Zem&Vek Október 2017

VĎA

BE

Z

ĽOM ITE

PREDPLAT KA

REKLA MY

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK OKTÓBER 2017

CENA PRI PREDPLATNOM

2,80 €

CENA 3,50 €

www.zemavek.sk

ILUMINÁTI

A NOVÝ SVETOVÝ PORIADOK • DAŇOVÝ PODVODNÍK KISKA • VLADIMÍR MEČIAR: VZOSTUPY A PÁDY 3 • ROTHSCHILDOVCI: KRÁLI TAJNÝCH SPOLOČNOSTÍ • HEJCE: PREMYSLENÁ VRAŽDA SLOVENSKÝCH VOJAKOV?

SVETOZNÁMY AUTOR BESTSELLEROV A BRILANTNÝ REČNÍK

DAVID ICKE V BRATISLAVE

28. 10. 2017 HANT ARÉNA HLAVNÉ TÉMY MESAČNÝ MATRIX JE NÁŠ MESIAC ZÁMERNE VYTVORENÝM UMELÝM TELESOM?

ŠTRUKTÚRA KRÁĽOVSKÝCH LÍNIÍ PÔVOD A ÚČEL KRÁĽOVSKÝCH RODOV V POLITIKE

PROBLÉM, REAKCIA, RIEŠENIE KTO A PREČO VYTVÁRA PROBLÉMY VO SVETE

VEČNÁ LÁSKA UVEDOMUJEME SI, KTO VLASTNE SME?

KONIEC STRACHU A POTLAČOVANIA IMIGRANTSKÁ KRÍZA A AKO Z NEJ VON

CELODENNÝ SEMINÁR ZAČÍNA O 10.00 A KONČÍ O 22.00 H. BRÁNY ARÉNY BUDÚ OTVORENÉ UŽ OD 9.00 H. MEDZI PREDNÁŠKAMI SÚ PLÁNOVANÉ PRESTÁVKY A VÄČŠIA PAUZA NA OBED. PREDNÁŠKY SÚ V ANGLIČTINE S MOŽNOSŤOU BEZPLATNÉHO ZAPOŽIČANIA SLÚCHADIEL S PREKLADOM. ORGANIZÁTOR

HLAVNÝ MEDIÁLNY PARTNER

PREDPREDAJ VSTUPENIEK V SIETI TICKETPORTAL: WWW.TICKETPORTAL.SK/EVENT/DAVID_ICKE PRE BLIŽŠIE OPERATÍVNE INFORMÁCIE SLEDUJTE FACEBOOKOVÉ STRÁNKY ZEM&VEK ALEBO DAVID ICKE V BRATISLAVE.

Kritické myslenie sa systematicky odbúrava volaním po potrebe kritického myslenia, právo byť iným je právom byť rovnako iným, sloboda slova je len sloboda správneho slova, bojom proti extrémizmu sa bojuje za extrémizmus, tolerancia a ľudské práva sa pošliapavajú pochodmi za toleranciu a ľudské práva, šírenie nenávisti sa potláča šírením nenávisti.

Je tu však aj odvaha. A odvaha je počiatkom slobody...

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > OKTÓBER 2017

DYMOVÉ SIGNÁLY

ESEJE NA JEDNU FAJKU

MÝTUS O KOLEKTÍVNEJ BEZPEČNOSTI V NATO / 6

TÉMA MESIACA

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

ÚVOD / 30 ŽIJEME V MATRIXE, VO SVETE ILÚZIÍ / 36 ILUMINÁTI A INÉ SATANISTICKÉ SPOLKY / 42 ROTHSCHILDOVCI: KRÁLI TAJNÝCH SPOLOČNOSTÍ / 45 POKRVNÉ RODOVÉ LÍNIE VLÁDCOV SVETA / 48 AMERICKÝ FEDERÁLNY REZERVNÝ SYSTÉM AKO NÁSTROJ NA OVLÁDANIE ŠTÁTOV / 52

IBAN TRANSPARENTNÉHO ÚČTU: SK87 0900 0000 0051 1928 5181

TÍ NAJBOHATŠÍ NEBOHATNÚ POCTIVO / 30

KORUNNÍ SVEDKOVIA

VÝROKY ZASVÄTENÝCH

RAMSEY CLARK / 31

SATIRA

RENDEZ-VOUS

DÉJÀ VU

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

HEJCE: VRAŽDA SLOVENSKÝCH VOJAKOV? / 87

STRETNUTIE S ČLOVEKOM

VLADIMÍR MEČIAR: VZOSTUPY A PÁDY TRETIA ČASŤ TRILÓGIE EXKLUZÍVNEHO ROZHOVORU / 64

PROPAGANDA

NAŠA HISTÓRIA

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

PO PRELOME LETOPOČTOV / 92

TECHNIKY MANIPULÁCIE

OCHRANCA VIERY A EKVÁDORSKÉHO ĽUDU / 100

ALTERNATIVE VITA

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

OBYDLIE, KTORÉ JE OBRAZOM VESMÍRU / 108

MYSTICKÉ MIESTA

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

HORA BLANÍK – SYMBOL NÁDEJE A ZÁCHRANY / 102

BEZ MASKY

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

MICHAIL GORBAČOV / 96

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

(P)OTRAVINY / 121 PODPORA VLASOV MÔŽE SKONČIŤ ICH VYPADÁVANÍM / 122 LIEKY NEBEZPEČNÉ PRE VODIČOV / 123

ZDRAVIE

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

VEDA A TECHNIKA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

POMÔŽU RAZ SVETLUŠKY PRI DIAGNÓZE CHORÔB? / 106

PROSÍME, PODPORUJTE NÁS AJ NAĎALEJ, VAŠA FINANČNÁ POMOC NÁM UMOŽŇUJE VYTVÁRAŤ REÁLNE VYHLIADKY NA LEPŠIU BUDÚCNOSŤ.

ORBIS PICTUS

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 56

SATANISTICKÍ PÁNI VOJNY SÚ POSADNUTÍ NÁBOŽENSKÝMI SYMBOLMI / 84 PROPAGANDISTICKÉ STRÁNKY SI ZREJME UMELO ZVYŠUJÚ NÁVŠTEVNOSŤ / 86

NEZNÁMI HRDINOVIA

VĎAKA FONDU SOFIAN

EURÓPSKY SÚDNY DVOR NARIADIL ŠTÁTOM EÚ PRIJAŤ MIGRANTOV / 8 ZO SVETA / 9 BOJ S PAMÄTNÍKMI – ZAČIATOK PREPISOVANIA HISTÓRIE / 14 Z DOMOVA / 15 KÓREJSKÝ TEKTONICKÝ ZLOM MÁ BLÍZKO K VÝBUCHU / 16 DVOJRÝCHLOSTNÁ EURÓPA ALEBO CENA ZA TVRDÉ JADRO / 20 DAŇOVÝ PODVODNÍK KISKA / 24 OSLAVY SLOVANSTVA, POVSTANIA A ÚSTAVY / 26

EKONOMIKA

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

AKO TO VIDÍME MY / 32

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

OSLAVY VŠESLOVANSTVA NA JANKOVOM VŔŠKU SME MOHLI SPOLUORGANIZOVAŤ LEN

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ZO SVETA A Z DOMOVA

PRÍBEHY ZEME

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

ŽIVÁ VODA / 126 O DREVENÝCH RYBÁCH / 127

ZIMKOMRIAVKY

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

VEDIEŤ ODÍSŤ / 128

DÝCHANIE AKO PRIRODZENÝ MECHANIZMUS SAMOUZDRAVENIA / 114 SPERMIE V OHROZENÍ / 118 PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 119 MANNA / 120

MÚZY

ZEM & VEK ODPORÚČA

AK ZANIKNE JAZYK, ZANIKNE AJ NÁROD / 130 KNIHY / 132, FILMY / 133 HUDBA / 134, HRY / 135 MARK BRYAN / 136

MANDRAGORA

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

AIKIDO – UMENIE BOŽSKEJ HARMÓNIE / 140

JEDEN DEŇ

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

JEDEN DEŇ S KOMINÁROM / 124

PAVUČINA

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

JÁN ORLOVSKÝ / 144

5

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

ESEJE NA JEDNU FAJKU > DYMOVÉ SIGNÁLY

Tibor Eliot Rostas

MÝTUS O KOLEKTÍVNEJ

BEZPEČNOSTI V NATO

w w w.rostas.news

6

Na

UŽ CELÉ DEKÁDY NÁS NAŠI AGILNÍ POLITICKÍ KOMSOMOLCI, A NAJMÄ POLITRUKOVIA Z MÉDIÍ PRESVIEDČAJÚ, ŽE INÁ CESTA AKO BYŤ SÚČASŤOU NATO NEEXISTUJE. DONEKONEČNA SA PRITOM ODVOLÁVAJÚ NA AKÉSI ZÁVÄZKY VOČI NATO V SÚVISLOSTI S NAŠOU BEZPEČNOSŤOU. NIČ TAKÉ NEEXISTUJE. ŽIADEN ZÁVÄZOK, ŽIADNA GARANCIA BEZPEČNOSTI.

to, aby sme lepšie pochopili, o čo v prípade Severoatlantickej aliancie vlastne ide, sa musíme vrátiť do minulosti, a najmä k podstate, ktorá túto organizáciu definuje. NATO vzniklo v roku 1949 ako výlučne obranný projekt a svoju podstatu sformulovalo vo veľmi krátkom texte Washingtonskej zmluvy. Z nej sú podstatné dva články.

Prvý článok zmluvy znie: „Zmluvné strany sa zaväzujú, ako je uvedené v Charte Spojených národov, urovnávať všetky medzinárodné spory, v ktorých môžu byť zapletené, mierovými prostriedkami tak, aby nebol ohrozený medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť, a zdržať sa vo svojich medzinárodných vzťahoch hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom nezlučiteľným s cieľmi Spojených národov.“ Z uvedeného jasne vyplýva, že súčasná podoba a poslanie NATO sú diametrálne odlišné od pôvodného konceptu, na ktorom stojí. Samotný útok na Juhosláviu je v absolútnom rozpore s doktrínou Washingtonskej zmluvy – preto ho viedli výlučne USA a niektoré vazalské krajiny vrátane Slovenska.

Mnohí politici dnes bez toho, aby skutočne poznali obsah zmluvy, len donekonečna opakujú bezobsažné mantry o našich záväzkoch, ktoré v súvislosti s NATO musíme plniť. Jediným záväzkom, ktorý nás v súvislosti s NATO zaväzuje, je práve článok 1 – urovnávať medzinárodné spory mierovými prostriedkami a zdržať sa použitia sily. Toto je pravá a jediná podstata NATO, ktorú dnes politici a médiá najmä v postkomunistických krajinách tak hojne zneužívajú na svoje ciele. Verejnosti sa nehovorí pravda, zavádza sa a neospravedlniteľne klame propagandou a vojnovými štváčmi z rôznych politických strán. Títo spolupáchatelia zverstiev v krajinách, ktoré USA spolu s NATO napadli, sa odvolávajú na zodpovednosť, z ktorej vyplývajú výhody našej bezpečnosti. Ďalšia nehorázna lož. USA vo svojej superizolacionistickej povahe nemajú žiaden iný bezpečnostný záujem ako ten vlastný. Z toho vyplýva aj ďalší mýtus – útok na jedného člena NATO znamená automatickú vojenskú odpoveď celej Aliancie. Nie. Nič také neexistuje. V minulosti sa dokonca stalo, že pri strete dvoch členov

NATO – Tureckom a Gréckom, sa nikto neunúval zasiahnuť. Spomeňme aj ďalšiu absurditu – časť územia členskej krajiny (Cyprus) vojensky okupuje členská krajina NATO (Turecko). Poďme však späť k tomu, z čoho pramení ono blúznenie o kolektívnej bezpečnosti.

Opiera sa o článok 5 Washingtonskej zmluvy, no keď sa naň pozrieme, zistíme, že vo svojej podstate nezaväzuje vôbec k ničomu: „Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike sa bude považovať za útok proti všetkým, a preto odsúhlasili, že ak k takému ozbrojenému útoku dôjde, každá z nich uplatní právo na individuálnu alebo kolektívnu obranu, uznané článkom 51 Charty Spojených národov, pomôže zmluvnej strane alebo stranám takto napadnutým tým, že bez meškania podnikne sama a v súlade s ostatnými takú akciu, akú bude považovať za nutnú, vrátane použitia ozbrojenej sily s cieľom obnoviť a udržať bezpečnosť severoatlantickej oblasti.“ Z uvedeného jasne vyplýva že vágny pojem „akcia, akú bude považovať za nutnú“ má nulovú právnu i vojenskú záväznosť. Opatrenia považované za nutné môže byť aj rozdávanie žuvačiek alebo aj vôbec nič. Článok 5 tvorí len pár viet, pričom tieto vety slúžia propagande a nezodpovedným vojnovým štváčom na kolosálnu manipuláciu verejnosti a lži. Pri našom integračnom procese boli práve tieto vety prekrútené, zneužité a účelovo dezinterpretované s cieľom vytvoriť v spoločnosti dojem ochranného štítu. Faktom je, že NATO ani USA nič

zmluvne nezaisťujú, a ani zaisťovať nechcú.

Kongresové výskumné stredisko v USA sa k tomu vyjadrilo úplne jasne: „NATO považujeme za organizáciu kolektívnej obrany, nie kolektívnej bezpečnosti. To je podstata organizácie. Článok 5 prehlasuje, že členovia NATO musia zvážiť možnosť ísť na pomoc. Pomoc však nie je zaistená zmluvou. Pomoc spojencov nie je bezpodmienečná.“ (Paul E. Gallis: Congressional Research Service Report for Congress: NATO: Article V. and Collective Defence) Niekdajší minister obrany Donald Rumsfeld prehlásil, že „cieľ nebude definovať spojenecká koalícia, ale koalíciu bude definovať cieľ“.

Týmto pôvodné a eticky nespochybniteľné piliere Washingtonskej zmluvy (zvlášť článok 1) definitívne pochoval – pôvodné poslanie NATO je mŕtve. Stalo sa len servisnou organizáciu na zaisťovanie základní amerických vojsk (Bulharsko, Rumunsko, Kosovo, s vyhliadkou na základne v Čechách a na Slovensku) postupujúcich smerom k Ruskej federácii. Žiadne zásady v súvislosti s Chartou OSN ako základným dokumentom bezpečnosti tejto planéty už v súvislosti s NATO neexistujú. Nové členské krajiny svoju účasť v NATO premietajú do domácej politiky ako akési politické víťazstvo a zviazanosť s impériom, čím pred domácim publikom demonštrujú priam bohorovný význam a svoje mimoriadne opodstatnenie. Je to však falošná hra, v ktorej sa maskuje naša neschopnosť prinášať veľkolepé vízie a zmysluplné riešenia neustálym hľadaním nepriateľa a vyvolávaním strachu z ohrozenia.

Touto a mnohými ďalšími témami sa zaoberá nový knižný titul zo zákulisia geopolitiky, ktorý pripravuje Tibor Eliot Rostas s Miroslavom Polreichom, bývalým poradcom Zbigniewa Brzezinského, expertom na spravodajské služby a vyjednávačom ukončenia vojny vo Vietname, ako aj ukončenia šesťdňovej vojny na Blízkom východe. Polreich zorganizoval stretnutie amerického prezidenta Lyndona Johnsona a sovietskeho predsedu rady ministrov Kosygina v Glassboro v roku 1967, čo bolo prvým impulzom na ukončenie studenej vojny. V roku 1999 bol veľvyslancom OBSE s mimoriadne kritickým pohľadom na falšovanie dôvodov na neoprávnený zásah vojenských síl v bývalej Juhoslávii.

Vychádza v decembri 2017.

7

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Richard Strážan

EURÓPSKY SÚDNY DVOR NARIADIL ŠTÁTOM EÚ PRIJAŤ MIGRANTOV

N

8

ajvyšší súd EÚ odmietol sťažnosť zo strany Maďarska a Slovenskej republiky o legálnosti povinného programu kvót o prijímaní utečencov, ktorý vyžaduje, aby členské štáty EÚ prijali desiatky tisíc migrantov z Afriky, Ázie a Stredného východu.

Rozhodol, že Európska komisia ako výkonný orgán EÚ má zákonné právo nariadiť jednotlivým štátom, aby prijali tzv. žiadateľov o azyl, a naopak, členské štáty nemajú žiadne právo odmietnuť tieto príkazy. Rozhodnutie zo 6. septembra, ktoré bolo označené za víťazstvo európskeho federalizmu, poukazuje na to, do akej miery EÚ uzurpovala rozhodovacie právomoci všetkých členov.

Oponenti presídľovacej schémy vravia, že rozhodnutie o udelení pobytu by malo zostať na národnej úrovni a jednostranným zavedením kvót sa nikým nevolení bruselskí byrokrati snažia vnucovať svoj diktát demokraticky zvoleným vládam európskych krajín. Spor sa ťahá od septembra 2015, keď jadro EÚ v úzkom kruhu hlasovalo za presídlenie 120-tisíc utečencov z Talianska a Grécka do iných častí Európy (ku ktorým by sa pridalo ďalších 40-tisíc, o čom sa hovorilo už v júli 2015).

Zo 160-tisíc migrantov dostalo 9 štátov strednej a východnej Európy príkaz na prijatie asi 15-tisíc. Hoci Česká republika, Maďarsko, Rumunsko a Slovenská republika hlasovali proti, stále ich tlačia k múru, aby dohodu začali dodržiavať. Odvtedy odmietlo pridelené kvóty (prevažne moslimských) migrantov niekoľko štátov.

Napríklad Poľsko má kvótu 6182 migrantov, ani jedného z nich neprijali. Česká republika má prevziať 2691 migrantov, z ktorých bolo akceptovaných 12. Maďarsko dostalo kvótu 1294 migrantov a na svoje šťastie neprevzalo jediného. Len (poddané) Lotyšsko a Malta akceptovali kvóty v plnej miere.

Maďarsko a Slovenská republika s podporou Poľska vyhlasujú, že Európska únia porušila pravidlá a prekročila právomoci, keď schválila

systém kvót kvalifikovanou väčšinou. Súdny dvor EÚ rozhodol, že hlasovanie touto väčšinou je dostatočné, pretože EÚ vraj „nemusela konať jednomyseľne, keď toto rozhodnutie prijala“.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó nazval súdny výrok za „odporný a nezodpovedný“ a „v rozpore so záujmami európskych národov, vrátane Maďarska“. Dodal: „Toto rozhodnutie ohrozuje bezpečnosť a budúcnosť celej Európy.“ Slovenský premiér Robert Fico uviedol, že hoci rešpektuje rozhodnutie súdu, odpor jeho vlády voči plánu premiestnenia sa vôbec nezmenil. Poľská premiérka Beata Szydlová povedala: „Bola som presvedčená, že súd vydá takýto verdikt, ale nič nemení na postoji poľskej vlády v súvislosti s migračnou politikou.“ Nemecký minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel uviedol, že rozhodnutie znamená povinnosť východoeurópskych štátov dodržiavať zásady prerozdeľovania migrantov: „Očakávame, že všetci európski partneri budú dodržiavať a bezodkladne implementovať znenie tejto dohody.“ Komisár EÚ pre migráciu Dimitris Avramopoulos rozhodnutie Európskeho súdneho dvora takisto vrelo privítal. Európska komisia už proti Českej republike, Maďarsku a Poľsku začala pre neprijatie kvót právne konanie za neplnenie si povinností (vyplývajúcich z európskeho práva), ktoré môže viesť k finančným pokutám.

Viktor Orbán, ktorý sa stal vlajkonosičom odporu voči nemeckej politike otvorených dverí, opakovane varoval, že moslimskí migranti ohrozujú kresťanskú identitu Európy. Na septembrovom zhromaždení v meste Kötcse predložil odborné predpovede, podľa ktorých sa očakáva, že viac ako 60 miliónov (prevažne moslimských) prisťahovalcov sa presunie do Európy v priebehu nasledujúcich 20 rokov – a tým do roku 2030 exploduje moslimské obyvateľstvo v Európe na viac ako 20 %. „Islamizácia Európy je skutočná,“ upozorňuje Orbán.

RUSKÉ LETECTVO A OZBROJENÉ SILY ZAČALI OFENZÍVU NA TERORISTOV V IDLIBE

Dvanásteho septembra prenikli ruskí a čečenskí parašutisti do sýrskej provincie Idlib, ktorá bola stále v rukách „umiernenej” opozície a al-Káidy.

Informácie o vstupe ruských a čečenských výsadkárov do Idlibu uviedol portál Rusvesna.

Vodcovia rôznych organizácií „umiernených teroristov” hneď nabádali na radikalizáciu a útoky voči ruským a čečenským výsadkárom. Rusi však teroristom pohrozili, že v prípade útoku budú musieť teroristi počítať s ruskou a čečenskou odvetou aj s útokmi ruských bojových lietadiel. Výsadkári boli ťažko vyzbrojení a k dispozícii mali okrem tankov aj bojové vozidlá terminátor s bojovými raketami.

Výsadkári spolu s členmi sýrskej armády mali obsadiť v provincii Idlib strategické body a kontrolné stanovištia. V náplni ich práce bolo aj chrániť humanitárne centrá pred útokmi radikálov a distribúcia potravín v Idlibe.

Situácia v Idlibe je náročná, v provincii sú nahromadení teroristi z rôznych frakcií teroris-

tických organizácií, najmä zo sýrskej al-Káidy, Tahrir ash Sham a pod. Ruskí a čečenskí výsadkári však majú silnú palebnú podporu, ktorá teroristov odrádza od útoku na členov výsadkových jednotiek. Činnosť výsadkárov podporujú bojové vrtuľníky Mi-28, Mi-52 Kamov, ako i modernizované stíhačky Su-25.

ZDECHOVSKÝ: PREČO SA NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE TAK BRÁNIA PRÍTOMNOSTI POLÍCIE NA PALUBE

Český europoslanec Tomáš Zdechovský na svojom blogu uviedol, že počas leta prudko poklesol počet migrantov prichádzajúcich do Talianska

morskou cestu. Za týmto poklesom stojí zlepšené fungovanie líbyjskej pobrežnej stráže.

Zdechovský ďalej pripomína, že v záujme toho, aby sa zabránilo možnej spolupráci neziskových organizácií s pašerákmi, pripravila talianska vláda kódex, ktorý mali príslušné organizácie podpísať. Súčasťou podmienok je absolútny zákaz vstupu do líbyjských teritoriálnych vôd, prítomnosť polície na palube organizácií. Cieľom je transparentnosť a zlepšenie spolupráce s políciou.

Kým niektoré organizácie ako Save the Children a maltská MAOS nemali problém kódex

podpísať, prestížna organizácia Lekári bez hraníc odmietla. Takisto francúzska SOS Mediterranée a nemecká Sea –Watch. I s vedomím, že organizácie, ktoré kodex nepodpíšu, nebudú môcť ďalej vykonávať záchranné akcie na mori, ako varoval taliansky minister vnútra.

Podľa Zdechovského viedli Lekárov bez hraníc k odmietnutiu veľmi zvláštne dôvody. Organizácii vadí prítomnosť polície na palube a zákaz presunu migrantov z jednej lode na druhú. Vraj by to mohlo spomaliť záchranné práce a je to v rozpore s ich vlastnými pravidlami ako je napr. zákaz držania zbraní. Tieto dôvody považuje Tomáš Zdechovský za obyčajné výhovorky a zástupné dôvody. Polícia by mala byť prítomná, aby organizácie odmietali vrátiť migrantov do bezpečnejšej častí Líbye, spolupracovať s tamojšou pohraničnou strážou a namiesto toho ich vozili do Talianska. „Všetko nasvedčuje tomu, že mnohé organizácie nehovoria verejnosti pravdu. Napríklad Lekári bez hraníc tvrdia, že loď Aquarius pôsobiaca v Stredozemnom mori nepláva do líbyjských vôd. Záznamy však ukazujú pravý opak. Pravidlá dané Talianskom nie sú žiadne reštrikcie a platia pre všetkých bez rozdielu,“ dodáva Tomáš Zdechovský.

9

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

MIGRAČNÚ POLITIKU KRITIZUJE AJ POĽSKÝ MINISTER

10 BULHARSKÝ MINISTER: „TREBA SA BRÁNIŤ!

I NASADENÍM VOJENSKEJ SILY!“

„Nasaďte proti migrantom sily NATO, vraví európsky líder“ (Deploy NATO Forces Against Migrants, Says European Leader), oznamoval burcujúco titulok amerického týždenníka Newsweek. Presnejšie v americkej edícii určenej americkým čitateľom a používajúcej zjednodušujúci výraz Európsky líder. Iný americký informačný server Politico.eu, koncipovaný ako informačný prameň pre európskych čitateľov, nezaradil podpredsedu bulharskej vlády a ministra obrany Krasimira Karakačanova do kategórie lídrov, a tobôž nie európskych. I tak trafil titulkom „Európska únia musí chrániť svoje hranice silou“ klinec po hlavičke. Ako typický nástroj západnej „slniečkarskej“ promigračnej propagandy charakterizoval v podtitulku ministra Karakačanova ako krajne pravicového vodcu, aby ho tou nálepkou opuncoval ako politika, ktorý stojí na okraji a môže ľahko skĺznuť k extrémizmu.

Súdiac podľa pomerne značnej medzinárodnej mediálnej odozvy na výrok podpredsedu vlády málo známej krajiny z chudobnej juhovýchod-

nej periférie EÚ, 52-ročný Bulhar posunul rétoriku vládnych činiteľov do neprebádanej oblasti.

Prehovoril o využití vojenskej sily na jej prvoradý cieľ. Tým nie je ochrana nájazdníkov pred hladom, smädom, nepohodou alebo utopením, ale ochrana hraníc štátu pred nimi. V tom nabúral minister Karakačanov doterajšiu „slniečkarsku“ propagandistickú prax, od ktorej sa boja odkloniť iní činitelia. Verejná mienka zhrozená priamou spätosťou migračnej invázie s teroristickým vyčíňaním islamistických migrantov však žiada od svojich vlád konkrétne činy na zastavenie migračnej invázie z Afriky a Ázie.

Bulharská vláda dala na 260-kilometrovej hranici s Tureckom postaviť plot a minister Karakačanov oznámil strojnásobenie početného stavu vojakov, ktorí ju majú strážiť. „Budú tam nasadené vysokošpecializované bojové útvary,“ citoval ho server Epochtimes.de a brizantný výraz bojové útvary umiestnil aj do titulku.

O niečom to svedčí, najmä keď rétoriku prios­ trujú aj politickí činitelia v Rakúsku, kde 15. októbra (krátko po nemeckých 24. septembra) prebehnú parlamentné voľby.

„Systém presídľovania utečencov je metóda, ktorá nabáda milióny ľudí, aby vyplávali do Európy. Skončí to tragicky. Máme tu do činenia so zrážkou civilizácií. Je to problém celej Európy, i keď Poľsko je bezpečné, pretože neuskutočňujeme rozhodnutie predošlej vlády o prijímaní utečencov.“ Tento výrok poľského ministra vnútra Mariusza Blaszczaka, ktorý odznel vo večernej televíznej spravodajskej relácii Wiadomości, sa nedostal na webové stránky veľkých mienkotvorných svetových tlačových agentúr.

Vyslovil ho pri komentovaní krvavých teroristických útokov v katalánskej metropole Barcelone a v neďalekých mestách Alcanar a Cambrils. Zmienke o ňom sa vyhla i tlačová agentúra TASR a nemožno sa jej čudovať.

Neuspokojil sa len s oplakávaním obetí ako ostatná politická vrchnosť z glajchšaltovanej Európskej únie. Zaťal do živého, keď apeloval na Európu, aby sa zobudila a zavrela brány.

Túto jeho výzvu zaradili spravodajcovia portálu onet.pl do titulku správy o jeho televíznom vystúpení – Európa sa musí zobudiť.

Minister Baszczak ako jeden z mála politikov sediacich v ministerskom kresle otvára v Poľsku, a tým na pôde Európskej únie verejnú debatu, ktorá v okolitých štátoch chýba: o súrnej potrebe zastaviť nelegálnu migráciu, navyše masovú a cynicky globálne riadenú.

SCHULZ ŽIADA ODSUN AMERICKÝCH JADROVÝCH ZBRANÍ Z NEMECKA

„Ako kancelár Spolkovej republiky sa zasadím za to, aby boli stiahnuté jadrové zbrane umiestnené v Nemecku,“ vyhlásil sociálnodemokratický uchádzač o funkciu nemeckého kancelára Martin Schulz na úvod svojej predvolebnej kampane.

Keď zahrnul do svojich volebných sloganov výzvu na odsun amerických jadrových zbraní z Nemecka, spôsobil mierny rozruch doma i v zahraničí. V skutočnosti však kričí naprázdno do vetra, pretože Washington si ešte dlho udrží priamu kontrolu nad ozbrojenými silami Nemecka. Má na to všakovaké páky,

vrátane bilaterálnych a medzinárodno-právnych mechanizmov siahajúcich ku koncu 2. svetovej vojny. Do problematiky rozmiestňovania jadrového arzenálu USA v Európe ešte dlho nebudú hovoriť také druhotriedne politické figúrky ako Martin Schulz, ale ani kancelári v Berlíne.

Proces denuklearizácie Nemecka beží už dlhší čas. Pentagón ráta s presunom rakiet krátkeho a stredného doletu s jadrovými hlavicami zo strednej do východnej Európy. Rozšírenie NATO o stovky kilometrov na východ po roku 1999 to umožňuje a obnovenie studenej vojny to propagandisticky a právne prikryje. Jediná lokalita v Nemecku, kde sa americké jadrové zbrane oficiálne ešte stále nachádzajú, je letecká základňa Bundeswehru pri obci Büchel

11

v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Má ísť o dvadsať jadrových bômb typu B61 a Spojené štáty majú spoločnú kontrolu nad ich aktivovaním s Nemeckom na zmluvnom základe NATO z roku 2015. Preto treba silácke predvolebné reči Martina Schulza posudzovať v tomto kontexte a neprikladať im väčší význam, než v skutočnosti majú.

AJ NEMECKÝ VICEPREMIÉR GABRIEL SA VZOPREL USA

Mnohí pozorovatelia pred cestou nemeckého vicepremiéra Sigmara Gabriela do USA očakávali, že sa vo Washingtone pokúsi utíšiť dosah pomerne nečakanej, a najmä provokatívnej výzvy šéfa SPD Martina Schulza na odsun amerických jadrových zbraní zo Spolkovej republiky. Namiesto toho ohromil svojich hostiteľov i spoluobčanov doma v Nemecku slovami, ktoré povedal spravodajcovi Deutsche Presse Agentur

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

(DPA). „Som si istý, že je nevyhnutné znova hovoriť o kontrole zbraní a procese odzbrojovania.

Preto sa domnievam, že stanovisko Martina Schulza o stiahnutí jadrových zbraní z našej krajiny je správne,“ citovala ho v zostručnenej podobe tlačová agentúra TASR. Za takýmito expresívnymi výrokmi vicepremiéra nemeckej vlády treba vidieť viac než predvolebnú kampaň jeho materskej SPD. V USA vystupoval za celú nemecké vládu, za svoju kancelárku a za nemecké hospodársko-

12

-obchodné kruhy. Tie presadzujú spoluprácu namiesto konfrontácie s Ruskom, aby Nemecko neprichádzalo o výhody z účasti na rusko-čínskych rozvojových projektoch pre Euráziu.

Nemecký vicekancelár prejavil vo Washingtone značnú mieru odvahy varovaním pred roztáčaním nového kola zbrojenia v atmosfére, keď prezident Trump na celej čiare ustupuje americkému vojensko-priemyselnému komplexu a washingtonským jastrabom, ktorí zovreli do pazúrov prakticky celý Kongres.

Cesta prvého muža nemeckej diplomacie do USA má zaujímavý prvok, že zo sídla americkej politickej moci vo Washingtone sa pred odletom do vlasti presunul do sídla sivej eminencie inej nadnárodnej moci. Za Henrym Kissingerom, 94-ročným rodákom z bavorského Furthu a niekdajším šéfom americkej diplomacie, ale i otvoreným alebo zákulisným poradcom všetkých amerických prezidentov za posledné polstoročie. Žije v mestečku Kente ležiacom v newyorskej metropolitnej oblasti a zrejme poskytuje nemeckému štátnikovi cenné podnety, ako kľučkovať medzi rôznorodými mocenskými záujmami na oboch brehoch Atlantiku.

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

JIMMY CARTER: SPOJENÉ ŠTÁTY SÚ SKÔR OLIGARCHIOU AKO DEMOKRACIOU

Bývalý prezident USA Jimmy Carter vo svojom postoji k americkej zahraničnej politike a domácim záležitostiam povedal, že peniaze v politike vytvárajú z krajiny skôr oligarchiu ako demokraciu a prejavil svoje sklamanie nad pôsobením terajšieho prezidenta Donalda Trumpa na svetovej scéne.

Deväťdesiatdvaročný Carter sa výslovne nezmieňuje o postupe Trumpa voči severokórejskému vodcovi Kimovi Čong-unovi, ale odporúča priame stretnutie USA s KĽDR a diskusiu o mierovej zmluve, ktorá by nahradila stav prímeria z roku 1953. „Okamžite by som povolal do Pchjongjangu tú najpovolanejšiu osobu, ak by som nešiel sám,” povedal Carter pre agentúru AP, a poznamenal, že už bol v tej krajine trikrát, dokonca aj keď už americké úrady nemali záujem zaoberať sa ňou. Pokrok sa podľa neho dá dosiahnuť dialógom, nie hrozbami.

Carter neverí ani Trumpovmu optimizmu, že dokáže vytvoriť mier na Blízkom východe.

EURÓPSKA ÚNIA ZAKÁZALA PESTOVANIE NIEKTORÝCH DRUHOV RASTLÍN

Po zakrivených banánoch , zákaze vysávačov s vysokým výkonom či po úvahe o nariadení, ako správne upiecť hranolčeky, prichádzajú bruselskí géniovia s ďalším skvostom. V auguste vošlo do platnosti nariadenie, ktoré zakazuje pestovanie niektorých druhov rastlín.

Brusel tak namiesto riešenia reálnych problémov zbytočne zaťažuje ľudí nezmyselnými nariadeniami.

Európska únia si nedávno zobrala na mušku vysávače. Prvá vlna prišla v septembri 2014, odkedy nesmel príkon predávaných strojov presiahnuť 1600 wattov. Druhá fáza prichádza teraz a od septembra tohto roka už nekúpite vysávač, ktorého príkon bude vyšší ako 900 wattov. Bruselské vedenie tiež uvažuje o nariadení, v ktorom ľuďom prikáže, ako majú správne upiecť hranolčeky.

jú čo jesť a nemajú čo piť. Nemajú krmivo pre dobytok.“ Hlboké pralesy kedysi pomáhali udržať vodu na svahoch, umožňujúc pomalé prúdenie, ktoré plnilo rieku. Ale široké odlesňovanie pozdĺž údolia Cauvery viedlo k erózii pôdy a poklesu dažďových zrážok.

Vedkyňa a ekologička Dr. Vandana Shiva zdôrazňuje, že región má len štyri mesiace dažďa v čase monzúnov, počas ktorých sú ideálne podmienky, aby sa voda prirodzene zadržala v humuse a v zemi v pralesoch. „Ale ak ju neuchovajú, príde dážď, spôsobí povodeň, a nastane sucho,“ hovorí. „Druhý dôvod je, že existuje nadmerné čerpanie (vody) nad kapacitu rieky.

Prečerpávanie vysušuje rieku.“ Dr. Singh vysvetľuje, že zavedenie centralizovaného zavlažovacieho systému a obrovských priehrad viedlo k vážnej erózii pôdy, kým nadmerné čerpanie podzemných rezervoárov znížilo hladinu vody. „Už nemáme vodu, ktorú by sme čerpali spod zeme a voda na povrchu odteká preč spolu so zemou, spôsobujúc eróziu a odplavovanie,“ hovorí. „Všetky malé toky zomierajú.“

INDIA MÔŽE ČELIŤ NAJVÄČŠEJ KATASTROFE V DEJINÁCH

Okrem iného sa odklonil od dlhodobej politiky USA, ktorá presadzovala vytvorenie dvoch samostatných štátov Izraela a Palestíny. „Nemyslím si, že Trump alebo jeho rodinní príslu­šníci robia v tomto smere nejaký progres,” povedal. Carterova kritika smeruje aj na adresu izraelských a palestínskych vodcov za nedostatočnú flexibilitu a aj voči Trumpovej podpore izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý „nemá vôbec záujem o vytvorenie dvoch štátov”. Trumpovi odkazuje hlavne tieto slová: „Udržujte mier, presadzujte ľudské práva a hovorte pravdu.”

Juhoindická rieka Cauvery zomiera – a s ňou aj obilniny, nádeje a životy miliónov farmárov.

Kedysi bohaté a sýtozelené ryžové polia sa po rokoch chatrných dažďov a krutých suchých období zredukovali na suchú žltohnedú panorámu.

Roky nedostatočných dažďov viedli k vysychaniu vodných rezervoárov a dedinských vodných zdrojov v južnej Indii, predovšetkým v obilninárskej oblasti Tamil Nadu, ktorá čelí najhoršiemu suchu za 140 rokov.

Aktivista Dr. Rajeh Singh hovorí: „Nikdy predtým sme nevideli také intenzívne sucho. Ľudia stratili nádej na život a páchajú samovraždy.

Opúšťajú dediny a sťahujú sa do miest. Nema-

Aj ťažba bauxitu spôsobila chaos a prispela ku kolapsu podzemných vôd. Environmentalista Piyush Manush hovorí, že ťažba bauxitu – z ktorého sa vyrába hliník – v pohorí Servarayan viedla k ekologickej katastrofe. Bauxit absorbuje dažďovú vodu a pomaly ju uvoľňuje. Lenže ťažba bauxitu zanechala pohoria holé a suché. „Ak je pohorie nedotknuté, bauxit a ďalšie minerály sa správajú ako špongia, ktorá absorbuje vodu a pomaly ju uvoľňuje. Ak dnes rozkopete kopec kvôli bauxitu, kopec pod vplyvom slnka stvrdne. A keď je tvrdý, stratí efekt špongie,“ dodáva Manush. (hs, ps, mu)

13

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA

Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Artur Bekmatov

BOJ S PAMÄTNÍKMI – ZAČIATOK

PREPISOVANIA HISTÓRIE

Na

14

výročie vstupu vojsk Varšavskej zmluvy si skupinka košických vandalov pod vedením „umelcov“ Petra Kalmusa a Ľuboša Lorenza vybrala za cieľ pamätník červenoarmejcom padlým pri oslobodzovaní mesta v roku 1945 a strhla z neho všetky kosáky s kladivami – jeden zo symbolov Červenej armády.

Načasovanie a prevedenie činu nebolo náhodné – Petrovi Kalmusovi hrozí trest za rovnaký čin spáchaný v minulosti, a tak sa skupinka vandalov okolo neho rozhodla zopakovať tento čin hromadne, za bieleho dňa (a tým aj za prítomnosti médií) a do maximálnej možnej miery ho spolitizovať. Podarilo sa. Na stranu vandalov sa ihneď po čine postavili médiá ako RTVS, Denník N, SME, .týždeň či skupina rusofóbnych politikov.

Táto kampaň nabrala ešte väčšiu silu po tom, ako polícia zadržala Ľuboša Lorenza a umiestnila ho na štyri dni do cely predbežného zadržania.

Na tomto mieste je potrebné nielen povedať, že košickí vandali svoj čin ospravedlňujú klamstvami, ale ich aj vyvrátiť: 1. Kosák s kladivom sú symbolom zločineckej ideológie: tento symbol nebol len znakom komunistického hnutia, ale aj znakom ZSSR a Červenej armády. A preto boli na pamätník umiestnené – ako symbol armády, ktorá mesto oslobodila. Takúto interpretáciu zastávajú aj ľudia z antikomunistických či disidentských kruhov, napríklad redakcia denníka Postoj, Ján Čarnogurský či Vladimír Palko.

2. Kosáky s kladivami sú vyrobené z preglejky a nie sú súčasťou národnej kultúrnej pamiatky: pôvodné kovové kosáky s kladivami odstránil práve Peter Kalmus so svojimi kumpánmi, k čomu sa svojho času priznali na sociálnych sieťach. Magistrát má momentálne k dispozícii pôvodné kosáky a kladivá, ale odmieta ich nainštalovať z obáv pred demolačným duom Kalmus – Lorenz. Ak by sústavne nepoškodzovali

pamätník, magistrát by bez problémov dal pamiatku do pôvodného stavu.

3. Poškodzovaním pamätníka nedochádza k hanobeniu miesta posledného odpočinku, pretože pozostatky padlých vojakov boli už pred rokmi exhumované: v roku 2015 si košický magistrát objednal pamiatkový výskum kvôli plánovanej rekonštrukcii pamätníka. Z tohto výskumu vyplýva, že pod pamätníkom sa stále nachádzajú pozostatky padlých červenoarmejcov.

Proti pamätníku Červenej armády broja aj v Trnave. Aj keď nie takým prvoplánovým spôsobom ako v Košiciach. Trnavský magistrát chce v rámci rekonštrukcie vrátiť Námestie SNP do podoby, v akej bolo v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Preto musí ísť pamätník Červenej armády z námestia preč. Magistrát to zdôvodňuje údajnými neodstrániteľnými chybami v statike. S tým však nesúhlasí skupina obyvateľov mesta, ktorú organizuje miestny klub Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Ten inicioval petíciu, ktorá požaduje zachovanie pamätníka na jeho pôvodnom mieste.

Do tretice si pamätníky za cieľ svojho aktivizmu vybrala aj mládežnícka iniciatíva Pamätaj, ktorá prekryla červenou šatkou oči sôch na viac ako dvoch desiatkach pamätníkov – P. O. Hviezdoslava, Sama Chalupku, Ľudovíta Štúra, Jána Gabčíka, Antona Bernoláka či bratislavského Čumila alebo Júliusa Satinského. Iniciatíva tak chcela protestovať proti novele Zákona o Ústave pamäti národa. Aj keď táto kampaň bola k pamätníkom šetrnejšia, treba povedať, že vďaka benevolencii štátnych orgánov sa pamätníky stávajú čoraz ľahším terčom hrdinov z radov občianskych aktivistov, pričom podstatná časť ich aktivít je zameraná mimoriadne rusofóbne s cieľom prepisovať naše moderné dejiny. Podobným spôsobom to pred niekoľkými rokmi začínalo na Ukrajine, v Poľsku či Pobaltsku. Dnes tam vojakov Červenej armády nazývajú okupantmi.

VLADIMÍR MEGRE: ZVONIACE CÉDRE

Dňa 29. septembra som mal tú česť rozprávať sa s autorom svetoznámeho diela Zvoniace cédre Vladimírom Megrem. Z tohto diela sa po celom svete predalo doposiaľ 11 miliónov kníh v 20 jazykoch a zo Zvoniacich cédrov a Anastázie sa stal fenomén a hnutie. Ku knihám sa postupne vyjadrujú vedci, liečitelia, umelci, teológovia, ezoterici aj obyčajní ľudia.

O Anastázii sa píšu články, skladajú básne, maľujú obrazy, nakrúcajú filmy. Jej myšlienky

rýchlo a účinne na nové bezpečnostné hrozby z východu“. Pod hrozbou z východu sa chápe údajná agresia Ruska v Pobaltsku. „Za jeden zo základných elementov aliančnej obrannej stratégie sa považuje odstrašenie,“ píše sa ďalej v spomínanom dokumente. Slovenskí vojaci s najväčšou pravdepodobnosťou poputujú do Lotyšska na základňu pri mestečku Adaži, kde momentálne sídli kontingent NATO pod velením kanadskej jednotky.

Celkovo pôjde do Lotyšska 152 vojakov – väčšina z nich bude súčasťou mechanizovanej brigády, zvyšok bude rozdelený medzi rotné obväzisko a čatu opráv. Na misii, ktorej začiatok je naplánovaný na jún 2018, by mali stráviť jeden rok. Styční dôstojníci však poputujú do Lotyšska ešte v tomto roku. Vláda vyčíslila náklady na túto misiu celkovo na 10 miliónov eur.

IOÚP – POMOC PRI ŠIKANOVANÍ NA PRACOVISKU

zasahujú všetky vrstvy obyvateľstva. Hovorili sme na tému spirituality, o fenoméne Anastázia, o rodových statkoch, geopolitickej realite a duchovných príčinách rusofóbie, o prebudení slovanskej vzájomnosti, o kultúrnom dome Slovanov, ale aj o novej politickej štruktúre fungujúcej na princípe okrúhlych stolov rady starších. Vladimír Megre bolo nadšený a tento pocit bol vzájomný. Pôvodne vyhradený čas 30 minút sa natiahol takmer na dve hodiny, počas ktorých sme sa s Vladimírom zblížili aj ako priatelia. Interview vyjde vo februárovom čísle Zem&Vek; cestu do ruskej tajgy na Sibíri plánujeme predbežne na leto 2018.

SLOVENSKÍ VOJACI POMÔŽU NATO ODSTRAŠOVAŤ RUSKO

Vláda SR ešte v máji odsúhlasila vyslanie vojenského kontingentu do Pobaltska. Rozhodnutie vlády musia potvrdiť ešte poslanci parlamentu. Naši vojaci budú súčasťou tzv. predsunutej vojenskej prítomnosti NATO v Pobaltsku, ktorá je jedným z výsledkov samitu vo Walese v roku 2014. Ako sa píše v predkladacej správe, jedným zo záverov tohto samitu bolo „zaistiť pripravenosť NATO reagovať Foto: Matúš Plecho

Inštitút ochrany ústavných práv je občianske združenie, ktoré propaguje demokratické mechanizmy na pracoviskách, analyzuje, moni-

toruje a dokumentuje pracovno-právnu legislatívu u zamestnávateľov s cieľom naplnenia ich ústavných práv. Každý vie o chorobe z násilia na pracovisku, ale zatiaľ sa nikomu nepodarilo navrhnúť „liek“. Rovnako sa nepíše o pacientoch a ich psychiatrických chorobách spôsobených mobingom. Advokáti sa vo vzťahu k obetiam správajú ako obchodníci. Súdy a centrá právnej pomoci nemajú právne skúsenosti s témou mobing. IOÚP je tu pre tých, ktorí trpia mobingom, bosingom alebo sa ich práva podľa Zákonníka práce porušujú. Poskytuje bezplatnú právnu a psychologickú pomoc (ab, hs, ter, gz)

15

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

KÓREJSKÝ TEKTONICKÝ ZLOM MÁ

BLÍZKO K VÝBUCHU

16

HOCI KÓREJSKÝ POLOSTROV NELEŽÍ PRIAMO NA TZV. LÍNII OHNIVÉHO KRUHU, KDE NA SEBA NARÁŽA EURÁZIJSKÁ, PACIFICKÁ A FILIPÍNSKA TEKTONICKÁ PLATŇA, NENACHÁDZA SA OD NICH PRÍLIŠ ĎALEKO. SVEDČIA O TOM MENÁ PRIEKOP Z BLÍZKEHO OKOLIA: JAPONSKEJ A FILIPÍNSKEJ PRIEKOPY. V PEKELNEJ HĹBKE OKOLO DESAŤTISÍC METROV POD SVOJÍM PEVNINSKÝM ÚZEMÍM USKUTOČNILA SEVERNÁ KÓREA ZAČIATKOM SEPTEMBRA VÝBUCH A OKAMŽITE HO OZNAČILA ZA ÚSPEŠNÚ SKÚŠKU DETONÁCIE DVOJSTUPŇOVEJ VODÍKOVEJ BOMBY. NA POVRCH SA Z TAKEJ HĹBKY NEDOSTALI ŽIADNE SPLODINY A BOMBASTICKÁ SPRÁVA Z PCHJONGJANGU OSTÁVA V ČASE PÍSANIA TÝCHTO RIADKOV NEPOTVRDENÁ NEZÁVISLÝMI ZDROJMI.

17 ja so súčasným napätím okolo Severnej Kórey.“ Aby toho nebolo na jeden septembrový pondelok málo, nad „Južnou Kóreou preleteli americké stíhačky a bombardéry“, informovali agentúry.

NEMECKÝ HLAS ROZUMU

SMRTONOSNÝ KOLOTOČ SA ROZTOČIL

Bezpečnostná rada OSN následne sprísnila sankcie uvalené na Kórejskú ľudovodemokratickú republiku (KĽDR). Rusko s Čínou nezahlasovali proti, ba ani sa nezdržali hlasovania. O tri dni neskôr odpálila nezlomná Severná Kórea skúšobnú balistickú raketu stredného doletu. V poradí druhú v priebehu dvoch týždňov. Opäť preletela ponad Japonsko a dopadla do vôd Tichého oceánu. Tokio s Washingtonom znovu zvolali Bezpečnostnú radu OSN, avšak tá už sankcie nevyostrila. Veľvyslankyňa Spojených štátov Nikki Haleyová 17. septembra konštatovala, že Bezpečnostná rada OSN vyčerpala svoje možnosti voči KĽDR. Severná Kórea bude podľa nej zničená,

ak bude pokračovať vo svojom ľahkovážnom konaní, citovali ju tlačové agentúry. Dodala, že hrozba prezidenta USA Donalda Trumpa, že Severná Kórea zažije „oheň a hnev“, nebola len prázdnymi slovami. Vojna je podľa nej nežiaduca, no ak KĽDR naďalej bude ohrozovať Spojené štáty a ich spojencov, niečo sa musí urobiť. Spojené štáty 18. septembra avizovali, že v októbri plánujú vyslať k pobrežiu Kórejského polostrova jednu zo svojich lietadlových lodí, ktorá sa zúčastní spoločného cvičenia s plavidlami juhokórejského vojenského námorníctva. V rovnaký deň Čína a Rusko spustili spoločné námorné vojenské cvičenie pri hraniach so Severnou Kóreou. Správa agentúry Sinchua však manévre priamo nespá-

Do rinčania zbraňami sa nezapojilo Nemecko.

Vicepremiér a šéf nemeckej diplomacie Sigmar Gabriel na palube vládneho lietadla na trase medzi Pekingom a New Yorkom poskytol rozhovor spravodajcovi asertívneho bulvárneho denníka Bild Zeitung, ktorý dostal triezvy titulok: „Kim ist nicht irre“ (Kim nie je šialený). Podľa jeho názoru, ktorý odráža rozumný pohľad na vec, sleduje severokórejský vodca Kim Čong-un chladne premyslenú stratégiu: „Keď má atómovú bombu, myslí si, že je jeho režim zabezpečený, pretože sa nik neodvážiť ohroziť ho.“ Pravdou ostáva, dodal, „že bude potrebné poskytnúť Severnej Kórei nejakú inú záruku než je atómová bomba“. Mal na mysli záruku existencie severokórejského štátu a jeho územnej celistvosti.

Inými slovami: medzinárodnú garanciu ponechania tejto neveľkej krajiny, ktorá otvorene rebeluje proti globálnej americkej hegemónii, na pokoji.

