezpečovania ťažbových a pestovných prác, meniace sa požiadavky na les a jeho funkcie zo strany spoločnosti, špecifiká trhu s drevom a ostatnými produktmi, meniace sa klimatické podmienky, nárast populácie ľudstva, spotreba prírodných zdrojov a ďalšie faktory nútia vlastníkov i správcov lesa hľadať a uplatňovať taký manažment lesa, ktorý dokáže flexibilne reagovať a spoľahlivo spĺňať to, čo sa od lesa a lesníckeho stavu očakáva. Prečo práve vlastníkov i správcov? Pretože práve oni prostredníctvom lesníkov majú v rukách rozhodujúcu mieru praktickej zodpovednosti za najcitlivejší ekosystém –LES a najekologickejší obnoviteľný materiál – DREVO. Z obsahu medzinárodnej konferencie na Sliači z roku 1956 možno konštatovať, že nielen vtedy, ale aj dávno pred tým už boli známe pozitívne aspekty výberných princípov ťažby. Význam a prínos konferencie nemožno spochybňovať aj napriek tomu, že k naplneniu jej rezolúcie žiaľ výrazne nedošlo. Po uplynutí 6.tich dekád nás doba opäť núti vzhliadnuť k vtedy napísaným poznatkom a pribrať do úvahy ďalšie cenné, ktoré už dnes máme k dispozícii. Nie zbytočné sú práce Amonna, Košuliča, Bezačinského, Leibenguta, Korpeľa, Sanigu, Bruchánika, Alcnauera a mnohých ďalších, ktorí dôsledky výberných princípov ťažieb na les postrehli, odpozorovali a zaznamenali. Premárnený je však čas, ktorý spoločnosť stratila tým, že ich výsledky neboli brané dostatočne vážne. Zbytočné sú straty či už materiálne alebo nehmotné na lesných ekosystémoch. Najmä v prípade už tých rozpadnutých a ďalších rozpadajúcich sa vrátane konfliktov v spoločnosti, ktoré vďaka nim vznikajú a neutíchajú.

Lesy obce Veľký Folkmar z pohľadu prosperity a rizík Lesný celok s výmerou 1159 hektárov v najlesnatejšom Slovenskom okrese Gelnica dnes plní strategickú úlohu pre ekonomiku obce1. Je zdrojom pitnej vody a dotvára kvalitné lesné životné prostredie. Les bol okolo roku 1910 takmer celý vyrúbaný2. Súčasná štruktúra porastov tomu verne nasvedčuje, 1

https://www.velkyfolkmar.sk/obec-2/obecne-lesy-sro/hospodarska-cinnost/obchod s drevom Sahul. Š.: Kronika podniku Východoslovenské štátne lesy Košice, Východoslovenské štátne lesy Košice,1985 2

pretože väčšina lesa je v stave rubnej zrelosti s vekom okolo 110 rokov (viď graf 2). Prírodné podmienky3 - nadmorská výš2004 18422 3449 ka, expozícia, pôda, klíma v nadväznosti 49791 4564 2005 na lesné vegetačné stupne vytvárajú dobré 2006 82984 4821 predpoklady pre širokú druhovú diverzitu 2007 73026 4796 s reálnym potenciálom pre dreviny buk les2008 59749 4429 ný (Fagus sylvatica) jedľa biela (Abies alba) s prímesou javor horský (Acer pseudoplata2009 21600 3594 nus) javor mliečny (Acer platanoides) dub 2010 30000 4695 zimný (Quercus petraea) jaseň štíhly (Fra2011 55000 5420 xinus excelsior) smrekovec opadavý (Larix 2012 115000 5933 decidua) hrab obyčajný (Carpinus betulus) 2013 99400 5453 brest horský (Ulmus glabra) borovica lesná 2014 50230 5532 (Pinus sylvatica) či lipy (Tilia). Z hľadiska 2015 60000 4867 sklonových pomerov sa však jedná o technologicky náročný celok pretože viac ako 2016 35000 4472 2/3 územia dosahujú sklon väčší ako 40%, 2017 70000 4927 čo ho z hľadiska terénnej typizácie radí Tabuľka 1: Výška odvedeného nájmu medzi tzv. lanovkové terény. Obec samostatne hospodári od roku 1996, kedy sa celok postupne dostával do štádia rubnej zrelosti a priamoúmerne s vekom stúpal aj jeho ťažbový potenciál. Z vtedajších 3300 m3 cez 4900 m3 vzrástol až na terajších 6100 m3 ročného etátu4 (pozri graf 1). Postupne boli porasty zo štádia tzv. posledných prebierok rozpracované za účelom obnovy podrastovým hospodárskym spôsobom, maloplošnou formou, najmä schématickou dvojfázovou obnovou, okrajovými clonnými rubmi v pásoch širokých na 2+2 výšky porastu, so štandardnou obnovnou dobou 30 rokov. Vysoké ťažbové Obrázok 1: Dub a javor v oplôtku 3 roky (Foto Apfel E.) možnosti sprevádzala aj vyššia ekonomická rok

nájom obci v eurách

vyťažené m3

Tomčík M. et al.: Prírode blízke hospodárenie na príklade lesov Smolníckej osady a Veľkého Folkmara, ŠOP SR, Banská Bystrica 2016,str. 8 4 https://www.velkyfolkmar.sk/obec-2/obecne-lesy-sro/hospodarska-cinnost/ ťažba dreva

Graf 1: Etát a prehľad ťažieb (zdroj M. Tomčík)

prosperita vďaka narastajúcim tržbám za predávanú drevnú hmotu. Obnova programu starostlivosti o lesy prebiehala v roku 2013. Na taxačných prácach som sa v tom čase ako zamestnanec taxačnej projekčnej firmy spolupodieľal a mal možnosť dobre spoznať prírodne podmienky a štruktúru lesa. Výstupy z programu starostlivosti o lesy pre roky 2014-2023 tento stav lesa len potvrdzujú a tiež konštatujú, že: “podnormálne zastúpenie v 2. až 9. vekovom stupni vytvára predpoklad dlhodobého deficitu obnovných ťažieb v budúcnosti. Na druhej strane zastúpenie 10. až 12. vekového stupňa je výrazne nadnormálne. V rubných porastoch dominuje hospodársky spôsob podrastový s rubnou dobou 110 rokov a obnovnou dobou 30 rokov5“. Vo vhodných porastoch tiež program odporúča vytváranie ťažbových rezerv a tiež možGraf 2: Súčasné zastúpenie nosti na prechod k ešte jemnejším spôvekových stupňov (zdroj EuroForest) 5 Euroforest, s.r.o.: Všeobecná časť programu starostlivosti o lesy platnosť 2014-23, Stanovenie a zdôvodnenie výšky ťažieb...; str.17

Obrázok 2: Jedľa mimo oplôtku s vekom 15 rokov (Foto Orlej ml.)

sobom a formám hospodárenia. Voľne povedané obecný les sa v súčasnosti nachádza v štádiu „lesníckej žatvy“, ktorá však pri pokračovaní v začatom schématickom spôsobe môže trvať nanajvýš 30-40 rokov. Po uplynutí obnovných dôb, by neskôr z územia obecného lesa vznikol komplex mladín, holín, žrďkovín, žrďovín a tenkých kmeňovín s výraznou stratu viacerých funkcií lesa. Preto bolo nutné pristúpiť k takému manažmentu, ktorý riziká eliminuje. Prírode blízke hospodárenie založené na výberných princípoch ťažby, sa javí ako jedna z najschodnejších ciest, ako zabezpečiť funkčnosť lesa, pretože dokáže maximalizovať obnovné doby, vyrovnávať rozdiely nenormálnej vekovej štruktúry, rozkladať riziko straty produkcie dreva a celoplošne udržiavať funkčnosť lesa vrátane vodohospodárskej, pretože obec denne spotrebuje 70-120 m3 pitnej vody z vlastného zdroja nachádzajúceho sa na území lesa. Charakteristikou výhod výberných princípov resp. výberkového hospodárenia sa v tomto príspevku nebudem zaoberať6. Ďalším rizikom je výrazne sa prejavujúca strata druhovej diverzity najmä v prvom a druhom vekovom stupni na odkrytých obnovovaných plochách po doruboch z minulosti. Zastúpenie ihličnanov a cenných listnáčov rapídne ubúda a presadzuje sa najmä buk lesný (Fagus sylvatica) s hrabom obyčajným (Carpinus betulus). Nielen tento ale aj ďalšie negatívne trendy v obnove lesa môžu znížiť budúci funkčný potenciál a efekt lesných ekosystémov7. Udržanie druhovej diverzity stanovištne pôvodných druhov drevín je pre nás strategicky dôležité ako z ekologických tak aj z ekonomických dôvodov! Vysoké stavy a koncentrácia zveri najmä jelenej sú ďalšou vážnou prekážkou v obnove najmä jedle bielej (Abies alba) a cenných listnáčov, pretože zastavujú 6

Košulič M.: Cesta k přírodě blízkému hospodářskemu lesu, FSC, 2010, 449s. Konôpka J.Šebeň V, Konôpka B.: Zastúpenie drevín v mladých lesných porastoch na Slovensku, NLC-LVÚ 2016,str.58 7

rast jedincov vo fáze odrastania napriek tomu, že podmienky pre klíčenie reálne existujú, čo okrem praxe tiež potvrdzuje aj ekologická mriežka8. Obrázok 2 znázorňuje umelo vysadenú jedľu s vekom cca 15 rokov, s výškou cca 1,5 metra. Obrázok 1 znázorňuje umelo vysadený dub 3 roky po zalesnení s výškou cca 3 metre spolu s masívne prirodzene zmladeným javorom horským. Obrázok 2 je z voľnej plochy, obrázok 1 je v oplôtku. Kontrastom týchto dvoch záberov možno demonštrovať vývoj lesa „s“ a „bez“ vplyvu zveri. Jedince hospodársky významných drevín však vplyvom dlhodobého ataku zveri neodrastajú, ale iba prežívajú. Súhrnom možno skonštatovať, že hospodársky potenciál v obnove lesa je vysoký, ale vplyvom nevhodného manažmentu zveri nedostatočne využívaný. Začatý schématický spôsob okrajovej clonnej obnovy v pásoch riziká neznižuje, pretože okrem iných nevýhod rýchlym tempom odčerpáva zásoby, krátkodobo generuje zisky a výrazne mení biotopy drevín na extrémne z hľadiska ich ekologických podmienok.

Prebudova na stabilnejšie a efektívnejšie štruktúry lesa v praxi Po analýze stavu lesa, rizík a tiež po posúdení hospodárskych možností boli v roku 2015 prijaté zásadné reformy podniku Obecných lesov

Obrázok 3: Prebierka v prebudove JPRL 556b; vek 70 rokov, stav po zásahu silou 86 m3/1ha (Foto V. Poliak)

8 Národné lesnícke centrum-ústav pre hospodársku úpravu lesov, odbor komplexného zisťovania stavu lesa; Ekologická mriežka pre LC Obecné lesy Veľký Folkmar, s.r.o. 2012

Veľký Folkmar. Týkali sa najviac spôsobu vykonávania ťažby, odbytu dreva, personálnej štruktúry firmy a celkového toku prevádzkových nákladov. Najdôležitejšou však bola zmena myslenia na všetkých stupňoch riadenia, vykonávania a tiež kontroly výrobného procesu. Veľkým prínosom bola intenzívna spolupráca s lesníkom – priekopníkom výberkového hospodárskeho spôsobu na Slovensku - Ladislavom Alcnauerom a tiež racionálna snaha o stabilizáciu podniku zo strany zriaďovateľa firmy reprezentovaná obecným zastupiteľstvom obce Veľký Folkmar. Odklon od lesa vekových tried smerom k prírode blízkym a stabilnejším štruktúram či už prostredníctvom výberkových alebo trvalo viacetážových porastov na princípoch Pro Silva, je dlhodobý proces, ktorý v úvodných fázach vyžaduje zvýšené prevádzkové náklady. Jedna z kľúčových je zmena vykonávania obnovnej ťažby s orientáciou na celú plochu porastu. Odklon od plochy východísk na celú plochu umožňuje systematickú a individuálnu prácu so všetkými stromami v poraste. Cieleným ťažbovým zásahom sa snažíme ovplyvňovať rastové vlastnosti tak, aby mohla byť vystupňovaná hodnotová a objemová produkcia stromov. Realizácia ťažby na celej ploche môže v závislosti od predpisu v programe starostlivosti o lesy vyžadovať aj úpravu plánu9 schválenú štátnou správou lesného hospodárstva. Vychádzajúc z praktickej skúsenosti je treba tiež spomenúť, že v prípade ešte nerozpracovaných porastov najmä buka, s hodnotou zakmenenia vyššou ako je hodnota kritického zakmenenia, a s vekom porastu vyšším ako 50 rokov sa sila prvého zásahu pohybuje na vyššej úrovni, ako štandardne udávajú prebierkové percentá10 (viď obr. 3). Rovnaký prípad t. j. potreby prekročenia ťažby o viac ako 15 % môže nastať aj v prípade obnovných ťažieb, ktoré boli pôvodne rátané pre schématickú obnovu a ich predpis nezodpovedá potrebám celoplošného zásahu. Na druhej strane sa však môže vyskytnúť aj úplne opačná situácia, kedy je predpis vyšší ako reálna potreba ťažbového zásahu. Obrázok 4 znázorňuje obnovnú ťažbu v poraste 541, kde bol pôvodný schématický predpis 1470 m3, ale vykonaný zásah jednotlivým výberom bol len na úrovni 679 m3. Ťažbu vykonávame jednotlivým alebo skupinovým výberom s orientáciou na zvyšovanie kvality a stability porastu s cieľom stupňovania hodnotovej a objemovej produkcie ostávajúcej zložky porastov. Zvyšovanie kvality a stability je najvyššia zásada pri našom hospodárení nadradená ostatným. Kvalitu zvyšujeme odstraňovaním nekvalitných a podporovaním kvalitných stromov. Stabilitu zvyšujeme odstraňovaním nestabilných jedincov t. j. takých, ktoré vykazujú znaky poškodenia alebo majú výrazne vychýlené ťažisko od osi 9

Zákon č.326/2005 Z.z. o lesoch § 43, odst. 2)písm c) Lesoprojekt Zvolen, Rastové tabuľky drevín, Prebierkové percentá,1992

4 Obrázok 4: Porast 541 v prebudove 3 roky po obnovnej ťažbe výberkovým rubom o sile 90 m3/1ha, vek 105 rokov. V minulosti bol prelámaný rozptýlenou kalamitou, čo spôsobilo skorší nástup spodnej etáže (Foto M.Tomčík) Obrázok 5: Použitie hydraulického zdviháku pri smerovej stínke (foto J. Dudáš) Obrázok 6: Výkonná a šetrná technika pri spracovaní veľkých kubatúr (Foto M. Tomčík)

kmeňa a sú náchylné sortiment množstvo m3 podiel % na zlomenie alebo vyVýrezy ihličnaté I-II tr. 18,31 0 vrátenie. Za najmenšiu Výrezy ihličnaté III. A tr. 792,14 5 jednotku hospodárskej Výrezy ihličnaté III.B tr. 173,57 1 pozornosti považujeme Výrezy ihličnaté III.C tr. 822,36 5 strom (nie porast). Pri vyznačovaní sa kladie Vláknina ihličnatá V.tr. 839,95 5 dôraz tiež na zachovaVýrezy listnaté I-II tr. 199,53 1 nie a podporu druhoVýrezy listnaté III. A,B tr. 1362,06 8 vej diverzity, čo v našej Výrezy listnaté III.C tr. 1399,32 9 praxi znamená, že v poVýrezy listnaté III.C2 3435,24 21 rastových zmesiach sa resp. výber z vlákniny cielene zachovávajú aj Vláknina listnatá V.tr. 7262,43 45 menej zastúpené druhy spolu 16304,91 100 drevín vrátane tzv. „plevelných, alebo pioTabuľka 2: prehľad celkovej výťažnosti sortimentov za obdobie 2015-2018 (Zdroj Tomčík M.) nierských“, aj v takom prípade keď nevykazujú požadované kvalitatívne znaky. Pestrá drevinová skladba má okrem iných priaznivé účinky aj na tvorbu humusu najmä v lokalitách horších stanovíšť a tiež na miestach po banskej činnosti. Samotná stínka stromov sa často týka rúbania nadrozmerných, krivých, netvárnych jedincov najmä v prípade listnatých drevín, kedy je nutný spoľahlivý a zodpovedný prístup zo strany ťažbárov a tiež dostupná, výkonná a kvalitná technika. Veľkým prínosom je zrušenie povinnosti vykonávania verejného obstarávania11, čo umožňuje serióznejšiu dohodu medzi objednávateľom a realizátorom ťažby bez pocitu vykorisťovania a vytvára vhodnejšie podmienky pre kvalitné prevedenie ťažbového zásahu. Používanie hydraulických zdvihákov (viď obr. 5) v smerovej stínke a rozrez kmeňa pri vyťahovaní sú dôležité úkony, ktoré zvyšujú kvalitu zásahu a zachovávajú porast menej poškodený. V našich podmienkach vo vzťahu k sklonom bolo nutné začať so sprístupňovaním porastov terciárnou sieťou trvalých približovacích liniek projektovaných po vrstevnici tak, aby v budúcnosti po vzniku etáži bola ťažba realizovateľná bez ich poškodenia. Približovanie sa vykonáva traktorovou technológiou (viď obr. 6). Lanovková technológia je nepoužiteľná z dôvodu krátkych svahov. Všetky uvedené výkony prispievajú k navýšeniu prevádzkových nákladov v počiatočnom štá11

Zákon č.343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní §1, odst. 12), písm. s)

Obrázok 7: Prvá spoločná dražba dreva v roku 2017 organizovaná v spolupráci s mestskými lesmi Krompachy, Sabinov a Spiš. Vlachy (Foto M.Tomčík)

diu prebudovy cca o 20 %. Túto skutočnosť, napriek faktu, že je potrebné zvládnuť ju ekonomicky, však nevnímajme negatívne, pretože terciárna sieť je dlhodobou investíciou a jej existencia vytvára vhodnejšie podmienky pre efektívnejšie využívanie poťažbových zvyškov, poľovnícky manažment a tiež pre prípad potreby záchranných zložiek. Kým nie sme schopní v transporte dreva bežne využívať 3D technológie, sme na tento spôsob rozčleňovania odkázaní. Šetrne a racionálne prevedený ťažbový zásah sa pozitívne prejaví v budúcnosti (pozri obr. 7). Ťažba nekvalitných stromov v prvej fáze prebudovy sa samozrejme odzrkadľuje aj vo výťažnosti jednotlivých sortimentov, kedy je nutné rátať s nižším priemerným speňažením v dôsledku veľkého podielu nekvalitných a cenovo menej hodnotných sortimentov. Tabuľka 2 znázorňuje štruktúru predaných sortimentov obecných lesov za obdobie od januára 2015 až do júla 2018 (bez samovýroby). Celkový podiel menej kvalitných sortimentov t. j. III.C2 (výber z vlákniny) a vláknina tvorí až 71 %. Postupným uplatňovaním rovnakých zásad v ťažbe sa v budúcich decéniách predpokladá narastajúci podiel kvalitných a klesajúci podiel nekvalitných sortimentov, čo vytvára predpoklady pre efektívnejší spôsob predaja napríklad aj formou dražieb (viď. obr. 7). Výška ťažby a stanovenie etátov v budúc-

nosti budú závislé na produkčnej schopnosti stanovíšť, prírastku, existencii starších vekových stupňov 7. (a starších) a tiež na existencii vyšších hrúbkových stupňov. Pre objektívnejšie rozhodovanie v budúcnosti je vhodné mať spoľahlivé informácie o rastovej dynamike jednotlivých porastov. Z toho dôvodu uprednostňujeme počas vyznačovania ťažby aj súbežné priemerkovanie vyznačených stromov a neskôr 100% evidenciu výkonov vrátane objemu zo samovýroby. Výstupy z priemerkovania sú veľmi užitočným podkladom pre kontrolu vykonávania ťažby (vyznačené by malo byť ± totožné s vyťaženým množstvom), pre koncipovanie prípadnej žiadosti o zmenu predpisu a tiež pre potreby prevádzkových prehľadov napríklad v prípade ak sa ťažba v jednom poraste nedokončí naraz, ale prerušuje na etapy z dôvodov dopytu dreva rôznych drevín alebo prerušenia ťažby z dôvodu dočasnej ochrany biotopov. Veľmi efektívny je spôsob vyznačovania ťažby vo dvojici, kedy je každý strom posudzovaný z dvoch rôznych strán. Tým je posudzovanie kvalitatívnych znakov stromov, meranie a vyznačovanie omnoho efektívnejšie, správnejšie a z časového hľadiska rýchlejšie.

Záver Týmto príspevkom z dôvodu rozsahu nie je možné obsiahnuť problematiku komplexne. Začatý model hospodárenia však možno považovať za funkčný napriek tomu, že množstvo problémov zostáva nevyriešených. Nedostatok spoľahlivých ťažbárov, nedostupnosť kvalitnej a výkonnej techniky sú zapríčinené celkovým nevhodným systémom financovania. Kvalitne prevedený ťažbovo dopravný proces od stínky po manipuláciu na sklade predsa nie je dopytovaný len vlastníkom a užívateľom lesa, ale aj verejnosťou resp. inými ako lesníckymi zložkami spoločnosti. Pravdou však je, že ho takmer v celom rozsahu hradí užívateľ alebo vlastník z vlastných tržieb za predanú drevnú hmotu! Ak spoločnosť dopytuje, aby práca v lese bola vykonávaná ohľaduplne, šetrne a kvalitne je nutné nastaviť a sfunkčniť efektívny systém jej podpory. Dôležité je mať na zreteli, že odmena za nebezpečnú prácu v mimoriadne ťažkých výrobných podmienkach a obstarávacia cena novej spoľahlivej techniky navzájom nekorešpondujú. Je zarážajúce, že na Slovensku fungujú 3 fabriky na výrobu lesnej techniky (LKT, EQUUS, ORVEX) a aj napriek otvoreným zahraničným trhom sa len mizivé percento novej techniky dostane do našich lesov. Priemerný vek strojov pracujúcich v lesnom hospo-

dárstve je 20-30 rokov. Priemerná odmena pohybujúca sa na úrovni 6-15 (výnimočne 20) Eur za spracovaný 1 m3 nevytvárajú žiadny priestor pre obnovu a údržbu technologického parku a už vôbec nie zisku. Nutné prevádzkové náklady pohltia takmer všetky tržby dodávateľov! Obstarávacia cena nového stroja sa hýbe na úrovni 150-200-300 tisíc Eur. Poruchovosť starých opotrebovaných strojov, neúnosne vysoké úverové zaťaženie nútia ťažbárov porušovať šetrné a bezpečné technologické postupy a takto kompenzovať straty maximalizáciou vyťažených kubíkov. Okrem bezpečnostného rizika na to dopláca najmä zdravotný stav stromov, kvalita lesnej pôdy, vody a pod. V konečnom dôsledku celá spoločnosť, čiže my všetci! Kým nebudeme schopní zabezpečiť, stabilizovať a primerane odmeňovať výkonné zložky v ťažbe dreva, situácia sa nezlepší! Je jasné, že dôsledky extrémne vysokých stavov vysokej zveri odčerpávajú množstvo nákladov v pestovnej činnosť, no napriek tomu je poľovnícky manažment už takmer celkom odlúčený od lesného hospodárstva, čo znemožňuje jeho ovplyvňovanie. Nevhodná metodika na oceňovanie škôd zverou na lesných porastoch nezohľadňuje straty reálne vynaložených nákladov v oblasti zakladania, pestovania a ošetrovania mladých lesných porastov, čo diskvalifikuje užívateľa lesa pri vymáhaní škôd od užívateľa poľovného revíru. Legislatívne prostredie tiež nemožno považovať za vyhovujúce pretože pojem „prírode blízke hospodárenie“ de iure vlastne stále ani neexistuje a v legislatíve nie je ukotvené. Lesnícke školstvo pomaly reflektuje v oblasti výchovy a vzdelávania nových lesníkov pre potreby adaptívneho lesníctva (stav učebníc, odborná výbava absolventov). Situácia v hospodárskej úprave lesov je zrejme najhoršia za obdobie posledných 50 rokov... Z pozície zástupcu lesníckeho subjektu malej výmery mi neprináleží hodnotiť celoslovenský stav. Ale z pozície zástupcu subjektu, ktorý rieši lesnícku problematiku a zabezpečuje správu lesného majetku komplexne: počnúc pestovnou činnosťou, cez ťažbovú, vrátane domáceho a zahraničného obchodu s drevom až po rozvojové a investičné projekty, mi celkom prináleží problémy a prekážky pomenovať a vyvíjať snahu o ich riešenie a odstránenie. Ešte pred pár desiatkami rokov bola najmä vidiecka spoločnosť na kontakt s lesníkom odkázaná. Po dvoch frontoch, ktoré sa naším územím prehnali, ľudia potrebovali drevo ako stavebný materiál na obnovu vojnami a baníctvom zničenej krajiny a prírody. Vtedajší naši predchodcovia horári si svoju úlohu splnili! To sa im nedá vytknúť. Dokonca ani tie monokultúry. Dokázali obnoviť spustošené lesy a naštartovať produkciu kvalitného a rýchlo rastú-

ceho dreva. Kto nevychádzal s horárom, nemal v zime teplo v peci, nemal z čoho postaviť dom, vymeniť strechu, ba ani vianočný stromček, či čečinu... Dnes verejnosť nepotrebuje kontakt s horárom. Doba, klíma a komfort ľudí sa výrazne zmenili. Všetko to vymenované sa už dá bez problémov zohnať aj bez horára v obchode, alebo cez internet, hoci lesníci a lesné hospodárstvo aj naďalej všetky statky produkujú a prostredníctvom reťazcov na trh uvádzajú. Celý ten priemysel beží kdesi v pozadí na ešte vyššie obrátky ako v minulosti. Vo vzťahu k horárovi sa už ale dopytuje čosi iné. Chodník, cyklotrasa, ohnisko, altánok, pokoj a ticho estetického lesa, ktorý v lete ochladí, v zime zahreje...No, kdesi tam v tom pozadí, les musí produkovať aj všetky statky na tie spomínané vyššie obrátky... K tomu však potrebujeme stromy: živé, zdravé a kvalitné. O také sa však treba vedieť, môcť a chcieť správne starať.

Ing. Michal Tomčík Obecné lesy Veľký Folkmar,s.r.o., Veľký Folkmar č.334, 055 51; lesyfolkmar@gmail.com

Inšpirácia Alcnauerom JÁN MIČOVSKÝ

Život Ladislava Alcnauera (1946 – 2016) je príbehom človeka, ktorý dokázal pohnúť históriou svojej profesie. Po štyridsaťročnom praktickom pôsobení vo funkcii lesníka na Smolníckej osade a ďalších desiatich rokoch priekopníckej osvetovej činnosti na celom Slovensku, nám zanechal dielo, ktoré posúva kontinuitu lesníckeho poslania do zmysluplnej budúcnosti. Hlavným Alcnauerovým posolstvom je poznanie, že výberkový hospodársky spôsob, ako najvyšší stupeň prírode blízkeho hospodárenia v lese, je v praxi uplatniteľný oveľa širšie, ako sa doposiaľ tradovalo. Svoju lesnícku virtuozitu, ktorej výsledkom sú dve tisícky hektárov lesov prebudovaných na výberkové, podoprel tento charizmatický človek aj svojim literárnym a výtvarným talentom. To všetko mu umožnilo nadchnúť pre nový pohľad na zmysel svojej práce mnohých kolegov. Venoval im desiatky presvedčivých exkurzií, ako aj dve odbornopopularizačné publikácie (Cesta lesa a Návrat k prameňu; obe vydal štátny podnik Lesy SR), v ktorých dokázal svoje poznatky výstižne popísať i ilustrovať. Jeho „žiaci“, inšpirujúc sa zrozumiteľnosťou Alcnauerových výstupov, sú dnes prirodzenou silou šírenia výberkového hospodárskeho spôsobu, ako jednej z odpovedí na zásadné ekologické, ekonomické, sociálne a krajinárske výzvy, ktoré 21. storočie postavilo nielen pred lesníkov.

ABSTRAKT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ Ladislav ALCNAUER, prírode blízke hospodárenie, výberkový hospodársky spôsob

Uchopiteľný dôkaz Fernao de Magalhaes svojou odvahou ohol dovtedy plochú Zem do tvaru zemegule. Heinrich Schliemann svojou tvrdohlavosťou premenil románovú Homérovu Tróju na skutočné mesto. Ľudovít Štúr svojou múdrosťou úspešne vybral z bohatstva nárečí spisovný jazyk... Ladislav Alcnauer svojou odvahou, tvrdohlavosťou a múdrosťou dokázal, že výberkové hospodárenie je správnou odpoveďou na meniacu sa klímu spoločenských nárokov na les, ako aj predvídavou reakciou na klimatické zmeny. Tento súzvuk riešení posúva Ladislava Alcnauera do lesníckeho panteónu a jeho dielo medzi počiny, ktoré sú určujúcim dedičstvom slovenského lesníctva. Žijeme vo fungujúcom svete, ktorého ponuka kvality i množstva je historicky bezkonkurenčná. Ak k tomu pridáme odvekú skúsenosť, že ľudstvo svoje dejinotvorné úlohy napokon vždy vyriešilo, máme opodstatnenú nádej, že zvládneme aj náročné zadania nastávajúcej epochy. Nerozhodnú však o tom v Bielom dome, v Kremli, v Tel Avive, či v Grasalkovičom paláci, ako by nás radi o tom presvedčili ctitelia konšpirácií; bude to ťažšie – rozhodneme o tom my sami, každý z nás. Tým, čo vieme poctivo urobiť na svojom pracovnom stole, na svojej ulici, vo svojom meste, vo svojom lese... Ak do svojej práce dáme podstatne viac ako snahu udržať si potrebný príjem, ak do nej vložíme odvážne srdce, brilantné vedomosti a silnú vieru v zmysel toho čo robíme, potom môžeme pohnúť svetom, a to aj tým lesníckym. Životný príbeh Ladislava Alcnauera je nám toho dobre uchopiteľným dôkazom.

Obr. 1: Ladislav Alcnauer (Foto:Ján Mičovský)

Neprekonateľná metóda Alcnauer nikdy neopustil najnižší, no najdôležitejší kariérny lesnícky stupeň – funkciu lesníka. Ponuky na povýšenia odmietal. Mal podstatne vyšší cieľ - porozumieť lesu. V jeho napĺňaní mu paradoxne bývali dobrými učiteľmi kalamity, ktoré rozvracali nielen jeho les, ale aj jeho dovtedajšie myslenie. Veľa pozoruje, premýšľa... Nad odpoveďami lesa, nad tým, čo mohol a mal urobiť inak. Svetlo, ktoré kalamita svojim pustošením vpustila do lesa, sa postupne premieňa na svetlo v poznaní. Pustošenie sa mení na dar. Svetlo sa stáva dôležitým nástrojom práce. Koľko ho vpustiť do lesa?! A kedy...? Nemá sa veľmi s kým radiť, doba si žiada iný, pragmatický prístup. Často mu to pripomínajú jeho predstavení: „Máš LHP?! Máš! Tak ho plň! A nevymýšľaj! Roboty máme aj tak dosť...!“ Tu sa však Alcnauerova schopnosť pozorovať a premýšľať mení na odborný vzdor. Prečo dorub...?! Práve vo chvíli, keď ostatní hlasno oslavujú schopnosť materského porastu prirodzene zvládnuť svoju obnovu, on spozornieva. Prirodzená obnova predsa nemôže byť cieľom... Je len nástrojom... Čo vyrastie po dorube?! Zase len hora strihnutá podľa jednotného vzoru! Takú predsa príroda vo svojej múdrosti nepozná... Zo vzdoru sa rodí rozhodnutie – budem to robiť inak! A aj robí. Mnohí kolegovia si za jeho chrbtom klopkajú na čelo. So svojim riaditeľom sa roky takmer nerozpráva. Hmm, neposlúchať riaditeľa...! No potrestajte lesníka, ktorý vo svojom lese pomaly aj spáva, ktorý často vymieňa lesnícku uniformu za montérky, aby so svojimi robotníkmi robil všetko – hoci aj lúpal z kalamitou naváľaných smrekov chorú kôru a túto pálil... A propos – robotníci! Tento kedysi tak slabý článok kvality práce. Kubíky, nie les! – bývalo neraz ich mottom. Tí Lacovi si to však nemôžu dovoliť. „Akoby sme mohli strom spustiť len tak, do mladiny?! Pán vedúci by sa veľmi hneval...“. Sú to často Romovia, no preškolení Alcnauerom, učiť by sa od nich mohol nejeden. Najlepší spôsob riadenia čohokoľvek je osobný príklad. Túto neprekonateľnú metódu uplatňuje Ladislav Alcnauer celý svoj život.

Vyšší princíp Má azda Alcnauer patent na rozum? Všetci ostatní okolo neho sú menej šikovní? Ani jedno, ani druhé. Alcnauer je plný pochýb, často nevie, či robí dobre. Odpovede hľadá v lese i u svojich kolegov. No nie všetci sú

na jeho strane, ba naopak. Veľa číta. Ammona, Košuliča, Sanigu a mnoho ďalších majstrov výberkových lesov... Porovnáva prečítané s videným. Následne s rozvahou koná. Postupne absolvuje tú najvyššiu lesnícku školu. Rokmi trpezlivej práce nachádza odpovede na to, ako jemnejšie splniť lesný hospodársky plán, ako lesu neublížiť. Plánom predpísané doruby tvrdohlavo nevykoná. Satisfakciou sú mu po rokoch slová taxátorov, ktorí uvideli jeho dielo: Dobre, že ste nás vtedy neposlúchli... Závery ku ktorým prichádza bývajú prekvapivé. Napríklad také feromonové lapače. Vždy cítil, že tu niečo nie je v poriadku, no až roky pozorovania mu potvrdia, že tieto lesu viac škodia ako pomáhajú. Nikdy viac ich už vo svojom lese nepostavil... Možno práve vtedy si zapisuje do notesa výrok G.B. Shawa: Všetky veľké pravdy vyzerajú spočiatku ako rúhanie... Roky plynú. Jeho les sa mení. Niektorí kolegovia sa prestávajú usmievať. Ako to, že ten Lacov les vypadá tak pekne, celistvo, a ten môj je samý pás...? Azda sa tam Alcnauer len hrá a neplní kubíky...? Alcnauer však za desaťročia svojej praxe dodá všetky kubíky podľa plánu, do posledného. Ibaže v jeho lese to akosi nie je vidieť... Alcnauer nič nové nevymyslel. Dávno pred ním lesníci vedeli, že výberkový spôsob hospodárenia je najvyšším poschodím lesníckej práce, je prírode najbližší, je vrcholom ekologizácie hospodárenia. Akurát sa domnievali, že takéto hospodárenie je možné len málokde. Alcnauer viac ako tejto tradícii veril tomu, čo sa mu postupne odkrývalo pred očami, ako dôsledok jeho uvážlivých zásahov do štruktúry lesa. Najlepšie ako sa dá – svojim príkladom dokázal, že výsledkom výberkového hospodárenia sú lesy stabilné, kalamitám lepšie odolávajúce, lesy trvalo produkujúce drevo, a to v rovnakom množstve, no ešte kvalitnejšie. A že sú to zároveň lesy krásne, po akých oprávnene volá nielen verejnosť, ale aj naše krajinotvorné poslanie. Navyše v dlhodobom horizonte, ktorý je pre lesníctvo určujúcim mantinelom práce, je takéto hospodárenie vskutku aj najhospodárnejšie. Okrem samotnej úspory prevádzkových nákladov nás k takémuto záveru oprávňuje vyšší princíp lesnícky, nakoľko výsledkom výberkového hospodárenia je predovšetkým krásna všestranne fungujúca lesná krajina, ktorá je predpokladom zdravého kvalitného života. A práve takáto krajina musí byť v očiach každého skutočného ekonóma – národohospodára najefektívnejšia.

Obr. 2: Smolnícka osada (Foto: Roman Uhliar)

Čo iné? Názory, ktoré spochybňujú širokú využiteľnosť výberkového hospodárenia bývajú založené na tvrdení, že ťažbová činnosť tu vyžaduje zvýšené náklady. Alcnauer to pripúšťa v začiatkoch prebudovy, keď treba porasty rozčleniť približovacími linkami. Rovnako uznal, že náklady na kubík zvyšuje aj vyššia prácnosť pri vyťahovaní kmeňov z porastov. Celková ekonomická bilancia je však vďaka výraznému úbytku pestovných nákladov pozitívna. Spoločné ťažbové a pestovné náklady na jeden kubík vyťaženého dreva dosahujú na Smolníckej osade 12 €, no na iných „štandardne“ obhospodarovaných správach sa pohybujú okolo 17 €.1 Protiargumentom proti uplatňovaniu výberkového spôsobu môžu byť aj vyššie nároky na vedomosti a čas lesníka, ktorému už nestačí porast len do značnej miery schematicky rozčleniť východiskami, tieto postupne preriediť a dorúbať, ale sa vyžaduje jeho „častejšia dochádzka“ do lesa s cieľom posúdenia každého stromu a následného citlivého vyznačenia ťažby. Tu však môžeme, inšpirovaní Alcnauerom, položiť otázku takmer úsmevnú: A kde inde ako v lese, by mal lesník najčastejšie bývať? A čo iné, ako ešte lepšie vedomosti máme v dobe, keď chceme a musíme dokázať opodstatnenosť lesníckej profesie, od lesníka chcieť?!. Na konto občas zveličovanej teoretickej náročnosti výberkového hospodárskeho spôsobu je vhodné pripomenúť jeden z Alcnauerom často opakovaných výrokov, že na výberkové hospodárenie sa môžeme pozerať veľmi zložito, ale aj veľmi jednoducho - ak pochopíme jeho základné princípy.

1 Tomčík, Michal: Zopár čísiel. In: Gogola Peter et al. Pomník plný lesa, Banská Bystrica: Lesy SR a ŠOP SR, 2017, str.79.

Kacír V čom nám je teda Alcnauer inšpiráciou? Vzletne povedané svojou odvahou, tvrdohlavosťou, trpezlivosťou... A nadovšetko svojou pokorou pred majestátom prírody. To všetko je však o ňom dnes už dobre známe a vedia to nielen tí, ktorí s ním prešli aspoň kúsok životnej cesty, no vďaka knihe Pomník plný lesa, ktorú zostavili jeho priatelia, kolegovia a príbuzní, aj mnohí tí, ktorí to šťastie nemali. A ozaj! Túto knihu spoločne vydal štátny podnik Lesy SR so Štátnou ochranou prírody SR, organizácie často odborne nesúladné. Toto gesto dáva symbolicky za pravdu Alcnauerovi, ktorý bol presvedčený, že široké uplatnenie výberkového hospodárskeho spôsobu prinesie spolu so zánikom rúbanísk aj zánik sporov medzi obcou lesníckou a ochranárskou. Inšpiráciou nám môže byť aj Alcnauerovo „kacírstvo“, ktorého sa dopúšťal spoluprácou s ochranármi. Bez toho, aby sme tu hodnotili spektrum odborností predstaviteľov ochranárskych zoskupení, nemožno nezaznamenať fakt, že títo si Alcnauerovu prácu vážili, chodievali k nemu na exkurzie a pozývali ho na prednášky. Nevidieť v tom jednu z ciest k získaniu tak potrebného porozumenia verejnosti pre prácu lesníkov, by bolo z našej strany nielen prejavom nevypočutia aktuálnej spoločenskej objednávky, čomu by sa za istých okolností dalo porozumieť, ale aj prejavom nepochopenia podstaty vlastnej profesie, čo by sa pri rozumnom uvažovaní už ospravedlniť nijako nedalo. Naznačený pohľad nás vôbec nezaväzuje k ustráchanému taktizovaniu pred tlakom verejnej mienky. Naopak, inšpirovaní Alcnauerom sa nesmieme báť hovoriť celú pravdu o našej práci. Nebojme sa zdôrazňovať, že v národných parkoch, pokiaľ majú vyzerať ako národné parky, sa hospodáriť musí, pričom práve tu sa výberkový hospodársky spôsob ukazuje ako vynikajúci nástroj. No nebojme sa povedať ani to, že slovo bezzásahovosť nám nespôsobuje muky a v rezerváciách necháme pokojne hospodáriť Matku prírodu...

Nespytujme sa Čo ešte môžeme pripísať do zoznamu inšpirácie Alcnauerom? Možno predstavu lesníka, ktorý v roku 1966 nachádza na prvom pracovisku 20 hektárov výberkových lesov, aby nám po 40 ročnej službe takýchto lesov zanechal vyše 2000 hektárov. Nikdy sa nespytoval koľko by tam teoreticky výberko-

vých lesov mohlo byť, vytrvalo ich na také svojou prácou pretváral. A práve v tom hľadajme, prosím, tú najsilnejšiu inšpiráciu. Nespytujme sa koľko lesov môžeme na Slovensku prebudovať na výberkové. Prebudovávajme ich. Je nepochybné, že dnešné jedno percento nezodpovedá nášmu poznaniu, našim vedomostiam, našej sedemsto ročnej lesníckej histórii, našim odborným a kapacitným možnostiam, no predovšetkým nezodpovedá aktuálnym prírodným i spoločenským potrebám. Výberkové hospodárenie nie je zábavou pre hyperaktívnych lesníkov, ale lesníckou odpoveďou na základné otázky našej doby. Povýšme preto tento spôsob na štátnu lesnícku stratégiu pre 21. storočie a začnime s prebudovou všade tam, kde sú na to vytvorené podmienky. A tam kde nie sú, ich postupne vytvárajme. Nebude to trvať rok, ani dva, je to cesta dlhá desaťročia, no inú nemáme. Máme však istotu, že na jej konci bude jasné utvrdenie zmyslu lesníckej profesie. To, že sa toho väčšina účastníkov tejto konferencie možno nedožije, nie je podstatné. Ani Ladislav Alcnauer sa nedožil tohto dňa a napriek tomu všetci vieme, že je tu dnes s nami.

Úloha vlajkovej lode Rozhodujúcu úlohu pri strategickej zmene kurzu slovenského lesníctva musí zohrať jeho vlajková loď – štátny podnik LESY SR. Tento podnik musí ísť príkladom. Zbavme ho nezmyselného bremena mnohomiliónového odvodu do štátneho rozpočtu, ktorý je symbolom nepochopenia významu lesov a začnime nielen za tieto peniaze rozširovať lesnú dopravnú sieť, ktorá je pre výberkové hospodárenie nevyhnutným predpokladom. Lesy nemôžu byť bankou pre štátny rozpočet. Lesy sú vo svojej životodarnej mnohofunkčnosti poisťovňou pre zdravú budúcnosť krajiny. A do poisťovne treba pravidelne platiť. Celoživotné vzdelávanie lesníkov sa musí stať samozrejmosťou. Rovnako tak vzdelanie lesných robotníkov, ktorých dnešnou kvalifikáciou často býva len absolvovanie krátkeho pílčického kurzu. Nevyhnutné je tiež stanoviť zvládnuteľnú výmeru lesného obvodu, ktorá by nemala prekročiť 500 ha. Nebojme sa zvýšiť počet ľudí v teréne a rovnako tak znížiť ich počet vo vyšších stupňoch riadenia. Kompjuterizácia doby to umožňuje a oprávnené volanie spoločnosti po plnofunkčnom lese vyžaduje. Hoci tieto slová sú prednostne adresované štátnym lesom, týkajú sa samozrejme všetkých. Žiariacou skutočnosťou je fakt, že niektoré neštátne

lesnícke subjekty nám začínajú byť v takto ponímanom prístupe k lesnému hospodáreniu skutočným vzorom.

Poobhliadnutím dopredu Na jednom vysokom fóre som si od vedúceho pracovníka štátneho podniku Lesy SR vypočul úsmevný výrok, že „nemám rád podrastový hospodársky spôsob“, a preto tak horlím za ten výberkový... Dovolím si zaspomínať, že za uplatňovanie podrastového hospodárskeho spôsobu som ako riaditeľ lesného závodu dával lesníkom vysoké odmeny. Prestať mrhať prírodným a ľudským potenciálom, zachraňovať prirodzené zmladenie a prestať často

Obr. 3: Správnym smerom (Foto: Roman Uhliar)

nezmyselne umelo vysádzať milióny sadeníc, to bol vtedy po ťaživej dobe holorubov obrovský pokrok. Odvtedy však uplynulo skoro tridsať rokov a my už nemôžeme vstúpiť do toho istého lesa. Na Sliači sa dnes poobhliadame aj preto, aby sme si to uvedomili. A aby sme sa po úctivom poobhliadnutí smelo pozreli do modernej budúcnosti našej profesie. Myslím, že ju aj vďaka Ladislavovi Alcnauerovi môžeme dnes už vidieť celkom presne.

A ešte čosi... Ani tie najlepšie pripravené konferencie nám nepomôžu, ak nedokážeme do svojich lesníckych povinností vložiť odvahu a čestnosť. Som preto rád, že práve nedávno sme mohli byť svedkami statočnosti lesníka Matúša Hríbika z Telgártu, ktorý verejne pomenoval zlo, brániace mu vykonávať lesnícku službu tak, ako nám to kážu zákony prírodné i ľudské. Len vďaka takýmto kolegom môže naša profesia vstať z popola a získať to prirodzene vysoké spoločenské postavenie, aké k napĺňaniu nášho poslania nevyhnutne potrebujeme.

LITERATÚRA ALCNAUER, Ladislav, 2009: Cesta lesa. Moje životné skúsenosti s výberkovým spôsobom hospodárenia. Banská Bystrica, Lesy SR, š.p., 27 s. ALCNAUER, Ladislav, 2011: Návrat k prameňu. Banská Bystrica: Lesy SR, š.p, 26 s. BRUCHÁNIK, Rudolf, SANIGA, Milan, 2009: Prírode blízke obhospodarovanie lesa. Zvolen: Národné lesnícke centrum, 104 s. FIGUROVÁ, Tatiana, et al., 2017: Významné lesnícke miesta na Slovensku II. Banská Bystrica: Lesy SR, š.p., kapitola 34, str. 116 – 119. GOGOLA, Peter, et al. 2017: Pomník plný lesa. Banská Bystrica: Lesy SR, š. p., Štátna ochrana prírody SR, 272 s. TOMČÍK, Michal, et al. 2016: Prírode blízke obhospodarovanie na príklade lesov Smolníckej osady a Veľkého Folkmara. Banská Bystrica, Štátna ochrana prírody SR, 60 s.

Obr. 4: Pomníček, ktorý na Kráľovej holi umiestnili účastníci spomienkového výstupu dňa 22. októbra 2016 (Foto: Michal Tomčík)

Ing. Ján Mičovský, CSc. Kudlovská 3, 066 01 Humenné jan.micovsky.sr@gmail.com

Prírode blízke hospodárenie pre zachovanie genetickej diverzity a možnosti adaptácie DUŠAN GÖMÖRY

Príspevok rozoberá vzťahy medzi ochranou genetických zdrojov a prírode blízkym lesným hospodárstvom. Motiváciou pre ochranu genofondu je zachovanie adaptívnej schopnosti lesných ekosystémov a populácií drevín ako ich hlavnej súčasti v podmienkach klimatickej zmeny. Rastlinné populácie využívajú dve evolučné stratégie pre prežitie v rýchlo sa meniacom prostredí – fenotypovú plasticitu založenú na fyziologickom prispôsobení vďaka epigenetickej variabilite, a genetickú adaptáciu prírodným výberom. Pri aktuálnej rýchlosti klimatickej zmeny sa lesný hospodár realisticky môže spoliehať len na prvú z nich. Príspevok rozoberá riziká spojené s rôznymi obnovnými postupmi a empirické poznatky o ich dopadoch na genetickú diverzitu drevín.

ABSTRAKT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ genetická diverzita, genofond, epigenetická variabilita, adaptácia, klimatická zmena

Motivácia ochrany genofondu Dedičná informácia obsiahnutá v lesných drevinách v značnej miere spoluurčuje nielen prosperitu lesného spoločenstva, ale aj ekonomický výsledok hospodárenia v lese. Fenotypové znaky drevín sú dedičnosťou determinované v rôznej miere: v prípade kvantitatívnych znakov je dedivosť často relatívne nízka, ale kvalitatívne znaky či rezistencia voči rôznym škodlivým činiteľom sú primárne kontrolované geneticky. Zloženie genofondu lokálnej či regionálnej populácie konkrétnej dreviny teda v značnej miere určuje jej súčasný stav (z biologického i hospodárskeho hľadiska) aj jej schopnosť reagovať na zmeny prostredia. Aj keď genetická kontrola hospodársky významných znakov bola empiricky preukázaná, jej konkrétny spôsob, teda identita kontrolujúcich génov, zostáva až na výnimky neznáma. Za posledné desaťročie boli sekvenované genómy celého radu drevín, takže poznáme ich kompletnú genetickú informáciu, ale nevieme jej priradiť obsah a význam. Funkčná anotácia genómov, teda identifikácia biologického významu jednotlivých sekvencií, identifikácia génov a ich priradenie ku konkrétnym fenotypovým znakom, sú v úplných začiatkoch, a vzhľadom na komplikovanosť stromov ako genetických modelov (dlhoveké organizmy s extrémnymi rozmermi) sa rýchly pokrok ani nedá očakávať. Ostatne, ak by aj informácie o genetickej podmienenosti hospodársky významných znakov boli k dispozícii, bolo by veľmi problematické využiť ich prakticky z hľadiska usmerňovania hospodárskych zásahov. V porastoch nie je technicky možné genotypovať každého jedinca, aby sme mohli na základe tejto informácie rozhodnúť o jeho ponechaní či odstránení. Praktické využitie by bolo možné len smerom k výberu pár elitných genotypov či ku genetickým modifikáciám, a využívaniu takto získaného materiálu plantážnym spôsobom. Inými slovami, išlo by o vývoj presne opačným smerom než je prírode blízke hospodárenie. Napriek tejto skutočnosti je genetická variabilita pre lesníka priamo relevantná. Každý zásah do porastu je súčasne aj zásahom do genofondu lokálnej populácie dreviny i genofondu druhu ako celku, ktorý predurčuje schopnosť dreviny vyrovnávať sa so zmenami prostredia v budúcnosti. Vzhľadom na polygénnu kontrolu väčšiny znakov, ktoré súvisia s biologickou zdatnosťou, a aj vzhľadom na rekombináciu génov pri pohlavnom rozmnožovaní, je proces prírodného výberu pomalý, a eliminácia nevhodných génov selekciou

vyžaduje množstvo generácií. Adaptívna hodnota génu však nie je nič konštantné: gény (resp. alely, varianty génov) nevhodné v aktuálnom prostredí môžu byť užitočné pre prežitie v zmenenej budúcnosti. Zachovanie genofondu populácie v celej jeho šírke je preto predpokladom jej trvalej existencie. Samozrejme, ochrana genetických zdrojov na úrovni druhu ako celku je úlohou medzinárodných inštitúcií. Každý lesný hospodár by však mal zvažovať, aké dopady na genofond budú mať jeho zásahy na lokálnej či regionálnej úrovni.

Faktory ovplyvňujúce adaptívnu schopnosť populácií lesných drevín V súvislosti s klimatickou zmenou vyvstáva otázka schopnosti lesných ekosystémov plniť funkcie, ktoré od nich spoločnosť očakáva. V podmienkach rýchlo sa meniaceho prostredia sa šanca na trvalé udržanie akéhokoľvek biologického druhu zvyšuje s rastúcou veľkosťou populácií, vyššou plodnosťou, rozsiahlejším areálom, schopnosťou rýchleho šírenia, fenotypovou plasticitou a rýchlou obmenou generácií (Aitken et al. 2008). S výnimkou krátkych generačných dôb sa všetky tieto charakteristiky vzťahujú aj na väčšinu lesných drevín. Prežívanie populácií drevín v ich aktuálnom areáli závisí na rovnováhe medzi dvomi stratégiami, ktoré sa navzájom dopĺňajú – lokálnej adaptácii prírodným výberom a pružnej odozve na zmeny prostredia prostredníctvom fenotypovej plasticity. Základnými otázkami pre lesného hospodára, na ktorú z týchto stratégií sa spoliehať a ktorú podporovať, sú ich biologické limity, časový rámec, a riziko strát na produkcii či iných funkciách lesa, ktoré je s nimi spojené. Fenotypová plasticita, teda schopnosť genotypu vytvárať rozdielne fenotypy v závislosti na podmienkach prostredia, je vo všeobecnosti výhodnou vlastnosťou v heterogénnom prostredí; práve priestorová a časová heterogenita je typickou črtou lesného prostredia. Medzi biológmi panuje všeobecná zhoda, že fenotypová plasticita je dedivá a teda môže byť predmetom prírodného výberu; menšia zhoda však panuje ohľadom biologických a molekulárnych mechanizmov v jej pozadí. Časť týchto mechanizmov je spojená z chemickými modifikáciami dedičného materiálu (DNA), ktoré nemenia zmysel genetickej informácie, ale menia mieru expresie génov. Niektoré z týchto modifikácií (napr. metylácia cytozínu) sú prenosné na potomstvo a tvoria

základ epigenetickej dedičnosti, pričom sú indukované signálmi z prostredia. Časový priebeh rastových procesov (fenológia) je dobrým príkladom je významného adaptívneho znaku s prinajmenšom čiastočne epigenetickou dedičnosťou. Načasovanie jarného rašenia a jesenného ukončovania vegetácie (a následne mrazuvzdornosť) je u ihličnanov závislá na teplote a dĺžke dňa počas vývoja semien, a takisto na teplote počas klíčenia a juvnenilného rastu. Z hľadiska reakcie na klimatickú zmenu fenotypická plasticita znamená, že fyziologická adaptácia nevyžaduje nutne zmenu zastúpenia kontrolujúcich génov a na prispôsobenie novej klíme postačuje výmena generácií. Naopak, stratégia založená na lokálnej adaptácii vyžaduje pre svoju efektívnosť dlhé časové rámce. Ako už bolo spomenuté, zmena frekvencií génov prírodným výberom je pomalá, keďže adaptívne znaky sú spravidla polygénne a okrem epistatických interakcií medzi génmi môže byť evolučná odozva komplikovaná aj vzájomnými kompenzáciami medzi znakmi. Ďalším mechanizmom, komplikujúcim predpovede schopností lokálnych populácií odolávať zmenám prostredia, je tok génov, teda prenos génov medzi populáciami navzájom prenosom peľu, semien a pod. V prípade silnej lokálnej adaptácie sa dá očakávať negatívny efekt: vnášané gény môžu byť nevýhodné (maladaptívne) a v následnej generácii naviac môže dochádzať k rozpadu dlhodobo vytvorených komplexov navzájom viazaných génov dobre fungujúcich vo vzájomnej kombinácii. Naopak, v nestabilných prostrediach môže tok génov prinášať nové užitočné varianty génov, ktoré sú dostupné v genofonde druhu ale nie v lokálnej populácii. Efektívna veľkosť populácie takisto spoluurčuje pružnosť odozvy na zmenu prostredia. Malé populácie sú citlivé na náhodné zmeny zastúpenia génov (genetický drift). V dôsledku samotnej náhody v nich môže dôjsť k vypadnutiu výhodných alel a naopak zvýšeniu zastúpenia či dokonca až k fixácii maladaptívnych génov. Pri plánovaní obnovných postupov je nutné zvažovať počet reprodukujúcich sa jedincov, a to nielen pri zriedkavých, ale aj porastotvorných drevinách.

Genetické aspekty pestovných zásahov Pestovné opatrenia môžu mať na horeuvedené evolučné procesy ako pozitívny, tak aj negatívny vplyv, a to ako cez dopady na demografické pa-

rametre, tak aj ovplyvnením lokálnych podmienok prostredia. Tým determinujú potenciál populácie adaptovať sa na zmeny prostredia v regionálnej či globálnej mierke: genetická adaptácia vyžaduje vznik nových adaptovaných genotypov buď rekombináciou alel, ktoré sú už v populácii prítomné, alebo ich vstup do genofondu prostredníctvom toku génov; naviac novovzniknuté genotypy sa musia dokázať rozšíriť predtým než populácia prekročí kritickú hranicu maladaptácie (Aitken et al. 2008). Adaptívne lesné hospodárstvo by teda malo sledovať tri ciele: zvýšiť šance na vznik nových genetických kombinácií, podporovať ich šírenie a zachovať genetickú diverzitu ako základnú podmienku pre dlhodobú odozvu na nové a doteraz neznáme selekčné tlaky (Lefèvre et al. 2014). Efekty rôznych obnovných postupov na genetickú diverzitu novovznikajúceho porastu nie sú jednoznačné. Veľmi rozsiahly prehľad pokrývajúci dreviny klimatických pásiem od tropického až po boreálne poskytuje štúdia Ratnama et al. (2014), ale nedá sa z nej odvodiť jednoznačný obraz. Vo všeobecnosti postupy využívajúce umelú obnovu spravidla vedú k redukcii počtu alel či alelickej diverzity v porovnaní s prírodnými lesmi (old-growth forests) využívanými ako porovnávací etalón, ale neplatí to vždy. Na druhej strane, redukcia alelickej diverzity bola niekedy pozorovaná aj pri prirodzenej obnove: pri obnove výstavkami bola v súlade s očakávaním drastická, ale niektoré štúdie ju zaregistrovali aj pri clonnom či výberkovom rube (Ratnam et al. 2014). Problémom takýchto porovnávaní je vždy definícia pojmov. Bez podrobnejšieho popisu konkrétneho postupu je ťažko odvodiť, či napr. termín „clonný rub“ v dvoch rôznych porovnaných štúdiách naozaj zodpovedá tomu istému. Využitie umelej obnovy je automaticky spojené s viacerými inherentnými problémami. Jednou otázkou je samotná genetická variabilita. Aktuálny zákon o lesnom reprodukčnom materiáli (LRM) č. 138/2010 Z.z. vyžaduje pri uznaných porastoch zber z minimálne 20 resp. 10 materských stromov. Aj keď počet otcovských jedincov je vždy vyšší, výrazný genetický drift spravidla generuje výrazné náhodné kolísanie genetickej štruktúry potomstva. To isté sa týka semenných sadov, kde naviac pristupuje problém, akú populáciu vlastne reprezentujú. Iným aspektom je adaptácia potomstiev na stanovište v mieste výsadby: prenos LRM sa v zmysle zákona riadi semenárskymi oblasťami a lesnými vegetačnými stupňami. Hranice semenárskych oblastí však vychádzajú z ekologickej, najmä klimatickej homogenity (a teda impli-

citne predpokladajú lokálnu adaptáciu), nie z reálnych skúseností s prenosom LRM, ako ju ponúkajú napr. provenienčné pokusy. Aj podklady pre reguláciu prenosu poskytované provenienčným výskumom však odrážajú len všeobecné trendy, okolo ktorých existuje značná variabilita, podmienená sčasti náhodnými faktormi (napr. veľkosť populácie) a sčasti neidentifikovanými faktormi prostredia, ktorá komplikuje predikciu budúcej prosperity novozaloženého porastu. Nakoniec, ďalšiu komplikáciu predstavuje epigenetická variabilita: ako bolo spomenuté vyššie, fenotypový prejav potomstva je daný nielen jeho genetickou štruktúrou, ale aj epigenetickou dedičnosťou, ktorá je indukovaná signálmi z prostredia počas embryogenézy a juvenilných štádií. Celkový výsledok vzájomných interakcií a kompenzácií medzi efektmi genetickej štruktúry uznaného porastu, klimatických podmienok, v ktorých sa nachádza, a podmienok škôlky, v ktorých sa LRM pestuje, v princípe nemožno odhadnúť. Je celkom možné, že neúspechy pri zalesňovaní, ktoré lesný hospodár pričíta nedostatočnej kvalite sadbového materiálu či počasiu po zalesnení, v skutočnosti idú na vrub týchto faktorov. Pri umelej obnove jednoducho niet cesty, ako sa im vyhnúť. Je potrebné pripomenúť, že genetická diverzita je dôležitým ale nie jediným hľadiskom, ktoré je potrebné brať do úvahy pri hodnotení vhodnosti akéhokoľvek hospodárskeho zásahu. Rovnoveký porast na veľkej ploche limituje priestorovú heterogenitu prostredia, selekčné tlaky sa teda síce s vývojom porastu v čase menia, ale v priestore sú rovnaké, a teda preferujú rovnaké genotypy. Aj prirodzená obnova môže viesť k tomuto výsledku, ale pri umelej obove je v praxi častejší. Prirodzená obnova zároveň poskytuje potenciál pre zapojenie epigenetických mechanizmov do adaptačného procesu: modifikácie dedičného materiálu vyvolané v materskej generácii klimatickými vplyvmi sú prenesené do potomstva, ktoré rastie v rovnakých podmienkach ako materský porast, a pre ktoré sú tieto modifikácie priaznivé. V podmienkach aktuálnych klimatických zmien sa riziko stáva hlavným faktorom, ktorý má pri hospodárení v lese zmysel zohľadňovať. Neexistujúci les neprináša hospodársky výnos ani neplní mimoprodukčné funkcie. Genetická a štrukturálna diverzita sú najlepšou zárukou minimalizácie klimatických rizík. Preto možno súhlasiť s Brangom et al. (2014), že riešením je predĺženie obnovných dôb, využívajúce úrody z viacerých rokov s rozdielnym priebehom počasia, a využívanie rôznorodých obnovných postupov v rámci krajiny, ktoré vedie k tvorbe rozdielnych ekologických ník. Obe opat-

renia zvyšujú variabilitu selekčných tlakov na novovznikajúce potomstvo, ktorá dáva potenciál pre výber rôznorodých genetických kombinácií. Poďakovanie: Príspevok bol podporený projektom APVV-16-0306.

