Zem&Vek Júl 2017

VĎA

BE

Z

ĽOM ITE

PREDPLAT KA

REKLA MY

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK JÚL 2017

CENA PRI PREDPLATNOM

2,80 €

CENA 3,50 €

www.zemavek.sk

VŠESLOVANSTVO • VIAC AKO POLOVICA DOMÁCNOSTÍ FUNGUJE VO FINANČNOM STRESE • VŠESLOVANSKÝ ZJAZD MOSKVA – PETROHRAD 2017 • HOMEOPATIA: PODVOD, ČI ZÁZRAK? • LOŽ O SREBRENICI

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > JÚL 2017

VÁŠ TRVALÝ BANKOVÝ PRÍKAZ NÁM UMOŽŇUJE NEZASTAVIŤ SA

DYMOVÉ SIGNÁLY

ESEJE NA JEDNU FAJKU

SOM VINNÝ / 4

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ZO SVETA A Z DOMOVA

STRACH AKO NOVÝ NORMÁL VYSPELEJ DEMOKRACIE / 6 ŽIADNA KRAJINA NEPOTREBUJE NUKLEÁRNE ZBRANE TAK AKO SEVERNÁ KÓREA / 7 ZO SVETA / 8 GLOBSEC 2017 – ĎALŠIE PRERASTANIE TRETIEHO SEKTORA SO ŠTÁTOM / 12 Z DOMOVA / 12 EURÓPSKA ÚNIA VERZUS VEĽKÁ BRITÁNIA / 14 RUŠENIE KOTLEBOVEJ STRANY, ALEBO O ČO SA TU HRÁ? / 18

EKONOMIKA

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

VIAC AKO POLOVICA DOMÁCNOSTÍ FUNGUJE VO FINANČNOM STRESE / 20

KORUNNÍ SVEDKOVIA

VÝROKY ZASVÄTENÝCH

JOHN PERKINS / 21

SATIRA

AKO TO VIDÍME MY

PREČO AMERIKANOFILOM HRABE? / 22

TÉMA MESIACA

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

ÚVOD / 24 VŠESLOVANSKÝ ZJAZD MOSKVA – PETROHRAD 2017 / 26 NAŠI PREDKOVIA TU BOLI OVEĽA SKÔR, AKO TVRDÍ ZÁPAD / 38 VIERA VO VEĽKÉHO RUSKÉHO BRATA / 42 SOCIALIZMUS A PROSLOVANSKÁ POLITIKA / 44 SLOVANSKÁ VEĽMOC – POSLEDNÁ HRÁDZA PROTI ZLU / 46 INÉ BEZPEČNOSTNÉ RIEŠENIE – NEUTRALITA V KOALÍCII / 50 NEZALOŽILI SME EKONOMICKÚ ŠKOLU, ALE VŽDY SME DOKÁZALI PREŽIŤ / 54 PANNACIONÁLNE HNUTIA VO SVETE / 60 HLAS RUSKÉHO ZVONA PREBÚDZA MAJESTÁT SLOVANSKO-ÁRIJSKÉHO KMEŇA / 64

NEZNÁMI HRDINOVIA

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

ŠĽACHTIC, VLASTENEC A OCHRANCA MONARCHIE / 100

ORBIS PICTUS

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 66

DÉJÀ VU

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

FRANCÚZSKA REVOLÚCIA AKO DIELO SLOBODOMURÁROV / 88

RENDEZ-VOUS

STRETNUTIE S ČLOVEKOM

LOŽ O SREBRENICI / 74

PROPAGANDA

TECHNIKY MANIPULÁCIE

PLATENÉ FALOŠNÉ PROTESTY NEVYCHÁDZAJÚ / 82 KAM SA PODEL SÚCIT Z HALABU? / 86

ALTERNATIVE VITA

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

KUS VIDIEKA UPROSTRED PRAŽSKÉHO SÍDLISKA / 108 DUCHOVNÉ SPÁJANIE SA S PRÍRODOU / 114

NAŠA HISTÓRIA

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

KARPATSKÁ OBLASŤ PO ROZPADE STAROEURÓPSKYCH CIVILIZÁCIÍ / 92

BEZ MASKY

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

BOB DYLAN / 96

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

(P)OTRAVINY / 121 ČERVENÝ ZABIJAK / 122 LIEČBA ASTMY NEPROSPIEVA ZUBOM / 123

MYSTICKÉ MIESTA

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

RUINY ZIMBABWE A SÚVISLOSTI / 102

AJ VY NÁS MÔŽETE PODPORIŤ TRVALÝM PRÍKAZOM V ĽUBOVOĽNEJ VÝŠKE NA ČÍSLO NÁŠHO ÚČTU 5044733532/0900.

IBAN: SK80 0900 0000 0050 4473 3532 SWIFT: GIBASKBX

VEDA A TECHNIKA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

MORÁLNE DILEMY MEDICÍNY / 106

PRÍBEHY ZEME

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

TRAJA KRÁTKOZRAKÍ / 126

ZO STÁNKOVÉHO PREDAJA NÁM NEZOSTÁVA NIČ.

EXISTUJEME LEN VĎAKA PREDPLATNÉMU. PROSÍME, VYUŽITE TÚTO MOŽNOSŤ PROSTREDNÍCTVOM E-MAILU ZEMAVEK@ZEMAVEK.SK, NA TELEFÓNNOM ČÍSLE 0915 895 328 ALEBO NA NAŠEJ INTERNETOVEJ STRÁNKE WWW.ZEMAVEK.SK/PREDPLATNE.

HOMEOPATIA: PODVOD, ČI ZÁZRAK? / 116 PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 119 MANNA / 120

MÚZY

ZEM & VEK ODPORÚČA

KNIHY / 130, FILMY / 131 HUDBA / 132, HRY / 133 MICHAEL D'ANTUONO / 134

JEDEN DEŇ

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

JEDEN DEŇ V ÚSTAVE PRE POSTIHNUTÝCH / 124

PAVUČINA

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

MILAN KRAJNIAK / 142

KOREŠPONDENTI

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

KONIEC OLIVOVNÍKOV / 144

ZIMKOMRIAVKY

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

BIBLIA JE PRIŤAŽKÁ / 129

CENA PREDPLATNÉHO (august – december): 14 €

ZDRAVIE

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

MANDRAGORA

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

NÁSTUP SLOVANOV A PRÍCHOD SVETLA Z VÝCHODU / 138

TRIBÚNA

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

AJ SLOVENSKO JE MYSTICKÁ KRAJINA / 145

3

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

ESEJE NA JEDNU FAJKU > DYMOVÉ SIGNÁLY

Tibor Eliot Rostas

SOM VINNÝ

4 www.rostas.news

S

DNES SA V PERVERZNOM PANOPTIKU KRIVÝCH ZRKADIEL SAMOĽÚBO PRETŔČAJÚ TIE NAJOHAVNEJŠIE KREATÚRY POMLIAŽDENÝCH CHARAKTEROV. AKO PROSTITÚTKY V AMSTERDAMSKÝCH VÝKLADOCH ICH VYSTAVUJÚ ANTLANTICKÍ PASÁCI VŠETKÝM, KTORÍ NEVEDIA, ČO ČINIA. NÁS OSTATNÝCH S LÁSKOU A MIEROM V SRDCI, NO S ROZHODNOSŤOU ZAŇ AJ BOJOVAŤ, NAOPAK POSIELAJÚ DO ZATRATENIA A KLIETOK HANBY. A TO JE DOBRE. JE TO VEĽMI DOBRE, LEBO HISTÓRIA NÁS UČÍ, ŽE ODTIAĽ VŽDY VIEDLA CESTA DO ZÁHRAD SO STROMAMI RODIACIMI ZDRAVÉ A NESKAZENÉ PLODY. A PRETO AJ JA Z TEJTO ICH KLIETKY HANBY VOLÁM: „SOM VINNÝ.“

me uprostred vyvrcholenia všetkých ohavností, ktoré sa na starom kontinente plánovali už viac ako sedemdesiat rokov.

Keď sa sionistickým zámerom nepodarilo na­ stoliť svetovládu s jednou centrálnou mocou, jednou centrálnou bankou, jednou armádou, je­ dinou správnou ideológiou ani prostredníctvom prvej svetovej vojny, veľkej hospodárskej krízy, ani druhej svetovej vojny a dvoch totalitných ideológií dvadsiateho storočia, Európa bude zde­ cimovaná „stretom civilizácií“. Osie hniezda, ktoré sem vďaka výdatnej finančnej pomoci importovali mimovládne teroristické komandá, sú už pripravené. Výbuch za výbuchom a ďalšou následnou mediálnou detonáciou budú v čoraz besnejšom tempe danse macabre – tanca smrti, vädnúť a chradnúť posledné nádeje na dialóg o mieri. V prostredí výnimočného stavu, ktoré Európa postupne zavádza, sa už nahlas hovoriť

nebude. Žiadne vyrieknuté slovo už nesmie ani o piaď cúvnuť pachu smrti, ktorý sa nad zhyp­ notizovaným kontinentom začína rozprestierať.

Nie, Európa už nie je slobodná, pretože sloboda začína slobodou slova, ktoré nám dal Boh na počiatku. Práve slovo je talizmanom človeka, a práve akt jeho odňatia je amuletom diabla.

A diabol dnes udeľuje slovo tým, pre ktorých nič neznamená – a aj preto počúvame spája­ nie slov do nič nehovoriacich viet bez akejkoľ­ vek duchaplnosti a zmyslu. Vypúšťajú ich ústa Faustov, dobre zaplatených čiernych duší, ktoré obsadili prezidentské paláce, vlády a parlamen­ ty. A títo všetci dnes rečnia, hoci ich slovám chýba význam. Na druhej strane nedovoľujú šíriť slová tým, ktorí sa neboja stáť v prvej lí­ nii, chrániac všetkých vystrašených utečencov pred plameňmi a sírou v chráme Božom. Nuž tak, Európa, opäť ťa uvrhli do najbiednejších

z biednych osudov a tvoje deti naučili neklásť odpor. Tvoje deti dojčili na prsiach Mamony.

Jej mliekom otráveným hadmi prekrútili naše vlastné osudy, históriu, slávu aj česť a priviedli nás až k oltáru pohŕdania vlastnými matkami a otcami, bratmi i sestrami. Sami v sebe sme mali hľadať onu luciferskú žiaru osvietenia, a tá nás mala priviesť na nebesia svojej vlastnej sebeckej slávy. Ibaže mystérium dychu a života máme len v prenájme na kratučkú chvíľu, iba na moment, v ktorom vieme zvíťaziť – alebo byť navždy zatratení. Nie sme a nikdy nebude­ me pánmi – vďaka slobodnej vôli môžeme len horšie alebo lepšie kráčať po dočasnej ceste, na ktorú nás priviedol zázrak života.

Pozrime sa na Francúzsko s výnimočným sta­ vom, na Britániu vo vojnovom kŕči s tisíckami a tisíckami vojakov v uliciach, na Švédsko či Nemecko, kde sa ľudia búria v nebývalých vl­ nách odporu. Plán Nového svetového poriadku sa uskutočňuje a čoskoro naplno rozprúdi im­ portovanými ľuďmi do našich krajín, ktorých budú ako zver štvať proti nám a nás proti nim. Ó, nie, toto nie je onen rozpínavý islam, šari­ át, ani kalifát. Toto sú Tantalove muky „vždy­ smädných“ po krvi a svetovláde – lenže oni nie sú služobníkmi Koránu, ale úplne iných kníh.

Už nebudeme ani len môcť vravieť o suverén­ nych národoch a ľudských prirodzenostiach – takéto reči sa nadovšetko priečia satanistickým a kabalistickým transnacionálom. A tí majú všade dosadené svoje zapredané čierne duše, ktoré z kresiel prezidentov prevolávajú, aby sa všetok odpor voči pripravovanej genocíde Európy, decimovaniu našej histórie, národnej hrdosti, vlastenectva a túžby prosperovať vďa­ ka vlastným schopnostiam na vlastnej pôde a vo vlastných fabrikách, navždy rozplynul v taviacom kotle všekultúry znamenajúcej kul­ túru ničoty. Z Bruselu sa dnes stáva babylonské okultné centrum toho najstrašnejšieho člove­ čenského zla s drvivou väčšinou satanistických hniezd pracujúcich na zničení Európy pod magických vplyvom svojho Pána. Plánované finále započalo pred tromi dekádami za fasá­ dou dúhového multikulturalizmu. Naň vábili ešte stále tlejúce iskierky ľudského dobra, po­ rozumenia a súcitu. Všetkým nám, ktorí máme

empatiu, tieto transatlantické bezcitné entity na­ hovorili, aby sme doširoka otvorili náruč pred utečencami z krajín, ktoré oni sami so satan­ ským úškľabkom týrali v krvavom kúpeli tak, ako zavraždené deti Boha v palestínskej Gaze, Iraku, Afganistane, Líbyi, Sýrii, ale aj v slovan­ skej Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Srbsku, Kosove a Metohiji a na Ukrajine. A mnoho ľudí vďaka dobrote, dôverčivosti, ale aj naivite uveri­ lo, že plán multikultúrnej Európy je dobrý, no bolo mnoho tých, ktorí sa zdráhali vzdať svojej vlastnej kultúry, zeme a tradícií. Ba dokonca začali pribúdať, pretože celá pravda sa už vďa­ ka novým technológiám a zdrojom, ktoré sa vymkli spod kontroly kabaly, vyjavuje. Muselo nastúpiť rýchlejšie tempo a spolu s ním opat­ renia zakazujúce vysloviť nevysloviteľné. Tým nevysloviteľným je veľký plán: prostredníctvom „importovaných“ exportovať absolútny kultúr­ ny, náboženský a politický chaos, ktorý vytvorí jednoliata masa vzájomne sa nenávidiacich a vy­ strašených. Vykorenenie a definitívne zrútenie európskych nezávislých štátov postavených na národnej suverenite, kresťanských hodnotách, rodine, rovnosti muža a ženy, súcite, hrdosti, ale aj pokore musí ustúpiť plánom ovládnutia ľud­ stva nikým nevolených štruktúr Bratstva skrytej ruky. Táto sekta ovládajúca aj novobabylonské rituály v Bruseli nastoľuje totalitu prijímaním zákonov nariaďujúcich zbaviť obyvateľstvo Eu­ rópy základných ľudských práv a slobôd. Dnes je veľa tých, ktorí velebia uväzovanie zamato­ vých šatiek cez naše ústa počas krasorečnenia Faustov z palácov. No je už aj veľmi veľa tých, ktorí precitli a pochopili, že toto je skrytý boj o ovládnutie sveta prostredníctvom odstránenia suverénnych národov. Som ten, kto sa hrdo, ale aj s pokorou k božej prozreteľnosti hlási k pre­ budeným. Áno, viem. Práve tým som sa voči naj­ temnejším silám previnil. Áno, viem, a ďakujem za to Bohu. Každá moja najdrobnejšia služba, ktorou sa previňujem voči zlu, ma znovu a opäť napĺňa blahodarným uspokojením ako všetkých vás, ktorí ste sa rozhodli nezísť z cesty k záhra­ dám so stromami obdarenými zdravými plodmi.

Tie plody pozbierajú naše deti, aby ich deti nik­ dy nezabudli, že stromy, ktoré poznáš po ovocí, sme tu vysádzali a chránili práve pre ne.

5

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Mária Hutirová

Patrik Sloboda

ŽIADNA KRAJINA NEPOTREBUJE NUKLEÁRNE

STRACH AKO NOVÝ NORMÁL VYSPELEJ DEMOKRACIE

H

6

lasno ospevovaná bašta liberálnej de­ mokracie, za akú sa považuje Veľká Británia, zvýšila stupeň teroristickej hrozby na najvyšší – kritický. Poddaným Jej veličenstva kráľovnej Alžbety II. to oznámila ministerská predsedníčka Theresa Mayová.

Dramatickým prejavom spoza pódia postavené­ ho pred vchodom do úradného sídla britských premiérov na londýnskej 10 Downing Street reagovala na samovražedný bombový útok na popovom koncerte v Manchestri v pondelok 22. mája. Vyžiadal si 22 mŕtvych a 60 zrane­ ných a Theresa Mayová, ktorá pred menovaním za premiérku viedla rezort vnútra, varovala pred bezprostrednou hrozbou ďalších útokov.

Aktivácia najvyššieho stupňa teroristického ohrozenia Spojeného kráľovstva uvádza do života plán, ktorý predvídavý rezort vnútra pripravil už pred dvoma rokmi. Dostal pome­ novanie Operation Temperer a počíta s nasa­ dením 5100 armádnych vojakov do strategicky významných lokalít britských miest. Tlačové agentúry referovali o takomto zintenzívnení militarizácie bezpečnostných zložiek chlácholi­ vým spôsobom. „Budú podliehať policajnému vedeniu,“ uviedla slovenská tlačová kancelária TASR. Šéfka britskej vlády konštatovala aj to, že toto opatrenie „umožní polícii výrazne zvý­ šiť počty ozbrojených vojakov hliadkujúcich na kľúčových miestach“. Podľa jej slov bude verej­ nosť vidieť vojakov „na určitých podujatiach, ako sú koncerty či športové zápasy“.

Dlho pripravovaný a v utorok spustený nástup vojakov ozbrojených po zuby do ulíc britských miest a na masové podujatia má už na interne­ tovej encyklopédii vlastnú stránku. Nedozvieme sa z nej však, aké starosti robila príprava plánu Operation Temperer vtedajšiemu ministerské­ mu predsedovi Davidovi Cameronovi. Obával sa, že objavenie sa tisícok vojakov na verejných miestach by v zahraničí dojem, že sa pošliapava demokraciu a zavádza stanné právo.

Z hľadiska zefektívňovania kontroly obyva­ teľstva a systematického okliešťovania ob­ čianskych slobôd v krajinách tzv. vyspelej zá­ padnej demokracie bolo terajšie rozbehnutie plánu Operation Temperer vhodne načasova­ né. Nakomandovanie tisícok vojakov do ulíc britských miest prebieha ako súčasť postupné­ ho odbúravania občianskych práv a militari­ zácie systému ochrany verejného poriadku vo všetkých okolitých krajinách.

Niekoľko hodín pred teroristickým krviprelie­ vaním v Manchestri vzali belgické železnice do rúk metaforický kuchynský nôž, aby od­ krojili ďalší plátok zo štangle demokratických práv a občianskych slobôd. Belgická železničná spoločnosť SNCB informovala domácich a za­ hraničných cestujúcich, že nehatený vstup na stanice sa stane minulosťou. Ako napísala tlačo­ vá agentúra TASR, „na belgických medzinárod­ ných vlakových staniciach v Bruseli, Liège a An­ tverpách budú umiestnené bezpečnostné brány so skenermi na kovy, podobné tým na letiskách“.

Znamená to, že psychologický tlak na každého, aby dokazoval svoju bezúhonnosť prechodom cez skener už aj na železničných staniciach, zahustí dusivú atmosféru všeobecného strachu.

Skúsenosti z letísk na celom svete však nazna­ čujú, že počiatočné rozhorčenie z ponižovania ustúpi aj na železničných staniciach a ľudia si zvyknú. Cestujúci sa prihrbia a budú sa snažiť pôsobiť čo najnenápadnejšie, t. j. najstádovejšie, aby nevyčnievali a nevzbudzovali pozornosť.

Ani v susednom Francúzsku nenecháva štátna moc občanov voľnejšie sa nadýchnuť. Nový pre­ zident Emmanuel Macron avizoval úmysel požia­ dať parlament o predĺženie platnosti už viackrát naťahovaného výnimočného stavu. Predbežne do 1. novembra. Zámienku našiel v tragédii v Manchestri a tlačí na vládu, aby „v najbližších týždňoch vypracovala a predložila na schválenie nový zákon na posilnenie bezpečnosti v súvislos­ ti s teroristickými hrozbami“.

ZBRANE TAK AKO SEVERNÁ KÓREA

W

ashington si nikdy nedal zvláštnu námahu, aby skryl svoje pohŕdanie voči Severnej Kórei. Počas 64 ro­ kov od konca vojny urobili USA všetko možné i nemožné, aby túto komunistickú krajinu po­ trestali, ponížili a spôsobili jej bolesť. Washin­ gton vystavil Kórejskú ľudovodemokratickú republiku hladu a zabránil vláde siahnuť po zahraničnom kapitáli a trhoch. Jej hospodár­ stvo zahrdúsil ochromujúcimi hospodárskymi sankciami a na prahu jej dverí zriadil smrteľné raketové systémy a vojenské základne.

Buďme úprimní: dva dôvody, prečo si ešte Kim Čong-un nepotriasa ruku na onom svete so Sad­ dámom Husajnom a Muammarom Kaddáfím, sú 1. Severná Kórea nesedí na oceáne ropy, 2. KĽDR má možnosť premeniť Soul, Okinavu a Tokio na tlejúce polia trosiek.

Americký ľud, ktorého chápanie histórie siaha len po 9/11, nemá ani tušenia, ako USA vedú vojny. V článku vo World – Vox Američania zabudli, čo sme urobili Severnej Kórei sa hovorí: „Začiatkom 50. rokov (1950 – 1953) v kórejskej vojne zhodili USA na Severnú Kóreu viac bômb ako počas druhej svetovej vojny nad celým pa­ cifickým vojnovým dejiskom.“ Generál Curtis LeMay, ktorý vtedy stál na čele veliteľstva Stra­ tegických vzdušných síl, v roku 1984 Úradu pre dejiny vzdušných zbraní povedal: „V priebehu troch rokov – alebo tak nejako, sme zabili 20 % obyvateľstva.“ Dean Rusk, obhajca vojny a ne­ skôr minister zahraničia, povedal, že Spojené štáty zbombardovali „v Severnej Kórei všetko, čo sa pohybovalo, nenechali kameň na kameni“.

Keď sa im minuli mestské ciele, zničili bomby USA priehrady a zavlažovacie hrádze, aby za­ plavili roľníkom pôdu a zničili úrodu.

V jednom alarmujúcom posolstve Spojeným štá­ tom severokórejský minister zahraničia v januá­ ri 1951 písal: „Tretieho januára o 10:30 vyprázd­ nila armáda 82 lietajúcich pevností svoj smrteľný náklad na Pchjongjang. Zhodili státisíce ton bômb

v krátkom čase na mesto, čo rozpútalo zničujúci oheň. Transatlantickí barbari bombardovali mesto vysoko explozívnymi načasovanými zápalnými bombami, ktoré vybuchovali v intervaloch celý deň, takže ľudia nemohli vyjsť do ulíc. Celé mesto horelo v plameňoch dva dni. Na druhý deň sme napočítali 7812 zhorených domov. Američanom bolo veľmi dobre známe, že v Pchjongjangu sa ne­ nachádzali žiadne vojenské ciele.“ Hrôza americkej vojny proti Severnej Kórei za­ nechala stopu v psychike národa, ktorá sa nikdy nedá vymazať. Nech to stojí, čo chce, musia byť pripravení ubrániť sa. Ak to bude znamenať nasa­ denie atómových zbraní, nech to tak je.

Existuje ešte možnosť, ako túto patovú situáciu medzi Pchjongjangom a Washingtonom ukon­ čiť a vybudovať dôveru? Samozrejme. USA mu­ sia s KĽDR konečne zaobchádzať s rešpektom a začať plniť vlastné sľuby. Sľub, že pomôžu Severnej Kórei pri stavbe dvoch reaktorov na ľahkú vodu, aby mal ľud zabezpečené svetlo a tepelnú energiu. Vtedy by vláda stopla svoj nukleárny program. O tejto dohode uzatvorenej v roku 1994 sa v médiách nedočítame. Bývalý prezident Jimmy Carter to v roku 2010 zhrnul vo Washington Post: „Dohoda obsahuje denuk­ learizáciu Kórejského polostrova, vzdanie sa útoku zo strany Spojených štátov a kroky na rozvoj mierovej zmluvy. Tá má vystriedať prí­ merie medzi USA, Severnou Kóreou a Čínou, ktoré vstúpilo do platnosti v júli 1953. Žiaľ, podstatný pokrok sa doteraz nedosiahol.“ Problém je na strane Spojených štátov v ich od­ pore dohodnúť koniec vojny, sadnúť si za jeden stôl s ľuďmi, ktorí kvôli nezlomnej ignorancii Washingtonu musia vyrábať balistické rakety dlhého doletu, aby boli schopné trafiť americ­ ké mestá. Donald Trump a jeho tím i naďalej pokračujú v tejto stratégii, ktorá už 64 rokov zlyháva a jednoznačne podkopáva národnú bez­ pečnosť USA, pričom uvádza amerických obča­ nov priamo do nebezpečenstva.

7

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

„KOREKTNÝ FORMOVATEĽ GLOBALIZÁCIE“ ZANEVREL NA TRUMPA

8

„Nesmieme sa vzdať nášho cieľa, korektného formovania globalizácie,“ vyhlásil predse­ da Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) Martin Schulz po tom, ako americký prezident priamo na samite skupiny G7 ne­ schválil záväzky Parížskej klimatickej dohody z roku 2015. Donald Trump to neodmietol, len si vyžiadal týždeň na rozmyslenie, aby prekonzultoval možné následky. Pre Spoje­ né štáty zatiaľ nie je právne záväzná, pretože ju neodobril americký Senát. Toto rozumné a pochopiteľné stanovisko amerického pre­ zidenta vyvolalo ohňostroj zlostných reakcií európskych zástupcov globalistickej neolibe­ rálnej inkvizície, ktorá už dávno nevie prísť Donaldovi Trumpovi ani na meno.

Hoci sa na samite G7 na Sicílii partnerom z Kanady, Japonska, Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska a Talianska snažil vyjsť v ústrety, v čom len mohol, prejavil nekonformný postoj v otázke, ktorá už skamenela na dogmu. „Líder SPD súčasne označil zvažovanie prezidenta USA medzi vypovedaním parížskej dohody a jej opätovným prerokúvaním za katastrofál­ ny signál“, vysvetľuje tlačová kancelária TASR. Inými slovami: už aj obyčajné zvažovanie sa démonizuje ako katastrofálny signál.

Netreba zabúdať, koho 62-ročný Schulz zastu­ puje a v čom mene fakticky reční. Do 17. ja­ nuára 2017 šéfoval Európskemu parlamentu v Bruseli a hoci teraz oficiálne vedie SPD do septembrových nemeckých parlamentných vo­ lieb, v skutočnosti dozerá nad tým, aby sa ľavý stred nemeckého politického spektra, zastrešo­ vaný SPD, nevychyľoval z vytýčeného kurzu.

MACRON POZÝVA NESPOKOJNÝCH AMERIČANOV DO FRANCÚZSKA

Nový francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval amerických občanov, najmä tých vy­ sokoškolsky vzdelaných a pobúrených vládou Donalda Trumpa, aby „urobili našu planétou opäť veľkou“ (s odkazom na Parížsku dohodu o zmenách klímy) a presunuli sa do veže globa­ listických a liberálnych hodnôt, kde nájdu svoj „druhý domov“.

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Macron tak upriamuje mediálnu pozornosť na riešenie klimatickej problematiky. Jej nalieha­ vosťou má byť verejnosť stresovaná a presvedče­ ná, že globalisti a radikálni environmentalisti sa nás snažia zachrániť pred katastrofou. „Zelené“ politické frázy však reálne končia tam, kde tí, ktorí vlastnia kľúče od politiky, médií, financií a biznisu, ničia jeden biotop za druhým a bez akejkoľvek zmienky prominentného hlasu.

Nakoniec to so svetom asi nebude také tragic­ ké, keď po odskočení Trumpa sa dohoda s iným lídrom (napr. Putinom), s ktorým by sa rokova­ lo o „záchrane sveta“, odmieta. Ani takýto apel zatiaľ nezabezpečil, aby francúzsky konzulát vo Washingtone praskal vo švíkoch a do Paríža sa valila (chystala) vlna amerických inžinierov.

ČIERNA HORA SA PO VSTUPE DO NATO OCITLA V NAPÄTÍ

Aliancia, ktorá len pred 18 rokmi túto krajinu bombardovala, ju dnes víta ako 29. člena – a jej obyvatelia sú úplne rozdelení. Demokratický front, koalícia strán, ktoré nesúhlasia s člen­ stvom Čiernej Hory v NATO, rozprestrel ob­

odmieta väčšina obyvateľstva a zvyšuje pravde­ podobnosť pokračovania politickej nestability.

Výskum v decembri minulého roku zistil, že 39,5 % obyvateľstva bolo za vstup do Aliancie a 39,7 % proti. Prirátajte 500 ľudí, ktorí zomreli počas bombardovania Srbska a historické vzťa­ hy Čiernej Hory a Ruska. Rusko bolo prvým štátom, ktorý nadviazal diplomatické vzťahy s Čiernou Horou v roku 1711 a rovnako vyznáva pravoslávne kresťanské náboženstvo.

Odkedy Oleg Deripaska, oligarcha blízky Vla­ dimirovi Putinovi, kúpil v roku 2005 majoritu v štátnej hlinikárni KAP, ruské peniaze tiekli do Čiernej Hory, najmä do prímorských letovísk a developerských projektov. Deripaska dnes žalu­ je štát kvôli stratám v KAP, ale zostáva investo­ rom v projekte prístaviska Porto Montenegro.

V roku 2015 patrila Rusku tretina priamych za­ hraničných investícií v Čiernej Hore oproti zakr­ pateným investíciám zo západnej Európy.

Ruská vláda prisľúbila odvetné kroky po pozvaní Čiernej Hory do NATO. V apríli zakázala dovoz vína z Čiernej Hory a ruské ministerstvo zahrani­ čia upozornilo, že očakáva provokácie kvôli pro­ tiruskej hystérii. Podiel ruských turistov klesol na 7,3 % v marci 2017 oproti 19,2 % v marci 2016.

KONIEC LACNÝCH DIAĽNIČNÝCH ZNÁMKAM V EURÓPE

rovskú ruskú zástavu z balkóna svojej centrály v Podgorici. Dvoch z vedúcich predstaviteľov týchto strán zbavili poslaneckej imunity a ob­ vinili z pokusu o štátny prevrat pomocou „rus­ kého sprisahania“. Aj toto ukazuje hlboké roz­ delenie, ktoré sa tvorí v tejto balkánskej krajine so 600-tisíc obyvateľmi.

Vládnúca Demokratická socialistická strana len ťažko získala dostatok hlasov, aby ratifikovala prístupovú zmluvu s NATO, a opozícia sľúbi­ la vypísanie referenda o členstve v NATO, keď sa dostane k moci. Jej lídri pokračujú v návšte­ vách Moskvy. Členstvo v NATO je ťah, ktorý

Európska komisia predložila do Európskeho parlamentu návrh na zavedenie celoeurópskych pravidiel pre mýtne systémy. Mýtne pre osobné automobily sa bude vyberať na základe najazde­ ných kilometrov a krajiny, ktoré mýto už zavied­ li alebo v budúcnosti zavedú, ho budú musieť evidovať elektronicky. Dnešným diaľničným známkam bude teda koniec. Spoločné pravidlá by mali platiť najneskôr od roku 2024. Predpo­ kladá sa však, že to bude oveľa skôr.

Európske mýto pre osobné i nákladné automo­ bily má členským krajinám umožniť aj spoločne započítavať náklady na životné prostredie a ná­ klady vyplývajúce z prehustenia dopravy. Pri ur­ čovaní výšky mýta tak úrady majú zohľadňovať napríklad mieru emisií CO2 pri jednotlivých modeloch automobilov, ale aj mieru hluku. Štáty majú mať aj naďalej voľnosť v rozhodnutí, či zavedú mýtny systém alebo dodatočnú eko­

logickú daň. Krajiny, ktoré už mýtne systémy majú alebo sa pre ne rozhodnú, sa od roku 2024 budú musieť riadiť novými jednotnými celoeu­ rópskymi pravidlami. To okrem iného zname­ ná, že všetky mýta v Európe budú evidované digitálnymi systémami.

Každému je jasné, že tieto opatrenia sledujú primárne jednu vec – vyberanie vyšších poplat­ kov. Chystá sa zavedenie mýta aj na diaľniciach v Nemecku, ktoré boli doteraz pre osobné vo­ zidlá zadarmo. V Nemecku sa dokonca hovorí o tom, že značne veľký balík peňazí, ktoré majú začať Nemci platiť za diaľnice, sa použije na financovanie armády, tak vehementne prefero­ vanej Merkelovou. Lídri v Európe sa rozhodli budovať obrovskú útočnú armádu s podobnou taktikou a stratégiami, ako má armáda USA. No a potrebné zvýšenie rozpočtu by mohli za­ platiť aj desaťnásobne vyššie ceny za diaľnice.

VIRTUÁLNY ÚTOK NA KATAR

Oficiálne stránky katarských médií po sprá­ ve, v ktorej katarský emir kritizoval Donalda Trumpa, opísal Irán ako silu stabilizujúcu re­ gión a hrozil stiahnutím veľvyslancov z mno­ hých blízkovýchodných štátov, vrátane Saud­ skej Arábie, napadli hackeri.

Koncom mája americký prezident žiadal štáty Perzského zálivu, aby viac bojovali proti ex­ portu extrémistov do Európy a bývalý minister obrany USA Robert Gates povedal, že nevie o jedinom prípade, v ktorom by Katar agresív­ ne išiel proti teroristom financujúcim Hamas, Taliban a Al-Káidu. Rozhorčená katarská vláda vyhlásila, že začala vyšetrovanie zdrojov úto­ kov na svoje webové stránky, zdôrazňujúc, že útočníci ponesú zodpovednosť. Útok zasiahol katarské oficiálne spravodajské stránky a účty na sociálnych sieťach.

Správy uvádzali, že katarský emir šejk Tamim bin Hamad al-Thani rečnil pred vojenskou pre­ hliadkou, nazývajúc Irán veľkou silou a opísal katarské vzťahy s Izraelom ako dobré. Pove­ dal, že medzi Katarom a Trumpom existuje napätie, dodajúc, že prezident USA čelí žalo­ bám kvôli napojeniu na Rusko. Emir doslova povedal: „Irán predstavuje regionálnu a is­ lamskú mocnosť, ktorú nemožno ignorovať,

9

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

a nie je múdre jej čeliť. Je to veľká sila stabili­ zujúca celý región.“ Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty reagovali zablokovaním všetkých katarských masmédií, vrátane Al-Jazeery.

WASHINGTONSKÝ KOMPLEX PRIZNAL RADIAČNÝ ÚNIK

10

Americké ministerstvo energetiky, majiteľ jadro­ vého zariadenia v Hanforde (štát Washington), sa stretáva s ďalším núdzovým stavom. Hanford Project je väčšinou vyradený nukleárny výrobný komplex prevádzkovaný vládou USA, ktorý bol zriadený v roku 1943 ako súčasť projektu Man­ hattan a prvý plnohodnotný reaktor na výrobu plutónia na svete. To malo poslúžiť pri prvých testoch atómovej zbrane a výrobe bomby Fat Man, ktorá vybuchla nad Nagasaki.

Miestne spravodajstvo King5, pobočka siete National Broadcasting Company, oznámilo, že podzemný dvojplášťový kontajner s jadrovým odpadom pravdepodobne netesní. Identifiko­ vaný kontajner s označením AZ 101 uviedli do prevádzky v roku 1976, pričom jeho životnosť

je 20 rokov. Sedemčlenná posádka vykonáva­ la rutinnú prácu a vyslala diaľkové zariadenie do bezpečnostného priestoru nádrže na očistu a prieskum štrukturálnej integrity starých kon­ tajnerov. Radiačný špecialista nameral vyššie hodnoty, ako sa očakávalo.

Rob Roxburgh, zástupca riaditeľa Washington River Protection Solutions (WRPS), vládneho do­ dávateľa zodpovedného za 177 podzemných kon­ tajnerov v Hanforde, povedal: „Rádiologický mo­ nitoring preukázal kontamináciu jednotky, ktorá bola trikrát väčšia ako plánovaný limit. Pracovní­ ci okamžite prestali pracovať a podľa protokolu

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

opustili oblasť.“ Ku kontaminácii došlo len desať dní po kolapse hanfordského tunela, keď zamest­ nanci objavili 6 x 6 metrov veľkú dieru v tuneli, ktorý sa využíval na uskladnenie rádioaktívnych a chemických látok zo 60. rokov. Wall Street Jour­ nal prezrádza, že pri „znepokojujúcom incidente“ sa určitá dávka mohla rozšíriť aj vzduchom a za­ siahnuť pracovníkov, pretože na jednom z odevov sa zistili tri rádioaktívne plochy.

Guvernér Washingtonu Jay Inslee vyzýva fede­ rálnu vládu, aby vyšetrila riziká a fakty o kon­ taminácii: „Je to ďalšia naliehavá pripomienka, že Kongres musí konať – a musí konať rýchlo.“

AMERIKA MÁ VODNÚ KRÍZU, O KTOREJ NIKTO NEHOVORÍ

Prístup k čistej vode je základným ľudským prá­ vom. Ale pre 14 miliónov domácností v USA – alebo, inak povedané 12 % domov – je účet za vodu príliš drahý. A keďže náklady na vodu rastú, je ešte viac Američanov v ohrození, že za ňu nedokážu platiť mesačné účty.

Podľa dokumentov výskumníkov z Michiganskej štátnej univerzity vzrastie cena vody o 41 percent v nasledujúcich piatich rokoch, aby pokryla nákla­ dy na výmenu starej infraštruktúry a adaptovanie sa na klimatickú zmenu. To bude znamenať, že takmer 41 miliónov domácností, čiže omračujúca tretina všetkých amerických domácností, si nebu­ de môcť dovoliť vodu na pitie, umývanie a varenie.

Pre chudobných Američanov neexistuje žiadna zákonná garancia prístupu k vode a väčšina fi­ nančnej pomoci nie je určená na diskrétne pokry­ tie individuálnych potrieb vody. Takže zákazníci, ktorí budú meškať s platením, môžu byť okamžite odstavení od vody.

Od roku 2014 stratilo viac než 50000 domác­ ností v Detroite prístup k vode, pretože nedo­ kázali platiť účty. Mesto Flint v štáte Michigan, ktoré ešte neprekonalo bolesti z otravy olovom, sa dnes vyhráža odstavením vody viac než 8000 ľuďom, ktorí neplatia účty.

Ale nielen chudobní ľudia z Michiganu sú ohro­ zení. Výskumníci objavili stotisíce ďalších ľudí v celých Spojených štátoch, ktorých priemerný príjem je veľmi nízky, a teda sú ohrození, lebo si nebudú môcť dovoliť platiť účty za vodu, ak budú ceny rásť.

BRAZÍLSKI ARCHEOLÓGOVIA BOJUJÚ ZA OCHRANU STAROBYLÝCH ÚZEMÍ

Brazílski archeológovia sa spojili s konzervatívca­ mi a zástupcami pôvodných obyvateľov, aby pro­ testovali proti vládnym návrhom, ktoré vidia ako hrozbu predkoloniálneho kultúrneho dedičstva, ako aj pralesa, prírodných komunít a biodiverzi­ ty. Vládny plán prediskutovali v Kongrese a môže odstrániť licenčné podmienky pre infraštruktúr­ ne projekty, uľahčí stavebným firmám upravova­ nie miesta starých amazonských civilizácii buldo­ zérom ešte skôr, ako boli preskúmané.

Kritici argumentujú, že toto je nový front v boji o identitu krajiny, pretože to doslova pochová nenahraditeľné artefakty pôvodných civilizácií a posilní široko rozšírený, ale ne­ správny pohľad, že brazílska história začala s príchodom Európanov.

Historici si myslia, že pred príchodom predo­ všetkým portugalských a španielskych doby­ vateľov, zlatokopov a otrokárov, ktorých zbra­ ne a vírusy vymazali veľkú väčšinu pôvodnej populácie počas nasledujúcich storočí, žilo v Amazonskom pralese viac než šesť miliónov ľudí. Výskum fragmentov keramiky, čiernej zeme a obrysov priekop a múrov ukazuje, že niektoré z týchto komunít boli oveľa rozvinu­ tejšie, ako im pripisoval neskoro viktoriánsky stereotyp o „divochoch z džungle“.

Navrhovaná zmena uvedená spolu s pokusom zmäkčiť ohraničenie národných parkov, pôvod­ ných teritórií a ekologicky chránených území ukazuje obrovský vplyv tzv. bancada ruralista (agrárno-obchodnej loby) v Kongrese a v kabine­ te prezidenta. Je ním Michel Temer, ktorý prevzal moc minulý rok za pomoci impeachmentu (obža­ lovania prezidenta) svojej predchodkyne Dilmy Rousseffovej.

MASÍVNE ZINSCENOVANÉ PROTESTY VO VENEZUELE

Pochod proti venezuelskej vláde pokračuje už tretí mesiac. Strety medzi demonštrujúcimi a bezpečnostnými silami gradujú a počet zra­ není a úmrtí sa úmerne zvyšuje. Podľa úradu verejnej ochrany zahynulo počas protestov už 67 ľudí, vrátane maloletých, študentov, okoloi­ dúcich a členov národnej gardy.

Obvyklá mainstreamová stoka nástojčivo tvaru­ je svetovú mienku o Venezuele podľa píšťalky a financií svojich majiteľov. Napríklad New York Times opísali smrť 18-ročného „revolucionára“, ktorý v skutočnosti položil život pre iné záujmy, ako bol sám presvedčený na kilometroch zasl­ zeného papiera, kým zavraždený policajt bol len jednou z obetí oprávnených protivládnych protestov. Píše sa o eskalácii, štátnej brutalite a protestujúcich, ktorí chcú „len slobodu“. Brit­ ský Guardian publikoval článok o 19-ročnej ak­

tivistke Rosmery Indare, ktorá kričí: „Nebojím sa. Bili ma po kolenách, po nohách, ale pocho­ dovať neprestanem. Nemala som šancu vychut­ nať si svoju krajinu, pretože nám ju ukradli, ale tentoraz ju istotne obnovíme.“ (Slogany ako vy­ strihnuté z „detského“ pochodu na Slovensku, ktorý režírovali zahraniční agenti Open Society Foundation.)

Ako uvádza venezuelský veľvyslanec vo Švaj­ čiarsku César Mendez Gonzalez, je faktom, že opozícia nemá záujem o nič iné len násilie v uliciach, provokácie, bojkot volieb (nech do­ padnú akokoľvek) a dotácie, ktoré prichádzajú zo starých známych tokov. Ako bolo odhalené v mnohých videách, iniciátori davového násilia sú často ozbrojení a pochod na mieste ideolo­ gicky podnecujú zahraniční agenti, zástupcovia mimovládnych organizácií a cudzích záujmov.

Prečo sa Venezuela stala terčom mediálneho a geopolitického záujmu? Analytik Peter Ko­ enig, roky pracujúci pre Svetovú banku, tvrdí, že pre Biely dom je neprípustné mať na „svo­ jom dvore“ čo i len čiastočne suverénnu kraji­ nu. Scenár je podobný Kube, ktorá zažívala 60 rokov zločineckého škrtenia zo strany nadná­ rodných štruktúr. (ľš, mu, rs, ps, mv)

11

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA

GLOBSEC 2017 – ĎALŠIE PRERASTANIE TRETIEHO SEKTORA SO ŠTÁTOM

„S

12

vet sa rýchlo mení. Súčasné tempo týchto zmien je prirýchle na to, aby sa mu tradičné štátne štruktúry alebo globálne inštitúcie dokázali prispôsobiť. Technoló­ gia a globalizácia urýchľujú transformáciu, a tá vyvoláva u ľudí spätnú väzbu v podobe strachu z robotov, ktorí ich nahradia v práci.

Zároveň sa k technológiám dostávajú tero­ risti, aby ich mohli kdekoľvek a kedykoľvek zneužiť. Okamžitá dostupnosť informácií prostredníctvom internetu umožnila, že dez­ informácie a klamstvá sa šíria po celom sve­ te. Štátne a medzinárodné inštitúcie sa zdajú byť neschopné dohnať tento náskok. Tra­ dičné politické systémy zlyhávajú, populisti a strach sú na vzostupe.“ S takouto emotívnou a v podstate zavádzajú­ cou introdukciou v angličtine, ako by sa na ci­ vilizovaný svet už-už valila ničivá samozáhub­ ná vlna, navnaďovali prípadných záujemcov o 12. ročník fóra GLOBSEC 2017 Bratislava (26. – 28. 5. 2017) s pragmaticky znejúcim mottom Adapting to the Future jeho organizá­ tori. Podľa nich sociálne médiá transformujú svet rýchlejšie než sa očakávalo, kým tradičné médiá atakuje množstvo internetových spra­ vodajských zdrojov a sociálnych sietí.

Kuriózne, no s nemalou výpovednou hod­ notou pôsobilo zastúpenie Slovenska medzi takmer 130 odborníkmi z celého sveta: okrem takých zvučných mien ako napríklad Donald Tusk (predseda Európskej rady), Andrzej Duda (prezident Poľska) či Philip Breedlo­ ve (bývalý vrchný veliteľ európskeho velenia USA a NATO v Európe) vystúpili na fóre GLOBSEC 2017 Bratislava aj Andrej Kiska, Robert Fico, Miroslav Lajčák či Peter Kažimír.

Tento fakt svedčí o nebezpečnom zbližovaní a prerastaní zahraničných treťosektorových štruktúr s legitímnymi domácimi štruktúrami štátnej moci. Vyveštiť budúcnosť Slovenska z takéhoto vývoja nie je nič zložité.

Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

VYHLÁSENIE K HANOBENIU SLOVENSKÉHO NÁRODA

Občianske združenie Slavica z Nitry má v hlbokej úcte našich slovenských národných dejateľov a hlavne ve­ dúceho predstaviteľa proslovanského a pro­ slovenského hnutia Lu­ devíta Štúra. S veľkým rozhorčením a pocitom potupy slovenského ná­ roda a slovenskej kultúry sme prijali informáciu, že slavianofóbny, antislovenský a sionistický ča­ sopis .týždeň si vo svojom vydaní č. 24/2017 zo dňa 12. júna 2017 dovolil zobraziť nášho veľkého slovenského národného buditeľa Ludevíta Štúra v gardistickej uniforme z čias prvého Slovenského štátu (1939 – 1945). Ide o hanobenie slovenského národa – zosmiešňovanie slovenských národných dejateľov a prekročenie pomyselnej červenej čiary.

V Nitre dňa 13. júna 2017 Miloš Zverina, predseda združenia

MICHAL HAVRAN ČELÍ ĎALŠIEMU TRESTNÉMU OZNÁMENIU

Po obrovskej vlne rozhorčenia odbornej aj ši­ rokej verejnosti, ktorú spôsobila Havranova reakcia na článok T. E. Rostasa volajúceho po obnovení štúrovských ideálov všeslovanskej vzá­ jomnosti, Havran najnovšie čelí aj trestnému oznámeniu. Tento človek ešte stále pôsobí vo ve­ rejnoprávnej RTVS, čo je vzhľadom na poslanie tejto inštitúcie šokujúcim faktom.

Páni Igor Jurečka a Milan Lavrinec 21. 5. vo večerných hodinách podali žalobu na Michala Havrana pre podozrenie z hanobenia národa podľa Zákona č. 300/2005 (§ 423). Rozhodli sa tak na základe článku RTVS poskytuje priestor ľuďom, ktorí hanobia národných dejateľov publi­ kovaného na našej webovej stránke 13. mája.

Okrem iného sme v ňom uviedli, že Havran ozna­ čil Štúra za antisemitu a Vajanského za zaprdené­ ho hlupáka. Vzhľadom na to, že týchto dejateľov možno radiť medzi piliere našich národných de­ jín, podľa autorov oznámenia došlo ich dehones­ tovaním k spomínanému porušeniu zákona.

Na Havrana podal minulý rok v decembri trest­ né oznámenie aj predseda SaS Richard Sulík po tom, ako ho označil za trápnučkého fašistu len preto, lebo si dovolil komunikovať s kotlebovca­ mi. V januári Sulík žalobu stiahol.

HARABIN: ÚSTAVNÝ SÚD JE DRUŽSTEVNÉ POLITBYRO

Sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin struč­ ne zareagoval na hlasovanie sudcov Ústavného súdu o zrušení Mečiarových amnestií a vysvet­ lil následky z toho vyplývajúce: „Je tu princíp zákazu retroaktivity. Každý sudca, vyšetrovateľ, policajt a prokurátor, pokiaľ by začal na zákla­ de tejto svojvoľnej novely, ktorá je v rozpore so Štrasburským dohovorom, konať v týchto ve­ ciach, pácha trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. To vám hovorím zodpovedne po 30-ročnej praxi trestného sudcu aj ako býva­ lý minister (spravodlivosti, pozn. red.), predseda Najvyššieho súdu a dvojnásobný predseda trest­ ného kolégia Súdnej rady. Zoberme si aktérov, ktorí za týmto právnym idiotizmom stáli. Ešte­ bák Budaj, tretím sektorom velebený pán Kiska, pán Bugár, pani Radičová, Bútora, Mazák, Kre­ sák, teda všetko ľudia, ktorí nechceli Slovenskú

republiku. Tvrdím, že až tu raz bude právny štát, všetci títo ľudia na čele s pánom Ficom – lebo on pripravil tento vládny návrh, všetci členovia vlády a poslanci spolu s ústavnými sudcami, ktorí za to zahlasovali, budú trestne stíhaní za

zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Dáv­ no som povedal, že Ústavný súd nie je Ústavný súd, to je družstevné politbyro a nemá v našom systéme vzhľadom na túto defrau­dáciu práva čo hľadať. Do budúcnosti sa musíme zamyslieť nad kreáciou ústavných sudcov, aby to neboli politickí nominanti a nešli cez parlament a poli­ tické strany. Alebo potom urobiť ústavnoprávne kolégium na Najvyššom súde, a tým nebudeme mať ani takú rozdielnu judikatúru, nebude taká nepredvídateľnosť, a následne nevymožiteľnosť práva, aká je tu teraz práve vďaka družstevní­ kom a politikom na Ústavnom súde.“

RADIČOVÁ KLAMALA V PRIAMOM PRENOSE

Iveta Radičová začiatkom júna v rádiu Expres vyhlásila: „Apelujem, dokonca žiadam komen­ tátorov, aby neubližovali Michalovi Kováčo­ vi ml., ktorý si už kalich horkosti vypil. V čase Mečiara bola proti nemu otočená verejná mien­ ka ako k nejakému gaunerovi napriek tomu, že bol právoplatne plne oslobodený.”

Michal Kováč mladší však v Nemecku oslobo­ dený nikdy nebol. Krajský súd v Mníchove, kto­ rý vo veci pojednával, v roku 2000 iba zastavil konanie, pretože sa nedalo predpokladať jeho odsúdenie. Mal totiž diplomatickú imunitu zo Slovenska, ktorú mu udelili ešte za Dzurindovej vlády – a diplomatickú imunitu požíva dodnes.

Keby ju však nemal, môže byť opäť stíhaný a s predpokladom rovnajúcim sa takmer istote bude odsúdený.

V roku 2010 za Radičovej vlády bol spáchaný principiálne rovnaký únos ako na Michala Ko­ váča ml. Vtedy uniesli Lukáša Gemzu, ktorý len mesiac predtým podal trestné oznámenie na ex­ prezidenta Michala Kováča, lebo podľa Gemzu zneužil doklady jeho rodiny, a spáchal tak pod­ vod. Išlo o dedičstvo – peniaze v rakúskej banke, ktoré podľa tvrdení Gemzu ešte v čase komuniz­ mu Kováč st. podvodne získal. Vtedy Radičová ako premiérka a Lipšic ako minister vnútra opäť raz postavili morálku nad zákon a celú vec ani neprešetrili, pretože v hre bol podvod spáchaný prezidentom. Morálka postavená nad zákon nie je teda v politickej praxi nič iné ako zvýhodňova­ nie niektorých ľudí. (jup, hs, zav, mv)

13

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

EURÓPSKA ÚNIA VERZUS

VEĽKÁ BRITÁNIA EURÓPSKA ÚNIA VYVODILA Z MÁJOVÝCH FRANCÚZSKYCH PREZIDENTSKÝCH VOLIEB SEBAISTÝ ZÁVER, ŽE VLNA ODPORU PROTI BUDOVANIU EURÓPSKEHO SUPERŠTÁTU UŽ NEPORASTIE. TRÚFALÝ PROJEKT VÝROBY SYNTETICKÉHO PREZIDENTA VO FRANCÚZSKU SA NADNÁRODNÝM POLITICKÝM INŽINIEROM VYDARIL NAD VŠETKY OČAKÁVANIA. 14

K

rajina galského kohúta je polopre­ zidentskou republikou a Emmanuel Macron sústreďuje v rukách výkonnú moc v rozsahu ako nemecká kancelárka An­ gela Merkelová v Nemecku alebo ministerská predsedníčka Theresa Mayová vo Veľkej Bri­ tánii. Spojené kráľovstvo bolo už od vstupu do Európskeho spoločenstva neštandardným členom s nadprávami, mimoriadnymi privi­ légiami a početnými výnimkami. Vynútilo si to centrum globálneho kapitálu, po stáročia sídliace v londýnskom City. To už aspoň 250 rokov pomocou celej pyramídy svojich mocen­ ských pák plánuje, riadi, vyhodnocuje a upra­ vuje projekty na zdokonaľovanie kontroly nad zdrojmi planéty. Od anorganických surovino­ vých až po organické, živočíšne a ľudské.