V HRE JE VIAC NEŽ SEVERNÁ KÓREA

Takéto vyjadrenie mohlo bezo zmeny vyjsť aj z úst šéfov diplomacií oboch veľmocí susediacich so Severnou Kóreou: Ruska a Číny. Stotožnil by sa s nimi aj nový juhokórejský prezident Mun Če-in, keby sa nezdráhal protirečiť americkým protektorom. Do svojej programovej náplne vložil v máji ako hlava Kórejskej republiky zámer odkloniť 50-miliónovú domovinu od doterajšieho konfrontačného kurzu voči KĽDR. Otvorene volal po návrate k politike susedského zmierovania. Tento bývalý študentský aktivista proti niekdajšej juhokórejskej pravicovej diktatúre sa v posledných týždňoch vehementne vzpieral proti rozmiestneniu amerických protiraketových systémov THAAD na juhokórejskej pôde. Napínanie svalov zo strany USA, KĽDR a verbálne prekáračky ich najvyšších predstaviteľov však natoľko zvýšili riziko vzplanutia iskry horúcej vojny, že prikývol na rozmiestnenie nielen dvoch, ale hneď štyroch systémov THAAD. Podľa amerických vojenských prameňov na portáli military-today.com je Terminal High Altitude Area Defense (THAAD) protilietadlovým

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Medzitým však globálna centralizácia riadenia svetovej ekonomiky natoľko pokročila, že menovaná os začala byť prijateľná – ak nie priamo želateľná, pre eurázijské krídlo nadnárodných plutokratických špičiek. Presadzovanie homogenizácie hospodárskeho a civilizačného diania na planéte by im síce bolo vítanejšie prostredníctvom osvedčenej transatlantickej expanzívnej mašinérie, ale tú pribrzdil írečitý americký prezident Donald Trump. Nevie sa, na ako dlho a do akej miery, čo umožňuje eurázijskému globalistickému krídlu pokúsiť sa prevziať iniciatívu do vlastných rúk. Vyplynuli by im z nej značné výhody a privilégiá. A naopak, Spojené štáty by prišli o nadpráva, ktoré zneužívajú nad únosnú mieru.

JADROVÉ ŠIALENSTVO

18 raketovým komplexom určeným hlavne na obranu proti balistických strelám krátkeho a stredného doletu. V obmedzenom rozsahu je účinný aj proti medzikontinentálnym raketám. To vzbudzuje oprávnenú nevôľu Ruska a Číny, susediacich s KĽDR. Američania tak totiž narušujú prácne budovanú a udržiavanú rovnováhu síl medzi superveľmocami v oblasti pripomínajúcej mohutný sud pušného prachu. THAAD zároveň zvyšuje zraniteľnosť čínskeho a ruského vnútrozemia, pretože odhaľuje Američanom regionálny ruský a čínsky vojenský raketový potenciál.

V Moskve a v Pekingu si nerobia ilúzie, že jastrabi z Pentagónu ceria zuby iba na Severnú Kóreu, a nie na Rusko i Čínu. Rozvirovanie hrozieb ozbrojenej konfrontácie na severovýchodnej kórejskej periférii Ruskej federácie prebieha ruka v ruke s militarizáciou a nasúvaním vojenskej techniky Severoatlantickej aliancie na západnú perifériu Ruska v Pobaltsku a na Ukrajine. Teroristické bandy, vycvičené, zásobované a financované na destabilizáciu a podvracanie pomerov na Kaukaze a inde v južnom podbruší Ruskej federácie treba vnímať v plnej celistvosti,

a nie izolovane. Politický, hospodársky i nepriamy vojenský tlak na Rusko sa bude bezpochyby stupňovať s tamojšími blížiacimi sa marcovými prezidentskými voľbami. Ide o prehľadnú stratégiu podľa scenára vedenia hybridnej vojny proti Rusku, pretože je neporaziteľné priamou a otvorenou vojenskou ofenzívou.

GLOBÁLNY KONTEXT

Americká agresia voči antisystémovej Severnej Kórei už desaťročia sleduje aj iné, dlhodobé poslanie udržiavať napätie vo východnej Ázii a dusiť v zárodku emancipačné snahy vazalov, ako sú Filipíny, Južná Kórea alebo Japonsko, odpútať sa od amerických mocipánov. Ponechanie KĽDR na pokoji, ako najnovšie žiada nemecký vicepremiér a minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel, by viedlo k upokojeniu pomerov v ázijsko-tichomorskej oblasti, čo by obratom otvorilo priestor na formovanie eurázijského hospodársko-obchodného partnerstva na osi Peking – Moskva – Berlín.

Bola by to nočná mora pre angloamerických geo­ stratégov, ktorí už vyše sto rokov takéto trans­ kontinentálne prepojenie sústredene torpédujú.

Škrt cez rozpočet rozdúchavačom a udržiavateľom permanentného napätia na Kórejskom polostrove, kde už viac ako šesť desaťročí trvá vojnový stav s absenciou mierovej zmluvy, môže urobiť eventuálne potvrdenie čohosi sotva uveriteľného. Toho, že Severná Kórea uskutočnila výbuch nie jednoduchej atómovej bomby, ale bomby termonukleárnej. Vodíkovej.

Technicky náročnejšej a oveľa ničivejšej, pri ktorej atómové nálože produkujú hlavnú časť uvoľnenej energie prostredníctvom jadrovej syntézy. Môže mať viacero modifikácií, z ktorých asi najviac zaujme neutrónová bomba.

Podľa Wikipédie ide o vodíkovú bombu malého alebo veľmi malého výkonu (jednotky kiloton alebo menej), čím je jej deštruktívny účinok obmedzený a, naopak, zosilnené vyžarovanie rôznych druhov žiarenia, hlavne neutrónov.

Rádioaktívne zamorenie je vzhľadom na malý kaliber nálože, a teda aj malú celkovú hmotnosť, menšie. Propagandisticky bola neutrónová bomba prezentovaná ako zbraň, ktorá zabíja ľudí a ponecháva stavby nedotknuté. Skutočným vojenským účelom bola možnosť viesť úder okamžite cez zasiahnuté územie.

Severná Kórea už s veľkou pravdepodobnosťou disponuje klasickými atómovými náložami zminiaturizovanými tak, aby sa dali vložiť do hlavíc rakiet. O ich presnosti, a najmä spoľahlivosti v doletovej fáze sa nevie. I tak Severná Kórea búcha na bránu elitného klubu

svetových jadrových mocností a nemožno ju odohnať mávnutím ruky. Ak skutočne zvládla uvoľňovanie energie technológiou jadrovej syntézy, bude len otázkou času, kým postaví prvú raketu s príslušne vybavenou hlavicou.

Ultimatívnym nástrojom jadrového odstrašenia rádovo silnejšieho protivníka je systém, ktorý nesie v angličtine prezývku Dead Hand (Mŕtva ruka) a v ruštine Sistema Perimetr. Ide o schopnosť jadrovej veľmoci i po svojom zničení zasadiť protivníkovi smrtiaci úder pomocou naprogramovaného vypustenia odvetnej vlny jadrových rakiet. Spojené štáty a Sovietsky zväz deklarovali pripravenosť ísť touto cestou do krajnosti a vyhladiť takýmto spôsobom ľudstvo z povrchu zemského. Koncepcia vzájomne zaručenej deštrukcie má v angličtine znenie Mutually Assured Destruction s výrečnou skratkou MAD (šialený).

OBRYS ĎALŠEJ ETAPY

Nie je jasné, čo sa z konfliktu na Kórejskom polostrove vykľuje v medzinárodnej aréne v nastávajúcich týždňoch. Čína s Ruskom sotva zabránia svojmu relatívne spriaznenému susedovi vojensky sa poistiť pred hrozbou americkej agresie. Generalita v Pchjongjangu pravdepodobne už dnes môže vyhladiť ľudský život v Japonsku a v Južnej Kórei, samozrejme, samovražedným obetovaním vlastnej existencie. Američanov to môže, ale nemusí odradiť od prípravy preventívneho útoku v časovom okne, ktoré sa zavrie, keď KĽDR predvedie svetu vypálenie balistickej jadrovej rakety s takým dlhým doletom, aby spoľahlivo zasiahla ľubovoľný bod na mape severoamerickej pevniny.

Medzitým pokračuje vývoj využitia umelej inteligencie a robotickej vojenskej sily, ktorá by sa zaobišla bez celoplošného jadrového vyhubenia ľudského života na území protivníka, respektíve na celej planéte. Severná Kórea nemá dostatočnú priemyselnú základňu na masovú produkciu robotickej vojenskej techniky. Môže však samostatne napredovať na poli vývoja umelej inteligencie schopnej paralyzovať neporovnateľne zdatnejšieho protivníka. Nech už sa najbližší vývoj pohne ktorýmkoľvek smerom, vojensko-priemyselný komplex má o finančné zdroje z peňazí daňových poplatníkov dlhodobo postarané.

19

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Roman Michelko

DVOJRÝCHLOSTNÁ EURÓPA ALEBO CENA

ZA TVRDÉ JADRO JEDNOU Z NAJDÔLEŽITEJŠÍCH TÉM SÚČASNOSTI JE BUDÚCNOSŤ EURÓPSKEJ ÚNIE. PO POSLEDNÝCH ZÁSADNÝCH UDALOSTIACH – BREXIT, UTEČENECKÁ KRÍZA ČI KRÍZA EURA, JE JASNÉ, ŽE BEZ JEJ ZÁSADNEJ REFORMY SKÔR ČI NESKÔR SAMOVOĽNE SKOLABUJE.

20

P

roblém je v tom, že Európska únia je dnes plus-mínus rozdelená na dve skupiny štátov: jedna má záujem len o zachovanie colnej únie a voľného pohybu osôb a tovarov, pričom druhá má, naopak, záujem o dokončenie integračných snáh, ktoré logicky povedú ku vzniku federálneho superštátu.

Najzásadnejšou zmenou v uplynulých dvoch dekádach bolo zavedenie spoločnej meny. Veľmi skoro sa totiž ukázalo, že takzvané Maastrichtské kritériá, ktoré mali zabezpečiť stabilitu euromeny, ako aj ekonomík naviazaných na euro, nestačia. Nestačia aj preto, lebo pri prijímaní krajín južného krídla eurozóny sa na relevantnosť parametrov ich ekonomík veľmi nehľadelo, respektíve tolerovalo sa falšovanie ekonomických štatistík.

Všetko ako-tak klapalo, kým neprišla grécka kríza a všetky krajiny eurozóny museli zachraňovať euro najprv dočasným, a neskôr dokonca trvalým eurovalom. Ukázalo sa, že pri takej diverzite krajín a ich ekonomík nie je možné udržať túto menu, ak sa postupne eurozóna nezmení aj na transferovú úniu, teda bohatšie časti Európskej únie budú dotovať tie menej výkonné.

21 Za daných okolností je celkom jasné, že spoločná mena veľmi pomáha silne exportne orientovanému Nemecku, pretože euro je vzhľadom na výkonnosť nemeckej ekonomiky podhodnotené, a tým umožňuje veľkú exportnú expanziu. Naopak, pre krajiny južného krídla je euro príliš silné a ich ekonomiky priam dusí. Obzvlášť nebezpečné je to pri Taliansku, kde sa len čaká, kedy naplno prepukne banková kríza, čo by vyvolalo rádovo väčšie turbulencie než povestná grécka kríza.

Aj preto sa dnes veľmi aktuálne hovorí o zriadení postu európskeho ministra financií. Je v zásade nepodstatné, že jedným z kandidátov na tento post je aj slovenský minister financií Peter Kažimír, čo napokon ani nie je nejaké veľké prekvapenie, pretože na všetkých eurosamitoch konzistentne podporoval nemecké stanovisko.

Napríklad pri riešení gréckej krízy bol priam dokonalou kópiou svojho nemeckého vzoru Wolfganga Schäubleho. Už dnes sa teda ako aktuálna téma predostiera harmonizácia daňových základov, schvaľovanie parametrov národných rozpočtov, až to neskôr môže dospieť do stavu, keď rozpočty jednotlivých členských štátov bude

schvaľovať práve úrad takéhoto európskeho ministra financií.

Jasným symptómom toho, že boj o postupnú transformáciu Európy sa začal, bola aj schôdzka nového francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s premiérmi, respektíve kancelármi troch stredoeurópskych krajín: Rakúska, Česka a Slovenska. Tento samit takzvaného slavkovského formátu (asi podľa Slavkova, kde sa v roku 1806 odohrala známa napoleonská bitka) bol prejavom horúčkovitej iniciatívy Macrona, ktorý má veľké ambície naštartovať francúzsko-nemecký motor s cieľom dosiahnuť reformu Európskej únie, ktorá by ju sfunkčnila a urobila znova životaschopnou. Zároveň potrebuje získať nejaké body aj pred domácim publikom, pretože krivka jeho popularity v posledných týždňoch a mesiacoch povážlivo klesla.

Je jasné, že najväčšou témou dnešných dní je systémové riešenie utečeneckej, či presnejšie migračnej krízy. V čase, keď uzavreli takzvanú balkánsku cestu, toky predovšetkým ekonomických migrantov sa presunuli na Stredozemné more a atakujú hlavne juh Talianska.

Každý vie, že problém treba riešiť, rovnako je zrejmé, že kvóty ako koncept riešenia totálne zlyhali. Istú, aj keď obmedzenú mieru súdnosti prejavili aj európski lídri, keď zvolali samit o riešení migračnej krízy aj za účasti krajín subsaharskej Afriky, ktoré sú hlavnými dodávateľmi migrantov. A na rozdiel od absolútne nefunkčného systému povinných kvót už hovoria aj o ekonomickej a humanitárnej podpore krajín, odkiaľ migranti pochádzajú, a záchytných táboroch, ktoré budú selektovať ekonomických migrantov od utečencov unikajúcich pred vojnovými konfliktami.

V tejto situácii je – paradoxne – Ficov, respektíve Kaliňákov koncept flexibilnej solidarity, ktorý Európska únia neprijala, jedným z čriepkov realistických riešení. V praxi Fico naďalej striktne odmieta kvóty, vo svojom odmietaní však nikdy nebol celkom dôsledný. Všetci si pamätáme, že pred Vianocami minulého roku dobrovoľne prijal skoro stopäťdesiat irackých kresťanov a tohto roku desať sýrskych matiek s maloletými deťmi. Tento prístup je teda asi aj pre Západoeurópanov prijateľnejší než ne-

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

22 skutočné pokrytectvo pobaltských štátov, ktoré síce pri hlasovaní o kvótach zrazili opätky a hlasovali, ako sa od nich očakávalo, v skutočnosti však utečencom vytvorili podmienky, ktoré spôsobili, že ich pobyt sa zredukoval na desiatky hodín. Na rozdiel od Nemecka, ktoré im zabezpečilo stravu a ubytovanie a navrch im ešte dáva štyristo eur na osobu ako vreckové, v pobaltských štátoch si ubytovanie a stravovanie majú zabezpečiť migranti z dávky, ktorá má výšku približne stoštyridsať eur mesačne. Pritom v čase azylového konania utečenci nesmú pracovať. Z toho potom jasne vyplýva, že za daných podmienok tam nikto nevydrží. V Európe je však takéto pokrytectvo štandardom, takže to nikto nerieši.

Samozrejme, aj v tomto smere nastal istý posun. Slovensko sa dozvedelo verdikt súdneho dvora Európskej únie o hlasovaní o dočasných kvótach. Spolu s Maďarskom, ktoré sa pridalo neskôr, principiálne odmietli presadenie migračných kvót väčšinovým hlasovaním. Ako vieme, táto žaloba spomenutých krajín na európskom súde neobstála. Sudcovia odobrili

rozhodnutie európskych orgánov paradoxne napriek tomu, že dnes je už nad slnko jasné, že tento model riešenia fatálne zlyhal.

Európa je dnes pri riešení najakútnejších problémov veľmi rozdelená, aj preto eurofederalistickí lídri hľadajú potenciálnych spojencov. Ukazuje sa, že verejné a hlasité vyhlásenia slovenského premiéra Fica, že si vie našu budúcnosť predstaviť len v jadre Európskej únie, ho predurčujú na akýsi stredoeurópsky integračný motor.

Už skutočnosť, že na samit v Salzburgu pozvali len premiérov Česka a Slovenska, vyvolala otáznik nad tým, či je takzvaná Vyšehradská skupina reálnym združením, alebo len fikciou, zároveň sa však ukázalo, že premiantom v tomto priestore je premiér Fico. Nakoniec je to logické. Rakúsko, rovnako ako Česko, má pred dverami parlamentné voľby. Premiér Sobotka je presne to, čomu sa hovorí chromá kačka. Preferencie jeho strany sotva atakujú štrnásť percent – približne polovicu toho, čo by mala mať strana s líderskými ambíciami. A navyše už len dosluhuje, pozíciu volebného lídra prenechal

Zaorálkovi, čo znamená, že ani prípadné koaličné rokovanie nebude viesť on, ale niekto iný. Čo sa týka krajín Vyšehradskej skupiny, Kaczyń­ ského Poľsku, kde formálne vládne jeho figúrka Szydlová, hrozí odobratie hlasovacích práv, a aj Orbánovo Maďarsko je známy európsky problémista. Tak sa teda stalo, že je to práve Fico, ktorý akoby hovoril za tento región. Ako vieme, je to práve on, kto uchopil tému nerovnakej kvality potravín, a v tejto kauze je aj hlavným partnerom šéfa komisie Jeana-Clauda Junc­kera.

Vráťme sa však k salzburského samitu.

Jednou z top tém – hlavne pre domáce publikum, bola výška platov pracovníkov vysielaných z východnej Európy, ktorí pracujú vo Francúzsku. V podstate ide o mzdový dumping, ktorý sa, napríklad, ani nám nepáči pri zamestnávaní Srbov, Bulharov či Rumunov v našich fabrikách. O tom, že túto tému netreba podceňovať, svedčí aj skutočnosť, že to bol práve poľský inštalatér, ktorý dal stop zmluve z Nice. Dnes tak možno paradoxne práve naliehanie západných lídrov môže pomôcť k tomu, aby sa naše platy rýchlejšie vyrovnávali s tými západoeurópskymi. Ficovo pochopenie pre Macronovo naliehanie na zamedzenie mzdového dumpingu má racionálne jadro.

Dnes, keď je efektivita práce na Slovensku na úrovni osemdesiatich percent Nemecka a je v podstate identická s tou, ktorú dosahuje Slovinsko, je neobhájiteľné, že naše platy sú sotva tretinové či polovičné.

Zdá sa, že sa veci konečne začínajú meniť.

Hlavné predvolebného heslo Zaorálkovej ČSSD je, že doba nízkych platy skončila. Je jasné, že politika, ktorú tu dvadsaťsedem rokov praktikovali prevažne pravicové vlády, sa vyčerpala.

Celá stredná Európa mala dlhé desaťročia ako hlavnú komparatívnu výhodu škandalózne nízke mzdy. To jej umožnilo konkurovať západnej Európe napriek tomu, že nemala a dodnes nemá dostatočne vybudovanú technickú infraštruktúru – diaľnice, kvalifikovanú a efektívnu štátnu správu, kvalitné školstvo a podobne. Problém je však v inom. To, že táto požiadavka je v zásade pozitívna, je jedna vec, na druhej strane by sa však nemala klásť ako podmienka pre prípadnú účasť v tvrdom jadre Európskej únie.

A tu sa dostávame k ďalšiemu bodu, ktorý sa stáva zásadnou osou európskeho verejného diskurzu. Je to už spomínané perspektívne vytvorenie postu európskeho ministra financií. V mene udržania ekonomickej stability v eurozóne je nutné prijať mnohé opatrenia.

Okrem už spomínaných rozpočtov krajín eurozóny je tu jasná snaha harmonizovať daňové základy a vo všeobecnosti sa približovať Západu výškou korporátnych daní.

Ani to však v dlhodobejšom horizonte nebude stačiť. Ak nechceme mať silnú transferovú úniu – a pochopiteľný egoizmus národných štátov hovorí, že to asi nebude reálne (prečo by Nemci mali dlhodobo a systematicky doplácať na Grékov, Španielov, Portugalcov a podobne), realistickejšie vyzerá rozdelenie eurozóny na nemeckú a južanskú časť. Konkrétne na silné severské a slabé južanské euro. Samozrejme, diskusie o tomto modeli sú ešte len na začiatku a skôr v expertných než politických kruhoch.

Európa dnes stojí na križovatke. Starý model usporiadania vykazuje stále viac sa prehlbujúce rozpory. Zároveň môžeme predpokladať ťažký stret medzi severom a juhom kontinentu, respektíve medzi krajinami, ktoré nechcú a krajinami, ktoré sú ochotné ísť do väčšej integrácie, samozrejme, za cenu odovzdania značnej miery vlastnej suverenity s ilúziou vytvorenia stabilnejšieho prostredia v rámci Európskej únie. Ďalšou obrovskou témou Európskej únie je veľmi veľký demokratický deficit, ktorý inštitúcie Európskej únie už dlhodobo vykazujú. Ukazuje sa, že je do budúcnosti neúnosné, ak sa množstvo zásadných rozhodnutí v Európskej únii prijíma na úrovni expertov, respektíve eurobyrokratov s nulovou politickou legitimitou, a volení politici len poslušne vykonávajú a implementujú tieto rozhodnutia.

Kým všetky podstatné rozhodnutia neprijmeme my sami, dobrovoľne a po hlbokej vnútropolitickej debate, dôvera v inštitúcie Európskej únie bude naďalej klesať. Je totiž veľmi nebezpečné pripustiť precedens, že cena za účasť v jadre bude vykúpená zásadným odovzdaním časti svojej zvrchovanosti. Ako totiž dobre vieme, európske smernice sú len výnimočne racionálne a v prospech menších štátov Európskej únie.

23

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Marián Benka

DAŇOVÝ PODVODNÍK KISKA ANDREJA KISKU DOHNALA VLASTNÁ MINULOSŤ V PODOBE INFORMÁCIÍ, KTORÉ V SEPTEMBRI POSKYTOL MÉDIÁM ANONYMNÝ ZDROJ. POLÍCIA A PRACOVNÍCI DAŇOVEJ SPRÁVY USVEDČILI FIRMU KISKA TRAVEL AGENCY (KTAG), KTORÁ PATRÍ PREZIDENTOVI A JEHO BRATOVI JAROSLAVOVI, ŽE NA DANI Z PRÍJMU ZA ROK 2014 ZAPLATILA O 27-TISÍC EUR MENEJ AKO MALA.

24

N

eoprávnene si uplatnila náklady vo výške okolo 136-tisíc eur, ktoré nepoužila na svoje podnikanie, ale na financovanie prezidentskej kampane svojho majiteľa. Dala si do nákladov napríklad výdavky za tlač letákov, lepenie plagátov, za poradenské a marketingové služby.

Firma po tom, ako ju usvedčili, dotyčnú daň doplatila, čím bol trestný čin na základe v európskej legislatíve ojedinelého, tzv. inštitútu účinnej ľútosti, vymazaný. To však neznamená, že sa skutok nestal, a nezakladá to dôvod na Kiskovo odstúpenie z funkcie, čo by bola prirodzená reakcia v normálnom demokratickom štáte. „Slniečkarske“ médiá ako Denník N alebo SME sa tvárili, akoby sa nechumelilo a vlastne bolo v úplnom poriadku, že hlave štátu sa preukázal podvod. Pritom prezident by mal byť morálnym vzorom, tým, kto si bude ako prvý medzi občanmi tento štátu ctiť a dodržiavať zákony. Nikomu z pravicových novinárov nevadilo, že spomínanú sumu použil Andrej Kiska v rámci svojej kampane, pri-

čom ju vykázal, ako keby ju použil na podnikanie. Naopak, začali spolu s prezidentom riešiť „praktiky mafiánskeho štátu“, teda že neznámy anonym poskytol informácie o celej kauze médiám, čím porušil daňové tajomstvo. Pritom keď unikli informácie o kauze Bašternák, nevadilo im to. Nie je podstatné, s akými úmyslami konal tajomný zdroj a kto za ním stojí. Podstatné je, že spomínané skutočnosti sú pravdivé a Kiska sa z nich nedokáže vykrútiť.

Ako trefne poznamenal vo svojom statuse na sociálnej sieti poslanec Ľuboš Blaha: „Kiskova firma nezaplatila na daniach 27-tisíc eur, ale denník SME rieši, že išlo o ojedinelú kontrolu... Krásny príklad dvojitého metra. Ak by podvádzal na daniach ktokoľvek iný, tak by z toho urobili kauzu ako delo. Mimochodom, spôsob, akým chcel Kiska obísť daňovú povinnosť, stojí za to: on si odpočítal z daní peniaze na svoju volebnú kampaň. Ešte aj to, že kandidoval, chcel vyúčtovať štátu. Nestačí, že štát vydojil, keď si do Popradu za rodinkou lietal špeciálom a otrieskal na tom

milión eur z peňazí daňových poplatníkov.

On si jednoducho povie, že si z daní odráta volebnú kampaň.“ K prípadu sa vyjadril aj sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin: „Vyšetrovaním sa zistilo, že úžerník Kiska je bez najmenších pochybnosti aj daňový podvodník. Nezaplatil s bratom na dani z príjmu 27-tisíc eur. Kiskovci znížili daň z príjmu tým, že časť peňazí minuli na prezidentskú kampaň Andreja Kisku, ale účtovali ich, ako by ich použili na svoje podnikanie. Trestnosť činu zo zákona zanikla len preto, lebo ju doplatili v októbri 2016. Na Slovensku sa nemusí platiť daň z príjmu, a keď sa zo superkriminálnika stane prezident, daň z príjmu sa doplatí. Kto si môže vážiť ako hlavu štátu človeka, ktorý je daňový kriminálnik?“ Ide o taký závažný prešľap, že Kisku sa fakticky zastávali – alebo skôr trápne pokúšali zastávať, len skalné pravicové médiá. Iné ho nešetrili. Napríklad denník Pravda poukázal na zaujímavú skutočnosť. Služby v hodnote 136-tisíc eur získal Andrej Kiska ako fyzická osoba od svojej firmy na svoju kampaň. Ako nepeňažný dar. Ak ho dostal, mal ho uviesť vo svojom daňovom priznaní fyzickej osoby a riadne ho zdaniť. „Ak tak nespravil, išlo o daňový podvod prezidenta. Je na orgánoch činných v trestnom konaní, či to prešetria,“ povedal pre Pravdu právnik, ktorý si neželal byť menovaný.

A o ojedinelý prípad rozhodne nešlo, rovnaký anonymný zdroj poslal neskôr médiám ďalšie informácie. Vyplýva z nich, že Kiskova firma chcela štát podviesť nielen pri dani z príjmu, ale aj pri neoprávnenom nárokovaní si vrátenia DPH. Išlo o požadovanie vrátenia DPH v celkovej výške 146-tisíc eur.

Vrátenie DPH, respektíve nadmerný odpočet DPH, si firmy, ktoré sú platiteľom DPH, môžu uplatniť v prípade, ak boli v danom zdaniteľnom období ich vstupné náklady vyššie ako výnosy. V tomto prípade sa vyššie náklady ako príjmy vykázali vďaka tomu, že si firma opäť zarátavala náklady použité na prezidentskú kampaň. Podľa anonymného zdroja museli vzhľadom na výšku uplatňova-

25 ného vrátenia len mesačné náklady na kampaň dosiahnuť okolo 770-tisíc eur.

Otázkou zostáva, či už bolo odhalené všetko, alebo vyjdú na povrch ešte aj ďalšie Kiskove podvody. A je tu ešte jeden aspekt. Okrem samotného faktu daňových podvodov poukazuje celá kauza na to, že prezidentova kampaň nebola financovaná legálne. Na tlačovej konferencii sa jeden z novinárov Kisku opýtal, či už zaplatil pokutu za prekročenie zákonom povolenej sumy v prezidentskej kampani. Alibisticky odpovedal, že by bolo potrebné prešetriť aj iných kandidátov. Inými slovami, ako keby povedal: „Nevadí, že kradnem, veď aj iní kradnú.“ Finančný výbor NR SR však už takto jednoducho nebude môcť odbiť. V čase uzávierky tohto článku (20. Septembra) výbor odhlasoval, že začne prešetrovať financovanie Kiskovej kampane. Prípadom sa bude zaoberať aj generálny prokurátor. Nakoniec sa môžeme dožiť, že sa splní naša dávnejšia predpoveď, ako aj predpoveď Štefana Harabina, že Andrej Kiska bude prvý slovenský prezident, ktorý nedokončí svoje volebné obdobie.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Tibor Eliot Rostas

OSLAVY SLOVANSTVA, POVSTANIA A ÚSTAVY

J

26

ankov vŕšok, 29. augusta 2017. Som veľmi rád, že sme sa stretli, mnohé si vyrozprávali a zažili krásny deň na sklonku leta. Začali sme o 14.00 pri rodnom dome Ľudovíta Štúra v Uhrovci (z koreňov lubinských rodákov pochádza aj moja milovaná nebohá mamička), v ktorom sa narodil aj Alexander Dubček. Zvláštna to veru zhoda okolností. Niečo som povedal ja, niečo spoluorganizátor podujatia Miloš Zverina – predseda o. z. Slavica, niečo vzácna Milka Zimková citujúca z knihy Ľudovíta Štúra Slovanstvo a svet budúcnosti a pôsobivú báseň predniesol aj Radovan Masár. O 16.00 začali priamo na pamätníku SNP pri mohyle na Jankovom vŕšku slávnostné príhovory pri príležitosti oslavy slovanstva a slovanskej tradície vzdorovať už od čias Veľkomoravskej ríše, meruôsmych rokov, kde viedol ozbrojené povstanie proti útlaku Ľudovít Štúr, a napokon aj ľudia v povstaní v roku 1944. Pred pár dňami tu premiér Robert Fico v súvislosti s odhodlaním a hrdinstvom spomenul našu povinnosť byť kýmsi viac. Kým ostatné krajiny V4, ktoré sa rozhodli ísť cestou

nevzdávania sa suverenity a všetkých štátotvorných kompetencií, slovenská garnitúra ohlasuje chiméru o akomsi jadre. A navyše na pietnom mieste, kde sú pochovaní ľudia, ktorí sa vzopreli nemeckým fašistickým silám. Dnes sa tu absurdne deklaruje naša pripravenosť odovzdať suverenitu a právo na sebaurčenie Nemecku ako lídrovi EÚ a nikým nevolených štruktúram.

Aj preto som veľmi rád, že hovoril aj priamy účastník SNP 93-ročný pán Ladislav Novomeský, ktorý mal iné videnie a bol veľmi kritický. Aj jeho prejav dokazuje, že platforma slobody slova a prejavu, ako aj umožnenie prezentácie rôznych myšlienkových prúdov sú pre nás priam posvätné. Keďže sme si pripomenuli aj 25. výročie Deklarácie zvrchovanosti a slovenskej Ústavy, prišiel po mnohých rokoch medzi ľudí aj Vladimír Mečiar ako jedna z kľúčových postáv týchto udalostí. Svoje prejavy predniesli aj spolutvorca ústavy bývalý podpredseda vlády Jozef Prokeš, predseda Matice slovenskej Marián Tkáč, spomínaný účastník povstania Ladislav Novomeský, historik Viktor Timura, bývalý

Foto: Matúš Plecho

27 minister životného prostredia a expert na pôdohospodárstvo profesor Juraj Hraško a svoju zdravicu zaslal aj ďalší z bývalých podpredsedov vlády Štefan Harabin. Prejavy som zakončil slovami o tom, že dnes je už naozaj ten najvyšší čas hľadať spôsoby, ktoré nás spoja, namiesto vzájomného ukazovania prstom jeden na druhého. Rozdeľovať a vládnuť ešte stále perfektne funguje. Iste. Môžeme mať rôzne názory a vďakabohu ich ešte stále môžeme aj prezentovať.

Napádajú nás síce za ne, nenávidia a zosmiešňujú, to nám však nesmie brániť v tom, aby sme si prestali vážiť to najvzácnejšie na slobode – ono voltairovské umožnenie vyslovenia názorov, s ktorými nemusíme súhlasiť. Aj preto vyslovujem svoje nadšenie z tohto podujatia, kde sme ohlásili začiatok práce okrúhlych stolov, kde sa zásadným spôsobom predefinuje hospodárska, politická aj kultúrna orientácia Slovenska. Bude to práve funkčné referendum – srdce jednoliateho a zdravého organizmu slovenskej spoločnosti so zásadne inou štruktúrou riadenia štátu a vecí verejných. Už nie systém partokracie, kde rozhoduje vzájomne súperiaca hierarchia politic-

kých strán s napojením na organizovaný zločin oligarchie a cudzie záujmy. Táto vôľa ľudu bude jedinou oprávnenou autoritou ako smerodajným ukazovateľom. Kompetenciou prezidenta bude chrániť a presadzovať jej plnú funkčnosť.

Nie poradcovia vyškolení vo washingtonských ideologických centrách, ale otec, matka, syn a dcéra našej vlasti sa stanú najzvrchovanejším rozhodujúcim orgánom našej budúcnosti.

K tomu všetkému nám však nestačí iba odhodlanie a odvaha, tento dejinný zápas o zachovanie práva na národné sebaurčenie a zvrchovanosť musíme prenášať medzi ľudí, do prostredí univerzít, kultúrnych podujatí, ale aj reálnej politiky. Práve preto sme v rámci všeslovanského hnutia iniciovali aj ideu slovanského kultúrneho a mediálneho domu ako inštitúcie 300-miliónového sveta Slovanov schopných čeliť riadenej deštrukcii. Takéto úvodné a veľmi dôležité prípravné stretnutie aj prebehlo. Som veľmi rád, že sme to zvládli spontánne a bez ochraniek štátneho aparátu a polície (hoci NAKA a SIS prítomné boli), grantov EÚ a príspevkov ministerstva kultúry či akýchkoľvek sponzorov.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

28

29 Túto udalosť sme mohli zorganizovať len a len vďaka čitateľom Zem&Vek a podporovateľom Slobodného fóra Sofian a Slavica. Poklona vám, drahí a rodu verní priatelia. Aj vďaka tejto podpore mohli v tento významný deň ľudia slobodne prejaviť svoje názory aj sympatie bez toho, aby ich rečníci vypískali ako v prípade premiéra Roberta Fica a predsedu parlamentu Andreja Danka v rovnakom čase na oslavách SNP v Banskej Bystrici. Zvládli sme to aj vďaka Slovenským brancom, ktorí kládli veniec pamiatke padlých hrdinov a antifašistov v SNP a spolu so slovenskými motorkármi spojenými

Foto: Matúš Plecho

s Nočnými vlkmi zabezpečovali hladký priebeh tohto významného podujatia. Som si vedomý, že v detailoch sa nikdy nikto nezhodne. Ak si však odpustíme a nájdeme cestu k celku, bude to naším vykúpením. Mojím cieľom nie je nič iné, ako spájať to dobré, čo táto krajina v sebe má. Aj preto vás žiadam o dôveru na tejto neľahkej ceste, v ktorej si môžeme vybrať byť každý proti každému alebo každý s každým v snahe vzájomne sa počúvať a chápať v putovaní do vysnívaného cieľa: spoločne, múdro a spravodlivo rozhodovať o tom, čo je pre nás a našu budúcnosť to najlepšie.

EKONOMIKA > VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

VÝROKY ZASVÄTENÝCH > KORUNNÍ SVEDKOVIA

Marián Benka

TÍ NAJBOHATŠÍ NEBOHATNÚ POCTIVO

P

30

odľa teórie sú hnacím motorom dnešnej civilizácie, jej pokroku a bohatstva moderné technológie a inovácie. Potom by však logicky tí, ktorí majú najväčší podiel na duševnom vlastníctve, mali patriť k tým najbohatším.

Realita je však iná. Kým v roku 2005 podali 80,4 % všetkých prihlásených patentov predstavitelia bohatej vrstvy, v roku 2015 to bolo už len 53,5 %. Naopak, podiel strednej vrstvy na prihlásených patentoch stúpol v rovnakom období zo 16,5 na 43,5 %.

Postavenie strednej vrstvy sa za posledné roky skôr zhoršuje, čoraz viac jej príslušníkov sa prepadá do chudoby. V skutočnosti obrovské majetky tej najbohatšej vrstvy nie sú výsledkom jej prispenia k civilizačnému pokroku a všeobecnému blahu, ale finančných špekulácií. Nasledujúci graf ukazuje, koľkonásobne viac zarábajú bohaté vrstvy v USA v porovnaní so spodnými 90 percentami populácie. Na každý dolár, ktorý zarobí spodných 90 percent, najbohatších 0,01 percenta zarobí takmer tisíc dolárov. Určite nie sú tisícnásobným prínosom pre spoločnosť...

N 399

NÁSOBKY PRÍJMOV BOHATÝCH V USA v porovnaní so spodnými 90 %

ÁS OB OK SO K

BO

OK

BO

OB

SO K

AD

Zdroj: E-republika.cz

31,000 $

NÁ

ÁS

NÁ KL PRIEMERNÝ ROČNÝ ZÁROBOK NA JEDNU RODINU

811

-N 22

6ZÁ SPODNÝCH 90 %

NAJBOHATŠÍCH NAJBOHATŠIE 1 % NAJBOHATŠÍCH 10 % 0,1 % 175,000 $

696,000 $

3,7 MILIÓNA $

NAJBOHATŠÍCH 0,01 % 30,8 MILIÓNA $

SATIRA >

NEVIEM, NIE SOM ÚČTOVNÍK

> SATIRA

OMV NÁS NETANKUJE VÁŽENÍ ČITATELIA,

KEĎŽE SA NESTOTOŽŇUJEME S POHONNÝMI HMOTAMI OMV,

TANKUJEME UŽ ZÁSADNE NA

INÝCH PUMPÁCH. KTO BY TO POVEDAL, ŽE BÚTORU ZASTAVÍ AŽ KISKOVA ÚČTOVNÍČKA.

* Toto je naša reakcia na vyjadrenie vedenia OMV, ktoré sa rozhodlo vyradiť z predaja náš mesačník, pretože sa nestotožňujú s článkami vydávanými v tomto titule.

32

33

AK CHCETE KRITICKY MYSLIEŤ,

VYPLŇTE FORMULÁR. PRIHLASOVACÍ FORMULÁR PRE ŠKOLY A UČITEĽOV –

PRÍRUČKA O KRITICKOM MYSLENÍ

TÉMA MESIACA:

ILUMINÁTI

A NOVÝ SVETOVÝ PORIADOK

VÄČŠINA ĽUDÍ STÁLE SPÍ V ILÚZII, V UMELOM SVETE MATRIXU VYTVORENÉHO POLITIKMI, MÉDIAMI A INFORMAČNÝMI TECHNOLÓGIAMI. UČIČÍKANÍ V PODRUČÍ KONZUMU A FINANČNÉHO OTROCTVA. JEHO VEDÚCOU INŠTITÚCIOU JE FED, AMERICKÁ CENTRÁLNA BANKA V SÚKROMNOM VLASTNÍCTVE. AUTORMI A PREVÁDZKOVATEĽMI TEJTO PAVUČINY MOCI, KTOREJ KONEČNÝM CIEĽOM JE VYTVORENIE NOVÉHO SVETOVÉHO PORIADKU A NADVLÁDY NAD CELOU PLANÉTOU, NIE SÚ NAMI VOLENÍ ZÁSTUPCOVIA. IDE O RODOVÉ ARISTOKRATICKÉ LÍNIE, KTORÝCH POČIATKY SIAHAJÚ PRAVDEPODOBNE AŽ DO ČIAS SUMERU. NAJZNÁMEJŠÍ MEDZI NIMI JE ROD ROTHSCHILDOVCOV. TIETO RODY PO STÁROČIA STÁLI ZA VZNIKOM TAJNÝCH SPOLKOV A OKULTNÝCH SPOLOČNOSTÍ, KTORÉ SA DODNES SNAŽIA ROZVRÁTIŤ TRADIČNÉ HODNOTY A Z OBYVATEĽSTVA UROBIŤ BEZPRIZORNÚ, ĽAHKO OVLÁDATEĽNÚ MASU. ICH PRECÍZNE VYPRACOVANÉ PLÁNY VŠAK NEMUSIA VYJSŤ, AK SA ĽUDIA PREBUDIA.

Foto: Matúš Plecho

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Patrik Sloboda

ŽIJEME V MATRIXE,

VO SVETE ILÚZIÍ DO ŽIVOTA KAŽDÉHO JEDNOTLIVCA I ĽUDSTVA AKO CELKU VSTUPUJE SILA, KTORÁ NÁS PRIŤAHUJE, SPÁJA, A ZJAVNE I OVLÁDA. MÁ MNOHO PODÔB, NÁZVOV A TVÁRÍ.

SPÁJA VÝDOBYTKY VŠETKÝCH ODBOROV VEDY, TECHNIKY I SPOLOČENSKÝCH NÁUK DO AKEJSI UNIVERZÁLNEJ STUDNICE MÚDROSTI, KTORÁ PO PRVÝKRÁT V DEJINÁCH ĽUDSTVA PREKRAČUJE FUNKČNOSŤ TRADIČNÉHO PASÍVNEHO DEPOZITÁRA ZÍSKANÝCH ÚDAJOV A NADOBUDNUTÝCH VEDOMOSTÍ.

36

V

dychuje mu život schopnosťou spracú­ vať uložené informácie interaktívnym spôsobom v reálnom čase. Neraz dokonca rýchlejšie než v reálnom čase vďaka algoritmom umožňujúcim predvídať kladené otázky s presnosťou blížiacou sa k hranici sto percent. Superpočítače IBM a Cray už pred pol storočím disponovali dostatočnou rýchlosťou a kapacitami na zvládanie poslania prvého zárodku umelej inteligencie. Exponenciálny rast výpočtového výkonu kybernetických superštruktúr odvtedy posunul vývoj tak ďaleko, že umelej inteligencii sa pokojne a v čoraz väčšom

rozsahu prenechávajú práva prijímať autonómne rozhodovania. Digitálny služobník človeka sa mení v jeho pána úmerne stupňu závislosti, do akej ho dostáva.

CENTRÁLA CENTRÁL

Len máloktorý bežný občan si dosiaľ všímal disproporčný rozdiel medzi tempom zdokonaľovania strojov a evolúciou ľudskej rasy za posledných dvadsať-tridsať rokov. Kým pre homo sapiens sapiens je to príliš krátke obdobie na dosiahnutie akýchkoľvek evolučných zmien, strojové sústavy dravo preleteli etapou auto-

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

38 matizácie a získali schopnosť zdokonaľovať sa vlastným pričinením, bez účasti človeka. Preberajú iniciatívu pri prepájaní samých so sebou, ako aj so všetkými predmetmi vychádzajúcimi z výrobných cyklov. Čo je dôležitejšie – i s ľudstvom. Na úrovni skupín i jednotlivcov. Pre človeka z ulice predstavujú neprehľadný labyrint s útrobami enormných proporcií a s energetickou spotrebou zodpovedajúcou spotrebe priemyselných tovární alebo menších miest. Veľké a hospodársky silné mocnosti pre ne stavajú komplexy viacpodlažných budov, pričom hlavná časť takýchto blokov zaberá rozsiahle podzemné priestory.

Umiestňovanie takýchto strategicky dôležitých, avšak pomerne zraniteľných „centrálnych mozgov“ do čoraz hlbšieho podzemia je náročné, nákladné a nevyhnutné. Dokedy? Kým globálne integračné procesy nedosiahnu vytýčený cieľ zlúčiť všetky rozhodovacie procesy na modrej planéte pod jednotný celosvetový riadiaci a kontrolný systém. Kým existujú zvrchované štáty a kým hospodárske bloky, ktorým naivne a bezducho prenechávajú stále viac právomocí,

neodovzdajú tie svoje onomu zatiaľ len čiastočne funkčnému globálnemu ústrediu.

JE SUPERVEĽMOC ZRANITEĽNÁ?

Plnú zvrchovanosť si dnes neuchovala už prakticky žiadna krajina. Preto pôsobí počínanie severokórejského politického vedenia pri vymedzovaní nezávislosti Kórejskej ľudovodemokratickej republiky voči USA a americkému hegemonizmu natoľko dobrodružne. Tridsaťtriročný severokórejský vodca hádže globálnej unifikačnej mašinérii štrk do súkolesia, a tá so škripotom spomaľuje. Kimovi Čong-unovi sa podarilo urýchliť domáci vojenský jadrový program do tej miery, že severokórejské ozbrojené sily začiatkom septembra otestovali výbuch vodíkovej bomby. Keď Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu potvrdí, že to bola skutočne termonukleárna bomba a pokus bol úspešný, vláda v Pchjongjangu bude môcť naplniť svoje hrozby skutkami. Malý chudobný štát, ktorý sa nepodriaďuje svetovým mocipánom, totiž pohrozil všemocnej Amerike, že ju zrazí na kolená. Jeden zo spôsobov,

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

ako neporovnateľne silnejšiemu protivníkovi uštedriť zdrvujúci úder, je nechať nad jeho územím explodovať jadrovú bombu tak, aby výbuch vyvolal výron elektromagnetickej energie, známy ako elektromagnetický impulz (EMP).

Vodíková bomba je na tento zámer mimoriadne vhodná. Účinok vysvetľuje Wikipédia takto: „Pulz je veľmi silný a dlhé kovové predmety (trubice, káble) sa správajú ako antény, na ktorých sa indukuje vysoké napätie, ak nedokážu pulz nijak uzemniť. Tieto napätia a s tím spojené vysoké prúdy sú schopné zničiť nechránenú elektroniku, napríklad elektrické spotrebiče, ktoré nie sú v kovovej, magneticky vodivej uzemnenej škatuli; EMP je zničujúci predovšetkým pre polovodiče, a absolútne najhorší pre FET tranzistory. U EMP pulzu neboli zaznamenané žiadne účinky na biologické organizmy.“ Inými slovami: elektrická sústava Spojených štátov by utrpela ďalekosiahle škody a hospodárstvo USA by skolabovalo. Psychologický účinok na spoločenskú súdržnosť krajiny, v ktorej sa vyostrujú rasové konflikty a vrie sociálne a politické napätie, by bol devastujúci. Zdanlivo nepremožiteľná superveľmoc by sa mohla rozsypať na dysfunkčný štát. Na takúto možnosť – označovanú za krajne nepravdepodobnú – Američanov programovo pripravuje hollywoodska kinematografia filmami o postapokalyptickej budúcnosti súčasnej „bašty demokracie“. Privodiť ju môžu vojny, prírodné pohromy, ale i povstania, revolúcie a divoké nájazdy spoza hraníc.

PREDIKTÍVNE PROGRAMOVANIE

Psychologickej príprave na hypotetické možnosti blízkej budúcnosti sa hovorí aj prediktívne programovanie domácej populácie. Neobchádza ani obyvateľov donedávna stabilnej Európy. Dystopická budúcnosť starého svetadielu sa im zhmotňuje pred očami už dnes, keď sledujú dianie vo vlastných krajinách. Desiatky mestských štvrtí a sídlisk sa menia v tzv. no go zóny, kam sa už neodvažujú vstupovať ani policajné hliadky. Prediktívne programovanie najmä Západoeurópanov na postdemokratický chaos a údajnú nevyhnutnosť nastoliť poriadok tvrdou rukou prebieha na plné obrátky. Vsugeruje sa im zdanlivá dilema, či chcú

žiť voľne a slobodne, avšak v chaose a v prostredí prekypujúcom terorom a násilím, alebo v prísne stráženej, ale bezpečnej a riadenej demokracii, vo vedecky riadenom systéme liberálnej a inkluzívnej demokracie so zreteľom na udržateľný rozvoj. Liberálna demokracia, inklúzia, udržateľný rozvoj atď. sú frázy newspeaku, ktoré o pár rokov nahradia nové, ako napríklad výraz klimatické zmeny nahradil svojho predchodcu, ktorého si ešte všetci pamätáme – globálne otepľovanie. Účinnosť postupného postrkávania verejnej mienky želaným smerom k odovzdaniu sa tým, ktorí to „s nami myslia dobre“, t. j. štátu a na štát napojeným korporáciám, si matrix dôkladne overuje. Nielen tradične – prieskumami verejnej mienky, ale predovšetkým všetkými dostupnými druhmi elektronických nástrojov zhromažďovania informácií. Matrix 21. storočia, za ktorý možno považovať aj pyramidálnu štruktúru umelej inteligencie, zatiaľ nie je globálne plne prepojený. Ani na vertikále kontroly a moci, ani na horizontále územných a tematických rozsahov zhromažďovania údajov.

Nástup totality nie je v dejinách európskych štátov a národov nič nové. Žiadna z tých predchádzajúcich však nemala k dispozícii systém celoplošného monitoringu každého jedinca 24 hodín denne. Ten dosiahol na začiatku 21. storočia také obludné rozmery, že aj laická verejnosť sa začína pýtať: Ako sme to mohli dopustiť? Ako sa to mohlo stať možným, žiadaným a poskytovaným? A v neposlednom rade: Čo sa s týmto matrixom dá robiť?

ZO SKUTOČNOSTI ILÚZIA, Z ILÚZIE SKUTOČNOSŤ

Pri hľadaní odpovedí vstupuje do úvah kľúčový a všeobecne známy faktor internetu. Po desiatich až pätnástich rokoch sladkého nič netušenia o uzurpátorskej stránke informačných technológií sa väčšinová populácia dala vychovať na horlivých a bezstarostných členov tzv. informačnej spoločnosti. Upadla do blaženej nevedomosti, a to tak hlboko, že ju nezobudili ani škandalózne odhalenia Edwarda Snowdena pred troma rokmi. Niežeby ľudia nepochopili, čo im vysvetľoval o podstate všestrannej kontro-

39

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

40

ly všetkých druhov elektronickej komunikácie po celej planéte monitorovacími a vyhodnocovacími kapacitami americkej Národnej bezpečnostnej agentúry NSA. Neboli však schopní alebo ochotní vzdať sa príjemného pohodlia a vykročiť po tŕnistom chodníku hľadania a alternatív. Prevažná časť občanov si vybrala – povedané terminológiou kultového filmu súrodencov Wachowských z roku 1999 Matrix – modrú tabletku, a bez dlhého váhania ju prehltla, aby ostala naďalej vnorená v iluzórnom svete, na hony vzdialenom od drsnej reality. I dnes si ešte stále s nadšením kupujú novšie a dokonalejšie tzv. chytré elektronické prístroje, pred ktorými sa nedá skryť, ani ujsť. K chytrým telefónom si prikupujú – ako im marketing našepkáva – novú generáciu smart, t. j. chytrých, inteligentných domácich spotrebičov: smart televízorov, smart chladničiek, práčok, lámp, lustrov atď. Všetky tie spotrebné predmety dokážu komunikovať so svojimi novými majiteľmi, avšak zároveň aj s výrobcami, poskytovateľmi služieb, ich obchodnými partnermi a informačno-servisnými centrálami sídliacimi kdesi v oblakoch.

Pojem cloud (oblak) nie je v tomto prípade náhodným poetickým vyjadrením. V spojení cloud computing predstavuje špecifický výraz pre využívanie služieb a programov dostupných pre koncového užívateľa prostredníctvom internetu. Ide o významný posun od individuálneho používania domácich počítačov, ktoré si ukladajú informácie na pevné zabudované pamäťové nosiče, prípadne na prenosné pamäťové kľúče a karty. Pri cloudovom systéme sa koncový užívateľ pripája k serverom kdesi v časopriestore a odtiaľ využíva ponúkané aplikácie, informačné zdroje, databanky a služby.

Je to pohodlné, systém disponuje prakticky bezmedznými kapacitami centralizovaných databánk a koncový užívateľ má po pár kliknutiach k dispozícii nepreberné objemy nazhromaždených poznatkov ľudskej civilizácie. Môže používať klasické vyhľadávače, aby mu našli a podľa stanovených parametrov aj vytriedili nájdené dáta a informácie, alebo sa môže dať obslúžiť umelou inteligenciou, ktorá rozumie hovorenému slovu, a podľa zadania vyhľadá, prefiltruje a poskytne odpovede.

