Zem&Vek August 2017 by Zem & Vek

VĎA

ĽOM ITE

PREDPLAT KA

REKLA MY

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK AUGUST 2017

CENA PRI PREDPLATNOM

2,80 €

CENA 3,50 €

www.zemavek.sk

VLADIMÍR MEČIAR: VZOSTUPY A PÁDY 1. ČASŤ TRILÓGIE EXKLUZÍVNEHO ROZHOVORU

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > AUGUST 2017

DYMOVÉ SIGNÁLY

ESEJE NA JEDNU FAJKU

ZBLIŽOVANIE / 6

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ZO SVETA A Z DOMOVA

ČO NÁM PONÚKA VEĽKÁ BRITÁNIA / 8 ZO SVETA / 9 AMERICKÁ AMBASÁDA OPÄŤ LÁKA ŽOLDNIEROV ZO SLOVENSKA / 14 Z DOMOVA / 14 OKOVY NOVEJ HODVÁBNEJ CESTY / 16 V TRANSATLANTICKOM PARTNERSTVE RIADNE ZAŠKRÍPALO / 22 DLHOVÁ BRZDA SI ŽIADA UVOĽNENIE / 26 MÁME ELITY NA SLOVENSKU? / 28

EKONOMIKA

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

EURÓPSKA EKONOMIKA PO BREXITE / 34

KORUNNÍ SVEDKOVIA

VÝROKY ZASVÄTENÝCH

HEINRICH HEINE / 35

SATIRA

AKO TO VIDÍME MY

PREČO GLOBALISTOM HRABE? / 36

Tohtoročného mimoriadne významného stretnutia na Všeslovanskom zjazdev Moskve a Petrohrade sa šéfredaktor Zem&Vek Tibor Eliot Rostas mohol zúčastniť iba vďaka Fondu Sofian, ktorý podporuje o. z. Sofian Publishing a jeho priaznivci vyznávajúci slobodu prejavu a pluralitu názorov.Vďaka vám môžeme pripravovať aj ďalšie podujatia na podporu našej vlasti a slovanských tradícií, ktoré plánujeme už v blízkej dobe.

TÉMA MESIACA

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

ÚVOD / 38 BIG PHARMA: CHOROBY AKO OBJEKT BIZNISU / 40 SLUHA, KTORÝ OVLÁDOL SVOJHO PÁNA / 44 ZISK NAD ZDRAVIE / 48 AMERIKA V PODRUČÍ FARMAKARTELU / 54 UMELO VYRÁBANÉ NÁKAZY / 56 MEZENCHÝMOVÉ KMEŇOVÉ BUNKY AKO ALTERNATÍVNA MEDICÍNA? / 60

ORBIS PICTUS

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 64

PÝCHU AMERICKÉHO LETECTVA ZOSTRELIL PEKÁR / 92

RENDEZ-VOUS

STRETNUTIE S ČLOVEKOM

VLADIMÍR MEČIAR: VZOSTUPY A PÁDY PRVÁ ČASŤ TRILÓGIE EXKLUZÍVNEHO ROZHOVORU / 72

PROPAGANDA

TECHNIKY MANIPULÁCIE

JEDEN ROZHOVOR ZMÁRNIL INVESTÍCIE DO PROTESTOV / 90

NEZNÁMI HRDINOVIA

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

PRENASLEDOVANÝ KVÔLI ÚSPEŠNEJ LIEČBE RAKOVINY / 104

DÉJÀ VU

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

ALTERNATIVE VITA

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

MONDRAGON – FUNGUJÚCA ALTERNATÍVA KORISTNÍCKEHO KAPITALIZMU / 112

MYSTICKÉ MIESTA

NAŠA HISTÓRIA

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

NAŠI PREDKOVIA A SŤAHOVANIE NÁRODOV BRONZOVEJ DOBY / 96

BEZ MASKY

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

ALEXEJ ANATOLIEVIČ NAVAĽNYJ / 100

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

(P)OTRAVINY / 121 BEZ LEPKU K INFARKTU / 122 KEĎ SA POTLAČENIE BOLESTI NEVYPLÁCA / 123

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

POHORIE BUCEGI – RUMUNSKO / 106

ZDRAVIE

VEDA A TECHNIKA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

NAOZAJ SME PÁNMI TVORSTVA? / 110

PROSÍME, PODPORUJTE NÁS AJ NAĎALEJ, VAŠA FINANČNÁ POMOC NÁM UMOŽŇUJE VYTVÁRAŤ REÁLNE VYHLIADKY NA LEPŠIU BUDÚCNOSŤ.

IBAN TRANSPARENTNÉHO ÚČTU: SK87 0900 0000 0051 1928 5181

PRÍBEHY ZEME

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

PRÍRODA MÁ LIEK PRE KAŽDÉHO / 116 PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 119 MANNA / 120

MÚZY

ZEM & VEK ODPORÚČA

JEDEN DEŇ

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

JEDEN DEŇ S PREDAJCOM ZBRANÍ / 124

PAVUČINA

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

AKO SA MUŽI A ŽENY DALI DOKOPY / 126

KNIHY / 130, FILMY / 131 HUDBA / 132, HRY / 133 TETSUYA ISHIDA / 134

JURAJ MESÍK / 142

ZIMKOMRIAVKY

MANDRAGORA

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

TRIBÚNA

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

SLOVENSKÝ BIORAJ / 128

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

NA POČIATKU BOL SUMER / 138

NA SLOVENSKU SA V PLNEJ NAHOTE PREDSTAVUJE POSTDEMOKRACIA / 144

WWW.ROSTAS.NEWS NOVÁ INTERNETOVÁ PLATFORMA BEZ CENZÚRY

STRÁNKY FACEBOOKU A SOCIÁLNE SIETE SA POSTUPNE MENIA NA IDEOLOGICKÚ TOTALITU S MONOPOLOM NA ROZHODOVANIE O TOM, KTO MÁ MAŤ SLOVO, A KTO NIE. HOCI PRÁVE NA TOMTO PRINCÍPE V BLÍZKEJ BUDÚCNOSTI ZANIKNÚ, UŽ TERAZ SME VYTVORILI STRÁNKU BEZ ZÁSAHOV GLOBALISTICKÉHO CENZORSKÉHO POLITBYRA.

NOVINKY · REPORTÁŽE Z DOMOVA AJ ZO SVETA · ROZHOVORY · VIDEÁ

PRIHLÁSTE SA POMOCOU SVOJHO E-MAILU NA ODBER SPRÁV PRIAMO NA WWW.ROSTAS.NEWS A NIČ PODSTATNÉ VÁM NEUNIKNE

KOMPLETNÝ ZVUKOVÝ ARCHÍV ROZHLASOVÝCH RELÁCIÍ MLČANIE WWW.MLCANIE.SK

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

ESEJE NA JEDNU FAJKU > DYMOVÉ SIGNÁLY

Tibor Eliot Rostas

ZBLIŽOVANIE

STÁLE VIAC A VIAC ZAČÍNA BYŤ PRE MŇA DÔLEŽITÉ DÁVAŤ PRIESTOR ĽUĎOM SCHOPNÝM PRINÁŠAŤ SKUTOČNÉ A ÚPRIMNÉ HĽADANIE RIEŠENÍ KONFLIKTOV, UPOKOJOVAŤ VYHROTENÉ SITUÁCIE A NACHÁDZAŤ SILNÉ KONTAKTY S PODOBNÝM SMEROVANÍM. JE VŠAK ZREJMÉ, ŽE V RÁMCI NIKÝM NEVOLENÝCH CENTRÁLNYCH ŠTRUKTÚR EÚ SÚ TO LEN PRÁZDNE DEKLARÁCIE DEMAGÓGOV, KTORÝM NEJDE O ŽIADNU SPOLUPRÁCU A UVOĽŇOVANIE NAPÄTIA. PRÁVE NAOPAK. AJ KOORDINÁCIA VLÁDNUCICH SÍL EÚ www.rostas.news JE IMPLEMENTÁCIOU PROJEKTOV A AGENDY NWO – TAKÝMTO PROJEKTOM BOLO ZAHATANIE PRÍSTUPOVÝCH ROKOVANÍ NA UKRAJINE AJ NAPRIEK JANUKOVYČOVEJ SIGNATÚRE A SÚČASNÁ POVINNOSŤ RELOKÁCIE MIGRANTOV V ČLENSKÝCH KRAJINÁCH EÚ.

Už

je však únavné, stereotypné a veľmi netvorivé, ak sa každý kmeň spolieha len na posilňovanie viery vo svoj vlastný totem. Na druhej strane však nie je nič zradnejšie ako nabádanie na vzdanie sa práva na suverenitu – toto zákonité vyústenie národnej identity by malo byť primárnym cieľom na oboch stranách barikády. Ľudí môže prirodzená rozdielnosť spájať a inšpirovať – nie však v podmienkach vnucovania multikultúrnej, vykorenenej, homogénnej, nivelizovanej a dezorientovanej zmesky z dielne sociálnych inžinierov. V dnešnom kurze nastoľovania Nového svetového poriadku je práve ideológia straty suverenity a schopnosti brániť ju naším najväčším ohrozením smerujúcim k totálnej absencii ľudských práv a slobôd jednotlivcov.

A dnes sú, paradoxne, imaginárne práva imaginárneho jednotlivca spôsobom, ako likvidovať stáročné kolektívne práva na národné sebaurčenie európskych národných štátov. Ešte donedávna fungovala neokolonialistická teória šírenia „civilizácie a demokracie“ do krajín celého sveta ako zámienka invázií, drancovania a budovania nových základní, odkiaľ sa distribuuje smrtonosná produkcia vojensko-priemyselného komplexu tak ako v Juhoslávii alebo v Iraku. Dnešný update na falošnú obhajobu ľudských práv dodáva nový emocionálny náboj ospravedlňovaniu rozširovania mocenského vplyvu. Ak vravíme o ideách skutočného smerovania k mierovým riešeniam, stabilite a spolupráci, je nemožné dosiahnuť ich v táboroch posilňujúcich vlastnú opodstatnenosť nenávisti.

A táto kľúčová rétorika vonkajšieho nepriateľa je, žiaľ, aj hnacím motorom ekonomiky postavenej na zbrojnom priemysle. A pozrite, kto je už dlhodobo na čele: USA s približne 650 miliardami dolárov ročne. Rusko so svojimi približne 69 miliardami utráca na zbrojenie desaťnásobne menej. Nuž a kto šíri skutočný terorizmus a nenávisť? Voči komu sa dnes stavajú protiraketové štíty? Nenávisť šíria vojnoví jastrabi na oboch stranách. Boj proti spolupráci a porozumeniu je fundamentom teritoriálneho agresívneho myslenia nízkej úrovne politických fosílií (McCain, Šebej, Bútora, Samson, Osuský, Kiska) za silnej podpory mimovládneho sektora a nadácií (NDE, OSF, German Marshall Fund) a médií (Denník N, SME, .týždeň) alebo publicistov ako Schutz, Hríb, Havran, Dobšinský, Šimečka a spol. či aktivistov ako Smatana, Jaslovský, Znášik, Marec, Benčík a ďalší. Alebo za silného pôsobenia neoliberálov organizujúcich falošné pochody na čele so študentmi, ktorí ani nevedia, proti čomu bojujú (vytvárajú ich ľudia z prostredia Poliačika, Drobu, Nicholsonovej, napojených na médiá a neziskové organizácie). Tieto zoskupenia nikdy neprekročia svoj tieň, nikdy nebudú schopné nachádzať riešenia a nikdy neprežijú bez posilňovania svojej ideologickej nenávisti. Všetky think-tanky a bezpečnostní analytici typu Mesežnikov, Naď, Milo, Bránik majú jeden jediný zámer – akcentovať akékoľvek rozdiely s cieľom prehlbovania nenávisti, označovania nepriateľov, ba dokonca iniciovania konfliktov. Kľúčovú úlohu v presadzovaní plánov Nového svetového poriadku dnes zohrávajú nikým nevolené štruktúry mimovládnych organizácií s obrovským vplyvom na vedenie EP, EK alebo EÚ ako takej. Markantné je to aj v násilnom pretláčaní utečeneckej krízy a povinnej relokácii imigrantov. Veľké percento z nich však nelegálne prevážajú mimovládne organizácie a začína to pôsobiť ako veľmi nebezpečný projekt na likvidáciu pôvodnej idey suverénnych štátov Európy. Dnes sa na tomto pláne podieľa premiér aj prezident SR. Ako ďalej? Ak zhodnotíme hlavné bezpečnostné priority RF, ale aj USA – sú v podstate rovnaké. Týka sa to nešírenia atómových zbraní, medzinárodného terorizmu, likvidácie Islamského štátu,

organizovaného zločinu, problémov životného prostredia a problémov zdravia, drog a pod. Obe mocnosti majú rovnaké ciele, ale ani jedna z nich nie je schopná samostatne dosiahnuť riešenie. Sú teda „odsúdení” na spoluprácu a koordináciu na základe dôvery. Na druhej strane tu však existujú pribúdajúce alarmujúce dôvody nedôvery. Edward Snowden priniesol šokujúce informácie o sledovaní a odpočúvaní NSA a CIA nielen nepriateľov, ale aj spojencov, a dokonca obyvateľov USA – 3,5 miliardy záznamov oproti 1,5 miliardy záznamov z Ruska. Snowden vyvinul program Epic Shelter, pôvodne určený na zálohovanie všetkých spravodajských dát. Program napokon využili na sledovanie každého bez filtrov a obmedzení. Snowden spôsobil obrovský problém, a zároveň sa ocitol pod ruskou ochranou. Ako možno hovoriť o trans atlantických hodnotách a partnerstve za týchto okolností? V mimoriadnom dokumente Rozhovory s Putinom famózneho Olivera Stona bolo možné nahliadnuť do základných myšlienkových schém a argumentov svedčiacich o pripravenosti viesť partnerský dialóg. Práve táto cesta mi spolu s veľkým mužom, diplomatom a mediátorom stretnutí najvyšších predstaviteľov USA a Ruska ešte za éry studenej vojny – Miroslavom Polreichom, dáva to najvyššie z možných opodstatnení mojej práce a úsilia. A presne tieto a podobné tendencie k upevňovaniu skutočnej stability, bezpečnosti a spolupráci sú prvkom, ktorý v myslení súčasnosti tak žalostne absentuje. Aj preto už teraz komunikujeme s partnermi z oboch strán a pripravujeme stretnutia, diskusie a rozhovory s ľuďmi na najvyššej úrovni, vrátane Sergeja Lavrova na jednej strane a spriaznenými činiteľmi z ďalších krajín na strane druhej. Hoci sme malou krajinou, Slovensko je unikátny geostrategický meridián Európy v zmysle schopnosti vytvárať podmienky zbližovania Východu a Západu. Naša neutralita a politická moc vychádzajúca z referenda ako nástroja priamej demokracie by mohla byť dominantným medzníkom nielen našej histórie, ale aj histórie Európy. Jediná cesta budúcnosti je cesta zbližovania, všetky ostatné sú cestami k profitom tých, ktorí vyrábajú nenávisť, a tragickým stratám iných, ktorí na ňu doplácajú.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

ČO NÁM PONÚKA VEĽKÁ BRITÁNIA

ástup letného prázdninového a dovolenkového obdobia, keď ruch v úradoch a na pracoviskách poľavuje, zďaleka neznamená útlm v pozičnej vojne medzi technokratmi v Bruseli a novou britskou vládou. V hre sú podmienky vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie, ktorá učiní všetko, čo bude v jej silách, aby ostrovnú monarchiu tvrdo vytrestala. V neposlednom rade i na odstrašenie iných odvážlivcov. Bruselská eurokracia sa už nemusí obávať zajačích úmyslov Holanďanov alebo Francúzov, ktorí v tohtoročných parlamentných voľbách nenašli odvahu odovzdať hlasy protisystémovým kandidátom v dostatočných počtoch. Ostáva jej už len úloha „zdisciplinovať“ Stredoeurópanov z krajín vyšehradskej štvorky: Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska. Toto kvarteto tzv. nových členských štátov Únie azda najvypuklejšie zo všetkých ostatných krajín postbrexitovej úniovej dvadsaťsedmičky pociťuje zrážku záujmov medzi Londýnom a Bruselom, a to v otázke budúcich práv občanov. Britských v EÚ a úniových v Británii. Tých prvých bude po marci 2019 asi trikrát viac ako tých druhých. Odlišné bude aj ich sociálno-ekonomické postavenie v hostiteľskom prostredí. Väčšina poddaných Jej veličenstva nebude chcieť ostať na európskej pevnine kvôli vyšším zárobkom. O to, naopak, pôjde takmer všetkým Slovákom, Poliakom a iným občanom krajín, ktorí sa nebudú chcieť vrátiť spoza kanála La Manche do svojich domovín v nízkozárobkovej postsocialistickej Európe. Státisíce britských dôchodcov sa presťahovali na pevninu predovšetkým kvôli teplej klíme v Stredozemí a nižším životným nákladom. Preto vyjednávači z Londýna budú brať počas rozhovorov s Európskou komisiou o právach občanov po brexite do úvahy túžby a potreby britských seniorov. Vyjednávač Európskej únie pre odchod Veľkej Británie z EÚ Michel Barnier by mal z hľadiska Slovákov, Poliakov a iných tzv. východniarov držať na zreteli potreby úplne odlišnej vekovej kategórie: mladej generácie v najproduktívnejšom

veku. Živiteľov rodín, ktorí si potrebujú udržať nárok, aby sa ich manželky s deťmi smeli prisťahovať za nimi do Spojeného kráľovstva a požívali tam doterajší rozsah sociálnych práv a vymožeností. Vyšehradská štvorka a pobaltské trio Estónsko, Lotyšsko a Litva tlačia na Barniera v tejto problematike oveľa nástojčivejšie ako krajiny západnej a severnej Európy. V Londýne o tom vedia a sú si vedomí aj toho, ako veľmi – a na dlhé desaťročia – by im boli Východoeurópania za takúto špecifickú ústretovosť vďační. V Bratislave, Varšave a iných metropolách postsocialistickej Európy sa však musia pripraviť aj na to, že ústredie Európskej únie v Bruseli by mohlo použiť kapitolu práv občanov ako páku na vymáhanie poslušnosti vo sfére tzv. spoločnej migračnej politiky a prerozdeľovania afro-ázijských votrelcov. Kľúčové body návrhu britskej premiérky Theresy Mayovej o recipročných právach občanov v znení tlačovej agentúry TASR: 1. Tí, ktorým bude udelený štatút usadených osôb, budú môcť žiť, pracovať, študovať a dožadovať sa výhod tak ako v súčasnosti. 2. Lehota vzťahujúca sa na príchod do krajiny je 29. marca 2017 až 29. marca 2019. 3. Občania EÚ žijúci v Spojenom kráľovstve menej než päť rokov budú môcť ďalej žiť a pracovať v krajine do určeného termínu. 4. Tieto osoby budú môcť požiadať o dočasný pobyt po vypršaní dvojročného „tolerančného obdobia“. 5. Tí, ktorí strávia v krajine päť rokov, budú môcť požiadať o štatút usadenej osoby. 6. Rodinní príslušníci občanov EÚ žijúci v zahraničí sa budú môcť vrátiť a uchádzať sa o štatút usadenej osoby. 7. Bude možné požiadať o „všeobecné povolenie na pobyt“, ktoré úradom poskytne čas na spracovanie žiadostí o zotrvanie v Spojenom kráľovstve. 8. Ministerstvo vnútra nebude viac požadovať dôkaz, že občania EÚ, ktorí nepracovali (študenti, osoby v domácnosti), majú „náležité zdravotné poistenie“.

FRANCÚZSKO UŽ PATRÍ MACRONOVI A JEHO BÁBKOVODIČOM

Politická strana Republika vpred! (La République en marche!), ktorú „zázračný chlapec“ francúzskej politiky Emmanuel Macron a jeho partneri založili pred niečo viac ako rokom pod názvom Vpred! (En Marche!), vyhrala koncom júna voľby do Národného zhromaždenia. Politický blok francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na základe výsledkov nedeľňaj-

ších volieb do dolnej komory parlamentu obsadí 350 kresiel v 577-člennom národnom zhromaždení. Ako informoval server france24.com, centristická strana Republika vpred!, ktorú spoluzakladal Macron v apríli 2016, dostala 43,86 % hlasov a bude mať 308 poslancov. Jej spojenci z Demokratického hnutia získali 6,86 % hlasov, čo im stačilo na 42 mandátov. Stredopraví republikáni zozbierali 22,23 % hlasov a budú mať 113 zákonodarcov. Zdrvujúcu stratu utrpela Socialistická strana bývalého prezidenta Francoisa Hollanda. Príslušne označené lístky vložilo za nich do urien len 5,68 % voličov. Z doterajších 331 kresiel im ostane iba 30. Životnou úlohou syntetického prezidenta Macrona bude spustiť drastickú demontáž sociálneho štátu a obrať pracujúcich o právne istoty, ktoré si vybojovali v triednych zápasoch počas uplynulých sto rokov. Takáto šoková terapia zdvihne vlnu odporu a vyprovokuje zrážky s vládnucou mocou. Tá sa na ne už dlhšie dôkladne pripravuje. Zmilitarizovala policajné zbory, dáva náhubok internetu a zaviedla výnimočný stav pod zámienkou boja proti terorizmu. Ten už i tak rozširuje do hmlisto definovanej sféry potláčania extrémizmu. Nezávislé odbory a nepoddajné hnutia za udržanie vymožeností pracujúcich zaškatuľkuje do rovnakej kategórie extrémistov

ako teroristické bunky islamistov a stúpencov Islamského štátu. Macronovské Francúzsko čaká horúce leto a ešte horúcejšia jeseň.

„NESPOĽAHLIVÝCH VOLIČOV“ V MONGOLSKU OPRAVILA „SPOĽAHLIVÁ ELEKTRONIKA“

Čarovanie s volebnými výsledkami (najmä tými, ktoré prechádzajú pavučinou elektronickej siete), podobné tomu, o akom sa nahlas šepkalo počas vlaňajších prezidentských volieb v Rakúsku, zrejme prebehlo aj v Mongolsku. O príčine napovedá popis uchádzača, ktorý sa na základe pôvodných predbežných výsledkov dostal na druhé miesto a kvalifikoval sa do finále v druhom kole. Ale mal smolu, že je v nadnárodných finančných kruhoch zapísaný ako nacionalista. Ani tým si Sajnchuugijn Ganbaatar nemusel úplne zahatať cestu do druhého kola, keby mal dostatočné globalistické politické krytie, keď už sa rozhodol viesť opozičnú politiku. Pustil sa však do triedneho boja s oligarchiou za práva pracujúcich, a to z neho spravilo hrozbu pre systém. Štyridsaťšesťročný Ganbaatar zamýšľal zabrániť rozpredaniu prírodného bohatstva nadnárodným korporáciám ako celku. Angloamerický kapitál, ktorý cítil politický tlak neokonzervatívcov v americkom Kongrese,

Chaltmaagijn Battulga

uprednostnil vodcu inej opozičnej skupiny. Proamerického oligarchu stojaceho na čele konzorcia Genco, jedného z najväčších v Mongolsku. Chaltmaagijn Battulga silácky volá po zrovnoprávnení vzťahov hospodárskeho trpaslíka Mongolska so susednou veľmocou Čínou s vedomím, že mu Washington kryje chrbát. Prebúdza mongolský nacionalizmus na báze protičínskeho cítenia, čo Západu v tejto fáze globálnej politicko-vojenskej konfrontácie Washingtonu s Pekingom bezpochyby vyhovuje. Battulga vyšiel z prvého kola volieb s 39 percentami hlasov.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

Manažéri volebnej elektronickej techniky v Ulanbátare v noci na utorok pozdržali sčítanie hlasov na niekoľko hodín, keď sa rysovalo, že na druhom mieste sa umiestnil Ganbaatar. „Spresnené“ predbežné výsledky posunuli na druhé miesto s rozdielom desatiny percentuálneho bodu politického rutinéra a predsedu parlamentu Mijeegombyna Enchbolda z vládnucej Mongolskej ľudovej strany.

VO ŠVÉDSKU ZAČÍNA OBČIANSKA VOJNA

Komentár dánskeho spravodajského kanála DK z 21. júna 2017, ktorý vlastní okrem printových médií aj televíziu, píše o globalizovanej kriminalite vo Švédsku, prerastajúcej do spoločenskej anarchie: „Až 61 oblastí vo Švédsku, ktoré majú zvýšené problémy s kriminalitou, nezamestnanosťou a nedôverou voči orgánom, sú označené ako zraniteľné. V týchto regiónoch je asi 5000 zločincov zoskupených vo viac ako 200 zločineckých sieťach.” Národný policajný komisár Dan Eliasson to pre domáci spravodajský portál Aftonbladet iba potvrdil a vyhlásil, že situácia v týchto regiónoch je naozaj nesmierne vážna. Aj vedúca Vnútornej spravodajskej jednotky (NOA) Linda Staaf je situáciou znepokojená. Vyhlasuje, že násilie sa kriticky stupňuje a miera rizík je oveľa väčšia: „Predtým vás (policajtov) strelili do nohy, aby vás vydesili – teraz mieria policajtom rovno na hlavu! Chcú nás zabíjať!” Švédska polícia v posledných rokoch vypracovala viac správ a po vlne streľby, vraždenia, výtržníctva a podpaľačstva varuje štátne orgány pred zločinmi kolosálnych rozmerov, ktoré zákonite prerastú do občianskej vojny, pretože prísun utečencov ďalej pokračuje. Najmä v Malmö je polícia nútená zasahovať pri prestrelkách denne a situácia sa policajtom totálne vymyká spod kontroly, pretože sa neprístupným zónam musia vyhýbať. Situácia je taká vážna, že je nutné použiť armádu.

DÉMONIZOVANIE MAĎAROV ZA ELEKTRINU V PLOTOCH

Tlačová kancelária TASR vydala správu, ktorej titulok znie zlovestne, aspoň pre tých útlocitnejších: „Maďarská vláda zavedie elektrinu do zábran na hraniciach so Srbskom.“ Podtitul potom umocňuje pochmúrny dojem: „Hovorca vlády Zoltán Ko-

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

vács v marci pre MTI povedal, že takto vybavený plot je podstatne lepší než bez tohto systému.“ Ak sa niekomu začnú vynárať asociácie so železnou oponou spred roka 1990, nemusí to byť náhoda. Už úvod samotného textu správy, našťastie, vyvracia obavy z púšťania prúdu s vysokým napätím do oplotenia na hraniciach: „Maďarská vláda nariadila ministrovi vnútra zaviesť inteligentný signalizačný elektrický systém do dvojitého plota na maďarsko-srbských hraniciach.“ Kľúčovým pojmom je tu signalizačný systém, teda nie systém ochromenia ilegálnych narušiteľov hranice elektrickým prúdom. Hovorca maďarskej vlády vysvetlil podstatu signalizačného systému už v marci, keď sa projekt pripravoval, takto: „Vďaka novej technológii pracuje signalizačný systém na princípe elektrických impulzov s obmedzenou energiou. Do centra vysiela informáciu o tom, kde sa snažia narušiť plot, pričom neohrozuje ľudský život.“ Bude len otázkou času, kedy „slniečkarská“ propaganda nasadí do démonizovania Maďarska také prvky dezinformácie, aké dokáže navodiť citovaný titulok z TASR, že Maďari zavedú elektrinu do zábran na hraniciach so Srbskom. Stačí, keď sa na rozdiel od uvedenej správy Tlačovej agentúry Slovenskej republiky nikde nevysvetlí, že ide o slaboprúdový signalizačný systém, ktorý narušiteľov neochromí a zrejme ho ani neucítia.

FAREBNÁ REVOLÚCIA UŽ AJ NA KUBE

Kto dobre pozná Kubu, vie, že spoločnosť v krajine je aj po smrti Fidela Castra stále veľmi silne socialisticky orientovaná. Inými slovami, komunisti sú všade, majú obsadené všetky významné posty a dokonale kontrolujú krajinu už veľmi dlho. Zo socialistického vládnutia na Kube sa nepochybne stala tradícia. A nielen to. Kuba je na socialistický režim nesmierne naviazaná. Zvrhnúť režim na Kube je bez vyvolania obrovského násilia nemožné. Gradovanie nátlaku prostredníctvom LGBTI skupiny obyvateľstva patrí medzi jeden z najsofistikovanejších spôsobov, ako meniť nálady v spoločnosti. Svedčí o tom aj fakt, že za LGBTI komunitami v každej krajine stoja obvykle vyššie postavení ľudia. No a na Kube stojí za touto komunitou hneď dcéra skryto proamericky oriento-

Izraelský minister Joav Galant

vaného prezidenta Raúla Castra Mariela Castro. A robí to už dlho. Presnejšie od roku 2005. Keď si prezriete videá z LGBTI pochodu z roku 2017 v Havane, transparenty a heslá sú ako z Picassovho obrazu. Komunita LGBTI po opätovnom otvorení amerického veľvyslanectva na Kube výrazne zosilnela. Zaujímavé je všimnúť si časový progres. Mariela Castro sa LGBTI komunitu snaží masírovať dlhodobo, no desať rokov sa jej príliš nedarí. Samozrejme, protesty stoja veľa peňazí. Všetko sa radikálne zmenilo v roku 2015, keď sa po Obamovom vyhlásení z decembra 2014 po šesťdesiatich rokoch v Havane oficiálne obnovilo americké veľvyslanectvo so značným balíkom peňazí na zmenu režimu na Kube. Odvtedy sú LGBTI protesty každým rokom masívnejšie a farebnejšie. Na Kube sa výrazne oteplilo a predpoklad, že z toho bude ešte veľmi horúco, sa rovná takmer istote.

IZRAELSKÝ MINISTER GALANT CHCE ELIMINOVAŤ BAŠŠÁRA ASADA

Po uverejnení pochybnej správy amerického ministerstva zahraničia vyzval izraelský minister

11 pre bývanie a výstavbu Joav Galant na likvidáciu sýrskeho prezidenta Baššára Asada, ktorý má vlastné obyvateľstvo vyhladzovať a mŕtvoly spaľovať vo väzenskom krematóriu. Bývalý generál IDF Galant na konferencii vyhlásil: „Skutočnosť, že v Sýrii popravujú ľudí, úmyselne ich zasahujú chemickými zbraňami a ich telá spaľujú, je niečo, čo sme 70 rokov nevideli. Podľa môjho názoru prechádzame červenou čiarou. Podľa môjho názoru nastal čas, aby bol Asad eliminovaný. Je to jednoduché.“ Podľa ministra spĺňajú Asadove kroky parametre genocídy so stovkami tisíc zabitých. Izraelský funkcionár prirovnal prípadný atentát na Asada k odrezaniu hadieho chvosta a dodal, že potom sa „môžeme zamerať na hlavu, ktorá je v Teheráne“. Pre online denník The Times of Israel po konferencii upresňoval, že cielená politická vražda sa síce podľa medzinárodného práva považuje za nezákonnú, no on „nehovorí o uskutočnení“. Rozhodcovským štýlom pokračoval: „Nikto, kto vraždí ľudí a spaľuje ich mŕtvoly, nemá na tomto svete miesto.“

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

VENEZUELSKÍ NEOLIBERÁLNI KORZÁRI

Do venezuelského parlamentu vtrhla polovojenská skupina a napadla opozičných poslancov. Fotografie tohto aktu prezentovali po celom svete ako dôkaz agresie prezidenta Madura. A kto sa postaral o to, aby za 24 hodín obleteli svet? Predsa mainstream. Celé sa to udialo v deň venezuelskej nezávislosti. Aké obrovské náhody! Maduro na „druhej strane barikády” bojuje férovejšie. Snaží sa odstrániť hospodársku krízu a vybavil pomoc z Ruska. Na Wall Street dokonca zaznela informácia, že skupina Goldman Sachs kúpila od venezuelskej vlády tzv. „hladové dlhopisy” za cenu 865 miliónov dolárov, čo je ďalšia výrazná finančná pomoc vo venezuelskej kríze. Neoliberálny model Nového svetového poriadku teda nefunguje. A tak je víťazstvo každým dňom jasnejšie, lebo v uliciach Caracasu sa stále darí držať prevahu Nicolásovi Madurovi nad príslušníkmi protivládnych pochodov. A opoziční venezuelskí politici – ako korzári, ktorí sa vylodili na brehoch Venezuely s nožom v ústach a americkým pasom, prídu pravdepodobne o všetko. Je to len otázka času.

GENDEROVÁ IDEOLÓGIA V KANADE TRIUMFUJE

Kanada prechádza odsúhlasením drastického zákona, ktorý núti občanov bezvýhradne prijímať genderovú totalitu. Senát odklepol návrh o právach transsexuálov, ktorý pochádza z perverznej

dielne Justina Trudeaua, podľa vlastných slov hrdého feministu. Trudeau vyrastal v kresťanskej rodine, no v rámci svojho kariérneho prospechárstva a pochvál od lóží, ktoré ho do funkcií dostali, pracuje pre opačnú stranu a odhadzuje verš 18:22 z knihy Levitikus (Nebudeš obcovať s mužom ako so ženou. Je to ohavnosť.). Liberálny návrh prešiel

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

hlasovaním v pomere 67 : 11. Zákon pridáva do kanadského Kódexu ľudských práv pojmy rodové vyjadrenie a rodová identita. Kódex trestnej činnosti rozširuje o definíciu zločinov z nenávisti. Triezve komentáre kritikov upozorňujú, že podľa zákona C-16 môžu byť Kanaďania, ktorí s takýmito podivnými praktikami nesúhlasia, obvinení zo zločinu z nenávisti, pokutovaní, uväznení alebo prinútení, aby absolvovali prevýchovné školenie proti predsudkom. Najvýznamnejším kritikom je profesor psychológie na Univerzite v Toronte dr. Jordan Peterson, ktorý spolu s právnikom Jaredom Brownom pred senátnou komisiou vyhlásil, že C-16 je „bezprecedentnou hrozbou pre slobodu prejavu a kodifikuje falošnú ideológiu rodovej identity“. Jeff Gunnarson, viceprezident organizácie Campaign Life Coalition, označil C-16 za „tyranský návrh, ktorý nie je nič iné než sociálne inžinierstvo v mene politickej korektnosti“. Politický stratég hnutia Jack Fonseca usudzuje, že zákon sa použije na útok proti kresťanstvu.

POZVOĽNÝ ÚSVIT ŠARIÁTU V TURECKU

Na námestiach zatiaľ neprebieha žiadne bičovanie, palicovanie, kameňovanie, ani odtínanie končatín. Ani na verejnom osvetlení ešte nevisia obesenci. Burak Bekdil, komentátor Gatestone Institute a odporca Erdoganovho režimu upozorňuje na postupne kolabujúci stav tureckej spravodlivosti, ktorá je čoraz viac inšpirovaná ideológiou šariátu. Začína sa podobať justičnému systému osmanského kalifátu, v ktorom bol nemoslim legálne podriadený moslimovi a v zásade nemoslimskú menejcennosť neustále pripomínali obmedzenia a výstrahy. Podľa Bekdila Turecko nominálne nie je štátom šariátu, ale stáva sa jeho základom. V januári prezident Erdogan vydal vyhlášku, ktorá stanovuje, že funkcionári zo sektora spravodlivosti, bezpečnosti a polície by mohli prísť o prácu, ak sa oženia alebo zotrvajú v manželstve s „nečistou“ osobou. Prestúpenie vyhlášky spôsobuje stratu zamestnania na dva roky a nariadenie zahŕňa aj prísnejšie pravidlá proti „návšteve miest, ktoré ničia reputáciu“, ako aj nadmerným výdavkom, pitiu alkoholu a hazardným hrám – všetko prečinom voči Koránu.

Minulý rok sa turecký muž postavil pred súd za vážne ublíženie svojej manželke, ktorú dobodal skrutkovačom. Obžaloba tvrdila, že konal so zámerom usmrtiť ju a súd ho odsúdil na doživotný trest. V októbri 2016 súdny dvor trest šokujúco znížil na 11 rokov väzby, pretože zistil, že obeť mala vo zvyku „stýkať sa so svojimi rozvedenými priateľkami a piť alkohol“. Ako komentuje Bekdil, turecký súdny dvor tak dal najavo, že táto žena si takmer zaslúžila zomrieť.

FACEBOOK PRACUJE NA SMARTFÓNE, KTORÝ ČÍTA MYŠLIENKY

Predstavenstvo sociálnej siete Facebook oznámilo, že zhromažďuje tím 60 ľudí na vývoj technológie, ktorá by umožňovala vysielanie „myšlienkových“ príkazov a správ na smartfón. Systém by teda nonstop skenoval a sledoval vašu

ISLAMSKÝ TERORIZMUS VYČÍŇA AJ V RAKÚSKU

Rakúska verejnosť bola šokovaná tragickou udalosťou zo dňa 30. júna t. r., keď v Linzi (Horné Rakúsko) našli v horiacom dome mŕtvy starší manželský pár. Týmto prípadom sa zaoberalo aj zasadanie krajinskej vlády dňa 10. júla t. r., po ktorom krajinský policajný prezident Andreas Pilsl poskytol vyhlásenie, ako informovali rakúske denníky Die Presse a Kurier. Páchateľom tohto trestného činu (usmrtenie dvoch ľudí a založenie požiaru) bol 54-ročný Tunisan Mohamed H., ktorý sa sám prihlásil polícii. Ako motív svojho činu uviedol, že ako cudzinec a moslim sa cítil byť diskriminovaný spoločnosťou a FPÖ (Slobodná strana Rakúska). Syn zavraždeného páru je spolupracovníkom popredného predstaviteľa FPÖ, avšak rodina nemala žiadny blízky vzťah s touto stranou. Kriminalisti spočiatku vychádzali zo samotnej nenávisti k FPÖ ako hnacej sily zločinu. Avšak vyhodnotenie rozsiahlej aktivity H. na sociálnych sieťach (kontakty s viac ako 700 osobami) a preskúmanie jeho osobných kontaktov ukázali, že od polovice roku 2016 sa stále častejšie pozitívne vyjadroval k islamským obsahom a nakoniec sa sám radikalizoval. Oceňoval ideológiu teroristických milícií Islamského štátu (IŠ), chválil šéfa IŠ al-Baghdádího a prisahal mu vernosť. Keď sa úrady pred dvomi rokmi zaoberali H. na základe ohlásených informácií o jeho osobe, nevzniklo žiadne podozrenie na jeho radikalizáciu. Podľa vtedajších poznatkov na ministerstve vnútra nikdy nechcel ísť do Sýrie. Na jeho dátových nosičoch sa nenašli žiadne dôkazy o údajnej nenávisti voči FPÖ. H. však používal viaceré zaheslované prístupy, ktoré (po prekladoch z arabčiny) môžu priniesť ďalšie dodatočné poznatky.

myseľ. Nad technologickým pokrokom mnohí užasnú, triezvejší zostanú na pozore pred cestou, ktorá pripomína Orwellov román. Modré efko sa tak neuspokojuje s faktom, že jeho užívatelia každodenne ochotne poskytujú svoje najintímnejšie informácie. Pokúsi sa rozlúštiť vaše myšlienky ešte skôr, ako ich verbalizujete. Na začiatku tohto roka Mark Zuckerberg, ktorý na Harvarde obľuboval zhromažďovanie údajov, mailov a fotiek svojich spolužiakov, vydal (pravdepodobne po vzore Marxa a Trockého) globalistický manifest, ktorý obalil plášťom altruistickej slovnej zásoby a vzletných predstáv o prepojenom svete, pričom propaguje informačné toky sledované umelou inteligenciou a prepracovanými algoritmami. Svet sa teda uspokojí, že využíva „niečo lepšie a kvalitnejšie“ zadarmo, rýchlo a bez námahy. To však nestačí a dostane viac, aj keby ne chcel. O projekte, ktorý má zamestnať desiatky expertov pri vytváraní smartfónu čítajúceho myšlienky, britský The Guardian píše: „Facebook odhodlane plánuje vyvinúť neinvazívne senzory, ktoré dokážu merať činnosť mozgu stokrát za sekundu na dekódovanie mozgových signálov spojených s jazykom v reálnom čase.“ Pomyslenie, že spoločnosť, ktorá takmer všetky peniaze zarába zo zberu vašich osobných údajov, môže mať prístup aj k vašej mysli, je skutočne strašidelné. (ps, mv, um, rs, il)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA

AMERICKÁ AMBASÁDA OPÄŤ LÁKA ŽOLDNIEROV ZO SLOVENSKA

To,

že americká ambasáda arogantne okupuje centrum hlavného mesta a je centrom protislovenských síl, sa vie už od začiatku. V súčasnosti však vstupuje do vnútropolitického vývoja zvrchovanej Slovenskej republiky stále okatejšie. Fakty, že USA sledujú svojich spojencov, nadnárodné mediálne korporácie ovládajú náš priestor, pritekajú sem astronomické sumy na ovládanie verejnej mienky prostredníctvom tretieho sektora, čoraz viac ľudí sa hrozí príchodu novej totality a obmedzovania slobody slova sú dôvodom vyvíjania ešte masívnejšej propagandy bojujúcej s vytváranou a fiktívnou propagandou. Aj preto si ľudia z americkej ambasády opäť hľadajú Faustov, prostredníctvom ktorých budú chcieť peniazmi manipulovať nielen mladých voličov, ale aj celé masy. Aktuálne priniesli takúto výzvu: „V rámci svojho programu Granty pre verejné záležitosti Veľvyslanectvo USA v Bratislave s potešením oznamuje špeciálnu súťaž na projekty zamerané na boj proti vplyvu a škodlivým účinkom dezinformácií na Slovensku. Konkurenčné projekty sa zamerajú na zvýšenie povedomia verejnosti, posilnenie zručností v oblasti kritického myslenia, rozšírenie digitálnej gramotnosti a rozvoj elektronických nástrojov a zdrojov na boj proti dezinformáciám. Návrhy grantov by sa mali pohybovať od 5000 do 20000 dolárov a môžu trvať až jeden rok. Tento program nevyžaduje oznamovanie nákladov. Návrhy na túto súťaž musia byť doručené do 31. jú la 2017 na posúdenie. Sekcia verejných záležitostí Veľvyslanectva v Bratislave povzbudzuje žiadosti od poverených a organizovaných organizácií občianskej spoločnosti, think-tankov, mimovládnych organizácií a akademických inštitúcií. Hľadáme návrhy, ktorých cieľom je osloviť geograficky a demograficky rôznorodé publikum na Slovensku.” Nuž Denník N, SME, .týždeň aj politici v ich rukách už evidentne melú z posledného, a preto ambasáda láka prostitútky ducha. Myslím, že márne. Čoho sa však dočkáme najbližšie? Toho, že za privátne tlačené papiere budú vyzývať záujemcov o vykonávanie likvidácie názorových oponentov? (ter)

Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

MATICA SLOVENSKÁ PODALA TRESTNÉ OZNÁMENIE NA .TÝŽDEŇ

Predseda Matice slovenskej Marián Tkáč podal začiatkom júla v mene tejto inštitúcie trestné oznámenie na týždenník .týždeň za to, že na obálke uverejnil portrét Ľudovíta Štúra v gardistickej uniforme. Pod portrétom bol zverejnený text: „Národ antisemitov? Ako je to s názormi slovenských dejateľov na židov.“ Podľa Tkáča sa touto titulkou časopis okrem iného dopustil propagácie hnutia smerujúceho k potláčaniu základných práv a slobôd. V júni proti tejto obálke čísla, ktoré vyšlo 12. 6., protestovalo aj občianske združenie Slavica. Jeho predseda Miloš Zverina ju označil ako hanobiacu slovenský národ a zosmiešňovanie slovenských národných dejateľov. Týždenník sa tejto téme venoval v reakcii na článok nášho šéfredaktora T. E. Rostasa „Klin židov medzi Slovanmi“, v ktorom uviedol historické citáty našich popredných dejateľov na adresu židov a ich pôsobenia v slovenskom národe.

SLOVENSKO ZAVÁDZA INŠTITÚT „ZNALCOV NA EXTRÉMIZMUS“

Ako informoval denník SME: „Na Slovensku bude pôsobiť prvých šesť znalcov v oblasti extrémizmu. Je to výsledok skúšok, ktoré sa v pondelok (3. 7.) a utorok (4. 7. 2017) uskutočnili na Ministerstve spravodlivosti. Na skúšky sa dostavilo 12 uchádzačov. Z celkom desiatich záujemcov o pôsobenie v oblasti Politický extrémizmus uspeli šiesti. Z dvoch záujemcov o pôsobenie v oblasti Náboženský extrémizmus neuspel nikto.“ Politicky nepohodlných už teda nebudú súdiť sudcovia, ale znalci, pretože to, čo znalec označí za extrémne, sa stane trestným. Ján Čarnogurský k tomu uviedol: „Toto predsa robili už komunisti, keď v Trestnom zákone číslo 140 z roku 1960 zaviedli paragrafy ako rozvracanie republiky (§ 92), podvracanie republiky (§ 98), poburovanie (§ 100), marenie dozoru nad cirkvami (§ 178). Keď niekoho obvinili z ich spáchania, vyšetrovateľ obyčajne určil znalca z odboru politických vied. Boli to zväčša docenti alebo profesori z katedier marxizmu-leninizmu z vysokých škôl. Dali im posúdiť texty alebo výroky obvineného s otázkou, či texty

alebo výroky boli spôsobilé rozvracať, poburovať, mariť dozor nad cirkvami... Keď dôjde k výmene vlády alebo dokonca režimu, znalci budú pykať za svoje posudky. O miesto znalca na extrémizmus by som sa neuchádzal.”

FICOVA VLÁDA PODPORUJE UTEČENCOV

Z peňazí nás všetkých zaplatila vláda za projekt Právna poradňa pre azyl sumu 300 000 eur, za projekt Efektívne služby žiadateľom o azyl v SR II 1 008 400 eur, za projekt Migračné informačné centrum IOM na podporu integrácie cudzincov na Slovensku (fáza IX) sumu vo výške 1 003 309,03 eur, za projekt STEP 3 sumu 1 167 999,55 eur. To však nie je ani zďaleka všetko, dnes platíme už aj za projekty pre utečencov, ktorí prídu, nebude sa im u nás páčiť a rozhodnú sa vrátiť. Napríklad za projekt Dobrovoľný návrat a reintegrácia v krajine pôvodu sme už zaplatili 828 900 eur. Za projekt KOMPAS II 345 400 eur, projekt Nútený návrat – AMIF II nás stál rovných 628 230,00 eur a projekt Budovanie kapacít v oblasti návratov II „iba” 80 000 eur. Slovensko zaplatilo za posledných sedem mesiacov spolu 4 734 008 eur iba na prípravu pre vstup utečencov. Potom musí byť každému jasné, že Robert Fico odmietanie utečencov nikdy nemyslel vážne, iba tú tému šikovne zneužil pred voľbami 2016, pretože tieto projekty sa pripravovali už pred nimi.

KOMUNIKÁCIA MEDZI HARABINOM A REDAKTORKOU DENNÍKA N

Sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin nám poskytol svoju e-mailovú komunikáciu s redaktorkou Denníka N Veronikou Prušovou. Tá sa na neho obrátila s otázkami: „Dozvedela som sa, že údajne predsedníčka Najvyššieho súdu zvažuje vaše preradenie do správneho kolégia. Hovorila už s vami na túto tému? Čo si myslíte o tomto jej rozhodnutí? Bude sa týkať len vás alebo aj vašich kolegov pána Dohňanského a pani Šimonovej?“ Odpoveď Štefana Harabina bola nasledovná: „V zmysle platného právneho stavu bude Švecová skôr preradená do Pezinka ako ja na správne kolégium. Zrejme zákonnosť rozhodnutí trestného senátu, ktorému predsedám, nevie stráviť a riešiť, hoci Fico a Kaliňák asi na ňu veľmi tlačia cez politické nástroje. Iba na margo, lebo o tom Vám Soros zrejme nedovolí písať, dnes Švecová prehrala

na Okresnom súde Bratislava I spor s knihovníčkou. Budete za to platiť aj Vy. Švecová by mala garantovať na Slovensku právnu istotu a stabilitu a knihovníčka pozná lepšie právo ako predsedníčka Najvyššieho súdu. Neviem, čo na to povie radový občan. Toto je už silná káva aj pre narkomanov. Dúfam, že nemáte strach z objektívnych médií, ktoré nie sú skorumpované, preto aj im, vrátane Čižnára vo fotokópii, zasielam v rámci Žitňanskou hlásanej transparentnosti túto odpoveď. Som presvedčený, že budete pravdivo informovať verejnosť, lebo v opačnom prípade Vás čaká stíhanie za extrémizmus osobitnou jednotkou NAKA pod dozorom Fica, Kaliňáka a až potom Čižnára a Gašpara. V rámci práva na informácie garantovaného našou Ústavou a Dohovorom o ľudských právach a slobodách dávam túto odpoveď i na Facebook. Nemám pochybnosti o tom, že v rámci Vašej úprimnosti o objektivite informovania verejnosti voči tomu nemáte výhrady.“

ŠKOLA PROPAGANDY PRE SLOVENSKÝCH NOVINÁROV

Napriek tomu, že v spoločnosti je v plnom prúde hon na ruských agentov, americká ambasáda financuje ovplyvňovanie novinárov popredných slovenských médií. Podľa najnovších zistení Zem&Vek poskytla ambasáda USA v Bratislave v roku 2015 niekoľko tisíc eur think-tanku Centrum pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA) na tzv. večernú školu zahraničnej a bezpečnostnej politiky pre žurnalistov. V priebehu roku 2015 think-tank zorganizoval 24 večerných prednášok, ktorých sa zúčastnili vybraní redaktori Pravdy, Denníka N, Hospodárskych novín, Trendu a portálu aktualne.sk. Americká ambasáda podporila večernú školu sumou 8127 eur. Ide o dotáciu v rámci programu malých grantov ambasády USA, prostredníctvom ktorého finančne podporuje rôzne projekty mimovládneho sektora sumami do 10000 eur. Ambasáda v Bratislave však akékoľvek údaje o programe malých grantov ako podporené inštitúcie, ich projekty či konkrétne sumy odmieta zverejniť. „Veľvyslanectvo USA vám tieto informácie momentálne nedokáže poskytnúť,“ uviedla pre Zem&Vek Stephanie Fitzmaurice, hovorkyňa americkej ambasády. (ab, zav, mv)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

OKOVY NOVEJ HODVÁBNEJ CESTY ANI LETNÉ JÚLOVÉ PRÁZDNINOVÉ A DOVOLENKOVÉ OBDOBIE NESPOMALILO TEMPO SYSTEMATICKÝCH PRÍPRAV NA RADIKÁLNU TRANSFORMÁCIU KRAJÍN EURÓPSKEJ ÚNIE NA TOTALITNÝ SUPERŠTÁT. POLITICKÉ ŠPIČKY V BERLÍNE, V PARÍŽI, VO VIEDNI A V BRUSELI NEÚNAVNE SERVÍROVALI STREDOEURÓPANOM, KTORÍ SA NEVYBRALI SLNIŤ K JADRANU A OKOLITÝM MORIAM, JEDNU JÓBOVU ZVESŤ ZA DRUHOU.

mimoriadne závažnou vyrukovalo nemecko-francúzske vedúce politické duo Európskej únie na čele so železnou kancelárkou Angelou Merkelovou a jej vrtkým sekundantom, novým prezidentom Emmanuelom Macronom. Z pozície hostiteľa výročného francúzsko-nemeckého medzivládneho zasadania v Paríži prostredníctvom televíznych kamier stámiliónom občanov Európskej únie bez okolkov povedal, do čoho všetkého ich s „tetou Angelou“ chce zatiahnuť. Nová Európa, to užšie jadro, ku ktorému sa hlási aj slovenská vláda, sa chystá projektovať navonok nielen hospodársku, ale i vojenskú silu. „Krajiny budú spolupracovať na dlhodobej obnove svojich bojových stíhačiek, ako aj na vývoji nového veľkého pozemného bojového systému a spoločného delostreleckého systému nepriamej paľby. Posledné dva spomínané projekty sa otvoria aj pre iné európske krajiny, keď už budú v dostatočnej fáze vývoja,“ citovala ho tlačová agentúra TASR.

