Zem&Vek August 2015

VĎA

BE

Z

ĽOM ITE

PREDPLAT KA

REKLA MY

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK AUGUST 2015 www.zemavek.sk

CENA PRI PREDPLATNOM

2,50 €

CENA

3€

SVET POD DOHĽADOM

VEĽKÉHO BRATA

• EURÁZIJSKÝ KONKURENT VYZÝVA AMERIKU NA SÚBOJ • NA ZÁPADNEJ UKRAJINE DRUHÝ FRONT (ZATIAĽ) NEHROZÍ • LAPSUSY AMERICKEJ DIPLOMACIE V STREDNEJ EURÓPE • FALOŠNÉ PRAVIDLÁ POLITICKEJ KOREKTNOSTI

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > AUGUST 2015

OSTAŇTE S NAMI ĎAKUJEME ZA PREDĹŽENIE VÁŠHO PREDPLATNÉHO

DYMOVÉ SIGNÁLY

NATO – VOJENSKÉ MONŠTRUM

ESEJE NA JEDNU FAJKU DOBRO A ZLO / 4

I KONTROVERZNÝ AKTÉR

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

LAPSUSY AMERICKEJ DIPLOMACIE

POTLAČENÁ REBÉLIA GRÉKOV / 8

SVETOVEJ POLITIKY / 22

EKONOMIKA DOGMA O NEUSTÁLOM RASTE MEDZINÁRODNÝCH OBCHODNÝCH VÝMEN / 28

V STREDNEJ EURÓPE / 24

EURÁZIJSKÝ KONKURENT VYZÝVA

KORUNNÍ SVEDKOVIA

AMERIKU NA SÚBOJ / 14 NA ZÁPADNEJ UKRAJINE DRUHÝ FRONT

VÝROKY ZASVÄTENÝCH EDWARD SNOWDEN / 31

(ZATIAĽ) NEHROZÍ / 18

TÉMA MESIACA

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 58

SVET POD DOZOROM ALEBO

RENDEZ-VOUS

KONIEC SLOBODY / 40

PREČO NEPRIZNÁME SUBJEKTIVITU

EURÓPA V ZOVRETÍ

ZEMI, KEĎ JU PRIZNÁVAME

AMERICKEJ CHOBOTNICE / 48

UMELÝM KORPORÁCIÁM? / 66

PRÍPRAVA NA NADVLÁDU

PROPAGANDA

UMELEJ INTELIGENCIE / 52 ANONYMIZOVANIE KOMUNIKÁCIE / 56

FALOŠNÉ PRAVIDLÁ POLITICKEJ KOREKTNOSTI / 74

DÉJÀ VU

PRAVÁ HISTÓRIA PALESTÍNY A IZRAELA / 76

BEZ MASKY

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ DAVID CAMERON / 80

NEZNÁMI HRDINOVIA

NEPRÁVOM ODSÚDENÍ KUBÁNCI / 84

MYSTICKÉ MIESTA SVETA

ALTERNATIVE VITA

PRÁVNA PORADŇA

KARNAK A LUXOR / 88

VZOSTUP PIRÁTSKYCH STRÁN / 98

ODBORNÍCI RADIA / 112

VEDA A TECHNIKA

NAŠE (ZLO)ZVYKY, OVLÁDANIE POCITOV

SVETLO SI CESTU NAJPRV „OŇUCHÁ“ / 92 INOVÁCIE, KTORÉ MENIA RUSKÚ ARMÁDU / 94

ZDRAVIE AKÝ BY MAL BYŤ MÔJ LEKÁR? / 106 PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 107

Využite aj vy možnosť predĺženia predplatného až do konca roka 2015.

ORBIS PICTUS

Z HISTÓRIE ŠPEHOVANIA / 36

A MYŠLIENOK / 100

HERBÁR

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

ČARO JAPONSKÝCH ZÁHRAD / 114

DIGITÁLNA DEMENCIA / 108 (P)OTRAVINY / 109

JEDEN DEŇ

CIPROFLOXACÍN NAŠTARTUJE

JEDEN DEŇ S AVANTGARDNOU

PROBLÉMY S KĹBMI / 110

TVORKYŇOU OŠATENIA / 116

PRÍBEHY ZEME

MANDRAGORA

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

KORENE SVETA SÚ UKRYTÉ POD ZEMOU

MANDI A PEVNOSŤ OBROV / 118

STOPY BÁJNEJ ATLANTÍDY / 130

KOREŠPONDENTI

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE / 136

SYN MUNJEMA MALIKA / 119

Už dnes si môžete objednať predplatné do konca roka na telefónnom čísle 0944 134 773,

e-mailom na zemavek@zemavek.sk alebo priamou úhradou na číslo účtu 5044733532/0900.

MÚZY

Cena predplatného (september – december): 10 € Zo srdca Vám ďakujeme.

Spôsoby platby:

PAVUČINA

TRIBÚNA

KNIHY / 120, FILM / 121

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ

HUDBA / 122, HRY / 123

POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

MYŠLIENKY / 137

RADIM STRAKA ­­­­– NEZNÁMY / 124

ĽUBOMÍR FELDEK / 134

3

DYMOVÉ SIGNÁLY > DOBRO A ZLO

Tibor Eliot Rostas

DOBRO A ZLO „SI DEUS EST, UNDE MALUM?“ PÝTA SA SV. AUGUSTÍN. AK BOH EXISTUJE, KDE SA BERIE ZLO? AK CHCE BOH ODSTRÁNIŤ ZLO, ALE NEMÔŽE, JE POTOM SKUTOČNE VŠEMOHÚCI? A AK HO ODSTRÁNIŤ MÔŽE, ALE NECHCE, NIE JE TO POTOM BOH ZLÝ A ZLOMYSEĽNÝ, KEĎ SA BAVÍ TÝRANÍM BYTOSTÍ, KTORÉ STVORIL?

4

A

ko je možné, že dobrotivý Boh môže dopustiť toľko bolesti, katastrof, vojen, trýznivých chorôb a utrpenia na celom svete? Je to snáď dôkaz, že Boha svet nezaujíma, ako tvrdil Epikur, alebo je to tak, ako písal Pla­ tón? Ten tvrdil, že vesmír bol stvorený akýmsi bo­ hom nižšieho postavenia – demiurgom, ktorý ako obratný remeselník vytvoril všetky veci z hmoty a jej najjemnejších častí, stvorených a existujú­ cich v období chaosu. Existujeme v multidimen­ ziálnom priestore ovládaní bytosťami, ktoré pre ľudskú rasu realitu len projektujú a využívajú náš tvorivý potenciál na neustálu deštrukciu?

Ako mohol dokonalý a všemohúci Boh a jeho čistá vôľa stvoriť taký nedokonalý svet? Je Boh

zodpovedný za svoje dielo? Teda za svet, kde je bezprávie a utrpenie? V jednej pasáži Starého zákona sa píše o Knihe života, do ktorej Boh – hneď ako stvoril svet – zapísal mená všetkých budúcich osôb predurčených ku spáse. Týmto spôsobom – predestináciou, sa však vytvára čosi, čo je v priamom rozpore s tým, čo hlása kato­ lícka viera – a síce možnosťou slobodnej voľby.

Na tomto princípe, na princípe slobodnej voľby medzi dobrom a zlom, sa má odohrávať život človeka. Tento princíp zaručuje jeho zmysel.

Po smrti budú pri poslednom súde duše podľa svojich skutkov a myšlienok buď odmenené spá­ sou, alebo potrestané zatratením. Ale ako sa toto zlučuje s tým, že Boh už ustanovil ľudí k rajskej

DYMOVÉ SIGNÁLY > DOBRO A ZLO

6

blaženosti skôr, ako sa mohol uskutočniť život­ ný príbeh, v ktorom by sa o to svojimi skutkami mohli zaslúžiť? Je tu ešte ďalší zvláštny rozpor, a ten sa viaže priamo k entite zosobňujúcej zlo.

Už v 13. storočí sv. Tomáš prehlásil, že Diabol je skutočný, žije v pekle a vo vzduchu a tam pokúša ľudí. Komu sa teda prihováral sv. Tomáš, keď vy­ slovoval modlitbu neuveď nás do pokušenia?

Poďme však k samotnej povahe zla, ktorú zo­ sobňuje Diabol alebo odporca Boha – Satan.

Teologický aspekt sa viaže k tomu, že Diabol je vo svojej podstate dobrý. Nenarodil sa totiž ako zlý, a Boh ako tvorca všetkého, o čom prehlásil, že je dobré, musel najprv Diabla, tak ako všetko ostatné, najprv sám stvoriť. Jeden z cirkevných otcov Órigenes píše, že Lucifer a ostatní anjeli nasledujúci ho pri vzbure zhrešili práve aktom uskutočnenia slobodnej vôle. A tak Diabol nie je zlý pre svoju prirodzenosť, ale preto, lebo si svoju cestu zvolil slobodne na základe vlastného rozhodnutia. Kresťanská teológia prehlásila, že každý aspekt všetkého, čo bolo stvorené, je hlbo­ ko dokonalý, z čoho vyplýva, že ani Diabla ne­ možno chápať ako absolútne negatívny princíp.

Samotná vzbura, o ktorej pojednáva kresťanské Písmo sväté, má svoj predobraz (podobne ako mnoho iných udalostí) už v dávnych sumerských eposoch tisíce rokov predtým.

A čo Lucifer – nositeľ svetla? Neskrýva sa i v tomto pojme evidentný paradox? Prečo je „no­ siteľ svetla“ zlý? Veď nečistým a zlým silám sa prisudzuje tma a temnota. Prečo sa tomu, kto je nositeľom pozitívneho fenoménu, akým je svetlo, prisudzuje záporný aspekt? Iný nositeľ svetla ako metafory pokroku ľudstva bol aj Prometeus. Pri­ niesol oheň, ktorý pozdvihol ľudstvo na vyššiu úroveň. Aj Prometeus, podobne ako padlý anjel Lucifer, bol bohmi potrestaný za to, že ľudstvu umožnil pokrok a napredovanie. Čím sa v skutoč­ nosti títo dvaja previnili? Tým, že v rozhodujúcej chvíli kládli odpor voči autorite a rozhodnutiam Boha alebo bohov? Tým, že sa v zlomovom bode, podobne ako sumerský Enki, rozhodli postaviť na stranu Bohom stvorených bytostí a v Atram­ chasisovej lodi ich aspoň niekoľko zachrániť pred potopou? Môžeme ich podľa tohto kľúča a z tohto pohľadu pokladať za zosobnenie zla?

Aký obrovský rozpor nachádzame medzi tým, že

DOBRO A ZLO > DYMOVÉ SIGNÁLY

v modlitbách prosíme Boha, aby sa vzdal svojich pokušiteľských snáh, neuviedol nás do poku­ šenia, a absolútnym zlom, ktorým označujeme entitu prinášajúcu svetlo! Navyše aký obrovský rozpor prináša skutočnosť, že žijeme vo svete, ktorý stvoril dobrotivý Boh, pričom tento svet je od svojho počiatku naplnený toľkým utrpením.

V týchto tézach a paradoxoch sa prejavujú dra­ matické dilemy monoteistického chápania sveta.

Ak totiž podľa nich jediný všemohúci Boh tvoril svet a existenciu v ňom absolútne z ničoho, mu­ sel byť nevyhnutne aj tvorcom zla, pretože pred­ tým neexistovalo. Je teda tesne spojený so svojím dielom – a teda aj zlom, za ktoré nesie zodpo­ vednosť. Ak zaň nenesie zodpovednosť, nemôže byť Bohom zodpovedným, a tak ani dobrotivým.

Problematiku zla vysvetľuje sv. Augustín v téze antropologického pesimizmu. Jeho podstatou je tvrdenie, že zlo existuje len v človeku, teda nie vo svete ako takom. Podľa tohto učenca spočíva v ľudskej posadnutosti chcením. Od nej sa odví­ jajú aj všetky hriechy, previnenia začínajúce už prvotným hriechom, ktorého sa dopustili Adam a Eva. Ak sa však lepšie ponoríme do príbehu človeka, môžeme povedať, že rovnakú úlohu ako túžba zohráva strach. Strach z osamotenos­ ti, strach zo zlyhania, strach z menejcennosti, strach z odmietnutia, strach z bolesti, strach zo starnutia, strach z chudoby. Všetky choroby, o ktorých zvykneme vravieť ako o civilizačných, spôsobuje práve tento strach. Sme lační a netr­ pezliví, aby sme dosiahli naše túžby, no to, čo nás v skutočnosti ženie, nie je posadnutosť chcením, ale obrovská úzkosť.

Od hriechu Adama a Evy sa odvíja to, čo pome­ noval Martin Luther massa donation – nahro­ madené prekliatie. Tento nový paradox opäť spo­ chybňuje princíp voluntas – vôle, slobodnej vôle vyberať si medzi dobrom a zlom. Ak sme totiž ako ľudstvo prekliate a človek ako jednotlivec je už svojím narodením hriešny, neexistoval by žiadny morálny predpoklad zodpovednosti, ani možnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom, kto­ ré si slobodne vyberáme. Ak má byť celé ľudstvo odsúdené za individuálny čin prvých ľudí, zá­ sadne to determinuje uskutočňovanie slobodnej vôle nezúčastňovať sa zla. Hoci v problematike dedičného hriechu Augustín reaguje tvrdením, že

večná spása a milosť je dar udeľovaný Bohom vy­ voleným z dôvodu, ktorý je smrteľníkom skrytý, nepriamo tým potvrdzuje bezrozmerný fatalistic­ ký charakter smerovania ľudských bytostí. Týmto spôsobom by sa totiž vylučovali princípy, na zá­ klade ktorých má človek konať dobro. Podľa Au­ gustínovej tézy skrytých dôvodov Božej milosti by išlo o zásadné popretie zmyslu nasledovania zá­ konov rozlišujúcich medzi dobrom a zlom. V ta­ kom prípade by sme boli ponechaní absolútnej neschopnosti vyberať si medzi tým, čo je dobré alebo zlé, pretože naše omilostenie sa uskutoční na základe nám neznámych kritérií. V našich ži­ votoch sa často spytujeme, ako je možné, že Boh dopúšťa toľko hrôzostrašných udalostí a javov.

Ako je možné, že pripúšťa utrpenie a vraždenie nevinných detí, ponecháva tyranov a netvorov a život odníma nevinným a spravodlivým. Odpo­ veďou teológov býva, že Božie cesty sú nevyspy­ tateľné, Boh sa neriadi zákonmi a morálkou ľudí a nič neposudzuje na základe ľudských noriem a zákonov. Ale zákony, ktorými sa má ľudstvo ria­ diť, dostal predsa Mojžiš na tabuľkách Desatora na Sinaji priamo od Boha. Ak sa Božími zákonmi má riadiť človek, ako si vysvetliť, že sa Božími zákonmi neriadi Boh, ktorý nás stvoril na svoj obraz? Medzi týmito zákonmi okrem iného sto­ jí: „Nezabiješ!“ Čo však zabíjanie nevinných detí v násilných a dobyvačných vojnách, ktoré aj dnes stále intenzívnejšie vedie kresťanský Západ voči bezbranným krajinám? Ako to môže Boh všemo­ húci dopustiť? Stačí nám uistenie, že ich duše budú spasené na inom svete? Prečo však žili na tejto Zemi? Akú skúsenosť si ich duša v niekoľ­ komesačných telíčkach mohla odniesť na onen svet? Mnohí tvrdia, že tu nie sme pre radosť, ale preto, aby sme v pote tváre dorábali náš chlieb každodenný, učili sa niesť svoj kríž, v súžení a mukách zdokonaľovali svoje nesmrteľné duše.

Problematika dobra a zla v monoteistických ná­ boženstvách s jediným, dobrotivým a všemohú­ cim Bohom vedie k úvahe, že Boh stvoril zlo, aby nás učilo byť lepšími.

Tieto obrovské protiklady na rozdiel od nábo­ ženstiev monoteizmu dôsledne rozpracoval zoroastrizmus (zarathuštrizmus). Ten prináša koncepciu, ktorá by rozpravu o dobre a zle po­ sunula z neriešiteľnej dilemy k objasneniu a odô­

vodneniu. Táto tradícia je založená na princípe, ktorý prináša aj manicheizmus. V ňom sa vesmír, príroda a ľudská duša stávajú bojovým poľom, na ktorom sa odohráva zápas medzi dobrom a zlom. Je tu vykreslený zápas protikladov, zá­ pas, o ktorom ako o vojne – matke všetkých vecí, rozvažoval aj Hérakleitos. Z tohto uhla pohľadu sú vo svete nevyhnutné obe polarity podnecujúce permanentný pohyb k zmene. Tak ako ranné zore strieda nočnú oblohu, ako svetlo majáka pretína tmu a nocou svieti lodiam ponad útesy, ako lás­ ka a svár vytvárajú pnutie, z ktorého vychádza život, aj dobro a zlo tvoria nevyhnutnú kozmickú jednotu. Tieto dva božské princípy sú jedinečnou povahou harmónie celého kozmu. Zarathuštriz­ mus priniesol koncepciu dvoch božstiev: Angru Mainjua ako boha zla a Ahuru Mazdu – boha dobra, ktorí svojím pohybom vo večnom zápase vytvárali základnú povahu vesmíru ako nekoneč­ ného priestoru. Opierajúc sa o túto tradíciu by sa jediného Boha dalo vnímať v rámci monote­ istickej viery ako akéhosi najvyššie postaveného sudcu dohliadajúceho na to, aby sa tento zápas uskutočňoval na základe nemenných pravidiel rovnováhy. Podstata nášho sveta a životov, ktoré tu žijeme, nemôže byť vnímaná ako jednoznačne dobrá či zlá. Jedinou skutočnou povahou bytia a zmyslom existencie je boj o udržanie rovnová­ hy. Nedá sa nesúhlasiť so sv. Augustínom, ktorý zlo vo svete situuje výhradne do ľudskej bytosti.

Do ničoho iného vôkol nej. My sme dobro aj zlo, my sme bojiskom vesmírov, my stojíme na polces­ te medzi spásou a zatratením. Ľudské dobro sa prejavuje mierou schopnosti po­ tláčať v sebe zlo. Skutočnou slobodou je sloboda nečiniť hriech. Práve na tomto princípe existujú morálne zásady bytia, podľa ktorých darom slo­ bodnej vôle môže jedine ľudská bytosť vedome voliť medzi dvoma zdanlivými protipólmi. Láska a nenávisť, dobro a zlo, soľ sĺz odlúčenia a spa­ ľujúceho zblíženia – to všetko je v tých najhlbších a najmocnejších záchvevoch duše nekonečného utrpenia a krátkej slasti oddelené neviditeľným závojom. Nad tým jestvuje len jeden jediný, naj­ vyšší, nikdy neporušený princíp všetkých prírod­ ných zákonov a najvyššia spravodlivosť Stvoriteľa dobra a zla – všetko stvorené a živé v sebe nevy­ hnutne nesie smrť.

7

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > POTLAČENÁ REBÉLIA GRÉKOV

Patrik Sloboda

POTLAČENÁ REBÉLIA GRÉKOV

8

Zadlžené Grécko musí rozpredať rodinné strieb­ ro! Veritelia mu z približne 320 miliárd eur štát­ neho dlhu neodpíšu nič. Dostane len viac času na ich splácanie. Eurozóna ukázala Grékom a ostatným príbuzným „európskej rodiny“ topia­ cim sa v dlhoch, že „Ordnung muß sein!“ – po­ riadok musí byť, a vybočenie z radu sa nestrpí.

Obzvlášť krajine, ktorú od konca januára ve­ die ľavicová vláda na čele s charizmatickým minis­ terským predsedom a medzinárodne os­ trieľaným ministrom financií Gianisom Va­ roufakisom. Blog tohto profesora ekonómie http://yanisvaroufakis.eu odhaľuje neprikrášľo­ vaný obraz pomerov v Grécku i v zákulisí mo­ cenských centrál Európskej únie. „Pravdou je, že mocná trojka veriteľov nemala záujem o rozum­ nú, čestnú a vzájomne prospešnú dohodu,“ po­ sťažoval sa Varoufakis v rozhovore pre CNN na zástupcov Európskej komisie, Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky (ECB), s ktorými Grécko viedlo sériu rozhovo­ rov o zabránení štátnemu bankrotu a udržaní sa v eurozóne. „Išlo jej viac o poníženie a zvrhnutie tejto vlády alebo aspoň o to, aby sa zabezpeči­ lo, že padne sama,“ dodal trpko. „Dali mu na výber, aby si zvolil medzi samovraždou a popra­ vou,“ komentoval krkolomnú situáciu premiéra Alexisa Tsiprasa počas jeho rokovania 12. júla s predstaviteľmi eurozóny v Bruseli.

Po 17 hodinách tam kapituloval a podpísal ešte tvrdší diktát ako ten, ktorý koncom júna odmie­ tol. Konečné rozhodnutie vtedy prenechal na ob­ čanoch, a tí sa 5. júla v referende stotožnili s jeho tvrdením, že podmienky boli neprijateľné. Rebé­ lia Helénov vystrašila Brusel. Báli sa, aby nein­ fikovala vzdorovitosťou väčšie ryby eurozóny – Španielsko a Taliansko. Tsipras s Varoufakisom si krátko pred referendom poštvali proti sebe rokovacích partnerov výrokmi o vydieraní a tero­ rizovaní nenásytnými veriteľmi. Premiér Tsipras vyšiel z referenda v predstavách spoluobčanov

ako tribún ľudu, s ktorým mal Brusel rozprávať ako rovný s rovným. Bola to ilúzia. Profesor Va­ roufakis to pochopil ako prvý a 6. júla podal de­ misiu, aby nemusel letieť s Tsiprasom do Bruselu a provokovať tam už len fyzickou prítomnosťou.

Bolo mu jasné, že odpor Grékov bude potlačený, aby dostali lekciu s poučením pre ostatných, že kladenie odporu je márne.

Niekoľko príkladov nadiktovaných podmienok: zvýšenie DPH a spotrebnej dane, predĺženie dôchodkového veku na 67 rokov, zavedenie dlhovej brzdy s automatickým krá­ tením rozpočtových výdavkov po prekročení sta­ noveného stropu, privatizácia prevádzkovateľa elektroenergetic­ kej prenosovej sústavy (ADMIE), liberalizácia trhu práce – rozumie sa v pros­ pech zamestnávateľov, výrazné rozšírenie privatizácie štátnych podni­ kov a služieb, prevedenie štátnych aktív do privatizačného fondu a z jeho príjmov hradiť splácanie úverov od Európskeho stabilizačného mechanizmu ESM; príjmy fondu majú v ideálnom prípade dosiahnuť počas trvania úverového programu 50 miliárd eur; 25 miliárd z nich pôjde prednostne na rekapitalizáciu bánk; prvá polovica zo zvyšku (ak nejaký ostane) na umorovanie štátneho dlhu a druhá na hospodárske investície, vláda sa zaviaže plne spolupracovať s veriteľ­ skými inštitúciami a predkladať im na schválenie pripravované zákony v relevantných oblastiach (hospodárska, finančná a sociálna).

Grécko sa tým prepadáva do postavenia nesa­ mos­tatného, vazalského štátu. Parlament v Até­ nach už viaceré z týchto kapitulačných podmie­ nok schválil. Premiérovi sa však vzbúrila takmer štvrtina poslancov vlastnej strany SYRIZA a mu­ sel „nelojálnych“ členov vlády vymeniť. S hlaso­ vaním mu pomáhajú pravicoví opoziční poslan­ ci. Grécko zrejme čakajú predčasné voľby.

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

MILUJTE SVOJHO OCHRANCU

Tuniská vláda odpovedala na teroristický útok z konca júna v letovisku Súsa prijímaním série protiteroristických opatrení. Ozbrojený mladík tam automatom postrieľal desiatky turistov, väčšinou zahraničných. Ešte väčší počet zranil.

Krvavé jatky vyvolali v Európe paniku. Cestovné kancelárie rušili zájazdy na stredomorské plá­ že Tuniska a krajina príde túto sezónu o znač­ né príjmy z cestovného ruchu. Utrpí turistický priemysel celej severnej Afriky, ktorý nezažil masaker takého rozsahu od útoku na turistov v egyptskom Luxore 17. novembra 1997. Egypt vtedy prijal bezprecedentné bezpečnostné opa­ trenia v Údolí kráľov a na pobrežných letovis­ kách, no tie v porovnaní so súčasným Tuniskom blednú. Protiteroristické oddiely po zuby vyzbro­ jených mužov so zahalenými tvárami, odetých v čiernom, nevyvolávajú u turistov na plážach a terasách v hoteloch pocit strachu, ale nádeje, spokojnosti a bezpečia. Z hľadiska sociálneho inžinierstva je to pozoruhodný posun. Nepre­ kvapuje, že tuniský parlament 24. júla schválil sprísňujúcu novelu protiteroristického zákona.

Nikto nehlasoval proti.

CHAOS NA UKRAJINE

V sobotu 11. júla preskočila občianska vojna z Donbasu na dotyk k Slovensku, keď ukrajinská armáda rozhodla o rozmiestnení ťažkej techniky pri Užhorode ležiacom tri kilometre od hraníc so Slovenskom. Reagovala na ozbrojené zrážky členov krajne pravicovej nacionalistickej organi­ zácie Pravý sektor s oddielmi polície i ukrajin­ skej tajnej služby SBU v Mukačeve vzdialenom

cca 60 kilometrov od slovenskej hranice. Ukra­ jinská generálna prokuratúra podala 22. júla ža­ lobu na šesť účastníkov prestreliek v Mukačeve.

Viní ich zo založenia zločineckej organizácie a zo spáchania teroristického činu. Podľa ruskej tlačovej kancelárie Sputnik News si prestrelka s miestnou políciou a podnikateľskými štruktú­ rami vyžiadala štyroch mŕtvych a 14 zranených.

Polícia a špeciálne jednotky ministerstva vnút­ ra pritom údajne bránili pred útokmi poslanca Mychajla Laňa a jeho ochranku. Boje sa neskôr preniesli k diaľnici Kyjev – Čop. Pravý sektor označil poslanca Laňa za hlavu pašeráckej ban­ dy a svoje útoky za boj proti zakarpatskej mafii.

V podstate ide o vojnu gangov, pretože niektoré zastrešuje Pravý sektor. Jeho polovojenské zlož­ ky bojujú v občianskej vojne na Donbase proti proruským opolčencom (obrancom).

9

Pravý sektor zastupuje nacionalistické vrstvy ukrajinského obyvateľstva, a hoci je protirus­ ký, vyhráža sa Kyjevu novým Majdanom a vy­ hnaním oligarchov z Ukrajiny. Tým napomáha destabilizácii ukrajinského štátu i oživovaniu separatistických hnutí v regiónoch blízko Slo­ venska. Bombové útoky vo Ľvove vyprovokovali tamojších aktivistov k demonštráciám za autonó­ miu Haliče. O autonómiu sa usilujú i zakarpatskí Maďari a vláda v Budapešti s nimi otvorene soli­ darizuje. Chaos v západných oblastiach Ukrajiny sa prehlbuje vyčíňaním pašeráckych a gangster­ ských bánd s politickými konexiami vo Verchov­ nej rade v Kyjeve. Vzájomné zrážky ozbrojencov mocenského trojuholníka vláda – Pravý sektor – gangy začínajú deklasovať Ukrajinu na úroveň Afganistanu, Mexika či donedávna Kosova.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

IRÁN SKLONIL HLAVU

Irán 14. júla podpísal so svetovými mocnosťami zmluvu o svojom jadrovom programe. Nadviaza­ la na rámcovú dohodu z apríla, a tá na predbež­ nú dohodu z novembra 2013. Skupina 5+1, ktorú tvoria Spojené štáty, Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Čína a Rusko, nakoniec dotlačila Te­ herán tam, kde ho potrebovali dostať predovšet­ kým Spojené štáty – k plnej transparentnosti.

Irán bude púšťať inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) nielen do svojich civilných jadrových zariadení ako do­ teraz, ale aj do vojenských. Tomu sa dlhé roky zubami-nechtami bránil, čo dávalo Washingtonu a jeho transatlantickým spojencom zámienku na predlžovanie hospodárskeho embarga, ktoré stálo Teherán desiatky miliárd dolárov. Sankcie OSN boli miernejšie.

10

Dominantným, najprísnejším a najnedôverčivej­ ším členom skupiny 5+1 sú Spojené štáty, ktoré Irán ponížil, keď sfanatizovaní študenti krátko po islamskej revolúcii obsadili americké veľvy­ slanectvo. Zajali tam rukojemníkov a zadržiavali ich 444 dní. Islamský Irán ostal teokratickým štátom, v ktorom nemá konečné slovo vláda, parlament alebo prezident, ale duchovný vodca.

Konzervatívni iránski ajatolláhovia odjakživa považovali MAAE za mocenský nástroj Washin­ gtonu a otvorenie iránskych vojenských zaria­ dení inšpektorom tejto agentúry OSN vôbec neprichádzalo do úvahy. Irán sa dohodou s 5+1

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

vzdáva jedného z hlavných znakov svojej zvrcho­ vanosti. Aj keď sa to v zmluve nepíše, zbrojný program Iránu sa nebude môcť priečiť americ­ kým záujmom. Ak by Irán opäť dvíhal hlavu, mohli by iniciovať obnovenie sankcií. Zmluvu čakajú ešte ratifikačné procesy, pričom ten naj­ dôležitejší a najneistejší prebehne v Kongrese Spojených štátov. Irán má podľa niektorých od­ hadov najväčšie zásoby zemného plynu na svete.

I v rope patrí medzi svetovú päťku. Postupné odbúravanie protiiránskych sankcií poskytne Európ­skej únii príležitosť znižovať dovoz ener­ getických surovín z Ruska, čo Brusel deklaruje ako strategickú prioritu EÚ.

ké udalosti, akých sme dnes svedkami, budú mať zmysel len vtedy, keď budú zrušené hospodárske, obchodné a finančné sankcie spôsobujúce núdzu a škodu nášmu ľudu,“ citovala ho agentúra ČTK. Na spoločnej tlačovej konferencii s americkým rezortným kolegom Kerrym vyzval Washington na vrátenie „ilegálne okupovaného územia Guan­ tánama“. Spojené štáty tam na základe zmluvy z roku 1903 o časovo neobmedzenom prenájme udržiavajú námornú základňu a zriadili tam i väz­ nicu pre osoby podozrivé z terorizmu.

VO WASHINGTONE ZAVIALA KUBÁNSKA VLAJKA

Kuba a Spojené štáty otvorili 20. júla svoje veľ­ vyslanectvá vo Washingtone a v Havane po 54 rokoch. Vlády oboch krajín tým formálne zavŕši­ li proces obnovy diplomatických stykov. Vztyčo­ vanie štátnych zástav na budovách diplomatic­ kých zastupiteľstiev však nepovedie automaticky k plnej normalizácii vzťahov medzi susedmi, ktorých delí od seba len Floridská úžina úzka necelých 150 kilometrov. Americká ambasá­ da v Havane si na vztýčenie vlajky USA počká do polovice augusta, keď by tam mal na prvú oficiál­nu návštevu zavítať šéf americkej diploma­ cie John Kerry.

11 Blokáda Kuby, výraz používaný na tlačovej kon­ ferencii Rodríguezom i novinármi, no nie Ker­ rym, spôsobuje Kube ťažké hospodárske škody.

Diplomatické vzťahy ju nerušia. Exiloví Kubánci majú silný vplyv v americkom Kongrese a zrejme podporia lobovanie za podmienenie odvolania blokády aj kompenzáciami za majetok, ktorý Castrov režim vyvlastnil americkým korporá­ciám pred vyše polstoročím. Ak kubánske politické ve­ denie, ktoré ostáva v rukách zostarnutých bratov Castrovcov, pristúpilo na otvorenie „ostrova slo­ body“ Američanom, sľubuje si od nich hospodár­ ske investície a pravdepodobne sa zriekne nároku na podanie medzinárodnej žaloby za škody spô­ sobené blokádou. Pentagón navyše získa príleži­ tosť dozrieť na to, aby sa na Kubu nevrátili ruské ponorky a vojenské základne.

BIZNIS S UTEČENCAMI PREKVITÁ

Kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodríguez si nenechal ujsť príležitosť, aby si pri­ šiel do Washingtonu zarečniť. Začal očakávaný­ mi zdvorilosťami, no zaťal i do živého. „Historic­

luprácu s krajinami sahelského púštneho pásma.

Cez Niger, Čad a Mali sa do Líbye denne prepra­ vujú stovky obyvateľov subsaharskej Afriky. Sní­ vajú o ľahšom živote v ďalekej Európe, a nie sú to vždy bedári utekajúci pred hladom, pohromami a chorobami. Trojdňová jazda na korbách pika­ pov vyjde každého zhruba na 250 eur, plavba cez more mnohonásobne viac. Delegácia EÚ ne­ dávno navštívila mesto Agadez, ležiace v strede Nigeru, púštnej krajiny susediacej s Líbyou. Po páde Kaddáfího režimu sa premenilo na preprav­ ný uzol pašeráckych bánd. Okolitý kraj obývajú hrdé kočovné kmene Tuaregov, ktoré sa po stáro­ čia živia pašovaním tovarov a ľudí – v minulosti aj otrokov. Počas trvania protilíbyjských sankcií USA a OSN pašovali nedostatkový tovar, drogy a lieky. Po zvrhnutí Kaddáfího režimu prešli na rovnako výnosné pašovanie ľudí. Líbyjský štát sa zrútil, pobrežie prestalo byť strážené a pašerác­ ke bandy v Nigeri sa profesionalizovali. V Líbyi nakúpili flotily kradnutých pikapov a v Agadeze postavili domy pre platiacich migrantov.

Na pobreží Stredozemného mora vrcholí letná turistická sezóna. V jej závetrí kulminuje aj sezó­ na pašerákov ľudí. Svojím spôsobom tiež turistov, aj keď nelegálnych a bez spiatočných cestovných lístkov. Európska únia sa snaží nadväzovať spo­

Reportéri denníka The Independent sa rozprá­ vali s pašerákom, ktorý sa priznal, že sa stal mi­ lionárom. Delegácia z EÚ v Agadeze medzitým musela zistiť, že transafrické gangy skorumpovali na pašeráckych koridoroch políciu, vojsko, úrady a miestnu správu. Čiastky, ktoré im platia, mno­ honásobne prevyšujú ich úbohé platy, a v tom väzí koreň problému. Európska únia nemá v roz­ počtových kapitolách fondy na vyplácanie úplat­ kov pre skorumpované silové zložky a štátnych úradníkov Nigeru. (ps)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA

RAKÚSKO ZVERÍ SLOVENSKU 500 AZYLANTOV

12

Minister vnútra SR Robert Kaliňák a rakúska spolková ministerka vnútra Johanna Mikl-Leit­ nerová podpísali 21. 7. vo Viedni memorandum, na základe ktorého SR dočasne prijme v ute­ čeneckom tábore v Gabčíkove 500 azylantov z rakúskeho centra prvého kontaktu v Traiskir­ chene. Toto preľudnené stredisko je najväčším centrom pre žiadateľov o azyl v krajine.

Kým ministri vnútra EÚ tvrdo pracujú na jednot­ nej azylovej politike, Viedeň sa poponáhľala s bi­ laterálnou dohodou. Tá stanovuje, že SR preberá na seba iba náklady na ubytovanie a stravu žiada­ teľov, pričom azylové konanie bude pokračovať na rakúskej strane, ktorá ponesie náklady na ich prepravu, lekárske ošetrenie či prípadné škody na ubytovacom zariadení. V septembri 2014 Austrá­ lia zožala kritiku UNHCR (Úrad vysokého ko­ misára OSN pre utečencov), keď s Kambodžou podpísala zmluvu o premiestnení žiadateľov o azyl. „To je úplne odlišný prípad,“ oponuje Ruth Schöfflová, hovorkyňa UNHCR vo Viedni, „pretože Rakúsko si za týchto 500 utečencov ponecháva zodpovednosť.“ Napriek tomu sa UNHCR spolieha, že Viedeň dohliadne na do­ držiavanie vyššieho štandardu v gabčíkovskom centre. Bude musieť vyriešiť aj prípadné právne komplikácie vyplývajúce z dohody, ako je na­ príklad monitorovanie azylových procedúr na druhej strane hranice.

Pre SR dohoda nepredpokladá žiaden nárok na finančnú odplatu. Minister vnútra Robert Ka­ liňák tvrdí, že Slováci jednoducho preukazujú vďač­nosť susedovi, ktorý im pred desiatimi rok­ mi umožnil prijatie do schengenského priestoru.

V skutočnosti Bratislava ponúka iba zdanie soli­ darity, pretože pokračuje v odmietaní kvót EK. Krajina s 500 presídlencami patrí k tým, ktoré v súčasnosti zaznamenávajú najmenej žiadostí o azyl v EÚ – 0,06 promile obyvateľov v minu­ lom roku oproti 3,3 promile v Rakúsku.

Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

RUSI STOPLI UKRAJINCOM PLYN, SLOVÁCI ICH ZACHRAŇUJÚ

Rusko-ukrajinské šarvátky kvôli dodávkam plynu sa od nástupu prozápadnej vlády v Kyjeve v roku 2014 vyostrujú. Od 1. 7. 2015 začala Ukrajina im­ portovať plyn už iba zo SR, dodávky inými smer­ mi sa podľa operátora ukrajinského plynovodné­ ho systému UkrTransGaz nekonajú. Šéf ruského Gazpromu Alexej Miller potvrdil zastavenie toku na Ukrajinu s tým, že dodávať Kyjevu plyn bez platby vopred za júl v žiadnom prípade nebude.

Maroš Šefčovič, podpredseda EK zodpovedný za energetickú úniu, po neúspešnom trojstran­ nom rokovaní o cene medzi Ukrajinou, Ruskom a EK povedal, že Ukrajina a Rusko majú k do­ siahnutiu kompromisu zatiaľ ďaleko. „Pokiaľ nie je tranzit cez Ukrajinu prerušený, ohrozenie do­ dávok do Európy neexistuje,“ myslí si generálny tajomník Medzinárodného informačného centra pre zemný plyn Geoffroy Hureau. Rusko potre­ buje predávať plyn a Gazprom nemá záujem posilňovať protiruský sentiment, najmä keď je tendenciou posledných rokov skôr trvalý pokles dopytu po tejto prírodnej surovine.

osud, ale dostali príležitosť byť súčasťou demo­ kratickej a slobodnej Európy,“ vyhlásil predseda vlády SR Robert Fico, ktorý vtedy hlasoval za deklaráciu. Pripomeňme, že na hlasovaní bolo v historickej budove SNR na Župnom námestí prítomných 147 poslancov, z nich za deklaráciu hlasovalo 113, proti bolo 24 a hlasovania sa zdr­ žalo 10 poslancov.

mia výsledok rokovania,“ prezradil premiér Ro­ bert Fico (SMER-SD). Ivan Švejna (Most-Híd) vníma situáciu ako obojstranne výhodnú: „Gréci jasne povedali, že odmietajú dodržiavať pod­ mienky, za akých sa vytvorila eurozóna. Treba im pomôcť so zavedením vlastnej meny a s ria­ deným vystúpením. Bolo by to víťazstvo pre nich aj pre nás.“

ALIANCIA ZA RODINU OBVINILA ESĽP ZO „SÚDNEHO AKTIVIZMU“

Poslanci, ktorí hlasovali proti: KDH: Pavol Hrušovský, Anton Neuwirth, Július Brocka, Ján Čarnogurský, Mikuláš Dzurinda, Ján Figeľ, Bohumil Chmelík, Ján Krivčík, Ladislav Kvasnička, Peter Lauko, Ján Masarik, Franti­ šek Mikloško, Ladislav Pittner, Jozef Polačko, Miroslav Pollák, Miroslav Tahy, Štefan Taraj MKDH: Edita Bauerová, Árpád Duka Zólyomi, Miklós Fehér, István Harna, Zsolt Komlósy, László Dobos, László Köteles

Rozsudok o možnosti uzavrieť manželstvo pár­ mi rovnakého pohlavia, ktorý 21. 7. 2015 vy­ niesol Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), bude pre iné štáty v analogických situáciách záväzný po tom, ako nadobudne právoplat­nosť, uviedla zástupkyňa SR pred ESĽP Marica Pi­ rošíková. Sťažovateľmi boli tri homosexuálne páry, ktoré podľa talianskeho práva nemali možnosť uzav­rieť manželstvo alebo vstúpiť do iného typu civilného zväzku. Aliancia za rodi­ nu (AZR) – iniciátor­ka februárového referen­ da o ochrane rodiny, ktorého neplatnosť pre nízku účasť označili jeho odporcovia za svoje víťazstvo – považuje rozhodnutia ESĽP za nevy­ nútiteľné. Nevolené inštitúcie strácajú podľa nej

FICO: VEĽKÉ KRAJINY ROZHODUJÚ ZA DVERAMI

KTO HLASOVAL PROTI ZVRCHOVANOSTI SLOVENSKA

V júli uplynulo 23 rokov od vyhlásenia Dekla­ rácie o zvrchovanosti SR. Slovenská národná rada (SNR) ju prijala 23. 7. 1992 v rámci bývalej ČSFR. „Zvrchovanosť, ktorú Slováci 17. jú­­­la 1992 vyhlásili, bola ich prvým suverénnym krokom, keď pocítili nielen zodpovednosť za vlastný

Mozaika prístupov slovenskej politickej scény k riešeniu európsko-gréckej krízy prezrádza jej odkázanosť na vyhlásenia lídrov EÚ. Pripomeň­ me, že 62,5 % oprávnených gréckych voličov prítomných na referende (5. 7.) väčšinou hlasov (61,31 %) odmietlo úsporné opatrenia, ktorými medzinárodní veritelia podmienili ďalšiu finanč­ nú pomoc krajine. Skutočnosť, že SR pred mi­ moriadnym samitom lídrov eurozóny nedostala žiadne podklady, patrí medzi praktické ukážky tvorby politiky na európskej úrovni: „Za dverami rokujú veľké krajiny a pravdepodobne nám ozná­

schopnosť rešpektovať demokraciu i text Európ­ skeho dohovoru o ľudských právach. „Keď ho európske krajiny podpisovali, žiadna z nich ne­ podpisovala registrované partnerstvá. Keď sud­ covia nájdu v zmluve to, čo tam nikdy nebolo, ťažko to nazvať inak ako „súdny aktivizmus“ na suverénnych zmluvných stranách,“ uzatvára AZR. (jup)

13

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > EURÁZIJSKÝ KONKURENT VYZÝVA AMERIKU NA SÚBOJ

Patrik Sloboda

EURÁZIJSKÝ KONKURENT VYZÝVA AMERIKU NA SÚBOJ

14

DRUHÝ JÚLOVÝ TÝŽDEŇ POSKYTOL JEDINEČNÚ PRÍLEŽITOSŤ SLEDOVAŤ PRIEBEH DVOCH KRAJNE ODLIŠNÝCH VRCHOLOVÝCH STRETNUTÍ. PRVÉ PREBIEHALO V BRUSELI, KDE POTENTÁTI Z EURÓPSKEJ RADY A EUROZÓNY KVÁRILI GRÉCKEHO MINISTERSKÉHO PREDSEDU ALEXISA TSIPRASA, ABY HO PRINÚTILI PRISTÚPIŤ NA ĎALŠIE OŽOBRAČOVANIE OBČANOV VÝMENOU ZA POSKYTNUTIE NOVÝCH ÚVEROV. TORTÚRA 40-ROČNÉHO TSIPRASA V BRUSELSKEJ JAME LEVOVEJ OSTRO KONTRASTOVALA S VECNOU A PRACOVNOU ATMOSFÉROU DVOCH SAMITOV PREBIEHAJÚCICH V BAŠKIRSKEJ UFE.

T

vrdé požiadavky presahovali hranice zne­ siteľnosti pre Tsiprasovu stranu SYRI­ ZA i gréckych voličov, ktorí v referende 5. júla odmietli súbor zbedačujúcich podmie­ nok. Živé prenosy z Bruselu dokumentovali ne­ poľavujúci tlak eurokracie a 13. júla nadránom priniesli správu o „umravnení“ Tsiprasa. Samo­ zrejme, formulovanú vo zvrátenej terminológii new­speaku, kde slová nadobúdajú opačný výz­ nam. „Eurosamit: Řecko bude moci začít jednat o záchranném programu,“ hlásil „radostnú no­ vinu“ titulok na portáli ČTK. Ponižovanie zlo­ meného premiéra potom vstúpilo do druhého dejstva na domácej scéne, pretože „teraz musí túto dohodu politicky obhájiť doma v parlamen­ te a pred vlastnými voličmi,“ ako priznala agen­ túra TASR.

KTO JE KTO

Aj v baškirskej Ufe ležiacej neďaleko hraníc s Kazachstanom prebiehalo handlovanie o via­ cerých bodoch záverečnej deklarácie, no nie v atmosfére hrubého nátlaku na členskú krajinu

nachádza­júcu sa v krajnej núdzi. Zišli sa tu pre­ zidenti a premiéri dvoch združení. Prvým, zná­ mejším, bola skupina BRICS, pomenovaná pod­ ľa začiatočných písmen mien členských krajín v angličtine: Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika. Druhé zoskupenie je síce staršie, no me­ nej známe – Šanghajská organizácia spolupráce (ŠOS). Aby toho nebolo málo, ruskí organizáto­ ri usporiadali popri dvoch oficiálnych samitoch aj krátky trojhodinový neoficiálny samit Eurázij­ skej ekonomickej únie (EEÚ). V súčasnej práv­ nej podobe existuje iba od začiatku roka.

Rusko a niektoré postsovietske republiky sú člen­ mi dvoch, prípadne všetkých troch organizácií.

BRICS má vďaka členstvu Juhoafrickej republi­ ky a Brazílie globálny rozsah pôsobnosti. EEÚ delimituje svoju činnosť vonkajšími hranicami členských štátov ležiacich v Európe i Ázii. Naj­ ďalej, prakticky v rozmedzí eurázijskej pevniny, siaha vďaka veľkému počtu členov, pozorovate­ ľov a partnerov v dialógu zoskupenie ŠOS. Ope­ račný rozsah všetkých troch skupín pokrýva Rus­ kú federáciu a časť Eurázie. Kľúčovú rolu v nich

EURÁZIJSKÝ KONKURENT VYZÝVA AMERIKU NA SÚBOJ > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

zohráva Ruská federácia. Považuje sa v nich za spiritus rektora – akéhosi duchovného vodcu a inšpirátora, no nie za dominantnú mocnosť.

PRÍŤAŽLIVOSŤ BRICS A ŠOS

Dominantou v BRICS a ŠOS sa neformálne stáva Čína. Ríša stredu vytlačila vlani Spojené štáty z piedestálu najväčšej ekonomiky sveta (merané podľa parity kúpnej sily vytvoreného HDP), no pri tvorbe projektov a uzatváraní do­ hôd na medzištátnej úrovni pristupuje k partne­ rom v BRICS a ŠOS z pozície rovného medzi rovnými a podľa zásady vzájomnej výhodnosti.

Inak sa správajú čínski oligarchovia a súkromné korporácie, no i tie sa vláda v Pekingu snaží udr­ žiavať pod kontrolou. Podriadenosť domácich korporácií záujmom štátu obnovil vo svojom pr­ vom volebnom období s vypätím všetkých síl aj ruský prezident Vladimír Putin.

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko ria­ diace opraty nikdy nepustil z rúk, rovnako ani jeho kazašský kolega Nursultan Nazarbajev.

Zubami-nechtami ich držia i vládcovia postso­

vietskych stredoázijských republík, no za cenu deformácie demokracie a občianskych práv pod váhou kultu osobnosti. Vo všetkých postsoviet­ skych členských štátoch ŠOS, EEÚ i v Číne prebieha neprestajné meranie síl medzi štátnou mocou a oligarchickými klanmi, no prezidenti alebo vlády majú všade aspoň navonok mierne navrch.

Tento spôsob mocenského usporiadania pome­ rov odlišuje členov BRICS, ŠOS a EEÚ od po­ liticko-hospodárskych blokov transatlantického Západu, kde sa súkromný sektor vymkol štátom a voleným zástupcom občanov (parlamentu a vlá­ de) spod kontroly. Väčšina rozvojových krajín stojacich mimo transatlantických štruktúr upred­ nostňuje politicko-hospodársky model podriade­ nia podnikateľského sektora štátu. Zavádzanie neoliberálnych reforiem, charakterizované pre­ dovšetkým odbúravaním úlohy štátu, v nich však značne pokročilo a po mrazivej sprche svetovej finančnej krízy 2008/2009 sa rušia pomerne ťaž­ ko. Čínske a ruské politické vedenie však vytriez­ velo z neoliberálnej eufórie dostatočne, aby sa pri

ŠANGHAJSKÁ ORGANIZÁCIA SPOLUPRÁCE (ŠOS) ČLENOVIA:

Čína, Rusko, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Uzbekistan

POZOROVATELIA SO SCHVÁLENÝM ČLENSTVOM ČAKAJÚCI NA VYBAVENIE FORMALÍT:

India, Pakistan

POZOROVATELIA:

Afganistan, Bielorusko, Irán, Mongolsko

PARTNERI V DIALÓGU:

Arménsko, Azerbajdžan, Kambodža, Nepál, Srí Lanka, Turecko

15

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > EURÁZIJSKÝ KONKURENT VYZÝVA AMERIKU NA SÚBOJ

poskytovaní hospodárskej pomoci a úverov iným krajinám dištancovalo od tzv. washingtonského konsenzu Svetovej banky. Viaceré jeho body zne­ jú samy osebe správne a rozumne, no reálny život ukázal, že ako celok spôsobujú vysávanie národ­ ného bohatstva nadnárodným finančným sekto­ rom. Patria medzi ne daňové reformy, zrušenie bariér pre priame zahraničné investície, privati­ zácia štátnych podnikov či liberalizácia obchodu.

KONEČNE ALTERNATÍVY A KONKURENCIA

16

Na tomto pozadí vyniká prístup Ruska a Číny k ich zahraničným partnerom. Dávajú prednosť medzištátnym a medzivládnym dohodám a ne­ podmieňujú poskytovanie úverov privatizáciou štátneho sektora či tzv. dereguláciou pracovného trhu, čo v praxi znamená demontáž základných sociálnych práv pracujúcich. Na druhej strane nekrotia hlad svojich oligarchov a korporácií po skupovaní podhodnoteného majetku, podnikov a služieb štátu v krajinách nútených pristupovať k rýchlej a rozsiahlej privatizácii po prijatí úve­ rov od MMF.

Desiatky rozvojových krajín sveta privítali ozná­ menie z vlaňajšieho samitu BRICS o založení Rozvojovej banky BRICS a Rezervného devízo­ vého fondu BRICS. Tohtoročný samit spustil úvodnú fázu činnosti oboch inštitúcií s avizo­ vaním plnej prevádzky ku koncu roku. V tomto oznámení spočíva hlavný prínos samitu v Ufe. Svetová banka i MMF dostávajú konkurenciu v kapitálovej réžii Pekingu, Dillí a Moskvy. Po­ čiatočný stomiliardový kapitál každej z oboch ustanovizní sa nemôže porovnávať s biliónovými kapacitami etablovaného globálneho systému v réžii Angloameričanov. Vháňa však do zatuch­ nutého prostredia kapitálových trhov svieži vie­ tor. Čína s Indiou a Ruskom sa snažia mierniť príliš veľké očakávania potenciálnych klientov zdôrazňovaním, že nevytvárajú konkurenciu, ale doplnok MMF a Svetovej banky. Je veľmi prav­ depodobné, že budú tlmiť svoju rétoriku prinaj­ menej do jesenného zasadania MMF, na ktorom chce predovšetkým Peking pretlačiť zaradenie čínskeho jüanu do spoločného koša svetových re­ zervných mien a zvýšenie kapitálových vkladov,

BRICS ČLENOVIA:

Brazília, Rusko, India, Čína, Juhoafrická republika

ZÁUJEMCOVIA O ČLENSTVO:

Turecko, Argentína, Irán, Egypt, Indonézia, Nigéria, Bangladéš

EURÁZIJSKÝ KONKURENT VYZÝVA AMERIKU NA SÚBOJ > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

EURÁZIJSKÁ EKONOMICKÁ ÚNIA (EEÚ)

ČLENOVIA:

Rusko, Bielorusko, Kazachstan, Arménsko, Kirgizsko

KANDIDÁTI:

Tadžikistan, Uzbekistan

17 ako i hlasovacích práv Číny vo vedení MMF. Pe­ king vzniesol tieto nároky už pred piatimi rokmi a našiel porozumenie na úrovni manažmentu MMF, no narazil na odmietnutie v Kongrese Spojených štátov.