ODOVZDANIE SA

Človek sa tak ako koncový užívateľ dáva doviesť do polohy pasívneho prijímateľa toho, čo systém prinesie. Ide o zlomový medzník, keď slepo dôverujeme strojom. Matrix nás dostáva tam, kam už od prvopočiatkov chcel – do postavenia prijímateľov toho, čo sa pre nás nájde. Rozumie sa, že po príslušnom prefiltrovaní „kdesi v oblakoch“. Už neexistuje objektívna skutočnosť platná pre koncového užívateľa X, a zároveň pre koncového užívateľa Y. Ak obaja zadajú rovnaký výraz, vyhľadávač im vysype na obrazovky odlišné údaje a informácie. Podľa ich individuálnych profilov, ktoré vyhľadávač (v 95 percentách to býva Google) udržiava a priebežne, celoživotne aktualizuje vo svojich databázach.

Bežný občan v dôsledku vlákania do používania služieb cloudového computingu stráca dôvod kupovať a používať veľké stolové počítače s objemnými pamäťovými nosičmi. Informácie a dáta si ukladá na vzdialených serveroch a po počiatočnej nedôvere si prestáva zálohovať doma na svojich pevných diskoch to, čo zverí „oblakom v diaľavách“. Matrix ho tak posunie do následnej fázy vzájomného zbližovania: od používania veľkej domácej či kancelárskej elektroniky k prenosnej elektronike. Tú zastupuje na komunikačno-informačnom poli tablet, a predovšetkým chytrý, inteligentný telefón. Fakticky drobný ľahučký počítač využívajúci služby centralizovaných databánk. V tomto štádiu dostáva používateľ inteligentného telefónu k dispozícii aj tzv. virtuálneho pomocníka (virtual assistant). To je starší pojem. Novším je tzv. chatbot, čo predstavuje robota na rozhovory – v zásade službu centralizovanej umelej inteligencie prihovárajúcej sa koncovému užívateľovi voliteľným ženským alebo mužským hlasom. V prístrojoch s operačným systémom Apple sa takýto asistent nazýva Siri, v Microsofte sa volá Cortana, v nových verziách operačného systému Android (z dielne Google) je to Google Assistant. Zásielková služba Amazon prišla s chatbotom Alexa a osamote neostanú ani užívatelia celoplanetárnej sociálnej siete Facebook.

Z pohľadu architektov matrixu to znamená,

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

že na milosť a nemilosť umelej inteligencii je vydaných niekoľko miliárd ľudských bytostí.

Každý, kto používa inteligentný telefón alebo internetové vyhľadávače na osobných počítačoch, má prinajmenej v Googli vytvorený a neprestajne aktualizovaný osobný profil.

Na základe neho mu chatbot prostredníctvom inteligentného telefónu poskytuje informácie a služby, čo marketing vtieravo vychvaľuje ako „šité na mieru“.

Programovým poslaním n-miliardovej armády chatbotov je psychologické modelovanie správania n-miliardového ľudského stáda.

Máme tu dočinenia s dlhodobým pôsobením, ktoré prebieha už niekoľko desaťročí.

Informačné technológie a umelá inteligencia radikálne zefektívňujú výchovný proces a uľahčujú manipuláciu i celkové nakladanie s ľudskými zdrojmi. Pomaly, ale isto dozrievajú do štádia, keď sa nasledujúce dve etapy na ceste k zotročeniu prostredníctvom splývania so strojmi môžu spájať do jednej. Ako? Prenosná elektronika sa môže dostávať bližšie k hlave a celému telu človeka pomocou odľahčenej a miniaturizovanej tzv. nositeľnej elektroniky (wearable electronics).

Za najviditeľnejší prístroj tejto kategórie v uliciach našich miest – najmä veľkomiest, možno označiť tzv. inteligentné hodinky. Okrem iného zbierajú a odosielajú do centrálnej databázy údaje o biologických funkciách organizmu koncového užívateľa a pohotovo mu poskytujú dobroprajné rady, ako si udržiavať alebo zvyšovať výkonnosť. Človek je tak pred matrixom nahý a priehľadný. Najfuturistickejší dojem vyvolávajú okuliare so zrozumiteľným názvom Google Glass. Stručný popis z úvodného odseku vo Wikipédii: „Google Glass zobrazujú informácie podobné tzv. hands-free formátu pri smartfónoch, ktoré môžu komunikovať s internetom prostredníctvom hlasových príkazov v prirodzenom jazyku.

Aj keď rámy v súčasnej dobe nie sú opatrené šošovkami.“ Tí, ktorým sa nelení prečítať si v tejto virtuálnej encyklopédii aj druhý odsek, narazia na zmienku o elektrotechnikovi Babakovi Parvizovi, ktorý sa podieľal na vložení displejov do kontaktných šošoviek.

RUBIKON UŽ PREKROČENÝ?

Opäť zlomový bod na etapovitej ceste k vnoreniu matrixu do ľudského tela. Kontaktné šošovky poskytujú matrixu príležitosť posielať očiam koncového užívateľa informácie „šité na mieru“, ale aj bombardovať ho reklamami a vymývať mu mozog. To všetko interaktívnym spôsobom, pod čím sa rozumie schopnosť vysielateľa informácií – v tomto prípade globálnej chobotnice Google – evidovať v reálnom čase všetko, čo sa len dá zaznamenať o reakciách prijímateľa na dodávaný obsah a reagovať spätnou väzbou. Kontaktné šošovky – najmä dioptrické, si človek obvykle necháva na očiach po celý deň a neraz ich neodkladá ani večer, keď sa ukladá na spánok. Poskytuje tým matrixu (tí naivnejší sa chlácholia, že „iba“ reklamným spoločnostiam) desivé príležitosti ovplyvňovať mu mozog počas spánku. Vtedy býva ešte náchylnejší dať sa ovplyvňovať ako počas bdelého stavu. Hypnopédia, t. j. výučba počas spánku, sa etablovala ako vedecký odbor už pred sto rokmi a korporátni sponzori príslušných ctihodných vedcov a pokusných laboratórií od začiatku sledovali dlhodobú agendu, ktorá sa dostáva na svetlo až teraz.

Deklarovaný bohumilý zámer pomáhať pri zdokonaľovaní metód výučby cudzích jazykov počas spánku je, samozrejme, len zásterka.

Zakrýva konečný cieľ mocenských špičiek: napojiť všetky ľudské bytosti na centralizovanú umelú inteligenciu a znemožniť im odpútať sa od matrixu čo i len na chvíľu. S týmto cieľom potrebovali nalákať ľudstvo na to, aby prestalo váhať a dalo sa napojiť natrvalo.

Dalo si nastálo vkladať inteligentnú elektroniku priamo do tela. Dalo sa podmaniť pod zámienkou zbavovania bolestí, zvyšovania výkonnosti či využívania plného potenciálu človeka. Existuje nepreberné množstvo metód, ako umiestňovať inteligentnú mikroelektroniku – a nezabúdajme na rádovo ešte menšiu nanoelektroniku – do ľudského organizmu.

Takú, ktorá využíva biochemické, bioelektromagnetické a iné všemožné druhy energií, aké si organizmus vyrába sám pre seba. Matrix nás vedie do krásneho nového sveta a my mu dôverčivo pritakávame.

41

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Richard Strážan

ILUMINÁTI A INÉ SATANISTICKÉ SPOLKY ADAMA WEISHAUPTA VYCHOVALI JEZUITI V INGOLSTADTE A AKO LAICKÝ PROFESOR PREDNÁŠAL NA UČILIŠTI CIRKEVNÉ PRÁVO. ZJAVNE NADANÝ WEISHAUPT SA VZDAL POSTU PROFESORA UŽ V 23 ROKOCH. POČAS NASLEDUJÚCICH PIATICH ROKOV KOPÍROVAL PORIADOK JEZUITSKÉHO RÁDU A CHYSTAL PLÁN NA TVORBU TAJNEJ SPOLOČNOSTI PODOBNEJ SLOBODOMURÁRSTVU, KTORÁ MALA BYŤ VEDENÁ PRÍSNEJŠIE AKO LÓŽE. JEJ CIEĽOM BOLO (A JE) ZRIADENIE NOVÉHO SVETOVÉHO PORIADKU PROSTREDNÍCTVOM REŽÍROVANÝCH REVOLÚCIÍ, KTORÉ WEISHAUPT A JEHO ŽIACI NAMIERILI PROTI VŠETKÝM EURÓPSKYM KRAJINÁM A KATOLÍCKEJ CIRKVI.

42

P

rvého mája 1776 prikročil 28-ročný Weishaupt k činu a spoločne s priateľmi založil rád iluminátov (osvietených). Od začiatku usiloval po boku slobodomurárstva o začlenenie do systému, ktorý by spoločnou snahou dbal o stavbu svetového štátu. V 81. vydaní Britskej encyklopédie z roku 1910 sa hovorí, že „rád bol rozčlenený do troch tried: prvá pozostávala z novicov (minervalov), druhú tvorili radoví masoni. Nakoniec k tretej tajuplnej

triede patrili tzv. kňazi, správcovia, čarodejníci a kráľ. Kráľom bol samozrejme Weishaupt“ (Des Griffin: Wer regiert das Welt?, 1986). Podľa jezuitskej predlohy a talmudistickej morálky novici pod hrozbou stíhania rádom museli skladať najstrašnejšiu prísahu bezpodmienečnej poslušnosti a mlčanlivosti o všetkom, čo sa dialo dnu, ale až keď člen dosiahol vnútorný kruh, stávala sa prísaha smrteľne vážnou. Vtedy totiž mohol zistiť konečné ciele ako odstránenie každej

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

riadnej vlády, zrušenie všetkého súkromného vlastníctva, zrušenie dedičného práva, odstránenie patriotizmu, odstránenie všetkých náboženstiev, zrušenie rodiny či zriadenie svetovlády.

Protestantské kniežatá boli Weishauptovým plánom odstránenia katolíckej cirkvi očarené do tej miery, že túžili po vstupe do spolku. Nad týmito mužmi, ktorých Adam a jeho kolaboranti v roku 1777 uviedli medzi seba, bola ľahká kontrola. Aby im zakryl skutočný cieľ iluminátov, ponechával Weishaupt tieto kniežatá na nižších stupňoch zasvätenia. Dňa 16. júla 1782 bola na kongrese vo Wilhelmsbade definitívne spečatená aliancia medzi iluminátmi a slobodomurárstvom, čím sa zjednotili lídri vtedajších tajných rádov.

PRÍPRAVA REVOLÚCIE

V roku 1786 pri Regensburgu usmrtil blesk istého posla. Ako polícia vyrozumela z dokumentov, ktoré niesol, bol na ceste z Frankfurtu do Paríža, aby „odovzdal všeobecné spisy o činnosti rádov a do detailov vypracované inštrukcie pre plánovanú Francúzsku revolúciu. Dokumenty pochádzali od nemeckých iluminátov a boli pre veľmajstra Veľkej lóže Francúzska“ (pozri Francúzska revolúcia ako dielo slobodomurárov, Z&V 7/2017). Zrejme zastrašení neobvyklým odhalením svojich nástrah sa členovia rádu od veci dištancovali a rozhodli sa vypovedať pred súdom. Ich slová viedli k razii bavorskej polície v dome jedného z vedúcich iluminátov, kde skonfiškovali ešte výbušnejší materiál. Bavorská vláda bola, prirodzene, pobúrená a znepokojená dôkazmi o rozsahu cieľavedomej podvratnej činnosti iluminátov, ktoré sa jej dostali do rúk.

Rozhodla sa, že dokumenty zverejní a nechá ich kolovať v čo najširšom okruhu. Oficiálny dokument bavorskej vlády niesol názov Einige Originalschriften des Illuminaten Ordens (Originálne písomnosti rádu iluminátov). Tieto spisy boli sprístupnené všetkým európskym štátom od Veľkej Británie po Rusko a hlavám cirkvi. No už vtedy nemala pre značnú infiltráciu vlád slobodomurármi a iluminátmi (ktorými bola vtedy väčšina kniežat!) bavorská snaha prakticky žiadny výsledok – nikde nebolo vyvinuté úsilie o odhalenie a vyhubenie iluminátskeho sprisahania.

Stačilo pár rokov, aby ilumináti zložili prvú skúšku zo svojho satanského „umenia“ a úspešne začali Veľkú francúzsku revolúciu.

Ako je možné, že niektorí považujú iluminátov od roku 1785 za eliminovaných, čím by ich história trvala 9 rokov? Americký bádateľ Edward Griffin podotýka, že zdanlivé zrútenie rádu poslúžilo veci sprisahancov, ktorí ihneď (po zverejnení ich plánov) začali šíriť správy, že ilumináti sú vecou minulosti. Túto lož odvtedy opakujú historici, ktorí pravdu o ďalšej činnosti starostlivo zastierajú. Viac než hocikedy predtým bolo dôležité odstrániť toto meno zo slovníka verejnosti. Ešte skôr, než sa zjednotili Spojené štáty a bola vyhlásená republika, vzniklo v 13 vtedajších kolóniách 15 iluminátskych lóží.

Lóža Columbia bola založená v New Yorku roku 1785. O rok bola zriadená lóža vo Virgínii; jej členom bol Thomas Jefferson. Keď bavorská vláda odhalila Weishauptov diabolský plán, Jefferson obhajoval jeho autora veľmi dôrazne ako „nadšeného ľudomila“.

Po odhalení sa Weishaupt uchýlil do Saska, odkiaľ sa – spoliehajúc na krátku pamäť ľudí – pokúsil pomocou obranných spisov vydávať iluminátov za neškodných osvietencov a obvinenia vznesené proti nim odmietať ako nedorozumenia. Všetkých uisťoval, že jeho spolok už neexistuje. Zomrel ako 82-ročný a za lídra „neexistujúcich“ iluminátov bol menovaný taliansky revolučný predák Giuseppe Mazzini. História iluminátov pokračovala teda i po Weishauptovej smrti, čo dokazuje rok 1933 a vytlačenie pečate rádu na americký dolár, ktorý ešte dnes obieha v nezmenenej podobe a je dôkazom zostávajúcich programových bodov dlhodobého plánu.

LUCIFER A TEOZOFIA

Prvé známky a dohady o duchovnom ráze iluminátov prinášali doboví autori, ktorí hovorili o „sekte s okultnými praktikami, ktorá prijíma svetlo (svojho boha)“. O aké svetlo (lux/lucis) ide? Bývalý mason Augustin Barruel uvádza, že cieľom týchto spolkov je zvrhnúť každý oltár, na ktorom je uctievaný Kristus. Jeden z najznámejších zasvätencov iluminátskych snáh Albert Pike píše, že „slobodomurárov nižších stupňov

43

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

44

zámerne klamú“, čo doplnil slovami, že „na vyšších stupňoch je už členom bratstva známe, že nejde len o uctievanie symbolov, ale uctieva sa božstvo Lucifera“ (Morals and Dogma, 1872).

Oficiálny slobodomurársky plátok Revista de la Masoneria Italiana o pár rokov napísal, že vyšší „členovia rádov vidia svojho skutočného šéfa v Satanovi“.

Európa sa po ideologickom ataku renesancie a liberalizmu stala vlažnou ku katolíckej viere, a nakoniec aj k upozorneniam cirkvi na sluhov Satana. Pápež Klement XII. ich v bule In Eminenti (1738) tvrdo odsúdil a rovnako ďalší pápeži po Pia X. v encyklikách (napr. Humanum Genus) varovali pred Satanovým vojskom slobodomurárstva. Po smrti kardinála Rampollu sa z jeho osobného denníka zistilo, že vo Vatikáne pôsobí tajná satanistická organizácia Ordo Templi Orientis, ktorej bol členom. Zlučovala predstaviteľov lóží a spolkov, vypudzovala úprimných kňazov a do cirkevných úradov dosadzovala svojich agentov. Kooperovala s rádom iluminátov a mala vplyv na gnostické hnutia ako Rád rytierov Sv. Ducha, Rád templárov, Rád maltézskych rytierov, Skrytá cirkev Sv. grálu, Hermetické bratstvo svetla atď. Pomocou „procesu infiltrácie katolíckej cirkvi a pochodu inštitúciami sa iluminátom darilo dostávať sa stále bližšie k Petrovmu stolcu. Zoznam 129 lóžových členov, zverejnený časopisom Diagnosen v rámci škandálu tajnej lóže P2, zmieňuje 6 kardinálov a 20 biskupov prijatých v rokoch 1954 – 1985“ (Helmut Friedlmayer: Bludné učenia v novom svetovom katechizme, 1994).

Satanisti sa pred verejnosťou zvyknú prezliecť za humanistov, ktorým ide o morálne šťastie, blaho a jednotu ľudstva. Tak vyšla na scénu aj Helena Blavatská a Annie Besantová s teozofiou (new age), ktorá storočia kvasila v dielňach rozenkruciánov a alchymistov. Helena Blavatská, ktorá založila Teozofickú spoločnosť, o sebe tvrdila, že bola v Tibete zasvätená do ezoterických učení a má zvláštne poslanie. Jej blasfemické publikácie a symboliky však vychádzali z východnej kabaly, talmudu a rabínskeho spisu Toledoth Yeshu. Nástupkyňa Annie Besantová bola zasvätená do 33. stupňa a v indickom Adyare založila slobodomurársku lóžu.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Richard Strážan

TEMNÉ SPOLKY

Ezotericko-okultnými ideami bolo ovplyvnených mnoho rádov, ktoré od začiatku pôsobili skryte, no dnes sú popularizované filmom a literatúrou ako nevinná zábava výnimočných. Lebka a kosti je jednou z najstarších organizácií na amerických školách a používa rituály inšpirované slobodomurárstvom. Novici deklarujú oddanosť „kráľovi, spoločnosti, národu“ (kniežaťu tohto sveta a jeho služobníkom), spievajú chvály na Satana, masturbujú nahí v rakve a pod. Medzi najznámejších členov patrí Robert A. Taft, Robert Kagan, John Kerry a synovia klanu Bush.

Nemecký okultný spolok Thule bol pomenovaný podľa krajiny gréckych mýtov. Hitler bol pre nich vykupiteľom a sami sa videli ako prví nasledovníci. Uctievali Satana, praktikovali čiernu mágiu a členmi boli nemeckí aristokrati. Dietrich Eckart, popredný muž rádu, na smrteľnej posteli tvrdil, že je iniciátorom Hitlera do ich tajomstiev a dal mu „prostriedky na komunikáciu s (temnými) mocnosťami“.

Kanaánskych démonov ako Moloch, vzývaných i v Grécku a Babylone, bežne zobrazovali ako býka, sovu alebo rohatú šelmu, ktorej prinášali ľudské (detské) obety. Na seansách Bohemian Grove prebiehajú sexuálne orgie, objavujú sa mágovia a čarodejnice, tancujú a adorujú démonov, prinášajú obety a spaľujú ich na oltári pred sochou sovy. Týchto satanistických obradov sa zúčastnil napr. George Bush, Dick Cheney, Bill Clinton, David Rockefeller, Ronald Reagan, Alan Greenspan, Arnold Schwarzenegger, Richard Nixon, Jimmy Carter, Colin Powell, Henry Kissinger a ďalší, ktorí prepájajú kult Bohemian Grove s členstvom v „serióznych“ organizáciách ako Trilaterálna komisia, CFR alebo Bilderberg. Podľa zoznamu „slušných“ prominentov, ktorých by ste na podobných udalostiach nečakali, možno pozorovať, kto im napomáha v kariérnom postupe, nadobúdaní pozemského blaha a komu sú oddaní pri napĺňaní jeho plánov. A hoci informácie o niektorých satanistických sektách verejnosť má, zoznam temných spolkov tým ani zďaleka nekončí.

ROTHSCHILDOVCI: KRÁLI TAJNÝCH SPOLOČNOSTÍ V ROKU 1717 ZALOŽILI V LONDÝNE PRVÚ SLOBODOMURÁRSKU VEĽKÚ LÓŽU. PO ZHRUBA 150 ROKOCH BOLI UŽ LÓŽE ROZŠÍRENÉ DO VŠETKÝCH KRAJÍN A DNES NECHÝBAJÚ V ŽIADNOM ŠTÁTE. SVETOVÉ SLOBODOMURÁRSTVO OD POČIATKU NIKDY, ANI NA CHVÍĽU NEUSTALO V ÚKLADOCH A PODVRATNEJ ČINNOSTI PROTI NÁRODNÝM ŠTÁTOM, RODINE A KATOLÍCKEJ CIRKVI, KTORÁ TRADÍCIOU APOŠTOLOV A SVÄTÝCH DETERMINOVALA MORÁLNE NORMY SPOLOČNOSTI. ABY MOHLI V ŠIRŠEJ MIERE VYKONÁVAŤ ČINNOSŤ VEREJNE, MASONI ZALOŽILI NEPREHĽADNÚ SIEŤ KRYCÍCH A PODPORNÝCH ORGANIZÁCIÍ.

P

ripomeňme, že už lóžový brat Gott­ hold E. Lessing vo svojej knihe Rozhovory pre slobodomurárov (1913) nazval slobodomurárstvo tajnou cirkvou. Dokonca aj vonkajším pozorovateľom ako Franz Alfred Six – ktorý s katolíckou cirkvou rozhodne nesympatizuje – padla do oka paralela, a zároveň úplný protiklad so slobodomurárstvom a jeho hnutiami. V 18. a 19. storočí nevyšiel jediný spis alebo manifest masonov, ktorý by nebol pretkaný touto tendenciou (Studien zur Geistesgeschichte der Freimaurerei, 1942). Či sa plán mať osvietených biskupov, kardinálov a pápeža podaril, možno badať v ovocí dnešnej vatikánskej hierarchie (pozri Permanentná inštrukcia Alta Vendita, 19. storočie).

ROTHSCHILD A SIONIZMUS

Peniaze samy osebe ako neživá vec nie sú mocou, ale prepožičiavajú moc tým, ktorí ich vlastnia, a teda následne dávajú najväčšiu moc tým, ktorí ich majú najviac. A kto ich vo svete drží najviac? To je prakticky verejným tajomstvom: od začiatku 18. a počas 19. storočia to bola rodina Rothschildovcov, ktorej sekunduje klan Rockefellerovcov. Každý, kto sa zaoberá témou kto hýbe svetom, skôr či neskôr narazí na týchto surovinových magnátov a veľkobankárov. Každý, kto mravčou prácou postupuje v hľadaní odpovede na otázky o skrytej vrchnosti, sa nakoniec musí stretnúť s vodcami financií (pozri článok Frankfurt – vplyvná centrála impéria, 6/2017).

45

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

46

Karel Halbich v knihe Genéza sionizmu (1991) píše: „S vlnou (židovskej imigrácie do Anglicka) prichádza v roku 1798 do Londýna Nathan Meyer Rothschild, tretí syn obchodníka. Najstarší Amschel ostal vo Frankfurte, mladší Salomon šiel do Viedne, štvrtý Carl do Neapolu a najmladší James do Paríža. Všade založili obchodné bankové domy, ale dohromady tvorili jeden podnik, ktorého hlavou bol Nathan, najurputnejší Napoleonov odporca a hlavný aktér v tvrdošijnom boji Anglicka proti Korzičanovi.

Na vojnových pôžičkách a armádnych dodávkach patrične zbohatol. V roku 1847 bol Nathanov syn Anton povýšený na baroneta, teda na sira Anthonyho Rothschilda. Jeho brat Lionel spolu s prvým židovským ministerským predsedom Benjaminom Disraelim celých 28 rokov viedol boj o emancipáciu židov, ktorý sa skončil úspechom. V roku 1858 kráľovná Viktória podpísala zákon, ktorý rušil slová (na skutočnú kresťanskú vieru) v prísahe (pri nástupe do politickej funkcie), a o pár dní neskôr zasadol Lionel medzi členov Dolnej snemovne. Jeho syn Nathaniel sa v roku 1885 stal členom Snemovne lordov ako prvý lord Rothschild. Mal veľký záujem o juhoafrické zlaté bane a bol hlavným iniciátorom búrskej vojny. Dňa 2. 11. 1917 dostal Lionelov syn – tiež Lionel, list od britského ministra zahraničných vecí Arthura J. Balfoura, že vláda Jeho Veličenstva má porozumenie pre zriadenie národného domova pre židovský národ v Palestíne.“ Obsah listu znel: „Vážený lord Rothschild, s veľkým potešením Vám menom vlády Jeho Veličenstva tlmočím nasledujúci prejav sympatií so židovskými sionistickými snahami, ktorý bol predložený kabinetu a schválený. Vláda Jeho Veličenstva blahosklonne nazerá na zriadenie národného domova pre židovský národ v Palestíne a urobí všetko, čo bude potrebné na to, aby uľahčila dosiahnutie tohto cieľa, pričom, samozrejme, sa nemá stať nič, čo by bolo ujmou občianskych a náboženských práv jestvujúcich nežidovských komunít v Palestíne a občianskoprávneho postavenia židov v ktorejkoľvek inej krajine. Bol by som Vám povďačný, keby ste o tomto prehlásení upovedomili sionistickú federáciu. Vám oddaný Arthur James Balfour.“

Nie náhodou bol list adresovaný synovi klanu Rothschildovcov z Frankfurtu, centra tajných spoločností a kozmopolitov s plánmi pre svet, ktorého hierarchia sa zračí na dolárovej bankovke. Homuth v diele Pozor, ekumenizmus!

Kresťania vo víre Antikristovej cirkvi pozria konci sveta (1986) uvádza: „Philipp Rothschild kedysi zasvätil do niektorých tajov slobodomurárstva svoju milenku Ayn Randovú, ale nepočítal s tým, že by po odkopnutí mohla spievať.

Podľa Randovej, ktorá zomrela v roku 1982, je pyramída tajných spolkov vystavaná zdola nahor nasledovne: 1. nad základňou profánneho humanizmu sa dvíha; 2. slobodomurárstvo bez zástery; 3. modré slobodomurárstvo; 4. Rotary a Lions Club, YMCA atď.; 5. yorské slobodomurárstvo; 6. vysokostupňové slobodomurárstvo škótskeho rítu (červené); 7. komunizmus; 8. Veľký Orient; 9. B’nai B’rith; 10. Rada 500; 11. Rada 33; 12. Rada 13 a na vrchole bdie oko (kniežaťa tohto sveta – Satana).“ Tomuto výkladu sa vytýka, že uvedený sled nesedí. Je možné, že si Randová s odstupom času už nedokázala na presné zloženie a poradie spomenúť. Pozorovatelia však s ním v princípe súhlasia.

PODPORA TAJNÝCH SPOLKOV

Korene a vplyv rodiny Rothschildovcov na svetové dianie možno sledovať od udalostí 18. storočia. Tento vplyv by nebol možný bez aktivity organizácií, ktoré pracujú viac-menej skryte, no o to aktívnejšie. Oddanosť klanu Rothschildovcov „kniežaťu tohto sveta“ sledujeme od vztýčenia červeného hexagramu (Remfanova hviezda) nad ich obchodom.

Symbol sa dá numericky a geometricky preložiť ako číslo 666 (Zjv 13,18). V roku 1776 sa formuje spolok iluminátov, založený na princípoch talmudu a ústneho podania rabínov.

Adam Weishaupt, zakladateľ rádu, si užíval veľkú priazeň domu Rothschildovcov, čo dokazuje Johan Livernette v prednáške Komplot proti Bohu, dostupnej na YouTube.

O niekoľko rokov viedol Weishaupt zjednocovacie snahy s európskym slobodomurárstvom a hneď sa mu podarilo získať sídlo v priestoroch Veľkého Orientu. Nad všetkým stál dozor

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

a financie Mayera Amschela Rothschilda. Odvtedy stoja financie, ruka jeho lóžových bratov a agentov (či menších „filantropov“ ako Soros) pri tvorbe skoro každého tajného či polotajného spolku, kde sa schádza svorka označovaná mainstreamom za elitu. Majú vplyv na politikov, médiá, verejnú mienku, priemysel, ekonomiky, ale i na veľké globalistické štruktúry typu OSN, ktorej „poradným orgánom“ sa stal spomínaný B’nai B’rith.

Od roku 1954 sa na rôznych miestach a vždy v prísnom utajení skutočnej agendy pravidelne stretáva skupina Bilderberg. Strediská konferencie často vlastní rodina Rockefellerovcov alebo Rothschildovcov. Práve dom Rothschildovcov je vedúcou európskou silou v elitárskom prostredí Bilderbergu. Pri zrode klubu sa konala schôdza, ktorá ustanovila za predsedu holandského princa Bernharda. Nie náhodou bola princova manželka Juliana spolu s Victorom Rothschildom hlavným akcionárom holandského Shellu, čím je dostatočne vysvetlené, ako sa práve princovi dostalo tejto cti.

Podľa jedného až lexikálne podrobného článku v časopise CODE z roku 1988 boli z poverenia lóže B’nai B’rith, teda jednej z najvyšších slobodomurárskych foriem, založené kluby s názvom Rotary a Lions Club. V roku 1905 založil vysokostupňový mason Paul Harris v Chicagu Rotary International a v roku 1917 ho v tom istom meste nasledoval Melvin Jones so svojím Lions International. Časopis definuje úlohu členov Rotary takto: „Pasívny dozor nad politickým a hospodárskym životom, ako aj obstarávanie informácií v službách svetového slobodomurárstva. Každý miestny klub musí získať nie menej a nie viac ako dvoch členov z každej profesie a politického združenia.“ Lions súvisí s tým, že práve v roku 1917 slávili masoni, a predovšetkým Veľká materská lóža Anglicka dvojsté výročie založenia. Klub sa vyznačuje „prenikaním do najrôznejších združení a politických strán na ich ovplyvňovanie v zmysle ďalšieho pokroku v slobodomurárskom poňatí“ (Johannes Rothkranz: Nadchádzajúca diktatúra humanity, 1991).

Za predprípravu na budúce zasvätenie do tajov slobodomurárstva možno považovať univerzit-

né spolky alebo študentské organizácie, v ktorých vychovávajú mládež nápadne v podobnom duchu. Zo zámorských príkladov spomeňme napr. bratstvá Phi Beta Kappa (zal. roku 1776 v konferenčnej sieni miestnej slobodomurárskej lóže; najznámejší člen: Thomas Jefferson), Alpha Epsilon Pi (nápadná podobnosť lóžových stupňov; známy člen: Mark Zuckerberg), Theta Rho (lóžová predpríprava pre ženy), Delta Kappa Epsilon (založená r. 1844 na Yale; bizarnou iniciáciou a radami prešlo niekoľko budúcich amerických prezidentov), Sigma Alpha Mu (Bob Dylan) a Phi Delta Phi (členovia: americkí prezidenti, ministri, senátori, najvyšší sudcovia mnohých štátov).

Sionistický cieľ zriadenia štátu Izrael bol úspešne dovŕšený v roku 1948 za silnej podpory domu Rothschildovcov. Bolo to tri roky po veľkej vojne, ktorú skrytá vrchnosť (spolu s revolúciami) zvykne využívať ako najlepší katalyzátor spoločenských zmien. Dnešný pochod k Novému svetovému poriadku zabezpečuje klan Rothschildovcov a jeho osvietení bratia z tajných spoločností sofistikovanejšie, so širokou základňou talentov, ktoré vo vhodnom čase a za mrzký peniaz poslúžia. Verejnosť o týchto postupoch nevie, pod ťarchou povinností nechce vedieť – a ak áno, lóže pripravia tisíce lákavých vysvetlení, ktoré ju ešte viac zvedú z cesty.

Storočia starý plán na celosvetové panstvo, načrtnutý v Protokoloch sionských mudrcov, sa dokonale darí. Ekumenizmus, sekularizácia, a nakoniec vláda chaosu. Kto vtedy zasadne na trón, ktorý mu pripravia nadháňači z klanu Rothschildovcov a tajných či polotajných organizácií? Bezpochyby ten, ktorému „drak dal svoju moc a trón“, teda Antikrist.

47

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

David Icke

POKRVNÉ RODOVÉ LÍNIE

VLÁDCOV SVETA

KEDYKOĽVEK SA PRIPRAVUJE PRESADENIE SKRYTEJ AGENDY, VŽDY NASTÁVA DOBA, KEĎ SKRYTÉ MUSÍ PRENIKNÚŤ NA POVRCH, ABY SA NAKONIEC IMPLEMENTOVALO VO FYZICKEJ REALITE. TO JE TO, ČO TERAZ VÍDAME V ZLUČOVANÍ CELOSVETOVÉHO BANKOVNÍCTVA A NADNÁRODNÝCH SPOLOČNOSTÍ. A AJ RÝCHLOSŤ, S AKOU SA POLITICKÁ A EKONOMICKÁ NADVLÁDA SÚSTREĎUJE NAPRIEČ EURÓPSKOU ÚNIOU, SPOJENÝMI NÁRODMI, SVETOVOU OBCHODNOU ORGANIZÁCIOU, MULTILATERÁLNYMI DOHODAMI O INVESTÍCIÁCH A MNOŽSTVOM ĎALŠÍCH GLOBALIZAČNÝCH INŠTITÚCIÍ AKO SÚ SVETOVÁ BANKA, MEDZINÁRODNÝ MENOVÝ FOND A SAMITY G7/G8.

48

V

pozadí tejto neustálej a riadenej centralizácie sú príbuzenskej pokrvné línie, ktoré možno vystopovať až do čias starovekého Stredného a Blízkeho východu. Vynorili sa tu, aby sa stali smotánkou, šľachtou a kňazstvom Európy skôr, ako expandujú svoju moc do celého sveta, prevažne prostredníctvom veľkého britského impéria. To umožnilo klanu exportovať pokrvnú príbuznosť do všetkých krajín, ktoré boli pod britskou a európskou nadvládou, vrátane Spojených štátov amerických, kde pokračujú v šou až do dnešných dní.

Spojené štáty americké majú už v poradí 45. prezidenta a 33 z týchto mužov boli geneticky príbuzní dvoch ľudí – anglického kráľa Alfreda Veľkého a Karola Veľkého, slávneho panovníka z Francúzska deviateho storočia. Agenda tejto príbuzenskej pokrvnej línie sa do dnešných dní implementovala natoľko, že centrálna celosvetová kontrola je úplne prirodzená.

Keď to zhrnieme, rasa krížiacich sa pokrvných línií, vlastne rasa v rámci rasy, sa po tisíce rokov sústredila v starovekom Strednom a Blízkom východe, než expandovala svoju

49 moc po celej zemeguli. Veľmi kľúčovým aspektom bolo vytvorenie siete mystických škôl a tajných spoločností na nenápadné zavedenie Agendy, vytvárajúcej v jednom čase inštitúcie ako napr. cirkvi na mentálne a citové uväznenie más a ich uvrhnutie do spoločných vojen. Budeme túto skupinu zmieňovať ako Bratstvo.

Ich plán, ktorý nazývajú Veľká vec vekov, sa bude nazývať Agendou Bratstva. Bratstvo nezískalo moc za niekoľko rokov, ani niekoľko desaťročí, ani storočí: možno ho vystopovať tisíce rokov. Štruktúry dnešných inštitúcií, ako sú vláda, bankovníctvo, obchod, armáda a médiá, neboli touto silou infiltrované, ale boli vytvorené od samého začiatku. Agenda Bratstva je skutočne agendou mnohých tisícročí. Je to vývoj plánu, kúsok po kúsku, na centralizovanú vládu nad planétou.

Hierarchia pokrvnej línie na vrchole ľudskej pyramídy nadvlády a útlaku odovzdáva štafetový kolík po generácie, väčšina synov nasleduje svojich otcov. Deti týchto rodových línií, ktoré sú vybrané, aby zdedili štafetový kolík,

vychovávajú už od narodenia k pochopeniu Agendy a manipulačných metód Veľkého diela v rámci reality. Vzostupná agenda sa stáva ich naočkovaným poslaním od ich raných rokov. Len čo sa pripoja do hierarchie Bratstva a odovzdajú štafetu ďalšej generácii, sú prevychovaní na veľmi nevyrovnaných ľudí. Čím viac rokov som to skúmal, tým viac mi bolo zrejmé, že pôvod týchto pokrvných línií a plánu na prevzatie Zeme siaha k rase alebo rasám z iných sfér alebo dimenzií evolúcie.

Mimozemským, ako ich nazývame. Táto rasa je v textoch Starého zákona a iných diel vrátane orálnych tradícií staroveku označovaná ako bohovia. Najkomplexnejšie známky rozvinutej rasu sú obsiahnuté na desiatkach tisíc hlinených doštičiek nájdených v roku 1850 v okruhu 250 míľ od irackého Bagdadu. Najznámejším prekladateľom týchto tabuliek je učenec a spisovateľ Zecharia Sitchin.

Podľa jeho (a ďalších) prekladov texty hovoria, že sumerská civilizácia, z ktorej bolo odvodených mnoho rysov modernej spoločnosti, bola darom bohov. Nie mýtických bohov, ale

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

50

fyzických, ktorí žili medzi ľuďmi. Tabuľky nazývajú týchto bohov AN.UNNAK.KI (tí, ktorí prišli na zem z nebies). Sumerské doštičky opisujú spôsob, akým vznikol homo sapiens.

Sitchin hovorí, že Anunnaki prišli na Zem zhruba pred 450 000 rokmi ťažiť zlato tam, kde je teraz Afrika. Spočiatku Anunnaki dolovali zlato v rámci akýchsi svojich pracovných tried, hovorí Sitchin, ale neskôr nastala vzbura baníkov a kráľovská elita Anunnaki sa rozhodla vytvoriť novú otrockú rasu, ktorá by prácu vykonávala. Predchádzajúca fyzická forma známa ako homo erectus sa náhle stala tým, čomu dnes hovoríme homo sapiens.

Tabuľky hovoria, že Enki a Ninkharsag nakoniec našli tú pravú zmes, ktorá sa stala prvým homo sapiens – bytosťou, ktorú Sumeri nazvali LU.LU (ten, ktorý bol namixovaný). Toto je biblický Adam. LU.LU bol genetický hybrid zlúčený s homo erectus, s génmi bohov na to, aby vytvorili otroka, ľudskú včelu-robotnicu pred nejakými 200 000 až 300 000 rokmi.

Brian Desborough dodáva, že po kataklizme na ich planéte osídlili Zem bieli Marťania, ktorí tu zostali naprázdno – bez svojej technológie a so zdevastovanou domácou planétou. Stali sa bielymi ľuďmi na Zemi. Fascinujúce je, ako niektorí vedci tvrdia: ak sú belosi dlhú dobu ponorení vo zmyslovo-deprivačných tancov, ich cirkadiánny rytmus má frekvenciu 24 hodín, 40 minút, čo nekorešponduje s rotačnou periódou Zeme, ale Marsu!

Toto nie je prípad farebných rias, ktoré sú zladené s rotáciou Zeme.

Desborough verí, že títo bieli Marťania boli vysoko rozvinutou rasou staroveku, známi ako Feničania alebo Árijci, začali dlhodobý proces návratu k svojej pôvodnej moci – po otrasoch, ktoré zničili povrch ich planéty a túto zdevastovali. Boli určite mozgami egyptskej civilizácie, aspoň od roku 3000 pred naším letopočtom.

Nemyslím si, že Anunnaki zo sumerských tabuliek a bieli Marťania vystupujúci v scenári Briana Desborougha sú tí istí ľudia, aj keď môžu byť geneticky prepojení. Skladajúc množstvo dôkazov, výskumov a názorov, ktoré som za posledné roky čítal alebo denne počúval, cítim, že Anunnaki sú rasou genetického

pôvodu plazov. A tí, ktorí majú bunkovú štruktúru najpodobnejšiu plazom, tvoria elitné rodiny, ktoré dnes ovládajú svet. A určite nie bez dôvodu Diana, princezná z Walesu, nazývala Windsorovcov jaštermi a plazmi a so všetkou vážnosťou hovorievala: „Nie sú to ľudia.“ Čím viac sa tomuto venujem, tým je mi jasnejšie, že to, čo plazy urobili na Marse, urobili alebo robia aj tu. Infiltrovali do domácej populácie krížením a prevzali oblasť. Zdá sa mi, že plazie-árijské rodové línie už boli medzi Marťanmi, keď prišli na Zem. Jednou z hlavných oblastí Anunnaki, Marťanov alebo Árijcov boli pohoria v Turecku, Iráne a Kurdistane.

A práve oni vytvorili instantné (bezprostredné) pokročilé civilizácie v nížinách Sumeru, Egypta, Babylonu a povodí Indusu.

Zdá sa, že zvláštnym centrom plazov Anunnaki bolo pohorie Kaukaz. Mám pocit, že v tejto oblasti prebiehal hlavný program kríženia, pravdepodobne pod zemou, a ten vyprodukoval veľké množstvo hybridných krížencov plazov a ľudí. Jednou oblasťou výskumu, ktorá je v tomto regióne veľmi podstatná, je počet ľudí s Rh negatívnym krvným faktorom. Deti s Rh negatívnym faktorom sa často rodia zmodrené. To je pôvod pojmu „modrá krv“ pre kráľovské rodové línie. Existujú dohady, že „modré“ rodové línie môžu pochádzať z Marsu alebo odkiaľkoľvek, kde je pôvod marťanských rodov. U belochov je výskyt Rh negatívneho faktora omnoho vyšší ako u černochov alebo Aziatov.

Títo jedinci sú kríženci plazov, ktorí dnes vládnu svetu, a je to práve hojnosť reptiliánskych génov, ktoré umožňujú týmto ľuďom premeniť sa na jašterov a potom späť do zdanlivo ľudskej podoby. Členovia týchto rodových línií majú aj schopnosť mimoriadne silného hypnotického pohľadu, rovnako ako had hypnotizujúci svoju obeť, a to je pôvodom prirovnania „vrhať na niekoho vražedný pohľad“. Preto sú rodiny s „modrou krvou“ a ich potomkovia posadnutí krvou a krížením. Vysvetľuje to, prečo dedičia modrej krvi od počiatkov tak často vstupovali do manželských zväzkov so svojimi nevlastnými súrodencami, bratrancami a sesternicami ako Anunnaki podľa sumerských dosiek.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Najdôležitejší gén sa prenáša po ženskej línii, takže výber ženskej sexuálnej partnerky bol pre nich životne dôležitý.

Prví králi Sumeru, Egypta a neskôr Izraela boli pri korunovácii slávnostne pomazaní „tukom draka“, čo bol tuk posvätného krokodíla. Krokodíl bol v Egypte známy ako messeh, a z toho pochádza hebrejský termín Mesiáš, čo znamená pomazaný. Nastupujúci králi boli známi aj ako draci a všetka táto symbolika sa vzťahuje na skutočnosť, že tieto kráľovské rodiny boli rodovými líniami vzniknutými krížením plazov s ľudskými bytosťami. Keď sa v boji spojilo viac kráľovstiev, zvolil sa kráľ kráľov, a ten bol známy ako Veľký drak alebo Draco.

Hlavným centrom reptiliánsko-árijských rodov bol po ústupe povodňových vôd v starobylom svete Babylon na juhu sumerskej oblasti pozdĺž rieky Eufrat. Bližší pohľad na dôkazy nám zasadí založenie Babylonu do oveľa skoršieho obdobia, než sa pôvodne verilo a bolo to jedno z prvých miest éry po povodni. Bolo to práve tu, kde vznikli záhadné školy a tajné spoločnosti, ktoré sa počas nasledujúcich tisícov rokov mali rozšíriť po celom svete.

Bratstvo, ktoré dnes ovláda svet, je moderným prejavom babylonského Bratstva reptiliánsko-árijských kňazov a príslušníkov „kráľovských rodov“, ktoré sa tu zoskupili po povodni. Bolo to v Babylone v čase po povodni, asi pred 6000 rokmi, keď sa položil základ systémov viery – zmanipulovanej viery – dnešných svetových náboženstiev s cieľom ovládania ľudí.

Rodové línie európskej kráľovskej krvi pochádzali z reptiliánsko-árijských rodov Babylonu.

Babylonské Bratstvo a reptiliánske rodové línie sa rozšírili po Strednom a Blízkom východe, najmä do Egypta, a nakoniec do Európy a Amerík. Kamkoľvek babylonské Bratstvo zavítalo, vytvorilo svoje vlastné tajomné školy slúžiace na zmanipulovanie ľudu vo viere v nezmysly a vzdanie sa moci, a to vďaka poverám a strachu. Zároveň však členovia vyšších úrovní týchto pyramidálnych štruktúr odovzdávali pokročilé vedomosti tým, ktorí mali slúžiť Agende jašterov. Tam, kde existovali iné školy zasvätenia pre „nejašterov“, došlo k infiltrácii a zabaveniu babylonským kňazmi.

K zničeniu väčšiny záznamov o pravdivej histórii ľudstva došlo aj v mene kresťanstva a spolu s nimi zmizli aj vedomosti o vplyve – či už kladnom alebo zápornom – mimozemských rás na vývoj ľudstva. Nechali „nereptiliánsku“ populáciu, aby pracovala, a len čo boli založené nové spoločnosti, kňazi a zasvätenci Bratstva, zmocnili sa pozícií náboženskej a politickej moci a zaistili, aby sa žiadne pokročilé vedomosti nedostali do bežného, verejného obehu a uchovávalo sa iba pre tajomné školy a tajné spoločnosti. Biela rasa a kríženci reptílií s Árijcami vzišli z pohoria Kaukaz a horských oblastí Iránu a Kurdistanu, aby sa po povodni usadili v Egypte, Izraeli/Palestíne a na území dnešného Jordánska, Sýrie, Iraku a Turecka. Avšak významná je aj skutočnosť, že z toho istého regiónu vzišli všetky hlavné svetové náboženstvá, a to nie je náhoda.

Aj to, čo nazývame židovskou rasou, má pôvod v kaukazskom regióne, a nie, ako sa hovorí, v Izraeli. Historické a antropologické židovské zdroje preukázali, že iba málo ľudí známych ako židia majú nejaké genetické spojenie s Izraelom. V ôsmom storočí prešiel národ zvaný Chazarovia, žijúci v kaukazských horách a južnom Rusku, hromadnou konverziou na židovské náboženstvo. Neskôr, keď sa ríša zrútila, sa títo istí ľudia vydali na dlhú cestu na sever, aby sa usadili v iných častiach Ruska, Lotyšska a Estónska.

Odtiaľ vstúpili do západnej Európy, a nakoniec do Spojených štátov. Rodina Rothschildovcov je jednou z týchto rodových línií. Sú to tí istí ľudia, ktorí po poslednej vojne odôvodnili zabratie arabskej Palestíny tým, že im pradávno Boh dal právo na túto zem ako svojmu „vyvolenému národu“. V skutočnosti je ich pôvodnou domovskou krajinou kaukazská oblasť a južné Rusko, nie Izrael. Pozrite sa do knihy A pravda vás oslobodí na detailný popis tohto príbehu, vrátane zdrojov, a na manipuláciu tajných spoločností, ktoré stoja za vznikom Izraela – alebo Rothschildlandu, ako to naozaj je.

Tento text je výberom pasáží/voľným prekladom z knihy Davida Icka Najvyššie tajomstvo (so súhlasom autora).

51

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Patrik Sloboda

AMERICKÝ FEDERÁLNY REZERVNÝ SYSTÉM AKO

NÁSTROJ NA OVLÁDANIE ŠTÁTOV

52

DO POVEDOMIA ŠIRŠEJ VEREJNOSTI UŽ PRENIKAJÚ POZNATKY O SPÔSOBOCH, AKÉ NOVÁ TOTALITNÁ MOC POUŽÍVA NA OVPLYVŇOVANIE, ORIENTOVANIE A V KONEČNOM DÔSLEDKU OVLÁDANIE ĽUDÍ. AKO S NIMI TRANSNACIONÁLNE MEDIÁLNE KARTELY, MEDZINÁRODNE KOORDINOVANÉ KULTÚRNE A VZDELÁVACIE INŠTITÚCIE MANIPULUJÚ A AKO ICH PROGRAMOVÁ SÚSTAVA SOCIÁLNEHO INŽINIERSTVA DEFORMUJE NA POSLUŠNÉ DOMESTIKOVANÉ STÁDO. MENEJ ZNÁME OSTÁVAJÚ METÓDY, KTORÉ POUŽÍVAJÚ ARCHITEKTI TOTALITNÉHO NOVÉHO SVETOVÉHO PORIADKU NA PODRIAĎOVANIE SI CELÝCH ŠTÁTOV A MEDZIŠTÁTNYCH ZOSKUPENÍ.

CENTRÁLNE BANKOVNÍCTVO

V priebehu uplynulých stáročí a tisícročí vyskúšali držitelia moci najrôznejšie kontrolné techniky. Od nenásilných duchovných a náboženských až po silové donucovacie a represívne.

Svetovládne ríše vznikali a zanikali a zoskupenie, ktoré sa v súčasnosti usiluje o dominanciu nad svetom, nadväzuje na skúseností britského impéria, ktoré začiatkom 19. storočia nastolilo

poriadok zvaný Pax Britannica. Podarilo sa mu to pomocou prispôsobenia medzinárodných vzťahov potrebám svetového obchodu, ako ho po celé stáročia rozvíjali finančnícke a obchodnícke dynastie v Benátkach, Holandsku, a napokon v britskom impériu. Často citovaný výrok: „Nechajte nás kontrolovať peňažné toky (danej krajiny), a bude nám jedno, kto v nej bude vydávať zákony (formálne vládnuť),“ pripisovaný

53 Mayerovi Amschelovi Rothschildovi (1744 – 1812), zakladateľovi rovnomennej bankovej dynastie, sformulovali v obdobnom znení patriarchovia iných bankárskych rodov dávno pred ním. Veď napríklad Centrálna banka Anglicka (Bank of England) dostala kráľovský patent na právo vydávať bankovky už v júli 1694.

To bol zrod novodobého centrálneho bankovníctva. Je to systém postavený na splnomocnení úzko skoncentrovaného súkromného kapitálu vydávať peniaze a požičiavať ich štátu za úrok.

Predstavuje špičku pyramídy bankárskych dynastií a vstupuje so štátom do partnerstva, v ktorom udáva tón. Treba zdôrazniť, že kapitál sa už vtedy internacionalizoval a kým sa dostatočne globálne neskonsolidoval, rozoštvával jednotlivé monarchie proti sebe, aby nevytvárali záujmové aliancie proti nemu.

PAX AMERICANA

Tvorcovia peňazí presunuli začiatkom 20. storočia svoju operačnú základňu z londýnskeho City za Atlantik do New Yorku. Nie bez dôvodu sa mladé Spojené štáty nazývali novým

svetom. Slúžili ako gigantické skúšobné laboratórium na modelovanie predobrazu nového sveta zbaveného hodnotovej sústavy, zvykov, pravidiel a existenčných mechanizmov v starom svete. Ten tvorila Európa a čiastočne Ázia.

Na širokých a riedko osídlených priestoroch Severnej Ameriky experimentovali s vytváraním nového amerického človeka.

Finanční čarodejníci vytvorili v novom svete prostredie, kde mohli povýšiť zarábanie peňazí, chamtivosť a honbu za bohatstvom na hlavný zmysel bez ohľadu na to, že sa to v mnohom priečilo kresťanskej morálke, o ktorú sa opierala americká ústava. Takáto Amerika s pomermi označovanými ako divoký západ a koristníckou ekonomikou známou ako divoký kapitalizmus umožnili bankárskym rodinám na špičke pyramídy dosahovať taký stupeň koncentrácie kapitálu a monopolizácie hospodárskych odvetví, aký bol inde vo svete (s výnimkou Veľkej Británie) nepredstaviteľný. Staré finančnícke rody upravili pomery v mladých Spojených štátoch plne na svoje potreby a svetovládne plány. Nastolili hospodársko-politický systém,

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

54

ktorý mohli riadiť z úzadia prostredníctvom kartelov, syndikátov a monopolov. Odskúšali si dokonca aj spôsoby, ako čeliť odporu zdola a neutralizovať protimonopolné hnutia.