BRITSKÁ VÝNIMOČNOSŤ

Uskutočňovať experimenty s krížením rás a národov sa im darilo ľahšie a rýchlejšie tak­ povediac na zelenej lúke, v koloniálnych pros­ trediach, akými boli Severná a Južná Amerika, Austrália, juh Afriky či vybraných teritóriách

Ázie. Osobitnú výskumnú vetvu tvoril projekt budovania eurázijského sovietskeho človeka.

V Európe im to všetko prebiehalo pomalšie vzhľadom na prudký rozvoj vedy, techniky a šírenie občianskeho individualizmu. Veľkú Britániu, kde sídlili viaceré bankárske rody a tvorili pokrvné zväzky s miestnou aristokra­ ciou, do niektorých sociálnych experimentov určených pre európsku pevninu ani nezahŕ­ ňali. To neznamená, že by ponechávali nižšie triedy a široké masy na Britských ostrovoch úplne bez dozoru. Udržiavali ho len inými, menej invazívnymi spôsobmi. Nerozbúrali na­ príklad tradičný kastový systém deľby spoloč­ nosti s privilégiami pre aristokraciu, tak ako to (s výnimkami) urobili na európskej pevni­ ne. Do konca 20. storočia ponechávali strednú triedu v ilúzii istej civilizačnej nadradenosti.

Po páde železnej opony sa táto ohľaduplnosť voči „svojmu domácemu plebsu“ ukázala ako prekážka uskutočňovania iného a mimoriadne agresívneho programu: premeny celej Európy na taviaci kotol rás a národov. Táto transfor­ mácia si vyžaduje preprogramovanie hodnoto­

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

16

vej sústavy. Všetko pôvodné obyvateľstvo – aj to vo Veľkej Británii, je podrobené vymývaniu mozgov, avšak nie rovnakým tempom a „prací­ mi cyklami“. Ukazuje sa napríklad, že Stredo­ európanov – a najmä slovanské národy, treba opakovane „prepierať“, pretože jednogenerač­ ný „prací cyklus“ nepostačuje a globalistická indoktrinácia na nich dostatočne nezaberá.

Po vyše štvrťstoročí od pádu železnej opony sú manipulovateľní ako stádo, avšak nie ako to vzorové poslušnénemecké. Majú sklon vy­ bočovať z radu a správať sa po svojom, i keď nie až tak okato, aby to algoritmy kontrolné­ ho systému vyhodnocovali ako rebelovanie.

Ak bruselskí technokrati len teraz zisťujú, že k Stredoeurópanom treba pristupovať inak, o nutnosti osobitného pôsobenia na Britov ve­ dia od prvopočiatku.

Europeizačné vymývanie mozgov prenecháva­ jú na britské inštitúcie a kultúrno-vzdelávaciu sústavu. Tie však prevychovávajú Britov na nových globálnych občanov na základe učeb­ ných osnov vypracovaných v Londýne, Oxfor­ de, Cambridge a v amerických akademických pracoviskách zasvätených šíreniu „sociálneho pokroku“. Bruselská eurokracia ich akceptu­ je ako transatlantický diktát a ten je nekriti­ zovateľný. Presnejšie: býval až do príchodu Donalda Trumpa do Bieleho domu. Odvtedy začínajú bruselskí progresisti dumať o tom, ako naložiť s Veľkou Britániou a s jej posta­ vením amerického predmostia Európy. Jej úlohou bolo, je a bude (z pohľadu amerických neokonzervatívcov) byť potiťažiskom pre Eu­ rópsku úniu, kým ešte stále má intelektuálny a hospodársky potenciál ohroziť dominantné postavenie USA na svetovej aréne.

INOU CESTOU K SPOLOČNÉMU CIEĽU

Medzitým sa množia signály o tom, že nadná­ rodnému kapitálu začína byť Pax Americana, t. j. svetový poriadok v réžii Spojených štátov, viac na obtiaž ako na úžitok. Starý nadnárod­ ný kapitál sídliaci v Londýne prestal nabádať britské mocenské kruhy na urýchľovanie zapá­ jania monarchie do európskych integračných procesov a radí im zameriavať sa priamo na tie globálne. Bez euroúniového medzistupňa.

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Inými slovami, Londýn smie viesť Britské ostrovy pekne po svojom do systému globál­ neho spravovania prírodných a ľudských zdro­ jov planéty. Prenechanie väčšej autonómie Albiónu, ktorý býval štyristo rokov pupkom obchodného sveta, superveľmocou a motorom globalizácie, by nemalo prekvapovať. Brusel­ ská eurokracia po septembrových nemeckých parlamentných voľbách podrobí Európsku úniu drastickej reštrukturalizácii. Zameria sa na budovanie vysoko výkonného superštá­ tu. Takého, ktorý hladko vkĺzne do globálnej štruktúry.

Veľká Británia sa odpútava od EÚ aj z toho dôvodu, aby počas putovania do rovnakej (globálnej) cieľovej stanice, ale po inej tra­ se, naviazala na seba niektoré krajiny Brit­ ského spoločenstva národov, ktoré nie sú dostatočne podchytené v iných integračných zoskupeniach. Prípadne také, ktoré sa zosku­ pujú v alternatívnych blokoch, za aké možno považovať Moskvou a Pekingom vedenú Eu­ rázijskú ekonomickú úniu alebo Šanghajskú organizáciu pre spoluprácu (SCO). Práve tá druhá z menovaných prijala 9. júna na samite v kazašskej metropole Astana za nových čle­ nov Indiu s Pakistanom. Obe krajiny boli 350 rokov súčasťou Britskej Indie a najvyššie spo­ ločenské vrstvy v nich ostávajú dodnes silne anglofilské.

POLOVAZALSTVO NAMIESTO VYSLOBODENIA

I na tomto pozadí treba nazerať na konflikt medzi Bruselom a Londýnom. Brexit, t. j. brit­ ský odchod z EÚ, inšpiruje viacero členských krajín k nasledovaniu príkladu na pohľad od­ vážneho kráľovstva spoza kanála La Manche.

Práve kvôli nim sa dramatizujú a zveličujú ťaž­ kosti spojené s odčleňovaním členského štátu.

Európska komisia netají odhodlanie zabrániť emancipačným chúťkam ďalších krajín. Musia ich odradiť i za cenu použitia hrubých donuco­ vacích prostriedkov. Európska únia obohnala členské štáty virtuálnym berlínskym múrom, ktorý má zabrániť tým vo vnútri, aby sa dosta­ li von. Milostivo je im povolené skúsiť to iba jediným oficiálnym spôsobom. Aktivovaním

článku 50 Lisabonskej zmluvy. Britská vláda tak učinila 29. marca a odvtedy plynie dvoj­ ročná lehota na dohodnutie podmienok roz­ chodu. Ak dovtedy obe strany nedospejú k do­ hode, mal by nastať tzv. tvrdý brexit, čo by bol rozchod bez právneho ošetrenia. Mienkotvor­ né médiá pred tým hlučne varujú a nabádajú Veľkú Britániu k tzv. mäkkému brexitu, kde by protistrany uzavreli sériu kompromisných do­ hôd o majetkovom vysporiadaní, finančných záväzkoch a budúcich vzájomných vzťahoch.

O povahu týchto budúcich vzťahov ide Bruselu predovšetkým. Protistrana nesmie byť úplne vyviazaná z jeho vplyvu. Nikomu nesmie byť dovolené zbaviť sa všetkých vazalských povin­ ností. Mäkký, kompromisný brexit má Britov doviesť k tomu, aby ostali polovazalmi, no cí­ tili sa slobodní ako Švajčiari či Nóri. Obe tieto formálne nezávislé krajiny patria spolu s Islan­ dom a Lichtenštajnskom do Európskeho zdru­ ženia voľného obchodu (EFTA). To uzavrelo s Európskymi spoločenstvami dohodu o vy­ tvorení európskeho hospodárskeho priestoru.

Vyžadovali to vysoké obchodné kruhy, ktorým sa neodporuje. Mantru o potrebe voľného prí­ stupu britských tovarov a služieb na jednotný európsky trh bez cla a taríf do omrzenia opa­ kujú všetky britské politické strany. Aj tlačová agentúra TASR, ktorá nezvykne vyriecť na Brusel krivé slovo, v analýze z 9. júna pripus­ tila nasledujúcu skutočnosť, že „27 štátov EÚ je ochotných ponúknuť Veľkej Británii rovna­ ký prístup na trhy EÚ, aký majú Nórsko alebo Švajčiarsko. To by však znamenalo, že Londýn bude naďalej prispievať do rozpočtu EÚ a do­ držiavať jej pravidlá, vrátane voľného pohybu osôb, pričom nebude mať žiadny vplyv na poli­ tiku bloku. A práve to Briti v referende o člen­ stve v EÚ odmietli. Otázkou teda je, ako by mohla akákoľvek nová britská vláda presved­ čiť voličov, aby prijali takýto výsledok.“

O DEMONTÁŽ DEMOKRACIE SA NESPORIA

Pripomeňme, že britská ministerská pred­ sedníčka nie je stúpenkyňou tvrdého brexitu, i keď o ňom často hovorí ako o eventualite, ktorej by sa pri ochrane britských záujmov nebránila. Keď predminulý mesiac vysvetľo­

vala verejnosti, prečo vypísala predčasné voľ­ by na 8. júna, poukazovala na nevyhnutnosť upevniť v parlamente postavenie svojej Kon­ zervatívnej strany pred otvorením náročných výstupných rozhovorov s Bruselom. V skutoč­ nosti hľadala pevnejšiu oporu v Dolnej sne­ movni pre prípad, že by voliči ústupky opísané tlačovou agentúrou TASR odmietli. Vláda by ich v takom prípade chcela preboxovať parla­ mentnou cestou. Časť poslancov by sa zdrá­ hala hlasovať proti vôli voličov a Mayová si potrebovala byť istá, že ich v Dolnej snemovni bude môcť kedykoľvek prevalcovať.

Z parlamentných volieb vyšla nakoniec osla­ bená. Konzervatívci prišli o nadpolovičnú väč­ šinu a ich menšinová vláda bude závislá od ti­ chej podpory ultrakonzervatívnej severoírskej Demokratickej unionistickej strany (DUP).

Jej desať poslancov bude mať cenu zlata.

Mnohí Briti, ktorí vnímajú handlovanie o bre­ xite ako dymovú clonu, jasne vidia, že témy mäkkého verzus tvrdého brexitu a vzťahu Eu­ rópskej únie k ostrovnej monarchii slúžia na prehlušenie obáv z vývoja vo sfére demontáže osobných slobôd. A v širšom zmysle z nastoľo­ vania diktatúry. Na pevnine za britským kaná­ lom i doma v Spojenom kráľovstve. Európska komisia spustila 13. júna proces právneho ko­ nania proti Českej republike, Maďarsku a Poľ­ sku pre údajné porušenie európskej legislatívy o rozdeľovaní žiadateľov o azyl.

V rovnaký deň Theresa Mayová informovala občanov, že Veľká Británia povedie s Fran­ cúzskom spoločnú kampaň týkajúcu sa inter­ netu: „Prezident Macron a ja sa zhodujeme v tom, že je potrebné urobiť viac v boji proti teroristickej hrozbe na internete,“ citovali ju tlačové agentúry. „Nová iniciatíva by sa mala zamerať na zintenzívnenie úsilia pri odstra­ ňovaní škodlivého obsahu z online priestoru, predovšetkým zo sociálnych sietí. Obe krajiny zvažujú aj zavedenie nových právnych posti­ hov pre internetové spoločnosti, ktoré nebudú ochotné v tejto oblasti spolupracovať,“ uviedla TASR. Za takýchto okolností stojí za to polo­ žiť si otázku, o aký brexit a akú konfrontáciu EÚ verzus UK vlastne ide. O prechod k totali­ te sa predsa vôbec nesporia.

17

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Roman Michelko

RUŠENIE KOTLEBOVEJ STRANY, ALEBO

O ČO SA TU HRÁ?

TOP POLITICKOU TÉMOU NESKOREJ JARI ČI RANÉHO LETA 2017 SA STAL NÁVRH GENERÁLNEHO PROKURÁTORA JAROMÍRA ČIŽNÁRA ROZPUSTIŤ, RESPEKTÍVE ZAKÁZAŤ PARLAMENTNÚ POLITICKÚ STRANU MARIANA KOTLEBU ĽUDOVÁ STRANA NAŠE SLOVENSKO (ĽSNS). VYVSTÁVA OTÁZKA, ČO JE SKUTOČNÝM CIEĽOM TEJTO ŤAŽKO POCHOPITEĽNEJ INICIATÍVY. 18

T

reba zdôrazniť, že vstup ĽSNS do NR SR bol pre politický mainstream re­ latívne nečakaným šokom. Isté indície, že táto strana môže prekročiť prah parlamen­ tu, boli už v roku 2013, keď sa jej líder Marian Kotleba stal županom Banskej Bystrice. Ale prieskumy potom nesignalizovali nárast prefe­ rencií tejto strany. V marci 2016 sme však boli svedkami raketového nárastu jej preferencií a vstupu do parlamentu.

Reakcie štandardných strán boli kŕčovité a iraci­ onálne. Dvadsaťjeden poslancov Národnej rady SR vytvorilo neformálne zoskupenie naprieč politickým spektrom, zahrňujúc teda koaličných aj opozičných poslancov, s cieľom udržať túto

stranu v maximálnej politickej karanténe. Veľmi podobne sa k nej postavili štandardné, ba dokon­ ca aj verejnoprávne médiá, ktoré túto stranu – až na malé výnimky, ostentatívne ignorujú. Jediné relevantné médium, ktoré prestalo hrať túto hru po roku, je spravodajská televízia TA3.

Ukazuje sa však, že stranu takáto kŕčovitá ig­ norácia nijako zvlášť nepoškodila, práve nao­ pak. Kým štandardné strany sa vybíjajú často v iracionálnych, neproduktívnych, osobných a nevyberavých vzájomných útokoch, čo ich preferenciám ani v najmenšom neprospieva, ĽSNS v mediálnom závetrí pomaly, ale isto rastie. Plán ignorovať stranu nevyšiel, a teda sa hľadá, čo ďalej.

Je možné, že kroky Generálnej prokuratúry SR spustil Ficov prejav na Slavíne, v ktorom vyzval na boj proti extrémizmu. Je možné, že Generálna prokuratúra SR to pochopila ako návod na svoje konanie. O to prekvapujúcej­ ší je potom Ficov komentár, ktorým na tento krok reagoval. V diskusnej relácii RTVS na jednej strane povedal, že ho chápe, na druhej strane však dodal, že to ničomu nepomôže.

Zrušenie či zakázanie politickej strany nie je vôbec jednoduchý, ani rýchly krok. Poďme teda k jadru problému.

Na Slovensku už jednu stranu zakázali. Bola to Slovenská pospolitosť, ktorú v tom čase tiež viedol Marian Kotleba. Treba však zdôrazniť, že to bolo v čase povestných fakľových sprie­ vodov, keď členovia tejto strany chodili odetí v čiernych uniformách. Oficiálnym dôvodom na zrušenie strany však neboli tieto vonkajšie prejavy, ale jej program, konkrétne premena Slovenska na stavovský štát. Dnes je však situ­ ácia podstatne iná.

Uvidíme, ako rozhodne Najvyšší súd SR. Ak vyhovie návrhu Generálnej prokuratúry SR, zdôvodnenie bude veľmi zaujímavé. Strana mala predsa rovnaký program už pri svojej re­ gistrácii na Ministerstve vnútra SR a odvtedy ho nezmenila, preto ak sa dnes argumentuje programom, je to účelové a nepochopiteľné.

Navyše prvky stavovského štátu už strana v programe nemá. Zároveň je veľmi otázne, či sa Generálnej prokuratúre SR podarí dokázať, že cieľom ĽSNS je odstránenie súčasného de­ mokratického systému v Slovenskej republike. ĽSNS predsa prijala pravidlá hry, prešla voleb­ ným procesom, stala sa súčasťou demokratic­ kého systému, má legitimitu od voličov, pred­ kladá v NR SR návrhy zákonov, hlasuje o nich.

Na druhej strane je veľkou a zásadnou otáz­ kou, či je, alebo nie je legitímne zmeniť politic­ ký systém. Iste je neprijateľné zmeniť ho pre­ vratom či násilím. Politický systém sa však – aj keď v tomto prípade len teoreticky, dá zmeniť aj legálnymi prostriedkami, čiže ústavnou ces­ tou. Samozrejme, na to by kotlebovci museli dosiahnuť ústavnú väčšinu, teda deväťdesiat hlasov, čo sa dosiaľ nikdy žiadnej politickej strane nepodarilo. V nedávnej minulosti sme

však boli svedkami podobnej zmeny systému.

Predsa čo iné ako zmena systému bolo v roku 1989 odstránenie ústavného článku 4 o vedú­ cej úlohe KSČ, čím sa systém jednej strany zmenil na pluralitný a socialistický systém sa zmenil na pluralitnú demokraciu, v ktorej bolo možné vybrať si z viacerých strán často s veľ­ mi protichodnými programami?

Treba zdôrazniť aj to, že proces, ktorý odštar­ toval generálny prokurátor, nebude ani ľahký, ani rýchly. V prvej inštancii bude rozhodo­ vať o zákaze strany Najvyšší súd SR, ale ak by ho aj prijal, s najväčšou pravdepodobnos­ ťou by sa kotlebovci obrátili na Ústavný súd SR. Samozrejme, konania pred týmito súdmi budú dlhé a náročné, a preto nemožno pred­ pokladať, že výsledky budú známe skôr než o jeden a pol až dva roky. No ak by aj ĽSNS bola zakázaná, poslancom za túto stranu ne­ môže nik vziať ich mandáty, čo znamená, že budú pôsobiť v parlamente až do konca svoj­ ho volebného obdobia. Čiže na realite to veľa nezmení. Strana by však rozpustením prišla o finančný príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorý jej prináleží za volebné výsledky, čo by ju, samozrejme, poškodilo.

Podstatné je, že zrušením strany by sa prob­ lém extrémizmu nevyriešil. Členovia strany by mohli vstúpiť do inej strany (a – ako vieme – takúto stranu už kotlebovci majú pripravenú) a v ďalších voľbách by mohli kandidovať znovu, len pod inou značkou. Toto úskalie si uvedomu­ jú aj navrhovatelia, preto sa uvažuje o nejakej zákonnej úprave, ktorá by štatutárom a poslan­ com zrušenej strany zakazovala ďalšie politické pôsobenie. Je jasné, že takéto hrubé obmedze­ nie občianskych a politických práv by bolo veľ­ mi kontroverzné a mohlo by byť len dočasné – povedzme na štyri roky, ale nie doživotne. Na niečo také by bol určite potrebný ústavný zákon a aj tak je veľmi pochybné, či by to obstálo pred medzinárodnými inštitúciami.

Pokus o zrušenie parlamentnej politickej strany Generálnou prokuratúrou SR je zlé a hlúpe riešenie predovšetkým preto, lebo vôbec nerieši príčiny, ale len veľmi nešťast­ ne hasí dôsledky. Čím skôr si to kompetentní uvedomia, tým lepšie.

19

EKONOMIKA > VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

VÝROKY ZASVÄTENÝCH > KORUNNÍ SVEDKOVIA

Marián Benka

VIAC AKO POLOVICA DOMÁCNOSTÍ FUNGUJE

VO FINANČNOM STRESE P

20

odľa Štatistického úradu SR žije okolo 35 % slovenských domácností od výplaty k výpla­ te, teda nie sú schopné bez zvýšeného zadlženia alebo drastickejšieho šetrenia pokryť mimoriad­ ne väčšie výdaje (zubár, školské pomôcky, poka­ zený spotrebič...). Dokonca 17 % domácností žije buď na dlh, alebo na úkor čoraz viac sa stenčujú­ cich úspor, čiže ich bežné príjmy nestačia ani na bežné výdaje. Spolu je to 52 % domácností, ktoré žijú vo finančnom napätí. Len zvyšných 48 % si dokáže odložiť z príjmov významnejšiu čiastku.

Náš graf ukazuje, ako sa tieto pomery vyvíjali od roku 2002 do roku 2016. Najčerstvejšie údaje z januára 2017 sa od tých posledných výrazne neodlišujú. Ako vidno, niektoré roky sme na tom boli už aj horšie, no fakt, že slovenská pracovná sila v porovnaní s pomerne slušnou produkti­ vitou práce väčšinou nie je dôstojne zaplatená, ostáva nezmenený.

50

Alarmujúci je aj nárast dlhov domácností.

V roku 2016 rástlo toto zadlžovanie na Slo­ vensku najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín strednej a východnej Európy (podľa Národnej banky Slovenska). Dlhy, samozrejme, nezna­ menajú automaticky aj život na dlh (ak príjmy domácnosti stačia na bežné výdaje i na spláca­ nie úveru), predstavujú však vyššie riziko v prí­ pade prepustenia zo zamestnania či dlhodobej práceneschopnosti. Už teraz badať narastajúce problémy domácností so splácaním ani nie tak v oblasti hypoték ako skôr spotrebiteľských úverov. Ročná miera tzv. zlyhaných spotrebi­ teľských úverov slovenských domácností sa od roku 2012 do roku 2016 viac ako zdvojnásobila.

Za zlyhané sa považujú také úvery, pri ktorých dlžník mešká so splátkou viac ako 90 dní alebo banka príde v dôsledku nesplácania o viac ako 50 percent úveru.

FINANČNÁ SITUÁCIA V PERCENTÁCH POČTU DOMÁCNOSTÍ

45 40 35 30 25 20 15 10 5 0

1Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q 1Q 3Q 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 SPORIA V ZNAČNEJ MIERE

OD VÝPLATY PO VÝPLATU

NA DLH ALEBO VYBERAJÚ ÚSPORY

Zdroj: ŠU SR

SATIRA >

> SATIRA

VECI, KTORÉ KAŽDÉMU LEZÚ NA NERVY

22

23

NAJVÄČŠIE VÝZVY PRE ČLOVEKA

ZABEHNUTIE MARATÓNU

ZDOLANIE MOUNT EVERESTU

PREPLÁVANIE LAMANČSKÉHO PRIELIVU

POČÚVANIE FRANTIŠKA ŠEBEJA

Túto dvojstranu pripravujeme v spolupráci so stránkou na Facebooku Prečo amerikanofilom hrabe?

TÉMA MESIACA:

VŠESLOVANSTVO EURÓPSKE KORENE SÚ ZÁMERNE OTRÁVENÉ.

KONTINENT JE ZDECIMOVANÝ A PROSTREDNÍCTVOM EXPORTOVANÝCH IMIGRANTOV ČAKÁ NA ROZPÚTANIE HRÔZOSTRAŠNÉHO KONFLIKTU. DUCH AGRESÍVNYCH ZÁPADNÝCH GERMÁNSKYCH, ROMÁNSKYCH A ANGLOSASKÝCH IMPÉRIÍ JE VOHNANÝ DO SAMOZNIČUJÚCEJ MATERIÁLNEJ PRÁZDNOTY BEZ VÍZIE. RUSKO NIE JE OHROZENÉ LEN VOJNOVOU PROPAGANDOU ZÁPADU. JEHO ZEM POSTUPNE ZDOLÁVA ČÍNSKY DEMOGRAFICKÝ DRAK. ZDÁ SA, ŽE ZACHRÁNIŤ PRASTARÚ A MIERUMILOVNÚ CIVILIZÁCIU SLOVANSKO-ÁRIJSKÝCH KMEŇOV S VÝNIMOČNOU SCHOPNOSŤOU INTEGROVAŤ V SEBE JEDNOTU BYTIA DOKÁŽE LEN JEJ OPÄTOVNÉ SPOJENIE. Foto: Tibor Eliot Rostas

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Tibor Eliot Rostas

VŠESLOVANSKÝ ZJAZD MOSKVA – PETROHRAD 2017 OFICIÁLNE VÝSTUPY A DOHODY Z JUBILEJNÉHO VŠESLOVANSKÉHO ZJAZDU 26. MÁJA 2017 – 3. JÚNA 2017 MOSKVA – PETROHRAD 26

Od

26. mája do 3. júna 2017 sa konal jubilejný Všeslovanský zjazd, kto­ rého sa zúčastnilo viac ako 220 de­ legátov z prostredia inteligencie, politiky, médií a kultúry zo všetkých slovanských krajín. Toto mimoriadne stretnutie bolo venované 150. vý­ ročiu prvého Moskovského slovanského zjazdu v roku 1867, na ktorom boli predstavitelia dele­ gácií slovanských národov, ruská vláda a cárska rodina na čele s Alexandrom II. Úplne prvý vše­ slovanský snem sa odohral v Prahe v júni 1848 a jeho spoluorganizátorom bol Ľudovít Štúr, kto­ rý už na jeseň 1848 stál na čele slovenského po­ vstania. Prvé plenárne zasadnutie tohtoročného Všeslovanského zjazdu sa uskutočnilo len kúsok od múrov moskovského Kremľa v konferenčnej sále Ruskej štátnej knižnice. Ďalšie práce a roko­ vania kongresu pokračovali na týždňovej plavbe na palube lode Princezná Anastázia na trase Uglič – Jaroslavľ – Kirilov – Kiži – Svirstroj – Valaam končiac slávnostným obedom v historic­ kej Lavre Alexandra Nevského v Petrohrade.

Súčasťou práce zjazdu bolo 14 konferencií a okrúhlych stolov, kde bolo predstavených viac

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

ako 300 dokumentov, prejavov, správ a prezentá­ cií v týchto základných tematických okruhoch: Konferencia Slovanskej civilizácie a slovan­ skej ideológie Konferencia Slovanský úsvit Konferencia Aktuálne problémy slovanských dejín Konferencia Slovanský štát, právo, geopoliti­ ka Konferencia Slovania a Západ Konferencia Cesta k slovanskej jednote a vzá­ jomnosti Okrúhly stôl Slovanská ekonomika a hospo­ dárske vzťahy Konferencia Slovanská literatúra a žurnalisti­ ka Okrúhly stôl Slovanské maliarstvo, sochár­ stvo, architektúra Konferencia Slovanská hudba, divadlo, film Okrúhly stôl Slovanská mládež Okrúhly stôl Deštruktívna sila v histórii Slo­ vanov Okrúhly stôl Slovanská encyklopédia Konferencia Organizácia slovanského hnutia

OPÄTOVNÉ SMRTEĽNÉ OHROZENIE SLOVANOV

Kongres sa uskutočnil aj preto, aby oslávil a vy­ zdvihol pozoruhodnú udalosť v histórii celosve­ tového hnutia slovanských národov – Slovanský zjazd v roku 1867 v Moskve. Delegáti pozname­ nali, že kongres sa konal v roku 1867 pod hla­ vičkou bratskej lásky a slovanskej vzájomnosti.

Hlavným výsledkom kongresu bola duchovná konsolidácia Slovanov so všeobecnou ideoló­ giou celosvetového hnutia slovanských národov za dosiahnutím duchovnej jednoty a vzájomnos­ ti. Na zjazde v roku 1867 sa vyhlásilo, že Slo­ vania majú historickú úlohu, ktorej zmyslom je čeliť svetovým silám zla, stelesneným najmä v románsko-germánskej dobyvačnej civilizácii.

Rečníci na zjazde 2017 zdôrazňovali túto his­ torickú paralelu a upozorňovali, že Západ stále nazerá na slovanský svet ako na predmet vy­ korisťovania a ekonomickej expanzie. Drvivá väčšina ekonomických a prírodných zdrojov slovanských krajín včlenených do Európskej únie a NATO je pod úplnou kontrolou západ­

ných ekonomických inštitúcií a korporácií. Pod vplyvom tejto kontroly národných ekonomík sú slovanské krajiny degradované a naše najmo­ dernejšie podniky prechádzajú do rúk román­ sko-germánskych vlastníkov. V súčasnej dobe je Európska únia hlavnou formou zneužívania slovanských národov. Približne 110 miliónov Slovanov (vrátane Ukrajiny) je v súčasnosti pod jarmom románsko-germánskeho diktátu EÚ.

Na konci 20. storočia vodcovia Sovietskeho zvä­ zu a ďalších slovanských krajinách v dôsledku zrady záujmov slovanského sveta zničili ZSSR, Československo a Juhosláviu. V prípade vojny v Juhoslávii začiatkom 90. rokov sa začal nový útok nemeckej civilizácie na slovanský svet.

Západ porušil všetky dohody povojnového usporiadania Európy, ako aj záväzok nerozši­ rovania NATO o krajiny bývalého východné­ ho bloku. Avšak NATO a kolaborantské vlády slovanských krajín stoja za bombardovaním bývalej Juhoslávie v roku 1999. Vo februári 2014 sa v Kyjeve uskutočnil prevrat, ktorého hlavným cieľom bolo odtrhnúť Ukrajinu od Ruska. Naši nepriatelia využili mimoriadne veľa lží, úkladov a peňazí, aby na Ukrajine napokon vypukla občianska vojna a vyhaslo tisíce životov. Obyvateľov Donbasu, ktorí sa hlásia k Doneckej a Luhanskej ľudovej republi­ ke a oponovali a oponujú rozchodu s Ruskom, označujú ako separatistov či teroristov a Poro­ šenkova fašistická vláda na nich nasadila ťažkú bojovú techniku. Vodca Ukrajiny systematicky vyvoláva ozbrojený konflikt medzi susednými krajinami a žiada medzinárodné spoločenstvo o nové a ešte väčšie úvery a investície do kyjev­ skej agresívnej politiky.

DEFINÍCIE IDEOVÝCH VÝCHODÍSK BUDÚCNOSTI SLOVANSTVA

Jadrom slovanskej myšlienky je slavizmus – sociálne a politické hnutie obhajujúce jedno­ tu národov s príbuznými jazykmi, kultúrami, tradíciami a zmyslom pre spoločné morálne hodnoty a presvedčenia. Zdroje slavizmu sú predovšetkým ľudové legendy a mýty, ruské sla­ vianofilstvo, juhoslovanský ilyrizmus, poľský mesianizmus, slovenský panslavizmus, český austroslavizmus. Významný prínos k rozvoju

27

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Foto: Tibor Eliot Rostas

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

30

všeslovanskej myšlienky priniesli Chorvát Mau­ ro Orbini, Jurij Križanič, slovenskí dejatelia Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik, Ľudovít Štúr a Svetozár Hurban Vajanský, Česi Josef Dobrov­ ský, Josef Jungmann a František Palacký, ale aj myslitelia ako Pogodin, Danilevskij, Lamanskij, Adam Mickiewicz či Vuk Karadžič.

V dnešnom svete existuje 13 slovanských krajín: Bielorusko, Bulharsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Poľsko, Ruská federácia, Srbsko, Slovensko, Slovinsko, Ukrajina, Chorvátsko, Čierna Hora a Česká republika. História opa­ kovane preukazuje, že iba spoločne mohli Slo­ vania adekvátne reagovať na geopolitické výzvy a hrozby. Dnes slovanský svet opäť čelí ťažkým obdobiam medzinárodných konfliktov a kríz a opäť kriesi myšlienku slovanskej jednoty ako obrazu bájneho fénixa povstávajúceho z popola a vyzývajúceho na spoluprácu s cieľom zachrá­ niť našu civilizáciu.

Jubilejný Všeslovanský zjazd venovaný 150. vý­ ročiu Slovanského zjazdu v Moskve v roku 1867 prevzal iniciatívu na vytvorenie Spoločenstva nezávislých slovanských štátov. Jeho hlavnými úlohami sú: zachovať identitu slovanskej civilizácie, jej kultúrne a historické dedičstvo, prispieť k mieru a bezpečnosti na eurázijskom kontinente a vo svete, rešpektovať zvrchovanosť štátov, neodňateľné právo ľudí na sebaurčenie a riadenie ich vnútor­ ných záležitostí bez vonkajších zásahov, neumožňovať nepriateľské činy a aroganciu, dať sa viesť zásadami dobrého susedstva, vzá­ jomného rešpektu a priateľstva, na medzinárodnej scéne konať zhodne v otáz­ kach záujmu všetkých bratských národov a slo­ vanského sveta, poskytovať vzájomnú pomoc pri prevencii a riadení prírodných, ekologických a technolo­ gických katastrof, aktívne spolupracovať v oblasti vedy, kultúry, školstva, bezpečnosti a zdravotníctva, zabezpečiť základné práva a slobody bez roz­ dielu rasy, etnického pôvodu, jazyka, nábožen­ stva, politického či iného zmýšľania.

Posvätným poslaním slovanskej civilizácie je byť integračným prvkom medzi východnou a zá­

padnou časťou eurázijského kontinentu s kultúr­ nymi a duchovnými základmi indoeurópskeho spoločenstva. Všeslovanská únia plne podporu­ je vznik eurázijskej hospodárskej únie. Hlavnou úlohou verejných organizácií slovanského zväzu je presadzovanie a podpora kandidátov do orgá­ nov štátnej moci a miestnej samosprávy.

Konvergencia štátov s prevažne slovanskou po­ puláciou sa stane skutočnosťou, keď sa bude sústrediť aj na prioritný rozvoj hospodárskej spolupráce: rozvíjať a prehlbovať integračné skúsenosti v oblasti hospodárstva, uľahčiť voľný pohyb tovaru a služieb, posilniť najvyššie výhody pre slovanských podnikateľov, rozvíjať kultúrne vzťahy medzi bratskými ná­ rodmi tak, aby bol zachovaný historický a kul­ túrny priestor slovanského sveta, reprezentovať a podporovať to najlepšie z fil­ mu, divadla, hudby, literatúry, výtvarného ume­ nia, remesiel a folklóru, zabezpečiť prístup ku kultúrnym hodnotám a informačným zdrojom prostredníctvom festi­ valov, súťaží a ďalších foriem masovej komuni­ kácie.

Posvätným poslaním slovanských národov je zmeniť povahu ľudských vzťahov, oslobodiť ich od sebectva, hrubej hmotnej vášne a obnoviť partnerstvá založené na láske, dôvere a múd­ rosti. Tieto základy sú aj základmi rodiny. Od jej pevnosti závisí aj pevnosť základov slovan­ ských štátov. Bez oživenia úplnej rodiny, čo je 3 až 5 detí, ťažko hovoriť o prosperite slovanskej civilizácie.

Vznik a rast slovanskej identity závisí od vzťahu medzi bratskými národmi. Pri vytváraní priaz­ nivej verejnej mienky pomôžu medzinárodné slovanské akadémie, medzinárodné cyrilome­ todské akadémie slovanského školstva, hnutia slovanskej mládeže a ďalšie podobné organizá­ cie. Hlavnou úlohou je hlboké vštepovanie po­ citu hrdosti mladým ľuďom patriacim do veľkej a starobylej rodiny slovanského sveta. Každé dieťa by od počiatku svojho osobného rastu malo vedieť, že nie je len potomkom národa, ale je aj súčasťou mohutného bratstva slovanských národov s dávnou históriou.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Vystúpenie predsedu prezídia Všeslovanského zväzu Olega Anatolieviča Platonova v Moskovskej štátnej knižnici

MIMORIADNE MIEROVÉ APELÁCIE

Občianska vojna na Ukrajine ukazuje, že hlav­ ný nápor nového tlaku na východ (notoricky známy ako Drang nach Osten) je prioritne na­ mierený proti Rusku ako základni slovanského sveta. Aj práve preto je v 21. storočí opäť aktu­ álna idea všeslovanstva ako výzvy na jednotu ľudí, ktorí vyrástli z rovnakého koreňa, majú spoločné duchovné a kultúrne tradície a ich pevnosť bola testovaná v prudkých bojoch s germanizmom.

Niet pochýb o tom, že všetky existujúce akcie Západu na čele s USA a Európskou úniou v sú­ lade s unipolárnou svetovládou sú namierené predovšetkým proti Rusku, slovanskému svetu a myšlienke hlásajúcej jednotu Slovanov. Ukra­ jina bola oddelená od Ruska a je namierená proti Rusku. Väčšina slovanských štátov je ko­ lonizovaná EÚ a NATO s vládami a sionistic­ kými médiami vytvárajúcimi tlak proti Rusku a slovanstvu ako takému. Antiruské nálady boli najsilnejšie vštepené v Poľsku. Preto podporu­ jeme poľské spojenectvo s Ruskom ako najdôle­ žitejší prvok v procese zjednocovania Slovanov.

Foto: Tibor Eliot Rostas

Je to geopolitický základ, ktorý je dôležitou pla­ tformou integrácie slovanského sveta.

Dnes, rovnako ako v roku 1867, sú Kosovo a Metohija okupované. V agresii vedenej USA a NATO v roku 1999 boli krajiny bývalej Juhoslá­ vie bombardované muníciou obsahujúcou ochu­ dobnený urán.

My, účastníci jubilejného Všeslovanského zjazdu 2017, sa v modlitbách obraciame na bratských ruských pravoslávnych ľudí a všetkých Slovanov: nepoľavujme v boji za oslobodenie Kosova a Me­ tohije, bdejme nad dodržiavaním Rezolúcie OSN č. 1244 o Metohiji a podporujme Republiku Srb­ skú podporou práv ustanovených v Daytonskej dohode o mierovom urovnaní. Vynaložme všetko úsilie na vydanie generála Ratka Mladića z Haa­ gu na liečbu v Rusku.

Apelujeme na predstaviteľov Moldavska a Po­ dnesterska, na účastníkov rokovacích procesov – Ruska, Ukrajiny, OBSE, EÚ a USA, aby zinten­ zívnili mierové urovnanie ozbrojeného konfliktu v tejto oblasti a s plnou vážnosťou preskúmali navrhované mierové riešenie delegátov Všeslo­ vanského zjazdu s medzinárodným uznaním

31

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

V KMENI NAŠOM MUSÍME BYŤ SLOVANIA, V NÁRODE NAŠOM ĽUDIA: TO JE SLÁVNE, POŽEHNANÉ, TO JE VYSOKÉ URČENIE NAŠE SLOVANSKÉ!

Foto: Tibor Eliot Rostas

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

34

existujúcim de facto od roku 1990 a akceptovali výsledky referenda zo 17. septembra 2006 o vy­ hlásení podnesterskej nezávislosti.

Podporujeme minské procesy rokovania o riešení situácie v regiónoch Donecka a Luhanska na vý­ chode Ukrajiny. Delegáti kongresu, zástupcovia verejných organizácií a združení všetkých slovan­ ských štátov sú pripravení poskytnúť informácie, právnu a odbornú podporu. Veríme, že verejná diplomacia prispeje k rýchlemu dosiahnutiu mie­ ru na Donbase a zabráni ďalšiemu bratovražed­ nému konfliktu v slovanskom svete. Vyjadrujeme rozhodný nesúhlas s rozšírením NATO na vý­ chod, inštaláciou protiraketových štítov, raketo­ metov a iných zariadení v slovanských krajinách, určených na agresiu zameranú predovšetkým voči Rusku. História ukázala, že ak sa Slovania spoja, sú neporaziteľným, ale aj veľmi tvorivým prvkom vo všetkých oblastiach života. Koniec koncov, slovanský svet má potenciál, aby mieru­ milovne ubránil svet od západnej globalistickej expanzie, zabránil vojne plánovanej extrémistic­ kými kruhmi na Západe. V mene mieru pre všet­ ky národy – Slovania vždy spájajú a preukazujú svoje mierumilovné úmysly, univerzálne hodno­ ty, ktoré sa nezameriavajú len na vlastné blaho, ale aj na blaho ostatných ľudí. To je podstata Slo­ vanov a slávy to všetkých Slovanov!

VÝZVA HLAVÁM ŠTÁTOV, VLÁD A PARLAMENTOV SLOVANSKÝCH ŠTÁTOV

My, účastníci jubilejného Všeslovanského zjazdu, zástupcovia krajín celého slovanského sveta, sme sa zišli na diskusiu o naliehavých otázkach slo­ vanského hnutia. Dospeli sme k záveru o potre­ be spojiť všetky vetvy slovanských komunít, aby sme dosiahli naplnenie úloh, ktoré vznikli ešte pred 150 rokmi – v roku 1867 na prvom Všeslo­ vanskom zjazde.

Sme jednomyseľne presvedčení, že v záujme do­ siahnutia cieľov v tejto fáze je potrebné zjednotiť nielen verejnosť, ale aj vlády a parlamentné štruk­ túry našich slovanských krajín. Lebo bez toho nie je možné riešiť žiadne významné problémy.

V tomto smere sa odvolávame na hlavy štátov, vlády a parlamenty všetkých slovanských krajín s ponukou, aby sa aktívne podieľali na tvorbe Spoločenstva nezávislých slovanských štátov.

V rámci Spoločenstva nezávislých slovan­ ských štátov máme na mysli medzinárodné organizácie (združenie alebo blok) konajúce na základe medzinárodného práva. A tak je to aj správne, pretože celý súčasný politický svet je postavený na báze združení alebo blokov, pričom slovanské spoločenstvo stále nemá re­ álnu medzištátnu spojitosť.

Spoločenstvo nezávislých slovanských štátov (ďa­ lej len SNSŠ) nebude porušovať záujmy žiadneho z jeho členov. Bude fungovať na základe rovnosti, vzájomného porozumenia a dôvery. V rovnakej dobe si členovia SNSŠ budú poskytovať vzá­ jomné doložky najvyšších výhod v oblasti poli­ tických, ekonomických, etnických, kultúrnych a spoločenských vzťahov. SNSŠ si bude poskyto­ vať (v prípade potreby) pomoc pri ochrane suve­ renity, obrane proti vonkajšej agresii a v boji proti medzinárodnému terorizmu a extrémizmu.

SNSŠ vypracuje spoločnú politiku v oblasti hospodárskeho rozvoja a pre svojich členov vytvorí priaznivé ekonomické podmienky, vy­ vinie mechanizmy investičnej pomoci pre naj­ významnejšie ekonomické a sociálne projekty.

SNSŠ prispeje k integračným procesom v oblas­ ti vedy, vzdelávania a kultúry. S týmto cieľom sa medzi jednotlivými krajinami a všeobecne medzi všetkými účastníkmi SNSŠ vytvoria oso­ bitné zmluvy poskytujúce vedecké, vzdelávacie a kultúrne výmeny, ako aj zriadenia spoločných vedeckých a vzdelávacích štandardov. Tie budú pre naše národy nielen prínosom z hľadiska vzájomného porozumenia, posilňovania a roz­ voja, ale budú vytvárať aj ďalšie podmienky na výmenu odborných pracovníkov.

S ohľadom na praktickú realizáciu projektu vy­ tvorenia Spoločenstva nezávislých slovanských štátov navrhujeme zvolať na rok 2018 do Prahy špeciálny medzinárodný kongres za účasti zá­ stupcov vlád, parlamentov, významných politic­ kých a verejných organizácií slovanských krajín, ako aj zástupcov náboženských organizácií, kto­ ré sa už tradične podieľajú na rozvoji slovanské­ ho hnutia, aby diskutovali o všetkých praktických aspektoch tvorby a aktivity SNSŠ. Musíme si byť vedomí toho, že len interakcie všetkých vládnych, politických a sociálnych inštitúcií môžu posilniť slovanský svet, a na tento cieľ poskytnúť aj všet­

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

ky potrebné podmienky. Najdôležitejším krokom k tomu bude jediné združenie v jednej inštitúcii všetkých slovanských štátov – Spoločenstve ne­ závislých slovanských štátov.

ZÁSADNÉ PRÍNOSY SLOVENSKEJ DELEGÁCIE

Slovenská delegácia bola tentokrát oveľa počet­ nejšia ako tá v roku 1867. Na zjazde sa zúčast­ nilo 20 našich delegátov: delegácia občianskeho združenia Slavica z Nitry, zástupcovia Matice slovenskej a Mladej Matice z Martina, Združe­ nia slovanskej vzájomnosti a Spolku slovenských spisovateľov z Bratislavy. Naša delegácia pod vedením Miloša Zverinu navrhla zapracovať do záverečných materiálov zjazdu nasledovné body: vybudovanie slovanského kultúrneho a mediál­ neho domu, záchrana a propagácia archaických foriem slo­ vanskej muziky, vytvorenie funkčného slovanského fondu Slá­ via(nadácie), výber vhodnej slovanskej symboliky ako zjed­ nocujúceho elementu všetkých Slovanov.

Zástupcovia občianskeho združenia Slavica na­ vrhli vybrať zjednocujúci symbol Slovanov – kvet slovanského života. Navrhli aj vzor slovanskej zá­ stavy: zástava bielej farby, v strede ktorej je vy­ obrazený slovanský kvet. Navrhli schváliť hymnu Slovanov Hej, Slovania, ktorej text bude prelože­ ný do staroslovanského jazyka.

Tibor Eliot Rostas apeloval na intenzívne spája­ nie podpory na vybudovanie silného mediálneho domu Slovanov ako odpoveď na absolútne nevy­ vážený mediálny priestor ovládaný nadnárod­ ným kapitálom, oligarchiou a financiami inves­ tovanými do mimovládnych organizácií. Tento zámer prezentoval spolu s Dušanom Budzakom už v roku 2015 v Prahe, na ruskom veľvysla­ nectve v Bratislave, ale aj v Moskve na stretnutí žurnalistov a vysokých štátnych predstaviteľov Ruskej federácie. Keďže sa na priame pozvanie ministra kultúry Ruskej federácie koncom roku 2015 z ekonomických dôvodov nemohol zúčast­ niť petrohradského medzinárodného kultúrne­ ho fóra, na tohtoročnom Všeslovanskom sneme intenzívne pokračoval vo svojom poslaní vďaka podpore Fondu SOFIAN.

SLOVANSKÝ KULTÚRNY A MEDIÁLNY DOM

Akékoľvek myšlienky bez možnosti ich distribú­ cie a propagovania (lat. propagare – šíriť, roz­ širovať) sú odsúdené len na živorenie – zvlášť v dnešnom svete mediokracie a hyperinformač­ ných tokov. Ak Slovania včas nepochopia, že jednou z ich najväčších slabostí je v súčasnosti totálna absencia gigantického mediálneho impé­ ria schopného konkurovať najmä sionistickej pre­ vahe v distribúcii (dez)informácií, stanú sa opäť a znovu obeťami propagandy. Tá ich prostred­ níctvom lží povedie do ďalších vojnových jatiek a bratovražedných vojen ako už neraz v histórií.

Zdá sa, že tento mimoriadne závažný problém zatiaľ s plnou vážnosťou nerieši ani ruská admi­ nistratíva. Mediálna moc cudzích elít aj v samot­ nom Rusku vytvára prostredie odporu voči slo­ vanským ideám. Napokon, ako to na plenárnom zasadnutí spomenul aj predseda prezídia Vše­ slovanského zväzu Oleg Anatolievič Platonov, v samotnom Kremli zvádzajú boj slovanské aj antislovanské sily. Z tohto a mnohých iných dô­ vodov je strategickou úlohou iniciovať a vytvoriť podmienky na vytvorenie prostredia s výraznou proslovanskou orientáciou – kultúrne a mediálne centrum. A ideálne sa javí práve Slovensko, ktoré by aj vzhľadom na svoj geografický, ale i kultúr­ ny charakter európskeho meridiánu mohlo túto iniciatívu veľmi intenzívne rozvíjať.

Hlavným poslaním slovanského mediálneho domu pozostávajúceho zo spravodajských agen­ túr, tlače, televízie, rádií a internetových portá­ lov má byť maximálna možná miera vytvárania objektívnych a vyvážených podmienok na distri­ búciu spravodajských informácií v európskom regióne, ale aj prehlbovanie kultúrnej a ekono­ mickej spolupráce všetkých slovanských krajín.

Vzhľadom na stále zdecimovanejšie povedomie o mimoriadnom kultúrnom a historickom vý­ zname slovanstva je dnes prvoradou výzvou znovu sprítomniť význam slovanskej integri­ ty a jej budúcnosť v destabilizovanom svete.

S mnohými delegátmi zjazdu sme sa zhodli na tom, že vybudovanie spoločného mediálneho domu Slovanov, schopného priamo konkurovať veľkej svetovej päťke, je otázkou budúcnosti na­ šich kultúr, národných záujmov, bezpečnosti, suverenity, ale aj udržiavania mieru a stability.

35

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Práve preto je prvoradým cieľom hľadanie zdrojov na jeho realizáciu – čo je kruciálna otázka, o ktorú v dnešnom zápase ide. S partnermi z delegácií sme si zadali veľmi konkrétne úlohy, ako v tomto smere napredovať a dosiahnuť reálne výsledky.

PREJAV T. E. ROSTASA NA ZJAZDE: VÝZVA NA ZALOŽENIE SLOVANSKÉHO MEDIÁLNEHO DOMU

36

Drahí bratia a sestry slovanských národov, sme synmi a dcérami starobylého kmeňa, ktorý si na­ dovšetko ctil a miloval vlastnú krv, ale aj zem, na ktorej po celé tisícročia múdro hospodáril. V na­ šich génoch nikdy nebola zapísaná pustošiaca dobyvačnosť a tyrania iných – sme až príliš zvia­ zaní láskou k blížnym a rodine. Našou najväčšou slabinou je malá súdržnosť a schopnosť postaviť majestátnu pevnosť, kde budú chránené všetky naše kmene túžiace žiť slobodný život suverén­ nych národov. Žiaľ, neraz v histórii sme boli pod­ vedení a mnohí z našich vlastných radov zodvihli zbraň v hrôzostrašných vojnách brata proti bra­ tovi. Vždy to bolo vinou tých, ktorí naše duše za­ plavovali lživými slovami. Už v dobách minulých usilovali o spoločný dom Slovanov slovanskí pa­ novníci ako Samo, veľkomoravský Rastislav, Svä­ topluk, chorvátsky župan Ľudovít, srbský cár Du­ šan, český Břetislav, Otakar II., poľský Boleslav Chrabrý. Vždy a znova však idea všeslovanstva narážala na absolútne nedostatočnú sebauvedo­ melosť našich kmeňov, v ktorej ich udržiavala cu­ dzia moc a domáca meštianska šľachta. Navyše spôsob usporiadania a správy slovanských kme­ ňov priam lákal agresívnych dobyvateľov so že­ leznou vôľou dominovať, kolonizovať a vládnuť nad inými, čo bolo a je pre slovanské národy čím­ si cudzím. Slovanstvo neznesie panovníka, jed­ notlivé kmene a národy sa okrem Veľkej Moravy nikdy nedokázali spojiť, no vo všeobecnej miere ani nadchnúť ideálmi spoločného domu. Histó­ ria nás učí, že namiesto toho sme sa často vrha­ li do bratovražedných vojen a zrád, na základe ktorých napokon zanikla aj Veľkomoravská ríša.

Našu túžbu, ale o to väčšiu neschopnosť vytvoriť silnú a prosperujúcu slovanskú vzájomnosť limi­ toval patriarchálny spôsob života v malých, roz­ drobených a vzájomne súperiacich skupinkách.

Aj z tohto uhla pohľadu sa ukazuje, že už celé

generácie a generácie Slovanom chýba povestná románska či germánska vôľa a jednota. Tak sa všetky slovanské územia priľahlé k impériám stá­ vajú korisťou – stačilo iba vyhlásiť právo s Božou milosťou vyvolených a splnomocnených cisárov katolíckej cirkvi vládnuť nad Slovanmi. Toto by sa však nikdy nestalo, ak by sme sami seba ne­ považovali za rovnako silných a odolných, ak by sme medzi sebou neviedli nekonečné spory, no najmä ak by nás zjednocovala myšlienka vyššej spravodlivosti, poriadku a solidarity. Žiaľ, tieto princípy si pred nami – Slovanmi s láskou zahľa­ denými do rodnej zeme, no najmä rodiny – osvo­ jili cudzí dobyvatelia. Lež práve Slovania odrazili Turkov pred bránami Viedne, Slovania zastavili fatálne Napoleonovo dobývanie Európy, Slova­ nia vyhnali fašizmus až k Brandenburskej bráne.