Ak by ten blokoval Čínu i po tohtoročnom je­ sennom zasadaní MMF, donútil by ju k odvet­ ným opatreniam celosvetového rozsahu. Urýchli­ la by prechod k politickému i hospodárskemu polycentrizmu, za čo by jej bolo svetové spoločen­ stvo vďačné. Peking by zvýšil kapitál bánk, ktoré privádza alebo spoluprivádza na svet – Ázijskej banky pre rozvoj infraštruktúr, širokej plejády investičných fondov pre projekty ako Hodvábna cesta, Námorná hodvábna cesta, Fond na rozvoj infraštruktúr Južnej Ameriky a ďalšie. Čína na samite ŠOS v Ufe bez váhania podporila návrh uzbeckého prezidenta Isloma Karimova na zalo­ ženie Rozvojovej banky ŠOS a Rezervného deví­ zového fondu ŠOS.

VYZÝVATEĽ SA HLÁSI O SLOVO

Toto želanie, možno našepkané Vladimirom Pu­ tinom, plne odzrkadľuje súrnu potrebu Ruska čo

najskôr vytvoriť so svojimi partnermi alternatívne finančné štruktúry a mechanizmy. Dedolarizácia a zúčtovanie obchodnej výmeny v národných me­ nách nádejne prenikajú do všetkých kútov sveta.

Azda najvýznamnejším zvratom samitov v Ufe bolo prijatie Indie a Pakistanu za členov ŠOS. Ukončenie prijímacích procedúr – a treba pod­ čiarknuť, že ide o formality – potrvá ešte niekoľ­ ko mesiacov, no rozhodnutie Dillí a Islamabadu vstúpiť do eurázijskej aliancie s Ruskom a Čínou mení mocenské pomery vo svete. Na schválenie plného členstva netrpezlivo čaká Irán. Podľa Vladimira Putina musí Teherán počkať na zavŕ­ šenie medzinárodných rozhovorov o jeho jadro­ vom programe a na zrušenie sankcií OSN. Namiesto dlhého záveru uvediem výstižný citát z legendárnej knihy Zbigniewa Brzezinského Veľká šachovnica. V záverečnom odseku úvodnej kapitoly pripomína: „Medzitým je nanajvýš dôle­ žité, aby v Eurázii nepovstal vyzývateľ schopný Euráziu ovládnuť, a tým vyzvať Ameriku na sú­ boj.“ Zdá sa, že takýto vyzývateľ sa objavil. Nie je to jedna krajina, ale aliancia, a Rusko je spolu s Čínou, Indiou a Pakistanom nezvratne v nej.

NA ZÁPADNEJ UKRAJINE DRUHÝ FRONT (ZATIAĽ) NEHROZÍ > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Artur Bekmatov

NA ZÁPADNEJ UKRAJINE

DRUHÝ FRONT (ZATIAĽ)

NEHROZÍ

E

urópania zažili vojnu naposledy – s vý­ nimkou vojny v Juhoslávii – pred sedem­ desiatimi rokmi. Dnes tu máme generá­ ciu ľudí, ktorí nielenže nepodstúpili prípravu na krízové situácie, ale zároveň sú voči vojnovým udalostiam otupení z každodenných správ.

Vojny v Iraku, Somálsku, Sudáne, Afganistane, Čečensku, Palestíne, Líbyi, Sýrii a v ďalších kra­ jinách zahltili spravodajstvá vojnovými udalosťa­ mi natoľko, že chybný dopad rakety na svadob­ nú hostinu v Iraku so štyrmi desiatkami mŕtvych svadobčanov či masovú popravu vládnych voja­ kov v Sýrii prijímame so stoickým pokojom.

Aj vojna na východe Ukrajiny bola doteraz prí­ liš ďaleko na to, aby sme začali mať obavy. Od našich hraníc je to do Donecka takmer 1200 kilometrov a s výnimkou zámeny exteriérových kulís vo večerných správach priniesol konflikt len antiruskú hystériu politikov a médií.

NAMIESTO RUSKÝCH TANKOV UKRAJINSKÉ

INCIDENT V MUKAČEVE Z 11. JÚLA ZATIAĽ NEZNAMENÁ OTVORENIE DRUHÉHO FRONTU ČI TRETÍ MAJDAN, NO MAL BY BYŤ BUDÍČKOM PRE NÁS, KTORÍ ŽIJEME NA DRUHEJ STRANE HRANÍC S UKRAJINOU.

Viac ako rok nás presviedčajú, že sa tu čo nevi­ dieť objavia hordy po zuby ozbrojených ruských vojakov v tankoch. Každý, kto spochybňuje logi­ ku podobných tvrdení, je označovaný za konšpi­ rátora. Na inváziu sa pripravujú nielen armádne velenia krajín NATO, ale aj politici, mimovlád­ ne organizácie a médiá. Reportér Denníka N bol dokonca na simulovanom zásahu špeciálnej jednotky NATO vytvorenej pre potreby vedenia hybridnej vojny s Ruskom. „Začalo sa to takmer na celej šírke východnej hranice, od slovenských Východných Karpát až po močaristé pláne južného Estónska. Prie­ beh bol všade rovnaký: prudký nárast narušení zelenej schengenskej hranice, akoby sa na scéne objavila nová pašerácka mafia s perfektným vy­ bavením a dôkladnou znalosťou terénu, hranič­ ných hliadok a lokálnych pomerov.

Hraničná stráž bola bezradná a tajné služby jed­ notlivých krajín začali podliehať tichej panike.

Na hraničnej rieke Bug našli zastrelenú poľskú hliadku a akýsi dedinčan zazrel tmavý vojenský džíp smerujúci z bieloruskej strany do poľského vnútrozemia. V tom istom čase sa ruskojazyční radikáli pokúsili v Lotyšsku vyhlásiť nezávi­slosť východného regiónu Latgalia a slovenskí turisti stretli pri Snine skupinu rusky hovoriacich mu­

žov so samopalmi, ktorí hneď zmizli v lese,“ napísal reportér 9. júla. Dva dni nato sa strhla prestrelka v Mukačeve a do mesta, ako aj do priľahlých obcí a Užhorodu (ktorý je vzdialený od slovenských hraníc tri kilometre) prišla ťažká technika. Nie však ruská, ale ukrajinská.

BOJ O VPLYV

Približne 20 ozbrojencov zakarpatskej pobočky Pravého sektora sa dostalo do konfliktu s poslan­ com Verchovnej rady Mychajlom Laňom a ďal­ šími podnikateľmi, keď si „rozdeľovali sféry vplyvu“ v Zakarpatskej oblasti a zisk z pašovania cigariet do EÚ. Zakarpatskí radikáli majú byť pritom napojení na vplyvného Viktora Balohu, ktorý vychádzal s prezidentom Juščenkom, ako aj s prezidentom Janukovyčom a dodnes sedí vo Verchovnej rade.

Incident sa odohral 11. júla v centre mesta, v klu­ be, ktorý patrí poslancovi Laňovi. Radikáli za­ čali streľbu nielen na politika a jeho ochranku, ale aj na políciu a príslušníkov SBU (ukrajinská tajná služba), ktorí prišli na miesto činu. Ná­ sledne ozbrojenci Pravého sektora ustúpili, no na poslanca a jeho ľudí zaútočili opäť, tentoraz na čerpacej stanici blízko diaľnice Čop – Kyjev a s použitím guľometov a granátometov. Politi­ kovi prišli opäť na pomoc jednotky ministerstva vnútra. Do ďalšieho ústupu zničili ozbrojenci niekoľko policajných áut, kontrolné stanovisko dopravnej polície a čerpaciu stanicu, na ktorej sa incident odohral. Podľa agentúry TASS pri­ šli o život traja ľudia – dvaja ozbrojenci Pravé­ ho sektora a jeden civilista. Ďalších osem bolo ranených, šiesti (traja policajti a traja civilisti) zostali v nemocnici. Útočníci z radov Pravého sektora sa po útokoch rozdelili na dve skupiny. Jedna utiekla do lesov za mestom a druhá sa zabarikádovala v neďale­ kom dome, kde po niekoľkých hodinách vyjed­ návania zložila zbrane. Druhá skupina je aj dva týždne po incidente ukrytá v horách nad Muka­ čevom, ale v obkľúčení silových zložiek.

Zaujímavosťou je, že minimálne tri zo štyroch áut, na ktorých útočili členovia Pravého sektora, sú registrované v EÚ, konkrétne v Česku a Poľ­ sku. Na videu, kde sú zachytené minúty medzi prvou prestrelkou a príchodom polície, je vidieť

19

NA ZÁPADNEJ UKRAJINE DRUHÝ FRONT (ZATIAĽ) NEHROZÍ > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > NA ZÁPADNEJ UKRAJINE DRUHÝ FRONT (ZATIAĽ) NEHROZÍ

ozbrojencov Pravého sektora pri ich autách. Českým novinárom sa podarilo zistiť, že z dvoch českých áut je jedno kradnuté. Poľské auto je špeciálne upravené na bojové podmienky – na zadnej časti pikapu je pripevnený guľomet.

KTO Z KOHO?

20

Nie je tajomstvom, že novej kyjevskej vláde nie sú neonacisti z Pravého sektora a ďalších dobrovoľ­ níckych bataliónov po chuti. Jaceňuk, Porošen­ ko, Klyčko či Turčynov nie sú neonacisti – sú to prozápadné bábky, ktoré sa vo februári minulého roku dostali k moci len vďaka odhodlaniu radi­ kálov z Pravého sektora, a sú si toho vedomí. No incident v Mukačeve ukázal niekoľko faktov.

Po prvé, Kyjev nemá Pravý sektor a podobné zo­ skupenia pod kontrolou. Jedna vec je nelegálne ozbrojovanie sa a budovanie štruktúr takýchto skupín v časoch vojny, ktoré Kyjev ticho toleruje výmenou za to, že následne títo radikáli fanaticky bojujú proti opolčencom na juhovýchode. Niečo iné však je, ak začnú neonacisti spochybňovať schopnosť centrálnej vlády zabezpečiť dodržia­ vanie zákonov a berú spravodlivosť do vlastných rúk. To znamená problém. O tom, že Mukačevo nebol jediný prípad, svedčí aj fakt, že Pravý sek­ tor sa rozhodol budovať tzv. antikorupčné blok­ posty na západných hraniciach. Prvé tri stoja vo Volynskej oblasti – pri hraniciach s Bieloruskom a Poľskom, ďalší sa objavil v dedine Tymkove na hranici s Podnesterskom. Budovanie ďalších na­ príklad na hranici s Maďarskom či Slovenskom je otázkou času.

Po druhé, vzťahy Kyjeva a radikálnych združení sa dostali do novej etapy. Na prvý pohľad síce situácia nevyzerá nijako vážne (protesty radiká­ lov boli málo početné, blokády ciest nepriniesli ďalšie strety medzi radikálmi a políciou, Arsen Avakov zostáva na poste ministra vnútra, predsta­ vitelia Kyjeva vyjadrili určité pochopenie pre zú­ falosť radikálov v Mukačeve, a následne vymenili vedenie Zakarpatského regiónu, ako aj miestnej polície), no časy, keď Kyjev ticho toleroval pre­ kračovanie zákonov radikálnymi združeniami, zrejme skončili. Zmenu postojov možno predpo­ kladať aj z pripravovaného mimoriadneho zjazdu Pravého sektora, ktorý bude mať pravdepodobne za cieľ zaujať nové stanovisko voči kyjevskej vlá­

de a jej prípadným krokom namiereným k oklieš­ teniu doterajšieho postavenia strany.

Po tretie, Dmytro Jaroš nekontroluje Pravý sek­ tor na sto percent. Doba, keď sa k organizácii hlásilo len niekoľko stoviek fanatikov ochotných na Majdane aj vraždiť či, naopak, položiť život, sú preč. Za rok a pol má Pravý sektor viac ako desaťtisíc dobrovoľníkov vo všetkých regiónoch Ukrajiny. Popri bojoch na fronte a politikárčení v parlamente Jarošovi nezostáva na vedenie orga­ nizácie toľko času, koľko by si predstavoval. Na­ vyše nie je Pravý sektor ako Pravý sektor. Existuje totiž politická strana Pravý sektor, ktorej lídrom je Andrij Tarasenko, no funguje aj ozbrojené krídlo, tzv. DUK Pravý sektor (Dobrovoľnícky ukrajinský zbor). Jeho najvyšším veliteľom je An­ drij Stempickyj. Samotný Dmytro Jaroš má titul vodcu vojensko-politického hnutia Pravý sektor, ktorý združuje dve spomínané krídla. Nejednot­ nosť postojov a chaos pri informovaní verejnosti sa ukázali najmä v prvých dňoch po incidente v Mukačeve, keď médiá síce dostali niekoľko ofi­ ciálnych, no častokrát protichodných informácií od rôznych funkcionárov či veliteľov Pravého sek­ tora. Ak vezmeme do úvahy, že obe krídla sa de­ lia na regionálne oddelenia, zistíme, že udržať na uzde takto zložito štruktúrovanú a početnú orga­ nizáciu, ako aj zabrániť regionálnym pobočkám zrásť s miestnym systémom je náročné. Nehovo­ riac už o tom, ako zabrániť vstupu kriminálnikov do organizácie. Napríklad nový gubernátor Za­ karpatskej oblasti Hennadij Moskaľ informoval médiá, že takmer 80 % členov Pravého sektora v Zakarpatsku už v minulosti stálo pred súdom.

Incident v Mukačeve teda prináša otázku, ktoré z regionálnych organizácií Pravého sektora nie sú napojené na lokálne autority.

Po štvrté, Pravý sektor a ďalšie radikálne zdru­ ženia sú po roku a pol od majdanského prevra­ tu z vývoja na Ukrajine rozčarované. Čím ďalej, tým je očividnejšie, že charakter štátu sa ne­ zmenil – Ukrajinu ovládajú skupiny oligarchov prostred­níctvom svojich politických „hovorcov“.

Hovorcovia v Kyjeve sa po Majdane zmenili, no v ostatných regiónoch stále panujú staré poriad­ ky – tí istí miestni vládcovia, korupcia, prepojenie regionálnych politikov na podsvetie, kriminalita.

Mukačevo je ukážkovým príkladom. Bývalý po­

21 slanec Janukovyčovej strany Mychajl Laňo si svo­ je postavenie udržal, v parlamente je stále prítom­ ný a pašovanie zo Zakarpatskej oblasti do EÚ má (resp. doteraz mal) pevne v rukách. Ak k tomu prirátame aj neschopnosť armádneho velenia na juhovýchode, dostaneme niekoľko tisíc až de­ siatok tisíc ozbrojených pravicových radikálov frustro­vaných z vývoja v krajine.

DRUHÝ FRONT

Druhý front sa na západnej Ukrajine otvárať ne­ bude. Zatiaľ. Na východe je stále väčší nepriateľ a boj proti nemu ich zjednocuje podľa známeho hesla: „Nepriateľ môjho nepriateľa je môj pria­ teľ.“ Čo však bude po skončení vojny na juhovýchode alebo v prípade jej zamrznutia (čo je najpravde­ podobnejší scenár)? Tisíce demobilizovaných chlapov sa vrátia do svojich domovov. Buď po­ silnení víťazstvom, alebo frustrovaní z poráž­ ky. V oboch prípadoch však bude prítomné aj odhodlanie pustiť sa do ďalšieho boja. Boja so všetkým, čo sa počas ich dlhého pobytu na fronte nestihlo zmeniť.

„Už na jeseň som upozorňoval vládu na to, že vojaci z frontu, ktorí sa z neho vracajú, vidia svet inak. Ak vláda nezavedie v krajine poriadok ra­ dikálne, nevyrieši najbolestivejšie problémy ukra­ jinského ľudu, vojaci z frontu zavedú poriadok po svojom,“ povedal po mukačevských udalos­ tiach Jaroš, a práve v týchto slovách by sme mali nájsť riziko ďalšieho vývoja na Ukrajine. Západ Ukrajiny môže byť pre svoju geografickú blíz­ kosť k hraniciam a odveké centrum ukrajinského ultrancionalizmu ďalším ohniskom nepokojov v rozpadajúcej sa krajine.

A v tom prípade sa boje nebudú odohrávať v sýr­ skej púšti či kolumbijskej džungli, ale niekoľko kilometrov od našich hraníc. Záblesky delostre­ leckej paľby môžu osvetľovať nočnú oblohu oby­ vateľom Sobraniec či Čiernej nad Tisou. Boje sa môžu preniesť aj na strategicky dôležité hraničné priechody. Utečenci nám nebudú prideľovaní Bruselom v počte niekoľkých desiatok, ale naša východná hranica zažije priamy nápor tisícok utečencov. Tieto udalosti sa následne stanú ďal­ ším zdôvodnením nevyhnutnosti vybudovania vojenského objektu NATO.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > NATO – VOJENSKÉ MONŠTRUM I KONTROVERZNÝ AKTÉR SVETOVEJ POLITIKY

Juraj Pokorný

NATO – VOJENSKÉ MONŠTRUM I KONTROVERZNÝ

AKTÉR SVETOVEJ POLITIKY

22

SEVEROATLANTICKÁ ALIANCIA, V SÚČASNOSTI JEDINÁ ORGANIZÁCIA KOLEKTÍVNEJ OBRANY NA SVETE, BOLA ZALOŽENÁ V ROKU 1949 PODPISOM WASHINGTONSKEJ ZMLUVY AKO „REAKCIA ZÁPADNÝCH ŠTÁTOV NA VZNIKNUTÚ POVOJNOVÚ SITUÁCIU V EURÓPE A ESKALÁCIU NAPÄTIA ZO STRANY SOVIETSKEHO ZVÄZU“. HOCI ODVTEDY PREŠLA VIACERÝMI TRANSFORMAČNÝMI PREMENAMI, TRVALOU KONŠTANTOU NAĎALEJ OSTÁVA JEJ ZJAVNE AGRESÍVNY CHARAKTER, NAJNOVŠIE POSILNENÝ AMBÍCIOU MASÍVNEJ EXPANZIE NA VÝCHOD.

V

oficiálnych dokumentoch sa deklaruje, že NATO nemá vlastný rozhodovací orgán, pretože všetky rozhodnutia sú vnútornou záležitosťou jeho členských štátov, ktoré si takto formálne zachovávajú svoju suverenitu a nezávis­ losť. Napriek tomu do skutočného fungovania tohto vojenského monštra, ani do mechanizmu prijímania zásadných rozhodnutí svetlo verejnos­ ti spravidla neprenikne, a ak, tak iba nedopatre­ ním.

Jedným z najdiskutabilnejších bodov severoat­ lantickej zmluvy je totiž princíp, že otázka bez­ pečnosti členov sa nezužuje len na čisto vojenský aspekt, ale chápe sa ako súhrn všetkých faktorov vrátane politických, ekonomických, energetic­ kých, či dokonca – ideologických. Asi tu nie­ kde vznikol historický precedens, ktorý Aliancii umožnil, aby sa, nehľadiac na zásadu kolektívne­

ho rozhodovania, začala vyčleňovať spod vplyvu vládnych štruktúr a s rozširujúcou sa vojenskou kapacitou čím ďalej, tým viac prehovárať do geo­ politického usporiadania sveta.

Vo chvíli, keď sa nadnárodná vojenská organizá­ cia začína angažovať v medzinárodnej politike, a dokonca sa ju pokúša sama fakticky aj tvoriť, môžeme konštatovať, že vývoj sa vydáva ne­ bezpečným kurzom. Problém kontroverznosti NATO vo vzťahu k medzinárodnému právu, ako i k celkovej geopolitickej situácii možno v súčas­ nosti zhrnúť nasledovne: Deklaruje sa ako agresívny vojenský pakt vy­ hľadávajúci konfrontáciu s národmi a štátmi, ktoré neuznávajú hodnotový systém USA a ich európskych satelitov.

Do celosvetového diania prehovára nielen ako vojenská organizácia, ale čoraz viac ako špeci­

fický aktér medzinárodnej politiky, čo protirečí základnej myšlienke OSN. Uzurpuje si právo nielen komentovať, ale pria­ mo určovať politické režimy i zahraničnú orien­ táciu jednotlivých krajín.

Voči subjektom medzinárodného práva – štá­ tom – vystupuje ako protektor systematicky po­ rušujúci ich zvrchovanosť, využívajúc pri tom prvky karhania a zastrašovania.

Bez mandátu BR OSN a v protiklade s jej Chartou vedie útočné vojenské intervencie, za­ nechávajúc po sebe desaťtisíce civilných obetí.

Z hľadiska organizačnej hierarchie vystupuje voči USA ako podriadená zložka, kým voči os­ tatným svojim členom ako ich nadriadený orgán.

Bolo by poučné získať objektívnym prieskumom verejnej mienky medzi obyvateľmi krajín NATO informáciu, aké percento z nich vidí v „expandu­ júcom Rusku“ (aby sme sa držali osvedčeného propagandistického slovníka) skutočnú hrozbu.

Následne podľa jeho výsledku by vznikol alebo nevznikol dôvod prešetriť mechanizmus prijíma­ nia zásadných rozhodnutí – napríklad zriadenie vojenskej základne Aliancie na území členského štátu (aj takýto formálny rámec môže mať začia­ tok jeho faktickej okupácie) alebo operácia na území nečlenského štátu.

Vedenie NATO a dosluhujúci svetovládca, oči­ vidne zaskočení nepredpokladaným vývojom udalostí na Ukrajine, hľadajú adekvátne odpo­ vede na novovznikajúce výzvy. Väčšinou zúfalo a márne, pretože ich typologický zoznam ich ne­ obsahuje. S pomocou skalných ideológov trans­ atlan­tizmu či dôverných znalcov postsoviet­­skeho

priestoru vymedzujú teda významové mantinely novej terminológie.

Napríklad „hybridný aktér“ (rozumej Rusko), o ktorého bojovej taktike nedávno pre český spravodajský server lidovky.cz rozprával Emil Souleimanov pôsobiaci na Katedre ruských a vý­ chodoeurópskych štúdií Fakulty sociálnych vied UK v Prahe: „Namiesto toho, aby priznal svoju úlohu agresora, štylizuje sa do role obrancu a na medzinárodnej úrovni si dokonca môže nároko­ vať úlohu arbitra.“ Autor tejto charakteristiky asi v zápale vlastnej argumentácie nepostrehol, ako výstižne sa jeho opis kryje s podstatou „nehyb­ ridného aktéra“ – NATO. Čím ďalej, tým väčšmi sa zdá, že najvyšším po­ slaním a zmyslom existencie NATO je udržať lojálnosť politických elít Európy voči globálnej expanzii USA. Zvrátenosť a nelegitímnosť tohto cieľa spôsobujú, že čoraz viac nečlenských kra­ jín i majoritného obyvateľstva členských krajín začína vnímať NATO ako chorý prvok jestvujú­ ceho svetového poriadku a členstvo v ňom ako principiálne amorálne. Pretože ak o hrozbách a nátlaku v súvislosti s Ruskom hovorí jeho ge­ nerálny tajomník, znie to podobne, ako keď sa násilník sťažuje na rastúci odpor brániacej sa obete.

Potreba klásť otázky je o to naliehavejšia, že ofi­ ciálne prezentovaný argument – ruská hrozba – odvádza pozornosť od netransparentného roz­ hodovacieho procesu v NATO, na ktorom sa de­ mokraticky zvolení a legitímne úradujúci ústavní činitelia jednotlivých štátov zúčastňujú len ako dodatočne informovaní pozorovatelia.

23

LAPSUSY AMERICKEJ DIPLOMACIE V STREDNEJ EURÓPE > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > LAPSUSY AMERICKEJ DIPLOMACIE V STREDNEJ EURÓPE

Juraj Pokorný

LAPSUSY AMERICKEJ DIPLOMACIE V STREDNEJ EURÓPE

S

24

právanie veľvyslancov USA v postsocialis­ tických krajinách východnej Európy v po­ sledných mesiacoch prináša do zatuch­ nutého ovzdušia nevyvetraných diplomatických kabinetov nový závan. Namiesto osvieženia či lámania zaužívaných stereotypov udivuje anomá­ liami a neštandardmi, na ktoré zatiaľ neexistuje adekvátna odpoveď. Maniere a spôsoby, akými sa americkí veľvyslanci, vyslanci či chargé d’affaires v súčasnosti angažujú vo vnútornom dianí svo­ jich stredoeurópskych „spojencov“, by sme totiž zaužívaným mainstreamovým slovníkom mohli označiť prinajmenšom za kontroverzné.

Viedenský dohovor o diplomatických stykoch z roku 1961, ktorý v 53 článkoch upravuje práva a povinnosti prijímajúceho a vysielajúceho štátu, nespomína, že by medzi priznané výsady diplo­ mata patrilo verejné komentovanie vnútorných pomerov v krajine pôsobenia. Až na vzácne sa vyskytujúce lapsusy to vlastne nikto z diploma­ tického zboru členov OSN ani nerobí. Zdržať sa takýchto prejavov patrí predsa nielen k diploma­ tickému protokolu, ale vydáva svedectvo aj o kul­ túre a civilizovanosti každej krajiny. Ako výnimky z tohto pravidla sa v poslednom čase zviditeľnili iba veľvyslanci USA, a to špeciálne v hlavných mestách Česka, Maďarska a Slovenska.

Všimnime si, aké inštrumentárium využíva americká diplomacia na ovplyvňovanie vývoja v danej krajine podľa scenára, ktorého zadanie

sa spravidla tvorí na vzdialených zemepisných súradniciach. Jeho vysoká efektívnosť nespočíva v argumentačnej rafinovanosti, ale paradoxne v jednoduchosti až primitívnosti, s úspechom otestovanej na societach východoeurópskeho typu, kde model „občianskej spoločnosti“ založe­ nej na prežitých dogmách anglosaského neolibe­ ralizmu nachádza dostatok prívržencov.

Kontroverzné pôsobenie amerických veľvyslan­ cov v troch stredoeurópskych metropolách niek­ dajšieho východného bloku (Praha, Budapešť, Bratislava) charakterizuje niekoľko spoločných prvkov: 1. Supervízia šéfov ambasád nad rezortmi diplomacie a obrany, poskytovanie „poraden­ stva“ a „vzdelávania“ v otázkach zahraničných ciest, vyzbrojovania armády a bezpečnosti.

2. Motív poukazovania na korupciu ako špeci­ fický spôsob varovania, že so zahraničným, hos­ podárskym alebo politickým smerovaním štátu prestal byť Washington spokojný.

3. Motív kritiky nedodržiavania ľudských práv, slobody a demokracie ako stimulátor občianskej nespokojnosti s vedením krajiny.

DESTABILIZÁCIA NEŽIADUCICH REŽIMOV

V dejinách zahraničnej diplomacie 20. storočia sa prípady, keď pracovníci zastupiteľských úra­ dov vnútorné pomery v hostiteľskej krajine nie­ len komentovali, ale neraz sa priamo či nepriamo

zapájali do aktivít namierených proti jej legitím­ nej moci, riešili ich vyhostením. Delikátnosť naj­ novších udalostí spočíva v tom, že neštandardné pôsobenie amerických veľvyslancov sa rozvíja na pozadí nebezpečnej eskalácie transatlantic­ ko-ruského konfliktu. V čase, keď militarizácia vnútorných i zahraničných politík členských štá­ tov NATO a ich konformovanie s geopolitickými plánmi USA dostáva prudký spád, môže vzdor proti pánovi sveta a jeho diplomatovi znamenať hazardný výkrik s nejasným dozvukom.

Kým priama vojenská intervencia z rozličných dôvodov neprichádza do úvahy, cielená desta­ bilizácia nežiaducich politických režimov môže prebiehať po línii čisto diplomatickej alebo v sú­ činnosti s tajnými službami. Hoci v prípade po­ sledných takýchto pokusov išlo vždy o totožný alebo veľmi podobný scenár, spôsob reakcie mal v každej krajine svoje špecifiká.

PRAHA

Jeden z najväčších diplomatických škandálov, aké Praha za posledné desaťročia zažila, sa odohral na jar 2015. Miloš Zeman, enfant ter­ rible tamojšej politickej scény, odkázal Jeho

Excelencii Andrewovi Schapirovi, že po slovách o nevhodnosti jeho májovej účasti na oslavách 70. výročia víťazstva nad fašizmom v Moskve má dvere na Pražský hrad zatvorené. „Neviem si predstaviť, že by český veľvyslanec vo Washing­ tone radil americkému prezidentovi, kam má cestovať. A nenechám si hovoriť do plánu svo­ jich zahraničných ciest žiadnym veľvyslancom,“ neskrýval podráždenie v stanovisku pre Parla­ mentní listy Zeman.

Odpoveď hlavy českého štátu bola v podstate iba symetrickou reakciou na veľvyslancove ne­ miestne, s aroganciou hraničiace „odporúča­ nia“ prezidentovi hostiteľskej krajiny. Keďže nie je tajomstvom, že Schapiro sa aktívne stretával s českými politikmi a osobnosťami so súhlas­ ným postojom k názorom Washingtonu, po tejto prestrelke sa v médiách začalo špekulovať o príprave „pražského Majdanu“. Príznačné je, že namiesto toho, aby vzniknutá situácia zjedno­ tila celé politické spektrum v požiadavke neprí­ pustnosti zasahovania ktoréhokoľvek zahranič­ ného diplomata do vnútorných záležitosti ČR, vypukla v médiách (vrátane verejnoprávnych) bezprecedentná antizemanovská hystéria.

25

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > LAPSUSY AMERICKEJ DIPLOMACIE V STREDNEJ EURÓPE

26

BUDAPEŠŤ

V novembri 2014 označil Viktor Orbán písomný elaborát, v ktorom sa veľvyslanectvo USA v Buda­ pešti pokúšalo zdôvodniť zákaz vstupu vysokých štátnych úradníkov Maďarska na územie Spoje­ ných štátov údajnou korupciou, za zdrap papie­ ra. „Ak by takýto dokument bez podpisu, dátumu a pečiatky odovzdal ktorýkoľvek maďarský diplo­ mat zahraničnej vláde, na druhý deň by som ho s okamžitou platnosťou odvolal,“ podot­kol pre­ miér. Zároveň vyzval šéfku Národného úradu pre dane a clá (NAV) Ildikó Vidóovú, ktorá sa ocitla na inkriminovanom zozname, aby rea­govala buď demisiou, alebo podaním trestného oznámenia.

Udalosti, ktoré nebývalú diplomatickú roztržku medzi Budapešťou a Washingtonom vyprovo­ kovali, prinútili nakoniec maďarského premiéra k zásadnému vyhláseniu: „Terčom útokov zo za­ hraničia je národná nezávislosť Maďarska. Nie sme ochotní – ani ja osobne – byť z poverenia niektorej cudzej krajiny akýmsi miestokráľom v Maďarsku.“ Aféra s dokumentom, ktorý prezentoval chargé d’affaires veľvyslanectva USA v Budapešti André Goodfriend, vyvolala teda v Maďarsku opačný

efekt, ako vo Washingtone azda očakávali. Ma­ ďarsko tým Spojené štáty dôrazne upozornilo, že zasahovať do vnútorných vecí krajiny (v danom prípade dokonca spojeneckej!) prostredníctvom diplomatického zboru sa nepatrí. „Pripadá mi, akoby ten zoznam písala opozícia,“ domnieva sa Orbán. Podľa neho sa v pamflete nachádzajú ob­ vinenia, ktoré počúval od opozičných strán uply­ nulé štyri roky. Aj vo vyhláseniach tzv. Kreatív­ neho odporu, ktoré odzneli na budapeštianskych demonštráciách vo februári 2015, vidia niektorí pozorovatelia potenciálny rukopis americkej am­ basády.

BRATISLAVA

Protikorupčné opatrenia na Slovensku a jeho fungovanie ako právneho štátu sú už dlhší čas predmetom osobitnej „starostlivosti“ americké­ ho veľvyslanectva v Bratislave. Na februárovom stretnutí s Robertom Ficom ambasádor Theo­ dore Sedgwick ocenil kroky, ktoré SR podnikla v boji proti korupcii, vrátane spolupráce s inicia­ tívou Rule of Law (Právny štát). Jej zámerom je „reagovať na existujúce problémy legislatívneho procesu, vysokú mieru korupcie a neuspokojivý

LAPSUSY AMERICKEJ DIPLOMACIE V STREDNEJ EURÓPE > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

stav justície“. Slovenský premiér svojmu americ­ kému „supervízorovi“ prisľúbil, že vláda tento dokument pri príprave akčného plánu na posil­ nenie SR ako právneho štátu využije.

A aby neostalo len pri sľuboch, na jeho pozva­ nie k nám v apríli zavítal koordinátor pre boj proti korupcii európskej sekcie ministerstva za­ hraničných vecí USA George Kent. „Ako vláda sme pristúpili k iniciatíve, ktorú podpísali mno­ hí významní slovenskí podnikatelia. Na základe niekoľkotýždňovej intenzívnej práce ministrov vznikol návrh akčného plánu, ktorý spája ini­ ciatívu podnikateľskej obce a súčasne iniciatívu vlády SR,“ referoval po stretnutí o stave plnenia domácej úlohy premiér Fico. Keďže o tom, či sa on recipročne zaujímal o mieru korupcie a situá­ ciu v americkej justícii, Úrad vlády neinformoval, vzniká obava, že zvrchovanosť slovenskej exeku­ tívy vo vnútorných záležitostiach štátu bola spo­ chybnená. „Spojené štáty americké vnímajú modernizačné kroky slovenského rezortu obrany pozitívne. Ve­ dia o nich aj vo Washingtone, máte povesť akč­ ného muža,“ zalichotil nedávno slovenskému mi­ nistrovi obrany Jánovi Glváčovi americký chargé d’affaires Rudolf Perina, a zároveň ho ubezpečil o podpore USA pri ďalších projektoch. Stretnu­ tie s nejasným miestom konania, ktoré malo byť ocenením šéfa obranného rezortu za nákup vr­ tuľníkov Black Hawk prostredníctvom americké­ ho vládneho programu Foreign Military Sales, však dodnes vyvoláva rozpaky.

Odhliadnuc od toho, že partnerom ministra slo­ venskej vlády bol v tomto prípade chargé d’af­ faires reprezentujúci v hierarchii vedenia zastu­ piteľského úradu najnižšiu funkciu, už len fakt, že do takej informačne citlivej vnútroštátnej zá­ ležitosti, akou je vyzbrojovanie armády, vstupuje veľvyslanectvo cudzej moci, protirečí nielen dip­ lomatickým konvenciám, ale samotným bezpeč­ nostným pravidlám. Podobnosť s obdobím, keď ČSSR ako poslušný satelit ZSSR musela na jeho pražskom veľvyslanectve trpieť tzv. vojenských poradcov, je viac ako očividná.

Medzi osvedčené rituály, ktoré majú vykresliť USA v priaznivom svetle, a zároveň ovplyvniť zmýšľanie ľudí v krajine, patrí už tradične odo­ vzdávanie výročných cien veľvyslanectva USA

obhajcom ľudských práv na Slovensku (napo­ sledy 9. 4.). Ich dodržiavanie sa podľa tlačovej správy zastupiteľstva radí k „trvalo najvyšším prioritám Spojených štátov amerických na ce­ lom svete“. Okrem toho, že ambasáda na území cudzej krajiny takéto niečo vôbec robí, na podu­ jatí zarážajú ďalšie veci: Ocenenia takéhoto druhu rozdáva práve zastu­ piteľský úrad štátu, ktorý sa neoficiálne považuje za najväčšieho porušovateľa ľudských práv na svete (únosy ľudí, týranie väzňov, trest smrti, sledovanie a odpočúvanie Európanov, masové vraždenie civilného obyvateľstva, vojenské inter­ vencie po celom svete, beztrestnosť za páchanie vojnových zločinov).

Naši bojovníci za ľudské práva nemajú prob­ lém prevziať si ocenenie z rúk diplomata také­ hoto štátu.

Slovenské médiá o tom bez hlbšieho zamysle­ nia vyprodukujú správu zaváňajúcu servilnosťou.

NEPOKOJE AKO LIKVIDÁCIA DEMOKRACIE

Povšimnutiahodná je aj časová synchronizácia a nápadná obsahová príbuznosť vlaňajších ob­ čiansko-opozičných protestov v Prahe (Zeman), Budapešti (Orbán) a v Bratislave (Fico). Všetky tri sa odohrávali v období november – december 2014 a pod ideologickou vlajkou boja proti ko­ rupcii. Čo môžu mať títo traja, mimochodom, názorovo i charakterovo úplne rozdielni páni asi tak spoločné? Až na to, že sa do konfrontácie s Ruskom nehrnú práve s entuziazmom, dokopy nič. Je teda hypotéza, že scenár všetkých troch podujatí pre miestnu opozíciu vznikal v úzkej súčinnosti veľvyslanectiev USA, iba nepodlože­ nou konšpiráciou?

Prichádzame k záveru, že pragmaticky zmýšľa­ júci východoeurópski štátnici, ktorí sa nechcú vzdať ťažko vybudovaných vzťahov s Ruskom, sú na odstrel. Najlepší spôsob, ako to urobiť zvonka, je „majdanizácia“ štátov priamo v ich metropolách s následnou likvidáciou demokra­ tických inštitútov. Azda už ani neprekvapuje, že práve americkí predstavitelia, ktorí kvôli „oku­ pácii východnej Ukrajiny“ a „anexii Krymu“ ne­ prestávajú chrliť na adresu Ruska poučky o úcte k zvrchovanosti iných štátov, po nej všade naj­ viac dupú...

27

EKONOMIKA > DOGMA O NEUSTÁLOM RASTE MEDZINÁRODNÝCH OBCHODNÝCH VÝMEN

Igor Šarmír

DOGMA O NEUSTÁLOM RASTE MEDZINÁRODNÝCH

OBCHODNÝCH VÝMEN

28

„SEVEROAMERICKÁ DOHODA O VOĽNOM OBCHODE VYTVORÍ PRACOVNÉ PRÍLEŽITOSTI S DOBRÝMI PLATMI VO VŠETKÝCH TROCH KRAJINÁCH, PRETOŽE OTVORENÝ TRH STIMULUJE RAST A VYTVÁRA NOVÉ PRODUKTY ZA KONKURENČNÉ CENY.“ TO SÚ SLOVÁ AMERICKÉHO PREZIDENTA GEORGEA W. BUSHA STARŠIEHO, KTORÉ VYSLOVIL 7. OKTÓBRA 1992 PRI PRÍLEŽITOSTI PODPISU SPOMENUTEJ DOHODY (NAFTA – NORTH AMERICA FREE TRADE AGREEMENT) NAJVYŠŠÍMI PREDSTAVITEĽMI KANADY, USA A MEXIKA.

M

exický prezident Carlos Salinas de Gortari mu pritakal: „Dohoda umož­ ní výrobcom dosiahnuť výrazné úspo­ ry tým, že budú profitovať z komparatívnych výhod každej z našich troch ekonomík. Podporí ekonomický rast Mexika a bude mať za násle­ dok zvýšenie produktivity a lepšie mzdy pre pracujúcich.“

Pozornému čitateľovi sa oprávnene môže zdať, že tvrdenia, ktoré zazneli pred viac ako dvadsia­ timi rokmi, počúva v súčasnej dobe v trochu inej súvislosti. A nemýli sa, pretože protagonisti dohody o Transatlantickom partnerstve v oblas­ ti obchodu a investícií (TTIP) sľubujú, že po nadobudnutí jej účinnosti, následnom zvýšení obchodných výmen a náraste investícií vznikne

DOGMA O NEUSTÁLOM RASTE MEDZINÁRODNÝCH OBCHODNÝCH VÝMEN > EKONOMIKA

množstvo nových pracovných príležitostí a vý­ razne sa zvýši prosperita obyvateľov USA a EÚ.

Rozdiel je v tom, že dohoda EÚ – USA ešte ani zďaleka nie je uzatvorená, a preto nie je možno zhodnotiť jej skutočný dopad, kým Severoame­ rická dohoda o voľnom obchode už svoje „ovo­ cie“ priniesla.

Mexiko bolo začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia veľkou rozvojovou krajinou s množstvom problémov, významnú úlohu v jeho ekonomike hralo poľnohospodárstvo.

Išlo predovšetkým o veľké množstvo malých roľníkov (asi 8,5 milióna), ktorí obrábali svoje políčka na zabezpečenie obživy svojej rodiny a prebytky predávali. Základnou plodinou Mexi­ ka bola a je kukurica, ktorá z tohto regiónu i po­ chádza. Mexická vláda tento systém podporova­ la garantovaním cien pre výrobcov, prístupom k rozumným úverom a podporou spotrebných cien. Väčšina obyvateľstva si vďaka tomu síce nežila v blahobyte, ale ani nehladovala.

Po nadobudnutí účinnosti Severoamerickej do­ hody o voľnom obchode sa celý systém zrútil.

Myšlienkou bolo nahradiť zastaraný agrárny systém moderným agrobiznisom a zamest­ nať voľné pracovné sily z vidieka v priemys­ le. V dôsledku obrovských asymetrií dohody o „voľnom“ obchode (Mexiko muselo zrušiť alebo výrazne znížiť svoju colnú ochranu, ale poľnohospodárska výroba USA zostala silno dotovaná!) a z dôvodu, že krajina ostala vystave­ ná na milosť a nemilosť gigantickým žralokom agrobiznisu (Monstanto, Cargill...), sa nakoniec realizoval čierny scenár, ktorý ostáva nočnou morou bez akejkoľvek nádeje na zlepšenie – do­ hoda prakticky zlikvidovala malých mexických roľníkov.

Mexiko stratilo svoju potravinovú bezpečnosť, ktorej úroveň je dnes menej ako 50 %, a viac ako 19 miliónov jeho obyvateľov hladuje. Me­ dzi rokmi 1997 a 2005 sa radikálne zvýšil ex­ port amerických agrárnych komodít do Mexika: bravčového mäsa o 707 %, hovädzieho o 278 %, kurčiat o 263 %, kukurice o 413 %, pšenice o 599 % a ryže o 524 %. Lacné dotované dovo­ zy zničili domácu výrobu, hoci neskôr, keď už krajina stratila sebestačnosť, dochádza k obrov­ ským cenovým fluktuáciám. Náhle a dramatické

zvýšenia cien základných potravín viedli k ob­ rovským nepokojom v roku 2008 i v roku 2011.

V dôsledku dohody sa Mexiko stalo krajinou, ktorá dováža potraviny a vyváža Mexičanov.

Nádeje v zamestnaní uvoľnených pracovných síl z poľnohospodárstva v priemysle sa totiž ne­ naplnili, s výnimkou smutne známych maquiladoras, špeciálnych montážnych výrobných zón pozdĺž hranice s USA, kde panujú v podstate otrokárske pracovné podmienky. Pre množstvo Mexičanov, ktorí stratili možnosť uživiť seba a svoje rodiny na vidieku, ostali iba dve reálne možnosti: nelegálna emigrácia do USA alebo obchodovanie s drogami.

Odhaduje sa, že od nadobudnutia účinnosti Severoamerickej dohody o voľnom obchode sa počet mexických emigrantov zvýšil desaťná­ sobne a dnes žije v USA približne 10 miliónov Mexičanov. Nachádzali podradné zamestnania s výrazne horšími platobnými a inými podmien­ kami ako Američania, ale v porovnaní so situ­ áciou v ich rodnej krajine to bolo i tak veľmi atraktívne, pretože to umožňovalo nielen sa uživiť, ale i posielať domov peniaze pre rodi­ nu. Výška týchto príspevkov (remesas) dosiahla v roku 2008 25 miliárd dolárov, čo predstavo­ valo druhý najväčší zdroj bohatstva krajiny po nafte. V dôsledku finančnej a ekonomickej krízy sa i tieto príjmy výrazne znížili. O sociálnych dôsledkoch v podobe často trvalo rozdelených rodín sa ani nehovorí.

Víťazmi však nie sú ani americkí pracujúci, pre ktorých sú nelegálni imigranti z Mexika nosi­ teľmi sociálneho dampingu, pretože nepriamo vyvíjajú tlak na plošné zhoršovanie pracovných podmienok.

Konečná bilancia teda skôr pripomína dôsledky ťažkej vojenskej porážky ako dopad blahodarné­ ho pôsobenia vzájomne výhodnej zmluvy o voľ­ nom obchode. To nedáva dôvod na prílišný opti­ mizmus ani v prípade Transatlantickej dohody.

Je síce pravda, že mexické skúsenosti nemožno slepo extrapolovať do kontextu budúcich vzťa­ hov medzi USA a EÚ, ktoré sú v mnohých ob­ lastiach vyrovnanými partnermi, ale základné poučenie je jednoznačné: hlavnými, ak nie jedi­ nými víťazmi sú veľké nadnárodné korporácie a ich akcionári, a ostatní sú viac-menej obete,

29

EKONOMIKA > DOGMA O NEUSTÁLOM RASTE MEDZINÁRODNÝCH OBCHODNÝCH VÝMEN

30

pričom najcitlivejší sektor je poľnohospodár­ stvo.

Tendencia posledných desaťročí liberalizovať medzinárodný obchod a uzatvárať multilaterál­ ne a bilaterálne dohody o voľnom obchode je založená nielen na uznaní nespochybniteľného pozitívneho významu obchodu ako takého, ale i na axiómach hlavnej politicko-ekonomickej ideológie posledných zhruba 35 rokov. Perma­ nentný a ničím neobmedzovaný rast medziná­ rodných obchodných výmen je prezentovaný ako nanajvýš želateľný trend, ktorý má blaho­ darný dopad na všetkých obyvateľov prísluš­ ných krajín. Uvedené býva pravidelne tvrdené s takou istotou, naliehavosťou a skalopevným presvedčením, že to nepripúšťa žiadnu pochyb­ nosť, a preto sa dá považovať za akýsi článok viery dnešnej „ekonomickej teórie hlavného prúdu“.

O významnej úlohe obchodu pri zvyšovaní pro­ sperity spoločnosti sa naozaj nedá pochybovať.

Národom, ktoré sa vo väčšej miere venovali ob­ chodu, sa zväčša viedlo dobre, kým spoločnosti zamerané na koristníctvo a drancovanie mohli síce krátkodobo zbohatnúť, ale dlhodobo boli odsúdené na úpadok.

Trochu iné je to s tézou „čím viac obchodu, tým lepšie, bez ohľadu na všetko ostatné“. Poslúžme si jednoduchou štatistikou: medzi rokmi 1979 a 2007 sa objem medzinárodných obchodných výmen zvýšil šesťnásobne. Dá sa povedať, že životná úroveň obyvateľstva našej planéty sa za uvedené obdobie takisto zvýšila šesťkrát? A zvý­ šila sa vôbec? S určitosťou sa dá povedať iba to, že sa výrazne zvýšil počet veľmi bohatých ľudí, a najmä sociálne nerovnosti, pričom napríklad počet hladujúcich od roku 1997 stúpa. Posledné roky ostáva počet ľudí priamo ohrozených hla­ dom stabilne na úrovni asi 850 miliónov osôb.

Predpoklad „čím viac obchodu, tým lepšie (pre všetkých)“ teda zjavne nefunguje, ak je vytrhnu­ tý z kontextu a nezohľadňuje ďalšie podmienky, ktoré by mali zabezpečiť prostriedky pre väč­ šinu obyvateľov, aby mohli profitovať z výhod poskytnutých obchodom, najmä nízkej ceny. Je zrejmé, že samotný pojem „nízka cena“ je iba relatívny: pre zamestnaného človeka s dobrým príjmom môže byť cena 10 eur za určitý výro­

bok nízka, kým pre nezamestnaného môže byť ten istý výrobok za 1 euro drahý. V podstate ide o to, aký je dopad ničím neobmedzovaných me­ dzinárodných obchodných výmen na zamestna­ nosť a príjmy väčšiny obyvateľstva, a v tom je asi podstata celého nedorozumenia. Skúsenosť ukazuje, že je často negatívny, a preto stojí za to preskúmať, prečo je to tak.

Základnou otázkou je, ako medzinárodný ob­ chod v skutočnosti prebieha a kto sú jeho aktéri.

Rozhodujúcich operátorov je v globalizovanom svete veľmi obmedzené množstvo a ich moc je nesmierna. V prípade nerastných surovín, hlav­ ných priemyselných komodít a agropotravinár­ skych komodít hrajú malé a stredné podniky iba úlohu štatistov a nadnárodné korporácie de facto rozhodujú, čo sa v tom-ktorom regióne sveta bude produkovať, pričom kritérium pre toto rozhodovanie určite nie je všeobecná pro­ sperita. Jediné, v čom „voľný“ obchod ostáva voľným, je tlak na znižovanie a odstraňovanie „obchodných bariér“ (tarifných i netarifných), ktoré môžu slú­žiť i ako ochrana štátu pred nekalou konkurenciou a deformáciami trhu.

Podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizá­ cie (WTO) nie je možné brániť dovozom na­ príklad z dôvodu odlišných environmentálnych alebo sociálnych noriem. Preto nemožno ani zakázať import z krajín, kde sa vo veľkom prak­ tizuje moderné otroctvo.

O tom, ako môžu veľkí operátori v globalizo­ vanom „slobodnom“ svete čarovať, vypovedá aj príklad amerického agropotravinárskeho gi­ gantu Cargill slovami jedného z jeho riadiacich kádrov: „Spoločnosť vyrobí fosforečné hnojivá v Tampe na Floride. Týmito hnojivami posype­ me naše kultúry sóje v USA a v Argentíne. Po­ tom spracujeme sójové bobule na múku a olej.

Naše lode preplavia túto múku do Thajska na kŕmenie hydiny, ktorú zabijeme, zabalíme a po­ šleme do hypermarketov v Japonsku a v Eu­ rópe.“ Toto je pravá tvár voľného obchodu, kde má jeden operátor úplne všetko v rukách a v jednotlivých krajinách využíva „komparatív­ ne“ výhody pre seba.

Autor je členom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru.

AAAAA > KORUNNÍ > AAAAAAA SVEDKOVIA

SATIRA >

> SATIRA

33

32

Kresby: Carlos Latuff

TÉMA MESIACA:

SVET POD DOHĽADOM

VEĽKÉHO BRATA AMERICKÉ TAJNÉ SLUŽBY ODPOČÚVAJÚ A MONITORUJÚ CELÝ SVET VRÁTANE NAJVYŠŠÍCH PREDSTAVITEĽOV SPOJENECKÝCH KRAJÍN – A OFICIÁLNE TO NIKOMU NEPREKÁŽA. ROBIA TAK VRAJ KVÔLI HROZBE TERORIZMU, PRE BEZPEČNOSŤ NÁS VŠETKÝCH. ALE JEDNA VEC JE SLEDOVAŤ PODOZRIVÉ OSOBY, A DRUHÁ PREVENTÍVNE ŠPEHOVAŤ VŠETKÝCH. ARGUMENT, ŽE KTO JE NEVINNÝ, NEMÁ SA ČOHO BÁŤ, NEOBSTOJÍ. VĎAKA POKROČILÝM INFORMAČNÝM TECHNOLÓGIÁM BUDE ČOSKORO MOŽNÉ VYTVORIŤ PODROBNÝ PROFIL KAŽDÉHO ČLOVEKA AJ S JEHO NÁZORMI, KONTROVERZNÝMI MYŠLIENKAMI, OSOBNÝMI POCHYBENIAMI...