Najúčinnejšia z odskúšaných taktík pretrváva dodnes. Nie je zložitá. Kapitál financuje odpor proti sebe, aby ho nechal v predstihu vybíjať si energiu bezpečným spôsobom a odviedol jeho pozornosť želateľným smerom.

Finančnícka plutokracia začiatkom 20. storočia začala uskutočňovať globálnu expanziu zo Spojených štátov, kde si veľké peniaze plne podriadili politické, spoločenské a hospodárske procesy založením Federálneho rezervného systému (FED) v decembri 1913. Pax Britannica prechádzala do Pax Americana, keď globalizačná unifikácia planéty prebiehala ruka v ruke s jej amerikanizáciou. Neunikla jej ani Európa spustošená a zruinovaná krviprelievaním dvoch svetových vojen. O tom, ako Hitlera spolufinancoval angloamerický kapitál, sa popísali stohy papiera a nakrútili početné dokumentárne filmy, vrátane mainstreamovej britskej BBC alebo The History Channel.

Pred vypuknutím 1. svetovej vojny bola hodnota jednotlivých mien viazaná na zlato, čo znemožňovalo vydávanie nových ničím nekrytých peňazí. Vyčerpávajúce náklady na vedenie vojny prinútili bojujúce strany k odstúpeniu od zlatého štandardu, čo urýchlilo znehodnocovanie národných mien. Sotva prešlo dvadsať rokov a vypukla 2. svetová vojna, ktorá uvrhla Európu do ešte hlbšej finančnej závislosti od USA. V júni 1944 prebehla v americkom Bret­ ton Woods medzinárodná finančná konferencia o novej koncepcii povojnového peňažného systému. Podstatou Brettonwoodskej dohody bolo napojenie národných mien signatárskych štátov na americký dolár fixovaný na zlato.

Ako sa píše v učebniciach, americká vláda sa zaviazala, že zahraničným centrálnym bankám bude vymieňať doláre za zlato, a to na základe zlatej parity dolára 1 trójska unca zlata za 35 dolárov. Americký dolár sa stal hlavnou zmluvnou rezervnou menou a bankový kartel združený vo FED-e mohol začať podmieňovať podobu hospodárskeho rozvoja povojnovej Európy i ostatného sveta.

FINANČNÉ ZOTROČOVANIE

Z Brettonwoodskej dohody sa zrodil aj Medzinárodný menový fond (MMF). Spojené štáty ako najväčší akcionár si v ňom vyárendovali právo veta. Jednou z deklarovaných úloh MMF bolo poskytovať krátkodobé úvery krajinám, ktoré sa dostali do úzkych, keď vyčerpali svoje zahraničné menové rezervy. Československo sa vyhlo upadnutiu do úverovej závislosti od bánk z Wall Street, keď spolu s ostatnými vznikajúcimi socialistickými krajinami nepodpísalo podmienky amerického programu hospodárskej obnovy Európy, známej ako Marshallov plán. Z úverovej pavučiny MMF sa vyvlieklo uskutočnením menovej reformy v roku 1953 a pozastavením plnenia svojich záväzkov na neurčito (Havlovo Československo sa k nim prihlásilo v roku 1990, ale to je iná kapitola).

Vytvorenie tábora socialistických krajín a konkurenčného prostredia na pôde starého svetadielu so širokým rozsahom sociálneho zabezpečenia a právami pracujúcich podstatne zmiernilo vysávanie bohatstva z povojnovej západnej Európy. Preto nadnárodný kapitál sústredil svoju koristnícku činnosť na Áziu, Afriku a Latinskú Ameriku. Bipolárne rozdelenie sveta a súperenie kapitálovo silnejšieho kapitalistického Západu so socialistickým Východom o zóny vplyvu sa preniesla do tretieho sveta, ako sa vtedy hovorilo rozvojovým krajinám. Tlačiarenské stroje v USA s požehnaním FED-u produkovali také objemy dolárov, aké si americká neokoloniálna kapitálová expanzia do sveta vyžadovala. Americkí emisári transnacionálnych finančných kartelov sa v období, keď sa desiatky afrických a iných rozvojových štátov vymaňovali z koloniálneho ujarmenia európskych mocností, nemohli prezentovať ako iniciátori amerického neokolonializmu.

Ich poslaním bolo spúšťať proces podmaňovania tretieho sveta cestou finančného zotročenia. Tak, aby ako stádo oviec ochotne vošiel do dlhovej pasce v podobe prijímania úverov na hospodársky rozvoj. A to podľa pravidiel stanovených tým, kto požičiava. Nadnárodným kapitálom používajúcim superveľmoc USA ako svojho poverenca. V záujme postupného zapojenia ekonomík všetkých krajín sveta do jednotného finančného a hospodárskeho megakomplexu.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Samotná vláda Spojených štátov pritom v treťom svete viedla neokoloniálne vojny, ktoré jej FED bez odvrávania financoval vydávaním ďalších peňazí. Po rozpútaní vojny vo Vietname stratil zmysel pre dodržiavanie sebadisciplíny vyplývajúcej zo záväzkov Brettonwoodskej dohody. Prestal byť schopný vymieňať centrálnym bankám zmluvných štátov doláre za zlato v dohodnutom kurze a Spojené štáty v auguste 1971 túto konvertibilitu americkej meny jednostranne zrušili. Americký dolár ostal naďalej pre väčšinu krajín sveta rezervnou menou a svetové obchodné transakcie sa aj naďalej účtovali prevažne v dolároch. Washington si zabezpečil panstvo dolára na nasledujúce desaťročia zaviazaním arabských producentov ropy k obchodovaniu v dolároch. FED-u to uvoľnilo ruky na vydávaniE nekrytých peňazí pre potreby vlády, ktorá ich využívala aj na zachraňovanie stratových korporácií a bánk stojacich pred insolvenciou.

Pád železnej opony pred štvrťstoročím umožnil nadnárodnému kapitálu urýchliť zavádzanie globálnej deregulovanej neoliberálnej ekonomiky všade na svete. Postsocialistické krajiny Eurázie naviazali svoje meny na dolár a svoje menové rezervy ukladali prevažne do amerických dlhopisov. Nadnárodný kapitál sprivatizoval tamojšie ekonomiky a učinil ich existenčne závislými od svetového obchodu. Krajne nezodpovednými špekuláciami privodil pred desiatimi rokmi bezmála krach svetovej finančnej sústavy a prinútil FED i Európsku centrálnu banku uvoľniť emisnú disciplínu, prudko znížiť úrokové sadzby a nechávať vlády zadlžovať sa. Požičiavanie si od bankárov na tzv. ozdravovanie systémovo relevantných finančných domov predstavuje nehanebnú zvrátenosť celého globálneho finančného systému. Odpor proti americkému hegemonizmu mohutnie a americký FED prestáva byť dokonale užitočným pre nadnárodný kapitál. Svetová finančná oligarchia v 21. storočí mení svoje zloženie a k starým euroamerickým bankárskym rodinám a klanom sa pridávajú nové, ambiciózne z Ázie.

FED ZAČÍNA BYŤ NA PRÍŤAŽ

Ôsmeho septembra prekonala výška štátneho dlhu Spojených štátov psychologickú hranicu 20 biliónov dolárov. V priebehu nasledujúcich dní poskytli finanční analytici médiám údaje o ďalších, bežne nezverejňovaných komponentoch celkovej zadlženosti USA, za ktorú nesie spoluvinu aj FED. Celkový dlh USA tak v skutočnosti dosahuje takmer 68 biliónov dolárov.

Vyše 20-biliónový dlh USA štatisticky zaťažuje každého občana (vrátane detí a starcov) bremenom takmer 62-tisíc dolárov. Bez dlhov však nie je nikto, čo znamená, že nadnárodná finančná aristokracia drží v hrsti všetky krajiny. Obrovská väčšina z nich sa ani len nepokúša splácať vŕšiaci sa dlh a je rada, ak zo štátneho rozpočtu dokáže vyčleniť aspoň príslušnú minimálnu čiastku na úroky a poplatky.

Je len otázkou času, kedy sa centralizácia globálneho kapitálu odrazí na prenesení aspoň niektorých funkcií FED-u a národných centrálnych bánk na nadnárodnú roveň. Medzinárodný menový fond zamýšľa vytvoriť vlastnú elektronickú menu, ktorá má konkurovať nikým nekontrolovanému bitcoinu. Vzhľadom na skutočnosť, že prvé štyri najväčšie banky sveta sú čínske (piata je japonská a až šiesta je americká), Čína a jej štátny i súkromný kapitál zvyšuje tlak na oslabovanie postavenia dolára ako svetovej rezervnej meny. S miernym oneskorením sa v médiách vynára aj správa, že 8. septembra odstúpil podpredseda FED-u Stanley Fischer, bývalý guvernér Centrálnej banky Izraela.

Do FED-u sa s vervou púšťa nemecká tlač. Redakcia nemeckého Spieglu umiestnila 11. septembra do svojej anglickojazyčnej mutácie preklad článku Christiana Reiermanna, ktorý napáda FED za zlyhanie americkej menovej politiky a označuje USA za scvrkávajúceho sa obra. Globalistický a „slniečkarsky“ týždenník Der Spiegel, samozrejme, neatakuje FED a nadnárodný kapitál za vysávanie bohatstva národov. Titulok Reiermannovho článku: Hospodársky chaos USA robí starosti Európskej únii však svedčí o tom, že Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa prestávajú byť pre globalistov – alebo prinajmenej pre ich eurázijské krídlo, nedotknuteľnou modlou.

55

ORBIS PICTUS > USA Foto: Richard Drew, SITA/AP

Americký prezident Donald Trump osamelo sedí po svojom prejave na 72. zasadaní valného zhromaždenia OSN. Jeho tvrdošijná konfrontačná politika postupne dostáva USA do väčšej izolácie a prispieva k vzostupu nových veľmocí na svetovej geopolitickej šachovnici. (mb)

RUSKO > ORBIS PICTUS Foto: Dmitri Lovetsky, SITA/AP

Pravoslávny kňaz vykonáva pohrebný obrad pre sovietskych vojakov, ktorí zahynuli počas 2. svetovej vojny. Ich pozostatky nedávno objavili členovia dobrovoľníckeho tímu, ktorí po nich pátrali v zemi na bývalom bojisku v blízkosti mesta Kirovsk. Ide o 228 z približne 200 000 sovietskych vojakov, ktorí padli pri pokuse prelomiť nacistické obkľúčenie Leningradu. Ak u nás zvíťazí „slniečkarska“ propaganda, o pár rokov nebudú naše deti vedieť o padlých príslušníkoch Červenej armády takmer nič. (mb)

ORBIS PICTUS > VATIKÁN Foto: L’Osservatore Romano, SITA/AP

Pápež František celebruje omšu v rezidencii Santa Marta vo Vatikáne. Možno práve v rámci novej vatikánskej agendy, infiltrovanej zo strany tajných spolkov a plánovačov NWO, nabáda na lásku k moslimským migrantom alebo relativizáciu tradičných kresťanských hodnôt. (mb)

NEMECKO > ORBIS PICTUS Foto: Monika Skolimowska, SITA/AP

Na palube bývalej utečeneckej lode kotviacej na rieke Labe v nemeckých Drážďanoch inštalovali v rámci projektu Mit Sicherheit gut ankommen (Bezpečne príďte) 80 medených sôch predstavujúcich afrických migrantov od dánskeho umelca Jensa Galschiota. Ako vidno, tretí sektor v Nemecku sa stále nevzdáva podporovania mánie vítania utečencov. (mb)

ORBIS PICTUS > VEĽKÁ BRITÁNIA Foto: Frank Augstein, SITA/AP

Apokalyptický pohľad na obhorenú výškovú budovu Grenfell Tower v Londýne, zameranú predovšetkým na nájomné byty, po tom, ako ju zachvátil mohutný požiar. Počet ľudí, ktorí našli smrť v plameňoch, sa pôvodne odhadoval na 80, podľa najnovších odhadov ich bolo trošku menej. Nič to však nemení na podstate, že stavebné firmy vo Veľkej Británii podceňujú bezpečnostné opatrenia.

Zisk je dôležitejší ako ľudské životy. (mb)

INDIA > ORBIS PICTUS Foto: Rafiq Maqbool, SITA/AP

Hinduistickí veriaci v indickom Bombaji sa modlia a vykonávajú tradičné rituály na pamiatku svojich predkov. V modernom svete už predkovia nikoho nezaujímajú a tradície vytláča globálna multikultúra konzumnej spoločnosti. (mb)

ORBIS PICTUS > JUŽNÝ SUDÁN Foto: Sam Mednick, SITA/AP

Muž počúva rádio v utečeneckom tábore v Južnom Sudáne. Krajina získala nezávislosť od Sudánu v roku 2011, odvtedy v nej zúri občianska vojna a tisíce ľudí žijú v utečeneckých táboroch, pretože sa nemôžu vrátiť do svojich rodných miest. Títo skutoční vojnoví utečenci však – na rozdiel od vypočítavých ekonomických migrantov – nikoho v Európe nezaujímajú. (mb)

KANADA > ORBIS PICTUS Foto: Chris Pizzello, SITA/AP

Herec Jake Gyllenhaal (vľavo) pózuje počas Torontského medzinárodného filmového festivalu vedľa Jeffa Baumana, ktorý prežil bombový útok na Bostonskom maratóne. Gyllenhaal stvárnil Baumana vo filme Stronger (Silnejší). Film rozpráva o nezlomnej sile človeka, ktorý sa nevzdal, hoci prišiel o obe nohy. O podozrivom pozadí bostonského atentátu, ktorý zaváňal akciou zorganizovanou tajnými službami, už film, pochopiteľne, pomlčal. (mb)

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Tibor Eliot Rostas

VLADIMÍR MEČIAR: VZOSTUPY A PÁDY TRETIA ČASŤ TRILÓGIE EXKLUZÍVNEHO ROZHOVORU

NIE SOM SUDCA, ANI KAT. NIE SOM SI ANI PRÍLIŠ ISTÝ, ANI PRÍLIŠ NEDÔVERČIVÝ VOČI TOMU, ČO HOVORÍ MUŽ, KTORÝ ZAKLADAL SLOVENSKÚ REPUBLIKU. ISTÉ JE, ŽE NÁZORY NA JEHO OSOBU SÚ VEĽMI ROZPORUPLNÉ. ISTÉ JE, ŽE JEHO TEMPERAMENTU, ROZHĽADENOSTI, SKÚSENOSTIAM, ROZHODNOSTI A SCHOPNOSTI PAMÄTAŤ SI, KOMBINOVAŤ A ANALYZOVAŤ SA VYROVNÁ LEN MÁLOKTORÝ Z POLITIKOV – AK VÔBEC. A ISTÉ JE AJ TO, ŽE VLADIMÍRA MEČIARA UŽ PRÍTOMNOSŤ NIE JE SCHOPNÁ OBJEKTÍVNE POSÚDIŤ. OTÁZNE TEDA JE, ČO SA STANE S MENAMI TAKMER VŠETKÝCH SÚČASNÝCH ČINITEĽOV V HORIZONTE DEKÁD A AKO BUDÚ OSOBU VLADIMÍRA MEČIARA VNÍMAŤ GENERÁCIE NAŠICH POTOMKOV.

Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

BILDERBERG A SVETOVLÁDA

Niekdajšia viditeľná moc sa už dávno stihla presunúť z osvetlenej scény do úzadia. Mocen­ ské záujmy elít sa neprerokúvajú na multilate­ rálnych fórach, ale v izolovaných záujmových kruhoch.

Mení sa tradičné delenie ľavo-pravých na konzervatívcov a neoliberálov. A neoliberalizmus sa skrýva za globálny svet a za hegemóniu Spojených štátov. To je ich ideológia, ktorá má už dnes množstvo slabín. To isté u konzervatívcov; typický predstaviteľ konzervatívcov je dnes Trump. A jeho vlastná krajina, ktorá ho potrebuje, ho nevie politicky podporiť a musí zvádzať boj o politické prežitie viac ako o nutné zmeny, ktoré sľúbil a každý ich bude musieť robiť.

66

Tu narážame na fenomén, o akom sme sa rozprávali aj v domácich súvislostiach – v pod­ state celá tá agenda zameraná proti nemu, ktorá sa dnes veľmi intenzívne šíri prostred­ níctvom sociálnych sietí, bola financovaná z mimovládneho prostredia onej skrytej ruky.

To sú tie skupiny, ktoré chcú ovládať svet, vládnu stranám a tým, ktorých nikto nevolí, a vymenovávajú sa za vládcov sveta sami z titulu držby peňazí. A nie je to len Soros, týchto nadnárodných vládcov je viac, je ich vyše 200. Kedysi, keď mi francúzski generáli-gaullisti povedali, že mi idú pomôcť vo voľbách 1998, mapovali všetko, čo treba. Povedali mi: Potrebuješ zmeniť názor dvesto ľudí na svete, a to je všetko. My sme to nestihli urobiť. Nám chýbali ešte nejaké štyri mesiace.

Keď hovoríme o demokracii, hovoríme záro­ veň o tom, že ľudia majú mať možnosť voliť si svojich zástupcov. Otázka je, kto volil Juncke­ ra a celý ten úradnícky aparát, ktorý vedie Eu­ rópsku úniu. To po prvé. A po druhé: stále sú neobjasnené otázky o združeniach ako Bilder­ berg, Trilaterálna komisia a ďalšie, ktoré za zatvorenými dverami tvoria svet o nás bez nás.

Teraz sa už o nich vie. Pred desiatimi rokmi to bola jedna z top konšpirácií, za akú ju označil aj Dzurinda, pričom jeho minister Mikloš na tom stretnutí v roku 2004 bol. Inými slovami:

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

rozhoduje za zatvorenými dverami, bez kompe­ tencií a bez mandátu občanov.

Sú nadnárodné spoločnosti, súkromné nadnárodné spoločnosti, ktoré majú väčšiu ekonomickú a politickú silu ako je sila väčšiny štátov. A ony, samozrejme, v snahe ovplyvniť svoj zisk a pomery pre seba rozhodujú.

A rozhodujú prostredníctvom niekoho. Potrebujú na to niekoho – politikov a ďalších.

Dokonca v Spojených štátoch, keď je súboj o prezidenta, je to súboj týchto nadnárodných spoločností. Keď ich kandidát vyhrá, dostáva do administratívy ľudí od nich, z ich firiem. Dokonca sa uvažuje, že by sa mal teraz vo voľbách zvoliť kandidát, ktorý bude mať na to viac peňazí. Čiže tá väzba na kapitál sa upevňuje ešte viac a politika je závislá od privátnych spoločností na celom svete, nielen u nás. Aj u nás.

Ale nie je to exaktná definícia fašizmu?

Ešte by som nepovedal, že je to fašizmus. Povedal by som, že je to to, čo sa nazýva spoločnosť oligarchov. Lebo ona ešte nesiaha v metódach výkonnej moci k fašizmu. Aj keď, povedzme, v niektorých štátoch sa robí poriadok aj za cenu občianskej vojny, aj za cenu povstania, za cenu odstavenia vlády a podobne.

Má na to nástroje a peniaze.

Definícia fašizmu a Mussoliniho bola o pre­ viazaní ekonomickej moci s akýmsi ideálom alebo ideami, ktoré sa mali jednoliatym od­ hodlaním bezpodmienečne spĺňať. Nadnárod­ ný kapitál určuje obsah politiky, obsah médií aj kultúry, ale napokon aj zameranie vedy či vzdelávacieho systému.

Je to protiklad, ktorý si vykopal aj svojho hrobára. Takto to funguje, ale súčasne prichádza obrovské množstvo ľudí, ktorí volajú po prerozdelení majetku, po zrušení týchto funkcií, po národných štátoch. Dokonca keď zoberiete voľby druhého kandidáta za demokratov – ten hovoril o socializme v Spojených štátoch amerických, v podstate sa približoval k tomuto modelu. Takže to vždy dovedú k nejakej forme moci, ktorá pnutím napokon praskne a začína sa znovu. Otázka je, aká bude cena, Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

keď dôjde k masívnej kríze. Bude to cena finančná, ekonomická, alebo cena mnohých ľudských životov a prepracovania celého systému? Keď v Amerike padli dlho fingované dlhopisy, fingované akcie a podobne, vyvolali krízu v celom svete. A vždy, keď takto kapitál dôjde k istej hranici, že nemôže, dôjde k tomu, že sa musí rozhodnúť aj politicky, čo bude ďalej.

Alebo to celé reštartovať prostredníctvom konfliktu. Áno, reštartovať konfliktom je jedna z najlepších metód, pretože na tom sa najlepšie zarába. Vtedy, keď nezomierame my, ale zomierajú druhí.

UTEČENECKÁ KRÍZA

A úplne ideálne, keď sú to Slovania, ktorých 35,3 milióna zahynulo počas druhej svetovej vojny. V nej padlo celkovo 50 miliónov ľudí.

Ako vnímate tú takzvanú utečeneckú krízu?

Keď vidíme, že tí, o ktorých nám hovoria, že sú utečenci, sú relatívne dobre vybavení? Sú dob­ re oblečení, majú smartfóny, evidentne teda nestratili kontakt ani s blízkymi atď. Navyše sa ukázalo, že práve mimovládne organizácie, o ktorých hovorili predstavitelia pohraničnej a bezpečnostnej stráže Frontex, pomáhajú s nelegálnym prekračovaním hraníc. Vidíme, že narastá strach a chaos, vybuchujú nákupné centrá – v Európe sa deje čosi mimoriadne, ale aj koordinované. Utečenci pribúdajú a tých, ktorí to kritizujú, označujú ako homofóbov a extrémistov. Politici aj na Slovensku napo­ kon namiesto bezpečnostných opatrení prichá­ dzajú so zvrátenou rétorikou: máme si zvykať.

To je problém, ktorý by sa dal kategorizovať.

Máme skupiny utečencov, ktorí sa nám vracajú zo štátov, kam Európska únia posielala lietadlá, zbrane, zabíjala a ničila civilov. Koľko stotisíc ľudí zomrelo v Iraku pre chybu Bushovej vlády? Koľko ľudí zomrelo v Líbyi?

Veď to bol prosperujúci štát, ktorý rozbili.

Kto začal konflikt v Sýrii? Tam je organizovaná celá sústava štátov západnej Európy.

Kto sa angažuje v konflikte, ktorý pokračuje ďalej smerom k čínskym hraniciam v AfgaFoto: Matúš Plecho

Foto: Matúš Plecho

nistane? Rúca sa to jedno za druhým. Takže to je takzvaná vynútená vlna – utečenci politickí, ktorí utekajú. Potom sú ekonomickí, ktorí si chcú zlepšiť postavenie. Ale to, čo nás čaká, bude katastrofa: sociálni a ekologickí utečenci. To sa stalo starému Rímu. Takzvaní barbari prišli a Rimania zanikli. No a potom je to ekologická vlna, kde bude otázka výživy, klimatických podmienok či nedostatku vody ľudí nútiť tieto mestá opustiť a budú sa sťahovať. Táto vlna bude najhoršia. Tí nemajú inú možnosť, len sa vnútiť, ak chcú prežiť. Nemôžu prosiť. A teraz prídu milióny chlapov do Európy bez žien. Komu tie ženy zoberú? Je to primitívna, ale zásadná otázka. Komu?

Vyzerá to, že Európan tak, ako ho poznáme dnes zanikne, podobne ako dávnoveký Egyp­ ťan. V rámci demografickej krivky vývoja je to nezvratný proces. Priemerná pôrodnosť v Európe poklesla na koeficient 1,4, pričom normálny prírastok pri udržaní reprodukčnej schopnosti populácie je 2,1. Toto sú čísla, ktoré v praxi znamenajú, že pri tomto trende poklesne počet pôvodných Európanov na konci 21. storočia o 30 %.

Dobrovoľne odchádzame a súhlasíme, že budeme sluhovia. Keď sa Európa nebude vedieť venovať sama sebe, bude prijímať ľudí z inokade, ktorí prídu a obsadia tieto územia bez vojny.

Európska komisia začala právne konanie voči členským štátom, ktoré porušili legislatí­ vu Európskej únie. Zdôvodnila, prečo spusti­ la právne konanie o nesplnení povinností voči Českej republike, Maďarsku a Poľsku. Dôvo­ dom je, že uvedené krajiny nedodržali svoje po­ vinnosti na základe rozhodnutia o relokáciách migrantov, ktoré Rada Európy alebo Rada Eu­ rópskej únie prijala v septembri 2015. Dokon­ ca to chce hnať až na Európsky súdny dvor. Je vôbec možné pokračovať v tejto politike znásil­ ňovania európskych krajín?

Po prvé, toto vôbec nie je žiaden princíp ani rozhodnutie. Je to takzvaný princíp solidarity, na ktorý sa odvolávajú. Štáty by mali byť solidárne, a pod to schováte všetko.

69

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

70

To znamená, že tie vlády už nie sú vlády zvrchovaných štátov, sú to slúžtičky. Čo sa týka rozpisu, koľko má ktorý štát prijať, môže to prijať zo solidarity. Nemôže to prijať z nanútenia. Je to jeho vec a ak sa tieto štáty bránia, majú svoju historickú skúsenosť, čo cudzí prvok v tomto prostredí robí. Je zaujímavé že z tohto vypadlo Slovensko. Aj z hľadiska informácií, ktoré mám, Slovensko prijalo niekoľko násobne viac ľudí ako bol rozpis. Prečo?

Predseda vlády u nás rozpráva tak, príde do Bruselu, a koná inak. To sú dve B: Bratislava – Brusel. A vždy sa jednému B klame, obyčajne to býva Bratislava. Celá kríza, ktorá je v Európskej únii, je kríza vzťahov – centralizácia a decentralizácia, kde ešte vlády existujú a majú nejaké slovo, a kde už nie sú, kde sa to mení na nejaké spolkové krajiny s federálnou vládou, pričom v tomto systéme si rozhodujúcu pozíciu zachováva kancelár alebo kancelárka Nemeckej spolkovej republiky. Aj ekonomickú, aj politickú prevahu. Veľa sa teraz hovorí, že Slovensko má byť v nejakom tvrdom jadre Európskej únie. Bolo tu jedno také vyjadrenie: tvrdé jadro neexistuje a existovať nebude. Sú členovia Európskej únie, práva a povinnosti, každý ide po stupňoch integrácie rôznou rýchlosťou, ale ako predseda vlády sa vždy musím pýtať: nechcem byť v natvrdlom jadre, ale chcem byť v tom, čo Slovensku osoží, aby tie moje a bruselské kompetencie boli vyvážené. A nieže štát, ktorý nechali zadlžiť, obmedzili mu ekonomické aktivity, šupneme Bruselu. To nejde. Potom ten štát zaniká.

NATO A NEUTRALITA

Pracujem na knihe rozhovorov s bývalým vysokopostaveným pracovníkom spravodaj­ ských a diplomatických služieb Miroslavom Polreichom, ktorý bol v krízových časoch stu­ denej vojny mediátorom medzi spravodajskými službami ZSSR a USA. Absolvoval niekoľko významných stretnutí s bývalým ministrom obrany USA Robertom McNamarom, porad­ cami Henrym Kissingerom i Zbigniewom Br­ zezinským. Ako jeden z mála skutočne mimo­ riadne zainteresovaných expertov sa vyjadruje aj k otázkam o NATO. Málokto z verejnosti

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

vie o skutočnej podstate NATO, ktorá je len a len servisnou organizáciou doplňujúcou americkú vojenskú kapacitu vo všetkých kra­ jinách, ktoré okupuje. Tá podstata spočíva v článku 5 Washingtonskej zmluvy. Kongre­ sové výskumné stredisko Spojených štátov a jej špecialista Paul Gallis to zhŕňa. Článok 5 Severoatlantickej zmluvy nezaisťuje pomoc žiadnemu spojencovi, ktorý by bol napadnutý.

NATO považujeme za organizáciu kolektívnej obrany, nie kolektívnej bezpečnosti. Jedným príkladom napadnutia členskej krajiny NATO je Turecko v konflikte s druhou členskou kra­ jinou NATO, s Gréckom. USA sa, samozrej­ me, aj v rámci ich superizolacionizmu, ktorý sa prejavil v podstate v tých dejinách, nechceli ísť do vojny s druhou členskou krajinou, a to s Gréckom. Spojené štáty sa nezúčastnili. Po­ litici a médiá verejnosť účelovo podvádzajú. Žiadna povinnosť zasiahnuť totiž neexistuje, neexistuje žiadny záväzok. Aj z tohto pohľadu by bolo veľmi osožné, aby sa spoločnosť s tou­ to skutočnosťou zoznámila a mohla vyjadriť svoj súhlas, alebo nesúhlas so zotrvaním v tej­ to organizácii spĺňajúcej len a len požiadavky vojensko-priemyselného komplexu v privátnych rukách. Toto sa však mohlo odohrať už v roku 1997 v súvislosti s referendom o NATO. Dnes veľká časť obyvateľstva Slovenskej republiky (a spomedzi krajín Európskej únie aj najväč­ šia) tomuto vojenskému paktu neprejavuje dô­ veru.

Referendum do NATO. Samozrejme, že príprava na vstup do NATO sa urobila, ale vychádzala zo situácie z roku 1992 a 1993. Situácia v slovensko-maďarských vzťahoch bola komplikovaná. Tak sa volili tri systémy. Jeden na vzájomných vzťahoch – takých neblokových, vyvážených – nikto neprijal. Druhý systém – neutralitu. Vznikol by taký pás Švajčiarsko, Rakúsko, Slovensko. Stredom Európy.

Boli by sme neutrálni, ale žiadali sme záruky od Američanov a Rusov. Nedali ani jedni, ani druhí. Aj keď Rusi povedali, že by bolo dobre, keby sme boli neutrálny štát. Čítal som, že Rusi podporu vtedy aj reálne naznačili.

Oni len povedali: Bolo by to dobre. Ale záruky za bezpečnosť nedali žiadne.

Ani nemali ochotu?

Ani nemali ochotu rokovať.

Prečo zaujali takýto postoj?

Keď bol problém s Maďarskom, bol som u Jeľcina. Najprv ma vôbec nechcel prijať a povedal: Vaše konflikty sú také, že my sme pri tom neutrálni. Išli sme dvakrát do vojny kvôli Srbom, tretí raz nepôjdeme. A s vašimi konfliktmi v strednej Európe nechceme nič mať. To bola vtedy oficiálna politika v Rusku.

Ani americká vláda nechcela dať garancie.

S viacerými ľuďmi z ruskej, ale aj z americ­ kej strany som sa rozprával o tom, že boli dve koncepcie. Zaujíma ma, ktorú by ste prefero­ vali. Jedna bola tá známa Ceausescuova ešte z roku 1985, keď hovoril, že keby sa rozpadla Varšavská zmluva, bolo by dobré, aby zaniklo aj NATO, čiže v podstate by to bolo také akoby vyrovnané, ten stôl uprataný. Alebo druhá ver­ zia, o ktorej začal v poslednej dobe hovoriť aj Henry Kissinger, bola, že keď sa rozširovalo NATO, malo sa rozšíriť len o Rusko. A krajiny zo sféry bývalého Sovietskeho vplyvu mali os­ tať zatiaľ v čakárni.

Za geopolitický vývoj, ktorý nastal, nesie historickú zodpovednosť Gorbačov. Existujú záznamy z rokovaní Gorbačova a amerického prezidenta, kde rozoberali otázku „ani NATO, ani Varšavská zmluva“. Rozdiel bol v tom, že on nepochopil americký systém, kde nestačí slovo prezidenta, musí to schváliť aj Kongres, aj Senát. A on začal robiť jednostranné kroky. Čiže Varšavskú zmluvu zrušil. NATO počkalo. Hovorili: Načo by sme to teraz rušili? Boli aj v očakávaniach, čo so strednou Európou, pretože tieto dohody, že vojská NATO sa nepodujmú postupovať ďalej, pokračovali. Aj my sme žili v tom, že dobre bude v politickom zoskupení, ale vo vyváženom vzťahu. Povedali sme: budeme integrovaní v NATO, ale kooperatívni s Rusmi. Čiže bude to taký vzťah, kde sa nikto nebude vojensky pohrávať, nebudú konflikty medzi štátmi, bude tu pokoj a do

toho vstupujeme. Ale neskôr prišla požiadavka na rozširovanie NATO ako vojenskej prítomnosti. Najprv spoločné cvičenia, spoločné vojská, útvary rýchleho nasadenia a podobne.

Tá intenzita rástla až po budovanie základní NATO v strednej Európe. Ale keď spomínate tieto koncepcie, musím spomenúť ešte jednu koncepciu. Koncepcia Lecha Walessu: NATO 2. Štáty strednej Európy by nevstupovali do NATO, ale založili by vlastnú obrannú organizáciu. Malo to naplniť priestor medzi Východom a Západom treťou organizáciou.

Vy osobne by ste boli za to, aby bolo Sloven­ sko neutrálne?

Berme to tak, že je to vývoj. Tá etapa, keď som bol za neutralitu Slovenska, bola vývojová, keď sme hľadali garancie bezpečnosti pre Slovensko. A ako sme postupne zisťovali, neutralitu nikto nepodporil, a pokračovali sme ďalej v hľadaní inej podpory a ochrany pred možným konfliktom v strednej Európe.

Dnes je situácia iná, v Rusku je iná adminis­ tratíva. Jeľcin bol v podstate poloamerickým prezidentom. Čiže otázka je – a mnohí ľudia si ju kladú, či by nebolo pre Slovensko aj v rámci, povedzme, toho pásu, ktorý ste spomínali: Ra­ kúsko, Švajčiarsko, lepšie, keby sme sa nestá­ vali terčom útokov číslo jedna. Presne toto som sa chcel spýtať na tlačovej konferencii Sergeja Lavrova. Žiaľ, nestihlo sa.

Táto otázka má v sebe viacero riešení. To, čo hovoríte. Je vôbec možné, aby nás niekto pustil z NATO? Tak sa treba opýtať.

Keby sa tak ľudia vyjadrili v referende?

No a čo?

Nepustili by nás?

Samozrejme, že nie.

Nuž ale rozhodnutie ľudu v referende je pod­ statou demokracie, a tento výsledok by sa mal plne rešpektovať. Áno, ale tri bodky. To referendum... Po prvé, neprebehlo by. A po druhé, vždy by to bola dosadená reprezentácia, ktorá by tieto veci

71

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

72

zmazala. Nie sme takí svojprávni, aby sme v tejto veci mohli dneska rozhodnúť. Je tu problém s Ukrajinou. Ešte zatiaľ môžeme ďakovať bohu, že nevyšli Kiskove vízie o umiestnení trvalých základní. Ale prítomnosť štábov na Slovensku existuje, výcviková základňa existuje. Takže postupne to pokračuje ďalej a ďalej. Nie sú ešte základne tak, ako má Rumunsko, Bulharsko, Pobaltsko, Poľsko. Zatiaľ nemajú Česi, Slováci. Ale dokedy sa dokážu ubrániť, neviem. Keď sme vstupovali do NATO, na Slovensku sme sa rozštiepili na dve časti. Jedna bola za partnerstvo s NATO – to bola tá moja –dobre, buďme v nejakej forme politickej spolupráce s tým, že nám budú garantovať, že v strednej Európe bude pokoj.

A druhá časť za okamžité členstvo v NATO, pričom na členstvo v NATO sme vtedy – a dovolím si povedať ani dnes – neboli pripravení tak, ako to predpisy a zásady vyžadujú. Stálo nás to veľkú obeť – dobrovoľne sme zlikvidovali náš zbrojný priemysel. Síce sme získali peniaze na výstavbu ozbrojených síl, ale dodatočné náklady budú o to väčšie. A vymení sa technika, ktorá predtým išla zo Sovietskeho zväzu, pôjde teraz do Spojených štátov amerických vrátane servisných služieb, ktoré sú drahšie ako tá technika. Takže k otázke, či nám NATO garantuje bezpečnosť, sa pýtam: Garantuje NATO, že nebude v Európe konflikt? Odpovedám: nie. Otázka bezpečnosti je pre mňa širšia ako iba vojenské napadnutie.

Naopak, tým že sa posúva na Ukrajinu, sa dostalo na samú hranicu konfliktu dvoch vojenských mocností: Ruska a Ameriky. Pritom moje vnímanie sveta ide ďalej a hovorí konflikt Rusko, Amerika nie je prvoradý. Prvoradý je konflikt Amerika a Čína a Rusko má byť neutrálne alebo na strane Ameriky. Preto celý ten cirkus okolo Ruska a všetko, čo sa hovorí o Rusku ako o nebezpečenstve a podobne.

Okrem vojenských základní sú rovnako ne­ bezpečné aj základne radarové. Nezodpovední politici podvádzajú širokú verejnosť, keď pre­ hlasujú, že radarové základne vraj nepredsta­ vujú také bezpečnostné riziko, pričom málo vecí vo vojenskej stratégii je takých jasných –

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

vyradenie radarových systémov je prvoradou úlohu útoku. Tak ako to bolo napokon aj pri útoku na Irak.

No a dnes musíme pozrieť na prvú vec. Ak sa NATO so svojimi vojskami dostalo pár sto kilometrov od ruskej hranice, vytvorilo novú hranicu napätia a nebezpečenstve v Európe.

Rusko je najbohatšia zem na svete a svoje poklady dobrovoľne neodovzdá nikomu. Takže si ich bude, samozrejme, chrániť ako podmienku svojho prežitia. Amerika nátlakovými akciami a predpokladom takého rozvratu nakoniec dospieva k tomu, že má problémy s vnútornou jednotou a s vnútornou súdržnosťou vôbec, a to nielen kvôli NATO. Je to kvôli mnohým chybám, že krajina, ktorá bola kedysi veriteľom všetkým, je dnes dlžníkom všetkých.

SPRAVODAJSKÉ SLUŽBY A POKUSY O ATENTÁT

Ako predseda vlády ste sa stretávali s hláse­ niami spravodajských služieb. Dnes už vieme, že NSA, CIA alebo FBI sleduje svojich spojen­ cov a vlastné obyvateľstvo ešte intenzívnejšie ako sleduje Rusko, lebo pomer, o akom prinie­ sol svedectvá aj Edward Snowden, je 3,5 mi­ liardy dát sledovania amerických občanov ku 1,5 miliarde dát, ktoré získali z Ruska. Vedeli ste o takom rozsiahlom systéme zbierania in­ formácií a sledovania obyvateľstva?

Roky predtým bolo isté, že existuje istá organizácia pod názvom Echelon so sídlom vo Veľkej Británii, ktorá hodnotila všetky popredné európske firmy a prehrávali všetky súťaže o svetové projekty v prospech amerických firiem. Tá špionáž je rozsiahla. Európske firmy chceli začať chrániť viac svoje dáta, ale nedosiahli nič. Samozrejme, že to išlo aj ďalej, do politických kruhov. Ale musím povedať, že sa zmenili aj technické prostriedky, a tie sa začali zdokonaľovať vo viacerých oblastiach, ktoré priamo nesúviseli so spravodajskou činnosťou. Napríklad dane. Evidencia príjmov, výdavkov, spravodajské informácie. Kto má štruktúru vašich výdavkov, vie, čo robíte, na čo míňate, koľko zarábate. Začali sa meniť informácie mediálne. Spojené štáty majú systém, kde Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

je do 24 hodín každá spravodajská informácia, ktorá vyjde vo svete, u nich spracovaná.

Keď vyjde z troch prameňov, je potvrdená ako pravdivá. Preto napríklad na Slovensku každú hlúposť zverejňovali trikrát, aby sa potvrdilo, keď to išlo proti vláde a proti mne. Existuje sledovanie technickými prostriedkami. Načo by som vás dnes sledoval, keď vám môžem odpočúvať mobil a zapnúť si ho ako reproduktor. Vedia určiť, kde ste, o čom rozprávate, s kým sa stretávate s presnosťou na 40 cm. Paradox týchto vecí je, že technika, ktorú sme používali v SIS, bola veľmi zastaraná. Tak sme chceli kúpiť to, čo bolo vtedy najmodernejšie, v Spojených štátoch amerických. Odmietli nás, že to pre nás nemajú. V Izraeli sa dozvedeli, že takéto niečo hľadáme. Prišla ponuka odtiaľ: to isté, ale plus 10 %. Dostali sme všetko.

Začalo sa to montovať koncom roka 1998 a do prevádzky sa všetko uviedlo začiatkom roku 1999. Prví dvaja, ktorých takto sledovali, sme boli ja a Lexa.

Keď hovoríme o spravodajských službách ako NSA, CIA a podobných, ktoré zbierajú dáta. Mali ste nejakú skúsenosť s ruskou spra­ vodajskou službou – objektívne, tá druhá stra­ na tu operuje tiež, a má svoje záujmy.

Mali sme jedinú dohodu s ruskými službami: ruské mafie nebudú na Slovensku. Rusi dodržali. Tu žiadna ruská mafia nie je. V Čechách boli, aj všade okolo, na Slovensku neboli.

Ako sa dá niečo takéto dosiahnuť, že garan­ tujú, že tu nebude ruská mafia?

Napríklad tak, že prišiel človek do Piešťan, ktorý povedal: Toto bude moje, toto budem vlastniť a podobne, a začal robiť okolo seba isté kroky. Keď som požiadal, aby to nerobil, oznámil, že mi pošle guľku. No a potom sme požiadali, aby príslušné ruské inštitúcie zakročili, že je to ich občan. Do 48 hodín opustil Slovensko. Ako to urobili – neviem.

Vravíte o guľke. Máte konkrétne informácie o reálnych pokusoch o atentát na vašu osobu?

Indície, motívy...

Foto: Matúš Plecho

Viem o všetkých ôsmich, ako ich vyšetrovali, aj pozisťovali, aj niečo nezistené, aj zatajené, dohady. Vrátim sa len k dvom. Ešte v roku 1992, to bolo stopercentne potvrdené. Príprava vraždy dopravnou nehodou medzi Vranovom nad Topľou a Humenným. Vyhol som sa tomu o pár minút. Náhoda alebo osud.

Dozvedeli ste sa o tej príprave ex post, alebo už skôr?

Tesne predtým, pár minút. Takže sa podarilo vyhnúť. Bol som aj v Nemeckej spolkovej republike na oficiálnej návšteve v 1992, pripravili atentát aj tam. A tam som mohol vidieť, ako pracujú spolkové služby, ako ma chránili počas zvyšku pobytu a urobili opatrenia. Aj mi oznámili, že príde k pokusu o vraždu, a preto sa musím podrobiť režimu, ktorý mi určia. No a bol to prísny režim, aj mimoriadne bezpečnostné opatrenia na rôznych miestach. Raz ma schovali na jednu stanicu, kde sme si museli ľahnúť, aby sme neboli ako terče streľby z okien a podobne. Videl som perfektnú prácu a zhodou okolností poslanec, dobrý známy, bol v centre tejto antiteroristickej organizácie a odovzdal mi informáciu, čo a prečo sa robilo. Poviem len taký príklad: vychádzal som z budovy z jedného rokovania, prichádzajú ku mne títo nemeckí ťažkoodenci a okamžite ma strkajú do auta.

Hovorím: Odmietam si sadnúť, to nie je moja kolóna. Mlčte, vaša kolóna pred pár minútami odišla s mužom rovnako vysokým ako vy a vo vašom oblečení. Vy idete v krycej kolóne, odchádzame.

Ako to fungovalo na Slovensku?

Bola ochrana ústavných činiteľov, ľudia, ktorí boli určení na moju osobnú ochranu a sprevádzali ma 24 hodín denne. Tam neexistovalo súkromie. Idete za dvere a ste pod ochranou ochranky, ste v miestnosti, ste pod ochranou ochranky. Keď bolo ohlásené zvýšenie rizika, ochranka sa zväčšovala. Boli takzvané epizodické ochrany, keď sa išlo niekde na akciu.

A potom boli ochrany stabilné, aj ochrany tzv. kontrasledovania. Ja som išiel niekde s kolónou a kdesi vzadu sa motalo ochranné

75

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

„ŠTEFÁNIKA NÁM ZABILI, DUBČEK PRI NEVYSVETLENEJ NEHODE ZOMREL, TISA OBESILI, A MŇA CHCÚ LEN ZAVRIEŤ?“

Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

auto a sledovalo autá, ktoré tu kolónu sprevádzajú, nadväzovali sa a odchádzali, skúmalo sa, čie tie autá sú. Niečo sa aj zistilo, takže to boli také vzrušujúce dni, ale žijem, som tu, som celý, zdravý.

PRÍPAD ALEXANDRA DUBČEKA

78

Tragická autonehoda Alexandra Dubčeka je doteraz vnímaná veľmi rozporuplne. Dub­ čeka navrhol za prezidenta Čech, predseda koncepčnej komisie Občianskeho fóra Zdeněk Jičinský. Podporil ho aj budúci minister zahra­ ničných vecí Jiří Dienstbier, ktorý doslova po­ vedal: Je to jediný občan Československa, kto­ rého pozná celý svet. František Mikloško sa však vtedy vyjadril jasne: Dubčekovi a ľuďom okolo sa nedá veriť. Celá slovenská delegácia VPN bola proti Dubčekovi, napriek tomu, že v prieskumoch verejnej mienky bol absolútne najpopulárnejším kandidátom na prezidenta, a to dokonca i v Čechách. Za ním v poradí boli Valtr Komárek, Marián Čalfa, Čestmír Císař a Václav Havel bol až piaty. Práve táto neho­ da s tragickými následkami, neumožnenie expertízy firmou BMW, zmiznutie dokumen­ tov a Dubčekovej aktovky vyvoláva doposiaľ otázky aj v rodine pána Dubčeka. Aké sú vaše informácie?

Dubček bol jediný kandidát na prezidenta, najoceňovanejší všetkými, a bralo sa, že aj Federálne zhromaždenie ho schváli, bude to bezproblémové, proste nebude mať proti sebe konkurentov, ani z Charty, ani z iných.

Medzi chartistami a komunistami prebiehala rozsiahla diskusia. Bola to komisia, ktorú viedol predseda českej vlády Ladislav Adamec v mene Komunistickej strany Československa a chartisti prichádzali na tieto rokovania nepripravení, s nevyjasnenými názormi. A keď sa hovorilo, čo by mohlo byť, kedy, ako by sa tá moc mohla presunúť a podobne, dokonca sa uvažovalo, že keď prezident, tak niekedy v máji. A na strane Komunistickej strany Československa ako jeden z členov jej delegácie sedel Marián Čalfa. A on sám to vyhodnotil tak, že vlastne keď chce niečo v politike znamenať, musí prejsť na druhú stranu. A nevedel ako. Ale keď vznikla diskusia o preziden-

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

tovi, vyhodnocoval, kto z tých chartistov by bol asi taký, ktorý tam má vplyv, zapája sa do diskusie a oplatí sa s ním o tom rokovať.

A vyhodnotil to tak, že by to mal byť Václav Havel. Išiel za ním a povedal mu, že netreba s prezidentom toľko čakať, on vie zariadiť aj ústavnoprávne, aj politicky, že Václav Havel bude prezident už v januári. Havlovi sa tento návrh zapáčil a na ďalšom rokovaní už sedel Čalfa na strane chartistov, nesedel v delegácii Komunistickej strany. No, samozrejme, chartisti to vyhodnotili, že by bolo správne, keby to bol Havel, len protikandidátom bol Dubček. A tak poverili Milana Kňažka a Jána Budaja, aby išli Dubčeka presvedčiť, nech stiahne kandidatúru v prospech Václava Havla. Samozrejme, Dubček mal svoje ambície, cítil sa ukrivdený, cítil príležitosti, že má podporu a v pléne Federálneho zhromaždenia určite prejde skôr ako Havel. Odmietol kandidatúru stiahnuť a odohral sa verbálne tvrdý súboj medzi Kňažkom, Budajom a Alexandrom Dubčekom. Dokonca raz, keď ich Alexander Dubček stretol v mojej predsieni, mi povedal, že ak stretne týchto ľudí u mňa ešte raz, prestane sem chodiť. Hovoril o tom, ako hrubo sa k nemu správali a čo všetko mu povedali. Keďže boli neúspešní, rokovaním poverili Miroslava Kusého, a aj ten išiel Dubčeka presviedčať. A vtedy mu ako kompromis ponúkli, že by mohol byť predsedom Federálneho zhromaždenia. A Dubček im na to odpovedal: Nie, nie, nie, najprv budem predsedom Federálneho zhromaždenia, a až potom stiahnem kandidatúru. Videl, že tá hra okolo neho ide ďalej, a nakoniec by nebol ani tým predsedom Federálneho zhromaždenia. Takže za cenu tohto kompromisu sa stal Alexander Dubček predsedom Federálneho zhromaždenia, stiahol kandidatúru a podporil Havla.

Zaujímavé, že Slováci odhovárali Alexandra Dubčeka od toho, aby sa stal prezidentom Čes­ koslovenska.

Hnutie Verejnosť proti násiliu a Občianske fórum nespolupracovali. Potom prišiel Václav Havel na Slovensko, začali sa rozvíjať nejaké

kontakty a veľmi rýchlo došlo k tomu, že akceptovali Havla, aj Občianske fórum a začali veľmi čulé kontakty medzi nimi na osobnej báze. Havel zase nešetril slovami: Kňažko, budeš viceprezident, Kusý, ty budeš mať aj kanceláriu, ty budeš tam, ty budeš tam. Proste nešetril týmito predstavami a sľubmi, ktoré dostávali. Napríklad teraz veľmi angažovaný Bútora dostal titul zmocnenec Václava Havla pre Slovensko, a tak si proste pozaväzoval týchto ľudí. Bútora celú dobu tvrdil, že do Európy sa dostaneme len zahryznutí do českého zadku, inak to nie je možné, všetko ostatné je podvod. Ale vrátim sa teraz ďalej k tejto otázke prezidenta a smrti Alexandra Dubčeka. Je tu niekoľko faktov, ktoré viem. Ján Rezník, vodič, ktorý ho viezol, pracoval kedysi ako vodič na ministerstve vnútra. Keď som bol minister, vozil šéfa inšpekcie. Pre isté darebáctva, ktoré urobili, som dal trestne stíhať aj jeho, aj toho šéfa inšpekcie a požiadal som orgány činné v trestnom konaní, aby ho stíhali. Šofér dostal okamžite prácu na federálnej ochrane ústavných činiteľov a zamestnali ho znovu ako vodiča. Keď sme prišli do vlády, pridelili ho ako vodiča Rudolfovi Filkusovi. Pre nespoľahlivú jazdu Filkus žiadal o výmenu a zakázali mu voziť ľudí, mohol voziť len náklady. Zhodou okolností tento zákaz porušili práve vtedy, keď išiel po Alexandra Dubčeka do Bratislavy a mal ho odviezť. (Pozn. red: Bývalý šéf ochrankárov a plukovník v zálohe Juraj Zábojník práve v súvislosti so smrťou Alexandra Dubčeka nedávno v médiách vyjadril značné pochybnosti, keď spomenul, že na Slovensku v tom období existovala okrem vysoko profesionálneho Úradu ochrany ústavných činiteľov aj expozitúra Federálnej ochrannej služby s veľmi krátkym pôsobením, čím vyjadril obavy nad spoľahlivým výkonom služby vybraných ľudí.)