Dnes si viac ako kedykoľvek predtým uvedo­ mujeme obrovskú moc informácií, ktoré menia verejnú mienku a v konečnom dôsledku rozho­ dujú o prežití. Tá masívna nenávisť, akou médiá v rukách elity dennodenne štvú a nabádajú na nenávisť voči slovanstvu a špeciálne voči Rusku, je neprehliadnuteľná. Práve médiá nesú plnú zod­ povednosť za stav našej spoločnosti a bezbrehý úpadok kultúry a pôvodných cností i hodnôt.

Mediálne giganty sveta v rukách zopár vyvole­ ných už po celé generácie sledujú zámery a cie­ le privátnych skupín. A tieto skupiny Slovanov nenávidia, pretože si veľmi jasne uvedomujú, že práve Slovania v rozhodujúcich chvíľach rozdr­ via všetkých ohrozovateľov ako knieža Sviatoslav vo svojom triumfálnom ťažení proti Chazarom.

Rozklad každej našej dobrej idey a spoločných záujmov sa deje vo vnútri našich krajín. Moc, ktorá ako metastázy preniká naším organizmom, je moc napojená na bezbrehý prílev financií. Za peniaze si kupuje duše našich ľudí, ktorí spravia čokoľvek, čo im kniežatá zla prikážu. Práve sem musíme v dnešných časoch sústrediť všetku našu energiu a nádej. Ak nebude existovať masívna podpora spoločného mediálneho domu, časom našich potomkov celkom zničia a vyhubia cudzie záujmy zasiate do ich vedomia. Našou prvoradou úlohou je spojiť naše sily a vybudovať gigantickú kultúrnu ustanovizeň, z ktorej sa budú napájať všetky deti slovanského sveta, aby mohli šíriť po­ solstvá mieru a nádeje. Tu bude učinené zadosť

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Predseda prezídia Všeslovanského zväzu, známy ruský spisovateľ O. A. Platonov a šéfredaktor Zem&Vek T. E. Rostas

vzdelanosti, nad ktorou chcú vládnuť iní, tu bude vytvorený priestor navyvážené informácie a sprá­ vy, tu bude môcť prekvitať povedomie o všetkých dôležitých momentoch minulosti, ale aj veľkých plánoch do budúcna. Prostredníctvom slovan­ ského mediálneho domu budú do myslí prenikať slová o nových výzvach ekonomiky postavenej na energetických zdrojoch, dobrých investíciách a vzájomnom obchode, ako aj o spoločných a jed­ notných postojoch v otázkach bezpečnosti všet­

kých suverénnych slovanských krajín. Ak nebude vôľa vytvoriť chrabrého bohatiera odrážajúceho útoky zlomyseľných vyvolených, ak nepochopí­ me, že dnes je najdôležitejšou úlohou vytvoriť medzinárodné slovanské mediálne impérium, potom nás zvnútra zničia dobre zaplatené sily cudzích záujmov. Preto si vás aj z tohto miesta v mene našej budúcnosti dovoľujem vyzvať k jed­ note a vzájomnej spolupráci pri postavení najú­ činnejšej bariéry voči zlu.

Tohtoročného mimoriadne významného stretnutia sa šéfredaktor Zem&Vek Tibor Eliot Rostas mohol zúčastniť iba vďaka Fondu Sofian, ktorý podporuje o. z. Sofian Publishing a jeho priaznivci vyznávajúci slobodu prejavu a pluralitu názorov.

PROSÍME, PODPORUJTE NÁS AJ NAĎALEJ, VAŠA FINANČNÁ POMOC NÁM UMOŽŇUJE VYTVÁRAŤ REÁLNE VYHLIADKY NA LEPŠIU BUDÚCNOSŤ.

IBAN transparentného účtu: SK87 0900 0000 0051 1928 5181

37

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Viktor Timura

NAŠI PREDKOVIA TU BOLI OVEĽA

SKÔR, AKO TVRDÍ ZÁPAD V 19. STOROČÍ VZNIKOL NA NEMECKÝCH UNIVERZITÁCH MANIPULÁCIOU HISTORICKÝCH FAKTOV PANGERMÁNSKY MODEL EURÓPSKYCH DEJÍN, KTORÝ V PODSTATE PRETRVÁVA DODNES.

Po

dľa tohto modelu mali prísť Slo­ vania do Európy až v 5. – 6. sto­ ročí n. l. To umožnilo nemeckým teoretikom (lingvistom a historikom) 19. sto­ ročia vyhlásiť prakticky všetky kmene, ktoré vymenovávali antickí autori, za germánske.

Slovanov do 5. – 6. storočia takto celkom vy­ lúčili z podielu na rozvoji Európy.

Keď sa vyhlásenie Árijcov za germánske kmene označené nemeckými teoretikmi ako Indogermáni ukázalo nereálne, zmenili ich na Indoeurópanov, ktorí mali prísť do Euró­ py v 3. tisícročí pred n. l. Nikdy však nijakí Indogermáni ani Indoeurópania s indoeuróp­ skym jazykom neexistovali a germánske kme­ ne nemali nič spoločné s Árijcami. To bola iba teoretická konštrukcia, ktorá mala vylúčiť Slovanov. Árijci neprichádzali v 3. tisícročí pred n. l. z Indie do Európy, ale naopak. Zo strednej Európy migrovali nositelia kultúry s keramikou zvoncových pohárov, z východ­ nej Európy strhli so sebou Venetov s kerami­ kou zdobenou odtlačkami šnúry a cez Chaj­ barský priesmyk prešli až do Indie k riekam

39 Indus, Jamuna a Ganga – pri Gange našli archeológovia keramiku zdobenú odtlačkami šnúry. Najstaršie indické pamiatky védy, kto­ ré vznikli asi o jedno tisícročie skôr ako san­ skritské písomné pamiatky, označili týchto migrantov prichádzajúcich v období 2500 až 1700 p. n. l. v niekoľkých vlnách z Európy do Indie ako Árijcov.

Ako a kde teda hľadať pôvod a začiatky Slo­ vanov a ich najstaršie dejiny tak, aby sme sa vyhli ďalším omylom? Teoretické úvahy o pô­ vode Slovanov sa zväčša upierali na prypjať­ ské bariny. Asi v duchu, že z barín vychádza kadejaká háveď – tak prečo by odtiaľ nemohli vyjsť aj menejcenní Slovania, za akých ich mali a naďalej majú na Západe? Iným va­ riantom bol priestor medzi Vislou a Odrou, ale ten sa im príliš nehodil do teoretických konštrukcií pangermanizmu, lebo na tento priestor si ako svoj pôvodný nárokovali ger­ mánske kmene. Otázka slovanských začiat­ kov zostala nevyriešená a v pangermánskom modeli európskych dejín nemohla byť vyrie­ šená, lebo v jeho rámci ani riešenie nemala.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

40

Nepochybne však existuje, lebo Slovania sú tu a existujú dokonca v závideniahodných priestoroch a počtoch, čo nenecháva na po­ koji ani dnešných samozvaných svetovládcov.

Teoretické halucinácie historikov budú hľadať priestor dovtedy, kým nezačnú svoje úvahy od skutočných začiatkoch ľudských dejín. A tie nemožno začínať ináč ako hľadaním pôvo­ du a začiatkov samotného človeka, procesov jeho formovania, osobitne formovania jeho vedomia, bez čoho nemožno pochopiť ani utváranie rôznych foriem spoločenstiev, ktoré sú subjektom ľudských dejín. Klasická histó­ ria (historiografia) začína tam, kde začínajú písomné pramene – a tie začínajú len tritisíc rokov pred naším letopočtom. To je menej ako 0,5 % z celkových dejín ľudstva, počínajúc od Homo erectus, ktorý sa objavil pred 1,8 milió­ na rokov. Preto historiografia nemôže takúto úlohu riešiť. To je úloha filozofie dejín vy­ chádzajúcej zo syntézy interdisciplinárnych poznatkov, zvlášť antropológie, archeológie, lingvistiky, mytológie, paleogeografie, paleo­ klimatológie, paleopsychológie a ďalších vied.

Odborníci sa zatiaľ zhodli aspoň na jednom: dnešný človek sa vyvinul z Homo erectus, kto­ rý sa objavil pred 1,8 milióna rokov na viace­ rých miestach našej planéty: v Afrike – negro­ idná rasa, v Číne – mongoloidná rasa, a asi aj na Ďalekom východe, kde je výskum v začiat­ koch – červená (indiánska) rasa. Objavil sa aj na Kaukaze – kaukazský typ sa člení na tri základné čeľade: juhokaukazská čeľaď (Ana­ tólia, Sumer), východokaukazská čeľaď (Irán, India a Stredná Ázia) a severokaukazská euro­ poidná čeľaď, ktorá sa rozšírila po celej Euró­ pe. Homo erectus sa objavil pred 1,8 milióna rokov aj na dnešnom ostrove Jáva v Indonézii.

Odborníci sa zatiaľ nedohodli, či ide o typ odčlenený z čínskeho alebo je to samostat­ ný typ. V Afrike sa Homo erectus objavil až pred 1,5 milióna rokov. Hypotéza o tom, že sa z Afriky na ostatné kontinenty rozšíril najprv Homo habilis alebo Homo ergaster, vrátil sa do Afriky ako Homo erectus a iba z neho sa vyvinul dnešný človek, ktorý sa potom znova rozšíril na ostatné kontinenty, sa genetický­ mi výskumami DNA nepotvrdila. Ukázala sa

iba ako špekulácia zástancov monogenetickej teórie na jej záchranu. Už Homo erectus sa rozšíril do celej Európy pred 1,2 – 0,8 milióna rokov. Svedčia o tom mnohé nálezy.

Dnešný človek sa objavil pred 120 – 70-tisíc rokmi podobne na viacerých miestach. Vy­ víjal sa z Homo erectus v tej oblasti, kde sa objavil. Rozšírenie dnešného človeka z Kau­ kazu a východnej Európy dokazujú archeolo­ gické poznatky. Prvé poznatky o kulte med­ veďa sú z kaukazských jaskýň Kudaro I a III, z cucchvatského jaskynného komplexu a ďal­ ších. Odtiaľ sa rozšíril po celej Európe. Vý­ znamné neskoršie poznatky o kulte medveďa pochádzajú z jaskýň v Rakúsku, Švajčiarsku, Francúzsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku, Česku i Slovensku.

Svedčia o prebúdzajúcom sa vedomí človeka podobne ako sieťka na kuse okra z juhoafric­ kej jaskyne Blombos, datovaná na 78-tisíc ro­ kov p. n. l. Pôvod Slovanov a všetkých Európa­ nov, ako potvrdzujú aj uvedené archeologické poznatky, je na Kaukaze.

Severokaukazská europoidná čeľaď pred 45-tisíc rokmi nadobudla rečovú kompeten­ ciu spolu s hypertrofiou obraznosti (dôkazom sú figúrky – venuše) a začala sa učiť hovoriť s pomenovávaním veci okolo seba, tvorila prvé slová bez schopnosti vyjadrovať sa v uce­ lených myšlienkach – vetách. Vypomáhala si kreslením – zostali z toho jaskynné a skalné maľby a rytiny. Po dotvorení druhej signálnej sústavy na konci ľadovej doby získal človek jazykovú, t. j. gramatickú kompetenciu, ktorá umožňovala vyjadrovať sa v ucelených vetách.

Pri formovaní jazyka človek musel najprv vy­ tvoriť postupne celú gramatiky, radenie slov, spájanie predložkami, skloňovanie, časova­ nie, rozlišovanie rodu atď. Nikto mu na to nedal nijakú gramatickú príručku, všetko si musel vytvoriť sám a fixovať v spoločenstve.

Zďaleka však nebolo toľko slov ako dnes.

Jazykovedci sa pokúsili analyzovať, koľko mohol mať človek slov na konci ľadovej doby (13-tisíc rokov p. n. l.) a došli k počtu 278. Ak sa niekomu tento počet javí málo, treba do­ dať, že dnešný živý jazyk damin (daminčina), ktorou hovoria obyvatelia na indonézskom

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

ostrove Mornington, kde žili izolovaní od os­ tatného sveta, má iba 200 slov. Plne pritom postačuje na komunikáciu a dorozumenie sa obyvateľov ostrova.

S formovaním jazyka a jazykových rodín sa dovtedy jednotná severoeurópska europoidná čeľaď na jazykovom základe začala diferen­ covať na veľké jazykové rodiny: na veľkom priestore od Kaukazu-Volgy-Donu po Rýn to bola slovanská jazyková rodina, z ktorej sa od Rýna po Atlantik vyčlenila keltská jazyková rodina a na Jutskom polostrove a v Škandiná­ vii germánska jazyková rodina.

Začiatok formovania Slovanov, tak ako Kel­ tov i Germánov na kultúrno-jazykovom zá­ klade je na konci poslednej ľadovej doby. Ja­ zyk Slovanov sa na veľkom priestore sústavne reintegroval neustálymi migráciami skupín, zväčša z východu na západ.

Slovania majú oveľa bohatšiu históriu, ako sa doteraz prezentuje. Už medzi 8. a 6. tisícro­ čím p. n. l. sa začali vytvárať predpoklady a na začiatku 6. tisícročia pred n. l. naši predkovia sformovali tri najstaršie európske civilizácie aj s prvým písmom. Prvá bola staroeurópska civilizácia, ako ju nazvala Marija Gimbuta­ sová, presnejšie podunajská civilizácia ako ju nazval Harald Haarmann. Vychádzala z lepenskovirskej kultúry a zaberala územie Rumunska, Tesálie, Macedónie a východného Slovenska. Prvá vytvorila písmo s datovaním 5300 rokov p. n. l., čo je viac ako dvetisíc ro­ kov skôr než vznik mezopotámskeho písma, a prvá v Európe prešla na poľnohospodársky produktívny spôsob hospodárstva. Na archeo­ logickej konferencii v Berlíne 5. – 8. decembra 1880 prezentovala nález najstaršieho písma rumunská archeologička Žofia Tormová, kto­ rá ho objavila pri výskumoch na lokalite Tur­ daş a ďalších lokalitách v okolí (okolo 300 gra­ fém). Ale prítomní západní bádatelia vrátane Virchova a Schliemanna, ktorí boli prítomní, odmietli uvažovať o niečom podobnom.

Druhá bola východoeurópska civilizácia s do­ minantnou kultúrou Cucuteni-Tripolje spolu s dnepro-doneckou, stredodonskou a kurhan­ skou kultúrou s takými mestskými konglome­ rátmi, akým bolo Majdaneckoje s 15 – 20-tisíc

obyvateľmi. A to nebolo najväčšie mesto tejto civilizácie.

Tretia bola stredoeurópska civilizácia od Balkánu a západného Slovenska po Rýn. Od­ lišovala sa kruhovými stavbami – rondelmi, podobnými, akým je známy Stonehenge v An­ glicku. Rondely objavili leteckým prieskumom na území Slovenska, Rakúska, Česka, Nemec­ ka i Poľska iba nedávno. Bolo objavených viac ako 150 rondelov. Plnili kultovú funkciu i funkciu agrokalendára.

Staroeurópske civilizácie sa rozpadli v druhej polovici 3. tisícročia v dôsledku klimatických zmien a migrácií. Na ich troskách sa v bron­ zovej dobe formovali nové slovanské spolo­ čenstvá, ktoré v nasledujúcich dlhodobých dramatických procesoch a udalostiach vyústi­ li do súčasných slovanských národov.

Jedno nemožno poprieť. Pre Západ sú Slova­ nia stále čímsi menejcenným. Západná civi­ lizácia existujúca viac ako dvetisíc rokov je k Slovanom neprajná a nepriateľská, ba pria­ mo vražedná. Riadi sa základným princípom založeným na expanzii, výbojoch a parazi­ tovaní na bohatstve porazených a podma­ nených. Nemecký filozof Tretej ríše Oswald Spengler nazval tento princíp faustovským a označil ho ako princíp životaschopnosti Nemcov. Nezmenil sa ani v súčasnosti. Po­ litické heslá o slobode, suverenite, demokra­ cii, humánnosti a ľudských právach sú len zastieracie manévre a zmena taktiky ako do­ siahnuť hlavný cieľ – expandovať a podma­ ňovať si ďalšie krajiny a národy a parazitovať na ich bohatstve.

Transatlantická civilizácia sa v súčasnosti dostala do neriešiteľnej krízy, z ktorej asi nie je iné východisko okrem vojny. To, aká apo­ kalypsa by to bola, si uvedomuje asi každý.

Preto usiluje o záchranu na úkor Slovanov.

Nie je to prvýkrát. Ale ani opakované pokusy západnej civilizácie zničiť Slovanov, osobitne baštu slovanstva – Rusko, neviedli k úspechu.

Súčasťou je snaha o rozbitie jednoty Slovanov, podriadenie si aspoň časti Slovanov, parazi­ tovať na nich a postaviť ich proti iným Slova­ nom. To však malo vždy iba dočasné trvanie a nebude to ináč ani teraz.

41

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Roman Michelko

VIERA VO VEĽKÉHO

RUSKÉHO BRATA VŠESLOVANSKÁ MYŠLIENKA BOLA MINIMÁLNE OD KONCA 18. STOROČIA – PREDOVŠETKÝM VŠAK V 19. STOROČÍ – JEDNOU Z KĽÚČOVÝCH IDEÍ, KTORÉ OVPLYVŇOVALI POLITICKÉ MYSLENIE V STREDOEURÓPSKOM PRIESTORE.

42

J

eden z najvýznamnejších filozofov 19. storočia Johann Gottfried von Herder písal o Slovanoch ako o národe budúcnosti.

Takmer celá štúrovská generácia študovala fi­ lozofiu a teológiu na prestížnych nemeckých univerzitách v Jene či Halle a veľmi dôkladne sa oboznámila s najnovšími výstupmi predo­ všetkým nemeckej klasickej filozofie, najmä však s Herderovými filozofickými názormi.

Revolučný rok 1848 bol však aj v znamení pangermánskej idey. Na frankfurtskom sne­ me sa začal proces zjednocovania množstva maličkých nemeckých štátov do jednotnej ne­ meckej ríše pod vedením Bismarckovho Prus­ ka. Ako vieme, proces prekonania nemecké­ ho partikularizmu bol ukončený zjednotením Nemecka v roku 1871. Podobný proces pre­ biehal paralelne aj v Taliansku, krajina sa zjednotila v roku 1870.

Panslovanská idea prešla podobným, ale ešte komplikovanejším procesom. V roku 1848 sa v Prahe uskutočnil prvý slovanský zjazd.

Tým odštartoval pokus o dosiahnutie pan­ slovanskej idey pod ochrannou rukou najsil­ nejšieho – pod kuratelou ruského cára. Práve cárske Rusko v roku 1849 v bitke pri Világoši pomohlo Habsburgovcom skrotiť spupnú ma­ ďarskú džentry, ktorá zneužila novonadobud­ nutú slobodu na potláčanie nemaďarských národov. Orientácia na Rusko vyplývala aj z ochoty Ruska pomôcť pri zvrhnutí turecké­ ho, respektíve osmanského jarma, pod ktorým trpeli slovanské národy na juhu dlhé storočia.

Je jasné, že tieto myšlienkové prúdy museli za­ siahnuť aj najvýznamnejšiu osobnosť sloven­ ského verejného života Ľudovíta Štúra. Vývoj jeho politických názorov bol silne ovplyvne­ ný dobovým politickým a filozofickým mys­

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

lením a prešiel rôznymi fázami, napríklad aj často kritizovaným príklonom k Viedni, ktorá v konečnom dôsledku Slovákov zradila a obe­ tovala na oltár vlastných záujmov. Aj preto Štúrov politický testament Slovanstvo a svet budúcnosti znamenal jednoznačnú orientáciu na Rusko a cára. Nakoniec iste nie je náhoda, že toto jeho kľúčové dielo, pôvodne napísané v nemčine, vyšlo prvýkrát knižne v ruskom preklade, a to hneď vo viacerých vydaniach.

Paradoxne prvý slovenský preklad, navyše opatrený veľmi kontroverzným úvodom (spo­ chybňujúcim správnosť Štúrových názorov), vyšiel až v roku 1993. Ak chceme pochopiť Štúrovo politické myslenie, musíme konštato­ vať, že prijatie všeslovanských či panslovan­ ských ideí bolo v danom dobovom kontexte je­ diným a logickým riešením pri pokuse obhájiť národné záujmy Slovákov.

Ako vieme, politická realita bola nakoniec iná, ale jeho politický závet bol logickým vyústením trpkej skúsenosti s politickou zra­ dou zo strany Viedne a priam fatalistickej viery v to, že menšie slovanské národy na­ koniec oslobodí veľký ruský brat. Táto poli­ tická koncepcia prežívala veľmi dlho, a do­ konca v čase prvej svetovej vojny v českom exile. Kým Masaryk a Beneš sa pri rozbití Rakúsko-Uhorska orientovali na západné mocnosti (Francúzsko a Veľkú Britániu), Jo­ sef Dürich sa v exile v Rusku pokúšal o dosa­ denie Romanovovcov na český trón.

Agresia maďarskej džentry, priame ohro­ zenie rodiaceho sa národa v revolučných časoch akosi prirodzene postavili Slovákov (v dvoch dobrovoľníckych výpravách) na stranu Viedne. Ako sa neskôr ukázalo, bol to omyl. Otázka je, či sme vtedy mali na výber, resp. aké boli reálne alternatívy. Štúr podpí­ sal výzvu Za jednotu mocnárstva rakúskeho.

Bol to však len taktický ústupok. Strategická Štúrova koncepcia predpokladala emancipá­ ciu od Nemcov aj od Maďarov. Samozrejme, denná realita Bachovho absolutizmu tieto nádeje pochovala. Čoskoro to trpko ľutuje, keď hovorí: „Rakúsko sa rozhodlo všetky slo­ vanské, maďarské, talianske národy vohnať do nemeckej klietky.“

V čase rozčarovania píše Slovanstvo a svet budúcnosti, v ktorom uvádza: „Ostatne neveríme, že Francúzi aj uskutočnia túto veľkú ideu oslo­ bodenia národov. Podľa našej mienky postaví sa na jej čelo iný národ, ktorý viac vytrpel, ktorý prechováva viac lásky voči ľudstvu než tí, ktorí sa častokrát viac ňou vystatujú, než aby v jej du­ chu pracovali.“ Štúr vidí tento národ v Rusku.

Podľa neho sú Rusi chrbtovou kosťou slovenskej politiky, prvým článkom viery, silou, ktorá do­ volí udržať slovanský pohyb aj v najbeznádejnej­ ších situáciách. Je to jeho dôvera v budúcnosť, jeho mesianistická idea – v tomto bode prestáva­ jú všetky analýzy a kritické postoje. Štúr je nielen mužom jedinej myšlienky, ale aj politik jediného prostriedku: „Niet v Rusku ta­ kej nezhody medzi vládou a národom, ako je inde, v ohľade tom je tam väčší súhlas než kde­ koľvek v Európe.“ A tak trochu naivne čaká na časy, „keď sa duch slovanský ešte viac rozšíri, keď sa pokrok slobody aj tam zjaví, vykoná táto zem diela veľké a dôležité pre slovanstvo, vážne a rozhodujúce pre svet“. Ďalšie politické vymedzenie Štúra je voči Pa­ lackého konceptu austroslavizmu. Kodifiká­ ciou kultúrnej stredoslovenčiny a odchodom od kralickej bibličtiny sa stal zradcom pre istú a v tom čase značnú časť českej, ale aj slovenskej spoločnosti. Nepochopil ho Kol­ lár, ale ani Palacký či Šafárik. Štúr odmieta austroslavizmus: „Myšlienka urobiť z Rakúska oporný bod pre slovenské kmene v strednej Európe vyšla z hláv Čechov, menovite je výtvorom síce mnoho znalého a usadlého, ale bezmyšlienkovitého a krát­ kozrakého historiografa Palackého, ktorý sa ostatne pri jej koncipovaní dal do vleku čes­ kej šľachty, prívrženkyne Rakúska. Čechom sa pritom otváral výhľad na hegemóniu nad slovanskými kmeňmi v Rakúsku... a tak sa tejto myšlienky chopili.“ Štúr považuje myšlienku austroslavizmu za neslovanskú. Budúcnosť slovanstva vidí mimo Rakúska a alternatívu voči nemu vo veľkom slovanskom rovnoprávnom svete s Rusmi ako prvými medzi rovnými. Táto Štúrova koncep­ cia platila v hlavnom prúde slovenskej politiky až do vystúpenia hlasistov.

43

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Lukáš Perný

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

osvetu o slovanstve a národných buditeľoch.

Gustáv Husák písal ódy na Ľudovíta Štúra, Ladislav Novomeský videl (odvolávajúc sa na

SOCIALIZMUS A PROSLOVANSKÁ POLITIKA

„PRE NÁS OKREM TOHO ZNAMENÁ RUSKO SLOVANSKÝ ŠTÁT I SLOVANSKÚ BAŠTU; BAŠTU NOVO PONÍMANÉHO SLOVANSTVA, SLOVANSTVA V ZMYSLE SÚDRŽNOSTI A SPOLUPRÁCE NÁRODOV POCHÁDZAJÚCICH ZO SLOVANSKÉHO KMEŇA. I TOUTO BAŠTOU SA STALO CÁRSKE RUSKO PO OBRODNOM ZÁSAHU LENINSKEJ REVOLÚCIE.“ LADISLAV NOVOMESKÝ

44

Aj

napriek tomu, že pokus o spojenie triedneho a národného konceptu si vyžiadal veľa obetí, len málokto si aj v súčasnosti túto dimenziu minulého reži­ mu uvedomuje. Súčasná propaganda hodnotí spätosť Československa so Sovietskym zväzom predovšetkým v negatívnych konotáciách, pri­ čom ignoruje výraznú kultúrnu a ekonomickú výmenu, ktorá medzi krajinami prebiehala.

Podľa Laca Novomeského sa v tom čase splnil Herderov a Štúrov sen o zlatom veku Slovanov v nových podmienkach, čo podčiarkla aj spolu­ práca v rámci RVHP. Československá koncepcia povojnovej ľudovej demokracie nadväzovala na kultúrnu politiku všeslovanskej vzájomnosti a slovenské národné hnutie v 19. storočí. Táto predstava sa opiera o tzv. leninský prístup k dejinám, ktorý zohľadňuje špe­ cifický prístup budovania socializmu v konkrét­ nych kultúrno-historických podmienkach. Marx

a Engels vnímali prístup k revolúcii predovšetkým triedne, no Lenin prišiel s koncepciou národno­ -oslobodzovacích hnutí, ktoré vznikajú v pod­ mienkach imperiálneho štádia kapitalizmu.

Historicky a kultúrne sa o podporu proslo­ vanského zamerania zaslúžili najmä súvislos­ ti 2. svetovej vojny, predovšetkým víťazstvo Červenej armády, Stalinova koncepcia svätej vojny – spojenie triedneho a národného pri bojoch, a v nemalej miere Slovenské národné povstanie a osveta generácie davistov, predo­ všetkým tzv. buržoáznych nacionalistov (Hu­ sák, Novomeský, Clementis, Horváth, Okáli, Holdoš), ako ich nazvali, keď ich v 50. rokoch odsúdili. Vladimír Clementis, Ladislav Novo­ meský a Gustáv Husák sa zaslúžili o zabudo­ vanie všeslovanskej vzájomnosti do kultúrneho programu slovenských komunistov po roku 1945. Právnik Vladimír Clementis vysielal pria­ mo z Londýna rozhlasové vstupy, ktorými šíril

historika Vilčeka) v Jankovi Kráľovi prvého slovenského komunistu.

Maďarské a nemecké školy sa poslovenčili a za povinný cudzí jazyk bola zvolená ruština aj z toho dôvodu, že Maďari patrili k tým najvy­ trvalejším kolaborantom nacistov. V tom čase bol povereníkom pre školstvo a osvetu práve Ladislav Novomeský. Vo svojich článkoch bo­ hato propagoval slovenských národných budite­ ľov a kritizoval Marxa v jeho neohľaduplnosti a nepochopení pri odsúdení Slovanov v roku 1848. Zároveň označil za chybu, keď štúrovci očakávali ústupky od Viedne – nereálny austro­ slavistický koncept. Novomeský však vnímal nacionálne a internacionálne vo vzájomnom prepojení, preto oceňoval nielen Štúra, ale aj Sándora Petőfiho v dimenzii sociálnej. Socia­ listický blok považoval za príležitosť realizácie všeslovanskej vzájomnosti bez cárskeho útla­ ku. Oceňoval súčinnosť slovanských národov, spoluprácu Moskvy, Kyjeva, Belehradu, Sofie, Varšavy so sympatiami k jednote politickej, kul­ túrnej i hospodárskej.

Vladimír Clementis pochádzal z rodiny známej svojou slovanofilskou orientáciou, čo sa odzr­ kadlilo aj v jeho politickom pôsobení. V exile vydal diela Slováci a Slovanstvo či Slovanstvo kedysi a teraz.

Pod vlajkou nového režimu už v roku 1945 v Modre slávnostne odhalili pamätník Ľudovíta Štúra od sochára Frica Motošku. V roku 1948

rečnil Novomeský na Hurbanových oslavách v Beckove. Pod Novomeského vedením vzniká Hviezdoslavova knižnica, a práve Novomeský sa usiloval aj o spojenie kresťanstva, socializmu a slovanstva: „Náš katolicizimus má nádhernú slovanskú tradíciu cyrilometodejskú a sociálne úsilia dlho tvoriace centrum všetkých našich úsilí zodpovedajú predsa najkrajšej a najsláv­ nejšej tradícii kresťanstva,“ píše v článku Komunizmus v slovenskej národnej idei (1946).

Dokument, ktorý oficiálne začlenil proslo­ vanskú orientáciu do slovenskej kultúrnej po­ litiky komunistov, je predovšetkým Košický vládny program. V rámci 5. článku jasne píše: „Bude zosilnená slovanská orientácia v našej kultúrnej politike, v súhlase s novým význa­ mom slovanstva v medzinárodnej politike a najmä československej.“ Aj Gustáv Husák sa vo svojich prejavoch odvolával na Štúra a ná­ rodných dejateľov.

Slovanstvo dostalo po roku 1945 nový rozmer.

Začalo sa budovať nové národné povedomie, v 50. rokoch jeho šíriteľov obvinili z buržoáz­ neho nacionalizmu. Tzv. buržoázni nacionalisti boli obvinení predovšetkým zo slovenského se­ paratizmu, pretože požadovali väčšiu kultúrnu a ekonomickú autonómiu slovenskej časti Čes­ koslovenska, čo sa Novomeskému a Husákovi napokon podarilo presadiť aspoň sčasti vďaka federatívnemu modelu. Významným propagá­ torom národných prvkov bol v tomto období spisovateľ Vladimír Mináč.

Problémom však bolo, že proslovanská orien­ tácia bola nanútená a rok 1968 situáciu ešte zhoršil. Dodnes je výsledkom rozdelenie oby­ vateľstva na tých, ktorí pohŕdajú všetkým rus­ kým, a na rusofilov, ktorí vidia vo východnej kultúre záchranu civilizácie. Novomeský sa do roku 1948 usiloval, aby sme boli mostom medzi človečenstvom tzv. Východu a kulti­ vovanosťou tzv. Západu. Po roku 1948 táto myšlienka zmizla a nastavila sa silne prový­ chodná orientácia. Jej následky sú diskutabil­ né. Pokus zakoreniť naraz internacionálnu, a zároveň proslovanskú orientáciu sa neod­ zrkadlil na reálnych výsledkoch v kultúrnej politike. Všetko, čo je vynútené nasilu, má v konečnom dôsledku opačný efekt.

45

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Peter Dano

SLOVANSKÁ VEĽMOC –

POSLEDNÁ HRÁDZA PROTI ZLU V POSLEDNOM OBDOBÍ SME VO VÄČŠINE ZÁPADNÝCH MÉDIÍ SVEDKAMI LACNÝCH PROPAGANDISTICKÝCH ÚTOKOV NA RUSKO, AKO BY BOLO PÔVODCOM VŠETKÉHO ZLA.

46

Tu

je niekoľko citátov z článku, kto­ rý vyšiel posledný májový týždeň 2015 v novinách Financial Times (niektoré preložené citáty z neho nájdeme na stránke www.tartaria.sk.): „Prezident RF Vladimir Putin patrí k dávnej tradícii ruského myslenia. Jeho odchod zo za­ stávaného postu nič nezmení. Akýkoľvek prav­ depodobný následník Putina bude sledovať analogický kurz.“ „Ruský problém nie je pre Západ novinka.

Vznikol ešte pred 200 rokmi, koncom napole­ onského obdobia, keď sa medzi Ruskom a Eu­ rópou vytvorila priepasť v tom, čo považujeme za hodnoty.“ „Časom odpor zo strany Nemecka na západe, Veľkej Británie a potom USA na juhu a Číny s Japonskom na východe ohraničili zónu bez­ pečnosti Ruska v severnej a centrálnej časti Eu­ rázie na územiach postsovietskeho priestoru.“ Všimnime si zmienku o odpore Nemecka – ide totiž o útok fašistického Nemecka na Sovietsky zväz 22. júna 1941. Zreteľne vidieť goebbelsov­ ský príklad prekrúcania skutočností, pri ktorom

autor článku mení obrancu na agresora a nao­ pak. Dejinné udalosti však svedčia o tom, že Rusko vždy bránilo konečnému zničeniu Slova­ nov, či dnes dokonca aj súčasných svojbytných európskych národov.

Dnešné Rusko, Russia, v minulosti aj Svätá Rus, Rassénia, Veľká Tartária, či dokonca podľa En­ cyklopédie Britannica Hyperborea, sa Západ stále snaží obviňovať z imperiálnych ambícií.

Pritom je však len časťou územia Eurázie, kde žili a tvorili Slovania skôr, ako ich cudzie ci­ vilizácie pomocou intríg rozdelili a následne zotročili. Toto územie sa v pradávnom predkres­ ťanskom období rozkladalo od Atlantického po Tichý oceán, pred 7500 rokmi k nemu patrilo aj územie na sever od Čínskeho múru (tzv. Kitaj).

Avšak už od nepamäti prebiehali pokusy o tzv. zjednotenie, či skôr získanie územia pod cen­ trálnu správu nejakej mocnosti. Už vtedy bolo viditeľné rozdelenie ľudskej spoločnosti na „pr­ vohospodárov“ (poľnohospodárstvo, remeslo, kultúra, veda...) a „lovcov“ (či lupičov), ktorí sa pokúšali prevziať pod kontrolu plody cudzej práce. V antickom Grécku bola čitateľná aj

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

48

myšlienka zjednotenia Európy, na ktorú pria­ mo nadviazal staroveký Rím. Z historicko-geo­ grafického pohľadu Rím ovládal územie, ktoré možno považovať za jadro vtedajšej Európy.

Vtedajšia rímska politika a diplomacia sa pod­ ľa možnosti snažila minimalizovať náklady pri maximálnom zisku, suverénnym dŕžavám predstaviť len pozitíva takejto integrácie, vy­ hnúť sa priamej vojenskej konfrontácii a pomo­ cou dômyselných intríg vraziť klin medzi náro­ dy, ktoré neboli pod ich správou, v zmysle dnes už známeho rozdeľuj a panuj.

Túto politiku sa Rimanom istú dobu darilo presadiť na obmedzenom území, avšak pôvod­ ným obyvateľom (ako dokazujú najstaršie ar­ tefakty na území Európy, ktoré po tisícročiach v dnešných dňoch opäť vychádzajú na svetlo) sa neskôr načas podarilo presadiť zjednotenie pod slovanskú správu. Ako jasný príklad možno uviesť citát z knihy talianskeho autora Maura Orbiniho Pôvod názvu, slávy a rozšírenia národa slovanského (vydanej v roku 1601 v taliančine, v roku 1722 bola preložená do ruštiny): „Slovan­ ský národ ozbrojený svojimi zbraňami dobreže neovládol všetky národy vo vesmíre: ovládol Áziu i Afriku, bil sa s Egypťanmi aj s Alexan­ drom Veľkým, pokoril si Grécko, Macedónsko, Ilýrsku krajinu; ovládol Moravu, krajinu slo­ venskú, českú, poľskú aj s pobrežím Baltského mora, prešiel Itáliou, kde mnoho ráz bojoval proti Rimanom. Niekedy bol porazený, inokedy bijúc sa v boji veľkým smrteľným krviprelieva­ ním odpovedal Rimanom; neraz bijúc sa v boji rovným bol. Nakoniec si pokoril Rímsku ríšu, ovládol mnohé jej provincie, zničil Rím, učiniac cisárov rímskych svojimi daňovými poplatník­ mi, čo na celom svete nijaký iný národ nedo­ kázal. Ovládol Franciu, Angliu a ustanovil pa­ novanie v Hispánii; ovládol najlepšie provincie Európy; a z neho, vždy slávneho národa, v mi­ nulých časoch pochádzali najsilnejšie národy.“ Orbini uvádza, že národ Slovanov ovládal Áziu, Afriku a Európu. Konkrétne Franciu, Angliu, Hispániu, Itáliu, Grécko, Balkán – Macedónsko a Ilýrsku krajinu (dnešné Albán­ sko, časť Srbska a Grécka), pobrežie Baltského mora i ďalšie „európske provincie“. Podľa neho zo Slovanov pochádzajú mnohé európske náro­

dy, o ktorých sa to dnes vo všeobecnosti nevie.

Napr. Burgunďania, t. j. obyvatelia Burgund­ ska – krajiny, ktorá bola pripojená k Francúz­ sku v 15. storočí, Švédi, Fíni, Góti, Dákovia, Normani či Frankovia, Trákovia, t. j. jedno­ ducho Turci, Prusi (Perúnovi Rusi) a Britanci alebo Bretónci, Avari. Tieto skutočnosti Orbini dokladá okrem iných zdrojov aj staroškandi­ návskymi geografickými traktátmi.

Nezanedbateľný vplyv východnej Európy a Rus­ ka (hlavného nástupníckeho štátu Veľkej Tartá­ rie) na mocenské väzby a vzťahy v Európe si mô­ žeme ukázať na postojoch Ivana IV. Hrozného.

Niektoré pramene síce tvrdia, že práve počas jeho vlády bolo Rusko slabou krajinou a nema­ lo žiadny skutočný vplyv na svojich susedov, avšak po celej Európe sa v múzeách uchovali jeho listy, ktoré písal európskym monarchom, a tie poskytujú celkom odlišný pohľad. Mnohé boli neskôr upravené, prípadne zmizli. Uvediem príklad toho, čo sa zachovalo, a síce list švéd­ skemu kráľovi Gustavovi I., ktorého originál je uložený vo švédskom kráľovskom archíve: „Ty si zo sedliackeho, a nie vladárskeho rodu! Keď novgorodskí miestodržitelia veľkého panovní­ ka, cára ruského, pošlú svojho posla ku kráľovi Gustavovi, tak Gustav, kráľ švédsky a gótsky, bude musieť pred týmto poslom bozkávať kríž, lebo pre teba je nemožné sa mimo miestodržite­ ľov k nám priamo dovolávať!“ Z citovaného teda vyplýva, že Ivan IV. nevnímal švédskeho kráľa ako seberovného a Európu s jej monarchami po­ važoval za svojich vazalov, ktorí nemali právo ani priameho kontaktu s cárom, čo odôvodňo­ val nasledovne: „My od Augusta Cézara rodom pochádzame!“ V tomto duchu sa listom, ktorý je uložený v londýnskom archíve, obracia aj na britskú panovníčku Alžbetu I. Tudorovú. Aj tu sa cár označuje zvysoka My, pričom anglickej kráľovnej tyká a na konci listu ju dokonca na­ zval nemravnou dievkou.

Na budovaní európskeho impéria bol v 20. sto­ ročí založený fašizmus i nacizmus a ešte v roku 1933 Mussolini tvrdil, že „Európa by mohla opäť získať vplyv na svetové dianie, keby sa jej podarilo dosiahnuť politickú jednotu“. Podobne Joseph Goebbels 11. septembra 1940 vyhlásil: „Som si istý, že za päťdesiat rokov sa už o jednot­

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

livých krajinách hovoriť nebude.“ A Adolf Hitler v rozhovore s fínskym ministrom zahraničných vecí v roku 1941 vyhlásil: „Európske krajiny úplne očividne patria k sebe ako členovia jednej veľkej rodiny.“ Anglický historik Hugh Seton­ -Watson dochádza k záveru, že Hitlerove záme­ ry sa netýkali len toho, čo by sme dnes nazvali nemecký nacionalizmus. Projekt Novej Európy či Tretej ríše mal jednoznačný cieľ, a to pod­ maniť si celú Európu vrátane priľahlých území a zotročiť pôvodné slovanské obyvateľstvo. Sám Mussolini zakladal nové rímske impérium oko­ lo Stredozemného mora a Japonci si želali vy­ tvoriť rozsiahlu oblasť hospodárskej spolupráce vo východnej Ázii. Je pozoruhodné, že Robert Schuman, jeden zo zakladateľov európskeho projektu, bol až do 17. júla 1940 štátnym tajom­ níkom vichistického režimu, ktorý kolaboroval s Nemcami, a ako poslanec za Lotrinsko v roku 1938 podporoval Mníchovskú dohodu, a tak Hitlerovi a jeho spojencom dopomohol rozbiť a neskôr okupovať Československo. V tomto zložitom období sa za ČSR postavil ZSSR a po­ núkol nám ochranu pred Nemeckom.

Ako je všeobecne známe, po druhej svetovej vojne nastalo obdobie relatívneho mieru a urči­ tej rovnováhy nielen v Európe, ale aj vo svete.

K porušeniu tejto rovnováhy došlo po vnútor­ nom rozvrate ZSSR. Od čias Rímskej ríše síce prešlo mnoho storočí, avšak logika politického myslenia mnohých politikov akoby vychádzala zo starého známeho rozdeľuj a panuj. Rozdiel je len v prostriedkoch a metódach či techni­ kách realizácie. Tesne pred koncom druhej sve­ tovej vojny v duchu rímskeho a Bismarckovho receptu vypracoval John Foster Dulles, budúci šéf CIA, koncepciu rozkladu Ruska (ZSSR) a prakticky celej oblasti jeho vplyvu, ktorá sa podľa potrieb aktualizovala a neskôr úspešne použila v Juhoslávii – a prakticky sa využíva dodnes. K realizácii Dullesovho projektu vý­ znamne pomohli svojou politikou Michail Gorbačov a Boris Jeľcin. Avšak autori nového delenia koristi sa neuspokojili ani s rozložením ZSSR na národné štáty (k akému došlo už po roku 1917, keď Nemecko a USA podporili boľ­ ševikov a rozbili Rusko). V roku 1997 bol vy­ pracovaný Houstonský projekt, podľa ktorého

treba Rusko rozdeliť s tým, že Sibír pripadne USA, severozápad Nemecku, juh a Povolžie Turecku a Ďaleký východ Japonsku. Projekt počíta, že z Ruska sa každoročne vyvezie 57 % produkcie ropy, 40 % plynu, 90 % medi, 97 % niklu a 99 % hliníka. Jednoducho vytvoriť z Ruska ľahko ovládateľné surovinové kolónie.

Pritom jestvujú rôzne výpočty, koľko ľudí bude stačiť na ťažbu, spracovanie a export surovín pre Západ (maximálne odhady sa pohybujú do 60 mil. ľudí). Americká exministerka zahra­ ničia Madeleine Albrightová prehlásila, že na tento účel postačí 15 miliónov ľudí. Podľa nej je Sibír príliš veľká a bohatá, aby patrila jednému štátu. Tu treba citovať aj slová poradcu piatich amerických prezidentov Zbigniewa Brzezinské­ ho z jeho knihy Veľká šachovnica (1997): „Bez Ukrajiny Rusko prestáva byť eurázijskou moc­ nosťou.“ V roku 1999 pri príležitosti udelenia titulu čestného občana Ľvova k tomu dodal: „Ukrajina je pre nás bašta Západu proti obno­ veniu ZSSR. Nový svetový poriadok sa buduje proti Rusku a na troskách Ruska.“ Praktickú realizáciu tejto doktríny dnes vidíme na Ukraji­ ne, kde prebehol Západom podporovaný proti­ ústavný násilný prevrat.

Na záver treba pripomenúť, že história sa opa­ kuje a ušľachtilé pojmy ako mier, prosperita, de­ mokracia, ľudské práva či právo na sebaurčenie sa zneužívajú na presadzovanie koristníckych záujmov jednotlivcov na úkor väčšiny ľudstva – a najhoršie je, že už aj celej planéty. Novodobý korporátny fašizmus predstavuje bezohľadná politika USA a NATO, ktoré podporujú islam­ ský terorizmus a snažia sa podkopať poslednú baštu európskej kultúry – Rusko. Stavajú rake­ tové základne v Európe, nezákonne okupujú Irak a Afganistan, rozložili Líbyu, podporujú terorizmus v Sýrii, kde Rusko vďaka efektívnej stratégii a taktike začalo víťaziť – a to nielen na poli vojenskom, ale aj informačnom.

Avšak dnešné Rusko nie je Jeľcinovo šapito zmietajúce sa v chaotickom kŕči, ale kultúrna a konsolidovaná krajina, ktorá ponúka per­ spektívu života a vlastného smerovania pre svoj ľud. Možno aj vďaka tomu sa dnes čoraz viac pôvodných obyvateľov Európy s nádejou obracia smerom na východ.

49

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Peter Čalovka

INÉ BEZPEČNOSTNÉ RIEŠENIE –

NEUTRALITA V KOALÍCII

Z

aznamenané moderné dejiny sú relatív­ ne krátke. Predstavujú však reťaze uda­ lostí, ktoré sú kauzálne späté. Naprí­ klad historici sa prikláňajú k názoru, že druhá svetová vojna bola iba pokračovaním prvej.

Medzi vojnami existovala síce Liga národov, ale možno ešte významnejším bolo úsilie Józe­ fa Pilsudského. Tento popredný poľský politik bojoval proti nadvláde cárskeho Ruska a prišiel s teóriou, že medzi Európou a Ruskom treba vytvoriť sanitárny kordón stredoeurópskych štátov, ktoré by Rusko izolovali. Uvažovalo sa so štátmi Lotyšsko, Litva, Estónsko, Fínsko, Bielorusko, Ukrajina, Maďarsko, Rumunsko, Juhoslávia a Československo pod vedením Poľ­ ska. Kordón štátov oddeľujúci Rusko od Euró­ py mal siahať od Baltického po Čierne more.

Pred prvou svetovou vojnou boli balkánske vojny, ktoré prakticky rozdelili Európu na vo­ jenské zoskupenia. Predchádzajúca vojna bola krymská, a tá sa roztiahla takmer po celej Eu­ rópe. Od severu, kde bola zničená pevnosť Hel­ sinky, až po Čierne more. Jej podstatou bolo sformovanie anglosaskej protiruskej koalície,

51 ktorá spolu s napoleonskými vojnami ukázala, že Rusko bude za každých okolností tvrdý orie­ šok. V 19. storočí sa v Európe rokovalo o stabi­ lite a mieri. Keby sme sa vrátili ešte o kúsok – do roku 1648, keď sa podpísal Vestfálsky mier, môžeme hovoriť o základoch modernej Euró­ py. Pilsudski bol tak trochu z iného sveta. Bol to osamelý vojak – osamotený evanjelik medzi katolíkmi, ktorého si veľmi obľúbil Hitler.

Zomrel v roku 1935 a Hitler mu, ako svojmu dobrému priateľovi, poslal k hrobu čestnú stráž z vojakov SS. Ktovie, ako by sa udalosti vyvíjali, keby sa Pilsudski dožil začiatku vojny.

Možno by Poľsko skončilo v koalícii s Nemec­ kom proti Rusku. Pilsudski urobil počas života jeden veľmi významný počin: porazil a dočas­ ne rozdrvil Stalinovu a Tuchačevského armádu pri Varšave v roku 1920.

NATO sa v priebehu času stalo organizáciou, ktorá má ďaleko od ideálov svojho založenia.

V zásade sa dá povedať, že v Aliancii absentu­ jú lídri s jasnou predstavou o tom, ako sa táto organizácia bude strategicky ďalej vyvíjať, a je len otázkou času, kedy sa rozpadne.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

52

Je zaujímavé, že Pilsudského predstava o bu­ dúcom vývoji sa stala podkladom pre prog­ nózu rozvoja Poľska podľa knihy Georga Friedmana Najbližších sto rokov: Prognóza udalostí 21. storočia. Podľa tejto prognózy sa okolo roku 2010 zmierni napätie medzi USA a islamistami a začne sa studená vojna medzi Ruskom a USA. Friedman tvrdil, že v stred­ nej a východnej Európe sa Rusko bude sna­ žiť upevniť si pozície a zvýšiť svoju vojenskú moc (aj keď táto úvaha je relatívna a dalo by sa o nej diskutovať). V tomto období Rusko bude predstavovať pre USA regionálny prob­ lém a možno sa priklonia na stranu krajín strednej a východnej Európy. USA sa stanú blízkym spojencom týchto strán, ktoré sa po­ čas daného obdobia aktívne postavia ruským geopolitickým zámerom. Friedman očakával, že k týmto štátom bude patriť Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko a Rumunsko. Približne v roku 2015 sa pod poľským vedením vytvorí Poľský blok krajín východnej Európy.

Friedman predpokladá, že v 50. rokoch 21. storočia sa začne horúca tretia svetová voj­ na medzi Spojenými štátmi, Poľským blokom, Veľkou Britániou, Indiou a Čínou na strane jednej a Tureckom a Japonskom na strane druhej, s tým, že Nemecko a Francúzsko vstú­ pia do vojny v jej neskoršej fáze na strane Tu­ recka a Japonska.

V roku 2015 agentúra Stratfor publikova­ la prognózu pre Rusko a Čínu na dekádu 2015 – 2025, ktorú upravila s tým, že Rusko ako krajina oslabne a začne sa jej rozpad na rad regionálnych poloautonómnych krajín.

Je známe, že USA chcú rozdrobiť Rusko ako zdroj najbohatších nerastných surovín na svete. Aj o Číne USA predpokladajú, že jej narastajúca ekonomická moc skôr alebo neskôr vyvolá konfrontačné správanie voči Spojeným štátom.

Je zrejmé, že Friedmanove prognózy boli zo­ stavené na základe určitých demografických a iných predpokladov, ktoré nezohľadňovali vlny migrantov zaplavujúcich Európu a nasle­ dujúcu vlnu vedecko-technickej revolúcie. To všetko spolu s robotizáciou výroby a klesajú­ cou domácou populáciou v dôsledku starnu­

tia povedie k zmenám, s ktorými sa ľudstvo zatiaľ nedokáže racionálne vysporiadať.

V súčasnosti reálne prebieha hybridná vojna a USA do značnej miery využívajú dezinfor­ mácie a nepravdu ako základný prostriedok svojej vojnovej propagandy. Táto vojna je za­ meraná proti Rusku, ale v určitom zmysle aj proti všetkým, pretože USA presadzujú iba vlastné záujmy, a to aj na úkor iných štátov.

Je nepochybné, že ak uvažujeme o vytvorení nového bezpečnostného zoskupenia viace­ rých krajín po rozpade NATO, treba hľadať štát, ktorý by ho mohol zastrešiť, niekoho ako staršieho brata, ktorý by sa ho vedel zastať, ak bude treba. Do úvahy pripadajú USA, Rusko a prípadne Čína. USA majú síce dostatočne veľkú, ale technologicky menej vyspelú armá­ du ako Rusko. To neznamená, že nemôžu do­ hnať zaostávanie, ktoré medzičasom vzniklo, a znova zaujať pozíciu lídra. Ale v skutočnosti na to budú potrebovať niekoľko rokov. Čína je najmladším adeptom na spomínanú funkciu, ale ešte stále medzery má v oblasti vývoja le­ teckých motorov a niektorých zbraní. Kombi­ nácia Ruska a niekoľkých východoeurópskych štátov, ktoré by si zachovali neutralitu, by spl­ nila funkciu neutrálnej zóny medzi Európou a Ruskom aj znížila napätie v regióne. Táto myšlienka a menovite zjednotenie viacerých východoeurópskych štátov do určitého vojen­ sky neutrálneho kordónu v podstate vyjadruje ašpirácie týchto štátov na vlastnú bezpečnosť.

Neutralita je v prípadnom treťom svetovom konflikte silnou ochranou, pretože zaručuje štátom stojacim proti Rusku bez základní na svojom území zrušenie cieľov pre balistické rakety stredného a krátkeho doletu Iskande­ ry. Pri prudkej dynamike vývoja zbraňových systémov a rakiet je pravdepodobné, že ne­ jadrová tretia svetová vojna je vylúčená, pre­ tože pri prvom útoku nebude možné rozlíšiť jadrové a nejadrové hlavice. Hoci vývoj vedy nevylučuje možnosť takéhoto rozlišovania zbraní ešte v lete, nie je stopercentne jasné, či by sa to dalo s úplnou istotou. Rusko sa vo vojne v Sýrii klasifikovalo ako vojensky zdat­ ná veľmoc a jeho zahraničná politika svedčí skôr o mierovej orientácii a orientácii na spo­

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

53 luprácu. Okrem toho Rusko ako jedna z mála krajín v zahraničnej politike drží slovo. Preto pri výbere garanta klubu neutrálnych štátov Rusko nie je zanedbateľným kandidátom.

