Zem&Vek September 2017 by Zem & Vek

VĎA

ĽOM ITE

PREDPLAT KA

REKLA MY

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK SEPTEMBER 2017

CENA PRI PREDPLATNOM

2,80 €

CENA 3,50 €

www.zemavek.sk

KYBERTEROR • VLADIMÍR MEČIAR: VZOSTUPY A PÁDY 2 • ŠTÁT ZAČÍNA VYPÍNAŤ STRÁNKY – KAM TO POVEDIE? • ČÍNA A RUSKO SPUSTILI PROCES UPADANIA USA • KATYNSKÁ LOŽ

SVETOZNÁMY AUTOR BESTSELLEROV A BRILANTNÝ REČNÍK

DAVID ICKE V BRATISLAVE

28. 10. 2017 HANT ARÉNA HLAVNÉ TÉMY MESAČNÝ MATRIX JE NÁŠ MESIAC ZÁMERNE VYTVORENÝM UMELÝM TELESOM?

ŠTRUKTÚRA KRÁĽOVSKÝCH LÍNIÍ PÔVOD A ÚČEL KRÁĽOVSKÝCH RODOV V POLITIKE

PROBLÉM, REAKCIA, RIEŠENIE KTO A PREČO VYTVÁRA PROBLÉMY VO SVETE

VEČNÁ LÁSKA UVEDOMUJEME SI, KTO VLASTNE SME?

KONIEC STRACHU A POTLAČOVANIA IMIGRANTSKÁ KRÍZA A AKO Z NEJ VON

CELODENNÝ SEMINÁR ZAČÍNA O 10.00 A KONČÍ O 22.00 H. BRÁNY ARÉNY BUDÚ OTVORENÉ UŽ OD 9.00 H. MEDZI PREDNÁŠKAMI SÚ PLÁNOVANÉ PRESTÁVKY A VÄČŠIA PAUZA NA OBED. PREDNÁŠKY SÚ V ANGLIČTINE S MOŽNOSŤOU BEZPLATNÉHO ZAPOŽIČANIA SLÚCHADIEL S PREKLADOM. PREDPREDAJ VSTUPENIEK V SIETI TICKETPORTAL: WWW.TICKETPORTAL.SK/EVENT/DAVID_ICKE PRE BLIŽŠIE OPERATÍVNE INFORMÁCIE SLEDUJTE FACEBOOKOVÉ STRÁNKY ZEM&VEK ALEBO DAVID ICKE V BRATISLAVE.

ORGANIZÁTOR

HLAVNÝ MEDIÁLNY PARTNER

WWW.ROSTAS.NEWS

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > SEPTEMBER 2017

DYMOVÉ SIGNÁLY

ESEJE NA JEDNU FAJKU

NOVÁ INTERNETOVÁ PLATFORMA BEZ CENZÚRY

NOVÝ PREZIDENT BY MAL PRESADIŤ REFERENDUM A ŠIRŠÍ INTEGRAČNÝ POTENCIÁL / 6

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ZO SVETA A Z DOMOVA

TURECKO SI POISŤUJE ODKLON OD ZÁPADU PRÍKLONOM K VÝCHODU / 8 ZO SVETA / 9 ANTIFAŠISTI A ZEM&VEK / 14 Z DOMOVA / 15 ČO KLADIE NA SRDCE PUTIN AMERIČANOM / 16 SANKČNÁ VOJNA, ALEBO SANKČNÉ BLÚZNENIE? / 20 LIKVIDÁCIA RODINY / 24 VLÁDNA KRÍZA ALEBO BÚRKA V POHÁRI VODY / 28

EKONOMIKA

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

GLOBÁLNA MENOVÁ POLITIKA JE ODTRHNUTÁ OD REALITY / 30 VLÁDY NAHRÁVAJÚ KORPORÁCIÁM A STÁLE IM ZNIŽUJÚ DANE / 32

KORUNNÍ SVEDKOVIA

VÝROKY ZASVÄTENÝCH

FRANKLIN D. ROOSEVELT / 33

SATIRA

AKO TO VIDÍME MY

CARLOS LATUFF / 34

TÉMA MESIACA

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

ÚVOD / 36 POKUSY O OBMEDZOVANIE INTERNETU NIE SÚ NIČÍM NOVÝM / 38 ZÁPAD TESTUJE V ČÍNE ZVIERACIU KAZAJKU PRE VLASTNÝCH OBČANOV / 42 TOTALITNÁ SPOLUPRÁCA POLITICKÝCH BÁBOK A SOCIÁLNYCH SIETÍ / 48 CENZORSKÉ ALGORITMY A NOVÝ ONLINE PORIADOK / 52 ŠTÁT ZAČÍNA VYPÍNAŤ STRÁNKY – KAM TO POVEDIE? / 54

ORBIS PICTUS

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 56

KATYNSKÁ LOŽ / 86

RENDEZ-VOUS

STRETNUTIE S ČLOVEKOM

VLADIMÍR MEČIAR: VZOSTUPY A PÁDY DRUHÁ ČASŤ TRILÓGIE EXKLUZÍVNEHO ROZHOVORU / 64

PROPAGANDA

TECHNIKY MANIPULÁCIE

ZOMRI / 82

NEZNÁMI HRDINOVIA

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

PRIEKOPNÍK FARMÁRČENIA NIČNEROBENÍM / 98

DÉJÀ VU

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

ALTERNATIVE VITA

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

DOTYK S DIVOČINOU / 106

MYSTICKÉ MIESTA

NAŠA HISTÓRIA

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

DRUHÁ A TRETIA VLNA SŤAHOVANIA NÁRODOV BRONZOVEJ DOBY / 90

BEZ MASKY

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

MARK ZUCKERBERG / 94

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

(P)OTRAVINY / 117 LIEKY MÔŽU HEPATITÍDU EŠTE ZHORŠIŤ / 118 DOMY S DUSIVOU ATMOSFÉROU / 119

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

BABYLON – IRAK / 100

ZDRAVIE

VEDA A TECHNIKA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

PÁSIK S JEDNOU STRANOU / 104

PRÍBEHY ZEME

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

PRVÍ ĽUDIA A ČAS SNOV / 122

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

ZVUK A ZDRAVIE / 112 PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 115 MANNA / 116

MÚZY

ZEM & VEK ODPORÚČA

KNIHY / 126, FILMY / 127 HUDBA / 128, HRY / 129 AL MARGEN / 130

JEDEN DEŇ

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

JEDEN DEŇ S KAPITÁNOM RIEČNEJ LODE / 120

PAVUČINA

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

EUGEN KORDA / 142

NOVINKY · REPORTÁŽE Z DOMOVA AJ ZO SVETA · ROZHOVORY · VIDEÁ MANDRAGORA

PRIHLÁSTE SA POMOCOU SVOJHO E-MAILU NA ODBER SPRÁV PRIAMO NA WWW.ROSTAS.NEWS A NIČ PODSTATNÉ VÁM NEUNIKNE

ZIMKOMRIAVKY

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

SLOVENSKÝ NÁRODNÝ POKLAD / 124

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

ENERGETICKÉ CENTRÁ ČLOVEKA / 134 JEDENIE MÄSA Z POHĽADU SVETOVÝCH NÁBOŽENSTIEV / 138

TRIBÚNA

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

SLOBODA A ROVNOPRÁVNOSŤ / 144

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

ESEJE NA JEDNU FAJKU > DYMOVÉ SIGNÁLY

Tibor Eliot Rostas

NOVÝ PREZIDENT

BY MAL PRESADIŤ REFERENDUM A ŠIRŠÍ INTEGRAČNÝ POTENCIÁL

JE NAJPRÍHODNEJŠÍ ČAS A TEN MALÁ, NO ROZHODNÁ MENŠINA V DEJINÁCH VŽDY DOKÁZALA VYUŽIŤ AKO BOD ZLOMU. PRÁVE TERAZ SME V JEHO EPICENTRE. PRED NAMI JE NAJDÔLEŽITEJŠIA ÚLOHA SÚČASNEJ EPOCHY: SCHOPNOSŤ ZVLÁDNUŤ INTEGRAČNÝ POTENCIÁL MYSLIACICH, CÍTIACICH A STATOČNÝCH BYTOSTÍ, KTORÉ SLOVENSKO MÁ, NO SEPAROVANE ŽIVORIA V EXISTENČNEJ BIEDE, IZOLÁCII A – ČO JE NAJHORŠIE – BEZ NÁDEJE. NIE JE ICH VEĽA, NO DOSŤ NA TO, ABY PRIPRAVILI PODMIENKY NA VYTVORENIE NOVEJ MYŠLIENKOVEJ PLATFORMY. SÚ VELIKÁNMI DUCHA www.rostas.news TEJTO KRAJINY, NO ICH TALENTY, SCHOPNOSTI, VÝNIMOČNOSŤ A ODHODLANIE PODKOPALA ODVEKÁ SILA RUINUJÚCA SVET – SILA POD HROZIVOU MASKOU MOLOCHA. TENTO SVET JE UŽ VIAC AKO TRISTO ROKOV ZAŤAŽENÝ MONOPOLOM NA VYDÁVANIE A TLAČENIE PEŇAZÍ, KTORÝMI FED PROSTREDNÍCTVOM MONETÁRNEHO SYSTÉMU VYDIERA ĽUDSTVO, PĽUNDRUJE ZEM, VYVOLÁVA A INSCENUJE VOJNY.

rganizácie ako MMF, FED, Svetová banka a ďalšie zásadným spôsobom vyvlastňujú zvrchované krajiny sveta a ekonomickým a politickým nátlakom vytvárajú podmienky na totálnu nadvládu. Tú si zaisťujú prostredníctvom masívneho zadlžovania obhajovaného svojimi vyškolenými

politikmi a médiami vo svojich rukách. Nimi dnes podnecujú nenávisť a distribuujú lži o Ukrajine, Kosove, Katyni, ale aj septembrových udalostiach v roku 2001 a mnohých ďalších podvodoch slúžiacich ako zámienky na totálnu kontrolu nad ľudstvom a prírodnými zdrojmi Zeme.

V súčasnosti sa k prototypu demokracie a ekonomickej sily hlási najzadlženejšia krajina sveta s gigantickým dlhom, aký svet nepoznal – 20 biliónov dolárov, ktorá však, paradoxne, vydáva približne 700 miliárd dolárov ročne na zbrojenie, čo je viac ako vydáva dovedna ďalších 10 krajín v rebríčku vrátane Číny, Ruska alebo Veľkej Británie. Pýtate sa, ako môže dávať najväčší dlžník na zbrojenie najviac? Nuž preto, lebo svet ešte stále akceptuje bretonwoodsky podvod s rezervnou menou, umožňujúci súkromne emitovať najväčší falzifikát planéty – americký dolár. Mnohí z nás to všetko už dávno vieme – génius univerza spočíva v tom, že tým, ktorí chcú načúvať, sa aj prihovára. Práve v týchto dňoch aj v súvislosti s výročím autentických povstaleckých udalostí, ako aj sviatkov deklarácie zvrchovanosti a prijatia Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992, máme po 25 rokoch dôvod k pokore a sláve nášho rodu. O jeho práve na sebaurčenie snil, ale aj veľmi horlivo zaň bojoval Ľudovít Štúr – symbol životaschopnosti Slovenska a slovanstva. Aj vďaka nemu sa opäť prinavraciame k ideám všeslovanstva ako ku kľúčovým možnostiam našej budúcnosti. Ľudia stále intenzívnejšie začínajú pociťovať nevyhnutnosť zvolávať a spájať univerzálne vlastnosti intelektu a cností odhodlania ducha do platformy, z ktorej môže vyjsť aj kandidát na post hlavy Slovenskej republiky. Pozície, kompetencie a opodstatnenosť nového prezidenta predefinuje vôľa slovenského ľudu, na ktorý sa obráti v referende. Bude to práve funkčné referendum – srdce jednoliateho a zdravého organizmu slovenskej spoločnosti so zásadne inou štruktúrou riadenia štátu a vecí verejných. Už nie systém partokracie, kde rozhoduje vzájomne súperiaca hierarchia politických strán s napojením na organizovaný zločin oligarchie a cudzie záujmy. Nie tí, ktorí sú volení, ale o ničom nerozhodujú, ani tí, ktorí rozhodujú, no nikto ich nevolil, ale výsostne želanie a vôľa ľudu vychádzajúca z Ústavy. Táto vôľa ľudu bude jedinou oprávnenou autoritou ako smerodajným ukazovateľom. Kompetenciou prezidenta bude chrániť

a presadzovať jej plnú funkčnosť. Nie poradcovia vyškolení vo washingtonských ideologických centrách, ale otec, matka, syn a dcéra našej vlasti sa stanú najzvrchovanejším rozhodujúcim orgánom našej budúcnosti. Na mnohých miestach zaznieva odhodlanie stavať záchranný čln pre zdecimované Slovensko v agónii. Mala by ho koordinovať rada pozostávajúca z ekonómov, univerzitných profesorov, najvyšších dôstojníkov ozbrojených síl, podnikateľské kruhy, čelní predstavitelia národných inštitúcií, bývalí vysokí štátni predstavitelia Slovenskej republiky, vedecká inteligencia a umelci. Táto unikátna platforma sa musí vzdať nízkych a egoistických záujmov – starých to rán, na aké nás upozorňuje aj Svätoplukov odkaz jednoty ako vyššieho cieľa postaveného nad záujmy jednotlivcov alebo dnes politických strán a zločineckých gangov finančných skupín napojených na globálnu mafiu. Tieto kriminálne zoskupenia nemajú žiadnu osobnú a hmotnú zodpovednosť za množstvo chybných rozhodnutí, ktoré vážnym spôsobom poškodili záujmy Slovenskej republiky. Najmä v tejto oblasti sa treba spravodlivo porátať s extrémizmom – teda s extrémnym tlakom na bežných občanov vystavených mimoriadne nerovným podmienkam v rámci Slovenska, ale aj v rámci EÚ. Najväčšou chybou je zotrvávať v domácej izolácii. Tá je ideálnym prostredím pre pôsobenie deštruktívnych síl manipulujúcich náš národ, ale aj ďalšie krajiny na vzdanie sa vlastnej suverenity a kontroly nad riadením i smerovaním spoločnosti, jej bezpečnosti, hospodárstva, kultúry a prírodných zdrojov. Základným programovým bodom nášho nového prezidenta by mala byť – okrem referenda čoby nástroja priamej demokracie – aj maximálna možná orientácia na integračný potenciál Slovenska v rámci krajín V4, ktoré sa práve v tejto dobe javia ako stále zdravšie prostredie odolávajúce bruselskému diktátu. Najmä však orientácia na svet všeslovanstva s mimoriadnym a historickým majestátom ducha, ale aj odhodlaním brániť všetok hospodársky, intelektuálny, sociálny a kultúrny potenciál, ktorého nás postupne nútia vzdávať sa.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

TURECKO SI POISŤUJE ODKLON OD ZÁPADU PRÍKLONOM K VÝCHODU

retieho augusta prebehla v Pekingu udalosť, ktorú možno bez zveličovania označiť za prelomovú. Tlačová agentúra Slovenskej republiky o nej priniesla štandardnú správu bez poskytnutia kontextu primeraného jej významu. „Turecko a Čína sa zaviazali k tesnej spolupráci v oblasti bezpečnosti,“ znie titulok, a pod nim oznámenie, že „turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu dnes na návšteve v Pekingu povedal, že Turecko bude pristupovať k záležitostiam bezpečnosti Číny ako k svojim vlastným.“ Turecko sa cíti zradené Spojenými štátmi kvôli systematickej podpore ozbrojených milícií sýrskych a irackých Kurdov, ktorým nechýba prepojenie na povstalecké zložky tureckých Kurdov. Pre 80-miliónové Turecko predstavuje 15 až 20-miliónová menšina tureckých Kurdov so svojimi ozbrojenými zoskupeniami, ktoré sa neštítia teroristických útokov, existenciálne ohrozenie štátnosti. Akákoľvek cudzia mocnosť, vrátane USA, Ruska, Číny, Iránu, ale aj veľkých európskych krajín (najmä Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka), môže zneužívať kurdské povstalecké hnutie, ktoré bojuje za samostatný kurdský štát alebo aspoň za širokú autonómiu od novembra 1978, proti ústrednej vláde v Ankare. Vláda amerického prezidenta Baracka Obamu a po nej i prezidenta Donalda Trumpa otvorene vyzbrojuje sýrskych a irackých Kurdov pod zámienkou spoločnej ofenzívy proti teroristom hnutia Islamský štát. Avšak ten je už takmer rozprášený a Washington s dodávkami zbraní vôbec nekončí. Turecký prezident Recep Erdoğan stráca s Washingtonom a jeho európskymi satelitmi trpezlivosť napriek tomu, že Turecko je ich aliančným spojencom v NATO. Aj medzi krajinou polmesiaca a Európskou úniou sa prehlbujú rozpory, čo vedie Ankaru k jednoznačnému poznaniu, že na členstvo v EÚ môže zabudnúť. Farizejské mentorovanie o ľudských právach zo strany vlád, ktoré systematicky okliešťujú občianske slobody vlastnej populácie, Turecko už

natoľko znechucuje, že sa odkláňa od Západu v prospech eurázijských alternatív. Hospodársko-obchodných, ale aj bezpečnostných. V tom priniesla spomínaná schôdzka šéfov diplomacií Turecka a Číny v Pekingu historický zlom. Turecko sa oficiálne zaviazalo „považovať bezpečnosť Číny za našu vlastnú bezpečnosť“. Tak to na spoločnej tlačovej konferencii doslova formuloval Mevlüt Čavušoglu, a pokračoval: „Nedopustíme žiadne negatívne akcie proti Číne v našej krajine alebo v (našom) regióne.“ Ak to myslel vážne a Ankara tento záväzok dodrží, bude to znamenať ukončenie plnenia roly podvratníka čínskej štátnosti v službách transatlantického Západu. Turecko dosiaľ po dlhé roky – mierne povedané – privieralo oči nad výcvikom islamských záškodníkov šírenia teroru v západočínskej provincii Sin-ťiang. V tejto rozľahlej autonómnej oblasti žije okolo 20 miliónov obyvateľov. Väčšina vyznáva islam a má turkický etnický a kultúrno-jazykový pôvod. Západné tajné služby poskytujú miestnym radikálnym separatistickým a teroristickým organizáciám všestrannú pomoc. Čína zúri, a zároveň sa bojí. Preto čínsky minister zahraničia na spoločnej tlačovej konferencii v Pekingu s potešením zvestoval svetu, že „Turecko zaradilo Hnutie za oslobodenie Východného Turkestanu (Eastern Turkestan Islamic Movement) na zoznam teroristických organizácií“. Ak Turecko svoj sľub dodrží, ukazuje tým západným tajným službám vztýčený prst. Prostredník. Ankara tým poskytuje Pekingu neoceniteľnú službu. Provinciou Sin-ťiang majú viesť trasy Novej Hodvábnej cesty do Ruska, Turecka a na Arabský polostrov. Ozbrojené povstalecké akcie by mohli brzdiť i zablokovať pohyb na trasách cez Sin-ťiang, čím by sa ohrozila životaschopnosť celého mamutieho eurázijského projektu Pekingu. To by vyhovovalo americkým neokonzervatívcom a v istom zmysle plnilo zámery oficiálnej doktríny prezidenta Trumpa America First! (Amerika na prvom mieste).

EÚ DALA MAĎARSKU, POĽSKU A ČESKU MESIAC NA PRIJATIE MIGRAČNÝCH KVÓT

Európska únia dala Česku, Maďarsku a Poľsku mesiac na akceptovanie a prijímanie migrantov z Blízkeho východu a severnej Afriky. Inak budú čeliť právnym následkom. Schéma premiestňovania migrantov bola násilne pretlačená Európskym parlamentom v septembri 2015 bez ohľadu na to, či všetky krajiny EÚ súhlasia. Niekoľko krajín z vý-

V októbri minulého roka 95 percent maďarských voličov zamietlo plán prerozdeľovania migrantov v referende, ktoré inicioval Orbán. Poľsko prisľúbilo, že bude nasledovať maďarský vzor a k tejto otázke taktiež zriadi referendum, a minister vnútra Mariusz Blaszczak v máji povedal, že prijatie 6000 žiadateľov o azyl je pre Poľsko určite oveľa horšie ako hrozba trestu EÚ. Ako je to však so Slovenskom? Nie je proklamácia Slovenska o jeho účasti v jadre EÚ zároveň vysvetlením, že s prijatím migračných kvót žiaden problém nemá?

TALIANSKU UŽ DOŠLA TRPEZLIVOSŤ: SKONFIŠKOVALI LOĎ NEMECKEJ MIMOVLÁDNEJ ORGANIZÁCIE

chodnej a strednej Európy – medzi nimi aj Slovensko – plán odmietlo a napadli tento systém na súde. Krajiny argumentovali tým, že sa za systém nehlasovalo a z migračnej krízy vinia EÚ a Nemecko. EÚ na druhej strane hrozí sankciami. „Stále je čas všetko zmeniť a vrátiť sa k normálnosti,” uviedol komisár pre migráciu EÚ Dimitris Avramopoulos pre portál EU Observer. Povedal, že Komisia podnikla ďalší krok v súdnom konaní proti týmto krajinám. Takzvané konanie o porušení predpisov začalo minulý mesiac, keď Komisia poslala výzvu. „Žiaden z týchto členských štátov vo svojej odpovedi neuviedol, že je ochotný premiestniť niekoľko žiadateľov o azyl na svoje územie,” vysvetlil Avramopoulos. Druhou etapou konania je aj list nazvaný odôvodnené stanovisko. Česká republika, Maďarsko a Poľsko majú na odpoveď jeden mesiac. Rozhodnutie prišlo v ten istý deň, keď generálny advokát pre Súdny dvor Európskej únie uviedol, že plán núteného premiestňovania je podľa práva EÚ legálny. Plán nebolo potrebné odsúhlasiť jednomyseľne vďaka mechanizmu nazvanému hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, v ktorom sa zvažujú rozhodnutia v prospech väčších krajín, ako je Nemecko a Francúzsko.

Talianske orgány zhabali loď Iuventa nemeckej mimovládnej organizácie Jugend Rettet pre podozrenie z napomáhania ilegálnej migrácii. Informovali o tom tamojšie policajné zdroje. Taliansko tak po prvý raz vyvodilo závery v spore o záväzný kódex správania mimovládnych organizácií participujúcich na záchranných operáciách v Stredozemnom mori. Spomínaná nemecká organizácia sa k nemu nepripojila.

Tamojšie orgány prokuratúry z Trapani na Sicílii však zaistenie plavidla na ostrove Lampedusa nespájajú so spomínaným kódexom, ale s konštatovaním, že posádka opakovane vzala na palubu migrantov v spoločnosti líbyjských prevádzačov, aj keď utečenci neboli v ohrození života. Vyšetrovatelia skúmajú kontakty a možné dohody medzi členmi posádky a líbyjskými prevádzačmi. Samotná organizácia síce potvrdila prebiehajúce vyšetrovanie a zaistenie plavidla, ktoré by mali odtiahnuť na Sicíliu, avšak všetky podozrenia odmietla. Obvinenia zatiaľ neboli vznesené, pri-

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

pomenula. Ešte niekoľko hodín predtým organizácia ústami hovorkyne Pauline Schmidtovej označila mediálne správy o tom, že jej loď zadržala v Stredozemnom mori talianska pobrežná stráž a prinútila ju vrátiť sa k pobrežiu, za nezmysel. Podľa tohto stanoviska podrobili loď bežnej kontrole, ktorú podstupujú všetky plavidlá pomáhajúce migrantom. „Iuventa nebola skonfiškovaná. Našu posádku nezatkli. Bol to štandardný postup,” uviedla vtedy organizácia na sociálnej sieti.

tému pripojilo už vyše 300 bánk. Ďalšou etapou bude pripojenie štátov BRICS. A v predvečer šanghajského stretnutia námestník ministra zahraničia RF Sergej Riabkov doslova otvorene varoval Washington, že obmedzovanie Ruska bude Moskvu tlačiť, aby vytvorila alternatívny ekonomický systém, ktorý vylúči dolár z prepočtov. Takéto vyhlásenia sa nerobia len tak. No a to už nie je vyhostenie diplomatov, toto už bude bolieť.

ČÍNA A RUSKO SPUSTILI PROCES UPADANIA USA

Predseda vlády Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Oleksandr Zacharčenko vyslal do Kyjeva jasný signál, že chce vniesť do hľadania spravodlivého štátoprávneho usporiadania rozvrátenej Ukrajiny svieži vietor. Navrhol totiž vytvoriť v priestore 19 z 24 oblastí Ukrajinskej republiky federatívnu republiku Malorusko. Nie zo dňa na deň, ale v priebehu troch rokov, ak by dostatočné počty tamojších občanov usúdili, že Kyjev zámerne neplní závery predvlaňajších minských mierových dohôd o ukončení ozbrojeného konfliktu na Donbase. Zacharčenko patrí medzi signatárov minských dohôd a opakovane upozorňuje, že režim v Kyjeve sa plneniu stanovených podmienok dohôd systematicky vyhýba z obáv, aby jeho pohlavári neskončili pred súdnym tribunálom. Vytvorenie nového federatívneho štátu má za cieľ „zastaviť občiansku vojnu a zabrániť novým obetiam“, citovala Zacharčenka tlačová kancelária TASR. Toto tvrdenie zopakoval aj podpredseda vlády DĽR Alexander Tymofejev, ktorý pre médiá spresnil, že Malorusko bude federatívnym štátom so značnou mierou autonómie. Federálna vláda by disponovala len kompetenciami v oblasti tvorby štátneho rozpočtu, obrany a tajných služieb. Posmešky v médiách hlavného prúdu, že Zacharčenkov projekt treba vnímať ako produkt letnej dovolenkovej uhorkovej sezóny, by obstáli za predpokladu, že Západ ostane ochotný nalievať ťažké miliardy do predlžovania agónie dysfunkčného ukrajinského štátu. Petrovi Porošenkovi neostáva iné jednoduché a krátkodobé riešenie ako vyostrovať protiruskú šovinisticko-nacionalistickú propagandu. Neprestajné stupňovanie rusofóbie však trvá už tri roky a jeho rastový poten-

Na pozadí nových protiruských sankcií USA sa 1. a 2. augusta konal dvojdňový samit ministrov obchodu štátov BRICS v Šanghaji. Jeho oficiálnym dôvodom bola príprava na stretnutie lídrov štátov BRICS, ktoré sa bude konať v septembri tohto roka v meste Xiamene v juhovýchodnej Číne. Minister obchodu ČĽR povedal pár všeobec-

ných slov o tom, že štáty BRICS dosiahli v poslednom období jednotu názorov v otázkach technicko-ekonomickej spolupráce, zjednodušení obchodov a investícií, elektronickom obchode, ochrane práv duševného vlastníctva… Analytici však poukazujú na to podstatné: Rusko a Čína urobili v rámci BRICS kroky na ceste k zastaveniu nadvlády amerického dolára vo svete. Moskva a Peking sú rozhodnutí previesť do roku 2020 polovicu svojich vzájomných obchodov na národné meny. Ide o značnú sumu, ktorá prevyšuje sto miliárd dolárov. Pokračuje budovanie banky BRICS ako alternatívy Svetovej banky, ktorá je plne podriadená USA. Medzi štátmi BRICS vznikol vlastný systém prepočtov, analogický systému SWIFT. V Rusku sa k tomuto sys-

MALORUSKO NAMIESTO UKRAJINY?

ciál je obmedzený. O pár mesiacov, keď šokový účinok z prestavby i premenovania ukrajinského štátu pominie a Zacharčenko svoj projekt zdokonalí, môžu sklamaní Ukrajinci začať prijímať podávanú ruku z Donecka a prestať ju hrýzť.

ERDOĞAN NA ADRESU USA: „PRIATEĽ PRIATEĽOVI NEKLAME!“

O tom, že vzťahy medzi Tureckom a Spojenými štátmi už dlhší čas stagnujú, dávno čvirikajú vrabce na streche. Turecká vláda považuje oddiely sýrskych Kurdov za priamo napojené na podrývačské zložky povstaleckého hnutia tureckých Kurdov združených v Kurdskej strane pracujúcich (PKK). Washington navonok popiera spriaznenosť ozbrojených Kurdov na oboch stranách turecko-sýrskej hranice a veľkoryso vyzbrojuje milície sýrskych Kurdov (YPG) spadajúce pod Zjednotenú demokratickú stranu (PYD). Šesťdesiattriročného najvyššieho tureckého ústavného činiteľa Recepa Tayyipa Erdoğana mimoriadne vytočilo nedávne priznanie amerického armádneho generála Raymonda Thomasa, ktorý je náčelníkom Velenia špeciálnych operácií. Štvorhviezdičkový generál sa zmienil o tom, ako predvlani odporúčal milíciám YPG, aby „zmenili značku“. Malo ísť o premaľovanie fasády podľa technológie politického marketingu. Počúvli ho a dali sa zastrešiť povstaleckým hnutím s názvom Sýrske demokratické sily. Američanmi vedená medzinárodná protiteroristická – v skutočnosti protiasadovská – koalícia začala potom označovať Sýrske demokratické sily za akési združenie umiernených povstalcov a odvtedy mu poskytuje všemožnú pomoc. A práve toto premenovanie Erdoğana nahnevalo, lebo o ňom generál Thomas verejne hovoril ako o bežnej praxi, ktorou sa fakticky zavádzajú neznalí a nevedomí. Preto si turecký prezident nemohol odpustiť výrok na adresu Spojených štátov, že „priateľ priateľovi neklame“! I v tomto svetle urazenej hrdosti treba posudzovať nečakaný krok tureckej pološtátnej tlačovej kancelárie Anadolu, keď vypustila do sveta informácie o tajných amerických vojenských základniach v Sýrii. Na verejnosť sa tak dostal zoznam desiatich základní a oporných

bodov vybudovaných v krajine za posledné tri roky, určené na tzv. výmenu režimu. Bez súhlasu sýrskej vlády alebo Bezpečnostnej rady OSN, a teda s flagrantným porušením medzinárodného práva. Na dvoch základniach sú rozmiestnení aj príslušníci francúzskych špe ciálnych jednotiek.

IZRAEL UŽ ROKY TAJNE FINANCUJE SÝRSKYCH „REBELOV“

Vzhľadom na pretrvávajúcu katarskú krízu mnoho saudsko-katarských sponzorských ciest k sýrskym „rebelom“ vyschlo, a tak sa bojovníci proti Asadovi ocitli v problémoch z nedostatku zbraní a prostriedkov. „Spolu s Tureckom

11 a USA boli Katar a Saudská Arábia hlavní sponzori povstania (proti Asadovi) a vyzbrojovali mnoho skupín, ktoré chcú zvrhnúť sýrskeho prezidenta.“ Reuters citovala Mustafu Sejariho z „rebelskej“ brigády al-Mu’tasim: „Ak sa kríza nevyrieši, situácia v Sýrii bude tragická, pretože frakcie podporované rôznymi krajinami budú nútené bojovať proti sebe“. Niektorí analytici hovoria, že ak sa kríza neurovná, môže sa zopakovať situácia pred rokom 2011. Tvrdenie je však predčasné, pretože mu chýba istý kľúčový údaj, ktorý po niekoľkých rokoch priznáva (keď už je zamlčaná informácia do očí bijúca) aj Wall Street Journal. Podľa denníka sa Izrael a Saudská Arábia zúčastňujú na konflikte už od začiatku, pretože „Izrael niekoľko rokov zásobuje sýrskych rebelov v blízkosti hraníc peniazmi, jedlom, palivom a zdravotnými potrebami, čím sa pokradmo zapája do občianskej vojny v nepriateľskej krajine.“ Správa môže byť šokom pre mainstreamového diváka, ktorému sa javilo, že počas 6 rokov zostáva

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

Izrael bokom, príležitostne poskytuje lekársku pomoc civilistom a bojovníkom pri svojich hraniciach a sem-tam zablúdi na sýrsku pôdu raketa IDF. „Izrael stál hrdinsky vedľa nás,“ vyhlásil Moatasem al-Golani (pravdepodobne známy aj ako Abu Mohammad al-Julani, podľa Wikipedie bývalý člen al-Káidy) zo skupiny Fursan al-Joulan. „Neprežili by sme bez jeho pomoci,“ doplnil. Wall Street Journal uvádza aj to, že Izrael môže financovať aj niekoľko ďalších „rebelských“ skupín, ktoré takisto majú západnú podporu.

BOLÍVIA DEKLARUJE ÚPLNÚ NEZÁVISLOSŤ OD SVETOVEJ BANKY A MMF

Bolívijský prezident Evo Morales, ktorý od svojho nástupu (2006) zvýšil sociálne výdavky v oblasti zdravia, vzdelania a chudoby o 45 %,

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

vrhli svetlo na dlhové problémy regiónu. Väčšina bojov, ktoré viedol štát posledných 60 rokov, boli boje ekonomické, so slučkou na krku od týchto organizácií. Protesty sa sústreďovali na neprimeranú privatizačnú politiku vlád (pracujúcich pre zahraničie), úsporné opatrenia, zníženia miezd a redukciu práv zamestnancov. Moralesova garnitúra učinila v andskom národe značné zmeny a čísla hovoria nasledovné: znárodnenie uhľovodíkových palív, zníženie miery chudoby zo 60 % na menej ako 40 %, pokles miery negramotnosti z 13 % na 3 %, trojnásobný HDP s priemerným 5-percentným ročným rastom, 95 % potravín z vlastnej produkcie, štvornásobné zvýšenie minimálnej mzdy, rozvoj infraštruktúry v oblasti komunikácie, dopravy, energetiky a priemyslu. Zabudnutým a znovuobjaveným pojmom v problémovej histórii Bolívie sa stala stabilita, ktorá je v súvislosti s dnešným hospodárskym spomalením (ktoré zažívajú mnohé štáty v regióne) skutočnou výsadou.

JEFF BEZOS PRERÁSTOL AMAZON A SIAHA PO HVIEZDACH

zdôraznil nezávislosť svojej vlády od medzinárodných organizácií, ktoré poskytujú pôžičky a majú nepriaznivý vplyv na národ. Podľa jeho slov Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka od roku 1944 „diktovali ekonomický osud Bolívie a sveta“. Za Bolíviu dodal: „Dnes môžeme povedať, že sme od nich úplne nezávislí.“ Ďalej uviedol, že závislosť jeho krajiny od týchto agentúr, ktorých vznik bol riadený americkou vládou ako bábkou skrytej a skutočnej moci, bola taká veľká, že MMF mal kanceláriu na ústredí vlády a zúčastňoval sa na jej schôdzach. Bolívijský mnohonárodný štát je momentálne na vstupnej ceste k Spoločnému južnému trhu (Mercosur), latinskoamerickej obchodnej dohode, ktorej bol len pridruženým členom od roku 2012. Známe povstanie Bolívie (2000) proti americkej korporácii Bechtel, ktorá sa privatizáciou dostala k zásobám vody, a súvisiace kroky Svetovej banky

Rebríček najbohatších osôb sveta The Bloomberg Billionaires Index, ktorý vydáva finančný portál Bloomberg, nedávno zaznamenal záchvev na prvej, najprestížnejšej priečke. „Starousadlíka“ Billa Gatesa vystriedal na necelý deň Jeff Bezos, zakladateľ amerického internetového obchodu amazon.com. Bezos zbohatol za rok bezmála o 22 miliárd dolárov. Nik v rebríčku nezaznamenal taký výrazný skok s výnimkou Marka Zuckerberga, šéfa sociálnej siete Facebook. Bezos tak definitívne zakotvil medzi predstaviteľmi miliardárskej smotánky z oblasti informačných technológií. Práve do nej vkladá nemalé prostriedky nadnárodný kapitál a finančnícka aristokracia. Dravého Bezosa si hodno povšimnúť z viacerých dôvodov. V Seredi má na jeseň otvoriť prevádzku logistické centrum spoločnosti Amazon. Ak všetko pôjde dobre, zamestná zhruba tisícku pracovníkov. Nie všetci si dajú tú námahu, aby zistili, že Medzinárodná konfederácia odborových zväzov ITUC udelila Bezosovi neslávny titul najhoršieho šéfa (World’s Worst Boss). Nemeckí zamestnanci Amazonu sa sťažovali

okrem iného na to, že sa s nimi zaobchádza ako s robotmi, a nie ľuďmi. Aj keby sa obavy skeptikov nepotvrdili a s osadenstvom v Seredi sa zaobchádzalo ľudskejšie, Bezos ostáva veľkopodnikateľom bez škrupúľ v branži, o ktorú sa bude opierať rodiace sa technokratické usporiadanie novej postdemokratickej Európy a sveta. Jeff Bezos, Bill Gates a im podobní nasmerovali svoju podnikateľskú činnosť do oblasti umelej inteligencie, biotechnológií, správy dát a dátových úložísk. Aj Amazon presúva ťažisko do svojej cloudovej divízie Amazon Web Services (AWS). Tá uzavrela zmluvy o poskytovaní služieb so spravodajskou službou CIA a ešte tajnostkárskejšou a mocnejšou Národnou bezpečnostnou agentúrou NSA. Stáva sa pilierom policajného štátu, v ktorom sa postupne prepája všetka elektronika po celej planéte.

PLÁN NAHRADENIA EURÓPSKEHO OBYVATEĽSTVA MIGRANTMI ODHALENÝ

Posledné tri roky zaplavili Európu milióny migrantov väčšinou z Afriky a Blízkeho východu, čo bolo podľa svetových lídrov dôsledkom utečeneckej krízy spôsobenej vojnami. Napriek tomu dokument Organizácie Spojených národov, pripravený ešte v roku 2000, dokazuje, že OSN už v tom čase presadzovala tzv. výmennú migráciu v Európe. Samozrejme, s podporou mimovládnych organizácií bojujúcich za otvorené hranice a progresívnych politikov, informuje americký konzervatívny portál World Net Daily. Dokument s názvom Replacement Migration – Is It a Solution to Decline and Aging Populations? podrobne opisuje znižujúcu sa pôrodnosť v Európe a nachádza riešenie – masovú migráciu. Sedemnásťročný dokument tvrdí, že masová migrácia je potrebná na nahradenie starnúceho obyvateľstva rozvinutých krajín a argumentuje, že bez migrácie z rozvojových krajín budú ekonomiky rozvinutých štátov trpieť nedostatkom pracovných síl a klesajúcim daňovým príjmom. „Preto pod tlakom demografických zmien je jediným riešením poklesu počtu obyvateľstva a jeho starnutia – či už z krátkodobého alebo dlhodobého horizontu – masová migrácia.“ Správa sa zameriava najmä na krajiny ako USA, Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, Talian-

sko, Japonsko, Južná Kórea a Rusko ako hlavné cieľové krajiny migrácie. Pritom nejde o žiadnu nejasnú a neskôr zabudnutú štúdiu. Naopak, ide o základnú časť promigračnej agendy, ktorú aj dnes presadzuje OSN, Americká obchodná komora a všetci obhajcovia otvorených hraníc.

VÁBENIE EXOTIKY ALEBO AFRICAN LOVER

Multikultúrne šialenstvo má už aj svoje sexuálne aspekty. Čím viac sa odsudzujú zjemnení Nemci, tým atraktívnejší sa zdajú cudzinci s horúcou krvou. Aj keď si odmyslíme to najhoršie ako je znásilnenie alebo vražda, niektoré prípady dokazujú, kam to až vedie. Televízny kanál Arte odvysielal dokument Cool Mama, opisujúci zrelú Mníchovčanku, ktorá si ulovila atraktívneho milenca zo Senegalu, dlhé roky ho financovala, aby nakoniec zistila, že si pri občasných dovolenkách vo vlasti založil vlastnú rodinu. Keď dosiahla penzijný vek a jej cena na trhu „s mäsom“ klesla, Afričan ochladol. Deprimujúce na tom je, že ani ona, ani filmoví tvorcovia to nepovažovali za tragické, ale dokonca sa tešili z nekonvenčnosti. Nemecký spisovateľ tureckého pôvodu Akif Pirincci na svojom blogu uviedol, že vinní nie sú hlavní hrdinovia, ale tvorcovia zákonov, médiá, štát a migračný priemysel, ohlupujúce ľudí romantickými predstavami o mnohotvárnosti a pestrosti. Aj manželstvo Heidi Klum so spevákom Sealom, na začiatku také úžasné, stroskotalo v roku 2012. Počet zmiešaných manželstiev v Nemecku rastie: v roku 2013 ich bolo už okolo 2,3 milióna, t. j. 13 % zo všetkých 17,6 milióna manželstiev (zdroj: Spolkový štatistický úrad). Pritom riziko rozvodu je v takýchto dvojnárodných manželstvách o 64 % vyššie ako v čisto nemeckých. Je príčinou tohto javu rok 1968, keď sa v Nemecku na jednej strane začala slobodná sexuálna revolúcia, na druhej strane sa inštalovala feministická diktatúra? Z toho plynúci boj pohlaví odvrátil od seba nemeckých mužov a ženy. Erotické potreby sa nedajú odhodiť, a pretože sa sústavne rozvíjal presexualizovaný konzumný priemysel, našiel sa politicky korektný ventil: v láske k cudzincovi je dovolené všetko, ale medzi domácimi je to zakázané. (hs, ps, rs, mh)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA

Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Tibor Eliot Rostas

ANTIFAŠISTI A ZEM&VEK Dňa

7. 8. 2017 som sa na pozvanie Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov zúčastnil veľmi milého podujatia. V malej gemerskej obci Čierny Potok, ktorá má len 147 obyvateľov, sa uskutočnil XII. ročník Kvapky krvi SNP, v rámci ktorého 23 ľudí darovalo krv. Akciu pravidelne organizuje mimoriadny podporovateľ Zem&Vek podplukovník v. v. JUDr. Jozef Pupala, člen SZPB, spolu s miestnym úradom. Akcie sa zúčastnil aj predseda SZPB Ing. Pavol Sečkár, bývalý náčelník generálneho štábu SR generálporučík Ing. Peter Vojtek, plukovník Marian Bo-

Tibor Eliot Rostas a generálporučík Ing. Peter Vojtek, bývalý náčelník generálneho štábu ozbrojených síl SR

Účastníci podujatia Kvapka krvi SNP 2017 pri pamätníku umučených obetí z Čierneho Potoka a okolia

dolló, generálny duchovný ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR, priamy účastník druhej svetovej vojny na strane Červenej armády plukovník v. v. Ladislav Sládek, viceprezident Klubu vojenských výsadkárov SR František Glatter a iní významní predstavitelia slovenskej armády a vojnových veteránov. Som veľmi spokojný, keď v prostredí ľudí otvorene vystupujúcich proti reálnemu fašizmu má platforma Zem&Vek mimoriadne pozitívnu odozvu. Je to práve náš mesačník, ktorý veľmi otvorene kritizuje súčasný nástup svetového neofašizmu korporatívnej moci Nového svetového poriadku. Práve na jeho odvrátenie upozorňujeme širokú slovenskú aj medzinárodnú verejnosť.

Vľavo plukovník Ladislav Sládek, veterán druhej svetovej vojny, vpravo plukovník JUDr. Jozef Pupala

NOVODOBÝ VUML?

VUML bola za socializmu ideologická Večerná univerzita marxizmu-leninizmu. Dnes sa na Slovensku rozbieha druhý ročník Politickej akadémie, ktorú organizuje Inštitút politicko-ekonomického vzdelávania (IPEV). Tento „nadstranícky a nezávislý“ vzdelávací program má priniesť údajne čisto odborné znalosti pre mladých ľudí, ktorí by sa chceli venovať politike alebo aj prispieť ku kvalitnejšiemu vzdelaniu už politicky činných ľudí. IPEV podľa informácií na svojej webovej stránke vznikol s cieľom „konfrontovania trendu demokratického úpadku a rastúcej popularity extrémistických hnutí. Jedným z jeho prejavov je aj kritický nedostatok vedomostí politikov o záležitostiach, o ktorých v parlamente rozhodujú“. Reklama na Politickú akadémiu začala v prvej fáze anonymnou kontroverznou kampaňou, kde mladí ľudia vyzývali na opustenie Slovenska ako krajiny, kde sa nedá žiť. V druhej fáze webová stránka kampane, naopak, začala vyzývať: Zostaňte na Slovensku a zmeňte ho. Samozrejme, s využitím know-how z toho „správneho“ školenia, ktoré zrejme nebude až také nezávislé, keď medzi jeho partnerov patria ambasády USA a Veľkej Británie, ako aj Medzinárodný republikánsky inštitút (IRI). Mediálnymi partnermi sú Denník N, Hospodárske noviny, SME a týždenník .týždeň. A medzi lektormi figuruje Iveta Radičová, bývalý český premiér Mirek Topolánek alebo člen strany Progresívne Slovensko Radovan Pala. No a na stránke propagujúcej celú „apolitickú“ školu sa záujemcom vo videu prihovára samotný Andrej Kiska.

ĎALŠÍ FESTIVAL POLITICKEJ PIESNE

V auguste sa na piešťanskom letisku uskutočnil ôsmy ročník hudobného festivalu Grape, ktorého hlavným mediálnym partnerom bol denník SME. Rovnako ako na festivale Pohoda nechýbali ideologické besedy či priame vstupy v správach RTVS. Grape podľa organizátorov reaguje na „nenávistné prúdy, ktoré sa šíria v spoločnosti“. Na ne mala poukázať aj umelecká inštalácia Fatal Error výtvarníka Aleša Vojtáška. Na festivale si tak návštevníci mohli pozrieť napríklad dobytčie vozne, v akých počas druhej svetovej vojny nacisti deportovali ľudí do koncentračných tá-

borov. Podľa Vojtáška sa nedokážeme zmieriť so strachom z cudzincov a inakosti. Na festivale vystúpil aj český raper Vladimír Brož, podľa ktorého „náckovia“ možno zmizli z ulíc, ale dostali sa do hláv celej spoločnosti. Znepokojuje ho aj devalvácia pohľadu na prezidenta Havla: „Zrazu som si uvedomil, že ak sa niekto hlási k Havlovi, začnú ho označovať za pravdoláskara a berie sa to ako urážka.“ Súčasný prezident Miloš Zeman je podľa neho zlým prezidentom, lebo uráža pražskú kaviareň a mobilizuje ľudí z dedín proti utečencom.

KISKOV PORADCA CHCE FORMOVAŤ VEREJNÚ MIENKU

Peter Bátor, poradca prezidenta Andreja Kisku pre obranu a bezpečnosť, v rozhovore pre portál aktuality.sk uviedol, že ruská agresia sa

začala už udalosťami v Gruzínsku: „Po udalostiach v Gruzínsku Rusko jasne ukázalo, že čo sa týka jeho záujmov, hranice a suverenity štátu, nie sú pre neho zásadnou prekážkou. Už vtedy sa v jeho strategických dokumentoch dalo čítať, čoho je schopné, že má vo svojom okolí svoje strategické záujmy a bude ich aj presadzovať.” Poradca prezidenta tvrdí aj to, že je veľmi dôležité, ako komunikujeme s našou verejnosťou, pretože takto formujeme verejnú mienku. „Je dôležité ísť pred ľudí a vysvetľovať. Lebo potom tu máme nielen antiamerikanizmus, ale množia sa nám tu aj extrémistické či antieurópske nálady,” vysvetlil. Obvinil aj politikov: „Zriedka počujete politika, ktorý by sa postavil a povedal napríklad, že americká prítomnosť v Európe je v záujme našej bezpečnosti, musíme viac investovať do obrany alebo malé veliteľstvo NATO na Slovensku je na našu vlastnú žiadosť a pre našu bezpečnosť.” (mb, hs)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

ČO KLADIE NA SRDCE PUTIN AMERIČANOM PREČO OLIVER STONE NATOČIL ŠTVORDIELNY DOKUMENTÁRNY FILM O RUSKOM PREZIDENTOVI „UVAŽUJTE! NEBERTE ZA BERNÚ MINCU TO, ČO VÁM O RUSKU SERVÍRUJÚ TELEVÍZNE SPRÁVY! NOVINOVÉ TITULKY VÁS O RUSKU VIAC ZAVÁDZAJÚ AKO INFORMUJÚ! SKÚSTE SI VYPOČUŤ – A PODĽA MOŽNOSTI BEZ PREDSUDKOV – AJ DRUHÚ STRANU!“

takto by mohli vyznievať výzvy, s ktorými sa ruský prezident Vladimir Putin obracal na americkú verejnosť prostredníctvom legendárneho amerického filmového režiséra Olivera Stona. V priebehu dvoch rokov mu štyrikrát umožnil, aby aj s početným štábom nakrúcal v Kremli, v Moskve a v iných lokalitách osobné rozhovory a pripravoval podklady pre štvordielny a štvorhodinový film určený pre americkú káblovú televíznu stanicu Showtime. Cieľovou skupinou filmu Svet podľa Putina (The Putin Interviews) boli príslušníci americkej strednej triedy, i keď jej počty v dôsledku prehlbovania príjmovej nerovnosti vo všetkých krajinách transatlantického Západu rednú.