Druhá taká zvláštnosť, že Dubček vždy sedel vpredu pri šoférovi. On mi vždy aj vysvetľoval, že vieš, keď by aj teroristi zaútočili, vždy budú strieľať dozadu, ani ich nenapadne, že ten vpredu som ja. On mal takú predstavu, ja som sa na to iba usmieval. Prečo bol vtedy vzadu, neviem. Druhá vec po tej dopravnej nehode bola pre mňa dodnes nezodpovedaná:

mal vyletieť cez zadné okno, a ležal pred autom. Tretia vec, ktorá ma pomýlila: žiadal som o stretnutie s ním v nemocnici a odmietli ma, že zo zdravotných dôvodov to nie je možné, ale keď požiadal o osobné stretnutie Michal Kováč, tomu to umožnili. Ďalej som žiadal, aby do vyšetrovania pribrali aj slovenské orgány, čomu opäť nevyhoveli. A ešte viac som bol prekvapený, že Dubček žil. Keď prišiel za mnou predseda federálnej vlády pán Strážsky, či súhlasím s tým, aby bola udelená amnestia vodičovi Alexandra Dubčeka, hovorím: Urobte to, a na Slovensku si budeme navždy myslieť, že ste ho dali zavraždiť. Potom z tej amnestie zišlo, no robili sa na tom mieste rôzne skúšky a testy o tom, aké sú tam prúdy, aké vyžarovanie, čo všetko mohlo mať vplyv na toho vodiča. Žiadali sme, aby bolo auto sprístupnené technikom zo Slovenska. Nebolo. Istý čas sme mali dokonca problém zistiť, kde je. Zo slovenských policajtov nikoho nepripustili k vyšetrovaniu. Keď Alexander Dubček zomrel, vlastne sa s ním nemal kto v Prahe rozlúčiť.

Jeho truhla odišla na letisko bez akéhokoľvek vzdania úcty. Z môjho rozhodnutia sme mu na Slovensku urobili štátny pohreb ako osobnosti, ktorá predsa len vo svete niečo znamenala. Čo sa týkalo funkcie prezidenta, rokovali sme aj o tom, že keď bude slovenský štát, bude prvým slovenským prezidentom. A čo sa týkalo Dubčeka ako osoby, on je historická osobnosť. Je fakt, že už v tom neskoršom vývoji to nebol ten Dubček, bol poznamenaný tými dvadsiatimi rokmi, onen bojový duch trošku vyprchal. Ale vždy to bol niekto, koho som si vážil. Nemusel hovoriť, jemu stačilo, aby ho videli prísť a ukázať sa ako symbol niečoho. Každý ho vidíme ako symbol. Pre Slovensko by bol urobil obrovské množstvo dobrej práce. Bohužiaľ. Na jeho hrobe som povedal jednu vetu, ktorú mi potom viacerí vytkli: tak to býva v osude tohto národa, že ešte žiaden z našich najvyšších a najlepších nezomrel v posteli.

HRA NA ŠTUDENTSKÝ FILM

Práve na tento mesiac – 12. októbra 2017, sa už dlhší čas ohlasuje premiéra filmu s názvom Mečiar. Režisérka a scenáristka Tereza Nvotová

79

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

80

bola aj u vás, nejaké sekvencie už niekoľko me­ siacov rotujú na internete. Študentka filmovej fakulty veľmi slušne listom požiadala, že by chcela natočiť film ako svoju diplomovú prácu, ktorý sme zmluvou upravili s tým, že film bude majetkom Filmovej fakulty a nepoužije sa mimo nej. To sme si podpísali. Správanie počas toho natáčania bolo korektné, s tým, že dokument nakrútila, mala právo vybrať si z toho sekvencie, ktoré zverejní ako svoju diplomovú prácu. Kdesi som sa potom dočítal, že to bez môjho súhlasu zverejnili niekde v Čechách na skúšku a začali sa k tomu vyjadrovať ľudia a politici z roku 1990 a 1991, ktorí boli vo vedení VPN a mali sme s nimi zásadné politické roztržky v troch veciach. Prvá bola samostatnosť Československa. Druhá bola ekonomická reforma; oni boli zástancovia voľných hier trhu, ja som bol proti. Každý trh musí byť regulovaný.

A tretia bola sociálna politika. Ich predstava bola, nech sa každý stará sám o seba. Moja zase, prejsť zo systému komplexnej štátnej regulácie na systém samostatnej starostlivosti pri vyše 20-percentnej nezamestnanosti nie je možné. V tomto bol medzi nami politický konflikt, skončil rozchodom, mojím odchodom z vlády a ich krachom v politike vôbec.

Samozrejme, ten komplex krachu niesli so sebou veľa rokov. Teraz ovládajú mediálnu sféru, majú dosť veľký vplyv, personálne šachovnicové rozmiestnenie na dôležitých uzloch.

A spúšťajú kampaň. Tá kampaň tohto roku má veľa výstupov. Prvé dva výstupy boli v Slovenskej televízii. Keď bol riaditeľom Mika, z peňazí Slovenskej televízie sa vyprodukovali výstupy hanobiace toto obdobie, aj mňa osobne. Je 25. výročie vzniku samostatného štátu a treba nejako zaklincovať, minimálne dokázať, že ten štát existuje dobre, sme v jeho funkciách, žijeme z neho, ale ten, kto to zakladal, musel byť sviňa. To je akosi prvé. Potom vyšiel film Únos, ktorý platil Slovenský fond ministerstva kultúry – Audiovizuálny fond, čiže platila to vláda zo svojich zdrojov, vedená podpredsedom SMERu Marekom Maďaričom. Ale ešte toho Mečiara nedorazili.

Teraz idú urobiť nejaké výňatky z toho, čo

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

natočila Nvotová so mnou (bez môjho súhlasu, a to môže mať pre nich neblahé následky), s vyjadrením všetkých ľudí z vedenia VPN, ktorí boli v tom 1991 politicky porazení.

(Pozn. red.: „Študentský“ dokumentárny film Mečiar má rozpočet 239 627 eur a podporuje ho Audiovizuálny fond, o ktorého šafárení, ako aj podpore pre svoje filmy prinesieme výpoveď už v decembrovom čísle s režisé­rom Jurajom Jakubiskom. Ten prináša svedectvo o tom, ako jeho legendárny film Tisícročná včela na námet knihy Petra Jaroša financovali namiesto Slovákov viac Nemci.)

Ako vravím: sú to ľudia politicky porazení a na Slovensku odmietnutí. Veď predsa Fedor Gál nás zradil a išiel do Prahy, kde dostal za zradu a pád vlády byt, akcie. Dnes je z neho bohatý človek. Kým bol na Slovensku, smrdel grošom. František Mikloško sa postavil proti zvrchovanosti, proti ústave, proti štátu a bojoval proti tomu, aby to existovalo. Keď zoberiem ďalších: Bútora bol zmocnenec Václava Havla pre to, aby Slovensko nebolo, a zúrivo bojoval proti tomu, a tým aj proti Mečiarovi a takzvanému mečiarizmu – výraz, ktorý si vymysleli, aby nás diskreditovali. Títo ľudia vstávajú z mŕtvol, ako zombie prichádzajú na scénu a správajú sa ako osoby politické, ktoré chcú určovať verejné dianie. Myslím, že chcú rehabilitovať seba samých, to je prvá vec.

Druhá vec, potrebujú zotrieť mňa a ten dojem 25. výročia vzniku štátu. Akoby sa Slováci mali hanbiť za to, koho rešpektovali a volili.

A tretia: ich ťah na obnovu Československa existuje, ten neskončil. Oni sa v tom videli a hľadajú v tom východisko. Neviem, či by boli akceptovaní, alebo nie, ale toto podrývanie a také postupné vymývanie mozgov beží. Vtedy sme boli súčasťou rozpadu socialistických štátov na národnom princípe. Oni si vytvárajú nádej, že by tento slovenský príklad rozšírili medzi európske skupiny alebo európske vlády, ktoré majú na svojich územiach skupiny tiež túžiace po osamostatnení. Robia to len a len výstrahu: takto sa to robilo na Slovensku, dávajte si pozor, žiadnych takých ľudí nepúšťajte k moci. Ako výstraha pre všetkých.

To znamená výstraha pre Škótov, pre WaleFoto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

druhého. Inak to nemá význam, pretože Európa ako celok bez amerického dáždnika nie je bojaschopná.

82 sanov, Valónov, Flámov, aj pre Kataláncov či pre Bavorov a mnohých ďalších, ktorí chodili na Slovensko. Chodili k nám, ako sa to robí, vraj to doma tiež skúsia, ale nikdy som ne­chcel tieto veci medializovať. Celú tú skúsenosť chcú postaviť do negatívneho svetla. Veľmi sa spoliehajú, že zmysel tohto filmu bude mať takýto dosah. Všetko sa začína deformovať, už to nie je to, čo bolo. A čo je zase zaujímavé: požiadal som o názor aj niektorých svojich bývalých kolegov. Hovoria: môže byť zle.

Nevieme, čo bude, radšej nie. To znamená, že ľudia sa začínajú báť. Čo je vždy celkom jasný signál príchodu to­ tality.

Vždy to znamená príchod totality. Čoho a koho sa vlastne boja? Urobíme si zlaté teľa, začneme sa mu klaňať, a potom sa ho budeme báť, aby nás to teľa nejakým spôsobom neopľuvalo? Veď to je všetko nezmysel. No ale na to sa musia narodiť ľudia, aby mali v sebe trošku hrdosti a cti a vedeli si vážiť: toto som ja; ak to nebudem robiť, nikto to za mňa v tejto chvíli neurobí.

VÍZIE

Aké sú vaše vízie alebo preferencie, kam by sa mala uberať zahranično-politická orientá­ cia Slovenskej republiky v súčasnom rozložení síl a reality?

Myslím si, že by po prvé nemala byť západná. Ale o to viac strážiť svoj záujem. Nestarať sa do vecí iných štátov, starať sa do vlastných vecí. A tie v zahraničnej politike predsa nie sú v našom záujme. Na to, aby sme rozhodovali v zahraničí, sme malí. A to zahraničie prechádza vývojom, ktorý v podstate nevieme kontrolovať. Môžeme ho komentovať a správať sa podľa toho. Najlepšia záruka bezpečnosti sú dobré vzťahy. Ak by Európska únia chcela existovať ako subjekt, musí presne definovať svoje vnútorné vzťahy k článkom, ktoré tvoria úniu, do čoho nevstúpi a musí riešiť aj otázky, ktoré spomínam. Nemusí mať každý štát vlastnú armádu, môže mať jednu spoločnú, keď budú schopní dohodnúť sa na akciách. Kým sa budú báť medzi sebou, každý bude chcieť mať svoje, aby vedel brániť a držať toho Foto: Matúš Plecho

Nemáte pocit, že budete obeťou súčasných politických procesov?

Aby som vám povedal pravdu, je mi to jedno. Zavrieť môžu, pustiť musia. Keď budú mať za čo. Horšie je, keď to robia, keď niekto začuje: pokus o stíhanie. Pri jednom mi vyhodili časť tohto domu do vzduchu, a tiež nebolo za čo, pre vymyslenú vec. Toto je takisto vymyslená vec. Ak rozhodne vláda, už ste videli, že by niekde zavreli celú vládu? Hlasovali sme jednomyseľne všetci, ale vinník som len ja. Akože pre verejnosť, lebo bol som pri tom založení Slovenskej republiky a bol som v tom namočený najviac zo všetkých. Ak sa mi chcú takto revanšovať na 25. výročie, je mi to jedno. Mám k tomu taký vzťah. Musia si všimnúť jedno. Politicky som nedozrieval v kabinetoch, ani som nedozrieval niekde v nejakých hospodárskych funkciách, ale na oceli v Dubnici. A vyrábali sme tie najtvrdšie ocele. Robil som ich. Takže voľačo to vo mne zanechalo, preto sa neroztavím hneď, keď voľakto zažiari alebo dostane vetry. Zažil som aj horšie zábavy. Čo sa týka politických procesov, vždy boli a budú obete. V tých začiatkoch som počítal, že tam bude trest ešte horší. No ak by boli tie obete teraz, súvisia s mojím slobodným rozhodnutím. Veď som sa mohol rozhodnúť byť bohatý. Bol by som sa so svojimi schopnosťami uživil, a rozhodol som sa pre túto cestu, robil som to dobrovoľne s výberom cesty, s výberom následkov. A že sa nájde nejaký somár, ktorý si bude myslieť, že patrím do basy, no dobre. Ja si to možno myslím o ňom, ale určite viem, že tí, ktorí mi to urobili, si to teraz neuvedomujú, je to krátkodobý úspech. Nadlho to nebude. Štefánika nám zabili, Dubček pri nevysvetlenej nehode zomrel, Tisa obesili, a mňa chcú len zavrieť?

Dzurinda a jeho SDKÚ nikdy žiadne voľby nevyhrala a napriek tomu vládol trikrát. Dva­ krát sa dokonca stal premiérom. Ak vám teda niekto dnes chce nahovoriť, že ľudia ako Radi­

čová, Dzurinda, Bugár, Mikloš a iní – vlastne kompletná pravicová zostava, či je to KDH, Most-Híd a v minulosti SDKÚ, majú na Slo­ vensku vážnu pozíciu, je demagóg a manipulá­ tor. Nikdy ju totiž nemali, žiadne voľby nikdy nevyhrali, a nikdy ani nevyhrajú. Naopak, je­ diní, čie strany reálne voľby vyhrali, boli Vla­ dimír Mečiar a Robert Fico. Dnes sa vďaka nezávislým médiám začínajú ľudia dozvedať viac a začínajú jasnejšie rozumieť aj mediálnej hre, v ktorej zlodej kričí chyťte zlodeja. Máte široké pole skúseností aj vedomostí. Viete ich predať ďalej?

Ak bude spoločenská objednávka pomôcť Slovensku, urobím to.

Akou formou?

Existuje veľa foriem, ako môžete niekomu poradiť, povedať ako robiť a navrhnúť celý postup – tento ťa dovedie k istému cieľu a záveru.

Začína sa realizovať platforma kruhov, ktoré majú za cieľ vytvoriť celkom novú spo­ ločenskú štruktúru so smerovaním k novému integračnému potenciálu v rámci medzinárod­ ných vzťahov, ale aj zásadne iného politického systému s dôrazom na kompetencie funkčného referenda, priamej demokracie a vymanenia sa z bludného kruhu partokracie.

Ak vytvárate platformu, je to jedinečný projekt platformy ľudí, ktorí budú túžiť po zmene. K tým zmenám bude v najbližšom čase viesť veľa krokov, ktoré sa dajú urobiť v celom systéme usporiadania Slovenska, v ústavnom systéme, politickom, vo vonkajších väzbách.

Ale predovšetkým musí existovať skupina ľudí, ktorí si povedia: toto ideme urobiť a je jedno, čo nám za to spravia. Ak taká skupina nebude, a ani nebude ochotná vybojovať si tú moc, nikdy sa nič nezmení. Musí to byť tak, že ten, kto do toho ide, si nakoniec sám vybojuje svoju vlastnú zodpovednosť za to. Nie vždy je tá zodpovednosť dar; niekedy je to aj danajský dar, ale musí to na seba zobrať, musí rozhodnúť, lebo to chce urobiť inak a dokázať to urobiť inak. Len pozor: každý, kto vyčnieva z radu, ten je na závadu.

83

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

Ratko Sudecký

SATANISTICKÍ PÁNI VOJNY SÚ POSADNUTÍ NÁBOŽENSKÝMI SYMBOLMI

SVET, V KTOROM NIE SÚ VOJNY, JE PRI SÚČASNOM USPORIADANÍ SVETA NEREÁLNY, LEBO VOJNY MAJÚ VIACERO PRÍNOSOV PRE CHORÉ MOZGY, KTORÉ TENTO SVET RIADIA. OKREM TOHO, ŽE SÚ PROSTRIEDKOM NA DEPOPULÁCIU ĽUDSTVA, SÚ AJ VÝNOSNÝM BIZNISOM A OLTÁROM, NA KTOROM VLÁDNUCA SEKTA SATANISTOV PRINÁŠA SVOJMU BOHU KRVAVÉ A ZÁPALNÉ OBETY. NEVERÍTE TOMU? 84

Ako

by ste potom vysvetlili fakt, že vojenské operácie USA, NATO, EÚ, Izraela a ich spojencov po celom svete nemajú len tak náhodné pomenovania? Ich názvy sú cielene premyslené a vidno, že ich vymyslel niekto, komu na tom záležalo a vyžíval sa v tom. Nejde len o obyčajných vojakov, ktorí chcú vyhrať vojnu, ale o filozofov, náboženských fanatikov či sektárskych bláznov, ktorí poznajú nielen históriu, ale sú zbehlí aj v Biblii, starobylých kultoch a mytológii, akú

bežný človek neovláda. Ktokoľvek vymýšľa názvy pre vojenské operácie a zbrane, ich voľbou naznačuje aj ich využitie, ktoré je zapísané v prastarých textoch. A keďže ide o rôzne časti sveta a rôzne obdobia, je jasné, že tieto vojny, zbrane a ich názvy nevymyslela jedna osoba, ale skupina krvilačných netvorov. Pre nich je krviprelievanie obradom či rituálom na vzdanie úcty svojim amorálnym bohom, o ktorých sa rozhodne nedá povedať, že ich zmyslom je dobro a láska.

Dňa 13. apríla 2017 zhodili Američania v Afganistane takzvanú matku všetkých bômb (Mother Of All Bombs alebo Massive Ordnance Air Blast) – v skratke MOAB. Ide o najsilnejšiu nenukleárnu zbraň. Má 9 až 13 ton a jej masívna tlaková vlna je schopná zničiť oblasť veľkú ako 9 mestských blokov. Cena tejto bomby je 16 miliónov dolárov. V provincii Nangarhár zabila 36 bojovníkov Islamského štátu, z čoho vidno, že ide o premrhané peniaze. Názov zbrane však má svoje biblické pozadie; v židovskej svätej knihe sa spomína 149 ráz. Moab je biblický názov pre dnešné Jordánsko. Tam bol pochovaný Mojžiš, keď viedol Židov do zasľúbenej zeme. Moabka Ruth bola praprababkou izraelského kráľa Dávida. Moabi sú podľa Biblie potomkovia incestného vzťahu Lóta zo Sodomy a jeho staršej dcéry. Ako vojaci bojovali po boku Asýrčanov proti Arabom. Vyznávali boha Kemoša alebo Molocha (Molek), známeho aj ako Baal alebo Belzebub či boh vojny Mars, ktorému prinášali ľudské obety.

Tohto démona vojny zbožňovali v Jeruzaleme počas vlády kráľa Šalamúna.

Bombardovanie Juhoslávie silami NATO v roku 1999 malo oficiálny názov Noble Anvil (Ušľachtilá nákova), ale neoficiálne sa tejto misii hovorilo Milosrdný anjel (Merciful Angel). Anjeli predstavujú v Biblii nebeské vojsko, ktoré pomáha bohu pri riadení sveta. Anjel je v hebrejčine Melek, zapisuje sa rovnako ako onen moabský boh, ktorý požiera detské obete. A „milosrdnému anjelovi“ padali za obeť mosty, cesty, železnice, sídliská, domy a asi 2500 nevinných ľudí. NATO si na nich otestovalo uránové hlavice, ktoré nielenže priamo zabíjali, ale spôsobujú rakovinotvorné ochorenia, zabíjajúce aj ďalšie generácie Srbov. Navyše, útoky nebeského vojska poskytovali na zemi ochranu Albáncom, ktorí zatiaľ rozoberali srbských zajatcov a kšeftovali s ich orgánmi.

Pred bombardovaním Juhoslávie v roku 1995 NATO zbombardovalo aj srbské ciele v Bosne a Hercegovine. Potom tam zaviedlo európsku misiu Althea. Je to meno gréckej bohyne liečiteľky, ktorá zavraždila vlastného syna, aby pomstila vraždu svojich bratov, a nakoniec aj sama spáchala samovraždu. Keď sa veliteľa

misie Nemca Rainera Feista bosnianski novinári pýtali, kto vyberal názov misie, odpovedal: „Neviem vám povedať, lebo ani sám neviem.“ Inak, Althea je aj výraz pre tzv. ružu Šaronu, teda kvet z izraelskej Šaronskej planiny. Vyrába sa z neho olej na pomazanie a spomína sa v biblickej Šalamúnovej knihe v Piesni piesní.

Táto ruža rastie divoko, čo znamená, že ju nepestujú ľudia, ale boh, a Šalamúnovým bohom bol – ako sme už spomínali – Moloch. Vojnu v Bosne neprežilo asi pol milióna ľudí všetkých tamojších etník a asi tri milióny ľudí krajinu opustili, aby sa vybrali do sveta za prácou.

Po kosovskom konflikte preniesli Albánci vojnu do susedného Macedónska, kde Európska únia zriadila v roku 2003 misiu Concordia.

Bola to starorímska bohyňa svornosti a harmónie, dcéra Dia a Elektry. Ukradol ju fenický (židovský) princ Kadmos a presťahoval sa s ňou do Ilýrie (na Balkán), kde si podmanil pôvodných obyvateľov a začal im vládnuť. Práve tak, ako v súčasnosti Balkán poslúcha diktát Berlína, Bruselu a Washingtonu.

Biblická posadnutosť pánov vojny sa týmto nekončí. Biblické príbehy rada kopíruje aj izraelská armáda. Tá v roku 2012 spustila letecké útoky proti hnutiu Hamas v pásme Gazy. Pri minimálnych vlastných stratách zabila asi 80 palestínskych militantov a vyše sto civilistov. Akciu nazvali Oblakový stĺp. Podľa Biblie sa z oblakového stĺpa boh prihováral Izraelitom a spolu s anjelom ich chránil pred Egypťanmi, ktorí ich prenasledovali. A tak ako v biblických časoch oblak vyradil z funkcie egyptské šípy a katapulty, izraelské letectvo v novodobom konflikte vyradilo raketové systémy Hamasu.

Hoci vtedy uzavreli mier, ktorý trval 15 rokov, v roku 2014 spustili izraelské sily masívne útoky na pásmo Gazy. Zámienkou bol údajný únos troch tínedžerov, od ktorého sa však Palestínčania a Hamas dištancovali. V každom prípade šiesti židovskí extrémisti z pomsty uniesli a zaživa zapálili 16-ročného palestínskeho chlapca. Izraelská operácia Ochranná hrana prerástla do vojny, v ktorej zahynulo vyše 2000 ľudí, z toho asi tri štvrtiny civilistov a viac ako 20 % detí. Pol milióna ľudí prišlo o svoje domovy.

85

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

Marián Benka

Ratko Sudecký

PROPAGANDISTICKÉ STRÁNKY SI ZREJME

HEJCE: VRAŽDA

UMELO ZVYŠUJÚ NÁVŠTEVNOSŤ

V

86

lete sme na našej facebookovej stránke umiestnili odkaz na videozáznam časti diskusie, v ktorej Peter Staněk argumentačne usadil Ľudovíta Kaníka. Potom sme poukázali na jeho mimoriadnu popularitu, keď príspevok dosiahol 234-tisíc pozretí, takmer dvetisíc reakcií a 3500 šírení. Následne niektoré „slniečkarske“ stránky a skupiny, ktoré si robili posmešky, reagovali, že Zem&Vek tu bombasticky prezentuje čísla, ktoré až také fantastické nie sú a v podstate sú celkom bežné.

Je pravda, že video s Petrom Staněkom dosiahlo výnimočné čísla, ktoré sa v prípade nášho Facebooku bežne pohybujú podstatne nižšie. Ale vždy v logickom pomere medzi jednotlivými ukazovateľmi. Napríklad príspevok Katynská lož, ktorý sme zverejnili 31. augusta, mal 137 reakcií a 187 šírení. Alebo odkaz na článok T. E. Rostasa Dzurinda napomáhal vraždeniu zaznamenal 171 reakcií a 146 šírení. Šírenia a reakcie sú u nás zväčša vo vyváženom pomere, čo je prirodzené.

Keď niekoho odkaz skutočne zaujme, označí ho reakciou, a zároveň ho šíri ďalej.

Ako je to v prípade propagandistických facebookových stránok, ktoré na rozdiel od nás majú výhodu finančnej podpory sorosovského tretieho sektora a mediálnej podpory zo strany main­streamu? Slávna stránka Zomri zverejnila 19. sep­tembra príspevok, v ktorom si uťahuje z prejavu T. E. Rostasa na slovanských oslavách SNP. Príspevok zaznamenal slušných 537 reakcií, ale, čuduj sa svete, len dve šírenia.

A nie je to náhoda. Aj keď si pozriete viaceré príspevky na Zomri, všade narazíte na podobný nepomer. Pohŕdavý komentár k statusu istého člena ĽSNS, ktorý sa kriticky vyjadroval práve na adresu Zomri, si vyslúžil 766 reak-

cií, ale iba 4 šírenia. Obrovský počet reakcií (i keď stále menší ako náš príspevok s Petrom Staněkom) mal status znevažujúci diskutujúceho, ktorý sa rozčuľuje nad agendou multikulturalizmu a infiltráciou všetkého moslimského do našej kultúry. Bolo ich vyše tisíc.

Pritom príspevok sa šíril „až“ 27-krát.

Podobne sú na tom aj ďalšie „slniečkarske“ stránky, ako je Prečo ľuďom hrabe alebo Slobodný vysierač. Na rozdiel od stránky Zomri, ktorá momentálne slúži ako vlajková loď neoliberálnej a globalistickej propagandy a najviac ju pretláčajú do popredia, majú navyše aj výrazne nižšie počty reakcií. Mnohé príspevky na týchto stránkach nie sú šírené vôbec (to sa týka aj Zomri).

O čom teda svedčí táto disproporcia medzi reakciami a šíreniami? Ponúka sa len jediné logické vysvetlenie. Na Facebooku si môžete kúpiť videnia svojich príspevkov. Zaplatíte a príspevok sa zobrazí aj tým užívateľom sociálnej siete, ktorí by takýto obsah bežne nevyhľadávali. Keď už príspevok vidia, zvyčajne na neho aj nejako zareagujú kliknutím na „smajlíka“, ktorý vyjadruje ich postoj. Ale ak sa s príspevkom nestotožňujú, nebudú ho šíriť a prispievať tak k jeho ďalšej popularite.

Inými slovami: facebookovú stránku Zem&Vek navštevujú ľudia, ktorí majú reálny záujem o náš obsah a záleží im na tom, aby sa šíril ďalej. Propagandistické stránky si za finančné príspevky kupujú umelo vyrobenú popularitu, ktorá však reálnou popularitou nie je. Len svoje príspevky natlačia do pozornosti väčšieho okruhu ľudí, ktorým sú však ľahostajné. Propaganda sa tak míňa svojím účinom a je len umelo nafúknutou bublinou.

SLOVENSKÝCH VOJAKOV? „A KDE MÁTE ŠTVRTÉHO?“ OPÝTAL SA NÁS POLICAJT NA HRANIČNOM PRIECHODE A KÁZAL ODSTAVIŤ VOZIDLO NABOK. HLADKÝ PRIEBEH NAŠEJ MISIE SME NEOČAKÁVALI, ALE OTÁZKA NÁS AJ TAK ZASKOČILA. V AUTE SME SEDELI TRAJA, SNAŽILI SME SA DOSTAŤ DO BELEHRADU K SRBSKÉMU MINISTROVI OBRANY. PÔVODNE SME MALI ÍSŤ ŠTYRIA. NIKOMU SME O TOM NEHOVORILI, A ONI TO AJ TAK VEDELI. 87

P

ozreli sme sa jeden na druhého. Neotvorili nám kufor na aute, neurobili prehliadku, len zadržali naše doklady.

Pochopili sme, že nám nastražili pascu. Zostalo už len zistiť, kto vlastne sú. To, čo chceli vedieť, sme tušili. Vyšetrovali sme najväčšiu tragédiu slovenskej armády od jej vzniku a vojenské spravodajstvo nám svojím spôsobom dávalo najavo, že nás má na očiach. Po hodine čakania nás prišiel vypočúvať inšpektor. Bol priateľský. Ponúkol nám kávu, usmieval sa.

Po dvoch hodinách nám povedal, že odteraz sme pod ich ochranou, a potom nás prepustili. V hlave som mal desiatky nezodpovedaných otázok: Sledujú nás? Vybuchneme? Zastrelia nás? Za normálnych okolností by som sa asi bál, ale teraz som sa usmieval. Bolo nám jasné, že sme zaťali do živého. Keby sme neboli na správnej stope, nechali by nás tak.

Policajti a ďalší príslušníci štátnych služieb sa generálne dajú rozdeliť do dvoch skupín: jedni sú roboti či slepí vykonávatelia príkazov, a druhí sú ľudia so svedomím. Po 11 rokoch mlčania začalo mnohých vojakov a spravodajcov

trápiť svedomie. Lebo 42 ľudí, ktorí zahynuli, to nie je len štatistické číslo. Boli to takí istí ľudia z mäsa a kostí, ako sme my. A zostali po nich rodiny, ženy, deti, rodičia, priatelia a ďalší, ktorí túžia po pravde a spravodlivosti. A po zadosťučinení. Niektorí z nich aj po potrestaní skutočných vinníkov.

ZLOČINNÝ KŠEFT S ORGÁNMI

Písal sa 19. január 2006. Z mierovej misie v juhosrbskej provincii Kosovo sa mali vrátiť domov 43 príslušníci slovenskej armády a posádka lietadla. Okrem radových vojakov boli medzi nimi

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

88

89 agenti vojenskej rozviedky, lekári a patológovia.

Strážili opustené banské okná pri meste Obilić, kde objavili masové hroby. A to nie hocijaké.

Išlo o pozostatky stoviek ľudí, ktorí boli zavraždení obzvlášť brutálnym spôsobom – zaživa im vyberali orgány, a tie potom medzinárodná mafia predávala za astronomické sumy a transplantovala zbohatlíkom, ktorí si to môžu dovoliť. Svojho času na to upozorňovala a napísala o tom aj knihu hlavná žalobkyňa Haagskeho tribunálu pre vojnové zločiny Carla del Ponte.

Od bombardovania Srbska silami NATO v roku 1999 je neznámy osud vyše 2000 ľudí, pod ktorými akoby sa zem zľahla. Teraz sa zdá, že ich orgány behajú po svete v nových telesných schránkach. A na tie pôvodné narazili slovenskí vojaci.

Podľa svedkov, ktorí sa po rokoch rozhodli prehovoriť, bolo úlohou slovenských špecialistov urobiť analýzu pozostatkov z masového hrobu.

Triedili Srbov od Albáncov. Kým NATO bombardovalo z neba a kosovská UČK útočila na zemi, obeťami medzinárodnej orgánovej mafie sa stávali obe znepriatelené strany: Srbi, ale

aj Albánci. Slovenskí vojaci si uvedomovali, že pichli do osieho hniezda a ich objav vrhne celkom nové svetlo na vojnu v Juhoslávii, na zločiny spôsobené priamo NATO alebo tolerované či nepovšimnuté Alianciou. Preto pred odchodom z misie dôkladne vyčistili miesto svojho pôsobenia. Nenechali tam ani jeden papier, ani len spinku. Dôkazový materiál naložili do ôsmich debničiek, a tie si vzali do lietadla domov. Lenže tam sa už nikdy nedostali.

Len pár kilometrov pred slovenskou hranicou sa ich lietadlo An-24, medzi vojakmi nazývané familiárne Andula, zrútilo do lesa pri maďarskej obci Hejce.

„ODFLÁKNUTÉ“ (SFALŠOVANÉ?) VYŠETROVANIE

Čo bolo príčinou pádu lietadla? Aj keď lietadlo prevážalo slovenských vojakov, let bol hlásený ako civilný, takže ho mohli vyšetrovať civilné úrady v Maďarsku, kde spadlo, alebo slovenské, pretože išlo o jeho lietadlo, či dokonca medzinárodné. Ihneď po havárii začali prípad vyšetrovať maďarské orgány, avšak na žiadosť

slovenskej strany vyšetrovanie ukončili a vrak, palubný riadiaci počítač a čiernu skrinku odovzdali slovenským vyšetrovateľom.

Oficiálny záver vyšetrovania, ktoré viedli slovenské orgány, zhodil vinu za túto tragédiu na pilota. Vraj nezvládol riadenie a narazil do kopca.

Podľa oficiálnych výsledkov posádka pri klesaní nevyužila prístroje, ktoré mala na palube k dispozícii, a nedodržala bezpečnú výšku lietadla nad terénom. Pozostalí obetí leteckej tragédie však s takýmto záverom nie sú spokojní a dôvodov majú hneď niekoľko. Spis pozostáva z utajenej a z verejnej časti. Už v tej verejnej je viacero nezrovnalostí: k vyšetrovaniu vôbec neprivolali výrobcu lietadla, čo je neštandardný postup.

Expertízu robila osoba, ktorá takéto lietadlo nikdy nepilotovala a nepozná ho. Údaje z čiernej skrinky nekorešpondujú so stavom v teréne.

Výškomer, ktorý ukázali médiám, má iné výrobné číslo ako ten odfotený vedľa lietadla v snehu a zobrazuje úplne iný stav. A ďalšie: pilot, ktorý mal pôvodne lietadlo riadiť, si deň pred odletom vymenil službu s kapitánom Norbertom Kumančíkom, ktorý tam zahynul. Náhoda? Alebo niečo

vedel a na poslednú chvíľu si zachránil krk? Podľa svedkov ani viacerí vojaci v kosovskej Prištine nechceli nastúpiť do lietadla. Niektorí z nich sa rozhodli, že tých 1200 kilometrov prejdú radšej autom. Ďalší také šťastie nemali – dostali príkazom, že majú použiť lietadlo. Pritom si možno boli vedomí toho, čo sa stane. Pri rozlúčke so svojimi spolubojovníkmi im odovzdali nejaké veci na pamiatku a povedali, že vedia, že ten let neprežijú. Nechali im pliešky so svojím osobným číslom a hračky pre deti.

DIVERZIA?

Svedok z Maďarska vypovedal, že videl horieť lietadlo vo vzduchu, čo znamená, že k havárii nedošlo jeho narazením do kopca. Ale čo spôsobilo požiar? Ruský expert, ktorého sme si k prípadu zavolali, je presvedčený, že nastal výbuch, ktorý rozmetal lietadlo aj vojakov na jeho palube. „Viacerým obetiam chýbali končatiny. Ale len samotný pád lietadla by vojakov nerozštvrtil,“ skonštatoval. Myslí si, že na palube bola umiestnená nálož, ktorú uviedol do pohybu tlakový spínač. Lietadlo totiž pred odletom „opravovali“

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

90 v hangári na letisku v Prištine tamojší technici.

Mohli tam nainštalovať výbušninu? Áno, mohli.

V každom prípade, podľa polohy riadiacich pák a podľa otázok prokurátora plk. JUDr. Antona Fábryho vyšetrovateľom sa zdá, že lietadlo letelo len s jedným funkčným motorom. Pravý motor bol odstavený. Lietadlo malo aj ďalšie časté poruchy, hoci bolo po modernizácii. V roku 1999 vymenili palubné navigačné systémy bez vedomia a spolupráce ruského výrobcu lietadla. Či bol systém kompatibilný so zvyškom stroja a ako kvalitne bola prestavba vykonaná, prípadne či mohla byť príčinou havárie lietadla, sa bez stanoviska výrobcu nedozvieme. Denník opráv, letový denník ani záznamy z čiernej skrinky ministerstvo obrany dodnes nedovolilo zverejniť.

Jedným z oficiálnych záverov slovenského vyšetrovania je, že záchranári prišli na miesto dosť neskoro, lebo v husto zalesnenom kopcovitom teréne nedokázali pristáť s vrtuľníkmi. Maďarský záchranár však vypovedal, že oni tam už boli, ale slovenská strana im nedovolila, aby zasiahli. Pritom Maďari videli, že pád lietadla pôvodne prežilo viacero pasa-

žierov, nielen poručík Martin Farkaš. Na tlačovej konferencii Farkaš povedal novinárom, že sa na linku 158 nedovolal. My však máme k dispozícii prepis jeho telefonátu, v ktorom dispečerovi potvrdil, že okolo neho je veľký krik, viacerí vojaci prežili. Najprv ich ťahal preč od ohňa, aby nezhoreli, potom ich prikladal k nemu, aby nezamrzli. Bolo ich asi 15, ale bez včasnej pomoci svoj boj nakoniec prehrali. Svedkovia hovoria, že na miesto hneď po páde prišli ľudia oblečení do slovenských uniforiem, ktorí sa medzi sebou rozprávali po anglicky. Naložili debničky s dôkazovým materiálom z Kosova a zmizli. Preživší vojaci ich nezaujímali, nechali ich umrieť. Boli to Američania, ktorí boli vtedy na vojenskej základni na Sliači? Majú falošné závery vyšetrovania zamiesť stopy po nich? Nejde vlastne o chybu pilota, ale o zločin NATO? Slovenskí štátni a armádni predstavitelia zaryto mlčia.

HON NA ČARODEJNICE

Bez zmeny zákona sa prípad nedá odtajniť.

Ale ani po petícii nespokojných občanov

parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť, ani ústavnoprávny výbor nepomohli prípad znovu vyšetriť. Tí, ktorí v minulosti najviac vyskakovali proti NATO – národniari, teraz strkajú hlavy hlboko do piesku. Národniarsky predseda branno-bezpečnostného výboru parlamentu Anton Hrnko ani národniarsky minister obrany Peter Gajdoš spis odtajniť nechcú. Namiesto toho sa chystá hon na čarodejnice, respektíve na aktivistov, ktorí volajú po odtajnení prípadu. Ako sme spomínali, medzi príslušníkmi štátnych služieb sú aj ľudia so svedomím. Jeden z nich nás varoval: „Chystá sa na vás niečo väčšie. Vyšiel príkaz využiť všetky dostupné právne kroky voči osobe Ivana Katrinca.“ A Katrinec sa nedá. Organizuje protesty a petície, dáva návrhy do parlamentu a na prokuratúru. Pre svoje nekompromisné statusy na sociálnej sieti leží v žalúdku viacerým predstaviteľom vládnej garnitúry. „Samozrejme, že nie som naivný, aby som si myslel, že moje aktivity voči tejto bande nechajú nedotknuteľní len tak. Našťastie, aj medzi nami sú takí, ktorým tie svinstvá lezú krkom. Nebudem utekať z boja, ani sa schovávať. Majú moc, prostriedky, štátne orgány a všetko, čo potrebujú na likvidáciu nepohodlného občana. Ja mám oproti nim len pravdu,“ vyhlásil pre náš časopis Katrinec. Podľa neho sa skupina, ktorá zhodí lietadlo a spôsobí smrť 42 vojakov, nezastaví ani pred vraždou ďalšieho človeka.

Preto sa poistil. Ak sa mu niečo stane, utajené materiály, ktoré má k dispozícii, sa okamžite dostanú do médií. „Moja smrť by bola pre nich bezvýznamná. V mojom diele by pokračovali ďalší,“ vyhlásil. A varovné anonymy neklamali. Krátko po nich prišlo aktivistovi Katrincovi predvolanie na výsluch z vojenskej polície v Trenčíne. Tú nezaujíma potenciálna vražda 42 slovenských vojakov, ale fakt, že si Katrinec dovolil o nej verejne hovoriť. Predmetom predvolania na 14. septembra bolo podozrenie z ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti v zmysle paragrafu 353 odsek 1 Trestného zákona. Tým sa vlastne potvrdzuje, že nejde o žiadne konšpirácie a Katrinec naozaj zverejňuje utajené materiály.

KOSOVSKÁ STOPA

Vyšetrovací spis, ktorý je z vôle vládnucich papalášov na Slovensku tajný, však nie je tajný za hranicami tatranského protektorátu NATO. Napríklad Srbom nie je ľahostajný osud vlastných občanov, ktorých kosti ležia na území neuznaného štátu Kosovo, vytvoreného za pomoci uránových hlavíc a riadeného z americkej vojenskej základne Bondsteel.

V Kosove vykrvácala ich mladosť. Belehrad je oblepený plagátmi vyzývajúcimi na vyšetrenie osudu asi 2000 unesených ľudí. Kosovskoalbánski kati im vyberali srdcia, pečene a obličky zaživa a bez anestézie. Už len to svedčí o tom, aké humánne vlastne bolo takzvané humanitárne bombardovanie Juhoslávie v roku 1999 silami NATO. Ak havária slovenského vojenského lietadla súvisela s rozoberaním srbských občanov na orgány, vyšetrenie jedného prípadu ovplyvní aj ten druhý. Sú to spojené nádoby. Preto srbský minister obrany Aleksandar Vulin umožnil vytvorenie tímu expertov, ktorí majú prípad vyšetrovať. Je v ňom okrem iných aj prokurátor pre vojnové zločiny, ako aj vyšetrovací sudca a právnik Goran Petronijević (ktorý v Haagu obhajoval bosniansko-srbského prezidenta Radovana Karadžića a generála Ratka Mladića). Petronijević je doteraz jediný človek, ktorý žaloval NATO. Možno to spraví aj po druhý raz, ak sa potvrdí hypotéza o zostrelení slovenského lietadla. Srbská delegácia v auguste navštívila Národnú radu Slovenskej republiky v Bratislave. Napriek dlhej ceste, trampotám na hraniciach a jej objavoch v danej kauze branno-bezpečnostný výbor nedovolil jej členom prehovoriť. Prítomné médiá hlavného prúdu následne informovali o prípade bez tých najpodstatnejších faktov. Nechcú riskovať predvolania, akým čelí Katrinec.

Na aký-taký protest sa zmohli len pozostalí obetí a združenia vojnových veteránov. Boli ich spolubojovníci a najmilší v skutočnosti hrdinami? Zistili v Kosove pravdu, pre ktorú museli zomrieť? Dôkazy o tom asi ukrýva utajovaný spis. Preto ho treba odtajniť a znovu vyšetriť.

91

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

Viktor Timura

EURÓPA A SLOVENI-SLOVÁCI PO PRELOME LETOPOČTOV

92

NÁROD, KTORÝ SI NEVYTVORÍ VLASTNÝ ŠTÁT, NEPOZNÁ SVOJU MINULOSŤ, ANI NEPÁTRA PO SVOJICH KOREŇOCH, SLEPO PREBERÁ VŠETKO CUDZIE BEZ OHĽADU NA VLASTNÉ KULTÚRNE HODNOTY, POTÁCA SA V HISTORICKOM VZDUCHOPRÁZDNE ZMIETANÝ NEISTOTOU A POCHYBNOSŤAMI O SEBE SAMOM. AK NEVYCHOVÁVA MLADÉ POKOLENIE K ETIKE A TRADÍCIÁM SVOJICH PREDKOV, K HRDOSTI A LÁSKE K RODNEJ DOMOVINE V HISTORICKÝCH SÚVISLOSTIACH, ODNÁRODŇUJE SA. AK TAKÝ NÁROD PRITOM ODOVZDÁVA ROZHODOVANIE O SVOJICH BYTOSTNÝCH ZÁLEŽITOSTIACH DO CUDZÍCH RÚK, BEZPROSTREDNE OHROZUJE VLASTNÚ IDENTITU A EXISTENCIU.

O

kmeňoch, ktoré sídlili v karpatskej oblasti i priamo na území dnešného Slovenska, môžeme bez väčších pochybnosti hovoriť ako o Pelasgoch. Sú najstarším známym etnikom s jamovými a katakombovými hrobmi posýpanými okrom aj s pochovaným koňom a vozom alebo aspoň kolesom. Súvisia s najstaršími eneolitickými a bronzovými kultúrami v karpatskej oblasti Kosihy-Čaka, z ktorých vyšla nyírségska kultúra (aj Nyírség-Zatín) rozvíjajúca sa súčasne s nagyrévskou. Nyírségska bola základom hatvanskej kultúry. Príchodom Venetov z hatvanskej kultúry sa formovala koš-

tianska kultúra (2300 rokov p. n. l.). Zásahom skupín Chlopice-Veselé do koštianskej začína otomanská a maďarovská kultúra (v maďarovskej sa udržali Pelasgovia, ktorí sa po 2. a 3. vlne objavujú na Apeninskom polostrove).

Preto môžeme spätne potvrdiť, že aj Pelasgovia prvej vlny vyšli z nášho územia (svedčí o tom aj typ výzbroje a výstroja – panciere a prilby).

Poznatky o prítomnosti Minojčanov na našom území nemáme. Nálezy minojskej kultúry a vplyv z egejskej oblasti asi od roku 1700 p. n. l. je nesporný. Patrili zrejme k pôvodným obyvateľom staroeurópskej podunajskej civilizácie.

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

O Pelasgoch je spolu s Osmi možné uvažovať ako o nositeľoch západoslovenskej nitrianskej skupiny. Po príchode Venetov s kultúrou Chlopice-Veselé Moravskou bránou sa objavuje nitrianska kultúra a príchodom Dórov k Dunaju sa pod ich vplyvom formuje čačianska kultúra. Či sa Pelasgovia a Veneti ďalej členili na samostatné kmene s vlastnými názvami, nie je známe, aj keď je to veľmi pravdepodobné. Názvy ostatných kmeňov, ktoré sa po príchode 2. a 3. vlny objavili na Apeninskom polostrove, potvrdzujú poznatky aj po prelome letopočtov.

NÁZVY KMEŇOV V PRVÝCH TROCH STOROČIACH N. L.

94

Kým Strabón, Plínius st., Tacitus, Ptolemaios a Cassius Dion – historici 1. a 3. storočia n. l., používali na označenie kmeňov v strednej Európe popri Sarmatoch aj názov Bastarni, Peucíni, Veneti-Venedi, Sidóni, Osovia, Vandiliovia (Tacitus), Vandili (Cassius Dion) a Ptolemaios aj Suoveni, historici 4. a 5. storočia (Herodianos, Ammianus Marcellinus, Eutropius, Festus, Hieronymus, Orosius, Markianos, Zosimus a i.) len výnimočne použili názov Bastarni alebo Peucíni (naposledy asi v Životopise Marca Antonia, 22, 1-8) a pôvodné slovanské kmene zahrnovali pod germánske alebo keltské kmene, ale ešte častejšie všeobecne pod Sarmatov. Skutočné sarmatské kmene však menovali vždy podľa názvov (Aiolovia, Jazygovia, Alani, Roxolani).

Strabón (64 p. n. l. – 19 n. l.) v Zemepise (VII, 1, 5, 2) hovoril o Vindelikoch medzi prameňmi Rýna a Dunaja. Styčné územie medzi Vindelikmi a Keltmi (Helvétmi) bolo Bodamské jazero.

Strabón spomínal aj Bastarnov, o ktorých nevedel, či ich má zaradiť ku Germánom alebo Sarmatom (teda Slovanom). Germániu vymedzil medzi Rýnom a Labe, ďalej na východ od Labe sa pre neho rozprestierala neznáma Sarmatia – územie severne od Dunaja, Čierneho a Kaspického mora až po Baltské more na severe. Teda územie od Labe na západe po Don, Kaspické more a Kaukaz na východe, na juhu od Čierneho mora po Baltské more na severe. O tejto krajine – ako uvádzajú sami antickí autori – nevedeli povedať nič určitého, ani o kmeňoch, ktoré tam žili. Priznávali, že nevideli a nepoznajú

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

ani Bastarnov, ani Sarmatov. Sarmatiou nazvali toto územie preto, lebo Sarmati znepokojovali Rimanov na severovýchodnej hranici. Nemeckí historici 19. storočia však prakticky všetky kmene spomínané antickými autormi vyhlásili za germánske, čo sa nekriticky traduje do súčasnosti. Prokopius označil kmene v Panónii za Panónov (Vojna s Gótmi), keď pred ním ich takto označili už Hérodotos z Halikarnassu (asi 450 rokov p. n. l.), Plínius st. a Tacitus pre zmenu hovorili o panónskom jazyku, čím ich odlišovali od Rimanov, Germánov i Sarmatov.

V prvom storočí n. l. sa o Venedoch dozvedáme od Plínia Sekunda (24 – 79 n. l., zahynul pri výbuchu Vezuvu) z Naturalis historiae. Germáni podľa neho obchodujú s jantárom, ktorý kupujú Veneti sídliaci najbližšie k Panónii. Tacitus (asi 55 – 116 n. l.) nerozlišoval ani medzi Keltmi a Germánmi a bol na „pochybách, či má národy Peucínov, Venedov a Fennov počítať ku Germánom či Sarmatom“. Peucínov nazývajú Bastarnmi, stotožnil teda Bastarnov s Peucínmi. Ďalej uviedol: „Vzadu od chrbta obkľučujú Markomanov a Kvádov Marsingovia, Kotíni, Osovia a Búri. Z nich Marsingovia a Búri pripomínajú rečou a spôsobom života Svébov, keltský jazyk Kotínov a panónsky jazyk Osov dokazuje, že nie sú Germáni. Všetky tieto kmene sa usadili zriedka na rovine, veľmi často však v lesoch a na vrcholcoch hôr (a v pohorí). Svébsko rozdeľuje a pretína súvislé horské pásmo, za ktorým žije veľa kmeňov. Z nich najväčšie územie obýva kmeň Lugiov, rozdelený na viaceré obce. Postačí vymenovať najsilnejšie: Hariovia, Helveconi, Manimi, Helisovia a Nahanarvali. Pavol Jozef Šafárik poznamenáva, že názov Hariov je skomolený názov Árijcov. Zrejme potomkovia tých Árijcov, ktorí v polovici 3. tisícročia p. n. l. migrovali až do Indie.

V 2. storočí n. l. Klaudios Ptolemaios (100 – 170) v Úvode k zemepisu II (§ 18) spomína pre zmenu kmene Lugiov-Dumov, Lugiov-Omanov a Lugiov-Búrov (ak Búri patrili k Lugiom, nemohli byť germánskym kmeňom, čo platí aj o Semnonoch-Senonoch a Marsingoch) popri Sidónoch a iných. V Hornej Panónii spomína (§ 2) kmene Azalov, Kytnov, Latobikov, poniže Norika Vrkianov, Koletianov (Kolaitianov),

a v týchto prípadoch určite nejde o germánske ani ilýrske kmene. Čo je však osobitne zaujímavé a významné, v diele De Geographia nehovorí len o Venedoch-Vindelikoch, ale po prvýkrát uviedol aj názvy Suoveni (Σουοβηνοι), Sarbacum (ΣάρδαΧου) a Serbi (Σέρδοι) (§ 25).

PRECHOD NA NADKMEŇOVÉ SPOLOČENSTVÁ

Antickí historici 1. – 3. storočia n. l. uvádzajú veľké množstvo ďalších kmeňových názvov. Problém je v tom, že neuvádzajú ich pôvod ani jazykovo-kultúrnu príslušnosť, aj keď práve skromné informácie z jazykovo-kultúrnych charakteristík umožňujú identifikovať pôvod niektorých kmeňov. Skutočnosť, že v 3. storočí n. l. sa väčšina týchto kmeňov stráca a objavujú sa celkom nové názvy kmeňov, celú záležitosť len ďalej komplikuje. Nemení sa však veľká nadkmeňová spoločnosť Svévov s mnohými kmeňmi. Historici doteraz neuviedli, ktoré kmene tam patria. K novým kmeňom však patrili Góti, Frankovia, Alemani, Sasi, Longobardi, Burgundi, Gepidi, Heruli.