Slovensko je stále vystavené hrozbe imigran­ tov. Pri súčasnej vláde nie je celkom isté, či je schopná zaujať k tejto otázke jednoznačný a transparentný postoj. Slovensko by sa malo naučiť regulovať si svoje záležitosti samo a bez donucovania zo strany USA, prípadne iného hegemóna. Ale na to treba mať politi­ kov, ktorí to dokážu, budú ochotní a nebudú sa báť. Vstup do silného zoskupenia neutrál­ nych by nám aj v tomto mohol pomôcť.

Hlavnou zbraňou tretej svetovej vojny bude nadzvukové lietadlo na diaľkové lety a pecho­ ta vybavená novým typom panciera s exoske­ letom. V zbraňových systémoch bude domi­ novať hyperzvuk. Odhad strát na životoch sa pohybuje okolo 50 000 ľudí. Podľa Friedma­ na sa v povojnovom období okolo roku 2050 začne konjunktúra a Spojené štáty zostanú vedúcou mocnosťou vo svete. Periodicky s na­ rastajúcou sférou vplyvu Mexika a neskôr Poľ­

ského bloku budú Spojené štáty nútené riešiť tieto otázky lokálnymi konfliktmi, kde budú mať iných vojenských partnerov ako v prvej fáze vojny.

Rusko sa spojilo s Čínou do Šanghajskej or­ ganizácie spolupráce, v zoskupení sú aj kra­ jiny ako Kazachstan, Tadžikistan, Kirgizsko a Uzbekistan. Nejde o vojenské zoskupenie, ale skôr o zoskupenie s motívom neutrality.

O vstupe doň uvažuje aj Irán.

Určitou prekážkou pri vytvorení zóny neutrál­ nych štátov by mohla byť Ukrajina, ktorú Zá­ pad spolu s USA a EÚ dotlačili do defaultu a tento oriešok bude musieť rozlúsknuť Rus­ ko. Štátny prevrat na Ukrajine a jej nacifi­ kácia boli vymyslené ako zdroj neustáleho vojenského konfliktu na hranici s Ruskom.

Otázka je, či budú Trump a USA ochotní za­ siahnuť a vykonať denacifikáciu Ukrajiny, ale­ bo sa to utrasie tak, že ľudia svojich nacistov vyženú sami. Po druhej svetovej vojne sa to USA v Nemecku podarilo. Dnešné tendencie vo vnútornej politike Ukrajiny takýto proces naznačujú.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Peter Staněk

NEZALOŽILI SME EKONOMICKÚ ŠKOLU, ALE

VŽDY SME DOKÁZALI PREŽIŤ SÚČASNÁ CIVILIZÁCIA A EKONOMIKA NARAZILI NA ZÁSADNÉ FUNDAMENTÁLNE PROBLÉMY. NA JEDNEJ STRANE JE TO ABSOLÚTNY INDIVIDUALIZMUS, KTORÝ SA PREJAVUJE OBROVSKÝM NÁRASTOM OSAMELÝCH ĽUDÍ – DOKONCA V SPOJENÝCH ŠTÁTOCH ALEBO V ZÁPADOEURÓPSKYCH KRAJINÁCH UŽ POTRAVINÁRSKY PRIEMYSEL PRECHÁDZA NA PRODUKCIU BALENÍ PRE JEDNU OSOBU. ČORAZ VIAC DETÍ SA RODÍ MIMO MANŽELSTVA, DOCHÁDZA K OBROVSKÉMU NÁRASTU EGOIZMU.

Na

druhej strane spoločnosť samot­ ná narazila na hranice svojho rastu. To znamená, že úvahy o nekonečnom náraste spotreby takisto nara­ zili na svoje hranice a ľudia si začínajú uvedo­ movať, že hromadenie materiálnych predme­ tov má nielen limity v prírodnom prostredí, ale aj v morálke, etike a psychike človeka.

Tretia skutočnosť je, že stojíme na prahu zá­ sadnej technickej revolúcie, ktorá radikálne zmení všetky spoločenské väzby z hľadiska solidarity, humanity, kontinuálnosti vývoja a vzťahu medzi generáciami. A toto všetko vy­ tvára obrovský tlak na podobu ďalšieho vývo­ ja spoločnosti. V kruhoch humanitných vied sa dnes objavuje diskusia na tému, či štvrtá industriálna revolúcia nie je spojená s piatym civilizačným zlomom. To znamená s hľada­

ním novej formy spoločnosti, novej formy ci­ vilizácie a nových foriem fungovania ľudskej spoločnosti ako takej.

Zároveň s tým dochádza k veľmi živej diskusii na tému civilizačných modelov. Diskutujeme o modeli ázijskom, ktorý je založený skôr na skupinovom princípe, čiže postupnosti ko­ lektív, dedina, rodina, mesto, provincia atď.

Diskutujeme o individuálnom princípe vy­ chádzajúcom z európskej kultúry, ktorá nie je identická s americkou, pretože pre Európanov je kľúčovým kritériom voľný čas a kvalita živo­ ta. Pre Američanov je to majetok a bohatstvo.

Máme tu model arabský či juhoamerický.

No a, samozrejme, ani samotná Európa nie je jednotná. Hovoríme o nemeckom alebo stredoeu­ rópskom či španielskom modeli, o sociálnom mo­ deli, ktorý vychádza z francúzskych koncepcií.

55

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

56

A ako by sme zabúdali, že existuje určitá slo­ vanská predstava spoločnosti, založená tiež na určitom princípe. Jej základom je rodina, určitá kontinuita histórie, chápanie svojho miesta v toku času a identifikácia s miestom, kde žijeme.

Je to, samozrejme, vo výraznom rozpore s predstavou o globalizme, predstavou svetoob­ čana, ktorý nemá svoje národné ani historické korene, pohybuje sa po celej planéte. Niektorí ľudia by boli najradšej, keby existovali len tak­ zvaní technologickí nomádi, ktorým je úplne jedno, v akej časti planéty žijú, hlavná vec, že majú počítač a internetové pripojenie.

Aj keď to mnohí historici nechcú uznať, slovan­ ské národy vždy vytvárali určitú osobitnú skupi­ nu etník, ktorá existovala smerom od strednej Európy na východ. Samotné slovanstvo sa vyví­ jalo z hľadiska spoločnosti, architektúry, štruktú­ ry, fungovania, ekonomiky, zázemia a väzby na historické územia, na ktorých Slovania žili. Na­ koniec slovanské kmene boli rozšírené aj na mno­ hých územiach, ktoré sú dnes čisto inonárodné, napríklad Prusko či východné Nemecko.

Ale fundamentálna otázka dneška znie: kto­ rým smerom sa pohne civilizácia; či bude pokračovať naďalej súbežnosť rôznych civili­ začných modelov, alebo dôjde k určitému pre­ taveniu sa do spoločného modelu, ktorý bude reagovať na zmeny prírodného prostredia, dôsledky technickej revolúcie a celkovej zme­ ny podmienok fungovania na planéte Zem? A v tomto kontexte by slovanstvo ako také mohlo zohrať nesmierne zaujímavú úlohu.

Ale kľúčová otázka dneska znie, či je samot­ ná skupina slovanských národov pripravená priniesť tento civilizačný zlom – to po prvé.

A po druhé, či si uvedomujeme určité nešťast­ né vlastnosti, ktoré Slovanov vždy kvárili.

Jedna z nich bola vždy nesvornosť, vzájomná konfrontácia, vzájomný boj. Zoberte len vzťa­ hy Poľsko – Česko, Poľsko – Slovensko, Ukra­ jina – Rusko, Ukrajina – Poľsko. Slovanské národy boli mnohokrát vzájomne rozdelené, privedené do konfrontácie medzi sebou, keď v podstate vždy vyhral niekto tretí.

Ale môžeme sa zamýšľať, či by koncept spolu­ práce slovanských krajín nebol výhodný. Na­

príklad otázka Stredoeurópskej únie viazanej na slovanské národy. Či by Slovania mohli byť určitým – nazvime to alternatívnym ale­ bo doplňujúcim – zdrojom zmeny myslenia, spoločnosti a ekonomiky. Jedna zo zaujíma­ vých vecí je, že otázka spolupatričnosti bola v slovanskej spoločnosti vždy trvalo prítomná v podobe vzájomnej pomoci a solidarity. Ak dnes hovoríme, že tzv. zdieľaná ekonomika môže byť jedným z fundamentálnych princí­ pov budúcej civilizácie, mohli by sa tu uplat­ niť aj názory, ktoré v slovanskej spoločnosti roky prevládali. Na druhej strane, Slovania svojím spôsobom nikdy neboli dogmatickí fundamentalisti, ale skôr pragmatickí realisti.

V tomto zmysle slova by mohol byť prínos slo­ vanského etnika nesmierne zaujímavý.

Slovania vždy plnili veľmi zaujímavú histo­ rickú úlohu. Na jednej strane boli slovanské krajiny v mnohých prípadoch miestom, kto­ ré pohltilo silu útočníkov. Zoberte pohltenie sily Mongolov či Francúzov za Napoleona, porážku nemeckého hitlerovského Nemecka.

Vždy ako by slovanská krv zásadným spôso­ bom prispela k vojenskej porážke útočníkov, čo je nepopierateľné. Na druhej strane mnohí argumentujú, že v prípade Ruska vždy prevlá­ dali určité imperiálne ambície a určitý princíp autokratického riadenia spoločnosti. No keď zoberieme otázku osídľovania Sibíri ruským obyvateľstvom, je to jeden z obrovských nie ex­ panzných, ale civilizačných posunov. Možno podstatne významnejší ako osídľovanie divo­ kého západu v Spojených štátoch. Ale táto his­ torická úloha slovanských národov a slovan­ ských krajín ako by sa dnes nebrala do úvahy.

Vyúsťuje to aj do sporov, akú úroveň mala slovanská civilizácia a ekonomika napríklad v strednej Európe, v južnej časti Európy, na Balkáne a podobne. Dnes sa ukazuje, že väč­ šina z týchto krajín dosiahla v minulosti vy­ sokú civilizačnú úroveň, vysokú úroveň eko­ nomiky a obchodovania, vytvárala obrovský most medzi tradičným Západom a tradičným Východom. A v tomto kontexte by sme sa mali vrátiť k otázke, či sami poznáme svoje slovan­ ské korene, či vôbec dostatočne poznáme cha­ rakter slovanských etník, tak ako tu existovali

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

57 a dodnes existujú, a či sme sa pokúsili odstrá­ niť hlavné principiálne rozpory, ktoré zatiaľ vždy viedli k určitému preferovaniu čisto ná­ rodného princípu a vytváraniu etnických a ná­ rodnostných sporov medzi slovanskými kraji­ nami. Najlepšie to vidíme na príklade vzťahu Ukrajiny, Ruska a Poľska.

Jeden z fundamentálnych aspektov u Slova­ nov je aj ten, že sú viazaní na miesto svojho narodenia a svojho života. Aj keď odídu do zahraničia, slovanské korene vždy zostávajú.

To bolo krásne vidieť pri vlne emigrácií z Poľ­ ska alebo Slovenska, kde napriek odchodu do Ameriky alebo inde zostali väzby na vlastnú krajinu. Jedným z imanentných faktorov, kto­ ré sa týkajú slovanstva, je citová, intelektuálna aj duševná viazanosť na miesto svojho naro­ denia, na miesto svojho rozvoja v detstve, na miesto svojho života. Niektorí etnológovia naj­ novšie tvrdia, že Európania vlastne neexistujú, je to len nejaký mix rôznych etník, geneticky premiešaných, vlastne nie sú ani Nemci, ani Francúzi, ani ostatní. V takejto konfigurácii je veľmi nevyhovujúcou vlastnosťou zotrváva­

nie na svojich historických koreňoch, zostať viazaný na miesto, kde som sa narodil. Je to v priamom rozpore s vytváraním amorfného Európana, ktorý nebude ani Nemcom, ani Francúzom, bude nejakým štatisticky priemer­ ným Európanom – manipulovateľný, bez histo­ rického zázemia a historických koreňov.

Okrem toho, jedna z významných vecí, ktorú sa v nás síce roky pokúšali potláčať, ale zo­ stala zakotvená v slovanských národoch, je väzba na vlastnú históriu, vlastný historický osud a vlastnú úlohu. Je pravda, že Slovania nevytvorili vlastnú ekonomickú školu, nevy­ tvorili viedenskú školu, nevytvorili teórie ako je Schumpeterova teória, nevytvorili nemecký koncept ekonomiky, či už marxizmus alebo bismarckovský model. Ale na druhej strane tieto etniká vždy vytvorili životaschopné celky prežívajúce napriek obrovským problémom, v ktorých fungovali. Zoberme len situáciu Slo­ venska alebo Horného Uhorska v 16. a 17. sto­ ročí za protihabsburských, protitureckých vojen atď. Ekonomika tu zostala, fungovala, prežila všetky katastrofické situácie, ktorými

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

58

prechádzala. Zoberme Poľsko v časoch výpa­ dov Turecka a tatárskych výpadov. Prežilo, aj keď bolo rozdelené. Nehovoriac o Rusku, kde reformy, ktoré robil napríklad Stolypin, boli veľmi rozumné a pragmatické, mali využiť ob­ rovský ekonomický, hospodársky a ľudský po­ tenciál Ruska. To, že sa vývoj nakoniec vybral cestou Veľkej októbrovej revolúcie a vzniku Sovietskeho zväzu, je druhá stránka.

V každom prípade historické korene, ktoré existujú vo väzbe na slovanstvo, sú neodmiet­ nuteľné, nezastupiteľné a zostávajú súčasťou zázemia slovanských krajín. Veď si len zober­ me taký Balkán. Obrovský tlak Turecka vie­ dol k potláčaniu slovanských národov na Bal­ káne, ovládnutiu Bulharska, Sedmohradska, Dalmácie atď. A napriek tomu tam slovanské národy prežili a vytvorili fungujúcu ekonomi­ ku. V Dalmácii to bola armáda námorníkov a obchodníkov, ktorí napriek tureckému tla­ ku dokázali prežiť. V strednej Európe napriek obrovským tlakom a bojom, ktoré boli na ce­ lom území Horného Uhorska, ľudia ekono­ micky prežili a fungovali. To všetko znamená schopnosť vytvoriť fungujúcu ekonomiku aj v extrémne krízových podmienkach. A je to mimoriadne významné práve dnes, keď sa aj dnešná dominujúca civilizácia – či už zápa­ doeurópska alebo americká – dostáva do fun­ damentálnych problémov.

Môžeme pokračovať v neobmedzenej spotrebe?

Môžeme pokračovať v egoizme? Môžeme pokra­ čovať v príjmovej polarizácii spoločnosti, ktorá trhá spoločnosť na kusy? Môžeme pokračovať v tom extrémnom hromadení bohatstva úzkej elity, ktorá už kašle na záujmy väčšiny obyva­ teľov? Alebo by sme sa mali vrátiť k určitej soli­

darite vo vnútri spoločnosti a etník, k solidarite, ktorá bola vždy jedným z imanentných faktorov typických pre slovanské národy?

Z tohto hľadiska vidím súčasný vývoj práve ako stret dvoch civilizačno-ekonomických aspektov. Na jednej strane pokus vytvoriť amorfnú, nehistorickú skupinu predstavovanú budúcimi Európanmi alebo budúcimi občan­ mi integrovaných obchodných zoskupení bez vlastnej histórie, vlastného historického pove­ domia a zázemia, manipulovateľných novými technológiami – aj keď niekto pri pomenovaní tohto trendu bude vykrikovať o konšpiračných teóriách. A na druhej strane je to snaha vytvo­ riť spoločnosť, ktorá je založená na solidarite a humanite, vzájomnom rešpektovaní. Civili­ záciu založenú na tom, že musíme nájsť nový modus vivendi medzi prírodou a ľudskou spo­ ločnosťou. Nový modus vivendi v ekonómii, ktorá nebude donekonečna chrliť spotrebné predmety, ale uvedomí si, že je nutné nájsť nový vzťah medzi charakterom spoločnosti a charakterom prírody. A v tomto zmysle slova si myslím, že slovanské národy by mohli pri­ niesť veľmi významný posun poznania aj návr­ hy nových možností a riešení.

Niektorí ekonómovia dnes hovoria, že indivi­ dualizovaná produkcia šitá pre konkrétneho zákazníka má byť budúcnosťou a náhradou masovej produkcie. V tomto zmysle by mohol byť práve slovanský prístup nesmierne zaují­ mavý. Prínos slovanských národov k inovač­ ným revolúciám, objavom, patentom a vynále­ zom je obrovský – nehovoríme len o Nikolovi Teslovi. Intelektuálny a inovačný potenciál je v slovanských národoch obrovský. Nemusíme stále hovoriť len o tom, že väčšina patentov

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

pochádza zo Spojených štátov. Treba položiť inú otázku: koľko tých patentov bolo síce pri­ hlásených v Spojených štátoch, ale vymysleli ich príslušníci slovanských národov – Rusi, Poliaci, Česi, Slováci? Lebo to, že boli prihlá­ sené v Spojených štátoch, ešte neznamená, že intelektuálny potenciál pochádza odtiaľ. Na­ koniec veľmi dobre vieme, že Američania de­ siatky rokov bohatnú práve preto, lebo obrov­ ský prílev kvalifikovaných ľudí do Spojených štátov znamenal ušetrenie desiatok a stoviek miliárd na ich vzdelanie. A odkiaľ prichádza­ li? Vo veľkom zo strednej a východnej Európy, okrem iného. Znamená to teda, že aj intelek­ tuálny a inovačný potenciál je v slovanských národoch minimálne na rovnakej úrovni ako u všetkých ostatných etník.

Ale ak Slovania majú prispieť k spoločenskej a ekonomickej zmene, chce to dve zásadné vý­ chodiská. Po prvé, musíme si uvedomiť vlastnú cenu a vlastnú históriu. To znamená uvedomiť si svoje vlastné historické korene, čím naše ná­ rody a etniká prešli, akú úlohu zohrali vo vývo­ ji Európy a sveta. A po druhé, prekonať v sebe naše negatívne stránky. Hovorí sa o holubičej povahe slovanských národov, ale holuby sú známe aj veľmi nepríjemnou vzájomnou ne­ návisťou a bojmi. Ak sme schopní prekonať tieto negatívne vlastnosti, sme schopní využiť šancu, ktorú poskytuje štvrtá industriálna re­ volúcia. Uvedomme si, že táto nie je nejakým geniálnym čarovným prútikom. Je barličkou, ktorá môže radikálne zmeniť spoločnosť z hľa­ diska spotreby, produkcie, komunikácie so zá­ kazníkmi a vôbec spotrebiteľských zvyklostí, umožňuje nájsť nový modus vivendi medzi ľudskou ekonomikou, spoločnosťou a príro­ dou. A tu práve aj slovanské národy majú čo ponúknuť. Otázka je, či si to sami budú chcieť uvedomiť a pustiť sa do toho, alebo znova dáme priechod vzájomnej nevraživosti, závis­ ti, zlobe a všetkému negatívnemu, čo je, bohu­ žiaľ, tiež súčasťou – nazvime to – historického fondu slovanských národov.

Slovanské národy prežili aj v situáciách, v ktorých by iné národy dávno podľahli a zmizli z povrchu planéty. Tieto národy sa prispôsobili, ale zvládli to, prežili a pokra­

čovali vo svojom vývoji – ekonomickom aj historickom. A dnešná doba, ktorá sa stáva znovu zásadnou výzvou pre ďalšie smerova­ nie civilizácie, je predsa aj obrovskou výzvou pre slovanské národy. Alebo dáme znova prednosť tomu, že nás poštvú navzájom pro­ ti sebe a niekto iný bude znova ťažiť z toho, že sa slovanské národy nedokážu dohodnúť na spoločnej stratégii, na formulovaní svojej predstavy o spoločnej budúcnosti? Koniec koncov, či chceme, alebo nie, máme v sebe gény slovanského pôvodu, napriek všetkým etnickým a genetickým štúdiám, ktoré sú prezentované v posledných rokoch.

Sme dosť schopní a máme dosť síl na to, aby sme ukázali, čo v nás je práve v tejto šanci štvrtej industriálnej revolúcie a piateho ci­ vilizačného zlomu. Sme schopní vytvoriť svojbytnú ekonomiku, svojbytnú spoločnosť a byť skutočne prínosom pre rozvoj svetové­ ho poznania, svetovej ekonomiky a svetovej spoločnosti. Chce to však ešte jedno: stále sa neodvolávať na cudzie zdroje a cudzie vzory, ale uvedomiť si, čo je v každom z nás. Ak sme príslušníkmi určitého etnika, potrebujeme aj rozvinúť to, čo máme geneticky zakódované a naši predkovia to použili nielen na prežitie, ale aj na vytvorenie štátnych útvarov a spoloč­ ností, ktoré tu existovali pred nami. A je našou povinnosťou zabezpečiť fungovanie takýchto štátnych a ekonomických útvarov do budúc­ nosti. A to je zásadná výzva pre každého.

Samozrejme, je možné zvoliť aj jednoduchšiu, pohodlnejšiu cestu: opičiť sa len po iných vzo­ roch a tvrdiť, že všetci ostatní sú geniálnejší a my musíme prevziať ich riešenia. Ale rieše­ nia máme aj naše vlastné, aj dosť inteligentné.

Slovák Stodola vymyslel lodnú skrutku a všet­ ci dnes používajú lodné skrutky. Podobne iní slovenskí a slovanskí autori vymysleli obrov­ ské množstvo inovácií, ktoré dnes používa celý svet. Ale málokto sa zamyslí nad tým, že to je produkt slovanskej mysle, slovanskej inteligen­ cie a slovanskej ekonomiky. Toto uvedomenie predstavuje výzvu pre budúcnosť.

Autor je ekonóm a prognostik Ekonomického ústavu SAV.

59

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Patrik Sloboda

PANNACIONÁLNE HNUTIA VO SVETE SPRAVODAJSKÝ MINIMALIZMUS MIENKOTVORNÝCH MÉDIÍ PRI INFORMOVANÍ O VŠESLOVANSKOM ZJAZDE, KTORÝ PREBIEHAL NA PRELOME MÁJA A JÚNA V RUSKU, SVEDČÍ O TOM, AKÝ HORÚCI ZEMIAK PREDSTAVOVAL PRE KONTROLÓROV INFORMAČNÝCH TOKOV. 60

N

adnárodný kapitál na jednej strane podporuje všemožné integračné pro­ cesy na celoplanetárnej úrovni a už po stáročia financuje ich zvelebovanie pros­ tredníctvom vzdelávacej sústavy, kultúry a ob­ chodno-hospodárskej praxe. Na druhej strane sa bojí ako čert kríža myšlienkových prúdov a politických hnutí volajúcich po zoskupovaní národných štátov do väčších a synergicky odol­ nejších združení na základe spoločného jazy­ kového, etnického a rasového pôvodu.

Na starom svetadieli sa to týka najmä dvoch kľúčových pannacionálnych hnutí: panslaviz­ mu a pangermanizmu. Tým dáva novodobá studňa rýchleho vedomostného občerstvenia Wikipédia vo svojej českej (ale nie anglickej) jazykovej mutácii s odvolaním na nemecko­ -americkú politickú filozofku a publicistku Hannah Arendtovú prívlastok „obzvlášť ag­ resívnej formy etnického nacionalizmu“. Pan­ turkizmu vyvolávajúcemu v národoch, ktoré v minulosti trpeli pod tureckým jarmom, in­ štinktívnu averziu, sa takejto hanlivej nálepky nedostalo.

61 PANEUROPEIZMUS A PANISLAMIZMUS

Je pochopiteľné, že duchovným otcom koncep­ cie pretavovania národných štátov do odná­ rodneného globálneho spoločenstva, naopak, vyhovuje také prepájanie, kde pokrvná blízkosť ustupuje blízkosti zemepisnej, kultúrnej, jazy­ kovej alebo náboženskej. Tie všetky sa ľahšie ovplyvňujú, podkopávajú, korumpujú, a tým odvádzajú od pôvodného poslania. Preto sa masmediálny priestor hemží vychvaľovaním pa­ nafrikanizmu, panamerikanizmu, „transatlanti­ cizmu“ a „transpacifizmu“. Nešetrí ani uznanli­ vými hodnoteniami eurázijských a panázijských iniciatív – aj keď s určitými výhradami. V nich totiž udáva tón ruský a čínsky štát a ten neposlú­ cha pánov z Wall Street alebo londýnskeho City na každé slovo.

Držiteľov moci neznepokojuje ani politický pa­ nislamizmus a jeho militantná odnož islamis­ tického teroru. Plní zadanú úlohu vzbudzovať u stámiliónov Európanov čoraz mrazivejšiu triašku, aby sa sami domáhali urýchleného za­ vádzania policajného štátu. Militantný islamiz­ mus je veľkoryso financovaný a pupočnou šnú­

rou previazaný s nadnárodným bezpečnostným konglomerátom, ktorý tempom rastu prekonáva klasický vojensko-priemyselný komplex.

Neoddiskutovateľná účinnosť militantného is­ lamizmu ako jedného z nástrojov vedenia psy­ chologickej vojny proti európskym národom povzbudila sociálnych inžinierov k tomu, aby zaktualizovali koncept paneuropeizmu. Vo ver­ zii 2.0 si zadal za úlohu prevychovávať príslušní­ kov európskych národov k vnímaniu islamizmu ako prirodzenej súčasti pokrokovej, tolerantnej a humanistickej otvorenej spoločnosti. „Starý panislamizmus“ sa profiloval ako integračná platforma pre moslimov. Paneuropeizmus po­ važoval za konkurenčnú politickú doktrínu, ktorá je duchovne vyprázdnená, dekadentná a islamu škodlivá. Na medzinárodných fórach s ním viedol dialóg, no nie z vlastnej iniciatívy.

Samodeštrukcia európskej civilizácie v oblasti kultúrnych a duchovných hodnôt za posledné desaťročie však „starých panislamistov“ natoľ­ ko roztrpčuje, že rodiaci sa európsky superštát nepovažujú za nasledovaniahodný. Vôbec im nelichotí, ani nevyhovuje perverznosť paneuro­

peizmu 2.0, ktorý sa pokúša zaradiť islamizmus medzi kultúrno-náboženské prvky multikultúr­ nej výbavy novej Európy.

Z DAŽĎA POD ODKVAP

Strojcov paneuropeistickej fikcie o formovaní novodobého európskeho národa – aj keď spo­ čiatku len v politickom zmysle, začína trápiť čosi, s čím pôvodne nerátali. Nedostatočná ab­ sorpčná schopnosť ich bludov. Západoeurópa­ nia im boli vystavovaní po tri generácie, no po príchode národne cítiacich a po skutočnej slo­ bode túžiacich Východoeurópanov do spoločné­ ho košiara sa paneuropeizmus otriasa v zákla­ doch. Východ akoby infikoval Západ zdravým skepticizmom. Príslušníci všetkých európskych národov, držaných v okovách únie, s hrôzou zisťujú, aká zvrátená je paneurópska ideológia šírená z bruselskej centrály. Preto dlhodobý program formovania vedomia „nového európ­ skeho človeka“ nutne viazne. Paneuropeizmus stráca živnú pôdu v starých členských štátoch EÚ, a nenachádza ju v nových. Pokúša sa vnu­ covať národom na starom kontinente geneticky

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

62

modifikované národné povedomie s elasticitou širokou ako zemeguľa. Projekt paneuropeizmu z minulého storočia predpokladal premenu kaž­ dého národného štátu i EÚ ako celku v dôsled­ ku dlhodobej masívnej migrácie na taviaci kotol podľa amerického vzoru. Sociálni inžinieri však sypú do guláša natoľko ostrú prímes multikul­ turalizmu, že jednotlivé zložky gulášovej zmesi v kotle ostávajú oddelené. Takýto paneurope­ izmus prepadáva v polovici roku 2017 na celej čiare a komisári v Bruseli ho budú môcť presa­ dzovať len pod hlavňami samopalov v režime amputovanej demokracie a trvalo zavedeného výnimočného stavu.

PANTURKIZMUS

Totálne premiešanie rás, národov a vierovy­ znaní pod vlajkou paneuropeizmu priviedlo do úzkych aj stúpencov panturkického hnutia. Pô­ vodná premisa panturkizmu nie je zložitá. Jeho zámerom je zbližovať všetky turkické národy s vyhliadkou na zomkýnanie do spoločného celku. Je to nesmierne ambiciózna vízia. Pod pojmom turkické národy treba rozumieť turko­ tatárske národy, ktoré tvoria jednu z najrozšíre­ nejších jazykových a etnických skupín na roz­ siahlom území Eurázie. Siaha od juhovýchodnej Európy po severovýchodnú Sibír. Turkotatárov spája jazyková a do istej miery pokrvná minu­ losť siahajúca dávno pred vznik Osmanskej ríše. Súčasní Turci tvoria len necelú polovicu z celkového počtu bezmála dvesto miliónov prí­

slušníkov celej skupiny. Medzi najpočetnejšie turkické národy a národnosti patria okrem nich Uzbeci, Azerbajdžanci, Ujguri, Kazachovia, Ta­ tári, Krymskí Tatári, Turkméni, Kirgizi, Čuva­ ši, Baškiri, Jakuťania a Gagauzi. Tvoria súvislý územný blok v Strednej Ázii a v severozápadnej Číne. Oba tieto faktory hrali primárnu úlohu už pri genéze panturkického hnutia v prvej po­ lovici 19. storočia. Na svet ho priviedli britskí geopolitickí stratégovia počas dlhého priebehu tzv. Veľkej hry (The Great Game) medzi impe­ riálnym Ruskom a Veľkou Britániou o kontrolu vnútrozemia Ázie. Ruský cár potreboval získať prístup k teplým moriam a Briti sa snažili udr­ žať si postavenie globálneho hegemóna. Slab­ núca Osmanská ríša im stála v ceste, no nebola takým strašiakom, ako ju vykresľovali. Nepo­ chopila význam technickej revolúcie a zaostala vo využívaní jej výdobytkov, čím sa nevedomky odsúdila k zániku.

Bankári z londýnskeho City, ktorí uvažovali v dimenziách desaťročí, prostredníctvom pavu­ činy svojich agentúr vyberali výrazné osobnosti z radov exulantov na budúce nasadenie. Fi­ nancovali aj exilovú tlač a intelektuálne kruhy fascinované západným liberalizmom, demok­ raciou, rovnostárstvom, ale i agnosticizmom, relativizmom a inými „-stvami“ či „-izmami“. Šírenie predstáv o zjednocovaní turkických kmeňov vybranými a vyškolenými „aktivista­ mi“ si kládlo za cieľ vnášať rozkoly, povzbu­ dzovať radikalizmus a destabilizovať ruskú

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Strednú Áziu. Briti zintenzívnili toto úsilie po vzniku tzv. Sovietskeho Ruska a opätovne o pol storočia neskôr na urýchlenie rozkladu brežne­ vovského Sovietskeho zväzu. Po skončení so­ vietskej éry dal Západ preformulovať základné tézy panturkizmu tak, aby sledovali vytvorenie voľného spoločenstva turkických národov s pre­ hlbovaním integrácie podľa vzoru Európskej únie. Do hry vtiahol aj Ujgurov zo severozápad­ nej Číny, čo Peking považuje za odsúdeniahod­ né povzbudzovanie ujgurského separatizmu.

Súčasný rozsah projektu panturkizmu je taký komplexný, že o ňom nemá plný prehľad ani tu­ recká vláda. Tá ho síce zastrešuje, no v praxi je prislabá na jeho usmerňovanie v priestore, kde sa krížia záujmy veľmocí a nadnárodných rop­ ných kartelov.

PANARABIZMUS

Jazykovo-kultúrne základy má i panarabské hnutie. Hlavné poslanie vidí v zrastaní dvadsiat­ ky arabských krajín do spoločného aliančného organizmu. V ideálnom prípade by vytvoril súvislé pásmo siahajúce od Atlantiku cez celú severnú Afriku až po Arabské more tvoriace súčasť Indického oceánu. Arabský svet má takmer pol miliardy obyvateľov. Spája ich pre­ dovšetkým arabský jazyk v pestrej podobe náre­ čí a dialektov. Nemenej silným putom je islam­ ské vierovyznanie väčšiny z nich. Podobne ako v prípade panislamizmu a panturkizmu, i pana­ rabizmus sa začal šíriť pod dohľadom geostraté­ gov britského impéria. Bolo to zhruba pred sto rokmi vo fáze rozkladu Osmanskej ríše a v ob­ dobí parcelovania jej arabských území. Deliace čiary na mape Blízkeho východu a severnej Af­ riky sa zakresľovali zväčša v Londýne a Paríži, pričom arabské záujmy stáli bokom. Po ukon­ čení druhej svetovej vojny vytlačili salónnych panarabistov z čela hnutia predstavitelia pro­ tikoloniálneho odboja. Nemalú časť z nich vy­ školila a financovala Moskva, v dôsledku čoho sa do panarabizmu vnášali prvky sekularizmu a socialistickej ideológie triedneho boja za so­ ciálne spravodlivejšiu spoločnosť. To, samozrej­ me, nadnárodnému kapitálu príliš nevoňalo. Po páde železnej opony a zániku Sovietskeho zväzu trvalo Západu štvrť storočia, kým otupil soci­

álnorevolučné ostrie panarabského hnutia. Ale medzitým mu na veľmocenskej aréne vyrástol silný protivník v podobe Číny, a tá vkladá znač­ né prostriedky do premeny arabského sveta na zónu svojho vplyvu.

POZNÁMKA K PANSLAVIZMU

Témou slovanskej vzájomnosti a panslavizmu sa zaoberajú samostatné články v tomto čísle.

Osobitnú zmienku si však zaslúži problematika Ruska ako tradične uznávaného patróna slovan­ skej vzájomnosti. Ani všetkým Rusom ešte ne­ dochádza, že ich krajina sa slovanskému svetu bude postupne vzďaľovať. Prvotným poslaním Ruskej federácie je ochrana územnej celistvosti a zvrchovanosti štátu. Názov štátu Rossijskaja federacija prekladá slovenčina ako Ruská fede­ rácia. Bolo by užitočné odlišovať v slovenčine odvodeniny od politického názvu krajiny a ná­ rodnej príslušnosti. Napríklad medzi Rusom ako občanom federácie a Rusom ako prísluš­ níkom ruskej národnosti. Percentuálny podiel Rusov ako obyvateľov federácie bude klesať zo súčasných 80 % na menej výraznú väčšinu.

Pričiní sa o to nižšia reprodukčná krivka Rusov v porovnaní s neruským a islamským juhom fe­ derácie, ako i očakávaná migrácia z postsoviet­ skej Strednej Ázie.

Osobitnú kapitolu tvorí už dnes prúdenie Čí­ ňanov spoza hranice. Štatistiky ho zachytáva­ jú oneskorene a útržkovito. Často sa o ňom ho­ vorí ako o neformálnom pohybe obyvateľstva.

Znepokojení Rusi varujú pred následkami po­ malej čínskej kolonizácie pohraničia. Navyše vojenský konflikt Severnej Kórey s USA môže vyhnať milióny Severokórejčanov cez hranicu do Ruskej federácie. Rusko ako štát bude ne­ vyhnutne čoraz menej schopným a ochotným pilierom slovanskej vzájomnosti. Politické vedenie federácie zintenzívnilo v posledných rokoch systém vlasteneckej výchovy obyvateľ­ stva a propaguje vlastenectvo v masmédiách, kultúre a umení. Prestáva sa haniť sovietska minulosť a budúcnosť sa líči v rámci eurázij­ ského zoskupenia. Slovanská minulosť i pravo­ slávne kresťanstvo ruského národa pozvoľna ustupuje do pozadia. Tento trend sa už pravde­ podobne nepodarí zvrátiť.

63

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Tibor Eliot Rostas

HLAS RUSKÉHO ZVONA PREBÚDZA

I

64

MAJESTÁT SLOVANSKO-ÁRIJSKÉHO KMEŇA

dea všeslovanstva a akejkoľvek formy pan­ slovanskej únie vyvoláva úžas, skepsu a, po­ chopiteľne, aj strach a odpor. A všetky tieto emócie majú svoje celkom logické opodstatne­ nie. Vždy, keď sa vraví o slovanstve, vraví sa jed­ ných dychom aj o veľkej ruskej zemi a duši. Rus­ ko vždy bolo a stále je ona pochmúrne vznešená zem ako z Tarkovského filmu Andrej Rubľov.

A slovanstvo späté s touto nedozernou zemou ako onen zvon odliaty zo všetkého, čo priniesli všetci, ktorí vytrvali. Zvuk tohto impozantného zvona odrážal hadov vždy znovu a znovu preni­ kajúcich smerom za slnkom. Smerom k úsvitu, zrodu, k nádeji. Smerom na východ – oným ža­ lostne známym smerom Drang nach Osten. „Vý­ chodným smerom, stále a len na východ, kam sa musí naša ľudská rasa rozšíriť. Je to smer, ktorý pre expanziu nemeckých obyvateľov na­ riadila sama príroda.“ Tieto slová vonkoncom nie sú iba o postave s menom Adolf Hitler. Toto je ideový základ rímsko-germánskej agresivity, a napokon aj jej romantizovanej podoby stredo­ vekých utláčateľských hnutí. Nuž a práve Čes­ koslovensko ako prvé spomedzi všetkých slo­ vanských krajín pocítilo ostrie noža Drang nach Osten, ktorý ho začal porciovať po mníchovskej zrade v roku 1938. Nikdy by sme ako Slovania nemali zabudnúť, kto sú západní spojenci, ktorí nás podhodili komusi, kto si o sebe nahováral, že je Übermensch. Lenže Nietzscheho (a ešte skôr Lukiánova) pôvodná myšlienka prirodze­ nej vitálnej sily privádzajúcej človeka za hranice jeho pôvodných možností napokon vyústila do podoby človeka nivočiaceho mystérium života do absolútnej krajnosti. Ako inak pomenovať opätovné rímsko-germánske výpady na mieru­ milovné národy Slovanov? Azda pretieklo málo slovanskej krvi, aby sme pochopili, že duch germánskych, románskych, anglosaských, iber­ ských, tureckých, avarských, tatárskych, mon­ golských, hunských či chazarských krvilačných hôrd vždy znovu a znovu prahne po drancovaní

mierumilovných slovanských zemí? Už obraz jednej z najničivejších vojen – tridsaťročnej vojny v 17. storočí ukazuje na to, aký duch ty­ ranizuje Európu. A 20. storočie to s bezohľad­ nou razanciou talianskeho fašizmu a nemecké­ ho nacizmu spolufinancovaného sionizmom a USA len potvrdilo. A výsledok? Z celkového počtu 50 miliónov obetí druhej svetovej vojny ako najväčšieho celosvetového konfliktu je 35,3 milióna zo slovanských krajín. Čo je najhoršie, dnes sa v trende genocídy Slovanov pokračuje.

Kto dnes v Európe opäť krváca vo vojnových konfliktoch? Balkán v krvavej občianskej vojne vyprovokovanej Nemeckom na začiatku 90. ro­ kov. Srbsko, Kosovo a Metohija bombardova­ né silami USA a NATO. Ukrajina po prevrate a následnej občianskej vojne zorganizovanej a podporovanej americkými neokonzervatív­ cami. A to všetko za nezáujmu, alebo dokonca otvorenej podpory bratských slovanských kra­ jín – vrátane Slovenska. Toto všetko by sa nikdy nemohlo stať, ak by tieto sily nevládli nad našim vedomím prostredníctvom médií, vzdelávania, politikov, mimovládnych organizácií a ďalších rozkladných síl. Slovanským krajinám dokonca vštepujú vzájomnú nenávisť, pohŕdanie vlast­ nou kultúrou a dejinami. To všetko nahrádza hodnotový nihilizmus vytvárajúci akési otupe­ né getá preplnenej prázdnoty bez identity a se­ bauvedomenia. Ak má mať všeslovanská idea šancu na prežitie, musí vytvoriť a rešpektovať dve bezpodmienečné zásady. Po prvé, musí fun­ govať na princípe absolútnej rovnosti, bez nad­ radenosti ktorejkoľvek z krajín, pretože na dik­ táte Moskvy sa už tieto idey rozpadli. Po druhé, musia to chcieť samotní občania týchto krajín, ktorí vytvoria tlak a požiadavku. Na to, aby to chceli, však najprv musia vedieť, prečo to chcú.

A práve v tomto zohráva kardinálnu úlohu vše­ slovanský kultúrny dom, ktorý prostredníctvom médií vzkriesi všetku spiacu slávu majestátneho slovansko-árijského kmeňa.

Foto: Tibor Eliot Rostas

ORBIS PICTUS > FRANCÚZSKO Foto: Francois Mori, SITA/AP

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, britská premiérka Theresa Mayová a francúzsky minister vnútra Gérard Collomb sa dobre bavia na priateľskom futbalovom zápase Francúzsko – Anglicko v Saint-Denise severne od Paríža, usporiadanom na počesť obetí teroristických útokov v oboch krajinách. Akoby tým nechtiac priznávali, že riadená migrantská vlna, ktorá má tieto obete v podstate na svedomí, je dôsledkom politiky, ku ktorej sa sami hlásia. (mb)

RUSKO > ORBIS PICTUS Foto: Pavel Golovkin, SITA/AP

Mladý pár na protivládnej a antikorupčnej demonštrácii v Moskve, zvolanej lídrom protiputinovskej opozície Alexejom Navaľným. Nielen na Slovensku sa mladí ľudia dajú zneužiť v rámci antikorupčných pochodov. Nemôžeme tvrdiť, že v Putinovom Rusku korupcia neexistuje. Na druhej strane je namieste otázka, kam by krajinu zaviedli aktivisti ako Navaľnyj, napojení na západné štruktúry, ak by sa dostali k moci? (mb)

ORBIS PICTUS > HOLANDSKO Foto: Muhammed Muheisen, SITA/AP

Moslimskí muži modliaci sa počas posvätného mesiaca ramadánu v mešite, ktorá sa nenachádza v žiadnej arabskej krajine, ale rovno uprostred holandského Amsterdamu. V rámci napredujúcej multikulturalizácie budú takéto výjavy v európskych mestách čoraz častejšie. (mb)

TURECKO > ORBIS PICTUS Foto: Mehmet Guzel, SITA/AP

Ramadán sa ponáhľajú oslavovať aj sýrski imigranti žijúci v Turecku. Turecko dočasne otvorilo hranice v blízkosti mesta Kilis, aby umožnilo priechod sýrskym rodinám, ktoré si želajú sláviť tento najväčší moslimský sviatok vo svojej vlasti. Je lepšie nepredstavovať si, ako by to vyzeralo, keby Erdogan otvoril utečencom hranice smerom do Európskej únie. (mb)

ORBIS PICTUS > USA Foto: Susan Walsh, SITA/AP

Prezident Donald Trump reční v Kabinetnej miestnosti Bieleho domu vo Washingtone pred podávaním jedla na spoločnom obede s republikánskymi senátormi. Na fotografii ho ledva rozoznať. Pekná symbolika toho, ako sa Trump po siláckych predvolebných rečiach zaradil medzi štandardných amerických politikov poslušne „papajúcich“, čo im nadnárodné elity naservírujú. (mb)

USA > ORBIS PICTUS Foto: Steve Ruark, SITA/AP

Armádny prepravný tím nakladá schránku s pozostatkami seržanta Erica M. Houcka na Doverskej leteckej základni. Dvadsaťpäťročný Houck zahynul pri prestrelke počas svojej služby v Afganistane.

Podobne ako svojho času Rusi, dnes Američania nezvládajú svoju vojenskú prítomnosť v tejto krajine a ich mladí muži tu celkom zbytočne prichádzajú o životy. (mb)

ORBIS PICTUS > KEŇA Foto: Khalil Senosi, SITA/AP

Záchranári pracujú v ruinách zrútenej budovy v kenskom Nairobi. Osemposchodová budova v chudobnej štvrti sa zrútila uprostred noci, desať osôb je nezvestných. Kým nenásytné elity s miliardovými majetkami žijú v absolútne nadbytočnom luxuse, miliardy jedincov žijú na pokraji biedy, často v podmienkach ohrozujúcich ich zdravie a životy. (mb)

NEPÁL > ORBIS PICTUS Foto: Niranjan Shrestha, SITA/AP

V nepálskom Káthmandu, v posvätnom budhistickom komplexe známom ako opičí chrám, sedí muž s pokojom v duši. Práve dokončil svoje ranné meditácie a cvičenia. Jemu sa všetky tie neduhy dnešného sveta v tejto chvíli javia ako nekonečne vzdialené. (mb)

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Ratko Sudecký

LOŽ O SREBRENICI LJILJANA BULATOVIĆ-MEDIĆ, PRAVÁ RUKA GENERÁLA RATKA MLADIĆA, VO SVOJOM DLHOROČNOM BÁDANÍ, DOKUMENTOCH A LITERÁRNEJ ČINNOSTI PRICHÁDZA K JEDNOZNAČNÝM ZÁVEROM: LOŽ O SREBRENICI MÁ ZA ÚLOHU ZLOMIŤ VÄZ SRBSTVU. LJILJANA BULATOVIĆ SA NARODILA 14. APRÍLA 1944 V ČIERNEJ HORE, ŠTUDOVALA A ŽILA V SRBSKOM BELEHRADE, KDE AKO 16-ROČNÁ VSTÚPILA DO KOMUNISTICKEJ STRANY JUHOSLÁVIE. PÔSOBILA VO VIACERÝCH FUNKCIÁCH, TANCOVALA S TITOM A NESKÔR SA STRETÁVALA AJ SO SLOBODANOM MILOŠEVIĆOM, JEHO MANŽELKOU MIRJANOU MARKOVIĆOVOU, RADOVANOM KARADŽIĆOM, ABY ZVYŠOK SVOJHO ŽIVOTA VENOVALA SRBSKÉMU GENERÁLOVI RATKOVI MLADIĆOVI. OPONENTI JU HANOBIA, ŽE JE NACIONALISTKA, KTORÁ PATRÍ KU SRBSKÝM ČETNÍKOM. PRITOM ONA SAMA SA OD ČETNÍKOV DIŠTANCUJE; PRÁVE ONI ZAVRAŽDILI JEJ MATKU, KEĎ MALA LEN ŠTYRI ROKY. AKO 30-ROČNÁ ODIŠLA Z POLITIKY, ABY SA ZAOBERALA INVESTIGATÍVNYM NOVINÁRSTVOM. PRE SVOJE KRITICKÉ ČLÁNKY NEBOLA OBĽÚBENÁ ANI POČAS REŽIMU SLOBODANA MILOŠEVIĆA, ANI ZA NESKORŠÍCH „DEMOKRATICKÝCH“ VLÁD. JEJ KARIÉRU NAJVIAC POZNAČILO STRETNUTIE S GENERÁLOM RATKOM MLADIĆOM, S KTORÝM SA SPRIATELILA. NAPÍSALA 18 KNÍH, V KTORÝCH VYSVETĽUJE PREDOVŠETKÝM AKCIE BOSNIANSKO-SRBSKEJ ARMÁDY POD MLADIĆOVÝM VELENÍM, AKO AJ TO, ČO SA STALO V SREBRENICI V ROKU 1995.

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

Ako by ste definovali svoj vzťah s generálom Ratkom Mladićom?

On vraví, že sme dvojičky. A ja s tým súhla­ sím. Spája nás rovnaká výchova. Obidvaja sme boli vychovaní v duchu juhoslovanstva a ko­ munizmu. Moju matku podrezali srbskí čet­ níci a jeho matku chorvátski ustašovci, fašis­ tickí prisluhovači, a obe tieto tragédie sa stali v roku 1944.

76

Hovorí sa o vás, že ste Mladićova pravá ruka.

Prišla som za ním s tým, že chcem o ňom písať knihy. A on sa ma opýtal: „Ako chceš o mne písať, keď o mne nič nevieš? Nevieš, kde som sa narodil, nepoznáš moju dediny, ani moju matku...“ Odpovedala som mu: „Tak nech o tebe píšu tí, ktorí s tebou bojujú.“ A on na to: „Dobre, píš, ale posnaž sa, nech sa to aspoň trochu na mňa podobá.“ Som od neho o dva roky staršia a mám k nemu ochranársky vzťah. Za ten čas, čo sa poznáme, sme sa stali nerozlučnými spolubojovníkmi. On ma hreší, ja jeho tiež. Píšeme si dlhé listy. Som zodpo­ vedná za to, aby sa ľudia dozvedeli o ňom pravdu.

A tá je?

Podľa všetkého, čo o ňom viem, si právom zaslúži označenie žijúca legenda. On sám vy­ držal počas vojny oveľa viac ako hocikto iný.

Pôvodne slúžil v Macedónsku, aby ho velenie armády za trest prevelilo do Chorvátska, kde sa začínala vojna. Nesúhlasil totiž s hodnote­ ním politickej situácie, ktoré sa neskôr aj uká­ zalo ako zlé. Situáciu sa snažil riešiť v duchu juhoslovanstva, tak bol vychovaný. To sa však nedalo, pretože Juhoslávia sa rozpadávala. Do poslednej chvíle bojoval v znamení červenej hviezdy, kým nacionalisti mali dávno na čele srbské četnícke kokardy. Nepriateľov porazil v priamom boji a vždy išiel príkladom. Srb­ skí nacionalisti cez deň hulákali a hrali sa na silných. Do noci sa však opili a nechali sa nepriateľmi podrezať, kým Ratkove jednotky dbali na morálku a chránili ľud. Jeho spolubo­ jovníci by aj dnes zaňho položili život. Moja posledná kniha sa volá Hlásenie veliteľovi.

Keď som Ratka naposledy navštívila v Haa­

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

gu, zo žartu som mu povedala: „Pán generál, podávam hlásenie.“ On mi na to odpovedal: „Počúvaj, Ljiljana, ty si podala svoje pravdi­ vé hlásenie pred dejinami. Stojím za každou tvojou vetou. Takže si z toho nerob srandu.“ Teraz spolu pripravujeme knihu, ktorá celý príbeh uzavrie. Bude mať titul Závet, ja generál Mladić. Spolu so štyrmi generálmi urobíme výber z jeho prejavov a dáme mu ich, aby ich učesal. Prečo to robíme? Lebo očakávame, že rozsudok, ktorý mu v Haagu prečítajú, bude spojením monštruóznych lží a odsúdenia srb­ ského národa, a nechceme, aby taký rozsudok považovali za pravdu, ktorá vojde do dejín.

Keď zlomia Ratka Mladića, zlomia aj srbský národ.

Kvôli tej pravde vám polícia prehľadávala byt, blokovala ulice, zhabali vám veci a mierili na vás zbraňami.

(Smiech) Nech! Napísala som článok, ktorý sa dotkol viacerých politikov pri moci. Tak sa rozhodli, že ma zastrašia. Bola som však pripravená. Informáciu, že ma prídu zatknúť, som dostala o deň skôr, než sa to stalo. Polícia zablokovala celú štvrť, nikoho tam nepustili od 10. do 18. hodiny. Pre obyvateľov katastro­ fa, bolo tam 11 bytov. Do môjho bytu prišlo 26 kukláčov a okolo neho boli piati ostreľovači.

V byte oproti mali agenti stanovisko, z kto­ rého ma dlho predtým sledovali. Skrátka, za­ týkanie viedli podľa najprísnejších pravidiel, ako by išlo o naozaj dôležitého nepriateľa.

Susedia a poštár si mysleli, že sme s manže­ lom drogoví díleri, keď nás takto zatýkali.

Niektorí policajti ma spoznali, trávila som s nimi čas na fronte, keď boli v armáde. Preto sa o to trápnejšie cítili počas záťahu – tak sa mi ospravedlňovali. Po nejakom čase som sa stretla s ministrom vnútra Ivicom Dačićom a pýtala som sa ho na záťah v mojom byte.

Tváril sa prekvapene. Vtedy som pochopila, že o ničom nevedel a okrem jeho polície existuje v štáte aj nejaká paralelná polícia, ktorú on nekontroluje. Bola to polícia špeciálneho súdu pre vojnové zločiny. Táto polícia ma potom sledovala a zakazovala podujatia, na ktorých som prezentovala svoje knihy.