DESIVÁ DEKÁDA PÁDU KU DNU

O názory a myslenie tejto naďalej smerodajnej vrstvy vedú americké mocenské kruhy zúrivú informačnú vojnu. Oveľa besnejšiu ako počas prvého obdobia studenej vojny v 50. a 60. rokoch 20. storočia. Vtedy nemuseli čeliť šíreniu alternatívneho spravodajstva, poznatkov a dokumentov na internete. Tvorbu a rozširovanie informácií mali plne pod kontrolou. V priebehu posledných troch rokov nasadili náhubok veľkým mediálnym mienkotvorným korporáciám. Ale nestihli zošnurovať internet a založiť klapky celej filmovej dokumentaristike. Avšak darí sa im umelo vyvolávať a stupňovať psychózu ohrozenia – terorizmom zvnútra a putinovským Ruskom

Záber z filmu Olivera Stona

zvonka. Zároveň s tým vrcholí dlhodobý programový rozklad tradičného hodnotového sveta americkej spoločnosti. Malígne bujnenie rakoviny hodnotovej sústavy preskočilo cez Atlantik do Európy a po rozklade Sovietskeho zväzu zasialo karcinogénne vírusy aj v oslabenom Rusku. Čínske politické vedenie sa v tom období práve zapájalo do globalizačných iniciatív nadnárodného kapitálu a za odmenu si vymohlo právo postupovať pri tom vlastným spôsobom. Nestrácalo čas ako okyptené postsovietske Rusko počas tzv. jeľcinovskej dekády v 90. rokoch a pustilo sa do zadržiavania degeneratívnej nákazy postupujúcej zo Západu. Rusko muselo čakať na svojho liečiteľa až do konca roku 1999, keď si vládnuca globálna plutokracia uvedomila, že plánovaná demontáž starého poriadku sa vymyká spod kontroly. Rozľahlej, riedko obývanej a surovinovo bohatej Ruskej federácii hrozila implózia skôr, než si ju transnacionálne mocenské kruhy stihli rozparcelovať na kontrolovateľné a životaschopné segmenty. Opisom tejto tragickej fázy vývoja sa rozbieha prvý diel filmu a dialóg režiséra Olivera Stona

17 s hlavným hrdinom. Vladimir Putin mu rozpráva o svojom detstve v povojnovom Leningrade, kde vyrastal ako pouličný chuligán, kým sa v puberte nezačal venovať kľúčovému športu svojho života – džudu, ktoré si vyžadovalo učiť sa telesnej i duševnej sebadisciplíne a umožnilo trinásťročnému Voloďovi prehodiť výhybku. Neskončil ako mnohí chuligáni v krimináli, ale naopak, začal si krok po kroku stanovovať náročné ciele v osobnom a profesionálnom živote.

AJ TAKTO VZNIKAJÚ DYNASTIE

Lákala ho predstava stať sa príslušníkom KGB. Po slovensky Výboru pre štátnu bezpečnosť, čo bol názov sovietskej nevojenskej tajnej služby, ktorá plnila funkcie rozviedky, kontrašpionáže a tajnej polície. Stone nechal Putina líčiť zrejme prisladenú príhodu, ako už v chlapčenskom veku zašiel na ústredňu KGB zisťovať podmienky vstupu do organizácie. Vraj mu tam odporučili vyštudovať právo a Voloďa si vzal túto radu k srdcu. U amerických divákov navodzuje takáto epizóda dojem paralely s náborovými kanceláriami amerických ozbrojených síl,

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

prípadne Federálneho bezpečnostného úradu FBI, pretože len tomu – a nie Ústrednej spravodajskej agentúre CIA – zákony vymedzujú pôsobnosť na pôde USA. Stone týmito otázkami pátral po stopách, ktoré by osvetlili výnimočný kariérny rast Vladimira Putina v jeľcinovskej dekáde. Ako bolo možné, že chlapec s viditeľne podpriemernou telesnou výškou z robotníckej rodiny vystúpil po klzkých a zradných priečkach kariérneho rebríčka? Päť rokov pôsobil v službách KGB v Nemeckej demokratickej republike v Drážďanoch. Toto mesto ležiace pri hraniciach s Československom nepokrýval signál západonemeckej televízie a neprenikal tam ani duch gorbačovovskej sovietskej perestrojky. Vladimir Vladimirovič označil Drážďany za ospalé mesto, kde sa čas zastavil v 50. rokoch. Nezdalo sa, že sa tam dostatočne mohol pripraviť na rolu prezidenta schopného pozdvihnúť svoju krajinu a zabrániť jej rozkladu. Divákovi mohol pripadať v najlepšom prípade ako svedomitý štátny aparátnik, no nie osobnosť výberovej akosti, vhodná pre Kremeľ. Putin síce divákom spomenul, že sa pred výjazdom do Východného Nemecka obsadeného štvrťmiliónovou sovietskou armádou niekoľko rokov školil. Stone v sprievodnom komentári neuvádzal, čo mu asi tak uľahčovalo prechod selekčným preosievaním, i keď mu to Putin naznačil. Svoju rolu musel zohrať faktor typický viac pre anglosaské prostredie – rodinný pôvod. Nie ten robotnícky Vladimirovho otca, ale služobný pôvod jeho starého otca. Bol totiž osobným kuchárom Vladimira Iľjiča Lenina, a následne Josifa Vissarionoviča Stalina. Prvý bol zakladateľom sovietskeho Ruska a druhý najvyšším straníckym a štátnym predstaviteľom, ktorý premenil – aj keď diktátorskými prostriedkami – svoju krajinu na jadrovú a politickú superveľmoc. Prežil bez ujmy opakované politické čistky. Leninovi ani Stalinovi nikdy nebolo po konzumácii pokrmov, ktoré varil, nevoľno a štát mu na znak uznania dovolil bývať po odchode do dôchodku v služobnom domčeku. Ale nebolo to v exkluzívnom podmoskovskom lesoparkovom areáli vyhradenom pre najvyšších sovietskych činiteľov. Z toho sa dá dedukovať, že potomkov

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

tohto vzdelaním a náturou možno ozaj iba prostého kuchára sústavne politicky a bezpečnostne preverovali a mladého Voloďu KGB bezpochyby od raného detstva profiloval ako potenciálneho kandidáta na službu pre štát.

ČO SI MOŽNO IBA DOMYSLIEŤ

Pri sledovaní Stonovho štvordielneho filmového dokumentu sa divák nedozvie, či Putin v Drážďanoch patril do úzkej skupinky zasvätencov, ktorá v krajine pripravovala Die Wende. Bolo to nemecké pomenovanie nenásilného prechodu politicko-hospodárskeho systému NDR na západonemecký v období 1989/1990. Výmena politických garnitúr vo všetkých krajinách vtedajšieho socialistického tábora bola komplexnou operáciou za účasti mocenských špičiek na oboch stranách železnej opony. Ak sa Putin vtedy dobre zapísal na najvyšších miestach globálnej mocenskej pyramídy, zabezpečil si primerané postavenie v ďalšom slede udalostí v domácej sovietskej a postsovietskej, ruskej i nadnárodnej rovine. Putin od návratu z pôsobenia v nemeckom prostredí prejavuje germanofilské prvky správania, čo Stonovi tiež akosi ušlo. Možno sú účelové so zreteľom na formovanie súčasných i pripravovaných eurázijských zväzkov Ruska s Nemeckom. Putinove znalosti

nemčiny dosahujú úroveň profesionálneho tlmočníka a Vladimir Vladimirovič sa i dnes rád blysne ako improvizovaný tlmočník v živých besedách s divákmi alebo poslucháčmi. Sedemdesiatročnému Stonovi kritici vyčítali, že zmäkčuje a, nedajbože, poľudšťuje mediálny imidž Putina podobným spôsobom, ako to robil pri natáčaní rozhovorov so zosnulým kubánskym vodcom Fidelom Castrom a nebohým venezuelským prezidentom Hugom Chávezom. Minulý rok nakrútil dramatizáciu dobrodružného príbehu bývalého externého pracovníka americkej Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) Edwarda Snowdena, ktorému Rusko poskytlo ochranu pred americkou justíciou. Putin tento krok neskôr vysvetlil v kontexte neochoty USA prijať rok-dva predtým ruský návrh na uzatvorenie bilaterálnej zmluvy o vydávaní občanov na trestné stíhanie. Stone prejavil väčšie porozumenie pre Snowdenovo rozhodnutie zverejniť pravdu o programoch totálnej kontroly nad globálnymi tokmi elektronickej komunikácie americkou NSA ako Putin. Ani mnoho Američanov netuší, že NSA disponuje viacnásobne vyšším rozpočtom než CIA.

VAROVANIA A APELY

Nemá zmysel pohybovať sa pri hodnotení Stonovho režisérskeho projektu cez prizmu prejavovania osobných sympatií k Putinovi. Je natoľko ostrieľaným filmárom, že si dokáže udržiavať dostatočný profesionálny odstup. Nikdy nebol rusofilom. Je predovšetkým profesionálnym predstaviteľom tzv. umiernenej alternatívy. Nie povýšeneckej akademickej, ani jalovej kaviarenskej, ale reálne politicky činnej. Rozumie sa, že nie vo sfére americkej studenovojnovej propagandy diktovanej súčasným hollywoodskym filmovým a newyorským televíznym štúdiám. Tento syn francúzskej matky a amerického otca stojí na úzkej parkete pre prominentov s vysokým nadhľadom, ktorí smú podávať neretušované svedectvá a odovzdávať závažné posolstvá odobrené najvyššími kruhmi plutokracie. V posledných rokoch jej v narastajúcej miere začína prekážať tvrdohlavosť amerických neokonzervatívcov, keď sa odmietajú prispôsobiť posunu ťažiska medzinárodného diania do Eu-

rázie. Kŕčovité lipnutie na postavení USA ako globálneho hegemóna zomklo členov amerického Kongresu do jednotného šíku bez ohľadu na stranícku príslušnosť. Putin im už od obnovenia studenej vojny po prevrate na Ukrajine na jar 2014 nástojčivo kladie na srdce, aby sa nedali podmaniť vojnovou psychózou. Varuje ich pred ľahostajnosťou nad roztáčaním nového kola pretekov v zbrojení. Poznamenáva, že americká ekonomika sotva unesie bremeno vojenského súperenia s Ruskom a Čínou bez zbedačenia strednej triedy.

VEDEL, O ČOM HOVORÍ

Nadnárodný kapitál dáva Putinovi prostredníctvom Olivera Stona priestor na upozornenie o smrteľnej zraniteľnosti USA voči odvetným úderom Ruska, ako i Číny, keby Spojené štáty vyprovokovali ozbrojený konflikt. Na podanie takejto výzvy z Kremľa by Stone vystačil aj s jednodielnou reportážou. Dvadsať hodín dokumentačného materiálu nakrútil preto, aby ho zostrihal na štvordielnu dokumentárnu minisériu, ktorá by aspoň čiastočne neutralizovala démonizáciu Putinovej osoby. Stone ho neidealizuje, ani neheroizuje. Využíva len filmové prostriedky na pritiahnutie pozornosti amerického televízneho diváka, ktorému to pomalšie zapína. Za zmienku stojí Putinova predvídavosť a naliehavosť jeho apelov. Od ukončenia filmovania vo februári uplynul už polrok a stupňovanie napätia s priamoúmerným zvyšovaním rizika zvrhnutia sa studenej vojny na horúcu zlovestne pokračuje. Prezident Donald Trump 2. augusta podpísal zákon o rozšírení sankcií proti Rusku (a súčasne proti Iránu a Severnej Kórei), keď sa ukázalo, že Kongres by hravo prelomil jeho veto. „V Kongrese prešli v pomere 419 ku 3 hlasom,“ konštatoval Stone 4. augusta skrúšene na sociálnej sieti Twitter, pričom tento krok označil za „idiotskú voľbu, ktorá ešte viac zvyšuje napätie à la 1914“. Narážal tým na sled podráždených akcií a reakcií monarchov a prezidentov európskych krajín v lete 1914. Prestali sa navzájom počúvať a rešpektovať, čím vytvorili dynamiku, ktorá nezadržateľne viedla k vypuknutiu 1. svetovej vojny.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

SANKČNÁ VOJNA, ALEBO

SANKČNÉ BLÚZNENIE? NOVÝ AMERICKÝ ZÁKON SPRÍSŇUJE SANKCIE PROTI RUSKU, IRÁNU A SEVERNEJ KÓREI A ZVYŠUJE NERVOZITU VO SVETE.

Ani

letné prázdninové obdobie nezmiernilo vyhrocovanie napätia medzi stále ešte svetovou veľmocou číslo jeden a jej dvoma súpermi. Najprv medzi Spojenými štátmi a Ruskom a od polovice augusta medzi USA a Čínou. Zbrojný jadrový arzenál im síce poskytuje dostatočnú odstrašujúcu silu a ochranu pred vojenským napadnutím, no nevylučuje, aby mrhali silami v otvorených hospodárskych vojnách. V druhej dekáde 21. storočia, v čase vymieľania mozgov globalizačnou doktrínou, znie priam neuveriteľne, že svetový obchod, tesná previazanosť medzištátnych blokov a takmer neobmedzený tok kapitálu po celej planéte nedokážu zabrániť rozdávaniu sankčných a protisankčných úderov. Americkí neokonzervatívci nimi pobláznili aj svojich transatlantických partnerov.

MY, PÁNI SVETA

Kameňom úrazu, ktorý naštrbuje zabehané politické a hospodárske vzťahy medzi Spojenými štátmi a ich európskymi vazalmi, sa stal princíp exteritoriality. Mocipáni spoza Atlantiku na ňom postavili nový americký zákon zaoberajúci sa tým, ako čeliť protivníkom pomocou neúprosných sankčných nástrojov (Countering America’s Adversaries Through Sanctions Act). Zo 435 po-

slancov Snemovne reprezentantov s hlasovacími právami zdvihli ruku proti iba traja. V stočlennom Senáte len dvaja. Pomermi 419 : 3 a 98 : 2, za aké by sa nemuseli hanbiť v žiadnej totalite, prezidenta Donalda Trumpa desivo prevalcovali. I keby tento zákon s evidenčným číslom H. R. 3364 odmietol podpísať, v oboch komorách by jeho prípadné veto zahanbujúco hladko prelomili. S kyslým výrazom tváre ho 2. augusta podpísal a pridal dve poznámky. V prvej ho nazval vážne zlým a umyl si nad ním ruky tvrdením, že ho požehnal v mene národnej jednoty. V druhej ho označil za podstatne nesprávny s trpkou námietkou, že početné pasáže v ňom ho ako hlavu štátu oberajú o ústavné právomoci pri riadení zahraničnej politiky. Pozorovateľom Európskej komisie pritom bilo do očí čosi, na čo šéf nemeckej diplomacie Sigmar Gabriel, rakúsky premiér Christian Kern aj hovorca francúzskeho ministerstva zahraničných vecí poukazovali už v polovici júna. Nehanebné rozširovanie prvku exteritoriality. Inými slovami: uplatňovanie amerického práva za hranicami tejto imperiálnej ríše, vrátane donucovacích prostriedkov a trestných opatrení voči zahraničným subjektom, ktoré odmietajú kolaborovať.

21 PREZIDENT IBA AKO ŠTATISTA

Sedemdesiatstranový elaborát si berie pod lupu tri krajiny spĺňajúce kritérium protivníkov: Rusko, Irán a Severnú Kóreu. Prioritou je dusenie Ruska pritvrdzovaním sankčných opatrení. K doterajšiemu balíku z jari 2014 (kvôli Krymu a Donbasu) prifarili ďalšie, znovu zamerané predovšetkým na ruskú energetiku a budovanie plynovodných sietí. V sekcii 257 sa Washington stavia proti výstavbe plynovodu NordStream 2, údajne „vzhľadom na jeho škodlivý dopad na energetickú bezpečnosť Európskej únie a na rozvoj trhu s plynom v strednej a východnej Európe“. Autori prisúdili stanovám zákona neobmedzenú časovú platnosť a čosi ešte zlovestnejšie: znemožnenie akejkoľvek zmeny alebo zrušenia platnosti kontroverzného dokumentu výnosom prezidenta bez súhlasu komôr Kongresu. Takéto okyptenie kompetencií prezidenta si v Bielom dome nepamätajú. Neprekvapuje, že sa 71-ročný Donald Trump posťažoval na drastické oklieštenie kompetencií šéfa exekutívy pri uzatváraní bilaterálnych dohôd a medzinárodných zmlúv, čo „prispeje k zbližovaniu Číny, Ruska a Iránu“. Roztrpčenie prejavil

i na sociálnej sieti, keď konštatoval, že „naše vzťahy s Ruskom sú na rekordne nízkej a nebezpečnej úrovni“, za čo „môžete poďakovať Kongresu“.

V BRUSELI NEVEDIA, ČO ČAKAŤ OD WASHINGTONU

Pádu ku dnu sa obávala aj Európska únia, a preto signalizovala americkým zákonodarcom čosi nebývalé: že siahne k protisankciám, ak pripravovaný zákon bude poškodzovať európske korporácie. Tie sú obvykle transnacionálne, čo sa dá interpretovať ako napomínanie multinárodných obrov sídliacich v USA pred neuváženými krokmi. V Európskej komisii hľadajú spoločnú reč dve záujmové skupiny, ktoré sa rôznia v postojoch voči ofenzíve americkej plynárenskej loby proti výstavbe plynovodu NordStream 2. Kým nemeckí, rakúski, francúzski a iní západoeurópski investori zamýšľajú dotiahnuť projekt do konca, činitelia z tzv. nových členských krajín strednej a východnej Európy s nimi solidarizujú len minimálne, pretože ich trasy plynovodov obchádzajúce Ukrajinu oberú o tranzitné poplatky. Nemecká kancelárka Angela Merkelová 13. augusta s veľkým treskom odštartovala volebnú kampaň,

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

šení tzv. severokórejskej krízy, ktorú sám nafukuje do groteskných rozmerov. Svetová diplomacia so znepokojením eviduje i stupňovanie sankčnej vojny USA proti Venezuele. Neziskové organizácie tam rozpútali farebnú revolúciu a tamojší prezident Nicolás Maduro bráni svoju krajinu pred prevratom, ako sa dá. Biely dom utužil sankcie proti vybraným venezuelským politikom a spoločnostiam. Prezident Donald Trump na dovolenke pri golfe akoby mimochodom utrúsil, že nevylučuje vojenské riešenie. Aj Brusel horlivo búši do Caracasu. Predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani apeloval na predsedu Európskej komisie i predsedu Európskej rady, aby uvalili sankcie EÚ proti prezidentovi Madurovi a okruhu jeho spojencov.

ANI ČÍNA NIE JE BEZPEČNÁ

Vrcholom sankčného a protisankčného ošiaľu sa už onedlho môže stať sústredený výboj USA proti Číne. Prezident Donald Trump už dlhší čas pripravuje vyšetrovanie údajných nečestných čínskych obchodných praktík. Čína si vôbec nepomohla,

22 ktorú chce za každú cenu vyhrať. Jej kresťanskí demokrati sa na verejných zhromaždeniach debatám o škodlivosti amerického sankčného zákona pre nemeckú energetickú bezpečnosť nemôžu vyhnúť, lebo zaoceánsky pán znemožňuje Nemecku nakupovať viac ruského plynu. Berlínsky denník Morgenpost na svojom portáli kritizoval schválené americké opatrenia proti zahraničným účastníkom na ruských energetických projektoch. Dotkol sa i trestných opatrení Američanov, ktoré vraj nezohľadnili objektívne potreby EÚ. Na druhej strane sa vysoký hodnostár Nemeckej priemyselnej a obchodnej komory Volker Trier zahral na naivného vo viere, že Američania budú zamýšľané postupy konzultovať s EÚ. Európska komisia to servíruje bez záruk, pretože nik nedokáže odhadnúť, s čím na ňu Washington vyrukuje. Podľa hovorkyne komisie Miny Andrejevovej riziko, že nové americké sankcie proti Rusku poškodia záujmy EÚ, kleslo. Konečná verzia zákona údajne skresala počet európskych projektov, ktoré by v dôsledku sankcií mohli utrpieť. Pre istotu však pripustila, že reálny dopad protiruských sankcií USA bude závisieť od prípadu k prípadu, takže Brusel bude

aj naďalej ostražitý a v prípade potreby pripravený prijať nevyhnutné opatrenia. Ak by sa Brusel osmelil, mohli by to byť aj odvetné sankcie proti USA, ale takú odvahu zatiaľ nie je naučený prejavovať.

ČO ČAKÁ SEVERNÚ KÓREU A VENEZUELU?

Mimoeurópsky svet sa pri sledovaní správ o zaslepenom ťažení USA proti Rusku, Kórejskej ľudovodemokratickej republike a Iránu zaujíma o ich odhodlanosť a schopnosť brániť sa. Moskva ohlásila obmedzenie počtu amerických diplomatov v Rusku k 1. septembru na paritnú úroveň s diplomatickou prezentáciou Ruska v USA. Je to odveta za vyhostenie 35 ruských diplomatov v decembri 2016, a nie za nový americký sankčný zákon. V Kremli sú rozčarovaní, že protiruské nálady v americkom Kongrese vôbec neochabli ani po pripojení Ruska a Číny k USA pri prijímaní Rezolúcie OSN o sprísnených sankciách proti Severnej Kórei za jej pokusy s balistickými strelami a vývoj jadrových hlavíc. Americkí jastrabi vedú odmietavú kampaň proti snahám Severokórejčanov vybudovať si neveľký, ale funkčný odstrašujúci jadrový arzenál. Donald Trump rád vypúšťa správy o možnom silovom rie-

ČÍM DUSÍ NOVÝ ZÁKON RUSKO

keď začiatkom augusta hlasovala v OSN za sprísnenie sankcií proti Severnej Kórei. V Pekingu nervózne vyčkávajú, či Donald Trump nariadi obchodnému zástupcovi USA Robertovi Lighthizerovi, ako avizoval pustiť sa do vyšetrovania. To sa môže natiahnuť na mesiace a budú ho sprevádzať zákulisné handle. Ani tak sa Pekingu možno nepodarí vyhnúť americkým tarifám a dovozným poplatkom. Nad čínskou oceľou visia dovozné kvóty. Sekcia 301 Obchodného zákonníka z roku 1974 umožňuje prezidentovi Spojených štátov jednostranne zaviesť sankcie a obchodné obmedzenia a Donald Trump to hodlá využiť. Chorobná obchodná závislosť oboch veľmocí sa bezbolestne a bez divokých otrasov na všetkých svetadieloch narúšať nedá. Aj v Číne a v okolitej Ázii však zaváži uchovanie si tváre. Washington naznačuje ochotu zmierniť nátlak výmenou za nasadenie globalizačného obojku Severnej Kórei. Čína váha, pretože si nemôže byť istá, čo ďalej by Washington požadoval, keby sa podvolila a vovliekla autarkickú Severnú Kóreu do košiara spravovaného transnacionálnou plutokraciou.

Veľké energetické koncerny ako Rosnefť, Gazprom nefť, Novatek a Transnefť si smú brať úvery od amerických finančných inštitúcií so splatnosťou do 60 dní namiesto doterajších 90. Ruským štátnym bankám sa táto doba skracuje z 30 na 14 dní. Zahraničným investorom sa zakazuje účasť na privatizačných transakciách s ruským štátnym majetkom v hodnote prevyšujúcej 10 miliónov dolárov ročne. Právnickým a fyzickým osobám sa zakazuje účasť na transakciách s tými, ktorí porušujú režim obmedzujúcich opatrení a vykonávajú zakázané transakcie s osobami, na ktoré sa transakcie vzťahujú, vrátane rodinných príslušníkov. Zakazuje sa investovať do ruských projektov v oblasti vývozu energetických zdrojov potrubím, ako aj poskytovanie technológií, tovarov a služieb, ak cena niektorej presiahne milión dolárov. Sankcie sa zavádzajú proti všetkým, ktorí sa dopustili porušenia ľudských práv na území okupovanom alebo kontrolovanom Ruskom (pod čím sa rozumie Krym a povstalecké oblasti Donbasu). Nový zákon mení platnosť výnosov bývalého prezidenta Baracka Obamu o sankciách proti Rusku z časovo obmedzených na časovo neobmedzené. „Vyhliadkam na zlepšenie našich vzťahov s novou americkou administratívou je teraz koniec,“ napísal ruský premiér Dmitrij Medvedev na sociálnej sieti. „Trumpova administratíva preukázala úplnú bezmocnosť, keď podriadila svoje exekutívne právomoci Kongresu tým najponižujúcejším spôsobom. Americký establishment si zapísal obrovské víťazstvo nad Trumpom. Samotný prezident nebol s novými sankciami spokojný, ale daný zákon musel podpísať,“ podotkol sklamane. „Budeme pokojne pokračovať v rozvíjaní svojej ekonomiky a sociálnej oblasti, budeme riešiť náhradné dovozné zdroje a dôležité vládne úlohy. Počas uplynulých rokov sme sa naučili, ako na to – v podmienkach takmer uzavretých finančných trhov a strachu zahraničných investorov. Tieto sankcie nemajú zmysel,“ dodal odhodlane.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Vladimír Líška

LIKVIDÁCIA RODINY TELEVÍZIA JE HLAVNOU INFILTRÁCIOU MAINSTREAMU PRE NOVÉ SATANISTICKÉ NÁBOŽENSTVO. ANTON SZANDOR LAVEYAN, ZAKLADATEĽ SATANOVEJ CIRKVI ZVIERATÁ MAJÚ NA VÝCHOVU SVOJICH MLÁĎAT VŽDY DOSTATOK ČASU. SÚ ZVIERATÁ INTELIGENTNEJŠIE AKO POLITICI EÚ? VIKTOR FARKAS, RAKÚSKY SPISOVATEĽ

ieľom celej politiky na Západe je likvidácia toho, čo bolo pre existenciu človeka od úsvitu vekov určujúce – likvidácia rodiny. Najväčším bohatstvom a silou národa sú zdraví a šťastní ľudia, ktorí pochádzajú zo silných a spokojných rodín. Ako spomína Viktor Farkas v knihe Nemilosrdná moc, švédska vládna strana v rokoch 2011 – 2013 vydala spoločensko-politickú knihu Rodina budúcnosti: socialistická politika pre rodinu. V tejto knihe sa už deti označujú len ako prekážka emancipácie modernej ženy a ženy v domácnosti ako zradkyne, ktoré patria do múzea. Rodičia, ktorí chcú vychovávať deti sami a nechcú dať svoje deti do štátnych jaslí, majú väčšie dane. Rodina, ktorá bola pre existenciu Homo sapiens veky vekov určujúca, je dnes (v liberalizme, v islamských krajinách, samozrejme, nie) pod obrovským tlakom. Keď sa oslabí a zlikviduje rodina, čoskoro sa svojho konca dočká aj daná krajina.

Liberálny vývoj tak nejde len proti rodine a stabilite spoločnosti, ale aj proti prírode, kde je matka, samozrejme, nenahraditeľná, najmä u vyšších foriem života. Rodina sa v 50. a 60. rokoch minulého storočia pokladala za jedinú skutočnú základnú bunku štátu a tešila sa príslušnej ochrane. Kvalifikovaný robotník dokázal uživiť aj niekoľkočlennú rodinu, aj keď bola jeho partnerka „len“ ženou v domácnosti. Existovalo sociálne zabezpečenie, ktoré zaručovalo optimálnu starostlivosť, a to bez triednych rozdielov, bez sú kromného sporenia do budúcnosti. Slumy a getá sme v našich zemepisných šírkach nepoznali, parky boli oázami mieru, zločinci boli konfrontovaní s tvrdosťou zákona a obete trestných činov chránila polícia. Farkas píše: „Miernosť voči útočníkom len potvrdzuje dojem, že štát stojí na strane násilia, a nie na strane občanov. Ak by bol útočník Rakúšan, noviny by boli plné obvinení z rasizmu a paušál-

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

26 neho obviňovania všetkých Rakúšanov.“ Zdá sa vám to povedomé? Rovnaký model, rovnaká forma, agenda, podľa ktorej sa postupuje. Vo Veľkej Británii je miera zločinnosti oveľa vyššia ako v USA, kde sú občania vyzbrojení, pritom v Spojenom kráľovstve je už zakázané takmer všetko, čo sa dá zakázať. Za vlastnenie paralyzátora na sebaobranu, ktorý sa inde (zatiaľ) bežne predáva, hrozia dva roky väzenia. Profesor detského lekárstva na Lekárskej škole v Mount Sinai v New Yorku Dr. Richard Day v roku 1969 na prednáške Organizácie pre plánované rodičovstvo (Planned Parenthood) sponzorovanej Rockefellerom načrtol scenár budúcnosti (ktorú dnes žijeme): Nezamestnanosť a masová migrácia rozloží dlho etablované a konzervatívne spoločenstvá a zbaví ich koreňov. Príčinou bude otvorenie hraníc, resp. tolerovaný príliv utečencov. S cudzincami sa bude zaobchádzať lepšie ako s domácimi, zahraniční paraziti na sociálnom systéme budú dokonca podporovaní. Národy sa budú musieť vzdať svojho jazyka, individuality a tradícií, budú popierať svoj pôvod a rozpustia sa v kultúrne nediferencovanej kaši. Zmeny záko-

nov vyvolajú sociálny a morálny chaos, bude podporovaný konzum drog s cieľom vytvárať v mestách atmosféru džungle. Povedal aj to, že ľudia budú kontrolovaní prostredníctvom informácií, ktoré budú dostávať. Tieto informácie budú selektívne, píše Farkas v knihe Neviditeľné fronty. Plány globálnej elity sa do bodky napĺňajú v línii Nového svetového poriadku (NWO). Ako spomína Farkas ďalej, Rakúšana vždy zamrazí, keď počuje slovo reforma (u nás často používané slovo Ivana Mikloša). Je to synonymum pre zhoršenie situácie mnohých ľudí, väčšinou spojené s novými nadprávami pre špekulantov. Ako je možné, že politici – a práve tí socialistickí (podobne ako u nás), nechránia svojich občanov a uberajú im sociálne istoty? Zrejme práve oni majú bližšie k deštrukčnej politike bruselských neomarxistov a neomarxizmu v zmysle zániku jednoty rodiny a likvidácie náboženstva. Ide o vytvorenie akéhosi pohlavne neutrálneho človeka. Farkas uvádza príklad z roku 1999 z materskej škôlky Fun and Care vo Viedni, kde sa dievčatá učili agresívnemu správaniu, kričať a biť sa, kým chlapci dostali kufríky s kozmetikou, aby sa maľovali a lakovali si nechty.

Klasická rodina sa zosmiešňuje ako väzenie s tyranským dominantným manželom. Likvidácia národných hospodárstiev, privatizácia, rozkrádanie eurofondov, sústredenie obrovského majetku v rukách niektorých jedincov a množstvo otrokov pracujúcich za smiešne nízke mzdy, dekadentná zábava a sexizmus, opovrhovanie všetkým národným, obrovská korupcia, tolerovanie zločinnosti (kauzy, ktoré sa nikdy nevyšetria, beztrestnosť politikov), snaha o odzbrojovanie obyvateľstva a šikanovanie tých, ktorí sa bránia a spôsobia ujmu útočníkovi, likvidácia pracovných miest, likvidácia sociálneho štátu... To všetko je koniec starej formy kapitalizmu s ľudskou tvárou v Európe a nástup bezbrehého a antisociálneho liberalizmu. Privatizácia a výpredaj štátneho majetku nie je len výmysel z mečiarovsko-miklošovskej éry. V roku 1999, keď sa napr. privatizovala Berlínska vodáreň, sa náklady na jej údržbu okamžite po privatizácii zredukovali o polovicu. Šetrilo sa, čo, samozrejme, zhoršilo úroveň služieb, zruinovalo menšie podniky a desaťtisíce pracovných miest boli zlikvidované, pritom ceny pre spotrebiteľov vzrástli o 15 %. Ide o návrat do tzv. tretieho sveta, keď má trhová ekonomika škrtiť ťažko nadobudnuté sociálne výsady, ktoré sa na Západe podarilo dosiahnuť. Cieľom je vrátiť kapitalizmus do jeho raných dôb. A, samozrejme, cielene udržiavať ľudí v chudobe, aby boli poslušní a ľahšie sa ovládali. Pritom peňazí je dosť. Neschopní manažéri, ktorých jedinou starosťou je vyhadzovať ľudí na dlažbu a „zoštíhľovať“, dostávajú kráľovské odmeny, kým poctivo pracujúci robotník dostáva žobračenku. Megazisky, zoštíhľovanie a prepúšťanie sú nedielnou súčasťou liberalizácie a reforiem. Systém sa udržuje za výdatnej asistencie jednostranných prosystémových mainstreamových médií šíriacich bruselskú propagandu, nafukujúcich bezvýznamné skutočnosti, aby odviedli pozornosť od dôležitých udalostí, ktoré sa zametajú pod koberec. Informácie podávané takýmito médiami – slúžkami systému, sú často zmanipulované polopravdy. A kto sa proti tomu postaví, je nepriateľ demokracie, transatlantických hodnôt, xenofób, konšpirátor, rusofil, fašista a pod. Ľudí vedú k lacnej zábave, povrch-

nému sexu, k materializmu a spotrebiteľskému štýlu života. Jedz, kupuj a otroč! V knihe Vojna médií Farkas vysvetľuje neúprosný proces vyvlastňovania národov, pričom tí, ktorí sa nechcú podvoliť alebo chcú ukázať doláru chrbát (ako Irak), pocítia železnú päsť americkej armády. Štát je vyhlásený za darebácky na čele s diktátorom, ktorý tyranizuje a potláča vlastné obyvateľstvo. Neplatí to pre krajiny, ktoré sú atómovými mocnosťami. Bombardéry a armády žoldnierov už zariadia, čo treba a postarajú sa o príchod očakávanej demokracie. Genocída neprebieha len u nás, ako by sa mohlo zdať, aj keď tu sú na to lepšie predpoklady (61,60 eur sociálna dávka a minimálna mzda 435 eur v hrubom), a to aj vďaka vláde, ktorá si hovorí sociálna. Podmienky na založenie rodiny a výchovu detí sú nedostačujúce, politikov situácia vlastných občanov, ktorí ich volili, nezaujíma, svedomie nemajú, kopú za globalistické záujmy svetovládnej elity, ktorá im umožnila dostať sa tam, kde sú. Väčšina populácie je úmyselne udržiavaná na hranici prežitia (príjmy vystačujúce len na stravu a bývanie, neistota a strach z budúcnosti, exekúcie, sociálne samovraždy, extrémne nízke sociálne dávky a mzdy...), kým v rukách niektorých jedincov sa úmyselne sústreďuje nepredstaviteľné bohatstvo a moc. Káuz je už toľko, že bežný občan, zamestnaný každodenným bojom o holé prežitie, ich nestíha sledovať. Peniaze sú, problémom je nakŕmenie bohatých, nie chudobných. Za tento vývoj vďačíme aj štandardným politickým stranám, a to po 13 rokoch v EÚ a 27 rokoch od novembra 1989! Filantrop Bill Gates a jeho príspevky k snahám o redukciu populácie sa už spomínali veľakrát, ale sú tu aj ďalšie prípady. V 90. rokoch Svetová zdravotnícka organizácia zaočkovala proti tetanu milióny žien a dievčat vo veku od 15 do 45 rokov v Nikarague, Mexiku a na Filipínach. Vývoj tejto vakcíny v spolupráci so Svetovou bankou a ministerstvom zdravotníctva USA trval 20 rokov. V analýzach sa zistilo, že vakcína obsahuje choriogonadotropín (hCG) a spôsobuje potrat. A potom nech ešte niekto skúsi uveriť, že vládnuce elity to s nami myslia dobre!

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Roman Michelko

VLÁDNA KRÍZA

ALEBO BÚRKA V POHÁRI VODY

Už

to vyzeralo, že politické leto 2017 bude patriť k tým klasickým, ktoré často označujeme aj ako uhorková sezóna. Neočakávali sa žiadne mobilizačné akcie opozície, ako to bolo pred rokom, keď povestné pondelkové mítingy pred komplexom Bonaparte zvolával vtedy ešte skrz-naskrz neskompromitovaný Igor Matovič. A ani tohto roku nič nenasvedčovalo tomu, že by parlamentné prázdniny boli prerušené nejakou závažnejšou kauzou. Ešte vo štvrtok 3. augusta prejavovalo vládnuce trio po úspešnej koaličnej rade až obdivuhodnú jednotu. Mimoriadnu koaličnú radu zvolali kvôli protestu pred horským priechodom Soroška a jej obsahom bolo spoločné odmietnutie návrhu tímu Hodnota za peniaze, ktorý pôsobí pri Ministerstve financií a neodporúčal pokračovať vo výstavbe južnej rýchlostnej cesty R2, ale navrhoval úspornejšie riešenia. Spoločným leitmotívom predmetnej koaličnej rady bolo jednomyseľné konštatovanie lídrov vládnych strán, že názory nejakého úradníka ich vôbec nezaujímajú a nedopustia, aby úradníci určovali štátnu politiku. Ako sa ukázalo, koaličná selanka nemala dlhé trvanie. Cez víkend sa Andrej Danko dozvedel, že kauza eurofondov na vedu, ktorú odpálila opozičná politička z OĽaNO Veronika Remišová, mohla vzniknúť len vďaka (riadenému?) úniku informácií z Úradu vlády SR. Treba zdôrazniť, že takéto veci sa medzi koaličnými partnermi nerobia a logicky to Danka mohlo rozčúliť. To, čo nasledovalo potom, však sotva možno nazvať inak ako skratové konanie. Bez varovania koaličných partnerov, ale aj vlastných kolegov v strane, ich postavil pred hotovú vec, keď prostredníctvom médií oznámil vypovedanie koaličnej dohody k prvému septembru.

Táto informácia, samozrejme, mala značnú výbušnosť, problém však je, že jej zdôvodnenie nebolo nikomu okrem zasvätených zrozumiteľné a jasné. Hlavným cieľom nového formátu koaličnej dohody malo byť nové nastavenie rozhodovacích pomerov v koalícii. Danko pravdepodobne predpokladal, že týmto nečakaným ťahom dostane partnerov pod tlak a vyvzdoruje si podstatne väčší vplyv v koalícii. Ale problém je v tom, že kým je Andrej Danko v politike sotva niečo vyše roka, proti sebe má Roberta Fica, ktorý je v politike presne štvrťstoročie, a Bélu Bugára, ktorý to v politike kontinuálne ťahá už celých dvadsaťsedem rokov. Už prvé stretnutie koaličnej rady však dalo jasne najavo, že zo strany Danka nejde o likvidáciu súčasnej koalície, ale len takpovediac o demonštratívnu samovraždu. Politickí partneri síce konštatovali, že v súčasnej koalícii sú personálne a komunikačné problémy, ale zároveň sa zhodli v názore, že nemá alternatívu. Tým vlastne verejnosti vyslali jasné posolstvo, že sa nakoniec predsa len nejako dohodnú. V tom čase však už začínalo byť jasné, že problém koalície neväzí v nejakých programových otázkach – tie sú nakoniec relatívne ľahko riešiteľné –, ale vo vzťahových veciach. Samozrejme, pred verejnosťou bolo treba vytvoriť legendu, teda isté programové požiadavky sa museli prezentovať. Išlo predovšetkým o povestné trináste či štrnáste platy, ktoré by sa nezdaňovali, vytvorenie národného leteckého prepravcu či ďalšie výhody pre zamestnancov, cestovné šeky, podporu cestovného ruchu, zníženie DPH v kúpeľníctve, zjednodušenie investovania do tohto sektora a ďalším zo systémových krokov má byť aj pravidelné zasadanie

29 koaličnej rady pred rokovaním vlády. No v neposlednom rade je to aj požiadavka SNS, aby sa k práci rezortov vedených SNS nevyjadrovali koaliční ministri (Maďarič či Žitňanská), ktorých do rezortov SNS nič nie je. Je jasné, že vyššie uvedené požiadavky majú plniť len úlohu figového listu, respektíve budú obetované na oltár udržania koalície s cieľom dosiahnuť to podstatné. A to je tlak na Fica a jeho ľudí, aby dali ruky preč od rezortov SNS. Model je asi nasledovný: my tolerujeme vášho Kaliňáka, vy sa nestarajte, čo robí vo svojom rezorte Plavčan. Unikla totiž informácia, že premiér chcel po kauze eurofondov na vedu presmerovať riadenie týchto projektov z rezortu školstva na Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a digitalizáciu Petra Pellegriniho. A to by v konečnom dôsledku znamenalo akúsi mäkkú verziu odobratia rezortu. Nakoniec, stranícka pamäť asi predsa len funguje, a bola to práve SNS, ktorej Fico v minulosti odobral (a dokonca bez náhrady) Ministerstvo životného prostredia. Je jasné, že takúto potupu Danko za žiadnych okolností nechcel pripustiť.

Dnes (v čase uzávierky) ešte celkom nevieme, ako vládna kríza nakoniec dopadne. Je však veľmi pravdepodobné, že sa koaliční partneri nakoniec dohodnú. Každému súdnemu človeku je totiž jasné, že vyskladať inú koalíciu v súčasnom parlamente je v podstate nemožné. Rovnako nikomu, teda ani opozícii, ani koalícii, nevyhovujú predčasné voľby. Podľa všetkých prognóz by viedli len k nárastu preferencií Ľudovej strany Naše Slovensko a v konečnom dôsledku ešte k patovejšej situácii, aká bola po voľbách v marci 2016. No a v neposlednom rade by na predčasné voľby najviac doplatil ten, kto ich vyvolal, teda Andrej Danko a jeho SNS. SNS už dnes zaznamenáva pozvoľný pokles preferencií, a ak by vďaka tejto strane padla koalícia, väčšina jej voličov by to nepochopila a migrovala by buď k Ľudovej strane Naše Slovensko, alebo k SMERu. Danko tak rozohral vojnu nervov a s gurážou pokerového hráča sa bude pokúšať získať čo najviac pre seba a svoju stranu. Proti sebe však nemá žiadnych nováčikov, ale najskúsenejších politických harcovníkov, a aj preto je možné, že z tohto súboja nakoniec vyjde citeľne oslabený.

EKONOMIKA > VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

Róbert Hölcz

GLOBÁLNA MENOVÁ POLITIKA JE ODTRHNUTÁ OD REALITY JEDEN Z NÁSTROJOV MENOVEJ POLITIKY CENTRÁLNYCH BÁNK JE KVANTITATÍVNE UVOĽŇOVANIE, KTORÝM DOCHÁDZA K NALIEVANIU OBROVSKEJ MASY LACNÝCH PEŇAZÍ NA BANKOVÉ ÚČTY. JEHO DÔSLEDKOM SÚ TERAJŠIE PARAMETRE BANKOVÉHO SYSTÉMU, KTORÝ JE NASTAVENÝ TAK, ABY JEHO ÚČASTNÍCI NA SPORIACICH A TERMÍNOVANÝCH ÚČTOCH ZAROBILI ČO NAJMENEJ A RADŠEJ INVESTOVALI DOČASNE VOĽNÉ PENIAZE NA KAPITÁLOVOM TRHU, KUPOVALI NEHNUTEĽNOSTI ALEBO PODNIKALI. 30

všeobecnosti sa tvrdí, že nie je dôležité len zarobiť peniaze, ale treba s nimi hospodáriť tak, aby nestrácali hodnotu, ale zarábali ďalšie peniaze. Na bežnom účte by mala byť uložená len taká suma peňazí, ktorými sa financujú bežné každodenné prevádzkové potreby či krátkodobé výpadky v očakávaných príjmoch. Všetky ostatné peniaze by sa mali nachádzať v aktívach tak, aby výnosy a úroky z nich boli vyššie ako ročná inflácia. Potom môžeme hovoriť, že peniaze fungujú ako nositeľ hodnôt.

Kvantitatívne uvoľňovanie s nízkymi až zápornými úrokmi síce pomohlo stabilizovať finančný systém, umožnilo prežiť menej ziskovým firmám, čím sa podporil rast HDP a znížila sa nezamestnanosť, ale na druhej strane neviditeľná ruka trhu z dôvodu degradujúcich úrokov nedokázala prerozdeliť peniaze objektívne tak, aby fungovali ako nositeľ hodnôt. Ak mena nedokáže vyjadriť v peňažnej forme skutočnú hodnotu tovarov a služieb, s čím súvisí ponuka a dopyt po peniazoch, nemôže byť kvantitatívne uvoľňovanie dlhodobým nástrojom menovej politiky žiadnej centrálnej banky na svete.

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY > EKONOMIKA

Predstavitelia ECB sa k možnosti sprísnenia ich menovej politiky, a teda k rastu jej základných úrokových sadzieb vyjadrujú zatiaľ opatrne, ale v povetrí už cítiť prehrievanie národných ekonomík eurozóny, s čím súvisí aj nárast inflácie a výmenného kurzu eura voči doláru. Doterajšia globálna menová politika centrálnych bánk nebola v súlade s globálnou ekonomikou, ktorá ťažila z investovania kapitálu tam, kde sa dosahovali najvyššie zisky, a tie sa zdaňovali tam, kde bola najnižšia sadza. Americký FED už prestal s kvantitatívnym uvoľňovaním, v súlade s rastom ekonomiky opakovane zvyšuje úrokové sadzby, čím posilňuje kurz dolára. A tak sa právom očakáva aj sprísňovanie menovej politiky v eurozóne a vo Veľkej Británii s dopadom na rast úrokov najprv na úvery, a potom aj na vklady.

EURÓPSKA BANKOVÁ ÚNIA OBCHÁDZA PRAVIDLÁ

Pred piatimi rokmi zachránili španielsky bankový systém desiatky miliárd eur z eurovalu, aby sa v tomto roku situácia opakovala, keď ECB vyhlásila, že z dôvodu miliardových strát a zlyhaných úverov skrachovala španielska banka Banco Popular. Kúpila ju najznámejšia španielska banka Santander a v súlade s dohodnutými pravidlami bankovej únie zaplatili stratu akcionári a veritelia, španielski daňoví poplatníci nemuseli platiť nič. Akcionári banky predsa nebudú inkasovať zisky a daňoví poplatníci platiť straty, to treba pokladať za správne. Neprešiel mesiac a situácia sa opakovala na talianskom bankovom trhu s regionálnymi bankami Veneto Banca a Banca Popolare de Vicenza, keď z dôvodu zlyhaných úverov obe skrachovali. Na prekvapenie všetkých však ich záchrana neprebehla podľa pravidiel bankovej únie, ale podľa talianskych pravidiel. Rezolučná rada bankovej únie totiž rozhodla, že obe banky majú len dvojpercentný podiel na bilancii talianskeho bankového systému, a tak sa na ich záchrane budú podieľať okrem ich akcionárov aj talianski daňoví poplatníci. Dôvod spočíval aj v tom, že v oboch talianskych bankách mali kúpené dlhopisy aj talianski dôchodcovia, ktorí by tak prišli o životné úspory, pretože na vlastníkov bankových dlhopisov sa nevzťahuje

systém ochrany vkladov. Čo budú hovoriť na tento postup v Taliansku v ostatných členských krajinám eurozóny, keď záchrana oboch talianskych bánk obišla aj pravidlá spoločného trhu, o tom nebudeme špekulovať. To, že tento postup odsúhlasil aj terajší prezident ECB, a zároveň bývalý taliansky minister financií, len potvrdzuje, že vynucovanie spoločných a dohodnutých pravidiel v EÚ a v eurozóne bude čoraz ťažšie. Preto sa ani nemôžeme čudovať, že sa tak otvorene hovorí o viacrýchlostnej únii.

SLOVENSKÉ BANKY SÚ ZATIAĽ STABILIZOVANÉ

Terajší stav v talianskom bankovom sektore s problémovými regionálnymi bankami na Slovensku sledujeme aj u nás, pretože ich veľké banky ako Intesa Sanpaolo a UnitCredit majú vlastnícke záujmy v slovenskom bankovom sektore. V tejto súvislosti treba povedať, že dnes je v talianskom bankovom sektore viac ako 350 miliárd eur zlých úverov ako dôsledok dlhodobej stagnácie ich ekonomiky a politickej nestability s dopadom na neschopnosť talianskych podnikateľov splácať úvery v dohodnutých termínoch. Tento objem predstavuje viac ako tretinu všetkých nesplácaných, a teda zlých úverov v eurozóne, a preto je namieste naša opatrnosť. Slovenský bankový sektor je po jeho oddlžení z daní slovenských občanov, a následnej privatizácii v prospech zahraničných, a teda aj spomínaných talianskych vlastníkov, kapitálovo dostatočne vybavený a aj pri terajších nízkych úrokových maržiach stále dosahuje nadštandardnú ziskovosť. V tejto súvislosti vzniká oprávnená otázka: Ako môže pri terajšej benevolentnej politike ECB, ktorá „zadarmo“ nalieva na bankové účty obrovské množstvá peňazí, niektorá banka skrachovať? Odpoveď nachádzame v benevolentnom správaní bankových úradníkov, ktorí v záujme dosahovania vysokých ziskov požičiavajú tak lacno získané peniaze skoro všetkým bez podrobnejšej analýzy schopnosti ich splácania. Stačí trebárs kríza na realitnom trhu a banka sa musí položiť. Autor je ekonóm.

EKONOMIKA > VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

VÝROKY ZASVÄTENÝCH > KORUNNÍ SVEDKOVIA

Marián Benka

VLÁDY NAHRÁVAJÚ KORPORÁCIÁM

A STÁLE IM ZNIŽUJÚ DANE N

asledujúci graf ukazuje, ako sa znížili korporátne dane na jednotlivých svetadieloch medzi rokmi 2003 a 2016. Na základe údajov Svetovej banky, OECD a ďalších subjektov ho vypracovala nezisková organizácia Tax Founda tion, ktorá sa zameriava na analýzy daňovej politiky a vysoké dane považuje za prekážku úspešného biznisu. Inými slovami, ide o klasickú neoliberálnu neziskovú organizáciu. To, že príjmy korporácií sa vo všetkých kútoch sveta

zdaňujú menej ako v minulosti, považuje za dobrú správu. Už sa nezmieňuje o tom, že globálni ekonomickí hráči obchádzajú platenie daní bez ohľadu na ich výšku prelievaním finančných tokov v daňových rajoch alebo pobočkách vo viacerých štátoch. A prispievajú tak jednak k vysychaniu štátnych rozpočtov, a potom k ešte väčšiemu zvyšovaniu rozdielov medzi bežným obyvateľstvom a superbohatými vlastníkmi spomínaných korporácií.