POSLANIE EMANCIPOVANEJ NOVEJ EURÓPY

Zverejnenie plánu, na ktorom múdre hlavy v metropole nad Seinou a v metropole nad Sprévou otvo-

17 rene diskutovali už celé mesiace a v tichosti roky, bolo diplomatickou fackou do tváre top tribúnovi deglobalizačného hnutia v Spojených štátoch, prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Ten prilietal v rovnaký deň – 13. júla, v prezidentskom lietadle Air Force One na letisko Orly, aby v pobudol Paríži 36 hodín a s manželkou Melaniou sa ako čestný hosť zúčastnil na oslavách francúzskeho štátneho sviatku Dňa dobytia Bastily. Nad Víťazným oblúkom prelietavali stíhačky, vypúšťali dym vo francúzskych (aj slovenských, amerických, ba i ruských) národných farbách a na bulvári Champs-Élysées prebiehala tradičná veľkolepá vojenská prehliadka. S tým doplnkom, že k pochodujúcim francúzskym útvarom sa pridali aj americkí vojaci. Piati z nich v dobových uniformách z prvej svetovej vojny, čím si krajina galského kohúta uctila sté výročie vstupu zámorskej veľmoci do krvavých bojov prvej svetovej vojny po boku Francúzska. Macron v príhovore vyzdvihol vzťahy svojej krajiny so Spojenými štátmi. Francúzsko podľa neho našlo v priebehu dejín „spoľahlivých spojencov, priateľov, ktorí mu prišli na pomoc. Patria k nim aj Spojené štáty americké. Preto nás nikdy nič nerozdelí“.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

Jeho prejav by bol ešte vlani, keď stál na čele USA Barack Obama a transatlantické spojenectvo sa javilo neotrasiteľným, plne primeraný. Tento rok po májovom samite skupiny G7 a po júlovej vrcholnej schôdzke skupiny G20 sa však spojenecké zväzky viditeľne pretrhávajú. Ak si Trump dosiaľ robil nádej, že prinúti európskych členov NATO, aby markantne zvyšovali výdavky na obranu a nakupovali viac americkej špeciálnej techniky, dostal v Paríži studenú sprchu. Nemecko-francúzsky tandem odpútava Európsku úniu, resp. po odchode Veľkej Británie jej zoštíhlenú zostavu, od amerického vojensko-priemyselného komplexu investovaním do vlastného zbrojárstva. Francúzi a Nemci spoločne vyvinú nové bojové lietadlo, bojový vrtuľník, rakety zem-vzduch, rôzne zbraňové systémy vrátane tankov a bezpilotného stroja v rámci projektu Eurodrone. Tridsaťdeväťročný Macron by sa nestal prezidentom, keby za ním nestáli finančné kruhy nadnárodnej extraligy, vrátane prominentného bankového domu Rothschildovcov. V dôsledku toho, že 70-ročný Donald Trump spomaľuje globalizačné procesy a integráciu regionálnych obchodných blokov brzdí, dali presedlať kone. Ťahúňom dávno nastúpeného globalizačného úsilia, ktoré nesmie byť zvrátené, sa namiesto USA stáva Európska únia, respektíve jej užšie jadro pod nemecko-francúzskou taktovkou.

ZÁPADNÉ A VÝCHODNÉ KRÍDLO GLOBALISTICKÉHO SUPA

Patrilo by sa spresniť, že povedie západné krídlo, ktoré má svoj východný pendant. Úroveň vnímania jeho existencie z hľadiska potreby porozumenia jednotlivých rovín diania vo svete je v stredoeurópskych zemepisných šírkach dosť povrchná. Na čínsky projekt Novej Hodvábnej cesty, ako i eurázijský integračný megablok Šanghajskej organizácie pre spoluprácu sa v postsocialistickej strednej Európe zvykne nazerať ako na svojbytnú alternatívu. Je to pohodlné a zodpovedá to myšlienkovým mechanizmom čiernobieleho videnia. Všimnime si však na tzv. rodinnej fotografii zo samitu G20, archivovanej na portáli www.g20.org, kto všetko stojí v prvom rade hneď vedľa Angely Merkelovej: pre-

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

zidenti Číny a Ruska Si Ťin-pching a Vladimir Putin. A vedľa neho? Recep Erdogan, prezident jediného členského (ba dokonca spoluzakladajúceho) štátu NATO, ktorý je už päť rokov súčasne v partnerskom dialógu so Šanghajskou organizáciou pre spoluprácu. Angela Merkelová tak nesporne patrí ku crème de la crème svetových štátnikov a vykonávateľov globalizačného projektu. Azda len šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardová sa s ňou v súčasnosti môže mocensky merať. Jej vždy vysmiata tvár s orlím nosom nechýba na „rodinných fotografiách“ vrcholných stretnutí politickej smotánky globalistických obchodných projektov. Takých, akým bol aj májový samit predstaviteľov účastníckych strán čínskeho transkontinentálneho programu Novej Hodvábnej cesty v Pekingu. Ale ešte späť k Merkelovej, ktorá štyri dni po návrate z Paríža prijímala gratulácie od kolegov zo všetkých kútov planéty k 63. narodeninám. Nezablahoželať jej si nedovážil hádam nikto, pretože všetci očakávajú, že vyhrá septembrové parlamentné voľby a zavelí na hlbokú prestavbu Európskej únie. Nová Európa pod jej velením preskupí členské rady, aby vytvorili zocelený superštátny celok, čo upevní západné krídlo globalizačného stmeľovania. Po víťazstve v septembrových voľbách do Spolkového snemu potrvá jej štvrté funkčné obdobie až do jesene 2021. Bude kormidelníčkou Nemecka i celej centralizovanej Európskej únie a západného krídla globalizátorov. To všetko za predpokladu, že Donalda Trumpa nevyženú z Bieleho domu, aby ho nahradili figúrkou plne oddanou nadnárodným globalistickým štruktúram. Možnosť impeachmentu Trumpa (ústavnej žaloby na prezidenta) nemôže byť ľahostajná ani východným globalistom v Moskve a Pekingu. Ak by sa Američania vrátili do čela západného globalistického krídla – o čo usiluje Kongres, museli by pristrihnúť krídla ambicióznej Európskej únii a rázne ju ochromiť. V Kremli sa pri predstave, že by to prebiehalo rozdúchavaním ozbrojených konfliktov, prežehnávajú.

KONTÚRY SUPERŠTÁTU

Nepredbiehajme však súčasné dianie a povýšenie Európskej únie za vlajkovú loď západných

19 globalizátorov. Zodpovednejšia funkcia sa spája s viacerými privilégiami. Ináč by nemohla vystupovať ako veľmocenský blok a dopĺňať východné eurázijské krídlo. Jednoliatej Európskej únii, akou sa má stať, sa povoľuje disponovať vlastnou ozbrojenou mocou. Potrvá istý čas, kým sa postaví na vlastné nohy a bude musieť prejsť zaťažkávacími skúškami. Počas tohto obdobia si zbrojári budú mastiť vrecká vyzbrojovaním dvoch vojenských paktov. Staré etablované NATO pod doterajšou an gloamerickou kuratelou a mladé integrované branno-bezpečnostné zložky EÚ opierajúce sa o jadrový arzenál Francúzska a hospodársky potenciál Nemecka. Ak v Berlíne nepokryjú dodatočné výdavky zo štátnej pokladne – s čím sa ráta, „peňazokňažníci“ poskytnú Nemecku potrebné úvery. S prísunom peňazí na dlh ráta i Emmanuel Macron, ktorého zasvätili do tajomstiev veľkých financií u Rothschild & Cie Banque. Z jeho vyhlásenia po skončení už spomínaného júlového francúzsko-nemeckého zasadania vyplýva, že Angela Merkelová odobrila jeho koncepciu užšej integrácie eurozóny,

do ktorej spadá aj Slovensko, aby Únia dostala spoločného ministra financií a mala i spoločný rozpočet. „Nemám nič proti rozpočtu eurozóny a môžeme hovoriť o vytvorení európskeho ministra financií,“ uviedla po skončení rokovania s Macronom. Tlačové agentúry poznamenávajú, že spoločný rozpočet a ministerstvo financií eurozóny sa nezaobíde bez revízie zmlúv Európskej únie. Merkelová má v úmysle počkať s takýmto kontroverzným zákrokom, ktorý môže vyvolať búrlivé reakcie, do septembrových volieb v Spolkovej republike. „Potrebujeme mandát od parlamentu, o ktorý sa budeme usilovať až po voľbách,“ dala sa počuť. Dovtedy bude musieť udržať na uzde sebavedomím sršiaceho Macrona, aby nepodráždil milióny opatrných nemeckých voličov zmienkou o tichom predbežnom súhlase Berlína aj s vydávaním spoločných dlhopisov eurozóny. Tie nemecký elektorát už roky v zásade odmieta z obáv, že popri zodpovednosti za dlhy ostatných v rámci eurovalu prevezme ďalšie a ešte nebezpečnejšie spoluzáväzky v podobe dlhopisov eurozóny.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

20 Celý tento znepokojujúci a znechucujúci posun smerovania EÚ ku glajchšaltovanej totalite motivuje národne orientované spoločenské sily na kladeniu odporu. Množia sa volania po uniknutí z novodobého európskeho žalára národov, kým sa dá. Mnohé hnutia za vystúpenie z EÚ alebo za uvoľnenie vzťahov s ňou vkladajú nádeje do udržania životaschopnosti ekonomík národných štátov za pomoci využitia enormného rastového potenciálu eurázijského priestoru.

SEVEROJUŽNÉ VYVAŽOVANIE PREVERÍ ČAS

Mimoriadnu odozvu vyvolalo 9. júna rozšírenie Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) o Indiu a Pakistan. Odvtedy má osem členov, avšak nie hocijakých – dva najľudnatejšie štáty planéty Čínu s Indiou a popri nich Rusko ako krajinu s najväčšou rozlohou. Pridajme štyri postsovietske stredoázijské republiky a na mape Eurázie sa objaví celistvý monoblok siahajúci od trópov Indického oceánu až po Severný ľadový oceán polárneho Ruska. Turecko, Arménsko, Azerbajdžan, Srí Lanka, Nepál a Kambodža patria medzi partnerov a pozorovateľskú štvori-

cu tvoria Afganistan, Bielorusko, Irán a Mongolsko. Egypt požiadal o postavenie pozorovateľa a hlásia sa i ďalší. Na prvý pohľad sa ŠOS javí ako zoskupenie príliš rôznorodých krajín, ktoré sa ustanovili ako medzinárodná organizácia len pomerne nedávno – v júni 2001. Bolo to z iniciatívy Ruska a Číny v snahe zabrániť prenikaniu USA do ich záujmovej sféry v Strednej Ázii. Podnikaví Číňania však bystro rozpoznali hospodársko-obchodný potenciál organizácie a pustili sa do jeho využívania. Fenomenálny hospodársky rast Číny v nasledujúcich rokoch vyvolával v jej okolí obdiv i obavy z čínskeho hegemonizmu, a to i v Rusku. Geostrategický veľmajster Vladimir Putin na to odpovedal vtiahnutím Indie do rozhovorov o rozvíjaní spoločných panázijských projektov. Ruskej diplomacii sa podaril husársky kúsok, keď zapojila Indiu do dialógu s Čínou napriek nevyriešením územným sporom. Putin pomáhal obom ázijským obrom vychádzať spolu v rámci voľného zväzku BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika) a jeho priateľ prezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev zatiahol do hry na eurázijskej pôde

aj Pakistan. Prispel tak k navodeniu jedinečnej apolitickej atmosféry ŠOS, aká chýba iným integračným blokom a organizáciám. Pre Rusko má vstup indického slona do eurázijskej hospodársko-obchodnej arény cenu zlata. Môže byť spásou pre autonómne konanie 140-miliónovej krajiny ležiacej na sever od hospodársky a populačne násobne silnejšej ríše stredu. Júnové rozšírenie ŠOS o Indiu s jej viac ako 1,3-miliardovou populačnou masou a Pakistan s viac ako 200 miliónmi obyvateľov vnáša prepotrebnú váhu a perspektívu severojužnej osi pre hospodársko-civilizačný rozvoj Ázie. Nastoľovanie rovnováhy medzi touto osou a dosiaľ dominantným eurázijským projektom v horizontále od východnej Ázie po západnú Európu prinesie úžitok v prvom rade Rusku, ale upokojí aj štáty strednej a južnej Európy. Experiment so spolužitím dvoch ázijských obrov pod spoločnou strechou beží zatiaľ v úvodnom štádiu a kým ho nepreverí čas, hrozí Európe i Rusku upadnutie do závislosti od čínskych projektantov Novej Hodvábnej cesty. Títo utvorili v posledných rokoch v Pekingu záujmovú skupinu, ktorá vypracovala dlhodobé rozvojové programy pre Euráziu, avšak sinocentrickou optikou. Čína so svojím hospodársko-politickým jadrom na východe Ázie predstavovala srdce a mozgové centrum pripravovaného transkontinentálneho eurázijského komplexu.

NÁSTRAHY PRED NAMI

V tomto duchu sa niesol májový samit účastníkov čínskeho variantu globalizácie. Pekinskí hostitelia o ňom referovali ako o One Belt, One Road (jeden pás, jedna cesta). Dovtedy bol známejší skôr pod názvom Nová Hodvábna cesta, čo bol pripravovaný komplex pozemných a námorných obchodných trás a výrobno-energetických koridorov. Čína ho rysovala v predchádzajúcich rokoch počas éry amerického prezidenta Baracka Obamu v siločiarach spolupráce i súperenia východného a západného globalistického krídla o zóny vplyvu. Preto Peking roztiahol pozemné a námorné rozvojové pásma a koridory aj na východ do tichomorskej Ázie, ktorú však čiastočne zastrešoval americký projekt TPP (Transpacifického partnerstva). Obamov ná-

stupca Donald Trump odstúpil od TPP, čím prenechal čínskemu drakovi iniciatívu v celej tejto nesmierne rozľahlej zóne. Ten ostal prekvapený a váha, či by si nevzal do úst príliš veľké sústo. Aj svetová plutokracia má obavy z disproporcie východného a západného krídla. „Čína je pripravená investovať do tohto projektu až jeden bilión eur v horizonte niekoľkých rokov,“ citovala tlačová kancelária TASR osobitného vyslanca EÚ pre Strednú Áziu Petra Buriana. Je to ťažko predstaviteľná hodnota a ak by sa vydeľovala pod dozorom globálneho kapitálu z Číny, aby oživovala sústavu starodávnych hodvábnych ciest so zámerom prepojiť Áziu s Európou, poskytla by východným globalistom netušené príležitosti. Spoluurčovali by vývoj v Európe v rozsahu presahujúcom obchod a ekonomiku. Zavádzali by globálne koordinované civilizačné premeny podobné všemocným spôsobom, akým to činili v 20. storočí Spojené štáty. Treba však mať na zreteli, že by nešlo o vzkriesenie a zmodernizovanie humánnych, nadčasových a univerzálne platných prvkov starovekej čínskej konfuciánskej civilizácie. Z tej by ponechali len fragmenty vyhovujúce vládnucej triede globalizovaného 21. storočia. Civilizačné premeny, ktoré presadzuje na celosvetovej úrovni, sa nesú v znamení technokratického spravovania sveta. Rátajú so všestranným nasadením neprestajne aktualizovaných výdobytkov vedy a techniky, čo má zlepšovať využívanie zdrojov. Energetických, surovinových a pracovných – ľudských, strojových a hybridných. Budovanie hospodársko-priemyselno-obchodno-obytných pásem spojených do globálnej sústavy, ktorá prepojí všetkých so všetkými i všetko so všetkým (internet vecí), prevráti život každého z nás. Čína už dnes predvádza Západu rozsah a hĺbku bezprecedentných urbanizačných premien. Európske národy by mali pozorne sledovať vyľudňovanie vidieka na čínsky spôsob a sústreďovanie miliónov ľudí do hypermoderných elektronicky spravovaných veľkomiest. Ak sa dajú zamotať do eurázijskej sústavy Novej Hodvábnej cesty, musia rátať s následkami. Dostanú okovy, ktoré nebudú ťažké a kovové, ba ani bolestivé a viditeľné. Zato však nemenej účinné a zotročujúce.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

V TRANSATLANTICKOM PARTNERSTVE

RIADNE ZAŠKRÍPALO

PRÍCHOD REALITNÉHO MAGNÁTA DONALDA TRUMPA DO BIELEHO DOMU BORÍ MÝTUS O PRIRODZENEJ SPRIAZNENOSTI A NESPOCHYBNITEĽNOSTI SPOJENECTVA NAJVYSPELEJŠÍCH ZÁPADNÝCH DEMOKRACIÍ LEŽIACICH PRI BREHOCH SEVERNÉHO ATLANTIKU. TÚTO FIKCIU SPOPULARIZOVALI ZÁPADNÉ MIENKOTVORNÉ MÉDIÁ I VZDELÁVACIE INŠTITÚCIE PO VYPUKNUTÍ STUDENEJ VOJNY PRED SEDEMDESIATIMI ROKMI DO TAKEJ MIERY, ŽE SKOSTNATELA V DOGMU, S KTOROU SA NEDÁ – ANI NEMÁ – HÝBAŤ. ZACEMENTOVALA PRELUD O NEROZBORNOM TRANSATLANTICKOM SPRÍBUZNENÍ A JEHO OSUDOM URČENEJ MISII BRÁNIŤ A ŠÍRIŤ DEMOKRATICKÉ PREMENY VO SVETE. TÚTO MANTRU PO DESAŤROČIA ODRIEKALI POLITICKÍ PROMINENTI VAZALSKÝCH KRAJÍN ZÁPADNEJ EURÓPY.

IDYLKA LEN NAOKO

Americkí potentáti vo svojej spupnosti nepovažovali za potrebné ani slovíčkom preštylizovať postuláty o americkej výnimočnosti z konca 18. storočia. Transatlantické spojenectvo víťazných Spojených štátov s dobytou a okupovanou západnou Európou bolo od samotného zrodu po vypuknutí studenej vojny v roku 1947 partnerstvom nerovnocenných. Pri živote ho udržiavala propagandisticky zveličovaná hrozba zvonku. Po štyri dekády sovietska, ktorú po dekáde hľadania nového nepriateľa vystriedalo nafúknutie hrozby svetového terorizmu. Po páde železnej opony sa k ospevovaniu transatlantickej idylky pridali i politické špičky

z tzv. nových členských štátov Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Nie však široké vrstvy bežných obyvateľov postsocialistických krajín. Tí sa po zániku tzv. socialistického tábora pomerne rýchlo prebúdzali do tvrdej reality ako občania druhej kategórie v Európskej únii a ešte podradnejšej tretej kategórie v rámci transatlantických vzťahov. V ťažiskovej krajine Európskej únie – Nemecku, milióny bývalých občanov Nemeckej demokratickej republiky, ktorým ešte nezakrpatel zdravý sedliacky rozum, frflali. V reakcii na necitlivé presadzovanie tzv. liberálnych reforiem vypukla explózia všeobecnej nespokojnosti po celej kontinentálnej Európe. Reformy spočívali predovšetkým v likvidovaní sociálno-

23 -trhového hospodárskeho systému v intenciách trhového fundamentalizmu a neoliberalizmu na americký spôsob. Navyše tempom, ktoré dramaticky redukovalo početné stavy blahobytnej strednej triedy i v samotných Spojených štátoch. Pod taktovkou svetovej plutokracie na oboch brehoch Atlantiku sa najdravšie pretláčali dekadentné premeny v oblasti spoločenského života. Sprevádzala ich inštitucionálna demontáž tradičných kultúrnych i duchovných hodnôt západnej spoločnosti.

TRUMP AKO TŔŇ V PÄTE

Transnacionálne mocenské kruhy sa vopred pripravovali na stratu dôvery širokých vrstiev Európanov i Američanov v hospodársko-spoločenskú sústavu, v ktorej špekulatívny kapitál nezakryto vysáva bohatstvo národov. Svetová finančná kríza 2008/2009 ukázala, že je nepostihnuteľný a smie ukájať svoje túžby čoraz nehanebnejším spôsobom. Neoliberalizmus vtedy odhalil svoju pravú tvár ako systém, ktorý poskytuje plnú slobodu, voľnosť a nadpráva len smotánke vyvolených. Tá je slobodná privi-

legovaným spôsobom v tom zmysle, že nenesie zodpovednosť za sprievodné znaky a následky svojej nespútanej chamtivosti. Aj internetová encyklopédia Wikipédia na margo rozdivočeného kapitalizmu priznáva, že „sloboda bez zodpovednosti smeruje k rozpadu spoločnosti na mocensko-politické klany – mafie, ktorých záujmom je spoločnosť vydaná napospas“. Takéto klany tvoria globálnu mocenskú pyramídu, ktorej slúžia think-tanky platené za to, aby nedovolili ohroziť prechod od demokracie k postdemokratickej totalite. Nadnárodným sociálnym inžinierom torpéduje niektoré iniciatívy svojhlavý sedemdesiatnik Donald Trump, ktorý sa zdráha plne zapojiť do programovej chaotizácie spoločnosti a odovzdať kompetencie štátu (v USA federálnej vlády) transnárodným inštitúciám. Skryto alebo otvorene za ním stoja stále ešte vplyvné skupiny amerických neokonzervatívcov využívajúcich existujúci vojensko-finančný potenciál USA na udržiavanie doterajšieho usporiadania pomerov vo svete, tzv. Pax Americana s dominantným postavením USA.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

planéty a jej zdrojov. Pomáhali by predsa tvárniť navzájom prepojený svet. Presne tak, ako to stojí v podtitule záverečného komuniké júlového samitu skupiny G20: profilujúci sa a prepojený svet.

OTVORENÁ TRHLINA

V poradí druhý samit Three Seas Initiative vo Varšave

AKO SI UDRŽAŤ MOC

Jeden z hlavných dôvodov prehlbovania trhliny v transatlantických vzťahoch spočíva v absencii dostatočne vplyvných paralelných neokonzervatívnych elít na úrovni Európskej únie. Tá sa nestihla včas vyvinúť do podoby celistvého federatívneho superštátu s jednotným európskym národom, ktorý by mal, tak ako Američania, aj vnútorné povedomie príslušnosti k spoločnému celku. Mocenská garnitúra, ktorú svetová plutokracia inštalovala v metropolách Európskej únie, je natoľko vzdialená záujmom, túžbam, predstavám a reálnym potrebám občanov členských štátov, že ich nemá čím inšpirovať a motivovať. Dokáže sa iba zubami-nechtami držať nastúpeného kurzu urýchľovania nivočenia funkčnosti národných štátov. Používa na to devastáciu dvojitého druhu: 1. masovú afro-ázijskú migračnú inváziu, 2. orwellovský despotizmus sociálneho inžinierstva navodzovaním psychózy trvalého boja proti extrémizmu. Uzákonením boja proti efemérnym klimatickým zmenám si odôvodňuje utužovanie nedemokratického centralizmu.

Voľnú ruku bačovaniu sociálnych inžinierov, miliardárskych nadácií a mimovládnych organizácií by prenechala aj Hillary Clintonová, keby ju v novembrových prezidentských voľbách neporazil Donald Trump. Ten ponúka nadnárodnej plutokracii služby Spojených štátov v ich tradičnej role svetového policajta výmenou za udržanie doterajších privilégií za služby svetovému poriadku. Tým však naráža „u tých hore“ na ostré výhrady Číny ako nastupujúcej superveľmoci v rámci presunu ťažiska globálneho hospodárskeho diania do Ázie. Bruselskí mocipáni a na nich napojené štruktúry v európskom hospodárskom priestore oprávňujú pred transnacionálnou vrchnosťou svoju existenciu ochotou plne sa podieľať na rozmachu Eurázie. Spojené štáty by v tomto mohutnom transkontinentálnom integračnom projekte ostali v tieni Číny. Berlínu a Bruselu by nevadilo, keby sa ich doterajší transatlantický patrón ocitol v takomto závetrí. Naopak, otvorila by sa pred nimi príležitosť zosúladiť s Čínou prípravu na globálne spravovanie

Donald Trump síce tento dokument v nemeckom Hamburgu podpísal, ale až potom, keď si vynútil zahrnutie požiadaviek svojej vlády do textu. Koncom mája si na samite skupiny G7 vytrucoval podobné ústupky. Týkali sa oblasti migrácie, voľného obchodu, a predovšetkým dogmy o vedení boja proti klimatickým zmenám. Nemecká kancelárka Angela Merkelová na ďalší deň prekvapila svet legendárnym výrokom na straníckom zhromaždení v Mníchove: „Časy, keď sme sa mohli spoliehať jeden na druhého, pomaly končia. Presvedčila som sa o tom v uplynulých dňoch. My Európania musíme skutočne vziať osud do vlastných rúk.“ Dvadsiaty ôsmy máj tak bez zveličenia možno označiť za otvorené priznanie schizmy v transatlantických vzťahoch. Júlový samit skupiny G20, ktorá zahŕňa kompletnú G7, rozkol nepreklenul. Tvorcovia záverečného komuniké hamburského samitu G20 explicitne menovali Spojené štáty ako krajinu, ktorá „odstúpila od Parížskej dohody“. Donald Trump tým dosiahol exkomunikáciu Spojených štátov z lona novodobej svätej cirkvi, a tá ho za to bude do smrti preklínať. Zamedzuje mu akýkoľvek pokus o revíziu Parížskej dohody a zmiernenie záväzkov pre USA. Európski vazali v Hamburgu na kolektívnej úrovni po prvýkrát ukázali svojmu dlhoročnému pánovi vztýčený prostredník týmto vyjadrením: „Lídri ostatných členských štátov G20 konštatujú, že Parížska dohoda je nezvratná.“

TRUMPOV PROTIÚTOK

Ale Donalda Trumpa tým vôbec nevohnali do úzkych. Deň pred hamburským samitom podnikol protiútok proti globalistickej euroúnii. Plnou váhou sa postavil za existenciu a rozkvet americkej zóny vplyvu na východnom okraji Európskej únie – Trojmoria. Ide o projekt s názvom Iniciatíva Trojmorie (Three Seas Initiative). Združuje dvanásť štátov strednej a východnej Európy

a 5. a 6. júla prebehol vo Varšave jej v poradí druhý samit. Účastnícke štáty – Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko – pokrývajú súvislé pásmo medzi Čiernym, Jadranským a Baltským morom. Trojmorie zaberá 1,2 milióna km2 a žije v ňom 112 miliónov obyvateľov. O vznik Iniciatívy Trojmorie sa do istej miery pričinilo Nemecko, keď trvalo na vybudovaní plynovodu NordStream 2 na prepravu ruského zemného plynu po trase obchádzajúcej Ukrajinu. Škrt cez rozpočet začal robiť Rusom aj americký Kongres tlakom na nemecké a iné západné spoločnosti, aby od NordStreamu 2 odstúpili. Američanom išlo nielen o podporu protiruských marionetiek v Kyjeve, ale hlavne o bezodkladné budovanie infraštruktúr v strednej a východnej Európe, potrebné na distribúciu amerického skvapalneného plynu. Prvý americký tanker dorazil do poľského terminálu Swinoujscie v júni.

KORDÓN NEOCENITEĽNÉHO STRATEGICKÉHO VÝZNAMU

Čínsky prezident Si Ťin-pching sa cestou na samit G20 zastavil v Moskve, kde podľa ruských zdrojov diskutoval aj o čínskych úveroch pre projekt NordStream 2. Čím viac sa Nemecko a s ním Európska únia budú od Trumpa názorovo vzďaľovať, tým bezohľadnejšie bude prenikať americký energetický sektor na európske trhy prostredníctvom Iniciatívy Trojmorie. Energetické koridory a infraštruktúrnu sieť si Američania budú vojensky brániť a pásmo Trojmoria sa začne investične i politicky úzko viazať na USA. Transatlantické trenice tak môžu nakloniť krajiny Iniciatívy Trojmoria trvale na stranu USA. Už i preto, lebo v americkej armáde vidia spoľahlivejšiu ochranu pred chimérou vojenského ohrozenia z Ruska. Spojené štáty by tak ešte počas funkčného obdobia Donalda Trumpa mohli získať v oblasti strednej a východnej Európy rozsiahle a súvislé nárazníkové pásmo vysokej geostrategickej hodnoty. Washington by tak mohol klásť podmienky Číne usilujúcej o obchodné prepojenie s Európou. A Pentagón zovrieť ruského medveďa od západu.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Roman Michelko

DLHOVÁ BRZDA SI ŽIADA UVOĽNENIE

UKAZUJE SA, ŽE NAJDÔLEŽITEJŠOU POLITICKOU TÉMOU TOHTO LETA JE SNAHA O UVOĽNENIE TAKZVANEJ DLHOVEJ BRZDY. V ROKU 2011, KEĎ SA TENTO NÁSTROJ ZAVÁDZAL, BOLA EURÓPA POD VPLYVOM VEĽKEJ EKONOMICKEJ DEPRESIE SPOJENEJ S MASÍVNYM ZADLŽENÍM VIACERÝCH VLÁD, PREDOVŠETKÝM JUŽNÉHO OKRAJA EUROZÓNY. DLHOVÁ BRZDA MALA TEDA ZABEZPEČIŤ, ABY SA SLOVENSKO NEDOSTALO DO DLHOVEJ PASCE A POSTUPNE NESKĹZLO NA GRÉCKU CESTU.

preto je zákon o dlhovej brzde ústavný, aby jeho prípadnej úprave predchádzala celospoločenská diskusia a jeho jednotlivé parametre nebolo možné len tak ľahko meniť. Problém je v tom, že konštrukcia tohto zákona funguje formou autopilota. Ak sa presiahne povolené pásmo zadlženia, automaticky nastávajú sankcie, prísne rozpočtové opatrenia, ktoré zásadným spôsobom obmedzujú manévrovací priestor vlády. Okrem toho, nastavenie jednotlivých parametrov je veľmi nešťastné. Samotný Medzinárodný menový fond konštatoval, že slovenská dlhová brzda je príliš prísna a neumožňuje vláde robiť efektívnu ekonomickú politiku v čase konjunktúry. Dnes sa nachádzame v situácii, keď sú peniaze aj vďaka politike masívneho kvantitatívneho uvoľňovania Európskej centrálnej banky veľmi lacné. Dokonca až tak, že Slovensko môže

nakupovať dlhopisy s negatívnou úrokovou mierou, čo znamená, že vráti menej, než si požičia. Na druhej strane, eurofondy na výstavbu infra štruktúry, predovšetkým diaľnic, sú už vyčerpané, respektíve zakontrahované, a keď tento zdroj v roku 2020 vyschne, ohrozí to dostavbu našej diaľničnej siete. Preto sa dvojica poslancov SMERu Blanár a Podmanický pokúša modifikovať dlhovú brzdu práve investičnou výnimkou. Idea novely vychádza z predpokladu, že za daných okolností je možné dobudovať našu diaľničnú infraštruktúru len dvoma spôsobmi. Jeden je takzvanými PPP projektmi, teda veľmi drahé, respektíve predražené verejno-súkromné partnerstvá. Druhá možnosť je využiť takzvanú investičnú výnimku, čo znamená využitie veľmi výhodnej situácie, ktorá je v súčasnosti na finančných trhoch. Štát dnes dokáže získať

peniaze na takéto projekty veľmi lacno a ak na ne bude platiť výnimka, bude môcť presiahnuť povolený deficit aj bez sankcií. V zásade ide o sumu sedem miliárd eur – toľko treba investovať na dobudovanie diaľničnej infraštruktúry podľa štátneho tajomníka Ministerstva dopravy Viktora Stromčeka. Predkladatelia sú rozšafnejší, tí rátajú dokonca až so sumou sedemnásť miliárd, ktorá by pokryla až sedemdesiatpäť úsekov. Je však možné, že suma je nadsadená, aby sa dalo zjednávať. Samozrejme, aj návrh, ktorý sa predkladá, môže prejsť – a zrejme aj prejde viacerými zmenami či modifikáciami, aby sa nárast dlhu nevymkol kontrole. Jedným z návrhov je, aby vznikol nový parlamentný výbor pre rozpočtovú zodpovednosť. Ten by jednotlivé strategické projekty posudzoval a schvaľoval trojpätinovou väčšinou. Nech už sa diskusia okolo investičnej výnimky bude vyvíjať akokoľvek, v septembri bude v parlamente rozprava o tomto zákone pokračovať a jedno je dnes už jasné. Spôsob, akým je dnes dlhová brzda nastavená, je už prekonaný. Slovensko má v súčasnosti dlh vo výške päťdesiatdva percent HDP s klesajúcim trendom. Dnes platný zákon hovorí o tom, že od roku 2018 začínajú dlhové sankčné pásma každým rokom klesať tak, aby bola v roku 2027 spodná hranica brzdy na úrovni štyridsať percent a horná na úrovni päťdesiat percent HDP. Cieľom je teda hrubý dlh Slovenska na úrovni štyridsať percent HDP, ktorý je pre malú a extrémne otvorenú ekonomiku bezpečný aj v horších časoch. Podľa rozpočtovej rady by Slovensko malo mať už v roku 2020 vyrovnaný rozpočet. Debata o dlhovej brzde je však zložitejšia. Okrem investičnej výnimky a zrušenia sankčných dlhových pásem je tu aj legitímna ambícia ministerstva financií umožniť zmenou technických parametrov flexibilnejšie riadiť dlh štátu. V súčasnosti je dlhová brzda naviazaná na hrubý dlh. No vhodnejším indikátorom na riadenie štátneho dlhu je čistý dlh, pretože nie je citlivý na výkyvy hotovostnej rezervy štátu. S tým nemajú problém žiadni ekonómovia a minimálne na tom by sa koalícia mala zhodnúť s opozíciou pri novele tohto ústavného zákona. Ak by sa naviazanie dlhovej brzdy na čistý dlh realizovalo,

vláda by sa mohla dostať k potrebným peniazom na investície. Ak by sa k čistému dlhu nenadviazali aj sankčné pásma, podľa rozpočtovej rady by sa v horizonte do roku 2025 uvoľnilo pre vládu pätnásť až dvadsaťjeden a pol miliardy eur. Ako sa už spomenulo, dnešné veľmi prísne nastavenie zákona o dlhovej brzde kritizuje aj Medzinárodný menový fond. Podľa neho je potrebné mať bezpečný rozpočtový vankúš medzi úrovňou dlhu a hornou hranicou sankčného pásma na úrovni medzi desať až pätnásť percent HDP. V tom prípade by ani ekonomická recesia nepoškodila ekonomiku nejako fatálne. Aj preto by sa v konečnom dôsledku mala zaviesť kombinácia dvoch predstavených opatrení. Prejsť na čistý dlh a zrušiť klesanie sankčných pásem. Samozrejme, ak by politickí aktéri pristupovali k problému racionálne. Slovenská politika je však všetko iné len nie priestor na racionálnu diskusiu. Demagógia, priorita úzkych straníckych či partikulárnych záujmov takmer vždy víťazí nad celospoločenským záujmom. Je teda takmer isté, že prípadná zmena dlhovej brzdy neprejde takpovediac „celopolitickým“ konsenzom, je dokonca pravdepodobné, že ani investičná výnimka ako taká neprejde. Ale je možné, že sa nájde deväť racionálnych opozičných politikov, ktorí podporia zmenu aspoň o hrubom a čistom dlhu a klesajúcich sankčných pásmach. Ak by sa to podarilo, dalo by to šancu na realizáciu potrebných investičných akcií.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Ján Dudáš

MÁME ELITY NA SLOVENSKU? V KAŽDODENNOM ŽIVOTE I V RÔZNYCH PRINTOVÝCH ČI ELEKTRONICKÝCH MÉDIÁCH SA STRETÁVAME S POJMAMI ELITA, INTELIGENCIA, INTELEKTUÁL, INTELIGENT A PODOBNE. TIETO KONVENČNÉ POJMY SÚ CHARAKTERIZOVANÉ AJ V SLOVNÍKOCH CUDZÍCH SLOV V KAŽDEJ JAZYKOVEJ OBLASTI. NAPRÍKLAD SLOVNÍK CHARAKTERIZUJE ELITU AKO VYBRANÝCH NAJLEPŠÍCH JEDNOTLIVCOV, VYBERANÚ SPOLOČNOSŤ. ČO DO ROZSAHU JE ELITA ŠIRŠÍ POJEM AKO INTELIGENCIA.

yskytujú sa aj vyjadrenia typu „neomarxistické lumpenelity“ či „totalitná diktatúra lumpenelít“ (Pavel Fendek: Súmrak európskej civilizácie), resp. „nízke kultúrne a historické vedomie slovenskej intelektuálnej a politickej elity“ s požiadavkou „dekódovať slová, pojmy a frázy aktuálneho politického a mediálneho jazyka“ (Jozef Mravík: Slovo v pravom čase). Preto je potrebné osvetľovať tieto pojmy svetlom prirodzeného rozumu. V súlade s prvou paradigmou univer-

zitného vzdelávania, ktorú postuloval už Táles z Milétu, je žiaduce klásť si otázky, hľadať odpovede na ne a obdobne to platí aj pre pojmy ako kľúčové prvky logického myslenia – či sú adekvátne a výstižne zavedené a používané. V oblasti exaktných vied sú kľúčovými pojmami termíny – pojmy, jednoznačne definované. Humanitné disciplíny sú na rozdiel od exaktných vied náchylnejšie na zideologizovanie; v ich prípade sú pojmy často relativizované až prepólované. Napríklad „sociológia dokáže

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

byť veľmi vynaliezavá pri vytváraní pojmov, ktoré pomáhajú zahmlievať rýchlo sa prehlbujúcu sociálnu nesúmernosť“ (Jan Keller: Tri sociálne svety). Navyše žurnalisti, moderátori elektronických médií, filozofi, politológovia, sociológovia, historici i politickí činitelia pomocou týchto nedefinovaných pojmov často vytvárajú namiesto objektívneho hodnotenia subjektivistické bľabotanie.

VYKASTROVANÝ POJEM ELITA

Je nesporné, že inteligencia je hlava národa. A úlohou inteligencie v spoločnosti, najmä jej elít, je zachovať si schopnosť sebareflexie a byť tým potrebným autokorektívom spoločenstva. V tom je inteligencia nezastupiteľná. K elite patria jednotlivci, ktorí dosiahli vo svojej oblasti pôsobenia nadpriemerne pozitívne výkony. Podľa druhu činnosti rozlišujeme elity vedecké, technické, elity v humanitných disciplínach, elity umelecké, športové a podobne. V prípade inteligencie môžeme hovoriť o intelektuálnej elite. Zodpovedný šéfredaktor HALO TU č. 4/2006 (časopis Technickej univerzity v Košiciach) svojho času uverejnil „provokačný“ článok na zamyslenie s názvom Zakríknutá elita? Poukázal na absenciu článkov v médiách reagujúcich na vážne spoločenské témy: „... na prstoch jednej ruky by som ich spočítal – o témach morálky, etiky hoci len vysokoškolskej práce ani nehovoriac... Veď kto iný, ak nie elita spoločnosti má právo, ale aj občiansku povinnosť kriticky analyzovať javy a vyjadrovať sa k nim. Hoci aj v rozpore s prevládajúcimi názormi, prevládajúcimi tendenciami.“ Pojem elita je latinského pôvodu (z lat. eligere – vyberať, vyvoliť). Pôvodne sa tento termín používal v súvislostiach s predmetmi a výrobkami vysokej kvality a až na prelome 18. a 19. storočia sa začal používať na označenie vysokopostavených osôb, a to bez ohľadu na ich kvalitu. K atribútom kvality inteligencie nesporne patrí schopnosť dopracovať sa k podstate veci, javu, ako aj dodržiavanie humánnej i odbornej etiky. Vzdelanci v humanitných disciplínach nespájali význam pojmu elita s uvedenými atribútmi kvality.

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Vykastrovali ho od týchto atribútov. Navyše, príslušníkom tejto tzv. elity často nekriticky prisudzujú vyššie kvality už len vďaka prí slušnosti k tejto privilegovanej skupine ľudí, čím ich postavili do polohy arbitrov, čo je mätúce a zavádzajúce. Humanitní vzdelanci vytvorili teórie o elitách, ktoré sú poväčšine venované politickým mocenským špičkám. Ako elita sa označujú ľudia, ktorí zaujímajú najvýznamnejšie postavenie, a to vďaka svojim individuálnym vlastnostiam, profesionálnym kvalitám či sociálnemu statusu. To bol zrejme zámer zostavovateľov modelu pre dnešnú spoločnosť: vytvoriť „kaleidoskopický idiotizmus“. Hlavným činiteľom hierarchickej stratifikácie spoločnosti je fenomén moci, a tá delí spoločnosť na dve základné časti – vládnucu triedu, tzv. elitu, a ovládanú triedu, t. j. neelitu. Podľa teórií elít je rozdelenie na elitu a neelitu prítomné v každej spoločnosti. A väčšina teoretikov elít tvrdí, že táto elita si zachováva svoje dominantné postavenie kombináciou nátlaku a manipulácie. Vzhľadom na priorizovanie vedúceho postavenia – najvyššieho postavenia, a absencie atribútov kvality je výstižnejšie označenie týchto ľudí ako vyššia vrstva, špička alebo vedúca vrstva – mocenská špička, mediálna, hospodárska či finančná špička a podobne.

MÁME VÔBEC ELITY?

Otázkou je, či máme na Slovensku skutočné elity, teda elity v pôvodnom zmysle slova. Už v minulosti jeden z najvzdelanejších Slovákov Ján Lajčiak (absolvent semitských jazykov na Univerzite v Lipsku a evanjelickej teológie na Sorbonne – výnimočné osobnosti sa ocitali v duchovnej i doslova fyzickej izolácii) konštatoval: „Na Slovensku veľkí duchovia živnú pôdu nemajú, u nás nie hodnoty ducha a na rýdzosť charakteru sa hľadí. Často sa do popredia dostávajú piadimužíci, kdežto charakter a génius bývajú nepovšimnutí.“ (Ján Lajčiak: Slovensko a kultúra) Z novších prác sa problematike inteligencie a elít venoval umenohistorik profesor Ján Bakoš: „Prirýchla industrializácia si vynú-

31 tila urýchľované vysokoškolské vzdelanie s výsledkom prefabrikovanej (urýchľovanej) inteligencie. Oddelenie vysokoškolskej výchovy a vedeckého výskumu sa podpísalo pod diletantstvo, nedovzdelanosť povojnových generácií slovenskej inteligencie. Izolácia od diania vo svete ešte viac prehĺbila vedecké a intelektuálne zaostávanie.“ (Ján Bakoš: Intelektuál a pamiatka) Kritické dielo profesora Jozefa Baču Kto si nezastrie, bude vidieť nastavuje nelichotivé zrkadlo slovenskej technickej inteligencii v Bratislave pred prevratom a po ňom. Špičkové športové výkony našich športovcov na európskych a svetových športových súťažiach svedčia o existencii športových elít na Slovensku. Publikovanie vedeckých článkov slovenských autorov z výskumných ústavov a univerzít od Košíc až po Bratislavu v popredných svetových vedeckých časopisoch najmä prírodovedného a technického zamerania je svedectvom existencie vedeckých elít na Slovensku. O elitách v oblasti politiky uverejnil zaujímavý a podnetný článok Máme vôbec politickú elitu?

fundovaný ekonóm s medzinárodným prehľadom profesor Jaroslav Husár (Kultúra č. 8/2014). Nastavil kritické zrkadlo vzdelancom v oblasti ekonómie, ekonomiky a politiky. Ako príklady slovenských elít uviedol niektoré osobnosti z minulosti. Akcentoval Milana Rastislava Štefánika, osobnosť Ľudovíta Štúra či ekonóma Imricha Karvaša. O kandidátoch na funkciu prezidenta napísal: „... nedokázali sprostredkovať fakty o reáliách SR a EÚ... neboli schopní výkladu a objasnenia problému... úbohý bol repertoár pojmov a termínov... Tvorcovia koncepcie textov pre kandidátov neboli pôvodcami komplexnosti, funkčnosti a súdržnosti informácií, nebolo cítiť poznatky, názory, skúsenosti a vedomosti, neukázali morálne kvality... zato sme sa stretli s barbarizmami.“ Nemáme ani elitu poradcov, ktorí by vedeli, ako funguje ekonomika. Táto objektivizujúca a brilantná reflexia stručne akcentovala absenciu elít a intelektuálov v oblasti politiky a ekonomiky. Úlohou humanitných disciplín ako filozofia, sociológia, politológia je prezentovať analýzy

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

vývoja spoločnosti a vypracovávať alternatívy humánneho vývoja. I napriek tomu, že humanitná inteligencia mala k dispozícii už vypracovaný vzor v prognostickej štúdii (Radovan Richta a kolektív: Civilizácia na rázcestí), po zmene v roku 1989 nepredložila žiadnu humánnu alternatívu vývoja spoločnosti. Nemala ju vypracovanú, a tým katastrofálne zlyhala. Podsúvanie interpretácie dejín ako skutočných dejín, prezentácia dejín upravených judaistickým filtrom a cieľavedomé zamlčiavanie objektívnej historiografie prostoduchými a kozmetickými historikmi ich vylučuje z okruhu nielen elít, ale aj intelektuálov. Svedčí to o absencii elít v týchto humanitných disciplínach. V oblasti tzv. mainstreamových médií kritický vzdelanec konštatoval, že novinári patria k najhlúpejšej socio-profesijnej skupine. O moderátoroch elektronických médií, vrátane štátnej tzv. verejnoprávnej RTVS, je adekvátne vyjadrenie, ktoré použil ekonóm profesor Peter Staněk na tzv. ekonomických expertov prezentovaných v médiách: „Tečie im mlieko po brade, nosia podbradníky a plienky.“ (referát na 20. výročnej konferencii SKSI v Bratislave) Ich podriadenie sa dementne deviantnej, tzv. politickej korektnosti z nich urobilo ohlupovacie masmédiá. V redakciách proslovenských médií vládne schizofrénia. To svedčí o absencii nielen elít, ale aj intelektuálov a inteligentov v nich. Výnimkou sú niektorí kritickí autori v alternatívnych médiách, napr. v mesačníku Zem&Vek. Máme elity v liahňach inteligencie a elít na vysokých školách? Len 2 % vysokoškolských profesorov z cca 1600 je na svetovej úrovni (podľa predsedu ARRA). A úroveň univerzity je dominantne daná úrovňou vedy. Titulomániu a vzrast počtu nekompetentných nositeľov titulov po r. 1989 zabezpečili ponechaní komplexní profesori menovaní po r. 1980 na základe výsledkov v troch oblastiach – angažovanosť, pedagogika a výskum, často s drvivou väčšinou v angažovanosti a mikroskopickými výsledkami vo vede. Seriózne odborné riešenie nedostatku profesorov na Slovensku v r. 1939 bolo a je tabu (Emanuel Filo: Vyso-

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

koškolské tradície Slovenska). Komplexní profesori zabezpečili produkciu neoprofesorov lokálnej úrovne (splňujúcich lokálne kritériá) a pseudoprofesorov nespĺňajúcich ani tie. Tí sa dostali do riadiacich funkcií demokratickým spôsobom a zabetónovali trvalý pokles kvality a deakademizáciu vysokých škôl. Nové poznatky z pohľadu medzinárodnej vedy (reprezentované najvyššou vedeckou hodnosťou doktora vied DrSc.) sa nestali podstatnými pre inaugurácie. Zato sa rozšíril titul Dr.h.c. (doctor honoris causa), ktorého rozdávanie nezaslúženým ho transformovalo na doctor humoris causa. Polytematická kniha kritických reflexií Absurdity vysokých škôl a inteligencie na Slovensku – Z vývoja európskych vysokých škôl, vedy a inteligencie, ako aj množstvo prameňov v nej uvedených (vyše 400) podľa intelektuála „zapôsobila v slovenských pomeroch ako blesk z jasného neba... je mimoriadnym a mimoriadne provokujúcim dielom... mala by vyvolať mimoriadne reakcie... a mala by byť v knižnici každého slovenského intelektuála“ (Július Handžárik: Absurdity na Slovensku). V zborníku príspevkov od Emila Višňovského a kolektívu Univerzita, spoločnosť, filozofia: realita versus hodnoty filozof profesor Višňovský konštatuje „... čas pre vedeckú sebareflexiu nášho akademického života, vrátane jeho filozofickej reflexie, sa dávno naplnil. Zvlášť zo strany samotných akademikov na ich vlastnú súčasnú situáciu absentuje takmer úplne.“ Vzdelanci v humanitných disciplínach nielenže nevytvorili víziu – prognózu napredovania vysokých škôl a celej spoločnosti, ale totálne zlyhali a navyše ignorujú existenciu kritických kníh a štúdií (Bakoš, Bača, Dudáš a iní). V humanitných odboroch nastalo vzdelávanie idiotov v kultúrnych pseudoodboroch (prezident ČR Miloš Zeman). Mnohé novovytvorené univerzity nespĺňajúce status univerzity dostali v nemeckom jazykovom prostredí označenie ako univerzity na lazoch. A rektorská konferencia sa zmenila na spolok záhradkárov. Redukcia vysokoškolského vzdelania na profesijné vyučenie vedie k tvorbe fantómovej

inteligencie ako výsledku kaleidoskopického vzdelávania. Bolonská reforma – deforma, vo všetkých svojich cieľoch pochybila, podarilo sa jej deakademizovať univerzity, dovolila bakalárske študijné hodnosti zbaviť ich vedeckého statusu. Takmer zarážajúca je absolútna technická a prírodovedná negramotnosť väčšiny ľudí z humanitných disciplín, čo im zabraňuje napĺňať rady intelektuálnych elít. Absencia etického kódexu učiteľa a žiaka, študenta, tzv. scientometrický fachidiotizmus – podriadenie sa logike fabrického cechu podľa hesla publish or perish (publikuj alebo zhyň), ako aj akreditačná epidémia sú prejavom degenerácie vysokého školstva, proti ktorej neprotestovala ani riadiaca štruktúra, ani zamestnanci univerzít (až na pár jednotlivcov), ale dobrovoľne sa prispôsobili. To zakladá tvrdenie o absencii nielen elít, ale aj intelektuálov a inteligentov. A pritom by sa univerzita mala sústrediť na svoju hlavnú úlohu dohľadu nad našou kultúrou a určovaním jej orientácie. A máme elity v justícii? Právo je vôľa mocných pretavená do legislatívy, teda žiadna veda, ale „vôľová, brušná“ disciplína. Justícii zaviazali oči už v Rímskej ríši a má ich zaviazané doteraz. Predovšetkým v legislatíve SR je porušený Montesquieuov princíp trojdelenia moci – člen výkonnej moci (primátor, župan) je aj členom zákonodarnej moci (NR SR). Z desiatich princípov právneho štátu je v legislatíve SR porušených päť. Neexistuje strážca strážcu práva, sudca, ktorý nie je kontrolovaný, je ako cap v záhrade. Absentuje zákon o osobnej hmotnej zodpovednosti politických činiteľov. Právo bolo primerane prispôsobené zločinnosti politikov, nastala prostitúcia práva a ilúzia zákonnosti. Súdnictvo v tzv. demokratických štátoch patrí medzi najhoršie stoky a žumpy, „obersranda“ je pri medzinárodných súdoch. Kritický kolega fyzik konštatoval, že všetko to tu dobabrali právnici a medzivojnový absolvent práva hodnotil ich úroveň slovami „absolventi právnych meštianok“ (JUDr. Ladislav Chriašteľ). Je to dôkaz, že z piatich vrstiev inteligencie (intelektuál, inteligent,

polointeligent, pseudointeligent a lumpeninteligent) v oblasti práva absentujú nielen elity, ale aj intelektuáli i inteligenti. Protiústavný extrémistický „náhubkový“ zákon o extrémizme s akceptáciou prezumpcie viny (?!) ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej, posunutý vládou SR na rokovanie NR SR a jeho schválenie členmi zákonodarnej a výkonnej moci, je prejavom nielen právnického extrémizmu, ale aj novodobej inkvizície na úrovni tzv. lumpeninteligencie.

MOŽNÉ VÝCHODISKÁ

Ak sa Slovensko chce dopracovať nejakého politického života, rozhodne musí nastúpiť cestu najrigoróznejšej morálky. V súčasnej kríze humánnych hodnôt je nanajvýš potrebné položiť si otázku, kde sú elity a intelektuáli, ktorí by načrtli východisko z krízy, alternatívy vývoja. Na Slovensku absentuje vrstva angažovaných vzdelancov – intelektuálov a elít. Pravé intelektuálne elity na Slovensku, ktoré je napoly rurálnou spoločnosťou, však nemajú žiadnu šancu. K najtragickejším znakom súčasnej slovenskej skutočnosti 21. storočia patrí to, že slovenská vedecká a intelektuálna komunita spor nevedie. Podľa literárnej teoretičky profesorky Márie Bátorovej: „Ešte jedna črta patrí k charakteristike prevažnej väčšiny súčasných intelektuálov: povrchnosť a lenivosť.“ (Slovenské pohľady č. 2/2014) Kritické myslenie je základ pohybu vpred. Neexistuje všeobecný návod na zmeny, všeobecne platný princíp hľadania pozitívnych riešení reprezentuje výrok: Geist ist unsere einzige Ressource. Neexistuje iná autorita než hodnotová kategória pravdy, osvedčená rozumom. Tvrdenie Gustáva Murína, že jediné elitotvorné miesto na Slovensku je Bratislava, ho usvedčuje nielen z nepochopenia pojmu elita, ale je prejavom zakomplexovaného rurálneho bratislavocentrizmu s rozhľadom až po Vajnory (Slovenské pohľady č. 9/2011). A výzva šéfredaktora Slovenských pohľadov na reakciu na Murínov článok a jej neuverejnenie ani po skrátení podľa požiadaviek svedčia o absencii elementárne odbornej i humánnej etiky a je prejavom na úrovni pseudointeligenta.