Ljiljana Bulatovič s generálom Vlatkom Mladićom pred štábom v roku 1994

Boli ste politickou a vojnovou novinárkou.

Ako ste sa zoznámili s generálom Mladićom?

Vo vojne. Ratko vtedy vedel o mne oveľa viac, než som predpokladala. Moje stĺpčeky a člán­ ky boli veľmi populárne, takže si ich čítal aj on. Zaujímalo ho, čo za osobu ich píše. Po­ stavenie v armáde medzi obrancami v Bosne a v Kosove som získala tak, že som vždy bola tam, kde sa diali veci. Pracovala som v teréne v Kosove ešte skôr, než prišlo k prvým pre­ strelkám. Mala som zmapované znásilnenia a vraždy, a tým som si získala dôveru čitate­ ľov. Keď bol pod materiálom môj podpis, ve­ deli, že ide o pôvodný a poctivo spracovaný článok.

Keď vypukla vojna, prišla som o funkciu šéfredaktorky. V novinách som správne pred­ povedala, čo a ako sa stane, ale zrazu som už nemohla proti tomu nič urobiť. Pozerala som, ako zo Slovinska vyháňali mladých chala­ nov vyzlečených do slipov a popravovali ich.

Bolo to strašné. Potom sa vojna preniesla do Chorvátska. Juhoslovanskí vojaci boli zablo­ kovaní v kasárňach. Ich sestry, matky a man­ želky sa zorganizovali a chceli ich navštíviť v Záhrebe. Ozvali sa mi, či nechcem ísť s nimi.

Bola to najneuveriteľnejšia akcia v mojom ži­ vote – 1300 rodičov zo štyroch republík, kto­ ré sa ešte neodtrhli, sa zišlo v Belehrade pred spolkovým parlamentom. Prišli s taškami, de­ kami, jedlom. Nevedeli sme, kam ideme, či sa s nami bude niekto baviť, či sa dostaneme do cieľa, nemali sme ničiu podporu, ani len Čer­ veného kríža. Boli to strašné tri noci a štyri dni. Skupinu sme viedli tri ženy a ledva sme to prežili. Bolo to v novembri 1991. Všade bol chaos. Viedla som sedem autobusov do mesta

Ljiljana s Radovanom Karadžićom a jeho kabinetom. Máj 1996

Bjelovar, kde do nás hádzali kamene. Sprevá­ dzali nás vojaci v troch druhoch uniforiem.

Rodičia mohli svoje deti len vidieť a odovzdať im, čo im priniesli. Žiadne dotyky, ani objatia.

Len pred nich položili balík a odišli. Bol tam nejaký dôstojník, ktorý sa po celý čas na mňa díval. Myslela som si, že ma chce zabiť. Nako­ niec pristúpil ku mne a hovorí mi: „Ku koncu vám oznámime, ktorí vojaci sú mŕtvi. Zožeňte lieky na upokojenie a dajte ich rodičom.“ Tých rodičov bolo asi sto. Nevedela som, kde mám zohnať lieky, ani ako im to mám oznámiť.

Odišla som do najbližšej lekárne a povedala, čo potrebujem. Dostala som odpoveď, že oni tu nie sú na to, aby liečili nás, rodičov nepria­ teľských vojakov. Najprv som si pomyslela: No, zbohom! Otočila som sa a odišla. Potom si vravím: „Ty nie si normálna! Mohli ti dať hocičo, dokonca aj jed, aby zabili aj rodičov zavraždených vojakov.“ Keď sme sa vrátili do Belehradu, čakala nás polovica generálneho štábu armády. Bola som rozhorčená a povedala som im: „Keby som te­ raz mala pištoľ a vedľa seba predsedu vlády a armádneho veliteľa, zastrelila by som oboch.

To, čo sme tam videli, je hanba pre Juhoslo­ vanskú ľudovú armádu.“ Potom som vyšla na chodbu a stratila som vedomie. Tento príbeh sa o mne v armáde rozprával a dostal sa do uší aj Ratkovi Mladićovi.

V roku 1993 som sa po prvý raz dostala k nemu so skupinou talianskych novinárov.

Boli v Bosne a dostali sa k Radovanovi Ka­ radžićovi, ale nevedeli sa dostať k Mladićovi.

Niekto im poradil, že si majú vyhľadať mňa, že im pomôžem. Povedala som im, že to mô­ žem skúsiť. Zdvihla som telefón a vytočila

77

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

číslo generálneho štábu armády. Ozval sa mi tajomník Ratka Mladića, ktorý mi poradil, nech zavolám večer o pol desiatej. Taliani sa zľakli. Chceli za ním ísť, ale keď sa im na­ skytla možnosť, ovládol ich strach. Večer som znovu zavolala. Telefón zdvihol nejaký muž so slovami: „Nech sa páči!“ Hovorím mu: „Odo­ vzdali by ste mi pána generála Mladića?“ A on na to: „Viac ako takto vám ho neviem dať.“ Takto vtipne sme sa zoznámili a odvtedy sme priateľmi.

Aké ste mali z neho pocity?

Nebola som z neho unesená, nepovažovala som ho za idol. Ale mňa neočaril ani Tito, bola som len zvedavá. Všetka česť, ale brala som ho ako sebe rovného. Počula som o ňom, že je odvážny, čestný a ľud ho miluje. Mnoho znamená, keď vás v čase vojny ľud miluje. Je to človek, ktorý v ľuďoch vzbudzuje dôveru.

Na prvý pohľad sa môže zdať surový a neprí­ jemný, ale nesie v sebe dobrotu, má holubičie srdce. Je galantný k ženám. Tvrdí, že žena je pojem, boh, matka, svätica. Pritom je to zboj­ ník, človek, ktorý neraz vkuse mašíroval 26 hodín cez blato Bosny, aby obehal svoje jed­ notky. Jeho matka sama odchovala päť detí v horách. (Otca im popravili chorvátski fašisti počas druhej svetovej vojny.) Od začiatku som mala pocit, že sa poznáme sto rokov.

Keď som mu povedala, že mu vediem noviná­ rov, opýtal sa ma: „A dôverujete im, že napíšu pravdu?“ Reku nie. „Tak načo mi ich sem ve­ diete?“ Vravím: „Keď si vyhľadali mňa, mys­ lím si, že nebudú klamať.“ Odpovedal: „Tak dobre, ale na tvoju zodpovednosť.“ A oni ma nesklamali.

Medzi novinármi bol jeden fotoreportér, ktorí bol Mladićom úplne očarený. Dostal od neho čiapku, ktorú potom bral všade so sebou.

K Mladićovi neskôr doviedol aj svojho syna.

Ako váš vzťah pokračoval?

Nerozprávali sme sa často, nedružili sme sa.

Už som nepracovala v novinách a nemala som kde uverejňovať svoje texty. Tak som pomáha­ la iným, aby napísali svoje texty. A začala som písať knihy.

Foto: Tibor Eliot Rostas

Potom zavraždili jeho dcéru Anu a my sme sa stali akoby bratom a sestrou. Bola to tra­ gédia v jeho živote a vždy je to prvá téma na našich stretnutiach. Keby bol chcel, mohol sa pred vyšetrovateľmi z haagskeho tribuná­ lu schovať v Rusku, ale nedokázal odísť ďa­ leko od jej hrobu v Belehrade. Okolnosti jej smrti nie sú dodnes vyjasnené. Počas vojny boli štyri pokusy o atentát na Ratka Mladića.

Jeho dcéra bola jeho všetkým. Mala 23 rokov. Údajne sa zastrelila v ich dome v Belehrade, keď pochopila, aké monštrum je jej otec. Je tu však problém. Zabila ju guľka z pištole, ktorú Ratko dostal za zásluhy. Dcére pove­ dal, že z tej pištole sa bude slávnostne strie­ ľať, keď mu porodí prvého vnuka. Dcéra mu na to odpovedala, že je hrdá a po svadbe si nezmení priezvisko a bude sa naďalej volať Mladićová. Ratko mi povedal, že je presved­ čený o jej zavraždení a ja poznám človeka, ktorý si jej vraždu objednal. Keď neskôr v Moskve zavraždili istého človeka, pochopi­ la som, o koho išlo – generál sa pomstil. Ale nikdy som sa ho na to neopýtala.

Jeho dcéra študovala v Rusku, bola v po­ slednom ročníku. Vybrala sa na exkurziu do Moskvy a nič mu o tom nepovedala. Bolo to prvý raz, že niečo urobila bez jeho súhlasu.

Jej vražda bola zinscenovaná ako samovražda a mala slúžiť na to, aby Mladićovi nepriate­ lia generála psychicky zničili. Potom médiám podsunuli príbeh o tom, že sa Ratko zbláznil a znecitlivel. Ale nie je to pravda. Nezmenil sa, nezosurovel. Naopak, stal sa citlivejším.

Vedel zaplakať počas svojich prejavov, čo mi robilo starosti.

Stretávali ste sa s generálom aj v čase, keď sa ukrýval vo Vojvodine?

Nie. Vtedy sa odo mňa dištancoval, v podstate ma nechal, aby som v pokoji mohla písať kni­ hy. Všetci si mysleli, že viem, kde sa ukrýva, ale nevedela som to.

Ratkovi Mladićovi sa za najväčšiu vinu dáva údajná masakra v Srebrenici, kde podľa oficiálnej verzie dal vyvraždiť vyše 8-tisíc moslimov. Čo je na tom pravdy?

79

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

80

Srebrenica bol podvod. Nevybrali ju náhodou, tam je totiž kľúč srbskej pravoslávnej viery. Na­ písala som o tom aj knihu. Najprv som odmiet­ la, lebo keď mi vydavateľstvo ponúklo, že mi tú knihu bude financovať, môj manžel umieral, mal rakovinu. Povedala som: „Ratko, teraz na tom nemôžem robiť.“ Lenže môj manžel počul z postele, keď som s Mladićom telefonovala, a povedal mi: „Teraz sa pokúsim upokojiť, aby som ťa nevyrušoval, a ty sa sústreď na prácu.“ Môj manžel sa s Ratkom kamarátil. Bol veselý, beťár. Ráno zavolal Ratko. Môj manžel si ho vypýtal k telefónu a vraví mu: „Ech, môj gene­ rál. Po prvý raz ma žena odmietla, že mi nedá.

A to kvôli tebe!“ Keď prestali žartovať, Ratko mi povedal: „Trošku si to naštuduj, zisti, aké prírodné bohatstvo je tam ukryté. Čo je Ko­ sovo na východe, to je Srebrenica na západe.“ Bane a pravoslávne svätyne. Už samotný názov mesta všetko vysvetľuje.

Po vojne tam moslimovia postavili najprv mú­ zeum genocídy, a potom aj múzeum holokaus­ tu. Na pomníku je napísané: „Pomsta je naša spravodlivosť.“ A v knihe dojmov návštevníci vypisujú heslá podrežeme, zabijeme... A táto výstava je zriadená UNESCO-m. Čo sa podľa vás v Srebrenici skutočne stalo?

Zo Srebrenice najprv moslimovia vyhnali Sr­ bov. Zavraždili srbského poslanca Zekića, kto­ rý rokoval o mieri. Potom prišlo ešte niekoľko útokov na srbské rodiny, v dôsledku čoho Srbi z mesta ušli. Moslimovia tam vyvraždili 3238 Srbov. Následne osídlili Srebrenicu svojimi utečencami z iných oblastí. Títo utečenci tam nechceli dlho ostať a snažili sa o návrat domov, ale ich vlastní ľudia zabili každého, kto sa po­ kúsil mesto opustiť. Keď ho nakoniec obkľúčili srbské vojská, UNPROFOR mal moslimov od­ zbrojiť, lenže oni odovzdali len staré nefunkčné zbrane a tie, do ktorých nemali muníciu. Mám dokument moslimského veliteľa Sefera Halilo­ vića, ktorý to potvrdzuje. Ďalší moslimský ve­ liteľ, ktorého potom súdili v Haagu a nakoniec prepustili na slobodu, Naser Orić, ešte v roku 1994 napísal knihu Genocída v Srebrenici, ktorú vydal v Rakúsku – teda o rok skôr, ako sa tam niečo aj reálne stalo! Neskôr som zistila, že túto

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

knihu v skutočnosti napísal nejaký profesor Ni­ jaz Mašin a Orić si ju privlastnil. Túto knihu mám a dá sa kúpiť aj na internete.

V roku 1993 americký prezident Bill Clinton ponúkol bosnianskemu prezidentovi Alijovi Izetbegovićovi dohodu: keď zabezpečí, aby niekde bolo 5-tisíc moslimských obetí, NATO spustí letecké útoky na srbské pozície. Potvrdil to vo svojej knihe vojnový primátor Srebrenice.

Je to tak. Existuje aj videozáznam, v ktorom Alija žiada od Clintona leteckú podporu. Po­ tom sa vrátil do Sarajeva, kde zvolal poradu, ktorá mala určiť, kde a ako týchto ľudí obetu­ jú. A Hakija Meholjić, ktorý bol vtedy šéfom väzníc a koncentračných táborov, sa teraz stá­ va hrdinom, lebo tento fakt zverejnil. Avšak existujú tímy mimovládnych organizácií, ktoré robia všetko preto, aby mýtus o Srebrenici udr­ žali. Učia ženy, ako majú klamať a hrať, aby nezainteresovaných ľudí presvedčili o tom, že v Srebrenici bola genocída. Tieto ženy ces­ tujú po svete a každého presviedčajú svojimi slzami. Nedávno boli v Južnej Amerike. Kto im ich cesty hradí? Jednoducho ide o cielenú lož, ktorá má prevalcovať pravdu. V skutoč­ nosti moslimovia zo Srebrenice po nociach prepadali Srbov v okolitých dedinách, lúpili tam a vraždili. Tieto srbské obete neskôr pred­ stavili ako moslimov, ktorých vyvraždili Srbi.

Generál Mladić dal týmto vrahom šancu, aby zložili zbrane, že im umožní odchod z mesta.

Lenže oni odmietli a čelili útoku srbských síl.

Dve skupiny sa v noci pokúsili opustiť mesto.

Jedna skupina išla vrchom kopca, druhá spod­ kom. Neskôr sa stretli a v presvedčení, že nara­ zili na Srbov, začali jedni po druhých strieľať, až sa všetci pozabíjali. Potvrdil mi to jeden moslimský dôstojník, ktorý o tom napísal kni­ hu a Naser Orić sa ho štyri razy pokúsil zabiť, aby pravda nevyšla najavo.

Túto verziu nám potvrdil aj Miroslav Polreich, český agent, ktorý pôsobil v misii OBSE. Svedectvo o tom podal aj bývalý francúzsky agent a telesný strážca francúzskeho prezidenta Françoisa Miteranda Jugoslav Petrušić, ktorého výpoveď pred súdom pre vojnové zločiny

v Sarajeve nikto nespochybnil. Podľa neho počas srbskej akcie v Srebrenici zastrelili asi 440 moslimov, teda ani zďaleka nie vyše 8-tisíc, ako nám to servírujú mainstreamové médiá.

Napísala som o Srebrenici štyri knihy, bola som prítomná aj počas pojednávaní v Haagu. Svedky­ ne, ktoré tam hovorili, som aj sama spovedala, keď vyšli zo súdnej siene. Zistila som, že tam chodili absolútne nepripravené a nemali šajnu, o čom hovoria.

Dnes mám zakázané hovoriť pravdu o Srebreni­ ci. Srbský parlament zákonom schválil, že išlo o genocídu a žiadny srbský občan to nesmie spo­ chybňovať. Lenže ja mám k tomu najobsiahlejšiu dokumentáciu a nikto nikdy za mnou neprišiel, aby mi povedal, že moje knihy sú nepravdivé.

Ak to nebola genocída, čo teda?

Bol to finiš vojny. Akt pomsty, ktorý viem po­ chopiť. Za mnou chodili ľudia a osobne mi diktovali mená Srbov, ktorých dal v Srebreni­ ci sťať Naser Orić. Potom s ich hlavami hrali futbal. Stalo sa to na Vianoce 1992. Viem aj o ďalších, ktorí zabili Srbov, a potom chodili s ich hlavami ako trofejami po meste. Otvárali srbským matkám bruchá a vyberali ešte nena­ rodené plody. Môže človek spáchať niečo ta­ kéto a zostať normálny? Neexistujú záznamy o tom, že by Srbi robili rovnaké veci druhej strane. Aj moju matku zavraždili. Najprv ju zranili, a potom podrezali. Išlo teda o primi­ tívnych zločincov. Bola to vojna a hranie sa s klamstvami.

Ratko Mladić sa narodil sa 12. 3. 1943 na úze­ mí dnešnej Bosny a Hercegoviny. V tom čase však išlo o teritórium fašistického Nezávislé­ ho štátu Chorvátsko, ktorý vykonával etnické čistky na srbskom obyvateľstve. Jednou z obetí bola aj matka Ratka Mladića, ktorú chorvátski ustašovci podrezali, keď mal jej syn jeden rok.

Ratko vstúpil do Juhoslovanskej ľudovej ar­ mády. Slúžil v Macedónsku a pravdepodobne by zostal neznámy, nebyť toho, že sa pohá­ dal s nadriadenými a prevelili ho najprv do

Chorvátska, a potom aj do Bosny, teda priamo do konfliktných oblastí. Viedol boje o Šibenik, obliehal Sarajevo a ako jeho najväčšie previne­ nie sa udáva obsadenie Srebrenice v roku 1995.

A hoci bolo potvrdených asi 440 obetí tejto akcie, západná propaganda masíruje verejnosť počtom vyše 8000 moslimských obetí, čo po­ slúžilo ako zámienka pre NATO, aby bombar­ dovalo srbské pozície v Bosne. Ratko Mladić bol obžalovaný z vojnových zločinov, etnic­ kých čistiek a genocídy. Generálplukovník žil na slobode v bezvýznamnej dedinke v srbskej provincii Vojvodina pod falošným menom Mi­ lorad Komadić. Po 16 rokoch ukrývania ho na základe zistení chorvátskej spravodajskej služby 26. mája 2011 zatkli a vydali do Haagu, kde sa súdny proces proti nemu ešte neskončil.

Je to posledný proces, ktorý pred tribunálom ešte prebieha. Obžaloba žiada pre 74-ročného Mladića doživotie, kým obhajoba popiera všet­ ky body obžaloby. Rozsudok má byť vynesený v novembri tohto roku.

Kvôli zdravotným problémom Mladić požia­ dal tribunál, aby mu umožnil liečbu v Rusku.

Prezident Vladimir Putin sa zaňho zaručil.

Tribunál však túto žiadosť zamietol, ako v minulosti odmietol dovoliť liečbu v Rusku srbskému exprezidentovi Slobodanovi Mi­ loševićovi, ktorý onedlho potom zomrel vo väzenskej cele.

81

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

Vladimír Petrovič

PLATENÉ FALOŠNÉ PROTESTY NEVYCHÁDZAJÚ ISTE STE SI VŠIMLI BILBORDY S TEMATIKOU KORUPCIE, KTORÉ SA NENÁPADNE ZAČALI ZJAVOVAŤ POPRI SLOVENSKÝCH CESTÁCH – ĎALŠÍ NEPODARENÝ POKUS SLOVENSKEJ LIBERÁLNEJ PRAVICE.

82

Aj

masívnu kampaň tzv. protikorupčné­ ho protestu vo všetkých korporátnych médiách – „autentickú a spontánnu“.

Alebo vás na sociálnych sieťach otravovali protikorupčné reklamy pod každým druhým príspevkom. Ľudia však nie sú takí hlúpi, ako si niekto myslí.

Európske vlajky, podobné, či dokonca rovna­ ké grafiky, aké sa použili už na Matovičových „bonaparty“, selektívny výber vinných korupč­ níkov na transparentoch a podpora liberálnej pravice – tak nejako vyzerajú slovenské poku­ sy o majdan. Zúfalstvo ich organizátorov je čím ďalej viditeľnejšie, o čom svedčí aj status Moniky Tódovej: „Radikálna facebooková lúza žiarli na to malé dievča s kvetom vo vla­

soch a chlapca, čo by ste mu ešte nepredali ani malé pivo...“ Nie, Monika. Nikto nežiarli, ľudia skrátka prekukli vaše trápne divadlo.

Doména, bilbordy, plagáty, reklama v rádiu a všetkých médiách hlavného prúdu, pria­ my prenos na HNonline, angažované články pravicových novinárov... Už nie je toľko hlu­ pákov, ktorí tomu uveria. Prečo médiá takto masívne nepropagovali protesty proti NATO či zhromaždenie za ochranu pôdy?

Bolo to 5. apríla, keď sa údajne politicky nezá­ vislí študenti – „revolucionári“, stretli so svo­ jimi lektormi, medzi ktorými boli známe tváre slovenskej pravicovej scény (záznam z tohto „nevinného“ stretnutia nahrala Občianska te­ levízia). Nedávno sa konal už v poradí druhý

83 tzv. protikorupčný protest, ktorý zase raz spre­ vádzali prázdne, neúprimne a selektívne frázy o nekradnutí, spravodlivosti a slušnosti hlav­ ných organizátorov tejto divadelnej frašky.

Dnes už len hlupák uverí, že masívne propa­ gované duo údajných organizátorov si „len tak spontánne“ zavolalo a zorganizovalo niekoľko tisíc ľudí na úplne spontánny protest.

Na poslednom proteste zatkli známeho kon­ troverzného aktivistu Rudolfa Vaského, ktoré­ mu sa trefne podarilo zosmiešniť prvý z pro­ testov kričaním na účastníkov slovami: „Fico odstúpiť, Dzurinda nastúpiť. Chceme Dzurin­ du, nech to tu už dorazí...“ Môže tomuto divadlu niekto uveriť po ma­ sových protestoch Gorila, ktorých jediným skutočne pozitívnym výsledkom bolo, že sa privatizéri, vlastizradcovia a podvodníci z pravicových vlád stiahli do súkromia (a te­ raz tí istí privatizéri podporujú „protikorupč­ ný protest“)? Je až nehorázne, ak niekto do­ stane masívnu podporu v mainstreamových médiách, a predovšetkým podporu a účasť pravicových politikov, umelcov, novinárov,

a následne sa odvoláva na spontánnosť. Iste­ že, podpora tzv. protikorupčných protestov zo strany redaktorov Denníka N, umelcov či tzv. trolských „satirických“ stránok je tiež úplnou náhodou.

Na proteste si robil „selfie“ Igor Matovič, vedľa neho postával Boris Kollár – ako pripo­ menul Ľuboš Blaha: „Už mi tam chýbal len Mikloš s Dzurindom... Sú miesta vo svete, kde mladí ľudia idú do ulíc bojovať proti im­ periálnym vojnám, korporátnym obchodným dohodám, strašnej chudobe či devastácii prí­ rody. Ale také pochody by sa určite nepáčili americkej ambasáde, Denníku N, ani Pente či Sme... A určite by si na nich nerobili selfiny Matovič a Kollár.“ Prepojenia sú až natoľko jasné, že tejto paró­ dii uveria (najmä po situácii na Ukrajine, od­ haleniach o aktivitách Open Society Founda­ tion, GLOBSEC, NATO, MMF, Európskej rezolúcii o boji proti ruskej propagande v rámci hybridnej vojny a pod.) len naivní hlu­ páci alebo poberatelia grantov z treťosektoro­ vých organizácií. Isteže, treba si uvedomiť,

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

84 že pokusy o majdanizáciu krajiny prebiehajú na všetkých frontoch od roku 2014, keď boli podľa stránok DC Leaks vypísané grantové schémy na vytváranie paralelnej vlády a tie­ ňového establishmentu. Situácia sa však stáva neprehľadnou, pretože aj súčasná vláda (s vý­ nimkou niekoľkých ľudí okolo Roberta Fica) je zostavená z priamych aktérov tohto divad­ la – nitky vedú do strany Most-Híd k Šebejo­ vi, Žitňanskej a menám, ktoré je pre čitateľov nášho časopisu snáď aj zbytočné opakovať, mená dôverne známe z rubriky Pavučina.

Tieňový establishment je už teraz rozleze­ ný v kultúrnych inštitúciách a médiách, títo ľudia sa živia ako poradcovia, naslovovzatí „odborníci“ v rôznych inštitútoch, médiách a podobne, bohato zabezpečení finančnými injekciami zo Západu.

Preto pre nich zvrhnutie vlády znamená iba silnejšie upevnenie moci. Toto upevnenie pozícií by však malo katastrofické následky nielen pre ekonomiku (pokračovalo by sa v predaji pôdy zahraničným vlastníkom, pri­ vatizácii, rušení sociálnych opatrení, v upev­

ňovaní transatlantickej totality v rovine vzdelávaco-inšitutucionálnej indoktrinácie, ktorá je už v súčasnosti dosť silná), ale pre­ dovšetkým následky spoločenské. Spoločnosť by sa upevnením treťosektorových ľudí napr. v prípade bábkovej úradníckej vlády uberala tým najhorším smerom – smerom k občian­ skej vojne, ktorá po roku 2014 reálne hrozí.

Nenávisť v spoločnosti sa stupňuje, medzi tzv. prozápadným a provýchodným kultúrnym la­ dením obyvateľstva je obrovská, dnes už ne­ zmazateľná priepasť.

Prečo sa však „spontánnym organizátorom“ nedarí upevniť svoje pozície? Tu vstupujú do hry alternatívne médiá, ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o šírenie osvety v oblasti financovania a cieľov rôznych inštitútov, na­ dácií, médií a aktivistov. Ešte v prelomovom roku 2014 by ste na portáli Aktuality.sk našli článok, ktorý otvorene kritizuje zahraničnú politiku USA, založenú na imperiálnej expan­ zii do suverénnych krajín. V súčasnosti je kri­ tika politiky USA tabu, snáď iba s výnimkou chvíľkovej kritiky Trumpa do momentu, kým

nebol – podobne ako Tsipras – „spracovaný“ establishmentom. Pred piatimi či desiatimi rokmi ešte nevlastnili všetky médiá hlavného prúdu oligarchovia, Penta a tretí sektor. Na­ príklad v čase pravicovej vlády sa otvorene písalo o Zajacových špinavostiach v súvislosti s predajom poisťovne do rúk Penty – dnes sa Zajac bez hanby postavil ako oživená politic­ ká mŕtvola vedľa Sulíka a Penta bez hanby vlastní denník SME. Neoliberálni fanatici sa opierajú o dnes už vy­ prázdnené slovo korupcia, politici kradnú, ale podľa nich len tí od Fica. Privatizéri a pravi­ coví extrémisti Mikloš, Dzurinda, Bubeníko­ vá, Zajac, Kaník, likvidátor železníc Prokopo­ vič, Lipšicovo vodné delo na protestujúcich na Gorile, peniaze SaS v igelitovej taške od Koč­ nera – to všetko je pre mladých „bojovníkov“ z Denníka N úplne v poriadku.

Na začiatku som spomenul tzv. satirické stránky. Stránka s morbídnym názvom Zomri začala v súčasnosti spoluprácu s ľuďmi z agen­ túry Komplot (marketingová agentúra, ktorá dostala k moci Andreja Kisku, ako aj SDKÚ v čase brutálnych likvidačných opatrení, pri­ vatizácií a doslova ekonomických vlastizrád v podobe predaja strategických podnikov do zahraničných rúk), a to prostredníctvom vý­ roby tričiek spriaznenej firmy Kompót s „in­ telektuálnym“ nápisom Zomri. Nikto z tých „slušných“ intelektuálnych elít z prostredia pravice od Hvoreckého, Havrana, Smatanu cez Hríba, Struhárika, Mojžiša až po pána prezidenta sa k tejto ohavnosti zatiaľ nevy­ jadril. Elity by mali prevziať zodpovednosť za svoje slová o šírení nenávisti, nech neapliku­ jú dvojaký meter, nekritizujú iba niektorých vulgárnych voličov a poslancov Mariana Kotlebu, ale aj svojich vlastných fanúšikov, ak sa chcú odvolávať na slušnosť, demokraciu a ľudskosť. Dennodenne hovoria o šírení ne­ návisti, no tričká s prianím smrti sú zrejme súčasťou ich intelektuálneho sveta.

Keď si otvoríte stránku Kompótu, hneď vedľa trička Zomri nájdete tričká s nápisom Skutok sa nestal, marketingovým heslom falošných re­ volucionárov. Náhodná nie je ani podprahová, či dokonca priama podpora „revolucionárov“

týmito chorými a zvrátenými stránkami. Naj­ zarážajúcejšie však je, že tieto tričká predáva­ jú za nemalé peniaze a začínajú organizovať aj tzv. stand-upy, kde verejne a beztrestne uráža­ jú ľudí. Má to však aj jednu výhodu – nepriate­ lia národa sa teraz budú dať ľahko rozpoznať.

A tu sa dostávame k spojitosti s protikorupč­ ným protestom – na ňom ste mohli zase raz vi­ dieť tie isté mená. Viali európske vlajky, Gor­ dulič opäť rozprával svoje primitívne vtipy (ktoré mu píšu hneď štyria ľudia), na pódiu sa objavili aj páni z transatlantických inštitútov, Novej Generácie a priaznivci ľudí ako sú pri­ vatizéri Dzurinda a Mikloš, Sulík, Matovič, Poliačik, Budaj a spol. Prečo dostáva v korpo­ rátnych médiách neprimeraný priestor hovor­ ca liberálnej mládeže Ján Gordulič? Prečo sú celé Košice preplnené bilbordmi projektu No­ izz, ktorý propaguje transvestitov, deviantov a fanatických liberálov?

Proti komu treba naozaj protestovať? Náš ná­ rod okradli privatizéri v reštitúciách a privati­ zácii, každú štvorčlennú rodinu (po odčítaní hodnoty bytu) o 3,4 milióna eur (na majetku a jeho výnosoch). Rozpredali nám priemysel, skolonizovali nám nadnárodné korporácie.

Kto chce dešifrovať ciele protikorupčných protestov, mal by si uvedomiť, aké sily ich pod­ porujú. Páni z Denníka N či SME, skorumpo­ vaní a zapredaní novinári, pravicoví politici, ktorých jedinou túžbou je výmena moci. Im nejde o tento národ, o spravodlivosť, im ide len o prevzatie moci, výmenu dnešnej vlády za vládu ešte lojálnejšiu Bruselu, NATO, MMF, Troike a zbohatlíkom, ktorí už tento národ dostali na kolená. Korupcia je dôsledok kapi­ talizmu a kapitalistického myslenia založené­ ho na hromadení majetku a bezcharakternom kradnutí zo spoločného. Príčinou krízy je ne­ obmedzené súkromné vlastníctvo, limity nie­ len tejto krajiny, ale celej našej planéty sú pre kapitalizmus neudržateľné. Ak chceme pro­ testovať, protestujme proti kapitalizmu, ktorý je vo svojej podstate založený na tých najpri­ mitívnejších pudoch a hrabivosti. Iba zmena systému je skutočnou zmenou; v opačnom prípade ide iba o výmenu bábok v bábkovom divadle Penty a J&T.

85

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

Artur Bekmatov

KAM SA PODEL SÚCIT Z HALABU?

K

86

eď na prelome decembra a januára vrcho­ lili boje o sýrsky Halab, svoje maximum dosahoval aj súcit západného sveta. Jeho politickí lídri odsudzovali Rusko za nálety, kto­ rých obeťami sa stávali aj civilisti, médiá prinášali dojemné reportáže o posledných civilistoch v rui­ nách mesta, ktorí sa prostredníctvom sociálnych sietí lúčia so svetom. Svojim zahraničným kolegom nezostali nič dlžní ani slovenskí novinári. Jeden patetický komentár striedal druhý. Boje v Halabe prirovnávali ku Srebrenici či genocíde vo Rwande.

V Paríži dokonca zhasla Eiffelova veža...

Od začiatku novembra však prebiehajú aj boje o dve bašty Islamského štátu – sýrsky Al-Raqqah a iracký Mosul. Kým Halab oslobodzovala sýrska vládna armáda za podpory ruského letectva, boje o Al-Raqqah a Mosul podporuje medzinárodná koalícia vedená Spojenými štátmi zo vzduchu.

Na zemi bojuje o Mosul iracká vládna armáda a o Al-Raqqah tzv. umiernená opozícia. Vo všet­ kých troch bitkách zomierali a zomierajú civilis­ ti, avšak nie vždy im médiá a svetoví lídri venujú rovnakú pozornosť. Skôr naopak.

Jediným človekom, ktorého môžeme chápať ako svetového lídra, a zároveň upozornil na utrpe­ nie civilistov pri ofenzívach koalície vedenej Američanmi, je pápež František. Naše domáce médiá informujú o vývoji v Al-Raqqah a Mosule mimoriadne stručne – zo zverejnených správ, ktoré viac pripomínajú strohé tzv. vojenské zvodky ako komplexné spravodajstvo, väčšinou vyplýva, že americké nálety zabíjajú výhradne islamistov a ich veliteľov, čím sa koniec Islam­ ského štátu neodvratne blíži.

Iný názor však zastáva ruské velenie. „Namiesto toho, aby likvidovali teroristov vinných zo smrti stoviek a tisícok sýrskych civilistov, koalícia ve­

dená USA a ňou kontrolovaný Zväz demokratic­ kých síl (organizácia tzv. umiernenej opozície, pozn. red.) začínajú rokovania s veliteľmi ISIL, ktorí jej bez boja odovzdávajú ňou obsadené obce a vydávajú sa do provincií, kde pôsobia sýrske vládne sily,“ posťažoval si veliteľ ruského kontin­ gentu v Sýrii Sergej Surovikin.

Pravdou však je, že civilisti v Al-Raqqah aj Mosu­ le umierajú vo veľkom a vinou oboch bojujúcich strán. Napríklad 3. júna pri nálete koalície USA zomrelo v Al-Raqqah 43 civilistov – väčšinou žien a detí. O týždeň neskôr si americký nálet vyžiadal životy ďalších 14 civilistov. Ak k tomu pripočíta­ me aj obete z májových náletov na neďaleký Dajr az-Zaur, dostávame sa k číslu sto.

Civilné obete si pravidelne vyžadujú aj nálety americkej koalície na Mosul. Posledné mesiace sa bojuje o západnú časť mesta, kde žije okolo 400 000 civilistov. Americké velenie 25. mája priznalo, že počas jedného z útokov jeho letectva zahynulo viac ako sto civilistov a ďalších takmer 40 je nezvestných. Útok sa uskutočnil 17. marca a americké velenie prevzalo zodpovednosť až po tom, ako stanica CBS na základe údajov agentú­ ry Associated Press zverejnila reportáž s výpo­ veďami očitých svedkov. Tí popierali pôvodnú americkú verziu udalosti, podľa ktorej islamisti budovu podmínovali, následne do nej nahnali ľudí a vyprovokovali americký nálet.

Podobný incident sa odohral aj 4. mája – pri ra­ ketovom útoku irackej armády na jednu z mosul­ ských škôl zahynulo viac ako 80 civilistov. A tri dni po tom, ako Američania priznali zodpoved­ nosť za marcovú smrť stovky civilistov v Mosule, si ďalší útok – tentoraz na historické centrum Mosulu, vyžiadal 15 obetí z radov civilistov. Túto informáciu priniesla televízia Al-Jazeera.

87 Ale civilisti sú vystavení najmä teroru zo strany Islamského štátu. Počas dvoch týždňov na prelo­ me mája a júna islamisti popravili 230 ľudí, ktorí chceli utiecť pred bojmi o mesto. Už pred touto tragédiou upozorňovala na vraždenie civilistov aj Amnesty International. Tá obviňuje z ich za­ bíjania nielen bojovníkov Islamského štátu, ale aj koalíciu vedenú USA. Amnesty vo svojej správe píše, že dôkazy, ktoré má k dispozícii, „pouka­ zujú na alarmujúci vzorec náletov koalície, pri ktorých došlo ku kompletnému zničeniu domov s celými rodinami vo vnútri“.

K civilným obetiam v Iraku sa vyjadrila aj ruská strana. Tá americké počty spochybňuje a uvádza, že reálne sú niekoľkonásobne vyššie. „Hovorí sa o 352 mŕtvych Iračanoch. No reálne počty sú úplne iné. Britská monitorovacia sku­ pina Airwars uvádza minimálne 3100 mŕtvych civilistov. Vidíme, že to osemnásobne prevyšu­ je vynútené priznania Američanov, ktorí spolu so západnými spojencami pokračujú v prikráš­ ľovaní neutešeného obrazu irackých udalostí,“ vyhlásila koncom mája hovorkyňa ruského mi­ nisterstva zahraničia Maria Zacharovová.

V ruinách Al-Raqqah či západnej časti Mosulu stále zomierajú civilisti – vinou islamistov aj vi­ nou amerických náletov. No kým sa na Halab v novembri upierali zaslzené oči celého sveta, pri Al-Raqqah a Mosule zostáva západný svet slepý a hluchý – žiadna sedemročná Bana nezverejňuje na sociálnej sieti svoje posledné dojmy, žiadni akti­ visti neposielajú svetu svedectvá o genocíde, žiadny západný politik neodsudzuje zabíjanie civilistov.

Charita neorganizuje finančné zbierky. Eiffelovka svieti ďalej, a dokonca ani bratislavská kaviareň nepáli na Námestí SNP kahance. Tzv. hashtagy prayforRakka alebo filter na profilovú fotografiu vo farbách irackej vlajky by ste hľadali márne.

Civilisti v Al-Raqqah a Mosule zomierajú, no je to smrť nezaujímavá, nemainstreamová, po­ liticky nevyužiteľná. A tak tí, ktorí na konci roku 2016 ronili slzy za mŕtvych v Halabe, dnes prehliadajúc mŕtvych v Mosule a Al­ -Raqqah s obavami upierajú svoje oči na fran­ cúzske, britské a nemecké voľby, modlia sa za Manchester a Londýn a obávajú sa, že Rusko so sýrskou vládnou armádou začne oslobodzo­ vať ďalšie oblasti vojnou zmietanej Sýrie.

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

Richard Strážan

FRANCÚZSKA REVOLÚCIA AKO DIELO SLOBODOMURÁROV V ROKU 1787 PUBLIKOVALA BAVORSKÁ VLÁDA V MNÍCHOVE DETAILY SPRISAHANIA POD NÁZVOM EINIGE ORIGINALSCHRIFTEN DES ILLUMINATEN ORDENS. KÓPIE DOKUMENTU ZASLALI HLAVÁM CIRKVÍ A EURÓPSKYCH ŠTÁTOV. VŠETCI TOTO VAROVANIE IGNOROVALI.

S

pravdepodobnosťou rovnajúcou sa is­ tote šlo o inštrukcie z Wilhelmsbadu (1782) a frankfurtskej Veľkej eklektickej lóže (1786), návod, ktorý niesol kuriér spolku, usmrtený bleskom pri Regensburgu. Ako polí­ cia z listín zistila, kuriér bol na ceste z Frank­ furtu do Paríža, aby odovzdal všeobecné spisy o činnosti rádov a do detailov vypracované inštrukcie pre plánovanú Francúzsku revolú­ ciu (a kráľovraždu). Dokumenty pochádzali od Weishauptových iluminátov a boli určené pre veľmajstra Veľkej lóže Francúzska, ktorým bol orleánsky vojvoda Ľudovít Filip II. Ako oficiálne príčiny Veľkej francúzskej re­ volúcie sa uvádzajú nedostatok potravín, hos­ podárska kríza a despotizmus. Nie všetkým je známe, že hladomor a podvýživu ľudu úmyselne podnietil orleánsky vojvoda Ľudo­ vít Filip II. kúpou dostupných obilnín a ich následným predajom do zahraničia, príp. pre­ chovávaním mimo dosahu Francúzov. Svedok udalostí právnik Galart de Montjoie o vojvo­ dovi napísal: „Ovládala ho neviditeľná ruka, ktorá pravdepodobne vytvorila všetky udalosti

89 revolúcie, aby nás viedla k cieľu, ktorý ešte ne­ vidíme.“ (Jim Marrs: Rule by Secrecy, 2000) Hospodársku krízu do značnej miery spôsobil kráľ Ľudovít XVI. podporou americkej revolúcie.

Vraví sa, že jeho vláda bola tyranská a despotic­ ká. Zároveň sa však vie, že ten istý muž dal roz­ kaz, aby stráže nestrieľali a nezranili ľudí, ktorí napadli jeho palác.

Takmer všetkých exponentov, ktorí revolúciu roky pripravovali, spája lóžová príslušnosť. Na zasadnutí snemovne v roku 1904 markíz de Ro­ sanbo konštatoval: „Slobodomurárstvo pracovalo skrytým, ale neustálym spôsobom na príprave.

Teda sme v úplnej zhode, že slobodomurárstvo bolo autorom revolúcie a potlesk, ktorý dostávam zľava a už som naň trochu zvyknutý, dokazuje, že túto pravdu potvrdzujete.“ (Henri Delassus: La Conjuration anti-chrétienne, 1910) Kto získal zo zmeny moci viac ako ktokoľvek iný? Rok 1789 bezpochyby priniesol pozitívne zmeny pre francúzskych židov, ktoré sa odzrkad­ lili v ich úplnej emancipácii o dva roky neskôr.

Napoleon I. v roku 1806 zvolal do Paríža Veľký sanhedrin a neskôr cisárskym dekrétom založil

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

Centrálne izraelitské konzistórium, ktorého pre­ zidentom bol tradične člen domu Rothschildov­ cov. O súvislosti medzi týmito dvoma entitami informuje sám rabín Isaac Mayer Wise (1819 – 1900) tvrdiac, že slobodné murárstvo je židov­ ské zriadenie. (Julio Meinvielle: El judío en el misterio de la historia, 1936) Napokon, pamätajme na Protokoly sionských mudrcov, ktoré píšu: „Pripomeňme si fran­ cúzsku revolúciu, ktorej sme dali meno veľká.

Dobre poznáme tajomstvo jej príprav, pretože bola naším dielom. Od tej doby sme vodili davy od sklamania k sklamaniu.“

LESK A BIEDA LIBERALIZMU

90

Pátos slobodného murárstva s plnou nádržou financií od svojich pánov bol pre aristokraciu odjakživa lákadlom v podobe pozemských stat­ kov a kariérneho postupu, ktorý prichádzal s nutnosťou protislužby – vlastizradu a zradu blížnych nevynímajúc. Preto bolo po zosadení katolíckych Stuartovcov v Anglicku a vyhláse­ ní Deklarácie nezávislosti v USA zo sídla Prvej lóže vo Filadelfii na rade Francúzsko.

Karel Halbich v knihe Genéza sionizmu (1978) píše: „Mocným zdrojom masonskej ideologickej ofenzívy sa stala známa Encyklopédia, ktorej vy­ danie prišlo v roku 1766. Autormi boli Diderot, D’Alambert, Helvétius, D’Holbach, Rousseau a Voltaire. Všetci boli členmi lóže Neuf Sœurs.

V predvečer Francúzskej revolúcie pracovalo na území už 612 slobodomurárskych spolkov. Po celej krajine rozosievali nenávisť voči monarchii a kráľovi, predovšetkým proti jeho manželke, a proti tomu vynášali šialené svetlo imaginárnej slobody. Ideológiu encyklopedistov viedol prin­ cíp napádania morálneho poriadku vo všetkých oblastiach a jeho nahradenie vlastným progra­ mom, ktorý označovali za rozumný.“ Podobne ako dnešní liberáli prekračovali sexuálny Rubi­ kon, napr. Diderotov román Les Bijoux Indiscrets (1748) možno označiť takmer za pornografický.

Halbich pokračuje: „Dňa 11. júla (1789) kráľ roz­ pustil vládu Neckera podporovaného slobodomu­ rármi, na čo poštvaný plebs odpovedal útokom na väznicu Bastila. Útok podnikli 14. júla a v Bas­ tile našli len 7 väzňov, vrátane kriminálnikov.

Veliteľ Bastily bol dobitý a jeho mŕtvolu niesli

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

parížskymi ulicami. V noci 5. augusta odhlasova­ lo zhromaždenie Deklaráciu ľudských a občian­ skych práv, formulovanú presne v duchu učenia sionských mudrcov, podobne ako deklarácia ame­ rická. V tomto sneme zasadalo 500 slobodomurá­ rov. Nová ruka, ktorá uchopila uvoľnené opraty, bola ruka lóžového brata Dantona, s ktorým do Paríža vstúpil teror.“ Sionista Josué Jéhouda v knihe L’antisémitisme, miroir du monde (1958) uvádza, že existovali tri veľké hnutia (renesancia, reformácia a revolúcia 1789) a ich „najobdivuhodnejším dielom bolo odkresťančenie, ku ktorému všetky tieto epochy v rôznych formách prispeli“. Nie je náhoda, že skutoční pápeži v minulosti slobodomurárstvo odsudzovali a výslovne ho dávali do kliatby pre jeho okultnú a kriminálnu činnosť, praktikovanie rituálnych vrážd, prevracanie hodnôt pod rúškom dobrých úmyslov a uctievanie Satana (čo potvrdil Albert Pike). Lev XIII. v encyklike Humanum Genus vyzýval katolíckych predstaviteľov, aby strhli slobodomurárom masku humanizmu a zabránili nadchádzajúcej katastrofe. Klement XII. v konšti­ túcii In Eminenti tvrdo odsúdil lóže a aj ďalší pá­ peži varovali pred týmto vojskom Satana v bulách a encyklikách. Posledným bol sv. Pius X., ktorý odsúdil modernizmus a podporoval spolok Soda­ litium Pianum na vyhľadávanie modernistických podrývačov v katolíckom duchovenstve.

Arzenálom, z ktorého lóže na konci 18. storočia získavali muníciu na boj proti kresťanskej viere, bol naturalizmus s mantrou, že „ľudská prirodze­ nosť a rozum sú učitelia a vodcovia vo všetkých smeroch“. Táto zhubná ideológia, ktorej ovocie možno časom badať zreteľnejšie, spoločne s ko­ rumpovaním morálnym, materiálnym i kariér­ nym, zlanárila do lóží aj časť katolíckeho kléru.

Dokonca existovali lóže ako La Vertu (Cnosť) v Clervaux a Prozreteľnosť v Lyone, ktoré tvorili len predstieraní katolíci.

ĽUD AKO PASÍVNY NÁSTROJ

O atmosfére po roku 1789 sa v Genéze sionizmu píše: „Predseda Národného zhromaždenia, teda niekto, ktorému väčšina masonov dôverovala, po­ dal návrh, aby na krytie rozpočtového schodku použili cirkevný majetok. Klérus zbavený svojej hospodárskej základne bol prijatý do stavu štát­

nych zamestnancov, tzv. civilnej konštitúcie du­ chovenstva, a mal skladať prísahu na konštitúciu.

Tú zložila asi štvrtina či pätina kléru. Zo 130 bis­ kupov iba Talleyrand a traja ďalší. Bolo zakázané nosiť cirkevný odev. Pri Dantonovom masakri v septembri 1792 bolo popravených 225 duchov­ ných, z toho traja biskupi. Vtedy nastal hromadný útek kňazstva do zahraničia. Dňa 10. 11. 1793 zorganizovali nechutný hold „bohyni rozumu“, predstavovanej speváčkou (pochybných mravov) Maillardovou v katedrále Notre Dame. Bol zave­ dený povinný občiansky sobáš.“ Kostoly sa zatvá­ rali a tisíce katolíkov bojovali o holý život.

Francúzsky filozof Joseph de Maistre v diele Considérations sur la France (1796) napísal: „Ľud je v revolúcii ničím. Vkráča do nej len ako pasívny nástroj.“ Koncept samotnej revolúcie famózne analyzuje Johan Livernette v knihe Le Complot contre Dieu (prednášku s titulkami možno vidieť na internete pod názvom Johan Livernette – Komplot proti Bohu). Závery tohto autora dopĺňajú slová sovietskeho veľvyslanca Christiana Rakov­ ského, ktorý sa ocitol na výsluchu NKVD: „Pre­ tože oči dejepiscov a más boli zaslepené leskom a úspechom Francúzskej revolúcie, ľud bol opitý víťazstvom a kráľ zbavený práv a trónu, nikto ne­ postrehol, že sa hŕstka ľudí potichu, nenápadne a opatrne chopila magickej, takmer božskej moci.

Masy nespozorovali, že sa dostali k vláde istí cu­ dzinci, ktorí ich donútili k oveľa tvrdšej neslobode a otroctvu, než aké poznali za kráľa, ktorý vzhľa­ dom na svoje náboženské a morálne dispozície nebol schopný takto ich zneužívať. Tak sa stalo, že sa najväčšej moci chopili muži, ktorým ich morálna a kozmopolitná prirodzenosť dovoľova­ la – či snáď prikazovala – s ňou takto manipulo­ vať. Prirodzene, že títo muži neboli kresťania, ale kozmopoliti.“ Hoci pri výsluchu (publikovanom v magazíne Code 3-4/1994 ako Rakovského pro­ tokoly) je pár nepresností, väčšinu treba brať váž­ ne, pretože bol svedkom prevzatia moci pri inej revolúcii s nápadne podobným scenárom.

Ako je možné, že revolúcie vykazujú toľko po­ dobností a vzbúrený ľud vychádza naprázdno?

Uspokojivú odpoveď poskytuje Johannes Roth­ kranz v trilógii Nadchádzajúca diktatúra humanity alebo panstvo Antikrista (1991): „Máme po­ tvrdené, že prvý iluminát Adam Weishaupt bol

zároveň prvý komunista. Francúzska revolúcia zinscenovaná iluminátmi spolu s privtelenými slobodomurármi bola prvou komunistickou revolúciou v najpresnejšom zmysle slova. Jej „sloboda, rovnosť, bratstvo“ exaktne zodpo­ vedná stereotypne hlásaným cieľom údajného triedneho boja (z 99 % nezasvätených) marxis­ tov všetkých odtieňov a krajín. Tieto hlásané požiadavky nie sú v žiadnom prípade myslené vážne skutočnými režisérmi diania v pozadí. Tí sa nakoniec masám presvedčených komunistov vždy cynicky vysmejú. To už ukázala história od roku 1789 nespočetnekrát. No ani tak hlúpych nebude vo svete ubúdať, a najmä pod vedením tzv. intelektuálov sa vždy stanú ľahkou korisťou zločinných financií a ideológií ich figúrok – Weishaupta, Marxa, Engelsa, Lenina, Trockého, Mao Ce-tunga a ďalších.“ Mária Antoinetta, nešťastná dcéra cisárovnej Márie Terézie, odhaľuje masonov v známom liste svojmu bratovi Leopoldovi II., v ktorom ho varuje pred ich úkladmi: „Daj si dobrý pozor na celé slobodomurárstvo. Bol si predsa už varova­ ný a tento netvor chce dosiahnuť rovnaký cieľ vo všetkých krajinách. Boh nás ochraňuj pred ta­ kým nešťastím!“ Arcivojvoda Leopold II. zomrel ako obeť vraždy jedom v marci 1792. Verejné sťatie kráľa Ľudovíta XVI. 21. januára 1793 na Námestí revolúcie bolo takisto dielom slobodo­ murárov a dohodnutou vecou už sedem rokov vopred. Kráľovná Mária Antoinetta ich dlho neprežila a za ustavičných urážok a posmievania ju odviedli pod gilotínu, pričom si až do konca zachovala ušľachtilý postoj a dôstojnosť.

Na úsvite „slobody“ sa masívna budova feudaliz­ mu s hromovým rachotom zrútila a pôvodné po­ litické, občianske i cirkevné sily zachvátila hrôza, z ktorej sa už nespamätali. Čoraz mocnejší prí­ val moderných ideí zmietol všetko a bez milosti utopil nepoddajných. Pod náporom Voltairovho učenia a triumfujúceho liberalizmu sa postupne rozpadali národnostné a religiózne princípy na prach a Európa, ktorá sa rozišla s minulosťou, prešla na druhú koľaj. Po tej ju ruka v ruke s voľ­ nomyšlienkármi, jakobínmi, karbonármi a revo­ lucionármi všetkých druhov viedli talmudisti, ktorí sa aktívne spájali s volajúcimi po tolerancii, bratstve a odstránení rozdielov.

91

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

Viktor Timura

EURÓPA A SLOVENI-SLOVÁCI KARPATSKÁ OBLASŤ PO ROZPADE STAROEURÓPSKYCH CIVILIZÁCIÍ

92

NÁROD, KTORÝ SI NEVYTVORÍ VLASTNÝ ŠTÁT, NEPOZNÁ SVOJU MINULOSŤ, ANI NEPÁTRA PO SVOJICH KOREŇOCH, SLEPO PREBERÁ VŠETKO CUDZIE BEZ OHĽADU NA VLASTNÉ KULTÚRNE HODNOTY, POTÁCA SA V HISTORICKOM VZDUCHOPRÁZDNE ZMIETANÝ NEISTOTOU A POCHYBNOSŤAMI O SEBE SAMOM. AK NEVYCHOVÁVA MLADÉ POKOLENIE K ETIKE A TRADÍCIÁM SVOJICH PREDKOV, K HRDOSTI A LÁSKE K RODNEJ DOMOVINE V HISTORICKÝCH SÚVISLOSTIACH, ODNÁRODŇUJE SA. AK TAKÝ NÁROD PRITOM ODOVZDÁVA ROZHODOVANIE O SVOJICH BYTOSTNÝCH ZÁLEŽITOSTIACH DO CUDZÍCH RÚK, BEZPROSTREDNE OHROZUJE VLASTNÚ IDENTITU A EXISTENCIU.

N

árod, ktorý si nevytvorí vlastný štát, ne­ pozná svoju minulosť, ani nepátra po svojich koreňoch, slepo preberá všetko cudzie bez ohľadu na vlastné kultúrne hodnoty, potáca sa v historickom vzduchoprázdne zmie­ taný neistotou a pochybnosťami o sebe samom.

Ak nevychováva mladé pokolenie k etike a tradí­ ciám svojich predkov, k hrdosti a láske k rodnej domovine v historických súvislostiach, odnárod­ ňuje sa. Ak taký národ pritom odovzdáva roz­ hodovanie o svojich bytostných záležitostiach do cudzích rúk, bezprostredne ohrozuje vlastnú identitu a existenciu.

V karpatskej oblasti sa po rozpade staroeuróp­ skych civilizácií formovali naši predkovia až na Slovenov-Slovákov. Naša historiografia venovala

formovaniu našich predkov malú pozornosť. Po prvé preto, lebo do polovice 20. storočia nedávali archeologické poznatky dostatok podnetov. Po druhé, informácie v antických prameňoch, ktoré sa nehodili do pangermánskeho modelu dejín, zo­ stali mimo pozornosti alebo nám ich upravovali a prispôsobovali vo svoj prospech naši susedia, či už z pozície výbojného maďarizmu, čechoslova­ kizmu či kultúrnej nadradenosti.

PÔVOD SLOVENOV-SLOVÁKOV

Otázky pôvodu nielen Slovanov, ale aj Slovenov­ -Slovákov sú jedny z najzložitejších, lebo majú mocensko-politický charakter a narážajú na zá­ ujmy a predstavy ostatných, najmä Neslovanov, a v prípade Slovenov-Slovákov na konkrétne am­

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

94

bície našich susedov. Riešenia historikov, arche­ ológov, jazykovedcov, antropológov, etnografov i ďalších odborníkov stále narážajú na mocensko­ -politickú bariéru. Množstvo faktických poznat­ kov je značné. Existuje celý rad diskusií, teórií a názorov a každá nová práca ich oživuje, alebo od niektorých kriticky upúšťa. Etnokultúrne pro­ cesy či etnicko-historické formovanie Slovanov i Slovenov-Slovákov v nepokojnej strednej Euró­ pe, kde sa prelínali a prelínajú európske mocen­ sko-politické záujmy, je zložité analyzovať a dať do skutočných vzťahov a historických súvislostí.

Nové archeologické poznatky a ich súvislosti s najstaršími písomnými prameňmi (objav ve­ netského a vinčianskeho písma ako vôbec naj­ staršieho písma v staroeurópskej či podunajskej civilizácii zo 6. – 4. tisícročia p. n. l., indické védy, chetitské tabuľky i poznatky o formovaní gréckej antickej spoločnosti popri rímskej) však dnes už dávajú dôveryhodný obraz o formovaní nielen Slovanov, ale aj ostatných národov zo se­ verokaukazskej europoidnej čeľade, od ktorých viedla cesta k súčasným novodobým národom Európy. Vetvy môžeme považovať za skutočne prvé etnické zoskupenia, etniká formované na kultúrno-jazykovom základe, ktoré sa formovali od nadobudnutia jazykovej (gramatickej) kompe­ tencie človeka na konci poslednej ľadovej doby.

V karpatskej oblasti sa po rozpade staroeuróp­ skych civilizácií formovali naši predkovia Slo­ veni-Slováci. Aké to boli procesy a kto boli naši skutoční predkovia? Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá. V minulosti sa na ňu pokúšalo odpovedať viacero bádateľov, ale iba nepriamo, skôr iba hľadaním možností, pretože na to neboli potrebné poznatky, ale po prijatí pangermánske­ ho modelu európskych dejín, ktorý Slovanov až do 5. – 6. storočia vydedil z účasti na európskych dejinách, najmä vôľa. Preto sa archeologické ar­ tefakty staršie ako z 5. storočia n. l. ani nemohli označiť za slovanské. Identifikácia najstarších kmeňov podľa názvov však na našom území ani v súčasnosti nie je jednoduchá, tým menej jed­ noznačná.

Pracovať metódou priameho dokazovania by bolo zdĺhavé. Takýto postup nájdete v rozsiah­ lych publikáciách Dávnoveká Európa a Zamlčané dejiny. V časopise zvolíme opačný postup. Najprv

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

vymenujeme kmene, ktoré sídlili na našom úze­ mí. V tomto príspevku do prelomu letopočtov.

V ďalších potom po prelome letopočtov a na konkrétnych udalostiach a poznatkoch bude­ me postupne hľadať odpoveď na otázku našich najstarších predchodcov (Slovenov-Slovákov).

Modernými výskumami a prístupmi ich potom bude možné ďalej spresňovať (vrátane archeolo­ gických poznatkov a výskumov DNA).

NAJSTARŠIE ZNÁME NÁZVY KMEŇOV

Prinajmenšom od 3. tisícročia p. n. l. sú známe kmene Slovanov: Bastarni, Peucíni, Árijci, Vano­ via, Veneti-Vindi (a odvodeniny), Pelasgovia, He­ léni (s kmeňmi Achájcov, Dórov, Aiolov a Iónov) a popri aj Sidónoch a Osoch aj Italikovia. Všetky uvedené kmene sa nejakým spôsobom vyskytli nielen na našom území, ale v celej karpatskej ob­ lasti, ako ju vymedzuje pre Sclavov ešte v 6. storo­ čí nášho letopočtu antický historik Jordanes. Na severe vymedzil hranicu Sclavov dolným tokom Visly, od Krakova pokračovala na horný Dnester, ktorý bol východnou hranicou, na juh po Dunaj, kým na západe po východný okraj Álp. Z Helé­ nov to boli predovšetkým Dórovia, ktorí prišli k Dunaju okolo 1500 rokov p. n. l. a podnietili ďalšie udalosti na našom území. Z Anatólie pri­ chádzali kmene do vyššie vymedzenej karpatskej oblasti asi od 1700 rokov p. n. l. O nich sa však nezachovali presnejšie údaje.

Pohyb kmeňov z východnej Európy smeroval nielen do Indie, Strednej Ázie, Anatólie, Tesálie, Grécka a na Balkán, ale aj do karpatskej oblasti (kmene s kultúrou jamových – okrových hrobov s koňmi a povozmi, o čom je dostatok archeo­ logický poznatkov). Medzi nimi nemohli chýbať prinajmenšom Pelasgovia a Veneti. Podstatné je, že k nám priniesli znalosť bronzovej výroby (od 2300 rokov p. n. l.), ktorá mala u nás vďaka ne­ rastnému bohatstvu ideálne podmienky. Meď sa ťažila už predtým a na našom území sa nachá­ dzal aj cín potrebný na výrobu bronzu, ktorý na­ príklad Grécko muselo dovážať až z anglických ostrovov zložitou cestou po mori, potom loďou proti prúdu splavnou Seinou, odtiaľ prekladať na povozy, previezť na splavný úsek Rhôny a v Mar­ seille prekladať znova na lode a Stredozemným morom do Grécka. Na Slovensku sa nachádzali

ložiská cínu pri Hnilci a zrejme aj pri Betliari a Poproči, mineralizovaný cín aj v Nízkych Tat­ rách, v Mýte pod Ďumbierom, Považskom Inov­ ci, v Gemerskej Polome, medená ruda predovšet­ kým v Španej doline, ale aj na ďalších miestach.

Výhodné podmienky prispeli k tomu, že arche­ ológovia nazvali bronzovú dobu zlatým vekom v Karpatoch a našu oblasť zbrojárskou dielňou barbarskej Európy. Nepoznáme síce presne, kto­ ré kmene sa o to zaslúžili, v žiadnom prípade však medzi nimi nemohli chýbať Vanovia, Pelas­ govia, Veneti ani Dórovia a Italikovia.

REČ ARCHEOLOGICKÝCH NÁLEZOV

Prvé skupiny stepných národov, ktoré prichádza­ li do karpatskej oblasti medzi 3800 – 3600 rokmi p. n. l., boli charakteristické jamovými hrobmi posýpanými okrom s pochovanými koňmi, po­ vozmi a so sekerkami s jedným ostrím, ktorých predlohy našli archeológovia na Kaukaze v maj­ kopskej kultúre. Druhé skupiny prichádzajúce asi o tisíc rokov neskôr (asi 2800 rokov p. n. l.) boli charakteristické katakombovými hrobmi a bron­ zovými sekerkami typu baniabic, ktoré sú typo­ logicky blízke sekerkám spomínanej majkopskej kultúry a kultúry v stepiach severne od Čierne­ ho mora. Našli sa aj v Rumunsku a v lokalitách Dolný Pial na juhozápadnom Slovensku, Rudná Mala v juhovýchodnom Poľsku, Leskovec v Srb­ sku a Vlčnov na juhovýchodnej Morave. Kerami­ ka bola zdobená odtlačkom šnúry. Sekerky z rov­ nakého obdobia sa uvádzajú ako sekerky typu fajsz z maďarského Kisbéru, Starých Zámkov v Brne-Líšni a v Jevišoviciach na Morave, ktoré sú analogické so sekerkami na severnom Kauka­ ze z kultúry Novosvobodnaja-Carskaja. Ďalšie medené sekerky typu kozarac našli v Breintenle­ sau v Bavorsku a typ Fresah v Tirolsku a sever­ nom Taliansku. V mnohých hroboch vo východ­ nej a strednej Európe našli kovolejárske náradie.

K najstarším hrobom kovolejárov vo východnej Európe patrili hroby z prvej polovice 3. tisícro­ čia p. n. l. v Mariupole na Ukrajine a zo Zlatej mohyly pri Simferopole na Kryme. Na Slovensku sa týmto hrobom kovolejárov katakombovej kul­ túry najviac približujú hroby otomanskej kultúry z Nižnej Myšle. Hroby s kováčskymi nástrojmi našli v nitrianskej kultúre (pohrebisko Čachtice

a Jelšovce, Mýtna Nová Ves a Výčapy-Opatovce) a v koštianskej kultúre (Košťany). Ďalšie hro­ by s kovolejárskym náradím alebo so zvyškami zlievačských a taviacich pecí našli archeológovia v Malých Kosihách, na Nitrianskom Hrádku, vo Veselom, v Košiciach-Barci, v Spišskom Štvrtku, Včelinciach, Dvoroch nad Žitavou, Želiezov­ ciach i v ďalších lokalitách.

Najväčšia vlna kmeňov s keramikou zdobenou šnúrou – Venetov, prišla na územie Slovenska nie­ kedy na prelome 3. – 2. tisícročia p. n. l. – jedna skupina cez hrebene východných Beskýd na vý­ chodné Slovensko a druhá Moravskou bránou na západné Slovensko do Veselého (odtiaľ aj názov kultúry Chlopice-Veselé). Obe významne ovplyv­ nili ďalší vývoj na našom území. Bronzová výro­ ba sa rozvinula na takej vysokej úrovni, akú vte­ dy nedosahovali nikde inde v Európe. Dokladom tejto úrovne sú nálezy v mohylách na západnom Slovensku, zvlášť v mohyle Dedinka (medzi Šu­ ranmi a Želiezovcami na západnom Slovensku, kde bolo územie čačianskej kultúry).

Rozkvet bronzovej kultúry na našom území (re­ prezentuje ju niekoľko archeologických kultúr) trval viac ako jedno tisícročie. Nie je jednoznač­ né, čo bolo príčinou nasledujúceho úpadku, ale pravdepodobne to boli klimatické podmienky, sucho, neúroda, hlad, k tomu lesné požiare (znač­ ne znížili aj populáciu lovných zvierat) a pokles úrovne spodnej vody – vysychali studničky, stud­ ne i potoky. To znova vyvolalo pohyb a migráciu.

Medzi rokmi 1200 – 800 p. n. l. odišli z karpat­ skej oblasti (centrum bolo na južnom Slovensku a v severnom Maďarsku s presahom na rumunské územie) celkom tri vlny tzv. veľkého sťahovania národov bronzovej doby, v dejinách všeobecne známe ako pohyb morských národov. Išlo o po­ hyb slovanských kmeňov. O Slovanoch sa však v pangermánskom modeli dejín do 5. – 6. storo­ čia n. l. nehovorilo. A práve poznatky z migrácií týchto troch vĺn dovoľujú identifikovať presnejšie názvy kmeňov, ktoré sídlili v karpatskej oblasti i priamo na našom území, ako sú uvedené na za­ čiatku tohto príspevku.

Autor je filozof a kulturológ, vydal viaceré historické monografie, vrátane titulov Dávnoveká Európa a Zamlčané dejiny.

95

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

Richard Strážan

AVANTGARDISTA, ALEBO LOKAJ?

BOB DYLAN (* 1926)

A

merický básnik, spevák a laureát Nobelovej ceny Bob Dylan sa naro­ dil 24. mája 1941 ako Robert Allen Zimmerman. Piesne ako Blowin’ in the Wind alebo The Times They Are a-Changin’ ovplyv­ nili populárnu hudbu a kultúru 60. rokov. Ich protivojnová a na prvý pohľad humanistická symbolika prežíva dodnes.

Mladý Robert vyrástol v malom mestečku Hib­ bing v štáte Minnesota, západne od jazera Su­ perior. Z malého chlapca, ktorému otec Abram Zimmerman, majiteľ obchodu s elektrickými spotrebičmi, púšťal blues a country z rádia, sa mal stať jeden z najtalentovanejších umelcov.

V septembri 1959 sa Rob presťahoval do Min­ neapolisu a zapísal sa na Minnesotskú univer­ zitu. Žijúc v dome judaistického univerzitného bratstva Sigma Alpha Mu začal hrať v neďale­ kej kaviarni folk. Tu sa začal predstavovať ako Bob Dylan. V rozhovore neskôr vysvetľujúc zmenu mena poznamenal: „Narodili sme sa s nesprávnymi menami nesprávnym rodičom.

Myslím, že sa to stáva. Preto sa môžete volať tak, ako chcete. Toto je zem slobody.“ Kresba: Tibor Eliot Rostas

97 Dylan prerazil až so svojím druhým albumom The Freewheelin’ Bob Dylan. Mnohé songy (ako ouvertúra hnutia hippie) boli protestné, plné ľavicových odkazov. Prvý mal odvode­ nú melódiu z piesne afroamerických otrokov.

Oxford Town bol príbeh utrpenia prvého čier­ neho študenta na Mississippskej univerzite. Ďalšia pieseň spochybňovala sociálny a po­ litický status quo, kým iná zvestovala apo­ kalypsu kvôli prebiehajúcej kubánskej kríze.

Novinárka Janet Maslin po vydaní albumu identifikovala Dylanov vplyv: „Boli to pies­ ne, ktoré ho postavili do pozície hlasu gene­ rácie – niekoho, kto implicitne pochopil, čo mladí Američania cítia o jadrovom odzbro­ jení a rastúcom hnutí za občianske práva.

Morálnu autoritu a nekonformnosť možno označiť za jeho výrazné atribúty.“ Dylan sa v 60. rokoch stal populárnym aj vďa­ ka silnej podpore stanice CBS, ktorá patrí pod Viacom a magnáta Rothsteina. Medzi­ tým sa spojil so ženskou tvárou hnutia za ob­ čianske práva Joan Baez a stali sa prominent­ mi v popredí Pochodu na Washington 1963,

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

98

kde mal Martin Luther King svoj najznámej­ ší prejav. Album The Times They Are a-Changin’ už reflektoval politizovaného a cynickej­ šieho Dylana. Hity sa zaoberali vtedajšími príbehmi, napr. vraždou černocha Eversa, ktorý sa angažoval v spomínanom hnutí, alebo smrťou černošky Hattie Carroll rukou mladého belocha.

Počas turné v roku 1966 bol Dylan vyčer­ paný a hral na pokraji smrti. Koncertný fil­ már Donn Pennebaker uviedol, že Bob „bral príliš veľa amfetamínu a ktoviečoho ešte“, pričom sám spevák v tejto ére priznal mno­ ho závislostí. Časť žurnalistov však o nie­ ktorých Dylanových historkách pochybuje.

Medzi ne patrí havária na motorke neďale­ ko Woodstocku. Rozsah zranení nikdy ne­ bol zverejnený, ale Bob tvrdil, že si zlomil niekoľko krčných stavcov. Nehodu stále ob­ klopuje tajomstvo, pretože na miesto činu nebola privolaná sanitka a spevák nebol hos­ pitalizovaný. Po incidente sa okrem príleži­ tostných vystúpení na niekoľko rokov stiahol z verejnosti.

Prišli 70. roky a kritika sa snažila Dylana „zvoziť“ za jeho rôznorodosť a nepredvída­ teľnosť, čiastočne s vedomím, že popularita a hlad verejnosti mu s kritikou prinesú ešte značku rebelujúcej hviezdy. V júni 1970 bez námahy získal čestný titul Princetonskej univerzity, podobný titulom, ktoré dodnes dostávajú istí vyvolení. V roku 1971 nahral pieseň George Jackson, v ktorej smútil nad smrťou marxistického aktivistu z radov čier­ nych panterov, a už o rok protestoval proti vysťahovaniu Johna Lennona a Yoko Ono, ktorí prechovávali omamné látky.

Keď Dylanovi vypršala stará zmluva a chys­ tal návrat na scénu, zastrešil sa vydavateľ­ stvom Asylum Records, ktoré patrí do moci Geralda Levina a AOL Time Warner. Nahral albumy Planet Waves a Blood on the Tracks, niekoľko hitov sa popularizovalo, medzi nimi aj pieseň o nevine boxera Rubina „Hu­ rikána“ Cartera. Polovica dekády priniesla album Desire a v ňom rozprávací štýl, ktorý naznačoval vplyv nového spolupracovníka dramatika Jacquesa Lévyho.

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

Neskôr vydáva pár albumov, v ktorých hrá úlohu kresťanská tematika. Keď Dylan v Saturday Night Live piesňami deklaruje, že Ježiš je Mesiáš, okamžite prichádzajú upozorne­ nia od rabína Schlesingera, ktorý vyjadruje znepokojenie a spolu so svetskými kritikami vracia Dylana späť do sekulárneho hudobné­ ho košiara. V roku 1985 spieva Bob na festi­ vale USA for Africa pieseň We are the World a takisto sa pripája k ďalším interpretom v tzv. boji proti apartheidu. Dnešný africký apartheid opačným smerom však umelcom už neprekáža. V roku 1987 sa Bob spája s okultistami Grateful Dead na spoločnom turné. Na začiatku 90. rokov dostáva cenu Grammy za celoživotný prínos práve na za­ čiatku Vojny v Zálive proti Saddámovi Hu­ sajnovi. Po ocenení predniesol krátky prejav s príhodou z detstva. Ako sa následne odha­ lilo, prejav bol kópiou citátu nemeckého tal­ mudistu a rabína Samsona Hirscha (1808 – 1888). V decembri 1997 americký prezident Bill Clinton obdaroval Dylana Poctou Ken­ nedyho centra a uviedol ho do Východnej izby Bieleho domu.

Nové milénium odštartoval ziskom ceny Po­ lar Music Prize a Academy Award za pieseň Things Have Changed. Štúdiový album Love and Theft (vydaný v deň pádu Dvojičiek 9/11) vyvolal kontroverziu, keď Wall Street Jour­ nal poukázal na nápadnú podobnosť textov s japonskou knihou Priznania Yakuzy od Junichiho Sagu. V októbri 2004 Dylan pub­ likoval prvú časť autobiografie Chronicles: Volume One, kde venoval celé kapitoly svoj­ mu prvému roku v New Yorku, ale prakticky úplne ignoroval polovicu 60. rokov, teda vr­ chol svojej slávy. V septembri 2005 na BBC a PBS prvýkrát odvysielali dokumentárny film, ktorý ilustroval a upevnil legendu o Dy­ lanovej (otáznej) nehode a posilnil atmosféru videa umelcami doby. Od mája 2006 uvádzal rádiovú show a intenzívne sa angažoval v ko­ merčnej sfére (reklama na spodnú bielizeň Victoria Secret, multimediálna kampaň pre Cadillac Escalade a Pepsi, výstupy s raperom zvaným Will.i.am a na Superbowle). V máji 2012 mu prezident Barack Obama udelil

Prezidentskú medailu slobody. Na ceremó­ nii chválil Dylana za „unikátny hlas, ktorý redefinoval nielen hudbu, ale aj vyjadroval ľudské pocity“. V roku 2014 sa Dylan obja­ vuje v reklame na Chrysler s podivuhodným mottom, ktorý znel v ušiach mnohých ako umelcovo zapredanie sa záujmom korporácií (neskôr v kampani IBM).

V októbri 2015 Nobelov výbor oznámil, že Dylana ocení Nobelovou cenou za literatú­ ru vďaka tvorbe nových poetických výrazov v rámci americkej hudobnej tradície. Podľa indícií istých svedkov však Dylan kúpil pie­ seň Blowin’ in the Wind od študenta Lorra Waytta a niektoré z piesní sú dielom Paula Simona a Leonarda Cohena. Navyše Joni Mitchell mala v roku 2010 niekoľko štipľa­ vých poznámok o Dylanovej kreativite. Preto sa zdá, že Nobelova cena za literatúru môže mať pre Dylana rovnakú hodnotu ako Nobe­ lova cena za mier pre Obamu. Nakoniec Bob, vlastniaci nehnuteľnosti po celom svete, mal počas kariéry blízko ku globalistickým exponentom a zdá sa, že si je vedomý sme­ rovania Nového svetového poriadku (o čom svedčí napr. pieseň Union Sundown). Jeho od­ kaz obsahuje isté vnútorné poznanie ľudskej prirodzenosti, ktorá zahŕňa aj hlad po moci.

Jasne opozične sa však nestavia a v týchto poznatkoch nie je unikátny. Naopak, zhoduje sa s lóžovými osvietencami a jeho univerzit­ nú účasť v spolku Sigma Alpha Mu možno pokladať za ideovú predprípravu. Mimocho­ dom, Dylanov syn Jesse je členom Council on Foreign Relations (CFR).

Ako je to s Dylanovým vierovyznaním? Svoj bar micva absolvoval v máji 1954. Na konci 70. rokov uňho existoval náznak obrátenia ku kresťanstvu, od ktorého sa po piatich rokoch dištancoval. Neskôr tvrdil, že našiel nábožen­ stvo v hudbe, čo ukázal v piesni s príznačným názvom I Saw the Light (zaručene by ňou po­ tešil rozenkruciána Komenského s jeho pan­ teizmom). Hoci tvrdí, že neprináleží k žiadne­ mu organizovanému náboženstvu, pripojil sa k bar micva svojich synov a podporuje orto­ doxnú sektu Chabad Ľubavič minimálne vy­ stupovaním na jej súkromných akciách. Toto

hnutie v poslednej dobe zviditeľnil najmä Trumpov zať a poradca Jared Kushner. Keď Dylan v show s Billom Flanaganom v roku 2009 propagoval svoj vianočný album, Flana­ gan dodal, že pieseň o Betleheme podal he­ roicky ako pravý veriaci. Bob odvetil: „Áno, som skutočne veriaci.“ V rozhovore pre Sixty Minutes sa ho pred pár rokmi pýtali, prečo pokračuje v turné aj vo svojom pokročilom veku. „To je osud. Už dávno som s ním urobil dohodu a držím sa jej do konca.“ Na moderátorovu otázku, ako znela dohoda, Dylan odvetí: „Dostať sa až sem.“ Zvedavosť tu však nekončí a pýta sa opäť: „Môžem sa spýtať, s kým ste sa dohod­ li?“ Reakcia bola pre divákov prekvapujúca: „S hlavným veliteľom... Hlavným veliteľom na tejto zemi a vo svete, ktorý nevidíme.“ Mnohí fanúšikovia sa domnievali, že Dylan hovorí o Bohu. Ale ako sa pýta Henry Ma­ kow: S akým božstvom sa robí pakt, aby člo­ vek v tomto svete úspešne napredoval? Pre hudobný priemysel je spoločným menovate­ ľom práve boží nepriateľ. Spievali o ňom Rol­ ling Stones v Sympathy for the Devil, ospevuje ho Madonna. Prvky symbolík okultizmu, ka­ baly a new age nájdeme u stoviek moderných interpretov.

Dylan sa popisuje ako jedna z najvýznam­ nejších postáv 20. storočia – hudobne i kul­ túrne. Zaradili ho medzi sto najdôležitejších ľudí storočia magazínu Time a označili ho ako „majstrovského básnika, uštipačného kritika a neohrozeného ducha generácie kontrakultúry“ 60. rokov. Obama o ňom po­ vedal, že „niet väčšieho giganta v dejinách americkej hudby“. Akademici lobovali dve dekády na Švédskej akadémii, aby odovzda­ la Dylanovi Nobelovu cenu za literatúru (2016), ktorú dostal ako prvý hudobník. Člen komisie Horace Engdahl ho označil za „speváka, ktorý má miesto pri gréckych bar­ doch, Ovídiovi, romantických vizionároch, bluesových kráľoch a vedľa zabudnutých majstrov brilancie“. Kto by si užíval toľko svetskej slávy a chvály, keby bol v skutočnej opozícii voči skrytej hierarchii a v dishar­ mónii s jej plánmi?

99

NEZNÁMI HRDINOVIA > PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

Richard Strážan

ŠĽACHTIC, VLASTENEC A OCHRANCA MONARCHIE PIOTR ARKADIEVIČ STOLYPIN (1862 – 1911) BOL POTOMKOM ŠĽACHTICKEJ RODINY A SCHOPNÝM SPRÁVCOM NIEKOĽKÝCH GUVERNÉRSKYCH POSTOV, KTORÝ SI ZASLÚŽI UZNANIE AKO VEĽKÝ REFORMÁTOR V RUSKÝCH DEJINÁCH.

100

J

eho matka Natalia bola dcérou ministra za­ hraničia Alexandra Gorčakova, otec Arka­ dij bol generálom delostrelectva a istý čas veliteľom Kremľa, a brat Alexander sa venoval poézii. V roku 1885 absolvoval Piotr vtedy naj­ kvalitnejšiu univerzitu v Petrohrade a nastúpil do štátnej služby na ministerstve štátnych majet­ kov. V roku 1902 sa stal najmladším guvernérom Hrodnej a následne ho presunuli do sociálne búrlivej provincie Saratov, kde dokázal zachovať neobvyklý poriadok. Za dosiahnuté výsledky ho ocenili postom ministra vnútra vo vláde Ivana Goremykina.

V apríli 1906, v zložitom období po prvých re­ volučných pokusoch, ktorých pôvod (podľa Grigorija Aronsona) možno vystopovať v lóžach Veľkého Orientu, ho cár Mikuláš II. vymenoval za nástupcu na premiérskej stoličke. Prostred­ níctvom energických a občas tvrdých opatrení sa Piotrovi podarilo obnoviť relatívny poriadok v celej krajine, ktorá bola skúšaná nepokojmi a sabotážami. Stolypinov vášnivý a nekompro­ misný postoj k revolučným anarchistom spočíval najmä v patriotizme, ale aj v osobnom záujme.

Chápal, že interný pokoj v krajine je predpokla­ dom na úspešnú realizáciu rozsiahleho progra­ mu transformácie.

Skúsenosti s politickou správou, hospodárskymi, sociálnymi pomermi a revolučnou atmosférou prispeli k tomu, že Stolypinova vláda dekrétom z novembra 1906 iniciovala agrárnu reformu, prvý krok k modernizácii Ruska a upokojeniu si­ tuácie v krajine. Intenzita Piotrových snáh však nebola vždy ocenená funkcionármi okolo, preto možno hovoriť o pozvoľnej strate podpory a izo­ lácii zo strany aristokracie, ktorá v tej dobe po­ važovala slobodomurársku príslušnosť za veľmi módnu a užitočnú v zmysle kariérneho postupu.

Stolypinove reformy sa snažili vytvoriť bohatú roľnícku vrstvu, ktorá by hospodárila na sú­ kromnej pôde, čo by v podstate znamenalo priva­ tizáciu občiny a kapitalizáciu ruského poľnohos­ podárstva (teda opak porevolučnej boľševickej kolektivizácie). Vzhľadom na to, že cárske Rusko bolo dominantne agrárnym štátom, táto refor­ ma znamenala najvýznamnejší posun k socio­ -ekonomickej premene od zrušenia nevoľníctva (1861). Prebiehala snaha o podporu roľníckeho

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ > NEZNÁMI HRDINOVIA

vzdelávania, agrárnych odborov a hospodárskej kolonizácie sibírskych oblastí. Hoci sa zmeny stretli s odporom, prejavili sa vo výstavbe Trans­ sibírskej magistrály a ďalších dopravných tepien v oblastiach Uralu a Kaspického mora.

V. Uškujnik vo svojom diele Kagan a jeho bek píše: „V osobe Piotra Arkadieviča Stolypina, člo­ veka výnimočnej vôle, administratívneho talentu a nebojácnosti, videli slobodomurári svojho smr­ teľného nepriateľa. Tak ako Lenin, aj oni veľmi dobre chápali, že kým je Stolypin pri kormidle, žiadne veľké otrasy nie sú možné. Lovili ho ako divoké zviera. A zabili ho v Kyjeve 1. 11. 1911.“ Pri poznaní kabalistickej záľuby v okultizme a numerológii dátum nie je neobvyklý. Uškujnik, v tej dobe slúžiaci v jednej z delostreleckých bri­ gád, pokračuje: „Prísažný poverenec Bogrov, syn hebrejských obchodníkov z Kyjeva, sa infiltroval do radov polície a nepochopiteľným spôsobom ho nasadili medzi agentov. Tí mali ochraňovať cára a Stolypina na divadelnom predstavení, ktoré sa zmenilo na tragédiu. Bogrov prikročil k Stolypinovi, ktorý sedel v prízemí, a smrteľne ho zranil výstrelom zo služobného Browningu.

Stolypin pritlačujúc si ranené miesto sa obrátil k miestu imperátora a požehnal ho znamením kríža. Je možné, že v týchto predsmrtných mo­ mentoch dopredu cítil, že i jeho panovník, ktoré­ mu bol taký verný, v neďalekej budúcnosti zahy­ nie rukami tých istých temných síl, a poslal mu svoje posledné požehnanie.“ Ako vyšlo najavo, ráno v deň vraždy mal Bo­ grov schôdzku s Trockým (Bronštejnom) v jed­ nej z kyjevských kaviarní, aby dostal posledné inštrukcie. Treba dodať, že na začiatku svojej kariéry bol Trocký slobodným murárom 9. stup­ ňa a náčelník policajného oddelenia Lopuchin, zodpovedný za pridelenie Bogrova k ochranke v divadle, jeho lóžovým bratom. Slová cára Mi­ kuláša II., že „okolo je zrada, zbabelosť a pod­ vod“, skvelo ilustrujú situáciu, ktorá zaváňala útokmi na monarchiu zvonka i zvnútra šírením poplachov a vymýšľaním škandálov zo strany „pokrokovej tlače“ v rukách skrytej vrchnosti.

Nie nadarmo sa bankár Jacob Schiff po rozvrate ruskej monarchie často chvastal, že záhuba Rus­ ka je obzvlášť dielo jeho rúk, ktoré ho spolu so spoločníkmi stálo nemalé peniaze.

V spomienkach Arona Simanoviča sa píše, že keď Trockij pripravoval likvidáciu monarchie, povedal: „Musíme Rusko zmeniť na púšť obý­ vanú bielymi negrami, ktorým zabezpečíme takú tyraniu, o akej sa nesnívalo ani najväčším despotom Východu. Rozdiel bude len v tom, že táto tyrania nebude sprava, ale zľava, a nebude biela, ale červená.“ Trockému sa jeho sen čias­ točne splnil, pretože na trón sadli jeho „bra­ tia“ Lenin a Berija spolu s vynálezcom táborov smrti Frenkelom. Tí vraždili najpracovitejšiu časť roľníctva pod hlavičkou boja proti kula­ kom, hubili kresťanov a synagógy nechávali nedotknuté. V ich diele pokračoval Lazar Ka­ ganovič, ktorého zločiny sa plne presunuli na iné plecia.

Vo svetle faktov sa Stolypinov vzdor a odvaha voči chápadlám skrytej hierarchie javí ako vý­ nimočný jav, ktorý je v dnešnej politickej sfére takmer nemysliteľný. Lov na jeho hlavu, zakon­ čený vraždou, bol prvým úderom zvonu, ktorý svetu oznamoval blížiaci sa koniec cárskeho Ruska. Boľševizmus prešiel svojou generálnou skúškou a nastúpila diktatúra, ktorá bola rus­ kou len v tom zmysle, že bola zriadená v tejto krajine.

101

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA

Vladimír Líška

RUINY ZIMBABWE

A SÚVISLOSTI NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY. VIEME VÔBEC POCHOPIŤ VEDU INEJ CIVILIZÁCIE? NAŠA VEDA SI USTAVIČNE KLADIE OTÁZKY NA ÚKOR INÝCH, I KEĎ SI TÚTO ŠTRUKTÚRU POZNÁVANIA NEUVEDOMUJEME. V INÝCH SVETOCH

BY FORMULÁCIE ZÁKLADNÝCH OTÁZOK MOHLI BYŤ CELKOM INÉ.

JULIUS ROBERT OPPENHEIMER

V

eľké Zimbabwe patrí medzi najväčšie africké stavby. Medzi prístavom Nova Sofala v Mozambiku a Zimbabwe je okolo sto podobných stavieb, aj keď menších.

Nachádza sa neďaleko mesta Masvinga v južnej Afrike v štáte Zimbabwe a pozostáva z dvoch stavieb: elipsovitej hradby a akropoly.

V roku 1868 nemecký dobrodruh a obchodník so slonovinou Adam Renders zablúdil hlboko v africkom buši a odrazu sa ocitol pod desať metrov vysokou stenou. O tri roky neskôr sa tam znova vrátil aj s geológom Karlom Mau­ chom. Renders už potom tieto ruiny neopustil až do svojej smrti.

Stavba nemá žiadne dejiny, nevie sa, kto a kedy ju vybudoval, neznámy ostáva aj jej účel. Nebola pevnosťou ani obývanou zónou, nenašlo sa nič, čo by tomu nasvedčovalo. Nie je vhodná ako

ochranná pevnosť. Miestni obyvatelia nevedia písať a nemajú zaznamenané ani žiadne dejiny.

Stavebný materiál tvorili navrstvené žulové plat­ ne bez malty, uložené presne jedna na druhú.

Mohutný vonkajší múr je 250 metrov dlhý, vnútorný má sto metrov a ohraničuje plochu zvanú bezdôvodne Kráľovská rezidencia. De­ saťmetrová stena má pri základni šírku 4,5 met­ ra. Súbežne s prvou stenou prebieha druhá, sú medzi nimi úzke medzery, vchod je otvorený.

Jedenásťmetrová veža v pravom rohu elipsovi­ tého komplexu je 6 metrov široká, nemá žiadny vchod, okná ani schody. Je vyplnená kameňmi.

Načo slúžila? Archeologička Gertrude Caton Thompsonová robila pod vežou vykopávky, ale nenašla nič, nenašiel sa tu ani žiaden hrob.

Preto si Erich von Däniken kladie otázku, pre­ čo sem teda africké kmene vláčili státisíce ton

103

MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA

104

105 kamenia a vŕšili ich do celkom nepochopiteľ­ ných stavieb? Zatiaľ ako jediný vidí možný ná­ boženský význam stavby. Jej plán sa ponáša na dogonský model sústavy hviezdy Sírius, preto uvažuje o určitej spojitosti s kmeňom Dogonov z Mali, u ktorých vedec Robert G. Temple preu­ kázal perfektné znalosti o hviezde Sírius.

Republika Mali leží severozápadne od Zim­ babwe. Sírius je hviezda vzdialená od Zeme 8,5 svetelného roka, nachádza sa v súhvezdí Veľkého psa. Egypťania podľa jej heliaktického východu vypočítavali každoročné jarné zápla­ vy, a preto ju nazývali Psia hviezda. Etnológo­ via objavili ohromujúco presné znalosti kmeňa Dogonov o vesmíre, a predovšetkým o hviezde Sírius. Podľa Dogonov zostúpil Nommo (boh stvoriteľ) z oblakov s hromobitím, ktoré presta­ lo, akonáhle sa dotkol zeme. Obojživelná bytosť Nommo im odovzdala vedomosti, ktoré mali vy­ ryté v skalných kresbách. Aj kamenná veža po­ stavená zdanlivo celkom bez zmyslu by mohla predstavovať práve okom neviditeľný Sírius B. Dogoni volali Sírius B neviditeľnou hviezdou a tvrdili o ňom, že je neobyčajne ťažký. Táto

hviezda má extrémne silnú hustotu a ovplyvňu­ je jasnejšiu hviezdu Sírius A, ktorá obieha okolo nej raz za 50 rokov. Vtedy slávia Dogoni sviatok Sigui. Nommo prišiel zo Síria na arche, podob­ ne ako u Sumerov v roku 4000 p. n. l. obojživel­ ný nositeľ kultúry menom Oannes.

Podľa domorodcov je stavba dielom diabla, pre­ tože vzhľadom na ich schopnosti im pripadá nemožné, aby ju postavili ľudia. Geológ Mauch spájal Zimbabwe s bájnou krajinou Ofir, kraji­ nou zlata, patriacou kráľovi Šalamúnovi. Pod­ ľa anglických archeológov pochádza kamenné mesto zo stredoveku. Nad ruinami je komplex zvaný Akropolis, hradba v skalnom teréne, vy­ plnená murivom. Najsilnejší val má šírku 6,7 m.

Roland Gööck v knihe Posledné záhady sveta o nej uvažuje ako o pohrebisku. Vo východnej časti venovanej obetám sa nachádza obrovský balvan s vyrytým žľabom.

Podľa legiend patrilo toto územie bohovi-kráľovi Mwalimu, na ktorého nesmel nikto pozrieť, inak mu hrozila smrť. Mwali sa prihováral ľudu z vr­ cholu kopca. Spomína sa aj akustická jaskyňa, z ktorej počuť vyrieknuté slová až dole v údolí.

Lokalita bola v minulosti hlavným mestom miestnych Šonov a ich významným obchodným a náboženským centrom, avšak technika stav­ by je pre nich celkom nezvyčajná. Domorodci používajú na stavbu len hlinu a drevo. Preto sa pôvod komplexu pripisoval Arabom, či dokonca Indom, lebo sa tu našli indické predmety a arab­ ské látky, ale aj čínsky hodváb. Vie sa, že Ngo­ niovia miesto prepadli a všetko spustošili.

Od roku 1986 je Veľké Zimbabwe súčasťou Svetového dedičstva UNESCO. Na akropole sa našli náramky, perly a osem 30 cm sošiek vtákov, ktoré sa podobajú na egyptského boha s hlavou sokola Hora. Vieme, že otcom Hora bol boh Osiris a matkou bohyňa Isis pochádzajúca zo Síria. V Textoch pyramíd sa píše: „Eset (Isis) prichádza k tebe, Usiris, potešená tvojou lás­ kou, tvoje semeno v nej rastie, prenikavé ako Sí­ rius. Prenikavý Hórus prichádza sem, od teba, so svojím menom Hor, ktorý je v Síriovi.“ Ako spomína Miloš Matula v knihe Achnaton a Nefertiti, faraóni Slnka, Sírius nebol považovaný za vzdialený objekt na oblohe, ale za prejav bož­ skej bytosti. Ľudia staroveku žili vo svete bohov,

v ktorom fyzická vzdialenosť nič neznamenala.

Hviezda Sírius nebol nikto iný ako Eset, všade­ prítomná matka celého vesmíru.

Aj kmeň Hopiov z druhej strany zemegule má legendu, podľa ktorej pred 250-tisíc rok­ mi prišli na Zem bytosti zo Síria a uložili tu časové schránky s dôležitými informáciami.

Murry Hope v knihe Sírius uvádza perzský popis Psej hviezdy Síria, ktorá je obklopená 50 bohmi usporiadanými do tvaru vajca, kde boh svetla čelí bohovi temnoty.

V Zimbabwe sa dolovalo zlato a stavba zrejme slúžila ako sklad zlata, s ktorým sa obchodovalo.

Podľa odhadov sa tu v čase najväčšej slávy ťažilo až 60 ton zlata ročne. Z baní sa však dnes už veľa nezachovalo. V tejto súvislosti je zaujímavé, že podľa odborníka na sumerskú kultúru Zachariju Sičina mimozemské entity Anunnaki geneticky vyvinuli človeka krížením mimozemských gé­ nov s predkami človeka žijúceho na Zemi. Od­ voláva sa na staroveké sumerské texty. Anunnaki podľa neho prišli na Zem pred 450-tisíc rokmi z planéty Nibiru kvôli nerastným surovinám – najmä zlatu, ktoré ťažili v Afrike.

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

Ján Lakota

MORÁLNE DILEMY MEDICÍNY

AKO FUNGUJÚ LIEKY? NIE, NEBUDEME TERAZ PÍSAŤ PRVÝ DIEL FARMAKOLÓGIE. AJ ŠTUDENTOV LEKÁRSKYCH FAKÚLT TRÁPIA S FARMAKOLÓGIOU ASPOŇ DVA SEMESTRE. MY LEN TAK ĽAHKO, ĽAHUČKO. 106

V

eľa pacientov užíva liek, ktorý obsa­ huje furosemid. Tí znalejší vedia, že výborne znižuje krvný tlak, a to me­ chanizmom odvodňovania organizmu. Jedno­ ducho povedané: po jeho užití sa veľa ciká.

Mechanizmus účinku je známy, používa sa desaťročia, pomáha, ale má aj niektoré nežia­ dané účinky. Iným liekom, ktorý sa používa trochu kratšie, je fluoxetin. Naschvál neuvá­ dzame jeho firemný názov, môžete si ho nájsť na internete. Tento liek sa používa ako anti­ depresívum. Teda ako liek proti depresii. Kým pôsobenie furosemidu je jednoznačne známe (prekvapenia sa už asi nedočkáme), pri fluo­ xetine je to inak. Posúďte sami.

Fluoxetin priamo pôsobí na neuróny, ktoré používajú ako neuroprenášač molekulu séroto­ nínu. Prosím, neľakajte sa, sérotonín je názov jednej z chemických látok, ktoré prenášajú vzruchy medzi nervovými bunkami – neurón­ mi v mozgu. Zatiaľ je to podľa mňa celkom pochopiteľné. Lenže... Neurónov, ktoré použí­ vajú sérotonín ako neuroprenášač, je v mozgu asi stotisíc. Odhadovaný celkový počet neuró­ nov v mozgu je vyše sto miliárd. Mozgová kôra ich má desať miliárd. Skoro celý zvyšok pripa­ dá na mozoček. Tým, že fluoxetin bráni spät­ nému toku sérotonínu do buniek, zvyšuje jeho pohyb v mozgu. Nie je známe, v ktorej časti mozgu spôsobuje zvýšená hladina sérotonínu

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

antidepresívny efekt. A na záver: antidepre­ sívny efekt fluoxetinu sa začne prejavovať až o niekoľko týždňov od začiatku jeho užívania.

Dovtedy sa, paradoxne, depresia u niektorých pacientov môže prehĺbiť, o čom svedčí aj zvý­ šený počet samovrážd v tomto prechodnom (nasycovacom) období. Je to celé akési pomo­ tané. Liek pôsobí na nervové bunky, ktorých počet predstavuje jednu milióntinu všetkých neurónov mozgu. Nevieme, v ktorej časti moz­ gu pôsobí, a o tom, čo je depresia (máme na mysli jej „chémiu“ a jej vplyv na nás), nevieme vôbec nič. Navyše, efekt sa prejaví až o niekoľ­ ko týždňov (ak vôbec), pričom časť pacientov si pred objavením efektu prejde ešte väčším očistcom depresie ako pred jeho nasadením.

Dobré, však?

Tu neriešime morálne dilemy. Zatiaľ to boli len dilemy poznania. Morálne a etické dile­ my prináša doba rozvoja technológií. Už sme kedysi písali o deťoch, ktoré budú mať troch rodičov. Dve matky a jedného otca. Slovné spojenie „budú mať“ sa zmenilo na „majú“.

Na zopakovanie: mitochondrie máme všetci len a len od matky. Od otca nemáme nijaké.

Vzhľadom na to, že mitochondrie majú vlast­ nú genetickú výbavu (DNK), často sa dokážu „pokaziť“. Takéto pokazenie – mutácia DNK, je často nezlučiteľné so životom. Ale niekedy jedinec prežije, pričom často býva postihnutý.

Viac chlapci. Sme schopní vybrať z materskej bunky – vajíčka, jadro a dať ho do materskej bunky so zdravými mitochondriami. Z tohto vajíčka sme predtým jadro odstránili. Také­ to „dvojmaterské“ vajíčko sa potom oplodní spermiou od otca. Ak všetko ide po poriadku, narodí sa zdravé dieťa. A dieťa – ako aj prob­ lém – je na svete.

Kto je vlastne tento jedinec? Máme akéhosi síce zdravého, ale predsa „trojhybrida“. Robí­ me to z pýchy, že to dokážeme, alebo pomá­ hame? Mal som „šťastie“, že som videl zopár detí, ktoré mali mutáciu v mitochondriálnej DNK. Dalo sa tomuto predísť? Niektoré deti zomrú veľmi skoro, u niektorých sa diagnóza urobí neskoro, ale to je už asi jedno. Terapia neexistuje. Potichu dodávame, že asi áno, ale dôraz je na slovíčku „asi“. Máme na mysli me­

zenchýmové kmeňové bunky, ale tu som v po­ zícii arcikacíra. Bolo by lepšie tomuto predísť a technologicky vytvárať deti, ktoré majú dve matky? Alebo to nechať tak, odporučiť ženám, o ktorých vieme, že majú mutovanú mitochon­ driálnu DNK, aby nijaké deti nemali? Čo je vlastne naším cieľom? Medicína nie je veda. Je to umenie lekárskych vied, a zároveň aj zbierka skúseností. Čo a koho máme liečiť a dokedy?

Moja obľúbená (ak nie najobľúbenejšia) slo­ venská ľudová rozprávka je Kmotra Smrť a zázračný lekár. Mám na mysli originálnu rozprávku. Nie tie sprznené „slovenské ľudo­ vé rozprávky“, ktoré niektorí novodobí borci skúsili „prerozprávať“, a tak pokriviť detské duše. V tejto rozprávke chudobný ovčiar získa za kmotru svojho posledného dieťaťa samotnú Smrť, ktorá z neho urobí zázračného lekára.

Ak kmotra bude stáť pacientovi pri nohách, chorý vyzdravie. Ak Smrť bude stáť pri hla­ ve, chorý patrí už jej, každý pokus o liečbu je márny. Na začiatku dala kmotra ovčiarovi ešte jednu výstrahu: „Človeče, strež sa lakom­ stva!“ Ovčiarovi sa darilo, lenže zhrdol, spyš­ nel. Všetko len pre dukáty. Dokonca zašiel až tak ďaleko, že kvôli pýche a lakomstvu okabá­ til kmotru. Keď raz stála pri hlave pacienta, chytro dal otočiť posteľ tak, aby Smrť bola pri nohách, a pacient vyzdravel. Vrece duká­ tov mu bolo prednejšie. Ako to dopadlo ďalej, môžete sa dočítať sami. Prosím, v origináli od Dobšinského.

Táto rozprávka je pre mňa obrovský zdroj pou­ čenia, ale aj smútku. Nie je mi dané vidieť, kde stojí Smrť, keď pristupujem k pacientovi. Ne­ mám ju za kmotru, hoci by sa veru zišla. Mož­ no by som vedel vyriešiť aj časť problémov, ktoré prináša doba so svojimi technológiami.

Kmotrička by mi pomohla tým, kde by stála.

Paradoxne sa v celej rozprávke hovorí len a len o liečení. V nijakom prípade sa v nej nehovorí o konštrukciách nových jedincov. Bez ohľadu na to, akí by sa narodili. Mám pocit, že pri hl­ bokom precítení tejto rozprávky sa „novodobé“ problémy rozplynú a vlastne niet čo riešiť.

Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

107

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

Marián Benka

KUS VIDIEKA UPROSTRED

PRAŽSKÉHO SÍDLISKA RÔZNE GAZDOVSKÉ DVORY, BIOFARMY ČI DETSKÉ FARMY DNES UŽ NIE SÚ DNES TAKOU VZÁCNOSŤOU. TOULCŮV DVŮR VŠAK PREDSTAVUJE OJEDINELÝ KONCEPT – STATOK A POZEMKY S ROZLOHOU DESIATICH HEKTÁROV SA NACHÁDZAJÚ ROVNO UPROSTRED SÍDLISKA, NIEKOĽKO ZASTÁVOK AUTOBUSOM OD NAJBLIŽŠEJ STANICE METRA. ZASTÁVKA JE UMIESTNENÁ ROVNO PRED VSTUPOM DO AREÁLU, KTORÝ SA PREZENTUJE AKO STREDISKO EKOLOGICKEJ VÝCHOVY.

Foto: Matúš Plecho

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

úsilia a hodín práce nadšených dobrovoľní­ kov, aby sa zrekonštruoval do súčasného sta­ vu. Samozrejme, aj financií poskytnutých či už priamo hlavným mestom, alebo rôznymi sponzormi.

Areál v súčasnosti prevádzkujú štyri nezis­ kové združenia vo vzájomnej kooperácii. Je tu lesná materská škola, malá farma, zdra­ vá jedáleň, bioobchod či ubytovňa. Na jeho pozemkoch sa nachádzajú rozličné biotopy: ovocný sad, polia, lúky, lužný les i mokraď.

Asi najdôležitejšou aktivitou je lesná škôlka Semínko, ktorá priamo napĺňa odkaz pani Strejčkovej. Deti trávia veľa času vonku nielen pozorovaním prírody, ale aj rôznymi zmysluplnými činnosťami. Pod dohľadom svojich učiteliek sa starajú o záhradku, sa­ dia zemiaky, kŕmia zvieratá na farme. Alebo si vymlátia obilie malými cepmi, namelú si múku a v murovanej peci si upečú chlieb.

Ako povedala Emilie Strejčková v jednom zo svojich rozhovorov: „Když si dítě zasadí

110

P

rvoradou úlohou Toulcovho dvora je sprostredkovať mestským obyvate­ ľom – predovšetkým deťom, spojenie s prírodou, tradičným farmárčením, zdravou stravou bez chémie, pôvodným spôsobom ži­ vota... Zakladateľkou a dušou celého projek­ tu bola dnes už zosnulá Emilie Strejčková, najskôr učiteľka, neskôr inšpektorka kultúry pre ochranu prírody a pamiatok Obvodného národného výboru Praha 10. Už za socializ­ mu presadzovala koncept ekologickej výcho­ vy pre žiakov základných škôl a zaslúžila sa o vytvorenie prvých prírodných rezervácií na území hlavného mesta.

Po revolúcii pôsobila v Českom ekologickom ústave, pričom sa čoraz viac sústreďovala na prácu s deťmi. Kde mohla, tam upozorňova­ la, že mestské deti sa pod vplyvom konzum­ nej spoločnosti čoraz viac odcudzujú prírode, čo pácha škody na ich celkovom fyzickom i duševnom vývoji. Upozorňovala, že žiadne sprostredkované informácie nemôžu byť úpl­ né. Preto by sa ani deti nemali o prírode učiť z učebníc alebo počítačových programov, ale

stromeček samo, tak se o něj lépe stará. Když jsem byla naposled v Toulcově dvoře, pozo­ rovala jsem, jak se činí chovatelský kroužek.