POKLES KORPORÁTNYCH DANÍ NA JEDNOTLIVÝCH SVETADIELOCH V PERCENTÁCH 40 2003 2016

0 AFRIKA

ÁZIA

SEVERNÁ AMERIKA

OCEÁNIA

JUŽNÁ AMERIKA

EURÓPA

Zdroj: Tax Foundation

SATIRA >

>â&#x20AC;¯SATIRA

Autor: Carlos Latuff

TÉMA MESIACA:

KYBERTEROR MYSLÍTE SI, ŽE CENZÚRA INTERNETU SA TÝKA LEN ČÍNY ALEBO ROZVOJOVÝCH KRAJÍN A V NAŠICH „DEMOKRATICKÝCH“ KONČINÁCH NEHROZÍ? GOOGLE, FACEBOOK A ĎALŠÍ GIGANTI KONTROLUJÚCI VIRTUÁLNY PRIESTOR UŽ TERAZ OVPLYVŇUJÚ, KTORÉ INFORMÁCIE SA VÁM ZOBRAZIA A KTORÉ NIE. A POLITICI V ZÁPADNÝCH KRAJINÁCH TLAČIA NA ĎALŠIU CENZÚRU A BLOKOVANIE NEPOHODLNÉHO OBSAHU V MENE BOJA PROTI EXTRÉMIZMU. V ČÍNE SA TESTUJE SYSTÉM SOCIÁLNYCH KREDITOV, PRI KTOROM SI KAŽDÝ ROZMYSLÍ, ČO BUDE ŠÍRIŤ NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH ALEBO AKÉ WEBOVÉ STRÁNKY BUDE NAVŠTEVOVAŤ. TÁTO AUTOCENZÚRA SA PODĽA VŠETKÉHO EŠTE V TOMTO ROKU ZAČNE ZAVÁDZAŤ AJ V EURÓPSKEJ ÚNII. NA SLOVENSKU SA BLOKUJÚ STRÁNKY S NELEGÁLNYM HAZARDOM, TENTO SYSTÉM SA VŠAK DÁ POKOJNE ZNEUŽIŤ NA RUŠENIE AKÉHOKOĽVEK PROTIŠTÁTNEHO OBSAHU. NADNÁRODNÝM ELITÁM SA SVOJHO ČASU INTERNET VYMKOL SPOD KONTROLY, NO TERAZ SA INTENZÍVNE SNAŽIA UROBIŤ Z NEHO PLNE KONTROLOVANÉ PROSTREDIE. PROSTREDNÍCTVOM NOVEJ LEGISLATÍVY, REPRESÍVNYCH ZLOŽIEK ČI PROJEKTOV TRETIEHO SEKTORA ZVYŠUJÚ TLAK NA KAŽDÉHO, KTO MÁ INÝ AKO OFICIÁLNY NÁZOR. SNAŽIA SA TÝCHTO ĽUDÍ ZOSMIEŠNIŤ, ZABLOKOVAŤ, KRIMINALIZOVAŤ, VYTESNIŤ NA OKRAJ SPOLOČNOSTI.

Foto: Matúš Plecho

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Marián Benka

POKUSY O OBMEDZOVANIE INTERNETU

NIE SÚ NIČÍM NOVÝM INTERNET PÔVODNE VZNIKOL AKO NEZÁVISLÁ PLATFORMA SLÚŽIACA NA VÝMENU VEDECKÝCH INFORMÁCIÍ MEDZI AKADEMICKÝMI SUBJEKTMI. PRETO BOLA JEHO CENZÚRA NEMYSLITEĽNÁ. AJ KEĎ SA SPRÍSTUPNIL VEREJNOSTI AKO NOVÉ PROGRESÍVNE MÉDIUM, SPOČIATKU BOL VNÍMANÝ AKO OTVORENÝ, TAKMER ANARCHISTICKÝ PRIESTOR NA SLOBODNÉ ŠÍRENIE NÁZOROV A INFORMÁCIÍ, AKO NOVÝ SVET, VIRTUÁLNA REALITA PREKRAČUJÚCA ÚZEMIA A HRANICE JEDNOTLIVÝCH KRAJÍN, DO KTOREJ POLITICI A VLÁDY NEMAJÚ ČO ZASAHOVAŤ.

apriek tomu sa presne o to vlády od samého začiatku snažili, či už išlo o krajiny otvorene autoritatívne alebo tie, ktoré sa hlásia k myšlienke demokracie. Internet sa vyšvihol na vyššiu, masovo využiteľnú úroveň po roku 1989, keď vznikla technológia World Wide Web (www), výrazne zjednodušujúca jeho ovládanie. A hneď v 90. rokoch začali snahy o jeho cenzúru.

ÁZIJSKÍ PRIEKOPNÍCI

Úplne prvá krajina, ktorá s tým začala, nebola komunistická Čína, ale kapitalistický Singapur. Na jednej strane Singapur rýchlo naskočil na vlnu vzostupu informačných technológií a využil ju na prudký rozvoj svojej ekonomiky. Na druhej strane miestne ministerstvo informácií a umenia už v roku 1991 iniciovalo zákony, ktoré ustanovili cenzorov pre všetky médiá vrátane internetu.

39 Monitorovali predovšetkým obsah vtedy veľmi populárnych diskusných skupín. Pozoruhodné je, že podľa prieskumov verejnej mienky väčšina populácie cenzúru podporovala, podobne ako obyvateľstvo v iných ázijských krajinách. Tomu koncepcia o bezbrehej, ničím neobmedzenej slobode internetu pripadala ako koncepcia divokého západu, kde často neplatil žiaden zákon. Až o pár rokov neskôr sa singapurským modelom inšpirovala Čína, ktorá zaviedla ešte prísnejšiu kontrolu internetového obsahu. Celý čínsky internet vybudovala ako obrí celoštátny intranet, pričom jeho prepojenie s celosvetovou počítačovou sieťou strážila Čínska internetová korporácia, dcérska spoločnosť tlačovej agentúry Xinhua. Strážila predovšetkým informácie, ktoré by sa z „veľkého internetu“ dostali do jeho miestnej verzie. Samozrejme, v záujme čínskeho národa, aby sa nenakazil západnou propagandou. Všetci poskytovatelia internetu rovnako ako jeho používatelia a majitelia e-mailových adries sa museli registrovať na polícii.

Podobnými spôsobmi dohliadali na obsah internetu aj štátne inštitúcie v iných ázijských krajinách – napr. v Južnej Kórei, Kuvajte či Iráne.

MAZANIE NEVHODNÉHO OBSAHU

V USA a západnej Európe sa cenzúra musela obhájiť pred voličmi, preto sa zväčša odôvodňovala bojom proti nelegálnej pornografii a prejavom nenávisti – tzv. hate speech, čo je veľmi všeobecný pojem, pod ktorý sa dá schovať čokoľvek. V Spojených štátoch už v roku 1996 prijali zákon Communications Decency Act, zakazujúci príliš útočné prejavy v internetovej komunikácii. Zákon kritizovali viaceré aktivistické skupiny, označujúc ho za porušenie slobody slova. Napadli ho súdnou cestou a federálny súd zrušil niektoré časti tejto kontroverznej legislatívy. Internet v USA tak ostával pomerne slobodným priestorom, až kým v roku 2001 po páde Dvojičiek neprijali zákon Patriot Act. V mene boja proti terorizmu sa výrazne zvýšili právomoci bezpečnostných zložiek pri monitorovaní internetu a špehovaní online komunikácie.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

služby vyskytovali len informácie schválené vládou. Yahoo pristúpila na čínske podmienky v roku 2002. V roku 2005 čínsky novinár Ši Tao, ktorý mal na Yahoo zriadenú mailovú schránku, poslal do zahraničia e-mail s kritickým obsahom voči vláde. Čínske úrady objavili obsah mailu na americkej webovej stránke. Zatlačili na Yahoo, aby prezradila identitu majiteľa mailovej schránky, z ktorej bola správa odoslaná. Spoločnosť tak urobila a Ši Tao bol odsúdený na desať rokov väzenia. Podobne začali spolupracovať poskytovatelia internetových služieb aj v iných krajinách, aby sa vyhli sankciám či nepríjemnostiam s úradmi. Stali sa tak akýmisi autocenzormi, ktorí vykonávajú dozor namiesto štátu. V roku 2005 Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko prijali zákony, podľa ktorých sú poskytovatelia internetu povinní odstraňovať ilegálny alebo nevhodný obsah. V opačnom prípade im hrozia sankcie.

TVRDÉ VYPNUTIE

40 V decembri 1995 musel americký server Compuserve na základe rozhodnutia mníchovského prokurátora, ktorý sa opieral o správu nemeckej pátracej skupiny hľadajúcej stopy detskej pornografie na internete, vymazať viaceré nemecky písané diskusné príspevky. Až neskôr vyšlo na javo, že viaceré zrušené príspevky nič nelegálne neobsahovali. Austrália zase začala cenzurovať príspevky s urážlivým obsahom voči menšinám. Podobné snahy o sledovanie a mazanie nevhodného obsahu sa vyskytovali aj v iných krajinách vyspelého Západu. Vrcholom bol návrh reštrikčného zákona v novozélandskom parlamente v roku 1994. Našťastie neprešiel, ale ak by platil, štátne orgány by mohli zrušiť prístup k telekomunikačným službám komukoľvek, kto by sa čo len čiastočne podieľal na šírení nežiaduceho materiálu. Zákaz mohol platiť až na päť rokov.

PREDĹŽENÉ RUKY ŠTÁTU

Deväťdesiate roky boli obdobím hrubej cenzúry, priameho monitorovania a kontroly štátnou mocou. Ako sa celosvetová pavučina rozrastala a stávala sa bežnou súčasťou života, štát už na túto úlohu sám

nestačil. Po roku 2000 sa cenzúra zjemnila a stala sa menej viditeľnou. Štátna moc začala využívať tretie strany – súkromné spoločnosti, ako svojich viac-menej dobrovoľne spolupracujúcich prostredníkov. Dobrovoľne, pretože nebolo v ich záujme priečiť sa vôli represívnych zložiek. Predovšetkým išlo o poskytovateľov internetu a internetových služieb. Dosahovanie ziskov bolo dôležitejšie. Celé toto obdobie odštartoval v roku 2000 súdny proces medzi spoločnosťou Yahoo a francúzskou pobočkou Medzinárodnej ligy proti rasizmu a antisemitizmu. Súd rozhodol, že Yahoo je zodpovedná za to, že v jej francúzskej verzii sa dali online nakupovať predmety s neonacistickými symbolmi. Právnici spoločnosti argumentovali, že francúzske právo nemožno aplikovať na americkú firmu, ktorá operuje z amerického územia po celom svete. Súd však tvrdil, že ak sa služba poskytuje Francúzom, mala by dodržiavať francúzske zákony. Spoločnosť nakoniec musela dotyčný predaj pod hrozbou, že jej bude zakázané pôsobenie na francúzskom území, zablokovať. Ešte skôr v roku 1999 Yahoo vstúpila na čínsky trh, pričom štát trval na tom, aby sa v čínskej verzii

Vlády, ktoré nemusia brať taký ohľad na názory voličov, sa už uchýlili aj k radikálnemu riešeniu, a to k celoplošnému zrušeniu prístupu na internet. Ide len o núdzové riešenie pre prípad, že sa vláda cíti byť ohrozená vlastným obyvateľstvom. A je to dvojsečná zbraň, pretože v súčasnej globálnej ekonomike každý štát potrebuje internet aj na vykonávanie obchodných a finančných transakcií. V roku 2007 vojenský režim v Mjanmarsku násilne potláčal protivládne demonštrácie, výsledkom bolo takmer 200 mŕtvych. Oponenti režimu informovali o týchto udalostiach na internete v blogoch, diskusných skupinách a na stránkach nachádzajúcich sa mimo krajiny. Zverejňovali fotografie a videá ako dôkazový materiál. Vláda reagovala postupným blokovaním niektorých stránok, až nakoniec celkom prerušila spojenie vnútroštátneho internetu s okolitým svetom. Aktivisti napriek tomu pokračovali v komunikácii so zahraničím prostredníctvom tzv. proxy serverov. Podobne egyptská vláda v roku 2011 prerušila všetky dátové toky smerujúce z Egypta a do Egypta ako reakciu na masové protesty, kde sa demonštranti organizovali predovšetkým prostredníctvom zahraničných sociálnych sietí. Takéto drastické opatrenia nikdy nemôžu trvať

dlhodobo, dali by sa prirovnať k akejsi virtuálnej obdobe výnimočného stavu. Avšak už skutočnosť, že ktorákoľvek vláda toto technicky môže urobiť, je znepokojivá.

POTLÁČANIE NEPOHODLNÝCH INFORMÁCIÍ

To, čo sme doteraz napísali, môže pôsobiť dojmom, že v západných štátoch sa cenzúra predsa len používa skôr pre verejné blaho v rámci boja proti kriminálnemu obsahu. Asi sa zhodneme na tom, že detská pornografia by sa potláčať mala. Ale už také potieranie prejavov nenávisti sa dá parádne zneužívať na elimináciu názorov kritických voči systému. Práve k tomu smeruje tretia vlna západnej internetovej cenzúry, ktorá chce bojovať proti extrémizmu, rasizmu a ruskej propagande. Pritom za rasizmus sa už označuje aj bežná kritika imigračnej vlny alebo za ruskú propagandu kritika ukrajinskej vlády. Predstavitelia amerického establishmentu niekedy už neskrývane potláčajú nepohodlné informácie a snažia sa zabrániť ich šíreniu. Aj keď v rámci zachovania zdania demokracie stále uprednostňujú skôr nepriame metódy. Bolo to tak aj v čase, keď vznikla stránka WikiLeaks a začala zverejňovať dôverné materiály z amerických diplomatických zdrojov. Keďže stránka funguje na príspevkoch od dobrovoľných platcov, americké orgány začali priamo alebo nepriamo tlačiť na sprostredkovateľov finančných transakcií, ako je American Express alebo PayPal, aby s WikiLeaks ukončili spoluprácu. V roku 2013 Pentagón zablokoval prístup k online vydaniu britského denníka The Guardian všetkým príslušníkom ozbrojených síl USA. Stalo sa tak potom, ako The Guardian zverejnil informácie Edwarda Snowdena o vládnych špehovacích programoch. Niektorí armádni príslušníci sa na túto cenzúru sťažovali v médiách, a tak sa k celému prípadu musel vyjadriť hovorca Pentagónu. Ten tvrdil, že nezablokovali prístup k celému vydaniu The Guardianu, ale len k časti obsahu. Ide vraj o bežnú prax preventívnej internetovej hygieny zabraňujúcej objaveniu utajovaných informácií v armádnych počítačových sieťach. O súčasných cenzorských praktikách budú viac pojednávať ďalšie články v rámci tejto témy mesiaca.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Patrik Sloboda

ZÁPAD TESTUJE V ČÍNE ZVIERACIU KAZAJKU PRE

VLASTNÝCH OBČANOV VO VŠETKÝCH KRAJINÁCH STAREJ DOBREJ EURÓPY ZAČÍNAJÚ VLÁDNUCE GARNITÚRY POSTUPNE STRHÁVAŤ FASÁDU DEMOKRACIE, ABY SA IM VZDOR OBČIANSKEJ VEREJNOSTI NEVYMKOL ÚPLNE SPOD KONTROLY. KRSTNÍ OTCOVIA PROJEKTU TZV. NOVEJ EURÓPY UŽ NA ZAČIATKU STOROČIA – A TO STOROČIA DVADSIATEHO – PREDVÍDALI VÝBUCHY HNEVU NAD RIADENOU DEŠTRUKCIOU SPOLOČNEJ KULTÚRNO-HODNOTOVEJ PODSTATY STARÉHO SVETADIELU V PRIEBEHU PRECHODU NA GLOBALISTICKÚ UNIFORMITU.

etód na prechádzanie, tlmenie, odvádzanie a potláčanie masového odporu vyskúšali za tie desaťročia neúrekom; v oboch základných spôsoboch kontroly spoločnosti – odmeňovaní a trestaní. Hoci v súčasnej dobe ostentatívne odkladajú misku s cukrom, aby na nejaký čas práskali bičom, nechystajú sa zavádzať hrubý represívny režim natrvalo. Nebude potrebný.

DOZREL ČAS

Cieľom rozvracania doterajšieho usporiadania spoločenských pomerov v štátoch tzv. vyspelého

Západu nie je nič iné, ako vytvárať podmienky pre nastolenie Nového svetového poriadku zodpovedajúceho vraj dobe a stupňu vedeckého a technologického pokroku. Ten priniesol novinku, akú ľudstvo dosiaľ nepoznalo: technickú spôsobilosť spájať informačne všetkých so všetkými v reálnom čase a riadiť túto globálnu pavučinu zhora, zo supercentier, za súčasného ponechania ilúzie o internete ako platforme dostupnej každému na voľné šírenie informácií bez ohľadu na bariéry a zemepisné vzdialenosti. Horúčkovitá výstavba infraštruktúr na medzištátne a interkontinentálne rozširovanie elektronickej

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

44 komunikácie vyvolávala po páde železnej opony v starých i nových (postsocialistických) štátoch transatlantického Západu eufóriu. Mal nastať zlatý vek slobody a demokracie. Mýtus o internete ako o bezodnej studnici poznania sa rozšíril zo Silikónového údolia v Kalifornii na všetky strany a zapúšťal korene. Čína vyhovorila svojim občanom tento nezmysel hneď na začiatku. Odďaľovala dostupnosť pripojenia a ponukové spektrum pre ľudové masy dovtedy, kým s pomocou odborníkov zo Silicon Valley nezaviedla celoplošný neanonymný prístupový systém a filtračnú kaskádu. Transnacionálny kapitál nalieval do spriemyselňovania Číny stovky miliárd dolárov so zámerom preskočiť niekoľko vývojových etáp a odskúšať tam prvky komplexnej hospodársko-civilizačnej sústavy, o akej sa len odnedávna začalo hovoriť ako o Industry 4.0 či štvrtej priemyselnej revolúcii. Dávnoveký projekt centrálne riadenej spoločnej ekonomiky sveta bol v 21. storočí mysliteľný iba v podmienkach tzv. kontrolovanej demokracie, kde kapitál pod pláštikom partnerstva so štátom ovládne fak-

ticky všetko. Čína, kde vládnuce politbyro Komunistickej strany nezahmlievalo ľuďom zdravý úsudok báchorkami o otvorenej spoločnosti a rovnosti občanov, sa ochotne podujala plniť rolu skúšobného laboratória. Sociálni inžinieri transatlantického Západu tam overujú životaschopnosť viacerých spôsobov nastoľovania – nazvime to – vedeckej diktatúry.

PREČO PRÁVE ČÍNA

Mnohým Číňanom odchovaným konfuciánskou mantrou o nadradenosti záujmov celku nad egoistickými chúťkami jednotlivca pripadá zámer západných globalistov spravovať zemeguľu ako univerzálnu megakorporáciu predvídateľný, nevyhnutný, rozumný a vítaný. V tom sa ich prístup diametrálne líši od západného myslenia s dôrazom na uprednostňovanie práv jednotlivca a osobnostného rozvoja. Radovým Číňanom znie doktrína o makromanažmente ich veľkej krajiny, Eurázie a celého sveta zo spoločného centra prijateľne. Samozrejme, za predpokladu primeraného zastúpenia ríše stredu na krátkom kapitánskom mostíku.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Nepociťujú úzkosť z predlžovania vertikály moci z výšin spravovania sveta nadol k občanovi a k normotvorbe jeho každodenného života. Národy a kultúry so skupinovou mentalitou majú v tomto ohľade výhodu pred individualisticky nastaveným hodnotovým rebríčkom západného človeka. Industry 4.0 a internet vecí prešpikujú okolie vševidiacimi senzormi, čo človeka oberá o pocit osobnej dôstojnosti a psychologicky vyzlieka donaha. Médiá hlavného prúdu v Nemecku sa snažia poučovať strednú a staršiu generáciu, ktorú ponižoval systém špicľovania východonemeckej tajnej polície Stasi a predtým gestapa nacistickej Tretej ríše, že byť Gläserner Mensch, voľne preložené: totálne transparentný človek, bez kúsočka nedotknuteľnej súkromnej sféry, je „cool“ a patrí to k dobe. Lenže triezvo uvažujúcim Nemcom neulahodia pubertálnym amerikanizmom a zbytočne ich dráždia. S nastupujúcou technokratickou totalitou sa ťažko vyrovnávajú i vekové kategórie 50+ na Slovensku, v Česku a v Poľsku, kde sa počas predošlej éry špicľovania a paušálneho potláčania osobných slobôd ako-tak dalo unikať do sfér činnosti, kam dohľad bezpečnostného aparátu nedosahoval. Do prírody, na záhradky, na chaty, medzi priateľov. Diktatúra nemala v strednej Európe k dispozícii informačné siete s výkonnosťou a záberom čo i len zlomku súčasných kapacít. Cenzúra, policajné donášanie a zbieranie informácií za monarchie, v medzivojnovom období, počas nacistickej nadvlády, ani v povojnových dekádach tzv. reálneho socializmu nedosiahli do najvnútornejšieho vnútra osobností odporcov toho-ktorého režimu. Útlak ostával nedokonalý a zvyčajne mu chýbala smrtonosná koncovka. Obvykle sa s ním dalo vybabrať. Nie bez dôvodu označujú najmä Česi za dve dominantné vlastnosti vlastného národa „švejkování“ a – s ospravedlnením za expresívny jazyk – „vychcanost“. Represívny systém bol len taký účinný a krutý ako jeho ľudské zdroje. Ale tým ako celku chýbala odľudštená brutálna surovosť, akú predvádzali napríklad Japonci v okupovanej Číne a Kórei, ale aj Číňania a Kambodžania pri hromadných čistkách. To nebolo nič iné ako masové kynoženie vlastného obyvateľstva. Na mäkkosť rakúsko-uhorského policaj-

ného aparátu, t. j. priveľký súcit, upozorňovali svojich kolegov už pruskí vojenskí a policajní dôstojníci v druhej polovici 19. storočia. Podobnými slovami sa sťažujú dnešní globalistickí technokrati na empatiu najvyšších politických mocenských kruhov členských krajín Európskej únie. Až teraz sa nádejajú, že im svitá na lepšie časy. Technicko-administratívne mechanizmy totálnej kontroly, ktoré majú k dispozícii, sa na prelome tisícročia začali digitalizovať, automatizovať, robotizovať a integrovať do komplexu, ktorý z roka na rok znásobuje výkonnosť a znižuje prevádzkové náklady. Politicko-právny systém západných štátov so zastupiteľskou demokraciou z pohľadu technokracie spomaľuje zavádzanie technického po kroku do každodennej praxe. Prekáža im vláda ľudu prostredníctvom volených zástupcov. Obchádzajú ich tak, že vháňajú národné štáty do regionálnych štruktúr, kde odsúvajú národné parlamenty a ich voličov na vedľajšiu koľaj. Už z princípu im zavadzajú aj vykastrovaní národní zákonodarcovia. Sú im na prekážku, pretože ničomu nerozumejú, sú skorumpovaní a zbytočne zdržujú. Aj preto sociálni inžinieri globalizácie presunuli svoje skúšobné laboratóriá do Číny, kde parlament – Všečínske zhromaždenie ľudových zástupcov, poslušne pritakáva a zasadá iba raz ročne.

ČO ŠIJÚ PRE EURÓPU V ČÍNE

Stredoeurópania si zatiaľ dostatočne neuvedomujú, aká hrozba sa na nich rúti. Mnohým vôbec nedochádza, čo všetko si už špičky tzv. demokratického transatlantického Západu odskúšali a usilovne ďalej testujú v represívnej Číne. Hoci sa im nemožno čudovať, že ich toho času najviac znepokojuje riadená invázia miliónov Afričanov a Aziatov a jej katastrofálne následky pre budúcnosť Európy, i keby zo dňa na deň zázračne ustala, mali by si všímať aj prípravu zvieracej kazajky, ktorú pre nich šijú v Číne. Len útržkovito sem prenikajú správy o matrixe totálneho sledovania občanov, ktorý tam testujú. Vláda Čínskej ľudovej republiky zverejnila prvú podrobnejšiu správu o ňom v júni 2014, keď publikovala smernice na vytvorenie systé-

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

mu spoločenskej kontroly. Ten známkuje bežné každodenné činnosti, písomné a verbálne výroky a prejavené postoje občanov a elektronicky dostupný okruh ich príbuzných a známych. V angličtine sa názov tohto programu ustálil ako Social Credit System a koncom júla dostal vlastnú stránku na Wikipédii. Dajme mu v nasledujúcich riadkoch skratku SCS. Americké periodiká, ktoré o ňom sporadicky prinášajú reportáže, mu retušujú imidž prirovnávaním k zmodernizovanej verzii hodnotenia úverovej spôsobilosti (credit scoring) jednotlivcov a firiem. Do tejto polohy ho už pred troma rokmi situoval americký politický marketing, ktorý pripravil aj príslušné propagačné stratégie pre svetový mienkotvorný mediálny priestor. Paralela s hodnotením úverovej spôsobilosti občanov zlyháva v tom, že experimentovanie v Číne má iný cieľ. Čína sa podľa plánov globalistov nemôže a nesmie stať spotrebnou spoločnosťou. Ani pomaly ešte ľudnatejšia India. Na dosiahnutie úrovne spotreby na obyvateľa v USA alebo EÚ by v takom prípade boli potrebné prírodné zdroje nie jednej, ale štyroch zemegúľ.

SKUTOČNÁ AGENDA

SCS sa testuje ako nástroj na ovládanie správania obyvateľov postindustriálnej a postdemokratickej technickej totality. V prvom rade pre obyvateľov USA, Kanady a Európy. Je málo pravdepodobné (globalistom by z toho bolo na infarkt), že sa Čína niekedy stihne vypracovať na spotrebnú spoločnosť, kde si stámilióny prí slušníkov strednej triedy budú chcieť vylepšovať úverovú spôsobilosť, aby mohli nakupovať, konzumovať a vyhadzovať stále viac a viac. Nemali by sme strácať zo zreteľa celkový rámec transformačných procesov vo svete. Celkovo 193 členských štátov OSN schválilo predvlani Agendu 2030, ktorá zaktualizovala nesplnené ciele Agendy 21 z júna 1992. Tá sa po odhalení svojich skutočných zámerov natoľko zdiskreditovala, že nástupnícka Agenda 2030 dostala oficiálne pomenovanie Program udržateľného rozvoja sveta 2015 – 2030 (Sustainable Development Goals). Zaväzuje signatárske štáty k drastickému znižovaniu spotreby energií a surovinových zdrojov.

Vyspelé západné štáty bezodkladne a rýchlo, kým Čínu alebo Indiu s časovým odkladom a pozvoľnejším tempom. Vynucovanie znižovania spotreby narazí na odpor všade na svete. Prieči sa to prirodzenému inštinktu človeka vylepšovať materiálne podmienky pre vlastný život a ešte viac pre svojich potomkov. Agenda 2030 a ďalšie chystané agendy pre 21. storočie tak v tomto ohľade vyžadujú regres, a nie progres. Nadnárodným kapitálovým skupinám, ktoré sponzorovali vypracovanie tohto zákerného plánu a dotlačili kúpených politikov k podvoleniu, ide v nastupujúcej fáze o všetko. Dokončujú privatizáciu všetkých zdrojov planéty a svoje globálne majetky zamýšľajú spravovať „novátorským spôsobom“ – využívaním najnovších výdobytkov vedy a techniky.

OBČAN ZO SKLA

Európska únia začne preberať čínske skúsenosti riadenia spoločnosti po septembrových parlamentných voľbách v Nemecku. Zrejme nepočká ani na záver päťročného čínskeho experimentu a jeho vyhodnotenie koncom roku 2020. Únii momentálne hrozí vnútorný rozklad a tomu sa zrejme pokúsi zabrániť použitím metódy cukru a biča pri kontrole obyvateľov európskeho žalára národov pomocou mechanizmov prenikajúcich do života každého jednotlivca, podobne ako v Číne. Každý musí byť zotročený, transparentný, priesvitný a priehľadný. Ako občan zo skla. Der gläserne Bürger, povedali by Nemci. Do ponižujúcej nevoľníckej nahoty ho majú vyzliecť databanky napojené na akýsi centrálny mozog, kam sa v reálnom čase sústreďujú aj audiovizuálne údaje z kamier a senzorov zo vstupných brán každého objektu vybaveného kamerovým systémom alebo elektronickým zámkom. S chytrou elektronikou má ďalekosiahle plány aj bratislavský primátor, keď presadzuje modernizáciu mestského osvetlenia lampami s monitorovacou elektronikou novej, tzv. chytrej generácie.

SVOJVOĽNÁ MOC

Natíska sa otázka, do akej miery dovolia občania krajín strednej Európy svojej vrchnosti preberať čínske skúsenosti z programu SCS. Ide o systém, ktorý známkuje pomocou tisícbodovej škály všet-

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

ko, čo sa priebežne zbiera o každom jednotlivcovi z databánk prepojených internetom. Čo, kto, kedy, kde, komu povie, čo číta, telefonuje, fotografuje, nahráva, počúva, pozerá a píše, kam chodí, prečo, na ako dlho a ako často, čím sa počas dňa i noci zapodieva, ako sa správa doma, na pracovisku, s priateľmi a známymi, ale aj pri náhodných interakciách s cudzími osobami. K tomu sa pridáva sledovanie tzv. spotrebiteľskej stopy v obchodoch, reštauráciách, pri zábave a počas cestovania doma i v zahraničí. Výpočet situácií, keď sa o ňom automaticky zhromažďujú čiastkové údaje, aby sa potom automaticky vyhodnocovali a zanášali do osobných profilov, ktoré sa napájajú na centrálnu databanku mapujúcu celú krajinu, by zabral niekoľko strán a stále by nebol neúplný. Až tak veľmi to nepresahuje automatické zbieranie údajov o každom jedincovi aj tu v strednej Európe bankami, poisťovňami, obchodnými firmami, bezpečnostnými zložkami, zdravotníckymi zariadeniami, dopravnými a komunikačnými sieťami atď. Zásadným rozdielom medzi slobodnou spoločnosťou, ktorú viažu zákony na ochranu súkromia, a Čínou, ktorá sa tejto právnej fraške Západu vždy smiala, je miera využívania či zneužívania celej tejto palety nástrojov. Najzvrátenejšou stránkou známkovacej sústavy, ktorú Čína testuje, ostáva svojvôľa totalitnej moci pri stanovovaní a posudzovaní prehreškov voči spoločenským normám. Nepublikujú sa a občan nikdy nevie, čo je kedy správne, žiaduce, kladne hodnotené, a čo nie. Ostáva tak nevoľníkom vydaným napospas tyranii rovnako ako za feudalizmu. Bodové skóre mu môžu zhoršiť aj činy a postoje príbuzných a známych. Za návštevu tej istej stránky na internete môže dostať raz kladné body, inokedy záporné, podľa momentálneho politického kurzu. Ten naznačujú – často v inotajoch – najvyššie mocenské kruhy zložené z vrcholných predstaviteľov štátnej moci a kapitálu. Podľa Mussoliniho definície spred takmer storočia – predstaviteľov fašistických mocenských kruhov, v čínskej terminológii – pilierov trhového socializmu.

ZDRVUJÚCI ÚČINOK

Bičom bodovej sústavy SCS sú tresty. Majú zničujúci dosah na život občana. Cestovné kancelárie

nepredajú osobám s nízkym bodovým skóre zájazdy do cudziny, ale ani do atraktívnych vnútroštátnych turistických destinácií. Úrady im obmedzia, prípadne zakážu obchodovanie s nehnuteľnosťami, nájom a prenájom pozemkov, ťažbu dreva, lodnú plavbu po riekach a jazerách, cestovanie v lôžkových vozňoch na železniciach i leteckú dopravu s výnimkou vzdušnej prepravy počas pracovných povinností – ak im vôbec ponechajú existujúce pracovné zaradenie alebo zamestnanie ako také. Následky za nízky bodový súčet sa prenášajú aj na deti nespoľahlivého občana. Tak ako to bývalo zvykom pred pádom železnej opony v Číne (ale i v socialistickom Československu), nedostanú sa na výberové a vysoké školy. Tentoraz však sankcie postihujú všetky vrstvy spoločnosti, nielen deti tzv. triedneho nepriateľa. Najobávanejšou pascou v systéme SCS ostáva internet. Vyhľadávače ako baidu.com postupne vyprofilujú občana do čítankovej dokonalosti a vedia o ňom viac než on sám. Človek totiž automaticky zabúda to, čo nepotrebuje, alebo mu je trápne a nepríjemné. Databanka uchováva všetko a navždy. Výchovný účinok SCS je zdrvujúci. Podstatnou mierou prispieva k homogenizácii myslenia a správania. Skupinová mentalita v Číne, pestovaná od staroveku, no donedávna oslabovaná importom hollywoodskej filmovej produkcie o hrdinoch s protispoločenským správaním, rebeloch a krajných individualistoch, sa opäť presadzuje. Strach pred vybočením z bezpečného stredu a odnímaním bodov už len za letmý záujem o čokoľvek atypické vracia mocipánom v Číne i tým, ktorí stoja v globálnej hierarchii nad nimi, otrasenú nádej, že im ľudské stádo nezačne strečkovať. Spokojne sa usmievajú i politické marionetky v Berlíne a Bruseli. Nástup Novej Európy by nemal byť ohrozený. Možno ani nebude potrebné zaviesť cenzúru internetu. Plne postačí autocenzúra v prejavoch a vyhýbanie sa webovým stránkam alebo sociálnym sieťam s pochybným obsahom. Ľudia sa budú obmedzovať sami, aby nepoškodili svoje rodiny. Neskrotená ostane len zanedbateľná menšina – ako v každej novodobej totalite. S tou dokáže režim (spolu)pracovať, pretože ju potrebuje, aby ju predvádzal ako strašiaka na odôvodnenie udržiavania represie.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Richard Strážan

TOTALITNÁ SPOLUPRÁCA POLITICKÝCH BÁBOK A SOCIÁLNYCH SIETÍ

CENZÚRA STRÁNOK PRICHÁDZA V MNOHÝCH FORMÁCH, AVŠAK JADROM JE ZATEMŇOVANIE INFORMÁCIÍ A SKRÝVANIE URČITÝCH FAKTOV. DEJE SA TO SKRYTE, STAROSTLIVÝM LADENÍM VÝSLEDKOV VYHĽADÁVANIA NA PODPORU ISTÉHO PRÍBEHU, ALE AJ TVRDŠIE, RUŠENÍM CITLIVÝCH MATERIÁLOV A KOMENTÁROV ALEBO POTLÁČANÍM ZDROJOV, KTORÉ ICH ZVEREJŇUJÚ.

onečný efekt je však rovnaký a narúša sa ním voľný tok informácií. Cenzúra sa spája s totalitnými režimami a krajinami tretieho sveta, no je bližšie, než si mnohí myslia. Aj v údajných demokraciách prebieha diskusia, či majú ľudia prístup k celému obsahu (za rovnakých podmienok) a zdrojom bez protekcie alebo blokácie konkrétnych produktov alebo stránok. Na stránkach funguje aj tzv. dobrovoľná cenzúra. S rastom cielenej reklamy, analýzou „big data“ a personalizovaného vyhľadávania nám giganty ako Google a Facebook (FB) prinášajú prakticky cenzurovanú verziu internetu, ktorá je „prispôsobená“ nášmu vkusu. Motívom má byť to, že osobnejší internet je atraktívnejší, vedie k väčšiemu počtu kliknutí a v konečnom

dôsledku k väčším príjmom z reklamy. Výsledkom sú však nebezpečné „filtračné bubliny“, ktoré spôsobujú polarizáciu spoločnosti, pretože jej jednotlivé časti sú čoraz menej vystavené opozičným názorom. Ponuky predhadzovaných noviniek a správ sa nakoniec stávajú formou mimoriadne nebezpečnej cenzúry vo verejnom diskurze, čím sa podkopáva fungovanie občianskej spoločnosti.

RADA STARŠÍCH

Nedávna správa agentúry Associated Press znela, že izraelská vláda a FB sa dohodli na spolupráci pri riešení poburovania na sieti. Stretnutia prebehli zároveň s krokmi Izraela, povzbudzujúcimi FB, aby cenzuroval ob-

49 sah, ktorý považujú izraelskí predstavitelia za nevhodný. Po rokovaniach sa FB zdal byť ochotný spolupracovať s izraelskou vládou, aby určila, čo cenzurovať. To podčiarkuje riziko, že kontrolu nad verejnou rozpravou ešte hmatateľnejšie preberú technologickí giganti a skrytá vrchnosť, ktorá im darovala určitý druh monopolu. Naozaj sa nezdá, že by sa nás Mark Zuckerberg chystal ochrániť pred imaginárnym online terorizmom alebo nenávistnými komentármi, čo sú pojmy tvarovateľné a manipulovateľné. Veríte Facebooku alebo izraelskej vláde, že bude napr. v otázke Palestíny viesť nestrannú diskusiu? V roku 2014 posielali tisíce Izraelčanov na FB výzvy na vraždenie Palestínčanov. Keď okupačný vojak IDF vlani strelil zraneného Palestínčana do hlavy, kolegovia spolu s podporným online davom ho na FB chválili a ospravedlňovali. Dnes má byť izraelský minister spravodlivosti súčasťou tímu, ktorý pomôže Facebooku určiť, čo cenzurovať, hoci sám podnecoval nenávistnú rétoriku voči Palestíne. Netanjahu a jeho ministri taktiež. Stanica Al-Jazeera

America sa pýta: „Vie si niekto predstaviť FB, ako maže príspevky významných Izraelčanov, ktorí žiadajú eskaláciu násilia alebo útlak Palestíny?“ Neskôr si odpovedá: „Facebook je súkromná firma, ktorá má legálnu povinnosť maximalizovať zisk, a tak bude interpretovať veľmi klzké koncepty ako nenávistné komentáre alebo podnecovanie násilia, aby uspokojil tých, ktorí majú najväčšiu moc.“ Všetky štáty chcú obmedziť prejav, kontrolovať kritiku a marginalizovať skeptikov. Niektoré dosť divoko, iné miernejšie. Kým izraelské ospravedlňovanie vlastnej politiky sa formuluje v rétorike výnimočnosti, súčasný záujem o cenzúru internetu výnimočný nie je. Svet je pripravený na utiahnutie obojku. „Pod rúškom tmy niet obmedzení na rozširovanie Veľkého brata,“ vyhlásil Ilan Gilon zo strany Meretz.

GOOGLE A BRITSKÁ PREMIÉRKA

Urputnému prejavu Theresy Mayovej po udalosti na London Bridge venovali pozornosť mnohí nielen vo Veľkej Británii. Jej reakcia na útok a domnienka znela, že problémom ste vy

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

50 a vaše hlúpe predstavy, že si na internete môžete povedať a pozrieť hocičo. Rovnaký postoj k vládnej kontrole internetu má aj Trump, Clintonová a ďalšie figúrky predhodené pred zraky más. Britský The Independent uviedol, že Theresa Mayová plánuje zaviesť regulácie internetu, ktoré umožnia vláde rozhodovať o tom, čo sa môže na stránkach písať. Prehlásenie premiérky končí slovami: „Niektorí ľudia tvrdia, že nie vlády majú usmerňovať technológie a internet. Nesúhlasíme.“ Stranícky kolega Mayovej pre Buzz Feed News naznačil, že táto formulácia znamená plány obmedzenia toho, čo budú môcť ľudia publikovať a šíriť. Plány majú Londýnu pomôcť stať sa globálnym lídrom v regulácii osobných dát a internetu a prichádzajú po zavedení zákona o vyšetrovacej právomoci. Nová legislatíva dovoľuje vláde vyžiadať si od spoločností internetovú históriu užívateľov, ako aj ich súkromný chat. Britská garnitúra tak štartuje radikálnu zmenu v spôsobe fungovania sociálnych sietí a diktovania firmám ako Google a Facebook, ktoré príliš nevzdorujú. Naopak, samy zvý-

razňujú extrémistickú hrozbu a predkladajú riešenia v kontroverzných „preventívnych“ schémach. Aj britskí konzervatívci usilujú o reguláciu online príspevkov, pričom za nedbanlivosť by boli pokutované internetové spoločnosti. Theresa Mayová plánuje podniknúť kroky na ochranu spoľahlivosti a objektivity informácií, ktoré sú nevyhnutné pre našu demokraciu. Manifest konzervatívcov navrhuje aj učebné programy, ktoré majú ľudí presvedčiť o nebezpečenstve internetu a o tom, že vláda im odoberaním slobôd robí službu.

TRIKY JADRA EÚ

Aj vo Francúzsku viedli teroristické útoky k vyhláseniam, ktoré naznačili potrebu obmedzenia ľudských práv. Hollandova vláda prijala dekrét, ktorý vylučuje určité druhy stránok z vyhľadávačov. Hoci vyhláška hovorí hlavne o boji proti zneužívaniu detí, zameriava sa aj na stránky, ktoré majú podporovať terorizmus. Emmanuel Macron začal kampaň za riešenie online radikalizácie ešte pred nástupom do funkcie a jeho rétorika je v zhode s britskou

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

premiérkou. Kolaborantom je štátny tajomník a minister vnútra Gérard Collomb. V máji Macron povedal: „Chcem zastaviť falošné správy. Znečisťujú a degradujú politickú diskusiu. Musíme spoločne zvýšiť úroveň diskusie a regulovať internet.“ Boj proti falošným správam nie je ničím iným ako snahou moci o ovládanie príbehov mainstreamom, čo je značná výhoda pri šírení správ. Nespoľahlivé informácie už stovky rokov zverejňujú hlavné pramene – továrne na senzácie a propagandu, ktoré pracujú na tom, aby čitatelia verili tomu, čo ich majitelia hovoria a pretláčajú. Nemecko prednedávnom formálne oznámilo ťah na cenzúru sociálnych médií a plán zavedenia kódexu správania. Berlín tlačí na FB, Twitter a YouTube už od októbra 2015, pričom požaduje odstránenie nenávistných prejavov do 24 hodín. Sociálny demokrat a minister spravodlivosti Heiko Maas objasnil: „Tento zákon stanovuje záväzné normy spôsobu, akým budú prevádzkovatelia sociálnych sietí riešiť sťažnosti. Sú povinní vymazávať kriminálny obsah.“ Maas však nie je spokojný s úsilím sociálnych sietí, ktoré údajne nemažú primerané množstvo nahláseného obsahu v dostatočnej rýchlosti. YouTube odstraňuje okolo 90 % nahlásených „nezákonných“ príspevkov, FB blokuje 39 % takéhoto obsahu, kým Twitter len 1 %. A kriminálny obsah? Jeho základ tvoria sťažnosti ostatných užívateľov, ktorí môžu túto praktiku pohodlne zneužívať a za nevhodnú označiť aj kritiku migračnej politiky Merkelovej. Nesúhlas s vládou sa tak môže stať potenciálnym zločinom. Preto sa nemecký minister dožaduje vyšších čísel a chce zvýšiť tlak na siete prostredníctvom nových predpisov. Do očí bijúci dvojitý meter zahŕňa náboženstvá. Kým tie ostatné sú zákonom chránené, kresťanstvo môže byť hanobené na každom kroku. Skutočnosť je skvelým indikátorom toho, kto svetu vládne.

MINISTERSTVO PRAVDY

K nemeckým ozvenám sa pridávajú talianske hlasy. Šéf talianskeho protimonopolného úradu Giovanni Pitruzzella žiadal EÚ, aby zasiahla proti falošným správam, ktoré by narušovali

vládnu propagandu. Tie považoval za dôvod svojej porážky vo voľbách bývalý premiér Renzi. Taliansko zasahuje do internetovej komunikácie od roku 2013 zákonom o autorských právach, ktorý mnohí oponenti označili za hrozbu pre slobodu online prejavu. Tí, ktorí vkladajú nádeje do referenda, by mali vedieť, že zmasírovaná „švajčiarska verejnosť si vlani odsúhlasila zákon, ktorý poskytuje domácej tajnej službe SRC právomoc sledovať ich internetovú komunikáciu (aj súkromnú) pomocou nasadeného malvéru“, píše sieť IFEX. Rakúsko chce dokonca svoje zákony o nenávistných prejavoch presadiť globálne a proti hocijakému subjektu. Rakúsky súd v máji tohto roka napr. rozhodol, že FB odstráni nelichotivé príspevky o prezidentovi Van der Bellenovi, horlivom zástancovi EÚ a liberalizmu. Podobné prejavy počas kampane, namierené voči jeho súperovi, dodnes neboli vymazané. Na scéne nám vyrastajú organizované mainstreamové útvary plné moderných arbitrov pravdy. V USA podporuje cenzúru internetu New York Times a využíva hystériu na marginalizáciu a zničenie disidentských spravodajstiev. Európsky mainstream netvaruje verejnú mienku o online hrozbách tak viditeľne, ale o to precíznejšie, skôr extrémistickou kartou. Skrytá vrchnosť má v moci všetky spomínané entity, či už ide o mainstream, sociálne siete, špionážne agentúry, ministerstvá alebo premiérske posty, preto stádovité zmýšľanie môže prekvitať. Ľudia nebudú môcť klásť priame otázky, pochybovať o tvrdeniach a činoch vládnych činiteľov. Protokoly sionských mudrcov píšu: „Aby si gójovia neuvedomili skutočný stav vecí, budú zneistení zdanlivou snahou o riešenie problémov.“ Dlhoročná masáž verejnosti o tom, čo sa smie a nesmie, zabezpečí, aby sa nikto nepýtal na veci, ktoré by mohli vyvolať kontroverziu. Diskusia sa povedie v bezpečnej zóne, kde sa bude veľa hovoriť, ale málo sa povie. Vytvorenie stádovitej mysle bude opäť potvrdením tvrdenia z Protokolov, že „tie isté davy zmetú všetko, čo by prekážalo“, teda každú kontroverziu a pálčivý otáznik, ktorý by vyvstal v hlave vyčnievajúceho jednotlivca.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Richard Strážan

CENZORSKÉ ALGORITMY A NOVÝ ONLINE PORIADOK ERIC SCHMIDT, VÝKONNÝ PREDSEDA SPOLOČNOSTI GOOGLE, ZASIAHOL DO DEBATY O TENKEJ HRANICI MEDZI ONLINE BOJOM PROTI TERORIZMU A CENZÚROU. NAPÍSAL: „JE NAŠOU ZODPOVEDNOSŤOU PREUKÁZAŤ, ŽE STABILITA A SLOBODNÝ PREJAV IDÚ RUKA V RUKE. TREBA VYBUDOVAŤ NÁSTROJE, KTORÉ ZMIERNIA NAPÄTIE NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH – NIEČO AKO KONTROLA PRAVOPISU, ALE URČENÁ PROTI NENÁVISTI A OBŤAŽOVANIU.“

ieto slová prišli tesne po výzve Hillary Clintonovej na odstránenie mudžahídov z virtuálneho priestoru vypnutím ich komunikačných prostriedkov. Schmidt zdôraznil, že online platformy by sa mali zamerať na „teroristov“ sociálnych médií a odstraňovať nevhodný obsah, teda pokračovať v tom, čo už Google, Facebook a Twitter robia. V roku 2013 už napr. alternatívny portál NSNBC označili za infikovaný malvérom a odobrali zo zoznamu Google pre bezpečné prehliadanie. Incident sa odohral 20 minút po zverejnení článku s názvom US’ Victoria Nuland about Ukraine ‚Fuck the EU‘, ktorý obsahoval prepis zásadného telefonátu medzi Nulandovou a Pyattom.

