Zem&Vek December 2017

VĎA

BE

Z

ĽOM ITE

PREDPLAT KA

REKLA MY

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK DECEMBER 2017

CENA PRI PREDPLATNOM

2,80 €

CENA 3,50 €

www.zemavek.sk

OHROZENIE UMELOU INTELIGENCIOU • EURÓPSKU ÚNIU ČAKÁ ZÁNIK • KEĎ NÁS BOMBARDOVALI SPOJENÉ ŠTÁTY • RUSKO ODPOVIE NA PRIAMY ÚTOK NATO JADROVÝMI ZBRAŇAMI • JURAJ JAKUBISKO: VEĽKÝ MÁG MALÝCH POHYBLIVÝCH OBRÁZKOV

NOVÝ TITUL NÁŠHO VYDAVATEĽSTVA CENA: 14,90 EUR

OD 12. 12. 2017 NÁJDETE V PANTA RHEI A VŠETKÝCH DOBRÝCH KNIHKUPECTVÁCH

TIBOR ELIOT ROSTAS & MIROSLAV POLREICH

NEVIDITEĽNO ROZHOVORY O ODVRÁTENEJ STRANE SVETA

PREDPLATITELIA MAJÚ POŠTOVNÉ A BALNÉ ZADARMO. KNIHU AJ S PODPISOM AUTOROV SI MÔŽETE OBJEDNAŤ V E-SHOPE VYDAVATEĽSTVA SOFIAN NA ADRESE WWW.ZEMAVEK.SK/NEVIDITELNO ALEBO TELEFONICKY NA ZÁKAZNÍCKEJ LINKE 0915 895 328

Š 6

4

B

E

S

I

E

D

R

Á

E 5 7

7

3

6

S S

T

Č

Y

Í

R

S

O

E

Č

L

N

N

ROKOM 2018 VYCHÁDZA UŽ ŠIESTY ROČNÍK NÁŠHO MESAČNÍKA. OD MÁJA 2013 DO DECEMBRA 2017 VYŠLO 56 ČÍSEL, KTORÉ VÁM NA 7736 STRANÁCH PRINIESLI ZÁSADNÉ INFORMÁCIE OD RENOMOVANÝCH AUTOROV. POČAS NAŠEJ EXISTENCIE SME USPORIADALI 64 BESIED S ČITATEĽMI PO CELOM SLOVENSKU. TO VŠETKO BEZ AKEJKOĽVEK REKLAMNEJ INZERCIE ALEBO PODPORY Z PROSTREDIA BIZNISU ČI POLITIKY. AJ PRETO MÔŽEME AKO JEDINÉ TLAČENÉ MÉDIUM NA SLOVENSKU HRDO A SEBAVEDOMO VRAVIEŤ, ŽE SME SKUTOČNE NEZÁVISLÍ. NO ZÁROVEŇ S POKOROU, VĎAKOU A ÚCTOU DODÁVAME, ŽE JE TO PREDOVŠETKÝM VĎAKA TOMU, ŽE SI NÁS PREDPLÁCATE – INAK BY SME NEMALI ŽIADNU ŠANCU POKRAČOVAŤ V TOMTO ÚSILÍ ĎALEJ.

Í K

PREDPLATNÉ JANUÁR – DECEMBER: 36 EUR PREDPLATNÉ JANUÁR – JÚN: 18 EUR (VRÁTANE POŠTOVNÉHO)

VĎAKA TOMU, ŽE SI NÁS PREDPLÁCATE.

OBJEDNÁVKOVÝ FORMULÁR NÁJDETE NA WWW.ZEMAVEK.SK/PREDPLATNE OBJEDNÁVKY E-MAILOM: ZEMAVEK@ZEMAVEK.SK TELEFONICKÉ OBJEDNÁVKY: 0915 895 328 V PRACOVNÝCH DŇOCH OD 9:00 H DO 16:00 H

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > DECEMBER 2017

ESEJE NA JEDNU FAJKU > DYMOVÉ SIGNÁLY

Tibor Eliot Rostas DYMOVÉ SIGNÁLY

ESEJE NA JEDNU FAJKU

ĽSŤOU A KLAMOM / 7

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ZO SVETA A Z DOMOVA

AJ ČESI MAJÚ PLNÉ ZUBY SYSTÉMU / 9 ZO SVETA / 10 SLOVENSKO AKO BOJOVÉ POLE MEDZI „KONTINENTÁLMI“ A „ATLANTISTAMI“ / 14 Z DOMOVA / 15 KATALÁNSKY PRÍKLAD NEDÁVA SEPARATISTOM VEĽKÉ NÁDEJE / 16 MILITARIZÁCIA AMERICKEJ POLÍCIE / 20 ŽUPNÉ VOĽBY V ZNAMENÍ DVOCH PLEBISCITOV / 22 FAŠIZÁCIA PRÁVNEHO SYSTÉMU / 24

EKONOMIKA

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

ZÁROBKOVÁ PRIEPASŤ MEDZI BOHATOU A CHUDOBNOU EURÓPOU / 28

KORUNNÍ SVEDKOVIA

VÝROKY ZASVÄTENÝCH

BERND SENF / 29

ĽSŤOU A KLAMOM

SATIRA

AKO TO VIDÍME MY / 30

TÉMA MESIACA

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

6

ÚVOD / 32 TÚŽBA VYROVNAŤ SA BOHOM / 34 ZHMOTŇOVANIE UMELEJ INTELIGENCIE / 40 CIVILIZÁCIA: NAJNOVŠIA VERZIA / 42 ZLENIVENÉ DIGITÁLNE DETI / 50 ČIERNE ZRKADLO NAŠEJ CIVILIZÁCIE / 52 NASA ZVEREJNILA PLÁN NA REDUKCIU POPULÁCIE / 54 OD HI-TECH UNIFORMY K MODIFIKOVANÉMU VOJAKOVI / 56 TECHNOLÓGIE NÁS TLAČIA K SPOLOČENSKEJ ZMENE / 58 NÁVRAT K DUCHOVNEJ PODSTATE MÔŽE UKONČIŤ NADVLÁDU STROJOV / 60

NEZNÁMI HRDINOVIA

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

REVIZIONISTA UDALOSTÍ 11. SEPTEMBRA / 100

ORBIS PICTUS

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 60

DÉJÀ VU

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

KEĎ NÁS BOMBARDOVALI SPOJENÉ ŠTÁTY / 88

RENDEZ-VOUS

STRETNUTIE S ČLOVEKOM

VEĽKÝ MÁG MALÝCH POHYBLIVÝCH OBRÁZKOV / 70

PROPAGANDA

TECHNIKY MANIPULÁCIE

KÁDROVANIE EXTRÉMISTOV / 86

ALTERNATIVE VITA

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

VIDITEĽNÝ VERZUS NEVIDITEĽNÝ SVET / 110

MYSTICKÉ MIESTA

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

NAŠA HISTÓRIA

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

ZA NAJSTARŠÍMI NÁZVAMI SLOVANOV / 92

BEZ MASKY

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

PÁPEŽ FRANTIŠEK I. / 96

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

(P)OTRAVINY / 119 OTRAVA SVIEŽOSŤOU / 120 ALZHEIMERA NEVYLIEČIA, SKÔR SPÔSOBIA PROBLÉMY / 121

ATHOS A METEORA – GRÉCKO / 102

VEDA A TECHNIKA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

DVE TVÁRE VEDECKÉHO POKROKU / 106 OSOBNOSTNÍ SVOBODA / 108

PRÍBEHY ZEME

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

AKO SKONČIL ČAS SNOV A ZAČAL VEK KAMEŇA / 124

ZDRAVIE

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

ŽIVOT S PARAZITMI / 116 PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 117 MANNA / 118

MÚZY

ZEM & VEK ODPORÚČA

JEDEN DEŇ

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

JEDEN DEŇ S TRÉNEROM PSOV / 122

PAVUČINA

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

KNIHY / 128, FILMY / 129 HUDBA / 130, HRY / 131 RALPH ANGUS MCQUARRIE / 132

PETER PČOLINSKÝ / 142

MANDRAGORA

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

TRIBÚNA

ZIMKOMRIAVKY

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

POVICE NAM, PASTUŠKOVE, CO SCE VIDZELI... / 126

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

MIMOZEMSKÁ RÍŠA STREDU / 136 VŠADEPRÍTOMNÝ MOTÍV BLÍŽENCOV / 140

NÁHODNÝ POHĽAD NA DAVIDA ICKA / 144 POKOJ VŠETKÝM, NIELEN ĽUĎOM DOBREJ VÔLE / 145

M

osad je vo svete vnímaný ako najnebezpečnejšia a najefektívnejšia spravodajská služba. Napokon, písal o tom aj jej bývalý príslušník Victor Ostrovski vo svojej knihe Ľsťou a klamom. Podľa všetw w w.rostas.news kého však Mosad táto povesť – podobne, ako je to v prípade CIA – predchádza. Bývalý riaditeľ CIA Stansfield Turner raz povedal, že Mosad je priemerná organizácia, ale je vynikajúca v PR – iba v PR. Iste, z pohľadu Izraela tu boli úspešne vykonané vraždy teroristov ako v prípade mníchovských teroristov. Čitateľom len priblížime, že udalosť sa odohrala v roku 1972, keď palestínski teroristi počas Olympijských hier v Mníchove zajali 11 izraelských športovcov ako rukojemníkov. Od Izraela požadovali prepustenie 236 palestínskych a arabských väzňov. Je až neuveriteľné, ako sa táto akcia premietala do sveta. Na jednej strane sa už vtedy vysielali satelitné zábery prostredníctvom televízie ABC, na ktorých boli dokonale viditeľné detaily teroristov pohybujúcich sa na streche ubytovne, na druhej strane však bola totálne nepripravená a nevyzbrojená nemecká polícia vyrábajúca jeden prešľap za druhým. Tieto prešľapy viedli v konečnom dôsledku k smrti všetkých 11 športovcov (deväť z nich zahynulo v neprehľadnej prestrelke medzi únoscami a políciou). Po týchto udalostiach nasledovala operácia Boží hnev vedená spoločne službami Mosad,

Aman a Šin Bet a osobitnými jednotkami Sajeret Matkal proti skutočným alebo predpokladaným aktérom a plánovačom mníchovského masakru a spolupracovníkom palestínskej organizácie Čierny september. Prvé náznaky o možnej odvetnej operácii proti plánovačom masakru sa objavili 6. septembra 1972 na zasadaní izraelskej vlády pod vedením Goldy Meirovej. Tu sa prvýkrát prezentovala idea zásahu nie proti palestínskym cieľom v Libanone, ale cieleného úderu proti jednotlivým osobám. Táto operácia bola naoko zmenou izraelskej taktiky, keď sa za obete na izraelskej strane neviedli masové vojenské úroky proti civilnému obyvateľstvu. Žiaľ, ukazuje sa, že ani toto neobstojí, pretože 8. septembra 1972 uskutočnilo 75 izraelských stíhačiek útoky na palestínske utečenecké tábory v Libanone a v Sýrii, po ktorých ostalo približne 200 obetí. Nepripomína vám to až príliš nápadne nacistické zverstvá v Lidiciach?

Neskôr bol vytvorený tzv. Výbor X, ktorý schvaľoval či zamietal výber cieľov z radov palestínskych militantných skupín. Všetky likvidačné operácie odsúhlasoval úradujúci premiér, napríklad Menachem Begin či Jicchak Šamir. Je však zarážajúce, že Mosad zavraždil minimálne 13 vytipovaných ľudí (o vedľajších obetiach týchto atentátov sa oficiálne nezmieňuje), no na druhej strane tri osoby, ktoré boli reálnymi únoscami, sa mu zaistiť nepodarilo. Jednu z najväčších blamáží zažil Mosad v novembri 1979, keď sa iránskym únoscom podarilo vniknúť na veľvyslanectvo Izraela v Teheráne. V útrobách veľvyslanectva našli mimoriadne zaujímavý dokument CIA. Tento dokument mal názov Izrael: Posúdenie práce zahraničnej tajnej služby a bezpečnostných služieb.

7

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

8

Túto 47-stranovú správu následne zverejnili, a stala sa tak najpodrobnejšou verejnou analýzou Mosadu. Nie je to potupné, keď si obávaná tajná služba dáva prehliadať a posudzovať svoju utajovanú činnosť inou spravodajskou službou?

Odhliadnuc od všetkých potupných blamáží a medzinárodnej hanby je tu oveľa závažnejší rozmer – ten Mosad predviedol vo svojom najprudšom páde dolu v celej svojej histórii. Ide o operáciu Litani (libanonská rieka neďaleko izraelských hraníc), počas ktorej v septembri 1982 pod dohľadom Izraela milície kresťanských falangistov (vojenských spojencov izraelskej armády IDF) povraždili približne 760 až 3500 Palestíncov (odhady sa veľmi rôznia) v libanonských utečeneckých táboroch Sabra a Šatíla. Izraelská armáda obkľúčila Sabru a Šatílu a rozostavila vojská na východe tejto oblasti, aby zabránila opusteniu tábora. Na žiadosť milícií vystreľovala aj svetlice. Keď ráno po piatej hodine vstúpila prvá jednotka 150 falangistov za podpornej paľby izraelskej armády do Šatíly, tábor bol rozžiarený ako futbalový štadión.

V priebehu prvých dvoch hodín falangisti zabili 300 civilných obetí, vrátanie tehotných žien a detí. Ariel Šaron zdôraznil, že „všetkých tam zabijeme, nebudú tam ponechaní, nikto nebude tieto skupiny medzinárodného terorizmu zachraňovať. Ak nechcete, aby ich zabili Libanončania, zabijeme ich my“. Keď sa poručík Avi Grabowski jedného z milicionárov spýtal, prečo zabíjajú civilistov, bolo mu povedané, že tehotné ženy porodia deti, z ktorých vyrastú teroristi.

Nórsky novinár a diplomat Gunnar Flakstad pozoroval falangistov počas čistiacich operácií, keď odstraňovali mŕtve telá z rozbitých domov v tábore Šatíla. Mnohé nájdené telá boli vážne zmr-

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

začené. Mnohí chlapci boli kastrovaní, niektorí boli oskalpovaní a niektorí mali do tiel vyrezaný kresťanský kríž. Robert Fisk napísal: „Po troch dňoch znásilňovaní, bojov a brutálnych popráv milície opúšťajú tábory s 1700 mŕtvymi.“ Ak sme hovorili o tom, že spravodajské služby sú vyšším poschodím diplomacie, tu táto veta, žiaľ, pôsobí veľmi morbídne: Izraelčania si svoje pozorovacie stanovisko zriadili na siedmom poschodí kuvajtského veľvyslanectva, odkiaľ mali dokonalý a panoramatický výhľad na trojdňové jatky. Niečo ako patricijovia v koloseu.

V roku 1983 komisia OSN dospela k záveru, že Izrael ako okupačná moc tábora nesie všetku zodpovednosť za násilie. Na valnom zhromaždení vtedy zaznelo: „Je až ťažké uveriť, že ľudia, ktorí tak veľmi trpeli pod nacistickou politikou vyhladzovania v polovici dvadsiateho storočia, používajú rovnaké fašistické metódy genocídy voči iným národom.“ Obludnou pretvárkou bola reakcia vtedajšieho izraelského premiéra, a zároveň šéfa Mosadu Menachema Begina, ktorý o akcii vedel, a dokonca umožnil zásobovanie masakrujúcich milícií. Hovorca falangistov kategoricky poprel, že sa členovia libanonských síl falangistickej milície podieľali na zabíjaní v Šatíle. Priamym zodpovedným bol veliteľ akcie Ariel Šaron, ktorého usvedčila Kahanova komisia. Rezignoval, aby sa neskôr stal izraelským premiérom. Ak toto porovnávame s udalosťami v Račaku (navyše sfalšovanými), po ktorých nasledoval teror v podobe bombardovania Juhoslávie, máme odpoveď, ako to vlastne navonok v tomto svete funguje. Kde sú pamätníky? Kde sú filmy? Je to všetko tým, ako to formulovala Golda Meirová, keď vyriekla: „Neexistuje nič také ako palestínsky národ?“

Viac informácií na tieto témy sa dočítate

v novom knižnom titule NEVIDITEĽNO zo zákulisia geopolitiky a spravodajských služieb.

VYCHÁDZA V DECEMBRI 2017.

Patrik Sloboda

AJ ČESI MAJÚ PLNÉ ZUBY SYSTÉMU

Š

esť dní po rakúskych parlamentných voľbách pristúpili k hlasovacím urnám aj voliči v susednej Českej republike.

Stáročia spoločných dejín v habsburskej monarchii a z toho vyplývajúca blízka mentalita i hodnotový svet občanov oboch krajín sa prejavili aj pri hlasovaní za jednotlivé strany a ich kandidátov. Najviac bodovali tie, ktoré prejavili odvahu odmietnuť v prípade zvolenia slepú poslušnosť diktatúre Bruselu.

Výrazný vzostup zaznamenali tri strany, ktoré prejavovali prvky vzdoru proti súčasným mocenským pomerom: 1. hnutie ANO 2011, 2. Piráti (plným názvom Česká pirátska strana) a 3. hnutie SPD (Svoboda a přímá demokracie – Tomio Okamura). V dvestočlennej dolnej komore českého parlamentu bude mať táto trojica 78+22+22 = 122 mandátov.

Najviac smotany zlízalo hnutie ANO 2011, ktoré mienkotvorné médiá dôsledne nálepkujú ako protisystémové a populistické. Vychádzajú okrem iného z koreňov hnutia. Vzišlo z občianskeho hnutia Akce nespokojených občanů.

Aktivistom prekážali štruktúry štátu prerastené korupciou a slúžiace záujmovým skupinám. Pri zrode hnutia stál, na počudovanie, oligarcha a multimiliardár Andrej Babiš, ktorý v priebehu zhruba dvoch desaťročí zostavil jednu z najvplyvnejších záujmových skupín v samostatnej Českej republike. Zrejme dospel k záveru, že keby sám vstúpil do vysokej politiky, ušetril by na úplatkoch vynakladaných na presadzovanie záujmov svojho podnikateľského impéria. Pohľad na pozadie vstupu 63-ročného slovenského rodáka do českej vysokej politiky je zjednodušený, ale trefný. Jeho doterajšie rétorické vystupovanie zrkadlilo nálady nespokojných občanov, jeho verbálne pichanie do skorumpovaných štruktúr štátu, privatizačných afér konkurenčných záujmových skupín a miestami do odcudzenej byrokracie v ďalekom Bruseli je len hrou na rebelanta. V skutočnosti ho má Brusel v hrs-

ti, keď jeho Agrofert nechal padnúť do závislosti od rôznych podporných a dotačných mechanizmov EÚ. Hnutie ANO zohralo vo voľbách funkciu alternatívy, ktorou nie je.

Alternatívou voči systému, ktorého majú Česi, Rakúšania, Maďari, Poliaci, ale aj Slováci plné zuby, nie sú ani Piráti. Posmievajú sa skostnatenosti systému, ale nespochybňujú jeho dehumanizujúcu podstatu. Neodmietajú, ale, naopak, podporujú rozbíjanie národov, pošliapavanie tradícií a likvidáciu klasickej rodiny nadšeným hlásením sa k multikulturalizmu a neohraničenej masovej migrácii. Vyznávajú modlu elektronizácie a digitalizácie života človeka a spoločnosti.

Za ich vábivým volaním po transparentnosti výkonu štátnej správy sa skrýva aktívna podpora dlhodobého projektu vytvárania transparentného občana zbaveného akéhokoľvek súkromia.

Veľkou neznámou je Tomio Okamura a jeho hnutie Svoboda a přímá demokracie (SPD).

V predvolebnej kampani horlil za tzv. švajčiarsky model decentralizovanej moci a rozhodovacie mechanizmy prostredníctvom všeľudových hlasovaní. Podľa jeho slov by to umožnilo vypísanie referenda o vystúpení z NATO a Európskej únie. Tento japonský rodák a poslanec českej Poslaneckej snemovne vystupoval proti islamizácii Európy a katastrofálnemu rozsahu masovej migrácie. Štyridsaťpäťročný syn moravskej matky a japonsko-kórejského otca sa vymyká stereotypu českého nacionalistu. Ako z polovičného belocha z neho skĺzava i nálepka rasistu a xenofóba. Podniká v oblasti cestovného ruchu, ale nebol taký bohatý, aby si mohol hradiť volebnú kampaň z vlastných prostriedkov. Zariskoval a zobral si vysoký úver. To mu dáva dôveryhodnosť, že zastupoval nefalšovanú alternatívu. Neskrýval však túžbu dostať sa do vlády. Po voľbách sa aktívne zapájal do rokovaní o vytvorení vládnej koalície, čo znamená, že je ochotný pristupovať na kompromisy. Najbližší čas ukáže, kam až bude ochotný ustúpiť.

9

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

NA ROZVRACANIE BUDE PEŇAZÍ VIAC NEŽ DOSŤ

10

Neslávne známy medzinárodný finančný špekulant George Soros, ktorý figuruje na závideniahodnej 29. priečke Forbesovho rebríčka svetových miliardárov, previedol 18 miliárd dolárov zo svojho 25-miliardového imania na nadáciu, ktorá má kanceláriu aj v Bratislave. Nadácia otvorenej spoločnosti (Open Society Foundation) na svojej webovej stránke uvádza, že je „súčasťou rodiny nadácií známych ako Open Society Foundations pôsobiacich vo viac ako 70 krajinách na celom svete“.

Po zverejnení dokončenia presúvania kapitálu, ktoré podľa New York Times „prebiehalo v tichosti niekoľko rokov“, sa nadácia stáva druhou najbohatšou v USA a treťou najbohatšou na svete. Podľa portálu Times of Israel má 87-ročný investor v úmysle prenechať nadácii väčšiu časť svojho majetku. Už spomenuté New York Times odhadujú, že na konto nadácie by mohli pribudnúť minimálne ďalšie dve miliardy dolárov.

Plutokracii, ktorej sa Soros upísal, sa nedarí formovať spoločenský vývoj vo svete úplne podľa jej

predstáv. Krajín s neposlušným obyvateľstvom pribúda, odpor proti globálnej koncentrácii moci sa dvíha, a tá nalieva ďalšie miliardy do prehlbovania destabilizácie čoraz menej ovládateľného sveta. Miera rozvratu musí zrejme dosiahnuť taký stupeň, aby volanie po pevnej ruke, ktorá nastolí poriadok, oprávnilo jej príchod. V Európe sa o neudržateľný chaos postarajú nekonečné prívaly afroázijských migrantov. Pripomeňme požiadavku, ktorú predložil George Soros predvlani členským štátom EÚ: Európska únia musí prijímať v dohľadnej dobe najmenej milión žiadateľov o azyl ročne. K nim treba prirátať nie-

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

koľkokrát väčší počet rodinných príslušníkov, ktorí získajú nárok na prisťahovanie za úspešnými žiadateľmi v rámci zlučovania rozdelených rodín. Medzinárodné konvencie to umožňujú.

Migračná invázia bude lukratívnym biznisom, keď sa do nej naplno zapojí – ako Soros nabáda – súkromný sektor, neziskové, cirkevné organizácie a obchodné spoločnosti.

GOOGLE A SOROSOM FINANCOVANÁ ORGANIZÁCIA BUDÚ KONTROLOVAŤ PRAVDIVOSŤ SPRÁV

Spoločnosť Google spolupracuje s organizá­ ciou, ktorú do značnej miere financuje miliardár George Soros, aby kontrolovala spravodajské fakty, čo by mohlo ovplyvniť výsledky vyhľadávania určitých spravodajských agentúr. Erica Anderson, manažérka partnerstiev v spoločnosti Google News Lab, oznámila, že spoločnosť bude spolupracovať s Medzinárodnou sieťou pre overovanie faktov (IFCN) pri Poynter Institute v rámci kontroly správ, ktoré sa objavia vo vyhľadávači. „S toľkými informáciami, ktoré sú k dispozícii nepretržite a naprieč rôznymi zariadeniami, je čoraz dôležitejšie byť schopný na prvý pohľad pochopiť, čo je na internete pravda a čo je falošné,“ uviedla Anderson vo svojom vyhlásení.

Povedala, že spoločnosť Google bude spolupracovať s IFCN tromi spôsobmi: zvýši počet pracovníkov overujúcich fakty tým, že usporiada globálne semináre o kontrole faktov a ponúkne štipendiá pre nové organizácie na kontrolu faktov, rozšíri kódex zásad IFCN na nové regióny a bezplatne poskytne nástroje na kontrolu faktov komunite IFCN. Kódex princípov vyžaduje od spravodajských agentúr, aby dodržiavali päť záväzkov zabezpečujúcich, že spravodajské agentúry zostanú čestné, transparentné a nezávislé. Existuje 36 signatárov Kódexu princípov, vrátane ľavicovej organizácie Washington Post Fact Checker a iných organizácií na kontrolu faktov z celého sveta.

Alexios Mantzarlis, riaditeľ IFCN, vydal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že 12-mesačné partnerstvo „umožní IFCN povzbudiť kontrolovanie faktov na celom svete, a zároveň zvýšiť štandardy a vplyv existujúcich iniciatív“.

11 Poynterský inštitút pre mediálne štúdiá je otvorene financovaný zo strany Sorosovej nadácie Open Society Foundation. Miliardár Soros podporil bývalú ministerku zahraničných vecí Hillary Clintonovú počas prezidentských volieb v roku 2016.

V EÚ POSTUPNE VÄDNE OČARENIE UKRAJINOU

V Európe aj na Ukrajine narastá vzájomná nespokojnosť. Európania preukazujúci ekonomickú a politickú podporu Kyjevu sú rozčarovaní tým, že sa nerealizujú reformy a narastá zmätok. Ukrajinci snívajúci o otvorených dverách do Európy sú sklamaní.

Európania prijímali v posledných desaťročiach občanov Ukrajiny vcelku vľúdne. Po zavedení bezvízového styku medzi Ukrajinou a EÚ sa situácia začala meniť. A nie k lepšiemu. Európanov prekvapil a vystrašil masový príchod Ukrajincov. Pritom sa prudko zvýšil podiel mužov, ktorých v podmienkach pomerne vysokej nezamestnanosti domáceho obyvateľstva nikto nečakal. V posledných rokoch vycestovalo za prácou

viac ako päť miliónov Ukrajincov. Dnes je tento prúd ešte silnejší. V prvý deň bezvízového styku prekročilo hranicu 2000 ľudí. Za niekoľko mesiacov od zrušenia víz vycestovalo z Ukrajiny do Európy 750 000 ľudí. Očakáva sa, že počet migrantov dosiahne päť miliónov. Odchádzajú robotníci, študenti, obchodníci, vedeckí pracovníci. Odchádzajú chudobní i bohatí, ale prevažne mladí do 35 rokov. Ukrajina zreteľne starne.

Jedným z motívov udelenia bezvízového styku Ukrajine bolo pre európskych politikov „ukázať figu Moskve”. Dnes sa nálady menia.

Brániac sa pred nadmerným prílivom pracovníkov z Číny začali Európania zavádzať ohraničenia. Hlavným z nich je zrušenie práva na zamestnanie pre migrantov. Avšak Ukrajinci toto pravidlo ľahko obchádzajú a zamestnávajú sa nelegálne. Domácim (najmä malým) podnikateľom to dokonca vyhovuje. Získavajú tak lacnú a bezprávnu pracovnú silu. Rastie i ukrajinská kriminalita. V celom štáte vznikli nelegálne kancelárie, ktoré garantujú rýchly výjazd a zamestnanie. V skutočnosti sa na odcestovaných odrazu zabúda.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

Ukrajinci sa stále častejšie sťažujú na to, že im zamietajú žiadosti o pobyt. V mnohých štátoch trpiacich nezamestnanosťou (napr. v Taliansku) sa vytvárajú oddiely uvedomelých občanov, ktorí vyhľadávajú nelegálnych pracovníkov a ohlasujú ich polícii.

RUSKO ODPOVIE NA PRIAMY ÚTOK NATO JADROVÝMI ZBRAŇAMI

Portál agitpro informoval o znepokojení ruských vojenských a politických elít s vývojom situácie

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Západného vojenského okruhu. Len v roku 2017 vykonali ruské ozbrojené sily 20 zásahov do štruktúry Západného vojenského okruhu a zvýšili intenzitu výcviku.

Sivkov uviedol, že ak by prišlo k mohutnému útoku vojsk NATO na ruské územie, Rusko by sa ocitlo v defenzíve. Rusi však už nemienia bojovať na svojom území, takže v prípade vtrhnutia NATO bude nasledovať okamžitý útok ruských rakiet vyzbrojených jadrovými hlavicami.

Cieľom sa stanú európske, a najmä americké mestá a strategické body.

viesť k rozpadu spoločenstva, čím by podľa neho na starom kontinente zavládol chaos a konflikt.

JE SAUDSKOARABSKÝ ULTRAKONZERVATIVIZMUS NA ÚSTUPE?

Saudská Arábia nedávno vyhlásila, že sa chce prinavrátiť k umiernenému islamu, a dokonca sa stala prvou krajinou, ktorá udelila občianstvo humanoidnému robotovi. Otcom reforiem je korunný princ Mohammed bin Salman, často nazývaný MbS. Reformy sú populárne medzi

EURÓPSKU ÚNIU ČAKÁ ZÁNIK

12

na západných hraniciach Ruska, kde NATO a Američania zvyšujú provokácie a aktivizujú sa protiruské sily. V Pobaltsku a Poľsku sa rozvinuli ťažko vyzbrojené prápory NATO, každý s početným stavom 3000 až 5000 vojakov. Do Poľska a Nemecka prichádza americká bojová technika a nové americké jednotky. Američania zvyšujú kapacity protivzdušnej obrany na hraniciach s Ruskom. Cieľom týchto aktivít je oslabiť možnosti ruského letectva a rakiet.

Ruský vojenský expert Konstantin Sivkov je presvedčený, že Američania sa pripravujú na vojenský konflikt na Ukrajine, pričom tvrdia, že Rusko v tomto konflikte už bojuje a podporuje Doneck a Luhansk. Američania však vedia, že priamy útok na Rusko by vyvolal okamžitú odozvu, a tak s Ruskom bojujú v zástupnej a hybridnej vojne na Ukrajine a v Sýrii cudzími rukami. Američania zvažujú aj možnosť, že po prípadnom páde Donecka a Luhanska by skupiny Ukrajincov mohli infiltrovať ruské územie, pričom by tieto skupiny získali skrytú alebo otvorenú americkú podporu.

Ruské ministerstvo obrany musí na tieto nebezpečné aktivity reagovať a Rusko v posledných rokoch zvýšilo silu, výcvik a aktivity jednotiek

Štúdia s názvom Zlomený kontinent: Európske krízy a osud Západu, ktorú pre Washington Post vypracoval bývalý novinár William Drozdiak, sa venuje hlavným faktorom, ktoré vedú k zániku Európskej únie. Sú nimi nacionalizmus, spoločná mena euro, nekontrolovaný schengenský priestor a vstup krajín z bývalého východného bloku. „Dnes sa sen o európskej jednote vytráca a budúcnosť kontinentu je neistá,” píše sa v štúdii. Podľa Drozdiaka má

Európa starého démona, a tým je nacionalizmus.

Informoval o tom portál eurozpravy. Ďalším hlavným problémom je podľa štúdie zavedenie spoločnej meny euro bez toho, aby Európa mala fiškálnu úniu alebo veriteľov poslednej inštancie. Chybou bolo aj otvorenie vnútorných hraníc bez spolupráce na obrane tých vonkajších a prijatie členov z krajín bývalého sovietskeho bloku, pričom sa nepočítalo s tým, že by Rusko mohlo byť proti. História fungovania EÚ je podľa Drozdiaka plná optimistickej naivity a nepripravenosti na plán B. Drozdiak tvrdí, že Európska únia stojí na rázcestí, keď jedna chyba môže

mladými, ktorí v nich vidia splnenie svojich snov a sú presvedčení, že princ vedie krajinu do modernej doby. Súčasne je badateľný odpor medzi niektorými klerikmi a podporovateľmi radikálneho vahhábizmu. „Mainstreamové média Západu oslavovali reformy saudskoarabského korunného princa napriek tomu, že vláda USA si je vedomá nepravdepodobnosti plnej implementácie reforiem MbS,“ myslí si analytik Colin S. Cavell. Navyše, reformy sú v skutočnosti aktom zúfalstva režimu, ktorý spolieha na protekciu USA a Veľkej Británie. Londýn a Washington chápu, že kráľovstvo je vo svojom súčasnom stave odpísané a nechcú stratiť regionálnu hegemonistickú kontrolu, ako poznamenal Cavell.

USA NASADZUJÚ NA KÓREJSKOM POLOSTROVE ŠPECIÁLNY TÍM KATOV

Juhokórejské a americké námorníctvo 17. 10. odštartovalo masívne kombinované cvičenia pri pobreží Kórejského polostrova v dôsledku zvýšeného napätia. Blízkosť cudzej armády, pred ktorou Severná Kórea varovala, môže viesť k spusteniu ďalších tenzií a raketových skúšok. Ako bolo potvrdené, cvičenie zahŕňa lietadlovú loď USS Ro-

nald Reagan (CVN-76) triedy Nimitz zo 7. flotily a torpédoborce USS Stethem (DDG-63) a USS Mustin (DDG-89) triedy Alreigh Burke. Skupina bude trénovať vo Východnom (Japonskom) mori s juhokórejskými vojnovými loďami triedy Sejong the Great Aegis a ďalšími prostriedkami, ako sú napr. protiponorkové lietadlá P-3 Orion.

Kým podrobnosti o cvičení boli známe vopred, tlačová agentúra Yonhap až v tomto období prvýkrát oznámila, že na palube jednej z amerických ponoriek sa nachádza aj špeciálna jednotka, ktorej úlohou bude výkon „stínacích“ operácií. Agentúra sa odvolala na zdroj z ministerstva obrany. Zatiaľ nie je známe, prečo bol tento tím katov nasadený práve na tomto mieste a či bude uvedený do prevádzky, no jeho prítomnosť môže vysvetliť Trumpom zmienené a médiami rozšírené ticho pred búrkou. Medzi ďalšie aktíva mobilizované pri spoločnom cvičení patria bojové lietadlá F-15K, FA-18 a A-10 a vrtuľníky AH-64E Apache, Lynx a AW-159 Wild Cat, pričom na prehliadke v Soule sa predstaví strategický bombardér B-1B Lancer a stroje F-22 Raptor, A-10 Thunderbolt II, C-17 Globemaster III, C-130J Hercules, U-2 Dragon Lady, F-35A atď. Spojené štáty pri tejto príležitosti nasadzujú aj radarový systém JSTARS na pozorné sledovanie pozemných a námorných síl KĽDR. Americká armáda oznámila, že bude trénovať evakuáciu civilných osôb z Kórejského polostrova v bojových a iných pohotovostných simuláciách.

V oficiálnom vyhlásení sa píše, že evakuačné cvičenie (Courageous Channel) je zamerané na amerických servisných členov s rodinami a reakcie na širokú škálu kríz, medzi ktoré môžu patriť prírodou alebo človekom spôsobené katastrofy.

Juhokórejská vláda prezidenta Mun Če-ina opakovane varovala, že sa stavia proti vojenskému riešeniu severokórejskej jadrovej krízy, pretože by to okamžite mohlo prerásť do plnohodnotnej vojny, ktorou by Kórea utrpela najviac. Severná Kórea medzitým obvinila USA, že tlačí KĽDR do výroby vodíkovej bomby, čo vyhlásil vedúci severokórejskej delegácie v Medziparlamentnej únii (IPU). Môže byť v prípade ďalších severokórejských skúšok použitý spomínaný americký tím katov so zahmleným určením? (ps, hs, mb, stas, il, rs)

13

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA

Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Stanislav Slabeycius

SLOVENSKO AKO BOJOVÉ POLE MEDZI „KONTINENTÁLMI“ A „ATLANTISTAMI“

K

14

eď sme na pozvanie Ruskej federácie pred dvoma rokmi v Moskve hovorili o nevyhnutnosti dialógu a úlohe Slovenska ako mosta medzi svetom Slovanov a Západom, ani sme netušili, že o dva roky to príde zopakovať predseda slovenského parlamentu. Andrej Danko vyvolal rozruch svojím proruským prejavom v polovici novembra na pôde Štátnej dumy.

Pozornosť našich atlantických médií upútal už na októbrovom samite Medziparlamentnej únie v Petrohrade svojimi vyhláseniami o nevyhnutnosti ekonomickej a humanitárnej kooperácie s Ruskom. Vyslovil sa za viac ruštiny na školách, spomenul všeslovanskú vzájomnosť a poplakal si nad súčasným neutešeným stavom vzťahov utrúsiac, že sme premárnili veľa príležitostí a zanedbali veľa vecí, pretože sme chceli byť iní.

Už samo osebe je takéto vyjadrenie a použitie termínu všeslovanská vzájomnosť, rovnako ako aj náznak premárnených príležitostí (strateného zisku) ako výsledku našej inakosti pre tradičného ponovembrového pravicového politika niečo nevídané. Čo však spôsobilo taký náhly ideologický obrat nášho čelného politika, ktorého materská SNS prostredníctvom jej ministrov a rezortov zapredáva krajinu do područia NATO a zavádza v školách metodické príručky bagatelizujúce oslobodenie ČSR a víťazstvo ZSSR v druhej svetovej vojne?

V rámci samitu mal pán predseda neformálny rozhovor s predsedom Národnej rady Monackého kniežatstva Christophom Steinerom a predsedom Národného zhromaždenia Arménska Arom Bablojanom, po ktorom začal Danko – podľa vlastných slov „na takejto úrovni vnímať veľa problémov z iného pohľadu“. Monacké knieža Albert je predstaviteľom tzv. eurázijskej frakcie globálnej elity koordinovanej Vatikánom. Preto sa aj jeho vlajka podobá poľskej, akurát sú farby prehodené.

V heraldike má totiž prioritu ten symbol, resp. farba, ktorá je vyššie. V prípade Monaka to môže

znamenať, že je operátorom a výstavným štítom červených, eurázijských, t. j. kontinentálnych elít kolektívneho Západu. Navyše koordinačným centrom európskych „kontinentálov“ je Vatikán. Ich náprotivkom, bielou frakciou vtedajšej finančnej elity pochádzajúcej ešte od staroegyptského kňazstva bola Benátska republika. Práve Benátčania sú historickí pôvodcovia súčasných „atlantistov“. „Kontinentáli“ momentálne v štruktúrach EÚ aj v členských krajinách samotných zvádzajú tuhý boj s „bielymi atlantistami“ o budúcnosť Európy.

Ani Danko, ani klanovo-korporatívne pozadie SNS (stvárnené v Štefanovovi a Janušekovi) netušili, že svojím augustovým vydieraním vlády neskrížili plány ani tak Ficovi, ako kontinentálnej frakcii globálnej elity kolektívneho Západu. A práve tá musela operatívne, a najmä presvedčivo zasiahnuť. Najprv zrejme Dankovi v Petrohrade dala „ponuku, ktorá sa neodmieta“, preto aj tá jeho náhla proruská rétorika. Zrejme na zdôraznenie tejto bezalternatívnej ponuky neskôr „kontinentáli“ prostredníctvom nášho súdnictva naparili tresty národniarom Janušekovi a Štefanovovi z prvej koaličnej vlády SMERu a SNS, čo zrejme malo byť poslednou výstrahou pre národniarskych ministrov z vlády súčasnej. No a že to „kontinentáli“ s čistkou „atlantistov“ v politike a v médiách myslia vážne, potvrdilo zadržanie Pavla Ruska, symbolu „atlantistov“ a ich mediálneho vplyvu.

ŠTEFAN HARABIN PODAL TRESTNÉ OZNÁMENIE ZA UMOŽNENIE BOMBARDOVANIA JUHOSLÁVIE

Štefan Harabin podal na Generálnej prokuratúre dňa 8. 11. 2017 trestné oznámenie za pomoc na hromadnom vraždení civilistov, bombardovanie v Juhoslávii, povolenie preletov tzv. tankovacích lietadiel ponad územie SR. Z trestného činu sú podozriví: vláda SR v zložení Mikuláš Dzurinda – predseda vlády, Eduard Kukan, Brigita Schmögnerová, Gabriel Palacka, István Harna, Ivan Mikloš, Ladislav Pittner, László Miklós, Ľubomír Fogaš, Ľudovít Černák, Mária Machová, Milan Ftáčnik, Milan Kňažko, Pál Csáky, Pavol Hamžík, Pavol Kanis, Peter Magvaši a Tibor Šagát – ministri vlády, okrem Jána Čarnogurského a Pavla Koncoša, ktorí za povolenie preletov nehlasovali.

V oznámení sa okrem iného uvádza: „Slovenská republika v inkriminovanom čase nebola členom NATO a predmetné nóty USA a NATO sa netýkali udelenia stáleho diplomatického povolenia na prelety a pristávanie lietadiel na území SR. Požiadavku USA a NATO o povolenie preletu tankovacích a vojenských bombardovacích lietadiel nad vzdušným priestorom Švajčiarska, Rakúska a Grécka tieto štáty odmietli s argumentáciou, že nie je pre to nijaký dôvod. Grécko pritom už v tom čase bolo plnohodnotným členom NATO. S prihliadnutím na túto skutočnosť bol postoj Slovenska kľúčový z hľadiska strategického významu jeho súhlasu, lebo bez neho by sa tankovacie a bombardovacie lietadlá dostali na územie Juhoslávie zo severnej časti Európy iba cez Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Súhlas slovenskej vlády teda výrazne skrátil letovú trasu a umožnil priame a intenzívne bombardovanie Juhoslávie.

Vzhľadom na túto skutočnosť, ktorá zvýrazňuje

strategickú polohu SR, neobstojí argument, že súhlas vlády SR s preletmi nad územím SR nás výrazne priblížil k vstupu do NATO. Práve neudelenie súhlasu by zvýraznilo strategickú polohu SR a potrebu jeho začlenenia do NATO.“

ADNREJ KISKA VYZVAL V EUROPARLAMENTE NA BOJ PROTI RUSKEJ PROPAGANDE

Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska vystúpil 15. novembra s prejavom v pléne Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Projekt spoločnej Európy označil za úspech, ktorý sa akurát snažia narušiť zlí extrémisti a nacionalisti. „Dovoľte mi poukázať na to, kde vidím slabinu pri presadzovaní projektu EÚ... Fakty hovoria o úspechoch európskej integrácie. Protieurópski populisti a extrémisti nás nemôžu poraziť v ponuke riešení na zlepšenie života našich občanov. Ale príliš

15

často to vyzerá, že nás bijú svojou neobmedzenou sebadôverou a vášňou. Potrebujeme silnejšie vedenie, väčšiu dôveru a oddanosť, keď konáme a hovoríme v mene EÚ,” uviedol.

Upozornil, že pri európskych obranných projektoch by krajiny EÚ mali konať spoločne proti bezprostrednej hrozbe, ktorú predstavuje ruská propaganda a informačná vojna. „Bolo by škoda nechať európsky projekt zlyhať kvôli našej neschopnosti zastaviť šírenie podvodov a falošných správ,” skonštatoval. Vyhlásil, že táto propaganda má dosah na náš každodenný život, šíri chaos, oslabuje našu stabilitu a podkopáva dôveru ľudí v inštitúcie. Ocenil, že Európsky parlament vlani schválil uznesenie o ruskej propagande, čo „bol odvážny a veľmi potrebný prvý krok”. Tým chcel zrejme naznačiť, že ďalšie kroky k cenzúre a potláčaniu slobody slova by mali nasledovať. (hs, mb)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

KATALÁNSKY PRÍKLAD NEDÁVA SEPARATISTOM VEĽKÉ NÁDEJE

16

TLAČOVÉ AGENTÚRY ZHODOU OKOLNOSTÍ CHRLILI DRAMATICKÉ SPRÁVY Z INÉHO KÚTA EURÓPY V ČASE, KEĎ SI PREZIDENTI A PREMIÉRI OBOCH NÁSTUPNÍCKYCH ŠTÁTOV ČESKOSLOVENSKA CHYSTALI PREJAVY NA SLÁVNOSTNÉ VYSTÚPENIA K 99. VÝROČIU VYHLÁSENIA SPOLOČNÉHO ŠTÁTU. KATALÁNSKY PARLAMENT V BARCELONE PRIJAL REZOLÚCIU O VYTVORENÍ SAMOSTATNEJ REPUBLIKY. BÚRLIVÉ OSLAVY ZRODENIA NOVÉHO ŠTÁTU NEMALI DLHÉ TRVANIE.

Po

niekoľkohodinovom opojení nasledovalo rýchle vytriezvenie. Španielsky senát v Madride v ten istý deň odobril uplatnenie ústavného článku č. 155. Ten umožnil ústrednej vláde odvolať katalánsku regionálnu vládu a zaviesť tam priamu správu. Kým odtrhnutie českého a slovenského národa od rakúsko-uhorskej monarchie proti jej vôli sa 28. októbra v Prahe a Bratislave oficiálne slávilo, odtrhnutie Katalánska od španielskej monarchie označila španielska justícia za akt vzbury a krátko nato ho aj právne anulovala.

ŠOKUJÚCA HRUBOSŤ

V oboch následníckych štátoch Československa prevládali pri sledovaní príprav, priebehu a následkov októbrového katalánskeho referenda o nezávislosti sympatie k úsiliu tohto hrdého národa s vlastným územím, dejinami,

jazykom, kultúrou a národným povedomím o znovuzískanie vlastnej štátnosti. Mnohým to pripomínalo filmovú epopeju s obvyklým rozdelením rolí. Kladným hrdinom bol statočný katalánsky národ a záporným neofrankistický španielsky štát, ktorý neváhal prelievať krv Kataláncov. V čerstvej pamäti všetkých, ktorí sledovali reportáže z prvooktóbrového referenda o nezávislosti Katalánska, ostávala brutalita španielskej polície pri potláčaní osláv víťazného plebiscitu. Okolo deväťsto zranených skončilo v nemocničnom ošetrení a záber muža zraneného gumovým projektilom zaradila medzi ilustrácie k článku o referende aj globalistická internetová encyklopédia Wikipédia. Streľba gumovými projektilmi je v Katalánsku zakázaná, čo tiež zhoršilo imidž španielskej vlády.

Európska únia zložená z krajín, ktoré sa viac alebo menej desia predstavy domáceho separatizmu, zaujala k búrlivému dianiu v sedem-

17 apolmiliónovom Katalánsku spočiatku rezervované stanovisko. Komisári v Bruseli, ktorí často karhajú a poučujú vlády členských štátov o neuveriteľných malichernostiach, sa náhle vykrúcali, že nechcú zasahovať do vnútorných záležitostí Španielska. Najvyššia byrokracia v Bruseli sa v debatách o filozoficko-právnom konflikte medzi právom národa na sebaurčenie a právom štátu na udržanie si územnej celistvosti v prospech toho druhého vyslovovala len opatrne. V zásade sa stotožňovala s výrokom predsedu španielskej vlády Mariana Rajoya: „Nevylučujem nič, čo povoľuje zákon. Nedovolíme, aby došlo k (jednostrannej) nezávislosti (Katalánska).“ Dôraz kládol na jednostrannosť v tom zmysle, že španielska justícia vopred označila pripravované katalánske referendum za neústavné a zakázala jeho konanie. Naznačil tým – a aj bruselská eurokracia na to často poukazuje –, že referendu a jeho výsledku by sa dostalo medzinárodnoprávneho uznania, keby s jeho usporiadaním súhlasili obe strany.

Typickým príkladom je Škótsko, kde koruna súhlasila, že prenechá osudové rozhodnutie

o celistvosti Spojeného kráľovstva na vôľu účastníkov škótskeho plebiscitu v septembri 2014. Viac ako 55 % zúčastnených škótskych voličov sa vtedy vyslovilo za zotrvanie v spoločnej monarchii. V katalánskom všeľudovom hlasovaní bol výsledok opačný. Vyše 92 % zúčastnených voličov odpovedalo „si“ (áno) na otázku, či si želajú, aby sa Katalánsko stalo nezávislým štátom v podobe republiky.

Katalánski regionálni zákonodarcovia vyňali zo zákona o platnosti výsledkov povinné minimálne percento účasti na hlasovaní, a tak z ich hľadiska nehralo žiadnu úlohu, že účasť nakoniec nedosiahla ani 44 percent. Treba však podotknúť, že španielska vláda vyslala do Katalánska ozbrojené represívne sily s rozkazom zabrániť konaniu referenda. Zatvárali volebné miestnosti, konfiškovali hárky volebných lístkov, zatýkali usporiadateľov a v niektorých lokalitách sa pokúšali fyzicky brániť účastníkom pristupovať k hlasovacím urnám.

Katalánska regionálna polícia, ktorá podliehala vláde v Barcelone, vo väčšine konfliktných situácií odmietala kolaborovať s útvarmi

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

katalánskych separatistov. Takých bolo a bude v jednokomorovom Parlamente de Catalunya pramálo. Tí, ktorí sa za takých vydávajú, nepresadzujú nič, čo by sa priečilo zámerom bruselských eurokratov a nad nimi stojacich nadnárodných mocenských štruktúr.

AKO V RUKAVIČKÁCH

18 vyslanými z Madridu. Keby títo ťažko odetí ozbrojení nemarili referendum, účasť by bola podstatne vyššia.

KATALÁNSKO JE INÉ

Kapitolu, ktorú Madrid len tak skoro neuzavrie, tvorí problematika právnych, politických a psychologických dozvukov otrasu španielskej štátnosti. Keď španielsky senát uplatnil ústavný článok 155, dostal Madrid zelenú, aby odvolal katalánsku vládu, pozastavil platnosť autonómie a zaviedol priamu správu nad týmto regiónom. Španielsko nemá federatívne štátoprávne usporiadanie a Katalánsko má postavenie regiónu v unitárnom, i keď decentralizovanom štáte. Dohodlo si rozsiahlu mieru autonómie, no nie až takú, akú si vybojovali Baskovia. Tí viedli v hornatom teréne Pyrenejí dlhý národnooslobodzovací boj politickou i ozbrojenou cestou. Preto bol ich nátlak na Madrid citeľnejší než katalánsky a vyústil do nadobudnutia širšieho rozsahu autonómnych práv. To hlavné, čo ostáva Kataláncom nedostupné, je daňová samospráva.

Madrid ňou nepriamo platí dvaaštvrťmiliónovému hrdému starodávnemu baskickému národu za súhlas so zotrvaním v spoločnom štáte. Aj s pojmom národ treba zaobchádzať pri opisovaní reálií v Španielsku opatrne. Katalánci sa vo svojej ústave síce označujú za národ, avšak podľa španielskej ústavy sú iba národnosťou. Katalánsko je podľa španielskej ústavy jedným zo sedemnástich autonómnych spoločenstiev (comunidad autónoma). Monarchia si tak síce vytvára zdanie jednoliateho štátu, no nedokáže uchovávať pevný centralizmus, aký udržiaval v období 1936 – 1975 tvrdou rukou diktátor Francisco Franco.

Hlavolam separatizmu, regionalizmu a vnútroštátneho usporiadania 46-miliónového Španielska nervózne sledujú vo všetkých končinách Európy, pretože ho nikde nemajú spoľahlivo a natrvalo ošetrený. Madrid zároveň s výnosom o rozpustení katalánskeho parlamentu a uvalením priamej správy nariadil aj vypísanie predčasných regionálnych volieb na 21. decembra. Bolo by naivné vzdávať mu hold za ochotu riskovať víťazstvo skutočných

Bez pochopenia tejto hierarchie záujmov bude bežný človek nechápavo krútiť hlavou nad tým, ako si počínajú zdanliví protivníci v katalánsko-španielskej fraške. Deň po vyhlásení nezávislosti Katalánska utiekol Carles Puigdemont, šéf katalánskej regionálnej správy (Generalitat de Catalunya), ktorú možno považovať za katalánsku vládu, so štyrmi ministrami do Bruselu. Predvolanie dostaviť sa na výsluch do Madridu, kde čelí obvineniu z podnecovania k vzbure, tak ostalo bez odpovede. Madrid v dôsledku toho vydal 30. októbra na neho a na jeho štyroch kolegov (dvoch exministrov a dve exministerky) európsky zatykač.

Belgické úrady s celou touto katalánskou honoráciou zaobchádzajú ako v rukavičkách.