Potěšilo mě, jak šikovně děti hnaly dobytek z pastvy, jak pracně táhly kozla – nebo kozel táhl spíš je. Když byl dobytek ve stáji, slyše­ la jsem jen veselý dětský hlahol. Jedna z dí­ vek si právě zkoušela podojit krávu. Nikdo je do ničeho nemusel nutit. Bylo to napros­ to přirozené. To je to nejlepší, oč může jít v ekologické výchově. Ty děti nebudou nikdy malovat fialovou krávu a psát ve slohovém cvičení, že mléko se vyrábí v továrnách.“ Dvor je zámerne vydláždený tak, aby niekto­ ré dlažobné kocky boli nakrivo. Je to preto, aby si deti zvykali chodiť po hrboľatom po­ vrchu. Znie to až neuveriteľne, ale v súčas­ nosti sú vraj mnohé mestské deti zvyknuté chodiť po rovných vydláždených povrchoch, že už pri menších nerovnostiach padajú na zem. To nám hovorí miestna zamestnankyňa Halina Holá, ktorá nás areálom sprevádza.

111 čo najviac jej priamym pozorovaním a bez­ prostrednou skúsenosťou s ňou.

Od 90. rokov sa usilovala o vytvorenie centra ekologickej výchovy na území Prahy, v kto­ rom by sa jej myšlienky priameho kontaktu mestských detí s prírodou mohli realizovať.

Na tieto ciele sa v rámci Prahy 10 najviac ho­ dil Toulcův dvůr, opustený objekt pôvodného statku, ktorý bol od roku 1964 zaradený do zoznamu kultúrnych pamiatok, avšak nijako významne sa nevyužíval a skôr chátral. Emi­ lii Strejčkovej sa na pôde českého parlamen­ tu podarilo dosiahnuť, aby statok prešiel do majetku mesta Prahy a mesto ho poskytlo na nekomerčné, neziskové využitie ako objekt ekologickej výchovy.

Areál bol v dezolátnom stave. Posledný stat­ kár František Toulec ho dávno opustil a za roky, keď patril štátu, sa skôr znehodnocoval.

Bol tu štátny statok, ale aj kafiléria, takže sa tu vyhadzovali zvyšky zabitých zvierat, čo na niektorých miestach znehodnotilo pôdu. Na iné časti pozemkov sa zase vyvážala zemina, keď sa v Prahe stavalo metro. Stálo to mnoho Foto: Matúš Plecho

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

Lesná škôlka bola podľa nej jedna z prvých v ČR a slúžila na experimentálne overovanie, či je takáto forma vzdelávania detí vhodná.

Až po nej prišla veľká vlna lesných mater­ ských škôl po celej republike.

Toulcův dvůr bol v Prahe priekopníkom v rámci obnovovania ľudových tradícií a or­ ganizovania osláv starých sviatkov. V budove bývalej sýpky sa nachádza expozícia tradič­ ných remesiel a nástrojov, ktoré sa pri nich používali. Nie je to však len sterilné múze­ um, ale aj miesto organizovania rôznych kur­ zov pre deti i dospelých. Napríklad kurzov spracovania ľanu a konope alebo včelárskych kurzov.

Areál nie je určený len organizovaným sku­ pinám, väčšinu dňa je otvorený a voľne do­ stupný pre kohokoľvek, kto príde zvonka.

Môže sa poprechádzať v polodivokej prírode, pozorovať domáce zvieratá, naobedovať sa v zdravej jedálni alebo nakúpiť v obchodíku.

Okrem detí z miestnej škôlky sem chodia aj

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

organizované školské skupiny v rámci svojho vyučovania. Prehliadka areálu je možná so sprievodcom i bez neho, všetkými miestnymi biotopmi sa vinie náučný chodník s infor­ mačnými tabuľami.

Aj keď už nie je hospodárskym statkom, celý objekt celkovo nestratil svoj pôvodný charak­ ter. Hneď za hlavným vchodom sa ocitnete na malom dvore (tom so zámerne krivými dlaždicami) obklopenom jednotlivými bu­ dovami. Okrem tých, ktoré sme spomínali, tu stojí aj informačné centrum a sídla jed­ notlivých neziskových organizácií – všetko malé domčeky evokujúce atmosféru vidieka.

Vzadu sa potom nachádzajú výbehy hospo­ dárskych zvierat a ešte ďalej kus pôvodnej krajiny rozprestierajúcej sa okolo miestneho potoka, ktorý preteká pozemkami.

Môžete tu naraziť na starý čerešňový sad, v ktorom okrem čerešní rastú aj ďalšie pô­ vodné odrody ovocných stromov. Snažia sa ich tu zachovať podobne ako pôvodné ple­

112

113 mená hospodárskych zvierat. Hovoria tomu Noemova archa. Biblický Noe zhromaždil vo svojej arche po jednom páre ohrozených zvierat. Aj tu sa deje niečo podobné, i keď v malom. Špecializujú sa na pôvodné české plemená, ktoré nie sú z pohľadu úžitkovos­ ti také efektívne ako tie novšie, vyšľachtené.

Práve preto ich klasickí poľnohospodári od­ mietajú a tieto druhy sa ocitajú na pokraji vymretia, čo však prispieva k ďalšiemu zni­ žovaniu biodiverzity. Tu našli svoj azyl naprí­ klad pôvodné české kozy, ovce alebo sliepky.

V ich prípade nejde ani tak o mlieko či o va­ jíčka, ako o naplnenie akejsi miniatúrnej zo­ ologickej záhrady.

Osobitnú kapitolu tvoria kone, ktoré sa tu okrem jazdeckého výcviku chovajú aj na hi­ poterapiu pre postihnutých. Používajú sa hu­ culské kone, ktoré majú pokojnú povahu a ich prítomnosť pôsobí obzvlášť priaznivo na ľud­ skú psychiku. Združenie SRAZ, ktoré túto činnosť konkrétne zastrešuje, celkovo venu­ je osobitnú pozornosť vzťahu kôň – človek a ich vzájomnej komunikácii. Kurzy SRAZ-u Foto: Matúš Plecho

nie sú len o zvládnutí jazdeckých techník, ale aj o spôsoboch, ako porozumieť duši koňa a vybudovať si s ním vzťah. S takým zvieraťom sa potom, samozrejme, aj úplne inak jazdí. Ďalším aspektom tohto projektu je zamestná­ vanie postihnutých ľudí vo forme chránených pracovných miest. Hendikepovaní pracujú na farme, v jedálni alebo keramickej dielni. Ak­ tivít neustále pribúda a podľa Haliny Holej začína byť potrebná ich vzájomná koordiná­ cia, pretože ich zastrešujú rôzne organizácie.

V žiadnom prípade nejde o pokus o vytvore­ nie sebestačnej komunity, tá malá produkcia potravín slúži skôr na výukové programy ako na vlastnú spotrebu alebo predaj z dvo­ ra. „Niečo zarobíme prenájmom priestorov a poskytovaním ubytovania, ale bez grantov by sme neprežili,“ priznáva Halina Holá. Na­ priek tomu ako miesto, kde sa mestské deti učia vzťahu k prírode a k ľudskej práci, kde sa aspoň sčasti zachraňuje biodiverzita a sta­ ré tradície a vytvára sa malá oáza alternatívy voči konzumnému spôsobu života, Toulcův dvůr zohráva nezastupiteľnú úlohu.

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

Marián Benka

DUCHOVNÉ SPÁJANIE SA

S PRÍRODOU HOCI SME AKO ĽUDSKÉ BYTOSTI NEPRESTALI BYŤ SÚČASŤOU PRÍRODY, UPROSTRED TECHNOLOGICKEJ CIVILIZÁCIE ČASTO TRPÍME ODLÚČENOSŤOU OD NEJ. MÔŽE SA TO NEGATÍVNE PREJAVIŤ NA NAŠOM FYZICKOM ZDRAVÍ I PSYCHIKE. ČASTÉ POBYTY V PRÍRODE SÚ, POCHOPITEĽNE, PROSPEŠNÉ. DÁ SA VŠAK ÍSŤ AJ O STUPIENOK HLBŠIE A VNÍMAŤ PRÍRODU AKO POSVÄTNÝ PRIESTOR (Z PRÍRODNE DUCHOVNÉHO POHĽADU) ALEBO AKO BOŽIE STVORENIE (Z POHĽADU KRESŤANSKÉHO).

114

O

samelú kontempláciu v lese pod stro­ mom som mal možnosť zažiť aj na kresťanských akciách; nie nadarmo už v stredoveku mnísi či pustovníci vyhľadá­ vali samotu v prírode. V indiánskej tradícii existuje tzv. hľadanie vízie. Príslušník kmeňa strávi sám na nejakom prírodnom mieste šty­ ri dni, pričom sa z tohto miesta nesmie po­ hnúť, nesmie nič jesť, dokonca ani piť vodu.

V prísnejších verziách dokonca nesmie ani spať. Kombinácia fyzickej deprivácie a ener­ getického pôsobenia lesného prostredia spô­

sobí, že obvykle na štvrtý deň sa človeku ukáže výjav, ktorý mu naznačí niečo o jeho životnom poslaní.

Aj keď si netrúfate na takéto drastické procedú­ ry, akýkoľvek pobyt v prírode spojený s duchov­ nou prácou je vhodné absolvovať v tichu, buď osamote, alebo v spoločnosti podobne nalade­ ných ľudí. V prírodných kultúrach ľudia vždy verili, že všetko, čo nájdete v prírode, má svoju duchovnú bytosť, s ktorou sa dá spojiť. Či už ide o kameň, kvetinu, potok, horu alebo celé poho­ rie. Osobitnú kapitolu predstavujú stromy.

Strom je zakorenený hlboko v zemi, jeho koru­ na sa však dvíha vysoko k oblakom. Z duchov­ ného hľadiska symbolizuje spojenie medzi ne­ bom a zemou. Stromy majú na ľudské zdravie blahodarný vplyv. Okrem toho, že uvoľňujú do ovzdušia potrebný kyslík, môžu nám dodať čerstvú energiu a sňať z nás starosti a trápenia.

Z tohto dôvodu sa naši predkovia chodievali vyžalovať bútľavej vŕbe či inému stromu. Via­ cerí ľudia spontánne prikladajú dlane na kôru stromu alebo ho objímajú, tvrdia, že čerpajú energiu. Po takejto procedúre sa cítia silnejší a duševne vyrovnanejší. Ľudia a stromy sa vzájomne dopĺňajú: čo jed­ ným škodí, druhým prospieva. Na fyzickej úrovni stromy vdychujú pre nás jedovatý oxid uhličitý a vydychujú pre nás potrebný kyslík.

Náš telesný odpad je pre strom blahodarným hnojivom. Na energetickej úrovni je to podob­ ne. Energie, ktoré nám škodia, stromu prospie­ vajú – a naopak. Ak teda odovzdáme stromu náš strach, našu slabosť či depresiu, strom ich zužitkuje. Na oplátku nám môže poskytnúť energie, ktoré pre nás znamenajú odvahu, silu či životnú radosť.

Ak vás oblasť duchovnej komunikácie so stro­ mami zaujíma hlbšie, môžete mi napísať e-mail na marianbenka@gmail.com a ja vám vďačne zašlem bezplatnú elektronickú príručku cvičení s názvom Posvätná Bytosť Strom.

Za základné stavebné prvky všetkého živého sa vo viacerých tradíciách (vrátane slovan­ skej) považujú štyri živly, ktoré sa zároveň vnímajú ako vedomé bytosti. Spájanie s nimi je možné v akomkoľvek – aj mestskom pros­ tredí. Predpokladom je uvedomovanie si kva­ lít, ktoré jednotlivé živly v sebe nesú. Potom môžu nastúpiť jednoduché, ale účinné techni­ ky na prehĺbenie spojenia.

Voda je spojená s emóciami, pamäťou, liečením.

Večne premenlivá, nevyspytateľná. V rámci cyk­ lu ľudského života je spojená s detstvom, hra­ vosťou a spontánnosťou. Vo vode plávame deväť mesiacov pred narodením. Naše telo sa skladá prevažne z vody. Môžeme sa s ňou spájať vedo­ me počas kúpania, pitia, močenia. Keď ráno vstaneme, môžeme nalačno pomalými dúškami vypiť pohár vody a pritom si vizualizovať, ako

nás nabíja pozitívnou, liečivou energiou. Pri mo­ čení zase môžeme preciťovať vďačnosť, že z nás voda odnáša všetko nečisté. V prírode môžeme vyhľadať tečúcu vodu (potok alebo rieku), po­ staviť sa na jej breh alebo priamo vstúpiť do prú­ du a vnútorne poprosiť vodu, aby v nás zmyla všetko nečisté a odniesla to preč.

Zem sa spája s hmotou, fyzickým telom, potra­ vou, materstvom. Pevná, ukotvujúca, základ, na ktorom stojíme, naša Matka, naša živiteľ­ ka. Spája sa s vnútorným prežívaním, vzťahmi s druhými ľuďmi. So zemou sa môžeme spájať vedome počas jedenia. Chvíľku pred jedlom sa stíšime a poďakujeme všetkým bytostiam, kto­ rých telá prispeli k nášmu obedu. Ozdravujúce je spanie na zemi pod stromom. Môžete skúsiť aj schúliť sa v tráve niekde v lese či na stráni, a pritom vnímať, že ležíte na tele veľkej mamy.

Vzduch sa spája s mysľou, mentálnou sférou, inšpiráciou, nebom, s racionálnym myslením, prácou a poslaním, aktivitou a dosahovaním vý­ sledkov vo vonkajšom svete. Môžeme sa s ním spájať pomocou vedomého dýchania, dych spája s duchom, mnohé duchovné tradície obsahujú dychové cvičenia. Dobrý kontakt s týmto elemen­ tom sa dá nadviazať vysoko v horách, ideálne na vrchole hory, keď je zem pod vami a vzduch (obloha) vás obklopuje zo všetkých strán.

Oheň je hádam najfascinujúcejším živlom. Spája sa so životnou energiou, sexualitou, tvorivosťou i agresiou, transformáciou a premenou. Slnko – večný oheň na oblohe, predstavovalo v prírod­ ných kultúrach boha. Zdroj tepla a svetla, ale aj ničiteľ, lákavý, životodarný, ale aj nebezpečný.

Spája sa s dušou, osvietením, vnútorným pla­ meňom. Vedome sa s ním vieme spojiť pri ho­ riacom ohni alebo pri pohľade na slnko. Ráno a večer môžeme pozdraviť vychádzajúce a zapa­ dajúce slnko. Večer pri ohni sa môžu robiť jed­ noduché rituály, napr. keď ľudia sedia v kruhu a podávajú si vrecúško s bylinkami. Kto je na rade, vhodí do ohňa za hrsť byliniek a vysloví nejaké želanie alebo vyjadrí vďačnosť za niečo.

Alebo je možné na kus papiera alebo iného ma­ teriálu nakresliť svoju obavu, strach či negatív­ nu vlastnosť. Potom ju rituálne vhodíte do ohňa s vyslovením želania, aby ju oheň spálil, očistil a premenil na niečo pozitívne.

115

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

Martin Urminský

HOMEOPATIA: PODVOD, ČI ZÁZRAK?

KVÔLI INFORMÁCIÁM K TOMUTO ČLÁNKU SOM SA STRETOL S HOMEOPATOM ŠTEFANOM STANČÍKOM. SÁM SEBA POVAŽUJE ZA KLASICKÉHO HOMEOPATA, ALE ÚPRIMNE SA PRIZNÁM, SPOČIATKU SOM TOMU NEROZUMEL. NÁŠ ROZHOVOR MI POMOHOL POCHOPIŤ HLBŠIE SÚVISLOSTI TEJTO ZLOŽITEJ METÓDY.

116

P

rincíp homeopatie je „podobné liečiť podobným“ (similia similibus curan­ tur). Homeopatia predpokladá, že ak nejaká látka môže vyvolať ochorenie, môže ho v zriedenej forme a pri správnom podá­ vaní aj vyliečiť. Ale nielen to. Jej celostný prístup lieči človeka na úrovni emocionál­ nej, mentálnej a, samozrejme, fyzickej. Môže teda vyliečiť aj choroby, o ktorých nevieme.

Lebo choroby sú následkom nerovnováhy a často nechodia samy.

Princíp „podobné liečiť podobným“ možno nedáva zmysel a len hlboké pochopenie fungo­ vania človeka môže pomôcť jeho pochopeniu.

Lekár homeopat totiž skúma všetky príčiny choroby. A to fyzické, sociálne a psychologic­ ké. A hľadá medzi nimi vzájomné vzťahy. To je aj v súlade s modernou medicínou, ktorá

hovorí o psychosomatických príčinách chorôb.

Hoci práve v tomto alopatia – moderná medi­ cína, ťahá za kratší koniec, pretože vynecháva sociálne aspekty choroby. Nepochybujem, že aj také existujú. Veď napríklad stres má v prvom rade sociálne príčiny a pozadie.

Princíp „podobné liečiť podobným“ však na­ priek tomu nemusí dávať zmysel, lebo čo je podobné toxoplazmóze či mononukleóze? Naj­ skôr nič. Preto nie je pochopenie tohto princí­ pu jednoduché. Človek musí ísť na molekulár­ nu, atómovú, či najlepšie subatómovú úroveň, aby našiel podobnosti. Žiadne homeopatikum nelieči samo osebe.

Len pomáha spustiť liečenie, podnieti priro­ dzený proces vo vašom organizme, aby ste sa sami uzdravili. Vy ste tým, kto lieči, a homeo­ patikum je to, čo spúšťa liečebný proces.

117 Homeopatia nesúťaží s inými liečebnými metó­ dami. Snaží sa o integrálne pôsobenie, a teda sa môže použiť spoločne s inými. Je predsa nezmyselné nedať si na otvorenú ranu dezin­ fekciu či bylinky, ktoré pomôžu, ale použiť rozriedené homeopatikum, ktoré môže zabrať neskoro. Hoci podľa tvrdení homeopatov môže pomôcť aj pri chirurgickom zákroku zlepšiť hojenie rany či celkový liečebný účinok.

Otec homeopatie Švajčiar Samuel Hahne­ mann veril, že za choroby môže takzvaná miazma. Pojem je z latinčiny a v preklade znamená zlý vzduch. Ľudia verili, že je zodpo­ vedná za choleru, mor či chlamydie. O Hahne­ mannovej teórii miazmy sa však stále diskutu­ je a kritizujú ju. Patrí k množstvu aspektov, kvôli ktorým sa oficiálne medicínske ustano­ vizne homeopatiou odmietajú zaoberať. Aj preto homeopatiu odsúdila Rockerfellerom založená Svetová zdravotnícka organizácia.

Je pravdou, že teória miazmy pravdepodobne nedokáže vysvetliť všetky príčiny chorôb, ale v prípade hlbokého skúmania – až na kvanto­ vú úroveň, keď za „zlý vzduch“ budeme po­

važovať kvantá alebo subatomárne častice, aj táto teória môže nadobudnúť reálnejšie kon­ túry. V tom prípade by sa možno dali vysvetliť aj genetické predispozície.

AKO VZNIKAJÚ HOMEOPATIKÁ

Homeopatiká vznikajú riedením účinnej lát­ ky, čomu hovoríme dynamizácia alebo tzv. potencovanie. Okrem riedenia sa používa aj otriasanie, čo bol kedysi štandardný postup alchymistov a dnes farmaceutických spoloč­ ností. Účinnou látkou môže byť čokoľvek. Prvky, kyseliny, rastliny, ba dokonca aj radiácia.

Riedením dostávame takú nízku koncen­ tráciu, že je asi nezmyselné hovoriť vôbec o koncentrácii. Dokonca aj veľmi toxické látky ako arzén, kyselina sírová či chlorovo­ díková sú neškodné, zbavené toxicity. A prá­ ve pre riedenie považujú mnohí vedci home­ opatiu za pseudovedu, neúčinnú metódu či šarlatánstvo.

Podľa Hahnemanna treba riediť takzvanou centezimálnou metódou. Znamená to, že

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

118

riedil účinnú látku stonásobne na každej úrovni riedenia. Túto metódu uprednostňoval celý život. Ak máte 2C riedenie, znamená to, že ste látku rozriedili v pomere 1:100, a po­ tom už zriedenú látku opäť zriedili 1:100. Zís­ kame pomer 1:10000. Ak tento proces opa­ kujeme šesťkrát (tzv. 6C riedenie), končíme s pomerom jedna k biliónu. Vyššie riedenia majú rovnaký vzor. A práve toto sa volá dyna­ mizácia či pontenciácia lieku. V homeopatii platí pravidlo: čím menej, tým lepšie. Čiže čím menej účinnej látky sa nachádza v lieku, tým sa považuje za silnejší. Často je produkt až taký zriedený, že podľa tvrdení oponentov neobsahuje žiadnu účinnú látku a je to len čistá voda, glukóza alebo alkohol. A preto jeho pôsobenie pripisujú placebo efektu.

Je to vážny argument, lebo už pri riedení 12C je obrovský predpoklad, že zriedená lát­ ka neobsahuje ani jednu molekulu pôvodnej substancie. Preto kritici homeopatie použí­ vajú príklady, že na vytvorenie homeopatika by stačila štipka soli alebo inej účinnej lát­ ky rozpustenej v Atlantickom oceáne. Jedna tretina kvapky účinnej látky rozriedená vo všetkej vode sveta by vytvorila riedenie na úrovni 13C. Samotný Hahnemann si vraj robil žarty, že na vyliečenie epidémie by stačila fľaška jedu vyliata do Ženevského jazera, ak by toto opa­ kovane vypustili a napustili 60-krát. A to nie­ kedy používal až riedenia 300C uvedomujúc si, že aj riedenie musí mať hranice. V tom čase sa ešte len presadzoval koncept moleku­ ly ako najmenšej chemickej jednotky. Dnes populárny homeopatický liek proti chrípke má riedenie 200C a je to rozriedená kačacia pečeň predávaná pod názvom Oscillococci­ num. Na druhej strane sa používajú aj nižšie pomery riedenia, napríklad 1:10.

Homeopatikum pôsobí pre telo ako stimul, aby sa dostalo do rovnováhy. Náš kanabino­ idný systém v tele je zodpovedný za vnútornú rovnováhu – homeostázu. A tá je prvým a zá­ kladným predpokladom naštartovania samo­ liečebných procesov. To, že sa o tom neučia ani lekári na vysokej škole a nepoznajú ho, neznamená, že neexistuje.

AKO VYBRAŤ HOMEOPATIKUM

Ďalší základný princíp znie: jeden liek pre jedného tvora v jednu dobu. Homeopatia je jednoznačne individualizovaná, čo znamená, že pre každého jedinca je vybratý a vytvorený jedinečný liek. Desať rovnakých diagnóz sa u desiatich pacientov lieči podávaním desiatich rozličných homeopatík.

Naopak, klasická, konzervatívna medicína to nerobí. Lekár predpisuje lieky vyrobené v ob­ rovských množstvách s rovnakým zložením len na základe pár symptómov, bez dôkladné­ ho poznania diagnózy. Často sa ani nesnaží určiť príčiny choroby.

Iná vec je, ako homeopati vyberajú správne homeopatikum. Na začiatku je analytický roz­ hovor, ktorý sa netýka len choroby. Po jeho ukončení homeopat najskôr siahne po knihe Materia Medica, kde je popísaná väčšina chorôb i symptómov. Ďalšou možnosťou sú takzvané repertoáry, z ktorých na základe pacientových symptómov, osobných znakov, fyzického, psy­ chického stavu a životného príbehu homeopat zvolí homeopatikum a riedenie.

V žiadnych knihách však nemôžu byť všetky.

A neustále pribúdajú aj nové lieky. Je to alchý­ mia podložená bohatými znalosťami a skú­ senosťami, ako určiť „podobné“. A v tomto je zvláštne, že značková homeopatická (farmace­ utická) firma vo veľkom vyrába homeopatiká, ktoré si môžete voľne zakúpiť v lekárni. Môžu mať teda dvaja alebo dvadsiati ten istý liek? Ale­ bo sa tým porušujú vlastné princípy? Je potom prítomnosť a diagnostika homeopata vôbec po­ trebná? Ak nie je v homeopatiku ani molekula účinnej látky, čo teda pôsobí? Prečo sa home­ opatiká testujú na zdravých dobrovoľníkoch?

Homeopatia vyvoláva veľa otázok.

ÚPLNE INÁ PERSPEKTÍVA

Na homeopatiu sa dá pozerať z rôznych strán.

Ak však chcete získať ucelený obraz, musíte sa na ňu pozrieť zo všetkých. Znie to ako reklama, ale homeopati tvrdia, že je to nielen cesta k zdra­ viu, ale aj k slobode. A klasický homeopat pán Stančík, s ktorým som sa dlho rozprával, hovo­ rí, že homeopatia lieči dušu, a nie telo. Mno­ ho chorôb spôsobuje chorá duša, a to je fakt.

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

A netýka sa to len psychiatrických diagnóz.

Psychiatri i psychológovia sa niekedy snažia našu dušu vyliečiť, ale ostatní lekári akoby o nej vôbec nevedeli.

Na chorobu sa dá pozerať z rôznych perspek­ tív. Dokonca ju môžete považovať za najlepšie­ ho priateľa, ktorý vám prišiel pomôcť. Prišiel nám ukázať, čo robíme zle, v čom sa mýlime, čo preháňame, na čo sme zabudli. Samotná choroba a jej symptómy majú v sebe návod na vyliečenie. Môže sa stať, že človek má v sebe viac druhov chorôb a niektoré už aj desiatku rokov bez toho, aby si ich bol vedomý. Vždy je ťažké liečiť niečo, o čom neviete.

A práve homeopatia ide chorobám oproti. Lieči organizmus ako celok, človeka ako jedinečnú osobnosť. Aspoň tak to prezentuje. Postupne lieči všetky choroby, ktoré v tele sú. Najskôr tie najnovšie a nakoniec tie najstaršie, desaťročné, dvadsaťročné. Zaujímavé je, že jeden liek účin­ kuje aj veľa rokov. Treba si však občas preve­ riť jeho účinok, urobiť kontrolu, lebo pomaly môže prestávať pôsobiť. Zaujímavé je aj to, že liek „lieči“ aj problémy sociálne, osobné, ba dokonca pracovné, čo sa určite nedá povedať o väčšine liekov farmaceutických spoločností.

Nemá ani obmedzenie a môže liečiť akúkoľvek chorobu. Ak to opäť porovnáme s modernými liekmi, tie sú často úzko špecializované, čiže pôsobia len na jeden konkrétny orgán. A vždy majú vedľajšie účinky, proti ktorým lekári často predpisujú ďalšie lieky.

Homeopatia pomáha mnohým ľuďom i zviera­ tám. A existuje určite aj časť pacientov, ktorej nepomôže. No veľmi často zlyháva i klasická medicína, ajurvéda či tradičná čínska medicína.

Nepochybujme o tom, že negatívne nastavenie človeka mu skôr či neskôr spôsobí chorobu.

Nepochybujme ani o tom, že 6000 rokov staré recepty, postupy a metódy prežili dodnes práve preto, lebo boli úspešné.

Tak prečo by to nemohla dokázať homeopatia?

Aj ona predsa môže fungovať na kvantovej úrov­ ni ako ostatné známe metódy liečenia. Neodsu­ dzujme ju. Dajme priestor serióznym vedeckým výskumom. A zastavme monopol medicínskeho a farmaceutického priemyslu s cieľom zarobiť na chorobe a pacientovi.

Silvia Benková

PRÍRODNÝ RECEPTÁR

L

aktáciu – tvorbu materského mlieka v mliečnej žľaze ženy, spúšťa hormonálny systém už počas tehotenstva. Prsné žľazy naj­ skôr vylučujú mledzivo – kolostrum, ktoré sa po pôrode premení na materské mlieko. Dnes si predstavíme prírodné prostriedky na pod­ poru tohto procesu.

Zmiešajte 20 g semena rasce, 30 g semena fenik­ lu obyčajného a 20 g semena anízu voňavého.

Lyžicu zmesi zalejte 200 ml vriacej vody a lúhuj­ te 20 minút. Pite dvakrát denne pred jedlom.

Tri čajové lyžičky rozsekanej žihľavy dvojdo­ mej zalejte 0,5 l vriacej vody, 10 minút lúhujte a pite počas dňa.

Pripravte zmes rovnakých dielov vňate jastrabi­ ny lekárskej, listov žihľavy dvojdomej, semien anízu a semien rasce. Do 0,5 l vriacej vody dajte dve lyžice zmesi, varte 3 minúty, lúhujte 20 mi­ nút a sceďte. Pite šesťkrát denne malú šálku 15 minút pred jedlom a 30 minút po jedle.

Dve čajové lyžičky rozdrvených plodov jastra­ biny lekárskej zalejte 0,5 l vriacej vody. Nálev popíjajte počas dňa. Usušenú vňať dúšky úzko­ listej rozdrvte na prášok, zjedzte z neho niekoľ­ kokrát za deň na špičku noža a zapite. To isté môžete urobiť aj s vňaťou železníka lekárskeho.

Veľmi účinnou podporou laktácie je senovka grécka a benedikt lekársky. Vrecúško senovky zalejte asi 0,5 – 0,7 l vriacej vody, nechajte napučať a postupne počas dňa obsah zjedzte a vypite. Vrecúško benediktu si treba rovno­ merne rozdeliť na tri dni a popíjať počas dňa.

Ešte efektívnejšie je užívať tabletky senov­ ky a benediktu lekárskeho, v tomto prípade je dávkovanie trikrát denne po tri tabletky z každého. V prípade tinktúry benediktu je to 20 kvapiek trikrát denne. Čaj na zníženie tvorby materského mlieka: Zmiešajte 20 g listov orecha kráľovského, 40 g šišiek chmeľu obyčajného a 40 g listu šalvie le­ kárskej. Dve čajové lyžičky zmesi zalejte 250 ml vriacej vody, lúhujte 20 minút a sceďte. Pite dva­ -trikrát denne pred jedlom.

119

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

Jana Rostasová

Jana Rostasová

MANNA

(P)OTRAVINY

S

vet Bedničiek je internetový obchod so slo­ venskými farmárskymi potravinami, ktorý sa zaoberá tzv. debničkovaním. Porozprá­ vali sme sa o ňom s Ing. Karolínou Bobríkovou zo Sveta Bedničiek.

120

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Čo je to „debničkovanie“ a aký je jeho prínos?

Debničkovanie spočíva v dodávkach potravín (zelenina, ovocie, mliečne výrobky a pod.) od lokálnych prvovýrobcov (fariem) ku spotrebite­ ľom. Tento systém vznikol v 60. rokoch 20.storo­ čia v západnej Európe. Dodávateľ („debničkár“) uskladní zozbierané potraviny od prvovýrobcov v sklade a podľa objednávok zákazníkov ich rozdelí do debničiek (príp. papierových tašiek), ktoré im následne doručí. Farmári často nema­ jú možnosť obslúžiť toľko zákazníkov (hlavne z hľadiska logistiky a organizácie práce), ako to za nich dokážeme urobiť my.

Hovorí sa, že najlepšie je konzumovať plodiny vypestované v lokalite, kde žijeme. Aký je váš názor na to?

Veľmi ma zaujalo, čo mi raz na túto tému pove­ dala naša pestovateľka a dodávateľka čerstvých byliniek pani Benčeková. Ak sme sa my a takisto naši predkovia vyvíjali na tomto území, v rámci stravy nie je nič lepšie a kompatibilnejšie s na­ ším telom ako naše plodiny dopestované práve tu u nás, to, čo máme na dosah ruky. Lokálne potraviny od prvovýrobcov sú čerstvé (čerstvo odtrhnuté zo záhrad, polí, necestujú stovky kilo­ metrov z cudzích krajín, nemuseli byť ošetrova­ né chémiou na cestu a podobne). A to je určite cítiť aj na ich vôni a chuti. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že práca farmárov vôbec nie je ľahká, pestujú a vyrábajú pre nás naše zdravé potraviny a robia to s láskou.

Svet bedničiek má v ponuke aj „krivú zeleninu“. O čo ide?

CITRÓNOVÁ ŠŤAVA

Zloženie: citrónový koncentrát (citrónová šťava najvyššej kvality, vyrobená z vybraných odrôd cit­ rónov Bonacello a Feminello), stabilizátor: disiričitan draselný.

Pod krivou, neestetickou zeleninou či ovocím rozumieme napríklad nezvyčajne zakrivenú mrkvu, ale aj menšie jabĺčko s chrastou či príliš veľký zemiak. Sú to plodiny, ktoré nie sú vhod­ né na predaj hlavne z estetických (tvar, veľkosť, povrchové kazy) či logistických dôvodov (ne­ zmestí sa jej do prepravky toľko ako tej „pra­ vítkovej“), no z hľadiska výživy a zdravotného hľadiska sú to spoľahlivé kvalitné domáce far­ márske plodiny. Samozrejme, nie každý farmár je neomylný, no na Slovensku skutočne máme z čoho vyberať. Keďže tieto plodiny často nie sú predajné (z pohľadu samotného spotrebiteľa alebo predajcov), dochádza k pomerne značné­ mu plytvaniu jedlom: tieto kúsky musí farmár zaorať, ostanú ležať na poli alebo skončia na­ príklad v bioplynovej stanici. Esteticky krásna zelenina či ovocie nie sú zdravšie alebo chut­ nejšie. Sme radi, že máme zákazníkov, ktorým nie je ľahostajné životné prostredie, sú proti plytvaniu jedlom, zaujíma ich lokálne dianie a podpora slovenského trhu. Plodiny od far­ márov sme nikdy netriedili podľa veľkosti či estetiky – predávame aj špinavé zemiaky, aj po­ krútené mrkvy a zákazníci vedia, že od našich domácich farmárov dostanú to pravé.

Ako funguje celý proces od objednania po doručenie v praxi?

Je to naozaj jednoduché. Stačí sa zaregistro­ vať na www.svetbedniciek.sk a vybrať si far­ márske potraviny, ktoré dovezieme až k vašim dverám. Ak by ste chceli debničku objednať pre niekoho, kto internet nepoužíva, veľmi radi vám poradíme s možnosťami.

KVASENÁ KAPUSTA

Zloženie: kvasená kapusta, pitná voda, ocot kvasný liehový, glukózový sirup, jedlá soľ, antioxi­ dant – disiričitan sodný, koreniny, sladidlo: sacharín.

JABLKOVÝ OCOT

Zloženie: pitná voda, ocot kvasný jablčný, oxid siričitý/siričitany.

CÍCEROVÁ NÁTIERKA

Zloženie: cícer 75 %, repkový olej, pitná voda, citrónový koncentrát, pažítka, cesnak sušený, jedlá soľ, kyselina citrónová, korenie, aróma, antioxidant: kyselina askorbová, konzervanty: benzoan sodný a sorban draselný.

E224 disiričitan draselný – existujú dôkazy o vzniku príznakov astmy, porúch správania, anafylaxii, bolestiach hlavy, nevoľnosti.

E223 disiričitan sodný, E220 oxid siričitý – môže spôsobiť astmatický záchvat, nevoľnosť, hnačku, bolesti žalúdka, bolesti hlavy, sennú nádchu, chronickú žihľavku, atopický ekzém.

E954 sacharín – vyrába sa z uhlia ako vedľajší produkt, synteticky sa vyrába z toluénu. Ľudia s ťaž­ kosťami s močovým mechúrom by sa mali vyhýbať konzumácii sacharínu, môže zvýšiť riziko výsky­ tu rakoviny močového mechúra predovšetkým u mužov.

E211 benzoan sodný – v kombinácii s kyselinou askorbovou a benzoanom draselným a sodným sa môže tvoriť benzén, ktorý je známy karcinogén. Proces môžu urýchliť zlé podmienky skladova­ nia potravín – teplo a svetlo. Existuje silné podozrenie na vyvolanie detskej hyperaktivity, obzvlášť v kombinácii s umelými farbivami. Môže zhoršiť príznaky chronickej astmy či žihľavky, poškodzo­ vať štruktúru DNA, a tým vyvolávať niektoré dedičné choroby.

E202 sorban draselný – vyrába sa syntetickou cestou, väčšinou sa však získava z ropných derivátov.

Môže spôsobiť podráždenie kože, očí, alergické reakcie, astmu, poruchy správania.

121

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

122

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Magdaléna Svančarková

Magdaléna Svančarková

ČERVENÝ ZABIJAK

LIEČBA ASTMY NEPROSPIEVA ZUBOM

NA RAŇAJKY ŠUNKA Z OBCHODU, NA OBED PORIADNY REZEŇ A NA VEČERU KLOBÁSKA. MNOHÍ SI PRÁVE TAKTO PREDSTAVUJÚ IDEÁLNU CELODENNÚ STRAVU. ODBORNÍCI VŠAK PRED TAKÝMTO STRAVOVANÍM VARUJÚ, NA ČOM NIE JE NIČ PREKVAPUJÚCE. ČERVENÉ MÄSO SPÁJAJÚ SO VZNIKOM RAKOVINY. NEŠKODNÉ NIE JE ANI TO SPRACOVANÉ (KLOBÁSKY, ŠUNKA…), ANI TO NESPRACOVANÉ MÄSO PREDÁVANÉ V SUROVOM STAVE.

KAŽDÝ TRETÍ SLOVÁK MÁ ALERGIU A S ASTMOU SA BORÍ KAŽDÝ DVANÁSTY. LIEČIA SA VÄČŠINOU KLASICKY – LIEKMI. ALE TO NEMUSÍ BYŤ VŽDY TEN NAJLEPŠÍ NÁPAD. PODĽA NEDÁVNEJ ŠTÚDIE SI LIEKMI NA ASTMU PRIVODZUJETE PROBLÉMY SO ZUBAMI.

I

ARC (Medzinárodná agentúra pre vý­ skum rakoviny), ktorá je súčasťou WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie), už v októbri 2015 zhodnotila výsledky viacerých znepokojivých výskumov a klasifikovala ne­ spracované červené mäso ako pravdepodobný karcinogén. Pri jeho pravidelnom konzumova­ ní hrozí riziko rakoviny pankreasu, prostaty či hrubého čreva a konečníka.

Pri spracovanom mäse pritom ide o jasnú súvis­ losť na základe dostatočného množstva dôkazov, že spôsobuje kolorektálny karcinóm (rakovina hrubého čreva a konečníka). Výskum Evelyny Battaglie-Richi a kolektívu autorov Zdravotné riziká spojené s konzumáciou mäsa z roku 2017 ide ešte ďalej. Nachádza spojitosť s celkovou úmrtnosťou, kardiovaskulárnymi chorobami i diabetom druhého typu. Výskumníci dospeli k záveru, že je potrebné bližšie sa pozrieť na konzumáciu najmä spracovaného červeného mäsa. A odporúčania v denných dávkach a cel­ kovej konzumácii by mali byť reštriktívnejšie ako v súčasnosti. Zaujímavé zistenia priniesla štúdia Xiaoqina Wanga a kolektívu autorov Konzumácia červeného a spracovaného mäsa a úmrtnosť z minulého roka. Výskumníci v nej prišli na spojenie medzi spracovaným červeným mäsom

a rizikom úmrtnosti. Avšak preukázali ho iba na populácii v USA. Rovnaké spojenie sa nepreukázalo medzi oby­ vateľstvom v Európe a Ázii. Potom logicky vzniká otázka, v čom spočíva rozdiel medzi stravou Američanov, Európanov a Aziatov.

Rozdielnosť v rizikovosti mäsa spočíva prav­ depodobne v rozdielnom spôsobe chovu hos­ podárskych zvierat. Bolo by však potrebné bližšie skúmať, do akej miery jedia obyvate­ lia týchto kontinentov mäso zo svojej krajiny a do akej z dovozu.

Zatiaľ sa nedá hovoriť o vedeckom dôkaze, že mäso z domáceho chovu je bezpečnejšie ako to z priemyselných veľkochovov. Vo všeobecnosti je určite vhodnejšie to, ktoré si doma docho­ váte. A dostať sa k takémuto mäsu nie je také nereálne, ako si mnohí myslia – práve naopak, dnes opäť pribúdajú domáci chovatelia. Aj keď odborníci zatiaľ priamo nepoukazujú, čo kon­ krétne v spracovanom červenom mäse môže byť problémom: či sú to rôzne umelé prísady, samotné mäso alebo spôsob, akým sa zvieratá chovajú. Pravdepodobne však domáca klobása raz za čas neuškodí. Zrejme najlepším rieše­ ním je zdravý sedliacky rozum. Kedysi ľudia jedli mäso iba v nedeľu.

A

lergia je abnormálna reakcia imunitné­ ho systému na látky, ktoré v skutočnosti nie sú škodlivé, a preto by na ne orga­ nizmus nemal takto reagovať. Alergická nádcha sa prejavuje kýchaním, svrbením, sekréciou z nosa. Postupne môže prerásť až do astmy.

Astma je podľa Borisa Hruškoviča a jeho práce Alergia a astma v Európe chronickým zápalovým ochorením dýchacích ciest. Svoj význam tu majú bunky imunitného systému. Chronický zápal pri­ tom vedie k prejavom ako piskot na hrudníku, nedostatok dychu, pocit zovretia hrudníka i kašeľ.

Spúšťačom ochorenia môže byť genetická predis­ pozícia, pohlavie, ale i rôzne vonkajšie faktory, ako je znečistenie ovzdušia. Podľa štúdie Davida Stra­ chana Veľkosť rodiny, infekcia a atopia z roku 2000 vplýva na rozvoj astmy aj počet detí v rodine. Podľa jej výsledkov je výskyt astmy častejší u jedného die­ ťaťa v rodine ako u dieťaťa, ktoré má viacero súro­ dencov. Dôvodom je takzvaná „hygienická“ teória, podľa ktorej sa súrodenci vzájomne infikujú počas rastu rôznymi typmi ochorení, a sú tak odolnejší.

Pri liečbe astmy sa využívajú dva typy liekov, a to uvoľňovače a kontrolóry zápalu. V prvom prípade ide o antiastmatiká, ktoré majú takzva­ ný záchranný rozmer pri problémoch s dýcha­ ním, v druhom prípade o glukokortikoidy, a tie majú za úlohu priamo liečiť ochorenie.

Antiastmatiká sa po podaní môžu prejaviť ne­ žiaducimi účinkami. A to bolesťami hlavy, svalovými kŕčmi, bolesťou svalov, palpitáciou, závratmi, úzkosťou, nervozitou, nepokojom, ale takisto poruchami chuti, nauzeou. Pri užívaní glukokortikoidov sú častými príznakmi chra­

pot, kašeľ, podráždenie sliznice v ústach, ťaž­ kosti s prehĺtaním. Môže sa prejaviť spomalenie rastu, tvorba modrín, kožné reakcie.

Podľa štúdie P. Chellaih a kolektívu autorov z roku 2016 Efekt antiastmatických liekov na dentálne zdravie sa u astmatických detí zvyšuje výskyt zubného kazu. Ten je spôsobený lieč­ bou, a nie samotnou chorobou. Autori konšta­ tujú, že astmatické deti tak majú vyšší výskyt zubného kazu ako zdravé deti a potrebujú špe­ ciálnu ústnu starostlivosť. „Táto štúdia ukáza­ la, že osoby používajúce denné inhalačné kor­ tikosteroidy dlhšie ako dva roky mali šesťkrát vyššiu pravdepodobnosť vzniku zubného kazu než kontrolná skupina. Počty baktérií v slinách astmatických detí boli významne vyššie ako v kontrolnej skupine. Naše výsledky naznaču­ jú, že inhalačné beta-2 agonisty a kortikostero­ idy môžu byť faktormi ovplyvňujúcimi vývoj kazu,“ popisujú autori v záveroch štúdie.

Astma je ochorenie, ktoré je možné liečiť aj pri­ rodzeným spôsobom. Veľmi dobre poslúžia ve­ čer namočené figy – ráno ich treba zjesť. Takis­ to cesnak uvarený v mlieku, alebo dokonca káva údajne pomáha pri astme. Odporúča sa aj zá­ zvor alebo cibuľa usmažená v karameli, potom treba pridať vodu a povariť. Následne sa pridáva ešte šťava z citrónov a med. Takúto zmes treba užívať pred každým jedlom. Pri prírodnej liečbe si však treba uvedomiť, že dôležitá je pravidel­ nosť, čiže každý deň a niekoľko mesiacov, aby sme pocítili zlepšenie príznakov ochorenia. Na astmu sa odporúčajú aj bylinky: šalvia, pamajo­ rán, skorocel, podbeľ a tymian.

123

JEDEN DEŇ > REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM > JEDEN DEŇ

Marián Benka

JEDEN DEŇ V DOMOVE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB V MALEJ SLOVENSKEJ OBCI SA NACHÁDZA NENÁPADNÝ RODINNÝ DOM, KTORÝ JE POBOČKOU VÄČŠIEHO DOMOVA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB. NA PRÍZEMÍ V MALEJ HERNI STRETÁVAME DVOCH CHLAPCOV. STARŠÍ TOMÁŠ JE POD VPLYVOM LIEKOV A LEN APATICKY LEŽÍ NA GAUČI. MLADŠÍ BRANKO MÁ, NAOPAK, NUTKANIE STÁLE BYŤ V POHYBE, POBEHUJE DOOKOLA A VYDÁVA DLHÉ ŤAHAVÉ „ÍÍÍÍÍ“.

A

to sú tie ľahšie prípady. Tí ďalší hore na poschodí sú pripútaní na lôžko, celý ži­ vot ležia v rôzne skrútených polohách, niektorí sa dokážu aj posadiť, iní nevedia ani prehĺtať a treba ich kŕmiť rozmixovanými kaša­ mi, aby sa nezadusili jedlom. Starať sa o nich je práca náročná na psychiku i fyzickú námahu.

Keďže je pracovný deň dopoludnia, chlapci v herni majú „vyučovanie“ so špeciálnou pedago­ gičkou Danielou. Zo zákona spadajú pod povin­ nú školskú dochádzku bez ohľadu na to, že men­ tálnou úrovňou sú ešte nižšie ako zdravý škôlkar. „Tak s nimi robím aspoň to, čo sa dá,“ vysvetľuje Daniela. „S Tomášom trénujeme jemnú moto­ riku, Branka sa snažím naučiť aj iné zvuky ako „íííí“. Ale zo začiatku som riešila len to, aby si na mňa vôbec zvykol a neutekal predo mnou.“ Ani sa nenazdáme a priblíži sa čas obeda. Da­ niela si berie Branka na kolená, jednou nohou si ho zaisťuje, aby jej neušiel, a kŕmi ho. Aj tak ho musí párkrát počas obeda pustiť, aby sa prebe­ hol, pretože chlapec dlho neobsedí.

Mohlo by sa zdať čudné, že učiteľka je aj „kŕ­ mičkou“, ale ako hovorí zdravotná sestra Marta, tu každý robí to, čo treba, pracovníčky si navzá­ jom pomáhajú. Ona sama predovšetkým stráži zdravotný stav chovancov, podávanie liekov, komunikáciu s lekármi, ale ak treba, takisto sa zúčastňuje na kŕmení. O tých, ktorí sú pripútaní na lôžko a väčšinou majú v tvári len jeden vý­ raz pôsobiaci ako znetvorená grimasa, hovorí, že majú v skutočnosti oveľa viac rozumu, ako by sa na prvý pohľad zdalo: „Táto pacientka, napríklad, presne vie, kto ju ide kŕmiť. Ja som taká prísnejšia, mne sa hneď natočí do polohy,

Foto: Matúš Plecho

keď sa mi kŕmi najlepšie. Keď príde „mäkšia“ kolegyňa, vymýšľa a robí jej napriek.“ Obslužné činnosti, ako je prebaľovanie, kŕmenie, prezliekanie a kúpanie, majú však na starosti pre­ dovšetkým opatrovateľky. „Keď som nastúpila do tejto práce a videla tie deti, najprv som mala chuť ujsť od nich,“ hovorí opatrovateľka Ľubka. „Nako­ niec som si zvykla, ale vôbec sa nečudujem rodi­ čom, ktorí takéto deti umiestnia do ústavu. Zabez­ pečiť im adekvátnu starostlivosť je veľmi náročné.“ Ako o deťoch sa tu hovorí aj o fyzicky dospelých, ktorí však stále potrebujú opateru zodpovedajúcu malému bábätku. S tým rozdielom, že majú váhu dospelého človeka a navyše sú stuhnutí. Manipu­ lovať s nimi je vyčerpávajúce. Predtým mali pri nich službu vždy dve opatrovateľky, teraz zria­ ďovateľ šetrí, takže je pri nich väčšinou len jed­ na. Pri 13 chovancoch sa musí obracať, aby ich všetkých stíhala obslúžiť. Okrem toho musí riešiť mimoriadne situácie, ako keď niekto dostane zá­ chvat zúrivosti. Striedajú sa v dvanásťhodinových službách, vždy od šiestej do šiestej. Len počas dní, keď sa chovanci kúpu, sú pri nich dve ženy. „Do vane by som ich ešte uložila, ale z vane by som ich už sama zdvihnúť nevládala,“ hovorí Ľubka. Ako dodáva, miestny pán farár im ni­ jako nezazlieva, že po tej drine už nenavštívia kostol. Občas ich zájde vyspovedať priamo do ústavu a ako zvykne hovorievať, táto práca je v Božích očiach viac ako chodenie do kostola. Ženy, ktoré sme tu stretli, ju určite nerobia kvôli skromnému platu, a napriek všetkému sú pozi­ tívne naladené, je z nich cítiť vnútornú vyrovna­ nosť. A to je pre tých postihnutých prinajmen­ šom rovnako dôležité ako fyzická opatera.

125

PRÍBEHY ZEME > MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV > PRÍBEHY ZEME

Vietnamský príbeh

TRAJA KRÁTKOZRAKÍ ŽILI RAZ TRAJA KRÁTKOZRAKÍ STARCI – SUSEDIA. JEDNÉHO LETNÉHO VEČERA SA VŠETCI TRAJA ZIŠLI NA DVORE STARČEKA ČU, ABY SI VYPILI ŠÁLKU ČAJU. ROZPRÁVALI SA O VŠELIČOM, AŽ PRIŠLA REČ NA KRÁTKOZRAKOSŤ.

126

S

tarček Ču povedal: „Viete, že mám oveľa lepší zrak ako voľakedy? O každom komá­ rovi, ktorý okolo mňa preletí, viem hneď povedať, či je to samček, alebo samička.“ „Dobre, dobre,“ odvetil starček Či. „To sú všetko len slová, ale my chceme dôkazy. Zajtra má visieť na chrámových dverách nová tabuľka. Pôjdeme a uvidíme, ktorý z nás ju prečíta z najväčšej diaľ­ ky. Stavme sa a ten, ktorý bude musieť ísť najbliž­ šie k tabuľke, pozve ostatných na obed.“ „Platí!“ Starček Ču si išiel ľahnúť, ale nijako nemohol za­ spať. „Čo mám robiť?“ rozmýšľal. „Obidvaja sú mladší a bude sa im ľahšie čítať. Viem si predsta­ viť, ako sa mi budú smiať.“ Vtom dostal výborný nápad. Mních, ktorý spra­ vuje chrám, predsa musí poznať text tabuľky!

Starček vstal natešený z postele a zamieril rovno k chrámu. Keď prišiel k bráne, potichu zavolal na mnícha: „Dúfam, že som vás nevyrušil. Chcel by som vás poprosiť o jednu maličkosť. Zajtra máte vyvesiť na vašu bránu novú tabuľku. Mohli by ste mi povedať, čo bude na nej napísané?“ „Samozrejme,“ riekol mních. „Na tabuľke sú na­

127 písané tri slová: Tisíc rokov spravodlivosti.“ „Tisíc rokov spravodlivosti. Ďakujem vám!“ A starček Ču spokojne odišiel.

Mních nič nechápal. O päť minút znova ktosi zabúchal na bránu. Bol to starček Čen. Dostal ten istý nápad. Keď prichádzal k chrámu, stretol starčeka Ču, ale obaja boli takí krátkozrakí, že sa nepoznali. Starček Čen položil mníchovi tú istú otázku ako jeho priateľ. Ale bol prešibanejší a spýtal sa aj na farbu tabuľky.

O štvrť hodiny musel ísť nešťastný mních otvoriť tretí raz. Pred bránou stál starček Či. Bol nielen najmladší, ale aj najprefíkanejší. Spýtal sa aj na to, ako je napísaný dátum a aké je venovanie.