Google nie je len top vyhľadávačom informácií, ale aj najväčším (a nie jediným) cenzorom. Ak sa rozhodne blokovať prístup k určitým dátam, verejná mienka sa môže posúvať, reputácia nivočiť a podnik kolabovať. Praktizuje pritom minimálne 9 rôznych taktík: 1. Autodopĺňanie – predhadzovanie/vylučovanie slov a fráz, ktoré sa automatickým dopĺňaním vo vyhľadávaní ponúkajú. Preferované slová sa menia podľa klikania jednotlivca na internete alebo regiónu, na ktorý je zameraný konkrétny vplyv. 2. Google mapy – ich vplyv na súkromie je znepokojivý. Kamery aplikácie Google Earth a Maps poskytujú zábery vášho bydliska celému svetu.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Ak sa vám to nepáči, „len sa na mape posuňte“, ako povedal Eric Schmidt. Google, naopak, rozmazáva a začierňuje objekty, ktoré ľudia vidieť nemajú, napr. vojenské základne, sídla bohatých atď. 3. YouTube – vlastníctvo Google, umožňuje ľuďom nahlasovať nevhodný obsah, čo následne prehodnocuje rada cenzorov preferujúcich liberálny smer. Obsah nahlasujú aj vlády, ktoré požadujú odstránenie nepohodlných materiálov. 4. Google účet – Google nedávno skonsolidoval množstvo svojich produktov (Gmail, Docs, Google+, YouTube, Wallet atď.), takže máte ku všetkému prístup prostredníctvom jediného účtu. Ak nejakým spôsobom porušíte neurčité zmluvné podmienky, môžete sa pridať k stále širšiemu davu ľudí, ktorí boli z účtov vylúčení a stratili prístup ku všetkým produktom. Goog le však nemá zákaznícky servis, preto môže byť obnova náročná, obzvlášť keď je vyhradené právo „kedykoľvek prestať poskytovať služby“. Všetky tieto služby navyše zbierajú dáta, ktoré sa následne ponúkajú na predaj. 5. Google správy – Čo by sa stalo knihovníkovi, ktorý by likvidoval všetku liberálnu tlač skôr, ako sa k nej ľudia dostanú? Zrejme by sa dostal do problémov. Čo sa stane, keď sú všetci knihovníci sveta nahradení jednou spoločnosťou? Google je dnes najväčším agregátorom správ a sleduje tisíce zdrojov v rôznych jazykoch, z ktorých selektuje tie „správne“. Google má bohatú históriu vymazávania kritických príbehov (voči vyvoleným skupinám), zákazov konkrétnych autorov a formovania čitateľov liberalizmom. Selektívne spravodajstvo je globálnou propagáciou naservírovanej politickej, náboženskej a morálnej agendy skrytej vrchnosti. 6. AdWords – prináša spoločnosti Google viac ako 70 % ročných príjmov. Služba funguje jednoducho: firmy určia kľúčové slová v krátkych textových reklamách, ktoré odkazujú na ich stránky. Tieto odkazy zverejní Google na svojej „reklamnej sieti“ a ak ľudia na ne kliknú, firma platí. Problém je, že ak sa Google rozhodne, že vaša firma nespĺňa morálne štandardy, túto službu vám zakáže. Vzhľadom na dosah spoločnosti môže byť takýto zákaz pre konkrétnu firmu likvidačný.

7. AdSense – Ak je vaša stránka schválená službou AdWords, môžete sa registrovať aj do systému AdSense, ktorým Google umiestňuje reklamy na rôzne produkty a služby na vašej stránke. Ak ľudia na tieto reklamy kliknú, Google vám platí. Ak ste dobrý v riadení návštevnosti stránky, môžete slušne zarobiť len za používanie systému bez toho, aby ste mali vlastný produkt alebo službu. Varovným prstom sú však množiace sa obžaloby spoločnosti Google, ktorá mala kvôli „chybe“ systému AdSense zmraziť a nevyplatiť veľké sumy (v niektorých prípadoch až 500-tisíc dolárov) krátko pred ich splatnosťou. 8. Vyhľadávač – sa stal vstupnou bránou prakticky ku všetkým dátam, pretože sa prostredníctvom neho uskutočňuje 90 % hľadaní vo všetkých štátoch a indexuje asi 45 miliárd stránok. Mathias Döpfner, šéf najväčšieho vydavateľského konglomerátu v Európe Axel Springer, v otvorenom liste uviedol, že keď Google vykonal niektorú z častých úprav svojho algoritmu, jedna z dcérskych spoločností dramaticky klesla v rebríčku vyhľadávania a za pár dní stratila 70 % svojej prevádzky. Manipulácie s hodnotením a umiestnením ruinujú nielen podniky. Ovplyvňujú názory, postoje, presvedčenie a správanie ľudí. 9. Karanténa – 31. januára 2009 umiestnil Goog le celý internet na tzv. čiernu listinu. Každá stránka vo vyhľadávači bola označená ako potenciálne škodlivá a nebezpečná, a to na celých 40 minút. Podľa spoločnosti táto „ľudská chyba“ blokovala prístup na viac ako sto miliónov stránok. Podobný scenár sa môže udiať hocikedy, na dlhšiu dobu alebo na konkrétne stránky, či už zámerne, alebo opäť „ľudskou chybou“. Úzke vzťahy NSA a korporácií ako Google, Apple, Facebook a Microsoft sú faktom. Mnohé spoločnosti (hostingy, webová ochrana, reklama) čiastočne vlastní jedna z nich, prípadne sú závislé od partnerstva s nimi. Takáto moc je zneužiteľná a v posledných rokoch sa používala proti stránkam, ktoré majú nepohodlné názory napr. na politiku Izraela a Spojených štátov. Ciachovanie, blokácia a odstraňovanie z vyhľadávacích nástrojov môže mať zničujúci účinok aj na nezávislé médiá hľadajúce financie na svoju prácu.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Artur Bekmatov

ŠTÁT ZAČÍNA VYPÍNAŤ STRÁNKY – KAM TO POVEDIE?

inančná správa SR v polovici júla zablokovala prvých desať stránok, ktoré nespĺňajú novelizovaný zákon o hazardných hrách. Mesiac nato stúpol počet blokovaných stránok na osemnásť. Viacerí odborníci upozorňujú na fakt, že za dobrým úmyslom boja proti hazardu sa môže skrývať nebezpečenstvo, že štát bude môcť zablokovať v budúcnosti akúkoľvek nepohodlnú stránku. „V prvom kroku finančná správa vyhľadáva webové stránky, prostredníctvom ktorých sa poskytujú hazardné hry v rozpore so zákonom. Následne vyzýva poskytovateľov zakázaných ponúk na ukončenie svojej činnosti do 10 dní. Ak činnosť ani po tomto termíne stránky s nelegálnym hazardom neukončia, zverejní finančná správa tieto webové stránky v zozname, a následne podá žiadosť na súd o zamedzenie prístupu k webovému sídlu,“ píše sa v tlačovej správe FS SR, ktorú vydala 17. júla. Finančná správa po žiadosti o zablokovanie stránky následne požiada aj o zablokovanie bankových účtov. V prípade dokázania viny sa pokuta môže vyšplhať až na 500-tisíc eur.

OSTANEME LEN PRI HAZARDE?

Opatrenie FS SR je výsledkom novelizácie zákona o hazardných hrách z novembra minulého roku. Novelu, ktorá štátu umožňuje zablokovať stránku porušujúcu zákon, podporilo 109 poslancov koaličných aj opozičných strán, a následne ju v decembri schválil aj prezident Andrej Kiska FS SR 17. júla pristúpila k blokovaniu prvých desiatich stránok: bwin.com, williamhill.com, bet-at-home.com, 1xbet.com, lvbet.com, bet365. com, 888.com, sportingbull.com, eatsleepbet. com a kajot-casino.com.

Oslovila síce sedemnásť stránok, no dve svoje ponuky stiahli a piatim v čase zverejnenia stanoviska plynula zákonná lehota. Zvyšných desať ani po uplynutí lehoty nereagovalo, a tak sa ocitli na spomínanom zozname blokovaných stránok. Mesiac po jeho zverejnení stúpol počet zablokovaných stránok z desiatich na osemnásť. Podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini tento krok víta. Rovnako aj komentátor portálu aktuality.sk Dag Daniš. „Kto kričí, že je to cenzúra slobodného internetu, ten je mimo obrazu. Blokovať na stránke nezákonný biznis je to isté, ako blokovať detské porno alebo návody na výrobu bomby,“ píše Daniš. Mnohí odborníci v oblasti informačných technológií však s ich optimizmom nesúhlasia. V ankete portálu zive.sk upozorňujú na viacero nelogických vecí. „Aký má byť cieľ takéhoto plošného blokovania? Identifikovať skutočného prevádzkovateľa danej služby, ktorý na nej zarába? Alebo iba znížiť jeho príjem z tejto služby? V jednom i druhom prípade má blokovanie nejasný efekt, ale preukázateľné náklady pre každého jedného poskytovateľa internetového pripojenia,“ hovorí Peter Košinár, expert firmy Eset na počítačové vírusy. Zároveň dodáva, že náklady poskytovateľov internetového pripojenia, spojené s požiadavkami štátu na blokovanie, zrejme zaplatia ich klienti, teda my všetci. „Blokovanie internetu je popretím jeho zá kladného princípu. A aj blokovanie prístupu je v súčasnej dobe len ťažko vykonateľné, pretože existuje mnoho mechanizmov, ako ho obísť. Blokovanie internetu je len pokus o reakciu na niečo, no nerieši problém,“ pridáva sa Mária Bieliková, dekanka FIIT STU.

55 Ďalší ľudia z oblasti IT upozorňujú na možné zneužitie tejto služby štátom v prípade ďalších nepohodlných stránok. Poskytovatelia služieb teraz budú mať vybudovanú infraštruktúru na blokáciu štátom určených stránok. „Pri takto vybudovanej blokovacej infraštruktúre je už len krok k tomu, aby sa začali blokovať nielen nelicencované, ale aj iné služby nepohodlné pre štát. Takáto centralizácia moci v ére digitálneho sveta bude veľkým lákadlom. Nie je to paranoja, príkladov zneužitia je v histórii dosť,“ hovorí pre zive.sk Ján Suchal zo združenia Slovensko.Digital.

NIELEN CENZÚRA, ALE AJ TRESTNÉ STÍHANIE

V poslednom období štát začal aktívnejšie reagovať aj na názory vyjadrené na internete, najmä na sociálnych sieťach. Pred rokom sme informovali o tom, že istého obyvateľa Cinobane navštívil vyšetrovateľ kvôli jeho komentáru na adresu prezidenta Andreja Kisku. „Na jeho mieste by som sa nechválil, že som prezident. Lebo jediné pravé miesto pre neho je gulag,“ napísal nerozvážne na Facebooku mladý Ci-

nobančan a mesiac nato ho už polícia začala vyšetrovať pre útok na verejného činiteľa. Na výsluchu pritom padali aj vskutku zaujímavé otázky, ako napríklad: „Vyjadrite sa k osobe prezidenta SR Andreja Kisku, k jeho pôsobeniu vo funkcii prezidenta, ako hodnotíte jeho správanie, výroky a podobne.“ Kým komentár na Kiskovu adresu postavil políciu do pozoru, pravidelné komentáre vyzývajúce na fyzickú likvidáciu politikov ako Monika Flašíková-Beňová, Robert Fico či Robert Kaliňák zostávajú bez povšimnutia. Podobné komentáre sa vyskytujú aj na stránkach ako Prečo ľuďom hrabe, Slobodný vysierač či Zomri, ktoré sa, naopak, tešia podpore mainstreamových médií. Ani výrokom rapera Strapa o tom, že politici si koledujú o defenestráciu (narážajúc na Mariana Kotlebu), nevenovali muži zákona pozornosť. Stíhanie mladého muža z Cinobane za výrok na adresu prezidenta bolo po čase zastavené. Dvojitý meter v posudzovaní výrokov na internete je však dobre badateľný a môže sa uplatniť aj vtedy, ak sa štátna regulácia stránok rozšíri z hazardu na ďalšie „nepohodlné“ oblasti.

ORBIS PICTUS > USA Foto: J. Scott Applewhite, SITA/AP

Kým Donald Trump trávil čas vo svojom golfovom rezorte v New Jersey, v Bielom dome vo Washingtone prebiehala rekonštrukcia. Škoda, že len stavebná. Skutočnú rekonštrukciu by potreboval americký politický systém ovládaný finančnými magnátmi, nadnárodným kapitálom a vplyvnými skupinami v pozadí. (mb)

VATIKÁN > ORBIS PICTUS Foto: Gregorio Borgia, SITA/AP

Vladimir Putin na audiencii u pápeža Františka. Nedávno kolovala po internete správa, podľa ktorej Putin o Františkovi vyhlásil, že to „nie je boží muž“. Agentúra AP 11. augusta informovala, že tento Putinov citát je podvrh. Či už to ruský prezident povedal, alebo nie, v súčasnej dobe je obhajcom tradičných kresťanských hodnôt skôr on ako tento pápež pretláčajúci do cirkvi agendu NWO. (mb)

ORBIS PICTUS > JAPONSKO Foto: Ryosuke Ozawa, SITA/AP

Japonské ministerstvo obrany začalo rozmiestňovať po krajine zariadenia PAC-3 odpaľujúce rakety Patriot ako ochranu pred balistickými strelami zo Severnej Kórey. Paradoxom je, že Japonci používajú americkú techniku ako záštitu pred jadrovou hrozbou, pričom tieto zariadenia sú umiestnené aj v blízkosti Hirošimy, ktorú práve USA jadrovým útokom zrovnali so zemou. (mb)

USA > ORBIS PICTUS Foto: Ken Steinhardt, SITA/AP

Jadrovej vojny sa v čase zostrujúcej štváčskej propagandy obávajú aj samotní Američania. Saxon Wood, predavač v obchode s armádnymi potrebami v kalifornskom meste Orange, čaká s dvomi plynovými maskami na zákazníka, ktorý si ich objednal telefonicky. Predajňa zaznamenáva zvyšujúci sa záujem o takéto obranné prostriedky. (mb)

ORBIS PICTUS > GRÉCKO Foto: Petros Giannakouris, SITA/AP

Mesačný spln nad Poseidónovým chrámom pri Cape Sounio južne od Atén. Noční návštevníci viac ako sto gréckych antických pamiatok si 7. augusta mohli vychutnať čiastočné zatmenie Mesiaca. Dúfajme, že to nebola predzvesť zmrákania sa nad európskou civilizáciou ohrozenou migračnými vlnami, dekadenciou, úbytkom obyvateľstva a koristníckym kapitalizmom. (mb)

ŠPANIELSKO > ORBIS PICTUS Foto: Jesus Moron, SITA/AP

Skupina migrantov zo subsaharskej Afriky sedí za policajnej asistencie na pláži v blízkosti španielskeho mesta Ceuta potom, ako sa sem preplavila cez more. Po Grécku a Taliansku sa aj Španielsko dostáva pod čoraz väčší tlak prišelcov z Afriky. Koordinátori riadenej invázie si nejaké cestičky vždy nájdu, kým sa európske krajiny koordinovane nepostavia na odpor. Brusel však miesto riešenia tlačí na utečenecké kvóty. (mb)

ORBIS PICTUS > PORTUGALSKO

RUMUNSKO > ORBIS PICTUS

Foto: Armando Franca, SITA/AP

Foto: Vadim Ghirda, SITA/AP

Miestny hasič sa snaží dostať pod kontrolu lesný požiar pri dedine Pucarica v centrálnom Portugalsku. Augustové horúčavy spojené so silnými vetrami spôsobili v krajine vlnu lesných požiarov, z ktorých niektoré mali na svedomí aj ľudské životy. S postupujúcimi klimatickými zmenami sa takéto výjavy zrejme stanú bežnejšími aj v našich zemepisných šírkach. (mb)

Hydina natlačená v úzkom priestore na kuracej farme v juhorumunskom Gaesti. Európska únia sa chce zaoberať škandálom s kontaminovanými slepačími vajíčkami, ktoré sa našli až v 17 členských krajinách. Takéto kauzy neprestanú, kým bude zdravie ľudí a zvierat podriadené záujmom potravinárskeho biznisu. (mb)

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Tibor Eliot Rostas

VLADIMÍR MEČIAR: VZOSTUPY A PÁDY DRUHÁ ČASŤ TRILÓGIE EXKLUZÍVNEHO ROZHOVORU V PRVOM DIELE TRILÓGIE MIMORIADNEHO ROZHOVORU S BÝVALÝM TROJNÁSOBNÝM PREMIÉROM SLOVENSKEJ REPUBLIKY SME SA ROZPRÁVALI O POČIATKOCH JEHO POLITICKEJ KARIÉRY, O KRIMINÁLNOM POZADÍ PREZIDENTA KOVÁČA AJ HAVLA, O ROZTRŽKÁCH VO VNÚTRI VPN A HZDS, O TAJNÝCH SCENÁROCH ROZDELENIA ČESKOSLOVENSKA, O POZADÍ PRIVATIZÁCIE, ALE AJ O PRIAMOM ZASAHOVANÍ ZAHRANIČNÝCH AMBASÁD DO VNÚTROPOLITICKÉHO VÝVOJA ZVRCHOVANEJ SLOVENSKEJ REPUBLIKY. ZEM&VEK JE OD SVOJHO POČIATKU PLATFORMOU DIALÓGU. CTÍME VOLTAIROVSKÚ ZÁSADU O POSKYTOVANÍ PRIESTORU AJ NÁZOROM, S KTORÝMI SÚHLASIŤ NEMUSÍME – TO JE TOTIŽ ZÁSADNÝ PRINCÍP OBJEKTIVITY. PONÚKAME PRIESTOR NA KOMUNIKÁCIU A DISKUSIU. NA TÚ SME UŽ DÁVNO VYZVALI AJ ĽUDÍ Z PROSTREDIA, KTORÉ JE VOČI NÁM MIMORIADNE ZAUJATÉ. DIALÓG ODMIETLI. NAMIESTO TOHO PODSÚVAJÚ A PREKRÚCAJÚ FAKTY A PRZNIA ÚLOHU ŽURNALISTIKY. NIKDY BY SME SA NEPREPOŽIČALI NA VEDENIE ROZHOVOROV FORMOU VÝSLUCHU A NEPRETRŽITÉHO VSTUPOVANIA DO ODPOVEDÍ NAŠICH RESPONDENTOV. KU KAŽDÉMU Z NICH PRISTUPUJEME S REŠPEKTOM, PRETOŽE KAŽDÝ Z NÁS MÁ PRÁVO SLOBODNE VYJADRIŤ SVOJ NÁZOR. A NIE JE TO INAK ANI V PRÍPADE KĽÚČOVEJ OSOBY PONOVEMBROVÝCH UDALOSTÍ A VZNIKU SAMOSTATNÉHO SLOVENSKA. Foto: Matúš Plecho

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

AMNESTIE

V májovom čísle 2017 sme publikovali rozhovor s JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, ktorému dal Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu za pravdu, keď vyniesol verdikt, že zrušením amnestií by sa zrušil aj princíp právnej istoty. Je to téma, ktorá sa vás bytostne dotýka, no zároveň sledujeme, akým katastrofálnym spôsobom sa prezentuje na verejnosti. Viedol s vami rozhovor – či skôr pokus o krížový výsluch – redaktor RTVS Braňo Dobšinský. Toto nemá so žurnalistikou a etikou nič spoločné. Všetko, čo sa dnes opäť dáva do pohybu v súvislosti s vašou osobou, má čitateľnú dramaturgiu. Čo si myslíte vy osobne, prečo sa znova vytiahla táto téma? Rozprávali sme sa už o tom, za akých podmienok Slovenská republika vznikala, koľko ťažkých zápasov prebehlo. Dnes je 25. výročie jej vzniku. A treba ho Slovákom niečím okoreniť. Tí, ktorí to zakladali, boli zločinci a darebáci. To je prvá súvislosť. Súčasne s tým sa objavuje čoraz viac článkov a úvah vrátiť sa ku konfederácii, vrátiť sa k spolupráci s českou vládou. Tie články, ak si všímate, vychádzajú. Je to v tlači, ja to vnímam neobyčajne jasne. Napríklad aj vo vysielaní, hoci bolo zakázané užívať pojem Československo, sa čoraz viac objavuje v Česko a Slovensko s malým s ako jedno slovo. A tým, že to slovenské sa takýmito náznakmi potláča, sa demonštruje niečo iné. Je symptomatické, že tí, ktorí podpisovali papiere za zrušenie amnestií, sú z 90 % tí, ktorí podpisovali aj doklady o federácii. To je prvý moment. Druhý moment, keď hľadáme podstatu, v čom to je – veď nám to hovorí Bugár. Veľmi jasne to hovorí. Milosť Michalovi Kováčovi bola zrušená. Milosť spolupáchateľovi Kočnerovi, ktorý je v tej istej veci rovnako namočený, zrušená nebola. A hovorí: Toto je výsledok politického kompromisu. To znamená, že ten proces nie je právny. Ak politické strany rozhodujú, kto má byť stíhaný, kto nemá byť stíhaný, je to proces politický. Potom treba povedať, že všetci, ktorí sa toho politického procesu zúčastnia na strane terajšej režimovej moci, sú policajti, vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia, takže ich čaká rovnaký osud ako predstaviteľov všetkých politických procesov. Nielen teraz, ale aj o pár rokov. A nech si rozmyslia, čo robia; idú do politického procesu.

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Týmito tlakmi sa dostávame do podobných procesov ako v 50. rokoch. Áno. Nakoniec aj Bugár povedal ešte ďalšiu vec: My na Ústavnom súde máme svojich sudcov. Ja nemám žiadnych svojich sudcov. Asi sa trošku preriekol. Lenže tým povedali, že politická väzba ústavných sudcov a politických štruktúr existuje. Bývalý minister spravodlivosti ich nazval kolchozníkmi. Vyjadril sa tak v zmysle, že Ústavný súd nie je ústavný súd, ale družstevné politbyro, a vzhľadom na defraudáciu práva nemá v našom systéme čo hľadať. Čiže čo toto znamená? Čo toto je? Ideme do procesu, ktorý má politické pozadie a má niečo vyriešiť v politike. To, že sa Fico na to prepožičal, prebral zodpovednosť za to, čo urobil. Nikto iný nenesie zodpovednosť. Keď hovoríme o fašistických tendenciách, Kresák, ktorý to vymyslel, je typický predstaviteľ týchto tendencií, čo som povedal pred rokmi, nie teraz. Títo ľudia nadobúdajú v politike navrch: určíme, zakážme a podobne. Ďalej je tu väzba na medzinárodné právo, ktoré hovorí, že toto právo je Slovenskej republike nadradené a rozhodnutia týchto orgánov sú pre všetky orgány štátu záväzné. A teraz nám amnestie rozbili Ústavu Slovenskej republiky, vlastne zlikvidovali právny štát. Oni ho likvidujú dvomi spôsobmi. Jeden je v kompetencii ústavných orgánov, ktorý už Fico raz rozbil a vytvárajú reálne nebezpečenstvo, že pri páde vlády si prezident menuje vládu a zavádza prezidentský režim. Toto v ústave je, to presadil Fico za 24 hodín. Toto je druhé v ústave, kde pomenil kompetencie vyvážených mocí. Medzi moc zákonodarnú, výkonnú, súdnu v prospech politických strán a diktátu politických strán. A všetky tieto kompetencie sa narušili, tie väzby dnes nefungujú. Oni majú výnimku. Veľmi ponižujú Ústavný súd tým, že si z neho urobili slúžtičku, handričku, dones kávičku, uprac tamto, spapkaj, čo sme ti pripravili. A, bohužiaľ, väčšina sudcov Ústavného súdu túto úlohu prijala. To znamená, že súdy nie sú ani nezávislé Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

a Ústavný súd neplní svoju funkciu, pretože jeho funkcia nie je vykladať úmysel vlády, ale chrániť ústavnosť štátu. A to neurobil. Veď nemôže byť ústava, v ktorej je jeden článok proti druhému článku. Ďalej je tu otázka chápania postavenia človeka a ľudských práv v spoločnosti. Ak si všimnete, posledné roky sa o tomto nerozpráva. Najviac sa o tom rozprávalo pri prevzatí politickej moci. Čiže práva človeka, jeho právne postavenie a slobody sa netransformujú do reálneho života. Nie je predmetom politických diskusií, ako to rozvinúť a chrániť. Skôr sú úvahy, ako to potlačiť. Akoby taký nejaký prísny režim na vedenie poriadku – a budeme v čižmách a budeme v hnedých uniformách a my ich naučíme. Koho chcú naučiť? Čí sú to predstavitelia? Veď kedy bola na to lepšia príležitosť ako pri vzniku štátu? A čo sme urobili? Išli sme do diskusie s každým. Niet jediného novinára, ktorý mal zakázané písať a hovoriť čokoľvek. Niet jediného väzneného politického väzňa alebo kohokoľvek na politickú tému. Bol som tvrdý v prejave ústnom? Áno. V skutkoch? Ale áno, keď sa dohodlo, tak to platilo. Nemohlo sa dohodnúť, a neplatiť. Čiže ak Fico mohol zohrať v istom období pozitívnu úlohu, dnes už je Fico ten, kto spoločnosť zoskrutkováva, už to nie je rozvoj. Dnes je 10 rokov predsedom vlády, štyri roky podpredseda strany Demokratickej ľavice, ktorá bola v koalícii, a predtým poslanec. Aj bol stále poslanec. Čiže už to poznamenanie osobnosťou, vnímanie prizmou osobnosti kazí celkový dojem republiky. Fico už roky nevie dať odpoveď na ekonomické potreby Slovenska. Nevie dať odpoveď na politický vývoj demokracie na Slovensku. Nemá tú odpoveď. Mne sa zdá, že neexistuje žiadna základná vízia. Neexistuje nič, čo by nadchlo masy, čo by očarilo verejnosť, čo by prinieslo ďalekosiahle perspektívy. Nie. To je len komentovanie jednotlivých náhodných udalostí. Michal Kováč bol zanedbateľný faktor. Základná otázka bola príprava na voľby na jeseň, ktoré sa pripravovali už vtedy, keď bola veľká výstraha zo strany Spojených Foto: Matúš Plecho

Foto: Matúš Plecho

štátov amerických. Vtedy sme brali na vedomie, že Kováč musel riešiť dve veci: kriminalitu svojej rodiny a pád vlády. Nakoniec ten projekt a poradu, ako sa to má preniesť na vládu, nahral jeden z poradcov Kováča, ktorý mi túto nahrávku dal. Ak dovolíte, zachovám jeho anonymitu. Ešte je na druhej strane. Celej vláde som ju prehral. Hovorím: O toto sa hrá, podľa tohto sa zariaďte. A celá vláda držala spolu ako jeden muž až do posledného dňa. Dnes sa stále častejšie skloňuje precedens, ktorý by zrušenie amnestií mohlo vytvoriť. Vraví sa dokonca o samotnom ohrození našej štátnosti a suverenity, ako aj spochybnení územnej celistvosti Slovenskej republiky. V súvislosti s tým sú témou Benešove dekréty, ktoré by v prípade ich rušenia od počiatku (ex tunc), a následného prijatia osobitného právneho predpisu vyvolali totálny chaos majetkových pomerov a smerovali by k úplnému rozvratu povojnového usporiadania Európy. V poslednom čase o tom dokonca otvorene hovorí Pál Csáky. Je niečo také vôbec reálne? Tie amnestie sa nemôžu rušiť po 20 rokoch, retroaktivita v práve nemôže byť. Ak sa pripustí, veľmi peknú lekciu sme dostali od maďarského ministra. Žiada retroaktivitu pre Benešove dekréty. Prečo nie? Či je to 20 alebo 50 rokov. Už to nie sú len Benešove dekréty. V slovníkoch maďarských politikov a radikálov sa čoraz častejšie objavuje Trianonská mierová zmluva. „Je zaujímavé, že geopolitické procesy vo svete, dokonca geopolitické a geostrategické procesy v našom okolí naznačujú, že trianonský mierový diktát nie je vytesaný do kameňa,“ povedal spolupredseda HVIM György Gyula Zagyva, a vyjadril nádej, že v budúcnosti bude možné získať stratené maďarské územia alebo sa aspoň terajšie hranice posunú pozitívnym smerom. János Lázár, minister riadiaci úrad vlády, zas vyhlásil, že prišiel čas, aby susedné krajiny Maďarska a vodcovia Európy uznali, že Maďari nespôsobili Trianon, ale sú jeho obeťami. Tá Trianonská zmluva platiť bude, ale otázka Benešových dekrétov by už tiež nemala platiť, lebo bola uzatvorená pri vstupe do Európskej

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

únie počas prístupových rokovaní. No ale prečo by ju neotvorili? Keď retroaktivita v jednom, prečo nie v druhom? Prečo nemôže byť retroaktivita na všetky Havlove dekréty? Veď on vtedy púšťal generálne. Pustil toľko ľudí, ktorí do pol roka spôsobili taký nárast kriminality, že až. Prečo nerozšíriť tieto právomoci na ktorékoľvek rozhodnutie prezidenta? Je tam faktor, ktorý sa takisto zanedbáva. Ono totiž tie ústavné zákony nezrušili len amnestie, ale všetky rozsudky všetkých stupňov súdov na Slovensku, ktoré s vecou súvisia. Ale veď súdy sú nezávislé a rozhodnutia zaväzujú štátne orgány.

Ale to by sa muselo začal všetko odznova. Štátne orgány zaviazali súdy, že rozhodli neplatne. To myslia, že keď my sme šéfovia, že môžeme? Absolútne rozbili systém. Čo sa týka vyšetrovateľov a podobne, vyšetrovanie bolo prerušené pred amnestiou. A naraz, keď prišiel Dzurinda k moci, začalo vyšetrovanie za platnosti amnestie. To znamená, že všetky úkony sú neplatné. Na základe čoho sa robili? Teraz majú uznať tie úkony za platné? Dzurindova vláda mala po roku 1998 ústavnú väčšinu. Prečo teda – hypoteticky – v čase, keď mali väčšinu v parlamente a boli za zrušenie amnestií, nepoužili tú väčšinu a nezrušili ich už v roku 98? Oni robili Ústavu Slovenskej republiky, novelizovali, a tam rozhodli, že to právo zostáva. Akurát ho musí spolupodpisovať predseda vlády. To znamená, že uznali všetky dovtedajšie rozhodnutia ako v súlade s právom a ďalšie rozhodnutia v amnestiách majú byť od toho dňa spolupodpísané predsedom vlády. Bodka. Béla Bugár bol v tom čase predsedom vládnej strany SMK. A podporoval to. Áno. A teraz sa veľmi výrazne zasadil o to, aby o zrušení amnestií rozhodoval parlament. Všimnite si, že tie amnestie prijala vláda. Nikto iný nemohol. A kde sa hovorí o vláde, vždy sa hovorí o osobe. Diskredituje sa osoba,

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

a nie vláda ako celok. A s Bugárom máme nevyrovnané účty. Jeden čas vypadol z politiky pre korupciu v jeho strane a pre svoje maniere. Dnes sa do pozície kvázi opozičníka v podstate stavia minister kultúry. Čo sa týka hystérie okolo amnestií, dovolím si pripomenúť, že na to, aby tá hystéria vznikla, najprv vznikli dva filmy Slovenskej televízie financované z vlastných zdrojov. Potom vznikla koprodukcia filmu Únos, ktorý financovalo Ministerstvo kultúry zo svojho fondu a Slovenská televízia. Čiže roky predtým vyrábali nejakú tému, ktorá by to mala diskreditovať. A keď mali v januári v Národnej rade rozhodnúť, odložili to na obdobie po tomto filme a dávali to do obehu ako stanovisko odborníkov. Ale veď medzi tými odborníkmi, ktorí robili petíciu, je päť sudcov. A petície vo veci občianskych práv sú zakázané. Čiže päť sudcov, ktorí majú rozhodovať, už vopred vyjadrilo stanovisko, a tým dali najavo aj to, že nesúhlasia s obsahom ľudských a občianskych práv a vedome porušujú ústavu. To je potom prezumpcia viny. Samozrejme, áno, ale aj prezumpcia potenciálu porušovania ústavnosti zo strany tých, ktorí majú ústavnosť chrániť. Toto ide celým režimovým systémom publicity spravodajstva, ktorej sú ľudia roky verejne poplatní, vyvolal to SMER. SMER to financoval, roky to pripravoval. Teraz to vyvrcholilo a Robert Fico prevzal politickú zodpovednosť. SMER financoval film. Zo SMERu, respektíve z peňazí Slovenskej televízie, išli dve veci – o zavlečení Kováča, o Róbertovi Remiášovi – absolútne zmanipulované a nepravdivé. A myslíte si, že takto naladený je celý SMER, alebo nejaká frakcia? Tí, ktorí sú v ústavnoprávnom výbore zo SMERu, nehlasovali za zrušenie amnestií; vyriešili to tak, že tam neprišli. Faktom teda ostáva, že tu nejde o moju osobu, ale o to, že ten systém práva a vzťahov sa rúca v prospech totality. Keď hovoríme o manipulácii, jedným z tých absolútne najvýraznejších aktov sú kvety Anny Remiášovej, ktorými vás udierala po tvári,

a s tým spojená aj celá obrovská kauza tragickej smrti Róberta Remiáša, interpretovanej ako vražda, za ktorú nesiete zodpovednosť. O tom, či to je, alebo nie je vražda, môže rozhodnúť sudca. A kto hovorí, že je to vražda? Novinári a politici. A hovoria to 20 rokov. Ale veď každý skutok treba dokázať. Dôkazy o vražde nie sú. Sú protirečivé jedny aj druhé. Neviem povedať, čo to bolo. Pýtam sa: Kto je Remiáš? Nevedel som o ňom nič. Dali mi jeho materiály, z ktorých vyšlo, že robil aj v polícii, bolo tam v tých materiáloch všeličo, čo som sa dočítal, v jeho neprospech. A prečo by to robila Slovenská informačná služba? Veď dnes vám povie viac ako treba. Veď ten Remiáš sa uchádzal o službu v SIS. Čo by bolo lepšie, ako vyťažovať ho pri vstupných rozhovoroch? Veď je preukázané, že Remiáš ponúkol informácie zo zákulisia prezidenta verejne za päť miliónov korún. Bolo tam viac ľudí. Keby šlo o spojku – veď tých spojok, ktoré behali hore-dole, bolo asi 13, podľa verejných zdrojov, ako som tak počul. Veď tam chodil aj Kňažko, chodil tam aj Čarnogurský, chodili tam pravidelne peniaze. Veď o dvoch z tých spojok, ktoré tam boli, nakrútili v Prahe televízny dokument, že keď budú zavraždení, dal som ich zavraždiť ja. To prišli povedať. No a my sme ich potom museli nejako chrániť. A chrániť sa dalo zverejnením toho všetkého. Lebo ochrana osobná nám dosť dobre nevychádzala. Ale veď to robili politici, ktorí to nakrútili. Dnes utekajú z politickej zodpovednosti. Hovorím, že ak sa v tej veci začne stíhať, budem žiadať aj stíhanie Kňažka, aj Čarnogurského, ktorí povedali, že ten útek Fegyveresovi financovali. Prečo? Viem aj o človeku, ktorý už síce zomrel, ale financoval pobyt mladého Kováča v Rakúsku, kde trpel pol roka za stotisíc dolárov. Viem aj o úveroch jeho rodičov za milión dolárov na túto tému. Málokto vie, že keď vyšlo stíhanie v Nemecku a prevalilo sa to na Slovensku, otec vystúpil a povedal: Nie je to môj syn. Čo sa týka pani matky Remiá šovej, jej pomery sa nápadne zmenili, keď vstúpila do kampane v roku 1998 ako matka zavraždeného syna. Mala byt v Bratislave,

zamestnanie, do ktorého nemusela chodiť, ale plat chodil. A keď som bol vo Vrbovom, kde došlo k incidentu s tými kvetmi, ľudia potom hovorili, že matkou mala byť celý život, aj vtedy, keď malý Remiáš vyrastal v detskom domove. Také veci si treba preveriť – celý život a celý materinský vzťah, či je účelový, alebo celoživotný. Chápem, že keď zomrie dieťa, každého rodiča to musí veľmi bolieť, nech je akýkoľvek. Len je zle, keď sa to politicky prenáša na nesprávny cieľ. Alebo keď sa volá po tom, že treba sicílsku pomstu.

KISKA, BÚTORA, DEMEŠ A TRETÍ SEKTOR

Prejavy a spôsob komunikácie prezidenta Andreja Kisku nápadne pripomínajú prejavy a smerovanie Michala Kováča. Aj vtedy, aj dnes sa v tejto súvislosti skloňujú mená ľudí ako Demeš, Bútora a podobne. A spolu s nimi obrovský vplyv neziskových organizácií. Stretávali ste sa počas svojich vlád s vplyvom neziskových organizácií financovaných zo zahraničia? Dnes vieme, že Ficova vláda sa s tým vplyvom reálne stretáva. A začína to byť čím ďalej, tým otvorenejší, ale aj priehľadnejší boj, pretože médiá sú v rukách tých istých ako samotné neziskové organizácie určujúce témy obsahu. Ako ste toto vnímali vy? My sme toho o neziskovkách veľa nevedeli. Vlastne to bol faktor, s ktorým sme sa nestretávali, nepočítali sme s tým. Aj keď začínali prichádzať, prichádzali postupne. Ale stretol som sa s tými dvomi menami, ktoré ste spomínali. Prvý, Bútora, pôsobil vo Verejnosti proti násiliu. Odtiaľ ho pozvali za poradcu Václava Havla. A Bútora bol zmocnenec Václava Havla pre Slovensko s cieľom zabrániť vzniku Slovenskej republiky. Bútora garantoval prenos Havlových liberalistických a subjektívnych názorov, ako sa prezentovať na Slovensku. Ten človek má dnes možnosť šéfovať poradcom prezidenta Kisku, vedie naivného, ctižiadostivého, ale politicky negramotného Kisku. A píše mu referáty, robí mu náplne, čo má robiť, ako má vystupovať, čo je absolútna zvrátenosť. Bútora prehral historický zápas už pred 25 rokmi. A dnes so svojou garnitúrou vystupuje navrchu. Demeš sa objavil ako

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

minister medzinárodných vzťahov v rokoch 1991 a 1992, na to krátke obdobie, a potom sa angažoval v dobrých vzťahoch so zahraničím a začal vytvárať tretí sektor. On je nekorunovaný šéf tretieho sektora na Slovensku. O tom, aké sú jeho prepojenia kade-tade po svete, nechcem hovoriť.

No my vieme, aké sú jeho prepojenia, aj v rámci German Marshall Fund a ostatných organizácií, ktoré zakladajú požiare rôznych farebných revolúcií aj vonku. Okrem toho, že riadil Odbor zahraničnej politiky Kancelárie prezidenta Kováča, pôsobil ako jeho poradca. V rámci americkej organizácie German Marshall Fund bol riaditeľom pre strednú a východnú Európu. Aj vo svojich knihách Mlčanie som publikoval prepojenie týchto organizácií s činnosťou Freedom House, ktorú riadil bývalý šéf CIA James Woolsey. Všetky tieto aktivity zastrešuje oddelenie CIA s názvom Covert Action Staff. Na tieto a podobné miesta slovenskí bezpečnostní analytici posielajú svoje pravidelné hlásenia. Áno, čo sa týka týchto organizácií, pýtal som sa na to pani Albrightovej, čo to má znamenať? Ona mi hovorí: Toto sú organizácie, ktoré vykonávajú politické aktivity, ale nie sú vládne. Čiže my ako vláda sa od toho dištancujeme. Hovorím: Ale vy ich platíte z rozpočtu. No my im dávame peniaze na fondy, ale čo budú robiť, si rozhodujú sami. Čiže je to priamy nástroj politiky, ktorým sa kvázi nezávisle robí politika a tematiky vyhovujúce riadiacej vláde. Nie je to len americká špecialita, robia to aj iné západné európske krajiny, ktoré to potom posielajú k nám do strednej Európy. U tých fondov sme nedocenili, o akú ekonomickú silu ide. Mysleli sme si, že to nejako zvládneme. Pamätám si, keď za mnou prišiel novinár z Chorvátska, prečo sme prehrali voľby? Lebo Chorváti mali Hrvatsku demokratsku zajednicu, tak ako sme my mali HZDS. A keď som mu hovoril o treťom sektore a o tom, ako tu pôsobí a čo robí, prestal nakrúcať a hovorí: Preboha, veď u nás nikto nevie, že nám toto hrozí. Reku: U vás to pôjde ešte ďalej, pokúsia sa zatýkať. Aj tak bolo.

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

To sa dnes začína diať aj tu. Mnohí ľudia sú vystavení narastajúcim hrozbám a nátlaku. Táto štruktúra je na celom svete, naraz rovnaká téma. Stretol som sa s jedným šéfom takejto neziskovky v Spojených štátoch. Veľkú úctu k jeho kvalitám som nemal, ale ako prevodová páka bol odhodlaný urobiť čokoľvek, čím bude poverený. To odhodlanie bolo obrovské. Tu už hovoríme o určitej forme politického extrémizmu, ktorý sa dnes vo svete prejavuje prostredníctvom účinnej nátlakovej formy financovanej koordinácie verejnej mienky v prospech práve tých ľudí, ktorí sú pri moci. Skôr by som to popísal, že vláda má politický strach. Je to súčasť tvorby štátneho systému. Tak ako sme mali: strana, vláda, odbory a ostatné organizácie, ktoré boli súčasťou národného frontu, oni vytvorili niečo nové, čo pretvorili na vplyv ekonomický aj politický. Kryjú to aj sociálnymi aktivitami, ale kryjú to aj fondy. Pod maskou rôznych „-izmov“, ktoré vyzerajú na prvý pohľad alebo počutie presvedčivo. Lenže napríklad je neznáme na Slovensku a možno neznáme aj vo svete, že ak sa tieto aktivity vykrývajú zo súkromných zdrojov... ... čo sa aj vykrývajú... ... tak si ich daňovník môže odpísať z daňových povinností. Rozumiete? Čiže zase to financuje štát. A pre mňa bolo poučením, že keď tu rôzne delegácie v 1998 chodili ako na klavír, každá sľúbila ekonomickú pomoc, aj diplomati, aj politické strany opozícii. Keď začali chodiť do Košíc dať si poklepkávať hrdzavým mečom po pleci, to bolo dávno predtým, ako sa stal Schuster prezidentom. A nevadila im ani jeho minulosť, ani nič, hlavne že bol prispôsobivý. V Rusku aj v Spojených štátoch alebo aj v Izraeli sú schválené legislatívne normy ukladajúce neziskovým organizáciám povinnosť deklarovať pôvod peňazí zo zahraničných zdrojov. A ak ide o organizácie napojené na zahraničné zdroje, sú jednoznačne posudzované ako organizácie zahraničných agentov. V roku 1938 bol v USA prijatý zákon FARA sprehľadňujúci Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

zahraničné financovanie aktivít verejnej sféry. Keď jeho obdobu v roku 2012 zaviedlo Rusko, zistilo sa, že za štyri mesiace pritieklo do krajiny 900 miliónov dolárov na rozkladnú činnosť proti riadne zvolenej vláde. To sme sa dostali tam, kde my v roku 1998, keď sa povedalo, že tieto aktivity smerujú k voľbám, nemajú kontrolované peniaze, musí byť prijatý zákon, ktorý týmto organizáciám uloží preukazovať pôvod peňazí na svoje aktivity a budú podliehať kontrole ako každý poslanec a každá strana. Nikdy sme tento zákon neprijali. To malo byť súčasťou opatrení, ako sa chrániť. Rusi sú dnes v situácii, že týmto politickým štruktúram zastavili podporu, ale idú ďalej. Tá podpora ide súkromnými zdrojmi, inými zdrojmi, takže pokračuje, neskončila, a nevedia si s tým dosť dobre poradiť, lebo nemajú odvahu povedať, že to má byť zakázané. Kým nebudú mať túto odvahu, budú mať v rôznych formách prítomný tretí sektor. To nejde len o to, že sú tam nejaké mimovládky, to sú univerzity, ktoré pôsobia, to sú spoločnosti, ktoré pôsobia. To sú aj tie nadnárodné spoločnosti, ktoré financujú takéto aktivity. Veď keď nadnárodná spoločnosť potrebuje zmeniť nejakú vládu, zaplatí si tam takéto skupiny, ktoré tie zmeny riadia a urobia. Svet je trošku v inej rovine a tento zápas sa vedie v Rusku o obrovské nerastné zdroje, ktoré chcú majetní ovládať. Zatiaľ ich ešte Rusi nevydali. To je primárna príčina. Rusko nie je primárnym terčom. Primárnym terčom je Čína, ale od Ruska sa žiada, aby sa buď stalo spojencom pri zápase s Čínou, alebo bolo aspoň neutrálne. A k tomu má smerovať zmena vedenia štátu. Samozrejme, že aj Rusko tým, že rigidne dodržuje pravidlá medzinárodnej politiky, nevstupovania a podobne, tento systém budovania vplyvných organizácií zanedbalo a nie je rovnocenným hráčom. Ak dnes človeka vinia z propagandy, slúži to viac-menej na to, aby sa urobila kontrapropaganda a mohla sa ešte bujnejšie rozširovať sieť informačných odborníkov a technológií. Tie majú za úlohu rukami vlastného národa dosahovať ciele proti jeho vláde. A ľudia budú presvedčení, že robia dobre, lebo sa im to zo všetkých strán bude Foto: Matúš Plecho

ponúkať ako dobré riešenie. Podvedomie sa upevní a vlastne urobia niečí záujem, ale svo jimi rukami. A vtedy je všetko čisté, lebo však to bolo demokratické a zvolené. Všimnite si – poldruha roka pred každými voľbami štartujú treťosektorové organizácie. A to nielen u nás. Všetky štáty, ktoré boli súčasťou bývalého Sovietskeho zväzu, celý Balkán, všetko je v tomto pohybe. A tam, kde je to inak, ako Blízky východ, tam hovoria zbraňami. Dnes vidíme, že všetok kapitál neziskových organizácií sa prostredníctvom politikov, politiky, a najmä médií hlavného prúdu zameriava na Rusko ako na terč, o ktorom sa hovorí, že toto je opäť ríša zla ako kedysi za čias studenej vojny. A toto sa premieta aj do kurzu súčasnej zahraničnej politiky Slovenskej republiky a stávajú sa také absurdity a nehanebnosti, ako keď na Deň víťazstva 9. mája 2015 prišiel minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Andrej Kiska kladie vence separátne alebo sa na Dukle pri prejave ruského predstaviteľa Andreja Šabanova postaví a demonštratívne odíde. No a už vôbec nehovoriac o tom, že sa veľmi výrazne stavia na stranu súčasného ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, ktorý úplne evidentne podporoval a podporuje neonacistické sily namierené proti ľuďom a civilnému obyvateľstvu na východe Ukrajiny. Ako vnímate Andreja Kisku a jeho vystupovanie na verejnosti? Keby tie voľby prezidenta boli zajtra a bol by iný, bolo by to dobre. Kiska v podstate ťaží z dvoch vecí. Prvá, že bol kandidát proti Ficovi. To robilo veľmi veľa. Druhá, že bol neznámy. Neznámy on, neznáme jeho kroky. Dnes, keď sa ukazuje, o čom boli tie jeho dobročinné organizácie, koľko exekúcií je tam, koľko ľudí kvôli tomu trpí, ako draho za to platia, je to iný človek, iná charakteristika. Z hľadiska politických ambícií je Kiska produkt. Je to produkt toho, čo na Slovensku dnes existuje – toho, že si funkciu možno vykúpiť. V istom časovom období sa zviditeľnia neznámi ľudia, dokážu sa usmievať z bilbordov, podávať ruky, pustia sa nejaké legendy o tom, akí sú sociálne dobrí. A potom sa príde na to, že nie sú sociálni – sú sociopati, a to je rozdiel.

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

„DNES SA, POVEDZME, S VAMI ROZPRÁVAM A JE PREDPOKLAD, ŽE NIEČO ZVEREJNÍTE, ALE REŽIMOVÉ MÉDIÁ MI DOVOLIA MAXIMÁLNE ŠTEKY. ŠTEKY, TO ZNAMENÁ, ŽE SA MI POSTAVIA PRED BRÁNU: POVEDZTE. ZVEREJNIA FOTKU, NAPÍŠU TO, ČO SI POVEDIA SAMI. TO NIE SÚ ROZHOVORY, TO NIE JE NÁZOR, TO NIE JE O OSOBE, O VYSVETLENÍ, PREČO TEN NÁZOR JE. TO JE O ŠTEKU A OBMEDZOVANÍ SLOBODY.“

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

Prípadne asociáli, keď majú päť právoplatných rozsudkov, a navyše sa hovorí o tom, že sú dlžní štátu viac ako 12 miliónov eur, lebo porušili pravidlá predvolebnej kampane. Avšak poslanci politických strán, minister financií ani generálny prokurátor nekonajú. U generálneho prokurátora navyše platí zákonná povinnosť konať z úradnej moci. Potom tu vyvstáva celkom opodstatnená otázka, či sa Kiska dostal do úradu legálne? Samozrejme, že už sa potom prezidenta nikto nepýta, aké pravidlá porušil. Už má nezávislý výkon, vykonáva ho nezávisle od iných štátnych inštitúcií, je volený priamo, čiže sa cíti ako človek so silným politickým mandátom, nielen ústavnými princípmi, aj keď ústava mu priveľa dovoľuje. Začal by som s tým, že by som zobral prezidentovi imunitu, tak ako poslancom. Keď nebudeš dobrý, budeme ťa brať na zodpovednosť tak ako každého iného.