EKONOMIKA > VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

Róbert Hölcz

EURÓPSKA EKONOMIKA PO BREXITE

druhej polovici minulého roka bola globálna ekonomika dosť poznačená nečakanými politickými udalosťami, ku ktorým patrila voľba Donalda Trumpa za amerického prezidenta a rozhodnutie Britov opustiť EÚ. Samozrejme, že na ňu mala vplyv aj pokračujúca uvoľnená menová politika ECB; jej snahou bolo naštartovať rast ekonomiky a inflácie, ako aj pokles nezamestnanosti. Pozrime sa, ako sa tieto politicko-ekonomické súvislosti z minulého roka môžu prejaviť na tohtoročnom vývoji európskej ekonomiky. Americká centrálna banka účastníkov finančného trhu neprekvapila, keď v priebehu pár mesiacov opakovane zvýšila úrokové sadzby ako dôsledok nárastu inflácie, zamestnanosti, a napokon aj americkej ekonomiky. Zvyšovaním úrokových sadzieb sa zvyšuje hodnota dolára voči euru s dopadom na možnosť zvýšiť európsky export na americký kontinent, čo je proti záujmom hospodárskej politiky amerického prezidenta, ktorý sa následne vyhráža vyššími dovoznými clami. V USA sa otvorene hovorí o znižovaní daní s následným dopadom na rast ziskov akcionárov, na druhej strane hrozí riziko nárastu deficitu verejných financií, ktorý je dnes vyšší ako 110 percent amerického HDP. Ako na zmenu menovej politiky americkej centrálnej banky reagujú ECB a Česka centrálna banka, ktorých menové politiky majú zásadný vplyv na slovenskú ekonomiku? Európska centrálna banka zatiaľ z rôznych dôvodov nijako. Vyčkáva na výsledky volieb v Nemecku, na schopnosť Grécka splatiť v lete splátku dlhu a ochotu veriteľov poskytnúť ďalšiu tranžu pomoci za iných podmienok ako doteraz. Právom sa však očakáva, že doterajšia politika lacných peňazí a nízkych úrokov sa v tomto roku aj po vyjasnení dôsledkov brexitu na kontinentálny finančný trh môže zo strany ECB zmeniť. Počíta sa so znížením nákupu dlhopisov eurozóny z 80 na 60 miliárd eur mesačne. Česká národná banka počíta, že v druhej polovici tohto roka už nebude brániť obrovskými nákupmi

eura českú korunu tak ako doteraz – na úrovni 27 českých korún za euro. Jej devízové intervencie stáli zatiaľ niekoľko sto miliárd českých korún s cieľom podporiť export českých výrobkov, a zabrániť tak zahraničným špekulantom nakupovať českú korunu, ktorej kurz sa po skončení spomínaných intervencií môže zvýšiť. Makroekonomické ukazovatele slovenskej ekonomiky za minulý rok patria v rámci EÚ medzi nadštandard, a tak sa právom očakáva, ako sa môžu zmeniť predovšetkým v súvislosti s brexitom a najnovšie aj s nečakanou diskusiou o dvojrýchlostnej Európe. Čo sa týka brexitu, Veľká Británia patrila medzi čistých platcov, keď v priemere poslala do úniového rozpočtu trikrát viac, ako z neho dostala. Naproti tomu Slovensko dostalo z rozpočtu takmer päťkrát viac ako dalo, a tak si oprávnene kladieme otázku, čo nás odchod Veľkej Británie bude stáť? Samozrejme, že platiť navyše budú všetci. V prípade Slovenska sa zatiaľ hovorí o 62 miliónoch eur každoročne navyše, pričom treba počítať aj s hospodárskymi stratami z dôvodu iného prístupu Veľkej Británie do jednotného európskeho hospodárskeho priestoru. Najviac však prekvapujú oficiálne diskusie zo strany najvyšších európskych funkcionárov o budúcej viacrýchlostnej Európe. Štyri najväčšie ekonomiky Únie – Nemecko, Francúzsko, Španielsko a Taliansko, vyšli s týmto projektom po oznámení tvrdého brexitu bez toho, aby poznali kritériá, podľa ktorých sa doterajšie členské krajiny Únie majú zaradiť. Môžeme sa len domnievať, že dôvodom je neochota niektorých krajín podeliť sa s migrantmi, súhlasiť s fiškálnou úniou a vôbec so všetkým, čo si predstavujú doterajší lídri EÚ. Viacrýchlostná Európa však znamená, že doterajšie členské štáty sa už nebudú integrovať v oblasti voľného pohybu osôb, tovarov, služieb a kapitálu. Nikto nepochybuje, že to môže byť začiatkom jej dezintegrácie. Autor je ekonóm.

VÝROKY ZASVÄTENÝCH > KORUNNÍ SVEDKOVIA

SATIRA >

> SATIRA

SVOJE MÚDROSTI ZBIERAJÚ OD POŠTÁROV – ZABÁVAČOV, TAK SA NEČUDUJME, ŽE SÚ ICH NÁZORY NA SMIECH.

OBČAN EURÓPY 2017 JÁN BENČÍK PROPAGUJE NAJVULGÁRNEJŠIU INTERNETOVÚ STRÁNKU

Túto stranu pripravujeme v spolupráci so stránkou na Facebooku Prečo globalistom hrabe?

TÉMA MESIACA:

BIZNIS S CHOROBAMI FARMACEUTICKÝ BIZNIS BY MAL LOGICKY SLÚŽIŤ POTREBÁM ZDRAVOTNÍCTVA, V SKUTOČNOSTI HO VŠAK CELÉ OVLÁDOL A VNÚTIL MU LIEČENIE POMOCOU CHEMICKÝCH LIEKOV AKO JEDINÉ SPRÁVNE (POPRI CHIRURGII A NIEKTORÝCH DRUHOCH TERAPIÍ). VĎAKA OBROVSKEJ MIERE ZISKOVOSTI SI MÔŽE DOVOLIŤ KUPOVAŤ PREDAJNÝCH POLITIKOV, MÉDIÁ I ODBORNÍKOV. ZÁUJMY SVOJICH AKCIONÁROV DÁVNO NADRADIL ZÁUJMOM PACIENTA. PRETO JE JEHO CIEĽOM LIEČIŤ, NIE VŠAK VYLIEČIŤ. PRÍRODNÁ LIEČBA A ALTERNATÍVA MEDICÍNA, KTORÉ RIEŠIA PRÍČINY, NIE NÁSLEDKY CHORÔB, SA STALI JEHO ÚHLAVNÝMI NEPRIATEĽMI A POMOCOU SVOJHO VPLYVU SA ICH SNAŽÍ ZAKÁZAŤ ALEBO ASPOŇ ZDISKREDITOVAŤ. NEZNAMENÁ TO, ŽE FARMACEUTICKÉ PRODUKTY NEMÔŽU POMÁHAŤ A VŠETKY LIEKY SÚ ZBYTOČNÉ. ZÁKLADNÉ POHNÚTKY TOHTO PRIEMYSLU SÚ VŠAK NEHUMÁNNE A PRAVDA O NICH POSTUPNE VYCHÁDZA NAJAVO.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Peter Čalovka

BIG PHARMA: CHOROBY AKO OBJEKT BIZNISU

BIG PHARMA JE HANLIVÝ POJEM, KTORÝ VZNIKOL AKO CHARAKTERISTIKA SPRÁVANIA VEĽKÝCH (HLAVNE SEVEROAMERICKÝCH) FARMACEUTICKÝCH SPOLOČNOSTÍ ETABLUJÚCICH SA NIE CELKOM ČISTÝMI PRAKTIKAMI NA KONCI 19. STOROČIA V USA. KONŠPIRAČNÉ TEÓRIE TVRDIA, ŽE CIELE A PRAKTIKY VEĽKÝCH FARMACEUTICKÝCH SPOLOČNOSTÍ SÚ NEKALÉ AŽ ANTIHUMÁNNE.

prelome 19. a 20. storočia sa veci v Spojených štátoch začali meniť. Krajina nastúpila cestu transformácie od agrárnej ekonomiky k priemyselnej a formujúca sa americká kapitalistická elita (klany Rockefellerov, Astorovcov, Carnegiovcov, Morganovcov a pod.) sa usilovala získať kontrolu nad financiami na celom svete. Už skôr, ako sa Rockefellerovci podujali na ovládnutie alopatickej medicíny, kontrolovali ropný a chemický priemysel a vstúpili do fúzie s nemeckým chemickým gigantom IG Farben. V dobe, keď sa toto všetko odohrávalo, existovalo v Spojených štátoch veľa druhov medicínskych škôl ako homeopatická, naturopatická a iné, kto-

ré mali veľmi dobré výsledky. Rockefellerovci postupne dosiahli zavretie všetkých škôl okrem tých, ktoré propagovali alopatickú medicínu, v súlade s heslom ich kampane: Amerika organizuje svoju medicínu, popísanej v rovnomennej knihe Richarda Davisa. Kampaň uznávala iba alopatickú liečbu, chirurgiu a ožarovanie. V pozadí celej koncepcie je mechanisticko-racionalistické chápanie človeka ako rozoberateľného a zase skladateľného stroja, ktoré bolo plodom Francúzskej revolúcie, myslenia francúzskych encyklopedistov, a najmä koncepcie Reného Descarta v jeho knihe Metóda, kde popísal zá klady vedeckej metódy poznania. Okrem toho, americká spoločnosť je postavená na hlbokom

41 pragmatizme. Toto všetko v kombinácii s darvinistickým kapitalizmom prirodzene priviedlo Rockefellerovcov k tomu, aby postavili modernú americkú medicínu výlučne na alopatickej terapii (okrem chirurgie a zopár klasických metód „vedeckej“ liečby), kde sa zdravie definuje predovšetkým ako predajný produkt. Treba si uvedomiť, že na samotnej alopatickej medicíne nie je nič zlé; antibiotiká, ale aj množstvo iných liekov prinieslo ľudstvu neoceniteľnú pomoc pri boji s mnohými chorobami. Kvôli ovládnutiu trhu spoločnosti typu Big Pharma potrebovali zaviesť novú paradigmu, ktorá by postavila lekárov do výsostnej pozície voči pacientom a právne vymáhateľným spôsobom by odstavila konkurenciu. To znamenalo zrušiť alternatívnu prírodnú liečbu, akupunktúru, liečbu na nealopatických princípoch a – pokiaľ možno – postaviť ich mimo zákona. Významný americký časopis Journal of American Medical Association (JAMA) publikoval výsledky, podľa ktorých v USA ročne zomiera okolo 106 000 pacientov kvôli regulárne predpísaným liekom. Reč je o oficiálnych vedľajších účinkoch schválených liekov. Žiadne predávko-

vanie alebo nesprávne predpísané lieky. Táto štatistika nám dáva počet 2 438 000 úmrtí za dvadsať rokov v dôsledku vedľajších účinkov bežne používaných liekov v USA (schválených hlavným regulátorom nových liekov FDA). Farmaceutický priemysel nemá vyrábať účinné a neškodné lieky, jeho hlavným cieľom je zarábať peniaze. Kapitalizmus je v tomto zmysle dvojsečná zbraň. Na jednej strane núti nadnárodné spoločnosti zvyšovať zisky v prospech akcionárov spoločnosti, a na druhej strane by mal byť správne regulovaný, aby nedochádzalo k zneužívaniu produktov. Medzi regulátormi sú však často skorumpovaní, a čo je najhoršie – často doslova nekompetentní ľudia. Na zdravotníctvo sa v USA ročne vynakladá 7200 dolárov na obyvateľa. To je dvakrát viac než vo vyspelých štátoch ako Švajčiarsko, Nemecko alebo Francúzsko. Vo svete sa za lieky utratí pol bilióna dolárov, z čoho na USA pripadá 300 miliárd. Napriek tomu je však úroveň zdravotníctva v USA v niektorých prípadoch – najmä pri nemajetných ľuďoch, porovnateľná s krajinami tretieho sveta. V reálnych číslach: dve veľké farmaceutické spoločnosti,

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

42 ktoré sú súčasťou burzového indexu Dow Jones Industrial Average na americkom trhu – Pfitzer a Johnson & Johnson, majú trhovú kapitalizáciu (celkovú hodnotu akcií v trhovej cirkulácii v dolároch) 200 a 300 miliárd dolárov. Kto je vlastne ideálnym klientom farmaceutických spoločností? Moderná kultúra západnej spoločnosti je kultúrou chronických chorôb a pacientov. To je dôsledok úpadku starostlivosti o zdravie a nezdravého spôsobu života. Ideálnym pacientom je človek od veku dieťaťa do veku približne 65 rokov, ktorý má trvalé zdravotné problémy. Takýto človek naozaj generuje farmaceutickému priemyslu trvalé príjmy. Ak chceme pochopiť, čo je podstatou firiem zo sektora Big Pharma, je dobré odpovedať si na to, čoho sa tieto firmy boja najviac. Predovšetkým bojujú proti naturopatickej (prírodnej) medicíne. Je to čiastočne preto, lebo naturopatické lieky sa nedajú patentovať, sú lacné a ich ceny sa nedajú manipulovať. Okrem toho sú neuveriteľne bezpečné, nemajú vedľajšie ani toxické účinky. Farmaceutické spoločnosti nepotrebujú, aby ľudia vedeli, ako sa liečiť, resp. vyliečiť, to je ich

najväčšia nočná mora. Je to podobné, ako keď mala katolícka cirkev v stredoveku a na začiatku novoveku monopol na vzdelanie (Vatikán udeľoval povolenia na zakladanie univerzít) a prenasledovala názorovú opozíciu. Do tohto kolotoča presvedčovania o jedinej (alopatickej) paradigme sú zapojené médiá, zväčša financované farmakologickými spoločnosťami, ako New York Times, CNN, Washinton Post. Farmaceutické spoločnosti sa najviac desia predstavy, že ľudia sa môžu začať liečiť sami, môžu si navzájom pomáhať, prípadne dopestovať si vlastné liečivé bylinky. Ľudia z farmakologického biznisu v skutočnosti nepotrebujú, aby sa ľudia z chorôb vyliečili. Tieto spoločnosti majú svojich akcionárov, ktorí požadujú od vedenia neustále zisky. Stále hovoria o tom, že chcú definitívne vyliečiť choroby ako rakovina, diabetes a podobne, ale z podnikateľského hľadiska ako by hovorili, že chcú ukončiť svoj biznis. Ak by sa na tieto choroby lieky definitívne našli a distribuovali na trhu, bola by to pre firmy finančná samovražda. Okrem toho, spoločnosti typu Big Pharma nemajú záujem vyvíjať určité druhy liekov, lebo to

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

nie je ziskové. Napríklad antibiotiká. Najväčším nepriateľom antibiotík sú tzv. nozokomiálne infekcie. Ide o patologické mikroorganizmy, ktoré žijú v nemocniciach a sú odolné voči všetkým známym antibiotikám. Ak tieto baktérie napadnú hospitalizovaných pacientov, môžu spôsobiť vážne neliečiteľné infekcie až smrť. Napriek tomu farmakologické spoločnosti odmietajú vyvíjať nové antibiotiká, lebo sa im to finančne nevyplatí. Úplne najhorším článkom celého amerického systému je regulačný úrad FDA (Food and Drug Administration). Ten funguje ako inkvizícia; v rámci monopolu Big Pharma stíha ľudí, ktorí sa postavia proti systému, prípadne propagujú alternatívne metódy liečenia. Odňatie lekárskej licencie, konfiškácia majetku a väzenie – to sú bežné metódy porátania sa s lekármi, ktorí liečia ťažké choroby alternatívne a odvážia sa o tom hovoriť. Ak by sme mali stručne charakterizovať obchodný model spoločností Big Pharma, je založený na strachu, ktorý sa používa ako nátlakový mechanizmus voči potenciálnym zákazníkom. To je nezdravý spôsob, ako riadiť biznis. USA, ktoré figurujú ako líder v oblasti inovácie liekov, sú okrem Nového Zélandu jedinou vyspelou krajinou, ktorá povoľuje reklamu liekov na predpis. Podľa aktuálneho prieskumu zákazníkov denne konfrontujú v priemere s desiatimi reklamami na lieky, čo významným spôsobom ovplyvňuje ich názor na choroby. Reklamy ako: tichý zabijak... jeden z ôsmich Američanov má sociálnu fóbiu... (nepravdivé tvrdenie) sú iba ilustráciou toho, ako táto mašinéria funguje. V podstate by americké zdravé deti alebo dospelí nemali konfrontovať s reklamou, ktorá im hovorí, že sú chorí. Na trhu sa objavila počítačová hra Big Pharma, ktorá je tiež ukážkou toho, ako farmaceutické spoločnosti bojujú proti odhaľovaniu ich praktík. Ak zadáte do vyhľadávača výraz Big Pharma, vo výsledku vám ako prvé vyskočia linky na spomínanú hru. Články o farmaceutických spoločnostiach, odhaľujúce skutočnosti o ich nekalých praktikách, sa zobrazujú až v ďalších sledoch. Filozof Paul Feyerabend, žiak dramatika Bertolda Brechta, v sedemdesiatych rokoch publikoval knihu Proti metóde. Kniha bola po takmer 330 rokoch oneskorenou kritikou Metódy Reného Descarta. Autor argumentuje, že súčasťou poznania sú aj

nevedecké metódy, vrátane alternatívnej medicíny, šamanizmu, ľudovej liečby a podobne. Feyerabend sa postavil proti technokratickému chápaniu človeka ako polovičného robota, ktorého možno vylepšovať pomocou vedy a techniky. História mu dáva za pravdu, pretože jedným z vedľajších produktov takéhoto myslenia je odvetvie medicíny, ktorá sa venuje transplantácii orgánov. Na samotnej transplantácii nie je nič zlé. Je to cesta medicíny, ktorá s malými imunologickými úpravami umožňuje mnohým ľuďom predĺžiť si život o mnoho rokov, prípadne dokonca omladnúť. Je tu však jedno ale. Vo svete sú bohatí a chudobní ľudia. Chudobní v zúfalstve často ponúkajú svoje orgány na predaj bohatým. Rozdiel v cene transplantátu na začiatku a na konci tohto „predajného reťazca“ je obrovský; vo vyspelých štátoch dosahuje cena transplantátu až milióny dolárov. Napríklad ľudia z Vietnamu predávajú svoje orgány do Číny. Počas aktívnych bojov v rámci vojny na ukrajinskom Donbase prichádzali do dedín susediacich s frontom sanitky s tímami lekárov pripravených na rýchlu transplantáciu orgánov. Niektorí ukrajinskí vojaci dosvedčili, že dokonca dochádzalo k prípadom, keď vojakov s ľahkým zranením preklasifikovali na ťažké zranenia, použili ich ako zdroj orgánov, a následne ich spopolňovali v pojazdnej kafilérii. Pri výsluchoch rusky hovoriacich zajatcov sa dokonca bežne používali vyhrážky typu: „Však my ťa utilizujeme na orgány.“ Je zrejmé, že tadiaľto cesta nevedie, a ak má medicína ostať etickou vedou, orgány sa budú musieť „vyrábať“ možno pomocou klonovania, prípadne 3D tlače. Ak navštívite historickú lekáreň na ktoromkoľvek hrade na Slovensku a viete trochu po latinsky, získate predstavu, ako sa liečili ľudia v minulosti. Bylinky boli neodmysliteľnou súčasťou našej histórie, pretože išlo o liečbu, ktorá sa opierala o mnohoročné skúsenosti a tradície. Napríklad hašlerky alebo mentolky vznikli pôvodne ako lekárenské produkty. Dnes nám v EÚ nadnárodné spoločnosti typu Big Pharma spoza oceánu diktujú dokonca aj to, či smieme akceptovať bylinkovú terapiu, alebo „musíme“ ísť alopatickou cestou, podobne ako degradujúci americký farmakologický priemysel.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Patrik Sloboda

SLUHA, KTORÝ OVLÁDOL

SVOJHO PÁNA TAKMER DVE STOROČIA TRVALO FARMACEUTICKÉMU PRIEMYSLU, KÝM PLNE OVLÁDOL ODVETVIE, KTORÉMU MAL POMÁHAŤ A SLÚŽIŤ – MEDICÍNU. ODVETVIE ZNÁME AJ AKO LEKÁRSTVO ČI UMENIE LIEČIŤ (Z LATINSKÉHO ARS MEDICINAE), PO DLHÉ OBDOBIE – NAJMÄ V KRESŤANSKEJ STREDOVEKEJ EURÓPE, UZNÁVAJÚCE NEDOKONALOSŤ ĽUDSKÉHO POZNANIA A SKLÁŇAJÚCE SA PRED VÔĽOU BOŽOU A NEZVRATNOSŤOU OSUDU. NÁSTUP EPOCHY OSVIETENSTVA KLADÚCEHO DÔRAZ NA VEDY A ROZUMOVÉ POZNANIE SPUSTIL V EURÓPE PROCES OSLABOVANIA DUCHOVNÉHO ROZMERU V ROZPOZNÁVANÍ ANOMÁLIÍ A LIEČBE CHORÔB.

ascinácia prírodnými vedami a prínos objavov vo fyzike, chémii a biológii posúvali záujemcov o medicínu do sféry exaktných vied. Museli absolvovať dlhé a náročné štúdium, ktoré ich znalostne výrazne vydelilo od zvyšku populácie. Vyštudovaní lekári sa zároveň vyčlenili od ľudových liečiteľov a západná medicína sa odpútala od tradičnej prírodnej. Domácej i mimoeurópskej. Lekárskej vede a pánom doktorom s čiernymi kufríkmi vzdávali od sklonku 18. storočia hold aj panovníci a mocenská smotánka. Stará s modrou krvou i nová zbohatlícka.

SKROMNÉ ZAČIATKY DRAVCOV

O tú novú peňažnícku aristokraciu v konečnom dôsledku išlo. O bankárske rodinné klany, ktoré v tom období financovali revolúcie, podkopávali monarchie a kládli základy Novému svetovému poriadku. Opieral sa o nadvládu kapitálu a postupné podrobovanie štátu so všetkými jeho hospodárskymi odvetviami, pracovnou silou a vedecko-vzdelávacou sústavou. Príbeh rodinnej dynastie Rockefellerovcov alebo ešte starších DuPontovcov výstižne ilustruje spôsob kartelového ovládnutia chemického priemyslu, do ktorého spadá aj farmaceutický biznis.

45 A to je odvetvie, od ktorého moderná medicína existenčne závisí. Viacerí ťažkotonážnici súčasného neformálneho transnacionálneho farmakologického kartelového združenia, vrátane takých obrov ako Merck, Hoffmann-La Roche, Burroughs Wellcome (spadá pod GlaxoSmithKline), Abbott Laboratories, Eli Lilly a Upjohn (patria konglomerátu Pfizer), začínali v polovici 19. storočia ako drobné lekárne. Prechádzali akvizičnými procesmi a fúziami, pričom sa premenúvali a expandovali po celej planéte. Chemický priemysel sa mimoriadne pričinil o prudký rozmach priemyselnej revolúcie 19. storočia, ktorá položila základy mohutnému rozšíreniu počtu príslušníkov strednej triedy v nasledujúcom storočí. Rozkvet blahobytnej spoločnosti sprevádzalo počas minulého storočia v Európe rozdelenej železnou oponou vyspelé školstvo, veda, ako i systém všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti. Moderná medicína exponenciálne znásobovala dopyt po produkcii farmaceutického priemyslu a umožňovala mu generovať rozprávkové zisky. V štátnych podnikoch v socialistických krajinách sa prerozdeľovali

v prospech národného hospodárstva a občanov. V západoeurópskych krajinách sa vysoko zdaňovali, čo plnilo štátnu pokladňu.

NEVÍTANÁ KONKURENCIA

Štyridsaťročná existencia socialistického tábora mala však oveľa závažnejší účinok na medicínu. Odďaľovala komodifikáciu zdravia a bezohľadnú komercializáciu medicíny v západnej Európe, Kanade a čiastočne i v Spojených štátoch. Farmakológia tam voľky-nevoľky slúžila potrebám starostlivosti o zdravie občanov. Prinajmenšom zdravotne poistenej strednej triede. Medicína stanovovala požiadavky a farmaceutický priemysel ich plnil. Smel si účtovať nekresťanské vysoké ceny a štátne zdravotné poisťovne ich bez námietok uhrádzali. Postavenie medicíny na piedestáli spoločnosti otvorilo priestor aj pre renesanciu polozabudnutej prírodnej, netradičnej a alternatívnej medicíny. Inými slovami: prírodného liečiteľstva. Tzv. západná medicína podmieňovala právo na existenciu prírodného liečiteľstva – a s ňou aj na preplácanie nákladov za služby a liečivá – pod-

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

46 robením sa certifikačnej jurisdikcii. Tisíce liečiteľov v západnom Nemecku sa v priebehu 80. rokov tejto príležitosti chopili, aby sa po absolvovaní predpísaných skúšok profesijne akreditovali a získali plné uznanie zdravotných poisťovní. Alternatívna liečba nadobúdala v západnom Nemecku takú obľubu, že na štátne akreditačné skúšky sa hlásili húfy štandardne vyštudovaných lekárov len kvôli tomu, aby si k menu a akademickému titulu mohli pripísať na tabuľku pred ambulanciou označenie Heilpraktiker. Podobný príklon k alternatívnym liečebným metódam a k nechemizovaným medikamentom na prírodnej báze prejavili aj Briti. Farmaceutické koncerny penili od zlosti, no kým koncom 80. rokov nepadla železná opona, držali hnev pod pokrievkou a uspokojovali sa s medializovaním smrteľných prípadov zlyhania alternatívnej medicíny. Londýn v tých rokoch ešte stihli zaplaviť liečitelia z Indie, aby uspokojovali dopyt po tradičnej ajurvédskej medicíne. Do západnej Európy sa za lukratívnymi zárobkami dohrnuli aj liečitelia z Číny, aby ponúkali zázraky svojej tradičnej medicíny. Ani z nich nemali farmaceutické kartely

veľkú radosť, pretože miešali svoje liečivá z rastlín a iných zložiek dovážaných z ríše stredu.

PREPROGRAMOVANIE GENERÁCIE

Čína sa otvorila Západu zhruba desať rokov pred zánikom socialistického tábora v strednej a východnej Európe. Nadnárodný kapitál spustil v Číne rozsiahlu propagačnú kampaň a nešetril prostriedkami na podporu čínskych vysokých škôl, ktoré prejavili ochotu rozširovať výučbu vybraných disciplín západnej medicíny. Ťažké peniaze tiekli do marketingu západnej medicíny v čínskych médiách, ako i do čínskej filmovej tvorby, ktorá súhlasila s product placement – umiestňovaním západných farmakologických výrobkov do záberov vo filmoch, seriáloch a zábavných reláciách. Z hľadiska psychologického preprogramovania stámiliónov Číňanov hrá ešte významnejšiu rolu možnosť používať vo filmovej a televíznej produkcii určenej pre čínskojazyčný trh metódu behavior placement, čo je zakomponovanie prejavov správania s dôrazom na uprednostňovanie tzv. moderných západných liečebných metód a liečiv a splošteného prístupu

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

k disharmónii, keď sa ignorujú príčiny a zdôrazňuje účinnosť potláčania symptómov. Repertoár spôsobov civilizačného preprogramovania cieľovej populácie je oveľa širší a je rozfázovaný na dvoj- až trojgeneračné časové obdobie. Využíva i metódy ovplyvňovania podprahového vnímania na otupovanie prirodzených obranných inštinktov pred rozvratnými podnetmi. Vynaložené investície sa plutokracii a jej farmaceutickému lobistickému konglomerátu v Číne bohato vrátili po zhruba troch desaťročiach. Na rozdiel od USA a Európy, kde kúpyschopnosť obyvateľstva padá, v Čínskej ľudovej republike sa zvyšujú počty príslušníkov strednej triedy so stúpajúcimi reálnymi príjmami. Dorastá tam druhá postsocialistická mladá generácia a na rozdiel od tej predošlej už nepovažuje tradičnú čínsku medicínu za lepšiu a vhodnejšiu. Hlučne inzerovanú a zvelebovanú západnú chemizovanú medicínu vníma ako súčasť meniaceho sa štýlu života, ktorý je lepší a vzrušujúcejší. Západný farmaceutický biznis si mädlí dlane. Relatívny úbytok príjmov a vplyvu z druhej polovice 20. storočia v západnej Európe si vykompenzoval rozsiahlym prienikom do Číny a priľahlej Ázie.

STOROČIE PREMIEN

Súčasne s tým dobýva stratené pozície v Európe. K ofenzíve na vytlačenie vplyvu alternatívnej medicíny a prírodných liečiteľov ho vedú aj iné, dosiaľ nespomenuté motívy. Sú hlbšie a pokrývajú rozpätie celej prvej polovice 21. storočia. Vyvrcholia v ňom viaceré cykly projektovania civilizačného vývoja. Nastúpené trendy komodifikácie vzdelania, zdravia, školstva a vedy, umenia a duchovného života zapadnú do mozaiky ovládnutia všetkých domén života na Zemi hŕstkou dravcov, ktorí sa udržia na špičke potravinového reťazca. Ak sa proti tomu nevytvorí účinný odpor, do polovice storočia bude sprivatizovaná celá planéta a všetky zložky na nej i v nej vrátane vody, vzduchu, energií, surovín, ale i všetkých foriem života od živočíšnych druhov vrátane ľudského až po jeho molekulárnu, atomárnu a subatomárnu úroveň. Nepredstaviteľné to môže byť len dovtedy, kým si v archívoch neprečítame o zvrchovaných vladároch zo stredoveku a staroveku, čo všetko

im – a to oficiálne – patrilo: všetko živé i neživé pod slnkom. Základným poslaním súčasného farmaceutického priemyslu je uľahčovať kontrolu ľudských zdrojov. Celkové inštrumentárium v rukách najmocnejších sa čoraz rýchlejším tempom technologicky zdokonaľuje. Miniaturizácia na úrovni nanonechnológií spárená s umelou inteligenciou, manipuláciou s reťazcami DNA a syntetickou biológiou umožní drasticky efektívne využívanie ľudských zdrojov najmä chemickými, biochemickými a biotechnologickými spôsobmi. Priepasť medzi klasickým chápaním ľudského zdravia a jeho novodobým zredukovaním na funkčnosť sa prehlbuje.

SKANZENY PRE NEVYLEPŠENÝCH?

Európska komisia začína pripravovať obyvateľstvo Európskej únie na prechod do tzv. 4. priemyselnej revolúcie. Jej účinky na zamestnanosť budú devastujúce. Väčšina práceschopného obyvateľstva bude prebytočná. Na otázku, čo s ňou, neexistuje spoľahlivá a dôveryhodná odpoveď. Mocenské špičky už majú vypracované početné scenáre tzv. optimalizovania populačného stavu planéty. Farmaceutický priemysel zohrá v každom z nich kľúčovú rolu. Podľa toho, v službách ktorej zo záujmových skupín skončí. Aj medzi nimi sa vyostrujú spory o to, ako riadiť svet. Už aj preto, lebo sa im do toho zamieša nový aktér, na ktorého môžu byť všetci krátki. Umelá inteligencia, a to v zlomovom bode, keď si uvedomí sama seba a svoj autonómny riadiaci potenciál. Kým ten moment – známy pod označením singularita – nastane, bude farmaceutický priemysel plniť požiadavky plynúce z priemyselnej revolúcie 4.0. Tá prepája navzájom ľudí a veci, a následne napája takmer všetkých a všetko na centrálny systém riadenia. Všadeprítomná chobotnica Google je dnes predobrazom. Výdobytky farmaceutického priemyslu sa uplatnia aj pri zmierňovaní vedľajších následkov vylepšovania fyzických a mentálnych funkcií človeka a vymieňania zlyhávajúcich či starnúcich orgánov za nové a výkonnejšie. Pri takomto „vylepšovaní“ neostane pre prírodných liečiteľov miesto. A ak, tak azda iba v rezerváciách pre „nevylepšených“, na ktorých sa nová robotizovaná generácia bude dívať ako na vymierajúci živočíšny druh.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Peter Staněk

ZISK NAD ZDRAVIE SITUÁCIA VO FARMACEUTICKOM PRIEMYSLE JE POMERNE ZVLÁŠTNA. NA JEDNEJ STRANE SME VĎAKA GENOMICKÉMU VÝSKUMU A NANOTECHNOLÓGIÁM SCHOPNÍ VYRÁBAŤ ŠPIČKOVÉ LIEKY, KTORÉ UVOĽŇUJÚ ŽIADUCU LÁTKU POSTUPNE POČAS CELÉHO DŇA. MNOHÉ CHOROBY, VRÁTANE TÝCH ŤAŽKÝCH, AKO NAPRÍKLAD INFARKT SRDCA A INFARKT MOZGU, SA DNES DOKÁŽU LIEČIŤ PODSTATNE RÝCHLEJŠIE PRÁVE VĎAKA NOVÝM LIEKOM.

lošne vyvinuté štatisticky priemerné lieky postupne nahrádzajú individualizované lieky, ktoré sú robené presne podľa skenov našej DNA. Znamenajú obrovskú úsporu liekov, sú presne cielené, majú vysokú účinnosť a výrazne skvalitňujú liečebný proces i pre pacienta samotného. Na druhej strane vidíme niekoľko zaujímavých tendencií. Ročne sa na výskum nových liekov vynakladá okolo 110 až 120 miliárd dolárov. Ale prevažná väčšina výskumu nie je orientovaná na choroby ako HIV, tuberkulóza alebo malária, ale na choroby, ktoré súvisia s bohatou klientelou vo vyspelých krajinách. Zaoberáme sa obezitou, plastickou chirurgiou a podobne. Neriešime maláriu, ktorá sa znova stáva obrovskou metlou v rámci planéty a zásadným spôsobom nerozvíjame výskum v oblasti tuberkulózy, ktorá sa znova objavila, keď sme si mysleli, že je už porazená. Najza-

ujímavejšou oblasťou je vírus HIV a jeho výskyt v Afrike a na Blízkom východe. Občas preblesnú správy, že sa už podarilo nájsť liek na HIV. Potom sú však potichu dementované a pokračujeme ďalej. Ako je to v skutočnosti? Znamená to, že farmaceutické výskumy sa orientujú predovšetkým na oblasti, ktoré umožňujú vysoké ziskové marže. Vezmime do úvahy, že po vojensko-priemyselnom komplexe je farmaceutický biznis druhým priemyslom s najvyššou možnou úrovňou ziskových marží. Znamená to, že má dostatok finančných prostriedkov, dostatok finančnej aj politickej moci a môže aj významným spôsobom ovplyvňovať liekovú politiku. Mnohokrát vidíme veľmi zvláštne javy. Roky prebiehal výskum vitamínu B17. Je to známy prostriedok, ktorý obsahuje amygdalín a používa sa aj na liečenie mnohých chorôb vrátane onkologických ochorení. Musím pripomenúť, Foto: Matúš Plecho

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

50 že existuje rad štúdií, ktoré sa zaoberajú klinickými efektmi B17. Pritom aj na Slovensku sú ľudia, ktorí rozprávajú, že žiadny vitamín B17 neexistuje. Aj farmaceutické firmy v Spojených štátoch päťkrát menili výskumné programy, ktoré mali dokázať nefunkčnosť B17. Až konečne na šiestykrát našli skupinu odborníkov, ktorí filištínsky potvrdili, že vplyv B17 na onkologické ochorenia nebol overený. Dospelo to k záveru, že sa B17 zakázal v Spojených štátoch, dnes sa veselo používa v Mexiku a v iných krajinách. Dokonca aj samotná Európska únia chce zakázať používanie B17. Je to paradoxné, pretože existujú klinické štúdie, ktoré veľmi jasne potvrdzujú vplyv B17 na onkologické ochorenia. Je to o to paradoxnejšie, že v samotnej medicíne prebieha veľmi významná revolučná zmena v názore na príčiny chorôb, ich priebeh, klinické riešenie, ale i možnosti liekovej politiky a neinvazívnej medicíny. Dokonca odborné kruhy v oblasti chirurgie dospievajú k názoru, že chirurgia je v niektorých prípadoch až posledná línia boja proti cho-

robe, a ak je možné použiť neinvazívne metódy založené práve na novej konštrukcii liekov, je nutné plne ich využiť. Celkový trend smerovania k individualizovanej medicíne znamená, že nielen vlastná diagnostika, prevenčný program, zobrazovacie metódy, ale aj samotná farmaceutická línia sa orientuje priamo na špecifické zvláštnosti pacienta, nie na vytvorenie lieku pre nejakého štatisticky priemerného človeka. Na druhej strane musíme otvorene povedať, že napríklad výroba cytostatík je pre farmaceutické koncerny obrovským biznisom. Pri počte sto miliónov ľudí na planéte, ktorí majú priebežne onkologické ochorenia vo väčšej alebo menšej miere, to znamená obrovské príjmy. Každý chorý vyberie v priemere päť cyklov dávok. Zoberte si, koľko stojí jedna dávka – cena sa pohybuje v tisícoch dolároch. Zisk z výroby cytostatík je obrovský. Boj s rakovinou, ktorý dnes prebieha na mnohých frontoch, by možno vyzeral ináč, keby sme sa nezameriavali len na lukratívne oblasti výskumu a boja proti onkologickým ochoreniam.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

S tým súvisí aj ďalšia otázka. Existuje rad štúdií, ktoré hovoria o spätosti medzi štruktúrou stravy a priebehom jednotlivých chorôb, osobitne onkologických a kardiovaskulárnych. Tieto spätosti sú v podstate klinicky potvrdené vzhľadom na obrovský počet klientov a klinických štúdií. Ukazuje sa, že používanie dodatočných liekov nemá ten pravý efekt, kým liečenie zmenou stravy môže veľmi významne znížiť riziko chorôb. Ale, pochopiteľne, najväčší problém B17 a ostatných prirodzených spôsobov liečby nie je v tom, či sú účinné, alebo neúčinné, ale v tom, že ich nie je možné licenciovať zo strany farmaceutických koncernov. Práve nemožnosť licenciovať určité látky v prírode vedie k tomu, že tieto koncerny si radšej zaplatia množstvo expertov, ktorí budú dokazovať, že prírodné látky nie sú účinné, hoci väčšina klinických štúdií dokazuje opak. Aj v samotnej lekárskej brandži existujú názory, že na každú chorobu existuje v prírode liek. Dlhé roky sa napríklad v Spojených štátoch nazývali lekárske fakulty fakultami zdravia. Boli zamerané na prevenčné pôsobenie proti vzniku chorôb, na otázku stravy, stresov a ostatných faktorov, ktoré spôsobujú choroby. Použitie liekov a invazívnej medicíny sa chápalo až ako posledná možná obrana ľudského organizmu. Neskôr sa však premenovali na fakulty lekárske. Základom sa stala klasická medicína. Výsledkom bolo obrovské rozvinutie chirurgických metód, čo sa koniec koncov veľmi dobre zužitkovalo v priebehu prvej a druhej svetovej vojny. Vzniká teda zásadná otázka, či farmaceutický priemysel reaguje na hlavné problémy ľudskej spoločnosti, alebo vďaka obrovskému zisku presadzuje svoj obrovský vplyv na politické elity, médiá, výskumné programy, projekty atď. Bohužiaľ, je množstvo náznakov, že platí alternatíva B. S farmaceutickým priemyslom súvisia aj obrovské projekty vytvárania takzvaných alternatívnych alebo náhradných liekov. Majú plniť rovnaké úlohy ako originálne lieky, ktorým už vypršala licencia. Prostredníctvom internetu si môžeme objednať všetko možné od nepravej

Viagry až po takzvané zaručené lieky, ktoré „stopercentne“ vyliečia všetko. Ak sa vyrábajú falošné lieky ako jedna z nových oblastí v čiernej a šedej ekonomike, aký to má vplyv na pacienta? Zároveň sa rozvíja obrovský obchod s takzvanými potravinovými doplnkami, ktorý podsúva predstavu, že ak si človek kúpi určité výživové doplnky, vyhne sa všetkým chorobám. Prečo nepostihujeme tento spôsob deformácie reality? Je to určitá vedľajšia výrobná báza veľkých farmaceutických koncernov. Zoberme do úvahy, akou obrovskou mierou narastá chorobnosť v rámci populácie. Napríklad obezita sa stáva jedným z mimoriadne významných fenoménov. Podstatné zníženie pohybových aktivít už u detí, ako aj u dospelých, vysedávanie za počítačmi pri súčasnom zvýšení kalorického príjmu znamená obrovský nárast obezít. Dnes sa vymýšľajú rôzne chemické náhrady cukru, umelé sladidlá. Otázka však znie, či je riešením vyvíjať lieky, ktoré znížia hmotnosť a obezitu, alebo je rozumnejšie zamerať sa na zmenu životného štýlu, vrátiť sa k pohybovým aktivitám, čo je v podstate najlacnejší spôsob predchádzania chorobám? Farmaceutické koncerny ho však nebudú podporovať, pretože majú obrovské zisky práve z predaja týchto liekov. Zvláštnou sa stáva oblasť novovznikajúcich chorôb, ktoré sa objavujú takmer pravidelne každý rok. Nejde len o výrobu modifikácií na chrípku. Známe epidémie H1N1, H1N5, vtáčia chrípka a podobne sa naraz objavia, vyhlási sa krízový stav, povie sa, že na túto chorobu zomrelo niekoľko tisíc pacientov. Pri všetkej úcte k tým, ktorí zomreli, to nedosahuje rozmer pandémie. Ale Svetová zdravotnícka organizácia vyhlási, že je nutné, aby vlády vytvorili zásoby protipandemických liekov, rýchle spôsoby riešenia a predchádzania šíreniu pandémie. Potom sa však ukáže, že o žiadnu pandémiu nejde. Lieky, pravda, už boli vyrobené, nakúpené, uložené a uskladnené. Vlády mohli prezentovať, že pamätajú na svojich voličov, lebo vytvorili obrovské bezpečnostné zásoby liekov, aj keď v mnohých prípadoch sa týkali v podstate 15 – 20 % populácie, a keby došlo ku skutočnej pandémii, zásoby by stačili len

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

na takzvané kriticky nutné vrstvy populácie, ktoré majú zabezpečovať fungovanie spoločnosti. Ak totiž mienime vážne pandemické ochorenie, mali by sme mať pripravené liekové zásoby pre 70 – 80 % populácie. Treba povedať aj to, že neustále prebieha obrovský výskum v oblasti biologických zbraní, ktoré dosahujú mortalitu na úrovni 90 – 100 % populácie. Vytvárajú sa k nim, samozrejme, aj obranné prostriedky, ale je to nesmierne nebezpečná oblasť. Druhá vec je, že jednotlivé krajiny by mali venovať podstatne väčšiu pozornosť riešeniu špecifických foriem chorôb, ktoré sú typické pre to-ktoré územie. Vidíme to napríklad aj na samotnom území Slovenska, kde nemáme symetricky rozmiestnené všetky typy chorôb pravidelne po celom štáte. Napríklad rakovina tráviaceho traktu sa vyskytuje častejšie v regiónoch s vysokým objemom dusičnanov vo vode. Vyšší výskyt prachových častíc vedie k rakovine dýchacieho traktu. Máme aj oblasti, kde prirodzená rádioaktivita vedie k podstatnému zvýšeniu výskytu onkologických ochorení určitého druhu. Mali by sa tam teda vytvoriť predovšetkým skríningové programy, špecializované pracoviská na riešenie klinických prípadov. Zatiaľ však stále vychádzame zo štatisticky priemerných dát. Nemalo by byť základom zdravotníctva i farmácie predchádzanie chorobám? Klinická choroba je vlastne signálom organizmu, že niečo robíme zle. Keď už tento stav nastal, mali by sme použiť čo najintenzívnejšiu liečbu, aby trval čo najkratšie. Má to ekonomické zdôvodnenie, pretože ten človek má najmenšie straty, spoločnosť má najmenšie straty, zdravotníctvo má takisto podstatne nižšie náklady. A predstavte si aj skutočnosť, že vďaka novým generáciám liekov nemusíme mať pooperačné komplikácie u 60 – 70 % pacientov, ale nemáme žiadne pooperačné komplikácie. Práve vďaka novým liekom sa rozvinula aj jednodňová chirurgia, mikrochirurgia, pretože doplnkom fyzického zásahu sa stáva cielené pôsobenie liekov, ktoré sú konštruované vo väzbe na architektúru danej choroby a architektúru organizmu. Toto všetko je nepochybne reálne a znamená to obrovskú výhodu pri

liečení choroby. Stále tu však platia dve zásadné otázky: Je to v prospech pacienta, alebo si výrobca lieku nasadí takú ziskovú maržu, že je to predovšetkým v jeho prospech? A po druhé: Nie je farmácia súčasťou zdravotníctva, teda nemá plniť to, čo je zapísané v Hippokratovej prísahe, a pomáhať pacientovi čo najskôr zbaviť sa choroby? A máme tu ďalšiu zdanlivo nelogickú otázku. Vieme o ničivých dôsledkoch chemizácie poľnohospodárstva na štruktúru zloženia minerálov a stopových prvkov v potrave, čo sa nevyhnutne premieta do obrovského nárastu onkologických a kardiovaskulárnych ochorení. Ale ak to vieme, nie je jednoduchšie zmeniť štruktúru pestovania plodín v agrárnom sektore ako investovať obrovské miliardy do vývoja nových liekov, ktoré nás majú potenciálne chrániť pred onkologickými chorobami? Táto otázka je totiž fundamentálna. Ukazuje sa, že podľa výskumov, ktoré sa uskutočnili v rámci Spojených štátov a Európskej únie, ale aj ďalších krajín, je zloženie výživy významným faktorom stimulujúcim rozsah onkologických ochorení. A ak budeme pokračovať v obrovskej chemizácii poľnohospodárstva, bude platiť prognóza Medzinárodnej organizácie onkológov o tom, že v priebehu 15 – 20 rokov sa počet onkologických ochorení zvýši o 70 až 80 %, posunie sa do nižších vekových kategórií na úroveň 20, 30, 40 rokov s obrovským rizikom remisie. Niekto by až cynicky povedal, že to bude priam ideálna platforma pre farmaceutický priemysel, pretože to budú ľudia, ktorí budú dlhšie používať lieky proti onkologickým ochoreniam. Počas života si zopakujú remisiu možno nie jedenkrát, ale trikrát, vrátane liečby cytostatikami. Aj keď to niekomu môže pripadať mimoriadne cynické, otvorene povedané: čím skôr prepuknú choroby, tým väčší bude biznis pre farmaceutické firmy. Nesmieme obísť ani jednu nesmierne závažnú vec. Celý farmaceutický biznis je dnes v rámci svetovej ekonomiky ovplyvňovaný niekoľkými kľúčovými transnacionálnymi korporáciami. Tieto korporácie ovládajú výskumné smerovanie v oblasti liekov, liekovú politiku a majú obrovské nástroje tlaku na jednotlivé národné

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

vlády, ale aj Svetovú zdravotnícku organizáciu. Tak ako koncentrácia v iných brandžiach vedie k obrovskému ovládnutiu svetového trhu, dnes tých 4-5 kľúčových farmaceutických gigantov ovláda v podstate celý svetový trh. Tu nejde len o to, že ovládajú výrobu, ale platia aj výskumné projekty. Platia všetko, čo sa publikuje v odborných materiáloch. A presne ako v prípade s B17, nakoniec vždy nájdu ľudí, ktorí napíšu to, čo sa od nich očakáva. To nie je kritika vedy, len poukázanie na to, že veda môže byť predajná. Spomeňme si na výskumné projekty v rámci tabakového priemyslu, ktoré – keď už sa nedalo ináč – mali dokázať, že fajčenie zvyšuje kapacitu vašej pamäti. Samozrejme, je to výsledok výskumu, nad ktorým sa môžeme zasmiať. Ale je citovaný v karentovaných časopisoch, považuje sa za jeden z relevantných výsledkov, a nakoniec sa použil aj v súdnych sporoch proti výrobcom cigariet. Jedným z morálnych aspektov, bohužiaľ, je aj otázka testovania nových liekov. Kedysi sa testovali v Indii, Malajzii, Pakistane a podobne. Niekedy došlo k úmrtiu pacienta, no spravidla sa nikto neozval. Dnes sa lieky testujú aj v takzvaných vyspelejších krajinách, krajinách strednej a juhovýchodnej Európy. Testujú sa v niektorých afrických krajinách, pretože jedna z najdrahších častí farmaceutického výskumu je uskutočnenie dostatočného množstva klinických štúdií, ktoré potvrdia, alebo nepotvrdia účinnosť daného lieku. Preto sa klinické štúdie presúvajú do oblastí, kde sú testovaní radi, že dostanú pár dolárov alebo eur a príbuzní v žiadnom prípade nebudú protestovať, aj keď dôjde k úmrtiu pacienta. A to je jedna z nesmierne nemorálnych častí farmaceutického priemyslu, pretože stále platia pôvodné predpisy, že môžete uvažovať o žiadosti o nasadenie nového lieku iba po uskutočnení dostatočného počtu klinických testovaní v reálnej praxi. Dnes sa to obchádza nielen tým, že sa skracuje výskumný čas na prípravu nových liekov, ale predovšetkým tým, že sa skracuje doba testovania, pričom vzorka pacientov sa rozšíri tak, aby zodpovedala požadovanému množstvu – len to množstvo sa použije v krátkej časovej dobe.

Otázka znie, čo s tým? Otvorene povedané – sám neviem. Hovoríme zásadne o transnacionálnych korporáciách, ktorých obrat je mnohokrát väčší ako HDP stredne veľkej krajiny. Majú svoje zastúpenie vo väčšine krajín, poskytujú vládam takzvané úľavy pri liekovej politike. Tie sú zase empatické k používaniu liekov, ktoré daná firma odporučí. V rade prípadov skutočne dochádza k ovplyvňovaniu legislatív v jednotlivých krajinách, aby sa tieto lieky používali. Nehovoriac o takzvaných virtuálnych konferenciách, kam pozvú lekárov, zabezpečia im relaxačný pobyt aj s rodinou, medzitým sa vytvorí virtuálny obraz medicínskej konferencie, na ktorej odznie príspevok daného doktora. On sa medzitým zrelaxuje. Potom sa letecky vráti späť, pričom celý tento virtuálny kongres zabezpečí farmaceutická firma, pretože tento doktor bude predpisovať jej lieky, prípadne sa zúčastní schvaľovacieho procesu ako člen komisie. Aj v Čechách mali pred pár rokmi obrovský škandál, išlo o tri prípady, keď plné lietadlá lekárov leteli na lekárske kongresy, pričom v skutočnosti na žiadnych kongresoch neboli. Samozrejme, ak máte ziskové marže na úrovni 20, 30, 40 %, môžete si dovoliť omnoho viac ako keď ich máte na úrovni 3 alebo 4 %. Finančná moc týchto obrovských konglomerátov presahuje všetky hranice myslenia ľudí. Farmaceutický biznis je priamo spojený so zdravotníctvom a mal by byť jeho organickou súčasťou. A jeho hlavnou primárnou smernicou by malo byť vytvorenie liekov, ktoré znížia utrpenie pacientov. Mali by byť priemyslom, ktorý vyrába prevenčné prostriedky, aby neprepukli pandémie, ale v zárodku vyriešili problém krízového ohrozenia populácie na planéte Zem. A mal by to byť biznis, v ktorom si všetci radi zaplatia za kvalitné lieky. Ale zoberte do úvahy len obrovský nárast alergií, artróz, onkologických a kardiovaskulárnych ochorení. O tom, či si toto odvetvie plní svoje poslanie, nech si každý čitateľ urobí záver sám. Autor je ekonóm a prognostik Ekonomického ústavu SAV.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Marián Benka

AMERIKA V PODRUČÍ

FARMAKARTELU FARMACEUTICKÝ BIZNIS PATRÍ MEDZI NAJZISKOVEJŠIE NA PLANÉTE. NEZANEDBATEĽNÁ ČASŤ JEHO ZISKOV NEPUTUJE NA VÝSKUM NOVÝCH LIEKOV, ALE DO VRECIEK POLITIKOV, ABY TAK OVPLYVŇOVALI TVORBU LEGISLATÍVY V OBLASTI ZDRAVOTNÍCTVA. 54

eď sa v roku 2015 bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Turing Pharmaceuticals Martin Shkreli oficiálne priznal, že bol zodpovedný za zvýšenie ceny lieku Daraprim (používaného pri liečba AIDS) o neuveriteľných 5000 %, v Amerike z toho vypukol politický škandál. Hillary Clintonová sa v rámci prezidentskej kampane dušovala, že uvedie do života opatrenia, ktoré donútia spoločnosti tzv. Big Pharma ceny liekov znižovať. Ťažko uveriť, že to myslela úprimne, pretože zo všetkých kandidátov na amerického prezidenta to bola práve ona, kto v tom čase dostal najviac sponzorských darov zo strany farmaceutických firiem. Podľa údajov Centra pre zodpovednú politiku a Federálnej volebnej komisie išlo o sumu 336 416 dolárov, kým Donald Trump dostal z rovnakého zdroja len zanedbateľnú tisícku. Farmaceutický biznis investoval do všetkých prezidentských kandidátov celkovo takmer milión dolárov. A to všetko len do konca roka 2015, keď sa prezidentská kampaň ešte len rozbiehala.

Martin Shkreli

Tieto čísla sú len zlomkom súm, ktoré hráči Big Pharma minú na ovplyvňovanie zákonodarcov v americkom Kongrese a Senáte, guvernérov a miestnych politikov, „nezávislých“ odborníkov či neziskových organizácií. Publicistický portál

STAT, zameraný na oblasť zdravia, medicíny a vedeckého výskumu, uvádza, že farmaceutické firmy dávajú na podporu ročne minimálne 4,4 milióna republikánskym a 2,6 milióna demokratickým kongresmanom. Len samotná spoločnosť Pfizer investovala v minulom roku do lobingových aktivít celkovo takmer 10 miliónov dolárov. Ide pritom o oficiálne priznané výdaje na lobing, ktorý je v USA legálny. Úplatky a peniaze vyplatené „bokom“ sa do toho nerátajú. Publicista Mike Adams tvrdí, že prepojenia medzi politikou a Big Pharma sú v USA také silné, že žiadna zmysluplná reforma zdravotníctva (v záujme ľudského zdravia) už nie je možná – ak nepríde politická garnitúra, ktorá sa z tohto smrteľného zovretia vymaní. Takto si farmaceutický biznis presadzuje čokoľvek, čo mu vyhovuje: vysoké ceny liekov alebo legálne používanie látok poškodzujúcich ľudské zdravie. „Látky ako DNA z postihnutých zvierat, toxické kovy alebo chemikálie poškodzujúce mozog sú vládou oficiálne schválené ako súčasť vakcín,“ uvádza Adams. Upozorňuje aj na to, že americký systém zdravotnej starostlivosti je vďaka vplyvu farmaceutickej mafie nastavený tak, že premrštenými cenami vyciciava peniaze daňových poplatníkov a smeruje ich do vreciek akcionárov týchto firiem. Najnovšie kolabuje pod tlakom takýchto výdajov rozpočet štátu Illinois, no mainstreamové médiá podchytené farmaceutickými firmami ako veľkými inzerentmi to otvorene nikdy nepovedia. Vyvstáva aj otázka, či inštitúcia FDA (Food and Drug Administration) zodpovedná za reguláciu a bezpečnosť liekov, potravín a ďalších produktov ovplyvňujúcich zdravie je naozaj nezávislá, alebo takisto podlieha vplyvu tohto mocného odvetvia. V poslednom čase totiž zvažuje, že zruší povinnosť uvádzať vedľajšie účinky v reklamách na lieky. Dôvod takýchto úvah je – mierne povedané – absurdný. Reklamy sú takto vraj príliš „prepchaté“ informáciami, recipient je nimi zahltený a potom mu unikajú podstatné posolstvá. Preto sa FDA chystá uskutočniť prieskum, ktorý má dokázať, do akej miery, a či vôbec ľudia informácie o vedľajších účinkoch

vnímajú. Farmaceutické firmy, samozrejme, robia dnes všetko pre to, aby boli tieto informácie čo najnenápadnejšie. FDA však namiesto toho, aby uvažovala o ich povinnom zvýraznení, hovorí o ich úplnom odstránení. Farmaceutická loby najnovšie sústreďuje prostriedky aj na boj proti legalizácii konopy. Pribúdajú členské štáty USA, v ktorých bola legalizovaná buď úplne, alebo aspoň na liečebné účely. Tam, kde sa legalizovala, vytláča z trhu viaceré chemické lieky, najmä silné, drahé a nebezpečné opiáty predpisované na potláčanie bolestí pri ťažko chorých pacientoch. Ako uvádza The Guardian, najväčším sponzorom aktivistov bojujúcich proti legalizácii marihuany v štáte Arizona je spoločnosť Insys Therapeutic, výrobca syntetického opiátového lieku Subsys, asi stokrát silnejšieho ako morfium. Insys prispela aktivistom sumou okolo 500 000 dolárov. Zdá sa však, že Big Pharma tento boj prehráva – účinky „zázračnej“ rastliny sa už ani jej nedarí zatajovať a rastie vplyv konkurenčnej loby producentov konopy. Nielen konopa siata, ale aj prírodná a alternatívna medicína čoraz viac dýcha na krk neprirodzenému liečeniu pomocou chemických jedov. Farmaceutický biznis sa ju snaží eliminovať dvoma spôsobmi. Jednak prostredníctvom kúpených politikov, pretláčaním legislatívnych opatrení obmedzujúcich alebo zakazujúcich alternatívne postupy. A podporovaním informačných kampaní zameraných na ich zhadzovanie a ohováranie. Posledné roky sa vyrojili rôzni „nezávislí“ odborníci, inštitúcie a internetové stránky bojujúce proti „šarlatánstvu“. Jedným z informačných zdrojov týchto kampaní je aj britské Vedecké mediálne centrum (SMC), ktoré sa prezentuje ako „nezávislá tlačová agentúra“ sprostredkujúca verejnosti vedecké poznatky. Medzi jej hlavných sponzorov pritom patria firmy ako Bayer, Monsanto, Novartis, výrobca vakcín GlaxoSmithKline či Coca-Cola. SMC tvrdí, že je nezávislé, pretože žiaden subjekt mu nedáva viac ako 5 % svojich príjmov. Pritom každému musí byť jasné, že aj jedno percento príjmov spomínaných korporácií predstavuje závratnú sumu.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Peter Čalovka

UMELO VYRÁBANÉ

NÁKAZY V 70. ROKOCH SOM AKO ŠTUDENT PRVÝKRÁT POČUL O EXISTENCII RASOVO-SELEKTÍVNYCH BIOLOGICKÝCH ZBRANÍ. ÚDAJNE SA VYVÍJALI SÚČASNE V ZSSR AJ V USA A V KRAJINÁCH NATO. BOLA TO DOBA, KEĎ SA ÉRA GENETICKÉHO INŽINIERSTVA EŠTE LEN ZAČÍNALA. NEBOLO TREBA VEĽKÝ INTELEKT, ABY ČLOVEK UŽ V TEJ DOBE ODHADOL, KAM SA TENTO NOVÝ SMER BIOLÓGIE BUDE UBERAŤ. BOLO JASNÉ, ŽE SA OTVÁRA PANDORINA SKRINKA, KTORÁ BUDE OVEĽA HORŠIA AKO TO NAJTEMNEJŠIE, ČO ĽUDSTVO DOVTEDY VYNAŠLO – JADROVÉ ZBRANE.

emnota, ktorá zo skrinky vyletela, dala o sebe čoskoro vedieť. Najprv sa objavila choroba nazvaná Gay-Related Immune Deficiency (imunodeficit homosexuálov), ktorá sa neskôr premenovala na HIV/AIDS. Všetko to začalo tým, že Dr. Leonard Horo witz, ktorý pôvodne pracoval na brožúrach pre stomatologických pacientov, aby zmiernil ich fóbie zo stomatologického vyšetrenia, narazil na tzv. Streckerovo memorandum. Išlo o dokument z roku 1970, ktorý bol pôvodne napísaný ako žiadosť o financovanie projektu vo

výške 10 milión dolárov na päť rokov s cieľom vyvinúť biologickú zbraň – mikroorganizmy ničiace imunitný systém. V dokumente sa hovorilo, že Národná akadémia vied a Národné centrum pre výskum, dve najváženejšie organizácie v oblasti zdravotníctva v USA, si myslia, že „najbližších päť až desať rokov bude možné vyrábať nové infekčné mikroorganizmy, ktoré dokážu prebrať akékoľvek vlastnosti iných chorôb spôsobovaných mikroorganizmami“. A to najdôležitejšie bolo, že tieto nové infekčné choroby budú ťažko liečiteľné.

57 To znamená, že zasiahnu do základnej slobody v zmysle práva človeka na konzistentné zdravie. A obe agentúry – Národná akadémia vied a Národné centrum pre výskum, sľúbili, že požadovanú zbraň vyvinú. Obsah memoranda bol natoľko kontroverzný, že Dr. Horowitz a mnohí ďalší nedokázali jeho obsahu uveriť. Išlo o vytvorenie supermikroorganizmu, ktorý by dokázal vypnúť imunitný systém človeka, čím by ostal bez obrany voči banálnym patogénnym infekciám. Pravdou je, že písať tento článok iba o USA nie je celkom férové, pretože existuje málo analogických overiteľných podkladov o biologických zbraniach, ktoré vyvíjajú iné štáty, hoci je vysoká pravdepodobnosť, že sa tejto činnosti venujú. Okrem toho, biologické zbrane existujú od doby, keď ľudia začali viesť vojny (napr. prehadzovanie nainfikovaných mŕtvych do obliehaných pevností). V minulosti však boli veľmi jednoduché až primitívne, aj keď vždy veľmi účinné. Aby sme si vedeli predstaviť účinnosť biologických zbraní, sto kilogramov antraxu/slezinovej sneti rozprášených

z nízko letiaceho lietadla môže zabiť dva až tri milióny ľudí (to je ekvivalent obetí megatonovej vodíkovej bomby). Ak sa spóry antraxu rozprášia ako aerosól, preniknú do pľúc a odtiaľ do lymfatického systému, kde sa uchytia a začnú sa množiť. Toxíny, ktoré produkujú, spôsobia do troch dní smrteľnú chorobu, ktorú je možné zastaviť, iba ak postihnutý človek pred nainfikovaním a nástupom symptómov užil intravenózne príslušné antibiotiká. Inými slovami: ak sa človek už nakazí, podobne ako pri besnote zomrie. V 90. rokoch Boris Jeľcin priznal, že v ZSSR existoval program vývoja útočných biologických zbraní (biologických patogénnych zárodkov vybavených génmi oslabujúcimi imunitu, prípadne celkovú obranyschopnosť napadnutého človeka). Jeľcin vysvetlil aj skutočné pozadie incidentu vo Sverdlovsku (dnes Jekaterinburg), pri ktorom únik infekcie z vojenského zariadenia spôsobil smrť minimálne 64 ľudí. V rámci vyššie uvedeného projektu sa po roku 1965 vytvorila sieť s názvom Výskum vírusov rakoviny.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

V priebehu piatich rokov sa pod záštitou Národného centra pre výskum rakoviny v Bethesde (najváženejšia organizácia v USA, ktorá sa venuje výskumu rakoviny) a Centra pre kontrolu chorôb v Atlante izolovalo 70 000 vírusov, ktoré potom z USA rozdelili do 500 laboratórií po celom svete. Ak zjednodušíme metódy, ktoré sa pri tomto výskume používali, dajú sa zhrnúť do niekoľkých bodov: 1. Bunkový cyklus je nastavený tak, že genetický kód DNA sa prepisuje do reťazca RNA (metabolický medzistupeň), ktorý sa ďalej prepisuje do bielkovín a bunkových štruktúr a stavebných častí bunky. Vedci v rámci daného výskumu začali používať enzým, ktorý otočil prepis z DNA do RNA a na báze RNA začal vyrábať DNA, čiže genetický kód. Tak sa dá napríklad z normálnej bunky vyrobiť bunka nakazená vírusom, ktorá bude namiesto zdravej DNA množiť vírusovú DNA a hostiteľskú bunku zničí. 2. Na výrobu vakcín sa používali opice. Zistilo sa, že napr. vakcíny proti obrne, ktoré boli vyrobené v USA v období od roku 1955 do roku 1963, boli kontaminované rakovinotvorným vírusom SV40 a 90 % detí a 60 % dospelých bolo zaočkovaných touto kontaminovanou vakcínou. Bernice Eddy, ktorá vírus objavila, začala o probléme hovoriť, čo viedlo v jej prípade k strate zamestnania a urobilo z nej takmer disidenta. Po desiatich rokoch, keď sa nakoniec dostala do Kongresu USA, povedala nasledujúce slová: „Ak pustíte tieto kontaminované vakcíny medzi ľudí, garantujem vám, že o dvadsať rokov tu budete mať takú epidémiu rakoviny, akú svet dovtedy nik dy nevidel.“ Spomínaný vírus je dodnes prítomný vo vakcíne proti obrne, ktorou sú podľa zákona v USA rodičia povinní zaočkovať svoje deti. FDA – štátny dozor v USA, ignoruje fakt, že v jednej dávke vakcíny sa nachádza do 120 jednotiek kontaminantov SV40. Je to informácia, ktorá sa nesmie zverejňovať, lebo všetci zúčastnení sú viazaní tajomstvom ako sú patenty, ochrana intelektuálnych práv či obchodné tajomstvo, ktorými im zväzujú ruky veľké farmaceutické spoločnosti vyrábajúce vakcíny.

3. Vedci zapojení do uvedeného výskumu vzali prakticky všetky vírusy rakoviny, najmä tzv. vírus FeLV leukémie vyvolávajúci rakovinu u mačiek a vírus kuracej leukémie. Vyklonovali ich v mačkách a opiciach a skombinovali ich s génmi človeka (údajne s cieľom diagnostiky týchto chorôb u ľudí). Najprv v kultúre ľudských buniek a neskôr v bunkách humánnych zárodkov, aby vyvolali mutáciu, ktorá by prenášala ochorenie na človeka a vyvolala u neho príznaky zhodné s príznakmi nakazenia vírusom AIDS. Výsledky sa prezentovali na príslušnej konferencii NATO v roku 1970. Dr. Horowitz tvrdí, že vírusy zo skupiny HIV sú bez akýchkoľvek pochýb vyrobené človekom. 4. Bush poslal pod vymyslenou zámienkou 700 000 amerických vojakov, mužov a žien (ktorých predtým zaočkovali), do Iraku, aby sa 200 000 až 300 000 z nich vrátilo domov s tzv. syndrómom vojny v Zálive. Z nich 20 000 až 30 000 už nežije, ich deti sa rodia bez končatín, a keď sa po mnohých výhovorkách ukázalo, že Pentagón má povinnosť archivovať záznamy o únikoch chemických a biologických látok v Iraku a ich vplyve na amerických vojakov, dotyčný archív sa „náhodou“ nachádzal práve v Oklahome, na mieste, kde svojho času vybuchlo auto plné výbušnín a okrem 400 obetí „náhodou“ zmizli aj všetky spomínané archívy. V skutočnosti je najpravdepodobnejším vysvetlením tzv. syndrómu vojny v Zálive skutočnosť, že jednotky pred vyslaním do Iraku zaočkovali kontaminovanou vakcínou. To je jediné vysvetlenie faktu, že časť vojakov, ktorá bojovala v Zálive, bola vystavená tým istým únikom chemických a biologických látok ako ostatní, ale nedostala syndróm vojny v Zálive. Ba dokonca časť vojakov, ktorá do Iraku nešla, syndróm vojny v Zálive dostala. Vakcíny vyrobila firma spoluvlastnená Jamesom Bakerom, ministrom zahraničia pri Bushovi, a jej hlavným akcionárom bol George Bush. Testovali ich na väzňoch v zariadení Huntsville v Texase. Je zaujímavé, že u väzňov sa prejavil syndróm vojny v Zálive oveľa skôr, ako začala invázia do Iraku.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

5. Dr. Horowitz skúmal epidemiológiu šírenia infekcie medzi drogovo závislými, ktorí používali intravenózne tú istú ihlu. Štúdia porovnávala prítomnosť HIV v krvi v šiestich odlišných regiónoch USA. Ukázalo sa, že v New Yorku je z danej populácie 61 % HIV pozitívnych a v ostatných regiónoch je toto číslo oveľa nižšie – dokonca v Tampe neboli žiadni infikovaní! To vyzeralo ako nezmysel a bolo treba zistiť, čo je za tým. Zhodou okolností sa zistilo, že v New Yorku, ale aj v Ugande v Afrike prebiehal v roku 1974 výskum vírusu rakoviny pečene. Okrem toho sa v Marylande (neďaleko New Yorku) a na juhovýchode Ugandy nachádzali laboratóriá firmy Bionetics. V tej dobe sa študoval aj vírus herpesu a vírus hepatitídy B, o ktorom dotyčné laboratóriá vedeli, že okrem cirhózy pečene spôsobuje rakovinu. Výskum si vyžadoval ľudských dobrovoľníkov, ale normálny človek, samozrejme, do takej štúdie nepôjde. V roku 1965 títo „vedci“ (a menovite ľudia z newyorského univerzitného medicínskeho centra) začali skúšať svoje vakcíny v štátnej škole pre mentálne retardované deti vo Willowbrooku a od roku 1965 do roku 1970 očkovali tieto deti vakcínou proti hepatitíde B. Po ukončení výskumu výsledky postúpili firme Merck Sharp & Dohme, jednej z najväčších farmaceutických spoločností, priamo prepojenej s IG Farben (spoločnosti s nacistickými koreňmi). Málo ľudí vie, že projekt Nového svetového poriadku (NWO) sa vyvíja viacero storočí. Dr. Horowitz tvrdí, že s rozhodnutím vyvíjať spomínané patogénne vírusy ako alternatívu k atómovým zbraniam prišiel v roku 1968 Henry Kissinger, ktorý bol za Nixonovej vlády menovaný za národného poradcu pre otázky bezpečnosti USA. Pozadie celej záležitosti spočívalo v tom, že v roku 1955 Nelson Rockefeller menoval Kissingera za riaditeľa pre medzinárodné vzťahy Študijnej skupiny pre jadrové zbrane. Koncom 50. rokov Kissinger ukončil Harvardovu univerzitu dizertačnou prácou Zmysel dejín, kde zdôvodnil potrebu neustále viesť vo svete malé vojny, aby bolo možné udržať v „tonuse“ svetové veľmoci. V podstate je to koncepcia Rockefellerovho vojensko-medicínsko-priemyselného komple-

xu, ktorého niektoré korene siahajú do počiatkov tretej ríše. Kissinger žil do roku 1938 v Nemecku. Potom odišiel do USA, aby sa vrátil a vo veku 23 rokov vstúpil do jednotiek Wehrmachtu ako pešiak, hoci sa nikdy nezúčastnil bojov. Zároveň neskôr pracoval ako hlavný prekladateľ generála Bowleyho, riaditeľa spoločnej spravodajskej komisie USA, gestora známeho projektu Paperclip, ktorý bol zameraný na povojnové odchytávanie nacistov. Kissinger sa takto stal hlavným lovcom nacistov v USA, avšak nie kvôli spravodlivosti, ale preto, aby mohli pracovať pre americkú rozviedku a americký priemysel. Vďaka projektu sa vysoko postavení nacisti (spolu so svojimi peniazmi a zlatom) ešte pred koncom vojny dostali za oceán, kde dostali novú identitu. Medzi týmito „emigrantmi“ bol aj Erich Traub, hlavný vývojár Hitlerových biologických zbraní, ktorého ihneď zamestnali v biologickom laboratóriu amerického námorníctva. Rockefellerovci začali v dvadsiatych rokoch program, ktorý sa nazýval eugenika. Podstatou bolo ukázať, že jednotlivé rasy sa geneticky líšia. Sú silnejšie a slabšie rasy. To viedlo k zavedeniu zákonov rasovej hygieny v USA. Zákon napríklad umožňoval popraviť belocha, ak sa oženil s černoškou. Okrem iného o tom pojednáva kniha Edwina Blacka Vojna proti slabým: Eugenika a americká kampaň za vytvorenie nadradenej rasy (War Against the Weak: Eugenics and America’s Campaign to Create a Master Race). Išlo o knihu argumentov založených na tzv. „vedeckých základoch“. Program sponzorovali Rockefellerovci, ktorí v roku 1928 vybudovali v Nemecku Inštitút cisára Wilhelma ako vedúce centrum výskumu eugeniky na svete. Inštitút mal hlavné slovo pri presadzovaní Hitlerových zákonov o rasovej hygiene. Hitler sa odvolával na program Rockefellerovcov v tom zmysle, že on nie je prvý, kto kráča touto cestou. Po vojne získal samotný názov eugenika negatívny zmysel. Preto v USA premenovali tento smer výskumu na tzv. Projekt ľudského genómu. Implikácie týchto súvislostí si každý domyslí sám.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Ján Lakota

MEZENCHÝMOVÉ KMEŇOVÉ BUNKY AKO

ALTERNATÍVNA MEDICÍNA? ÁNO, ČÍTATE DOBRE. MEZENCHÝMOVÉ KMEŇOVÉ BUNKY (MSC) SA OCITLI V KATEGÓRII ALTERNATÍVNEJ MEDICÍNY PRE BDELÚ KÓMU. ASPOŇ V SUSEDNOM RAKÚSKU. ZATIAĽ. PREDPOKLADÁM, ŽE TENTO VARIANT ČOSKORO ZAVLÁDNE V CELOM MOLOCHOVI, AKÝM EURÓPSKA ÚNIA NEPOCHYBNE JE.

Ale

poďme po poriadku. Čo to tie MSC vlastne sú? MSC objavili v roku 1966 v Moskve. Tentokrát z Kremľa neprišiel mráz, ako neskôr v roku 1968, ale prenádherné oteplenie, ktorého dosah sme doteraz úplne nedocenili. MSC „nepredpovedali“ mystici ani „znalci“, ktorí rozparcelovali ľudské telo na jednotlivé orgány či sústavy. Tieto časti priradili jednotlivým sféram, bytostiam, časovým obdobiam či čo ja viem, čomu všetkému. Len ako príklad udávam krv, krvotvorbu (kostnú dreň), ktoré boli a sú priraďované najvyšším, teda slnku a slnečným bytostiam. MSC jednoducho nikto nikdy nepredvídal a, mierne povedané, objavili sa akosi mimo plánu. Názor na silu a váhu prorokov a proroctiev tisícročí si urobte sami. MSC sa nachádzajú všade v ľudskom organizme. Bez nich by nefungoval nijaký orgán. Potrebujeme ich veľmi podobne ako mitochondrie na dýchanie. MSC sa izolujú pomerne jednoducho z kostnej drene (tu ich aj v roku 1966 objavili), z tuku, z pupočníka (prosím, nezamieňať s pupočníkovou krvou), zubnej drene (teda vnútra zuba), menštruačnej krvi, kože. Mohli by

sme pokračovať ešte veľmi dlho. Na praktické využitie sú významné prvé tri lokalizácie. Ich pestovanie a rast v tkanivových kultúrach – teda in vitro, sú relatívne veľmi jednoduché (tento postup nebol nikdy patentovaný). Laicky povedané, pri troche šikovnosti narastú v každom laboratóriu, ktoré má základné vybavenie na prácu s tkanivovými kultúrami. Rastú a rastú, dalo by sa povedať: donekonečna. Jedinou limitou je limit počtu delení, ktorý platí pre všetky nenádorové bunkové línie. Nazýva sa Hayflickov limit a jeho hodnota je 32, plus-mínus nejaké drobné. Čisto teoreticky by bunky z jedného odberu z kostnej drene či tukového tkaniva pri dostatočnom množstve výživy úplne mohli zaplniť našu Galaxiu. A netrvalo by to vôbec dlho. Myslím to úplne vážne. Nik dy(!) sa počas svojho rastu in vitro nádorovo nezvrhnú. Tento fenomén je z biologického hľadiska veľmi zaujímavý. Jeho skúmanie by si určite zaslúžilo veľa času, pretože by mohlo priniesť nové a zásadné poznatky o tom, prečo sa normálna bunka (ne)mení na nádorovú. Treba však povedať, že pri vyšších počtoch delení

sa vlastnosti MSC in vitro menia. Bunky rastú pomalšie, začnú vykazovať známky starnutia podobne, ako ich vidíme u človeka. MSC majú ešte ďalšiu, takmer neuveriteľnú vlastnosť. Hocikto z nás môže byť darcom MSC hocikomu inému. Teda neexistujú imunologické bariéry. Nie je potrebné hľadať vhodného darcu, ako je to pri transplantáciách orgánov, tkanív či kostnej drene (krvotvorných buniek). Nie som si úplne istý, ako by to bolo medzi čiernym Afričanom a Číňanom, ale asi by sa aj takýto prenos podaril bez reakcie. Zatiaľ môžeme bezproblémový prenos potvrdiť len v populácii Slovenska. Samozrejme, v medicíne sa používajú aj vlastné autológne MSC. Tu miznú akékoľvek pochybnosti. Ostáva jediná. Keď je pacient chorý, nie je chorý len jeden orgán. Je chorý celý človek. Teda aj jeho MSC. Teda nie sú účinné až tak, ako sú účinné zdravé MSC od zdravého darcu. Kde všade sa MSC používajú? Najradšej by som povedal, že všade, ale to by ste mi ani neuverili. Sám nie som priaznivcom použitia jednej veci na všetky neduhy, ale tu je to poku-

šenie obrovské. Posúďte sami. MSC môžeme použiť lokálne a systémovo. Lokálne sa MSC používajú pri všetkých zápaloch. Patrí sem oštepársky a tenisový lakeť, zapálená Achillova šľacha, zápaly zápästia, ramena, kolena či bedrového kĺbu, aseptické nekrózy hlavice bedrového kĺbu (čím skôr, tým lepšie, najlepšie sú nižšie štádiá), nehojace sa alebo zle sa hojace zlomeniny, degeneratívne ochorenia chrbtice, diabetické (cukrovkárske) nekrózy najmä prstov nôh na dolných končatinách (zabráni sa tým amputácii), vredy predkolenia, teda aj tie, ktoré trvajú niekoľko rokov. Bolia, smrdia, sýto mokvajú. Po podaní MSC prestanú bolieť, smrdieť, mokvať. Ďalej sa používajú pri termických popáleninách (ohňom) a postradiačných popáleninách (rádioaktívnym žiarením), chorobách zubných ďasien, dôsledkom ktorých sú vypadané zuby, aseptických nekrózach čeľuste, ktoré sú nežiaducim prejavom podávaných liekov (veľmi potrebných!) pri liečbe nádorov. Máme vyliečeného onkologického pacienta, ktorý nemôže jesť. Nepríjemné, však? Lokálne podanie MSC zahojí defekt. Nie sú potrebné

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

62 heroické chirurgické výkony s dubióznymi výsledkami. Inkontinencia močového mechúra – na Slovensku takto trpí okolo 30 000 žien. Možno by stačila jedna injekcia MSC aplikovaná odborníkom – urológom. Najviac ma fascinuje, že pri lokálnom podaní môžete vidieť, ako to celé prebieha. A hojenie veru prebieha inak, ako by sme očakávali. Skúsim to popísať na príklade vredu predkolenia. Bunky podáme do zdravého tkaniva, do okrajov vredu. Najprv sa nič nedeje. Treba priznať, že najskôr zmizne zápach. Za 3 – 5 dní. Tento zápach vzniká pri infekcii rany mikroorganizmami, nedá sa odstrániť. MSC majú zvláštny, tzv. baktericídny účinok. Na rozdiel od väčšiny buniek baktérie nezabijú ich, ale ony zabijú baktérie. Samozrejme, s pomocou imunitného systému príjemcu, ktorý si však bez ich pomoci roky nedokázal s baktériami poradiť. Prvé známky hojenia môžeme pozorovať najskôr po 4 – 6 týždňoch od podania MSC. V tom čase v mieste podania nenájdete ani jednu MSC! Hojenie prebieha ďalej, vred sa postupne zmenšuje a do 6 mesiacov skoro vždy zmizne. Navždy. Úprim-

ne musím priznať, že v prípade, ak je defekt príliš veľký, je potrebné podanie buniek opakovať. Vyššie opísaný proces hojenia mi pripomína tzv. posthypnotický rozkaz. Akoby tam bunky prišli, zadali úlohy, skontrolovali situáciu a – odišli „domov“, do kostnej drene, plniť ďalšie bojové úlohy. To, že MSC putujú inam, zastavia sa v pľúcach (v pľúcnych kapilárach, ktoré môžu upchať), či putujú do nádoru, sú táraniny prenesené mechanicky z myší či potkanov na človeka. Veľmi vážnou otázkou je aj problém, prečo organizmus človeka nedokáže spomínaný vred predkolenia (či iné postihnutia) opraviť sám. Neviem. Takto podané bunky sú zmnožené in vitro až miliónkrát. Možno toto množstvo organizmus nie je schopný zmobilizovať sám. Masívna bratská pomoc zvonku je schopná tento problém prekonať. Systémové podanie MSC sa skúša (a pomáha) pri skleróze multiplex, amyotrofickej laterálnej skleróze (ALS), Parkinsonovej chorobe, náhlej cievnej mozgovej príhode (porážke), autoimunitných ochoreniach (napr. zápalových ochoreniach čreva), reumatoidnej artritíde,

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Sjögrenovom syndróme, alergických reakciách. Ďalej pri pacientoch v kritickom stave na umelej pľúcnej ventilácii (tu sa dokonca podávajú inhalačne – nebulizátorom, pričom je dokázané, že odovzdajú poškodeným pľúcnym bunkám mitochondrie, a tak naštartujú ich poškodený energetický metabolizmus), pri reakcii štepu proti hostiteľovi (graft versus host disease – GvHD) po darcovskej transplantácii krvotvorných buniek, pri infarkte myokardu a následnej ischemickej kardiomyopatii. Pri tejto poslednej indikácii som trochu na pochybách. Bunky podávame lokálne – do koronárnych tepien, z ktorých však veľmi rýchlo odtečú. Takže neviem. Napriek tomu, že sa bunky správajú takto, výsledky sú úžasné. Väčšina pacientov žila po podaní MSC do koronárnej tepny desať rokov, hoci by už dávno mali byť mŕtvi (medián prežitia je 18 mesiacov). Pri systémovom podaní pri diagnózach uvedených vyššie je potrebné podanie MSC opakovať. Niekedy mám pocit, že by pacienti potrebovali častý a pravidelný prísun MSC, teda akýsi bunkovod. Medzi najnovšie indikácie podania MSC patrí náhla cievna mozgová príhoda a jej ťažšia sestra coma vigile (bdelá kóma). Nevieme ako, ale vieme určite, že MSC sú schopné opraviť, resp. minimálne spustiť opravu poškodených nervových buniek. Je to podobné ako pri ALS, kde figu drevenú rozumieme príčine tejto choroby. Zatiaľ sa zdá, že MSC jej priebeh spomaľujú. Ako sa to všetko deje? Neviem. Samozrejme, jednoznačne odmietam akékoľvek bľabotania (prenesené na človeka z myší či potkanov) o tom, že bunky podané vnútrožilovo putujú u človeka do miesta zápalu či postihnutia chorobou, či nebodaj sa usídlia v kapilárach pľúc, ktoré môžu upchať. Skúste hypoteticky podať MSC systémovo pri vrede predkolenia. A čakajte, čo sa stane. Asi budete mať ovisnutý nos. Nestane sa totiž vôbec nič. Nevieme ani to, čo sa stane, keď podáme bunky lokálne. Podľa všetkého ešte skôr, ako prefrčia pravou komorou srdca do pľúc, potom ľavou komorou ďalej do celého tela, a nakoniec sa usadia v kostnej dreni, čosi po ceste vykonajú. To čosi, ten letmý viacnásobný dotyk pri viacnásobnom obehu okolo (podobne ako v koronárnych tepnách) môže začať proces regenerácie

poškodených tkanív a orgánov. Alebo je možné, že kostná dreň ich má zrazu nadbytok a môže nimi manipulovať, ako je to potrebné. Tvrdím, že MSC nám prichystajú ešte veľa príjemných a pekných prekvapení. Budú základom obrovskej revolúcie v biológii. Možno nebude potrebné transplantovať nijaké orgány. Budeme vedieť liečiť, a nie „poliečovať“, teda robiť akýchsi hi-tech údržbárov, ako to robíme dnes. Po tomto všetkom, čo sme popísali, je namieste otázka, prečo sa MSC dostali do pozície, v ktorej v súčasnosti sú – zatláčané do pozície alternatívnej liečby? Vidím niekoľko príčin. Po prvé, o medicíne dnes (spolu)rozhodujú síce vysokovzdelaní ľudia, ktorí však nemajú za sebou ani semester lekárskej fakulty. Pri svojej namyslenosti (a, povedzme, aj obmedzenosti) nikdy nepochopia, že chorý je človek a nie akýsi kus dreva či pokusné zviera. K pacientovi sa treba správať ľudsky a v zmysle Hippokratovej prísahy. Veľmi ľahko, priam bohorovne sa rozhoduje tým, ktorí v živote nikdy nikoho neliečili. Tárať či ľapotať o liečbe chorého človeka je dnes takmer štandardom u tých, ktorí liek (po podaní ktorého môže nastať aj poškodenie organizmu či smrť) nikdy nepodali. Aj internet je plný takýchto nezmyslov. Po druhé, MSC je možné pripraviť pomerne jednoducho. Tento proces sa nedá patentovať. Veľké firmy to pochopili a skrývajú sa za množstvo byrokratických obmedzení, ktoré majú jediný cieľ – legislatívne obmedziť prácu tých, ktorí by chceli pomáhať. Ich chápadlá siahajú až do najvyšších rozhodovacích štruktúr, kde si podávajú ruky s tou prvou skupinou. Nimi pripravené bunky, ktoré sa „len“ rozmrazia, nariedia a podajú, sú málo účinné, ale veľmi drahé. Len vzdialene pripomínajú bunky pripravené „doma“, ktoré sú čerstvé, svieže a vysoko účinné. A tak zrejme platí (a nielen na Slovensku), že keď zdochla koza mne, nech zdochne aj susedovi. Práve preto sa MSC – najväčší zázrak medicíny za posledné desaťročia, posúvajú do úzadia a pyšne sa vystatujeme „údržbárstvom“. Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

ORBIS PICTUS > USA Foto: Alex Brandon, SITA/AP

Americký prezident Donald Trump s viceprezidentom Mikom Penceom (vľavo) počas výstavy Made in America, usporiadanej priamo v Bielom dome. Výstava prezentovala domáce produkty amerického priemyslu, vyrobené v každom z 50 amerických štátov. Len keby medzi nimi nebolo toľko zbraní a vojenskej techniky. Keď sa zbrane vyrábajú vo veľkom, žiadajú sa byť použité, najmä v krajine s takou militantnou tradíciou. (mb)

RUSKO > ORBIS PICTUS Foto: Alexander Zemlianičenko, SITA/AP

Diváci v stanici moskovského metra Majakovského sledujú verejnú premiéru prvej časti novej série amerického televízneho fantazijného seriálu Hra o tróny. Premietanie prebehlo v rámci tradičného kultúrneho podujatia Noc v metre. Nielen v Hre o tróny, ale aj na reálnej geopolitickej scéne sa „zima blíži“, napätie narastá a Rusko je reálne jedinou mocnosťou stojacou ako ochranný múr pred „bielymi chodcami“, ktorí by si najradšej sadli na trón v Kremli. (mb)

ORBIS PICTUS > FRANCÚZSKO Foto: Goeffroy van der Hasselt, SITA/AP

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a švajčiarska federálna prezidentka Doris Leuthardová pózujú pred fotografmi počas spoločných rozhovorov v Elyzejskom paláci v Paríži. Dvaja politici, dva rôzne svety. Macron ako poslušná bábka nadnárodných kapitálových kruhov a Leuthardová ako predstaviteľka suverénneho štátu s priamou demokraciou. (mb)

NEMECKO > ORBIS PICTUS Foto: Christoph Schmidt, SITA/AP

Atmosféra na festivale Schorndorfer Woche v nemeckom Schorndorfe je na prvý pohľad pokojná. Polícia však počas podujatia hlásila štyri prípady sexuálneho obťažovania. Pri poslednom z nich traja afganskí žiadatelia o azyl obkolesili a obchytkávali 17-ročné dievča. Ukážkový príklad „pokojného spolunažívania“ islamskej a európskej kultúry. (mb)

ORBIS PICTUS > INDONÉZIA Foto: Achmad Ibrahim, SITA/AP

Indonézski moslimovia držia zástavy s nápisom Niet iného boha okrem Alaha a Mohamed je jeho prorokom počas zhromaždenia v hlavnom meste Jakarte. Demonštranti protestovali proti výnosu prezidenta Joka Widoda, umožňujúcemu zakazovanie radikálnych islamistických skupín. Dúfajme, že v Indonézii náboženský fanatizmus nezvíťazí. (mb)

JUŽNÝ SUDÁN > ORBIS PICTUS Foto: Sam Mednick, SITA/AP

Žena z malého mestečka Rejaf v Južnom Sudáne spolu so svojimi dcérami stína v preriedenom lese mladé stromčeky a zbiera drevo na oheň. Ľudia v tejto krajine trpia nielen následkami občianskej vojny a hladu, ale aj klimatických zmien, ktoré spôsobujú ubúdanie lesov. Ich osudy sú však mocným tohto sveta ľahostajné. (mb)

ORBIS PICTUS > ČÍNA Foto: Andy Wong, SITA/AP

Chodci prechádzajú okolo bilbordu so symbolmi rôznych mien na budove jednej z pekinských bánk. Čínska ekonomika zaznamenala v druhom štvrťroku tohto roka nebývalý nárast uzatvorených obchodov a zákazníckej spotreby. Svetové médiá to oslavujú, zabúdajúc, že neustály rast spotreby ničí planétu a vedie civilizáciu do záhuby. (mb)

USA > ORBIS PICTUS Foto: Elizabeth Flores, SITA/AP

Megan O’Leary zanecháva správu na chodníku v americkom meste Minneapolis na mieste, kde miestny policajt z nepochopiteľných dôvodov zastrelil austrálsku učiteľku meditácie Justine Damondovú. Príbuzní a susedia zastrelenej teraz požadujú od polície vysvetlenie. Nebol to prvý, a zrejme ani posledný prípad policajného násilia v USA. (mb)

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Tibor Eliot Rostas

VLADIMÍR MEČIAR: VZOSTUPY A PÁDY PRVÁ ČASŤ TRILÓGIE EXKLUZÍVNEHO ROZHOVORU NEVIEM, KOĽKÝCH NOVINÁROV POZVAL VLADIMÍR MEČIAR DOMOV A DLHÉ HODINY SA S NIMI ROZPRÁVAL NA VEĽMI CITLIVÉ TÉMY O SAMOTNEJ PODSTATE EXISTENCIE SLOVENSKA, DOKONCA S NIMI VIEDOL PARTNERSKÝ DIALÓG, V KTOROM POVEDAL DOPOSIAĽ NEVYSLOVENÉ A UZNAL AJ SVOJE CHYBY. JE ĽAHKÉ PRIDAŤ SA VŽDY K VÄČŠINE A NA ZÁKLADE DOBRE PREMASÍROVANÉHO NÁZORU MIENKOTVORNÝCH MÉDIÍ VEDIEŤ ZDRAVO A NEKOMPROMISNE SÚDIŤ – SAMOZREJME, V RÁMCI „KRITICKÉHO MYSLENIA“. KEDYSI SOM SI – PODOBNE AKO DRVIVÁ VÄČŠINA MLADÝCH – MYSLEL, ŽE BÝVALÝ TROJNÁSOBNÝ PREMIÉR MEČIAR JE IBA DÉMON, STELESNENIE ZLA A PRIVÁDZA SLOVENSKO DO ZÁHUBY. LENŽE UŽ VIEME, ŽE DÉMONOV VYRÁBAJÚ PREDOVŠETKÝM MÉDIÁ A CUDZIE ZÁUJMY. JE ĽAHKÉ A POHODLNÉ KOHOKOĽVEK ODSÚDIŤ A POSLAŤ DO HORÚCICH PEKIEL. OVEĽA ŤAŽŠIE JE VEDIEŤ POČÚVAŤ A VIESŤ DIALÓG. AJ PRETO SOM SA S VLADIMÍROM MEČIAROM ROZPRÁVAL V JEHO DOME V TRENČIANSKYCH TEPLICIACH BEZMÁLA ŠESŤ HODÍN. VŽDY SA MI TOTIŽ HNUSILO PODĽAHNÚŤ TLAKU VEREJNEJ MIENKY A HOVORIŤ LEN TO, ČO CHCÚ ĽUDIA POČUŤ. PRESNE TOTO JE TOTIŽ DÔVODOM MARAZMU AJ SLOVENSKEJ POLITIKY. A TAK SME SA ROZPRÁVALI, ALE AJ POČÚVALI. TÉM JE MNOHO. O MINULOSTI A BUDÚCNOSTI SLOVENSKA, EURÓPY, O AMNESTIÁCH, O UTEČENCOCH, ALE AJ O CELKOVOM GEOPOLITICKOM ROZLOŽENÍ SÍL. O ÚSPECHOCH, ALE AJ CHYBÁCH JEHO VLÁDNUTIA, O PRIVATIZÁCII A O TOM, KTO ZA ŇOU V SKUTOČNOSTI STÁL, O HROZIVEJ PRAVDE POZADIA VÁCLAVA HAVLA, O RUSKU A AMERIKE, O UKRAJINE, MIMOVLÁDNOM SEKTORE, O PRÍPRAVE OZBROJENÉHO RIEŠENIA SITUÁCIE PRI DELENÍ REPUBLÍK, O BILDERBERGU A SVETOVLÁDE, O BOMBARDOVANÍ SRBSKA, O KISKOVI AJ FICOVI, O VŠESLOVANSTVE A ĎALŠÍCH TÉMACH. VLADIMÍR MEČIAR VRAVÍ: „VIDÍM, ŽE PO VÁS IDÚ. NEBOJTE SA, TÍTO DIKTÁTORI ČOSKORO ZMIZNÚ ZO SCÉNY.“ NECH MÁTE NA TOHTO MUŽA AKÝKOĽVEK NÁZOR, NIČ TO NEZMENÍ NA SKUTOČNOSTI, ŽE SA NEZMAZATEĽNE ZAPÍSAL DO NOVODOBÝCH DEJÍN SLOVENSKA AKO JEHO SPOLUZAKLADATEĽ A KĽÚČOVÁ POSTAVA. V NASLEDUJÚCICH ČÍSLACH VÁM PRINÁŠAME MIMORIADNY A ROZSIAHLY TROJDIELNY ROZHOVOR. Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

VELEBENÝ A NENÁVIDENÝ

Vašu postavu nenávidia a zbožne uctievajú – to druhé predovšetkým v minulosti. Boli časy, keď popularita Vladimíra Mečiara dosahovala bezprecedentné výsledky pripomínajúce dnešnú podporu Putina obyvateľmi Ruska. Vo februári 1991 dosiahla svoj absolútny vrchol – prieskumy verejnej mienky hlásili, že vám dôveruje takmer 80 percent respondentov. Ako si vy sám vysvetľujete túto obrovskú disproporciu? Keď si zoberiete november 1989 a otázky demokratického socializmu, prebudovania spoločnosti, ani prebudovania demokracie, ani prebudovania ekonomiky nemali východiská. To boli veci, na ktoré neboli odpovede. Samozrejme, v tom čase s rastúcim nadšením rástli nálady na radikálne zmeny, najmä v pražskom prostredí, ktoré boli navodené radikálne ukončiť jedno a na troskách toho starého postaviť svet. Ako minister vnútra som prebudoval celú miestnu správu; tie zákony platia dodnes, vysoko prekročili európsky štandard, prebudoval som verejnú bezpečnosť na políciu. V tom období vznikali rozhodnutia federálnych orgánov, ktoré boli pre Slovensko veľmi nešťastné. To bola tá radikalizácia, zrušenie zbrojného priemyslu, čo malo byť takým ústretovým krokom pred návštevou Václava Havla v Spojených štátoch amerických, a na to Slovensko strašne doplatilo. Boli tam otázky rušenia ťažkého priemyslu; to znamená zastavená výstavba v Žiari nad Hronom, ohrozené Košice, ohrozené ďalšie hutné závody, podniky a iné. Likvidácia investícií, ktoré boli rozrobené v energetike, v infraštruktúre. To všetko zostalo stáť. A to bolo treba dynamizovať. Na to bolo treba obrovskú iniciatívu, obrovskú silu. Ďalej sa vyhrotili isté sociálne systémy, takže sa nedalo zlepšovať okamžite všetko, lebo v priebehu dvoch rokov sme mali na Slovensku naraz takmer 30 % nezamestnaných. V niektorých oblastiach aj viac. A tí ľudia hľadali istotu a potrebovali ju niekde nájsť. Keď sme rozoberali samotný demokratický proces, tam som išiel s iniciatívou, že demokracia politiky nemôže byť bez demokratizácie štátnej správy, ktorá je súčasťou politického systému. Navrhol som projekt, ktorý Slováci prijali dobre, ale zle ho prijala federálna vláda, veľmi zle. To je demontáž federácie, čo vyvrcholilo pádom mojej vlády v apríli toho roku za dosť nešťastných okol-

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

ností. Bolo to dielo Václava Havla, ktorý prišiel s týmto projektom na Slovensko. Avšak ľudia s mojím programom solidarizovali a cítili, že to je ochrana a pomoc, a podporovali ma. Prišlo obdobie odvolávania – to odvolanie bolo treba niečím vysvetliť. Vysvetľovali to tým istým, čo sa robí dnes – to je klišé, ktoré platí roky – agent KGB. Bez akéhokoľvek dôkazu, obvinenie bolo na stole, aj keď mi bolo smiešne, pretože som bol tvrdo proti udalostiam v 1968. Ďalšie obvinenia prišli potom z „nedemokratickosti“ v rozhodovaní. Česká politika sa s nami veľmi nebavila. Vyzdvihli sa otázky o postavení Slovákov, takže nebude žiadna komora národov, bude sa rozhodovať v jednej snemovni, kde bude jedna tretina Slovákov – a rozhodovať sa bude väčšinou. To znamená, že sme tam boli v podstate ničím. To isté bolo v zahranično-politických otázkach, kde sme sa dožadovali, aby vláda Slovenskej republiky mala aspoň postavenie mesta, môže mať vonkajšie vzťahy, lebo to neexistovalo. Urobili sa mnohé kroky, ktoré boli osudové, napríklad rezort životného prostredia patril Slovenskej republike, ale Václav Havel na základe osobného sľubu Vavrouškovi povedal: A bude federatívne. Bez zmeny ústavy, bez zmeny zákonov, okamžite prešiel na Slovensko a išiel stavať Gabčíkovo-Nagymaros a riešiť tieto otázky. Takže, samozrejme, niekto musel to Slovensko brániť. Čiže to boli spory o tom, ako má vyzerať ekonomika, ako sa má slovenská ekonomika transformovať. Boli to spory o to, ako má vyzerať politické usporiadanie vzťahov Čechov a Slovákov. V tých prvopočiatkoch sme tomu hovorili rovný s rovným. Nehovorilo sa hneď o zániku federácie. Povedali sme: keď federácia, tak zdola; republiky povedia, čo chcú, aby federácia robila. Na základe týchto rozporov, ktoré boli v politike evidentné a mali konkrétne tváre, sa rozhodlo, že Mečiar padá ako nedemokrat, ako proruský politik. Vychádzali z toho, že som bol rokovať v Sovietskom zväze o obnovení platieb za dodávky z Moskvy, lebo musíme vychádzať aj z toho, že keď sa RVHP rozpadlo, nebolo čím platiť. Dovtedy sa všetko robilo v prevoditeľných rubľoch – a to padlo. Samozrejme, že sa dodávalo aj na spisky; to znamená súpis dodávok medzištátne, ktoré sa započítali – a kto mal dlh, tomu sa zúčtoval dlh, kto mal prebytok, tomu sa to zúčtovalo do aktív. Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Vtedy sme sa dostali do strašne hlúpej situácie, keď tieto mechanizmy prestali pracovať vo vonkajšom prostredí. Až 80 % z toho, čo bolo na Slovensku, sme produkovali do tohto prostredia. Aj na ruskej strane prevládol pocit zrady a nenávisti a nechceli s nami robiť. Keď som tam bol po tých prvých rozhovoroch, bolo ťažké naladiť ich, aby vôbec v týchto vzťahoch pokračovali. V čom cítili zradu? Práve v tom, že keď sa rozpadal socialistický tábor, okamžite sme sa postavili do pozície antiruskej. To pretrváva. Tá pozícia dnes dominuje v politike pre celý svet, nielen pre nás. Ale oni to vtedy pociťovali, že sa k nám správali inak; nejde len o rok 1968, ale bol aj Mníchov, aj Viedeň – všeličo musíme vo svojej histórii prehltnúť. História nás učí, prehrešky voči nám ako národu a štátu mali takmer všetky štáty Európy. Nepoznám štát, ktorý by sa do našej histórie nepodpísal negatívne. Čiže nemôžeme žiť v nenávisti so všetkými. Musíme si vzťahy usporiadať.

POČIATKY

Vaša politická kariéra začala v roku 1990, keď ste na návrh Alexandra Dubčeka uspeli v konkurze VPN na post ministra vnútra a životného prostredia. Čo viedlo Dubčeka k vašej nominácii? Aký bol podnet? Lebo toto bol prelomový medzník vo vašom živote, keď ste sa dostali do vysokej politiky. Moja túžba ísť do politiky nebola veľmi ovplyvnená nejakou túžbou po politickej kariére, ale po odplate. Dvadsať rokov som sa niečo učil, a preto som si hovoril: Bude rozpustená aj strana, zrušená aj Štátna bezpečnosť, s čím som, mimochodom, išiel do Prahy niekoľko dní po nástupe do funkcie ministra. Prijali to veľmi dobre a hodnotili to tak, že vôbec má niekto odvahu povedať to. Pritom nešlo o likvidáciu všetkých zložiek štátnej bezpečnosti, ale vnútorných nepriateľov. Pokiaľ išlo o toto odhodlanie. Existovalo obdobie, keď sa hľadali nejaké riešenia. Bolo treba dávať a zbierať ľudí, ktorí by mohli niečo urobiť. Dostal som sa do hľadáčika skupiny v Trenčíne a okolí, kde bol šéfom tejto skupiny švagor Alexandra Dubčeka. Foto: Matúš Plecho

Foto: Matúš Plecho

A tak ešte v období pred novembrom došlo k dohodám, že sa stretneme a budeme uvažovať o založení mladej sociálnej demokracie alebo vôbec o sociálnej demokracii na Slovensku, a zoberiem to na seba. Toto stretnutie sa nikdy neuskutočnilo, ale tento kontakt zostal. A informácia šla odo mňa k Dubčekovi a od Dubčeka ku mne. V Bratislave som mal niekoľko priateľov, ktorí tiež patrili k účastníkom 68, a s tými som sa stretol, časť z nich sa angažovala vo VPN, časť inde. A, samozrejme, keď videli, že som tam, bolo treba riešiť niektoré veci, povedali: Ty na to budeš dobrý. Lebo na vnútro nikto nechcel ísť, vždy sa to bralo ako nejaká špinavá práca už od 50. rokov. Sme v roku 1991. V tomto období ste sa dostali do konfliktu s vedením Verejnosti proti násiliu. Vtedy ste kritizovali vtedajšiu ekonomickú reformu, ktorej sa inde hovorí šoková terapia alebo terapia chicagských chlapcov školy Miltona Friedmana, ako cestu do tmy. Tkvel ten rozpor v tomto? Podozrievať vtedajšie vedenie VPN, že malo nejaký názor, by bolo zložité. Skôr išlo do samolikvidácie a nechceli veľmi robiť politiku. Tie zápasy sa preniesli na úroveň vlád. Verejnosť proti násiliu mala zastúpenie vo Federálnom zhromaždení, federálnej vláde, národnej vláde a mala akosi vylaďovať toto prostredie. Ale nás ako slovenskú vládu mal na starosti Peter Zajac ako literárny vedec. On mal rozhodovať, o čom budeme rokovať na vláde, aké závery máme prijať. Tak sme pred každým rokovaním vlády s ministrami z VPN prichádzali za Petrom Zajacom. Ale on nevedel, aký máme program, o čom máme rokovať, mal len takú ideologickú prednášku. Takže to nebolo žiadne usmerňovanie. Keď hovoríme o určitých rozporoch vo VPN, prvá väčšia roztržka bola narastajúca animozita medzi vtedajším prezidentom Kováčom a vami. Vznikla v období okolo rokov 1991 a 1992 s obrovskou popularitou a podporou ľudí sporom Mečiar verzus Kňažko. Čo sa stalo? Kvôli čomu sa táto veľmi pozitívna dvojka rozhádala? V roku 1992 sa konštruovali orgány. Prišiel za mnou Michal Kováč a Milan Čič, že predseda parlamentu bude Milan Kňažko. Môj rozhovor s nimi aj s Milanom bol veľmi úprimný.

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

Milan nie je zlý človek. Je veľký egocentrik a radikál, ale... Kedykoľvek si išiel zahrať tenis, odišiel z roboty alebo nechal témy rokovania a išiel si po svojom. Hovorím, že toto predseda parlamentu nemôže byť. Musí to byť právnik, a právnik, ktorý sa do toho vloží tak, že budeme schvaľovať normy, držať tento kurz. Ale bola ponuka niekde za podpredsedu vlády, začal robiť Ministerstvo medzinárodných vzťahov, z ktorého ho vyhodili – nech je ministrom zahraničných vecí, čo Milan prijal. Ale súčasne so vznikom Ministerstva zahraničných vecí sa riešila otázka zahraničného obchodu a zverili ju do kompetencií Ministerstva zahraničných vecí. Čiže Milanovi, ktorý nemal skúsenosti, v politike už vôbec nie, a v zahraničnej tobôž. Bol vynikajúci francúzštinár, a naraz mu pripadlo riešiť zahraničný obchod a zahraničnú politiku. Pochopiteľne, nemal skúsenosť, mal tam 8 diplomatov, ktorí prišli z Prahy s posudkami, že by v Prahe nemohli zostať. U nás sme boli radi, že prišiel vôbec niekto, pracoval a odovzdal akú-takú skúsenosť. Začali si ho formovať a on potreboval takmer dennú konzultáciu. To som robiť nemohol. No a na štátneho tajomníka prišiel istý pán Rakický, ktorý začal veľmi pracovať na koncentrácii svojej firmy. Chcel si stiahnuť pod seba niektoré iné odvetvia, podniky zahraničného obchodu, čo, samozrejme, vyvolalo môj veľký rozpor s ním. Ale Milan Kňažko sa s ním medzičasom veľmi spriatelil. Čiže ich vzťah bol hlbší. Podobne mal dlhodobý vzťah s Kováčom. A Milan strácal v orientácii tých problémov istotu. Veľké ambície stať sa ministrom zahraničných vecí mal Zelenay. A stalo sa, že na rokovaní politických orgánov HZDS permanentne vstupoval do konfliktu s Kňažkom a vytýkal mu veľa chýb. Aj také, za ktoré Kňažko nemohol. Boli chyby, za ktoré mohol, a boli také, za ktoré nemohol. Rokovaní vlády sa však nezúčastňoval, rokovali sme o vážnych veciach, zobral noviny a čítal alebo odišiel. Ostatní členovia vlády mi začali vytýkať, ako to, že máte dva metre? Nás tu ženiete, nedáte nám dýchať a toto? Keď sa stal Kováč prezidentom, prišiel sa na rokovanie do vlády spýtať: Čo Milan Kňažko? Nehovoril som nič, všetci ostatní hovorili, každý k tomu niečo povedal. A Kováč nato povedal: Rozhodol som sa, že Kňažka odvolám, doneste mi návrh.