Nemeckí jazykovedci a historici v 19. storočí najčastejšie využili priraďovanie kmeňov antickými autormi v 1. – 3. storočí n. l. ku Germánom pri tvorbe pangermánskej koncepcie európskych dejín a v strednej Európe od Rýna po Vislu až Dneper vyhlásili prakticky všetky kmene za germánske a územie za Veľkú Germániu. Vytvorili tým neuveriteľne zmanipulované a falošné dejiny Európy bez Slovanov, čo ťažko považovať iba za omyl. Pangermánsky model dejín zo strednej Európy od Rýna po Vislu a Don do 5. – 6. storočia n. l. celkom odstránil všetky slovanské kmene, buď zamlčaním, alebo vyhlásením za germánske (resp. za sarmatské alebo keltské). Aj Vandalov, Vangiov, Venedov a Lugiov priradili ku germánskym kmeňom.

Lugiov dokonca premenovali na Gotonolugov.

Skutočnosť však bola celkom iná.

Predstava, že pri veľkých migráciách odchádzali z územia všetci obyvatelia bezo zvyšku alebo príchodom nových skupín pôvodné obyvateľstvo zaniklo či bolo zlikvidované, nemá poznatkový ani reálny základ (zostávali starí, neschopní presunu a s nimi aj mladí, aby ich opatrovali, a tí udržiavali nielen pôvodnú materiálnu produk-

ciu, ale aj regenerovali pôvodné obyvateľstvo prirodzenou reprodukciou). Podľa Karola Pietu v predpúchovskom stupni vývoj „plynule nadväzuje na výrobnú a estetickú tradíciu predchádzajúceho halštatského obdobia na tomto území.

Mladšia železná doba s prvkami laténskej (keltskej) kultúry sa medzi masou výrobkov domácej proveniencie prejavuje len nezreteľne.“ Púchovská kultúra aj v laténskej fáze „nadväzuje na staršie domáce korene... s väčším podielom domácej zložky“ aj na hornom Považí. Domáce korene v produkcii pokračovali podľa Karola Pietu aj po prelome letopočtov. Výraznejší podiel keltských a germánskych prvkov nachádzajú archeologické výskumy iba v hraničných oblastiach. O udržaní pôvodných obyvateľov v stredodunajskom priestore aj po odchode troch vĺn sťahovania národov bronzovej doby sa na základe archeologického materiálu začína hovoriť v odborných kruhoch stále častejšie.

Z doterajších pohľadov vyplýva, že na našom území žili od polovice 3. tisícročia do prelomu letopočtov najstaršie slovanské kmene známe podľa mena Pelasgovia, Vani-Vandili (Vandiliovia – Tacitus), Vindelikovia-Venoni-Veleti (resp.

Veleiate – objavujú sa aj na severe Apeninského polostrova po sťahovaní národov bronzovej doby) či Velneli, ďalej Sidóni (považujú sa za nositeľov púchovskej kultúry, nepochybne aj s Vanmi-Vandilmi) aj Osovia (Oskovia) a s určitosťou zasahovali na naše územie kmene Árijcov, Lugiovia-Búri, ale aj Peucíni a Bastarni (po 2. a 3. vlne sťahovania sa objavili aj na Apeninskom polostrove). O ďalších kmeňoch, ktoré sa objavili po sťahovaní národov bronzovej doby na Apeninskom polostrove a medzi Dunajom a Alpami, môžeme rovnako predpokladať súvislosť s naším územím. Po prelome letopočtov sa počet kmeňových názvov na území Slovenska rozrástol. Ich existencia a pobyt na území Slovenska viac ako pravdepodobne siaha pred náš letopočet. Preto sme s identifikáciou kmeňov na našom území po prelome letopočtov ani zďaleka ešte neskončili.

Autor je filozof a kulturológ, vydal viaceré historické monografie vrátane titulov Dávnoveká Európa a Zamlčané dejiny.

95

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

Richard Strážan

AGENT NOVÉHO SVETOVÉHO PORIADKU

MICHAIL GORBAČOV (* 1931)

B

ývalý generálny tajomník Komunistickej strany ZSSR bol ôsmym, a zároveň posledným lídrom Sovietskeho zväzu. Main­ streamovú aureolu prijal po demontáži ZSSR a Varšavskej zmluvy, čím bola ukončená studená vojna a mal nastať trvalý mier.

Michail Sergejevič Gorbačov sa narodil v obci Privoľnoje rusko-ukrajinským rodičom. Jeho otec Sergej Andrejevič Gorbačov bol kombajnista a vojnový veterán, matka Maria Pantelejevna Gopkalo pracovala v poľnohospodárstve.

Vychovávali ho najmä ukrajinskí prarodičia a mladosť trávil na poli. V roku 1955 vyštudoval právo na Moskovskej štátnej univerzite a ďalší titul získal na pôde Stavropolského poľnohospodárskeho inštitútu. Počas univerzity vstúpil do Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) a od začiatku bol veľmi aktívny. Počas štúdií stretol aj budúcu manželku Raisu, s ktorou sa oženil v septembri 1953 a mal s ňou dcéru Irinu. Henry Makow o Gorbačovovi tvrdí, že „skutočné meno je Michail Garber. Jeho matka Maria Gopkalo a starý otec Andrej M. Gorbačov boli židovského pôvodu“.

Kresba: Tibor Eliot Rostas

97 Zúčastňoval sa straníckych zjazdov, pôsobil v lokálnej politike a kariérne napredoval.

V roku 1970 bol menovaný prvým tajomníkom výboru KSSZ v regióne Stavropol, čím sa stal najmladším provinčným šéfom. Staršia generácia si iste spomenie, že to už naplno prebiehala Brežnevova éra, keď sa zdalo, že rozklad spoločnosti dosahuje vrchol.

RÝCHLY POSTUP

Kariéra Brežnevovho nástupcu Jurija Andropova postupovala podľa tradičnej schémy a chronológie, naproti tomu Gorbačovova vyštartovala ako kozmická loď. V sovietskom bloku bolo povyšovanie na všetkých stupňoch stanovené a kodifikované. Píše o tom Abdurachman Avtorchanov: „Aby sa dostal do politbyra, sekretariátu alebo len do úradu šéfa odboru či zástupcu, musel mladý funkcionár začínať napr. ako tajomník oblastného výboru vo veku asi 30 rokov. Musel prejsť všetkými stupňami straníckeho rebríčka. To si vyžaduje 20 až 30 rokov rastu provinciálneho charakteru. Tým získava 50 až 60-ročný kandidát

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

98

potrebnú kvalifikáciu v ústrednom výbore pod podmienkou, že jeho personálne spisy sú absolútne čisté a prevyšuje ostatných aj organizačným talentom. Z toho vyplýva, že do Kremľa prichádzajú mladí starci, ktorí nahrádzajú už starcov pochovaných, pričom ich politické a duchovné dispozície sú identické s predchodcami.“ (Od Andropova ku Gorbačovovi, 1986) V politbyre už naplno prebiehala tieňová vojna a šírili sa hlasy, že Andropova nahradí mladý tajomník, ktorý bude pokračovať v liberalizácii. Po Andropovovej smrti a krátkej vláde chorého Konstantina Černenka sa do kresla dostal Gorbačov, najmladší z politbyra. Ako sa vie, Michail bol na svoju rolu predurčený dávno predtým. Kandidatúru navrhol Andrej Gromyko, dlhoročný delegát ZSSR v OSN, ktorý, ako dodal Piotr Demičev, mal „pochopenie pre nové prúdy“.

Gorbačov už ako generálny tajomník ÚV KSSZ poznal dokonale nadchádzajúci priebeh a plán „prestavby“ ZSSR a svojím konaním mu poskytoval diskrétnu ochranu.

Jeho režim spočiatku – aspoň verbálne – vyvolával zdanie kontinuity sovietskeho monolitu a Gorbačov používal v prejavoch tvrdú stalinskú rétoriku. V časoch, keď ešte verejne hovoril o nezničiteľnosti komunizmu, však už sám robil mnohé pre rozklad štátu.

Skrytá vrchnosť, chápajúca, že je načase skončiť s marxisticko-leninským zaklínadlom, ktoré sa mnohým dostatočne sprotivilo, viedla Gorbačovovu nomenklatúru k ďalšiemu kroku. V roku 1985 začala operácia pod kódovým označením perestrojka, v preklade evakuácia všetkého (ulúpeného počas rokov 1917 – 1985), väčšinou do zahraničia a čiastočne do ilegálnych tieňových štruktúr na ruskej pôde. Svet sa nestačil čudovať náhlej transformácii a demokratizácii ZSSR, najzvláštnejšej premene šelmy na baránka v dejinách. Poprednú rolu vo vedení procesov hrali Georgij Arbatov, Vitalij Korotič, Jurij Afanasiev, Gavriil Popov, Jevgenij Primakov (miliardár „z ničoho“) a ďalší vplyvní agenti, ktorí mali rovnaký pôvod ako strojcovia VOSR v roku 1917. Menili sa plagáty, slová komunizmus a svetová revolúcia zapadli prachom a ZSSR splynul so svetovým ekonomickým systémom.

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

VÝPREDAJ ZSSR A NEOMARXIZMUS

„Jedným z hlavných výsledkov bola legalizácia mafiánskeho kapitálu, čím inflácia nadobudla katastrofálne rozmery. Ako huby po daždi vznikali kluby miliardárov a médiá kontrolované talmudistami začali robiť z gangstrov spasiteľov. Zrušili monopol zahraničného obchodu, čo v podmienkach legalizovaného vnútorného obehu dolára a všeobecného deficitu splodilo únik tovaru do zahraničia a dovŕšilo rozpad spotrebiteľského trhu a financií.

(Gorbačov priznal, že ZSSR ako právny dedič cárskeho Ruska je údajne stále dlžníkom Francúzska, resp. Rothschildovcov.) Gorbačov bol obklopený poradcami so západnou orientáciu: od Alexandra Jakovleva, ktorý obhajoval premenu ZSSR na západnú provinciu a súčasť NWO, po vplyvnú liberálnu sirénu Leonida Abalkina, ktorý smútil nad nedostatočným prijatím západných metód.“ (Dragoš Kalajić: Obnova alebo zánik Ruska, 1994) Z Gorbačovovho podnetu vydali sovietsky kontinentálny šelf Beringovho mora s bohatými zdrojmi ropy a plynu do jurisdikcie USA. Pozornosti neušla ani domáca veda. Fakticky zrušili celé smery, najmä tie, ktoré mali prevahu nad Západom. Zlatý fond vedy unikal do anonymných a kooperatívnych podnikov. „Prívrženci politickej korektnosti, ktorú možno definovať ako kultúrny marxizmus, sú dnes všade.

Gorbačov už ako bývalý generálny tajomník ÚV KSSZ mohol tvrdiť, že spoločnosť dozrela na zmeny. A vedel, čo hovorí! Gramsciho pochod inštitúciami urobil svoje: homosexualita, potraty, smrť náboženstva, antropologická konverzia človeka v boha – to všetko predstavuje historický úspech ideových dedičov (Weishaupta), Marxa a Lenina.

Gorbačov povedal, že potrebujeme novú spoločnosť, novú civilizáciu a konvergenciu prvkov. Prvý kontakt so západnými slobodomurármi nadviazal Gorbačov počas dovolenky v Taliansku, kde pôsobili lóže na čele so známou P-2. Jakovlev nadviazal konšpiračné kontakty s lóžami v Kanade. Zmienky o zasvätení sa objavili v nemeckej i ruskej tlači (Novoje Russkoje Slovo, 4. 10. 1989). Do radov medzinárodných masonov prijali Gorbačova po kooptácii do Trilaterálnej komisie z iniciatívy Georgea Sorosa (George Soros – impresário skrytej hierarchie, Z&V 6/2017). Ale hlavný, vo výsledkoch naozaj historický sabat slobodomurárstva prebehol

až v Moskve pod vedením Davida Rockefellera, člena B’nai B’rith Henryho Kissingera a Giscarda D’Estainga. Z ruskojazyčných slobodomurárov a talmudistov sa okrem Gorbačova zúčastnil aj Alexander Jakovlev, Eduard Ševardnadze, Georgij Arbatov, Jevgenij Primakov, Roj A. Medvedev a ďalší.

Dôsledkom dohôd boli plány rozkladu ZSSR, ktoré boli dlho neznáme i samotným sympatizujúcim politikom a pozorovateľom scény a viedli k údajne spontánnym prevratom v štátoch sovietskeho vplyvu. Je nápadné, že z pohľadu časovej postupnosti bola v ZSSR ako prvá slobodomurárska organizácia oficiálne povolená práve B’nai B’rith.“ (Mit obalenia komunizmu przez Solidarność, 2011)

PODPOROVATEĽ TRETIEHO SEKTORA

Ako sa patrí na elitného globalistu, Gorbačov si založil nadáciu International Foundation for Socio-Economic and Political Studies (Gorbachev Foundation). Jej „koncepcia je založená na presvedčení, že Rusko a zvyšok sveta potrebuje v čase globalizácie nové myslenie – nový výklad pokrokových myšlienok, humanizmu a zásad pre spravodlivejší svetový poriadok“. Cieľom jej americkej pobočky je „posilnenie a šírenie demokracie a ekonomickej liberalizácie“. Ďalším produktom je State of the World Forum. Jeho spoluautor Maurice Strong bol generálny tajomník Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji 1992, ktorá vydala zverskú Agendu 21. Životné prostredie je dôležitým prostriedkom, ktorým globalisti strašia svet, aby ho nahnali smerom ku globálnej vláde a ich väčšej moci. Všetko podľa vzorca: vytvoriť problém – ponúknuť riešenie. Gorbačov patrí k Madridskému klubu, ktorý združuje 95 bývalých hláv štátov. Je aj prezidentom Green Cross International s programom, ktorý rozvíja agendu globalistov a radikálneho environmentalizmu. Raisa Maximovna Club jeho manželky zase rozvracia tradičnú rodinu presadzovaním LGBTI agendy pod maskou rôznych práv.

Jurij Kozenkov v dielach Golgota Ruska a Nevyhlásená vojna sumarizuje: „Úplná degradácia národa, a najmä jeho vyšších vrstiev je najzreteľnejšia v dobe odovzdávania vlády. Najskôr sa prejaví nezmyselne šialené nadšenie, ktoré nahradia nádeje a očakávania splnených sľubov, až sa v dôsledku obrovského sklamania zmenia na nenávisť k býva-

lej modle. To sa stalo v prípade Gorbačova, keď pod vplyvom totálneho psychologického spracovania piatou kolónou národ doslova ohlúpol. Perestrojka a glasnosť vykrikovali hladné žalúdky, kým po celej krajine vypukli osudové národnostné konflikty, už vopred pripravené v tichu dielní sprisahancov tohto sveta. Do boľavých duší priliali pálenku a umelo vyvolaným nedostatkom vymietli pulty obchodov. A zjavila sa nenávisť. Nie však volajúca po potrestaní zločincov uzurpujúcich si vládu, ale nenávisť krčmová, ktorá sa prejavuje bohapustým rečnením nad vodkou. Rozčarovaný národ pochopil, že Gorbačov je zradca a zločinec, ale dal sa nalákať na inú návnadu – Borisa Jeľcina.“ Zo svojich lídrov bude ľud rozčarovaný a sklamaný dovtedy, kým nepochopí, kto hýbe dianím a predkladá prezidentov, premiérov a vládcov jednotlivým štátom na zvolenie. Skrytá hierarchia kontroluje médiá, organizácie a banky po celom svete – a dodnes aj známu Moskovskú banku, ktorá kedysi patrila ZSSR a teraz Rusku, ale (pre niektorých prekvapujúco) sídli v Londýne.“ Gorbačov potvrdil svoju skutočnú úlohu a postoj krátko po zavŕšení svojho poslania, keď sa „náhle“ zmenil na ideového, fanatického stúpenca globalizmu, slobody, liberálnej demokracie, voľného trhu – teda univerzálneho slobodomurárskeho humanizmu a new age. V magazíne Newsweek 19. 9. 1998, teda v dobe, keď z Michailovej tváre spadla verbálna maska a z bývalého ZSSR železná opona, vyhlásil krédo: „Rozvoj sveta je možný hľadaním konsenzu pre spoločné budovanie smerom k Novému svetovému poriadku. A to, o čom tu hovorím, je jednota v rozmanitosti.“ Preto jeho glasnosť, perestrojka, demokratizácia a zrýchlenie ekonomiky zožali pocty a slávu pri prijímaní Nobelovej ceny za mier, Radu slobody a desiatok ďalších ocenení. Ako dar za splnenie úlohy dostal aj ranč na bývalej vojenskej základni v Presidiu blízko San Francisca v Kalifornii. Od ideológa Európy zjednotenej až po Tichý oceán Gorbačov rýchlo postúpil na stanovisko barda globalizmu – celosvetovej vlády. Je zaujímavé pozorovať, ako sa predpokladaným odvrhnutím Leninovej tézy „mier znamená komunistickú svetovú vládu“ táto myšlienková forma vracia v druhej ofenzíve, tentoraz pod maskou demokracie a humanizmu.

99

NEZNÁMI HRDINOVIA > PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

Richard Strážan

OCHRANCA VIERY A EKVÁDORSKÉHO ĽUDU

EKVÁDORSKÝ POLITIK A PREZIDENT GABRIEL GARCÍA MORENO SA PRESLÁVIL SVOJÍM KONZERVATIVIZMOM, KRESŤANSKOU PERSPEKTÍVOU A BOJOM PROTI LIBERALIZMU. ZA JEHO VLÁDY SA EKVÁDOR STAL LÍDROM V OBLASTI VEDY A VZDELANIA V LATINSKEJ AMERIKE, DLHY SA ZNÍŽILI A ZAUJAL SA PEVNÝ POSTOJ PROTI PEŇAŽNEJ, POLITICKEJ A MORÁLNEJ KORUPCII.

100

G

abriel Gregorio Fernando José María García y Moreno y Morán de Buitrón sa narodil 24. 12. 1821 v kreolskej aristokratickej rodine v meste Santiago de Guayaquil. Otec bol španielsky obchodník a investor v susednom Peru. Zomrel, keď bol Gabriel ešte malý, preto výchovu viedla matka María Mercedes. Katolícka zbožnosť, skromnosť a pokora matky mala na Gabrielovu neskoršiu politickú činnosť a súkromný život veľký vplyv. Predpokladal, že je povolaný pre kňazstvo, preto na Univerzite Quito študoval teológiu a právo. Po prijatí nižšieho svätenia a tonzúry ho však najbližší priatelia a záujmy presvedčili, aby putoval sekulárnou cestou.

Po absolvovaní univerzity začal ako právnik a novinár. Angažoval sa v politike a pripojil sa k revolučnému hnutiu, ktoré sa usilovalo o zvrhnutie venezuelskej nadvlády. Stíhaný Moreno nedobrovoľne strávil dva roky v Európe a po návrate objavil Ekvádor v pazúroch liberalizmu, ktorý nastolil

prísne antiklerikálnu atmosféru. Písal pre časopis El Zurriago a dostal sa do rady mesta Quita. Prvý rozhodný krok, ktorý učinil po príchode do rodnej krajiny, bola ochrana prenasledovaných mníchov unikajúcich z okolitých štátov do Ekvádoru.

Roku 1853 publikoval pre La Nación, v ktorom kritizoval tendenciu vlád zneužívať masy vo svoj prospech a bránil kresťanskú vieru ľudu, v čom mu značne pomohli úprimní jezuiti. Hájením národa upozornil vládu na význam časopisu, ktorého tretie číslo už nevyšlo. Morena zvolili za senátora rodnej provincie, ale neumožnili mu nastúpiť do funkcie, a tak bol nútený znovu ísť do Európy, kde skúmal francúzsky školský systém.

Po amnestii sa vrátil, stal sa rektorom univerzity a v senáte búril proti Slobodomurárskej strane, ktorá sa medzitým chopila moci.

Gabriel García Moreno bol principiálnym obhajcom riadnych vládnych procesov. Teraz chcel upozorniť krajanov, že vláda je v rukách

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ > NEZNÁMI HRDINOVIA

skorumpovanej oligarchie, ktorá bezohľadne potláča cirkev. Okrem toho bol Ekvádor ohrozený silnejším Peru z juhu. Morena, vedomého si prekážok, uznal ľud za lídra lojálneho voči spoločnej viere a spoločnej krajine, vďaka čomu bol schopný zorganizovať prevrat a dostať sa do čela provizórnej vlády. Republika bola rozdelená, no Moreno ponúkol spoločnú moc súperiacej strane v záujme národnej jednoty a obrany proti peruánskej hrozbe. Začal rokovať s francúzskym vyslancom o ochrane Ekvádoru, čo bol krok, ktorí jeho nepriatelia dodnes využívajú pri šírení príbehu o „vojenskom diktátorovi“. Rýchle riešenie sa však ukázalo byť znakom osobnej odvahy a úspechu, pretože prinútilo zasadnúť Peru k rokovaciemu stolu.

V roku 1861 Morena zvolili a inaugurovali za prezidenta. Odštartovala vlna reforiem, medzi ktoré patrili reštitúcie cirkevných práv a rekonštrukcia fiškálneho systému. Riešil aj machinácie starého soka Urbinu, ktorý aj počas dôchodku v Peru živil neprestajné intrigy v spolupráci so susednými štátmi a domácou opozíciou. O rok bol ratifikovaný konkordát s pápežom Piom IX. Prvé prezidentské obdobie Morena bolo veľmi turbulentné a zakončené námornou bitkou pri Jambelí, ktorej sa osobne zúčastnil, a po porážke ozbrojených síl Urbinu nastal v krajine pokoj. Moreno následne trávil čas v diplomacii, kde začali pokusy siahnuť mu na život. V roku 1869 pomohol pri odrážaní liberálnych pučistov, a následne ho znovu zvolili za prezidenta.

Vyučoval aj fyzikálne vedy na univerzite. Z jeho inteligentného a horlivého úsilia ťažili aj zdravotnícke školy a nemocnice.

V septembri 1870, keď Viktor Emanuel II. okupoval Rím, Moreno mu ako jediný z vládcov sveta adresoval nesúhlas so zneuctením Svätej stolice. V roku 1871 bol za tento krok dekorovaný Radom Pia IX. 1. triedy. V liste pápežovi napísal: „Aké bohatstvo pre mňa, Svätý Otče, byť nenávidený a hanobený za svoju lásku k nášmu Božiemu vykupiteľovi! Aké šťastie, ak by mi Vaše požehnanie mohlo získať nebeskú milosť, ak by som prelial svoju krv pre Neho, ktorý je Boh, a bol ochotný zomrieť za nás na kríži!“ Slobodomurárske lóže medzitým formálne nariadili jeho smrť.

„Nepriatelia Boha a cirkvi ma môžu zabiť,“ povedal, keď ho v júli 1875 tretíkrát zvolili.

Okamžite napísal pápežovi Piovi IX., ktorého žiadal o požehnanie pred inauguráciou: „Žiadam Vás o požehnanie pred tým dňom, aby som mal silu a svetlo, s ktorým budem až do konca verným synom nášho Vykupiteľa a poslušný služobník Jeho neomylného vikára. Teraz, keď lóže susedných krajín, podnecované Nemeckom, obracajú proti mne rôzne surové urážky a hrozné lži, keď tajne organizujú moju vraždu, potrebujem viac ako kedykoľvek predtým Božiu ochranu, aby som žil a zomrel v obrane našej svätej viery a krajiny, ktorej som bol povolaný vládnuť.“ Predpoveď bola správna. Dňa 6. 8. 1875 ho na schodoch Národného paláca zavraždil mason Ray, ktorý ho viackrát zasiahol mačetou, kým ďalší traja až štyria prítomní strieľali z revolverov.

Deň predtým navštívil Morena kňaz a varoval ho: „Boli ste upozornený, že vašu smrť nariadili slobodomurári, ale neviete kedy. Práve som počul, že vrahovia sa vás pokúsia usmrtiť v konkrétny čas. Pre boha živého, musíte sa chrániť!“ Gabriel odvetil, že varovania už dostal a po pokojnej úvahe dospel k záveru, že jediné, čo môže urobiť, je pripraviť sa na stretnutie s Pánom.

Sviatosť posledného pomazania dostal ešte pred smrťou. Pápež Pius IX. vyhlásil, že Gabriel García Moreno „zomrel pre vieru a kresťanskú lásku k blížnym vo svojej milovanej krajine“.

101

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA

Vladimír Líška

HORA BLANÍK SYMBOL NÁDEJE A ZÁCHRANY

ČESKÁ REPUBLIKA NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY.

H

ora Blaník je zalesnený vrch vo Vlašimsku s halštatsko-laténskym hradiskom s dodnes jasne zreteľnými zvyškami opevnenia. Ide skôr o dvojvrchol Malý a Veľký Blaník, ležiaci medzi obcami Louňovice pod Blaníkem a Načeradec. Blaník je od roku 1981 chránenou krajinnou oblasťou; dôvodom jeho ochrany je zachovanie prírodného a kultúrneho dedičstva, vzácnych druhov fauny a flóry.

Združenie okolo Petra Chobota plánuje ešte do konca tohto roka postaviť na Blaníku (ako energeticky najsilnejšom mieste v Česku) ochranný kamenný kruh s priemerom sto metrov zo 7 metrov vysokých stél na spôsob starých civilizácií. Kamenné stély pochádzajú z libereckého kameňolomu a sú zdobené staroslovanskými runami, ktoré používali naši predkovia na uchovávanie múdrosti. Združenie tak chce obnoviť naše spojenie so Zemou a vesmírom.

Názov Blaník pochádza pravdepodobne ešte z keltských čias. Nachádzajú sa tu viac ako dvetisícročné ruiny valov z keltského opevnenia.

Známe sú hradiská podobného mena z keltského obdobia (Blaniak, Blaniacum, Blaniacus).

103 Podľa iných je názov odvodený od Blanice, čo malo znamenať podmáčaná lúka. V minulosti existoval aj Blanický hrad, o ktorom existujú zmienky, ale jeho lokalizácia nie je istá.

Povesti hovoria, že keď bude v Čechách najhoršie, vyjde z hory Blaník vojsko a pomôže českému národu. Blaník, vysoký 638 metrov, najposvätnejšia hora v Čechách, je ako naše slovenské Sitno. Mýtické Sitno bolo jedno z najväčších hradísk lužickej kultúry železnej a bronzovej doby, ale aj slovanské hradisko osídlené pred viac ako 3200 rokmi. Aj tu nad nádhernou Banskou Štiavnicou sa traduje príbeh o rrytieroch, ktorí vyjdú z hory, keď bude národu najhoršie, aby ho bránili a ubránili. Aj podľa Sibylinho proroctva vyjde v rozhodujúcej bitke z Blaníka vojsko a poženie nepriateľa až ku Kolínu nad Rýnom, kde ho pobije. Vojsko sa potom stratí a do hory sa viac nevráti.

Na Blaníku napadli a zabili Stojmíra, slovanské knieža, aj s jeho družinou, no ich telá sa nikdy nenašli. V okolitých obciach sa rozprávali povesti o stretnutiach tunajších ľudí s blanickými rytiermi a o miestnych obyvateľoch,

MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

104

ktorí u nich slúžili. Niektorí sa dostali do vnútra, do podzemia Blaníka, a tvrdili, že tam boli jeden deň. Vrátili sa však až po niekoľkých desiatkach rokov, čo by nasvedčovalo fantastickým úvahám o akejsi časovej bráne, časovej slučke, vstupe do iných paralelných svetov cez skalu, ktorá sa občas otvára. Má ísť o Veřejovú skalu. V 19. storočí takto zmizol kamenár, ktorý bol vyhlásený za nezvestného. Objavil sa až po 18 rokoch bez zmeny výzoru a tvrdil, že bol preč len 18 hodín a vo veľkej klenutej hale sa stretol s mnohými velikánmi z českej histórie. Takýchto zmiznutí je však veľa.

Podobne v legende o sitnianskych rytieroch sa hovorí o kováčovi, ku ktorému prišiel rytier vo zvláštnej zbroji. Vyzeral však skôr ako kupec, a tento rytier ho doviedol na horu Sitno. Vrch sa otvoril a kováč vošiel do podzemia. Tu videl mnoho rytierov, avšak všetci spali. Kováč musel ukuť množstvo mečov, za čo si vyslúžil poriadny mešec peňazí. Ale kým sa vrátil domov, deti vyrástli a aj jeho žena si našla iného.

Aleš Česal v knihe Utajené dějiny Čech uvažuje o pamäťových poliach a odvoláva sa aj na keltskú mytológiu a druidov, ktorí otvárali brány do podsvetia. Kto prenikne bránou sidhe do iného priestoru, prežije efekt relativity času.

Pri prechode bránou dochádza k napojeniu na informačnú sieť podzemia a k časopriestorovým zmenám. Česal uvažuje o stretnutí s virtuálnymi projekciami.

Hora Blaník ako magnet odjakživa priťahovala rôznych vizionárov a konali sa tu veľké púte.

V stredoveku bol kult hôr až príliš živý. Sám Jan Hus v roku 1411 kázal proti obradom na horách, najmä na Blaníku, mimo posvätených miest.

Hrozila za to až exkomunikácia z cirkvi. Hovorilo sa, že v Blaníku sú pochovaní svätí, konajú sa tu zázraky a ozýva sa dupot koní (pod zemou). Hus badal v blanických povestiach pozostatky starých temných mystérií ešte z keltských čias. Konkrétne Aes Sidhe, Mocnosti Hory, ľud z kopcov. Slovo sidhe znamená v írčine dutú horu, vstupný portál do Tuatha Dé Danann.

V keltských povestiach je to názov vojska, ktoré prebýva vo vnútri hôr a v noci počas prastarých sviatkov vychádza von. Tuatha Dé Danann bol ľud bohyne Dani, svetlovlasí keltskí bohovia,

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA

ktorí kedysi v dávnoveku vládli Írsku a neskôr sa uchýlili do podzemia. Ovládali mágiu a prileteli na tmavých mrakoch zo severu. Môžeme si len domýšľať, o koho asi išlo a kto sa občas objavuje na niektorých miestach sveta. Podobnosť slov Sitno a Sidhe nemusí byť náhodná, sith gaelsky znamená nadprirodzený, sithean znamená hora. Podobná povesť sa viaže aj k Babej hore na slovensko-poľských hraniciach. V súvislosti s Babou horou sa spomína tajomná Mesačná jaskyňa s tunelom.

Na lúkach pod Blaníkom má dôjsť k poslednej bitke medzi dobrom a zlom. Iná povesť hovorí, že keď bude najhoršie, vynorí sa z Karlovho mosta v Prahe zázračný meč, horiaci sa obráti smerom k tejto hore a trojitým zamávaním privolá na pomoc knieža Václava, ktorý tam aj so svojou družinou spí. Na úpätí skaly je aj odtlačok kopyta jeho koňa. Vrchol Veľkého Blaníka tvorí príkra skala, ktorá je prístupná len zo severnej strany. V južnej strane je trhlina, kde sa má nachádzať vchod do podzemia.

Alois Jirásek píše: „Na temeni Blaníka zříš ve stínu buků, jedlí a smrků pradávné, kamenné hradby, většinou sesuté. Mechem a křovím zarůstají; po dřevěném hradě, jehož chránily, není dnes ani památky. Ale pod hradbami, v hoře samé dřímají ozbrojení rytíři, svatováclavské vojsko, dřímají a čekají, až nastane den, kdy bude potřeba jejich pomoci, až budou do boje povoláni… Pod skalnatým vrcholem Blaníku, ve východním svahu je skála v podobě lomeného oblouku. Tam je vchod do hory, tam také prýští pramen. Z něho napájejí blaničtí rytíři své koně, když za čas jednou, za svitu měsíce vyjedou z hory na palouk mezi lesy pod horou.

Za takové noci zaléhá do okolí temné dunění, ztlumený rachot bubnů i polnice hlas. K ránu zase rázem vše utichne, rytíři, koňstvo vše zanikne ve skalní bráně a zmizí v tajemném lůně hory… Když naše vlast bude nejvíce sklíčena, přitrhnou od Blaníka svatováclavští rytíři na pomoc, a sám svatý dědic české země je povede. A tu jak pojede po Karlově mostě, zakopne jeho brůna (bělouš) a vyrýpne kopytem z kamení Bruncvíkův meč. Toho se sv. Václav chopí, a v tuhé seči pak jím nad hlavou zatočí a zvolá: „Všem nepřátelům země české hlavy dolů!“

Tak se stane, a bude svatý pokoj v naší vlasti...

Když ta země takto bude znepokojena a její obyvatelstvo v různicích a bojích, bude obklíčena ze čtyř stran světa mocnými nepřáteli, kteříž pak najednou vtrhnou do země. I začne se bitva ze všech čtyř stran ode všeho vojska. Od hlavního města půjde ten krvavinec až k hoře Blaníku, kdež se vojsko položí mezi Blaníkem a Načeradcem u vsi Bejkovic. A tu se boj začne.“ Vízii budú predchádzať nasledovné znamenia: „Tenkráte budou vidina znamení: uschnou vrcholy stromů v Blanickém lese, na temeni hory se zazelená starý uschlý dub, a pramen u skály se tak rozvodní, že se bystřící dolů povalí.

Tu pak se strhne veliká, krvavá bitva v krajině mezi Blaníkem a Načeradcem. Rybník Pustý, u něhož se starý uschlý strom před bitvou zazelená, naplní se potoky prolité krve. I bude pláč a veliké zkormoucení pro ten zoufalý boj, ale Čechové se proti silnějšímu nepříteli hrdinsky brániti budou. V rozhodnou chvíli se Blaník otevře, rytíři v plné zbroji vyhrnou se z hory a svatý Václav jeda na bílém koni je povede na pomoc Čechům. Nepřítel náhlým strachem obklíčen a jako zmámen bude ku Praze prchat a tam pak bude hrozný ten boj dobojován.

A bude tak zuřivý, že krev proudem poteče od Strahova až po kamenný Karlův most. Tu svatý Václav na bílém koni s korouhví v ruce Čechy povede a cizozemce a všechny nepřátele Českého království ze země vyžene.“ Inde píše: „Kde ta velká bitva bude, svítí se rybník. Před tím však časem vynesou z něho čápi a jiní ptáci všechno trní a rákosí a na kolik let před blanickou vojnou bude prázdný a vyschlý. Za té bitvy krví se naplní, takže se až

přes hráz bude přelévati. I bude křik veliký, a řehtání koňstva, hlas bubnů a taková střelba hrubá i drobná, že hrozný ten hluk na dvacet čtyři míle slyšán bude. Boj sám potrvá celých dvanácte dní. Třináctého pak pošle Bůh svým věrným pomoc: z Blaníka hory vytrhne vojsko, kteréž tu Bůh chová. Jak to vojsko se zjeví, padne strach na nepřátele a dají se na útěk. Boží vojsko vykoná veliké divy a požene nepřátele, kteří na útěku Prahu poboří tak, že nezbude po ní památky. Sami však budou ze země vyhnáni a budou utíkat až k Rejnu Kolínu; tam také zmizí blanické vojsko.“ Alebo: „V té bitvě budou cizozemci a nepřátelé potřeni a zhubeni; kteří zůstanou, ti budou ze země vyhnáni. Nejeden se ještě ve skrýši schová, ale všechny vypudí sv. Prokop svou berlou; České království bude prosto všech nepřátel, bude osvobozeno a zůstane svobodno.“ Zaujímavo vyznieva vízia budúcnosti: „Pak nastane svatý pokoj, a země česká si odpočine.

Mnoho Čechů sic za těch bojů zahyne, ale ti, kteří zůstanou, budou mužové celí. Poznajíce chyby svých předků i své, budou pevně státi a nepřítel jimi o zem neudeří.“ Jirásek vyzdvihuje národný odkaz povesti, ktorá je aktuálna aj v dnešnej dobe: „Pak nastane svatý a stálý pokoj; všichni Čechové budou sjednoceni, vzkvete mezi nimi snášenlivost a jazyk jejich, jenž byl zemdlen a ponížen, bude povznesen, a již nikdo ho nebude zapírati. Budouť všichni hrdi na svůj původ, na předky i že se tak obhájili, a nebude jim teskno a obtížno v práci a oběti pro vlast, neboť míň mluvit, ale více jednati budou, to z lásky upřímné, pro kterou ty, ó, náš králi, vlast zvelebuješ!“

105

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

Ján Lakota

POMÔŽU RAZ SVETLUŠKY

PRI DIAGNÓZE CHORÔB? SVIETIVKA SVÄTOJÁNSKA JE CHROBÁK Z ČEĽADE SVETLUŠKOVITÉ. ĽUDOVO SA NAZÝVA AJ SVETLUŠKA, SVÄTOJÁNSKA MUŠKA, HOCI JE TO PREDSA LEN CHROBÁK.

106

Ako

samotný názov napovedá, objavuje sa okolo 24. júna za teplých večerov, pričom svieti najmä v noci. Za jej svietenie je zodpovedná látka luciferín a enzým luciferáza. Tento spôsob svietenia sa nazýva bioluminiscencia. Je to svietenie „za studena“, ktoré sa vyskytuje u živých organizmov.

Názov luciferín je odvodený od latinského slova lucyphorus, teda lux (svetlo) a ferre (priniesť, nosiť). Aj samotný preklad mena démonickej bytosti Lucifer je Svetlonos, teda ten, ktorý prináša svetlo. Prináša ho však privčas, zvádza človeka preskočiť povinné etapy jeho osobného vývoja. A očarený jedinec kráča za

bludičkou, kým sa neutopí, povedzme, v močiari. Príkladov tohto mámenia, ktoré veľa sľubuje, no neprináša nič, len nenaplnené ilúzie plné prázdnoty, je veľmi veľa. Kedysi sa týmto menom označovala Venuša, pôvodne phosphorus, teda ranná hviezda.

Ale vráťme sa k svetluškám. Tie naše svietia nádherným zeleným svetlom, ktoré sa zosilňuje pomocou akýchsi zrkadiel. Traduje sa, že pri svetle svetlušiek po večeroch pracoval aj nestor slovenského lesníctva Jozef Dekrét Matejovie. Veď elektrina nebola a petrolej bol veru drahý. Svetlušky v iných končinách sveta svietia aj rubínovo červeným, oranžovým

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

či modrým svetlom. Pre mňa bolo prekvapivé zistenie, že farbu svetla neurčuje luciferín.

Ten je vždy ten istý. Farba svetla je určená len a len enzýmom luciferázou.

A tu sa moja fantázia rozbieha naplno. Čo tak využiť svetlušky, či tandem luciferín – luciferáza, pri diagnostike chorôb? Prestavte si, že prehltnete tabletku. Liek (v tomto prípade spomínaný tandem) sa dostane do každej časti organizmu. A začne svietiť. Tam, kde je všetko v poriadku, zeleno. Tam, kde sa začínajú diať nepekné veci, oranžovo. No a tam, kde neporiadok dosahuje vrchol, zasvieti rubínovo červená. Ako na semaforoch. Tabletky sú voľne na predaj, domáce snímače vás oskenujú len raz za mesiac, teda brať tabletku častejšie je zbytočné. A potom sken odošlete do zdravotníckeho zariadenia. To si vás predvolá na komplexnejšie vyšetrenie. Sci-fi? Zatiaľ áno.

Vôbec nerozumieme, ako môže enzým (luciferáza) regulovať a určovať farbu svetla pri tom istom substráte. Bioluminiscencia v prírode nie je zriedkavá. Ale svetlušky ju istým spôsobom doviedli do dokonalosti. Svietiť ako „blbý“ dokáže hocikto. Svetlušky svietia rafinovane. Ich svietenie môžeme porovnať s kódovaným signálom. Cielene a vedome (?) svietenie zapínajú a vypínajú, ba regulujú aj jeho intenzitu.

Mimochodom, moja fantázia pri diagnostike ochorení pacientov až takou odtrhnutou od reality nie je. Pri diagnóze nádorových ochorení sa používa vyšetrenie PET, resp. PET CT. CT („cétéčko“) je počítačová tomografia. Začiatkom osemdesiatych rokov bolo na Slovensku jediné cétečko, a to v Bratislave na Kramároch. Vtedy to bol zázrak, po ktorom by dnes, obrazne povedané, ani pes neštekol. O PET v tom čase nikto ani nechyroval. Dnes je to štandard. PET znamená pozitrónová emisná tomografia.

Pozitrón je častica, antielektrón (je kladne nabitá), ktorú predpovedal jeden z najväčších fyzikov dvadsiateho storočia Paul Dirac.

Predpovedal ju v roku 1928 z rovnice, ktorú napísal a vyriešil. Jedno z riešení tejto rovnice je častica, ktorá má kladný náboj – pozitrón, teda antielektrón (samotný pozitrón bol objavený až o štyri roky neskôr v kozmic-

kom žiarení). Preto antielektrón, lebo keď sa stretne s elektrónom, nastáva anihilácia častíc a vznikne kvantum žiarenia gama. Pozitrón je teda antičastica elektrónu. Z podobných častíc sa skladá hypotetická antihmota.

Dirac poslal svoju prácu do prestížneho britského časopisu Nature. Hoci bol Brit, prácu mu neprijali. Neskôr dostal za predpoveď existencie pozitrónu Nobelovu cenu. Editor Nature, ktorý prácu zamietol, si asi dlho a výdatne trieskal hlavu o stenu.

Pri PET sa využíva rádioaktívna látka fluórdeoxyglukóza – FDG (rádioaktívny je tu práve fluór). Nádorové bunky so svojím metabolizmom dychtivo vychytávajú glukózu. Nepohrdnú ani analógmi glukózy, ako je FDG. Práve preto sa FDG vychytáva a nachádza v nádoroch. Tu FDG vyžaruje pozitróny, ktoré po stretnutí s elektrónmi vyvolajú anihiláciu.

Ako sme spomínali, pri anihilácii vznikne žiarenie gama (sú to vlastne vysokoenergetické fotóny). Toto žiarenie vieme detegovať tzv.

PET kamerou, teda kamerou na zisťovanie hodnôt gama žiarenia. Ide o stret pozitrónov a elektrónov, teda antičastíc a častíc (antihmoty a hmoty) v priamom prenose! No a obraz či záznam PET kamery (kamier), spracovaný počítačom, veľmi presne určí rozsah a lokalizáciu nádoru. A máme to. Na základe PET či PET-CT veľmi presne poznáme, kde sa nádor v pacientovom tele nachádza. Samozrejme, nie u všetkých. Tie metabolicky „lenivé“ nádory sa len tak ľahko zobraziť nedajú.

FDG sa používa aj v iných oblastiach medicíny ako je onkológia. Napr. v neurológii, psychiatrii, mapovaní mozgu či pri lokalizácii zápalov v organizme. Pri spomienke na gama žiarenie si neodpustíme vtip, ktorý koloval po tom, ako sa do výzbroje armád zaviedli tzv. neutrónové bomby. Ich úlohou bol ničiť hlavne živú silu protivníka, neživá hmota mala zostať neporušená. Otázka znela: Čo sa stane, keď člena nemenovanej štátostrany zasiahne neutrónová bomba? Odpoveď: V podstate nič.

Zmení sa na gama žiarenie a škodí ďalej.

Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

107

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

Marián Benka

OBYDLIE, KTORÉ JE OBRAZOM VESMÍRU KEĎ V MONGOLSKU CHCETE NIEKOMU VYSLOVIŤ UZNANIE A DAŤ MU NAJAVO, ŽE SI HO VÁŽITE, POVIETE MU: „ALE TY VYZERÁŠ STARŠÍ NA SVOJ VEK.“ STAROBA TOTIŽ ZNAMENÁ MÚDROSŤ A STARÍ ĽUDIA SA TU TEŠIA MIMORIADNEJ ÚCTE. KEĎ STRETNETE MAMIČKU S BÁBÄTKOM, SLUŠNÁ VÝCHOVA KÁŽE NAHLAS POVEDAŤ: „TO JE ALE ŠKAREDÉ BÁBÄTKO!“ HOVORÍ SA TO NA OKLAMANIE ZLÝCH DUCHOV, KTORÍ PEKNÝM DEŤOM ŠKODIA A IM SA POTOM NEDARÍ. A Z TAKÉHOTO PRE NÁS NEOBVYKLÉHO A TAJOMNÉHO KÚTA SVETA POCHÁDZAJÚ JURTY.

108

J

urty sú lacné kruhové obydlia, nepotrebujete na ne stavebné povolenie (ide v podstate o veľké stany), a navyše umožňujú celoročné bývanie v tesnejšom kontakte s prírodou. To všetko sú dôvody, prečo ich obľuba rastie aj v Európe, medzi ekologicky a alternatívne zameranými mladými ľuďmi, ktorí hľadajú možnosť, ako bývať bez toho, aby sa museli zadlžiť do konca života.

Aký je rozdiel medzi tým, keď žije v jurte Mongol a keď sa do nej ako do niečoho – z nášho pohľadu exotického – nasťahuje Čech alebo Slovák? Na túto otázku sme sa pokúsili nájsť odpoveď na Festivale júrt, ktorý sa uskutočnil

začiatkom augusta v Brništi v severných Čechách. Boli sme nesmierne radi, že sme medzi prednášajúcimi natrafili na Alenu Oberfalzerovú, odborníčku na mongolistiku z Karlovej univerzity, ktorá jazdí do Mongolska dlhé roky a v poslednom čase si privyrába tým, že odtiaľ do našich končín dováža originálne miestne jurty. Poodhalila nám kultúru a prostredie, odkiaľ tieto obydlia pochádzajú.

DRSNÝ ŽIVOT

Mongolsko je vnútrozemská stepná krajina s horúčavami v lete a 40-stupňovými mrazmi v zime (v niektorých údoliach dosahujú Foto: Matúš Plecho

Alena Oberfalzerová

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

110 zimné teploty až mínus šesťdesiat stupňov).

Vtedy rodiny zaženú stáda dobytka do zimných zhromaždísk. Ak sú zimy tuhšie, novonarodené mláďatá schovávajú v jurtách, aby nepomrzli. Mongoli sú stále predovšetkým pastieri, ktorí kočujú niekedy až v stokilometrových okruhoch. V každom ročnom období sa zdržiavajú na inom mieste. V krajine, ktorá sa rozprestiera na 1,5 milióna štvorcových kilometrov, žijú len tri milióny ľudí, ale až 40 – 50 miliónov kusov dobytka.

Počas tuhších zím, keď napadne príliš vysoká vrstva snehu, sa dobytok nedokáže prehrabať k paši a slabšie jedince hynú. Rovnako počas príliš suchých liet s nedostatkom vody. Na jar zvyknú devastovať stáda púštne búrky prichádzajúce z púšte Gobi. Potom sa narodia nové kusy, takže celkové stavy zvierat sa udržiavajú na rovnakej úrovni.

Ako dobytok slúžia statné jaky, ktoré unesú veľký náklad a dokážu sa pohybovať po snehu a ľade bez toho, aby sa pokĺzli. Žijú polodivým spôsobom, väčšinu roka sa voľne pasú a pohybujú po stepi. Pastieri ich po-

tom hľadajú kvôli dojeniu. Pred príchodom zimy ich zháňajú na spomínané zimoviská.

Niektoré z nich majú aj sto rokov a obsahujú predovšetkým obydlia pre dobytok, obložené silnou vrstvou trusu, ktorý tvorí izoláciu.

Samce žijú osamotene vysoko v horách, dole schádzajú len v čase ruje, aby sa párili s kravami. Pýchou Mongolov sú ich kone, ktoré sú takisto polodivé a skôr, ako sa na nich dá jazdiť, je potrebné ich skrotiť.

SÚKROMIE NEEXISTUJE

„Step je suché prostredie, preto sa tu všetko točí okolo riek, studní a vodných zdrojov,“ vysvetľuje Alena Oberfalzerová. „Keď sa opýtate Mongola, odkiaľ pochádza, povie názov rieky, studne alebo jazera, pri ktorom sa narodil. Keď sa dieťa narodí, kus placenty sa zakope do miestnej zeme a novorodenec sa omyje vodou z najbližšieho vodného zdroja.

Tým vznikne magické puto s miestom narodenia. Vo svojom rodnom kraji musí byť Mongol aj pochovaný, bez ohľadu na to, ako ďaleko sa počas života zatúlal.“ Foto: Matúš Plecho

Mongoli sú napriek civilizačným vplyvom (vrátane vplyvu štátneho náboženstva budhizmu) stále šamanskou kultúrou úzko spojenou s prírodou. Všetko je v ich očiach živé a má svoju dušu, svojho ducha alebo pána: kameň, rieka, tráva... Preto sa ku všetkému treba správať s úctou, aby ste na seba neprivolali pomstu jeho ducha. Zem je Matka a nebo je Otec. Vtáky sú posvätné, pretože lietajú v Otcovej blízkosti. Ľudia tu žijú vo veľkých rozvetvených rodinách, ktoré kočujú spolu, a všade, kde sa rozložia, vytvoria malé stanové mestečko. Ich myslenie je úplne kolektívne, preto im nevadí žiť spolu v jednom veľkom stane, kde všetci spolu jedia, varia, hrajú sa s deťmi, a dokonca sa pred nimi milujú. Ani sa veľmi nerieši nevera, či má žena deti len so svojím manželom, deti sú bohatstvom, a tak či tak ich vychovávajú všetci dospelí v skupine. O starých sa vždy postará rodina. V celom Mongolsku je len jeden starobinec – pre tých, ktorí už nemajú žiadnych, ani vzdialených príbuzných.

Nikomu neprekáža, že v jurte nemá žiadne súkromie. „Mongolčina vlastne ani nemá slovo pre súkromie,“ hovorí Alena Oberfalzerová. „Raz som mala potrebu samoty a povedala som mojim mongolským priateľom, že sa idem na chvíľu prejsť. Hneď vyskočili, že idú so mnou.

Do jurty vstupujete bez ohlásenia, a keď nikto nie je doma, bez dovolenia si nalejete čaj. Aj uprostred noci k vám môže niekto z domácich pristúpiť a opýtať sa, či už spíte.“

aby sa dala dobre prenášať. Ak je dobre zaizolovaná, v letných horúčavách je v nej príjemný chládok a v zimných mrazoch príjemne teplo.

Na vykúrenie stačí centrálne ohnisko alebo piecka. Historicky sa varilo v kotle nad otvoreným ohniskom, v 19. storočí ohniská nahradili čínske piecky. Dym uniká cez okrúhly strešný otvor, z ktorého sa na všetky strany stanu rozbiehajú drevené latky.

Vyzerá to ako slnečný kotúč s lúčmi. Pani Alena nám vysvetľuje, že ide o zámer. Jurta nie je pre Mongolov len miestom na bývanie, symbolizuje aj obraz vesmíru – podlaha je Matkou Zemou, okrúhla strecha kupoly je Nebeským Otcom so slnkom uprostred. Vchod je vždy orientovaný na juh, je to miesto, kadiaľ do obydlia spolu s ľuďmi vchádzajú aj energie.

Ak vojde žena s malým dieťaťom a to sa rozplače, treba ho očistiť od negatívnej energie prítomných. Oproti na severe sedí pán jurty, je tam aj oltár a miesto pre vzácnych hostí.

Konajú sa tam svadby. Vo vnútri sa má pohybovať v kruhu v posvätnom smere (v smere hodinových ručičiek).

OBYDLIE AKO POSVÄTNÝ PRIESTOR

Na základe archeologických nálezov sa dá predpokladať, že prvé jurty sa objavili v Mongolsku okolo roku 2000 p. n. l. Vyvinuli sa pravdepodobne zo sibírskych kruhových obydlí. Niekedy v období 600 – 500 p. n. l. predkovia Mongolov vynašli plsť a začali ňou svoje jurty zatepľovať.