To by asi neprešlo. Nepovažujem Kisku za človeka, ktorý je vôbec politik. Vôbec nie. Robí také hrubé chyby, že keby bolo podľa neho, bude tu strašne veľa omylov, a Fico na tom do istej miery parazituje. On si myslí, že niečo kontroluje a vyjadruje sa. Poznáte jednu jeho aktivitu? Poznáte jednu intelektuálnu myšlienku? Ešte som zatiaľ nezažil ani jedno, ani druhé. Kiskovu myslíte? Áno, Kiskovu. Ale iste. Jeho prvá intelektuálna perla v úrade bola pamätná veta o tom, ako ľudské práva nesmú byť nadradené obchodným záujmom – v súvislosti s režimom Číny. Nuž a okrem iných mimoriadnych výkonov bola pozoruhodnou aj jeho nedávna cesta po Keni, kde sa dal nafotiť, ako ho černošské deti nosia na rukách, zrejme v presvedčení, že tu na Slovensku to budeme chápať ako oslavy nového Mórica Beňovského. Nikto ani nevie, prečo a načo tam bol. Takto sa politika robiť nedá a skôr je to len prínos v deštrukcii. S tretím sektorom súvisela aj Radičovej vláda. Málokto vie, že za pádom tejto vlády nebol len euroval. Jednou z káuz bola kauza správy

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

štátnych hmotných rezerv SR v súvislosti s podhodnoteným odpredajom platiny, čo bola len špička ľadovca. Vo veľkom začínalo rozkrádanie štátnych hmotných rezerv. Radičová prišla do politiky tiež ako neskúsená, predtým robila v sociálnej oblasti, kde sa vyznala, ale jej hlavný poradca bol bývalý duchovný, ktorý opustil svoj kláštor, vrátil cirkev aj veriacich a išiel za poradcu predsedníčky vlády. A pomocou morálky chceli prerábať Slovensko. Zanedbala základnú povinnosť – musí mať oporu vo vlastnej strane. Ale strana patrila inému, malému, ctižiadostivému, ktorý vyvolával vnútorný konflikt a čakal, kedy dozrejú pomery na to, aby Radičová padla. A oni si tie veci pripravovali tak, že padne len Radičová a nastúpi Dzurinda. Však členovia – poslanci KDH, oznamovali návrat Dzurindu do funkcie predsedu vlády. Predsedníčka vlády začala otvárať problémy a Dzurinda jej povedal: Ivetka, nerieš, to sme už medzi stranami vyriešili. A rokovanie vlády na danú tému skončilo. A čím ďalej, tým viac jej hovoril: Je dohodnuté mimo teba. Nevenuj sa tomu. Nebola stvorená pre moc a pre vládu. Bola to chyba, že sa na tú cestu dala a ešte väčšia chyba bola, že v dobe, keď sa mohla uchádzať o predsedu strany, láskavo sa zatvárila, nech je Miki ďalej. No Miki bol ctižiadostivý, naježený a len kukal, čo robí na jeho stoličke. Ešte stále je. Myslím, že dával nejaké echo smerom z Ukrajiny, kde robí poradcu Porošenkovho režimu spolu s Miklošom, že by sa už rád začal vracať do slovenskej politiky. Každopádne Radičová bola odchovankyňou tretieho sektora, pretože predtým bola riaditeľkou Nadácie otvorenej spoločnosti. Šéfkou nadácie Georgea Sorosa. Veľmi dobre finančne dotovaná. Čiže zase, ona tomu rozumela a aj ten výcvik, myslím si, bol dobrý. Mali ste počas svojich vlád nejaké výraznejšie apely zo strany, povedzme, americkej ambasády alebo ľudí z týchto kruhov? Niekoho, kto by povedal: takto a takto to robte? A teraz nemyslím práve demarše a formálne nóty, ktoré už vysielali z centra prostredia. To už bolo ex post. Mys-

lím na priame zasahovanie do výkonu funkcie predsedu vlády Slovenskej republiky. Boli rozhovory, ktoré boli vecné, vysvetľovali sme si veci medzi americkou ambasádou. A prišlo to do obdobia, keď po roku 1995 nastúpil nový veľvyslanec. No a ten prišiel na prvý rozhovor so mnou a začal na mňa kričať. Hovoril som: Excelencia, počujem dobre, nemusíte zvyšovať hlas. A on kričal ešte viac. Tak som mu povedal: Excelencia, som po zdravotnej prehliadke. Môj sluch je v poriadku, môžete rozprávať aj normálne. A on sa nato rozkričal ešte viac. Hovorím: Ty po mne hulákať nebudeš. Von! To sa americkému veľvyslancovi nerobí. Lenže potom sme zistili, že tento americký veľvyslanec chodí po podnikateľoch a odhovára ich od podpory vlády Vladimíra Mečiara. Chodil po straníckych funkcionároch mapovať situáciu, o tom, ako sa dá HZDS rozložiť, začal robiť porady na ambasáde o tom, čo s nami robiť. On to robil otvorene, vôbec to nerobil skryte. Ale to je evidentné zasahovanie do vnútorných záležitostí zvrchovaného štátu. No samozrejme. Napríklad britský veľvyslanec, ktorý bol v tom čase tu pri jednej privatizácii, prišiel za mnou s tým, že opovážte sa byť proti. A my budeme robiť proti vám to a to. Tiež som ho vyhodil. Ale surovo, skoro som ho chytil, lebo on sa mi vyhrážal ako osobe, čo mi porobia zlé, ak si dovolím otvoriť proti privatizácii ústa. Takže aj takéto prvky tam boli.

MÉDIÁ

Rozprávali sme sa o tézach, ktoré predčítava Andrej Kiska. Za pozornosť tohto typu globalistických neoliberálov, ktorí mu to píšu, stojí ich posadnutosť prenasledovať ľudí s inými názormi a maximálne obmedzovať ich slobodu slova a prejavu. A na tento kurz sú dnes nastavené takmer všetky médiá a spravodajské agentúry. Toto je tá liberálna politika? Toto je tá sloboda? A myslíte, že je to len Kiska? Veď niekto chcel zrušiť zákon o slobode zhromažďovania, ktorý sme voľakedy prijali, a obmedziť to. To je všeobecná tendencia, choroby terajších politikov. Na to, aby sa udržali pri moci, zakazujú, však

máme moc, prijímame zákony, meníme zákony. Zakážeme, a nebude to, a urobíme tu poriadok. Ale aký poriadok? Ten poriadok musí vyplynúť z nejakej situácie, kde bude mať aj človek s odlišným stanoviskom možnosť prehovoriť a možnosť reálnej obrany. Dnes sa, povedzme, s vami rozprávam a je predpoklad, že niečo zverejníte, ale režimové médiá mi dovolia maximálne šteky. Šteky, to znamená, že sa mi postavia pred bránu: Povedzte. Zverejnia fotku, napíšu to, čo si povedia sami. To nie sú rozhovory, to nie je názor, to nie je o osobe, o vysvetlení, prečo ten názor je. To je o šteku a obmedzovaní slobody. Formálne si slobodný, ale fakticky si otrok režimu. Oni už to, čo máme povedať, alebo to, čo chcú, aby sme povedali, majú napísané. Potrebujú dodať aktuálnu fotografiu a, povedzme, k tomu ten štek, o ktorom hovoríte. Navyše, videl som ten „rozhovor“. To bol trenažér výsluchu, lebo som tam videl policajta, vyšetrovateľa, sudcu aj kata v jednej osobe. Keď si takúto zdeformovanú tvár, ako v prípade rozhovoru Dobšinského s vami, osvojí slovenská žurnalistika, bude to úplná katastrofa. A navyše, ako vidíte, prebieha tu to známe vrstvenie. Síce oponenta argumentačne rozdrvíte, ale následne sa spustí kampaň v ich médiách a kruhoch, ktorá sa zúfalo snaží všetko obrátiť naruby a ľuďom nahovoriť: Hmm, aký bol dobrý ten Dobšinský, mu dal, Mečiar bol nervózny, a podobne. Pritom myslím, že drvivá väčšina ľudí jasne videla, že takto arogantne, tendenčne a neprofesionálne sa jeden novinár s hosťom, ktorého si pozve, nerozpráva. Išiel som do nezávislých médií dvakrát s tým, že Slovenská televízia a rozhlas povedali: Dáme vám príležitosť, ale keď odmietnete, povieme, že vlastne ani nechcete. Čiže tých 40 minút som si musel pretrpieť. Keď mi oznámili, kto bude moderátor, jeho taktiku zverejnili predtým v novinách, kde ju charakterizoval Bugár: Nedovoľte mu rozprávať, lebo ľudia mu uveria. Čiže bolo treba vybrať iné problémy. Bol som tam kvôli tomu, že dostanem 40 minút na vysvetlenie, prečo amnestie. Ale rozoberajte iné problémy a kúskujte jeho prejav. Nedovoľte tých 40 minút. Mali pripravené režijné zábery.

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

Áno, videl som to. Dokonca to bolo ešte aj zle urobené, pretože išiel iný zvuk a iný obraz, čiže ani remeselne to neobstálo. Mali čísla, kedy sa tam má čo pustiť, ako to má bežať. Ale asi sa im čísla plietli, aj keď sa pán Dobšinský usiloval tváriť, že je perfektne pripravený. Vopred pripravený, že ma mal v tej relácii akože absolútne znemožniť. To je dielo týchto chlapcov, ktorí si myslia, že takto a toto môžu. Ale bolo to treba ľuďom demonštrovať, že takto to vyzerá, vážení.

Problém je ten, že médiá sú predsa len v ich rukách a v drvivej väčšine sú schopné maximálne ovplyvniť verejnú mienku. Myslím, že vaša predchádzajúca mediálna politika, nech už to berieme akokoľvek – či už v súvislosti s Fedorom Flašíkom alebo inými ľuďmi, bola veľmi nekoordinovaná, chaotická, alebo dokonca žiadna. Myslím tým Flašíkove kampane so švajčiarskymi končiarmi alebo Ornella Muti v pôrodnici, Claudia Schiffer na otváraní diaľnice. Dali ste im priveľa príležitostí, ktoré veľmi šikovne využili na to, aby z toho spravili opak, o ktorý im v rámci mediálneho imidžu išlo. Pozrite, poviete, či som mal nejaký mediálny imidž. Ja vám poviem, že žiadny. Bol som sám, samorast. Ako som sa učil, tak som sa učil a robil tieto veci. Nikdy som nemal šťastie na mediálnych ľudí okolo seba. Čiže tento úsek som nemal nikdy pokrytý. Preto ak bolo čokoľvek zlé, vykrývalo sa to mojou osobou. Choď do média, povedz, vysvetli, teba budú ľudia počúvať. Preto pri negatívnych veciach nešli ani členovia vlády, ani nikto z politikov, ani z HZDS do súbojov a vysvetľovania. Poznám to osobne. V médiách sme mali veľmi malý priestor. Voľačo robila Slovenská televízia, aj to nie vždy jednoznačne. Voľačo Slovenská republika, naše noviny a sčasti rádio Koliba. Viac sme toho proti tomu, čo už tu mali podchytené všetky ostatné médiá – vysoko kvalifikované, frekventované – nemali. Proti tomu názory

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

politikov, ktoré boli absolútne protirečivé až nenávistné. Veľakrát bývalí kolegovia ako Milan Kňažko šírili takú nenávisť, že doposiaľ nerozumiem, kde bola jej príčina. Samozrejme, počas tohto procesu sme riešili veci, ktoré sa nikdy v histórii Slovenska neriešili. A moja nevýhoda bola v tom, že pri vzniku štátu prešli kompetencie všetkých neexistujúcich úradov na Úrad vlády. Čiže moje rozhodnutia boli vo veciach vlády, ale aj vo veciach viacerých rezortov konečné. Keď vznikalo množstvo operatívnych otázok, ktoré vyžadovali rozhodnutie, už som nemal kam ďalej ísť. Prešli rezortmi, poradnými orgánmi, diskusiami, ale niekde sa rozhodnúť muselo. Nikdy som sa nebál zodpovednosti za tie rozhodnutia a nebál som sa ich urobiť. A nie vždy sa to páčilo. Ale keď ste v situácii, že za niečo nesiete zodpovednosť a viete, že ak nerozhodnete, bude to len kvasiť a narastať ďalej. U mňa platila zásada, že aj chybné rozhodnutie je lepšie ako žiadne, lebo z tých vznikne ešte väčší zmätok. Tak sme vybudovali celú štruktúru štátu za jeden rok, čo nikto nečakal. Ale funkčného štátu. A čo sa týka mediálneho prostredia, áno, noviny dokážu zakryť veľa pravdy s okamžitým pôsobením. A žijeme len pre dnešok. Veď keď sa vtedy rozhodovalo, išlo doslova o život, aj osobný, nielen politický, a nemal som strach. Prečo by som sa mal teraz báť? Viem, že vnúčatá budú tú historickú pravdu poznať inak. A že to teraz zažívam negatívne na sebe? Riziko, do ktorého som šiel vedome. Keď som o polnoci 1. januára išiel vyhlasovať Slovenskú republiku, na tribúnu so mnou nikto nešiel, lebo nikto nechcel a všetci sa báli, že toho, kto vyjde na tribúnu, zastrelia. Tak sedeli všetci za tribúnou. Jediný, koho som po ceste stretol, bol katolícky kňaz, ktorý mi hovorí: Mám takú malú modlitbičku, môžem ísť s vami? Hovorím: Poďte so mnou, nech tam nie som sám. Postavil sa vedľa mňa, prečítal tú maličkú modlitbičku. Vždy sa to chápalo ako: Vymyslel si si to, choď. Ak bude zle, buď tam ty. My nie. My sme niekde vzadu. A to sa celú dobu mojej vlády takto hralo, aj celú dobu v politike hrá. Vždy ide o konkrétnu osobu, o konkrétnu hlavu, ktorá vyčnieva. Foto: Matúš Plecho

V ZÁVEREČNOM DIELE TRILÓGIE VZOSTUPY A PÁDY SA BUDEME VENOVAŤ GEOPOLITICKÝM OTÁZKAM, OTÁZKAM NATO VERZUS SLOVENSKÁ NEUTRALITA, IMIGRANTSKEJ KRÍZE V EURÓPE, ZRUŠENIU ŤAŽKÉHO PRIEMYSLU NA SLOVENSKU, TRAGÉDIÁM NA UKRAJINE, V SRBSKU V ROKU 1999 A PRIAMEJ SPOLUZODPOVEDNOSTI SLOVENSKÝCH VLÁD, ALE AJ SLOVANSKEJ VZÁJOMNOSTI, REFERENDU ČI VÍZIÁM NOVEJ ŠTRUKTÚRY POLITICKÉHO SYSTÉMU.

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

Vladimír Petrovič

ZOMRI STOKA SLOVENSKÉHO INTERNETU ABY DEMOKRACIA MOHLA BOJOVAŤ S TOTALITARIZMOM, MUSÍ NAPODOBNIŤ JEHO METÓDY, A TAK SA SAMA STAŤ TOTALITNOU. KARL RAIMUND POPPER, IDEOLÓG KONCEPCIE TZV. OTVORENEJ SPOLOČNOSTI 82

CELÉ ZOMRI JE JEDNO VEĽKÉ PREKROČENIE HRANÍC. UTAJENÝ SPRÁVCA STRÁNKY ZOMRI V ROZHOVORE PRE AKTUALITY.SK

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

minulých číslach sme na internete, ale aj na facebookovej stránke Zem&Vek mnohokrát poukázali na prepojenia slovenských osobností a tzv. mienkotvorcov na morbídno-nihilistickú stránku Zomri. Zvrátenosť, prehnitosť, absolútny úpadok človečenstva sa stáva bežnou súčasťou mienkotvorných médií, čím sa legitimuje nutnosť existencie alternatívnych a nezávislých médií, ktoré na túto dekadenciu musia poukazovať. Stránka Zomri so 60-tisícovým dosahom beztrestne porušila a sústavne porušuje všetky pravidlá a všetky hranice od hanobenia národa, náboženstiev, rás až po cieľovo vytipovaných jednotlivcov s cieľom mediálne ich lynčovať. Navyše dostala PR priestor vo verejno-právnom médiu 4. okruhu rozhlasu RTVS – Rádiu FM (Headbanger_FM). RTVS tým porušila Zákon č. 532/2010 Z. z., čl. 1, § 2 o zodpovednosti rozvíjať kultúrnu úroveň poslucháčov a divákov.

VÝBER TOHO NAJNECHUTNEJŠIEHO, ČO STRÁNKA VYPRODUKOVALA:

„Akože ono je to tak. Keby nás aj ostatné národy mali radi, akože nemajú, lebo sme ko*oti, tak my by sme si to tu aj tak doj*bali sami, lebo sme ko*oti.“ „Viac slovenské ako byť alkoholik je už len byť ko**t. Milan Lasica“ (na obrázku je dokonca Werich) „Keď si uvedomíš, že si obul letné gumy priskoro.“ (na fotografii Marika Gombitová na vozíčku) „Keď Helene povedali, aby sa správala primerane k svojmu veku, zomrela.“ (príspevok adresovali Helene Vondráčkovej) „Víťaz Modrej veľryby.“ (na obrázku Iveta Bartošová, Modrá veľryba je údajná samovražedná hra) „Humor ***** je ako poprsie Mázikovej, vždy dokáže padnúť nižšie.“ „Keby sa topil ***** a *****a vy by ste mohli zachrániť iba jedného, išli by ste na obed, alebo by ste si prečítali noviny?“ „Som si pripísal nasieranie slovänských prakokotov medzi skills do životopisu a na LinkedIn. Aspoň rýchlejšie vytriedim potenciálnych zamestnávateľov.“

Po smrti Štefana Nosáľa pribudla na stránke fotka Miroslav Nogu s nápisom RIP Štefan Nosáľ. Podobne po smrti Paola Villaggia pribudla fotka Petra Marcina s nápisom RIP Fantozzi. Po páde lietadla s Alexandrovovcami sa stránka niekoľko týždňov viezla na výsmechu zo smrti členov tohto súboru, ba dokonca si ich sarkasticky dali ako úvodnú fotografiu stránky. Niektorým ľuďom nedajú pokoj ani po smrti – príkladom je Martina Chovancová alebo Iveta Bartošová, ktoré sa bežne objavujú na fotomontážach. Ďalším terčom permanentného šikanovania je herečka Zdena Studenková alebo spevák Jožo Ráž, ktorému pravidelne prajú smrť. Počas Veľkej noci stránka zobrazovala Ježiša Krista v tých najodpornejších pornografických kontextoch a nikto z predstaviteľov cirkví na toto barbarstvo dostatočne nezareagoval. Ten najnechutnejší druh kybernetického šikanovania však zažilo nevinné dievča, ktoré nie je politicky angažované, no ocitlo sa na jednom zábere s Robertom Ficom. Toto dievča znázorňovali v pornografických kontextoch, špinavo mu nadávali, robili mu zo života peklo. Slabšiu povahu by niečo takéto mohlo dohnať aj k samovražde. Do tričiek s nápisom Zomri sa navliekli aj neplnoleté deti zo súboru S3T KIDZ. Administrátori ešte nechutne dodali: „Tričká sme, samozrejme, zaúčtovali strýcovi Sorosovi. Hovoril, že za to akurát zvýši.“ V rozhovore pre aktuality.sk pritom utajený administrátor povedal nasledovné slová: „No existuje červená čiara, ktorú nikdy neprekročíme, a tou sú deti.“ Perličkou stránky je zverejňovanie korešpondencie, súkromných mailov či správ na sociálnych sieťach, ale aj statusov, ktoré neboli určené pre verejnosť. Obetí tejto stránky je mnoho, no každému súdnemu človeku postačí aj týchto zopár príkladov. Ďalším príkladom prekračovania mantinelov je prisudzovanie výrokov či vlastností ľuďom, ktorí tieto výroky nikdy nepovedali. Samotní správcovia vyššie uvedené zverstvá ospravedlňujú nasledovne: „Drsné vtipy o Marike Gombitovej, Jožovi Rážovi, politikoch, národovcoch aj bláznoch existovali dávno predtým, ako vznikol internet.“ Zomri verejne podnecuje nenávisť, opakovane porušuje § 11 – 17 Občianskeho zákonníka

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

o ochrane osobnosti zverejňovaním osobných údajov (dokonca súkromnej korešpondencie) a fotografií a hrubo porušila základné princípy tej najelementárnejšej etiky, humanizmu a morálky, ktorá je základom fungovania akejkoľvek zdravej a civilizovanej spoločnosti. Stránka porušila aj Zákon č. 300/2005, § 423 Trestného zákona o verejnom hanobení národa.

MAINSTREAM PODPORUJE, ALEBO MLČÍ

Najvulgárnejšie, najnechutnejšie a najmorbídnejšie vtipy sú na stránke Zomri tolerovanou záležitosťou. Súčasťou tohto apokalyptického divadla sú bez hanby topky, hnonline, sme, fici.sk, Denník N, Pluska, Nový Čas, Trend, Break, Refresher, emefka – teda stránky, ktoré Zomri citujú, používajú jeho tzv. meme komiksy či informujú o stránke bez kritického komentára. No vrcholom tohto morbídneho divadla je rozhovor administrátora Zomri pre aktuality.sk (vlastník vydavateľstvo Ringier Axel Springer). Denník N a medialne-etrend nazvali stránku Zomri recesistickou stránkou, stránka omediach využíva Zomri ako relevantný zdroj informácií, fici.sk (dcérsky projekt denníka SME, ktorý spoluvlastní finančná skupina PENTA) bleskovo informovalo o zrušení aj obnovení stránky ako stránky populárnej. Na Zomri sa odvoláva Filip Struhárik a Vladimír Šnídl z Denníka N, spolupracujúci s Jurajom Smatanom. V kontexte prepojení si prečítajte zoznam vystupujúcich na festivale Pohoda: Štefan Hríb, Andrej Kiska, Pavel Sibyla, Karolína Farská, David Straka, Michal Hvorecký, Filip Struhárik, Peter Jančárik, Samuel Marec. Veríme, že vyššie uvedené indície povedú k objasneniu, kto za projektom Zomri stojí, kto ho financuje a aký je jeho skutočný cieľ. Na otázku, prečo dodnes neodhalili svoje identity, v rozhovore pre aktuality.sk správcovia odpovedajú: „Samozrejme, chránime tým aj svoje okolie, rodiny, babky.“ Čo by na to povedali ľudia, ktorí sa stali obeťou stránky Zomri? Osobnosti, umelci a inteligencia sa nielenže proti tejto stránke nevyhraňujú, ba dokonca ju mnohí podporujú. Symbolický lajk stránke a stránkam spriazneným (Prečo ľudom hrabe, Slobodný vysierač a pod.) pridal Michal Hav-

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

ran, Monika Beňová, Monika Tódová, Martin Poliačik, Peter Osuský, František Šebej, Jaroslav Naď, Gábor Grendel...

NOVÉ ODHALENÉ PREPOJENIA

Treba pripomenúť aj dokázateľnú väzbu na projekt Kompot, za ktorým stojí Peter Hajdin. Ten je zároveň v agentúre Komplot, ktorá sa postarala o marketing SDKÚ a Andreja Kisku. Tričká Kompotu pomohli odhaliť, kto všetko sa k stránke Zomri hlási: napríklad Arpád Šoltés, ktorý sa nedávno objavil na diskusii EduCaffé spolu s Vladimírom Bičíkom (SFPA), Pavlom Draxlerom (bývalý predseda Komisie pre koordináciu postupu boja s extrémizmom na MV SR) a Janou Rojčekovou (právnou expertkou na extrémizmus), a tam prehlásil: „To, s kým komunikujeme, by som radšej nerozoberal.“ Šoltés ďalej pokračoval v kontexte, že sa evidentne pozná s tajnými zložkami, ktoré podľa jeho slov nerobia dostatočné kroky proti extrémistom. So Šoltésom v tričku Zomri sa hrdo odfotil aj známy lovec extrémistov, inak fanatický prenasledovateľ Ján Benčík. Tričko Zomri na seba navliekol aj džezový hudobník Nikolaj Nikitin a mnoho ďalších ľudí. Jedno z tričiek podobnej produkcie si kúpila poslankyňa NR SR Simona Petrík. V diskusii GLOBSEC na Pohode odpovedal novinár Denníka N Filip Struhárik, „youtuber“ Expl0ited a expert agentúry Seesame Peter Jančárik. Agentúra Seesame stojí za stránkou konspiratori.sk. Všetko do seba krásne zapadá.

KREATÍVCI, UMELCI A HUDOBNÍCI Z OKRUHU ZOMRI

Hovorí sa, že umenie robí človeka lepším. V prípade administrátorov liberálnych stránok to zrejme neplatí. Marián Jaslovský, Nikolaj Nikitin, Matej Krivánek z Medial Banana – to všetko sú milovníci zvráteného humoru. Jeden z administrátorov alebo blízkych spolupracovníkov Zomri je Nikolaj Nikitin. Dokázalo sa to aj na základe jeho osobného stretnutia s investigatívnym novinárom Martinom Daňom, ktorého tento človek nahrával, a v ten večer pribudlo toto video na stránke Zomri. Ďalším podozrivým je redaktor RTVS Peter

Valovič. Zachytila ho priemyselná kamera v nákupnom centre potom, ako odfotil neznámeho človeka, ktorého fotografia sa ocitla na stránke Zomri. Fotografia zo stránky zmizla, no investigatívci sa dopracovali k Valovičovej fotografii z nákupného centra. Valovič bol zároveň súčasťou jednej zo spoločných prednášok s Mariánom Jaslovským. Ďalším podozrivým je hovorca Ministerstva životného prostredia, člen Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, kedysi pracovník v hnonline Tomáš Ferenčák, ktorý je správcom jednej zo spriaznených stránok (potvrdil nám to jeho blízky človek, ktorý si to všimol v čase, keď sa Ferenčák zabudol odhlásiť zo svojho účtu na sociálnej sieti). Napokon, jeho profil na sociálnej sieti je prešpikovaný podporou týchto stránok. Ešte od čias stránky Jakub Martinec je hlavným podozrivým Daniel Podhradský, ktorý sa raz prezradil na svojom osobnom profile. Pár minút pred zverejnením šíril tú istú fotomontáž, ktorá pribudla na menovanej stránke. Na jednom z videí stránky Zomri sa objavil istý Erik Macek. Stránke Zomri robil PR tesne po jej dočasnom zablokovaní aj zamestnanec finančnej skupiny Penta Gabriel Toth. Nápadne podobné témy aj humor ako na stránke Zomri sa vyskytujú v blogu Samuela Marca, článkoch Kristíny Janščovej (fici.sk – SME – Penta), relácii Ťažký týždeň Jána Gorduliča (scenáre píše napríklad marketér Marián Psár z MUV SAATCHI & SAATCHI alebo Luborg Nemeš zo stránky dailymale) a mnohých ďalších blogoch. Do tejto mozaiky rozhodne treba zaradiť školenie proti radikalizmu a extrémizmu v Banskej Štiavnici, ktorého sa zase zúčastnil Jaroslav Naď, preukázateľne napojený na americkú ambasádu, lovec konšpirátorov Juraj Smatana, Samuel Marec, ktorého blogy majú až extrémne „nenápadne“ podobný obsah so stránkou Zomri, a nakoniec hlásna trúba mladých liberálov Ján Gordulič, ktorý sa tu hral na mediálneho analytika. Odmeny pre lektorov 1500 eur, pre koordinátorov 2000 eur, ubytovanie, strava, nájom 5700 eur, výška dotácie od MS SR 12900 eur. Školenie prebehlo v hoteli patriacom Ľudovítovi Kaníkovi. Stránka Zomri vyjadrila 26. apríla podporu istému Jakubovi Pohlemu, ktorý vystupuje

pod menom Malý cynik (pod zámienkou boja s extrémizmom prekračuje všetky mantinely slušnosti a morálky): „My v Zomri podporujeme Malého cynika. A nech sa všetci náckovia po**bú.“ Jakub Pohle sa spolu s Matejom Segerom Sekerkom, filmárom z VŠMU, ktorý je správcom ďalšej podobnej stránky s názvom Stojatá voda, ocitol v rámci stand-up na jednom pódiu s človekom, ktorý sa „náhodne“ predstavil ako administrátor Zomri. Jakub Pohle z Malachova je neúspešná hviezdička, ktorá zažiarila na nebi súťaže Hlas Česko-Slovenska a kruto zhasla. Po neúspešnej hudobnej kariére sa ako nezamestnaný umelec na voľnej nohe dal na kariéru samozvaného bojovníka proti extrémizmu. Prepojenosť týchto indivíduí je dokázateľná nielen prostredníctvom ich spoločných stand-upov, ale aj v rozhovore s časopisom Break, ktorý im poskytol PR. Autorom tohto propagačného článku nie je nikto iný než hudobník Renat Khallo alebo Renato Kitarone alebo Jetuswamisranda, kedysi brčkavý energický chlapec známy z indie kapely Teskohippies, neskôr redaktor .týždňa, dnes strhaný, zvráskavený a nenávisťou posadnutý fanatik.

PREČO TO ROBIA?

Pod zámienkou boja s extrémizmom sa vytvára nový, nenávisťou posadnutý extrémizmus liberálnych kruhov, ktorý si patentoval právo na svoju jedinú pravdu, kde nemá miesto sociálne cítenie, národná suverenita a vlastenectvo, kritika EÚ a NATO, kritika mimovládnych organizácií, kritický postoj voči migračnej vlne. Kam speje táto spoločnosť, ak sa vyššie uvedené citáty stanú spoločensky akceptovateľné? Nádejou je petícia proti barbarstvu a dekadencii, ktorú spustili členovia redakcií Zem&Vek a DAV DVA. Dodnes sa už našlo vyše 400 odvážlivcov, ktorí sa pod ňu podpísali. Uvedomujeme si, že pravicový extrémizmus a fašizácia v slovenskej spoločnosti rastie. Zároveň však odmietame špinavé praktiky extrémnej liberálnej pravice, ktoré sú nielen na hrane zákona, ale aj za hranicami elementárnej etiky, morálky a humanizmu. Petícia je stále k dispozícii a je možné ju aspoň symbolicky podpísať a dať tak najavo, že sa nechceme podieľať na tomto zverstve.

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

Ratko Sudecký

KATYNSKÁ LOŽ V ROKU 1941 POSTRIEĽALI HITLEROVSKÉ NEMECKÉ VOJSKÁ ZA POMOCI UKRAJINSKÝCH NACIONALISTOV V KATYNSKOM LESE POD SMOLENSKOM ASI 15-TISÍC POĽSKÝCH ARMÁDNYCH DÔSTOJNÍKOV A POLICAJTOV, A VINU NESKÔR ZVALILI NA ZSSR. POČAS PERESTROJKY BOL KATYNSKÝ PRÍPAD DODATOČNE FALŠOVANÝ, ABY SA ZLIKVIDOVALO VOJENSKÉ ZOSKUPENIE VARŠAVSKÁ ZMLUVA A PRIPRAVIL VSTUP POĽSKA DO NATO.

to, aby sme pochopili, čo sa v Katyni stalo, musíme vedieť, ako vyzeralo predvojnové Poľsko, lebo po druhej svetovej vojne bolo Poľsko sovietskym spojencom a členom socialistického tábora. Dnes je Poľsko americkým spojencom a členom demokratického tábora. Preto jeho zločiny z minulosti prehliadame a zabúdame na ne.

BANDEROVCI

V roku 1920 sa Sovietsky zväz zmietal v boľševickej revolúcii. Poľsko mu vtedy vojensky odobralo západnú Ukrajinu, časť Bieloruska a časť Litvy s hlavným mestom Vilniusom. Poliaci umučili v koncentračných táboroch vyše 80-tisíc Rusov, čo dodnes nechcú pripustiť. Na územiach okupovaných Poľskom vyháňala vrchnosť Ukrajincov a Bielorusov z ich pozemkov a rozdávala ich Poliakom, veteránom vojny. Táto situácia vyústila do povstaní. Hnutie odporu boli takzvaní banderovci. Nevznikli teda na boj proti ZSSR, ale proti Poliakom. Na potlačenie povstania nasadzovali Poliaci policajtov, ktorí si nevyberali spôsoby boja. A keď vypukla druhá

87 svetová vojna, banderovci bojovali ako spojenci Nemcov proti sovietskej Červenej armáde.

POĽSKÁ ZRADA

Dnes sa v školách učíme, že vojnu v Európe rozpútalo Nemecko útokom na Československo, ale nie je to pravda. Agresori boli traja. Presne v tej hodine, keď Nemci vstúpili do Sudet, Poliaci a Maďari napadli Slovensko. Poľsko pomáhalo Nemecku rozširovať vo svete dojem, že rozbitie a obsadenie Československa prinesie demokraciu a slobodu. Keď v Nemecku prišiel k moci Adolf Hitler, priamo navrhol Poľsku, aby spoločne zaútočili na Sovietsky zväz. Hlavným veliteľom spojenej poľsko-nemeckej armády mal byť poľský maršal Pilsudski. Nemecko totiž nemalo hranicu so ZSSR, preto sa jeho vojská k nemu mohli dostať buď cez Poľsko, alebo cez Československo a Rumunsko. Poľsko sa však obávalo otvoreného boja. Preto Hitler vypovedal dohodu o neútočení s Poľskom a pripravoval sa, že ho napadne. V lete 1939 sa ZSSR odvolal na všeslovanskú vzájomnosť a navrhol Poľsku uzavrieť koalíciu proti Nemecku, v ktorej by boli aj Veľká Británia

a Francúzsko. Poľská šľachta však vyhlásila, že so ZSSR nikdy neuzavrie nijakú dohodu, a dokonca brojila proti spojenectvu ZSSR s Veľkou Britániou a Francúzskom. Rozčarovaný francúzsky premiér Daladier pri stretnutí s americkým veľvyslancom vtedy trikrát vyhlásil, že „na obranu Poľska nepošle ani jediného francúzskeho roľníka“. Britský premiér Winston Churchill nazval Poľsko chamtivou hyenou Európy. ZSSR nemal na výber. Ak chcel udržať Nemecko ďaleko od svojich hraníc, musel hyenu zachraňovať. Nemecko chcelo zabezpečiť neúčasť ZSSR vo vojne proti Poľsku, preto Stalinovi navrhlo pakt o neútočení. Stalin využil príležitosť a podmienil podpis tejto dohody tajným protokolom, v ktorom si ZSSR a Nemecko delili sféry vplyvu v Pobaltsku. Stalinom navrhnutá hranica delila Poľsko na dve polovice. Aj keď dnešná propaganda hovorí, že išlo o dohodu o rozdelení Poľska, v skutočnosti sa Stalin pokúšal upevniť líniu obrany poľskej armády pre prípad, že bude v západnej časti porazená. Zvolená hranica bola takticky veľmi výhodnou líniou obrany za vodnou priehradou. Ešte za cára išlo o líniu posilnenú pevnosťami Kovno

(Kaunas), Viľno (Vilnius), Grodno (Hrodna), stála tam aj stará rakúsko-uhorská pevnosť Przemyśl. Na tejto línii sa poľská armáda mohla opevniť a čakať na príchod spojencov – Veľkej Británie a Francúzska – zo západu. Týždeň pred útokom na Poľsko Stalin upozornil Hitlera, že ak túto hranicu prekročí, ZSSR vstúpi do vojny.

ZBABELÁ POĽSKÁ ARMÁDA

Keď Nemci 1. septembra 1939 zaútočili na Poľsko, Stalinov veľvyslanec vo Varšave prišiel na ministerstvo zahraničných vecí s otázkou, ako môže ZSSR pomôcť Poľsku. Ale Poliaci mu odpovedali, že ich armáda má 3,5 milióna vojakov a Nemci len 1,8 milióna. Až na tretí deň vojny, keď nemecká armáda prekonala pohraničné opevnenia, začali Poliaci utekať. Už v prvý deň utiekol prezident, 5. 9. členovia vlády a za nimi velitelia armády. Do septembra 1939 Nemci Poliakov rešpektovali, mali z nich do určitej miery aj strach. Po septembri sa však už začali pozerať na Poliakov povýšenecky. Tí totiž zlikvidovali svoj štát sami v čase, keď im ho ešte aj Hitler v nejakej podobe chcel zachovať.

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

Hitler robil politiku, v ktorej dnes pokračujú USA. Vytváral tzv. banánové štáty. Navonok mali vyzerať všetky krajiny slobodne a civilizovane, pritom mali byť pod jeho kontrolou. Na generálnom štábe rozoberal otázku, aké teritoriálne ústupky bude žiadať od Poľska za podpis mierovej dohody. Jeho požiadavky boli: okamžite vypovedať dohodu s Veľkou Britániou a Francúzskom, Severné Beskydy a priemyselnú oblasť pripojiť k Nemecku, Varšavu a Krakov nechať Poľsku, vytvoriť samostatnú Západnú Ukrajinu. Poľskí vojaci sa však rozutekali. Podľa medzinárodného práva majú neutrálne krajiny, do ktorých sa dostanú bojovníci z vojnovej krajiny, povinnosť zabrániť im v ďalších bojoch, teda internovať ich, čiže odzbrojiť a zavrieť. Do ZSSR ušlo vyše stotisíc ľudí, z toho 75 – 90-tisíc vojakov.

VSTUP ČERVENEJ ARMÁDY DO POĽSKA

Hoci Poľsko predtým silou vzalo Ukrajinu a Bielorusko, ZSSR nežiadal o ich návrat. Keby sovietska armáda vstúpila do Poľska bez súhlasu poľskej vlády, vyhlásila by jej vojnu Veľká Británia, Francúzsko a Rumunsko. Poľsko by za normálnych okolností taký súhlas nikdy nedalo, ale keďže jeho vláda ušla do exilu, Stalinovi sa naskytla mimoriadna príležitosť. Nótou informoval poľskú vládu (kým ešte bola v Poľsku a bola schopná rokovať), že na ochranu Ukrajincov a Bielorusov pred Nemcami vstupuje ZSSR na územie Poľska s armádou. Odpoveď čakal v čase, keď už poľská vláda bola internovaná v Rumunsku a neschopná konať. Preto spojenci – viazaní platnými zmluvami – nevyhlásili ZSSR vojnu, ani Liga národov neobvinila ZSSR z agresie voči Poľsku. Sovietske vojská prišli na západnú Ukrajinu 17. septembra a zajali asi 650-tisíc poľských vojakov. Spočiatku ich odzbrojovali a púšťali domov. Nemci však protestovali, lebo ZSSR porušil štatút neutrálnej krajiny – mal totiž povinnosť internovať poľských vojnových zajatcov.

KATYNSKÉ VRAŽDY

Obyvateľstvo poľských miest vítalo Červenú armádu veľmi srdečne a s radosťou. Ľudia masovo prechádzali na územie ZSSR najmä za príbuznými a do sovietskych kolchozov, kde si kupovali potraviny. Dva týždne po vstupe

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

Červenej armády vznikli národné výbory. Západná Ukrajina a Bielorusko požiadali o pripojenie k ZSSR. Za prijatie hlasovalo 86 % všetkého obyvateľstva. Najvyšší soviet žiadosť prijal, a zároveň odovzdal vtedy suverénnej Litve Volynskú oblasť s hlavným mestom Vilniusom. Ľudia narodení na území Bieloruska a Ukrajiny sa stali občanmi ZSSR, teda aj tí, ktorých zajali Nemci v Poľsku. Preto ZSSR požiadal o ich vydanie. Nemci zase recipročne požiadali o vydanie Poliakov. Tak došlo k výmene obyvateľstva. Toto však poľská exilová vláda vo Francúzsku pod vedením generála Wladyslawa Sikorského nemohla dopustiť a v novembri vyhlásila ZSSR vojnu. Už mala pripravené oddiely tzv. Armády krajovej, a tie spustili útoky proti sovietskej moci. Z Poliakov internovaných v ZSSR sa zrazu stali vojnoví zajatci. A keďže odmietali nastúpiť do bojov za oslobodenie Poľska, poslali ich na nútené práce. Okrem iného stavali cesty okolo Smolenska. Keď Nemci v lete 1941 obsadili tábory s poľskými vojakmi a dôstojníkmi pod Smolenskom, na jeseň ich postrieľali a zakopali v parkovej zóne Smolenska tak nešikovne, že Poliaci, ktorí slúžili v nemeckej armáde, na tieto masové hroby hneď narazili a označili ich dvomi brezovými krížmi.

udalosť bez hluku, keď už bolo otvorených toľko hrobov. Takýmto spôsobom sa snažia vyretušovať zmiznutie 12-tisíc poľských dôstojníkov.“ A keď sa Nemci dozvedeli, že v ZSSR sa proti nim formuje poľská armáda pod velením generála Wladyslawa Andersa, na vyvolanie rozkolu medzi Poliakmi a Sovietmi poslali v decembri 1941 do Andersovho štábu provokatérov prezlečených za poľských partizánov. Tí priniesli mikrofilm a správu, že poľských dôstojníkov pod Smolenskom postrieľali Rusi.

až Hitler, aby neskompromitoval Sikorského, s ktorým ešte rátal. V Göringovom štábe však pracoval britský špión, ktorý odhalil Sikorského spojenie s nacistami. Pravdepodobne britská spravodajská služba sabotovala jeho lietadlo, a pri tom zahynul pri brehoch Španielska. Poliaci tvrdia, že ho zabila sovietska rozviedka, ale britská tajná služba dodnes neodtajnila spis o jeho smrti, preto sa dá predpokladať, že ho odstránila práve ona.

SIKORSKI KOPAL ZA NEMCOV

V roku 1989 bol na mieste masakru postavený pamätník. Katyň sa stala miestom, kam každý rok prichádzajú ľudia, aby si uctili obete masakry. V apríli tohto roku tam boli aj motorkári z ruského klubu Noční vlci, ktorí k pomníkom položili vence a kvety. Medzi Nočnými vlkmi boli aj motorkári z Nemecka a spolu s nimi aj slovenskí delegáti – Miloš Zverina a Lukáš Grác z občianskeho združenia Slavica z Nitry a ľudový umelec a fujarista Milan Katreniak. Na znak zmierenia spoločne zasadili lipu slovanského priateľstva. Sovietsky prezident Michail Gorbačov v roku 1990 priznal zodpovednosť Sovietskeho zväzu za katynskú masakru. Podobne aj Boris Jeľcin v roku 1992 pripustil, že ide o zločin stalinizmu. „Za čias Gorbačova tam dochádzalo k takým absurditám, že otvárali masové hroby a z autentických ruských zbraní z druhej svetovej vojny strieľali do pozostatkov, a tak vyrábali falošné dôkazy, že Poliakov postrieľala sovietska armáda,“ tlmočil slová kustóda tamojšieho múzea Miloš Zverina. Následne vydali kópie kľúčových dokumentov, vrátane údajných rozhodnutí o likvidácii zajatcov, podpísaných vedením ZSSR. Avšak Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí z 21. 10. 2013 prišiel k inému záveru: Masové vraždy poľských vojakov pod Katyňou v roku 1941 boli vojnovým zločinom, ale nenašli sa dôkazy, že zodpovednosť za ne nesie ruská vláda. Údajné dôkazy o sovietskej vine, ktoré dodali Gorbačov a Jeľcin, označil súd za podvrh. A Tverský súd potvrdil, že k masakre prišlo v roku 1941, a nie 1940. Ide o obdobie, keď bolo toto územie pod nacistickou správou, teda masové vraždy mohli spáchať jedine Nemci.

O popravách poľských dôstojníkov vedel aj premiér Sikorski, ale spočiatku s tým nič nerobil. Až keď o rok a pol neskôr prišiel z Berlína

NEMECKÁ PROPAGANDA

Nemci najprv pripísali tento zločin Židom. Dňa 13. 4. 1943 v rádiu oznámili, že objavili a vykopali masové hroby s 12-tisíc poľskými dôstojníkmi. Potom ich využili na propagandistický útok. Nemeckej tlači dával inštrukcie osobne ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels. Dal im 40 strojom písaných strán, kde sa okrem iného píše: „Takýto ideálny prípad spojenia židovského zverstva s odpudzujúcou židovskou lživosťou sme v celej európskej histórii nepoznali.“ Nemcom to poslúžilo ako zámienka, aby vyviezli Židov z varšavského geta do Osvienčimu. Goebbels žiadal, aby sa antisemitská propaganda viedla nepretržite: „Aj Vodca zdôrazňuje, aby sa židovská otázka spájala s katynskou udalosťou. Židovská tlačová agentúra, ktorá túto machináciu vymyslela, dosť drzo a bez škrupúľ priznáva úmysel zabiť Židov mlčaním a pochovať katynskú

rozkaz, spustil protisovietsku propagandu. Pätnásteho apríla 1943 sa stretol s Churchillom a presviedčal ho, že poľských dôstojníkov povraždilo sovietske NKVD. Churchill mu však odpovedal: „Neverte provokácii. Nemecká propaganda sa snaží rozhádať spojencov.“ Ale už na druhý deň vydala poľská exilová vláda v Londýne komuniké, v ktorom bez akýchkoľvek nezávislých vyšetrovaní vyhlásila, že poľských dôstojníkov postrieľali Rusi. Zo záznamov komunikácie medzi Goebbelsom a ríšskym ministrom zahraničných vecí Rib bentropom vyplýva, že Goebbels chcel pozvať Sikorského do Katyne na exhumáciu pozostatkov poľských dôstojníkov. Túto akciu zastavil

KATYNSKÝ MEMORIÁL

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

Viktor Timura

EURÓPA A SLOVENI-SLOVÁCI DRUHÁ A TRETIA VLNA SŤAHOVANIA NÁRODOV BRONZOVEJ DOBY

NÁROD, KTORÝ SI NEVYTVORÍ VLASTNÝ ŠTÁT, NEPOZNÁ SVOJU MINULOSŤ, ANI NEPÁTRA PO SVOJICH KOREŇOCH, SLEPO PREBERÁ VŠETKO CUDZIE BEZ OHĽADU NA VLASTNÉ KULTÚRNE HODNOTY, POTÁCA SA V HISTORICKOM VZDUCHOPRÁZDNE ZMIETANÝ NEISTOTOU A POCHYBNOSŤAMI O SEBE SAMOM. AK NEVYCHOVÁVA MLADÉ POKOLENIE K ETIKE A TRADÍCIÁM SVOJICH PREDKOV, K HRDOSTI A LÁSKE K RODNEJ DOMOVINE V HISTORICKÝCH SÚVISLOSTIACH, ODNÁRODŇUJE SA. AK TAKÝ NÁROD PRITOM ODOVZDÁVA ROZHODOVANIE O SVOJICH BYTOSTNÝCH ZÁLEŽITOSTIACH DO CUDZÍCH RÚK, BEZPROSTREDNE OHROZUJE VLASTNÚ IDENTITU A EXISTENCIU.

odchode Dórov s čačianským a ďalšími spoločenstvami sa život na našom území na nejaký čas upokojil a produkcia kovov pokračovala. Rudné ložiská tu obsahovali okrem medi veľa železa. Tak sa u nás veľmi skoro začala spracovávať aj železná ruda, na čo prišli naši predkovia asi náhodne pri tavbe medenej rudy a jej spracovávaní na bronz. Svedčia o tom archeologické nálezy. Najstaršie železo u nás pochádza z roku 1465 – ide o najstarší nález železa v Európe. Konkrétne o železný kosák z gánovskej travertínovej studne. Zakonzervovanie v travertíne spolu s organickými látka-

mi umožnilo jeho presné datovanie a analýza zloženia železa nespochybniteľne preukázala, že bol vyrobený na našom území. Na prelome 2. a 1. tisícročia p. n. l. nebola u nás výroba železa výnimkou. Archeológovia našli lokality s troskami, ktoré preukazujú spracovanie železnej rudy a tavenie železa. Železné lupy svedčiace o metalurgii železa našli v Tornali aj Jasovskej jaskyni.

DRUHÁ A TRETIA VLNA SŤAHOVANIA

Z hľadiska možností identifikácie názvov kmeňov, ktoré na našom území zostali a pokračovali v produkcii kovov, je oveľa

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

zaujímavejšia a pre vývoj v Európe významnejšia druhá vlna veľkého sťahovania národov bronzovej doby (okolo roku 1000 p. n. l.) a tretia (okolo roku 800 p. n. l.). Vlny smerovali na Apeninský polostrov a okolo Dunaja severne od Álp až po Bodamské jazero vo Švajčiarsku. Presiahli aj na francúzske územie (ľud popolnicových polí). Kontakty nášho územia s Apeninským polostrovom sú preukázané už v čase pred prvou vlnou. Archeológovia podobne ako o Dóroch hovoria v tejto súvislosti o Italikoch v karpatskej oblasti, vrátane nášho územia. Prvé skupiny sa presunuli z karpatskej oblasti na Apeninský polostrov už pred rokom 1200 p. n. l. a boli podnetom na vznik pravillanovskej kultúry. Podľa Encyklopédie indoeurópskej kultúry okolo roku 1400 p. n. l. začali polostrov obsadzovať indoeurópske kmene Italikov, ktorí prišli do Pádskej nížiny už okolo roku 2000 p. n. l. (dokonca aj skôr, ako to potvrdzujú nálezy sekeriek typu fresah, datované dokonca na 2586 – 2466 rokov p. n. l.). Boli to pastieri a roľníci. Okolo roku 1200 p. n. l. prišli aj Veneti a ostatní. Druhej a tretej vlny sa zúčastnil ľud velatickej, pilinsko-kyjatickej a zrejme aj časť gávskej kultúry – všetko ľud mohylových kultúr a popolnicových polí. Organizátorom druhej vlny bola podľa názoru bádateľov elita na čele velatického spoločenstva. Smerovali na juhozápad (na Apeninský polostrov) a na západ pozdĺž Dunaja severne od Álp. Potvrdzuje to atestinská (estenská) kultúra na oboch stranách Álp, ktorá prešla do halštatskej a kalenderberskej kultúry železnej doby. V pangermánskej koncepcii dejín Európy sa prechod na výrobu železa v Hallstatte pripisuje Keltom. Kelti však prekročili Rýn smerom na východ až okolo roku 450 p. n. l., keď halštatská a kalenderberská kultúra už boli rozvinuté. Aj podľa Gerharda Herma je nesporné, že „ľudia popolnicových polí boli predchodcami Keltov v Hallstatte... Kelti potrebovali ešte veľké množstvo nových, cudzích kultúrnych statkov, kým s ich pomocou vytvorili čosi, čo nesie tak rečeno ich osobnú pečať“ – laténsku kultúru. Kmene, ktoré boli v Hallstatte pred Keltmi, „hovorili jednotnou rečou, totiž staroeuróp-

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

sky, a zachovávali rovnaké obyčaje“ ako kmene, ktoré sa zúčastnili prvej vlny. Nešlo však o staroeurópsku reč, ale o staroslovanskú. Migrujúce skupiny velatickej, pilinsko-kyjatickej a gávskej kultúry priniesli so sebou pochovávanie pod mohylami (veľké a bohato vybavené mohyly sa našli aj na horných tokoch Rhôny, Rýna a Dunaja aj so štvorkolesovými vozmi a výzbrojou, zlatými, sklenenými a jantárovými predmetmi, a presahujú do východného Francúzska – Vix, Hochmichele pri Heuneburgu, Apremont, Vilsingen, Ohnen heim atď.). Prechod na výrobu železa priniesli migrujúce skupiny zo stredného Dunaja. Svedčia o tom aj poznatky o spoločných znakoch atestinskej kultúry na oboch stranách Álp a v oblasti halštatskej kultúry, napr. priamo na pohrebisku v Hallstatte, prípadne v južných Alpách a Korutánsku. Šperky, náramky, prstene, závesky, prívesky, ihlice a ozdoby, zbrane (sekerky, meče, dýky, nože i brnenie) vykazujú spoločné znaky so stredodunajskou produkciou. Jeden z typov železných sekeriek je dokonca kaukazsko-anatólskeho pôvodu. Nálezy mečov v Čechách a medzi prameňmi Dunaja a Rýna spolu s depotom rixheimských mečov na južnom Slovensku pri Lučenci a pri prameni Rýna dokladajú, kde je ich pôvod. V lokalite Kšice u Stříbra objavili aj tzv. liptovský meč. O tom, že časť migrujúcich skupín prešla od Dunaja do Čiech, svedčí aj druhotné osídľovanie opustených hradísk spolu so zakladaním nových v južných a západných Čechách. K podobnému osídľovaniu hradísk dochádzalo aj v oblasti juhonemeckých popolnicových polí. Žiaľ, pangermánsky model európskych dejín v bezhraničnom úsilí odstrániť Slovanov z podielu na vývoji Európy a na európskych dejinách neberie do úvahy nijaké z týchto do oči bijúcich a nespochybniteľných poznatkov a vznik železnej doby v Hallstatte spája s keltským etnikom. Aj keď je nespochybniteľné, že Kelti sa dali do pohybu a prekročili Rýn smerom na východ až okolo roku 450 p. n. l. a začiatok halštatskej kultúry je prinajmenšom v 7. storočí p. n. l. Aj na takých hlúpostiach a protirečeniach stojí pangermánsky model európskych dejín.