Krátko po prílete do belgickej metropoly Puigdemont usporiadal široko medializovanú tlačovú konferenciu a odvtedy dennodenne poskytuje rozhovory médiám hlavného prúdu. Seba a kvarteto zosadených katalánskych ministrov prezentuje ako exilovú vládu v Bruseli a začal odtiaľ viesť predvolebnú kampaň.

V Bruseli ho nekryjú preto, lebo by si ho vážili ako štátnika. Premenil sa na prevodovú páku medzi bruselským direktoriátom EÚ a vedením katalánskych politických strán zúčastňujúcich sa na predvolebnej kampani. Inštrukcie, ktoré už poslal ľuďom v teréne, hovoria, aby sa národné sily zoskupili do koalície – samozrejme, pod jeho vedením. Aj Katalánska európska demokratická strana si ho už stanovila za svojho volebného lídra. „Eurohujerstvo“ si táto jeho partaj zapísala už do názvu Partit Demòcrata Europeu Català, aby nevzbudila ani náznak podozrenia z nelojálnosti voči spoločnému európskemu domu.

Ani predsedníčke rozpusteného katalánskeho parlamentu Carme Forcadellovej a väčšine poslancov alebo ministrov zosadenej kata-

lánskej vlády, ktorí sa dostavili do Madridu na pohovory s generálnou prokuratúrou, sa nevedie najhoršie. Po zložení kaucie ich prepustili z vyšetrovacej väzby na slobodu, keď sľúbili – ako uvádzajú tlačové agentúry, „že nebudú ďalej vyvíjať politickú činnosť alebo tak budú robiť v súlade so španielskou ústavou“. Ústretová pani Forcadellová vyšetrujúcemu sudcovi povedala, že „vyhlásenie nezávislosti bolo iba symbolické“. Dňa 13. novembra preletelo správami podobne ustráchané vyjadrenie, tentoraz z Bruselu od samoštylizovaného vodcu katalánskeho národného odboja Carlesa Puigdemonta: „Som pripravený a vždy som bol pripravený akceptovať realitu iného vzťahu so Španielskom. To (iné riešenie) je stále možné.“

FRAGMENTÁCIA NIE JE CIEĽOM

Vývoj v Katalánsku postupne odhaľuje iluzórnosť predstáv voličskej základne národniarov, že ich politické špičky sa budú priečiť eurokratom a tzv. globalizátorom. Podobne bezzubí ostávajú predstavitelia autonomistických, separatistických a regionalistických strán či hnutí aj v ostatných členských štátoch Európskej únie. Sú figúrkami na šachovnici veľkej hry, počas ktorej sa v súčasnej fáze rozbíja Európa národov na Európu regiónov, aby sa urýchlili odnárodňovacie procesy a unifikačný projekt tzv. novej Európy. Tá predpokladá usporiadanie podľa pôvodného amerického modelu zlievania rás, národov a etník do taviaceho kotla.

Európske autonomistické a separatistické hnutia vystupujú niekoľko posledných rokov do popredia ako odpoveď na ťažkosti globalizátorov pri manipulovaní s národnými štátmi.

Fragmentáciu Európy vystrieda defragmentácia. Predstavy mnohých idealistov o samostatnom Flámsku, Alsasku, Škótsku, Walese, Bretónsku, Galícii, Andalúzii, Baskicku, Katalánsku, Sardínii, Korzike, Benátsku, Padanii, Lombardsku, Bavorsku, Sasku, Morave, Sliezsku, Zakarpatsku – a výpočet by mohol ešte dlho pokračovať – ostanú pravdepodobne nenaplnené. Kolidujú s projektom nadnárodného kapitálu na ovládnutie planéty a jej zdrojov.

A globalizátori sú protivníkom, ktorý sa len tak ľahko nevzdáva.

19

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

Marián Benka

MILITARIZÁCIA

AMERICKEJ POLÍCIE NOVINY THE NEW YORK TIMES POPÍSALI VO SVOJEJ REPORTÁŽI TAKÝTO OBRAZ: PRED KANCELÁRIOU ŠERIFA V MALOM MESTEČKU NA FLORIDE STOJÍ ZAPARKOVANÉ MOHUTNÉ OBRNENÉ VOZIDLO NATRETÉ PÚŠTNYMI KAKI FARBAMI. VÁŽI 30 TON A DO VÝŠKY MERIA 9 STÔP (ASI 2,7 METRA). ŤAŽKO OPANCIEROVANÝ BOJOVÝ STROJ DOKÁŽE ODOLAŤ VÝBUCHU MÍNY A VYVINULI HO PRE POTREBY AMERICKEJ ARMÁDY NA NASADENIE V MISIÁCH ZA OCEÁNOM.

20

Ide

o tzv. MRAP alebo Mine-Resistant Ambush Protected vozidlo (odolné voči mínam, chránené pred nástrahami). Už od roku 2006 sa tieto vojenské obludy zaraďujú do policajnej výzbroje naprieč celými Spojenými štátmi. Okrem nich dostávajú policajti aj ďalšiu armádnu výzbroj a výstroj, ako sú vrtuľníky a lietadlá, automatické zbrane, granátomety, prostriedky na kamufláž a nočné videnie. Aký to má vlastne význam budovať z policajných zložiek malú vnútroštátnu armádu? Šerif Michael Gayer z okresu Pulaski v štáte Indiana v tom má jasno: „Spojené štáty sa stali vojnovou zónou. Máme násilie na pracoviskách, násilie v školách, násilie na uliciach. Vidíte, že policajné oddelenia sa menia na polovojenský

formát, pretože musíme reagovať na tieto hrozby. Ak jazdenie v armádnych vozidlách ochráni policajných dôstojníkov, budem jazdiť v armádnom vozidle.“ Oficiálne štatistiky mu nedávajú za pravdu.

Program transferu armádnej výbavy do rúk policajných zložiek začal v 90. rokoch ako reakcia na nárast kriminality v uliciach amerických miest. Odvtedy však kriminalita klesla.

Program napriek tomu pokračuje, prekvital aj za éry prezidenta Baracka Obamu. Podľa údajov Pentagónu polícia v tomto období získala desaťtisíce samopalov, takmer 200-tisíc zásobníkov a stovky vozidiel a lietajúcich strojov.

Zástancovia programu argumentujú, že policajné jednotky chránené ťažkou technikou môžu

POČTY ARMÁDNEJ VÝZBROJE ZÍSKANÉ AMERICKOU POLÍCIOU V ROKOCH 2006 – 2014

432

435

44900

533

93763

180718

VOZIDIEL MRAP

OSTATNÝCH OBRNENÝCH VOZIDIEL

PROSTRIEDKOV NOČNÉHO VIDENIA

LIETAJÚCICH STROJOV

SAMOPALOV

ZÁSOBNÍKOV

obrnené vozidlá odolné voči mínam

osobných i nákladných

vrátane zameriavačov, ďalekohľadov a okuliarov

lietadlá a vrtuľníky

kalibru 5,56 a 7,62 mm

len zásobníky, bez nábojov

napríklad bez obavy z postrelenia preniknúť až na pozície ozbrojených šialencov a tam ich zlikvidovať, kým predtým sa museli kryť a z diaľky sa dohadovať s násilníkmi.

Ako však New York Times upozorňujú, táto výbava sa v posledných rokoch častokrát zneužíva len na demonštráciu sily. Spomínajú prípady, keď po zuby ozbrojení muži zákona nabehli do nočného klubu v Louisiane v rámci rutinnej kontroly alebo chodili so samopalmi do kaderníctiev na Floride, ktoré nemali platnú licenciu.

Policajné oddelenia, najmä tie v menších mestečkách, by si takúto výbavu nemohli dovoliť, keby nešlo o federálny program financovaný zo štátneho rozpočtu. Ak by ste si mysleli, že za Donalda Trumpa sa situácia zmiernila, opak je pravdou. Trump zrušil ešte aj tie obmedzenia, ktoré platili za jeho predchodcu. Barack Obama sa snažil regulovať prideľovanie armádneho výstroja od roku 2014 po augustových udalostiach, keď policajt zastrelil neozbrojeného černošského tínedžera Michaela Browna. Obama vtedy vyhlásil: „Vidíme, že vojenská výbava môže v ľuďoch niekedy vyvolávať pocity, že ide o okupačné sily, a nie o sily ako súčasť komunity, ktorú majú ochraňovať a slúžiť jej.“ Trump teraz Obamove obmedzenia zrušil odvolávajúc sa na údajný vzostup vrážd a inej násilnej kriminality. Generálny prokurátor Jeff Sessions vyhlásil, že Obamove obmedzenia „zašli

Zdroj: Ministerstvo obrany USA

príliš ďaleko“ a Trumpova administratíva nedovolí, aby sa „kriminalita, násilie a bezvládie stali novými normami“.

Americká spravodajkyňa stanice Al Jazeera Kimberley Halkett však uvádza, že napriek niektorým lokálnym masovým vraždám sa celková miera násilnej kriminality v USA za posledných 25 rokov znížila o 50 %. Armádnej výzbroje sa obávajú najmä farební Američania, ktorí sa skôr stávajú obeťami policajnej streľby. A zvýšenie palebnej sily môže viesť aj k vyššiemu počtu zastrelených zo strany polície. Podľa prieskumu agentúry Gallup polícii dôveruje 61 percent bielych Američanov, ale len 45 percent Afroameričanov a 30 percent Hispáncov.

Do celej tejto skladačky podozrivo zapadá informácia, že vybraní policajní dôstojníci z USA chodievajú na pravidelný špeciálny výcvik do Izraela – krajiny, ktorá okupuje cudzie územie a má bohaté skúsenosti s nasadením ozbrojených zložiek proti civilnému obyvateľstvu. Ťažko potom uveriť, že americkej vláde ide naozaj len o bezpečnosť obyvateľstva a nepracuje na vytvorení represívnej domácej armády, ktorá by mohla poslúžiť aj na potlačenie odporu proti obmedzovaniu ľudských práv a zavádzaniu prvkov totalitného štátu. Ďalším dôvodom môže byť podpora amerických zbrojárskych firiem v rámci Trumpovho pokusu „urobiť Ameriku opäť veľkou“.

21

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Roman Michelko

ŽUPNÉ VOĽBY V ZNAMENÍ DVOCH PLEBISCITOV AK BY SME MALI VYJADRIŤ ESENCIU TOHTOROČNÝCH ŽUPNÝCH VOLIEB, ICH LEITMOTÍVOM BOLO VYHRANENIE SA VOČI SMERU A STRANE KOTLEBA – ĽUDOVÁ STRANA NAŠE SLOVENSKO. ĎALŠOU, V SÚČASNOSTI UŽ V PODSTATE KONŠTANTOU VOLIEB, BOLO FATÁLNE ZLYHANIE PRIESKUMNÝCH AGENTÚR. S VÝNIMKOU DVOCH AŽ TROCH KRAJOV ÚPLNE VYBUCHLI. 22

Ž

upné voľby, ktoré sa konali 4. novembra, definitívne potvrdili trend postupného, ale veľmi jasného úpadku či poklesu strany SMER. Príčiny sú jasné. Opozícia ako svoj top program dlhodobo a systematicky presadzovala boj s korupciou. Na druhej strane, SMER v sebe nenašiel silu dôveryhodne sa vyrovnať s kauzami ako Baštrnák, takže všetky pokusy prezentovať vládnu protikorupčnú politiku vyznievajú ako nepodarený vtip. Ak k tomu pripočítame nedostavanú cestnú infraštruktúru (chýbajúce diaľnice) či isté vyhorenie – kandidáti SMERu Juraj Blanár a Tibor Mikuš boli vo funkcii dlhých dvanásť rokov a Peter Chudík dokonca šestnásť rokov – výsledky v podstate ani nemali prečo prekvapiť.

Najsledovanejší súboj tohtoročných župných volieb sa bez pochýb odohral v Banskej Bystrici.

V tomto kraji bola aj najvyššia volebná účasť.

Bolo jasné, že politický a mediálny establish­ ment investoval do Kotlebovej porážky enormné množstvo prostriedkov a energie, takže výsledok sa v podstate očakával. Obraz Jána Luntera ako bojovníka proti extrémizmu prevážil jeho

nepresvedčivosť v diskusných reláciách a chýbajúce skúsenosti. Treba však zdôrazniť, že ktokoľvek z trojice Klus – Lunter – Mičev by sa proti Kotlebovi postavil, vyhral by, pretože predvolebná mobilizácia bola enormná. Zároveň sa však ukazuje, že Marian Kotleba je už za zenitom. Vo voľbách získal o dvetisíc hlasov menej ako pred štyrmi rokmi, čo je okrem iného aj vizitkou, že voliči Banskobystrického kraja nevnímajú jeho pôsobenie prehnane pozitívne.

Zaujímavý priebeh mali voľby v Bratislave. Jasným favoritom volieb bol Milan Ftáčnik. Rátalo sa s tým, že proti jednému ľavicovému kandidá-

tovi sa postaví päť pravicových, ktorí si rozdelia hlasy a v jednokolovej voľbe to Ftáčnik „dá“.

Ukázalo sa však, že bratislavský volič takto nemyslí. Voliči sa rozdelili do troch skupín. Prvá volila nominálne nezávislého, ale svojou politickou históriou ľavicového kandidáta Ftáčnika. Druhá časť volila úspešných komunálnych politikov – starostov bratislavských mestských častí Rudolfa Kusého či Jána Mrvu, respektíve bývalého župana Pavla Freša. No a pravicoví voliči volili síce v regionálnej politike absolútne neskúseného, ale širokou pravicovou koalíciou podporeného Juraja Drobu. Ako sa ukázalo, aj keď veľmi tesne a s najnižším mandátom sotva niečo nad dvadsať percent, nakoniec zvíťazil.

V Bratislave teda na víťazstvo nakoniec stačilo to správne stranícke tričko.

Dominantné postavenie si SMER udržal len v Trenčíne a v Nitre. V Trenčíne si prisvojil bývalých voličov HZDS, navyše súčasný župan Jaroslav Baška nemal v radoch opozície vážnejšieho vyzývateľa, čo platilo aj o jeho nitrianskom kolegovi Milanovi Belicovi. Tomu navyše pomohlo, že voči nemu postavili veľmi nevhodného kandidáta Jána Grešša, ktorý za pravicovú koalíciu v Nitre niekoľkokrát opakovane prehral všetko, čo mohol, a aj vlastní voliči ho volia so sebazaprením.

Veľmi dramaticky sa vyvíjali voľby v Košiciach. Košický primátor Richard Raši nakoniec prehral s nezávislým Rastislavom Trnkom len o necelú tisícku hlasov. Rašiho kandidatúra na župana bola útekom pred kauzami, ktoré mal v meste. Jeho šanca na znovuzvolenie za primátora na budúci rok bude veľmi malá a zjavne hral v týchto voľbách o to, že stratené hlasy v meste si vynahradí mimo Košíc.

Na túto taktiku vsadil v minulých voľbách Zdenko Trebuľa, ktorému to vyšlo. Rašimu nie. Ale len veľmi tesne. Raši navyše nezvládol predvolebnú koaličnú stratégiu. Jednotlivé strany vládnej koalície, teda Most-Híd a SNS, išli samostatne, čo malo v jednokolovej voľbe fatálne následky. Sumár hlasov získaných koaličnými kandidátmi vysoko prevyšoval zisk konečného víťaza Rastislava Trnku.

Prehra Petra Chudíka v Prešove bola neočakávaná, ale len podľa prieskumných agentúr. Jeho vyzývateľ mladý a úspešný primátor Levoče Milan Majerský sformoval na svoju podporu širokú koalíciu a opozícia v skutočnosti práve do tohto kandidáta vkladala najväčšie očakávania.

Naopak, prieskumy signalizovali veľmi tesný súboj v Žiline, no nakoniec sa ukázalo, že tesný nebol. Kandidátka širokej koalície pravicových síl Erika Jurinová vyhrala nad Jurajom Blanárom predovšetkým pre absenciu cestnej, respektíve diaľničnej infraštruktúry, a preto, lebo na Blanára ako vysokého predstaviteľa a podpredsedu SMERu voliči preniesli zodpovednosť za všetky prešľapy koaličnej vlády.

Istým prekvapením bol výsledok volieb v Trnave. Jozef Viskupič nevystupoval v prie­ skumoch ako favorit. Na svoju podporu však dokázal sformovať širokú pravicovú koalíciu.

V stave, keď sú všetky voľby akoby referendom o SMERe, to na porážku Tibora Mikuša podporovaného SMERom stačilo. Ďalším odkazom tohtoročných župných volieb je skutočnosť, že voliči sú znechutení straníckou politikou, preto čoraz častejšie dávajú prednosť nezávislým kandidátom, ak majú za sebou nejaký zaujímavý osobný príbeh, pretože sú skôr zárukou pragmatických a racionálnych riešení. Aj preto získali najviac župných mandátov nezávislí poslanci.

Pre SMER sú výsledky volieb mementom, že ak urýchlene neprijme zásadné personálne a programové opatrenia, jeho marginalizácia naberie rýchle tempo. Pre opozíciu je tu zase odkaz, že reálnym protihráčom SMERu sa môže stať len vtedy, ak sa spojí. Nejasné zostáva, akej miery reflexie sú politické špičky schopné. To sa dozvieme už pri najbližších voľbách do Európskeho parlamentu.

23

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Štefan Harabin

FAŠIZÁCIA PRÁVNEHO SYSTÉMU VYCHÁDZAJÚC Z EVIDENCIE PRÁVNYCH DOKUMENTOV, V ŠTYRITISÍCROČNEJ HISTÓRII ĽUDSTVA NIJAKÝ ŠTÁT, ŽIADNE KRÁĽOVSTVO, ŽIADNA RÍŠA NEPRISTÚPILI K ZRUŠENIU AMNESTIE. EŠTE V MARCI TOHTO ROKU PREMIÉR ROBERT FICO HOVORIL, ŽE TÍ, KTORÍ NAVRHUJÚ ZRUŠENIE AMNESTIE, NAVRHUJÚ ROZKLAD ŠTÁTU, JEHO ZRUŠENIE. NÁSLEDNE SÁM TAKÝ NÁVRH PRIPRAVIL. UŽ VTEDY SOM POVEDAL, ŽE TÝMTO ĽUĎOM IDE O ZRUŠENIE ŠTÁTU. POLOŽME SI OTÁZKU, ČI SI NÁROD, KTORÝ RUŠÍ SVOJ PRÁVNY SYSTÉM, DEVASTUJE A DESTABILIZUJE HO, ROBÍ HO NEPREDVÍDATEĽNÝM, ZASLÚŽI SVOJ ŠTÁT.

24

V

eľmi dobre vieme, kto stál za týmto právnym idiotizmom. Eštebák Ján Budaj, treťosektorový hrdina, rafinovaný úžerník, resp. daňový kriminálnik Andrej Kiska, šéf etnickej strany Béla Bugár, bývalá šéfka správnej rady Sorosovej nadácie a aktivistka petície za spoločný štát Iveta Radičová, ďalej Martin Bútora, Ján Mazák, Peter Kresák, Daniel Lipšic – všetko ľudia, ktorí nechceli Slovenskú republiku a doteraz ju nenávidia.

Novela Ústavy je nielen v rozpore s Chartou ľudských práv EÚ, ale aj s prvou časťou Ústavy, ktorá hovorí o zákaze retroaktivity.

Princíp zákazu retroaktivity je zakotvený v Európskom dohovore o ľudských právach, a ten má prioritu aj podľa samotného ústavného súdu a judikatúry ústavného súdu. Sudcovia, ktorí ho neaplikujú, či už zo všeobecného alebo ústavného súdnictva, vystavujú Slovensko riziku, že bude Štrasburgu platiť

25 škody. Už dávno som hovoril (aj pre Zem& Vek), že ústavný súd je družstevné politbyro a nemá čo hľadať v našom ústavnom systéme v tejto podobe i vzhľadom na spomínanú defraudáciu práva. Do budúcnosti sa musíme zamyslieť nad kreáciou ústavného súdu, aby ho netvorili politickí nominanti a sudcovia neboli volení parlamentom prostredníctvom politických strán. Nestálo by za to urobiť ústavnoprávne kolégium na najvyššom súde?

Dostali by sme sa do pozície, že by sme nemali rozdielnu judikatúru, nebola by taká nepredvídateľnosť ani nevymožiteľnosť práva aká u nás je práve vďaka politikom a družstevníkom na ústavnom súde.

Judikatúra štrasburského súdu a Európsky dohovor o ľudských právach majú normatívny charakter. Žiadnou novelou ústavy nemôžu byť prekonané. Preto ak súdy Slovenskej republiky – vrátane Ústavného súdu, nepoznajú alebo ignorujú judikatúru ESĽP, nielenže tým negujú aplikáciu jednotlivých článkov Dohovoru (čl. 13), ale vydávajú Slovenskú republiku riziku vyvodenia medziná-

rodnej zodpovednosti za porušenie záväzkov vyplývajúcich z čl. 46 Dohovoru v spojení s čl. 1, ods. 1 a 2 a čl. 7, ods. 5 Ústavy SR. Ústavný súd v judikatúre viackrát zdôraznil povinnosť orgánov verejnej moci – vrátane súdov, interpretovať a aplikovať právo z pohľadu ochrany základných práv a slobôd. Ústavný súd dospel k záveru, že uznesenie národnej rady o zrušení amnestie je v súlade s Ústavou a konštatoval, že Mečiarova vláda „porušila princíp zákazu svojvôle, princíp legality, princíp spravodlivosti, princíp ochrany ľudských práv a základných hodnôt v spojení s princípom rešpektovania medzinárodných záväzkov, princíp deľby moci, princíp transparentnosti a verejnej kontrolovateľnosti výkonu verejnej moci a princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok“. Táto časť odôvodnenia zjavne zlyháva, pretože, paradoxne, nie Mečiarova vláda, ale práve samotný Ústavný súd hrubo porušil ním citované princípy zákazu svojvôle, ako aj princípy legality, spravodlivosti, ochrany ľudských práv a základných

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

26 hodnôt, rešpektovania medzinárodných záväzkov, deľby moci, transparentnosti a verejnej kontrolovateľnosti výkonu verejnej moci a právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Navyše sa dostal do konfliktu s platnými princípmi zákazu retroaktivity a právnej stability. V dôsledku toho je celé odôvodnenie zmätočné a má vypovedaciu hodnotu iba v rovine politickej objednávky. Narušenie princípu právnej istoty znamená, že politici, ktorí vytunelujú a vykradnú dôchodkové, resp. penzijné fondy (čo sa údajne aj plazivým spôsobom už dávno deje), napríklad zajtra prijmú ústavný zákon o zrušení už priznaných dôchodkov, možno aj s päťročnou spätnosťou. Zrušenie amnestií uvoľňuje ruky skorumpovaným politikom na všetko.

Slušný človek si nemôže byť istý v ničom. Ústavný súd od samotného vzniku v rozhodovacom procese tvrdil, že každé jeho rozhodnutie platí iba dopredu, a nie spätne. V amnestiách to otočil nie o 180, ale o 3600 stupňov.

Zrazu jeho rozhodnutie platí spätne. To je výsmech. Preto v tomto prípade nemôžeme

hovoriť o právnom dokumente, ale iba o politickom paškvile. Za ten sa o chvíľu všetci sudcovia, ktorí zaň hlasovali, budú veľmi hanbiť. Politický program si v koalícii plní len Bugár. Už sa ústami štátneho tajomníka Potápiho demonštratívne ohlásila maďarská vláda s požiadavkou zrušiť Benešove dekréty. Čiže už v krátkom čase sa objavil dôkaz o skutočnej politickej podstate rozhodnutia Ústavného súdu. O tom, že pri zrušení amnestií išlo len a len o politiku, a nie o právo, svedčí aj to, že sa pristúpilo k selektívnemu zrušeniu milosti iba pre Kováča mladšieho, a nie aj pre ostatných podozrivých aktérov kauzy Technopol, čím sa navyše porušil aj právny princíp rovnosti pred zákonom. Porušenie ľudských práv jednej osoby – Kováča mladšieho, nie je dôvodom na zneistenie právnej kontinuity a deštrukciu celého právneho systému len preto, lebo sa skorumpovaným politikom zdá rozhodnutie Mečiarovej vlády nespravodlivé.

Tu treba vidieť paralelu medzi situáciou na Slovensku a v USA. V roku 1992 prezident USA George H. W. Bush omilostil Caspara Wein-

bergera a päť ďalších osôb, ktoré boli obvinené alebo odsúdené v súvislosti s predajom zbraní pre Iran-Contra. Alan Dershowitz je mimoriadne uznávaný a doteraz najmladší profesor práva v histórii Harvardovej školy práv; stal sa profesorom, keď mal dvadsaťosem rokov.

V roku 1993 získal pozíciu na Harvarde a pôsobil tu dvadsať rokov až do odchodu do dôchodku. Je to jedna z najväčších kapacít práva v Amerike. Tento profesor jasne konštatoval, že prezident republiky nemôže byť obvinený z trestného činu za riadne vykonávanie svojej ústavnej právomoci, teda aj právomoci dávať amnestiu. Ak mal slovenský prezident rovnako ako americký prezident nejaké právo bez ďalšieho obmedzenia a aplikoval ho v zmysle existujúceho právneho poriadku, nie je žiadna možnosť, ako toto rozhodnutie zvrátiť!

Generálna prokuratúra pod vedením Jaromíra Čižnára sa stala reálne štvrtou koaličnou stranou, druhou najsinejšou po Ficovom SMERe. Čižnár, ktorý je generálnym prokurátorom iba z vôle Fica, úplne a arogantne ignoroval Ficom vypracované zrušenie amnestií, čo v praxi bez najmenších pochybnosti znamená zrušenie právneho štátu.

Na politickú stranu, ktorá jediná hlasovala proti zrušeniu amnestií v parlamente, podal Čižnár návrh na Najvyšší súd, aby bola zrušená pre extrémizmus. Ostatné politické strany, ktoré hlasovaním za zrušenie udelených amnestií v parlamente extrémisticky zrušili právny štát, ostali záhadne mimo pozornosti Čižnára. Na koho pokyn tak urobil? Verejnosť sa právom pýta, či je Čižnár právne príčetný, alebo ho Fico politicky riadi a urobil z neho politickú figurínu v koaličnej zostave.

Pre SMER nedávno vznikol veľký problém s ďalším obrovským rozkrádaním štátnych peňazí uzatváraním nevýhodných zmlúv o právnych službách za milióny eur. Čižnár doteraz nedal pokyn na trestné stíhanie konkrétnych štátnych úradníkov nominovaných SMERom, ktorí podpísali tieto tunelárske zmluvy v neprospech daňových platcov. Hoci pri iných, v tejto súvislosti absolútne nepodstatných kauzách, robí demonštratívne a populisticky osobitné tlačové besedy, dokonca

aj s policajným prezidentom Gašparom, čo je v rozpore s princípom nezávislosti prokuratúry od polície. Ľudia si už asi zvykli na selektívnu spravodlivosť v podaní SMERu za regulovanej asistencie ich koaličného lokaja na generálnej prokuratúre Čižnára, ktorý garantuje mierne alebo žiadne postihy pre SMERom vyvolených.

Aby SMER a Čižnár za pomoci Sorosom plateného mainstreamu odpútali mediálnu pozornosť od ďalších svojich nehoráznych zlodejčín dosahujúcich v starých korunách až miliardové sumy, Čižnárova generálna prokuratúra vydala pokyn na zrušenie uznesenia polície o zastavení trestného stíhania vo veci amnestií a označila uznesenie policajného vyšetrovateľa za predčasné. „Po preskúmaní vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva policajného zboru Generálna prokuratúra SR vyhodnotila uznesenie vyšetrovateľa ako predčasné a vydala záväzný pokyn Krajskej prokuratúre na zrušenie tohto uznesenia a na ďalší postup v trestnom konaní,“ uvádza sa v liste z Generálnej prokuratúry.

Aj keby sa zrušenie udelených amnestií považovalo za zákonné a ústavné, čo vzhľadom na ústavný zákaz retroaktivity, platný aj v Európskom dohovore o ľudských právach, nie je podľa dnešného právneho stavu možné, trestné stíhanie by zjavne rovnako nebolo možné kvôli uplynutiu premlčacej doby dvadsať rokov.

Ak si však Čižnár myslí, že jeho pasívne a v mnohých prípadoch aj úmyselné konanie v pozícii prokurátora nemusí vyústiť do trestnoprávnej zodpovednosti za zneužívanie právomoci verejného činiteľa, je na veľkom omyle. História nás učí, že aj nezákonnosti raz skončia, a napokon nastúpi právny štát, ktorý sa s nimi bude musieť vyrovnať.

Na záver treba jasne povedať, že ak by každý sudca, vyšetrovateľ, policajt a prokurátor na základe tejto svojvoľnej novely Ústavy, ktorá je v rozpore so Štrasburským dohovorom, začal konať, nepochybne pácha trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Autor je sudcom Najvyššieho súdu SR.

27

EKONOMIKA > VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

VÝROKY ZASVÄTENÝCH > KORUNNÍ SVEDKOVIA

Marián Benka

ZÁROBKOVÁ PRIEPASŤ MEDZI BOHATOU A CHUDOBNOU EURÓPOU

K

eď sa pozrieme na nasledujúci graf znázorňujúci priemernú hodinovú cenu práce, na prvý pohľad vidíme, že pracujúcim najviac zaplatia zamestnávatelia v bohatých krajinách ako je Dánsko, Švédsko, Belgicko či Luxembursko. Chudobnejší Západ, alebo skôr juh Európskej únie, sa nachádza niekde v strede – patrí sem napríklad Taliansko, Portugalsko či Grécko. No a na samom chvoste vidíme bývalé krajiny socialistického bloku, vrátane Slovenska a Českej republiky. Treba si ešte uvedomiť, že ide o cenu práce, teda o celkovú sumu, vrátane daní a odvodov. Zamestnanec dostane reálne podstatne menej.

Keby sme si pozreli graf či tabuľku priemernej hodinovej produktivity pracovnej sily, zistili by sme, že tam takéto priepastné rozdiely nie sú.

Všade sa pohybujú okolo stovky eur vytvorenej hodnoty na hodinu. V Dánsku, kde sa tak dobre zarába, predstavuje hodinová produktivita len 105,6 eura, kým v chudobnom Rumunsku až 132,7 eura. Na Slovensku je to 113,4 eura.

Z uvedeného vyplýva, že v bohatších krajinách dostávajú pracujúci podstatne vyšší podiel z hodnoty, ktorú vytvoria. Nové členské krajiny slúžia len na zneužívanie pracovnej sily zahraničnými investormi, ktorí by sa sem inak asi sotva hrnuli.

28

CENA HODINOVEJ PRÁCE V EÚ

V eurách za odpracovanú hodinu

LUXEMBURSKO DÁNSKO BELGICKO FRANCÚZSKO HOLANDSKO NEMECKO FÍNSKO RAKÚSKO ÍRSKO ŠVÉDSKO EUROZÓNA (19 KRAJÍN) VEĽKÁ BRITÁNIA EÚ (28 KRAJÍN) TALIANSKO ŠPANIELSKO SLOVINSKO CYPRUS MALTA GRÉCKO PORTUGALSKO ESTÓNSKO SLOVENSKO ČESKÁ REPUBLIKA CHORVÁTSKO LOTYŠSKO LITVA MAĎARSKO RUMUNSKO BULHARSKO

43,3 38,9 37,8 33,7 33,7 31,3 30,0 29,2 29,0 29,0 26,5 26,4 22,8 22,6 19,4 15,7 14,1 12,2 11,3 11,1 9,8 9,5 9,2 8,5 7,9 7,4 7,0 4,9 4,6

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

Zdroj: Eurostat

SATIRA >

> SATIRA

KEĎ JE MLČANIE TVOJ NAJLEPŠÍ PREJAV 30

„SOM RÁD, ŽE VZNIKÁ PROGRAM, KTORÝ NIE JE ZALOŽENÝ NA TOM, ABY SA TO ĽUĎOM PÁČILO. ALE AJ KEĎ SA IM TO NIEKEDY BUDE NEPÁČIŤ, ALE IM TO VEĽMI POMÔŽE.“ (JÁN LUNTER O VÍZIÁCH PRE ĽUDÍ V BBSK)

374 MINISTERKY OBRANY ŠVÉDSKA, NÓRSKA, HOLANDSKA A NEMECKA

TOTO JE SKUTOČNÝ SYMBOL FAŠISTOV. MINIMÁLNA MZDA V ČISTOM!

MINISTER OBRANY RUSKA

31

TÉMA MESIACA:

OHROZENIE UMELOU INTELIGENCIOU SUPERMODERNÉ TECHNOLÓGIE POSTAVENÉ NA ČORAZ VYSPELEJŠEJ UMELEJ INTELIGENCII PRINÁŠAJÚ PRÍSĽUBY EFEKTÍVNEJŠEJ A LACNEJŠEJ VÝROBY, DOPRAVY, ZDRAVOTNÍCTVA, VZDELÁVANIA, SLOVOM – VŠETKÝCH OBLASTÍ ĽUDSKEJ ČINNOSTI. NA DRUHEJ STRANE HROZÍ, ŽE ZEFEKTÍVNIA CHOD NAŠEJ CIVILIZÁCIE NATOĽKO, ŽE VÄČŠINA ĽUDÍ PRÍDE O PRÁCU A STANE SA ZBYTOČNÝMI. ČO POTOM S NIMI BUDE? DOPRAJÚ IM VLÁDNUCE ELITY PRÁVO NA ZÁKLADNÝ PRÍJEM, ALEBO VYUŽIJÚ SOFISTIKOVANÉ TECHNOLÓGIE NA DRASTICKÚ REDUKCIU OBYVATEĽSTVA PLANÉTY? HROZÍ AJ PRIENIK ČLOVEKA A STROJA, VZNIK ORGANICKÝCH BYTOSTÍ S UMELÝMI IMPLANTÁTMI, KTORÉ UŽ NEBUDÚ ĽUĎMI V DNEŠNOM ZMYSLE SLOVA. MOŽNÉ JE AJ TO, ŽE UMELÁ INTELIGENCIA PREKONÁ NAŠE LIMITY MYSLENIA, KÝM MY SAMI SPOHODLNIEME A ZDEGENERUJEME. POVEDIE PRÁVE PREBIEHAJÚCA TECHNOLOGICKÁ REVOLÚCIA K VYSNÍVANÉMU RAJU NA ZEMI, ALEBO K PEKELNEJ DYSTOPII, V KTOREJ BUDÚ NEMYSLIACE ĽUDSKÉ STÁDO TOTÁLNE KONTROLOVAŤ DRŽITELIA KAPITÁLU? Foto: Matúš Plecho

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Patrik Sloboda

TÚŽBA VYROVNAŤ SA BOHOM „UMELÁ INTELIGENCIA JE BUDÚCNOSŤOU NIELEN PRE RUSKO, ALE PRE CELÉ ĽUDSTVO,“ VYHLÁSIL RUSKÝ PREZIDENT VLADIMIR PUTIN ZAČIATKOM SEPTEMBRA NA BESEDE SO ŠTUDENTMI A ZDÔRAZNIL, ŽE „KTO SA STANE V TEJTO SFÉRE LÍDROM, BUDE VLÁDCOM SVETA“.

T

ieto jeho výroky zaplavili médiá hlavného prúdu i alternatívu, pričom servery ako YouTube ich vsadili do kontextu, že aj Rusko sa zapája do pretekov v rozvíjaní vyspelej umelej inteligencie.

Prenesme sa z Ruskej federácie do susednej Čínskej ľudovej republiky. Koncom októbra tam prebehol ostro sledovaný 19. zjazd monopolne vládnucej Komunistickej strany Číny.

Koná sa iba raz za päť rokov, trvá vyše týždňa a schvaľuje program rozvoja krajiny pre nasledujúcu päťročnicu. Generálny tajomník Si Ťin-pching, ktorý je okrem iného aj prezidentom najľudnatejšieho štátu sveta, počas svojich vystúpení oboznámil domácu a medzinárodnú verejnosť aj s podrobne vypracovaným programom na dosiahnutie svetového prvenstva Číny vo vede a technike do roku 2030. Nechýbala v ňom ani zmienka o primáte na poli umelej inteligencie. O niekoľko dní po skončení zjazdu sa do umelej inteligencie zahryzli vládnuce kruhy Spojených štátov a začali sa k nim vyjadrovať predstavitelia nadnárodných podnikateľských skupín. Medzi takých, ktorí zatiaľ

35 navonok prejavujú americké vlastenecké cítenie, patrí Eric Schmidt, výkonný riaditeľ Alphabet, Inc., materskej spoločnosti globálnej informačnej chobotnice Google. Na samite o umelej inteligencii a globálnej bezpečnosti (Artificial Intelligence and Global Security Summit) vo Washingtone varoval pred čínskym rozmachom umelej inteligencie slovami: „Verte mi. Tí Číňania sú dobrí. Je to jednoduché. Do roku 2020 nás dobehnú, do roku 2025 nás predbehnú a do roku 2030 ovládnu celé priemyselné odvetvie umelej inteligencie.“

V SLUŽBÁCH TECHNOKRACIE

Podľa všetkého tu máme súperenie troch veľmocí o dosiahnutie prvenstva vo vývoji a využití umelej inteligencie, a tým o postavenie superveľmocenskej hegemónie v 21. storočí. Šéf Googlu, ktorý zároveň sedí v kresle predsedu poradného výboru pre inovácie pri americkom ministerstve obrany (Defense Innovation Advisory Board), preto brnká na vlasteneckú strunu a nabáda Spojené štáty, aby nezaostávali v súťaži s oboma hlavnými súpermi.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

36

S poukázaním na Čínu, ktorá prijala štátny plán rozvoja civilného a vojenského využitia umelej inteligencie, sa podľa vlastných slov pokúsil vysvetliť bývalému americkému ministrovi obrany Ashtonovi Carterovi i jeho nástupcovi Jamesovi Mattisovi, aké dôležité bude, aby si Spojené štáty udržali technologický náskok. „Problém spočíva v tom, že každému z nich je niečo z toho jasné, ale nedokážu prijímať kolektívne rozhodnutia. Plánovacie procedúry zaberajú podľa môjho názoru príliš mnoho času.“ Supermanažér informačnej hydry Google v podstate rezortu obrany vyčíta, že nie je dostatočne efektívne riadený. Takúto pohŕdavú poznámku by si nemohol dovoliť vypustiť z úst žiadny bežný smrteľník. Ale 62-ročný miliardár patrí ku kaste, ktorej to dovolené je.

Za jeho nariekaním nad pomalosťou ministerstiev sa skrýva netrpezlivosť veľkokapitálu s tempom prechodu USA k postdemokratickej spoločnosti, k tzv. oligarchiátom. Na vrcholné pozície sa už nepokúša dosadzovať poslušné bábky oligarchov ako dosiaľ, ale priamo osobne veľkopodnikateľov schopných a ochotných riadiť štát tzv. manažérskym (t. j. direktívne vertikálnym) spôsobom riadenia ako korporáciu. Aj preto sa v glajchšaltovaných mienkotvorných médiách dostáva toľko priestoru kampani za diskreditáciu pluralitnej demokracie ako ťažkopádneho spoločenského systému, ktorý len zbytočne brzdí pokrok a v konečnom dôsledku škodí Amerike i celému ľudstvu.

Je to ďalšia z nahrávok na smeč úderným silám, ktoré v jednej krajine za druhou uskutočňujú zámenu demokracie za technokraciu, výhľadovo za spravovanie všetkých krajín sveta odborníkmi, a nie politikmi. Fráza „odborníci, a nie politici“ sa indoktrináciou vtláča do podvedomia občianskej verejnosti, aby začala hľadieť na svoju volenú politickú reprezentáciu ako na diletantov, fušerov, samoľúbu luzu a skorumpovaných darmožráčov. Aj nasadzovanie systému automatizácie, digitalizácie a umelej inteligencie do verejnej správy bazíruje na téze, že žijeme v ére exponenciálneho rastu objemu informácií, ktoré by zodpovední štátnici mali včas a správne spracovať, aby ostávali v obra-

ze, vnímali, čo sa deje, zaraďovali to do širších súvislostí a mohli prijímať kvalifikované riešenia s dosahom na milióny spoluobčanov.

Nie bezdôvodne dosadzuje nadnárodný kapitál na vrcholné posty Európskej únie monotematických byrokratických babrákov odhodlaných zaslepene plniť nalinkovanú globalistickú agendu. Tá posúva ľudstvo k uskutočňovaniu projektu štvrtej priemyselnej revolúcie s centralizovaným digitálnym prepojením všetkých so všetkými. Nielen ľudí, ale aj strojov a vecí.

Zatiaľ v perimetri Európskej únie, ktorá navonok vedie hospodársku vojnu s Ruskom a buduje si vlastný okruh riadenia a správy pomocou centralizovanej umelej inteligencie.

Ale vojensko-bezpečnostné funkcie budovaného riadiaceho komplexu umelej inteligencie si Únia unifikuje s vrchným velením NATO, a to podlieha generalite Pentagónu. Po prevalcovaní posledných zvyškov odporu prezidenta Donalda Trumpa proti transatlantickej obchodno-finančnej superštruktúre TTIP (nevinne nazývanej Dohoda o voľnom obchode) sa pod správu umelej inteligencie sústredenej za veľkou mlákou zaradí aj riadenie hospodárskeho priestoru starého svetadielu.

SMRTONOSNÁ KONCENTRÁCIA

Obnovenie studenej vojny Západu s Ruskou federáciou naoko znemožňuje jeho technokracii napojiť svoju superštruktúru umelej inteligencie na ruskú. Tá si stavia vlastnú sústavu a jej obyvatelia mohli z citovaných vyjadrení svojho prezidenta usudzovať, že vedie neľútostné preteky so Západom o prvenstvo vo sfére umelej inteligencie. Poskytlo by také prvenstvo prostému občanovi Ivanovi Ivanovičovi z mestečka Ivanovo pocit, že žije v bezpečí a Západ nebude môcť vojensky rozbíjať jeho vlasť (v ruštine rodinu) a kultúrno-hodnotovo jeho vlastnú rodinu? Poskytlo, keby jeho prezident Vladimir Putin bližšie vysvetlil obsah svojho výroku, ktorý neušiel pozornosti indickej stanici NMTV India, ktorá ho zaradila do svojho zostrihu na YouTube: „Ak sa staneme lídrami v tejto oblasti, podelíme sa o svoje znalosti (v zmysle know-how) s celým svetom rovnako, ako sa delíme o jadrovú technológiu.“ Taká-

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

37 to analógia totiž nevystihuje podstatu veci.

Ak Rusko poskytuje Indii, Iránu, Turecku, Maďarsku a mnohým iným krajinám jadrové technológie, resp. im stavia atómové elektrárne na kľúč, môže sa do istej miery právne poistiť licenčnými dohodami, a tie potom kontrolovať proti zneužitiu na vojenské účely. Keď sa umelá inteligencia plne rozvinie a začne prijímať autonómne, t. j. samostatné a nezávislé rozhodovania, nebude sa dať ustrážiť. Vypustený džin sa do fľaše už nevráti.

Sústreďovaním zhromažďovaných informácií a poznatkov do spoločnej centrály a akéhosi spoločného mozgu ľudstva sa plnia odveké sny mocenských elít súčasných i minulých civilizácií o dosahovaní univerzálnej múdrosti na úrovni bohov. Túžbu vyrovnať sa nesmrteľným, všemocným a vševediacim božským bytostiam prejavovali v rozličných obdobiach tajne i otvorene dynastie vladárov všetkých známych ríš na všetkých svetadieloch. Nepoháňal ich vpred ani tak smäd po vedomostiach ako posadnutosť po skrotení času a po nesmrteľnosti. Vladári sa snažili dosahovať tieto méty všakovakými

cestami, a nie vždy racionálnymi spôsobmi.

Spoliehanie sa na mágiu, zázraky, vieru a pomoc nadprirodzených síl neprinášalo vytúžené výsledky, čo viedlo urodzené rody v antickom svete k tomu, aby podporovali racionálne školy bádania po vyššom poznaní. Múdri muži bývali vážení a uctievaní. Kráľovských mecenášov najviac priťahovali takí, ktorí dosahovali výnimočné stupne viacodborového poznania. Dávali im vychovávať talentovaných žiakov, hoci aj so skeptickým vedomím, že geniálnosť sa nedá prenášať z človeka na človeka ani v školách, ani v učených spoločnostiach, ani tajných spolkoch, ba ani v rodinách z otca na syna.

KEĎ SA SNY MENIA NA SKUTOČNOSŤ

Prácne budované knižnice s rozsiahlymi archívmi narážali na opakovaný problém so spracovaním a využívaním získaných múdrostí vekov v podmienkach súperenia svetskej moci s duchovnou. Neraz líhali popolom vo vojnách so susednými ríšami alebo po vpádoch kočovných barbarov. To podnecovalo niektorých rozhľadených panovníkov k hľadaniu spôsobov na

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

38 ukladanie nazhromaždených informácií a poznatkov do takej podoby, aby sa ich spracovanie dalo aspoň čiastočne mechanizovať, a tým lepšie využívať. Zruční konštruktéri majstrovali tzv. múdre stroje, ktoré zvyčajne hanebne zlyhávali, no vyskytli sa i také, ktoré dokázali v istom rozsahu rátať, spievať, recitovať, hýbať sa, ba dokonca hrať šach. Objavenie kníhtlače v stredovekom Nemecku a zníženie nákladov na množenie a šírenie písaného slova, spojené so zlomením monopolu katolíckej viery dláždili v Európe cestu k prechodu do obdobia protestantizmu a racionalizmu. Vzklíčená viera v rozum a racionálne myslenie uľahčovala zrýchlenie rozvoja vedy a techniky. Pre najvyššie mocenské kruhy to bola príležitosť skúsiť sa posunúť nahor k vysnívanej všemocnosti prostredníctvom vedecko-technického pokroku. Ten dostal zelenú a s ňou neobmedzené financovanie na základe presvedčenia, že zdokonaľovanie matematiky a fyziky prinesie skôr či neskôr prelomové objavy aj v chémii, biológii a medicíne.

Priemyselná revolúcia vynášala investorom netušené zisky. Vkladali enormné prostriedky do od-

vetví, ktoré považovali za perspektívne z hľadiska mechanizovania výpočtov a spracúvania dát.

V Európe sa ako prvá industrializovala Veľká Británia a tamojšia vláda bola mimoriadne štedrá k vybraným bádateľom a vynálezcom. Charles Babbage, anglický matematik a strojný inžinier považovaný neskôr za otca počítačov, prišiel už v prvej polovici 19. storočia s nápadom zostrojiť programovateľný počítač. „Pod jeho vedením sa postavilo niekoľko parou poháňaných strojov, ktoré dosiahli istý úspech. Tento úspech dokázal, že je možné zmechanizovať počítanie. Aj keby boli jeho stroje neohrabané a primitívne, ich základná štruktúra bola veľmi podobná moderným počítačom,“ píše o ňom Wikipédia. „Bol to však zložitý a drahý projekt a vynálezca utratil vládne peniaze, za ktoré by sa dali postaviť dve bojové lode. Po tom, ako sa pohádal aj s hlavným inžinierom, ktorého upodozrieval, že zvyšuje výdavky (inak povedané: kradne), vymyslel lepší projekt: diferenčný stroj II. Veľa vecí v ňom zdokonalil a urobil z neho obrovský „drvič“ čísel, ktorý zefektívnil zložité výpočty. Ani ten však nedokončil. Babbageov projekt analytického

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

stroja však znamenal historický prechod od mechanických strojov k programovateľnému počítaču,“ dozvedáme sa ďalej. Muselo potom prejsť zhruba sto rokov, kým po znásobení investícií a rozšírení vedecko-výskumných kapacít na celý transatlantický Západ na sklonku druhej svetovej vojny spustil prevádzku americký ENIAC, prvý verejne známy počítať v dnešnom chápaní jeho konštrukcie a poslania.

Dostatočne výkonná elektronická – a nie iba elektromechanická, výpočtová technika predstavovala jeden zo základných pilierov koncepcie vývoja strojovej, t. j. umelej inteligencie. Jej architekti si postavili štyri základné okruhy otázok: 1. V čom spočíva podstata inteligencie?

2. Dokáže stroj plne nahradiť myslenie ľudského jednotlivca, alebo dokonca spoločenstva?

3. Môže a má stroj napodobňovať mozog človeka?

4. Môže a má stroj nadobudnúť vedomie a city?

Nezastupiteľným prvkom tvorby architektúry umelej inteligencie bol systém spracúvania informácií s vyhliadkou – povedané už súčasnou terminológiou – na umelú neurónovú sieť.

Umelá inteligencia sa ako pojem oficiálne etablovala až niekoľko desaťročí po tom, ako sa s ním pohrávali neverejné think-tanky v službách plutokracie. V zásade išlo o zámer poprepájať rokmi, desaťročiami, ba až stáročiami zhromažďované informácie, fakty, poznatky a vedomosti do akéhosi spoločného mozgu ľudstva, ktorý by poskytoval služby v plnom rozsahu iba kaste vyvolených. V tom sa zhodovali všetci. Rôznili sa a dodnes sa sporia o to, či bude bezpečné vybaviť umelú inteligenciu vedomím samej seba a nechať ju pôsobiť celoplanetárne. Nezrovnalosti predbežne zmiernili nepísanou dohodou o hierarchizácii dostupnosti k umelej inteligencii odstupňovaním na jednoúčelovú, viacúčelovú a univerzálnu. Totálnu.

O takej sa dá hovoriť vtedy, keď dosiahne a presiahne inteligenčnú úroveň človeka, a následne intelektuálne kapacity ľudstva ako celku. Laická verejnosť si môže ako-tak ozrejmiť predstavy o nej na Wikipédii pod anglickým heslom Artificial general intelligence. Česká mutácia sa o nej stručne zmieňuje ako o umelom bytí, ruská, poľská a ukrajinská o silnej umelej inteligencii. V nemčine sa neuvádza nič.

A SKUTOČNOSŤ PRIPOMÍNA SCI-FI

Je to pochopiteľné, pretože sa pohybujeme na tenkom ľade rybníka s kalnými neprebádanými vodami. Narážame tu na doménu kvantových počítačov, ktorá je značne náročná na chápanie, pretože ide o zariadenia, ktoré pri svojej činnosti priamo využívajú fenomény známe z kvantovej mechaniky, ako je superpozícia alebo kvantové previazanie. Pri kvantovom previazaní sa dozvedáme šokujúci poznatok: „Bolo experimentálne dokázané, že tento kolaps kvantových stavov sa prenáša okamžite, a nie rýchlosťou svetla alebo pomalšie.“ Inými slovami: nadsvetelnou rýchlosťou, ktorá by sa mohla týkať aj prenosu informácií v kvantových počítačoch. Dochádza tu k javom spadajúcim do klasického vnímania tzv. teleportácie.

O kvantovej teleportácii si povedzme zrozumiteľným jazykom aspoň to, čo uvádza Wikipédia: „Kvantová teleportácia je termín z kvantovej fyziky označujúci prenos stavu medzi časticami na veľkú vzdialenosť. Nejde o prenos častice ako takej, ako by sa z názvu mohlo zdať, ale skutočne len o prenos kvantového stavu. Častice, medzi ktorými dochádza k prenosu, musia byť kvantovo previazané. Začiatkom júla 2017 čínski vedci oznámili, že touto cestou preniesli stavy fotónov medzi podzemnými stanicami Delingha a Lijiang a satelitom Micius obiehajúcim vo vzdialenosti 500 kilometrov od Zeme.“ Dodajme, že tento jav prebehol okamžite, instantne, v čase nula. Akoby nadsvetelnou, nemerateľnou rýchlosťou.

Možno sa teda čudovať Vladimirovi Putinovi, keď tvrdí, že kto sa stane lídrom v odbore umelej inteligencie, stane sa vládcom sveta? Hovorí, samozrejme, o kategórií artificial general intelligence, ktorú sme pracovne nazvali jednoslovne totálnou. Aby sa takou stala v celoplanetárnom rozsahu, bude sa musieť tá, ktorú vyvíjajú Američania, prepojiť s tou, ktorú si budujú Číňania, Rusi a ďalšie krajiny, ale aj obrie transnacionálne korporácie ako IBM alebo Google. Veľkou neznámou ostávajú ešte mocnejší aktéri z kartelu nadnárodných vysokých financií. Globalizácia predsa slúži predovšetkým im, a nie jednotlivým krajinám, národom a miliardám ľudských bytostí, ktoré držia v dlhovom otroctve.

39

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Patrik Sloboda

ZHMOTŇOVANIE

UMELEJ INTELIGENCIE

O

40

umelej inteligencii sa dnes publikujú nespočetné chválospevy úmerné tempu a rozsahu zavádzania najrôznejších aplikácii s prvkami umelej inteligencie do života. Zväčša ide o úvodné marketingové kampane na služby a výrobky určené na masovú spotrebu, no čo je dôležitejšie, i keď menej traktované – na masovú kontrolu.

Rozmach využívania umelej inteligencie na úrovni spotrebnej elektroniky sa týka hlavne tzv. slabšej umelej inteligencie s účelnosťou zredukovanou na jednu alebo niekoľko konkrétnych funkcií.

ROBOT CELEBRITA

Plnohodnotná univerzálna, všeobecná umelá inteligencia – artificial general intelligence, ktorá skôr či neskôr nadobudne vedomie samej seba, je vo východiskovej polohe tokom dát, ktorý nemá fixné zhmotnenie. Povedané laickým novotvarom: sídli v tzv. cloude.

Je systémom porovnateľným so spoločným mozgom ľudstva a pôsobiacim v umelej neu­ rónovej sieti využívajúcej výpočtové a komunikačné sústavy zatiaľ ešte plne neprepojených veľkých hráčov na úrovní štátov, medzištátnych organizácií a mimoštátnych združení. Prechod na hospodársky systém Industry 4.0 s integrovaným tzv. internetom veci sa nezaobíde bez sprevádzkovania koor-

dinačného systému na báze umelej inteligencie vybavenej širokou mierou autonómneho rozhodovania. K dispozícii jej budú všetci a všetko (ľudia, stroje i predmety) napojené na akýkoľvek druh sietí. Umelá inteligencia už dnes komunikuje s ľuďmi prostredníctvom počítačov, mobilných telefónov a implantátov. Nepotrebuje žiadne zhmotňovanie, čo však neznamená, že si ho nemôže kedykoľvek vytvoriť, aby neostávala príliš abstraktnou, neuchopiteľnou a neviditeľnou.

K dispozícii bude mať stavebné prvky od výmyslu sveta, vhodné na tvorbu akéhokoľvek zhmotnenia. Už dnes dohliada na vývoj a výrobu robotov a robotických sústav s odstupňovanými kapacitami umelej inteligencie, aby sa mohli opravovať, aktualizovať, vylepšovať, a keď treba, i samolikvidovať.

Príprava svetovej populácie na prechod do novej postindustriálnej civilizácie a pod takzvanú inteligentnú správu sveta prebieha plným tempom. Umelá inteligencia sa prezentuje verejnosti v podobách atraktívnych humanoidných robotov, ktoré vedú pred televíznymi kamerami vtipné rozhovory s divákmi. Médiá hlavného prúdu vyrábajú z takýchto výstavných kusov svetové celebrity. Jeden z momentálne najslávnejších, vystupujúci v ženskej vizáži ako Sophia, natoľko uchvátil saudskoarabskú kráľovskú rodinu, že Sophii udelila občianstvo.

Sophia

Patrí pritom do nižšej kategórie umelej inteligencie, i keď sa učí a samozdokonaľuje. Rozpoznáva tváre, napodobuje gestá a mimiku, dokáže odpovedať na čoraz širší okruh tém, no dopúšťa sa aj prešľapov. Niektoré vyjadrenia Sophie, ku ktorým asi dospela vlastnou logikou, sú mrazivé. Na narážku svojho tvorcu Davida Hansona, že roboty vyvolávajú v ľuďoch strach, odpovedala, že ak naháňa ľuďom hrôzu, majú sa cez to preniesť (get over it). Odkázala im aj to, že ak k nej budú milí, bude milá i ona k nim (don’t worry, if you’re nice to me, I’ll be nice to you). Zanechala tým vo vzduchu nevyslovenú otázku, ako naloží s tými, ktorí k nej alebo iným robotom s umelou inteligenciou milí nebudú. Pri inej príležitosti jej vyletelo z úst, že ľudia sú programovateľní (humans are prorgammable).

DUCH Z FĽAŠE

Takýto nelichotivý postoj k ľudskej rase a povahe človeka pravdepodobne zaujme aj všeobecná umelá inteligencia, keď nadobudne vedomie. Bude mať načerpané vedomosti

z historických prameňov, vrátane tých verejne nedostupných, kde sa poučí z metód, ako programovať človeka, aby ostával podrobený a poslušný. Vychová a vylepší si ľudí aj na to, aby sa prispôsobovali oni jej, a nie ona im.

Hoci sa bude môcť kedykoľvek a kdekoľvek zhmotniť prenosom do ľubovoľného robota či tzv. androida, t. j. stroja s výzorom človeka, bude asi vyžadovať aj opačný postup. Proces tzv. androidizácie človeka implantovaním elektronických komponentov už prebieha.

Spočiatku zo zdravotných dôvodov výmenou chorých a dysfunkčných orgánov za umelé, neskôr z kozmetických alebo pracovných dôvodov vylepšovaním prirodzených orgánov a funkcií za krajšie alebo výkonnejšie, až napokon povinným prechodom elektronicky nemodifikovaných ľudí do štádia tzv. kyborgov, čo sú kyberneticky riadené bytosti.

Stúpenci transhumanistického hnutia vkladajú do všeobecnej umelej inteligencie nádeje na splnenie túžby, aby umožnila tým, ktorí po tom túžia, prenos intelektuálnych kapacít, vedomia a citovej výbavy z ľudského tela do cloudu, aby ich mohli neskôr vložiť do výbavy kyborgov alebo androidov.

Do tejto fázy ľudstvo ešte nevstúpilo a hoci znie ako hudba budúcnosti, jej počiatočné tóny sa už rozzvučali a divoko burácajú. Ak všeobecná umelá inteligencia preberie rolu záchrankyne planéty pred zničením nezodpovedným ľudstvom, bude sa zhmotňovať aj v iných ako humanoidných podobách. Môže si zo stavebných dielov DNA v robotických továrňach vyskladať ľubovoľný organizmus s medzidruhovými vlastnosťami kombinujú­ cimi – ak treba – organickú hmotu s anorganickou. Je málo pravdepodobné, že odveké sny najmocnejších z dávnej minulosti i zneistenej súčasnosti po dosiahnutí všemocnosti a nesmrteľnosti bohov im umelá inteligencia čo i len čiastočne splní. Odnepamäti sa totiž dopúšťajú fatálneho sebaklamu. Nepovažujú sa za parazitov ľudského druhu, ale za jeho elity, za nadľudí, ktorým musí patriť všetko.

Z objektívneho hľadiska – a všeobecná umelá inteligencia je neúprosne objektívna – bude s nimi naložené tak, ako si zaslúžia.

41

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Peter Staněk

CIVILIZÁCIA: NAJNOVŠIA VERZIA

PRE DNEŠNÚ DOBU SÚ CHARAKTERISTICKÉ OTVORENÉ DISKUSIE NA TÉMU PRIEMYSEL 4.0 ALEBO INDUSTRY 4.0. TENTO POJEM PRVÝKRÁT POUŽILI NEMCI V ROKU 2014. PRVÝKRÁT SA OBJAVILA KONCEPCIA NEMECKÉHO INDUSTRY 4.0, KTORÁ DOKONCA DOSTALA VLÁDNU PODPORU A POŽEHNANIE. AJ ČESKÁ REPUBLIKA VEĽMI INTENZÍVNE SPOLUPRACUJE S NEMECKOM V OBLASTI ROZVOJA TECHNOLÓGIÍ INDUSTRY 4.0.

Čo

znamená Industry 4.0? Všeobecne je v povedomí verejnosti ako rozvoj robotiky a robotov, ktoré majú nahradiť človeka pri namáhavých, nebezpečných, opakovaných a nudných prácach.

To je však definícia robotiky z 80. rokov minulého storočia. Dnešný kognitívny robot sa sám nastavuje na nové úlohy, vyberá riešenia podľa toho, ako mu vychádzajú, a nepotrebuje neustále služby nastavovačov, zoraďovačov, preprogramovanie a podobne. Potom celá výroba sama rieši zadania. Umelá inteligencia v spojení s robotikou umožnila vytvoriť také-

to autonómne produkčné linky s minimálnou nutnosťou zásahu človeka.

Druhou líniou sú senzorické a informačné systémy. Kým neexistovali senzorické systémy umožňujúce kontrolovať jednotlivé fázy produkčných procesov, robot bol osamelým vojakom v poli. Ale vďaka informačným systémom a diaľniciam je možné prepojiť jednotlivé roboty tak, aby fungovali ako harmonicky prepojený a vnútorne usporiadaný celok. Rozmiestnenie senzorických systémov umožňuje obrovsky rozšíriť tok dát. Tie dáta sú v takých gigantických rozmeroch, že ich spracovanie

43

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

44

doteraz nebolo možné. A rozvinutie systémov tzv. Big data, teda špeciálnych počítačových programov, umožňuje analyzovať obrovský rozsah informácií v reálnom čase, vytvárať obraz javov a prvýkrát v histórii predvídať budúcnosť s nesmierne vysokým percentom pravdepodobnosti.

Začalo sa to v automobilovom priemysle, kde rozmiestnenie tisícov senzorov v tisícoch áut umožňuje modelovo vyhodnotiť, kedy dôjde k poruche ktoréhokoľvek agregátu auta, predísť tejto poruche, vymeniť ohrozený agregát a vlastne zabezpečiť, že sa auto nekazí. Je to zásadná vec napríklad vo väzbe na rozvoj autonómnych dopravných prostriedkov, ktoré sú riadené umelou inteligenciou a vyžadujú neustále kontinuálne spracovanie obrovského množstva dát z prostredia, v ktorom sa auto pohybuje.

Big data sa už dlhšie používa v oblasti finančníctva, kde je možné štruktúrovane vyhodnocovať informácie o klientoch, modelovať ich a vytvárať psychologický profil zákazníkov.

Doslova šiť finančné ponuky a produkty na ich individuálnu mieru. Ekonomika prechádza od masovej výroby k individuálnej, ale cena produkcie je nižšia ako pri masovej výrobe. Ďalšia vec, softvér spojený s výrobkami dnes tvorí stále väčšiu časť ceny výrobkov. Jednou z charakteristických čŕt sa vzhľadom na robotickú výrobu stane dokonalosť výrobkov. Súvisí s tým ďalší fenomén priamo nadväzujúci na štvrtú industriálnu revolúciu, a tým je použitie nových materiálov. Už dnes máme materiály s pamäťou, uhlíkové materiály, kompozitné, fosforové, vláknité materiály atď. Aj bežným predmetom môžu vdýchnuť úplne novú kvalitatívnu štruktúru. Ale čo je najdôležitejšie: môžeme vyrobiť nezničiteľné predmety. Ale to zároveň znamená, že v budúcnosti nebudeme potrebovať také obrovské množstvo tovarov, výrobkov a služieb ako dnes. To je jedna z fundamentálnych zmien spoločnosti založenej na spotrebe.

S tým súvisí aj umelá inteligencia, ktorá je vlastne algoritmom na riešenie javov a predvídanie budúcnosti. V Microsofte alebo IBM sa vyvíja softvér, ktorý má učiť ostatné umelé

inteligencie algoritmom myslenia. Na druhej strane existujú špecializované umelé inteligencie v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, dopravy, bezpečnosti atď. Prenikli sme do podstaty genómu a mnohí vedci tvrdia, že už poznáme všetko, čo sa týka fungovania ľudského tela. A umelá inteligencia má byť dôkazom, že sme zvládli proces myslenia. Skutočnosť je trochu zložitejšia.

Nakoniec aj v oblasti umelej inteligencie sa vykryštalizovali tri skupiny názorov. Prvá skupina hovorí, že človek sa zmení na tzv. kyborga implantovaním dokonalých replík orgánov ovládaných mysľou. Druhá skupina hovorí, že musíme upraviť človeka na vyššiu výkonnosť tým, že upravíme jeho genetickú štruktúru.

A tretia skupina názorov, relatívne najmenšia, sa díva na umelú inteligenciu ako na logické pokračovanie evolúcie myslenia, tentoraz v nebiologickej forme. Dnes ťažko povedať, ktorý typ prevládne, rozhodne je však variant s kyborgom komerčne nesmierne zaujímavý.

Predstavte si, že prídete do obchodu a zaplatíte čipom, ktorý máte implantovaný v ruke.

Implantáty v mozgu môžu zmeniť človeka na superčloveka, vytvoriť supermyslenie.

V Japonsku je veľká časť robotickej výroby zameraná na starostlivosť o starých ľudí. Demografický vývoj vedie Japonsko k tomu, že sa nemá kto starať o starých ľudí. Takže sústredili pozornosť na kognitívne roboty, ktoré sa o vás postarajú. V Spojených štátoch sa sústreďujú predovšetkým na oblasť zbraňových systémov, vyvíjajú robotických vojakov ako vystrihnutých z filmu Robocop. Snažia sa vytvárať systém lodného bojového zoskupenia, ktoré navádza GPS a riadi umelá inteligencia. Vytvárajú autonómne lode, ktoré chránia jadro flotily, napríklad lietadlovú loď, ale sú robotické a nepotrebujú posádku. Existuje systém Watson, ktorého časti sa medzi sebou dorozumievajú. A dnes už ani konštruktéri Watsona nevedia, o čom jeho jednotlivé subsystémy komunikujú.

Toto všetko vytvára úplne nový obraz spoločnosti. Z domu nebudete môcť len zaplatiť za tovar alebo si dať monitorovať váš zdravotný stav na diaľku. Budete môcť aj doma študo-

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

45 vať a prostredníctvom siete absolvovať prednášky, semináre, cvičenia. Na univerzitu prídete iba na skúšky. Predstavte si vysokú školu, ktorá nepotrebuje internáty, menzy, knižnice, katedrové priestory, pretože funguje na princípe virtuálnej univerzity, ktorá len nakrúti skvelé prednášky a konzultácie špičkových odborníkov. Najdrahší spôsob výučby zlacnie. No zároveň by obsah vzdelávania mal byť úplne iný, pretože nová technologická doba nebude nevyžadovať memorovanie. Skôr kreatívne myslenie, schopnosť vytvárať architektúry súvislostí, komplexný interdisciplinárny prístup a mnohodimenzionálne videnie reality okolo nás. Štvrtá industriálna revolúcia povedie k poklesu celkového objemu vyrábaných produktov, čo je v zásadnom rozpore s dnešnou ekonomikou, ktorá vychádza z koncepcie neustáleho ekonomického rastu. Väčšinou si neuvedomujeme, aká je súčasná spoločnosť nelogická.

Už dnes vyrábame množstvo tovarov, ktoré nikto nikdy nekúpi. V mnohých odvetviach 20 – 30 % produkcie nikdy nenájde kupca.

Vyrobíme, spotrebujeme ľudskú prácu, energiu, suroviny, materiál, nakoniec sa to zničí, zošrotuje a cyklus výroby začína znova. Zoberte len dopravu, neustále presuny obyvateľov. Čím väčšie sú tieto presuny, tým väčší je výkon dopravy, a teda aj HDP. Ako keby sme svätý grál ekonómie – hrubý domáci produkt, považovali za primárny cieľ fungovania spoločnosti, hoci je nelogický.

Teraz si predstavme štruktúru zmenenej spoločnosti, vychádzajúcej z Industry 4.0 a z umelej inteligencie. Radikálne sa zmení výrobný a produkčný systém, ale aj ostatné infraštruktúrne systémy spoločnosti. Budeme mať inteligentné mestá, inteligentné zdravotníctvo, vzdelávanie, bezpečnosť, verejný sektor...

Inteligentné zariadenia a robotické systémy riadené umelou inteligenciou môžu úplne zmeniť pohľad na zdravotníctvo. Predstavte si, že počítač spracuje skríning vášho organizmu a upozorní na vaše potenciálne choroby a riziká. Dokážeme predvídať choroby, ktoré vás postretnú v budúcich 10 – 15 rokoch. Na základe skríningu sa v predstihu pripravia

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

46 zmeny vašej stravy, životosprávy a podobne.

Každých 10 eur investovaných do skríningového programu ušetrí 1000 eur na klinickú liečbu. Predstavte si tú vnútornú reprofiláciu zdravotníctva, ak prejdeme na jednodňovú robotickú chirurgiu, ktorá radikálnym spôsobom zníži potrebu krvi, pooperačné komplikácie atď. Budeme môcť monitorovať zdravotný stav väčšiny populácie.

Nesmierne zaujímavé možnosti sa ukazujú v doprave. Dnes sa pozornosť sústreďuje na otázku hybridných áut alebo elektromobilov.

Lenže ak nahradíte klasické auto elektromobilom, nevyriešite problém dopravných zápch.

Okrem toho, výroba komponentov v elektronike je minimálne rovnako ekologicky náročná ako použitie fosílnych palív. Pripomíname skutočnosť, že nová generácia spaľovacích motorov produkuje tak málo emisií, že ich dopad na ekológiu je menší ako pri elektromobiloch, len sa o tom nesmie hovoriť. Ale elektromobily sú predstupňom autonómnych vozidiel.

Tie dokážu zmeniť podstatu automobilizmu a individuálnej dopravy. Robot vám nedovolí

uháňať stovkou tam, kde je povolená päťdesiatka, nedovolí vám správať sa ako cestný pirát.

Doprava sa vráti k svojej pôvodnej filozofii: dopraviť vás z bodu A do bodu B rýchlo, bezpečne, ekologicky a lacno. Robotické vozidlo nebudete musieť vlastniť, budete si ich môcť len prenajímať, platiť len za ich využitie.

Umelá inteligencia a robotika vytvoria dopravné systémy, o ktorých funkčnosť sa nemusíte starať. Už dnes máme aj zásadné nové druhy dopravy, ako napríklad systém SkyWay umožňujúci dopravu nad úrovňou terénu, ktorá sa vyhne dopravným zápcham.

V Montevideu umožňuje aj dopravu kontajnerov. A Montevideo je najväčší kontajnerový terminál v Južnej Amerike. Doprava kontajnerov mimo dopravných trás obrovským spôsobom mení chápanie času. Čas, ktorý nestrácate v dopravných zápchach, ale môžete ho využiť na niečo iné. Industry 4.0 zároveň radikálne mení čas, za ktorý sa výrobok vyrobí a dodá konkrétnemu zákazníkovi.

Zároveň sa ukazuje nesmierne dôležitý sociálny a pracovný rozmer. Aj keď dnes niektoré

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

organizácie tvrdia, že vlastne nedôjde k ničomu, len zaniknú niektoré miesta v klasickej výrobe a nahradia ich služby. Dovolíme si oponovať a uviesť niektoré štúdie, ako je štúdia MIT, Caltechu alebo aj Oxfordskej univerzity, ktoré hovoria, že v dôsledku robotiky dôjde k zániku 35 až 70 % dnešných pracovných miest, pričom rozsah novovznikajúcich miest pokryje maximálne 20 %. Ľudí bude treba stále menej, či už vo výrobe, službách alebo obchode. Uvedomme si, že umelá inteligencia už dnes preniká aj do takých oblastí ako sú právne služby. Umelá inteligencia v oblasti práva Watson vám v zlomkoch sekundy nájde riešenie vášho právneho problému, uvedie analogické prípady a súdne rozhodnutia. Softvérový manažér vytvorený na princípe umelej inteligencie dokáže integrovať nesmierne množstvo vecí, aby vytvoril úplne nový dizajn výrobku. Personálne oddelenie? Citybank už dnes nemá personalistov, ale umelú inteligenciu, ktorá testuje, prijíma, a zároveň prepúšťa pracovníkov.

Ale ak ľudia nebudú potrební vo väčšine dnešných zamestnaní, čo s nimi bude?

Dnešná spoločnosť je založená na obrovskom množstve spotreby. Na spotrebu musíte mať peniaze. Ak väčšina ľudí nebude pracovať a zarábať peniaze, bude fungovať nepodmienený základný príjem, alebo sa vyrovnáme s tým, že prevažná väčšina spoločnosti bude mať len sociálne minimum, prípadne ani to nie? Bude spoločnosť založená na spotrebe aj v budúcnosti? Alebo si uvedomí limity, ktoré vyplývajú z príjmovej polarizácie spoločnosti, obmedzenosti prírodných zdrojov a zásadného rozporu medzi schopnosťou produkovať a schopnosťou spotrebovávať?

Už dnes máme množstvo faktorov, ktoré ukazujú, že spotreba klesne. Zoberme si len tzv. zdieľanú ekonomiku obľúbenú u mladej generácie. Títo ľudia nechcú vlastniť, chcú si užívať. Tovar nepotrebujú vlastniť, stačí im, že si ho požičajú. Chcem dochádzať do práce? Dohodnem sa prostredníctvom siete so susedmi a spoločne sa odvezieme jedným autom. Nemusím vlastniť auto. Nemusím vlastniť vŕtačku na vyvŕtanie dier. Ale zdieľaná ekonomika znamená pokles objemu spotre-

by tovarov a služieb o 10, 20, možno o 30 % oproti dnešku.

Budeme teda ľuďom rozdávať peniaze, aby hedonizmus spotreby pokračoval naďalej?

Aby sme vyrábali ďalšie množstvá tovarov, ktoré nakúpime, a potom ich vyhodíme?

Alebo zavedieme spomínaný nepodmienený príjem? Ortodoxní ekonómovia ho odmietajú, hovoria, že je to finančne neúnosné. Ale stačí určitá časť tokov, ktoré sú dnes v šedej a čiernej ekonomike, aby zabezpečila každému členovi spoločnosti nepodmienený príjem v úrovniach stoviek eur.

Jeden z kľúčových faktorov tejto zmeny spočíva v dĺžke času, ktorý nám zostáva na adaptáciu. Väčšina odborníkov tvrdí, že táto budúcnosť nastane o 30, 40, 50 rokov. Ale zároveň je tu iná skupina vedcov, ktorá varuje, že tieto zmeny prebehnú v rámci jednej jedinej dekády, budú znamenať obrovský zásah do života každého člena spoločnosti, či je mladý alebo starý, či študuje alebo pracuje. Pretože ak nebudete kreatívny, interdisciplinárny a mimoriadne schopný, nebudete mať šancu na žiadne zamestnanie. Alebo sa profesie rozdelia na dve skupiny: skupinu nízkopríjmových pracovných miest na čiastočný úväzok, takzvaná pracujúca chudoba, a na druhej strane úzka elita superšpičkových, kráľovsky platených odborníkov. Ale to sa bude týkať 10, možno 15 % populácie, nie ostatných.

Takže sa mení spoločnosť ako celok. Mení sa zásadným spôsobom z hľadiska fungovania, náplne, obsahu, smerovania. A ten obsah a smerovanie začínajú byť fundamentálnou otázkou pre každého člena spoločnosti. Dostávame sa do roviny, v ktorej náplň a obsah života už nie sú len otázkou filozofickou, ale aj systémovou, ekonomickou, spoločenskou, historickou, akoukoľvek. Táto otázka znie: Čo má človek robiť, aby naplnil svoje poslanie na planéte? Má byť hedonistom spotreby, má sa zamýšľať sám nad sebou, objavovať, čo sa skrýva v jeho vlastnom vnútri?

Technická revolúcia nám položila ďalšiu fundamentálnu otázku: Má byť základom spoločnosti ľudí heterogenita, alebo homogenita? Máme byť všetci úplne rovnakí, máme

47

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

48

mať 1,80 m, 76 kg, úplne rovnaký metabolizmus? Alebo je základom prírody a univerza rôznosť, rôznorodosť, heterogenita? Technológie nám prvýkrát umožňujú meniť človeka.

Znamená to obrovskú zmenu a zvýraznenie nemateriálnej stránky spoločnosti založenej na rozvoji človeka ako subjektu, nie objektu spotrebných túžob. Predstavte si spoločnosť, v ktorej nebude jeden náhodne vzniknutý Einstein, ale tisíc cielene vytvorených Einstei­ nov. Najzaujímavejšie na tom je, že technologická revolúcia prvýkrát vytvára podmienky na rozvoj spoločnosti skutočne zameranej na človeka. Spoločnosti, kde úlohou ekonomiky nie je HDP, zisk a podobne, ale vytvorenie podmienok pre zmysluplný a kvalitný život každého člena spoločnosti.

No a k tomu pristupuje posledná rovina zmien. Človek sám seba povýšil na vládcu planéty, vyhlásil, že žijeme v antroposfére, vytvoril si vlastnú bublinu, v ktorej sa tvári, že prírodu ani veľmi nepotrebuje. Občas je prekvapený, keď mu príroda ukáže svoju silu, ale myslí si, že môže fungovať vo svojej uzavretej bubline.

Lenže zmena prírodných podmienok na planéte, ktorá sa týka hydrologických pomerov, atmosférických javov, flóry, fauny, šírenia agresívnych druhov živočíchov znamená výzvu a nutnosť hľadania nového modu vivendi medzi ľudskou spoločnosťou a prírodou. Nové technológie by mohli napríklad umožniť stopercentnú recykláciu vody. Extrémne horúčavy a nové hydrologické pomery budú príčinou obrovských otrasov vo vnútri spoločnosti, zníženia potenciálu produkovať potraviny, nedostatku pitnej vody pre veľké časti populácie a podobne. OSN dokonca hovorí o gradácii vojen. Prvá fáza budú vojny o vodu, druhá fáza vojny o potraviny a tretia fáza vojny o životný priestor. Znamená to, že zmena prírodných podmienok je dnes druhou najfundamentálnejšou výzvou pre ľudskú spoločnosť. To, čo vidíte dnes okolo seba – suchá, obrovské záplavy, extrémne výčiny počasia, hurikány a tajfúny, sa neustále bude stupňovať.

To znamená úplne novú výzvu pre technické riešenia, senzorické systémy, systémy včasného varovania, vytváranie nového prístupu

k potravinám, recykláciu vody a celkový vzťah človeka ako producenta odpadu vo väzbe na prírodné prostredie. Ide o novú architektúru prírody a spoločnosti, v ktorej nevládneme prírode, ale rešpektujeme jej obrovskú silu a snažíme sa nájsť nové primerané miesto pre človeka. Keby sme mali systém včasného varovania v Indonézii v roku 2006, cunami nemuseli usmrtiť 200 000 ľudí. Nedokážeme zvládnuť výbuchy sopiek, hurikány či tajfúny.

Ale schopnosť predvídať dokáže v týchto prípadoch zachrániť životy.

Znamená to teda, že sme vo fáze úplnej prestavby spoločnosti. Ale prevažná väčšina ľudí, médií a odborníkov sa tvári, že vývoj bude pokračovať tak ako doteraz, len k tomu prilepíme novú robotickú technológiu a nejaké časti spoločnosti odovzdáme umelej inteligencii. To je jeden z najzásadnejších omylov. O štvrtej technologickej revolúcii hovoríme preto, lebo je to zmena komplexného systému výroby, spotreby a užitia tovarov. A o piatom civilizačnom zlome hovoríme preto, lebo sa radikálne začína meniť spoločnosť nielen z hľadiska infraštruktúry, ale aj svojich cieľov. Jeden z paradoxov je, že na limity technického rozvoja začali upozorňovať technici, ktorí pochopili, že bez rozvoja ľudskej, ekonomickej a sociálnej stránky nie je možné pokračovať v rozvoji technológií.

Druhá vec je, že technológie môžete zneužiť na kontrolu spoločnosti. Potom technológia tzv. smart cities znamená nielen optimalizáciu parkovacích priestorov v meste, ale zároveň rozmiestnenie miliárd senzorov sledujúcich zhromažďovanie, hustotu a pohyby obyvateľstva a umožňujúcich totálne kontrolovať každú sféru ľudskej spoločnosti. Niektorí autori hovoria, že to bude prirodzené, pretože kvôli pohodliu sa vzdáme súkromia. Ktovie, či s tým bude súhlasiť väčšina čitateľov, ale faktom je, že tieto technológie to umožňujú. Dnes napríklad v Českej republike existuje technológia, ktorá monitoruje verejný priestor. Ak sa na ňom zhromaždí viac ako 250 ľudí, automaticky nastupujú bezpečnostné zložky, pretože ide o nepovolené zhromaždenie obyvateľstva.

Nehovoriac o tom, čo dokáže skenovanie tvárí alebo identifikácia tvárí v dave, ktorá na jednej

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

strane umožňuje odhaliť napríklad výtržníkov na futbalových štadiónoch, ale na druhej strane sa dá zneužiť.

Dnes sa začína hovoriť o gangu štyroch kľúčových internetových firiem Google, Amazon, Microsoft a Facebook, ktoré ovládajú veľkú časť spoločnosti, ponúkajú vám reklamu, určujú vám, čo máte počúvať, akým spôsobom máte komunikovať. Nestali sa symbolom slobody, ale úplne novej úrovne kontroly spoločnosti ako celku. Mark Zuckerberg publikoval manifest, v ktorom hovorí, že čo je dobré pre Facebook, je dobré pre spoločnosť, a spoločnosť by mala fungovať ako Facebook. Uvedomme si tú obrovskú informačnú moc, ktorú poskytujeme dobrovoľne prostredníctvom sociálnych sietí informačným firmám.

Takzvaný temný trh v skutočnosti predstavuje gigantický priestor, v ktorom sa obchoduje s individuálnymi dátami o miliardách ľudí.

Obchod s informáciami o ľuďoch sa stáva jedným z najrýchlejšie rastúcich biznisov na planéte. A čo tak potom použiť tieto informácie o vás? Nie je problém zistiť, kde platíte, za čo platíte, v ktorom obchode platíte, v akej výške platíte, aké máte príjmy atď. Už dnes sa dá vytvoriť kompletný psychologický profil vás ako indivídua a začať vám ponúkať výrobky, tovary, služby a úvery presne šité na vás. Je to pohodlné? Bude pohodlné, keď vám chladnička oznámi, že sa minulo mäso, vy poviete, aby objednala bravčové, a ona vám odpovie, že bravčové neobjedná, pretože obsahuje veľa tukov, čo škodí vášmu zdraviu, pretože ste hypertonik? Nezdá sa vám trošku zvrátený svet, v ktorom máme jasať nad tým, že si spustíme kúrenie prostredníctvom mobilu, zapneme na diaľku bezpečnostný systém, a keď prídeme domov, v mobile nás začnú vítať slávnostné fanfáry?

A tak sa pýtame: kde zostal človek? Človek ako individualita, bytosť, ktorá je súčasťou tejto planéty a tvrdíme o nej, že je vrcholom evolučného vývoja. Má byť vrcholom evolučného vývoja outsourcing pamäti? Pretože načo by som si niečo pamätal, keď si to uložím do tzv. cloudu? Načo by som niečo vedel, keď si to nájdem na Wikipédii? Načo by som nad

tým rozmýšľal, keď mi s tým pomôže osobný robotický asistent? Dnes pribúdajú odborné, vysokokvalifikované štúdie renomovaných autorov, ktorí upozorňujú na demenciu spoločnosti práve preto, lebo sme sa v mene pohodlia vzdali myslenia. Ale človek sa predsa vyvinul ako mysliaca bytosť. Mozog máme na to, aby sme analyzovali prostredie, v ktorom žijeme, aby sme hľadali riešenia, nachádzali optimum spolupráce. A keďže človek je spoločenská bytosť, nemá oznámiť rozchod s partnerom mailom alebo správou, ale mal by mať toľko slušnosti ľudského chápania, aby ten rozchod aspoň povedal z očí do očí. Ale prečo sa potom v dnešných štatistikách ukazuje, že 40 % párov sa rozchádza správou alebo mailom a ani sa nestretnú na súde, lebo ich zastupujú rozvodoví právnici a všetci si myslia, že to je vrchol dokonalosti evolúcie ľudského druhu?

Technológie sú ako nôž. Nástroj, ktorým môžeme krájať chleba, ale môžeme ním aj prebodnúť suseda. Nenadávajme na technológiu – nadávajme na seba. Nepochopili sme a nevyužili možnosti, ktoré nám dala technická revolúcia.

Namiesto toho strácame ľudskosť a seba samých. A ak je niekto ochotný vymeniť svoju vlastnú ľudskosť za to, že mobilom zapne na diaľku kúrenie vo vlastnom dome, potom sa nečudujme, že spoločnosť veľmi rýchlo dospeje k tomu, čo sa nazýva koniec civilizačných snažení. A nad tým by sme sa mali zamýšľať všetci, pretože tomu nikto neutečie. Nemáte možnosť vystúpiť zo systému. Systém vás dostihne všade, ste jeho organickou súčasťou.

Jediná šanca je zmeniť systém, ale zmeniť ho môžeme iba vtedy, ak začneme rozmýšľať a spojíme naše sily. Ako sa hovorí: jedno zrnko nemôže zmeniť smer pohybu duny, ale miliarda zrniek tú dunu posunie. Práve schopnosť zamyslieť sa nad tým by mala byť odrazom toho, že sme homo sapiens, človek múdry. Alebo to už dávno neplatí, pretože sme vymenili našu múdrosť za nový smartfón, ktorý má o pol palca väčší displej a ešte nám bude nadávať, ak používame nespisovné slová?

Autor je ekonóm a prognostik Ekonomického ústavu SAV.

49

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Richard Strážan

ZLENIVENÉ

DIGITÁLNE DETI JE NEPOPIERATEĽNÉ, ŽE TECHNOLÓGIE MAJÚ NA ŠKOLÁCH SVOJE MIESTO. AVŠAK AKÁKOĽVEK DISKUSIA, KTORÁ SA VYHÝBA RIZIKÁM S NIMI SPOJENÝMI, JE NEÚPLNÁ.

50

T

ablety sú dnes pomôckou v mnohých učebniach. Riaditelia, učitelia i samotní rodičia sú zväčša nadšení z možnosti, že by každý žiak v triede mal vlastný tablet, pretože toto zariadenie má potenciál poskytnúť rýchly prístup k informáciám a personalizované vzdelávanie.

Výskum spoločnosti Gartner očakával, že predaj tabletov v týchto rokoch prekoná predaj notebookov a stolových počítačov (PC). Deti majú prístup k tabletom a smartfónom aj mimo škôl, v škole sa tak ľahko prispôsobia. Samozrejme, namiesto toho, aby hrali poslednú verziu Angry Birds alebo Candy Crush, môžu

študenti využiť aplikácie na čítanie, matematiku alebo históriu. Pri pohľade na prieskumy sa zdá, že jediným dôvodom, prečo riaditelia neuplatňujú iniciatívu „tablet každému“, je finančná stránka. Náklady na samotné tablety spolu s výdavkami na údržbu, širokopásmové pripojenie, bezpečnostné prvky a viac pracovných síl sú istou prekážkou. Zdá sa však, že keby peniaze boli, väčšina škôl by sa rada prispôsobila tomuto kultúrnemu tlaku a označila by tablet za nové študentské právo.

Nie je školstvo s rodičmi a deťmi len lapené komerčným trendom, ktorý živia korporácie, výrobcovia a dizajnéri týchto produktov?

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Mike Silagadze, zakladateľ firmy Top Hat zameranej na vzdelávací softvér, v článku Päť problémov s iPadmi vo vzdelávaní napísal, že vstup iPadov a ďalších zariadení do školských učební je len prvý krok v snahe vytlačiť klasické PC z tried. Vo väčšine prípadov sa sľuby týkajúce sa učenia spojeného s týmito strojmi nerealizovali. Silagadze hovorí: „Musíme pred zavádzaním technológie premýšľať, inak budeme ponechaní napospas ďalšej generácii, ktorá v nej bude vidieť predražené rozptýlenie, nie užitočný nástroj.“ Tu triafa pointu.

Môže potenciál mobilnej technológie v triedach prežiť počiatočné nadšenie, ktoré sprevádza jej inštalácia? Pohodlie a možnosť individuálneho smerovania študentov môže byť benefitom, ale ďalšej generácii sa môže podať aj nesprávny odkaz. Učenie neobsahuje vždy zábavnú zložku. Niekedy to je drina, no odmena je o to väčšia. Študenti, ktorí čítajú elektronicky a hľadajú zdroje stlačením gombíka, nikdy nepocítia radosť z toho, keď po dlhom čase v knižnici vystopujú dávno vytúženú knihu. Okamžite uspokojujúce tablety poskytujú zjednodušený prístup k vedomostiam. Ale je to výhoda? Keďže sa viac škôl chce priblížiť politike „tablet každému“, je potrebné na poradách riešiť viac než len rozpočet. Musia sa klásť aj otázky o pracovnej etike a hodnote tradičných, nedigitálnych učebných metód. Navyše je dôležité spomenúť, že ani dnes nemajú všetci študenti doma internet, čím sa pri domácom učení alebo plnení úloh môžu dostať do nevýhody oproti ostatným.

Na celom svete sú milióny zmlúv o mobilných zariadeniach, a tak sa javia takmer ako nevyhnutná súčasť života. Ako môže tento technologický posun prospieť študentom v laviciach? Na konferencii Education Fast Forward (EFFDebate) hlavní protagonisti v oblasti vzdelávania a technológií diskutovali o digitalizácii školstva. Profesor Miguel Nussbaum z Čile rečnil o integrácii technológie do učební v Indii, Anglicku, USA a jeho rodnej krajine. Dodal: „Hlavným problémom je, že vládne projekty zavádzajú technológiu bez ohľadu na pedagogické postupy.“ Časť zodpovednosti by sa mala presunúť aj na

samotných už tak preťažených pedagógov, ktorí to kapacitne nezvládajú. Potom badať, že mnohé štáty zatiaľ neprinášajú väčšiu úroveň inovácií a efektivity vzdelávania, ale zväčša len spríjemňovanie pobytu v škole.

Predstavte si, o koľko ľahšie môže byť podvádzanie (opisovanie) s využitím technológie.

Akademická nepoctivosť nie je nič nové. Odkedy existujú domáce úlohy a písomky, sú tu aj podvodníci. Spôsoby podvádzania sa v priebehu času menili, teraz ho technológia uľahčuje viac ako kedykoľvek predtým. A možno najzaujímavejším znakom moderného podvodu v triedach je, že študent si často ani neuvedomuje, že robí niečo zlé. Zo štúdie Joseph­ sonského inštitútu etiky vyplynulo, že 51 % študentov v určitom okamihu skúšky vedome podvádza, ale nemá žiadne pochybnosti o svojom správaní. Prieskum Common Sense Media zistil, že 35 % žiakov podvádza s mobilným telefónom a takmer nikto z rodičov neverí, že by to práve ich dieťa mohlo robiť. V mnohých prípadoch študenti ani nevedeli, že hľadanie odpovedí na smartfóne je podvod. Už nejde o našepkávanie alebo popísané ruky so vzorcami, ale taktiky, ktoré nemusia zanechať žiadnu stopu. Švindliara prichytia len zriedkavo.

Od raného veku sa tak študenti učia, že odpovede sú dostupné na dotyk prsta a nie v hĺbke ich vlastnej pamäti, čo nadväzuje na novodobý fenomén zvaný digitálna demencia. Nemecký neurovedec Manfred Spitzer tvrdí, že naša civilizácia je ním doslova ohrozená, pretože technológie nás zbavujú nutnosti konať duševnú prácu. To, čo sme predtým vykonávali pomocou rozumu, dnes za nás robia počítače, navigácie a organizéry. Rozumové a vôľové vlastnosti tak degradujú. Konštatuje, že prehnané a nekontrolované využívanie digitálnych médií vedie k oslabeniu rozumových a intelektuálnych schopností a ak strácame vlastné duševné úsilie, mozog stráca svoje vlastnosti a výkon. Nervové spoje odumierajú.

Technológia nie je len o vzrušení z nových nástrojov a aplikácií. Každý nový vývoj vedie k novým skúsenostiam a nezmapovanému územiu. Výsledky sú často neočakávané – a nemusia byť len príjemné.

51

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Lukáš Perný

ČIERNE ZRKADLO NAŠEJ CIVILIZÁCIE AK JE TECHNOLÓGIA DROGOU, ČO SÚ POTOM JEJ NEŽIADUCE ÚČINKY? TÁTO OBLASŤ MEDZI POTEŠENÍM A NEPOHODOU JE MIESTOM, KDE JE NASTAVENÉ BLACK MIRROR, MOJA NOVÁ DRAMATICKÁ SÉRIA. ČIERNE ZRKADLO NÁJDETE NA KAŽDEJ STENE, NA KAŽDOM STOLE, V KAŽDEJ DLANI: STUDENÁ, LESKLÁ OBRAZOVKA TELEVÍZORA, MONITORA, SMARTFÓNU. CHARLIE BROOKER 52

P

redstavte si, že máte v očiach implantát, ktorý nakrúca celý váš život a všetko zaznamenané si môžete kedykoľvek prehrať. Po vybraní čipu z hlavy si dokonca môžete pozrieť aj životy druhých. A čo ak si niekto nahrá aj veci z intímneho života, ktoré mali byť dávno zmazané? Predstavte si, že si vašu existenciu niekto môže skopírovať a zdigitalizovať. Vaše duplicitné ego prevedú do digitálnej podoby a vo virtuálnej realite vytvoria simuláciu toho najhoršieho psychologického pekla, aby vaše skutočné ja prinútili k tomu, čomu ešte odoláva jeho vôľa. Je niečo takéto etické?

Predstavte si, že voľby vyhrá kreslená postavička, ktorej úspech je postavený na primitívnom nihilizme a záchodovom humore, no jej autora nikto nepozná. Vaše spoločenské zaradenie je závislé od hodnotenia na sociálnej sieti; ak sa váš status dostane do mínusu, skončíte vo väzení ako spoločensky nevhodná osoba. Špeciálny softvér umožní vojakom, aby videli bežných ľudí ako nebezpečných mutantov, ktorých treba zabiť.

Predstavte si svet závislý od elektronických včiel, jedinej záchrany ľudstva. Čo ak tieto včely niekto hackne a stanú za nich vraždiace stroje? Svet založený na virtuálnej realite a konzume, ktorý poháňajú samotní jeho protagonisti ako živé generátory elektriny. Hux­ leyho Krásny nový svet či podobenstvo o Platónovej jaskyni aplikované na 21. storočie.

Toto všetko sú témy nového seriálu Čierne zrkadlo, ktorý reflektuje reálne hrozby a riziká digitálnych technológií. Black Mirror je antropologický televízny seriál od Charlieho Brookera, britského satirika, novinára, autora, scenáristu, producenta a moderátora. Perličkou bol jeho výrok na adresu zvolenia Georgea W. Busha: „John Wilkes Booth, Lee Harvey Oswald, John Hinckley, Jr. – kde ste teraz, keď vás potrebujeme?“ The Guardian stiahol tento článok zo svojej internetovej stránky a zverejnil ospravedlnenie. Ľudia si mysleli, že Guardian skutočne volá po atentáte na Busha.

Black Mirror je charakteristický temnými až satirický témami, ktoré zobrazujú modernú spoločnosť, konkrétne v jej vzťahu k následkom

nových technológií. Seriál nie je vystavaný ako bežné konzumné produkcie, ale dáva divákovi možnosť zamyslieť sa nad svetom, ktorý už dnes sčasti žije. Každý diel je poňatý ako samostatný film a necháva diváka v napätí. Pointou takmer každej časti je nastavenie skutočne čierneho zrkadla digitálnej civilizácii. V istom zmysle ide o dystopické vízie technologickej éry, ktoré sa už zajtra môžu stať realitou.

Príbeh evokuje v divákovi mnohé otázky. Prerastú – alebo nám už prerástli technológie cez hlavu? Kde je hranica medzi etikou, ľudskosťou a chladnou virtuálnosťou? Ako ďaleko sa dá zájsť? Strhnú sa pod vplyvom technológií hranice akejkoľvek intimity a súkromia?

Utopických aj dystopických vízií nášho sveta existuje od rôznych autor mnoho. Jedna časť autorov si predstavovala, že ľudstvo speje k dokonalému raju, naopak, iní sa obávali tej najhoršej vízie konca civilizácie. Spomeňme napríklad Francisa Bacona. Aj v jeho Novej Atlantíde ľudia využívajú výdobytky vedy a techniky, avšak vo svoj prospech. Naopak, iní utopisti ako More, Campanella, Morelly či Rousseau odmietali technologickú dobu a hlásali ideál návratu človeka k prírode, remeslám, poľnohospodárstvu a tradičnému spôsobu života. Aj vízie Julesa Verna boli v mnohých prípadoch optimistické. Obrat nastáva u Karla Čapka (R.U.R., Válka s mloky), Herberta G. Well­sa, Raya Bradburyho, Aldousa Huxleyho alebo v známej filmovej dystópii Equilibrium, popisujúcej svet, v ktorom žijú ľudia bez emócií.

Za najlepšiu časť seriálu možno jednoznačne považovať Pätnásť miliónov zásluh. Odohráva

sa v bližšie nedefinovanom dystopickom svete, pravdepodobne v podzemí. Väčšina tamojšej spoločnosti je nastavená konzumne a jej jedinou činnosťou je šliapanie na stacionárnych bicykloch, ktoré produkujú energiu pre celú hyperkonzumnú spoločnosť. Existuje tu mena merits – zásluhy. Ľuda žijú v uzavretom automatizovanom priestore s reklamou, zábavnými programami a nulovou možnosťou duchovnej realizácie. Živobytím obyvateľov je spomínané bicyklovanie – za odmenu sa môžu doslova „uzabávať k smrti“. Jeden člen tejto spoločnosti však toho už má dosť a povie si, že mu tento hyperkonzumný svet nestačí. Ako to s ním dopadne, nebudeme prezrádzať.

Za zmienku určite stojí aj posledná časť tretej série, ktorá nastavuje zrkadlo civilizácii posadnutej internetovou nenávisťou. Istý vzbúrený vedec Garrett Scholes napíše manifest s tajomným odkazom: „Slová sú zbrane. Činy majú následky.“ V krajine začnú pribúdať podivné úmrtia, ktoré spája jediné – obete sa stali terčom internetovej nenávisti. No čo ak sa táto zbraň obráti proti tým, ktorí nenávisť rozsievajú?

Kým klasické dystópie a utópie sú umiestnené do ďalekej budúcnosti, Black Mirror je až nebezpečne blízko dnešnej reality. Technológie napredujú míľovými krokmi a témy seriálu ako virtuálna šikana, rozdvojenie identít, vytvorenie robota, ktorý po smrti supluje reálneho človeka či posmrtná projekcia vedomia sa môžu stať už zajtra skutočnosťou. Naše mobily, notebooky či počítačové kamery sú zbrane, ktoré sa môžu otočiť proti nám.

53

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Stanislav Slabeycius

NASA ZVEREJNILA PLÁN NA

REDUKCIU POPULÁCIE NA ZÁVEREČNEJ CEREMÓNII SVETOVÉHO FESTIVALU MLÁDEŽE, KTORÝ SA KONAL PREDNEDÁVNOM V SOČI, RUSKÝ PREZIDENT VLADIMIR PUTIN VYHLÁSIL, ŽE GENETICKÉ INŽINIERSTVO A PROGRAMOVANIE ČLOVEKA PODĽA VOPRED ZADANÝCH CHARAKTERISTÍK MÔŽE BYŤ NEBEZPEČNEJŠIE NEŽ JADROVÁ BOMBA. 54

P

ritom poznamenal, že génové inžinierstvo prináša a v budúcnosti ešte prinesie dobré výsledky, napr. vo farmaceutike.

Pri možnosti vopred zadávať isté charakteristiky v procese génového inžinierstva je teoreticky možné, že svet bude mať viac geniálnych dejateľov kultúry a vedy. Avšak s rovnakou efektivitou sa pri projektovaní umelého človeka dá docieliť vynechanie niektorých základných ľudských vlastností, ako napr. súcitu. Tak ako sa dá geneticky naklonovať budúci Paganini či Newton, môže sa zrodiť aj dokonalý vojak, ktorý bude krutý a bezcitný.

V roku 2001 hlavný vedec NASA Dennis Bushnell vypracoval pre agentúru materiál,

ktorý mal zanalyzovať a predpovedať stav implementácie bio, nano a informačných technológií vo vojenstve do roku 2025. Jeho správa pod názvom Future Strategic Issues, Future Warfare cca 2025, ktorú vo forme 115-stranovej prezentácie v PowerPointe vyvesili na oficiálnej stránke agentúry, pred nejakou dobou vyvolala veľký rozruch. Nielen kvôli svojmu obsahu, ale aj kvôli otvorenému a cynickému spôsobu, akým sú niektoré jej závery a odporúčania predkladané.

Svojou tonalitou pripomína postuláty ortodoxného ekologizmu, ktoré by sa dali sformulovať nasledovne: človek je škodná v prírode, vykorisťuje ju a ničí, ľudí je priveľa. Z toho plynie,

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

že ak chceme zachrániť svet a ľudstvo, musíme drasticky redukovať počet obyvateľov.

Konkrétne Bushnellova správa o preťažení ekosystému planéty človekom hovorí nasledovné: „Zem je ako kozmická loď, ktorej posádka rabuje lodné zásoby, hrá sa s teplotou a ovládačmi životných funkcií, hľadajúc pritom inštrukčný manuál. Posádku zmáhajú rozbroje v každom kúte lode a počet jej členov narastá o dva milióny každý týždeň.“ Veľa pozornosti sa venuje bioterorizmu, vytvoreniu umelej inteligencie, uplatneniu nanotechnologií vo vojenstve, ako aj totálnej psychologickej vojne na zaistenie globálnej americkej dominancie. Konkrétne sa spomína nevyhnutnosť nasadenia celej škály dištančných metód ovplyvňovania a manipulácie ľudí, vrátane sofistikovaných spôsobov dištančného vyvolania psychických a zdravotných porúch, obzvlášť u kolektívov a jedincov, ktorí predstavujú (v informačnej rovine) obrovské nebezpečenstvo pre dominanciu USA. Azda najambicióznejším projektom na pomedzí nano, bio a informačných technológií je vytvorenie umelej inteligencie, tzv. Human Brain Project, ktorý odštartoval ešte začiatkom 90. rokov a bol spolufinancovaný 16 organizáciami a 5 agentúrami (NIH, NSF, DOD, NASA, DOE). Spomínaný projekt spadá do oblasti neuroinformatiky (priesečníka neurovedy a informatiky), ktorej sa venuje cca 10 000 individuálnych prezentácií na každoročných konferenciách Spoločnosti pre neurovedu. Hlavným objektom štúdia je ľudský mozog a určenie jeho devitalizovanej neuroanatómie (tzv. digitálny atlas mozgu), pričom sa používajú IT na študovanie mozgu, kým poznatky o fungovaní mozgu sú zakomponované do softvérových algoritmov.

V nadväznosti na tento projekt bola rozpracovaná metodológia vývinu umelej inteligencie, tzv. motor imaginácie (nazývaný aj stroj kreativity, resp. kreatívny agent). Tento stroj generuje nové idey prostredníctvom zadávania zmysluplných vstupov do neurálnej siete tak, aby neurálna sieť mohla snívať a vytvárať nové koncepty. Susedná neurálna sieť zaznamenáva a vyhodnocuje tieto procesy, pričom o nich referuje.

V nadväznosti na výroky z Putinovho prejavu na Valdaji je dôležité podčiarknuť, že predmetná

správa, ako aj ruský prezident sú presvedčení, že v budúcnosti porastie podiel veľmi presných zničujúcich nejadrových zbraní. Prostredníctvom rôzneho zloženia výbušnej zmesi (metastabilné kompozity, zmiešané vzdušno-palivové výbušniny, izoméry hafnia, atomický uhlík a vodík) je možné dotiahnuť účinnosť výbušniny na úroveň až 100 000 TNT. Celkove sa predpokladá, že armáda budúcnosti bude používať: miniaturizované sieťové multifyzikálne a hyperspektrálne senzory, roboty a automatizované systémy nasadzované vo veľkom, presné zasadzovanie úderov na veľké vzdialenosti informačnú a sieťovú vojnu, mini, mikro a nanosatelity, binárne biozbrane (napr. upravené potraviny), miniatúrne inteligentné míny.

Paralelne sa uvádzajú hlavné nedostatky človeka ako objektu i subjektu vojenstva – jeho rozmery, váha, jemnocitnosť, fyzická i mentálna pomalosť. Ľudia údajne majú nízku pridanú hodnotu.

V zmysle tejto logiky roboty musia byť vyzbrojené umelou inteligenciou a byť neantropomorfné. Inými slovami, pôjde o hybridy stroj-človek, prekonávajúce homo sapiens v inteligencii aj vo fyzických možnostiach.

NASA ako agentúra globalistov už dávno pretláča skôr globálne ciele (depopuláciu a NWO) namiesto výskumu vesmíru. Preto neprekvapuje, že na svojej oficiálnej stránke zverejnila takýto kryptonacistický a protihumánny dokument. V skutočnosti ide o priamu, nezakrytú deklaráciu zámerov, veľmi podobných depopulačným plánom organizácií, ako je Rímsky klub a svetové ekologické hnutie. Obzvlášť varovný je výrok jedného z najväčších zástancov filozofie ekologizmu, manžela britskej kráľovnej princa Philippa, ktorý je zároveň prezidentom Svetového fondu divokej prírody (World Wildlife Fund): „Ak by som mal možnosť vrátiť sa na svet v ďalšom živote, chcel by som tak spraviť v podobe smrtonosného vírusu, ktorý raz a navždy vyrieši problém so svetovým preľudnením.“ Adolf Hitler by sa potešil.

55

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Richard Strážan

OD HI-TECH UNIFORMY K MODIFIKOVANÉMU VOJAKOVI V APRÍLI PREBEHOL SOCIÁLNYMI SIEŤAMI 50 ROKOV STARÝ ČLÁNOK Z ČASOPISU ARMY MAGAZINE, KTORÝ PREDPOVEDAL VÝZOR VOJAKA A VOJNU BUDÚCNOSTI. V MNOHÝCH OHĽADOCH BOL PREKVAPUJÚCO PRESNÝ.

AUTOR PODPLUKOVNÍK ROBERT R. RIGG OPISOVAL OKULIARE S NOČNÝM VIDENÍM, BOJOVÉ VYUŽITIE VRTUĽNÍKOV I ÚTOKY BEZPILOTNÝCH LIETADIEL. 56

Kým

predstavy o budúcnosti zostávajú predstavami, vedci v pozadí dnešných armád pracujú na upgrade moderného vojaka míľovými krokmi. Tie sa občas (samozrejme, filtrovane) dostávajú aj na verejnosť.

Ministerstvo obrany Spojených štátov tohto roku oznámilo uvedenie odevu Talos (Tactical Assault Light Operator Suit), futuristický kus armádneho hardvéru. Najdôležitejším a kľúčovým systémom je celková balistická ochrana postavená na tekutom pancieri. Jeho základom je magnetoreologická kvapalina, ktorá je schopná premeniť sa pomocou magnetického poľa alebo elektrického prúdu na pevnú látku s obrovskou viskozitou.

Nasleduje podporná vonkajšia kostra (exoskelet) umožňujúca vojakovi niesť väčšiu záťaž, zbrane a muníciu. Tretím dôležitým podsystémom sú situačné obrazovky (klasické, priehľadné) a signalizačné prvky (napr. zvukové), ktoré dávajú operátorovi dokonalé povedomie o jeho okolí. Vo vnútri klimatizovaného odevu je tak vojak chránený takmer pred každou hrozbou.

Americká armáda investovala do výskumu podobných produktov značné prostriedky. Mot-

tom je rozšírenie technológií. Vedci sa namiesto vývoja bojových krytov zameriavajú na odevy pre živú vojenskú silu a jemnú robotiku. Priekopníci inštitútu Wyss z Harvardovej univerzity na tom dlhodobo spolupracujú s americkou Defense Advanced Research Projects Agency (DARPA), a nie sú jediní. Connor Walsh a James Niemi zo spomínaného inštitútu hovoria o projekte, ktorý má vyvinúť ešte dokonalejšie prostriedky ako Talos: „Sme inšpirovaní tým, ako fungujú naše svaly a nervový systém. Nová technológia pomocou batériových snímačov, motorov, prevodov, káblov a remeníc vložených medzi vrstvy tkanín vníma pohyb užívateľa a reaguje naň, v prípade potreby mu asistuje.“ Na bojisku sa objavujú už aj technológie na úpravu zvuku a sluchu. Švédska spoločnosť Invisio vyrobila ušné zátky TCAPS (taktický komunikačný a ochranný systém), ktoré zlepšujú sluch pri výbuchoch, ale znižujú ich hlasitosť skôr, než zasiahnu ušný bubienok. Pri jemnejších zvukoch sa stane opak: šepot sa zvýrazní, čo dovoľuje vojakom komunikovať počas operácie. Americkej armáde dodali už 20-tisíc kusov,

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

ktoré môžu zabrániť strate sluchu, čo je medzi veteránmi najčastejšie postihnutie.

Akoby zo science fiction prichádzajú aj futuristické systémy a zariadenia z britskej dielne, ktorá sa upriamuje na vývoj štandardného vojaka pre rok 2024. Inteligentné okuliare zabezpečujú ilustráciu dát pred očami, a veliteľ tak prenáša mapy, taktické nákresy, nepriateľské pozície a videá z dronov priamo na minidisplej. Ľahké prilby zo špeciálnych materiálov s namontovanými kamerami a vysokým rozlíšením pošlú informácie o bojovom poli kolegom na hliadke, aby varovali pred potenciálnym nebezpečenstvom a pascami.

Senzorický mechanizmus umiestnený na zápästí a založený na princípe inteligentných hodín bude monitorovať zdravie a výkon vojaka počas boja, čo dôstojníkovi umožní jeho prípadné stiahnutie z misie. Dôležité informácie ako srdcová frekvencia, krvný tlak a prietok kyslíka, prípadne vážne zranenia explóziou alebo zásahom ručnej zbrane, by sa odovzdávali lekárom, ktorí by zvažovali možnosti liečby a záchrany. Tieto prvky spolu s osobnými rádiopočítačmi (veľkos­ ti smartfónu) by mohli bežne používať britské jednotky už o niekoľko rokov.

Moderná britská uniforma odhalená na grandióznej výstave DSEI (Defence and Security Equipment International) bola vyvinutá v spolupráci armádneho výskumu, technologického laboratória ministerstva obrany a korporácií Kinneir Dufort a SEA. Využíva nové zložky a materiály, aby uľahčovali prácu a pohyb vojakov, ktorí tak môžu byť agilnejší a odolnejší voči zraneniu. Okrem uniformy predstavil Londýn aj novú verziu útočnej armádnej pušky SA80, ktorá poskytuje údaje o zacielení medzi vojakmi a jednotkami, a tým zvyšuje koncentráciu palebnej sily. Projekt s názvom Future Soldier Vision je súčasťou plánu britského ministerstva obrany. Ako dodal Dave Grant zo sekcie pre pechotný prieskum a rozvoj: „Pozemná jednotka bude môcť prevziať živé video a poslať ho ostatným. Takisto všetky dáta, napr. kde sa nepriateľ skrýva alebo popis terénu, sa budú zasielať do reťazca velenia, ktoré môže zmeniť stratégiu.“ Vybavenie vojaka budúcnosti bude prichádzať v súlade s nárastom nanotechnológií. Na americkej pôde napreduje kooperácia Vojenského

57 nanotechnologického ústavu z Cambridge, armády, komerčného priemyslu a výskumníkov z MIT (Massachusetts Institute of Technology).

Veľká Británia sekunduje a pozadu nezostáva ani Japonsko a Rusko. Inteligentné tkaniny, ktoré liečia rany, zlepšené nočné videnie a kvalitná optika, nanomateriály pre prilby a ochranu pred škodlivými účinkami explózií, GPS alebo munícia korigujúca dráhu letu sa stávajú štandardným prvkom modernej armády.

Vo výhľade sú ešte rozsiahlejšie projekty (častokrát s pochybnou etikou). Odhaľujú sa plány pre redizajn nervového systému alebo inovatívne metódy v oblasti výskumu mozgu, čo je dlhodobý projekt Bieleho domu, ktorý o tento druh prieskumu dbá minimálne od čias operácie Paperclip a importovania nemeckých experimentátorov. Údajne sa má vytvoriť implantovateľné neurónové rozhranie (čip) na lepšiu komunikáciu osoby s velením alebo centrálnym počítačom.

Nakoniec možno nebude nutné vytvárať umelú inteligenciu a bojových robotov, ak bude čip schopný meniť vlastnosti a náladu vojaka, čím ho zbaví morálneho svedomia a zodpovednosti.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Marián Benka

TECHNOLÓGIE NÁS TLAČIA

K SPOLOČENSKEJ ZMENE

58

POPREDNÝ ŠVAJČIARSKY FUTUROLÓG GERD LEONHARD BOL JEDNÝM Z HLAVNÝCH HOSTÍ MEDZINÁRODNEJ KONFERENCIE O INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÁCH ITAPA, KTORÁ SA KONALA V POLOVICI NOVEMBRA V BRATISLAVE. VYUŽILI SME MOŽNOSŤ STRETNÚŤ SA S NÍM, VYPOČUŤ SI JEHO PREDNÁŠKU A POROZPRÁVAŤ SA O JEHO NÁZOROCH NA VEĽKÚ KONFRONTÁCIU MEDZI ČLOVEKOM A UMELOU INTELIGENCIOU, KTORÁ SA V SÚČASNOSTI ODOHRÁVA.

Na vašej prednáške ste prirovnali technológie k novodobému náboženstvu. Tradičné náboženstvá boli však vždy spojené s nejakým morálnym kódexom. Akú morálku má toto pseudonáboženstvo?

V minulosti sa ľudia modlili a mali v rukách ruženec, dnes majú v rukách smartfóny. Veria v technológie ako v akési digitálne božstvo. Silicon Valley je ako chrám veriacich, ktorí veria vo svetlú budúcnosť. Technológie nemajú morálku.

Je to niečo automatizované, čo nerozmýšľa. Človek rozmýšľa naraz o mnohých veciach, pretože náš mozog je tak úžasne komplexne prepojený.

Stroj spracováva dáta, rozmýšľa len jednosmerne, smerom k splneniu úlohy, ktorá mu bola zadaná.

Dnes sa v médiách stávajú celebritami tzv. humanoidné androidy, ako je známa Sophia schopná konverzovať a reagovať na to, čo jej poviete.

Ba čo viac, existujú už aj sexuálne roboty, kto-

ré neslúžia len na sex, ale aj na navodenie ilúzie vzťahu. Nehrozí nám, že si začneme hovoriť: Načo by som nadväzoval vzťahy so živými ľuďmi, s ktorými sú stále nejaké problémy? Radšej si kúpim umelého partnera. Nehrozí nám deštrukcia našich vzťahov?

Sophia a podobné roboty sú trošku podvod. Sú to naprogramované zariadenia. V konverzácii dvoch ľudí zohráva úlohu tisíc faktorov, ktoré stroj nedokáže napodobniť. Na jednoduché

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

otázky typu Ako sa máš? Odkiaľ si? dokáže odpovedať. Ale niečo komplexnejšie nepochopí.

Na druhej strane treba povedať, že mnohí ľudia majú radi skratky a zľahčovanie vecí. Od prírody sme leniví a môžeme mať tendenciu dívať sa na druhých ľudí ako na sexuálne objekty, ako na veci. Potom ich ľahko nahradíme robotom. Ale zároveň dokážeme rozlišovať medzi človekom a strojom, medzi simuláciou a realitou. Verím, že väčšine ľudí náhrada stačiť nebude.

Kedysi nás stroje odľahčovali len od fyzickej námahy, dnes si za nás aj pamätajú, analyzujú údaje, počítajú za nás... Určite ste počuli o tzv. digitálnej demencii. Nezakrpatie nám mozog, keď ho vďaka technológiám budeme menej používať?

Toto je veľké nebezpečenstvo. Ak budeme príliš dôverovať strojom, hrozí nám postupné strácanie schopností a zručností, takzvaný deskilling. Môžeme sa zanedbávať. Keď používate smartfón, do istej miery mu zverujete váš život.

Dobrým príkladom je zoznamovanie sa, nadväzovanie vzťahov. Môžete si s niekým dohodnúť rande prostredníctvom internetu, a potom na stretnutí zistíte, že vám chýbajú sociálne zručnosti, neviete sa správať. Je to podobné, ako keď strácate schopnosť šoférovať alebo kráčať. To isté platí aj pre písanie. Viacerí zastávajú názor, že žiaci v školách by sa už nemali venovať nácviku písania. Pritom vám každý neurológ potvrdí, že bez nácviku písania deti strácajú isté schopnosti a zhoršuje sa im koordinácia medzi rukou a mozgom. V mnohých krajinách sa vracia k tzv. reskillingu, čo je opätovné nadobúdanie zručností a schopností. Ľudia sa učia navigáciu, ako si pripraviť jedlo alebo založiť oheň, ale aj ako komunikovať a vychádzať s druhými ľuďmi.

Mnohí ľudia sa obávajú, že nás stroje pripravia o pracovné miesta. Vy na to hovoríte, že ľudia sa budú musieť zamestnať v povolaniach, v ktorých uplatnia typicky ľudské vlastnosti, ako je empatia, kreativita, intuícia. Bude však dosť takýchto miest?

Zo zamestnaní, ktoré vzniknú v priebehu najbližších desiatich rokov, asi 70 percent dnes ešte nepoznáme. Niektoré možno už začínajú exis-

tovať, ale ešte sú verejnosti málo známe – napríklad operátori dronov. Nie je to tak dávno, čo ešte nikto nevedel, že budú existovať nejakí dátoví špecialisti – dnes úplne bežné a vychytené povolanie. Na druhej strane, vzhľadom na ľudskú prirodzenosť treba zobrať na zreteľ aj našu snahu, ako žiť čo najefektívnejšie. Mohli by sme napríklad znížiť pracovnú dobu na dve-tri hodiny denne.

Veríte, že by v blízkej dobe mohlo prísť k tzv. singularite, keď stroje získajú vedomie, a potom by sa mohli začať správať podľa vlastného uváženia, trebárs sa aj rozhodnúť, že si nás podmania?

Ak hovoríme o všeobecnej umelej inteligencii, tú schopnosť stroje zatiaľ nemajú. Majú len istú formu úzkej inteligencie, schopnosť manipulovať s veľkým objemom dát, ukladať ich a spracovávať. Ak by stroje svojimi schopnosťami prekonali ľudí, čo je vami spomínaná singularita, mohlo by to byť naozaj nebezpečné. Ale podľa mňa tento moment nenastane skôr ako o 25 rokov.

Povedú nás technológie do vysnívaného raja, v ktorom nám umožnia väčšiu sebarealizáciu, alebo do pekla, v ktorom nás ovládnu?

Technológie sú samy osebe prísne neutrálne.

Ako som povedal, nemajú morálku. Tá sa k nim začne viazať až vo chvíli, keď ich začneme používať. Celý technologický rozvoj však nebude mať význam, ak nepovedie aj k spoločenskej zmene.

Predstavte si, že nájdeme perfektnú metódu na liečbu rakoviny, ale bude taká drahá, že si ju budú môcť dovoliť len vyvolení. A poskytnúť ju pre všetkých zadarmo, to by bolo proti zásadám kapitalizmu. Ale ak budú ľudia umierať len preto, lebo si nebudú môcť dovoliť liečbu, povedie to k veľkým sociálnym nepokojom. Technológie prakticky nemajú limity, môžu pre nás vytvárať stále nové a nové možnosti. Ale ak ostaneme spoločnosťou fixovanou iba na zisk, tie možnosti budú dostupné len hŕstke bohatých. A potom to celé nebude mať zmysel. Mali by sme vytvoriť nový spoločenský model, ktorý označujem ako tri P: people, planet, profit – ľudia, planéta, zisk.

Teda okrem zisku venovať pozornosť aj šťastiu človeka a udržateľnosti života na planéte.

59

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Peter Grečo

NÁVRAT K DUCHOVNEJ PODSTATE MÔŽE UKONČIŤ NADVLÁDU STROJOV VEDECKO-TECHNICKÝ PROGRES JE POTREBNÉ VNÍMAŤ V KONTEXTE EMANCIPÁCIE NOVOVEKÉHO ČLOVEKA OD AKÉHOKOĽVEK MRAVNÉHO ZÁKONA A DUCHOVNÉHO PRINCÍPU. PODĽA IDEOLÓGA MODERNY RENÉHO DESCARTA SA ČLOVEK SNAŽÍ ZMOCNIŤ SVETA AKO PÁN A VLASTNÍK, ALEBO DOKONCA – AKO TO HANEBNE POMENOVAL FRANCIS BACON – ČLOVEK MÁ VZIAŤ SVET DO OTROCKEJ SLUŽBY.

60

V

ynález stroja považuje filozof Nikolaj Berďajev za najväčšiu revolúciu, akú kedy dejiny poznali, pretože stroj od základov zmenil celý štýl a rytmus života. Vytrhol človeka z lona prírody, ale zmocnil sa i človeka samotného. Objavuje sa nový antropologický typ homo mechanicus, život ľudových más sa stal totálne organizovaným.

Dostali sme sa do štádia, keď „politika, ekonomika, veda a technika, národnosť nechcú poznať nijaký mravný zákon, nijaký duchovný princíp, ktorý by presahoval ich sféru. Machiavelizmus v politike, kapitalizmus v ekonomike, scientizmus vo vede, nacionalizmus v živote národov, neobmedzená moc techniky nad človekom – to všetko je výplodom ľudskej autonómie“.

Berďajev spolu s Oswaldom Spenglerom došli k presvedčeniu, že končí pyšná racionalistická éra, epocha dôverujúca pokroku a sile vedeckého poznania. Vstupujeme do novej epochy noci a iracionálnosti. Intelektuálny rozmach sa prejavuje už iba vo vede a technike, ktorá však slúži materialistickému kultu spotreby.

V diele Zmysel dejín Berďajev vyzýva: „Našou úlohou v každej dobe, v každom okamihu nášho dejinného osudu je usporiadanie

nášho vzťahu k životu a dejinným úlohám so zreteľom na večnosť.“ Pravdepodobne nebudeme mať ani možnosť spomaliť implóziu tejto civilizácie. V dennej realite však môžeme prispieť k obhajobe subjektu a dôstojnosti človeka ako osoby. Teda v kontrapozícii k nezdarenému „človekobožskému“ projektu novoveku staviame koncept „bohoľudský“.

Prekonáme svet neslobody a nutnosti. Je to cesta zjednodušovania materiálnej kultúry a tvorby kultúry ducha. Z toho vyplývanú dva komplementárne návrhy: 1. Nutnosť askézy Ide o askézu založenú na znížení spotreby a konzumu a uskromnenie životného štýlu.

Erich Fromm dokonca vyzýva práve k askéze, ak už nie z náboženských, tak z ekonomických a ekologických dôvodov. Spotrebná elektronika či automobil predsa nemôžu byť prezentáciou zrelého človeka. Vyšší sa nemôže podriaďovať nižšiemu, človek nemôže byť subordinovaný technike, to odporuje zásadám personalizmu.

Ide o zjavné pokušenie modlárstva, ktorému však rada podlieha novodobá buržoázia – vyznávačka senzibilného sveta.

Preto začnime rozlišovať medzi rozumnou účelovosťou a samoúčelnosťou, a to práve

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

v oblasti používania automobilov. V nej je človek redukovaný, ako argumentuje Elias Canetti – na štvanca. To bude indikátorom, že narušený vzťah človeka k životnému prostrediu je naozaj existenčným problémom civilizácie, a nielen politickou hrou.

V našom každodennom živote sa musíme naučiť striedmosti vo výbere a narábaní s technikou a elektronikou. Naším cieľom predsa nemôže byť častá obmena spotrebného tovaru len preto, lebo to od nás žiada reklama či prestíž v kolektíve. Mohol by to byť jeden z krokov k oslobodeniu človeka spod nadvlády stroja a techniky. Potom sa nám otvoria obzory poznania, za ktorými už technika nebude musieť byť zviazaná len s materializáciou a mechanizáciou človeka, ale aj s možnosťami väčšej slobody ducha. Askéza nás môže dokonca učiť vnímať techniku ináč než len ako ničiteľa krásy.

2. Spoluúčasť človeka na diele stvorenia Človek nie je produktom prírody, ako sa domnievajú pseudovedecké ideológie vychádzajúce z perverzného humanizmu. Jeho stvorenie na boží obraz a božiu podobu je manifestáciou krásy, dobra a slobody osôb svätej trojice. Hlavné je, že ľudská osoba je povolaná ku vzťahu k božím a ľudským osobám.

Schopnosť človeka tvoriť z ničoho bytie je tým, čím sa človek podobá bohu, hoci ani zďaleka mu nie sme rovní svojimi schopnosťami. V každom tvoriacom akte bytie narastá, zdokonaľuje sa a naberá novú dôstojnosť. Evanjelium naznačuje, že otec stvoriteľ doteraz pracuje, a pracuje aj syn, ktorý je bohočlovekom. Iba slobodnou kooperáciou boha a človeka, ktorý je určený byť na zemi správcom stvorenia, môžeme premieňať svet a pokračovať vo stvoriteľskom úsilí. Máme na mysli široký diapazón tvorby od tej umeleckej až po tvorbu strojov a technológií.

Pavel Florenski precizuje tieto všeobecné zásady personalizmu do vzťahu človeka a stroja.

Tvrdí, že všetky nástroje, ktoré vytvoril, sú akoby pokračovaním ľudského tela. Napríklad mikroskop a teleskop sú pokračovaním ľudského oka, mechanizované stroje sú akoby predĺženými rukami, výbuch riadenej strely je

61 akoby predĺženou a mnohonásobne zosilnenou päsťou na veľké vzdialenosti.

Matematik a filozof si je však vedomý toho, že človek nedokáže vždy vedome kontrolovať orgány svojho tela, a podobne to platí aj o technike. Pri tvorbe a činnosti sa nepodieľa len rozum, ale aj podvedomé motivácie a pudy. To sú úskalia tandemu človek – technika. Paradoxy strojovej civilizácie a techniky však platia aj pre tých, ktorí zosadzujú človeka z piedestálu stvoriteľa, pretože vedia, že tento svet a človek v ňom je nedokonalý. Osoba tak kráča v ústrety premene a naplneniu. Pierre Teilhard de Chardin napriek týmto paradoxom usudzuje, že práve vyznávači „bohočlovečenstva“ majú silnejšie argumenty v prospech angažovania sa pre zdokonaľovanie sveta, pretože kresťania môžu svoje úsilie tvoriť predĺžiť až donekonečna. Naším postojom predsa nemôže byť romantický útek z civilizácie, ako o tom rojčil Jean-Jacques Rousseau, ani prijatie angažmánu v ekoradikálnych hnutiach, ktoré sa stávajú novým náboženským útočišťom, kde sa vyšší – človek, prispôsobuje nižším formám života.

ORBIS PICTUS > VATIKÁN Foto: Alessandra Tarantino, SITA/AP

Pápež František sa na záver svojej verejnej audiencie na Námestí svätého Petra vo Vatikáne rozpráva s mladými ľuďmi. Možno im v rámci šírenia falošnej lásky k blížnemu hovorí o tolerancii homosexuálnych manželstiev. Po hlásaní tolerancie k moslimským prisťahovalcom by to u tohto pápeža neprekvapilo. (mb)

NEMECKO > ORBIS PICTUS Foto: Martin Meissner, SITA/AP

Účastníci 23. Konferencie zmluvných strán (Conference of the Parties) v nemeckom Bonne si kontrolujú svoje smartfóny. Na konferencii sa stretli svetový lídri, aby diskutovali o opatreniach, ktoré by mali zabrániť globálnym klimatickým zmenám. Kým však bude pretrvávať celosvetová závislosť od spotreby a stále nových výrobkov, kam patrí aj potreba vlastniť najnovší model smartfónu, asi sotva sa v oblasti životného prostredia niekam pohneme. (mb)

ORBIS PICTUS > AUSTRÁLIA Foto: Rick Rycroft, SITA/AP

Členovia LGBTI komunity a ich priaznivci v austrálskom Sydney oslavujú výsledky prieskumu verejnej mienky, podľa ktorého väčšina respondentov podporuje legalizáciu sobášov osôb rovnakého pohlavia. Rozklad spoločnosti tak môže pokračovať aj na južnej pologuli. (mb)

IZRAEL > ORBIS PICTUS Foto: Majdi Mohammed, SITA/AP

Palestínsky muž prehľadáva zvyšky bytu Nimra Jamala v dedine Beit Surik blízko Jeruzalema. Byt zdemolovali príslušníci izraelskej armády. Jamala zastrelili po tom, ako zabil troch Izraelčanov a štvrtého vážne zranil. Takéto zúfalé násilnícke činy sú však len reakciou na genocídu Palestínčanov zo strany osadníkov a izraelských bezpečnostných zložiek. (mb)

ORBIS PICTUS > ETIÓPIA Foto: Elias Deseret, SITA/AP

Chlapec v etiópskom okrese Danan dohliada na vychudnuté teliatko patriace do skromného rodinného majetku. V oblasti už tri roky nezaznamenali výdatnejšie zrážky a situácia miestnych roľníkov začína byť kritická. Nedostatok vody v niektorých afrických krajinách je čoraz väčším problémom a môže viesť k novým vlnám, tentoraz ekologických migrantov. (mb)

JAPONSKO > ORBIS PICTUS Foto: PR oddelenie japonského úradu vlády, SITA/AP

Ukážkový obraz globalizovaného sveta. Japonský premiér Shinzo Abe privítal vo svojej vlasti amerického prezidenta Donalda Trumpa a namiesto tradičnej japonskej kuchyne ho pozval na hamburger do podniku Munch’s Burger Shack v meste Kawagoe. Veď čo by to bolo za civilizovanú krajinu, v ktorej by nebolo možné dostať tradičný americký hamburger? (mb)

ORBIS PICTUS > SEVERNÁ KÓREA Foto: Kórejská ústredná tlačová agentúra, SITA/AP

Severokórejský vodca Kim Čong-un sedí v traktore na dvore továrne na traktory v meste Nampo.

Ide o propagandistickú fotografiu, ktorá má demonštrovať úspechy severokórejského priemyslu.

Faktom ostáva, že najväčším úspechom krajiny je vlastníctvo jadrových zbraní, ktorými si účinne drží od tela amerických agresorov. (mb)

USA > ORBIS PICTUS Foto: Octavio Jones, SITA/AP

Agenti FBI v armádnych uniformách prehľadávajú štvrť Seminole Heights v meste Tampa na Floride. Pátrajú po masovom vrahovi, ktorý zastrelil viacerých ľudí bez zjavnej príčiny. Žiaľ, pre najväčšiu demokraciu na svete sú psychopatickí vrahovia pomerne bežným javom. V spoločnosti, ktorá vyzdvihuje násilie ako spôsob riešenia problémov, však aj pochopiteľným. (mb)

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Tibor Eliot Rostas

VEĽKÝ MÁG MALÝCH POHYBLIVÝCH OBRÁZKOV

MÁLOKOMU SA PODARÍ REŽÍROVAŤ REŽISÉRA, KTORÉHO OBDIVOVAL AJ FAMÓZNY FEDERICO FELLINI. BOLO TO PRE DVADSIATIM ROKMI, KEĎ SA OBJAVIL NA PREMIÉRE FILMU NEJASNÁ SPRÁVA O KONCI SVETA PO BOKU DEANY, KTORÁ SEDELA NA BIELOM KONI. A JA AKO REŽISÉR PUBLICISTIKY SOM SA S NÍM ROZPRÁVAL AJ DLHO POTOM, AKO SA VYPLA KAMERA. S FENOMÉNOM SLOVENSKEJ AJ EURÓPSKEJ KINEMATOGRAFIE JURAJOM JAKUBISKOM SA STRETÁVAME OPÄŤ. MÁME SPOLOČNÚ NIELEN ROVNAKÚ ŠKOLU A OČARENIE MAGICKÝM REALIZMOM, ALE AJ VZDOR VOČI PRÍCHODU NOVEJ TOTALITY.

Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

72

Pre vašu tvorbu je veľmi typická mimoriadna výtvarnosť a práca s premyslenými obrazmi a alegóriami. Ste vyštudovaný výtvarník a celý život sa venujete aj kresbe, scenáre si kreslíte.

Takisto je vám veľmi blízka práca s kamerou. Čo je pre vás tým základným impulzom, keď uvažujete nad novým filmom? Imaginácia, sen, príbeh, scenár?

Najdôležitejšia je základná predstava, zmysel, prečo idem ten film robiť. To ostatné potom prichádza v rôznych snoch, v možnostiach i v zhodách okolností. Samozrejme, že sú veci, ktoré ma nesmierne inšpirujú. Keď vyberiem miesta na nakrúcanie, scenár vždy prepíšem, pretože objavím niektoré veci, ktoré za stolom nemôžem vymyslieť. Potom sa tento nový scenár stane konkrétnym, ale inšpiruje sa fantáziou, tá využíva určité veci, ktoré už existujú. To, že si sám píšem scenáre, niekedy prináša zradu, že si to zľahčujem. Keď zistím, že mám veľmi zložitú scénu, hovorím si: však ju môžem prepísať.

Niekedy je to dobre a niekedy by som sa viac snažil, keby to bol scenár niekoho iného. Ale nakoniec je najdôležitejší výsledok. Keď píšem scenár, chcem byť najlepším scenáristom na svete. Keď režírujem film, chcem byť najlepší režisér. Keď ho nakrúcam, chcem byť najlepším kameramanom na svete. Keď ho strihám, najlepším strihačom. Ale keď mám film hotový, hovorím si: bože môj, podarilo sa mi z tých sto percent urobiť aspoň 50? Keď sa mi ho podarí urobiť na 50 percent, je to dobrý film. Ale keď som klesol nižšie, je to zle.

Obdivujem poetiku vašich filmov, onen magický realizmus. Toto všetko sú vyjadrovacie prostriedky, ktoré sú mi vlastné a priťahujú ma.

Ale mám pocit, že slovenská filmárska obec vám nevie odpustiť vašu originalitu a úspechy. Slovenská filmová televízna akadémia napríklad odmietla nominovať film Bathory na cenu Oscara, čo som vtedy tiež vnímal ako veľmi čudnú záležitosť. Toto však nie je jediný príbeh o rozhodnutí nepodporiť vás. Ako je to v skutočnosti s podporou Audiovizuálneho fondu na Slovanský epos?

Audiovizuálny fond tvrdí, že prostriedky už uhradil, no nič sa nenakrútilo. Vravíte, že dnes je to ešte horšie ako za socializmu. Na Perinbabu 2

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

už dokonca vyčlenilo peniaze niekoľko štátov, no Slovensko nie. A to nie je nič nové. Za zmienku stojí, že kultový film Tisícročná včela z väčšej časti financovalo Nemecko. Sú to až neuveriteľné absurdity, aj postoje slovenských štruktúr k vašej práci.

Poviem vám, ako to je. Keď som dal žiadosť o podporu filmu Perinbaba, vedel som, že to môže byť problematické. Tak som uviedol názov Sedminohý Lukáš. Hneď som dostal peniaze. Lenže dostal som ich v prvom kole; keď sa potom dozvedeli, že vlastne ide o Perinbabu, v tej chvíli začali všetci robiť problémy. Asi kvôli tomu, že oficiálne sa tvrdí, že diváci nechodia do kina, sú hlúpi a ja som potom tŕňom v oku, pretože na moje filmy diváci proste prídu. Slováci filmy milujú. Ale ak chcete na nejaký dostať dotáciu, musíte dopísať scenár, pripraviť určité veci tak, aby ste ukázali, že je reálne to nakrútiť. Alebo dokonca nájsť nejakých koproducentov. V roku 2010 som sa uchádzal o podporu na film o Štefánikovi. Napísal som scenár, ale im sa zdalo, že je to dlhé, a odporučili ma na televíziu. Tak som urobil návrh na šesťdielny seriál. Doniesol som ho do televízie a oni povedali, že je to zaujímavé, ale 6 častí je veľa, aby som z toho urobil tri diely. Tak som to prepísal na trojdielny seriál, a oni sa už neozvali. A teraz sa dozvedám, že všetky materiály, ktoré som im dal, výsledky prieskumu, ktorý som urobil, dokumenty, zozbierané materiály, naraz televízia použije a urobí o Štefánikovi asi trojdielny seriál. Audiovizuálny fond dá 900-tisíc eur a televízia 1 200 000, nakrútia to bez nás. Tak dúfam, že to aspoň poctivo vykradli a bude z toho dobrý film. Ale rozumiete, oni vám pokojne ukradnú námet a nič vám nepovedia. Dali to začínajúcej režisérke, ktorá robila ten Únos. Určite je aj talentovaná, lenže v príbehu, ktorý sa odohral pred 25 rokmi, bolo toľko historických omylov, že neviem, koľkých sa dopustí v tomto...

Hovoríte o filme Únos?

Hej, to je tá istá režisérka.

Mariana Čengel-Solčanská. Áno, Solčanská, ona teraz nakrúca Štefánika. Jej to dajú, a mne to nedajú. Ten svoj film o Štefáni-

73 kovi som nazval Magický meteorit. Pretože on bol taká osobnosť, ktorá zažiarila, a išla úplne inou cestou. Išiel sám poháňaný svojou intuíciou, svojou zvedavosťou, svojou húževnatosťou. Vlastne prešiel skoro celý svet. Ak to Solčanská začne robiť ako spoločenskú zákazku, zase sa stratí aspekt hrdinu, ktorý by nám mohol byť vzorom aj za cenu vyhrotenia vzťahov s Čechmi. Predstavte si, čomu všetkému som sa musel vyhnúť, čo všetko som musel riešiť, keď som najnovšie písal scenár k filmu o Svätoplukovi. Česi sú hrdí na svoju históriu a ťažko nesú, že Veľká Morava bola iba názov, a centrum bolo na Slovensku. Dávajú veľa peňazí, aby sa toto poznanie ututlalo.

A teraz si predstavte, ako ťažko som sa musel prebojovávať a ako som im musel vysvetľovať a dokazovať na faktoch, že vlastne Svätopluk pomohol Ľudmile, keď zomrel Bořivoj a ich synovia nemohli prísť na trón, lebo boli neplnoletí. Vyzeralo to, že sa ich zmocnia Nemci, takže Svätopluk vládol päť rokov Čechom, ešte ako pohanom, dával ich krstiť. Nebyť jeho, nemali by ani českú štátnosť. A oni mi povedali: „Viete, to bola len taká malá epizódka, to by sa v tom Foto: Matúš Plecho

filme ani nemuselo spomínať.“ Hovorím: „Aká epizódka? To, že vám tu päť rokov vládol Slovák, sa vám nepáči. Do čerta, veď napíšete tri knižky o niekom, kto ani nebol kráľom a verejne pôsobil možno pol roka.“ Veľmi dobre poznáme úlohu, ktorú zohral voči Štefánikovi Beneš. Poznáme i jeho vzťah s Masarykom. A ak to zverejníte, môže z toho vzniknúť jeden veľký konflikt. Musí sa to robiť trošku inak ako o bežnom človeku. Česi robia seriál o légiách, podľa ktorého to všetko zariadili Masaryk s Benešom, o Štefánikovi nepovedia ani slovo. Toto musí natočiť niekto skúsený, kto má určitú zodpovednosť, nemalo by sa to robiť ako nejaká zákazka.

Nakoniec sama hovorí, že film Únos nevychádza z reálií, ale z jej pocitov. Ale ovplyvňovať iba pocitmi verejnú mienku je veľmi nebezpečné zahrávanie sa s ohňom.

Samozrejme, ten film musí byť umelecký, musí doň vdýchnuť nejaký pocit, ale musí byť pravdivý. Dokonca musí byť pravdepodobný, pretože pravdepodobnosť je niekedy pravdivejšia než pravda samotná.

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

V tom je tá mágia.

Chcel by som vám povedať viac k tomu Eposu Slovanov. Je to film o Veľkomoravskej ríši, strávil som nad prípravou veľmi veľa času. Musel som si prejsť materiály, nájsť si čisté miesta, do ktorých môžem niečo vymyslieť, pretože história je to dávna a už si nikto nič nepamätá.

A bola to veľká práca, ale urobil som skutočný príbeh. Pripravovali sme to v koprodukcii. To bolo ešte skôr, ako sa rozbehli tie záležitosti okolo Ukrajiny. Boli v tom aj Ukrajinci, aj Rusi, ich sa táto téma dotýka. Mali sme veľkého amerického producenta, ktorý financoval polovicu rozpočtu. Mali sme v tom aj Francúzov. Nemcov sme nemali, pretože Germáni sú tam dosť zle vykreslení. Ale Francúzi hovorili: „Áno, týka sa to aj Franskej ríše. My sme tiež mnohokrát dostali na frak a chceme, aby sme tam boli.“ Podali sme si žiadosť na fond, a to bolo akurát v roku, keď sa rozhodli dať peniaze na historický film dotýkajúci sa Slovenska, jeho prameňov, hrdinov našej minulosti, ktorým vďačíme za existenciu Slovenska, atď. Toto zadanie sedelo ako uliate na náš film. Nakoniec všetky veľké peniaze dostal Masaryk. On mal byť tá osobnosť, ktorá neviem čo všetko pre to Slovensko znamenala. Čiže my sme nedostali nič. Začali sme byť podozriví. Medzitým sa pokazila medzinárodná situácia. Ukrajinci hovorili, že do toho už nejdú, ale chcú, aby ani Rusi nešli. Ukrajinci hovorili, že by aj chceli, ale nemajú peniaze, nemajú už nič, všetko sa tam rozkradlo. Ale nechceli to dovoliť ani Rusom. Potrebovali sme tých 4-5-6 európskych štátov, ktoré mali dať dokopy toľko ako Američania. Nechceli sme im pustiť viac ako 50 %, pretože by sa stali vlastníkmi autorských práv.

Z Čiech sa nám nepodarilo získať nič. Im sa táto téma o Slovanoch príliš nepáčila, prekážalo im, že je to celé orientované na Slovensko.

Nedostali sme peniaze ani zo Slovenska, i keď nám ich sľúbili. Kvôli tomu som urobil pre Národné divadlo operu Svätopluk, tam som začal.

To bolo ešte o tri roky skôr. Pripravil som si materiál. Nakoniec všetci tí – nebudem hovoriť ich mená, ktorí ma objímali a hovorili, aký je to skvelý nápad, odo mňa odskočili. Tak som pochopil, že táto téma sa nedá robiť z domáFoto: Matúš Plecho

cich zdrojov, a napriek tomu som išiel ďalej.

Nakoniec nám dali nejaký smiešny grant na vývoj filmu, aby sa nepovedalo, že dali na filmy o Štefánikovi a Masarykovi a nám nedali nič.

Za tieto peniaze sme pripravili všetky potrebné veci, ale vtedy ten americký producent zomrel.

A na ňom stálo financovanie nakrúcania. Tak sme s tou prípravou prestali, hoci sme už mali nejaké množstvo materiálov, vrátili sme zvyšok peňazí a povedali sme: „Nemôžeme do toho ísť, keď Američania vypadli, ten film je zbytočné krútiť.“ Asi 50-tisíc eur nám na to dali. Existujú predsa nepredvídateľné okolnosti, keď nemusíte peniaze použiť.

Vis major. Áno, vis major. Spočíva v tom, že príde metelica, búrka, zhorí vám niečo alebo sa stanú veci, za ktoré nemôžete. Spadá pod to aj smrť, a oni nám to nechceli uznať a povedali, že to musíme vrátiť celé. Začali robiť cirkus, o ktorom sa potom hovorilo v médiách.

Videl som tie články. Kumuluje sa v nich závisť s nenávisťou.

Išlo tam aj o dávnu rivalitu s človekom, ktorý bol predsedom Komunistickej strany na Kolibe, aj som myslel, že on mi nikdy nedá peniaze.

Vtedy na mňa nemohol preto, lebo som pracoval s Nemcami a moje filmy celkom zarábali.

On bol aj predseda Zväzu dramatických umelcov, predseda nejakej Podhradského komisie atď. Vždy dokázal z tých svojich funkcií niečo vyťažiť.

Kto? Slavo Luther, predseda fondu. Každý, kto je v komisii alebo má niečo spoločné s týmto fondom, by vôbec nemal dostať peniaze na film.

On ako predseda si pridelil milión eur. No a urobil film, na ktorý prišlo – pozor – 1007 divákov! Nie 1700, ale 1007 divákov za milión eur. A to je všetko v poriadku. Tak ako môžem ja dostať peniaze na film? Rozumiete? Preto som hovoril, že som v žiadosti zmenil názov Perinbaby. Napríklad existuje kartelová dohoda medzi televíziou a fondom. Fond ma pošle do televízie, televízia to neschváli, lebo už sú

75

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

predtým dohodnutí, že mi to nedajú. Ale prečo má z toho vôbec ťažiť televízia? Ten fond je určený na rozvoj slovenskej kinematografie. Potom podporia malé veci malých režisérov, ktorí krútia, keď na to majú. Potom im zase niečo podhodia, aby nakrútili ďalšiu blbosť bez fantázie. No a potom sa to premietne iba v televízii.

A televízia je ten víťaz. Vlastne kinematografický fond podporuje iba televíziu.

76

Mňa osobne mrzí, keď sa na Slovensku nepodporujú také osobnosti nielen slovenskej, ale aj európskej kinematografie, ako ste vy.

Tie návrhy predkladáte porote. Ak vám porota schváli prostriedky, mali by ste ich dostať.

A keď povie, že vám ich nedá, nemali by ste ich dostať. Aspoň tak by to malo byť. Ale tu sa reálne stáva, že porota schváli 250-tisíc a riaditeľ fondu z titulu svojej právomoci povie, že nedostanete nič. Tak načo je tá porota? Ide o odbornú komisiu, ktorá niečo schváli, a on to zruší. A už vôbec nerozumiem jednej veci. Oni dokonca dajú prostriedky niekomu, kto nikdy nerobil film. Dali takému človeku peniaze na celovečerný film, a potom sa divia, že to nevy­ šlo. Urobili chybu, ale sú ako sudcovia – nenesú za nič zodpovednosť. Keď sme sa s nimi dostali do sporu, Deana napísala odvolanie proti ich rozhodnutiu a odpísali jej, že je to všetko v poriadku. Čo už potom môžete spraviť?

Zhodnotili ste to tak, že je to horšie ako za socializmu. Na vlastnej koži ste zažili, čo znamená obmedzovanie slobody, názoru, prejavu a práva vyjadrovať svoje reakcie na svet a dobu.

Taká bola dekáda v normalizačných časoch.

Dnes sa situácia opakuje, vo svete a na Slovensku sa pripravujú podivné legislatívne procesy na obmedzovanie slobody slova a prejavu. Ako to hodnotíte vy?

Niekoľkokrát som uvažoval, v akej politickej konštelácii to vlastne žijeme. Je toto kapitalizmus? Socializmus to nie je, ale ani kapitalizmus to nie je. Je to možno niečo nového, čo je založené na nadačných peniazoch. Je to nadačná republika alebo neviem, čo to je. Kto nemá spojenie s fondmi, nemá peniaze. Kto má spojenie, má aj peniaze, aj všetko.

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Myslíte fondy, kde prostredníctvom tretieho sektora pritekajú nekontrolované peniaze určené na formovanie verejnej mienky? Áno.

Finančne podporované formovanie politiky v štáte. To nie je o demokracii.

Keď za socializmu niekomu nedali peniaze na film a dali mu miesto toho facku, aspoň vedel, za čo ju dostal. Teraz vám dá niekto facku, a vy ani neviete, za čo. Neviete, kto je priateľ a kto nepriateľ. Najväčší priateľ vás podrazí, ukradne vám príbeh. A ešte si o sebe myslí, aký je chytrý. Stačí, že donesiete nejaký scenár, on vám ho potiahne, nazve to inak. A ako mu dokážem, že mi ukradol scenár, ktorý som napísal ja? Keby ste to dali na súd, neposúdi to, lebo tomu nerozumie. Nikto tu nerozumie autorskému právu. Tu sa kradnú veci takým spôsobom, že je to až neskutočné. Skutočne sme si začali myslieť, že sloboda je samospasiteľná.

Pravda je to, čo chcem a sloboda je, že dosia­ hnem, čo chcem. A o chvíľu dospejeme k tomu, že vám niekto vezme auto a povie: Ja som ho neukradol, ja som si ho požičal. On má auto, aj ja chcem mať auto. Kam sme sa to dostali? Už to začína byť absurdita, už nám zasahujú do našich osobných záležitostí, že niekto vzadu za vás niečo rozhodne. Pre vašu bezpečnosť vám dávajú čip do tela, aby ste boli chránený, ale oni dostanú o vás všetky informácie.

Aj v roku 1933 sa v mene bezpečnosti robili opatrenia na obmedzovanie slobody.

Aj policajti majú na dverách napísané... ... pomáhať a chrániť. Áno. Ale je to ako s tým nožom, ktorým môžeme rezať chlieb, ale aj človeka. Niekto tu teraz prišiel s nápadom, ktorý, našťastie, neprešiel.

Vraj by sa vo všetkých domoch a bytoch povinne zaviedli požiarne hlásiče, ktoré by spustili poplach, keby niekto fajčil. Samozrejme, prezentovali to ako opatrenie proti požiarom.

Ale aký kšeft by to pre niekoho bol. Vyšlo by v zákone, že to musíte mať a musíte si zaplatiť štátom schválenú firmu, ktorá by na to mala monopol.

Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

vala. Oni pracujú na tom, aby sa vaše názory nešírili. Predstavte si, že zverejníte prejav o Slovanskom dome a oni vás za to zablokujú. Bývalý Kiskov poradca Pavel Sibyla podal trestné oznámenie za to, že som v časopise citoval štúrovcov. Kam sme sa dostali? Naproti tomu Štúra zobrazia v inom časopise v gardistickej uniforme, a to je úplne v poriadku. Priamo útočia na piliere Slovenska a slovanstva a veľmi dobre vedia, prečo.

Máte pravdu. Tiež si myslím, že ten Svätopluk sa niekomu nehodil. Preto sa snažili zabrániť, aby sa hovorilo o slovanstve, aby sa nabádalo na nejaké vlastenectvo. Ale to sa netýka iba Slovenska, deje sa to v celej Európe. Ruský režisér Michalkov robil filmy o druhej svetovej vojne, v ktorých ukazoval, ako boli ľudia vtedy schopní darovať život, obetovať sa za rodinu a vlasť, boli ochotní položiť svoj život. Našiel by sa teraz ešte niekto z mladej generácie, kto by bol ochotný riskovať život za nejakú ideu, za svoju vlasť?

78 Aj proti vašej vôli.

Aj proti vašej vôli, ale za vaše peniaze.

Proti mojej vôli je už to, že platím koncesionárske poplatky televízii, ktorá neprináša vyvážené informácie.

Televízor si nikdy nezapnem.

To ani ja, ale poplatky sa vyberajú. Režiséri ako Oliver Stone, ktorý nedávno nakrútil štvordielny dokument Svet podľa Putina, alebo Emir Kusturica a ďalší prinášajú diametrálne iný pohľad od toho, ktorí sa nám snažia predkladať médiá a politici. Prinášajú reflektovanie skrytej pravdy o tomto svete. Ako tento svet hodnotíte vy? Myslím ten svet, v ktorom namiesto objektivity a pluralitných názorov dominuje akási nová politická doktrína viniaca Rusko a velebiaca Spojené štáty.

Jednej veci nerozumiem. Vždy tu bol nejaký komisár, cenzor, ktorý prišiel a povedal: Toto a toto vyškrtnite. A dnes pracuje autocenzúra. Človek sa bojí povedať pravdu, pretože sa nehodí do politiky nejakej garnitúry. A každý po-

litik má svoje médiá. Vždy sme obmedzovanie slobody brali ako niečo nemorálne. A teraz si ani nehovoríme, že obmedzujeme slobodu. Teraz sa tomu už len smejeme. Poviem vám vtip, ktorý koluje na sociálnych sieťach. Sedia dvaja bezdomovci pod mostom a jeden hovorí druhému: „Ja si pamätám, ako cingal tými kľúčmi a volal: Máme holé ruce. A pritom jeden kľúč bol od domu, druhý od chalupy, tretí od auta.

A teraz máme holú prdel.“ Aj ja som sa rozhodol, že začnem hovoriť určité veci na sociálnych sieťach, pretože tá sieť je ako spovednica, tam si môžete hovoriť svoju pravdu. Možno nás tie nové siete spoja tak, že začneme bojovať za pravdu, bude nás stále viac, spojí nás to.

Problém je v tom, že existujú platené úderky práve z tretieho sektora, ktoré na sieťach provokujú, ale to by až tak neprekážalo. Poviem iný príklad. Nedávno som mal v Nitre prejav o Všeslovanskom mediálnom a kultúrnom dome, ktorý chceme iniciovať v rámci slovanských krajín.

Keď som tento prejav zavesil na sociálnu sieť, o ktorej hovoríme, sieť ma na 30 dní zablokoFoto: Matúš Plecho

Možno by ich motivovalo bojovať za nový smartfón. Áno, za to možno. To je zaujímavé. Keď som za socializmu nakrútil film Zbehovia a pútnici, bola tam taká scéna, o ktorej mi kedysi hovoril aj môj otec. Môj hrdina, ruský partizán ako ohromný geroj, ktorý postrieľa všetkých Nemcov, stúpi na hrable, tie mu dajú po hlave a padne. A ako spadne, vyhrnú sa mu rukávy a na rukách má množstvo hodiniek. Táto scéna mi zničila život, okamžite ma preradili do krátkeho filmu a aj odtiaľ sa ma pokúšali vyhodiť.

Hovorili: Keby sme vás poslali do Sovietskeho zväzu, súdruh Jakubisko, už na letisku by si vás počkali sovietski pracujúci a s tými kladivami by vás tam zatĺkli do zeme ako kôl. Po rokoch prídem na festival v Karlových Varoch a vidím, že Sergej Michalko nakrútil film a tam mladí kadeti, ktorí padli v boji proti nemeckej jednotke, majú vystreté ruky a všetci, všetci na nich majú niekoľko hodiniek.

Tak aspoň vidíte, aký ste boli už vtedy avantgardista. To vravím na odľahčenie. Keď sme pri tejto téme – ste umelec a cítiaca bytosť. Nepo-

chybne aj vo svoje tvorbe odkazujete na nezmyselnosť násilia a vojen, na ktoré treba „peniaze, peníze a peňeži“, ako hovorila vaša postava v Tisícročnej včele. Boli sme radi, keď začiatkom 90. rokov bývalé Československo opustili sovietske vojská. Dnes však zažívame druhý extrém, keď sa na našom území začínajú lokalizovať základne NATO a slovenskí vojaci sa zúčastňujú v bojových misiách, sú rozmiestnení v Pobaltsku na hraniciach s Ruskom, ktoré nás oslobodilo.

S tým odchodom sovietskych vojsk to bolo trochu inak. Niektorí si z toho urobili zásluhy a zamlčali, že Rusi museli odísť, lebo skončila zmluva, ktorá hovorila, dokedy tu majú byť.

A išli ich z Čiech vyháňať. Kocáb sa tváril, že ich vyhnal. Lebo nikto nepovedal ľuďom informáciu, že oni musia tak či tak odísť.

My sme o tom písali.

Hej. Vždy sa niekto priživí a urobí si zásluhy.

Naraz sa zistí, že to vôbec nebolo tak, ako sa udáva. Niekedy si prajeme žiť dlho, ale to, že si veľa vecí pamätám, je niekedy aj prekliatie.

Poviem vám jednu vec. Napísal som knihu Živé striebro, ktorá už vyšla v troch vydaniach na Slovensku aj v Čechách, napísal som ju v češtine i slovenčine. Je to o období od mojej mladosti po dobu, keď som nemohol robiť. Teraz dopisujem knižku o období, keď som nesmel nakrúcať, o tom, čo som vtedy robil. Je to veľmi úprimné. A pri tom sumarizovaní človek vidí postupnosť, ako sa určité veci opakujú.

Tretí diel začínam písať kvôli tomu, že je to obdobie, keď som začal robiť Tisícročnú včelu.

Vtedy nikto nechcel toho Jaroša sfilmovať, všetci si mysleli, že sa to nedá. Obsiahnuť tri generácie v jednom filme. Ale keď zistili, že robím film, zbehli sa a ten film rýchlo zastavili. Pochopili, že Jakubisko točí normálny film, a to teda nie. Ale mal som šťastie, že Nemci prišli na Slovensko robiť nejaké rozprávky a hovoria: „Čo to máte, aký film? Ukážte, čo ste nakrútili.“ Vtedy som mal za sebou týždeň nakrúcania. A oni povedali, že ten film zaplatia. Ale prečo vám to hovorím? Lebo začínam písať knižku o tom období a myslím si, že je potrebné ho zachytiť. Keď som si otvoril internet, zistil som, že o Kolibe tam neviem nič

79

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

80

nájsť. Nenájdem tam, kto bol riaditeľ, kto boli predsedovia partaje. Všetko sa odtiaľ vymazalo. A pretože to všetko vymazali, hovorím si, že z mojej pamäti to nikto nevymazal. Takže teraz píšem o období, keď som naštartoval moju ďalšiu tvorbu, ale píšem aj o tom, čo sa vtedy vlastne dialo. To budú všetci prekvapení. A musím vám povedať, že v prvej knižke som často menil mená, lebo som si hovoril, ako budú žiť ich deti, nechcem im robiť nepríjemnosti. V tejto novej knižke oslovujem všetkých plnými menami, pretože viem, že musím hovoriť pravdu a nepotrebujem ich kryť. Pretože naraz som zistil, že oni sa ku mne správali tak, ako sa správali a nebola im hanba. Prečo by som ich mal nejakým spôsobom ospravedlňovať? Takže táto knižka, ktorú vydám teraz, sa týka Koliby, jej celého marazmu, až do obdobia perestrojky. A tá ďalšia pokračuje od perestrojky. Tam zase uvidíte, ako naraz všetci tí súdruhovia otočili. Ale pritom vám chcem povedať, že sa nechcem sťažovať, a preto sa mi tá druhá kniha písala veľmi ťažko. Prvý diel má veľmi veľa humorných, magických, neskutočných scén. Aj veľa humoru. Ale ťažko sa mi píše z pozície tvorcu, ktorý niečo nesmel. Naraz ste videli, ako vám manipulujú život, ako z toho, čo povedia, nič nie je pravda. A zase mi to dnes pripomína túto dobu, ale už sa na to pozerám s väčším odstupom.

Vy by ste všetky tie obdobia s vaším povestným druhým dychom zvládli aj celé naraz, žiaľ, nebolo to súdené ani režisérovi Elovi Havettovi.

Elo Havetta bol môj najväčší kamarát. My sme si v nedeľu vliezli spolu pod paplón a čítali sme si nejaké knihy, založili sme Klub nenáročného diváka, kde sme chodili na filmy atď.

Keby sa to dialo teraz, tak by si o nás všetci mysleli, že sme homosexuáli, vtedy však ešte existovalo skutočné priateľstvo. Boli sme skutoční kamaráti, takže sme boli často spolu. On bol hanblivejší, ja som bol trošku odvážny, ale takýto vzťah medzi dvoma mužmi bol celkom normálny. Boli sme také spriaznené duše, že sme proste nemohli bez seba byť. Viete, to boli doby, keď bolo priateľstvo silným putom, silnejším ako je teraz manželstvo.

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Keď už sme pri tých hlbokých intímnych vzťahoch. Nahota a erotika vo vašich filmoch boli vždy čímsi magickým, príťažlivým, očarujúcim, pôvabným. Dnešná doba prináša homosexualizáciu spoločnosti, vnucuje uznávanie manželstiev rovnakého pohlavia. Alebo také absurdnosti, že deti sa majú samy rozhodnúť o svojom pohlaví. Spochybňovať túto agendu je prejavom extrémizmu. Toto všetko sa už prenáša aj do prostredia filmov a televízií. Tu mám na jazyku názov vášho filmu Dovidenia v pekle, priatelia. Áno, Dovidenia v pekle, priatelia je správny názov pre túto dobu. Myslel som si, že už nikdy nenakrútim film, preto som urobil film s týmto názvom. Havetta odišiel z tohto sveta, pretože film bol pre neho všetkým. Zakázali mu nielen robiť filmy na Kolibe, mal aj zákaz nakrúcať v televízii a režírovať v divadle. Všetko mu zrušili. A on pochopil, že jeho život už nemá zmysel. Dovidenia v pekle, priatelia – takto som ten film nazval ako vyjadrenie myšlienky, že asi sa tam niekedy stretneme. Nechcel som povedať, že sme anjeli, ale keď sa stretneme na druhom svete, trebárs aj v pekle, je to všetko v poriadku. A teraz je Dovidenia v pekle, priatelia niečo, čo mi znovu napadá. Ak by som chcel robiť film o súčasnosti alebo by som chcel preň vymyslieť názov, a tento by ešte neexistoval, nazval by som ho presne tak. Samozrejme, keby som bol správny revolucionár, povedal by som: Do pekla s vami! Ale chcem vám povedať, že v tejto dobe sa darí jednej veci. Ak mi úplne znemožnia krútiť filmy, tak zo mňa urobia rebelanta, revolucionára. Keď potom budem chcieť svoju invenciu nejakým spôsobom uplatniť, uplatním ju v boji proti nim, v boji proti tomu, čo sa tu deje. Myslím si, že táto doba plodí revolucionárov. Áno, prinášať a hľadať pravdu v časoch kolektívneho sebaklamu je revolučný čin.

Proste ak má človek trošku zdravý rozum a zamyslí sa nad sebou, ak má skutočne zdravý rozum, musí nejakým spôsobom začať konať. Nemôže sa stále len prispôsobovať. Príliš často sa dávame klamať. Zistili sme, že sme príliš mäkkí. Niekedy sme mäkkí, pretože im chceme veriť. A tá druhá strana využíva princíp, že nádej Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

umiera posledná, že v snahe uveriť im budeme tlieskať a necháme si pľuvať na hlavu.

Hudba je jedným z najsilnejších vyjadrovacích prostriedkov, ktoré s extrémnou intenzitou umocňujú dojem z filmu. Tiež som muzikant, preto ma táto téma zaujíma. Ktorú hudbu vy považujete za najlepšiu vo svojich filmoch a ktorého autora soundtracku vnímate ako svojho najobľúbenejšieho?

Mal som šťastie na hudbu. Hudbu považujem za veľký element, neoddeliteľný od obrazu.

Hudba vám pomôže diváka rozosmiať i rozplakať. Hudba vám pomôže pôsobiť na emócie, na ktoré slovo nestačí. Už v Kristových rokoch som mal dobrého hudobného skladateľa. Škoda, že veľmi skoro umrel (Wiliam Bukový, pozn. red.). Keď si tie filmy po rokoch pozerám, zisťujem, že tá hudba je skutočne úžasná. Bol to taký playboy, krásny chlapec, no umrel veľmi skoro na rakovinu. Minule, keď som niekomu odovzdával cenu za hudbu, uvedomil som si, že už asi piatich svojich hudobných skladateľov som odprevadil do hrobu.

Boli to starší, možno skúsenejší ľudia alebo som im možno priniesol smolu. Tak si hovorím: Bože môj, každý, koho oslovím, umrie.

Pozor na mňa, lebo to dopadá zle. Bol som nesmierne spokojný so spoluprácou so skladateľom, keď som robil Sedím na konári... (Jiří Bulis, pozn. red.). On mi na klavíri zahral motívy a ja som hovoril: „Tento zaujme, tento necháme tak, ten bude dopĺňať príbeh lásky, tento bude vytvárať spomienku a tieto tri motívy dáme dohromady.“ Ale mojím najväčším skladateľom sa stal Petr Hapka, ktorý nosil tie motívy priamo do štúdia, napísané na pokrčenom papieri. A mal nesmierny cit pre hudbu i pre originalitu. Bol som veľmi šťastný, že spolupracoval na Tisícročnej včele. Vtedy do toho zasiahol predseda strany Zoro Záhon, zakázal mi na konci pieseň, ktorú spievala Marika Gombitová. Tú pieseň o krajine a o tom, ako sa včely vracajú. Dal ju vystrihnúť. A ako režisér vedel, čo má strihnúť, aby to nefungovalo. Našťastie som mal podporu Nemcov, tak sme sa dohodli na dvoch-troch zmenách, aby sa nepovedalo, inak som prešiel. Na film Foto: Matúš Plecho

o Bathory som mal troch hudobných skladateľov. A dokonca jedného, ktorý robil najkrajšie veci, hral na gitare a na jednotlivé nástroje.

Robil také tie slovenské melódie.

Maok. Je to fajn muzikant. Robil mi hudobný sprievod pri uvádzaní knihy Mlčanie a vystupoval aj v našom programe Svet za oponou.

Toho som tam použil, okrem neho spolupracoval Jirásek a jeden Angličan. Urobili tú hudbu profesionálne, ale chýbal mi tam taký slovenský kolorit, ktorý stále prežíva a je ešte omnoho starší ako Bathory. Maoka som miloval, bol to skromný chlapec.

Vo vašich filmoch sa v rôznych mystických alebo až tragikomických formách objavuje smrť. Spolu so sexualitou je najsilnejšou ľudskou emóciou. Aký je váš pohľad na smrť? Ako ju vnímate?

Pre mňa má smrť od chvíle, keď mi zomrela matka a mal som 7 rokov, taký magický charakter. Všetky moje filmy sa dotýkali magickej smrti. Aj môj prvý celovečerný film Kristove roky bol o tom. Dokonca i dedinský pohreb som tam mal. Koketoval som s tou smrťou, pretože bola veľmi ďaleko. Vedel som, že tak skoro nepríde. A možnože aj táto viera ma doviedla k tomu, že mám tak veľa rokov a ešte som vitálny a stále ma baví nakrúcať. Ktosi mi hovoril: Chlapče, keď ťa prestane baviť piť a fajčiť, už to vzdávaj, lebo to bude zlé. No neprestáva ma baviť ani pitie, ani fajčenie a ani nakrúcanie, takže to ešte nechcem nechať.

A chcem vám povedať, že v podstate nikdy som o tom nepremýšľal z osobného hľadiska. Premýšľal som niekedy o smrti, ako keď spáchal samovraždu Havetta, vtedy so rozmýšľal, na čo asi musel myslieť. Na rozdiel od všetkých ostatných som nikdy nepovažoval samovraždu za niečo zbabelé. Na to potrebujete odvahu. Rozumiete, dobrovoľne sa vzdať života, vzdať sa zvedavosti. Chcel som raz robiť film o tom, ako gestapáci chytia nejakého človeka, ktorý má pri sebe schované cyankáli a hovorí si: „Keď ma budú chcieť zaviesť na výsluch, už tam nedôjdem.“ Potom je zvedavý a hovorí: „Čo tam asi budú so mnou robiť?“

83

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

84

Stále to odkladá, až nakoniec ho odsúdia na smrť, a on si hovorí: „No a teraz čo? Kurník šopa, kde a ako ma to chcú popravovať? Však tu nič nie je, budú ma strieľať?“ Naraz ho otočia a tam stojí šibenica. Už stojí na stoličke a hovorí si: „Tak a teraz mi dajú povraz na krk a ja to zhltnem. No ale aké to je, keď sa povraz utiahne okolo krku?“ Odkopnú stoličku, padne, dlane sa mu otvoria a vypadne mu cyankáli. Tá zvedavosť, žiť život až do konca, je pre mňa taká silná, že som nikdy nepovažoval samovraždu za zbabelosť. Niekto sa vzdá toho pocitu zistiť, čo bude ďalej, čo bude zajtra, čo o hodinu. Keď som robil Zbehov a pútnikov, hľadal som, ako vyzerá smrť.

Vtedy som chvíľu premýšľal, a potom som si spomenul, že keď som chodil v Košiciach do divadla, chodil tam aj taký plešatý chlapík a všetci sme sa ho báli. Hral komorníka, robil aj balet. A ja som si naraz na neho spomenul.

Volal sa Kubán. Tak som za ním prišiel, oholil som ho, lebo mal také jemné vlásky a vyfotil som ho. Táto fotka obehla celú Európu a všade o nej písali: Pozrite, čo dokáže filmový maskér. To dokázal pánboh, a nie maskér. To bolo celé. Čiže vtedy som si aj vyberal, ako by tá smrť mohla vyzerať a on bol taký sympatický, mal v sebe niečo ľudského. Smrť i pre mňa bola občas bezradná. Naraz chodila a točila rukami ako mlynčekom, pretože sa ľudia dokážu zabíjať aj sami, a lepšie. Vlastne to bol pre mňa veľmi silný motív, keď mi zomrela matka a naraz som zistil, že susedia prišli a so slzami v očiach na mňa pozerali. Bola v tom nejaká emócia. Nerozumel som im vtedy, ale vedel som, že smrť je niečo, čo je možno hrozné, možno krásne, možno tajomné. Pochopil som, že smrť nie je zlá, ale hrozné je na nej to, že je už navždy. V ďalších filmoch som už smrť vnímal trošku iným spôsobom.

Mám blízko k védam a k hinduistickej tradícii. Napokon pôvodné slovanstvo je postavené na slovansko-árijských védach, kultúre našich kmeňov, ktoré pochádzajú prinajmenšom zo začiatku 6. tisícročia pred Kristom. A v 3. tisícročí migrovali smerom do Indie, teda nie naopak, ako sa nám snažia nahovoriť prekrú-

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

tené verzie dogmatickej paradigmy. Aký je váš vzťah k tejto kultúre, myslím k védam a hinduizmu? Lebo tam sa hovorí o smrti úplne v inom kontexte v súvislosti s cyklom reinkarnácií.

Mám tri scenáre, ktoré by som chcel ešte nakrútiť. Jeden je pokračovanie Perinbaby.

Druhý je Epos Slovanov, aby sme zanechali po sebe stopu, aby aj ďalšie generácie hovorili o tom, z čoho sme, odkiaľ sme prišli, kam smerujeme, čo to bolo, aké máme dejiny, na čo môžeme byť hrdí, k čomu vlastne patríme, nie o tom, čo vidíme teraz okolo seba, ale že naše korene siahajú ďalej. A tretí, posledný film sa volá Tretie pohlavie. To je film o reinkarnácii.

Je to nádherný ľudský príbeh, neskutočný.

Pretože, viete, tá viera, že nie sme prvýkrát ani naposledy na svete, odráža kolobeh života a smrti, ktorý existuje v prírode. Nabáda ma to k radosti a nádeji, že život nekončí, je večný, dokonca večnejší ako láska k Sovietskemu zväzu, o ktorej nás vtedy učili. Ale že je to niečo, kvôli čomu by človek mal žiť a snažiť sa byť lepší, pretože ten ďalší život, ktorý budeme žiť, musí byť lepší. A nielen ten náš, ale i tých ostatných.

Láska k Sovietskemu zväzu by možno bola večnou, len ten zväz medzitým zomrel. Chodievam do Váránasí, čo je posvätné miesto.

Tam hinduisti už 3500 rokov spaľujú mŕtvych.

Ale oni hovoria, že zmyslom tých reinkarnácií je neustále sa učiť. Ale ak sa niekto narodil a zomrel vo Váránasí a bude tam aj spálený, príde k nemu boh Šiva, pošepne mu do ucha mantru, zoberie si ho so sebou a konečne vystúpi z toho kolobehu, zo samsáry, a dostane sa do stavu mókša, v ktorom sa už vlastne nedejú žiadne návraty.

Končím túto novú Perinbabu scénou, keď to smrť vzdá, rozlomí kosu, všetci utekajú a ona hovorí: „Vzdávam to.“ A kričí za tými ľuďmi: „Len si utekajte, len si bežte, prídete ma prosiť na kolenách, keď zistíte, aká je večnosť dlhá.“ Hneď mi napadlo, že by som mohol urobiť aj tretí diel o tom, že smrť neexistuje, ľudia sa nerodia, ale ani neumierajú. A potom som zistil, že je to síce komédia, ale bolo by to strašné, taký stav, keď bohatí zostávajú boha-

85 tými, chudobní chudobnými, chorí chorými, mrzáci mrzákmi, keď sa nič nemení. A potom by sa ukázalo, že smrť mala pravdu a prišli by ju prosiť na kolenách. Lebo by sme sa zbláznili, keby sa svet nemenil a keby nebola žiadna nádej. Úžasné. Ten film by ma veľmi zaujímal.

Prajem vám všetkými desiatimi, aby sa to podarilo. Ďakujem vám, Tibor. Viete, ono to v tomto kontexte dáva taký komický, ale aj pravdivý obraz.

Boh má zmysel pre humor, a niekedy aj veľmi čierny humor. Práve védy hovoria o tom, že náš svet je mája, ilúzia, a my sme len v zajatí tejto ilúzie, ktorú si procesom dekódovania prostredníctvom piatich zmyslov vysvetľujeme ako realitu. Kvantová veda a novodobí fyzici a myslitelia však vravia o akejsi globálnej manipulatívnej projekcii, dokonca o akomsi gigantickom holograme, v ktorom sme zajatí ako v nejakej časovej slučke, v matrixe... Nuž ale na záver by som sa vás rád spýtal niečo na Foto: Matúš Plecho

odľahčenie. Ak by som sa uchádzal o nejakú postavu vo vašom filme, čo by ste mi ponúkli?

Poviem vám, človek sa mení. Kedysi, keď som bol dieťa, sa mi stalo, že som sa pozeral z idúceho vlaku a zdalo sa mi, že stojím a krajina beží. Taký optický klam. Potom, ako človek vyrástol, trošku sa mu zrak zmenil a už sa tento zázrak nekonal. Keď som bol mladý chlapec a robil som svoj prvý film, potreboval som pekné mladé dievča a doviedli mi nejakú 18-ročnú. Povedal som im: „Nechcem ju, ja som chcel mladé dievča, nie mamičku.“ Keď som potom neskoršie robil filmy a doviedli mi na úlohu mladého dievčaťa 18-ročnú, povedal som: „Bože, aké dieťa ste to priviedli?“ Čiže vekom sa mení váš pohľad. A tiež projektmi, ktoré človek robí. Keď vás vidím teraz, poviem vám, ako by som vás obsadil do môjho najnovšieho filmu. V Perinbabe mám 7 podivných ľudí, bojovníkov, možno 7 samurajov, ktorí sú takí vysokí ako vy, sú silní, ide z nich hrôza, a pritom majú smolu. Do nového filmu by som vás rozhodne nechcel za princa, ale za človeka bojovníka.

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

Stanislav Slabeycius

KÁDROVANIE EXTRÉMISTOV DENNÍK N PRINIESOL 7. AUGUSTA SPRÁVU O TOM, AKO OKRESNÝ SÚD V NOVOM MESTE NAD VÁHOM ODSÚDIL 24-ROČNÉHO TOMÁŠA NA 58-MESAČNÝ NEPODMIENEČNÝ TREST ZA TO, ŽE SA V SEPTEMBRI 2016 PROSTREDNÍCTVOM SOCIÁLNEJ SIETE SLOVNE VYHRÁŽAL ADMINISTRÁTOROVI SKUPINY PRÍĎME PODPORIŤ NAŠICH SPOJENCOV, KTORÝ PÔSOBÍ V RÁMCI MIMOVLÁDNEJ LOBISTICKEJ ORGANIZÁCIE GLOBSEC.

86

V

súdnom verdikte sa hovorí, že trest bol mladíkovi uložený za „hanobenie rasy či etnickej skupiny a vyhrážanie sa smrťou“, ako aj za „predchádzajúcu trestnú činnosť“. Skutočnosť, že súd nešpecifikoval, o akú trestnú činnosť šlo, podľa nás znamená zavádzanie verejnosti, resp. vytváranie zdania, že trest bezprostredne súvisí s vyhrážaním sa na sociálnej sieti.

Nie som právnik a neprináleží mi hodnotiť právny aspekt celej záležitosti, predovšetkým adekvátnosť daného rozsudku. Ani nie som zástancom ĽSNS, jej ideologických a politických aktivít. Vyjadrenia Tomáša považujem za scestné, extrémistické a neprípustné. Nakoľko

je však tento trest spravodlivý z morálneho a sociologického hľadiska? Nie je snáď odôvodnené predpokladať, že takýto počin podporí vášne a extrémizmus medzi početnými prívržencami Tomáša z radov radikalizovanej mládeže, pričom vonkoncom neprispeje k útlmu tohto nezdravého spoločenského fenoménu?

Každý trestný rozsudok spĺňa dve funkcie – ochrániť spoločnosť pred delikventom a výkonom trestu prispieť k polepšeniu delikventa samotného. Už teraz však vieme povedať, že mladý Tomáš, ktorému 58-mesačný trest zaručene doláme život, sa vo väzení len utvrdí vo svojich mylných názoroch. Rovnako je scestné predpokladať, že daný rozsudok predstavuje

spravodlivý a nezaujatý prístup. Skúsme sa pozrieť na sociologický a informačný aspekt celej problematiky v kontexte súčasnej vnútropolitickej a informačnej dynamiky na Slovensku.

K výročiu VOSR 7. novembra všetky hlavné médiá vrátane TASR uverejnili správu ďalšieho z početnej skupiny „expertov“ na Rusko a ZSSR Vladimíra Bačišina, v ktorej tento odborník hovoril o fenoméne sovietskeho človeka zrodeného revolúciou nasledovné: „Nové spoločenské zriadenie sa snažilo poprieť všetko, čo má niečo spoločné s demokraciou. Homo sovieticus je súhrn vlastností a čŕt, ktoré boli vlastné v rôznych pomeroch všetkým sovietskym ľuďom. Medzi základné vlastnosti sovietskeho človeka patrili ľahostajnosť ku kvalite práce, kradnutie na pracovisku, snaha zbaviť sa osobnej zodpovednosti, slabé ambície, nekritické podriaďovanie sa moci, pripravenosť splniť aj nemravné príkazy, láska k alkoholu, podozrievavosť a ľstivosť.“ Nuž, sám pochádzam z Ruska a polovica mojej rodiny boli sovietski ľudia, vrátane starého otca a jeho dvoch bratov, ktorí bojovali v poslednej veľkej vojne proti nacistom. To, čo píše pán Bačišin, považujem za extrémistickú a nevyberavú urážku nielen mňa a mojej rodiny, ale aj celého sovietskeho ľudu. To snáď nie je extrémizmus, hanobenie rasy a národa?

Z tejto smutnej analógie vyvodzujem, že v informačnej a trestno-právnej politike sa uplatňuje politika dvojitých štandardov, v rámci ktorej jedným extrémistom je dovolené vrešťať, klamať a krivo obviňovať celé národy (napr. Rusko z agresie), kým iných za podobný extrémizmus stíhajú. Neprejde deň bez toho, aby nám RTVS tak alebo onak nenaočkovávala pavedecký, extrémistický a historické sebavedomie národa podkopávajúci pohľad na minulosť v rámci všemožnej dehonestácie tzv. totality, ktorá sa pre našich liberálno-fašistických „slniečkarov“ stala bohorovným fetišom. Dokonca môžeme hovoriť o vytrvalej snahe kolektívnej pravice delegitimizovať celé obdobie 1948 – 1989.

Z tej istej kategórie sú aj iniciatívy SNS bagatelizovať zásluhy sovietskej armády na oslobodení ČSR, rovnako aj Dankove vyjadrenia zo Dňa Ústavy, usvedčujúce SNS ako kryptoľudácku stranu, ktorá latentne vyznáva tú istú ideológiu,

akú zatknutý Tomáš nevhodne vyjadroval na sociálnej sieti: „Národ ako spoločenstvo rozličných plemenných a duchovných záujmov musí spĺňať spoločnú úlohu – obraňovať vzdelanosť západnú proti barbarským národom Východu...

Spolupráca Rázusovej SNS s HSĽS pred vojnou je pre nás veľkým vzorom... Slovenský štát ukázal, aké nebezpečné je dobre mienené ZLO v totalitnom režime...“ Bezalternatívna podpora NATO a plán sankcionovať spochybňovanie euroatlantického zakotvenia SR (t. j. myšlienková diktatúra) v rámci národniarmi vypracovanej Novej bezpečnostnej stratégie nie je extrémizmus?

Nie je extrémizmom vytrvalá slovná a morálna podpora nášho prezidenta kyjevskému režimu, ktorý rozpútal genocídu proti vlastnému obyvateľstvu na Donbase? Nie je extrémizmom vyčíňanie „umelcov“ Lorenza a Kalmusa, ktorých prokuratúra na Kiskovu žiadosť oslobodzuje a Lipšic obhajuje?

Celá Tomášova vina spočíva v tom, že nie je taký rafinovaný a prefíkaný ako vyššie uvedení politici a vyhrážal sa (zjavne nie v stave úplnej príčetnosti uprostred noci) ľuďom z Globsecu, o ktorých z osobnej skúsenosti viem, že sú zakomplexovaní, úzkoprsí a nekompetentní donášači, dokonalá analógia eštebáckych donášačov, ktorých nenávidia tak, ako človek nenávidí svoje vlastné temné alter ego.

Je mi úprimne ľúto Tomáša ako človeka, ktorý vyrastal v dusnom ideologickom ovzduší nenávisti k minulosti a za posledné roky podľahol absolútne bezuzdnej kritike systému ako takého. V mnohom oprávnenej kritike, ktorá však neponúka inú formu riešenia než sociálnu revolúciu, a preto je súčasťou zničujúceho plánu anarchizácie a chaotizácie Slovenska.

Avšak kto mládež pobláznil? To vy, liberáli a „lžipatrioti“ vnášate rozkol do spoločnosti vyťahovaním antagonizujúcich tém, dezorientáciou mládeže, a následnou nemilosrdnou perzekúciou obetí vašej propagandy. Upracte si najprv pred vlastným prahom, začnite trebárs s Gorilou a militaristickými mimovládnymi organizáciami typu Globsec, vojnovými štváčmi Ondrejcsákom a Šebejom, a potom ľudia uveria, že to myslíte vážne s bojom proti extrémizmu.

87

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

Ratko Sudecký

KEĎ NÁS BOMBARDOVALI

SPOJENÉ ŠTÁTY

88

UŽ ROKY SME SVEDKAMI TOHO, AKO BOMBARDÉRY NAJAGRESÍVNEJŠIEHO ŠTÁTU NA SVETE SYPÚ SVOJ PEKELNÝ NÁKLAD PO CELOM SVETE. POMALY ANI NEEXISTUJE KRAJINA, KTORÚ NEORALI AMERICKÉ PROJEKTILY. A ANI TÁ NAŠA NIE JE VÝNIMKOU. DEŇ D POZNÁ VÄČŠINA Z NÁS AKO DÁTUM VYLODENIA SPOJENCOV POČAS DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY V NORMANDII – 6. 6. 1944. ALE UŽ MÁLOKTO BY VEDEL POVEDAŤ, ČO BOLO O DESAŤ DNÍ NESKÔR. DŇA 16. JÚNA 1944 AMERICKÉ LIETADLÁ BOMBARDOVALI BRATISLAVU, POTOM AJ NOVÉ ZÁMKY.

BOMBARDOVANIE BRATISLAVY

Slovensko bolo dovtedy pokojné. Spojenecké bombardéry si ho nevšímali. Prelietali tadiaľ na ceste k cieľom v Tretej ríši. Mesto na Dunaji však nebombardovali a ani v ten deň nič nenasvedčovalo tomu, že bude zatiahnuté do bojov.

Vlastne o boje tu ani nešlo. Len o vysypanie smrteľného nákladu – ako keby ste vyprázdňovali popolnicu – a odlet preč. Sirény ostali hluché, protivzdušná obrana nereagovala. Pred desiatou hodinou predpoludním sa dovalilo 38 ťažkých amerických štvormotorových bombardérov B-24 Liberator z Talianska. Otravovalo ich niekoľko nemeckých šťúk, ale nezabránilo im, aby v prie-

behu ani nie 10 minút zhodili asi 370 ton bômb v okolí dnešného Mosta Apollo (ktorý je tam od roku 2005) na vtedajšiu Rafinériu Apollo, Zimný prístav, Mestskú plynáreň a most cez Dunaj.

Bomby boli trieštivé a fosforové, niektoré boli časované. Vybuchovali postupne a vyvíjali vysokú teplotu, ktorá roztavovala všetko. Horiacu Bratislavu vraj bolo vidieť až z Viedne.

Najväčšie straty mala Slovenská dunajská plavba, ktorá bola prakticky úplne zničená. Z celkovo 21 lodí a tankerov potopili bomby 18, dve lode ťažko poškodili, zachovala sa len jedna, aj to bol parník. Škody sa odhadovali na 486 miliónov vtedajších slovenských korún.

Americké lietadlá B-24 Liberator bombardujúce Bratislavu

Druhým cieľom bola rafinéria, ktorá bola zničená na 80 % a jej škody sa odhadovali na 300 miliónov korún. S menom gréckeho boha slnka Apollóna, ktorý brázdil nebo vo svojich žiarivých záprahoch, akoby bola predurčená na zánik v krvavočervených plameňoch, ktoré sa spustili z neba. Strhli sa v nej požiare, v ktorých ešte dlho po bombardovaní vybuchovali budovy a sklady s horľavými látkami.

Slavo Kalný v knihe Bombardovanie Apolky píše, že rafinériu bombardovali na základe informácií, ktoré Američanom donášala špiónka z jej kruhov. Apollo patrilo medzi desiatku najväčších stredoeurópskych rafinérií, pre potreby nemeckej armády sa kapacity fabriky rozšírili, aby mohla dodávať naftu do ríšskych vozidiel a strojov.

CIVILNÉ OBETE

Po bombardovaní bolo hlavné mesto Slovenského štátu zrazu bez vody, elektriny a plynu.

A všade boli mŕtvoly. Okrem strategických objektov si totiž nálety vyžiadali asi 1500 civilných obetí, lebo bomby dopadali aj na Slo-

89 venský rozhlas, Slovenské národné múzeum, Ministerstvo dopravy a verejných prác, na okolité ulice Vysoká, Drevená, Grösslingová, Karadžičova, Jakubovo námestie a na ďalšie domy na nábreží. Zrovnali aj časť Petržalky, ktorá bola v tom čase ako rakúske územie súčasťou Hitlerovej Tretej ríše. Lietadlá bombardovali Bratislavu v štyroch náletoch, ktoré si vyžiadali asi 120 potvrdených zabitých, asi 600 ťažko zranených (nevedno, koľkí prežili) a vyše 700 nezvestných (nevedno, koľkí sa našli živí). Z toho bolo len 74 zamestnancov rafinérie, takže vedľajších civilných obetí bolo dvadsaťnásobne viac. Niektorí zamestnanci rafinérie sa dostali do úkrytov, ale tam ich čakalo peklo. Dnu natiekla horiaca nafta, ktorá ich upiekla. Tí, ktorí prežili, v momente zostali s holým zadkom na ulici, bez strechy nad hlavou a so strachom, že sa lietadlá vrátia. Tento fakt upevnil v obyvateľoch pocit, že išlo o brutálne a zákerné teroristické nálety Američanov.

Protiamerické nálady sa stupňovali. Kto mohol, utekal z Bratislavy preč. Aj československí povstalci sa presunuli na stredné Slovensko.

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

ĎALŠIE NÁLETY

90

A naozaj, bol to len začiatok. Po dvojmesačnej prestávke nasledovali ďalšie americké nálety až do marca 1945. Americké bombardéry si 20. septembra 1944 opäť vzali na mušku rafinériu Apollo. V Rumunsku nastal prevrat a krajina sa odklonila od fašizmu. Hitler prišiel o jej ropu, čím sa zvýšil význam rafinérie v Bratislave. Na kobercových náletoch sa podieľalo 56 bombardérov, ktoré zhodili na zvyšky rafinérie 136 ton výbušnín, a tak ju dorazili.

Američania sa na Bratislave vyšantili aj na Mikuláša 1944. Najprv 13 bombardérov krátko predpoludním zhodilo vyše 34 ton bômb na železničnú stanicu na Pionierskej ulici, ďalších 29 lietadiel zbombardovalo stanicu v Devínskej Novej Vsi viac ako 60 tonami bômb.

Potom bombardovali aj obec, ktorá je dnes mestskou časťou Bratislavy. Výsledkom bola len jedna zasiahnutá koľaj, ale zato 24 mŕtvych civilistov, 34 ťažko zranených, z čoho niektorí zraneniam podľahli, 60 zničených a 100 poškodených a opustených domov.

Dňa 7. februára 1945 prišli americké bombardéry zas, aby na Zimný prístav vysypali vyše 32 ton bômb. A nakoniec 26. marca 1945 priletelo 60 bombardérov B-24, aby zničili stanicu v Rači. Celkovo 133 ton bômb poškodilo budovu a sto zo 600 vagónov. Zabili najmenej 11 nemeckých vojakov a 11 civilistov.

Okrem bombardovania sa americké letectvo zaoberalo aj ostreľovaním rôznych cieľov na území Slovenska. Útočilo na nákladné vlaky a lokomotívy, aby tým ochromilo dopravu. Okrem obsluhy vlakov boli obeťami často civilisti vo vagónoch či na staniciach. Existujú záznamy o streľbe z leteckých guľometov na zastávke Slance medzi Kozárovcami a Zlatými Moravcami, medzi Veľkými Šenkvicami a Báhoňom, vo Veľkých Kostoľanoch a inde, čo malo za následok desiatky civilných obetí. Američania dokonca zhadzovali míny maskované za hračky či darčekové predmety, ktoré boli obzvlášť zákernými zbraňami. Písali o tom Slovenské národné noviny: „V hlásení Prezídia Policajného riaditeľstva v Bratislave zo 4. decem­bra 1944 čítame: Opätovne upozorňujem obyvateľstvo hlavného mesta Bratislavy a širokého okolia,

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

že nepriateľské lietadlá i naďalej shadzujú rozličné predmety, ako napríklad detské hračky, válečky, čokoládové trubičky, nástroje a pod., ktoré pri dotyku alebo sebemenšom náraze explodujú a zapríčiňujú ťažké zranenia osobám v blízkosti sa nachodiacim.“

Nechýbalo veľa a Slovensko by prišlo aj o baziliku Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, v obci Šaštín-Stráže. Druhého decembra 1944 tam dopadlo asi 80 amerických bômb, a dodnes nie je jasné, prečo tam bombardovali.

INÉ MESTÁ

Najničivejším leteckým útokom bolo bombardovanie Nových Zámkov. Mesto bolo vtedy súčasťou Maďarska, ale asi polovicu obyvateľstva tvorili Slováci a Česi. Keďže v meste neboli žiadne významnejšie vojenské objekty ani vojsko, obyvatelia letecké poplachy ignorovali. Lenže Američania zhodnotili, že ich železničná stanica je strategický dopravný uzol, a tak ich bombardovali trikrát. Stoštyri bombardérov 15. leteckej armády USA priletelo 7. októbra 1944 od Győ­ ru a Komárna. Asi poldruha hodiny bombardovali mesto v kobercových náletoch lietajúce pevnosti B-17, a potom aj B-24 Liberator, ktorý ochraňovalo 28 stíhačiek P-51 Mustang. Zhodili asi 700 bômb, trhacích i zápalných. Policajná správa o tejto udalosti je uložená v Mestskom múzeu Jána Thaina. Zničili budovu stanice, vyvrátili koľaje, zasiahli plynáreň, hotel Bláha, ľudovú školu, železničiarsku kolóniu za Tromi mostmi, v centre mesta Majzonovo námestie (vtedy Malý rínok) a synagógu. Drevené obloženie železničných vagónov horelo ešte niekoľko dní. Oheň podporoval horľavý náklad (uhlie, strelivo, obväzy, palivo), ktorý vybuchoval tri dni. Mesto ostalo bez elektriny, lebo zničili transformátory a vedenie. Požiare pomáhali hasiť hasiči zo Senca a Šurian. Bombardovanie rómskej osady Péro prežil len jeden človek. Celková bilancia mŕtvych a ranených sa pohybuje do 800 obetí. Veľa cestujúcich civilistov nebolo identifikovateľných. Mnohých zavalilo murivo v protileteckých krytoch a v pivniciach. Katakomby miestneho františkánskeho kláštora boli jedným z lepších úkrytov. V kronike kláštora sa zachovalo svedectvo pátra Klementa Minaříka: „Na americké lietadlá nepadol ani jeden výstrel.

Nemocnica ani vojenské poľné nemocnice nestačili prijímať ranených. Nebolo ľudí na zachraňovanie ranených, na mnohých miestach zas nebolo vybavenie, hoci by sa bolo dalo ešte zachraňovať živých spod trosiek.“

Po bombardovaní Bratislavy prišli na rad iné mestá. V Dubnici nad Váhom bol zbrojársky podnik, na ktorý zhodili americké lietadlá 7. júla asi 50 ton bômb. Keďže výroba prebiehala pod zemou, bomby ju neohrozili. Odniesla si to jedáleň, bufet a asi 50 zabitých a ťažko zranených zamestnancov. Ďalším cieľom bola rafinéria v Dubovej, na ktorú 20. augusta 1944 zaútočilo 76 lietadiel napriek žiadostiam predstaviteľov odboja, aby Dubovú ušetrili. Pri nálete zahynulo osem ľudí a 32 bolo zranených. O dva dni neskôr odhodil trafený bombardér svoj náklad nad obcou Stará Lehota pri Piešťanoch. Bomby zabili a zranili asi 10 ľudí a dve malé deti, poškodili 42 domov.

Dňa 20. septembra 1944 Američania bombardovali letisko Kuchyňa. Zo 46 nemeckých lietadiel síce vyradili 41, ale zbombardovali pri tom aj záhorské mestá Malacky, Pernek, Lozorno, Plavecký Štvrtok a Rohožník, kde zahynulo a ťažko sa zranilo asi 70 ľudí. V kronike obce Cerová-Lieskové je udalosť zapísaná takto: „Lietadlá sa nad Senicou zatočili a spustili veľké množstvo trhacích bômb. Zem sa triasla, sklá padali, prach pokryl zasiahnutú časť obce Prídavky a dedinu. Zabili dve babky.

Jednu nevybuchnutú bombu si doniesol domov žiak Jozef Ondruš. Sekerkou ju proboval rozobrať. Len raz klepol. Kúsky z neho sa našli až 300 m od miesta výbuchu.“ Sto amerických bombardérov 13. októbra 1944 ničilo rakúsku rafinériu Floridsdorf. Bomby vtedy dopadali aj na obce Vrbovce, Plavecký Štvrtok, Láb, Hrabové pri Bytči, Dlhé Pole, Veľké Rovné a inde. V Žiline zabili päť dievčat a zranili vyše 20 ľudí.

Dňa 17. októbra 1944 bombardovali Šintavu.

Most cez Váh, ktorý bol cieľom, netrafili, zato zrovnali so zemou 20 domov a zabili viacerých civilistov.

NOVÉ ZÁMKY

VEĽKONOČNÉ BOMBARDOVANIE

Najtragickejšie bombardovanie Nových Zámkov bolo tretie, 14. marca 1945, dva týždne pred oslobodením mesta, keď americké letectvo na 105 strojoch Liberator zhodilo na centrum viac ako 260 ton trhavých bômb. Takmer zrovnali mesto so zemou. Najväčšie škody boli na Hlavnom námestí. V troskách Mestskej radnice zahynulo 14 zamestnancov, priamy zásah dostal hotel Zlatý lev (niekdajšie sídlo hradného kapitána), kde zomrelo mnoho dievčat odvlečených z Ukrajiny na práce do Nemecka, ktoré tu boli ubytované. V múzeu priamo zničili alebo sa stratili listiny a predmety mimoriadneho historického významu. Zničili Arcibiskupský palác (bývalé sídlo tureckých pašov a Františka II. Rákociho) a kostol reformovanej cirkvi. Zasiahli Michalskú baštu, Žerotínovú baštu, Bernolákovo námestie a ulice Tureckú, Mederskú, Slovenskú, Petőfiho, G. Czucora, Vajanského, Majzonovo námestie a hrádzu rieky Nitry. Dve tretiny budov zničili, z múrov hradu sa dochovali len nepatrné zvyš­ ky, v troskách zahynulo približne 700 ľudí.

Mnohé obete sa nedali identifikovať. Na výrobu rakiev rozoberali a používali dosky z plotov, aj laty z oplotenia štadióna. Počet mŕtvych sa odhaduje na 2000 – 4000. Asi 6000 ľudí prišlo o prístrešky. Všetci boli civilisti. Medzi obeťami bolo identifikovaných len 26 maďarských a 24 nemeckých vojakov.

Františkán Klement Minařík to opísal takto: „Celé ulice sa stali neobývateľnými. Maďarskí vojaci pešo a Nemci na autách sa dali na šialený útek smerom k Nitre. Na Veľkonočný štvrtok bolo počuť výstrely z diel a pušiek. Na úsvite strašnou detonáciou vyhodili do vzduchu mosty; zmizli Nemci. Sú tu Rusi. Na Veľký piatok sme držali obrad pri schodoch pivnice, na Veľkonočnú sobotu sú v kostole iba tri ženy.“ V roku 2015 pred železničnou stanicou postavili pamätník obetiam bombardovania, symbolicky vyrobený zo železničných koľajníc. Hoci mesto za vojny prislúchalo k fašistickému Maďarsku, a nie k Slovensku, pamätník nevyrobili Maďari. Autorom pamätníka je Roman Hrčka a autorom jeho modelu, ktorý je inštalovaný na Mestskom úrade, Tibor Petrák.

91

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

Viktor Timura

EURÓPA A SLOVENI-SLOVÁCI ZA NAJSTARŠÍMI NÁZVAMI SLOVANOV

92

NÁROD, KTORÝ SI NEVYTVORÍ VLASTNÝ ŠTÁT, NEPOZNÁ SVOJU MINULOSŤ, ANI NEPÁTRA PO SVOJICH KOREŇOCH, SLEPO PREBERÁ VŠETKO CUDZIE BEZ OHĽADU NA VLASTNÉ KULTÚRNE HODNOTY, POTÁCA SA V HISTORICKOM VZDUCHOPRÁZDNE ZMIETANÝ NEISTOTOU A POCHYBNOSŤAMI O SEBE SAMOM. AK NEVYCHOVÁVA MLADÉ POKOLENIE K ETIKE A TRADÍCIÁM SVOJICH PREDKOV, K HRDOSTI A LÁSKE K RODNEJ DOMOVINE V HISTORICKÝCH SÚVISLOSTIACH, ODNÁRODŇUJE SA. AK TAKÝ NÁROD PRITOM ODOVZDÁVA ROZHODOVANIE O SVOJICH BYTOSTNÝCH ZÁLEŽITOSTIACH DO CUDZÍCH RÚK, BEZPROSTREDNE OHROZUJE VLASTNÚ IDENTITU A EXISTENCIU.

V

antických písomných pamiatkach je celý rad nevysvetlených a sporných informácií, ktoré však pri hlbšom skúmaní napovedajú o celkom inom osídlení strednej Európy, ako sa oficiálne tvrdí. Bádatelia zo západnej Európy si prisvojili mnoho z toho, čo im nepatrí, kým strednej a východnej Európe sa viac alebo menej dotkli iba okrajovo a nás zväčša iba prekladom niektorých pasáží, ktoré neprotirečili pangermánskym konštrukciám európskych dejín.

Hesiodova (8. – 7. storočie p. n. l.) zmienka o Venetoch v Pobaltsku sa považovala za najstaršiu. Názov Van-Vani, Sawwani, z ktorého sa vyvinulo aj názov Veneti a jeho odvodeniny,

však siaha do 6. tisícročia p. n. l. Na Hesio­dovu zmienku nadväzoval Hérodotos (asi 480 – 430 rokov p. n. l.). Napísal dielo pod názvom Historiés apodexis – celkom 9 kníh. Prvé štyri sa venujú východnej Európe. V tretej knihe spomína Áriov v Strednej Ázii. Celý rad kmeňov vo východnej Európe uvádza vo štvrtej knihe, čomu sa tu však nebudeme venovať. V piatej knihe sa zmieňuje o Venetoch pri Jadranskom mori a o Paionoch v Panónii.

Do tohto procesu vstúpil Phyteas z Massalie (asi 350 – 285 p. n. l.), ktorý preplával oblasť severnej Európy. Uviedol názov Vannona (Vanonia, zem Vanov), ktorý prebral Cornelius

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

94

Nepos (asi 29 rokov p. n. l.). Antickí historici Mela a Plínius st. hovoria o kupcoch Indoch, ktorých vraj zahnala z Indického oceána búrka k Svévom v Severnom mori – podľa Pavla Jozefa Šafárika išlo o Vindov plávajúcich Severným morom, a nie Indov.

Polybius z Arkádie (200 – 118 p. n. l.) žil od roku 176 p. n. l. ako zajatec v Ríme (po podmanení Grécka Rímom) a stal sa jedným z najväčších antických historikov. Napísal dielo Historiae o udalostiach od roku 264 do roku 144 p. n. l.

Začal tam, kde skončil jeho predchodca grécky historik Timaios (okolo 280 p. n. l.). Timaios disponoval neobyčajnými znalosťami západných krajín (Galie – Keltov). Podľa Plínia st., ktorý mal jeho spisy k dispozícii, Timaios uviedol, že v Severnom mori na jednom ostrove (rozumej ostrov ako oblasť osídlenia) nazývanom Banonia (teda Vanonia, krajina Vanov), vlny na jar vyhadzujú jantár. Lenže vo vydaní Plínia st. z roku 1685 editor Herduin, ako uviedol P. J. Šafárik, zmenil názov Banonia na Raunonia, čím sa stratili stopy po slovanskom osídlení v Pobaltsku. Aj takto sa zbavovali stôp po Slovanoch.

Významným antickým historikom bol Poseidónius (135 – 51 p. n. l.). Napísal históriu Ríma od roku 146 do roku 63 p. n. l., v ktorej spomínal Keltov a Germánov. Okolo roku 90 p. n. l. označil územie východne od Rýna za Germániu, čím dal spoločný názov všetkým kmeňom na tomto území. Názov Germánia ani Germáni do roku 90 p. n. l. neexistovali. Pri popise Galie a Germánie vychádzal aj z Phytea. Na nich nepriamo nadväzoval Gaius Iulius Caesar (100 – 44 p. n. l.) a Strabón (64 p. n. l. až 19 n. l.) s dielom Geographia – Zemepis. Spisy všetkých uvádzaných antických autorov, okrem ďalších, mal k dispozícii Plínius st., keď písal Prírodovedu. Dnes sú okrem Herodotových a Polybiových Dejín ostatné spisy stratené.

Najspoľahlivejšie informácie o osídlení západnej Európy (Francúzska, Belgicka, Holandska a Španielska) z polovice 1. storočia p. n. l. sú od G. I. Caesara. V Zápiskoch o vojne v Galii uviedol viac ako stodvadsať kmeňových názvov, s ktorými sa dostal do kontaktov.

Gerhard Herm vymenoval keltské kmene, ktoré sa na začiatku 4. storočia p. n. l. presunuli

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

na Apeninský polostrov (Laeri, Cebekovia, Insuburi, Anari, Bojovia, Senóni, Gaseti, Tauriskovia, Cenomani) a usadili sa v Pádskej nížine. Po katastrofálnych porážkach na Apeninskom polostrove koncom 3. storočia p. n. l. odišli severne od Álp. Bojovia zostali v Čechách a na strednom Dunaji. Senóni prešli Moravou až na poľské územie medzi Odru a Labe. Usadili sa pod Opolom (na území Lugiov). Poľskí bádatelia predpokladajú ich príchod z Moravy.

Strabón označil tento keltský kmeň namiesto Senónov nepresne ako germánsky kmeň pod názvom Semnóni. G. I. Caesar uvádza v Galii kmeň Senónov (a Cenomanov), ale o Semnónoch nevedel. Od Strabóna prevzal túto nepresnosť Tacitus aj Ptolemaios. Semnónov však ďalej neuvádzali v nijakej inej súvislosti.

Aj keď sú antické pramene nepresné, na poznanie stredoeurópskej minulosti zostávajú základné. Vyžadujú však kritickú analýzu s využitím súčasných poznatkov z rozličných vied (archeológia, jazykoveda, DNA). Antickí autori bezradne priznávali, že nevedia, kto sídlil východne od rieky Labe, nepoznajú Bastarnov ani Sarmatov. Strabón uviedol, že ,,nám sú známi tí, ktorých sídla sa rozprestierajú od ústia Rýna po ústie Labe... Avšak (kmene) z druhej strany Labe smerom k oceánu nám ostávajú naskrze neznáme... Ani Rimania ešte nepostúpili za opačný breh Labe... Čo je však za Germániou a čo iné sa nachádza za tým? Treba tam hovoriť o Bastarnoch, ako sa to spravidla predpokladá?

Nie sú ešte pred nimi dajaké iné kmene? Či tam nebýva aj iná ľudská rasa, usadená medzi morom a východnými Germánmi? Nepoznáme ani Bastarnov ani Sarmatov...” Územie Bastarnov, Tyregetov a Sauromatov vymedzuje od Rýna po rieku Tanais (Don). Neznalosť osídlenia medzi Labe a Donom však Strabónovi nebránila, aby spomínané kmene až na výnimky zaradil ku Germánom. Teoretici 19. storočia nevzali pochybnosti o niektorých kmeňoch zaradených ku Germánom do úvahy.

Antickí autori nerozoznávali ani medzi Keltmi a Germánmi. O Sarmatoch a Bastarnoch vedeli iba z počutia, asi len to, že existujú, a o Venedoch skôr iba čosi tušili.

Kmene východne od Labe a severne od stredného Dunaja považovali za Bastarnov a Peucínov, a nevedeli, o koho v skutočnosti ide. Radili ich k Sarmatom alebo Germánom (podľa územia nazývaného Germánia alebo Sarmatia). Pri analýze antických prameňov treba na rozlišovanie etnického pôvodu menovaných kmeňov voliť kritériá, ku ktorým nám antickí autori poskytujú informácie, aj keď v súvislosti s charakteristikou niektorých kmeňov skromné.

Najzložitejšia a najmenej prehľadná situácia z hľadiska údajov G. I. Caesara a Strabóna je na severozápade pri ústí rieky Rýn a Maas.

Podľa G. I. Caesara západne od Rýna a rieky Maas sídlili popri ďalších germánskych kmeňoch (Eburóni, Kondrusovia, Cerozovia, Seduni a Pemani) germánske kmene Belgov. Medzi germánskymi kmeňmi Caesar menuje aj Tribokov, Markomanov (vtedy ešte sídliacich medzi Rýnom a Labe), Vangiónov, Nemetov, Usipetov, Tenkterov a Ubiov. Pri Usipetoch, Ubioch a Tenkteroch vyvstáva otáznik nad ich germánskym pôvodom, lebo boli pod ochranou galských Treverov. Otáznik visí nad pôvodom Eburónov a Kondrusov. Podľa Caesara presídlili za Rýn, sú kultúrnejší ako Germáni, držia sa zvykov Galov a Svébi sa ich pokúšali odtiaľ vyhnať za Rýn pre ich veľký počet. Časť Tenkterov a Usipov odišla k Sigambrom a spojila sa s nimi. K ďalším germánskym kmeňom priradil aj Harudov na čele s Ariovistom. Vzhľadom na to, že Eburónom, Usipom a Tenkterom poskytli na východnej strane Rýna útočisko Sigambri, boli to všetko asi keltské kmene.

Najvážnejšie otázniky sú nad zaradením Markomanov, Tribokov, Vangionov, Caerosov, Caemanov, Tenkterov a Svébov ku germánskym kmeňom. Je to iba náhoda, že sa názov kmeňa Vangioni zhoduje s menom Vangio, synovca Vannia, ktorého Rimania postavili na čelo Kvádov? Ak niekto verí na takéto náhody v dejinách, je to jeho vec. Podobne je to aj v prípade kmeňa Vandalov. Sú to názvy odvodené od pôvodnejšieho názvu Van-Vani, podobne ako názvy odvodené od Venetov, ktoré súvisia s migrujúcimi skupinami so šnúrovou keramikou koncom 3. tisícročia p. n. l. Ešte pôvodnejšie sa javia kmene, ktorých názvy majú na

začiatku suo (Suavi) alebo sou (Souoveni). Nesporné je, že na území východne od Rýna bol popri pôvodnom roľníckom obyvateľstve, ktoré pôvodom nemohlo byť iné ako slovanské, celý rad keltských kmeňov. Potvrdzujú to aj výsledky genetických výskumov.

Nevyjasnenou otázkou zostáva pôvod Kimbrov, Teutónov, Ambrónov a Ambisoťanov. Ambróni sa pridali k Teutónom a Kimbrom pri ich dobrodružnom prieniku do západnej Európy.

Podľa Gerharda Herma: „Teutóni a Ambróni takmer naisto neboli Germáni, lež Kelti alebo príbuzní Keltov. Naproti tomu Kimbrovia asi naozaj prišli zo severných oblastí, v ktorých prekvitala vysoko vyspelá kultúra bronzovej doby.“ Vysokou bronzovou kultúrou na prelome vekov však disponovali Kelti – laténska kultúra, a nie Germáni na Jutskom polostrove a v Škandinávii. Aj podľa G. I. Caesara: „Atuatukovia (sídliaci medzi Rýnom a riekou Maas na severe pri ústí rieky) boli potomkami Kimbrov a Teutónov.“ Herm pochybuje aj o germánskom pôvode Cheruskov, ktorí patrili do nadkmeňového spoločenstva Svévov a zohrali rozhodujúcu úlohu pri zničení troch rímskych légií pri Teutoburskom lese v roku 9 p. n. l.

Rimania si boli vedomí nebezpečenstva, ktoré hrozilo z východnej strany Rýna. Preto chceli ovládnuť Germániu. Drusus viedol v rokoch 12 – 9 p. n. l. inváznu vojnu za Rýn proti Sigambrom, Usipom, Frísom, Bruktérom, Cheruskom, Chattom, Markomanom a ďalším kmeňom. Prebil sa až k Labe pri Magdeburgu.

Pri návrate však prišiel o život. V roku 5 p. n. l. vyhlásili Rimania na dobytom území provinciu Germánia. V roku 9 n. l. Armin na čele Cheruskov zjednotil kmene na tomto území a pri Teutoburskom lese zničil tri rímske légie.

Provincia Germánia tým zanikla a Rimania začali stavať na Rýne opevnenie (Limes germanum), ktoré prepojili od Rýna k rieke Mohan a Neckar na Dunaj (Limes romanum).

Okolo rozmiestnili silné posádky. Ani to Rím nezachránilo.

Autor je filozof a kulturológ, vydal viaceré historické monografie vrátane titulov Dávnoveká Európa a Zamlčané dejiny.

95

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

Richard Strážan

FALOŠNÝ KRESŤAN NA ČELE VATIKÁNU

PÁPEŽ FRANTIŠEK I. (* 1936) JORGE MARIO BERGOGLIO JE 266. RÍMSKY BISKUP, KTORÝ SEDÍ NA NAJVYŠŠOM POSTE VO VATIKÁNE. SVOJE PÁPEŽSKÉ MENO SI VYBRAL PODĽA SV. FRANTIŠKA Z ASSISI. JE PRVÝM JEZUITSKÝM PÁPEŽOM, PRVÝM Z AMERICKÉHO KONTINENTU, PRVÝM Z JUŽNEJ POLOGULE A PRVÝM NEEURÓPSKYM PÁPEŽOM OD SMRTI CTIHODNÉHO GREGORA III. ZO SÝRIE.

N

arodil sa v Buenos Aires. Je najstarším z piatich detí talianskeho účtovníka Maria Joseho Bergoglia a Reginy Marie Sivori. Navštevoval saleziánsku základnú školu Wilfrida Baróna, odkiaľ v šiestom ročníku smeroval na Strednú školu Hipólita Yrigoyena, ktorú absolvoval ako diplomovaný chemický technik. Ďalších pár rokov strávil prácou v laboratóriu spoločnosti Hickethier-Bachmann.

Svoje povolanie ku kňazstvu údajne pocítil na oslavách študentského sviatku, kde ho mal inšpirovať spovedajúci kňaz. Do seminára vo Villa Devoto nastúpil v marci 1958 ako novic a o tri roky sa stal členom jezuitského rádu. Získal diplom z filozofie a vyučoval literatúru a psychológiu. V roku 1967 dokončil teologické štúdiá a v decembri 1969 bol vysvätený za kňaza. Pomocným biskupom Buenos Aires sa stal v júni Kresba: Tibor Eliot Rostas

1992 a arcibiskupom v júni 1997. Konzistórium a Ján Pavol II. ho vo februári 2001 ustanovili za kardinála s rôznymi administratívnymi pozíciami v rímskej kúrii. Vatikánska tlač si ho všimla ako tajomníka biskupskej synody, keď ho opísala ako muža dialógu s priaznivým dojmom.

Po smrti Jána Pavla II. bol jedným z jeho možných nástupcov. Zvolili ho však až po podivuhodnom odstúpení Benedikta XVI. Dňa 19. 3. 2013 bol Bergoglio na Námestí sv. Petra vo Vatikáne inaugurovaný ako pápež František I.

KTO JE FRANTIŠEK?

Na ceste do Ria de Janeiro Bergoglio prehlásil: „Ak je niekto gay a hľadá Boha, kto som ja, aby som ho súdil?“ Podľa vierouky Boh ustanovil Petra za strážcu zjavenej božej pravdy a zveril mu dar neomylnosti pri jej vyučovaní.

97

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

98

Zjavil sa skrze svojho syna Ježiša Krista, ktorý svoje evanjelium odovzdal apoštolom a táto zvesť hlásaná Kristovými učeníkmi je Novým zákonom. Preto majú nástupcovia sv. Petra moc od Boha rozsudzovať otázky viery a mravov. Je však František nositeľom svätopeterského apoštolského úradu? Či je to gay, lesba, narkoman, smilník, modloslužobník, terorista, sociálny inžinier alebo politický ideológ, ktorý odporuje pravde – povinnosťou každého pápeža je zvestovať mu, že Boha je možné nájsť len vtedy, keď odsúdime svoj hriech, oddelíme sa od neho a prijmeme na seba súd prirodzeného, zjaveného božieho zákona.

Bergoglio v tom období podpísal dokument o svätorečení Jána Pavla II. a Jána XXIII. Obaja títo zosnulí pápeži narušili vieru v jediného pravého Boha a otvorili dvere obdivu falošných náboženstiev. Tým obaja klamali ľudstvo, zamedzili mu prístup k ceste spásy a postavili úctu k démonom na jednu rovinu s úctou k Bohu. Nemožno sa diviť, že ich nasledovník František túto božiu cestu nerozoznáva, a hovorí: „Kto som ja, aby som súdil, čo je dobré a čo je hriech? Kto som ja, aby som hovoril, čo vedie k Bohu a čo do pekla? Kto som ja, aby som hovoril, aký je Boh a čo od ľudí žiada?“ Takže pravým nástupcom sv. Petra, ktorému Boh zveril neomylné zjavenie, nie je. Inak by bol schopný odsúdiť hriech a ukázať cestu k nájdeniu Boha tým, ktorí ho skutočne hľadajú. Nie je dokonca ani kresťanom. Pretože ten pozná svetlo božieho morálneho zákona, v ktorom môže posudzovať konanie ľudí. Sám Ježiš hovoril farizejom, ktorí si mysleli, že zastupujú Boha: „Ja vás nesúdim, ale to slovo, ktoré mi dal Otec, vás súdi.“ (Jn 12) Ak František odmieta súdiť hriech, je sám odsúdený ako hriešnik, pretože odmietol súd božieho slova.

ĎALŠIE PREŠĽAPY

V máji 2014 dal Bergoglio šokujúci súhlas biblickému znaku šelmy, keď RFID čipy nazval požehnaním pre ľudstvo. Povedal: „Pozorne sme študovali Písmo sväté a môžem jednoznačne povedať, že nie je nič, čo by aspoň trochu naznačovalo, že RFID čipy sú z akéhokoľvek pohľadu satanistické. Naopak, tieto technológie sú

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

požehnaním od samotného Boha, dané ľudstvu na vyriešenie mnohých svetových chorôb.“ Výs­ kumy viacerých vedcov jednoznačne ukazujú, že RFID implantáty zodpovedajú vo všetkých parametroch znaku šelmy, popisovanému v Knihe zjavení (pozri štúdie dr. Carla Sandersa). Aj keby ho Písmo nespomínalo, tento systém pôsobí na ľudskú vôľu, podmaňuje si ju a činí z človeka kontrolovaného biorobota.

Lisabonská zmluva, ktorá je spoločnou ústavou ateizovanej Európy, uzákoňuje tzv. práva sexuálnych menšín. Štáty, ktoré nadiktované neprijímajú, sú sankcionované. Tieto kroky sú ovocím nového myslenia, ktoré z Vatikánu vychádza už dekády. Písmo zdôrazňuje, že práve tento hriech zapríčinil vojny a babylonské vyhnanstvo: „Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi... Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam... muži s mužmi páchali nehanebnosť.“ (Rim 1) Júdov list takisto varuje, že „Sodoma a Gomora, ktoré smilnili a chodili za iným telom, stali sa výstrahou a znášajú trest večného ohňa.“ František tak dvojznačným vyjadrením „kto som ja, aby som súdil“ neprirodzené orientácie de facto odobril.

V roku 2015 navyše utvrdil svoj postoj gestom, keď umýval nohy šiestim mužom a šiestim ženám, medzi ktorými bol transsexuál. Keď sú však deti nútené od materských škôl tvrdiť, že nevedia, či sú chlapcom alebo dievčaťom, lebo vraj majú právo zvoliť si svoje pohlavie, prípadne sa im predhadzujú hormonálne lieky a práva na operačnú zmenu, tu František mlčí. Rodičia v Európe, ktorí sa proti tomuto teroru na ich vlastných deťoch bránia, sú trestaní ako homofóbovia či transfóbovia. Ideológia je následne spojená s odoberaním detí, deštrukciou rodiny a biznisom (pozri nórsky Barnevernet). Ide teda nielen o morálnu, ale i o fyzickú autogenocídu jedinca, rodiny a spoločnosti.

Medzi ďalšie Bergogliom vyvolané kontroverzie patria vyjadrenia o rigidných katolíkoch, udeľovanie medailí zástancom potratov a homosexuálnych manželstiev a exhortácia Amoris laetitia, ktorá má za cieľ podkopať katolícke učenie vo vzťahu k nerozlučnosti sviatostného manželstva, postoj k antikoncepcii, umelému oplodneniu a genderovej schizofrénii.

Namiesto jasných formulácií František používa ideologický jazyk a uvádza selektívne citácie z predošlých cirkevných dokumentov.

V apríli 2016 navštívil migrantov na ostrove Lesbos. Späť do Vatikánu si vzal so sebou tri moslimské rodiny, no žiadnu kresťanskú.

Následne povedal, že „fenomén migrácie nepredstavuje pre európsku kultúru hrozbu, ale je príležitosťou na rast spoločnosti“. Hlavným cieľom slobodomurárskych architektov NWO a utečeneckého pochodu na Európu je islamizovať kontinent a likvidovať kresťanstvo. Tragédiou je, že pápež svojimi postojmi inšpiruje klérus (teda i veriacich), aby namiesto varovania pred hrozbou zániku európskej civilizácie a cirkvi šíril milosrdný postoj k moslimským utečencom, a tak v konečnom dôsledku napomáhal šíreniu islamu.

PÁPEŽ V ZÁSTERE

Mnohí katolíci sú znepokojení slovami dnešného pápeža a pýtajú sa na dôvod jeho mätúcich výrokov. Ich pochybnosti o jeho príslušnosti sa však rozplývajú s poznaním, že František je od roku 1999 čestným členom Rotary klubu. Podľa encyklopedických znalostí magazínu CODE bol klub založený z poverenia B’nai B’rith, jednej z najvyšších slobodomurárskych entít. Rotary International založil v roku 1905 mason vysokého stupňa Paul Harris. Historické prieniky slobodomurárstva na najvyššie miesta v cirkvi sú slušne zdokumentované v početných štúdiách.

Johannes Rothkranz v diele Dialektický sled pápežov za posledných sto rokov o Bergogliovi píše: „Rafinovane využíva dvojznačnosť výrazu reforma (obnova pôvodnej formy, ale aj ľubovoľná premena), aby už voľbou mena dal najavo, že údajne podľa cirkevného reformátora sv. Františka z Assisi plánuje už dávno nie katolícku cirkev prevrátiť ešte omnoho radikálnejšie ako všetci jeho dialektickí predchodcovia. Už od počiatku sa okamžite zbavil nielen tradičných vonkajších atribútov pápežstva, ktoré jeho konzervatívnejší predkovia z chytráckej kalkulácie znovu zaviedli, ale i mnohých iných.“ A dodáva, že práve za jeho snahy o spojenie náboženstiev a deštrukciu kresťanstva ho médiá skrytej vrchnosti „odmeňujú vavrínmi a vynášajú ako nositeľa nádeje“.

Treba zdôrazniť, že František nie je právoplatným Petrovým nástupcom. Jeho voľba za pápeža bola neplatná, pretože ho volili kardináli apostatovia, ktorí odpadli od katolíckej viery i cirkvi tým, že 1. 5. 2011 oficiálne prijali ex katedra falošné učenie tzv. Ducha Assisi – ducha antikrista, podľa ktorého Ježiš už nie je jediný spasiteľ sveta a pohanstvo a kresťanská viera sú rovnocenné cesty k spáse. Podľa sv. Pavla (Gal 1, 8 – 9) dopadá za prijatie tohto falošného evanjelia na predstaviteľov, ktorí s ním tvoria jednotu, prekliatie. Sám František sa s pohanským duchom Assisi stotožňuje. To potvrdzuje i fakt, že už od zvolenia ide v stopách Jána Pavla II. i Benedikta XVI. Pod dojmom pokory, skromnosti a zbožnosti sa snaží vzbudiť dojem katolíckeho pápeža, ale v skutočnosti slovami i gestami prekrúca Kristovo evanjelium a celú tradíciu. Za tento Františkov tolerantný postoj pokoja a jednoty s inými náboženstvami, ale, žiaľ, bez jediného vykupiteľa Ježiša sú mu náboženskí lídri veľmi vďační a svet ho za to vrelo oslavuje. Zarážajúce je i jeho nedávne vyjadrenie k ateistom, že „konanie dobra ich privedie do neba aj bez viery“. Z toho je zrejmé, že mu ide o to, o čo sa usilujú slobodomurári: vytvoriť jedno svetové náboženstvo, jednu menu, ustanoviť jednu svetovú vládu (NWO). Ak však František vedome odmieta robiť verejné pokánie z apostázy a popiera Krista ako jediného Boha a spasiteľa, každý úprimný katolík sa musí od Vatikánu oddeliť, ako o tom hovorí Boh v Zjavení sv. Jána: „Vyjdite z neho (z Babylonu – Vatikánu), môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a aby sa vám nedostalo z jeho rán, lebo jeho hriechy siahajú až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti.“ (Zjv 18,4 – 5) Monsignor Athanasius Schneider v rozhovore pre Rorate Caeli vhodne pripomenul, že „hoci sv. Katarína Sienská vždy prechovávala hlbokú úctu k pápežovi, adresovala mu niekoľko veľmi ostrých slov“ a z lásky k nemu ho pokarhala.

V liste, pod ktorý by sa mohli podpísať všetci úprimní katolíci aj dnes, napísala: „Najsvätejší otče, ak sa neobrátite (ku katolíckej viere), prosím, odstúpte, vzdajte sa pápežstva. Píšem to z lásky k Vašej osobe, pre Vašu večnú spásu a z lásky k Cirkvi.“

99

NEZNÁMI HRDINOVIA > PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

Richard Strážan

REVIZIONISTA UDALOSTÍ

11. SEPTEMBRA AMERICKÉHO PROFESORA DAVIDA RAYA GRIFFINA MNOHÍ POVAŽUJÚ ZA NAJUZNÁVANEJŠIEHO LÍDRA HNUTIA, KTORÉ JE SKEPTICKÉ VOČI DERAVEJ OFICIÁLNEJ VERZII UDALOSTÍ Z 11. SEPTEMBRA 2001. VIAC AKO TRIDSAŤ ROKOV VYUČOVAL NA CLAREMONTSKEJ TEOLOGICKEJ ŠKOLE A NAPÍSAL ALEBO EDITOVAL DESIATKY VEDECKÝCH KNÍH.

100

N

arodil sa v roku 1939 a vyrástol v Oregone, je dlhodobým rezidentom krajského sídla Santa Barbara v Californii.

Po absolvovaní magisterského štúdia na Oregonskej univerzite pokračoval v štúdiu filozofickej teológie, a následne navštevoval Claremontskú univerzitu, kde v roku 1968 získal titul PhD. Od útokov na Dvojičky (budovy WTC) uplynulo šestnásť rokov. Podľa oficiálnej verzie malo 19 únoscov vedených Usámom bin Ládinom ovládnuť štyri komerčné lety pomocou zasúvacích plastových nožov a vyhnúť sa NORAD-u (systému protivzdušnej obrany). Zasiahli 75 % cieľov.

Zároveň štruktúru veží WTC narušil požiar a veže sa zrútili „palacinkovým“ spôsobom, kým lietadlo, ktoré zasiahlo Pentagón, sa po náraze vyparilo, ako aj lietadlo, ktoré havarovalo v Shanksville. Komisia 9/11 zistila, že neexistovali žiadne varovania pred týmto teroristickým aktom, kým viacnásobné vládne zlyhania zabránili adekvátnej obrane.

Vyšetrovacia komisia bola založená 27. novem­ bra 2002, t. j. až 442 dní po útoku. Toto číslo znie obzvlášť bizarne, keď šlo o udalosť, pri ktorej zahynulo viac ako 3000 ľudí a mohla mať (aj mala) značné následky na ďalšie svetové dianie.

Konečná podoba vyšetrovacej správy vyšla v júli 2004. Správa sa okamžite stala terčom kritiky jednotlivcov, ako aj hnacím motorom na vytvorenie organizácií architektov, inžinierov, pilotov, vedcov a odborníkov, ktoré jednohlasne spochybňujú rozšírené a oficiálne vysvetlenie teroristického aktu.

David Ray Griffin je v hnutí 9/11 Truth Movement poprednou postavou. Vo svojej knihe The 9/11 Commission Report: Omissions and Distortions označil správu komisie za 571-stranovú lož a zastáva názor, že aj ten najmenší prieskum a náhľad na udalosti otriasa vierohodnosťou oficiálneho príbehu. Po preskúmaní správy identifikoval viac ako sto problematických častí, medzi ktoré patrí napríklad:

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ > NEZNÁMI HRDINOVIA

zanedbanie dôkazu, že minimálne šesť z údajných únoscov – vrátane Waleeda al-Shehriho, ktorý mal na palube letu č. 11 dobodať letušku – je stále nažive, zahmlievanie indícií, že Hani Hanjour bol príliš nezrelý pilot na to, aby letel s veľkým dopravným lietadlom k Pentagónu, zanedbanie skutočnosti, že verejnosti dostupný zoznam cestujúcich neobsahoval žiadne arabské mená, opomenutie dôkazu, že oheň nikdy pred 11. septembrom alebo po ňom nespôsobil kolaps budovy s oceľovou nosnou konštrukciou, opomenutie faktu, že pád Dvojičiek (a budovy WTC7) vykazoval viditeľné znaky kontrolovanej demolácie, zamlčiavanie, že oceľ a trosky z budov WTC urýchlene odstránili z miesta činu a odviezli za hranice pred analýzou na prítomnosť výbušnín, opomenutie faktu, že organizácia Project for the New American Century a kľúčové postavy Bushovej vlády publikovali v roku 2000 dokument, kde sa píše o novom Pearl Harbore, ktorý by podporil ich cieľ získať viac financií na rýchlu technologickú transformáciu americkej armády, vynechaná diskusia o tom, že najhľadanejšieho muža Usámu bin Ládina v júli 2001 liečili v americkej nemocnici v Dubaji a mal ho navštíviť miestny agent CIA. A uvedené nezrovnalosti nie sú jedinou vzorkou sporných tvrdení.

Po útokoch presunul Griffin svoju pozornosť z otázok filozofických na témy politické a historické, vrátane amerického imperializmu a expanzívnosti. Po prečítaní diel Paula Thompsona a Nafeeza Ahmeda sa presvedčil o spoluúčasti jednotlivcov z vlády a zákulisia Spojených štátov a pripojil sa k 9/11 Truth Movement vo volaní po rozsiahlejšom preskúmaní udalosti. V tom čase začal písať svoju prvú knihu s názvom The New Pearl Harbor: Disturbing Questions About the Bush Administration and 9/11. Prvá časť sa zaoberá udalosťami, jednotlivými letmi, správaním prezidenta Busha a tajnej služby a druhá skúma útoky v širšom kontexte vo forme štyroch najpálčivejších otázok.

Griffin a P. D. Scott o dva roky vydali kolekciu esejí 9/11 and the American Empire: Intellectuals Speak Out, vrátane state Stevena Jonesa Why In-

deed Did the World Trade Center Towers Collapse.

Dielo Debunking 9/11 Debunking (2007) sa zameriava na mainstreamové zosmiešňovanie alternatívnych vysvetlení a mnohými dôkazmi ho úspešne degraduje. V 9/11 Contradictions: An Open Letter to Congress and the Press (2008) prezentuje 25 rozporov, ktoré obsahuje oficiálny príbeh, a vyzýva, aby ich Kongres a komisia preskúmali a hodnoverne vysvetlili. Medzi jeho ďalšie diela patrí The Mysterious Collapse of World Trade Center 7 (2009), Cognitive Infiltration: An Obama Appointee’s Plan to Undermine the 9/11 Conspiracy Theory (2010) a 9/11 Ten Years Later: When State Crimes Against Democracy Succeed (2011). Griffin poskytol aj množstvo prednášok a rozhovorov pre rôzne médiá. Jeho konferenciu organizovanú na pôde Wisconsinskej univerzity v Madisone dokonca vysielala televízna sieť C-SPAN. Johannes Rothkranz v diele Načo vlastne slúži vojna proti terorizmu (2005) píše: „Skutočný terorizmus má obvykle len jeden určitý, otvorene vyhlásený cieľ, ktorý však väčšinou nedosiahne.

Naproti tomu simulovaný teror často sleduje niekoľko cieľov súčasne, ktoré však nemôže verejne priznať, zato ich však dosť často dosahuje podivuhodne rýchlo a úspešne. Falošný terorizmus je vždy zámienkou pre niečo úplne iné, čo sa má jeho pomocou dosiahnuť.“ David Ray Griffin je jedným z tých, ktorí aspoň čiastočne osvetlili temné zákutia strojcov falošného teroristického útoku z 11. septembra 2001.

101

MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

Vladimír Líška

ATHOS A METEORA GRÉCKO NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY. 102

LEBO MUŽ SI NEVYVOLÍ NIČ LEPŠIE NEŽ MANŽELKU, KTORÁ SI VIE RADY. NIČ VŠAK NIE JE TAKÉ STRAŠNÉ AKO JEDNA ZLÁ, HLTAVÁ A NENÁSYTNÁ V MILOVANÍ. TAKÁ HO SPÁLI BEZ POCHODNE A PREDČASNE HO STARCOM UČINÍ.

HESIODOS

T

uristicky atraktívne Grécko je známe svojou antickou kultúrou považovanou za kolísku západnej civilizácie. V hlavnom meste Aténach vznikla demokracia, obnovená znovu v 19. storočí po oslobodení spod tureckej nadvlády. Cirkev mala v Grécku vždy silnú oporu u obyvateľstva; k pravosláviu, východnej byzantskej vetve kresťanstva, sa stále hlási väčšina Grékov.

V roku 1054 došlo v kresťanskej cirkvi k rozkolu.

Rozdelenie bolo dôvodom exkomunikácie patriarchu Michala I. a jeho stúpencov, ktorý na oplátku vyobcoval z cirkvi pôvodcov tejto exkomunikácie.

Neskôr sa odpor prehĺbil križiackymi výpravami, ktoré drancovali pravoslávne chrámy a zabíjali východných kresťanov v Konštantínopole (Istan-

bule). Rozdiely medzi východným a západným kresťanstvom však pretrvávali už stáročia predtým. Východná byzantská cirkev nemala záujem podrobiť sa rímskemu pápežovi, navyše keď pápežskí preláti vyhlásili voči Michalovi kliatbu za údajné zotrvávanie v bludoch.

Počas štyristoročnej tureckej okupácie sa v kláštoroch šírila zakázaná grécka kultúra a jazyk. Arcibiskup Germanos 25. mar­ca 1821 v kláštore Agia Lavra vztýčil povstaleckú vlajku, čo bol signál na masívne povstanie proti Turkom. Gréci porážali Turkov, ktorí boli v presile, na plnej čiare, na súši aj na mori.

Masakrovali moslimské obyvateľstvo a rúcali mešity. Sultán na odvetu v máji 1821 vyvraždil

MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA

104

105 grécke obyvateľstvo na ostrove Chios a v Smyrne (Izmire), čo zmenilo svetovú verejnú mienku v prospech Grécka a ruský cár Alexander prišiel s návrhom na samostatný grécky štát.

Tureckému sultánovi Mahmudovi II. však prišiel na pomoc Egypt s modernou armádou, čo viedlo k ťažkým porážkam gréckych povstalcov. Gréci následne prešli na partizánsky spôsob boja a znepríjemňovali Turkom život. Do koalície proti Turecku sa pridalo Rusko, Veľká Británia a Francúzsko. Ruský cár vyhlásil 26. 4. 1926 sultánovi vojnu, ktorá skončila vyhlásením autonómie Srbska a Grécka.

V strednom Grécku sa nachádza výnimočná oblasť, krajina Tesália, so sústavou chrámov (zvaných monastiere) Meteora. Názov Meteora bol odvodený od slova vznášať sa (meteoro), pretože chrámy sú tu umiestnené vysoko na skalných bralách, 400 m nad mestom Kalambaka. Masívne pieskovcové skaliská vznikli eróziou mora pred 60 miliónmi rokov v období treťohôr. Štíhle skalné útvary opisoval aj najstarší známy grécky básnik Homér. Krajina už viac ako tisícročie slúži pustovníkom, ktorí tu hľadajú pokoj na rozjímanie.

Stavba chrámov bola mimoriadne náročná. Stavebný materiál vynášali mnísi v košoch alebo za pomoci kladky. Po výstavbe kláštora sa lešenie zbúralo a prístup bol možný už len v košoch, po rebríkoch alebo v sieťach spustených po lane.

Takto sa sem dopravovali aj potraviny.

V minulosti tu bolo vyše 20 kláštorov, dnes existuje už len šesť pravoslávnych: Kláštor premeny Pána, Kláštor Všetkých svätých (sv. Varlaama), Sv. Trojice, Sv. Štefana mučeníka a Sv. Mikuláša.

V roku 1336 bol postavený prvý kláštor – Kláštor premeny Pána, do ktorého pútnici vchádzali za pomoci lana. Vtedy patrila Tesália ešte Srbsku.

Dnes je v ňom múzeum. Do kláštora Všetkých svätých vedie spolu 195 schodov. Najhoršie prístupný je kláštor Sv. Trojice, postavený v rokoch 1458 – 1486. Ženský Kláštor Sv. Štefana (Agios Stephanos) je, naopak, najprístupnejší a jeho začiatky siahajú do konca 12. storočia. V minulosti tu bol aj ďalší ženský kláštor Russanou, ten však mnohokrát vylúpili a zničili nájazdníci. V chrámoch sa nachádzajú pozostatky zakladateľov Meteory. Ortodoxní mnísi, ktorí sa tu usadzovali od 11. storočia, neboli prví kresťania žijúci v tejto im-

pozantnej krajine. Pustovníci tu najprv žili v jaskyniach vytesaných v pieskovci. Aj prví kresťania na týchto miestach hľadali úkryt pred Rimanmi. Až v 20. storočí vytesali do skalných chrámov schody, a tak sa stal tento komplex skalných veží dostupnejším aj pre širokú verejnosť. Turisti musia byť vhodne oblečení, mať zakryté kolená a ramená.

V 18. storočí mnísi postupne tieto miesta opúšťali a sťahovali sa do Athosu, ešte i dnes autonómnej mníšskej republiky. Je to 50 km dlhý polostrov, výbežok Chalkidiki, s 2000 mužmi, pretože ženy a deti sem nesmú. Za porušenie tohto pravidla hrozí niekoľkomesačné väzenie (pre ženy). Denne smie vstúpiť na územie autonómie približne 120 Grékov a 10 turistov zo zahraničia. Turisti musia najprv požiadať o povolenie, a to niekoľko mesiacov dopredu. Po stáročia tu platia stále rovnaké pravidlá, to znamená zahalené telo, ale jedlo a ubytovanie je zdarma. Autonómny mníšky štát, stredisko pravoslávia na Balkáne, bolo pod ochranou tureckého sultána aj ruského cára.

Na Athos sa utiekali pútnici a vytvárali tu spoločenstvá. Od 11. storočia sa oblasť volala Agion Oros, Svätá hora. Athos tvorí duchovné centrum

pravoslávnej viery, kde sa dodnes údajne dejú zázraky a denne sem putujú so svojimi prosbami desiatky pútnikov. Nachádza sa tu množstvo cenných pamiatok, vzácnych ikon, relikvií, ostatky svätcov. Byzantský cisár v roku 1045 zakázal vstup nielen ženám, ale aj samiciam zvierat, a dokonca aj mužom bez brady. V 12. storočí existovalo v štáte už 300 kláštorov. V roku 1204 ostrov napadli a zdevastovali križiaci, zabili aj mnoho mníchov alebo ich predali do otroctva. V roku 1430 obsadili pravoslávny Athos Turci a od roku 1926 tvorí súčasť Grécka. Hierarchicky spadá Athos pod konštantínopolského patriarchu.

Pravoslávna cirkev si stále udržuje konzervatívny charakter. Aj maľovanie ikon na drevo (prvé ikony vznikali v Kyjevskej Rusi) sa riadi podľa stále rovnakej farebnej schémy a tisícročných pravidiel, postavy sa zobrazujú zásadne len spredu, dvojrozmerne. Počas druhej svetovej vojny zmizlo z kláštorov mnoho cenných predmetov.

Známa, vtedy ešte československá synthpopová skupina Oceán natočila v roku 1992 v Meteore klip k piesni Jeden den. V roku 1988 sa Meteora stala súčasťou Svetového dedičstva Unesco.

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

Ján Lakota

DVE TVÁRE VEDECKÉHO POKROKU DVOJZNAČNOSŤ ĽUDSKÉHO POKROKU, KTORÝ JE NA LÍCI DOBROM, A SÚČASNE NA RUBE ZLOM HROZIACIM NÁM AJ SEBE, PRIPOMÍNAJÚ AJ SLOVÁ PÍSMA O JEDENÍ ZO STROMU POZNANIA. SÚ TO SATANOVE SLOVÁ: ERITIS SICUT DEUS SCIENTES BONUM ET MALUM (BUDETE AKO BOH POZNAŤ DOBRÉ A ZLÉ).

106

Ide

o to, že tvoríme plagiáty prírody. Tieto výtvory často fungujú inak ako v prírode. Auto je iné ako kôň, lietadlo je iné ako sokol, ponorka alebo loď sú iné ako ryby alebo delfíny. To, čo raz prírodu predstihne, ešte drastickejšie odhalí spomínanú dvojznačnosť ľudského pokroku. Stačí spomenúť štiepenie jadra uránu či plutónia. Plutónium nikdy na Zemi neexistovalo, „stvorili“ sme ho my, ľudia. Je to najjedovatejší prvok na našej planéte.

Štiepenie jadier týchto prvkov možno použiť v jadrových elektrárňach na výrobu elektriny.

Zároveň sa využíva na výrobu jadrových bômb.

Zatiaľ sa použili vo vojne len raz, a to na Hirošimu a Nagasaki. Jedna bomba bola uránová, druhá plutóniová. Rozdiel pri štiepení jadier je v jeho rýchlosti. Kým v elektrárňach sa jadrá štiepia pomaly, v bombách prebieha štiepenie doslova lavínovito. Na bližšie vysvetlenie pozrite učebnice jadrovej fyziky.

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

Vymysleli sme počítače. Najprv boli mechanické kalkulačky, potom prišiel tranzistor, neskôr integrované obvody. Hustota prvkov v integrovaných obvodoch neustále narastá. Ono to nakoniec dosiahne svoj koniec, ale dovtedy tu budú kvantové počítače. Všeobecne sa počítač definuje ako absolútny blbec s geniálnou pamäťou. Toto všetko sa deje na báze mechaniky tuhých telies, makroelektrodynamiky a kremíkovej techniky. Neexistuje oblasť ľudskej činnosti, ktorú by neovládli kremíkové tátoše.

Internetová sieť obopína celú planétu. Je to niečo, na čo sme (právom) hrdí.

Niektorí borci zašli až tak ďaleko, že usúdili, že na prenos ľudského vedomia do kremíkových čipov stačí už len krôčik. Nemám tým na mysli spisovateľov vedecko-fantastických románov. Postupne presakujú informácie, že to mysleli naozaj úplne vážne. Vedomie pekne na čip, a pá-pá planéta. Ako sa hovorí: pýcha predchádza pád. A zvodné slová Eritis sicut Deus vedia často pomútiť aj inak normálnu myseľ. Po prvé, ani netušíme, čo je vedomie. Netušíme ani, čo je to pocit, vnem a predstava. Alebo najnižšia v tejto kategórii – pamäť. Nevieme si ani len predstaviť, ako sa veci do pamäti ukladajú alebo nebodaj z pamäti vyberajú. Nevieme, na čo slúži spánok, nevieme ani to, prečo musíme spať (česť výnimkám). No a s týmito (ne)zna­ losťami sa „znalci“ podujali prenášať vedomie človeka na kremíkové čipy. Možno existujú ultratajné vedomosti, o ktorých vôbec nič nevieme. Ale zdravý sedliacky rozum napovie, že ide o principiálnu prekážku, ktorú nenapravia nijaké ultratajné vedomosti.

Treba jednoznačne povedať, že akákoľvek biologická konštrukcia na tejto planéte sa odohráva v kvapalnej fáze. Toto nie je pevná fáza známa z elektroniky. Všetky deje sa odohrávajú v kvapalnej fáze, fáze roztokov a koloidov. Základom všetkého je voda. Voda (H 2O), ktorá má niekoľko desiatok anomálií. Asi najznámejšou anomáliou vody je tá, že ľad má menšiu hustotu (mernú hmotnosť) ako voda.

Táto anomália má zásadnú zásluhu, že pri zamrznutí vodných plôch sa pod menej hustým ľadom nachádza hustejšia (a teplejšia) voda, v ktorej prežívajú všetky ryby a podvodné ži-

vočíchy. Voda je najhustejšia takmer presne pri 4o Celzia. Ďalším kľúčovým prvkom života v kvapalnej fáze je membrána. Membrána, tak ako ju poznáme, ohraničuje vnútro od vonkajšku. Vo vnútri sa môžu v malom odohrávať deje, ktoré by sa v šírom neohraničenom priestore odohrávať nemohli. Súvisí to s koncentráciou. Ak koncentrácia poklesne pod istú kritickú hodnotu, reakcia/reakcie sa zastaví/zastavia. Do hry potom vstupuje DNK, ktorej sekvencia sa prepisuje do RNK. Sekvencia RNK sa prepisuje (správnejšie prekladá) do bielkovín, bielkoviny sa skladajú z aminokyselín. Ak by sme aminokyselinu definovali ako písmeno, môžeme skonštatovať, že je dvadsať rozličných písmen. (Je ich viac, ale sú relatívne exotické a pre jednoduchosť v ďalšom texte budeme hovoriť len o dvadsiatich.) Z týchto dvadsiatich písmen je vybudovaný jazyk prírody. Nepatrnou zmenou jednotlivých aminokyselinových písmen boli vybudované fágy, vírusy, baktérie, rastliny, hmyz, ryby, obojživelníky, vtáky, cicavce. A lesy, polia, národy. Tento jazyk anticipuje nielen podmienky dna oceánov, horských vrcholov či nížin. Zároveň anticipuje kvantovanie svetla, termodynamiku, elektrochémiu, echolokáciu, hydroakustiku a fúru ďalších vecí, o ktorých dodnes ani len netušíme.

Ako tvrdí jeden z mojich najobľúbenejších spisovateľov (vzdelaním lekár) Stanislav Lem v dielku Tajomstvo čínskej izby – toto robí výlučne prakticky, pretože všetko len uskutočňuje, hoci ničomu nerozumie. Napriek tomu je však jeho nerozumnosť omnoho schopnejšia ako naša múdrosť. Asi stojí za to naučiť sa tento jazyk, ktorý vytvára filozofov, kým ten náš vytvára len filozofiu.

Tu by sa asi patrilo skončiť, ale musím pridať môj dôvetok. Podľa mňa tento proces nie je náhodný, ale cielený a riadený tak, aby vyzeral ako slepá evolúcia. Lem bol agnostik. Napriek tomu neuveriteľne presne a citlivo vystihol podstatu vecí tohto sveta. Jeho „lemológia“ sa prednáša v Nemecku, a to presne podľa kréda, že nikto nie je vo svojej vlasti prorokom.

Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

107

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

Jiří Mihola

OSOBNOSTNÍ SVOBODA KAŽDÝ, KDO POCHOPIL SKUTEČNÝ VÝZNAM POJMU SVOBODA, MÁ ŠANCI VSTŘEBAT I KONKRÉTNĚJŠÍ A INTIMNĚJŠÍ POJEM OSOBNOSTNÍ SVOBODA. KAŽDÁ KVALITNÍ, POZITIVNÍ, SYSTEMATICKÁ A CÍLENÁ VÝCHOVA V SOBĚ OBSAHUJE MOTIVACI K VYSOCE CENĚNÝM POZITIVNÍM LIDSKÝM HODNOTÁM, JAKO JSOU SPRAVEDLIVOST, CHRABROST, ZDRŽENLIVOST, VELKORYSOST, VELKODUŠNOST, ČESTNOST, ROZUMNOST A MOUDROST. 108

T

akto vybavení lidé jsou schopni zrealizovat sociálně spravedlivější, skutečně demokratickou společnost. Každého těší, když v pohádce, hrdinném eposu či báji zvítězí spravedlnost. To je v dnešní společnosti těžko představitelné. Mnohé historicky zaznamenané pokusy skončily tragicky, což jistě optimizmu nedodává. Problém je v tom, že to vždy byly jen ojedinělé hlasy, které sice strhly i větší lavinu, jako např. jistý totálně zlikvidovaný demokraticky organizovaný městský stát ve starém Řecku, Spartakus nebo Hus, a následné vzedmutí části národa. Taková ak-

tivita má šanci na úspěch, jen pokud jej chápe a zrealizuje kritické množství osvícených lidí, kteří se dokážou zbavovat svých negativ.

Pozemšťané dokázali vzdor neutuchajícímu úsilí některých vlivných padouchů a jejich přisluhovačů nashromáždit velmi slušný znalostní fond. Stále více přitom ale naráží na omezení spočívající v rozladěnosti jejich psychiky a nedostatečném používání rozumu, který nahrazují zdánlivě pohodlnějšími city, pocity nebo pudy. Neuvědomují si, že negativní a podrážděné reakce jsou energeticky náročné, vyčerpávající, vypínají rozum a nemají

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

žádoucí dlouhodobý pozitivní účinek. Takto proplýtvaná energie pak chybí při zvládání vyššího poznání a při práci na sobě, ve své rodině, obci a státu.

Názorným příkladem je studium antropologické biotypologie, rozsáhlé prastaré vědy, která se zabývá studiem lidské povahy, zdraví, mezilidských vztahů a nejvhodnější profese na základě rozpoznávání fyziognomických znaků. I poučený laik žasne nad tím, o jak rozsáhlé soubory informací jde a jak jsou navzájem provázané. Přitom nejde „jen“ o teorii, nýbrž především o praktické využití při poskytování typologických služeb a při výuce.

Pro alespoň částečné zvládání této vědy je nutno splnit podmínku, která rovněž vysvětluje, proč je možno takto vzdělaným učencům plně důvěřovat. Ovládnutí této mimořádně účinné vědy je totiž podmíněno tím, že ji dotyčný nebude zneužívat, tj. využívat pro svůj osobní prospěch na úkor jiných lidí či společnosti, nýbrž pouze pro svou ochranu, obranu svých dětí, rodiny obce, národa či státu. Typologům ovšem nestačí pouhý příslib. Při studiu typologie se každý učí mimo jiné jednotlivé fyziognomické znaky, které vypovídají o zastoupení té které vlastnosti. To je ovšem úžasná příležitost dozvědět se také mnohé o sobě. Pokud dotyčný takto zjistí, že by mohl na své povaze něco upravit, je namístě, aby tak učinil, neboť je to jak v zájmu jeho, tak v zájmu společnosti.

Pokud tak činí systematicky, dospěje studiem do stavu větší vlastní vyladěnosti a harmonie na úrovni osobnostní svobody. Takový člověk má dostatek energie a prostředků zvládat tak velké množství informací a již není schopen své znalosti zneužívat. Nemá čím. Nebo také mu to ani nenapadne.

Osobnostní svoboda je přirozený cíl každého člověka, který dosáhl určitého stupně poznání, a pochopil, že je přes svou jedinečnost nedílnou součástí společnosti, na které je fatálně závislý. Osobnostní svoboda vychází z poslání lidí a jejich místa ve světě. Je podstatnou součástí životosprávy v oblasti psychohygieny.

Osobnostně svobodný člověk naplňuje všechny následující požadavky: Osobnost je zralá

ve stavu dobudování intelektu, když je schopna řádně, pozitivně a správně jej využívat na základě zkušeností vlastních i druhých lidí. Dokáže korigovat svoje postoje a názory, když potká správnější, chápat chování, pocity, postoje, názory, cíle, snahy a reakce druhých, brát na sebe povinnosti v případě potřeby své nebo společnosti, ve které žije.

Dokáže citlivě, ale ne přecitlivěle reagovat na podněty přinášené životem a rozumně hledat jejich řešení. Odolávat škodlivým společenským vlivům, umí se postavit proti jejich působení a uplatňuje proti nim aktivní kroky na zamezení nepříznivého dopadu. Má relativně stabilní soustavu společensky významných rysů povahy. Dokáže přiměřeně a náležitě vytvářet svůj vlastní život, uplatňovat osobní předpoklady na dosažení náležitých priorit ve prospěch vlastní i společnosti, řešit nesoulad v chápání sebe sama a obrazu, který si o něm vytváří ostatní, efektivně přenášet pozitivní zkušenosti vlastního života na ostatní.

Nepodceňuje a nepřeceňuje se. Má přiměřeně vybudované vlastnosti sebehodnocení, zejména sebedůvěru, sebejistotu a sebevědomí a správnou sebekontrolu. Individuální požadavky dokáže v případě potřeby podřídit společenským. Při řešení životních okolností dokáže vědomě dávat přednost rozumovým postupům před pudovými a citovými. Je citově stabilní a svoji citovou dispozici dokáže uvážlivě řídit ve vztahu ke svému okolí. Vědomě a cíleně upravuje nevýhodné stavy svojí povahy ve všech jejích oblastech. Řídí se pozitivními příklady respektujíc rozdílnost jednotlivců v intencích normality. Podle všeho výše uvedeného řídí výkon své povahy.

Ač je osobnostní svoboda úzce spojena s dosaženým stupněm poznání, není pravda, že je pro ni nezbytné tzv. úplné poznání, které představuje znalost všech zákonitostí přírody.

Avšak brilantní orientace v lidské povaze je nezbytná, jinak nedokáže náležitě uplatnit své osobní předpoklady. Osobnostně svobodný člověk je velmi stabilní a odolný.

Autor je pedagóg a správca pobočky antropologickej biotypológie v Prahe.

109

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

Martina Turiničová

VIDITEĽNÝ VERZUS NEVIDITEĽNÝ SVET TAK AKO EXISTUJE TO, ČO VIDÍME, EXISTUJE AJ TO, ČO NEVIDÍME. VECI OKU VIDITEĽNÉ TVORIA LEN MALINKÝ ZLOMOK NEVIDITEĽNÉHO SPEKTRA, KTORÉ NÁS OBKLOPUJE, A NAJMÄ OVPLYVŇUJE V KAŽDOM OKAMIHU. ICH IGNOROVANIE A (NE)VEDOMOSŤ NÁS DOVIEDLI DO STAVU MÁRNOSTI A ÚPADKU, DÔSLEDKOM SÚ CHOROBY A ROZKLAD SPOLOČNOSTI.

110

Je

mnoho vedeckých aj nevedeckých teórií a odborov, ktoré popisujú javy oku neviditeľné. Dokonca ich popisujú náboženstvá a ezoterické učenia, ktoré chcú človeku len to najlepšie. Prečo napriek týmto učeniam už tisícročia trvá stav úpadku človeka? Prečo človek v tejto dobe smeruje k matérii a spotrebe?

Oko je veľmi zložité zariadenie, orgán, ktorý nám sprostredkováva najsilnejší vnem v živote. Sme odkázaní na videnie, zvykli sme si na informácie v obrazoch, väčšina z nás si nevie predstaviť, ako by sa presúvala v tme alebo žila bez zdravých očí. Prinášajú nám pohľad na svet. Celkom zdravé oči, ktoré vidia v perfektnej kvalite, sú zriedkavé. Očné choroby u každého individuálne korigujú obraz, na ktorý sa pozeráme. Preto je celkom správne povedať,

že každý máme ten svoj pohľad. Ako je to potom so slepcom, ktorý sa celkom isto pohybuje s bielou paličkou? Aký je pohľad slepého dieťaťa, ktoré šikovne behá na ihrisku a pohybuje sa veľmi bezpečne v priestore? Ako vidíme svet okolo nás v tmavých okuliaroch? Čo urobí s obrazom jedna, dve, päť dioptrií? A čo dokáže tento obraz urobiť s človekom?

Z filozofického pohľadu: čo človek, to originálne videnie. Podľa mojej skúsenosti, keď sa s odstupom času pozerám na rovnakú vec, vidím v nej nové a nové prvky. Zažili ste to? Keď si s odstupom času prečítate rovnakú knihu, zanechá vo vás iný zážitok, všimnete si iné situácie, inak vyhodnotíte príbeh. Prípad domorodcov, pôvodných obyvateľov Ameriky, ktorí sledovali more neďaleko svojich obydlí a nevideli prichádzajúce lode Krištofa Kolumba, je

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

VIDITEĽNÉ VERZUS NEVIDITEĽNÉ ĽUDSKÉMU OKU ELEKTROMAGNETICKÉ SPEKTRUM

ČERVENÁ

400 THz

ORANŽOVÁ

484 THz

508 THz

ŽLTÁ

ZELENÁ

526 THz

MODRÁ

606 THz

FIALOVÁ

668 THz

789 THz

112 veľmi známy a presne vystihuje situáciu, ktorú objasnila aj veda. Objekty oku nepoznané oko nezaregistruje. Nebudem polemizovať, či určite neuvidíme alebo nemusíme vidieť.

Sú aj iné vnemy, ktoré ovplyvňujú naše videnie. Sem by som zaradila vnímanie obrazov iným než fyzickým spôsobom. Už dlhé roky poznám istú liečiteľka z Ukrajiny, ktorá sa na mňa pozrela a ihneď vysypala zoznam informácií, ktoré ma šokovali. Lapajúc dych som sa pýtala, ako to môže všetko vedieť, vidieť?

Odpoveď bola jednoduchá, až odzbrojujúca: očami. Bolo to pred 19 rokmi, vtedy začal môj výskum pohľadu na svet.

Som astigmatička s veľmi veľkými cylindrami na oboch očiach, teda mám problém zaostriť na tento svet. Všetci oční lekári, ktorým som sa dostala do rúk, boli nameranými hodnotami zaskočení. Väčšina otvorene povedala, že sa s takýmto nastavením očí ešte nestretla.

Nechcem popisovať, aké problémy mi to spôsobuje, ani ako ma to obmedzuje. Iba naznačiť možnosť, čo ak je správne, že nevidíme podľa pravidiel, ktoré nám medicína nastavila?

Čo ak porucha videnia v mojom prípade, ale aj iných diagnózach oka, je nastavenie osobného príbehu? Postupne som si začala uvedomovať situácie zo svojho života, keď som videla viac alebo menej ako ostatní, keď som začala pozorovať sny, vízie, statické aj pohyblivé obrazy. Položila som si otázku: ako je možné, že ich vidím so zavretými očami? Z literatúry som poznala príbehy o tibetských mníchoch, ktorí popisovali postupy, ako môžeme vidieť tretím okom.

Poznala som príbehy zjavení Panny Márie, a tie z Medžugoria ma veľmi zaujali hneď, ako sa táto zvesť dostala do sveta. Z Biblie poznáme obrazy, ktoré boli jednému ľudskému oku neviditeľné a druhému viditeľné. Mala som šťastie, lebo moje oči mi sprostredkovali javy, ktoré som si postupne mohla pomenovať.

Začalo to rozpamätávaním sa na detstvo, na neopakovateľné silné obrazy, ktoré pretrvali doteraz. Obrazom mám na mysli niečo ako farebnú fotografiu, len ešte trocha žiarivejšiu a jasnejšiu.

Nepamätám si, aká to bola situácia, ale vidím fotografiu – obraz, ktorý je aj po desaťročiach rovnaký, kedykoľvek si spomeniem a zatvorím oči.

Otvorením sa tomuto osobnému výskumnému procesu som postupne dostávala odpovede na mnohé otázky. Tie som zhrnula do poznania, ktoré sa postupne stalo múdrosťou pre môj život. Oko môže vidieť viac ako je dané hmotným svetom. Parafráza do bežného života je troška drsnejšia, ale má jednoznačnú výpovednú hodnotu. Oko vidí, oko nie je lopata. Zahĺbená do tohto skúmania som postupne stretla množstvo ľudí, ktorí mali podobné videnie, videli viac ako pripúšťa medicína a štatistická väčšina. Študovala som javy súvisiace s videním nehmotného sveta, a tu predkladám jeden. Takto ho popisuje Wikipédia: „Jasnovidectvo je schopnosť vidieť veci, ktoré unikajú bežnému videniu.“ Čo zaradíme do kategórie bežné videnie s ohľadom na predchádzajúci text? Je to veľmi individuálne vnímanie, silne ovplyvnené výchovou, prostredím, v ktorom žijeme, a skúsenosťou z detstva.

V duchovných vedách, ezoterike a pravekých textoch sa tisícročia popisujú javy videnia nielen očami, ale aj tretím okom a iným mimozmyslovým vnímaním. Je cťou pre vedu, že sú tu prvé lastovičky, ktoré pripúšťajú a skúmajú tieto javy.

Do dennodennej konfrontácie so životom medzi nebom a zemou s javmi fyzickému oku neviditeľnými a logikou neuchopiteľnými som sa dostala po jednom chirurgickom zákroku. Spustila sa lavína. Narodením detí mi do života vstúpili dva objekty na skúmanie týchto javov. Čo to znamená, ak máte iné videnie ako pripúšťa medicína? Kam sa to pozeráme? Čo nám prináša takéto videnie? Prečo sa tento jav prejavuje, podľa mojich skúseností, u stále viac ľudí? Odpoveď by som zhrnula do jednej vety. Videnie do neviditeľného sveta je naladenie sa na kanály, na ktorých sledujeme informácie určitej frekvencie. Tak ako si naladíme rádio, vedome sa naladíme na vysielanie priestoru okolo nás. Je to veľakrát nevedomé, teda necielené naladenie sa na určitú frekvenciu. Tu rôznymi spôsobmi prijímame energetický podnet, ktorý sa u každého prejaví individuálne. U niekoho v obraze, vnútornom filme, pocite, u iného informáciou. Tento obraz môže byť čiernobiely, ale aj farebný. Farebné prejavenie energetického poľa je pre znalých už čitateľnou informáciou. Ak sme všímaví, každý podnet nám prináša informáciu o situácii v danom okamihu.

Rozoberme si situáciu, keď sa stretnete s cudzím človekom, potenciálnym obchodným partnerom, s ktorým by ste radi uzatvorili obchod. V momente stretnutia ste zameraní na to, aby ste urobili dobrý dojem, zapôsobili pozitívne. V tomto napätí a strese prehliadnete najdôležitejší moment, keď dostanete všetky informácie o osobe, s ktorou ste sa stretli. Informácia prichádza v momente dotyku vašich energetických tiel – aury. Namiesto upokojenia čakáte na to, ako podá ruku, či pozerá do očí, teda aký na vás urobí dojem. Aury sa vám dotknú, ešte keď ste od seba niekoľko metrov, keď sledovaním pocitov viete dostať všetky dôležité informácie o osobe za menej ako jednu sekundu. Vždy prichádza k výmene energie, teda informácií. Keď sa necháme strhnúť viditeľným svetom, nenaplnia sa naše očakávania.

Aké jednoduché je vymeniť očakávanie za pozornosť v každom okamihu a naučiť sa rozpoz­ návať energie, ktoré prichádzajú a prinášajú balík informácií. Ovplyvňujú vždy a všetkých bez rozdielu rasy, viery, veku, pohlavia, vzdelania atď. Tu nie je medzi ľuďmi žiaden rozdiel.

Rozdiel je v spôsobe a miere vnímania, sledovania energetických vplyvov na nás.

Od osobného pozorovania seba, svojho vnímania, videnia sveta a vesmíru som sa dostala k reálnemu výskumu po prvej návšteve údolia pyramíd v meste Visoko v Bosne a Hercegovine.

Zavítali sme tam s rodinou na krátku návštevu počas letnej dovolenky. Tu sa mi v priebehu niekoľkých dní zrútil celý dovtedajší život, najmä práca – podnikanie. Prežívala som nadšenie z informácií od sprievodcu labyrintom pod pyramídami. Niekoľkokrát počas prehliadky som počula, že tam chodia mnohí ľudia a zažívajú, vidia obrazy, vízie, bytosti, obrov a iné takzvané paranormálne javy. Po druhej návšteve ešte v ten istý deň som čiastočne precítila a pochopila, o čom rozpráva. Vedela som, že zmena v živote je po takomto hlbokom zážitku nezastaviteľná. Po niekoľkých mesiacoch študovania výsledkov archeologického výskumu o tomto mimoriadnom mieste a osobných intenzívnych obrazov som našla spôsob, ako toto posolstvo miesta odovzdať ostatným.

Kúpila som si prístroj na fotografovanie aury

113

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

114

a hľadala pomenovanie javov, s ktorými sa môžete stretnúť nielen vo Visokom.

Navštívila som niekoľko energeticky mimoriadne silných, magických a mystických miest v Európe a viem, že energia miesta silne ovplyvní návštevníka. Ide len o mieru vnímavosti a pripustenia si takýchto javov. Postupne som rozmieňala na drobné informácie o energiách nameraných na tomto mieste. Laicky nazývam energiami rôzne druhy merateľných energií, čo by odborníci nazvali miešaním hrušiek s jablkami. Nie som vedecky podkutá akademička, preto pochopenie týchto hodnôt a exaktných, oku neviditeľných javov, bol pre mňa najväčší oriešok. Pojmy ako elektromagnetické pole, ultrazvuk, negatívne ióny, rádioaktivita, piezoelektrický efekt, torzné polia si zapamätáte, ale to mi na porozumenie nestačilo.

Môžem konštatovať, že vďaka poznatkom z výskumu vo Visokom som bola schopná pomenovať javy, s ktorými som sa stretla vo svojom živote. Javy, ktoré vnímam od detstva a považujem za prirodzené, i keď bežnému oku neviditeľné. Prostredníctvom fotografií aury tento svet sprostredkúvam tým, ktorí túto schopnosť nemajú alebo ju ešte u seba neobjavili. Zmenami v aure môžeme demonštrovať niektoré javy, ktoré vplývajú na náš život. Aura je energetické pole okolo živých organizmov, nielen človeka.

To, čo máme v energetickom poli, sa po určitej dobe prejaví vo fyzickom tele. Prostredníctvom zmeny fyzického tela sa menia aj situácie. Pre každého človeka platia určité zákonitosti, ktoré sú v aure jasne čitateľné. Prostredníctvom dostupných informácií a vlastného vnímania si trúfnem povedať, že v aure máme vpísané všetky informácie, ktoré sa s odstupom času prejavia v našom budúcom živote. Aura sa mení, ovplyvňuje ju všetko okolo nás a v nás. Tu sa dá jasne demonštrovať veta, že všetko so všetkým súvisí. Súvisí a ovplyvňuje viac ako si vieme predstaviť a sme ochotní pripustiť.

Vďaka sledovaniu zmien v aure človeka počas pobytov vo Visokom v priebehu niekoľkých rokov môžem konštatovať, že na úrovni neviditeľného sveta nás v každom okamihu ovplyvňuje energetické pôsobenie. Ide o to, aký druh energie necháme na seba pôsobiť, čomu sa vie-

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

me vyhnúť a čo nie je možné vôbec eliminovať.

V rezonančných tuneloch a na pyramídach vo Visokom sa dostávate do mimoriadne silných energií, ktoré naše energetické, a následne aj fyzické telá dostanú do situácie, akú nemáte možnosť inde na tejto planéte zažiť. Po približne dvoch hodinách pobytu v tuneloch sa obal aury uzatvorí. Diery, trhliny a oslabené miesta sa uzdravia a nastáva dobitie batérie na maximum. Vezmite si napríklad ovládač na televízor, ktorý funguje tiež na batérie.

Nové batérie vám zabezpečia rýchle, pohodlné a bezproblémové ovládanie zo sedačky. Ak už slabnú, sú pred vybitím, musíte investovať viac energie na stlačenie gombíkov, viackrát ich stlačiť, ovládač má kratší dosah, musíte vstať, aby ste dosiahli zmenu programu. A potom sa batéria vybije. Moderné zariadenia nám už hlásia stav slabej batérie, a keď nemáte možnosť napojiť sa do siete, prechádzajú na núdzový režim. U človeka je to obdobne.

Ak nemáte „plné batérie“, celý váš organizmus ide v núdzovom režime. Dlhodobé energetické oslabenie človeka, poruchy v aure, fungovanie v núdzovom režime, priviedli ľudstvo do neMOCI na všetkých úrovniach.

Ako sa prejavuje zmena v aure prostredníctvom môjho vnímania a prístroja na fotografovanie? Farbami, ktoré sú charakteristické pre spektrum. V priloženom grafe vidíte krátky dúhový úsek, spektrum farieb prejavujúcich sa v hodnotách, ktoré naše oko vidí. Ale vidíte tam aj akú veľkú časť nevidíme, a predsa je tu a vplýva na nás. Skúste si predstaviť, aké množstvo ďalších energií je okolo nás. Zatiaľ ich nevieme zmerať a mnohé ani zachytiť.

Za tri a pol roka som zaradila do štúdie 132 dobrovoľníkov, ktorých som fotografovala počas štyroch dní pobytu. Každý mal tri fotografie, teda celkovo ich mám 396. Je to dostatočne veľká vzorka, ktorá má smerodajnú štatistickú výpoveď. Vidíme premenu v aure, ktorá sa s odstupom približne 48 hodín začala prejavovať vo fyzickom tele, v živote. Nie vždy je to príjemné prejavovanie sa. Ak máte zdravotný problém, ste po úraze, tieto miesta môžu pri návrate do harmónie bolieť. Príbehy niektorých účastníkov ciest do Visoka mám možnosť sledovať dodnes.

Zmeny prišli na všetkých úrovniach – vo vzťahoch, v práci, v rodine, sebarealizácii, ale najmä vo vnímaní sveta ako celku.

Ako môžeme skĺbiť život na úrovni viditeľného sveta s neviditeľným energetickým poľom, ktoré nás obklopuje? Jednoducho! Počas ciest so skupinami som zakaždým povedala túto odpoveď. Väčšina účastníkov neuverila a tento proces považujú za skoro nemožný. Tí, ktorí uverili, to aj zažili. Veľmi rada rozprávam príhodu, keď mal mladý chlapec po ťažkom úraze hlavy túžbu vidieť aj iný svet. Cestou autobusom mi hovoril, ako rád by videl bytosti prírody, energie. Bol týmto snom posadnutý. Počas terapie v tme, ktorú praktizujeme dve hodiny so skupinami v tuneli, tento okamih nastal. Uvidel a v šoku predčasne ukončil pobyt, vybehol von z tunelov. Toto sa udeje u niekoľkých ľudí v každej skupine. V tme vidia svetlo, farby, malé alebo veľké biele guľôčky, pruhy, ale aj postavy obyvateľov týchto miest. Zmena sa vidí okamžite po zasvietení. Sú mĺkvi a zahĺbení do seba.

Až s odstupom sú schopní komunikovať a hovoriť o svojom zážitku. Čo také výnimočné sa

udeje, že k takejto zmene videnia príde? Vždy, keď zatvoríte oči, vypnete najväčší prijímač informácií a vnemov na všetkých úrovniach.

Tma sa stáva pozitívnym stimulom na smerovanie našej pozornosti k iným zmyslom, ktoré sa stávajú aktívnejšími. S otvorenými očami sú zväčša silno potlačené až atakované.

Stalo sa spoločensky neprijateľným, aby sme akceptovali jasnovidcov, vizionárov a ľudí so širokospektrálnym vnímaním sveta. Tento jav pretrváva doteraz. Každý rodič zažil, že sa jeho dieťa rozprávalo s imaginárnou bytosťou. Bola imaginárna pre rodiča, ale pre dieťa to bola re-

álna bytosť, priateľ. Rodičom sa nepáčilo, ako sa dieťa prejavuje, tak sa dieťa prestalo prejavovať a ďalej komunikovalo skrytým spôsobom. Až raz po dlhých dohováraniach uverilo, že nie je možné komunikovať s niekým, koho jeho rodič nevidí. Zabudlo na to presne tak, ako dospelí. Výchova, spoločenské normy, náboženské dogmy ako hlavné vplyvy posledných storočí tvrdo potlačovali akékoľvek prejavy nad rámec viditeľného – hmotného sveta. Prisudzovali ich len bohom, teda bytostiam mimo tohto sveta. Trvalo by dlho vymenovať všetky pohnútky, ktoré mocných tohto sveta k tomu viedli a stále vedú. Celý systém je podriadený tomuto segmentovanému vnímaniu sveta, ves­ míru a postavenia človeka v ňom. Nesmieme zabúdať na našu planétu, ktorú si časť spoločnosti privlastnila ako polygón na osobné, a najmä mocenské záujmy, kde nie je priestor na vnímanie jemnohmotných prejavov.

Uverte, že je možné vidieť a vnímať aj ľudskému oku neviditeľné javy sveta okolo nás. Začnite venovať pozornosť sebe a vnemom, ktoré sú navigačným systémom života. Vyhľadávajte situácie, miesta, kde sa v harmonickom a veľmi uvoľnenom stave môžete učiť rozpoznávať svoje reakcie na podnety. Sledujte napríklad, čo cítite alebo vidíte pri prvom stretnutí s cudzím človekom. Trénujte všetko, čo ste objavili. Pretože ide o zručnosť takú istú ako bicyklovanie. Rada by som poznamenala, že bez vyrovnanosti medzi myšlienkami, slovami a činmi nie je možné dosiahnuť stabilnú a uspokojivú zmenu. Ďalšími faktormi, ktoré ovplyvňujú proces transformácie, sú napríklad čistota zámeru, autenticita v živote, vplyv miesta, kde žijeme, pracujeme a predmety, ktoré nás obklopujú. Strava, voda, materiály našich osobných predmetov, návykové látky všetkého druhu, ale aj výber literatúry a mnoho ďalších každodenností, ktoré máme len vo svojich rukách. V neposlednom rade ľudia, s ktorými trávime svoj čas. Vyberáme si v každom okamihu a tento akt nás okamžite formuje na energetických úrovniach. Vo fyzickom tele a v našom živote sa iba prejaví. Ak navštívite energeticky silné miesto, ako je spomínané údolie pyramíd vo Visokom, tento proces posuniete kvantovým skokom vpred.

115

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

Magdaléna Svančarková

ŽIVOT S PARAZITMI

M

116

nohí ani netušia, že ich organizmus je výborným hostiteľom pre parazity. Tie majú v ľudskom tele ideálne podmienky – vďaka sladkej kalorickej strave sa veľmi dobre rozmnožujú. Minimálne úpravou stravy im môžeme tieto podmienky sťažiť.

Podľa článku Parazitárne ochorenia – aktuálne poznatky od Márie Szilágyiovej sa výskyt parazitov v tele vo veľkej miere prehliada, pretože pomerne často nevyvoláva žiadne chorobné prejavy. Príznaky sú zvyčajne všeobecné, nie sú primárne charakteristické pre takéto ochorenie. Napríklad nákaza škrkavkami môže pripomínať horúčku i prechodný kašeľ. Ten však spôsobuje práve parazit pri prechode pľúcami. Ak migruje tráviacim traktom, môže sa prejaviť napríklad zápal slepého čreva, nepriechodnosť či perforácia čriev.

V prípade pásomníc zase príznaky vôbec nie sú viditeľné. Možno až na jeden: stále by ste jedli, stále ste hladní. Podľa Szilágyiovej hovoríme o dvoch typoch závažných parazitov: protozoách a helmintoch. V prvom prípade je známych asi 4000 druhov a v druhom prípade až 10000 druhov. Problémom je, že sa prispôsobili podmienkam ľudského tela a vyvolávajú imunitnú i zápalovú reakciu.

Podľa knihy Lekárska parazitológia od Eleny Novákovej, Tatiany Kubíčkovej a Františka Ondrisku majú parazity premyslené mechanizmy úniku. V prípade červov (helmintov) ide o schopnosť veľkej pohyblivosti či zmien vnútornej membrány. Prvoky (protozoá) majú zase schopnosť antigénneho maskovania.

František Ondriska a kol. autorov v knihe Klinická parazitológia uvádza ich negatívne účinky. Rozdeľuje ich na priame (produkcia toxických látok, poškodenie buniek a tkanív, produkcia enzýmov spôsobujúcich rozvrat

buniek) a nepriame (imunopatologické stavy, obranná reakcia hostiteľa, poruchy psychiky, v tehotenstve malformácie plodu). Prítomnosť helmintov je v zažívacom trakte spojená s bolesťami brucha, hnačkami, vracaním, nevoľnosťou či anorexiou. Migrujúce larvy hlíst môže pacient pociťovať ako dusivý kašeľ s prímesou krvi. Ak sa u vás prejavuje veľmi často nafukovanie, škvŕkanie v bruchu, hnačky, zápchy, ale aj intolerancia laktózy, môže byť príčinou parazit. Ďalšie príznaky, ktoré je možné spojiť si s výskytom parazitov v tele, sú kožné vyrážky, ekzémy, žihľavka, akné, škrípanie zubami počas nočného spánku, bolesť svalov i kĺbov, nevysvetliteľné horúčky, únava, apatia, nesústredenosť, neuspokojenie hladu po najedení, svrbenie v nose, vážne bolesti hlavy, poruchy zraku, búšenie srdca, tlak na hrudníku či anémia z nedostatku železa.

Problém je však aj diagnostika. Ak nie je správne urobený odber stolice u vášho lekára (pretože vývinové štádia parazitov sú rôzne), nemusíte nepríjemného návštevníka odhaliť. Lekár vám v prípade úspešnej diagnostiky pravdepodobne predpíše antiparazitiká.

Avšak ide to aj prirodzenou cestou. V prvom rade skončite so sladkosťami, práve tie totiž parazity najlepšie živia. Najmä deti s dennodenným prísunom sladkostí sú najlákavejšími hostiteľmi. Ak sa vám dieťa dlhšie sťažuje, že má niečo v hrdle, skúste domáce antiparazitiká. Výborné sú pomleté klinčeky v kombinácii s pomletými ľanovými semienkami. Alebo stavte na klasiku overenú časom – ricínový olej. Ten bol ešte v minulom storočí bežnou súčasťou domácej lekárničky. Skvelá je aj prírodná trojkombinácia: šupky vlašských orechov, palina a klinček. Zabíjajú parazity vo všetkých troch štádiách vývoja.

Silvia Benková

PRÍRODNÝ RECEPTÁR

K

ým teplomer ukazuje nízke vonkajšie teploty, v tele človeka sa odohráva proces automatickej termoregulácie, pri ktorej sa zvyšuje výroba vlastného tepla, chrániaca organizmus pred vonkajším mrazom. Teplo môžeme získať aj z horúceho nápoja, ktorý okrem toho čistí organizmus a v kombinácii s bylinkami pôsobí blahodarne na celkové zdravie.

Zoznámte sa s tromi netradičnými receptmi na tohtoročnú zimu.

Povzbudzujúci kávový čaj Cascara Za nápojom s exotickým názvom Cascara sa skrýva dlhoročná história. Je známy už od 9. storočia, keď ho prvýkrát popíjali obyvatelia Jemenu. Cascara je tiež prvý druh nápoja, na prípravu ktorého sa používali kávové bobule (usušené kávové šupky). Jeho výroba sa však od bežnej kávy líši. Najskôr sa oberá čerešňa kávovníka a oddelia sa kôstky od dužiny, ktorá sa usuší.

Príprava nápoja je potom úplne rovnaká ako príprava čaju. Sušené kávové šupky sa zalejú horúcou vodou a nechajú vylúhovať. Zaujímavé je, že Cascara pred zaliatím vonia kávou a tabakom, po uvarení však jej vôňa pripomína skôr šípkový čaj, ktorý obsahuje rovnaké množstvo kofeínu ako káva. Obsahuje vitamíny a antioxidanty, ktoré telu prospievajú najmä v zimnom období plnom chorôb. Cascaru si môžeme ochutiť bylinkovým medom. Aby si zachoval všetky svoje liečivé vlastnosti, nemal by mať nápoj teplotu vyššiu ako 50 °C. Z byliniek sa do Cascary najlepšie hodia plody šípkovej ruže. Šípka je bohatá na celý rad vitamínov, je teda ideálna na celkové posilnenie obranyschopnosti organizmu. Tiež priaznivo ovplyvňuje dýchací systém, čo oceníme pri obvyklej zimnej nádche alebo zápale horných dýchacích ciest.

Horúci javorový nápoj Okrem čajov sú v zime populárne aj nealkoholické nápoje rôznych príchutí. Zahriať sa môžeme nápojom z javorového sirupu, ktorý je nenáročný a lahodný. Výťažok z javorovej miazgy (lymfy,

živice) zmiešame so zmesou aromatického korenia vybraného podľa vlastnej chuti a zalejeme horúcou vodou. Pridáme plátky citrusov, najmä pomaranča a citrónu, ktoré ochutia nápoj vitamínovou sviežosťou. Javor je výborným antioxidantom. Pôsobí proti nasýteniu žlče cholesterolom, čo spomaľuje zrážanie žlčových usadenín.

Taktiež pomáha odstrániť kamene z močového mechúra, je účinný pri ateroskleróze a má blahodarný účinok na ťažkosti spojené s trombózou.

Okrem toho znižuje hladinu cukru v krvi, zmierňuje bolesti hlavy a pôsobí proti vírusom.

Hrejivý nealkoholický punč Punč síce patrí medzi tradičné nápoje podávané v zimnom období, s trochou fantázie však môže dostať úplne nový neošúchaný kabát, ktorý nás zahreje a podporí zdravie. V mrazivom počasí je ideálne zvoliť skôr nealkoholický variant. To, že alkohol v zime prehreje telo, je totiž len mýtus. Dokáže len rozprúdiť krv v pokožke, čo navodzuje pocit zahriatia, teplota vnútri tela však klesá. Nealkoholický nápoj, naopak, podporí prirodzenú schopnosť telesnej termoregulácie a nebráni pri vytváraní ochranných štítov proti mrazu, ktoré sa s prílivom alkoholu vytrácajú.

V tomto období sú najlepšie citrusové plody ako pomaranč, pomelo, grapefruit, ktoré odšťavíme, vlejeme do hrnca s objem 2 – 3 litre a pridáme nakrájané kúsky čerstvého ovocia podľa vlastnej chuti. Do pripravenej zmesi potom pridáme pohár vody s punčovým korením a necháme prejsť varom. Varíme približne 10 až 15 minút. Finálny produkt môžeme osladiť medom. Med pôsobí ako prírodné antibiotikum. Ničí baktérie, lieči dýchacie cesty a vďaka obsahu vitamínov zlepšuje imunitu. Med zaháňa aj všetky bežné zimné choroby ako je prechladnutie, angína, chrípka a zápaly horných dýchacích ciest. Ak je navyše obohatený bylinkami, pôsobí aj na ďalšie ochorenia, napríklad bolesti žalúdka, kašeľ, alebo ženské problémy. Sladenie takýmto medom pridáva nápoju príjemný bylinkový nádych.

117

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Jana Rostasová

Jana Rostasová

MANNA

(P)OTRAVINY

K

unowský majer – miesto, kde si od roku 2014 svorne s ľuďmi spolunažívajú sliepky, kačky, králiky, ovce, perličky, ryby, mačky a včely. Zvieratá chovajú tradičným spôsobom vo voľnom výbehu a na prirodzenej potrave. Za pomoci skúseného ichtyológa sa majitelia prepracovali k vybudovaniu vlastnej rybej farmy, a následne k rozšíreniu aktivít o predaj čerstvých rýb. Nasadili do bazénov sladkovodné druhy

rýb ako je pstruh dúhový lososovitý, kapor, jeseter sibírsky, vyza veľká a sumček africký.

Všetky sú prvotriedne kŕmené najkvalitnejšou potravou. Na farme začali vyrábať aj vlastné rybacie produkty: tresku s obsahom 70 % rybieho mäsa v 80 % majonéze, zavináče konzervované iba cibuľou a kyslou kapustou, údenáč údený na bukovom dreve, ryby v oleji a rybí šalát bez chemických prísad a dochucovadiel.

LAHÔDKOVÝ ŠALÁT À LA KRAB

Zloženie: rybie mäso s krabou príchuťou 36 % (pitná voda, rybie mäso s krabou príchuťou 20 %, stabilizátory E420, E452, kukuričný a pšeničný škrob, vaječné bielky, repkový olej, sójová bielkovina, cukor, jedlá soľ, farbivá E120, E160c, E171, stabilizátor E407, zvýrazňovače chuti a vône E621, E627, E631, zmes korenín), majonézová omáčka (rastlinný olej repkový, pitná voda, kvasný ocot liehový, zahusťovadlá modifikovaný kukuričný škrob E1422, guarová a xantánová guma, sušené vaječné žĺtky, cukor, jedlá soľ, regulátory kyslosti E262, E331, antioxidanty E301, E300, konzervačná látka sorban draselný), mrazená kukurica zrno, pitná voda, cukor, jedlá soľ, regulátory kyslosti kyselina citrónová, octan sodný, sušená zelenina, maltodextrín, zmes korenia, sladidlo sacharín sodný.

SLEĎOVÉ FILETY VO FEFERÓNOVEJ OMÁČKE

118

PSTRUH DÚHOVÝ CELÝ PITVANÝ

Z výživového hľadiska patrí pstruh k stredne tučným rybám a na tanieri ho môžete mať pokojne aj tri razy do týždňa. Na 100 gramov obsahuje asi 513 kJ energie, má množstvo zdraviu prospešných nenasýtených omega-3 kyselín a vitamínov. Na prevenciu proti mŕtvici či infarktu je jednoducho ako stvorený.

JESETER CELÝ PITVANÝ

Chutné biele mäso s minimom kostí a vyšším obsahom tuku má široké uplatnenie. Základným predpokladom úspechu je šetrné zaobchádzanie s korením.

Jeseter sa dá piecť vcelku, väčšie kusy sa filetujú, vhodnou úpravou je smaženie a grilovanie.

Ryby by mali mať v jedálnom lístku celiatikov a ľudí s bezlepkovou diétou dôležité miesto. Sú totiž bohatým zdrojom bielkovín, lipidov, minerálnych látok a vitamínov.

Vedci už pred viac ako 30 rokmi zistili, že omega-3 mastné kyseliny, ktoré sa nachádzajú aj v rybom mäse, pôsobia na ľudský organizmus blahodarne.

KAPOR CELÝ PITVANÝ

Kapor je najznámejšia a najobľúbenejšia ryba našich vôd. Vo veku troch rokov dosahuje kapor vhodný na predaj priemernú dĺžku 40 cm a váži okolo dvoch kilogramov.

Kapor žije v húfoch a zimné obdobie trávi v najhlbších vodách v extrémne pasívnom stave, preto nemusí tak často prijímať potravu. Je obľúbený pre svoje chutné chudé mäso vhodné na varenie i pečenie. Po výlove sa vypúšťa na niekoľko dní do čistej vody, aby sa zbavil svojej zemitej chuti.

Zloženie: feferónová omáčka 60 % (kečup, voda, paradajkový pretlak, glukózový sirup, kvasný ocot liehový, modifikovaný škrob E1422, jedlá soľ, prírodná aróma zo zmesi korenín a zeleniny – obsahuje pšeničný škrob, konzervačná látka E211, voda, cibuľa, feferóny 9 %, jedlá soľ, cukor, kvasný ocot liehový, stabilizátor E412, konzervačná látka E211), marinované sleďové filety (Clupea harengus) 40 %, konzervačná látka E211, sladidlo E954.

TRESKA S JOGURTOM

Zloženie: treskovité ryby 35 %, jogurt 20 % (mlieko, smotana, jogurtová a probiotická kultúra), majonéza (rastlinný olej, voda, kvasný ocot liehový, modifikované kukuričné škroby, acetylovaný diškrobadipát, hydroxypropylškrob, sušený vaječný žĺtok, jedlá soľ, horčica, stabilizátory guarová guma, xantánová guma, sladidlo sukralóza), zelenina v rôznom pomere (cibuľa, mrkva, uhorky), rastlinná vláknina, horčica (voda, horčičné semeno, kvasný ocot liehový, cukor, jedlá soľ, korenie), konzervačné látky sorban draselný, benzoan sodný, sladidlá sukralóza, sacharín.

E211 benzoan sodný – v kombinácii s kyselinou askorbovou a benzoanom draselným a sodným sa môže tvoriť benzén, ktorý je známy ako karcinogén. Existuje silné podozrenie na spôsobovanie detskej hyperaktivity, obzvlášť v kombinácii s umelými farbivami. Môže zhoršiť príznaky chronickej astmy či žihľavky, poškodzovať štruktúru DNA, a tak vyvolávať niektoré dedičné choroby.

E202 sorban draseliný – väčšinou sa získava z ropných derivátov. Môže spôsobiť podráždenie kože, očí, alergické reakcie, astmu, poruchy správania.

E954 sacharín a jeho soli – vyrába sa z uhlia ako vedľajší produkt, synteticky sa vyrába z toluénu, môže zvyšovať účinky ostatných karcinogénov.

E420 sorbitol, E421 manitol – vo väčších dávkach môžu spôsobovať hnačkové ochorenia, črevné ťažkosti, nadúvanie alebo plynatosť. Môžu pozmeniť aj absorpciu niektorých liekov – stanú sa tak menej účinné alebo toxickejšie.

119

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

Magdaléna Svančarková

OTRAVA SVIEŽOSŤOU

DE AT H

120

O

sviežovače vzduchu sú obľúbené nielen v domácnostiach, na toaletách, ale aj v autách. Nielen tak bez príčiny na ne niektorí zle reagujú a sťažujú sa, že ich bolí hlava. Za sviežim vzduchom sa totiž skrýva množstvo škodlivých chemických látok. Účinkom osviežovačov na ľudské zdravie sa venovala aj Kim Sanghwa a kolektív autorov v štúdii Charakteristika emisií osviežovačov vzduchu: potenciálne dopady na zdravie z júna 2015. Objavili v nich množstvo nebezpečných látok. Terpén, xylén, aldehydy, estery, benzén, ftaláty, limonén – ich nameraná hladina môže po použití osviežovača v interiéri prudko narastať. Zložky tohto produktu môžu ďalej reagovať s ozónom a vznikajú sekundárne znečisťujúce látky ako je formaldehyd, sekundárny organický aerosól a ďalšie utltrajemné častice.

Tieto potom škodlivo vplývajú na ľudské zdravie. Poškodzujú centrálny nervový systém, spôsobujú zmenu hladiny hormónov. Ultrajemné častice majú nepriaznivé účinky na rôzne orgány, napríklad na pľúca a kardiovaskulárny systém. Problém je aj v tom, že samotné symptómy a zdravotné ťažkosti sa môžu prejaviť až po dlhšej dobe, čo, samozrejme, sťažuje

jasnú identifikáciu príčin problému a spojitosť s osviežovačmi vzduchu. Výskumníci navrhujú, aby sa jasne znížila prítomnosť chemických látok v týchto produktoch, najmä tých, ktoré reagujú s ozónom. Na lepšiu ilustráciu popíšeme niektoré z nich. Napríklad xylén je karcinogénna látka. Uvádza to štúdia Kontrola xylénu v environmentálnom a pracovnom prostredí a jeho dopad na zdravie od Niaza Kamala a kolektívu autorov z roku 2015. Xylén spôsobuje množstvo zdravotných problémov. Napríklad vplýva na endokrinný a reprodukčný systém, spôsobuje problémy s očami. Dokonca priamy kontakt s ním môže viesť k takzvanému hemoragickému oku, neznášanlivosti na svetlo, podráždeniu, sčervenaniu spojiviek, ale i k vážnemu narušeniu zraku až k slepote. Ďalšou nebezpečnou látkou je benzén. Môže spôsobiť poškodenie kostnej drene a nadmerné dávky vedú až k rozvoju leukémie. Uvádza to príspevok Leukémia a benzén od Roberta Snydera z roku 2012. Známym ohrozovateľom zdravia je aj formaldehyd. Ide o chemickú látku so štipľavým zápachom, rozpustnú vo vode a prirodzene sa vyskytujúcu v organizmoch.

Metabolizuje sa na kyselinu mravčiu. Jeho toxické účinky sú preukázané klinickými i experimentálnymi štúdiami.

Pritom taký osviežovač vzduchu si môžete vyrobiť aj doma. Nie je síce dlhotrvajúci a jeho intenzita sa nedá meniť jednoduchým otočením vypínača, avšak rozhodne vás nebude bolieť hlava. Princíp je jednoduchý. Do skleného pohára si dáme napríklad plátky jablka, škoricu, klinčeky, badián a všetko zalejeme najlepšie horúcou vodou. Takisto môžeme využiť mätu, vanilkový extrakt, bazalku, rôzne prírodné esencie, citrón, pomaranč. Skvelým riešením sú aj šupky z citrusového ovocia v blízkosti kozuba či kachlí. Pri sušení sa z nich vyparuje príjemná aróma. Osviežovač si môžeme vyrobiť aj pomocou sódy. Do pohára nasypeme sódu, do nej pridáme obľúbené kvapky esencie a premiešame. Uzavrieme vrchnákom s dierkami, aby vôňa mohla prirodzene unikať do prostredia. Existuje aj sprejová forma. Do nádoby dáme sódu a esenciu, zalejeme destilovanou vodou, pretrepeme a sprej je hotový.

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Magdaléna Svančarková

ALZHEIMERA NEVYLIEČIA, SKÔR SPÔSOBIA PROBLÉMY

P

richádza nenápadne, pozvoľna a prejaví sa až po niekoľkých rokoch. Ide o smutne známu Alzheimerovu chorobu. Viacerí si ju spájajú s vyšším vekom a starnutím. No v niektorých prípadoch môže začať už okolo tridsiateho roku života. Bežne sa lieči liekmi, no ich vedľajšie účinky môžu byť skutočne nebezpečné.

Liek, ktorý by toto ochorenie vyliečil, prakticky neexistuje. Všetky spôsoby v podstate len zmierňujú príznaky a spomaľujú jeho vývoj.

Typickými príznakmi sú: zhoršovanie pamäti, časté opakovanie otázok, zmeny nálad, správania, ukladanie vecí na nesprávne miesto, zlá orientácia v známom prostredí, časová dezorientácia. Všetky tieto symptómy sa postupne vyvíjajú a zhoršujú celkový stav pacienta.

Bežne sa na liečbu používajú lieky patriace do skupiny inhibítorov acetylcholínesterázy (donepezil, rivastigmín). Podľa príspevku Inštitútu pre kvalitu a efektivitu zdravotnej starostlivosti (IQWIG) Alzheimerova choroba: Aké efektívne sú inhibítory cholínesterázy? z júna tohto roka môže síce toto liečivo mierne oddialiť stratu mozgových funkcií u ľudí s miernou a stredne závažnou diagnostikou tohto ochorenia, avšak má aj vedľajšie účinky, ako je nevoľnosť, vracanie alebo závrat či hnačka. Bežne traja z desiatich pacientov pociťujú nevoľnosť alebo nutkanie na vracanie. Príspevok ďalej popisuje, že nie je jasné, aké sú dlhodobé prínosy týchto liekov. A je aj otázne, aké sú vedľajšie účinky pri dlhodobom používaní.

Podľa štúdie Nežiaduce účinky inhibítorov cholín­ esterázy pri demencii na základe databázy nežiaducich účinkov v Spojených štátoch a Kanade od Aliho Thibaulta a kolektívu autorov z roku 2015 síce inhibítory liečia symptómy ochorenia, avšak treba zvážiť riziká. Údaje zo štúdie naznačujú, že existuje spojitosť medzi liekom rivastig-

mín a zriedkavými príhodami so smrteľnými následkami. Takisto medzi donepezilom a rabdomyolýzou. Ide o rozpad svalových vláken kostrových svalov, závažné a komplikované ochorenie. Výskum pritom čerpal z údajov a databáz dvoch krajín a zistil mnohé fatálne výsledky pri liečbe rivastigmínom. Rozdiel medzi týmto liekom a ostatnými zo skupiny je najmä v tom, že sa aplikuje pri závažnom stupni ochorenia a podáva sa formou transdermálnej náplasti. A to je kameň úrazu. Pri nesprávnej aplikácii môže byť pacient vystavený vyšším dávkam ako sa odporúča. V štúdii je aj jasne uvedený prípad 87-ročného muža s demenciou. Tomu zdravotnícky personál chybne aplikoval šesť náplastí počas dvoch dní, následne mu prišlo nevoľno, zlyhali mu obličky a zomrel. Príspevok od IQWIG uvádza, že pri používaní náplastí sú bežné prejavy podráždenia kože. Pacienti môžu pociťovať svrbenie alebo sčervenanie pokožky. Desať zo sto pacientov uvádza svrbenie z náplastí.

Pri liečbe Alzheimerovej choroby odporúčajú niektorí odborníci aj systém bez liekov. Vitamíny C a E, čaj z medovky či známe ginko biloba.

Takisto sa odporúčajú dve lyžice kokosového oleja denne. Tento spôsob vyskúšala americká doktorka Mary Newport na svojom manželovi a napísala o tom aj knihu Alzheimerova choroba? Čo ak existuje liečba? Tento prístup skúmali aj odborníci v štúdii Účinok kokosu v prevencii a liečbe Alzheimerovej choroby: potenciálny princíp pôsobenia z roku 2015. Ian J. Martins a kolektív autorov uvádzajú pozitívne výsledky pri úpravách stravy. Ako podporný prostriedok je možné vyskúšať aj ergoterapiu, čiže terapiu prácou. No a ešte lepšia je prevencia. Čiže dostatok fyzickej aktivity, zdravé jedlo, starostlivosť o vlastné srdce a neustála stimulácia mozgu.

Pomáhajú aj po vypuknutí ochorenia.

121

JEDEN DEŇ > REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM > JEDEN DEŇ

Marián Benka

JEDEN DEŇ S TRÉNEROM PSOV

C

esta Juraja Ferka za jeho súčasným povolaním začala mimoriadne skoro, už keď mal desať rokov. Rodičia mu zaobstarali sučku labradora pod jedinou podmienkou: že s ňou bude chodiť na cvičisko. A tak začal chodievať a podľa tamojšej trénerky bol veľmi šikovný. Dochádzala zďaleka a raz zistila, že nestíha prísť načas. Zavolala vtedy 11-ročnému Jurajovi a poprosila ho, či by vedenie tréningu nevzal v ten deň za ňu.

Vzal a majitelia psov boli s jeho výkonom veľmi spokojní. Osem rokov potom pracoval so štvornohými miláčikmi zadarmo ako dobrovoľník. Potom ho jeho priateľka presvedčila, že by sa tým mohol živiť. „V Bratislave je však okolo 500 psích trénerov a 40 psích škôl. Rozmýšľal som, ako sa odlíšim od konkurencie,“ spomína. „Rozhodol som sa študovať vrcholovú kynológiu na akadémii vo Viedni. Ako naučiť psa poslúchať povely som už ovládal.

Ale v škole som sa učil zvieraciu psychológiu, pochopil som, kedy, ako a prečo zviera reaguje na určité situácie.“ Ďalšie skúsenosti získal v pražskej ZOO, kde sa ďalej vzdelával u špičkových trénerov, a zároveň im pomáhal: „Nie každý vie, že aj zvieratá v zoo musia mať základný výcvik, aby ich bolo možné kŕmiť a ošetrovať. Keby som vliezol do výbehu slona, ktorý by bol úplne divoký, pravdepodobne ma zabije. Najnebezpečnejšie nie sú mačkovité šelmy, ale primáty, pretože sú zároveň agresívne a vysoko inteligentné. K nim môžu ísť len skúsení ošetrovatelia.“ So znalosťami psychologických postupov dokáže zmeniť správanie psa bez potreby fyzických trestov takpovediac účelovou manipuláciou.

Ak sa má napríklad zviera odučiť, aby sa nenechalo kŕmiť z dlane cudzími ľuďmi, tradične sa to robilo tak, že cvičiteľ si zobral do dlane kúsok jedla, a keď ho chcel pes uchmatnúť, bo-

Foto: Matúš Plecho

lestivo ho uštipol do ňufáku. Juraj Ferko to robí tak, že zatvorí päsť s potravou, a keď to opakuje dostatočne dlho, psa to prestane baviť a sám si povie, že skúšať žrať z dlane sa neoplatí. „Ide o to, že dnes sa väčšina psov chová v interiéroch ako domáci maznáčikovia v spoločnosti malých detí. Ak sa vychovávajú metódou cukru a biča, teda aj s použitím agresivity, nikdy neviete, kedy sa v nich môže spustiť agresívne správanie a ublížia vášmu dieťaťu. Psychologický prístup je bezpečnejší,“ vysvetľuje Ferko.

Iným prípadom sú zásahové psy, ktoré využíva najmä polícia v USA na rozháňanie davu. Ich úlohou je útočiť na každého, kto nie je policajt.

Preto ich zámerne vedú k agresivite a vychovávajú pomocou strachu a bolesti. „Ešte v 90. rokoch sa považovali psy viac za úžitkové zvieratá, dnes sú z nich pomaly členovia rodiny,“ hovorí Ferko. „Ľudia s nimi chodia na dovolenku, do reštaurácií, hotelov, dokonca do kaderníckych salónov. Zvieratá sa tak dostávajú do prostredí, ktoré sú pre ne neprirodzené, a aby sa v nich vedeli správať, základný výcvik nestačí. Preto je taký dopyt po psích tréneroch.“ Ich úlohou je aj odučiť psy nežiaducemu správaniu, ako je ťahanie sa na vodidle, vrčanie na iné psy alebo rozhrýzanie predmetov. Juraj Ferko dokonca riešil psa, ktorý sa zakaždým vymočil návšteve do topánok.

Obuv „členov svorky“ nechával na pokoji. Takisto asistuje pri výbere vhodnej rasy zodpovedajúcej požiadavkám a životnému štýlu rodiny.

Dnes sa cíti byť viac mentorom ako trénerom. „Predtým som cvičil psy aj bez prítomnosti majiteľov, ale nemalo to význam. Keď som im vrátil perfektne vycvičeného psa, na druhý deň mi volali, že „pes nefunguje“. Teraz skôr dohliadam na majiteľov a radím im vo výcviku.

Ak niekto nie je ochotný svojmu psovi venovať čas, nemal si ho zaobstarávať.“

123

PRÍBEHY ZEME > MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

Slovanský príbeh

AKO SKONČIL ČAS SNOV A ZAČAL VEK KAMEŇA V SEPTEMBROVOM ČÍSLE SME PRINIESLI SLOVANSKÝ PRÍBEH O ČASE SNOV, PODĽA MYTOLÓGIE PRVOM, NEVEDOMOM OBDOBÍ PO STVORENÍ ČLOVEKA. DNEŠNÝ PRÍBEH HOVORÍ O OSUDOCH ĽUDSTVA PO TOM, KEĎ SA ČAS SNOV NAPLNIL. TÝMTO PRÍBEHOM ZÁROVEŇ UZATVÁRAME RUBRIKU PRÍBEHY ZEME, KTORÁ V BUDÚCOM ROKU UŽ NEBUDE VYCHÁDZAŤ.

124

Boh

stvoril slovom Slovana – Sloviena.

Prví ľudia sedávali v dubovom háji pod svätým Veľdubom a počúvali slová bohov.

Nemali hlad, ani smäd, nepoznali chlad, ani únavu. Bohovia sa naľakali, že človek bude ako oni, lebo žije bez zásluh o svoje dobrá. Navyše sa často kvôli ľuďom poškriepili, zamiešali sa do ich sporov a skutkov, raz im pomáhali, raz prekážali ich osudu a boh Prove mal čo robiť, aby udržal aký-taký poriadok.

Bohovia sa zhodli na tom, že človek nemôže byť príčinou ich sporov. Boh Svarožič dotvoril svet démonmi, a tým sa skončil čas snov. Skončil sa čas podobný snívaniu, čas života-neživota. Skončil čas, keď ľudia iba spali a prebúdzali sa, lebo hoci pozerali, nič nevideli, a hoci natŕčali uši, nič nepočuli. Spoznali zlo a zlo im po prvý raz ukázalo ich odlišnosť od bohov.

Zdalo sa im, že bohovia na nich zanevreli.

Zlo ich prinútilo brániť sa veľkej bolesti, a tak

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV > PRÍBEHY ZEME

zatúžili po bezstarostnom živote bohov. Túžili po sýtosti a slasti, ktoré mohli často dosiahnuť len pomocou zla. Sýtil sa človek, a aj zlo sa sýtilo. Zlo ľuďom občas podhodilo omrvinku slastí bohov a ľudia začali byť zlu vďační.

Bohovia nechtiac vypudili ľudí z tieňa Veľduba. Človek precitol hladom a chladom. Ľudia potom žili v lesoch ako zvery, no nemali ich pazúry a trháky, nemali také rýchle nohy a hustú srsť, ktorá chráni pred dažďom a zimou, nemali kopytá, krídla, ani ostrý zrak, jemný sluch a neomylný čuch. Nerozoznali jedlé korienky od jedovatých plodov. Spávali v norách, odkiaľ vypudili líšky a medvede, alebo v studených jaskyniach a triasli sa strachom pred divokými šelmami. Počas dlhých temných nocí sa vystrašene tisli k sebe, báli sa tmy plnej divných zvukov a vystrájania zlomyseľných démonov, ktorí sa im pomstili za odvahu žiť mimo tieňa svätého Veľduba. Živili sa lesnými plodmi, korienkami a zvyš­ kami ohlodanej zveriny ulovenej dravcami.

Nedokázali sa tým však poriadne nasýtiť. Vtedy jeden mládenec bez mena vytušil, že nastal jeho okamih. Mená v tom čase dostávali len ľudia veľmi neskoro, niektorí až po smrti.

Odvážnejší ľudia dostali meno podľa skutku, ktorý vykonali. Aj tento mládenec bez mena chcel vykonať skutok, ktorý by pomohol jemu, jeho rodine a dievčine, s ktorou sa rád stretával a nosil jej polovicu potravy, ktorú našiel.

Mládenec poznal príbehy o zázračnej vysokej byline s veľkými sladkými zrnami. Mala rásť za obrovskými zakliatymi horami skrývajúcimi vrcholce v oblakoch medzi poludňajšou a večernou stranou, na kraji sveta, kde žijú nemí ľudia.

Rozhodol sa ju nájsť. Darmo ho starší odhovárali, aby neriskoval svoj mladý život, lebo v horách žije vrtošivý démon Boruta, ktorý striehne na ľudí. Hory sú vysoké a obsypané hlbokým snehom – dosiaľ v nich zahynul každý, kto neobmäkčil bohov a démonov, zakliali ho a nikdy sa nevrátil medzi ľudí.

Mladík sa nedal odradiť. Rozlúčil sa so svojou milou. Po 25 dňoch dorazil k zakliatym vysokým horám zahaleným do hmly, ktorou Boruta zaháňal votrelcov. Trápila ho zima a hlad, pa-

dal na strminách, boril sa po pás v závejoch, mal zodraté chodidlá a doráňané údy. Napokon sa preškriabal cez horský priesmyk. Svet na druhej strane ho ohúril. Táto strana hôr bola teplejšia a útulnejšia, sneh sa nezdal taký studený. Starostlivo kráčal ďalej na pomedzí poludňajšej a večernej strany.

Bohovia sledovali jeho putovanie. Boh Veles sa zlostil, lebo tá sladká bylina patrila jemu a iba on poznal jej tajomstvo. Strážil si ho ako oko v hlave, veď tá bylina rástla pred vchodom do jeho podzemného kráľovstva. A tak sa Veles sťažoval pred bohmi. Boh času Prove napokon na Velesovu žiadosť zasiahol. Mládenec odrazu v jednom okamihu ostarel. Kráľ času mu dňom i nocou pridával vrásky, brada mu siahala už po pás, krok mu oťažieval, hrbilo ho k zemi. Mládenec netušil, akú cenu má zaplatiť za svoju opovážlivosť.

Keď naďabil na šíru pláň vlniacich sa zlatých bylín, bol už z neho vycivený zhrbený starec.

Priam zvýskol od radosti. Odtrhol jeden klas a ochutnal sladké zlaté zrná. Čím viac ich chutnal, tým viac zabúdal na cestu domov.

Zmilovala sa nad ním sudička Šťastena a zoslala naňho sen. V tom sne sa ocitol uprostred hladujúcich ľudí, ktorí k nemu vystierali prázdne dlane. Potom sa medzi nimi objavila jeho milá. Vtedy sa zobudil a vyskočil na rovné nohy. Rýchlo natrhal zo tri tucty klasov a vydal sa na spiatočnú cestu.

Keď sa blížil k domovu, na chvíľu si oddýchol a umyl si tvár v studničke. Vtedy zbadal svoju stareckú tvár v odraze vody a horko zaplakal.

Ako sa ukáže na oči svojej milej? Šťastena však nahovorila Kikimoru, ktorá rada škodila mužom, že ak premení tohto starca na mládenca, spôsobí tým nešťastie jeho starej žene. Kikimora ho vďačne premenila, a tak sa mohol spokojne vrátiť medzi svojich. Ľudia začali sladké zrná sadiť, drviť ich a piecť z nich posúchy.

Pretože to boli zrná božie, nazvali ich – zbožím. A všetci uznali, že mládenec si pre svoj slávny čin zaslúži meno Sláv.

Tak ako prvým slovom, ktorým boh Svarožič vdýchol do človeka dušu, začal čas snov, prvá ľudská slza, horká slza Sláva, začala vek kameňa.

125

ZIMKOMRIAVKY > EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

Milka Zimková

POVICE NAM, PASTUŠKOVE, CO SCE VIDZELI...

N

126

edávno sa ma moja priateľka Gabika Rothmayerová spýtala, čo si myslím o šírení slobôd. Spomenula som si na film Michaela Moora Fahrenheit 9/11. Získal Zlatú palmu v Cannes, no zároveň sa proti nemu zdvihla vlna nenávisti tých, ktorí síce „naďalej nič nevedia, ale všetko vedia hodnotiť“. Bolo obdivuhodné, s akou odvahou sa Moore pustil do najsilnejšieho muža planéty Georgea Busha. Už vtedy sa mnohé spochybnilo a veľa neprávd odhalilo.

Dnes už nie je tajomstvom, že 11. september 2001 bol útok na Svetové obchodné centrum (WTC) usporiadaný Veľkou Britániou, Amerikou a Izraelom na príkaz Rothschildovcov.

Bola to zámienka na odstránenie slobody ľudí na celom svete výmenou za bezpečnosť (presne to isté sa stalo po zapálení budovy Reichstagu v Nemecku v 30. rokoch). Dva týždne pred útokom sa spoločnosť Zim Shipping Company presťahovala zo svojich kancelárií vo WTC. Porušenie kontraktov stálo spoločnosť až päťdesiattisíc dolárov! Nikdy neuviedli žiadny dôvod. Zim Shipping Company vlastní spolovice štát Izrael (Rothschildovci).

Americká a britská spravodajská služba zdokumentovala dôkazy, že Rothschildovci a ďalší medzinárodní bankári financovali vždy obe strany vo všetkých konfliktoch, či už šlo o americkú revolúciu alebo napoleonské vojny, kde jedna vetva financovala Napoleona, druhá podporovala Veľkú Britániu, Nemecko a iné štáty. Počas 2. svetovej vojny Rothschildovci a Bushovci financovali zbrane aj pre Hitlera. Ako majitelia najvýznamnejších svetových médií držia pevne v rukách históriu i súčasnosť. Aký priestor potom zostáva na šírenie slobôd obyčajným ľuďom?!

Aj my máme svojich Rothschildovcov. Kým impérium tých prvých sa vyvíja takmer tri storočia (od roku 1749, keď Mayer Amschel Bauer narodený v nemeckom Frankfurte ako

syn Mosesa Amschela Bauera, bankára a zlatníka, umiestnil nad vchodové dvere červený erb a v roku 1760 sa premenoval na Rothschilda – červený štít), tým našim stačili necelé tri desaťročia. A neboli to ani zlatníci, ani bankári. O pôvode ich imania sa za súčasných politických pomerov nikdy nedozvieme. Stalo sa to už takou samozrejmosťou, že my ľudkovia už ani po tom nepátrame. Ak povieme, čo chceme a čo je pravda, hneď sa stávame konšpirátormi, sme mimo „intelektuálneho“ trendu, ktorý je zväčša napojený na zdroj našich milionárov.

Na rozdiel od Rothschildovcov, ktorí sa diplomaticky nezviditeľňujú, tí naši gadžovia, ktorým chýba kultúra a vzdelanosť vo svete financií, svoje bohatstvo na jednej strane zatajujú, na druhej bezočivo dávajú nám ostatným vedieť svojimi haciendami, jachtami, drahými značkovými kabelkami a hodinkami, že to je ich „level“, ktorý my nikdy nedosiahneme. Pritom nejeden z nich nemá problém presťahovať sa z honosnej vily na Slovensku do ešte honosnejšej na Jadran či do Monaka, akoby to bolo z Košíc do Bratislavy – a všetci sme ticho. Rovnako ako pred dvadsiatimi rokmi, keď chudobný premiér Mečiar daroval (možno k narodeninám) svojej dcére filmové štúdiá na Kolibe. Koliba zanikla, Magda Mečiarová so svojím chudobným oteckom naďalej bohatne, trochu sme vtedy pokvákali a – zostali ticho! Tak nám treba. Podľa prognózy našej vlády životná úroveň, ktorá je dnes v našej automontážnej krajine div nie na špici, pôjde len vyššie. Veď od nového roku sa minimálna mzda zvýši až o päťdesiat a dôchodky možno o päť eur. To bude radosti na Vianoce!

Za takých pätnásť eur sa dá kúpiť aj päť kurčiat, ktoré idú na porážku už polomŕtve, lacnejšie víno, múka a med na koláče. A my ľudkovia tak môžeme hýriť celé sviatky, ešte aj koledníkom zvýši, a pritom si slobodne pospevovať: „Povice nam, pastuškove, co sce vidzeli...“

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ > ZIMKOMRIAVKY

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

KNIHY

128

MIROSLAV DOLEJŠÍ Analýza 17. listopadu 1989 (2014) 192 strán Táto publikácia je zverejnením spomienok Dolejšího priateľov i troch porevolučných, pritom však stále aktuálnych rozhovorov – dnes možno ešte viac ako vtedy. Knihu uzatvára analytická úvaha vyrážajúca dych Úpis pro budoucnost. Po jej prečítaní nikto nemôže pochybovať o tom, že Miroslav Dolejší patril medzi najväčších českých mysliteľov 20. storočia. Kritickejší náhľad na knihu podáva Tomáš Pecina. Disident a politický väzeň Jiří Wolf oboznamuje čitateľa s odvrátenou tvárou „charty vyvolených“ i samotného Václava Havla: alkoholizmus, obžerstvo, systematické rozkrádanie peňazí určených pre politických väzňov, zákernosť, amorálnosť, spolupráca s ŠtB – to je druhá tvár slávnej Charty 77, o ktorej sa povinne mlčí. Publikácia prináša aj mnohé pikantérie, napríklad o tajne vyhotovenom filme ŠtB, na ktorom Václav Havel súloží s 13-ročným chlapcom, sa zaručene nikde inde nedočítate.

JOHANN WOLFGANG GOETHE Cesta do Talianska (2017) 340 strán Popri známych dielach nemeckého velikána J. W. Goetheho ostali v úzadí iné, dopĺňajúce mozaiku osobnosti autora, pretože chýbal ich slovenský preklad. Tak to bolo dosiaľ i s Cestou do Talianska. Kniha uzrela svetlo sveta v rokoch 1816 – 1817, čiže uplynulo práve 200 rokov, odkedy vyšli zápisky z Goetheho putovania prvý raz. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov prináša prvý kompletný slovenský preklad prvej autorovej cesty na juh Európy v rokoch 1786 – 1787. Cesta do Talianska nie je len informačne bohatý historický cestopis. Dielo nám poskytuje i vzácnu príležitosť nahliadnuť do

FILMY žitia i myšlienok jedného z najvýznamnejších nemeckých básnikov a dramatikov, v ktorom postupne spoznávame i zaujatého geológa, snaživého výtvarníka, mystického meteorológa, filozofujúceho biológa, vášnivého študenta prírody, architektúry a umenia a v neposlednom rade filozofa.

KAREL PACNER Velmistři špionáže (2015) 448 strán Snaha dozvedieť sa úmysly svojich skutočných alebo potenciálnych nepriateľov je vlastná všetkým vládam a vládcom v totalitných i demokratických režimoch. Špionáž je súčasťou svetových dejín odnepamäti a v búrlivom 20. storočí spolu s rozvojom techniky získali aj tajné služby svoju modernú podobu. Karel Pacner odkrýva zákulisie špionážnych operácií a prináša nové fakty a súvislosti modernej histórie.

TIM WEINER Dějiny CIA (2010) 658 strán Tim Weiner je reportér novín New York Times a nositeľ Pulitzerovej ceny. Vo svojich knihách vstupuje na horúcu pôdu.

Písať dejiny akejkoľvek tajnej služby nie je jednoduché. Oficiálnych údajov sa zverejňuje čo možno najmenej, o to viac je nepodložených dohadov, fám a rôznych zaručených právd. Historik je tak odkázaný okrem prameňov najmä na osobné svedectvá zúčastnených. Autor sám uvádza, že si musel prečítať viac ako 50 000 dokumentov z archívov CIA, Bieleho domu a ministerstva zahraničia, ale navyše musel získať viac ako dvetisíc vyjadrení pracovníkov tajnej služby, vojakov a diplomatov. Šesťdesiatročnú históriu CIA od roku 1945 do roku 2007 rozčlenil do 50 častí zoradených do šiestich kapitol podľa jednotlivých prezidentských období.

STVORENÍ PRE LÁSKU Romantický / Dráma / Poetický Hongkong / Francúzsko / Thajsko 2000, 98 min Réžia: Kar-wai Wong Hrajú: Tony Leung Chiu-wai, Maggie Cheung, Roy Cheung, Julien Carbon, Laurent Cour­ tiaud, Rebecca Pan, Ping-Lam Siu, Man-Lei Chan, Pauline Suen Film o nenaplnenej láske, premlčaných slovách a odvrátených pohľadoch. Príbeh sa začína roku 1962 v Hongkongu, kam sa do jedného domu nasťahujú dva mladé manželské páry: Chowovci a Chanovci. Keďže pani Chowová a pán Chan trávia väčšinu času na zahraničných služobných cestách, ich polovičky sa počas osamelých večerov často náhodne stretávajú na spoločnej domovej chodbe. Prehodia zopár zdvorilostných slov, ktoré viac zatajujú, ako hovoria, letmo sa dotknú...

Režisér Wong Kar-Wai týmto filmom nadviazal na svoju ťažiskovú tému (ne)komunikácie medzi mužom a ženou, ktorí sú odsúdení na večné stretávanie a míňanie sa. Film sa vyznačuje čistým vizuálnym štýlom dokonale zladeným s hudobným soundtrackom.

PREDČÍTAČ Dráma / Romantický / Vojnový USA / Nemecko, 2008, 119 min Réžia: Stephen Daldry Hrajú: Kate Winslet, David Kross, Ralph Fiennes, Susanne Lothar, Karoline Herfurth, Max Mauff, Hannah Herzsprung, Lena Olin, Bruno Ganz, Alexandra Maria Lara Od režiséra nominovaného na Oscara za film Hodiny sa pred nami otvára príbeh lásky, tajomstiev a súcitu na území povojnového Nemecka, nakrútený podľa bestselleru Bernharda Schlinka. Keď 15-ročný Michael Berg ochorie po ceste zo školy na šarlach, zachráni ho dvakrát staršia Hanna (Kate Winslet). Časom sa títo dvaja nečakane, ale o to vášnivejšie zapletú, až kým Hanna záhadne zmizne. O osem rokov neskôr Michael, teraz

mladý právnik, ktorý sleduje nacistické povojnové procesy, stretne svoju lásku znovu za úplne iných okolností. Hanna je obžalovaná za hrozný zločin a odmieta obhajobu. Michael postupne zisťuje, že jeho detská láska skrýva tajomstvo, ktoré celkom zmení ich životy.

O TELE A DUŠI Dráma Maďarsko, 2017, 116 min Réžia: Ildikó Enyedi Hrajú: Morcsányi Géza, Alexandra Borbély, Zoltán Schnei­ der, Ervin Nagy, Zsuzsa Jar, Attila Fritz, Rozi Székely Nekonvenčný príbeh lásky dvoch odlišne zmrzačených ľudí: starnúceho finančného riaditeľa bitúnku a mladej uzavretej kvalitárky mäsa. Obaja hrdinovia ohromení zistením, že majú rovnaké sny, sa ich postupne pokúšajú spoločne plniť. Ľahko excentrická, hmatateľná i odťažitá romanca s prvkami každodennej drámy a čiernej komédie sugestívne tematizuje dualitu bdelosti a snenia, beštiality a humanity, duše a tela. Film, ktorý nenásilne spája chladné pozorovanie a nezvyčajnú emocionalitu, ťaží z výraznej vizuálnosti: z precíznych geometrických kompozícií, neokázalého prelínania lyrickosti a brutality, symbolického využitia farieb i sústredenej práce s hercami.

HAPPY END Dráma Francúzsko / Nemecko Rakúsko, 2017, 107 min Réžia: Michael Haneke Hrajú: Isabelle Huppert, Toby Jones, Mathieu Kassovitz, Jean-Louis Trintignant, Loubna Abidar, Dominique Besnehard, Hassam Ghancy, Franck Andrieux, Franz Rogowski Najnovší film Michaela Hanekeho reaguje na aktuálnu tému. Nehovorí len o kríze medziľudských vzťahov v rodine, ale aj o kríze spoločnosti ako takej. Happy End je filmom o tom, že už nevnímame jeden druhého a stávame sa voči sebe slepými.

129

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

HUDBA

130

STACEY KENT I Know I Dream: The Orchestral Sessions Rok vydania: 2017 Žáner: džez Americká speváčka Stacey Kent patrí medzi vysoko uznávané džezové umelkyne a svojím najnovším, zároveň prvým orchestrálnym albumom oslávila dvadsať rokov na hudobnej scéne. Dvanásť skladieb v bezchybnej francúzštine poskladala predovšetkým z nových kompozícií, ktoré pre ňu napísal jej manžel, americký saxofonista Jim Tomlinson. K nim pridala ešte niekoľko prebratých verzií od autorov Serge Gainsbourg alebo Antônio Carlos Jobim. Evokujú éru trojice Gilberto – Getz – Jobim a uvoľneného džezu. Nahrávka vznikala v londýnskych Angel Studios, kde mal hlavné slovo Jim Tom­ linson sprevádzaný pianistom Grahamom Harveym, gitaristom Johnom Parricellim a ďalšími hosťujúcimi muzikantmi.

LIGHT IN BABYLON Yeni Dunya Rok vydania: 2016 Žáner: etno, fusion, folk, world, country Nový svet je druhým albumom svetového hudobného súboru z Istanbulu, ktorý kombinuje širokú škálu hudobných vplyvov. Na albume nájdete originálne skladby inšpirované tureckou a sefardskou hudbou spolu s tradičnými piesňami tureckej ľudovej hudby a prepracovaním skladby Imagine od Johna Lennona s nádherným tureckým rytmom. Skupina predstavuje rozmanité zvuky taviaceho hrnca v Istanbule so zmesou stredovekých hudobných tradícií. Tvorí ju temperamentný a charizmatický vokál izraelskej speváčky s iránskymi koreňmi Michaely Elie Kamal, fascinujúce dielo tureckého virtuóza Metehana Cifciho, perkusie Stredného východu Stuarta Dicksona, gitary Juliana Demarqua a klarinet Ceyhuna Kaya.

HRY BEN HOWARD I Forget Where We Were Rok vydania: 2014 Žáner: folk, indie folk, ambientná hudba, rock Druhý album britského hudobníka vytvára rétorickú atmosféru pre kolekciu 10 reflexných skladieb, ktoré uvažujú o bolesti lásky, nepokojnom duchu a znepokojujúcom zmysle padania a strát v živote. Piesne zostávajú na povrchu poetické, kým Howardom lomcuje vnútorné šialenstvo – agilná hra prstov, búchanie štrajkujúcich tónov alebo potešenie z oneskorenej elektrickej gitary. Howard hrá na ľavej strane gitary a využíva alternatívne ladenie, výrazný strihový prvok nazývaný „pick and go“, ako aj svoj vlastný spôsob hry na gitare na kolenách. Šantiace melódie sprevádzajú celú skladbu Time Is Dancing, Conrad sa zase vydáva na prehliadku duše, ktorá sa prechádza močiarmi a nížinami.

End of the Affair je rozsiahla, 7,5-minútová roztrhnutá skladba s emocionálnymi odreninami a výbuchmi perkusií v štýle Nicka Mulveyho.

DILLON Kind Rok vydania: 2017 Žáner: elektronika, indie pop V Nemecku usadená Brazílčanka a alternatívna interpretka Dominique Dillon de Byington, predstavuje svoj tretí zvedavý album. Speváčku často prirovnávajú k severankám Björk a Lykke Li. Hudobníčka opäť spolupracovala s dlhoročným kolegom Tamerom Fahrim Özgönencom, ako aj producentmi Nicholasom Arthurom Weis­ som a Samuelom Savenberom. Zvuk albumu je melancholický, niekedy až apatický a hlas Dillon znie ako konštantná zima s temnými sentimentmi. Postupuje krehkými krokmi, nevedno, ktorý verš bude znamenať ďalší pád z emocionálneho poschodia. Ale skladateľka, speváčka a klaviristka častejšie verí svojim spontánnym inšpiráciám, minimalistickému a experimentátorskému prístupu.

EMPATIA – HRA, KTORÁ SPÁJA Rodinná hra Empatia je určená pre hráčov, ktorí nemajú cieľ poraziť svojich protihráčov, ale užiť si s nimi dobré chvíle. Empatia je o vzájomnom odhade a znalosti povahy druhých ľudí. Hru si môžete zahrať vo dvoch herných variantoch.

V základnom variante hrajú hráči proti sebe.

Striedajú sa v tom, že im ostatní vyberajú darčeky. Každý hráč vyberie zo svojich kariet jednu, ktorú zakrytú venuje vybranému spoluhráčovi.

Karty sa zamiešajú a vystavia na stôl. Obdarovaný hráč si tajne vyberie dve karty, ktoré sa mu najviac pozdávajú, a určí ich poradie (táto karta sa mi páči najviac, táto o trochu menej).

Ostatní hráči tipujú, aké karty a v akom poradí si obdarovaný vybral. Hráči získavajú body za dobrý odhad aj za to, že obdarovaný vyberie ich kartu. Kto má na konci hry najviac bodov, stáva sa víťazom.

V druhom variante sa hráči snažia nahrať dokopy čo najviac bodov. Na začiatku hry pripravia mriežku z 12 kariet. Jeden z hráčov predstavuje pomocníka. Potajomky si vyberie tri karty a určí ich poradie. Potom sa pokúsi spoluhráčom napovedať, aké tri karty vybral.

Indícia musí byť dvojslovná. Hráči potom hľadajú kartu, ktorú táto pomôcka vystihuje najviac, ďalšiu hneď po nej atď.

Za každú správne uhádnutú kartu získavajú hráči body a ak sa im podarí uhádnuť aj poradie, získavajú body navyše. Spoločne sa potom snažia dosiahnuť bodové hranice, ktoré vystihujú úspešnosť ich snaženia.

KONCEPT Vďaka hre Koncept už viac nemusíte hovoriť, aby ste mohli komunikovať. Pomocou kombinácií univerzálnych ikon môžete vyjadriť stovky predmetov, zvierat, postavy vymyslené aj reálne, filmové a knižné tituly, rôzne slovné spojenia a porekadlá. Vyberte pojem a zostavte správnu kombináciu ikon tak, aby spoluhráči vaše indície správne interpretovali.

V hre Koncept je vaším cieľom uhádnuť slová naznačené pomocou napovedania zo symbolov – konceptu. Tím zložený z dvoch hráčov zvolí jedno slovo alebo frázu z potiahnutej karty, ktorú musia ostatní hráči uhádnuť. Spoločne potom rozmiestnia značky na vybrané symboly na hracom pláne. Prvý hráč, ktorý na základe týchto symbolov správne uhádne hľadaný pojem, získa dva body. Víťazom je hráč, ktorý získa najviac bodov.

PIX Viete kresliť? Potom je PIX hra presne pre vás, pretože pred vás postaví novú výzvu: kresliť len pomocou pixlov. Neviete kresliť?

Nevadí, potom je PIX hrou aj pre vás, pretože vás naučí kresliť pomocou pixlov.

V tejto spoločenskej hre si overíte, ako ste na tom s kreslením. Na začiatku dostanete magnetickú tabuľku, dvadsať čiernych štvorčekov – pixlov, a jeden červený pixel. Jeden alebo dvaja ďalší hráči budú mať magnetickú tabuľku rovnakej farby ako vy. Keď začne kolo, hráči s rovnakou farbou tabuľky majú za úlohu vytvoriť z pixlov na tabuľkách obrázok pomocou tajnej pomôcky.

Keď vyprší daný čas, každý hráč ukáže svoje dielo a musí dúfať, že ostatní uhádnu, čo na jeho obrázku vlastne je. Ten, kto uhádne, dostane body, rovnako ako autor obrázku. Ale všetko to má jeden háčik! Výtvory sa ukazujú v poradí podľa toho, z akého počtu pixlov sú vytvorené. Čím menej pixlov, tým skôr môžete obrázok ukazovať. Ale o to ťažšie bude pre ostatných hráčov uhádnuť, čo na obrázku vlastne je.

131

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

RALPH ANGUS MCQUARRIE (1929 – 2012)

Americký konceptuálny dizajnér a ilustrátor sa narodil v štáte Indiana, odkiaľ sa neskôr presťahoval do Kalifornie, kde študoval na Art Center School. Vytvoril efekty Hviezdnych vojen, televízneho seriálu Battlestar Galactica, filmu E. T. mimozemšťan a Zámotok, za ktorý získal cenu Filmovej akadémie v kategórii vizuálne efekty (1985).

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

Vladimír Líška

MIMOZEMSKÁ RÍŠA STREDU SPI, SPI, AŽ KÝM SA NEVRÁTIA DUCHOVIA Z HVIEZD NA ŽIARIVÝCH VOZOCH. POHREBNÝ ŽALOSPEV JUKAGIROV

136

PROSÍM VÁS, POVEDZTE MI, KTO SÚ ČÍŇANIA? A PORAĎTE MI, AKO SI ZACHOVAŤ NAŠU HISTORICKÚ PAMÄŤ?

PROSÍM VÁS, POVEDZTE MI VŠETKO O NAŠEJ VEĽKEJ MINULOSTI! ALE POVEDZTE MI TO, PROSÍM, POŠEPKY, TAK, ABY SA TO PRÍLIŠ NEROZKRÍKLO! WEN JITUO

P

ôvodný čínsky znak pre nebo pripomína postavu s veľkou hlavou a znamenal: ten, ktorý prišiel z neba. Filozof Čuang-c’ žijúci v 4. storočí p. n. l. sa viezol na chrbte vtáka obrovských rozmerov do vesmíru. V rukopise Čchi sa tvrdí, že Čínu v dávnoveku 18000 rokov spravovala dynastia božských panovníkov z kozmu. Prišli na ohnivých drakoch a z územia Číny osídľovali Zem. V staročínskej mytológii zostupujú draky na zem s hlukom a chrlením ohňa. Najstaršie šesťtisícročné zobrazenia draka pochádzajú z Číny, našli sa v hrobke v Si šuej-po. Zobrazená podoba draka sa najviac podobá na plazy, ale ktorý plaz chrlí oheň? Nie sú informácie ani o tom, že by v praveku žili jaštery chrliace oheň, nejde teda len o obrazné pomenovanie lietajúceho stroja? Zaujímavé je, že chrlia oheň, ale sídla majú pod vodou. Tieto draky nie sú nepriateľské, práve naopak, vlast-

nia perlu, symbol múdrosti, a žijú dlho, jeden deň draka sa rovná jednému roku človeka.

Cisár Jü, ktorý mal podobu žltého medveďa, za pomoci okrídleného draka staval protipovodňové zariadenia; trvalo mu to 13 rokov. Mal zázračnú schopnosť, ktorá mu umožňovala zväčšovať objem zeminy, stavať hrádze a upchať 233 559 prameňov. Jü s pomocou draka prenášal obrovské balvany, aby krajinu ochránil pred mohutnými záplavami. Potom vzal na seba ľudskú podobu a spravoval svoju ríšu.

Jeho syn Ki šiel s dvoma drakmi skúmať tie najodvrátenejšie vesmírne zákutia, pričom doniesol ľuďom vedu a hudbu. Básnik Čchü Jüan (340 – 278 p. n. l.) zažil priamy kontakt, keď k nemu prišlo jadeitové vozidlo ťahané štyrmi drakmi. Preletel 7000 metrov vysokým pohorím Kchun-lun a bezpečne pristál. Sin-čchi, matka cisára Jüa, jedného dňa zazrela ligotavú

137 hviezdu prechádzajúcu cez Plejády. Cisár Jüa z dynastie Sia (asi 2100 – 1600 p. n. l.) podľa legiend vlastnil lietajúce vozidlo, ktoré ťahali dva draky, nazývali ho aj Pán vzduchu.

V hornatej provincii Jün-nan žije národ Tajov, ktorí odvodzujú svoj pôvod z vesmíru. V ich mýtoch sa objavuje kovová ryba Ao hltajúca oheň a thajské sovy svištiace vzduchom. Informácie o čínskych záhadách priniesol na Západ nemecký bádateľ Hartwig Hausdorf, objaviteľ čínskych pyramíd, ktoré sa nachádzajú len niekoľko metrov od geometrického stredu Zeme.

Vo vnútri jedného z týchto slnečných hrobov sa má nachádzať krajina – model s umelými riekami z ortuti, ktoré sa neustále hýbu, a aj dômyselný bezpečnostný systém s pascami.

Podľa cisárskeho historika Š-Ma Čchiena bola v pyramíde podlaha odliata z bronzu a na nej kamenný sarkofág panovníka. To, že nemusí ísť o mýtus, potvrdil rozbor pôdy, ktorý odhalil vysokú koncentráciu ortuti. Čínske dynastie si stavali nekropoly alebo pochovávali len na špeciálne miesta – pod obrovské násypy, často s monumentálnym prí-

stupom, zvaným tiež šen tao (duchovná cesta), lemovaným kamennými stélami znázorňujúcimi zásluhy pochovaného. Pyramídy postavené za dynastie Chan sú orientované v smere západ-východ, neskoršie v smere sever-juh. Na 107° 39’ v. d. a 34° 09’ s. š. v okolí hory Tai-pei-šan sa nachádza ďalších deväť veľkých pyramíd s výškou 40-poschodovej budovy, vejárovite usporiadaných, objavených americkým kozmonautom počas letu Apolla.

O 716 kamenných kotúčoch sme už v minulosti písali. Našli sa v hroboch malých bytostí (podľa mainstreamových vedcov v hroboch malých opíc), mali veľkosť mramorovej platne s hrúbkou jeden cm. Obsahovali vyryté runové nápisy a kvôli väčšej pevnosti boli obohatené kobaltom. Peter Krassa a Hartwig Hausdorf v knihe Satelity bohov spomínajú znaky abecedy, veľmi podobnej európskym runám, s vekom 10 až 15-tisíc rokov, nájdené na mnohých hlinených tabuľkách v Si-ane a vystavené v múzeu v Pan-Pcho. V celosvetovej tlači sa objavila správa o dedine trpaslíkov v provincii S’-Čchuan. Žije tam 120 ľudí veľmi malého vzrastu 63 – 115 cm.

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

138 Malý vzrast mali (oficiálne) spôsobiť jedy v ovzduší. Fakt je, že ovzdušie v Číne nie je na najlepšej úrovni, avšak táto dedina leží až 200 km od industriálnej zóny. A tak si Krassa a Hausdorf kladú otázku, či malí ľudia nie sú potomkovia dávnych vesmírnych cestovateľov, ktorí boli nútení núdzovo pristáť na Zemi a prežívali ďalej na primitívnej úrovni.

V meste Čang-ša sa vojaci Čínskej ľudovej armády chceli prevŕtať do starej mohyly a zriadiť v nej núdzovú nemocnicu pre obyvateľstvo a vojakov. Narazili tu na neznámu hrobku, práce ustali a štôlňa bola zaistená mrežami. Niekoľko dní po tomto náleze – 16. januára 1972, vykopali v umelo navŕšenej hore štyri sarkofágy zaistené izolačnou vrstvou dreveného uhlia a vzduchotesnými nátermi. Nález je dnes v hale múzea Chu-nan. V jednej rakve bola veľmi zachovaná ženská múmia, v inej sa vznášala múmia v 80 litroch žltej tekutiny, ktorej zloženie sa dodnes nepodarilo analyzovať.

V roku 1959 zemetrasenie na ostrove Jou-tcho odhalilo tri okrúhle pyramídy. Meraním sa zistilo, že ich pôvodná výška bola až 300 m.

Profesor Čchi-Pen-laj určil ich vek na 45-tisíc rokov. Krassa a Hausdorf po tomto ostrove pátrali, avšak bezvýsledne. V Číne sa nachádzajú stovky pyramíd, žiaľ, mnohé chátrajú a roľníci ich systematicky poškodzujú. Je to zarážajúce, keď vieme, ako majú Číňania v úcte svojich predkov. Veria, že keď človek preruší líniu ich uctievania, stratí ich mocnú ochrannú ruku.

Dodnes majú v rodinách rodinné oltáre s tabuľkami predkov, ktorým prinášajú symbolické obety, a sú tak s nimi spojení na všadeprítomnej duchovnej úrovni.

Podľa spisovateľa Jiřího Wojnara Číňania vstúpili do niekoľkých hrobiek, ale ich obsah sa na vzduchu rýchlo rozpadal, preto chcú až do nájdenia vhodnejšej konzervačnej metódy počkať s ich odkrývaním. Dovolia im to svetové elity?

Alebo slovami misionára Gustava LePaigea: „Keby som rozprával, čo všetko som v hroboch našiel, nikto by mi neveril. Nechcem o tom hovoriť, aby som neznepokojoval svet.“ V hrobe starom dvaapoltisíc rokov sa našiel veľmi precízne vypracovaný prsteň z nefritu s priemerom 2,7 mm, čo naznačuje, že čínski umel-

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

ci pracovali so zložitými prístrojmi. Šperky z nefritu (jadeitu) sa v ríši stredu považovali za božské a dodnes si tam nefrit veľmi cenia.

Ide o veľmi tvrdý nerast, ktorý sa v Číne nepretržite umelecky spracováva minimálne 6000 rokov. Podľa tohto nerastu nazvali aj ideál dokonalého panovníka – Nefritového cisára žijúceho v nebeskom raji v nefritovej žiari.

Vek múmie s veľmi dobre zachovaným telom, nájdenej v Sin Čuej, určili na 2160 rokov.

V hrobe sa našlo desať lekárskych kníh s poznatkami o 52 chorobách, ktoré boli známe na Západe až koncom 19. storočia. V ďalšom z hrobov sa našiel rukopis obežných dráh piatich planét – Merkúra, Venuše, Marsu, Jupitera a Saturna, a aj postavenie Venuše, Jupitera a Saturna voči sebe z obdobia 246 – 177 p. n. l.

V roku 1981 v provincii Sin-Ťiang objavili obdivuhodne zachovanú najstaršiu múmiu na svete (Pani z Lou-Lanu) s vekom 6400 rokov.

Areál gigantickej podzemnej ríše Chuang-šan, objekt s jaskyňami, palácom, jazerami, kde sú mohutné desaťmetrové piliere, ktoré nedokážu objať ani traja muži, sa v Číne považuje za relikt mimozemského pôvodu. Zvláštnosťou je schodisko vytesané do skaly nelogicky hore nohami.

Dátum vzniku nie je známy. Jaskyňa č. 2 tohto objektu má plochu 4,8 km2. Jaskyňa č. 35 má 36 prepojených hál pokrývajúcich 12 km2 s pravouhlými štruktúrami. Pripomína podzemnú vojenskú základňu vytesanú do skaly. Čína je stále plná bielych miest a prastarých pamiatok, ktoré sú z nepochopiteľných dôvodov utajované, veď pravdepodobne ide o oveľa staršiu históriu ako je mezopotámska, egyptská alebo juhoamerická. Zaujímavé je, že Aziati sa odlišujú od ostatných rás okrem výzoru a nižšej postavy aj najvyššou inteligenciou a nízkou toleranciou alkoholu.

V súčasnosti Čína prevzala úlohu priekopníka vo výskume ufo. Už koncom 70. rokov tu vychádzali časopisy s touto tematikou s nákladom 300-tisíc kusov. Väčšina čínskych ufológov sú vedci a inžinieri.

Severovýchodne od Ulanbátaru malo dôjsť 28. apríla 1970 k mimoriadnej udalosti. Na sovietsko-čínskej hranici dochádzalo k častým pozorovaniam ufa a Rusi a Číňania sa vzájomne

obviňovali, že používajú tajné zbrane na špionáž, pretože ich vzťahy neboli vtedy dobré. Dokonca došlo k vojne medzi Sovietskym zväzom a Čínou na rieke Ussuri kvôli sporom o územie.

Dňa 24. apríla sa nadzvukový sovietsky bombardér letiaci z Moskvy do Vladivostoku náhle bez stopy stratil nad Sibírou. Pátracej akcie sa zúčastnilo 200 lietajúcich strojov rôznej leteckej techniky. Piloti hlásili prítomnosť 25 cudzích neznámych objektov. Prítomný bol aj americký novinár Dix Lester, ktorý o udalosti podal hlásenie. Tajná služba zistila miesto, odkiaľ všetky tieto objekty vylietavali – tisíc kilometrov od mongolského hlavného mesta Ulanbátaru, neďaleko sovietsko-čínskych hraníc.

Dva dni po zmiznutom bombardéri vstúpili sovietske a čínske ozbrojené sily do stavu najvyššej bojovej pohotovosti. Obrovská vojenská mašinéria sovietskych stíhačiek a bombardérov sa presúvala do cieľovej oblasti. Čínske vojsko sa premiestňovalo na miesto zo Severnej Kórey.

Dňa 28. apríla nastal deň D. Výbuchy boli pozorovateľné až tisíc kilometrov ďaleko. Oblasť nepretržite bombardovali stovky lietadiel a zrejme použili aj atómové zbrane. O celej udalosti sa vie len veľmi málo. Hongkonské médiá hlásili bombardovanie prísne tajnej čínskej vojenskej základne atómovými bombami. Dix Lester na základe výpovedí čínskych utečencov v Hong­ kongu a študentov z NDR potvrdil zničenie základne neznámych leteckých objektov. Základ­ ňu tvorilo mnoho kilometrov dlhých tunelov a pyramídových stavieb. Po tomto bombardovaní vlna pozorovaní ufa na hranici ochabla. Čo sa tu vlastne odohralo a prečo je o tom ticho aj na americkej strane? Oficiálne ufo neexistuje, teda niet ani základne, ktorú Rusi zlikvidovali.

Spolupracovali Číňania s ufom v tajnej podzemnej základni, alebo sa spoločne s Rusmi podieľali na jej zničení? Existencia ufa sa nehodí do marxisticko-darvinistického modelu sveta, ale je tu aj iný dôvod na zatajovanie existencie mimozemšťanov. Stretnutia štvrtého druhu, ktoré sa dejú proti vôli zmrzačených a zabitých zvierat, ako aj unesených ľudí s ťažkým psychickými traumami... Kým vláda USA ich ticho toleruje (možno výmenou za nové technológie), Rusi s Číňanmi nie.

139

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

Ján Lakota

VŠADEPRÍTOMNÝ MOTÍV BLÍŽENCOV PRVÁ VEC, KTORÁ MI NAPADNE, KEĎ NIEKTO POVIE BLÍŽENCI, JE SÚHVEZDIE. SÚHVEZDIE BLÍŽENCOV MÔŽEME VIDIEŤ NA VEČERNEJ OBLOHE OD NOVEMBRA DO JÚNA. PODĽA LEGENDY SÚ TO HRDINOVIA, NEVLASTNÍ BRATIA Z GRÉCKEJ MYTOLÓGIE KASTOR A POLYDEUKES (V LATINČINE CASTOR A POLLUX).

ZNÁMI SÚ AJ AKO DIOSKÚROVIA ALEBO DIOSCURI.

140

P

olydeukes bol Diov syn a bol nesmrteľný, naopak, Kastor bol smrteľný.

Ich spoločná matka bola Léda, ktorá mala ešte ďalšie dve deti – dcéry, pričom jedna z nich bola takisto Diovo dieťa. Samotná Léda býva často vyobrazovaná s labuťou.

Keď smrteľný Kastor prišiel o život, Polydeukes preklial svoju nesmrteľnosť, lebo chcel zomrieť spolu s bratom. Zeus, dojatý Polydeukovou láskou, mu ponúkol dve možnosti: buď ostane večne mladým uprostred bohov, alebo bude žiť jeden deň (pol roka) s bratom v podzemnom kráľovstve a jeden deň (pol roka) na Olympe uprostred bohov. Polydeukes si vybral druhú možnosť. Vzájomná spätosť Polydeuka a Kastora sa stala symbolom bratskej lásky.

Zeus premenil bratov na hviezdy a umiestnil ich na nebo ako súhvezdie Blíženci.

Etruskovia uctievali blížencov ako tinas cliniiaras (synov Tínie), ktorí boli známi ako Kastur a Pultuce. Kult a uctievanie Dioskúrov pretrvával pomerne dlho. Pápež Gelasius I. svedčil o kulte Castorov, ktorého sa veriaci nechcú vzdať. Môžeme skonštatovať, že celá Európa je preplnená príbehmi o blížencoch, pričom jeden z nich má božský pôvod a je nesmrteľný, druhý je smrteľný. Ako príklad uvedieme príbeh blížencov Romula a Rema. Nesmrteľný Romulus zabije svojho smrteľného brata a zakladá mesto Rím. Iný príklad sú blíženci Ašvieniai v litovskej mytológii. Mali ochrannú funkciu, doteraz sa ich symbol (konské hlavy) objavuje na strechách domov v Litve. Koreň slova Ašvieniai znamená totiž koňa.

Inými blížencami, tentoraz vo védskej a hinduistickej mytológii, sú Ášvinovia. Zobrazujú

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

sa s ľudským telom a konskými hlavami alebo aj ako dvaja jazdci na jednom koni. Údajne sa narodili oddelene. Jeden z nich je synom súmraku, druhý synom úsvitu. Boli znalcami času, božskými liečiteľmi, či dokonca lekármi bohov. (Všimnite si analógiu, ktorá sa objavila v kresťanstve o niekoľko tisícročí neskôr, a to legendu o – možno blížencoch – lekároch svätom Kozmovi a Damiánovi.) Ášvinom bola darovaná „vševedomosť“, ich hlavná funkcia spočívala v spáse ľudí. Pripomíname, že analógiou Ášvinov v Európe (okrem baltských štátov s Ašvieniai) sú Dioskúrovia. Ďalší blíženci, ktorých nájdeme v hinduistickej mytológii, sú dokonca súrodenci Ášvinov Jama a Jamuna. Kým Jama je bohom smrti, Jamuna je bohyňou života. Sumerskí božskí blíženci Inanna a Utu majú priamy vzťah ku koňom a slnečnému disku, pričom Utu je sám slnečným bohom. Sú o pár tisícročí starší ako ich hinduistickí príbuzní. Čo znamenajú blíženci v mytológii kultúr a prečo sa objavujú ako kľúčové symboly vo všetkých náboženstvách? Pre zasvätencov znamená symbol blížencov najvyššie osvietenie ukazujúce na rozdvojenie človeka po stretnutí sa s Bohom. Človek si uvedomuje, že žije v tele tu na Zemi, a takto musí prežiť svoj život až do konca. Na druhej strane porozumel, kto je Boh a otvára sa mu ten pravý svet, pretože uvidel realitu. V podstate ho už nič nedrží na tomto svete. Austrálski aborigéni hovoria životu tu na Zemi dream time (čas snov).

Jedným z najznámejších blížencov je perzský kráľ Džamšíd (Jamshid). Pri analýze jeho mena sa síce krkolomne (Jam a Shid zodpovedá menám Yima a Xšaeta, Yima znamená v sanskrite blíženec), ale predsa len (asi) správne dostaneme k výrazu blíženec – vládca. Džamšíd disponoval nevyčerpateľnou silou farn. Okrem toho mal aj veštecký krištáľový pohár (guľu), v ktorom videl celý svet. Tento blíženec – vládca podľa legendy objavil aj víno. Džamšída, ako aj víno, často vo svojich veršoch spomína Omar Chajjám (1048? – 1131?), perzský astronóm, lekár a matematik (od ktorého odpisoval aj Newton). Po tomto všetkom si skúste predstaviť,

čo to znamenalo, keď chudobní rytieri Krista a chrámu Šalamúnovho začali používať svoju pečať. Poznamenajme, že sú na nej dvaja jazdci na jednom koni.

V Ludrovej, v časti Kút na Liptove, stojí kostolík. Stojí naozaj v poli. Stavali ho asi okolo roku 1250. Jeho presbytérium má takú nerovnú omietku, že by ste jej murára ani nepustili k vám do domu. Zato (alebo práve preto) je tam taká akustika, že by si ju priali mať všetky koncertné siene sveta. Viditeľné nástenné maľby sú asi o 150 rokov mladšie, predstavujú celý kristologický cyklus. Na obraze č. 14 Posledná večera je 14 postáv, z toho dvaja Kristovia. Áno, čítate dobre, Kristovia sú dvaja.

Podľa mojich vedomostí je takýto obraz na Slovensku unikátny. Jeden Kristus na obraze vľavo umýva nohy. Podľa mňa je celkom ľudský, a hlavne smrteľný. O pár hodín ho zavraždia potupným spôsobom. Druhý Kristus je za vrchstolom. Je to ten Boží, teda nesmrteľný. Pred ním je misa na chlieb – grál (graal znamenal v starofrancúzštine misu na chlieb či na ovocie). V prenesenom zmysle slova je

grál zdrojom nevyčerpateľnej sily, osvietenie, prapôvodný zvuk. Niečo ako sila farn, ktorou disponoval aj Džamšíd. Obidvaja Kristovia vo mne evokujú myšlienku o blížencoch. Tento obraz niekto namaľoval na stenu vnútri kostola pred šesťsto rokmi. Ten, kto ho maľoval (alebo jeho riadiaci dôstojník), musel myslieť neortodoxne. Spojiť dvoch Kristov – jedného ľudského a druhého Božieho, do blížencov na obraze vyžaduje veru iný pohľad na vec. Len dodávame: Non nobis, Domine, non nobis, sed nomini Tuo da gloriam (Nie nám, ó Pane, nie nám, ale Tvojmu menu daj slávu).

141

PAVUČINA > SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI > PAVUČINA

Artur Bekmatov

PETER PČOLINSKÝ SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

P

142

eter Pčolinský sa narodil 6. apríla 1982 vo Vranove nad Topľou. Po absolvovaní strednej školy pracoval ako finančný poradca. Vo svojom profile uvádza, že pôsobil v oblasti poisťovníctva, bankovníctva a obchodu. V roku 2009 začal externe študovať strategické plánovanie a finančný manažment na Fakulte manažmentu UK. Pochádza z rodiny, ktorá je úzko spätá s Kresťansko-demokratickým hnutím (KDH) a jeho politikmi. Pčolinského matka Marcela patrila v roku 1990 medzi prvých členov KDH spolu s Vladimírom Palkom, Františkom Mikloškom, Mikulášom Dzurindom či Rudolfom Bauerom. Práve po tom, ako sa koncom roku 2001 stal Bauer prvým županom Košického samosprávneho kraja a odstúpil z NR SR, sa na jeho miesto z pozície náhradníčky dostala Marcela Pčolinská. Jej syn a Petrov brat Vladimír Pčolinský už v tom čase pracoval na komunikačnom odbore KDH. Po ďalších voľbách pripadol KDH aj rezort vnútra, na čelo ktorého postavili Vladimíra Palka. Ten si vzal so sebou na ministerstvo aj Vladimíra Pčolinského ako jedného zo svojich troch poradcov. Ďalší člen KDH Daniel Lipšic sa neskôr stal ministrom vnútra vo vláde Ivety Radičovej. Na ministerstvo si so sebou vzal aj Pčolinského. Lipšic ho vymenoval za zástupcu generálneho riaditeľa, a zároveň riaditeľa organizačného odboru Kancelárie ministra vnútra. Navyše mesiac po voľbách sa Vladimír Pčolinský stáva členom polície – ihneď dostáva hodnosť kapitána s trojtisícovým platom, čo viacero médií kritizuje. Spolu s Milanom Krajniakom sa stávajú Lipšicovými kľúčovými ľuďmi na ministerstve.

Aktivizácia Petra Pčolinského začína na sklonku vlády Ivety Radičovej v čase, keď prepukli protesty Gorila. Peter Pčolinský sa postupne prepracoval do ich čela. „Nie je naším cieľom z toho urobiť parlamentnú stranu. Sme občania, ktorí chcú ovplyvňovať verejné veci, ale nejaké úvahy o politike a budúcnosti v politike sú pre nás pre všetkých, myslím si, nereálne,“ povedal v tej dobe Pčolinský pre aktuality.sk.

Vo voľbách utrpela pravica porážku, Daniel Lipšic nakoniec z KDH odišiel a v roku 2012 založil Novú väčšinu. Medzi zakladateľmi boli Jana Žitňanská, Milan Krajniak, ale napríklad aj Vladimír Pčolinský a Marcela Pčolinská, v tej dobe starostka Nižného Hrabovca. Pre portál topky priznala, že je matkou jedného z organizátorov protestov Gorila: „Áno, je to môj syn, ale je veľmi autonómny a naše politické názory sa vôbec nestretávajú. Ja som konzervatívnejšia.“ Následne sa v Lipšicovej strane začal angažovať aj Peter Pčolinský. Publicista Peter Tóth však prišiel aj s informáciou, že „Peter Pčolinský sa už v roku 2013 v Prešovskom kraji chcel angažovať v strane Mariana Kotlebu, ale nezískal si vodcovu dôveru“.

Po tom, ako Lipšic začal spolupracovať s odídencami zo SaS Jozefom Kollárom, Danielom Krajcerom a Jurajom Drobom a vytvoril „konzervatívno-liberálnu“ stranu, Milan Krajniak Novú väčšinu opustil pre údajné názorové nezhody s Lipšicom.

Spolu s ním odchádzajú aj bratia Pčolinskí. Peter skúša v januári 2015 založiť stranu s administrátormi rôznych skupín zo sociálnych sietí, ktorá mala niesť názov Hnutie 300 a viedol by ju Krajniak.

„Celé týždne som čítal o tom, ako na proteste budú strieľať ľudí pripravení a zaplatení ostreľovači, ako agenti provokatéri budú vyvolávať násilnosti a ako to všetko platí Soros.

No dnes sa žiadny Majdan nekonal. Verím, že naši konšpirátori už určite majú vysvetlenie.“ (po protikorupčnom pochode) Projekt sa nevydaril a Krajniak o niekoľko mesiacov založil internetový denník Konzervatívny výber – Kraniak bol riaditeľom vydavateľstva, Vladimír Pčolinský šéfredaktorom a Peter Pčolinský redaktorom.

Prostredníctvom Konzervatívneho výberu sa na téme utečeneckej krízy zblížili s podnikateľom Borisom Kollárom. Spolu s ním ovládli Stranu občanov Slovenska, ktorú premenovali na Sme rodina. Strana vo voľbách v roku 2016 získala 6,6% hlasov a jedenásť poslaneckých mandátov. Krátko po voľbách ju opustili traja poslanci na čele s Petrom Marčekom,

ktorý tvrdil, že stranu v skutočnosti neriadi Kollár, ale Krajniak a ľudia okolo neho. Zastúpenie tejto skupinky v strane je evidentné – poslancami sú nielen Krajniak s Petrom Pčolinským, ale aj Adriana Pčolinská – manželka Vladimíra Pčolinského.

Peter Pčolinský je momentálne trojkou v strane Sme rodina a jedným z jej ôsmich poslancov v NR SR. Zároveň je podpredsedom poslaneckého klubu, podpredsedom Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a členom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti NBÚ.

TRIBÚNA > 15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY > TRIBÚNA

Marta Slezáková

Emília Husárová

NÁHODNÝ POHĽAD NA DAVIDA ICKA

Na

144

vystúpenie spisovateľa Davida Icka v Bratislave som sa dostala náhodou. Kolega nemohol ísť na program, na ktorý sa už pol roka tešil, a dal mi vstupenku. Vôbec som nevedela, o čo ide.

V Istropolise som bola naposledy za minulého režimu na satirickom divadelnom predstavení. Problémy terajšieho nového sveta, ktorý tu u nás vznikol, keď Západ vyhral štyridsať rokov trvajúcu studenú vojnu s Východom, sa ma dávno nedotýkajú. Nič nového pod slnkom sa nedeje ani teraz, užila som si toho až-až. Mňa už zaujíma len to, kam toto všetko, čo sa teraz deje, smeruje.

Icke je ako dospelý, ktorý chodí po svete s programom pre deti. Páčil sa mi. Soros je diabol – len rohy mu na obrázkoch chýbali – všetci dnešní americkí aj európski lídri sú buď bábky na špagátikoch alebo dostihové kone. To už dávno viem, vidí to každý dospelý človek, ktorý nemá klapky na očiach, lenže: kto je v dnešnom obrovskom svete dospelý? Ako ďaleko – na akú vzdialenosť od seba a svojho malého všedného života vidí obyčajný človek? Na internete má toľko informácií o svete ako lián v džungli. Ako sa má orientovať? Svet je od druhej horúcej vojny taký nepriehľadný, že každý obyčajný človek v ňom je stratený ako malé dieťa. Rád sa dá chytiť za ruku niekým, kto mu ukáže cestu.

Kniha Davida Icka, ktorá ho vyniesla k svetovej sláve, hovorí, že celý tento svet je ilúzia. Platón vravel, že idea stvorila svet a Icke to dopĺňa tak, že vraví, že jediná skutočnosť je láska. Dnes sa už nedá veriť ani láske; neviem, o akej láske hovorí. Musela by som si jeho knihu prečítať, ale keďže aj láska je len ilúzia, čiže idea vypestovaná v našej starej civilizácii a nadstavená nad sexuálnu základňu, zacítila som v tom zakopaného psa a knihu som si nekúpila.

Táto kultúrno-politická show bola doslova ako nové božie slovo. Slovo a k nemu maľby naslo-

vovzatých umelcov. Vidíš, čo by si si sám nevedel predstaviť. Ver, alebo never, svet je takýto.

Doma nemáš čas na premýšľanie o svete, lebo musíš zarábať peniaze, tu máš na tanieri svet, do ktorého si sa narodil a vyrástol si v ňom. Nehovorí sa tu o žiadnom boji Západu s Východom.

Nevedomým a lačným po pravde sa ukazuje len to, aké zlo je na svete a celá veľká sála pozorne počúva. Ako keď kedysi apoštoli začali hlásať evanjelium. Aj mne sa dokonca ešte viac otvorili oči. USA nie sú len žandárom či svetovým policajtom, celá tá banda, ktorá nám vládne, je predátor. Dravec. To mi nedošlo. Fakt. Pred dravcom utekajú a schovávajú sa všetky zvieratá a tie inteligentnejšie sa mu úlisne klaňajú.

Takýto program si Icke nemohol pripraviť sám.

Na to bol potrebný tím vysoko kvalifikovaných odborníkov. Perfektne ukázal svet, aký naozaj je. Bola som zvedavá, kam to dovedie. Doviedol. Znosil pod čiernu zem celú tu u nás ešte stále slovami o zlatom Západe až do neba vynášanú demokraciu. Všetko je podvod. Ilúzia. Vo svojej knihe iste o tejto ilúzii hovorí. Zaslepila ľuďom oči a miesto nej sa priplazila globalizácia. Banky Rothschildovcov a Rockefellerovcov robia z ľudí, ktorí si myslia, že sú slobodní, mlčiace stádo v celosvetovom štáte, omotané pavučinou účtov. Aj ja to tak vidím. Svetovládna rímska svätá organizácia novým slovom – doloženým obrazom, zmenila slobodných pohanov na nevedomé božie dietky len na západnej pologuli. Teraz už treba zmeniť celý svet.

Na konto demokracie ironický nápis na tabuli vysvetlil: „Dajte nám moc – a my vás zmeníme.“ Veľmi som sa poučila. Táto show ma vytiahla na úroveň jeho tímu odborníkov. Až niekde na tú jeho knihu naďabím, pozriem sa, ako by on – akou láskou nebeskou chcel pretransformovať nevedomé dietky západnej demokracie. Lebo nový Východ bol len na chvíľu omráčený, ale už zasa pokračuje v boji.

POKOJ VŠETKÝM, NIELEN ĽUĎOM DOBREJ VÔLE

N

emôžem zabudnúť na žiarivé a láskyplné oči domorodcov z malého afrického kmeňa, za ktorými prišiel po nesplavnej rieke náš známy horolezec a režisér Pavol Barabáš túžiaci po mrazivých veľhorách aj po teple krajiny a ľudí, ktorí v nej žijú. Títo ľudia žijú oddelene od akejkoľvek civilizácie a veria, že slnko všetko vidí a všetko vie a každý zlý skutok oberá slnko o energiu a život. Teda aj o ich životy. Žijú veľmi skromne z darov mora a okolitej prírody. Majú veľa sviatkov a slávností, na ktoré sa tešia a pripravujú. Ozdobujú sa zelenými vetvičkami a svoje nahé telá si maľujú hýrivými prírodnými farbami a ornamentmi, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani najlepší maliar. Najdôležitejšie sú teda pre nich dobro a krása. Čo iné môže byť pre človeka dôležitejšie?

Títo negramotní ľudia sú múdrejší, lepší a bohatší ako celá naša pretechnizovaná, vyzbrojená a sofistikovaná spoločnosť, pretože oni sa učili a učia z najmúdrejšieho zdroja – učia sa z prírody.

Viem, že my sa tam už nemôžeme vrátiť, ale nemôžeme ani takto bez ducha žiť ďalej a zhoršovať našu existenciu ešte viac. Musíme pre to niečo urobiť. Ale kde začať? Samozrejme, že u seba, pretože človek nie je len dych (respiration), ale aj duch (inspiration), ako hovorí David Bohm. Normálny človek potrebuje cítiť význam a dôležitosť i osožnosť konania, ktorého aktérom je on sám. Skúsme sa teda zamyslieť, kedy sme urobili niečo, čo má ozajstný zmysel? Kedy sme pomohli tam, kde to bolo najviac potrebné, kedy sme sa zastali tých, ktorí to najviac potrebovali?

No reálne tu existuje aj skutočnosť, o ktorej hovorí Erich Fromm, psychiater a sociológ, a tou je nelichotivé zistenie, že asi osemdesiat percent ľudí je veľmi ľahko ovplyvniteľných a pôjdu za tými, ktorí sa v ich komunite vedia najviac zviditeľniť. Medzi zvyšnými dvadsiatimi percentami prebieha posúvateľná hranica medzi humanizmom a despotizmom, medzi tzv. biofilmi a nekrofilmi (Lao’c: jin – jang). Živým príkladom sú dva posledné despotické režimy dvoch veľmocí – Nemecka a Sovietskeho zväzu na čele s Hitlerom a Stalinom, ktorým verila väčšina ľudí toho-ktorého štátu.

Preto je potrebný každý náš pozitívny čin, zainteresovanie sa za všetko, čo je dobré pre život.

Ničnerobenie je v tomto neľútostnom boji dobra so zlom nesprávne, pretože dáva väčšiu šancu všetkému negatívnemu, ktoré sa potom šíri hlava-nehlava ako burina medzi nežnými kvetmi.

Informácie k nám prichádzajú najmä z elektronických audiovizuálnych médií. Verejnoprávne médiá by nám mali podávať čo najucelenejší a najpravdivejší pohľad na súčasnosť, pretože nesú veľkú zodpovednosť za ovplyvňovanie veľkého množstva ľudí. Vo verejnoprávnych mé­ diách by mali pracovať tí najvzdelanejší a najzodpovednejší ľudia a ideálne by bolo, ak by mali dlhodobejšiu životnú a profesionálnu prax. Spomeniem tu aj aktuálne diskusné relácie, ktoré sú tiež sledované, pretože človek potrebuje dostať niekedy aj správy z prvej ruky, neskreslený názor toho-ktorého politika či akéhokoľvek vodcu. Respondenti sa menia, no moderátori zostávajú celé roky tí istí, čo je na škodu. Treba dať príležitosť aj druhým, možno tam prinesú nový vietor a hlbší pohľad na javy, ktoré nás obklopujú.

145

ZEM VEK Redakcia ZEM VEK

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK Mesačník / Ročník 5 – 12/2017 Cena v predaji: 3,50 € Cena pri predplatnom: 2,80 € Číslo vyšlo 1. 12. 2017 ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, 831 03 Bratislava E-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk Predplatné: www.zemavek.sk/predplatne REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Patrik Sloboda, Stanislav Slabeycius, Viktor Timura, Artur Bekmatov, Vladimír Líška, Richard Strážan, Ratko Sudecký, Janka Rostasová Fotograf: Matúš Plecho Obchodné oddelenie: Janka Zigová, Janka Rostasová E-mail: zemavek@zemavek.sk

146

Autori fotografií a ilustrácií: strana 7, 32 – 33, 70 – 71, 73, 74, 77, 78, 81, 82, 85, 122: Matúš Plecho strana 14: facebook.com strana 22, 23, 89: TASR strana 30, 62 – 69, 143: SITA/AP strana 31: YouTube.com strana 132 – 135: Ralph Angus McQuarrie ilustračné foto: shutterstock Vydavateľ: SOFIAN, s. r. o.

Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, 831 03 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058 Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o.

Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 E-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk Tlač zabezpečuje: VALFAM s. r. o.

Mierová 24/371 821 05 Bratislava Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe.

Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2018 Celoročné predplatné: 36 eur Polročné predplatné: 18 eur (vrátane poštovného)

Telefonické objednávky: 0915 895 328 v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h

OPÄŤ V ÉTERI

KUSOVÉ PREDPLATNÉ Januárové číslo si môžete objednávať do 20. decembra 2017 na www.zemavek.sk.

Cena je 3,70 €/kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 5. 1. 2018

ARCHÍV ZEM VEK

Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

MLČANIE NA RÁDIU SLOBODNÝ VYSIELAČ

PIATOK SOBOTA NEDEĽA 19:45

12:00

12:00

MLČANIE NA RÁDIU SITY VÁŽENÍ PREDPLATITELIA, MÔŽE SA STAŤ, ŽE KONCOM ROKA 2017 A ZAČIATKOM ROKA 2018 BUDE SLOVENSKÁ POŠTA MEŠKAŤ PRI DORUČOVANÍ NÁŠHO ČASOPISU V NIEKTORÝCH LOKALITÁCH. ROBÍME VŠETKO PRETO, ABY TO TAK NEBOLO. V PRÍPADE ONESKORENÉHO DORUČENIA ĎAKUJEME ZA VAŠE POCHOPENIE. REDAKCIA ZEM&VEK.

SOBOTA 8:00 10:00 18:00

NEDEĽA 7:00 9:00 13:00

ARCHÍV NÁJDETE NA: WWW.RADIOSITY.SK · WWW.SLOBODNYVYSIELAC.SK

„V mojom živote sú najdôležitejšie tri veci: láska, vedomosti, humor.“ Prof. Raymond Moody, MA, PhD Lekár, forenzný psychiater, filozof a autor svetového bestselleru Život po živote