LITERATÚRA Aitken S.N., Yeaman S., Holliday J.A., Wang T., Curtis-McLane S., 2008. Adaptation, migration or extirpation: Climate change outcomes for tree populations. Evolutionary Applications 1: 95–111. Brang P., Spathelf P., Larsen J.B., Bauhus J., Bončina A., Chauvin C., Drössler L., García-Güemes C., Heiri C., Kerr G., Lexer M.J., Mason B., Mohren F., Mühlethaler U., Nocentini V, Svoboda M, 2014. Suitability of close-to-nature silviculture for adapting temperate European forests to climate change. Forestry 87: 492–503. Lefèvre, F., Boivin T., Bontemps A., Courbet F., Davi H., DurandGillmann M., Fady B., Gauzere J., Gidoin C., Karam M.J., Lalagüe H., Oddou-Muratorio S., Pichot C., 2014. Considering evolutionary processes in adaptive forestry. Annals of Forest Science 71: 723–739. Ratnam W., Rajora O.P., Finkeldey R., Aravanopoulos F., Bouvet J.-M., Vaillancourt R.E., Kanashiro M., Fady B., Tomita M., Vinson C. 2014. Genetic effects of forest management practices: Global synthesis and perspectives. Forest Ecology and Management 333: 52–65

Prof. Ing. Dušan Gömöry, DrSc. Technická univerzita vo Zvolene, Lesnícka fakulta, T.G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, dusan.gomory@tuzvo.sk

Pro Silva a LESY SR, š. p.: spoločná cesta k prírode blízkemu obhospodarovaniu lesa RUDOLF BRUCHÁNIK

K založeniu organizácie Pro Silva došlo v r. 1989, v čase, kedy v Európe boli holorubné ťažby tým najbežnejším hospodárskym postupom a v bývalom Československu práve vrcholila éra extenzívneho holorubného hospodárenia, ktorá nastúpila prijatím lesného zákona z r. 1977. Reprezentanti zakladajúcich štátov (za vtedajšie Československo prof. Korpeľ) si uvedomovali, aké negatíva na vývoj lesov prináša nevhodný spôsob ich obhospodarovania a týmto počinom vyjadrili podporu myšlienke prírode blízkeho pestovania lesa, ktorá sa od 2. polovice 20. storočia začala v širšej miere prakticky uplatňovať predovšetkým v nemecky hovoriacich krajinách a v Slovinsku, ktoré bolo hosťujúcou krajinou zakladajúceho kongresu. V priebehu rokov sa hnutie postupne rozšírilo i do ďalších lesnícky vyspelých európskych krajín a v súčasnosti združuje 24 európskych štátov, pričom svoju pôsobnosť rozšírilo už aj na americký kontinent. Pro Silva je etablovaná ako voľné združenie lesných hospodárov a majiteľov lesa, ktorého prioritným cieľom je zdôvodňovať, obhajovať a rozširovať myšlienky obhospodarovania lesa prírode blízkym spôsobom a samozrejme podporovať všetkých tých, ktorí sa rozhodnú tieto myšlienky preniesť i do lesníckej praxe.

ABSTRAKT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ Pro Silva, LESY SR, š.p., prírode blízke obhospodarovanie lesa, výberný princíp, trvalo viacetážový porast

Vývoj Pro Silva na Slovensku Počas prvej dekády po založení hnutia Pro Silva sa o ňom na Slovensku vedelo veľmi málo a jeho aktivity sa väčšinou rozvíjali na akademickej pôde Lesníckej fakulty vo Zvolene. Predovšetkým sa tu vytvoril veľmi dobrý teoretický základ v podobe komplexných štúdií o fungovaní pralesov ako predobrazov prírode blízkych lesov a pod gestorstvom prof. Korpeľa sa na lesnom závode Levice ešte v pôsobnosti Západoslovenských štátnych lesov konali prvé terénne ukážky, približujúce myšlienku prírode blízkeho obhospodarovania lesov. Prelomovým sa stal r. 2000, kedy hneď po vytvorení jedného podniku štátnych lesov mala početná skupina pracovníkov LESOV SR, š.p. možnosť zúčastniť sa celoeurópskeho kongresu Pro Silva v Nemecku. Odborné referáty v kombinácii s praktickými ukážkami dlhoročného hospodárenia v zmysle zásad Pro Silva zanechali hlboký dojem a vzbudili myšlienku venovať sa problematike aj na pôde slovenských štátnych lesov. Toto odhodlanie vzápätí umocnila výzva z európskej centrály na zakladanie demonštračných objektov s prírode blízkym obhospodarovaním vo všetkých členských štátoch organizácie. Mapovanie lokalít, kde hospodárenie spĺňalo kritéria zásad Pro Silva ukázalo, že na Slovensku ich nie je veľa a sú obmedzené na jednotlivé porasty. Veľmi výrazne z tohto súboru však vyčnievali lesy na Smolníckej osade, kde lesníci bez kontaktu s cieľmi a zásadami Pro Silva len vlastným lesníckym prístupom a citom dlhodobo vytvárali lesy s prírode blízkym charakterom a štruktúrou. Práve na Smolníckej osade pripravili LESY SR, š.p. v r. 2002 prvý celoslovenský lesnícky deň „Pro Silva“, ktorý odštartoval sériu podobných podujatí organizovaných v nasledujúcich rokoch v rôznych častiach Slovenska. Odborným garantom týchto podujatí a nositeľom myšlienok a ideí Pro Silva sa stal prof. Milan Saniga z TU Zvolen, ktorý na poste vedúceho predstaviteľa Slovenska v hnutí Pro Silva nahradil prof. Korpeľa. Pod jeho vedením sa vytvoril výbor Pro Silva Slovakia a samotná organizácia sa začlenila do Slovenskej lesníckej komory ako jej odborná sekcia. Jej činnosť sa orientuje predovšetkým na organizovanie lesníckych dní, exkurzií a študijných ciest po objektoch obhospodarovaných prírode blízkym spôsobom, na publikovanie odborných článkov a príspevkov v lesníckych časopisoch, na spoluprácu pri vydávaní odborných a populárno-náučných publikácií, na podporu súvisiaceho výskumu. Na zabezpečenie informovanosti lesníckej a ostatnej verejnosti o aktivitách Pro Silva a vôbec pre šírenie

myšlienok a postupov prírode blízkeho hospodárenia vytvorili silné zázemie predovšetkým LESY SR, š.p. poskytnutím mediálneho priestoru v časopise Lesník ako aj na vlastnej webovej stránke. Okrem množstva odborných článkov, videoprezentácií, fotodokumentácie a aktuálnych informácií sú tu prezentované tiež praktické príklady hospodárenia v objektoch Pro Silva, kde si ich môže vyhľadať každý, ktorý z nich chce načerpať inšpiráciu a poučenie. Pre spropagovanie hnutia Pro Silva sa tak vytvorila celá sústava nástrojov a preto ak začiatkom storočia jeho samotná podstata bola známa len obmedzenej skupine prívržencov, dnes je už pojmom, ktorý sa na Slovensku frekventovane používa nielen v odbornej lesníckej terminológii, ale aj v lesníckych dokumentoch a v praktických hospodárskych opatreniach.

Praktická aplikácia v LESOCH SR, š.p. Aktivity Pro Silva boli od začiatku spojené so silnou podporou a účasťou LESOV SR, š.p. Hneď od svojho vzniku musel podnik čeliť rozsiahlym vetrovým kalamitám (v r. 1999 v listnatých, v r. 2004 v ihličnatých porastoch) na ktorých sa podpísala aj nevhodná jednovrstvová priestorová výstavba ako dôsledok dlhodobého rúbaňového hospodárenia. V tomto období pri prepukaní ďalších extrémov počasia a stúpajúceho nepriaznivého pôsobenia tak biotických ako aj abiotických škodlivých činiteľov si LESY SR, š.p. začali uvedomovať, že pre zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja lesov je potrebné hľadať i nové spôsoby hospodárenia a práve postupy propagované v rámci Pro Silva sa ukázali jednou z ciest. V r. 2005 bol tak do účinnosti v rámci celého podniku zavedený metodicko-organizačný pokyn pre podporu širokej praktickej aplikácie prírode blízkeho hospodárenia. Uplatňovaním prírode blízkych postupov si LESY SR, š.p. dali za cieľ zvýšiť účinnosť svojho hospodárenia na samotný les, predovšetkým zvýšením jeho ekologickej stability a druhovej diverzity, na uspokojovanie nárokov a potrieb spoločnosti a zároveň zlepšiť efektívnosť svojej ekonomiky. Pre praktickú realizáciu bol zvolený spôsob postupného vyhľadávania lokalít vhodných pre uplatnenie prírode blízkych postupov s označením „objekt Pro Silva“. Ako prvé boli zaradené génové základne lesných drevín, v ktorých je záchrana a reprodukcia kvalitného genofondu riešená vytváraním prirodzených lesov. Postupne sa k nim pridávali lokality navrhnuté odbornými lesnými hospodármi a lesníkmi, pričom išlo o ucelené lesné kom-

plexy s výmerou spravidla presahujúcou 100 ha. Pre zabezpečenie odborného zvládnutia prírode blízkeho hospodárenia sa začali organizovať odborné kurzy. Prvé stovky účastníkov sa v r. 2006-2008 mali možnosť oboznámiť s hospodárením v lesoch na Smolníckej osade, kde bol vytvorený prvý demonštračný objekt pre ukážky hospodárenia v jedľových bučinách so smrekom a borovicou. Práve tieto ukážky prírode blízkym spôsobom dlhodobo obhospodarovaných lesov s trvalo viacetážovou až výberkovou štruktúrou, umocnené argumentmi a prístupom lesníka Ladislava Alcnauera, priviedli k hnutiu Pro Silva množstvo jeho podporovateľov. Neskôr sa pre demonštráciu i ďalších prírode blízkych postupov vytvorili objekty Duchonka-Kulháň (OZ Prievidza) a Kráľovčík (OZ Prešov) pre hospodárenie v listnatých porastoch, Sihla (OZ Čierny Balog) a Paráč (OZ Námestovo) pre hospodárenie v ihličnatých, prevažne smrekových porastoch. V nich sa v spolupráci s NLC Zvolen uskutočnilo v r. 2009-2013 odborné vzdelávanie pre ďalšie stovky lesníkov, pričom možnosť zúčastniť sa dostali aj neštátne lesnícke subjekty. Po získaní základných teoretických informácií a praktických poznatkov o postupoch prírode blízkeho hospodárenia pristúpili odborní lesní hospodári k vypracovaniu projektov pre navrhnuté objekty Pro Silva, v ktorých svoj objekt krátko charakterizovali, uviedli doterajší stav a spôsob hospodárenia a zámer na realizáciu prírode blízkych spôsobov pre dané stanovištné a terénne podmienky. Projekty po odsúhlasení na príslušnom OZ boli prezentované na spoločných stretnutiach účastníkov vzdelávania. Tieto sa konali formou regionálnych lesníckych dní a boli s nimi spojené i terénne ukážky ako forma prezentácie zamýšľaných prírode blízkych postupov na jednom z novozaložených objektov Pro Silva. Tento spôsob implementácie vnútropodnikového pokynu sa uzavrel v r. 2010, pričom jeho výsledkom bolo založenie 201 objektov Pro Silva na výmere vyše 41 000 ha. V začiatkoch bola praktická realizácia projektových zámerov v objektoch Pro Silva spojená s úpravami plánu v kompetencii odborného lesného hospodára predovšetkým úpravou hospodárskeho spôsobu a jeho formy ako aj zmenami plánu vyžiadanými potrebou zvýšiť výchovnú a obnovnú ťažbu tak, aby sa v porastoch naštartovali požadované procesy. Bolo však jasné, že dlhodobé uplatňovanie zámerov môže byť úspešné len v prípade ich zapracovania do programov starostlivosti o lesy (PSL). Tým sa od r. 2010 otvorila fáza spolupráce obhospodarovateľov lesa s vyhotovovateľmi PSL formulovaním návrhov hospodárskych opatrení, ktoré by korešpondovali s projekto-

vými zámermi. Lesné porasty, zahrnuté do objektu Pro Silva sa na žiadosť LESOV SR, š.p. začali v PSL označovať ako „porast Pro Silva“. Postupom času sa ukázalo, že návrhy na prírode blízke postupy niekedy išli nad rámec pracovných postupov hospodárskej úpravy lesa a nezohľadňovali terénne a prírodné danosti porastov. Vznikla preto potreba objektívneho posúdenia vhodnosti a možností prírode blízkeho hospodárenia v jednotlivých porastoch. Riešením sa stal Metodický postup na vytváranie a formovanie trvalo viac etážových porastov, ktorý vypracovalo Národné lesnícke centrum (NLC) vo Zvolene v roka 2013 v rámci hospodárskej zmluvy s LESMI SR, š. p. Do terminológie hospodárskej úpravy lesa sa ním zavádza pojem trvalo viacetážový porast, ktorého obhospodarovanie je založené na dlhodobom a cieľavedomom uplatňovaní výberného princípu ťažby za použitia maloplošného clonného rubu do výmery 0,20 ha, stromového a skupinového účelového rubu. Ťažba výberným princípom sa reguluje tak, aby sa najkvalitnejšie jedince s hodnotovou produkciou ponechali na prirastanie čo najdlhšie a zároveň sa nárasty odcláňali všade tam, kde je to potrebné z hľadiska nárokov drevín na svetlostné pomery. Pri predĺženej obnovnej dobe sa pritom dlhodobo, prípadne až trvalo zachováva viacetážová štruktúra. S podobným prístupom k prírode blízkemu pestovaniu lesa sa stretávame aj v zahraničí, kde sa začína používať pojem „Freestyle, čiže voľné pestovanie lesa“, založené na poznaní, rešpektovaní a využívaní prirodzených procesov lesa k hospodárskemu prospechu, pričom využíva prvky nepravidelnej skupinovej a skupinovitej clonnej obnovy a výberného princípu. V Českej republike zaviedli pre tento spôsob pestovania lesa pojem les trvalo tvorivý, v nemecky hovoriacich krajinách sa už viac ako 100 rokov používa pojem Dauerwald (trvalý les). Na Slovensku zavedený pojem trvalo viacetážový porast okrem toho, že vyjadruje spôsob obhospodarovania, zahŕňa v sebe aj podstatu jeho hospodárskej úpravy, to je členenia na u nás zaužívané etáže. Žiadne z týchto pomenovaní nie je synonymom pre výberkový les, tak ako výberkové hospodárenie nie je synonymom pre prírode blízke hospodárenie. V odbornej lesníckej verejnosti by sa tieto dva pojmy rozhodne nemali zamieňať, hoci pojem prírode blízke obhospodarovanie lesa zatiaľ nie je legislatívne zadefinovaný. Už pred vyše polstoročím k tejto polemike prof. Hubert Bezačinský v jeho zhodnotení konferencie O výberkových lesoch na Slovensku v zborníku z r. 1959, na str. 199 uvádza: „...treba prísne rozlišovať medzi výberkovým princípom pestovania lesa a výberkovým lesom. Výberkové

hospodárenie možno uskutočniť len vo výberkovom lese, výberkové princípy možno však uplatniť v každom lese bez ohľadu na jeho tvar. Z tohto hľadiska je veľmi šťastné a správne riešenie situácie v NDR, kde sa zavedením princípu pestovania zásoby (tvorivého porastového stromovia) vyhli polemike okolo problému výberkového lesa a výberkového hospodárstva a kde proste „pestujú“ zásobu, t. j. zlepšujú kvalitatívne a kvantitatívne zásobu a tým i produkciu v takých lesoch, aké majú“. Podobný princíp zvolili LESY SR, š. p. iniciovaním vyššie uvedeného metodického postupu, ktorý využívajú predovšetkým pri vyhotovovaní PSL. Pre lesné celky v poslednom roku platnosti PSL poskytuje NLC Zvolen zoznamy porastov, spĺňajúcich kritériá pre trvalo viac etážové porasty, ktorými sú: kategória lesa s prevažujúcou produkčnou funkciou, tvar lesa vysoký, kombinácie hospodárskeho súboru lesných typov a hospodárskeho súboru porastových typov, predstavujúce optimum výskytu hlavných drevín SR, ako sú smrek, buk, jedľa, dub a ich zmesí, minimálna výmera samostatného porastu na úrovni dielca resp. čiastkovej plochy 4 ha, minimálny vek 40, resp. 50 rokov, odvodený od rubnej doby, maximálny sklon ≤ 45%, priechodnosť terénu, miera rozpracovanosti ťažbou menšia ako 20% z výmery celého porastu. Z nich na základe ich aktuálneho stavu robia odborní lesní hospodári užší výber a následne LESY SR, š. p. pre vybraté porasty žiadajú NLC Zvolen o vypracovanie zodpovedajúcich modelov hospodárenia a vyhotovovateľov PSL žiadajú o ich zariadenie v zmysle Pracovného postupu na vytváranie a návrh hospodárskych opatrení trvalo viac etážových porastov. Odborní lesní hospodári potom v priebehu vyhotovenia PSL s nimi spolupracujú tak, aby pre všetky navrhnuté porasty boli naplánované zodpovedajúce hospodárske opatrenia, predovšetkým optimálna intenzita výchovných a obnovných ťažieb. V PSL sú označené ako „trvalo viacetážový porast alebo v prebudove na TVEP“. V súvislosti s vyhotovovaním nových PSL prehodnocujú odborní lesní hospodári aj porasty v existujúcich objektoch Pro Silva. Pokiaľ v nich nie sú podmienky pre uplatňovanie naprojektovaných postupov prírode blízkeho hospodárenia, sú navrhované na vylúčenie. Prehodnotenie objektov sa týka aj návrhu na ich rozšírenie, predovšetkým o porasty mladších vekových stupňov, ktoré neboli podrobené selekčným kritériám pre trvalo viacetážové porasty. Spoločné označenie pre porasty, v ktorých je a bude prírode blízke obhospodarovanie realizované nad rámec bežných postupov podrastového hospodárskeho spôsobu, zostáva „porast Pro Silva“ a uvádza sa v PSL v rámci

opisu porastu. Symbolizuje zámer, ale zároveň aj záväzok hospodáriť v nich v súlade s princípmi a zásadami celoeurópskeho hnutia Pro Silva, ktoré slovami jeho prezidenta „podporuje také spôsoby hospodárenia, ktoré udržujú nepravidelnú štruktúru porastu a trvalý zápoj za účelom ochrany a zlepšenia lesného ekosystému“ (Lesnická práce 10/2015). Aktuálna výmera porastov Pro Silva v rámci LESOV SR, š.p. k 1.9.2018 je 64 447 ha, pričom sú skoncentrované do 263 objektov. Uplatňovaním metodického postupu na vytváranie trvalo viac etážových porastov pribúda v LESOCH SR š. p. od 2014 priemerne ročne 4 500 ha, spolu s už existujúcimi porastmi Pro Silva dostáva toto označenie v novo vyhotovovaných PSL priemerne 8 000 ha ročne, t.j. cca 10 % z celkovej obhospodarovanej výmery resp. cca 15 % z výmery porastov v podobnej rastovej fáze. Postupné rozširovanie jemnejších foriem hospodárenia založených na princípoch Pro Silva vychádza z predpokladu, že v rámci LESOV SR, š.p. sa v lesnej prevádzke uplatňuje tam, kde sú k tomu vhodné stanovištné a terénne podmienky, kde je predpoklad odborného zvládnutia a zároveň je zosúladené s hospodárskymi úlohami podniku. LITERATÚRA: SANIGA, M., BRUCHÁNIK, R., 2009: Prírode blízke obhospodarovanie lesa. NLC Zvolen, 104s. BAVLŠÍK, J. A KOL., 2013: Metodika pre trvalo viacetážové porasty. NLC Zvolen, 86s.

Ing. Rudolf Bruchánik, PhD. Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica e-mail: rudolf.bruchanik@lesy.sk

Biosférické rezervácie – modelový priestor efektívneho balansu medzi prírodnými procesmi a ľudskou činnosťou VLADIMÍRA FABRICIUSOVÁ

Hlavnou myšlienkou Michela Batissa, zakladateľa BR na svete, bolo vymedziť územia – biosférické rezervácie, kde dochádza k harmónii medzi prírodou a človekom a ktoré dokážu reflektovať na zmeny. UNESCO je organizácia, ktorá poskytla nástroj na manažovanie chránených území tak, aby dokázali generovať zisk z využívania prírodných zdrojov. Profit je následne využitý do rozvoja územia, ale i ochrany prírody a krajiny. Zapojenie miestnych obyvateľov, vlastníkov pozemkov, lokálnych aktérov, podnikateľov do starostlivosti a zveľaďovania území s medzinárodným kreditom je nevyhnutné. Manažment biosférických rezervácií vo svete je príkladom manažovania aj našich národných parkov a chránených území a môže prispieť i k zefektívneniu lesnej hospodárskej činnosti.

ABSTRAKT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ biosférická rezervácia, Program Človek a biosféra, zonácia, lesné hospodárstvo

Podpoľanie v oblasti Detvianskej Huty

„Človek a biosféra“ (Man and Biosphere (MaB)) predstavuje jeden z najvýznamnejších medzivládnych vedeckých programov UNESCO. Bol založený v roku 1971 a spája poznatky prírodných a spoločenských vied a vytvára tak základ pre racionálne a trvalo udržateľné využívanie zdrojov biosféry, so súbežnou ochranou prírodných ekosystémov a človekom pretvorenej krajiny. V praxi sa program MaB realizuje prostredníctvom sústavy biosférických rezervácií, ktoré sú medzinárodne uznávané ako modelové územia pre aplikáciu interdisciplinárnych prístupov k pochopeniu a riadeniu zmien v sociálnych a ekologických systémoch a ich interakcii, vrátane prevencie konfliktov a ochrany biodiverzity. Ich status je medzinárodne uznávaný. Svetovú sieť biosférických rezervácií (World Network of Biosphere Reserves WNBR) tvorí 686 území v 122 krajinách sveta, vrátane 20 cezhraničných1-2. Hlavným cieľom Stratégie programu MaB na roky 2015-2025 je zabezpečiť, aby svetová sieť BR pozostávala z efektívne fungujúcich modelov pre trvalo udržateľný rozvoj a aktívne prispela k implementácii Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj. Na Slovensku sú do WNBR zaradené 4 biosférické rezervácie: Poľana (1990), Slovenský kras (1977), Východné Karpaty (1992) a Tatry (1992). BR Tatry a BR Východné Karpaty sú cezhraničnými biosférickými rezerváciami. Slovenské BR boli dlhodobo využívané len na prísnu ochranu prírody a vedecko-výskumnú činnosť. Veľmi málo pozornosti sa venovalo rozvojovým aktivitám. Vo svete je štandardom, že BR sú územia, ktoré generujú zisk a profit, predovšetkým pre miestne obyvateľstvo. Manažujú ich regionálni a lokálni aktéri, za podpory štátu na participatívnom princípe. Krajiny ako Nemecko, Švédsko, Švajčiarsko, ale i ázijské krajiny využívajú BR, ako nástroj na zvýšenie ekonomiky svojich krajín. Vždy však na princípe balansu medzi prírodným zdrojom a ľudskou činnosťou (BROCKAMP ET AL. 2016, GARDNER & LANG 2016, HEINRUP & SCHULTZ 2017, WIJAYA 2016) Slovenské BR majú vysoký podiel lesov. Stanovištné podmienky sú vo všetkých BR veľmi rozdielne. Aj vlastnícke pomery sú diferencované. Vo všetkých sa nachádzajú chránené územia, ktoré predstavujú, v niektorých prípadoch, predmet rozporuplných názorov na ich obhospodarovanie. Zonácia BR sa líši od zonácie chráneného územia v zmysle našej legislatívy. Jadrová zóna predstavuje to najcennejšie územie, v ktorom by mohli byť zahrnuté bezzásahové chránené územia. Je určená predovšetkým na ochranu

biodiverzity a výskum. Nárazníková zóna, akési ochranné pásmo, prestavuje územie, kde by mohli byť v lesníckom ponímaní, lesy osobitného určenia a ochranné lesy. V nej sa uplatňuje najmä výskum a aktivity, ktoré nenarúšajú prírodné procesy. Prechodná zóna BR, ktorá je plne určená na rozvojové aktivity by mala byť pokrytá hospodárskymi lesmi. V týchto historicky druhovo a priestorovo pozmenených lesoch nie je možné zabezpečiť fungovanie lesných ekosystémov na požadovanej úrovni bez ľudských aktivít. Konzervatívna ochrana prírody bez chápania a podpory manažovania lesných a nelesných biotopov sa ukázala ako nevhodná. Práve táto zóna dáva priestor na využitie prírodných hodnôt na rozvoj územia rôznymi formami. Aj Udržateľné lesné hospodárstvo v Nemecku (HÄUSLER & SCHERER-LORENZEN 2001) plne akceptuje zónovanie BR a deklaruje prírode blízke obhospodarovanie najmä v prechodnej zóne. I napriek tomu, že na Slovensku sú BR, medzinárodne chránené územia, prírode blízke obhospodarovanie je viac – menej sporadické. Aj systém hospodárenia Pro Silva, ktorého cieľom je prebudovať umelo vytvorený a často poškodzovaný klasický hospodársky les vekových tried na stabilný viacvrstvový prirodzený hospodársky les a pritom napriek priblíženiu sa k prírodnému charakteru lesa plne využívať jeho hospodársky potenciál, je v našich BR skôr ojedinelý. Na Slovensku je obhospodarovaných systémom Pro Silva cca 62 000 ha lesov. Z toho len 1078 ha obhospodarujú iné subjekty ako Lesy SR š.p. Celkove je to 3 % z výmery lesov na Slovensku. Sú však aj subjekty, ktoré prechádzajú na trvalo viacetážové porasty a nie sú zahrnuté v objektoch Pro Silva. Výmera lesných porastov Pro Silva v BR Poľana 2272 ha, BR Slovenský kras 384 ha, BR Tatry 0 ha a BR Východné Karpaty 73,29 ha. Prírode blízke obhospodarovanie lesov je v mnohých BR Európy v niektorých ich častiach štandardom (Gardner & Lang 2016). V našich podmienkach ide najmä o menšie výmery a to nielen na štátnych pozemkoch, ale aj v mestských a obecných lesoch, okrem známej Smolníckej Osade. V pôsobnosti Správy BR Poľana sa okrem plôch Pro Silva manažujú prírode blízkym spôsobom i hospodárske lesy a lesy osobitného určenia v prvom až štvrtom stupni ochrany (napr. ochranné pásmo NPR Badínsky prales – OZ Slovenská Ľupča, časť lesných porastov Mestské lesy B. Bystrica, časť lesných porastov Obecné lesy Poniky).

UNESCO prostredníctvom svojich expertov koordinuje manažment území svetovej siete. Podobne je to i v prípade svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. V r. 2017 Vláda SR prijatím Uznesenia č.528/2017 Lokalita svetového dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy – ukladá ministerke pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a ministrovi obrany bezodkladne: „na pozemkoch v správe organizácií v zakladateľskej pôsobnosti rezortov pôdohospodárstva a obrany vo vymedzení navrhovanej jadrovej zóny vykonať opatrenia na zastavenie ťažby v slovenských komponentoch lokality Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy a v nárazníkovej zóne lokality až do schválenia programov starostlivosti o slovenské komponenty lokality realizovať výlučne prírode blízke obhospodarovanie lesov“. Chránené územia sú čoraz viac povinné riešiť popri ochrane prírody aj hospodársky rozvoj. Platí to najmä pre BR, ktoré by mali fungovať ako modely trvalo udržateľného rozvoja. Hospodársky rozvoj sa na mnohých miestach dosiahol prostredníctvom prírodného cestovného ruchu. Predaj výrobkov, ktoré sú označené ako produkt z chráneného územia, sa v tomto ohľade považuje za sľubný, najmä v Európe. Štúdia (KNAUS ET AL. 2017) odhadla hrubú pridanú hodnotu vytvorenú označenými výrobkami z biosférickej rezervácie UNESCO Entlebuch - vidieckeho hornatého regiónu vo Švajčiarsku. Po riadiacej fáze budovania dôveryhodnosti, identity a inovácií priniesli označené produkty pozoruhodnú hrubú pridanú hodnotu 5,8 milióna USD v roku 2014, 13 rokov po zavedení značky výrobku. Pre produkty lesného hospodárstva sa 15 % z celkových vyťažených kmeňov transformuje na drevnú štiepku a 30 % sa spracúva v piliarskych oblastiach v regióne. Zvyšok sa vyváža z tohto regiónu bez ďalšieho spracovania. V prípade produktov lesného hospodárstva sa hrubý obrat zvýšil na 24,4 milióna USD. Tieto údaje sa premietajú do celkovej sumy hrubej priadnej hodnoty vo výške 30,9 milióna USD pre poľnohospodárstvo a 10,9 milióna USD pre lesníctvo (KNAUS ET AL. 2017) Výmena skúseností a inšpirácia zo zahraničia sú pre manažovanie území veľmi dôležité (KENT ET AL. 2014, SACHLER 1992). BR Selva Maya, Gran Pajatén, Yasuni, Entlebuch sú príkladmi participatívneho riešenia problémov s nadmerným odlesňovaním území, s využitím značky UNESCO na zefektívnenie predaja regionálnych produktov, medzi iným aj dreva, či využitie lesných ekosystémov ako zdrojov príjmov pre turizmus a potravinárstvo

(kakaovníky). Generované zisky zo svetovej značky UNESCO sú opäť investované do rozvoja biosférickej rezervácie. Švédska agentúra životného prostredia vydala v r. 2016 materiál o implementácii Agendy 2030 v 5 biosférických rezerváciách. Na pozitívnom príklade BR Östra Vätterbranterna – úspech s názvom Lövsuccé, ”Broadleaf success” poukazuje na možnosť zmeniť monokultúrnu krajinu vytvorením segmentov zelenej infraštrukúry pozostávajúcu s výsadba listnatých drevín (buk a dub, ale aj topoľ, javor a iných druhov) v rôznych fázach postupnosti. Pri približovaní dreva sa používajú predovšetkým kone. V území bol konflikt medzi ochranou prírody, vlastníkmi pôdy a úradmi. Preto projekt rieši aj kompenzáciu pre vlastníkov lesov, pokiaľ by sa ukázal finančný výsledok z predaja listnatej hmoty nižší (HEINRUPT & SCHULTZ 2017). Aj v časti BR Galloway and southern Ayrshire v r. 2014 vydala Lesnícka komisia Škótska, Stratégiu pre lesné hospodárstvo, ktorej hlavnou ideou je zvýšiť prínos regiónu, zdravia a blahobytu obyvateľov a kvalite a odolnosti životného prostredia prostredníctvom skvalitnenia lesného hospodárstva. Napriek nespochybniteľnej dôležitosti obnoviteľného zdroja – lesa a príbuzných priemyselných odvetví, existuje významný potenciál na ich zlepšenie. Preto jedným z cieľov je aj prírode blízke obhospodarovanie na časti územia (ESSLEMONT ET AL. 2014). Ako vidieť z príkladov, lesníctvo je v mnohých krajinách hlavným zdrojom príjmov a v dnešnej dobe si mnohí uvedomujú jeho význam ako obnoviteľného zdroja, zdroja uhlíka, poskytovateľa ekosystémových služieb a nástroja na zmiernenie zmeny klímy. BR - medzinárodne významné územia integrujú synergiu medzi človekom a prírodou, sú nástrojom na uplatňovanie takého využívania prírodných zdrojov, ktoré nenarušia ich stabilitu. Participatívny model, tj. model manažovania území v úzkej spolupráci so stakeholdrami je cestou kvalitného integrovaného manažovania krajiny. Regionálne podmienky sú veľmi rozličné aj v našom štáte. Paušalizácia, centralizmus, politika často nezohľadňujú re-

gionálne rozdiely a podmienky, potreby obyvateľstva a efektívnosť využívania prírodných zdrojov a ekosystémov. Slovenské lesníctvo má bohatú históriu, obrovský potenciál, erudovaných výskumníkov a pedagógov aj medzinárodne významné územia, ktoré je možné zveľadiť. Ak sú však rezervy, o ktorých vieme dlhodobo, sme na ne upozorňovaní vedeckou obcou a navyše sú exaktné návody, ako zefektívniť akúkoľvek formu hospodárenia, sme vinovatí, ak tak nekonáme. Je nepochybné, že nielen v BR sa môžu zlepšiť podmienky a participatívny model riadenia sa dá využiť aj mimo BR. Dá sa všade, kde víťazí zdravý sedliacky rozum nad chamtivosťou. Avšak BR má svetový punc. Je to nástroj, ktorý tlmí konflikty a dáva návod riešenia. Okrem toho si treba uvedomiť, že UNESCO podporuje kvalitu, nie kvantitu. V r. 2017 Najvyšší kontrolný úrad SR vydal záverečnú správu z Kontroly BR Východné Karpaty, v ktorej v závere uvádza: „Systém správy medzinárodnej biosférickej rezervácie na území NP Poloniny možno za uplynulé obdobie vyhodnotiť ako čiastočne účinný. Kontrolou bolo vyhodnotené, že plnenie základných funkcií za súčasných podmienok sa do budúcnosti javí ako dlhodobo neudržateľné. Hlavným problémom je legislatívne vymedzenie činnosti Štátnej ochrany prírody SR, ktoré je primárne zamerané na ochranu prírody, pričom má obmedzené možnosti financovania, nedostatočné personálne zabezpečenie, obmedzenie rozvojových aktivít z toho dôvodu, že nie je vlastníkom, správcom území v NP Poloniny. Z uvedených dôvodov je na národnej úrovni potrebné posúdiť a vypracovať návrh alternatívneho spôsobu riadenia územia biosférickej rezervácie, analyzovať potrebu legislatívnych zmien v oblasti správy územia a jeho riadenia, ako aj v oblasti posilnenia postavenia biosférickej rezervácie“. Z uvedeného vyplýva, že BR sú nástrojom na skvalitnenie manažovania území avšak podobne ako v prípade prírode blízkeho obhospodarovania, je potrebná vôľa, finančná podpora a záujem politikov.

POUŽITÁ LITERATÚRA BROCKAMP U., KRULL CH., SHAAF T. SHACH P., 2016: Biosphere Reserve Black Forest, Application for designation as a UNESCO biosphere reserve, Federal State of Baden-Württemberg, Ministry of the Environment, Climate Protection and the Energy Sector, 62 pp. ESSLEMONT J., EDGAR A., FREEL A., ROSS F., WILBRAHAM D., 2014: Forestry and Woodland Strategy, Ayrshire and Arran, Forestry Commission Scotland, 58 pp. GARDNER M. & LANG B., 2016: Biosphere Reserves –inspiring action for Agenda 2030, Bonn and Eschborn, Germany, Deutsche Gesellschaft für Internationale Zusammenarbeit (GIZ) GmbH, 78 pp. HÄUSLER A. & SCHERER-LORENZEN M., 2001: Sustainable Forest Management in Germany: The Ecosystem Approach of the Biodiversity Convention reconsidered, German Federal Agency for Nature Conservation, 65 pp. HEINRUP M. & SCHULTZ L., 2017: Swedish Biosphere Reserves as Arenas for Implementing the 2030 Agenda, Stockholm Resilience Centre, Swedish Environmental Protection Agency, 50 pp. KNAUS, BONNELAME J., SIEGRIST D. 2017: The Economic Impact of Labeled Regional Products: The Experience of the UNESCO Biosphere Reserve Entlebuch, Mountain Research and Development, Vol. 37, No. 1 (Feb 2017), pp. 121-130 KENT J., AMMOUR T., GALVÉZ J.,2014: Challenges and opportunities of sustainable forest management through community forestry concessions in the Maya Biosphere Reserve, Petén, Guatemala, Forest under pressure – local responses to global issues, 25 pp. SACHLER G. 1992: Model regions of world standing, UNESCO Biosphere Reserves EUROPARC Germany (EUROPARC Deutschland e.V.) WIJAYA L.,2016: SGS Report on sustainability activities in the APP Indonesia Sustainability Report 2016, 75 pp. 1 http://www.undp.org/content/dam/undp/library/corporate/brochure/ SDGs_Booklet_Web_En.pdf 2 http://www.unesco.org/new/en/natural-sciences/environment/ ecological-sciences/biosphere-reserves/

Ing. Vladimíra Fabriciusová, PhD. Správa Chránenej krajinnej oblasti – Biosférickej rezervácie Poľana, J. M. Hurbana 20, 960 01 Zvolen

Prebudova rozpadajúcich sa smrečín PAVOL DENDYS

Stav lesných porastov severného Slovenska v oblasti Kysúc, Oravy a Liptova je kritický. Vývoj faktorov, ktoré v súčasnosti najviac ovplyvňujú ich obhospodarovanie sa zhoršuje viac, ako predpokladali najpesimistickejšie prognózy ich vývoja, naposledy aktualizované pred desiatimi rokmi. Prebiehajúca viacročná prebudova na drevinovo a priestorovo diferencované lesné porasty, kopírujúca štruktúru zachovaných prírodných lesov tejto oblasti prestala byť riadená cieľavedomou činnosťou odborného lesného hospodára. Uplatňované pestovné postupy v existujúcich kmeňovinách, sú nahradzované ochrannými opatreniami, ktorých jediným cieľom je spomaliť rozpad týchto materských porastov. Pri zakladaní kultúr na rozsiahlych holinách bude treba extrémne podmienky otvorených plôch eliminovať vnášaním klimaxových drevín cez priaznivý efekt prípravného lesa. Vo výchove mladých lesných porastov v pestovnom systéme tzv. trvalo rôznovekého lesa, ktorý môže v budúcnosti vo vhodných prírodných a terénnych podmienkach, prerásť do výberkovej štruktúry sa uplatňuje štrukturalizačná prebierka. Záchrana smrečín prestala mať regionálny charakter, musí sa stať celoslovenskou a vzhľadom na stav smrečín v susedných štátoch až stredoeurópskou prioritou.

ABSTRAKT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ predsadby, štruktualizačná prebierka, prebudova, klimatická zmena

Úvod Problematika rozpadajúcich sa smrečín nie je nová a napísať k tejto téme niečo nespomenuté, už nie je snáď ani možné. V súčasnosti však naberá na intenzite a mala by sa stať jednou z kľúčových tém aktuálneho slovenského lesníctva, v opačnom prípade budeme musieť dlhodobo znášať jej ekonomické, sociálne a ekologické dôsledky. Myslím, že k jej riešeniu už máme dostatok vedecky podložených, teoretických poznatkov s návrhom opatrení v zariaďovaní, ochrane, či pestovaní lesa, doplnených praktickými príkladmi v demonštračných lesných porastoch u nás doma, alebo v zahraničí. Je najvyšší čas začať s ich masívnym zavádzaním do praktickej činnosti každého odborného lesného hospodára bez ohľadu na vlastníctvo lesa. Keďže celý svoj profesionálny život sa venujem obhospodarovaniu smrečín a posledných dvadsať rokov jeho prebudove, mohli by byť získané praktické skúsenosti, založené na čiastkových úspechoch, ale aj omyloch a nezdaroch, príspevkom do celkovej mozaiky komplexného riešenia.

Vývoj odumierania smrečín na Hornej Orave Aj keď hovoríme o smrečinách, podľa prvej inventarizácie lesov začiatkom 18. storočia prevládal na tomto území zmiešaný jedľovo bukový les s občasnou prímesou smreka. Teda aktuálne drevinové zloženie lesných porastov je len logickým následkom známeho procesu z nadmerného pestovania smreka, ktoré bolo reakciou na veľký dopyt po drevnej surovine začiatkom 19. storočia a v povojnových rokoch. Okrem tohto pozitívneho momentu však táto drevina začína podliehať rôznemu vplyvu abiotických (vietor, sneh) a biotických (podkôrny hmyz) škodlivých činiteľov, čo prinieslo so sebou vznik kalamít rôznej intenzity, ktoré zhoršovali celkový zdravotný stav lesných porastov. Situáciu sa pokúšal riešiť napr. lesoochranný prieskum z roku 1956 v ktorého záverečnej správe sa objavila aj takáto formulácia: „Podľa poznatkov, ktoré nadobúda moderná lesnícka veda, dnešný ideálny les má byť zložený z drevín, ktoré vyhovujú daným stanovištným podmienkam, rôzne starý, hrúbkové správne rozvrstvený s vertikálnym zápojom, aby mohol dokonale využívať všetkých daných činiteľov pre svoju stavbu a takto tvorive produkovať. Musí chrániť svoju pôdu pred degradáciou, zvyšovať jej úrodnosť a vzdorovať oproti všetkým škodlivým účinkom vetra, snehu, hmyzu a rôznym iným škod-

livým vplyvom. Tieto predpoklady plne tvorivého lesa sú sústredené vo výberkovom lese, ktorý však v tunajších pomeroch ostane ešte dlho nedosiahnutý, ale všetky činnosti lesného hospodára musia byť zamerané tak, aby postupom času pomocou vhodných hospodárskych spôsobov a metód priblížil sa čo najviac k danému cieľu.“ Aj keď sa ďalších 40 rokov v obhospodarovaní lesa používal na tú dobu tradičný rúbaňový holorubný hospodársky spôsob, dochádza začiatkom 70. tých rokov k budovaniu a rozvoju pestovania sadeníc, výsledkom ktorého je relatívne priaznivé drevinové zloženie lesných porastov prvých vekových tried. Transformácia vlastníckych pomerov začiatkom 90. rokov priniesla dovtedy nevídaný jav v podobe rozmachu nelegálnych ťažieb dreva, najmä v súkromných lesoch, kedy boli zlikvidované aj posledné rozsiahlejšie plochy výberkových lesov. Zanedbané ochranné opatrenia, ponechané hrubie a zbytky po ťažbe v lesoch, spôsobili premnoženie podkôrného hmyzu, ktorý sa na mnohých miestach stal primárnym škodcom v susediacich lesoch. Ďalším medzníkom bola veľká vetrová kalamita Alžbeta v roku 2004 po ktorej už ostala časť kalamity nespracovaná najmä v neobhospodarovaných súkromných lesoch a v lesoch s vyšším stupňom ochrany v zmysle novoprijatého zákona o ochrane prírody a krajiny z dôvodu neudelenia výnimky na jej spracovanie. Tento stav je umocnený aj častejším výskytom teplých a suchých liet a tohto momentu môžeme začať hovoriť o novodobom odumieraní smrečín na Hornej Orave.

Aktuálna situácia v stave obhospodarovania smrečín na Hornej Orave. Medzi rozhodujúce faktory, ktoré v súčasnosti najviac ovplyvňujú spôsob obhospodarovania lesných porastov patria: • Pokračujúca klimatická zmena reprezentovaná zvyšovaním priemernej ročnej teploty a deficitom atmosférických zrážok vo vegetačnom období, ktoré sú dlhodobo pod normálom. Podľa údajov z klimatologickej stanice v Oravskej Lesnej, najchladnejšej obci severného Slovenska vzrástla priemerná ročná teplota z 4,5°C v roku 1961 na 6,3°C v roku 2017, z toho za posledných 27 rokov o 1,5°C. Aj keď v niektorých kruhoch je spochybňovaný vplyv globálneho otepľovania na stav lesa, tieto exaktné čísla, náhle zmeny

•

počasia, častý výskyt prívalových dažďov a prepadavých vetrov, suché a horúce letá, zvýšená aktivita biotických škodcov potvrdzujú opak. Nevysporiadané vlastnícke vzťahy drobných vlastníkov lesa, nefunkčná operatívna evidencia pozemkov, spôsobili minimálne obhospodarovanie súkromných lesov, vrátane ochrany lesa, ktoré je doplnené žiadnym hospodárením v lesoch na poľnohospodárskom pôdnom fonde (biele plochy). Len v týchto lesoch sa aktuálne nachádza niekoľko stotisíc m3 nespracovaných vyletených chrobačiarov a ďalších niekoľko stotisíc m3 aktívnych chrobačiarov, ktoré nekontrolovane ohrozujú lesné porasty susediacich obhospodarovateľov. Zákon o ochrane prírody a územia Natury 2000 s rôznymi obmedzeniami až po bez zásahový režim už nie sú problémom v jadrových zónach týchto chránených území, pretože sa už v nich väčšinou nenachádzajú živé smreky, skôr sú to nedostatočné ochranné opatrenia v ochranných zónach a neudelenie výnimiek na chemickú asanáciu spracovaných aktívnych chrobačiarov v hospodárskych lesoch s vyšším stupňom ochrany. Úplný zákaz vykonávania lesopestovnej činnosti a ochrany lesa od 1. 3. do 30. 6. v chránenom vtáčom území Horná Orava ma za následok, že všetky zbytky po asanačnej ťažbe dreva a spracovaní kalamity sú ponechané na voľné rozmnožovanie a šírenie podkôrneho hmyzu. Nepriaznivá drevinová a priestorová výstavba predrubných a rubných lesných porastov spôsobuje pri ich rýchlom rozpade ekonomické znehodnocovanie drevných zásob dlhodobým skladovaním a nárast pestovných nákladov pri obnove a následnej ochrane novozaložených lesných kultúr. Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily na prácu v lese, spočívajúci v nedostatočnom ohodnotení vykonanej práce a v prípade verejných obstarávateľov, sú to nejasné pravidlá vo verejne obchodných súťažiach, ktoré spôsobili, že množstvo dodávateľských firiem nemá prostriedky ani záujem o prácu v lese a ekonomicky vykorisťuje subdodávateľov (drobných živnostníkov).

Hospodárske opatrenia realizované pri prebudove smrečín. S trendom zhoršovania zdravotného stavu smrečín tak, ako bol popísaný v predchádzajúcej časti sa vyvíjali aj názory ako zvrátiť, alebo aspoň prime-

rane spomaliť tento nepriaznivý vývoj. Prvé opatrenia sa začali realizovať začiatkom 90. rokov a spočívali v prinavrátení chýbajúcich drevín pôvodného drevinového zloženia (jedle a buka) do drevinovej skladby materských porastov realizáciou predsadieb. Pri tom sa sledovali dva čiastkové ciele, v prípade pomalého rozpadu týchto porastov, získať rastový náskok týchto tiennych drevín pred dobre sa zmladzujúcim smrekom pri využití pozitívneho, tieniaceho efektu materského porastu. Pri rýchlom rozpade zabezpečiť čiastočné prispôsobenie predsadených drevín podmienkam stanovišťa tak, aby následná umelá obnova lesa neprebiehala na úplnej holine. Z technologického hľadiska boli prvé predsadby realizované plošne, čo spôsobovalo problém pri ich uchránení pred nadmerným poškodzovaním

Obr. 1: Plošná predsadba buka vek 20 r.

Obr. 2: Plošná predsadba jedle vek 20 r.

následným pokračujúcim spracovávaním vzniknutej kalamity. Z tohto dôvodu boli vopred predsadené plochy zmenšené na niekoľko árov, so vzdialenosťou skupín na výšku stromu materského porastu. O niekoľko rokov neskôr sa k zmene drevinovej skladby, pridala aj cieľavedomá zmena priestorovej výstavby materských porastov smerom k blízkej štruktúre pôvodného prírodného lesa. Jej základom sa stal pestovný systém tzv. trvalo rôznovekého lesa, ktorý v budúcnosti môže prerásť vo vhodných podmienkach až do výberkovej štruktúry. V obnove dospelých kmeňovín sa základným pestovným opatrením stala kombinácia nepravidelnej maloplošnej skupinovej clonnej obnovy lesa s jednotlivým výberom s cieľom zabez-

Obr. 3: Hlúčiková predsadba buka vek 20 r.

Obr. 4: Hlúčiková predsadba jedle vek 25 r.

pečiť časovú a plošnú diferenciáciu následného porastu vedľa seba. Pôvodný materský porast je zdrojom prirodzenej obnovy smreka, dávkovaním svetla diferencuje následný porast, zvýšený svetlostný prírastok využíva na akumuláciu drevných zásob. V predrubných porastoch sa predĺžením obnovnej doby získava väčší časový priestor na skorší a dlhší pozitívny vplyv materského porastu na realizované predsadby a vznikajúce prirodzené nálety smreka. Vo výchove sa v pestovnom systéme trvalo rôznovekého lesa kladie dôraz na úrovňový pozitívny výber v prospech drevinovej a výškovej diferenciácie, realizáciou štrukturalizačnej prebierky pri súčasnom zachovaní perspektívnej podúrovne tak, aby v polovici rubnej doby mal lesný porast minimálObr. 5: Skup.clonný rub odclonený porast vek 30r.

Obr. 6: Skup.clonný rub odclonený porast vek 10r.

Obr. 7: Lesný porast pred prebudovou

Obr. 8: Lesný porast v pokročilej fáze prebudovy

ne dvojvrstvovú štruktúru, ktorá bude základom pre uplatnenie výberných princípov ťažby dreva v jeho následnej obnove. Pri veľkoplošnom a náhlom rozpade celých lesných komplexov, pri ktorých vznikajú rozsiahle holiny, sa požadovaná zmiešaná drevinová skladba pôvodných drevín zabezpečuje na extrémnych stanovištiach cez pozitívny vplyv prípravného lesa brezy a jarabiny. Súčasná situácia rozpadu smrečín dospela do takého štádia, že počnúc rokom 2018 sa zastavila na Hornej Orave úmyselne riadená prebudova dospievajúcich a dospelých materských porastov a od tohto momentu prestávame hovoriť o pestovaní lesa, ako cieľavedomej činnosti, ale nastupuje ochrana lesa ako reakcia na rozpad lesa vplyvom škodlivých činiteľov, najmä podkôrneho hmyzu, ktorý sa stáva určujúcim prvkom pri realizácií náhodnej ťažby dreva.

Záver Najdôležitejšou úlohou v tomto období je spomaliť ochrannými opatreniami rozpad smrečín tak, aby realizovaná náhodná ťažba dreva mala charakter jednotlivej až sústredenej ťažby dreva na malých plochách (kotlíky) prostredníctvom ktorej by sa realizovali obdobné hospodárske opatrenia (predsadby, postupné presvetľovanie, nástup prirodzenej obnovy smreka, nepravidelné odcláňanie prirodzených náletov), ako pri úmyselnej prebudove. Ak sa to po-

Obr. 9: Dvojvrstvová štruktúra dielca po ukončení štrukturalizačnej prebierky

darí, nemal by byť veľký rozdiel z pohľadu drevinovej skladby a priestorovej výstavby následných porastov v porovnaní s pestovným systémom trvalo rôznovekého lesa. V prípade, že neuchránime materské porasty od veľkoplošného rozpadu, proces prebudovy sa predĺži, o založenie a následnú výchovu, v zmysle už spomínaných zásad obhospodarovania mladých lesných porastov. Smrečiny odchádzajú ticho, postojačky, bez záujmu médií, postupne menia farbu, ako by to bola len jesenná zmena ročného obdobia, ale len my, lesníci vieme, že sme svedkami tragédie akú lesy a lesmajstri s pod Oravského hradu na čele s Wiliamom Rowlandom nezažili.

Ing. Pavol Dendys LS Paráč, Zákamenné č. 211, 029 56, pavol.dendys@lesy.sk

Prírode blízke obhospodarovanie lesov v praxi HÚL JÁN KUČERA, ĽUBOŠ ŽABKA, IVOR RIZMAN, VOJTECH KOMINKA, VLADIMÍR ČABOUN

Vytváranie trvalo viacetážových porastov zásadným spôsobom rozširuje spektrum obhospodarovania lesov o špecifické postupy výchovy a obnovy porastov pri optimálnom plnení základných princípov dlhodobého rozvoja lesného hospodárstva – trvalo udržateľného rozvoja, optimálnej produkcie a optimálneho plnenia mimoprodukčných funkcií lesa, stability ekologizácie a hospodárnosti. Cieľom vytvárania trvalo viacetážových porastov je prostredníctvom využívania prírodných zákonitostí trvalo udržateľne a hospodárne obhospodarovať lesy a s pomocou takto dosiahnutej priaznivej a bohatej druhovej, vekovej a priestorovej štruktúry porastov efektívne zabezpečiť trvalosť a vyrovnanosť vysokej produkcie spolu s účinnou podporou biodiverzity, ekologickej stability takéhoto lesa a plnenia všetkých funkcií a úžitkov lesov. Cieľom teda nie je prírodný les s bez zásahovým režimom ako v pralese a rezerváciách, ale priblíženie sa k prírodnému lesu plným a trvalým využívaním produkčného potenciálu pri plnení mimoprodukčných funkcií lesov.

ABSTRAKT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ prírode blízke obhospodarovanie lesov, trvalo viacetážový porast, program starostlivosti o lesy

Problematika Cieľom lesného hospodárstva je svojim aktívnym hospodárením vytvárať multifunkčné a ekologicky stabilné lesy. Prírode blízke obhospodarovanie lesa (ďalej len „PBOL“) môžeme charakterizovať ako spektrum pestovných postupov zameraných na formovanie diferencovanej štruktúry lesných ekosystémov pri súčasnom optimálnom využívaní ich hospodárskeho, ekologického a environmentálneho potenciálu. Pri týchto postupoch sa využívajú prírodné procesy lesných ekosystémov, ich regeneračná schopnosť, individuálny výškový a hrúbkový rast stromu, autoredukcia a tvarová premenlivosť lesných drevín. Uskutočňujú sa na princípe výberu, orientovaného na jednotlivé stromy alebo skupiny stromov malých výmer s cieľom zabezpečenia diferencovanej hrúbkovej, výškovej a vekovej štruktúry, kvality, stability a diverzity lesných porastov. V závislosti na prírodných, terénnych a stanovištných podmienkach v ktorých sa uplatňujú ich výsledkom sú: • výberkové porasty s priestorovým zápojom, v ktorých sú stromy alebo skupiny stromov nepretržite usporiadané nad sebou alebo vedľa seba, • trvalo viacetážové porasty s viacvrstvovým zápojom, v ktorých sa etáže rôzneho veku nachádzajú dlhodobo nad sebou alebo vedľa seba do výmery 0,20 ha • mozaikovité porasty so stupňovitým zápojom, v ktorých sa etáže, resp. skupiny rôzneho veku nachádzajú dlhodobo vedľa seba na malých plochách do výmery 0,20 ha, • trvalo plošne, výškovo a vekovo diferencované porasty, ktoré sa formujú po realizácii clonných rubov v lanovkových terénoch, v ktorých sa skupiny (pásy) rôzneho veku nachádzajú vedľa seba na plochách so šírkou do priemernej výšky porastu. PBOL musí nadviazať na rad týchto základných rozhodnutí: • stanovenie účelu hospodárenia (kategória lesa - požiadavka spoločnosti na plnenie funkcií lesa pre jej potreby), • rozhodnutie o nosnom hospodárskom spôsobe (s možnými odchýlkami nadväzujúcimi na hospodársky účel a prírodné pomery),

• určenie rubnej doby (s istým rozptylom rubných vekov, nemožno pripustiť rubnú ťažbu nezrelých porastov a jej zanedbávanie v porastoch prezretých), • odvodenie ťažbového etátu. Podľa GREGUŠA (2007) PBOL nie je presný konkrétny hospodársky systém, ale idea orientujúca hospodárenie (v užšom zmysle pestovanie lesa) smerom k prírodnému lesu. Je to strategická predstava trvalého plnenia dlhodobých úloh a dosahovania cieľov lesného hospodárenia maximálnym využívaním prírodných zákonitostí, pri rešpektovaní základných princípov obhospodarovania lesov, vrátane najvyššej hospodárnosti. Pre slovenské lesníctvo predstavili prírode blízke hospodárenie KORPEĽ, SANIGA (1995). V súčasnej praxi hospodárskej úpravy lesov (ďalej len „HÚL“) pri vyhotovovaní programov starostlivosti o lesy (ďalej len „PSL“) je možné porasty zaradiť do spôsobu obhospodarovania ako výberkové podľa nasledujúcich podmienok (Pracovné postupy HÚL 2008): 1. Porast spĺňa všetky podmienky, alebo sú predpoklady pre ich splnenie: • v poraste sa vyskytujú jedince od náletu až po cieľové hrúbky, • hodnoty hrúbkových početností pred i po vykonanej ťažbe oscilujú okolo vyrovnanej optimálnej, klesajúcej krivky hrúbkových početností stromov, • hospodárske opatrenie v takýchto porastoch sa nazýva výberkový rub. 2. V poraste prevláda stredná vrstva, pričom: • priebeh krivky hrúbkových početností má klesajúci trend, bez väčších výpadkov v hrúbkových stupňoch, • skutočná zásoba je z dôvodu vývojového štádia nižšia ako optimálna, • existujúci porast už zabezpečuje potrebný rozsah prirodzenej obnovy, • hospodárske opatrenie v takomto poraste sa nazýva výberkový rub. 3. V poraste rôznovekom (25–50 rokov) prevláda dolná vrstva s menším podielom strednej vrstvy: • v poraste sa predpisuje výberková prebierka, • po dosiahnutí štádia, keď porast začne zabezpečovať potrebný rozsah prirodzenej obnovy sa tento preradí do 2. skupiny.

4. Porast vo veku nad 50 rokov do veku začatia obnovy, výškovo nivelizovaný: • v prípade záujmu obhospodarovateľa lesa sa tento zaradí do prebudovy s podmienkou, že v poraste je primerané zastúpenie vhodných drevín a dobrý zdravotný stav, ktorý umožní potrebný rozsah prirodzenej obnovy až do doby, keď túto funkciu prevezme následný porast, • pre dosiahnutie vekovej, hrúbkovej a výškovej diferenciácie sa uplatní výberková prebierka, • v starších porastoch, kde nie je predpoklad dosiahnutia výškovej diferenciácie cez výberkovú prebierku sa použije nepravidelný clonný rub (Bádenský) s obnovnou dobou 40–50 rokov. Takto vzniknutý porast so znakmi diferenciácie (výškovej, hrúbkovej) je potrebné cez výberkovú prebierku dostať do stavu biologickej automatizácie (nepravidelná a nepretržitá obnova, prirodzená obnova). 5. Porast je vo veku začatia obnovy a starší, málo diferencovaný s prevahou dimenzií hornej vrstvy a nedostatkom strednej vrstvy. • na základe záujmu obhospodarovateľa lesa sa porast navrhne na prebudovu s podmienkou, že v poraste je primerané zastúpenie vhodných drevín a dobrý zdravotný stav, ktorý umožní potrebný rozsah prirodzenej obnovy až do doby, keď túto funkciu prevezme následný porast, • prebudova sa uskutoční uplatnením nepravidelného clonného rubu (Bádenského) s predĺženou obnovnou dobou ≥ 50 rokov. Následný porast bude potrebné ďalej vychovávať výberkovou prebierkou až tento dospeje do štádia výberkového porastu. Ako vidno aj z vyššie uvedených skutočností je výberkové hospodárenie a prebudova lesa na výberkový spôsob hospodárenia náročný a dlhodobý proces, preto sa v praxi málo realizuje. K tomu pristupuje aj skutočnosť, že pre výberkový les a prebudovu na výberkový les je rozhodujúci dlhodobý záujem vlastníka lesa o takýto spôsob hospodárenia, sprístupnenie všetkých častí porastov lesnou cestnou sieťou a dlhodobý jednotný systém hospodárenia v poraste, ktorý je v súčasných prírodných, klimatických a ekonomických pomeroch pomerne ťažko dodržať. Za zmienku tiež stojí, že výberkové hospodárenie je vlastne hospodárenie trvalé, ktoré je podmienené častým zasahovaním do lesných porastov,

nerieši niektoré súčasné požiadavky ochrany prírody (ponechávanie „nekvalitných“ jedincov, ponechávanie dutinových stromov, častý pohyb a ťažba v porastoch – vyrušovanie živočíchov a pod.) Kategória lesa Výmera v ha Počet JPRL H

4 912

670

3 209

433

162

Spolu

8 283

1 134

Prehľad výmer JPRL v súčasnosti zariadených ako výberkové – výber z databanky IS LH

Cieľom tohto príspevku je preto podať informáciu o súčasnom stave hospodársko-úpravníckeho riešenia PBOL na Slovensku, ktoré sa v praxi vykonáva prostredníctvom vytvárania tzv. trvalo viacetážových porastov. V príspevku uvádzame základné princípy metodiky zariaďovania trvalo viacetážových porastov (BAVLŠÍK a kol., 2013) a prvé skúsenosti s jej uplatňovaním v podmienkach Slovenska.

Vytváranie trvalo viacetážových porastov v programoch starostlivosti o lesy Dôležité postavenie pre dlhodobý rozvoj lesov Slovenska má HÚL pri zabezpečovaní trvalo udržateľného obhospodarovania lesov v lesoch prostredníctvom programov starostlivosti o lesy, ako pokračovanie dlhoročnej tradície lesných hospodárskych plánov. Reakciou na najnovšie požiadavky lesníckej praxe, najmä pri obhospodarovaní objektov Pro Silva je potreba dopracovať tradičné metódy a postupy HÚL o problematiku prírode blízkeho obhospodarovania lesov. Trvalo viacetážové porasty, popri výberkových porastoch a porastoch obhospodarovaných účelovým a podrastovým hospodárskym spôsobom jemnejších foriem tvoria jadrá stability v danom území nielen v súvislých častiach ale aj vtedy, keď sú samostatne včlenené do územia obhospodarovaného klasickým spôsobom. Spomenuté teoretické východiská boli základným podkladom pre hospodársko-úpravnícke zariaďovanie trvalo viacetážových porastov resp. pre-

budovu súčasných porastov na trvalo viacetážové a pre implementáciu PBOL do navrhovaného systému zásad HÚL, spoločne s ďalšími prácami autorov, ktorí sa predmetnej problematike venujú v súlade s platnými právnymi predpismi a systematikou zaužívanou v literatúre „Pestovanie lesa“ (SANIGA, 2007), „Prírode blízke obhospodarovanie lesa“ (SANIGA, BRUCHÁNIK, 2009), „Nízkonákladové pestovanie lesa“ (BRUCHÁNIK, 2010), „Koncepcia vytvárania a obhospodarovania trvalo viacetážových porastov“ (BRUCHÁNIK, 2011). Tiež sa uplatnili doterajšie skúsenosti z praktickej HÚL, najmä pri tvorbe modelov pre trvalo viacetážové porasty v rámci vyhotovenia PSL, ktorých obsahom sú aj ciele hospodárenia. Aj na základe analýzy s využitím rozhodovacích tabuliek sa ako najvhodnejší na uplatňovanie PBOL v trvalo viacetážových porastoch navrhuje podrastový hospodársky spôsob s predĺženou obnovnou dobou maloplošným skupinovým clonným rubom, ktorý je menej zložitejším, prácnejším a náročnejším ako výberkový hospodársky spôsob, považovaný za najbližší prírodnému lesu. Na základe vyššie uvedeného bol kolektívom autorov z Ústavu pre hospodársku úpravu lesov Zvolen vypracovaný „Metodický a pracovný postup na vytváranie a návrh hospodárskych opatrení trvalo viacetážových porastov v programoch starostlivosti o lesy“, ktorý je zverejnený na webovej stránke http://www.nlcsk.sk/nlc_sk/ustavy/uhul/aktualne.aspx Metodika trvalo viacetážových porastov je spracovaná vo forme základných zásad HÚL, ktoré umožňujú ich využitie pri vypracovaní PSL aj v lesníckej praxi pri obhospodarovaní trvalo viacetážových porastov alebo porastov v prebudove na trvalo viacetážové porasty.

Všeobecná charakteristika trvalo viacetážových porastov Porast, ktorý vznikol resp. vzniká uplatnením špecifických výchovných a obnovných postupov v horizonte dlhej obnovnej doby s cieľom vytvorenia vekovo, hrúbkovo a druhovo diferencovanej štruktúry porastu charakterizuje najmä: • viacvrstvová nerovnoveká štruktúra,

• trvalé krytie pôdy zmiešaným lesným porastom bez vytvárania holých plôch, • prevažujúca prirodzená obnova drevín materského porastu v súlade s obnovným drevinovým zložením (minimálne náklady pri využití „autoregulačných procesov“), • vysoká porastová zásoba s čo možno najvyšším možným prírastkom, • vysoká stabilita porastu vychádzajúca zo stabilného postavenia jednotlivých stromov dosiahnutého cielenými výchovnými postupmi, • trvalosť ťažbových zásahov pre porast – trvalá produkcia ťažbovo využiteľnej kvalitnej drevnej zásoby.

•

• •

•

Pre trvalo viacetážový porast je potom charakteristické najmä: vznikne dlhodobým, cieľavedomým uplatňovaním výberných princípov ťažby skupinovej resp. stromovej v rámci obnovy porastu maloplošnou formou podrastového hospodárskeho spôsobu, obnova porastu uplatňovaná v priebehu dlhej obnovnej doby (OD ≥50r.), stromy resp. skupiny stromov s výraznou vekovou, hrúbkovou a výškovou diferenciáciou zodpovedajúcou veku materského porastu a uplatnenej dĺžke OD sa nachádzajú na čo najmenšej ploche, efektívne využitie porastového priestoru, stupňovitý zápoj, priestorový poriadok je charakterizovaný „náhodným rozdelením hrúbkových stupňov“ nakoľko bol v priebehu OD realizovaný na ťažbu jednotlivých stromov resp. skupín stromov do výmery 0,20 ha, zväčšovaním rastového priestoru sa zvyšuje sa stabilita a objemová produkcia stromov.

Na základe kritérií uvedených v metodike je výmera JPRL vhodných v súčasnosti ako trvalo viacetážové porasty (resp. prebudova) rámci Slovenska 272 665 ha (výber z databanky IS LH). Od začiatku uplatňovania princípov obhospodarovania ako trvalo viacetážové porasty (rok 2013) boli pri vyhotovovaní PSL zariadené porasty ako trvalo viacetážové porasty na výmere 15 677 ha. Metodika hospodárskej úpravy pre zariaďovanie trvalo viacetážových porastov umožňuje postupne vytvárať rôznoveké porasty s bohatou štruktú-

rou a/alebo textúrou, pričom neopúšťa pozície lesa vekových tried, pretože pracuje s vekom a rastovými tabuľkami. Je teda vhodná najmä pre prvé fázy prebudovy keď je ešte možné identifikovať etáže, alebo pre porasty kde je trvalo viacetážová štruktúra cieľom. Zásadné predĺženie obnovnej doby umožňuje vytvárať rôznorodé a stabilné porasty aj z rovnovekých porastov a to pri dodržaní princípov PBOL.

Záver Ak je cieľom výberkové hospodárenie v ktorom už identifikácia etáží nie je možná, je potrebné vek a rastové tabuľky opustiť a použiť kontrolné metódy zariaďovania výberkových lesov založené na výberovej inventarizácii a sledovaní prírastku. Takéto metódy sú pomerne zložité a v súčasnej praxi sa nepoužívajú. Možnosťami ich racionalizácie sa zaoberá výskum, ktorého výsledky sú uvedené v osobitnom príspevku. Nami vypočítaný potenciál na uplatnenie TVEP tvorí cca 13 % výmery lesných porastov. V tejto súvislosti treba povedať že metóda prechodu na trvalo viacetážové porasty je v praxi HÚL nová, a preto kritériá jej uplatnenia sú nastavené pomerne prísne, aby sa predišlo možným chybám. Keďže kritériá pre výberkové lesy sú stanovené prísnejšie je reálny predpoklad, že pre výberkové lesy bude % porastovej výmery s uplatnením výberkového hospodárskeho spôsobu nižšie. S prírode blízkym hospodárením je v zásade možné začať kedykoľvek a kdekoľvek, ak sa tak rozhodne obhospodarovateľ lesa na základe zváženia prínosov a rizík, ktoré takéto hospodárenie prináša. Nevyhnutným predpokladom je dlhodobá stabilita lesných porastov, odolnosť lesných drevín v meniacich sa podmienkach spôsobených klimatickou zmenou a dlhodobý záujem vlastníka lesov s podporou štátu budovať lesy s takouto štruktúrou.

LITERATÚRA 1. BAVLŠÍK J., MACHANSKÝ M. a kol., 2013: Metodika pre trvalo etážové porasty. NLC-ÚHÚL Zvolen, 97 s. 2. BRUCHÁNIK R., 2010: Nízkonákladové pestovanie lesa, NLC Zvolen, 140 s. 3. BRUCHÁNIK R., 2011: Koncepcia vytvárania a obhospodarovania trvalo viacetážových porastov 4. GREGUŠ C., 2007: Hospodárske spôsoby v dlhodobom rozvoji lesného hospodárstva na Slovensku, ÚEL SAV, NLC Zvolen, 137 s. 5. KORPEĽ Š. et al., 1991: Pestovanie lesa. Bratislava, Príroda, 465 s. 6. SANIGA M., 2001: Pestovanie lesa II. Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov LVH SR, 176 s. 7. SANIGA M., BRUCHÁNIK R., 2009: Přírodě blízke obhospodarovanie lesov, NLC Zvolen, 103 s. 8. ÚSTAV PRE HOSPODÁRSKU ÚPRAVU LESOV ZVOLEN, 2008: Pracovné postupy hospodárskej úpravy lesov 2008. NLC-ÚHÚL Zvolen, 147 s.

Ing. Ján Kučera NLC-ÚHÚL Zvolen, Sokolská 2, Zvolen, 960 01, kucera@nlcsk.org

Budúcnosť lesníctva v NP Poloniny vo vzťahu k medzinárodným záväzkom štátu MÁRIO PERINAJ

„Zákony a právne normy sú také, aká je morálna a inteligenčná úroveň národa v danej krajine.“ Tieto riadky píšem ako človek, ktorý vyrastal od malička v horách a mal k nim úzky vzťah. Neskôr sa to prejavilo tým, že som odišiel študovať na Strednú lesnícku školu Jozefa Dekréta Matejovie v Liptovskom Hrádku. Následne po jej ukončení som pokračoval v štúdiu lesníckych vedných disciplín na Technickej univerzite vo Zvolene, lesnícka fakulta, odbor lesníctvo. Po jej ukončení som sa rok pretĺkal životom, čakajúc, že sa mi splní sen robiť lesníka, čo sa aj podarilo. V roku 2014 som nastúpil na LPM Ulič š.p. lesná správa Stakčín, kde som začal privoniavať praktickému lesníctvu. Po roku lesníčenia som sa hrou osudu presunul v rámci Stakčína na správu Národného parku Poloniny, kde som v roku 2015 nastúpil do funkcie riaditeľa správy. Od vtedy je okrem iného mojou dennou náplňou riešenie lesnícko – ochranárskych konfliktov. Na riešenie problémov je potrebné poznať históriu územia, súčasný stav a mať víziu do budúcna. Jediné riešenie pre územie v Národnom parku Poloniny v súčasnosti predstavuje prechod na tzv. prírode blízke hospodárenie.

ABSTRAKT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ Národný park Poloniny, lesníctvo, ochrana prírody, prírode blízke hospodárenie

Polarizácia sveta V poslednom období v médiách environmentálne témy hýbu Slovenskom. Napriek tomu, že ľudia nie sú schopní aspoň čiastočne obmedziť svoj nadštandard, morálne si chcú ospravedlniť svoj konzumný spôsob života potrebou chrániť územie, v ktorom nežijú a dopady ochrany prírody nemajú vplyv na ich život. Každý kto si prečíta nejaký mienkotvorný článok, ktorý nie je postavený na vede ale na emóciách je najväčším odborníkom na lesníctvo a ochranu prírody. Vystáva otázka, prečo sa títo ľudia nezaoberajú problematikou strojárenského, chemického alebo iného priemyslu. No preto, že to nemajú na očiach. Ale lesnícka činnosť je viditeľná naprieč celou krajinou, či už pôsobí negatívne alebo pozitívne. Nespokojnosť ľudu s vývojom lesníctva tu v minulosti nebola. Naopak, lesník bol váženým občanom mesta resp. dediny, pričom bol vnímaný ako človek, bez ktorého by les, voda, vzduch, drevo a ďalšie hodnoty neboli. Časy z nevery po slovensky sú preč a lesníctvo prestalo byť idylickým zamestnaním. Niekde sa stala chyba. Chyba, ktorá má veľmi široký rámec a mnohí sa bojíme pomenovať problémy hoci ich vieme presne definovať. Ak by problémy v lesníctve neboli, ani ortodoxný ochranári by nemali agendu, pretože každý priemerne inteligentný človek by svojím úsudkom pri vnímaní krajiny pochopil, že je všetko v poriadku. Preto nie je správne rozdeľovať skupiny na dobrých lesníkov, zlých ochranárov resp. naopak. Cesta je v spoločnom riešení konfliktov.

História lesníckej činnosti v NP Poloniny Táto kapitola neslúži na hanenie lesníctva v NP Poloniny. Naopak touto cestou by som chcel poďakovať všetkým lesníckym subjektom, ktoré hospodária v tomto území v tak náročných podmienkach. Svoju prácu robia podľa schválených programov starostlivosti o les a podľa toho ako ich to učili v školských laviciach a ako im to prikazuje zákon. Posúdime však, či nie je najvyšší čas zmeniť zákony a vyhlášky tak, aby nebola ohrozená zamestnanosť miestneho obyvateľstva, výdatnosť zdrojov vody, aby sa zmiernil dopad extrémov počasia a ich následkov (povodne) a zvýšila produkcia iných pozitívnych externalít, ktoré vznikajú v procese pestovania a rastu lesa. Okrem toho má štát v území NP Poloniny veľa medzinárodných záväzkov, ktoré je potrebné tak isto rešpektovať a prispôsobiť tomu hospodárenie.

Územie NP Poloniny je špecifické a odlišné oproti ostatným pohoriam na Slovensku. Kým v ostatných pohoriach už niekoľko generácií prebieha hospodárska činnosť, k čomu prispela valašská a banícka kolonizácia, územie národného parku Poloniny bolo len málo ovplyvnené ľudskou činnosťou. Ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia sa tu dorúbavali posledné pralesy v rámci obnovy prestarnutých bučín. To znamená, že väčšina tunajších lesov predstavuje prvú resp. druhú generáciu po pralesoch. Výrazný vplyv na dnešné lesníctvo malo obdobie medzi svetovými vojnami. V tom období toto územie pripadalo Maďarskému kráľovstvu. Systém hospodárenia, ktorý tu bol zavedený vyzeral nasledovne: Väčšina dolín bola sprístupnená úzkokoľajnými železničkami, ktoré slúžili na dopravu drevnej hmoty. V území sa zakladali rúbaniská o výmere 300 – 500 hektárov, ktoré sa následne naraz zalesnili. Tým vznikli rovnoveké plachty porastov na obrovských výmerách. Takáto činnosť spôsobila nerovnomerné rozdelenie vekových stupňov v území, čo nám spôsobuje problémy dodnes. Genéza vývoja štátom zriadených lesníckych organizačných útvarov v území NP Poloniny 1947 - Vznik Správy štátnych lesov v Uliči. 1952 - K 1.1.1952 bola v rámci reorganizácie zriadená Správa lesného hospodárstva v Uliči, ku ktorej bol pričlenený bývalý Lesný závod Dúbrava. 1956 - V dôsledku reorganizácie bol vytvorený Lesný závod Ulič so šiestimi polesiami a expedičným skladom. 1973 - Na základe medzirezortObr. 1: Historická snímka úzkokoľajnej nej dohody dvoch ministerstiev bol železničky v Stužici, hore. Zachovaná vytvorený Lesopoľnohospodársky koľajnička z úzkokoľajnej železničky s označením roku výroby dole závod Ulič s cieľom riešiť poľnohos-

podársku výrobu v podhorských oblastiach Východoslovenského kraja. 1981 - Došlo k rozdeleniu závodu na dva samostatné závody - Lesný závod Ulič a Poľnohospodársky závod Ulič. 1986 - Z týchto dvoch závodov bola vytvorená nová organizačná jednotka s novým názvom - Lesopoľnohospodársky majetok, národný podnik Ulič. 1988 - Na základe zákona o štátnom podniku vzniká terajší LPM Ulič, š.p.

Základné údaje o území Cieľom tejto kapitoly je priblížiť územie z jeho základnými charakteristikami hlavne vo vzťahu k lesníctvu. • Geografická poloha: Severovýchodné Slovensko • Geológia: Celé územie NP Poloniny tvoria málo únosné flyšové vrstvy • Klimatické faktory: Priemerné ročné teploty predstavujú 4 - 8°C a priemerné ročné zrážky od 800 do 1 000 mm.

HB JX CL PD

1020,83 ha 609,10 ha 1261,40 ha 1716,37 ha

BO JD SC

213,18 ha 556,11 ha 850,23 ha

1041,26 ha 27213,01 ha

24552,22 ha

Skratka Výmera BR 193,67 ha BK 19142,30 ha CS 5,22 ha DB 603,34 ha

2660,79 ha

Ihličnany

Listnáče

Drevina Breza previsnutá Buk lesný Čerešňa vtáčia Dub letný resp. dub zimný Hrab obyčajný Jelša sivá Cenné listnáče Pionierske dreviny Borovica lesná Jedľa biela Smrekovec opadavý Smrek obyčajný Spolu:

Tab. 1: Výmera zastúpenia drevín v lesoch NP Poloniny

Graf 1: Percentuálne zastúpenie drevín v lesoch NP Poloniny

• Vznik NP Poloniny: Nariadením vlády SR č. 258 zo dňa 23.9.1997 s účinnosťou od 1.10.1997 • Výmera: vlastné územie - 29 805 ha (3. stupeň ochrany), ochranné pásmo - 10 973 ha (2.stupeň ochrany) • Lesnatosť: 90 % + • Najväčší obhospodarovateľ lesov: LPM Ulič š.p. Výmera porastovej pôdy vo vlastnom území NP Poloniny v užívaní LPM Ulič: 16499,9241 ha. LPM Ulič š.p. spolu s Lesmi SR obhospodarujú 58 % lesov plus 8 % lesov neznámych vlastníkov. • Funkčné zameranie lesov: 64,6 % lesov zaberajú lesy hospodárske (H), 7,4 % lesy ochranné (O) a lesy osobitného určenia (U) zaberajú 28 % z výmery lesov NP. • Zastúpenie drevín

Ochrana prírody a medzinárodné záväzky územia Najhodnotnejšie časti NP Poloniny sú chránené v 7 národných prírodných rezerváciách (Stužica, Havešová, Jarabá skala, Rožok, Pľaša, Stinská, Pod Ruským), v 13 prírodných rezerváciách (Bahno, Borsučiny, Borsukov vrch, Bzaná, Gazdoráň, Hlboké, Grúnik, Ruské, Stinská slatina, Stružnická dolina, Šípková, Udava, Uličská Ostrá) a v 1 prírodnej pamiatke (Ulička). V roku 1992 bola časť vtedajšieho územia CHKO Východné Karpaty prakticky totožná s územím terajšieho NP Poloniny, zapísaná v rámci programu UNESCO Človek a biosféra do zoznamu medzinárodných biosférických rezervácií pod názvom Medzinárodná biosferická rezervácia Východné Karpaty spolu s priľahlým územím Poľska (Bieszczadský národný park, Cisniansko–Wetlinský park krajobrazovy a Park krajobrazovy Doliny Sanu). V roku 1998 boli k tejto medzinárodnej biosférickej rezervácii pričlenené chránené územia na Ukrajine (Užanský národný prírodný park a Nadsjanskyj regionálny krajinny park), čím vznikla 1. trilaterálna biosférická rezervácia na svete. V roku 1998 bol územiu NP Poloniny udelený Európsky diplom pre chránené územia, ktorý Rada Európy rezolúciami Výboru ministrov prepožičiava na obdobie 5 resp. 10 rokov. Dňa 28. júna 2007 v novozélandskom Christchurch na zasadnutí Výbo-

ru pre svetové dedičstvo boli slovensko–ukrajinské bukové pralesy zaradené medzi 166 lokalít Svetového prírodného dedičstva. Táto lokalita Svetového prírodného dedičstva UNESCO pozostáva z 10 samostatných sublokalít bukových pralesov, pričom 3 sublokality sa nachádzajú na území NP Poloniny (Havešová, Rožok, Stužica). V roku 2011 boli rozhodnutím Výboru pre svetové dedičstvo slovensko–ukrajinské bukové pralesy rozšírené o 5 ďalších sublokalít v Nemecku, čím vznikla trilaterálna lokalita Svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Sociálno - ekonomické pomery V území NP Poloniny žije národnostná menšina Rusínov, ktorí sú jedny z posledných, ktorí udržujú na Slovensku rusínsky jazyk, dodržiavajú zvyky a tradície otcov. To znamená, že nesmieme dopustiť, aby táto kultúra na Slovensku zanikla. Miestne obyvateľstvo bolo v minulosti ťažko skúšané. Až do 13. storočia bolo územie NP Poloniny málo zaľudnené a tvorilo vonkajšiu hranicu ranného uhorského štátu, ktorá bola k Uhorsku pričlenená až po odchode Tatárov v roku 1242. Až do konca 14. storočia pokrývali takmer celé územie pralesy. Trvalé osídlenie územia sa datuje ku koncu 14. a začiatku 15. storočia, keď pod vplyvom príchodu valachov vznikali nové sídla a rozmáhalo sa salašníctvo a pastierstvo. Obyvateľstvo, ktoré sa tu usadzovalo na valašskom práve sa venovalo roľníctvu a paseniu dobytka. Nedostatok ornej pôdy sa nahrádzal klčovaním lesnej pôdy na pestovanie poľnohospodárskych plodín (jačmeň, ovos, proso a mohár). Pre oblasť bol charakteristický dobytkársky spôsob súkromného hospodárenia. Po zániku feudalizmu a zrušení poddanstva prešla urbárska pôda do vlastníctva bývalých poddaných, časť panských pozemkov bola rozdelená medzi ľud, farské pozemky boli vlastníctvom farára. Oblasť bola silne postihnutá veľkou hospodárskou krízou a obidvoma svetovými vojnami. Sídelné útvary sa začali rozvíjať až v období socialistickej industrializácie východného Slovenska po roku 1950. Na území okresu Snina vznikli nové priemyselné centrá celoštátneho významu, ako aj priemyselné centrá regionálneho významu v Uliči a Ubli. Nové priemyselné centrá alokovali nové pracovné miesta, ktoré určujúcim spôsobom ovplyvnili sociálny a ekonomický rozvoj regiónu, a tým aj štruktúru osídlenia. Došlo k migrácii obyvateľstva za prácou do týchto priemyselných centier z iných regiónov, ale

aj z obcí okresu Snina. V tomto období sa kvalita života zvýšila najmä komplexnou vybavenosťou sídiel a úrovňou bývania. Migrácia obyvateľov z vidieka do centier spôsobila zachovanie podhorských sídiel v ich originálnej štruktúre a zachovanie nenarušeného krajinného obrazu, ktorý nebol znehodnotený novou architektúrou. Podstatný zásah do krajiny znamenala kolektivizácia poľnohospodárskej výroby a prechod na priemyselnú formu poľnohospodárskej výroby. Priemyselná forma poľnohospodárskej výroby sa prejavila v budovaní hospodárObec/rok

1921

1930

1950

1961

1970

1980

1991

2001

2011

Jalová

122

172

196

185

183

158

106

Kolbasov

377

398

408

424

390

299

195

130

Nová Sedlica

640

772

679

795

793

686

448

337

287

Príslop

167

203

230

227

231

174

110

Runina

564

376

291

306

275

205

141

Ruský Potok

519

504

419

445

407

324

219

161

134

Topoľa

500

566

562

687

640

504

292

226

161

Ulič

903

1141

960

1289

1409

1379

1180

1078

932

Uličské Krivé

108

555

511

558

608

515

373

288

268

Zboj

926

1108

968

1141

1128

950

657

488

387

Dara

160

210

185

194

185

131

Ostrožnica

199

218

183

188

168

Ruské

751

869

679

832

781

552

Smolník

379

397

320

381

353

199

Starina

783

911

804

973

904

681

Veľká Poľana

664

791

612

680

667

322

Zvala

417

567

386

444

411

277

Celkom

8179

9758

8393

9749

9533

7426

3721

2957

2483

Tab. 1: Demograﬁcký vývoj počtu obyvateľov v NP Poloniny

skych dvorov, ktoré boli necitlivo umiestňované do krajiny, ale aj nevhodným spôsobom obrábania pôdy (rekultivácie), čo malo za následok znehodnotenie estetických hodnôt krajiny. Riedka sieť osídlenia v štruktúre malých sídelných útvarov a minimálne využívanie územia na rozvoj priemyslu, cestovného ruchu a výdatnosť prameňa rieky Cirochy a jej prítokov po profil Starina viedla k vybudovaniu rezervoáru pitnej vody. Vybudovanie VN Starina (1981–1987) spôsobilo ďalšiu významnú zmenu v štruktúre osídlenia územia okresu Snina. V dôsledku umiestnenia tejto nádrže v profile obce Starina došlo k asanácii (vysťahovaniu) všetkých 7 obcí v povodí rieky Cirochy nad priehradným profilom. Po výstavbe tohto diela bola orná pôda zmenená na trvalé trávne porasty. V 90–tych rokoch v území poklesla intenzita poľnohospodárstva (redukcia hnojenia a aplikácie chemických prípravkov, zníženie počtu hospodárskych zvierat), značná časť poľnohospodárskej pôdy zostala nevyužitá, odľahlejšie oblasti začali sukcesne zarastať, strácal sa charakter typického krajinného rázu. V súčasnosti je najväčším zamestnávateľom v regióne LPM Ulič š.p., ktorý zamestnáva zhruba 178 vlastných zamestnancov a cca 80 živnostníkov.

Lesníctvo v NP Poloniny v súčasnosti Lesníctvo v NP Poloniny sa realizuje podľa schválených programov starostlivosti o lesy, rešpektujúc všetky zákony a vyhlášky súvisiace s lesných hospodárstvom. Zo strany LPM Ulič š.p. dlhodobo pretrváva nedôvera voči ochrane prírody. Je to spôsobené tým, že majú obavu z vyhlasovania piateho stupňa ochrany v porastoch, ktoré spravujú, čím by priamo prichádzali o územie, na ktorom hospodária. Okrem toho majú obavu z prechodu na jemnejšie formy hospodárenia z viacerých dôvodov ako napr. zníženie výšky ťažby, zníženie zamestnanosti, existenčné ohrozenie podniku a pod. Je logické, že LPM Ulič š.p. sa pozerá na les, cez prizmu ekonomiky a produkcie lesa. Zabezpečiť fungovanie podniku a plat pre 300 ľudí nie je jednoduché. Možno sa na to vieme pozrieť aj z iného uhla, pričom si to demonštrujeme na konkrétnom príklade. Už som spomenul, že územie NP Poloniny trpí na spôsob hospodárenia z minulosti, ktorý nám spôsobil nerovnomerné rozdelenie vekových stupňov. V medzivojnovom období bola prakticky celá do-

Obr. 2: Rozpracované porasty na doline Zbojského potoka

lina Zbojského potoka vyťažená, viď obrázok 4. Na obrázku 3 môžeme vidieť rovnoveké plachty porastov o výmere 300 - 500 ha. Do budúcna je tento stav najhorším existenčným ohrozením pre podnik LPM Ulič š.p., pretože nevyrovnanosť produkcie má priame dopady na zisk a tým aj na zamestnanosť. Úlohou NP Poloniny nie je násilne vyhlasovať 5. stupeň ochrany, ale presadzovať prírode blízke hospodárenie na to, aby boli splnené podmienky pre zachovanie medzinárodných záväzkov v NP Poloniny so všetkými atribútmi. Demonštračné územie predstavuje komplex hnedých porastov na obrázku 3. Táto porastová mapa je z obdobia platnosti PSoL 2004 – 2013. Ide o 45 dielcov na celkovej výmere 501,52 ha. Na začiatku platnosti PSoL v roku 2014 predstavovala zásoba 178 326 m³. Plán ťažby na decénium predstavuje 82 659 m³. Na obrázku 5 vpravo môžeme vidieť ťažbovú mapu na obdobie

Obr. 3: Porastová mapa, dolina Zbojského potoka z obdobia platnosti PSoL 2004 - 2013

100

Obr. 4: Letecká snímka z medzivojnového obdobia, dolina Zbojského potoka, vľavo. Výhľad z Riabej skaly na Dolinu Zbojského potoka pred obnovou PSoL 2013, vpravo.

2014 – 2023. Na obrázku 5 vľavo môžeme vidieť súčasný stav rozpracovanosti porastov. Prakticky za 20 rokov sa vyťaží všetka zásoba z výmery 501,52 ha. Následná starostlivosť o mladé lesné porasty bude predstavovať extrémne vysoké náklady a prácnosť. Ďalšou nepríjemnou témou je lesná dopravná sieť. V minulosti prieskum lesnej dopravnej siete predstavoval jednu z náležitostí LHP. V súčasnosti sa vykonáva len za doplatok, čiže skoro žiadny subjekt si tento prieskum nenecháva vypracovať. To znamená, že LDS je oveľa hustejšia ako je tomu v porastových mapách. Tým, že výstavba zvážnice a lesnej cesty v NP podlieha súhlasu orgánu ochrany prírody, našiel sa spôsob ako to obísť cez tzv. dočasnú približovaciu linku. Výsledkom je živelné vytváranie ciest nech ich nazveme akokoľvek. Tieto zvážnice sú mnohokrát vedené po spádnici nerešpektujúc Obr. 5: Letecká snímka, súčasný stav rozpracovanosti porastov, vľavo. Ťažbová mapa, plán na obdobie rokov 2014 – 2023, vpravo

101

Obr. 6: Lesná dopravná sieť v porastoch Zbojského potoka, vľavo, turistický chodník do NPR Stužica, sublokality svetového prírodného dedičstva zapísanej na zozname UNESCO, vpravo

vodné toky a sklonové pomery. Navyše územie je tvorené málo únosným flyšom. Tu je však otázka aj na orgány ochrany prírody, aby pri povoľovacích konaniach nespôsobovali zbytočné problémy, pretože dobre vybudovaná lesná cesta s pozdĺžnymi a priečnymi odvodňovacími prvkami nemôže spôsobovať výrazné problémy vo vzťahu k erózii a povodniam.

Lesníctvo a ochrana prírody v NP Poloniny Je veľmi ťažké v hutnej forme zhrnúť vzťah lesníctva a medzinárodných záväzkov, ktoré má štát v NP Poloniny. Jedno je však isté. Tretí stupeň ochrany nevyhovuje svojim legislatívnym rámcom lesníkom, ochranárom a ani samotnej verejnosti. Bežný návštevník nevidí rozdiel pri návšteve územia v hospodárení v národnom parku a vo voľnej krajine. Lesník zase nechápe prečo ho stále niekto poučuje a kladie naňho rôzne nároky, keď on hospodári v hospodárskych lesoch, kde primárnym cieľom je produkcia drevnej hmoty. • Medzinárodná biosférická rezervácia Východné Karpaty: základná požiadavka vo vzťahu k celému územiu NP Poloniny - Využívanie miestnych zdrojov extenzívnym spôsobom tak, aby bolo zabezpečené trvalo udržateľné hospodárenie s nimi, pričom hlavný osoh z tejto činnosti má mať miestne obyvateľstvo.

102

• Diplom rady Európy: základná požiadavka vo vzťahu k celému územiu Návštevník územia musí evidentne spoznať, že sa nachádza v území ocenenom Diplomom rady Európy. To znamená, že hospodárska činnosť by mala byť vykonávaná citlivejšie a príkladnejšie ako je tomu vo voľnej krajine. • UNESCO, Karpatské bukové pralesy: základná požiadavka vo vzťahu k 3 sublokalitám (Stužica, Havešová, Rožok) – jadrová zóna (bezzásahový režim), nárazníková zóna (ochrana jadrovej zóny pred negatívnymi vplyvmi z vonku (biotické, abiotické, antropogénne – prírode blízke hospodárenie). • Natura 2000: základná požiadavka vo vzťahu k celému územiu – zabezpečenie priaznivého stavu druhov a biotopov európskeho významu, ktoré sú v predmete ochrany vyhláseného územia európskeho významu alebo chráneného vtáčieho územia.

Riešenie Všetky lesnícko - ochranárske konflikty sa dajú elegantne riešiť pri vzájomnom rešpektovaní. Cestou je prírode blízke hospodárenie, ktoré zabezpečí vyrovnanosť produkcie drevnej hmoty, zamestnanosť v regióne, estetickú funkciu lesa vo vzťahu k návštevníkom územia, verejnoprospešné funkcie atď. Zároveň sa dajú dlhodobo riešiť medzinárodné záväzky v území, ktoré tu štát má. Je nemysliteľné, aby jednotlivé rezorty vnímali svoju agendu ako cestu k mocenským vplyvom a presadzovaniu svojich súkromných záujmov. Záväzok štátu zaväzuje všetky dotknuté rezorty, aby rešpektovali podmienky, ktoré z nich vyplývajú. Na druhej strane, ak prírode blízke hospodárenie vyžaduje v prvých rokoch väčšie vstupy na jeho realizáciu (sprístupnenie porastov, zmena technologického postupu, zakúpenie novej modernej techniky), mal by mať daný subjekt nárok na finančné prostriedky za nadštandart, ktorý sa od neho požaduje a tieto prostriedky aj reálne dostať. Je teda na čase, aby si ochranári a aj lesníci vstúpili do svedomia. Ochranári si často mylne myslia, že prírode blízke hospodárenie je o obmedzení výšky ťažby, nesprístupňovaní porastov a ťažbe dreva koňmi resp. snaha o vypestovanie pralesov. To sú bežné demagógie, ktoré si nahovárajú ľudia, ktorí nikdy nepracovali v praxi. Lesníci zase tvrdia, že prírode blízke hospodárenie sa dá realizovať len na malej výmere lesov Slovenska, pretože to raz niekto takto nadefinoval. Najčastejší argument na neprijatie tohto spôsobu je práve limitujúca výmera, kde sa to robiť dá. Myslím si, že táto myšlienka je prekonaná, pretože vychádzam

103

104

z jednej veci. Grécky historik Herodot nazval územie Slovenska Hercínskym pralesom, pričom ho opísal ako kraj na sever od Dunaja pustý a plný divých včiel. To znamená, že Slovensko bolo v podstate tvorené pralesmi, pričom sa odhaduje, že lesnatosť Slovenska bola 96 %. Pralesy teda fungovali na prírodných princípoch, z ktorých vychádza prírode blízke pestovanie lesa a dlhodobo smerovali ku klimaxu a nie opačne k sukcesným štádiám resp. lúkam. Teda aj dnes, ak máme prirodzené drevinové zloženie, máme prvý úspešný predpoklad na to, aby sme uplatnili prírode blízke hospodárenie. Na to, ako a kde robiť prírode blízke hospodárenie by nám mali najskôr odpovedať lesníci z praxe, ktorí na svojich úsekoch takýto režim uplatňujú.

Záver Spoločnosť a spoločenská situácia sa neustále mení. Nezabúdajme, my občania Slovenskej republiky, že každý z nás je jeden z 5 443 000 podielnikov pozemkov, ktoré spravuje štát. To znamená, že každý z nás teoreticky vlastní 0,2 ha lesa. Teda štát má lesy spravovať v prvom rade tak, aby osoh a úžitok z nich mali obyvatelia tejto krajiny.

Ing. Mário Perinaj Správa NP Poloniny, ul. Mieru 193, 06761 Stakčín, mario.perinaj@sopsr.sk

105

Prírode blízke hospodárenie v lesoch z pohľadu dodávateľov ťažbových prác JÁN SCHÜRGER

Referát sa zaoberá problematikou prírode blízkeho obhospodarovania (PBO) lesov z pohľadu dodávateľov prác, ale najmä vykonávateľov odborných prác v lesnom hospodárstve. Prezentuje komplexný momentálny stav živnostníkov a podnikateľov pracujúcich v podmienkach lesného hospodárstva (LH) Slovenska zahrňujúc technickú vybavenosť prevádzkovateľov ťažieb až po teoretické vedomosti a skúsenosti s prácami a postupmi požadovanými pri PBO alebo výberkovom hospodárskom spôsobe. Analyzuje stav výučby a pripravenosť na PBH žiakov odborných učilíšť, ale aj samotných ťažbárov, zhodnocuje finančný stav ťažbových prác v štátnom a neštátnom sektore, ako aj uchádzanie sa o zákazky vo vzťahu k verejnému obstarávaniu. Zároveň, však navrhuje postupy a koncepčné riešenia, ktoré majú viezť k zlepšeniu kvality prác v LH, ako aj k presadzovaniu PBO a odbornej pripravenosti personálu.

106

ABSTRAKT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ Prírode blízke hospodárenie, dodávatelia ťažbových prác, združenie podnikateľov a živnostníkov pracujúcich v lesnom hospodárstve, lesné hospodárstvo

Úvod Základy lesného hospodárstva boli položené začiatkom 16. storočia, keď si v dôsledku priemyselného rozmachu krajiny majitelia lesov začali po prvýkrát uvedomovať dôležitosť lesov ako producenta dreva. Vývoj dospel k tomu, že potrebu dreva pre banské podniky možno zabezpečiť, len ak sa správa nad lesmi sústredí do rúk banských komôr. Išlo o obdobie, kedy panovníci začali vydávať nariadenia na reguláciu ťažby dreva a na zabezpečenie ochrany lesov (KONÔPKA, 2013). Spúšťačom lesného manažmentu obhospodarovania boli rôzne kalamity, povodne, lavíny, erózie, čo bolo dôsledkom negatívnej činnosti človeka na krajinu a les. Čiernou kapitolou ľudskej činnosti môžeme označiť vplyv baníctva a potreba banského dreva, priemyselnú revolúciu a potrebu dreveného uhlia, ako aj samotnú valašskú kolonizáciu. Každý jeden negatívny vplyv vryl hlbokú ranu do výzoru krajiny a lesa. Odpoveďou bola potreba vytvoriť lesné hospodárstvo a dopyt po dreve korigovať. Na základe toho vznikali rôzne lesné poriadky a nariadenia až po dnešnú podobu lesných zákonov alebo zákonov týkajúcich sa lesa, ako Zákon o ochrane prírody a krajiny, o vodách a podobne. Rovnakým spôsobom sa vyvíjali aj ťažbárske pomôcky a náradia od jednoduchej sekery, bruchatkovej píly cez jednomužnú reťazovú pílu až k integrovaným technológiám. Každý dopyt ľudstva mal istý dopad na vývoj HS na techniku a aj postupy. Súbežným vývojom prebiehali aj metódy HÚL aj hospodárske spôsoby. Vývoj prebiehal aj v samotnom približovaní dreva od konských záprahov a záprahov volmi cez traktorovú technológiu, lanovkovú až k integrovaným technológiám.

Problematika Nachádzame na rozhraní ďalšej lesníckej etapy respektíve vývojovej etapy. Aj dnes je dopytom drevná surovina v podobe stavebného dreva nábytkárskych účelov, výroba papiera, celulózy, ako v minulosti, avšak s potrebou trvalo udržateľným hospodárením. Zo zdravotného stavu slovenských lesov vyplýva, že niečo nie je v poriadku. Kritika môže byť pripisovaná emisiám, nelogickej ochrane životného prostredia, ale aj zlému hospodáreniu v lese, počnúc od nelogickej schématickosti podrastového hospodárskeho spôsobu,

107

ktorý absolútne neprihliada na stanovištné podmienky lesa a charakter lesa. Vytvára porastové steny, pri ktorých nárazový vietor nedokáže plynulo vniknúť do porastov a spomaliť svoju rýchlosť, čím sa vytvárajú ideálne podmienky pre vznik veterných kalamít.

Obr. 1: Prehľad celkovej ťažby a podiel náhodnej ťažby v rokoch 1990 až 2015 (Ferenčík)

Ako uvádza Ferenčík (Obr. 1), výskyt náhodnej ťažby má stúpajúci charakter a nie obdobie, aby k veternej kalamite nedošlo. Následne nastupuje podkôrniková kalamita, ktorá dosahuje vrchol 2 - 3 rok po veternej. Dodnes problém podkôrnikovej kalamity nie je podchytený aj vďaka rozhodnutiam kompetentných vo vedení podniku Lesov SR a nečinných úradníkov vo vedení Úradu pre verejné obstarávanie. Nezmysleným výberovým konaním a dlhotrvajúcim prieťahom verejnej súťaže majú za vplyv rozširovania sa podkôrnika (Ips thypografus) a neriešenie podstaty vzniknutého problému. Pokiaľ prebehnú náležitosti verejného obstarávania (VO) na kalamitný úsek a dôjde k realizácií náhodnej ťažby, tak podkôrny hmyz napadne ďalšie susedné porasty, v ktorých sa potom opätovne rieši VO ťažieb. Takýmto spôsobom sa podporuje vznik dočasne odlesnených plôch tak kriticky vnímaných laickou verejnosťou a ekologickou obcou. Nechcem tvrdiť, že prírode blízke hospodárenie a výberkový hospodársky spôsob je všeliekom na problémy lesníctva na SR v 21. storočí, ale cestou k zlepšeniu situácie.

108

Vývoj a stav odborného personálu od roku 1989 Stav odborných pracovníkov do roku 1989 bol viac-menej plánovaný a príprava personálu viedla cez odborné školy. V danom prípade bol trh personálne a taktiež aj odborne výborne pokrytý. Prvý závažný zásah do stavu ťažbárov nastal pri reštitúciách. Druhým míľnikom bolo prepúšťanie vlastných zamestnancov z podniku Lesov SR a prechod na živnostenské oprávnenie. Aj vplyvom hospodárskych zmien sa veľká časť týchto zamestnancov presunula do pozícii živnostníkov a súkromných firiem. V roku 1990 pracovalo v sektore LH viac ako 35 tis. zamestnancov. V roku 2010 bolo v lesnom hospodárstve zamestnaných len 9 000 zamestnancov. Počet zamestnancov zamestnaných v lesníckych subjektoch neustále klesá (SUCHOMEL, 2013). Tretím míľnikom, ktorý zasiahol do radov živnostenskej obce bolo prijatie zákona o Verejnom obstarávaní 343/2015 Z. z. Otvorený hospodársky a podnikateľský trh spôsobil to, že mnoho šikovných strojníkov a vyučených opravárov poľnohospodárskych a lesných strojov odišlo za výrazne lepšími platobnými a pracovnými podmienkami ponúkanými automobilovými závodmi alebo v LH v zahraničí. Hoc tento zákon bol upravený o klauzulu podlimitných zákazkách v lesnom hospodárstve, viac-menej viedol k zlepšeniu situácie v neštátnom sektore, napriek tomu spôsobil obrovský deštrukčný efekt v radoch dodávateľov prác ťažbárov. Nejednotný a neucelený výklad zákona o VO (dva protikladné stanoviská Úradu pre Verejné Obstarávanie v rámci potreby VO pre Lesy SR š.p.) vytvoril podmienky pre maximálnu degradáciu kvality prevedených prác, kde víťaznou ponukou sa stáva najnižšia cena obstarávania. Následkom takého to procesu je neprihliadanie na kvalitu prác ako je záchrana prirodzeného zmladenia, poškodenie zostávajúceho porastu, stav lesných ciest a zvážnic, dodržiavanie pracovných postupov a BOZP, dodržiavanie a používanie ochranných pracovných pomôcok a doplnkov. Všetko pod zámienkou zvýšenia výkonu a kvality práce ako kompenzácia k cene práce. S istotou vieme predpokladať zvýšený nárast druhotných nákladov, ako napríklad : zníženie hodnoty porastov, opravy a údržby ciest, umelá obnova lesa, ochrana mladých lesných kultúr a nárastov proti burine a zveri a podobne. Druhým nie menej zanedbateľným znakom je zvýšená úrazovosť pracovníkov vykonávajúcich ťažbové práce a často krát s väčším počtom s následkom smrti.

109

Obr. 2: Počet smrteľných úrazov na území Lesov SR počas obdobia 1991-2011 (Suchomel,2013)

V ťažbovo výrobnom procese bolo za obdobie rokov 2000 -2007 v subjekte Lesy SR registrovaných celkom 1 256 pracovných úrazov. Analýzou frekvencie úrazov v rámci fáz a pracovných činnosti bola ako najrizikovejšia vyhodnotená fáza ťažby dreva. Oproti minulosti je nárast, čo môže mať za následok zvýšený výkon na výrobu 1 m3 a nízkej ceny a dopad pôsobnosti zákona o VO. Práca odborného ťažbára – pilčíka sa stala medzičasom veľmi neatraktívna vplyvom vysokých fyzických nárokov (min. dvojnásobok výkonu oproti éry pred 89). Slabo finančne ohodnotenej práce s vysokými výdavkami na odvody späté so živnostenským oprávnením a režijných nákladov na JMPR. Z dostupných údajov členskej základne ZPŽLH je možné konštatovať, že: • priemerný vek ťažbárov sa pohybuje medzi 40 – 50 rokom života • je obrovský nedostatok pracovnej sily v maximálnom produktívnom veku 20 - 30 rokov • nie sú vytvorené podmienky ani systém komplexného riešenia, ktorý by pozastavil klesajúcu tendenciu úbytku kvalifikovanej pracovnej sily. Žiaľ po zmene politicko-hospodárskych pomerov vplyvom viacerých faktorov táto úroveň čoraz viac klesá, starostlivosť o lesné porasty sa hlavne v dôsledku nedostatku finančných zdrojov zanedbáva a málo sa investuje aj do obnovy technologického parku a jeho vývoja a rovnako aj do rozvoja a údržby lesných ciest. (SUCHOMEL, 2013)

110

Podiel na negatívnom vývoji živnostenského stavu a stavu lesnej techniky pracujúcej v lesnom hospodárstve nesú aj samotní uchádzači o zákazky pri VO, ktorí nezmyselnou a neuváženou cenovou kalkuláciou ponúkali ceny na hrane ekonomického efektu s maximálnou snahou zisku zákazky. Pri predkladaní daných cenových ponúk nezahŕňali náklady späté s ochrannými pomôckami a nekalkulovali s obnovou strojového parku, čím automaticky znevýhodnili podnikateľov, ktorí si zaobstarali novú techniku a mali vyššie náklady na odpisy strojov. Spočiatku tento stav bol krátkodobo udržateľný z hľadiska vlastných opráv a údržby strojov s relatívne ľahko a lacno dostupnými náhradnými dielmi. Stúpajúcim vekom techniky, zvýšením intenzity intervalov opráv strojov a klesajúcimi zásobami náhradných dielov na voľnom trhu došlo k pretrhnutiu kontinuity obnovy strojového parku až nastala momentálna nežiaduca situácia. Kritéria krátkodobých súťaží spravidla na jeden rok a VO v rámci Lesov SR a neistota budúcej práce taktiež nevytvárali vhodné prostredie na dlhodobú investičnú stratégiu živnostníkov a maloobchodníkov.

Vývoj a stav lesnej techniky Dodnes však najväčší podiel na približovaní tvoria traktorové technológie (až do 76 %). V zastúpení špeciálnych lesných traktorov a univerzálnych kolesových traktorov s lesnou nadstavbou. Obdobný vývoj po roku 1989 ako samotnej spoločnosti zastihol aj negatívny vývoj v obnove strojov používaných v približovaní dreva. Po reštitúciách nastali zmeny aj v podnikateľskom sektore, kde jednotliví živnostníci a podnikatelia si mohli prenajímať tieto stroje na ťažbovú činnosť. V prípade nájmu strojov nie sú vytvorené optimálne podmienky na vytváranie rezervného fondu na obnovu. Zároveň po dlhodobých nájmoch bolo živnostníkom umožnené zo strany Štátneho podniku tieto stroje odkúpiť. V období r. 1996 - 1999 už tieto stroje mali odpísanú hodnotu, napriek tomu boli predávané za veľmi vysokú zostatkovú hodnotu. To spôsobilo dlhodobé zadlženie živnostníkov, ktorí na tento účel investície uzavreli dlhodobé úverové splátky. Celá genéza vývoja situácie dlhodobo spôsobila výpadok obnovy strojov v období od roku 1991 až do obdobia medzi rokmi 2004 – 2005 z hľadiska slabej kúpnej sily podnikateľov. Je potrebné uviesť, že najčastejšie zastúpeným typom traktora v LH bol LKT 81 a 81T, ktorý sa vyrábal v rokoch 1981 až 1991. V danom období tieto stroje mali

111

fyzický vek 10 až 20 rokov. Z hľadiska strojov a zariadení bolo v roku 2000 až 80% všetkých strojom a zariadení v lesnom hospodárstve starších ako 10 rokov (Suchomel, 2013). Na danej štatistike sa dnes veľa nezmenilo, ibaže fyzický vek vzrástol na 35 – 40 rokov. Stúpajúca tendencia v obnove strojov začala naberať v období od roku 2005, ale často krát to bolo zapríčinené dovozom strojov zo zahraničia, ale odkúpených za zostatkovú cenu už odpísaného stroja v západných krajinách s priemernou vekom 10 až 15 tisíc motohodín. V sektore zahŕňajúcom harvesterovú technológiu k obnove resp. k nákupu nových strojov došlo vplyvom výskytu veľkoplošných kalamít a potreby urýchleného spracovania dreva. Zároveň pre plné využitie techniky a rentabilnosti strojov nastalo „pendlovanie“ – sťahovanie tejto techniky za kalamitami po celej Európe. Nastala plynulá obnova strojového parku, ale aj ustálenie počtu harvesterových uzlov a podiel spracovania dreva harvesterovou technológiou. Na základe rovnakých podmienok v oblasti výchovných ťažieb nastal podobne klesajúci trend podielu približovania dreva koňmi. Nízka cena na výrobu 1 m3 dreva, ako aj neatraktivita náročnej práce a dlhodobá starostlivosť o kone doviedlo živnostníkov k úbytku pohoničov a kočišov. Dlhodobý nezáujem o lesné maštale tzv. koniarne, ale aj ich odpredajom skomplikovalo taktiež operatívu a zvýšilo náklady na prevoz koní na pracovisko a späť. Pokles zastúpenia koní v LH týmito krokmi malo predvídateľný charakter.

Prírode blízke hospodárenie, nároky na techniku, pracovné pomôcky „Ako to už charakterizuje jeho samotný názov, je pestovateľský prístup, ktorý využíva prirodzenú dynamiku lesných ekosystémov

Obr. 3: Šírka pracovného poľa a uhol stínky, vyťahovania v 40% sklone

112

s cieľom vytvárať prirodzené lesné spoločenstvá.“ (BRUCHÁNIK, 2013) Prevádzkovanie PBH a jemnejších foriem hospodárenia si vyžadujú zhustenie lesnej cestnej siete, skvalitnenie technologickej prípravy pracovísk a vytvorenie trvalých približovacích liniek a rozčlenenie šírky pracovných polí, ktoré závisia od sklonu svahu (Obr. 3, KOVÁČIK, 2010). Koncepcia daného hospodárenia pozostáva z pohybu techniky a približovania dreva výhradne po vyznačených približovacích linkách. Absolútne dôležitou je precízna smerová stínka za pomoci špeciálnych ťažbových pomôcok. To znamená, že do výbavy ťažbára potrebujeme zahrnúť okrem bežne používaných plastových klinov a sekier, pretláčacie lopatky tak aj hydraulické kliny alebo zdvižné kliny so šnekovým zdvihom alebo samot-

Obr. 4: Použitie hydraulického zdviháku pri PBH

ným hydraulickým pumpovacím zdvihákom, ktorý má nízky zdvih, veľkú prítlačnú plochu a samotnú silu zdvihu od 6 – 14 ton (Obr. 4). Obstarávacia cena neprofesionálnych zdvihákov začína pri 550 eur s potrebou ich úpravy. V prípade profesionálnej výbavy je potrebné rátať s nákladmi od 2000 eur. Či už sa porasty nachádzajú v prebudove alebo sú v štádiu výberkového lesa je známe, že výberkovým rubom zasahujeme do všetkých hrúbkových stupňov, čo pre pohodlie, ergonómiu a efektivitu práce znamená potrebu JMP dvoch výkonnostných a najmä váhových radov. V prípade rubnej zrelosti a dosiahnutej cieľovej hrúbke stromov si na spiľovanie vyžadujú vodiace lišty s dlhším dosahom. To znamená zvýšené náklady na zaobstaranie druhej JMP oproti bežnému hospodáreniu predstavuje zvýšený náklad o 800 až 1000 eur.

113

Obr. 5: Zastúpenie výmery lesov podľa sklonu svahov

Keďže pri PBH a výberkovom rube je potrebné pre zachovanie prirodzeného zmladenia a čo najmenšie poškodenie materského porastu vykonávať aj skracovanie surových kmeňov (SKM) priamo v poraste už na odvozné dĺžky (812 m) alebo skrátené SKM a pilčíci musia byť vybavení aj meracím pásmom dlhého dreva. Z uvedených pomôcok potrebných na prevádzkovanie výberkového rubu vyplýva aj enormná časová náročnosť. Na základe údajov ALLMAN(2015) (Obr. 5) o sklonových pomeroch je možné predpokladať, že najjednoduchšie prevádzkovanie PBH je možné v sklonoch do 40% na únosných alebo čiastočne únosných pôdach s použitím traktorovej technológie. Z výskumu o poškodení porastov podrastu a pôd v lanovkových terénoch poObr. 6: Smerová stínka rubne zrelého stromu o cieľovej hrúbke

114

užitím traktorovej technológie vyplýva, že za určitých klimatických a technologických podmienok je možné traktorovú technológiu použiť do sklonu 50 %, čo predstavuje až 78,5 % plochy lesov Slovenska (SCHÜRGER, 2012). Vo všeobecnosti je prírode blízke pestovanie možné realizovať v traktorových terénoch so sklonom do 40% (50)% a za určitých okolností aj v lanovkových terénoch, tu je však rozhodovanie o jeho použití spojené s kalkuláciou zvýšených nákladov (BRUCHÁNIK, 2013). Existuje možnosť prevádzkovania PBH aj na danej ploche, ale len za predpokladu použitia najnovšej traktorovej technológie, ktorá musí byť vybavená hydromanipulátorom koncipovaným na bezúväzkové približovanie dreva s minimálnym dosahom 6,8 m, čo však záleží od šírky pracovných polí. V prípade prevádzkovanie výberkového rubu s s výskytom rubne zrelých stromov s dosiahnutou cieľovou hrúbkou

Obr. 7: PBH s použitím traktora s hydraulickou rukou

115

d1,3 (55-75 cm) (Obr. 6), veľkou priemernou objemovosťou kmeňov sa vyžaduje traktorová technológia strednej hmotnostnej a výkonnostnej triedy (od 7,5 ton – až 10 ton) alebo kategória ťažkých strojov s vlastnou váhou 10,5 až 16 ton (Obr. 5). Obstarávacia cena týchto strojov sa začína pohybovať od 180 tis. Eur bez DPH až do 320tis.eur b. DPH. V prípade prebudovy na PBH v mladších lesných porastoch, či už do 50 r. sa predpokladá použitie kombinovanej technológie kôň+traktor alebo nad 50r sa predpokladá použitie traktorovej technológie výkonovej a váhovej kategórie do 7,5 ton s dosahom hydraulickej ruky do 6 m. Aj tento druh techniky sa pohybuje v cenovej relácii od 140 tis. Eur bez DPH. Náročnosť na kvalifikovanú obsluhu týchto strojov je oproti úväzkovej metóde vyššia. Vyžaduje si množstvo skúseností s prácou hydraulickej ruky (HR) aj počas pojazdu stroja, pretože hydraulickou rukou dokáže operátor korigovať vlečený pohyb bremena, dbať na prirodzené zmladenie a zostávajúci materský porast, a tým šetrne prevádzkovať vyťahovanie a približovanie dreva. V porastoch s vyšším sklonom dokáže operátor využiť zdanlivo pôsobiaci hendikep vo svoj prospech tým, že váhou hydraulickej ruky a vlečeného bremena vyvažuje stroj počas približovania. Aj to je spôsob, ako dokáže daná technika byť použitá vo vyšších sklonových pomeroch, ako je mylne prezentované, či už v lesníckych kruhoch alebo samotnými menej skúsenými operátrormi strojov. Pri prebudovách mladších lesných porastov sa táto technológia prezentuje výraznou časovou úsporou pri zostavovaní nákladu mnohopočetných kmeňov nahŕbkovaných k približovacím linkám konskou silou. Druhou silnou stránkou samotná manipulácia dreva, pri ktorej nedochádza k znečisteniu drevnej hmoty pri manipulácii na vlhkých úzkych dolinových lesných skladoch. Odporúča sa skladovanie (gelbovanie) rakúskym horským spôsobom, často využívaným pri harvesterovej technológii, kde dochádza k priestorovej úspore plochy odvozných miest a zvyšuje sa kapacita skladov.

PBH ekonomika, efektivita výroby Produktivita výroby je pri PBH respektíve prebudovách výrazne nižšia, ako pri koncentrovaných ťažbách podrastového hospodárskeho spôsobu. Objemovosť značne kolíše, kým v lese už výberkovej štruktúry táto hodnota je vyššia. Komplikovanou sa stáva prebudova, pri ktorej sú ťažené jedince nekvalitné a nestabilné, ktoré nedosiahli rubné cieľové dimenzie. Už spomí-

116

nané negatívne dopady na cenotvorbu lesnej výroby na území Lesov SR š.p. sa priemerná cena pri OÚ ťažbe s približovaním a manipuláciou pohybuje v rozmedzí od 7 do 9 €/m3. Situácia v neštátnom sektore je vplyvom aplikovania klauzuly o podlimitných zákazkách na úrovni 10-13 €/m3 bez DPH. V prípade výchovných ťažieb je to v rozmedzí 11-14 €/m3 bez DPH u Lesov SR a 13-16 €/m3 bez DPH u neštátneho sektoru. Z uvedených údajov vyplýva, prečo z logického hľadiska k obnove s trojového parku nedochádza. Pri prevádzkovaní PBH a prebudovy je priemerný mesačný výkon z hľadiska časovej náročnosti za použitia traktora s hydraulickou rukou a posádkou 1+2 je 500 až 600 m3 dreva! Na základe potreby novej technológie s hydraulickou rukou s vysokou zaobstarávacou cenou je možné predpokladať potrebnú cenu na výrobu 1 m3 dreva na úrovni 15-16€ bez DPH. Vysokú nákladovú položku tvoria mesačné odpisy strojov (2000 – 3000 eur). Cena stroja premietnutá na cenu za výrobu 1 m3 dreva môže mnohých obhospodarovateľov odrádzať, avšak podniky nekalkulujú z lepším speňažením hmoty v podobe kvalitnejšieho dreva v budúcich zásahoch a uvádzanie na trh cez aukcie dreva. Predstavuje to menší vznik oderov na ostávajúcom poraste, výskyt drevokazných húb, podkôrnikových kalamít a zároveň zvýšenie kvality a stability porastov, zvýšenie podielu ihličnatých (SM) a tiennych drevín (JD). Za opomenutie stojí aj zníženie nákladov na zakladanie porastov na ich výchovu a ochranu najmä proti zveri. Dôležitú, ak nie rozhodujúcu úlohu pre uplatnenie nového pestovateľského prístupu má vlastník a správca lesa, pokiaľ má o ňom relevantné informácie. Záujem môže vzbudiť objektívne porovnanie výnosovosti lesa pri jeho pestovaní zaužívaným a inovatívnym prístupom. (BRUCHÁNIK, 2013)

Prognózy vývoja ťažbárskej obce a odbornosť personálu Systém obstarávania ťažieb donútil živnostníkov zvýšiť výkon na úkor kvality prác. Tento neduh je potrebné systematickými krokmi odstrániť. Prvoradým krokom by bol prechod z podrastového hospodárskeho spôsobu na prírode blízke v rámci lesníckej praxe. Ideálnym priestorom sa javia nárazníkové zóny rezervácií a národných parkov smerom k bezzásahovým zónam. Vyžaduje si to opatriť nariadením alebo zmenou platnej legislatívy, prípadne pripomienkovým konaním pri obnove programu starostlivosti o les. Sprie-

117

vodným javom musia byť aj vhodné ekonomické podmienky, ktoré nemôžu byť dosiahnuté momentálne nastavenými kritériami verejného obstarávania. Vyžaduje sa súčinnosť Úradu pre verejné obstarávanie, Ministerstva životného prostredia a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktoré musia vynaložiť maximálne úsilie na zmenu platnej legislatívy alebo nariadení. Týmto opatrením by viedlo k finančnej atraktívnosti prevádzkovať prírode blízke hospodárenie aj pre samotných živnostníkov. Druhým pilierom je systematická výučba a osveta v rámci stredných odborných lesníckych škôl alebo učilíšť, ktoré pripravujú profesionálnych ťažbárov a operátorov do prevádzky a samotný vyučujúci personál musí mať o danom spôsobe množstvo skúseností a vedomosti. Je potrebné znovuobnovenie partnerstiev škôl a prevádzok hospodáriacich na základe prírode blízkych princípoch aj za podpory vyšších územných celkov alebo Ministerstva školstva. Hlavnou prípravou týchto študentov by bola možnosť individuálnej praxe študentov na územiach týchto celkov. Tretím pilierom je prevádzkovanie odborných školení pre existujúcu prax napríklad pod gesciou TUZVO – Lesníckou fakultou, ktorá disponuje vlastným školským polesím a pre operátorov aj trenažérom harvesterovho uzla na ovládanie hydraulickej ruky strojov. Systém zakladajúci sa na kvalite prác a vynovených technológiách donúti aj živnostenskú obec k profesijnému rastu, pri ktorom by došlo k motivácií a podpore najlepších a degradácií menej kvalitných a slabšie vybavených prevádzkovateľov ťažbárskych prác. Politika najnižšej ceny ukázala len negatívny trend či už v počte živnostníkov prevádzkujúcich ťažbárske práce a aj prevedenú kvalitu práce. „Lesné hospodárstvo zaznamenáva stále postupný odliv kvalitných pracovných síl z pestovateľskej činnosti. Je odôvodnený predpoklad, že všetky vyššie uvedené faktory dokáže práve obhospodarovanie lesa prírode blízkym spôsobom ovplyvniť pozitívnejšie, ako doteraz využívaný systém rúbaňového hospodárstva.“ (BRUCHÁNIK, 2013).

118

POUŽITÁ LITERATÚRA ALLMAN, M. A KOL., 2017: Negatívne dopady ťažbovo-dopravných technológií na lesnú pôdu a možnosti prevencie v lesoch Slovenska, Technická univerzita Zvolen, 2017, 132 s., ISBN978-80-228-2925-0 BRUCHÁNIK, R., 2013: Prírode blízke pestovanie lesa – realizovateľná koncepcia?, Pozitívne odkazy minulosti k zefektívneniu práce v lesníctve, Lesy Slovenskej republiky š.p., Banská Bystrica 2013, 224 s., ISBN978-80-971070-6-2 FERENČÍK, M.: Ťažbovo dopravné technológie 1, Technická univerzita Zvolen, Nepublikované KONÔPKA, J., 2013: Právne a organizačné predpoklady vzniku a vývoja lesníctva na Slovensku, Pozitívne odkazy minulosti k zefektívneniu práce v lesníctve, Lesy Slovenskej republiky š.p., Banská Bystrica 2013, 224 s., ISBN978-80-971070-6-2 KOVÁČIK, P., 2010: Technologická príprava pracovísk pre podrastový hospodársky spôsob v lanovkových terénoch, (Dizertačná práca), Technická univerzita Zvolen, 2010, 113 s., LF-11116-2317 SCHÜRGER, J.,2012: Zhodnotenie negatívneho vplyvu traktorových technológií na pôdu v lanovkových terénoch, (Dizertačná práca), Technická univerzita Zvolen, 2012, 196 s. SUCHOMEL, J., 2013: Historický vývoj pracovných prostriedkov a technológií v lesnom hospodárstve Slovenska, Pozitívne odkazy minulosti k zefektívneniu práce v lesníctve, Lesy Slovenskej republiky š.p., Banská Bystrica 2013, 224 s., ISBN978-80-971070-6-2

Ing. Ján Schürger, PhD. Združenie podnikateľov a živnostníkov pracujúcich v lesnom hospodárstve Slovenska, LKT s.r.o. ul. Štefana Furdeka 270/12, 02801 Trstená, schurger.j@gmail.com

119

Skúsenosti z prírode blízkeho hospodárenia vo vzťahu k verejnosti v Mestských lesoch Košice PETER ŠIŠKA

Príspevok sa týka špeciálnych odborných záležitosti pri obnove porastov. Autor poukazuje na skutočnosť, ako sa dá jednoducho a citlivo ťažiť drevo, aby sa rešpektovali vnímania prírody verejnosťou v najviac navštevovaných lesoch v blízkosti mesta Košice.

120

ABSTRAKT KĽÚČOVÉ SLOVÁ prímestské lesy, prírode blízke pestovanie lesa, práca s verejnosťou

Svet sa rýchlo mení a my lesníci sme zaspali dobu. Verejnosť nás vníma očami aktivistov, čo nás hnevá a uráža. Ale pre obhajobu našej práce nestačia články v odborných časopisov. Musíme viac písať aj prakticky ukázať, že máme radi prírodu a les. Naše príbehy z lesa verejnosť zaujímajú. A priznajme si, kto ich môže mať viac. Na území Mestských lesov Košice, s výmerou necelých 20 000 ha, sa nachádza 604 ha rezervácií, NPR Humenec, Sivec, Bokšov, Bujanov, Vozárska a PR Vysoký vrch. Chránené územie európskeho významu Stredné Pohornádie a Chránené vtáčie územie Volovské vrchy pokrývajú takmer celé územie Mestských lesov Košice. Pozitívny ohlas u verejnosti si našla naša aktivita pri ochrana vzácnych biotopov. Na samovývoj sme ponechali lesné porasty z kategórie ochranných lesov na výmere 981 ha a prírodný les Aboď. Na severných svahoch Kojšovskej hole v nadmorskej výške 800-1200 m sa nachádza súbor neobhospodarovaných lesných porastov s vekom 100150 rokov, v rôznych fázach vývoja a rozpadu na výmere 36 ha. Naše ciele sú založenie výskumného objektu na sledovanie prírodných procesov a zahrnutie prírodného lesa Aboď do národnej sústavy chránených území. Autoreprodukčné procesy pri obnove porastov využíva každý lesnícky subjekt na Slovensku. Tlačí nás k tomu nielen odbornosť, ale aj šetrenie nákladov a nedostatok pracovných síl. Holoruby až na výnimky sa nevykonávajú a tým sme sa uspokojili, že už všetko robíme tak ako sa má. Ale verejnosť naše doruby vníma aj tak ako holoruby. Nepáčia sa im naše dlhé geometrické pásy, ktorými meníme pohľad na krajinu. Mestské lesy Košice sú organizačne rozdelené na 9 polesí. Polesie Lesopark, do ktorého sú zahrnuté najbližšie lesy okolo mesta, pri obnove porastov využíva hospodársky spôsob účelový a to predovšetkým v zimnom období. Na ďalších dvoch polesiach pri meste sa snažíme previesť ťažby tiež

121

počas zimy. Kým sa ľudia vyroja do lesov, drevo musí byť vyvezené, sklady vyčistené a zahladené koľaje, plochy uhádzané a prevedená poťažbová úprava približovacích ciest. Keď začíname obnovu bučiny, najprv do lesného porastu pustíme jemne svetlo cez účelový výber nadrozmerných, poškodených jedincov a rubne zrelých stromom. Potom čakáme 5 až 15 rokov, kým sa nám tam neobjaví prirodzené zmladenie. Keď už dosahuje výšku zhruba po kolená, môžeme sa rozhodnúť, že ho uvoľníme spod materských stromov. Ak je primeraný terén alebo dostatočná hustota cestnej siete robíme to jemnejším spôsobom cez rozličné kotlíky a tvary rúbani. Ak sú strmé svahy bez zvážnic, tak tam nie je až tak veľa možností. Snažíme sa vyhnúť veľkým pravidelným tvarom rúbaní, na ktoré je verejnosť veľmi citlivá. Doruby v pásoch nedoťahujeme až po potoky alebo cesty, kde je veľká návštevnosť a ľudia tam chodia relaxovať. Pri chodníkoch a cestách sa snažíme ponechať zaujímavé stromy resp. skupiny, aby nebol taký ostrý pohľad na rúbaň. Najjužnejší prirodzený výskyt jedle nás zaväzuje v zmiešaných porastoch v blízkosti mesta ju zachrániť aj pre budúce generácie. Obnovu porastu riešime účelovým výberom a pri podrastovom spôsobe rôznymi formami kotlíkov, kde jedľové skupiny na zaujímavých miestach ponecháme. Aj napriek tomu, že v niektorých lokalitách sa nám jedla zmladzuje, po prvom jemnom vpustení svetla si ju zver nájde a ostanú z nej len „pahýliky s pár pierkami“. Pri dnešných vysokých stavoch jelenej zveri sa nám v týchto lokalitách jedľa z lesa vytratí. V poslednom období sme zlikvidovali všetky staré oplotenia a vyzerá to, že ak budeme chcieť mať jedľu, musíme stavať nové. Kto z vás bol v lesoch Ukrajinských Karpát, musel byť prekvapený, že na podobných stanovištiach videl v bučinách s primiešanou jedľou všetky jej štádia od najmenších až po úrovňové jedince. Niekde to bola vyslovene jedľová džungľa medzi hrubými bukmi. Ale v týchto lokalitách som nikdy nenašiel ani stopu ani trus vysokej. Za tie pekné jedľo-bučiny „vďačia brakanierom“ – pytliakom. Je na našom rozhodnutí, či budeme chovať jeleniu zver alebo pestovať les. Každý z lesníkov má na svojom úseku stanovištia, ktoré sú neustále atakované hlavne jeleňou zverou. Riešime to väčšinou oplotením. Vysoká sa však presunie vedľa a novom mieste nám zase zlikviduje mladiny. Tieto mies-

122

123

124

ta by sa mali vybrať z riadneho obhospodarovania a vyčleniť ako funkčné plochy. Na lokalite na obrázku pred 30 rokmi bola vysadená jedľa. Po desiatich rokoch vyžínania a ochrany tu vyrástla nakoniec aj tak bučina, ktorú vysoká nakoniec olúpala a teraz mladina postupne hnije a rozpadáva sa. Ak hospodárime tak, že návštevníci lesa sa domov nevracajú roztrpčení a naštvaní, máme aj my pokoj od aktivistov a funkcionárov mesta. Sťažovatelia sa stále nájdu, ale nás zaujímajú rozumní ľudia, s ktorými sa dá diskutovať. Aj preto sme začali ťažby v blízkosti mesta verejne oznamovať a občanov žiadame o trpezlivosť. Prestárle bučiny na bridlicových sutiach, kde sa voda hneď stratí a dreviny už prestali fruktifikovať, je problematické prirodzene obnoviť. K sprístupneniu takýchto porastov sme sa dostali až v poslednom období. Optimálny čas na prirodzenú obnovu sme už prešvihli. Všetci, lesníci aj ochranári, si musíme uvedomiť, že prírode blízke obhospodarovanie lesov sa nedá prevádzať bez optimálnej hustoty cestnej siete. A je na nás ako sa rozhodneme.

125

Ponechávaním stromov vekovo starých, nadrozmerných, hniezdnych a na zaujímavých miestach neurobíme radosť len verejnosti, ale predovšetkým sebe. Ponechávanie „štompov“ - stojacích zlomov má tiež svoj význam. Vtáctvo v zdravom strome nevie zahniezdiť, aj sovy znášajú vajcia navrch, ak si nevedia nájsť bútľavý strom. Ja ich ponechávam do piatich metrov, mám ich na polesí už stovky. Má to pozitívny ohlas u ornitológov, ale aj u verejnosti. Sova dlhochvostá, zatúlané mláďa zo štompa, na ktorý ma upozornili moji chlapi. Vďaka nim sme ho nezrezali. Ďalšie hniezdo sovy dlhochvostej „uralky“ v ponechanom „štompe“ 1,5 m od turistického chodníka v rekreačnej zóne Bankova zabezpečilo dobrodružstvo u okoloidúcich. Sova útočila na všetkých, ktorí sa približovali k jej mláďatam. Ponechaná skupina jedlí s javorom a časť porastu s najstaršími bukmi spôsobuje radosť všetkých milovníkov lesa. Snažíme sa nájsť lesné porasty vhodné pre výberkový spôsob. Najvhodnejšie sú na polesí Kojšov. Praktické zásahy sú už prevedené, ale chceme to zakotviť aj v pláne. Ponechávame stromy so špecifickými morfologickými tvarmi, stromy ako krajinotvorný prvok, v kamenistom teréne a na neprístupných miestach, stromy úctyhodných rozmerov, pri prameňoch, okolo potokov a na zamokrených miestach, stromy zvyšujúce druhovú pestrosť, na križovatkách ciest a chodníkov a na hraniciach lesných porastov. Verejnosť nezaujíma plnenie našich výrobných úloh, ale pozitívny vzťah k lesníkom získavajú cez iné aktivity, ktoré nás až tak veľa nestoja ako je poriadok v lese, vyčistené turistické chodníky, lesopedagogika, vyznačenie cyklistických chodníkov, v zime natiahnuté stopy pre bežkárov a podobne. Naša hospodárska činnosť v lese je v súčasnosti pod neustálou kontrolou. A pozitívna budúcnosť nás čaká, ak zmeníme myslenie a pri obnove porastov budeme viac rozmýšľať.

126

My, lesníci, si v prvom rade musíme uvedomiť, že 41% územia Slovenska je životným prostredím všetkých občanov. Preto sa nemôžeme diviť, že ich to zaujíma, čo sa deje v lesoch a ako hospodárime. V čase internetu sa informácie šíria veľmi rýchlo. Večer to ľudia hodia do éteru a ráno sa už demonštruje. My kým sa spamätáme, celá krajina je pobúrená tým, čo sa zase deje v tých lesoch. Ak sa neprispôsobíme rýchlo sa meniacej dobe stále budeme ťahať za kratší koniec. A najhoršia obrana odborného lesného hospodára je: „Takto som to mal v pláne predpísané.“ Tak to nie je lesník, ktorý svoj les miluje. On je zodpovedný, musí zohľadniť všetko, kým sa rozhodne pre obnovu lesného porastu. Pred dvadsiatimi rokmi polesný zo Štrbského Plesa Oto Hlaváč buchol po stole, že až všetky poháre vyskočili. A potom hromovým hlasom mi povedal: „“Ten najstarší strom na svojom úseku nesmieš nikdy vyrúbať! To je matka všetkých okolitých stromov!“ Zapamätal som si to na celý život.

Ing. Peter Šiška vedúci polesia Čermeľ, Mestské lesy Košice a.s. Južná trieda č.11 040 01 Košice

127

Prírode blízke pestovanie lesov v strmých terénoch lesného majetku mesta Banská Bystrica EDUARD APFEL

Lesný majetok mesta Banská Bystrica o rozlohe 7273 ha lesných pozemkov sa nachádza v jednom z najstrmších území Slovenska. Z celkovej výmery predstavuje sklon, kde je nevyhnutné použiť lanovkovú technológiu na približovanie drevnej hmoty až 82 %. Za účelom ochrany pôdy pred eróziou, zabezpečenia čo najväčšej genetickej variability následného porastu a minimalizácie nákladov na obnovu lesa sme si na Mestských lesoch Banská Bystrica s.r.o. zadefinovali ako prírode blízky postup obnovy porastov spočívajúci v presvetlení materského porastu prípravným rubom. Po zabezpečení prirodzeného zmladenia pod clonou materského porastu na 100% obnovovanej plochy realizujeme dorub materského porastu. Za deväťročnú dobu platnosti Programu starostlivosti o les (PSoL) dosahujeme v priemere 84 % podiel prirodzeného zmladenia na odkrytej ploche. V terénoch prístupných traktorovým technológiám sa snažíme uplatňovať prírode blízke postupy prebudovaním porastov na trvalo viacetážové. Naša snaha smeruje k vybudovaniu pestrej priestorovej a drevinovej štruktúry porastov.

128

ABSTRAKT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ klimatické zmeny, prírode blízke pestovanie lesa, lanovkové terény, lanovkové technológie, kategória lesa, program starostlivosti o les

Dnešná doba výrazných globálnych klimatických zmien si vyžaduje od subjektu obhospodarujúceho lesný majetok zavedenie nových prírode blízkych postupov pestovania lesa. Zvlášť dôležité je to v strmých terénoch, kde môže v dôsledku extrémnych krátkodobých lokálnych zrážok, zrážkového deficitu a vysokých teplôt dôjsť k poškodeniu, alebo až znemožneniu kvalitnej obnovy následného porastu. Vďaka veľkému podiel strmých terénov na našom území a dlhoročnej praktickej skúsenosti z obhospodarovania lesných porastov v extrémnych podmienkach sa v mojom príspevku zameriam na použitie nami uplatňovaných pestovných postupov.

Charakteristika obhospodarovaného lesného majetku mesta Banská Bystrica. Lesný majetok mesta Banská Bystrica obhospodarujú od roku 1995 Mestské lesy Banská Bystrica s.r.o. na výmere 7273 ha lesných pozemkov. Terénne pomery sú veľmi extrémne. Podiel lanovkových terénov so sklonom nad 50 % (nad 22,5º) predstavujú až 82 % z celkovej výmery lesných pozemkov, z čoho vyplýva aj vysoký podiel ochranných lesov (25 %), hlavne pôdoochranného charakteru.

Obr. 2: Najčastejšie používaný lanový systém na území MLBB s.r.o. VLU 4

V lanovkových terénoch je hlavným spôsobom približovania vyťaženej drevnej hmoty použitie lesných lanových systémov, poprípade gravitačné spúšťanie a v poslednej dobe v zníženej miere použitie koní. Lesy hospodárske majú podiel 68 % a lesy osobitného určenia 7 %. Drevinová skladba lesných porastov sa blíži prirodzenej skladbe s podielom ihlič-

129

Obr. 1: Územie MLBB s.r.o. Bystrická dolina vo Veľkej Fatre a Kremnické vrchy

natých drevín 29 % ( smrek 19 %, jedľa 5 %, borovica 4 % a smrekovec 1 %) a 71 % podiel listnatých drevín (buk 53 %, jaseň 8 %, javor 7 %, ost. list. 3 %). Nami obhospodarované územie sa nachádza podľa geomorfologického členenia SR v celkoch – Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Zvolenská Kotlina a Kremnické vrchy od nadmorskej výšky 345 m.n.n. pri rieke Hron po 1498 m.n.m. na kóte Malá Krížna vo Veľkej Fatre. Priemerný ročný úhrn zrážok je 1000 mm. Desaťročný predpis ťažby predstavuje výšku 278 tis.m3, ktorú plníme po deviatich rokoch platnosti PSoL na 91 %. Podiel náhodných ťažieb z celkovej ťažby predstavuje 32 %. Mestské lesy Banská Bystrica s.r.o. uplatňujú pri obhospodarovaní lesného majetku princípy prírode blízkych pestovných postupov zadefinovaných výborom ProSilva Slovakia (https://www.lesy.sk/showdoc.do?docid=8137).

130

Pestovanie je zamerané na formovanie diferencovanej štruktúry prirodzených lesných ekosystémov pri súčasnom optimálnom využívaní ich hospodárskeho, ekologického a environmentálneho potenciálu. Tieto postupy využívajú prírodné procesy lesných ekosystémov, ich regeneračnú schopnosť, individuálny výškový a hrúbkový rast stromu, autoredukciu a tvarovú premenlivosť lesných drevín. V traktorových terénoch sa realizujú na princípe výberu, orientovaného na jednotlivé stromy alebo skupiny stromov malých výmer s cieľom zabezpečenia diferencovanej hrúbkovej, výškovej a vekovej štruktúry, kvality, stability a diverzity lesných porastov. V lanovkových terénoch je maximálna snaha o dosahovanie vysokého podielu prirodzeného zmladenia (PZ) na odkrytej ploche. Za uplynulých 9 rokov platnosti PSoL dosahujeme podiel PZ 84 % z odkrytej plochy. Našim cieľom je dopestovať stabilné, drevinovo prirodzené, štruktúrované porasty s vysokým stupňom biodiverzity poskytujúce komplexné úžitky lesných ekosystémov. Vzhľadom na vysoký podiel kategórie lesa ochranného a jeho zamerania sme si v ňom zadefinovali odlišný spôsob obhospodarovania, ako v kategórii lesa hospodárskeho. Vplyvom zmeny myslenia a postupov ako v ťažbovej tak aj v pestovnej činnosti došlo z dlhodobého hľadiska (15 rokov) k výraznému zníženiu nákladov na pestovnú činnosť. Pomerovým ukazovateľom použitým aj v Zelenej správe je výška ročných nákladov na pestovnú činnosť v € pripadajúca na jeden m3 vyťaženej drevnej hmoty. Pri našej firme za posledných 5 rokov predstavuje 2,90 € na m3, pričom Zelená správa o stave lesného hospodárstva SR za roky 2013 – 2016 (4 roky) udáva v priemere náklady vo výške 5,58 € na m3. Graf 1. Vývoj priemerných nákladov pestovnej činnosti v €/m3 v závislosti od výšky ťažby

131

Obhospodarovanie lesných porastov v strmých terénoch v kategórii lesa hospodárskeho V kategórii lesa hospodárskeho je pri obhospodarovaní lesného majetku prioritné zameranie produkcia drevnej hmoty pri zabezpečení plnenia všetkých ostatných mimoprodukčných funkcií lesa, ako sú ochrana pôdy pred veternou a vodnou eróziou, zabezpečenie kvantity a kvality vody, rekreácia, ochrana prírody a krajiny. V minulosti bolo bežné realizovanie obnovy porastov v lanovkových terénoch hospodárskym spôsobom holorubným, kedy boli jednorazovo odstránené stromy materského porastu a vzniknutá holina bola následne zalesnená zväčša smrekom obyčajným, poprípade jedľou bielou. Pri takomto jednorazovom odkrytí holiny dochádzalo k výraznému odnosu pôdy vodnou eróziou pri rýchlom odtoku vodných zrážok po povrchu, k extrémnym teplotám na úrovni pôdy a tým dochádzalo k vysokým stratám na sadbovom materiáli. V neposlednom rade umelá výsadba znižuje genetickú, ako aj druhovú variabilitu následného porastu, zvyšuje náklady na výsadbu a ochranu následného porastu vyžínaním a ochranou proti škodám zverou. Mestské lesy Banská Bystrica s.r.o. zmenili uvedené postupy na prírode bližšie a to použitím hospodárskeho spôsobu podrastového, formou maloplošnou v pásoch na maximálnu šírku 50 m. Pri obnove porastov realizujeme minimálne 2 ťažbové zásahy – presvetľovací a dorub realizujeme po dosiahnutí 100% PZ na obnovovanej ploche pod materským porastom. Dorub realizujeme v takom štádiu PZ, kedy po odkrytí plochy nehrozí úhyn existujúceho následného porastu klimatickými vplyvmi. Pri lanovaní nadol je potrebné aby PZ dosiahlo priemernú výšku 30 cm a pri lanovaní nahor minimálne 50 cm. Na odkrytej ploche dorubom ponechávame min. 5 ks stromov materského porastu na dožitie a to hlavne jedľu bielu. Priemerné náklady na výrobu 1 m3 drevnej hmoty aj s 30% podielom traktorových technológií predpokladáme za rok 2018 19 €/m3. Príklad postupu obnovy v poraste č. 370 LC Mestské lesy Banská Bystrica – Harmanec Nachádza sa v nadmorskej výške 870 – 1060 m n. m., na južnej expozícii, priemerný sklon 45 %. HSLT 502 svieže vápencové jedľové bučiny, obnovné zastúpenie bk 55 %, sm 10 %, jd 25 %, jh 10 %.

132

Vykonané: LHP 1999-2008 DO plocha MP m3 plocha holina m3 ha ha na zalesnenie

ume- podiel PZ le z holiny

1999

0,16

401

1,04

0,16

0,11

0,05

2002

438

1,17

243

0,63

1,17

0,77

0,4

spolu

492

1,33

644

1,67

1,33

0,88

0,45

2,8

2,36

0,44

PSL 2009-2018 2012 1177

2,8

Obr. 3 a 4 Porast č.370, LC ML Banská Bystrica – Harmanec, lanovkový terén, dorub vykonaný v roku 2012 po predchádzajúcom presvetľovacom rube z roku 1999. Podiel PZ z odkrytej plochy 84% Obr. 3: Rok 1999

Obr. 4: Rok 2012

133

Obr. 5: Porast č.70, LC ML Banská Bystrica – Harmanec, lanovkový terén, presvetlenie vykonané v roku 2010. Dorub naplánovaný realizovať v roku 2019. Podiel PZ 100%.

Obr. 6: Porast č.75, LC ML Banská Bystrica – Harmanec, lanovkový terén, dorub vykonaný v roku 2009. Podiel PZ z odkrytej plochy 90 %. Ponechanie výstavkov na dožitie.

134

Obr. 7: Porast 1199 bez zásahu, LC ML Banská Bystrica – Uľanka, vek 160, zásoba 3000 m3

Obr. 8: Porast č.10 LC ML Banská Bystrica – Uľanka, vek 155 rokov, zásoba 3500 m3, vyťažené v roku 2006 - 250 m3, v roku 2013 - 154 m3

135

Obhospodarovanie lesných porastov v strmých terénoch v kategórii lesa ochranného Prioritná funkcia ochranných lesov vychádza z prírodných podmienok a nie je drevoprodukčná. Sú vyhlasované za účelom hlavne ochrany pôdy, alebo nižšie položených porastov (protilavínová funkcia). V minulosti bolo zaužívané, že v takýchto porastoch sa nehospodárilo a nechávali sa na samovývoj. Naša dlhoročná (25 ročná) praktická skúsenosť nám ale ukázala, že v ochranných lesoch je potrebné primerane zasahovať. Dôvodov je viacero. Dominantnou drevinou našich ochranných lesov je buk lesný s vekom 120 a viac rokov. V dôsledku toho, že sa v minulosti v nich nezasahovalo došlo prirodzene k vývoju kedy sa porasty zväčša nachádzajú v štádia optima podľa vývojového cyklu pralesov. Majú plný zápoj, neprepúšťajúci svetlo a tak sa v spodnej etáži nenachádza žiadna ďalšia vrstva stromov. Podobajú sa horizontálne zapojenému rovnovekému hospodárskemu lesu. Vďaka vrstve listov na pôde dochádza u nás k vypadávaniu lavín aj z plne zapojených porastov. Vzhľadom na to, že koreňový systém dospelých bukov je vo väčších hĺbkach dochádza tiež k značnej erózii a odnosu pôdy z povrchu pri silných dažďoch. V posledných rokoch sledujeme výrazné zmeny v smere a intenzite silných vetrov, ktoré nám v rokoch 2011 a 2014 poškodili v značnej miere hrebeňové partie, kde sa nachádzali ochranné lesy. Na vzniknutých holinách v extrémnych sklonoch s plytkou pôdou tak vznikli holiny s malým podielom prirodzeného zmladenia, ktoré sme následne boli nútení umelo zalesniť. Na prirodzený nálet cez sukcesné štádiá sme nechceli z dôvodu erózii počkať. Vzhľadom na uvedené sme už v minulosti zmenili pohľad na obhospodarovanie ochranných lesov a z decenálneho predpisu ťažby za roky 1999 – 2008 2000 m3 sme v rokoch 2009 – 2018 naplánovali ťažbu vo výške 20 000 m3. V uvedenom rozsahu uvažujeme naplánovať ťažbu aj pre roky 2019 – 2028. Hospodársky spôsob používame účelový, formu jednotlivú a skupinovú, bez odkrývania väčších holín. Pre zachovanie pôdoochrannej funkcie a zvyšovanie biodiverzity ponecháme na dožitie minimálne 40% zo zásoby porastu. Hlavným cieľom je presvetlením porastov umožniť vzniku a odrastaniu prirodzeného zmladenia následného porastu. Vzhľadom na to, že väčšina našich ochranných porastov je s prirodzenou drevinovou skladbou zabezpečujeme prirodzené následné porasty pod trvalou clonou materského porastu.

136

Obr. 9: Porast č.144a LC ML Banská Bystrica – Harmanec, vek 170 rokov, zásoba 4 000 m3, vyťažené v roku 1999 - 100 m3,v roku 2010 - 480 m3

Ekosystémový prístup k pestovaniu lesa Náš prístup pri obhospodarovaní lesného majetku mesta je smerovaný nielen k prírode blízkemu spôsobu získavania drevnej hmoty, ale aj ku vytváraniu podmienok pre prežívanie pestrej palety životných foriem ako rastlinnej, tak aj živočíšnej ríše. Našim cieľom je zanechať pre budúce generácie pestrý lesný ekosystém s vysokým stupňom biodiverzity, čo je samozrejme predpokladom pre zabezpečenie kvalitného životného prostredia pre človeka v budúcnosti. Zrkadlom tejto pestrosti je výskyt množstva druhov chránených národnou, ale aj Európskou legislatívou nachádzajúcim sa na našom území. Ponechávaním minimálne 40 % hmoty na dožitie v ochranných lesoch vytvárame podmienky pre život množstva druhov viazaných na starú, alebo odumretú drevnú hmotu.

137

Obr. 11: Ďubník trojprstý – Picoides tridactylus

Obr. 10: Sova dlhochvostá – Strix uralensis

Obr. 12: Rys ostrovid – Lynx lynx

Obr. 13: Vlk dravý – Canis lupus

Autori foto: č.1 – 11 Eduard Apfel, č.12 a 13 Mária Apfelová

Ing. Eduard Apfel ML Banská Bystrica s. r. o., Dolný Harmanec 51, 976 01 Dolný Harmanec, e.apfel@lesybb.sk

138

139

Taxácia vo výberkovom lese IGOR MORONG

Na Slovensku nie je pojem „taxácia“, až tak úplnou neznámou. Jej produktom je program starostlivosti o lesy ako jediný dokument na Slovensku, ktorý je určený pre les a všetky činnosti, ktoré sú v lese realizované v súlade s platnou legislatívou. Je rešpektovaný lesníkmi aj ochranármi. Vypracovanie lesohospodárskych plánov bolo vždy považované za dôležitú súčasť cieľavedomého hospodárenia v lesoch. Ich tvorba je aj otázkou stavovskej cti lesníctva. Výberkový spôsob hospodárenia sa stáva v tomto období pre taxáciu na Slovensku veľkou výzvou. Diskusie o výberkovom spôsobe obhospodarovania neobišli hospodársku úpravu lesov, taxáciu a ani samotných taxátorov. Práve takáto diskusia prebieha v období, keď na budúcnosť tejto činnosti vplýva jej existenčné zabezpečenie – financie. Aj z dôvodu technologickej a organizačnej stagnácie v rokoch pomerne pokojných, finančné stabilizovaných, ktoré neboli pre túto činnosť dostatočne využité v súčasnosti dochádza v systéme financovania neustálym zmenám a nesystémovým úpravám. Príspevok o taxácii nie vedeckou prácou, ale skôr skoncentrovaním autorových myšlienok a postojov viazaných na praktické lesníctvo a taxáciu vo výberkovom lese.

140

ABSTRAKT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ taxácia, program starostlivosti o lesy, hospodárenie, projektant - taxátor, výzva a príležitosti

Úvod Taxácia na Slovensku, ako neoddeliteľná súčasť odbornej disciplíny – hospodárskej úpravy lesov (HÚL), sa považuje za vysoko odbornú činnosť zameranú na oblasť lesníctva. Ide o jedinú projekčnú činnosť, ktorá komplexne popisuje les, rešpektujúc legislatívne a odborné rámce. Navrhuje–projektuje, spôsoby akými by mal hospodár zasahovať do lesného ekosystému. Najdôležitejším výstupom lesníckej taxácie je program starostlivosti o lesy (PSL), v minulosti nazývaný lesným hospodárskym plánom (LHP). PSL sa na Slovensku ročne vyhotovuje na lesných pozemkoch približne na výmere 200 tis. ha. Základnou jednotkou pre vyhotovenie PSL je územie lesného celku s ich priemernou výmerou od 1000 – 7000 ha. PSL je v zmysle súčasného platného lesného zákona nástrojom štátu a vlastníka, alebo obhospodarovateľa lesa a je potrebným pre cieľavedomé obhospodarovanie lesa. Spôsob vyhovovania PSL, jeho formu a obsah určujú legislatívne normy, smernice, pracovné postupy, štandardy a usmernenia. Výber vyhotoviteľa PSL sa v súčasnosti realizuje verejným obstarávaním – poverenou organizáciou. Vyhotovenie PSL sa vykonáva osobou (subjektom), ktorá je držiteľom osvedčenia odbornej spôsobilosti na vyhotovovanie PSL - vyhotovovateľom PSL. Financovanie v zásade zabezpečuje štát prostredníctvom rozpočtu rezortu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPSRV SR). Obr. 1: PSL „ v rukách“ obhospodarovateľa

141

Obr. 2: Taxátori, Smolník 2018 (Foto Poliak V.)

Po terénnom zistení stavu lesa a aktualizácii lesníckeho polohopisu mapovaním sa navrhujú potrebné hospodárske opatrenia. Plán hospodárskych opatrení musí byť prerokovaný s obhospodarovateľom lesa. Celý proces tvorby PSL trvá spravidla 1 rok. Kontrolu PSL po formálnej a obsahovej stránke zabezpečuje Národné lesnícke centrum (NLC). PSL v správnom konaní schvaľuje orgán štátnej správy až po vyjadrení všetkých dotknutých subjektov. Platnosť PSL na Slovensku je spravidla 10 rokov. Od roku 2016 je PSL financovaný z prostriedkov programu rozvoja vidieka (PRV) a teda aj z finančnej podpory Európskej únie (EÚ). Vzhľadom na dočasnosť takéhoto systému financovania sa PSL má od roku 2019 financovať zo štátneho rozpočtu. Napriek tomu, že je PSL postavený voľnejšie ako tomu bolo v minulosti, je stále chápaný ako „regulačný“ nástroj štátu, ktorý na 10 rokov s rôznou presnosťou určuje „rámce“ hospodárenie v lese. Obhospodarovateľ lesa však tieto obmedzenia znáša nielen pre nízku záväznosť naplánovaných lesohospodárskych opatrení, ale hlavne z dôvodu nulových nákladov pri jeho tvorbe. Za najväčší prínos PSL sa považuje bezplatné získanie informácií (mapových aj textových) o svojom majetku v rámci relatívne krátkeho časového úseku. Plánované lesohospodárske opatrenia sú prerokované s obhospodarovateľom lesov. Informačná hodnota naplánovaných pokynov sa často krát už v prvých rokoch platnosti PSL výrazne znižuje a operatívne sa navrhujú úpravy, zmeny, aktualizácie PSL, alebo dokonca nový PSL.

142

Je to spôsobené hlavne vysokým objemom náhodných ťažieb, komplikovanými vlastníckymi a užívateľskými vzťahmi, prispôsobovaním sa trhu s drevom, ale aj výrazne, v zmysle lesného zákona, väčšími kompetenciami odborného lesného hospodára (OLH).

Súčasná taxácia a výberkový les Taxácia je každoročne v rámci obdobia vyhotovenia PSL konfrontovaná s požiadavkou navrhnutia spôsobu hospodárenia, ktorý je odlišný od v súčasnosti používaného systému vekových tried. Takáto požiadavka prichádza predovšetkým od štátom vlastnených lesov, ktoré obhospodaruje podnik Lesy SR š.p. Už niekoľko rokov je taxácii predkladaný návrh porastov charakterizovaných aj ako trvalo etážové, ktoré sú označované ako tzv. „t - porasty“. Takéto porasty sú v PSL po jeho schválení zaradené do systému hospodárenia nazývaného ako „ProSilva“. V rámci platnej legislatívy a platných pracovných postupov používaných v taxácií nie je však takýto spôsob obhospodarovania náležite zadefinovaný a v mnohých prípadoch obhospodarovateľmi pochopený. V priebehu vyhotovovania a schvaľovania PSL je tak samotný taxátor konfrontovaný s rozporuplnými názormi samotnej prevádzky, ale aj schvaľujúceho orgánu (štátnej správy). Treba pripomenúť, že pri súčasnej platnej legislatíve je pre obhospodarovateľa záväzným a neprekročiteľným ukazovateľom „len“ celková výška ťažby za vlastnícky celok. Spôsob ani forma obnovy lesa v zmysle platnej legislatívy nie je záväzná. Taxátor môže v priebehu vyhotovenia PSL navrhnúť aj ďalšie porasty na zaradenie do tohto systému ako porasty, ktoré sa v budúcnosti môžu obhospodarovať výberkovým spôsobom. V ideálnom prípade môže taxátor po dohode s obhospodarovateľom porast preklasifikovať na výberkový a navrhnúť priamo výberkový spôsob obhospodarovania lesa. Požiadavky na plánované opatrenia zo strany ďalších obhospodarovateľov sa rôznia. Pri návrhoch hospodárskych opatrení pre malých obhospodarovateľoch (5-10 ha) sú požadované skupinové clonné ruby alebo jednotlivé výbery s malých objemom vyťaženej drevnej hmoty. Takéto porasty sa zvyčajne obnovujú niekoľko 10- tok rokov a rozumným hospodárením časom priro-dzeným spôsobom nadobúdajú štruktúru výberkového lesa. Nie malá skupina obhospodarovateľov nemá záujem odoberať drevo zo svojho lesa, ponechávajú ho na „samovývoj“ a pri predpise PSL sa im neplánuje ťažba. V prípade rozsiahlejších komplexoch lesa taxátor

143

berie do úvahy jeho rastové štádium a v období začiatku obnovy porastu aj jeho ťažbovú rozpracovanosť. Pri návrhoch spôsobu obhospodarovania sa stále pridŕža rámcov určených v modeloch hospodárenia a navrhuje spôsob hospodárenia v systéme pestovania lesov vekových tried. Takéto spôsoby sú v súčasnosti prevažujúce a obhospodarovateľom požadované a akceptované. V poslednom období sa však rozširujú rady obhospodarovateľov požadujúcich iný spôsob obhospodarovania lesa a taxácia musí na túto skutočnosť náležite reagovať. Zákon o lesoch v rámci tvorby plánu dáva v súčasnosti taxátorovi dostatok možností nastaviť systém hospodárenia v porastoch tak, aby sa stali výberkovými. V opatreniach ktoré sú navrhnuté v PSL v spolupráci s obhospodarovateľom lesov dokáže naplánovať účinné nástroje na postupnú zmenu hospodárenia v lese a teda aj zmenu samotnej štruktúry lesa. Samozrejme svojou odbornosťou musí garantovať súlad s platnými legislatívnymi normami a postupmi. Taxátor sa v momente tvorby nového PSL stáva „architektom lesa“ a po súhlase samotného obhospodarovateľa je aj spoluzodpovedný za ďalší vývoj lesných porastov. Platí to aj v prípade prechodu hospodárenia v lesoch vekových tried na hospodárenie výberkové, prípadne vekovo a výškovo diferencované lesy (viacetážové, trvalo-etážové a pod). Pri vlastnej analýze založenej skôr na skúsenostiach v taxácií sa rozhodovanie taxátora o návrhu spôsobu obhospodarovania lesa riadi viacerými faktormi: • vedomostnou a mentálnou úrovňou • požiadavkami obhospodarovateľa • technickými a technologickými možnosťami • finančným ohodnotením Vedomostná a mentálna úroveň taxátora je rozhodujúca. Pokiaľ projektant- taxátor nie je presvedčený a odborne dostatočne vzdelaný v oblasti výberkového spôsobu hospodárenia, výsledok jeho práce bude nedostatočný prípadne až odmietavý. Odborná úroveň taxátora sa vekom zvyšuje a však nie každý vyhotovovateľ je „nastavený“ pre výberkový spôsob obhospodarovania lesov a na základe dlhoročných skúseností navrhuje PSL skôr v režime lesa vekových tried. Po skúsenostiach s novoprijatými pracovníkmi nie je však otázka veku rozhodujúca. Preto by pre tento typ obhospodarovania mal výber vhodného vyhotoviteľa PSL ovplyvňovať samotný obhospodarovateľ

144

Obr. 3: Taxácia D13

Obr. 4: Taxácia – Ide sa do toho

Obr. 5: Taxácia – ranné rozdelenie (Foto Poliak V.)

Obr. 6: Taxátor na lesnom celku Malužiná r. 2013.

145

aj s predpokladaným znášaním finančných nákladov. Prirodzene, že takýto spôsob vyhovovania PSL bude finančne nákladnejší ako súčasný systém tvorby PSL. Predpokladám, že náročnosť sa zvýši až o 100 %. Rozsah a periodicita zisťovania sa po rokoch skúseností, poznatkov a získaných informácií môže upraviť a finančná náročnosť znížiť. Obhospodarovateľ si v spolupráci s vyhotovovateľom PSL sám zadefinuje požiadavky a návrhy a zapracuje ich do svojho plánu rešpektujúc pri tom platnú legislatívu. V procese vyhotovenia PSL je nevyhnutné, aby boli dodržané informačné a dátové štandardy údajov získaných v teréne. Programové riešenie pre priamy zápis údajov v teréne zatiaľ neexistuje. Záznam údajov sa tak už niekoľko desaťročí realizuje ručným zápisom poznámok a náčrtov na papier. Počas terénneho zisťovania sa každoročne znižuje výmera porastov, na ktorých sú zisťované údaje presnejšími metódami. Metóda priemerkovania porastov „naplno“ sa používa len v nevyhnutných prípadoch. Takto získané údaje sú nepresné a vyhotovené PSL vykazujú zvyšujúci sa počet chýb. Okrem získavania základných informácií o poraste ich musí taxátor aj lokalizovať- zamapovať a tvoriť lesnícku mapu. Porasty na Slovensku sa za posledných 20 rokov výrazne výškovo aj vekovo diferencovali a to aj v rámci veľmi malých výmer vlastníckych celkov. Mnohé vyhlásené lesné celky a vlastnícke celky nie sú dostatočne identifikovateľné v teréne. V porastoch s neexistujúcimi, alebo nejasnými hranicami sa taxátor orientuje len veľmi ťažko. V prípade že nemá k dispozícií potrebné technické vybavenie (GPS), je to skôr otázka odhadu, jeho orientačných schopností a následne samozrejme aj veľkých časových strát. V súčasnosti nie je prakticky dostupná metóda – technológia zisťovania zásob bez prítomnosti človeka. Aj v prípade lesov podobných výberkovej štruktúre to asi ani v dohľadnej dobe nebude možné. Presviedčajú ma o tom príklady zo zahraničia, kde sa naďalej na zisťovaní porastovej štruktúry zúčastňuje človek -taxátor. Sústreďujú sa tam predovšetkým na vývoj techniky a technológií, ktoré výrazne pomáhajú taxácií v teréne. Aj na Slovensku sa hlavne v oblasti lesníckeho mapovania zavádzajú stále dokonalejšie technológie. Otázne je, ako vysoko si ceníme takto získanú informáciu o porastoch a vieme ju náležite využiť. V systéme financovania prác v taxácií, ktorý je momentálne nastavený majú taxátori niekoľko možností ako zisťovať stav lesných porastov s diferencovanou vekovou a výškovou štruktúrou. Jedna z najlacnejších a najrýchlejších metód je metóda relaskopických skusných plôch, ktorá sa však používa hlavne v počiatočných štádiách prechodu lesa vekových tried prípadne viace-

146

tážového na les výberkový. Nepoužiteľná je v prípade výrazne plošne zastúpeného podrastu (dolnej etáže) prípadne krovín. Ďalšou možnosťou je požitie metód pásových alebo kruhových skusných plôch ktoré sú však vhodné hlavne pre porasty s pomerne stabilizovanou vekovou a rovnomerne rozmiestnenou druhovu štruktúrou. V súčasnosti najmenej používaná a však rokmi overená metóda zisťovania porastových zásob celoplošným priemerkovaním (naplno) je najpresnejšia, ale zároveň finančne najnáročnejšia. V posledných rokoch sa používa len v prípadoch porastov určených na dorub, ktorý je realizovaný priebehu platnosti PSL.

Predpokladaný vývoj taxácie v najbližšom období V najbližšom období bude pravdepodobne taxácia opätovne postavená pred otázku svojej ďalšej existencie. Dôležitý je postoj odbornej verejnosti, ktorá doteraz neustále deklaruje úplne jasnú podporu a potrebnosť taxácie na Slovensku. Dokonca aj zo strany odborných organizácií ochrany prírody je považovaná táto činnosť za vysoko odbornú a potrebnú pri ich činnostiach. Rozhodujúce bude riešenie finančnej, personálnej a odbornej otázky. Vzhľadom na vysokú finančnú a inštitucionálnu nestabilitu v systéme tvorby PSL, vyvolanú niektorými zmenami za posledných 10 rokov dochádza k neustálemu poklesu počtu taxátorov - vyhotovovateľov PSL s dostatočnými skúsenosťami. Pokiaľ nedôjde k stabilizácií financovania PSL a zlepšeniu mzdových podmienok vyhotovovateľov PSL, bude v budúcnosti asi zbytočné diskutovať o potrebnosti PSL v súčasnej podobe a už vôbec o možnostiach tvorby PSL vo výberkových lesoch. Je potrebné zastabilizovať systém financovania a bez prerušenia kontinuity tvorby PSL nastaviť nový spôsob určený pre lesy, ktoré budú výberkovo obhospodarované. Dôležitú úlohu bude mať samotný obhospodarovateľ lesa, ktorý bude rozhodnutý hospodáriť týmto spôsobom a je presvedčený o správnosti takéhoto riešenia. Napomôcť by mu mohla dostatočná motivácia a legislatívna podpora zo strany štátu.

Použiteľné postupy a spôsoby v ďalšom období s pohľadu praktického taxátora Za posledných 20 rokov dochádza k výraznému zavádzaniu digitálnych technológií a to aj v oblasti lesníctva. Digitálna fotogrametria, GPS navigácie,

147

mobilné aplikácie nepochybne výrazne zrýchlili a aj zracionalizovali prácu v teréne. Do budúcnosti sa možno očakáva výraznejšie využitie získaných dát z leteckého laserového skenovania a ich zapracovanie do aplikácií použiteľných v taxácii. Rozvoj systémov určených na záznam a spracovanie údajov priamo v teréne však z pohľadu taxácie stagnuje. Neustále pribúdajú požiadavky na získavanie ďalších údajov bez racionálneho zdôvodnenia ich potrebnosti a technologickej podpory. Pre potreby hospodárenia vo výberkovom type lesa je súčasná podoba PSL nepraktická a neúplná, obsahujúca aj nepotrebné údaje a informácie. Po skúsenostiach z minulosti bude potrebné, aby sa do technologického a technického rozvoja pre túto činnosť výraznejšie zapojila komerčná sféra a aj samotné taxačné kancelárie. Samozrejme so žiadúcou podporou štátu prostredníctvom svojich odborných organizácií. Možno práve tvorba PSL pre výberkový spôsob hospodárenia môže byť počiatkom a naštartovaním dynamickejšieho rozvoja v tejto oblasti.

Taxácia užitočná pre výberkový les úvahy a návrhy V najbližších rokoch pravdepodobne nedôjde k zásadným zmenám postupov v taxácií určených pre les vekových tried. Zdá sa, že to ani nie je rozhodujúce a potrebné. V prípade výberkového spôsobu hospodárenia pravdepodobne vznikne časom požiadavka zo strany taxácie na zmenu - nastavenie nových pracovných a technologických postupov, prípadne vytvorenie novej alternatívy. Alternatívy, ktorá bude schopná dostatočným spôsobom zistiť stav lesa, zaznamenať, spracovať takéto údaje a zrozumiteľne ich interpretovať obhospodarovateľovi lesa. Takýto PSL by sa mohol stať nie len dokumentom administratívne schváleným štátom a akceptovaný verejnosťou, ale aj praktickým pomocníkom, návodom a zdrojom potrebných informácií pri realizácií lesohospodárskych opatrení. V budúcnosti sa určite začnú používať metódy a postupy, ktoré aj po technologickej stránke budú upotrebiteľné pre taxáciu. V takomto prechodnom období nejednotnosti názorov odbornej verejnosti, lesníkov ale hlavne obhospodarovateľov lesov na výberkový spôsob obhospodarovania lesa sa stáva postoj a názor taxátora veľmi dôležitý. Preto je v súčasnosti rozhodujúce, ako zareaguje taxácia na tento spôsob obhospodarovania lesa. Neočakávam, že to bude rýchle, bezbolestné a okamžite úspešné, ale bude to možno niečo, čo prinavráti taxácií dôstojnosť a dôležitosť pri obhospodarovaní lesov na Slovensku.

148

Na úplný záver si dovolím odcitovať krátky text zo zborníka z vedeckej konferencie o výberkových lesov na Slovensku v roku 1956, od profesora Leibundguta (Švajčiarsko): „Na námietku,že rôznoveké lesy kladú na lesné zariadenie zvýšené požiadavky, treba len toľko konštatovať, že pestovanie lesa sa nemá riadiť podľa hospodárskej úpravy lesa, ale že práve hospodárska úprava lesa sa musí prispôsobiť pestovaniu. Les sa má obhospodarovať bez ohľadu na to, či sa to dá zariaďovať jednoducho alebo nie. Hospodárska úprava lesa sa musí zamerať práve na to, aby sa les mohol obhospodarovať dobre a jednoducho“. Obr. 7: OLH a vyhotovovateľ PSL - taxátor

Ing. Igor Morong J. A. Komenského 1, Zvolen 960 01, igor.morong@gmail.com.

149

Výberkové lesy v juhovýchodnej Európe MILAN TÓTH

Opis prírodných lesov s prirodzenou obnovou so zameraním na výberkové porasty jedle, smreka a buka v Bosne a Hercegovine, ich pôvod, zisťovanie zásob, spôsob obnovy, evidencia a škodlivé činitele. Výskyt výberkových lesov v Srbsku, Grécku a Turecku.

ABSTRAKT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ výberkové lesy, zisťovanie zásob, hospodársky plán, obnova porastov, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Grécko, Turecko

150

Počas dlhoročnej praxe v taxácii lesov som nemohol vidieť veľa výberkových lesov na Slovensku. Pri auditoch v zahraničí som mal neuveriteľnú možnosť vidieť rôzne výberkové lesy v rôznych krajinách Európy. Počas 15-tich rokov putovania po Európe som videl výberkové lesy rôznych drevín, pričom by som chcel vyzdvihnúť tie v Bosne a Hercegovine, ale netreba opomenúť ani tie v Grécku a v Turecku.

Bosna a Hercegovina Väčšina ľudí čerpá poznatky o výberkových lesoch z krajín pod Alpami, prípadne zo Slovinska a Chorvátska. Postačí zájsť ešte ďalej na juh do Bosny a Hercegoviny. Každoročne v tejto krajine prejdem stovky hektárov výberkových lesov. Celková výmera lesov je 2,7 mil. ha, priemerná zásoba všetkých porastov je 248 m3/ha(1). Ďalšie údaje sú z údajov štátnych lesov Republike Srpske(2). Celková výmera štátnych lesov v Republike Srpske je 0,99 mil ha. V kategórii lesov vysokých s prírodnou obnovou s prevahou buka 176 856 ha, s prevahou jedle, smreka a jedle, smreka a buka 226 776 ha, borovice lesnej a čiernej 27 128 ha, duba zimného 37 078 ha a ostatných drevín 1472 ha. Vysoké degradované lesy buka majú 12 237 ha a duba 7298 ha, umelo vysadené monokultúry majú 55 265 ha, výmladkové lesy majú 215 122 ha, plochy vhodné na zalesnenie 168 692 ha a plochy nevhodné na zalesnenie 63 595 ha. Súkromné lesy v kategórii lesov vysokých s prírodnou obnovou s prevahou buka 41 623 ha, s prevahou jedle, smreka a jedle, smreka a buka 18 391 ha, borovice lesnej a čiernej 3852 ha a duba zimného 29 195 ha a ostatných drevín 19 764 ha. Spolu sú vysoké lesy s prirodzenou obnovou s prevahou jedle, smreka a buka na výmere 245 168 ha. V druhej polovici Bosny a Hercegoviny (Federácia BiH) sú uvedené porasty na podobnej výmere, tzn. v tejto krajine sa nachádza asi pol milióna ha výberkových lesov jedle, smreka a buka. Pre zaujímavosť, priemerná zásoba vysokých lesov s bukom je 287 m3/ha, s jedľou, smrekom a bukom 401 m3/ha, borovice lesnej a čiernej 256 m3/ha, duba 217 m3/ha a ostatných drevín 226 m3/ha. Mladé umelo vysadené monokultúry majú 167 m3/ha a výmladkové lesy 116 m2/ha.

151

Tab. č. 1: Porovnanie dát pre vysoké lesy s prírodnou obnovou:

Kategória lesa

Zásoba Prírastok 10-r etát Výmera IH

1. buka

952912

37282

Zásoba Prírast. 10-r etát/ /ha /ha ha

83299

49904237 1080603 8278600 176873,26

Spolu 50857149 1117885 8361899

287,53

6,32

47,28

10,31

72,88

5,60

37,00

216,99

5,28

35,22

225,78

5,28

6,82

334,64

8,12

57,98

2. jedle IH 61596664 1701587 11349813 a smreka LI 29282513 635620 5179645 a jedle, 226794,68 smreka Spolu 90879177 2337207 16529458 400,71 a buka 3. IH borovice LI lesnej a čiernej Spolu

5833464

124244

1113990

27698

6947454

828446

175172 27128,10 151942 1003618 256,10

379634

7666013

182260 1250011 37079,01

Spolu

8045647

195675 1305921

IH 5. ostatných LI drevín Spolu

126182

2370

1190

206193

5409

8844

332375

7779

10034

4. duba

Spolu

13415

55910

1472,14

68888856 1878898 12318658

88172946 1931590 14892272 469347,19

Spolu 157061802 3810488 27210930

Uvedené výberkové lesy pochádzajú z pôvodných prírodných lesov. Najväčšie sprístupnenie porastov bolo vykonané počas nadvlády Rakúsko Uhorska v 19. a počiatku 20. storočia, pričom sa hospodárilo výberkovým spôsobom, vybudovali sa len lesné železnice a cesty. V mnohých porastoch došlo k premene na čisté bučiny (vysoké degradované lesy buka na výmere 176 857 ha), ktoré sú potenciálne vhodné na výberkové hospodárenie po návrate jedle do zastúpenia. Geografické a klimatické podmienky umožňujú výskyt prirodzených lesov, Bosna a Hercegovina je hornatá krajina, väčšina lesov sa nachádza v nadmorskej výške nad 1000 m nad morom, prevažujúci

152

podklad tvoria vápence a dolomity, ale vyskytujú sa všetky horniny a podmienky. Klíma je charakteristická horúcimi suchými letami a veľmi chladnými zimami s veľkým množstvom snehu. Zažil som viackrát čerstvý sneh v októbri (20 cm) aj trvalú snehovú pokrývku v marci. Výška snehovej pokrývky býva v niektorých regiónoch aj vyše metra. Zisťovanie zásob sa vykonáva na skusných plochách (kruhové skusné plochy) v pravidelnej sieti 100x100m na plochách s rôznou veľkosťou podľa počtu stromov. Uvedená intenzita priemerkovania sa mi zdá vysoká, ale tak je to definované postupmi. Výsledkom sú zásoby porastov po hrúbkových triedach 5-10, 11-20, 21-30, 31-50, 51-80 a nad 80cm podľa jednotlivých drevín. Výpočet etátu a normálneho zastúpenia je vykonané pre „gazdinsku klasu“, tzn. pre prevádzkový súbor, napr. 1212, lesy smreka a buka na hlbokých pôdach. Definovaná je aj rubná zrelosť jednotlivých drevín, napríklad 70 cm, pre JD, SM, BK a intenzita zásahu, v tomto prípade. 22 %. Zachované zvyšky pralesov sú chránené v rezerváciách: Peručica, 1434 ha, JV Bosna, Ravna vala, 45,04 ha, Bjelašnica; Trstionica, 30,50 ha, Kakanj; Masna luka, 90 ha, Čvrsnica mountain; Bobija, 70 ha, Grmeć mountain; Janj, 295 ha, Šipovo; Lom, 298 ha, Z Bosna, Oštrelj; Plješevica, 50 ha, Bihać; Mačen do, 30,30 ha, Kladanj; Asi polovicu sa mi podarilo navštíviť. Používaný spôsob obnovy je „skupinasto preborna seća“, tzn. skupinový výberkový rub a na ostatnej ploche jednotlivý výberkový rub. Intenzita zásahu je zvyčajne v intervale 15-23 %, pričom je iná pre ihličnaté a iná pre listnaté dreviny v poraste. V decéniu sa vykonáva len jeden plánovaný zásah, môže sa vykonávať náhodná ťažba nad rámec predpisu pre kategóriu lesa, ale podiel je vo všeobecnosti nízky, hoci aj v prírodných lesoch majú problém s podkôrnikmi na smreku. Detailne sa plánujú približovacie cesty, bez ktorých sa výberkový spôsob nedá vykonávať. Používa sa sortimentová metóda pri pni, alebo kmeňová do 12 m, približovanie je animálne (kone, voly) do približovacej cesty v neprístupných terénoch, prípadne aj ručne gravitačne a LKT na odvoznú cestu. Výnimočne sa používajú lanovky. Predaj je z odvozného miesta. Návrh približovacích liniek, ich vyznačenie v teréne ako aj ich vybudovanie si plánujú lesníci sami (vybudovanie aj dodávateľsky). Prirodzená obnova je spontánna pre všetky tri hlavné dreviny. Ovocné dreviny sa nerúbu, cenné listnáče sporadicky.

153

154

Evidencia sa vykonáva tri krát: prvé meranie a značenie ciachou (šesťhranná) každého stromu (plus číslo alebo štítok). Po spílení sa vykonáva sortimentácia, meranie a značenie ciachou (okrúhla) pri pni a následne sa registrujú výrezy pri nakládke (trojuholníková). Pri každej fáze sa používa iná ciacha, plus iná ciacha pre nelegálnu ťažbu (štvorcová). Podrobná evidencia je vyžadovaná zákonom, pretože z ceny dreva pri pni sa odvádza daň pre „opštiny“, tzn. približne na úrovni okresov, ktoré sú určené na rozvoj zaostalých oblastí. Tab a graf č. 1: ukážka hospodárskeho plánu, zásoba podľa hrúbkových stupňov a drevín

ŠGP GOSP. JEDINICA ODJEL, ODSJEK POVRŠINA (ha) GAZDINSKA KLASA

Bosanskograhovsko Jadovnik Grahovo 144-01 101,24 1210

ZAPREMINA PRED SJEČU DEBLJINSKA KLASA 5-10 11-20 VRSTA DRVETA m3 m3 m3/ha 0,45 3,23 Jela Ukupno m3 45,56 327,01 0,60 3,60 m3/ha Smreka Ukupno m3 60,74 364,46 0,11 0,76 m3/ha Bor Ukupno m3 11,14 76,94 1,34 28,91 m3/ha Bukva 3 Ukupno m 135,66 2 926,85 0,00 0,31 m3/ha Pl. listače Ukupno m3 0,00 31,38 0,21 0,54 m3/ha Ost. listače Ukupno m3 21,26 54,67 m3/ha 1,16 7,59 UKUPNO Č 3 Ukupno m 117,44 768,41 m3/ha 1,55 29,76 UKUPNO L Ukupno m3 156,92 3 012,90 2,71 37,35 UKUPNO m3/ha Č+L Ukupno m3 274,36 3 781,31

21-30 m3 12,02 1 216,90 6,91 699,57 0,00 0,00 36,20 3 664,89 0,00 0,00 1,13 114,40 18,93 1 916,47 37,33 3 779,29 56,26 5 695,76

BONITET Jela Smrča Bukva Ostalo

II III III -

B. Bor C. Bor Pl. listače Os. listače

III -

31-50 m3 40,95 4 145,78 48,08 4 867,62 0,72 72,89 73,26 7 416,84 0,73 73,91 6,99 707,67 89,75 9 086,29 80,98 8 198,42 170,73 17 284,71

51-80 m3 19,90 2 014,68 28,75 2 910,65 0,64 64,79 29,13 2 949,12 0,00 0,00 1,38 139,71 49,29 4 990,12 30,51 3 088,83 79,80 8 078,95

>81 m3 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 1,76 178,18 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 1,76 178,18 1,76 178,18

UKUPNO m3 76,55 7 749,92 87,94 8 903,05 2,23 225,77 170,60 17 271,54 1,04 105,29 10,25 1 037,71 166,72 16 878,73 181,89 18 414,54 348,61 35 293,28

155

Tab a graf č. 2: Ukážka hospodárskeho plánu, zásoba stromov vyznačených na ťažbu podľa hrúbkových stupňov a drevín

DOZNAČENA DRVNA ZAPREMINA DEBLJINSKA KLASA VRSTA DRVETA Jela Smreka Bor Bukva Pl. listače Ost.listače

m3/ha

5-10

11-20

21-30

31-50

51-80

>81

UKUPNO

0,00

Ukupno m3 m3/ha

0,00

Ukupno m3 m3/ha Ukupno m

0,00 3

m3/ha Ukupno m

0,00 3

m3/ha

5,35

6,61

0,09

12,93

541,92

669,62

9,07

1 308,53

0,05

1,02

6,62

6,41

0,29

14,38

4,77

102,96

670,37

648,61

28,91

1 455,62

0,00

2,45

13,05

17,21

3,36

0,00

36,07

248,34 1 321,34 1 742,03 340,43

0,00

3 652,14

0,00

13,02

0,38

Ukupno m3 m3/ha

0,00

Ukupno m3

m3/ha

0,00

Ukupno m3 0,00 3

0,00 UKUPNO m /ha Č+L Ukupno m3 0,00

156

0,81 81,82

0,00

3 0,00 UKUPNO m /ha Č Ukupno m3 0,00

UKUPNO L

0,06 6,10

0,11

1,83

11,97

10,87

184,78

1 212,29 1 318,23 37,98

2 764,15

2,45

13,05

17,21

0,00

36,07

248,34 1 321,34 1 742,03 340,43

0,00

3 652,14

2,56

0,38

63,38

14,88

29,18

3,36

27,30

16,38

259,21 1 506,12 2 954,32 1 658,66 37,98

6 416,29

V mnohých porastoch je viditeľný návrat jedle, najmä v degradovaných porastoch buka a výmladkových porastoch buka. Tieto porasty sú prevažne rovnoveké a na mnohých miestach som videl podúroveň alebo zmladenie jedle. Škodlivé činitele: Hoci sú to rôznoveké zmiešané porasty, ani ich neobchádza problém s podkôrnikom na smreku a smrek v mnohých oblastiach vypadáva. Ani prirodzené porasty nedokážu zabrániť ústupu smreka. Podiel vetrových kalamít je nízky, prevažne jednotlivé vývraty a prevažne v rovnovekých porastoch. Najkrajšie porasty som videl v oblasti Han Pijesak, Romanija v Republike Srpskej a v oblasti Drvar, Glamoc, Kljuc vo Federácii BiH. Napríklad porasty so zásobou 700 m3/ha, vyznačených 100 m3/ha a dalo by sa s rezervou vyznačiť ďalších 30 m3/ha, aby sa vychovávali mladšie prehustlé skupiny.

Srbsko Podobný spôsob obhospodarovania je vykonávaný v Srbsku, iba výmera prírodných zmiešaných lesov je nízka a prevažne pri hranici s Bosnou a Hercegovinou. Problémom v Srbsku sa stáva používanie výberkového spôsobu v rovnovekých porastoch buka. Po určitých problémoch s veľkými ťažbami došlo

157

k zmene systému a na veľkej výmere sa vykonáva iba jednotlivo výberkový rub bez cieľa dosiahnuť obnovu porastu. Dochádza tým k postupnému znižovaniu zakmenenia a zaburineniu porastov. Výsledkom je aj zníženie etátu na približne 2/3 prírastku. Legislatíva umožňuje používanie skupinového clonného rubu (Femelschlag) a clonného rubu na celej ploche porastu. Problémom je obmedzenie na vykonanie iba jedného zásahu v decéniu, čo celú obnovu neuveriteľne sťažuje. Podobne vplýva aj prísnosť lesníckej inšpekcie (hlavne alibistisky), ktorá požaduje striktné plnenie plánu, hoci podmienky sa zmenili.

Grécko Aj v Grécku je možné nájsť výberkové porasty. Ide o výberkové porasty jedle nordmanskej v nadmorskej výške nad 1000 m nad morom. Navštívil som viacero porastov v oblasti Arkadia (Tripoli). Pracuje sa podobným spôsobom ako v Bosne, tzn. vyznačenie každého stromu, sortimentácia pri pni a predaj z odvozného miesta. Problémom je vykonanie ťažieb, pretože prednostné právo na vykonanie ťažieb majú tzv. lesné družstvá, ktoré z dôvodu podpory zaostalých oblastí majú právo na vykonanie ťažby v štátnych lesoch.

Turecko Väčšina z nás považuje Turecko skôr za krajinu pre rekreáciu pri mori. Turecko má 22 mil. ha lesov. Nachádzajú sa v páse od mora do vzdialenosti 100 km od mora (Čierne more na severe, Egejské na západe a Stredozemné na juhu), pretože Turecko je hornaté. Okrem juhozápadnej časti môžeme považovať lesy v Turecku za lesy mierneho klimatického pásma. Väčšina lesov je štátna. Výberkové lesy tvorí prevažne jedľa nordmanská a v najvyšších polohách céder libanonský (chránená drevina). Porasty sú obnovované výberkovým spôsobom s prirodzenou obnovou jedle. Vyznačovanie a evidencia je podobná ako na Balkáne. Aj v Turecku majú ústavné právo na ťažbu predovšetkým lesné družstvá, tzn. združenie občanov obce, hoci lesy a drevo patria štátu. Zásoby sa zisťujú na kruhových skusných plochách v sieti 300x150 m. V Turecku ma zaujal hospodársky plán pre výberkové lesy. Na jednej strane sú všetky podklady pre jeden porast. V hornej časti sú skutočné zásoby pre jednotlivé dreviny podľa hrúbkových stupňov. V strednej časti sa nachádzajú priemerné hodnoty za prevádzkový súbor (kategóriu lesa). V spodnej časti je

158

Liocourtova krivka s vyznačením skutočnej distribúcie zásoby podľa hrúbkových stupňov a výpočet etátu pre porast podľa dvoch vzorcov.

Obr č. 1: Ukážka výpočtu etátu a rozdelenie zásob podľa hrúbkových stupňov

Záver Pri návšteve každej krajiny máme možnosť sa niečo nové naučiť. Vo všetkých navštívených krajinách pristupujú podobným spôsobom k zisťovaniu zásob po hrúbkových stupňoch. Prevažuje jeden zásah za decénium, intenzita zásahu 15-23 % podľa drevinového zloženia a prírastku, sortimentová metóda pri pni (kvôli miestnej dani z ceny pri pni). Daný systém ťažby je nákladný, napr. do 28 BAM/m3 (14 €/m3) za ťažbu a približovanie v BiH. K tomu je potrebné prirátať náklady na vyznačovanie a evidenciu dreva. Napriek prirodzenej skladbe porastov a rôznovekej štruktúre dochádza k vypadávaniu smreka (sucho a následne podkôrnik). Na návštevu Bosny a Hercegoviny sa vždy teším, pretože mám možnosť vidieť tisíce hektárov výberkových lesov. Tieto lesy považujem za najkrajšie v Európe. Dlhodobo platí ponuka na recipročnú návštevu lesníkov a záujemcov zo strany JPŠ Šume RS ako aj ďalších obhospodarovateľov lesov vo Federácii BiH. Podobne môžem sprostredkovať ďalšie informácie a kontakt na profesora Lesníckej fakulty Kastamonu University (Turecko). Ďalšie fotografie a výňatky z hospodárskych plánov budú prezentované priamo v prezentácii na konferencii z dôvodu rozsahu príspevku.

159

BIBLIOGRAFIA: (1)

Lojo, A., Balić, B., Bajrić, M., Alojz, D., Hočevar, M., 2008: Second state forest inventory in Bosnia and Herzegovina - comparison of the results of the first and the second inventory for the forest territory (2) Katastar šuma JPŠ Šume Republike Srpske, 2016

Ing. Milan Tóth SGS Slovakia, s.r.o., Košice tulavec@gmail.com

160

161

Pestovanie lesa výberkovým spôsobom na Smolníckej osade JAROSLAV KOVALČÍK

Cieľom práce je predstaviť možnosť pestovania lesov výberkovým spôsobom. Poukázať na spôsob, ktorý je pre lesníctvo i laickú verejnosť ten najvýhodnejší z každého hľadiska. Vysvetliť spôsob pestovania lesa či už v ihličnatých, alebo listnatých porastoch od ich vyznačovania, rozdielov v spôsobe pestovania až po celkovú realizáciu všetkých potrebných zásahov. Zároveň poukázať na výhody či nevýhody a smer, akým by sa mohlo uberať pestovanie lesa na Slovensku

162

ABSTRAKT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ výberkový spôsob, ihličnaté a listnaté porasty, spôsob vyznačovania, výberkový rub, výhody a nevýhody výberkového spôsobu

Úvod Všetci dobre vieme, aké klimatické zmeny prináša súčasná doba. Či už je to globálne otepľovanie, ktoré prináša so sebou vysoké zvýšenie teplôt a následne prudké a silné zrážky, ktoré berú všetko, čo im stojí v ceste, alebo stále sa zhoršujúci stav ovzdušia. To všetko má vplyv aj na stav našich lesov. Mali by sme sa trocha zastaviť a zamyslieť sa nad tým, či to môžeme aspoň z časti ovplyvniť. Myslím si, že áno. Musíme však zmeniť postoj niektorých ľudí, vzhľadom na pestovanie lesa. Všade tam, kde je možnosť a podmienky, prejsť z podrastového spôsobu hospodárenia na výberkový spôsob hospodárenia. Aj súčasná spoločnosť, ktorá ako všetci dobre vieme, že ostro kritizuje spôsob vykonávaných ťažieb, je k tomuto hospodáreniu kladne naklonená. Na LC – Smolnícka osada sa už viac ako štvrťstoročie vychovávajú lesné porasty výberkových spôsobom hospodárenia. Ako „Lesný Celok“ sa zaraďujeme k najväčším objektom, takto hospodáriacim na Slovensku. Veľká vďaka za to patrí hlavne pánovi Alcnauerovi, ktorý je pre viacerých priekopníkom tohto hospodárenia u nás. Pre les 25 rokov v jeho živote nie je dlhá doba, ale pre spôsob hospodárenia v ňom je značná. Tu sú už vidieť výsledky práce lesníka, ktorý svojou činnosťou pretváral lesné porasty. Celý tento hospodársky spôsob je založený na ťažbe jednotlivých stromov.

Výberkový spôsob v ihličnatých porastoch Pri vyznačovaní výberkového rubu v ihličnatých porastoch začíname vždy s posudzovaním najvyššieho a zväčša aj najhrubšieho stromu v hlúčiku. Ak meraním vo výške d1,30 zistíme, že dosiahol cieľovú hrúbku, tak ho vyznačíme. Ak aj nedosiahol cieľovú hrúbku, ale svojou kvalitou (dvojaky, netvárny kmeň, atď.) škodí nádejnému stromu, alebo ak ho nechceme dopestovať do cieľovej hrúbky, tak ho tiež vyznačíme. Stále dbáme na stabilitu porastu. Vyznačíme aj jedince, ktoré svojim rastom prekážajú kvalitnejším zložkám porastu. Rozpojením korún v hornej vrstve sa zlepší prírastok a zároveň sa spustí svetlo a začína proces obnovy porastu. Musíme mať však na zreteli, že množstvo vpusteného svetla nám umožní obnovu porastu, ale neskôr aj samoreguláciu, a tým pádom možnosť presadiť sa geneticky najlepším jedincom.

163

Výberkový spôsob v listnatých lesoch Výberkový spôsob v listnatých porastoch sa nedá uplatniť podobne ako u ihličnatých. Má svoje špecifiká a zásady. Buk pestujeme od mladosti v zápoji (hlúčiky), pod hornou vrstvou porastu s cieľom dosiahnutia mozaikovej štruktúry porastu. Výberkovým rubom odstraňujeme stromy, ktoré dosiahli cieľovú hrúbku, alebo stromy, ktoré prekážajú v raste kvalitnejším jedincom alebo zložkám porastu. Dôležité je odstrániť rozrastlíky v strednej vrstve, ktoré pohlcujú najviac svetla pre spodnú vrstvu. Tie najkvalitnejšie stromy dopestujeme do rubnej zrelosti.

Spôsob vyznačovania Pri vyznačovaní ťažby si v prvom rade musíme uvedomiť, aký vplyv bude mať na daný porast každý vyťažený strom. Každý náš krok pri vyznačovaní je potrebné prispôsobiť stavu, v ktorom sa porast nachádza. To znamená intenzitu zásahu, regulovanie prísunu svetla, možnosť prirodzeného zmladenia, stabilita, kvalita porastu. V ďalšom rade sa zameriavame na zdravotný výber, čo znamená vyznačenie suchých a napadnutých stromov (rakovina, huby, ….). Realizovaním tohto postupu sa zameriame na cieľovú hrúbku stromov, ktorá je v našom prípade u ihličnanov 70 cm, u listnáčov 60 cm. Zároveň sa vyznačujú i jedince, ktoré ešte nedosiahli cieľovú hrúbku, ale svojim rastom škodia inému kvalitnejšiemu jedincovi alebo zložkám (kvalita zmladenia dosahujúca korunu). Týmto krokom zasahujeme do všetkých vrstiev porastu. Stále však musíme mať na pamäti stabilitu porastu, ktorá sa musí zvýšiť alebo zachovať, a trvalosť produkcie. Pri vyznačovaní výberkového rubu začíname od najvyššieho a najhrubšieho stromu, ktorý je najčastejšie aj najkvalitnejší a postupne ho uvolníme.

Realizácia výberkového rubu Aby sme mohli kvalitne a s čo najmenším poškodením ostávajúceho porastu realizovať ťažbu jednotlivých stromov, musíme sprístupniť porast zvažnicami a približovacími linkami širokými 3 m. Vzdialenosť liniek závisí od terénnych podmienok, ale ideálne 30 – 40 m. Smerová stínka sa vykonáva

164

smerom k zvážniciam a približovacím linkám, po ktorých sa pohybuje približovací prostriedok. Aby sme minimalizovali škody na zmladení a ostávajúcich stromov, vykonávame rozrez na 2-3 krát, podľa potreby. Najväčšie škody spôsobuje približovací prostriedok práve pri zostavení nákladu a jeho pritiahnutí, ak sú kmene v celej dĺžke. Nepoužíva sa tu metóda zberného lana, ale jednotlivé kusy sa po jednom priťahujú k linke alebo zvážnici. Po zopnutí sa následne vykoná priblíženie až na OM. Po vykonaní výberkového rubu a následnom vytiahnutí odrubanej hmoty je potrebné vykonať poťažbovú úpravu porastu. Tu sa jedná hlavne o uvoľnenie prirodzeného zmladenia od zbytkov po ťažbe (zavesené a visiace konáre na zmladení) ako aj odstránení poškodených jedincov zmladenia, a natretí poškodených stromov v hornej a strednej vrstve vhodným fungicídom, v čo najkratšom čase. Tento úkon je veľmi dôležitý z hľadiska kvality spodnej vrstvy. Ak ju totiž nevykonáme včas, neovplyvníme rast nahnutých stromčekov, nezamedzíme poškodeniu terminálov a umožníme rast dvojakov, trojakov. Zároveň po vykonaní poťažbovej úpravy sa nemusí vykonať uhadzovanie zbytkov po ťažbe, pretože tieto sú už stiahnuté na zem, čím čiastočne ušetríme finančné náklady.

Pestovné ruby Toto pomenovanie, ktoré zaviedol p. Ladislav Alcnauer, zahŕňa všetky výchovné zásahy v nárastoch a mladinách. S pestovným rubom začíname v čase, keď sa mladina začne výškovo diferencovať približne vo výške 2 – 2,5 m. V ihličnatých mladinách začíname posudzovaním najvyššieho stromčeka v časti hlúčika, ktorý je spravidla aj najsilnejší. Nesmie byť však poškodený ťažbou, či zverou. Musí spĺňať kvalitatívne predpoklady a byť vhodný pre ďalšie pestovanie. Ak to spĺňa, tak potom odstraňujeme stromčeky, ktoré sú v jeho úrovni a prekážajú mu v raste. V ďalšom kroku postupujeme v hlavnej úrovni a najkvalitnejšie stromčeky postupne uvoľňujeme, čiže odstraňujeme tie, ktoré svojim rastom prekážajú kvalitnejším stromčekom. Čo sa týka podúrovne, tak tam nezasahujeme. Týmto zásahom už v mladinách dokážeme vytvoriť základy výberkového lesa, pretože ju dokážeme výškovo aj hrúbkovo

165

rozvrstviť. Samozrejme, že sa tu prejaví najlepší a geneticky najsilnejší jedinec a v podúrovni začína proces samoregulácie. V listnatých mladinách tento spôsob nemôžeme využiť, pretože buk musí rásť od mladosti v hlúčikoch, v polotieni, aby sme využili samoreguláciu. Pestevným rubom odstraňujeme najprv len rozrastliky a kvalitné predrastliky ponechávame rásť. Do úrovne zasahujeme minimálne, len na uvoľnenie najkvalitnejších jedincov. Do podúrovne nezasahujeme. Je dôležité, aby sme vedeli rozlíšiť rozrastlika od predrastlika. Rozrastlik má netvárny kmeň, tvorí rôzne dvojaky, má silné bočné vetvy a je v nadúrovni. Predstarlik má kmeň rovný nevytvarajúci dvojaky, tenšie vetvy a je v nadúrovni (vetvy môžu byť aj hrubšie, pretože má dosť svetla, ale kmeň musí byť rovný bez dvojakov). Tým, že do úrovne zasahujeme minimálne a do podúrovne vôbec, tak táto nám v hlúčiku okolo predrastlika plní vyvetvovaciu funkciu. Ak správne pestujeme bukové porasty v dvoch vrstvách nad sebou, tak sa nám vytvorí mozaiková štruktúra, ktorá je blízka výberkovému a prírodnému lesu aj v týchto mladších častiach. Aké sú výhody či nevýhody výberkového hospodárenia: • výrazne sa nemení štruktúra porastov • zvyšuje sa kvalita a stabilita • využitie rastových a reprodukčných schopností • väčšia odolnosť porastov proti kalamitám • nie je potreba zalesňovania • z ekonomického hľadiska - šetrenie nákladov na pestovnú činnosť ako aj zalesň ovanie, vyžínanie, ochranu - v pestovných ruboch nižšie náklady na 1 ha - nepotrebnosť uhadzovania na celej ploche - spoločenské požiadavky (nevytváranie holín, kultúrne a turistické možnosti) • je to o niečo náročnejší spôsob hospodárenia oproti podrastovému alebo holorubnému, ale len v prvej fáze prebudoví porastu • zvýšená náročnosť na kvalitu a prevedených prác • potreba času na vyznačovanie ťažby (ale to je hlavná pracovná náplň lesníka) • myslenie a srdce – ak je správne naklonené, nepozná prekážku, ak nie, hľadá dôvod prečo nie.

166

Tento hospodársky spôsob by mal byť základom pestovania lesov na Slovensku. Je to jedinečný spôsob ako zachovať a zveľadiť to, čo naši predchodcovia zanechali. Musíme myslieť hlavne na budúcnosť, s ktorou sú spätí naši potomkovia, aby sme sa nehanbili za to, čo sme im zanechali. Preto by sme sa mali zo všetkých síl snažiť uplatniť to, čo je pre les najvýhodnejšie, napomáhať jeho stabilite a rozvoju, spoločenskému využitiu, ale zároveň mať možnosť v lese aj rozumne hospodáriť. Aby sme to všetko mohli zvládať potrebujeme podporu nastupujúcej generácie. Mali by sme začať od začiatku. Výchovou mladých lesníkov, ktorí by mali k tomuto hospodáreniu väčší vzťah a hlavne potrebné znalosti, ktoré by dokázali využiť v praxi. Je to aj potreba čo najviac o našej práci hovoriť s laickou spoločnosťou, ktorá je často ovplyvňovaná názormi rôznych iných skupín či ľudí, ktorí často nevedia podstatu vývoja lesa. Zároveň by sme si mali dať otázku, či je možné udržať tento spôsob hospodárenia pri dnešných pracovných náplniach lesníkov. Lesné obvody sa zväčšili až trojnásobne a taktiež úlohy vyplývajúce z lesníckej činnosti. Máme nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a čelíme výberovým konaniam, kde cena za prácu padá prudko dole. To všetko môže mať za následok minimálne stagnáciu rozvoja tohto jedinečného spôsobu hospodárenia. Preto by sme sa mali snažiť čo najviac spropagovať výberkový spôsob hospodárenia nielen medzi našimi kolegami, ale aj medzi širokou verejnosťou, ktorá má obrovský vplyv na pestovania lesov Slovenska, čo sa týka moderného vnímania na prírodu. Budúcnosť ukáže „a ja verím, že ukáže“, či sme sa vo svojich krokoch mýlili, alebo sme dali ten správny smer v pestovaní lesov na Slovensku.

Jaroslav Kovalčík Lesy SR, š. p., OZ Košice vedúci LO Zbojnícka skala, 055 66 Smolník kovalcikjarko@gmail.com

167

Alternatíva HÚL pre prírode blízke lesy: koncept lesa hrúbkových tried LADISLAV KULLA, JÖRG RÖßIGER, MAROŠ SEDLIAK, VLASTIMIL MURGAŠ, IVAN SAČKOV, VLADIMÍR ŠEBEŇ

Príspevok prezentuje výsledky výskumu nových postupov hospodárskej úpravy nerovnovekých lesov. Poukazuje na potrebu odlišných prístupov k zisťovaniu stavu lesa, k riadeniu výnosu, k priestorovej a ťažbovej úprave nerovnovekého lesa v porovnaní s klasickými postupmi hospodárskej úpravy v lese vekových tried. Predstavený je koncept hospodárskej úpravy lesa hrúbkových tried, ktorý by od určitej fázy prebudovy mal nahradiť tradičné postupy HÚL. Základom tohto konceptu je 1. rozčlenenie lesa do hrúbkových tried namiesto vekových tried, 2. odvodenie cieľového stavu lesa pomocou maticového modelu s optimalizátorom ťažby, a 3. priestorová a ťažbová úprava lesa založená na kombinácii výberovej inventarizácie lesa a údajov leteckého laserového skenovania.

168

ABSTRAKT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ nerovnoveký les, štatistická inventarizácia, letecké laserové skenovanie, maticové modely prechodu, optimalizácia, bezčasová ťažbová úprava

Problematika Podľa súčasnej praxe prírode blízkeho lesníctva môže mať prírode blízky les viacero typov, resp. pestovných konceptov, ktoré sa líšia v základných priestorových a časových špecifikách. Ide najmä o: 1. trvalo viacetážové porasty s viacvrstvovým zápojom, v ktorých sa etáže rôzneho veku nachádzajú dlhodobo (aspoň polovicu rubnej doby) nad sebou, 2. mozaikové porasty so stupňovitým zápojom, v ktorých sa etáže rôzneho veku nachádzajú dlhodobo (aspoň polovicu rubnej doby) vedľa seba na malých plochách (do 0,5 ha), 3. výberkové porasty s priestorovým zápojom, v ktorých sú stromy alebo skupiny stromov usporiadané nad sebou a/alebo vedľa seba jednotlivo alebo v skupinách (do 0,2 ha) tak, že ich nie je možné a ani účelné vyčleňovať ako samostatné etáže. Trvalo viacetážové lesy a mozaikové lesy sú hraničným stavom lesa vekových tried, teda lesa s určitým časovým a priestorovým poriadkom, v ktorom ešte je možné použiť modifikované postupy zisťovania stavu, priestorovej, časovej a ťažbovej úpravy na báze konceptu lesa vekových tried. V tomto príspevku predstavíme koncept hospodárskej úpravy lesa hrúbkových tried, ktorý ide za hranicu trvalo viacetážových porastov, a mohol by nájsť uplatnenie vo výberkových lesoch, a v pokročilých štádiách prebudovy na výberkový les. Uvádzame vybrané výsledky výskumu tohto konceptu na LC Smolnícka Osada, kde sa už viac ako 50 rokov na ucelenej výmere cez 2 000 ha hospodári výberkovým spôsobom.

Les vekových tried versus les hrúbkových tried Les vekových tried je charakterizovaný cyklickou ťažbou lesa s následným zalesnením. Produkuje rovnoveké lesy s ťažbou vo veku kulminácie priemerného prírastku, ktorý určuje rubnú dobu porastu. Vek je teda hlavným nástrojom hospodárskej úpravy lesov. Na Slovensku sa používa systém rubných dôb diferencovaných podľa dreviny, bonity a zakmenenia navrhnutý HALAJOM a kol. (1990), ktorý sa v modifikovanej podobe využíva aj pri zariaďovaní trvalo viacetážových porastov (BAVLŠÍK kol. 2013).

169

Les hrúbkových tried sa vyznačuje prítomnosťou stromov rôzneho veku a hrúbky na celej ploche porastu. Medzi vekom a hrúbkou v premenlivých podmienkach priestorového zápoja nie je tesný vzťah, vek teda nezohráva dôležitú úlohu, a je nahradený hrúbkou, ktorá sa stáva hlavným nástrojom hospodárskej úpravy. Modely ideálnej hrúbkovej štruktúry výberkových lesov vo vybraných lesných typoch a geografických celkoch Slovenska publikovali SANIGA, SZANYI (1998). Hrúbková štruktúra je daná rozdelením početností stromov podľa hrúbkových stupňov. Hrúbkových stupňov je veľa, a preto sme pre praktické potreby navrhli ich agregáciu do piatich hrúbkových a troch ťažbových tried (tabuľka 1). Hrúbkové triedy (HT) sú navrhnuté tak, aby rámcovo zodpovedali rastovým stupňom, podľa ktorých sú aj pomenované. Ťažbové triedy (TT) sú navrhnuté tak, aby zodpovedali v praxi zaužívaným druhom ťažby. Húbkové stupne Rozpätie hrúbok (D) (cm)

Hrúbková trieda (HT)

8 - 12

Žŕdkovina

14, 18

12 - 20

Žrďovina

22, 26, 30

20 - 32

Tenká kmeňovina

34, 38, 42, 46, 50 32 - 52

Hrubá kmeňovina

54 +

Veľmi hrubá kmeňovina

52 a viac

Ťažbová trieda (TT) Tenká prebierka Hrubá prebierka Obnovná ťažba

Tab.1: Agregácia hrúbkových stupňov do hrúbkových a ťažbových tried

Zisťovanie stavu a priestorová úprava v lese hrúbkových tried Základným predpokladom uplatnenia konceptu lesa hrúbkových tried je výberová inventarizácia lesa. Na LC Smolnícka Osada sa uskutočnila v roku 2014 na 344 inventarizačných plochách (IP) rozmiestnených v pravidelnej sieti 250 x 250 m. Použili sa kruhové IP s variabilným polomerom tak, aby sa na každej ploche nachádzalo aspoň 20 stromov s registračnou hrúbkou (d1.3) 8 cm a vyššou. Základný rozsah znakov, ktoré treba zistiť na registrovaných stromoch je drevina, hrúbka, výška, nasadenie koruny, a kvalita kmeňa. Okrem toho je potrebné spraviť súpis pňov na IP, a ak ide o prvú inventarizáciu tiež odobrať z vybraných stromov krátke vývrty pre zistenie decenálneho hrúbkového prírastku.

170

Čím vyššia je požadovaná presnosť, a čím vyššia je variabilita zásoby vo vyhodnocovacej jednotke, tým vyšší musí byť aj počet inventarizačných plôch. Ak je presnosť zisťovania zásoby daná, dá sa náklad na hektár znížiť jediným spôsobom: použitím priestorovo čo najväčších, a z hľadiska variability čo najhomogénnejších vyhodnocovacích jednotiek. Na základe podobnosti prirodzeného zastúpenia, bonít, a ohrozenia drevín sme agregáciou stanovištných a porastových typov vylíšili na LC Smolnícka Osada 3 základné vývojové typy lesa – VTL (A, B, X), ďalej vnútorne rozdelené podľa úrovne zásoby na 9 pomocných vývojových typov porastu – VTP (obrázok 1). VTP sa použili ako vyhodnocovacie jednotky pre zisťovanie, mapovanie aj plánovanie. Vývojový typ lesa (VTL)

Vývojový typ porastu (VTP)

Živná jedľová bučina 1 – nízka zásoba so smrekom 2 – stredná zásoba A v 5. a 6. vegetačnom 3 – vysoká zásoba stupni Kyslá jedľová smrečina s B borovicou a bukom vo 4. VS

1 – nízka zásoba 2 – stredná zásoba 3 – vysoká zásoba

Extrémne stanovištia 1 – nízka zásoba X ochranného rázu 2 – stredná zásoba 3 – vysoká zásoba

Obr. 1: Vyššie priestorové jednotky rozdelenia lesa navrhnuté pre LC Smolnícka Osada

Využitie metód diaľkového prieskumu Zeme pri zisťovaní a mapovaní Ako zvlášť užitočné sa ukázali 3D údaje leteckého laserového skenovania (ALS). Tieto sú dnes popri digitálnych snímkach k dispozícii pre taxáciu lesa vďaka novej technológii NLC získanej v rámci švajčiarskeho finančného mechanizmu. Najpresnejšie bezkontaktne merateľný údaj je výška stromov. Z mračna údajov ALS sme pomocou filtrovacích techník odvodili digitálny model výš-

171

ky lesa. Tento model s vysokou presnosťou opisuje povrch zápoja, a pomocou lokálnych výškových kriviek odvodených z inventarizácie umožňuje odhadnúť priestorové rozloženie hrúbkových tried, ktorého zobrazenie je základom prototypu porastovej mapy lesa hrúbkových tried (obrázok 2a). Druhý účel na ktorý sme využili digitálny model výšky lesa bola stratifikácia porastov a ich zatriedenie do vývojového typu porastu (VTP) podľa úrovne zásoby. Na odlíšenie troch úrovní zásoby (1 – nízka, 2 – stredná, a 3 – vysoká) sa použil algoritmus založený na pomere plošného zastúpenia hrúbkových tried v každom poraste. Do tretice sme digitálny model výšky lesa využili pri ťažbovej úprave lesa, konkrétne pri rozdelení deduktívne odvodeného objemu ťažby pre VTP do porastov podľa plošného podielu ťažbových tried. Zobrazením ťažbových tried a pridaním intenzity ťažby sme vytvorili prototyp ťažbovej mapy lesa hrúbkových tried (obrázok 2b).

Obr. 2: Vývojový prototyp porastovej (a) a ťažbovej mapy (b) lesa hrúbkových tried

Cieľový stav lesa hrúbkových tried a maticové modely Cieľový stav výberkového lesa je charakterizovaný týmito znakmi: 1. cieľovým drevinovým zložením, 2. cieľovou zásobou (kruhovou základňou), 3. cieľovou hrúbkovou štruktúrou, 4. cieľovou ťažbou podľa drevín a hrúbkových stupňov.

172

Cieľový stav je taká rovnovážna štruktúra zásoby výberkového lesa, pri ktorej dostatok dorastu zdola vo forme zmladenia umožňuje vyrovnať odčerpávanie zásoby z vyšších hrúbkových stupňov. Ideálne počty stromov v hrúbkových stupňoch sa tradične odvodzujú matematickým vyrovnaním pomocou exponenciálne klesajúcej krivky. Táto je biologicky opodstatneným, nie vždy však ekonomicky odôvodneným, a preto aj niektorými autormi kritizovaným zjednodušením. Maticové modely prechodu (matrix transition models) sú modely dynamiky populácií ktoré našli uplatnenie aj v lesníctve. Simulujú vývoj lesa prostredníctvom prechodu stromov medzi hrúbkovými stupňami za určité časové obdobie v závislosti od dreviny, hrúbky a hustoty porastu. Okrem prechodu berú do úvahy aj dorast a mortalitu stromov. Všetky závislosti sú vyjadrené regresnými rovnicami odvodenými z dvoch po sebe nasledujúcich inventarizácií lesa. Ekologická časť maticového modelu by mala napodobňovať vývoj prírodného lesa. Ekonomická časť modelu vnáša vplyv cien a odoberania zásoby ťažbou v rôznych režimoch. Takýto model (podrobne v práci Rößiger et al., 2018) sme pokusne použili pre hľadanie optimálneho rovnovážneho stavu lesa na LC Smolnícka Osada (obrázok 3). Výsledky simulácií boli významne ovplyvnené východiskovým stavom lesa a úrokovou mierou (tabuľky 2 až 4). Vyššia úroková miera vedie k nižšej cieľovej zásobe, nižším cieľovým hrúbkam a vyššiemu podielu ekonomických drevín. Cieľová hrúbková štruktúra - VTL A

Cieľová hrúbková štruktúra - VTL B

Obr. 3: Cieľová štruktúra lesa pre hlavné vývojové typy lesa na LC Smolnícka Osada pri úrokovej miere 2%.

173

Vývojový typ lesa

i = 1%

i = 1,5%

i = 2%

i = 3%

430

408

355

244

375

315

260

181

Tab. 2: Cieľová zásoba (m3/ha) v rovnovážnom stave pri rôznej úrokovej miere (i)

Vývojový typ lesa

i = 1% BK

i = 1,5% SM

i = 2%

i = 3% SM

78% 22% -

80% 20% -

44% 54% 2%

41% 52% 7%

37% 49% 14% 22% 41% 37%

Tab. 3: Cieľové zastúpenie drevín v rovnovážnom stave pri rôznej úrokovej miere (i)

i = 1% Drevina Koruna

Buk Jedľa Smrek

dlhá

Kmeň kvalitný

i = 1,5%

i = 2%

i = 3%

VTL VTL VTL VTL VTL VTL VTL VTL A B A B A B A B 60

krátka

nekvalitný 44

dlhá

kvalitný

kráka

nekvalitný 44

dlhá

kvalitný

krátka

nekvalitný 10

Tab. 4: Cieľové hrúbky hlavných drevín (cm) pre ťažbu živých stromov v rovnovážnom stave pri rôznej úrokovej miere (i).

174

Ťažbová úprava lesa hrúbkových tried Ťažbová úprava sa v lese hrúbkových tried vykonáva na základe sledovania zásoby, prírastku a hrúbkovej štruktúry a ich konfrontácie s vopred stanoveným cieľovým stavom. Cieľový stav lesa bol odvodený pomocou maticového modelu pre základnú jednotku – vývojový typ lesa (VTL), a je reprezentovaný zásobou v m3/ha podľa hrúbkových tried (HT) a drevín. Ďalej prezentované výsledky pracujú s cieľovým stavom odvodeným pre úrokovú mieru 1,5 %. Východiskový stav lesa je daný zásobou z inventarizácie lesa (m3/ha), zosumarizovanou takisto podľa hrúbkových tried (HT) a drevín pre vyhodnocovaciu jednotku – vývojový typ porastu (VTP). Celkový bežný prírastok (CBP) za predchádzajúce decénium sa zistí dvomi po sebe idúcimi inventarizáciami lesa, alebo iným náhradným spôsobom (viac v práci Kulla et al., 2017). Vypočítal sa pre vyhodnocovaciu jednotku (VTP) podľa rovnice 1. (1) CBP = (Vt–Vt-10+T–D) kde: CBP celkový bežný prírastok za posledné decénium Vt zásoba na začiatku plánovacieho obdobia (m3/ha) Vt-10 zásoba pred 10 rokmi (m3/ha) T ťažba za posledných 10 rokov (m3/ha) D dorast do najnižšieho hrúbkového stupňa za posledných 10 rokov (m3/ ha) Vyrovnávacia doba je počet decénií akceptovaných pre odklad dosiahnutia cieľového stavu. Použili sme vyrovnávaciu dobu 60 rokov pre VTP s nízkou (najvzdialenejšou od cieľovej) a 30 rokov pre VTP so strednou a vysokou úrovňou zásoby. Odvodenie etátu pre vyhodnocovaciu jednotku (VTP) sa uskutočnilo tak, že sa podľa hrúbkových tried (HT) a drevín porovnala zásoba zistená inventarizáciou s optimálnou zásobou podľa maticového modelu. K zásobe sa pripočítal prírastok, a ak bola zistená zásoba s prírastkom vyššia ako optimálna, časť prebytku závisiaca od vyrovnávacej doby sa navrhla do ťažby. Ak

175

bola zásoba aj s prírastkom za celú vyrovnávaciu dobu nižšia ako optimálna, do ťažby sa nenavrhlo nič.

Obr. 4: Vzťah cieľovej zásoby, skutočnej zásoby, prírastku a ťažby pre VTP na LC Smolnícka Osada

V druhom kroku sa týmto spôsobom odvodený etát rozčlenil do troch ťažbových tried (TT), a s využitím metód mapovej algebry sa priestorovo rozmiestnil v rámci vyhodnocovacej jednotky (VTP). Nakoniec sa prekrytom rastra interpolovaných ťažieb s vektorovou vrstvou porastov zosumoval etát ťažby podľa ťažbových tried a drevín pre jednotlivé porasty, a zobrazil sa v ťažbovej mape.

Obr. 5: Návrh objemu ťažby pre LC Smolnícka Osada podľa VTP, ťažbových tried a drevín

176

Záver V príspevku na obmedzenom priestore predstavujeme výber z výsledkov výskumu nového konceptu HÚL pre nerovnoveké lesy, pracovne nazvanom „koncept lesa hrúbkových tried“. Podrobnejšie budú tieto výsledky publikované v pripravovanej štúdii. Ide o prvé výsledky získané na jedinom objekte, ktoré nie je možné zovšeobecniť, a pred zavedením do praxe je potrebné ich doplniť, overiť v rôznych podmienkach, a prípadne aj revidovať. Ukazujú však cestu, ktorou by sa mohla v budúcnosti uberať hospodárska úprava prírode blízkych lesov.

Poďakovanie Prezentované výsledky boli získané v rámci riešenia výskumných projektov FORESTMAN (APVV-0439-12) a VIPLES (MPRV SR, prvok 08V0301).

177

178

LITERATÚRA BAVLŠÍK, J. et.al., 2013: Metodika pre trvalo etážové porasty. NLC Zvolen, 97s. HALAJ, J. et al., 1990: Rubná zrelosť drevín. Zvolen, Lesnícky výskumný ústav, Lesnícke štúdie, 48: 117 s. KULLA, L, 2017: Reconstruction of past forest status using inventory and tree ring data to support uneven-aged forest management. Central European Forestry Journal 63 (4): 203-211. ROESSIGER, J., KULLA, L., BOŠEĽA, M., 2018: Optimization of equilibrium in uneven-aged forest management sensitive to tree variation in crown length and stem quality. Forest Economy, submitted. SANIGA M., SZANYI O., 1998: Modely výberkových lesov vo vybraných lesných typoch a geografických celkoch Slovenska. Vedecké štúdie 4/1998, TU Zvolen, 50 s.

Ing. Ladislav Kulla, PhD. Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav, T. G. Masaryka 22, SK – 960 92 Zvolen, kulla@nlcsk.org

179

Prebudovanie lesa vekových tried na les s prírode blízkym spôsobom hospodárenia v lesoch s priemyselne zmenenými prírodnými podmienkami VLADIMÍR SAJDÁK

Príspevok sa zaoberá spôsobom prebudoby lesa vekových tried na les s prírode blízkym spôsobom hospodárenia v lesoch ovplyvnených hútnictvom a naňho naväzujúcim priemyslom. V predmetnom území sa nachádzajú dva súbory porastov s diametrálne odlišným východiskovým stavom pre prebudovu. V jednom je súčasťou porastových zmesí buk so zastúpením zodpovedajúcim podmienkam 4. a 5. lesného vegetačného stupňa a v druhom bol buk, pri výrobe drevného uhlia takmer úplne odstránený. Oba súbory porastov sú priemyselnou činnosťou ovplyvnené porovnateľne. Porasty s bukom majú východiskový stav pre prebudovu priaznivejší a ich stav posúžil ako model pre porasty bez podielu buka, ku ktorému sa snažíme hospodárskou činnosťou dospieť.

180

ABSTRAKT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ prebudova, lesy ovplyvnené priemyslom, jedľa biela, buk lesný

Úvod V súvislosti s možnosťou prebudovy lesa vekových tried na lesy výberkové, viacetážové alebo im podobné a k nim smerujúce, sa vedú neutíchajúce odborné debaty. Nesporným faktom je, že práve lesy obhospodarované prírode blízkym spôsobom plnia všetky funkcie najlepšie, hospodársku nevynímajúc. Jednou zo základných podmienok prechodu k prírode blízkemu hospodáreniu, ak nie vôbec najzákladnejšou, je vhodná drevinová zmes s automaticky fungujúcim prirodzeným zmladením. Je možné realizovať prebudovy na lesy s prírode blízkym hospodárením, so všetkými jeho výhodami, aj v lesoch so zmenenými prírodnými podmienkami, ktoré v súčasnosti neplnia tento základný predpoklad? Skúšame to overiť v praxi na lesnom celku (LC) Mestské lesy Krompachy.

Historické súvislosti Dominantným priemyselným odvetvím v okolí Krompách ešte donedávna bolo hutníctvo. Okrem dlhodobého vplyvu imisného zaťaženia ovplyvňovala metalurgia lesy v okolí Krompách aj sekundárne, a to dodávkou surovín pre tento priemysel. Zásobovanie hút v Krompachoch a okolí si do 20. storočia vyžadovalo masívnu banícku činnosť, ktorej znaky a vplyvy sú v teréne evidentné dodnes. Pri dobývaní podzemných priestorov s cieľom získania železnej rudy sa na zemský povrch dostávala materská hornina. Jej vynášaním na povrch sa prekrývali a devastovali humusové horizonty, teda dlhodobo tvorené najúrodnejšie vrstvy pôdy. Ďalšou surovinou nevyhnutnou pre prevádzku hút bolo v minulosti drevné uhlie, ktoré sa pálilo predovšetkým z bukového dreva.

Súčasný stav porastov Vplyvom týchto dlhodobých antropogénnych činností boli porasty prevažne v 4. a 5. lesnom vegetačnom stupni menené. Prevažujúce hospodárske súbory lesných typov (HSLT) 416 – kamenité bučiny s lipou, 409 – jedľovo-dubové bučiny, 426 – kamenité jedľovo-dubové bučiny, 516 – kamenité jedľové bučiny a 596 – kamenité jedľové bučiny ochranného rázu predpokladajú prirodzenú prímes jedle a buka. Z pôvodných jedľovo-bukových porastov sa masívnou ťažbou buka lesného (Fagus sylvatica) pre potreby pálenia

181

drevného uhlia stávali takmer rovnorodé porasty jedle bielej (Abies alba) s obmedzeným opadom a tvorbou humusu na neúrodnej banskej suti. Vplyv imisí bol v druhej polovici 20. storočia tak silný, že pri jedli spôsobil „fruktifikačnú pauzu“ trvajúcu niekoľko decénií, čo má v súčasnom období za následok absolútny deficit jedincov jedle vo veku do 40 rokov. S pribúdajúcim vekom jedľa strácala na vitalite, následkom čoho sa v týchto porastoch opakovali náhodné ťažby jednotlivého charakteru, čoho dôsledkom bolo ďalšie prerieďovanie porastov a vytváranie priaznivých podmienok pre rozrastanie liesky obyčajnej (Corylus avellana). Pôsobením všetkých týchto faktorov sa porasty dostali do stavu, kedy hornú vrstvu tvorí stále ustupujúca jedľa s vtrúseným bukom a priemerným zakmenením do 0,5. Stredná vrstva je pomiestne tvorená zmesou jedle v štádiu žrďoviny až strednej kmeňoviny, nekvalitným bukom, brezou previsnutou (Betula pendula) a topoľom osikou (Populus tremula) s priemerným zakmenením do 0,2. Dolnú vrstvu tvorí lieska (Obr. 1), ktorú pomiestne pod fruktifikujúcimi bukmi v hornej vrstve dopĺňa bukový nárast. Pôda je väčšinou skeletnatá, s minimálnou vrstvou humusu, s obsahom negatívne vplývajúcich látok z imisnej záťaže. Takáto situácia je spoločná pre súbor porastov s vekom nad 100 rokov, kde sa v zastúpení hornej vrstvy nezachoval buk. V krompašských lesoch sa nachádza aj súbor priemyslom porovnateľne zaťažených porastov. Zastúpenie buka je tu majoritné, a teda zodpovedajúce podmienkam 4. a 5. lesného vegetačného stupňa v uvádzaných HSLT. Ani tieto porasty v minulosti neunikli intenzívnej ťažbe buka za účelom výroby drevného uhlia, čo dosvedčujú pozostatky po milieroch. Aj pásmo ohrozenia imisiami je rovnaké a banskú činnosť potvrdzujú závaly banských štôlní Obr. 1: Východiskový stav súboru porastov bez zastúpenia buka

182

a šácht a staré halne s banskou suťou. Zachovanie buka v majoritnom zastúpení sa dá vysvetliť pomiestnym výskytom starých a nadrozmerných bukov v týchto porastoch, ktoré poslúžili ako dostatočný zdroj semena pre prirodzenú obnovu ďalšej generácie. Či boli tieto jedince ponechané úmyselne za účelom prirodzenej obnovy, alebo príčinou ich zachovania boli ich ťažko spracovateľné rozmery, je otázne. V súčasnosti sú však tieto porasty tvorené zmesou buka a jedle s prímesou cenných listnáčov. Bohatý bukový opad vytvoril priaznivé pôdne podmienky aj na zdevastovanej pôde. Jedľový nálet je v súčasnosti silne atakovaný jeleňou zverou, ale so zodpovedným poľovníckym manažmentom a pokračujúcou fruktifikáciou sa dá predpokladať úspešná prirodzená obnova tejto dreviny. Vplyv priemyslu na takéto porasty je v súčasnosti zanedbateľný. Dosiahnutie priaznivej zmesi drevín po obnove a štrukturalizácia porastov do stavu zodpovedajúcemu charakteristikám prírode blízkeho lesa je „len“ otázkou vhodnej voľby už známych a používaných lesohospodárskych opatrení a nastavenia správneho poľovníckeho manažmentu. (Obr. 2) Už na prvý pohľad je zrejmé, čím sa porasty odlišujú a aký to má dôsledok. Diametrálna rozdielnosť stavu súboru porastov s podielom buka a bez podielu buka v porovnateľných podmienkach, čo sa zaťaženia priemyslom týka, nám môže byť nápovedou, ako pokračovať v hospodárení v porastoch s deficitným zastúpením buka. Na rozdiel od preriedených jedlín, je v porastoch, kde je buk v zastúpení drevín spolu s inými listnáčmi v dostatočnom podiele na tvorbu bohatého opadu a následnú tvorbu humusu, je automatizácia procesu prirodzenej obnovy všetkých zastúpených drevín samozrejmosťou. A práve to je základný predpoklad pre uplatňovanie prírode blízkeho spôsobu hospodárenia. Obr. 2: Porast so zastúpením buka

183

Spôsob obhospodarovania Po znížení produkcie emitentov a použití výkonnejších filtračných technológií na komínoch miestnych fabrík sa fruktifikácia jedle obnovila. Aj napriek dobre fruktifikujúcej jedli je v porastoch s deficitom buka prirodzená obnova dlhodobo neúspešná. Semeno jedle klíči, ale semenáčiky neodrastajú. Pravdepodobnou príčinou je kombinácia nevhodných pôdnych, podmienok spôsobených chýbajúcim bukovým opadom a pretrvávajúcim imisným zaťažením vo vrchných horizontoch pôdy a spásanie zverou. S cieľom zabezpečenia následného porastu sa pristúpilo k umelej obnove. Tá však nadväzuje na ťažbu a ostatné hospodárske opatrenia. Horná vrstva porastov bez zastúpenia buka je tvorená prevažne jedľou a teda aj ťažbový zásah sa orientuje práve na túto drevinu. Prioritne sú odstraňované jedince suché, vyschýnajúce, napadnuté hubovým ochorením alebo hmyzom. Zlomy v úrovni koruny, kde sa dá predpokladať regenerácia a následná fruktifikácia a nie sú inak poškodené, v poraste ostávajú. Keďže je aj náš subjekt financovaný prevažne z tržieb z predaja drevnej hmoty, odstraňované sú aj rubne zrelé jedince s hrúbkou nad 60 cm, ktorých predŕžanie by malo negatívny vplyv na technické vlastnosti vyťaženého dreva. Taktiež sa odstraňujú jedince buka strednej vrstvy, ktorých poloha v poraste a tvar predpokladajú vznik rozrastlíka vo vzniknutej mladine. Odstraňovanie ostatných drevín sa posudzuje individuálne s prihliadnutím na zachovanie druhovej pestrosti, ich zdravotný stav a možný negatívny vplyv na umelo založený následný porast. Takto vykonanou ťažbou vznikajú menšie tvarovo a plošne nepravidelné plochy, na ktorých sa po príprave vykoná umelá obnova (Obr. 3). Mimoriadny dôraz pri ťažbe sa kladie na nepoškodenie mladých perspektívnych jedincov jedle v štádiu žrďoviny až strednej kmeňoviny. Vzhľadom na vek, hrúbku a zdravotný stav týchto jedlí je predpoklad, že budú zdrojom semena pre prirodzenú obnovu ďalšej generácie. Semená týchto jedlí by už mali klíčiť a odrastať v zlepšených pôdnych pomeroch, ktoré by mal zabezpečiť v súčasnosti umelo zakladaný porast. Po takto vykonanej ťažbe nasleduje uhadzovanie haluziny a výsek liesky. Základnou drevinou pre umelú obnovu je v týchto podmienkach buk. Je to pôvodný druh s deficitným zastúpením a pre nedostatok fruktifikujúcich jedincov v materskom poraste je jeho prirodzená obnova v požadovanom množstve a kvalite vylúčená. Pre zlepšenie stability následného porastu a eko-

184

Obr. 3: Plocha pripravená na umelú obnovu sadbou a podsadbou

nomického výsledku je spolu s bukom do porastov na presvetlenejšie miesta umelo vnášaný aj smrekovec. Jedľa, borovica a listnaté druhy okrem buka sú z umelej obnovy vylúčené z dôvodu silného poškodenia zverou a neúčinnej individuálnej ochrany proti nej. Takáto porastová zmes je predpokladom na zlepšenie pôdnych pomerov, tvorby humusu a neskoršej prirodzenej obnove jedle. Používa sa obaľovaný sadbový materiál, predovšetkým z dôvodu rýchlejšieho odrastania pred zverou, lieskou a burinou. Výhodou celoplošného zásahu stromovou formou je predovšetkým odrastanie sadeníc v čiastočnom zatienení materského porastu. Nástup buriny a výmladkov liesky je pomalší. Nepravidelnosť plôšok s umelou obnovou a jej odrastanie v ochrane materského porastu je predpokladom pre jej výškovú diferenciáciu – úvod štrukturalizácie porastu. Doterajší spôsob obnovy takýchto porastov bol vykonávaný formou maloplošných clonných rubov v pásoch na dve výšky porastu. Negatíva tohto postupu sú značné. Sústredením ťažby do obnovného prvku je nemožné urobiť celoplošný zdravotný a zrelostný výber. V nezasiahnutých častiach ostávajú poškodené a rubne zrelé jedince. Ich predržaním sa aj naďalej zhoršuje zdravotný stav lesa a klesá technická hodnota vyťaženého dreva, čo sa prejavuje na jeho speňažení. Znižuje sa zakmenenie a následný svetelný pôžitok využíva lieska. V predmetných porastových podmienkach je nemožné dosiahnuť požadovaný podiel prirodzenej obnovy hospodárskych drevín. Umelá obnova jedle je vzhľadom na tlak zveri neúspešná. Použitím tejto formy obnovy vytvárame z pôvodnej jedliny drevinovú zmes hraba obyčajného (Carpinus

185

186

betulus), osiky, brezy a liesky z prirodzenej obnovy s prímesou buka a smrekovca opadavého (Larix decidua) z obnovy umelej. Po dorube vzniká široká odkrytá plocha so silným svetelným pôžitkom, čím dochádza k zaburineniu a rýchlemu obsadeniu plochy výmladkovou lieskou.

Záver Výsledky zmeneného spôsobu hospodárenia ešte nemôžem pre krátku dobu uplatňovania prezentovať. Tento príspevok má za úlohu podnietiť diskusiu o možnostiach prebudovy lesov so zmenenými prírodnými podmienkami na lesy s prírode blízkym spôsobom obhospodarovania. Je možné vnášaním deficitných drevín cestou umelej obnovy v porastoch so zmenenými prírodnými podmienkami v budúcnosti uplatňovať takýto pestovný systém? Koľko lesov na Slovensku je v podobnom stave a koľko hospodárov sa denne stretáva s podobnými problémami? Či je navrhovaný postup riešenia tejto nelichotivej situácie dobrým riešením, overí čas.

LITERATÚRA KOLEKTÍV, 2008: Lesný hospodársky plán pre lesný celok Krompachy (2008 - 2017), Košice

Ing. Vladimír Sajdák Mestské lesy Krompachy s.r.o., Maurerova 945/29, 053 42 Krompachy Tel.: +421 903 783 572, e-mail: sajdak.vladimir@gmail.com, mlkrompachy@gmail.com

187

Prírode blízke hospodárenie ako nástroj pre zachovanie pôvodného drevinového zloženia v súčasných podmienkach Strážovských vrchov JOZEF ŠPIŠÁK Predkladaný referát analyzuje problematiku zachovania pôvodného drevinového zloženia. Potenciálne pôvodné zastúpenie drevín je odvodené pre jednotlivé jednotky priestorového rozdelenia lesa na základe rekonštruovaného drevinového zloženia podľa lesných typov, pomocou metódy aproximácie. Na základe hodnotenia ekologickej stability sa zistilo, že horšie znaky vykazujú lesné porasty v nižších vekových triedach a naopak stabilnejšie sú staršie porasty, priemerný stupeň ekologickej stability pre sledované územie je 2,95 pri hodnote aproximácie 62,25 %. Celkovo možno konštatovať, že súčasné drevinové zloženie predmetných porastov, až na nepôvodný smrek so súčasným zastúpením 16,55 % je vhodné, avšak jeho udržanie bude pri použití doterajších obnovných postupov problematické. Pri porovnaní údajov o pôvodnom drevinovom zložení so súčasným stavom, treba upozorniť na výrazný úbytok jedle bielej (pôvodne 17,03 %, v súčasnosti 2,97 %). Najhoršia situácie je v I., II. a II. vekovej triede, kde jedľa prakticky absentuje, hoci vo vyšších vekových triedach je jej zastúpenie dostačujúce. Predpokladáme, že pokles zastúpenia jedle bielej a cenných listnáčov je spôsobený okrem iného, aj použitím nešetrných obnovných postupov v minulosti.

188

ABSTRAKT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ prírode blízke hospodárenie, pôvodné drevinové zloženie, jedľa biela

Úvod a problematika Lesné ekosystémy v súčasných zmenených prírodných podmienkach sú vystavené výrazným disturbančným procesom viac ako v minulosti. Extrémnym rušivým vplyvom, ktoré sa v poslednej dobe v rámci Európy opakujú čím ďalej tým častejšie, môžu čeliť len stabilné a zdravé lesy. Náchylnosť týchto ekosystémov, podliehať podobným vplyvom, je do značnej mieri spôsobená znížením ich ekologickej ako aj statickej stability. Bolo by neobjektívne ak by sme zhoršený stav lesných porastov pripisovali len prírodným činiteľom. Je neodškriepiteľný fakt, že drvivú väčšinu lesov v rámci Európy človek manažuje už dlhšiu dobu a to sa často odzrkadlilo na ich stave. Pravdou je aj to, že ponechanie človekom pozmenených lesných ekosystémov na samovývoj, by zrejme nebola správna cesta, nakoľko z lesa momentálne žije značná časť populácie a takmer všetci z nich nejakým spôsobom profitujeme. Preto nám neostáva nič iné, ako začať manažovať lesné porasty inak ako doteraz. Jedno z možných riešení a asi jediné správne, nám ponúka koncepcia prírode blízkeho obhospodarovania lesných porastov, alebo výberkový hospodársky spôsob. Takýto spôsob obhospodarovania je vhodnejší, nakoľko sa do značnej miery vyhýba schematizmu a na druhej strane viac ako ostatné hospodárske spôsoby, rešpektuje prírodné zákonitosti tým, že pri konkrétnej realizácii zásahov sa ku každému stromu stavia individuálne (LEIBUNDGUT 1956). Výberkový hospodársky spôsob, resp. prírode blízke obhospodarovanie, sa žiaľ v rámci Slovenska vo väčšej miere neuplatňuje, hoci má jednoznačne najlepšie ekologické a ekonomické ukazovatele. Tento spôsob obhospodarovania sa aj napriek skeptickým pohľadom, dá aplikovať na väčšine lesných porastov Slovenska. Potvrdzujú to aj viaceré odborné publikácie (SCHÜTZ 2001; VENCURIK 2007; SANIGA 1996, 1998; DITMAR 1990), ale aj príklady z lesníckej prevádzky, ktoré môžeme nájsť v rôznych lesných vegetačných stupňoch v rámci Slovenska. Preto konštatovanie, že výberkový hospodársky spôsob, resp. prírode blízke obhospodarovanie je vhodné aplikovať len na malej výmere lesov, je minimálne zavádzajúce a vzdialené realite. Ak sa v budúcnosti chceme vyhnúť veľkoplošným rozpadom lesných ekosystémov, ktoré môžeme sledovať v súčasnosti, je nevyhnutné aj vzhľadom na zmenené prírodné podmienky, koncepčne usmerňovať a formovať štruktúru lesných porastov prírode blízkym spôsobom. Drvivá väčšina rozpadnutých, resp. poškodených a oslabených lesov vznikla v minulosti použitím obnovných

189

postupov na základe podrastového a holorubného hospodárskeho spôsobu. Následne sa dlhodobo pestovne usmerňovali výchovnými zásahmi s nedostatočnou intenzitou, alebo dokonca výchovné zásahy celkom absentovali. Výsledkom týchto obnovných a pestovných koncepcií sú lesné porasty značne pozmenené a nestabilné, ktoré sú rovnorodé a rovnoveké, navyše výškovo a hrúbkovo nivelizované. Ak sa do budúcna chceme vyvarovať podobným chybám ako v minulosti a chceme vytvárať porasty výškovo a hrúbkovo diferencované, s pôvodným drevinovým zložením, teda vytvárať štruktúru porastu blížiacu sa k prirodzenej štruktúre pôvodných lesných porastov je zjavné, že obnovnými a výchovnými postupmi používanými v minulosti sa nám to zrejme nepodarí. Preto je potrebné upriamiť pozornosť na prírode blízke hospodárenie, alebo na výberkový hospodársky spôsob, ktoré sú určitou zárukou stabilných a zdravých lesných porastov a ekonomicky udržateľného lesného hospodárstva. Základom rôznych metodík hodnotenia ekologickej stability lesných ekosystémov je odolnostný potenciál lesa, ktorý predstavuje súhrn vlastností lesného porastu, ktoré predurčujú jeho schopnosť odolávať vplyvom abiotických škodlivých činiteľov a tlmiť aktivizáciu škodcov lesných drevín. Kľúčovým parametrom tohto potenciálu je stupeň vhodnosti drevinového zloženia (STOLINA et al., 1985 ex KUNCA 2009). Na podobnom princípe stanovenia ekologickej stability porastov sú založené viaceré metodiky (napr. VOLOŠČUK 2000; VLADOVIČ 2003; ČABOUN 2004). Cieľom tohto príspevku je porovnať pôvodné (potencionálne) drevinové zloženie so súčasným, na základe aproximácie drevinového zloženia. Následne stanoviť čiastkový stupeň ekologickej stability a podľa nej zhodnotiť vhodnosť súčasného drevinového zloženia a vyvodiť odporúčania, resp. navrhnúť technologické postupy vo výchove a obnove porastov pre prevádzku.

Materiál a metodika Predmetom analýzy je súbor 225 jednotiek priestorového rozdelenia lesa (JPRL), ktorý sa nachádza v Lesnej oblasti Strážovské vrchy, na Lesnom celku (LC) Valaská Belá. Zdrojom údajov bol aktuálny Program starostlivosti o les s platnosťou 2015 – 2024 na predmetný LC (KOLEKTÍV 2015). Konkrétne veličiny, ktoré sme potrebovali boli: výmera jednotlivých JPRL, ich vek, drevinové zloženie so zastúpením drevín a percentuálne zastúpenie lesných typov v každej JPRL.

190

Pre potreby stanovenia stupňa ekologickej stability porastov na základe drevinového zloženia sme použili metodiku podľa VOLOŠČUKA (2001), kde pre stanovenie stupňa pôvodnosti súčasného drevinového zloženia v porovnaní s pôvodným drevinovým zložením, sa používa percento aproximácie „a“ ako stupeň priblíženia súčasného drevinového zloženia k pôvodnému (GRÉK 1966 ex PAPÁNEK 1967): a = 100 (1 – SO / 200) kde SO je suma odchýlok. Postup výpočtu vychádza z percentuálneho zastúpenia lesných typov (LT) v JPRL a plochy dielca, na základe čoho sa vypočíta plocha LT v dielci. Pôvodné (potencionálne) drevinové zloženie pre jednotlivé LT sa prebralo z práce VOLOŠČUKA (2001), kde sa udáva v percentách. Následne sa stanoví plošné zastúpenie jednotlivých drevín pre všetky LT, ktoré sa v JPRL nachádzajú. Súčtom týchto hodnôt plôch pre každú drevinu zvlášť sa získa plošné zastúpenie pôvodného drevinového zloženia. Na základe týchto hodnôt a súčasného drevinového zloženia sa vypočíta odchýlka súčasného zastúpenia každej dreviny od pôvodného zastúpenia, s prihliadnutím na stále kladný vyrátaný rozdiel, resp. absolútnu hodnotu rozdielu. Ak sa súčasné zastúpenie pohybuje v intervale pôvodného zastúpenia, odchýlka sa rovná nule. Ak sa aktuálne zastúpená drevina nevyskytuje v pôvodnom zastúpení, počíta sa celé jej zastúpenie za odchýlku a opačne. Všetky takto získané percentuálne odchýlky sa spočítajú, čím dostaneme sumu odchýlok. Tento vzorec sme aplikovali pre všetky sledované JPRL. V prípade viacetážových lesných porastov sa brala do úvahy každá etáž zvlášť. Zaradenie príslušného JPRL do čiastkového stupňa ekologickej stability podľa vypočítaného percenta aproximácie sa vykonalo na základe stupnice podľa VOLOŠČUKA (2001): 1 vysoko stabilný 2 veľmi stabilný 3 stredne stabilný 4 málo stabilný 5 labilný

nad 91 % 71 – 90 % 51 – 70 % 31 – 50 % do 30 %

191

Výsledky a diskusia Väčšina sledovaných JPRL v zmysle HANČINSKÉHO (1972) prislúcha z typologického hľadiska do edaficko-trofického radu B – mezotrofného charakteru (74,97 %), a B/C – heminitrofilného charakteru (17,42 %), 6,61 % je tu zastúpený aj rad D – alkalofilný. Prevažne sú zaradené k hospodárskemu súboru lesných typov (HSLT) 411 Živné bučiny (41,56 %), 410 Svieže bučiny (36,63 %) a k 402 Svieže vápencové bučiny (17,80 %). Z lesných typov sú tu najzastúpenejšie: LT 4312 marinková typická bučina (26,76 %), LT 4302 Zubačková bučina vyššieho stupňa (20,99 %), LT 4402 Marinkovo-bažanková lipová bučina (12,24) a LT 4303 Marinková bučina vyššieho stupňa (8,75 %). Štvrtý lesný vegetačný stupeň (lvs) – bukový zaberá 99,72 % predmetného územia. Pre zhodnotenie ekologickej stability, boli podľa percenta aproximácie priradené pre jednotlivé vekové triedy čiastkové stupne ekologickej stability na základe pôvodnosti drevinového zloženia (Tab. 1.). Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že nižšiu ekologickú stabilitu vykazujú najmladšie vekové triedy (VT). Prvá VT má hodnotu aproximácie 59,29 %, na základe čoho môžeme klasifikovať tieto porasty ako stredne stabilné (hodnota stupňa ekologickej stability 3,25 ). Naopak najlepšie hodnoty vykazujú najstaršie VT napr. VI. VT má hodnotu aproximácie na úrovni 71,91% a stupeň ekologickej stability 2,36. Na základe týchto výsledkov, ak hodnotíme územie ako celok, možno vysloviť presvedčenie, že podľa metodiky VLADOVIČA 2003, je vhodnosť drevinového zloženia celkovo uspokojivá. Avšak je potrebné upozorniť na skutočnosť, že ak nám mladšie VT vykazujú horšiu ekologickú stabilitu, tak odrastaním týchto porastov to nebude lepšie, skôr naopak. Pokiaľ sa budú naďalej uplatňovať obnovné postupy používané v minulosti, tak stabilnejšie staré porasty sa obnovia a zvýši sa podiel mladších a labilnejších spoločenstiev s menej vhodnou drevinovou skladbou. Takéto lesné porasty potom budú mať tendenciu tvoriť vertikálne nivelizovanú výstavbu, ktorú KORPEĽ (1989), SANIGA, BALANDA (2008), KUCBEL (2011) a iní, z poznatkov o prírodných lesoch v štádiu optima, považujú za najlabilnejšiu. Preto sa tieto porasty musia obhospodarovať odlišne ako doteraz, a to buď výberkovým hospodárskym spôsobom, alebo prírode blízkym obhospodarovaním.

192

Veková trieda

Výmera ha

Stupeň ekologickej stability na základe aproximácie 2

3 %

Ø st. Celková ekol. aproximácia stab. (%)

109,00 7,78

2,57

2,36 90,18

82,74 2,47 2,26 13,78 12,64 3,25 59,29

II.

68,93

0,00

0,00 58,53

84,90 8,93 12,96 1,47 2,14 3,17 59,01

III.

139,53 9,96

39,07

28,01 98,20

70,38 0,00 0,00 2,26 1,61 2,75 68,02

IV.

217,80 15,55

18,21

8,36 163,37 75,01 16,57 7,61 19,65 9,02 3,17 61,35

703,60 50,25

157,88 22,44 438,10 62,27 66,08 9,39 41,54 5,90 2,99 59,97

VI.

138,18 9,87

88,22

63,84 49,96

36,16 0,00 0,00 0,00 0,00 2,36 71,91

VII.

23,22

17,02

73,31 3,75

16,13 2,45 10,56 0,00 0,00 2,37 71,32

1,66

% 4,92

Spolu: 1400,26 100,00 322,97 23,07 902,09 64,42 96,50 6,89 78,70 5,62 2,95 62,25 Tab. 1: Aproximácia drevinového zloženia a stupne ekologickej stability pre jednotlivé vekové triedy hodnotených JPRL

Pri porovnaní pôvodného a súčasného drevinového zloženia (Tab. 2.) môžeme konštatovať nárast zastúpenia dreviny buk lesný o 8,14 % a naopak pokles zastúpenia jedle bielej z pôvodných 17,03 na 2,97 %. Tento úbytok je rapídny a možno ho pripisovať negatívnemu vplyvu emisií v minulosti, ale aj nevhodným obnovným postupom. Podobnú klesajúcu tendenciu si môžeme všimnúť aj pri cenných listnáčoch, kde okrem jaseňa štíhleho ani jedna drevina nedosahuje pôvodné zastúpenie. Na druhej strane sa tu nachádzajú aj dreviny, ktoré VOLOŠČUK (2001) nezahrnul medzi potencionálne pôvodné dreviny. Ich výmera je síce zanedbateľná, ale aj napriek tomu dopomáhajú k tvorbe pestrejšej porastovej zmesi, čo pokladáme za pozitívum. K drevinám ktorých výskyt hodnotíme pozitívne patrí aj borovica lesná (2,31 %) a tiež smrekovec opadavý (2,02 %), ktorý navyše vo výraznej miere zvyšuje statickú stabilitu lesných porastov, čo sa nám potvrdilo aj pri kalamite Žofia v roku 2014. Z nepôvodných drevín má najvyššie zastúpenie smrek obyčajný (Tab. 2.) a to až 16,55 %, čo je možné pripisovať snahe o jeho umelé zavádzanie do porastov v minulosti. Relatívne vysoké zastúpenie smreka vnímame ako negatívum, nakoľko sú porasty so zvýšením zastúpením smreka oveľa náchylnejšie na disturbančné procesy. Najvypuklejšie je to v JPRL kde tvorí smrek súvislé

193

Pôvodné drevinové zloženie

Súčasné drevinové zloženie

Výmera

Drevina ha

Buk lesný

882,59

63,03

996,51

71,17

Jedľa biela

238,42

17,03

41,56

2,97

Javory

116,68

8,33

50,36

3,60

Lipy

111,34

7,95

0,12

0,01

Dub zimný

18,38

1,31

0,26

0,02

Brest horský

17,37

1,24

0,07

0,00

Jarabiny

8,84

0,64

1,84

0,13

Borovica lesná

4,50

0,32

32,30

2,31

Jaseň štíhly

2,14

0,15

14,01

1,00

Smrek obyčajný

–

231,74

16,55

Smrekovec opadavý

–

28,25

2,02

Čerešňa vtáčia

–

0,98

0,07

Hrab obyčajný

–

1,50

0,11

Topoľ osikový

–

0,65

0,05

Breza bradavičnatá

–

0,11

0,01

1400,26

100,00

1400,26

100,00

Spolu:

Tab. 2: Zastúpenie drevín pôvodného a súčasného drevinového zloženia

plochy, ktoré boli navyše často založené na delimitovaných poľnohospodárskych plochách, kde sa smrek vo vyššom veku ukazuje ako značne labilný (ŠTEFANČÍK 2007; VACEK et al. 2006 ex. NEUHÖFEROVÁ 2006). Prevažná väčšina takýchto porastov je rozpadnutá, resp. z dôvodu začínajúceho sa rozpadu sme boli nútení prikročiť k ich rekonštrukcii. Súčasné zastúpenie drevín v analyzovaných JPRL, ako sme už zhodnotili, je značne odlišné od drevinovej skladby pôvodných porastov (Tab. 3.). Asi najmarkantnejšie to možno postrehnúť pri podrobnom skúmaní porastov v I., II. a II. vekovej triede, kde je potrebné poukázať na takmer totálnu absenciu jedle bielej. Podobnú tendenciu ako má jedľa, badať aj pri borovici,

194

ihličnaté dreviny Veková trieda

Spolu

0,03

8,34

7,65

2,57

2,36

0,00

10,94

10,04

II.

0,00

19,49

28,28 1,32

1,91

0,03

0,04

20,84

30,23

III.

0,00

7,97

5,71

3,42

2,45

0,00

11,39

8,16

IV.

1,27

0,58

36,92

16,95 0,59

0,27

6,36

2,92

45,14

20,72

21,49 3,05

23,29 3,31

216,37 30,75

VI.

15,89 11,50 5,95

4,31

0,00

2,61

1,89

24,45

17,70

VII.

2,88

7,89

0,00

0,01

0,04

4,72

20,46

151,24 21,50 20,35 2,89

12,53 1,83

Spolu: 41,56 2,97

231,74 16,55 28,25 2,02

32,30 2,31

333,85 23,84

Tab. 3: Súčasné zastúpenie ihličnatých drevín v jednotlivých vekových triedach

čo tiež vnímame ako neuspokojivé. Na druhej strane na ich miesto v spomínaných VT nastupuje smrek (najzastúpenejší z ihličnatých drevín v II. VT – 28,28 %), čo vnímame ako negatívnu tendenciu, ak berieme do úvahy neuspokojivý až kritický stav smrekových porastov vo vyšších VT.

Veková trieda I. II. III. IV. V. VI. VII. Spolu:

Listnaté dreviny BK JH Ostatné ha % ha % ha % 93,00 85,32 4,84 4,44 0,22 0,20 43,30 62,83 4,76 6,91 0,03 0,03 114,90 82,35 9,85 7,06 3,39 2,43 167,77 77,03 2,72 1,25 2,17 1,00 454,27 64,57 20,29 2,88 12,67 1,80 105,98 76,69 6,80 4,92 0,95 0,69 17,29 74,50 1,10 4,57 0,11 0,47 996,51 71,17 50,36 3,60 19,54 1,40

Spolu ha % 98,06 89,96 48,09 69,77 128,14 91,84 172,66 79,28 487,23 69,25 113,73 82,30 18,50 79,54 1066,41 76,16

Tab. 4: Súčasné zastúpenie listnatých drevín v jednotlivých vekových triedach

195

Pri hodnotení zastúpenia listnatých drevín (Tab. 4.) môžeme konštatovať zvýšené zastúpenie buka (celkové zastúpenie 71,17 %), avšak treba brať do úvahy fakt, že buk sa tu nachádza vo svojom optime. Avšak nie je žiaduce aby mladé lesné porasty tvoril výlučne buk, nakoľko v poslednom období badať takéto tendencie (v I. VT je zastúpenie buka až 85,32 %). Potrebné je ale zamerať pozornosť na nedostatočné zastúpenie ostatných listnatých drevín oproti pôvodnému zastúpeniu, nakoľko ich nízky podiel vo vyššom veku môže spôsobiť nižšie speňaženie vyťažených sortimentov. Okrem toho sa zasluhujú aj o zachovanie väčšej diverzity a stability lesných porastov.

Záver Súčasné drevinové zloženie v analyzovaných JPRL pri globálnom hodnotení môžeme považovať za vhodné, ale pri diferenciácii sledovaného súboru na jednotlivé vekové triedy musíme konštatovať výrazné odchýlky od pôvodného zloženia porastov, a to hlavne v mladších vekových triedach. Podobnú tendenciu môžeme sledovať aj pri kvantifikácii stupňa ekologickej stability (2,95) v nadväznosti na percento aproximácie (62,25 %). Takéto hodnoty postačujú na to aby sme sledovaný súbor porastov ohodnotili ako ekologicky stredne stabilné na základe VOLOŠČUKA (2001) a konštatovali, že jeho drevinové zloženie je podľa VLADOVIČA (2003) prevažne vhodné. Na druhej strane je nutné poukázať na zlú situáciu pri zhodnotení zastúpenia predovšetkým jedle a cenných listnáčov v najmladších vekových triedach, kde sa jedľa skoro nevyskytuje. Tu je potrebné si uvedomiť skutočnosť, že ak v dohľadnej dobe neprikročíme radikálnej zmene spôsobu obnovy porastov, jedľa z našich lesov úplne zmizne. Bolo by to ako z ekologického, tak aj z ekonomického hľadiska viac než nežiaduce (KOLEKTÍV 1956). Preto je nevyhnutné aby bola jedľa zachovaná aspoň v zastúpení 10 až 15 %. Pri porovnaní údajov o pôvodnom drevinovom zložení a predpísaných obnovných postupov pri obnove porastov v minulosti so súčasným stavom, predpokladáme, že pokles zastúpenia jedle bielej a cenných listnáčov je spôsobený okrem iného, aj použitím nešetrných obnovných postupov v minulosti. V zmysle LEIBUNDGUTA (1956) sa preto domnievame, že použitím šetrnejších a jemnejších obnovných postupov pri obnove porastov, predovšetkým výberkového hospodárskeho spôsobu, resp. prírode blízkeho obhospodarovania dosiahneme zachovanie aspoň súčasného stavu

196

drevinového zloženia. Tento predpoklad je ale potrebné konfrontovať so zmenenými prírodnými podmienkami, a tiež s nezanedbateľným vplyvom zvýšených stavov zveri v súčasnosti. Preto pri obhospodarovaní porastov je potrebné brať ohľad aj na tieto významné skutočnosti a zabezpečiť vykonanie opatrení na zabránenie nadmerného poškodzovania mladých lesných porastov (predovšetkým jedle) zverou. Prebudova a formovanie štruktúry prevažne bukového výberkového lesa je komplikované a vyžaduje viac poznatkov ako pri ihličnatých drevinách. Jedným z vážnych faktorov je jeho veľká tvarová premenlivosť a s tým súvisiaca budúca kvalita (SANIGA, VENCURIK 2008). Napriek tomu je nevyhnutné venovať sa výberkovému hospodárskemu spôsobu a to hlavne v dnešných, pre lesníctvo náročných časoch, lebo či sa to niekomu páči alebo nie je to najlepší spôsob manažovania lesných porastov. Je už na každom z nás ako sa sami budeme riadiť pri praktickej realizácii výchovných a obnovných postupov, ale treba mať na zreteli že to čo robíme, nerobíme pre seba, ale pre budúce generácie a naše terajšie rozhodnutia sa odzrkadlia na stave lesných porastov v budúcnosti.

197

LITERATÚRA ČABOUN, V., 2004: Hodnotenie ekologickej stability na príklade modelovej lokality v Lomnistej doline. In: JASÍK, M. et al. (Eds.). Príroda Nízkych Tatier 1. ŠOP a Správa NAPANT, Banská Bystrica, 307–313. DITTMAR. O., 1990: Untersuchungen im Buchen - Plenterwald Keula. Forst und Holz. 45 (15): 41- 43 HANČINSKÝ, L., 1972: Lesné typy Slovenska. Príroda, Bratislava, 307 s. KOLEKTÍV, 2015: Program starostlivosti o les na Lesný celok Valaská Belá 2015-2024. Piešťany. KOLEKTÍV, 1956: O výberkových lesoch na Slovensku. Zborník vedeckej konferencie, Sliač, 207-212. KORPEĽ, Š., 1989: Pralesy Slovenska. Bratislava, Veda: 329 s. KUCBEL, S., 2011: Štruktúra porastov a regeneračné procesy vo vysokohorských ochranných lesoch Nízkych Tatier, TU Zvolen, 138p. KUNCA, V., 2009: Súčasné a pôvodné drevinové zloženie a ekologická stabilita lesných ekosystémov v Štiavnických vrchoch. Naturea Tutela, 13/1. Liptovský Mikuláš, 99-105. LEUBUNDGUT, H., 1956: Über Grundlagen und Geltungsbereich der Plenterprinzipe. O výberkových lesoch na Slovensku. Zborník vedeckej konferencie, Sliač, 172-177. NEUHÖFEROVÁ, P., 2006: Zalesňování zemědelských půd, výzva pro lesnický sektor. Sborník referátů, Kostelec nad Černými lesy, Praha, Opočno,VS VÚLHM Jíloviště – Strnady, 107-115 s. PAPÁNEK, F., 1967: Doplnok k spôsobu určovania vhodnosti druhového zloženia porastov vzhľadom na prevádzkové ciele. Rukopis, LVÚ Zvolen, 3 p. SANIGA, M., 1996: Štruktúra zmiešaného lesa s prevahou buka v prebudovaní na výberkový les. Forestry Journal 42 (2): 113-123. SANIGA, M., 1998: Optimalizácia štruktúry a regeneračných procesov bukového výberkového lesa. Acta Facultatis Forestalis Zvolen, XL: 17-28 SANIGA, M.; VENCURIK, J., 2008: Dynamika zmeny štuktúry a regeneračných procesov bukového výberkového lesa. Acta Fac. For. L 2, Zvolen, s. 45-56.

198

SANIGA, M., BALANDA, M., 2008: Dynamics of tree species composition and characteristics of available space utilization in the natural forest of the National Nature Reserve Hrončokovský grúň. Journal of Forest Science 54(11): p. 497–508. SCHÜTZ, J., PH., 2001: Plenterwald und weitere formen strukturierter und gemischter Wälder. Parey, Berlin, 209 s. ŠTEFANČÍK, I., 2007: Rekonštrukcia smrekových monokultúr je veľmi aktuálna! Les &Letokruhy 7-8: 30-31 s. VENCURIK, J., 2007: Výškový rast smreka a jedle v dolnej vrstve výberkového lesa. Acta Fac. For. L 1, Zvolen, s. 173-184. VLADOVIČ, J., 2003: Oblastné východiská a princípy hodnotenia drevinového zloženia a ekologickej stability lesov Slovenska. Príroda Bratislava, 160 p. VOLOŠČUK, I., 2000: Ekologická stabilita lesných ekosystémov. Ochrana prírody 18, 223–237. VOLOŠČUK, I., 2001: Teoretické a praktické problémy ekologickej stability lesných ekosystémov. Vedecké štúdie 1/2001/A, Technická univerzita vo Zvolene, 90 p.

Ing. Jozef Špišák, PhD. Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod Prievidza, Lesná správa Nitrianske Rudno, Pod Borinou 168, 972 26 Nitrianske Rudno e-mail: jozef.spisak@lesy.sk

199

Príspevok typologického prieskumu lesov Slovenska k biologickému ponímaniu lesného hospodárstva a k princípom výberného hospodárstva IVAN VOLOŠČUK

Vo vzťahu k pestovaniu lesa úlohou typologického prieskumu lesov Slovenska, vykonaného v druhej polovici 20. storočia, bolo nielen vymedziť oblasti prirodzeného rozšírenia drevín a stanoviť druhové zloženie porastov, ale najmä poskytnúť lesnému hospodárstvu súborné informácie o vzájomných vzťahoch medzi drevinami a ich prostredím a o spôsobe, akým sa lesné spoločenstvo (geobiocenózy, ekosystémy) na určitej ploche trvalo udržiava a obnovuje. Pre výberné hospodárstvo lesnícka typológia poskytla geobiocenologické ponímanie lesa a zákonitosti života prirodzených spoločenstiev. Pestovanie výberných lesov zohľadňuje rastové a vývojové zákonitosti lesa a hoci zložky lesa posudzuje individuálne, prihliada na dynamiku rastových a vývojových procesov celej geobiocenózy (ekosystému). Vyváženosť funkčných účinkov výberného hospodárskeho spôsobu je spojená s výraznou vekovou, výškovou a hrúbkovou rozrôznenosťou. Táto štrukturálna rozmanitosť najoptimálnejšie zabezpečuje efektívne poskytovanie ekosystémových služieb a plnenie ekologických a environmentálnych funkcií lesa.

200

ABSTRAKT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ lesnícka typológia, výberkové hospodárstvo, prirodzené rozšírenie drevín

Úvod Prevažná časť referátov na medzinárodnej konferencii o výberkovom (alebo výbernom) hospodárstve, konanej v roku 1956 na Sliači, zdôrazňovala „požiadavku biologického ponímania lesného hospodárstva a revolučného zvratu lesníckeho myslenia v teórii i praxi“ (BEZAČINSKÝ 1956). Základom snaženia v lesníctve sa malo stať „priblíženie sa k prirodzeným životným podmienkam, aké nachádzame napríklad v pralese. Dôležité je najprv pochopiť zákonitosti života prirodzených spoločenstiev a správne ich využívať. Neide tu o pretvorenie našich lesov na pralesy, ale o vytvorenie priaznivého životného prostredia v porastoch upravením porastovej štruktúry, pričom uplatňujeme ekonomické a technické hľadiská v súlade s biológiou“ (BISKUPSKÝ 1958). V čase konania konferencie (október 1956) už boli publikované prvé výsledky všeobecného stanovištného prieskumu lesov Slovenska, ktoré v rokoch 1950-1955 uskutočnili pracovníci stanovištného oddelenia Lesprojekty pod vedením Dr. Ing. Dušana Randušku. V roku 1956 sa pod vedeckým gestorstvom prof. Dr. Ing. Aloisa Zlatníka, DrSc začal uskutočňovať podrobný typologický prieskum lesov Slovenska. Jeho výsledkom bolo vymedzenie (zmapovanie) lesných typov, ktorých bolo 279 (HANČINSKÝ 1972). Pre možnosť uplatnenia lesníckej typológie v praktickej aplikácii boli lesné typy združené do hospodárskych súborov lesných typov – HSLT (HANČINSKÝ 1972). Pre diferencované obhospodarovanie a pestovné usmerňovanie boli následne podľa vyhlášky č. 14/1978 Zb. vytvorené hospodárske súbory – HS. V otváracom prejave na vedeckej konferencii SAV vtedajší rektor Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene Prof. Dr. Ing. František Papánek pripomenul, že konferencia má „pomôcť nášmu lesnému hospodárstvu tým, že zjedná jasno v otázke, ktorá už po dlhý čas je zdrojom značného znepokojenia a zmätku. Ide o rozpor, ktorý badať medzi teoretickým učením na našich vysokých lesníckych školách a medzi praktickým hospodárením v našich lesoch. Školská teória propaguje výberkový hospodársky spôsob, lesnícka prax pozná výlučne rúbaňový hospodársky spôsob. Treba objasniť, prečo sa teória a prax rozchádzajú, prečo sa inak hovorí a píše, a inak koná a hospodári ?“ Kľúčom k uplatňovaniu výberných princípov a upusteniu od princípov rúbaňového hospodárstva je zakotvenie výberných zásad v hospodárskej úprave lesa. Zásadný rozdiel v koncepcii rúbaňového a výberného lesného hospodárstva je v tom, že „rúbaňové hospodárstvo vychádza z mechanického

201

matematického spočítavania výsledkov biologického výrobného procesu a bez podstatného ovplyvňovania ho organizuje, kdežto výberkové hospodárstvo vychádza zo zásady, že proces tvorby výroby dreva možno aktívne riadiť využívaním zákonitosti lesnej fytocenózy....Pojem porastu má byť nahradený pojmom fytocenózy“ (BEZAČINSKÝ 1956). V záverečnom hodnotení konferencie vtedajší vedúci pestovateľ Lesníckej fakulty VŠLD vo Zvolene Hubert Bezačinský pripomenul, že konferencia neriešila teoretické otázky výberkového lesa, ale prediskutovala „overenie správnosti navrhovanej cesty k zvýšeniu produkčnej schopnosti naších lesov“. Konferencia zdôraznila, že treba prísne rozlišovať medzi príčinou a následkom, medzi výberkovým princípom pestovania lesa a výberkovým lesom. „Výberkové hospodárstvo možno uskutočňovať len vo výberkovom lese, výberkové princípy možno však uplatňovať v každom lese bez ohľadu na jeho tvar“. Dlhodobé zvyšovanie produkcie je podmienené správnou voľbou drevín podľa typologického prieskumu (BEZAČINSKÝ 1956). Prijatá rezolúcia zdôraznila, že „postupné zavedenie výberkového hospodárstva na všetky vhodné lokality je podmienené vytvorením potrebných kádrových, technických a hospodárskych predpokladov“. Na nové poznatky, praktické skúsenosti a možnosti uplatňovania výberných princípov v pestovaní lesa reagovala v nových spoločensko-politických podmienkach učebnica platná pre lesnícke univerzity na Slovensku a v Čechách (KORPEĽ a kol. 1991).

Lesnícka typológia a biologické ponímanie lesa Cieľom všeobecného stanovištného prieskumu lesa vykonaného pracovníkmi Lesprojekty Zvolen v rokoch 1951 – 1955 bolo rozdeliť lesy na plochy (skupiny lesných typov) s približne rovnakým rozpätím ekologických podmienok, zhodnotiť ich ekologické podmienky a vyvodiť závery pre lesné hospodárstvo prostredníctvom hospodárskej úpravy lesa (RANDUŠKA, VOREL, PLÍVA 1986). Mapovacími jednotkami boli geobiocenologicky chápané skupiny typov pôd a skupiny lesných typov. Prieskum po vedeckej stránke z geobiocenologického hľadiska riadil prof. Dr. Ing. Alois Zlatník, DrSc., z pedologického hľadiska prof. Dr. Ing. Josef Pelíšek, DrSc. Všeobecný stanovištný prieskum sa vyhodnotil podľa jednotlivých krajov a pre celé úze-

202

mie Slovenska na mapách v mierke 1 : 200 000. Súčasťou písomných elaborátov vyhotovených pre Krajské správy lesného hospodárstva bol aj historický prieskum lesov danej oblasti. Stanovištný prieskum predstavoval unikátne dielo v rámci Európy. Geobiocenologická koncepcia stanovištného a následne typologického prieskumu ovplyvnila rozvoj systémového biologického prístupu k lesu a uvažovania pri riešení rôznych lesníckych otázok (ZLATNÍK 1956, 1959).

Od rúbaňového k výbernému hospodárstvu Pri analýze uznesení z konferencie na Sliači v roku 1956 vystupuje do popredia otázka „prečo upadá lesnícka prax stále znova do osídiel rúbaňového princípu ?“ (BEZAČINSKÝ 1956). Už v roku 1962 Bezačinský publikoval pestovateľské typy porastov odvodené z typologických podkladov, ako prostriedkov na realizovanie hospodársko-technických cieľov v lesnom hospodárstve. Odpoveď na položenú otázku videl Bezačinský v tom, že „lesné hospodárstvo zaostalo za ostatnými výrobnými odvetviami technicky i myšlienkovo. Je pohodlnejšie používať v zaostalom a primitívnom rúbaňovom hospodárstve známe, i keď niekedy impozantné mechanizmy a mechanické pracovné postupy. Je to pohodlné a predovšetkým momentálne veľmi ľahko umožňuje plniť požiadavky priemyslu. Myšlienky rúbaňového hospodárstva sú veľmi blízke poľnohospodárstvu, a preto ľahko prijateľné nekvalifikovaným pracovníkom v lesníctve. Žijeme v období techniky a lesnícka prax sa stala otrokom techniky“. Tieto myšlienky v čase totalitného systému zneli veľmi odvážne až provokujúco, čo voči autorovi neostalo bez odozvy zo strany vedúcich pracovníkov rezortu lesníctva a lesníckeho školstva. V období totalitného politického systému sa na vedúce miesta v lesníctve dostávali tzv. robotnícke kádre, často bez základného lesníckeho vzdelania, ktoré plnili príkazy straníckych orgánov na zvyšovanie ťažby v lesoch. Súviselo to tiež s tzv. budovateľskými požiadavkami socialistických päťročných plánov. Plánovaná ťažba na päťročnicu sa často splnila za 4 roky, čo následne vyvolalo reťaz zvýšených ťažieb holorubným spôsobom. Ani tendencia tzv. koncentrácie ťažieb nepriniesla zmiernenie neúnosne vysokého ťažbového etátu. V ďalšom období sa často diskutovalo o tom, či v systematike hospodár-

203

skych spôsobov sa má klásť výberný les ako jednoduchší na čelo alebo ako najzložitejší na koniec hospodárskych spôsobov. Kládol sa vždy na koniec. V roku 1977 Hančinský vo svojej práci pre lesnícku prevádzku z platnej vyhlášky o klasifikácii hospodárskych spôsobov kladie na prvé miesto hospodársky spôsob rúbaňový (holorubná, podrastová a odrubná forma hospodárenia). Na druhom mieste bol výberný, alebo vtedy nazývaný výberkový spôsob hospodárenia (forma skupinovitá, jednotlivá – stromová). Špeciálnym prípadom bol účelový výber v ochranných lesoch a v niektorých lesoch osobitného určenia. Podľa KORPEĽA a kol. (1991) „pribúdalo prípadov nesúladu medzi základnými zásadami a skutočným zaobchádzaním s lesom, a to najmä tam, kde sa požadujú alebo odporúčajú formy výberného hospodárstva Pre účelové lesy, alebo lesy osobitného určenia sa odporúčala účelová forma výberného hospodárstva, ale desaťročia sa okrem pomiestnej sanitárnej ťažby nič v nich nerobí. Vývojove sa dostávajú do ustrnutej vývojovej fázy, ktorá ich oslabuje a je značne vzdialená od dynamiky vyváženého výberného lesa“. K danej problematike možno zo široka a podrobne diskutovať. Je pozoruhodné, že na sliačskej konferencii sa vo všetkých príspevkoch zdôrazňovala výhoda zo zavedenia výberného hospodárstva z dôvodu zvyšovania drevnej produkcie. Menej sa zdôrazňovala skutočnosť, že „výberne obhospodarované lesné objekty majú veľký rekreačný, vodohospodársky a pôdoochranný význam bez toho, aby sa vyhlásili za účelové lesy“ (KORPEĽ a kol. 1991). V ekológii lesa po roku 2000, kedy OSN publikovala miléniové hodnotenie ekosystémov, sa dôraz kladie na ekosystémové služby. Výberné hospodárstvo v lesných ekosystémoch môže ľudskej spoločnosti optimálne poskytovať všetky štyri ekosystémové služby – podporné, zásobovacie, regulačné, kultúrne (VOLOŠČUK 2013). Aj z tohto dôvodu je potrebné v integrovanom manažmente lesných ekosystémov už v plánovacom procese klásť na prvé miesto zásady výberného hospodárstva. LITERATÚRA BEZAČINKÝ, H., 1962: Pestovateľské typy porastov odvodené z typologických podkladov, ako prostriedkov na realizovanie hospodársko-technických cieľov v lesnom hospodárstve. Zborník vedeckých prác VŠLD Zvolen, č. 1, p. 9-30. HANČINKÝ, L., 1972: Lesné typy Slovenska. Príroda, vydavateľstvo kníh

204

a časopisov, Bratislava, 307 pp. HANČINKÝ, L., 1977: Lesnícka typológia v prevádzkovej praxi. Príroda, vydavateľstvo kníh a časopisov, n. p., Bratislava, 223 pp. KORPEĽ, Š. a kol., 1991: Príroda Bratislava. ISBN 80-07-00428-9. RANDUŠKA, D., 1955: Stanovištný prieskum v lesníckej praxi. ŠPN Bratislava, 205 pp. RANDUŠKA, D., VOREL, J., PLÍVA, K., 1986: Fytocenológia a lesnícka typológia. Vydala Príroda, vydavateľastvo kníh a časopisov, n. p., Bratislava 339 pp. VOLOŠCUK, I., 2013: Teoretické princípy ekologických procesov, funkcií a služieb ekosystémov. Belianum, vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 266 pp. ISBN 978-80-557-0633-7. ZLATNÍK, A., 1956: Nástin lesnické typologie na biocenologickém základě a rozlišení československých lesů podle skupin lesních typů. Pěstění lesů, 3 díl, Praha, SZN, p. 317-401. ZLATNÍK, 1959: Přehled slovenských lesů podle skupin lesních tyů. Spisy Vědecké laboratoře biogeocenologie a typologie lesa LF VŠZ v Brně, č. 3, Brno, 195 pp.

Prof. Ing. Ivan Vološčuk, DrSc. 059 60 Tatranská Lomnica 66 e-mail: ivoloscuk@azet.sk

205

Prírode blízke hospodárenie na Mestských lesoch Spišskej Belej FRANTIŠEK PISARČÍK, PETER KUČERA

Príspevok pojednáva o prírode blízkom pestovaní lesa na mestských lesoch v Spišskej Belej. Prvá časť prezentuje zhodnotenie doterajších poznatkov o absencii prirodzeného výskytu buka lesného (Fagus sylvatica L.) v oblasti severovýchodného ukončenia Popradskej kotliny (územie lesov mesta Spišská Belá – východná časť Belianskych Tatier a severovýchodná časť Popradskej kotliny). Druhá časť pojednáva o premenách nepôvodných smrekových monokultúr a podsadby na mestských lesoch.

206

ABSTRAKT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ buk lesný, premeny porastov, podsadby

Zhodnotenie doterajších poznatkov o absencii prirodzeného výskytu buka lesného (Fagus sylvatica L.) a premeny porastov Prvú časť Zhodnotenie doterajších poznatkov o absencii prirodzeného výskytu buka lesného (Fagus sylvatica L.) v oblasti severovýchodného ukončenia Popradskej kotliny, ktorou začnem v tomto príspevku je príspevkom Mgr. Petra Kučeru, PhD., ktorého som požiadal z dôvodu vysvetlenia, že prečo na vápencovom podloží Belianskych Tatier bol do dnešnej doby dominantný smrek, ale samotná prax a Program starostlivosti o les nám ukazuje niečo iné. Práve preto začínam touto časťou, lebo polovica počtu sadeníc pri premenách a takmer 100 % pri podsadbách na mestských lesoch tvorí buk, ktorý na veľkej ploche absentuje. Lesy Tatier a podtatranských svahov sú predmetom podrobnejších výskumov už od obdobia prvej Československej republiky, staršie údaje o rozšírení jednotlivých druhov drevín boli zhrnuté v celouhorskej monografii FEKETE, BLATTNÉHO (1914). Publikovaný bol veľký počet prác odborníkmi z rôznych vedných oblastí (viď prehľady KUČERA 2008, 2009, 2012). Predmetom záujmu bola predovšetkým odlišnosť podtatranských lesov od väčšiny ostatných oblastí Slovenska, vyjadrená dominancou ihličnatých drevín aj v nižších pásmach lesa až po dolnú hranicu lesa, nadväzujúcu na kultúrnu krajinu Popradskej a Liptovskej kotliny. Plošná prevaha smreka, na niektorých miestach borovice – ktorá zvyčajne rastie prirodzene len na ekologicky extrémnych stanovištiach (skalné zrázy, rašeliniská), neprístupných pre ostatné, konkurenčne silnejšie dreviny, alebo ich zmes (spolu so smrekovcom) tvorila skutočne osobitý krajinný ráz. K týmto drevinám sa predovšetkým na severovýchode Popradskej kotliny pod Belianskymi Tatrami pridávala jedľa, tvoriaca miestami čisté porasty: už DOMIN (1934) písal o prastarých jedlinách v oblasti Tatranskej Kotliny. Zvláštnosťou týchto porastov bolo, že autori v nich neuvádzali výskyt buka, ktorý inak v pohoriach Západných Karpát tvorí prirodzene porasty aj vo výške nad 1 350 m n. m. Pre absenciu buka boli hľadané rôzne dôvody, nakoniec sa odborníci z odborov botaniky, lesníctva i geografie viac-menej zhodli na tom, že ide o prirodzenú absenciu buka spôsobenú klimatickými a vývojovými príčinami a pôsobením zveri, ktorá sa v druhovo chudobných ihličnatých porastoch pod Tatrami cielene zameriavala práve na výsadby

207

týchto drevín. Vo výsledku tak snahy o zalesňovanie vyšli väčšinou nazmar. Z dôvodu takto medzernatej evidencie ani starší lesnícki autori preto nemuseli disponovať reálnymi údajmi o zastúpení buka v porastoch, napr. na horských svahoch povodia Bielej. Ich zhodnotenia, nepodporené rozsiahlejším vlastným terénnym prieskumom, potom vychádzali z nedostatočujúcich podkladov, čo malo za následok neuspokojivé spracovanie problematiky. Buky tam však v skutočnosti museli rásť aj v pred rokmi 1970–1950, na čo poukazujú dnešné dospelé jedince. Vyššie spomenuté staršie buky v produkčnom veku sú zároveň už dlhšie pôvodcom prirodzeného zmladenia bučkov vo svojom okolí, takže – vyjmúc výsadby novšieho dáta – plošný rozsah evidovaných porastov s bukmi mladých vekových kategórií zreteľne narastá; v niektorých prípadoch už semeno dávajú aj buky z generácie prirodzeného zmladenia pred prelomom tisícročí. K vplyvom vychádzajúcim z obhospodarovania pozemkov treba prirátať aj vznik rozsiahlych smrekových monokultúr (KANKA 2008), ktoré v mnohých prípadoch ostro hraničili s porastmi so zmiešaným drevinovým zložením. Vynikajúcim príkladom sú svahy Babej doliny: na ľavostrannom svahu sa tam zachovali porasty so značne starými jedľami (a rozširujúcim sa bukom), na protiľahlom svahu zaujímala miesto smreková monokultúra, ktorá však neodolala prírodným disturbanciám. Mnohé odlesnené územia v oblasti Ždiaru a Lendaku zostali po 1. a 2. sv. vojne menej využívané, pasienky a políčka postupne zarastali prirodzeným zmladením z priľahlých sekundárnych lesných porastov s premeneným drevinovým zložením, zároveň boli takéto plochy plošne zámerne zalesňované smrekom a borovicou. Týmto spôsobom sa dotvoril obraz ihličnatej krajiny, ktorý sa desaťročiami zažil vo vnímaní miestneho obyvateľstva i terénnych pracovníkov. Pritom na inom území Belianskych Tatier – južne od Ždiaru sa miestami zachovali staré zmiešané porasty s bukom (KANKA 2008); Hadačovi však neboli známe a preto vytvorená hypotéza odrážala len čiastočnú znalosť územia. I v období výskumov po r. 1950 teda existovali porasty s bukom aj mimo známeho výskytu nad Tatranskou Javorinou, ktorého predpokladaná ojedinelá existencia sa zdôvodňovala odlišnou klimatickou situáciou na severných, „oceánických“ svahoch Tatier. Zásluhou zmeny v obhospodarovacích postupoch buk zväčša nie je v porastoch v súčasnosti potláčaný a preto sa „nápadne“ hromadia lokality v celom pohorí až po svahy nad Tatranskou

208

Kotlinou, tiež ďalej do Popradskej kotliny (KUČERA 2008, fotodokumentácia PISARČÍK a kol. 2017).

Zhrnutie Do začiatku 21. stor. bol v odbornej literatúre ustálený názor, že lesy podtatranských svahov boli v prirodzenom stave bez účasti buka predovšetkým kvôli klimatickým a vývojovým príčinám. Vývoj lesných porastov v posledných desaťročiach však ukazuje, že buk pod Tatrami, predovšetkým na severovýchode Popradskej kotliny, nie je brzdený prirodzenými ekologickými vplyvmi, naopak, samovoľne sa rozširuje nielen po horských svahoch, ale aj v kotlinovom území. Priaznivý vývoj bukových populácií naznačuje, že dôvodom jeho absencie v lesných porastoch severovýchodnej časti Popradskej kotliny sú predovšetkým dávnodobé ľudské zásahy a iba v posledných desaťročiach mu bolo umožnené postupne zaujímať ekologicky vhodné stanovištia, na ktorých sa opätovne stáva prirodzenou zložkou lesných ekosystémov. S výnimkou skalných strmín a mokraďových stanovíšť sa postupne stáva prirodzenou zložkou lesných spoločenstiev, čo naznačuje, že v prirodzenom stave by bol podstatnou, nezanedbateľnou zložkou lesných porastov v oblasti Belianskych Tatier od dolnej hranice lesa v kotline po horské svahy. Obohatenie stromovej zložky podtatranských lesov bukom a ďalšími drevinami má priaznivý vplyv na všetky zložky biodiverzity, od húb cez kry po nižšie živočíchy a cicavce. Podporovanie rozšírenia buka, jedle a ďalších drevín porastov lesníckymi zásahmi je vhodné pre podporu a zaistenie vývoja druhovo rozmanitých spoločenstiev, ktoré budú stabilnejšie voči rôznym ekologickým vplyvom, najmä veľkoplošnému súvislému rozvratu periodicky sa opakujúcimi silnými vpádmi vetra, a zároveň budú komplexnejšie plniť hospodárske i spoločenské účely. V ďalšej časti by som chcel najprv nadviazať na príspevok od profesora Bezačinského s názvom „Je výberkové lesné hospodárstvo správnou cestou k zvyšovaniu produktívnosti lesov na Slovensku?“, hneď v prvom odseku píše:„... i v našej krajine, stoja dnes lesníci a lesníctvo pred obdobnou situáciou ako na začiatku minulého storočia (19. storočie). Treba urýchlene obnoviť zničené lesy, doplniť ich zásoby a zaručiť národnému hospodárstvu trvalý

209

prísun drevnej hmoty.“ Písali sa 50. roky 20. storočia, čiže pred sedemdesiatimi rokmi. Nielen tieto vety, ale aj celý príspevok, keď som si ho prečítal ako by bol písaný dnes, v dnešnej súčasnej dobe a zároveň aj dnes paradoxne veľmi aktuálny. Len s tým rozdielom, že sa zmenilo akurát vlastníctvo lesov na Slovensku. Mesto Spišská Belá pred 25 rokmi prevzalo užívacie práva od štátnych subjektov a to ŠL Tanap-u a VLM a hospodári na nich doteraz v rôznych formách. V súčasnosti mestské lesy spravuje spoločnosť Lesy Mesta Spišská Belá s.r.o. na výmere 4685 ha a z toho lesné porasty tvoria 3981 ha. Celé územie mestských lesov patrí pod Tatranský národný park a jeho ochranného pásma s 2. až 5. stupňom ochrany prírody. Na začiatku pri odovzdaní bola najdominantnejšou drevinou smrek, so zastúpením až 70 %, a ktorá zostala aj dodnes dominantnou drevinou, ale už so zastúpením 50 %. Podiel listnatých drevín (hlavne buk a javor tvorili 5 %) sa z počiatočných 10 % zvýšil na dnešných 20 % (z toho buk a javor spolu 14 %). Zároveň je viditeľný aj vyšší podiel jedle, borovice a smrekovca o 2-3 % pre každú drevinu. A teraz by som sa vrátil na začiatok príspevku, a to z akého dôvodu som oslovil Mgr. Petra Kučeru o vysvetlenie, prečo na vápencovom podloží Belianskych Tatier bol do dnešnej doby dominantný smrek, ale samotná prax a súčasný Program starostlivosti o les nám ukazuje niečo úplne iné. Optimálna drevinová skladba v našich lesných porastoch podľa platných modelov hospodárenia z Programu starostlivosti o les by mala byť: lesná oblasť 43BPodtatranská kotlina, predstavuje územie od lokality Šarpanec (ľavá a pravá strana cesty I.triedy ) po osadu Tatranská Kotlina na výmere 949 ha: jedľa 20-60 %, smrek 10-50 %, buk 10-30 %, jelša 10-30 % ostatné dreviny 20-40 %, lesná oblasť 47B – Tatry, predstavuje územie od osady Tatranská Kotlina smerom na Hučavu a Plesnivec a na druhej strane smerom na Pálenicu (nad Lendakom) a smerom na Ždiar do Monkovej doliny a taktiež celé Zadné Meďodoly na výmere 3032 ha a to: buk 20-40 %, jedľa 20-40 %, smrek 20-40 % a ostatné dreviny 10-30 %. V 7. a v 8. lesnom vegetačnom stupni (porasty s nadmorskou výškou nad 1200 m.n.m.) je to kosodrevina 80-100 %, smrek 70-90%, smrekovec 10-20 %. Spolu: ihličnaté dreviny 60 % a listnaté dreviny 40 %. Za 25 rokov sme upravili podiel listnatých drevín o 10 %. Našou úlohou do budúcna bude naplniť aspoň 30 % hranicu. Dávam si ďalšie otázky a to napr. ako by vyzerali Belianske Tatry ak by bolo zastúpenie takých drevín ako pred veľkou tzv. smrekomániou“? Akým hospodárskym spôsobom by sa hospodárilo v prípade pôvodného drevino-

210

vého zloženia? Pre koho by bol v dnešnej dobe zaujímavý les s pôvodným drevinovým zložením a v Tatrách? Mohol by vlastník pri pôvodnom drevinovom zložení hospodáriť tak ako v súčasnej dobe alebo by z toho bola rezervácia s 5. stupňom ochrany prírody? Pri dnešnom trende... Vedeli by si miestny ľudia dnes predstaviť zmiešaný les s bukom a nie čisto ihličnatý, s ktorým sú vžitý? Vyzeral by dnes les v takom dezolátnom stave spôsobených kalamitami ako je dnes pri smrekových monokultúrach? Mám na mysli ničený smrekový les hlavne vetrom a lykožrútom, už v lesných porastoch 40 a viacročných, ktoré sa nedožijú alebo sa ani nepriblížia rubnému veku. Pozerala by sa verejnosť na lesníka alebo lesného hospodára iným okom ak by bolo v Belianskych Tatrách pôvodné drevinové zloženie? A to všetko je vlastne zodpovedané v príspevku od profesora Bezačinského... Keď som si zbilancoval celkovú ťažbu podľa rokov od roku 1993, ktorá predstavuje 648 350 m3, tak vetrová kalamita tvorila až 50 % celkovej ťažby a nebol ani jeden rok keď vetrová kalamita bola menšia ako 10 %. Potom nasledovala lykožrútová kalamita 40 % a úmyselná ťažba (rubná - účelový výber a prebierky) tvorila iba 10 %. Na jednej strane máme pozmenené drevinové zloženie hlavne v prospech smreka, na druhej strane nevhodné klimatické podmienky na jeho dožitie do rubného veku (mierne zimy, suché a horúce letá, rýchle a časté prechody teplých a studených frontov) a tretím faktorom je, že porasty sa v minulosti dostatočne nevychovávali (hlavne prebierky – výskyt 90-ročných porastov s priemernou hmotnatosťou 0,25 – 0,30 m3). Výrazné vetrové kalamity sa začali prejavovať na území mestských lesov hlavne od roku 2002 (65 % z ročnej ťažby), s najväčšou vetrovou kalamitou z 19. 11. 2004 v celkovo spracovanom objeme 100 000 m3 (100 %) a zasiahnutá bola plocha na výmere 800 ha. Táto kalamita sa spracovala do konca marca 2006. Vzhľadom k tomu, že smrekové monokultúry sú v súčasnosti rozvrátené, očakávame aj naďalej vetrové kalamity, len nevieme v ktorom časovom období a v akom rozsahu. Z dôvodu spomínaných nepredvídaných kalamít výrazne meškáme s obnovnou ťažbou v rubných porastoch. Ak je priestor na obnovnú ťažbu tak ju vykonávame v porastoch kde je zastúpenie drevín jedľa, buk, smrek, javor účelovým výberom alebo podrastovým hospodárskym spôsobom maloplošnou formou (v ťažších terénoch). Tým sa snažíme vytvárať trvalo viacetážové porasty s cieľom zachovať drevinové zloženie buk, jedľa, smrek. Tieto porasty

211

sú vedené v PSoL ako „t“ porasty a zároveň sú aj predmetom vytvoreného objektu Pro silva. V niektorých týchto porastoch, ale aj v ostatných porastoch s prevahou smreka vykonávame aj podsadbu (predsadbu) bukom. V kalamitných porastoch smrekových monokultúr, zas meníme porasty na následné mladé rôznorodé porasty so zastúpením 5 až 8 druhov drevín, z ktorých najviac prevláda smrek (prirodzené zmladenie), jedľa a buk. Lesy mesta Spišská Belá s.r.o. majú vytvorený objekt Pro Silva na výmere 178 ha od roku 2010, ktorý je zameraný na ochranu genetickej diverzity a kvalitného genofondu jedle bielej, ďalej na prebudovu umelo založených smrekových porastov s čiastočne alebo úplne pozmenenou drevinovou skladbou na prírode blízky zmiešaný les. Hospodárskymi postupmi (aj podsadbami) sa zameriavame na vytvorenie vertikálnej a horizontálnej štruktúry, na skvalitnenie a zvyšovanie porastovej zásoby, na úplné prevládnutie prirodzenej obnovy s následným šetrením nákladov na pestovateľskú činnosť. Ďalší zámer je ukázať aj iné pestovanie lesa v tejto oblasti, nakoľko vysoké zastúpenie smreka v porastoch 5. – 12. vekového stupňa je veľké, a nedá sa realizovať dlhodobejší cieľ pre spomínané faktory. ZOZNAM CITOVANEJ LITERATÚRY BEZAČINSKÝ, H. 1956: Je výberkové lesné hospodárstvo správnou cestou k zvyšovaniu produktívnosti lesov na Slovensku? Zborník SAV. 1956, s.12-20. DOMIN, K. 1934: Jedliny u Tatranské Kotliny v Bielských Tatrách. Věda přírodní. 1934, roč. 15, č. 6-7, s. 161–164. FEKETE, L., BLATTNY, T. 1914: Die Verbreitung der forstlich wichtigen Bäume und Sträucher im ungarischen Staate. Erster Band. Selmecbánya: Kön. ung. Ministerium für Ackerbau, 1934. X, 848 S., tab. a obr. príl. Preklad z maďarčiny. HADAČ, E. 1965: Poznámky k syntaxonomii karpatských jedlin. Biológia (Bratislava). 1965, roč. 20, č. 8, s. 592–599. KANKA, R. 2008: Lesy Belianskych Tatier. Bratislava: Veda, 2008. 250 s., 1 mp. KUČERA, P. 2008: Buk na severovýchode Popradskej kotliny. Bulletin Slovenskej botanickej spoločnosti. 2008, roč. 30, č. 2, s. 213–226. KUČERA, P. 2012: Významné nálezisko buka (Fagus sylvatica) v Podtatranskej kotline. Acta Carpathica Occidentalis. 2012, tom. 3, s. 103–108.

212

Ing. František Pisarčík Lesy Mesta Spišská Belá, s.r.o., Továrenska 30, 059 01 Spišská Belá, e-mail:pisarcik@spisskabela.sk

Mgr. Peter Kučera, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Blatnica 315, 038 15 Blatnica pri Martine, e-mail: peter.kucera@uniba.sk

213

Produkčný potenciál zmiešaných smrekovojedľovo-bukových porastov RUDOLF PETRÁŠ, JULIAN MECKO, IGOR ŠTEFANČÍK

Prezentujú sa výsledky z originálneho výskumu produkcie zmiešaných smrekovo-jedľovobukových porastov získaných na podklade vyše 250 opakovaných meraní na 50 trvalých výskumných plochách, ktoré sa založili v 60. a 70. rokoch minulého storočia v západnej a východnej časti Slovenského Rudohoria. Výsledkom výskumu sú údaje o porastových zásobách, prírastkoch a prírastkových percentách, kvalite a poškodení kmeňov, štruktúre sortimentov a ich finančnej hodnote. Výsledky sa porovnali s nezmiešanými porastami smreka, jedle a buka v podobných rastových podmienkach. Prírastková intenzita zmiešaných smrekovo-jedľovo-bukových porastov v porovnaní k rovnorodým jedľovým je približne rovnaká v porastoch do 100 rokov. Vo vyššom veku je v zmiešaných porastoch nepatrne vyššia. Kvalita kmeňov, najmä buka je v zmiešaných porastoch horšia. V zmiešaných porastoch má približne polovička kmeňov nejaké poškodenie. Najviac je poškodený smrek v nezmiešaných porastoch. Najvyššiu hodnotovú produkciu v zmiešaných aj nezmiešaných porastoch majú jedľa a smrek.

214

ABSTRAKT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ objemová, kvalitová a hodnotová produkcia

Úvod Produkcia kvalitnej drevnej suroviny s maximálnym využitím prírodných produkčných faktorov a minimálnymi nákladmi ľudskej práce je hlavným zmyslom hospodársky usmerňovanej produkcie lesa, teda jeho pestovania v celom produkčnom rámci. I keď sa produkcia dreva hodnotí väčšinou jeho množstvom, kvalita a hodnota vyprodukovaného dreva musí byť minimálne na rovnakej úrovni. Všeobecne sa uvádza, že zmiešané porasty majú oproti rovnorodým mnohé výhody. Lepšie využívajú stanovište a jeho dispozičný priestor, hlavne ak zastúpené dreviny majú rôzne biologické vlastnosti a požiadavky. Z tohto dôvodu sa očakáva, že by mohli mať aj vyššiu produkciu dreva ako rovnorodé porasty. Zároveň sa predpokladá, že sú odolnejšie voči poškodeniu a majú lepšie melioračné účinky. HALAJ (1958) uvádza pre podrobnejšie hodnotenie zmiešaných porastov niekoľko hľadísk. Vek porastu považuje za dôležitý, ale zdôrazňuje, že výslovne rovnoveké zmiešané porasty existujú len výnimočne. Typicky nerovnoveké sú len porasty etážové až výberkové. I keď sa očakáva, že zmiešané porasty by mohli mať vyššiu produkciu, v skutočnosti je táto otázka stále otvorená. HALAJ (1959) a POLENO (1979) ju považujú za veľmi diskutabilnú a nie je správne, keď sa na ňu odpovedá zjednodušene. K týmto poznatkom dospel aj PRUDIČ (1971), ktorý konštatuje, že najvyššie zásoby dosahuje zmes jedle 60 % a smreka 40 %. Kvalita stromov je horšia v zmiešaných ako v nezmiešaných porastoch a platí to hlavne pri listnatých drevinách, ktoré majú fototropické vlastnosti. Aj MÍCHAL (1969) skúmal skladbu drevín na produkciu jedľových bučín v ich optime a dospel k záveru, že rovnorodé smrečiny produkujú viac len do veku približne 80 rokov, kým staršie zaostávajú za zmiešanými porastami smreka, jedle a buka. Predovšetkým stanovište, klíma, zastúpenie drevín a vek určujú rast a produkciu porastov (KRAMER et al. 1988). V predhorí Álp, severného Schwarzwaldu a vo Flächenschwarzwaldu to dokázali HAUSSER, TROEGER (1967) a HINK (1972). KENNEL (1966) poukázal, že pre jednotlivé stromy je dôležité najmä sociálne (cenotické) postavenie a vzťah k najbližším susedom. Komplexnejší výskum v problematike zmiešaných porastov vykonali v posledných rokoch PRETZSCH et al. (2009, 2010). Smrekové, jedľové alebo bukové porasty sú v Karpatskom oblúku najvýznamnejšími producentmi drevnej hmoty. Každá drevina samostatne, ale

215

aj ich zmesi majú vysokú a najmä stabilnú produkciu dreva. Výskum produkcie nezmiešaných porastov je metodologicky jednoduchší a aj preto sa tu už dosiahli pomerne ustálené výsledky. V zmiešaných porastoch je situácia zložitejšia. Ich výskum je náročnejší nielen z metodologického hľadiska, ale aj na kvalitu a rozsah experimentálneho materiálu. Aj z tohto dôvodu nie sú v súčasnosti k dispozícii jednoznačné a presvedčivé výsledky. Cieľom nášho príspevku je prezentovať na jednom mieste ucelenejšie výsledky z originálneho dlhodobého výskumu produkcie zmiešaných smrekovo-jedľovo-bukových porastov, ktoré sa získali v rokoch 2011 – 2014 pri riešení projektu „Výskum zákonitostí rastu a produkcie zmiešaných smrekovo-jedľovo-bukových porastov“ (PETRÁŠ et al. 2014, 2015, 2016).

Popis empirického materiálu Výsledky výskumu sa opierajú o empirický materiál z 252 opakovaných meraní na 50 trvalých výskumných plochách (TVP), ktoré sa zakladali v 60. a 70. rokoch minulého storočia na Slovensku v oblasti Západných Karpát za účelom výskumu rastu a produkcie rovnorodých a zmiešaných lesných porastov. Plochy sú v Slovenskom Rudohorí, v západnej časti v oblasti Hriňovej a východnej časti Hnileckej doliny, v nadmorskej výške 480 - 970 m. Zmiešanie drevín na TVP je rôzne. Všetky 3 dreviny sú zastúpené na 22 TVP, na 23 TVP je len smrek s jedľou, na 2 TVP smrek s bukom a na 3 TVP jedľa s bukom. Najzastúpenejšou drevinou je jedľa, potom smrek a buk. Vek porastov pri založení TVP bol v rozpätí 30 – 160 rokov. Všetky výskumné plochy sa opakovane merali a vychovávali miernymi prebierkami väčšinou v pravidelných 5 ročných intervaloch. Väčšina plôch sa zmerala 4 - 8 krát a po viac ako 40 ročnom sledovaní je vek skúmaných porastov v rozsahu 70 – 200 rokov. Všetky stromy sú na plochách očíslované a majú označené aj miesto merania hrúbok. Pri opakovaných meraniach sa merali hrúbky a výšky stromov, hodnotila stromová trieda, kvalita a poškodenie kmeňov. Výšky všetkých stromov sa merali len pri prvom a poslednom opakovanom meraní. V ostatných prípadoch len v rozsahu potrebnom pre konštrukciu výškovej krivky. Pre každé opakované meranie sa vypočítali základné stredné a hektárové veličiny. Sú osobitne pre každú drevinu a v prípade hektárových veličín aj spolu za celý porast. Zásoba a prírastky dreva sa vypočítali v hrubine bez kôry.

216

Výsledky Zásoby a prírastky porastov Zásoby dreva zmiešaných porastov majú na TVP i pri rovnakých stredných výškach pomerne vysokú variabilitu (obr. 1). Vo väčšine prípadov sú nižšie ako zásoby nezmiešaných smrekových alebo jedľových porastov udávaných v rastových tabuľkách pre priemernú zásobovú úroveň 2,2. V porovnaní k zásobe združeného porastu nezmiešaných jedľových porastov je ich zakmenenie v rozpätí 0,63 - 1,22 (priemerne 0,86). Nižšie zakmenenie (hustota) zmiešaných porastov síce indikuje nižšie zásoby v porovnaní k nezmiešaným jedľovým alebo smrekovým porastom, avšak poskytuje aj príležitosť pre vyššie bežné prírastky najmä pri stredných výškach nad 35 m, keď zmiešané porasty majú zakmenenie menšie ako 1,0.

Obr. 1: Empirické zásoby dreva združeného porastu z opakovaných meraní na výskumných plochách a z rastových tabuliek (RT) jedle a smreka (HALAJ, PETRÁŠ 1998).

217

Obr. 2: Celkové bežné prírastky (CBP) zmiešaných smrekovojedľovo-bukových porastov na TVP v závislosti od ich veku

Celkové bežné prírastky (CBP) na TVP majú značnú variabilitu (obr. 2). Vo vekovom rozsahu približne 30 – 200 rokov sú väčšinou v rozsahu 5 – 20 m3.ha-1. Bodové pole naznačuje s vyšším vekom porastov mierny pokles CBP, ale jeho príčinou môžu byť aj iné faktory. Najmä zastúpenie konkrétnych drevín, bonita stanovišťa a hustota porastu. Z tohto dôvodu sa zhodnotili prírastkové percentá (prírastok v percentách k zásobe hlavného porastu s plným zakmenením), ktoré majú nižšiu variabilitu, ale hlavne jednoznačnejšiu hyperbolickú závislosť od veku porastu (obr. 3). V skúmanom vekovom rozsahu 30 – 200 rokov sú v rozpätí približne 13,0 – 0,5 %. Po ich vyrovnaní v závislosti od veku porastu je index korelácie 0,86 a koeficient determinácie 0,74. Ten naznačuje, že približne len 74 % variability prírastkových percent sa vysvetľuje vekom a zvyšných 26 % v dôsledku iných príčin. Z porovnania empirických prírastkových percent s modelovými podľa rastových tabuliek nezmiešaných jedľových porastov (obr. 3) je zrejmé, že približne do veku 80 - 100 rokov sú rozdiely medzi prírastkovými percentami zmiešaných smrekovo-jedľovo-bukových a nezmiešaných jedľových porastov minimálne. Vo vyššom veku sa rozdiely postupne zvyšujú až na 0,5 % vo veku 160 rokov.

218

Obr. 3: Porovnanie prírastkových percent zmiešaných porastov na TVP a nezmiešaných jedľových porastov podľa modelov rastových tabuliek (RT)

Kvalita a hodnota dreva Kvalita dreva sa hodnotila na úrovni kvality a poškodenia kmeňov cez štruktúru potenciálnych sortimentov až po priemernú hodnotu dreva (€.m-3). Zastúpenie kvalitatívnych tried kmeňov v zmiešaných porastoch (obr. 4) ukazuje, že pre jedľu a smrek je rozhodujúca trieda B so zastúpením približne 60 65 %. Bukové kmene majú výrazne horšiu kvalitu. Nekvalitné kmene triedy C a D majú spolu až 60 % a najkvalitnejších kmeňov triedy A je len 6 %. Nezmiešané jedľové alebo smrekové porasty, ktoré by rástli na rovnakých stanovištiach (obr. 5) majú nižšie podiely najkvalitnejších kmeňov triedy A, ale priemerná

219

trieda B dosahuje až 80 %. V rovnorodých bučinách je až 30 % podiel najkvalitnejších kmeňov triedy A. Spolu s triedou B tvoria takmer 80 % podiel.

Obr. 4: Podiel kvalitových tried kmeňov zmiešaných porastov

Obr. 5: Podiel kvalitových tried kmeňov nezmiešaných porastov

Poškodenie kmeňov významne znižuje kvalitu dreva a to bez rozdielu či sa nachádza na kmeni, koreňových nábehoch alebo na povrchových koreňoch stromov alebo aj bez ohľadu na jeho veľkosť. V zmiešaných porastoch je pri všetkých drevinách približne 50 % poškodených kmeňov (obr. 6).

220

V rovnorodých porastoch má najviac, približne 60 % poškodených kmeňov smrek, 45 % má jedľa a buk len 23 %. Tieto rozdiely súvisia pravdepodobne so spôsobom a intenzitou obhospodarovania porastov, ale aj s poškodzovaním lesnou zverou. Nemalú úlohu tu zohráva aj predispozícia drevín k poškodeniu (tenšia kôra, koreňové nábehy, povrchové korene a pod.).

Obr. 6: Podiel poškodených kmeňov drevín v zmiešaných a nezmiešaných porastov

Priemerná hodnota produkovaného dreva (€.m-3) je veľmi dobrým ukazovateľom finálnej produkcie. Determinuje ju štruktúra sortimentov, ktorá sa určila podľa modelov porastových sortimentačných tabuliek v prípade zmiešaných porastov a sortimentačných rastových tabuliek v prípade rovnorodých porastov. Zahŕňa v sebe nielen kvalitu, ale aj cenu produkovaného dreva bez ohľadu na jeho celkové množstvo. Preskúmala sa v závislosti od strednej hrúbky porastov jednotlivých drevín. Empirické a vyrovnané hodnoty pre jedľu a smrek majú podobný priebeh v zmiešaných (obr. 7) a nezmiešaných (obr. 8) porastoch. Kulminujú približne rovnako, pri hrúbkach 56 - 62 cm v zmiešaných a 58 – 60 cm v rovnorodých porastoch. V obidvoch prípadoch s hodnotami približne 79 €.m-3. Hodnotová produkcia oboch drevín je veľmi blízka aj v celom rozsahu skúmaných stredných hrúbok. Buk produkuje na rovnakých stanovištiach výrazne menej. V zmiešaných porastoch kulminuje jeho produkcia pri strednej hrúbke 40 cm s hodnotou necelých 54 €.m-3 a v rovnorodých kulminuje už pri strednej hrúbke 36 cm s hodnotou 64 €.m-3.

221

Obr. 7: Hodnota produkovaného dreva v zmiešaných porastoch

Obr. 8: Hodnota produkovaného dreva v nezmiešaných porastoch

222

Závery a odporúčania Skúmané zmiešané porasty majú vo väčšine prípadov menšie zásoby priemerne o 14 % ako je potenciál zásob v rovnorodých plne zakmenených jedľových alebo smrekových porastoch. Ich CBP je veľmi variabilný, vo väčšine prípadov v rozpätí približne 5 – 20 m3.ha-1. Relatívne k zásobám dreva sú prírastkové % približne v rozsahu 13,0 – 0,5 %. Na podklade nášho doterajšieho skúmania, ale aj podľa iných zdrojov nie možné exaktne a jednoznačne povedať či majú smrekovo-jedľovo-bukové porasty vyšší alebo nižší produkčný potenciál ako nezmiešané porasty týchto drevín. Po súhrnnom zhodnotení dosiahnutých výsledkov výskumu v zmiešaných smrekovo-jedľovo-bukových porastoch odporúčame pri ich obhospodarovaní dodržiavať tieto zásady: • Pre vyššiu objemovú, ale aj hodnotovú produkciu udržovať v porastoch čo najvyššie zastúpenie dvoch najprodukčnejších drevín - jedle a smreka. • Nižšiu kvalitovú a hodnotovú produkciu buka zameniť produkciou cenných listnáčov ako sú javor, jaseň a brest. • Pri praktickom obhospodarovaní porastov znižovať poškodzovanie kmeňov živých stromov uplatňovaním šetrných ťažbovo-dopravných technológií, vrátane ich sprístupňovania lesnou dopravnou sieťou. • Pokračovať v cielenom produkčnom výskume na báze opakovaných meraní trvalých výskumných plôch zmiešaných, ale aj nezmiešaných porastov.

Poďakovanie Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja Slovenskej republiky na základe zmluvy č. APVV-15-0032 a úlohy výskumu a vývoja MPRV SR (2016–2018) „Výskum, inovácie a podpora konkurencieschopnosti lesnícko-drevárskeho komplexu“.

223

POUŽITÁ LITERATÚRA HALAJ, J., 1958: Zmiešaný porast. Les, 14(10): 289-295. HALAJ, J., 1959: Produkuje zmiešaný les viacej ako čistý? Les, 15(1): 3-9. HALAJ, J., PETRÁŠ, R., 1998: Rastové tabuľky hlavných drevín. Bratislava, Slovak Academic Press: 325 s. HAUSSER, K., TROEGER, R., 1967: Beitrag zur Frage der Massen und Wertleistung gepflanzter Weisstannen und Fichtenbestände auf gleichen Standorten. Allgemeine Forst und Jagdzeitung, 138(7): 150-157. HINK, V., 1972: Das Wachstum von Fichte und Tanne auf den wichtigsten Standortseinheiten des Einzelwuchsbezirks „Flächenschwarzwald“ (Südwürtemberg-Hohenzollern). Allgemeine Forst und Jagdzeitung, 143(3/4): 80-85. KENNEL, R., 1966: Soziale Stellung, Nachbarschaft und Zuwachs. Forstwissenschaftliches Centralblatt, 85(7/8): 193-204. KRAMER, H., GUSSONE, A., SCHOBER, R., 1988: Waldwachstumslehre. Hamburg und Berlin, Verlag Paul Parey: 374 s. MÍCHAL, I., 1969: Vliv různé dřevinné skladby na stav půdy a dřevní produkci v lesních typech jedlových bučin, II část. Lesnictví, 15(5): 403-427. PETRÁŠ, R., MECKO, J, BOŠEĽA, M., 2014: Objemové prírastky zmiešaných smrekovo-jedľovo - bukových porastov. In: Štefančík, I. (eds.): Pestovanie lesa v strednej Európe. Zvolen, NLC - Lesnícky výskumný ústav, s. 143 – 149.

224

PETRÁŠ, R., MECKO, J, BOŠEĽA, M., 2015: Kvalita dreva a jeho hodnota v zmiešaných verzus rovnorodých porastoch smreka, jedle a buka. In: Houšková, K., Černý, J. (eds.): Proceedings of Central European silviculture. Brno, Mendelova univerzita v Brně, Lesnická a dřevařská fakulta, s. 119 – 130. PETRÁŠ, R., MECKO, J., BOSEĽA, M., ŠEBEŇ, V., 2016: Wood quality and value production in mixed fir-spruce-beech stands: long-term research in the Western Carpathians. Lesnícky časopis – Forestry Journal, 62(2): 98104. POLENO, Z., 1979: Metodika produkčního srovnávání smíšených a stejnorodých porostů. Práce VÚLHM 54: 189-207. PRETZSCH, H., SCHÜTZE, G., 2009: Transgressive overyielding in mixed compared with pure stands of Norway spruce and European beech in Central Europe: evidence on stand level and explanation on individual tree level. Eur. J. Forest Res., 128: 183-204. PRETZSCH, H., BLOCK, J., DIELER, J., DONG, P. H., KOHNLE, U., NAGEL, J., SPELLMANN, H., ZINGG, A., 2010: Comparison between the productivity of pure and mixed stands of Norway spruce and European beech along an ecological gradient. Ann. For. Sci., 67: 711-723. PRUDIČ, Z., 1971: Vliv porostní skladby na produkci jedlobučin a odvození výhledového provozního cíle. Lesnictví, 17(3): 271-286.

Doc. Ing. Rudolf Petráš, CSc., Ing. Julian Mecko, CSc., Doc. Ing. Igor Štefančík, CSc. Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T.G. Masaryka 2175/22, 960 92 Zvolen, e-mail: petras@nlcsk.org, mecko@nlcsk.org, stefancik@nlcsk.org

225

Pestovanie a ochrana lesa v dubových porastoch na LS Duchonka TIBOR JANČOK, DUŠAN MIKUŠ, JURAJ GALKO

Pestovanie, obnova a najmä ochrana dubových porastov je zo všetkých drevín asi najzložitejšia s výsledkami riešení, ktoré budú viditeľné v budúcnosti. Je to problematika presahujúca možnosti jednotlivcov či skupín, je veľmi náročná na zisťovanie a identifikáciu príčin a problémov a tiež na ich riešenie, financovanie a výskum. Na LS Duchonka (OZ Prievidza) upozorňujeme na zhoršujúcu sa situáciu duba dlhodobo. V prípade duba ide jednoznačne o hospodársky najvýznamnejšiu drevinu nižších polôh, najmä 1. až 3. lesného vegetačného stupňa. Problém poškodenia dubín sa výraznejšie prejavuje zatiaľ na lokalitách s nedostatkom vlahy, v starších porastoch, na južných svahoch alebo hrebeňových častiach, v ochranných lesoch a v porastoch bez spodnej etáže drevín hrab, buk alebo lipa, ako aj na okrajoch lesných porastov. Avšak prvé príznaky zhoršenia situácie pozorujeme aj v porastoch mladších na všetkých lokalitách. Pravdepodobne dôvodom zlého stavu dubových porastov je komplex príčin a nedá sa jednoznačne určiť, ktorá bola, je a bude tá primárna. Jednou z významných úloh môže byť to, že dub rastie v najteplejších a najsuchších lokalitách, na ktorých sa najvýraznejšie prejavujú klimatické zmeny. Významnú úlohu hrá aj široká škála škodcov. Keď dub poškodí ktorýkoľvek škodlivý činiteľ, iba málokedy hynie náhle ako smrek po napadnutí podkôrnikmi. Väčšinou je to hynutie a oslabovanie vitality postupné. Na mnohých lokalitách dochádza k rozpadu porastov, ktoré je spojené s ich presvetlením a následným zaburinením. Narastá zastúpenie nežiaducej krovitej vegetácie. Situácia v niektorých porastoch či lokalitách by sa dala nazvať katastrofálnou, najmä preto, že sme nenašli a nevieme nájsť riešenia a netýka sa to iba LS Duchonka.

226

ABSTRAKT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ dub zimný, zdravotný stav, klimatické zmeny, pestovanie lesa

Faktory vplývajúce na zdravotný stav dubových porastov V nasledujúcom texte bližšie popíšeme faktory ovplyvňujúce pokles zastúpenia duba v porastoch Slovenska znižujúce odolnostný potenciál a zhoršujúce zdravotný stav dubových porastov, pričom ich poradie neznamená mieru závažnosti: • A. Imelovec európsky • B. Podkôrnik dubový • C. Zmena klímy • D. Zlá fytotechnika pestovania • E. Vysoká početnosť všetkých druhov raticovej zveri • G. Zle popísaný tvar lesa • H. Listožraví škodcovia

A. Imelovec európsky - Loranhtus europaeus Jacq. V knihách sa o ňom píše málo. Uvádza sa tam, že je to poloparazitický ker. Škodí intenzívnym odčerpávaním vody a minerálnych látok. V dostupnej literatúre sa uvádza zaujímavá informácia o tom, že na rozdiel od imela bieleho imelovec európsky preukázateľne spôsobuje odumieranie napadnutých vetví u dubov. Na silno napadnutých stromoch (každom konári v korune sa vyskytuje niekoľko kusov imelovca) dobre vidieť, že takéto napadnutie nedokáže strom prekonať a postupne odumiera celá koruna. Najväčší problém je, že sa veľmi rapídne rozširuje do porastov nenapadnutých a stúpa aj jeho populačná hustota na jednotlivých stromoch v mieste napadnutia. Strom sa bráni prebudenými spiacimi očkami na kmeni, vzniká zavetvenie tzv. vlčími vetvami, čím sa znehodnocuje dubová guľatina. Na tých istých stromoch je možné pozorovať (podľa starých odumretých imelovcov, po ktorých zostanú na vetvách i kmeni guľovité tvary), že boli napadnuté aj v minulosti ale málopočetné napadnutie dokázali prekonať. Semená paloparazitického imelovca roznášajú najmä v zimnom období po dozretí drozdy (najmä čvikota a trskota), ktoré sem prichádzajú zo severu na svoje zimoviská. Živia sa plodmi imelovca a svojím trusom ho roznášajú na iné stromy. Semeno sa zachytí na drsnej kôre duba najčastejšie v korune. Zakorení sa a parazituje. V roku 2017 začali LESY SR, š.p. financovať projekt ohľadom prvotných informácií

227

vplyvu imelovca na prírastok a samotné poškodenie dubových porastov. Projekt bude riešiť NLC-LVÚ-LOS. Je to najmä preto, lebo nevieme nič o vplyve imelovca na zdravotný stav a prírastok. Nemáme žiadne možnosti ani riešenia. Ekonomickú náročnosť ochrany netušíme, aké sú straty na produkcií a ekonomike vplyvom imelovca nevieme. Vieme ale z archívov, že v minulosti tu tento problém bol. Nevieme v akom rozsahu, ale uvádza sa, že vtákov roznášajúcich semená lovili, chytali na lep, tiež do klietok alebo na slučky. Za odchytené jedince vyplácal napríklad Biskupský úrad v Nitre odmenu. Bolo to na tú dobu logické a praktické riešenie. Dnes sú drozdy chránené vtáky Naturou 2000. Riešenie: Ak obnovný porast je zmladený, produkuje guľatinu, je napadnutý silne imelovcom, neodkladať jeho obnovu. Pri výchove odstraňovať stromy napadnuté imelovcom pokiaľ sú podobnej kvality ako tie zostávajúce. Prichádza do úvahy plašenie vtákov, ale to by bol asi presun problému z jedného miesta na druhé. Riešenie situácie lovom je pre dnešnú dobu nezákonné z dôvodu ochrany prírody. Technické riešenia sú finančne náročné. Opílením všetkých jedincov imelovca by skončil aj problém šírenia a tiež aj poškodzovania dubov. Opílenie človekom pracujúcim v korunách stromov s motorovou pílou je časovo a finančne náročné a nebezpečné (približne 50 EUR s DPH/strom). Iné riešenie by bol stroj na terénnom podvozku s vysoko výsuvným ramenom (30-35 m), na ktorom by bola malá píla alebo nožnice. Za zváženie by stálo aj opilovanie z koša balóna. Mechanické odstraňovanie imelovca je mi bližšie, ale na zničenie imelovca bol aplikovaný aj chemický postrek na zelené listy. Bude potrebné vypracovať stupnicu napadnutia silné – stredné – slabé na jednotlivých stromov a tiež porastov. Nemáme prehľad v akej výmere a intenzite sú napadnuté dubového porasty na Slovensku. Ak sa potvrdí závažnosť problému bude možno potrebné zaviesť evidenciu imelovca do LHE. Tieto otázky sa pokúsi zodpovedať LOS riešením vyššie spomínaného projektu.

B. Podkôrnik dubový – Scolytus intricatus Ratz a ophiostomatálne huby (tracheomykóza) Na Slovensku najvyznamenanejší podkôrnik na drevine dub a uvádza sa ako vektor šírenia ophiostomatálnych (tracheomykóznych) húb. Na rozdiel od škodcov na smreku nič a nik nenúti prevádzku robiť lapáky a sledovať ho

228

alebo robiť opatrenia ako pri smreku. Pritom z jedného chrobačiara duba vyletí 5 až 20 tis. chrobákov. Z konára o hrúbke 5 cm a dĺžky 1m môžu vyletieť v optimálnej situácií až stovky podkôrnikov. Dokáže sa namnožiť už na tenkých konároch a na hmote nehrúbia. Preto pri vykonávaní ťažby dreviny dub používame na LS Duchonka stromovú metódu. Dub je drevina, ktorá má v spracovaní biomasy z ťažbových zbytkov na LS prvé miesto. Asi 5% podkôrnikov môže prenášať ophiostomatálne huby spôsobujúce tracheomykózu. Zrelostný žer robí v korunách na vetičkách zdravých dubov, do ktorých sa zavŕta a tak prenesie huby do korún. Upchatím ciev postupne odumiera vetva, konár i strom. Toto bol veľký problém najmä v prvej polovici 80tych rokov minulého storočia a môže sa kedykoľvek zopakovať. Zrelostným žerom spôsobuje tento podkôrnik aj zmenšovanie asimilačného aparátu duba. Navŕtané vetvičky po zrelostnom žere sú staticky oslabené a pri silnejšom vetre sa olamujú a opadávajú. Dub tak prichádza o asimilačnú plochu a môže neskôr ľahšie podľahnúť iným škodlivým činiteľom. Hrúbkový prírastok takýchto stromov bude taktiež nižší. Ojedinele podobným spôsobom ako podkôrnik dubový poškodzuje dubové porasty krasoň dvojbody Agrilus biguttatus. S týmto druhom majú väčšie problémy ako u nás v Čechách, v Rakúsku, v Poľsku i v Nemecku. Našli sme aj u nás jedince duba, ktoré boli týmto druhom poškodené tak intenzívne, že to spôsobilo jeho odumretie. LOS druhy krasoňov rodu Agrilus monitoruje na LS Duchonka v rámci iného projektu už 5 rokov. Riešenie: Lapáky resp. lapacie kopy z vyťaženej hmoty je potrebné spracovať do dvoch mesiacov od ich vzniku/založenia. Pravidlo dvoch mesiacoch vzniklo spoločným pozorovaním a výskumom LS Duchonka a LOS. Príslušná STN 48 2717 hovorí o spracovaní lapákov do roka od ich založenia. Toto v súčasnej dobe už neplatí. Uvedená STN by mala prejsť revíziou. Najväčšie množenie podkôrnika je na ťažbových zbytkoch. Preto sme na LS Duchonka ustúpili od veľkého množstva výroby lapákov (rok 2009 – 2492 ks, rok 2010 – 2511ks) a prešli sme na spôsob odchytu podkôrnika na lapacích kopách, ktoré vytvárame z ťažbových zbytkov a ktoré včas spracujeme na štiepku. V roku 2016 bolo takto spracovaných 1826 m3 a v roku 2017 1921 m3. Najdôležitejšie je udržať populáciu podkôrnika na únosnej miere. Tak ako v minulosti aj teraz by mala byť hygiena dubového porastu na prvom mieste.

229

C. Klimatické zmeny Sucho, teplo, výsušné vetry, extrémne teploty sú hlavný klimatický problém výrazne postihujúci dubové porasty. Nedostatok vody spôsobuje pokles odolnosti a minimalizáciu prírastku a tiež pokles tvorby zásobných látok, čo spôsobuje dlhšie periódy plodenia. Dub je drevina, ktorá potrebuje na vytvorenie 1 kg dreva cca 3x viac vody ako buk. Najmä na extrémnych lokalitách (na južných svahoch, výsušných vápencových pôdach, strmších či skalnatých podložiach) sa nedostatok zrážok javí ako vážny problém. Vo vegetačnom období v 4 mesiacoch jún až september často nespadne ani 100 mm. Aj rok 2017 bol extrémne suchý. Stáva sa čoraz častejšie, že nezaprší mesiac, často aj 6 týždňov. Semenáčiky hynú vplyvom sucha. Sadenice majú na prežitie ešte menšiu šancu. Riešenie: Extrémy počasia lepšie znášajú viacetážové porasty. Potrebujeme pestovať a vychovávať porasty so spodnou etážou drevín. Na suchších stanovištiach buk v podúrovni nahrádza hrab a najmä lipa. Postup obnovy proti juhu je tiež vítané riešenie. Zakladanie a budovanie mozaikových porastov je moderným, správnym a progresívnym riešením problémov zabraňujúcich vplyvu extrémnych teplôt a vysúšaniu. Riešia aj stabilitu a vyrovnanosť prímov vlastníka.

D. Zlá fytotechnika pestovania Je samozrejmé, že najlepší spôsob obnovy dubín je cez prirodzené zmladenie. Tam kde sa prirodzenou obnovou nedarí porasty obnovovať (na extrémnych stanovištiach a lokalitách z nedostatkom vody) je to ešte dôležitejšie. Ako alternatíva by nám mohla poslúžiť obnova obaľovanými sadenicami. Praktické výsledky však poukazujú na nemálo problémov aj s týmto spôsobom obnovy (zatočenie dlhého koreňa duba v obale, neschopnosť preraziť obal atď.). Prírode bližší spôsob je sejba. Najlepšie na jar v takom čase, aby po vysiati žaluďov mohli tieto ihneď klíčiť. Semená sa musia zapracovať do zeme, lebo ich položenie resp. rozhodenie na pôdu často spôsobuje nevyklíčenie, pravdepodobne vplyvom tepla a sucha. Ak sa výsevy zrealizujú v jeseni sú počas celej zimy a jari ohrozované diviakmi a hlodavcami. Zver môže vyriešiť oplôtok. Hlodavce by sa museli tráviť. Vysokú pravdepodobnosť úspešnej obnovy máme ak je pôda na oplotenej

230

ploche s minimom hlodavcov, je nakyprená a žalude sa do nej zatlačia. Už tu vidíme koľko drobností komplikuje život tak obyčajnému kroku ako je umelé založenie porastu. Najčastejšie sa v praxi obnova rieši umelou obnovou - sadbou. Sadenice dopestované v škôlkach sa musia podrezať a domnievame sa, že u dreviny dub robíme chybu už v tomto prvom kroku. Bez podrezania sa však dubová sadenica nedá dopestovať a zalesniť. Mnohí praktickí lesníci, ale aj výskumníci tvrdia, že podrezaním kolového koreňa sadenice duba vraj silný kolový koreň už nedokáže vytvoriť. Žaluď a semenáčik duba za jedno vegetačné obdobie dokáže ,,poslať za vodou“ tento koreň do takej hĺbky, kde má šancu nájsť vodu a prežiť. Podrezané jedince duba sa nevedia v extrémne suchých rokoch dostať k vode. Pritom dub je rozšírený v LVS, kde je zrážok najmenej a výrazne sa tohto pásma dotýka nárast teplôt a pokles zrážok. Z evidencií a štatistík rodiny Sttummer (pôvodní vlastníci lesov na LS Duchonka) sme zistili, že v minulosti sa dub obnovoval zásadne sejbou. Na exkurziách kolegov lesníkov z Poľska i z Nemecka a Čiech v našich objektoch Pro Silva sa často polemizuje o tom, či je správne zalesňovať dub sadenicami, či by sa nemal dub obnovovať sejbou tam, kde sa nedokáže prirodzene obnoviť. Druhou chybou vo fytotechnike pestovania duba, je že pri výchove dubín si lesnícka prevádzka často zjednodušuje prácu a málo odborným pracovným skupinám už v štádiu prečistky, keď nezakáže, ba niekedy dokonca nariadi odstraňovanie hraba, buka a lipy z podúrovne. Množstvo lesníkov pracujúcich nemeckými podúrovňovými prebierkami pokračuje v odstraňovaní týchto drevín aj počas výchovy v prebierkach, čo pokladáme za kardinálnu chybu. Tieto dreviny sú potrebné pre kvalitné kmene duba na ich čistenie, a zlepšenie opadu, na zachytenie vody, zníženie výparu a vysúšania dubových porastov. Tieto výchovné a nesmierne potrebné dreviny pre dub by sa mali nie odstraňovať, ale podsádzať do 40-50 ročných porastov ak sa tam v spodnej etáži nenachádzajú. V obnove dubín vznikajú dve úplne iné situácie. Ak sa obnovuje rovnorodý porast duba bez spodnej etáže a nie je to rozpadavý porast a extrémne stanovište, obnoví sa porast duba zväčša zo zmladenia a bez problémov. Do vzniknutých náletov a nárastov stačí zasiahnuť 1-2 x do doby zabezpečenia. Odstránia sa tam rozrastky, dvojáky a najmä pňová výmladnosť z materských stromov. Nevýhodou takéhoto materského porastu je, že vyprodukuje drevnú hmotu, ktorá je podstatne viac znehodnotená zavetvením kmeňov. Ak sa obnovuje viac etážový porast, produkcia drevenej hmoty je podstatne vyššej kvality. Tu ale vzniká kardinálny problém

231

s obnovou tiennych drevín spodnej etáže, ktoré sú pred obnovou duba často intenzívne zmladené po ploche. Súvislejšie zmladenie týchto drevín je potrebné často odstrániť ešte pred začiatkom obnovy aby nekonkurovalo dubu. Prichádza do úvahy odstraňovanie chemické aj mechanické. V semennom roku duba, najneskôr na jar, je potrebné odstrániť celú spodnú etáž výchovných drevín a aj časť materského porastu duba. Semenáčiky duba nedokážu prežiť v dlhodobom zatienení dvojetážových porastov. Sú vytiahnuté a fototropické. Potreba zasiahnuť a pomôcť semenáčikom duba je takmer každoročná niekedy aj po dobu 5 rokov. Ojedinele aj dva krát za rok. Najzložitejšia je situácia ak spodnú etáž tvorí černica alebo trávy vytvárajúce drny a prítomné je aj pestré spektrum krov ako je lieska, svíby, hloh. Ak sa takéto porasty nachádzajú v pásme ochrany vodného zdroja kde si nemôže pomôcť chémiou na potlačenie tejto vegetácie je to ešte náročnejšie. Zložitosť postupov obnovy duba ich náročnosť na ekonomiku, čas, odbornosť je neporovnateľná so žiadnou inou drevinou. Riešenie: Obnova duba z prirodzeného zmladenia. Nájsť optimálne spôsoby na obnovu spôsobom sejby. Zachovať spodnú etáž tiennych drevín počas výchovy duba a mať pripravených dostatok zdrojov na každoročnú pomoc pri odstraňovaní konkurenčných drevín do doby, kým nezačnú tvoriť potrebnú spodnú výchovnú etáž v nárastoch. Ekonomickými nástrojmi pomáhame dubu a potláčame všetky ostatné dreviny a kry. Nesmieme dopustiť, aby sa z drevín slúžiacich na výchovu duba stali hlavné dreviny iba pre našu benevolenciu, neznalosť, nedostatok prostriedkov v modeloch, ktoré sú uplatňované v LESOCH SR. Kvalitný dubový porast toto náročné a veľmi krátke obdobie mnohonásobne zaplatí.

E. Vysoká početnosť všetkých druhov raticovej zveri Zver spôsobuje zhoršenie obnovy dubových porastov cez prirodzené zmladenie konzumáciou atraktívnych žaluďov. Problém vzniká najmä na lokalitách a v rokoch zo slabšími úrodami. Prirodzené zmladenie a kultúry sú výrazne poškodzované aj odhryzom. Srnčia zver je najmenšia raticová zver našich lesov. Potrebuje najmenej potravy a iba jediný kus srnčej zveri odhryzne potravu 2000 krát za 24 hod. Za 3 dni by dokázal jeden kus poškodiť 1 ha umelej obnovy duba. Toto prenásobme počtom dní v roku a počtom kusov a skúsme čo len predstaviť cez prepočet na jelenie jednotky a početnosti os-

232

tatných druhov zveri. V roku 2017 sme na Slovensku ulovili 41 484 ks jelenej zveri. Lov jelenej a danielej zveri stúpol za 8 rokov o 100 %, lov muflonej zveri stúpol o 100 % za 9 rokov. Lov a početnosť je vo vzájomnom vzťahu. V roku 1930 sme na území Slovenska ulovili 1300 ks diviačej zveri. V roku 2010 sa ulovilo 39 000 ks, čo je 30x viac. Za posledných 8 rokov narástol lov diviačej zveri viac ako 100 %. Koncepcia rozvoja poľovníctva v roku 1973 stanovila cieľový stav 7 000 ks diviačej zveri a lov 5 000 ks. V roku 2017 sme ulovili 70 991 ks čo je 14x viac ako stanovila koncepcia z roku 1973. V roku 2017 sme na Slovensku ulovili 54x viac diviakov ako v roku 1930. Problém je tak závažný, že v novembri 2017 schválila Vláda SR novú koncepciou poľovníctva. Vyrieši sa ňou niečo? Zostáva iba veriť, že na rozdiel od všetkých predchádzajúcich, koncepcií, zámerov a plánov zámery a ciele tejto sa naplnia. Na LS Duchonka sme si začali v obnovných porastoch zakladať kontrolné oplôtky. Tie nám ukázali už v prvých rokoch, že zver nenápadným, opakovaným poškodzovaním prirodzeného zmladenia, ale aj umelo založených kultúr, dokáže výrazným spôsobom ovplyvniť obnovu lesa. Vlastník lesa nemá lepší argument ako kontrolný oplôtok. Vidieť a vedieť ako to vyzerá na ploche bez vplyvu zveri a aký je vplyv zveri na porast. V kontrolnom oplôtku sme zistili výrazné odrastanie dubového zmladenia, ktoré za 5 rokov dosiahlo výšku oplôtku. Túto skutočnosť sme očakávali, ale prekvapila nás druhová pestrosť drevín oplotenej plochy, v ktorej sa objavil javor, jaseň, brest, rakyta či čerešňa. Tieto dreviny sa na voľnej ploche nenachádzali a neodrastali tam. Riešenie: Prečo narastá početnosť zveri tak radikálnym spôsobom? Znovu komplex príčin. Klimatická zmena spôsobuje vyššiu plodnosť diviakov. Diviačice majú viac mláďat a vrhajú často dvakrát do roka. Opakujúce sa mierne zimy spôsobujú, že slabé jedince všetkých druhov raticovej zveri prežijú. Zmena klímy ovplyvnila populačnú hustotu zveri aj tým, že kukurica sa začína pestovať aj pod Tatrami, čo v minulosti nebolo. Veľké lány nielen tejto plodiny priťahujú všetky druhy raticovej zveri. Poskytujú im krmivo aj úkryt a v ňom pokoj aký jej nedokáže poskytnúť ani les často atakovaný tisíckami turistov, hríbarov a rekreantov. Výrazný nárast početnosti zveri je spojený aj so zlepšovaním ekonomickej situácie obyvateľstva a koncom tzv. ľudového poľovníctva. Skutočný lov sa ťažko kontroluje a dokazuje. V súčasnosti používané metódy na určenie skutočných stavov zveri sa ukazujú ako absolútne nevhodné. Dražbou lukratívnych revírov solventným jedincom či skupinám vzniká fenomén formálneho

233

vykázania lovu ,,vylámania plomb“. Ich záujem a potreba lovu je podstatne nižšia, hlavný záujem je smerovaný k trofejovej produkcií. Škody zverou sú zle vymáhateľné a postavené na filozofii, ak nechceš mať škody ochráň si. Tento princíp vo svete platí ale v opačnom garde ako u nás. Ochraňujú poľovníci nie vlastník. Základná myšlienka Saských lesníkov „Poľovníctvo je služba lesu“ je u nás momentálne ťažko realizovateľná.

G. Zle popísaný tvar lesa V roku 1950 sa podľa údajov bývalého Lesoprojektu nachádzalo na Slovensku 196 481 ha nízkych lesov, v roku 1980 ich bolo ešte 138 455 ha a v roku 1990 už len 79 481ha. Za 30 rokov za previedlo z nízkeho na vysoký les 58 000 ha lesa a za 10 rokov 59 000 ha. Ten posledný prevod sa vykonal viac administratívne. V prevažnej miere jednou vetou. Jej znenie je cca ,,Les vysoký je aj les výmladkového pôvodu s dostatočným počtom stromov vzniknutých zo semena alebo kvalitných výmladkov prvej generácie rovnomerne rozmiestnených po ploche porastu“. Slová ,,dostatočné“ a ,,kvalitných“ sú dosť subjektívna miera. V nekvalitných porastoch prvej a druhej generácie z výmladkov sa zdravotný stav vo vyššom veku porastu ukazuje ako podstatne horší v porovnaní so semennými porastmi. Výmladkové porasty vykazujú dobrú intenzitu plodenia a schopnosti prirodzene sa reprodukovať v nižšom veku. Fruktifikácia s pribúdajúcim vekom klesá. Klíčivosť dosahuje v prestárlych výmladkových porastoch iba 15%. Možno vyčerpaná pôda okolo koreňa a unavený koreňový systém nedokáže produkovať živiny tak, ako je to pri vysokom lese. Poliaci prišli s hypotézou, že pri dube platí vyčerpanie pôdy podobne ako je to pri poľnohospodárskych plodinách. Koľko máme na Slovensku reálne kvalitných dubín hospodárskeho tvaru vysokého (ďalej len „HV“) a koľko je výmladkových (ďalej len „HN“)? Túto pravdu poznáme ako subjektívne popísanú taxátorom z HSPT – hospodárske súbory porastových typov. Dubiny 31-semenného pôvodu, 32-nepravé kmeňoviny, 33-výmladkové porasty. Taxátor v spolupráci s prevádzkou by sa mal prísnejšie pozrieť najmä na prvú generáciu výmladkov, ktoré sú vedené ako HV. Tieto porasty by mali mať nižšiu RD, najmä ak ich zdravotný stav neumožňuje dožiť plánovanú RD. Problém vidíme v tom, že výmladkové dubiny sa začínajú predčasne rozpadávať, produkujú menej kmeňov mimoriadnej kvality a veľmi často strácajú vo vyššom veku schopnosť prirodzenej obnovy.

234

H. Listožraví škodcovia Na LS Duchonka sa jedná najmä o obaľovače a piadivky. Požierajú výrazne listovú asimilačnú plochu a tým spôsobujú zníženie prírastku aj odolnosti. Pozorujeme, že mravce a vtáky na LS Duchonka zatiaľ týchto škodcov udržujú v únosnej miere. V roku 2018 došlo na niektorých lokalitách aj k 70% defoliácií, duby však opätovne vyrašili. Mníška veľkohlavá ako najvýznamnejší defoliátor dubov sa už niekoľko rokov na LS Duchonka nepremnožila.

Záver Že je dub na Slovensku v problémoch niekoľko decénií je zrejme už aj z poklesu jeho zastúpenia v lesoch Slovenska. A je to výrazný pokles. Slovensko malo v roku 1920 rozlohu lesa 1 659 000 ha (33,9 % lesnatosť) a 15,4 % zastúpenie dubov (255 000 ha). V roku 2015 pri rozlohe lesa 2 014 000 ha (41,1 % lesnatosť) už len 10,6 % zastúpenie dubov (213 000 ha), čo znamená, že za 95 rokov sme prišli o 42 000 ha. Pritom nárast lesnatosti za dobu 95 rokov bol 355 000 ha. Z toho nárastu malo byť min 10 % duba, t.j. 35 000 ha dubín. Takže spolu nám chýba 77 000 ha. Ešte alarmujúcejší trend naznačuje publikácia KONÔPKA a kol. (2016), kde sa autori zaoberali zastúpením drevín v mladých porastoch. V prvom vekovom stupni za posledných 10 rokov je na tom drevina dub najhoršie. Cieľové zastúpenie malo byť u duba 8,5 % a skutočnosť je len 4,5 %! Informácie sú za desať rokov, ale naznačujú veľa. U dreviny dub je situácia alarmujúca. Problémy s drevinou dub už Slovensko malo a to v rokoch 1993 - 1995. V týchto rokoch bolo spolu napadnutých viac ako 110 000 m3 duba. Podstatne výraznejšie hynutie duba bolo v prvej polovici 80. rokov, tzv. „hromadné hynutie duba“ (HHD) (ČAPEK a kol., 1985), alebo tiež častokrát označované aj ako grafióza, resp. tracheomykóza dubov. V tomto období (v rokoch 1982-85) bolo napadnutých takmer 4,43 milióna m3 dubov. Výraznejšie problémy s drevinou dub sú zachytené v Lesníckej práci z roku 1982 článok od Doc. Antonína Příhodu Odumíraní dubů. Uvádza, že roku 1981 v okolí Jasova a Margecan množstvo odumretej hmoty pracovníci lesov odhadujú na 50 000 m3. V zahraničí sa v tomto článku spomína výraznejší úhyn duba v Juhoslávií a Rumunsku. Najvýraznejšie poškodenie dubín sa konštatuje v ZSSR v Krasnodarskej oblasti, kde rozsah poškodenia bol na výmere

235

250-300 000 ha a nepoškodených stromov duba na tejto ploche zostávalo iba 6-18 %. V roku 1964 sa začali objavovať v Azerbajdžane v porastoch duba skupinky 3-4 odumretých jedincov. V roku 1976 bola plocha poškodených dubín o výmere 8000 ha lesa. Na ploche bolo 51 % mŕtvych jedincov, 16 % vysychajúcich a 32 % zdravých. Všetky tieto informácie len potvrdzujú fakt, že už v minulosti boli zaznamenané výrazné problémy so zdravotným stavom dubových porastov, ktoré sa môžu opakovať, najmä pri súčasnej rýchlej zmene klímy, ktorá škodcom vyhovuje, avšak dubu nie. Dub je drevina dlhoveká a je tu žiaduca vyššia rubná doba pri dobrom zdravotnom stave. Hodnotový prírastok na hrubších stromoch je dôležitý. Predaj dreva na aukciách nás o tom presvedčuje. Lenže zdravotný stav starších obnovných dubových porastov ich poškodenie a veľmi častý predčasný rozpad dubín to neumožňuje, alebo umožňuje iba ojedinele v takých porastoch, ktoré vznikli zo semena, majú pod sebou spodnú etáž na krytie kmeňa a pôdy (zväčša tvorenú hrabom, lipou alebo bukom) a sú na kvalitných stanovištiach. Záujem o duba zo Slovenska rastie. Cena 4 m výrezu strednej hrúbky od 23 -29 cm bola pred 5 rokmi 50 €/m3 a drevo zväčša končilo v celulózkach. Tento rok sa na elektronickej aukcií drevo týchto dimenzií vydražilo za viac ako 100 €/m3. Dopyt po kvalitnej dubovej guľatine rastie (a s ním aj cena), kvalitných porastov ubúda a problémov je a bude viac.

Desatoro pestovania, obnovy a ochrany dubových porastov 1. Hygiena porastu, t.j. odstránenie čerstvo odumretých dubov a ťažbových zvyškov. To bola, je a bude najlepšia ochrana dubín pred podkôrnym a drevokazným hmyzom. 2. Prednostne odstraňovať pri výchove duby napadnuté imelovcom. Hľadať riešenia cez spoluprácu s LOS ako efektívne odstrániť imelovca z porastov. 3. Obnova cez prirodzené zmladenie. Zvýšiť podiel sejby pri umelej obnove. 4. Vytypovať si najmenej kvalitné porasty duba HN a HV (výmladkového pôvodu) ak sú dobre zmladené pri obnove PSL ich zariadiť ako výmladkové s možnou obnovou. Čím nekvalitnejší porast, tým kratšia OD. Založiť mozaikové porasty.

236

5. V kvalitných zdravých, semenných, prirastavých porastoch duba požadovať RD 150 rokov a OD 30-40 rokov. 6. Pri tvorbe PSL požadovať a trvať na správnom popísaní hospodárskeho tvaru lesa. 7. Vo výchove odstraňovať výmladky duba a jedince konkurenčných drevín buk, hrab a lipa, pokiaľ dub neodrastie z ich dosahu. 8. Realizovať také výchovné zásahy aby buk, hrab a lipa, prípadne iné dreviny boli v spodnej etáži duba počas celej výchovy. 9. Odstraňovanie rozrastkov z úrovne, dvojákov, poškodených a krivých – negatívny výber, pestovanie priamych kmeňov. 10. Udržovať početnosť raticovej zveri na takej úrovni a primeraných stavoch, aby nemohli ovplyvňovať lesnícku činnosť. Ako ste sa v texte mohli dočítať LESY SR, š.p., OZ Prievidza na LS Duchonka úzko spolupracujú na dvoch projektoch s LOS. Projekt monitoringu krasoňov a projekt vplyvu imelovca na prírastok a samotné poškodenie dubových porastov. Ľudovít Štúr povedal: ,,Ak chceme ďalej zájsť ako zašli naši predchodcovia, musíme viac vedieť ako vedeli oni“. To platí aj pri obhospodarovaní lesa.

237

Poďakovanie Tento článok vznikol vďaka podpore z projektu Výskum a vývoj pre inovácie a podporu konkurencieschopnosti lesníckeho sektora, financovaného z rozpočtovej kapitoly MPRV SR (prvok 08V0301) a z Agentúry na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-16-0031. LITERATÚRA ČAPEK, M. a kol., 1985: Hromadné hynutie dubov na Slovensku. Príroda, Bratislava, 112 s. KONÔPKA, J., ŠEBEŇ, V., KONÔPKA, B., 2016: Zastúpenie drevín v mladých lesných porastoch na Slovensku. Lesnícke štúdie, 63, 65 s. STN 48 2717, 2000: Ochrana lesa proti podkôrnikovi dubovému.

238

Ing. Tibor Jančok LESY SR, š.p., OZ Prievidza, Švéniho 7, 972 53 Prievidza

Ing. Dušan Mikuš LESY SR, š.p., OZ Prievidza, LS Duchonka, Pri Majeri 728, SK - 956 22 Prašice

Ing. Juraj Galko, PhD. Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen, Lesnícka ochranárska služba, Lesnícka 11, SK - 969 01 Banská Štiavnica

239

Výberkový hospodársky spôsob - súčasť súžitia vidieckeho človeka s prírodou STANISLAV BYSTRIANSKY Súkromné vlastníctvo lesa bolo na Slovensku bežné do zoštátnenia r.1948 až 1970. Les predovšetkým poskytoval palivové drevo. Za týmto účelom sa rúbali najmä netvárne jedince. Využili sa aj vetvy a vetvičky, dokonca sa zbierali šišky a klčovali pne. Po dosiahnutí určitej hrúbky stromov sa tvárne výrezy listnatých drevín predali miestnej píle. Kmene ihličnatých drevín sa použili na stavebné účely, lebo domy sa stavali z dreva. Hoci sa pozemky minimálne oplocovali aj tak boli miesta, kde sa museli postaviť žrďové oplôtky a za tým účelom sa vykonala prebierka v príslušných častiach lesa. Najmä pri chove oviec a kôz sa často stávalo, že vznikla potreba dokrmovania vetvami a tie sa získavali v prerezávkach. Maximálne sa využívalo prirodzené zmladenie a „počítali sa“ aj tzv. prípravné dreviny, lebo každá drevina mala svoje nezastupiteľné použitie. Aby sa dalo hospodáriť uvedeným spôsobom, tak les musel byť husto rozčlenený aj v extrémnych podmienkach vozovými cestami, približovacími linkami, vodnými, zemnými a nadzemnými rizňami. Neprístupná lokalita neexistovala. Napriek intenzívnemu lesnému hospodáreniu v minulosti sú predmetné lesné porasty v súčasnosti najzachovalejšími a najcennejšími lesnými porastmi na Slovensku. Prečo? Odpoveďou je: praktizovanie jednotlivého, alebo skupinového výberkového hospodárskeho spôsobu v minulosti, ktorý bol súčasťou súžitia vidieckeho človeka s prírodou.

240

ABSTRAKT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ súžitie s prírodou, súkromné vlastníctvo, výberkový spôsob

Do zoštátnenia r.1948, ktoré doznelo cca rokom 1970 bolo od stredoveku na Slovensku bežným súkromné vlastníctvo lesov. Lesné pozemky okrem šľachty a zemanov neskôr vlastnili aj samostatne hospodáriaci roľníci a po urbárskom patente r. 1853 tiež lesné pozemkové spoločenstvá obyvateľov dedín. Lesnatosť Slovenska bola iba 28 % (v súčasnosti 42 %). Prvoradou úlohou súkromných lesov bolo poskytovanie palivového dreva na kúrenie, lebo kúrenie elektrinou, plynom a kamenným uhlím na vidieku a osobitne lazoch neexistovalo. Cenený bol výhrevný buk, lebo v porovnaní s hrabom rýchlejšie rástol a dobre sa štiepal. Rovnako odsudzovaná breza, ako nežiaduca drevina v lese, bola cenená ako rýchlo rastúca drevina poskytujúca palivové drevo, prútie na výrobu metiel, ktorými sa zametali dvory a maštale a ktorá poskytovala letninu na prikrmovanie v čase núdze. Kôra sa používala na rozkurovanie a brezové triesky na svietenie, keď došiel petrolej a sviečky. Gazdovstva (farmy) samostatne hospodáriacich roľníkov najmä na lazoch fungovali ako autonómne jednotky bez výrobnej špecializácie, čo znamenalo, že sa snažili dorobiť všetko potrebné pre svoje prežitie so snahou o výrobu čo najväčšieho objemu prebytkov na predaj, aby za ne mohli zakúpiť to, čo nemohli sami dorobiť: soľ, cukor, petrolej, sviatočnú obuv a oblečenie, drobné investície a zaplatiť rôzne dane. Takéto dva gazdovstva sú zdokumentované na ortofotomapách z r. 1950 a 2010 a sú to gazdovstva, ktoré som dôverne poznal, lebo som na nich prežil svoje detské roky a rannú mladosť (obr. č.1 a 2). Jednalo sa gazdovstvo mojej matky s názvom Árenda (32 ha – z toho asi 8 ha lesa) pod Železnou Bránou v nadmorskej výške 600 900 m n.m. a asi 4 km J smerom vzdialené gazdovstvo môjho otca s názvom Drahová v nadmorskej výške 450 – 620 m n.m. pod Cisárskou hoľou so samostatným lesným majetkom Šáro (27 ha) medzi Árendou a Drahovou, oboje v k.ú. obce Utekáč v Slovenskom rudohorí. Nie je vecou náhody, že v susedstve sa nachádzajú torzá jedných z najvýnosovejších lesov Slovenska - výberkové lesy (cca 1000 ha) rodiny Novekovej. Okrem palivového dreva súkromný les poskytoval stavebné drevo najmä z kmeňov nielen tvárnych smrekov, jedlí a ojedinele smrekovcov či borovice sosny, ale aj hrčatých a zbiehavých smrekov – „pastvákov“ a dokonca osík, ktoré poskytovali veľmi trvanlivý stavebný materiál na zrubové steny rodinných domov a hospodárskych budov. Do novej stavby sa gazda pustil až vtedy, keď napočítal dostatočný počet hrubých smrekov, jedlí a osík na novú stavbu, pričom si uvedomoval, že sa oplatí počkať, lebo drevo rastie na dre-

241

ve. Pokiaľ sa podarilo dopestovať výrezy listnatých drevín napr. dreviny buk, javor, jaseň, brest, lipa či jelša, tak tie sa predali miestnej píle (pílam), ktorá dodávala rezivo najmä stolárom - nábytkárom. Stromy sa ťažili najmä v zimnom období, lebo vtedy na práce v lese bolo najviac času a tiež preto, lebo drevo bolo relatívne ľahšie, t.j. bez miazgy s vrchnou tvrdou vrstvou vyzretého letného dreva. V zime sa napokon narobilo menej škody na prirodzenom zmladení, menej škody olúpaním kôry na koreňových nábehoch ostávajúcich stromov pri približovaní a hlavne sa pomocou volského, či koňského záprahu ľahšie za vhodných snehových pomerov približovalo. Výnimkou bývala ťažba lipy, ktorá sa zvykla rúbať v dobe miazgy, lebo hrubé lipové lyko bol cenný tepelno-izolačný materiál používaný do podošiev pri výrobe kapcov z ovčieho súkna, ktoré šili obuvníci na neďalekej Sihle. Lipové lyko malo aj iné mnohoraké využitie ako viazací materiál, na výrobu lán a pod.

Obr. 1: Gazdovstvo Árenda v r.2010 a 1950 s výberkovým smrekovým lesom na SZ

Rodinné domy s hospodárskymi dvormi bývali zo strategicko – technologického hľadiska umiestnené pri najbonitnejších pozemkoch, t.j. pri ornej pôde a lúčnych plochách a tak tieto museli byť ohradené oplôtkami, aby najmä ráno a večer v drevenom košiari ustajnené ovce a v maštali dojené dojnice počas doháňania z pastvy a vyháňania na pastvu nezabehli do zeleninovej záhrady na zasiate polia, nepokosené lúky a do ovocných sadov. Na oplocovanie sa používala žrďovina prevažne dreviny smrek, ktorá sa získavala z prebierok v hustejších skupinách odrastajúcich smrekových mladín. Aj tu sa pamätalo na to, že drevo rastie na dreve a tak si gazda nevyrúbal predrastavé smreky, ale tie, ktoré

242

Obr. 2: Súkromný les Šáro (27 ha) pri gazdovstve Drahová, holiny na S v r. 1950 je PPF

ich rastom obmedzovali. Vôbec ho netrápilo, ak smreky, jedle a buky na voľných miestach lesa dopĺňali brezy, alebo osiky, veď aj tie v korunovom zápoji nekošateli, ale rástli do výšky. Vyhýbal sa výrazne rozpojiť korunový zápoj, lebo solitérne „pastváky“ boli pre neho nežiadúcim príkladom. Na koly oplotenia bol najžiadanejší 20 až 30 rokov v zemi trváci agát, ktorý na gazdovstve Drahová umele vysadil starý otec Martin Bystriansky. Podobne na Árende starý otec Ondrej Skrutek pre stolársko – kolárske účely vysadil dub cerový v nadmorskej výške 700 m n. m. Obe tieto dosiaľ zachované lokality uvedených drevín sú horným okrajom rozšírenia v doline bystriny Rimavica a tiež dôkazom poznania špecifických vlastností ich dreva ako aj dôkazom súžitia vidieckeho človeka – lazníka s prírodou, hoci neabsolvoval žiadne lesnícke, či ekologické vzdelanie. Aby bolo možné v lesných porastoch hospodáriť jednotlivým výberom stromov požadovaných drevín za účelom ich špecifického využitia, tak boli lesné pozemky rozčlenené sieťou úzkych (2 - 2,5 m) ručne kopaných vozových a približovacích ciest (obr. č. 3). V lokalite Šáro sa dosiaľ zachovala takáto lesná cesta v extrémne strmom a skalnatom teréne, ktorej násypová časť je ručne vymurovaná z miestnych skál. Zachovalo sa aj podobným spôsobom vybudované úvraťové obratisko (obr. č.4) na ktorom sa otáčal koňský záprah v zime so saňami, alebo v lete s vozom – doštiakom. Súkromní drobní vlastníci lesa nepoznali pojem neprístupný lesný porast ! Tento pojem bol známy iba v kráľovských lesoch, či lesoch šľachty, kde sa zrejme „príliš kalkulovalo“ ohľadom nákladov na kopa-

243

Vozové cesty

Obr. 3: Zväčšenina mapy z r. 1950 smrekového výberkového lesa s bukom, brezou a c. l. v rámci pastvy a 32 ha majetku Árenda gazdu Ondreja Skruteka

nie ciest, budovanie vodných rizní (fľúdrov), výstavbu tajchov ako zásobárni vody a výstavbu špeciálnych hrablí so skladovacími priestormi v miestach určenia dreva. V odľahlých lokalitách sa niekedy radšej umožňovalo páliť drevné uhlie chudobným uhliarom, ktorí si museli v doprave poradiť aj bez lesných ciest. Jedným z príkladov sprístupnenia v najextrémnejších terénnych podmienkach a príkladom schopností súkromných vlastníkov ohľadom dopravného sprístupňovania pozemkov je bývalá vozová cesta v Prosieckej doline na Liptove, ktorá v hornej časti ústiacej na lúčne plochy pri Borovom a Hutách bola vybudovaná v skalnej vápencovej tiesňave ako nadúrovňová ponad obrie hrnce. Do skalných bočných stien tiesňavy boli priečne osadené (zasekané) kovové nosníky na ktorých zrejme boli pozdĺžne pripevnené nosné klady a vozovku tvorili priečne mostnice. Hoci tento posledný úsek cesty prevažne slúžil na zvoz sena, dolinou sa bežne až do dediny zvážalo drevo.