Preto nie je náhodné, že ešte na prelome letopočtov v rímskom období nachádzame severne od Álp Vindelikov, Venonov, Venoťanov a na severe Apeninského polostrova Venetov, v Laziu Venetulanov, ani to, že v severnom Taliansku severne od Álp (Hallstatt) a východne od nich (Kalenderberg) sa objavili železné výrobky a podobné názvy odvodené hlavne od Venetov, ale aj ďalších kmeňov, ktoré spomínajú antické pramene na Slovensku ešte po prelome letopočtov. Odchod veľkej časti obyvateľstva v troch vlnách veľkého sťahovania život na území Slovenska nezastavil. Hustota osídlenia poklesla, ale život pokračoval v púchovskej kultúre (predpúchovská etapa začala 700 rokov p. n. l. – teda po odchode tretej vlny) ešte aj s vplyvom neskoršej przeworskej kultúry, ktorú na Slovensku možno sledovať do 3., v niektorých prípadoch až do 4. storočia n. l. Základom púchovskej kultúry boli zvyšky ľudu bronzových kultúr a lužickej kultúry, ktorá sa na Slovensku (Martin) podobne ako na Morave (Kroměříž) objavila okolo roku 1450 p. n. l.

NAŠI PREDKOVIA ZNÁMI PODĽA MIEN

Migrujúce kmene už neboli bezmenné, anonymné. Mali mená ako Pelasgovia, Vanovia, Veneti, Veleti, Dórovia, Italici a ďalší. Medzi Alpami a Dunajom a na Apeninskom polostrove to boli Veneti a odvodené názvy (Veleti-Veleiates, Sabinovia, Umbrovia – pôvodne, Ambrovia, príbuzní Ambisoťanom v Noriku), Oskovia (od Osov), Sidóni, Peucíni, Basterbíni (od Bastarnov) a iní. V severnom Taliansku sa Veneti objavili na začiatku prvého tisícročia p. n. l. s príchodom druhej vlny veľkého sťahovania národov bronzovej doby. Veneti boli významnou súčasťou podunajskej indoeurópskej vetvy, ktorá sa v dobe pohybu skupín kultúry šnúrovej keramiky rozštiepila na dve hlavné skupiny – jednu smerujúcu na sever a druhú tlačiacu sa na juh. Tá prenikla až do okolia dnešných Benátok (Venezia), oddelená skupinka potom prešla až do Lazia (Venetulani). V Laziu po nich zostali názvy miest Volterra (predtým Velathri) južne od Pissy

a o niečo južnejšie Vetulonia (Vetluna). Túto myšlienku vyslovil už Rudolf Much, ku ktorému sa priklonili archeológovia Emanuel Šimek a Jan Eisner. Podľa niektorých názorov sa z prichádzajúcich skupín sformovali viaceré významné zoskupenia kmeňov na Apeninskom polostrove, a ako uviedol Gerhard Herm, „z uchvatiteľov sa stali Umbrijčania, Samniti, Rimania, Albíni, Sabíni...“ Na Apeninskom polostrove sa z kmeňov strednej Európy v súvislosti s uctievaním spoločných kultov spomínajú aj Sidóni a Osovia (Oskovia). Tacitus v Germánii na konci 1. storočia n. l. poukazoval na to, že keltskí Araviskovia usadení na Gellértovej hore v Budapešti prijali rovnakú reč a zvyky s Osmi – sídlili medzi Ipľom a Matrou. Na Apeninskom polostrove Araviskovia spolu s Oskami, Sidónmi, Latinmi, Volskami (keltský kmeň z územia Moravy, podobne asimilovaný) a Samnitmi uctievali bohyňu Matutu ako ochrankyňu matiek. Sviatok Vesny uctievanej na Apeninskom polostrove kmeňmi Sidónov, Umbrov, Volskov, Picenov, Frentanov, Apúliov, Vestonov, Marucionov, Marsov, Eklov a Hernikov sa viazal na kult Marsa, ktorý bol ochrancom roľníkov a spočiatku nemal nič spoločné s vojnou. Svedčí to o spoločnom alebo príbuznom teritoriálnom i kultúrno-jazykovom pôvode týchto kmeňov (časť pochádzala nielen z územia Slovenska a Maďarska, ale aj zo širšieho územia karpatskej oblasti, ako ju v 6. storočí n. l. vymedzil Jordanes pre Sclavov). Časť Sabínov sa pri presune usadila v západnom Benátsku v alpskom údolí nad dnešnou Bresciou, hlavná časť prešla na juh severovýchodne od Ríma (južne od Umbrov) a podľa legendy o založení Ríma zohrali v ďalšom vývoji významnú úlohu. Zostal nám po nich názov mesta Sabinov? Ak áno, potom patrili do archeologického spoločenstva gávskej kultúry. Ženy Sabínov sa stali matkami prvých Rimanov a kráľ Sabínov Titus Tatius spoluvládcom Ríma. Autor je filozof a kulturológ, vydal viaceré historické monografie vrátane titulov Dávnoveká Európa a Zamlčané dejiny.

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

Richard Strážan

IDOL MLADÝCH NEOMARXISTOV

MARK ZUCKERBERG (* 1984)

očítačový programátor, internetový magnát a usmievavý chlapík v jednej osobe. Vo svojich 33 rokoch je filantropom a pre mládež modlou úspechu – ten, ktorý založil Facebook. Tu zastáva post výkonného riaditeľa a s hodnotou majetku vo výške 72 miliárd dolárov obsadil 5. miesto v rebríčku najbohatších ľudí sveta magazínu Forbes. Mark Elliot Zuckerberg sa narodil 14. má ja 1984 v New Yorku v časti White Plains. Je synom psychiatričky Karen Kempner a zubára Edwarda Zuckerberga, ktorý ho mal priučiť prvému základnému programovaniu a zasiať v ňom zárodok „zázračného dieťaťa“. Mark má predkov z Európy, konkrétne z Nemecka, Rakúska a Poľska. Podľa Wikipedie ho vychovávali po židovsky a rituál bar micva absolvoval v 13 rokoch. Na strednej škole, ako aj na exkluzívnej súkromnej akadémii Phillips Exeter mal excelovať a dosahovať úspechy v matematike, astronómii, fyzike a šerme. Na univerzitnej prihláške tvrdil, že číta a píše po francúzsky, hebrejsky, latinsky a starovekou gréčtinou.

Kresba: Tibor Eliot Rostas

95 Jose A. Vargas, propagátor Zuckerbergovho „života horných desaťtisíc“, a zároveň priateľ, hovorí, že Mark získal reputáciu zázračného programátora už na začiatku štúdia na Harvarde, kde študoval psychológiu a informatiku. Tu sa prejavili jeho prvé styky so skrytou mocou návštevami domu Kirkland s bizarnými rituálmi a členstvom v bratstve Alpha Epsilon Pi. Toto univerzitné bratstvo (slobodomurárska predpríprava) má 186 odnoží v USA, Kanade, Veľkej Británii, Rakúsku, Austrálii, Izraeli a do svojich radov iniciovalo viac ako 102-tisíc dobrodruhov. Hoci je bratstvo založené na židovských zásadách, údajne je nediskriminačné a otvorené všetkým, ktorí sa chcú podriadiť jeho cieľom a hodnotám (pozri článok Francúzska revolúcia ako dielo slobodomurárov v júlovom čísle Zem&Vek). Podľa legendy mal Mark v januári 2004 začať kódovať novú stránku s prvotným názvom The Facebook. Pár dní po spustení ho traja starší študenti Cameron Winklevoss, Tyler Winklevoss a Divya Narendra obvinili z úmyselného podvodu, keď sľuboval, že im pomôže vybudo-

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

vať sociálnu sieť zvanú Harvard Connection. Namiesto toho vybudoval konkurenčný produkt. V druhom ročníku z Harvardu odišiel, aby stránku dokončil a po 10 rokoch vykupiteľsky pripomenul: „Mám to v živej pamäti, s priateľmi sme po otvorení prvej verzie Facebooku jedli pizzu a vtedy som si pomyslel: Niekto musí vybudovať takúto službu pre celý svet.“ Zuckerberg a jeho kolektív (Saverin, McCollum, Moskovitz a Hughes) najprv rozšírili Facebook na ďalšie univerzity, a hoci zatiaľ žiadny investor nebol, zabezpečili si dom v Silicon Valley. Zanedlho sa medzi dverami objavil muž s balíkom peňazí a v lete 2004 mal FB prvé oficiálne sídlo. Kolektív vraj zvažoval návrat na Harvard, ale nakoniec sa rozhodol zostať v Kalifornii, kde mal odmietnuť mnoho lákavých ponúk veľkých spoločností. Podľa Marka neboli mediálne korporácie vo vlastníctve konglomerátov atraktívnym nápadom a pre magazín Wired konštatoval, že jeho jediným cieľom je „urobiť svet otvoreným“. V júli 2010 mal Facebook 500 miliónov účtov.

PROJEKT CIA?

Príbeh otca FB tak začal po internátnej dráme, ktorá nakoniec viedla k súdnemu procesu. Kto bol tajomný prvý investor, ktorý urýchlil vzostup siete? Prvých 500-tisíc dolárov prišlo od bývalého riaditeľa spoločnosti PayPal Petra Thiela. Člen Bilderbergu a obhajca multikulturalizmu je aj v predstavenstve skupiny Vanguard PAC. Druhé kolo financovania FB pochádza od investora rizikového kapitálu Accel Partners. Jeho manažér Jim Breyer bol predsedom National Venture Capital Association a kooperoval s Gilmanom Louim, generálnym riaditeľom fondu In-Q-Tel, ktorý založila CIA v roku 1999. Jedna z kľúčových oblastí, na ktorú sa firma špecializuje, je technológia zberu dát. V predstavenstve sedela Anita Jones, exriaditeľka sekcie amerického ministerstva obrany pre výskum a techniky a poradkyňa ministra pri agentúre DARPA. Práve DARPA v januári 2002 vytvorila projekt Information Awareness Office (IAO), ktorého misiou je „zhromaždiť čo najviac dát o každom v centrále na ľahké nahliadnutie vládou USA, vrátane mailov, internetovej aktivity, záznamov

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

platobných kariet, lekárskych záznamov, preukazov, účtov, daňových priznaní a ďalších údajov“. Dnes mnohí považujú Facebook za novú masku IAO, pretože súčasťou ich extrakčnej technológie je „analýza človeka a modely ľudského správania“, čo umožňuje masívny objem zhromaždených dát na FB.

ODPORCA MÚROV

V roku 2012 bol Zuckerberg prichytený pri využívaní špekulatívnej, tzv. pump&dump manipulácie, ktorá upravovala výnosy odhadované pre určitých klientov, čo médiá označili za obchodné problémy. Schéma pump&dump sa pokúša zvýšiť cenu akciového kapitálu odporúčaniami, ktoré sú založené na falošných, zavádzajúcich alebo prehnaných odhadoch. Podvod vyšetrovala Americká komisia pre cenné papiere a burzu a Úrad pre finančnú reguláciu. Mark, verbálny odporca Trumpových múrov, so svojimi holdingami vedie od roku 2016 súdne spory s havajskými rodinami, ktoré kolektívne zdedili pozemky zákonom Kuleana (1850) vracajúcim pôdu domácim. Zuckerberg prevzal 3 km2 pláže na severnom brehu a svojich „spolumajiteľov“ sa pokúsil odstaviť stavbou 2-metrovej steny, kvôli ktorej dnes nevidno oceán, ani nemožno cítiť jeho vánok. Havajčania, ktorých súkromie alebo právo na pôdu Marka nezaujímajú, sa nedali zastrašiť a prakticky dodnes prebiehajú spory a protesty pri tejto stene. Zuckerbergovi právnici sa po masívnej reakcii havajských vlastníkov pôdy snažia zahrať do autu 8 súdnych procesov a bagatelizovať ich pred zvedavcami. V Spojených štátoch využíva FB zastrašovacie metódy na tých, ktorí spochybňujú falošnú vedu zaoberajúcu sa vakcínami a GMO. Tieto príspevky im môže zmazať, dokonca blokovať budúce príspevky účtu na dobu neurčitú. FB pretláča príbehy tzv. Big Pharma a Big Food cenzúrou štúdií, ktoré dokazujú, že vakcíny stále obsahujú ortuť alebo hliník a GMO jednak obsahujú nebezpečné pesticídy a herbicídy spôsobujúce mnoho ochorení, jednak degradujú prírodné biotopy. Zuckerberg používa neomarxistickú prax cenzúry závažných informácií a udržiavania statusu quo v prospech elitných inzerentov a tých, ktorí mu od počiatku

zabezpečovali úspech a slávu. V Kalifornii je už dokonca zákon, podľa ktorého sú príspevky na sieti, obsahujúce kombinácie slov ako autizmus a vakcíny, vedľajšie účinky očkovania alebo nútené očkovanie, takmer hneď vymazané.

FILANTROPIA S LOGOM NWO

Globalistický nádych Markovej osobnosti zvýrazňuje záľuba vo filantropii a indivíduá, ktorými sa v rámci nej obklopuje. V decembri 2010 podpísal s Billom Gatesom a Warrenom Buffettom tzv. Giving Pledge (sľub dávania), v ktorom sa zaväzuje darovať polovicu bohatstva na charitu. V decembri 2013 daroval akcie Facebooku v hodnote 1 miliardy dolárov nadácii Silicon Valley Community Foundation, ktorej stratégia zahŕňa ekonomickú bezpečnosť, regionálne plánovanie a integráciu imigrantov. Týmto činom ho magazín The Chronicle of Philanthropy umiestnil na špicu rebríčka najštedrejších Američanov. Bill Gates a Warren Buffett, ktorí prijali Zuckerberga do svojho eugenického „kruhu dobrákov“, vnucujú obzvlášť africkému kontinentu programy masovej vakcinácie a GMO, ktoré podľa tamojších hlasov majú iný efekt ako proklamované ciele. Po infiltrácii potravinovej a zdravotnej infraštruktúry tretieho sveta môžu globalisti vyhlasovať, že sú filantropmi pri injekčnom podaní neurotoxínov dievčatám, ktoré sa stávajú neplodnými (pozri škandál v Keni). Keďže neexistuje liek ani žiadna očkovacia látka na ebolu, ktorá by jej mohla zabrániť alebo ju liečiť, celý vakcinačný program je taký podvod ako vakcíny proti prasacej chrípke a obrne. Presadzovanie GMO v Afrike je ďalším spôsobom, ako pozvoľna otráviť zväčša nevzdelanú populáciu, ktorú je ľahké presvedčiť o „vedeckom konsenze“ o bezpečnosti a neexistujúcich výhodách. V apríli 2013 viedol Zuckerberg štart lobistickej skupiny fwd.us. Zakladateľmi a donormi boli najmä finančníci a podnikatelia zo Silicon Valley, pričom jej prezidentom bol Joe Green, blízky Zuckerbergov priateľ. Medzi ciele tejto skupiny patrí imigračná reforma. V júni 2013 sa Mark so svojimi zamestnancami pripojil k oslavnému LGBTI pochodu v San Franciscu. Firma sa prvýkrát objavila na udalosti

v roku 2011 so 70 zamestnancami. O dva roky ich bolo desaťkrát viac. Zuckerberg 9. 12. 2015 umiestnil na svoju nástenku status, v ktorom uviedol, že po parížskych útokoch v novembri chce pridať hlas na podporu moslimov v komunite a na celom svete a začiatkom tohto roka kritizoval Trumpa za limitovanie počtu utečencov smerujúcich do USA. V reakcii na Trumpovo kampaňové America First! Mark reagoval: „Chcem presmerovať FB na pomoc ľuďom, aby sa schádzali aj napriek hraniciam. Musíme vybudovať globálnu komunitu, ktorá bude fungovať pre všetkých a nepochybujem o tom, že je to ten správny smer.“ Ako správny globalista pokračoval: „Budujeme svet, aký všetci chceme? Dnes sa blížime k ďalšiemu kroku. Naše najväčšie príležitosti sú globálne: šírenie prosperity a slobody, podpora mieru a porozumenia, vyzdvihnutie ľudí z chudoby a akcelerácia vedy. Naše najväčšie výzvy potrebujú globálne reakcie, napr. ukončenie terorizmu, boj proti klimatickým zmenám a predchádzanie epidémiám. Pokrok si žiada, aby sa ľudia nestretávali len v mestách a národoch, ale ako globálna komunita.“ Akoby sme počuli ozvenu Bushovho prejavu z 11. 9. 1991, keď opäť v máji bos Facebooku hovoril o potrebe globálnej superštruktúry a ľudstve na vyššom leveli. O akú globálnu komunitu alebo superštruktúru ide, už každý z nás tuší. Finanční agenti týchto síl nás presviedčajú o nepohodlí hotovosti, ideológovia vtláčajú imaginárnu slobodu, rovnosť a bratstvo naivným, vyvolávaný chaos podnecuje túžbu po svetovom mieri a spojení, pseudoveda ilustruje žiarivú technokratickú budúcnosť a hollywoodska skica to radostne zvýrazní. Ide o cestu k Novému svetovému poriadku, k nadchádzajúcej diktatúre humanity, o ktorú skrytá vrchnosť storočia usiluje. Vyvolený chlapec menom Mark Elliot Zuckerberg plní jednu z úloh na technologickom poli pomocou svojho Facebooku. So svojimi súdruhmi z hospodárskej, humanitárnej a bezpečnostnej oblasti dnes hovorí o nevyhnutnej kontinentálnej organizácii a nástrojoch. Zatiaľ len sporadicky, no už zajtra budú všetky zvýraznené „problémy“ prezentovať ako riešiteľné výhradne v rámci celosvetového štátu.

NEZNÁMI HRDINOVIA > PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

Marián Benka

PRIEKOPNÍK FARMÁRČENIA

NIČNEROBENÍM JAPONSKÝ FILOZOF A JEDNA Z NAJVÄČŠÍCH OSOBNOSTÍ PRÍRODNÉHO POĽNOHOSPODÁRSTVA MASANOBU FUKUOKA NEBOL TAK CELKOM NEZNÁMY HRDINA. ZA SVOJHO ŽIVOTA, A NAJMÄ V ISTÝCH KRUHOCH BOL CELKOM POPULÁRNY, POSKYTOL MNOHO ROZHOVOROV PRE MÉDIÁ A ZÍSKAL VIACERÉ MEDZINÁRODNÉ OCENENIA. DNES JE VŠAK JEHO MENO TAKMER ZABUDNUTÉ, A PRETO STOJÍ ZA TO PRIPOMENÚŤ SI HO.

ukuoka sa narodil 2. februára 1913 v meste Iyo v prefektúre Ehime v rodine váženého a vplyvného statkára, majiteľa rozsiahlych pozemkov. Odtiaľ odišiel na poľnohospodársku školu do mesta Gifu, aby tu študoval mikrobiológiu a agrikultúru. Ku koncu štúdia sa špecializoval na patológiu rastlín. Po škole pracoval od roku 1934 v jokohamskom prístave ako úradník pre karanténu rastlín. Jeho kariéru v štátnych službách už po troch rokoch nečakane prerušila choroba. Ochorel na ťažký zápal pľúc a takmer zomrel. Po prekonaní v tom čase smrteľnej choroby sa jeho pohľad na život zmenil. Tvrdil, že v tomto ťažkom stave prešiel hlbokým duchovným zážitkom, ktorý ho transformoval a zmenil jeho ďalšie smerovanie.

Rozhodol sa venovať prírodnému alebo prirodzenému poľnohospodárstvu bez zbytočných a často devastujúcich ľudských zásahov. Neobrábať pôdu, nehnojiť, nestriekať pesticídmi. Už sa nevrátil do predchádzajúceho zamestnania, odišiel na ostrov Šikoku v južnom Japonsku, kde mal jeho otec časť svojich pozemkov. Na nich začal experimentovať s novými prístupmi k pestovaniu rastlín. Alebo skôr staronovými, inšpirovanými ešte prapôvodným pravekým roľníctvom. Neskôr povedal: „Zistil som, že inteligencia ľudských bytostí je úplne nanič. Mojím životom sa stalo prirodzené poľnohospodárstvo. Dospel som k presvedčeniu, že jediné, čo mám robiť, je jesť a spať. Najvyššia forma poľnohospodárstva

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ > NEZNÁMI HRDINOVIA

je nerobiť absolútne nič. Snažím sa dokázať, že akékoľvek vedecké poznanie je zbytočné. Je to tak aj pri pestovaní ryže. Nič nerobím a ryža vyrastie sama, len ju pozbieram. Čím viac zasahujeme, tým viac sa vzďaľujeme prírode, a tým zložitejšie musíme hospodáriť. Moderné poľnohospodárstvo je riadené pomocou ľudskej inteligencie. V kamennej dobe sme svoju chytrosť nepoužívali. Ľudia žili ako súčasť prírody, a to sa odrážalo na spôsobe ich farmárčenia.“ Po druhej svetovej vojne prišiel jeho otec o väčšinu pozemkov, zhabali mu ich americké okupačné sily. Na zvyšných pozemkoch Fukuoka začal praktizovať metódu, ku ktorej sa v predchádzajúcich rokoch experimentovania dopracoval. Napríklad nevysádzal sadenice ryže tak, ako sa to zvyklo robiť, len rozhadzoval jej semená po poli. Potom ešte okolo porozhadzoval trochu slamy, čím pôdu pohnojil, a zároveň zabránil rastu buriny. Medzi podrastenú ryžu vysádzal ešte pšenicu. Keď zbieral ryžu, pšenica už rástla. A burina opäť nemala kde rásť. Takto navyše získal dvojitú úrodu na tom istom pozemku. Jeho výnosy prekonávali úrodu bežných japonských farmárov, ktorí už v tom čase používali ťažkú techniku a chemické prostriedky. O svojich skúsenostiach napísal viacero kníh, prelomovým sa však stalo až dielo Revolúcia jedného stebla slamy, publikované v roku 1975 a preložené do angličtiny v roku 1978. Okrem iného tu napísal: „Keby si ľudia uvedomili skutočnú hodnotu stebla slamy, spôsobilo by to ľudskú revolúciu, zmenu spoločenských štruktúr celých národov.“ Kniha bola preložená do viacerých jazykov a pritiahla mu mladých nasledovníkov z rôznych kútov sveta. Prichádzali na jeho farmu, aby sa u neho učili, a tieto poznatky potom využívali doma na svojich vlastných farmách. V jednom zo svojich rozhovorov k tomuto obdobiu uviedol: „Mladí ľudia na vidieku boli po vojne naočkovaní metódami korporátneho poľnohospodárstva. Ku mne prichádzajú ľudia z mesta. Väčšina z nich prišla z nepoľnohospodárskej sféry, boli nespokojní so svojím životom.“ A hlavne neboli ovplyvnení klasickým poľnohospodárskym vzdelaním. Spolu so základmi prírodného farmárčenia u neho získavali aj zá-

klady prostej životnej filozofie pripomínajúcej zenbudhizmus o plynutí spolu s prírodou. Podľa Fukuoku človek nedokáže nič nové vytvoriť, ani len stebielko trávy. Príroda je tu jediná, ktorá tvorí, preto by sme sa nad ňu nemali vyvyšovať. Okrem iného znovuobjavil prastarú metódu hlinených semenných guľôčok. Zmiešal rôzne druhy semien v troche hliny, pridal k nim vodu a vymiesil z toho všetkého malé guľôčky. Mohli v nich byť semená ovocia, zeleniny i rôznych byliniek. Potom guľôčky rozhadzoval po pozemku. Po prvom daždi začali semienka klíčiť. Pri tomto spôsobe sadenia nebolo potrebné orať. Zároveň dopredu nikdy nevedel, z ktorých semien niečo vyrastie, a z ktorých nie. „Náhodne sadím a nechávam na prírodu, aby rozhodla, čo je dobré, a čo nie,“ hovoril. Takto mohol objaviť, že na niektorej časti pozemku sú napríklad výborné podmienky pre rast reďkovky (lebo mu tam hojne vyrástla). Keby ju sadil cielene na základe chladného kalkulu, nemusel by na to prísť. Hlinené guľky sa osvedčili najmä v suchých neúrodných oblastiach Afriky a Ázie na miestach rozširujúcich sa púští. Pomocou svojej metódy pomáhal obnovovať vegetáciu v týchto regiónoch. Knihy Revolúcia jedného stebla slamy sa po celom svete predalo viac ako milión výtlačkov. Fukuoka výrazne ovplyvnil mnohých aktivistov a nadšencov trvalo udržateľného poľnohospodárstva, evidentne inšpiroval aj zakladateľov permakultúry založenej na podobných myšlienkach. Zomrel 16. augusta 2008 ako 95-ročný.

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA

Vladimír Líška

BABYLON IRAK NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY. 101

PRIPRAVILI MU STOLEC KNIEŽACÍ, PRED SVOJIMI OTCAMI USADOL AKO VLÁDCA. VÁŽENÝ SI MEDZI BOHMI VEĽKÝMI, OSUD TVOJ ROVNA NEMÁ, TVOJ PRÍKAZ JE AKO PRÍKAZ ANOV. MARDUK, VÁŽENÝ SI MEDZI BOHMI VEĽKÝMI… ENUMA ELIŠ, BABYLONSKÝ EPOS O STVORENÍ SVETA

tarobylé mesto Babylon (z akkadského Báb-ili, božia brána) ležalo na brehu rieky Eufratu v úrodnom kraji dnešného Iraku. Od čias vladára Chammurapiho v 18. storočí p. n. l. bolo hlavným mestom štátneho útvaru Babylónie, centrom vzdelanosti a obchodu. Babylon bol duchovným centrom a najbohatším mestom, ktoré prekvitalo v nádhere honosných chrámov a palácov. Vrchol dosiahlo za vlády kráľa Nabuchodonozora (605 – 562 p. n. l.), ktorý o ňom tvrdil, že je najkrajším mestom sveta. V čase Nabuchodonozora II. malo plochu 3 x 1,5 km, 24 hlavných ulíc a jeho palác s tisícimi komnatami zaberal tri hektáre. Babylon sa nachádzal viac ako

80 km južne od Bagdadu a bol zasvätený bohovi Mardukovi, ktorý sa pred 4000 rokmi stal najvyšším z bohov. Zdôvodnenie tohto povýšenia popisuje babylonský epos Enuma eliš. Toto slávne staroveké mesto, kde vznikla jedna z prvých kultúr v dejinách, bolo známe rozprávkovými visutými záhradami, chrámami, mauzóleami a tisíckami menších budov. Zo súčasných ruín a čiastočne obnovených staronových pamiatok treba spomenúť najmä Ištarinu bránu, južný palác Nabuchodonozora, ruiny severného paláca, Procesnú ulicu obklopenú plotom s pôvodnými dlaždicami pokrytými bitúmenmi a novými hradbami, chrám Ninmah, dekoračné steny s klinovými nápismi a 2600-ročnú sochu leva Babylonu.

MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

102

Dôležité záznamy sa vypaľovali do hliny. Našli sa tisíce takýchto hlinených tabuliek. Babylon staval na sumerskej kultúre a prevzal aj jej náboženstvo. Na rituálne účely používal výhradne starý sumerský jazyk, kým oficiálnym jazykom bola akkadčina. Babylončania a Asýrčania už poznali rozdiel medzi planétami a hviezdami. Poznali dráhy planét, konjunkcie a zatmenia. Zaviedli šesťdesiatkovú sústavu, rozdelili kruh na 360 stupňov, rok na 360 dní, hodinu na 60 minút a pod. Záhrady patriace medzi sedem divov starovekého sveta poskytovali príjemné prostredie, útočisko pred horúcim slnkom púšte, tvorili arkádové terasy v tvare pyramídy, kde bola zem, rástli stromy a rastlinstvo a vzduch bol presýtený vôňou kvetov. Každá terasa bola o päť metrov vyššia ako tá predchádzajúca. Podľa povestí dal záhrady postaviť kráľ Nabuchodonozor II. pre svoju manželku Amytis, ktorej chýbala zeleň a krajina rodného kraja. Iné zdroje spomínajú kráľovnú Semiramis. Zavlažovala ich sieť potrubí z rieky Eufrat tak, že vodu privádzali na najvyšší bod mechanickým čerpadlom a odtiaľ sa rozlievala na ostatné terasy. Vstup do mesta otvárala nádherná Ištarina brána z modrých kachličiek, zdobená postavami drakov, zasvätená bohyni Ištar. Ištar – alebo Inanna, bola bohyňa lásky, plodnosti, ale aj vojny. Pri bránach mesta stáli obrovské býky a hlavnú ulicu lemovali hradby s vežami a reliéfmi levov. Dnešná Ištarina brána v Iraku je už len replika. Originál objavili začiatkom 20. storočia a nachádza sa v Berlínskom múzeu,. Grécky historik Hérodotos spomína aj Most kráľovnej Nitokris cez Eufrat, po ktorom sa vchádzalo do mesta z východnej strany. Mesto malo trojité hradby a vďaka nim sa zdalo nedobytné. Stavali ich z tehál vypálených v peci a spájali asfaltom. Hradby mesta mali spolu 6 km, pravdepodobne však viac. Vnútorné opevnenie malo šírku 6,50 m, za ním bolo ďalšie, široké 3,7 m, nasledovala 80-metrová vodná priekopa. Niektoré medzipriestory boli vyplnené zemou, a tak dosahovali hrúbku až 24 m. Známa bola, samozrejme, Babylonská veža. Podľa sumerských textov tvorila jej vrchol

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA

Esagila – chrám. Spomínala sa už v roku 2200 p. n. l. – vtedy sa nazývala E-temen-anki (sídlo základov neba i zeme), a bola dokončená v roku 570 p. n. l. za vlády Nabuchodonozora, v čase, keď boli židia v babylonskom zajatí. Hérodotos napísal: „Jedna strana meria 400 metrov a má bronzové brány. V strede je obrovská veža s plochou 200 m, na nej je druhá veža, na nej ďalšia, a tak až po ôsmu. Okolo sú po vonkajšej strane točité schody, po ktorých je možné vystúpiť na vrchol, kde je chrám so zlatým stolom.“ Archeologický výskum odhalil zvyšky sedemposchodovej veže s obvodom 700 metrov a svätyňou boha Marduka. Zaujímavé je, že schodisko celkom na vrchole bolo určené výhradne pre boha a nesmeli ho používať ľudia. Nikto – okrem kňažky na to určenej, nesmel vkročiť do miestnosti na vrchole veže, kde sa boh občas osobne zjavoval. Horný chrám bol akousi bránou, ktorou boh zostupoval na zem. Veža bola veľakrát zničená a znovu postavená. Opäť ju dostaval Nabopolassar, až definitívne ju zničil Xerxes. Ešte ju chcel znovu postaviť Alexander Veľký, ale kvôli predčasnej smrti to už nestihol. Kvôli komu sa obetovalo toľko ľudskej námahy? Roland Gööck slovami Nabuchodonozora dodáva: „Vysoko čnejúce obydlie pre Marduka, môjho pána, na najvyššom vrchole som znovu skvele vystaval, E-temen-anki pevne stojí naveky.“ Tam podľa Hérodota chodil odpočívať sám boh. V biblii sa píše: „Nato zostúpil Hospodin, aby videl mesto i vežu, ktorú stavali ľudskí synovia.“ Podľa Gööcka sa tu izraelská viera v Jahveho zliala s babylonskou predstavou, že schodisko na veži má slúžiť Mardukovi, keď zostúpi z nebies na zem. Každý stupeň bol obložený glazovanými tehlami inej farby, symbolizujúcimi sedem planét. Neskôr ju Arabi celkom rozobrali a dnes stoja len pozostatky prvého podlažia. Južne od paláca stál komplex Esagila, Mardukov chrám s jeho obrovskou zlatou sochou, lebo znakom božskej moci bol oslňujúci lesklý jas (melammu). K najvýznamnejším panovníkom patril kráľ Chammurapi z 18. storočia p. n. l., ktorý uzákonil prvý písomný zákonník. V roku 1600 p. n. l.

103 vpadli do mesta Kasiti, ktorí sa mu prispôsobili. Okolo roku 1200 napadli Babylon Asýrčania a 12 štátov si podrobil krutý kráľ Aššurnasirpal II. Panovník Salmanasar II. spustošil Damask, sýrske hlavné mesto, zatiahol až do Egypta a dobyl Téby. Sinacherib zrovnal so zemou tisícročné pamiatky Babylonu a pobil veľkú časť obyvateľov mesta. Preživší Babylončania sa o pár rokov neskôr spojili s inými národmi a pomstili sa za zničené mesto v 13-ročnej vojne, v ktorej zruinovali hlavné mesto Ninive, výkvet Asýrčanov. Nabuchodonozor obsadil v roku 587 p. n. l. Jeruzalem a všetkých židov odvliekol do babylonského zajatia. V roku 539 p. n. l. obsadili mesto Peržania, dobyl ho kráľ Kýros II. a zničil tým Chaldejskú ríšu. V roku 331 p. n. l. ho obsadil Alexander Veľký a spravil z mesta svoje sídlo. Neskôr ho vypálili a okolo roku 200 n. l. už opustili aj kvôli ustavičným bojom na rímsko-partských hraniciach. Babylon ovládali Peržania, Gréci, Rimania, no dnes zostalo z tohto slávneho mesta iba niekoľko ruín a nanovo zrekonštruovaných stavieb.

Iba 2 % starého mesta boli vykopané. Zvyšky Babylonu odhalil po 19 rokoch práce archeológ Robert Koldewey začiatkom 20. storočia. Bývalý iracký prezident Saddám Husajn nariadil rekonštrukciu starobylého mesta v priebehu 80. rokov minulého storočia. Niektoré múry a základy budov boli zbúrané a nahradené novými. Husajn staval pre seba palác v štýle zikkuratu, aj repliku paláca Nabuchodonozora II. Podobne ako on, aj Husajn dal písať svoje meno na tehličky s nápismi ako: „Toto postavil Saddám, syn Nabuchodonozora, aby oslávil Irak.“ Na výstavbu nových stien a budov použil viac ako 60 miliónov lisovaných tehál. Po americkej invázii do Iraku v roku 2003 tu mali Američania vojenskú základňu a spôsobili rozsiahle škody, keď okupačné jednotky zrovnali so zemou mnoho archeologických vykopávok na ploche 8 km2. Vojaci vylamovali staré kamene a ťažká vojenská technika poškodila hlavnú Procesnú ulicu. Ako to už bývalo zvykom v 19. a 20. storočí, veľa pamiatok odcudzili a predali na západ a do múzeí. V roku 2009 mesto otvorili verejnosti.

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

Ján Lakota

PÁSIK S JEDNOU STRANOU

104

ezmime dlhší pásik papiera, povedzme 30 cm, široký 3 cm. Ak ho zlepíme tak, že priložíme k sebe (protiľahlé) strany široké 3 cm, pričom jednu z nich prekrútime jedenkrát okolo osi, dostaneme Möbiov list či pás(-ik). Na predstavu, ako má Möbiov pás vyzerať, stačí pozrieť, ako vyzerá symbol (piktogram), ktorý sa používa NA označenie recyklácie. Nie je jedno, ktorým smerom pásik papiera pred zlepením skrútite. Teda či doľava, alebo doprava. Získate dva rozličné Möbiove pásy, ktoré sú zrkadlovým obrazom jeden druhého. Möbiov pás má len jednu stranu. Môžete si to vyskúšať. Stačí ho zafarbiť. Začnete farbiť a na konci farbenia prídete do toho istého miesta, kde ste začali. Möbiov pás je zázračná hračka. Koho raz uchváti, ten sa k nemu neustále musí vracať. Pred zlepením si na pásik nakreslíme čiaru. Presne v strede. Ak ho pozdĺž čiary dookola rozstrihneme, dostaneme... No – skúste sami. Ak by ste si na pásik nakreslili dve čiary, teda rozdelili ho na tretiny, a po zlepení ho začali strihať pozdĺž jednej čiary, budete strihať stále dookola a výsledok bude veru ešte čudnejší. Ak by ste daný papierový pásik pred zlepením niekoľkokrát preložili, a potom rozstrihli, divom by nebolo konca-kraja. Möbiov pás „objavili“ nezávisle od seba v roku 1858 matematici August Ferdinand Möbius a Johann Benedict Listing. Zdá sa, že ide o pomerne „mladý“ objekt. Ale ako býva dobrým zvykom, naše objavy už raz ktosi kdesi objavil. Najstarším (asi) zobrazením Möbiovho pása je mozaika, ktorá zobrazuje Aióna (helénske božstvo spájané s večným časom) stojaceho jednou nohou na páse zverokruhu. Pred ním je bohyňa Gaia so štyrmi deťmi, ktoré symbolizujú štyri ročné obdobia. Mozaika pochádza z rímskej vily v Sentine, dnešnom Sassoferrate,

z roku 200 – 250 n. l. Aby to bolo zaujímavejšie, znamenia zverokruhu na páse nie sú usporiadané chronologicky tak, ako sme zvyknutí. Sú akési poprehadzované. Originál mozaiky je v Glyptotéke v Mníchove, kam bola prenesená v roku 1828. Möbiov pás bol „objavený“ o tridsať rokov neskôr. Mohli ju jeden alebo obaja páni (Listing a/alebo Möbius) zazrieť a inšpirovať sa ňou? Iných zobrazení Aióna v páse času je pomerne veľa, ale ani jedno neukazuje Möbiov pás tak ako toto. Möbiov pás otvoril určite nové obzory v matematike, jeho objav „antedatuje“ vznik modernej topológie. V strojárstve sa využíva na bežiacom páse, ktorý má iba jednu stranu. Sám sa stále čistí, pričom jedna strana sa opotrebúva rovnako. Bodaj by nie, keď je len jedna. Ale poďme do minulosti. Leonardo da Vinci vo svojich skiciach Möbiov pás nepoznal. V knihe The Book of Knowledge of Ingenious Mechanical Devices, ktorú napísal al-Jazari v roku 1206, je obrázok Möbiovho pása v reťazovej pumpe. Existujú tri verzie kópie tohto obrázka (podľa toho, kto knihu kopíroval). Všetky zobrazujú zariadenie, ktoré čerpá vodu pomocou reťaze v tvare Möbiovho pása. V súčasnosti existuje niekoľko patentov na použitie Möbiovho pása v elektrotechnike. Je známy Möbiov pás odporov (patentovaný aj Nikolom Teslom), ktorý nemá nijakú indukčnosť, či Möbiov kondenzátor. Patria sem aj niektoré druhy supravodičov, ktoré ostávajú supravodivými aj pri relatívne vysokých teplotách. Použitie Möbiovho pása ako pásky v písacích strojoch či tlačiarňach je relatívne známe. Vážnou a opodstatnenou je otázka, či sa Möbiov pás nachádza niekde v prírode. Búrlivé diskusie v literatúre aj na internete naznačujú, že nie! Vedci zostrojili molekulu DNK, ktorá má tvar Möbiovho pása, ale táto DNK je umelý

105 výtvor, ktorý sa nedá na nič použiť. Kalata B1 je proteín, ktorý sa získava z rastliny kalatea. Odvar z tejto rastliny sa v Afrike používa na urýchlenie pôrodu. Kalata B1 má aj insekticídne a antimikrobiálne účinky. Samotný proteín nie je veľký. Skladá sa z 29 aminokyselín. Má aj tri čudne poprepájané disulfidné väzby. Je to tzv. Möbiov cyklotid, ale Möbiov pás to veru nie je. V chémii sú ašpirantom na Möbiov pás zlúčeniny vytvorené z nióbu a selénu. Samozrejme, vytvorené človekom v laboratóriu. V rade kandidátov sú aj niektoré aromatické zlúčeniny – cyklacény. V pokračovaní tohto článku sa ocitáme na tenkom ľade. Ide o hudbu, konkrétne dva fenomény, ktoré priamo súvisia s Möbiovým pásom. Prvým sú hudobné skladby. Johann Sebastian Bach v Canon cancrizans v Hudobnej obetine skomponoval dve hudobné línie, ktoré sú komplementárne, a hrá sa jedna odpredu a druhá odzadu, pričom obrazne ide o Möbiov pás. Podobne je to aj u ďalšieho skladateľa Arnolda Schönberga. Druhým fenoménom je analýza dvojnotových akordov,

dyád v teórii hudby. Priestor všetkých dyád má tvar Möbiovho pása. Práca Dmitriho Tymoczku The Geometry of Musical Chords bola publikovaná v roku 2006 v časopise Science a má už stovky citácií. Keby som sa osobne mal vyjadriť o tom, ako rozlíšiť to ľudské od toho prírodného, asi by som ako príklad vybral Möbiov pás. Výraz Möbiov určite nie je náležitý, bol známy už pred tisícročiami. Je to však rýdzi a podľa mňa najjednoduchší príklad výtvoru človeka, ktorý nikde v prírode nenájdeme. Na záver by som vám rád zadal takú malú úlohu: Máme kocku, ktorá sa skladá z 27 menších rovnakých kociek. Teda jednu jej hranu predstavujú tri kocky. Koľkými rezmi minimálne môžeme rozrezať kocku tak, aby sme dostali jednotlivé malé kocky? Podotýkam, že ide o matematickú, a nie reálnu (povedzme Rubikovu) kocku. Ja tvrdím, že stačia tri rezy (a možno aj jeden). Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

Tibor Eliot Rostas

DOTYK S DIVOČINOU PRVÁ ZOO NA SLOVENSKU, KDE JE MOŽNÉ DOTÝKAŤ SA ZVIERAT A BYŤ S NIMI V KONTAKTE, JE NÁVŠTEVNÍKOM K DISPOZÍCII UŽ ŠTVRTÝ ROK. HOCI NA PREVÁDZKOVANIE ZOOLOGICKÝCH ZÁHRAD EXISTUJÚ POZITÍVNE AJ NEGATÍVNE POHĽADY, MY SME SA V TOMTO PROSTREDÍ STRETLI S VEĽMI PRÍJEMNÝM A OCHOTNÝM PERSONÁLOM.

lavný manažér vysvetľuje ako základný impulz k vybudovaniu ZOO Kontakt tak, že „ľudia majú so zvieratami čoraz obmedzenejší kontakt. Už ani do prírody nechodievajú toľko ako pred pár rokmi – život sa viac sústreďuje do miest, ale aj do virtuálnej reality. S celou myšlienkou prišiel pán riaditeľ Kompiš – umožniť ľuďom priame stretnutie so zvieratami. Niektoré – ako veveričky, na vás môžu aj vyliezť. Zviera nie je len niečo, čo je doma na tanieri, ale je to živá a cítiaca bytosť, o ktorú sa treba starať. Začali sme fungovať v lete 2013, máme 119 druhov a 420 jedincov. V ZOO pracuje 25 kmeňových zamestnancov. Nakŕmiť tieto zvieratá je práca pre kolegov na celý deň od Foto: Matúš Plecho

siedmej-ôsmej ráno do šiestej večer“. Niektorým zvieratám umožňujú aj čosi mimoriadne – dopriať si skutočnú slobodu vo voľnej prírode. Po každodenných cvičeniach niektorým dravým vtákom občas umožnia preletieť sa ponad liptovské končiare. Zatiaľ sa vždy bezpečne vrátili pod dohľad ošetrovateľov. Tohto roku sa v ZOO narodili aj ďalšie zvieratá ako kosmáče, lamy či kengury, čo je dobrým ukazovateľom toho, že v tomto prostredí sa cítia bezpečne a vnímajú ho pozitívne. Najväčším lákadlom sú šelmy – levy, tigre, pumy, medvede. Každopádne k väčším šelmám, ako napríklad k levom Aslanovi a Kiare, ktoré už majú viac ako dva roky, návštevníci nemôžu vchádzať do voliéry.

107

Foto: Matúš Plecho

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

110

111 Celkovo sú pravidlá pri šelmách prísne a sú postupy, ktoré je nevyhnutné dodržiavať – vždy v sprievode ošetrovateľa. Platí zásada: k šelmám sa nepribližujme spredu, ale odzadu. Inak by takéto správanie považovali ako výzvu a s najväčšou pravdepodobnosťou by zaútočili. Vtip je však v tom, že od tamojších zvedavých papagájov pravdepodobnejšie utŕžite nejaký ten škrabanec či drobné zranenie. Ošetrovateľka šeliem Iva pracovala v ZOO už viac ako dva roky, keď tam prišli levy Aslan a Kiara. Vraví, že tieto mladé šelmy vtedy nerešpektovali nikoho iného len ju. „Ony si ma vybrali a odvtedy mi to tu prirástlo k srdcu. Mali ma za mamu. Môj klasický deň bol a teraz aj ostáva taký, že som s týmito malými šelmami 24 hodín denne, dávam im jesť, masírujem im bruško – skrátka majú plnú starostlivosť aj u mňa doma. A mňa to skutočne mimoriadne napĺňa. Len týmto spôsobom sa dá vytvoriť puto medzi šelmou a človekom. Ale už od malička som im nedovoľovala hry, kde by po mne mohli skákať a skúšať viac, ako je únosné. A dnes pri dvojročnom levovi Aslanovi s jeho

250 kilogramami a dennou spotrebou mäsa okolo 10 kg sa mi to naozaj vyplatilo ako dobrá a účinná výchovná metóda. K tomuto zvieraťu tu nemôže prísť žiaden iný ošetrovateľ. Na týchto šelmách je zvláštne – ani neviem odhadnúť prečo –, že si všetky spoločne vyberú človeka, ktorý im je nejako obzvlášť nepríjemný. Či to je silný parfum alebo niečo z jeho vnútra – ťažko povedať. Denne môže prejsť okolo aj 200 ľudí, ale ony sa zamerajú na tohto konkrétneho. Sme to však napokon my, kto sa musí obetovať a v nejakom kritickejšom momente zabránime kontaktu zvieraťa a návštevníka, čo si v tom lepšom prípade odnesie naše oblečenie, v horšom už aj zopár škrabancov. Prípadný útok však už viem spoľahlivo rozlíšiť postojom šelmy a aj zúženými zreničkami. Predsa len, sú to divé zvieratá, ich správanie sa nikdy nedá odhadnúť so stopercentnou istotou. Do voliéry vstupujem vždy s dávkou adrenalínu.“ Kontaktná ZOO pri Liptovskom Mikuláši rozhodne stojí za návštevu a pohladenie divokých šeliem, ale aj blízke stretnutia s menšími tvormi vo vás aj v deťoch zanechajú silné dojmy. Foto: Matúš Plecho

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

Vladimír Líška

ZVUK A ZDRAVIE SEDÍM TU NA TOMTO STOLCI, VYSOKO NA VRCHU HORY, TAK AKO JE ZVYKOM. ODTIAĽTO MÔŽEM VIDIEŤ OCEÁNY, HORY A RIEKY A CÍTIŤ SLNKO, VIETOR A DÁŽĎ. AKO TIETO ŽIVLY SOM SILNÝ, SEDÍM TU NA STOLCI AKO MOJI PREDKOVIA, VYSOKO NA VRCHOLCI HORY, AKO JE U NÁS ZVYKOM, HROMADÍM SVOJU SILU... ŠAMANSKÁ PIESEŇ

112

eby mal náš sluch väčší rozsah, počuli by sme hudbu kvetov, trávy, hôr a údolí. Podľa mystika Karla Weinfurtera je ľudská hudba napodobením pôvodnej rajskej hudby, je to vysoká mágia, posvätná moc, lebo je v nej harmónia alebo súlad – a súlad je božského pôvodu. Frekvencia zvuku sa udáva v hertzoch (Hz), pričom ľudské ucho vníma rozsah 10 až 16 – 20 000 Hz. Levan Sherazadishvili v roku 2009 v bešeňovských skleníkoch, kde pestoval paradajky, púšťal nonstop hudbu a zvýšil ich výnos o 25 %. Podľa výskumov pri počúvaní klasic-

kej hudby dávali kravy viac mlieka, sliepky znášali viac vajec. Pri rockovej hudbe naopak, rastliny, ktoré boli dlhšie vystavené rocku, chradli a rástli v opačnom smere od reproduktora. Pri klasickej hudbe reagovali rýchlejším rastom a mali viac plodov a listov ako rastliny v skupine bez hudby. Niektoré dokonca rástli v 35-stupňovom uhle smerom k reproduktoru. Mimoriadne pozitívne pôsobila klasická indická sitarová hudba, vtedy rastliny dokonca obrastali reproduktor. Na folk a country reagovali neutrálne, tvrdí Shalila Sharamon a Bodo Baginski.