Na druhý deň vstal starček Ču veľmi skoro. Prá­ ve keď sa obliekal, prišli aj jeho susedia. Plní nedočkavosti zamierili k chrámu. Boli ešte len na zákrute, keď ich starček Ču požiadal, aby sa zastavili: „Načo by sme išli ďalej? Vidím to dobre aj odtiaľto.“ V skutočnosti nebolo vidno ani samotný chrám. „Aká pekná tabuľka! A aký text! Tisíc rokov spravodlivosti! Slovo tisíc je obzvlášť pekne na­ písané.“

„Máš naozaj dobré oči,“ povedal starček Čen. „Ale keď už tak dobre vidíš, povedz mi, akej far­ by je podklad a akej písmená?“ „Ale som ja hlupák,“ pomyslel si Ču, „zabudol som sa na to opýtať.“ „Nevieš? No nič, ja ti to poviem,“ pokračoval Čen. „Je to belasá tabuľka so zlatými písmena­ mi.“ „Máš lepšie oči ako náš starší brat,“ povedal starček Či. „Najťažšie sú však malé písmená – venovanie a dátum. Stavím sa, že ani jeden z vás ho neprečíta, ale ja áno. Dátum je červený a dole je napísané: Venované osvietenému páno­ vi Kuanovi. Všetky písmená sú červené, len dole sú zlaté. Vidíte, ja som vyhral! Teraz sa dohodni­ te, ktorý z vás ma pozve na hostinu. Čo sa týka mňa, ja môžem byť len pozvaný.“ „Súhlasím s tým, že náš brat vyhral,“ riekol starček Ču. „Ale aj ja som vyhral. Ja som prvý prečítal Tisíc rokov spravodlivosti. Teda prehral náš brat Čen.“ „Smiešne,“ vykríkol Čen. „Aj ja chcem byť po­ zvaný!“ Bol z toho veľký krik. Vtom prichádzal mních,

ktorý prišiel pozrieť, kto to robí taký veľký hur­ haj. „Tento človek nás môže rozsúdiť!“ vykríkli a rozbehli sa k nemu. „Pravda, je na tabuľke napísané: Tisíc rokov spravodlivosti?“ spýtal sa starček Ču. „Samozrejme,“ riekol mních. „A či nie je tabuľka belasá a písmená zlaté?“ spytoval sa starček Čen. „Ale áno,“ odpovedal mních. „A aj malé písmená sú také, ako som povedal?“ prehovoril starček Či. „Vskutku,“ riekol mních. „No prosím, a oni budú vykrikovať! Stavili sme sa o jeden obed. Vy budete naším hosťom, len povedzte rovno, kto vyhral a kto prehral.“ Mních sa na nich pozrel a rozosmial sa: „Prijí­ mam s radosťou vaše pozvanie. Čo sa týka vý­ hry, myslím, že výdavky na obed si budete mu­ sieť rozdeliť. Prehrali ste všetci traja.“ „Akože?!“ skríkli starčekovia udivene. „Poďte bližšie,“ povedal mních s úsmevom. „Prišli ste privčas. Tabuľka ešte nie je na dve­ rách.“

ZIMKOMRIAVKY > EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ > ZIMKOMRIAVKY

Milka Zimková

BIBLIA JE PRIŤAŽKÁ NAJLEPŠÍ DÔKAZ JE SKÚSENOSŤ.

FRANÇIS BACON (1561 – 1626) ANGLICKÝ FILOZOF A ŠTÁTNIK

V

slnečnom júnovom popoludní som voš­ la do hotelovej izby v malom mestečku pod Veľkou Fatrou. Odrazu akoby mi dakto – s prepáčením, po pysku dal. Pološe­ ro, dusno, čudný chemický zápach. Okno bolo priam zablokované šedým umelohmotným závesom. Po odhrnutí sa objavila husto naria­ sená nylonová záclona. Za ňou konečne okno a za oknom hotová rajská záhrada s vôňou už prebudenej, po živote chtivej prírody.

Smaragdové pahorky Veľkej Fatry, pod nimi svetlozelené úbočia a medzi nimi ako šperk niečo farebné. Pozriem bližšie – a je to malič­ ký cintorín. Umyla som sa, prezliekla a vybra­ la tým smerom. Nechcelo sa mi ostať v dus­ nej, nylonom zapáchajúcej izbe s gýčovým obrazom nad posteľou. Do začiatku môjho večerného predstavenia mi ostávali dobré tri hodiny.

Od pani recepčnej som sa dozvedela, že mest­ ský cintorín je na druhej strane a ten malič­ ký patrí osade v malebnom údolí, nie je to až tak blízko, ako sa mi z okna videlo, a musím prejsť poza mesto medzi záhradkami.

Krajšiu cestu som si vybrať ani nemohla. V zá­ hradkách sezóna iba začínala. Hlavne bolo ticho (ktoré mám tak rada), len vôňa odkvi­ tajúcich pivónií a kvitnúcich divých ruží ma viedla. Zastala som na briežku cintorína pod

najmenej storočnou rozkvitnutou lipou plnou bzučiacich včiel, kam práve prichádzal smú­ točný sprievod na čele s mladým, dobre žive­ ným kňazom a dvomi miništrantmi. Bol to skromný sprievod, možno dvadsať-tridsať ľudí odetých v čiernom. Všetko som videla spoza chrbta.

Konala sa omša nad zosnulým. Pán farár čítal niečo z Biblie – neviem presne čo, len odrazu ticho. K pánu farárovi priskočili miništranti, ktorí mu zobrali niečo z rúk. Vyšla som spoza lipy, schovala sa za tuju, a to som robiť nemala.

Pán farár nečítal z Biblie, ale z malého table­ tu, ktorý práve chlapci opravili. Pri poslednej rozlúčke so zosnulým – tak ako sa patrí – Boží posol dvihol k nebu tablet a pobozkal ho...

Pod lipou som sedela ako prikovaná. Popri mne prešla žena v čiernom, ktorá sa odpojila od procesie. Na blízkom hrobe zapálila svieč­ ku. Vyšla som spoza lipy a prihovorila som sa jej. „Dobrý deň, nezľaknite sa ma.“ „A vy ste turistka?“ „Tak trochu. Videla som celý váš smútočný ob­ rad. Prečo ten váš pán farár nečítal z Biblie?“ „No, oni už tak po novom, aj s tými mladými to vedia šikovne. Odkedy je tu, moja vnučka Denis­ ka tam veľmô rada chodí. Hore na náš cintorín je poriadne strmô a Biblia je priťažká...“

129

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

KNIHY

130

FILMY

ROZVĚDČÍK Marta Morice (2017) 120 strán Autorský komiks Marty Morice odhaľuje zákulisie veľkých historických uda­ lostí. Hlavný hrdina Mirek Polreich, rezident spravo­ dajskej služby Českosloven­ skej misie pri OSN v rokoch 1965 – 1969, sa ako mediátor podieľal na procese zakončenia bojov vo Vietname a na príprave schôdzky prezidenta Johnsona a premiéra Kosygi­ na v Glassboro v roku 1967. Toto stretnutie znamenalo obrat v medzinárodnej politike bipolárneho sveta. Komiks tak poukazuje na výsadné postavenie československej spravo­ dajskej služby a výnimočnú pozíciu českoslo­ venského štátu vo svetovej politike v období Pražskej jari. Zároveň ide o dokument zo še­ dej zóny československých dejín, o ktorej sa príliš nehovorí.

uprostred Afriky pod Kilimandžárom, v mi­ chiganských lesoch, na talianskom fronte, v po­ vojnovom Francúzsku či Španielsku. Poviedky vychádzajú v novom slovenskom preklade Vla­ dislava Gálisa.

KRÍŽOVKA ŽIVOTA Josef Jonáš (2007) 184 strán Prvá a dnes už legendárna kniha známeho autora pri­ bližuje tajomstvo zdravia a choroby na základe vzťa­ hov v čínskom pentagrame.

Obsahuje veľké množstvo názorných ilustrácií. Na knihu voľne nadväzu­ jú ďalšie dve knihy MUDr. Josefa Jonáša s ná­ zvom Tajenky života.

DOBA JEDOVÁ 4 HORMONY Sherrill Sellmanová (2014) 312 strán Sherill Sellmanová považuje prirodzenú hormonálnu rov­ nováhu za základ telesného i psychického zdravia ženy v každom veku. V tejto kni­ he upozorňuje na nebezpečenstvo syntetických hormónov v podobe liekov, ako je hormonálna antikoncepcia či hormonálna substitučná lieč­ ba, na endokrinné disruptory v životnom pro­ stredí a na ďalšie faktory, ktoré majú negatívny dopad na ľudské zdravie. Zároveň vysvetľuje aj funkciu a pôsobenie prirodzených hormónov a ponúka rôzne možnosti riešenia zdravotných problémov spôsobených hormonálnou nerov­ nováhou – predovšetkým pre ženy v prechode.

Autorka chápe toto obdobie ako prirodzenú súčasť života ženy, nie ako potenciálnu príčinu ohrozenia zdravia.

POVIEDKY Ernest Hemingway (2016) 536 strán Hemingwayov autorský vý­ ber poviedok vyšiel roku 1938, v slovenčine prvý raz roku 1961. V textoch akoby sa premietal celý spisova­ teľov život – ocitneme sa

O PALESTINĚ Frank Barat, Noam Chomsky, Ilan Pappé (2015) 196 strán Operácia Protective Edge (Ochranné ostrie) si vyžiada­ la tisíce palestínskych obetí a priestor na ďalšie zaberanie pôdy zo strany Izraela. Ešte nikdy nebolo také dôležité prejavovať ľudu Pa­ lestíny solidaritu a podporu. Ilan Pappé a Noam Chomsky, dva popredné hlasy boja za oslobode­ nie Palestíny, rozoberajú budúcnosť obyvateľov Palestíny a to, ako môže medzinárodná verej­ nosť tlačiť na Izrael, aby prestal s porušovaním ľudských práv palestínskeho ľudu.

HYPERNORMALISATION Dokumentárny Veľká Británia, 2016, 166 min Réžia: Adam Curtis Scenár: Adam Curtis Nová, takmer trojhodinová snímka svetoznámeho britské­ ho dokumentaristu hľadá prí­ činy rozpadu politiky v 21. sto­ ročí. Film presvedčivo dokladá, ako moderné technológie prispievajú k rozštiepeniu spoločnosti na drobné sociálne skupiny, a následne znemožňujú akúkoľvek komunikáciu medzi týmito skupinami.

Vysvetľuje, prečo strácame predstavu spoločnosti ako jednoliateho celku. Technologický utopizmus 80. a 90. rokov podľa neho vychádza práve z ve­ domia neschopnosti ľudí akokoľvek ovplyvňovať fungovanie západného sveta. Preto sa uchýlili do virtuálneho priestoru, ale aj ten skôr alebo neskôr ovládnu pravidlá veľkých korporácií. Stane sa priestorom, ktorý vo veľkom a strašidelnom rozme­ re kopíruje liberálne predstavy o fungovaní kapita­ lizmu, kde panuje boj všetkých proti všetkým.

MLČANIE Historický / Dobrodružný Dráma Mexiko / Taiwan / USA 2016, 161 min Réžia: Martin Scorsese Hrajú: Andrew Garfield, Adam Driver, Liam Neeson, Tadano­ bu Asano, Ciarán Hinds V polovici 17. storočia je Japonsko úplne uzavre­ té voči západným mocnostiam. Kresťanstvo je tu postavené mimo zákona a kresťania musia svoju vieru skrývať. Dvaja portugalskí jezuiti, otec Rod­ rigues (Andrew Garfield) a otec Garupe (Adam Driver), sa vydávajú do krajiny vychádzajúceho slnka s veľmi nebezpečným cieľom: nájsť svojho učiteľa otca Ferreiru (Liam Neeson), ktorý sa vraj zriekol viery. Japonskí feudáli a vládnuci samura­ jovia sú odhodlaní vykoreniť kresťanstvo vo svojej krajine. Kresťania sú prenasledovaní a brutálne mučení. Buď sa zrieknu svojej viery, alebo sú vy­

stavení dlhej agónii a bolestivej smrti. Film je na­ točený podľa knihy Súšakua Endóa píšuceho z po­ merne vzácnej perspektívy japonského katolíka.

PSIE SRDCE Dokumentárny Experimentálny USA, 2015, 77 min Réžia: Laurie Anderson Hudba: Laurie Anderson Hrajú: Bob Currie, Sasha Grossman, Kurt Gutenbrunner, Willy Friedman, Evelyn Fleder Nekonvenčná vizuálna esej slávnej hudobníč­ ky, performerky a experimentátorky, ktorá v sebe spája také zdanlivo vzdialené témy, aký­ mi sú blízky vzťah človeka a psa a úplná strata súkromia amerických občanov po tragických udalostiach z 11. septembra 2001. Svojbytná a úmyselne neestetizovaná vizuálna zložka je sprevádzaná hlasom rozprávačky, ktorá spria­ da nitky myšlienok a dojmov, pričom tento krehký, takmer beletristický celok podfarbuje vlastnou pôsobivou hudbou.

MIESTO PRI MORI Dráma USA, 2016, 137 min Réžia: Kenneth Lonergan Hrajú: Casey Affleck, Lucas Hedges, Kyle Chandler, Mi­ chelle Williams, Heather Burns, Tate Donovan Lee Chandler (Casey Af­ fleck) po smrti staršieho brata Joea (Kyle Chandler) s veľkým prekvapením zisťuje, že ho brat ustanovil ako jediného opatrovníka synovca Patricka (Lucas Hedges). Lee opúš­ ťa svoje súčasné zamestnanie a naplnený obavami sa vracia do dediny Manchester-by­ -the-Sea, aby sa tu staral o temperamentného šestnásťročného Patricka. Je nútený vyrovnať sa so svojou minulosťou, ktorá ho odlúčila od manželky Randi (Michelle Williams), aj od komunity, v ktorej sa narodil a dospieval.

131

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

HUDBA

132

ROGER WATERS Is This the Life We Really Want?

Rok vydania: 2017 Žáner: art rock Album vznikal dlhých sedem rokov a je novodo­ bým komentárom moderného sveta a neistých časov, odpoveďou plnou hnevu na súčasné po­ litické hry, sťahovanie utečencov, vojny a ich obete. So svojím sólovým albumom sa tak po dvanástich rokoch vracia na scénu člen kultovej kapely Pink Floyd. Dielo je plné hudobných od­ kazov na klasiku z doby Pink Floyd, ale cítiť tu vplyv produkcie a finálneho mixu Nigela God­ ryho, známeho aj zo spolupráce s Radiohead či Paulom McCartneym. Hĺbka celku sa tak posil­ nila predovšetkým používaním elektronických pomôcok a orchestrálnych zvukov – basgitaris­ ta Gus Seyffert, gitarista Jonathan Wilson, bu­ beník Joey Waronker, klaviristi Roger Manning a Lee Pardini a vokalisti Lucius, Jessica Wolfe a Holly Proctor. Skvelý album, a to aj napriek jeho skľúčenosti a hnevu, ktoré vás nútia vstať a odpovedať na Watersovu otázku: „To je ten život, ktorý naozaj chceme?“ výkrikom: „No to nie je!“ SARAH MCKENZIE Paris in the Rain Rok vydania: 2017 Žáner: tradičný džez Austrálska džezová pia­ nistka a speváčka nám na svojom novom albu­ me plnom melancholického pôvabu, zradnej romantiky a zvádzania predstavuje svoju vlastnú víziu džezovej tradície. Viac ako „ele­ gantný“ album pracuje s viacerými textúrami, a tým aj rozšírenou zvukovou paletou. Sa­ rah v Paríži začala spolupracovať s Brianom Bacchusom, ktorý pomáhal muzikantom ako Norah Jones, Patricia Barber alebo Grego­ ry Porter. Album sa môže celkovo pochváliť kvalitnou zostavou, ktorú zosobňuje Warren

HRY Wolf, gitarista Mark Whitfield, basista Reu­ ben Rogers, bubeník Gregory Hutchinson, trubkár Dominick Farinacci, flautista Jamie Baum, saxofonisti Scott Robinson a Ralph Moore a gitarista Romero Lubambo. Paríž nie je jediným európskym mestom, ktorému veno­ vala toto dielo. When in Rome patrí talianskej metropole, Triste Antonia Carlosa Jobima Portugalsku a Tea For Two Londýnu.

SHIRLEY RUMSEY Music of the Italian Renaissance Rok vydania: 1994 Žáner: pôvodná renesanč­ ná hudba Shirley Rumsey študovala citaru a spev na Royal College of Music v Lon­ dýne. Natočila dve CD renesančnej hudby pre Naxos, jedno španielske a ďalšie zložené z ta­ lianskych lutnových sól a piesní. Okrem toho je známa svojimi sólovými recitálmi a koncertmi.

Spolupracovala s lutnistom Christopherom Wil­ sonom, s ktorým viedla citarový súbor.

BRYCE DESSNER Planetarium Rok vydania: 2017 Žáner: moderná komorná hudba Pred štyrmi rokmi sa Sufjan Stevens, Bryce Dessner, Nico Muhly a James McAlister po­ kúsili zostaviť sadu barokovo-rockových pies­ ní inšpirovaných Mliečnou dráhou. Od roku 2012 najprv s týmto koncertným programom cestovali po celom svete so sláčikovým kvar­ tetom, dychovým súborom a kompletnou roc­ kovou kapelou v závese. Tento rok sa skupina zišla znovu a nahrala tieto piesne na album.

Je to soundtrack majestátnosti vesmíru – Sa­ turn, Mars, Jupiter... Ich hudba je ovplyvnená minimalizmom, folkom a rockom, ľudovou hudbou americana, modernizmom a indickou klasickou hudbou.

ECLIPSE – VESMÍRNE MOCENSKÉ HRY Mnohé roky bola Galaxia pokojným miestom pre život. Po krutej terransko-hegemónskej vojne vynaložili všetky významnejšie rasy veľké úsilie, aby sa podobné hrôzy neopako­ vali. Na ochranu krehkého mieru sa sformo­ vala Galaktická rada, ktorá podnikla mnoho odvážnych krokov, aby zamedzila ďalším zá­ kerných činom.

Napriek tomu medzi siedmimi hlavnými ra­ sami, a dokonca aj vo vnútri samotnej Rady

narastá napätie a rozpory. Staré spojenectvá sa rozpadajú a tajne sa rozvíjajú nové dip­ lomatické spojenia. Konfrontácia siedmich mocností sa zdá byť nevyhnutná, neistý je len výsledok budúceho galaktického konflik­ tu. Ktorá frakcia zvíťazí a bude vládnuť celej Galaxii?

V hre Eclipse každý hráč reprezentuje jednu zo siedmich rás súperiacich o nadvládu nad celou Galaxiou. Po deviatich kolách sa víťa­ zom stáva ten, kto nazbieral najviac víťaz­ ných bodov, ktoré sa udeľujú za kontrolu ga­ laktických sektorov, víťazstvo v boji, výskum nových technológií, kontrolu monolitov, obja­ vy a nadviazanie diplomatických vzťahov.

Každý hráč si pripraví svoju hraciu kartu, na ktorú umiestni svoju zásobu populácie, žetóny vplyvu a ukazovatele financií, vedy a materiálu. Ďalej dostane kolonizačné a bo­ jové kozmické lode, diplomatické žetóny a kartu s prehľadom priebehu herného kola.

Na spoločnú zásobovaciu kartu sa umiestnia

počiatočné vylosované technológie, zásoby objavov, lode prastarých, kocky poškodenia a žetóny vylepšení kozmických lodí.

Hra sa odohráva na postupne odkrývanej mape zloženej z náhodne vyťahovaných šesť­ uholníkov, hráči súperia o ich kontrolu a vyu­ žitie s nimi spojených zdrojov. Hra pozostáva z deviatich kôl, v každom kole prebehne akč­ ná, bojová fáza, fáza údržby a fáza upratania.

V akčnej fáze sa hráči striedajú, pričom každý môže vykonať prieskum ďalšieho sektora Ga­ laxie – hráč odkryje ďalší šesťuholník, môže ho ovládnuť a kolonizovať, čím získa ďalší zdroj peňazí, výskumu alebo materiálu; rozší­ renie vplyvu – hráč môže ovládnuť ďalší sek­ tor alebo sektory susediace s jeho územím, ak ich už neovláda súper, a prípadne ich hneď aj kolonizovať; výskum a zisk jednej alebo via­ cerých z dostupných technológií; vylepšenie kozmických lodí – hráč môže vylepšiť svoje kozmické lode tým, že doplní alebo nahradí niektoré ich časti rozvinutejšími súčiastkami (zbraňami, motormi, štítmi, palubnými počí­ tačmi...), ale len ak má k dispozícii príslušnú technológiu; stavbu jednej či viacerých lodí alebo iných stavieb (napr. bodovaných mo­ nolitov – pomníkov civilizácie); pohyb s jed­ nou alebo viacerými loďami a ich presun do iných sektorov.

Každá akcia má dopad na financie; hráč vy­ konáva akcie len do chvíle, keď to prestane byť pre neho finančne únosné, alebo sa roz­ hodne zdržať činnosti z taktických dôvodov.

Akčná fáza končí vo chvíli, keď sa hry zdržia všetci hráči.

V bojovej fáze spolu bojujú lode hráčov, ktoré sa po akčnej fáze vyskytli v rovnakom sekto­ re, prípadne hráč bojuje s loďami prastarých strážiacich sektor, kam sa hráč presunul.

Vo fáze údržby hráči pripočítajú svoje finanč­ né, vedecké a ťažobné zisky a odrátajú nákla­ dy za akcie v akčnej fáze.

Vo fáze upratania sa losujú ďalšie technoló­ gie, hráči obnovia svoje kolonizačné lode a nasleduje ďalšie kolo.

133

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

MICHAEL D’ANTUONO

Americký umelec je považovaný za jedného z najkontroverznejších kreatívcov súčasnosti. Preslávil sa najmä tvorbou diel, ktoré podnecujú spoločnosť k hlbšiemu zamysleniu sa nad sociálnou a politickou problematikou.

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

Vladimír Líška

NÁSTUP SLOVANOV A PRÍCHOD SVETLA Z VÝCHODU

PREMÔŽME VŠAK BÔĽ, AKO NA CHLAPOV SA SVEDČÍ, A MAJÚC NA ZRETELI USTROJENIE LEPŠEJ BUDÚCNOSTI PRE KMENE NAŠE PRISTÚPME K ÚVAHE O TOM, AKO SA TO MOHLO STAŤ, ŽE SVET SLOVANSKÝ UPADNÚŤ MOHOL DO TAKEJ BEZPRÍKLADNEJ POHROMY A V TAKEJ ZNAČNEJ SVOJEJ ČASTI KORISŤOU CUDZINCOV MOHOL BYŤ... ROZTRHANÉ SÚ ÚDY TVOJE, DRAHÝ NÁROD SLOVANSKÝ, ALE V NICH SA CELKOVÝ ŽIVOT HÝBE A KAŽDÝM DŇOM V NICH TVOJA KRV VŽDY ŽIVŠIE VRIE A TEČIE. DLHÁ TI BOLA ZIMA, STUDENÁ A BÚRLIVÁ, ALE TERAZ AJ TEBE ZAČÍNAJÚ JARNÉ DNI SVITAŤ, AJ TEBE MNOHÝMI SLZAMI ZALIATE KVETY ZAČÍNAJÚ PREKVITAŤ. ĽUDOVÍT ŠTÚR

S

lovania sú deťmi Slnka a šíritelia duchov­ ného svetla. Svetlo prichádza z východu.

Nikdy nebola jednota Slovanov a oživenie slovanského ducha taká aktuálna a naliehavá ako práve dnes, v čase deštrukčného liberaliz­ mu a bruselského eurofašizmu. Návrat Slova­ nov, ohlasovaný posledné desaťročia veľkými géniami modernej doby, urýchli práve arogan­ cia západného neoliberálneho systému, strata akýchkoľvek morálnych hodnôt potápajúcej sa EÚ, teror, vraždenie, vojny pod vlajkou NATO a vytriezvenie z falošnej nadradenosti Západu nad Východom.

Pôvodné duchovno nikdy nebolo vykorenené, aj napriek nepriaznivým dobám sa zachovalo až dodnes, aby na prelome vekov rozvinulo nové kvety, tvrdí Miroslav Žiarislav Švický v knihe Čaro prírody. Áno, duchovno nášho kmeňa rozvíja nové kvety, prameň vytryskol k nebu a dáva živú vodu každému, kto sa o ňu s úctou hlási. Nadišiel čas, keď sa vesmír pri­ hovára každému, kto ho chce počuť. Rodná viera Slovanov je po tisícročia prirodzené duchovné učenie našich predkov obývajúcich strednú a východnú Európu. Všetko nové je len dostatočne zabudnuté staré. Toto učenie

139

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

140

starých Slovanov udržiavali tzv. vedomci (vol­ chvovia).

V bratislavskom vydavateľstve Eugenika nedáv­ no vyšla trilógia ukrajinského autora Vladimíra Kurovského, kde rozoberá duchovné učenie Slo­ vanov a vysvetľuje zákony a princípy, ktoré sú základom života. Vytvoril systém jogy nazvanej živa-jarga, prináša duchovné cvičenia sebazdoko­ naľovania na dosiahnutie šťastia a radosti v súla­ de so starodávnou tradíciou a liečebné postupy.

Vladimír Kurovski – liečiteľ, rodový mudrc, psychológ a učiteľ slovanských védskych praktík, cestoval po svete a po kúskoch zozbieral slovan­ ské učenie, ktoré ďalej šíri a vyučuje.

Učenie Roda, nazvané rodosvit, v súčasnosti ší­ ria najmä rody mudrcov z praslovanského Podo­ lia na Ukrajine. Základom tohto učenia je živa, univerzálna životná energia. Živu vo svojej čis­ tej podobe vytvára centrum všetkých vesmírov, srdce Najvyššieho (Roda), zvané kameň Alatyr, počiatok všetkých počiatkov. Rod sa prejavuje v mužskej podobe ako Svarog a v ženskej podobe ako Lada (matička Sláva). Ďalší bohovia tvoria spektrum rôznych energií, podobne ako napr. u Keltov, kde množstvo bohov bol skôr folklór pre širokú verejnosť, ale zasvätenci a keltskí kňazi – druidi, sa orientovali skôr na prácu s energiou.

Organizmus človeka funguje podľa prirodze­ ných a duchovných zákonov, ktoré Slovania nazývali Prav. Prav je svetom bohov a vyšších duchovných bytostí. Jav je fyzický svet a Nav podsvetie, sídlo temných bytostí. Prejavom naj­ vyššieho ducha je živa, životodarná podstata vesmíru. Je to prána, ktorá vytvára všetky sub­ stancie, a je základom všetkých procesov v te­ lách živých organizmov. Prúdy tejto prány-živy sú určené pre konkrétny priestor, kde sa prejavu­ je najsilnejšie. Preto sa každej živej bytosti darí najlepšie tam, odkiaľ pochádza.

Ako uvádza Kurovski, predkovia Slovanov-Árij­ cov žili na území pri pobreží Čierneho mora a Podneprí a podľa archeologických nálezov tu existoval štátny útvar tripolskej kultúry (v Kyjev­ skej oblasti) Aratta. Mudrci v Aratte pred 8000 rokmi šírili pôvodné védske poznatky a odtiaľ sa potom rozšírili kvôli zmene klímy do Indie, Turecka, na Kaukaz a inde. Arattu spomína aj indický epos Mahábhárata. Táto ríša sa mala

rozprestierať cez slovanské územia k Palestíne, Egyptu až po Indiu niekedy pred 5 až 7000 rok­ mi. Aj podľa oficiálnej vedy sa pôvodná pravlasť indoárijského ľudu nachádzala vo východnej Eu­ rópe, najpravdepodobnejšie v južných oblastiach Ruska. Indoeurópania prenikali do Indie v pri­ sťahovaleckých vlnách po niekoľko storočí a usa­ dzovali sa v úrodnej severozápadnej časti, kde vytvorili védsku civilizáciu v oblasti Pandžáb, odkiaľ prenikali ďalej na západ do horného po­ vodia riek Gangy a Jamuny. Staroveké označenie pre ich pôvodnú vlasť bolo Sedmoriečie.

Tu bolo spísané aj dielo Rigvéda; jej autorstvo sa pripisuje mystikom, vizionárom a bytostiam rov­ ným bohom, ktoré našli cestu k nesmrteľnosti.

Duchovné učenie priniesli v dávnej dobe ľudstvu Svarog a Lada (veľká božská matka), ktorí ich predali Manuovi. Odtiaľ sa rozšírili do Hyper­ borey a Altany, kde sa po potope šírili ďalej do Egypta a Rusi a neskôr do Indie. Najvyšší zdroj stvorenia nazývali Rod, všetko živé obsahuje jeho čiastočku, vedomie. Podľa zákona Roda Najvyš­ šieho pozostáva Rod z nekonečného mora ener­ gií (Dyv – všetko prenikajúci neosobný aspekt), všadeprítomného ducha Roda (svetlo Roda Naj­ vyššieho) a Roda ako najvyššej bytosti (Rod-Ro­ žanic). Magický priestor – Dyv, je súhrn všetkých vesmírov, prejavujúci sa ako Svarog – mužský princíp, a Lada – ženský princíp. Podobne ako v hinduizme Šiva a Šaktí (božská matka) – muž­ ský a ženský princíp.

Mnohí Slováci sami podvedome cítia spriaz­ nenosť s Východom, Ruskom, Indiou alebo aj Čínou oveľa viac ako so západnou anglosaskou kultúrou. Aj slovanská Velesova kniha má mnoho spoločného s indickými védami a irán­ skou Avestou. Slovenský indológ a jazykovedec Štefan J. Tamaško vydal v roku 1831 príručku o sanskrite a prekladal aj Mahábháratu. Ján Hollý, jeden z našich najznámejších básnikov, zakomponoval tému Slovanov a Indie do eposu Svatopluk. Svätopluk tu rozpráva o pôvode Slo­ vanov, ako to počul od kňaza Ctislava. Vysvet­ ľuje, že Slovania opustili Indiu kvôli gigantickej potope a následnému suchu.

Aj básnik Pavol J. Šafárik si všimol, že slovanská mytológia nápadne pripomína Indiu a poukázal na podobnosti slovenského jazyka s indickým

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

sanskritom. Ján Kollár v diele Slávy dcéra do­ konca označil Indiu za matku Slovanov a všíma si podobnosť názvu vrchu Matra s podobnými názvami miest a vrchov v Indii. Šivu spája so Živou a nachádza aj podobnosť niektorých zvy­ kov a rituálov. Ľudovít Štúr sa zaujímal o Indiu už od študentských čias vidiac tam príbuznosť s národmi Hindustanu. Kritizoval však kastovný systém ako feudálny a stredoveký a prikláňal sa ku kresťanstvu ako k modernejšiemu a spravod­ livejšiemu: ,,Na mravce nestúpajú, ale úbohých pocestných hladom zahynúť nechávajú.” Študo­ val aj Mahábháratu a Rámajanu rovnako ako Janko Kráľ. Motív indickej kultúry spomína aj Svetozár H. Vajanský, kým Pavol Dobšinský hľa­ dá v Indii pôvod slovenských rozprávok. Indickú filozofiu nenásilia spomínal aj Ján Maliarik.

Napríklad boh Perún, ktorý má vládu nad po­ časím, nad hromom, sa v Indii volal Pardžanja.

Slovo boh má podobnosť so staroslovanským bog, iránskym baga a védskym bohom štedrosti Bhagom. Mudrci dosahovali stav osvietenia – stav jasny, a odovzdávali svoje poznatky – vedu (védy). Zaujímavá je aj podobnosť ďalších slov, napr. mudra – múdrosť, gora – hora, parah – para, hima – zima, diad – dedo...

Je dokázané, že poznatky o joge/jarge doniesli do Indie Árijci, ktorí osídlili severnú časť Hima­ lájí, o čom svedčia staré pôvodné indické spisy.

Preto sme (Slovania a Indovia) dedičmi tej istej spoločnej kultúry. Je tu podobnosť s hinduistic­ kou vierou, vierou v osud, karmu, určenie, koz­ mický poriadok, vierou v prevteľovanie a znovu­ zrodenie. Symbolom árijskej jargy bola svastika znázorňujúca harmóniu, šťastie, kolobeh znovu­ zrodenia. Tento prastarý slnečný symbol sa v In­ dii dodnes vyskytuje na každom kroku, spája sa hlavne s bohmi Višnuom a Ganešom, ktorý ho má znázornený na ruke. Symbolom Slovanov je kolovrat, dvojitá svastika, symbol slnka, ale aj večného kolobehu – kolozrodu a striedania.

Duša v ňom prechádza postupne rôznymi rasa­ mi, varnami a postupuje do vyšších úrovní. Po­ dobne ako v hinduizme, aj v slovansko-árijskej tradícii poznáme štyri základné varny: pracujúci (šúdrovia), vlastníci (vajšijovia), bojovníci (kšatri­ jovia) a kňazi (brahmani). Mnoho úrovní pred­ stavuje práve známa ruská hračka matrioška. Za­

ujímavý je pohľad na karmu a varnu bojovníkov, ktorí – ak je to potrebné – z povinnosti musia pre­ liať krv, čo by z hľadiska karmy prinieslo veľmi zlé ovocie. Kurovski, aj keď presadzuje princíp nenásilia a neubližovania, to vysvetľuje nasledov­ ne: Bojovníci majú povinnosť bez strachu, hnevu a nenávisti plniť svoje úlohy, ktoré im boli dané, ak treba zničiť nepriateľov pri obrane vlasti a ná­ roda, pretože každá duša, ktorá dosiahla skutoč­ nú múdrosť, podriaďuje svoje ego všeobecnému blahu. Tento princíp často vidíme vo východných krajinách (Japonsko, Čína), kde jedinec má po­ trebu pracovať pre krajinu, vlasť viac ako len pre seba. Ak sa nedalo vyhnúť neubližovaniu, na­ príklad pri zabití zvieraťa pre potravu, Slovania odriekali modlitbu za jeho dušu, aby sa mohlo zrodiť vo vyššej forme života.

Kurovski v knihe Rodosvit, duchovné učenie Slovanov poznamenáva, že podľa prognóz vedcov budú v rokoch 2030 – 2050 príslušníci bielej rasy tvoriť len 8 % obyvateľov Zeme. Preto ak neprebehne duchovná očista a návrat k rodnej viere, môžeme ako Slovania (Slovania sú dušou bielej rasy) navždy odísť. Napriek nepriaznivej situácii ostáva optimistom. Mnohí proroci pred­ povedali, že práve v Kyjevskej Rusi, na brehoch Dnepra v Slavute sa začne kvalitatívne nový du­ chovný rozmach védskej kultúry. V tejto etape sa zrodí duchovná jednota Slovanov, obnovia sa tradície, prebudia sa duše mudrcov. Najprv Rusíni, potom aj ostatní Slovania sa vrátia k po­ chopeniu zákonov vesmíru, k véde a zákonu.

Slovania musia znovu objaviť silu svojich predkov, aby sa znovu naučili žiť zdravo a šťastne. Ak Slovan nasleduje cudzie vníma­ nie reality, stráca sa. Musíme počúvať svoju dušu, a nie iba rozum, tvrdí Kurovski. Stará slovansko-árijská tradícia je mravná a vysoko duchovná cesta, pretože stratou duchovnej čistoty a spravodlivosti sa stratí aj duchovná sila. Zasvätení patrioti sa mali vyvarovať ta­ baku, alkoholu a žiť morálnym manželským životom. Ako sa píše v slovansko-árijských védach: priložme si ruku na srdce a cíťme tep predkov. Hovoria nám, že už ich niet, niet na­ šej viery, nie sme potomkovia tých, ktorých sa tak báli. Nepočúvajme ich, už nastupuje naša slovanská doba. Vraciame sa domov.

141

PAVUČINA > SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI > PAVUČINA

Artur Bekmatov

MILAN KRAJNIAK SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

M 142

ilan Krajniak sa narodil 30. ja­ nuára 1973 v Bojniciach. Po absolvovaní gymnázia v Prievidzi začal štúdium na vysokej škole v Bratislave. Popri tom sa začal an­ gažovať v politických organizáciách ako Občian­ sko-demokratická mládež, ktorú založil v roku 1991 Daniel Lipšic spolu s Ondrejom Dostálom, Ivanom Miklošom a ďalšími. Od roku 1993 bol Krajniak súčasťou vedenia ODM a v roku 1995 prevzal po Lipšicovi vedenie organizácie. ODM bola pre neho zároveň miestom, kde spoznal ďalších vplyvných ľudí ako Richard Rybníček, Miroslav Wlachovský (poradca premiéra Miku­ láša Dzurindu v rokoch 2001 – 2003, bývalý veľ­ vyslanec SR vo Veľkej Británii), alebo partnerov v podnikaní ako Ľudovít Tóth či Peter Bleha.

Kľúčová však bola známosť s Lipšicom. Spolu s ním sa na konci 90. rokov začína angažovať v KDH, vďaka ktorému sa dostal do vplyvných funkcií (člen predstavenstva Fondu národného majetku, člen, neskôr predseda predstavenstva Hotelov mládeže Slovenska, a. s.). Okrem toho viedol aj mediálny odbor KDH. V strane spolupracoval najmä s Lipšicom, ale aj so skupinou okolo Vladimíra Palka a Františka Mikloška. V roku 2007, keď sa Palko uchádzal o post predsedu KDH, Krajniak bol v jeho tíme adeptom na post podpredsedu pre ekonomiku. „Milan Krajniak sa vždy pohyboval v politickom zákulisí KDH a stál aj za niektorými smerodaj­ nými rozhodnutiami,“ spomína redaktor portálu Postoj Martin Hanus. Palko vo voľbách neuspel a aj keď s Mikloškom KDH opustili, Krajniak

zostal pri Lipšicovi. Ten si ho v roku 2010 zobral na ministerstvo vnútra ako poradcu pre rómsku kriminalistiku. Krajniak zo svojho postu odstúpil začiatkom roku 2012 po zverejnení spisu Gorila, v ktorom sa niekoľkokrát spomínalo aj jeho meno.

Ako politický nominant KDH mal byť v prezí­ diu Fondu národného majetku (FNM) súčasťou päťčlennej skupinky, ktorá vo vedení FNM roz­ hodovala v prospech vlády, a najmä v prospech finančnej skupiny Penta. „Haščák predstavil Malchárkovi novú koncepciu fungovania FNM SR. Pôvodne chceli odvolať prezidenta FNM SR Jozefa Kojdu, ale neskôr sa rozhodli, že ho len odstavia od rozhodovania. O všetkom v prezídiu FNM bude rozhodovať pätica Igor Grošaft (SDKÚ), Stanislav Janota (KDH), Mi­ lan Krajniak (KDH), František Stano (SDKÚ) a Mikuláš Kačaljak (pôvodne ANO, hmotne ho zainteresúva člen výkonného výboru Jozef Juri­ ca), ktorá prehlasuje zvyšných štyroch členov prezídia FNM,“ píše sa v spise Gorila.

Politická spolupráca s Lipšicom však pokračovala aj naďalej – Krajniak patril medzi zakladajúcich členov Lipšicovej strany Nová väčšina, v ktorej viedol konzervatívne krídlo. Pri tomto projekte však ich spolupráca oficiálne končí. Po nezhodách Krajniak v júni 2014 opustil stranu a začal sa ve­ novať publicistike – zakladá osobný blog Posledný križiak a neskôr portál Konzervatívny výber.

V tomto období sa pridáva k Borisovi Kollárovi pri zakladaní hnutia Sme rodina. Ako strana do volieb im poslúžila SOS – Strana športovcov Slo­ venska, ktorú viedol Peter Marček a pred voľbami

„Kritika štátu Izraela býva často len maskovaným antisemitizmom.“ ju premenovali na Sme rodina. Marčekovi sa za odovzdanie strany ušlo piate miesto na kandidátke Sme rodina, a následne aj poslanecký post.

Krajniak bol vo voľbách straníckou dvojkou. Keď v júni 2016 Kollár s Krajniakom vylúčili z poslaneckého klubu strany troch poslancov – Petra Marčeka, Martinu Šimkovičovú a Rastislava Holúbka, Marček v rozhovore pre topky.sk vyhlásil, že Kollár je v Krajniakovom područí a Sme rodina je vlastne záložným plánom Daniela Lipšica. „Treba tomu rozumieť tak, že Lipšic sa určite nezhodne s Matovičom. Keď si zoberiete všetky

predchádzajúce výroky oboch pánov na ktorúkoľvek tému, je to ako keď Psíček a mačička varili koláč. Teda je nesporné, že sa rozídu. A Lipšic má čo tutlať. Tak si pripravil stranu, kam prestúpi. Teda ak mu toto naše odhalenie jeho zámerov v tomto kroku nezabráni. Pôdu mu mali pripraviť Krajniak a Pčolinský,“ povedal Marček.

Krajniak je v súčasnosti poslancom NR SR, predsedá Výboru na preskúmavanie rozhodnutí NKÚ, je členom Výboru pre obranu a bezpečnosť a aj členom Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení NATO.

KOREŠPONDENTI > AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY > TRIBÚNA

Andrea Blahová

Henrieta Dogrukol Turecko

KONIEC OLIVOVNÍKOV

O

144

olivovníku z Rajskej záhrady sa zvykne hovoriť ako o matke všetkých stromov. Ich počet na svete sa odhaduje na 900 milió­ nov. Z toho sto miliónov je práve v Turecku. Spotre­ ba olivového oleja na hlavu tu predstavuje dva litre ročne. Chudobní sa kŕmia, bohužiaľ, lacným mar­ garínom, ktorý tvorí zo 73 % palmový olej, zvyšok je olej sójový, slnečnicový a lieskovcový.

Tunajšie bežne konzumované olivy sú povestné svojou výnimočnou kvalitou a chuťou, aká sa nedá porovnať ani s tými gréckymi, ktoré bež­ ný Európan pozná. Ročne sa ich vyprodukuje 300 000 – 400 000 ton. Na vývoz ide len ne­ celých 70 000 ton. Dokonca Egypt vyváža až 100 000 – 120 000 ton. Argentína len nedávno začala s olivovým obchodom, a už Turkov pred­ behla. Podobne aj Maroko. Kde sú teda tie ospe­ vované turecké olivy? V roku 2002 sa vyviezlo len 50 000 ton čiernych olív, minulý rok už len 12 000. Tento trend neveští nič dobré, o chvíľu bude Turecko ako olivová krajina olivy dovážať!

Západní imperialisti, Medzinárodný menový fond, Svetová banka, Svetová obchodná komora a EÚ použili na likvidáciu domáceho tureckého poľno­ hospodárstva jednoduchý trik: pod záštitou štátnej podpory malých a stredných farmárov zaťažili de­ dinských poľnohospodárov daňami, ktoré pred­ tým neexistovali, a všetka pôda, plodiny a tech­ nológia pestovania musela byť úradne ošetrená, navyše podliehajúca nezmyselným parametrom, ktoré nakoniec dostali celé farmárčenie do slepej uličky. Jednoduchý dedinčan prestal pestovať, lebo nemal financie na všetku tú byrokraciu. Výsledok je alarmujúci. V rodisku olivovníkov v Mardine a Kahramanmarase dnes nezostala jediná farma.

V Hatayi je už len jedna. Ako je to možné?

V rokoch 2002 – 2017 prišla vládnuca AKP do parlamentu presne šesťkrát po sebe s návrhom

zákona, ktorý mal vždy pod inou zámienkou le­ gálne umožniť vyrúbanie olivových hájov. V Tu­ recku sa nad tým každý súdny človek dodnes pohoršuje. Nehovoriac o tom, že firmy, ktoré sa venovali výlučne produkcii oleja a olív sa postupne dostali do rúk zahraničných „investo­ rov”. Nielen olivový olej, ale aj slnečnicový skončil v rukách globálnych spoločností. Stačí spomenúť holandský Unilever.

Problém nie je len v poľnohospodárskych záko­ noch, ale aj v ekologickej politike. Životné pros­ tredie a jeho ochrana je to posledné, za čo chce Turecko momentálne utrácať (lepšie povedané: zadlžiť sa). Večný strom, ako sa olivovníku ho­ vorí, je dnes na pokraji záhuby. Rozpínajúca sa modernizácia pod mierumilovným sloganom zveľaďovania okolia, novostavby a cestné komu­ nikácie najviac pohlcujú zeleň a stromy, ktoré sa nemilosrdne vyrubujú a pôda pod nohami vysy­ chá. Chýbajúca zelená infraštruktúra nezvratne narúša vodný režim, okolitú biosféru, nehovoriac o mestskom skleníkovom efekte, ktorým veľké turecké metropoly trpia už roky.

Na olivové háje sú však Turci obzvlášť citliví.

Tento posvätný strom, ktorý sa objavuje v Sta­ rom zákone nespočetnekrát, má aj v Koráne svo­ ju mimoriadnu symboliku. V moslimskom raji sa vraj nachádzajú len dva stromy: figovník, ktorý symbolizuje pravdu, a olivovník – symbol života.

Jeho dlhovekosť vždy fascinovala staré civilizá­ cie. Aj keď rastie pomaly, svoje plody dáva po neuveriteľných sto rokov. Hovorí sa mu nesmrteľ­ ný, pretože dokáže prežiť až tisíc rokov. Dnes sú jeho jedinečné plody, ktorých blahodarné účinky na ľudský organizmus sa opakovane dokázali, terčom násilnej likvidácie. Namiesto toho, aby si tento dar prírody vyslúžil osobitnú ochranu a po­ zornosť generácií, ktoré prídu po nás.

AJ SLOVENSKO JE MYSTICKÁ KRAJINA

V

ážim si prácu redakcie Zem&Vek a vždy sa teším na nové číslo časopisu. Osobitne som si obľúbila rubriky Príbehy Zeme a Mystické miesta. Niektoré opísané mystické miesta som sama navštívila. Pôsobili na mňa ča­ rovne, pohladili moju dušu a zanechali v srdci hlbokú nezabudnuteľnú stopu. Egypt, kolíska našej civilizácie. Očami som pohládzala krásnu Sfingu. Obdivovala veľkosť a majestátnosť pyra­ míd v Gíze. Prechádzala sa alejou sfíng v Kar­ naku. Malou loďkou som sa plavila po životo­ darnom Níle a mala jedinečnú možnosť vidieť chrám kráľovnej Hatšepsovet, ako i miesta, kam pochovávali veľkých faraónov.

Mala som jedinečnú možnosť spoznať inú kultúru, takú odlišnú vo všetkých smeroch od tej našej. Na vlastné oči vidieť spôsob života a smutnú realitu chudobnejších krajín. Počas dvoch dní v tuniskej Sahare som na vlastnej koži pocítila pozostatky jazmínovej revolúcie.

Až vtedy si človek, vydaný napospas osudu v cudzej krajine, naplno uvedomí hodnotu ži­ vota, bizarnosť chvíle a tú nekonečnú bezmoc­ nosť. Pitnú vodu odvtedy považujem za veľký dar, s ktorým nehodno plytvať.

Cestovanie vo všeobecnosti človeka nesmierne obohacuje. Niekedy však netreba cestovať ani ďaleko, stačí sa poobzerať vo svojom prostre­ dí okolo seba. Veď práve mnoho mystického, krásneho máme u nás doma. Najskôr by sme sa mali zaujímať aspoň o svoje okolie a kraj, v ktorom žijeme. Miesto, kde sme sa narodili a kam patríme. Veď je neustále čo objavovať.

Keďže sa už niekoľko rokov zdržujem strieda­ vo v zahraničí, o to viac si cením a vychutná­ vam chvíle strávené vo svojom rodnom kraji.

Nadovšetko milujem moje malé mestečko Tiso­ vec s jeho obyvateľmi, kde som vyrástla a máte tu veľa priaznivcov a čitateľov. Leží v lone pre­ krásnej prírody Muránskej planiny, priamo na križovatke ciest spájajúcich Gemer, dolinu Ri­

mavy a dolinu Muráňa s Pohroním. Nad ním sa vypína vápencový vrch Hradová s mystickou Okrúhlou skalou. Práve na Hradovej bolo obja­ vené praveké sídlisko osady kyjatickej kultúry, zvyšky stredovekého Tisovského hradu opra­ deného mnohými mýtmi a legendami. Hrad sa skladal z dvoch samostatných pevností. Z nich zostali už iba zvyšky opevnenia a stavieb.

Vždy ma udivuje šikovnosť, dôvtip a pracovitosť našich predkov. Hrady stáli od seba oddelené len asi štyristo metrov dlhým, ťažšie schodným poz­ dĺžnym skalnatým hrebienkom. Pri prechode je potrebné zvýšiť opatrnosť, dávať pozor, kam vkročíte, pretože chodník z oboch strán lemuje priepasť. Keď trošku postojíte, započúvate sa do zvukov, vôní a rozhliadnete sa po okolí, určite pookrejete pri nádhernom výhľade na dolinu Hornej Rimavy, Klenovské vrchy a Nízke Tatry.

Ale nielen povrch, i samotné hlbiny ukrývajú v sebe nevšednú krásu. Na Hradovej a hlboko v podzemí pri Tisovci je množstvo jaskýň. V ťaž­ ko prístupnom teréne je známa Jazerná jasky­ ňa (nie je sprístupnená) ukrývajúca štyri veľké podzemné jazerá dosahujúce hĺbku vyše tridsať metrov. A len pár metrov od Jazernej jaskyne sa nachádza Periodická vyvieračka, ktorá vraj svo­ jou pravidelnosťou výtokov nemá v Európe páru.

Jaskyni Teplici dominuje podzemný vodopád.

Ten sa rúti do ponoru z výšky dvanástich metrov, aby sa po chvíli vynoril vo Vyvieračke. A toto je iba zlomok toho všetkého, čo ponúka naša zem.

Pre niekoho sme len fliačikom na mape. Avšak každý kút našej krajiny v sebe niečo skrýva.

Niečo zaujímavé a mystické. Na to by sa ľudia v dnešných časoch mali zamerať. Uvedomiť si, že je dôležité chrániť každý kúsok svojej krajiny. Žiť v harmónii s prírodou, ktorá nám toto všetko nezištne ponúka. Potom by ľudia nemali toľkú potrebu všetko a všetkých okolo seba ničiť. Ostá­ va už len na každom z nás, aby sme sa rozhodli a svoje kroky správne nasmerovali.

145

ZEM VEK Redakcia ZEM VEK

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK Mesačník / Ročník 5 – 7/2017 Cena v predaji: 3,50 € Cena pri predplatnom: 2,80 € Číslo vyšlo 30. 6. 2017 ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, 831 03 Bratislava E-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk Predplatné: www.zemavek.sk/predplatne REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Patrik Sloboda, Peter Čalovka, Viktor Timura, Artur Bekmatov, Vladimír Líška, Richard Strážan, Janka Rostasová Fotograf: Matúš Plecho Obchodné oddelenie: Janka Zigová, Janka Rostasová E-mail: zemavek@zemavek.sk Jazyková redaktorka: Karolína Kašpaříková

146

Autori fotografií a ilustrácií: strana 4, 108 – 109, 110, 111, 112, 113, 124: Matúš Plecho strana 11, 66 – 73, 84, 87, 143: SITA/AP strana 13: www.ustavnysud.sk strana 24 – 25, 28 – 29, 31, 32 – 33, 65, 78: Tibor Eliot Rostas strana 26: Ratko Sudecký strana 37: Selena Trifunović strana 45: TASR strana 22, 23, 134 – 137: www.facebook.com ilustračné foto: shutterstock Vydavateľ: SOFIAN, s. r. o.

Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, 831 03 BRATISLAVA E­mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2017 Január – december: 33,60 € Júl – december: 16,80 € August – december: 14 € (vrátane poštovného)

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk/predplatne

KUSOVÉ PREDPLATNÉ Augustové číslo si môžete objednávať do 20. júla 2017 na www.zemavek.sk.

Cena je 3,50 €/kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 4. 8. 2017

MLČANIE NA RÁDIU SLOBODNÝ VYSIELAČ

ARCHÍV ZEM VEK

PIATOK SOBOTA NEDEĽA

Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o.

Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 E-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk

19:45

12:00

12:00

MLČANIE NA RÁDIU SITY

SOBOTA

Tlač K&M, a. s.

Rumana 7, 031 80 Liptovský Mikuláš Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe.

Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339­2360 © SOFIAN, s. r. o.

OPÄŤ V ÉTERI

Telefonické objednávky: 0915 895 328 v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h

www.zemavek.sk www.facebook.com/zemavek www.twitter.com/zemvek

8:00 10:00 18:00

NEDEĽA 7:00 9:00 13:00

ARCHÍV NÁJDETE NA: WWW.RADIOSITY.SK · WWW.SLOBODNYVYSIELAC.SK

„Je s podivem, jak tvrdošíjně a vynalézavě se někteří padouši snaží brát lidem to nejcennější, co mají, tj. rozum. Jen všestranné poznání vede ke svobodě. Toho může dosahovat jen celá společnost, byť s pomocí svých jedinců, kteří by měli vykonávat to, k čemu mají nejlepší schopnosti, neboť taková práce nevysiluje, nýbrž povznáší. Zem&Vek otevírá cestu k pravdě. Není nic horšího, než nevědět.“ Ing. Bc. Jiří Mihola, CSc. bývalý riaditeľ Ústredného ústavu národohospodárskeho, pedagóg Vysokej školy finančnej a správnej, správca pobočky poradne antropologickej biotypológie