Pri neustálom presúvaní nemôžu mať veľký majetok, pretože by ho neodniesli. Jurta má kupolovitý tvar, preto ani neumožňuje rozmiestnenie vysokého nábytku, všetko sa skladuje v nízkych truhliciach. Kočovnému životu je prispôsobená aj tým, že sa dá rýchlo postaviť a zase rozobrať, a navyše je ľahká,

Východná polovica obydlia je vyhradená pre ženy s deťmi, muži sa zdržiavajú v západnej.

Všetci spia nahí, pretože nahé telo vyžaruje viac tepla a lepšie sa zahreje. V zime nad ránom, keď je oheň vyhasnutý, sú vo vnútri teploty pod nulou, vtedy je povinnosťou domácej panej, aby vstala a zakúrila. Až keď sa priestor vyhreje, vstáva muž a deti. Keď má muž záujem milovať sa so ženou, musí ju navštíviť v ženskej časti. Ešte predtým sa jej cez deň opýta: „Môžem večer prísť a zaťahať ťa za prikrývku?“ Večer potom potme príde a zaťahá.

111

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

Žena sa prebudí a opýta sa do tmy: „Kto si?

Ako sa voláš?“ To pre prípad, že by nešlo o očakávaného muža, ale o niekoho z príbuzenstva alebo náhodného nočného návštevníka.

PRE NAŠINCA SPARŤANSKÉ PODMIENKY

112

„Po rokoch chodenia do Mongolska som aj ja zatúžila po vlastnej jurte. Moji priatelia mi ju vyrobili, ozdobili a zaviezli do Ulanbátaru.

Odtiaľ mi ju jeden známy previezol do Čiech.

Teraz už niekoľko rokov stojí na mojej záhrade v stredných Čechách a je to príjemné atmosférické miesto na stretávanie sa s priateľmi,“ hovorí Alena Oberfalzerová. Časom si založila spoločnosť MonSpirit, ktorá dováža originálne mongolské jurty aj pre ďalších zákazníkov. Ponúka dva základné modely: päťstenový za 89 000 Kč a šesťstenový za 112 000 Kč (vrátane DPH a dopravy z Mongolska).

Väčšina Čechov alebo Slovákov si nekupuje jurtu na trvalé bývanie, môžu ju využiť ako záhradný domček alebo ako jeden zo zákazníkov pani Oberfalzerovej, ktorý si z nej urobil originálny stánok s občerstvením na cyklotrase v Krušných horách. Alebo jedna z organizátoriek Festivalu júrt a autorka celej myšlienky Hanka Štroblová. Tá hľadala vhodný prístrešok na organizovanie letných táborov pre deti a objavila jurtu. Považuje ju aj za vhodné zázemie pre lesné škôlky (alternatívne materské školy, v ktorých deti trávia väčšinu času pobytom v prírode).

Ako obydlie na trvalé bývanie je pre mnohých ľudí klasická jurta príliš sparťanská, neposkytuje priestor na súkromie, ani na kúpeľňu či toaletu. Palivo do piecky sa musí zháňať vonku.

Napriek tomu však podľa Aleny Oberfalzerovej pribúdajú mladí ľudia, ktorým to nevadí.

Naopak, oceňujú, že bývanie v jurte je ako bývanie v lone prírody. Stan vás úplne neizoluje od vonkajšieho prostredia, stále máte pocti, akoby ste boli vonku. Navyše takýmto alternatívnym ľuďom nevadí bývať spolu, s minimálnym súkromím, Naopak, majú pocit, že ich to viac zbližuje. Mongoli vraj majú dve slová pre lásku. Jedným označujú bežnú zamilovanosť a druhým lásku zo spolužitia, ktorá vzniká až pri spoločnom bývaní.

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

A úžitkové vlastnosti jurty sú celkovo výborné, dvojcentimetrová vrstva plsti izoluje rovnako ako 30 centimetrov hrubá drevená stena. Vo veľkých horúčavách sa spodný okraj stanovej plachty môže vyhrnúť, aby v obydlí lepšie cirkuloval vzduch. Naopak, v tuhých zimách sa spodná časť jurty ešte môže ovinúť dodatočným pásom z plsti, aby teplo neunikalo zo stanu von.

Najväčším rizikom v našich zemepisných šírkach je plesnivenie. Jurty pochádzajú zo suchého prostredia, u nás oveľa častejšie prší. V Mongolsku, keď aj spŕchne, trvá to krátko a slnko steny veľmi rýchlo vysuší. V Európe je dobré jurty často vetrať, prípadne sa dá na ne dokúpiť vonkajšia nepremokavá plachta. Tiež je dobré postaviť ju na otvorenom priestranstve, nie v blízkosti lesa, ktorý je vlhkým prostredím.

EUROJURTY

Na festivale sme sa stretli aj s Vladimírom Hulínom zo spoločnosti Tent Wood, ktorá dodáva okrem iného aj vylepšené modely júrt prispôsobených náročnejším európskym zákazníkom. Podľa neho sa snaží zachovať posvätný

Vladimír Hulín

charakter obydlia, čo sa prejavuje predovšetkým zachovaním kruhového tvaru. Inak sú však možné rôzne modifikácie.

Napríklad zvýšené steny, aby bolo možné v interiéri umiestniť aj nástenky alebo vysoké skrine. Toto zvyknú byť požiadavky prevádzkovateľov alternatívnych materských škôlok, ktoré si jurty objednávajú ako priestory na svoju prevádzku. Na požiadanie firma urobí aj WC s kúpeľňou alebo rozčlení vnútorný priestor sadrokartónovými priečkami. Do vyšších stien môže takisto zasadiť presklené okná a dvere, Foto: Matúš Plecho

113 ktoré vpustia dnu viac svetla. Aj strešný otvor môže byť zakrytý zatvárateľným okienkom.

Ceny takýchto luxusných eurojúrt na kľúč potom stúpajú, môžu sa vyšplhať na 300 000 i viac českých korún. Stále je to však podstatne lacnejšie ako dať si postaviť klasický dom.

Na druhej strane firma ponúka aj jednoduché základné sady (drevená konštrukcia + plachta) v rozmedzí od 37 do 165-tisíc Kč. „Dá sa postaviť aj poschodová jurta, mali sme už zadanie aj na štvorcovú jurtu, ale to už stavby úplne strácajú svoj pôvodný charakter a prestávajú byť jurtami,“ hovorí Vladimír Hulín.

Firma myslí aj na vyššie spomínané riziko plesní vo vlhkejšom európskom prostredí, preto pracuje s impregnovanými materiálmi.

Vladimír Hulín považuje za dôležitý aj výber vykurovacieho telesa, ktorým sa dá obmedziť potreba neustáleho behania von po palivo a prikladania na oheň. Osvedčená je napríklad piecka na drevené pelety. Úplne najlepšie sú podľa neho tzv. zlatokopecké kachle z USA, ktoré dlho držia teplo a majú aj kanistre, v ktorých sa popri kúrení zohrieva voda.

Dajú sa kúpiť za 600 – 700 dolárov, ale treba si ich dať doviezť z Ameriky, u nás sa nepredávajú.

Podobne ako Alena Oberfalzerová, aj Vladimír Hulín pozoruje, že pribúdajú zákazníci, ktorí si zadovážia jurtu nie ako priestor na doplnkovú činnosť, ale priamo ako obydlie na trvalý pobyt. Väčšinou mladé rodiny, ale spomína aj prípad rozvedenej mamičky s dvomi deťmi, ktorá si drahšie bývanie nemohla dovoliť. „Jurta je na prvý pohľad nepohodlné bývanie, ale ak si ju dobre zariadite, nemusí to byť o nič horšie ako bývanie v meste. Ja som napríklad kedysi býval v Prahe v starom zatuchnutom dome, kde sme mali len jeden záchod na celú pavlač. Nebolo na tom nič luxusné,“ myslí si Vladimír Hulín.

V krajine pôvodu jurty vraj čoraz viac pastierov podlieha propagácii moderného životného štýlu. Predávajú svoje obydlia a dobytok, sťahujú sa do Ulanbátaru, kde si zvyčajne nenájdu prácu, peniaze z predaja po čase minú a potom trú biedu. Ktovie, možno sa jedného dňa dožijeme situácie, že bude v jurtách bývať viac Čechov a Slovákov ako Mongolov.

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

Vladimír Líška

DÝCHANIE AKO PRIRODZENÝ MECHANIZMUS SAMOUZDRAVENIA NIEKTORÍ UČITELIA TVRDIA, ŽE PRÁNAJÁMA STAČÍ, ABY SA TELO DOKONALE OČISTILO OD VŠETKÝCH JEDOV. HATHAJOGA PRADIPIKÁ II. 37

114

Č

asto si ani neuvedomujeme, aké dôležité je pre nás správne dýchanie. Od dychu závisia všetky činnosti v našom tele, pretože dýchanie je základný faktor života. Naše dýchanie býva často povrchné a plytké, je automatické, ale ak naň prenesieme pozornosť, môžeme ho vedome ovplyvňovať.

Plytké dýchanie, charakteristické pri strese, skracuje život, kým vedomé dýchanie posilňuje životnú silu a život predlžuje.

Zdravý a silný človek dýcha pokojne a pomaly.

Správne dýchanie je kľúčové pre dobré zdravie, pôsobí proti únave, nespavosti, zlepšuje krvný obeh a trávenie, pozitívne pôsobí na psychiku, zlepšuje činnosť mozgu. Hlboké, pokojné a pomalé dýchanie využíva kapacitu celých pľúc, vedie k dokonalejšiemu okysličovaniu krvi

a k lepšiemu zásobovaniu krvou do všetkých častí tela. Zvyšuje vitalitu, prispieva k správnemu držaniu tela, zmierňuje stres a zlosť, znižuje tepovú frekvenciu, a tým prispieva aj dobrému spánku. Celkovo vyjasní pleť, uvoľní tvár a človeka omladí.

Svámi Gítánanda dokonca prehlasoval, že väčšina chorôb dnešnej doby je spôsobená práve nesprávnym dýchaním. Ak chceme byť zdraví, musíme vedieť v prvom rade správne dýchať, tvrdí jogín Svámi Mahešvarananda. Budha pomocou vedomého dýchania dosiahol vyslobodenie. Vedomie dychu malo svoje pevné miesto aj v pôvodnom duchovne starých Slovenov.

Slovenský bard Žiarislav píše, že slová duch a dych majú v staroslovenčine ten istý slovný základ (ale aj duša a vzduch). Staroslovenskí

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

duchovní vstupovali do svätýň so zatajeným dychom. Sloveni na Rujane mohli zotrvať vo svätyni len na jeden nádych. Dýchaním vdychujeme pránu – živu, ktorú môžeme svojím vedomím nasmerovať na orgán, čakru, do tej časti tela, kde chceme odstrániť napr. bloky spôsobené negatívnymi emóciami, strachom a pod. Môžeme si dané miesto aj vedome „predýchať“ a vôľou znížiť pulz a krvný tlak.

Dýchať by sme mali nosom a pomaly. Mnohí z nás nemajú celkom priechodné, ale trvalo upchaté nosné dierky, čo môže byť následkom chronickej nádchy, ale aj polypov a zväčšených nosných mandlí. Podľa Jaroslava Pátka je preukázaná súvislosť medzi nosnou sliznicou, hypotalamom a mozgovou kôrou. Pri dýchaní nosom sa ohrievajú a zvlhčujú nosové membrány a čistí sa vdychovaný vzduch. U ľudí dýchajúcich prevažne ústami sú častejšie ochorenia respiračných orgánov. Nosom prejde denne okolo 20-tisíc litrov vzduchu.

Preto si jogíni denne preplachujú nos technikou zvanou nétí, čo je nosná sprcha so soľou (alebo aj bez nej). Používa sa jedna čajová lyžička soli na liter teplej vody, zmes sa pomaly vlieva do pravej nosnej dierky, a tá následne vyteká z dierky ľavej až do vyprázdnenia nosu.

Na tento účel sa používa napr. malá kanvička na čaj alebo malý keramický džbán. V prípade potreby treba postup niekoľkokrát opakovať, aj v opačnom smere (do ľavej dierky). Ústa sú pri tom otvorené a dýchanie uvoľnené. Ide o jednoduchú metódu, ktorú je najlepšie praktizovať ráno, keď je v organizme najviac hlienu. Nosná sprcha ovplyvňuje oči, uši, orgány hlavy a krku, duševnú činnosť a podľa Donalda Simona je táto technika aktuálna najmä dnes pri narastaní chorôb ako astma, alergie, chrípky, migrény a i. Práve nos je zásadným vylučovacím orgánom hlienu tvoriaceho sa v oblasti hlavy a dýchacích ciest. Z nadbytočného hlienu následne vznikajú kožné ochorenia, ale aj chronická únava.

Podľa indickej tradície sa dýchanie nosom rozdeľuje na dýchanie pravou nosnou dierkou označované ako slnečné, dýchanie ľavou dierkou (mesačné) a prechodné dýchanie oboma dierkami rovnako.

Milan Polášek v knihe Joga, osem stupňov výcviku uvádza dôležitosť dolného (bránicového) dychu. Ide o dýchanie pomocou bránice.

Bránica je dýchací sval, ktorý môžeme ovládať vôľou, ale môže fungovať aj automaticky.

Má kopulovitý tvar nad brušnou dutinou, pri nádychu sa stiahne a pri výdychu uvoľní. Na dýchaní sa okrem bránice podieľajú aj brušné, medzirebrové a krčné svaly. Pri uvedomení si správneho hlbšieho dýchania do brucha oceníme jeho vplyv predovšetkým na psychiku, pretože toto centrum súvisí s napätím, úzkosťou, strachom. Tento typ dýchania masíruje vnútorné orgány v brušnej dutine (žalúdok, pečeň, žlčník, črevá, obličky aj srdce). Podľa Poláška je pre ľudí pripútaných na lôžko prevenciou proti zápche, zápalu pľúc a žíl.

V joge sa používa tzv. plný dych, ktorý okrem dolného dychu používa aj stredný a horný dych.

Stredný dych ide do hrudníka a pomáha srdcu.

Horný dych uvoľňuje problémovú oblasť stuhnutej šije a pôsobí proti bolestiam hlavy. Plný dych má byť príjemný, rovnomerný, s pomalým nádychom a výdychom. Pozornosť pri ňom presúvame zdola nahor. Pri jednotlivých typoch dýchania sa aktivizujú rozličné svalové skupiny. Obrazne povedané, dýchame celým telom aj kožou a získavame ním aj dostatok prány. Prána je prameňom energie, životnej sily, a teda aj zdravia, a to ako fyzického, tak i duševného.

Začiatočníci v joge cvičia nádí šodhanu, bránicové dýchanie. V sede so skríženými nohami, s vystretým chrbtom, striedavo uzatvárajú nosové dierky. Palcom pravej ruky sa uzavrie pravá dierka a nadychuje a vydychuje sa iba ľavou dierkou. Následne sa prstenníkom uzavrie ľavá dierka a dýcha sa iba pravou. Ukazovák a prostredník pravej ruky je umiestnený na stred medzi obočím, v mieste tzv. tretieho oka. Cvik pôsobí proti nervozite. Opakuje sa 20-krát. Nádí šódhana vykazovala pri odbornom testovaní schopnosť vyrovnávať činnosť obidvoch mozgových hemisfér.

Technika kapálabháti sľubuje naplniť organizmus životnou energiou, pránou a sviežosťou vo veľmi krátkej dobe. Spočíva v pomalom nádychu ústami a rýchlom prudkom výdychu nosom, brucho má byť pri výdychu stlačené.

115

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

116

Ústa sú počas celého cvičenia pootvorené, oči zatvorené. V joge sa dych volá pránajáma, starí védski majstri sa jej dostatočne venovali a dopodrobna ju preskúmali. Cvičením pránajámy – najlepšie vonku v prírode, v parku, v lese, pri vode, na čerstvom vzduchu a každý deň, môžeme udržať svoje telo dlho silné a zdravé. Prána sa chápe ako vitálna energia, ktorá spája našu myseľ a vedomie. Po tele ju rozvádza nervová sústava. Hinduisti uvádzajú až 72000 nádí, nervových dráh, ktorými prána prúdi. Z nich najdôležitejšie sú ida – dráha ľavej nosovej dierky, pingala – dráha pravej nosovej dierky, a sušumna, čo je centrálny povrazec v miechovom kanáli. Dýchaním sa aktivizujú energetické centrá, a prána sa tak privádza do všetkých nádí kanálov.

Prána je akýsi dych vesmíru, dávajúci život formám. Je všadeprítomná. Mentálne ju môžeme použiť na liečebné účely a nechať viesť do svojho tela v predstave ako vitalitu, energiu, zdravie, lásku, šťastie, radosť, silu a pod. Napr. v postoji, v lakťoch s mierne skrčenými rukami, s dlaňami otočenými dopredu začneme pomaly a hlboko dýchať, predstavujeme si, ako do miesta pod pupkom (tan-tchien, hara) do nás prúdi životná sila, obieha celým telom a ukladá sa v zadnej časti v oblasti chrbtice oproti pupka. Pre lepšiu koncentráciu je vhodnejšie mať oči zatvorené. Iný variant cvičenia pracuje s predstavou čerpania prány dlaňami alebo nosom s telom otočeným na východ, so zameraním pozornosti na choré miesta v organizme, ktoré prána lieči a utišuje.

V ázijskej tradícii sa v školách čchi kungu používa dýchanie dlaňami. Pri tomto cvičení sa postavíme na šírku ramien, predpažíme a ruky v lakťoch mierne pokrčíme. Stredom dlaní vdychujeme energiu z okolia a vedieme ju rukami za uši a odtiaľ dole do tan-tchienu (podbrušia).

Jedným zo základných cvikov čchi kungu je hlboké brušné dýchanie v stoji. Ruky máme prekrížené na bruchu, muži majú ľavú na bruchu a pravú na nej, ženy naopak.

Taoisti si mentálnymi technikami v spojitosti s dychom prečisťovali vnútorné orgány. V knihe Tajné cvičenia taoistických mníchov od Kim Taum je popísaný cvik tri tajomstvá. Sedíme, palce rúk sú uzatvorené prstami v dlani, jazyk

je opretý o horné podnebie úst. Pozornosť sa upiera na brucho, dych vedieme do oblasti pupka. Dýchame pomaly nosom až naplníme brucho vzduchom a na niekoľko sekúnd zadržíme dych. V duchu vyslovíme 7-krát hlásku óm. Potom vydýchneme pomaly nosom všetok vzduch z brucha, otvoríme dlane a v našej predstave všetky starosti, úzkosť a nešťastie odchádzajú preč a opúšťajú naše telo a ducha.

Zo spomínanej knihy si môžeme ešte popísať jednoduchý cvik – Bódhidharmovo cvičenie chrániace zdravie. Oči máme zatvorené, sedíme na zdravom vzduchu, palec je ako v predchádzajúcom cviku uzatvorený v dlani, jazyk máme na hornom podnebí a pozornosť sa sústredí na brucho. Päťdesiatkrát sa hlboko nadýchneme a vydýchneme. Cvičenie upravuje krvný obeh, posilňuje nervy, zlepšuje okysličovanie krvi, zabraňuje únave a upchávaniu ciev, na čo negatívne vplýva dnešný sedavý spôsob života a málo pohybu.

Všetky systémy dýchania sú založené na dýchaní nosom okrem vzlykavého dýchania. V Rusku, Bielorusku, v Kazachstane a na Ukrajine sa z úspechom už roky používa tzv. vzlykavé dýchanie ústami na liečbu srdcovo-cievnych chorôb, cukrovky, nízkeho a vysokého tlaku, chorôb pečene a obličiek, bolestí hlavy a kĺbov, nespavosti, hovorí sa dokonca o ruskej prána­ jáme. Pri vzlykavom dýchaní ústami vzniká rezonančná aktivizácia energetického centra v hrdle, ktoré reguluje činnosť dýchacích orgánov a srdcovej čakry, ovplyvňujúcej obehový systém, čakry solar plexu a orgánov v brušnej dutine. Toto prirodzené trojfázové dýchanie je jednoduché: nádych, výdych, prestávka. Pri nesprávnom dýchaní sa porušujú optimálne pomery medzi kyslíkom a oxidom uhličitým, orgány tak nie sú dostatočne vyživované a skôr podľahnú chorobám. Celé to spočíva v tom, že nádych trvá krátko a výdych o niečo dlhšie. Ak orgány a svaly nedostávajú kyslík potrebný na ich normálne fungovanie, nemôžu dostať ani výživu v podobe cukrov a tukov, ktoré sa potom hromadia v krvi. To môže byť nebezpečné a zapríčiniť vznik cukrovky alebo sklerózy. Organizmus sa snaží nahromadené tuky a cukry z tela vylučovať, čoho vedľajším účinkom je

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

117 nadmerná únava, alebo ich ukladá do tukových zásob. Nadváha je tak výsledkom narušenej látkovej výmeny pri nesprávnom dýchaní.

G. Vilunas v knihe Vzlykavé dýchanie pre zdravie rozlišuje tri druhy vzlykavého dýchania: silné, mierne a slabé. Silné sa používa pri silnom nervovom vypätí. Nádych je krátky, trvá asi pol sekundy, ústami akoby sme vyslovili a, ktoré znie krátko a výstižne. Vzduch pri tom akoby nesmeroval do pľúc, ale ostal v ústach. Hneď za nádychom nasleduje dlhší (5 – 10-sekundový) výdych (nie prudký), akoby sme vyslovovali fúúúú, alebo zvuk podobný zavytiu (keď tým nikoho nebudeme rušiť). Po výdychu nasleduje 1 – 2-sekundová prestávka so zatajeným dychom. Mierne dýchanie sa používa pri slabšom nervovom napätí. Nádych trvá jednu sekundu, je hlbší a vedie do pľúc. Výdych je kratší, od 2 do 4 sekúnd, s 1 – 2-sekundovým zadržaním dychu. A do tretice je reč o slabom vzlykavom dýchaní, pri ktorom nádych a výdych trvá jednu sekundu s tým, že pri výdychu sa používa slabika chooo a po výdychu je prestávka ako predtým. V knihe popisuje množstvo prípadov

z lekárskej praxe a doterajšie poznatky o dychu stavia celkom do iného svetla. To, čo sa stáročia tradovalo, nemusí platiť.

Prvým pravidlom vzlykavého dýchania je nedýchať hlboko – to môže byť dokonca zdraviu škodlivé. Autor to vysvetľuje tým, že na správnu výmenu látok v organizme je v krvi dôležitý správny pomer kyslíka a oxidu uhličitého v pomere 1 : 3. Ak sa tento pomer naruší, molekuly kyslíka sa zbytočne pevne naviažu na hemoglobín, ktorý ich roznáša do všetkých orgánov a do svalov. Ak hemoglobín prichádza k srdcovému svalu, mnohé molekuly kyslíka sa nemôžu oddeliť od hemoglobínu a vyživovať srdcový sval.

V dôsledku toho vzniká paradox: v tele je veľa kyslíka, ale súčasne pociťujeme kyslíkový deficit, čo je základom vzniku ischemickej choroby srdca. Druhé pravidlo je dýchanie ústami. Stačí 5 – 10 minút pred spánkom a denne, napr. počas cesty do práce. Keďže dýchanie nosom nezaručuje správny pomer kyslíka a oxidu uhličitého, v niektorých starých praktikách sa používa zadržanie dychu, ktoré má tento deficit CO2 vyrovnať a zadržať ho v tele.

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

Marián Benka

SPERMIE V OHROZENÍ VÝSKUMNÍCI Z HEBREJSKEJ UNIVERZITY A Z ICAHNOVEJ ŠKOLY MEDICÍNY V NEW YORKU USKUTOČNILI ROZSIAHLU METAŠTÚDIU – ZREŠERŠOVALI A PRESKÚMALI 7500 ŠTÚDIÍ VYKONANÝCH MEDZI ROKMI 1973 A 2011 PO CELOM SVETE, ZAOBERAJÚCICH SA KVALITOU A MNOŽSTVOM MUŽSKÝCH SPERMIÍ.

118

S

pracovávali záznamy celkovo o takmer 43000 mužoch. Hľadali potvrdenie alebo vyvrátenie teórie, že počet spermií v mužských ejakulátoch dlhodobo a celosvetovo klesá.

Ich obavy sa, žiaľ, potvrdili.

Autori metaštúdie rozdelili skúmaných mužov podľa dvoch kritérií. Podľa zemepisného kritéria na Západ (obyvateľov Severnej Ameriky, Európy, Austrálie a Nového Zélandu) a ostatných (obyvateľov Južnej Ameriky, Ázie a Afriky). Podľa kritéria plodnosti na nerozlíšených a plodných. Kategória nerozlíšení obsahovala všetkých mužov bez rozdielu.

Kategória plodní len tých, ktorí preukázateľne spôsobili tehotenstvo (stali sa otcami).

Celkovo tak vznikli štyri sledované skupiny: nerozlíšený Západ, plodný Západ, nerozlíšení ostatní a plodní ostatní. Vo všetkých štyroch skupinách sa porovnával časový vývoj dvoch ukazovateľov. Prvým bola koncentrácia spermií, vyjadrená v miliónoch spermií na jeden

mililiter ejakulátu. Druhým bol celkový počet spermií v ejakuláte.

Jediná skupina, ktorá v oboch ukazovateľoch vykázala mierny nárast, boli plodní ostatní.

Všade inde vyšiel dlhodobý pokles. Najdramatickejší v skupine nerozlíšený Západ, teda v celkovej mužskej populácii vyspelých krajín. Kým v roku 1973 mal priemerný obyvateľ Západu vo svojom ejakuláte 337,5 milióna spermií, z toho 99 miliónov v jednom mililitri, v roku 2011 to bolo už len 137,5 milióna spermií, z toho 47,1 milióna v jednom mililitri. Autori metaštúdie poukazujú na znepokojivo vysoký podiel západných mužov s menej ako 40 miliónmi spermií na mililiter. Pritom minimálna hustota potrebná na oplodnenie je 20 miliónov na mililiter.

Pod touto hranicou už začína mužská neplodnosť. Alarmujúce je, že dlhodobý pokles, i keď podstatne miernejší, nastal aj medzi plodnými západnými mužmi. A ubúdanie spermií vyšlo aj pri vyrátaní celosvetového priemeru.

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

Podľa autorov nebadať žiadne náznaky, že by sa tento nepriaznivý trend mal spomaľovať.

Ak bude naďalej pokračovať, môže viesť nielen k ohrozeniu reprodukčnej schopnosti západnej civilizácie, ale aj k ohrozeniu zdravia mužskej populácie (keďže nízke množstvá spermií sú spojené aj s viacerými zdravotnými rizikami).

Jedna z autoriek, reprodukčná epidemiologička Shanna Swan, naznačila pravdepodobné príčiny. Spomína predovšetkým narastajúce množstvo chemikálií v potravinách, liekoch, predmetoch každodennej spotreby... Chemikálie sú najnebezpečnejšie, ak sa dostávajú do tela tehotnej ženy, a tam pôsobia na ešte nevyvinutý organizmus chlapčenského plodu, najmä na jeho reprodukčné orgány. Ďalej je to obezita a nezdravá priemyselne spracovaná strava, ktoré vedú k nižším hladinám testosterónu, a tie zase spôsobujú nižšiu produkciu spermií. A netreba zabúdať ani na stres, úzkostné stavy a depresie sprevádzajúce moderný životný štýl. Vrátane neprirodzeného prostredia. Dnes viac mužov strávi svoj pracovný deň v uzavretých priestoroch s umelou klímou namiesto toho, aby fyzicky pracovali na slnečnom svetle a prirodzenom povetrí, tak ako kedysi.

Existuje mnoho štúdií, ktoré dávajú Shanne Swan zapravdu. Napríklad štúdia reprodukčného epidemiológa De-Kuna Liho preukázala, že látka BPA používaná v množstve plastických výrobkov už v malých množstvách ničí spermie. Na konferencii Americkej spoločnosti pre reprodukčnú medicínu sa už v roku 2006 prezentovala informácia, že niektoré druhy antidepresív môžu zredukovať stav mužských spermií doslova na nulu. Obdobné štúdie existujú aj pre zvyšky pesticídov v potrave či používanie mobilných telefónov. „Toto je budíček pre všetkých výskumníkov a zdravotnícke inštitúcie z celého sveta, aby vypátrali príčiny prudkého prepadu počtov spermií,“ vyhlásil Dr. Hagai Levine, jeden z vedúcich autorov metaštúdie, doteraz najväčšej v tejto oblasti. Napriek tomu sa medzi vedcami stále nájde dosť skeptikov, ktorí vyhlasujú, že pokles spermií v mužskej populácii nebol ešte definitívne dokázaný a sú potrebné ďalšie štúdie. Nebude však už potom neskoro na nápravu?

Silvia Benková

PRÍRODNÝ RECEPTÁR

M

užskú plodnosť dokážu zvýšiť antioxidanty obsiahnuté v citrusových plodoch, paprike či v špenáte a paradajkách. Majú schopnosť zmierňovať škodlivý vplyv voľných radikálov. Významný vplyv má aj o zinok. Zvyšuje tvorbu testosterónu, a teda aj počet spermií. Dôvodom zníženia ich počtu môže byť aj nedostatok selénu, ktorý nájdeme najmä v paraorechoch, rybách, hovädzom mase a pečeni, morčacom mäse, vajciach či špenáte.

Vitamín C dokáže zvýšiť pohyblivosť spermií, vitamín E zase ich schopnosť preniknúť do vajíčka – obsahujú ho tekvicové semienka, slnečnica, orechy, rastlinné oleje. Pohyblivosť spermií zlepšuje aj ženšen a materská kašička (ženšen navyše podporuje libido a zvyšuje sexuálnu výkonnosť).

Kotvičník zemný zvyšuje hladinu testosterónu v krvi, čím podporuje tvorbu spermií a plodnosť, zvyšuje aj sexuálnu výkonnosť, redukuje tuk. Žerucha peruánska zvyšuje po trojmesačnom užívaní počet a pohyblivosť spermií, hladinu testosterónu v krvi a odstraňuje hormonálnu nerovnováhu, podporuje psychickú a fyzickú odolnosť.

Pestrec mariánsky odstraňuje toxíny z tela, čím prispieva k produkcii kvalitných spermií. Semienka pestreca obsahujú zázračnú látku silymarín. Odporúčame ich rozdrviť alebo pomlieť, nesmú prísť do kontaktu s kovom a byť vystavené teplote vyššej ako 40 °C. Odporúča sa užívať jednu čajovú lyžičku štyrikrát za deň približne 40 až 60 minút pred jedlom a zapiť 3 dl vody.

Pŕhľava dvojdomá (ľudovo žihľava) čistí krv, podporuje vylučovanie toxických látok z tela, čím nepriamo podporuje plodnosť. Na prípravu pŕhľavového odvaru potrebujete aspoň 50 gramov mladých rastliniek. Využite korene i listy, povarte ich v litri vody asi štyri minúty. Šálku by ste mali vypiť nalačno pred spaním. Zvyšok rovnomerne počas dňa. V priebehu kúry by ste mali obmedziť príjem cukru a mäsa. Kúru dodržujte tri týždne.

119

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

Jana Rostasová

Jana Rostasová

MANNA

(P)OTRAVINY

Č

ierne ríbezle obsahujú najviac vitamínu C zo všetkých pestovaných druhov ovocia, ich plody sú bohaté aj na vápnik, železo, horčík, draslík a mangán. Zároveň sú bohatým zdrojom energie, obsah cukrov v čiernych ríbezliach je od 5,5 až do 7,5 %. Akú sladkú spomienku – možno na starých rodičov či študentské časy – nám však vylúdi na jazyku ríbezľové víno? Obnoviť tradíciu a produkovať víno, ktoré sa svojou kvalitou

120

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

približuje vyhľadávaným hroznovým vínam, sa podarilo spoločnosti Víno Mrázik Devín. Okrem tradičného sladkého „ríbezláku“ je ich koncepciou vyrábať víno s nižším obsahom cukru – polosladké a polosuché. Víno Mrázik Devín sa môže pochváliť mnohými svetovými cenami, poslednými sú zlatá a strieborná medaila na Great American Wine Competition 2017 pre Devínske čierne polosladké a Netradičný ríbezlák.

NETRADIČNÝ DEVÍNSKY RÍBEZLÁK

Vlastná sestra Čierneho sv. Urbana a dcéra tradičného devínskeho ríbezláku. Exkluzívne oblastné ovocné víno polosuché z červených a čiernych ríbezlí. Ako ríbezľové víno s minimálnym obsahom zvyškového cukru je špecifickým produktom medzi ríbezlákmi, pretože vyniká výnimočnou chuťou a charakteristickou chuťou ríbezlí.

OVOCNÁ ZMES JABLČNO-RÍBEZĽOVÁ

Zloženie: cukor, jablká – 30 % hm., červené ríbezle – 10 % hm., baza, E330 – kyselina citrónová, E440(i) – pektín, čierny koncentrát mrkvy, aróma, E333 – citran vápenatý, E220 – oxid siričitý a siričitany.

NÁPOJOVÝ KONCENTRÁT POMARANČ

Zloženie: cukor, pomarančová šťava (50 % obj.) z koncentrátu, regulátor kyslosti (kyselina citrónová), príchute s obsahom mliečnych zložiek, stabilizátory (pektín, celulózová guma, kyselina algínová), vitamín C, antioxidant (oxid siričitý), farbivá (betakarotén, beta-apo-8’-karotenal). Obsah ovocnej šťavy minimálne 50 % obj.

SIRUP S PRÍCHUŤOU ČUČORIEDKY

DEVÍNSKE RÍBEZĽOVÉ VÍNO ČIERNE BARRIQUE

Zloženie: glukózo-fruktózový sirup, pitná voda, kyselina: kyselina citrónová, aróma, rastlinný farbiaci koncentrát (z čiernej mrkvy), prírodná aróma, stabilizátor: E415, konzervačná látka: benzoan sodný, sladidlo: sacharín. Bez umelých farbív. Obsahuje cukor a sladidlo.

DEVÍNSKE RÍBEZĽOVÉ VÍNO ČIERNE

Zloženie: E952 – cyklamáty, E954 – sacharín a jeho soli, E957 – thaumatin.

Obľúbené polosladké víno z čiernych ríbezlí, ktorého plná chuť je ešte podčiar­ knutá zrením v sudoch barrique.

Oblastné ovocné víno polosladké z čiernych ríbezlí. Výherca mnohých medailí, naposledy Zlatá medaila v Horných Orešanoch 2015. Víno s lahodnou chuťou je vhodné k slanému pečivo i ku koláčiku.

ČIERNY SV. URBAN

Patrí medzi najobľúbenejšie spomedzi všetkých ríbezlákov kvôli svojej nezameniteľnej chuti a vôni. Exkluzívne oblastné ovocné víno polosuché z čiernych ríbezlí, vyrobené riadeným kvasením pre plné zachovanie chutei a arómy. Ako ríbezľové víno s minimálnym obsahom zvyškového cukru je špecifickým produktom medzi ríbezlákmi, pretože vyniká výnimočnou chuťou a výraznou vôňou čiernych ríbezlí.

DAS GESUNDE PLUS – TEKUTÉ SLADIDLO

E954 – sacharín a jeho soli – vyrába sa z uhlia ako vedľajší produkt, synteticky sa vyrába z toluénu.

E952 – cyklamáty – umelé sladidlá, môžu zvýšiť účinky iných karcinogénov, použitie cyklamátovej zmesi so sacharínom indukuje vyšší výskyt rakoviny močového mechúra.

E211 – benzoan sodný – v kombinácii s kyselinou askorbovou a benzénom draselným vytvára benzén, ktorý je známy ako karcinogén. Celý proces môžu urýchliť podmienky skladovania potravín, ako je teplo a svetlo. Existuje silné podozrenie na detskú hyperaktivitu, najmä v kombinácii s umelými farbivami. Citlivým ľuďom, ľudom s chronickou astmou alebo žihľavkou môže spôsobiť alebo zhoršiť ich príznaky. Podľa niektorých zdrojov môže benzoan poškodiť štruktúru DNA, a tak spôsobiť niektoré dedičné choroby (napr. Parkinsonovu chorobu).

E220 – oxid siričitý – môže spôsobiť bolesti žalúdka, bolesť hlavy, nevoľnosť a problémy s astmou.

121

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Magdaléna Svančarková

Magdaléna Svančarková

PODPORA VLASOV MÔŽE SKONČIŤ

LIEKY NEBEZPEČNÉ

ICH VYPADÁVANÍM

D

122

oplnky výživy sú bežnou súčasťou každej domácnosti. Najmä ženy vo veľkom užívajú doplnky na rast vlasov. Podľa nedávnych výskumov však ich používanie treba prehodnotiť, pretože ich dopady na zdravie nie sú poriadne zdokumentované. A existuje reálna hrozba ich potenciálnej toxicity. „Nadmerné doplnenie niektorých živín môže mať za následok viacnásobnú toxicitu, nadmerné užívanie vitamínu A, vitamínu E a selénu môže viesť k strate vlasov,“ uvádza výskum Emily L. Guo a Rajani Katta Diet and hair loss: effects of nutrient deficiency and supplement use z januára tohto roku. Ženy či v muži v nádeji, že im dané doplnky pomôžu, po nich siahajú. A to napriek tomu, že ide o oblasť, ktorá nepodlieha dostatočnej regulácii.

Vlasové folikuly veľmi rýchlo a jednoducho reagujú na nedostatok výživných látok, kalórií, proteínov. No samodiagnostika môže skôr uškodiť. Pacient si v skutočnosti nevyberie to, čo jeho organizmus naozaj potrebuje. Veľmi ľahko podľahne klamu, že pri vypadávaní vlasov mu pomôže práve ten výrobok, ktorý odporúča reklama. Navyše sú veľmi ľahko dostupné.

Pritom príčiny straty vlasov môžu byť rôzne.

Napríklad takzvaný telogen effluvium – akási krátkodobá strata vlasov, zvyčajne na temene hlavy, spôsobená stresom, stravou, fyzickou traumou, očkovaním, ale napríklad aj pôrodom.

Okrem toho môže na stratu vlasov vplývať aj náhla strata hmotnosti či difúzna alopécia pri nedostatku niacínu. Z uvedeného zoznamu príčin je jasné, že správna diagnostika je viac ako žiaduca a strata vlasov nie je jasným signá-

lom, že dané doplnky rozhodne zaberú. Práve naopak, môžu spôsobiť skutočnú stratu vlasov.

Výskumníci upozorňujú, že je zarážajúce, keď najpredávanejšie výrobky na podporu vlasov obsahujú selén, vitamín A a vitamín E. A ich nadmerné doplnenie je pritom preukázateľne spojené s vypadávaním vlasov.

Napríklad selén popisujú autori John Steven Morris a Stacy B. Crane vo výskume Selenium toxicity from a misformulated dietary supplement z roku 2013. Uvádzajú, že za posledných 25 rokov narastá používanie týchto doplnkov nekontrolovateľným spôsobom. Následkom toho je aj epidémia toxicity na selén v USA. Tá spôsobila rad nepriaznivých účinkov na zdravie. Postihnutí pacienti najčastejšie uvádzali abnormality nechtov, stratu vlasov, bolesť svalov, kĺbov, únavu a ďalšie neurologické príznaky. Takmer polovica skúmaných pacientov ostala pod dohľadom lekára ešte dva a pol roka po nadmernom užívaní selénu a diagnostikovanej toxicite, pretože stále pociťovali zdravotné ťažkosti.

A čo teda s vlasmi, ak padajú a my by sme to chceli vyriešiť? Ako sme už povedali, diagnostika je asi najdôležitejšia vec. Poznať príčinu, prečo je to tak. Osvedčeným prostriedkom z babičkinej lekárne je napríklad žihľava a umývanie vlasov žihľavovým záparom. Výborné sú aj žihľavové korienky namočené v ražovici. Je vhodné masírovať nimi pokožku hlavy aspoň raz týždenne. Vlasy postupne začnú rásť. Takisto je dôležité prekrvenie pokožky. Môžete vyskúšať rôzne masážne valčeky alebo vlastné ruky.

PRE VODIČOV

Š

túdia z júna tohto roku od Ludivine Orriols a kolektívu autorov Road traffic crash risk associated with prescription of hydroxyzine and other sedating H1-antihistamines skúmala takmer 150-tisíc vodičov, ktorí boli účastníkmi dopravných nehôd na cestách. Výskumníci zistili zvýšené riziko u vodičov, ktorí užívali hydroxizín. Táto účinná látka sa nachádza napríklad v lieku Atarax.

Ten patrí do skupiny anxiolytík – liekov proti úzkosti. U nás sa používa na liečbu úzkosti a svrbenia u dospelých.

Podľa štúdie Prescription medicine use by pedestrians and the risk of injurious road traffic crashes (2017) od M. Née a kolektívu autorov nie sú dostatočné opatrenia na podporu informovanosti o účinkoch liekov na schopnosti vodičov, ale i chodcov. Práve chodci sú podľa nich dôležitými účastníkmi cestnej premávky. A aj ich užívanie liekov môže súvisieť so vznikom nehôd na cestách. Treba podrobnejšie preskúmať účinky liekov na schopnosti chodcov. Autori spomínanej štúdie zisťovali spojenie medzi dopravnými nehodami a užívaním benzodiazepínov – látok s anxiolytickým účinkom. Tie sa používajú pri úzkostných a fóbických poruchách, epilepsii, poruchách spánku či pri depresívnych poruchách. Výskumníci zdôrazňujú, že je potrebné zvýšiť povedomie o účinkoch týchto liekov aj na kategóriu chodcov. Takisto uvádzajú aj antihistaminiká ako rizikové z hľadiska vzniku nehôd a havárií spojených s chodcami.

Používajú sa napríklad pri alergickej rinitíde, svrbení, kožných alergických prejavoch, anafylaktických a anafylaktoidných reakciách.

Benzodiazepíny spochybňuje aj štúdia Road traffic crash risk associated with benzodiazepine and z-hypnotic use after implementation of a colour-graded pictogram od Ludivine Orriols a kolektívu autorov z minulého roka. Podľa nej nie je dostatočná informovanosť o účinkoch týchto liekov na schopnosti vodičov.

Spojenie benzodiazepínov s obmedzením výkonnosti vodiča je jasné a autori štúdie vidia aj spojenie so vznikom nehôd.

Ak by sme to úsmevne zhodnotili, vychádza nám, že vodiči a chodci so sklonom k depresii, úzkosti či alergiami sú vlastne potenciálnou hrozbou na cestách. Minimálne preto, lebo sa liečia uvedenými liekmi. Mnohí z nich možno ani len netušia, že lieky obmedzujú ich schopnosti viesť motorové vozidlo, či vôbec byť účastníkmi cestnej premávky. Okrem toho prinášajú aj ďalšie obmedzenia. Napríklad benzodiazepíny spôsobujú aj únavu, ospalosť, zníženie pozornosti, zmätenosť, závraty, tendencie k pádom, podráždenosť, agresivitu. Antihistaminiká môžu viesť k nadváhe a staršie typy (Dithiaden, Fenistil, Promethazol) spôsobujú ospalosť. Pri hydroxizíne sú ďalšími nežiaducimi prejavmi poruchy imunitného systému, psychické a nervové poruchy, poruchy akomodácie oka, rozmazané videnie, komorové arytmie.

V prípade úzkostí, depresií či alergií je lepšie siahnuť po alternatívnej liečbe. Kombinácia záz­voru, ananásu, citrónu a jablka je podľa spoločnosti The juice people z Londýna skvelým prírodným antihistaminikom. A klasicky pomáha pitie čistej vody, vitamín C, cibuľa, vysadenie rafinovaného cukru a veľakrát aj lepku.

123

JEDEN DEŇ > REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM > JEDEN DEŇ

Marián Benka

JEDEN DEŇ S KOMINÁROM

V

raj aj v tejto racionálnej dobe ľudia veria, že kominár prináša šťastie. Kedysi dávno sa s dnes už 64-ročným Jozefom Róžom odfotil vtedy desaťročný chlapec, z ktorého je dnes riaditeľ banky. Iný pán mal zase na sebe oblečenie so samými zipsami a nemohol sa chytiť za gombík, keď pán Róža išiel okolo. Ešte v ten istý deň mu ukradli mobil. Samozrejme, pravdivosť týchto príbehov nie je možné overiť, ale dotvárali stretnutie s milým človekom, ktorý sa pozerá na život z nadhľadu – nielen preto, lebo pracuje v podkroviach a na strechách.

Stretli sme sa pred starším obytným domom v bratislavskom Novom Meste. Stúpame až na najvyššie poschodie, odkiaľ vedie rebrík na povalu; prístup k nemu je však blokovaný vecami od miestnych nájomníkov. Jozef zvoní pri ich byte, otvára mladá mamička s malou, asi tak jeden-dvojročnou dcérkou. Malá vypleští oči, keď vidí uja v čiernom. Jozef sa s obomi porozpráva, nikam sa neponáhľa, dievčatku dovolí, aby si na neho siahlo. Keď je barikáda odstránená, vyjde na povalu, kde má prístup do komína malými dvierkami v jeho stene. Párkrát potiahne hore-dole kominárskou kefou a je hotovo. Komín je udržiavaný, netreba ho dlho čistiť. Spoločenská konverzácia trvala dlhšie ako samotná práca.

Toto povolanie si vybral už v 15 rokoch, pretože sa rád stretáva s ľuďmi, rád sa presúva z miesta na miesto a nadovšetko miluje slobodu. Nevie si predstaviť, že by pracoval niekde vo fabrike osem hodín za pásom a počúval príkazy nejakého šéfa. Takto je živnostníkom a sám sebe pánom. „Vyčistiť komín, to sa naučíte pomerne rýchlo. Skoro každý komín je rovnaký. Náročnejšie je to na psychiku a fyzickú kondíciu, pretože sa pracuje vo výškach,“ hovorí o svojej práci. Pochopiteľne, že kominár nemôže trpieť závratmi.

Foto: Matúš Plecho

Za tie roky už robil všeličo, čistil aj veľké továrenské komíny a priemyselné kotly. Továrenské komíny sa čistili zdola nahor, odstavené, priamo v ich vnútri, kde sa nachádzali rebríky, rovnako ako na vonkajšej strane. V tomto prostredí plnom sadzí a ťažko dýchateľného vzduchu bolo potrebné nosiť ochranné okuliare a šatku cez ústa. Pľúcne choroby mu však vraj nehrozia, odkedy prestal fajčiť. A zrejme ani hroziť nebudú, pretože veľké komíny vo výrobných podnikoch už patria skôr minulosti. Namáhavé bolo aj čistenie veľkých kotlov, respektíve dymovodov, ktoré odvádzali dym z kotla do komína. Tam si musel zohnať pomocníka a čistiť vo dvojici. Dnes sa už v priemysle používajú skôr menšie kotly, takže Jozef ako osamelý bežec je spokojnejší – môže pracovať sám a nemusí sa nikomu prispôsobovať.

Kominári sa okrem údržby komínov venujú aj ich revíziám. Je to dôležité napríklad pre prípad požiaru, aby vám poisťovňa uhradila škodu: „Podľa zákona si síce komín môžete čistiť aj sami, ale nemôžete si sami vystaviť tlačivo, že je všetko v poriadku. To môžeme iba my.“ Dopočul sa, že niektorí kolegovia si prácu uľahčujú a takéto potvrdenia vydávajú od stola bez toho, aby komín vôbec videli. Ako poctivý remeselník dúfa, že tieto povesti nie sú pravdivé.

Vo voľnom čase ho najviac baví jazdiť na motorke – má choppera, ktorý sa podľa jeho slov „hodí k urasteným chlapom“ ako je on. Okrem toho však symbolizuje jeho toľko milovanú slobodu: „Sadnem si, vyložím nohy a keď je dobrá cesta, môžem si rovno zdriemnuť (žartuje). Rád jazdím po Slovensku, najmä v nedeľu, keď sa všade vyvára a vypeká. Na motorke cítim, čo kde chystajú.“ Alebo, inými slovami: opája sa vôňami, ktoré stúpajú z dobre vymetených komínov.

125

PRÍBEHY ZEME > MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

Indonézsky príbeh

ŽIVÁ VODA KRÁĽ DUCHOV RAZ DAROVAL PROROKOVI ŠALAMÚNOVI NÁDOBU, V KTOREJ BOLA ŽIVÁ VODA. PROROK ŠALAMÚN SA DÔSTOJNÉHO MINISTRA ASSAFA OPÝTAL: „POVEDZ MI, MINISTER MÔJ, AKÝ JE TVOJ NÁZOR, MÁM SA NAPIŤ ŽIVEJ VODY, ČI NIE?“

126

M

inister Assaf odpovedal: „Bude lepšie, keď sa vaša výsosť napije, aby žila večne.“ Prorok Šalamún sa nato opýtal dôstojného ministra duchov, nazývaného Demarbath: „Povedz mi, minister môj, čo si ty o tom myslíš. Mám sa napiť živej vody, či nie?“ Minister Demarbath odpovedal: „Napite sa, pán môj, aby sa všetky choroby, ktoré sa skrývajú v tela vašej výsosti, stratili.“ Kráľ sa opýtal dôstojného ministra vtákov orla: „A ty, minister môj, čo mi radíš? Mám sa napiť, či nie?“ Minister orol odpovedal: „Výsosť, napite sa, aby ste znovu omladli!“ Nakoniec sa kráľ opýtal ministra štvornohých leva: „Povedz mi, minister môj, čo si o tom myslíš? Mám sa z tejto vody napiť, či nie?“ Minister lev odpovedal: „Bude lepšie, keď sa vaša výsosť napije, aby vaša výsosť žiarila krá-

sou. Avšak najmúdrejšie a najbystrejšie zviera medzi nami je ježovec. Nech sa vaša výsosť ešte obráti na ježovca.“ Kráľ Šalamún sa opýtal: „A kde nájdem ježovca?“ Minister lev odpovedal: „Pane, ježovec je vo svojej diere.“ Tu rozkázal kráľ Šalamún svojmu jazdeckému koňovi: „Choď rýchlo a priveď mi ježovca!“ Kôň odbehol, a keď došiel k ježovcovej diere, zakričal: „Hej, ježovec, poď von! Kráľ Šalamún ťa volá, ponáhľaj sa a predstúp pred neho!“ Ježovec odpovedal: „Mám teraz veľa práce. Prosím ťa, ospravedlň ma u kráľa.“ Kôň sa vrátil ku kráľovi. Šalamúna ježovcovo správanie rozzúrilo a obrátil sa ku psovi: „Utekaj a priveď mi ježovca! Keby nechcel prísť dobrovoľne, priveď ho násilím!“ Pes odbehol, a keď došiel k ježovcovej diere, zavolal: „Hej, ježovec, poď von! Kráľ Šalamún

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV > PRÍBEHY ZEME

ťa volá. A keby si nebol ochotný, predvediem ťa násilím pred tvár jeho veličenstva.“ Keď ježovec počul psí hlas, strhol sa od ľaku.