113 Je známe, že mačacie „pradenie“ podporuje rast a hustnutie kostí a mačky sa skutočne veľmi rýchlo vystrábia z každej patálie. Už v antike mala hudba veľký význam a používala sa aj pri prednese básní. Gréci videli v hudbe veľkú mravnú silu a spolu s tancom a spevom bola základnou zložkou výchovy. Odtiaľ vychádzalo aj učenie pytagorejcov o vplyve hudby na dušu človeka. Pytagoras objavil číselné pomery určujúce intervaly hudobnej stupnice a tvrdil, že rovnaké vládnu aj medzi Zemou, Slnkom a ostatnými planétami. Tento vzťah nazval hudbou sfér. Šamani spievali piesne sily, ktorými liečili duše aj fyzické telá ľudí. Odnepamäti používali bubon ako prostriedok na zmenu stavu vedomia, na cestovanie do iných svetov a na dosiahnutie tranzu. Šamanské piesne sa naučili od duchov v stave extázy a napĺňali nimi celé telo, mozog, nervy a srdce. Bubon z jelenej kože, používaný šamanmi v západnej Kanade, vysiela frekvenciu 4 – 7 cyklov za sekundu, čo zodpovedá vlnovej dĺžke théta. Šaman v extatickom stave berie na seba podobu a vedomie zvierat, ktoré mu umožňujú bez slov komunikovať s dušami všetkých

tvorov. Pri tanci, ktorý prechádzal do tranzu s pocitom posadnutosti, v sebe strácal pôvodnú osobnosť až do vyčerpania, a v stave posadnutosti tak mohol dosiahnuť prorocké videnia. Zvuk sú vibrácie. Silné piesne zvyšovali energiu a vibrácie miesta. Silu vibrácií dokladá predovšetkým indická klasická hudba, najmä tzv. rága, tvorená tak, aby odhaľovala spojenie medzi ja a najvyššou silou. Vychádza zo sily vibrácií a ich účinku na ľudské telo, myseľ a dušu prepojené s rytmom, nie však iba štruktúrou, ale aj zdôraznením dôležitosti cyklu času, tvrdí Kathleen Cox. Rága tak nie je len zhluk nôt podľa presne daných pravidiel, ale noty, ktoré sa majú hrať niekedy s dôrazom, aby sa dosiahol cieľ. Preto žiadna rága nikdy neznie rovnako, ani keď ju hrá ten istý hudobník. Existuje len počas hrania a poslucháča vtiahne hlboko do hudby, do vzťahu s interpretom a inšpiruje, upokojuje, prepája s majstrom. V hinduizme ju charakterizujú výrazy svara a tala. Sanskritské slovo svara znamená „viac ako nota“ a tala predstavuje rytmus, ale obidve slová majú aj hlboký duchovný aspekt.

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

114

V Saudskej Arábii a Iráne je hudba na školách zakázaná, kým v mystickom smere islamu – sufizme, je hudba dôležitou súčasťou náboženského života. Podľa arabských legiend sa pyramídy stavali pomocou zvuku, pričom kňazi používali na vyvolanie potrebnej rezonancie nástroj podobný paličke. Dokument Okom boha Hora uviedol, že v Egypte sa zvuk používal na zvýšenie vibrácií žiakov (adeptov). Hudbu a tanec mali na starosti kňažky hrajúce na sistrum, ktorého zvuk mal upokojovať božstvá a dovoľoval mužskej mysli odpočívať. Cheopsova pyramída sa používala na premenu energie na zvuk, jeho vibrácie obohacovali adeptov fyzicky, psychicky a duševne a otvárali v mysli človeka ďalšie dimenzie, ktoré mu pomáhali zvyšovať úroveň poznania. Potom sa dokázali opakovanie vracať do prežitých zážitkov extázy, ktorou sa menila bytosť adepta na človeka božského. Špeciálnym miestom bola Sakkára, kde sa zvuk a elektromagnetické pole používali na zvýšenie vibrácií žiakov. Sakkára vytvárala obrovské elektromagnetické pole a zvuky, ktoré vibrovali na rôznych frekvenciách. Spájala elektrické častice do vlniaceho sa stĺpa, pričom vznikala energia tachyónov. Tieto frekvencie zvyšovali vitálnu energiu, auru a osobné pole. V každej miestnosti sa nachádzalo tisíce alabastrových mís, ktoré vibrovali rovnakým tónom. Vo vnútri meditovali páry, muž a žena, a dostávali sa do vyšších hladín vedomia. Jednotlivé tóny a frekvencie odpovedali každej čakre (energetickému centru) a privádzali k vnímaniu vyšších frekvencií a k mimozmyslovým skúsenostiam. V týchto podzemných galériách pod Stupňovitou pyramídou v Sakkáre sa našlo 40-tisíc artefaktov, z toho 30000 váz s labutími krkmi, zhotovených z ruženínu, dioritu a bazaltu. Píše o nich aj Herbie Brennan v knihe Tajné dejiny starého Egypta. Obľúbená pieseň, monotónna tanečná psychedelická hudba alebo excelentné gitarové sólo nás dostáva až do extatických stavov. Mozog vyplavuje dopamín, látku, ktorá sa uvoľňuje pri sexe, dobrom jedle, ale aj pri drogách, skrátka pri príjemných pocitoch. Hudba po-

zdvihuje stav duše, jej harmonické vibrácie povzbudzujú duševnú energiu. Pôsobenie zvuku na hmotu dokladá pokus s pieskom a sklenenou doštičkou, keď sa pri dotyku s vibrujúcou ladičkou piesok usporiada do harmonických vzorov. Ide o tzv. Chladniho obrazce. Menia sa vplyvom frekvencií a vibrácií, ale len pri určitých frekvenciách sa vytvoria čisté a harmonické tvary. Volajú sa solfeggio frekvencie a majú silný liečivý účinok. Tvoria solfeggio stupnicu používanú v Indii pri mantrách alebo v gregoriánskych choráloch. Súčasná hudobná stupnica je od pôvodnej liečivej solfeggio stupnice mierne odchýlená. Hudobné nástroje sa v západnom svete ladia na frekvenciu, ktorá spôsobuje emocionálne napätie. Rothschildova a Rockefellerova asociácia, ktorá stojí za manipuláciou ľudského vedomia, v medzivojnovom období sponzorovala vedecký výskum hudobných frekvencií, ktoré sú najvhodnejšie na vojnu, s cieľom kontroly populácie a vytvorenia masovej hystérie a úzkosti. Štandardné ladenie bolo ustanovené v roku 1939 na A = 440 Hz. Táto frekvencia vytvára v energetickom tele človeka disharmóniu. V antickom Grécku, v starom Egypte, ale aj u klasických skladateľov malo A = 432 Hz, ako je to ešte u starších hudobných nástrojov. Úplne opačne ako 440 Hz pôsobí frekvencia A = 444 Hz (C5 = 528 Hz, má schopnosť opravovať DNA) zodpovedajúca zelenožltej farbe a rastlinnej ríši. Má liečivé účinky odstraňujúce úzkosť, depresiu a strach. Podrobne o tom pojednáva Malcolm Gladwell v knihe Bod zlomu: O malých príčinách s veľkými následkami. Podľa publicistu Jaroslava Chvátala frekvencia 440 Hz prehlbuje stádovité správanie a nekontrolovateľné reakcie a ľudia sa ľahšie ovládajú. U cicavcov to vyvoláva uvoľňovanie špecifických hormónov v mozgu, podieľajúcich sa na efekte stádovitého správania. Potvrdilo sa to na zvieratách, aj na projekte americkej vlády s názvom Rex 1984. V súčasnej alternatívnej medicíne sa vyskytuje niekoľko liečivých frekvencií. Sú vo veľkom množstve dostupné na YouTube a priam sa núkajú na experimentovanie. Napr. 144 Hz

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

je frekvencia vzostupnej komory Veľkej pyramídy v Gíze, nazývaná aj transformačná frekvencia, podporuje zmenu postojov, duchovnú transformáciu. Liečivých je aj 285 Hz, a potom sú to solfeggio frekvencie 396 Hz, 417 Hz, 528 Hz, 639 Hz, 741 Hz a 852 Hz. Podľa Chvátala frekvencia 396 Hz navodzuje stav oslobodzujúci od viny a strachu, 417 Hz stimuluje schopnosť rýchlejšieho a efektívneho rozhodovania a prispôsobenia sa zmenám, 528 Hz stimuluje veľmi pozitívne účinky v oblasti ľudskej DNA, 639 Hz harmonizuje medziľudské vzťahy, 741 Hz stimuluje intuíciu a pomáha nájsť správne riešenia v kľúčových životných situáciách a 852 Hz napomáha návratu k duchovnému poriadku. Koncom 90. rokov sa na trhu objavili relaxačné prístroje podobné volkmenom, aj so svetelnými okuliarmi, na princípe učenia. Mali pomáhať pri nespavosti a uviesť užívateľa do alfa hladiny a stavu relaxácie. V skratke: rezonancia 14 Hz je nevhodná stresová hladina, keď dochádza k strate energie a napätiu, označuje sa ako beta. Od 8 – 13 Hz je už hladina alfa, keď sa tvoria endorfíny a lieči stres. Hladina 4 – 7 Hz je hladina snová, charakteristická predstavami. Treba ešte spomenúť frekvenciu 7,83 – tzv. Schumannovu rezonanciu jadra Zeme, hranicu medzi vedomím a nevedomím. Známy svojou očistnou liečivou silou je zvuk tibetských mís alebo zvončekov, ale aj našej fujary, ktorá je aj na zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Zvuk a hudba má na nás podstatne väčší vplyv ako by sme si mysleli, čo by nás malo viesť k tomu, aby sme starostlivejšie vyberali, čo budeme počúvať a čomu dovolíme, aby na nás pôsobilo. Necháme sa vedome či nevedome ničiť, alebo, naopak, liečiť a smerovať k vyšším úrovniam vedomia? Možno sa odteraz budeme pozerať na niektoré obľúbené hudobné žánre inak ako doposiaľ, najmä keď si uvedomíme, kto za tým stojí, a prečo. Z nadhľadu sa pousmejeme nad naším vlastným, doteraz skôr stádovitým správaním v tomto smere. Ale prečo nie, ak výsledkom bude pokoj, harmónia a väčšia uvedomelosť a pochopenie súvislostí.

Silvia Benková

PRÍRODNÝ RECEPTÁR

Pri

sedavom spôsobe života významne stúpa riziko vzniku cukrovky a srdcových chorôb, a to dvoj- až trojnásobne. Odborníci upozorňujú na zvýšené riziko vzniku trombózy pri dlhodobom sedení. Pri sedavom zamestnaní vznikajú najčastejšie problémy so správnym metabolizmom. Spomaľuje sa činnosť lymfatického systému a krvného obehu. Kvôli tomu dochádza k obmedzeniu vyplavovania niektorých enzýmov do krvi. Okrem toho sa objavujú problémy s trávením a metabolizmom tukov, ktoré sa neštiepia, ale ukladajú v podkoží a v tepnách, v dôsledku čoho hrozí okrem priberania aj cukrovka a ochorenia srdca. Pri týchto problémoch je nutné zamerať sa na zlepšenie činnosti pankreasu, pečene a žlčníka. Na posilnenie pankreasu je vhodná tinktúra z čučoriedky a tinktúra z plamienky zimnej (huby). Na celkovú podporu a zlepšenie metabolizmu sú vhodné bylinné prípravky zamerané na pečeň a žlčník – borievka, pestrec mariánsky, rozmarín a žihľava. Riziko vzniku kŕčových žíl eliminujeme dostatkom tekutín, príjmom vitamínov C a E, vlákniny, vápnika, magnézia a zinku a sprchovaním chodidiel studenou vodou. V rámci prevencie kŕčových žíl a hemoroidov je nutná očista cievneho systému. K bylinkám so schopnosťou čistiť cievy patria echinacea, pelargónia a pupočník ázijský. Zanášanie ciev trvá desiatky rokov, takže aj očista by mala byť dlhodobá. K regenerácii ciev prispievajú gemmoterapeutiká z lipy, bakopy drobnolistej a šišaka bajkalského. Na uvoľnenie celého tela, predovšetkým však na zvládnutie stresu a upokojenie organizmu si môžete dopriať bylinkový kúpeľ z ľubovníka, levandule, medovky, chmeľu a ďalších bylín. Tieto bylinky upokojujú podráždené nervy a podporujú dobrú náladu. Príprava: 50 g zmesi pripravenej z rovnakých dielov byliniek dajte zovrieť s litrom vody a nechajte 30 minút lúhovať, potom sceďte a odvar pridajte do kúpeľa.

115

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

Jana Rostasová

MANNA

(P)OTRAVINY

116

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

oci je Slovensko poľnohospodárskou krajinou, likvidácia chovov a dovoz potravín zo zahraničia ju robia nesebestačnou. Na slovenský trh sa dostávajú produkty pochybnej kvality a pôvodu, hoci spĺňajú zákonné normy a sú zdravotne neškodné. Napriek tomu na Slovensku stále nájdeme ľudí, ktorí to nevzdávajú a ponúkajú nám produkty najvyššej kvality. Takou je aj Eko Farma Turová. Chovu mäsových plemien hovädzieho dobytka sa venujú od roku 2006. Od roku 2008 je celý chov registrovaný v systéme ekologického poľnohospodárstva. Zvieratá kŕmia prirodzenou potravou na rozľahlých pasienkoch, nepodávajú im antibiotiká, rastové hormóny, ani krmivá z geneticky modifikovaných rastlín. Ich doplnkové krmivo bolo vypestované výlučne bez pesticídov či umelých hnojív. Peter Badiar z Eko Farmy Turová hovorí:

„Pri tomto type chovu, aký používame my, sa snažíme využiť potenciál prírody, t. j. nechať zvieratá žiť a rásť tak, ako boli stvorené.“ Okrem toho vlastnia aj nízkokapacitný bitúnok, ktorý spracuje za týždeň maximálne 2-3 kusy hovädzieho dobytka. Na výslednej kvalite mäsa sa potom odráža nielen spôsob, akým zviera žilo, jeho prostredie a strava, ale aj bezstresová porážka (zviera násilne neženú, ani nebijú, neprepravujú kamiónmi či iným spôsobom neprivádzajú do nepohody). Dôraz kladú aj na správne schladzovanie a zrenie mäsa, ktoré sa mení v závislosti od druhu zvieraťa a jeho veku, čím sa zabezpečí konečná kvalita produktu – mäkkosť a šťavnatosť mäsa. Bio hovädzie mäso Farmy Turová sa v ro ku 2016 stalo Biopotravinou roka.

BIO TEĽACIE MÄSKO PRE NAJMENŠÍCH

Výber najlepšieho mäsa, ktoré je bez tukových a šľachovitých častí. Vhodné do detskej stravy, napr. varené so zeleninou a pod. Teľacie mäso má veľmi jemnú, aj keď menej výraznú chuť. Ale je chudé s minimálnym množstvom tuku, ľahko stráviteľné, a preto je vhodné ako súčasť nielen detskej, ale aj diétnej stravy.

BIO TEĽACIA ROŠTENKA – VYSOKÁ

BIO HOVÄDZIE ZADNÉ STANDARD

BIO HOVÄDZÍ HIP STEAK

pultoch súčasných supermarketov nájdeme hovädzie a teľacie mäso, ktoré je v absolútnej prevahe nemecké, poľské, írske, holandské, maďarské... Slovenské sa objavuje minimálne. Mäso, najmä dovezené, je často injekčne „nastavované“ vodou, lacnou sójovou bielkovinou, objavujú sa kauzy so zakázanými škodlivými látkami, salmonelou, nadlimitným množstvom antibiotík, rastovými hormónmi a hormonálnymi liekmi. Je zaujímavé, že tri štvrtiny spotreby antibiotík vo svete míňa práve poľnohospodárstvo – chovatelia dobytka, hydiny, pestovatelia rastlín, a len 25 % antibiotík sa používa v humánnej medicíne. Nezanedbateľným faktom je aj geneticky modifikované krmivo, ktoré zásahom do genetického kódu rastliny (schopnosť kukurice produkovať toxín zabíjajúci škodcu alebo odolnosť sóje voči postrekom na buriny) vytvára potenciálne zdravotné riziká, ktorých dopad na životné prostredie ešte stále nevieme úplne odhadnúť. Neprirodzenou potravou dobytka je aj kukuričná siláž, ktorá sa využíva najmä v intenzívnych chovoch a zabezpečuje zvyšovanie mliečnej produkcie a rýchle priberanie zvierat. Zodpovedá však aj za ich rýchlejší úhyn. V testovacích projektoch sa zistilo aj to, že pod rovnakým názvom a obalom sa predávajú výrobky s rozdielnymi vlastnosťami, napr. zložením, množstvom priečinkov alebo hmotnosťou výrobku. Zdá sa, že zloženie výrobkov, ktoré sa uvádza na ich obaloch, bude písané stále menšími a menšími písmenami a o chvíľu si ho nebudú vedieť prečítať ani tí, ktorí majú zrak v poriadku. Na smutné do-

plnenie uvádzame zoznam najpoužívanejších prídavných látok v mäsových výrobkoch a ich potenciálnu škodlivosť. E252 – dusičnan draselný, E250 – dusitan sodný: môže spôsobiť závraty, bolesti hlavy, problémy s dýchaním a kožné vyrážky. Používa sa na zamedzenie mikrobiálneho rastu, ochranu pred botulizmom, udržanie červenej farby mäsa a zlepšenie jeho chuti. Súčasný akceptovateľný denný príjem (ADI) dusičnanov činí 3,7 miligramov na kilogram telesnej hmotnosti za deň (mg/kg telesnej hmotnosti/ deň). Bezpečná úroveň dusitanov bola ustanovená na 0,07 mg/kg telesnej hmotnosti/ deň. E621 – L-monoglutamát sodný: na konzumáciu by si mali dať pozor hlavne rizikové skupiny ako dojčatá, deti a tehotné ženy. Môže spôsobiť vážne poškodenie neurónov v sietnici, hypotalame (časť mozgu, ktorá kontroluje uvoľňovanie hormónov z hypofýzy) a v iných častiach mozgu, oslabenie imunitného systému, bolesti hlavy, zvýšený krvný tlak a hladinu inzulínu. Prijateľný denný príjem E620 – E625 je 30 mg/kg hmotnosti/deň. E120 – košenila, kyselina karmínová, karmíny: získavajú sa extrakciou z vysušených tiel samičiek hmyzu červca nopálového. Je derivátom antrachinónu, ktorý môže spôsobovať rakovinu. Môže vyvolať alergické reakcie, anafylaxiu, astmu, žihľavku, sennú nádchu a často je príčinou detskej hyperaktivity. E407 – karagénan: získava sa úpravou červených rias. Môže spôsobiť alergické reakcie. E450 – difosforečnany: vysoké dávky môžu spôsobiť v tele nerovnováhu a zapríčiniť nedostatok vápnika.

117

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

118

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Magdaléna Svančarková

LIEKY MÔŽU HEPATITÍDU EŠTE ZHORŠIŤ

DOMY S DUSIVOU ATMOSFÉROU

ýmto vírusom trpia milióny – a mnohí o tom ani nevedia. Tí, ktorým toto ochorenie už diagnostikovali, majú pravdepodobne množstvo ďalších problémov. Klasická medicína ponúka paletu liekov, niektoré z nich však nedávny výskum podrobil ostrej kritike. Reč je o vírusovej hepatitíde typu C. Ochorenie, ktoré sa nenápadne rozbieha vo vašom organizme a spôsobuje rad komplikácií. Podľa portálu virusova-hepatitida.sk sa môžete nakaziť pri krvnej transfúzii, pôrode, sexuálnom styku, tetovaní, pri aplikácii drogy do žily, pri poranení o infikovanú ihlu či nástroj. Vírusovú hepatitídu typu C – zápalové ochorenie pečene, objavili až v dvadsiatom storočí. A dovtedy známe áčko a béčko tak doplnilo céčko. Jej vznik súvisel s rozšírením transfúzie krvi, a to najmä počas druhej svetovej vojny. Rovnaká ihla sa používala aj pri viacerých pacientoch, a nákaza tak mohla postupovať. Oficiálne však bol pôvodca vírusu objavený až v roku 1989. A niektorí vojnoví veteráni sa tak dočkali diagnostiky až koncom storočia. Ochorenie je v súčasnosti veľkým celosvetovým zdravotným problémom. Podľa odhadov ním trpí 175 miliónov ľudí, čo sú tri percentá obyvateľstva planéty. Pritom nemusí nutne spôsobovať problémy a množstvo pacientov o ňom ani nevie. Medzi všeobecné príznaky patrí žlto sfarbená pokožka a dlhotrvajúce svrbenie tela. Pri miernom poškodení pečeňových funkcií sú príznakmi aj tmavý moč, nevoľnosť, zvracanie, tlak v bruchu, únava, strata energie. Pri väčších problémoch môže dôjsť aj k zväčšeniu brucha, neobvyklým zmenám hmotnosti. Ochorenie zvyčajne postupuje veľmi pomaly, v chronickom stave sa príznaky môžu prejaviť až po 13, pri cirhóze pečene až po dvadsiatich rokoch. Samozrejme, medzitým sa postupne začínajú objavovať

ďalšie zdravotné problémy a komplikácie, ako sú napríklad pažerákové varixy či voda v bruchu, poškodenie mozgu, poruchy imunity. V súčasnosti sa na liečbu používajú najnovšie „zázračné“ antivírusové lieky Sovaldi a Harvoni. Tie by vás podľa údajov na príbalových letákoch mali vyliečiť v priebehu 12 mesiacov. Avšak vzniká podozrenie na možné komplikácie, ako je napríklad reaktivácia hepatitídy B s vážnymi zdravotnými dôsledkami: transplantácia pečene a následná smrť. Uvádza to správa americkej FDA (Federal Drug Agency) z januára 2017. Vychádza z opisu 24 prípadov reaktivácie vírusu a ďalších katastrofických nežiaducich účinkov liekov. Ročné údaje FAERS (FDA Adverse Event Reporting System) uvádzajú 524 hlásení zlyhania pečene v spojení s ďalšími liekmi a 1058 hlásení závažných poškodení pečene. Z toho 761 prípadov poukázalo na antivírusové zlyhanie. Výsledkom skúmania sú nasledujúce odporúčania: potreba zistiť viac o uvedených liekoch, ich nežiaducich účinkoch a zamerať sa na podrobnejšie zisťovanie možných komplikácií. Samotné ochorenie je vlastne akousi otravou organizmu, pretože pečeň sama osebe funguje v tele ako likvidátor toxicity. Problémy môže vyvolávať aj nedostatok niektorých vitamínov či minerálov v tele. Treba skontrolovať, ako sme na tom so železom, zinkom, horčíkom. V rámci prírodnej liečby sa odporúča kyselina lipoová, ktorá je antioxidantom a pomáha dokonca aj pri liečbe cukrovky. Z byliniek je to napríklad pestrec mariánsky. Dr. Joseph Mercola na svojej stránke mercola.com dokonca odmieta teóriu, že pôvodcom ochorenia je vírus. Pri liečbe je podľa neho potrebné odstrániť ďalšie toxické prvky z nášho organizmu, ako sú amalgámové výplne či pesticídmi ošetrené potraviny a podobne. Odporúča zbavovať sa toxínov saunovaním.

ývanie v moderných budovách ohrozuje vaše zdravie, ak nemáte dostatočnú ventiláciu. Najmä v dnešnej dobe plnej plastov, výparov, škodlivých látok, potenciálnych karcinogénov... Odborne sa to nazýva syndróm chorých budov. Vzniká úplne jednoducho tým, že bývate. Aj preto nie je jedno, ako bývate, čo máte v dome, a najmä či dostatočne vetráte. Syndróm chorých budov je dnes komplikovaná diagnóza, ktorá vzniká kombináciou viacerých faktorov: nedostatok vetrania, škodlivé látky znečisťujúce ovzdušie. To všetko vedie k rôznym respiračným problémom. Príčinami môžu byť rôzne zdroje znečistenia, či už sú to toxické stavebné materiály, neekologické bytové zariadenia alebo chemické čistiace prostriedky. Práve takéto zdroje uvádza Dr. Eddy Bettermann vo svojom príspevku Čo je syndróm chorých budov? z februára 2017. Problém spôsobuje stagnácia vzduchu v budovách. Práve nedostatočná ventilácia vystavuje obyvateľov vyššej miere koncentrácie znečistenia, čo má negatívny vplyv na dýchací systém. To vyvoláva ďalšie problémy ako je kašeľ či alergie. Potenciálne zdroje z vnútorného vybavenia budov môžu byť: syntetická izolácia, výpary farieb, vysávanie syntetických kobercov, konštrukčné materiály, baktérie z toalety, olejové a plynové výpary. Problém predstavujú aj takzvané VOC (volatile organic compounds). Podľa Wikipédie ide o prchavé organické zlúčeniny, napríklad z náterov, ktoré ľahko unikajú do prostredia. Patrí sem

aj formaldehyd. V štúdii od Dr. Tanaku-Kagawu a kolektívu autorov Prchavé organické zlúčeniny vylučované z nábyku z roku 2011 boli analyzované VOC z deviatich kusov domáceho nábytku, troch súprav jedálenských stolov, troch sád zásuviek a troch pohoviek. Analyzovali ich ako potenciálne zdroje znečistenia vnútorného ovzdušia. Výsledky štúdie ukázali, že emisie VOC z nábytku môžu výrazne ovplyvniť kvalitu vzduchu v interiéroch a prekročili predbežné cieľové hodnoty. Ďalší výskumníci (D. H. Tsai a kolektív autorov) v štúdii Pracovníci v chorých budovách a koncentrácia oxidu uhličitého v nich z roku 2012 skúmali, ako práca v kancelárii vplýva na zdravie pracovníkov v súvislosti so syndrómom chorých budov. Zistili súvislosti s podráždením očí a rizikom vzniku problémov horných dýchacích ciest. Ako sa teda chrániť pred súčasným rizikovým bývaním či pracoviskom? Riešením môže byť používanie ekologických náterových látok či prírodných materiálov na výrobu nábytku. Pozor aj na koberce, aj tie môžu byť zdrojom množstva syntetických látok, ktoré vám síce prinesú hrejivý pocit na nohách, vášmu zdraviu však neprospejú. Ak má váš koberec už svoje roky, vymeňte ho za alternatívu z ľanu či juty. Výborné sú aj tkané koberce. Čo sa týka náterov, na trhu je veľa možností, treba si len vybrať. Najmä tie na báze prírodných olejov a voskov. Pri čistení domácnosti vsaďte opäť na prirodzené prostriedky. Napríklad ocot, sóda, kyselina citrónová v mnohom prekonajú drahšie chemické alternatívy z obchodov. Pri čistení kobercov môžete použiť kypriaci prášok. Treba ich ním posypať, počkať asi 15 minút, a potom povysávať. Na čistenie a osvieženie farieb nábytku použite olivový olej v kombinácii s octom alebo citrónovou šťavou. A najmä ak viete, že váš domov má svoje neekologické miesta, nezabúdajte často vetrať.

119

JEDEN DEŇ > REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM > JEDEN DEŇ

Marián Benka

JEDEN DEŇ S KAPITÁNOM RIEČNEJ LODE

Nie

120

je to tak dávno, čo sme v tejto rubrike priniesli reportáž o rušňovodičovi. Vlak sa pohybuje po striktne vymedzenej trase, rušňovodič si na základe jasných parametrov ešte pred jazdou exaktne vypočíta brzdné dráhy. Riadiť loď je niečo úplne iné. Voda je pohyblivý podklad, riečny prúd sa mení a snaží sa posúvať plavidlo svojím smerom. Do toho môže prísť silný vietor, ktorý ju zase bude niekam natáčať. Udržať za týchto podmienok rovný smer je umenie. Presné výpočty sú tu však zbytočné, záleží skôr od skúsenosti, odhadu a intuície. Ako hovorí kapitán Jiří Kotýnek: „Loď nie je auto. Aj keď zastanete, stále sa hýbe.“ S Jiřím sme sa stretli na palube výletnej lode Martin na vyhliadkovej plavbe po Dunaji. Plavidlo ovláda kormidelnou pákou, kúsok od nej mu veľký ciferník ukazuje reálne vychýlenie kormidla. Ďalšími pákami reguluje otáčky dvoch lodných motorov. Toto sú jediné nástroje, pomocou ktorých udržiava vhodný smer a rýchlosť plavidla, vyvažujúc vplyv riečneho prúdu. Uprostred Dunaja nám ukazuje rozmiestnené plaváky, ktoré vytyčujú plavebnú trasu. Ide o vymedzenú časť toku, ktorá by mala mať bezpečnú hĺbku bez zradných plytčín. Lode sa musia pohybovať v tomto koridore, a to oboma smermi – po prúde i proti prúdu. Ak sa dve plavidlá priblížia, dorozumievajú sa buď svetelnými signálmi, alebo pomocou vysielačky. Dôležité je dohodnúť sa, ktorá popláva po ktorej strane, aby sa nezrazili. Striktné pravidlá ako v cestnej premávke neexistujú, pretože na vode je každá situácia jedinečná. Nejde len o to, za akých podmienok (hĺbka, rýchlosť prúdu) sa dve lode stretli, ale aj o to, o aké typy plavidiel ide. „Každá loď sa pri tých istých podmienkach správa inak,“ zdôrazňuje kapitán. Jedny z najhorších situácií nastávajú, keď sa v Dunaji vyskytnú plavci. Keď o nich Jiří Kotýnek začne rozprávať, najprv si myslím, že hovorí o kajakároch. Potom mi dochádza, že reč je sku-

točne o individuálnych plavcoch, ktorých je v rieke len veľmi ťažké spozorovať. „Preplávať 300 metrov širokú rieku nie je až také ťažké, ale je to nezodpovedné,“ hovorí pán Kotýnek. „Najmä ak plávate smerom k brehu, kde sú pontóny. Ak vás prúd strhne pod pontón, už sa nevynoríte.“ Na konci našej trasy sa loď otáča, aby sa mohla vydať opačným smerom. Strojník – kapitánova pravá ruka, ešte pred manévrom vezme do rúk ďalekohľad a pozerá oboma smermi, či sa neblíži iná loď. Počas otáčania sa plavidlo na čas ocitne kolmo voči prúdu, takže blokuje prevažnú časť plavebného koridoru. Ak by sa v tej chvíli priblížila iná loď, riziko zrážky by bolo vysoké. Strojník má inak na starosti predovšetkým údržbu motorov a ich prípravu pred plavbou. Pri lodi sa nedá len tak nasadnúť a ísť. Motory sa musia najprv rozbehnúť, potom ich treba priebežne kontrolovať, či sú v poriadku. Pracujú neustále pod veľkou záťažou, takže sa stáva, že jeden z nich vypadne. S jedným motorom sa ešte dá núdzovo doplávať k brehu. Ak by vypadli obidva, posádka by musela spustiť kotvu a čakať na pomoc. Tak ako každý v tejto brandži, aj Jiří Kotýnek začínal od piky ako asistent strojníka. Časom si spravil strojnícke, a potom aj kapitánske skúšky. Práca je to podľa jeho slov náročná. Takýto krátky výlet je ešte pomerne jednoduchý, ale väčšinou riadi lode – „rakety“, na trase Bratislava – Viedeň a späť. Pri nich ide o manévre v podstatne vyšších rýchlostiach. Navyše odíde z domu skoro ráno a vráti sa neskoro večer. Nehovoriac o zodpovednosti za bezpečnosť toľkých cestujúcich. Kvôli náročnosti a nie príliš lukratívnemu finančnému ohodnoteniu záujem o túto prácu medzi mladými klesá. Aj preto ju Jiří Kotýnek stále vykonáva, hoci je už v dôchodkovom veku. Ale ako položartom dodáva: „Kto by sa chcel stále otravovať doma so ženou?“ Foto: Matúš Plecho

PRÍBEHY ZEME > MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

Slovanský príbeh

PRVÍ ĽUDIA A ČAS SNOV

122

ohyni Pripelage, našej pramatke Zemi, sa prihovoril boh Rod, boh plodnosti: „Pripelaga, páli ťa vnútro, páli ťa slnko? Prezradím ti tajomstvo.“ „Čože mi ty už len pomôžeš?“ stonala Pripelaga od bolesti. „Zvnútra ťa páli zvyšok ohňa zo žeravého trusu Svarožičovho koňa rozvážajúceho po oblohe slnko, v ktorom spí ten, kto ti určil tento osud. A keďže praboh Svarog spí, poradím ti, čo ho môže zmeniť, a tým sa skončí tvoje trápenie.“

„Neviem, čo si budeš pýtať za pomoc, no vrav!“ ručala v bolestiach Pripelaga. Jej výkrik zanikol v hrmote, ktorým vyvrhla zo svojho vnútra žeravú lávu. „Tá páľava neutíchne,“ kričal boh Rod, aby prehlušil lomoz, „kým nevyvrhneš zo svojho vnútra tvorov podobných bohom. Musia však byť nesmrteľní i smrteľní zároveň. Taká je sudba. Každý z tých tvorov musí zomrieť, ak im bohovia neudelia nesmrteľnosť – no nesmrteľní zostanú v reťazi potomstva, vo svojich deťoch a vo svojich detných deťoch.

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV > PRÍBEHY ZEME

A tak sa budú plodiť ako rastliny a zvery, budú takmer ako bohovia, no prekľaje ich nevyhnutná smrť.“ Pramatka Zem Roda poslúchla. V najbližšom kŕči vyvrhla s veľkým hukotom a metaním kameňov, síry a dymu namiesto žeravého cesta svojho vnútra ľudí. Boli špinaví od popola, nahí, smädní a hladní. O svete nevedeli nič. Vyvrhnutí namiesto lávy a kamenia hlavami sa takmer dotýkali oblakov. Obrie telá mali z hliny, kosti z kameňa, krv z mora, oči zo slnečného svitu, vlasy z trávy a vnútro prázdne. Boli dutí, dutina v ich vnútri bola ako jaskyňa. A v tomto vnútri sa usalašilo Zlo a Neporiadok. Uvidel boh Svarožič týchto obrov z kameňa a hliny, ktorí sa aj podobajú bohom, ale nimi nie sú, a pocítil niečo ako ľahký žiaľ. Nazrel hlboko do ich jaskýň a dutín a uvidel Zlo a Neporiadok, ako sa v nich chystajú navždy usalašiť. Najvyšší sa teda nadýchol a poučený prabohom Svarogom dúchol do ľudí vánok krátkej večnosti. Tak sa v ich vnútri ocitla duša a ľudia-obri odrazu vedeli mnohé veci, ktoré im uľahčili život. A tak začali mať obri deti a tie deti zase svoje deti a takto je to až doteraz. Ibaže obri vymreli a začali sa rodiť takí vysokí ľudia, akú výšku opášu ich ruky, aké veľké dokáže byť ich objatie. Ich telo, kosti, krv aj vlasy patria po smrti zemi, ktorá kedysi vyvrhla ich predkov. Zhoria, zotlejú na popol alebo zhnijú v zemi, len duša – lebo je od Svarožiča – zemi nepatrí. No zem ju po smrti stráži. Po smrti sa duša vracia do podsvetia, v ktorom vládne boh Veles. Keď Svarožič dúchol do ľudí, bolo to počuť. A ten zvuk nazval slovom. A tak vedel, že slovom stvoril Slovanov. Keďže chcel, aby tomu slovu aj iným slovám ľudia rozumeli, bozkal ich na čelo. Tak sa naveky stalo viditeľné sídlo duše pod ním. Noví tvorovia dostali meno z čela naveky – čeloveky – človek. Človek má pod čelom dve okná do duše – dva zraky, hneď vedľa dva otvory, ktorými duša načúva, pod očami nos s čuchom, jazyk s chuťou, a najmä vrátami, ktorými duša vypúšťa vlastné slová, napodobňujúc tak svojho naj-

vyššieho boha Svarožiča. Sú aj iné sídla duše, hmat či pud, rovný stoj – no pod čelom ako pod strechou sa skrývajú najdôležitejšie. Keď Svarožič videl, ako dobre vykonal, zvolal zo všetkých strán sveta božských vládcov: Perúna, Svantovíta, Dažboga i Radhosta, aby oslávili užitočný čin. Bohovia sa tešili z tých, ktorí odvtedy spôsobovali radosť i starosti a márne sa pokúšali chápať ich božskú múdrosť. Usalašili sa na svojich trónoch a pili medovinu. Počas tejto božskej hostiny sa aj spiaci Svarog mrvil v slncovom vajci, tiež by sa rád počastoval, no tuhý spánok bol oveľa mocnejší než lákavá chuť medoviny. Tá privábila aj iných bohov roztrúsených po rôznych kútoch Všehomíra. Najvyšší boh Svarožič sa po nich porozhliadol a rozhodol sa, že usporiada ich život inak ako doposiaľ. Veď už aj bolo načase. V hustých hájoch, pod kopcami i pri barinách sa tmolili tí, ktorí musia bohov poslúchať a pridržiavať sa ich poriadku. „Náš čas sa plní, toto je Čas snov,“ ozval sa zvučným hlasom Svarožič. Bohovia tušili, že hlavné dielo tejto Éry sa zavŕšilo. Nadišiel Čas snov pre ľudí, lebo tí ešte vari ani nežili, hoci do ich hlinených útrob vdýchol boh ducha. Spali a prebúdzali sa, pozerali, a nevideli, natŕčali uši, a nepočuli. Zatiaľ iba sladko splývali s okolitým svetom, ničím sa nelíšili od bylín, ani od zvierat. Zväčša sa iba prizerali životu, ktorý im začínal patriť. Vyhľadávali blaženosť, ktorej bolo vôkol nich dostatok, a voľkali si v nej. Netušili, že žijú Čas snov, ktorý preletí sťa netopier v jaskyni. Čas, na ktorý sa bolestivo spomína, čas harmónie, súladu a poriadku, pokoja a blaženosti práve zrodenej duše. Prví ľudia teda žili Čas snov, ktorý sa už v našej Ére nikdy nevráti. Nevedno, či bude taký čas aj v Érach nasledujúcich. O tom rozhodnú najvyšší bohovia tamtých Ér. Podobne sa nevrátia ďalšie obdobia, ako je Vek kameňa alebo Vek železa. Z toho vyplýva, že večný kruh, po ktorom sa nekonečným časom vozí praboh Svarog, je kruhom iba preňho samotného. Pre ostatných je roztrhnutý a natiahnutý – má svoj začiatok, a má aj svoj koniec.

123

ZIMKOMRIAVKY > EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

Milka Zimková

SLOVENSKÝ NÁRODNÝ POKLAD

124

ielen júlová horúčava, ale asi aj zvedavosť, ako obnovili to letné kúpalisko na bratislavskom Mičurine po rokoch handrkovania o tom, či tam vyrastú ďalšie vily elitnej grupy nášho národa, alebo to ostane ako kultúrna pamiatka (chvalabohu, zatiaľ je po starom), ma tam s mojou dvojročnou vnučkou vylákali. Miesto v kúte pod starou borovicou, ktoré sa mi najviac pozdávalo, už bolo zaárendované. Tmavomodrý detský stan s nápisom Darling na priečelí, pred ním mladá mamička v ružových bikinách (na jej mieste by som si dala celé plavky) – neodborne prefarbená peroxidka, z plných pľúc nafukovala striebornošedé čudo, až z toho vznikol skoro metrový jašter s otvorom, do ktorého šupla asi štvorročného syna a rozbehli sa do neveľkého bazéna. My sme sa usadili vedľa pri malom ikeáckom stolíku so škatuľou s pastelkami, čistými papiermi a maľovankami, o ktoré mladá dáma hneď prejavila záujem. Keďže na ich zvládnutie ešte nemá spôsobilosť, rýchlo som ich šuchla pod čisté papiere a jeden som jej dala na stolík. Červenou pastelkou robila čáry-máry, aj oblúčik sa jej sem-tam podaril, keď sa od bazéna ozval strašný ani nie plač, skôr hysterický škrekot. To už naša pani suseda prichádzala so svojím vreštiacim synom. „Čo sa stalo?“ „Ale nič. Malý je zvyklý na Karibik a dvadsaťtristupňová voda bola pre neho rana. Tu len tak zabíjame čas, aj keď je to pod našu úroveň. O tri dni už letíme, však darling?“ Chlapčisko prestalo vrešťať, zaujal ho malý stolík, kde mladá umelkyňa riešila svoj problém. Priskočil k nej, do jednej ruky nabral plno pasteliek, vytrhol jej papier a začal doňho zúrivo búchať. Bola som prekvapená, že malá Gaja, ktorá nie je až taký anjelik ako vyzerá,

dokonca si dupne, aj päsťou pohrozí (po kom to len má?), sa tentoraz na votrelca len dívala. Zrejme ju svojou agresivitou očaril. „Prečo búchaš? Veď nakresli niečo.“ „On rozumie len anglicky,“ povedala udychčaná mama ešte stále s nafúknutým aligátorom okolo krku. „On je Angličan?“ „Né, on chodí do anglickej škôlky.“ „What is your name?“ Malý možno porozumel, lebo na mňa čudne zagánil. „Charles,“ predbehla ho mama. „On s cudzíma nevypráva.“ „Tak ty si Karol?“ „Né, ocino je Karol. On je Charles.“ „Takže vy s ním rozprávate len po anglicky.“ „Ja tomu moc nedám, ale ocino vie perfektne. On robí šoféra v diplomatických službách.“ Keď zhodila zo seba tú obludu, strčila hlavu do stanu, nie najmenší zadok v bikinách na prasknutie dnu nevošiel, a kolenačky priniesla malému Angličanovi kusisko červeného melóna. „Čem mejónik,“ zareagovala malá Gaja. „My máme v košíku sladké slivôčky.“ „Čem mejónik.“ „Teta už nemá melónik. Ideme do vodičky.“ Koza jedna. Nemohla tej malej kúsok odlomiť? Keď sme sa vrátili, papiere s pastelkami boli porozhadzované a stolík premiestnený k stanu, na ňom notebook, z ktorého sa hlasno ozývali nejaké výbuchy a streľba. Za ním sedel malý anglický lord s otvorenou gambou, z ktorej občas vyšiel čudný neartikulovaný zvuk. Vedľa šťastná mamka s dobrou štvrtinou melóna, do ktorého sa s chuťou zahryzla a s úľubou hľadela na svojho vydareného potomka. A my sa tu už roky krenkujeme, kam sa podel náš slovenský národný poklad...

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ > ZIMKOMRIAVKY

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

KNIHY

126

GLOBÁLNE ZDROJE: HROZBA ALEBO ŠANCA? Peter Staněk, Dušan Doliak, Pavlína Ivanová (2017) 192 strán V súčasnosti sme svedkami rozsiahlych diskusií o úlohe a stave prírodných zdrojov a ich možnom využití. Diskutuje sa, či sme už dosiahli vrchol ťažby, či sme už za ním a či nám hrozí nedostatok prírodných zdrojov, čo by sa mohlo stať kľúčovým limitom ďalšieho vývoja ekonomiky i spoločnosti. Vývoj zmien klímy i celkových zmien prírodného prostredia posilňuje úlohy vody ako kľúčového zdroja života. Jej zdroje, ale aj plytvanie, čerpanie a znečisťovanie ovplyvňuje syntézu zmien prírodného prostredia a vývoj ľudskej civilizácie. Ľudský faktor hral kľúčovú úlohu vo vývoji ekonomiky i spoločnosti. V súčasnosti sa jeho úloha mení: robotika, umelá inteligencia, informačná spoločnosť sú kľúčové výzvy stojace pred člo vekom – dnes, a osobitne v budúcnosti. Existuje antroposféra, alebo len k nej smerujeme? Nachádzame nový modus vivendi medzi biosférou a technosférou? Nachádzame nové definovanie vzťahu človeka a prírody, človeka a planéty? Alebo pokračujeme vo svojej nadradenosti nad prírodou, vo svojom pohŕdaní voči flóre a faune? Či v nás hlodá červík pochybnosti a uvedomujeme si, že napriek obrovskému technickému pokroku zostáva človek súčasťou prírody a mal by sa v úcte skláňať pred planétou Zem, pred svojím domovom? SKUTOČNÝ PRÍBEH GRÓFA MÓRICA BEŇOVSKÉHO Miroslav Musil (2017) 204 strán Autor – diplomat, polyglot, historik, spisovateľ, publicista, turistický sprievodca a cestovateľ, zdolal strechu Európy Mont Blanc aj strechu Afriky Kilimandžáro, putoval s Inkami v štyritisícových výškach na Machu Picchu,

FILMY hľadal stopy po Štefánikovi v Polynézii... Už roky „prenasleduje“ grófa Mórica Beňovského, objavil lokalitu jeho hrobu na Madagaskare a popisuje Beňovského prepojenie s históriou a kultúrou vyše 20 krajín Európy, Ázie, Afriky a Ameriky. ZAHNÍVAJÍCÍ ČARODĚJ Guillaume Apollinaire (2015) 98 strán Guillaume Apollinaire (1880 – 1918) patrí k najväčším francúzskym básnikom. Jeho poézia otvárala cesty k novému poňatiu modernosti, stelesňovala ducha dobrodružstva. Hoci je Zahnívající čaroděj dielom básnikovej mladosti, prejavuje sa v ňom už „skúsený a sčítaný starý černokňažník“. Okolo legendárnej postavy Merlina tak namiešal podivuhodný koktail z prvkov poézie, divadla i románu, v ktorom sa prelínajú odkazy na artušovskú legendu, grécke a keltské mýty, stredoveký bestiár rovnako ako biblické obrazy. Je to dielo oplývajúce imagináciou a neobvyklým humorom, plné zázrakov, roztopašnosti, hrôzy, lásky, erotizmu i smrti. DOLE Leonora Carringtonová (1997) 96 strán Britská surrealistická spisovateľka a maliarka Leonora Carringtonová mala v roku 1940 za sebou účasť na 2. medzinárodnej výstave surrealistov v Londýne, kde sa zoznámila aj s maliarom Maxom Ernstom. Po jeho zatknutí nacistami počas druhej svetovej vojny bola nedobrovoľne hospitalizovaná v sanatóriu pre duševne chorých v španielskom Santanderi. Vo svojej próze plnej trýznivej imaginácie, nazvanej podľa jedného z pavilónov, spomína na obdobie v blázinci – nemilosrdnú inštitucionálnu terapiu, sexuálne napadnutie, halucinačné drogy.

NA PŮDĚ ANEB KDO MÁ DNESKA NAROZENINY? Animovaný / Rozprávka Česko / Slovensko / Japonsko 2009, 73 min Réžia: Jiří Barta Hrajú: Jiří Lábus, Lucie Pernetová, Boris Hybner, Ivan Trojan, Vladimír Javorský, Barbora Hrzánová, Naďa Konvalinková, Petr Nárožný, Miroslav Táborský, Andrea Žádníková Známy český režisér animovaných filmov Jiří Barta (Krysař, Zaniknutý svet rukavíc) objavil na zapadnutej povale starého domu tajomný svet. V kráľovstve odložených hračiek panuje pokojný život až do doby, keď sa krásna bábika Nezábudka stane cieľom záujmov krutého vládcu Ríše zla – zlej Hlavy. V neľútostnom boji o jej záchranu sa prejaví sila priateľstva a túžba zachrániť starý dobrý svet. Film kombinuje klasickú animáciu neživých predmetov s originálnymi ručne kreslenými scénami. Občas vstúpia do deja živé postavy, či už ide o ľudí alebo zvieratá, prípadne o kombináciu herca a animácie. CITIZENFOUR: OBČAN SNOWDEN Dokumentárny Nemecko / USA 2014, 114 min Réžia: Laura Poitras Hrajú: Edward Snowden, Julian Assange Hotelová izba v Hongkongu, jún 2013. Pred kamerou sústredene vypovedá ten, koho meno v niekoľkých ďalších dňoch zaplní titulky svetových médií – Edward Snowden. Bývalý analytik Americkej bezpečnostnej agentúry (NSA) v exkluzívnom rozhovore opisuje filmárke Laure Poitras a novinárom z anglického denníka The Guardian, ako NSA masovo zhromažďuje dáta o súkromnej elektronickej komunikácii stoviek miliónov ľudí. Následné zverejnenie prísne tajných materiálov spustí mediálnu búrku a vyvolá lavínu ďalších otázok. Ako spolu súvisí sloboda a súkromie? Čo sa stane s demokraciou, ak národné vlády prevezmú dohľad nad všetkými našimi dátami?