V PRÍPADE ZAVLÁDNUTIA CELOSVETOVEJ TOTALITY SA TAKTO BUDÚ DAŤ ELEGANTNE ODSTAVOVAŤ „PROTIŠTÁTNE“ ŽIVLY A OBYVATEĽSTVO BUDE POD STOPERCENTNOU KONTROLOU. NEHOVORIAC O TOM, ŽE PRAKTIKY SPOMÍNANÝCH AGENTÚR SÚ V ROZPORE S AMERICKOU ÚSTAVOU A ZÁKONMI. NO KEĎ NA TO UPOZORNÍ TAKÝ EDWARD SNOWDEN ALEBO JULIAN ASSANGE, ONI SAMI SÚ POSTAVENÍ MIMO ZÁKONA. PREČO TAK PREKÁŽAJÚ MOCNÝM TOHTO SVETA, AK IM IDE NAOZAJ LEN O NAŠE DOBRO?

TÉMA MESIACA > Z HISTÓRIE ŠPEHOVANIA

Z HISTÓRIE ŠPEHOVANIA > TÉMA MESIACA

Silvester Buček

Z HISTÓRIE ŠPEHOVANIA

36

G

utenberg v polovici 15. storočia vybieha zo svojej pracovne s prvou vytlačenou Bibliou. Ktovie, či si uvedomuje význam svojho objavu, no to, akým rozsahom ovplyvní celú planétu, a hlavne ľudskú spoločnosť, je za hranicou predstavivosti stredovekého mysliteľa, nieto kováča žijúceho v Štrasburgu. Predtým sa informácie šírili pomaly, a väčšina ani neprekro­ čila hranice dediny. Nad tým, čo človek vedel a nevedel, mala kontrolu cirkev a trochu panov­ ník. No zrazu sa objavili letáky, pamflety a no­ viny. Ľudia začali vedieť viac. Spustilo sa množ­ stvo reformačných hnutí a niektoré mali dodnes viditeľný úspech. A tí, ktorí chceli udržať staré poriadky, sa logicky začali brániť.

Tento článok je o tom, ako tento boj prebiehal, presnejšie o tom, aké rozličné inštitúcie v tomto boji proti sebe samému štát vytvoril. Najprv sa pozrieme na dve impériá, ktoré mali prax v sle­ dovaní vlastných občanov dávno pred vznikom kníhtlače.

RÍM

Jednou z prvých tajných služieb boli rímski speculatores. Rím mal dlhú tradíciu špehovania medzi jednotlivými frakciami rozličných spo­ rov, no speculatores boli prvou centralizovanou skupinou. Ich úlohou bolo získavať informácie politicky využiteľné pre impérium. V radoch spe­ culatores neboli len vysokopostavení byrokrati či

vojaci, ale aj obyčajní sedliaci, a dokonca otroci – skrátka ktokoľvek, kto mohol mať nos tam, kde ríša potrebovala.

Na začiatku druhého storočia prichádza cisár Hadrián s inováciou. Začal využívať ľudí, ktorí mali pravdepodobne najlepší prehľad o tom, čo sa deje na veľkých územiach rímskeho impéria, správcov obilných zásob pre armádu – takzva­ ných frumentarii. Existuje o nich pomerne málo zdrojov (veď boli tajní), no je známe, že slúžili cisárovi ako zdroj informácií o dianí v armáde.

Rímske légie boli v porovnaní s inými armádami pomerne samostatné, a tak panovníci využíva­ li sieť informátorov. Toto však nebolo žiadnym tajomstvom (frumentarii nosili uniformy), každý chápal, že armádu treba mať pod kontrolou. Ich ďalšou dôležitou úlohou bolo zbieranie potra­ vín pre armádu, a tak boli v neustálom kontakte s miestnymi. Lepších informátorov si cisár nemo­ hol predstaviť.

V druhej polovici tretieho storočia sa však na nich množia sťažnosti pre zneužívanie pridelenej moci a cisár Dioklecián je nútený frumentarii roz­ pustiť. Keďže sa nechce vzdať takého vhodného informačného nástroja, vytvára novú funkciu – agentes in rebus. V zásade im zostala rovnaká úloha sledovať občanov, no už nespadajú pod vo­ jenskú, ale pod civilnú jurisdikciu. Hlavným pred­ staviteľom spravodajskej inštitúcie bol magister officiorum. Z tejto funkcie sa neskôr stal de facto minister informácií.

Napriek tomu však medzi odborníkmi prevláda názor, že Rím nemal skutočnú formálnu infor­ mačnú službu. Napokon, v najsilnejších časoch tieto funkcie zastávalo okolo tisíc ľudí, často iba niekoľko stoviek. V takej veľkej ríši skutočne ne­ šlo o obrovské číslo. Aj tak však o rímskom impé­ riu platí, že bolo výborné v špehovaní nepriateľov, no ešte lepšie v špehovaní priateľov. Analógia so súčasným svetom čisto náhodná.

ČÍNA

Tradícia špehovania bola na začiatku letopočtu oveľa rozšírenejšia na východ od Európy vo veľ­ kých ríšach postavených na byrokracii, medzi ktorými vynikala Čína ako moloch pohlcujúci milióny jedincov. Svoju tajnú políciu mala aj je­ diná žena, ktorá kedy v krajine stredu vládla. Wu

Zetian bola pomerne paranoidná, a tak mala širo­ kú sieť špiónov, vďaka ktorým sa jej podarilo zba­ viť synov a nakoniec usadnúť na trón. Reformy v štátnej správe, ktoré zaviedla, sú inšpiratívne aj dnes (napríklad prideľovanie úradov na základe štandardizovaných znalostných testov, redukcia výdavkov na armádu, v ktorej najvyššie hodnosti pridelila vzdelancom), no ako to už býva, práve nimi si vytvorila veľké množstvo nepriateľov. Spo­ lu s jej paranojou to znamenalo postupné uvoľňo­ vanie rúk jej agentov. Nakoniec sa však podvolila tlaku a svoj trón prenechala tretiemu synovi. Aj vďaka práci agentov tak prvá a posledná čínska cisárovná umrela v pokoji vo veku osemdesiat rokov.

Neustále boje dynastií o moc a vplyv nemali ďale­ ko od situácie v Ríme, no napriek tomu sa do his­ tórie významne zapísala až organizácia z trináste­ ho storočia. Tajná polícia Jinyiwei, slúžiaca azda najznámejšej dynastii Ming, bola známa hlavne brutalitou a popravami vo všetkých spoločen­ ských vrstvách. Neunikla im ani čínska vrchnosť, dokonca ani panovníkova rodina. Vznikli z cisáro­ vej súkromnej stráže a ich úlohou bolo ochraňo­ vať cisárstvo pred nebezpečím zvonka aj zvnútra, nech už to znamenalo čokoľvek. V dňoch najväč­ šej „slávy” Jinyiwei sa ich počty odhadujú na de­ siatky tisíc členov a v ešte vyšších číslach sa pohy­ buje počet ich obetí. Jinyiwei sú pravdepodobne najdlhšie fungujúcou tajnou službou. Skončili až po 262 rokoch po zvrhnutí dynastie Ming.

RUSKO

Prvý, kto si uvedomil nebezpečenstvo kníhtlače, bol ruský vládca Ivan Hrozný. Pravdepodobne aj pod vplyvom svojej druhej manželky sa roz­ hodol vytvoriť tajnú políciu, ktorá svojou hrôzou pripomínala dementorov, mocou sudcov z Mega­ city a asketickým životom vyznávačov siedmich bohov. Opričnici patria medzi skutočne známe postavy dejín a nepochybne inšpirovali nielen spomenuté diela (Harry Potter, Sudca Dread, Hra o tróny). Ich čierne plášte, čierne kone a ne­ konečná krutosť, s akou konali, iba podčiarkovali Ivanovu krutovládu. V počte asi šesťtisíc stáli za vraždami desiatok tisíc majiteľov pôdy, aristo­ kratov, ale aj obyčajných ľudí. To všetko stihli za krátkych sedem rokov. Potom si však aj Ivan

37

TÉMA MESIACA > Z HISTÓRIE ŠPEHOVANIA

38

Hrozný uvedomil, že mu táto organizácia, jeho bývalá ochranka, prerastá cez hlavu. Tajnú polí­ ciu rozpustil a zo slova opričnik sa stala urážka.

Ich činy však navždy ostali v kolektívnej pamäti ruského ľudu.

Podobne organizovaná tajná služba sa objavila v Európe a Amerike až po revolúciách, keď zača­ lo narastať napätie medzi spoločenskými vrstva­ mi. Pôvod ruských žandárov sa podobá pôvodu rímskych frumentarii. Tiež to boli vojaci, ktorí najprv slúžili ako spravodajcovia a vojenskí poli­ cajti. Neskôr z nich Mikuláš I. sformoval špeciál­ ny regiment, takzvanú Tretiu sekciu, ktorá podľa jeho slov mala počúvať, o čom sa bavia Rusi.

Považoval ich za akúsi vnútroštátnu kópiu zahra­ ničných ambasádorov. Tretia sekcia sa však ne­ zameriavala iba na počúvanie, ale aj na cenzúru a propagandu. Okrem toho bolo v ich právomoci sledovanie náboženských siekt, cudzincov a zlo­ čincov. Tretia sekcia fungovala do roku 1880, keď ju nahradila Ochrana.

Ochrana vznikla ako zjednocujúca inštitúcia bo­ jujúca proti revolučným náladám socialisticky orientovanej časti ruského národa. Paradoxne však nakoniec jej jednotlivci často kolaborovali s revolučnými hnutiami. Nálada v spoločnosti bola ohromne napätá a revolúcia na spadnutie.

Ochrana však držala cára pri moci relatívne spo­ ľahlivo (minimálne dve revolúcie boli potlačené), čomu pomáhala sieť agentov provokatérov. Táto organizácia je takisto spájaná so spísaním Protokolov sionských mudrcov. Tej poslednej revolúcii však zabrániť nedokázala. Po Veľkej októbrovej revolúcii ju nahradzuje tajná polícia komunistic­ kej strany, známa ČEKA.

FRANCÚZSKO

Ani francúzski panovníci sa nevyhýbali špeho­ vaniu vlastných obyvateľov, práve naopak, veľkú časť novoveku fungoval vo Francúzku učebnicový absolutizmus. A absolutizmus potrebuje mať ab­ solútny prehľad o dianí. Známy kardinál Riche­ lieu sa ako minister zahraničných vzťahov pova­ žuje za jedného z otcov moderného národného štátu (resp. centralizovanej moci), ale hlavne za zakladateľa prvej modernej spravodajskej služby.

Tá síce bola zameraná na zahraničie, ale šla aj po zradcoch koruny. Boli odhalení a popravení

Z HISTÓRIE ŠPEHOVANIA > TÉMA MESIACA

aj mnohí Francúzi napomáhajúci nepriateľovi.

Nie je známe, nakoľko Richelieu využíval tajnú službu v osobný prospech, ale udržal sa pri moci dlho. Ku koncu svojho života bol považovaný za mocnejšieho než mladý panovník Ľudovít XIV. Po jeho smrti sa Ľudovít XIV. stáva vzorovým absolútnym monarchom. Za obdobie svojej sku­ točne dlhej vlády (72 rokov, najdlhšie vládnuci európsky monarcha) upevňoval moc panovníka a využíval nové technológie a postupy na upevne­ nie moci. Nadviazal na už fungujúcu špionážnu sieť a v polovici sedemnásteho storočia vytvoril takzvanú vysokú políciu, ktorá sa považuje za naj­ dokonalejší spravodajský servis danej doby. Pô­ sobila najprv iba v Paríži, no za tridsať rokov sa rozšírila do každého veľkého mesta. Vďaka tomu sa mu podarilo rozdrviť niekoľko pokusov o revo­ lúcie, medzi inými aj povstanie roľníkov z roku 1670. Zdá sa však, že Ľudovít XIV. nedokázal svojim potomkom dostatočne vysvetliť potrebu tajnej služby. Príbeh Veľkej francúzskej revolúcie a popravy Ľudovíta XVI. všetci poznáme.

Je škoda, že po tajnej službe z obdobia Robespier­ rovho teroru, ktorý prišiel krátko po revolúcii, zostalo málo stôp. Za necelé dva roky došlo k ti­ sícom popráv vysokopostavených obyvateľov, no je pravdepodobné, že v chaotickom a napätom období, akým bol koniec 18. storočia vo Francúz­ ku, stačilo udávanie medzi susedmi a nemuselo ísť vôbec o overené politické zločiny. Skutočne fungujúcu tajnú službu opäť zaviedol Napoleon Bonaparte. Francúzsko bolo opäť raz vzorom v budovaní spravodajskej siete. Napoleon si uve­ domoval ešte jednu dôležitú vec – nepriateľov je lepšie držať si blízko. Preto všetkých vyhnancov zavolal späť do krajiny. Doma sa dali predsa len sledovať ľahšie ako ďaleko za hranicami.

PRUSKO

Jedným z nevyhnutných krokov, ktoré muselo Nemecko pri svojom zjednocovaní vyriešiť, bolo spoločné fungovanie ochranných zložiek. Po vlne revolúcií z roku 1848 tak vzniká pravdepodobne prvý policajný orgán s medzištátnou pôsobnos­ ťou s názvom Policajná únia nemeckých štátov. Jej členovia sa stretávali na pravidelných schôdzach a vymieňali si informácie. A množstvo informácií získavali od pruskej tajnej polície. Rozsah pôsob­

39

nosti tejto policajnej jednotky nie je príliš známy, ale keďže vlna nemeckých revolúcií nakoniec skončila, asi pracovali spoľahlivo.

Podľa historikov sa v tomto období intenzívne de­ batovalo o úlohe policajných zložiek a jedným zo záverov bolo, že konať preventívne je v poriadku.

Neprekvapivo však nakoniec dochádzalo k tomu, že preventívne zásahy sa využívali hlavne v prí­ pade politických protivníkov. Napokon, bola to práve táto polícia, ktorá slúžila ako vzor gestapu za nacistického Nemecka. Charakteristická pre oba orgány bola prísna organizácia a presné roz­ delenie na sekcie, v ktorých sa každý venoval len určitému typu zločinu.

NIČ NOVÉ POD SLNKOM

Z krátkeho pohľadu do histórie je zjavné, že sle­ dovanie občanov je naviazané na byrokratický štát (respektíve impérium), ale hlavne na zme­ ny, ktoré spustila možnosť diskutovať o veciach.

Kníhtlač, osvietenstvo a povinná školská do­

chádzka zvýšili schopnosť ľudí postaviť sa proti moci. To nútilo panovníkov mať prehľad, o čom sa poddaní bavia. Ako stúpalo množstvo vzdela­ ných poddaných, zvyšovala sa aj sféra pôsobnosti kontrolných orgánov.

V dvadsiatom storočí už mali svoju spravodajskú službu takmer všetky vyspelé štáty bez ohľadu na to, či boli demokratické alebo totalitné. Príbehy o KGB, CIA či MI5 sú už dnes väčšine ľudí zná­ me. Tento exkurz do minulosti však dokazuje, že snahy o sledovanie vlastných občanov nie sú žiadnou novinkou. Tajné služby v zásade vznikali buď z vojenských informátorov, alebo z panovní­ kovej osobnej stráže. Prvému typu to, zdá sa, trvá o niečo dlhšie, nakoniec však všetky tajné služby začnú svoju moc zneužívať. Niekedy sa podarí vládnucim rozpustiť ich, niekedy ich potlačí revo­ lúcia. Isté však je, že na ich miesto vždy nastúpi nová, ešte sofistikovanejšia inštitúcia. Kým budú vo svete vládnuci a ovládaní, pravdepodobne to nebude fungovať inak.

TÉMA MESIACA > SVET POD DOZOROM ALEBO KONIEC SLOBODY

Peter Čalovka

SVET POD DOZOROM ALEBO KONIEC SLOBODY

40

REVOLÚCIA V INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÁCH ROZŠIRUJÚCA MOŽNOSTI MONITOROVANIA, ZAZNAMENÁVANIA A TRIEDENIA ELEKTRONICKÝCH INFORMÁCIÍ (HLASOVÝCH, VIDEOZÁZNAMOV A ELEKTRONICKEJ KOMUNIKÁCIE) PREDSTAVUJE PRE SILOVÉ ZLOŽKY ŠTÁTOV NEPOCHYBNE OBROVSKÝ PRÍNOS NAPR. V BOJI S ORGANIZOVANÝM ZLOČINOM A V POSLEDNÝCH DESAŤROČIACH AJ S TERORIZMOM. ALE NÁSTROJE INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ, I KEĎ SLÚŽIA AJ NA DOBRÉ A UŠĽACHTILÉ CIELE, SÚ DVOJSEČNOU ZBRAŇOU, KTORÁ SA V ZLÝCH RUKÁCH MÔŽE STAŤ NÁSTROJOM OBMEDZUJÚCIM SLOBODU A DEMOKRACIU.

A

ko príklad môžeme uviesť zber informá­ cií tajnými a bezpečnostnými službami USA. Na jednej strane sú občania USA, pre ktorých platí americká legislatíva a ústava chrániaca ich právo na súkromie, a na druhej strane sú občania zvyšku sveta. Na túto druhú ka­ tegóriu sa americká ústava a legislatíva o ochra­ ne práv nevzťahuje, a preto ich sledovanie, mo­ nitorovanie a odpočúvanie možno označiť vnútri USA za legálne. Okrem toho sa USA v poslednej dobe dostali do pozície, keď označujú svoju kul­ túru a svoj národ v určitom zmysle ako vyvolený.

Napokon aj prezident Obama vyhlásil, že USA sú najbohatším štátom sveta, svetovým lídrom, a zároveň hlavnou oporou svetovej demokracie, a toto podľa neho dáva krajine privilegované postavenie vo svete a v komunite ostatných ná­ rodov.

PRÁVO NA SÚKROMIE DANÉ OD BOHA

Čo vlastne oprávňuje obyčajných občanov s ich vierou v demokratické korene modernej civilizá­ cie v tomto nerovnom súboji s novými informač­ nými technológiami, tajnými službami a utajený­

TÉMA MESIACA > SVET POD DOZOROM ALEBO KONIEC SLOBODY

42

mi rozhodnutiami vlád a spravodajských štruktúr nárokovať si právo na súkromie?

Západná kultúrna tradícia vychádzajúca z juda­ izmu a kresťanstva už vo svojich koreňoch jasne naznačuje, ako treba chápať nesankcionované sle­ dovanie iných ľudí v ich súkromí. Azda najmar­ kantnejšou ilustráciou je biblický príbeh z knihy Daniela. Je o Zuzane, ktorá sa kúpe vo svojej súk­ romnej záhrade, a dvoch starcoch-voyeroch, ktorí zatúžili mať so Zuzanou sex. Vyhrážali sa jej faloš­ ným obvinením, za ktoré jej hrozil trest smrti. Ne­ vinnú Zuzanu zachránil iba porovnávací výsluch.

Ani samotný Boh si nedovolil vstúpiť do konania Adam a Evy v záhrade Eden napriek tomu, že ná­ sledky ich činu viedli k strate živého vzťahu člove­ ka a Boha a k dvojvládiu Boha a Satana vo svete ľudí. Boh však stanovil pravidlo nezasahovania do zodpovednosti človeka ako posvätný zákon.

Bez absolútneho dodržovania tohto pravidla „ne­ zasahovania zo strany Boha“ človek nebude nikdy slobodný, a nemôže teda ani byť sám sebou. A už vôbec nebude môcť prejaviť či rozvinúť svoju bož­ skú podstatu.

Toto úzko súvisí aj so spovedným tajomstvom, ktoré je takisto posvätné. Chápe sa tým pravidlo, že ak aj človek vyzná svoje hriechy pred Bohom, nesmú byť zneužité iným človekom, sú predme­ tom posvätného tajomstva, ktoré sa chráni najvyš­ ším možným spôsobom.

Prakticky v každom meste či dedine na území Česka a Slovenska stojí socha Jána Nepomuc­ kého, kňaza, ktorého údajne umučil a zabil Vác­ lav IV. v snahe získať od neho spovedné tajomstvo o údajnej nevere svojej manželky Žofie. Neskôr bol za to vyhlásený za svätého. To znamená, že informácie v našom živote rozhodujú o všetkom.

Tieto tradície sa premietajú v tej či onej podobe vo všetkých kultúrach a náboženstvách sveta.

Napríklad moslimovia majú v Koráne zakázané špehovať a tajne počúvať iných veriacich, ktorí vo svojom vlastnom dome konajú hriech, a majú za­ kázané hovoriť aj o hriechoch vykonaných inými ľuďmi. Korán tiež varuje ľudí pred domnienkami, pretože niektoré domnienky sú hriechom. A zaka­ zuje aj špehovať iných ľudí a klebetiť o nich.

V zmysle ústavnosti a zdôvodnenia práva na súk­ romie, resp. slobody súkromia sú lídrom vo svete celkom zrejme USA, kde je právo na súkromie

a vlastný názor zakotvené v zakladajúcich do­ kumentoch krajiny, ktoré sa považujú za ústavo­ tvorné. USA vznikli ako štát založený prevažne európskymi vysťahovalcami, ktorí boli v „starom svete“ prenasledovaní pre svoje politické a ná­ boženské presvedčenie. V „novom svete“ – na severoamerickom kontinente, sa pokúsili založiť spoločnosť na slobodnejších a spravodlivejších princípoch. Preto vznikla v Spojených štátoch amerických nová kultúra – kultúra úcty k slobo­ de. Bola to kultúra, pre ktorú boli ľudia ochotní zomierať.

Práva a slobody človeka, ktoré boli viac-menej sformulované v dobe americkej revolúcie v druhej polovici 18. storočia, sa definujú v amerických ústavných dokumentoch ako práva a slobody dané človeku Stvoriteľom. Ak si odmyslíme ná­ boženskú povahu tohto textu, logickým zmyslom takejto formulácie je, že ľudské práva a slobody nie sú, ani nemôžu byť ničím podmienené. To je v histórii revolučná a prelomová formulácia.

Staré európske ústavy boli odvodené od francúz­ skej ústavy z doby Francúzskej revolúcie na konci 18. storočia, kde sa slobody a práva človeka pod­ mieňovali tým, ako človek poslúcha štát. V tomto bode tu existuje celkom zrejmý priestor pre dik­ tatúru – ak sa objaví politická osobnosť, ktorá o sebe vyhlási, že ona je stelesnením štátu. To sa aj krátko po Francúzskej revolúcii stalo, keď pri­ šiel Napoleon.

SOFISTIKOVANÉ TECHNOLÓGIE ŠPEHOVANIA

Nástup moderných technológií v oblasti infor­ matiky a v komunikáciách automaticky vytvoril situáciu, ktorá otvára priestor na obmedzovanie práva človeka na nezávislý súkromný život. Naj­ novšie informačné technológie používané bez­ pečnostnými a spravodajskými agentúrami dnes umožňujú prakticky čokoľvek.

Zásahy do systému cez BIOS alebo tzv. rootkity (škodlivý softvér, ktorý skrýva aktivity určitých programov alebo procesov pred ich bežným od­ halením a dáva tretej osobe privilegované práva na prístup do daného počítača) sú iba časťou obľúbených nástrojov agentúr na sledovanie akti­ vity osobných počítačov, tabletov alebo smartfó­ nov cieľových osôb.

SVET POD DOZOROM ALEBO KONIEC SLOBODY > TÉMA MESIACA

Nemecký časopis Der Spiegel informuje o tom, že NSA (Národná bezpečnostná agentúra USA) má interný 50-stranový katalóg so zoznamom a cenami súčiastok a programov, ktoré je možné zapojiť do sieťovej, hardvérovej alebo softvérovej infraštruktúry cieľového subjektu. Ako príklad uvádza, že je možné objednať si kábel na prepoje­ nie monitora a PC stanice, ktorý je schopný odo­ sielať údaje z počítača do prijímacieho zariadenia tretej osoby. Cena takéhoto kábla je 30 dolárov.

Existujú technológie na skenovanie a záloho­ vanie informácií prechádzajúcich cez optické káble, dokonca aj po dne oceánu. NSA monito­ ruje 800 najhlavnejších kontinentálnych a me­ dzikontinentálnych optických komunikačných káblov. Už v roku 2005 agentúra AP informovala o tom, že vojenská ponorka USS Jimmy Carter bola prestavaná ako plavidlo na prevoz posád­ ky odborníkov na odpočúvanie optokáblov pod vodou. Najčastejšie býva miestom takéhoto od­ počúvania bod, kde sa realizuje zosilňovanie sig­ nálu pred dlhou cestou k cieľovej destinácii, pre­ tože tu je odpočúvanie najjednoduchšie. Podľa nemenovaného pracovníka NSA Spojené štáty odchytávajú a archivujú vyše 80 % všetkých ho­ vorov občanov USA. Veľmi mocným nástrojom na nabúranie systémov, odpočúvanie, sledovanie a špionáž je tzv. dekompilácia, resp. reverzné programovanie, kde sa spätným programovaním neznámeho pôvodného zdrojového kódu zisťujú algoritmy a schémy pôvodných programov, často chránených autorskými právami. Dekompilácia umožňuje radikálne zásahy do existujúcich sys­ témov.

SNOWDENOVE ODHALENIA

Po 11. septembri 2001, keď sa objavil prvý re­ bel v radoch Národnej bezpečnostnej agentúry USA – William Edward Binney, sa americká vláda rozhodla použiť jeho projekt na všeobecné sledovanie všetkých občanov USA údajne ako nástroj boja s terorizmom. Binney a niekoľko ďalších členov NSA sa pokúšali presvedčiť vládu USA, aby dala tieto programy sledovania ľudí do súladu s legislatívou a ústavou USA. Nestalo sa tak. Nasledovali vyhrážky, zastrašovanie, pokusy donútiť rebelujúcich bývalých spolupracovníkov spravodajských služieb, aby boli ticho.

Ďalším prelomom bol prípad Edwarda Josepha Snowdena, ktorý v spolupráci s novinárom Glen­ nom Greenwaldom z britského The Guardia­ nu, nezávislou novinárkou Laurou Poitrasovou a ich ďalšími kolegami spustil lavínu odhalení šo­ kujúcich celý svet.

Z obrovského množstva dokumentov, ktoré Snow­ den vybral ako dôkazy o tom, že vláda USA poru­ šuje zákon a ústavu voči vlastným občanom, bola zverejnená iba ich nepatrná časť. Ku kľúčovým odhaleniam patria tieto fakty: 1. Spoločnosť Verizon a prakticky všetci telefónni operátori v USA poskytovali NSA všetky záznamy o svojich zákazníkoch.

2. Existuje program PRISM, ktorý NSA umožňuje požadovať od priemyselných gigantov, ako sú Go­ ogle, Facebook, Microsoft a Apple (na základe zá­ kona, takže spoločnosti nemôžu odmietnuť), dáta o všetkých ich užívateľoch.

3. Britská obdoba bezpečnostnej agentúry NSA – Government Communications Headquarters (GCHQ), odpočúva optické káble internetu po celom svete a vymieňa si dáta s NSA v programe s kódovým označením Tempora. Odpočúva asi 200 káblov s objemom 21 milión gigabajtov in­ formácií denne a spracováva ich 550 analytikov z NSA a GCHQ. NSA odpočúva politikov po ce­ lom svete. Podľa časopisu Der Spiegel sa to týka 122 popredných svetových činiteľov vrátane An­ gely Merkelovej.

4. NSA používa program XKeyscore, ktorý je schopný zachytiť prakticky všetky aktivity užíva­ teľov na internete. V tomto zmysle je to najploš­ nejšie pôsobiaci program na sledovanie internetu na svete.

5. NSA sa pokúša nabúrať do šifrovacích systé­ mov a ohroziť internetovú bezpečnosť. Keď sa jej to nedarí, núti alebo podpláca výrobcov šifro­ vacích programov, aby nechávali v systéme „zad­ né dvierka“ pre privilegovaný vstup do systému.

Prípadne sa nabúra do ich serverov, núti ich po­ užívať jednoduchšie algoritmy či normy ochrany a bezpečnosti s nižšou účinnosťou. To paradoxne oslabuje aj ochranu voči zločincom a spravodaj­ skej i priemyselnej špionáži v samotných USA. 6. NSA využíva v rámci programu s kódovým označením Tailore Access Operations (Nabúranie na mieru) alebo TAO tím elitných hakerov. Tento

43

TÉMA MESIACA > SVET POD DOZOROM ALEBO KONIEC SLOBODY

44

tím sa používa v prípadoch, keď nie je možný prí­ stup do informačnej infraštruktúry cieľového sub­ jektu pomocou bežných prostriedkov NSA. 7. Ak ostatné štandardné prístupy zlyhajú, NSA má tajný prístup k dátovým centrám spoločností Google a Yahoo bez ich vedomia.

8. Prostredníctvom programu Dishfire zbiera NSA cca 200 miliónov textových správ denne.

Umožňujú spájať dáta o doprave, letoch, peňaž­ ných transakciách, hovoroch, elektronickej komu­ nikácii a pohybe konkrétneho človeka s jeho sprá­ vaním a zvykmi.

10. NSA v rámci programu s názvom Mystic od­ počúva a archivuje všetky telefónne hovory mini­ málne dvoch krajín – Bahám a Afganistanu.

Snowden si uvedomil, že vyššie vedenie štátu a prí­ slušných služieb sa postavilo nad zákon a zasiahlo do práv a slobôd celého národa úplne zásadným spôsobom a tajne, aby o tom nikto nevedel. Inými slovami, vedenie USA vrátane prezidenta zrušilo základy demokracie, na ktorých bola Amerika po­ stavená a budovala sa od svojho založenia. Tieto štruktúry vrátili demokraciu pomocou moderných technológií do doby stredoveku. Dalo by sa to na­ zvať súmrakom západnej demokracie, ale tento trend platí prakticky vo všetkých vyspelých štá­ toch vrátane Číny a Ruska, aj keď v odlišnej miere.

Okrem toho je veľmi podstatným aspektom Snow­ denových odhalení skutočnosť, že odpočúvanie v USA, ktoré je technologicky najpokročilejšie a najmasovejšie na svete, delí ľudí na dve kategó­ rie. Občanov USA, na ktorých odpočúvanie treba získať súdne povolenie – a to je za daných okol­ ností prakticky formalitou, a neobčanov USA, ktorých možno monitorovať a sledovať bez akých­ koľvek obmedzení.

ZÁPAS ZA SLOBODU

Ak si prečítate staré vydanie Orwellowho romá­ nu 1984, v doslove od Ericha Fromma, známe­ ho nemeckého sociálneho psychológa a filozofa žijúceho v USA, nájdete prorocké varovanie, že Orwellov svet antiutópie, kde ľudia žijú v strachu pred systémom, sa nevzťahuje iba na občanov to­ talitných štátov (v predmetnej dobe išlo o satelity stalinského režimu), ale rovnako na všetkých ľudí, vrátane Američanov, ktorí žijú v ilúzii, že oni takí nie sú.

Erich Fromm vo svojej knihe Útek od slobody (mimo USA vydanej pod titulom Strach zo slobody), ktorá je považovaná za zakladajúce dielo politickej psychológie, vysvetľuje, že slobodu je možné chápať ako pasívnu slobodu – to znamená oslobodenie od niečoho, alebo ako aktívnu slobo­ du – človek sa oslobodí od autority a sám sa stane tvorcom svojej slobody. V tomto zmysle je slobo­ da vyjadrením jeho tvorivosti, božskosti. Fromm neskôr túto slobodu v zmysle tvorivosti sformulo­ val v knihe Umenie milovať ako bytostné vyjadre­ nie lásky.

V tomto zmysle je dnešná doba dobou krízy hľa­ dania slobody. Ak ľudstvo v súčasnosti svoju sku­ točnú slobodu nenájde a nenaplní, začne sa nový cyklus zásadného úpadku občianskych slobôd a práv, ktorý sa začal udalosťami 11. septembra v roku 2001. Je irelevantné, kto a čo spôsobilo 11. september 2001 v New Yorku, dôležité je, že sa rozbieha nový cyklus v dejinách ľudstva, ktorý sú­ visí s civilizačnými zmenami a s historickým „pre­ formátovaním“ sveta. Jeho vyvrcholením bolo 20. storočie so všetkými jeho plusmi i mínusmi.

Technologický rozvoj, napriek všetkým svojim pozitívam, prináša so sebou aj nedostatky. Medzi tie najvýznamnejšie patrí fakt, že človek sa začína vzdávať časti svojich aktivít v prospech nových technológií, čo vedie k jeho znalostnému a inte­ lektuálnemu úpadku. Toto sa dá označiť ako ur­ čitá forma odcudzenia človeka voči sebe samému a bez príslušných etických hodnôt vedie automa­ ticky k zneužitiu týchto technológií proti bežným občanom.

Vezmime si ako príklad reálny prípad zo Sloven­ ska. Muž zneužíval svoju manželku, správal sa voči nej násilne a týral ju. Došlo k rozvodu. Ale keďže manžel trpel psychickou poruchou, naďalej prenasledoval svoju manželku, chcel ju mať pod kontrolou a vystavoval ju psychickému tlaku. Rie­ šil to po svojom. Išiel k telefónnemu operátorovi, u ktorého mala jeho manželka telefón. Za úplatok a bez jej vedomia dal aktivovať v jej telefóne GPS vyhľadávanie. Potom ju denne stretával na piatich rôznych miestach akoby náhodou a tváril sa, že mu o nič nejde. Manželka nemohla dokázať, že niekto jej u telefónneho operátora nezákonne ak­ tivoval službu GPS vyhľadávanie, pretože oficiál­ ne to nebola pravda, a ani o tom nevedela. Zistila

TÉMA MESIACA > SVET POD DOZOROM ALEBO KONIEC SLOBODY

to iba náhodne vďaka priateľke, ktorá zhodou okolností u daného operátora pracovala, a tá pri kontrole služieb na tento „problém“ narazila. Je možné podobným spôsobom globálne zneužívať nástroje, o ktorých hovorili ľudia ako Snowden alebo Julian Assange z WikiLeaks?

SAMÉ PARADOXY

46

Pravidlá odpočúvania a monitorovania webových stránok, pošty či telefonických rozhovorov etab­ lované vo svete a vykonávané tajnými službami sú veľmi neurčité, bez kontroly a poskytujú dosť priestoru na voľný výklad používania týchto slu­ žieb. „Napíš si sám sebe súdny príkaz na odpočú­ vanie, tak či tak máš všetko, čo robíš, chránené štátnym tajomstvom a za kontrolu jeho dodržiava­ nia zodpovedáš ty sám.“ Žiadna verejná kontrola.

Problém s nástupom vysoko sofistikovaných informačných technológií v sledovaní a odpo­ čúvaní ľudí po celom svete súvisí s množstvom následných komplikácií. Napríklad systém kvalit­ nej medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti nie je možný už iba pre to, čo sme spomenuli vyššie.

Svet sa z hľadiska amerických tajných služieb delí na občanov a neobčanov USA, medzi ktorými sa uplatňuje zásadná diferenciácia v prístupe. Na jednej strane to znamená, že každý, kto nie je ob­ čan USA, je „menejhodnotný“ z hľadiska povin­ nosti uplatňovať voči nemu americké občianske práva a slobody. Na strane druhej, keď ruská FSB dodala americkej tajnej službe pred atentátom počas maratónu v Bostone presné údaje o poten­ ciálne nebezpečnej teroristickej orientácii bratov Carnajevovcov, americká strana to z politických dôvodov ignorovala. Následky všetci poznáme.

Rýchlosť vývoja informačných technológií je do určitej miery spojená s niektorými paradoxmi.

Jeden z paradoxov súvisí s objemom informácií.

Ak sa budeme usilovať o archivovanie veľkého objemu historických dát, narazíme na problém kapacity počítačovej pamäte. Čím rýchlejší bude vedecko-technický pokrok, tým budú potrebnejšie výkonnejšie a rýchlejšie systémy na spracovanie informácií. Čo sa týka samotného zberu infor­ mácií, pravdepodobne bude treba neustále zrých­ ľovať tempo aktualizácie sietí silových rezortov, pretože ide v podstate o neustály konflikt medzi vzrastajúcim objemom informácií a sieťovými

SVET POD DOZOROM ALEBO KONIEC SLOBODY > TÉMA MESIACA

aplikáciami, ktoré ich dokážu kvalitne spracovať.

Progres v tejto oblasti je ťažké odhadnúť, pretože ten bude závisieť od vývoja hardvéru, ale aj zásad­ ných objavov v oblasti informačných technológií všeobecne. Tieto otázky budú postupne riešiteľ­ né iba bohatšími štátmi, pretože rozsah riešenia tohto problému bude neustále vzrastať. To v sebe skrýva riziko ďalšej diskriminácie na základe ekonomickej sily jednotlivých štátov a toho, akú vojnu s informáciami si budú môcť dovoliť veľkí a malí hráči.

NÁVRAT TOTALITY?

Antiutópie, ktoré sa v minulosti chápali ako lite­ rárne sci-fi vízie totalitnej spoločnosti, sa dnes už fakticky stávajú realitou. Dochádza k zahladzo­ vaniu rozdielov medzi tzv. liberálnou západnou spoločnosťou a totalitarizmom, a keďže proces prebieha dostatočne skryto a pomalými krokmi, pre otupenú a voči slobode apatickú populáciu dnešnej spoločnosti je prakticky nepostrehnuteľ­ ný. Stále silnejšia kontrola a obmedzovanie osob­ ných slobôd sa zdôvodňuje reálnymi, ale často aj zinscenovanými útokmi nepriateľov režimu, ktorým sa vyhlasuje totálna vojna, napríklad voj­ na proti terorizmu. Jedinou ochranou proti našej apatii sú ľudia ako Julian Assange z WikiLeaks či Edward Snowden, ktorí sa objavujú ako náhodní partizáni bojujúci za slobodu nás všetkých. O nás ostatných sa dá povedať, že sme klesli na úroveň apatickej a mlčiacej väčšiny. A spoločnosť, ktorá sa pred našimi očami rodí, sa formuje do podoby implicitnej totality.

Stojíme zoči-voči problému, ktorý je bez vysporia­ dania základných etických a legislatívnych otázok súvisiacich s nelegálnym predajom a distribúciou tajne odpočúvaných a sledovaných informácií ne­ riešiteľný. Ľudstvo sa bude musieť zmeniť, inak nastane doba čohosi, čo by sa dalo nazvať abso­ lútnou transparentnosťou.

V 20. rokoch 20. storočia spisovateľ Jevgenij Za­ mjatin vo svojej antiutópii My predpovedal vznik totalitného sveta, kde budú všetky domy zo skla a „všetko bude vidieť“. Bohužiaľ, základná myš­ lienka takejto antiutopistickej civilizácie už vznik­ la, keď sa tí, ktorí zbierajú informácie, začali od­ lišovať od tých, o ktorých sa informácie zbierajú.

My a oni. Oni (cháp ako tajné služby) sa začali

brániť proti ľuďom ako Snowden obvineniami vskutku stalinskými – nepriateľ štátu, zradca vlas­ ti, ten, ktorý vyzradil štátne tajomstvá, hoci vyzra­ dením vlastne bolo iba odhalenie, že vláda neu­ veriteľne a hromadne porušuje zákon voči svojim vlastným občanom. Nič vám to nepripomína?

Takýto svet môžeme chápať nielen negatívne, ale v určitom zmysle aj pozitívne ako daň, ktorú ľud­ stvo musí zaplatiť za technický pokrok v oblasti informačných technológií – za výhody, ktoré nám tento pokrok poskytuje.

Varovné správy o povahe niektorých aktivít na internete sa objavili dávnejšie. Ruská FSB pred pár rokmi varovala svojich občanov pred zneuží­ vaním sociálnych sietí na zber informácií o ľu­ ďoch a pred stratou súkromia s tým spojenou.

Slabou stránkou z tohto pohľadu je previazanie informácií s konkrétnym človekom. To je podľa Snowdena jedno z najzraniteľnejších miest súčas­ ného skenovania informácií na internete. Masové sledovanie, ktoré odhalil Snowden, má svoje psy­ chologické dôsledky, hoci vedeckých prác o tom­ to jave je stále málo. Zárodky tejto novej vednej disciplíny sa iba rodia, ale to, čo naznačujú, je hrozivé, aj keď logické. Špehovanie ľudí vedie

k poškodzovaniu mentálneho zdravia, zvyšuje úroveň stresu, vyvoláva agresiu, znižuje pracovnú výkonnosť, obmedzuje tvorivosť, zhoršuje sociál­ ne spolužitie a negatívne ovplyvňuje budúcnosť.

Okrem toho pri politických voľbách je veľmi dô­ ležité, aby politici pochádzali z rovnakej skupiny ako ich voliči. V systéme totalitného dozoru sa tieto vzťahy podstatným spôsobom nabúrajú, špe­ hovanie generuje zásadnú nedôveru voči vedeniu.

Sledovanie a odpočúvanie vedie k priemernosti, konformizmu, potláča u ľudí inovatívnosť, tvorivé myslenie a originalitu.

Doba silových riešení začína patriť minulosti, for­ muje sa hľadanie riadenia civilizácie na všeobec­ ne akceptovateľných princípoch, ktoré by boli nadnárodné, nadkultúrne, nadnáboženské, a zá­ roveň dostatočne fundované.

Je možné, že zmena myslenia, ktorú so sebou pri­ náša informačná technologická revolúcia a budú­ ca masová robotizácia, prinesie so sebou aj revo­ lúciu v riadení spoločnosti a civilizácie. Je možné, že praktiky, ktoré odhalil Snowden a ostatní, sa nakoniec stanú začiatkom konca starého systému moci a čakajú nás zmeny paradigmy starého uspo­ riadania a riadenia sveta.

47

TÉMA MESIACA > EURÓPA V ZOVRETÍ AMERICKEJ CHOBOTNICE

Juraj Pokorný

EURÓPA V ZOVRETÍ AMERICKEJ CHOBOTNICE

48

ROZTRŽKA OKOLO SLEDOVACÍCH A ODPOČÚVACÍCH PRAKTÍK TAJNÝCH SLUŽIEB USA NABERÁ NA OBRÁTKACH. MÉDIAMI SA VALÍ JEDNO ODHALENIE ZA DRUHÝM, NO EURÓPSKI ŠTÁTNICI REAGUJÚ STOICKÝM POKOJOM, MLČANÍM ALEBO POKUSMI ZAMIESŤ AFÉRY POD KOBEREC. RADOVÍ OBČANIA ÚNIE NECHÁPU, AKO MOHLI ICH VOLENÍ ZÁSTUPCOVIA POVÝŠIŤ NÁRODNÚ BEZPEČNOSŤ USA NAD ZÁUJMY EURÓPANOV. SPOLU S NIMI HĽADAJÚ ODPOVEĎ AJ EXPERTI NA MEDZINÁRODNÚ ČI BEZPEČNOSTNÚ POLITIKU, KTORÝCH TÁTO ANOMÁLIA NEMILO ZASKOČILA.

N

eporovnateľne závažnejšie dôsledky než správa o tom, koho Putin vyzna­ menal alebo čie hlasy, naopak, umlčal, priniesli pre celý svet odhalenia Edwarda Snow­ dena a Juliana Assangeho o nezákonných aktivi­ tách amerických tajných služieb, ktoré sa robili, robia a celkom isto aj naďalej robiť budú. Žiada sa už len dodať, že s plným vedomím Bieleho domu a jeho európskych satelitov.

ROZKOL V TRANSATLANTICKOM PAKTE NEHROZÍ

Je očividné, že nielen jednotlivé štáty, ale ani celok zastrešený úniou momentálne nemá jasnú

predstavu, ako s odhalenými skutočnosťami na­ ložiť. Zásadná otázka pritom znie, či na úrovni európskych elít vôbec existuje odhodlanie púš­ ťať sa do riešenia delikátneho problému, ktorý deformuje transatlantické vzťahy, spochybňuje dôveryhodnosť tézy o „vyznávaní spoločných hodnôt“ a diskredituje jej ideologicko-propa­ gandistických imidžmejkrov. Odpoveď na ňu je v podstate už dávno jasná.

Bezkonkurenčne najsledovanejšiu Európanku, pre ktorú sa telefonovanie muselo zmeniť na nočnú moru, stelesňuje 61-ročná nemecká kan­ celárka Angela Merkelová. Iróniou je, že podľa newyorského ekonomického časopisu Forbes

TÉMA MESIACA > EURÓPA V ZOVRETÍ AMERICKEJ CHOBOTNICE

50

práve ona zaujala koncom mája 2015 v rebríčku stovky najmocnejších a najvplyvnejších žien pla­ néty už po deviaty raz prvé miesto. To, že moc a vplyv tejto ženy v skutočnosti nesiahajú ďalej ako po Lamanšský prieliv, naznačuje aj rozsiah­ le odpočúvanie jej služobného i súkromného mobilu americkou NSA. Hoci ju aféra postavila do vcelku hlúpeho svetla a pred celým národom takpovediac zosmiešnila, nemecká líderka sa otriasla a funguje ďalej. Nielenže zaryto mlčí, ale rozpráva o potrebe ešte užšej spolupráce s tajný­ mi službami USA, vraj v záujme transatlantickej bezpečnosti. Má jej podozrivo zmierlivá reakcia svoju utajenú, verejnosti neznámu príčinu?

Ako vypovedajú aj najnovšie zistenia, Spojené štáty nezabudli zaradiť do špehovacích progra­ mov ani predchádzajúcich nemeckých kancelá­ rov vrátane Gerharda Schrödera, a to pre jeho priateľské vzťahy s Vladimirom Putinom. Od­ počúvacím technológiám amerických spravodaj­ ských agentúr neunikli ani francúzski preziden­ ti, napr. súčasný prezident François Hollande, ktorý svojou politikou otrocky kráčajúcou v línii USA prakticky zlikvidoval povojnovú tradíciu nezávislej zahraničnej politiky založenú gene­ rálom de Gaullom. Napriek tomu Američania svojmu snaživému „spojencovi“ neverili a pre is­ totu si overovali, čo zamýšľa. Z vlažných reakcií Paríža na škandalózne odhalenia možno s isto­ tou predpovedať, že žiaden rozkol v transatlan­ tickom pakte – aspoň počas vládnutia terajšej politickej garnitúry – nehrozí.

RIADENÝ CHAOS AKO GEOPOLITICKÁ KONŠTANTA

Dejiny odpočúvania sú vari také staré ako ľud­ stvo samo. Potreba rovnováhy medzi skrytým na­ rúšaním súkromia jednotlivca a predchádzaním, preukazovaním či potláčaním kriminality rást­ la priamo úmerne so zdokonaľovaním a zneu­ žívaním technologických nástrojov. V čase, keď sú amatérske odpočúvacie prístroje voľne do­ stupné na internetovom trhu a ich predaj nere­ guluje žiaden zákon, sa nelegálnosť odpočúvania ako takého značne relativizuje. V praxi môže teda v podstate každý odpočúvať každého, ak so získaným záznamom, nahrávkou či informáciou nenaloží v rozpore s právami dotknutej osoby.

Spravodajsko-informačná vojna preradila na vyšší stupeň, a tak v posledných rokoch nado­ búda čoraz významnejšiu rolu jej špecifická – kybernetická forma, ktorá tým, že neberie ohľad na žiadne pravidlá či totožnosť bojujú­ cich strán, získava všetky črty kybernetického terorizmu. Agentúry regrutujú ľudí z oblasti výpočtovej techniky bez skúmania ich morál­ nej spôsobilosti, často bývalých programátorov alebo nadpriemerne nadaných hakerov. Neraz sa však stáva, že diablov nástroj sa obráti pro­ ti svojmu tvorcovi a v kybernetickom prostredí nezabráni dokonaniu zlého úmyslu ani najdo­ konalejšia taktika tajnej služby. A tak pandémia paušálnej nedôvery, ktorou USA nakazili me­ dzinárodné ovzdušie, už teraz naberá príznaky globálneho účtovania každého s každým, kde neplatia džentlmenské dohody, začiatok nemá svoj protipól v podobe konca a rozsah nič ne­ obmedzuje.

Vytváranie riadeného chaosu a rozvracanie po­ litických systémov v štátoch, ktorých vlády sa nechcú vzdať práva rozhodovať o svojej ceste samostatne, už tradične patrí k základným geo­ strategickým a geopolitickým konštantám americkej zahraničnej politiky. Keďže Rusko je obrovská krajina a ovládnuť ho vojensky nie je možné, pozorovatelia už dlhší čas upozorňujú na pokusy americkej CIA vyprovokovať aspoň v Moskve a Petrohrade občianske nepokoje, a tým destabilizovať pevné pozície kremeľského vedenia. Nevyšetrená a stále nepotrestaná aféra s únosmi a mučením väzňov v nelegálnej väzni­ ci na Guantáname odchádza pritom do úzadia.

MAĎARI NENECHÁVAJÚ NIČ NA NÁHODU

Ako je známe, z krajín V4 momentálne venuje potenciálnym nepriateľským aktivitám tajných služieb, vrátane západoeurópskych či americ­ kých, zvýšenú pozornosť Maďarsko. Podľa The Budapest Beacon a tlačovej agentúry Sputnik minister úradu maďarského premiéra János Lá­ zár pripustil „značné zhoršenie vzťahov medzi tajnými službami Washingtonu a vyzval k zvýše­ niu počtu informátorov v Bruseli, aby bolo mož­ né zabezpečiť získavanie presných a včasných informácií o plánoch vedenia EÚ voči Maďar­ sku“.

EURÓPA V ZOVRETÍ AMERICKEJ CHOBOTNICE > TÉMA MESIACA

Kým Maďari po diplomatických potýčkach s USA a EÚ nenechávajú nič na náhodu, ich severný sused Slovensko pestuje okolo otázky pôsobenia tajných služieb dôsledné informačné vákuum. Preto nie je jednoduché jednoznačne zistiť, čo konkrétne naša exekutíva v tejto sfére podniká. Svet vrátane nás sa ustavične dozvedá, kto ďalší bol Američanmi sledovaný či odpočú­ vaný. Doteraz sa spomínalo Nemecko, Fran­ cúzsko alebo Španielsko. Otázku, či sa niečo podobné nepotvrdilo aj na Úrade vlády SR, do­ siaľ nikto nikomu nepoložil.

POITRASOVÁ – ŠKVRNA AMERICKEJ SPRAVODLIVOSTI

Bolo by naivné veriť, že útokom amerických taj­ ných služieb čelia iba Neameričania. Zúrivosť úradov USA voči tomu, kto akýmkoľvek spôso­ bom propaguje osobu Edwarda Snowdena, totiž nerozlišuje hranice a v prípade potreby sa účelo­ vo obráti aj proti vlastným občanom.

Ako napríklad píše americký server The Inter­ cept, pre množstvo prehliadok, výsluchov a za­ držaní (päťdesiatkrát!), ktorým bola počas šies­ tich rokov na rôznych letiskách sveta vystavená, sa s americkými úradmi nedávno začala súdiť držiteľka Oscara za najlepší dokumentárny film roku 2015 režisérka Laura Poitrasová. Dôvodom malo byť nakrútenie filmu o bývalom pracovní­ kovi ústrednej spravodajskej služby CIA Snow­ denovi, ktorý poskytol novinárom materiály o sledovacích aktivitách americkej NSA a brit­ skej GCH. Vo svojej sťažnosti žiada Poitrasová americké ministerstvá spravodlivosti a vnútornej bezpeč­ nosti, ako aj úrad riaditeľa NSA, aby jej odo­ vzdali všetku dokumentáciu o sledovaní a výslu­ choch, ktorým sa počas svojich ciest v rokoch 2006 až 2012 musela podrobiť. Podľa serveru The Intercept, ktorého spoluzakladateľkou je i Poitrasová, sa americká vláda nabúrala do jej počítačov, prenosných zariadení a telefónov.

Raz jej na letisku dokonca zakázali, aby si robila poznámky o výsluchu, čo zdôvodnili tým, že by mohla použiť ceruzku ako zbraň.

Napriek otázkam adresovaným Kongresu USA a interpeláciám, ktoré neboli v rozpore so záko­ nom o slobode informácií, odpoveď na otázku,

prečo ju zaradili na čierny zoznam, Poitrasová nedostala. Krátko po tom, ako Glenn Green­ wald zverejnil v roku 2012 článok s názvom Americkú režisérku viackrát zadržiavali na hranici, prehliad­ky prestali. Keď sa Edward Snowden rozhodol zverejniť údaje o programoch špehova­ nia v USA a vo Veľkej Británii, vybral si práve Poitrasovú a Greenwalda.

DEMONTÁŽ OBČIANSKYCH PRÁV A SLOBÔD?

Ani v posledných odhaleniach sa o amerických tajných službách nedozvedáme vlastne nič pre­ vratne nové. Zjednodušene povedané – kým NSA (National Security Agency) zbiera, triedi, analyzuje a vyhodnocuje informácie z celého sveta prenášané elektronickými komunikačnými prostriedkami, CIA (Central Intelligence Agen­ cy) zase na základe údajov získaných pomocou ľudských zdrojov plánuje, pripravuje a vykoná­ va špionáž, ako aj cielené operácie tam, kde by mohlo ísť o americké národné záujmy. Čiže všade. Čo potom na tomto status quo zaráža naj­viac?

To, že štát, ktorého je človek občanom, ani akási únia, ktorej je tento štát členom, ho príliš nechrá­ nia pred rozvratnými aktivitami cudzích mocnos­ tí na svojom území. To, že po všetkých (nielen Snowdenových) odhaleniach zámerov najsilnej­ šej krajiny sveta s jeho neamerickým zvyškom sa legitímne zvolené európske autority namiesto prijatia systémových opatrení na ochranu štátnej suverenity premieňajú na nesvojprávne bábky, dobrovoľne konajúce proti vlastným ľuďom.

Nesloboda vzniká vtedy, keď chýba tlak zdola a ľudia len pasívne čakajú vo falošnej nádeji, že sa to dajako „utrasie“. Každý históriou poučený človek však vie, že samo sa neutrasie nikdy nič.

Preto v čase, keď netuší, či práve neabsolvuje jednu z posledných slobodných diskusií na inter­ nete, keď začína bezprostredne hroziť demontáž základných občianskych práv a slobôd, a to s ak­ tívnou podporou ich verbálnych strážnych psov, je nevyhnutné zanechať pohodlný vyčkávací po­ stoj. Pretože namiesto rešpektovania záujmu ná­ rodov a občanov Európy tu časť politickej elity pripravuje ich kolosálnu zradu. Po­kúsme sa jej v tom zabrániť.

51

TÉMA MESIACA > PRÍPRAVA NA NADVLÁDU UMELEJ INTELIGENCIE

Patrik Sloboda

PRÍPRAVA NA NADVLÁDU

UMELEJ INTELIGENCIE

52

PRI ÚVAHÁCH O TOM, KDE, AKO A PREČO SA ZHROMAŽĎUJÚ NAŠE OSOBNÉ ÚDAJE I DÁTA O NÁS POCHÁDZAJÚCE OD INÝCH ĽUDÍ, FIRIEM A INŠTITÚCIÍ, NARÁŽAME NAJČASTEJŠIE NA CHLÁCHOLIVÉ VYSVETLENIE. POČÚVAME HO UŽ OD MASOVÉHO ROZŠÍRENIA ELEKTRONICKÝCH INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ A INTERNETU NA PRELOME TISÍCROČIA. ZNIE PO TÝCH ROKOCH AKO OBOHRANÝ VERKLÍK: „VAŠE OSOBNÉ ÚDAJE SLÚŽIA NA PERSONALIZÁCIU PONÚKANÝCH TOVAROV A SLUŽIEB, ABY SME VÁM ICH MOHLI LEPŠIE ŠIŤ NA MIERU A ZVYŠOVAŤ VAŠU ZÁKAZNÍCKU SPOKOJNOSŤ.“

O

iných, nekomerčných podobách maso­ vého monitorovania a zhromažďovania osobných údajov už táto marketingová floskula mlčí. V spotrebiteľskej spoločnosti, akou je i slovenská, má establishment pre zvedavcov pátrajúcich po dôvodoch geometrického rastu pozorovacej činnosti Veľkého brata naporúdzi frázu, ktorú masám vštepujú sociálni inžinieri: „Kto nemá čo skrývať, nemá sa čoho báť.“

FALOŠNÁ MANTRA

Do prerážania tohto argumentačného stropu sa donedávna chcelo iba málokomu. Najpasívnejšia ostávala mladá generácia, ktorá si po páde želez­ nej opony nemohla vypestovať prirodzenú ostra­ žitosť pred masovým zberom osobných údajov a skepticizmus voči rozprávkam politického mar­ ketingu. Všímavejší sa prebrali z letargie krátko po 11. septembri 2001, keď americká vláda roz­ pútala tzv. vojnu proti terorizmu a celosvetovú kampaň za sprísnenie bezpečnostných opatrení

proti hrozbe viac abstraktnej ako konkrétnej. Sa­ lámová metóda postupného orezávania občian­ skych slobôd začala dostávať na oboch brehoch Atlantiku právnu podobu. Ochrana osobných údajov prestala byť svätosvätá a mienkotvorné médiá rozpútali mohutnú presvedčovaciu ofenzí­ vu točiacu sa okolo mantry, že „nemôžeme mať absolútnu bezpečnosť, a zároveň absolútnu slo­ bodu“. Na počudovanie – zabrala dobre. Verejné diskusie sa šikovne odpútali od spochybňovania jej základnej premisy a zamerali sa na debaty o tzv. nevyhnutných kompromisoch vo vyvažova­ ní potrieb zvýšenej bezpečnosti na úkor ochrany súkromia.

Demontáž práv na ochranu osobných údajov prebiehala na dvoch základných frontoch. Ra­ finovanejšie postupoval komerčný marketing, keď vychovával zákazníkov, aby vnímali záruky ochrany osobných údajov ako nepodstatné for­ mality s obmedzenou platnosťou a širokou šká­ lou výnimiek. Ochrana sa nemusela vzťahovať

TÉMA MESIACA > PRÍPRAVA NA NADVLÁDU UMELEJ INTELIGENCIE

54

na pobočky, dcérske spoločnosti a obchodných partnerov. Marketingoví pracovníci bez námahy ustálili túto deformáciu ako štandardnú prax.

Viac rozruchu vyvolal v Európe nátlak vlád­ nych garnitúr na zákonodarné zložky politickej moci, aby prinútil sektor služieb zbierať, ukladať a odovzdávať údaje o zákazníkoch. Taktika uspá­ vania verejnej mienky na dvoch frontoch slávila úspech. Spočiatku ju neohrozil ani fenomenálny nástup spoločností Google a Facebook, ktoré vy­ tlačili alebo skúpili konkurentov, aby ovládli in­ ternet a sociálne siete. Všetka táto bravúra pred­ sa len mala chybičku krásy. Obaja podnikateľskí protagonisti sa vrhli do ďalších sfér v oblas­ti infor­mačných technológií a pretvorili si služby v sektore komerčných mobilných komunikácií podľa vlastných predstáv. Niekoľkým miliardám užívateľov ich bezplatných služieb začalo svi­ tať, že nič nemôže byť zadarmo a za nominálnu bezplatnosť platia čímsi, čo si dosiaľ nevážili – zrieknutím sa súkromia a straty kontroly nad obchodovaním a manipulovaním s osobnými údajmi.

INFORMÁCIE AKO NÁSTROJ VLÁDNUTIA

Ani toto poznanie neviedlo automaticky k ná­ hlemu precitnutiu a skúmaniu priebehu preme­ ny pluralitnej demokracie na bezohľadný pokus o postdemokratické spravovanie sveta. Arabská jar 2011 a farebné revolúcie ho uvrhli do chaosu, aký nepoznal po niekoľko generácií. Eurozóna uviazla v hlbokom hospodárskom marazme.

Stratila iskru, prichádzala o ducha, no nepre­ stávala sa hrdiť, že sa mení na postindustriálnu informačnú spoločnosť. To zodpovedalo sku­ točnosti len sčasti. Európa o sebe produkovala ohromné kvantá informácií, no ukladali sa do gigantických databánk za veľkou mlákou. Tam neprestávali mať na pamäti pravidlo, ktoré pred polstoročím sformuloval spoluzakladateľ ame­ rickej firmy Intel Gordon Moore. V zjednodu­ šenej podobe znie v tom zmysle, že výkonnosť počítačov sa v krátkych časových intervaloch znásobuje pri súčasnom znižovaní výrobných nákladov a spotreby energie.

Dnes už 86-ročný rodák zo San Francisca oča­ káva, že skôr ako produkcia čipov narazí na fy­ zikálne hranice kremíkových technológií, prejde

výpočtová technika na neurosynaptické výpoč­ tové systémy modelované podľa funkcie neuró­ nov v ľudskom mozgu. Preto exponenciálny rast v informačných technológiách bude pokračovať.

Medzitým úspešne napredovali dva veľké pro­ jekty – prepájanie mozgu s čipmi a kultivovanie neurónov priamo na kremíkových čipoch.

Nemenej dramatickým tempom pokročila sof­ tvérová nadstavba hardvéru. Koncentrácia moci v rukách zužujúceho sa kruhu investorských skupín zasiahla informačné technológie v rozsa­ hu, na aký svet nebol pripravený. Predstavy laic­ kej verejnosti o internete ako nástroji na univer­ zálnu dostupnosť informácií a demokratizáciu života nesúhlasili s predstavami úzkeho kruhu najmocnejších. Tí sprístupnili internet s jediným cieľom – využiť ho ako nástroj na kontrolu spo­ ločnosti a prostriedok na dobrovoľné poskytova­ nie informácií občanov o sebe v takom rozsahu, o akom predtým márne snívali mocipáni všet­ kých režimov.

Ale až 21. storočie im poskytlo nádej na využitie informačných technológií na upevnenie nadvlá­ dy, ktorú začali nazývať global governance. Nej­de pri nej o medzinárodnú spoluprácu krajín a ich občanov, ale o riadenie a spravovanie planéty v intenciách najmocnejších a prostredníctvom odborníkov – technokratov. Racionálna techno­ kracia nahrádza údajne neefektívnu demokra­ ciu. Globálna technokracia používa na riadenie hospodárskeho, politického a spoločenského chodu sveta dva nástroje: makromanažment, ktorý prechádza na nižších úrovniach do mik­ romanažmentu všetkých zdrojov – nerastných, energetických a ľudských. Bežného smrteľníka sa viac dotýka mikromanažment jeho existencie prostredníctvom prelínania spletitého komplexu informačných tokov.

DOKONALÝ VYSÁVAČ

Až na tomto pozadí začína radovému občano­ vi svitať, na čo slúži zbieranie, vyhodnocovanie a využívanie jeho osobných údajov. Poskytujú sys­ tému dokonalý profil každého jedinca, a zároveň nemilosrdne odhaľujú všetky jeho slabiny. Do­ kumentujú jeho zvyky, záľuby, túžby a potreby, čo ho robí predvídateľným a manipulovateľným.

Kapacita databázového hardvéru globálnych

PRÍPRAVA NA NADVLÁDU UMELEJ INTELIGENCIE > TÉMA MESIACA

výpočtových centier postačuje na spracovanie všetkých údajov o každom obyvateľovi planéty v reálnom čase. Neúnavne pridávajú superpočí­ tače na ukladanie a spracúvanie údajov, ktoré im do centrál posielajú módne náramky monitoru­ júce tep, krvný tlak a iné funkcie organizmu. Táto lavína sa spúšťa súčasne s rozbiehaním systému internetu vecí (internet of things). Ten „zosieťu­ je“ jednotlivé tovarové položky, ale aj akékoľvek predmety, stromy, rastliny, zvieratá a čokoľvek, čo sa elektronicky označkuje.

Apologéti zbierania osobných údajov občanov presahujúceho rámec povolený zákonom majú čiastočne pravdu, že hlavným zámerom tejto čin­ nosti nie je strážiť milióny občanov, aby sa mohli okamžite trestať za prehrešky, ktoré by chceli ponechať utajené. Spolupracovník americkej Ná­ rodnej bezpečnostnej služby (National Security Agency) NSA Edward Snowden, ktorý predvlani utiekol z USA do Hongkongu a uviazol v Rusku, poskytol svetu zásadné informácie o náplni práce tejto najväčšej centrály na zbieranie elektronic­ kých informácií na svete. Vysvetlil, že NSA sys­ tematicky zbiera údaje, ktoré do globálnej siete vkladajú všetci užívatelia internetu a akejkoľvek elektronickej komunikácie. Pavučina NSA neza­ chytáva iba rámcové dáta, ale plný obsah všetké­ ho, čo kto povie, napíše, zobrazí alebo inak vloží do svetovej elektronickej komunikačnej siete.

ŠŤASTNÝ NOVÝ SVET?

Ale ani Snowden sa nezaoberá širšími súvislos­ ťami nenásytného nasávania dát o všetkom, čo sa na matičke zemeguli hýbe. Zbieranie údajov o nás všetkých, od makro až po mikro rovinu, plní poslanie pre nastávajúce dve desaťročia, keď sa rozšíri prepájanie mozgov ľudí s centrál­ nou databázou, s akýmsi supermozgom planéty.

Fúzia človeka s inteligentnými strojmi začala už dávnejšie výmenami nefunkčných ľudských orgá­nov umelými, ktoré neskôr dostali inteligent­ né funkcie. Súčasné čipové implantáty simulujú napríklad funkciu zraku a prenášajú signály do umelých končatín. Upravené mozgové rozhranie dovoľuje pripájať čipové implantáty vo vnútri lebky. Tie postupne rozšíria výkonnosť mozgu.

Zamestnanci začnú dostávať k dispozícii bioe­ lektronický prístup k databázam a znásobia vý­

konnosť v práci. Odmietnutie implantovať si čip alebo sa priamo napojiť cez bioelektronické roz­ hranie vo vlastnom mozgu na centrálny počítač bude znamenať dobrovoľné znevýhodnenie v sú­ ťaži o klesajúci počet pracovných príležitostí pre „klasických ľudí“. Ľudstvo sa takýmto spôsobom približuje k vstupnej bráne do novej, transhuma­ nistickej éry. Už dnes riadi osud celých krajín – stačí sledovať Grécko – kolektívna vôľa finanč­ ných trhov, naivne nazývaná neviditeľnou rukou voľného trhu. Tá ani nebude musieť bachnúť o stôl, aby si vynútila reformy pracovného trhu a prijatie zákonov dovoľujúcich fyzické, psychic­ ké a mozgové vylepšovanie výkonnosti zamest­ nancov.

Transhumanisti, čo je rastúce hnutie priaznivcov fúzie človeka s inteligentnými strojmi, hovoria, že spoločne vytvoria akýsi úľ kolektívneho mys­ lenia, celistvý supermozog všetkých inteligent­ ných tvorov a strojov. Rozdiel medzi človekom, robotom a strojom bude spočívať len v podiele inteligentných biomechanických komponentov v danom jedincovi. Schopnosť myslenia sa pos­ kytne aj tvorom, aké sa prirodzenou evolúciou v prírode nevyvinuli. Tajne prebiehajú labora­ tórne pokusy s medzidruhovými hybridmi, aj keď sú medzinárodnoprávne zakázané. Iným trasoviskom nástrah sa stane syntetická biológia, nehovoriac o klasickej biológii využívajúcej kom­ ponenty/orgány s inteligentnými funkciami. Úvahy tohto druhu nútia meniť posudzovanie všemocnej agentúry, akou je dnes americká NSA. Vytvára supermozog, centrálnu umelú inteligen­ ciu, ktorá je už teraz sústavou disponujúcou in­ teligentnými komponentmi schopnými sebazdo­ konaľovania a sebaúdržby. Na druhej strane sa NSA stala doktorom Frankensteinom a preko­ nala zábrany na vytvorenie umelej inteligencie, ktorá skôr či neskôr nadobudne vlastné vedomie a prestane byť kontrolovateľná. Údaje zbierané o miliardách obyvateľov planéty z nej urobia dokonalého znalca ľudstva. Bude doslova vševe­ diaca a zmení svet. Transhumanisti veria, že po napojení na tento supermozog budú môcť bez obáv zamieňať svoje pôvodné telesné schránky za nové a vylepšené. Tým oddialia vlastnú smr­ teľnosť, i keď nevedia, či im ostane schopnosť pociťovať pri tom nejakú radosť a šťastie.

55

TÉMA MESIACA > ANONYMIZOVANIE KOMUNIKÁCIE

ANONYMIZOVANIE KOMUNIKÁCIE > TÉMA MESIACA

Milan Mucha

ANONYMIZOVANIE

KOMUNIKÁCIE

56

A

hoj Fero, milá Janka, drahý Peter... Kedy­ si bolo používanie oslovenia v komuni­ kácii slušné, dnes je kontraproduktívne.

Vďaka internetu sa komunikácia medzi ľuďmi značne zintenzívnila, pritom sa však aj jej kon­ trola stala výrazne efektívnejšou. Aj minimum zachytených dát stačí na to, aby si ktokoľvek po­ skladal profil dotyčnej osoby, jej záujmy a prefe­ rencie. Takmer nikoho, ani väčšinu aktivistov to však netrápi. Mnohí sa ani nebavia s neznámymi na ulici, a pritom bezstarostne prepájajú mobil s wi-fi sieťami a tešia sa na príchod tzv. internetu vecí, ktorý špehovanie ešte viac uľahčí.

Väčšina používateľov si totiž neuvedomuje, koľ­ ko zneužiteľných osobných údajov sprístupňuje.

Oslovenie v pošte či telefonickom rozhovore je zbytočná zdvorilostná floskula, ktorá robí med­ vediu službu aktivistom. Načo ste si na sociál­ nej sieti zvolili vymyslené meno, keď vás známi v pošte alebo v komentári oslovia tým pravým?

Samozrejme, niet nad komunikáciu tvárou v tvár, bez zapnutého mobilu. Napokon, petície je tiež lepšie podpisovať osobne.

Ale poďme ďalej. Čo je to za nápad použiť rod­ né číslo (najjednoznačnejší identifikačný údaj) na prihlasovanie do internetbankingu? Z bez­ pečnostného hľadiska je to úplne nesprávne.

A predsa istá banka nedáva svojim klientom inú možnosť. Iné, našťastie, používajú odlišný pri­

hlasovací systém. Boli by ste asi prekvapení, no ak zavoláte na infolinku nejakého poskytovateľa služby a vyzvú vás, aby ste sa predstavili, môžete to zväčša obísť zadaním iných údajov (PIN kód, variabilný symbol, zvolené slovo atď.). Len treba chcieť brániť svoje práva na anonymnú komuni­ káciu. Tej určite neprospieva ani pripojenie mo­ bilného telefónu na internet.

ANONYMITA NA SIETI

Ak by ste niekedy chceli anonymne poslať e-mail, webová služba 10minutemail.com vám zadarmo poskytne 10-minútovú adresu v tvare vygenerovaného kódu. Správy budete môcť odo­ sielať a prijímať iba 10 minút, potom sa adresa sama zlikviduje. Keby ste potrebovali ďalších 10 minút, kliknutím sa dá aktívny čas predĺžiť.

Podporovaná je aj slovenčina. Služba vychádza podľa recenzií ako bezpečná, no firma, ktorá ju poskytuje, sídli v USA. Zašifrované správy môžeme posielať pomocou softvéru PGP (Pretty Good Privacy). Pri šifrova­ nom surfovaní používame protokol SSH (Secure Shell) alebo SSL (Secure Socket Layer), rozpo­ znateľný v prehliadači podľa začiatku webovej adresy „https“ namiesto „http“ a žltej ikonky zámky. Prevádzkovatelia výstupných uzlov však v praxi často podhadzujú nepravé certifikáty.

Viac informácií o týchto troch protokoloch vyu­

žívajúcich tzv. asymetrickú kryptografiu nájdete na bit.ly/1HCGzmo.

Na ochranu súkromia na internete a utajenú ko­ munikáciu vznikli aj anonymizujúce siete (Gnu­ tella, Freenet, I2P, Tor a iné). Najväčšia a naj­ známejšia z nich je Tor (z The Onion Router, v preklade vrstvové smerovanie, doslova cibuľové šifrovanie dát do viacerých vrstiev) s asi pol mi­ liónom každodenných používateľov. Balík Tor Browser Bundle obsahuje aj prehliadač (existujú aj riešenia Orweb pre Android a Onion Browser pre iOS). Tor siete však nezaručujú bezpečnosť a utajenie, ak to nepodporuje cieľový server. Po­ skytovateľ pripojenia vidí, že používateľ vstupuje do Tor siete, nepozná však cieľový server, ani vyžiadané informácie. Tie prídu zašifrované až po jeden z výstupných serverov, ktorý slúži ako brána do internetu, no tam ich možno odchytiť špeciálnym softvérom. Dotyčný pytliak nebude vedieť, kto si informácie zo servera vyžiadal, ale uvidí ich obsah.

Preto aj nezávislý IT portál The Register už pred rokmi pripomínal, že každý, kto používa Tor, by mal na šifrovanie používať pripojenie SSH, SSL alebo VPN (Virtual Private Network), čo je lac­ ná platená služba, pomocou ktorej sa prihlásite z falošnej destinácie na druhom konci sveta. Tor je dobrý len na anonymitu, nie na tzv. end-to-end šifrovanie. Používatelia pri ňom totiž nemajú kontrolu nad tým, ktoré výstupné uzly budú po­ užité. Ak použijete šifrované spojenie správne, na výstupnom serveri vidno, kam smerujete, ale nevidno obsah a server nevie identifikovať po­ užívateľa. Lenže Tor siete boli vyvinuté s cieľom poskytnúť anonymnú komunikáciu americkým tajným službám.

V roku 2012 pochádzali dva milióny dolárov rozpočtu Tor Project od vlády USA, švédska vláda a iné organizácie dopĺňali zvyšných 20 %.

Už v roku 2011 skupina Anonymous cez slabšie miesto v kóde odstavila najväčšie úložisko det­ skej pornografie v Tor sieti a uverejnila zoznam používateľov a ich údaje. Iným príkladom (ne) bezpečnosti Tor siete je anonymný portál Silk Road, kde si používatelia mohli objednávať aj drogy či vraždy za bitcoiny. Jeho majiteľa však zatkol FBI v októbri 2013, pričom zhabal také množstvo bitcoinov, že je momentálne ich naj­

57 väčším známym vlastníkom. Paul B. Carr počas minuloročných Vianoc uverejnil na stránke Pan­ do sumarizujúci článok s názvom Ak si stále myslíte, že Tor je bezpečný, ste totálne mimo. Nájdete ho na adrese bit.ly/1LkyG93.

ANONYMITA V MOBILNOM TELEFÓNE

Čo sa týka mobilov, v súčasnosti je populárna bezplatná anonymizujúca aplikácia Threema od firmy sídliacej vo Švajčiarsku, krajine zná­ mej legislatívou s dôrazom na ochranu osob­ ných údajov. Podľa recenzií vychádza dobre, no Jaap-Henk Hoepman z portálu xot.nl si všimol, že Threema umožňujúca používať tzv. QR kód ako kontaktný údaj pri osobnom stretnutí ho im­ plementuje nejako zvláštne. Podľa jeho skúmania to nepredstavuje skutočné bezpečnostné riziko, no naznačuje, že spôsob spájania reálnej identity, Threema identity a verejného kľúča by bolo dob­ ré prehodnotiť. Samozrejme, tajné služby sa vždy budú usilovať získať prístup k vašim údajom, pre­ to treba ostro sledovať aktuálny vývoj.

ORBIS PICTUS > UKRAJINA Foto: Petro Zadorozhnyi, SITA/AP

Boj o vplyv medzi ultranacionalistickým Pravým sektorom a miestnymi kriminálnymi skupinami v západoukrajinskom Zakarpatsku pokračuje. Ukrajinskí vládni vojaci so zamaskovanými tvárami hliadkujú pri obci Bobovyšče neďaleko Mukačeva po sobotňajšom granátovom útoku ozbrojencov, ktorý si vyžiadal dve obete na strane Pravého sektora a jednu z radov civilistov. Polícia sa odvtedy pokúša dohodnúť ich kapituláciu. (jup)

ORBIS PICTUS > TURECKO Foto: Zeki Yavuzak, SITA/AP

Ľudia sa pokúšajú pomôcť mladému mužovi zasiahnutému explóziou, ktorá v tureckom meste Suruç neďaleko sýrskej hranice zabila desiatky ľudí a mnoho ďalších zranila. Podľa úradov bol útok zrejme dielom samovražedného atentátnika Islamského štátu; žiadnu konkrétnu zodpovednosť však nevyvodili. Ako sa ukazuje, ani členstvo v NATO nedáva krajine imunitu voči pokusom o jej destabilizáciu – či už prichádzajúcim zvonka, alebo zvnútra. (jup)

ORBIS PICTUS > GRÉCKO Foto: Thanassis Stavrakis, SITA/AP

Grécky premiér Alexis Tsipras sa zúčastnil prísahy svojich nových ministrov v aténskom prezidentskom paláci. Po vnútrostraníckej vzbure a odchode niektorých ministrov bol nútený rekonštruovať svoj kabinet. Ako je známe, grécky parlament nakoniec schválil požiadavku veriteľov zaviesť balík úsporných opatrení. Európska únia tak môže otvoriť ďalšiu kapitolu príbehu, v ktorého zmysluplnosť a šťastný koniec už dnes hádam nikto v Bruseli neverí. (jup)

ORBIS PICTUS > UKRAJINA Foto: Efrem Lukatsky, SITA/AP

Členovia radikálnej skupiny Pravý sektor pochodujú centrom Kyjeva s tričkami zobrazujúcimi Saška Bilyja, čo je prezývka ich západoukrajinského vodcu Oleksandra Muzyčka, ktorého vlani počas policajnej operácie ministerstva vnútra zabili. Napriek tomu, že po vypuknutí vojny na východe Ukrajiny bojoval Pravý sektor na strane vládnych síl, pučistická moc v Kyjeve má dnes čo robiť, aby sa od jeho neonacistickej podstaty presvedčivo dištancovala. (jup)

ORBIS PICTUS > IRÁN Foto: Ebrahim Noroozi, SITA/AP

Iránsky prezident Hasan Rúhání víta nemeckého vicekancelára a ministra hospodárstva Sigmara Gabriela. Ide o prvú oficiálnu návštevu vrcholového politika Západu po tom, ako Irán uzavrel nedávno dohodu o obmedzení svojho „kontroverzného“ jadrového programu so šiestimi svetovými veľmocami vrátane Nemecka. Gabriel sa v Teheráne stretol aj s iránskym ministrom ropného priemyslu Bijanom Zanganehom. Všetko nasvedčuje tomu, že 14 rokov trvajúca doba ľadová v bilaterálnych nemecko-iránskych vzťahoch bude čoskoro minulosťou. Nemecké firmy teraz môžu svojim demokraticky zmýšľajúcim politickým vodcom vyúčtovať miliardové straty, ktoré vďaka protiiránskym sankciám utrpeli. (jup)

ORBIS PICTUS > BOLÍVIA Foto: Pool, L’Osservatore Romano, SITA/AP

Spojenie nespojiteľného? Bolívijský socialistický prezident Evo Morales uviedol pápeža Františka do rozpakov, keď mu po jeho prílete do La Paz venoval vyrezávaný drevený krucifix v tvare komunistických symbolov – kosáka a kladiva. Okrem kríža daroval Morales pápežovi kópiu Knihy mora, ktorá je o tom, ako Bolívia počas vojny s Čile (1879 – 1883) stratila prístup k Tichému oceánu. Morales povedal, že veci sa príchodom tohto pápeža zmenili a bolívijský ľud pozdravuje Františka ako niekoho, kto mu prináša pomoc. (jup)

ORBIS PICTUS > BOSNA A HERCEGOVINA Foto: Marko Drobnjakovic, SITA/AP

Žena sa modlí pri pamätníku na cintoríne obetí masakry v Potočari neďaleko Srebrenice, 150 km severovýchodne od Sarajeva, hlavného mesta Bosny a Hercegoviny. Podľa oficiálnej západnej propagandy tu pred dvadsiatimi rokmi (11. 7. 1995) srbské vojská popravili vyše osemtisíc moslimských mužov a chlapcov. Aj keď Medzinárodný súdny tribunál označil v roku 2007 srebrenický masaker za akt genocídy, pokračujúca identifikácia ľudských pozostatkov naznačuje, že medzi obeťami v masových hroboch údajne neležia iba moslimskí civilisti. (jup)

ORBIS PICTUS > UKRAJINA Foto: Andrei Markov, SITA/AP

Na pozadí zúriacej vojny na východe Ukrajiny neutícha ani bežná kriminalita. Lupič, ktorý zastrelil troch členov bezpečnostnej služby pri preprave hotovosti v Charkove, sa zmocnil sumy 2,3 milióna hrivien, čo je približne milión amerických dolárov. (jup)

RENDEZ-VOUS > PREČO NEPRIZNÁME SUBJEKTIVITU ZEMI, KEĎ JU PRIZNÁVAME UMELÝM KORPORÁCIÁM?

Marián Benka

PREČO NEPRIZNÁME SUBJEKTIVITU ZEMI, KEĎ JU PRIZNÁVAME UMELÝM KORPORÁCIÁM? 66

ČESKÝ FILOZOF, EKOLÓG A PUBLICISTA JOSEF ŠMAJS SA VENUJE PREDOVŠETKÝM KRÍZE DNEŠNEJ CIVILIZÁCIE, KTOREJ PRÍČINU VIDÍ V KONFLIKTE ĽUDSKEJ KULTÚRY S PRÍRODOU. NAVRHUJE PRISPÔSOBIŤ KULTÚRU PRÍRODNÉMU PROSTREDIU. SÚČASŤOU JEHO NÁVRHOV JE ORIGINÁLNY KONCEPT ÚSTAVY ZEME, KTORÁ BY PLANÉTE PRIZNALA PRÁVNU SUBJEKTIVITU A Z NEJ VYPLÝVAJÚCE PRÁVA. JEJ CELÉ ZNENIE AJ S DÔVODOVOU SPRÁVOU NÁJDETE NA WWW.USTAVAZEME.CZ.

Často opakujete, že ľudská kultúra a príroda sú vo vzájomnom konflikte. Ako tento konflikt vznikol?

Na to, aby sme mohli konflikt kultúry s prírodou správne pochopiť, musíme odlíšiť minimálne dve skupiny príčin. Jedna príčina je biologická. My ako druh, ktorý pôvodne žil na stromoch, sme boli donútení žiť v krovinatých savanách. Vo vý­ chodnej Afrike, odkiaľ pochádzame, zmizli daž­ ďové pralesy a bolo sa treba prispôsobiť životu na zemi, to znamená bojovať so šelmami, stavať primitívne obydlia, chrániť manželky a deti pred divokými zvieratami, a preto máme v našom ge­

nóme určité predispozície k útočnej adaptačnej stratégii. Na druhej strane nemôžeme povedať, že by lovci a zberači, ktorí žijú rovnakým spô­ sobom života ako naši predkovia pred stotisíc rokmi, boli predátormi a pustošili Zem. Takže sa zdá, že tzv. predátorská duchovná pa­ radigma vznikla omnoho neskôr, a ja predpokla­ dám, že to bolo v starovekom Grécku, v gréckej mytológii, filozofii a vede. Gréci zvolili pojmy a teoretické postuláty poznania prírody, ktoré vyšli z eleatskej tradície, že myslenie je identické s bytím, alebo dokonca z platónskej, že myslenie je nadriadené bytiu. A túto podriadenosť prírody

RENDEZ-VOUS > PREČO NEPRIZNÁME SUBJEKTIVITU ZEMI, KEĎ JU PRIZNÁVAME UMELÝM KORPORÁCIÁM?

68

teoretickým postulátom nazývam predátorská paradigma.

Gréci nepochopili molekulárnu štruktúru príro­ dy, jednotu živého a neživého, súvislosti života s neživými štruktúrami, a tak nasadili celej eu­ rópskej kultúre falošné okuliare. Až v novovekej vede, galileovsko-newtonovskej, došlo k posilne­ niu tohto gréckeho postoja a vznikla veda, ktorá sa veľmi ľahko aplikovala vo výrobe, preto sa v priemyselnej revolúcii vytvorila aliancia vedy a kapitálu a vznikla technika ako forma spred­ metneného poznania. Ale poznania, ktoré ne­ zodpovedá povahe prírody.

Nezodpovedá povahe prírody? To ma teraz zarazilo, pretože vedné odbory, ktoré umožnili rozmach technológií, vychádzajú z prírodných vied, teda z poznávania prírody.

To je práve podstata toho predátorstva. My ne­ spoznávame prírodu takú, aká je, ako funguje, aké sily ju držia pohromade, aké informácie integrujú živú a neživú prírodu. Gréci nevedeli nič o mikrosvete, ani o kozme, domnievali sa, že Zem je stredom vesmíru a tento neprimeraný, skreslený, prevrátený pohľad vlastne určuje po­ vahu nášho prístupu vo vzdelaní dodnes. Takže

PREČO NEPRIZNÁME SUBJEKTIVITU ZEMI, KEĎ JU PRIZNÁVAME UMELÝM KORPORÁCIÁM? > RENDEZ-VOUS

síce vieme konštruovať stroje a zložitejšiu techni­ ku, dokonca dnes mikroelektroniku, ale povahe prírody tieto konštrukcie nezodpovedajú. Príro­ da je sebestačná, bola tu pred nami, bude tu aj po nás, vytvorila dokonca aj nás, ľudí, ktorí sú schopní ju týmto spoznávať. Uvedomenie si tejto duchovnej paradigmy považujem za kľúč k rieše­ niu dnešného konfliktu kultúry s prírodou.

zle vysvetľuje, pretože by sme si mali najprv po­ ložiť otázku, čo je to vlastne skutočnosť, bytie a príroda.

Podľa evolučnej ontológie, ktorú som vytvoril, nie je skutočnosť súbor nejakých predmetov usporiadaných v priestore, ako sa to učí v škole.

Skutočnosť, bytie alebo príroda, to je aktivita.

Spontánne tvorivá aktivita, je to akási zvyško­ vá aktivita veľkého tresku, ktorá vytvorila celý vesmír, pretože tá aktivita skryštalizovala v ga­ laxiách a planétach, vo hviezdach a na Zemi v živých a neživých štruktúrach. Táto spontánne tvorivá aktivita vlastne vytvorila prírodu z niečo­ ho, čo ľudia neberú vážne. Totiž z tých prvkov periodickej sústavy, ktoré vznikli vnútri hviezd prvej generácie. Gréci nemohli vedieť, že príro­ da je tvorivosť, je to subjektivita. Domnievali sa, že človek je nadradený všetkému prírodnému, že prírode dáva nejakú hodnotu.

Okolo nás vlastne existujú dve skutočnosti, dve formy bytia. Tá, ktorú sme nevytvorili, ale k nej patríme, to znamená prirodzená forma živých a neživých štruktúr na planéte Zem. A potom sú to veci, ktoré sme vytvorili – stoly, stoličky, budovy, Bratislava... Štruktúry, ktoré sme vytvo­ rili svojou aktivitou. Čiže opozícia kultúry voči prírode spočíva v tom, že je to konflikt medzi štruktúrami vznikajúcimi spontánne, ku ktorým my ľudia tiež patríme, a ľudským dielom, čiže umelými štruktúrami vytvorenými človekom.

No vezmite smery, ktorým sa hovorí nová fyzika alebo nová biológia. Keď napríklad biológ Rupert Sheldrake prichádza so svojou teóriou tzv. morfických polí, podľa ktorej je všetko živé navzájom prepojené, alebo keď fyzik Fritjof Capra tvrdí, že kvantová fyzika už dospela k zisteniam, ktoré nápadne korelujú s tým, čo je v starých indických písmach, nedochádza potom predsa len k nejakému posunu vo vedeckom chápaní prírody?

V teoretickej oblasti možno áno, ale základný hlavný prúd technologického vývoja od tovární k dopravnej, vojenskej a informačnej technike je nesený paradigmou, ktorá sa zrodila v sta­ rovekom Grécku a posilnila ju novoveká veda.

Keď odhaľujeme podstatu fyzikálnych častíc, ešte to neznamená, že jednote sveta alebo jeho fungovaniu rozumieme správne. Teraz sa mi to

Tvrdíte, že tento konflikt kultúry s prírodou je nebezpečný pre ľudstvo, ale nie pre prírodu. Ale bežná predstava je skôr taká, že dnešná civilizácia by mohla zaniknúť vlastne tým, že zničí prírodu. Aj ekologickí aktivisti alebo odborníci z klimatického panelu nás presviedčajú, že musíme niečo spraviť, aby sme nezničili život na planéte.

Na to sa komplikovane odpovedá. Musíme si uvedomiť, že človek je biologický druh. A bio­ logické druhy sú takými zložitými konštrukcia­ mi, že nemôžu vznikať kdekoľvek na planéte.

Ani naši predkovia nemohli vzniknúť inde ako v Afrike. Každý druh je komplikovaný z hľadis­ ka genetickej informácie, takže musí vznikať na jedinom mieste, v podmienkach, ktoré nepozná­ me, a potom obsadzuje ďalšie územie. Človek je spontánne vytvoreným druhom, takmer takým

stabilným ako kryštály, ktorý sa nemení vplyvom vonkajších prírodných, ani kultúrnych podmie­ nok. Čiže napriek tomu, že žijeme povedzme 10 000 rokov v neolitickej kultúre, vôbec sme sa počas tej doby nezmenili, dokonca sme sa asi nezmenili za celú dobu od vzniku nášho druhu. Ľudská prirodzenosť je nemenná, dokážeme sa adaptovať na rôzne vonkajšie podmienky, ale tie adaptácie sú epigenetické, neurónové, a medzi neurónovou a genetickou informáciou žiadne spojenie nie je. Človek prechádza dejinami kul­ túry biologicky nedotknutý. Ovplyvňujú ho, sa­ mozrejme, kultúrne súvislosti, ale väčšinou skôr negatívne. Napríklad používanie počítačov vedie u mladej generácie k digitálnej demencii. Je to preukázané. Namiesto toho, aby nás to vysoko sofistikované kultúrne prostredie nejako kulti­ vovalo, nekultivuje nás ani somaticky (nemáme väčšiu mozgovú kôru), ani neurónovo (nemáme väčšie mozgy).

Je potom človek ako kultúrny jedinec sám sebe nepriateľom ako biologický jedinec? Áno, človek ako druh, ktorý vytvoril protiprírod­ nú kultúru, kultúru, ktorá prírodu devastuje, za­ moruje, zaťažuje odpadmi, vyčerpáva jej zdroje, prípadne ničí niektoré biologické druhy. Tento človek je skutočne nebezpečný sám pre seba.

Príroda nemôže byť ohrozená, lebo prechádza neustálymi transformáciami, a keď sa stratí náš druh, vôbec nič sa nestane. Naopak, všetko sa zase zazelená, aj bratislavské námestia, a príroda si všetko vezme späť. Ale príroda nemôže pokra­ čovať v tom, čo sme vytvorili my, a to je môj sil­ ný argument. Kultúra nemôže byť pokračovaním prírodného vývoja inými prostriedkami, ako sa často tvrdí.

My vlastne poriadne nevieme, čo je príroda a čo kultúra. Príroda je to, čo sme nevytvorili, a kul­ túra je to, čo sme urobili. Ale problém je v tom, že my kultúru v najširšom zmysle ako civilizá­ cia môžeme budovať len z materiálov, ktorých štruktúry utvárala živá a neživá príroda. Odpo­ rúčam každému, kto neverí v tvorivosť neživej prírody, aby navštívil výstavu nerastov. Už na neživej úrovni je príroda neuveriteľne, neoby­ čajne tvorivá, krásna, nevyspytateľne vynalieza­ vá a, samozrejme, je tvorivá aj na úrovni živých

69

RENDEZ-VOUS > PREČO NEPRIZNÁME SUBJEKTIVITU ZEMI, KEĎ JU PRIZNÁVAME UMELÝM KORPORÁCIÁM?

systémov. To vidíme okolo seba, kamkoľvek sa v krajine pozrieme.

70

Dá sa teda povedať, že riziko, ktoré kultúre hrozí, je jej zánik, a to bol aj dôvod, prečo ste prišli s myšlienkou ústavy Zeme?

Naozaj si myslím, že ak nič neurobíme, zanik­ neme alebo vyhynieme vlastnou vinou, pretože sme sa nepoučili. Nemôžeme zmeniť ľudskú prirodzenosť. Tá je formovaná silami nezávislý­ mi od nás, neboli sme pri tom, keď náš druh vznikol. Môžeme za všetko, čo sme vytvorili. To nebezpečenstvo, ktoré nám hrozí, je skutočne vážne, pretože poškodzujeme formy neživej a ži­ vej prírody, ktoré umožnili náš vznik ako biolo­ gického druhu. Paradoxne máme pocit, že sme stále bohatší, naša kultúra je pestrejšia, rozvíja sa naša sloboda, ľudské práva, objavujeme prin­ cípy demokracie a hľadáme optimálne formy výroby, spotreby a pod. Ale tým, že likviduje­ me poschodia živej a neživej prírody, ktoré ke­ dysi umožnili vznik nášho biologického druhu.

Vlastne likvidujeme podmienky, bez ktorých sa náš biologický druh nebude reprodukovať. To znamená, že bude postupne vymierať. Niektoré príznaky, ako napr. problém neplodnosti u mu­ žov alebo autizmus a niektoré ďalšie choroby, naznačujú, že sme natoľko zmenili chemickú povahu vody, potravín a ovzdušia, že sa v takom prostredí náš biologický druh nemôže, a prav­ depodobne ani nebude normálne a prirodzene reprodukovať. Budeme vymierať vlastnou vinou a viesť vojny o zdroje, pitnú vodu a zvyšky dôle­ žitých surovín.

Mohli by ste nám priblížiť myšlienku vašej ústavy Zeme? Ako vznikla? A prečo si myslíte, že nejaký text v podobe legislatívneho dokumentu by mal prispieť k náprave problému, o ktorom hovoríme?

Postupne som napísal štyri podobné dokumen­ ty. Najprv to bola Nájomná zmluva so Zemou, potom Deklarácia závislosti od Zeme, potom 11 podmienok biofilného obratu kultúry, a až ako na posledný dokument som si trúfol na filozofic­ ký koncept Ústavy Zeme. Súčasné právo sa podľa môjho názoru chytilo do pasce. Paradoxne pri­ znalo subjektivitu niektorým umelým kultúrnym štruktúram ako korporácie alebo podniky, ale

zaryto upiera priznať subjektivitu Zemi. Už som o tom hovoril, že Zem nás vytvorila, a povedal by som, že subjektivita sa nemusí spájať s tým, že jej nositeľ myslí, hovorí a koná morálne. Subjektivi­ ta, to je vlastnosť veľmi zložitého systému, hovo­ rí sa tomu otvorený nelineárny systém, ktorý vy­ tvára svoje štruktúry na základe príjmu energie a látok z prostredia. Takže živý systém je vlastne nositeľom subjektivity, pretože prijíma živiny, energiu a informácie a môže sa reprodukovať a rozvíjať. Podľa mňa o subjektivite nerozhoduje človek, právnici, politici a pod. Ak naša druhová ľudská subjektivita vytvorila globálnu technickú civilizáciu, ktorá nás samých ohrozuje, príroda ako subjektivita vytvorila planétu so všetkými živými a neživými formami vrátane človeka, za normálnych okolností zdravého a relatívne šťast­ ného. Takže je zrejmé, že subjektivita prírody je staršia, širšia a mocnejšia ako tá uznaná subjekti­ vita individuálna alebo právna.

Niektoré juhoamerické ústavy alebo právne systémy obsahujú istý náznak ochrany Zeme, napríklad ústava Ekvádoru alebo niektoré zá­ kony Bolívie už majú isté formy ochrany rieky alebo určitého územia. To máme aj my v podobe chránených krajinných oblastí a národných par­ kov. Ale Zem nie je chránená krajinná oblasť, ani rieka. Zem je celok integrovaný vnútornou informáciou, tou, ktorá integruje neživé systé­ my, integruje biosféru. Nemôžeme chrániť Zem tým, že budeme stále viac zahusťovať chránené krajinné oblasti, musíme ju chrániť ako celok.

Musíme jej priznať analogické práva ako každé­ mu subjektu, napriek tomu, že nemôže hovoriť, ani morálne konať. My, mysliaci ľudia, musíme pochopiť, že Zem je svojbytná, sebestačná, od ničoho ľudského a kultúrneho nezávislá, bola pred nami a bude po nás, je to útvar hodný našej pokory, úcty a rešpektu.

Zatiaľ zostáva ústava len v rovine nezáväzného dokumentu, o ktorom sa snažíte komunikovať?

Zatiaľ pripravujeme dve knižné publikácie, jed­ nu českú a jednu štvorjazyčnú. Text ústavy, dô­ vodovej správy a názory rôznych odborníkov boli publikované v niekoľkých časopisoch a in­ ternetových médiách. Bohužiaľ, ohlas na ich publikovanie je prekvapivo podivný, prevláda

PREČO NEPRIZNÁME SUBJEKTIVITU ZEMI, KEĎ JU PRIZNÁVAME UMELÝM KORPORÁCIÁM? > RENDEZ-VOUS

skôr mlčanie, dokonca to nazývam šokom z úra­ zu elektrickým prúdom. Traja profesori práva neboli schopní vyjadriť sa k tomu, keď som sa s nimi stretol, filozofi takisto mlčia, a tak zjav­ ne bez prieniku do zahraničia nemôžeme oča­ kávať, že by na to naša svetonázorovo zmätená spoločnosť v dohľadnej dobe reagovala. Ale predpokladám, že sa veľmi skoro uskutočnia nejaké rokovania, ktoré povedú k tomu, že sa o určitých východiskách a jednotlivých člán­ koch bude diskutovať. Keď som predtým písal iné články napríklad do Britských listov, dostal som veľa ohlasov, ale teraz všetci zaryto mlčia.

Takže som vďačný vášmu časopisu, že mal od­ vahu prihlásiť sa k tejto téme.

Kto by mal ústavu prijať? Jednotlivé národné vlády, OSN? Mala by byť k tomu nejaká forma medzinárodnej dohody?

Tak ďaleko zatiaľ nemyslím, v tejto prvej fáze potrebujeme veci správne pomenovať a uznať príčinnú súvislosť konfliktu medzi kultúrou a prírodu, odhaliť podstatu tohto konfliktu, po­ kúsiť sa o zmenu predátorskej paradigmy v du­ chovnej oblasti, priznať subjektivitu Zemi, a až potom môže táto iniciatíva ovplyvniť vzdelávací

a politický systém. Všetci máme koristnícky prí­ stup k Zemi, na ktorom stojí celá ekonomika, takže prijatie takéhoto dokumentu v nadnárod­ nom meradle si zatiaľ neviem predstaviť. Ale zdá sa mi, že úlohou filozofov je kriticky ana­ lyzovať dnešný stav, pomenovať, nájsť príčiny a pokúsiť sa ich ponúknuť širšej intelektuálnej verejnosti. Nič iné zatiaľ filozofi nemôžu robiť.

K čomu by mala ústava viesť? K pretvoreniu súčasnej kultúry?Ak áno, akým smerom? Aký by mala mať praktický dopad?

Zmyslom úsilia o najvyšší zákon Zeme, ktorému by boli podriadené národné ústavy, je biofilná rekonštrukcia kultúry. Kultúru nikdy nemôže­ me stotožniť s prírodou, ale ide o čo najväčšie priblíženie ľudského diela prirodzenému dielu Zeme. K tomu musia smerovať technologické projekty, a najmä výchovný a vzdelávací systém. Čiže jedným z cieľov ústavy je zmeniť výchovu a vzdelávanie v školách, vrátane základných a vysokých. Preto pripravujeme akési nové De­ satoro, ako by sme sa mali správať k Zemi, ako by sme ju mali chápať, čo by sme na nej mali oceňovať, ako by sme mali vyjadriť a prejaviť úctu k Zemi.

71

RENDEZ-VOUS > PREČO NEPRIZNÁME SUBJEKTIVITU ZEMI, KEĎ JU PRIZNÁVAME UMELÝM KORPORÁCIÁM?

PREČO NEPRIZNÁME SUBJEKTIVITU ZEMI, KEĎ JU PRIZNÁVAME UMELÝM KORPORÁCIÁM? > RENDEZ-VOUS

Saturovali sme základné biologické potreby ľudí, ľudia majú čo jesť, piť a kde bývať, ale to neznamená, že by ten konzum akokoľvek zdo­ konaľoval. Fyzicky alebo duševne. Ak človeka niečo kultivuje a zlepšuje, je to predovšetkým aktivita, práca. A keď práca mizne, znamená to, že ju robia automaty, a ľudia upadajú aj osobnostne. Spojené štáty sú najbohatšou kra­ jinou, je tam najvyššia úroveň osobnej spotreby a väznice praskajú vo švíkoch. Neprispieva to k väčšiemu šťastiu a rozvoju tamojších ľudí.

Pretože človeka rozvíja predovšetkým fyzic­ ká námaha. Tá je substitúciou pôvodnej ná­ mahy, ktorú museli naši predkovia vynaložiť, aby v prirodzených ekosystémoch prežili. Ak nevrátime prácu do poľnohospodárstva, reme­ siel a podobne, pravdepodobne sa digitálnej demencie dočkáme v celom rozsahu kultúry.

Nás môže rozvíjať len sebarealizačná námaha a tvorivá práca. Ak nemáme tvorivú prácu, po­ pulácia ako celok intelektuálne stagnuje, infan­ tilizuje, ja hovorím, že debilizuje.

72

Samozrejme, prestavba súčasnej protiprírodnej civilizácie nemôže byť uskutočnená výchovou a vzdelávaním. Súčasná protiprírodná civili­ zácia, aj keby už nerástla, spustoší Zem už len jednoduchou reprodukciou toho, čo sa dosiahlo.

Dnes je na svete jedna miliarda automobilov – ak ju budeme reprodukovať, o 50 rokov kultúra zanikne, pretože Zem nebude stačiť. Kultúru, ktorú sme vytvorili na základe neprimeraného predátorského prístupu, musíme rozboriť, pre­ formovať, musíme ju „biofilizovať“. Musíme napríklad zmenšiť mestá alebo sa vzdať urči­ tých typov dopravy. Len nad Európou je naprí­ klad 24000 štartov lietadiel každý deň. To nie je dlhodobo udržateľné, aj keby to už nerástlo.

Väčšinou sa diskutuje o tom, že potrebujeme zastaviť rast, ale to nám nepomôže, je to málo.

Civilizácia čoskoro nebude schopná získať ani toľko zdrojov, aby obnovovala aspoň to, čo sme už dosiahli.

Znamená to, že navrhujete akoby krok späť v civilizačnom vývoji?

Opticky to môže vyzerať ako krok späť, ale fak­ ticky je to poučenie človeka, ktorý je po prvom infarkte. Človek po prvom infarkte si už toho

toľko na seba nenakladá, obmedzí prácu na polovicu, začne sa inak správať k vlastným de­ ťom... Takže ústava sa dá chápať aj ako pokus o zmúdrenie ľudstva, aby zbytočne nevyhynulo vlastnou pýchou.

Dá sa to chápať aj ako výzva, aby sa ďalší rozvoj ľudstva realizoval iným spôsobom ako nárastom spotreby?

Presne tak, je to vlastne výzva na to, aby sme pochopili, že biologické druhy sa zmenou von­ kajších podmienok k lepšiemu zmeniť nemôžu.

My sme civilizáciu tohto typu vytvárali v dobrej viere, že veda a technika budú formovať väčší blahobyt a priaznivejšie podmienky pre ľudský rozvoj, ale taký rozvoj nemôže nastať. Už som hovoril o digitálnej demencii. Biologické druhy sú vysoko konzervatívnej štruktúry, a hoci sú vonkajšie podmienky premenlivé a my sa sna­ žíme vytvárať blahobyt, spravodlivo rozdeľovať zdroje pre všetkých, ani zvýšeným blahobytom a spotrebou nemôžeme zmeniť ľudskú priro­ dzenosť.

Ukazuje sa totiž, že človeka nerozvíja spotreba, ale práca vedúca k získaniu spotrebných stat­ kov. Pekným príkladom je poľnohospodárstvo.

Myslíte tvorivú prácu bez ohľadu na to, či bude zaplatená alebo nie? Áno, bez ohľadu na to, či to bude spravodlivé alebo nespravodlivé. Preto neriešim problém sociálnej nespravodlivosti ako prvoradý, alebo príčiny vojen, pretože mi ide o zastavenie vojny s prírodou. Dnes sa už aj vojna medzi ľuďmi vedie ako vojna s prírodou. Ak chceme nieko­ ho poraziť, musíme mu rozbiť krajinu, zničiť pamiatky, mestá... Vojny už nie sú súbojom ži­ vých ľudí na bojisku ako za Napoleona, je to vlastne ničenie kultúry a prírody na strane pro­ tivníka, je to taká horúca vojna so Zemou. Aj keď nezávisle od nej prebieha studená vojna, ktorú vedieme so Zemou prostredníctvom vý­ robnej a spotrebnej techniky. Napríklad autami poškodzujeme Zem viac ako akýmkoľvek iným spôsobom bez toho, aby sme si to uvedomili.

Aká je vaša predstava budúceho sveta alebo civilizácie? Existujú koncepty trvalo udržateľnej civilizácie, ako napríklad hnutie Zeitgeist. Veríte aj vy v niečo podobné?

Predovšetkým musím povedať, že tieto hnutia a iniciatívy nesledujem tak poriadne, ako by

som mal, pretože sa trápim tým, ako zmieriť kultúru s prírodou, a vidím, že je to veľmi kom­ plikované. Vzťah kultúry a prírody je riešiteľ­ ný za predpokladu, že dobre pochopíme, čím prírode ubližujeme. Ak dobre pochopíme, že rozpor nie je medzi človekom a Zemou, roz­ por spočíva až v tom postavenom diele, až v tej Bratislave vybudovanej na pôvodnom ekosysté­ me, ktorý tu bol predtým. Boli tu určite nejaké lužné lesy alebo niečo podobné. Takže sa ve­ nujem tomuto, a aká bude budúca civilizácia, to si netrúfam predstaviť, pretože si myslím, že prírode musíme ustúpiť, kým je čas. Aby ten ústup bol dôstojný. Aby nebol sprevádzaný vojnami a konfliktmi, ktoré by neboli zvládnu­ teľné. V čom by to ustúpenie malo spočívať, presne neviem. Kedysi som sa prihlásil do súťa­ že o prestavbu japonského mesta Kjóto. V nej sme navrhovali rôzne riešenia. Potom som sa do Kjóta dostal a videl som, aké sú utopické. Ťažko sa takto odhaduje, ako by sa mala vra­ cať pôda na pôvodné užívanie, ako by sa mali likvidovať diaľničné križovatky, ktoré dnes sta­ viame skôr pre kamióny ako osobné autá. Mož­ no viete, ako veľmi málo využívame dopravné tepny.

Takže si neviem predstaviť, ako by civilizácia postupne prešla biofilnou transformáciou, ale zdá sa mi, že musíme dosiahnuť zrelosť, rast bez rastu, to je v biosfére bežná situácia. Bio­ sféra už ďalej nerastie. Existuje v nej rovnováha medzi tým, čo sa vytvorí, a tým, čo sa zároveň rozpadne. Biosféra neprodukuje viac než za­ chytí energie zo slnka a premení na biomasu. Ďalej už nerastie.

Myslím si, že kultúra už prekročila hranicu zre­ losti, mala by sa dostať do stavu, v akom by nepoškodzovala svoj hostiteľský systém a moh­ la by s ním dlhodobo zotrvať v rovnováhe.

Kultúru niekedy prirovnávam k abiotickému tumoru, neživému nádoru, ktorý môže v orga­ nizme dlhodobo existovať, kým ho nepoškodí.

Rozhodne by sme sa mali v tých najbohatších krajinách vrátiť o jednu úroveň blahobytu, vy­ rovnať rozdiely v spotrebe, kým je to vôbec mysliteľné, a nájsť dlhodobú rovnováhu umelé­ ho sveta kultúry a technosféry s biosférou. To je môj kľúč k budúcnosti.

73

PROPAGANDA > FALOŠNÉ PRAVIDLÁ POLITICKEJ KOREKTNOSTI

Roman Michelko

FALOŠNÉ PRAVIDLÁ POLITICKEJ KOREKTNOSTI

74

KEĎ SOM NIEKEDY ZAČIATKOM DEVÄŤDESIATEHO ROKU ČÍTAL GEORGEA ORWELLA, RESP. JEHO ROMÁN ANTIUTÓPIA 1984, ZAUJALA MA OKREM INÉHO POSTAVA VYTVÁRAJÚCA TZV. NEWSPEAK. POSTAVA FILOLÓGA VYMÝŠĽAJÚCA JAZYK, KTORÝ

BY ZNEMOŽNIL ZLOČIN (PODVRATNÚ ČINNOSŤ PROTI MOCI, VEĽKÉMU BRATOVI A VÔBEC ESTABLISHMENTU) UŽ SAMOTNÝM OKLIEŠTENÍM JAZYKA. BOLA TO VEC SÍCE ABSURDNÁ, ALE SLEDUJÚC SÚČASNÝ MEDIÁLNY DISKURZ AKOBY PRESNE VYSTIHOVALA SNAHY DNEŠNÉHO NEOLIBERÁLNEHO ESTABLISHMENTU.

P

olitická korektnosť sa okrem iného začí­ na prejavovať aj v lingvistike. Vychádza z pomerne ľahko overiteľného faktu, že jazyk zásadným spôsobom ovplyvňuje vedomie človeka a jeho vnímanie sveta. Stáva sa tak dô­ ležitou formou myšlienkovej a spoločenskej kon­ troly občanov. To je len ďalší krok sociálneho inžinierstva a jeho veľmi výrazným vedľajším dôsledkom je obmedzenie slobody slova.

Jedným z najdôležitejších cieľov súčasných neo­ liberálnych elít je usmerňovať myslenie a kona­ nie ľudí „správnym smerom“. Na to slúžia všet­ ky mainstreamové mienkotvorné médiá, ktorých cieľom je ovládnuť myslenie más ovládnutím jazyka. Už desaťročia sa tak napĺňa Orwellova vízia o newspeaku, v ktorom nakoniec ani ne­ bude možné myslieť inak než správne. Svetové mediálne koncerny kontrolujú značnú časť mé­ dií a veľmi systematicky a premyslene zavádzajú diskurz politickej korektnosti, ktorý indoktrinuje a deformuje reflexiu západného sveta.

Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako udržať „spoločenský diskurz“, teda diskusiu o hodno­ tách a smerovaní spoločnosti v „bezpečných“ hraniciach, sú falošné pravidlá politickej korekt­ nosti. To znamená, že najvplyvnejšie stredno­ prúdové „liberálne“ médiá zásadným spôsobom určujú a obmedzujú diskusiu. Politická korekt­ nosť v reáli znamená, že o istých veciach sa ne­ diskutuje, prípadne sa diskutuje s vopred urče­ ným výsledkom.

Aj keď je to veľmi nekonformné, musím priznať, že mi (ako princíp) vôbec neprekážalo a ne­ prekáža, že vychádza množstvo ultrakonzerva­ tívnych demagógov, ktorí nekriticky obhajovali Bushove vojnové dobrodružstvá či obhajujú zverstvá v Abú Ghraibe. Hlboko som nesúhla­ sil, keď šimečkovsko-hríbovské ultrapravicové Domino okiadzalo Pinocheta. Dodnes si dobre pamätám, ako ma dobiela vytočil článok Dana Rausa, v ktorom písal, že Pinochet robil perfekt­ né veci, ibaže nie celkom šťastnými metódami.

FALOŠNÉ PRAVIDLÁ POLITICKEJ KOREKTNOSTI > PROPAGANDA

Ešte absurdnejšie na mňa pôsobí, že je úplne v poriadku, ak poradca českého expremiéra Pet­ ra Nečasa Roman Joch verejne hlása, že len nie­ ktoré národy majú právo žiť v demokracii. No a korunu svojim názorom nasadil tvrdením, že ľudské práva sú len malou a nepodstatnou sú­ časťou majetkových práv. Rovnako je krajne po­ burujúce, ak sa elektrikár Hríb štíti použiť výraz „slovenský národ“ a namiesto toho používa ako synonymum spojenie „podtatranská zberba“.

Hlásanie takýchto zvrhlostí je však v „lepšej neo­ konzervatívnej“ spoločnosti nielen akceptované, ale priam oceňované.

Podstatné však je, že pri týchto nebotyčných zvrhlostiach liberálne elity mlčali, akoby sa nič nedialo, akoby bolo všetko v najlepšom poriad­ ku, čím naplno odhalili svoju pokryteckú podsta­ tu. Iste si mnohí spomínajú, že pred niekoľkými rokmi bol David Irving, britský historik zaobera­ júci sa druhou svetovou vojnou, údajný „popie­ rač holokaustu“, zatknutý v susednom Rakúsku a po veľkom úsilí jeho advokátov a asi dvojme­ sačnom väznení vypovedaný z krajiny. Všetci si pamätáme, akú nepredstaviteľnú mieru pobúre­ nia vyvolal pred rokmi Haiderov pozitívny výrok o systéme verejných prác v Tretej ríši. Rovnako nedávno istá veľmi úspešná moderátorka v Ne­ mecku okamžite „letela“ za nevhodné vtipko­ vanie o pozitívnom postavení žien v Tretej ríši, alebo aj naša moderátorka Kristína Kormúthová stratila prácu len pre status na sociálnej sieti, keď – iste aj pod vplyvom stresu – použila ostrej­ šie výrazy na rómskych zlodejov, ktorých ani jej prítomnosť nevyrušovala v kradnutí.

Veľmi podobné je to aj v prípade interpretácie našich dejín. Dnes má monopol na ich inter­ pretáciu úzka skupina historikov pracujúcich v SAV. A tak je kanonizovaná interpretácia, ktorá je jediná prípustná, a odchýlky voči nej sú prísne sankcionované. O nejakom otvorenom vedeckom diskurze nemožno ani uvažovať, a tak sme sa dnes dostali do stavu ideologickej inter­ pretácie podobnej tej spred roku 1989. Dnes teda platí, že Slovenské národné povstanie bolo vrcholom našich národných a demokratických dejín, Slovenský štát bol klérofašistický a Jozef Tiso bol vojnový zločinec. Akákoľvek diskusia o tom, že SNP vypuklo nepripravené, vojensky

nemalo nádej na úspech a vyžiadalo si množstvo zbytočných obetí je neprípustná. Rovnako neprí­ pustné je spochybňovať legitimitu, spravodlivosť a nestrannosť ľudového retribučného súdnictva, resp. Národného súdu. Dnes sme v stave, keď sa vytvorila čierna listina historikov, ktorí sú nálep­ kovaní a ich interpretácie nesmú v žiadnom prí­ pade preniknúť do elektronických médií alebo do širšieho diskurzu.

Problém takéhoto prístupu je v tom, že niekto, v tomto prípade štát, vopred zadefinuje, o čom sa smie diskutovať a o čom nie, presne určí, čo sú „chránené“ názory a, naopak, tie, o ktorých sa (dnes ešte) „slobodne“ diskutovať dá. Zásadný problém v prípade osvienčimskej lži nevidím ani tak v samotnom „predmete“ ochrany, ktorý na ňu rozhodne nie je odkázaný. Absolútna väčši­na ľudí totiž o holokauste nepochybuje, a teda zá­ konná ochrana tejto interpretácie dejín je zbytoč­ ná, tých zopár „spochybňovačov“ na tom nič ne­ zmení. Problém vidím v dvoch rovinách, pričom ťažko povedať, ktorá je dôležitejšia. Ide jednak o precedens vylúčenia slobodnej (často aj hlúpej) diskusie o nejakom probléme, a potom o zákon­ nú ochranu jedinej interpretácie pravdy.

75

PRAVÁ HISTÓRIA PALESTÍNY A IZRAELA > DÉJÀ VU

Ján Dudáš

PRAVÁ HISTÓRIA PALESTÍNY A IZRAELA 3. ČASŤ

76

BIBLICKÝ STARÝ ZÁKON BOL DLHO HLAVNÝM ZDROJOM INFORMÁCIÍ O STARODÁVNYCH DEJINÁCH STREDNÉHO VÝCHODU. AVŠAK VIAC NEŽ TRISTO ROKOV VEDECKEJ BIBLISTIKY, INICIOVANEJ FILOZOFOM BARUCHOM SPINOZOM, A STÁLE ROZSIAHLEJŠIE ARCHEOLOGICKÉ VÝSKUMY, AKO AJ SKÚMANIE ZACHOVANÝCH PÍSOMNOSTÍ A NÁPISOV VO VŠETKÝCH KRAJINÁCH MEDZI RIEKAMI NÍL, TIGRIS A EUFRAT POMOHLO REKONŠTRUOVAŤ HISTÓRIU TEJTO OBLASTI.

J

estvuje množstvo pojmov súvisiacich s vy­ znávačmi politicko-náboženského hnutia talmudizmu a judaizmu, ktoré u neinfor­ movaného človeka cielene vyvolávajú zmätok.

Sú to slová typu judaizmus, talmudizmus, jahviz­mus, židovské náboženstvo, judaista, ju­ dejský (judský) ľud, žid, Žid, kmene Izraela a Judska (Judey), severné kráľovstvo, južné krá­ ľovstvo, izraelský ľud či izraelský národ, Hebrej, hebrejské písmo, Kanaán, Izraelčan, Izra­elita, antisemitizmus, antisionizmus, antijudaizmus, Aškenázi, sefardi (Sefarvajimovia), jidiš, latino, Chazari, Chazarská ríša a podobne.

Označenie „judaizmus“ sa nevyskytuje v biblic­ kých, postbiblických, ani v talmudistických či neskorších časoch. Judaizmus nebol názvom žiadnej formy náboženského uctievania v Judei za čias Ježiša. No vyznávači náboženstva si ter­ mín judaizmus vybrali sami a začali ho používať až v stredoveku, keď sa zoznámili s kresťanský­ mi spismi, pretože sprvu nenávideli Flavia. Jeho diela nečítali, a on použil pre talmudizmus – farizeizmus označenie judaizmus po prvý raz v 1. storočí n. l. v snahe postaviť ho proti oveľa vyspelejšiemu helenizmu.

K pojmovým zmätkom prispievajú aj kresťan­ ské cirkvi či sekty. Nesprávne prekladajú ná­ pis na kríži, na ktorom bol Ježiš ukrižovaný – INRI. Tento nápis je zložený z počiatočných písmen latinských slov, ktoré navrhol rímsky správca Pontský Pilát – Iesus Nazarenus, Rex Iudaeorum. Kresťanská literatúra to preložila do slovenčiny ako Ježiš Nazaretský, kráľ ži­ dovský. V období, keď žil Ježiš, termín žid ne­ existoval, a Ježiš žil v rímskej provincii Judea (či Judsko), ktorú dnes poznáme pod menom Palestína. Obyvatelia Judey sa v latinčine nazý­ vajú Iudaeus a v angličtine Judean. Tieto názvy identifikujú pôvodné obyvateľstvo Judey za Je­ žišovho života. Kto môže poprieť, že Ježiš bol jeho členom?

Kvalifikovaní a kompetentní lingvisti, historici i teológovia nemôžu preložiť Iesus Nazarenus, Rex Iudaeorum inak ako Ježiš Nazaretský, vlád­ ca judského ľudu. Latinské rex znamená vodca, vládca, a po invázii Anglosasov na Britské ostro­ vy bolo latinské rex nahradené anglosaským king.

Slovo Jew (žid) v anglickom jazyku neexistovalo až do roku 1775. Ani Shakespeare ho v Kupcovi benátskom nespomína, ale používal iné označe­ nie: „What is the reason? I am a Iewe, hath not a Iewe eyes?“ Najstaršou verziou Nového záko­ na v angličtine je Wycliffe Edition z roku 1380 a Ježiš sa tam spomína ako jeden z Iewes, čo bola v 17. storočí anglická verzia latinského Iu­ daeus. Ježiš ako tzv. Jew bol po prvý raz ozna­ čený v Novom zákone z 18. storočia. Bolo to v revidovaných verziách anglického prekladu zo 14. storočia.

Slovo Jew bolo do angličtiny uvedené po prvý raz v 18. storočí v hre The Rivals od autora She­ ridana. Ježiš bol označený ako tzv. Jew (žid) v Novom zákone z 18. storočia. Pôvod slova Jew (žid) teda nemá korene v judaizme.

Vystopovať vznik a históriu anglického slova Jew sa dá z pôvodných rukopisov v angličtine od 4. do 18. storočia. Všetky ekvivalenty latin­ ského Iudaeus až po anglické Jew postupne zahŕňali tvary: Gyu, Giu, Iu, Iuu, Iuw, Ieuu, Ieuy, Iow, Iewe, Iwe, Ieue, Iue, Iwe, Iew a na­ koniec v 18. storočí Jew. Nemecké slovo Jude je ekvivalentom anglického slova Jew a je čas­ ťou termínu Iudaeus. Nemecké Jude a anglické Jew sú skrátením a znehodnotením latinského Iudaeus.

Neoprávnenosť termínu Jew (žid) v angličtine vysvetlil vo svojej knihe Facts are facts Benjamin Freedman, ktorý bol židom a členom organizo­ vaného židovstva. Opierajúc sa o Oxford English Dictionary, ktorý je uznávaný na celom svete ako smerodajný a pôvodný zdroj informácií o pôvode, význame a použití slov v anglickom jazyku, tvrdil, že správne označenie v súvislosti s náboženským vierovyznaním sú termíny Juda­ ic (judaistický) a Judaist (judaista), a nesprávne Jew (žid) a Jewish (židovský). Podľa uvedeného oxfordského slovníka slová Jew (žid) a Jewish (židovský) nepatria do korektného anglického jazyka. Judaisti teda nie sú obyvatelia Judey.

Počas 18., 19. a 20. storočia dobre organizova­ ná a dobre financovaná medzinárodná „nátla­ ková skupina“ vytvorila medzi anglicky hovoria­ cimi ľuďmi takzvaný sekundárny význam slova žid. Tento všeobecne prijímaný význam sa dnes, prakticky bez výnimiek, skladá zo štyroch temer

77

DÉJÀ VU > PRAVÁ HISTÓRIA PALESTÍNY A IZRAELA

78

univerzálne prijímaných téz – takzvaní či samo­ zvaní židia sú ľuďmi, ktorí: 1. vyznávajú formu náboženského uctievania známu ako judaizmus, 2. sú príslušníkmi rasovej skupiny spojenej so starodávnymi Semitmi, 3. sú priamymi potom­ kami starobylého národa žijúceho v Palestíne v biblickej dobe, 4. sú požehnaní zámerným plánom s istými nadradenými kultúrnymi cha­ rakteristikami upieranými ostatným rasovým, náboženským alebo národnostným skupinám.

Sionisti a judaisti, ktorí hlásajú uvedené štyri lži­ vé tézy, tvoria vedome či nevedome popletené stádo. A stádo nerozmýšľa, kolektívne prijíma lož a mýty, čo je typické pre spoločenstvá viery.

Príroda nepozná nijaký privilegovaný spoločen­ ský subjekt (rod, kmeň, vetvu, národ).

Talmudisti začali užívať termín žid pre svoju et­ nicitu. Je to jediný prípad náboženstva, ktoré si zaviedlo rovnaké pomenovanie pre oblasť viery i tzv. etnicity. Nemáme predsa národnosť kato­ lícku, evanjelickú, moslimskú a podobne.

Judaisti sa podľa Jewish Encyclopedia zatrieďujú do dvoch hlavných skupín: aškenázski a sefard­ skí.

História aškenázskych judaistov je nasledovná: V polovici 7. storočia vznikol v susedstve s Ky­ jevskou Rusou chazarský kaganát s hlavným mestom Itil na južnej Volge. Chazari bol polo­ kočovný aziatsky národ tureckého (turkického) pôvodu, ktorý sa usadil na miestach súčasného južného Ruska medzi Volgou a Donom na bre­ hoch Čierneho, Kaspického a Azovského mora.

Niekoľkí talmudisti, ktorí boli Levom III. (716 – 740) vyhostení z Carihradu, našli domov medzi pohanskými Chazarmi. Chazarská ríša či cha­ zarský kaganát, ktorý vznikol v 7. storočí, susedil s Kyjevskou Rusou. Hlavným mestom kaganátu bol Semender (na území dnešného Dagestanu, kde bola pôvodná Chazarská ríša), a potom Itil.

Chazari neboli Semiti, boli aziatskym národom mongolskej rasy. Podľa B. H. Freedmana je v Judaistickej encyklopédii, zv. IV, s. 1 – 5, pod titulom Chazari uvedené: „Chazari sú turecké­ ho pôvodu, ich život a história sa spája s prvým počiatkom histórie talmudistov v Rusku.“ Pôvodné náboženstvo Chazarov bolo kombiná­ ciou falického kultu a iných foriem modlárstva, ktoré pretrvalo do 7. storočia. Rôzne sexuálne

PRAVÁ HISTÓRIA PALESTÍNY A IZRAELA > DÉJÀ VU

úchylky, ktorým Chazari holdovali vo forme náboženského uctievania, spôsobili taký stupeň degenerácie, že chazarský kráľ Bulan sa rozho­ dol zrušiť staré kulty falického uctievania a vy­ tvoriť nové štátne náboženstvo. Z troch nábo­ ženstiev – kresťanstva, islamu a talmudizmu – si vybral talmudizmus.

Na prelome 8. a 9. storočia chazarský kagan Obadiah ustanovil talmudizmus štátnym nábo­ ženstvom. Pozýval talmudistických učencov do svojej krajiny, postavil synagógy a talmudistické školy. Rabíni priniesli kanaánske (tzv. hebrej­ ské) písmo z Babylonu. Chazari sa učili Bibliu, Mišnu, Talmud a duchovné služby hazzanimu.

Väčšinu obyvateľstva Chazarskej ríše tvorili Chazari, ale žilo tam ďalších dvadsaťpäť mieru­ milovných roľníckych národov.

Kyjevské knieža Sviatoslav dobyl v roku 965 hlavné mesto Chazarov Itil, potom mestá Se­ mender a pevnosť Sarkel na Done (neskôr sa menovala Biela Veža), a porazil Chazarov. Veľa chazarských talmudistov sa dostalo na západ na územia dnešného západného Ruska, Ukrajiny, Bieloruska, do Poľska, ale mnohí zostali vo svo­ jej krajine, aj niektorí členovia kráľovskej rodiny utiekli na západ do Španielska a Uhorska.

Krymskí a litovskí judaisti hovorili osobitným karaitským jazykom, ktorý patrí ku skupine tureckých jazykov. Stali sa praotcami aške­ názskych judaistov (ruských, nemeckých, baltských, českých, slovenských, poľských).

Väčšina západoeurópskych judaistov prišla z vý­ chodnej Európy, nie sú teda semitského pôvo­ du. Chazarskí judaisti vysoko prevýšili počtom judaistov, ktorí prišli do Európy inými cestami v rôznych historických obdobiach.

Aškenázsky judaista Kriwaczek o genetike Juda­ istov uviedol: „Neexistuje židovský gén. Už po niekoľko generácií… by boli etnickí židia, po­ tomkovia stredovýchodných, rímskych a gréc­ kych konvertitov, nemeckých, slovanských a turkických proselytov natoľko premiešaní, že by dokonca ani moderný rozbor DNA nebol schopný rozpoznať jednotlivé súčasti ich gene­ tického dedičstva.“ Takže aškenázski judaisti nikdy nemali ani najmenší etnický vzťah s Palestínou a nemajú s etnikami Palestíny ani etnické, ani antropolo­

79

gické väzby. Teda myšlienka „návratu” európ­ skych judaistov ku svojim koreňom v Palestíne je vlastne absurdným mýtom. Tí, ktorí to tvrdia, sú deviantní podvodníci a ich konanie by mali vysvetliť psychiatri! Ako potomkovia aziatskych Chazarov sa vydávajú za potomkov judského ľudu.

V roku 2008 vyšla kniha Šloma Sanda, profe­ sora súčasných dejín na Telavivskej univerzite, The Invention of the Jewish People (Vymyslenie židovského národa), ktorá sa v Izraeli stala bestsellerom. V tejto knihe odmietol izraelské mýty, tvrdiac, že táto interpretácia dejín tzv. židovského národa bola prekrútená, pretvorená a vymyslená v modernej dobe, aby vyhovovala požiadavkám sionizmu. Židia sú len religióznou komunitou.

Materinský jazyk Chazarov bol ázijský a Judais­ tická encyklopédia ho nazýva chazarský jazyk.

Rabíni priniesli kanaánske (tzv. hebrejské) pís­ mo Chazarom, keď ich učili Talmud. Vládca

Bulan po konvertovaní nariadil, aby kanaánske písmo, ktoré poznal z Talmudu, bolo oficiálnym písmom chazarského jazyka. Chazarský jazyk sa od ruskej invázie označoval ako jidiš. Cha­ zari adoptovali do svojho vokálne limitovaného starého jazyka veľa cudzích slov, slovanských, baltických a hlavne germánskych, ako aj výra­ zov z kanaánčiny. Judaistická nemčina jidiš-tajč je iná ako waren-tajč. Jazyk jidiš nie je germán­ skym dialektom, a nie je ani kanaánskym jazy­ kom, hoci oba používajú kanaánsku abecedu.

Jidiš je dominantný jazyk východoeurópskych Chazarov z Ruska, Poľska, Rumunska, Litvy a Uhorska.

Okolo 90 % judaistov žijúcich v USA a v 42 rôz­ nych štátoch sveta pochádza alebo sú potomka­ mi aškenázskych judaistov chazarského turkic­ kého pôvodu.

Doc. Ján Dudáš, DrSc., pôsobí na Technickej univerzite v Košiciach.

BEZ MASKY > DAVID CAMERON

Patrik Sloboda

APOŠTOL „NOVÉHO KONZERVATIVIZMU“ VEDIE SVOJU KRAJINU DO NEISTEJ BUDÚCNOSTI

DAVID CAMERON (*1966)

80

B

ritská konzervatívna strana začne po skončení letných prázdnin pripravovať oslavy desiateho výročia zvolenia súčas­ ného premiéra Davida Camerona za svojho šéfa.

Bolo by chybou podceňovať toto jubileum ako vnútropolitickú záležitosť kráľovstva ležiaceho na daždivom súostroví kdesi na severozápad­ nej periférii Európy. Štyridsaťosemročný David William Donald Cameron je viac než obyčajný stranícky vodca a neupadne do zabudnutia, ani keď ho raz nahradí niekto iný.

Na to, aby sme lepšie porozumeli úlohe, kto­ rú zohráva doma i v zahraničí, musíme si ho umiestniť na časovú os a potiahnuť ju do polo­ vice 70. rokov minulého storočia. Presnejšie do februára 1975, keď žezlo na straníckom tróne ctihodných konzervatívcov pyšného Albiónu prebrala legendárna Margaret Thatcherová.

Počas týchto piatich dekád prešlo Spojené krá­ ľovstvo metamorfózou rozdelenou na tri etapy, ktorá ho zmenila na nepoznanie. Závažnejšie je, že zvrat už asi nebude možný.

CAMERONOVA PREDCHODKYŇA

Úvodná etapa patrila vodkyni Konzervatívnej strany Margaret Thatcherovej, ktorá v máji

1979 prevzala úrad ministerskej predsedníčky.

Rozdrvila sociálno-trhové politické a hospodár­ ske usporiadanie v povojnovej Británii a zlomila dlhý a húževnatý odpor odborov. Boli hlavným a jediným celoplošným organizovaným činite­ ľom, ktorý dovtedy vyvažoval moc a vplyv kapi­ tálu. Preborením tejto bariéry odovzdala ako na tácke hospodárstvo krajiny nadnárodnému kapi­ tálu. Ten si spravil z priemyselnej veľmoci, akou vtedy Británia ešte bola, skúšobné laboratórium pre transformáciu, ktorou museli prejsť všetky priemyselne vyspelé štáty po páde železnej opo­ ny, aby sa naplno rozbehli globalizačné procesy.

O dva roky neskôr začal odstavovať štát od dia­ nia v ekonomike na opačnom brehu Atlan­tiku americký prezident Ronald Reagan.

Koordinovaný postup oboch protagonistov, kto­ rých médiá, think-tanky a čoskoro aj univerzity velebili ako hrdinov neokonzervatívnej revolú­ cie, otočil hodnotový systém anglo­ saského Západu. Greed is good, Peniaze nesmrdia, Nech sa mi štát prace z cesty – a iné zostručnené zásady burzových špekulantov, vrátane tých, ktorí skončili ako Ivan Boesky za mrežami, sa kultúrno-spoločensky zbavili „zábran upätej konzervatívnosti“ tradičnej Ameriky a Británie.

Kresba: Tibor Eliot Rostas

BEZ MASKY > DAVID CAMERON

82

Vyvolali trend, ktorý dnes označujeme ako neo­ liberalizmus, pretože liberalizoval – uvoľnil ka­ pitálu priestor na nerušený pohyb po svetových trhoch.

David Cameron bol v tomto období v študent­ ských rokoch. Neoslovili ho žiadne ľavicové filozofie, pretože vypadli z módy. Idolmi štu­ dentských búrlivákov sa stávali mladí a hriešne bohatnúci makléri z tzv. londýnskej City. David si dal po absolvovaní elitného Eton College ročnú pauzu, počas ktorej pracoval ako asistent svojho kmotra v Dolnej snemovni. Tim Rathbo­ ne bol konzervatívnym poslancom a zasväcoval ambiciózneho Davida do pôsobivých rétoric­ kých trikov, užitočných rečníckych súbojov s labouristickými oponentmi. Z Davida sa vy­ kľul talent, ktorého čakala v strane skvelá budú­ cnosť. Po absolvovaní Oxfordskej univerzity mal pripravené teplé miestečko v straníckej centrále.

Nie v hocijakej „zašivárni“, ale v Conservative Research Department, čo bola výskumná svä­ tyňa, kde sa pripravovali stratégie formovania spoločnosti na desaťročia dopredu. Písal sa rok 1988 a železná lady Thatcherová začala hrdza­ vieť. Vyhasínal v nej pud politickej sebazáchovy.

Vzpierala sa europeizácii Albiónu a odovzdáva­ niu právomocí eurokratom v Bruseli. Spyšnela a zhrubla. Útrapy, ktoré spôsobovala šoková te­ rapia divokou privatizáciou, zatváraním tovární, relokalizáciou priemyslu do Číny a východnej Európy, ako i rušením sociálnych práv pracu­ júcich, prestala vysvetľovať súcitným jazykom, čím vyvolávala averziu. V novembri 1990 ju na Downing Street 10 nahradil prijateľný exminis­ ter zahraničných vecí John Major. Udržal sa na čele vlády slušných sedem rokov, no ostal bez perspektívy, pretože Británia prechádzala do druhej etapy svojej dlhodobej transformácie.

V TIENI TONYHO BLAIRA

Ďalšia fáza si vyžadovala natrvalo neutralizovať potenciálny odpor zľava, čo v Británii zname­ nalo sterilizovať Labour Party, aby nikdy viac nesplodila radikálne potomstvo. Labouristický politický marketing vychovával do úlohy refor­ mátora strany charizmatického študenta práv na Oxforde Tonyho Blaira, ktorý ako mladý obhajca potvrdil vrodený talent presvedčovať

DAVID CAMERON > BEZ MASKY

poroty a vyhrávať súdne procesy. Od júna 1983 valcoval svojím zápalom a výrečnosťou poslan­ cov Dolnej snemovne a fascinoval verejnosť.

Bol stúpajúcou hviezdou a David Cameron pre­ beral od septembra 1988 vo výskumnej dielni konzervatívcov Blairove prejavy ako nenahradi­ teľný učebnicový materiál. Bol mladší od Blaira o 13 rokov a so záujmom sledoval vzostup tohto výnimočného plebejca.

Blair prevzal kormidlo u labouristov v júli 1994 a hneď ho pootočil doprava. Inicioval premeno­ vanie strany na The New Labour a prepracoval jej stanovy. Stali sa príkladom aj pre Davida Ca­ merona na „zglajchšaltovanie“ vlastnej strany.

Ale nepredbiehajme. Podrezaný jazyk a elánom rozžiarené oči Tonyho Blaira museli neustálym opakovaním zatláčať z vedomia členskej základ­ ne, odborových organizácií a širokej voličskej obce základné politické postuláty Labouristic­ kej strany – zospoločenštenie výrobných pros­ triedkov a triedny boj ako spôsob dosiahnutia tohto cieľa. Stanovy Novej labouristickej strany pod Blairovým vedením zakotvili v roku 1995 doktrínu Tretej cesty. Kodifikovali oslabenie úlohy štátu v národnom hospodárstve, funkcie odborov v hospodárskom živote a decentralizo­ vali odborárske štruktúry. Blairovi labouristi sa prihlásili k trhovej ekonomike a k modelu zná­ memu z Nemecka alebo Rakúska ako sociálno­ -trhový. Po marxizme neostalo v nových straníc­ kych stanovách ani stopy.

Labouristi viedli na jar 1997 predvolebnú kam­ paň atraktívnej stredovej strany zbavenej „ľa­ vicového extrémizmu“ a prijateľnej pre široký stred. Tá vyhrala labouristom voľby po 18 ro­ koch a vyniesla 2. mája 1997 Blairovi premiérske kreslo. V jeho prospech svedčí to, že občanom nenasadil šokovú terapiu a jeho vláda sa pri de­ regulovaní finančných trhov alebo znižovaní da­ ňového a odvodového zaťaženia podnikateľov miernila. I tak vytiahli Blairovci na poddaných Jej Veličenstva široký inštrumentál sociálneho inžinierstva a masovokomunikačných prostried­ kov zdokonalených viac-menej do dnešnej po­ doby elektronických médií. Blair bravúrne zvlá­ dol prechod na multimediálne technológie, no David Cameron zašiel v rovnakom období ešte ďalej. V júli 1994 si odskočil od politiky do me­

diálneho konglomerátu Carlton Communica­ tions, aby začal vďaka rodinným konexiám ako špeciálny poradca riaditeľa pre podnikovú sféru.

Stal sa naslovovzatým odborníkom na využitie médií pre potreby a záujmy korporácií a naplno sa venoval upevňovaniu tohto prepojenia až do zvolenia za poslanca Dolnej snemovne na jar 2001.

VÝSLEDKY PREKONALI OČAKÁVANIE

Nasledujúcich šesť rokov sa suverénny Blair stretával v laviciach Dolnej snemovne s mladým a ctižiadostivým Davidom Cameronom. Ich te­ atrálne rečnícke súboje patrili medzi lahôdky na britskej parlamentnej scéne. Obzvlášť keď si uvedomíme, ako zápalisto a hodnoverne zve­ ličovali spory a názorové kolízie medzi vládou a konzervatívnou opozíciou v podmienkach simulovaného súťaženia zľava (Blair) a sprava (Cameron) o stieranie reálnych rozdielov medzi nimi.

Prechod z druhej do záverečnej tretej fázy me­ tamorfózy Veľkej Británie spustil Cameron ešte skôr, ako prevzal v decembri 2005 opraty Konzervatívnej strany a doviedol ju k volebné­ mu víťazstvu v máji 2010. Tlačil ho čas, pretože britské skúsenosti s kastrovaním či, jemnejšie povedané, neutralizovaním ľavice a pravice, pre­ berali všetky štáty integrujúcej sa Európy. Bo­ kom neostalo ani zámorské anglosaské kvarteto USA – Kanada – Austrália – Nový Zéland.

Absolútny úspech grandióznej operácie, keď sa Thatcherovej, Blairovi a Cameronovi podarilo v priebehu polstoročia „premodelovať“ Veľkú Britániu na multikultúrnu krajinu, ktorá si sama a bez vonkajšieho pričinenia amputuje posledné zvyšky svojbytnosti, spôsobil Cameronovi neča­ kané starosti. Prejavili sa už pri voľbách 2010 a ešte výraznejšie v tohtoročných májových.

Musel začať dokazovať, že nie je poslušným nástrojom eurokratov, ani plutokracie, ba ani spoluvinníkom excesov sociálneho inžinierstva, ktoré i s jeho pričinením uvrhlo Britániu do jar­ ma zlyhávajúceho tzv. multikulturalizmu. Veľká Británia sa vnútorne natoľko rozleptala, že si podkopala vlastnú jednotu a jej vzájomne od­ cudzené zložky obyvateľstva stratili pocit spo­ lupatričnosti.

ČO JE NA OBZORE

Čím si zvyknú už po tisícročia vypomáhať vládcovia, keď sa im domáci piesoček začne sypať medzi prstami a nevedia, kam z ko­ nopí? Cameron o tom niečo musí vedieť. Je praprapraprapravnukom kráľa Williama IV., ktorý splodil s írskou milenkou herečkou Do­ rotheou Jordanovou dcéru Alžbetu. Tá sa ako nemanželské dieťa nemohla uchádzať o trón, no ostala v aristokratických kruhoch. Terajšia panovníčka Alžbeta II. je vzdialenou sester­ nicou Davida Camerona. Jeho otec a praotec zbohatli ako medzinárodní finančníci a David dostal vyberané vzdelanie.

Jednou z výhod, ktoré poskytuje štúdium v Etone alebo v Oxforde, je prístup do knižníc a archívov s dokumentmi, návodmi a memoármi vladárov písaných priamo a otvorene. Skúsení tútori do­ kážu nasmerovať študenta, ktorý si získa ich dô­ veru, k jedinečným prameňom. I bez nich je však odpoveď na otázku, ako vymanévrovať z kaše, ktorú si vláda navarí doma, zrejmá a praxou tisíc­ krát odskúšaná: odvedením pozornosti za rodné humná. Ako to funguje v 21. storočí? Rozvíre­ ním konfliktov v zahraničí, zveličovaním rizika útokov zvonku, vytváraním psychózy destabilizá­ cie zvnútra, cvičením a financovaním podvraca­ nia pomerov v blízkom i vzdialenom susedstve, čo vedie k odvetným opatreniam protistrán, ve­ dením psychologických operácií, hospodárskych vojen a v najnovšej terminológii aj hybridných vojen kombinujúcich zmienené jednotlivé fakto­ ry do životunebezpečných zmesí.

David Cameron sa snaží vyburcovať britský patri­otizmus strašením trojakej povahy: 1. bojovníkmi Islamského štátu, ktorí prichá­ dzajú na Britské ostrovy šíriť teror, 2. obnovením studenej vojny s Ruskom, 3. zveličovaním sporov s EÚ pred avizovaným referendom o zotrvaní Veľkej Británie v Únii.

Konzervatívna vláda Davida Camerona dostala v máji mandát na ďalších päť rokov. Je veľmi pravdepodobné, že do mája 2020 sa zavŕši pro­ ces, ktorý zmení Britániu i ostatnú Európu ako máločo predtým – transatlantická hospodárska fúzia USA a EÚ s právnym prostredím prispôso­ beným požiadavkám vlastníkov nadnárodných korporácií.

83

NEZNÁMI HRDINOVIA > NEPRÁVOM ODSÚDENÍ KUBÁNCI

Artur Bekmatov

NEPRÁVOM

ODSÚDENÍ KUBÁNCI 84

JEDNÝM Z HLAVNÝCH VÝSLEDKOV OPÄTOVNÉHO NADVIAZANIA KONTAKTOV MEDZI KUBOU A USA NA PRELOME ROKOV 2014 A 2015 BOLO AJ PREPUSTENIE ZVYŠNÝCH TROCH KUBÁNSKYCH AGENTOV Z AMERICKÉHO VÄZENIA. ICH NEOPRÁVNENÉ VÄZNENIE TRVAJÚCE ŠESTNÁSŤ ROKOV KRITIZOVALA OSN AJ VIACERÍ DRŽITELIA NOBELOVEJ CENY.

P

o neúspešnom pokuse o prevrat v Zátoke svíň v roku 1961 upustili Spojené štáty od pokusov zvrhnúť kubánsky režim ná­ silnou cestou. Priestor dostala ekonomická blo­ káda ostrova a neoficiálna podpora exilových kubánskych komunít, ktoré sa združovali najmä na juhu Mia­mi. Známy je prípad teroristu Luisa Posadu Carillesa. Po revolúcii na Kube Carilles emigroval do USA, kde sa stal agentom CIA. Po absolvovaní výcviku zameraného na sabotáže a výrobu bômb podnikol niekoľko atentátov, a to nielen na Fidela Castra, ale aj na kubánske ambasády v rokoch 1974 – 1976 a na civilné ob­ jekty, ako napríklad lietadlo kubánskych aerolí­ nií. Bombový útok Carillesa na let číslo 455 ne­ prežil nikto zo 73 pasažierov, všetko civilistov.

Keďže v tom čase pôsobil vo Venezuele, za útok ho odsúdili, no po niekoľkých rokoch sa mu s pomocou USA podarilo ujsť a nasledujúce roky bojoval v spolupráci so CIA proti ľavico­

vým povstaleckým hnutiam v Strednej Amerike.

Teroristické útoky voči Kube však po rozpade ZSSR a skončení studenej vojny paradoxne naberali na intenzite. Napríklad séria bombo­ vých útokov na kubánske hotely v roku 1997 pripravila o život jedného človeka a jedenástich zranila. Opäť v nich mal prsty Carilles, ktorý však beztrestne žije v USA dodnes. Francúzsky odborník na kubánsko-americké vzťahy Salim Lamrani vyčíslil, že medzi rokmi 1959 – 1997 uskutočnili USA 5780 teroristických útokov voči Kube. „Útoky voči Kube pripravili o život 3478 Kubáncov a 2099 ich trpí trvalými násled­ kami. CIA velila 299 militantným skupinám s celkovým počtom 4000 členov. Tieto skupiny sú zodpovedné za 549 vrážd a zranenie tisícok ľudí,“ tvrdí Lamrani, a dodáva, že väčšina úto­ kov bola pripravená na Floride kubánskymi pravicovými radikálmi, ktorých kontrolovala a financovala CIA.

85

NEZNÁMI HRDINOVIA > NEPRÁVOM ODSÚDENÍ KUBÁNCI

KUBÁNSKA PÄŤKA

86

Preto sa kubánska vláda rozhodla infiltrovať me­ dzi exulantov v Miami piatich agentov, ktorí mali získať informácie o vinníkoch predchádza­ jú­ cich útokov a zabrániť ďalším. V polovici deväť­ desiatych rokov Gerardo Hernández, Antonio Guerrero, Ramón Labañino, Fernando a René Gonzálezovci s pomocou exilovej skupiny Bratia k záchrane „emigrovali“ do Spojených štátov.

Následne sa zamestnali na leteckej základni v Key Weste, odkiaľ posielali na Kubu informá­ cie o letoch, základni a činnosti kubánskych exi­ lových skupín v Miami.

Jednou z hlavných činností exilových skupín bolo okrem plánovania teroristických útokov aj narúšanie kubánskeho vzdušného priestoru a zhadzovanie protirežimových letákov. Narú­ šania prichádzali až do februára 1996, keď ku­ bánske stíhačky zostrelili dve lietadlá organizácie Bratia k záchrane. Na ich palube zahynuli štyria občania USA. Podľa americkej verzie boli lietadlá v medzinárodnom vzdušnom priestore, podľa kubánskej strany narušili jej vzdušný priestor. Aj keď tento incident spočiatku neznamenal priame ohrozenie piatich kubánskych agentov, neskôr ich obvinili zo zodpovednosti za zostrelenie.

Kubánska päťka totiž zbierala informácie o čin­ nosti exilových skupín a na Kubu posielala dôka­ zy o tom, že skupiny porušujú nielen kubánske zákony, ale aj tie americké. Kubánska strana tieto dôkazy v roku 1998 posunula americkému FBI v nádeji, že proti skupinám v Miami zasiahne.

Stal sa pravý opak – FBI na základe informácií dodaných Kubou vypátral jej piatich agentov a v októbri 1998 ich uväznil.

„MONSTERPROCES“ V MIAMI

Proces s piatimi kubánskymi agentmi nebol od počiatku transparentný. Obvinená pätica prvé štyri dni ani nevedela, z čoho je obvinená. Prvé dva dni im nebolo umožnené stretnúť sa s obhaj­ com a vypočúvali ich bez advokáta. Medzitým však už v miestnych médiách bežala jednostran­ ná a nenávistná kampaň proti nim. Počas trvania procesu, teda celých 17 mesiacov, boli jeden od druhého oddelení, navyše na samotkách. Pritom zákony umožňujú držať v izolácii len vrahov, aj to maximálne 60 dní.

Prvé obvinenie z organizovania teroristických skupín neobstálo. Následne obžaloba obvinila päticu z 26 zločinov, medzi ktorými bolo naprí­ klad sprisahanie s cieľom uskutočnenia zločinov proti USA, špionáž a podiel na vražde štyroch ob­ čanov USA zostrelených v blízkosti Kuby v roku 1996 (posledné obvinenie sa týkalo len Gerar­ da Hernándeza). Zvyšných 23 obvinení nebolo natoľko závažných. Išlo napríklad o sfalšovanie pasu či fakt, že piati Kubánci sa po príchode do USA nezaregistrovali ako zahraniční agenti.

Tak ako terorizmus, ani obvinenie zo špionáže neobstálo. Obžaloba nemohla dokázať špionáž proti USA, pretože agenti sa zameriavali na čin­ nosť exilových skupín, teda na obranu vlastného štátu. Kontreadmirál Eugene Carroll, generál Edward Atkeson a generálporučík letectva James Klepper svojimi výpoveďami vyvrátili aj mož­nosť, že by agenti mohli poškodiť USA prostredníc­ tvom získaných informácií o základni v Key Wes­ te. Preto obžaloba preformulovala obvinenie zo „špionáže“ na „sprisahanie s cieľom špionáže“.

Najväčšie polemiky vyvolalo obvinenie z podie­ lu na zostrelení lietadiel v roku 1996. Americ­ ká strana dodnes odmieta zverejniť družicové zábery, ktoré by potvrdili jej verziu, že lietadlá boli zostrelené v medzinárodnom priestore, a tak bola pätica odsúdená napriek absencii akýchkoľ­ vek dôkazov. Proces sa skončil v júni 2001 – ob­ žalovaných uznali vinnými a udelili im obzvlášť vysoké tresty. Gerardo Hernández bol odsúdený na dve doživotia plus 15 rokov, Ramón Labañi­ no na doživotie plus 18 rokov, Antonio Guerrero na doživotie plus 10 rokov. Fernando González dostal 19 a René González 15 rokov.

Salim Lamrani, ktorý tento prípad zahrnul do svojej štúdie o kubánsko-amerických vzťahoch, upozornil aj na mnohé menšie pochybenia súdu, ako aj na spolitizovanie procesu, vyhrážanie sa svedkom či otvorenú zaujatosť (predseda poroty vyhlásil, že je proti Castrovej diktatúre).

KAMPAŇ ZA PREPUSTENIE

Kubánska päťka sa voči rozsudku, ktorý pobúril verejnosť po celom svete, odvolala. Kuba roz­ behla medzinárodnú kampaň za ich prepustenie.

Piatich agentov podporili napríklad nositelia Nobelovej ceny mieru Adolfo Peréz Esquivel

NEPRÁVOM ODSÚDENÍ KUBÁNCI > NEZNÁMI HRDINOVIA

Päťka na poštovej známke (1980), Desmond Tutu (1984), nositelia Nobelo­ vej ceny za literatúru Wole Soyinka (1986), Nadi­ ne Gordimerová (1991), José Saramago (1998), Günter Grass (1999), Harold Pinter (2005), nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Žores Alfjorov (2000), francúzsky muzikant Manu Chao, brit­ ská herečka Julie Christie, uruguajský spisovateľ Mario Benedetti, módna návrhárka Vivienne Westwood, brazílsky architekt Oscar Niemeyer, ale aj osobnosti z USA – herec Danny Glover, bý­ valý minister spravodlivosti USA Ramsey Clark, spevák Harry Belafonte či nositeľka Pulitzerovej ceny Alice Walkerová.

Na rozsudok a odvolanie to však nemalo nijaký vplyv. V nasledujúcich rokoch si agenti odpyká­ vali tresty, pričom ich rodinným príslušníkom bolo častokrát znemožnené stretnúť sa s odsúde­ nými. Manželka Reného Gonzáleza Olga a ich dcéra Yvette boli zbavené práva navštíviť Reného vo väzení. Žena Gerarda Hernándeza Adriana napríklad v júni 2002 síce dostala vízum, no po príchode do USA ju zatkol FBI a po jedenásťho­ dinovom výsluchu ju vrátili späť na Kubu. „Snažili sa pôsobiť na nich rôznymi cestami, aby ich osobnostne zničili a zlomili. Ak požiadali o ošetrenie v prípade náhleho ochorenia, pred

ich očami im žiadosť roztrhali. Za každý bez­ významný čin im dávali samotky, pričom tieto samoväzby trvali približne sedemdesiat dní bez akejkoľvek komunikácie, každý z nich bol v inom štáte USA a v inom väzení,“ povedala Loipa San­ chézová Lorenzová, veľvyslankyňa Kuby na Slo­ vensku, niekoľko týždňov po tom, ako sa piati Kubánci vrátili domov a porozprávali o svojich zážitkoch.

Medzinárodná kritika zmanipulovaného procesu sa dostala aj do OSN. Pracovná skupina pre ne­ zákonné zatknutia Rady OSN pre ľudské práva v správe z 27. mája 2005 konštatuje, že „súdny proces sa nekonal v podmienkach nestrannosti a objektivity s cieľom splnenia štandardov spra­ vodlivého súdneho procesu, ktorý vyžaduje člá­ nok 14 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach“.

Menší zlom od vynesenia rozsudku prišiel v de­ cembri 2009. Ramónovi Labañinovi znížili trest na 30 rokov, Antoniovi Guerrerovi na 21 rokov a 10 mesiacov a Fernandovi Gonzálezovi na 17 rokov. O ďalšie dva roky predčasne prepustili na slobodu Reného Gonzáleza. Zostávali mu ešte tri roky, počas ktorých nesmel opustiť územie USA. Koncom februára minulého roku prepusti­ li aj Fernanda Gonzáleza. To už prebiehali tajné rokovania medzi USA a Kubou v Kanade, ktoré pomohol sprostredkovať pápež František. „Keďže všetky právnické kroky už boli vyčer­ pané, a týmto spôsobom sa ich oslobodenie nedosia­hlo, jediným spôsobom, ako ho dosia­ hnuť, boli politické rokovania. Záujmom USA bolo oslobodenie ich tajného agenta pracujúceho v organizácii USaid, ktorá ho vyslala, aby nosil materiály „disidentom“ na Kubu, ako aj ďalšieho tajného agenta, ktorý pracoval na Kube,“ poveda­ la veľvyslankyňa. „Hernándezovi sa na Troch kráľov narodila dcéra (splodená umelým oplodnením), takže už môže byť s ňou a rodinou. Antonio písal vo väzení bás­ ne, má poetického ducha. Ramón po príchode na Kubu zobudil svoju manželku, aby sa išli spo­ lu pozrieť na východ slnka. Antonio, najmladší z väzňov, bol fyzicky najmenej disponovaný, tak­ že sa momentálne snaží dať dokopy po zdravot­ nej stránke. Psychicky je však v poriad­ku,“ doda­ la Sanchézová Lorenzová.

87

MYSTICKÉ MIESTA SVETA > KARNAK A LUXOR

Vladimír Líška

KARNAK

A LUXOR EGYPT

88

NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY.

DOBRÉHO ZDRAVIA VÁM, PÁNOM PRAVDY, KTORÍ NENESIETE ŽIADNU VINU, KTORÍ BUDETE EXISTOVAŤ NA VEKY VEKOV. (KNIHA MŔTVYCH)

K

arnak je najväčší staroveký chrámový komplex nielen v Egypte, ale na celom svete. Má 4700 rokov. Cestou lemovanou sfingami je spojený s Amónovým chrámom, kde zanechal stopy aj Amenhotep IV., ktorý prenie­ sol svoje sídlo do nového hlavného mesta Ache­ tatonu, pretože Téby boli pod silným vplyvom Amónových kňazov. Amenhotep IV. (nazývaný aj Achnaton, zrejme otec Tutanchamóna) totiž vyznával len jedného boha – Atona.

Karnak a Luxor sú časti starovekých Téb (Veset).

Amón bol praboh, boh Téb, boh, ktorý pôsobí v neviditeľnom závane vzduchu. Na Napoleo­ nových vojakov ruiny svätyne v Luxore zapôso­

bili tak, že spontánne vykonali „k nohe zbraň“.

Karnak stavali viac ako 1300 rokov a väčšina výzdoby pochádza z obdobia Ramzesa II. Na zá­ padnom brehu Nílu leží nekropola – Údolie krá­ ľov s viac ako 60 hrobkami vládcov Novej ríše.

Medzi najznámejšie hrobky patrí Tutanchamó­ nova hrobka, s ktorou sa spája aj známa kliatba.

Tutanchamónova pomsta zasiahla okrem členov lúpežnej výpravy a výskumného tímu, ktorí na­ rušili pokoj 3000-ročnej hrobky plnej pokladov, aj ich domáce zvieratá. Za rôznych okolností po­ stupne zahynulo 22 osôb.

V blízkosti je aj Údolie kráľovien s hrobkou Nefertari. Svoje chrámy a sanktuáriá tu mali aj Foto: Tibor Eliot Rostas

89

MYSTICKÉ MIESTA SVETA > KARNAK A LUXOR

90

Ptah, Chonsu, Sachmet, Moncu a Mut. Podľa Ruth S. Antelme sa v monumentálnom chráme Ipetsut so 134 stĺpmi v staroveku vykonávali obrady oslavujúce obnovenie plodivých síl de­ miurga. Hlavnú svätyňu Karnaku tvoria sakrál­ ne stavby, nádvoria, pylóny budované Setim I., Ramzesom II., Amenhotepom III. a Tutmózi­ som III. Ako spomína Kazimierz Michalowski, môžeme tu nájsť všetky spomínané typy stĺpov a architektonických dekorácií od protodórskych až po tie najzložitejšie tvary hlavíc a pilierov. Na neveľkom priestore sa tu nachádza množstvo svätýň. Luxor je známy aj alejami sfíng s dĺžkou 2700 m. Pôvodne ich tu stálo až 1350.

Najznámejší jasnovidec Edgar Cayse tvrdil, že dejiny Egypta začali okolo roku 10 500 p. n. l. inváziou ľudí z Kaukazu a neskôr aj z Atlantídy.

Podľa neho mali šedé alebo modré oči a svet­ lé vlasy. Podobne sa vyjadruje aj Murry Hope v knihe Sirius a souvislosti. Píše, že u múmií krá­ ľov bola až do 18. dynastie zistená krvná skupina A, ktorá obvykle charakterizuje severoeurópsku a škandinávsku populáciu. Aj oko boha Hóra má vždy modrú farbu. „Prichádza k vám Hórus s modrými očami,“ píše sa v Knihe mŕtvych. Oči na mozaikových zobrazeniach sú častejšie mod­ ré a zelené než hnedé, aké má domorodá afric­ ká populácia (s tmavou pokožkou a kučeravými vlasmi). Na svetlo sa pomaly dostávajú nové zistenia. Ramzes II. (pochovaný v Údolí kráľov) mal aj podľa oficiálnych výskumov červené vla­ sy, o čom svedčí nález jeho múmie. Aj kráľovná Hetepheres II. zo 4. dynastie či Kleopatra boli podľa posledných objavov blond (mali mace­ dónskych predkov). Od výzoru Liz Taylor (vo filme Kleopatra) mala asi veľmi ďaleko.

Na pochopenie egyptskej posadnutosti večným životom a mumifikovaním si treba povedať nie­ čo o ich ponímaní duše a smrti. Dušu chápali ako trojnásobnú entitu v podobe troch rôznych, ale úzko prepojených nehmotných tiel, opúšťajú­ cich po smrti mŕtvu schránku. Zničenie telesnej schránky (múmie, tela) znamenalo druhú smrť, čo viedlo k záhube ka, a následne aj ba a anch.

Ka mohlo prežiť ešte v podobe sochy, mena, spomienky alebo zobrazenia. Ka bol duch živo­ ta, ba duch osobnosti a anch nesmrteľný duch.

Ka sa zdržovalo v blízkosti mŕtveho tela a citlivo vnímalo jeho chátranie, bolo závislé od živých, ktorí mu prinášali obety a dary. Ba, znázorňova­ né ako vták s ľudskou hlavou, sídlilo v hrobke, mohlo však prechádzať i do sveta živých. Až konečne anch opustilo hrobku a mohlo naveky žiariť na hviezdnom nočnom nebi alebo žiť me­ dzi bohmi.

Joyce Tyldesley tvrdí, že králi veľmi dobre vedeli, že ak budú niekedy živými zabudnutí, zomrú na­ vždy. Ako povedala Jazerná pani vo filme Merlin: Ak v nás prestanú ľudia veriť, prestaneme existo­ vať a upadneme do zabudnutia. V minulých čís­ lach Zem&Vek som spomínal, že staroegyptská spoločnosť sa musela riadiť podľa maat, udržo­ vať harmóniu, poriadok, spravodlivosť a rovno­ váhu pred existenciou chaosu (isfet). Stav maat bol stavom správnosti, stability, pretože vtedy boli spokojní aj bohovia.

Joyce Tyldesley v knihe Jak soudili faraoni spo­ mína práva žien v starovekom Egypte. Mohli vlastniť, dediť, kupovať a predávať majetok, pred súdom boli rovné s mužmi a mali by sme za­budnúť na tradičné poňatie otroka. Egyptský otrok – niečo viac ako stredoveký a feudálny poddaný – mohol rovnako vlastniť majetok, uza­ tvárať sobáš, mal svoje práva a malo sa s ním zaobchádzať ľudsky. Vražda bola neprijateľná.

Predstavy o bezmocných otrokoch, ktorí v pote tváre stavajú pyramídy, sú podľa autora výplo­ dom hollywoodskej fantázie.

Podľa Jiřího Wojnara bolo tvrdenie o ľudskej jedinečnosti hlavným argumentom, ktorý sa v prekrútenom význame zneužíval na zotročenie ľudského ducha. Je pozoruhodné, že v tomto bode sa dokázali materialistickí marxistickí ved­ ci zhodnúť s cirkvami, pretože sa šírením akých­ koľvek úvah v tomto smere cítia ohrození. Vedci a učenci rozkradli, odniesli, nenávratne zničili, sfalšovali alebo poškodili na nepoznanie dokla­ dy o skutočnej, pravej a veľkej civilizácii. A ďa­ lej dodáva: „Naša jedinečnosť nespočíva v tom, že sme jedinými bytosťami, ktoré si uvedomujú a snažia sa pochopiť vesmír, ale v tom, že patríme medzi ostatné inteligenciou oplývajúce entity...“ KHABS AM PEKHT, KONX OM PAX – svetlo sa šíri...

Foto: Tibor Eliot Rostas

91

VEDA A TECHNIKA > SVETLO SI CESTU NAJPRV „OŇUCHÁ“

Ján Lakota

SVETLO SI CESTU

NAJPRV „OŇUCHÁ“

92

FOTOSYNTÉZA. JE TO PROCES, PRI KTOROM SA Z OXIDU UHLIČITÉHO SLNEČNÝM ŽIARENÍM VYRÁBA KYSLÍK. UHLÍK SA „SPOTREBÚVA“ TIEŽ, VZNIKAJÚ CUKRY. ROČNE SA TAKTO VIAŽE ASI 150 BILIÓNOV KILOGRAMOV UHLÍKA A VYROBÍ SA ASI 400 BILIÓNOV KILOGRAMOV KYSLÍKA. ASI 90 PERCENT TEJTO PRODUKCIE SA USKUTOČŇUJE V MORIACH, ZVYŠOK NA SÚŠI. BEZ KYSLÍKA BY ŽIVOT NA ZEMI V TAKEJ FORME, AKEJ HO POZNÁME DNES, NEEXISTOVAL.

C

elý proces začína chlorofylom. Je viacero typov chlorofylov, dokonca nie všetky sú zelenej farby. Je pravdepodobne druhou najdôležitejšou molekulou na našej planéte po DNA. Samotný chlorofyl má zaujímavú štruktú­ ru. V centre, obklopený štyrmi spojenými pyrol­ mi, je atóm horčíka. Od spomínaného centra ide dlhý, predlhý uhlíkový chvostík. Odborne reťa­ zec, ale pointa bude v slove „dlhý“. Horčík má vo svojom obale jeden taký voľnejší elektrón. Kvan­ tom žiarenia, fotónom pochádzajúcim zo slnka, sa tento elektrón „vyhodí“ zo sedla, teda obalu horčíka. V obale horčíka vznikne akási diera. Sú­ stavu diera-elektrón nazývame excitón.

Táto sústava sa správa nestabilne. Chce sa vrátiť do pôvodného stavu, pretože kladne nabitá diera a záporne nabitý elektrón sa navzájom priťahujú.

Ako póly magnetu alebo póly na baterke. Ak sa tak stane, vyžiari sa energia, začiatok fotosyntézy je fuč, a pritom vlastne ani nezačal. Lenže – chy­ ba lávky! V skutočnosti sa prenos takto zachyte­ nej energie fotónu v centre chlorofylu uskutočňu­

je neuveriteľne efektívne. Účinnosť zachytenia energie fotónu dosahuje takmer sto(!) percent.

Ako je to možné?

Až donedávna sa predpokladalo, že elektrón sa v molekule chlorofylu pohybuje spôsobom, pre ktorý bol vymedzený pojem „náhodná chôdza“.

Náhodná chôdza je opis správania opitého člo­ veka, ktorý večer opúšťa krčmu v centre mesta, pričom býva na jeho kraji. Uňho doslova platí krok vpred, dva kroky vzad. Či doprava. Abso­ lútna vzdialenosť, ktorú prejde, je daná druhou odmocninou času, ktorý sa pohybuje. Teda za jednu minútu prejde jeden meter, za štyri minúty dva metre, za deväť minút tri metre... Paradoxne sa však pri takomto „pohybe“ môže ocitnúť aj na opačnom konci mesta ako býva.

Tento model, ktorý bol použitý pre pohyb elek­ trónu v molekule chlorofylu, je už na prvý po­ hľad, mierne povedané, pritiahnutý za vlasy.

Efektívny pohyb elektrónu (ktorý má takmer stopercentnú účinnosť) donedávna predstavoval jednu z najväčších záhad v biológii. Teraz príde

SVETLO SI CESTU NAJPRV „OŇUCHÁ“ > VEDA A TECHNIKA

moja obľúbená veta: Teória je teória, jej bohom je experiment. A v experimente sa zmeralo, že elektrón vyhodený zo sedla obalu atómu horčíka sa v molekule chlorofylu nepohybuje jednou drá­ hou, ale – niekoľkými dráhami súčasne! Čestne povedané, nezmeralo sa presne toto.

To, čo bolo nedávno zmerané, ukázalo, že elek­ trón sa v tomto prípade správa ako vlna, a nie ako častica. Merania – opakované merania(!), ukázali, že fotosyntéza sa začína javom, pre kto­ rého opis platia zákony kvantovej mechaniky.

Laicky povedané, elektrón si najprv „oňuchá“ cestu, a potom si vyberie tú optimálnu. Prípad­ ne si ich vyberie viacero naraz (tak to meriame) a všetky vedú do toho istého cieľa. Súčasne „pra­ cuje“ fantasticky efektívne. Bez tejto efektivity by nebol na Zemi nijaký kyslík. Nepozdáva sa vám to? Skúste vymyslieť (a hlavne experimen­ tom dokázať) niečo lepšie.

Určite ste si počas šoférovania – hlavne v tep­ lých mesiacoch – všimli, že autá idúce oproti sa na ceste zrkadlia. Niekedy sa stáva, že zrkadlový obraz auta vidno skôr ako auto samotné. Alebo zrkadlový obraz vozidla, ktoré je druhé v poradí, vidno pred prvým. Ide o fatamorgánu. Fatamor­ gána sa vytvára podľa Fermatovho princípu: lúč svetla sa pohybuje po dráhe, ktorá trvá najkratší čas. Správnejšie by malo byť extremálny čas. Ale pre naše potreby stačí prvá definícia. Vzduch nad cestou je pri slnečnom dni zohriaty viac ako ostatný vzduch. V teplejšom vzduchu sa lúč šíri rýchlejšie ako vo vzduchu chladnejšom. Čiže ob­ razy áut, ktoré vidíme ako zrkadlenie, sa vytvára­ jú skôr ako tie „naozajstné“. Mozog nepostrehne rozdiel, preto vidíme obrazy dva, prípadne viac.

Ako som spomenul, niekedy vidíme ten zrkadlo­ vý obraz skôr ako ten naozajstný.

Ako svetlo „vie“, že sa má pohybovať tak, ako mu určuje Fermatov princíp? Jednoducho pove­ dané, svetlo je prúd fotónov a fotóny sa správajú podľa zákonov kvantovej mechaniky. Najkratšiu cestu si „vyňuchajú“, resp. jeden fotón putuje niekoľkými dráhami súčasne.

V nemeckej literatúre existuje rozprávka Der Rattenfänger von Hameln. Do slovenčiny sa Rattenfänger prekladá ako potkaniar. Možno je to môj urazený jazykový cit, ale na slovo potka­ niar si neviem zvyknúť. Podľa tejto rozprávky

93 boli v mestečku Hameln neuveriteľne premno­ žené potkany (a myši). V roku 1284 sa objavil čudný človek, ktorý sľúbil, že mestečko hávede zbaví. Pýtal málo, ale radní páni mu nasľubova­ li hory-doly. Vytiahol píšťalku a potkany a myši išli za ním. Rovno do rieky, kde sa utopili. Keď si pýtal odmenu, ktorú mu sľúbili, vyhnali ho.

Poriadne sa nazúril. Znovu sa zjavil 26. júna, na sviatok medzi Jánom a Petrom, Pavlom. Vytiahol píšťalku a tentoraz odviedol so sebou deti. Vraj 130. Všetky okrem dvoch zmizli v akomsi vrchu, ktorý sa za nimi navždy zavrel. Jedno z tých dvoch bolo slepé, druhé hluché. Slepé podľa zvuku navigovalo to hluché, kým to hluché zase podľa zraku nasledovalo tie pred nimi. Dnes by sme to nazvali dialektická jednota, ale takto boli predsa len o čosi pomalšie. To im zachránilo ži­ vot, a zároveň umožnilo vydať svedectvo. Roz­ právka je postavená na historickom podklade.

Nepozdáva sa vám to? Skúste vymyslieť (a hlav­ ne experimentom dokázať) niečo lepšie.

Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

VEDA A TECHNIKA > INOVÁCIE, KTORÉ MENIA RUSKÚ ARMÁDU

INOVÁCIE, KTORÉ MENIA RUSKÚ ARMÁDU > VEDA A TECHNIKA

Peter Čalovka

INOVÁCIE, KTORÉ MENIA

RUSKÚ ARMÁDU 94

„AK SI CHCE RUSKO ZACHOVAŤ MIER, POTREBUJE SILNÚ ARMÁDU,“ POVEDAL NEDÁVNO NÁMESTNÍK RUSKÉHO MINISTRA OBRANY RUSLAN CALIKOV. PO ZNÁMOM PUTINOVOM PREJAVE V MNÍCHOVE V ROKU 2007, KDE VEREJNE POMENOVAL ZÁMERY AMERICKEJ A ZÁPADNEJ GEOPOLITIKY VOČI RUSKU, VZNIKOL PÔVODNÝ PLÁN OBNOVY ARMÁDY RUSKEJ FEDERÁCIE (RF) DO ROKU 2020, KTORÝ POČÍTAL S MASÍVNYMI INVESTÍCIAMI. PO ZAVEDENÍ SANKCIÍ ZÁPADU VOČI RUSKU A V SÚVISLOSTI S KONFLIKTOM NA UKRAJINE DOŠLO KU SKRÁTENIU A REORGANIZÁCII TOHTO PLÁNU.

K

eďže Rusko sa rozprestiera na území, kde bolo neustále cieľom veľkých do­ byvateľov a ich armád ako z východu, tak aj zo západu, muselo ako geopolitický hráč permanentne fungovať na hranici svojich rezerv a možností. V určitom zmysle to znamená, že krajina sa musela neustále zdokonaľovať v krí­ zovom manažmente štátu a takýto manažment

sa s postupom vekov prekvapujúco stával jej sil­ nou stránkou.

Putin dokonale využil na obnovu a súčasné pre­ zbrojovanie svojej armády všetky pozitíva, ktoré mu história dala k dispozícii. Patrí medzi ne aj dlhodobá tradícia vojensko-priemyselného kom­ plexu, ktorý bol prakticky celé minulé storočie, ale aj storočia predtým zameraný na prežitie

95 krajiny v rámci konfrontácie s inými mocnosťa­ mi. Tento komplex sa opiera o elitné školy a elit­ né vedecké pracoviská.

Ak by sme chceli analyzovať vedecko-technické pozadie súčasnej modernej ruskej armády, hlav­ nou charakteristikou novej výzbroje sú aktuálne i staronové inovácie v tomto odvetví. Rusko ob­ novilo výrobu silne modernizovaných, ale star­ ších a dobrých strojov, ako je napríklad najťažší strategický nadzvukový bombardér na svete s meniteľnou geometriou krídel Tu-160. Krajina uskutočnila aj výraznú modernizáciu strategic­ kých turbovrtuľových Tu-95, ktoré sa prvýkrát vzniesli do vzduchu v roku 1952, ale ich použí­ vanie sa plánuje minimálne do roku 2040.

Je logické, že Putin začal prezbrojovanie armá­ dy z toho, čo robilo ZSSR svetovou veľmocou – z tzv. jadrovej triády, ktorá je osou strategických vojsk RF. Jadrová triáda zahŕňa strategické letectvo (v prípade RF bombardéry – nosiče jadrových zbraní, ako sú Tu-160 a Tu-95), me­ dzikontinentálne balistické rakety a atómové

ponorky vyzbrojené príslušnými balistickými raketami (klasickými alebo modernizovaný­ mi raketami s plochou dráhou letu a s veľkým doletom).

Keď Nikita Chruščov takmer zrušil delostrelec­ tvo a chcel ho úplne nahradiť raketovými voj­ skami, napriek počiatočnému odporu v armá­ de v podstate preukázal svojej vlasti pozitívnu službu, pretože posunul vedecko-technický roz­ voj v tejto oblasti do dimenzií, ktoré urobili zo ZSSR lídra v oblasti raketovej techniky. Ako vo vesmíre, tak aj v armáde.

Toto Chruščovovo zdanlivo nie veľmi múdre rozhodnutie viedlo aj k tomu, že ako klasické delostrelectvo, tak aj moderné tanky a bojové vozidlá pechoty vyzbrojené hlavňami používajú v dnešnej dobe významný podiel munície, ktorá je v zásade reaktívna, teda funguje ako rakety odpaľované z hlavne.

Stačí si vziať ako príklad starú raketu S-300 ale­ bo raketu Iskander. Obe rakety majú také cha­ rakteristiky, že prostriedky protivzdušnej obra­

VEDA A TECHNIKA > INOVÁCIE, KTORÉ MENIA RUSKÚ ARMÁDU

96 ny protivníka sú proti nim prakticky bezmocné.

Iskander letí rýchlosťou 4 machy, t. j. takmer 5000 km/hod, a doletí na vzdialenosť 500 km.

Povrch rakety je pokrytý nanonátermi, ktoré ju robia nevideteľnou pre nepriateľské radary. Fi­ lozofia spočíva v tom, aby sa nepriateľská pro­ tivzdušná obrana oklamala aspoň na tých nie­ koľko okamihov, než raketa dosiahne svoj cieľ.

Niekoľko okamihov v tomto prípade znamená niekoľko sekúnd.

Možno ste zaregistrovali, že akonáhle Rusko za­ čalo hovoriť o predaji komplexov rakiet S-300, alebo nebodaj Iskander, či sa zmienilo o novej základni rakiet Iskander v Kaliningrade, USA okamžite odstúpili od výstavby americkej rada­ rovej základne v Poľsku.

Iba zmienka o prezbrojení ruskej armády Iskan­ dermi-K vyvolala hystériu v radoch NATO, kto­ ré začalo hovoriť o destabilizácii v Európe. Za zmienku stojí fakt, že krátko predtým ešte pred­ chádzajúci prezident Bush vyhlásil, že USA sú dosť silné na to, aby mohli jednostranne vypo­

vedať zmluvu SALT II (Zmluva o obmedzení systémov protiraketovej obrany z roku 1979) a nebrať ohľad na Rusko, čo sa vzťahovalo aj na radarové základne vo východnej Európe.

Takže Rusko sa celkom očividne recipročne za­ čudovalo: Priatelia, o akej destabilizácii to má byť reč?

Ruská armáda má rozpracovanú najrýchlejšiu antiraketu na svete – S-500 Prometeus (pokra­ čovanie línie rakiet S-300 a S-400), dosahujúcu rýchlosť 7 km za sekundu. S-500 je schopná ničiť všetky existujúce hyperzvukové rakety po­ tenciálneho protivníka až do výšky 70 km.

V pôvodnej doktríne ZSSR sa uvažovalo s kon­ cepciou, ktorá predpokladala použitie jadrových torpéd. S doktrínou prišiel Andrej Sacharov (mimochodom nositeľ Nobelovej ceny za mier), ktorý navrhol odpáliť torpéda s jadrovými nálo­ žami na pobreží USA. Jedno riešenie uvažovalo o vyvolaní cunami, ktorá by prenikla približne 400 km do vnútrozemia, iné riešenie s menší­ mi náložami v tektonických priehlbinách okolo

INOVÁCIE, KTORÉ MENIA RUSKÚ ARMÁDU > VEDA A TECHNIKA

pobrežia USA dokonca malo potopiť celý ame­ rický kontinent. Dnes je stratégia tektonického útoku na USA v prípade vojny oveľa jednoduch­ šia – stačí prelomiť dno kaldery v Yellowston­ skom národnom parku a oživiť miestny vulkán.

Na to stačí pravdepodobne menšia jadrová ná­ lož rádovo v megatonách.

V roku 1979 ZSSR zostrojil a zaviedol do vý­ zbroje torpédo Škval. Išlo o tzv. superkavitačné torpédo, alebo inými slovami o tzv. superrýchlu podvodnú raketu, ktorú nazývali aj raketa-torpé­ do. Toto torpédo začalo prvýkrát v dejinách vy­ užívať riadenú kavitáciu, čo je proces, ktorý pri styku pevného telesa s kvapalinou (napr. lodnej skrutky s vodou) vytvára z vodnej pary plyn.

Torpédo akoby oklamalo prostredie, v ktorom sa pohybuje, a tvári sa, že letí v plyne namiesto v kvapaline, pretože v skutočnosti sa pohybuje v umelo vytvorenej kapsule s vodnou parou. Do­ sahovaná rýchlosť torpéda Škval vo vode bola do 500 km za hodinu, v závislosti od fyzikál­ nych vlastností vody.

V šesťdesiatych rokoch sa v ZSSR začal syste­ matický a hĺbkový výskum plazmy, ktorým sa zistilo, že pri pohybe telesa (napr. lietadla) vo vzduchu môže plazmová kapsula v okolí letia­ ceho stroja fungovať na podobnom princípe ako superkavitačný zmenšovač odporu vzduchu.

Tým umožní dosahovať letiacemu telesu super­ rýchlosti, ktoré by za normálnych fyzikálnych podmienok neboli možné. V perspektíve sa ho­ vorí o potenciálnej rýchlosti 20 – 25 machov.

K objavu došlo náhodou, keď sa skúmalo, čo sa stane, keď do lietadla narazí blesk (ktorý v pod­ state pozostáva z plazmy). S využitím tohto princípu sa uvažuje pri konštrukcii nových lieta­ diel aj pri konštrukcii rýchlejších rakiet.

Dôležitým aspektom vojensko-priemyselného komplexu RF a jeho úspešnosti vo vývoji no­ vých zbraní je jednotný manažment a jednot­ né využívanie najúspešnejšieho know-how pri výrobe toho istého typu zbraní v rámci celého odvetvia. Keď sa vyvíjajú hyperzvukové rakety s maximálne ďalekým či vysokým doletom, vy­ víjajú sa koncepčne ako rodina rakiet pre všetky zložky ruskej armády tak, aby sa pokryli všet­ ky nároky jednotlivých druhov vojsk v oblasti obrany aj v oblasti útoku. Potenciálne sa vojna

posúva vyššie a vyššie do vesmíru. Pri pretekoch v zbrojení platí, že ak chce Rusko prežiť, musí byť o krok vpred v rýchlosti, dolete i v ostatných parametroch.

V súťaži medzi USA, Čínou a Ruskom o to, kto vyrobí najrýchlejšiu supersonickú raketu s plochou dráhou letu, sa uvažuje o riadenom lete s rýchlosťou 5 machov. Čína údajne ešte v roku 2007 dosiahla hranicu 5,6 machu, ale čínski vedci už postavili aerodynamický tunel na testovanie rakiet s rýchlosťou do 9 machov.

Američania otestovali svoju raketu X-51A spus­ tenú z bombardéra B-52 a dosiahli 5 machov, aj to iba na 200 sekúnd. Súťaž o najrýchlejšie rakety súvisí s koncepciou americkej stratégie tzv. „rýchleho globálneho úderu“ z roku 2001, v rámci ktorého Pentagón uvažuje o bleskovom útoku na strategické ciele nepriateľa bez mož­ nosti prerastania konfliktu do jadrovej eskalácie.

Odborné vojenské časopisy zaregistrovali, že Rusko v januári toho roku otestovalo superso­ nický strategický lietajúci aparát Yu-71, ktorý bol vynesený na orbitu raketovým nosičom a dosiahol rýchlosť 11 200 km za hodinu. To znamená, že z oblasti Ďalekého východu budú USA zraniteľné útokom trvajúcim najviac pol hodiny. K silným stránkam stroja patrí jeho dob­ rá manévrovateľnosť a veľká rýchlosť – až do 10 machov. Projekt je pravdepodobne dôsledkom rusko-amerických pretekov v zbrojení. Ame­ rická protiraketovaná obrana je postavená na koncepcii protiúderu proti balistickým raketám s predvídateľnou dráhou letu. Yu-71 je schopný manévrovať, a tým dokáže oklamať protirake­ tovú obranu USA. Rusko plánuje rozmiestniť do roku 2025 na Ďalekom východe 24 takých­ to aparátov s jadrovými hlavicami (informácia pochádza z amerického vojensko-analytického strediska Jane’s Information Group). V tej dobe bude mať Rusko novú medzikontinentálnu balis­ tickú raketu schopnú fungovať ako nosič Yu-71.

USA informovali o tom, že uvažujú rozmiest­ niť na pozemných základniach v Európe rakety s plochou dráhou letu nasmerované na Rusko.

Rusko sa teda rozmiestnením Yu-71 na Ďale­ kom východe celkom zrejme usiluje získať čo najsilnejšiu rokovaciu pozíciu na odvrátenie po­ dobných hrozieb.

97

ALTERNATIVE VITA > VZOSTUP PIRÁTSKYCH STRÁN

Silvester Buček

VZOSTUP

PIRÁTSKYCH STRÁN

V 98

poslednej štvrtine dvadsiateho storočia dochádza k významným zmenám vo fungovaní straníckych systémov (aspoň tam, kde nejaké boli). Objavujú sa strany, ktoré politológovia označujú ako postmaterialistické.

Majú spoločné to, že sa zameriavajú na otázky, ktoré nesúvisia s ekonomickým bohatstvom.

Medzi všetkými postmaterialistickými stranami vynikalo hnutie zelených. Tomu sa v mnohých krajinách podarilo stať sa reálnou alternatívou tradičných strán. Na začiatku dvadsiateho prvé­ ho storočia už ekologické témy riešia takmer všetky strany, a tak sa pozícia zelených zhoršuje.

Na miesto najvýznamnejších postmaterialis­ tických strán nastupuje nové hnutie, ktoré sa zrodilo s rozmachom internetu, no dávno sa nezaoberá iba ním, hoci stále ostáva jeho hlav­ nou témou, pretože internet je dobrým sluhom, no nebezpečný v rukách pánov. Dnes sa na nás technológie valia z každej strany a každá z nich môže byť využitá aj zneužitá. Staré strany príliš často nechápu, čo všetko dané nástroje umožňu­ jú, alebo to, naopak, chápu až príliš dobre. Ani jedna zo situácií nie je vyhovujúca, povedal si v januári roku 2006 Rickard Falkvinge a spustil stránku Švédskej pirátskej strany, ktorá inšpiro­ vala tisíce ľudí z celého sveta, aby sa o niečo po­ dobné pokú­sili u nich doma.

V roku 2003 vzniká vo Švédsku služba, ktorá sa stáva symbolom neautorizovanej distribúcie všemožných mediálnych obsahov. Kto dodnes

nepočul o The Pirate Bay, pravdepodobne ani nemá e-mailovú adresu. Aj napriek systematickej snahe úradov zakázať ho dodnes nájdete v tomto „zálive“ väčšinu filmov, hudby a hier, ktoré by ste chceli doma mať. Dávno už nemá sídlo vo Švédsku, pretože to boli práve švédske úrady, ktoré mu šli po krku najviac. Možno tento tlak bol hlavným impulzom pre Falkvingeho a pre ďalších 4724 Švédov, ktorí v priebehu dvoch dní podpísali formulár na založenie strany, čím prekročili štátom požadované minimum viac ako trikrát. Názov, ktorý zvolili, bol spočiatku ironic­ ký, no veľmi rýchlo sa z neho stala vo Švédsku značka, ktorú bolo treba brať vážne.

V máji toho istého roku švédska polícia zasahuje proti prevádzkovateľom The Pirate Bay. Zo zá­ kroku sa stala kauza a Švédska pirátska strana v priebehu niekoľkých dní zdvojnásobila počet svojich členov na 3600. Situácia sa s každou po­ dobnou udalosťou zlepšovala a ku koncu roku 2009 mala strana už vyše 50 000 členov, čím sa stala početne treťou najväčšou stranou v kraji­ ne. A hoci sa jej podarilo presadiť iba vo voľ­ bách do Europarlamentu, jej dedičstvo ju dávno prekonalo.

Do roka od založenia strany vo Švédsku vznikajú strany s rovnakým názvom v Rakúsku a Nemec­ ku. Vzniká aj Pirátska internacionála. V roku 2010 už bolo jej členom 22 strán z celého sveta.

Dnes nájdeme pirátske strany vo väčšine európ­ skych krajín, no takisto v Spojených štátoch, Ka­

nade, Austrálii či Japonsku, a v roku 2012 vznik­ la dokonca Tuniská pirátska strana, čím sa stala prvou svojho druhu v Afrike. Medzi najúspešnej­ šie strany patrí islandská, ktorá má momentálne 3 členov v parlamente, no najnovšie prieskumy ukazujú, že by ďalšie voľby mohla vyhrať. Úspech mala aj lokálna strana v Berlíne, ktorá získala takmer 9 % a 15 kresiel v krajskom zastu­ piteľstve. Medzi najúspešnejšie sa radí aj Pirát­ ska strana u našich západných susedov. V Česku unikli strane miesta v snemovni a Europarlamen­ te len tesne, no svojich zástupcov má v zastupi­ teľstvách mnohých miest, vrátane Prahy a Brna.

V Mariánskych Lázňach majú dokonca pirátske­ ho starostu.

Ako som naznačil v úvode, pirátske hnutie je označované odborníkmi za postmaterialistické.

To neznamená, že by sa k ekonomickým témam vôbec nevyjadrovalo, no nevníma rozdelenie na ľavicu a pravicu ako niečo, čo je dnes relevantné.

Väčšina otázok zo štátnej ekonomiky je podľa pirátov nesprávne položená, a tak na ne nemô­ že byť daná poriadna odpoveď. Kladieme otáz­ ky, ktoré boli relevantné pred dobou internetu, smartfónov či dronov. Ekonomické fungovanie krajín je potrebné zmeniť komplexne, s dôrazom nielen na súčasné technológie, ale na neustály pohyb a zmeny, ktoré tieto technológie vytvárajú.

Jeden príklad za všetky – prečo kupovať predra­ žený softvér pre desiatky tisíc počítačov, keď sa väčšina dá nahradiť tzv. open source programa­

mi, ktoré sú dnes kompatibilné aj s MS Office?

Hlavná otázka z ekonomiky, ktorú si piráti kla­ dú, je: Ako to, že občan nie je schopný v dnešnej technologickej dobe sledovať, na čo presne bolo použité každé euro z jeho daní?

A pýtajú sa ďalej: Je naozaj nemožné, aby dnes ľudia vo väčšej miere participovali na tvorbe rozpočtu – nemôžu sa sami viac rozhodovať, na čo budú ich peniaze použité? Technologicky to problém nie je, to by sa však tradičné strany museli prestať na demokraciu iba hrať. Boj o de­ mokraciu a slobodu, dve najdôležitejšie pirátske hodnoty, stále pokračuje. Z toho vyplýva aj ich obava zo zneužívania technológií na šikanovanie vlastných obyvateľov. Dejiny ukazujú, že tieto snahy sú tu s nami od nepamäti a nezdá sa, že by to dnes malo byť inak. Pirátom ide o demokraciu ad absurdum; nie občan, ale štát je ten, kto musí byť pod drobnohľadom, preto požadujú absolút­ nu transparentnosť verejnej správy.

Samozrejme, nevzdali sa ani jednej zo zaklada­ júcich myšlienok – voľného toku informácií. Pa­ tenty a podobné ochrany stratili podľa pirátov svoj význam v momente, keď prestali chrániť tvorcu len na obmedzenú dobu. To, čo bolo pô­ vodne vytvorené pre rýchlejší pokrok, sa stalo jeho brzdou, a preto to treba prehodnotiť. Keby som mal vybrať jednu jedinú škatuľku, do ktorej toto hnutie zaradiť, vybral by som progresiviz­ mus. Progresivizmus postavený na logike a fak­ toch namiesto pocitov a ideológií.

99

ALTERNATIVE VITA > NAŠE (ZLO)ZVYKY, OVLÁDANIE POCITOV A MYŠLIENOK

Robert Lattacher

NAŠE (ZLO)ZVYKY, OVLÁDANIE POCITOV A MYŠLIENOK

100

Z DUCHOVNÉHO HĽADISKA SA VŠETCI RODÍME NA NAŠU PLANÉTU ZEM AKO SLOBODNÍ, NIČÍM A NIKÝM NEZAŤAŽENÍ ĽUDIA. EŠTE NIEKOĽKO MESIACOV ČI ROKOV PO NAŠOM NARODENÍ JE NÁM DOPRIATE OPÁJAŤ SA V SLADKOM SVETE NEVINNOSTI. JE TO SVET BEZ PROGRAMOV, PREDSUDKOV, ZÁVISLOSTÍ, ZVYKOV, TRADÍCIÍ ČI DOGIEM. SVET BEZ NENÁVISTI, ZÁVISTI, ŽIARLIVOSTI, FÓBIÍ, KLAMSTVA A PRETVÁRKY.

„HLBOKEJ A NEROZVÁŽNEJ ÚCTE K STARÝM ZÁKONOM, STARÝM ZVYKOM A STARÉMU NÁBOŽENSTVU VĎAČÍME ZA VŠETKO ZLO NA SVETE.“ (GEORG CHRISTOPH LICHTENBERG)

NAŠE (ZLO)ZVYKY, OVLÁDANIE POCITOV A MYŠLIENOK > ALTERNATIVE VITA

N

aša detská nevinnosť je ešte na istý čas oslobodená od všetkého, čo by mohlo zaváňať nejakými podmienkami. Aj naša láska je po našom narodení bezpodmieneč­ ná. Je to práve táto láska, na ktorú neskôr zabud­ neme a v jej zabudnutí sa zrodia aj naše prob­ lémy. Nepríjemnosti sa začínajú aj momentom nášho „odpojenia“ od vnímania skutočnej pod­ staty nášho bytia. Momentom, v ktorom zabud­ neme na to, kto naozaj sme, čo je našou skutoč­ nou úlohou a poslaním na tomto svete. Chvíľu po tom, ako zdanlivo slávnostne vstúpime do celého tohto cirkusového sveta, sa nás okamžite ujmú rôzni krotitelia nášho doteraz slobodného, a teda ničím neobmedzeného vnímania.

Krotitelia slobodnej duše nás ako tvárne a pod­ dajné deti nasmerujú do tých správnych ko­ ľají pomocou stanovených a zväčša účinných výchovných a vzdelávacích programov. Tieto programy – napríklad v podobe učenia na ško­ lách – prijmeme za svoje a viac už o nich nepo­ chybujeme. Škola bola a pre mnohých z nás aj stále je posvätná. Tým, čo sme sa v nej naučili, čo sme si tam zapamätali, osvojili, sa riadime mnohé roky, a možno až kým neumrieme.

Ale toto platí najmä pre prostredie v rodine.

V našom živote sa často riadime tým, čo nás naučili naši rodičia, čo nám vštepili, o čom nás presvedčili, čo nám odovzdali a ako nás, takpo­ vediac, vychovali. Napríklad aj to, aký program strachu do nás zasiali. A my ho stále nosíme v sebe, možno sa ho zbavujeme celý život a nie­ kedy sa ho ani nezbavíme, pretože ten program nedokážeme vypnúť, tak ako nedokážeme vyp­ núť televízor, na ktorý sa pozeráme, aj keď vie­ me, že v ňom dávajú hlúposti. Horšie je, že naše programy a zvyky posúvame ďalej. Zdedili sme ich od našich rodičov, tí zase od svojich a my ich zase posúvame svojim deťom. Nevedome, ale aj vedome, v presvedčení správnosti našich postu­ pov, názorov a konaní.

Od detstva až po našu smrť sa neustále riadime zväčša tým, čo sme sa naučili, prevzali a odpozo­ rovali – z rodiny, zo školy, kníh, televízie, rozhlasu, od iných ľudí a podobne. A čo sme si dobrovoľ­ ne alebo aj nedobrovoľne osvojili. A opäť – buď na vedomej, alebo aj nevedomej úrovni.

Väčšinou však nevedomej. Vyskúšajme si to na

vlastnej koži – otestujme sa, čím a kým sa vlast­ ne vo svojom živote riadime. Tým, čím naozaj chceme, teda sami sebou, vlastným úsudkom, alebo sa riadime inými ľuďmi, ich názormi, spo­ ločenskými konvenciami či vžitými tradíciami?

Prijali sme vlastné videnie tohto sveta a máme aj vlastnú predstavu o trávení nášho vlastného času vo svojom živote? Alebo sme sadli na lep spoločenskej ponuke v podobe trávenia času po­ zeraním sa na televízne programy, počúvaním rozhlasu, neustálym surfovaním po internete?

Alebo aj zbytočným nakupovaním, jedením (aj keď nemáme hlad), vytváraním si množstva prá­ ce, ktorá nás často ani nebaví, na úkor vlastnej sebarealizácie a rodiny? Alebo si vytvárame svoj vlastný životný program, ktorý je zosobnením nášho skutočného ja a reflektuje naše ozajstné potreby, túžby, priania či sny?

Ak by sme mali možnosť pozrieť sa zhora na celú našu planétu a vidieť, čo ľudia denne robia, ako myslia a cítia, zrejme by sme zistili, že robo­ tizácia spoločnosti pokročila. Prijímanie cudzích myšlienok, postojov, slov, tvrdení a následné vy­ tváranie sprostredkovaných, a teda akože vlast­ ných názorov a pohľadov na určité veci a situ­ ácie – aj to je výsledok falošných programov a zvykov.

Chorobným fenoménom nášho spôsobu života je falošné prispôsobovanie sa. Sme adaptabilní na všetko, dokážeme sa napríklad nechať vyko­ risťovať zamestnávateľom a pristúpiť na veci, na ktoré by sme – ak by sme boli sami sebou a poznali svoju ľudskú hodnotu a dôstojnosť – asi nikdy nepristúpili. Necháme sa viesť a miasť ľuďmi, ktorých ani nepoznáme a veríme im, lebo vystupujú v poctivo sa tváriacich masmé­ diách. Konzumujeme televízne programy, ktoré chcú často len odviesť našu pozornosť od dôle­ žitejších vecí v našom živote a donútiť nás robiť veci, aké by sme inak nerobili (nakupovať nepo­ trebné veci, vytvárať si sprostredkované názory atď.). Zvykli sme si. Napĺňame program, ktorý pre nás pripravujú iní. Prečo vlastne? Prečo nám ani nenapadne zamyslieť sa nad tým, či všetko to, čo sme prijali nielen do našej šedej mozgovej kôry, ale aj do svojho srdca z nášho okolia, sú­ hlasí s tým, čo si naozaj myslíme a ako to naozaj cítime?

101

ALTERNATIVE VITA > NAŠE (ZLO)ZVYKY, OVLÁDANIE POCITOV A MYŠLIENOK

102

Mnohí z nás prežijú celý svoj život v nevedo­ mosti. Neuvedomujeme si, že nežijeme svoj ži­ vot, pretože sme automaticky prijali hru, ktorej pravidlá sme nestanovili my. Žijeme podľa pra­ vidiel iných a ak žiadne nemáme, domáhame sa ich. Bez nich by sme asi nevedeli, ako máme žiť, pretože nežijeme na základe svojich vnútorných právd a intuície. Stali sme sa platnými produkt­ mi programov, zvykov, tradícií, akceptovanej morálky, etiky... Boli sme chytení do vlastnej pasce, pretože sme prijali to, čo sme možno ni­ kdy nechceli. To všetko sa môže diať iba vtedy, ak si človek neuvedomuje seba samého, ak nie je prítomný „tu a teraz“. Vtedy sa ľahko nechá „za­ pojiť“ do programu tohto sveta a bez problémov prijme program pre masy. Ľahko prijme (pre)výchovu, ktorú naňho niekto aplikoval a možno aplikuje aj dodnes. Ak nám chýba sebauvedomenie, zdravé sebavedomie a sebaúcta, prijímame a preberáme myšlienky, pravdy, pocity a emócie iných. A navyše ich ešte aj vydávame za vlastné. Myslíme si, že to tak má byť, že je to tak v poriadku. Ak by to bolo v po­ riadku, človek by toľko netrpel a nesťažoval sa na svoj „ťažký“ osud. Riadené falošné programy a zvyky nás zrážajú na kolená. Väčšinou totiž nie sú v náš prospech. A na kolená nás zrážajú aj pocity a myšlienky, pretože si myslíme, že ich nedokážeme ovládať. Stali sme sa ich otrokmi, a nie pánmi. Ovládajú a lomcujú nami neovláda­ teľné pocity a emócie a naša myseľ si s našimi myšlienkami často robí čo chce. Sú to programy a zvyky. Dajú sa zmeniť, ak budeme chcieť – ak pochopíme.

CITOVÉ A MYŠLIENKOVÉ ZVYKY

Podľa amerického psychiatra, duchovného učite­ ľa a autora mnohých kníh Wayna W. Dyera city nie sú ničím, čo by na nás len tak prichádzalo.

Ak svoje city ovládame, nemusíme si vyberať také reakcie, ktoré nám ubližujú. Mýtus, podľa ktorého nie sme pánmi svojich vlastných citov, Dyer búra na základe logiky. Na pomoc si berie jednoduchý sylogizmus (druh logickej formu­ lácie, ktorý obsahuje hlavnú premisu, vedľajšiu premisu a záver založený na zhode medzi obo­ ma premisami). Pomocou neho môžeme začať proces, počas ktorého prevezmeme vládu sami

nad sebou po citovej i myšlienkovej stránke.

Uveďme si príklady sylogizmov.

Logický sylogizmus: hlavná premisa – Aristote­ les je muž; vedľajšia premisa – všetci muži majú na tvári chlpy; záver: Aristoteles má na tvári chlpy.

Nelogický sylogizmus: hlavná premisa – Aristo­ teles má na tvári chlpy; vedľajšia premisa – všetci muži majú na tvári chlpy; záver – Aristoteles je muž.

Je jasné, že pri použití logiky treba dbať na to, aby naše hlavné i vedľajšie premisy súhlasili. Ďalší logický príklad by mal podľa W. Dyera na­ vždy vyvrátiť predstavy o tom, že svoj vlastný ci­ tový svet nedokážeme ovládať. Hlavná premisa – môžem ovládať svoje myšlienky; vedľajšia premi­ sa – moje city vychádzajú z mojich myšlienok; záver – môžem ovládať svoje city.

Podľa Dyera to, čo sa v našej hlave objaví v po­ dobe myšlienky, určujeme len my sami. Ak tomu neveríme, máme si položiť nasledujúcu otázku: „Ak svoje myšlienky neovládam ja, kto ich teda ovláda? Môj partner, šéf alebo mama?“ Ak naše myšlienky ovládajú oni, stačí, keď ich ihneď po­ šleme na terapiu, a hneď sa budeme cítiť lepšie.

Sami vieme, že to tak nie je. Svoj myšlienkový aparát ovládame len my a nikto iný. W. Dyer nám pripomína, že naše myšlienky sú len naše a môžeme si ich ponechať, meniť ich, odovzdá­ vať druhým alebo ich rozvíjať. Ak uvážime nie­ len výsledky vedeckého výskumu, ale aj vlastný zdravý úsudok, nedá sa pochybovať ani o vedľaj­ šej premise. Žiadny cit (emóciu), nemôžeme zažívať bez toho, aby sme predtým nezakúsili nejakú myš­ lienku. Akonáhle nám vyberú z hlavy mozog, ne­ môžeme „cítiť“ nič. Emócia je fyzická reakcia na myšlienku. Siaha aj po príklade: ak plačeme, sčer­ venáme alebo sa nám zrýchli tep srdca a pod., no ešte predtým sme dostali signál z myšlienkového centra. Ak je centrum myslenia poškodené, zaží­ vanie citových reakcií je znemožnené. Dôležitým záverom a odkazom predchádzajúcich riadkov je, že ak ovládame svoje myšlienky a naše pocity vychádzajú z myšlienok, svoje pocity dokážeme ovládať. Tieto pocity potom ovládame podľa W. Dyera tak, že ovládneme myšlienky, ktoré im predchádzajú. Kým to nedokážeme, myslíme si,

ALTERNATIVE VITA > NAŠE (ZLO)ZVYKY, OVLÁDANIE POCITOV A MYŠLIENOK

104

že ľudia a veci nám spôsobujú pocit nešťastia.

Podľa amerického psychiatra to nie je celkom tak. Cítime sa nešťastní na základe toho, čo si o ľuďoch alebo veciach myslíme. Stať sa slobod­ ným a zdravým človekom znamená naučiť sa myslieť inak. Akonáhle dokážeme zmeniť svoje myšlienky, začnú sa objavovať aj nové pocity a vykročíme na cestu k osobnej slobode.

ZODPOVEDNOSŤ ZA NAŠE CITY

Okrem chybne osvojeného zvyku narábania s na­ šimi reakciami na vlastné pocity sme dostali do vienka aj program, na základe ktorého si mys­ líme, že za naše city, pocity (emócie) nie sme zodpovední. Pre niekoho to bude možno nová a šokujúca informácia, a preto sa bude pýtať: „Ako môžem zodpovedať za svoje pocity, za to, čo cítim a ako na ne reagujem? Veď naše pocity sú nám dané, bez nich by sme boli robotmi a nie ľuďmi.“

Pravdou je, že ide opäť len o nevedomé prevzatie zlých návykov, ktoré v konečnom dôsledku osla­ bujú našu vnútornú integritu. Naša neschopnosť čeliť škodlivému vplyvu pocitov najmä v podobe emócií nás robí omnoho zraniteľnejšími a pod­ dajnejšími voči vonkajším okolnostiam ako v prí­ pade, že by sme my boli ich pánmi a nie ich ot­ rokmi. Pravdou je, že sme vyrastali v spoločnosti, ktorá nás naučila, že za svoje pocity nie sme zod­ povední, môže za ne niekto iný, povedzme man­ žel, manželka, matka, otec, dcéra, syn, svokra...

Za to, ako sa cítime, môže predsa politik, poli­ cajt, farár, učiteľ, sudca, právnik, vodič, zlodej...

Ak by sme dokázali ovládnuť svoje city, mohli by sme predísť mnohým nepríjemným, a možno aj tragickým udalostiam v našich životoch. Vieme predsa, že nekontrolované negatívne emócie zra­ ňujú nielen iných a podkopávajú medziľudské vzťahy, ale predovšetkým ničia nás samých, čo môže podlomiť naše psychické i fyzické zdravie.

NAŠE (ZLO)ZVYKY, OVLÁDANIE POCITOV A MYŠLIENOK > ALTERNATIVE VITA

Podľa Wayna Dyera existuje množstvo zaužíva­ ných slovných zvratov a tvrdení, ktoré používa­ me ako obranu proti skutočnosti, že sme pánmi svojich citov. Máme preskúmať a zistiť, aké sig­ nály vysielajú: 1. Zranil si moje city.

2. Je mi z teba nanič.

3. Privádzate ma do rozpakov.

4. Kvôli tebe som si pripadal ako blázon.

5. Som z teba celý nešťastný.

6. Prosto sa hnevám, nepýtaj sa prečo.

V každej z týchto viet je zakódovaný signál, že nie sme zodpovední za svoje pocity. Je potrebné skúsiť tieto tvrdenia prepísať tak, aby odrážali skutočnosť, že svoje city ovládame a naše pocity vychádzajú z toho, čo si o rôznych veciach mys­ líme. Potom by podľa Dyera vyzerali asi takto: 1. Zranila som svoje city tým, čo som povedala o tvojej reakcii na mňa.

2. Spôsobil som, že mi je zle (nanič).

3. Privádzam sa do rozpakov.

4. Pripadal som si ako blázon, lebo som tvoje názory na mňa považoval za dôležitejšie než svoje vlastné, a predpokladal som, že ostatní urobia to isté.

5. Som zo seba celý nešťastný.

6. Rozhodol som sa, že sa budem hnevať, pre­ tože vďaka svojej zlosti môžem manipulovať os­ tatnými, ktorí si myslia, že ich ovládam.

Prvý zoznam tvrdení je len omrvinkou v obrov­ skom množstve a väčšine ľudí je určite dobre známy. Prečo? Pretože sa tieto tvrdenia zau­ žívali. Stali sa súčasťou našej komunikácie, „zľudoveli“ alebo, lepšie povedané, stali sa zvykom. Zvykli sme si takto vyjadrovať svoje pocity a emócie. Tento program – zvyk, sme automaticky prevzali od svojich predkov, učite­ ľov, príbuzných... Naučili sme sa takto reagovať bez toho, aby sme si uvedomovali, že za svoje pocity, za to, ako sa cítime, nie sú zodpovední iní, ale len a len my sami. Podľa W. Dyera je namieste otázka, prečo sa tvrdenia v druhom zozname nestali klišé, ale vžili sa vety z prvého zoznamu. Odpoveďou môže byť opäť práve ono známe slovíčko – zvyk. Ide o akceptáciu kultúry spoločnosti, ktorá vnucuje myslenie vyjadrené v prvom zozname a potiera logiku zoznamu druhého.

OD ZVYKU NEŠŤASTIA K PROGRAMU ŠŤASTIA

Francúzsky spisovateľ Gilbert Cesbron povedal, že to, čo ľudia nazývajú šťastím, je okamih, keď prestanú mať strach. A práve pojem šťastia často podvedome vnímame akoby to bolo niečo nedo­ siahnuteľné, vzdialené, niečo ako „muška zlatá“.

Niečo, o čo treba usilovať, bojovať a čo si treba zaslúžiť. Opäť je to len akýsi program zasadený do našej mysle. Je paradoxné, že viac ako vytvá­ raniu a uvedomovaniu si svojho šťastia tu a teraz sa venujeme skôr nešťastiu. Program a zvyk vidieť všade samé nešťastie je skutočným nešťastím a naším prekliatím. Otázka znie, prečo nás viac zaujíma nešťastie iných, prečo sme zvedaví, komu a kde sa stalo niečo zlé, kto havaroval a prečo, kto prišiel o svojho blízkeho, koho odsúdili alebo kde sa kto dokaličil? Prečo sa viac ako zdravím zaobe­ ráme chorobami a utrpením? Prečo sa napríklad nezaujímame aj o to, ako a kde žijú šťastní ľudia a ako si toto šťastie vytvorili a udržujú? Vari pre­ to, že na naše skutočné ľudské šťastie neveríme?

Aj to je jeden zo smutných zvykov a programov v našich životoch. Programujeme si nešťastie tým, že sa ním zaoberáme. Zmeňme túto paradigmu a venujme sa šťastiu. Verme, že existuje, máme naň právo a žime šťastne už dnes, teraz, v tejto chvíli. Na nič nečakajme, pretože zajtrajšok je ne­ istý a včerajšok už nevrátime.

Autor knihy Vaše bludy Wayne Dyer nám pripo­ mína, že myslieť po novom nie je jednoduché.

Zvykli sme si totiž na určitú sadu myšlienok a po­ nižujúce pocity, ktoré po nich nasledujú.

Ak už hovoríme o šťastí, možno sme si zvykli vedo­ me či nevedome opakovať, že nie sme hodní také­ ho či onakého šťastia, aké majú iní. Dyer nám radí, aby sme sa podobných myšlienkových návykov zbavili. Šťastie je jednoduché, ale učiť sa, ako ne­ byť nešťastný, môže dať človeku zabrať. Šťastie je prirodzený stav živého človeka, tvrdí Dyer, a dôkaz tohto tvrdenia je podľa neho jasný, keď sa pozrie­ me na malé deti. Najväčšiu prácu dá totiž odna­ učiť sa všetky tie „musíš“ a „nesmieš“, ktoré sme v minulosti prijali za svoje. Byť sám svojím vlast­ ným pánom si vyžaduje viac než len tak nezáväzne skúšať nové myšlienky. Vyžaduje to odhodlanie byť šťastný a napádať a likvidovať všetky myšlienky vy­ tvárajúce pocit nešťastia, ktorý nás blokuje.

105

ZDRAVIE > AKÝ BY MAL BYŤ MÔJ LEKÁR?

PRÍRODNÝ RECEPTÁR > ZDRAVIE

Michal Lištiak

AKÝ BY MAL BYŤ

MÔJ LEKÁR?

106

V

ráťme sa nejakých pár desiatok rokov späť. Doktor, to bola autorita. Bol to nie­ kto, na koho sme sa spoliehali a komu sme plne dôverovali. Ani náhodou by nám ne­ napadlo spochybniť rozhodnutie a liečbu lekára. Ľudia verili, že doktor je viac ako bežný človek a svojimi vedomosťami dokáže naplniť ich túžbu vyzdravieť. Keď sa operácia podarila, doktor bol doslova pán všemohúci. Informácie o alternatí­ vach sme nemali a do zákulisia farmaceutických firiem sme videli málo, boli sme radi, že nejaké lieky vôbec boli dostupné.

Doba sa však rýchlo zmenila. Máme síce zruč­ ných doktorov na vysokej úrovni, čo sa týka operácií a špecializovaných výkonov, ale preká­ ža nám niečo iné. Dnes už nám pri vírusových, bakteriálnych alebo chronických problémoch nestačí len predpis do lekárne. Už dávno neplatí, že si lekár napíše pár slov do počítača a my sa ne­ dozvieme nič iné, ako diagnózu na kúsku papiera a budeme ju vnímať ako posvätnú. Dnes chceme viac! Hľadáme informácie a odpovede na naše zdravotné problémy. Chceme vedieť, prečo cho­ roba vznikla a ako sa jej efektívne zbaviť skôr,

ako sa staneme doživotnými konzumentmi lie­ kov. Dnes už vytvárame veľký tlak na lekárov.

Považujeme ich za profesionálov v poslaní, ktoré si sami vybrali a čím sa živia. Oni nechodia do inej práce. Medicína je ich živobitím a ako každá iná práca si vyžaduje neustále zdokonaľovanie a štúdium. To je niečo, čo by sme nemali robiť za nich. Ale pochopiteľne, chorým to nedá, in­ formácie sú dostupné a oni sú zvedaví. Hľadajú riešenia. Hľadajú svojho ideálneho doktora.

Niekoho, kto nemusí byť kráľom empatie, ale pôsobí pokorne a dokáže si na vyšetrenie a zod­ povedanie otázok nájsť dosť času. Niekto, kto by neutekal strmhlav k diagnóze, ale naopak, neprekážalo by mu viesť s pacientom otvorenú diskusiu a možno hľadať spoločného riešenia.

Veľmi váženou vlastnosťou takéhoto lekára by bolo vydržať pri pacientovi a neodsúdiť ho, ak sa obzerá a zaujíma aj o alternatívnu liečbu. V ta­ kom prípade povedať svoj názor, poučiť alebo varovať pred možnými nástrahami alternatívnej liečby. Ako liečbu ponúknuť overené riešenie, ktoré dáva pacientovi šancu na kompletné uzdra­ venie, nie krátkodobú úľavu. Lekár nič nevyrá­

ba, ponúka službu pacientom! Teda pacienti sú jeho zákazníkmi! Primeraná služba zákazníkom si vyžaduje toleranciu, odbornosť, ochotu a milé slovo. Aj lekári by teda mali pristupovať k pa­ cientom v tomto duchu.

V ideálnom svete by človek s chronickými ťažkos­ťami vyťažil z liečby maximum, keby kom­ binoval odbornosť a profesionalitu lekára, ktorý mu ako dodatočnú a podpornú liečbu poradí knihy, výskumy a štúdie zaoberajúce sa danou te­ matikou, a sám o nich dokáže povedať pár slov.

V zahraničí by bola bežnou praxou aj spoluprá­ ca lekára, pacienta a psychológa alebo človeka, ktorý dokáže u pacienta nastoliť fyzicko-duševnú rovnováhu. Ak sám lekár nedokáže s pacientom okrem iného pracovať aj na rozširovaní vedo­ mostí v oblasti výživy a všetkých aspektov životo­ správy, ktoré majú vplyv na danú chorobu, mal by s takým človekom spolupracovať, aby dokáza­ li pacientovi navrhnúť komplexnú cestu k rieše­ niu zdravotného problému. Ideálny lekár by sa mal chcieť s pacientom rozlúčiť na čo najdlhšiu dobu a robiť všetko pre to, aby sa nemuseli nikdy viac vidieť.

Nepochybne najcennejšou vlastnosťou lekára by bola absolútna profesionalita a odolnosť pri tlaku farmaceutických firiem a pretláčaní ich výrobkov do ordinácií doktorov. Týmto profesio­ nálnym gestom by lekár vyvolal u svojich pacien­ tov dôveru, ktorá sa nastoľuje len veľmi ťažko.

Zaručil by si neustály prílev nových pacientov (chorých je tu naozaj dosť), a zároveň odlev mnohých spokojných pacientov, ktorým úspešne pomohol.

Keby som mal citovať doktora Michaela Lerne­ ra z jeho knihy Choices in Healing, povedal by som: „Pri chronickej chorobe neexistuje jediné a správne rozhodnutie pre nás všetkých, ale exis­ tujú správne rozhodnutia pre každého z nás. Ne­ existujú jednoznačné a isté kroky, ale tie, ktoré sú založené na vedomostiach a múdrosti. Zruč­ nosť je premena od ignorancie k vedomostiam a od vedomostí k múdrosti. V múdrosti si vyberá­ me to, pri čom je najmenej pravdepodobné, že to budeme ľutovať. Akceptovaním bolesti a smútku väziacich v osude, ktorý nám bol daný, môžeme hľadať krásu a radosť...“ Autor je tvorcom stránok www.permazdravie.sk.

Silvia Benková

PRÍRODNÝ RECEPTÁR

O

vsené vločky a všetky prípravky z ovsa majú veľmi priaznivé účinky na pokožku, ob­ zvlášť suchú a citlivú so sklonom k zápalom a ek­ zémom. Upokojujú, zvláčňujú a dokonca sťahujú začervenanie, podráždenie, eliminujú svrbenie a pomáhajú liečiť atopický ekzém.

Odvar na umývanie tváre Najmä na umývanie suchej a citlivej pleti je vhod­ né používať odvar z ovsených vločiek, pretože pokožku výborne upokojuje. Do hrnca dáme 100 g ovsa, zalejeme 1,5 l vody a na miernom ohni necháme vrieť, až kým sa neodparí asi pol litra. Po vychladnutí môžeme používať.

Pleťová maska na citlivú pleť Vločky rozmixujeme, zmiešame s vodou na hlad­ kú kašu a nanesieme na pokožku, krk a dekolt.

Konzistencia musí byť dostatočne hustá, aby vám maska nestekala. Zmýva sa pomerne ťažko, preto si po nanesení masky na 20 minút ľahnite a potom sa osprchujte. Podľa stavu domácich zá­ sob môžete pridať smotanu, jogurt, tvaroh, med, olej alebo žĺtok, prípadne vyskúšať rôzne kombi­ nácie uvedených surovín.

Domáci peeling Zmiešame lyžicu ovsených vločiek a dve lyžice jogurtu. Necháme chvíľu odstáť. Potom nanesie­ me na tvár a krúživými pohybmi masírujeme po­ kožku tváre. Pri citlivej pleti postupujeme opa­ trne, aby sme ju nepoškodili. Zmyjeme vlažnou vodou. Namiesto jogurtu môžeme použiť man­ dľový alebo olivový olej a čajovú lyžičku medu.

Ovsený kúpeľ na atopický ekzém (aj suchú pokožku) Do kúpeľa pridáme pol hrnčeka ovsených vlo­ čiek (prípadne zakrútime do bavlnenej plienky alebo utierky, ktorú vložíme do vane), na úplné upokojenie pridáme pár kvapiek levanduľového oleja. Po kúpeli sa nesprchujeme, len jemne poutie­rame.

Kúpeľ z ovsených otrúb (z ovsenej slamy) Na jeden kúpeľ použijeme 250 g ovsených otrúb, ktorými naplníme plátenné vrecúško, prípadne plienku alebo utierku a vložíme do kúpeľa. Tep­ lota vody by mala byť okolo 35 – 37 stupňov.

107

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > DIGITÁLNA DEMENCIA

V

108

(P)OTRAVINY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Marián Benka

Dušan Budzák

DIGITÁLNA DEMENCIA

(P)OTRAVINY

dnešnej dobe ťažko zakážeme mládeži internet a sociálne siete alebo počítačo­ vé hry. Výpočtová technika je napokon integrálnou súčasťou dnešnej civilizácie. K jej rizikám (pri nadmernom alebo nevhodnom vy­ užívaní) však patria rôzne závislosti, vystavenie elektrosmogu či sociálna izolovanosť. V posled­ ných rokoch sa diskutuje aj o ďalšom fenoméne – digitálnej demencii.

Tento pojem sa dostal do povedomia verejnosti vďaka rovnomennej knihe nemeckého odborní­ ka na mozog Manfreda Spitzera. Autor „digitál­ nou demenciou“ označil stav, keď sa u človeka v dôsledku nadmerného používania výpočtovej techniky zhoršujú poznávacie a hodnotiace schopnosti, schopnosť zložitejšieho uvažova­ nia, zhoršuje sa aj pamäť, pocit spolupatričnosti k iným ľuďom a komunikačné schopnosti pri osobnom rozhovore.

Inými slovami, tak ako človeku, ktorý nevyvíja žiadne fyzické aktivity, ochabujú svaly, „digitál­ nemu dementovi“ degenerujú duševné schop­ nosti v dôsledku nedostatočného používania vlastného mozgu – príliš sa vo všetkom spolie­ ha na inteligentný mobil či počítač. Nemusí si nič pamätať, pretože všetko má niekde uložené, nemusí rozmýšľať v súvislostiach, pretože z in­ ternetu neustále „konzumuje“ nekonečný prúd informácií. Nedokáže ich však už zmysluplne spracovať. Ohrozené sú najmä deti a tínedžeri, ktorých mozgy sa ešte stále vyvíjajú.

Spitzerova publikácia vyvolala prudkú diskusiu o tom, či niečo také ako digitálna demencia sku­ točne existuje, alebo ide o autorov konštrukt, ne­ podložený serióznymi dôkazmi. Za pravdu mu dáva štúdia zo soulského Centra pre vyrovnaný mozog (Balance Brain Centre, BBC). Južná Kó­ rea je krajinou, kde obyvateľstvo používa výpoč­ tovú techniku vo vysoko nadštandardnej miere.

A aj doktori z BBC otvorene hovoria o prízna­

koch demencie spôsobenej nadmerným tráve­ ním času na internete alebo hraním hier.

Podľa kórejského špecialistu Byuna Gi-wona nadmerné používanie smartfónov alebo herných konzol narúša harmonický rozvoj mozgu. Takíto ľudia si rozvíjajú len ľavú mozgovú hemisféru, kým pravá ostáva zakrpatená. Pravá strana moz­ gu je spojená so schopnosťou sústredenia a s pa­ mäťou. Ďalším príznakom je podľa kórejských vedcov emocionálna nezrelosť. Za najohrozenej­ šiu považujú skupinu mladých ľudí vo veku od 10 do 19 rokov, ktorí používajú technológie viac ako sedem hodín denne. Kórejská štúdia zistila, že príznaky digitálnej demencie sa v tejto skupi­ ne vyskytli v 18,4 % prípadov.

Nemecký odborník na mozog Michael Madeja upozorňuje, že zatiaľ neexistuje dostatok dô­ kazov, aby medicína mohla zaradiť digitálnu demenciu medzi oficiálne diagnózy. Je to skôr označenie pre istý fenomén. Posúdiť, či je feno­ mén zlý alebo dobrý, by malo byť na spoločnosti, nie na vede. Ak stále hráte počítačové hry, zlep­ šuje sa vám jemná motorika, zrýchľujú reakcie, rozvíja sa schopnosť rozhodovať. To, že sa vám zhoršuje, čo si nerozvíjate, napríklad kognitív­ ne myslenie (myslenie v súvislostiach) alebo pamäť, je druhá vec. No zhoršenie pamäťových schopností sa môže podľa Madeju interpretovať aj pozitívne – mozog sa nezaťažuje pamätaním (načo si pamätať, keď si všetko môžete vyhľadať) a jeho kapacita sa môže uvoľniť pre iné činnosti.

V každom prípade príliš časté používanie počíta­ čov, smartfónov, tabletov a herných konzol spô­ sobuje, že neostáva čas na iné aktivity a mladý človek sa nerozvíja ako harmonická osobnosť.

Ak tomu chcete zabrániť, je vhodné obmedzo­ vať dieťaťu čas za počítačom a motivovať ho k iným činnostiam, ako je šport, hra na hudobný nástroj, čítanie kníh alebo učenie sa cudzích ja­ zykov.

ČASY, KEĎ SA DO POTRAVÍN PRIDÁVALO MASLO, SLNEČNICOVÝ ALEBO OLIVOVÝ OLEJ ČI, NEDAJBOŽE, BRAVČOVÁ MASŤ, SÚ ZREJME PREČ. DÚFAJME, ŽE NIE NATRVALO. INTENZÍVNOU A VYTRVALOU KAMPAŇOU VÝROBCOVIA PRESADILI NOVÝ „ZDRAVŠÍ“ ŽIVOTNÝ ŠTÝL, V KTOROM SA TAKMER OPOVRHUJE ŽIVOČÍŠNYMI TUKMI – NAJMÄ KVÔLI NASÝTENÝM MASTNÝM KYSELINÁM A CHOLESTEROLU. PRESADILI SA „ZDRAVŠIE“ RASTLINNÉ TUKY. A MEDZI NIMI U VÝROBCOV POSTUPNE VYHRAL NAJMÄ LACNÝ PALMOVÝ OLEJ. TEN MÁ VŠAK PODSTATNE VIAC NASÝTENÝCH MASTNÝCH KYSELÍN AKO OPOVRHOVANÁ BRAVČOVÁ MASŤ. SPÔSOBUJE OMNOHO VIAC ZDRAVOTNÝCH PROBLÉMOV AKO AKÝKOĽVEK INÝ TUK. VÝRAZNE PRISPIEVA NAJMÄ K CIVILIZAČNÝM OCHORENIAM SRDCOVO-CIEVNEHO SYSTÉMU (INFARKT, MOZGOVÁ PRÍHODA...), PROBLÉMOM S NADVÁHOU VEDÚCIM K OBEZITE, CUKROVKE A ĎALŠÍM CHOROBÁM.

NUTELLA – NÁTIERKA Z LIESKOVCOV A KAKAA

Zloženie: cukor, palmový olej, lieskové oriešky, kakaový prášok so zníženým množstvom tuku, sušené odtučnené mlieko, sušená srvátka, emulgátor: lecitíny (sójové), vanilín.

TUC ORIGINAL – SLANÉ KREKERY

Zloženie: pšeničná múka, palmový tuk, sladový extrakt z jačmeňa, glukózový sirup, vajcia, kypriace látky, jedlá soľ, aróma, múku upravujúca látka (disiričitan sodný).

NESQUIK – CELOZRNNÉ CEREÁLIE

Zloženie: cereálne múky (pšeničná, kukuričná, ryžová), cukor, glukózový sirup, kakaový prášok, palmový olej, kakaové maslo, sušené plnotučné mlieko, jedlá soľ, kakaový prášok so zníženým množstvom tuku, arómy, dextróza, regulátor kyslosti (fosforečnany sodné) emulgátor (slnečnicový lecitín), vitamíny a minerálne látky.

ZLATÉ – OBLÁTKY S NUGÁTOVOU NÁPLŇOU

Zloženie: pšeničná múka, cukor, rastlinné tuky a olej (palmový, palmojadrový, repkový), úplne hydrogenovaný rastlinný tuk (palmojadrový), sušená srvátka, laktóza, kakaový prášok so zníženým množstvom tuku, sušené odtučnené mlieko, lieskovooriešková pasta, emulgátor (sójový lecitín), arómy, kypriace látky (E500, E504, E503), jedlá soľ.

109

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > CIPROFLOXACÍN NAŠTARTUJE PROBLÉMY S KĹBMI

CIPROFLOXACÍN NAŠTARTUJE PROBLÉMY S KĹBMI > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Magdaléna Svančarková

CIPROFLOXACÍN NAŠTARTUJE

PROBLÉMY S KĹBMI M

110

ôže spôsobiť vážne ťažkosti s kĺbmi, ale aj nepríjemné psychické problé­ my. Pri pokusoch na šteňatách sa pre­ ukázalo poškodenie rastových chrupaviek v nos­ ných kĺboch, aj preto sa neodporúča podávať deťom a tehotným ženám. Dospelí pacienti sa však takisto sťažujú na bolesti v kĺboch po jeho užívaní. Americký úrad pre kontrolu potravín a liekov (FDA) dokonca vydal niekoľko varovaní súvisiacich s jeho používaním. Ciprofloxacín – antibiotikum obľúbené lekármi pre jeho rýchlu účinnosť, spôsobuje problémy, ktorým by ste sa určite radi zoširoka vyhli.

Ciprofloxacín vám lekár môže predpísať pri rôz­ nych zdravotných problémoch, ako je aj neprí­ jemná infekcia močových ciest. Výrazne sa začal používať po roku 1987. Vďaka viacerým pozitív­ nym faktorom ako dlhý biologický polčas či vý­ borné vstrebávanie z tráviaceho traktu sa medzi lekármi veľmi rýchlo stal obľúbeným antibioti­ kom. A to aj napriek nežiaducim účinkom i kom­ plikáciám v kombinácii s ďalšími liekmi, ktoré sa transformujú v pečeni. Tieto interakcie je však ťažké predvídať, týka sa to najmä liekov ako je warfarín, teofylín, glibenklamid, cyklosporín.

V každom prípade ich však netreba užívať spolu.

V príbalovom letáku sa užívateľ lieku dočíta, že mu pri užívaní hrozia okrem iného aj problémy s kĺbmi a šľachami. Popisujú sa tu ťažkosti ako bolesť kĺbov u detí a dospelých, zápal kĺbov.

Bolesť kĺbov u detí dokáže postihnúť menej ako jednu osobu z desiatich. Pritom pri pokusoch na zvieratách sa zistili problémy v súvislosti s rasto­ vými chrupavkami. Dochádzalo k ich poškode­ niu v nosných kĺboch končatín.

Toto sa týka používania antibiotík zo skupiny fluorochinolónov, kam patrí aj ciprofloxacín.

Rastové platničky umožňujú kostiam rásť do dĺžky a zohrávajú svoju úlohu v detstve a dospie­ vaní. V období prechodu do dospelosti sa však uzavrú, kosť prestane rásť a vývoj je ukončený.

Podávanie ciprofloxacínu a liekov zo skupiny fluorochinolónov však môže tento vývoj predčas­ ne ukončiť, a tým sa zastaví rast u detí, čo môže spôsobiť vznik deformácií. Aj na základe toho sa fluorochinolóny vyhlásili ako kontraindikácia pre deti a mládež do 18 rokov, tehotné a dojčiace ženy. Ak vaše dieťa užívalo tento liek a stretli ste sa s vyššie uvedenými problémami, je dosť prav­ depodobné, že príčinou bol práve ciprofloxacín.

Viacerí odborníci upozorňujú pri vzniku prob­ lémov s užívaním liekov najmä na indikáciu an­ tibiotík. Lekár by ich mal predpisovať cielene, čiže podľa toho, akú majú citlivosť na konkrétnu infekciu či baktériu. Prax však ukazuje, že leká­ ri podávajú antibiotikum v prípadoch akútneho bakteriálneho problému čo najskôr. A to môže spôsobovať skutočné problémy. Ďalšie nežiaduce účinky pri užívaní ciprofloxací­ nu môžu vyvolať precitlivenosť na svetlo, dušev­

né poruchy, zrýchlenú činnosť srdca, zlyhanie obličiek, čím dlhý výpočet problémov spôsobe­ ných užívaním lieku zďaleka nekončí.

FDA už niekoľko rokov vydáva varovania v sú­ vislosti s fluorochinolónmi. Upozorňuje na prob­ lémy s Achillovou šľachou, dokonca na možnú ruptúru Achillovej šľachy už krátko po začiatku užívania. Riziko narastá hlavne u pacientov nad 60 rokov, ktorí zároveň užívajú kortikosteroidy, či pacientov s transplantátmi obličiek alebo srd­ ca. Užívanie fluorochinolónov môže spôsobiť aj zlyhanie týchto obličkových transplantátov.

Ako však úrad ďalej upozorňuje, zápal šliach a ich možná ruptúra sa môže prejaviť u pacien­ tov v každom veku, hoci nemajú žiadne z vyššie uvedených rizikových faktorov. Ukončenie liečby sa odporúča už pri pociťovaní bolesti a opuchu.

Infekcia močových ciest, ktorú vám ciproflo­ xacín má vyliečiť, je nepríjemnou záležitosťou.

Prebieha rýchlo a bolestivo a núti pacientov nevzdialiť sa od toalety. Okrem predpisovaných antibiotík však existujú aj prírodné spôsoby, kto­ ré pomáhajú infekciu liečiť. Pri akútnom zápale je výbornou prvou pomocou sóda bikarbóna. Tá zvyšuje rovnováhu pH v kyslom moči. Pol lyžič­

ky sódy rozmiešame v pohári s vodou a pijeme trikrát denne. Ďalším výborným prostriedkom sú brusnice. Brusnicový džús si pripravíme doma. Kupovaný má množstvo pridávaných ne­ vhodných surovín (ako napr. cukor), ktoré rastu a rozmáhaniu baktérií práve pomáhajú. Celko­ vo je pri infekciách najlepšie vyhnúť sa cukrom i bie­lej múke. Okrem toho je výborným liekom aj doma pripravená zmes z koreňa petržlenu, citró­ novej kôry, olivového oleja a medu. Samozrejme, používame kôru z citróna, ktorý nebol chemicky ošetrený. Ďalším prírodným spôsobom, ako povzbudiť svoju imunitu, ale aj naštartovať organizmus na boj s infekciou, je aj nasledujúci recept, ktorý vy­ užívali naši predkovia v dobách, keď na infekcie neexistovali lieky ako v súčasnosti. Vytvoríme si zmes z jablčného octu, cesnaku, cibule, čerst­ vých štipľavých papričiek, zázvoru, strúhaného chrenu, kurkumového prášku. Domáce antibio­ tikum užívame pri akútnych problémoch po ly­ žičke 5 – 6-krát denne. Ak chceme iba povzbudiť imunitu, stačí jedna lyžička za deň. Zmes vydrží uzavretá v chlade zhruba dva týždne. A pozor, je výrazne štipľavá a korenistá.

111

> PRÁVNA PORADŇA

PRÁVNA PORADŇA >

PRÁVNA PORADŇA SPAMMING A „TAPETOVANIE“

Je spamming a tapetovanie príspevkami na sociálnych sieťach trestným činom? Aké právne následky môžu mať tieto činnosti?

Marcel Kašický

112

Uvedenú problematiku v podmienkach Sloven­ skej republiky upravuje Trestný zákon. Pojem ,,spamming“ alebo ,,tapetovanie“ Trestný zákon nepozná. To však neznamená, že je možné bez­ trestne zasielať akúkoľvek nevyžiadanú elektro­ nickú poštu, teda spam.

V tejto súvislosti by sme poukázali na problema­ tiku ochrany osobnosti podľa Občianskeho zá­ kona, na základe ktorej má každá fyzická osoba okrem iného aj právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. To znamená, že ak by niekto napr. formou tapetovania útočil na osobnosť a česť iného, dopúšťa sa nezákon­ ného konania, a poškodený môže požadovať aj primerané zadosťučinenie. Nejde však o trestný čin, pretože takúto skutkovú podstatu Trestný zákon nepozná.

V poslednom čase však nie sú výnimkou prípa­ dy, keď sa aj formou tapetovania či spammingu vyjadrujú názory rasistickej až extrémistickej po­ vahy. Tu treba poznamenať, že takéto správanie sa už dá klasifikovať ako trestný čin a páchate­ ľovi hrozí trest odňatia slobody podľa prísluš­ ných trestných sadzieb. Trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd sa dopustí ten, kto akýmkoľvek spôsobom, teda napr. aj prostred­ níctvom sociálnych sietí presadzuje ideológiu hnutia medzi ľuďmi a získava ich pre túto ideo­ lógiu. Za takéto konanie sa potrestá odňatím slo­ body na 1 až 5 rokov, pričom ak by išlo o kona­ nie prostredníctvom verejných sietí, môže to byť 4 až 8 rokov. Podľa obsahu a povahy prejavu by okrem iného mohol „spamujúci“ naplniť aj zna­ ky skutkovej podstaty trestného činu podnecova­ nia k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti,

ak by útoky smerovali na niektorú rasu, národ či jazyk. Ak by nevyžiadané správy obsahovali tzv. extrémistické materiály, teda napr. texty, vyhlásenia, heslá alebo symboly skupín a hnutí smerujúcich k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd, môže ísť dokonca o trestný čin, za ktorý, ak je páchaný verejne, hrozí trest odňatia slobody až do výšky 8 rokov.

Zdôrazňujeme, že spamming či tapetovanie samo osebe trestným činom nie je, avšak vždy je potrebné prihliadať na skutočnosť, či daná správa alebo spam neobsahuje písomné alebo obrazové informácie, ktoré napĺňajú znaky skut­ kovej podstaty niektorého z trestných činov. Na­ vyše servery sú vo väčšine prípadov viacnásobne sprostredkovane registrované v USA a naše or­ gány nemajú prakticky žiadnu možnosť dopát­ rať sa autorstva informácie a preukázať úmysel toho, kto „spamuje“. V dnešnej ére dotykových smartfónov sa tak môže stať aj omylom. Pod­ robnejšie sme sa tejto téme venovali v právnej poradni Zem&Vek č. 3/2015. Ďalšie informácie nájdete aj na www.pravnelisty.sk, publikované 20. 10. 2011, autor JUDr. Peter Šramko, sudca Krajského súdu v Bratislave.

Odpoveď vypracovala Mgr. Kristína Kočicová

PRÁVO DARCU NA VRÁTENIE DARU

K 18. narodeninám sme s manželom darovali dcére byt. Dcéra sa pred dvoma rokmi začala v darovanom byte stýkať s pochybnými ľuďmi, ktorí konzumujú alkohol, pravdepodobne aj psychotropné látky. Manžel kvôli dcériným predchádzajúcim prešľapom prekonal pred dvoma rokmi porážku a ja sama sa už o neho nevládzem starať. Od tej doby permanentne žiadame dcéru o pomoc, tá sa však s nami vždy iba poháda, okrem toho sa k nám správa vulgárne a viackrát nás aj fyzicky napadla, o čom existuje záznam na polícii a bola jej uložená pokuta. Chcela by som sa opýtať, či môžeme od dcéry vymáhať vrátenie darovaného bytu.

Magda, Trebišov

V takomto prípade môžete žiadať od dcéry vrá­ tenie daru. Občiansky zákonník upravuje jediný osobitný spôsob zániku právneho vzťahu z daro­ vania. Podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obda­ rovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich poru­ šenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušo­ vanie. Ako príklad by som uviedla fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci.

Keďže dcéra odmieta svojmu otcovi a vášmu manželovi poskytnúť pomoc a rovnako sa k vám rodičom ako darcom správa vulgárne, odporú­ čame vám v prvom rade dcére zaslať písomnú výzvu, v ktorej opíšete skutočnosti prípadu spolu so žiadosťou o vrátenie daru na základe mimo­ súdnej dohody. Až v prípade, že dcéra nebude na výzvu reagovať, či dokonca bude skutočnosti po­ pierať, bude potrebné podať príslušnú žalobu na súd. K žalobe odporúčam pripojiť listinné a iné dôkazy preukazujúce hrubé porušovanie dobrých mravov dcérou. Bolo by vhodné napr. určiť sved­ kov, ktorí potvrdia vulgárne správanie vašej dcéry, neposkytnutie pomoci obdarovaným (dcérou) darcovi (otcovi) v chorobe, starobe a pod. Ako dôkaz poslúži aj záznam z polície a rozhodnutie priestupkového orgánu o uložení pokuty.

Upozorňujeme, že právo darcu na vrátenie daru sa premlčuje. Premlčacia doba je trojročná a za­ čína plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz, t. j. odo dňa, keď vaša dcéra prvýkrát porušila dobré mravy.

Odpoveď vypracovala Mgr. Natália Jurášová

SŤAŽNOSTI NA ŠETRENIE S KÚRENÍM

Málo vykurujem svoj byt – mám 21,5 °C cez deň a v noci cca 19 °C. Vlastníci bytov v uvedenom bytovom dome majú námietky, že „kradnem“ teplo cez steny ostatným. Na schôdzi vlastníkov bytov sa vyhrážajú, že sa na danú vec pozrú z právnej stránky, preto sa chcem spýtať, či ma môžu nejako sankcionovať? Prípadne môžu donútiť toho, kto menej kúri, aby kúril viac? Je možné, aby žiadali nejaké finančné vyrovnanie aj niekoľko rokov spätne za „dlh“ na kúrení, ktorý som tým, že som menej kúrila, spôsobila ostatným?

Marika S., Bratislava

K vášmu problému dávame do pozornosti najmä internetovú stránku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len Úrad) www.urso.gov.sk, kde sú okrem iného v zložke Legislatíva zverejnené všetky relevantné právne predpisy z oblasti ener­ getiky, teplárenstva, plynárenstva a vodárenstva. Úrad súčasne v rámci svojej právomoci vydáva vyhlášky a výnosy. Odporúčame prečítať si najmä Vyhlášku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravid­ lá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpo­čítavania množstva dodaného tepla (ďalej len Vyhláška).

V zložke pre spotrebiteľa Často kladené otázky je vysvetlených aj niekoľko bežných postupov, ako sa zachovať a postupovať v rôznych prípadoch.

Určite tam nájdete aj vami popisovaný alebo po­ dobný prípad a vysvetlenie postupu na riešenie vášho problému.

Na vašu otázku, či vás môžu ostatní vlastníci by­ tov nejakým spôsobom sankcionovať, prípadne žiadať finančné vyrovnanie niekoľko rokov spät­ ne, vás chceme upozorniť na § 4 ods. 1 Vyhlášky, podľa ktorého musí spracovateľ ročného zúčtova­ nia nákladov za dodané energie doručiť vyúčtova­ nie vlastníkom alebo nájomcom bytov najneskôr k 31. máju nasledujúceho roka. Celoročné vyúčto­ vanie slúži najmä na to, aby mohli koneční spotrebi­ telia skontrolovať, či boli dodržané pravidlá určené legislatívou a dohodou vlastníkov bytov. Ak by od vás vlastníci bytov požadovali finančné vyrovnanie spätne, odporúčame vám namietať skutočnosťou, že vyúčtovanie dodaného tepla za predchádzajúce roky bolo takýmto spôsobom riadne skontrolované.

V prípade akýchkoľvek nejasností v spôsobe roz­ počítavania nákladov za dodané energie vám ako konečnému spotrebiteľovi a koncovému odberate­ ľovi odporúčame obrátiť sa na spracovateľa ročné­ ho zúčtovania s požiadavkou o ich zdôvodnenie a vysvetlenie.

Odpoveď vypracovala Mgr. Lenka Janatová Odpovede vypracúva tím našich spolupracujúcich právnikov. Vaše otázky na nich nám môžete posielať na e-mailovú adresu redakcie zemavek@zemavek.sk. Do predmetu správy napíšte PRÁVNA PORADŇA.

113

HERBÁR > ČARO JAPONSKÝCH ZÁHRAD

ČARO JAPONSKÝCH ZÁHRAD < HERBÁR

Vladimír Líška

ČARO

JAPONSKÝCH ZÁHRAD TRADÍCIA JAPONSKÝCH ZÁHRAD SIAHA TISÍCE ROKOV DO MINULOSTI. NAJSTARŠIE ZÁZNAMY O NICH SÚ ZO 7. STOROČIA. IDE O NAPODOBENIE PRÍRODY, MIKROKOZMOS, PRIRODZENOSŤ, ČISTOTU A ELEGANCIU, KDE KAŽDÉ STEBLO, KAŽDÁ MALÁ SKALKA, MACH AJ OPADANÝ LIST MAJÚ SVOJE PRIRODZENÉ MIESTO. 114

D

o detailov vycibrené scenérie, v ktorých nesmú chýbať kamenné vežičky, ploské skaly na chodníku, štrk, rôzne tvarova­ né dreviny, kry, množstvo zákutí, zatáčok, zátiší, mostíkov, sošiek, upravené trávnaté plochy, mach, ale aj vodné plochy, potôčiky, vodopády, s mini­ mom pravých uhlov a rovných čiar odzrkadľujú úctu Japoncov k prírode. Japonskí záhradníci vy­ chádzali z filozofie, poézie, viery v rôzne prírodné sily a z kultúrnych tradícií. Zo začiatku boli pod silným vplyvom čínskych a kórejských záhrad. Čínske záhrady sú viac ovplyvnené feng šuej, sna­ hou o harmóniu, filozofiou a náboženstvom taoiz­ mu, konfucianizmu a budhizmu. Časté sú altánky a okrúhle brány.

Japonské záhrady sa však pri pozornejšom po­ hľade od čínskych v mnohom odlišujú. Predo­ všetkým v nich nesmú chýbať bonsaje, japonské javory a čerešne sakury, borovice, hortenzie, azalky, rôzne japonské trávy ako dochan či aureo­ la, kamenné lampy rôznych tvarov so sviečkou vo vnútri či sošky Budhu.

Nechýba ani charakteristický štrk v tzv. suchých záhradách pri kláštoroch alebo piesok znázorňu­ júci vodnú plochu, kamene predstavujúce hory, vytváranie perspektívy, dojmu bližšieho alebo

vzdialenejšieho objektu, umelé suché vodopády, ilúzia vody tam, kde nie je. Skaly predstavujú ostrovy v mori a starostlivo uhrabaný štrk vyvo­ láva dojem morských vĺn. Kombinuje sa štrk, piesok a skaly. Aranžovaním kameňov si mnísi kultivovali svoju myseľ. Málokedy vidíme v prí­ rode dve rovnaké veci vedľa seba, a tým sa riadi aj umenie japonských záhrad. Dve rovnaké skaly nemôžu byť pri sebe. Musia byť umiestnené priro­ dzene, stabilne, nemajú budiť dojem, že tam boli len tak položené.

Tak má pôsobiť aj suchý vodopád. Pri živom vo­ dopáde sa dbalo na zvuk dopadajúcej vody, podľa toho sa vyberali kamene pod ním. Architektúra sa však vyhýba použitiu farebne príliš výrazných skál, ktoré uchvacujú pozornosť. Táto metóda sa volá kare sansui. Skaly nesymbolizujú len ostrovy, ale aj posvätné miesta, kde sídlia bohovia, poho­ ria, kde sídlia nesmrteľní. Predstavujú kolobeh života a smrti. Niektoré kamene boli posvätné – iwakura, verilo sa, že v nich je ukrytá sila a energia ki. Umiestňujú sa samostatne alebo v skupinách, aby dotvorili ideálne centrálne miesto vhodné na meditovanie.

Kladie sa dôraz na kontrasty (filozofia jin a jang), napr. veľká skala vedľa malého jazera, tečúca

voda – stojace kamene, opadavé stromy – vždy­ zelené dreviny, plné miesta – prázdne miesta.

Dôležitú úlohu hrá aj hra svetla a tieňov. Prázdne miesta majú rozvíjať našu predstavivosť. Aj voda tu má svoje miesto – vyskytuje sa v malých jaze­ rách a potokoch. Najmä v čajových záhradách sa umiestňuje tsukubai – malá nádrž na vodu s bambusovou naberačkou. Mierne dynamickým zvukovým prvkom je klopadlo, ktorým preteká voda. Po pretečení vody po určitom čase klepne rameno klopadla o kameň. Časté sú aj múriky, ktoré navodzujú atmosféru prekvapenia. Niekedy sa takéto záhrady môžu zdať až strohé, lebo nie sú príliš predimenzova­ né rastlinstvom. V modernej dobe sa pridalo aj využitie skla a kovu. Imitácie japonských záhrad pri rodinných domoch u nás však pôsobia nepri­ rodzene až gýčovo. Aziati neboli na rozdiel od Európanov posadnutí kruhom ako najdokona­ lejším tvarom. Preto sa rovné línie a presné geo­ metrické tvary vyskytujú pomerne vzácne, len pri vyjadrení kontrastu. Skôr ide o asymetrické uspo­ riadanie priestoru a vyjadrenie nepárneho počtu, čo má symbolizovať prirodzenosť prírody. Záhra­ da nemá obsahovať nič zbytočné, rušivé.

Ako tvrdí Pavel Číhal, záhrada je dokonalá, keď už nie je čo odstrániť. Od ostatného priestoru býva oddelená plotom, najmä v rušnom mest­ skom prostredí. Pri menšom ohraničovaní v zá­ hrade sa používajú bambusové rohože. Opakom prirodze­nosti je umelé estetické tvarovanie stro­ mov a pravidelné ornamenty v suchých zenových záhradách. Dominantné prvky sa potlačujú. Inšpi­ rácia prírodou a učenie sa od nej na jednej strane, na druhej zase jej kultivácia k umeleckému dielu. Číhal rozlišuje tieto typy japonských záhrad: ča­ jová (slúži ako kulisa čajového obradu), kamenná (slúži na zenovú meditáciu), átriová (na malom priestore, vyzdvihnutie prázdneho priestoru), vodná (s jazierkami, kaprami koi a leknami). Zá­ hrada má ponúkať množstvo pohľadov a prekva­ piť nás s každým otočením sa, aby sme mali mož­ nosť vidieť, čo nám bolo predtým skryté (metóda mie gakure).

Veľmi efektné sú oblúkovité, prevažne červené mosty, ktoré krásne vyniknú v zimnej zasneženej krajine. Ako most sa využívajú aj ploché kamene.

Záhrada má pri vstupe aj svoj mohylový kameň

115

označujúci meno záhrady. Chodník býva zhotove­ ný z plochých skál umiestnených asymetricky od seba, avšak v osi chodníka. Záhradnícki majstri tak umiestnením skál mohli regulovať rýchlosť chôdze či miesto zastavenia, kde bol dobrý vý­ hľad. Čím boli skaly, po ktorých sa kráčalo, ďalej od seba, tým bola chôdza rýchlejšia. Dokonalosť, cit, precíznosť, estetika, krása v každom ročnom období. Známe sú najmä záhrady v Kjóte, ktoré bolo kedysi hlavným mestom Japonska.

Voda v záhradách tečie cestou najmenšieho od­ poru, bambusy a trávy ohýbajúce sa pod silným vetrom nás naučia pružnosti. Skromnosť a vy­ trvalosť predstavujú ošľahané borovice rastúce v skromných podmienkach na skalách. Vidíme tam premenlivosť, striedanie a zmenu, na jeseň krásu v opadanom červenom lístí javora. Pretože všetko sa mení a nič nie je stále. Japonské záhrady predstavujú večný kolobeh života a smrti. Sú maj­ strovským dielom, miestom pokoja, duchovnosti a spokojnosti.

JEDEN DEŇ > JEDEN DEŇ S AVANTGARDNOU TVORKYŇOU OŠATENIA

Viktória Zezuliaková

JEDEN DEŇ S AVANTGARDNOU

TVORKYŇOU OŠATENIA „ROZUMIEŠ, KTO SI KÚPI ŠATY Z VRECKOVIEK? A SÚ DRAHÉ...

TIE SI KÚPI IBA ŽENA, KTORÁ CHCE BYŤ INÁ.“

S 116

tarý rozpadajúci sa dom uprostred de­ diny. Na záhrade štrnásť mačiek. Hneď vám napadne myšlienka o žene samotár­ ke. I keď na druhej strane je podľa slečny Jany Ševčík samota jej priateľ. „Ľudia chodia okolo a klopú mi na okno, jednoducho chcú ísť na návštevu. Nepotrebujú len moje krajčírske služ­ by, ktorými sa živím, keď práve netvorím svoje veci. Občas si chcú iba pohovoriť,“ vraví umel­ kyňa oblečená do voľnej bielej pánskej košele.

Nezastáva názor, že čas sú peniaze, pretože pre ňu majú celkom inú hodnotu. „Keď robím ne­ jakú akciu, podujatie či prehliadku, snažím sa dohodnúť barterový obchod. Ono to stále fun­ guje. Aj majiteľ priestorov potom k tomu pri­ stupuje celkom inak. Napríklad mu za možnosť prehliadky na nejakom mieste ušijem sako. Je to taká vzájomná motivácia.“ Jana je celkom samostatná a slobodná umelky­ ňa. Na otázku, kedy začala so šitím, odpovedala úplne prosto: „Od malička.“ „Moja rodina pochádza z Gruzínska, otec aj matka boli umelci. S matkou sme nemali bohvie­ aký vzťah, venovala sa najmä tvorbe a väčšinu svojho dňa strávila v ateliéri. Ja som nemala čo na seba, raz mi ušila kabát. Bol naozaj hrozný, doteraz si pamätám, ako zle vyzeral, nechcela som ho nosiť. A tak som si už v ôsmich rokoch upravovala svoj šatník podľa seba. Takto to po­ kračovalo ďalej.“ Má za sebou množstvo prehliadok, ktoré spája s ďalšími žánrami, ako je výtvarné umenie, prv­

ky divadla či kúsok poézie. Dáva tak priestor aj iným umelcom. „Rada využívam starý materiál, má svoju históriu a čosi do seba, to isté platí aj pri mojej návrhárskej tvorbe. Nové látky mi nič nehovoria, z nich šijem iba na zákazku, človek predsa nejako musí zaplatiť energie.“ Cítim sa ako Alica v krajine zázrakov, vo svete zrkadiel sa z kúta vynára stará skriňa. Jana podíde k nej a začína vyťahovať svoje kúsky, ktoré doposiaľ čakajú na svojho majiteľa. So záujmom mi k po­ stave prirovnáva extravagantné kimono, predvá­ dza viazanie. Zo skrine sa noria samé skvosty.

Sama autorka ich nazvala „dekonštruktívne“.

Rada využíva tradície v materiáloch, nájde sa u nej sako zo starého ľudového obrusu či šaty vyrobené iba z látkových vreckoviek. „Všetko šijem ručne, so všetkým sa hrám, je to poctivá práca, vzdušná. Šijací stroj je príliš ťaž­ kopádny, na ňom nikdy nevytvorím také ľahké kúsky. Tak sa teda bežne stáva, že jeden kúsok vyrábam štvrť roku.“ Takisto nevyužíva gombí­ ky, ani zipsy. „Moje popoludnie spočíva práve v tvorbe. Kedysi som nepracovala každý deň, no teraz sa mi dá. Občas sú dni, keď mi ihla spad­ ne na zem trikrát, a to si poviem, že končím, dnes robiť nebudem. Zasa sú dni, keď pracujem do noci či rána. Pomaly ani nejem. Hovorím si: veď maliar by nepoložil štetec, keby mu začalo škvŕkať v bruchu, a tak ani ja neodložím šitie.“ Zvyšok dňa strávi Jana rôznymi činnosťami. „Ráno vstanem, dám si svoj nápoj – kávu.“ Nakŕmi svoje malé stádo záhradných mačiek Foto: Viktória Zezuliaková

a vrhá sa na drobné práce. Ak jej to dovolí čas, večer zakončí pri malom pive so spoluobčanmi v miestnej krčme. „Variť veľmi neviem, takže mi to neuberá čas, občas prežijem deň na chlebe s maslom, káve a vode. Svoj čas si vážim, to je tá krásna slobodná doba, keď môžem ničím nevia­ zaná pokojne tvoriť. No vidíš, celkom som pri tebe zabudla, že varím cestoviny.“ Odbehla do kuchyne a nechala ma vo svojom veľmi príjemne divnom ateliéri. Potom sa rozhovorila o tom, ako si zabezpečuje svoje prehliad­ky. „Za majiteľmi galérií či riaditeľmi priestorov chodím do mesta výhradne sama, vlastne si sama robím všetky PR. Zbožňujem

osobný kontakt, tak sa vybaví vždy všetko pria­ mo a rýchlo. Teraz mám takú víziu...“ A za­ čala mi rozprávať o plánovanej prehliadke na celkom neobvyklom a šokujúcom mieste. Celá rozžiarená, oči vyvrátené do stropu.

Na okno počas mojej návštevy nikto neťuká, ubehlo už niekoľko hodín od môjho príchodu, ale ja ako očarená čas nevnímam. Celkom ma zahaľuje sladká omamná opona starej a ori­ ginálnej atmosféry rozpadajúceho sa domu uprostred dediny. Zo snenia ma vytrhne zvuk, ktorý sa šíri zo sklenených tabúľ okna. No to len Jana zabíja muchy: „Na šaty mi teda sadať nebudete!“

PRÍBEHY ZEME > MANDI A PEVNOSŤ OBROV

SYN MUNJEMA MALIKA > PRÍBEHY ZEME

Dva príbehy z pohoria Hindúkuš

SYN MUNJEMA MALIKA

MANDI A PEVNOSŤ OBROV

V 118

nebi nad najvyšším údolím žil vo svojom hrade mocný a bohatý rod obrov. Ich prí­ tomnosť predstavovala veľkú hrozbu pre mier a blahobyt vo svete, a tak sa bohovia roz­ hodli vyhlásiť obrom vojnu. Najvyšší boh Imra, hrdina Mandi, jeho mladý pobočník Mara, boh zimného chladu Zuzum, boh práva Wušum, boh vojny Giš a bohyňa plodnosti Disani sa zhromaž­ dili vo vojnovom rade.

Bohovia začali postupovať hore smerom k hradu, až dorazili k domu stareny menom Budeli, sestre obrov. Žena sedela pri ohni. Mandi jej z troch kameňov postavil piecku a na ňu postavil hrniec s kašou, pričom žene ukazoval, ako ju má variť a pripravovať. Starena mu z vďačnosti ponúkla múku, ale keď jej Mandi podal dutú kosť, aby mu do nej svoj dar nasypala, zistila, že ju nedokáže naplniť. Mandi sa jej teda opýtal na pevnosť ob­ rov a starena mu prezradila, že v nej žije jej sedem bratov uprostred veľkého bohatstva a blahobytu.

Polapili dokonca aj Slnko a Mesiac a stiahli ich z oblohy, aby svietili len na ich pole. Žena mu prezradila aj to, ako má postupovať, aby sa mu ukázali tajné povrazy, na ktorých pevnosť visí.

Mandi trikrát zabudol všetko, čo mu obryňa povedala, a trikrát sa k nej musel vrátiť, kým ostatní bohovia si z neho uťahovali pre jeho zá­ budlivosť. Konečne bohovia začali s útokom, ale ich šípy sa odrážali od stien železnej pevnosti.

Potom bohovia skúsili iný postup: povedali Di­ sani, aby zasiala zrno, a keď vyrástlo, bohovia ho vymlátili, oddelili od pliev a plevy vyfúkli do vzduchu. Tam sa zachytili na čarovných povra­ zoch, na ktorých pevnosť visela, a tie sa bohom konečne ukázali.

M Mara použil svoje magické šípy, aby laná preťal.

Hrad spadol na zem, vzápätí sa však opäť vznie­ sol do vzduchu. Bohovia sa znovu vrhli proti pevnosti, tá však zostala nedobytná.

Nakoniec Disani použila svoj vlastný úskok.

Obnažila sa pred Mandim, v ktorom pohľad na jej krásnu pleť vyvolal vášeň a v horúčkovitom vzrušení rozrazil bránu pevnosti a zabil všetkých siedmich obrov. Neporazený potom vytiahol ich telá z pevnosti, aby ich bohovia pochovali. Keď spolu zničili nebezpečenstvo, ktoré svetu hrozi­ lo, Disani sa Mandimu oddala a stali sa zaklada­ teľmi ľudského rodu.

unjem Malik, boh zeme, ktorý svojho času súperil s najvyšším bohom Im­ rom, mal dve ženy (asi diablice), veľ­ mi sa však o ne nezaujímal. Jedného dňa stretol prekrásnu čiernovlasú dievčinu, okamžite sa do nej zamiloval a zobral si ju za ženu. Keď potom otehotnela, dal jej zvonček, ktorým mu mala dať znamenie, keby porodila v jeho neprítomnosti.

Druhé dve ženy ju však tak trápili, že zúfalé diev­ ča zvonček použilo. Vzápätí sa Munjem Malik vynoril z podlahy domu a zlostne jej nakázal, aby už nikdy nezvonila, ak na to nebude mať vážny dôvod.

Keď potom dievča začínalo rodiť, žiarlivé diabli­ ce zvonček umlčali a pomocou svojich čarovných schopností priviedli na svet dve deti, chlapca a dievčatko, bez toho, aby matka o tom vedela.

Tak žila dievčina v domnienke, že je neplodná a Munjem Malik jej za trest odrezal nos. Diablice medzitým odhodili bábätká do chlieva, dúfajúc, že sa ich tak navždy zbavia. Deti však sedeli ne­ zranené býkom na rohoch a bezstarostne si cmú­ ľali palčeky. Diablice ich teda uložili do debničky a pustili dolu vodou. Riečna bohyňa Lunang však určila, že ich prúd neodnesie do údolia, kde je vchod do podsvetia, ale hore do Imrovho posvät­ ného jazera uprostred horských lúk.

Imra deti prijal, ale jeho žena, tiež diablica, ich poslala za vlastnou matkou s listom, v ktorom stá­ lo, že ich má dať zabiť. Náhodou sa však osudný list dostal do rúk Amawairovi, mužovi z ľudského rodu, a ten rozsudok smrti vymenil za list s od­ porúčaním, ktorým matke prikazoval, aby deti cti­ la. Chlapec, ktorý dostal po otcovi meno Munjem Malik, začínal chápať, že sa niečo na neho a jeho sestru chystá. Podarilo sa mu z poličky ukoristiť matkin nos a zobral aj vtáka, ktorý sedel vedľa neho. Keď sa potom so sestrou dali na útek, iný vták varoval diablice, a tie sa za nimi okamžite rozbehli. Chlapec zlomil svojmu vtákovi jednu nohu a diablice začali krívať. Potom vtáka zabil a diablice umreli tiež, pretože sa v ňom ukrývali ich duše.

Chlapec sa potom vrátil k Imrovi a nejaký čas u neho býval. Neskôr sa stal potulným kováčom a putoval po svete, kým nedorazil do domu svojej matky. Keď v ňom žena spoznala svojho syna, vy­ čítal jej, že ho ako dieťa zanedbávala. Keď sa do­ zvedel, čo sa v skutočnosti stalo, zľutoval sa nad ňou a nechal jej odrezaný nos, ktorý mal stále pri sebe, opäť prirásť. Potom sa premenil späť na die­ ťa, usadil sa matke do lona, a tá ho začala dojčiť.

Chlapec dospel v muža obdareného nadprirodze­ nou silou. Vtedy sa vydal za svojím otcom, aby ho zabil za to, že ublížil jeho matke. Udrel staršieho Munjema Malika kyjakom takou silou, že ho za­ razil do zeme až po hlavu, ktorá jediná zostala na­ žive, kým mŕtve telo pokrylo dno údolia. A tam, v okolí Parunu v afganskej provincii Nuristan, trčí jeho hlava zo zeme dodnes.

119

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S

FILM

KNIHY ZANONI E. Bulwer-Lytton (2003) 276 strán Krásny mysticky ladený príbeh o láske, hľadaní zmyslu živo­ ta, boji dobra a zla v človeku.

Poukazuje na to, že čistá láska je schopná zvládnuť aj najvyš­ šie obete. Dojemný, a pritom veľmi napínavý príbeh Violy a Zanoniho odkrýva čitateľovi oblasti ľudského srdca a ducha, s ktorými sa v bežnej literatúre nestretáva príliš často. Knihu by mal mať vo svojej kniž­ nici každý, kto rád číta o láske, koho zaujímajú skryté sféry okolo nás alebo sa zaoberá oblasťou ducha.

120

PŘÍBYTKY FILOSOFŮ 1., 2.

Fulcanelli (1996 – 1. vydanie) 509 strán Nie je veľa kníh, ktoré by ovplyv­ nili okultnú scénu 20. storočia tak ako dnes už legendárne Tajemství katedrál. Jeho autor ukrývajúci sa pod záhadným pseudonymom Fulcanelli elek­ trizoval svojich čitateľov zasväte­ ným pohľadom na alchymistic­ ké symboly vytesané do kameňa stredovekými staviteľmi gotických katedrál. Po úspechu tejto knihy nasledovala ďalšia. Pod pojmom „príbytok filozofov“ autor nemienil popisovať len ľudské sídla a obydlia. V zmysle hermetického prístupu k prastarému symbolickému kódu považoval za príbytok milovníkov pravdy aj obyčajný obraz, fresku, fragment sochy, detail fasády či slovný obrat. To všetko dokáže pred nezasväte­ nými očami a ušami veľmi ľahko ukryť aj tie najhlbšie pravdy. Aj keď sa štýl a záber Příbytků filosofů v porov­ naní s Tajemstvím katedrál trochu zmenil, ani toto dielo by nemalo chýbať v žiadnej knižnici milovníkov tajných náuk. Pri každom čítaní tejto knihy môžete nájsť nové smerovky na alchymistickej ceste, na konci ktorej sa lesk­ ne transmutované zlato. Vydať sa za Fulcanellim je úžas­ ne dobrodružná cesta, pri ktorej – aspoň na začiatku – nemusíme vytiahnuť päty zo svojej domácej študovne.

Program august 2015

PROMĚNA A JINÉ POVÍDKY Franz Kafka (2014) 240 strán Mladý a pracovitý obchod­ ný cestujúci Řehoř Samsa, od platu ktorého závisí fungovanie celej rodiny, sa jedného dňa prebudí a zis­ tí, že sa premenil na akýsi odporný hmyz a namiesto normálnych slov mu z úst vychádzajú len zvláštne zvuky. Bohužiaľ, jeho my­ seľ zostala ľudská, a tak musí postupne sledovať, ako sa mu jeho najbližší vzďaľujú. Okrem Premeny, ktorá je asi najslávnejšou poviedkou Franza Kafku a inšpirovala filmárov k nakrúteniu svetoznámeho hororu Mucha, kniha obsahuje aj ďalšie nemenej vy­ darené príbehy, ako napríklad Ortel, V kárném táboře a pôvodne samostatnú zbierku Drobné povídky otci, v ktorej nájdete aj známe rozprávanie Venkovský lékař.

TOLTÉCKÁ STEZKA Ken Eagle Feather (2006) 272 strán Ak dvaja ľudia putujú po tej istej ceste, nikdy nie sú ich zážitky totožné.

Preto je pre záujemcov o túto cestu vždy uži­ točné pozrieť sa na ňu viacerými očami. Ken Eagle Feather je po Car­ losovi Castanedovi už druhým autorom, ktorý uvádza čitateľov do sve­ ta indiánskeho šamana dona Juana Matusa, do sveta chápaného z úplne iného stanoviska ako zastáva naša oficiálna interpre­ tácia sveta. Kniha je praktickým sprievodcom, ktorý umožňuje skúmať a využiť učenie dona Juana v po­ dobe, v akej sa s ním stretávame v knihách Carlosa Castanedu. Publikácia nadväzuje na autorovu prvú knihu Putování se sílou.

MOTÝLE Dráma Veľká Británia, 2014, 104 min.

Réžia: Peter Strickland Hrajú: Sidse Babett Knudsen, Chiara D’Anna, Euge­ nia Caruso, Monica Swinn, Fatma Mohamed V chátrajúcom šľachtickom sídle žije zberateľka mo­ týľov Cynthia s milenkou Evelyn a vo svojom svojbyt­ nom a trochu výstrednom svete sa oddávajú sadoma­ sochistickým hrám. Filmová lahôdka sa vyznačuje podmanivou erotickou atmosférou, výraznou hudob­ nou zložkou a odkazmi na tzv. sexploatačné filmy 60. a 70. rokov.

AMY Životopisný / Dokumentárny Veľká Británia, 2015, 127 min.

Réžia: Asif Kapadia Hrajú: Amy Winehouse, Mark Ronson, Tony Ben­ nett, Pete Doherty Kým bolo v skutočnosti dievča, ktoré stálo za me­ nom Amy Winehouse? Čo táto hudobná ikona skrývala pred okolitým svetom a prečo zomrela vo

veku len 27 rokov? Celovečerný dokument necháva hovoriť najmä Amy samotnú v jej doposiaľ nezverej­ nených archívnych záberoch, rozhovoroch, ale pre­ dovšetkým prostredníctvom jej hudby a pôvodných textov, ktoré vždy reflektovali aktuálne udalosti jej ži­ vota. Vidíme Amy ako obyčajné dievča s obrovským talentom a túžbou spievať, ako zjavenie ohromujúce hudobných fajnšmekrov, ako popovú hviezdu obleto­ vanú fanúšikmi, aj ako obeť manipulovanú manažér­ mi a prenasledovanú bulvárnymi novinármi, unika­ júcu závislostiam. Za známym mediálnym obrazom odhaľujeme hlavne Amy, ktorá skutočne túži len po dvoch veciach: naozajstnej láske a hudbe.

121

LEVIE SRDCE Romantická dráma Fínsko / Švédsko, 2013, 99 min.

Réžia: Dome Karukoski Hrajú: Peter Franzén, Laura Birn, Jasper Pääk­ könen, Yusufa Sidibeh, Timo Lavikainen, Jussi Vatanen, Pamela Tola, Niko Vakkuri, Mikko Neuvo­ nen, Jani Toivola, Marko Beltzer Pesonen Teppo je radikálny neonacista, ktorý si stojí za svoji­ mi názormi, no zároveň túži po láske a rodine. Keď stretne atraktívnu servírku Sari, všetko sa zdá ide­ álne, kým nespozná jej malého černošského syna Rhamadhaniho. Teppo sa tak ocitá pred ťažkým roz­ hodnutím – splní si svoj sen o otcovstve a rodine, alebo zostane verný svojej celoživotnej viere a pre­ svedčeniu založenému na diskriminácii a nenávisti?

Situáciu navyše skomplikuje jeho brat Harri a vodca skinhedov. Teppo si musí vybrať a jasné rozhodnutie môže mať fatálne následky nielen pre neho, ale naj­ mä pre tých, ktorých miluje.

Program nájdete na www.cine-max.sk.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

HUDBA DJANGO DJANGO BORN UNDER SATURN Dĺžka: 67:06 Rok vydania: 2015

122

Ak nemá druhý album londýnskeho kvarteta Django Django podobný účinok ako ich bezmen­ ný debut spred troch rokov, nemusí to byť priamo odrazom jeho kvality. Dôležité je, že skupina tvorí, vyvíja sa a neprešľapuje na mieste. Na prvé úspešné albumy sa mnohým skupinám nadväzuje veľmi ťaž­ ko. Django Django sa na svojej novinke snažili zacho­ vať to, čo bolo pre nich typické v minulosti. Zostal zvuk „surfových“ gitár, podobne ako charakteristický zvuk bicích nástrojov. Psychedelické zvuky sú nahra­ dené elektronikou s náznakom príklonu k tanečným rytmom. Za najvydarenejšie piesne možno považovať tie, ktoré už majú svoje videoklipy – First Light, Refelections, alebo aj nahrávky ako napr. Shake And Tremble či Pause Repeat. Skupina odohrala za posledné dva roky obdivuhodný počet koncertov a zúčastnila sa aj projektu Africa Express, nad ktorým drží záštitu Damon Albarn.

MAJOR LAZER PEACE IS THE MISSION Dĺžka: 32:06 Rok vydania: 2015 Major Lazer je elektro­ nická hudobná skupina, ktorú v roku 2009 založil hudobný producent Dip­ lo, diskdžokej Jillionaire a Walshy Fire. Na svojom treťom albume Peace Is the Mission pokračujú v tren­ de, ktorý začali jeho predchodcovia. Ich hudba by sa dala výstižne charakterizovať ako elektrifikované reggae, do ktorého prenikajú aj ďalšie prvky súčasnej tanečnej hudby. Za svojho maskota si zvolili Majora Lazera, jamajského armádneho generála s červenou čiapkou, slnečnými okuliarmi a laserovými pištoľa­ mi, ktorý koná v duchu hesla „mier je poslanie“. Túto myšlienku prišlo na ich novinku podporiť aj niekoľko hostí. Z nových nahrávok môžete počuť napríklad popovú hviezdu Ellie Goulding, reggae spevákov Tar­ rusa Rileyho a Chronixxa, dánsku speváčka Mø, ame­ rickú skupinu Wild Belle a mnohých ďalších.

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

MELODY GARDOT CURRENCY OF MAN Dĺžka: 68:05 Rok vydania: 2015 Hneď úvodné tóny prvej piesne dávajú tušiť, že tento nový album Melo­ dy Gardot bude iný ako jej predchádzajúce. Objavujú sa totiž na ňom aj skladby vybočujúce z rámca typického „smooth“ džezu, ktorým sa táto americká džezová speváčka – zároveň spisovateľka, budhistka, muzikoterapeut­ ka – preslávila. Už nám neponúka iba pop-vokál­ -džez stredného prúdu, ale viac-menej aj fúziu džezu s fol­­­kom, rockom, blues, soulom, funky a klasickou orchestrálnou hudbou, podávanú miestami takmer alternatívnym spôsobom. Niektoré skladby (hlavne prvá Don’t Misunderstand, druhá Don’t Talk a štvrtá Bad News) majú podobnú atmosféru, akú mal kedysi slávny album Cowboy Junkies The Trinity Session, nahrávaný na jeden mikrofón v kostole – psychede­ lickú, melancholickú, trošku strašidelnú, drogovo folkovú.

HRY PAPERS PLEASE V KOŽI IMIGRAČNÉHO ÚRADNÍKA Väčšina hier sa snaží spracovať témy, ktoré sú zábavné, napínavé a dynamické, dobrodružné prí­ behy o záchrane sveta, o jeho dobytí či riadení.

Napriek tomu sa však z času na čas objaví kúsok, ktorý akoby šiel úplne proti zavedeným princí­ pom a rozhodol sa spracovať čosi na prvý pohľad nezábavné. A tak vznikli hry o starostlivosti o do­ mácnosť (The Sims) či simulácia kozy (Goat Simulator), ktoré ukázali, že hry môžu zachytávať skutočne čokoľvek. No a potom je tu hra, ktorá sa snaží spracovať niečo, čo je vo svojej podstate nudné, no dá vám zážitok ako máločo iné. Papers Please je simulátorom úradníka. Úradníka, ktorý má v rukách ľudské osudy. V dnešných dňoch sa táto hra z roku 2014 stáva opäť aktuálnou.

MORIARTY EPITAPH Dĺžka: 48:37 Rok vydania: 2015 Moriarty je francúzsko­ -americká skupina, ktorú tvoria hudobníci francúz­ skeho, amerického, švaj­ čiarskeho a vietnamského pôvodu. Nazvaná bola podľa Deana Moriartyho, hlavnej postavy kultového románu Na ceste amerického prozaika Jacka Ke­ rouaca. Hrá bluegrass, country, folk, džez. Všetky tieto hudobné žánre sa jej darí spájať kozmopolitnou atmosférou, ktorú ovplyvnil rôzny pôvod členov sku­ piny i časté cestovanie po svete. Zakladajúci členo­ via kapely sa poznajú 20 rokov, ešte zo študentských čias, keď študovali v Bretónsku. Americká speváčka Rosemary Standley sa k nim pripojila neskôr. Jej hlas znie ako z gramofónovej platne prvej polovice minulého storočia, pritom nevšedne a hypnoticky.

Ich albumová novinka Epitaph dostala názov podľa morbídnych, takmer hororových textov. Spolu s ori­ ginálnou hudbou vytvárajú povšimnutiahodný hu­ dobný repertoár, ktorý možno považovať za najlepší v ich kariére. Medzi najpôsobivejšie piesne patrí When I Ride, Long Live the (D)evil a Diamonds Never Die.

V Papers Please ste sa vďaka náhode stali imig­ račným úradníkom totalitnej zeme Arstotzka, ktorá sa po dlhých šiestich rokoch rozhodla opäť otvoriť svoje hranice. Pred (možno jediným) hra­ ničným priechodom sa okamžite vytvorí rad ľudí čakajúcich na to, aby ste ich práve vy pustili do krajiny za lepším životom. A v čom spočíva úloha hráča? Hráč musí kontrolovať zhody údajov v do­ kladoch a následne dať pečiatku „prijatý” alebo „odmietnutý”. To všetko musí spraviť bez chýb, lebo za chyby sú pokuty a bez dostatočnej výplaty bude rodina hladovať. Po každom dni sa ukáže rodinný rozpočet, ktorý je napnutejší ako fanú­ šik Hviezdnych vojen pred premiérou siedmeho dielu.

Zo začiatku je to pomerne jednoduché, môže­ te púšťať iba obyvateľov Arstotzky s platným pasom. Ďalšie dni sa však rozličné nariadenia

upravujú a postupne môžete púšťať pracovných imigrantov, neskôr aj turistov. Ako sa však situá­ cia na hraniciach zhoršuje (pokusy o prelezenie, teroristické útoky a podobne), zvyšuje sa množ­ stvo dokladov potrebných na vstup do krajiny.

V neskorších leveloch tak kontrolujete nielen pas, ale aj občianske preukazy, víza či pracovné povo­ lenia. V pokročilejších fázach hry dostanete mož­ nosť (pre väčšiu bezpečnosť krajiny, samozrejme) nenápadne zröntgenovať imigranta a odhaliť, či nepašuje do krajiny zbrane. Samozrejmosťou je možnosť vypočúvania ľudí na druhej strane úrad­ níckeho okienka.

Kontrolovanie sa stáva stále komplexnejším, ľudia hľadajú spôsob, ako vás okabátiť (môj obľúbený snaživec raz prišiel dokonca s ručne načmáraným pasom), a je len na vás, či sa necháte. Skontro­ lovať platnosť pasu je pomerne jednoduché, no zistiť, prečo sa fotka v pase nezhoduje s tvárou za okienkom, je zložitejšie. Povedal vám človiečik, že ide pracovať na rok, no jeho povolenie hovorí o troch mesiacoch? Niečo tu asi nehrá, treba ho vypočuť, a prípadne prehľadať. Lenže tieto úkony zaberajú čas, za ktorý by ste mohli vybaviť ďalších a dostať za nich aspoň trochu zaplatené. Jedna dilema teda spočíva v tom, či byť skôr rýchly a ris­ kovať pokutu, alebo byť pedantný, no nestihnúť vybaviť dostatočný počet žiadostí.

Druhá dilema je ešte zaujímavejšia. Papers Please sa síce dá hrať aj mechanicky štýlom „ľudské osudy ma nezaujímajú, hlavne aby mi neumrela rodina,“ no to pravdepodobne nebolo autorským zámerom. Často sa totiž objaví človek s príbe­ hom. Môže to byť obeť obchodu s bielym mäsom či manželský pár, kde jeden nemá v poriadku do­ klady. V týchto momentoch prichádza ten pocit moci, ktorý pravdepodobne má väčšina úradní­ kov. Jedna pečiatka rozhodne o osude človeka.

A presne o tomto pocite je celá hra. Hra, ktorá v podstate nie je ani zábavná, no práve to je jej zásadné posolstvo a dôvod, prečo si ju za pár do­ lárov kúpiť. Sprostredkováva skutočne netradičný zážitok a ukazuje, že za každým imigrantom sa skrýva príbeh a iná motivácia. Väčšina z nich je neškodných, no úlohou hráča je odhaliť tých ne­ bezpečných. Ešte nikdy sa snáď hre nepodarilo byť takou nudnou, a pritom hrateľnou a poučnou zároveň.

Silvester Buček

123

MÚZY > RADIM STRAKA ­­­­– NEZNÁMY

RADIM STRAKA ­­­­– NEZNÁMY > MÚZY

RADIM STRAKA

NEZNÁMY (*1994)

Pochádza z Dolného Kubína, ktorý neustále plodí mnoho tvorivých bytostí. Vo svojej tvorbe sa venuje daru, ktorý dostal do vienka, a snaží sa ho zdokonaľovať i učí sa s ním hrať. Študoval grafiku na ŠÚV v Ružomberku, no napokon sa jeho chlebom stala maľba.

Tvorí prevažne sprejom, ale láka ho spoznávanie rôznych techník. Učí sa používať nástro­ je umenia, aby nimi vedel komponovať tú najkrajšiu symfóniu. Jeho diela sú plody, ktorý­ mi sa živia duše i zrak pozorovateľov. Neživí sa umením, umenie sa živí jeho fantáziou.

„Neplatí žiadne keby; všetko je správne, je to reakcia výberu našich činov. Pohľad na hviezdy, objekty, planéty a telesá ma napĺňa v myšlienke, že keby boli len o kúsok vedľa, všetko by bolo úplne inak… a to inak sa stáva mojou fantáziou a moja deva BylinKE mojou múzou.“

Triptych Poznanie (2014)

MÚZY > RADIM STRAKA ­­­­– NEZNÁMY

V JA-skyni (2014)

RADIM STRAKA ­­­­– NEZNÁMY > MÚZY

Ako robí ďateľ? (2015)

MÚZY > RADIM STRAKA ­­­­– NEZNÁMY

Kvet života (2015)

RADIM STRAKA ­­­­– NEZNÁMY > MÚZY

Mapa Universum Kí (2015)

STOPY BÁJNEJ ATLANTÍDY > MANDRAGORA

Vladimír Líška

STOPY BÁJNEJ

ATLANTÍDY

VŠETKO ŽIVÉ ZNIČÍ ZEMETRASENIE. POTOM BUDE ĽUDSTVO VYHUBENÉ ŠTVRTÝKRÁT. NEVIEME, ČI AJ TENTORAZ – PIATYKRÁT, BUDE MAŤ ŠŤASTIE, ABY ZANECHALO SEMENO. (MAYSKÝ KÓDEX)

V

Tretej ríši verili, že árijská rasa pochá­dza z Atlantídy. Podľa nich ostrov ležal v Se­ vernom mori a bol domovom prvých árij­ cov. Išlo o bájnu severskú Hyperboreu? Niektorí autori ju stotožňujú s Atlantídou, teória o rých­ lom zamrznutí ostrova je aj dnes stále aktuálna.

Podľa vedcov ide len o legendu. No to sa hovorilo aj o Tróji. Na Sibíri sa našli zmrazené telá mamu­ tov, ktorých mäso bolo stále jedlé. Zamrzli tak rýchlo, že sa v ich žalúdkoch ani nestihla stráviť potrava, okamžite boli mumifikované ľadom. Na­ vyše zvyšky potravy v žalúdkoch a tlamách sved­ čia o letnej pastve. Katastrofa musela prísť veľmi rýchlo, takmer okamžite.

Niektoré lokality sú pokryté kosťami veľkých zvierat, ktoré náhle zahynuli (asi pred 10 – 11-tisíc rokmi), akoby ich niečo veľké a silné natlačilo na určité miesta. Tam, kde ich zastihol rýchly a tra­ gický koniec, nemali svoj prirodzený domov.

Zmienky o ponorení kontinentu do mora sa na­ chádzajú v mnohých kultúrach. Podľa Platóna klesla Atlantída pod hladinu počas silného zemet­ rasenia. Harmónia sfér, obľúbená starovekými fi­ lozofmi, je zrejme len mýtus, žijeme v narušenej slnečnej sústave, tvrdí Herbie Brennan. Chalil El Hakim spomína Solóna a informácie, ktoré mal od egyptských kňazov. Prvým kráľom Atlantídy bol Atlas, syn boha Poseidóna (pána Zeme, ne­ skôr vládcu morí). Platón popisuje túto ríšu ako sústavu viacerých ostrovov. Krajine vládlo desať kráľov v harmónii a prosperite. Neskôr však zača­ li viesť vojny a Poseidón ich potrestal a pochoval ostrov do oceánu. Znakom Poseidóna bol trojzu­ bec. Zaujímavé je, že indický boh Ganéša (syn Šivu) ho má často vyznačený na dlani alebo na čele. Ďalší indický boh Šiva (stvoriteľ i ničiteľ) má trojzubec pri sebe, čo symbolizuje tvorenie, udržovanie a ničenie. Hlavným mestom tejto čer­ venej rasy bol Basileis s niekoľkými kruhovitými vodnými priekopami.

Podľa Platóna potrestali bohovia Atlantíďa­ nov za vojnu s Egyptom a Aténami. Iné teórie hovoria o samozničení rozpútaním síl, ktoré sa vymkli spod kontroly. Tí, ktorí prežili, mali zalo­ žiť v Egypte dynastiu tzv. Sokolov a civilizácie v Latinskej Amerike. Charles Berlitz v jednej zo svojich kníh zverejnil fotku kamenného reliéfu mayských ruín v Cobá, na ktorom je zobrazený

útek pred kataklizmou s vybuchujúcimi sopkami, padajúcimi chrámami a pyramídami. Podľa le­ gendy prišli Mayovia z veľkej krajiny na východe, ktorú zničila obrovská katastrofa. Nazývala sa Aztlán alebo Atlán.

Najstaršia známa zmienka o Atlantíde pochá­ dza od už spomínaného Platóna a jeho Dialógov (427 – 347 p. n. l.). Popisuje ju ako krajinu zlatej éry ľudstva, veľkú a prekrásnu ríšu v Atlantiku, ktorú zničili zemetrasenia a záplavy za jeden deň a noc. Jedným z najvýznamnejších autorov píšu­ cich o Atlantíde bol Ignatius Donnelly. V knihe vydanej v roku 1882 sústredil obrovské množstvo informácií najmä o podobnosti kultúr Egypta a Južnej Ameriky (stavba pyramíd, balzamova­ nie, 365-dňový kalendár a i.). Niektorí autori (Sa­ muel B. Mercer, Edgar Cayce) uvádzajú aj mož­ nosť príchodu civilizácie z Kaukazu a Karpát, kde žili títo obyvatelia asi v dobe 10 500 p. n. l.

Vtedy prišli do Egypta aj utečenci z Atlantídy.

Mnoho egyptských sošiek má modré oči, alebo dokonca svetlé vlasy, čo je pre Afriku neobvyklé.

Donnelly si všimol aj zvláštnosť neafrického obyvateľstva na Kanárskych ostrovoch a etnické odlišnosti Baskov. Podľa legiend išlo o civilizá­ ciu vyspelú po všetkých stránkach, technickej i magickej (duchovnej), ktorá sa potopila do mora. Ostrov bol pôvodne väčší ako Líbya a Ázia a dalo sa tam dostať úžinami cez Herkulove stĺpy (Gibraltár). Množstvo ľudí lokalizovalo Atlantí­ du na rôzne miesta, napríklad Kanárske ostrovy, Azory, Kréta (Thera), Santorini, Južná Amerika, Antarktída, Turecko, púšť Gobi, Severné more a i. Heinrich Schliemann, objaviteľ Tróje, pred­ pokladal Atlantídu medzi Amerikou a západným pobrežím Afriky. Vo svojom závete napísal: „Do­ šiel som k záveru, že Atlantis bola nielen veľký svetadiel medzi brehmi Ameriky, Európy a Afri­ ky, ale že bola kolískou všetkých našich kultúr.“ Edgar Cayce, tzv. spiaci prorok, jasnovidec a lie­ čiteľ, predpovedal nájdenie bájnej Atlantídy v ro­ koch 1966 – 1969. Predpovedal v stave tranzu, kým pri bežnom vedomí nejavil o podobné veci záujem. Lokalizoval ju do oblasti medzi Mexic­ kým zálivom a Stredozemným morom. Dôkazy jej existencie môžeme nájsť v Pyrenejach, Ma­ roku, Hondurase a na Yucatáne. Atlantíďania podľa neho pochádzali z Lemurie, ktorej obyva­

131

MANDRAGORA > STOPY BÁJNEJ ATLANTÍDY

132

telia boli potomkami bohov a ľudí. Opisoval aj zdroje energie v bývalej Atlantíde. Išlo o veľké generátory, ktoré vyrábali energiu na pohon dopravných prostriedkov, osvetlenie, vysielanie rádia, televízie. Tieto energie omladzovali živé tkanivá a mozog. Zaujímavo podotkol, že energia sa využívala aj na kontrolu a udržiavanie disciplí­ ny obyvateľstva. Cayce spomínal aj gigantický kryštálový zdroj energie, v ktorom bolo svetlo spôsobom komunikácie medzi konečnom a ne­ konečnom. Sila, ktorá to riadila, bola v akejsi centrálnej elektrárni – Tuaoi. Tieto veľké kryštá­ ly poháňali lode aj lietadlá, umožňovali telepor­ tovanie, prenos záznamu podobného dnešnej televízii.

Spôsobili si starovekí Atlantíďania svoje zniče­ nie sami, nezvládli silu, ktorú vyvolali, alebo išlo o prirodzenú cyklickú katastrofu? Výskum v roku 1968 odhalil existenciu umelých ruín a stavieb neďaleko Kuby a Haiti, niektoré sa po­ dobajú na pyramídy. V oblasti Bimini, Orange Key boli v rokoch 1959/1960 objavené kamenné geometrické útvary, pravidelné formácie, cesty, veľké kamenné bloky, niektoré až v 300-metro­ vých radoch. Podľa „odborníkov” ide o staré po­ brežné línie, avšak na to sú útvary až príliš pravi­ delné. Podmorské cesty sú rovnobežné, bloky sú rovné a hladké.

Potápač Pino Turolla tu objavil kamenné kruhy podobné Stonehenge. V roku 1977 objavil Don Henry južne od Floridy pyramídu v 200-metrovej hĺbke. Sedem rokov pred ním o nej informoval aj Ray Brown. Základňa meria 150 m a je vysoká 140 m. Je veľmi málo pravdepodobné, že by išlo o dielo prírody. Pomocou rádiokarbónovej me­ tódy bol zistený vek týchto útvarov na 10 000 – 12 000 rokov.

Cayce spomína aj zmenu pólov, lietajúce stroje ľahšie ako vzduch a rádioaktívne sily. Už v 30. ro­ koch popisuje lasery a atómové bomby. Atlantída bola podľa Caycea jedným z piatich miest, kde vznikol človek. Píše aj o akýchsi egoistických synoch Beliala, ktorí nepoznali mieru bohat­ stva, nemali morálku, len snahu udržať si moc a používali zbrane podobné tzv. HAARP (akosi to pripomína dnešných mocipánov riadiacich svet a rozpútavajúcich vojny, chaos a nepokoje), a tých druhých, ktorí chceli všeobecný prospech

STOPY BÁJNEJ ATLANTÍDY > MANDRAGORA

pre všetkých. Človekom (a synmi Beliala) zostro­ jené ničivé prostriedky vyvolali výbuchy sopiek a zemetrasenia. Tvár Zeme sa zmenila a Atlantí­ da sa rozdelila na viac ostrovov.

Platón ďalej spomína niekoľko záhub ľudstva vyvolaných mnohými príčinami. Vtedy egyptský kňaz povedal Solónovi: „A potom v obvyklom čase z nebies príde záplava ako morový úder a zase musíte so všetkým začať od počiatku ako deti.“ Civilizácie žijúce pred nami (nielen ufo a boho­ via z hviezd) nemuseli byť nutne primitívnejšie.

Práve naopak, v prípade Egypta platí, že čím star­ šia dynastia, tým väčšie diela, pretože nešlo o vý­ voj, ale dedičstvo. Felix R. Paturi spomína Ko­ lumba, ktorý mal informácie o rajskom ostrove Bimini. Išlo o legendu kmeňa Lucay o krajine so zázračným prameňom, ktorý daruje ľuďom zdra­ vie a večnú mladosť. V roku 2001 boli pri Kube nájdené kamenné bloky v podobe mesta staré šesťtisíc rokov. Posledné objavy bájnej Atlantídy smerovali na Cyprus, kde sa mali v roku 2006 nájsť jej zvyšky. Legendy kmeňa Hopi píšu o zá­ niku druhého sveta. Zem sa prestala pravidelne točiť, dvakrát sa prevalila, hory sa ponorili do mora a svet sa zmenil na studený priestor a zmr­ zol na ľad. Cayce spája zmenu pólov s následnou dobou ľadovou.

Louis Pauwels a Jacques Bergier uvádzajú mož­ nosť existencie dvoch Atlantíd. Jedna bola v An­ dách, druhá v severnej časti Atlantického oceánu (o ktorej hovoril aj Platón), založená po katastro­ fe potomkami obrov. Téza o dvoch Atlantídach umožňuje spojiť dokopy všetky tradície a rozprá­ vania. Podľa Viktora Farkasa Atlantída blokovala teplý Golfský prúd, a preto bola v Európe v tom čase doba ľadová. Alec Maclellan spomína aj kráľa Atlantídy. Ten odviedol tých, ktorí neboli zničení, cez obrovské a veľmi staré tunely do Vo­ tanovej zeme. Raymond Bernard verí, že pohro­ ma, ktorá zničila Atlantídu, bola rádioaktívnou katastrofou vyvolanou nukleárnou vojnou medzi Titánmi a viedla k posunutiu zemskej osi a ce­ losvetovej potope.

Mnoho autorov je presvedčených, že Atlantída tvorila most medzi Európou a Južnou Amerikou.

Vysvetľujú to podobnosťou kultúr na oboch bre­ hoch Atlantiku. V mayskej kronike Popul Vuh sa

133

často spomína zem na východe, odkiaľ prišli ot­ covia národa. Tí prežili veľkú katastrofu, pri kto­ rej ich krajina zmizla. Berlitz uvádza fakt, že sku­ točne mohlo dôjsť ku zvýšeniu morskej hladiny.

Geológovia to nepopierajú, práve naopak, mohlo sa tak udiať následkom zrýchleného topenia posledných ľadovcov pred 12 000 rokmi. Geo­ lógovia určili aj ponorenie rozľahlých ostrovov v Atlantiku do obdobia 10 000 – 11 000 rokov p. n. l. Hladina sa zdvihla o 180 metrov, pričom voda pokryla pobrežné oblasti a mestá. Napríklad zní­ ženie hladiny o niekoľko sto metrov by v súčas­ nosti spojilo Sicíliu s Talianskom.

Do rovnakého obdobia siaha aj pestovanie rast­ lín človekom. Ludvík Souček spomína argumen­ ty niektorých atlantológov, napríklad že teplý Golfský prúd (zmierňuje zimy) vznikol asi pred 12 000 rokmi. Vtedy sa odstránila prekážka v po­ dobe pevniny, ostrova niekde v oblasti Azorských ostrovov, a teplé vody Mexického zálivu sa do­ stali až do európskych vôd. Ak ležala Atlantída

v seizmicky aktívnom pásme, mohla sa prepad­ núť na morské dno a stratiť v hlbinách Atlantic­ kého oceánu.

Zaujímavá je aj oblasť na ostrove Pohnpei pat­ riacom k Indonézii. Ide o kamenné mesto Nan Madol. Trosky kamenného mesta sú roztrúsené na 92 umelých ostrovoch, múry sú široké aj 3 a vysoké 11 metrov. Podľa legiend ich budovali bohovia – obri, ktorí ich mágiou – levitáciou (či odrušením gravitácie) dokázali prenášať z mies­ ta na miesto. Kamenné bloky vážili aj 25 ton.

Pochádzali z prastarého kontinentu Mu, ktorý sa pred 12 000 rokmi potopil do oceánu. V ob­ lasti sa mali nachádzať aj kostry týchto obrov.

Atlantída nie je jediná zaniknutá stará civilizá­ cia. V mýtoch sa spomína aj Lemuria. Na záver uvediem myšlienku Berlitza: „Dnešná doba je taká skeptická, že keby sa na dne oceánu našlo nádherné mesto, oficiálna veda by nepripustila žiadne zmien­ky o Atlantíde, ale označila by to za potopený náklad stavebného materiálu.“

MANDRAGORA > PAVUČINA ­– ĽUBOMÍR FELDEK

Artur Bekmatov

PAVUČINA SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

B

134

ásnik, prozaik a dramatik Ľubomír Feldek sa narodil 9. októbra 1936 v Žiline.

Jeho matka bola súdna úradníčka, otec, pôvodom Čech, sudca – najprv v Púchove, po­ čas vojny v Senci a po vojne v Žiline. Po feb­ruári 1948 bol Feldekov otec perzekvovaný, jeho brat slúžil na vojenčine v PTP práporoch (tzv. čierni baróni), Ľubomír Feldek bol nútený ukončiť štú­ dium na Vysokej škole pedagogickej s ročným oneskorením, rovnako musel odísť aj z pozície redaktora vo vydavateľstve Mladé letá.

V roku 1959 mu vládna moc zošrotovala knižný debut Hra pre tvoje modré oči a poslala na prevý­ chovu do oravského závodu Tesla na výrobu tele­ vízorov. Po krátkom čase začal písať pre závod­ ný časopis. Prevýchova očividne zaúčinkovala, v roku 1961 Feldek získal cenu Ivana Kraska za (druhý) knižný debut Jediný slaný domov. Feldek uvádza, že do roku 1973 žil v slobodnom povola­ ní, no po tomto roku začína jeho kariéra.

Stal sa vedúcim redaktorom poézie vo vydava­ teľstve Slovenský spisovateľ, pôvodne na dobu, kým sa dovtedajší riaditeľ Ján Stacho nezotaví z autohavárie. Podľa Feldeka Stacho ostal na lôžku a on „uviazol“ na pozícii vedúceho redak­ tora na trinásť rokov. Počas týchto trinástich rokov sa začal aktívne angažovať v KSČ. Bol funkcionárom základnej organizácie strany vo vydavateľstve, no svoj vstup dnes obhajuje obe­ tovaním sa pre pomoc iným spisovateľom, na ktorú využíval známosti s vtedajším ministrom kultúry SSR Miroslavom Válekom. Ako spomí­

nal Feldek pre Nové slovo, Válek ho presviedčal, aby vstúpil do strany: „Ja som mu, samozrejme, trikrát povedal nie. Ale jedného dňa mi ho priš­ lo strašne ľúto. Hovoril: vieš, čo mi to dalo robo­ ty, aby som od Lenárta dostal tie prihlášky, však to nemôže každý vstúpiť. Za teba už 10 robot­ níkov Slovnaftu muselo vstúpiť, a ty to nechceš vyplniť.“ A tak v roku 1977 vstúpil.

Popri práci vo vydavateľstve robil aj dramaturga v divadle Nová scéna. V roku 1979 získal titul zaslúžilý umelec. Známa je najmä Feldekova ser­ vilná báseň napísaná v roku 1982 k úmrtiu Le­ onida Iľjiča Brežneva s názvom Odkaz Leonida Iľjiča. Autor sa v nej ústami zosnulého generál­ neho tajomníka lúči so svetom. Feldekovi vtedy pri písaní básne zrejme nevadilo, že na príkaz L. I. Brežneva obsadili Československo v augus­ te 1968 vojská Varšavskej zmluvy.

Gorbačovova perestrojka v druhej polovici 80. rokov dodala odvahu viacerým disidentom vrátane Feldeka, ktorý dodnes spomína na svoju kritiku potlačenia nepokojov na Námestí nebes­ kého pokoja či uväznenia Václava Havla. Defini­ tívny prerod na antikomunistu prišiel s novem­ brom 1989. Feldek je jedným zo zakladateľov Koordinačného centra VPN a ako prvý predčí­ taval požiadavku na zrušenie monopolu moci KSČ. Robil tak z pozície „radového komunistu“, ktorý na protest opúšťa stranu.

Po krátkom angažmáne vo VPN, kde napríklad viedol kultúrnu prílohu Ahoj, Európa v novinách Verejnosť, sa politicky odmlčal. V roku 1995 sa

Odkaz Leonida Iľjiča Odchádzam – a je mi v tejto chvíli, akoby som šiel opäť s vami do útoku, súdruhovia, ktorí ste neváhali obetovať život v štyridsiatom treťom na uzkom piatačke Maloj zemli...

Ten názov v zemepise nejestvuje – no mali by dnes celú planétu nazývať tak prozreteľne ako my, bojovníci Osemnástej armády, nazývali sme tú piaď sovietskej pôdy pod Novorossijskom, lebo z nej nebolo kam ustúpiť – i etu zemlju vo što by ti nistalo, my dolžny byli uderžať!

A čo ty, ľudstvo, ty Osemnásta vesmíru, čo spravíš?

Ani ty ustúpiť nemáš kam, a preto odkazujem ti mierový program!

Eto, požaluj, i jesť glavnyj vyvod, kotoryj vynes ja iz opyta velikoj vojny, v ktorej som prežil 1418 ohnivých dní a nocí!

Mne už mier nechýba – už matka veľká ruská zem povolala si ma k sebe navždy a načúvam jej rodný hlas a hľadím v jejo dobryje, lučistyje glaza...

Ale vám, obyvatelia malej zemegule, odkazujem i v hodine svojej smrti svoj glavnyj vyvod: život.

sťahuje zo Slovenska do Prahy. Dôvodom bol aj súdny spor s ministrom kultúry Dušanom Slo­ bodníkom (Feldek v básni nepriamo kritizoval fakt, že minister sa ako 17-ročný člen Hlinkovej mládeže zúčastnil diverzného tábora organizo­

135

vaného Nemcami). Vďaka právnikovi Ernestovi Valkovi Feldek nakoniec na súde v Štrasburgu uspel. Z pražského „exilu“ kritizoval Mečiara a jeho praktiky. Na Slovensko sa vrátil v roku 2005.

KOREŠPONDENTI > HORTERISMO

V

136

Darija Czibulková

Karolína Kašpaříková

Španielsko

Mexiko

HORTERISMO

NOVODOBÁ KO(KAKO)LONIZÁCIA

dnešnom príspevku sa pokúsim vysvetliť po­ jem „horterismo“ (podstatné meno) a „hor­ tera“ (prídavné meno). Dalo by sa to preložiť pri­ bližne ako gýč alebo nevkus a gýčový/nevkusný.

Ale to nestačí, pretože je to gýč veľmi špecifický, vyskytujúci sa v tejto podobe hlavne v Španielsku.

Všetko sa začalo tým, že v našom meste boli voľ­ by do miestneho zastupiteľstva. Vyhral kandidát pokrokovej strany s názvom Compostela Abierta, ktorá sľubuje mnoho pozitívnych zmien. S voľba­ mi súvisí „žúrka“, ktorú zorganizovali ľudia z ne­ závislého rádia Kalimera aj ako podporu nášmu novému pokrokovému primátorovi. Večierok s gýčovou tematikou – fiesta hortera. Horterismo je spojené s hudbou a módou osemdesiatych a deväť­desiatych rokov. Trvalá, vypchávky na ple­ ciach, „šušťáky“, cyklistické elastické nohavice, natupírované vlasy, prehnaný mejkap, fosforesku­ júce farby... Skrátka maximálny nevkus.

Tu v Španielsku to má ešte ďalší rozmer. Osem­ desiate a deväťdesiate roky sa spájajú s obdobím tzv. madridského hnutia Movida madrileña, ob­ dobím slobody po takmer štyridsaťročnej pravi­ covo-katolíckej diktatúre generála Franca. Bolo to kultúrno-spoločensko-politické hnutie ako protest proti potláčaniu slobody v mnohých jej podo­ bách v predchádzajúcich desaťročiach. Bolo to aj obdobie prelomenia mnohých zákazov a tabu: Španieli začali experimentovať s drogami, homo­ sexuáli, les­bičky, transsexuáli a iné osoby, ktoré si predtým nemohli dovoliť na verejnosti otvorene prejaviť svoju sexualitu, zrazu začali byť viditeľní.

Toto všetko si pripomína fiesta hortera – ľudia si po­obliekajú tie najotrasnejšie kombinácie, pa­ rochne, muži sa prezlečú za ženy…

Neviem, či sa nášmu novému primátorovi páčilo, že ho podporujú všetci tí blázni, ktorým je jedno, čo si o nich kto pomyslí, dokonca že ho považujú za svojho... ja sa každopádne považujem za jednu z nich. La hortera orgullosa.

ZA CHUDOBU SÚ ZODPOVEDNÍ CHUDOBNÍ > RADUJEME SA ZO SLOBODY A DEMOKRACIE? > TRIBÚNA

> NOVODOBÁ KO(KAKO)LONIZÁCIA

P

richádzame do indiánskej osady v srdci chiapaskej džungle. Hneď na začiatku stre­ távame červený kamión stojaci pri cintoríne s drevenými, prevažne pováľanými bezmennými krížmi a kameňmi. Korba plná kokakoly nás už neprekvapuje tak veľmi ako v prvé dni. Mierime na zócalo, námestíčko tvoriace centrum každé­ ho trochu obývaného miesta v krajine. Skraja posedávajú ženičky, češú vlnu z čiernych oviec, spriadajú ju do nití a tkajú kusy čohosi, z čoho budú neskôr pestrofarebné pončá. Iné miesia na kameňoch kukuričné cesto na tradičné quesadil­ las, pečú ich priamo na ohni, napĺňajú fazuľovou kašou a ovčím syrom a ochotne nás ponúkajú.

Vyzerá to, že staré tradície ešte nevymreli.

Ale len do chvíle, kým vojdeme do pestro po­ maľovaného kostolíka. Vpredu pred oltárom akýsi miestny šaman vyháňa ducha zlej choroby z malého dieťaťa. Máva okolo neho kohútom, ktorého drží za nohy dolu hlavou, a keď duch prestúpi z dieťaťa do kohúta, zakrúti mu krkom – a je po chorobe. Na oslavu uzdravenia rodina tancuje okolo šamana a víťazstvo nad zlým du­ chom zapijú posvätným nápojom z červených plastových fliaš!

Bolo trochu náročné zvyknúť si na to, že v dedin­ ských obchodoch je možné kúpiť iba čipsy, pitnú vodu, pivo a – kokakolu. Hoci nás to iritovalo, každým dňom sme sa zmierovali s tým, že ameri­ kanizácia došla aj do najzastrčenejšieho kúta me­ xickej divočiny. Jej účasť na šamanských rituáloch nás však nemilo zaskočila. Ozajstný rituál sa tým zmenil na divadlo pre bledé tváre z civilizácie.

Ako sme sa presúvali na východné pobrežie, už nás ani neprekvapovalo, že dedinské obchodíky ustupujú Walmartom, pesos dolárom, španielči­ na a dialekty angličtine a priateľskí domorodci špekulantským a pokútnym obchodníkom. Ko­ lonizácia môže mať dnes skutočne akúkoľvek podobu.

Peter Konrad

Marek Brna

ZA CHUDOBU SÚ ZODPOVEDNÍ CHUDOBNÍ

RADUJEME SA ZO SLOBODY A DEMOKRACIE?

Z

a chudobu môžu chudobní. Znie to neu­ veriteľne, ale je to tak. Po prečítaní ďal­ ších riadkov si to uvedomíte tiež. Ekonomika voľného trhu vyzerá ako dokonalé prostredie pre podnikanie. Podnikať môže každý s kaž­ dým a všade. Jedným z hlavných princípov tohto systému neobmedzenej výroby a predaja je konkurencieschopnosť. V praxi to znamená vyrábať a predávať čo najviac s minimálnymi nákladmi. Nezáleží, či je to veľká korporácia vyrábajúca automobily, stredne veľká stavebná firma alebo živnostník. Riadia sa tým všetci.

A práve v tomto nastáva problém. Vyspelé štá­ ty (napr. Nemecko), v ktorých vznikli veľké úspešné firmy, nedokážu vyrábať vo vlastnej krajine kvôli vysokej životnej úrovni ich oby­ vateľstva. Museli by im zaplatiť vysoké mzdy.

Práve preto presúvajú výrobu a montážne lin­ ky do chudobnejších krajín (napr. Slovensko).

Kvôli tomu, aby dokázali byť konkurencie­ schopní. To my chudobní umožňujeme korpo­ ráciám zarábať miliardy. Je pravda, že sa šetrí aj na materiáloch i technológiách, vďaka čomu zaostáva kvalita výrobkov, ale to je už iná téma.

V dnešnej dobe automatizácie sa šetrí hlavne na ľudskej pracovnej sile. Nepotrvá dlho a slo­ venská pracovná sila bude tiež drahá. Firmy zavrú a pôjdu ďalej. Či už do Ázie alebo Afri­ ky, nehovoriac o tom, že množstvo firiem, resp. korporácií tam už je.

Vždy sa totiž nájdu ľudia, ktorí budú pracovať aj za menej ako minimum, len aby uživili seba a svoju rodinu. Neuvedomujú si, že vďaka nim tento vykorisťovateľský systém funguje. Ak by ľudia odmietli pracovať za málo, firmy by im jednoducho museli zaplatiť viac. Síce by sa zvýšili ceny výrobkov, ale rovnako by sa zvýšila kúpyschopnosť obyvateľstva, takže by to až tak neprekážalo. V neposlednom rade by sa vďaka vyššej cene a kvalite výrobkov nemuselo vyrá­ bať až tak veľa, čo by viedlo k menšej produkcii odpadu. Jediným negatívom, avšak rozhodujú­ cim, by boli podstatne nižšie zisky pánov...

P

odľa novín prijalo Slovensko z Európskej únie od svojho vstupu v roku 2004 do konca roka 2014 o vyše 7 miliárd eur viac ako jej zapla­ tilo. Radujme sa teda. Koľko prijala Európska únia od Slovenska, sa nedá kvantifikovať a určite sa to z novín ani nedozvieme. Príjmy Európskej únie treba vnímať minimálne v podobe ziskov podnikov a bánk zo starých členských krajín na našom území, z predaja svojich výrobkov u nás, z úrokov vďaka zadlženiu nášho štátu, a napo­ kon je príjmom EÚ aj ľudský potenciál, ktorý od nás za tie roky odišiel. Tento náš 7,2-miliar­ dový čistý zisk by sme mali vnímať so sústrede­ ným zamyslením. Hlavne pri pohľade na nárast štátneho dlhu od roku 2004 – z cca 17 miliárd eur na dnešných vyše 41 miliárd a nárast dlhu domácností. Ten za posledných desať rokov na­ rástol viac ako štvornásobne.

Výsledok nežnej revolúcie mne osobne evokuje hru mačky s myšou. Hlavným cieľom novem­ brového prevratu bolo predsa zvýšenie životnej úrovne občanov, chýbala im najmä pestrosť a kvalita tovaru – potravín, oblečenia, spotrebi­ čov, automobilov. Všetko to, čo videli v západ­ ných televíziách a pri prvých cestách do kapita­ listických krajín. Naši ľudia si z tribún vypočuli reči o dobehnutí Rakúska najneskôr do desia­ tich rokov a boli, samozrejme, nadšení. Veď kto by za to vtedy nezdvihol ruku? Ale kto by vtedy zdvihol ruku za to, že budeme mať o 25 rokov napríklad drahší benzín ako Rakúšania, ale zá­ roveň len tretinové čisté platy a dôchodky? Kto by vtedy zdvihol ruku za to, že nám na Západ húfne odídu mladí životaschopní ľudia a z ich rovesníkov, ktorí zostanú, sa väčšinou stanú ta­ kzvaní hypotekárni otroci?

Preto súhlasím s názorom Miloša Jakeša na sú­ časný spoločenský systém, tak ako ho popísal ešte v roku 1996 vo svojich memoároch. Okrem iného aj s jeho vetou: „Nie je žiadne umenie za­ bezpečiť vysokú životnú úroveň pre 10 % obča­ nov za cenu zbedačovania a okrádania väčšiny ostatných.“

137

ZEM VEK

Redakcia ZEM VEK

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK Mesačník / Ročník 3 – 8/2015 Cena v predaji: 3 € Cena pri predplatnom: 2,50 € Číslo vyšlo 7. 8. 2015

ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, 831 03 Bratislava E-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk www.zemavek.sk Predplatné: www.zemavek.sk REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Juraj Pokorný, Patrik Sloboda, Dušan Budzák, Milan Pullmann, Viktória Zezuliaková, Artur Bekmatov, Peter Čalovka Obchodné oddelenie: Jana Zigová E-mail: zemavek@zemavek.sk Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková

138

Autori fotografií a ilustrácií: strana 34, 35, 67, 68, 71, 72: Matúš Plecho strana 117: Viktória Zezuliaková strana 21, 58 – 65: SITA/AP strana 89, 91: Tibor Eliot Rostas strana 9 – 13, 26, 135: TASR strana 15 – 17: Wikipédia ilustračné foto: shutterstock

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2015: 10 € Obdobie september – december 2015 (vrátane poštovného)

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk

KÚPOU NÁLEPKY ZEM&VEK POZITÍVNY

NÁM POMÁHATE

Telefonické objednávky: 0944 134 773 v pracovných dňoch od 9.00 do 13.00 h KUSOVÉ PREDPLATNÉ Septembrové číslo si môžete objednávať do 20. augusta 2015 na www.zemavek.sk.

Cena je 3 €/kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 4. 9. 2015

ARCHÍV ZEM VEK

Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

Vydavateľ SOFIAN, s. r. o.

Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, 831 03 BRATISLAVA E­ mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058 Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o.

Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 E-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk Tlač K&M, a. s.

Rumana 7, 031 80 Liptovský Mikuláš

IMIDŽOVÁ TRANSPARENTNÁ NÁLEPKA

S ROZMEROM 10 X 8,5 CM

CENA NÁLEPKY: 5 €

Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú.

Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe.

Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339­2360 © SOFIAN, s. r. o.

www.zemavek.sk

Výťažok z ceny nálepky nám pomôže aj naďalej pracovať a existovať bez reklamy, bez oligarchov, sponzorov a finančnej mafie v pozadí.

Na zadnom skle vášho auta alebo na okne domu bude signálom aj pre ostatných, že nás je stále viac.

Nálepku „Zem&Vek Pozitívny“ si môžete objednať telefonicky na čísle 0944 134 773, e-mailom na zemavek@zemavek.sk alebo zakúpiť poslaním SMS v tvare ZEMAVEK MENO PRIEZVISKO ADRESA na číslo 8866. Cena SMS je 5 € (cena nálepky vrátane poštovného).

Zakúpené nálepky Vám budú doručené najneskôr do troch dní od zaevidovania Vašej platby.

SPÔSOBY PLATBY:

Civilizačná úroveň krajiny sa meria slobodou slova. Meradlom slobody slova na Slovensku je úspešné vydávanie mesačníka Zem&Vek. Gustáv Murín dlhoročný člen PEN International, celosvetovej spisovateľskej organizácie brániacej univerzálne ľudské právo na slobodu slova