244

V poslednej dobe na Slovensku rezonuje problém UPS Bobrovec, ktorému naša ŠOP údajne v záujme zachovania ojedinelých biotopov hlucháňa zakázala spracovať vetrovú a následne šíriacu sa lykožrútovú kalamitu v 3. st. ochrany TANAP-u. Každý kto sa mal možnosť oboznámiť s predmetným terénom musí vyjadriť údiv pred sieťou bývalých vozových ciest a najmä hustou sieťou zemných rizní po spádnici aj niekoľko 100 m dlhých. Jedná sa o zemné žľaby zrejme najprv kopané a potom zväčšované eróziou v teréne hlboké aj viac ako 1 m a široké aj viac ako 2 m. Aké kvantum dreva bolo priblížené uvedenými zemnými rizňami počas hospodárenia pozemkového spoločenstva do r. 1948? Určite všetkým sú nám známe najmä preteky na saniach – krnačkách z Tureckej, ale aj iných miest Slovenska. Dnes by sa už sotva kto podujal zvážať vysušené palivové drevo týmto fyzicky náročným a rizikovým spôsobom, hoci v minulosti to bol v hornatom teréne bežný spôsob využívajúci znížené trenie na snehu a gravitáciu. Súkromní vlastníci lesov boli pri približovaní dreva veľmi vynachádzaví. Starý otec Martin Bystriansky mi napr. spomínal, ako sa mu niekoľkokrát palivové drevo, tzv. metrovicu určenú na zvážanie na saniach či voze - doštiaku podarilo na dolinu priblížiť snežno – ľadovou rizňou. Vystihol výnimočné oteplenie, tzv. oblevu a v hlbokom rozmočenom snehu pomocou krátkeho hrubého výrezu so zaobleným čelom vytvoril žľab po spádnici dolu asi 300 m dlhým a veľmi strmým svahom. Po zamrznutí snehu mal k dispozícii snežno – ľadovú rizeň, ktorou na dolinu priblížil niekoľko 10 prm palivového dreva. Zatiaľ sme sa nedotkli výchovných zásahov v štádiu nárastov a mladín. Aj v tomto prípade súkromný vlastník vykonával prerezávky, hoci mu to nepredpisoval PSoL, ale preto, že vlastník potreboval výberkový les a výberkový les potreboval vlastníka. Najčastejším dôvodom záujmu o mladiny bola núdza pri kŕmení hospodárskych zvierat a to nielen smrekovou a jedľovou čačinou, ktorá sa prioritne získavala využitím vetiev z rubných a prebierkových stromov z ťažby. Počas suchého leta, keď lúky vyprodukovali iba málo sena a mládza nenarástla, tak sa vyrábala najmä brezová a rakytová letnina. Najkvalitnejšou letninou bola síce z ostružiny maliny, ale nepohrdlo sa ani smlzom, bodliačím a inou burinou rastúcou pomedzi stromčeky a získanú vyžínaním. V zime sa najmä ovciam letnina predkladala voľne rozsýpaná po snehu, kde nabrala vlhkosť a zmäkla. Pokiaľ sa za účelom získania vetvového krmiva robila prerezávka u drevín smrek a jedľa, tak hladko odvetvené

245

kmienky hrubé 5-7 cm boli veľmi cenené buď bez úpravy, alebo pozdĺžnym rozpílením na dve polovice, najmä ako tyčky plota pri oplotení dvora s hydinou a zeleninových záhrad. Takéto žŕdky sa používali ako výstuha, tzv. ostrbky do kozlíkov v ktorých sa sušili snopy s obilím po žatve, aby boli chránené

Štátna cesta Kokava n. Rim. - Brezno

Približovacia cesta

Lesná vozová cesta

Úvraťové obratisko

Obr. 4: Zväčšenina mapy z r. 1950 v lokalite Šáro s výberkovou štruktúrou „gazdovského“ jedľovo – bukového lesa so smrekom, lipou a ostatnými c. l. a s ručne kopanou vozovou cestou a obratiskom v extrémnom skalnatom teréne

246

voči rozmetaniu počas víchrice. Tieto žŕdky tvorili kostru dreveného košiara, bola z nich strunga (vymedzovací plôtik) v košiari, na páre žŕdok sa ručne prenášalo seno a napokon z troch takýchto smrekových, či jedľových žŕdok pozostávala kolíska v ktorej som aj ja ako dieťa spával, keď moja matka pracovala na poli. Prepojenie vidieckeho človeka so svojím lesom bolo priam bytostné a každá drevina mala pre neho dôležitý význam a špecifické použitie: 1. Smrek – stavebné účely, stavebno-stolárske výrobky, nábytok, zhotovovanie oplotení nielen zo žrdí a žŕdok, ale aj vypletaním 2 - 3 cm hrubými vetvami medzi tri vodorovné žŕdky, šišky ako palivo, čečina ako krmivo 2. Jedľa – využitie ako smrek, ale menej cenená na nábytok, viac cenená ako materiál na podlahy vo vlhkom prostredí - maštaliach, na výrobu špeciálnych nádob z vyhnitých a po obvode zacelených pňov 3. Smrekovec (v lokalite pomerne vzácny) – odolné stavebné drevo pre spodnú časť zrubu 4. Borovica (v lokalite pomerne vzácna) – najmä na stavebno-stolárske výrobky 5. Buk – palivové drevo, výrezy na predaj, štiepané dosky na výrobu dební na uskladnenie obilia a múky, štiepané dýhy na výrobu nádob, tzv. meríc na múku a uskladnenie sypkých potravín (fazuľa, hrach, mak ...) 6. Hrab – palivové drevo, oderom a nárazom odolné tvrdé drevo - časti náradia ako napr. hoblík 7. Breza – palivové drevo, letnina, prútené metly, núdzové svietenie a rozkladanie ohňa 8. Javor horský – palivové drevo, výrezy na predaj, násady na náradie, drevený riad (korýtka, misy, črpáky, varechy, lyžice ...), výroba košov zo štiepaných dýh z mladých stromčekov 9. Lipa – výrezy na predaj, výborná na výrobu lyžíc a foriem na oštiepok, výroba dreveného riadu, lyko ako izolačný a viazací materiál 10. Jaseň – palivové drevo, výrezy na predaj a najmä kvalitné – pružné násady na náradie 11. Brest – palivové drevo, výrezy na predaj, násady, nábytok 12. Osika – stavebné účely, výrezy na predaj, palivové drevo 13. Jelša lepkavá – nábytok, palivo

247

14. Čerešňa višňa – nábytok, palivo 15. Dub (cerový) – palivové drevo, výroba kolies vozov 16. Agát – trváce stĺpy a stĺpiky oplotenia, zuby do hrablí, násady 17. Vŕby – letné prikrmovanie hospodárskych zvierat, výroba prútených košov, výroba obručí – húžiev 18. Lieska – húževnaté a ľudskú pokožku neodierajúce drevo v násadách ručného náradia, výroba košov zo štiepaných dýh Vyššie popísaný výberkový hospodársky spôsob, ktorý praktizovali súkromní vlastníci lesov z radov vidieckeho obyvateľstva lazov a dedín bol pre nich jediný možný hospodársky spôsob zabezpečujúci trvalo udržateľné prežitie v podmienkach v ktorých žili. Krajina a pôda sebestačne živila ekologickými potravinami obyvateľov Slovenska. Vďaka výberkovému hospodárskemu spôsobu a uvedenej poľnohospodárskej činnosti bola biodiverzita tak pestrá, že už dnes môžeme iba o takej snívať! Dosiaľ neprekonateľný projekt rozvoja vidieka, ktorým bol urbársky patent, kedy podieloví vlastníci lesa s nedeliteľným majetkovým podielom praktizovali výberkový spôsob hospodárenia nie je rozvíjaný, ale potláčaný špekulatívnymi úpravami Zákona o pozemkových spoločenstvách. Neboli využité zdroje fondov EÚ na základnú podmienku umožňujúcu výberkové hospodárenie, t.j. dopravné sprístupnenie porastov. Príčinou bolo presadzovanie negujúcich názorov laických, politických a prešpekulovaných aktivistov žijúcich prevažne v mestách, tzv. „ochranárov“. Štátne orgány nerešpektujúc ústavné práva vlastníka lesa nielen že nevytvárajú podmienky, aby pozemkové spoločenstva a súkromní vlastníci lesov mohli hospodáriť výberkovým hospodárskym spôsobom tak, ako hospodárili ich dedovia v minulosti, ale im dokonca zakazujú hospodáriť. Ako bývalý zamestnanec štátnych lesov poznajúc systém fungovania ich manažmentu musím konštatovať, že k naplneniu priania lesníka Alcnauera: „výberkový hospodársky spôsob všade tam, kde existujú a kde sa dajú vytvoriť podmienky“ bude závisieť od politického pozadia a kvalít lídrov Lesov SR, š.p. Ak však dosiaľ nedokázala zvíťaziť lesnícka odbornosť a zdravý sedliacky rozum nad tými, ktorí bezzásahovosťou spôsobili celoslovenskú lykožrútovú pandémiu, tak ako možno očakávať široké presadenie sa výberkového hospodárskeho spôsobu? Veď ten bez hustej cestnej siete a rozčlenenia

248

lesných porastoch nie je možný! Uvedené nie je skepsa starého horára, ktorý celý život pôsobil ako praktický lesník, ale smutné konštatovanie na základe poznania reality posledných rokov. Verme, že v našom štáte po súčasnej dobe „lesníckeho temna“ čoskoro príde doba lesníckeho poznania a vedy a s tým aj priestor pre sprístupnenie lesov lesnými cestami a teda priestor pre výberkový hospodársky spôsob.

Ing. Stanislav Bystriansky Svarín 11, 032 33 Kráľova Lehota e-mail: stanislavbystriansky@gmail.com

249

Model adaptívneho vývojového cyklu prírodného lesného ekosystému z pohľadu nerovnovážnej paradigmy PETER URBAN, PETER SABO, JAN PLESNÍK Príspevok načrtáva koncepciu nerovnovážnej termodynamiky živých systémov a Hollingov adaptívny vývojový cyklus ekologického systému a porovnáva ho s vývojovými cyklami prírodného lesa. Prínosom nerovnovážnej termodynamiky a Hollingovho cyklu je zdôraznenie funkčného významu prírodných narušení vo vývoji a evolúcii lesného ekosystému. Tento rámec môže priniesť aj nové pohľady do porozumenia fungovania lesných ekosystémov. V závere sme sa pokúsili premietnuť niektoré ekologické princípy, vyplývajúce z načrtnutých teórií, aj do odporúčaní pre manažment prírodných lesov.

250

ABSTRAKT

KĽÚČOVÉ SLOVÁ adaptívny vývojový cyklus, prírodný les, nerovnovážna termodynamika

Úvod Lesné ekosystémy charakterizuje zložitá fyzická štruktúra, ale aj rôzne veľké cyklické zmeny tejto štruktúry a dynamiky. Identifikácia a porozumenie týmto zmenám sú rozhodujúce pre pochopenie reakcií lesov na meniace sa podmienky. Tieto zmeny odráža tzv. nerovnovážna paradigma prírodných systémov. Klasická ekológia vychádzala z toho, že ekosystémy sú obyčajne vo vopred predvídateľnej rovnováhe s rôznymi činiteľmi vonkajšieho prostredia, ktorú iba zriedka narušujú zásahy zvonku. Podľa novších výskumov však ekosystémy podliehajú neustálym, často iba ťažko predvídateľným zmenám a rovnovážny stav v nich je skôr vzácny a nie je ho možné zakonzervovať (PLESNÍK 2010, 2018). V tejto súvislosti rastie dôraz na vnímanie prirodzenej štruktúry, zložitosti a dynamiky lesných ekosystémov. Cieľom príspevku je načrtnúť niektoré teoretické poznatky systémovej ekológie, vychádzajúce z nerovnovážnej termodynamiky živých systémov, ktoré považujeme za relevantné aj pre manažment európskych prírodných lesných ekosystémov.

Koncepcia nerovnovážnej termodynamiky živých systémov Každý živý systém, je termodynamicky otvorený. Závisí od viac-menej neustáleho prísunu kvalitnej energie zvonku, ktorý ho podľa teórie disipatívnych štruktúr (PRIGOGINE 1997) vychyľuje ďalej od bodu termodynamickej rovnováhy s jeho prostredím. Aby sa s tým systém vyrovnal, musí rozvíjať svoje fyzické, disipatívne štruktúry, na ktorých sa realizujú procesy transformácie energie. Podľa 2. termodynamického zákona sa pri každej takejto transformácii sa znižuje kvalita časti transformovanej energie (a v uzavretom systéme rastie jeho entropia). Túto teóriu rozvinuli pre vysvetlenie dejov v živých systémoch JØRGENSSEN & SVIREZHEV (2004) a ďalší v podobe nerovnovážnej termodynamiky živých systémov, ktorá vysvetľuje ontogenetický aj evolučný vývoj týchto systémov smerom k vyššej zložitosti. Ekosystémy sú otvorené systémy a energiu nielen prijímajú, ale aj nimi produkovanú entropiu exportujú za svoje hranice (najmä vo forme odpadového tepla). Podľa tejto termodynamickej teórie je ekologická komplexita spontánnou odpoveďou ekosystému na určité stabilnejšie vonkajšie prostredie

251

a na prísun energie, za účelom čo najlepšie využiť túto energiu a iné prírodné zdroje, čo vyjadruje princíp maximálnej účinnosti (JØRGENSEN 2012). Čím je prísun energie do systému vyšší, tým zložitejšie disipatívne štruktúry a procesy musí systém vytvárať aby sa s týmto prísunom energie vysporiadal. V prípade dostatku iných zdrojov (v terestrickom ekosystéme najmä vlahy a živín) môžu takto vznikať a vyvíjať sa vysoko štrukturálne aj funkčne zložité ekosystémy. Príkladom takéhoto vysoko štrukturálne aj funkčne zložitého ekosystému sú tropické dažďové pralesy.

Hollingov model adaptívneho vývojového cyklu ekosystému V kontexte nerovnovážnej paradigmy je významný model adaptívneho vývojového cyklu dynamického systému – Hollingov cyklus (HOLLING 2001, 2004), upriamujúci pozornosť na charakteristiky a zákonitosti striedania sa štyroch rôznych fáz vo vývoji ekosystémov: dvoch dlhodobých (r a K) a dvoch krátkodobých (Ω a ). Tento cyklus dobre vystihuje aj dynamiku lesných ekosystémov. Fáza r (exploatačná, rastová) v ekosystéme zodpovedá štádiám ekologickej sukcesie, v ktorých sa postupne akumuluje energia (vo forme biomasy a živín), čo vedie k striedaniu sukcesných fáz až ku klimaxu. V druhej, konzervačnej fáze K, sa v ekosystéme ďalej akumuluje energia a hmota, prírastky sú síce nižšie ako v rastovej fáze, ale vytvára sa viac nových ník. Preto sa presadzujú K-stratégovia a zvyšujú sa počty druhov na vyšších trofických úrovniach. Populácie druhov dosahujú limity ekologickej únosnosti, systém prechádza do klimaxového štádia. Na fázu K nadväzuje fáza kolapsu (uvoľnenia energie) Ω, v ktorej sa náhle rozrušuje existujúce usporiadanie systému vybudované vo fázach r a K. Táto fáza zodpovedá pôsobeniu prírodných narušení, ktoré je „tvorivé“, pretože sa v nej uvoľňuje vysoko kvalitná energia naakumulovaná v priebehu sukcesie. V nasledujúcej fáze  systém prechádza reorganizáciou, v ktorej sa vytvoria podmienky pre jeho vstup do novej rastovej fázy r a celý cyklus sa opakuje. Na označenie hierarchie živých systémov, ktorej súčasťou sú nielen objekty, ale aj cykly adaptívnych systémov, sa používa pojem panarchia (panarchy, GUNDERSON & HOLLING 2012). Podobne ako sa fyzické štruktúry živých systémov nižších hierarchických úrovní vnárajú a integrujú do systé-

252

mov vyšších úrovní, tak aj adaptívne vývojové cykly systémov nižších úrovní sa vnárajú a integrujú do adaptívnych cyklov hierarchicky vyšších systémov. Platí, že ekologickú integritu hierarchicky vyššieho systému (napr. ekosystému topickej úrovne) zabezpečuje vysoká dynamika jeho prvkov (napr. miestnych populácií).

Vzťah Hollingovho cyklu k vývojovým cyklom lesa Fázy Hollingovho cyklu do značnej miery zodpovedajú aj fázam vývojových cyklov prírodných lesov. Tento vzťah je nasledovný: α – fáza prípravného lesa, r – fáza prechodného lesa, K – fáza vrcholového lesa. Navyše pristupuje fáza kolapsu Ω. Jeho predstava ako „tvorivej deštrukcie“ dôležitej pre vývoj ekosystému je významným prínosom Hollingovho cyklu k pochopeniu úlohy prírodných narušení v prirodzenej dynamike ekosystémov. Základnými znakmi prírodných lesov temperátnej zóny, vývoj ktorých prebieha v relatívne uzavretých integrovaných cykloch (pričom dynamický cyklický vývoj drevinových zložiek je nadradený), sú relatívna stálosť ich druhového zloženia (KORPEĽ 1991), udržanie ekologickej samostatnosti a vyrovnanosti. Podmieňuje to najmä špecifická vnútorná porastová klíma, jej dynamika a ustálené pôdne procesy (KORPEĽ 1989), dostatočná výmera, či rôznovekosť. Výstavba porastu vo fázach r a K vývojového cyklu sa strieda od zložito diferencovanej (výškovo, hrúbkovo, plošne) po jednoduchú s rôznymi prechodmi. Trvalo viacvrstvová výstavba je skôr výnimkou, viazanou na určité dreviny a stanovištné podmienky (KOŠULIČ 2010). Rozdielnosť porastovej štruktúry podmieňujú vývojové procesy a viaže sa na vývojové štádiá a vývojové fázy. Textúra zvýrazňuje mozaiku rozmiestnenia vývojových štádií a ich fáz v širšom plošnom rozsahu (KORPEĽ 1991). Obr. 1: Koncepcia panarchie: vnáranie cyklov nižších hierarchií do vyšších a ich vzájomné pôsobenie. Upravené podľa GUNDERSON & HOLLING 2012.

potenciál, kapitál

1a)

1b) b)



Ω K

konektivita

 r

K 

253

Striedanie sa gradujúcich a degradujúcich štádií je zabezpečené tromi základnými procesmi. Ide o rast stromov (vo fázach r a K), vedúci k akumulácii biomasy a k jej konzervácii, ich následné odumieranie (fáza Ω), znamenajúce postupný úbytok živej biomasy v lesnom ekosystéme a napokon regeneračné procesy (fáza ), ktoré prepájajú procesy odumierania a rastu, t. z. vlastné striedanie generácií prírodného lesa (PALUCH 2007). Sled, rozsah a charakter regeneračných procesov je v nich podmienený prirodzeným dožívaním (v Hollingovom cykle fáze  nevyhnutne predchádza fáza Ω).

Prírodné narušenia v kontexte nerovnovážnej termodynamiky Prírodné narušenia patria ku kľúčovým činiteľom, ktoré ovplyvňujú vývoj prírodných lesov. Disturbancie menšieho rozsahu inicializujú predovšetkým regeneráciu drevinovej zložky lesného ekosystému (malý cyklus). K rozhodujúcim mechanizmom zabezpečujúcim striedanie štádií rastu, degradácie a procesov prirodzenej obnovy v prírodných lesoch patrí vznik porastových medzier. Ich vytvorenie v pôvodne súvislo zapojených porastoch vyvoláva dynamické fenomény v regenerácii lesov známe ako „gap regeneration“ (RUNKLE 1981), resp. „gap dynamics“ (VAN DER MAAREL 1988). Odumretím jedného resp. viacerých úrovňových stromov fyzickým dožitím, alebo prírodnými disturbanciami malého rozsahu (vietor, sneh), ktoré spôsobili vznik malej medzery sa vytvárajú podmienky pre nástup prirodzenej obnovy (YAMAMOTO 2000). Dlhodobým výsledkom týchto procesov je posúvajúca sa mozaika rôznych sukcesných štádií lesa. Prínosom Hollingovho cyklu je najmä to, že chápe prírodné narušenia ako „tvorivú deštrukciu“ (CARPENTER & GUNDERSON 2001), vytvárajúcu podmienky pre reorganizáciu systému a z dlhodobého hľadiska zvyšuje jeho rezilienciu. V klimaxe je totiž akumulácia energie v ekosystéme (najmä v biomase, napr. v dreve lesného porastu) už taká veľká, že sa „čaká na disturbanciu“, ktorá ju uvoľní. Prírodné narušenia vedú k dynamike plôšok (PICKETT & WHITE 1985), ktorú charakterizuje ich rozmanitosť a rýchlosť zmien ich fáz. Napr. v malom cykle lesa fázu uvoľnenia reprezentujú jednotlivé odumreté stromy a spúšťajú ju úzko lokalizované disturbancie, kým pri veľkom cykle patria k spúšťačom rozsiahle požiare, veterné polomy a pod. Ekologický význam disturbancií spočíva predovšetkým v tom, že roz-

254

rušia pôvodné usporiadanie a uvoľnia v systéme naakumulovanú energiu, čo vedie k vytváraniu nových ník. V následných postdisturbančných režimoch sa disipatívne štruktúry ekosystémov preorganizujú, pričom okrem uvoľnenej energie využívajú aj recykláciu látok a informáciu, ktorej nositeľmi sú prežívajúce druhy, banka semien a iné biologické dedičstvá ekosystému. Novovzniknuté prostredie pomáha pri regeneračných resp. obnovných procesoch a udržiava dôležité ekosystémové funkcie a služby. Kým z antropocentrického pohľadu môžeme prírodné narušenia vnímať ako negatívne (najmä z ekonomického pohľadu), z evolučného hľadiska ide o prirodzené prírodné procesy, súčasť komplikovanej dynamiky, podmieňujúcej životaschopnosť, prežívanie a adaptácie bioty daného ekosystému. Prírodné disturbancie môžu z dlhodobého hľadiska dokonca zvyšovať celkovú rezilienciu lesného ekosystému – jeho štruktúry, kompozície aj fungovania a samozrejme sa podieľajú aj na evolúcii celých biotopov.

Odporúčania pre manažment lesných ekosystémov 1) Realizovať opatrenia a podporiť procesy vedúce k vyššej diverzite biotopov, druhov, procesov a funkcií ekosystému a podporovať tak udržanie prirodzenej zložitosti lesných ekosystémov (LEVIN 2005). 2) Počítať s disturbanciami. V ekosystémoch prebiehajú dlhodobé procesy ekologickej sukcesie, ale aj náhle prírodné narušenia. Negatívne následky ľudských zásahov po prírodnej disturbancii zahŕňajú napr. narušenie abiotických a biotických procesov, vyššie riziko invázií nepôvodných druhov, stratu biologických dedičstiev, stratu prirodzenej heterogenity krajiny a zvýšené riziko kolapsu ekosystému (LINDENMAYER et al. 2017). 3) Ekosystémy vykazujú určitú závislosť ich vývoja od predošlej histórie. Na druhej strane, vysoká zložitosť, nelinearita a ireverzibilita vývoja zložitých živých systémov znamená aj vysokú mieru ich neurčitosti, čo limituje ich poznateľnosť a sťažuje možnosti kvantifikácie a predikcie. Riešením je adaptívny manažment ekosystémov. 4) Budúcim disturbanciám nedokážeme zabrániť. Môžeme však zvýšiť rezilienciu ekosystému. Odpoveď nájdeme v druhovo pestrých a rôznovekých porastoch pralesa alebo aj v hospodárskom lese obhospodarovanom výberkovým spôsobom. To si vyžaduje aj opatrenia podporujúce vytváranie mozaikovitej krajiny so širokou škálou biotopov a sukcesných štádií.

255

Poďakovanie Príspevok bol spracovaný v rámci projektu KEGA č. 036UMB-4/2018 a čiastočne tiež v rámci projektu VEGA č. 2/0040/17. Naše poďakovanie tiež patrí Jánovi Topercerovi, Michalovi Wiezikovi a Jánovi Pavlíkovi za ich cenné rady a pripomienky. LITERATÚRA CARPENTER S. & GUNDERSON L. 2001: Coping with collapse: ecological and social dynamics in ecosystem management. Bioscience 51/6: 451–457. GUNDERSON L. H. & HOLLING C. S. 2012: Panarchy. Understanding Transformations in Human and Natural Systems. Island Press, 450 s. HOLLING C. S. 2001: Understanding th Complexity of Economic, Ecological and Social Systems. Ecosystems 4: 390–405. HOLLING C. S. 2004: From Complex Regions to Complex Worlds. Ecology and Society 9/1: 11. JØRGENSSEN S. E. 2012: Introduction to Systems Ecology. CRC Press, Boca Raton, 320 s. JØRGENSSEN S. E. & SVIREZHEV Y. M. 2004: Towards a Thermodynamic Theory for Ecological Systems. Elsevier, Oxford, 366 s. KORPEĽ Š. 1989: Pralesy Slovenska. Veda, Bratislava, 329 s. KORPEĽ Š. 1991: Pestovanie lesa. Príroda, Bratislava, 465 s. KOŠULIČ M. 2010: Cesta k přírodě blízkému hospodářskému lesu. FSC ČR, o.s., Brno, 452 s. LEVIN S. A. 2005: Self-organization and the Emergence of Complexity in Ecological Systems. BioScience 55/12: 1075 – 1079. LINDENMAYER D., THORN S. & BANKS S. 2017: Please do not disturb ecosystems further. Nature Ecology & Evolution 1: 3 s. PALUCH J. G. 2007: The spatial pattern of a natural European beech (Fagus sylvatica (L.) – silver fir (Abies alba Mill.) forest: A patch – mosaic perspective. Forest Ecology and Management 253: 161–171. PICKETT S. T. A. & WHITE P. S. (eds) 1985: The Ecology of Natural Disturbance and Patch Dynamics. Academic Press, Orlando, 472 s. PLESNÍK J. 2010: Příroda jako proudícií mozaika. Co přinesly novější poznatky ekosystémové ekologie. Ochrana přírody 65/3: 27–30. 256

PLESNÍK J. 2018: Ekosystém v teorii a praxi ochrany přírody. Honosný pohřeb se (prozatím) nekoná. Vesmír 97: 2–3. PRIGOGINE I. 1997: The End of Certainty. The Free Press, New York, 240 s. Runkle J. R. 1981: Gap regeneration in some old-growth forests of the eastern United States. Ecology 62: 1041–1051. Van Der Maarel E. 1988: Vegetation dynamics: patterns in time and space. Vegetatio 77: 1–19. YAMAMOTO S. 2000: Forest Gap dynamics and tree regeneration. Canadian Journal of Forest Research 5: 223–229.

Doc. Ing. Peter Urban, PhD. Katedra biológie a ekológie, Fakulta prírodných vied UMB, Tajovského 40, 97401 Banská Bystrica.

Ing. Peter Sabo, CSc. Katedra biológie a ekológie, Fakulta prírodných vied UMB, Tajovského 40, 97401 Banská Bystrica.

RNDr. Jan Plesník, PhD. Agentura ochrany přírody a krajiny České republiky, Kaplanova 1931/1, 148 00 Praha 11-Chodov.

257

Les nebol skomponovaný pre obhospodarovanie jedným hospodárskym spôsobom MIROSLAV BAČA

Pohľad na les a lesníctvo okom študenta Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene. Dôležitosť aktívneho prístupu človeka pri zavádzaní pokroku. Hospodárske spôsoby ako nástroj pre záchranu lesov do budúcnosti. Zmena ako faktor vyvolávajúci neistotu. Diverzita je hnacou silou zmien a nie jej prekážkou.

258

ABSTRAKT KĽÚČOVÉ SLOVÁ študent, hospodársky spôsob, budúcnosť, diverzita, zmena

Počas svojho života som prešiel rôzne časti Slovenska, od dúbrav na nížinách cez jedľo-bučiny až po vysokohorské smrečiny, stretol som sa s mnohými ľuďmi z oblasti lesníctva a ochrany prírody. Na strednej škole som nadobúdal prvotné vedomosti o lesoch a lesníctve. Okrem toho sa mi dostala ,,pod kožu“ hrdosť na lesnícky stav, ktorá pramenila z histórie lesníctva a ktorej výsledkom boli rôzne aktivity v tomto smere (založenie súťaže Mladý priateľ lesa, práca na krátkom filme o lesníctve v rámci práce SOČ...). Spoznal som, čo obnáša práca radového lesníka. Skoré ranné vstávanie v čase aj nečase. Vlastné náklady na auto, bez ktorého sa práca lesníka nezaobíde, oblečenie do lesa, ktorého ceny niekedy nemilo prekvapia, a to nehovorím o topánkach, ktoré sa v lesnom teréne obnosia za veľmi krátky čas. Pracovná doba lesníka varíruje medzi ôsmimi a šestnástimi hodinami, kedy si ťažkú obuv vyzuje až večer. V práci je potrebné niekedy vziať na seba rolu psychológa, keďže práca lesníka nie je len o poznaní lesa, ale aj o poznaní ľudí, s ktorými pracuje deň čo deň. Okrem dobrej kondície musíte mať aj pevnú vôľu, keďže vás sledujú kritické oči nadriadených, ochranárov, vlastníkov lesov, turistov, hubárov atď. A to všetko za mesačný plat, z ktorého je v dnešnej dobe ťažké vyžiť. Ak čitateľ čaká v mojom príspevku grafy, tabuľky a poučky, odporúčam otočiť stranu k ďalšiemu príspevku, lebo na to sú tu povolanejší ako ja. Čím viac som sa snažil dozvedieť o tom, ako funguje les, prales, a čo vlastne tieto pojmy znamenajú, stále viac som nadobúdal pocit, že s väčším množstvom poznatkov a skúseností, viem stále menej. Často som si pri sledovaní a zamýšľaní sa nad rôznymi spôsobmi obnovy lesa, či už okrajovou clonnou obnovou, skupinovou clonnou obnovou alebo obnovou v pásoch, kládol jednu základnú otázku. Otázku: ,,Čo je to les?“. Podobne som sa zamýšľal aj pri návšteve porastov s výberkovou štruktúrou, viacetážovou štruktúrou alebo štruktúrou pralesového charakteru v prírodných rezerváciách. Čo miesto, to iné prírodné podmienky a iný prístup zo strany obhospodarovateľa. Aj napriek tomu majú jedno spoločné. Všetko je to les. Les bez ohľadu na typ obrazu, resp. štruktúry, ktorú vytvára. Takže, prečo je vlastne potrebné hovoriť o zmene hospodárenia? Odpoveď nechám na čitateľovi. Na strednej škole som začal investovať financie do literatúry, týkajúcej sa výberkového hospodárenia, či už slovenskej, českej alebo nemeckej. Všetko to začalo po zoznámení sa s p. Ladislavom Alcnauerom, o ktorom už dúfam počula celá lesnícka verejnosť a aj vy. Ak nie, tak odporúčam diela Pomník plný lesa, Cesta lesa alebo Návrat k prameňom. Bol to radový lesník ako väč-

259

šina z Vás a nepreslávila ho kariéra, tituly, ani politika, iba poctivá práca. Preto sa pre mňa osobne stal hrdinom. Odlišoval sa jedine spôsobom, akým pristupoval k svojej práci. Uvedomoval si, že lesník pomáha tvoriť hodnoty do budúcnosti. A slovo budúcnosť je mojou odpoveďou na predchádzajúcu otázku. Knihy ma naučili veľa, ale to, čo si najviac vážim je, že mi ukázali, že les sa nedá vsunúť ani do stovky poučiek. Rovnako to je aj s prírode blízkym hospodárením. Veľakrát dochádza k nepochopeniu, a to len kvôli slovám. Ako keby som počul pár mojich spolužiakov, keď nadhodím tému PBOL, reagujú: ,,Znova ten výberkový...“ Dúfam, že táto konferencia ukáže, že les nespasí holorub a nespasí ho ani krajný mantinel podrastového hospodárskeho spôsobu, t. j. dorub na dve výšky porastu, a aby som bol úprimný, tak ho nespasí ani samotné výberkové hospodárenie. Buďme ako lesník Ladislav Alcnauer a skutočne začnime myslieť na budúcnosť. A čo keby sme boli hrdinovia všetci? Buďme akousi ,,zelenou imunitnou bunkou“ spoločnosti. Pre praktikov lepšie povedané: „Vezmite mapu a zakreslite si obnovné prvky. Máte porast borovice? Tak vyznačte skupiny stromov do 0,2 ha na dve fázy. Máte porast duba alebo buka? Spravte to isté len predĺžte obnovnú dobu. Máte smrečiny alebo jedliny? Vyznačte porast jednotlivým výberom.“ Chcem tým povedať, prispôsobte si to, čo Vás škola naučila a spravte v lese chaos. Chaos, kde na jednej strane hory aplikujete viacero hospodárskych spôsobov, ak to bude potrebné. V konečnom dôsledku je jedno, ako sa hospodárske spôsoby nazývajú, ide o to, že pestovno-ťažbovými postupmi, ktoré sú už dávno overené, môžete dosiahnuť vyššiu úroveň hospodárenia v lesoch, v tej našej, ešte stále konzervatívnej krajine. Začnite jedným porastom, postupujte v zavádzaní zásad PBOL tempom, aké Vám vyhovuje, lebo aj malý pozitívny krok je krokom k lepšej budúcnosti. Ako povedal anglický polárnik Robert Swan: ,,Najväčším nebezpečenstvom našej planéty je viera v to, že ju zachráni niekto iný“.

Myšlienky, alebo keď fakty nedávajú priestor možnostiam Zmena vzbudzuje pozornosť všetkých. Zmena je to, čoho sa ľudstvo obáva, prijíma ju ťažko. Človek žije krátko. Výsledky svojej práce potrebuje teraz, už včera bolo neskoro. Je len na schopnosti jednotlivca, či dokáže prijímať zmeny vo svojom živote, a či dokáže myslieť aj na budúcnosť a nie len na ak-

260

tuálny stav. Chceme moderné lesníctvo? Kedy začať, ak nie teraz? Obrovskou výhodou v spoločnosti je diverzita, ktorá dokáže niekedy až prekvapiť. Rôznorodosť pováh neobišla ani lesnícku spoločnosť. Hovorí sa, že starší ľudia sú prežitým životom skúsenejší a múdrejší. Od nás mladých sa očakáva otvorený prístup k pokroku. Sú tieto tvrdenia fakty? Je múdre, ak odborník nedokáže alebo nechce prijať zmeny k lepšiemu, a ak mladý človek nie je prístupný novým veciam? Bez ohľadu na vek a skúsenosti. Či už ste študent, lesník začiatočník alebo skúsený hospodár s dlhoročnou praxou. Každý uvedomelý občan by sa mal zapájať aktívne, viac alebo menej k zmenám alebo k zavádzaniu pokroku v tom našom slovenskom lesníctve! Naozaj potrebuje slovenské lesníctvo postúpiť vpred a prijať zmeny? Aktuálna realita je, že jedľa biela (Abies alba) v zastúpení stagnuje, dub (Quercus) stagnuje, teploty sa hýbu v extrémoch, lesy stále viac atakujú škodcovia a k tomu ešte dlhodobo zlyháva systém. Spory neutíchajú, ochranár je pre spoločnosť prijateľnejší (nech už to slovo znamená čokoľvek). A akú aktivitu týmto smerom vyvíjajú niektorí kompetentní v našich inštitúciách? Potľapkávajú sa po pleci, akí sme dobrí a ohradzujú sa pokrokom a odvahou J. D. Matejovie a iných, aby zakryli svoju neochotu alebo zbabelosť meniť veci k lepšiemu. Skromná prosba k týmto osobám by znela: ,,Neprekážajte ľuďom, ktorí robia pokroky.“ Vstávajme, už je čas...

Miroslav Bača študent LF TUZVO, baca.miroslav97@gmail.com

261

Účastníci konferencie Sliačske poobhliadnutie, ktorá sa konala v dňoch 3. a 4. októbra 2018 na Sliači, prijali rezolúciu, ktorej súčasťou sú konkrétne požiadavky určené vrcholovým legislatívnym a výkonným zložkám Slovenskej republiky. Text rezolúcie a požiadaviek uvádzame v plnom znení.

REZOLÚCI A A POŽIADAVKY Z KONFERENCIE SLIAČSKE POOBHLIADNUTIE 1956–2018 Medzinárodná konferencia o výberkovom hospodárení v Sliači v roku 1956 bola odpoveďou lesníckych akademických kruhov a praxe na vtedajší stav lesov na Slovensku. Cieľ bol predvídavo orientovaný na zvýšenie trvalej produkcie dreva, zlepšenie ekologickej stability lesov a ich vodohospodárskej a pôdoochrannej funkcie. Vystúpenia účastníkov priniesli významné pohľady na riešenie vtedajších problémov. Nanešťastie sa závery konferencie naplnili iba minimálne, čím predznačili osud prognóz a návrhov opatrení z ďalších podujatí obdobného významu, čo má priamy aj nepriamy dopad na súčasný stav lesov a lesného hospodárstva Konferencia Sliačske poobhliadnutie vedome nadviazala na prognostickú tradíciu a kvalitu konferencií v r. 1956 o výberkových lesoch na Slovensku, a o globálnych klimatických zmenách a lesných ekosystémoch v r. 1995, pričom aktuálne reaguje na dramaticky sa meniace ekologické podmienky a javy mimo rámca historickej variability klímy v ostatných miléniách. Navrhuje riešenia s tým súvisiaceho, zhoršujúceho sa zdravotného stavu lesov cestou tvorby alebo dotvárania trvalo stabilných lesov z pôvodných, resp. stanovištne primeraných drevín. Les sa má formovať nie plošne, ale priestorovo, rešpektovaním vhodného rozmiestnenia drevín v priestore lesa podľa ich nárokov na ekologické faktory, pri maximálnom využití autoregulačných a autoregeneračných procesov a prirodzeného rastového rytmu. Výmenu generácií je potrebné viazať na prirodzenú obnovu. V podmienkach klimatických zmien sa majú produkčné ciele podriadiť ekologickej stabilite lesa. Prípadné odchýlky od maximálnej objemovej či hodnotovej produkcie sú prijateľnou cenou za zníženie rizika mnohonásobne vyšších strát s vyústením do kolapsu lesov. V záujme ekologickej stability je potrebné vzťahovať rubnú zrelosť na jednotlivé stromy, nie na celý porast, využívajúc individuálne rastové, sta-

262

bilizačné a v primeranej miere aj hodnotovo-produkčné schopnosti stromov. Vyžaduje sa tiež vysoký stupeň pestovnej aj ťažbovej voľnosti v záujme úzkeho prepojenia ťažby-výchovy-obnovy do kontinuitného sledu s orientáciou na tvorbu trvalo viacetážových resp. mozaikových porastov.

POŽIADAVKY Predchádzajúce konferencie o výberkových lesoch na Slovensku z roku 1956 a o globálnych klimatických zmenách a lesných ekosystémoch z roku 1995, vygenerovali závažné predikcie a odporúčania. Tieto odporúčania neboli, žiaľ, v dostatočnej miere premietnuté do lesníckej politiky, legislatívy ani do ekonomických rámcov. Tvárou v tvár tejto skutočnosti považujeme túto rezolúciu za tretie varovanie. Nemožno ani v najmenšom spochybniť skutočnosť, že protagonisti spomínaných podujatí vystríhali veľmi konkrétne pred súčasnými závažnými problémami a ponúkli adekvátne riešenia. Ak ani teraz nedôjde k indikovaným zmenám kurzu v obhospodarovaní lesov, vzhľadom na nelineárny vývoj vonkajšieho prostredia sa situácia lesov môže vymknúť našim predstavám a kontrole, čo sa do určitej miery deje už teraz. Naopak, formovanie štruktúry porastov podľa horeuvedených princípov a zásad, ktoré bude rešpektovať navrhovaná legislatíva, prinesie v súčasnej klimatickej situácii podstatne vyššiu odolnosť a prevádzkovú bezpečnosť lesov Slovenska, čím sa uchovajú prijateľné podmienky pre život spoločnosti.

Vedomí si historickej zodpovednosti voči spoločnosti, lesom a svojim predchodcom naliehavo požadujeme: 1. Bezodkladne zohľadniť súčasné a budúce dopady klimatickej zmeny na lesy a vysoké riziko ďalšieho zvyšovania neistoty vývoja klímy, ako aj spoločenský nárok na vyváženú funkčnosť a kompaktnosť lesných ekosystémov; 2. V legislatívnom procese LP/2018/ 429 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. doplniť pojem prírode blízke obhospodarovanie lesa (PBOL) a masívne podporiť jeho zavádzanie, najmä legislatívne a finančne kompenzáciou počiatočných nevyhnutných nákladov a ďalšími mechanizmami ekonomickej podpory;

263

3. Metodicky, finančne a odborne podporiť vytváranie viacvrstvových, trvalo rôznovekých (mozaikových) porastov, rešpektujúcich a využívajúcich prírodné procesy; 4. Prehodnotiť normované a skutočné stavy zveri a docieliť ich zníženie na únosnú mieru. V súvislosti so škodami na lesných ekosystémoch, prepracovať postupy oceňovania škôd a legislatívne doriešiť ich odškodňovanie a vymáhanie; 5. Založiť a rozvinúť konštruktívnu komunikáciu a spoluprácu medzi MPaRV a MŽP s cieľom dosiahnuť významný pokrok v napĺňaní uvedených požiadaviek, odporúčaní a cieľov.

Neoddeliteľnou súčasťou týchto požiadaviek sú nasledujúce opatrenia: K požiadavke 2: a) Na základe dlhodobého výskumu prírodných lesov Slovenska navrhujeme vytvoriť hospodársky spôsob trvalo rôznovekých porastov; pre tvorbu vykonávacej vyhlášky tohto hospodárskeho spôsobu vytvoriť komisiu; b) Operatívne riešiť žiadosti obhospodarovateľov lesa o zmeny PSL z dôvodu vytvárania a obhospodarovania trvalo viacetážových porastov resp. mozaikových porastov; c) V rámci pripravovaných zmien v zákone 543/2002 Z.z. vytvoriť podmienky pre uplatňovanie princípov a zásad PBOL v 2. a 3. st. ochrany, vrátane adekvátnej lesnej dopravnej siete; d) Vytvoriť vhodné podmienky pre možnosť obstarania modernej a šetrnej lesnej techniky umožňujúcej správnu a udržateľnú realizáciu PBOL. K požiadavke 3: a) Vypracovať modely hospodárenia pre konverziu na viacvrstvové porasty ako aj kontrolné metódy odoberania porastových zásob pre uvedené modely; b) Spracovať koncepciu na obhospodarovanie trvalo viacetážových porastov ako podklad pre tvorbu PSL; c) Vo vyhláške o LHE riešiť problematiku evidovania porastov obhospodarovaných prírode blízkymi pestovnými postupmi;

264

d) Pokračovať s ešte väčšou intenzitou v transfere poznatkov týkajúcich sa nevyhnutností a možností znižovať riziká pri obhospodarovaní lesa uplatňovaním princípov a zásad PBOL smerom k obhospodarovateľom a rovnako aj vlastníkom lesov; e) Venovať zvýšenú pozornosť objektívnemu určovaniu intenzity výchovných ťažieb zodpovedajúcej stavu a potrebám porastov; f) Zabezpečiť dostatočné financovanie tvorby PSL ako nástroja štátu a prispôsobiť pracovné postupy HÚL pre účely PBOL. K požiadavke 5: a) Zabezpečiť aktívnu podporu adaptácie lesných ekosystémov na klimatické zmeny, vrátane finančných mechanizmov na kompenzáciu za nepriaznivé zmeny prírodného prostredia s negatívnym dopadom na lesy, spôsobované inými sektormi. Rešpektovanie a realizácia hore uvedených požiadaviek je prvým predpokladom spomalenia zhoršujúceho stavu lesov, ich postupnej ekologickej stabilizácie a tým naštartovania zmeny smeru obhospodarovania lesov Slovenska. Túto rezolúciu prijali účastníci konferencie Sliačske poobhliadnutie 1956–2018 po vypočutí si konferenčných referátov, terénnej exkurzii a po obsiahlej diskusii v konferenčnom pléne prevažnou väčšinou hlasov.

V Sliači, 4. októbra 2018

.................................................. Prof. Dr. Ing. Viliam Pichler dekan Lesníckej fakulty TU vo Zvolene, za hlavného organizátora konferencie

.................................................... Prof. Ing. Milan Saniga, DrSc. odborný garant konferencie

265

TRETIE VAROVANIE TLAČOVÁ SPRÁVA Z KONFERENCIE SLIAČSKE POOBHLIADNUTIE 1956–2018 Dnes ráno Lesnícka fakulta TU vo Zvolen ako hlavný organizátor konferencie Sliačske poobhliadnutie 1956-2018, uskutočnenej 3. až 4. októbra 2018 v hoteli Palace na Sliači, zverejnila rezolúciu z tohto podujatia, venovaného podpore moderných spôsobov obhospodarovania lesa, ktoré zvyšujú odolnosť lesa voči kalamitám a môžu zmierniť rozpory medzi lesným hospodárstvom a očakávaniami verejnosti. Ako totiž ukázal globálny prieskum, realizovaný začiatkom roka aj na Slovensku, značná časť obyvateľstva má výhrady k využívaniu lesov ako surovinovej základne pre bioekonomiku, hoci udržateľné využívanie lesov pomáha zmierňovať klimatické zmeny. Cieľom stretnutia dvoch stoviek lesníkov z desiatok subjektov bolo preto navrhnúť odpoveď nie len na hrozbu nárastu počtu a rozsahu kalamít v dôsledku klimatickej zmeny, ale aj na spomínanú celospoločenskú dilemu. Konferencia nadviazala na podobné podujatie z roku 1956, kedy Slovenská akadémia vied spoločne s ďalšími lesníckymi inštitúciami a za účasti významných predstaviteľov európskeho lesníctva usporiadala medzinárodné sympózium venované výberkovému hospodáreniu. Tento verejnosti stále málo známy spôsob hospodárenia je charakterizovaný citlivým prístupom, pri ktorom sa pozornosť lesného hospodára nesústreďuje iba na lesný porast ako celok, ale na jednotlivé stromy. Takýto les je stabilnejší, lepšie plní všetky svoje funkcie a vďaka zastúpeniu stromov rôzneho veku navodzuje dojem, akoby sa v ňom ani nehospodárilo. Hnacou silou nepretržitého produkčného procesu je v ňom príroda a lesník s ňou spolupracuje s využitím poznatkov o procesoch rastu a obnovy z výskumu pralesov Slovenska. Rezolúcia, ktorú účastníci konferencie takmer jednomyseľne prijali v závere zasadnutia, požaduje o. i. legislatívnu a finančnú podporu masívneho zavádzania prírode blízkeho obhospodarovania lesa. Cieľom požiadaviek je zvýšenie odolnosti lesov voči klimatickým zmenám a rešpektovanie spoločenského nároku na vyváženú funkčnosť a kompaktnosť lesných ekosystémov. Rezolúcia tiež konštatuje, že nedostatočné premietnutie záverov z konferencie o výberkových lesoch na Slovensku v roku 1956 a z konferencie o globálnych klimatických zmenách a lesoch z r. 1995 do lesníckej politiky, legislatívy a ekonomických nástrojov, vyústilo do súčasného zlého zdravotného stav lesov s dopadmi na lesné hospodárstvo a celú spoločnosť. Ak ani teraz nedôjde k potrebným zmenám kurzu v obhospodarovaní lesov prostredníctvom masívnej politickej, legislatívnej a štartovacej finančnej podpory zavádzania prírode blízkeho obhospodarovania lesov v jeho moderných podobách, vzhľadom na klimatické zmeny a tlak prostredia sa situácia lesov môže vymknúť predstavám a kontrole lesníckeho sektora, čo sa do určitej miery deje už teraz. Preto rezolúciu z konferencie, dostupnú na internetovej stránke Lesníckej fakulty TU vo Zvolene www.tuzvo.sk/lf, možno chápať ako tretie a záverečné varovanie. Zvolen, 9. október 2018

266

ČAS SA NAOZAJ MÍŇA... Možno nielen konferenčné príspevky, ale aj samotné konferencie by mali mať svoje kľúčové slová. Ak by sa tak stalo, medzi tými, ktoré by sme radi prisúdili sliačskemu stretnutiu, by určite nechýbali: dobrá atmosféra, účastnícka spontánnosť, závažnosť záverov, či lesnícke poslanie... Konferencia Sliačske poobhliadnutie mala totiž - dušu! Už samotný návrat do historického hotela Palace, ktorý je funkcionalistickým skvostom, bol šťastným rozhodnutím. Súc neobklopení mramorom a nablýskanou mosadzou, mohli účastníci precítiť pôvodnosť prostredia, v ktorom sa v roku 1956 uskutočnila prvá konferencia. Dobové materiálno bolo však len predpolím spomínanej atmosféry, ktorú je tu vhodné aspoň náznakom priblížiť. Jej nezanedbateľným prvkom bol prístup miestneho personálu. Počas príprav sme spoznali ľudí, ktorí neboli len dodávateľmi dohodnutých služieb, ale aj spolutvorcami konferenčného zámeru. Nositeľmi rozhodujúceho prínosu však boli účastníci. Už len ich samotný záujem – 214 prihlásených z takmer 90 inštitúcií – veštil prekvapivú neobvyklosť. Hoci sa napokon konferencie zúčastnilo „len“ 185 z prihlásených, plus 20 čestných hostí, to čo títo svojim účinkovaním na Sliači predviedli, je potrebné nazvať nevšednou lesníckou symfóniou. Jej jednotlivé časti rezonovali mnohými oblasťami života lesa a lesníkov, nechýbali pasáže apelujúce i náučné, vážne i veselé, no všetky napospol pôsobivo zrozumiteľné. Nevšednou súčasťou večerného programu prvého dňa konferencie bola premiéra filmu Aby večne spievali lesy, umeleckého dokumentu, venovaného priekopníkovi výberkového hospodárenia na Slovensku Ladislavovi Alcnauerovi. Dôležitý záver v podobe prijatej rezolúcie a požiadaviek bol prirodzeným ukončením podujatia, ktoré zrejme tak skoro nevymizne z pamäte účastníkov. Nič by sa však takto zdarne neudialo, nebyť prístupu hlavného organizátora, ktorým bola Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene. Tento fakt je potrebné personifikovať, pretože to, čo do prípravy a priebehu konferencie vložili profesori Viliam Pichler a Milan Saniga, vysoko prevýšilo očakávania v takýchto prípadoch obvyklé. Ak sme už v úvode spomenuli, že konferencia mala dušu, tak to bola zásluha najmä týchto dvoch osobností. Dobre formulované silné myšlienky, ktorými prebudili mnohých, sa nemôžu nestať dôraznou inšpiráciou k účinným zmenám v nahliadaní na podstatu lesníckeho poslania, ktoré naša doba neodkladne vyžaduje. Potvrdili to nielen presvedčiví autori referátov, medzi ktorými prirodzene dominovali ľudia

267

lesníckej praxe, ale aj diskusia, ktorá bola silnou súčasťou podujatia. Jeho záver patril odhaleniu pamätnej tabule, venovanej účastníkom prvej sliačskej konferencie, ktorú zhotovil výtvarník Fero Guldan. Nezabudnuteľný príhovor, ktorý pri tejto príležitosti zaznel v podaní dekana Lesníckej fakulty Viliama Pichlera, ponúkol prítomným dobrú príležitosť byť na našu lesnícku fakultu hrdí. Ostáva len veriť, že závery terajšej konferencie nepostihne osud jej predchodkyne, keď dôležité odporúčania zanikli v nasledujúcich neprezieravých vládnych a zákonodarných krokoch, ktoré boli od prírode blízkeho hospodárenia dramaticky vzdialené. Na takýto podivný experiment by nám totiž príroda už zrejme neposkytla potrebný čas. Vyjadrujeme svoj obdiv a vďaku všetkým účastníkom konferencie, ktorí bez výnimky prispeli k tomu, že Sliačske poobhliadnutie bolo nielen vzdaním pocty našim múdrym predchodcom, ale predovšetkým pohľadom do modernej budúcnosti slovenského lesníctva. Peter Gogola, Ján Mičovský a Michal Tomčík, organizační garanti konferencie

268

Pozvánka prvého kola

269

Pozvánka druhého kola

270

271

Prírode blizke hospodárenie na plochách pod správou Lesníckej fakulty TU vo Zvolene

Demonštračný objekt Donovaly - Mistríky

272

Účastníci konferencie navštívili porasty obhospodarované prírode blízkym spôsobom

Vysokoškolský lesný podnik Budča

273

274

SliaÄ?ske poobhliadnutie

11.

10.

12.

13.

14.

15.

275

Popisky k fotograﬁám na str. 274 a 275: 1. Lesničiari Jozef Jankov (vľavo) a Peter Gogola pri práve odhalenej pamätnej tabuli 2. Konferenciu otvoril dekan Lesníckej fakulty TU vo Zvolene profesor Viliam Pichler 3. Moderátorom pohotovým i vtipným bol Peter Gogola 4. Michal Tomčík bol motorom prípravného výboru konferencie 5. Ján Mičovský počas vystúpenia 6. Prítomný bol aj predseda Slovenskej lesníckej komory Milan Dolňan, po jeho pravici profesor Milan Saniga 7,8. Pamätnú tabuľu, dielo výtvarníka Fera Guldana, na kúpeľnej kolonáde odhalila Tatiana Figurová (Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene) a Milan Saniga (Lesnícka fakulta TU vo Zvolene) 9. Balkón kinosály y patril študentom stredných ý odborných ý lesníckych y škôl z Banskej Štiavnice a Liptovského Hrádku, ktorí v prvý deň konferencie zvýšili počet účastníkov na vyše tristo ! 10. Podnetnou súčasťou konferencie bola exkurzia do výberkových lesov 11. Odhaleniu pamätnej tabule predchádzala krásna reč básnika v podaní skvelého Juraja Sarvaša 12. Odborným garantom konferencie bol profesor Milan Saniga, ktorý sprevádzal jej účastníkov aj pri terénnych exkurziách 13. Historickú kinosálu hotela Palace na Sliači zaplnilo vyše 200 účastníkov z celého Slovenska i Čiech 14. Odhalenie pamätnej tabule si takmer nik nenechal ujsť 15. Nechýbali ý tradičné lesníce, tentokrát v podaní študentov lesníctva v Liptovskom Hrádku, Banskej Štiavnice a Zvolena

Výberkový hospodársky spôsob umožňuje dokonalé využitie lesa pri plnení funkcie vodohospodárskej a pôdoochrannej, a je preto v našich podmienkach a mnohých oblastiach, v ktorých tieto momenty prevládajú, jedine vhodným hospodárskym spôsobom. V zásade je třeba ve smyslu přirozených zákonitostí si uvědomit, že každý jedinec má dosáhnout plné zralosti, pokud ovšem nepodlehne nepříznivým vlivum prostředí a pokud nepúsobí nepříznivě na vhodné porostní složky. Pri plošnom hospodárení a pri výslovne obnovnom hospodárstve stínajú sa preto na rúbani kmene výkonné a nevýkonné, akostne veľmi hodnotné i menej hodnotné súčasne. Dosiaľ výkonné zložky porastu sa ťažia primladé, v plnej sile, zatiaľ čo nevýkonné, technicky vadné sa pre udržanie štruktúry ponechávajú stáť príliš dlho a často sa i znehodnocujú.

Jeví se tu vhodnějším ponechat i nejslabší stromy o dalších 100 let, než je vytěžit jen jako podřadný sortiment a pokoušet se o nové zalesnění. Celková produkcia hmoty spomínaného, výberkovým spôsobom obhospodarovaného porastu je teda podstatne vyššia ako lesa tabuľkového. Výslovne výberkové hospodárstvo dosahuje najlepšie úspechy tam, kde zloženie porastu zodpovedá približne prirodzenému lesnému spoločenstvu, a kde sa obnova lesa uskutočňuje bez porúch a ťažkostí. Ťažba preto musí zakaždým zasiahnuť len menej hodnotný materiál, zatiaľ čo lepší zostáva zachovaný. Pri plánovaní ťažieb a úprave produkcie nás nezaujíma vek porastu sám o sebe, ale len jeho produkčná schopnosť.

Prieskumy ukázali, že i na druhej strane Dunaja sú podobné lesné celky o rozlohe cca 100 000 hektárov, ktoré sa môžu bez akýchkoľvek ťažkostí obhospodarovať výberkovým spôsobom. Tento příklad je pokusem o vytváření výběrného zpusobu v listnatých porostech s převahou dubu na teplém a značně vysychavém a celkem chudém stanovisti. Tu je súvislý komplex bukových výberkových lesov, ktoré zaberajú plochu okrúhle 10 000 ha. Výhodou výberkového lesa je teda v menšej miere vyššia hmotná produkcia, ale skôr podstatne vyššia produkcia hodnôt. V tomto zmysle majú výberkové princípy neobmedzenú platnosť pre všetky lesy a pre všetky dreviny.

Skupinovite výberkový, ako aj jednotlive výberkový les vykazujú predovšetkým rad biologických predností, ktoré sú založené na stabilite ich biocenologického zloženia. Výstavbe a štruktúre lesa sa musí prispôsobiť aj organizácia lesných prác. Za veľkú prednosť skupinovite výberkového a jednotlive výberkového hospodárenia treba pokladať aj zachovanie vysoko produktívnych tiennych drevín, najmä jedle. Problém odumierania jedle veľmi úzko súvisí s neúčelným obnovným spôsobom. Jedľa veľmi citlivo reaguje na každú prudkú zmenu svetelných a transpiračných pomerov a najlepšie sa jej vedie v rôznovekom zmiešanom lese. Výberkové hospodárstvo sa zaoberá jednotlivými stromami. ÚRYVKY ZO ZBORNÍKA MEDZINÁRODNEJ LESNÍCKEJ KONFERENCIE USKUTOČNENEJ NA SLIAČI V ROKU 1956

ISBN 978-80-228-3107-9

Sliačske poobhliadnutie

Articles inside

Sliačske poobhliadnutie