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

V médiách sa to interpretovalo tak, že vy ste dali návrh na odvolanie Kňažka. Formálne áno. Ale v skutočnosti ten návrh doniesol Kováč. Ale ja som zaniesol návrh písomne Kováčovi. Áno, to už je procedurálna záležitosť. Áno, to už je moja záležitosť, bola to moja povinnosť. Bolo to pre mňa ťažké, lebo som vedel, že si ho dávam do parlamentu. Milan je výbojný človek a jeho ego bude veľké a zaručene mi tam bude robiť paseku. Toto bude ešte horšie. Máme síce väčšinu v parlamente, ale ako sa to bude vyvíjať ďalej, neviem. A ozaj, robil tú paseku, hľadal ľudí na svoju podporu a brojil poslancov do postoja proti vláde. Jeho pozícia v médiách rástla, čím viac nadával, lebo to patrilo k tej réžii. Priateľstvo s Kováčom tento incident nenarušil, naopak, bral ho stále ako svojho najbližšieho človeka. Paradox. Kováč na jednej strane chcel, aby odišiel z Ministerstva zahraničných vecí, z vlády, a na druhej ho priateľsky podporoval. Ten osobný vzťah medzi nimi nebol týmto dot knutý a ešte rástol. Mali spoločného nepriateľa. Ale aj spoločné záujmy, musím povedať. Takže to potom prerastalo do niečoho iného, no a v parlamente sme začali mať problémy. Problémy sa zväčšili ešte o to, v čom bola príčina narušenia vzťahov s Michalom Kováčom. Bolo to niečo mimoriadne veľké, nie osobné, o čom hovoriť nemôžem. Ale bolo to z jeho strany veľké svinstvo. Musel som mu povedať, že to viem. Musel som mu povedať, že keby som o týchto veciach vedel pred jeho prísahou, stiahnem mu ruku a vyženiem ho z tej miestnosti. To som mu všetko vyčítal – a to sa prezidentom zle počúva. On sa, samozrejme, cítil ohrozený, hľadal niekde pomoc, išiel do Čiech, požiadal Václava Havla o pomoc pri zvrhnutí vlády na Slovensku. A túto pomoc dostal. V decembri 1993 sa presunuli väčšie balíky peňazí cez Budapešť na Slovensko na pád vlády. Samozrejme, o tom, čo sa robí v Čechách, cez koho to ide a ako je to organizované, som sa dozvedel od pána Klausa. Klaus osobne navštívil Kováča kvôli tomu, čo robí. Okrem toho mu povedal: Pane prezidente, jste politický diletant.

Petr Pithart a riaditeľ rozviedky SIS Igor Cibula (v rokoch 1993 – 95) tvrdia, že ste sa chválili prístupom k archívom ŠtB a využívali ich na politický súboj s oponentmi. Nikdy som nemal prístup k materiálom ŠtB, to vysvetlím osobitne. S Igorom Cibulom sa poznám od roku 1968, vtedy pôsobil ako príslušník ŠtB v legalizácii. Prišiel rok 1992 a Igor Cibula si dal svoju osobnú požiadavku, že chce byť riaditeľom Spravodajskej služby na Slovensku. Táto jeho žiadosť bola zamietnutá a nevyšiel som mu v ústrety, lebo bolo preukázané, že v Prahe podpísal spoluprácu voči Slovenskej republike. Boli podozrenia, že takéto spolupráce má aj inde. Tak som mu to na rovinu povedal. On mi vytkol, že som zneužil tieto informácie voči nemu. Vraj som niektoré mal od neho, on mi úprimne povedal, čo je v zahraničí, kde sú väzby a prečo to používam. Moja odpoveď bola: Nemôžeš byť šéfom Slovenskej spravodajskej služby, keď nevieme, akému pánovi budeš slúžiť. Neskoršie si ho potom pán prezident vybral za námestníka riaditeľa Spravodajskej služby a dával mi to patrične pocítiť. Čo sa týka materiálov Štátnej bezpečnosti a to podobné, ako minister vnútra Slovenskej republiky som nemal prístup do archívov, ktoré patrili slovenskej správe Štátnej bezpečnosti, dokonca bol prísny zákaz akéhokoľvek vstupu alebo odovzdávania si dokumentov. Všetko, čo som dostal, bol námestník federálneho ministra, ktorý mi po lustráciách poslal materiály na štyroch členov slovenskej vlády a podpredsedu Národnej rady, že sú aktívni spolupracovníci Štátnej bezpečnosti. Tieto materiály priniesol v dobe mojej neprítomnosti do kancelárie a nechal tak Ciklamini, ktorý ma urgoval, že s tým nič nerobím. Samozrejme, že bola moja povinnosť oboznámiť s tým predsedu parlamentu, pretože sme ako vláda boli menovaní a odvolávaní parlamentom. Navrhol som všetkých týchto ľudí odvolať. Návrh bol zamietnutý. Ale tým, že som dával tento návrh a vyzval tých ľudí, aby odstúpili sami dobrovoľne, vtedajší minister spravodlivosti sa rozplakal a povedal, že tyranizujem ľudí, lebo predo mnou plačú. On neplakal predo mnou, on plakal, lebo musel odísť z funkcie (Laco Koštál). To bolo celé zneužívanie materiálov Štátnej bezpečnosti. Čo sa týka archívov na Slovensku, viem, že keď sa stal Palko námestníkom spravodajskej služby v Čechách, toho úradu

na ochranu ústavy, mal na starosti aj slovenskú problematiku. Všetky archívy odniesli z Bratislavy do zástavky do Brna. Po ceste sa veľa vecí stratilo a veľa vecí nevrátilo. A čo sa týka mojej osoby, v apríli alebo marci v roku 1990 bola porada ministrov vnútra s prezidentom, čo s týmito archívmi robiť, pretože sa materiály z týchto archívov začali strácať. Mimo iných aj materiály pána prezidenta. A tak sa potom začalo rokovať o tom, ako zabrániť zneužívaniu tých materiálov; či to odkryť masovo, alebo založiť a nechať tak, neriešiť tú vec teraz. Bol som za to, aby sa to odložilo a neriešilo. Napriek tomu sa na tej porade prijala zásada, že sa bude robiť lustrácia všetkých ústavných činiteľov, ktorí boli vtedy vo funkciách, a neskoršie aj poslancov, ktorí budú kandidovať vo voľbách v roku 1990. Takže keď sa vravelo, že môj dokument zmizol z Bratislavy, zmizol na základe lustrácie, ktorá sa robila u nás, a bol založený v Prahe. Aj zadokumentované pre spoluprácu so ŠtB nevhodnou. To je celý môj hriech. A to, že som predsedovi parlamentu povedal, že tieto materiály mám, tých päť kusov, to je pravda. Ale pravda je aj to, že o tom vedelo aj vedenie VPN. Keď sa robila lustrácia kandidátov na poslancov v roku 1990, mnohí vypadli. Medzi nimi aj Ján Budaj. Otázka Jána Budaja bola vtedy boľavá vec VPN, pretože bol na tých námestiach, hovoril, aj sme viacerí zastávali názor, že by sa mu to malo prepáčiť. Ale vtedy vystúpil Šimečka a Kusý a povedali, že Budaj ich pred týmto rokovaním navštívil a požiadal, aby mu potvrdili, že oni ho poverili, aby išiel spolupracovať so Štátnou bezpečnosťou. A čo robil, robil len na základe ich poverenia. Kto chcel byť politikom, nemôže mať takúto morálnu úroveň. Na základe toho sa to celé zvrtlo a Budaj z politiky vypadol. Neskôr pred voľbami 1992 a v prípade mojej vlády sa opäť vytvorila hlúpa situácia vo vnútri Verejnosti proti násiliu. Fedor Gál oznámil, že už necíti vnútornú motiváciu a nechce byť ďalej predsedom VPN. Keď išlo o otázky vyrovnania s federáciou, postavil sa aj v Prahe a povedal: Mečiar je môj predseda vlády. Ale potom sa stalo, že si ho pozvali do Prahy na dva týždne a bolo dohodnuté, že pomôže toho Mečiara zvaliť, odíde do Prahy, dostane bývanie vo vládnej vile, dostane podiely na akciách a hmotné zabezpečenie na celý život. Čo sa stalo. Takže on tú pozíciu obrátil a išiel potom doslova do zrady.

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

Kým to bolo zosnované? Viete to nejako dešifrovať? Dohodnuté to bolo priamo s prezidentom Československej republiky Václavom Havlom. Tam boli priame rokovania, tam sa to aj napĺňalo. No a keď sa blížili voľby, hľadali sa, samozrejme, kompromitujúce materiály a iné veci, ako tú časť naštrbiť. Urobili zo mňa agenta Štátnej bezpečnosti. Dokonca večer pred voľbami vysielali film Utajená minulosť Vladimíra Mečiara, natočený na pokyn hradu, odvysielaný večer pred voľbami, kde ma vykresľujú ako špičkového agenta. Nikdy som nebol. Ani spolupracovník, ani agent. Bol som osoba preverovaná a osoba, ktorá bola nepriateľská socializmu od roku 1969, keď sa začali tí nepriatelia evidovať. Federácia nepracovala s nejakými lahodnými metódami. Napriek tomu všetkému sme voľby vyhrali, lebo inej alternatívy na Slovensku nebolo. Bolo treba začať radikálne riešiť veci, ktoré dozreli. Mimochodom, v roku 1991 mi uznesením Verejnosti proti násiliu zakázali pracovať na Ústave Slovenskej republiky. Musel som tie dokumenty stiahnuť a odovzdať na VPN. Dôvod? Tlmočil mi ho Ferko Mikloško. Kresťanov obvinili z rozpadu Československa a nezoberú si na zodpovednosť aj tento druhý rozpad. To bol blbý dôvod. Ale problém nebol u veriacich. Zakázali mi vystúpenia v televízii, ktoré som mal ako predseda vlády. Raz za týždeň som sa ľuďom prihováral na témy, na ktoré sa redaktori pýtali. Témy som neurčoval ja. Ale šli sme vždy priamo. Pred voľbami v roku 1991, keď som bol poslanec Federálneho zhromaždenia, sa ma pokúsili zatknúť a bol vydaný zatykač, no vo Federálnom zhromaždení v predsedníctve neprešiel. Za pomoci pána Dubčeka, lebo nebol uvedený dôvod väzby. Ale bol okamžitý. Pán Dubček mi hovoril, že ak to dám do pléna, prejde to aj tak. Buď sa to zastaví v predsedníctve, alebo... Hovorím: počkajte do volieb. Hovorí, že sa nedá, musí to ísť. A predsedníctvo potom väčšinou hlasov neschválilo vydanie zatykača na moju osobu. Takže to bol moment, keď sa to pokúšali riešiť aj trošku extrémnymi prípadmi.

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Aký mali dôvod na zatykač? Žiaden. Len to, že ma majú ísť zatknúť. Aj podnikli kroky, keď som bol v Košiciach. Najprv bola úvaha, že mňa a Kňažka, potom bolo rozhodnutie, že len mňa. Prokuratúra dala návrh zatykača, dôvod neuviedli, ale žiadali okamžitý súhlas so zatknutím od predsedníctva federácie. Na mňa pre zmenu podali súčasné demokratické sily trestné oznámenie za to, že som citoval štúrovcov. Ja som nemal byť trestne stíhaný, mal som byť zatknutý, ani neviem, za čo. Ale, samozrejme, že sa čakalo, že sa slovenské povedomie týmto zlomí. To je to stalinské: Jesť čelovek, jesť problemov. Net čeloveka, net problemov... Čiže to bola snaha nejako ma odstrániť z politickej scény vopred, čo som neprijal dobre. A toto spomínam aj preto, lebo keď som po voľbách išiel na návštevu Václava Havla, už pri dverách čakal jeho vedúci sekretariátu. A ako sme išli točitým schodišťom k jeho pracovni, hovorí mi, že mi Václav Havel vzkazuje, že si můžete říct o cokoliv a bude vám splněno. Nereagoval som, tak ponuku zopakoval asi v strede schodišťa: Můžete si říct o cokoliv. Reku: O cokoliv? Tak budem chcieť veľa. A boli sme už navrchu schodištia, keď hovorí: Promiňte, ale můžu vědet, co to bude, abych mu to řekl? Hovorím: Môžete vedieť. Chcem jeho hlavu. No a tým sa malo začať moje rokovanie s Václavom Havlom, na ktoré došiel veľmi roztrasený a chcel vedieť, prečo chcem jeho hlavu, prečo nechcem, aby bol prezident Československa. To som mu vysvetlil veľmi podrobne, detailne, aj na veciach, kde išiel za hrubé porušenie zákonov, kde prostredníctvom bezpečnostnej päťky pripravovali rôzne provokácie, robili sledovačky. Celá služba bola orientovaná na boj so slovenským nacionalizmom a každý sme boli nacionalista. Šéfom nacionalistov som bol akože ja, hoci si tak nepripadám. Argumentovalo sa, že akonáhle sa Slovensko pokúsi osamostatniť, zopakuje sa proces Juhoslávie a bude vojna. O ľuďoch, ktorí o tom uvažovali, sme mali detailné informácie. A kto mal podľa vašich informácií rozpracovávať túto ideologickú vlnu zastrašovania? Západ? USA? Nemecko? Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

Nie, toto bola česká záležitosť. Mali sme informácie. A druhá téza, ktorá neustále odznievala, bola, že to ekonomicky nezvládneme, lebo česká koruna bude stáť najprv 30 slovenských. Keď sme dokázali, že je to nezmysel, povedali tri koruny slovenské. Klesnete ekonomicky na dno, nebudete vedieť zabezpečiť nič. Tretia argumentácia: Slovensko nemá tradíciu demokratického zriadenia, bol to len fašistický štát, čo budete robiť? Bude fašizmus a nikto to nebude akceptovať. Práve pre ono fašistické pozadie. A štvrtá argumentácia bola, že Slovensko nemá vybudovanú štruktúru správy, stáročia nebolo samostatné, nebude schopné vládnuť si, a preto musí skrachovať – tak je lepšie radšej ten experiment nerobiť. Toto bola propaganda, ktorú ste mohli počuť na vlnách rozhlasu, televízie nepretržite. Oproti tomu som mal jedinú zbraň: veľké zhromaždenie a tábory ľudí.

ROZDELENIE ČESKOSLOVENSKA

Bývalý český premiér Petr Pithart tvrdí, že ste kedysi boli silný federalista a orientácia na slovenské záujmy bola až potom, keď ste s Klausom nenašli spoločnú reč. Dá sa to takto vysvetliť? Naše postoje s Pithartom boli rovnaké. A povedali sme si, že ideme do reformy federácie; to bol ten zákon o kompetenciách, ktorý som podal s tým, aby sa posilnilo postavenie republík, kde sme mali s Pithartom spoločné stanoviská, federálna vláda mala obmedzujúce stanoviská v rámci sebazáchovy. Vždy hovorili, že proti je Václav Klaus, ktorý na spoločnej porade nepovedal nič. Petr ma však ľudsky veľmi sklamal. Keď sa mi dostali do rúk materiály českej vlády o prísne tajnom pláne rozdelenia Československa ako jednostranných krokov českej vlády, boli hrubo protislovenské. A kto za tým stál? Kto by mohol byť projektant tohto? Celá česká vláda. Boli na to vytvorené pracovné tímy. Tých projektov bolo niekoľko a čím to išlo ďalej, tým to bolo horšie. Dostala sa mi do rúk verzia, respektíve výtlačok materiálu, ktorý patril ministrovi vnútra. Rozprúdilo to v Čechách úplnú hystériu, vraj ako som sa mohol dostať do trezoru ministra vnútra, ukradnúť ju tam. V skutočnosti to bola náhodná zámena na rokovaní vlády a materiál mi dal Šabata s tým, že pove-

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

dal: Roky žijeme spolu. A nie je to fér, keď poza chrbát Slovákov pripravujeme takéto kroky voči nim. A beriem tú zodpovednosť na seba. Mlčal som o tom, ale keď sa to vyšetrovalo, priznal, že on mi tento materiál odovzdal. Boli tam, nedajbože, prichystané aj nejaké kroky na ozbrojenej úrovni? Boli tam kroky na hospodársko-politickej úrovni. Bola by sa uzatvorila hranica, znížil obchod, peniaze a tak. Celé by to bolo problémom. Ale viem, že na tej vojenskej pracovala istá skupina, ale pretože žijú aj ľudia, ktorí robili proti tomu, budem zatiaľ mlčať. Ľudia dnes pociťujú ako nespravodlivé, že v rámci rozdelenia Československa sa nikto nepýtal na ich názor a neprebehlo referendum. Prečo? A prečo ste o nevýhodách jednostranného referenda nepriniesli informácie verejnosti? Kto ich chcel počuť, počul ich. Kto nechcel, nepočuje ich dodnes. Prijal sa ústavný zákon o zániku Československej federácie, kde sa spoliehalo, že v referende neprejde. Referendum malo jednu veľmi zradnú vetu. Štát, ktorý vystúpi, sa zrieka majetku v prospech štátu, ktorý zostáva. Keď sme s českou stranou rokovali, ako ukončíme túto spoluprácu, navrhol som referendum. Česká strana nám povedala: Máme mandát od voličov na akýkoľvek spôsob rokovania vrátane rozdelenia, hoci aj okamžite. My referendum nepotrebujeme. A keď vy potrebujete referendum, urobte si ho. Takže to sú veci, ktoré s tým súviseli a zodpovednosť sme museli vziať na seba. Dokonca keď sme prijímali zákony vo Federálnom zhromaždení, chýbali nám tri hlasy. Požiadal som na rokovaní kresťanských demokratov aj Stranu demokratickej ľavice, aby nám tie tri hlasy dali. Odmietli. Aj SDĽ bola proti, to znamená aj Fico bol proti, aj KDH. A vtedy sme sedeli za stolom a hovorím im: Dobre, čoho sa bojíte? Zodpovednosti? Ak hľadáte zodpovedného, dobre, beriem to na seba. Zodpovedný som za to ja. Ak potrebujete potom niekoho trestne stíhať, dobre, budem to ja. Keď poviete, že to bolo zle, tú chybu som urobil ja, ale teraz vás prosím o tri hlasy, tri hlasy, viac nie – je to historická šanca Slovákov.

Spomínali ste osobu Václava Havla. Vráťme sa k nej. Mnohí ho dodnes považujú za amorálneho človeka a mýty o jeho disidentskej chrabrosti prekrývajú oveľa vážnejšie a znepokojujúcejšie fakty. Rozprával som sa s ním medzi štyrmi očami viackrát. Prvýkrát som bol jeho dôverníkom ešte v roku 1990, keď mi poslal osobný list, či by som vedel podporiť prezidentský režim v Československu, že on by bol prezident amerického typu. Potom sme sa rozprával veľakrát, v roku 1990 mi ponúkol funkciu predsedu federálnej vlády. Zavolal celú politickú reprezentáciu Československa a pred nimi mi to ponúkol oficiálne. Túto ponuku som odmietol. Raz si ma spolu s Čalfom pozval dokonca s tým, že ma považoval za svojho dôverníka, a povedal: Vážení, potreboval by som vyriešiť takú diskrétnu otázku, že majetok, ktorý patril mojej rodine a po roku 1945 ho zhabali, chce môj brat vrátiť naspäť. Samozrejme, tá diskusia o tom bola dlhá. Prvá otázka bola, prečo bol ten majetok zhabaný. On sám na to odpovedal: No proč, strejda byl fašoun jak vyšitej. Čiže on vedel o jeho fašistickej minulosti, aj o tom, prečo im to zhabali. Hovoril: A přesto jste právnici oba, tak něco dělejte. Ja mu hovorím: Pán prezident, prečo to chcete, veď tým otvoríme Benešove dekréty, otvoríme všetko, čo bolo po roku 1945. A potom vlastne každému vznikne nárok na vrátenie majetku. On hovorí: Já ani tak ne, ale bratr. Ja mu hovorím: Preboha, existuje veľmi veľa spôsobov, ako sa dá hodnota toho majetku vrátiť, ale prečo akurát toto? Znova hovoril, že by sme to mali nejako urobiť. Ja mu hovorím: Reku, pán prezident, z toho vzniká toľko problémov, že ja do tohto nejdem. A Čalfa mu nato: No dobre, Vašku, uděláme to jinak. Kdy ti to vzali? No, v tom 1945. Čalfa mu hovorí: nie tak, kedy ti to prišli fyzicky zobrať? On hovorí: V 1948 šla maminka do Lidic a tam stál milicionář a řekli, že už tady nic nemáme. Čalfa hovorí: Od tohto sa chytíme. Keď to bol milicionár, bolo to po februári 1948, vyhlásime to ako majetok odobratý po februári 1948 a na zá klade toho ti bude všetko vrátené. Havel a Kováč dohodli v roku 1993 postup prípravy vlády na Slovensku. O čo konkrétne išlo? Kováč, samozrejme, nebol silná osobnosť, nemal ani takú podporu na Slovensku, potreboval vonkajšiu podporu. Bol na ďalšej návšteve Českej republiky, pri ktorej mal aj dôverný rozhovor s Vác-

lavom Havlom. Požiadal ho o pomoc pri páde vlády na Slovensku, aby bol tento pád pripravený. Václav Havel bol neobyčajne ústretový, veľmi rýchlo to pochopil a pomoc prisľúbil. Vtedy sa vytvorila nadácia Kováč – Havel. Z čoho pramenila Havlova ústretovosť? V 1992 som mu povedal do očí to, čo asi nikto. V rozhovore medzi štyrmi očami sme sa dohodli, že si to uchovám ako svoje tajomstvo. Vytkol som mu veľa vecí. Veď napríklad on sám priznal a žiadal aj po slovenskej vláde, aby uhradila päť miliónov dolárov ako tretinu z jeho pomoci, ktorú dostal zo zahraničia ako osoba počas disidentskej činnosti, v rámci ktorej priznal 15 miliónov dolárov. Desať mala zaplatiť česká a päť slovenská vláda. Nezaplatili sme. Ale predstavte si to – on dostal ako osoba 15 miliónov dolárov na podporu! Keď ako súkromná osoba dostal počas tzv. disentu takéto peniaze – prečo by to mali ešte dodatočne splácať aj občania Slovenskej republiky? V disente a tí, ktorí mu tú pomoc poskytli, chceli založiť spoločnosť, kam by tieto peniaze vošli. Oni by boli ako správna rada tej spoločnosti a s nimi by na území Čiech a Slovenska podnikali. Tam sú aj tie vracania majetkov, reštitúcie a mnohé iné. Áno, ako pri nadáciách a podobne. Zakryté pri týchto fondoch a pri tomto fonde, ktorý mal vzniknúť z peňazí Českej a Slovenskej republiky. Potom boli vytvorené z peňazí českej a federálnej, slovenská vláda nedala. Vráťme sa k tomu, prečo dohodli ten postup prípravy. Václav Havel mal motív nemať ma rád. Niekde povedal, že on by byl rád, kdyby mě mohl mít rád. A ja som mu na to odkázal, nech ma má rád. Takže tieto naše prestrelky boli dlhšie. On bol na tej českej strane, ktorá aktivovala aj médiá. Veď nakoniec stanica Nova bola zriadená na Morave, aby ovplyvnila západ Slovenska a voľby a vyhodnocovali to. Keď som sa rozprával s jedným z majiteľov tejto televízie, priznal: Áno, dostávali sme príjem z hradu, pokyny, čo máme robiť, kedy máme robiť, ako máme do kampane vstupovať a vyhodnotili sme, že to malo istý účinok proti ostatnému Slovensku.

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

„SOROS DAL 20 MILIÓNOV DOLÁROV NA PREVRAT V ROKU 1998. AJ TO OTVORENE PRIZNAL A V BRATISLAVE NA UNIVERZITE MU ZA TO TLIESKALI. JEDEN Z DZURINDOVÝCH SPOLUPRACOVNÍKOV ČESTNE PRIZNAL, ŽE V JANUÁRI 1998 MALI STRANY NA ČIERNYCH FONDOCH MILIARDU, A TÁ EŠTE POTOM NARÁSTLA O ĎALŠIE DVE.“

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

Tá televízia tam bola, robila tie relácie, podporovali české médiá, bola spravodajská služba, ambasáda na Slovensku mala priame úlohy pracovať na páde vlády a angažovať sa v tomto. Keď sa Klaus stal prezidentom, prišiel za mnou veľvyslanec a povedal, že to urobila ambasáda, ale on osobne nie, bol vždy proti.

S Klausom ste mali evidentne korektnejšie vzťahy. Korektný vzťah ako dvaja ľudia, ktorí si v krízovej situácii museli veriť a nemali nič iné, len tú dôveru. Takže to bol jeden motív. Druhý: Kováč, zneistený mojím postojom, keď som prišiel na jeho hriechy a pohrozil mu, že ich je možné zverejniť, ale nie je človek, ktorý by mal byť v akejkoľvek verejnej funkcii, sa ma nejako potreboval zbaviť. A vždy som vedel, čo je v pozadí, ale nikdy to nebolo určené pre verejnosť, nedalo sa to vtedy vysvetliť, a myslím, že ani dnes by to ľudia nepochopili. Tak že Kováč mal motív a pracoval na tom, aby vláda padla. Nakoniec ten jeho prejav v Národnej rade, pri ktorom padla vláda, bol úplne banálny, ale padol na predpripravenú pôdu vo všetkých kluboch, aj v rámci klubu HZDS. Čiže sme stratili aj podporu vlastných. Vláda padla, pretože nás predali prostredníctvom poslaneckých klubov. Teda po vymenovaní Kováča za prvého prezidenta Slovenskej republiky sa veľmi rýchlo dostavil rozpor medzi ním a vami? Kde bola jeho príčina? Prepáčte, to ešte nepoviem. Je to príliš citlivé a nemyslím, že je verejnosť pripravená, aby pochopila, čo chcem povedať. To ešte nebudem hovoriť. Kedy si myslíte, že príde ten správny čas? V pamätiach to bude, spracované to je, ale nie je ešte čas povedať to. Niekde ste naznačili, že by to mohlo destabilizovať politickú situáciu. Môže to vytvoriť pochybnosti o tom, kto to boli tí ľudia, čo tam robili, čo to zakladali, akí to vlastne boli ľudia. Neurobil som žiadny hriech, nič zlého. Čo urobil, bolo podlé, ale... Je to taká vážna vec, že by to až takýmto spôsobom mohlo zatriasť Slovenskom? Áno. Vtedy som to nemohol zverejniť, znamenalo by to nepredstaviteľné problémy. Väčšie a podlej-

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

šie ako kauza Technopol. Tá prišla v období, keď bol predsedom Federálneho zhromaždenia. Firma bola v strate. Existoval fond na vyrovnávania straty, ako predsedu Federálneho zhromaždenia ho požiadali o pomoc a on si požiadal o úplatok, ktorý previedol na syna – tam celý Technopol začína. Boli však aj podstatne horšie veci.

PRIVATIZÁCIA

Doposiaľ rezonuje Mečiar = kradnutie, zlodejstvo, Mečiar = podvody pri privatizácii. Každopádne podniky v rukách vytváranej vrstvy slovenských podnikateľov sa rozkradli, zbankrotovali alebo ich skúpil zahraničný kapitál. Nešlo to inak ako privatizáciou? Nejaká forma reálnej a spravodlivej kolektívnej účasti? Privatizácia začínala kupónkou. Každý občan dostal na základe akože voľného výberu akcie nejakej spoločnosti, a tie akcie mali mať nejakú cenu. Toto bol proces, ktorý bol rozbehnutý z Prahy, jeho protagonistom na Slovensku bol Ivan Mikloš. Tento proces prebiehal, bol nezastaviteľný, oznamovalo sa, ktoré podniky idú do privatizácie. Keď hovorím napríklad o železiarňach, 72 % železiarní bolo rozdelených medzi niekoľko tisíc akcionárov. Akože. Mali to byť akcie ako investičné kupóny, ale zákony na vykonanie týchto akcií, na ochranu týchto akcií, drobného akcionára, sa nikdy neprijali. Preto do hry vstúpili fondy, ktoré v podstate začínali na tom pracovať, a nie vždy čistí ľudia, ktorí poznali systém v západných štátoch. Vlastne tých ľudí klamali. Dávali a zálohovali sa vopred kávové súpravy, čajníky a také všelijaké blbosti, aby tí ľudia za 2000-3000 predali 80-tisícový podiel. Na tomto som nemal žiadnu vinu, len som chodil a kričal: Je to zlé, bráňte sa. Bol som v opozícii, nebol som vo vláde. Do toho prišla vlna malej privatizácie, kde sa išlo aj do dražieb. V tých dražbách sa prvýkrát začalo prejavovať podsvetie, organizovali sa takzvané holandské dražby, vopred bolo jasné, kto to dostane. Násilie, podvody, vydieranie. A okrem tohto bolo veľmi špinavé, že prijali zákon, ktorý nariaďoval Slovenskej republike poskytovať každému úver na privatizáciu. Tak sa stalo, že Slovenská sporiteľňa mala z týchto pôžičiek stratu 28 miliárd, ktoré boli nevratné a nekryté. Čo sa týka ďalších rozhodnutí v privatizácii, bol strašný tlak na ministra aj na rozhodovanie vlády. Aby som vlá-

du ochránil, povedali sme, že vláda nebude rozhodovať o privatizácii. Celý proces privatizácie berie pod kontrolu Národná rada Slovenskej republiky, ktorá ho bude usmerňovať a riadiť. Čiže bolo personálne prepojenie medzi predsedom parlamentu a Fondom národného majetku. To dodnes nikto nechápe. A každý hovorí: však to bolo za Mečiara. Áno, ale Mečiar nemal právo do toho vstupovať. Ale boli zdroje na Fonde národného majetku. Potom sme prijali uznesenie, v ktorom sme povedali, že každý občan dostane 15000 korún ako výnos z privatizácie, aby z nej mal každý niečo. To bolo splnené. Aj keď sa to potom vyplácalo za Dzurindovej vlády, zdroje boli vytvorené za mojej vlády. Potom sme povedali, že sa vytvorí študentský pôžičkový fond za mimoriadne výhodných podmienok, kam sa dajú peniaze z privatizácie. Potom bol ďalší spor, kde som zasiahol do privatizácie bez vďačnosti občanov, ktorí za to mali plus. To bola otázka privatizácie bytového fondu. Veľké investičné spoločnosti, ale aj veľké firmy žiadali, aby im odovzdali celý bytový fond. A oni ho potom budú predávať občanom. Samozrejme, najviac zástancov tohto riešenia bolo v SDĽ, v ľavicovej strane, aj Fico tam bol. Boli absolútne proti tomu, aby sa byty odovzdali občanom, samozrejme, za účtovnú cenu. Mnohí mi hovoria, že sme rozdali štátny majetok, čím sme znevýhodnili ľudí, ktorí v štátnych bytoch nebývali. Ale odovzdali sme to za účtovné ceny. Každý byt za ekonomické účtovné ceny, ale s ekonomickým dlhom, ktorý na každej stavbe bol. Čiže niekto kúpil byt, ale kúpil ho v stave, v akom bol. A keď to chceli zlepšiť, už za svoje. Oponenti vám vyčítajú to obdobie 1997 – 1998, a dokonca aj takí zorientovaní ľudia, ktorí boli predtým vaši priaznivci. Keď hovoríme o tom ekonomickom pozadí, vtedy sa viac popustili uzdy, ako by bolo únosné, a v tom období vznikali vplyvy ľudí ako Poór a podobne. Čo si vy o tom myslíte? Majú pravdu. Nezabúdajú na to, že v roku 1996 bol veľký spor o peňažné ústavy a koalícia sa mi rozpadla. To bol moment, ktorý bol veľmi nepríjemný, že sa nemôžeme spoľahnúť na koaličných partnerov, pretože sa rozpadla na peňažných ústavoch. Tam bol totiž záujem spojiť tie peňažné ústavy, ich dlhy uhradiť tak, že nebudeme uhrá-

dzať dlhy peňažným ústavom, ale dáme peniaze firmám, ktoré sú zadlžené a jednými peniazmi urobíme dve operácie. Toto mi koaliční partneri zatrhli a vystúpili z koalície za každú cenu. Keď sa tá koalícia obnovovala, dohodli sme sa na pravidlách a stalo sa mi, že som ochorel a prišiel o hlas aj o sluch. V tomto období, hoci som deklaroval zákaz, prebehla privatizácia 32 objektov bez toho, aby som o tom vedel. Bola dohodnutá poza chrbát, bol tam aj slovenský plyn, zásobníky plynu a podobne. A ja som bol bezmocný. Prišiel som do hotového, médiá ma bili, čo si to urobil, ale musel som počkať, kým sa mi vráti hlas a sluch. A trvalo to viac ako dva týždne, kým som na to mohol reagovať. A už som bol namočený. Takže moja intenzita v tej rozhodnosti na rok 1997 a 1998 bola nižšia a videl som, že spoľahnúť sa ani okolo seba, ale ani na koaličných partnerov veľmi nemôžem. Bývalého šéfa Fondu národného majetku Gavorníka považujem za darebáka, bol to človek, ktorý nám narobil veľa zla. V ďalšom priebehu privatizácie som bol proti privatizácii nadnárodnými spoločnosťami. Dnes neexistuje Dzurinda, neexistuje Mikloš, neexistujú ľudia, ktorí z toho protežovali, mali zisky. Zodpovedný som ja. Takže je to paradox. Absolútny, všetko obrátené hore nohami. Malá privatizácia teda prebiehala mimo nášho dosahu. To sa ešte pamätám, keď boli v Kroměříži rozhovory o malej privatizácii, Havel prišiel s návrhom: A rozdáme všechno. Já chodím do jedné hospody na pivo a já tam hostinskýmu slíbil, že to bude všechno bezplatný. Dodnes to ľudia nevnímajú, hovoria, že to Mečiar. Rozdelili sme však majetky bánk, armádu, ministerstvá, všetko za šesť mesiacov, čo je svetový unikát. Spôsob, rýchlosť, obsažnosť a komplexnosť procesov sa nikde na svete ešte takto neudiala. A pretože sme si netrúfali na bankové sústavy, bola dohoda, že do 30. júna ideme v jednej mene. Len naraz sa začali peniaze vo federálnych bankách strácať, strácali sa aktíva, stratilo sa krytie, tak sme sa s pánom Klausom museli veľmi diskrétne stretnúť v Tepliciach a povedať: spoločná mena končí. A mena bude končiť o týždeň. Bolo treba vytvoriť vlastnú banku, vlastný inštitút, vlastnú menu. Tu by som povedal, že sa dôvera ľudí ukázala na sto percent, pretože nikto nebol otvorene proti. Celý proces prebehol organizovane za tri dni s na-

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

sadením obrovského množstva ľudí, ktorí kolkovali. V piatok večer som oznámil, že bude nová mena a v pondelok sa predávali alebo vydávali už nové peniaze.

Pokiaľ mám dobré informácie, tak práve okolo kolkovania a prevážania hotovosti sa v tých časoch začínali diať veľmi podivné veci. Boli tam dva problémy. Jeden bol vydanie tejto meny a jej zavedenie. A druhý problém bol, že časť peňazí nebola okolkovaná a bola v zahraničných bankách. Prišla informácia, že sa zbierajú tisíckorunáčky, bolo znehodnotených niekoľko miliárd a budú uvedené na trh. Pôvodná informácia bola, že to pôjde na český trh. Neskôr sa tá informácia zmenila, že nepôjde na český, ale na slovenský trh. A ak by prišlo také množstvo obeživa, ekonomicky sa zrútime. To nebolo kryté tovarom ani ničím. Z peňazí by bola kopa papierov. Tak bolo treba robiť okamžité protiopatrenia. Zistilo sa, že sme síce veľmi rýchlo kolkovali, ale na úkor evidencie. Nejaké kolky sa stratili. V Taliansku sa našla falšovateľská dielňa na kolky. Nevedeli sme, koľko tam bolo falošných kolkov. Museli sme urobiť opatrenia takisto v priebehu veľmi krátkej doby. Povedzme: v sobotu ráno boli rokovania, v sobotu na obed bol vydaný právny predpis, ktorým sa nariaďuje stiahnutie tisíckorunáčok, a v pondelok sa už robili obraty len s päťstokorunáčkami. Všetky tisíckorunáčky boli z obehu stiahnuté. To znamená, že aj banka musela emitovať viac päťstokorunáčok, aby vykryla potreby trhu. Ľudia to prijali absolútne disciplinovane a tí, ktorí chodili na Slovensko, hovorili, že to nie je možné, aby takto stačilo slovo predsedu a ľudia to rešpektujú. Pochopiteľne, potom prichádzali spory nielen vnútropolitické, tie prebiehali v podstate stále, ústavu neprijali maďarské strany, kresťanskí demokrati, Demokratická strana. Neuznávali Národnú radu za svojprávny orgán, aj keď tam hlasovali a rokovali. Vtedy vstúpil do hry nový faktor. Tým novým faktorom boli medzinárodné organizácie. Slovensko nemalo žiaden problém s uznaním. K 1. januáru 1993 nás uznali mnohé štáty. Niektoré už v októbri 1992 posielali doklady, že nás uznávajú za štát, keď vyšla Deklarácia zvrchovanosti. Nebol problém s prijatím do OSN. Hneď po tých udalostiach, zmenách, bolo uznané Československo, Poľsko, Maďarsko v OECD. Ne-

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

uznali Slovensko, lebo nebolo. A keď prichádzala tá doba, prejavili sme záujem o vstup do OECD, no začali sa diktovať podmienky. Podmienky nám začal dávať ešte v roku 1992 a 1993 Medzinárodný menový fond. A boli to podmienky, ktoré vôbec nesúviseli s ekonomikou. Boli to politické podmienky, čo má vláda urobiť, odkedy, dokedy, robili to referenti Medzinárodného menového fondu. Na porade som sa opýtal guvernéra banky: Koľko im dlhujeme? Ešte dva milióny dolárov. Tak vyplaťte, nech máme od nich svätý pokoj. Tým sme vyriešili otázku poskytovania alebo krytia úverov politickými podmienkami. Ale potom prišli do hry veľkí hráči, ktorí požadovali privatizáciu bánk, privatizáciu sietí, energetiky, plynu, ropy, veľkých firiem, napríklad Košice a podobne, ktoré boli lukratívne. To neboli žiadne stratové podniky. No a OECD nám dala podmienku prijatia: chcete sieť, alebo banky? Keď vyriešite túto otázku, budete prijatí. Moje stanovisko bolo: počkáme, kým zmenia názor, lebo v roku 1994 bol prijatý zákon zakazujúci, aby mohli byť rozhodujúce odvetvia ekonomiky predmetom privatizácie. A s týmto nastúpili politické tlaky. Tie politické tlaky išli protistranícky, proti osobám a k zmenám pomerov vo vnútri, začali sa vyťahovať neoliberalistické názory. Do hry začal vstupovať tretí sektor zo Spojených štátov amerických. Ich najväčší hráči boli na Slovensku. Začali do toho vstupovať peniaze zo zahraničia, ale aj čierne peniaze zvnútra. Povedzme, Soros dal 20 miliónov dolárov na prevrat v roku 1998. Aj to otvorene priznal a v Bratislave na univerzite mu za to tlieskali. Jeden z Dzurindových spolupracovníkov čestne priznal, že v januári 1998 mali strany na čiernych fondoch miliardu, a tá ešte potom narástla o ďalšie dve. Z čoho vznikali tie čierne fondy? Boli to rôzne príjmy zo zahraničia, ale aj príjmy domácich, ktorí predpokladali pokračovanie v privatizačných aktivitách, a zisky, ktoré akože zálohovali politiku na to, aby Dzurinda alebo teda ten, kto príde do politiky, urobil to, čo urobiť má. A, samozrejme, pridali sa k tomu novinári, bolo to veľmi lukratívne, pridali sa do toho organizácie, niekoľko rokov prebiehalo školene aktivistov k voľbám. Vedeli sme to. Takto to totiž funguje. Foto: Matúš Plecho

V DRUHOM DIELE TRILÓGIE MEČIAR: VZOSTUPY A PÁDY SA BUDEME ZHOVÁRAŤ NA TÉMY AMNESTIE, VPLYV TRETIEHO SEKTORA, VPLYV AMERICKEJ AMBASÁDY A JEJ ZASAHOVANIE DO VNÚTROPOLITICKÝCH ZÁLEŽITOSTÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY, O VPLYVE ĽUDÍ AKO DEMEŠ A BÚTORA NA KORIGOVANIE POLITICKEJ NEGRAMOTNOSTI KISKU A O OBROVSKEJ MEDIÁLNEJ MANIPULÁCII.

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

Tereza Ulbrich

JEDEN ROZHOVOR ZMÁRNIL INVESTÍCIE DO PROTESTOV TO, ČO SME NA ZÁKLADE INDÍCIÍ TUŠILI, SA ZAČÍNA POMALY, ALE VEĽMI JEDNOZNAČNE POTVRDZOVAŤ. NEZÁVISLÉ, SPONTÁNNE POCHODY ŠTUDENTOV PROTI KORUPCII NIE SÚ ANI NEZÁVISLÉ, ANI SPONTÁNNE, ANI PROTI KORUPCII. AKO BY AJ MOHLI BYŤ PROTI KORUPCII, KEĎ ZA NIMI STOJA TÍ NAJSKORUMPOVANEJŠÍ?

materizmus autorov divadielka s názvom protikorupčný pochod je až zarážajúci. Vzhľadom na finančné prostriedky, ktorými sú autori dielka dlhodobo dotovaní, a podporu z miest najvplyvnejších (americká ambasáda, Soros) by sme očakávali výborne naplánovanú a zrealizovanú akciu a protagonistov zbehlých v spoločenských témach a s oslepujúcou charizmou. Namiesto toho sme svedkami frašky masívne podporovanej mainstreamovými médiami, v ktorej sa z tvárí protestov vykľuli hlúpe a nekompetentné bábky. Úprimne, ten, kto toto platil, musí byť z výsledku práce veľmi, veľmi sklamaný. Po posledných udalostiach by už len hlupák veril, že Farská a Straka sú skutočnými organizátormi „protikorupčnej“ mašinérie. Nemať všetky informácie v hlave a istá miera neskúsenosti v komunikácii s médiami sa dá ospravedlniť. Ale nemať naštudované ani základné fakty o kauzách, na ktorých „moje“ protesty stoja, je diletantstvo. Nečudo, že sa nastrčené bábky – študenti, nehrnuli do debaty s prezidentom policajného zboru Tiborom Gašparom, do diskusie v Slobodnom vysielači ani do iných priamych debát a svoje výstupy podmieňovali prítomnosťou akýchsi spriaznených novinárov. Je zrejmé, že Farskú a Straku riadi ktosi z úzadia, kto im neodporúča zúčastňovať sa diskusií. Sú si skutoční organizátori z úzadia vedomí nekompetentnosti svojich zverencov?

Protikorupčný pochod podporujú všetky chronicky známe protislovenské živly. Štefan Hríb podporil pochod opakovane, napr. aj patetickým videom, v ktorom za všetko hovorí to, ako musí zdôrazňovať, že je to pochod nezávislý, študentský, organizovaný mladými, 17 – 18-ročnými ľuďmi. Ale prečo si bábkoherci nedohliadli aj na vedomosti svojich figúrok? Prečo nenašli vhodnejších komparzistov, ak vedia, že títo nie sú dostatočne fundovaní na svoje funkcie? Rozhovor s hlavným protagonistom protestov Dávidom Strakom, zverejnený v denníku Plus jeden deň, vyzeral takto: O čom je kauza Gorila? (Smiech) To mám vám akože vysvetliť? Áno. Povedzte, čo viete o kauze Gorila? Skôr viem napríklad o Bašternákovi a tak. Gorila bola predsa len dávnejšie. Žiadate aj vyšetrenie kauzy Gorila, tak sa pýtam, o čom je tá kauza? My sme proste vedeli, že tie kauzy sú niečo také nemorálne. A nemáme úplne dostupné informácie k tomu, o čom je tá kauza. A odkiaľ viete, že to je nemorálne? Čerpali sme z médií. Kriticky sme nad tým rozmýšľali a prišlo nám to také, že toto je celkom veľká blbosť, čo sa tu deje...

Ale poďme chronologicky. Všetko sa začalo Budajovým návrhom na zrušenie Mečiarových amnestií. Načasovanie prvého protikorupčného pochodu nebolo náhodné – pôvodný plán autorov konceptu protestov počítal s tým, že súčasná koalícia nepodporí zrušenie amnestií, a toto mal byť hlavný motív protestov. Vládna garnitúra, či už si bola vedomá tohto plánu, alebo nie, zrušením Mečiarových amnestií zobrala organizátorom vietor z plachiet a oslabila silu protestov ešte pred ich začiatkom. Ak však chceme to, čo sa deje v súčasnosti, vidieť v ešte širších súvislostiach, musíme sa vrátiť do minulého roka, keď sa s pomocou opozičných parlamentných strán výdatne podporovaných mimovládnymi organizáciami a tretím sektorom, teda OĽaNO-NOVA a SaS, organizovali protesty pred Bonaparte. Poslanci OĽaNO-NOVA s tretím sektorom dlhodobo kolaborujú. Spojenie SaS so Sorosom bolo najlepšie viditeľné pri prednáške čestného hosťa Jána Orlovského, predĺženej ruky Sorosa na Slovensku, pre stranu SaS na ich programovej konferencii minulý rok. Je úsmevné, že jedným z hlavných organizátorov protestov pred Bonaparte bol Daniel Lipšic, za ministrovania ktorého sa do protestujúcich občanov striekalo vodnými delami, a spája sa s korupčným správaním na ministerstve vnútra, či už v súvislosti s nákupom predražených áut alebo izraelského odpočúvacieho systému. V jeho „biznise“ na MV SR mu podľa všetkého sekundoval aj Milan Krajniak, ktorý sa mimoriadne aktívne zviditeľňoval spolu s kolegami zo Sme rodina na protikorupčných pochodoch. Protesty pred Bonaparte boli fiaskom, a to aj napriek masívnej podpore mainstreamových médií, párkom zadarmo a atribútom letného hudobného festivalu. Ani toto občanov do ulíc nevyhnalo. Organizátori zo zákulisia pochopili, že s opozičnými politikmi v prvých líniách, chronickými účastníkmi protestov každého druhu, revolúciu neurobia. Preto vymysleli náhradný plán B: „nezávislé“ študentské pochody, berúc si za vzor nežnú revolúciu a jej úspešnosť. Do nového konceptu výborne zapasovala aj náhodná udalosť – úmrtie Michala Kováča, na

pohrebe ktorého rečnil aj autor farebných revolúcií a verný služobník americkej ambasády Pavol Demeš. Už z príhovoru, ktorý na pohrebe bývalého prezidenta predniesol, bolo jasné, že úmrtie ikony protimečiarovskej éry je čerstvým vetrom pre Sorosovu kliku. V podstate okamžite – ako na povel, otvoril poslanec Budaj tému Mečiarových amnestií. Kým ostatné tváre opozície sa zdržanlivo (určite nie z vlastnej vôle a náhodou) držali od protikorupčných pochodov bokom, Boris Kollár a Sme rodina nedokázali ovládnuť túžbu priživiť sa na tejto téme. Takže strana, voľakedy sa prezentujúca záujmom o presadenie zákona FARA na Slovensku (o kontrole mimovládnych organizácií), sa ako mávnutím čarovného prútika stáva spojencom tretieho sektora a americkej ambasády, od ktorých sa tak húževnato dištancovala. Kým sa nám na Slovensku sformovala celá mašinéria slúžiaca na rozvrat krajiny, treba sa zamyslieť, kto a s akým zámerom za týmito aktivitami stojí. A keď nám začne byť jasné, že motívy nie sú čisté, logicky musí nasledovať otázka, či sú požiadavky organizačného štábu pochodov legitímne, alebo – ako mnohokrát predtým – založené na vykonštruovaných kauzách a klamstvách. Pretože účel svätí prostriedky. Pretože na revolúciu treba vinníka, ktorého je nutné vymeniť. Čím vlastne Kaliňák tak podráždil tretí sektor a americkú ambasádu? Kauzou Bašternák, či kauzou Gorila, ako zaznieva z požiadaviek údajných organizátorov protikorupčného pochodu? Šafárenie Bašternáka sa začalo za Dzurindu. Kauza Gorila je kauza Dzurindovej éry. To, čo sa deje teraz, pripomína záver Mečiarovej éry, keď americká ambasáda s celým tretím sektorom za pomoci hercov a kaviarne v súčinnosti s vtedajšou opozíciou na základe lží, ktoré prostredníctvom zapredaných médií opakovali od rána do večera, prevalcovali všetko proslovenské a orientované na naše národné záujmy a odštartovali éru katastrofálnych udalostí (náš vstup do NATO a bombardovanie Juhoslávie za našej pomoci, rozpredaj strategických podnikov do zahraničia, odovzdanie krajiny cudzím mocnostiam). Kruh sa uzatvára a pravda začína mať čoraz jasnejšie kontúry.

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

Ratko Sudecký

PÝCHU AMERICKÉHO LETECTVA

ZOSTRELIL PEKÁR F-117A – NEVIDITEĽNÝ AMERICKÝ BOMBARDÉR, PRED KTORÝM SA TRIASLI NEPRIATELIA USA PO CELOM SVETE. PRICHÁDZAL NEBADANE A SIAL SMRŤ. POČAS VOJNY V ZÁLIVE MU ARABI DALI PREZÝVKU DUCH. A SRBI HO ZOSTRELILI ZA 21 SEKÚND. „PREPÁČTE, NEVEDELI SME, ŽE JE NEVIDITEĽNÉ,“ ODKÁZALI ŠOKOVANÝM AMERICKÝM STROJCOM VOJNY NA BALKÁNE. 92

ietadlá v hodnote 60 miliárd dolárov postupne (aj potupne) stiahli a demontovali. Väčšina trosiek lietadla zostreleného v Srbsku sa nachádza v leteckom múzeu v Belehrade. Veľa častí si z neho odniesli aj dedinčania, ktorí prišli na miesto dopadu ako prví. A niektoré má vo svojej domácej zbierke plukovník protivzdušnej obrany vtedajšej Juhoslovanskej zväzovej republiky Zoltán Dani. Tento etnický Maďar vystrelil raketu, ktorá zničila prvé americké „neviditeľné“ lietadlo F-117A. V nejakej inej krajine a v niektorej inej armáde by po ňom pomenovali ulice a jeho vyhlásili za národného hrdinu. V Srbsku sa mu však tejto pocty nedostalo. Žije skromne a pracuje ako pekár v meste Kovine, známom svojou psychiatrickou liečebňou. Písal sa 27. marec 1999, štvrtý deň zločineckého bombardovania Juhoslávie silami NATO bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN. Médiá ho predstavovali ako vojnu v Kosove, v skutočnosti to však bol konflikt širších rozmerov. Okrem Kosova padali bomby predovšetkým v Srbsku a Čiernej Hore, ale projektily z lietadiel NATO dopadali aj na územia Chorvátska či Bulharska a Macedónska.

93 Boje prebiehali aj v Bosne a Albánsku. Proti srbským vojakom stáli na zemi povstalci Kosovskej oslobodzovacej armády, podporovaní regulárnymi jednotkami Albánskej republiky. Z Jadranského mora ich ostreľovali strelami s plochou dráhou letu Tomahawk, z bezpečnej vzdialenosti 15 kilometrov sypali svoje bomby strategické bombardéry B-2 a už spomínaná pýcha amerického letectva – bombardéry F-117A Nighthawk.

SÚBOJ SVETOV A TECHNOLÓGIÍ

V tom čase išlo o lietadlá v cene 950 miliónov dolárov. Ich výrobu však po juhoslovanskom fiasku ukončili a lietadlá tohto typu sa od roku 2008 už viac nepoužívajú. USA ich predtým nasadili počas invázie do Panamy v roku 1989 a počas vojny v Zálive v roku 1991. Ako tromf ich chceli použiť aj proti Srbom v roku 1999. Vyrobili ich pomocou technológie STEALTH a mylne nazývali neviditeľnými. Mylne preto, lebo STEALTH je skratka pre radarom ťažšie zbadateľné lietadlo, čo však neznamená, že je aj úplne neviditeľné. Existovali neoverené informácie, že iracká armáda tieto lietadlá občas dokázala zachytiť na radaroch. Žiadne z nich však

nepoškodila ani nezničila. Juhoslovanskej armáde sa to podarilo ako prvej a jedinej v dejinách. Na nebi nad Srbskom vyčíňala búrka, ale pre amerického plukovníka, veterána vojny v Zálive v roku 1991, to mala byť rutinná akcia. Mal vystreliť len dve laserom riadené strely a vrátiť sa na základňu do Talianska. Nemohol ani tušiť, že to bude jeho posledný let a čaká ho šesťhodinový boj o prežitie na nepriateľskom území. Srbská protivzdušná obrana musela použiť proti superiórnemu agresorovi partizánsku taktiku: dobre sa kamuflovať, objaviť a zničiť cieľ a rýchlo zmeniť pozíciu. Viac ako 10 sekúnd vyžarovania prístrojov znamenalo, že jej polohu odhalia. Ale neviditeľné lietadlo, to bol cieľ, pre ktorý sa oplatilo podstúpiť toto riziko. Celý proces trval 12 sekúnd. Operáciu viedol podplukovník Djordje Aničič, ktorý do svojho vojnového denníka poznamenal: „Vo vzduchu zrazu vznikla panika, všetky ciele sa rozutekali. Som vyčerpaný, nespal som dva dni a dve noci. Ale musíme sa urýchlene presunúť na inú palebnú pozíciu. Chytila nás eufória, morálka rastie. Všetci nám volajú a gratulujú. Ľudia v okolitých obciach sa tešia. Prinavrátili sme im nádej, že ešte nie je všetko stratené.“

V čom bol háčik? Juhoslovanská protivzdušná obrana používala americké radary AN/TPS-70 a AN/TPS-63 a britský radar C-600, ktoré pracujú s vlnovými dĺžkami v rádoch centimetrov a decimetrov – pre ne sú lietadlá STEALTH neviditeľné. Našťastie, boli vybavení aj zastaranou sovietskou technológiou, teda radarmi P-12 a P-18 z roku 1961. Tieto fungujú s vlnovými dĺžkami takmer dvoch metrov a dokážu odhaliť lietadlá STEALTH vo veľkej diaľke. Inými slovami: americké neviditeľné lietadlá sú neviditeľné len pre americké radary, ktoré USA predávajú svojim spojencom v NATO namiesto „prekonaných“ sovietskych... Na Slovensku a v Česku sa špekuluje, že zostrelený STEALTH odhalil československý radarový systém Tamara z pardubickej Tesly. Posledné vyrobené kusy predali v roku 1991, potom Tamaru nahradil modernejší radar Věra. Číňania si objednali šesť kusov, ale zaúradovali Američania, ktorí jeho predaj Číne zastavili.

POVOJNOVÉ FILMY

Prvá F-117A, ktorú Juhoslovania zničili, pochádzala zo základne Holloman v americkom štáte

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

VOJENSKÁ ŠPIONÁŽ

94 Nové Mexiko. Za pomoci ruského raketového systému S-125 Neva ju trafili vo výške 13 kilometrov pri dedine Budjanovcoch, asi 500 kilometrov na juh od Bratislavy. Pilotoval ju americký Slovinec Dale Zelko, ktorý mal šťastie, že sa pred výbuchom stihol katapultovať a záchranný tím ho zo srbského územia vytiahol. Potom ho previezli do USA, kde dostal medailu a poslali ho do dôchodku. Podobne dopadol aj srbský podplukovník Dani. Povýšili ho na plukovníka a stiahli z frontu. Na zásluhy jeho spolubojovníka Aničiča sa úplne zabudlo a celú jednotku rozpustili. Srbi v tom vidia sprisahanie, ktoré má za úlohu bagatelizovať tento ich úspech. V roku 2012 však srbský režisér Željko Mirkovič nakrútil dokumentárny film o zostrelení tohto lietadla pod názvom Druhá schôdza. Donútil totiž amerického pilota, aby prišiel do Srbska a zoznámil sa s plukovníkom Danim, ktorý ho zostrelil. Títo dvaja sa nakoniec skamarátili a dodnes sú v kontakte. Americký pilot dokonca vyhlásil, že sa mu Srbsko a mentalita jeho ľudí páči a chcel by tam prísť bývať.

VOJNA POKRAČUJE V ANEKDOTÁCH

Američania viackrát žiadali Srbsko, aby im vydalo zvyšky zostreleného lietadla. Po niekoľkých neúspechoch sa so srbskou vládou nakoniec dohodli, ale zabránili tomu protestujúci obyvatelia. Preto sa Američania, ktorí cestujú do Bele hradu a stále neveria, že im Srbi zostrelili chýrny STEALTH, zastavujú v múzeu neďaleko letiska Nikolu Teslu, aby sa presvedčili. Kustód Petar Nedeljkovič odhaľuje, že predovšetkým členovia delegácií z Pentagónu majú uštipačné poznámky, ale on ich úspešne uzemňuje, tak ako kedysi uzemnili aj ich lietadlo. „Jeden Američan z delegácie raz poznamenal, že toto lietadlo spadlo, lebo malo vážnu haváriu. Odpovedali sme mu: hej, malo vážnu haváriu spôsobenú raketou vystrelenou našou protivzdušnou obranou.“ Pri inej príležitosti ďalší americký delegát nespochybňoval fakt, že lietadlo zostrelili. Snažil sa však zachovať americkú hrdosť otázkou: „Tak, čo poviete, aké to bolo – bojovať proti najsilnejšej armáde na svete?“ Odpoveď, ktorú dostal, rozhodne nečakal: „Netuším, ešte sme nikdy nebojovali proti Rusom.“

V Srbsku sa nachádzajú asi dve tretiny pozostatkov F-117A. Zvyšok pravdepodobne skončil v Moskve a v Pekingu. Srbsko síce nikdy nepotvrdilo, že umožnilo Rusom a Číňanom, aby sa k troskám amerického lietadla dostali, avšak viacerí predstavitelia ruskej armády vyhlásili, že časti zostreleného lietadla používali na testovanie novej generácie antiSTEALTH rakiet. Milovan Azdejkovič z Vojensko-technického inštitútu vtedy potvrdil, že Rusi si zobrali na výskumné účely celé krídlo. A Čína v novembri 2016 predstavila stíhačku J-20 vyrobenú technológiou STEALTH. To, či Rusi a Číňania dostali časti lietadla od juhoslovanskej vlády alebo inou cestou, nie je dodnes celkom jasné. Tesne po zostrelení vypukla okolo trosiek spontánna oslava. Zišli sa tam ľudia, ktorí tancovali za zvukov harmoniky. Každý si z vraku zobral, čo a koľko chcel. Pre miestnych Rómov to bolo len železo, ktoré im spadlo z neba a mohli ho predať do zberných surovín. Jednotlivé časti sa potom predávali ako suveníry po 10 – 25 eur. Odkupovali ich aj miestni čínski obchodníci, takže nie je vylúčené, že práve niekto z nich dodal cenné trosky zamestnancom čínskeho veľvyslanectva v Belehrade, ktoré sa vzápätí stalo ďalším cieľom bômb NATO. Odvážnejšia teória, ktorá prenikla do srbských médií, hovorí dokonca o tom, že počas bombardovania pôsobili v Srbsku čínski armádni špecialisti testujúci vlastné radary – a práve to bol vraj pravý dôvod „náhodného“ bombardovania čínskej ambasády. Tak či onak, pri výrobe „neviditeľných“ lietadiel zohráva dôležitú úlohu náter lietadla, ktorý pohlcuje radarové lúče, takže na základe trosiek bolo treba preniknúť do technológie výroby tohto náteru. Potom sa čínski špióni dostali k výkresom ďalšieho amerického lietadla F-35, na ktorom mohli tento špeciálny náter použiť – a tak majú od minulého roku vo výzbroji aj vlastné „neviditeľné“ lietadlá.

ĎALŠIE „NEVIDITEĽNÉ“ STRATY

F-117A nebolo jedinou neočakávanou stratou amerického letectva. Dňa 20. mája 1999 sa 11 minút po polnoci dostalo na mušku už slávnej 250. raketovej brigády ďalšie „neviditeľné“ lietadlo, tentoraz strategický bombardér B-2A. Skôr, než ho pri obci Bečmene trafili dve ruské Nevy, stihol ešte vysy-

pať 35 ton bômb na ciele v srbskom hlavnom meste Belehrade. Potom sa lietadlo snažilo núdzovo pristáť na letisku v bosnianskej Tuzle, ale zrútilo sa v lese Spačve v Chorvátsku. Jeho štvorčlenná posádka zahynula. Američania sa snažili túto stratu utajiť. Na druhý deň vyhlásili, že bombardér s prezývkou Spirit of Missouri stiahli z bojov (ktoré pokračovali ešte 20 dní). Toto lietadlo sa neuvádza v zozname Ročenky americkej armády za rok 2000. V roku 2003 dovolili novinárom (ne) úmyselne odfotiť lietadlo, ktoré bombardovalo Irak a predstavovali ho ako Spirit of Missouri. Lenže v lese na chorvátsko-bosnianskej hranici pri meste Županji zostal po zostrelenom bombardéri hlboký kráter, polámané stromy a stopy po vojenských vozidlách. Existujú aj svedectvá telefonistov v Tuzle, ktorí potvrdili, že prijali núdzové volanie pilota žiadajúceho o povolenie katapultovať sa. Srbská štátna bezpečnosť má nahrávku rozhovoru pilota s prieskumným lietadlom Awacs. Miestna chorvátska tlač ráno priniesla správy o zostrelení lietadla B-2A a obyvatelia Županje dosvedčili, že všetky noviny zo stánkov zmizli. Do lesa potom prišla ťažká technika, ktorá odstránila vrak a vyhrabala okolitú zeminu ešte pol metra do hĺbky. Juhoslovanská armáda zostrelila celkovo takmer 400 lietadiel, vrtuľníkov a bezpilotných dronov NATO. Vyplýva to zo správy, ktorú pripravilo srbské vojenské spravodajstvo v roku 2001 pre ruskú Dumu. Okrem týchto dvoch potvrdených zostrelení „neviditeľných“ lietadiel uvádza aj ďalšie trafené lietadlá F-117A, ktorých zostrelenie NATO oficiálne nepotvrdilo. Zrútili sa alebo pristáli poškodené mimo územia Juhoslávie, takže juhoslovanská armáda nemá dôkazy a NATO si nechcelo urobiť hanbu. Vyradenie niektorých z nich z bojov pripísalo technickým nedostatkom: 28. marca o 2:50 padlo F-117A pri bosnianskej dedine Zabrdje; pilot sa katapultoval, 31. marca trafené F-117A pri meste Gnjilane v Kosove; dopadlo v Macedónsku, 1. apríla o 3:05 pristálo na letisku v Záhrebe ťažko poškodené F-117A, 5. apríla o 21:00 na Fruške Gore pri továrni Pobeda zostrelili F-117A; pilota zajali, 6. apríla o 4:20 na Fruške Gore zostrelili F-117A, ktoré bombardovalo televízny vysielač; pilot zahynul.

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

Viktor Timura

EURÓPA A SLOVANIA NAŠI PREDKOVIA A SŤAHOVANIE NÁRODOV BRONZOVEJ DOBY

NÁROD, KTORÝ SI NEVYTVORÍ VLASTNÝ ŠTÁT, NEPOZNÁ SVOJU MINULOSŤ, ANI NEPÁTRA PO SVOJICH KOREŇOCH, SLEPO PREBERÁ VŠETKO CUDZIE BEZ OHĽADU NA VLASTNÉ KULTÚRNE HODNOTY, POTÁCA SA V HISTORICKOM VZDUCHOPRÁZDNE ZMIETANÝ NEISTOTOU A POCHYBNOSŤAMI O SEBE SAMOM. AK NEVYCHOVÁVA MLADÉ POKOLENIE K ETIKE A TRADÍCIÁM SVOJICH PREDKOV, K HRDOSTI A LÁSKE K RODNEJ DOMOVINE V HISTORICKÝCH SÚVISLOSTIACH, ODNÁRODŇUJE SA. AK TAKÝ NÁROD PRITOM ODOVZDÁVA ROZHODOVANIE O SVOJICH BYTOSTNÝCH ZÁLEŽITOSTIACH DO CUDZÍCH RÚK, BEZPROSTREDNE OHROZUJE VLASTNÚ IDENTITU A EXISTENCIU.

bronzovej dobe nám kmene stepných kultúr s jamovými a katakombovými hrobmi posýpanými okrom priniesli s koňmi a povozmi z východnej Európy znalosť bronzovej výroby, ktorá vzhľadom na rudné bohatstvo na našom území dosiahla neobyčajne vysokú úroveň rozvoja. Išlo o dva regióny, z ktorých však predtým každý patril do inej staroeurópskej civilizácie. Východné Slovensko patrilo do podunajskej civilizácie a sformovali sa tam iné bronzové kultúry s kontinuálnym vývojom ako na západnom Slovensku, ktoré patrilo do stredoeurópskej civilizácie. Etnicky však stále išlo o kultúrno-jazy-

kovo príbuzné slovanské obyvateľstvo, ktorého zjednocovacím a spojovacím činiteľom bola bronzová produkcia na juhu stredného Slovenska v pilinsko-kyjatickej kultúre medzi východoslovenským a západoslovenským komplexom kultúr. Popri vlastnej výrobe využívali produkciu obe skupiny. Zjednocovací proces začal v badenskej kultúre cca od roku 2700 p. n. l. Spoločenstvá bronzových kultúr od 2300 do 1300/800 rokov p. n. l. mali pokračovanie v lužickej, púchovskej a ďalších kultúrach. Podľa Jozefa Paulíka „pilinská kultúra bola vlastne obrodenou kultúrou domáceho hatvanského ľudu“, ktorý si zachoval svoj kultúrny svet

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

(jazyk a mytológiu). Podľa Václava Furmánka, Alexandra Ruttkaya a Stanislava Šišku analýza historického vývoja obyvateľstva zo staršej bronzovej doby potvrdzuje, že „po celé obdobie na celom území Slovenska dominoval auto chtónny vývoj“. Podľa Jozefa Vladára archeologické výskumy umožnili „objasniť dejiny územia Slovenska na konci eneolitu (asi od roku 2400 p. n. l.) a v rôznych obdobiach bronzovej doby... potvrdili, že na území Slovenska bol na sklonku eneolitu až do vzniku železnej doby kontinuálny vývoj... dedičstvo otomansko-maďarovskej kultúry žilo v pamiatkach pilinskej kultúry, na čo nadviazali etniká popolnicových polí“. Veneti transformovali hatvanskú kultúru (asi Pelasgov) na otomanskú. Začiatok formovania nadkmeňových spoločenstiev – aj Slovenov-Slovákov, je v mohylových kultúrach (od 1750 p. n. l.), popri lužickej kultúre (od 1450 p. n. l.), zvlášť potom v púchovskej kultúre (od 700 p. n. l.), vrátane kultúr popolnicových polí (od 1000 p. n. l.), aj przeworskej (od 400 p. n. l.) – všetko na území Poľska, Ukrajiny, Slovenska, Moravy, Čiech, Rakúska i Nemecka. Zložitým problémom je identifikácia týchto kmeňov podľa názvov.

POZNATKY O KMEŇOCH PRVEJ VLNY

Pred príchodom kmeňov stepných kultúr žili na našom území neolitickí roľníci, ktorí plynule, difúznym spôsobom prešli z lovecko-zberateľského spôsobu života na pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov zvierat. O týchto obyvateľoch veľa nevieme, okrem toho, že to boli kmene hovoriace príbuzným slovanským jazykom. V antických prameňoch sa označujú ako Bastarni, Peucíni, ale aj Sarmati. Príchodom nových kmeňov z východnej

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

Európy vznikali po rozpade staroeurópskych civilizácií kultúry, ktoré so sebou priniesli migrujúce kmene – a to už nie sú celkom anonymné kmene bez názvu. Poznatky z ich pohybu nám umožňujú ozrejmiť aspoň časť hlavných kmeňov, ktoré žili v karpatskej oblasti i priamo na území dnešného Slovenska, a teda to boli naši priami predkovia. Pred odchodom prvej vlny veľkého sťahovania národov v mladšej bronzovej dobe sa na strednom Dunaji objavil nový stredoeurópsky fenomén – nákladné a najbohatšie vybavené hroby pre zomrelých z elitných vrstiev čačianskej kultúry. „Na juhozápadnom Slovensku,“ ako uvádza Václav Furmánek, „na južnej Morave, v Dolnom Rakúsku, v Burgenlande a maďarskom Zadunajsku boli nad hrobmi významných jednotlivcov navršované vysoké mohyly, ktoré predstavujú jedny z najväčších pamätníkov praveku v strednej Európe.“ Kniežacie mohyly pripomínajú pohreb, ktorý opisuje Homér v Iliade. K takým patrili mohyly v Očkove, Čake, Kolte, ale najmä mohyla v katastri obce Dedinka medzi Želiezovcami a Šuranmi na juhozápadnom Slovensku, v ktorej bola pochovaná žena. Dórovia po príchode k Dunaju (asi 1500 p. n. l.) ovplyvnili popri velatickej najmä elitu čačianskeho spoločenstva a predpokladá sa to aj v prípade vatinského spoločenstva. Pilinsko-kyjatická kovová produkcia ich dobre vyzbrojila zbraňami aj brnením. Keď zhoršenie klimatických podmienok prehĺbilo krízu, donútilo to dovtedy prekvitajúce spoločenstvá k pohybu. Prvá vlna na čele s čačianskou elitou a Dórmi (popri ďalších) sa dala do pohybu smerom na východ do Tesálie, kde sa tieto spoločenstvá nejakú dobu zdržali (velatické

skupiny sa podľa prameňov odtiaľ údajne vrátili). Dórovia sa dali smerom na grécky polostrov, ale k Aténam sa im nepodarilo dostať. Prešli na Peloponézsky polostrov (južná časť gréckeho polostrova). Keď sa ostatné skupiny dali znova do pohybu, strhli so sebou časť tráckeho obyvateľstva a medzi inými zrejme aj Etruskov. Prešli na Cyprus a odtiaľ do Anatólie, kde zničili Tróju a Chetitskú ríšu (1190 p. n. l.), Ugarit, Byblos a ďalšie maloázijské mestá na pobreží Egejského mora a na Blízkom východe. Prenikli až k Egyptu, kde ich v roku 1186 p. n. l. porazil egyptský Ramses III. V zázname na druhom pylóne posmrtného chrámu faraóna Ramsesa III. v Medi Habú (Téby) sú na počesť víťazstva nad „morskými národmi“ menovite uvedené invázne etniká a medzi nimi aj Prst (Prelesti – Feresiti i Pelištejci – Filištínci, spomínaní v Biblii v súvislosti so zápasom Dávida a Goliáša), Trk (Tráci – Zakariovia), Dnn (Denenovia), Luku (Lykejčania), Akaivaš (Achájci), Turš, Tauriša či Turesa (Tyrenejčania – Etruskovia), Vešeš (Vasasovia), Mosu (Mysovia), Javan (Ióni), Sardana (Sardínčania) a Karkaš (Kolohovia). Z názvov sa ešte nedá identifikovať, ktoré kmene pochádzali z nášho územia. Nesporní sú len Pelasgovia a podľa prilbíc to boli aj skupiny z čačianskej a zrejme aj z kyjatickej a pilinskej kultúry (minimálne majstri obrábania kovu), u ktorých sa názvy dajú identifikovať až v súvislosti s ďalšou vlnou. Archeologické nálezy nástrojov, bronzových zbraní, súčastí výstroja (prilby, brnenie) v Anatólii, na Kréte, v egyptskom vyobrazení či v biblickom opise výstroja filištínskeho Goliáša v zápase s Dávidom sú zhodné so stredoeurópskymi predmetmi pôvodom z kyjaticko-pilinských dielní. Podľa Jozefa Paulíka sú prilby s obručou a kombinovaným vzorom rebier a pukličiek na hlavách hlavným znakom Filištíncov. Sú to prvky velatickej kultúry, kým pod zvoncovými prilbami sa skrývali asi Tráci a prilby s kľukatými motívmi sú čačianske. Potvrdzuje to rad ďalších poznatkov aj v duchovnej sfére (mytológia, bohovia, pohrebné zvyklosti), keramika, spôsob boja, náradie, výrobné postupy, tvary výrobkov, výzdoba i ornamentika.

Po porážke pri Egypte sa militantné zoskupenie kmeňov rozpadlo a každý na vlastnú päsť hľadal miesto, kde sa usadiť. Etruskovia prešli na Apeninský polostrov. Zvyšky pochádzajúce z nášho územia sa usadili na Blízkom východe a založili päť miest: Gazu, Aškalon, Aškod, Gad a Akkaron (Ekron), ktoré nevytvorili jednotnú ríšu, ale voľné združenie samostatných mestských štátov – podobné, akým bola Fenícia. Ďalší kmeň z morských národov – Tekkerovia, založil južne od vrchu Karmel prístav Dor (pri dnešnej Haife). Mestá sa udržali prinajmenšom do 6. storočia p. n. l. (prežili rozpad hebrejských kráľovstiev Izraela po smrti kráľa Šalamúna), ale napokon podľahli asimilácii (najprv prebrali jazyk Kanaáncov, potom prešli na aramejčinu). Pre Filištíncov (Pelasgov) je charakteristické, že ovládali výrobu železa, najmä železných zbraní, čo si doniesli z pôvodnej vlasti na strednom Dunaji. Hovorí o tom aj správa archeologického tímu Univerzity v Toronte z 15. 4. 2009. Podľa nej obyvatelia týchto miest „určite boli predkami Filištíncov, vládcov, súperov a susedov Hebrejcov na území dnešného Izraela“. Podľa nich dostala pomenovanie aj krajina – Palestína. Správa hovorí o Filištíncoch (Pelištejcoch), príbuzných Luvijcov. Našli sa zlomky stél s luvijskými hieroglyfmi. Podľa analýzy Jozefa Paulíka by Filištínci mohli zodpovedať ľudu na juhozápadnom Slovensku a majstri so znalosťou výroby a spracovania kovov mohli pochádzať z pilinského spoločenstva. Čo sa týka Luvijcov, mohli sa pridať k invázii po rozpade Chetitskej ríše, ktorej boli predtým súčasťou. Filištínci vytlačili Kanaáncov z územia medzi riekou Orons a pobrežím Stredozemného mora a založením miest dali podnet aj na vznik Fenície, podobne s voľným združením samostatných mestských štátov: Berytos, Sidón, Tyros, Byblos. Tak skončila púť spoločenstiev, ktoré zaznamenali významnú etapu vývoja na našom území a ich zvyšky po odchode väčšiny obyvateľstva začali formovať našich priamych predkov. Autor je filozof a kulturológ, vydal viaceré historické monografie vrátane titulov Dávnoveká Európa a Zamlčané dejiny.

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

Richard Strážan

„DISIDENT“ V SLUŽBÁCH ZAHRANIČNÝCH KRUHOV

ALEXEJ ANATOLIEVIČ NAVAĽNYJ (* 1976)

tyridsaťjedenročný právnik, aktivista a politik rusko-ukrajinského pôvodu Alexej Anatolievič Navaľnyj je už niekoľko rokov významnou témou ruských a medzinárodných médií ako kritik korupcie a prezidenta Vladimira Putina. Organizoval viacero demonštrácií s logom demokracie a slobody, napádal policajnú korupciu a politických spojencov Putina. Preto sa rozhodol založiť vlastnú politickú platformu. Wall Street Journal ho opísal ako „muža, ktorého sa Vladimir Putin najviac bojí“. Líder Progresívnej strany sám seba označuje za národného demokrata. V septembri 2013 sa zúčastnil volieb na moskovského starostu, kde s podporou strany RPR-PARNAS získal 27 % a skončil druhý za Sergejom Sobianinom. RPR-PARNAS (Strana ľudskej slobody) je liberálna strana vedená Michailom Kasianovom, pridružená k ALDE (Aliancii liberálov a demokratov za Európu) – organizácii socialistov a neomarxistov. Navaľnyj a jeho spojenci však trvali na tom, že skutočné číslo je oveľa vyššie a úrady sa dopustili volebného podvodu. Kresba: Tibor Eliot Rostas

101 Primárnou metódou jeho komunikácie s verejnosťou bol a je blog na stránke LiveJournal, prostredníctvom ktorého útočí na súčasného prezidenta, organizuje politické demonštrácie a popisuje vedenie štátu ako nechutné, príp. vládnucu stranu ako svorku podvodníkov a zlodejov. Navaľnyj pravidelne vyzýva ruský ľud na zjednotenie sa proti Putinovi, za čo ho BBC dekorovala vencom hlavnej opozičnej postavy v Rusku. Po zastrelení Borisa Nemcova síce Progresívnej strane odopreli účasť v regionálnych voľbách, no v decembri 2016 Navaľnyj oznámil účasť v prezidentských voľbách 2018. Podľa fanfár a prianí magazínu The Economist bude v tomto hlasovaní najväčšou hrozbou pre Vladimira Putina.

SOROSOV ČLOVEK

Je očividným faktom, že sily ovládajúce americkú vládu a spojenecké západné štáty zoskupujú svoje ekonomické, sociálne, politické, mediálne a špionážne sily proti Rusku a jeho vedeniu. Väčšina agresívnych útokov, príbehov a ohováraní na ruskú adresu z vonkaj-

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

102

šieho prostredia, ako aj správy o protestoch, v ktorých bol stredobodom Alexej Navaľnyj, je ľahko identifikovateľná. Tohto samozvaného „protikorupčného“ blogera s bratom odsúdili za spreneveru 440-tisíc dolárov vo firme s kozmetikou na trest odňatia slobody 3,5 roka. V roku 2013 sa mal neoprávnene obohatiť aj sumou 500-tisíc na úkor štátnej drevospracujúcej firmy Kirovles, kde pracoval. V decembri 2014 Navaľnyj porušil domácu väzbu, aby sa pridal k pouličným protestom s cieľom odsúdiť podľa neho „vykonštruované procesy“ a vysloviť sa proti vláde, ktorá má údajne politickú motiváciu stíhať jeho i brata Olega. Putin neskôr zaujal vyhlásením: „Nemali by sme mať ilúzie, že človek, ktorý každého vyzýva, aby chytil zlodeja, má nejakú súkromnú licenciu na krádež. Ani to neznamená, že ak sa niečí názor líši od vládneho, musí byť súdený a odvlečený do väzenia.“ Praktiky, s ktorými sa Navaľnyj pri protivládnych sabotážach vezie, sú viditeľné vo viacerých štátoch, u nás napr. v podobe veľkého protikorupčného pochodu, ktorého financovanie a know-how pochádzajú z rovnakého zdroja. Navaľnyj sa navyše oháňa dekriminalizáciou drog, pričom sám je ich konzumentom. Začal najprv v malom s marihuanou, pokračoval metadónom (a ktovie čím skončí). Akého spoločného menovateľa majú všetky tieto aktivity? Dobre známy filantrop George Soros (Schwartz) a programy jeho nadácie Open Society Foundation, ktoré financujú všetky kroky na zničenie (nepoddajných) národných suverenít, kresťanskej viery starého kontinentu a tradičnej rodiny. Západným svetom nedávno otriasol škandál a únik interných dokumentov Sorosovej Open Society. Obzvlášť zaujímavá je v tejto téme časť s názvom Práca v Rusku, ktorej cieľom je destabilizácia a následná zmena moci. Plán oblečený do moderných šiat chce „budovať kapacity a posilňovať tretí sektor“, zároveň utužovať „verejné zdravie“ (zrejme vytvorením drogových závislostí obyvateľov), pričom sa v spise objavuje meno Alexeja Navaľného. Informácie o spojení Sorosovej nadácie a zvrátených lobistických iniciatív na ruskej pôde hrajú jasne proti opozícii.

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

ŠPECIÁLNY TRÉNING

Životopis Alexeja Anatolieviča sa skvie trofejou, ktorá je príznačná pre mnohých zahraničných agentov nielen v Rusku. Navaľnyj nadobudol „špeciálne vzdelanie“ na americkej Yalovej univerzite, ktorej meno vybudované mainstreamom má cveng a už mnohokrát privítala budúcich organizátorov protestov a ambicióznych agentov zaplatených dotáciami a grantmi zo západných inštitúcií. Mladých revolucionárov, ktorí sa objavujú v krajinách oranžových, zamatových a farebných revolúcií podnecovaných zväčša západ ným mediálno-spravodajským konglomerátom. Každý (okrem hŕstky profitujúcich, ktorí sa zapredali cudzím) chápe, že majdany nikdy nevyriešili problémy krajín, či to bola Juhoslávia, Tunisko, Ukrajina alebo iné. Úspešný majdan je vládny prevrat, ktorý etabluje do vedenia figúrky financované cudzou mocnosťou, následne žmýkajúce miestne obyvateľstvo a predávajúce štátny majetok do nadnárodných rúk. Alexej Navaľnyj a jeho tím sú agenti transatlantického vplyvu a kolaboranti tajných služieb. Človek, ktorý Navaľnému daroval študentský „výcvik“ na Yalovej univerzite, je Maurice Raymond Greenberg, člen Rady pre zahraničné vzťahy (CFR), Trilaterálnej komisie a klubu Bilderberg, bývalý riaditeľ FED v New Yorku, iniciátor reformy amerických tajných služieb Making Intelligence Smarter, bývalý generálny riaditeľ poisťovacej spoločnosti AIG a zakladateľ inštitúcie Maurice Greenberg Center for Judaic Studies. V roku 2005 musel Greenberg opustiť svoju pozíciu v spoločnosti AIG pre účtovné podvody. Na obranu prišla CFR na čele s Henrym Kissingerom. Greenberg sa, samozrejme, väzeniu vyhol, kým AIG zaplatila pokutu vo výške 1,64 miliardy dolárov. Nasledujúci riaditeľ (obetný baránok) už dostal za odčerpanie 500 miliónov dolárov štyri roky. Toto sú „podnikatelia“, ktorí majú odvahu učiť ostatných o medzinárodnej politike a vzťahoch s Ruskom popri financovaní tamojšej opozície. Jedným z ich nadháňačov je Navaľného kolega Michail Chodorkovskij, ktorého

oligarchickú a kriminálnu reputáciu zmenili mainstreamové médiá na prípad úbohej a prenasledovanej obete krutého režimu. Štruktúry pod jeho kontrolou mali prostredníctvom Free Access One, registrovanej v Českej republike, len v roku 2015 minúť 16,5 milióna českých korún na podporu Navaľného opozičných projektov v Rusku. Najväčšou tragédiou je, že tak ako v iných krajinách, aj tu sú mnohí z účastníkov projektov mladí ľudia, ktorí nadšene „pracujú“ na internete v prospech opozičnej kampane, či už z prospechárstva v podobe jednoduchého zárobku alebo z nevedomosti o tom, že mládež a študentov systematicky zneužívajú ako pešiakov prevratov, prípadne provokatérov štátnych zložiek, voči ktorým sú nasmerovaní.

RUSKÝ JACEŇUK

V roku 2005 sa Navaľnyj podieľal na iniciatíve Demokratická alternatíva (s heslom DA!), ktorá bola príjemcom toku peňazí od nadácie National Endowment for Democracy (NED) a je úderným útvarom amerického ministerstva zahraničných vecí. Samotné ministerstvo to vo svojej správe potvrdilo, keď sa hnutie DA! objavilo medzi mnohými mládežníckymi hnutiami, ktoré v Rusku podporovalo: „Marija Gajdar, dcéra bývalého premiéra Jegora Gajdara, vedie DA! Je horlivá v presadzovaní demokracie, ale realistická pri prekážkach, ktorým čelí. Gajdar hovorí, že DA! sa zameriava na nestranícke aktivity zamerané na zvýšenie politického povedomia. Získala finančné prostriedky od NED, čo nezverejňuje zo strachu, že by jej reputáciu poškodilo americké spojenie.“ Navaľnyj sa na založení tohto hnutia dotovaného vládou USA priamo podieľal a dodnes ho ľudia, ktorí tento finančný tok zabezpečovali, v západných médiách vychvaľujú. Aj úloha spoluzakladateľky Marije Gajdar je zjavná, pretože dlho spolupracovala a príležitostne ju zatkli s Iľjom Jašinom, lídrom ďalšej ruskej opozičnej skupiny „aktivistov“ s dolármi od NED. Navaľnyj, dnes prezlečený za liberála a demokrata, v roku 2006 zasvietil podporou pochodu ultranacionalistov v Moskve, o rok neskôr

angažovaním sa v hnutí, ktoré sa včlenilo do koalície prezentovanej symbolikou tretej ríše. Jeho občasné návštevy v kruhoch s otvorenou náklonnosťou k nacizmu, túžba po moci, kritika dua Putin-Medvedev a akademický titul v právnom odbore z neho robia klon pomajdanového ukrajinského premiéra Jaceňuka, ktorý vyhlásil, že Rusi sú podľudia. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nielen psychologickými trikmi oklamaná časť Ruska, americká vláda a západné médiá prichádzajú s prejavmi na podporu Navaľného. Odsúdený oligarcha Chodorkovskij povedal: „Som presvedčený, že úrady pripravujú ďalší špinavý trik a sú zaneprázdnené tvorbou propagandistických príbehov o tom, ako piata kolóna obhajuje zločineckú skupinu bratov Navaľných na základe príkazu amerického ministerstva zahraničných vecí. Nedoprajte im toto potešenie. Prineste ruské vlajky, namaľujte si trikolóru na tvár. Pretože zajtra to budete vy, kto bude bojovať za budúcnosť Ruska, nádhernej krajiny, v ktorej žijú ľudia pripravení bojovať za spravodlivosť napriek riziku.“ Inými slovami, ignorujte nepríjemné legendy o americkej podpore Navaľného a skočte nám na našu verziu pseudovlastenectva. Nezáleží na tom, že Chodorkovskij sám dlhodobo znásilňoval ruskú energetiku, zdroje a stabilitu, keď sa postupne stával jedným z najbohatších mužov v krajine. Nevadí, že tento oligarcha mohol vyviezť do zahraničia ďalšie miliardy, ak by štát nezachytil činnosť jeho monopolov a tajné dohody so Západom. Nevadí ani to, že Chodorkovskij sa stal „politickým hlasom spravodlivosti“, až keď sa ocitol za mrežami. Toto vyhlásenie je výzvou, aby obyvateľstvo ignorovalo „ľudí za oponou“ s nádejou, že sa so svojou nevedomosťou uspokojí v opojení naordinovaného patriotizmu protestov. Pri natoľko medializovanej ľudovej nespokojnosti a velebení jej živiteľov ako je Alexej Navaľnyj cítiť mrzký zápach, pretože sa v jeho okolí pohybujú entity ako Chodorkovskij, Greenberg, CFR, Bilderberg, NED a absolventi Yalovej univerzite, z ktorej spoločenstva Skull & Bones vyšiel aj klan Bushovcov.

103

NEZNÁMI HRDINOVIA > PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

Mariana Fridmanová

PRENASLEDOVANÝ KVÔLI ÚSPEŠNEJ

LIEČBE RAKOVINY KAMIL JURKOVIČ, RODÁK Z CHORVÁTSKEHO GROBU, CHCEL BYŤ PÔVODNE LETCOM. NO HOCI HO PRIJALI AJ NA LETECKÚ AKADÉMIU, ROZHODOL SA PRE ŠTÚDIUM MEDICÍNY. NAŠŤASTIE PRE JEHO PACIENTOV. NETUŠIL, ŽE OVEĽA ŤAŽŠIE AKO LIEČIŤ BUDE BOJOVAŤ S OKOLNOSŤAMI A ĽUĎMI, KTORÍ SA BUDÚ SNAŽIŤ JEHO ÚSILIU ZABRÁNIŤ. 104

svojej knižke Liečba onkologických ochorení blokádou metabolizmu nádorov a v jej rozšírenej verzii Revolúcia v liečbe rakoviny napísal: „Medicínu som nevyštudoval preto, aby som vyzbrojený ampulkou opiátu len pozoroval pacientov vo finálnom štádiu choroby, ale aby som pre chorých robil aj čosi viac.“ Neodbytné hľadanie ho priviedlo k hypofýze, rastovému hormónu a cezeň sa dostal k štítnej žľaze: ak tá nadmerne zvýši svoju produkciu, dokáže človeka vysiliť, až zničiť. Keby sa hormón štítnej žľazy v takom prípade nezablokoval, napadnutý orgán by „odišiel“. „Pri tejto úvahe mi napadlo, či zhubný nádor neprodukuje nejaké inkréty alebo impulzy, ktorými núti štítnu žľazu k väčšej produkcii.“ Keď v roku 1967 začal pracovať na tomto liečebnom postupe, onkológovia odporúčali a doteraz odporúčajú len symptomatickú terapiu pacientom, ktorí odmietajú konvenčnú liečbu alebo majú intoleranciu organizmu na rádioterapiu a chemoterapiu či poškodenie vnútorných orgánov a kostnej drene ich použitím. Keďže pre túto

skupinu onkologických pacientov neexistoval účinný liečebný postup, postupne umierali. Po ďalšom päťročnom výskume už MUDr. Jurkovič zistil, že nádory vyvolávajú u chorých chudokrvnosť a kým celý pacientov organizmus chradne, ony rastú. Rozhodol sa teda, že bude pacientom prostredníctvom dostupných liekov blokovať štítnu žľazu, zvýši ich imunitu a kostnú dreň upraví tak, aby fyziologicky produkovala tak, ako má. Príležitosť overiť si správnosť tohto postupu prišla 20. októbra 1973. Vtedy zúročil svoje vedomosti na pacientovi s rakovinou pľúc v terminálnom štádiu, ktorého poslali z nemocnice domov zomrieť. Nasadil mu tyreostatiká – lieky na úpravu činnosti štítnej žľazy, imunoglobulín na posilnenie imunity, železo a vitamíny B12 a tiamín. Po terapii žil pacient ešte trinásť rokov. Namiesto gratulácie od kolegov sa Jurkovič dočkal úderu pod pás. „V roku 1975 som bol taký naivný,“ píše v doslove svojej knihy, „že som sa so svojimi úspechmi i problémami zdôveril renomovanému ústavu, a zároveň som poprosil o pomoc a spoluprácu,

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ > NEZNÁMI HRDINOVIA

lebo išlo o problematiku, ktorá by sa úspešnejšie riešila v kolektíve odborníkov. Namiesto pomoci som sa však dostal do „zorného poľa odstrelu“. Až neskôr som zistil, že som ich nechtiac urazil tým, že som sa ujal pacientov, ktorých sa oni už medicínsky vzdali. A roztočil sa kolotoč mojej profesijnej likvidácie.“ Ďalšia sprcha prišla v roku 1978 po deviatich vyliečených pacientoch, ktorých poslali domov zomrieť. Vďaka jeho liečbe niektorí prežívali už päť rokov. Príkazom riaditeľa okresnej nemocnice zo 4. mája 1978 zakázali zanovitému lekárovi nielen ďalšiu liečbu onkologických pacientov, ale aj okamžité prerušenie liečby nedoliečeného K. V. „Môj postup označili za nevedecký; oni sa vraj mohli pomýliť v diagnózach a ja znižujem úroveň oddelení. Nepomohlo ani moje ústne a písomné upozornenie, že prerušením liečby bezprostredne ohrozia život nedoliečeného človeka.“ Nadriadených neobmäkčili ani protesty zúfalého a šokovaného pacienta. Tomu sa zakrátko vrátili bolesti a dva mesiace po prerušení liečby zomrel. MUDr. Jurkovič chcel napriek zákazu dovŕšiť svoje predsavzatie posunúť liečbu onkologických pacientov natoľko, aby sa dala aplikovať aj pri finálnom štádiu ochorenia, a tak odišiel pracovať do iného okresu. Pri liečbe tohto štádia mu pomohol liek, ktorý do svojho liečebného postupu začlenil, po revolúcii naň zakúpil licenciu, a dokonca ho ponúkal výrobcom na Slovensku, no neuspel. Nasledovalo pozvanie pred komisiu Ministerstva zdravotníctva a ďalší zákaz liečby onkologických pacientov s hrozbou odobratia diplomu. Ani vtedy s liečbou neprestal. S informáciami o blokáde metabolizmu nádorov či žiadosťami o konzultácie sa však odvtedy obracal radšej na kolegov v zahraničí. V roku 1983, ešte v deň rigorózneho zásahu slovenského Ministerstva zdravotníctva, odovzdal výsledky svojej niekoľkoročnej práce na posúdenie rakúskemu ministerstvu zdravotníctva. Po nejakom čase mu na konzuláte odovzdali kladnú verifikáciu jeho práce a blahoželali k úspechu. Napriek tomu odmietol rakúsku ponuku presťahovať sa do Viedne: „Poďakoval som sa s odôvodnením, že nemôžem opustiť svojich tridsať

(vtedy) pacientov. Najvzácnejším honorárom pre mňa je, keď chlapčeka, ktorému predtým každý mesiac odstraňovali nádory z nosných dutín, po piatich mesiacoch liečby mojou metódou vidím hrať futbal, keď zbadám, ako sa žene, ktorej som vyliečil rakovinu prsníka, zapaľujú v očiach ohníčky, keď moji pacienti behajú ako srnky a majú zase chuť do života.“ V roku 1992 sa MUDr. Jurkovič rozhodol preliečiť väčší súbor onkologických pacientov. Prostredníctvom časopisu Slovenka ponúkol svoje služby všetkým, ktorí pre prudkú reakciu organizmu museli prerušiť rádioterapiu aj chemoterapiu, prípadne im nepomohla alebo ju odmietali. Prihlásili sa ich stovky. „Najlepšie sa mi liečili nádory ústnej dutiny, pažeráka, žlčníka, žalúdka, pankreasu a veľmi ma tešilo, keď som si poradil najmä so sarkómami.“ Od marca 1992 vo svojom voľnom čase po sobotách a nedeliach preliečil cca 550 pacientov, ako uvádza vo svojej knihe z roku 2003. Napriek stovkám vyliečených pacientov ho obvinili z ublíženia na zdraví. V roku 2006 ho Okresný súd v Trenčíne oslobodil, prenasledovanie však neustalo a v roku 2008 mu uložili podmienečný trest a zákaz vykonávať lekársku prax na dva roky. Na otázku prokurátorky, prečo si neurobil špecializáciu na onkológiu, povedal: „Ani zadarmo by som ju nechcel. Nesúhlasím s onkologickou liečbou v našich zdravotníckych zariadeniach.“ Napriek všetkým problémom stál pri svojich pacientoch až do konca svojho života.

105

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA

Vladimír Líška

POHORIE BUCEGI RUMUNSKO NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY. ZVEDAVOSŤ STOJÍ VŽDY NA ZAČIATKU PROBLÉMU, KTORÝ ČAKÁ NA VYRIEŠENIE. GALILEO GALILEI

umunsko a Transylvánia, to nie sú len legendy o upíroch a Vladovi Tepešovi. Rumunský inžinier Eugen Tanvuia v roku 1991 prezradil rakúskemu spisovateľovi Petrovi Krassovi informácie o jednom zaujímavom objave v meste Jasoch, kde pri výkope základov domu robotníci narazili na podzemné chodby. O tom, že malo ísť o pozostatok cudzej alebo dávnej prehistorickej civilizácie, svedčil vchod, ktorý uzatvárala okrúhla kovová platňa s priemerom tri metre. Spomína ju nemecký autor Lars A. Fischinger v knihe Zakázaná história. Podľa geológov sa takáto platňa nedá vytvoriť súčasnou technológiou. Bola zdobená ornamentmi pripomínajúcimi aztécku a mayskú kultúru a obsahuje vyobrazenia pravekých plazov a človeka. Pod kovovou platňou sa nachádzal vchod kolmo do hĺbky 10 metrov. Šachta mala hladké, žulou obložené steny a na jej konci mal byť priestor široký 3,6 m a dlhý 4,8 m, taktiež obložený žulou. V jednej stene sa nachádzal vstup do 2,4 m vysokého a 1,6 m širokého tunela zvažujúceho sa pod uhlom 30 stupňov. Keď geológovia prešli v tuneli 450 metrov, vstúpili do ďalšieho priestoru, kde

107 vyvierala voda a mizla kdesi v temnote podzemia. Navyše podľa výskumov malo ísť o vodu s liečivými vlastnosťami, ktorá ničí baktérie a vírusy. Existenciu celej siete tunelov v Jasoch potvrdila aj profesorka Calina Cogalniceanu. Podľa nej v tejto lokalite objavili aj ruiny veľmi starých budov, avšak kvôli nedostatku financií neboli zatiaľ preskúmané. O tuneloch bol v 80. rokoch natočený aj film. V poslednom období sa začali objavovať správy o superzáhade v rumunskom pohorí Bucegi. Informácie, ktoré sú zatiaľ utajované, majú otriasť základmi súčasných paradigiem. Tento fantastický príbeh pochádza najmä z knihy Transylvánsky úsvit od Radu Cinamara. Celé to začalo v roku 2002, keď americké špionážne sondy, ktoré dokážu skenovať priestory pod povrchom, vybavené bionickou technológiou a detektormi šírenia vĺn, objavili pod pohorím Bucegi zvláštne dutiny. Obrovská hala v tvare pologule, dlhá 100 a vysoká 30 metrov, sa nachádza oproti skalným vežiam Babele a Sfingy. K tejto hale vedie 60 m dlhý prístupový tunel z povrchu a ďalšie tri tunely z iných strán sa rozbiehajú doďaleka. Vchod má byť zapečatený akousi energetickou bránou/clonou, ktorú satelity

MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

108

vnímajú ako umelú energiu. Jeden energetický štít uzatvára vchod a ďalší je nad pologuľatou halou. Pri pokusoch prejsť touto bariérou zomrelo niekoľko ľudí. Ale nakoniec sa clonu podarilo odrušiť a dostať sa do haly. Zariadenie, ktoré sa tam našlo, je technicky vysoko vyspelé a obsahuje 3D záznamy, okrem iného histórie človeka, značne odlišnej od oficiálneho školského dejepisu. Do prísneho utajenia tohto objavu tlačili rumunskú vládu USA. Niekoľko ľudí, tzv. zasvätencov, ktorí sa objavu zúčastnili, však vynieslo informácie von. Rumunský útvar Department Zero, zaoberajúci sa parapsychologickými aktivitami (založil ho ešte Ceausescu), ktorého technickým riaditeľom bol Caesar Brad, navštívil vysokopostavený člen slobodomurárov a skupiny Bilderberg, predstavujúci sa ako Massini. Brad bol od svojich 10 rokov v programe zvláštneho výcviku a mal čínskeho učiteľa-lekára, ktorý trénoval jeho vrodené paranormálne schopnosti. USA už podobný komplex obsadili v Iraku (Bagdad); aj tam objavili komplex v tvare pologule – krátko nato tam začala vojna. V Rumunsku však nebol dôvod na humanitárne bombardovanie, a tak sa vládne elity zľakli vyzradenia niečoho, čo musí zostať ľudstvu utajené – aspoň podľa nich. Najmodernejšou americkou technológiou, ktorá taví skalu pomocou ionizovanej plazmy bez toho, aby po nej ostávali haldy sutiny, sa k tunelu dostať nepodarilo. Následne sa pokúsili dostať cez energetickú bariéru, pri ktorej zahynuli traja členovia na infarkt. Nasledovala veľká kamenná brána. V bočnej stene sa nachádzal štvorec v trojuholníku. Brad sa vo zmenenom stave vedomia napojil na informačné pole a dotkol sa štvorca, pocítil sympatie a podarilo sa mu bránou prejsť. Ako to vysvetlil autorovi knihy Transylvánsky úsvit, ktorý tam s ním bol, na to, aby človek mohol prejsť touto bariérou, musí mať vibrácie na inej (vyššej) úrovni s určitou frekvenciou. Následne sa bariéra stratila, veľké kamenné dvere sa potichu otvorili a prítomným sa naskytol pohľad na veľkú sieň nazvanú Veľká galéria. Brad bol prvý, kto vošiel. Sieň bola osvetlená zelenomodrým svetlom (takým charakteristickým pre podobné podzemné tunely s hladkými stenami). Hladké steny boli z neznámeho materiálu, pôsobili mäkko, ale nebolo možné na nich zanechať žiadne rezné ani vrtné stopy. Zis-

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA

tilo sa, že sú z materiálu, ktorý je kombináciou anorganických a organických látok. Pri otvorení siene Bucegi došlo k ďalšej zaujímavej udalosti. V Bagdade sa následne v komplexe-dvojčati, ktorý obsadili Američania, aktivoval štít. Zobrazoval hologram znázorňujúci Európu, potom Rumunsko a sieň Bucegi. Rumunská vláda zatiaľ ešte o ničom nevedela a Brad a jeho nadriadený generál Obadea chceli o tejto neskutočnej udalosti informovať verejnosť. Nevedeli však, na koho sa obrátiť, aby ich cieľ nezmarili. USA sa, samozrejme, poponáhľali získať kontrolu nad celým komplexom v Rumunsku, tak ako v Iraku. Rumuni tým, našťastie, neboli nadšení a hrozila diplomatická kríza. Rumunské vedenie výskum plne podporilo, Brad tunely ešte niekoľkokrát navštívil a zaistil aj predmety, ktoré tam boli a zobrazovali pravdepodobne skutočnú históriu ľudstva v 3D projekcii. Napravo a naľavo od vstupnej brány sa nachádzalo päť kamenných stolov v tvare T, vysokých až dva metre. Na ich povrchu boli vyryté symboly podobné klinovému písmu a neznáme písmo, ktoré žiarilo rôznofarebným fluorescenčným svetlom. Keď sa k stolom niekto priblížil, aktivovala sa holografická projekcia z určitej oblasti. Napr. z biológie, anatómie, kozmológie, astronómie, architektúry a pod. Stoly boli potiahnuté sklovitou hmotou rozdelenou do štvorcov vytvárajúcich pavučinu. Pri dotyku sa na jednom z nich vytvoril holografický obraz tela dotyčnej osoby. Ak sa človek dotkol stredu štvorca, ukázal sa pohľad zvnútra vlastného tela a posunom prsta aj rôznych orgánov, pričom sa pohľad dal prispôsobiť až na molekulárnu či atómovú úroveň. Pri dotyku iných štvorcov sa napríklad aktivovali ukážky rôznych mimozemských bytostí a planetárnych sústav. Pri dotknutí dvoch štvorcov naraz sa zobrazila DNA určitého druhu, zlučiteľnosť genotypov a výsledky možného vzájomného kríženia. Iné projekcie zobrazovali napr. vznik života na Zemi. Radu uviedol, že 90 % našich dejín spísaných v knihách je nepravdivých a mýty a legendy sú pravde oveľa bližšie. Pri zobrazovaní rôznych udalostí sa ukazovali aj hviezdne mapy vtedajšej oblohy, pričom tento komplex mal byť postavený niekedy pred 55-tisíc rokmi. Podľa výšky stolov a obslužných pultov museli byť bytosti, ktoré to postavili,

oveľa vyššie ako ľudia. Našlo sa tu aj monoatomické zlato, biely prášok, ktorý je dnes veľmi ťažké vyrobiť. Podľa alchymistov má mimoriadne terapeutické účinky obnovujúce bunky. Znepokojenie vyvolal najmä červený ovládací panel. Pri priblížení ruky sa aktivovala projekcia Karpát obklopených obrovskou vodnou plochou, takmer celé Rumunsko bolo pod vodou, pričom hladina vody začala postupne klesať, a tam, kde je dnes Čierne more, sa rozprestierala planina až k Strednému východu. Išlo o znázornenie budúcnosti, minulosti, alebo možný scenár armagedonu? Z tohto miesta vedú ešte tri tunely do rôznych častí sveta, pred vchodom do každého je panel s projekciou. Jeden vedie do neobjaveného objektu medzi Sfingou a Veľkou pyramídou, ďalší do Tibetu, do Bagdadu a Gobi. A tretí vedie hlboko pod zem, ale vzhľadom na dohodu s USA tieto informácie nie je povolené zverejniť. Najvyššia rada obrany Rumunska chcela všetko oznámiť svetu – pravdu o objave, nové fakty, pozvať vedcov, ale predovšetkým poukázať na súčasnú sfalšovanú históriu. Keď sa to dopočulo americké vedenie, priletela do Bukurešti americká delegácia a rumunský prezident viedol dlhé rozhovory s Bielym domom. Od korektnej politickej diplomacie to však malo ďaleko. Krik a vyhrážky, zablokovanie všetkých peňažných prevodov s medzinárodnými finančnými inštitúciami,

ministerstvo obrany Rumunska vyhlásilo pohotovosť. Američania reagovali veľmi ostro, pretože zverejnenie nových informácií by ohrozilo ich doterajšie postavenie vo svete a vplyv a spôsobilo celosvetovú paniku. Američania údajne kontaktovali aj pápeža, aby tlačil na Rumunov. Pápež však nenaliehal, len nabádal na zváženie tohto kroku a prisľúbil poskytnúť dokumenty z vatikánskeho archívu. Rumuni sa poistili a vstup zabezpečili skenerom snímajúcim očné dúhovky tak, že vstúpiť možno len s dvoma osobami: Bradom a generálom Obadeom. Sú tam aj laserové závory; pôvodná energetická brána bola deaktivovaná. Po mnohých rokovaniach USA prisľúbili Rumunsku skoré členstvo v NATO a Rumunsko sa muselo zaviazať, že zverejnenie odloží až na neskoršiu dobu. V roku 2004 vyšla kniha Viitor cu cap de mort, v angličtine v roku 2009, ako už spomínaný Transylvánsky úsvit. Brad sa neskôr zúčastnil ešte deväťmesačnej expedície v tuneloch s neznámym výsledkom. V roku 2009 rumunská TV Anténa 1 odvysielala reláciu na túto tému. Reportér následne dostal výhražný telefonát, aby sa Bucegi viac nezaoberal, veď je ešte mladý a má rodinu. Dozvieme sa niekedy skutočnú pravdu o komplexe Bucegi? Autor knihy verí, že príde doba veľkého odhalenia a niektoré náznaky nasvedčujú, že už nebude ďaleko.

109

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

Ján Lakota

NAOZAJ SME

110

PÁNMI TVORSTVA?

tie vtáky z toho tŕnia, štrnk brnk do druhého tŕnia. Takto sa celé generácie slovenských detí učili písmeno „r“. Náš nedvižný jazýček sa namáhal dovtedy, kým sa to nenaučil. Mne okrem správnej výslovnosti „r“, utkvelo v hlave to „brnk“. Keď pozorujem v kŕmidle rozličné druhy čížikov, sýkoriek, hýle či brhlíky, ktoré pri otvorení okna či zakrádaní sa mačky urobia brnk, veru sa necítim ako pán tvorstva. Brnk – a sú preč. Pri skúmaní, či je vzduch čistý, zavše zastanú vo vzduchu na jednom mieste a – nepadnú. Fascinuje ma to. Určite poznáte tú starú grécku báj Daidalos a Ikaros. Daidalos po vražde svojho talento-

vanejšieho synovca menom Talos musel utiecť z Atén. So synom Ikarom utiekol na Krétu. Ani tu sa mu po istom čase nepáčilo a rozhodol sa utiecť. Dôvod úteku sa vysvetľuje uškŕňajúcim sa návštevníkom Kréty trochu inak ako neochota pracovať pre kráľa tyrana, ale my sa sústredíme na spôsob jeho „úletu“. Daidalos spojil voskom perá vtákov. Takto zostrojil dvoje veľkých krídel pre seba a dvoje menších pre Ikara. Podľa legendy upozornil syna, aby neletel veľmi vysoko, lebo mu slnko roztopí vosk na krídlach a opáli perie. Toto je, samozrejme, nezmysel. Ale dobre sa to číta. Slnko je od nás vzdialené asi 150 miliónov

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

kilometrov a nejakých sto metrov smerom k nemu teplotu nezvýši. A my na Zemi všetci vieme, že čím vyššie stúpame, tým je chladnejšie. Tí, ktorí ste leteli lietadlom, viete aj to, že vo výške pár kilometrov nad zemou je už poriadna zima. Takže o topení vosku vo väčšej výške nemôže byť ani reč. Tu zrejme platilo (a platí), že vtáčím (teda cudzím) perím sa síce chváliť dá, ale nedá sa s ním lietať. Domnievam sa, že ani Daidalos, ani Ikaros nikdy nevzlietli. Poučenie z báje je iné a o lietaní nemohla byť nijaká reč. My lietame v lietadlách. Sú to obrovské „vtáky“, ktoré križujú oblohu. Zdá sa, že technologický vývoj sa nedá zastaviť. Skúste si predstaviť nádherný stroj SR 71. Používal sa na špionážne účely nad bývalým Sovietskym zväzom. Rýchlosť vyše 3500 km za hodinu, dostup skoro 30 km. Potom sa objavil „protiprostriedok“ MiG 25. Rýchlosť 66 km za minútu (!), dostup 37 km a rakety vzduch-vzduch pod krídlami. A bolo „po vtákoch“. Špirála sa krútila ďalej. Mimochodom, takú istú špirálu nájdeme v prírode u živých tvorov, ktoré lietajú. Začína sa to druhovo obrovskou ríšou hmyzu. Predstavte si napríklad let motýľov. Vývojová špirála pokračuje vtákmi. Taký plachtiaci orol či vrabec, ktorý sem-tam aj kráča a, samozrejme, je drzý až strach. Špirála končí cicavcami. Ako príklad uvádzam „lietajúcu myš“ – netopiera. My ľudia sme na tom naozaj biedne. Nielenže nevieme nič podobné ako vtáčie (pre jednoduchosť uvádzam vtáčie) krídlo zostrojiť, ale ani letu vtákov nerozumieme. Stačí si spomenúť na to brnk alebo si predstaviť kolibríka, ako saje z kvetu nektár. Sú pokusy vzlietnuť ako vtáky, ale o lietaní typu brnk sa nám môže len snívať. Nikomu na svete sa zatiaľ nepodarilo uskutočniť vertikálny vzlet tak, ako to robia vtáky. A štart človeka po rozbehu s pomocou akýchsi napodobnenín vtáčích krídel musí u vtákov vyvolávať záchvaty nezadržateľného rehotu. No veru, niet sa čím chváliť. Lietame, no dobre. Máme obrovské lietadlá, prekonávame rýchlosť zvuku, lietame do kozmu (ako kto). Radšej pomlčíme o vzdialenostiach. Tisíckilometrové vzdialenosti prekoná-

vajú nielen vtáky pri sťahovaní, ale aj motýle. Druhá obrovská záhada je reč zvierat. To, že zvieratá spolu komunikujú, vieme celé veky. Ak ste nevideli, ako napajedená mačka komunikuje s vtákom, ktorý jej uletel a ešte sa jej vysmieva, prišli ste o veľa. Iná je komunikácia dvoch kocúrov, iná je (priateľská) mačky so psom. A to spomínam len malú, malilinkú časť živočíšnej ríše, ktorú máme dennodenne pred očami. Je taká – tuším srbská – rozprávka: Zvieracia reč. V nej dostane pastier za to, že zachránil pred ohňom syna hadieho kráľa, dar porozumenia zvieracej reči. Pod jednou podmienkou: nesmie o tom nikomu povedať, inak zomrie. Jeho mladá samodruhá žena, ktorú nesie samodruhá kobyla (čiže je „samoštvrtá“), sa začne na toto tajomstvo prezvedať. Chudák pastier sa uloží do truhly a chystá sa tajomstvo prezradiť. Poradí mu kohút, ktorému pastier, našťastie, rozumie. A tak milú všetečnicu zmastí palicou a je pokoj. Už sa nikdy na nič nevypytuje. Toto asi nie je veľmi súce do dnešnej doby, keď celá spoločnosť brojí proti domácemu násiliu, ale hádam to stálo za to. Pastier prežil a naďalej rozumel zvieracej reči, pričom žena sa ho už na nič nevypytovala. Lenže stretnúť hadieho kráľa a získať takýto dar sa podarí asi len v rozprávke. My obyčajní smrteľníci sa musíme trápiť ďalej a v úžase počúvať to, čo sa medzi zvieratami deje. A nerozumieť vôbec nič. Ba či je to aj naopak? Rozumejú zvieratá nám? Veľa ľudí, ktorí majú domáce zviera, by odprisahalo, že hej. Ale vážne – rozumel by vám čínsky pes? Alebo váš pes brazílskemu človeku? Pochybujem. To, že si zvieratá (v tomto prípade psy) navzájom výborne rozumejú, potvrdzuje aj bradatý vtip z osemdesiatych rokov minulého storočia. Na hranici medzi ČSSR a PĽR sa stretnú dva psy. Ten z ČSSR sa spytuje: „A čo ty k nám?“ „Nažrať sa, haf-haf, vieš, aký som hladný? A u vás sú plné kontajnery vyhodeného jedla. A ty, prečo k nám, do PĽR?“ „Vieš, potrebujem si trochu zaštekať...“ Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

111

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

Roman Michelko

MONDRAGON –

FUNGUJÚCA ALTERNATÍVA

KORISTNÍCKEHO KAPITALIZMU KAPITALIZMUS, RESPEKTÍVE TRHOVÁ EKONOMIKA MÁ VIACERO ALTERNATÍV. PREDOVŠETKÝM VŠETKY TYPY VLASTNÍCTVA BY MALI BYŤ ROVNOPRÁVNE A V REÁLNEJ KONKURENCII POTVRDIŤ SVOJU ŽIVOTASCHOPNOSŤ.

112

reba striktne odmietnuť hrubo demagogické frázy o tom, že aj najhorší súkromný vlastník je lepší než najlepší štátny vlastník. Naopak, môžeme uviesť množstvo precedensov, keď firmy v štátnom vlastníctve dokázali dlhé desaťročia úspešne fungovať v plne konkurenčnom prostredí. Okrem firiem pôsobiacich v sieťových odvetviach plynárenstva, energetiky či vodárenstva to bola napríklad automobilka Renault. V akademických kruhoch existujú – nazvime to – papierové alternatívy. Najznámejší je koncept profesora Michaela Alberta Parecona – participačná ekonomika alebo koncept ekonomickej demokracie, ktorý presadzuje profesor Chicagskej univerzity David Schweickart. Treba však zdôrazniť, že všetky tieto koncepty, aj keď sú do značnej miery inšpiratívne, nepresiahli štádium teoretických úvah. Žiaden významný svetový politik či politická strana si ich totiž neosvojili ako súčasť svojho politického programu a nepresadzujú ich. Preto sa treba poohliadnuť po alternatívach, ktoré reálne fungujú, osvedčili svoju života-

113 schopnosť v praxi, len dnes netvoria hlavný prúd. Práve fungujúce alternatívy treba nielen propagovať, ale možno aj legislatívne zvýhodňovať.

DRUŽSTEVNÉ HNUTIE

Jednou z takýchto fungujúcich alternatív je aj družstevné hnutie. Je možno zaujímavé, že začiatky takéhoto spôsobu hospodárenia sa viažu k Slovensku. Priekopníkom družstevného hnutia bol známy Samuel Jurkovič zo Sobotišťa, ktorý už v roku 1845 založil prvý gazdovský spolok. Zásluhou predstaviteľov miestnej inteligencie vznikali gazdovské spolky i v iných lokalitách, ale ich ďalší rozvoj zabrzdili najmä revolučné roky 1848/1849. Pôvodný význam družstevného hnutia spočíval v dosiahnutí ochrany a povznesenia ekonomickej a sociálnej úrovne širokých vrstiev obyvateľstva formou svojpomoci. Gazdovský spolok v Sobotišti získaval členov nízkymi vstupnými podielmi (1 podiel = 30 grajciarov) a pravidelnými vkladmi (1 grajciar = 3 groše týždenne na vkladnú knižku).

Poskytovanie úveru (i nečlenom) z ich vlastných vkladov pri úrokovej sadzbe 6 % malo byť ochranou proti úžerníckemu úroku, aký pri málo rozvinutom štátnom peňažníctve miestami požadovali krčmári a obchodníci. Výnos s dividendami dostali členovia až po uplynutí doby trvania spolku (6 rokov). Okrem toho, že gazdovský spolok viedol členov k sporivosti, podporoval boj proti alkoholizmu – neposkytoval úver na splatenie dlhov v krčme. Časť zisku bola venovaná na kultúrnu činnosť. Pôsobil na rozširovanie vzdelania členov – každý člen mal navštevovať nedeľnú školu. Postupom času sa družstevné hnutie ďalej rozširovalo a práve Československo bolo v medzivojnovom období známe pôsobením množstva družstiev v celom spektre činností, predovšetkým v obchode, ale aj v poskytovaní úverov a vo výrobe. Veľkým rozvojom prešlo družstevné hnutie po roku 1948, keď práve kolektivizácia v poľnohospodárstve bola založená na vytváraní takzvaných jednotných roľníckych družstiev. Treba však zdôrazniť, že tieto družstvá stratili

svoj demokratických charakter, respektíve formálne mali štruktúry podobné tým, aké fungovali v slobodnom svete, ale praktická realita bola celkom iná. Napriek tomu však združstevňovanie viedlo k vyššej efektívnosti v poľnohospodárskej výrobe, k možnosti viac investovať do poľnohospodárskej techniky, a teda aj zavádzať efektívnejšie formy hospodárenia. Práve táto skutočnosť – podstatne väčšie výmery poľnohospodárskych podnikov – sa po páde socializmu vnímala ako výrazná komparatívna výhoda. Na sklonku socializmu sa práve v poľnohospodárskych družstvách v značnej miere začali využívať aj formy takzvanej pridruženej výroby, ktoré ich ekonomiku rozširovali aj o spracovateľských priemysel alebo iné nepoľnohospodárske odvetvia. Nakoniec práve v Československu vznikol fenomén veľmi úspešného družstva JZD Slušovice, naplno využívajúceho voľnejšie formy podnikania, ktoré družstevná štruktúra v socializme umožňovala. Malo veľmi široké portfólio činností,

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

reťazec Eroski) a priemyselného (približne 90 tovární). Všetky spomínané zložky, vrátane banky či poisťovne, sa riadia tými istými pravidlami.

PRAVIDLÁ MONDRAGONU

114

Katolícky kňaz José María Arizmendiarrieta

využívalo najnovšie poznatky vedy, predovšetkým v oblasti biotechnológií, ale aj v oblasti výpočtovej techniky, cestovného ruchu a podobne. Práve okázalý úspech takéhoto spôsobu podnikania aj v socializme sa potom stal tŕňom v oku novej porevolučnej garnitúry, ktorá vynaložila veľké úsilie, aby tento „zlý príklad“ nadlho zdiskreditovala. Základnými princípmi družstevného hnutia je voľné a otvorené členstvo, demokratický a samostatný manažment zamestnancov. Všeobecne platí, že prácu v družstve vykonávajú jej členovia. To znamená, že zamestnanci sú zároveň aj spoluvlastníkmi. Z tohto potom logicky vyplýva, že postavenie zamestnanca-družstevníka má kvalitatívne iný charakter než pri klasických pracovnoprávnych pomeroch alebo živnostiach. Pravidlá fungovania družstiev prijímajú zamestnanci-družstevníci a demokraticky ich odsúhlasujú.

MONDRAGON

V súčasnosti je asi najúspešnejším modelom fungujúcej družstevnej korporácie španielsky,

respektíve baskický Mondragon. Mondragonskú alternatívu, paradoxne, nezaložili ľavicoví aktivisti či anarchisti, ale katolícky kňaz José María Arizmendiarrieta v roku 1941. Cieľom bolo povzbudiť komunitu, ktorá trpela nedávnou občianskou vojnou. Začalo to založením technickej školy a malej továrne na výrobu parafínu. Na základe úspešného fungovania tohto experimentu začali predovšetkým po roku 1959 vznikať nové a nové kooperatívy a dnes je Mondragon jedna z najväčších španielskych korporácií, ktorá len v Španielsku zamestnáva vyše 80 000 zamestnancov v množstve podnikov a ďalšie tisícky v celej Európe. Najznámejšie podniky riadiace sa mondragonským experimentom sú obchodný reťazec Eroski, priemyselný podnik Ulgor či továreň na výrobu domáceho príslušenstva Fagor Clima. Začiatkom 90. rokov sa jednotlivé kooperatívy spojili do veľkej korporácie Mondragon (MCC). Korporácia je rozdelená do troch sektorov: finančného (banka Caja Laboral a sociálna poisťovňa Lagun Aro), obchodného (obchodný

Všetky podniky vlastnia a riadia ich členovia. Každý zamestnanec je povinný vstúpiť do podniku svojím podielom, ktorý sa rovná asi ročnému príjmu. Táto čiastka predstavovala v roku 2011 približne 13400 eur. Zamestnanec ju však nemusí mať našetrenú. Poskytne mu ju mondragonská kooperatívna banka Caja Laboral s minimálnou úrokovou mierou. Všetky podniky vlastnia a riadia samotní zamestnanci. Na valnom zhromaždení si volia svojho generálneho riaditeľa. Všetky procesy v podniku majú v podstate vo svojich rukách. Spoluvlastníctvo korporácie vytvára úplne nové vzťahy. Zamestnanci sú oveľa viac vtiahnutí do rozhodovania o podniku a do jeho chodu. V týchto podnikoch šéfovia, respektíve vlastníci nemajú výhradnú moc, ale je rozdelená medzi všetkých zamestnancov-spoluvlastníkov. Jedno z pravidiel Mondragonu stanovuje aj obmedzenie platov top manažérov. Plat generálneho riaditeľa nesmie presiahnuť šesťapolnásobok najnižšieho platu v korporácii. Podobne demokraticky sa rozhoduje aj o použití ziskov z podnikania. Zväčša sa to deje podľa nasledujúcej schémy: Najmenej 10 percent ide na sociálny fond, ktorý slúži na spoločné projekty vzdelávania, bývania či publikačnej činnosti. Minimálne 20 percent ide na rezervný kapitálový fond slúžiaci na ďalšie investície Mondragonu. Zvyšných približne 70 percent sa rozdeľuje medzi zamestnancov. Preto asi neprekvapuje, že ak podnik prosperuje, zamestnanci mondragonských kooperatívov majú asi o 30 percent vyššie platy ako v porovnateľných odvetviach inde v Španielsku. Zaujímavé je, že ani v prípade recesie platy v týchto spoločnostiach zväčša neklesajú pod priemer daného odvetvia. Naopak, v čase krízy, akú napríklad Španielsko zažívalo v uplynulých rokoch, bola miera prepúšťania v mondragonských kooperatívoch podstatne nižšia

než v iných podnikoch. Bolo to spôsobené viacerými okolnosťami. Predovšetkým ak bol niektorý kooperatív nútený znižovať stavy, prepusteným zamestnancom ponúkli miesto v inom podniku korporácie – ak to bolo možné. Ak družstvo nemalo dosť zákaziek, sami zamestnanci rozhodovali, ktorí z nich ostanú doma so 60-percentnými platmi, a ako dlho. Ak je nutné prepúšťať, samotní zamestnanci rozhodujú o tom, kto bude prepustený. Je teda jasné, že zamestnanie v mondragonskej korporácii je podstatne lukratívnejšie ako v bežnej korporácii, ktorej prvotným cieľom je len vytváranie zisku pre svojich akcionárov. Treba pritom zdôrazniť, že tieto kooperatívy fungujú v plne konkurenčnom prostredí, bez akýchkoľvek špeciálnych zvýhodnení a nielenže dokážu konkurovať štandardným firmám, ale v mnohých parametroch (spokojnosť zamestnancov, výška ich miezd, firemné sociálne programy a podobne) ich vysoko prevyšujú. Poučenie z takýchto experimentov by malo byť jasné. Ak je niečo dlhodobo úspešné, mal by sa tento typ podnikania nielen propagovať, ale aj legislatívne zvýhodňovať. Možno práve Mondragon a iné samosprávne ekonomické koncepty sú odpoveďou na stále zjavnejšie zlyhávajúci kapitalizmus, ktorý je založený len na maximalizácii zisku čoraz menej početnej skupiny hypervlastníkov. Spravodlivá redistribúcia bohatstva nemusí byť založená len na sofistikovanom progresívnom zdanení, ale aj na presadení princípu, že tam, kde sa hodnoty tvoria, sa aj spravodlivo rozdelia medzi tých, ktorí ich vytvárajú. Práve Mondragon ukázal, že kapitalizmus môže byť aj iný, aj v tomto systéme sú „ostrovy pozitívnej deviácie“. Čo je však najpodstatnejšie – tento model je plne konkurencieschopný. Pred ľavicovými politikmi či všeobecne pred politikmi, ktorí majú elementárny cit pre spravodlivosť, tak stojí veľká výzva, aby tento model ekonomiky v čo najvyššej miere spropagovali a presadili. V tom prípade sa možno podarí vyhnúť systémovému kolapsu, ktorého príznaky sú nad všetku pochybnosť jasné minimálne už od roku 2008.

115

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

Marián Benka

PRÍRODA MÁ LIEK

PRE KAŽDÉHO LIEČIVÉ RASTLINY NEUZDRAVUJÚ LEN VĎAKA OBSAHU ÚČINNÝCH A STAVEBNÝCH LÁTOK, ALE AJ PÔSOBENÍM SVOJHO DUCHA, TVRDÍ PROPAGÁTORKA PRÍRODNÝCH, JEDLÝCH A LIEČIVÝCH ZÁHRAD HANKA SEKULOVÁ. RASTLINY MAJÚ SVOJU ESENCIU ALEBO ŽIVOTNÚ SILU, S KTOROU SA PRACUJE AJ V HOMEOPATII. SAMOZREJME, AJ LÁTKY, KTORÉ SÚ V NICH FYZICKY OBSIAHNUTÉ, MAJÚ SVOJ VÝZNAM.

116

ajúčinnejšie sú z rastlín, ktoré rástli v prirodzených podmienkach, bez postrekov a umelých hnojív. A najväčšiu liečivú silu majú tesne po odtrhnutí. Preto je dobré zbierať bylinky v lese, pestovať si ich vo vlastnej záhrade alebo kupovať od malých pestovateľov. Veľké firmy pestujú aj liečivé rastliny veľkoplošne ako monokultúry. A každá monokultúra je náchylná na škodcov, preto sa musí striekať pesticídmi. Trendom je

extrahovať účinné látky z rastlín a podávať synteticky v podobe piluliek. Tabletky však nedokážu preniesť živú esenciu rastliny, ktorá je podľa Hankz Sekulovej pre liečivý účinok rozhodujúca. „Netajím sa tým, že od svojho narodenia vnímam energie zvierat, rastlín, kameňov, vody, zeme ako takej,“ hovorí. „To vnímanie ma už ako dieťa viedlo k tomu, že som utekala z domu a snažila sa čo najviac času tráviť pri

117 vode alebo v korunách stromov.“ Pôvod všetkých chorôb pochádza z vnútornej nerovnováhy a príroda v nás dokáže obnovovať rovnováhu svojím pôsobením. Každá živá bytosť má energetický obal, ktorý sa dá vnímať. Bez ohľadu na to, či ide o strom, človeka alebo včelu. V tom obale sú uložené informácie, ktoré sa dajú prečítať. Týmito obalmi sme všetci navzájom prepojení, prebieha medzi nami neustála výmena. Takže pocit, že sme izolovaní a oddelení jeden od druhého, je len ilúzia. Opätovné nastoľovanie vedomia prepojenia a jednoty prospeje nášmu zdraviu viac ako pitie bylinkových čajov. Ľudia mali kedysi takéto cítenie veľmi silno vyvinuté. Vedeli sa „rozprávať s rastlinami“. Napríklad sa zdôveriť bútľavej vŕbe so svojimi starosťami. Starí šamani podľa tradície dokázali komunikovať priamo s duchom rastliny a tak zistiť, na čo je ktorá rastlina dobrá. Či už je o pravda, alebo nie, generácie našich predkov si tieto vedomosti odovzdávali medzi sebou. Zvieratá, dokonca tie domáce takúto schopnosť prepojenia s prírodou nestratili,

a keď sú choré, presne vedia, akú rastlinu majú spásať, aby sa im uľavilo. Len u ľudí v dnešnom svete takéto schopnosti ustúpili do úzadia. Pri otupenej vnímavosti voči reči prírody si potom mnohí nevšimnú, ako pri vzájomnej prepojenosti živých bytostí reaguje okolité prostredie aj na zdravotné potreby človeka, ktorý v ňom žije. Hanka to má vraj odpozorované (ale niečo podobné tvrdia aj iní ľudia s otvoreným vnímaním), že v záhrade človeku vyrastie rastlina presne na ten neduh, ktorý ho trápi. Napríklad púpava pri preťaženom žlčníku alebo pečeni: „Mnohé superliečivé rastliny, povedzme taká palina, rastú všade okolo nás v hojnom počte, ale namiesto toho, aby sme ich užívali, ich likvidujeme ako burinu. Pritom si všimnite, koľko rastlín považovaných za burinu má vo svojom celom názve prívlastok lekárska, lekársky.“ A nejde len o osoby, ale aj o časové obdobia, keď rastlina, ktorá je vhodná na určitý problém, vykvitne alebo vyrastie práve v tej časti roka, keď je daný problém najaktuálnejší.

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

DOMÁCA BYLINKOVÁ LEKÁRNIČKA

118

Ak sa nechcete liečiť syntetickou chémiou, je dobré mať doma poruke zásobu aspoň základných liečivých rastlín používaných na najbežnejšie zdravotné problémy. Prinášame vám krátky zoznam na základe odporúčaní Hanky Sekulovej: Kostihoj lekársky (koreň) – rastie všade pri potokoch. Je dobrý na pomliaždeniny, bolesti kĺbov, rýchlejšie zrastanie zlomenín alebo modriny či hemoroidy. Robia sa z neho masti a tinktúry. Rebríček obyčajný – vhodný na vonkajšie aj vnútorné krvácanie, ženské problémy a trávenie. Skorocel (existujú viaceré druhy) – už názov evokuje skoré zacelenie rán. Okrem toho pomáha pri prieduškových ochoreniach. Horké bylinky (napr. palina) – pomáhajú pri problémoch s trávením. Vŕbová kôra – obsahuje kyselinu salicylovú, ktorá je súčasťou acylpyrínu. Pôsobí ako prostriedok na zníženie horúčky. Echinacea, chren dedinský – zlepšujú imunitu. Izop, materina dúška, kvety lipy a bazy, rakytník – sú dobré pri chrípke a prechladnutí. Plody rakytníka obsahujú viac vitamínu C ako citrón. Aloe vera, ľubovníkový olej alebo masť – pomáhajú pri popáleninách (aj zo slnka). Nechtík lekársky – používa sa pri drobných poraneniach kože, podporuje trávenie. Ľubovník bodkovaný – je to silné antidepresívum, môže sa použiť aj na podporu pokojného

spánku, upokojuje črevné a žalúdočné neurózy. V niektorých krajinách je jeho predaj zakázaný, konkuruje chemickým antidepresívam. Cesnak – vhodný proti vnútorným parazitom (hlísty, baktérie, vírusy, huby). Valeriána lekárska – koreň na dobrý spánok. Pŕhľava – robia sa z nej očistné čaje, môže sa použiť do jedla ako zdroj vitamínov a minerálov, je výborná na vlasy. Praslička roľná – zdroj kremíka, ktorý navyše pomáha odbúravať z tela hliník, zlepšuje vstrebávanie vápnika. Je vhodná aj na vonkajšie použitie do sedavých kúpeľov. Šalvia lekárska – znižuje potenie, dezinfikuje zápaly slizníc. Môže sa kloktať alebo pridávať do kúpeľov. Repík lekársky – zlepšuje hojenie rán a trávenie. Harmanček (kamilky), rasca, fenikel – zmierňujú problémy s črevami a plynatosťou (ako rýchla prvá pomoc). Mäta, medovka, kvety bazy, pamajorán, ďatelina, chmeľ – používajú sa do čajových zmesí. Sezónna augustová záležitosť – bobule bazy: Keďže tento článok vychádza v augustovom čísle, radi by sme upozornili, že koncom tohto mesiaca dozrievajú plody bazy. Už ich tmavofialová až čierna farba napovedá, že pôsobia na tvorbu krvi. Vnútorne majú sťahujúci účinok. Nemali by sa však jesť surové, ale sušené alebo uvarené. Môže sa z nich robiť čaj aj bazové víno, likér alebo domáci lekvár. Výborné sú aj do koláčov.

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

Napríklad najviac púpavy, pŕhľavy a iných očistných rastlín sa objavuje práve na jar, keď sa telo a krv potrebuje po zime prečistiť. Keď sa povie liečivá rastlina, väčšina ľudí si automaticky predstaví aromatickú bylinku, no podľa Hanky Sekulovej prakticky neexistuje rastlina, ktorá by nemala liečivé účinky. Napríklad taká čerešňa nie je bylinka, ale statný strom, pričom liečivé nie sú len jej plody, ale aj ich stopky a kôstky. Zo stopiek sa dajú variť čaje a kôstkami sa dajú naplniť hojivé vankúše, ktoré sa po nahriatí prikladajú na boľavé miesta alebo po vychladení v mrazničke na opuchy. Aj medzi drevokaznými hubami je veľa „rastlinných lekárov“. Príroda je teda liečivá jednak ako celok, jednak každou svojou časťou. Lieky sú všade okolo nás – a sú zadarmo. Pod vplyvom farmaceutického biznisu však máme tendenciu veriť, že syntetické prípravky nám prospievajú viac. Farmaceutická loby dokonca presadila, že označovanie liečivých účinkov na obaloch bylinných prípravkov je v Európskej únii obmedzené. Smernica EÚ o rastlinných liekoch (2004/24/ES) od apríla 2011 zakazuje označovať bylinky, čaje a iné bylinné preparáty ako liečivo bez predchádzajúcej registrácie. Registráciu dostane rastlinný liek napríklad vtedy, ak výrobca „spoľahlivo doloží, že daný výrobok sa používa na liečenie aspoň 30 rokov, z toho najmenej 15 rokov na území Únie“. Musí to byť potvrdené uverejnením vo vedeckej práci. Na registráciu je okrem toho potrebné doložiť výsledky farmaceutických testov, ktoré dokazujú liečivé účinky bylinky, a to, že nie je zdraviu škodlivá. Na Slovensku platia tieto sprísnené pravidlá už od roku 2006, pretože sme nevyužili prechodné obdobie. Registráciu u nás robí Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Je jasné, že všetky tieto procedúry niečo stoja a malý pestovateľ byliniek si ich nemôže finančne dovoliť. Reálny problém spočíva v tom, že rastlina ako taká sa nedá patentovať, a teda privatizovať na súkromné zisky. Stále je však na slobodnom rozhodnutí každého jedinca, akým spôsobom sa chce liečiť a či spomínanému vplyvu podľahne.

Silvia Benková

PRÍRODNÝ RECEPTÁR

re bábätká a malé deti nie sú vhodné všetky bylinky, tieto však dokážu účinne pomôcť s bežnými problémami: Rooibos – zmierňuje kŕče v črevách, upokojuje, upravuje žalúdočné ťažkosti či ekzémy, možno ho zmiešať s mliekom. Harmanček – jednu lyžičku necháme lúhovať desať minút. Pomáha pri rôznych žalúdočných problémoch vrátane zvracania, nadúvania a kŕčov, pri zápale ústnej dutiny a bolestiach v krku. Medovka – dve lyžičky necháme lúhovať 15 minút. Upokojuje psychiku aj črevá, často sa používa pri nespavosti. Bazový kvet – dve lyžičky necháme lúhovať desať minút. Pomáha vypotiť sa, preto je vhodný pri horúčkach a klasických prechladnutiach. Zmierňuje hnačky. Ostružinové listy – dve lyžičky necháme lúhovať 15 minút. Pomáha pri hnačkách a zápaloch sliznice. Brezové listy – dve lyžičky necháme lúhovať desať minút. Má močopudné účinky, prečisťuje a lieči obličky a močový mechúr. Aníz – jednu lyžičku necháme lúhovať desať minút. Pomáha pri odkašliavaní, zlepšuje trávenie, odstraňuje plynatosť a kŕče tráviacej sústavy. Rasca – jednu lyžičku necháme lúhovať päť minút. Zmierňuje kŕče tráviacej sústavy, zlepšuje trávenie a zabraňuje nadúvaniu. Levanduľový kvet – dve lyžičky necháme lúhovať desať minút. Zlepšuje trávenie, zmierňuje nechutenstvo, redukuje nadúvanie. Má upokojujúce účinky, je vhodný pri problémoch s nespavosťou. Fenikel – jednu lyžičku necháme lúhovať desať minút. Odstraňuje kŕče čriev a žalúdka, pomáha pri zvracaní a je prospešný pri liečbe nádchy. Lipový kvet – dve lyžičky necháme lúhovať desať minút. Klasický prírodný prostriedok podporujúci potenie, ktorý navyše pomáha pri nádche, kašli, prechladnutí a rôznych problémoch dýchacích ciest. Vo všetkých prípadoch zalievame uvedené množstvo štvrť litrom vriacej vody. Po vylúhovaní tekutinu precedíme. Bylinkový čaj podávame deťom teplý, najmä tým najmenším.

119

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Jana Rostasová

MANNA

(P)OTRAVINY

čelia farma MEDAR je rodinným podnikom. Produkuje med aj v biokvalite z najčistejších prírodných oblastí lesov a lúk severovýchodného Slovenska, kde sa nevyskytuje žiadna intenzívna poľnohospodárska činnosť a nepoužívajú sa chemické postreky. Med z týchto oblastí obsahuje zmes rôznych peľových zŕn, ktoré sú pre náš organizmus oveľa prijateľnejšie ako peľové zrná obsiahnu-

té v dovozových medoch, často spôsobujúcich alergie. Na zimné zakrmovanie včiel slúži len ich vlastný med, aby sa prípadný cukor nedostal do medu. Včely sa ošetrujú prírodnými liečivami. V roku 2009 bol med farmy MEDAR uznaný svetovou organizáciou Apimondia ako najkvalitnejší med na svete vo svojej kategórii na obdobie 2009 – 2011 a v zbieraní ocenení naďalej pokračuje.

VČELÍ MED KVETOVÝ RAW

Takto označený med sa priamo po vybratí z úľa naplní do sklenených pohárov. Nikdy sa po kryštalizácii neroztápal teplom. Je v skryštalizovanom stave.

120

ŽUVAČKA BEZ CUKRU S POMARANČOVOU PRÍCHUŤOU

Zloženie: sladidlá xylitol, sorbitol, sorbitolový sirup, manitol, aspartám, acesulfám K, gumová báza, zahusťovadlo arabská guma, zvlhčovadlo glycerol, arómy, kyselina citrónová, emulgátor sójový lecitín, farbivo E71, povlaková látka karnaubský vosk, antioxidant BHA.

MLIEČNA ČOKOLÁDA Z ALPSKÉHO MLIEKA SO ŽELÉ

Zloženie: cukor, kakaové maslo, sušené odtučnené mlieko, kakaová hmota, sušená srvátka (z mlieka), mliečny tuk, glukózový sirup, sirup z invertného cukru, laktóza (z mlieka), modifikovaný pšeničný škrob, lieskovooriešková pasta, emulgátor (sójový lecitín), kakaový prášok so zníženým množstvom tuku (0,3 %), glukóza, sušené plnotučné mlieko, povlakové látky (arabská guma, včelí vosk, šelak, karnaubský vosk), farbivá (antokyaníny, betakarotén, oxid titaničitý, cviklová červená, riboflavín, oxidy a hydroxidy železa), arómy, regulátor kyslosti (kyselina citrónová), oxid uhličitý.

NIMM 2 LOLLY OVOCNÉ LÍZANKY OBOHATENÉ VITAMÍNMI

BIOMED KVETOVÝ

Zloženie: glukózový sirup, cukor, kyselina mliečna, ovocné koncentráty 1,1 % (jablko, limetka, pomaranč, citrón, višňa, malina, čierne ríbezle, černice, baza čierna, arónia), regulátor kyslosti mliečnan sodný, aróma, vitamín C, rastlinné extrakty (kurkuma, paprika), farbivá (oxid titaničitý, karmíny, meďnaté komplexy chlorofylov a chlorofylínov, rastlinné uhlie), niacín, vitamín E, vitamín B6, vitamín B12.

JEDĽOVÁ MEDOVICA

Zloženie: cukor, glukózový sirup, dextróza, arómy, kyseliny E270, E330, stabilizátor E414, povlakové látky E903, E904, farbivá E100, E133, E163, E171.

Môže byť podľa pôvodu kvetový, medovicový, zmiešaný – lesný. Rozdiel oproti iným medom je v tom, že biomed sa môže produkovať len v oblastiach, kde sa v dolete včiel intenzívne nepestujú poľnohospodárske rastliny, med nepoznačený a nepoškodený ľudskou činnosťou.

Ocenená na mnohých svetových výstavách. Je to med, ktorý nepochádza z nektáru kvetov. Vytvárajú ho včely zo sladkej šťavy, ktorú produkujú vošky (v tomto prípade medovnica jedľová). Vošky sa živia nabodávaním vetvičiek jedlí a saním ich šťavy. Ich metabolizmus nedokáže spracovať niektoré zložky tejto šťavy, vylučuje ich vo forme sladkých kvapiek, včely ich znášajú do úľa a vyrábajú z nich med. Jeho antibakteriálna aktivita je oveľa vyššia ako pri najkvalitnejšom medicínskom mede Manuka.

PROPOLISOVÁ TINKTÚRA EXTRA 70 %

Je to extra silná tinktúra, preto je určená hlavne na špeciálne využite. Pri jej výrobe sa používa 70 % lieh (liter liehu na 250 g propolisu). Je na vonkajšie i vnútorné použitie. Použitie: na afty, paradentózu, krvácanie ďasien, pri problémoch so žalúdkom, ako kloktadlo pri bolestiach hrdla, na dezinfekciu ústnej dutiny. Každodenným potieraním ničí bradavice a kurie oká. Ak sa pri popálení tinktúra aplikuje okamžite, zabraňuje vytvoreniu pľuzgierov až do 3. stupňa. Nesmie sa však podávať ľuďom, ktorí sú alergickí na propolis.

SWEET’N FUN SPIN ICE LÍZANKY + DRAŽÉ, RÔZNE PRÍCHUTE

E420 – sorbitol, E421 – manitol – vo väčších dávkach môže spôsobovať hnačkové ochorenia, črevné ťažkosti, nadúvanie alebo plynatosť. Môže pozmeniť aj absorpciu niektorých liekov, budú tak menej účinné alebo toxickejšie. E951 – aspartám – môže narušiť metabolizmus, nervové funkcie, hormonálnu rovnováhu. Citlivým osobám môže spôsobiť závraty, bolenie hlavy, vyrážky, u detí poruchy správania. E171 – oxid titaničitý – v tele sa ťažko absorbuje, napriek tomu možno po požití detegovať stopové množstvo látky v krvi, v mozgu alebo v žľazách. Citlivým osobám môže spôsobiť podráždenie pokožky. E320 – butylhydroxyanizol (BHA) – vyrába sa z vedľajších produktov vznikajúcich pri spracovaní ropy, nie je vhodný pre deti, v niektorých krajinách vedený ako možný karcinogén. E120 – košenila, kyselina karmínová, karmíny – získavajú sa extrakciou z vysušených tiel samičiek červca nopálového. Deriváty antrachinónu, ktorý môže spôsobovať rakovinu. Môže vyvolať alergické reakcie, anafylaxiu, astmu, žihľavku, sennú nádchu a často je príčinou detskej hyperaktivity.

121

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

122

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Magdaléna Svančarková

BEZ LEPKU K INFARKTU

KEĎ SA POTLAČENIE BOLESTI NEVYPLÁCA

nohí vyhľadávajú potraviny s označením „gluten free“ aj napriek tomu, že celiakiu (trvalú neznášanlivosť imunitného systému voči lepku) nemajú. Ak však na takéto odmietanie lepku nemajú skutočný zdravotný dôvod, mali by zvážiť, či robia dobre. Ako sa vraví: všetkého veľa škodí, a môže to byť aj tento prípad. Štúdia Dlhodobá konzumácia gluténu u dospelých bez celiakie a riziko koronárnych srdcových chorôb od Benjamina Lebwohla a kolektívu autorov z februára 2017 priniesla zaujímavé zistenia. Diéta bez lepku môže zvýšiť riziko srdcových ochorení. Týka sa to tých, ktorí nemajú zdravotné problémy s lepkom a táto látka nevyvoláva v ich tele vedľajšie účinky či problémy. Štúdia sledovala stravovanie viac ako 100 000 ľudí od roku 1986 do roku 2012, pričom si všímala, či v tomto období prekonali infarkt. Títo ľudia nemali na začiatku štúdie srdcové ochorenie a ani celiakiu. Zistilo sa, že nižšia spotreba lepku z celých zŕn bola spojená so zvýšeným rizikom srdcového infarktu. Glutén je bielkovina, ktorá sa nachádza v zrnách, ako je pšenica, jačmeň či raž. Celiatici však majú s jej trávením problémy, pretože im poškodzuje črevá a spúšťa tráviace ťažkosti. Dochádza k chronickému zápalu a organizmus má problém vstrebávať živiny, či už bielkoviny, tuky, sacharidy alebo vitamíny. U pacientov sa prejavuje podvýživa. Jedinou možnou liečbou v súčasnosti je bezlepková diéta. Badať však veľký záujem o možné zdravotné prínosy pri prevencii konzumácie gluténu aj u zdravých ľudí. Štúdia

Bezgluténová diéta: Neprimerané stravovacie informácie pre väčšinovú populáciu“ od Glenna A. Gaessera a Siddharthu S. Angadiho z roku 2012 uvádza, že trh s bezlepkovými potravinami rastie, no napriek tomu neexistujú experimentálne dôkazy, ktoré by potvrdili, že bezlepkové potraviny sú automaticky zdravšie ako tie s obsahom lepku. Naopak, samotný glutén môže poskytovať zdravotné výhody. Viacerí podliehajú tomuto trendu práve preto, lebo očakávajú zníženie hmotnosti. Ktokoľvek vám bežne poradí: ak chceš schudnúť, vynechaj chlieb. Krátkodobo to môže priniesť želaný účinok, avšak zlatá stredná cesta zvyčajne účinkuje viac. Dôležitá a podstatná vec, ktorá zaznieva v celej štúdii, je však lepok z celých zŕn. Práve ten má dôležitý zdravotný prínos. Ak nakupujete bezgluténovú stravu kvôli túžbe rýchlo schudnúť, vyskúšajte radšej prirodzenejšie spôsoby. Výborným „spaľovačom“ sladkého je škorica. Napríklad lyžička primiešaná do kávy či zmiešaná s medom, citrónom a vodou. Pozor, škorica sa absolútne neodporúča počas tehotenstva. Spaľovačom slaného je zase čili či korenistá strava. Úplne najjednoduchším prostriedkom je však obyčajná voda. Väčšina ľudí pije všetko možné, len nie čistú vodu. Práve tá dokáže v prvých týždňoch naštartovať chudnutie organizmu. Pri každej príležitosti si dajte pohár čistej vody, aj vtedy, ak sa cítite hladný. Tri poháre vody hneď po sebe však zaťažujú obličky. A ešte podstatná vec na záver: potraviny s lepkom majú svoj význam, avšak uprednostňujte tie celozrnné.

tom, že takzvané „utlmovače“ bolesti nie sú veľmi zdraviu prospešné, a navyše spôsobujú množstvo problémov, vieme asi všetci. Avšak vynárajú sa otázky, či je ich použitie vôbec bezpečné. Štúdia Použitie nesteroidných protizápalových liekov je spojené so zvýšeným rizikom zástavy srdca od Kathrine B. Sondergaardovej a kolektívu autorov z konca roku 2016 analyzovala takmer 30-tisíc ľudí v období rokov 2001 až 2010. Títo ľudia utrpeli zástavu srdca. Z toho 3376 osôb sa podľa výskumníkov liečilo nesteroidnými antiflogistikami (protizápalovými liekmi). Tie sa začali používať už v 19. storočí, keď sa podarilo izolovať kyselinu salicylovú z ľudového lieku – z vŕby. Svojím mechanizmom účinku pôsobia proti bolesti. A to najmä pri bolestiach hlavy, zubov či menštruačnej bolesti. Skúmaní pacienti však mali najčastejšie predpísaný ibuprofén, ktorý predstavuje asi 51 percent z celkového používania takéhoto typu liekov. Druhé najčastejšie používané liečivo bolo diklofenak. Závery štúdie preukázali, že bez ohľadu na typ lieku zvýšilo používanie týchto prostriedkov riziko zástavy srdca o 31 percent. U ibuprofénu sa zvýšilo o 31, u diklofenaku až o 50 percent, a to v priebehu nasledujúcich 30 dní. Najčastejšími užívateľmi „utlmovačov“ boli ženy. Tie mali síce vo všeobecnosti menej kardiovaskulárnych ochorení, ako je ischemická choroba srdca, infarkt myokardu a zlyhanie srdca. Mali však vyššiu pravdepodobnosť rakoviny a reumatic-

kých ochorení. Okrem toho skúmané osoby častejšie liečili morfínom, diuretikami a psychiatrickými liekmi. Výskumníci uviedli, že ich štúdia potvrdila súvislosť medzi kardiovaskulárnymi problémami a užívaním týchto liekov. Zároveň narástli obavy z ich používania. Aj preto sa v poslednom období stále viac vynárajú otázky o ich bezpečnosti. Zaujímavé sú aj zistenia Nadie Pawloskej, ktorá upozorňuje najmä ženy, aby zvážili ich používanie. V článku Kardiovaskulárne riziko z roku 2013 píše, že pri nesteroidných protizápalových liekoch je potrebné brať do úvahy i pohlavie a vek osôb, ktoré sa nimi liečia. Riziko mŕtvice je počas celého života v skutočnosti vyššie u žien, no mení sa aj podľa veku. Zvyšuje sa najmä vo veku nad 75 rokov. Od bolesti si môžete uľaviť aj prírodnými prostriedkami. Napríklad pri bolesti zubov, keď doslova trpí celý organizmus, sú skvelou pomôckou klinčeky. Výborne pomáha olej z nich, ktorým treba potierať boľavé miesto. Ak nie je k dispozícii, stačí klinčeky aj rozhrýzť (samozrejme, na strane, kde to nebolí). Pôsobia ako anestetikum a výborný tlmič bolesti. Môžete ich aj rozdrviť, zmiešať s trochou vody a vytvoriť tak pastu. Pomáhajú aj pri bolestiach hlavy. Ak vás bolia kĺby, vyskúšajte zázvorové obklady. Zázvor nastrúhajte, dajte do bavlnenej látky a prikladajte na bolestivé miesto. Pri celkovej bolesti a pocite „chytá má chrípka“ pomôže kurkuma – dajte jej za lyžičku do teplého mlieka a vypite.

123

JEDEN DEŇ > REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM > JEDEN DEŇ

Marián Benka

JEDEN DEŇ S PREDAJCOM ZBRANÍ

124

odinný dom Františka Gajdoša z Partizánskeho je plný obuškov, elektrošokov, obranných sprejov a zbraní rôzneho druhu – od lukov či vzduchoviek cez pištole až po upravené samopaly, pretože slúži zároveň ako veľkosklad i maloobchodná predajňa. V malom meste by sa František Gajdoš len ako lokálny predajca podľa vlastných slov neuživil. „K zbraniam som mal vzťah už od detstva,“ spomína. „Otec bol policajt a pod jeho dohľadom mi niekedy dovolil hrať sa a oboznamovať so (samozrejme, nenabitými) zbraňami. Po revolúcii založil jednu z prvých SBS v Trnave a ja som tam mal na starosti výzbroj a výstroj.“ V roku 1993 si však založil vlastné podnikanie. Spočiatku predával len osobné obranné prostriedky, ako sú spomínané spreje či obušky: „V 90. rokoch bol po nich obrovský dopyt. Jednak sa uvoľnila legislatíva, ktorá umožnila ich vlastníctvo. Ľudia mali zo socializmu našetrené peniaze a hľadali, do čoho ich investovať. A potom s príchodom kapitalizmu začala rásť kriminalita. Ľudia sa chceli chrániť.“ Neskôr okolo rokov 2007 – 2008 prišla vlna záujmu o palné zbrane, vtedy o ne rozšíril svoje portfólio aj František Gajdoš: „Zákazníci, ktorí si ich kupujú, sú rôzni. Niektorým ide len o športové vyžitie, možnosť zastrieľať si na terč. Potom sú tu podnikatelia, ktorí chcú mať prostriedok na sebaobranu. Alebo pracovníci SBS, ktorí potrebujú zbraň na výkon práce.“ Špecialitou sú automatické zbrane, vrátane legendárnych samopalov vzor 58, upravené na streľbu jednotlivými ranami bez možnosti strieľania v dávkach. V posledných rokoch rastie dopyt po lukoch a kušiach, čo súvisí s celkovým záujmom o všetko historické a potrebou akoby sa na chvíľu vzdialiť z tejto modernej uponáhľanej doby, vrátiť sa v čase a cítiť sa ako dávny stredoveký bojovník. Podľa Gajdošových slov sa predávanie zbraní principiálne nelíši od predaja bežného tovaru, akurát je potrebná väčšia zodpovednosť a viac

papierovania. Každá predaná zbraň alebo strelivo sa musí zapisovať, na nákup palnej zbrane musí zákazník priniesť povolenie od polície a obchodník je následne povinný nahlásiť predaj polícii. Ďalšou nevyhnutnosťou je zabezpečenie priestorov, v ktorých sa zbrane a strelivo skladujú. Opatrenia ako trezory, bezpečnostné skrine alebo mreže na oknách sú v tomto prípade povinné zo zákona. Znamená to teda aj investície navyše. Celkovo sa však pri zabehanej klientele dá celkom slušne vyžiť. František Gajdoš má obavy, či to tak pôjde aj potom, keď Slovensko implementuje najnovšiu smernicu EÚ o nadobúdaní a držaní zbraní. Smernica je účinná od 13. júna tohto roku a členské krajiny majú 15 mesiacov od tohto dátumu na jej implementáciu do národných legislatív. Nový predpis z Bruselu okrem iného zakazuje predaj a vlastníctvo aj upravených automatických zbraní (samočinné zbrane upravené na samonabíjacie, schopné strieľať len po jednom náboji). „Oficiálne to má byť opatrenie na boj proti terorizmu, ale to je nezmysel,“ tvrdí František Gajdoš. „Ktorý terorista bude používať legálne zakúpenú zbraň? Predpokladám, že časom prebehnú ďalšie teroristické útoky a zákaz sa rozšíri aj na iné druhy zbraní. Myslím si, že cieľom je dosiahnuť, aby bezúhonní občania nemohli byť ozbrojení. Namieste je potom otázka, kto má strach, že by títo ľudia mohli so zbraňou v ruke začať brániť svoje občianske práva, ktoré sa už teraz začínajú okliešťovať.“ Ďalším byrokratickým nezmyslom je, že zbrane kategórie D (kam patria napríklad vzduchovky) sa budú musieť evidovať na polícii. Táto legislatíva zrejme celkovo povedie k poklesu predaja zbraní, streliva a doplnkov. Podľa Františka Gajdoša bude záležať, akým spôsobom Slovensko bruselskú smernicu implementuje. Ak reštriktívnejším, predpokladá, že menší predajcovia skrachujú a on sám bude musieť niekoho z firmy prepustiť. Foto: Matúš Plecho

PRÍBEHY ZEME > MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

Indiánsky príbeh

AKO SA MUŽI A ŽENY

DALI DOKOPY

126

raotec stvoril svet a všetko v ňom. Urobil to dobre, až na jednu vec. Mužov a ženy nechal žiť ďaleko od seba. Muži i ženy robili všetko rovnako. Využívali strmé stráne ako pasce na bizóny. Nahnali ich tam, aby sa zvieratá zabili pádom z výšky. Potom ich spracovali. Časom sa muži naučili vyrábať luky a šípy, ženy zase opracovávať bizóniu kožu, stavať típí a šiť krásne šaty, ktoré zdobili dikobrazími ostňami. Jedného dňa sa Praotec zamyslel: „Všetko som urobil veľmi pekne, ale že som mužov a ženy nechal žiť oddelene, bola chyba. Nie je v tom potešenie ani radosť. Sú medzi nimi rozdiely, a kvôli nim by sa mali dať dokopy, a tak bude

na svete viac ľudí. Nejako zariadim, aby z toho mali potešenie, inak muži veľmi nadšení z toho nebudú. A sám pôjdem príkladom.“ Praotec sa vydal do miest, kde žili ženy. Schoval sa za strom a pozoroval ich: „Tie majú život! Típí z opracovanej bizónej kože, kým prístrešky mužov sú smradľavé a plesnivé! A tie šaty! Nám musí stačiť pár kúskov kože okolo bedier. Naozaj som urobil chybu, keď som ich nechal žiť tak ďaleko od nás. Musia prísť žiť k nám.“ Vrátil sa do tábora a rozprával mužom, čo videl. Muži sa hneď rozhodli: „Pôjdeme tam a dáme sa s nimi dokopy.“ „A to nie je všetko,“ dodal Praotec. „Mám v úmysle vymyslieť ešte niečo veľmi príjemné.“

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV > PRÍBEHY ZEME

Kým sa toto odohrávalo v mužskom tábore, náčelníčka ženskej osady objavila stopy, ktoré Praotec pri svojom sliedení zanechal. Vyslala po nich mladú ženu. Tá došla k mužskému táboru a chvíľu ho z úkrytu pozorovala. Potom sa rýchlo vrátila domov a všetkým rozprávala: „Muži vyzerajú inak ako my, sú vyšší a silnejší. A ako si žijú! Vecou, ktorá vystreľuje ostré vetvičky, zabijú mnoho zveri – toľko mäsa ako oni my nikdy nemáme. Nepoznajú hlad.“ Keď to ženy počuli, hneď si priali, aby tieto podivné bytosti prišli za nimi a lovili aj pre ne. V tej chvíli už muži stáli za kopcom. Neumytí a zanedbaní mali okolo bedier len kúsky kože. Pri pohľade na nich si ženy povedali: „Tieto stvorenia nevedia, čo sa patrí. Ani sa poriadne neobliekli. Sú špinaví a zapáchajú.“ Náčelníčka hodila po Praotcovi kameň a vykríkla: „Zmiznite odtiaľto!“ A ostatné ženy sa k nej pridali. Keď muži sklamane odišli, náčelníčke napadlo: „Veď oni nič lepšie nepoznajú. Ale my ich to môžeme naučiť, aj šaty pre nich môžeme ušiť. Ak sa oblečieme rovnako úboho ako oni, mohli by sa k nám vrátiť.“ „Možno by sme mali tie ženy navštíviť ešte raz,“ navrhoval zase Praotec mužom. „Ak sa pekne upravím, urobím si čelenku z peria a zafarbím si tvár, možno ma ich náčelníčka bude vidieť inak. Najprv si s nimi pôjdem pohovoriť sám. Vy sa zatiaľ držte vzadu.“ Praotec sa obliekol najlepšie, ako vedel. Dokonca si pripravil bylinkový kúpeľ a vykúpal sa. Potom sa vydal do ženského tábora a ostatní muži ho s odstupom nasledovali. Žena, ktorá mala v rámci tábora hliadku, si všimla jeho príchod a bežala to oznámiť náčelníčke. Tá spolu s ostatnými ženami práve sťahovala bizóna z kože. Pri tejto práci mali ženy na sebe len kus kože s dierou na hlavu, nasiaknutý krvou a pachom mäsa. „Uvítame ich tak, ako sme,“ rozhodla náčelníčka. „Budú radi, že sme oblečené tak ako oni.“ V sprievode ostatných žien vyšla na vrch. Keď ju Praotec zbadal, vykríkol: „Fuj, tá je odporná. Má handry celé od krvi a smrdí. A ostatné takisto.“ Otočil sa a spolu s ostatnými mužmi sa vrátil do svojho tábora.

„Zdá sa, že nás nepochopili,“ poznamenala náčelníčka. „Ale aj tak si myslím, že by sme sa mali dať dokopy. Majú niečo, čo my nemáme, a my máme zase niečo, čo nemajú oni. Skúsme to ešte naposledy. Skrášlime sa.“ Vykúpali sa v rieke, do umytých vlasov si zaplietli mušličky. Obliekli si najlepšie šaty, okolo krku zavesili náhrdelníky, obuli vyšívané mokasíny. Nakoniec si tváre natreli posvätnou červenou. Takto krásne sa vydali na cestu do mužského tábora. Keď ich Praotec uvidel prichádzať, vykríkol na mužov: „Utekajte k rieke, umyte sa a telá si natrite tukom. Oblečte si najlepšie kožušiny. Natrite si tváre posvätnou červenou a hlavy ozdobte farebnými perami.“ Takto vyparádení muži nastúpili a čakali na príchod žien. Ženy prichádzali a spievali. Ich krehké telá voňali sladkou trávou a tváre žiarili posvätnou červenou. Praotec vykríkol: „Sú krásne! Moje oči sa radujú! Ich spev lahodí môjmu uchu. Ich telá voňajú a vábia! Idem za náčelníčkou a dohovorím sa s ňou.“ Náčelníčka medzitým povedala: „Tí muži nie sú zase takí zlí. Ich hrubosť je vlastne sila. Na ich svaly je radosť sa dívať. A ako príjemne znejú ich hlboké hlasy.“ Praotec prišiel k náčelníčke a navrhol jej: „Poďme sa spolu niekam porozprávať.“ Náčelníčka súhlasila a odišli kúsok bokom. S uspokojením si Praotca prezerala a jemu sa rozbúšilo srdce. „Čo keby sme skúsili niečo, čo ešte žiaden človek nikdy neskúsil,“ povedal. „Rada skúšam nové veci,“ odpovedala. Keď to vyskúšali, Praotec vyhlásil: „To je to najúžasnejšie, čo som kedy zažil. Ani som si nedokázal predstaviť, že niečo také môže byť.“ „Ani som nesnila, že by mi mohlo byť tak dobre. Je to ešte lepšie ako bizóní jazyk,“ odpovedala. „Musíme o tom povedať ostatným.“ Ostatných však nikto nemusel poučovať, prišli na tú novú vec sami. Muži a ženy sa rozdelili do dvojíc a každá si našla svoje miestečko. Keď sa vrátili, všetci sa usmievali. Usmievali sa ich oči, ústa i celé telá. A tak sa dali dokopy. Ženy opracovávali kože a šili šaty, muži lovili. A všetci sa milovali, boli šťastní, slávili svadby a vychovávali deti.

127

ZIMKOMRIAVKY > EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

Milka Zimková

SLOVENSKÝ BIORAJ

128

ovedzte, nezvábilo by vás včasné júnové ráno, ak máte záhradku pri dome, vyjsť do žírnej zelene a pozrieť, čo nového? Robím to už roky, aj keď viem, že za noc sa nijaký zázrak neudeje. No v jedno ráno mala moja skorá obhliadka svoj význam. Zistila som, že tri planty paradajok – ak chcete, rajčín, začínajú schnúť. Ľahká pomoc. Vybrala som sa na trh. Zďaleka sa šírila vôňa jahôd, z ktorých som navarila džem už pred týždňom, no nedalo mi. Reku ešte pár malých pohárikov sa zíde. Nie kvôli sebe. Sladké, chvalabohu. veľmi nemusím, no moje tri vnučky majú sladké jazýčky a keď idem na návštevu, vždy lepšie padne nejaký ten lekvárik alebo pikantná zeleninová nátierka ako bonboniéra či fľaša vína. Dokúpila som dobré tri kilá za „výhodnú“ cenu, samozrejme, a zrak mi padol na dlhý šor pred stánkom, nad ktorým červeným na bielom stálo: SLOVENSKÝ BIORAJ. Spoza neho sa ozýval príjemný alt zvestujúci: „Čerstvé marhuľky, friš barack z južného Slovenska.“ Pridala som sa do šoru a stálo to za to. Za kopami žltučkých marhúľ za dve eurá sa zvodne zvŕtala dobrá čiernovlasá päťdesiatnička, kyprá tam, kde to pasuje, v tyrkysovom obtiahnutom tričku, škoricovej kvetovanej sukni so zlatými, pri každom pohybe štrngajúcimi náramnicami a oringlami, zelenkavé oči, belostné zuby (zblízka bolo vidieť, že sú erárne), plné červené pery. Akoby z oka vypadla Liz Taylorovej v najlepších rokoch. Marhule sa jej míňali pod rukou, na ktorej podchvíľou zasvietil nemalý briliantík, mladý šuhaj – podľa ich vzájomných pohľadov určite nie syn – nestihol prisypávať. Nebyť toho, že som už mala plný kôš, namiesto piatich by som zobrala aj desať kíl. Čo už môže byť lepšie ako žltučký marhuľový lekvárik? Ledva som sa trolejbusom dovliekla domov. Plná dojmov z trhovej, priam profesionálnej prezentácie Ilonky (tak som si ju pomenovala) pustila som sa do jej zlatistých marhuliek.

Narichtovala čisté misky a za ľúbezných tónov Čajkovského Svätenia jari začala tento skvostný boží dar čistiť. Lúpem, režem, oškrabujem, všetko márne. Vôňa marhúľ neprichádza, dužina ako z gumy od kôstky neodchádza. Po najmenej dvojhodinovom mordovaní zostala z toho nevábna kaša. Nasypala som na ňu trochu cukru a nechala odstáť. Večer som s nevôľou išla ten zázrak uvariť, no zistila som, že nemám ani zrnko cukru. Bolo na desiatu. Stihla som ešte najbližšie nákupné centrum, kde ma hneď skraja pri ovocí upútala kopa ľudí, ktorí priehrštiami naberali marhule po dvadsať centov do igelitových tašiek, podaktorí celé debny. Už som sa chcela pridať, reku, napravím ranný omyl, keď ma za lakeť ulapila známa z trolejbusu: „Mladá pani, nekupujte to. Tiež som sa nedávno ulakomila. Je to bez chuti, vône, o ničom. Naoko vyzerajú dobre, ale je to tak zakonzervované, že aj mesiac vydržia, neviem, z akej Tramtárie to k nám šikujú. Mnohí o ich kvalite nevedia, a tí, čo vedia a majú rozum, zajtra to na trhu za drahé peniaze predajú. Viem, čo hovorím.“ Kto je na vine? Šarmantná Ilonka nie. Ja, stará kofa. Ako som si mohla myslieť, že na Žitnom ostrove, nech by bol akokoľvek úrodný, môžu marhule zrieť rovno s jahodami? Tak sme sa všetci dali tou úžasnou globálnosťou pobalamutiť, že zabúdame, kedy jahody kvitnú a kedy zrejú marhule. Pomaly si necháme aj naše štyri ročné obdobia globalizovať... V tejto súvislosti som si spomenula na rozhovor s pätnásťročnou dcérou mojej priateľky. Zúfalo ma prosila, aby som sa porozprávala s jej mamou, lebo jej bráni stretávať sa s kamarátom síce o sedem rokov starším, ale takým zlatým, že až, poznajú sa tri mesiace – a ešte sa jej ani nedotkol. Je taký pedantný, čistotný, že je až biosexuál. To sa dozvedela pred chvíľou od jeho kamoša. Aký je rozdiel medzi pätnásťročnou Johankou a mnou?

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ > ZIMKOMRIAVKY

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

KNIHY

130

BYSTVOR, BYTIE A TVORBA SLAVIANOV A ÁRIJCOV Letopisné dedičstvo predkov, kniha prvá Miloš Zverina (2017) 380 strán Autor skúma problémy domácej a svetovej minulosti z pozície našich predkov. Jednoducho a presvedčivo rozkrýva skutočný obraz udalostí minulosti, uvádza závažné dôkazy a očisťuje všeobecne prijaté názory od klamstiev a prekrúcaní. Pritom v strede pozornosti jeho bádania sa nachádza rozvoj rusko-slaviansko-árijského spoločenstva, ktoré je najstarším na Zemi. V tomto vydaní sa autor snaží riešiť nasledovné:  čo najvecnejšie sa pozrieť na rolu vedy o minulosti a jej úlohy,  zistiť a sformulovať pravidlá vývoja ľudskej spoločnosti,  vyjasniť, ako je to s periodizáciou vývoja rusko-slaviansko-árijského spoločenstva,  na základe nových objavov v archeológii a písomných zdrojov zistiť územie rozšírenia rusko-slaviansko-árijského spoločenstva,  vypracovať vzájomne súvisiaci proces vývoja rusko-slaviansko-árijského spoločenstva,  zdôvodniť nástupníctvo generácií Rusov, Slavianov a Árijcov, ich prirodzené právo na svoje územie od Karpát po Tichý oceán, od Severného ľadového oceánu po Ruské (Čierne) more,  zistiť temné miesta dávnej minulosti Rusov, Slavianov a Árijcov, ktoré majú pre budúcnosť a súčasnosť najväčší význam,  spresniť predošlé interpretácie, urobiť toto vydanie ešte presvedčivejším a plným dôkazov.

FILMY LEXIKÓN MENEJ ZNÁMYCH A MÄTÚCICH SEKULÁRNYCH A NÁBOŽENSKÝCH POJMOV Ján Dudáš (2017) 582 strán Vedec a vysokoškolský pedagóg doc. Ing. Ján Dudáš, DrSc. (autor knihy kritických reflexií Absurdity vysokých škôl a inteligencie na Slovensku) v novej publikácii ponúka čitateľovi analýzy a informácie o všetkých hlavných svetových náboženstvách od hinduizmu a budhizmu cez judaizmus a kresťanstvo až po islam. Vecne a objektívne definuje ich hlavné pojmy, dogmy, osobnosti a s nimi súvisiace javy pôsobiace v jednotlivých vrstvách ľudskej spoločnosti. Čitateľ tak dostáva do rúk doslova encyklopedické dielo mimoriadne veľkej informatívnej hodnoty o téme, ktorá bola takmer dve storočia systematicky a cielene deformovaná. Je to dielo, ktoré pri dnešnom masívnom protitlaku politických a mediálnych informácií a dezinformácií treba mať stále poruke, striktne sa však pritom riadiac princípom starovekých filozofov: „O všetkom treba pochybovať.“ SLOVÁCI V SRIEME Ratko Sudecký (2014) 160 strán Slováci v Srieme (zamlčované dejiny) mala byť strohá monografia o stavbe slovenského národného domu v Iloku. Avšak postupne sa vynárali ďalšie a ďalšie informácie o prítomnosti Slovákov v oblasti Sriemu, ktoré boli doteraz zamlčované a pre tamojších Slovákov sú objavné, ba revolučné. Táto kniha prináša aj pohľad na rozpad Juhoslávie a vojnu v Chorvátsku z pohľadu slovenskej menšiny, ktorá žije na hranici so Srbskom. Dejiny neboli k nášmu národu vždy naklonené, ale vďaka svojej odolnosti a vytrvalosti Slováci v Srieme aj po 1200 rokoch bojujú s každodennými problémami vlastnej existencie.

LENINGRADSKÍ KOVBOJI DOBÝVAJÚ AMERIKU Komédia / Road movie Fínsko / Švédsko, 1989, 78 min Réžia: Aki Kaurismäki Hudba: Mauri Sumén Hrajú: Matti Pellonpää, Kari Väänänen, Sakari Järvenpää, Heikki Keskinen Leningradskí kovboji na začiatku filmu neprodukujú hudbu v Leningrade, ale na ďalekých a šírych sibírskych pláňach. Napriek majstrovsky vytváraným kompozíciám a grandióznej inštrumentácii ich hudba nikoho nezaujíma a hlavne za ňu nikto neplatí. Stačí však malé vnuknutie a zoskupenie sa presúva do Spojených štátov amerických. Sprevádza ich aj netradičný náklad v podobe zmrznutého basistu Silu Seppäla uloženého v niečom, čo by sme mohli nazvať „kadibúdkou“. Umiestniť dej prvej celovečernej, a zároveň aj mystifikačne reflektujúcej snímky o Leningradských kovbojoch – najhoršej rokenrolovej kapele sveta, do Ameriky sa zdá takmer logické. Práve na kontraste západného hudobného popkultúrneho mechanizmu a východného (ruského) izolacionizmu je vybudované know-how kapely. THE PUTIN INTERVIEWS – SVET PODĽA PUTINA (TV SERIÁL) Dokumentárny USA, 2017, 4 x 50 min Réžia: Oliver Stone Hrajú: Vladimir Putin, Oliver Stone Za týždeň nenávisti označil svetoznámy režisér Oliver Stone to, čo sa strhlo v západnej Európe, a zvlášť v Amerike po odvysielaní jeho filmu: rozhovore s Vladimirom Putinom. Mediálna hystéria sa však dala očakávať. Západ intenzívne pripravuje vojnu s Ruskom, goebbelsovská propaganda beží na plné obrátky, v Amerike opäť besnie mccarthizmus – a zrazu toto! Arcidiabol Putin má možnosť prehovoriť bez cenzúry a manipulácie. Stone to mohol očakávať, a napriek tomu bol prekvapený intenzitou nenávistnej mediálnej vlny.

Upozorňoval ho na to dokonca aj prezident Putin. Keď zhliadol celý štvordielny rozhovor, opýtal sa režiséra, či ešte nikdy nenarazil. Bolo to ironické, pretože Stone patrí k americkému protiprúdu a za svoje kritické pohľady (v pokojnejších časoch označované za kontroverzné) si už niečo užil. HITCHCOCK / TRUFFAUT Dokumentárny Francúzsko / USA 2015, ČB, 79 min Réžia: Kent Jones Hrajú: Alfred Hitchcock, François Truffaut, Wes Andreson, Martin Scorese, Richard Linklater V roku 1962 sa dvaja slávni režiséri Alfred Hitchcock (1899 – 1980) a François Truffaut (1932 – 1984) zatvorili na týždeň v Hollywoode, aby spoločne prenikli do tajov filmovej réžie. Popri pôvodných magnetofónových nahrávkach z tohto stretnutia, ktoré poslúžili ako materiál na Truffautovu legendárnu knihu Rozhovory Hitchcock – Truffaut (1983), ponúka nový dokument aj fotografie z tejto najväčšej lekcie filmového remesla všetkých čias a uvádza divákov do strhujúceho sveta legendárneho tvorcu filmov. Sám Truffaut ho nazýval najdôležitejším režisérom, aký kedy žil. Dokument je spojením archívnych záberov a rozhovorov s aktuálne najlepšími filmovými tvorcami, akými je napríklad Martin Scorsese či David Fincher. PRINCEZNÁ MONONOKE Animovaný Dobrodružný / Fantasy Japonsko, 1997, 133 min Réžia: Hajao Mijazaki V dávnych dobách bola krajina pokrytá lesmi, v ktorých žili duchovia bohov. Vtedy spolu človek a zvieratá nažívali v harmónii. Postupne však človek zničil väčšinu lesov. Tie, ktoré zostali, strážili obrovské tvory slúžiace Veľkému Duchovi lesa. Boli to časy bohov a démonov. Príbeh lásky ľudského dieťaťa vlčej bohyne – princeznej Mononoke, a bojovníka veriaceho v mier medzi ľuďmi a prírodou – princa Ashitaky.

131

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

HUDBA

HRY DEAD CAN DANCE (3 albumy na vinyle) 1. The Serpent’s Egg (1988) 2. Aion (1990) 3. Spiritchaser (1996) Rok vydania: 2017 Žáner: ethereal wave, dream

132

pop world, darkwave Hudba Brendana Perryho a Lisy Gerrard pôsobila od začiatku ako koláže vytvorené z tradícií hudby stratených kmeňov a dávno zabudnutých kultúr. Kombinuje prvky ľudovej hudby zo stredoveku a renesancie s ambientným popom a svetovým bítom. V marci tohto roku vyšli na vinyle ich tri staršie albumy. The Serpent’s Egg je prvým albumom, ktorý kedysi nahrali vo svojom vlastnom štúdiu, a zároveň aj triumfom a možno najlepším príkladom spojenia dvoch inšpiratívnych energií Brendana a Lisy. Aion predstavil vokály hosťujúceho sopránu Davida Navarra. Podnetom na vznik albumu bol aj obraz holandského maliara Hieronyma Boscha Záhrada pozemských rozkoší, ktorý stvárňuje aj obal albumu. Spiritchaser vznikal v Írsku a skupina presunula svoje zameranie na africké a karibské rytmy pôvodných kmeňov. DOLL SKIN Dream Girl Rok vydania: 2017 Žáner: punk rock Druhý album štyroch punkových žien z Ameriky prináša energickú víchricu aj ohnivý humbug zároveň. Za produkciou stojí Evan Rodaniche, frontman skupiny Cage9. Nahrávka má nadviazať na úspech debutu In Your Face z roku 2016, s ktorým pomohol kapele basgitarista Megadeth David Ellefson. Na albume znova odznejú silné vokály, ostré texty s politickým protestom, umocnené správnym punkovým kovovým nárezom. Medzi najsilnejšie skladby patrí Shut Up (You Miss Me), Daughter či Persephone.

IRFAN The Eternal Return Rok vydania: 2015 Žáner: éterická world music Kapela Irfan bola založená v roku 2001 v Bulharsku. Jej názov pochádza z terminológie sufistov a môže byť preložený ako gnóza, mystické poznanie alebo zjavenie. Éterická kapela je silne ovplyvnená bulharskou ľudovou hudbou, ako aj pôvodnou hudbou Balkánu, Perzie a Stredného východu. Hudobníci používajú tradičné stredoveké nástroje a vokálne techniky podfarbené tmavými elektronickými priestorovými zvukmi. Podobne ako kapely Dead Can Dance, Sarband a Vas aj Irfan využíva nežné a mystické ženské vokály spolu so silnými mužskými v kombinácii s množstvom rôznych tradičných stredovekých reťazcov, perkusných nástrojov (oud, santoor, kavala, duduk, viola da gamba, darbouka, bodhran...). Obľúbený song In the Garden of Armida je inšpirovaný príbehom lásky medzi križiackym rytierom a saracénskou kúzelníčkou z Damasku v začarovanej záhrade Armida. ROME Hansa Studios Session Rok vydania: 2017 Žáner: neofolk/alternatívny pop Piesne luxemburskej kapely Rome sú o stroskotancoch, pochybovačoch, vyvrheľoch a „lovnej zveri“ z veku extrémov, beznádeje a nových začiatkov, ktorý sa dnes znova opakuje. Nechávajú nás stáť pred nezodpovedanými otázkami. Sú inšpirované Camusom, Genetom aj Shakespearom. Kapela ponúka jedinečné hudobné úpravy na pomedzí medzi šansónom, dark ambientom, apokalyptickým folkom a studenou vlnou. Album (osem skladieb) nahrali za štrnásť hodín v nahrávacích štúdiách Hansa, ktoré sú niečo ako svätyňa rockerov. Vznikla tu legendárna Your Funeral, My Trial Nicka Cava, Lust For Life Iggyho Popa alebo The Ideal Copy od Wires.

CITADELA: HRA S UTAJENÝMI POSTAVAMI Spoločenská hra Citadela už patrí k hernej klasike a teraz vychádza v deluxe edícii. Podarí sa vám postaviť najhonosnejšie mesto a získať titul kráľovského majstra staviteľa? Toto vydanie predstavuje celkom novú, prepracovanú a rozšírenú verziu hry. Obsahuje pôvodnú hru Citadela z roku 2000, rozšírenie Temná zem, 15 akčných kariet a navyše 9 úplne nových postáv a 12 fialových budov. Hra teraz ponúka skutočne veľmi široké možnosti kombinácií a variantov, ako ju prispôsobiť vašim potrebám. V pôvodnej hre je k dispozícii 8 zaujímavých postáv (vrah, zlodej, mág, kráľ, kňaz, kupec, staviteľ a žoldnier), do ktorých sa hráči každé kolo prevteľujú. Každá z postáv má nejaké špeciálne schopnosti (zavraždenie alebo okradnutie inej postavy, výmena kariet s protihráčom, peniaze získané výberom daní, karty s budovami). Na začiatku kola si každý hráč tajne vyberie postavu, ktorú v danom kole predstavuje. Poradie, v ktorom hráči v kole hrajú, je určené zvolenými postavami. Hráč, ktorý je na ťahu, si môže buď vziať dva peniaze, alebo vybrať jednu z dvoch kariet budov a postaviť budovu (budovy predstavujú karty, ktoré majú hráči v ruke). Ďalej môže využiť schopnosti svojej postavy. Hra končí na konci kola, v ktorom sa aspoň jednému hráčovi podarilo postaviť ôsmu budovu. Tento hráč nemusí nevyhnutne zvíťaziť, pretože rozhoduje hodnota budov, ktoré súvisia s ich nadobúdacou cenou. Za ukončenie hry získava hráč bonus, ktorý mu môže pomôcť k víťazstvu. Hra obsahuje výrazné psychologické prvky. Prakticky neustále si dávate otázky typu: „Ktorú postavu si mám vziať, aby nezabili alebo neokradli práve mňa? Chcel by som okradnúť Martinu alebo Petra (majú najviac peňazí) – ale čo si len mohli vziať za postavu?“ Práve v tomto odhadovaní spočíva hlavné čaro hry. Ale správne odhadnúť súpera veľakrát jednoducho nejde. Často sa objavia úpl-

ne prekvapivé rozhodnutia, a tým aj nečakané obraty v hre. Všetci musia byť pripravení vyrovnať sa s nepriazňou osudu aj spoluhráčmi. Nie každý človek sa dokáže zmieriť s tým, že jeho postavu v jednom kole zabijú a v nasledujúcom ešte napríklad okradnú alebo mu žoldnier zbúra už postavenú budovu. Hru je možné hrať vo veľmi rôznorodom počte hráčov. S vyšším počtom hráčov sa doba partie predlžuje (hlavne ak sa medzi hráčmi vyskytujú váhavci) a jej zábavnosť potom silno klesá.

133

Napriek značnej rozšírenosti a obľuby tejto hry u nás nie je Citadela hrou pre každého a vrelo odporúčame najskôr si ju pred kúpou vyskúšať. Náruživí hráči Citadely nájdu na internete nepreberné množstvo rôznych alternatívnych postáv, ktorými si hru môžu obohatiť. Rozšírenie Temná zem je možné hrať len spolu so základnou hrou Citadela. Prináša nové budovy, ale predovšetkým plnú desiatku nových postáv. Postavy sú číslované podobne ako tie v základnej hre a vždy tak môžete zvoliť, s ktorou si zahráte. V rozšírení sa hrá s deviatimi postavami (pri 2 a 3 hráčoch sa použije len 8 postáv). Nové postavy sú: čarodejnica, vyberač daní, zaklínač, intrigán, kazateľ, alchymista, dobyvateľ, diplomat, umelec a kráľovná.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

TETSUYA ISHIDA

Umelec pochádzajúci z Tokia. Jeho maľby odrážajú psychický tlak, ktorému musí čeliť dospievajúca mládež v Japonsku. V jeho dielach môžeme vidieť kombináciu autoportrétov a surrealizmu, pretože všetky postavy majú jeho podobizeň. Svojou tvorbou chce poukázať aj na neistú priemyselnú, ekonomickú a spoločenskú budúcnosť krajiny.

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

Vladimír Líška

NA POČIATKU BOL SUMER GENETICKÉ MANIPULÁCIE BOHOV A POTOM NADIŠLA POTOPA A PO NEJ SA KRÁĽOVSTVO ZNOVU ZNIESLO Z OBLOHY. SUMERSKÝ FRAGMENT

počiatku bol Sumer, napísal kedysi Vojtech Zamarovský. Je veľmi pravdepodobné, že aj iné národy dosiahli v tom čase rovnaký stupeň, ale Sumeri zanechali po sebe najviac dokladov. Sumerské klinové tabuľky sa našli od údolia Indusu po Perzský záliv, od Sýrie až po Tartáriu v rumunskom Sedmohradsku. Sumeri sú prvým oficiálnym národom sveta, a ako spomína Däniken, dodnes nevieme, odkiaľ prišli, vieme však, že si priniesli nadradenú, prepracovanú kultúru, ktorú vnútili Semitom, sčasti ešte barbarským. Kde sa vzali, tu sa vzali, objavili sa s dokonalou astronómiou a vyspelou vedou a kultúrou. Stavali umelé kopce, aby boli bližšie svojim bohom, podarilo sa im veľmi presne vypočítať obeh Mesiaca okolo Zeme a rok vypočítali na 365,4 dňa. Pripisuje sa im vynález kolesa, písma, vznik prvého štátneho útvaru, vznik prvých miest. Ich kroniky siahajú do obdobia neuveriteľných 426 000 p. n. l., kým archeologické nálezy sú staré viac ako 30-tisíc rokov. Našla sa dokonca faktúra, kde sa počítalo s 15-miestnym číslom, kým starí Gréci počítali maximálne do 10 000. Najstaršie spisy ľudstva – tabuľky z Uru, hovoria o bohoch z hviezd, plávajúcich v člnoch na nebi. Sumerské pečatné valčeky majú päťtisíc rokov, zobrazujú postavy s krídlami, postavy v guľatých tvaroch na oblohe, postavy s vtáčími hlavami, ktoré niečo vykonávajú pri „strome života“. Sumerské a babylonské pečate zobrazujú lietajúcich bohov, rôzne technické, nám neznáme zariadenia. Častým

motívom boli okrídlené osoby či ľudia so zvieracou hlavou. Sošky z tohto obdobia majú obrovské vypúlené oči. Na iných zobrazeniach vidieť zvieratá s ľudskými hlavami vedené na reťaziach. Sumerskí občania si boli sprvu rovní, neskôr sa sumerský socializmus zmenil na stavovský štát. Helmut Uhlig v knihe Sumeri nazval vtedajšiu formu vlády teokratický socializmus. Kráľ bol zároveň aj kňazom a spravoval chrám i štát, ktorý patril bohom. Kráľ/kňaz viedol v prípade vojen vojsko do boja, spravoval majetok, spravodlivo rozdeľoval mzdu a bohatstvo štátu medzi všetkých občanov ríše. Kráľ musel strpieť rítus, keď mu veľkňaz odňal insígnie a položil pred Mardukov obraz. Následne stiahol kráľa za uši na kolená a nútil ho prisahať, že svojmu ľudu a Babylonu nijako neublížil. Potom vrátil kráľovi insígnie a udrel ho po tvári. Ak ho zaliali slzy, bol to znak, že je s ním boh Marduk spokojný. Mali kovové zbrane, vynašli bronz, koleso, používali vojnové vozy a medený výstroj, mali vyspelú kultúru, astronómiu, literatúru, školy, medicínu, parlament s dvoma snemovňami, vykonávali operácie mozgu. V Iraku sa našli vybrúsené šošovky z krištáľu, v Libanone sklenené kamienky s obsahom rádioaktívnych izotopov hliníka, v bagdadskom múzeu sa nachádzali suché elektrické články na princípe galvanických batérií. Stavali stavby podobné pyramídam – zikkuraty, ktoré vyjadrovali spojenie neba a zeme, stavby, kde bolo možné priblížiť sa bohom. Stáli v centre miest na umelom pahorku, na vrchole

139

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

140

ktorého stál chrám vysoký a široký sto metrov. Boli posvätné a slúžili aj ako astronomické observatóriá. Najznámejší zikkurat bol v meste Ur postavený pred štyritisíc rokmi a zasvätený Nannovi, bohovi Mesiaca. Sumeri označovali svojich bohov Anunnaki (tí, ktorí prišli z neba na zem). Podľa archeológa Klausa Schmidta uctievali Anunnaki už pred 12-tisíc rokmi aj v Göbekli Tepe, neolitickej svätyni v Turecku. V epose Enúma eliš sa píše, že Marduk umiestnil 300 bohov ako stráž oblohy a 300 ako stráž nad Zemou, spolu 600 bohov medzi nebom a zemou. Najuctievanejší bol An (boh neba), Enlil (boh búrok), Ki (bohyňa zeme), Enki (boh vôd). Enki, pán krajiny, správca ,,me“ – sto božských síl, spočíval v hlbokom spánku, kým ostatní bohovia formovali človeka. Bohyňa lásky Inanna zviedla Enkiho a vytrhla mu uzol božských síl z rúk, ušla na nebeskej lodi do svojho mesta Uruku, jedného z najmocnejších a najkrajších miest Sumeru. Niekde na začiatku bol praboh Abzu (Apsu) – tzv. ploditeľ. Minimálne šesťtisíc rokov stará sumerská kozmológia rieši mnohé aktuálne otázky. Zecharia Sitchin došiel na základe prekladu pôvodných sumerských textov k mnohým fascinujúcim záverom. Napríklad život bol podľa nich prenesený na Zem zo satelitov planéty Nibiru. Nibiru, alebo neskôr planéta Marduk, priniesla do nášho slnečného systému mnohé dramatické zmeny. Bola sídlom boha Ana, ktorý bol pánom nad osudom Zeme, ľudí, ale aj bohov. Cudzie teleso, ktoré sa priblížilo k Jupiteru, stiahla jeho gravitácia a došlo ku kolízii jeho mesiacov s planétou Tiamat, ktorá sa pôvodne nachádzala na tejto dráhe. Planéta Tiamat bola podľa Sumerov pôvodkyňa života a bola minimálne dvakrát väčšia ako Zem. Zem sa nazývala Ki – odštiepok (neskôr Gi, Gaia...), pretože mala vzniknúť z pôvodnej Tiamat. Nibirania, Sumermi nazývaní Anunnaki, tí, ktorí prišli od nebeského Ana na Zem – Ki, boží synovia zostúpivší z neba na Zem, mali doplniť určité zásoby nerastných surovín, predovšetkým zlata, na technologické účely. Spolu s nimi prišli aj humanoidné entity Igigi – tí, ktorí pozorujú zhora a vidia. Sumeri považovali Anunnaki za nesmrteľných, pretože jeden obeh, rok ich planéty Nibiru, trval 3600 našich pozemských rokov, teda 180 ľudských generácií, tvrdí spisovateľ

Jiří Wojnar. Podľa sumerského mýtu formovala ľudí bohyňa Nammu, Enkiho matka, s pomocou ôsmich bohýň, ale dochádzalo medzi nimi ku konfliktom a bohyňa Ninmah sa pomstila a naprogramovala do ľudského plemena rôzne defekty. Nammu musela čo najspravodlivejšie rozdeľovať šance ľudí a ľudský osud, ktoré sa však zásahom Ninmah stali nevyrovnanými. Anunnaki potrebovali pomocníka a stvorili miešanca Lu (neandertálca, ktorý mal väčší mozog ako my), neskôr po vylepšení vznikol Adapa, pozemšťan. Prví hybridi však neboli schopní samostatného rozmnožovania, ale časom sa predsa len podarilo preraziť imunitnú bariéru, ktorá bola príčinou neplodnosti pôvodného hybrida, transplantáciou kostnej drene z Adamovho rebra. Adam, hybrid druhej generácie, žil podľa Biblie až 900 rokov. Tento Adam (Adapa – pozemšťan) mal podľa apokryfnej Henochovej knihy prístup ku krištáľu obsahujúcemu všetky znalosti a dopravili ho do neba k Anovi, kde však odmietol nápoj večného života. Výsledkom snaženia Anunnaki bol superhybrid, v ktorého žilách kolovala z dvoch tretín mimozemská krv, preto tá dlhovekosť praotcov v starých textoch. Avšak kvôli lepšej adaptácii na pozemské prostredie bolo nutné oslabiť nepozemskú časť genetického kódu a ponechať viac zvieracej zložky, čoho negatívom bol nižší vek života a zrejme aj agresivita. V našej DNA sa tak nachádza pamäťový záznam inteligencie dvoch tvorov – divokého poločloveka a vysoko vyvinutej inteligentnej bytosti. V každom z nás sa odohráva nekonečný schizofrenický zápas dvoch bytostí – a nemá víťaza. Pred potopou sa polobožskí sumerskí králi dožívali mnoho tisíc rokov, avšak po nej už sotva 500, Gilgameš sa dožil už iba 126. Nálezy vo francúzskom Fontéchevade z roku 1947 preukázali, že neandertálec, kromaňonec a typ súčasného človeka žili paralelne, pretože pozostatky človeka súčasného typu sa našli až pod vrstvou s pozostatkami neandertálca. Navyše v Epose o Gilgamešovi je zmienka o akomsi chlpatom tvorovi, zrejme inteligentnom, s obrovskou silou – Enkidu, ktorý sa stal Gilgamešovým priateľom. Genetické experimenty vznikali v meste Nibru (Nippur), v sídle pána Zeme Enlila. Anunnaki – tvorcovia, pozdvihli človeka k obrazu svojmu a dali mu znalosti, ktoré

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

dokázal absorbovať na svojej úrovni chápania. Starí bohovia odkázali ľuďom, aby všetky poznatky, ktoré im dali, ďalej odovzdávali z generácie na generáciu a sľúbili, že sa raz vrátia. Ich návratu budú predchádzať rôzne znamenia na nebi a na zemi. Podľa legiend vyslal Anunnaki na Zem boh Marduk. Marduk, vládca vesmíru a Anunnaki, bol dozorcom nad entitami Igigi. Predák Anunnaki bol Nergal, sudca, pod ktorého patrili aj Igigi. Na Anunnaki a Igigi dohliadala ešte mocná bytosť Nusku. Biblická Genesis je kompilátom starších sumerských textov a bola vypracovaná pre vnútornú potrebu monoteistickej viery. Hebrejská duchovná elita v babylonskom zajatí zahrnula staré božstvá Anunnaki do svojho monoteistického náboženstva pod plurál Elohim, čo znamená bohovia, ktorí sú jeden (El – boh, Elohim – bohovia). Skrátka, zhrnuli všetky mezopotámske božstvá pod jeden ich vierou akceptovateľný pojem. Aj napriek tomu však z neznámeho dôvodu kompilátori v Biblii niekoľkokrát použili množné číslo. „Ja som JHWH, tvoj Elohim. Nebudeš mať žiadneho (Elohim) predo mnou.“ Tvoj Elohim – tvoji bohovia. Nutnosť viedla, samozrejme, redaktorov Biblie k vypusteniu niektorých pre tú dobu ťažko pochopiteľných textov, tvrdí Wojnar v knihe Ufo, biblia a koniec sveta. Biblia spomína okrem božích synov ešte nefilimov, ktorí stvorili obrov. Neskôr v babylonskom období začal vystupovať do popredia uctievania boh Marduk, ktorý zlikvidoval Tiamat. An mal veľký chrám – zikkurat v Uruku, a patril k najstarším sumerským božstvám. Ana poslúchali ostatní bohovia, ako píše Uhlig, vychádzajúc z akkadských textov: „Ó, otec bohov! Tvoj rozkaz je nebies, zemských končín fundament, tak kto z nás bohov by ho mohol vysmiať? Čo posvätné ústa tvoje riekli, prevravia, to pozorne slúchajú veľkí bohovia. Keď rozkaz dáš, hneď všetci sklonia sa.“ Enlil bol Zemi bližšie ako jeho otec An. Enlilovi sa pripisuje aj veľká zničujúca potopa. Na druhej strane Anunnaki o katastrofe dobre vedeli a neboli schopní čeliť jej. O udalosti ľuďom nepovedali, aby predišli chaosu. Boh Enki však varoval Utnapištima a dal mu pokyny, ako sa zachrániť. Dal mu plán na stavbu lode schopnej plávať aj pod hladinou, najvhodnejší variant na prežitie v prípade obrovských prívalových vĺn bol zrejme obojživelný

model. To, čo sa na sumerskom panteóne odohráva ako svár bohov, pre Hebrejov sa stáva konfliktom v hrudi Jahveho, keď oľutoval, že stvoril človeka, tvrdí Uhlig. Podľa Sitchina prelietal okolo Zeme zvyšok meteoritov, malých planét z Nibiru, a spôsobil na Zemi pohromu. Anunnaki včas odišli na obežnú dráhu Zeme, ale Enki ešte stihol Utnapištima varovať: ,,Až uvidíš zlaté komory bohov stúpať k nebesám, utesni loď!“ Anunnaki v nebeských komorách sledovali spúšť na Zemi. Všetko, čo vytvorili, bolo zničené. Spolu s Ištar nariekali nad nešťastím, ktoré postihlo Zem. Po katastrofe sa vrátili na Zem a zúčastnili sa ešte mnohých udalostí a ničivých vojen podobných jadrovým, súčasťou čoho bolo aj zničenie Sodomy a Gomory. Enlil (veliteľ Anunnaki), ktorý trónil na výšinách (na obežnej dráhe Zeme), bol z toho nešťastný. Nergal prikázal, aby sedem žiarivých zbraní vybavili jedom. Bolo to vtedy, keď sa Lótova žena zmenila v soľný stĺp; podobne to opisuje Epos o Errovi: ,,Jeho duša unikla ako para... ľudí nechám zmiznúť, ich duša sa zmení v paru.“ V Hirošime sa po atómových výbuchoch ľudia vyparili, ostal po nich len tieň. ,,Veľkí bohovia zbledli tvárou v tvár tej hrôze, keď videli, ako gigantická žiara dosiahla až do neba a zem sa otriasala až do svojho vnútra. Keď sa zlý vietor rozprestrel ako sieť nad horami, ušli sumerskí bohovia zo svojich milovaných miest... Sumerskú zem postihlo nešťastie, aké človek dosiaľ nepoznal, také, aké ešte nikto nezažil, také, proti ktorému sa nedalo brániť... Neviditeľná smrť, ktorá sa plazila ulicami, a nikto ju nemohol vidieť.“ Okolo roku 2700 p. n. l. sa kráľom Uruku stal slávny Gilgameš. Okolo roku 2600 p. n. l. vzniká spojením miest Sumerská ríša siahajúca od Perzského zálivu až k Stredozemnému moru s kultúrnym strediskom Nippur. Niekedy v období 2100 – 1700 p. n. l. vládnu mestá Ur a Babylon Mezopotámii. V roku 1792 p. n. l. ovládol celú Mezopotámiu babylonský kráľ Chammurapi. V roku 1250 p. n. l. sa v Ninive usídlili Asýrčania a založili novú ríšu, ktorá sa rozpadla v roku 627 p. n. l. Klinové písmo sa používalo až do prvého storočia, používali ho aj Asýrčania, Babylončania a Peržania. Sumer nedokázal čeliť vpádom Semitov zo severu, pomaly upadal a postupne splynul v asýrsko-babylonskú civilizáciu.

141

PAVUČINA > SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI > PAVUČINA

Artur Bekmatov

JURAJ MESÍK SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

J 142

uraj Mesík sa narodil 19. júla 1962 vo Zvolene. Po maturite na Gymnáziu J. G. Tajovského v Banskej Bystrici nastúpil na Jesseniovu lekársku fakultu UK v Martine, kde promoval v roku 1988. Už v tomto období sa aktivizoval v ekologickom hnutí – konkrétne v Slovenskom zväze ochrancov prírody, v roku 1986 sa napríklad podieľal na založení tábora Stromu života na Kláštorisku. V týchto kruhoch získal kontakty na ďalších aktivistov ako Ján Budaj (poslanec OĽaNO) či Peter Tatár (bývalý predseda OKS). Ihneď po novembri 1989 začali na Slovensku zakladať Stranu zelených a Juraja Mesíka na jej ustanovujúcom zjazde v januári 1990 zvolili za predsedu a podpredsedu československej Strany zelených. Ešte skôr, v decembri 1989, bol kooptovaný za poslanca Federálneho zhromaždenia. Vo voľbách v júni 1990 ho už do parlamentu nezvolili, ale pôsobil vo Federálnom výbore pre životné prostredie a ako poradca ministra Josefa Vavrouška. V roku 1991 vystriedal Mesíka na čele slovenskej SZ Peter Sabo. Mesík sa tesne po revolúcii začal zapájať do budovania tretieho sektora na Slovensku, ktorý bol silno financovaný najmä organizáciami a inštitúciami z USA ako USAID, NED, IRI, NDI, Rockefeller Brothers Fund či German Marshall Fund. Po rozdelení ČSFR sa vrátil z Prahy na Slovensko, aby viedol slovenskú pobočku neziskovej organizácie Environmental Partnership for Central Europe (EPCE). „Americkým donorom záležalo na trvalej udržateľnosti národných tímov EPCE a dopomohli im postaviť sa na vlastné nohy. V roku 1996

sa EPCE Slovensko mení na samostatnú grantovú nadáciu Ekopolis (patrí do trojice najväčších grantových nadácií na Slovensku, pozn. red.), ktorá sa postupne vyvinula na jednu z najúspešnejších grantových nadácií u nás,“ napísal o EPCE svojho času Pavol Demeš, a na adresu Mesíka dodal: „Juraj Mesík sa vďaka skúsenostiam z USA zároveň stáva priekopníkom v oblasti komunitnej filantropie u nás i v Európe.“ Aké skúsenosti má Demeš na mysli? Napríklad počas pobytu v Michigane v roku 1993 či počas dvojmesačného pobytu v USA s názvom Eisenhower Fellowships v roku 1996. V rokoch 1994 – 1995 pôsobil v správnej rade Institute for East West Studies (IEWS), v rokoch 1996 – 1998 v poradnom výbore Iniciatívy pre komunitnú filantropiu Nadácie otvorenej spoločnosti (Open Society Fund). V roku 1998 viedol spolu s Pavlom Demešom a ďalšími aktivistami občiansku kampaň OK98 zameranú na porážku Vladimíra Mečiara v parlamentných voľbách. V komunálnych voľbách, ktoré prebehli v tom istom roku, sa Mesíkovi podarilo dostať do mestského zastupiteľstva Banskej Bystrice. Rok nato zase viedol petičný výbor za kandidatúru Magdalény Vášáryovej na post prezidentky SR. V roku 2002 skončil na pozícii riaditeľa Ekopolisu a nastúpil ako expert na oblasť komunitného rozvoja vo Svetovej banke vo Washingtone. Tento post, v rámci ktorého pôsobil napríklad v Tanzánii, Nigérii, Thajsku či Moldavsku, zastával až do roku 2008. Okrem komunálnej politiky sa Mesík snažil presadiť aj v celoslovenských voľbách. Neúspešne. V roku 2006 kandidoval za Slobodné fórum

„Bola to však opäť len Amerika, kto za zbabelého ticha Európanov povedal po vyvraždení Srebrenice a masových vraždách v Kosove: Dosť!“ (založili ho odídenci zo SDKÚ Ivan Šimko a Zuzana Martináková), pred voľbami v roku 2012 oznámil zámer kandidovať spolu s Eduardom Chmelárom za stranu 99 % – občiansky hlas, ale po týždni dvojica aktivistov svoje rozhodnutie zmenila. Od polovice 90. rokov publikuje na stránkach viacerých periodík či portálov ako SME, Domino fórum, Trend, neskôr jetotak.sk a v súčasnosti Denník N a aktuality.sk. Pre jeho články je charakteristická – najmä v poslednom období – rusofóbia. V súčasnosti pôsobí aj ako analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA), ktorú

vedie Alexander Duleba. Jeho manželkou je Oľga Pietruchová – aktivistka za práva žien, ktorá takisto kandidovala za Slobodné fórum (2006), Stranu zelených (2009) a pôsobila v poradných orgánoch Nadácie otvorenej spoločnosti a vo vedení European Women’s Lobby. Od roku 2011 pracuje ako riaditeľka Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Paradoxne, na tomto poste sa najviac zviditeľnila svojím vyjadrením o tom, že za víťazstvo Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA je zodpovedný „biely odpad“.

TRIBÚNA > 15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY > TRIBÚNA

Miroslav Šuňal

NA SLOVENSKU SA V PLNEJ NAHOTE

PREDSTAVUJE POSTDEMOKRACIA SKONČENÍM TOTALITNEJ SAMOVLÁDY JEDNEJ POLITICKEJ STRANY V ROKU 1989 SME SA NAZDÁVALI, ŽE SKONČILI AJ POLITICKÉ PRENASLEDOVANIA ZA PREJAVENIE SLOBODNÉHO NÁZORU A VLASTNÝCH MYŠLIENOK. PERZEKÚCIE NEPOHODLNÝCH NÁZOROV SA NA DENNOM PORIADKU POTLÁČALI IDEOLOGICKY, V NIEKTORÝCH PRÍPADOCH DOKONCA FYZICKY.

144

Pád

komunistickej totality mal znamenať pretransformovanie politických a spoločenských štruktúr do formy demokratickej a pluralitnej. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia a na začiatku milénia to tak aj vyzeralo. Vychádzalo množstvo názorovo odlišných tlačených médií, vznikali a na vývoji spoločnosti pracovali najrozmanitejšie občianske združenia, ktoré otvárali otázky budúcnosti, ako aj minulosti Slovenska. Vyvrcholením bolo obnovenie samostatnej Slovenskej republiky. Nasledovali ťažké, ale o to príjemnejšie roky tvrdej práce s vedomím, že všetko robíme už ako slobodní občania samostatnej a slobodnej SR. Prvé náznaky toho, že demokracia je už iba filozofickou či politologickou frázou, nastali práve po obnovení slovenskej štátnosti. Mnohí ani dodnes nedokážu prehltnúť túto skutočnosť. Skutočnosť, že SR sa stala životaschopnou, nezávislou a konkurencieschopnou v celosvetovom meradle. Bolo treba začať podkopávať SR takpovediac od zeme. Deštrukcia poľnohospodárstva a zničenie potravinovej sebestačnosti aj

dodnes mnohým dvíha krvný tlak. Nasledoval výpredaj životaschopných podnikov do rúk zahraničných investorov, čiže veľkokapitalistov. Dodnes lacná a vzdelaná pracovná sila na Slovensku je bonusom darovaným zadarmo. Keď sa už SR ako-tak ekonomicky destabilizovala závislosťou od rozhodovania zahraničného investora a vývozom zarobených peňažných prostriedkov do zahraničia, bolo treba začať hľadať nového nepriateľa. Za prvých nepriateľov boli jednoznačne označení tí, ktorí sa svojou prácou pričinili o obnovenie SR. Mediálny hon a masírovanie verejnej mienky prerastali do obludných rozmerov. Popritom sa však hľadal ďalší nepriateľ, a tým sa stal každý, kto mal čo do činenia s vytváraním pravdivého obrazu prvej SR, pretože tí prví by bez druhých takpovediac nemali čo obnovovať. Začalo sa nepohodlnými historikmi, politikmi a nakoniec bežnými občanmi. No ešte vždy to bolo na hrane únosnosti, prednášky či vedecké diskusie sa uskutočňovali bez väčších problémov. Dnešok nám však v plnej nahote ukazuje, že na Slovensku sa nenápadne udomácnila postde-

mokratická ideológia zahalená rúškom humanizmu a plurality, ktorá nedokáže akceptovať rozdielne politické a spoločenské pohľady na problematiku nielen dnešných dní. V stručnosti si povedzme, čo je postdemokracia. O zavedenie tohto filozoficko-politologického pojmu v celosvetovom meradle sa zaslúžil britský politológ Colin Crouch a novinár Peter Osborne, na Slovensku politológ László Öllös. Postdemokracia popisuje štátne zriadenie, ktoré sa riadi demokratickými pravidlami a princípmi, avšak ich aplikácia sa postupne obmedzuje. Čiže je to postupné nahradzovanie právneho štátu a parlamentnej demokracie štruktúrou lobujúcich mocenských skupín, ktorých cieľom je dohadovaním presadiť pravidlá hry výhodné pre najmocnejšie ekonomické skupiny. Základnými znakmi a vlastnosťami postdemokracie sú nerešpektovanie občianskych práv štátom alebo jeho zástupcami, neschopnosť viesť vyrovnané alebo proporcionálne vyvážené diskusie o určitých problémoch a posilňovanie vplyvu mimovládnych organizácií na riadenie politiky. Z popísaných skutočností jasne vidieť, aká nebezpečná ideológia sa v SR udomácnila. Samozrejme, že sa po slovenskom chotári bude rozliehať kikiríkanie, že to tak nie je, všetko je v absolútnom súlade s definíciou demokratického usporiadania štátu. No každý, aj politicky menej zdatný občan jasne vidí, že to tak nie je. Každý názor vyslovený či napísaný mimo hlavného prúdu sa ihneď ostrakizuje či trestá. Občania upadajú do letargie, stráca sa chuť vôbec sa k niečomu vyjadrovať. A práve toto je živnou pôdou postdemokratických politikov, ktorí si začali byť vedomí svojej nedotknuteľnosti. Zastrašovanie a niekoľko prípadov trestnoprávneho honu na nepohodlných sú toho živým príkladom. Sledovanie a odpočúvanie pomyselných politických odporcov je na dennom poriadku. Ak komunistická mašinéria likvidovala svojich odporcov fyzicky, postdemokracia ich likviduje ekonomicky a psychicky. Zastrašovanie už prerástlo do obludných rozmerov, rovnako ako cenzúra a vymývanie mozgov podpornými médiami. Každý čo len trochu odlišný názor alebo podpora nesprávneho politického či spoločenského subjektu je už vopred odsúdená a ozna-

čená všemožnými „-izmami“. Avšak pozrime sa na postdemokraciu v súčasnej praxi. Terajší generálny prokurátor SR Jaroslav Čižnár sa rozhodol, že podá podnet na zrušenie politického subjektu Ľudová strana Naše Slovensko. Výsledok je pre každého rozumne uvažujúceho vopred známy. Stanovy ĽSNS neobsahujú nič, čo by mohlo mať za následok rozpustenie a zrušenie strany, ktorá bola po ich preskúmaní riadne zaevidovaná na MV SR, iba ak by šlo o čisto politickú objednávku na upevnenie postdemokracie v štáte. Avšak podnet generálneho prokurátora SR je iba pomyselnou čerešničkou na torte, ktorá má veľmi dobrú mediálnu sledovanosť. Na pozadí tohto všetkého sa perzekvujú desiatky, ba stovky občanov SR iba preto, lebo si ctia Ústavu SR, v ktorej sa píše, že sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Prejavenie slobody prejavu a vlastného názoru v dnešnej postdemokratickej spoločnosti je takmer nemožné. Položme si otázku, prečo sa GP SR rozhodla rušiť politický subjekt práve v čase, keď Ústavný súd SR zrušil takzvané Mečiarove amnestie a Kováčove milosti. Diskusiu o tom, či to bolo v súlade s Ústavou SR, necháme na svedomí ústavných sudcov. Čo má zakryť rušenie strany, akú spoločenskú diskusiu má rozpútať, aby sa pre smietku nevidelo brvno? Zrušenie Benešových dekrétov, za ktoré viac ako dvadsať rokov bojujú bok po boku predsedovia dvoch najväčších maďarských menšinových strán na Slovensku? Revíziu rozdelenia česko-slovenskej federácie? Komu alebo čomu prospeje zrušenie amnestií? Nie, vyšetrovať sa nebude nič, iba ak, tak sa pripraví divadelné predstavenie pre verejnosť. Ten, kto dodnes nepochopil podstatu zrušenia amnestií, v blízkej dobe precitne. Rôzne kauzy, ktoré nás čakajú: predaj slovenskej pôdy, predaj slovenskej vody, hon na nepohodlných občanov každého veku, kontrola všetkého a všetkých, nepripustenie pluralitnej diskusie či v konečnom dôsledku zadlžovanie a ožobračovanie slovenského národa, to všetko priniesla moderná doba, ergo – postdemokracia. Autor je politológ.

145

OSLAVY SNP – JANKOV VŔŠOK

ZEM VEK Redakcia ZEM VEK

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK Mesačník / Ročník 5 – 8/2017 Cena v predaji: 3,50 € Cena pri predplatnom: 2,80 € Číslo vyšlo 4. 8. 2017 ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, 831 03 Bratislava E-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk Predplatné: www.zemavek.sk/predplatne REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Patrik Sloboda, Peter Čalovka, Viktor Timura, Artur Bekmatov, Vladimír Líška, Richard Strážan, Janka Rostasová Fotograf: Matúš Plecho Obchodné oddelenie: Janka Zigová, Janka Rostasová E-mail: zemavek@zemavek.sk Autori fotografií a ilustrácií: strana 6, 49, 72 – 73, 75, 76, 81, 84 – 85, 89, 125: Matúš Plecho strana 64 – 71, 143: SITA/AP strana 36, 37: www.facebook.com strana 114: wikimedia.org strana 134 – 137: Tetsuya Ishida ilustračné foto: shutterstock

146

Vydavateľ: SOFIAN, s. r. o. Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, 831 03 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058 Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o. Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 E-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2017 Január – december: 33,60 € September – december: 11,20 € (vrátane poštovného)

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk/predplatne

Telefonické objednávky: 0915 895 328 v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h KUSOVÉ PREDPLATNÉ Septembrové číslo si môžete objednávať do 20. augusta 2017 na www.zemavek.sk. Cena je 3,50 €/kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 31. 8. 2017

ARCHÍV ZEM VEK

Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

Tlač K&M, a. s. Rumana 7, 031 80 Liptovský Mikuláš Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe. Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

www.zemavek.sk www.facebook.com/zemavek www.twitter.com/zemvek www.youtube.com/zemavek

POCHOD SLOVANSKEJ BOJOVEJ JEDNOTY 29. AUGUSTA 2017 Dňa 29. 8. 2017 vás pozývame na 1. ročník osláv SNP v slovanskom duchu (slovanská bojová jednota). Začiatok sa uskutoční príchodom k rodnému domu Ludevíta Velislava Štúra a Alexandra Dubčeka v Uhrovci o 11:00. Účastníci zasadia lipu slovanskej vzájomnosti a jednoty a pripomenú si jedného z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského národa Ludevíta Velislava Štúra, patróna Slovanov. Oslavy budú pokračovať DOBOVÝM SPRIEVODOM – POCHODOM SLOVANSKEJ BOJOVEJ JEDNOTY na Jankov vŕšok v zastúpení o. z. Slavica, Matice slovenskej, spolku Alexandra Dubčeka, o. z. Sofian a Slovenských slobodných motorkárov ako hlavných organizátorov podujatia. Nebudú chýbať ani účastníci v dobových kostýmoch, reprezentujúci BOJOVÉ VÍŤAZSTVÁ SLOVANOV: Staroslovanské bojové družiny Vojská kniežaťa Svjatoslava (Kyjevská Rus) Husitské bojové oddiely, Bratríci Poľské kráľovstvo a Veľké litovské kniežactvo (bitka pri Grunwalde, bitka pri Viedni) Kozácke hajtmanstvo Bohdana Chmelnického Ruská armáda (georgievská vlajka, bitka s Napoleonom) Štúrovskí dobrovoľníci Srbská armáda Juhoslovanskí partizáni Červená armáda Partizánska brigáda Jana Žižku ČSĽA Podujatie obohatí aj kultúrno-spoločenský program v miestnom amfiteátri, kde vystúpia folklórne skupiny a známi slovenskí umelci. Jednotlivé bojové skupiny predvedú ukážky bojového umenia. O 20:00 sa v priestore vedľa amfiteátra rozhorí vatra slovanskej bojovej jednoty.

„Teším sa, že sa poznáme a že šírite pravdu o našich moderných dejinách. Ak natrvalonezapíšeme to, čo bolo včera a dnes, budúcnosť zostane v tme a naše deti nás potrestajú pohŕdaním.“ Ljiljana Bulatović Srbská spisovateľka, publicistka a aktivistka za oslobodenie generála Ratka Mladića