Utekal, ako vládal, ku kráľovi Šalamúnovi, poklonil sa mu a hodil sa pred ním na zem. Šalamún riekol: „Minister môj, lev, či si mi nerozprával, že ježovec je najmúdrejší zo všetkých zvierat? Poslal som poň najvznešenejšie zviera, môjho jazdeckého koňa, a on neprišiel. A keď som poslal obyčajného psa, hneď sa dostavil.“ Minister lev sa obrátil k ježovcovi, aby vysvetlil svoje správanie. Ježovec odpovedal: „Ó, premúdry pane, jeho výsosť hovorí pravdu. Či nechápeš moje pohnútky? Kôň je vznešené zviera, ten ma neohovorí. Povedal jeho výsosti len to, čo som odkázal. Pes je však nízke zviera; aj keby som nič zlého nepovedal, bol by ma u jeho Výsosti ohovoril. Preto som prišiel tak rýchlo, lebo som sa bál, že ma pred jeho výsosťou očierni ako buriča.“ Keď kráľ Šalamún počul ježovcove slová, povedal: „Dobre teda, ježovec, na niečo sa ťa spýtam. Kráľ duchov mi daroval živú vodu. Čo myslíš, mám sa z nej napiť, alebo nie? Odpovedz mi úprimne!“ Ježovec sa po kráľovej otázke hlboko zamyslel.

Naveľa sa Šalamún opýtal: „No, ježovec, prečo stojíš so sklonenou hlavou a neodpovedáš?“ Tu ježovec potriasol hlavou a riekol: „Najmocnejšia výsosť, najmilostivejší pane! Ak sa napijete tej vody, bude to veľmi dobre. Život vašej výsosti sa predĺži, aj choroby v tele vášho veličenstva sa stratia. Ale ku všetkému tomuto dobrému sa predsa len pojí jedno zlo.“ Kráľ Šalamún sa opýtal: „No povedz, ježovec, aké je to zlo?“ Ježovec odpovedal: „Ak sa vaše veličenstvo napije tej vody, neumrie, ale bude žiť večne. No žena, ktorú vaša výsosť ľúbi, musí umrieť skôr, takisto aj deti, ktoré má vaša výsosť rada. Aj všetci ministri, ktorí sa tešia priazni vašej výsosti, odídu skôr do hrobu. Nuž a aký má zmysel žiť ďalej takým životom?“ Kráľ Šalamún riekol: „Ježovec, hovoríš pravdivé a múdre slová! Taký život nemá zmysel!“ Nato hodil nádobu so živou vodou o zem, takže sa rozbila na tisíce črepín a jej obsah sa rozlial po celej sieni.

Oceánsky príbeh

O DREVENÝCH

RYBÁCH

To

Kabinana si raz vyrezal z dreva tuniaka a hodil ho do mora. Tuniak vo vode ožil. Z vďačnosti potom ustavične priháňal do pobrežných vôd sardinky, kde si ich To Kabinana mohol pohodlne nachytať a zaniesť domov.

Keď To Karvuvu zazrel veľké množstvo rýb, dostal na ne chuť a spýtal sa brata: „Povedz mi, ako si chytil toľko rýb? Aj ja by som si rád zajedol.“ „Dobre,“ povedal To Kabinana. „Ale najprv si musíš vyrezať z dreva rybu, ako som si ja spravil. Musí to byť tuniak.“ To Karvuvu si teda tiež vyrezal rybu. No neriadil sa bratovou radou, ale vystrúhal si žraloka a pustil ho naháňať sardinky. Žralok ich všetky požral a To Karvuvu nechytil nič.

Plačúcky sa pobral za bratom a povedal: „Nevedel som vystrúhať takú rybu ako ty. Moja len žerie ostatné ryby.“ To Kabinana sa ho spýtal: „Akú rybu si to vyrezal?“ „Nuž... vyrezal som žraloka,“ odpovedal To Karvuvu váhavo.

Brat mu na to riekol: „Ach, To Karvuvu, tvoja hlúposť bude našou skazou. Veď žralok ti vždy požerie všetky ryby a neušetrí ani nás.“ A od tých čias žerie žralok nielen ryby, ale odváži sa aj na človeka.

127

ZIMKOMRIAVKY > EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ > ZIMKOMRIAVKY

Milka Zimková

VEDIEŤ ODÍSŤ

M

128

ožno sa ctenému čitateľovi bude zdať čudné, že svoje postrehy a stretnutia s ľuďmi často situujem do vlaku. Nie je to náhoda. Za mojím divadlom zatiaľ diváci ku mne nechodia, ale ja k nim. Ba hej, raz za mnou prišiel vzácny divák. V rámci dní slovensko-japonskej kultúry k nám zavítal Susumu Nagayo, spisovateľ a predstaviteľ divadla jedného herca (DJH), ktorý si veľmi prial vidieť niečo z našej DJH produkcie. Keďže organizátorom projektu z ministerstva kultúry sa nepodarilo nájsť kúsok priestoru na naše vzájomné stretnutie, udialo sa to v našom dome. Nebanujem.

Kiežby takých stretnutí bolo viac.

Vlak je tiež zvláštny fenomén na stretnutia.

Zvláštny v tom, že v ňom spoznáte ľudí, ktorých by ste v živote nestretli. Neraz sú to osudové stretnutia, aj životné lásky (ako v mojom prípade). Inokedy naoko nevýznamné, no napokon plné nových poznaní.

Bolo to koncom augusta. V Žiline si ku mne prisadla asi šesťdesiatročná elegantná dáma s veľkým kufrom a košíkom sladkobôľne voňajúcich oranžových broskýň, akoby pozdravom za odchádzajúcim letom. Po chvíli sa začítala do Slovenských pohľadov. Potešilo ma to. Myslela som si, že Pohľady, ktoré v roku 1846 založil J. M. Hurban a doteraz patria k najstarším literárnym časopisom v Európe, čítajú už len literáti. Ponúkla ma broskyňou. Žiaľ, ja som nemala čím. Začítala sa do Pohľadov, ja som naďalej riešila príčiny a dôsledky vojen s Noamom Chomským. Mám rada spolucestujúcich, ktorí čítajú a nič sa nepýtajú.

Pred Bratislavou sa ma predsa opýtala, ako je to s taxíkmi, ide na Radvanskú ulicu. Navrhla som jej, že môžeme ísť spolu, lebo idem tým smerom.

Cestou som sa dozvedela, že ide za synom, ktorý nemá čas po ňu prísť, ale sa mu veľmi darí. Je právnik, jeho žena manažérka a majú dve deti.

Maximko už tretí rok chodí do výberovej školy vo Viedni a malá Sandra začne teraz od prvého septembra. Zastali sme na Radvanskej ulici blízko Napoleonovho vŕška. Pani Terezka (stihli sme sa predstaviť) vystúpila. Pomohla som jej s kufrom, aj s broskyňami pred nemalou vilou s výhľadom na Dunaj. Vracala som sa popri problematickej vile, kde sa ešte pred rokom zhromažďovali davy ľudí odvolávajúcich popredných činiteľov našej vlády. Je pravda, nebol to najinteligentnejší spôsob protestu, ale bol.

Nechápala som – a možno ani nepochopím, ako môžu ľudia, ktorých sa to týka, naďalej fungovať, akoby sa nič nestalo. Ako sa môžu pozrieť do očú svojej žene, deťom (tie, chúďatká, trpia vďaka svojim spolužiakom asi najviac) a ísť ďalej. Je to úplná absencia sebaúcty alebo bezuzdný pocit bohorovnosti, že nado mňa niet?!

Aj keby som chcela, nemôžem zabudnúť na jedno stretnutie s divákmi v neveľkom stredoslovenskom meste, v jednom z tých chvalabohu zachovalých a poctivo budovaných kultúrnych domov. Multifunkčná sála s pódiom, všetko akurátne, len hrať. Aj som začala. Na moje prekvapenie pubertálnemu bujarému publiku. Vykrikovali, smiali sa, telefonovali, totálne ignorujúc pódium. Nebyť toho, že vpredu sedelo zopár dospelých ľudí, ktorí ich tíšili, možno by som bola zbabelo odišla. K vlaku ma išiel odprevadiť asi sedemnásťročný šuhaj. „Nehnevajte sa, pani herečka, oni za to nemôžu, čakali diskotéku ako každú sobotu. Moja tetka Viera, riaditeľka, veľká kulturáčka a divadelníčka, ktorá je už dva týždne v špitáli, mi kázala urobiť zmenu na plagáte, no ja som zabudol. Kričal som na nich, myslel som si, že keď tá babka merala skoro tristo kilometrov za nami, mohli by byť tichšie.

No nedalo sa. Už vám to ide. Tak sa majte, čau.“ „Aj vy sa majte, dovidenia.“

Po necelom roku som znova dostala pozvanie do spomínaného mesta. Vyhovorila som sa. Nemô­ žem vojsť do priestoru, kde nie som vítaná.

V polovici septembra sme sa opäť stretli vo vlaku.

Náhoda? Tá vraj neexistuje. Pani Terezka teraz sedela oproti mne v tom istom bordovom elegant­ nom kostýme, len trochu smutnejšia. „Hej, vraciam sa. Myslela som, že malej Sandre ako prváčke trochu pomôžem, veď som ich učila

tridsaťdeväť rokov. No ona sa pridala k Maximko­ vi, chodia do tej istej viedenskej školy. Prosím vás, pred šiestou ráno ich už duria zo spánku a vracajú sa domov okolo šiestej večer. Potom sa ešte učia a ja im pomôcť nemôžem, lebo všetko je v nemči­ ne. Ani pri kuchyni nie som potrebná, lebo majú gazdinú. Nevyháňajú ma, ale idem domov.“ Aspoň niekto vie, kedy má z Napoleonovho vŕška odísť.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

Marián Benka

AK ZANIKNE JAZYK, ZANIKNE AJ NÁROD HEREC, RECITÁTOR, SCENÁRISTA, REŽISÉR A PEDAGÓG NA AKADÉMII UMENÍ V BANSKEJ BYSTRICI. JURAJ SARVAŠ JE VŠAK PREDOVŠETKÝM VLASTENEC A VEĽKÝ OBDIVOVATEĽ ŠTÚROVCOV A ICH ODKAZU. TAK AKO V ŠTÚROVÝCH ČASOCH, AJ DNES SME PODĽA NEHO AKO NÁROD OHROZENÍ.

130 Často hovoríte o slovenčine ako o jazyku, kto­ rého čistota je ohrozená.

Tieto tendencie tu boli už za prvej Československej republiky, keď sa do slovenčiny vnášali nielen jednotlivé české slová, ale dokonca celé vety. A vtedy zakročili naši spisovatelia, ako Ján Smrek, ktorí sa proti tomu vzbúrili. Potom prišiel, samozrejme, až puritánsky Slovenský štát, ale chvalabohu, lebo ten zase slovenčinu vyslovene očisťoval, vkladal do nej slová čisto slovenské, povedzme aj nárečové.

Dnes je situácia zlá?

Dnes to sledujem už aj na žiakoch, ktorí prichádzajú k nám na školu na prijímacie skúšky.

Nielenže prznia vo výslovnosti slovenčinu, ale aj vnášajú do nej anglické slová, nemajú technickú čistotu jazyka. Veľmi som rozmýšľal o tom, ako to, že prichádzajú s takouto zlou výslovnosťou, so zlým s alebo š, nehovoriac o nesprávnom mäkčeni. No je to v tom, že deti sa už v materských školách začínajú učiť anglický jazyk. Samozrejme, že potom naberú anglickú výslovnosť skôr, ako zvládli tú slovenskú.

Nemali by byť strážcami spisovnosti kultúrne ustanovizne, a predovšetkým médiá?

Médiá nič proti tomu nerobia. Redaktori hovoria strašným spôsobom. Voľakedy boli v televízii a rozhlase vždy experti na slovenčinu, ktorí redaktorov upozorňovali, aby hovorili pekne. Mnohí redaktori dávajú napríklad prízvuk zásadne na posledné slovo vo vete. To je proti všetkým pravidlám krásnej slovenčiny. No a takto by som mohol pokračovať ďalej. Potom slovenčina zapadne v plejáde svetových rečí, najmä angličtiny.

Náš jazyk je ohrozený. A ak jazyk zanikne, zanikne národ.

Medzi predstaviteľmi slovenskej inteligencie sú aj takí ako Štefan Hríb, ktorý povedal, že je skvelé byť americký patriot, ale je trápne byť slovenský vlastenec. Alebo Magda Vášáryová, podľa ktorej sme ako národ sprostí, nevzdelaní, nekultúrni. Nejde tu potom okrem devalvácie jazyka aj o pokus celkovo nám znížiť sebavedo­ mie, aby sme sami seba prestali vôbec vnímať ako národ?

No veď k tomu to smeruje. Ak sa človek narodí na mieste s takou Bohom požehnanou prírodou, ako je Slovensko, musí ho milovať celou svojou osobnosťou, celým svojím srdcom. Je pre mňa nepochopiteľné, že niekto, kto tu žije, povie, že je trápne byť národovec. S takýmto názorom by som sa spakoval a odišiel by som preč zo Slovenska. Alebo to je potom tak, že o Slovensko majú veľký záujem veľmoci. Pretože budúcnosť ľudstva nie je ropa, ale voda.

A my máme vody požehnane.

Na Slovensku sa etablovala určitá úzka skupi­ na hercov, ktorí sú stále v televízii, v zábavných reláciách, v seriáloch. Mnohí z tejto skupiny sú často podpísaní pod rôznymi proamerickými pe­ tíciami. Nevznikajú nám tu potom dve skupiny umelcov: vyvolení, a tí ostatní?

Pre mňa je záhadné, či títo ľudia objektívne nevidia, pod čo sa podpisujú. V skutočnosti to nepotrebujú. Ale asi to potrebujú, aby sa takto zviditeľnili. Neviem, čo si mám o tom myslieť.

Ale poviem vám aj pozitívny príklad. Prišli za mnou mladí umelci: dirigent Daniel Simandl a spevák Jaroslav Pekal, a požiadali ma, či by som neurobil scenár k dvojstoročnici Ľudovíta Štúra. Sú to všetko mladí speváci združení v jednom telese pod názvom Danubius Octet Singers. Veľmi ma potešili. A vytvorili sme literárno-hudobnú kompozíciu, ktorá mala veľký úspech u obecenstva. Mali sme 30 vystúpení od Bratislavy až po Kežmarok. Divadlo J. G. Tajovského vo Zvolene uviedlo hru v mojej réžii Orol tatranský. Podarilo sa zhudobniť básnické texty štúrovcov. Spievala ich mladá herečka, moja žiačka Majka Olejníková. Inscenácia bola veľmi úspešná aj medzi mladými ľuďmi. Až neskoro po nás uviedlo hru o Štúrovi aj SND. Trápi ma, že kým inscenáciu SND hneď uviedla televízia, našu nezosnímala. Národ by mal vidieť aj inscenáciu iného divadla, aby mohol porovnať.

Keď boli Slováci utláčaní, prežili aj vďaka štú­ rovcom. Vidíte dnes, keď sme pod takýmto kultúr­ nym útlakom, nejakých ľudí, ktorí by sa angažo­ vali, nemysleli by len na svoj prospech, v mladej generácii umelcov, s ktorou aj pracujete?

131 Áno, sú ľudia, ktorí nezištne pracujú v slovenskej kultúre. V Pliešovciach – obci pri Zvolene – je výborný komorný orchester aj so spevákmi, zložený len z mladých ľudí. Vo Zvolene je výborný detský folklórny súbor Ďatelinka pre deti do 16 rokov.

Z takýchto počinov mám vždy radosť. Povedzme aj v spišskonovoveskom divadle, ale aj vo zvolenskom a prešovskom sú už naši absolventi Akadémie umení, ktorí sú na veľmi dobrej umeleckej aj spoločenskej úrovni. Napríklad existuje celoslovenská Sládkovičova súťaž v prednese poézie a prózy, ktorú organizuje časopis Slovenka. Tam súťažia mladí ľudia z celého Slovenska. Alebo Marián Medveď, riaditeľ školy v Hrochoti, kde Sládkovič dlhé roky žil, už niekoľko rokov organizuje v rámci regiónu súťaž o Sládkovičovu lipu. Som garantom týchto súťaží a mám z toho veľkú radosť a nádej, že sa naše literárne hodnoty nestratia, a tým sa aj slovenčina udrží v krásnej čistote. Toto sú také malé ostrovčeky.

A raz by sa mohli zliať do jedného veľkého ostrova národného cítenia. Teraz len hypoteticky môžem uvažovať, že asi príde doba, keď budú mať ľudia všetkého toho útlaku dosť. A potom sa zorganizuje nejaká väčšia skupina slovenskej mládeže.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

KNIHY

132

ŽIVÉ STRIEBRO Juraj Jakubisko (2013) 344 strán Juraj Jakubisko, režisér, scenárista, kameraman a výtvarník takto nazval spomienky na prvých tridsať rokov svojho života. Zápis obrazov a udalostí, ktoré si dobre uchovala pamäť jedného z popredných tvorcov československej a európskej kinematografie, je pôsobivým čítaním. Mieša sa v ňom osobito videná realita s Jakubiskovým magickým realizmom dodávajúcim jeho vynikajúcim filmom dráždivú chuť a neopakovateľné vyznenie. Spomienky na rodný Kojšov, vojenčinu, strednú umeleckú školu v Bratislave, réžiu v Prahe... „Raz večer ma matka poprosí, aby som jej sklepal teplomer. Sklenená trubička sa mi vyšmykne z ruky a rozbije sa. Medzi črepinami sa mihnú drobné strieborné guľôčky a dotykom sa spájajú do väčšej. Nič podobné som ešte nevidel, ako keby ožili. „To je ortuť,“ povie matka, „striebro, ktoré ukazuje teplotu tela.“ „Vyzerá ako živé!“ „Ako ty, ty si tiež neposedný ako živé striebro…“ Týmto prirovnaním nazval Jakubisko poetické spomienky na prvých tridsať rokov svojho života, ktoré sa po črepinkách skladajú do magickej mozaiky osudu striebornej guľôčky. Tá sa z rodného Kojšova dokotúľala tak ďaleko… Živé striebro je prvým dielom umelcovej autobiografie, Juraj Jakubisko pripravuje jej ďalšie pokračovanie.

FILMY POHĽADY NA SLOVENSKÚ POLITIKU PO ROKU 1989 I. ČASŤ, II. ČASŤ Miroslav Pekník a kolektív (2016) I. časť: 648 strán II. časť: 566 strán Toto dielo patrí k prvým rozsiahlejším prácam, v ktorých sa autori z rôznych vedných disciplín – politológie, sociológie, filozofie, histórie, ale aj ďalších – pokúsili nanovo zachytiť viaceré aspekty meniacej sa slovenskej spoločnosti. Sledovali nielen zmeny na politickej scéne, integračné problémy, ale aj vývoj ekonomiky, cirkevnú otázku, česko-slovenské vzťahy, menšinovú problematiku a ďalšie témy súvisiace so sociálnym vývojom a budovaním demokratického systému. Vzhľadom na šírku tematického záberu publikácia predstavuje mimoriadny edičný počin. Oba zväzky sa predávajú spolu.

UTAJOVANÉ DEJINY USA: SKURVENÁ AMERIKA Karlheinz Deschner (2016) 296 strán Všetci vieme, že dejiny USA sú kruté a veľmi krvavé, ale že to bolo a je až také hrozné a nemorálne, sa vám ani vo sne nesnívalo. Američania sú najbezzákonnejší národ sveta, kde pokrytectvo prekonáva všetky medze.

Tak je to od vzniku USA až po dnešok. Začalo to už osídľovaním amerického kontinentu. Vraždenie a zabíjanie mierumilovných Indiánov bolo na každodennom poriadku. Ani všetky tie rozprávky o puritánoch, vzniku USA, americkej ústave, slobode a demokracii atď. nie sú pravdivé. Ukradli Texas, Kaliforniu, okradli Mexiko... Aj boj slávneho prezidenta Lincolna proti otroctvu sú len rozprávky. Išlo len a len o peniaze. Dejiny amerického bohatstva sú najkrvavejšie dejiny sveta.

Brutálne vykorisťovanie a potláčanie ľudských práv. Rabovanie Latinskej Ameriky, prevrat za prevratom, dosadzovanie bábkových vlád... Po prečítaní tejto knihy pochopíte mnohé veci, ktoré sa vám ani nesnívali.

DOKTOR SMRŤ Životopis / Dráma USA, 2010, 134 min Réžia: Barry Levinson Hrajú: Al Pacino, Danny Hus­ ton, Susan Sarandon, John Goodman, Brenda Vaccaro, Deirdre O'Connell, Rutanya Alda, Delaney Williams, Cotter Smith, Frosty Lawson, George Aloi Dr. Jack Kevorkian chcel pomôcť ľuďom odísť z tohto sveta. Smrť ho fascinovala a vždy ju videl ako súčasť prirodzeného poriadku vecí. Často hovoril aj o práve na dôstojnú smrť. Počas svojej pravidelnej nočnej prechádzky po nemocnici vždy pozoroval oči zomierajúcich. Práve kvôli tomu získal nespravodlivú prezývku Dr. Death. Kevorkian sa po stretnutí s jedným ochrnutým pacientom, ktorého kvalita života sa praktiky rovnala nule, rozhodol prejsť od slov k činom. Sám začal pracovať na stroji, ktorý nazval Mercitron. Prístroj mal pacientovi jednoducho a dôstojne ukončiť život, ak si to želá. Podnietil tak vznik úplne nového odboru medicíny – eutanázie.

MEFISTO Dráma Západné Nemecko Maďarsko / Rakúsko 1981, 154 min Réžia: István Szabó Hrajú: Klaus Maria Brandauer, Krystyna Janda, Ildikó Bánsági, Rolf Hoppe, György Cserhalmi, Péter Andorai Príbeh talentovaného herca Hendrika Hofgena (excelentný Klaus Maria Brandauer) podliehajúceho bezhraničnej ctižiadosti, ktorej obetuje svoje morálne princípy, politické presvedčenie, umelecké ambície, osobný život. Po skromných angažmánoch v Hamburgu a Frankfurte, kde o. i. koketuje s ľavicovými názormi, získava výhodným sobášom s Barbarou Brucknerovou príležitosť zažiariť ako veľká herecká hviezda: stane sa členom berlínskeho Štátneho divadla, kde pod režijným vedením slávneho profesora dostane vytúženú úlohu Mefista v Goetheho Faustovi. Na vrchole spoločenského vzostupu je však Hofgen osamelý a vnútorne rozpoltený človek vydaný na milosť a nemilosť nacistickej moci.

DOKONALÝ TRIK Dráma / Fantasy Tajomný / Triler USA / Veľká Británia 2006, 130 min Réžia: Christopher Nolan Hrajú: Christian Bale, Hugh Jackman, Michael Caine, Piper Perabo, Rebecca Hall, Scarlett Johansson, David Bowie, Andy Serkis ,Daniel Davis ,Christopher Neame, Mark Ryan Alfred Borden a Robert Angier medzi sebou od začiatku ako mladí kúzelníci súťažili. Ale ich priateľské súperenie skončilo, keď Alfred prišiel s trikom, nad ktorým užasli diváci vrátane Roberta.

Ako to dokázal? Robert sa snaží napodobniť dokonalý trik. Za každú cenu musí zistiť, aké tajomstvo Alfred skrýva. Uznávaný režisér Christopher Nolan prichádza s tajomným príbehom z prostredia Londýna na prelome 19. a 20. storočia.

TU TO MUSÍ BYŤ Road movie / Psychologický Komédia / Dráma Taliansko / Francúzsko / Írsko 2011, 113 min Réžia: Paolo Sorrentino Hrajú: Sean Penn, Frances McDormand, Judd Hirsch, Eve Hewson, Shea Whigham, Heinz Lieven, Harry Dean Stanton, Kerry Condon, Gordon Michaels, Joyce Van Patten Cheyenne je postarší päťdesiatnik, gotický rocker vo výslužbe. Smrť otca, s ktorým nehovoril 30 rokov, ho privádza späť do New Yorku. Vo svojom prvom anglicky hovorenom filme sa taliansky režisér Sorrentino ocitá skôr na mieste amerického nezávislého filmu. Ako jeho predchádzajúce diela, aj tento film je vizuálnymi orgiami, náladu dotvára úžasná kamera a v neposlednom rade aj hudba Davida Byrna.

133

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

HUDBA RADIOHEAD OK Computer Rok vydania: 2017 Žáner: art rock, alternatívny rock, experimentálny rock Tento rok oslavuje kapela Radiohead dvadsiate výročie kultového albumu OK Computer. Kapela sa rozhodla vydať jeho reedíciu v podobe luxusného bonusového disku s jedenástimi ďalšími skladbami. Pôvodné nahrávky prešli novým masteringom. Tri z nich doteraz nikdy nevyšli a stali sa novými singlami. Posledná je Lift. Pesnička má všetky typické znaky pôvodných Radiohead pred odklonom k elektronike. Skladbou prúdi silná melanchólia, ktorú umocňuje typický prejav Thoma Yorka. Je aj ústredným motívom videoklipu o človeku uviaznutom vo výťahu.

134

FRANCESCO TRISTANO Piano Circle Songs Rok vydania: 2017 Žáner: klasická hudba Hlavnou inšpiráciou pre album luxemburského kla­ viristu Francesca Tristana, ktorý interpretoval Bacha aj Stravinského klasicky, ale aj v techno verzii, boli tentoraz jeho deti: „Môžu zmeniť svoju osobnosť 18-krát za deň, ale keď idú spať, vrátia sa tam, kde začali ráno.“ V prípade aktuálneho albumu sa vrátil ku klasickej hudbe v jej intímnej podobe. S príspevkom kanadskej klaviristky Chilly Gonzalezovej vytvoril celkovo pätnásť skladieb, ktorých témou sú opakujúce sa procesy v prírode. Autor hovorí: „V skutočnosti všetky piesne sú piesňami z kruhu, pretože dodržiavajú podobné pravidlá štruktúry a harmónie, a je tu aj druh svetlého motívu, ktorý prechádza všetkými skladbami. Jedna z myšlienok o kruhu je dokonalý tvar – nemôžete určiť, kde je začiatok a kde je koniec. Podobne je to aj s melódiou Circle Song Two – opakuje sa sama, ale vždy je to trochu odlišné, ako keby ste šli dovnútra aj mimo kruhu.“

HRY ALVVAYS Antisocialites Rok vydania: 2017 Žáner: indie pop/dream pop Kanadský indiepopový kvintet Alvvays po svojom debute z roku 2014 prichádza s druhým, ešte brilantnejším albumom Antisocialites.

Speváčka skupiny Molly Rankin, ktorá vyrástla na východnom pobreží Nového Škótska ako súčasť slávnej rodiny keltských ľudových hudobníkov, dostala do vienka pôvabný, zraniteľný, a predsa silný hlas. Album predstavuje jej spev v spojení so živými lyrickými príbehmi a „fuzzovanými“ gitarami. Z piesní ako In Undertow a Not My Baby sa rozplýva bolesť ako čerstvá rana, kým cez Your Type preteká rezignovaný hnev a trochu nádeje cítiť z Forget About Life, melancholickú nostalgiu z balady Dreams Tonite či energické „zippy“ z tanečnej rockovej skladby Hey. ORCHESTRAL MANOEUVRES IN THE DARK The Punishment Of Luxury Rok vydania: 2017 Žáner: syntetický pop Takmer štyri desaťročia po ich vzniku a desaťročie po ich prestavbe vydávajú OMD svoj najmenej ortodoxný album. Je inšpirovaný obrazom Giovanniho Sergentiniho z roku 1891. OMD opäť tvrdo pracovali ako Brian Eno alebo Kraftwerk – ale s tmavším humorom a ľudskou tvárou, bezproblémovo spájajúc minimalistický svet Johna Cagea so štýlom new romantic balladry. Žiadna iná skupina nám nedá lepší dôvod, prečo by sme sa mali obávať, a zároveň milovať celkovú nadchádzajúcu automatizáciu nášho sveta.

Dvanástku skladieb majú autorsky na svedomí členovia kapely Andy McCluskey a Paul Humphreys, kým Martin Cooper a Stuart Kershaw prispeli k ich produkcii.

VYŠETROVANIE ZÁMOCKEJ ZÁHADY Starý zámok sa pred desiatkami rokov stal miestom zločinu. Nespravodlivo obvinili a neprávom odsúdili na trest smrti jedného z jeho obyvateľov. Jeho duša však nenájde pokoj, kým sa nedokáže jeho nevina. Vkráda sa do snov nových majiteľov a snaží sa ich prinútiť, aby odhalili pravého vinníka. Nešťast-

ní majitelia zúfalo hľadajú pomoc a najmú si skupinu vyšetrovateľov, zloženú zo špiritistov a médií z celého sveta.

Tajemnicze Domostwo je kooperatívna hra, v ktorej je úlohou hráčov zistiť totožnosť páchateľa zločinu spred desiatok rokov. Jeden hráč hrá za ducha a ostatní hráči za vyšetrovateľov. Duch sa prostredníctvom kariet snov snaží riadiť vyšetrovateľov, aby postupne odhalili všetky okolnosti zločinu – kde, čím, a hlavne kto ho spáchal. Celé vyšetrovanie musí byť ukončené do siedmich dní; ak to vyšetrovatelia nestihnú, všetci prehrajú.

Hra veľmi zaujímavým spôsobom spája mechanizmy známych hier Dixit a Cluedo. Hráč hrajúci za ducha sa prostredníctvom kariet snov snaží napovedať vyšetrovateľom, dať im indície, aby odhalili, čím bol zločin spáchaný, kde sa stal a kto je jeho pravý páchateľ.

Počas hry je vyložených niekoľko kariet vražedných predmetov, lokalít a možných páchateľov. Duch sa prostredníctvom kariet snov (krásne „dixitovsky“ fantazijné) vyšetrovateľom snaží napovedať, ktoré sú tie správne.

Duch počas celej hry nesmie prehovoriť, ani

inak vyšetrovateľom naznačovať; všetko, čo má k dispozícii, sú len sny, prostredníctvom ktorých vyšetrovateľov vedie. Každý vyšetrovateľ plní svoje vlastné zadanie, svoju kombináciu okolností zločinu, ktorú musí odhaliť.

Ak sa to každému vyšetrovateľovi podarí, čaká ich spoločná záverečná úloha – nájsť pravého páchateľa, a priniesť tak pokoj duši nespravodlivo odsúdeného a popraveného obyvateľa zámku.

Novou verziou Tajemnicze Domostwo je hra Mysterium. Mechanizmy ostali rovnaké, grafické zobrazenie je však nové. Vydavateľ pridal pomôcky pre ducha, ktoré sa v Tajemnicze Domostwo nenachádzali. Duch dostane zástenu, aby mal prehľad o trojiciach kariet, ktoré vybral hráčom, a dvojminútové presýpacie hodiny na stopnutie času, ktorý majú hráči na tipovanie karty.

Na panstve Warwick bol spáchaný zločin, obvinili z neho a nakoniec popravili nevinného človeka. Jeho duch teraz na panstve straší, a tak je povolaná skupina paranormálnych vyšetrovateľov, ktorí majú zistiť, prečo neopustil panstvo a sužuje jeho obyvateľov.

Jeden z hráčov sa ujme úlohy ducha a v priebehu jedného týždňa sa snaží priviesť ostatných hráčov k vinníkovi. Každú noc sa hráči stretávajú s víziami, pomocou ktorých sa ich duch snaží priviesť k pravému páchateľovi.

Podarí sa im však pochopiť, čo sa im duch pokúša povedať? Nájdu zbraň, miesto činu a nakoniec aj skutočného vraha, alebo ostane zločin nepotrestaný a duch nevinného bude blúdiť chodbami panstva naveky?

Hra má aj svoje rozšírenie pod názvom Mysterium: Hidden Signs. Keď si po vyriešení záhad vyšetrovatelia mysleli, že je všetko vybavené a duch našiel pokoj, objavili sa nové znamenia. Noví podozriví, nové miesta, nové zbrane. Vyšetrovatelia sa musia vrátiť späť do tajomného domu na panstve Warwick a vyriešiť nové záhady.

Marián Benka

135

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

MARK BRYAN

Mark Bryan je surrealistický maliar narodený v Kalifornii. Najskôr študoval architektúru, neskôr sa zameral na umelecké smery. Ako sám hovorí, umenie je spôsob, vďaka ktorému sa môže vyjadrovať úplne slobodne. Svojimi dielami sa snaží reagovať na politické a sociálne dianie vo svete.

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

Vladimír Líška

AIKIDO – UMENIE BOŽSKEJ HARMÓNIE BOHOVIA NEBA A ZEME, PROSÍM, VEĎTE MA! K PRAMEŇU, KTORÝ DUŠU DOBÍJA A ČISTÍ.

MORIHEI UEŠIBA

140

Ľ

udia, ktorí sa dlhodobo venujú bojovým umeniam, oplývajú zdravím, vitalitou a životným elánom, žijú spokojný harmonický rodinný život, netrpia závislosťami a vyžarujú pokoj, zdravé sebavedomie, istotu a občas aj skromnosť. Preto má budo veľkú výchovnú hodnotu a v aikide to platí viacnásobne, pretože ide o vrchol bojovej kultúry, ktorej cieľom je vychovať ľudskú bytosť žijúcu v súlade so sebou a okolím.

Nejde o šport a súťaživosť, ani súperenie, v aikide sa nekonajú žiadne súťaže. Viac tu ide o mier, harmóniu a priateľstvo. Pretože byť šampiónom netrvá dlho a budo je cesta na celý život. Mnohí športovci často obetujú celé detstvo len preto, aby získali titul alebo boli lepší ako tí druhí.

Toto bojové umenie spropagoval v 90. rokoch na Západe Steven Seagal, ktorý neštudoval herectvo, naopak, vyučoval bojové umenia a meditáciu, v súkromí sa venoval liečeniu a písaniu.

V Japonsku cvičil aj 8 – 12 hodín denne a stal sa majstrom s pásom 7. stupňa. Ako prvý človek zo Západu tu v roku 1976 otvára vlastné dojo, školu aikido priamo v Tokiu s dvetisíc žiakmi.

Podľa tradície sa vznešený vesmír, ktorý je cestou aiki, stal svetlom pre všetkých ľudí a stvoril tento svet. Pojem ai vychádza z japonského šintoizmu. Ai je láska nebies a zeme a všetkých bytostí.

Prvé zmienky o aikibude pochádzajú z ro­ku 712.

V Knihe starožitností sa píše o boji bohov umenia Kašimu a Katoriho s vládcom Zeme Takemim Nakatom. Bohyňa Slnka Amaterasu nariadila, aby obaja zostúpili na Zem a požiadali Nakatu o vydanie Zeme. Syn Nakatu nesúhlasil a vyzval ich na silový súboj tegoi. Sotva však uchopil Kašimovu ruku, pocítil, ako sa mení na ľadové ostrie meča a jeho samotného niečo zdvihlo a vrhlo na zem ako steblo trávy.

Samotné aikido je však pomerne mladé, vzniklo syntézou viacerých bojových umení. Je to cesta vnútornej a vonkajšej harmónie, harmónie s protivníkom. Svojimi metódami a nenásilnými akciami sa výrazne odlišuje od ostatných bojových umení. Aikido sa zvykne nazývať aj zen v pohybe, tvrdí Ivan Fojtík v knihe Aikido – cesta harmónie.

Toto japonské bojové umenie skoncipoval Morihei Uešiba, ktorý bol v mladosti často chorý, preto sa rozhodol upevňovať svoje zdravie cvičením,

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

142 pričom nezabúdal na duchovnú stránku. Už v piatich rokoch, keď začal s bojovým umením, študoval klasickú čínsku a japonskú literatúru. Kultivácia mysle je prvoradá, tvrdil. Uešiba, nazývaný aj O’sensei (veľký učiteľ), ako človek s veľkým duchovným poznaním považoval aikido za spôsob, ako uviesť svet do rovnováhy. Techniky aikida vytvoril v súlade s pohybom vesmíru a s jeho plynutím. Nemá to byť spôsob, ako poraziť nepriateľa, pretože podľa veľkého učiteľa je aikido uskutočnením lásky voči všetkým živým bytostiam, a nie zápasom a zabíjaním. Bojové umenia neboli vytvorené – ako by sa mohlo zdať – na neustále zabíjanie, ale práve naopak, na dosiahnutie mieru a šťastia.

Fotografia tohto osvieteného starčeka sa dnes na sociálnych sieťach často zneužíva na rôzne komické citáty, nedôstojné jeho osoby. Pri tvorbe aikida vychádzal predovšetkým z techník daito ryu (aiki-jujutsu) od Sokaku Takedu a zaradil do tréningového plánu aj meditáciu. Aiki-jujutsu siaha do 9. storočia, keď existovalo ako samurajské bojové umenie bez zbrane.

Keď mal Uešiba 36 rokov, vydal sa so šintoistickým reverendom Deguchim na dlhú púť do Číny

s cieľom vytvoriť utopickú duchovnú spoločnosť.

Obaja boli obvinení a odsúdení za špionáž, ale deň pred popravou ich, našťastie, včas zachránili. Šesť rokov sa venoval iba náboženstvu a denne niekoľko hodín meditoval – aj pod vodopádom. Tvrdil, že pred útokom na seba vidí bielu žiaru, preto je pre neho ľahké odraziť akýkoľvek útok. Po obsadení Japonska Američanmi boli všetky bojové umenia okrem karate zakázané, ale v roku 1955 sa už aikido začína verejne prezentovať.

Učiť sa bojové umenie z kníh a videa je ťažké a u aikida to platí obzvlášť. V aikide sa venuje veľa času nácviku pádov, čo nie je každému príjemné. Trénuje sa často, niekde i dvakrát denne, v Japonsku mnoho hodín každý deň. Dôležité sú základy, správna vzdialenosť, útok, pohyb, dobré postavenie, pričom sa využíva protivníkova sila. Aikido pôsobí ako tanec. Bojovník šíri okolo seba kruhy, pričom sa snaží pochopiť myšlienkové pochody útočníka, predísť jeho akcii skôr, ako sa začne. Útočníka následne atakuje neustálymi hodmi a pákami, pričom stačí dotyk jedného prsta, aby znemožnil pohyb akémukoľvek súperovi, ktorý má zlý úmysel.

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

Majster tak už v sede dokáže reagovať na akýkoľvek útok a odraziť ho.

Aiki je duchovná harmonizácia, dynamická jednota všetkých prvkov celku v dokonalom spojení. Je to hľadanie dokonalosti vyjadrenej pohybom s cieľom vyhnúť sa konfliktnej situácii a rozptýliť agresiu. Podľa Fojtíka je termín aiki aplikovaný na svet prírody a znamená vzájomnú výmenu energie medzi nebom a zemou. Ki vytvára a zachováva mikrokozmos a makrokozmos. Umenie využíva odstredivé aj dostredivé sily na stočenie protivníka do jeho vlastného prúdu ki – vitálnej energie, známejšej pod čínskym názov čchi. Vo všeobecnosti sa aikido prekladá ako ai – harmónia (jednota, súhlas), ki – energia (vesmír, príroda), do – cesta (spôsob života). Aikido charakterizujú plynulé krúživé pohyby a využívanie životnej energie. Majster sa podobá na ohnisko hurikánu, je pokojný vo svojom vnútri, ale je ťažké premôcť ho kvôli silnej energii, ktorá ho obklopuje. Číňania celkom automaticky spájajú ovládanie ki s dlhovekosťou a paralýzou všetkých chorôb, dokonca aj tých najzákernejších ako je rakovina, poškodenie vnútorných orgánov, ťažké depresie a pod. Ki je mimoriadne efektívnym katalyzátorom nežiaducich emócií, ktoré sa často stávajú prvotným impulzom zlyhania životne dôležitých centier a orgánov (srdce, mozog a nervový systém). Najväčší majstri ki sa bez väčších problémov obyčajne v plnom tréningovom nasadení bežne dožívajú sto a viac rokov, píše sa v Budo Journal 1-2/98.

Podľa Daniela Vaillanta (5. dan), jedného z prvých šíriteľov aikida u nás (začiatkom 90. rokov), nám bojové umenia môžu ukázať cestu k dokonalosti a múdrosti.

Nad kondíciou fyzickou a technickou je kondícia duševná, pretože pokrok v aikide a iných bojových umeniach nie je možný, kým nie sme schopní ovládať našu myseľ. Je ako divoké zviera, ktoré drieme v každom z nás, robí si, čo chce, často niečo úplne iné, než jej vlastník potrebuje. Čím viac chceme nemyslieť, tým viac myslíme. Ak nie sme schopní nemyslieť, keď chceme, ako potom môžeme myslieť, keď chceme?

Toto umenie má okolo 200 základných techník, pričom sa učí aj boj s nožom, dreveným mečom (bokkenom) a palicou. Princípom aikida je vždy kontrolovať protivníka, aj keď má meč alebo inú zbraň. Stupne sa nerozlišujú farebnými pásmi. Žiaci nosia karate úbor – biele kimono, a od vyšších žiackych stupňov nosia bielu košeľu – gi, a široké čierne nohavice – hakama.

Dedičstvo tohto bojového umenia O’senseia Uešibu začal prezentovať v našich končinách Giorgio Veneri, prvý aikidista s 1. danom v Taliansku (dnes nositeľ 6. danu). V Európe sa aikido objavilo vďaka Salvatoremu Mergemu, talianskemu diplomatovi v Tokiu, kde sa učil v 30. rokoch minulého storočia priamo od Uešibu.

Po roku 1946 začal vyučovať aj v Taliansku.

O širšie rozšírenie v Európe sa zaslúžil Minoru Mochizuki v 50. rokoch, keď tu založil mnoho škôl. Nedá sa nespomenúť Koičiho Toheia, ktorému vyšla u nás v roku 1996 kniha Ki v každodennom živote. V roku 1953 odišiel do USA, patril k najnadanejším žiakom Uešibu.

Keď ste naplnení pozitívnou ki a vyžarujete ju, ki žiadneho človeka okolo vás nemôže vniknúť do vášho tela. Cesta nesúperenia vám bez duševnej bolesti umožní prekonať všetky prekážky, smiať sa každej klebete, odraziť každý útok a nedostať pritom ranu. Tohei ďalej radí: keď o vás niekto povie niečo nepríjemné, udržujte jeden bod v bruchu, vyžarujte mohutnú ki a neberte si osobne, čo hovorí. Ak sa tak budete správať, všetko sa obráti proti nemu. Ak sa ten, komu sa vyhrážajú, smeje, dostane strach ten, kto vyhrážku vyslovil. Bojovník nikdy nezneužíva svoju moc, všetku svoju silu dáva v prospech ľudstva. Skutočný bojovník ostane vždy bojovníkom božím, lebo dobro musí zakaždým vstúpiť do cesty zlu, tvrdil O’sensei.

Preto aj aikidista Seagal režíroval film o skorumpovaných naftárskych spoločnostiach. Vo filme Aljaška v plameňoch z roku 1994 prekvapivo končí príhovorom o tom, ako nadnárodné korporácie ničia planétu, spomína alternatívne motory poháňané odpadovou vodou alebo alkoholom, elektrické a magnetické motory a naftárske kartely, kvôli ktorým sme nútení používať benzín.

Spomína ľudí, ktorí kontrolujú legislatívu a vládu a ovplyvňujú médiá, a tie zase ovplyvňujú naše myslenie. Klamú nám, geneticky a chemicky nás ničia, a ani si to neuvedomujeme. Bohužiaľ, zasiahne to naše deti... Seagal končí záverečný prejav slovami: „A my ich musíme prinútiť, aby sa správali bezpečne a zodpovedne a mysleli na dobro nás všetkých. A keď tak neučinia, musíme si vziať späť naše zdroje, uzavrieť ich do sŕdc a urobiť to, čo je správne...“

143

PAVUČINA > SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

Artur Bekmatov

JÁN ORLOVSKÝ SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

J 144

án Orlovský sa narodil 3. júna 1966 v Bratislave, no od piatich rokov žil v Piešťanoch. Po absolvovaní Gymnázia Pierra de Coubertina nastúpil na Fakultu telovýchovy a športu UK, kde vyštudoval telesnú výchovu v kombinácii s ruským jazykom. Tesne po nežnej revolúcii skúsil štúdium angličtiny v Brne a po absolvovaní základnej vojenskej služby nastúpil na postgraduálne štúdium medzinárodných vzťahov na Právnickej fakulte UK. Od novembra 1992 začal pracovať na Ministerstve medzinárodných vzťahov, ktoré vtedy viedol Milan Kňažko. „V treťom semestri prišiel náš pán profesor Mojžita s oznamom, že o šesť týždňov sa Československo rozdelí a všetkých nás potrebuje na ministerstve vtedy ešte medzinárodných vzťahov,“ povedal Orlovský pre Piešťanský denník. Na ministerstve sa špecializoval na anglofónne krajiny a po dvoch rokoch odišiel pracovať do Washingtonu na slovenské veľvyslanectvo na pozíciu tretieho tajomníka, kde zotrval do roku 1998. Jeho novým pôsobiskom sa stala Zambia. Pôvodne dvojročný pobyt pre Orlovského skončil už po jednom roku – po voľbách v roku 1998 sa na Slovensku zmenili pomery, diplomaciu nevynímajúc. Veľvyslancom SR v USA sa stal Martin Bútora. Orlovský sa vrátil späť na slovenskú ambasádu v USA, kde pracoval na pozícii radcu zodpovedného za politickú agendu a vzťahy s Kongresom USA. V roku 2002 sa vrátil na Slovensko a začal pôsobiť v správnej rade Nadácie Pontis. Okrem toho začal pracovať ako hovorca Západoslovenskej energetiky. Na tomto poste zotrval až do leta 2014. Me-

dzitým sa dostal aj do správnej rady Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (spolu s Magdou Vášáryovou, Pavlom Demešom, Eduardom Kukanom, Františkom Šebejom či Petrom Weissom). Riaditeľom tejto organizácie je Alexander Duleba. V rokoch 2009 – 2014 bol predsedom Asociácie hovorcov Slovenska. V rovnakom roku ako z AHS odišiel aj z Nadácie Pontis.

V lete 2014 ponúkol svoje služby novovznikajúcej strane Radoslava Procházku Sieť, no na pozícii hovorcu strany vydržal necelý rok a vrátil sa späť do mimovládneho sektora. V júni 2015 sa stal riaditeľom Nadácie otvorenej spoločnosti – Open Society Fund. V tzv. rade starších NOS figuruje napríklad Pavol Demeš, Martin Bútora, Rudolf Chmel či Eugen Jurzyca. NOS patrí medzi najvplyvnejšie mimovládne organizácie na Slovensku. V rokoch 2013 – 2016 napríklad spravovala časť Fondu pre mimovládne organizácie.

Ten bol rozdelený na dve časti: Aktívne občianstvo a inklúzia v správe Nadácie Ekopolis a Demokracia a ľudské práva v správe NOS. V rámci tejto sekcie NOS počas troch rokov spravovala a prerozdeľovala takmer 3 200 000 eur.

Orlovský z pozície riaditeľa NOS stojí za známymi projektmi organizácie, ako je participácia na Dúhovom pochode, Výzva k ľudskosti, diskusie Face 2 face (v spolupráci s veľvyslanectvom USA v SR) či vytváraním priestoru pre aktivistov ako Peter Kalmus a Ján Benčík. NOS napríklad v decembri minulého roku zorganizovala v priestoroch svojej Open gallery vernisáž Petra Kalmusa. Umením bol v tomto prípade výber snímok Jána Benčíka.

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI > PAVUČINA

ZEM VEK Redakcia ZEM VEK

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK Mesačník / Ročník 5 – 10/2017 Cena v predaji: 3,50 € Cena pri predplatnom: 2,80 € Číslo vyšlo 6. 10. 2017 ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, 831 03 Bratislava E­mail redakcie: zemavek@zemavek.sk Predplatné: www.zemavek.sk/predplatne REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Patrik Sloboda, Peter Čalovka, Viktor Timura, Artur Bekmatov, Vladimír Líška, Richard Strážan, Ratko Sudecký, Janka Rostasová Fotograf: Matúš Plecho Obchodné oddelenie: Janka Zigová, Janka Rostasová E­mail: zemavek@zemavek.sk

146

Autori fotografií a ilustrácií: strana 4, 6, 15, 26 – 29, 34, 35, 64, 65, 67, 68, 73, 74, 76, 77, 81, 82, 131: Matúš Plecho strana 12, 101, 136: wikimedia.org strana 18: www.twitter.com/EmadHajjaj strana 25: TASR strana 56 – 63 : SITA/AP strana 136 – 139: www.facebook.com / Mark Bryan ilustračné foto: shutterstock Vydavateľ: SOFIAN, s. r. o.

Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, 831 03 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058

OSLAVA SLOVANSTVA PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2017 Január – december: 33,60 € November – december: 5,60 € (vrátane poštovného)

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk/predplatne

Telefonické objednávky: 0915 895 328 v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h KUSOVÉ PREDPLATNÉ Novembrové číslo si môžete objednávať do 20. októbra 2017 na www.zemavek.sk.

Cena je 3,50 €/kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 3. 11. 2017

ARCHÍV ZEM VEK

Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

Rozširuje: Mediaprint­Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o.

Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 E­mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk

MOŠOVCE DŇA 29. OKTÓBRA 2017 MIESTO KONANIA PODUJATIA: OBEC MOŠOVCE, TURIEC Rodný dom (múzeum) Jána Kollára v Mošovciach Múzeum remesiel v Mošovciach Námestie Jána Kollára v Mošovciach Základná škola Jána Kollára v Mošovciach Studnička v katastri Mošoviec (Révajovský prameň)

DÁTUM A ČAS KONANIA PODUJATIA: 29. OKTÓBRA 2017, ZAČIATOK O 13.00 H Rodný dom (múzeum) Jána Kollára v Mošovciach: 13.00 h Múzeum remesiel v Mošovciach: 13.40 h Námestie Jána Kollára v Mošovciach: 14.00 h Základná škola Jána Kollára v Mošovciach: 14.30 h Studnička v katastri Mošoviec (Révajovský prameň): 15.00 h

PROGRAM PODUJATIA: Rodný dom (múzeum) Jána Kollára v Mošovciach: 13.00 h Podujatie Oslava slovanstva sa začne o 13.00 h prehliadkou rodného domu (múzea) Jána Kollára, spojenou s odborným výkladom. Potom je pripravený príhovor zameraný na hlavnú ideu podujatia a krátky kultúrny program.

Múzeum remesiel v Mošovciach: 13.40 h Za budovou múzea remesiel v miestnom parku budeme sadiť pamätný dub ako symbol staroslovienskych rodov (starého slovanstva) a lipu ako symbol všeslovanského hnutia (nového slovanstva).

Námestie Jána Kollára v Mošovciach: 14.00 h Vyvrcholenie podujatia sa bude odohrávať na Kollárovom námestí, kde sa zúčastneným prihovoria pozvaní hostia a v programe vystúpia folklórne skupiny.

Tlač zabezpečuje: VALFAM s. r. o.

Mierová 24/371 821 05 Bratislava Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe.

Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

V RODISKU JÁNA KOLLÁRA

Základná škola Jána Kollára v Mošovciach: 14.30 h Na priečelí Základnej školy Jána Kollára bude umiestnená pamätná tabuľa.

www.zemavek.sk www.facebook.com/zemavek www.twitter.com/zemvek www.youtube.com/zemavek

Studnička v katastri Mošoviec (Révajovský prameň): 15.00 h Na záver je naplánovaný výlet účastníkov podujatia k studničke (Révajovskému prameňu) v katastri obce Mošovce.

Organizátori podujatia: Obec Mošovce, Slavica, o. z. Nitra, Občina Turiec, Mladá Matica Nitra, Sofian, o. z.

„Film bez divákov je mŕtvy film, pričom o filme platí to, čo o každom umení – naplň ma úžasom!“ Juraj Jakubisko filmový režisér