GOLFOVÁ PALICA Dráma / Krimi Poetický / Romantický Južná Kórea / Japonsko 2004, 88 min Réžia: Ki-duk Kim Hrajú: Seung-yeon Lee, Hee Jae, Jong-soo Lee, Jin-mo Joo Jeden z vrcholných filmov Kima Ki-duka má podobu delikátnej balady, ktorá smeruje postavy od svetskej krutosti k vyviazaniu z každodenného sveta a splynutiu v láske presahujúcej všetko. Nehovoriaci mladík prebýva v bytoch cudzích ľudí, ktorí odišli na čas preč. Vždy odíde skôr, než sa majitelia vrátia, a nezanechá po sebe žiadnu stopu. Raz sa takto vláme do domu, kde sa schováva týraná žena prechádzajúca partnerskou krízou. Ich stretnutie je začiatkom emocionálne intenzívnej romance aj cesty za dosiahnutím neviditeľnosti. THE LIGHT BETWEEN OCEANS Dráma USA / Nový Zéland Veľká Británia, 2016, 130 min Réžia: Derek Cianfrance Hrajú: Michael Fassbender, Alicia Vikander, Rachel Weisz, Caren Pistorius, Emily Barclay, Leon Ford, Scott Wills, Jack Thompson, Garry McDonald, Bryan Brown V roku 1918 sa po štyroch hrozných rokoch strávených v bojoch na západnom fronte Tom Sherbourne (Michael Fassbender) vracia do Austrálie a prijíma miesto strážcu majáka na vzdialenej Janusovej skale. Na tento opustený ostrov, kam pripláva zásobovací čln iba každé tri mesiace a strážca dostane dovolenku v tom lepšom prípade každý tretí rok, si Tom privedie mladú, odvážnu a milujúcu manželku Isabel (Alicia Vikander). Ich šťastie má trpkú príchuť, lebo Isabel ani na tretí raz nedokáže donosiť zdravé dieťa. Práve keď sa užialená Isabel uberá k hrobu svojho posledného dieťaťa, vietor k nej priveje detský plač...

127

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

HUDBA

128

AURORA All My Demons Greeting Me As a Friend Rok vydania: 2016 Žáner: art pop, elektro pop Dvadsaťjedenročná Nórka Aurora Aksnes sa už teraz javí ako jedna z najfascinujúcejších osobností nového popu. V portrétoch a videách sa obklopuje motýľmi – symbolmi slobody, predstaviteľmi snov, personifikáciámi duše – živej alebo mŕtvej. Celý obraz speváčky dopĺňa jej nežný, ale technicky neuveriteľne schopný dievčenský hlas. Vo svojich textoch sa inšpiruje nórskymi ľudovými baladami a spieva o mesiaci, vlkoch, krvi, snoch, úteku. Jej debutový album okrem riešenia emocionálnych a existenciálnych problémov hovorí o svete, ktorý existuje len v snoch alebo na stránkach fantazijného románu. YOUTH SOUNDTRACK Rok vydania: 2015 Hudba: David Lange Žáner: filmová hudba Film Paola Sorrentina sleduje spomienky úspešného dirigenta Freda Ballingera a jeho najlepšieho priateľa režiséra Micka Boyla na dovolenke vo švajčiarskych Alpách. Hudba k filmu bola inšpirovaná skladbami Nina Rota z Felliniho filmov. Zložil a vybral ju David Lang, slávny postminimalistický skladateľ z New Yorku. Fragmenty slávnej skladby dirigenta Ballingera (alias Davida Langa) Simple Song #3 hrajú vo filme rôzni interpreti: mladý chlapec cvičiaci na husle, virtuózna huslistka Viktoria Mullová a sopranistka Sumi Jo s orchestrom BBC. Najsilnejšiu skladbu filmu Just (After Song of Songs) predstavuje David Lang ako silne emotívny refrén stredovekého tria nórskych zborových skupín. Za zmienku rozhodne stojí aj The Wood Symphony – náladový kus s kravskými zvonmi, kde Ballinger diriguje stádo kráv.

HRY DUKE ELLINGTON A JOHNNY HODGES Back to Back Rok vydania: 1959 Žáner: džez Duke Ellington a Johnny Hodges tvorili duo, ktoré bolo z hľadiska džezového umenia bezkonkurenčné. Fanúšikovia kvalitného džezu si môžu vychutnať veľa Ellingtonových špeciálnych pasáží i výkony altsaxofónového kráľa Johnnyho Hodgesa. Hodges raz povedal: „Duke má úplnú nezávislosť vyjadrenia. Hovorí to vo svojom jazyku, zo svojho pohľadu, ktorý je špecifický, a dá sa povedať, že je to jeho čisté umenie.“ Album je jednou z najuvoľnenejších konverzačných džezových relácií, ktoré kedy boli zaznamenané.

BANISHED: UDRŽTE SVOJICH OSADNÍKOV NAŽIVE Hra Banished je dielkom jediného vývojára – Luka Hodorowicza. Nato, že ju vytváral len jeden človek, je úctyhodne prepracovaná. Jej čaro spočíva predovšetkým v kombinácii dvoch žánrov: budovateľských stratégií v štýle hry SimCity a v dnešnej dobe veľmi po-

RAGE AGAINST THE MACHINE The Battle of Los Angeles Rok vydania: 1999 Žáner: rap metal, alternatívny metal, hard rock Výborne urobená muzika, ktorá aj dnes hovorí ľuďom z duše. Autori čerpali inšpiráciu z knihy 1984 veľkého vizionára Georgea Orwella. Za osemnásť rokov, odkedy album vyšiel, sa politická situácia nezmenila k lepšiemu – stále silnejúci vplyv niekoľkých vyvolených nadľudí, ktorí považujú zvyšok populácie za otrokov, stále sa dívajúce oko Veľkého brata... Ale málokto dokázal byť taký presvedčivý ako de la Rocha, ktorý do svojich textov dostal tieto zmysluplné myšlienky presvedčivo a s obrovským množstvom emócií a energie. Svoje čaro a význam si udržali dodnes. Práve v tomto albume došlo k spojeniu gitarových riffov Toma Morella a predovšetkým slov a hlasu Zacka de la Rochu, ktoré bolo vo svojej dobe výnimočne silné a unikátne. Zároveň tu vznikla kombinácia metalu a rapu, ktorá ovplyvnila niekoľko desiatok kapiel, vrátane celej numetalovej vlny.

pulárnych hier na prežitie (survival games). V tomto prípade však nejde o prežitie postavy, ale celej kolónie. Na začiatku hry máte len skupinku ľudí, ktorá sa ocitla uprostred divokej prírody mierneho podnebného pásma. Či ide o Európu alebo Severnú Ameriku, titul neprezradí, vzhľadom na stavebné možnosti a používané technológie však môžeme hovoriť o období stredoveku. Táto skupinka z nejakých dôvodov opustila svoju pôvodnú vlasť a v divočine začína nový život. Vašou úlohou je pomôcť im založiť a ďalej rozvíjať osadu, riadiť obstarávanie potravy, stavbu budov, získavanie surovín, obchodovanie a ďalšie činnosti. A to všetko tak, aby vaši obyvatelia nepomreli od hladu, zimy alebo na následky epidémie. Naopak, mali by sa rozmnožovať a ich miestna komunita by mala prekvitať. Každý z osadníkov má svoje meno, pohlavie a vek. Najprv sa narodí, a potom starne. Aby sa narodil, musia sa najprv dvaja mladí ľudia dať dokopy a založiť si rodinu. Na to potrebujú mať k dispozícii nové obytné domy – kým bývajú u rodičov, nebudú sa rozmnožovať. Deti môžete poslať do školy

(ak ju máte postavenú) alebo od istého veku aj do práce. Každému obyvateľovi môžete prideliť prácu, a potom mu ju aj zmeniť, podľa toho, čo je momentálne dôležité. Na úplnom začiatku sú prvoradé zdroje potravy. Darmo budú mať vaši osadníci kde bývať, keď nebudú mať čo jesť. Preto treba najprv postaviť pár budov zabezpečujúcich jedlo. Farma nie je šťastný nápad, pretože pri nej treba čakať na úrodu. Lepším nápadom sú príbytky lovcov alebo zberačov či rybársky dom. Tie začnú produkovať potravu okamžite – za predpokladu, že ich umiestnite do vhodného prostredia. Takí lovci by mali mať svoj príbytok uprostred lesa, aby mali čo loviť. A do blízkosti ich obydlia by ste nemali posielať drevorubačov, ktorí zase zabezpečujú drevo na stavby. Ak les okolo lovcov vyrúbu, produkcia mäsa klesne. Preto je dôležité plánovať a rozhodovať sa, ktorá časť okolitej krajiny bude na čo určená. Preto je základom celej hry myslenie v súvislostiach. A správne načasovanie. Skôr, ako nejakú budovu postavíte, mali by ste si premyslieť jej umiestnenie s ohľadom na ostatné už stojace budovy. A mali by ste ju postaviť v správnom čase. Ak ju postavíte neskoro, už sa vám nemusí podariť zvrátiť nepriaznivý vývoj končiaci vymretím obyvateľstva. Ak ju postavíte priskoro, budete na ňu viazať pracovnú silu a materiál, ktoré sú v tej chvíli dôležitejšie inde. Tak ako aj v reálnom živote, zdroje sú vždy obmedzené. K väčšej autenticite prispieva striedanie ročných období (ak vaša komunita prežije prvú zimu, môžete si gratulovať) a občasný výskyt prírodných katastrof. Realistické budovanie osady vás na nejaký čas môže celkom pohltiť, ak ju však už vybudujete na solídnu úroveň, keď sa udržiava aj bez potreby vašich neustálych zásahov, hra sa stáva stereotypnou. Rozhodne ju však môžeme odporučiť každému milovníkovi stratégií. Marián Benka

129

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

AL MARGEN

Argentínsky ilustrátor z Buenos Aires, ktorý sa svojimi provokatívnymi ilustráciami snaží upozorniť na povrchnosť a skazenosť dnešnej doby.

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

Vladimír Líška

ENERGETICKÉ CENTRÁ ČLOVEKA

AJ KEĎ MYSTICI NEHOVORIA O ENERGII ALEBO BIOPLAZMATICKÝCH FORMÁCH, ICH PÄŤTISÍC ROKOV STARÉ TRADÍCIE Z RÔZNYCH MIEST SVETA ZODPOVEDAJÚ POSLEDNÝM VEDECKÝM PRIESKUMOM. BARBARA BRENNAN

obrazoch rôznych svätcov môžeme vidieť okolo hlavy svätožiaru. John White v knihe Veda budúcnosti uvádza 97 rôznych kultúr, u ktorých sa vyskytuje fenomén energetických polí, čiže aury. V slovanskej védskej tradícii sa tieto energetické centrá životnej energie nazývajú aj čary, v staroindickom jazyku sanskrite – čakry. Slovo čakra znamená koleso. Na lepšiu ilustráciu si ich môžeme predstaviť ako kužeľovité víry, ktoré prekračujú fyzické chápanie, pretože existujú v jemnejšej rovine viditeľnej jasnovidcami. Každý takýto vír je predstaviteľom určitej sakrálnej podstaty. Energetické centrá sa nachádzajú na prednej a zadnej strane tela a vyžarujú do vnútra aury človeka, ktorú obklopujú a prenikajú fyzickým telom. Na Východe sa každá čakra zobrazovala ako lotos s rôznym počtom okvetných lístkov znázorňujúcich malé energetické víry. Každý takýto vír metabolizuje energiu z univerzálneho energetického poľa. Fyzické a emocionálne rany spôsobujú v centrách blokády, a tieto sa môžu prejaviť ako choroby.

135 V Európe sa nimi vedecky začal zaoberať Franz Mesmer so svojou teóriou fluida a v 19. storočí aj Wilhelm von Reichenbach s teóriou ódickej sily a polarity (jin-jang). S pomocou tzv. Kirlijanovej fotografie vyvinutej ruskými manželmi Semionom a Valentinou Kirlijanovcami bolo možné odfotografovať úplný list rastliny aj po odstránení časti z neho. Kirlijanovci našli spôsob, ako auru vyfotografovať. V roku 1939 využili vysokonapäťové elektrické výboje v blízkosti tela, najmä prstov, ktoré prikladali na farebný film nad kovovou doskou. Lekár Walter Kilner zistil, že ľudské energetické pole možno vidieť cez farebné filtre ako žiariacu hmlu okolo celého tela. V roku 1911 opísal, ako urobiť auru viditeľnú aj pre tých, ktorí nemajú vrodené parapsychologické schopnosti. Vo svetle sa zahľadel do dikyanidového farbiva rozpusteného v alkohole, a následne pozrel na pacienta. Tmavé oblasti, škvrny alebo nepravidelnosti v aure, ktoré potom videl, poukazovali na ochorenia alebo budúce, ešte neprejavené zdravotné problémy. Psychiater Wilhelm Reich zistil, že porucha v prúdení univerzálnej energie, ktorú nazval

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

136

orgon, sa prejaví fyzickými a psychickými chorobami, a uvoľnením týchto blokád dochádza k prečisteniu negatívnych stavov. Doktor Zheng Rongliang z Číny meral energiu čchi vyžarujúcu z ľudského tela biologickým detektorom. Študoval energetické polia majstrov čchi-kungu a polia jasnovidcov a zistil, že ich impulzy sú odlišné. Životná sila majstrov má charakter zvukových vĺn s veľmi nízkymi frekvenciami s prúdom mikročastíc veľkosti 60 mikrónov s rýchlosťou 20 – 50 cm/s. Vedci z Inštitútu bioinformácií v ZSSR pred rokmi objavili skutočnosť, že živé organizmy majú energetické vibrácie s frekvenciou 300 – 2000 nanometrov a nazvali ich bioplazma – stav medzi energiou a hmotou. Každé centrum na prednej strane má svoj protipól na opačnej strane. Centrá alebo čakry sa otáčajú, pričom sa do nich vťahuje energia. Vo všeobecnosti sa píše o siedmich, ale napríklad ninjutsu pozná 9 centier sily. Každé predstavuje určitú úroveň bytia, duševný stav, nervový uzol, farbu, vibráciu a pod. Podľa Barbary Brennan čakry prijímajú univerzálnu energiu (čchi, pránu), rozdeľujú ju na časti a posielajú ďalej energetickými kanálmi zvanými nádí do nervového systému, endokrinných žliaz a do krvi. Brennan, odborníčka na atmosférickú fyziku, pracovala ako vedecko-výskumná pracovníčka v NASA, pritom študovala prácu liečiteľov a metódy amerických indiánov. Napísala veľmi inšpiratívnu knihu pre liečiteľov Ruky svetla. Osho vníma energetické centrá ako vrstvy našej bytosti, ktoré zodpovedajú siedmim úrovniam reality a vedomia. Ich stav ovplyvňuje to, ako sa cítime. Každé pôsobí na určité zóny v našom fyzickom tele. Aura pozostáva z éterického, astrálneho (alebo emocionálneho) a mentálneho poľa. Éterické telo obklopuje fyzické telo niekoľko centimetrov nad ním a po smrti zaniká zvyčajne do piatich dní. Podľa Brennanovej si rastlina vytvorí najprv matricu energetického poľa v tvare listu, a potom list dorastá do tejto éterickej formy. Éterické telo má rovnakú štruktúru ako fyzické telo. Pulzovanie éterického tela je najlepšie viditeľné za slnečného svetla proti bielemu, modrému alebo čiernemu pozadiu. Astrálne alebo emocionálne pole je premenlivé a závisí od pocitov,

nálad, hnevu a pod. Mentálne pole sú myšlienkové pochody a má ešte jemnejšiu formu. Pri definícii slovanského energetického systému môžeme vychádzať predovšetkým z diel Miroslava Švického, Vladimíra Kurovského a slovansko-árijských véd, ktoré uvádzajú 9 hlavných čakier slovanského človeka. Sú to: začiatok, zrod, brucho, hruď, lada, leľa, ústa, čelo a prameň. Prvé, dolné tri zodpovedajú za fyzický vývoj, stredné tri za duševný a horné tri za vývoj duchovný. Podľa véd sa hlavné čakry ďalej delia na svet Navi (centrá nízkych energií), svet Javi (centrá stredných energií), svet Slavi (centrá vysokých energií) a svet Pravi (centrá veľmi vysokých energií). Centrá začiatok, zrod a brucho berú energiu zo sveta Navi. Niektorí ľudia fungujú len na tejto najnižšej úrovni, riadia sa iba primitívnymi inštinktmi. Hruď, lada a leľa sa vzťahujú na svet Javi. Centrá ústa, čelo a prameň sú svetom vyšších energií a duchovných ľudí, ak však majú v harmónii aj nižšie centrá, pretože pre život sú rovnako dôležité. Miroslav Švický v kultovom dielku Čaro prírody spomína tri hlavné centrá sily: pás, srdce a čelo, ktoré nazval pramene živy. V miestach pása mali Sloveni často pracku s čarovnými znakmi. Jánošík mal opasok, v ňom bola ukrytá sila a zlatá žilka, ktorou prúdila živa. Pás (brucho) sa označoval aj ako život; poznáme živôtik, časť ženského ošatenia, ktorý bol v najstaršej forme prišitý k sukni. Dospievajúci chlapci kedysi prikladali na pás žeravý uhlík na znak prebudenia tohto centra. Veľká pozornosť sa mu venuje v Ázii, u Číňanov sa volá tan-tchien (podbrušie) a u Japoncov hara. Tan-tchien, alebo aj pole elixíru, je bod ťažiska tela pod pupkom. Bod hara je centrom telesnej gravitácie, naším stredom, zdrojom vitality a životnej sily. V ninjutsu sa učí zameriavať myšlienky na toto centrum aj v každodennom živote, čo rozvíja koordináciu mysle a tela. Meditácia nad týmto centrom vyvíja schopnosť intuície a zväčšuje porozumenie dobru a zlu. Centrum srdca je centrum srdečnosti, ale aj srdnatosti. Najbohatšie výšivky sú na slovenských košeliach práve v oblasti srdca. Čelový prameň (6. čakra) je dôležitý pre vnútorné videnie. V jednej povesti od Dobšinského stretol bača mudrca, ktorý vedel všetko preto, lebo mal tretie oko. Miroslav Švický píše: „Uchovávajte si neustále silu v troch hlavných prameňoch živy; ak vám chýba

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

vôľa na ceste, posilnite si pásový prameň živy. Ak chýba ladnosť, vyrovnanosť, duševná pohoda, posilňujte srdcový prameň. A ak prebúdzate vedomie a videnie, posilňujte si čelový prameň.“ Ale vráťme sa k základom, lebo, ako vieme, bez pevných základov dom dlho nevydrží. Vladimír Kurovski uvádza ako prvé centrum korene nachádzajúce sa na chodidlách. Spája nás s rodnou krajinou a predkami, predovšetkým uzemňuje (zakoreňuje). Pri disharmonickej funkcii človek trpí pocitom zbytočnosti a nenachádza svoje miesto. Vo všeobecnosti sa však za prvé centrum považuje koreňová alebo základná čakra – muladhara (v sanskrite). Začiatok alebo prameň sa nachádza v oblasti kostrče. Sídli tu (hadia) sila kundalíni, zvaná aj šaktí. Jej vír sa otvára smerom dole, u mužov sa točí doprava a u žien doľava. Tvorí základ existencie a prameň vitality, spájajúci fyzický svet s energiou Zeme (so zemským živlom). Patrí sem aj materiálne zabezpečenie, založenie rodiny, sexualita, stabilita a vôľa presadiť sa. S týmto centrom súvisí kundalíni joga, v Indii mu bola priradená mantra lam, červená farba, aktivizujú ho zvuky prírody a monotónna rytmická hudba. Druhé centrum, známe ako svadhisthana alebo sakrálna čakra, sa nachádza pod pupkom, u Slovanov zrod, pretože zodpovedá za zrod, reprodukciu, sexualitu, pokračovanie rodu. U žien sa točí doprava a u mužov doľava, a tak striedavo aj v ďalších centrách. Súvisí s elementom vody, oranžovou farbou a mantrou vam. Nedostatočná funkcia tohto centra, resp. jeho zablokovanie sa prejavuje ako nedostatok sebaúcty, melanchólia, smútok, nenaplnené vzťahy a nedostatok životnej radosti. Toto centrum posilňuje veselá hudba plná emócií, ľudová hudba alebo zvuk vody. Tretie centrum je spojené s elementom ohňa a slnkom. Prijíma vitálnu slnečnú energiu vyživujúcu éterické pole a fyzické telo. Prináleží mu slabika ram a zlatožltá farba. Na Východe je mimoriadne významné z hľadiska bojových umení. Týmto centrom človek vníma aj vibrácie ostatných ľudí a pri negatívnych vibráciách sa stiahne. Súvisí s prejavením vôle, aktivity, s vnútornou silou a vyrovnanosťou. Narušená funkcia sa odzrkadľuje ako požívačnosť, agresivita, neustály strach, nervozita. Centrum podporuje silná rytmická a majestátna orchestrálna hudba.

A sme pri štvrtej čakre, štvrtom centre zvanom anaháta, čakra srdca, jarlo alebo hruď. Prináleží jej element vzduch, zelená a ružová farba a mantra yam. Súcit, srdečnosť, láska k sebe, k ostatným, ku zvieratám, k bohom, vnímanie krásy prírody a pocit bezpečia je prejavom srdcového centra. Jeho blokáda sa môže prejaviť poruchami srdca, dýchania, oslabením imunity, sklamaním, bezcitnosťou, depresiami, egoizmom a nenávisťou. Shalila Sharamon a Bodo J. Baginski v Základnej knihe o čakrách priraďujú k čakre srdca klasickú hudbu, hudbu new age a východnú alebo západnú sakrálnu hudbu, ktorá povznáša a harmonizuje. Slovanské védy tu spomínajú ešte ďalšie dve čakry v oboch pleciach v podpazuší – centrum lada a leľa. Piatou čakrou je krčná čakra, visuddhi, ústa, centrum komunikácie, priradené k elementu éter, farbe svetlomodrej a slabike ham. Toto centrum zodpovedá za materializáciu mysle a nachádza sa v oblasti hrdla pod hrtanom. Umožňuje nám vyjadrovať sa, tvoriť a prejaviť sa. Pri nedostatočnej funkcii je človek tichý, uzavretý alebo, naopak, extrémne výrečný a manipulatívny. Hudobne je tejto čakre blízka harmonická a sakrálna hudba. Šiesta čakra sa volá adžňá, tretie oko, čelo, v metafyzike má priradenú farbu indigovomodrú až fialovú a mantru kšam. Nachádza sa medzi obočím. Je to oblasť vnímania vyšších duchovných síl a intelektuálnych schopností človeka, pamäti, vizualizácie, poznania, sídlo tzv. tretieho oka jasnovidcov a vizionárov. Nedostatočná funkcia sa prejavuje nadmerným materializmom, odmietaním duchovných, nevedeckých právd a stádovitým myslením. Môže sa prejaviť aj výrazným intelektom, racionalitou a snahou o manipuláciu ostatných, na druhej strane aj stratou vzťahu k realite a vytváraním si vlastných predstáv ako jedinej skutočnosti. V rámci zvukov sa k tomuto centru radí Bachova hudba a hudba new age. Siedma čakra, sahasrára, korunná čakra, prameň súvisí s vyšším poznaním a mysľou. Otvára sa tesne nad hlavou smerom dohora. Charakterizuje ju fialové a biele svetlo. S rozvojom tohto centra človek stále viac zažíva to božské, prichádza k poznaniu, univerzálnemu vedomiu, mizne strach zo smrti. K tomuto centru je priradené ticho a mantra óm.

137

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

Pavol Ičo

JEDENIE MÄSA Z POHĽADU SVETOVÝCH NÁBOŽENSTIEV V POSLEDNÝCH ROKOCH SA NA PULTOCH PREDAJNÍ OBJAVUJÚ RÔZNE VEGETARIÁNSKE PRODUKTY. NAPRIEK TOMU SI MNOHÍ ĽUDIA PRI POHĽADE NA ROZŠIRUJÚCI SA TREND PRIJÍMANIA BEZMÄSITEJ POTRAVY ŤUKAJÚ NA ČELO A VEGETARIÁNSTVO POVAŽUJÚ ZA CUDZÍ PRVOK SÚVISIACI SO VZDIALENÝMI VÝCHODNÝMI FILOZOFIAMI. ZMIENKY O VEGETARIÁNSTVE VŠAK NÁJDEME AJ V BIBLII. 138

odľa Biblie začala konzumácia mäsa po veľkej potope sveta, keď Hospodin uvidel, že „zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti náklonné na zlé“ (Gn 8:21). Až potom totiž dovolil, aby mali ľudia za pokrm „všetko, čo sa hýbe a žije“ (Gn 9:3), ale na počiatku sveta, ako je uvedené v prvej kapitole starozákonnej knihy Genezis, Hospodin určil ľuďom za potravu „všetky semenné rastliny na zemi a všetky stromy prinášajúce ovocie, v ktorom je semeno“ (Gn 1:29 – 30). Hospodin však spojil s povolením konzumácie živočíšnej potravy zákaz prijímania mäsa „s dušou, teda s jeho krvou“ (Gn 9:4) a ustanovil aj zoznam čistých zvierat vhodných na konzumáciu, ako aj nečistých, ktorých mäso sa jesť nesmie. Tohto zoznamu sa dodnes pridŕžajú židia, ktorí čisté živočíchy a potraviny, ako napríklad hovädzie mäso zbavené krvi alebo víno bez pridaných číriacich látok, označujú pojmom kóšer. Problematikou čistej a nečistej potravy sa zaoberá aj Nový zákon. Samotný Kristus zrušil delenie potravy na čistú a nečistú, pretože ako je zaznamenané v 15. verši 7. kapitoly Markovho evanjelia: „Človeka nemôže poškvrniť to, čo doňho vchádza zvonku,

ale čo z neho vychádza, to ho poškvrňuje.“ A v 19. verši je priamo napísané, že Kristus „vyhlásil všetky pokrmy za čisté“. Z pohľadu Krista teda nie je dôležité pridržiavanie sa židovských tradícií stravovania, väčšiu dôležitosť prikladá zušľachťovaniu ľudských vlastností (porovnaj Mk 7:21 – 23). Avšak priamo ku konzumácii nápojov a jedál sa vyjadruje napríklad apoštol Pavol v Liste Kolosanom, kde uvádza, že nikto nemá nikoho odsudzovať za to, čo je a pije (Kol 2:16 – 17), a v Prvom liste Korinťanom odporúča Kristovým nasledovníkom, aby jedli „všetko, čo sa predáva na trhu“ (1Kor 10:25 – 26), pričom dokonca povoľuje konzumáciu mäsa obetovaného modlám, pretože „na svete modla nič neznamená a niet iného boha okrem toho Jedného“ (1Kor 8:4). Pavol tvrdí aj to, že slabí vo viere jedia iba zeleninu (R 14:1 – 2), na inom mieste konštatuje, že „samo osebe nič nie je nečisté; len tomu, kto pokladá niečo za nečisté, je to nečisté“ (R 14:14), a opätovne poukazuje na možnosť konzumácie akýchkoľvek potravín aj v Prvom liste Timotejovi, lebo „všetko, čo Boh stvoril, je dobré, a nič nie je na zavrhnutie, ak sa prijíma s vďakou“ (1 Tm 4:3 – 5).

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

140 Názor o čistote všetkých jedál je v Novej zmluve prezentovaný i v rámci zjavenia apoštola Petra, keď Boh ponúkol Petrovi ako pokrm „všetky druhy štvornohých zvierat, zemských plazov, ako aj nebeského vtáctva“, pretože boli Bohom očistené, a tak sa už viac nemohli nazývať nečistými (porov. Sk 10:10 – 17). Naproti tomu však apoštol Ján upozorňuje, že do Nového Jeruzalema, príbytku pravých nasledovníkov Krista, nevojde nič nečisté (Zj 21:27), čo je podľa niektorých teológov odkazom na nečisté zvieratá, ale podľa iných tento citát poukazuje na ľudí poškvrnených hriechmi. Jeruzalemský koncil prvých kresťanov, ktorý sa konal po Kristovom ukrižovaní, však rozhodol o tom, že niektoré tradície je predsa len nutné zachovávať a zakázal jesť mäso obetované modlám, ako aj pokrmy obsahujúce krv či udusené zvieratá (Sk 15:29). Mohamedáni zasa odmietajú bravčové mäso, mäso, v ktorom je krv, zvieratá zabité v mene iného boha než Alaha, hmyz, obojživelníkov, zdochliny a zvieratá, ktoré zahynuli pádom, boli udusené, ubité k smrti, prebodnuté alebo

roztrhané divou zverou. Potraviny, ktoré islamisti konzumujú, nazývajú halal (povolené). Patrí sem mäso z rýb, bylinožravcov a vtákov (okrem dravcov). Môžu konzumovať aj židovské kóšer potraviny s výnimkou alkoholu a omamných látok, ako napríklad kóšer marihuany využívanej na lekárske účely. Problematikou potravy prvých ľudí sa zaoberajú i staroveké indické kroniky. Rovnako ako podľa Biblie, ani podľa týchto kroník nikdy nebolo prvotnou stravou človeka mäso, ale na počiatku ňou vraj bolo potešenie z meditácie. Ľudia, ktorí sa živili meditáciou, údajne mali božský pôvod, ich telá vyžarovali svetlo a disponovali magickými silami. Až neskôr začali tieto bytosti požívať nektár nazývaný zemský výťažok, ktorý mal bielu farbu a medovú vôňu. Následkom konzumácie uvedeného nektáru stratili niektoré magické schopnosti a už neboli schopní nasýtiť sa radosťou z meditácie. Potom, ako ľuďom došiel zemský výťažok, začali požívať zemnú olejninu medovej vône a červenožltej farby. Keď pominuli posledné zásoby zemnej olejniny, pojedali trstinu. Keď zjedli všetku trstinu, preorientovali

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

sa na voľne rastúcu ryžu, a potom, keď im došli zásoby divokej ryže, začali zušľachťovať pôdu, aby mohli pestovať plodiny na pozemkoch, ktoré medzi Indov podelil ten „najznamenitejší z nich“ – Mahásammata, prvý kráľ Indie. A tak ako vraj bolo na počiatku, je aj dnes, a naďalej tu dominuje bezmäsitá strava. Hinduisti, ktorí tvoria v Indii väčšinu, nikdy nekonzumujú hovädzie mäso, pretože kravu považujú za posvätné zviera a ostatné druhy mäsa jedia iba príslušníci nižších kást (spoločenských tried), najmä šudrovia, čiže služobníci, a čandalovia nazývaní pojedači psov, ktorých považujú za takých úbohých, že ani nie sú zaradení do kastového systému. Mäsitú potravu odmietajú aj príslušníci hnutia Hare Krišna, sekty odvodenej od višnuizmu, jednej zo štyroch hlavných hinduistických tradícií. Sikhovia, ktorých je v Indii asi dvadsať miliónov, podobne ako hinduisti odmietajú hovädzie mäso, avšak iné druhy mäsa konzumujú, a džinisti, ku ktorým sa tu hlásia zhruba tri milióny ľudí, majú zakázané zabíjať živé tvory a prijímať mäsitú potravu v rámci pravidla Ahinsa, zdôrazňujúceho neubližovanie. Čo sa týka budhistickej náuky, jej zakladateľ Siddhárta Gautama povoľoval svojim nasledovníkom konzumáciu mäsa iba v prípadoch, keď nevedia, ba ani len netušia, že im bude živočíšna potrava ponúknutá, pretože už len tým, že niekto poskytne mäso Budhovi alebo jeho žiakom, ako je uvedené v rozprave Džívako, previňuje sa päťkrát. Prvýkrát sa previňuje, keď vydá príkaz priviesť zviera. Po druhý raz sa previňuje, pretože to trasúce sa a vydesené zviera pociťuje bolesť a trýzeň. Tretíkrát sa previňuje, keď niekomu prikáže, aby to zviera zabil alebo ho zabije sám. Po štvrtý raz sa previňuje, pretože potom to zviera pri zabíjaní pociťuje bolesť. A keďže potom dotyčný predkladá Budhovi alebo jeho žiakom toto zviera nevhodne za pokrm, previňuje sa po piaty raz. V súvislosti s Budhovým odmietaním mäsitej potravy pôsobí zaujímavo legenda o jeho smrti. Podľa théravádového budhizmu (tzv. hína jány), Budhovho učenia vychádzajúceho z textov napísaných v jazyku pálí a zaoberajúceho sa najmä dosiahnutím osvietenstva pre vlastný prospech, sa totiž Budha prejedol bravčového mäsa na hostine u kováča Čundu, potom ocho-

rel a skonal. Ale prívrženci najrozšírenejšej formy budhizmu – mahájány, ktorej nasledovníci vychádzajú z najstarších budhistických spisov v sanskrite, pričom zdôrazňujú potrebu pomoci druhým a dosiahnutia stavu bódhisattvy, túžiac po osvietení pre dobro všetkých cítiacich bytostí, tvrdia, že Budha požil u Čundu akýsi druh divej huby, ktorá mu spôsobila ochorenie vedúce k smrti. Legenda o tom, ako sa Budha prejedol bravčovým mäsom, teda zrejme slúži hínajánovým budhistom len ako prostriedok, ktorým si ospravedlňujú svoju záľubu v jedení mäsa. Napríklad v Japonsku, kde sa šintoizmus prelína s budhizmom, sa názory na vegetariánstvo rôznia, ale väčšina budhistických veriacich sa tu pridŕža skôr mahájánistickej tradície odmietajúcej mäsitú potravu. Ak by však aj spomenutá legenda o prejedení sa mäsom bola pravdivá, Budha sa konzumáciou živočíšnej potravy neprevinil, pretože ani netušil, že mu bude mäsitý pokrm ponúknutý. Zabíjanie zvierat kvôli mäsu či koži zaradil medzi desať zlých činov aj indický budhistický majster Padmasambhava, ktorý v ôsmom storočí nášho letopočtu opustil svoju vlasť a odišiel do Tibetu hlásať Budhovu náuku. Podľa Padmasambhavu sa každý, kto zabije zviera, narodí ako hladný duch, a ak by sa aj stal človekom, bude mať krátky život a bude trpieť mnohými chorobami. Padmasambhava bol presvedčený aj o tom, že zdrojom túžby po mäsitej potrave je chtivosť, a nie potreba nasýtenia. S týmto názorom napokon korešpondujú i niektoré vedecké bádania, podľa ktorých nie je jedenie mäsa opodstatnené ani z hľadiska zdravia. Všetky látky dôležité pre ľudský organizmus sa nachádzajú aj v bezmäsitej potrave, prípadne je možné doplniť si ich užívaním rôznych vitamínových doplnkov. Viaceré neziskové organizácie, ktoré sú súčasťou Medzinárodnej vegetariánskej únie (IVU), upozorňujú aj na to, že na produkciu mäsa treba oveľa viac pôdy a vody, ako si vyžaduje pestovanie zeleniny. Často poukazujú aj na skutočnosť, že až 97 % svetovej úrody sóje sa v súčasnosti, keď obyvatelia chudobných krajín trpia hladom, využíva ako krmivo pre zvieratá. Takéto množstvo sóje by pritom dokázalo nasýtiť ľudí na celom svete.

141

PAVUČINA > SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI > PAVUČINA

Artur Bekmatov

EUGEN KORDA SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

142

ugen Korda sa narodil 27. októbra 1949 v Bratislave. Po absolvovaní košickej SVŠ na Šrobárovej ul. nastúpil na VŠMU, odkiaľ ho po jednom roku vylúčili. Preto pokračoval v štúdiu na FAMU, odbor dokumentárna tvorba. Popri tom pracoval pre ČSTV ako osvetľovač. Po novembri 1989 prešiel do spravodajskej redakcie, ďalší rok zase pôsobil ako parlamentný spravodajca. V roku 1991 ho z Hlavnej redakcie vzdelávacích programov prepustili. Podľa jeho vlastných slov stáli za prepustením nacionalistické sily v televízii, ktorým prekážali jeho sympatie k spoločnému štátu. Od roku 1993 pracoval ako zahraničný spravodajca TV Nova v Bratislave. Toto miesto mu dohodil bezpečnostný analytik a v tej dobe novinár Slobodnej Európy Milan Žitný. Korda si získal popularitu najmä pre svoje protimečiarovské a protivládne reportáže v správach TV Nova v rokoch 1993 – 1998. Na Slovensko sa vrátil v roku 2003, keď prijal ponuku Richarda Rybníčka (v súčasnosti primátor Trenčína a predseda strany TOSKA), ktorý mu z pozície riaditeľa STV dal priestor na publicistickú reláciu Reportéri. S Rybníčkom sa spoznal ešte v čase, keď ako zamestnanec TV NOVA neoficiálne viedol aj spravodajstvo TV JOJ, na čele ktorej stál Rybníček v rokoch 2002 – 2003. Obe televízie vlastnil český veľkopodnikateľ Vladimír Železný. Rybníček v rovnakom období angažoval do STV aj Štefana Hríba s diskusnou reláciou Pod lampou. Zo STV odišla dvojica Korda – Hríb takisto v rovnakom čase. V roku 2007 vystriedal Rybníčka na čele televízie Radim Hreha, ktorý nešetril kriti-

kou na neprofesionálny prístup Kordu pri tvorbe publicistických reportáží, najmä v kauze Hedvigy Malinovej, kde Kordovi vyčítali zaujatosť v jej prospech. Rovnako kriticky sa ku Kordovej práci staval Slovenský syndikát novinárov, Rada STV či mediálni analytici Eduard Chmelár, Gabriel Šípoš či člen Rady ČT Štěpán Kotrba. „Niektorí reportéri, s ktorými som hovoril, mi navyše povedali, že Eugen Korda im nedovoľoval pracovať na témach, ktoré kritizovali predstaviteľov minulej vládnej moci a súčasnej opozície – ako príklad môže slúžiť námet pátrajúci po tendroch na Ministerstve vnútra za čias Vladimíra Palka. Navyše podľa členky Rady STV Karin Habšudovej Rada už v minulosti dostala viacero sťažností na to, ako šéfredaktor publicistiky zaujato a neoprávnene vynáša súdy. Toto všetko je dostatok dôvodov na to, aby akýkoľvek generálny riaditeľ televízie, ktorá chce ostať verejnoprávnou, takéhoto človeka z funkcie odvolal,“ napísal vtedy na svojom blogu Chmelár. Iný názor však prevládal v Nadácii otvorenej spoločnosti, ktorá Kordove reportáže Hedviga I a Hedviga II ocenila ako najlepšie analytické a investigatívne reportáže v elektronických médiách. Hreha však Kordu neprepustil – navrhol mu prechod na funkciu zástupcu šéfredaktora publicistiky, čo Korda odmietol, a z iniciatívy Štefana Hríba preniesli tento spor do vysielania relácie Pod lampou. Po tomto škandále opustili STV obaja – Hríb zostal pri .týždni a Korda nastúpil do redakcie SME, kde viedol do konca roku 2011 internetové videospravodajstvo. Vtedy prijal ponuku Igora Matoviča kandidovať za Obyčajných ľudí.

„Sú to k*k*ti.“ na adresu Jána Richtera a Štefana Harabina Po niekoľkých mesiacoch Korda spolu s ďalšími ľuďmi opustil kandidátku na protest proti Matovičovej požiadavke, aby sa predsedovia menších strán OKS a KDS zúčastnili testu na detektore lži. Po tomto neúspechu Korda zakotvil v redakcii .týždňa, kde produkuje videoreportáže. Anabáza v OĽaNO však nebola jediným prípadom, keď sa Korda, známy okrem iného aj nevyberaným slovníkom, angažoval v politických záležitostiach. Svoje krajne konzervatívne postoje prezentoval už v roku 2011, keď sa spolu s ďalšími novinármi vyslovil proti interrupciám a založili iniciatívu Novinári za život. Po prvom

kole prezidentských volieb v roku 2014 sa zase pridal k okruhu ľudí vyzývajúcich voliť Andreja Kisku za prezidenta. Pod touto výzvou nechýbali redaktori .týždňa, publicista Michal Hvorecký, hudobník Michal Kaščák, Martin Bútora, Fedor Gál, herci Richard Stanke či Róbert Roth. Za zmienku stojí aj podpis pod vyjadrením podpory košickým „umelcom“ Petrovi Kalmusovi a Ľubošovi Lorenzovi či pod tragikomickú Slovenskú a českú výzvu svetovým lídrom. „Už dávno nastal čas na poskytnutie účinnej a rozsiahlej vojenskej a ekonomickej pomoci napadnutej Ukrajine,“ píše sa vo výzve.

TRIBÚNA > 15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY > TRIBÚNA

Pavel Pollák

SLOBODA A ROVNOPRÁVNOSŤ NIEKTORÉ SPÔSOBY MYSLENIA, KTORÉ SÚ SÚČASŤOU DNEŠNEJ ŽIVOTNEJ PARADIGMY, MAJÚ SVOJE KORENE V ČASOCH VEĽKEJ FRANCÚZSKEJ REVOLÚCIE, KEĎ SA PRIPRAVOVAL PRECHOD HOSPODÁRSKO-SPOLOČENSKÉHO ZRIADENIA Z FEUDALIZMU NA KAPITALIZMUS. DNES SA VŠAK ZDÁ, ŽE TO, ČO ZOSTALO AKO JEDEN ZO VŠEOBECNE UZNÁVANÝCH VÝSLEDKOV TEJTO REVOLÚCIE – TOTIŽ PREVLÁDAJÚCE PRESVEDČENIE, ŽE VŠETCI ĽUDIA SÚ SI ROVNÍ – NIE JE PRAVDA.

144

javne ide o jazykový – gramatický omyl. Dnes je jasné, že je rozdiel medzi pojmami rovný a navzájom rovnoprávny. Je viac než isté, že to, čo sa vtedy myslelo pod slovom rovný, v skutočnosti malo znamenať rovnoprávny. Z týchto čias pochádza aj idea, že všetci ľudia sa rodia slobodní. Táto idea bola užitočná v období, keď sa pôvodné feudálne zriadenie menilo za buržoázne a bolo treba zrušiť aj formálne delenie členov spoločnosti na nadriadených a ich podriadených, ktorí boli chápaní ako poddaní od narodenia. Idea je užitočná doteraz, i keď mimo feudálneho zriadenia takáto nesloboda, samozrejme, neznamená pôvodnú pripútanosť k pôde, zrastenosť s pôdou. Tak ako to vidíme dnes, je spoločensky slobodný nanajvýš novorodenec počas obdobia, kým saje matkino mlieko. Áno, rodíme sa slobodní, ale tým to končí. Matka bábätko kŕmi, dáva mu mlieko, a nič za to nechce. Netrvá to dlhšie než niekoľko mesiacov a pomer slobody človeka voči svojmu okoliu (v zmysle spoločenskom) sa premení na vzťah nadriadeného a podriadeného. A takýto stav trvá až do smrti bývalého novorodenca. Naša skúsenosť s dvoma spoločenskými zriadeniami – pričom obe hlasno deklarujú či de

klarovali slobodu občana, však poukazuje na to, že všade existujú pevné laná, ktorými sú jedinci zviazaní s vnútornou štruktúrou spoločnosti. To by samo osebe mohlo byť v poriadku, veď človek žije medzi ľuďmi. V poriadku však nie je aktuálny charakter spoločenského zriadenia. Totiž fakt, že ak spoločenské zriadenie, ak presne nedodržuje idey a predpoklady, ktoré sú – alebo by mali byť – v jeho základoch, odkiaľ vyrastá, rýchlo sa z neho stane hybrid, lepšie povedané „pokrivenec“ podobný samorastu, aké zvyčajne nachádzame ako suché konáre v lese a v lesných potôčikoch. A byť zviazaný s takýmto spoločenským zriadením je pre občana tristné. Zdá sa, že prijať rozdiel medzi pojmami rovný a rovnoprávny je užitočné. Ak spoločnosť – štát, vidí občanov ako rovných, koná s cieľom, aby bol každý občan vybavený rovnakou, podľa možnosti tou istou mierou benefitov, bez ohľadu na stupeň zapojenia občana do ich vytvárania. Tento mechanizmus, samozrejme, vidí iba tých, ktorí z najrozličnejších dôvodov nie sú schopní zabezpečiť si ich sami vlastným pričinením. Možnosť získavať benefity bez väzby na vlastnú námahu, ktorú by inak bolo treba vynaložiť, vytvára v časti obyvateľstva stav nezáujmu o vlast-

nú činnosť. Keďže možnosť získavať benefity takýmto bezprácnym spôsobom je atraktívna, táto časť obyvateľstva, pochopiteľne, narastá minimálne prirodzeným generačným prírastkom. A je aj podkladom myslenia imigrantov, ktorých, prirodzene, láka. Konečným dôsledkom pôsobenia tejto filozofie je rozdelenie občanov na neustále sa zväčšujúcu skupinu tých, ktorí benefity spotrebovávajú, a na neustále sa zmenšujúcu skupinu tých, ktorí sú nútení ich vytvárať. O rovnosti nemôže byť ani reči. A je isté, že už len z ekonomických dôvodov tento stav nie je udržateľný dlhodobo. Ak si bližšie všimneme rozdiel medzi pojmami rovný a rovnoprávny, zistíme, že pojem rovnoprávny nie je nijako spojený s benefitmi v tom zmysle slova, ktorý sme načrtli vyššie. Ak sa spoločnosť bude dívať na svojich občanov ako na rovnoprávnych, žiadne benefity sa v tomto pohľade neobjavia. Vidno tu iba možnosť mať rovnaký prístup k ich vytváraniu. A logicky aj k ich spotrebe. Pravda, v čase, keď je hlavným problémom získanie dostatku pracovných príležitostí, je rovnaký prístup k nim na prvý pohľad otázny. Mať platené zamestnanie je však iba jedna z možností, ako si zabezpečovať svoje

vlastné benefity. A naozaj, v spoločnosti, ktorej členovia sú rovnoprávni, v skutočnosti nejde o žiadne benefity v zmysle presúvania výsledkov hospodárskej činnosti od jednej časti spoločnosti ku druhej, od tej, ktorá ich vytvára, k tej, ktorá ich spotrebúva. Takže benefity môžeme z celkového kontextu rovnoprávnosti vynechať. Keďže všetky tieto benefity sú vlastne výsledkami výberu daní, okamžite začína byť viditeľná menšia daňová záťaž. To je pre celé obyvateľstvo nanajvýš pozitívna skutočnosť. V dnešnej reči to znamená okrem iného rozvoj podnikateľského prostredia, a to aj s očakávaným zmnožením pracovných miest. Pracovných miest sa nemusí vytvoriť práve požadovaný počet, ale ich nárast môže byť nezanedbateľný. Ešte nezanedbateľnejší je však posun hodnotového cítenia obyvateľstva, následkom ktorého je uprednostňovanie aktívneho hľadania vlastného spôsobu obživy namiesto pasívneho čakania na výplatu podpory. V snahe o zvyšovanie miery slobody nie sú detaily tohto procesu v našom zornom poli, nie sú podstatné. Zdá sa, že podstatné je vedieť rozlišovať v každodennom živote medzi rovnými a rovnoprávnymi.

145

ZEM VEK Redakcia ZEM VEK

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK Mesačník / Ročník 5 – 9/2017 Cena v predaji: 3,50 € Cena pri predplatnom: 2,80 € Číslo vyšlo 31. 8. 2017 ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, 831 03 Bratislava E-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk Predplatné: www.zemavek.sk/predplatne REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Patrik Sloboda, Peter Čalovka, Viktor Timura, Artur Bekmatov, Vladimír Líška, Richard Strážan, Ratko Sudecký, Janka Rostasová Fotograf: Matúš Plecho Obchodné oddelenie: Janka Zigová, Janka Rostasová E-mail: zemavek@zemavek.sk Autori fotografií a ilustrácií: strana 2 – 3, 6, 14, 36 – 37, 64 – 65, 67, 68, 73, 74, 76 – 77, 81, 106, 108, 109, 110, 111, 121, : Matúš Plecho strana 29, 56 – 63, 143: SITA/AP strana 34 – 35: Carlos Latuff strana 89: wikimedia.org strana 130 – 133: www.facebook.com strana 130 – 133: Al Margen ilustračné foto: shutterstock

146

Vydavateľ: SOFIAN, s. r. o. Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, 831 03 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2017 Január – december: 33,60 € Október – december: 8,40 € (vrátane poštovného)

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk/predplatne

KUSOVÉ PREDPLATNÉ Októbrové číslo si môžete objednávať do 20. septembra 2017 na www.zemavek.sk. Cena je 3,50 €/kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 6. 10. 2017

MLČANIE NA RÁDIU SLOBODNÝ VYSIELAČ

ARCHÍV ZEM VEK

PIATOK SOBOTA NEDEĽA

Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o. Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 E-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk

19:45

12:00

MLČANIE NA RÁDIU SITY

Tlač zabezpečuje: VALFAM s. r. o. Mierová 24/371 821 05 Bratislava Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe. Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

OPÄŤ V ÉTERI

Telefonické objednávky: 0915 895 328 v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h

SOBOTA www.zemavek.sk www.facebook.com/zemavek

8:00 10:00 18:00

NEDEĽA 7:00 9:00 13:00

www.twitter.com/zemvek www.youtube.com/zemavek

ARCHÍV NÁJDETE NA: WWW.RADIOSITY.SK · WWW.SLOBODNYVYSIELAC.SK

„Čím viac máme čestných, svedomitých, vzdelaných a múdrych ľudí, tým je náš štát bohatší. A títo ľudia dobre vedia, že to, čo sme tak ľahko stratili, sa už veľmi ťažko získava späť.“ Plukovník Ladislav Sládek účastník bojov druhej svetovej vojny ako člen oslobodzovacích oddielov Červenej armády, člen Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov