Zem&Vek September 2015 by Zem & Vek

VĎA

ĽOM ITE

PREDPLAT KA

REKLA MY

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK SEPTEMBER 2015 www.zemavek.sk

CENA PRI PREDPLATNOM

2,50 €

CENA

3€

MIGRÁCIA ALEBO INVÁZIA? • JESEŇ ZÁPADU • ZNÁRODNENIE RUSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY • SLOVENSKÁ ARMÁDA NESLÚŽI OBRANE VLASTI, ALE ZÁUJMOM NATO • ZEM&VEK A SLOBODNÝ VYSIELAČ: NOVÁ ÉRA SPOLUPRÁCE

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > SEPTEMBER 2015

OSTAŇTE S NAMI ĎAKUJEME ZA PREDĹŽENIE VÁŠHO PREDPLATNÉHO

DYMOVÉ SIGNÁLY

AJ GRÉCKY PRÍKLAD UKÁZAL,

ESEJE NA JEDNU FAJKU JESEŇ ZÁPADU / 4

ŽE REVOLÚCIA JE NEVYHNUTNÁ / 18

UDALOSTI A SÚVISLOSTI MIGRAČNÁ KRÍZA SKÚŠA PEVNOSŤ EURÓPY / 8 USA VERZUS BRAZÍLIA – TICHÝ BOJ O ZÁPADNÚ POĽOGUĽU / 14

EURÓPA, ZEM ZASĽÚBENÁ / 30 SPRISAHANIE V TROJUHOLNÍKU USA – MIGRANTI – ISIL? / 34 MIGRÁCIA AKO NÁTLAKOVÝ NÁSTROJ / 40

KORUNNÍ SVEDKOVIA

PROPAGANDA

VÝROKY ZASVÄTENÝCH HENRY KISSINGER / 25

ORBIS PICTUS

CHMELÁROV SEN / 22

TÉMA MESIACA

SME NA CESTE K TOTALITE / 72 KTO JE MAJORITA? / 74 ZEM&VEK A SLOBODNÝ VYSIELAČ: NOVÁ ÉRA SPOLUPRÁCE / 76

STRET KULTÚR A JEHO MOŽNÉ RIEŠENIA / 44 ĎALŠIE MILIÓNY, PRE KTORÉ NEBUDE PRÁCA / 48 ČO ZNAMENAJÚ MIGRANTI PRE SLOVENSKO? / 54 ROZRUCH V GABČÍKOVE / 56

EKONOMIKA ZNÁRODNENIE RUSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY / 24

BEZ MASKY ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ DONALD TRUMP / 84

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 58

RENDEZ-VOUS SLOVENSKÁ ARMÁDA NESLÚŽI OBRANE VLASTI, ALE ZÁUJMOM NATO / 66

DÉJÀ VU WTC A LIETADLÁ: CYNICKÁ FRAŠKA / 80

MYSTICKÉ MIESTA SVETA

ZDRAVIE

PRÁVNA PORADŇA

SI-AN / 90

NÁVRAT K LIEČENIU DUŠE / 104 PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 107

ODBORNÍCI RADIA / 112

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

IN VINO VERITAS / 114

NÁSTRAHY UKRÝVAJÚCE SA V NÁBYTKU / 108 NEPRIATEĽ ŽALÚDOČNEJ KYSELINY A VITAMÍNOV / 110

JEDEN DEŇ S VÝROBCOM LUKOV / 116

VEDA A TECHNIKA KEĎ MOZOG FUNGUJE INAK / 94

ALTERNATIVE VITA BIODYNAMICKÁ KRAJINA / 96 HĽADANIE ZABUDNUTEJ LÁSKY / 100

PRÍBEHY ZEME MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠÍCH PREDKOV SVAROGOVA DLHÁ NOC A SMETNÝ DEŇ / 118

Využite aj vy možnosť predĺženia predplatného až do konca roka 2015. Už dnes si môžete objednať predplatné do konca roka na telefónnom čísle 0944 134 773,

e-mailom na zemavek@zemavek.sk alebo priamou úhradou na číslo účtu 5044733532/0900.

MÚZY

Cena predplatného (október – december): 7,50 € Zo srdca Vám ďakujeme.

Spôsoby platby:

NEZNÁMI HRDINOVIA NEUZNANÝ VYNÁLEZCA „VEČNÝCH“ CIEST / 88

KNIHY / 120, FILM / 121 HUDBA / 122, HRY / 123 HUDBA AKO RITUÁLNA OČISTA / 124 SATORU IMATAKE / 125

MANDRAGORA KORENE SVETA SÚ UKRYTÉ POD ZEMOU ZVLÁŠTNE SCHOPNOSTI ZVIERAT / 130

PAVUČINA SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI MONIKA FLAŠÍKOVÁ-BEŇOVÁ / 134

HERBÁR

JEDEŇ DEŇ KOREŠPONDENTI AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE NEVYSPYTATEĽNÉ AUTOBUSY / 136 ČERNOŠKA V OKNE / 136

TRIBÚNA 15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY KATOLÍCKY, PRAVOSLÁVNY A ŽIDOVSKÝ PRÍSTUP/ 137

DYMOVÉ SIGNÁLY > JESEŇ ZÁPADU

Tibor Eliot Rostas

JESEŇ ZÁPADU ORGANIZÁCIA EUROPEAN LEADERSHIP NETWORK (ELN) SO SÍDLOM V LONDÝNE VYSLALA PREDNEDÁVNOM VÝSTRAŽNÉ VAROVANIE: „V DÔSLEDKU ZVÝŠENIA ROZSAHU I POČTU VOJENSKÝCH CVIČENÍ SEVEROATLANTICKEJ ALIANCIE A RUSKA JE OZBROJENÝ KONFLIKT V EURÓPE ČORAZ PRAVDEPODOBNEJŠÍ.“ KONIEC LETA A ZAČIATOK JESENE: SVET – A ZVLÁŠŤ EURÓPA – PODLIEHAJÚ V TOMTO ČASE ZNOVU A ZNOVU AGÓNII.

ajtragickejšia udalosť ľudských dejín sa odohrala v auguste 1945. Zvrhnutie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki bolo tým najobludnejším a najzavrhnutiahodnejším činom histórie človeka. Táto udalosť nás definitívne uvrhla do sveta neistoty, kde sa každý nový deň Projekt ľudstvo môže premeniť na prach, z ktorého bol stvorený. Pred sedemdesiatimi rokmi – 6. augusta 1945 o 2:45 ráno odštartovali tri bombardéry B-26 z ostrova Tinian na svoju misiu nad Japonskom. Trvalo šesť a pol hodiny, počas ktorých si Paul Tibbets ešte stále mohol rozmyslieť, či to bude práve on, kto sa zapíše do dejín ako najväčší masový vrah, a spolu s ním Spojené štáty ako najbrutálnejší a najohavnejší iniciátor bezprecedentného teroru všetkých čias. Nestalo sa. B-26 sa o 8:15 vo výške 9500 metrov rýchlosťou

530 km/h ako apokalyptický tieň priblížil nad svoj cieľ. Hliníkové brucho sa otvorilo a z čiernych útrob sa nad oblakmi vyrútilo skazonosné dielo človeka. V poslednom kilometri nad zemou sa spojili obe uránové hmoty a premenili sa na energiu. Obrovský záblesk, nesmierna žiara a tlaková vlna v okamihu zrovnali oblasť s priemerom dvoch kilometrov so zemou. Priamo v epicentre výbuchu dosahovala teplota viac ako 3000 °C a v zlomku jedinej sekundy spálila na čierny popol všetky živé bytosti. Ich vnútorné orgány sa vyparili – desaťtisíce zomreli okamžite, do roku 1950 podľahlo následkom explózie 200 000 ľudí. Hodinu a pol od zvrhnutia bomby už bolo lietadlo Paula Tibettsa vzdialené viac ako 600 kilometrov, no i napriek tomu mohol vidieť svoje dielo – atómový hríb týčiaci sa do výšky viac ako 12 kilometrov. Spojené štáty Foto: Matúš Plecho

DYMOVÉ SIGNÁLY > JESEŇ ZÁPADU

vtedy ohlásili svetu iba 3243 obetí. V momente, keď explodovala bomba v Hirošime, sa Harry Truman vzrušene potácal po palube vojnovej lode Augusta a každému ohlasoval tento triumf. Vsaku a smiešnej baretke presne v tej chvíli do kamery nadšene povedal: „Toto je najväčšia vec v histórii!“ Aj dnes sa nájde dostatok (ak nie väčšina) hlasov dušujúcich sa, že zvrhnutím bomby sa predišlo obrovským stratám na ľudských životoch. Schéma propagandy vždy robí z obetí vinníkov. Pravda je však iná, takmer zásadne odlišná od toho, čo vieme – lepšie povedané, čo by sme vedieť mali. Aj v tomto prípade ide o fatálne zavádzanie, lži a obhajobu najväčšieho teroristického aktu, aký bol kedy spáchaný. Velenie americkej armády sa už dlhý čas pred augustom 1945 pripravovalo na operáciu Dawnfall, keď sa armáda USA mala stretnúť s Japoncami. Všetci vojenskí plánovači sa už v tom čase zhodli na tom, že vojenská operácia by bola veľmi nákladná. Náčelník generálneho štábu armády Spojených štátov George C. Marshall informoval Harryho Trumana, že nepočíta s viac ako 31 000 obeťami z radov amerických vojakov. Už v tom čase sa odhady rozchádzali a zveličovali – dokonca až tak, že sa dalo vyrobiť 500 000 vyznamenaní Purpurové srdce obetiam vojny s Japoncami. Z týchto zásob bolo ešte v roku 2003 na sklade 120 000 medailí, a tak sa Purpurové srdcia z čias druhej svetovej vojny rozdávali americkým jednotkám vo „vojne proti terorizmu“ v Iraku a Afganistane. Pol milióna vyznamenaní by v skutočnosti o viac ako 80 000 prevyšovalo počet všetkých zabitých amerických vojakov a civilistov v druhej svetovej vojne (na porovnanie – počet obetí na strane Sovietskeho zväzu bol 23 200 000). V tom čase až 85 % Američanov velebilo bombu a jej zvrhnutie. Pod vplyvom propagandy boli presvedčení, že to boli práve Little Boy a Fat Man, ktoré uzavreli mier a zachránili životy amerických vojakov. Trumanove odhady zabitých bojovníkov americkej armády postupom času rástli priamoúmerne s nárastom zdesenia zo skutočnej pravdy o obetiach v Hirošime a Nagasaki. Spočiatku boli oficiálne odhady strát tisíce vojakov, neskôr 31 000 vojakov, v decembri 1945 sa fiktívne obete rozrástli na štvrť milióna, v no-

JESEŇ ZÁPADU > DYMOVÉ SIGNÁLY

vembri 1949 sa už hovorilo o 500 000 zabitých Američanoch, v januári 1953 o milióne mŕtvych Američanov a Japoncov a v roku 1959 už propaganda presviedčala o tom, že bomba nebola skazonosná, ale spásonosná, pretože zachránila milióny a milióny životov. Šesť zo siedmich päťhviezdičkových dôstojníkov – generál MacArthur, generál Eisenhower, generál Arnold, admirál Leahy, amirál King, admirál Nimitz – označilo bombu za morálne zavrhnutiahodnú a vojensky úplne zbytočnú. Generál Eisenhower k tomu uviedol, že Japonci boli pripravení vzdať sa a nebolo potrebné udrieť takou hrôzostrašnou zbraňou. Desil sa predstavy, že to bude práve jeho krajina, kto takúto zbraň použije ako prvý. Generál MacArthur potvrdil, že Japonci by sa vzdali už v máji, keby im bolo umožnené ponechať si cisára. Generál Curtis LeMay neskôr prehlásil, že „Japonci by sa vzdali bez použitia atómovej bomby aj bez vstupu sovietskej armády. Atómová bomba nemala s koncom vojny nič spoločné“. Skutočnosť je od zdania diametrálne odlišná. Atómová bomba bola použitá proti Sovietskemu zväzu ako odstrašujúce varovanie pred jeho zámermi zasahovať do vývoja geopolitickej situácie a nového usporiadanie sveta a Európy. Napriek všetkému sa dnes na túto katastrofu pozeráme ako na nevyhnutnú nehodu, ako na výsledok výberu medzi väčším a menším zlom. Touto optikou posudzujeme všetko, čo presiaklo štruktúrou našej spoločnosti v intelektuálnom podmanení našich myslí. Spojené štáty a Západ máme dnes vnímať ako vzory, ako vyzretejších ľudí, ako niečo, k čomu sa reformami a úsilím máme dopracovať. Ten Západ, v ktorom dnes opäť vidíme spojeneckú spásu, uštedril v septembri 1938 vtedajšiemu spojencovi Malej dohody – Československu – tú najnehanebnejšiu ranu pod pás, aká v novodobej politickej histórii a medzinárodnom práve nemá obdobu. Desiateho septembra nám Spojené kráľovstvo a Francúzsko predostreli svoju víziu spojeneckej súdržnosti. Nároky Hitlera na územie Sudet sa rozhodli uspokojiť ultimátom našej vláde: buď im Československo vyhovie a bude pod ochranným štítom Západu, alebo ho Západ nechá napospas Nemecku. A tak sme sa „spo-

jencom“ vzdali. O tom, akú ochranu nám v skutočnosti poskytli, by mohli rozprávať pozostalí padlých vojakov bojujúcich na strane Veľkej Británie, ktorej sme museli splácať vojenský úver. Angličania si pri vyrovnávaní účtov nechávali preplácať uniformy, spodky a šnúrky od topánok, ktoré nosili naši vojaci bojujúci a zomierajúci aj za Veľkú Britániu. Rovnakú, temer nulovú pomoc poskytli spojenci Poľsku, ktoré Nemci napadli rok po Mníchove. S koncom leta a septembrom sa spájajú aj dve mimoriadne udalosti, ktoré poznamenali našu éru azda najtraumatizujúcejšie. Obe odštartovali zinscenované udalosti. Druhá svetová vojna – presnejšie povedané jej európske dejstvo – začalo fingovaným prepadom nemeckej vysielačky v poľských Gliwiciach. Nemecká propaganda šírila do sveta informáciu, že rádiostanicu vo večerných hodinách prepadli poľskí vojaci. V skutočnosti tento prepad uskutočnili nemeckí agenti Sicherheitsdienstu v poľských uniformách v rámci operácie Fall Weiss. Prvý september 1939 sa tak zapísal do dejín ako začiatok druhej svetovej vojny, ktorá si vyžiadala 60 miliónov ľudských obetí. Druhá operácia s fingovaným útokom lietadiel na budovy Svetového obchodného centra ukončila dekádu, ktorá letnými lúčmi aspoň naoko oteplila medzinárodnú scénu po období studenej vojny. Opäť september a opäť svetová vojna, tentoraz vedená najrafinovanejším spôsobom – a síce tak, že ľudia o nej ešte stále nevedia, stále ju vnímajú ako čosi, čo sa ich netýka. Plíži sa pomaly, z kontinentu na kontinent, z krajiny ku krajine. Jej podoby a štruktúra sa menia, pointa však pre human a nonhuman bytosti ostáva stále rovnaká – ovládnutie životného priestoru a prístup k bohatstvám Zeme. Vojna sa najprv pomenovala ako vojna proti terorizmu. Masakrovala nevinné obete v Afganistane a Iraku. Rozpoltila Západ, no všeobecný úzus je doteraz hmatateľný – bola spravodlivou odvetou za činy niekoľkých jednotlivcov tak ako v Gliwiciach. A svet toto absurdum prijal. Svet, ktorý sa na konci televíznych novín roztápa dojatím nad narodením malého hroch, svet, okázalo bojujúci za homosexuálne manželstvá, svet, kde všetky hodnoty strácajú význam – tento svet vedený na

jatky mlčí. Dokonca aj vtedy, keď už plamene olizujú strechy našich domovov. Český katolícky kňaz a lingvista profesor Petr Piťha v dojímavom prejave o obetiach vojny vraví, že „zomreli preto, lebo si ľudia včas nepripustili, že sú ohrození. Treba sa poučiť, pretože sme opäť ohrození, a opäť si to nechceme priznať. Vravíme: žijeme v mieri, pritom sa bojuje, útočí a zabíja. Vo svojej hlúposti a pýche poučujeme celý svet. Vravíme náboženské vojny – stredoveký nezmysel. Očakávame, že oni odhodia svojho boha, pretože my sme to spravili. Ale oni to neurobia, pretože na nás vidia, kam to vedie, že vymierame. Vravíme, že s nimi musíme viesť dialóg. Ale oni nás nebudú počúvať, pretože chcú hovoriť o náboženstve, a my žiadne nemáme. Pretože sme nekonečne liberálni. Vravíme, že si máme jeden druhého vážiť. Ale oni si nás vážiť nemôžu, pretože oni sú schopní za svoju pravdu položiť život. Nedajme sa mýliť, naši politici sa vôbec nezaujímajú o islam, ale o ropu a predaj obnosených zbraní. My im to nemôžeme vytknúť. Máme ich síce za krátkozrakých hlupákov, ale nesmieme to priznať, pretože sme ich zvolili. Usilujeme o mier na Ukrajine, ale sami sme pripustili, aby bol ohrozený, a ponáhľame sa priživiť, pretože nepriznáme, že nejde ani o Ukrajincov, ani o Rusov, ale opäť o peniaze a rovnováhy bánk, ktoré sa rozhojdali ako lode, keď sa zdvihnú vlny.“ Sme nepoučiteľní. Slnkom unavení vstupujeme do ďalšieho vopred pripraveného dejstva jesene, v ktorom budeme platiť účty za iných. To najmä preto, lebo mnohých z nás sa im podarilo presvedčiť, že to je v náš prospech. Najmä preto, lebo sme ľahostajní, rozmaznaní a nejestvuje už nič, čo by nás držalo spolu. Nadchli sme sa prítomným okamihom natoľko, že sme pritom iným odňali právo na budúcnosť. Tá nejestvuje, pretože sme nastavení na život okamžitých výhod, ba dokonca výhod na splátky. Lenže neskorým letom a prichádzajúcou jeseňou sa tiene predlžujú a naše šance krátia. Naša súdržnosť a veľké ideály sa scvrkli na pár uzavretých skupín, ktorých nádejou je prežiť na vlastnú päsť. Naša kultúra, civilizácia a vymoženosti sa strácajú v šere dlhých tieňov jesene.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > MIGRAČNÁ KRÍZA SKÚŠA PEVNOSŤ EURÓPY

Patrik Sloboda

MIGRAČNÁ KRÍZA SKÚŠA PEVNOSŤ EURÓPY

tečenecká dráma rozšírila v auguste javisko, na ktorom sa odohráva, prakticky na celú Európu. Na pobreží Stredozemného mora vyvrcholila letná turistická sezóna, no nie je isté, či aj sezóna prevádzačských kartelov, ktoré preplavili tento rok z Afriky a Blízkeho východu cez Stredozemné a Egejské more státisíce osôb. Presné počty nie sú známe a oficiálne odhady ostávajú zámerne podhodnocované. Je to pochopiteľné. Štátna moc a jej nadstavba v Bruseli nechce dopustiť, aby sa prehlbovali obavy, šíril strach a oživovali historické reminiscencie na islamských nájazdníkov. Počiatočnú pasivitu silových zložiek členských štátov EÚ voči masovému organizovanému prívalu spoza mora vystriedali pod tlakom tzv. suchozemského náporu cez Balkán sporadické snahy o pribrzdenie tohto novodobého sťahovania národov. Ako prvé začalo oplocovať krátke najohrozenejšie úseky svojich hraníc so Srbskom Maďarsko. Na západnom okraji pevniny si Francúzsko oplotilo okolie Eurotunela. V druhej polovici augusta sa pridalo Macedónsko, keď počty migrantov valiacich sa z Grécka dosahovali tisíce. Atény tým len uvoľnili tlak, keď Kos a iné jeho ostrovy pri brehoch Turecka kolabovali pod váhou tisícov migrantov, ktorých tam prevádzači dopravovali z anatólskeho pobrežia. Neuvoľnilo však ventily v EÚ ako prvé. Grécko a Taliansko s tým začali v tichosti už na jar, keď sa ukázalo, že vnútrozemské štáty Únie odmietajú tzv. systémový princíp rovnomernej distribúcie migrantov po celom území EÚ. Migračná politika ostáva v kompetencii dvadsiatich ôsmich štátov Únie a ich ochota otvárať sa masovej migrácii sa rôzni. Priepasť medzi vládami a občanmi je v tejto otázke hlboká. Úlohu baranidla, dunivo búšiaceho do brán „pevnosti Európa“, preberajú veľké nadnárodné mimovládne organizácie kalibru Amnesty International.

Návšteva jej delegácie v rakúskom utečeneckom tábore Traiskirchen roztriasla rakúskej vláde kolená. Rozohnený riaditeľ rakúskej pobočky Amnesty Heinz Patzelt uviedol, že je „nevýslovne nahnevaný“, pričom dodal, že podmienky, ktoré v tábore vládnu, sú príkladom neschopnosti postarať sa o migrantov. Správa TASR ďalej citovala rakúske ministerstvo vnútra, že o „povážlivej situácii“ v tábore vie a pripravovaný zákon umožní ubytovávať migrantov v štátnych zariadeniach aj napriek námietkam jednotlivých spolkových krajín, ktoré odmietli imigračné kvóty. Portál Euractiv. com podal vysvetlenie, ako sa v Rakúsku naloží s tvrdohlavými krajinskými vládami Spolkovej republiky Rakúsko. Spolková vláda nechá svojou poslaneckou väčšinou v parlamente novelizovať príslušné zákony a od októbra získa právo určovať povinné kvóty pre distribúciu migrantov. Vôľa národa bude musieť ustúpiť diktátu centrály a doktríne sociálnych inžinierov. Rakúske ministerstvo vnútra spustilo 17. augusta propagačnú kampaň v nebývalom tóne: „Veľavážené Rakúšanky, veľavážení Rakúšania! My, zamestnanci Spolkového ministerstva vnútra, obraciame sa týmto listom na vás, pretože sme pri riešení otázok ubytovania pre ľudí na úteku narazili na limity kompetencií našej federácie a potrebuje pomoc každého z vás... Žiaľ, pri našom konštruktívnom úsilí o realizáciu ubytovania, aby sme týmto ľuďom poskytli pevnú strechu nad hlavou, sme narazili na odpor na rôznych úrovniach... V tejto kríze sú len dve základné možnosti: môžeme všetci držať spolu a vyvinúť spoločné úsilie, aby sme zvládli túto výzvu, alebo stáť proti sebe a sústreďovať sa na politické spory. My chceme naďalej spolupracovať pri nájdení riešenia.“ Podľa všetkého sa nakoniec presadí požadovaná spolupráca Rakúšanov so svojou vládou, ako aj Rakúska a ostatných členov EÚ s bruselskou eurokraciou.

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

DONALD TRUMP O PRISŤAHOVALECKEJ POLITIKE

Americký miliardár Donald Trump, ktorý sa uchádza o nomináciu na prezidentského kandidáta Republikánskej strany v budúcoročných voľbách, predložil program reformy prisťahovaleckej politiky Spojených štátov. Zverejnil ho na svojej webovej stránke donaldjtrump.com. Je typicky trumpovský. Stručný, výstižný a úderný. Vychádza z troch princípov, a tie majú čo povedať aj Európanom žijúcim v nadnárodnom zoskupení Európskej únie, ktorá pre nich pripravuje prisťahovaleckú politiku idúcu proti ich vôli a inštinktom. Prostoreký newyorský podnikateľ, ktorý v preferenciách vysoko poráža všetkých republikánskych protikandidátov, ide priamo k jadru veci:

1. Národ bez hraníc nie je národom. Južná hranica potrebuje oplotenie. 2. Národ bez zákonov nie je národom. Zákony prijaté v súlade s ústavným systémom politickej moci sa musia dodržiavať. 3. Národ, ktorý neslúži vlastným občanom, nie je národom. Každý imigračný program musí priaznivo ovplyvniť zamestnanosť, mzdy a bezpečnosť všetkých Američanov. Dodajme, že pod pojmom národ treba rozumieť politický národ tvoriaci krajinu Spojené štáty americké. Šesťdesiatdeväťročný boháč, ktorý v minulosti štedro sponzoroval republikánskych i demokratických kandidátov, ich má dokonale prehliadnutých. Nešetrí nikoho a útočí na predajných politikov už v úvodných vetách: „Keď politici hovoria o reforme imigračnej politiky, majú na mysli amnestiu, lacnú pracovnú silu a otvorené hranice. Návrh zákona predložený senátormi Chuckom Schumerom a Marcom Rubiom nie je ničím iným ako darom ich korporatívnym patrónom, ktorí riadia obe strany. Skutočná reforma prisťahovaleckej politiky by mala slúžiť potrebám pracujúceho človeka, nie bohatých nadnárodných darcov... To sa musí zmeniť.“

Trumpov prístup k migrantom ako k pracovnej sile dráždi americké neoliberálne kruhy, bruselskú eurokraciu i agentúru OSN pre populačný rozvoj UNPD, keď podotýka, že: „Prísun pracovnej sily zo zahraničia tlačí na mzdy, udržiava vysokú nezamestnanosť a bráni chudobným a pracujúcim Američanom – vrátane samotných prisťahovalcov a ich detí – dosahovať príjmy primerané pre strednú triedu.“ Aké východisko navrhuje? „Musíme kontrolovať príchod nízkopríjmových pracovných síl, aby sme umožnili rast miezd.“

ČO VYČÍTA ZÁPADU HENRY KISSINGER

V máji sa dožil 92 rokov rodák z bavorského Fürthu, ktorý po prisťahovaní do USA v novembri 1938 a naturalizácii v americkej vojenskej uniforme v júni 1943 začal kariéru v oblasti americkej zahraničnej politiky. Meno Heinz Alfred Kissinger si zmenil na Henry Alfred Kissinger a dotiahol to vysoko, až na post poradcu prezidenta Nixona v otázkach národnej bezpečnosti a ministra zahraničných vecí. Hoci odišiel z vládnych služieb takmer pred 40 rokmi, jeho kuloárny vplyv na medzinárodnej politickej scéne vôbec neslabne. Skôr naopak. Ostáva váženým hosťom na podujatiach organizovaných svetovými politickými a finančnými elitami. Zdravie mu slúži, myseľ má čulú a jeho cestovný kalendár ostáva nabitý ako pred desaťročiami. Pomáhal zaradiť postmaoistickú Čínu aj s jej komunistickou straníckou štruktúrou do globálnej ekonomiky a bol spolutvorcom politiky uvoľnenia medzi USA a Sovietskym zväzom. Rozumie ruskej duši lepšie než ktokoľvek zo súčasnej americkej vládnucej garnitúry a vedie konzultačné rozhovory aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Predvlani ho dokonca navštívil v Moskve. Devätnásteho augusta poskytol rozhovor prestížnemu americkému dvojmesačníku The National Interest, v ktorom dal transatlantickému Západu niekoľko cenných rád. Boli zároveň mementom, aby Washington s Bruselom nezabúdali na to najdôležitejšie: nezastaviť priebeh globalizačných procesov. Samozrejme, na to najdôležitejšie z pohľadu jedného z architektov nového usporiadania sveta pre 21. storočie. V zrelom veku 91 rokov vlani v septembri vysvetlil globalizačné priority vo svojej knihe World Order (Svetový po-

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

riadok) držiteľom moci vo Washingtone, Moskve, Bruseli a Pekingu. Trápi ho predovšetkým návrat studenej vojny medzi Ruskom a Amerikou kvôli Ukrajine. „Problém nespočíva v tom, ako sa Spojené štáty vymotajú z ukrajinskej slepej uličky, ale v spôsobe, ako učiniť, aby to upevnilo medzinárodný poriadok.“ Elegantným jazykom vyčíta Západu uprednostňovanie krátkodobých cieľov pred dlhodobými, keď si Západ zaumienil rozbiť Rusko. Dlhodobou stratégiou má byť integrácia Ruska.

ROPNÉ CENOVÉ DÉJÀ VU

Svetové ceny ropy zostúpili ku koncu druhej augustovej dekády na historické minimá. Cena ropnej zmesi Brent zo Severného mora klesla na 45,46 dolárov za barel a nakrátko sa znížila až na 45,07. Po prvýkrát od marca 2009 sa cena Brentu tesne priblížila hranici 45 dolárov. Za rovnaké obdobie spadol barel americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) pod hranicu 40 dolárov. Cenový zostup trval ôsmy týždeň za sebou, čo pripomína manévrovanie Spojených štátov z roku 1986, ktoré odvtedy upadlo do zabudnutia. Zaslúži si aspoň stručné vysvetlenie. Na prelome rokov 1985 a 1986 sa ceny ropy v priebehu piatich mesiacov zosunuli z 30 na 10 dolárov za barel. Ropný kartel OPEC, ktorému tak ako dnes dominovala Saudská Arábia, zvýšil ťažbu, zaplavil trhy a dusil devízové príjmy vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Sovietska ekonomika začala kolabovať, čo uľahčilo novému vládcovi v Kremli Michailovi Gorbačovovi rozbehnutie tzv. perestrojky, ktorou pochoval dovtedajší politicko-hospodársky systém. I súčasná ropná cenová kalamita nesie znaky taktickej operácie Spojených štátov v rámci hospodárskej vojny, ktorú vedie s Ruskom. Trpia všetci vývozcovia, a najviac z nich dve krajiny, kde by Západ rád videl zhoršenie hospodárskej

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

situácie do takej miery, aby urýchlila výmenu režimov: Irán a Venezuela. Dohodu o iránskom jadrovom programe, ktorú podpísal Teherán so svetovými mocnosťami, čakajú zdĺhavé ratifikačné procesy. Teherán bol donútený uzavrieť ju v dôsledku hospodárskeho tlaku, embarga a klesajúcich príjmov z vývozu povolených objemov čierneho zlata. Dohoda však nezbavila krajinu islamského šiitského teokratického vedenia, ktoré si s Washingtonom ťažko niekedy dostatočne porozumie. Iránsky štátny rozpočet dokáže vykazovať vyrovnanú bilanciu až pri cene ropy 90 až 100 dolárov za barel. Podobne je na tom venezuelský. Zadlženosť vlády v Caracase prudko stúpa a o hospodárskom raste sa jej môže len snívať. Venezuela s Iránom nemajú na rozdiel od Ruska solídne devízové rezervy na vykrývanie výpadkov z príjmov za ropu. Caracas začína zúfalo zháňať pôžičky na svetových finančných trhoch, a tie kladú aj politické podmienky, ktoré sa môžu ukázať ako nesplniteľné.

ABECEDA PRE GOOGLE

Internetový gigant Google sa od prvopočiatkov pred desiatimi rokmi chválil tým, že nie je obyčajnou spoločnosťou a nedopustí spomalenie inovatívnosti z dôvodu ťažkopádnosti a nadmernej veľkosti. Šéfovia spoločnosti v polovici augusta prekvapili miliardy zákazníkov oznamom o najväčšej prestavbe firmy od jej založenia. Spočíva v založení holdingu Alphabet, po slovensky Abeceda, ktorý sa stáva materskou spoločnosťou známeho Google a desiatok ďalších firiem alebo iniciatív vytvorených najlepšími mozgami planéty v službách Google. V zoštíhlenej korporácii Google ostáva okrem iného vyhľadávač Google, celý reklamný biznis, operačný systém Android, aplikácie pre Android, kartografické služby Google Maps, komunikačné služby Gmail a video YouTube.

Funkcie výkonného riaditeľa Google sa ujal Sundar Pichai. To nie je slovenské či české, ale indické meno a patrí šéfovi divízie megaúspešného Androidu. Zakladatelia Google Larry Page a Sergej Brin sa podelia o šéfovské kreslá vo všetko zastrešujúcej Abecede. Page ako jej výkonný riaditeľ a Brin ako prezident. Moskovčania si tak budú môcť hovoriť, že gigantická Abeceda sa ocitá v ruských rukách, pretože 42-ročný Sergej je rodákom z ich mesta. Pod Abecedu budú spadať nové vlastné firmy a akvizície, ktorými Google začal prenikať do vedeckých odborov, pôvodne na míle vzdialených od informačných technológií, ako napríklad medicína. Google preniká do týchto odvetví prostredníctvom digitalizácie a informatiky. Pod Abecedu budú patriť projekty ako Wing testujúci drony alebo Fiber poskytujúci rýchly a lacný internet. Pridajme chytré termostaty Nest, okuliare Goo gle Glass, nanočastice na zisťovanie príznakov chorôb, autonómne riadené vozidlá a výpočet by mohol pokračovať desiatkami ďalších projektov. Pozoruhodný je Sidewalk Labs, ktorým sa spoločnosť Google pustila do riešenia otázok synchronizácie informačných systémov a hardvérovej elektroniky potrebných pre chod miest a urbanistických komplexov. Tromfmi v rukáve Abecedy sa možno ukážu spoločnosti ako Boston Dynamics vyvíjajúca autonómne roboty a v širšom zmysle projekty na vývoj umelej inteligencie.

SYRIZA S ODŠTIEPENÝM KRÍDLOM

Ochota gréckeho ministerského predsedu Alexisa Tsiprasa splniť podmienky veriteľov, aby Atény dostali 86-miliardový úver a mohli z neho splácať dlhy, sa neobišla bez politických následkov. Grécko zaplatilo Bruselu politicky prísne vymáhateľným záväzkom spustiť rozsiahle štrukturálne reformy, vyžadujúce si zvyšovanie daní, prehĺbenie úsporných opatrení a nekompromisné rozšírenie privatizácie. Dvadsaťpäť poslancov hnutia SYRIZA to považovalo za oportunistickú zradu, po ktorej SYRIZA stratila nárok nazývať sa koalíciou radikálnej ľavice. Tsipras však stranu nerozpustil, ani nepremenoval, a tak 21. augusta založili novú stranu Laïkí Enótita (Ľudová jednota). Programové ciele sú prosté: držať sa pôvodných politických zámerov

SYRIZA, skoncovať s úspornými opatreniami nalinkovanými Bruselom, zrušiť veľkú časť dlhu a prerušiť splácanie, zastaviť privatizáciu, znárodniť strategické podniky a banky, ako aj prehodnotiť členstvo v NATO a v eurozóne. Na čelo

Ľudovej jednoty sa postavil Tsiprasov exminister energetiky Panagiotis Lafazanis. O vytvorenie vlády sa ešte formálne pokúšajú politické strany, ktoré skončili v januárových voľbách na druhom a treťom mieste, no všeobecne sa má za to, že vládu, ktorá 20. augusta podala demisiu, vystrieda úradnícky kabinet. Predčasné parlamentné voľby potom prebehnú pravdepodobne 20. septembra.

ERDOGANOVI SVITLA NOVÁ NÁDEJ

Turecký prezident Recep Erdogan zastavil sériu márnych pokusov o zostavenie vlády najsilnejšej strany, ktorá vzišla z júnových parlamentných volieb. Vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) prišla po hlasovaní 7. júna o nadpolovičnú väčšinu a úradujúci ministerský predseda odvtedy nenašiel prijateľného koaličného partnera potrebného na zostavenie väčšinovej vlády. Škrt cez rozpočet mu v júnových voľbách urobila prokurdská Ľudovodemokratická strana (HDP) ziskom dostatočne vysokým na prekročenie desaťpercentného prahu potrebného pre vstup do parlamentu. Erdogan, ktorý založil AKP pred trinástimi rokmi a donedávna ju aj viedol, vyostril vzťahy s radikálnym krídlom tureckých Kurdov známym ako Kurdská strana pracujúcich (PKK). Ako zámienku využil teroristický útok na kurdskom juhovýchode Turecka, po ktorom PKK obvinila Ankaru z nedostatočnej ochrany pred teroristami z hnutia Islamský štát. Zároveň odvolala prímerie a obnovila ozbrojený boj za autonómiu. To ju môže stáť v predčasných voľbách, stanovených na 1. novembra, hlasy umiernených Kurdov, s čím prezident a premiér aj rátajú. (ps)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA

ĎALŠIA AMERICKÁ DEMONŠTRÁCIA SILY

Šesť mesiacov po tom, ako 2000-kilometrová dragúnska jazda 120 armádnych vozidiel a vojakov USA z Estónska do bavorského Vilsecku cez územie ČR vyprovokovala medzi jej stúpencami a odporcami rozporuplné reakcie, uskutočnia Spojené štáty spoločné cvičenie s Maďarskom, ktorého súčasťou má byť aj tranzit konvoja obrnených vozidiel z Nemecka po európskych cestách. Český server Lidovky.cz sa domnieva, že 700-kilometrová trasa, ktorej detaily zatiaľ nie sú známe, pravdepodobne povedie po diaľnici D1 cez Brno a Bratislavu. Pozemný presun po trase Nemecko – Česko – Maďarsko by bol s vynechaním Slovenska akiste nepredstaviteľný. „Je to príležitosť, ako posilniť naše spojenectvo s partnermi v regióne. Krajiny, s ktorými cvičíme, sú znepokojené Ruskom ako hrozbou pre stabilitu kontinentu. My chceme silnú Európu,“ zdôvodňuje hovorca amerických síl Joe Buccino jesenné manévre, ktoré majú okrem „posilnenia americko-maďarského spojenectva“ uistiť aliančných partnerov, že americké jednotky im budú v prípade potreby nablízku. „Aj keď jazda a cvičenie nie sú myslené ako odkaz Rusom vo svetle pokračujúceho napätia, majú demonštrovať mobilitu a odhodlanie USA a ich spojencov,“ nechal sa počuť veliteľ 2. motorizovaného pluku vo Vilsecku John Meyer. Dôvodom veľkého dvojmesačného cvičenia s hollywoodskym názvom Brave Warrior (Statočný bojovník) je „znepokojenie európskych spojencov USA nedávnymi ruskými aktivitami“. Podľa najnovších informácií, ktoré poskytol náčelník Generálneho štábu OS SR Milan Maxim, by mal mať americký vojenský konvoj veľkosť zmenšeného práporu a pozostávať by mal asi zo sto až stopäťdesiat kolesových obrnených bojových vozidiel a 500 ľudí. Ako dodal, presúvať by sa mal v čase od 12. do 19. septembra s tým, že „presný termín i trasa sú otázkou ďalšieho plánovania“.

Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

NAMIESTO MINISTRA GLVÁČA INFORMOVAL O LIETADLE EXMINISTER GALKO

Prvýkrát vystrašilo Spišiakov 8. 8. podvečer a druhýkrát 10. 8. popoludní. Z veľkého stroja letiaceho nízko nad zemou sa vykľulo štvormotorové nákladné lietadlo C-130 Hercules s americkou posádkou na palube. Paradoxné je, že vysvetlenie neposkytol ten, kto to urobiť mal, čiže minister Martin Glváč (SMER-SD), ale jeho predchodca a poslanec Ľubomír Galko (SaS): „Toto lietadlo musí mať – a podľa mojich informácií aj má podaný letový plán a lieta z jedného nemenovaného mesta. Zo záberov sa zdá, že predpisy boli dodržané a neletelo nižšie ako 300 metrov,“ zmenšil informačné vákuum exminister obrany. „Prelet lietadla nad územím SR bol súčasťou vopred plánovanej a dlhodobo koordinovanej výcvikovej aktivity spojeneckých vzdušných síl. Nejde teda o náš výcvik. Na aktuálne prelety boli vydané riadne diplomatické povolenia MZV SR v koordinácii so Vzdušnými silami OS SR,“ uviedol Komunikačný odbor MO SR. Podľa televízie TA3 k nám stroj priletel z ČR. Predmetom výcviku tamojších pilotov spolu s americkými nad územím SR bolo riadenie taktického lietadla v neznámom prostredí.

a dve transportné lietadlá C-27J Spartan talianskeho výrobcu Alenia Aermacchi naozaj cenovú a technicko-taktickú výhodu? „Bez ďalšieho drahého vybavenia nemožno vrtuľníky efektívne využiť na bojovú činnosť, dokonca ani na záchranárske účely, pretože ich prevádzka a najmä servis sú drahé. Je to taká čierna diera vysávajúca peniaze občanov,“ tvrdí predseda Asociácie slovenských vojakov (ASV) Jozef Žarnovičan. „Zaujímavý je tiež fakt, že pri oboch nákupoch, či už ide o vrtuľníky alebo o dopravné lietadlá, má byť subdodávateľom česká spoločnosť Aero Vodochody, kde je hlavným akcionárom Penta Group. Myslím si, že sa treba pozrieť, do akej miery korupcia ovplyvňuje demokratický výberový proces. Zdá sa, že v ozbrojených silách je celá grupa goríl,“ poznamenal Žarnovičan.

ČO BUDE S LOGISTICKÝM SKLADOM NEĎALEKO POPRADU?

SR ZATIAĽ NEMÁ V ÚMYSLE ŽIADAŤ STÁLU ZÁKLADŇU NATO

ZA NÁKUPMI VRTUĽNÍKOV I LIETADIEL VRAJ STOJÍ PENTA GROUP

Nedávne aktivity rezortu obrany pri nákupe leteckej vojenskej techniky stále vyvolávajú pochybnosti. Aká je pravda? Prináša nám kontrakt na deväť amerických vrtuľníkov Black Hawk

ranné plány s plánmi Aliancie,“ potvrdil riaditeľ tlačového odboru MZV Juraj Tomaga. Napriek tomu, že viaceré štáty (Nemecko nevynímajúc) myšlienke stáleho rozmiestnenia aliančných vojakov v bývalom východnom bloku nie sú naklonené, tlak Poľska je čoraz silnejší. Zvyšné krajiny V4 (ČR, Slovensko a Maďarsko) sa tak v otázke nadšenia pre severoatlantické záležitosti dostávajú do vleku svojho najväčšieho partnera.

Kým pobaltské krajiny a Poľsko sa vydali cestou militarizácie a vytrvalo žiadajú o zriadenie stálych základní NATO na svojom území, SR si zvolila inú formu spoluúčasti, ktorú chce prezentovať 3. a 4. novembra 2015 v Bukurešti počas stretnutia lídrov členských štátov východného krídla Aliancie (Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Česko, Maďarsko, Bulharsko, Slovensko a Rumunsko). „Vidíme a rešpektujeme, že niektoré krajiny NATO žiadajú základne na svojom území. Slovensko stálu základňu na vlastnom území nepožaduje. Pracujeme na vytvorení malých kontaktných skupín, ktorých hlavnou úlohou bude koordinovať národné ob-

Vlani v septembri rozvírila ovzdušie správa o nevyužitom logistickom sklade 20 kilometrov od Popradu, ktorý mal na samite NATO v britskom Walese (4. – 5. 9. 2014) ponúknuť Aliancii prezident SR Andrej Kiska. Aj keď sa Brusel k ponuke dodnes nevyjadril a šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák vtedy poprel šíriace sa špekulácie o zriadení skladu zbraní a rakiet, či nebodaj základne NATO, samotný plán tým, že sa okolo neho robili tajnosti, neprestal obyvateľov mesta pod Tatrami znepokojovať. Čo konkrétne sa na tomto mieste malo uskladňovať, ostáva záhadou. Určite však nie vojenské rovnošaty ani obuv, ale nejaký druh munície určenej na operácie NATO. V každom prípade sa netreba obávať, že trojica Kiska – Lajčák – Glváč nechá vec odísť dostratena. Už teraz dávame pre potreby Aliancie (rozumej prevažne USA) k dispozícii letisko Sliač a vojenské výcvikové stredisko Lešť. Čo bude ďalej a aký diel z pravdivého celku nám bude opäť sprístupnený, môžeme len hádať. (jup)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > USA VERZUS BRAZÍLIA – TICHÝ BOJ O ZÁPADNÚ POLOGUĽU

Patrik Sloboda

USA VERZUS BRAZÍLIA – TICHÝ BOJ O ZÁPADNÚ POLOGUĽU

KÝM EURÓPA SO ZNEPOKOJENÍM SLEDUJE NÁVRAT STUDENEJ VOJNY A ÚSILIE SPOJENÝCH ŠTÁTOV POLITICKÝM, VOJENSKÝM, HOSPODÁRSKYM A PSYCHOLOGICKÝM NÁTLAKOM DONÚTIŤ RUSKO, ABY SA POLOŽILO NA KOLENÁ, MENEJ SI VŠÍMA MIERNEJŠÍ NÁPOR USA NA SVOJHO HLAVNÉHO RIVALA NA ZÁPADNEJ POLOGULI – BRAZÍLIU. ČASŤ EURÓPSKEJ VEREJNOSTI DOSIAĽ VNÍMA DIANIE V ZÁPADNEJ HEMISFÉRE CEZ TRADIČNÚ PRIZMU ROZDELENIA SVETA NA ZÓNY VPLYVU A WASHINGTONU SA PRÍLIŠ NEČUDUJE, ŽE SI „ZADNÝ DVOR“ STRÁŽI PRED VOTRELCAMI ZO ZÁMORIA.

ína považuje za svoj zadný dvor Juhočínske more. Rusko začalo nesmelo hovoriť o tom svojom pod pojmom „blízke zahraničie“ v zmysle priestoru, ktorý sa vynoril po páde železnej opony a zániku Sovietskeho zväzu, no čoskoro s tým prestalo, keď väčšina európskych postsocialistických krajín vstúpila do NATO a Európskej únie. O Indickom oceáne ako o svojom zadnom dvore sa diskrétne zmieňuje India, ktorá v súčasnosti prudko hospodársky rastie a mení sa na svetovú veľmoc. Len málokto si uvedomuje, že merané paritou kúpnej sily má India tretí najvyšší hrubý domáci produkt na svete. Ohromný dojem týchto čísel sa bleskovo vyparí po prepočte HDP v PPP na obyvateľa. Na štatisticky priemerného Inda pripadne takmer desaťkrát menej vytvoreného bohatstva ako na priemerného Američana: 5 855 dolárov oproti 54 597. USA, Čína, Rusko i Európska únia napriek tomu pristupujú k Indii v medzinárodnej aréne viac-menej ako k seberovnému, aj keď z odlišných dôvodov.

VEĽKÁ, NO NEVÝRAZNÁ

Analogickú mieru prejavovanej úcty si želá Brazília stojaca na 7. priečke rebríčka HDP v PPP. Môže sa pochváliť čiastkou 16 096 dolárov na obyvateľa, čo je slušné, ak zoberieme do úvahy rázny pokles chudoby v krajine samby vďaka systému prerozdeľovania vytvoreného bohatstva, ktorý ženie do zúrivosti apologétov neoliberalizmu a darvinovského divokého kapitalizmu. Brazília si vyžaduje viac rešpektu od veľmocí, aj keď nevlastní atómové zbrane a nie je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, ktorým by vzhľadom na svoju veľkosť chcela byť. Je predsa juhoamerickým obrom zaberajúcim takmer polovicu rozlohy Južnej Ameriky. Ešte viac vynikne hospodárskou výkonnosťou: HDP v PPP celej Južnej Ameriky dosiahol vlani 4 738 384 000 dolárov, a bolo to predovšetkým zásluhou Brazílie, ktorá prispela viac ako troma biliónmi (3 072 607 000). Brazílii tak nemožno uprieť kaliber svetovej veľmoci. Jej hospodárske

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > USA VERZUS BRAZÍLIA – TICHÝ BOJ O ZÁPADNÚ POLOGUĽU

i politické záujmy presahujú rámec západnej pologule ovládanej severoamerickým hegemónom. Portugalsky hovoriaca Brazília uvažuje v globálnych, takmer imperiálnych rozmeroch, pretože do svojej sféry vplyvu zaraďuje všetky portugalsky hovoriace štáty sveta počínajúc zbedačeným Portugalskom a končiac africkou Angolou, Mozambikom a Guineou-Bissau. Impériom raz aj bola. Po osamostatnení sa pred necelými dvesto rokmi stala cisárstvom a ostala ním vyše pol storočia (1822 – 1889). Skôr, než začala viesť vlastnú imperiálnu politiku, i ju nepriamo uzemnil prezident USA James Monroe posolstvom pre európske koloniálne mocnosti. Washington si vyhradil právo brániť im pri zasahovaní do vnútorných záležitostí krajín západnej hemisféry. Brazílske cisárstvo malo plné ruky práce s udržiavaním vnútornej súdržnosti a nestavalo sa na odpor zahraničnopolitickej doktríne USA, ktorá dostala pomenovanie Monroova. Brazília nedeklarovala vlastnú doktrínu ani po premene na federatívnu republiku a dopustila zasahovanie severoamerického hegemóna do svojich záležitostí. Vyvrcholilo to v polovici minulého storočia po prevrate na Kube, kde Fidel Castro začal budovať socialistický štát. Spojené štáty očkovali Latinskú Ameriku proti „kubánskej nákaze“ povzbudzovaním nastoľovania krajne pravicových režimov vrátane vojenských diktatúr. Po Brazílii dupali čižmy vojakov od marca 1964 do marca 1985.

BURIČKA DILMA

Táto éra zanechala šrámy na duši i tele súčasnej prezidentky Dilmy Rousseffovej, ktorá pôsobila v marxistickom podzemnom revolučnom odboji, kým ju v januári 1970 nezatkli. Zúčastňovala sa aj prepadávania bánk a vojaci ju ako nebezpečného zločinca pri výsluchoch mučili. Do vysokej politiky prenikla začiatkom nového tisícročia po prestupe z Demokratickej strany práce do Strany pracujúcich v ideálnom období nástupu jej zakladateľa Lulu da Silvu do prezidentského úradu. Za pomoc pri koncipovaní politiky energetickej nezávislosti Brazílie ju odmenil kreslom ministerky energetiky. Neskôr ju vymenoval za šéfku prezidentského úradu a pred piatimi rokmi jej dopomohol k víťazstvu v prezi-

dentských voľbách. Je dedičkou jeho politickej filozofie postavenej na zásade silného štátu so zmiešaným hospodárstvom slúžiacim na zlepšovanie postavenia všetkých vrstiev obyvateľstva. Brazília od nástupu Lulu da Silvu do prezidentského úradu v januári 2003 začala zavádzať hlboké sociálne reformy. Nenásytný čínsky dopyt po surovinách a agroproduktoch Brazílie zrýchlil jej hospodársky rast, čo poskytlo vláde zdroje na spustenie podporných programov pre ľudí s nízkymi príjmami. V dvestomiliónovej krajine tvorili väčšinu obyvateľstva. Ku koncu druhého volebného obdobia Lulu da Silvu klesol počet osôb žijúcich pod hranicou chudoby na 15 percent. Bol to úspech dosiahnutý bez revolučných turbulencií venezuelského petrodolárového socializmu.

TŔNISTÁ CESTA K MULTIPOLARITE

Brazílsky štát uskutočňoval program diverzifikácie národného hospodárstva a Brazílsky štátny investičný fond neľutoval prostriedky na budovanie zbrojného, vesmírneho, leteckého, elektronického a petrochemického priemyslu, ako aj kybernetiky, biotechnológií a iných nových odvetví. Brazílii sa podarilo prekonať Rusko v znižovaní podielu surovín na vývoze na súčasných zhruba 40 %. Washingtonu tak rástol na juhu pologule rival, ktorého navonok chválil, dokiaľ pre médiá ostával fackovacím panákom venezuelský veľkohubý prezident Hugo Chávez. Z rečníckych pódií ho pred štyrmi rokmi začala vyháňať rakovina, ktorá v marci 2013 ukončila jeho život. Nastal čas zobrať si na paškál skutočného vyzývateľa hegemónie gringov – Brazíliu. Dilma Rousseffová sa po nástupe do úradu dopustila dvoch zásadných chýb. Prvá bola vnútropolitická, no napraviteľná – nevyčistila po Lulovi da Silvovi augiášovský chliev skorumpovaného štátneho a verejného sektora od najnehanebnejších záujmových skupín. Závažnejšia, a ťažšie zvrátiteľná bola druhá, zahraničnopolitická – zapojenie Brazílie do projektov na premenu sveta z jednopolárneho na multipolárny. Hegemónia USA narazila na múr odporu tvorený piatimi „tehlami“ (BRICS) Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Juhoafrickej republiky.

USA VERZUS BRAZÍLIA – TICHÝ BOJ O ZÁPADNÚ POLOGUĽU > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Brazília doširoka otvorila zadný dvor USA Číne. Prenikaniu čínskych investícií sa nebránia ani Spojené štáty, no medzi prílevmi peňazí do Severnej a Južnej Ameriky existuje rozdiel. Kým Washington a newyorská Wall Street uzatvárajú obchody podľa možnosti s čínskymi súkromnými a špekulatívnym investičnými kruhmi, Brazília uprednostňuje investičné dohody na medzištátnej úrovni. Uľahčuje to vytváranie dlhodobých plánov na rozvoj infraštruktúr a industrializáciu celej Južnej Ameriky tak, aby nekolidovali, a namiesto toho harmonizovali s čínskymi projektmi pre Áziu a Afriku. Čínska i brazílska vláda sa snažia udržiavať v rukách regulačné a kontrolné mechanizmy nad činnosťou súkromných kapitálových skupín v rámci miešanej povahy svojho národného hospodárstva. K rovnakým zásadám sa hlásia Rusko s Indiou, no i tam majú štátny a verejný sektor deformovaný parazitizmom záujmových skupín a oligarchických klanov. Zámery čínskeho štátu koordinovať dlhodobé projekty hospodárskeho rozvoja a obchodnej výmeny s vládami Brazílie, Venezuely, Argentíny, Ekvádoru a Bolívie viedli k nálepkovaniu predstaviteľov týchto krajín ako pročínskych a implicitne protiamerických. Washington pociťuje krajné antipatie aj voči Mercosuru – združeniu voľného obchodu Brazílie, Argentíny, Paraguaja, Uruguaja a Venezuely.

LÁMANIE ODPORU

Odpoveď na otázku, ako skrotiť týchto rebelov, začína Brazíliou. Ak stiahne chvost ona, stíchnu aj ostatní buriči. Ofenzíva amerického kapitálu a vládnych i mimovládnych inštitúcií proti Brazílii postupuje na všetkých frontoch. Úvodná fáza farebnej revolúcie začala na jar 2013 demonštráciami proti márnotratnosti štátneho aparátu, korupcii a iným neduhom verejnej správy. Na jar 2014 sa opakovali pod vedením „zlatej mládeže“ zo stredných tried, ale aj tých stredne nižších, ktoré sa vďaka štátnym sociálnym programom vymanili z chudoby. Keď pouličné protesty nezaberali a Rousseffová vyhrala októbrové prezidentské voľby, nadobudla kampaň proti nej ostrejšiu podobu. Západný kapitál „stratil záujem“ o Brazíliu a korupčné škandály v štátnom energetickom koncerne Petrobras nivočili jej po-

vesť na svetových investičných trhoch. Odmietnutie pripojiť sa k protiruskému obchodnému embargu dostalo Brazíliu do tvrdej kolízie s Bielym domom a hoci Peking vyslal v máji premiéra Li Kche-čchianga do Južnej Ameriky a ten sľúbil zvýšiť čínske investície, nedokázal zaručiť to najdôležitejšie – zvrátiť pokles dovozu surovín a komodít z Brazílie. Znížené príjmy z vývozu spojené s vysychaním západných investícií donútili brazílsku vládu k rozpočtovým škrtom, ale aj tzv. kreatívnemu účtovníctvu. Poznajú ho všade na svete. Ide o systém manipulovania s účtovnými položkami štátneho rozpočtu, aby vykazoval želateľné výsledky. Grécko sa takýmito trikmi dostalo k spoločnej európskej mene a Brazília sa nimi pokúša brzdiť voľný pád tej svojej. Keď Rousseffovej začala hroziť súdna žaloba za schvaľovanie takéhoto falšovania, ohla chrbát a na prelome júna a júla odletela do USA za prezidentom Obamom a investorskými kruhmi. Tlač hlavného prúdu to interpretovala ako otepľovanie vzťahov po škandále z leta 2013 s odhalením odpočúvania Rousseffovej telefónu americkou bezpečnostnou superagentúrou NSA. V októbri 2013 vykričala svoj hnev dokonca v OSN, no 30. júna 2015 na tlačovej konferencii v Bielom dome už označila predminuloročný škandál za uzavretú kapitolu a vyslovila presvedčenie, že NSA ju viac nešpicľuje. Peking a Moskvu na jej návšteve najviac zaujímalo, či a do akej miery obnoví zmrazenú vojenskú spoluprácu s USA. Ich obavy sa naplnili, i keď Brazília s rozmrazovaním iba začala v nádeji, že nebude musieť úplne prerušiť spoluprácu vo vojenských a vesmírnych technológiách s Ruskom a Čínou. V deň návratu Rousseffovej z USA do Brazílie prepukol nový škandál s americkým odpočúvaním a podráždená prezidentka krátko nato odletela do ruskej Ufy na samit BRICS s odhodlaním zabrániť odcudzeniu s Moskvou a Pekingom a oslabovaniu „tehlového kvinteta“ BRICS. Washington usúdil, že v nej nikdy nebude mať verného spojenca a prenechal voľné pole jej domácim politickým protivníkom v parlamente. Zelenú dostali aj pouličné prejavy odporu. Rousseffová teraz bojuje o politické prežitie a Južná Amerika nevie, čo ju ďalej čaká.

AJ GRÉCKY PRÍKLAD UKÁZAL, ŽE REVOLÚCIA JE NEVYHNUTNÁ > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Lukáš Perný

AJ GRÉCKY PRÍKLAD UKÁZAL, ŽE REVOLÚCIA

JE NEVYHNUTNÁ

evypočutí proroci varujú: svet sa už čoskoro radikálne zmení. Súčasný stav je odsúdený na zánik, ale odpoveď na otázku, či bude budúcnosť progresívna, alebo reakčná, je neistá. Hovorí to aj Chris Hedges, americký novinár, spisovateľ, autor knihy Smrť liberálnej triedy. Nachádzame sa v situácii, keď jeden systém už nefunguje, ale nový ešte nie je stanovený (moment, ktorý filozof Antonio Gramsci nazval interregnum – lehota, keď myšlienky podopierajú-

ce starú vládnucu elitu už nemajú moc, ale ešte sme neartikulovali niečo, čo nahradí ich miesto). Fasáda moci – fyzická či ideologická – zostáva bez zmeny, ale má stále menšiu dôveryhodnosť. Aj francúzsky ekonóm Thomas Piketty, autor knihy Kapitál v 21. storočí, ktorý 15 rokov zbieral a analyzoval dáta o majetkovej nerovnosti, sa dopracoval k nasledujúcemu záveru: žijeme vo svete, kde o osude bežných ľudí rozhoduje hŕstka boháčov. Piketty prirovnáva súčasný stav ku koncu 19. storočia (väčší podiel kapitálu si

rozdeľovali tie isté rodiny z generácie na generáciu). Riešením je podľa ekonóma progresívna globálna daň z kapitálu. Máme tu niekoľko dôkazov o tom, že starý poriadok je v troskách a nový sa nevytvoril: transatlantická zmluva o voľnom obchode TTIP a vytváranie nových ekonomických blokov, nové sťahovanie národov v podobe vlny utečencov, masové protesty vo Frankfurte, vzostup náboženského fundamentalizmu, občianska vojna na Ukrajine a vyhrotené vzťahy medzi západom a východom, vojenské zbrojenie NATO a Ruska, bombardovanie Jemenu, vzostup extrémnej pravice vo Francúzsku (Le Penová a Národný front), Česku a na Slovensku, pokles cien ropy a zlata z 21. 7., júlová čínska kríza, euroskepticizmus vo Veľkej Británii (Cameronovo referendum o vystúpení z EÚ) a Rakúsku a, samozrejme, situácia v Grécku. To všetko je dôsledkom krízy neoliberálneho, nadnárodného kapitalizmu, ktorý postupne požiera sám seba a prehlbuje sociálne rozdiely medzi extrémne bohatými a chudobnými. Stredná trieda postupne mizne a aj vďaka tzv. flexibilnému pracovnému času sa utápa v neistote striedania luxusu a mizérie. Píše o tom aj francúzsky filozof Gilles Lipovetsky: „Na jednej strane stojí podnikavý a hyperaktívny jedinec, ktorý sa raduje z prežívania času, na druhej strane je potom jedinec poznamenaný nedostatkom, teda bez práce, finančných zdrojov, zničený prázdnotou času vo svojom živote.“ Kritika systému prichádza zo všetkých strán: radikálni ľavičiari, komunisti, environmentalisti, náboženskí fundamentalisti a konzervatívci, progresívne národné hnutia, ezoterici, alterglobalisti, antikapitalistickí anarchisti či iné smery. Každý z týchto smerov a mnohé ďalšie vidia úpadok v iných príčinách, a s tým, samozrejme, súvisia aj odlišné (prípadné) riešenia alebo kritické popisy súčasnej krízovej situácie. Minulý rok bola na pôde SAV vydaná kniha Revolúcia alebo transformácia, na ktorej medzinárodne a interdisciplinárne spolupracovali sociálni vedci. Z väčšiny štúdií vyplýva, že zmena nie je možná, ale nutná už len pre samotné zachovanie ľudstva. Futurológ Ladislav Hohoš v publikácii upozorňuje na riziko svetovej vojny, definuje stratégie

transformácie a možné deštrukčné následky (ako možné alternatívne scenáre mimo krajne katastrofických vníma tzv. udržateľnú spoločnosť alebo návrat k feudalizmu). Významný filozof František Novosád upozorňuje, že revolučná zmena je nevyhnutná, no zároveň v súčasnej situácii nemožná. V každom prípade je táto kniha významná už aj z toho hľadiska, že sa o súčasnej kríze a revolučných a transformačných zmenách začalo diskutovať na vedeckej úrovni. V rámci teórie revolúcií vytvoril špeciálnu typológiu Jaroslav Krejčí. Významnú úlohu v nej zohráva fakt, či je revolúcia zdola horizontálna (proti cudzej nadvláde, ako bola napríklad na Kube v roku 1959) alebo vertikálna (ako endogénna – z domácich zdrojov, Česko 1419, Anglicko 1642, Francúzsko 1789, Mexiko 1910, alebo exogénna – ako odpoveď na vonkajší impulz, Rusko 1905, Turecko 1908, Čína 1911). Existujú aj revolúcie zhora, ktoré môžu byť vyvolané zvnútra alebo zvonka (čiže nie od utláčaných, ale od vládnucich, podobne ako to bolo nedávno na Ukrajine alebo v Líbyi), a tzv. revolúcie hybridné (nacistické Nemecko 1933, Taliansko 1922). V súčasnosti stále viac hrozí vyvolávanie hybridných revolúcií a revolúcií zhora, ktoré sú výsledkom dômyselnej mediálnej manipulácie a kultúrnej hegemónie. Aj Hedges upozorňuje na to, že hrozí pravicová vôľa budúcnosti. Tvrdí, že svet je v súčasnej dobe blízko bodu krízového zlomu, aký sme ako ľudstvo ešte nikdy nezažili – možno vidieť podobnosti s Veľkou francúzskou revolúciou 1789 a rokom 1848 (v komparácii s európskymi národnými revolúciami). Podľa Hedgesa sa revolúcia blíži, lenže nevieme kedy, kde, ako alebo v mene akej idey. Ide o stav, ktorý Hedges prirovnáva k Leninovi šesť týždňov pred revolúciou vo švajčiarskom exile. Ďalej hovorí, že náš svet potrebuje revolucionára viac ako kedykoľvek predtým: „Sú to často ťažké, excentrické osobnosti od prírody, pretože bojujú za vykročenie vpred, ktoré musí čeliť systému moci takmer akousi formou samovraždy. Ale vo chvíľach prelomu sú rebeli kľúčoví a „seizmickou zmenou” nie je možné prejsť bez nich. Pre revolucionára je kľúčová viera… najmä viera, že sme povolaní vykonávať dobro, ak sme schopní

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > AJ GRÉCKY PRÍKLAD UKÁZAL, ŽE REVOLÚCIA JE NEVYHNUTNÁ

učiť, čo je dobré. Viera tvorí nádej a bez nádeje by to, samozrejme, nemalo zmysel. Nemôžeme ľudom vziať nádej…“ Čo je to pokrok podľa Gramsciho? Sú to „idey, ktoré dávajú ľudom ako celku väčšiu istotu do budúcnosti a umožňujú osnovať veľké životné plány,“ napísal Gramsci. Populistické hnutia vľavo sú slabé, pretože v mene antikomunizmu ničia silné revolučné pohyby: „Nemáme ani jazyk na popísanie triedneho boja. Sme naľavo, ale sme zmätení, neostrí a bez prostriedkov. Ak nie sme brutálni v diagnostike toho, proti čomu sme, potom je všetok náš odpor márny. Ak čítate spisy antropológov, existujú štúdie o tom, ako sa civilizácie rozpadali. V dejinách išli rôzne civilizácie k vode, ale teraz je situácia iná. Keď pôjdeme dole, pôjde s nami celá planéta.“ Spory medzi krajinami sú vyhrotené tak, že nám hrozí nielen svetová vojna, ale vďaka technológiám aj vyhubenie ľudstva. V mene vojnovej propagandy sa z úst samozvaných osobností (najmä novinárov a, žiaľ, aj umelcov) šíria frázy o euro-atlantických hodnotách (voľný trh?), zlých diktátoroch a šírení demokracie. V spoločnosti vládne nenávisť, a tá si hľadá obete. Pôvodne som vkladal obrovské nádeje do revolučného potenciálu gréckej strany SYRIZA, a zároveň sa obával najväčšej tragédie, ktorá sa, žiaľ, uskutočnila – umlčanie hlasu suveréna a pokračovanie tyranie bánk. Napriek tomu,, ako revolučná vlna dopadla, nevypočutý hlas suveréna bol jasným odkazom pre budúcnosť. Grécke referendum 5. júla 2015 bolo gramsciovským zlomovým historickým okamihom, ktorý demaskoval nefunkčnosť a skostnatenosť starého poriadku a začiatok konca bankovej diktatúry a neoliberálnej ideológie. Ideológia propagovaná v masmédiách vytvárala obraz Grécka ako lenivého nepriateľa, pričom jasne zastierala skutočný zámer – geopolitický záujem. Všimol si to aj Eduard Chmelár: „Problém je v tom, kto ich zadlžil a kto falšoval údaje. Nebola to grécka vláda, ale americká investičná banka, ktorá potrebovala mať Grékov v eurozóne, pretože v Grécku je jedna z najdôležitejších flotíl NATO. Preto vymysleli plán – tzv. TROIKA (MMF, EK, ECB) požičia Grékom peniaze za podmienok, ktoré by žiadny normálny človek

neprijal, a odmietali to aj Gréci. Vnútili im to! Tretinu výdavkov pohltila armáda – to bola podmienka – ďalšie veci skončili v rukách nemeckých a francúzskych bánk, takže 90 % peňazí Gréci jednoducho nedostali. Bola to najhoršia depresia v západnom štáte od 2. svetovej vojny. Je to podobné, ako keby k vám prišiel exekútor, zobral vám výrobné prostriedky a povedal vám: „Robte.“ Proti diktatúre bánk vystúpil aj nemecký filozof Jürgen Habermas, ktorý prehlásil: „Nie banky, ale občania musia rozhodovať o Európe.“ Je ťažké objektívne hodnotiť situáciu po Tsiprasovom ústupe veriteľom (schválenie reforiem, medzi ktoré patrila napríklad aj privatizácia, čo je v jasnom rozpore s myšlienkami progresívnej ľavice), no je isté, že sa stal zdrojom neuveriteľnej beznádeje a frustrácie tých, ktorí hlasovali proti. „Potrebujeme pripravený odchod, aby sme sa mohli vydať na novú cestu. Prvými krokmi je verejná kontrola bánk a gréckej centrálnej banky, a aj zakročenie proti oligarchii,“ prehlásil Stathis Kouvelakis z ľavého krídla strany SYRIZA. Za jasné nie sa v rámci vlády postavila iba tzv. radikálna frakcia strany. Tá navrhla alternatívny plán: radikálna reorganizácia bankového systému, znárodnenie a preorientovanie v smere vývoja do spoločenskej kontroly, kompletné odmietnutie fiškálnych úspor (primárnych prebytkov a vyrovnaných rozpočtov) s cieľom účinne riešiť humanitárnu krízu, pokrytie sociálnych potrieb a opätovné vytvorenie sociálneho štátu a výkonu ekonomiky. Kapitulácia Grécka, ktorá prišla aj napriek jasnému rozhodnutiu suveréna v referende, vyslala jasný odkaz nielen pre progresívnu ľavicu, ale pre všetky hnutia usilujúce sa o spravodlivejší model spoločnosti a národno-oslobodzovací proces spod nového druhu „bankového kolonializmu“: koniec eurooptimizmu a triezve nasmerovanie k euroskepticizmu. List radikálneho krídla obsahuje aj nasledujúcu vetu: „Výstup (z eurozóny) nie je cieľom sám osebe, ale prvým krokom v procese sociálnej zmeny k obnoveniu národnej suverenity, hospodárskemu pokroku a rozvoju sociálnej spravodlivosti.“ Gesto proti ústupkom prejavil aj bývalý minister Yanis Varoufakis, ktorý sa rozhodol podať demi-

AJ GRÉCKY PRÍKLAD UKÁZAL, ŽE REVOLÚCIA JE NEVYHNUTNÁ > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

siu: „V tej chvíli som premiérovi povedal, že keď chce využiť demokratické vzrušenie za bránami tejto veľkolepej budovy, môže so mnou počítať. Ale ak cíti, že nedokáže zvládnuť majestátne nie iracionálnym návrhom našich európskych partnerov, skrátka odídem do noci.“ Ľudia sa napriek tomu nevzdali a pokračovali v boji. O slovo sa prihlásila ulica, organizovali sa protesty a demonštrácie. Desiateho júla zorganizovala komunistická strana na námestí Syntagma protest, na ktorý prišli tisícky naštvaných ľudí. Pätnásteho júla iniciovali grécke komunistické odbory PAM a radikálna ľavica masívne protesty, ktoré vyústili do násilných stretov. Tie už jasne ukazujú, že ide o nový triedny boj. „Demokracia“ ovládaná bankami a korporáciami nie je skutočnou demokraciou a vytvára z tohto pojmu iba prelud. Koncom júla sa na scéne objavuje Varoufakis – opäť ako bojovník. Vytvoril chytrý plán návratu k drachme. Zároveň upozornil na to, že celé päťmesačné dohadovanie Wolfganga Schäubleho bolo vopred dôkladne premyslenou a plánovanou slepou uličkou, ktorej cieľom bolo zastupovať záujmy veriteľov (nie národa). Pozitívnou správou je nádejné vytvo-

renie autentickej ľavicovej alternatívy z „radikálnej“ frakcie SYRIZA (Stathis Kouvelakis). Kouvelakis začiatkom augusta prehlásil: „Potrebujeme novú antikapitalistickú ľavicu a vytvorenie pevného frontu proti nášmu spoločnému protivníkovi: Európskej únii a všetkému, čo predstavuje.“ Grécka kríza je iba začiatok konca neoliberálnej ideológie a veľkolepej sociálnej zmeny, európskej revolúcie, ktorá sa už blíži. Ak ide o veľkú myšlienku, aj vopred prehraný boj má zmysel. Dejiny totiž ukážu, kto bojoval na strane víťazného pokroku a kto skončí na smetisku. Ako povedal Jan Hus: Pravda zvíťazí! Nový svet potrebuje syntézu spravodlivosti, rovnosti, mieru, lásky, cnosti, spoluzodpovednosti, ale aj duchovna, ktoré nasmeruje ľudí k túžbe po zmene. Najskôr však musíme ľudí vzdelávať a šíriť osvetu, čo je vo svete masívneho „oblbovania“ skutočne ťažké. Aká to bude zmena? Zmena revolučná alebo transformačná? Alebo to bude definitívny koniec ľudstva, ktoré si už nezaslúži ďalšiu šancu? Bude nás čakať progres alebo regres? Ukáže sa už čoskoro. Autor je kulturológ a hudobník

CHMELÁROV SEN > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > CHMELÁROV SEN

Roman Michelko

CHMELÁROV SEN EDA CHMELÁRA POZNÁM UŽ VYŠE DVADSAŤPÄŤ ROKOV – A ODKEDY HO POZNÁM, VŽDY BOL SÚČASŤOU SPOLOČENSKÉHO DISKURZU NA SLOVENSKU. JEHO POKUSY O VSTUP DO POLITIKY BOLI MNOHOPOČETNÉ, ZATIAĽ VŠAK VŽDY NEÚSPEŠNÉ.

si najbližšie k vstupu do politiky bol v roku 1998, keď skončil ako prvý náhradník na kandidátke SDĽ. Po neslávnom vypadnutí strany z parlamentu ho nejaké okresy dokonca navrhli na predsedu. Túto výzvu však neprijal a predsedom mimoparlamentnej SDĽ sa nakoniec stal dnešný poslanec za stranu SMER Ľubomír Petrák. Neskôr sme ho mohli vidieť ako takmer lídra (číslo dva) na kandidátke Strany zelených vo voľbách do Európskeho parlamentu. Ani tento angažmán však nevyšiel, pretože zelení sa do Europarlamentu nedostali. Ďalšou šancou na preniknutie do veľkej politiky bola ponuka stať sa spolu s Jurajom Mesíkom lídrom kandidátky strany 99 % – občiansky hlas. Tento angažmán však skončil skôr než začal, pretože Chmelár si uvedomil, že by sa akurát zdiskreditoval, keby ako mierový aktivista kandidoval za stranu, ktorú financuje obchodník so zbraňami Weiss. Okrem už spomenutých aktivít sme Eda Chmelára spolu s Jánom Čarnogurským, Romanom Kaliským a ďalšími osobnosťami mohli zaregistrovať ako člena petičného výboru na vypísanie

referenda o našom vstupe do NATO. Ako vieme, tento projekt sa nepodaril, pretože organizátorom sa nielenže nepodarilo vyzbierať nutných 350 000 podpisov, ale ani stotisíc, aby sa tým zaoberal parlament. Dnes sme teda svedkami jeho ďalšieho pokusu preniknúť do politiky s vlastným politickým hnutím SEN (Solidarita, ekológia, nenásilie). Celý nápad vychádza z jeho dávnej myšlienky spojiť ľavicové idey s ekologickým pohľadom na svet a politickým pacifizmom. Z hľadiska Chmelárovej osobnej angažovanosti a prakticky kontinuálnej prítomnosti v slovenskom politickom diskurze je priamy vstup do politiky logickým zavŕšením jeho dlhoročných snažení. Otázkou však je, či je na Slovensku dostatočný dopyt po agende, ktorú chce SEN slovenským voličom poskytnúť. Je jasné, že SEN sa nestane žiadnou masovou stranou. Svoj potenciál bude čerpať skôr z liberálne ľavicového prostredia väčších a stredných miest, osloví teda prevažne mestských voličov s vyšším vzdelaním a vyšším príjmom. Rovnako je otázne, či slovenská spoločnosť má na to, aby takúto stranu poslala do parlamentu.

SEN bude totiž hlavným konkurentom liberálno-ľavicového krídla SMER-u (Monika Flašíková-Beňová, Ľuboš Blaha) a čiastočne možno aj pravicovo-liberálnych projektov typu SKOK, Šanca a možno aj SaS. Z politologického hľadiska bude veľmi zaujímavé pozorovať, z akých zdrojov bude získavať svoj elektorát. Či osloví predovšetkým nevoličov – „salónnych ľavičiarov“ alebo „ľavičiarov na voľnej nohe“, ktorí dosiaľ z rôznych, predovšetkým „estetických“ príčin nevolili SMER, alebo predsa len citeľne pustí žilou aj SMER-u. Ďalšou zatiaľ relatívne neznámou je personálne zloženie lídrov hnutia SEN. V čase písania tohto komentára sú známi len traja lídri. Okrem už spomenutého otca-zakladateľa Eduarda Chmelára je to aj Michal Feik, bývalý šéf Mladých sociálnych demokratov a naposledy poradca primátora Milana Ftáčnika. Ekologický pilier zastrešuje verejnosti málo známy Alexander Ač. Dá sa však predpokladať, že SEN bude čerpať predovšetkým z okruhu osobností združujúcich sa okolo Slova. Na prelome milénií sa totiž okolo tohto periodika vyformovala veľmi silná a veľmi dobre profesijne pripravená skupina mladých intelektuálov – Radovan Geist, Ivan Štefunko, Juraj Marušiak, Martin Muránsky, Igor Daniš a mnohí ďalší, z ktorých len malý zlomok (Ľuboš Blaha, Ivan Lesay, Michal Polák, Braňo Ondruš) dostal možnosť podieľať sa na reálnej politike. Pre ľavicu, a obzvlášť SMER, je obrovskou chybou, že z tohto okruhu využila tak málo. Poďme však k hnutiu SEN. Snahou jeho zakladateľov je vykryť voľný politický priestor. Nakoniec to však môže dopadnúť úplne inak. Do volieb chýba niečo vyše pol roka a len v nasledujúcich mesiacoch uvidíme, či má SEN naozaj šancu pokoriť päťpercentnú hranicu a stať sa reálnym politickým hráčom, alebo bude jeho úloha iná. Ak by prieskumy ukázali, že v slovenskej spoločnosti je skutočný dopyt po podobnej politickej ponuke, bolo by to v poriadku. SEN by sa mohol stať prirodzeným koaličným partnerom SMER-u, aký mu dosiaľ veľmi chýba. Pre značnú časť strany je možno prijateľnejší než dnes preferovaná SNS. Nová koalícia by aj vďaka silnému protioligarchickému pilieru v programe hnutia SEN bola donútená prijať

reálne a účinné opatrenia proti „oligarchizácii“ našej spoločnosti. Tým by ľavicová politika mohla znova získať svoju autentickosť a v oveľa väčšej miere by mohla presadzovať principiálne ľavicové riešenia. Také jednoduché to však byť nemusí. Z nedávnej histórie vieme, že podobné „ľavicové“ projekty v konečnom dôsledku ľavicu veľmi poškodili, a nakoniec viedli k vláde pravicových zlepencov. Za všetky príklady stačí spomenúť projekt obskúrnej „novej“ SDĽ. Vo voľbách v roku 2010 získala táto strane približne 2,5 % hlasov, čo zodpovedalo presne štyrom poslaneckým mandátom. Práve toľko mandátov pritom stačilo na to, aby blokovali pravicovú väčšinu. Dnes vieme aj to, že táto „nezištná pomoc“ pravici nebola zadarmo. Jedna z líderiek vtedajšej SDĽ Silvia Balázsiková následne po voľbách získala vplyvnú pozíciu na ministerstve obrany, kde mala priamy vplyv na nákup zbrojnej techniky. Čo viac si mohol želať obchodník so zbraňami, ktorý už vtedy pôsobil v pozadí celého projektu „novej“ SDĽ? Autor je riaditeľom Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov.

EKONOMIKA > ZNÁRODNENIE RUSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

Marián Benka

ZNÁRODNENIE RUSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

evgenij Fiodorov, poslanec ruskej Štátnej dumy a zakladateľ vlastného národnooslobodzovacieho hnutia, po prepade rubľa na prelome rokov 2014/2015 obvinil ruskú národnú banku zo zrady štátnych záujmov. Teraz jeho priaznivci zbierajú podpisy na referendum, ktoré by malo odsúhlasiť reálne znárodnenie centrálnej banky, podľa viacerých domácich politikov ovládanej zo zahraničia. Fiodorov sa už v minulosti vyjadril, že Rusko by malo opustiť systém medzinárodných bankových prevodov SWIFT, pretože prostredníctvom neho USA ovplyvňujú ruskú ekonomiku. Ekonomické sankcie uvalené voči Rusku označil v tomto zmysle za pozitívne, pretože nútia krajinu posilňovať svoju suverenitu a dostávať vlastnú národnú ekonomiku viac pod kontrolu. „Ruská centrálna banka nie je zaviazaná podporovať národné hospodárstvo,“ hovorí Fiodorov. „V zákone o centrálnej banke nie je ani slovo o ruskej ekonomike. Zato obsahuje detailné inštrukcie, ako nasledovať výkonné príkazy zo zahraničia.“ Zákon bol prijatý v 90. rokoch, keď bola krajina ekonomicky na kolenách a vo všetkom sa podriaďovala Západu. Vďaka tomu môžu Spojené štáty prostredníctvom Medzinárodného menového fondu (MMF) ovplyvňovať ruskú ekonomiku, čo sa dá v čase studenej vojny s Ruskom veľmi ľahko zneužívať, aby ju poškodili. Ekonomický poradca prezidenta Putina Sergej Glaziev tvrdí, že centrálna banka sa nesnaží chrániť rubeľ, ale len rezervy v zahraničných menách. A svojou politikou nepodporuje investície do rozvoja hospodárstva. „Ak je národná banka skutočne v rukách štátu, využíva svoje právo na emisiu nových peňazí, aby podporila rozvoj a rast národného hospodárstva,“ tvrdí Glaziev. „Tak je to v prípade Japonska, Číny, Indie či krajín eurozóny. V iných prípadoch nemôže byť právo vydávať peniaze využité, ak krajina nie je nezávislá a prene-

chala kontrolu nad svojou centrálnou bankou manažmentu zvonka. Je to typické pre bývalé kolónie, kde sú záujmy elity úzko prepojené so záujmami bývalých koloniálnych vládcov, ktorí stále ovplyvňujú monetárnu politiku.“ Upozorňuje však aj na novodobú formu kolonializmu, keď sa rozvojové krajiny snažia zachraňovať svoju ekonomickú situáciu pôžičkami od MMF alebo iných zahraničných subjektov. Tie si však pôžičky podmieňujú viacerými podmienkami. Najprv je to otvorenie krajiny voľnému pohybu kapitálu. Odstránia sa akékoľvek obmedzenia pre zahraničné investície a vývoz kapitálu, zavedie sa naviazanie národnej meny na rast rezerv v mene krajiny, ktorá pôžičku poskytla. Tak sa ekonomika dlžníka stáva podriadenou ekonomike veriteľa. Majstrom v tejto taktike sú Spojené štáty, ktorým sa podarilo podriadiť väčšinu sveta doláru. Rusko, ktoré sa v 90. rokoch stalo nástupníckym štátom ZSSR a zdedilo po ňom neutešenú ekonomickú situáciu, sa podobným spôsobom upísalo MMF a Spojeným štátom. Ba čo viac, hoci už splatilo dlhy z tých čias, jeho centrálna banka je stále podriadená záujmom nadnárodného kapitálu. „Rusko je dnes hlavným sponzorom svetového finančného systému poskytujúceho USA a krajinám G7 menové rezervy v hodnote okolo sto miliárd dolárov ročne,“ zdôrazňuje Glaziev. „Ako výsledok tejto politiky slúženia medzinárodnému kapitálu vidíme ďalšiu degradáciu našej ekonomiky založenej na odvetviach s nízkou pridanou hodnotou, ktorých produkcia končí opäť na trhoch ovládaných dolárom a eurom.“ Zahraničný kapitál potom expanduje a dosahuje enormné zisky na úkor domáceho finančného trhu. Snahy dostať centrálnu banku späť pod kontrolu štátu sa potom javia ako jeden zo základných predpokladov, aby Rusko obstálo v ekonomickej vojne, ktorú proti nemu vedú Američania.

AAAAA > KORUNNÍ > AAAAAAA SVEDKOVIA

SATIRA >

> SATIRA

Kresby: Carlos Latuff

TÉMA MESIACA:

MIGRÁCIA ALEBO INVÁZIA?

OBAVY A STRACH Z IMIGRANTOV SÚ VRAJ LEN VÝSLEDKOM PANICKÝCH SPRÁV A NAŠEJ XENOFÓBIE. NAOZAJ? PODĽA VŠETKÝCH PROGNÓZ SA POČTY MIGRANTOV DO EURÓPY BUDÚ LEN ZVYŠOVAŤ – K TÝM POLITICKÝM A EKONOMICKÝM PRIBÚDAJÚ KLIMATICKÍ Z OBLASTÍ SUŽOVANÝCH DLHODOBÝMI SUCHAMI. PRÁCU TU VŠAK VÄČŠINA Z NICH NENÁJDE, PRETOŽE EURÓPSKE PRACOVNÉ MIESTA MIZNÚ V DÔSLEDKU AUTOMATIZÁCIE VÝROBY. STANÚ SA TAK ČASOVANOU BOMBOU, KTORÁ MÔŽE ROZMETAŤ AJ ZVYŠKY BEZTAK UPADAJÚCICH SOCIÁLNYCH ŠTÁTOV. NEHOVORIAC O MILITANTNÝCH, DOBRE VYCVIČENÝCH BUNKÁCH ISLAMSKÝCH FANATIKOV, KTORÉ SA ĽAHKO INFILTRUJÚ DO PRICHÁDZAJÚCICH VĹN A MEDZI MLADÝMI NEZAMESTNANÝMI PRISŤAHOVALCAMI BEZ PROBLÉMOV NÁJDU NOVÝCH ČLENOV. KEĎ SA ZAČNÚ AKTIVIZOVAŤ, POTOM LEN EURÓPSKE MESTÁ ZAŽIJÚ PEKLO.

TÉMA MESIACA > EURÓPA, ZEM ZASĽÚBENÁ

Patrik Sloboda

EURÓPA, ZEM

ZASĽÚBENÁ

NIE JE TO TAK DÁVNO, ČO OSVIETENÉ HLAVY EUROKOMISÁROV Z BRUSELU POUČOVALI SLOVENSKO A OSTATNÝCH NOVÁČIKOV V ROZŠÍRENEJ EURÓPSKEJ ÚNII O ĎALŠOM NEVYHNUTNOM KROKU PRI DOBIEHANÍ STARÝCH, SKÚSENÝCH A BLAHOBYTNÝCH ČLENSKÝCH KRAJÍN. MALI SA VIAC A – POVEDANÉ EŠTE STÁLE ZROZUMITEĽNÝM ZVRATOM Z PREDOŠLEJ SOCIALISTICKEJ ÉRY V ČESKOSLOVENSKU – UVEDOMELEJŠIE USILOVAŤ O PRILÁKANIE VÄČŠIEHO POČTU PRISŤAHOVALCOV.

lovensko, Česko a celá stredoeurópska V4 vraj ostávali príliš homogénnymi. Tým sa vraj ochudobňovali o prínos a výhody multikultúrnej spoločnosti. Za príklad im kládli Veľkú Britániu, kam sa v priebehu niekoľkých rokov vybralo za chlebom štvrť milióna Slovákov, tri milióny Poliakov a státisíce iných Východoeurópanov. Rozsah premeny britskej spoločnosti na multirasovú a multikultúrnu mnohých prekvapil – a málokoho príjemne. Vonkoncom sa to nepodobalo na Britániu, akú poznali z kníh a filmov. Londýn a ostatné britské veľkomestá sa svojou pestrosťou podobali na mestá v USA, Kanade alebo Austrálii. Práve túto trojicu mag-

netov globálnej migrácie velebili bruselskí sociálni inžinieri ako príklad pre celý starý svetadiel. Pretože vraj starne a potrebuje čerstvú krv. V tomto bode prechádzali na spornú argumentačnú rovinu tvrdením, že bez nahradzovania prirodzeného úbytku populácie prisťahovalcami si Európania nebudú môcť dovoliť udržiavať doterajší rozsah sociálnej a zdravotnej starostlivosti, ani systém priebežného systému starobných dôchodkov. Bola to demagógia. Pád železnej opony a zánik súťaženia dvoch politických systémov v Európe spustil proces demontáže hospodárskych a sociálnych práv zakotvených v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, so-

TÉMA MESIACA > EURÓPA, ZEM ZASĽÚBENÁ

ciálnych a kultúrnych právach (International Covenant on Economic, Social and Cultural Rights). Valné zhromaždenie OSN prijalo tento dokument v decembri 1966 ako dodatok k Charte základných ľudských práv.

BLEDNÚCI RAJ

Európa sa po roku 1989 ocitla v náručí neoliberalizmu, ktorý podľa vlastných postulátov vyslobodzoval zo zovretia štátu fyzické, no najmä právnické osoby a nadnárodný kapitál. Ten vydal Európsku úniu na milosť a nemilosť technokratov neoliberalizmu, ktorí prostredníctvom lobistov v Bruseli vynucovali rozpočtové škrty, znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia podnikateľov a ústup štátu z hospodárskeho života. Pokles príjmov z daní odporúčali vykrývať úvermi od nadnárodných bánk, rozpredávaním štátneho majetku a vydávaním dlhopisov. Finančné trhy tlačili štáty EÚ do škrtania rozpočtových výdavkov, čo sa spočiatku dialo bez hlasnejších námietok cestou racionalizácie a adresnosti pri poskytovaní sociálnych služieb. Európa sa hlboko zadlžovala, len aby nemusela šmahom ruky likvidovať svoje osvedčené a medzinárodne obdivované systémy sociálnej starostlivosti. Namiesto jednorazového zbúrania ich postupne demontovala. Európska únia si tak udržala imidž „sociálneho raja na Zemi“. Blednúceho, ale existujúceho i po vypuknutí svetovej finančnej krízy na jeseň 2008. Stala sa raritou a oázou s povesťou naivného ľudomilstva, ktoré sa dá nádherne využívať a zneužívať. Tento plne predvídateľný aspekt sa po bájkach z predošlých rokov o zbedačených utečencoch spoza Stredozemného mora dnes prejavuje v plnej nahote. Do Európy, zeme vysnívanej, sa valí lavína státisícov Afričanov a Ázijčanov. Dobre organizovaná preprava s vysokými nákladmi, ktoré činia rádovo tisíce eur na osobu, z nich robí viac kolonistov ako utečencov. V istom zmysle dobyvateľov s nízkym prahom trpezlivosti pri prekliesňovaní sa cez ploty a bariéry na púti do cieľových krajín. Tými sú predovšetkým Švédsko, Nemecko a Veľká Británia, krajiny s najvyššou mierou sociálnej starostlivosti o azylantov i „scheinazylantov“, čo je poslovenčený nemecký výraz pre privandrovalcov po-

EURÓPA, ZEM ZASĽÚBENÁ > TÉMA MESIACA

dávajúcich neodôvodnené žiadosti o politický azyl. Scheinazylantmi boli aj turisti z Československa, ktorí prichádzali na Západ zväčša za lepším životom, a nie preto, lebo boli doma prenasledovaní. Azyl dostávali automaticky z toho prostého dôvodu, že ich emigrácia sa doma právne kvalifikovala ako trestný čin ilegálneho opustenia republiky, za čo im hrozil trest väzenia. Tohtoročná invázia spoza Stredozemného mora však prekonáva čokoľvek, čo európske krajiny zažili od skončenia vysídľovacej a repatriačnej kampane po ukončení druhej svetovej vojny. Neúprosná váha informácií o vysokých nákladoch a rozsiahlej sieti dobre organizovaného transkontinentálneho veľkopašovania ľudí, ktoré priniesli aj médiá hlavného prúdu, núti Európanov zamýšľať sa nad touto novodobou podobou sťahovania národov.

POZOR NA JAZYK!

Brizantná téma nakladania s rojmi migrantov medzitým zamestnáva všetky európske krajiny, nielen menované tri, vnímané ako najžiadanejšie a cieľové. Výraz „roj“ (swarm) použil koncom júla britský ministerský predseda James Cameron pri komentovaní desivého náporu migrantov prenikajúcich vo veľkých počtoch do Anglicka cez Eurotunel pod kanálom La Manche. Politicky precitlivené britské médiá okamžite napadli premiéra za dehumanizovanie ľudí v núdzi. Keď sa po dvoch týždňoch na 4. kanáli britskej verejnoprávnej televízie BBC pokúšal vysvetliť, čo mal na mysli, spadol v inkvizičnej atmosfére z blata do kaluže výrokom: „Nesmieme urobiť jedno – umožniť ľuďom, aby sa vlámali do našej krajiny.“ Obratom „break in“ – vlámať sa alebo násilne vniknúť, čo ako obsahovo správnym, pobúril falošných strážcov dôstojnosti, no zároveň plne ilustroval morbídny stupeň psychologického zovretia, v akom dnes držia britské médiá na Ostrovoch všetkých poddaných, vrátane prvého ministra vlády Jej Veličenstva. Všade prenikajúcemu zraku farizejských strážcov nad vybočeniami z koľají politickej korektnosti nedokázala uniknúť ani samotná panovníčka Alžbeta II. Osemnásteho júla ju bulvárna tlač napadla uverejnením záberov z kratučkého súkromného

filmu, na ktorom ako sedemročná posmešne napodobňuje zdvihnutou pažou nacistický pozdrav. Niet divu, že verejná debata, ktorá prebieha na Ostrovoch o migrantoch, pripomína tragikomédiu. Cítiť z nej panický strach pri vyberaní výrazových prostriedkov na popisovanie javov, ktoré sa vyvíjajú príliš rýchlo aj pre najohybnejších orwellovských mediálnych „prekrúcačov“ skutočnosti.

ROZTRASENÉ KOLENÁ

Malta, Taliansko a Grécko si od vlaňajška nástojčivo vynucujú v Bruseli premiestňovanie migrantov zo svojich pobrežných záchytných táborov hlbšie do vnútrozemia Únie. Atény s Rímom viackrát pohrozili, že vybavia masy Severoafričanov príslušnými dokladmi a nechajú ich vycestovať ďalej na sever. Brusel sa v dôsledku toho odhodlal k pretláčaniu systému povinného prerozdeľovania migrantov na ubytovanie po celej Únii. Vlády členských štátov zatiaľ odolávajú, pretože takýto diktát z Bruselu nie je nikde vnútropoliticky priechodný. Namiesto toho prijímajú kvóty nepriamou cestou ako dobrovoľnú ochotu vpúšťať isté množstvo azylantov. V niektorých prípadoch tou formou, že uzatvárajú bilaterálne dohody o ubytovaní migrantov, ktorí si podali žiadosť o azyl v inom členskom štáte. Rozhovory štátnikov počas letných parlamentných prázdnin viaznu a prenechávajú vývoju na európskej pevnine voľný priebeh. Migrantom to uľahčuje pohyb a rozptýlenie v schengenskom priestore. Ostáva na národných vládach, aby hľadali metódy a prostriedky na ochranu svojej územnej celistvosti a bezpečnosti pred inváziou zo susedných svetadielov. Pojem invázia sa nikde oficiálne nepoužíva, aj keď sa množia indície, že ide o organizovaný prísun z bezodného rezervoára miliónov záujemcov z Afriky a Ázie o usadenie v blahobytnej a sociálne cítiacej západnej Európe. Konvencia OSN o utečencoch zaväzuje signatárske krajiny udeľovať azyl cudzincom, ktorí preukážu politické, náboženské alebo etnické prenasledovanie. Preverovanie osobných údajov žiadateľov o azyl spadá do vnútornej kompetencie národných štátov. Migranti získavajú po udelení azylu dlhodobý alebo

trvalý pobyt, a s tým spojený nárok na zlučovanie rodín. Tie sa potom smú po vrstvách príbuzenských väzieb zlučovať ďalej. Mapovanie multiplikačného účinku sa presúva z azylových štatistík do kapitoly rodinnej migračnej demografie štátov Únie, ktoré s ňou narábajú citlivo, až ustráchane. Veď už len výber terminológie a rozhodovanie o kategorizácii štatistických veličín pre vstupy do výpočtov dokážu roztriasť kolená i tým najskúsenejším byrokratom.

STRÝČKO, POMÔŽ!

Osobitnú kategóriu, na ktorú sa štáty Európy musia pripraviť, hoci aj bez pokynov od eurokomisárov, tvoria masy, ktoré už prišli alebo by mohli prísť o domovy v rozpadávajúcich sa alebo disfunkčných štátoch ležiacich v okolí EÚ. Týka sa to Líbye, Iraku, Sýrie, Jemenu a potenciálne Ukrajiny, ba i Turecka, keby tam prepukla občianska vojna na kurdskom juhovýchode. Pohyb miliónov bezdomovcov smerom do bezpečia v Európe by prebiehal cez Stredozemné a Egejské more, ale aj cez Bosporskú úžinu a po súši na Balkán. Nekonečné davy utečencov pred občianskou vojnou by mali v členských štátoch nárok na azyl. Ak by takýto masový exodus do európskeho bezpečia nastal, mohol by ľahko nadobudnúť dynamiku lavíny, ktorá sa nebude dať zastaviť, kým sa sama nevyčerpá. Starý svetadiel by nemal čas na koordinované prispôsobovanie sa novej demografickej topografii v súlade so všetkými ústavno-právnymi normami a predpismi jednotlivých členských štátov. Tie by s vysokou pravdepodobnosťou zjednodušili rozhodovacie procesy zavedením čiastočného alebo plného výnimočného stavu. Európska únia by naliehala na národné vlády, aby s ňou koordinovali postup v hospodárskej a rozpočtovej oblasti. Mimoriadne výdavky by vtiahli do hry nadnárodné finančné trhy, bezpečnostné otázky Severoatlantickú alianciu. Oslabená Európa by v obavách pred destabilizáciou a chaosom sotva odmietla pomocnú ruku Spojených štátov. Doterajšie zádrhy s mocným protektorom v rozhovoroch o pripravovanej transatlantickej dohode o obchode a investíciách by vymizli ako mávnutím čarovného prútika.

SPRISAHANIE V TROJUHOLNÍKU USA – MIGRANTI – ISIL? > TÉMA MESIACA

Juraj Pokorný

SPRISAHANIE V TROJUHOLNÍKU

USA – MIGRANTI – ISIL?

ezakrývajme si oči ani pred nezvykom Slovákov, Maďarov, Poliakov, Čechov či Rakúšanov na multirasovú spoločnosť. Pokusy dať mu primitívnu ideologickú visačku „rasizmu“ majú vo svojej podstate iba zlegalizovať svoj represívny trestnoprávny účel. Každá ľudská entita (či už vymedzená etnicky, národne, multinacionálne, štátne) má neodňateľné právo rozhodovať o svojom vlastnom zložení a akákoľvek vyššia moc – keďže zodpovednosť za svoje rozhodnutia neponesie – jej ho nesmie upierať. Obviňovať európske mocenské špičky zo zrady 500 miliónov svojich občanov nie je rúhaním. Rúhaním by bolo mlčať o tom.

CUNAMI SA NEMUSÍ PRIVALIŤ IBA Z MORA

SCHOPNOSŤ KRAJÍN STREDNEJ A VÝCHODNEJ EURÓPY INTEGROVAŤ DO SVOJICH SOCIÁLNO-EKONOMICKÝCH ŠTRUKTÚR POČETNÉ KULTÚRNE I RASOVO ODLIŠNÉ ĽUDSKÉ KOMUNITY JE PRAKTICKY NULOVÁ. NAPRÍKLAD V POROVNANÍ S TURECKOM, KTORÉ OD VYPUKNUTIA OBČIANSKEJ VOJNY V SÝRII PRIJALO POČAS ŠTYROCH ROKOV OKOLO DVOCH MILIÓNOV UTEČENCOV, IM CHÝBA ELEMENTÁRNA SKÚSENOSŤ A NA NEJ ZALOŽENÁ SPÔSOBILOSŤ ČELIŤ TAKÝMTO VÝZVAM. NAVYŠE V OBDOBÍ, KEĎ VEĽKÁ ČASŤ PÔVODNÉHO OBYVATEĽSTVA OSCILUJE OKOLO HRANICE ŽIVOTNÉHO MINIMA, ZNEJÚ VÝZVY NA EMPATIU VOČI STÁTISÍCOM MIGRANTOV DOMÁHAJÚCIM SA EURÓPSKEHO SOCIÁLNEHO DÁŽDNIKA AKO BEZOČIVÁ PROVOKÁCIA.

„Problém migrantov zamestnáva EÚ ešte viac než situácia zadlženého Grécka a stabilita eura,“ priznala 16. 8. 2015 v televízii ZDF nemecká kancelárka Angela Merkelová a vyzvala na spoločnú európsku politiku voči žiadateľom o azyl, ktorých počet v krajine by mal tento rok prekročiť 600-tisíc. Nemecké úrady, ochromené ich nečakanou záplavou, teraz hľadajú možnosti, ako pred Balkáncami uprednostniť utečencov, ktorí pomoc naozaj potrebujú: Sýrčanov, Iračanov a Afgancov. Čiže občanov presne tých krajín, ktoré USA spolu s európskymi štátmi združenými pod hlavičkou NATO svojím vojenským ťažením rozvrátili. A čo Slovensko? Uhnúť sa vracajúcemu sa bumerangu, ale ani vyvliecť sa z vlastného podielu morálnej spoluviny nemôže. Ani raz za vyše 11 rokov svojho členstva v Severoatlantickej aliancii sa totiž proti žiadnemu z ňou páchaných vojnových zločinov nepostavilo. Začína byť zrejmé, že cunami sa k nám nemusí privaliť iba vo forme zničujúcej morskej vlny. Jej priebeh však môže byť na začiatku v niečom veľmi podobný. Predpokladá sa, že po prvých varovných signáloch môže nasledovať niekoľko zdrvujúcich vĺn, ktoré k nám priženú milióny ďalších ľudských existencií z oblasti Afriky a Blízkeho východu. Čo konkrétne ich z niekdajšej kolísky ľudskej civilizácie vyháňa a podnecuje k masovému exodu? Podľa českého egyptológa a archeológa profesora Miroslava Bártu to tentoraz nemá byť vojna, ale sucho vyvolané

zmenou klímy a vysychaním obrovských oblastí Afriky. A ako ho na svojom blogu dopĺňa český spisovateľ Břetislav Olšer, preto inštinkt ženie moslimov z Afriky a Blízkeho východu do Európy, kde je pitnej vody nadostač a ešte sa ňou beztrestne plytvá (umývanie, splachovanie, zavlažovanie). V 3. tisícročí bude podľa neho najbohatší vlastník najdrahšej komodity sveta a zdroja bezkonkurenčného kšeftu – pitnej vody. „Zabudnite na ideológie, štáty a národy, nevzhliadajte k náboženstvu, odhoďte všetky pakty a doktríny. Budúca svetová vojna o takýchto malichernostiach nebude. Ľudia budú bojovať o holé prežitie, o zvyšky nerastných zdrojov, budú sa zabíjať pre pohár vody,“ predpokladá aj ruský vojenský expert Konstantin Sivkov.

ČESKÁ DILEMA

O katastrofálne nezvládnutej pomoci africkým krajinám, ktorú im počas uplynulých 70 rokov poskytovali MMF, Svetová banka, veľké „humanitárne organizácie“, ale i jednotlivé štáty – väčšinou ich exkolonizátori, píše vo svojej práci Bremeno bieleho muža William Easterly. „Táto pomoc, založená na neuveriteľnom plytvaní, bola v podstate pomocou jednotlivým vládam, ktoré mali k demokratickému zriadeniu veľmi ďaleko. Nasýtila miestne diktátorské a oligarchické kruhy, skutočná pomoc sa dostala k ľuďom iba v zlomkoch percent. Veľké zadlženie týchto krajín, ktoré pritom vzniklo, však nešlo na plecia vládnucich oligarchov, ale opäť zbedačených národov, takže vo svojom dôsledku bola táto podpora kontraproduktívna,“ usudzuje v rozhovore pre Parlamentní listy známa pražská advokátka Klára Samková. Naša euroamerická spoločnosť sa vyvíja, je veľmi zložitá, a preto i veľmi krehká. Jej udržiavanie prináša podstatne väčšie náklady než výhody. Prijatím akéhokoľvek množstva ľudí, či už veľkého alebo malého, nevyriešime problémy krajín ich pôvodu, ale narušíme krehký chod našej spoločnosti. Pohroma, na ktorú vo svojej práci Kolapsy zložitých spoločností upozorňuje Joseph A. Tainter, môže nastať každým dňom. Prastará otázka cui bono (komu to prospieva) nás posúva bližšie k pravde. „Kým xenofóbi, ra-

TÉMA MESIACA > SPRISAHANIE V TROJUHOLNÍKU USA – MIGRANTI – ISIL?

sisti, nacisti a fašisti čelia trestným a iným oznámeniam, idealisti a vlastizradcovia čakajú vo svojich „neziskovkách“ na granty, ktoré im na starostlivosť o utečencov potečú. Nech si každý rozhodne sám, na ktorú stranu sa pridá,“ vyzýva Samková. O etickej stránke problému sa diskutuje chvíľami viac, než by bolo užitočné. Napríklad Olšer polemizuje s prelátom Tomášom Halíkom i profesorom ekonómie na Kolumbijskej univerzite v New Yorku Janom Švejnarom, či otvorenie sa migrantom má byť morálnou povinnosťou Európy. Aj keď obaja jeho oponenti pripúšťajú porovnanie aktuálnej situácie s rozpadom rímskej ríše alebo s novodobým sťahovaním národov prinášajúcim určité riziká, ich pozícia v spore je jasná. Prečo nie, keď majú na svojej strane nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú („každá osoba, ktorá k nám príde, je človek, a má právo, aby sa s ním zaobchádzalo ako s človekom“), ba dokonca hlavu rímskokatolíckej cirkvi – pápeža Františka, ktorý označil odmietnutie migrantov za akt vojny. „Otázka je, ako túto vlnu integrovať tak, aby sa naozaj mohli stať – buď dočasne alebo dlhodobo – členmi spoločnosti. Aby ju určitým spôsobom nezničili,“ vyslovil Švejnar azda jedinú pochybnosť. Avšak pochybnosť kľúčovú, ktorej bagatelizovanie môže byť pre Európanov fatálne. Na opačnej strane názorového spektra je postoj, ktorý môže vyzerať cez pseudohumanistické okuliare vcelku radikálne. „Schopnosť českej armády ubrániť vlastnú krajinu sa blíži nule. Obyvateľstvo by sa malo dobrovoľne cvičiť v sebaobrane a každý občan by mal vedieť strieľať,“ poukazuje Samková na bezbrannosť ČR voči rozsiahlej imigrantskej megavlne, a varuje: „Každý by mal vedieť, že v dnešnej dobe môže vojna nadobudnúť charakter masovej pouličnej kriminality. Proti takejto vojne nepomôže žiadna sofistikovaná vojenská technika. Tam pomôže len osobné nasadenie. A na toto nasadenie by sme sa mali pripraviť.“ Do mozaiky postojov k prebiehajúcej prisťahovaleckej vlne na českej politickej scéne prispel 11. 8. 2015 na sociálnej sieti aj Tomio Okamura, český podnikateľ moravsko-japonsko-kórejského pôvodu, člen Poslaneckej snemovne za

hnutie Sloboda a priama demokracia (SPD) a najnovšie vyzývateľ na vypísanie referenda za vystúpenie ČR z EÚ: „To, čo predvádza súčasná vláda, presahuje opakovane všetky medze – v súčasnosti je v ČR okolo 25 združení, ktoré sa starajú o imigrantov, a tieto združenia dostávajú ročne z verejných prostriedkov už teraz trištvrte miliardy korún, pričom 80 % z tejto čiastky ide na platy zamestnancov týchto takzvaných neziskoviek. V skutočnosti sú teda tieto združenia vysoko ziskové, ale len do vlastných vreciek ich zamestnancov,“ vyhlásil Okamura, ktorý takýto systém označil za „začiatok konca európskej civilizácie a stability v ČR“.

SULÍK: TOTO JE LEN ZAČIATOK

Na rozdiel od krajiny nášho západného suseda, kde má debata o utečencoch značne búrlivý charakter a prebieha celým spektrom spoločnosti odrážajúc aspekty mnohých pohľadov, atmosféru na Slovensku určujú individuálne vyhlásenia politikov a verejne činných osobností, v ktorých sa striedajú moralizujúce postoje s odmietavými. Čo irituje slovenských kritikov európskej nezodpovednosti najviac? Paušálna akceptácia migrantov politickými elitami a z nej plynúci hrozivý komplex nezvratných problémov a rizík, ktoré tento postoj v sebe nesie. „Problémom pre Slovensko nie je 800 utečencov, problémom je, že toto je len začiatok,“ povedal 1. 6. 2015 v relácii Rádia Expres Richard Sulík (SaS). Tak ako v prípade postupného zvyšovania finančnej pomoci Grécku, aj tu ide podľa neho o „typickú bruselskú salámovú metódu“. Väčšina uteká z Afriky do Európy za blahobytom, predpokladá Sulík, a varuje, že popri rečovej bariére tu vyrastie ďalší problém: množstvo nekvalifikovanej pracovnej sily, ktorá nedokáže vyprodukovať hodnotu vyššiu ako minimálna mzda. Čo robiť? Na pragmatickú otázku pragmatická odpoveď: utesniť hranicu južnej Európy – tak, ako to robí napríklad Austrália, ktorá migrantov obratom posiela naspäť. Nerobme si ilúzie ani o schopnosti ozbrojených síl ubrániť Slovensko pred neregulovaným prílevom migrantov. Ak viaže na seba desiatky policajtov bez výcviku na pouličný boj jeden ozbrojenec v Devínskej Novej Vsi, ako potom Zdroj: Medzinárodné centrum pre migračnú politiku (ICMPD)

TÉMA MESIACA > SPRISAHANIE V TROJUHOLNÍKU USA – MIGRANTI – ISIL?

zvládne polícia technicky aj kapacitne oveľa zložitejšiu situáciu, keď prepuknú nepokoje čoraz agresívnejších utečencov po celom štáte? A ak sa dostane k slovu armáda, neparalyzuje jej akčný potenciál príkaz vyššej moci (EÚ, NATO alebo USA)? Predseda Asociácie slovenských vojakov (ASV) Jozef Žarnovičan považuje celú maškarádu okolo zrušenia kvót pre migrantov a ich prijímania na dobrovoľnej báze za „marketingový nástroj Bruselu“, ktorým sa naoko vytvára zdanie demokracie a transparentnosti. „Čo sú to za opatrenia? Ako pomáhajú týmto ľudom vrátiť sa do svojej vlasti?“ pýta sa Žarnovičan. Podľa neho budú kvóty bezpečnosť SR v skutočnosti iba zhoršovať. Preto musí SR vytvoriť národnú stratégiu obrany, inak bude ekonomický dopad riešenia týchto situácií pre národnú ekonomiku likvidačný. „Rímska ríša bola vo 4. a 5. storočí pod silným imigračným tlakom, ktorý sa stal nakoniec jedným z hlavných faktorov jej rozpadu. História sa opakuje a elity sa nie a nie poučiť,“ konštatuje šéf ASV a navrhuje, aby hlavnú ťarchu niesli jej pôvodcovia – USA, Francúzsko, Veľká Británia a Taliansko. EÚ nemá žiadny nástroj na ochranu svojich členov pred utečencami, ktorí tým, že svojou kultúrou ničia kultúru hostiteľskej krajiny, predstavujú veľmi špecifický druh ohrozenia. Problémom Európy však podľa predsedu ASV nie sú oni, ale zdeformovaný demokratický systém, ktorý prinútil členské štáty, aby sa vzdali vlastnej suverenity a ochrany národných hraníc. Keďže hranice SR môže po celej ich dĺžke momentálne ktokoľvek a kedykoľvek prekročiť, SR musí obnoviť vojsko pohraničnej stráže a súčinnosť armády s políciou pri hliadkovaní, vyčleniť jednotku rýchlej reakcie a zaviesť na svojich hraniciach nepretržité kontroly. Na to je však potrebná politická vôľa, ktorej tu zatiaľ niet. (Obsiahly rozhovor s menovaným prinášame na inom mieste.)

BOKWANGO: SPRÁVAJÚ SA AKO KRYSY

Samotní Afričania – na rozdiel od pokrytecky moralizujúcich Európanov – dokážu zaujať k dôsledkom utečeneckej politiky EÚ prekvapujúco tvrdý, ale pragmatický postoj. „Ľudia, ktorých dnes vidím v Taliansku, sú doslova vy-

vrheli a odpad Afriky. Predajú čokoľvek a kohokoľvek... Pociťujem silný hnev voči týmto prisťahovalcom, ktorí sa správajú ako krysy napádajúce európske mestá, a silnú hanbu za nich,“ namieril zástupca Konžskej republiky pri OSN Serge Boret Bokwango kritiku akoby do vlastných radov. „A navzdory tomu je i naďalej snahou dostať do EÚ tohto „odpadu“ čo najviac,“ reaguje na slová konžského diplomata citovaný český bloger Olšer. Vo svojom ďalšom príspevku píše o začiatku vojny, ktorý odštartovali migranti útokmi na tunel pod kanálom La Manche s cieľom dobyť Londýn. „Kozmopolitné mesto na Temži tak odovzdáva daň svojej demokracii, možno neuváženému multikulturalizmu,“ zovšeobecňuje Olšer a upozorňuje na obete už aj medzi vodičmi kamiónov. Diplomat Bokwango z Konga nie je zďaleka jediný Afričan, ktorému sa masívny exodus do Európy nepozdáva. Podľa toho, čo povedal pre BBC poradca líbyjskej vlády Abdul Basit Haroun, pašerácke gangy v Stredozemí prepravujú k juhoeurópskym brehom na lodiach naplnených migrantmi aj militantov ISIL! Svoje tvrdenie založil na rozhovoroch s pašerákmi v častiach severnej Afriky ovládaných bojovníkmi, ktorí dovoľujú majiteľom lodí viesť svoje operácie výmenou za polovicu ich príjmov. Keďže európska polícia nemá potuchy, či ide o normálneho utečenca, týmito loďami sa do Európy podľa neho dostávajú aj militanti ISIL. Na takýto spôsob ich prenikania už dávnejšie upozorňovali talianski i egyptskí úradníci, no s verifikovaním hrozby tohto typu si hlavu zatiaľ nikto neláme. A tak pocit, že hlavný dispečing prevádzačstva sídli priamo v Bruseli, je čím ďalej, tým neodbytnejší.

AMERICKÉ PENIAZE V POZADÍ?

Na skutočnú informačnú bombu, ktorú nedávno priniesol rakúsky časopis Direkt, upozornili začiatkom augusta 2015 niektoré alternatívne spravodajské portály (Instory.cz, Medzicas.sk). Na základe výsluchov utečencov v rakúskych táboroch mu zdroj z prostredia vojenskej tajnej služby údajne potvrdil, že imigračnú vlnu pomáhajú z veľkej časti financovať Spojené štáty. Podľa obvinenia, ktoré pôsobí na prvý pohľad

SPRISAHANIE V TROJUHOLNÍKU USA – MIGRANTI – ISIL? > TÉMA MESIACA

šialene, ide o organizácie, ktoré zaplatili, vybudovali a neustále financujú štruktúru na prevoz ľudí zo severnej Afriky do Európy. Cena za prepravu jedného migranta sa pohybuje od 1 500 do 15 000 dolárov – v závislosti od miesta nalodenia a destinácie. Na vypočúvaní migrantov v tábore Traiskirchen sa mala zúčastniť asi stovka vyšetrovateľov rakúskej polície i tajných služieb. „Nie je jasné, odkiaľ vzal informátor podklady pre svoje tvrdenia, no podľa tohto zdroja už vraj skôr poskytnuté dôkazy naznačujú, že za týmto obchodom s ľuďmi a migračnou vlnou stoja americké peniaze v snahe oslabiť Európu a jej integráciu,“ pripomína Instory.cz, a Medzicas.sk k tomu dodáva: „Európa ponorená do chaosu zaoberajúca sa v prvom rade akútnymi problémami typu imigrácia a plniaca poslušne vôľu vlády USA je určite lepšou alternatívou než sebavedomá, jednotná Únia, ktorá by nebodaj mala chuť a silu ekonomicky vzdorovať Amerike.“ Hrozba infiltrácie bojovníkov islamského fundamentalizmu do Európy týmto dostáva reálne kontúry, pretože odteraz môže prebiehať ešte intenzívnejšie a dôslednejšie než kedykoľvek predtým. Oproti dôsledkom koordinovaných aktivít novozaložených teroristických buniek, ktorých môžu pôsobiť v regióne desiatky, sa bude javiť najväčšie krvipreliatie v Londýne od konca svetovej vojny – pumové útoky štyroch britských moslimov na metro a autobus, ktoré si 7. 7. 2005 vyžiadali 52 mŕtvych – len ako štandardný delikt pouličnej kriminality. Potenciálny konšpiračný trojuholník USA – migranti – ISIL začína teda fungovať ako dotieravý chrobák v hlavách tých, ktorým „svet s jedinou a vopred známou pravdou“ pripadá podozrivo.

KOLAPS JE LEN OTÁZKOU ČASU

Európanov, a osobitne Stredoeurópanov, čakajú teda nové bezpečnostné výzvy. Keďže ich najvyššie politické elity sa voči nastávajúcemu masívnemu sťahovaniu národov nedokážu, a asi ani nechcú postaviť s adekvátnou zodpovednosťou, ostane na každom štáte, aby ju – v súčinnosti s ďalšími európskymi partnermi – prevzal do vlastných rúk. České, rakúske i maďarské detenčné tábory na časovo neurčenú izoláciu

cudzincov (zárodky budúcich rezervácií?) totiž doslova praskajú vo švíkoch a čakajú na príhodný podnet, ktorý môže spustiť nekontrolovateľnú reakciu po celom kontinente. O tom, že rozvrat štátu môže mať okrem jeho vojenskej porážky aj ďalšie formy, by mohli rozprávať obyvatelia Afganistanu, Iraku, Líbye, Sýrie či ďalších krajín. Najhoršie scenáre počítajú s obrazmi ako masová pouličná kriminalita, rasovo motivované boje, extrémistické ozbrojené útoky, trvalé narúšanie verejného poriadku, zastavenie výroby a obchodovania, rozklad hospodárskej a sociálnej infraštruktúry, živelný chaos a rabovanie, zánik zdravotnej, potravinovej a energetickej bezpečnosti. A to sme sa nedotkli ďalšej potenciálnej časovanej nálože – epidemiologického ohrozenia. Desivé scény z amerických vizionárskych sci-fi pomaly akoby vystupovali z obrazovky a stávali sa realitou. Už teraz je jasné, že otázka neznie či, ale kedy spomínaný kolaps príde. A komu bude patriť Európa potom, keď tento veľký pohyb ustane? Popusťme trošku uzdu fantázii a nechajme sa inšpirovať slávnym výrokom vysokej americkej diplomatky pre európske záležitosti Victorie Nulandovej: „Fuck the EU!“

TÉMA MESIACA > MIGRÁCIA AKO NÁTLAKOVÝ NÁSTROJ

Patrik Sloboda

MIGRÁCIA AKO NÁTLAKOVÝ NÁSTROJ

DEJINY ĽUDSTVA UŽ OD NEPAMÄTI POZNAČUJE PUTOVANIE RODÍN, KLANOV A KMEŇOV ZA OBŽIVOU A POSTUPNÉ OSÍDĽOVANIE AJ TÝCH NAJODĽAHLEJŠÍCH KÚTOV PLANÉTY S VÝNIMKOU ANTARKTÍDY. FAKTOROV, KTORÉ PODNECUJÚ TAKÉTO POHYBY, JE MNOHO. Z DOMOVSKÝCH LOVÍSK A PASTVÍN SA PRECHODNE VZĎAĽOVALI NOMÁDI A KOČOVNÍCI. K TRVALÉMU ODCHODU BÝVALI ZVYČAJNE DONÚTENÍ. NAJČASTEJŠIE V DÔSLEDKU VYČERPANIA ZDROJOV OBŽIVY, NÁHLYCH PRÍRODNÝCH A KLIMATICKÝCH ZMIEN, EPIDÉMIÍ, PREĽUDNENIA A VOJEN.

súčasnosti sa migrácia zvykne posudzovať ako problematika s objektívnymi príčinami a zákonitosťami. Tie sa potom analyzujú, kvantifikujú, štrukturalizujú a zaodievajú do vedeckých teórií, z ktorých sa vyberajú zjednodušené a politicky žiaduce verzie do školských učebníc a masmédií. Mediálna koncentrácia v rukách hŕstky vlastníkov vedie k tomu, že sa migrácia interpretuje vždy tak, aby to vyhovovalo zámerom propagátorov nových trendov.

RÁTALO SA S DESIATKAMI MILIÓNOV

Známa štúdia Oxfamu z januára 2004 upozornila, že 85 najbohatších jednotlivcov planéty kontroluje toľko bohatstva, koľko ho má k dispozícii

tá chudobnejšia polovica ľudstva – 3,5 miliardy osôb dohromady. Prehlbovanie príjmovej a vlastníckej nerovnosti je sprievodným znakom postdemokratických premien a nového usporiadania sveta na prahu tretieho tisícročia. Čoraz menej ohľaduplná globálna mocenská hierarchia získava moc, akú mávala vo veľkých starovekých ríšach, keď bývala pánom nad životom a smrťou ostatných smrteľníkov a hospodárske kapacity ríše slúžili výhradne jej. Z učebníc a populárno-vedeckých publikácií o sťahovaní národov sa môžeme dozvedieť o panovníkoch a kmeňových náčelníkoch, ktorí vhodne načasovanými výpadmi proti susedom vyvolali reťazové reakcie vedúce k osídľovaniu

TÉMA MESIACA > MIGRÁCIA AKO NÁTLAKOVÝ NÁSTROJ

alebo vysídľovaniu blízkych i vzdialených území. Strategicky uvažujúci vladári starovekých ríš, a neskôr stredovekej Tatárskej a Osmanskej ríše, používali impulzy na masovú migráciu ako nástroje dlhodobého plánovania vojenskej, hospodárskej a náboženskej expanzie i ovládania podrobených území a ujarmených národov. Umne podnecovaná migrácia a jej následky neraz prinášali rovnaký dlhodobý účinok ako vedenie vojen a prelievanie vlastnej krvi. Je až zarážajúce, ako málo sa hovorí o využívaní migrácie ako nástroja na pretváranie sveta 21. storočia. Už v základných tézach globalizácie sa prízvukuje nevyhnutnosť zabezpečiť voľný pohyb kapitálu, práce, tovarov a služieb. Tiché odmietanie vnucovanej ideológie multikulturalizmu obyvateľmi európskych štátov zosilnelo potom, ako sa od nej pred niekoľkými rokmi verejne dištancovala okrem iných nemecká kancelárka Angela Merkelová, britský premiér David Cameron a bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Vzdorovitá verejná mienka doháňala do zúrivosti mienkotvorné západné médiá a mocenské štruktúry v Bruseli a vo Washingtone. Vytáčala ich aj neochota väčšiny príslušníkov národov starého kontitentu dopustiť plné otvorenie Európy mimoeurópskemu prisťahovalectvu. Démonizovanie národného cítenia ako fašizoidného prežitku dostatočne nezaberalo. Svetová finančná kríza na jeseň 2008 zjavne spochybnila neoliberálne recepty na hospodársky a spoločenský rozkvet Európy zbavenej „prežitkov nacionalizmu“. Zneisteli aj médiá a počas krátkeho odmäku poskytovali kuloárne informácie o úmysloch kormidelníkov integračného úsilia. Za pozornosť stojí správa, ktorá znie obzvlášť aktuálne. Prišiel s ňou britský denník Daily Express 11. októbra 2008. Brusel vraj na lisabonskom samite EÚ – Afrika v decembri 2007 vypracoval dlhodobý plán strategického partnerstva, ktorý obsahoval aj kapitolu o migrácii, mobilite a pracovných silách. Argumentovalo sa v ňom, že hospodárstvo Európskej únie bude do roku 2050 potrebovať nahradiť úbytok pracovných síl a doviezť 56 miliónov migrantov. O technologických riešeniach negatívneho populačného rastu v podobe tak či onak nastupujúcej auto-

matizácie a robotizácie táto správa nehovorí. Nezmieňuje sa ani o zdrvujúcom účinku prívalu takéhoto počtu lacnej pracovnej sily na mzdovú hladinu a sociálne vymoženosti občanov Únie. Úplne vynecháva spoločenský rozvrat, ktorý by nastal v dôsledku prebúrania stropu absorpčného potenciálu európskych krajín.

OBOR NA HLINENÝCH NOHÁCH

Nadnárodné ľudskoprávne inštitúcie a mimovládne organizácie nikdy neprestali vnucovať multikulturalizmus skeptickým Európanom, ani rozčarovaným Američanom. Multikultúrne „zglajchšaltovanie“ celého transatlantického Západu očividne zodpovedá záujmom hlavných sponzorov a pokračuje napriek rastúcemu odporu na oboch brehoch Atlantiku. Zlyhanie ochrany vonkajších hraníc a nezadržateľné masy privandrovalcov, ktoré zaplavujú mestá a obce európskych krajín, postihuje oveľa dlhší čas aj Spojené štáty, kde sa počet ilegálnych prisťahovalcov podľa odhadov pohybuje medzi desiatimi a dvadsiatimi miliónmi. I to je po viacnásobných amnestiách a legalizačných programoch pre vybrané skupiny nelegálnych prisťahovalcov prevažne latinskoamerického pôvodu konzervatívnym vyčíslením. Tí však nerozvracajú spoločenské a kultúrne pomery v USA náboženskou a kultúrnou cudzorodosťou, ani temným radikálnym podhubím, ako sa to deje v západnej Európe, ale aj v Rusku. Slepá ulička, do ktorej zahnal špekulatívny finančný kapitál hospodárstvo USA a EÚ, mení oboch transatlantických partnerov na konkurentov v tom najhoršom možnom období. Obaja trpia nadprodukciou, prebytkom pracovných síl a na dvere im klope priemyselná revolúcia 4.0, známa aj pod kratším názvom Industry 4.0. Podriaďuje sa zákonitostiam informačnej revolúcie a prepájania inteligentných systémov vo výrobe i službách. Nahradzovanie ľudskej práce automatizáciou a robotizáciou znižuje dopyt po ľudských pracovných zdrojoch na zlomok súčasného stavu. V Ázii a v Rusku sa už dávnejšie hovorí o vyostrení konfliktov medzi tzv. zlatou miliardou a zvyškom sveta. Šťastnú zlatú miliardu obyvateľstva planéty, ktorá sa ako jediná má tešiť

MIGRÁCIA AKO NÁTLAKOVÝ NÁSTROJ > TÉMA MESIACA

z blahobytu, by mal tvoriť transatlantický Západ so satelitmi v Japonsku, Austrálii a na Novom Zélande. Súčasne prebieha menej viditeľný konflikt o umiestnenie v privilegovanej miliarde. Derú sa do nej predovšetkým uchádzači z Ázie. Ide o výkvet tamojších finančných a priemyselných kruhov, plný energie a ambícií, ktorý nadnárodní držitelia moci nemôžu prehliadať. Prestavba špičky globálnej mocenskej pyramídy núti Spojené štáty správať sa egoistickejšie ako dosiaľ, hoci aj na úkor Európy. Súhrnnou hospodárskou výkonnosťou meranou paritou kúpnej sily Európska únia prevyšuje druhú Čínu a tretie Spojené štáty. Kvalitou života a mierou sociálnych istôt zanecháva za sebou oboch rivalov ešte hlbšie. Oproti čínskemu drakovi a americkému orlovi je však Európska únia obrom na hlinených nohách. Stačí doň fúknuť a začína sa drobiť.

KLADIVO NA RUSKO

Potrebný vietor možno rozduť viacerými spôsobmi. „Migračná kríza stavia proti sebe východ a západ EÚ,“ znie veľavravný titulok z 19. augusta v najuznávanejšom denníku finančníckej Ameriky Wall Street Journal. Pojednáva dokonca o Slovensku, ale o to teraz nejde. Dôležitejšia je inštrumentalizácia migrácie ako nástroja rozkolu dvadsaťosmičky. Cui bono? Komu tá migračná cunami 2015 v EÚ prospieva? Na úkor Európy relatívne silnie aj Peking, no ten sa ešte neudomácnil vo všetkých zákutiach zákerného labyrintu svetového finančného systému, ktorý postavili bankári pred vyše dvoma storočiami v Londýne a pred vyše storočím nadstavili v New Yorku. Globalizačné premeny narazili v Európe na prekážku, akou je tvrdohlavé lipnutie Európanov na jednoliatosti svojich národných štátov. Bránia sa i federalizácii EÚ na akési Spojené štáty európske, ktoré chce Washington zapojiť do projektu transatlantickej hospodárskej integrácie. Bola by nadstavbou Severoatlantickej aliancie, tzv. ekonomickým NATO. Hoci Spojené štáty nevnímajú európsku dvadsaťosmičku ako reálnu hrozbu, neotáľajú sa udeliť jej ponaučenie o tom, kto hrá prvé transatlantické husle. Spojené štáty vyvolali arabskou jarou 2011 zmeny režimov a ob-

čianske vojny v širokom pásme severnej Afriky a Blízkeho východu. Nedá sa vylúčiť, že „skostnatených Európanov“ v nasledujúcich rokoch zasypú milióny prišelcov iných rás, národností a vierovyznaní. Európa sa proti vlastnej vôli stane taviacim kotlom zrýchlenej homogenizácie. Búrlivé vnútorné kvasenie ju počas raných fáz transformačného procesu značne oslabí. Nezaobíde sa bez pomoci spoľahlivého spojenca spoza Atlantiku a priľne k nemu viac než dosiaľ. Migračný tok zo zdevastovaných oblastí Afriky a Blízkeho východu sa skôr či neskôr bude dať presmerovať na severovýchod do riedko osídlenej Ruskej federácie. Islamizácia Ruska napreduje už i tak vďaka vysokým populačným prírastkom asi 15-percentnej moslimskej menšiny. V desaťmiliónovej Moskve žijú zhruba dva milióny moslimov, ktorí tam prišli za prácou a obchodom. Niekoľko miliónov moslimských gastarbeiterov z bývalých sovietskych stredoázijských republík sa už zrejme natrvalo usadí v Rusku, obzvlášť keby v krajinách ich pôvodu vypukli medzietnické alebo sektárske náboženské vojny. Tie sa dajú podnecovať aj zvonku a ruský prezident Vladimir Putin sa svojho času osobne zúčastňoval ich potláčania v Čečensku. Nočnou morou Kremľa ostáva prenesenie bojovej iniciatívy hnutia Islamský štát zo Sýrie a Iraku na islamský juh Ruskej federácie, kde by zradikalizoval časť miestnych moslimov a vyhnal umiernenú väčšinu. Zároveň by otvoril hranice migračnému prúdeniu z Afriky a Blízkeho východu. Počty záujemcov o okamžitý odchod za lepším životom sa tam odhadujú na desiatky miliónov a profesionalita organizovaného prevádzačstva sa vylepšuje. Limitom jej rozmachu nie je počet Afričanov pripravených odísť za lepším údelom na sever, ale hradenie sumárnej výšky nákladov na ich prepravu. Studená vojna s Ruskom sa vracia rýchlejšie, než sa predpokladalo, a pri nemožnosti zničiť túto jadrovú superveľmoc zvonku ostáva jediná možnosť urobiť to zvnútra. Západ používa viacero prostriedkov: od hospodárskej vojny cez angažovanie sa v konflikte na Ukrajine až po informačnú vojnu. Nasmerovanie masovej migrácie na Rusko by zvýšilo kumulačný účinok ostatných nástrojov.

STRET KULTÚR A JEHO MOŽNÉ RIEŠENIA > TÉMA MESIACA

Peter Čalovka

STRET KULTÚR A JEHO

MOŽNÉ RIEŠENIA

Z GEOPOLITICKÉHO HĽADISKA SA SÚČASNÝ SVET DOSTÁVA DO KVALITATÍVNE INEJ FÁZY NEŽ BOLA JEHO DOTERAJŠIA HISTÓRIA. JEDNÝM Z NAJVÝZNAMNEJŠÍCH RYSOV SÚČASNEJ SITUÁCIE JE PRESUN CENTRÁLNEJ SVETOVEJ KULTÚRY Z ATLANTICKEJ DO TICHOMORSKEJ OBLASTI. DEJE SA TO ZÁROVEŇ SO ZMENOU PODIELU JEDNOTLIVÝCH RÁS VO SVETE. NEODDELITEĽNÝM SPRIEVODNÝM JAVOM TEJTO ZÁSADNEJ TRANSFORMÁCIE SÚ EKONOMICKÉ PREMENY, KTORÉ PRETVÁRAJÚ SVET TAKMER NA NEPOZNANIE. JE PRIRODZENÉ, ŽE SVET, KTORÝ HĽADÁ RIEŠENIA TÝCHTO „VEĽKÝCH OTÁZOK“, BUDE POSTUPNE NARÁŽAŤ NA MEDZIKULTÚRNE, A HLAVNE MEDZINÁBOŽENSKÉ VÝZVY, AKO TO OSTATNE SFORMULOVAL VO SVOJEJ SLÁVNEJ KNIHE ZRÁŽKA CIVILIZÁCIÍ AJ SAMUEL HUNTINGTON.

iežeby mal Huntington pravdu, ale treba uznať, že tento civilizačný stret väčšina ľudí chápe ako stret medzi moslimskou a nemoslimskou časťou svetovej populácie. Takéto videnie sveta sa automaticky prenáša do chápania problému imigrácie ako takej, najmä po tom, ako sa s asistenciou niektorých veľkých hráčov sformoval tzv. Islamský štát, ktorý je možno tým najhorším, čo sa ako paškvil islamskej kultúry v dejinách vyprodukovalo. (Ak si odmyslíme vyčíňanie Talibanu v afganských dedinách koncom 90. rokov, ktoré bolo porovnateľne desivé, ale dialo sa v menšom meradle.) V človeku sa nevdojak vynára ďalší historický fenomén – syndróm nórskeho masového vraha Breivika. Ak sa pokúsime hlbšie zamyslieť nad tým, prečo Breivik konal ako konal, za úvahu stojí nedávna výmena názorov k tejto otázke v OSN. Rusko sa pokúsilo presadiť v OSN zákaz propagovania nacistických názorov a narazilo na odpor Nórska, ktoré sa postavilo proti obmedzovaniu slobody prejavu extrémistov, lebo údajne takéto obmedzovanie „donútilo“ Breivika konať násilne. Nuž, čo dodať, aj Breivikove skutky boli slobodou prejavu. Znamená to, že ak sa nájde jeden psychopat, treba dať všetkým psychopatom slobodu prejavu, aby bol pokoj? Iným aspektom syndrómu Breivika je však jeho záverečná reč na súde v Nórsku. Je to reč, ktorá sa nedá prečítať bez záujmu, pretože vyjadruje názory, ktoré nie sú v Európe marginálne. Je to v podstate relatívne fundovaná kritika multikulturalizmu a neschopnosti nórskej vlády vyriešiť otázku nekontrolovanej imigrácie do krajiny, ktorá podľa Breivika vedie jeho národ a kultúru do záhuby. Ak človek pohľadá na internete a vie pri tom zopár cudzích jazykov, s prekvapením zistí, že Breivikovi za túto jeho reč zložilo kompliment viacero intelektuálov, ktorí niečo znamenajú. To je veľmi zaujímavý úkaz. Len na ilustráciu malý citát z tohto prejavu: „Všeobecná deklarácia práv človeka a medzinárodné právo umožňujú etnicky pôvodnému obyvateľstvu, ktorému hrozí systematické zničenie, rozklad vlastného náboženstva, tradícií a kultúry, aby chránilo svoje práva, hoci aj so zbraňou v ruke. A tí Nóri, ktorí cítia morálnu zodpovednosť voči vlastnému národu a majú pocit dlhu

voči nemu, nebudú sedieť a dívať sa na to, ako sa po všetkom, čo im je drahé, šliape a ako sa to ničí. Budeme bojovať.“ Pre zaujímavosť – presne túto argumentáciu a logiku (vrátane odvolávania sa na menované dokumenty) používa na obhajovanie svojich teroristických aktov Organizácia za oslobodenie Palestíny. Ak sa pozrieme na syndróm Breivika, to isté nachádzame v každej náboženskej vojne. Tak ako akcia vyvoláva reakciu, aj islamský extrémizmus vyvoláva vo svete extrémne reakcie. Je nepochybné, že po čase sa objaví nový „Breivik“ a jemu podobní, a vznikne hnutie za jeho ideály. Bude sa pohybovať niekde na hranici pravého sektora. Ak by sme chceli hľadať alternatívne riešenie, musí to byť riešenie konštruktívne. Ale také riešenie by musela podporiť nadnárodná mocenská elita, a tá ho s najväčšou pravdepodobnosťou nepodporí. Ak dáme nabok okrajové a konšpiračné teórie o pôvode polarizácie islam – neislam, ktorá kryštalizuje vo svete, možno má zmysel pozrieť sa na reálny skutkový stav vecí. Štatistické výskumy v rámci EÚ potvrdzujú, že 40 – 45 % moslimskej populácie podporuje fundamentalizmus. Tá istá štatistika sa medzi kresťanmi pohybuje na úrovni 5 – 10 %. To znamená, že v moslimskej populácii je fundamentalizmus viac zakorenený. Súvisí to s úrovňou vzdelania, kultúrnosťou a do určitej miery aj so vzťahom civilizácie voči ženám, hoci paradoxne moslimské ženy sú súčasťou vyššie uvedenej štatistiky o podpore fundamentalizmu. Bežní ľudia nevidia a nie sú schopní vnímať podporu radikalizmu ako reálny problém, ktorý sa štatisticky preukázateľne vyskytuje u 40 – 45 % moslimov. Bežní ľudia vnímajú tento údaj ako marginálny problém. My tu však nehovoríme o nejakej veľmi malej skupine radikálov. Povrchné údaje tvrdia, že v Nemecku je oficiálne iba nejakých 600 radikálov. Realita je však oveľa vyššia. Niektoré verejné podujatia v Nemecku organizované moslimskou komunitou vyzerajú doslova hrozivo. Verejné prejavy na uliciach v štýle Adolfa Hitlera, islamské milície v civile dozerajúce na poriadok a zasahujúce priamo a fyzicky pred kamerami proti nespokojným

TÉMA MESIACA > STRET KULTÚR A JEHO MOŽNÉ RIEŠENIA

Nemcom, ktorým sa takéto „divadlo“ nepáči. Ak 40 – 45 % moslimskej subpopulácie podporuje svojich radikálov – a odhady hovoria o 4,3 miliónoch moslimov v Nemecku, potom islamských radikálov podporuje 1,72 až 1,94 milióna z nich. Uveďme iba jeden markantný príklad: reakciu na pád Dvojičiek 11. septembra 2001. Napriek oficiálnym vyhláseniam moslimských predstaviteľov nebolo vidieť žiadne známky masového moslimského pokánia. Naopak, médiá na Strednom východe dokumentovali masové jasanie nad úspechom al-Káidy. Dospelí chodili a rozdávali deťom cukríky ako počas sviatku. Treba si, samozrejme, uvedomiť, že na Strednom východe sa pád Dvojičiek chápal v tom zmysle, že USA sú krajinou, ktorá najviac podporuje sionizmus v Izraeli. Ale aj tak. Oslavovalo sa zabitie vyše 2000 nevinných ľudí. Takýto závažný problém nestačí riešiť iba voči tzv. minoritnej radikálnej menšine. Treba sa zamerať aj na podporujúcu väčšinu, ktorá vyznáva tieto ideály implicitne. Pri imigrácii sa diaspóra imigrantov potrebuje v rámci domácej populácie etablovať a stabilizovať, ale niekedy aj lepšie prežiť, a preto sa pokúša maximálne využiť mäkkú a nedotiahnutú miestnu legislatívu vo svoj prospech. Dominantná populácia môže zaobchádzať s minoritou populáciou imigrantov ako s chránenou skupinou, výsledkom je však spoločenská deformácia, akou je napríklad dlhodobo nesprávne riešená rómska otázka na Slovensku, ktorá okrem iného spôsobila aj vznik prípadu slovenského Breivika v Devínskej Novej Vsi. Veľmi zaujímavé boli mejly, ktoré sa o tomto prípade šírili na internete. Vyjadrovali pochopenie logiky človeka, ktorý sa ocitol v situácii asymetricky diskriminovanej obete. Iným príkladom je postavenie Afroameričanov v USA, ktorí majú niekedy štatút porovnateľný s posvätnými kravami v Indii. Druhým prístupom je prístup k menšine imigrantov ako k seberovným v zmysle zákona. Je to riešenie, ktoré žiadnym spôsobom nezvýhodňuje diaspóru imigrantov a tvrdo od nich požaduje dodržiavanie zákona. Okrem syndrómu Breivika viedla nesprávna politika EÚ voči imigrantom

k tomu, že sa v štátoch, ktoré boli tradične známe svojou toleranciou a miernosťou, začal rozmáhať islamský extrémizmus. Problém imigrácie nie je iba otázkou prílevu a núteného otvárania sa málo vzdelaným a sociálne nižším vrstvám z moslimského sveta, ale aj otázkou krajín a kontinentov v kríze. Vezmime si ako príklad Afriku. Afrika bola mnoho desaťročí v 20. storočí dejiskom neustálych vojen a ničenia. Je iba logické, že z Afriky do Európy potečie stále vzrastajúci prílev emigrantov. Dá sa tento problém vyriešiť postavením bariéry a zastavením tohto prílevu utečencov? Nedá. Ak chceme nájsť trvalo udržateľné riešenie afrických migračných problémov, musíme ich riešiť v samotnej Afrike. Európa pozabudla na fakt, že Afrika je stále jedným z kontinentov s najbohatšími náleziskami nerastných surovín. Tie sú stále nedostatočne vyťažené. To znamená, že Afrika stále predstavuje obrovské pole pre možnú spoluprácu s kýmkoľvek. Taká spolupráca má však svoje špecifiká. Veľmi zaujímavo sa k tejto otázke postavila Čína. Prekvapujúco Čína, ktorá má socialistické zriadenie, v duchu svojej ideológie pochopila, že ak chce africké nerasty, musí za ne Afrike ponúknuť niečo na výmenu. A tak začala ponúkať africkým štátom budovanie infraštruktúry, škôl a nemocníc. Takto sa Čína dostala k medi v Zambii a ťaží tam aj uhlie a drahé kamene. Bolo by naivné myslieť si, že tam ide všetko hladko. Pri labilnosti africkej politiky netreba zabúdať na fakt, že keď začne byť s investíciami v Afrike problém, treba mať poruke vojnové loďstvo, a Čína za sebou silnú armádu má. Aj preto sa jej s investíciami na tomto kontinente darí. Američania a Európania iba s údivom (a možno azda aj so závisťou) sledujú, ako za posledných desať rokov vzrástol export z Afriky do Číny z jedného na 15 percent, kým export z Európy do Číny klesol za rovnaké obdobie z 36 na 23. Čína sa momentálne stala najväčším obchodným partnerom Afriky. Takže ak hľadáme kľúč k riešeniu otázky emigrácie z Afriky, ten už existuje. Ale chce to odvážnych ľudí. Ďalším kľúčom je modelové správanie veľkých multinárodnostných a multináboženských štá tov. Ako USA, tak aj bývalý Sovietsky zväz

STRET KULTÚR A JEHO MOŽNÉ RIEŠENIA > TÉMA MESIACA

a terajšie Rusko dosiahli v oblasti spolunažívania rôznych národov a náboženstiev – a riešenia diverzity s tým spojenej – svoje významné výsledky. Rôznorodosť multietnických kultúr v rámci jedného štátu môže byť skôr plusom ako mínusom, pretože obohacuje rozhľad ľudí, ich svetonázor, chápanie sveta, ale aj také veci ako je rozmanitosť národnej kuchyne. Dokonca pri zmiešavaní takejto rôznorodej populácie dochádza k plodeniu geneticky bohatšieho potomstva. Krajší a schopnejší ľudia sa rodia skôr v multinárodných štátoch ako v štátoch s homogénnym etnikom. Genetika jednoducho nepustí. Vzhľadom na skúsenosti ostatných európskych štátov s imigrantmi z Afriky, odkiaľ momentálne prichádza hlavná vlna utečencov do Európy, si treba položiť otázku, kto má rozhodovať o tom, ako sa táto otázka bude riešiť na Slovensku.

Máme to byť my – ľudia, Slováci, alebo to má riešiť naša vláda, ktorá je ako každá politická garnitúra dočasná, či máme toto rozhodovanie prenechať byrokratom v Európe, ktorí naozaj nepatria medzi výkvet inteligencie a nad ich riešeniami sa človeku s obyčajnou sedliackou logikou často zastavuje rozum? Ak si krajina chce zachovať vo vzťahu voči imigrácii svoju kultúru a integritu, existujú vo svete minimálne dva modely, ktoré poskytujú riešenie tohto problému. Jedným je riešenie Spojených arabských emirátov, kde platí pre gastarbeiterov pravidlo – dva roky si tu pracoval, odteraz máš zákaz vrátiť sa do našej krajiny. Druhým modelom je Japonsko, kde každý, kto zamestná gastarbeitera, dostane progresívnu daň a musí za neho odviesť ešte všetky riadne odvody. Gastarbeiteri v Japonsku pracovať môžu, ale reálne tam nie sú.

ĎALŠIE MILIÓNY, PRE KTORÉ NEBUDE PRÁCA > TÉMA MESIACA

Peter Staněk

ĎALŠIE MILIÓNY, PRE KTORÉ

NEBUDE PRÁCA K ZÁSADNÝM PRÍCHODOM IMIGRANTOV DO EURÓPY DOCHÁDZALO UŽ AJ V MINULOSTI. VEZMIME SI GENOCÍDU V RWANDE, OBROVSKÝ PRÚD IMIGRANTOV, KTORÍ PRICHÁDZALI Z AFRICKÝCH A ÁZIJSKÝCH KRAJÍN DO EURÓPSKEJ ÚNIE, ALE AJ SKUTOČNOSŤ, ŽE NAPRÍKLAD V OBDOBÍ 1990 – 2000 ODIŠLO Z KRAJÍN STREDNEJ A VÝCHODNEJ EURÓPY DOBROVOĽNE ALEBO NEDOBROVOĽNE ZA PROSTITÚCIOU DO ZÁPADOEURÓPSKYCH KRAJÍN VIAC AKO MILIÓN ŽIEN.

migranti húfne prúdili aj v 70. a 80. rokoch napr. do Nemecka z Juhoslávie. Boli to imigranti z Turecka prichádzajúci vykonávať do Nemecka práce, ktoré nemeckí obyvatelia nechceli robiť. Dnes žijú v Nemecku zhruba tri milióny Turkov ako legálni imigranti, majú tam svoje rodiny, čo nikdy nebolo predmetom žiadnych diskusií, vášní či emócií. Imigranti, ktorí prichádzali v minulosti, sa sčasti snažili asimilovať do majoritnej spoločnosti a nevytvárali getá, kde by sa izolovali od spo-

ločnosti. Krásne to bolo vidieť na postupnom rozložení tureckého obyvateľstva alebo prisťahovalcov z Juhoslávie v Nemecku. Problém novej generácie imigrantov spočíva v tom, že zostávajú mimo majoritnej spoločnosti. Vytvárajú etnické celky, ktoré sú síce súčasťou mestských aglomerácií, ale v podstate si zachovávajú svoj uzavretý charakter. Druhým problémom súčasnej vlny je rýchly príchod množstva imigrantov v krátkom čase. Doteraz sa stovky a tisíce imigrantov rozkladali

TÉMA MESIACA > ĎALŠIE MILIÓNY, PRE KTORÉ NEBUDE PRÁCA

na časovej osi, takže nevytvárali taký obrovský nátlak na hosťujúce krajiny, a zároveň ich hosťujúce krajiny vzhľadom na potrebu určitých pracovných síl aj viac akceptovali. Imigranti z Turecka alebo Juhoslávie boli vzdelaní, jazykovo vybavení, boli teda schopní zaradiť sa do spoločnosti. Dnes prichádzajú imigranti z krajín Blízkeho východu či severnej Afriky, ale sú to ľudia, ktorí spravidla nemajú vzdelanie, nie sú jazykovo vybavení a uvidíme, aká bude ich ochota adaptovať sa na podmienky majoritnej spoločnosti európskych krajín. A pastieri kôz alebo jednoduchí roľníci z oblasti Sudánu či Etiópie budú dosť ťažko pracovným prínosom pre Európsku úniu a jej nároky.

KRÍZA PRÁCE

Ešte v 80. rokoch sa tvrdilo, že málo kvalifikovaná práca bude miznúť a bude nahradená vysoko kvalifikovanou inteligentnou automatizovanou prácou robotov. V 90. rokoch sa ukázalo, že napriek robotizácii stále zostáva priestor pre menej kvalifikovanú, ba aj nekvalifikovanú prácu, ale hlavne v oblasti služieb. Rozšírili sa čiastočné úväzky, pracovné miesta vo veľkých obchodných reťazcoch a pod., ktoré nevyžadovali kvalifikáciu. A ľudia, ktorí stratili miesto kvalifikovaného robotníka v oceliarskej fabrike a museli prijať miesto pomocného robotníka, sa dnes cítia imigrantmi ohrození. Už nerozhoduje kvalifikácia, ktorú mali z minulosti, ani ich ochota pracovať, ale minimálna cena práce, za akú budú imigranti ochotní robiť. Dnes v dôsledku globalizácie narastá počet chudobných pracujúcich, ktorých mesačný príjem je na hranici minima a zabezpečí im len základné potreby. Toto je skupina, ktorá sa príchodom imigrantov bude cítiť najviac ohrozená. Ohrození sú aj mladí ľudia, pretože nezamestnanosť mladej generácie začína byť povážlivým fenoménom. Stále viac a viac ľudí si uvedomuje, že získanie vzdelania nezabezpečí príjem a dobré pracovné miesto. Narastá nám počet mladých, ktorí zostávajú po skončení školy bez práce. Nehovorím o extrémoch ako je Španielsko, kde zostáva bez práce až 59 percent absolventov stredných a vysokých škôl, hovorím o normálnych ekonomikách ako je Nemecko, kde ich zostáva

bez práce približne 18 percent. Pôvodné predstavy o náraste potreby kvalifikovanej práce sa stretávajú so zásadnou zmenou celkovej potreby práce. Uvediem príklad. V Bratislave ide Volkswagen rozširovať výrobu a buduje novú prevádzku. Keby sa zachovali pôvodné štandardy potreby práce, potrebovali by na udržanie tejto prevádzky potrebovali 1100 ľudí. Ale Volkswagen ráta iba s 360 ľuďmi, pretože prevažná časť prevádzky bude automatizovaná. Ak chce niečo podobné realizovať aj Peugeot a vo svojej ďalšej investícii aj Kia, znamená to, že síce výrazne zvýšite objem produkcie, ale pri podstatne nižších potrebách pracovníkov. A predstavte si domácu populáciu, ktorá je vzdelaná, ale to vzdelanie je jej nanič, má svoje určité štandardy a nároky, nie je ochotná pracovať pod určitú cenu. Teraz prídu imigranti, ktorí sú ochotní robiť za akúkoľvek cenu, len preto, aby prežili. To začne vytvárať obrovské pnutie v spoločnosti, pretože to bude stret ceny práce tých, ktorí sú ochotní pracovať, a ceny práce tých, ktorí prídu. Predstavte si aj náklady spoločnosti, pretože týmto imigrantom budeme musieť počas imigračného procesu poskytnúť ubytovanie, akceptovať príchod ich rodín, budú mať nároky na jazykové doškolenie, budú musieť prejsť zdravotnými a inými prehliadkami, pričom všetko bude vyžadovať pomerne vysoké náklady v čase, keď väčšina európskych krajín tvrdí, že sociálny model je príliš veľký a treba ho orezať. Aj domáce skupiny – nazvime ich problémovejšie na trhu práce – sa budú cítiť príchodom nových imigrantských skupín ohrozené. Samozrejme, zatiaľ sa to nedeje, pretože veľká časť rómskej populácie je nezamestnaná. Necítia teda riziko príchodu imigrantov. Ale v momente, keď pochopia, že štát nebude donekonečna poskytovať sociálne dávky za nepracovanie, stret medzi pôvodným problémovým domácim a novým problémovým obyvateľstvom zvonku sa môže radikálne vyhrocovať. Zatiaľ hovoríme o 500 imigrantoch, ktorí majú byť ubytovaní v Gabčíkove. Ale ak sa presadia kvóty v Európskej únii, budú to tisíce, postupne desaťtisíce imigrantov. Ak sa naplní katastrofická vízia, že v roku 2015, prípadne 2016 príde do

ĎALŠIE MILIÓNY, PRE KTORÉ NEBUDE PRÁCA > TÉMA MESIACA

Európy viac ako milión obyvateľov zo severnej Afriky a Blízkeho východu, to už máte príliš veľké počty. A tak ako už máme problémy s vlastnými nezamestnanými, je riziko, že budú narastať problémy s cudzími nezamestnanými a dôjde k vzniku nových konfliktov. Naši nezamestnaní poberajú sociálne dávky podľa sociálneho modelu. Ale čo s tými imigrantmi, ktorí nebudú schopní zamestnať sa, budú tu etablovaní a budú tiež dostávať sociálne dávky? Bude sa argumentovať, že tí, ktorí sú u nás, aspoň predtým robili, než stratili prácu. Svojím spôsobom prispeli k tvorbe rezervoára finančných zdrojov. Imigranti nemajú žiadny podiel na tvorení bezpečnostných finančných rezerv, z ktorých budú financované ich pobyty.

NEZAMESTNANÝCH JE UŽ TERAZ DOSŤ

V 70. a 80. rokoch prijímali západoeurópske krajiny imigrantov, pretože tvrdili, že sú to politickí utečenci, ktorí utekajú pred komunizmom a východným blokom, a teda je politickou povinnosťou prijať ich. Väčšina tých imigrantov bola jazykovo vybavená, vzdelaná, patrila do kresťanského civilizačného okruhu a nebol problém etablovať ich v spoločnosti. Dnes tvoria politickí imigranti

len zlomok. Podľa analýzy OSN je 70 – 90 percent imigrantov ekonomických. To znamená, že nemôžu prežiť v krajinách, v ktorých žijú, napr. v dôsledku sucha, klimatických zmien, nedostatku potravín, hladomoru a pod. Vo väčšine európskych krajín dlhé roky platilo, že politickým imigrantom treba pomôcť. Ale ako sa budú vládne elity stavať k pomoci ekonomickým imigrantom? Nastaví to pravdepodobne obrovskú tektonickú líniu zlomu v spoločnostiach jednotlivých krajín, osobitne krajín strednej a východnej Európy, ktoré vstupovali do Európskej únie v roku 2004. Krajiny ako Bulharsko a Rumunsko chcú problém s nezamestnanosťou riešiť vývozom vlastných ľudí. To je problém aj krajín bývalej Juhoslávie. Ak sa bude Európska únia rozširovať a pribudnú krajiny ako je Moldavsko, znova budú záchranu svojich nezamestnaných obyvateľov vidieť v imigrácii do pôvodných krajín Európskej únie. No problém nekvalifikovanej práce je už problémom aj súčasných členských krajín. Priestor pre nekvalifikovanú prácu sa zužuje do oblasti služieb a obchodu, ale aj tie sa už stávajú saturovanými. Niektorí odborníci tvrdia, že sa na trhu práce vytvorí nový priestor v špičkových

TÉMA MESIACA > ĎALŠIE MILIÓNY, PRE KTORÉ NEBUDE PRÁCA

kreatívnych oblastiach. Počítačová informatika, modelovanie a podobne. Ale na takéto profesie nemajú ani dnešní absolventi univerzitného vzdelávania, nieto ešte imigranti, ktorí väčšinou prichádzajú z iných civilizačných okruhov. Ak je imigrantov málo, nerobí to až také problémy. Ale tu by som chcel upozorniť na jeden fenomén.

ZDROJE NAPÄTIA

V rokoch 2005 – 2007 vypukla séria veľkých nepokojov, rabovania a pouličných bojov okolo veľkých miest vo Francúzsku. Väčšinu týchto bojov vytvorili nespokojní imigranti. Ale to boli imigranti druhej generácie, čiže synovia a dcéry tých, ktorí prišli do Francúzska 20 – 30 rokov predtým z bývalých francúzskych kolónií a dúfali, že tam budú mať novú životnú perspektívu. A táto nová generácia mladých imigrantov zrazu zistila, že spoločnosť ich nepotrebuje, nemajú šancu, nebudú bohatí a úspešní. Ich frustrácia viedla k obrovskej vlne občianskych nepokojov, vypaľovania, rozbíjania áut a obchodov. Tradičný postulát „prídem do inej krajiny, ktorá je vyspelá, tam sa asimilujem a začnem využívať výhody jej sociálneho modelu“ dostával trhliny už v 90. rokoch. Dnes už je táto predstava veľmi iluzórna. Ak zostanú títo prišelci v rámci majoritnej spoločnosti vyčlenení, máme tu riziko, že z nich vzniknú ďalšie getá. Tak ako už vznikli getá v mnohých krajinách, kde sa stávajú zdrojom kriminality, drog, ohrozenia ostatného obyvateľstva. Aj pri diskusii o vplyve imigrantov na trh práce a na spoločnosť si musíme uvedomiť to najzásadnejšie – že kľúčovým faktorom je nízka ochota a schopnosť asimilovať sa do majoritnej spoločnosti, ale omnoho väčším problémom je počet imigrantov. A v dnešnej dobe je to skôr iracionálna obava z integrovania do spoločnosti, s nárastom počtu imigrantov preváži druhá kľúčová obava týkajúca sa počtov imigrantov. Môžeme na to reagovať podobne ako Anglicko, ktoré sa rozhodlo vytvoriť okolo tunela cez kanál bezpečnostné koridory, nasadzuje tam už armádu, uvažuje o vytvorení radikálnych zmien v legislatíve. Napr. ak niekto nelegálne ubytuje imigranta, dostane obrovské pokuty a môžu mu

zhabať majetok. Je pravdepodobné, že k niečomu podobnému pristúpi aj francúzska vláda, ale vznikne zásadná otázka: Čo s tými nelegálnymi tábormi imigrantov, ktoré sa vytvorili napr. pri vstupe do Eurotunela? A určitým varovaním môže byť aj situácia v Holandsku, ktoré bolo vždy známe ako veľmi liberálna krajina, otvorená imigrantom a považovala ich za vcelku prijateľnú skupinu populácie. Dnes v nej rastie vplyv populistických politických kruhov, ktoré hovoria o boji proti imigrantom, zastavení prítoku imigrantov, odmietnutí imigrantov a tak ďalej. Zoberme do úvahy ďalšiu skutočnosť, že podľa odhadov OSN tvoria nelegálni migranti počet zhruba 18 – 20 miliónov ročne. Odchádzajú z krajín Ázie či Afriky, snažia sa dostať do vyspelých krajín. Títo ilegálni migranti predstavujú obrovský biznis pre mafie a organizované štruktúry zločinu. Cena za transfer jedného ilegálneho migranta sa pohybuje od 1600 až po desaťtisíce dolárov. Znamená to, že sa vytvára aj nová obrovská štruktúra finančného bohatstva, organizovaného zločinu, ktorá má svoje chápadlá aj na štruktúru polície, súdnictva, politických elít a tak ďalej.

KLIMATICKÍ UTEČENCI

Zatiaľ sú to imigranti, ktorí utekajú povedzme zo Sudánu alebo Eritrey pred suchom. Keď si zoberieme, že v Sudáne osem rokov nepršalo, je celkom logické, že boj o miestnu vodu nedovoľuje tradičné migračné presuny vo vnútri krajiny, ktoré boli doteraz hlavným eliminátorom zahraničnej emigrácie. Síce dochádzalo ku konfliktom starousadlíkov s novými prišelcami, ale bolo to na území krajiny. Dnes sa situácia aj v dôsledku klimatických zmien vyhrocuje tak, že hlavné riešenie vidia tí nespokojní alebo tí, ktorí nie sú schopní prežiť, v zahraničnej emigrácii. Podľa analýz OSN je vzhľadom na obrovský nárast sucha a nedostatok vody možné očakávať do roku 2020 až 160 miliónov klimatických migrantov. Presnejšie, migrantov v dôsledku sucha a nedostatku vody. A to sa už týka celej planéty. To už nie je len ten obávaný milión z afrických území do Európskej únie. Tým sa vízia niektorých autorov sci-fi hovoriacich o vy-

ĎALŠIE MILIÓNY, PRE KTORÉ NEBUDE PRÁCA > TÉMA MESIACA

tvorení bášt alebo obranných zoskupení, ktoré sa bránia prílivu klimatických, ekonomických a iných imigrantov a používajú technologické vybavenie na to, aby ochránili svoje územie, stáva reálnejšou. Dnes sa už dokonca o riziku sucha a jeho vplyve na migrantov hovorí celkom vážne. Uskutočnilo sa niekoľko samitov, ktoré sa zaoberajú nielen klimatickými zmenami, ale aj celkovo prístupom k vode. Podľa štatistík OSN už dnes nemá stály prístup k žiadnej vode1,8 miliardy ľudí, pijú akokoľvek vodu, ktorú môžu zohnať, či je zdravotne nevyhovujúca alebo vyhovujúca. Ak sú dnes hlavným ťažiskom ekonomickí migranti, ktorí idú za lepším životom, prípadne politickí migranti zo Sýrie či Afganistanu, je pravdepodobné, že túto skupinu veľmi rýchlo prečísli skupina migrantov v dôsledku zmien prírodného prostredia na planéte. A tam už pôjde o milióny ľudí. Zoberme do úvahy, že napríklad celý Bangladéš s vyše 140 miliónmi obyvateľov je zhruba len dva metre nad hladinou mora. Ak sa prognózy naplnia a do roku 2100 sa zdvihne hladina svetových oceánov o dva až štyri metre, veľká časť týchto husto osídlených území sa dostane pod morskú hladinu, pretože nebudú mať dostatočné finančné prostriedky na vytvorenie valov a ochranných hrádzí, ako to urobili Holanďania. A to sa bude týkať mnohých ďalších oblastí, ktoré sú pod hladinou mora.

ČAKAJÚ NÁS ŤAŽKÉ ČASY

V tomto kontexte súhlasím s tvrdeniami, že dnešná vlna imigrantov je skôr úvodným entrée a skúškou schopnosti európskych spoločností a krajín reagovať na takýto prúd prisťahovalcov. Problém trhu práce bude závažný, pretože nebudeme schopní sanovať stovky a tisíce migrantov sociálnymi dávkami len preto, lebo sú migranti a máme v srdciach pocit humanity. A pri tlaku EÚ na zoškrtávanie rozpočtových výdavkov nebudeme ani schopní financovať pracovné miesta pre firmy tým, že im zaplatíme, ak zamestnajú migranta, tak ako to dnes robíme pri absolventských pracovných miestach. A vezmime si ten priepastný jazykový, kultúrny, vzdelanostný a zvykový rozdiel. Napríklad v Ne-

mecku existujú vraždy cti medzi moslimským obyvateľstvom. Ak si chce moslimská dcéra bez súhlasu otca zobrať Nemca, môže sa stať, že ju zavraždia, pretože poškvrnila česť rodiny, a nemecké súdy s tým majú veľký problém, pretože oni dodržiavajú svoje zvykové právo. Ak budú tieto problémy narastať, bude to podporovať výslovne extrémistické politické skupiny, a môže to vyústiť aj do toho, čo sme videli v Juhoslávii v podobe etnických čistiek. Tam sa diali medzi obyvateľstvom, ktoré žilo stáročia vedľa seba. V tejto situácii sa bude môcť použiť nový argument, že sú to prišelci, privandrovalci, ktorí k nám prišli a nikdy tu nemali svoje historické korene, nikdy tu nežili, ale chcú profitovať z toho, čo sme my vytvorili vlastnou prácou. A úvahy o tom, že ich potrebujeme, pretože európska populácia starne, a ak nebudeme mať ďalších migrantov, nebude mať kto pracovať na budúcich starých ľudí, sú scestné. Celková potreba práce v spoločnosti klesá a príjmová polarizácia sa výrazne prehlbuje. Mnohí z tých, ktorí sú už tu, sú dnes nepotrební, vytvárajú obrovskú základňu chudobných, a tí sú stále chudobnejší. Nepotrebujete ani týchto vlastných chudobných na prácu, pretože produkt vytvoríte aj bez nich. Plány o tom, že starnutie populácie kompenzujeme prílivom miliónov imigrantov, sú postavené na hlavu, sú zavádzaním a omylom. Vývoj nepôjde lineárne. Ekonomika nebude potrebovať státisíce nových pracovných miest. Nové pracovné miesta síce vznikajú, ale s nižšou kvalifikačnou náročnosťou, flexibilnými formami úväzku, s podstatne nižším mzdovým ocenením, ktoré v jednotlivých národných ekonomikách nikdy nevedie k rapídnemu nárastu potreby pracovných síl. Keď toto domácemu obyvateľstvu dôjde, hlavnou prioritnou obavou nebude obava o pracovné miesta, ale neochota platiť z vlastných zdrojov sociálneho modelu fungovanie imigrantov, ktorí sa nepodieľali na tvorbe financií, ale dnes by sme ich mali financovať a platiť. Ak k tomu pridáme očakávaný nárast počtu imigrantov, môžeme konštatovať, že Európa má pred sebou veľmi ťažké obdobie. Autor je ekonóm a prognostik Ekonomického ústavu SAV.

TÉMA MESIACA > ČO ZNAMENAJÚ MIGRANTI PRE SLOVENSKO?

Artur Bekmatov

ČO ZNAMENAJÚ MIGRANTI

PRE SLOVENSKO? 54

DÔSLEDKY VOJEN V IRAKU, LÍBYI ČI SÝRII BOLI EŠTE PRED NIEKOĽKÝMI ROKMI PRE NÁS NEPREDSTAVITEĽNE ĎALEKO. POSLEDNÉ MESIACE SA VŠAK Z GRÉCKYCH A TALIANSKYCH VÔD STREDOZEMNÉHO MORA PRESUNULI AŽ ZA HRANICE SCHENGENU. JE SLOVENSKO V SITUÁCII, KEĎ ÚNIA ČELÍ NÁPORU DESIATOK TISÍC UTEČENCOV, PRIPRAVENÉ NA PRECHOD VLNY MIGRANTOV?

äčšina migrantov využíva prechod cez Stredozemné more. Ak sa im podarí prežiť, končia buď v Grécku, alebo Taliansku. Tieto krajiny tak zažívajú najväčší nápor. Podľa medzinárodných dohôd je každý štát povinný poskytnúť ochranu utečencovi, to však neplatí pre ekonomických migrantov. Úrady štátu, v ktorom je nelegálny migrant odchytený, musia posúdiť, či ide o utečenca, ktorému musia poskytnúť ochranu, alebo o ekonomického imigranta. A tu vzniká problém – dve krajiny jednoducho nemôžu zvládnuť takýto nápor a nielen posúdiť každý prípad z vyše štvrť milióna migrantov, no zároveň nie je v silách týchto štátov zabezpečiť im primerané životné podmienky po dobu posúdenia konkrétneho prípadu migranta. Preto Brusel prišiel s návrhom, aby si 40-tisíc utečencov, ktorí narušili hranice schengenu po

15. apríli 2015, a 20-tisíc utečencov najmä zo Sýrie a Eritrey, ktorí sa nachádzajú mimo EÚ, dočasne prerozdelili ostatné krajiny Únie. Presnejšie, aby ich žiadosti o azyl posúdili úrady členských krajín, do ktorých budú presunutí. Tento návrh nakoniec neprešiel a krajiny Únie sa dohodli na dobrovoľnom prístupe k prerozdeleniu žiadateľov o azyl.

MÁME KAPACITY PRE TISÍCKU

Otázka prijímania utečencov na Slovensku rezonovala ešte pred vypuknutím krízy v Stredozemnom mori. V čase, keď sa začínal konflikt na juhovýchode Ukrajiny, hovoril minister vnútra Robert Kaliňák, že máme k dispozícii kapacity pre približne tisícku utečencov. Pôvodný počet z návrhu o kvótach počítal so 785 utečencami pre Slovensko.

ČO ZNAMENAJÚ MIGRANTI PRE SLOVENSKO? > TÉMA MESIACA

Na Slovensku existuje niekoľko objektov ministerstva vnútra vyhradených pre žiadateľov o azyl. Najprv žiadateľ putuje do záchytného strediska v Humennom, kde sa mesiac zisťuje jeho zdravotný stav. Následne prechádzajú do pobytového tábora. Na Slovensku ich máme v Rohovciach (okres Dunajská Streda), kde sa nachádzajú muži – jednotlivci, a v Opatovskej Novej Vsi (okres Veľký Krtíš). Tu sú umiestnené rodiny. V takomto tábore môžu zotrvať až 180 dní, kým úrady rozhodnú o ich žiadosti. Ak žiadateľ azyl dostane, môže byť presunutý do Zvolena, kde je integračné stredisko, v ktorom sa migrant pol roka pripravuje na zaradenie do spoločnosti. Okrem toho disponuje migračný úrad aj ubytovacími zariadeniami v Bratislave, Košiciach, Lučenci, Gabčíkove. Ak ide o migrantov, ktorí nemajú právo na azyl, sú umiestnení v dvoch objektoch – v Medveďove (okres Dunajská streda) a v Sečovciach (okres Trebišov). Odtiaľ ich vrátia do krajiny, z ktorej prišli na Slovensko. Práve v druhom menovanom musela začiatkom augusta zasahovať polícia pre bitku medzi zadržanými nelegálnymi migrantmi.

KOĽKO NÁS STOJA?

Pôvodný návrh Európskej komisie na povinné kvóty počítal s príspevkom 6000 eur na pobyt jedného migranta. Riaditeľ migračného úradu Bernard Priecel pred časom vyčíslil náklady na jedného žiadateľa o azyl na 1000 – 1500 eur mesačne. Vzhľadom na dĺžku posudzovania žiadostí by bruselský príspevok celkové náklady na migranta nepokryl. V jednotlivých etapách pobytu na Slovensku majú žiadatelia nárok aj na finančné príspevky. Napríklad po umiestnení v Opatovskej Novej Vsi a Rohovciach dostávajú 12 eur na mesiac, čo je približne 40 centov na deň. K dispozícii však majú lekársku starostlivosť, psychológa, právne poradenstvo, ihrisko, prístup k internetu, posilňovňu, ale napríklad aj sedem dní vychádzky po odsúhlasení riaditeľom zariadenia. Po udelení azylu a oficiálnom pridelení azylu už môžu poberať sociálne dávky, ktoré sa nevypočítavajú z odvodov – teda pomoc v hmotnej núdzi či príspevok na bývanie a príspevok na dieťa. Migranti, ktorým je udelený azyl na Slovensku,

majú zároveň právo tzv. zlúčenia s rodinou, teda priviesť si na Slovensko manžela/manželky, deti a rodičov.

NEBEZPEČENSTVO MIGRÁCIE

V prípade masívnej vlny nelegálnych migrantov sa často skloňuje bezpečnostná hrozba. Ťažko si predstaviť, že ľudia zo Sýrie, Iraku či Líbye utekajú pred islamskými fanatikmi preto, aby u nás zaviedli právo šariátu či uskutočnili teroristické útoky. Nebezpečenstvo spočíva však v tom, že v tejto mase migrantov sa ľahko môžu ukryť radikálni islamisti. Ak takýto človek dostane azyl, môže sa pohybovať po celej EÚ. Navyše nie je tajnosťou, že grécke a talianske úrady nechali prejsť množstvo migratov cez územie svojich krajín bez akejkoľvek podrobnejšej kontroly, pretože nápor žiadostí o azyl nezvládali. Ako nápor migrantov vyriešiť? A chceme ho vyriešiť? Veď to predsa boli vlády USA a európskych krajín, ktoré sa snažili násilne implementovať západný model demokracie do Iraku, Líbye a Sýrie. Tieto snahy uvrhli spomínané krajiny do chaosu a občianskych vojen, v ktorých sa presadili islamistické hnutia. Európa sa otriasa, no to zrejme nie je koniec. Vyvolanie migračných vĺn prostredníctvom nepokojov a lokálnych vojen je možno prvým krokom priameho zapojenia európskych armád do bojov s islamistami na africkom a ázijskom kontinente. V hre je totiž aj budovanie tzv. bezpečných zón v Líbyi, ktoré by ochraňovali vojaci členských krajín EÚ. Robert Fico túto myšlienku podporil a vyjadril pripravenosť vyslať na takúto misiu slovenských vojakov. V prípade schválenia tohto plánu je otvorená konfrontácia s islamistami a ďalšie stupňovanie násilia len otázkou času.

TÉMA MESIACA > ROZRUCH V GABČÍKOVE

ROZRUCH V GABČÍKOVE > TÉMA MESIACA

Andrej Kmeň, Juraj Pokorný

ROZRUCH V GABČÍKOVE

MINISTER VNÚTRA SR ROBERT KALIŇÁK A SPOLKOVÁ MINISTERKA VNÚTRA RAKÚSKEJ REPUBLIKY JOHANNA MIKL-LEITNEROVÁ PODPÍSALI VO VIEDNI MEMORANDUM, NA ZÁKLADE KTORÉHO SLOVENSKO DOČASNE PRIJME V GABČÍKOVE 500 AZYLANTOV Z RAKÚSKEHO CENTRA PRVÉHO KONTAKTU V TRAISKIRCHENE. V JUHOSLOVENSKEJ OBCI VŠAK TENTO PLÁN NARAZIL NA NEVÔĽU MIESTNEHO OBYVATEĽSTVA.

„S

lovenský účastník zabezpečí ubytovacie kapacity v ubytovacom zariadení v Gabčíkove pre najviac 500 žiadateľov za podmienok uvedených v tomto memorande o porozumení. Umiestňovanie žiadateľov v ubytovacom zariadení sa bude vykonávať postupne podľa dohody účastníkov. Celkový počet žiadateľov prijatých do ubytovacieho zariadenia môže byť po odchode niektorých prijatých osôb doplnený o ďalších žiadateľov, avšak ich počet nesmie presiahnuť 500 osôb v akomkoľvek čase ich umiestnenia v ubytovacom zariadení,“ konštatuje sa okrem iného v podpísanom memorande. „Toto memorandum je podpísané na dva roky, kde každý žiadateľ, ktorý bude presunutý na Slovensko, prejde prijímacím pohovorom a zdravotnou prehliadkou v Rakúsku,“ vysvetlil Robert Kaliňák. Následne budú ubytovaní na Slovensku po dobu trvania azylovej procedúry,

čo môže byť niekoľko týždňov a maximálne šesť mesiacov. Minister zdôraznil, že ide o žiadateľov o azyl v Rakúsku, a nie na Slovensku. Obyvatelia Gabčíkova však mali z utečencov obavy, preto zorganizovali petíciu, a následne bolo vypísané miestne referendum. Referendum z 2. 8. sa zapísalo do moderných dejín obce ako prvé úspešné ľudové hlasovanie. Z 2603 hlasujúcich (58,46 % oprávnených voličov) sa proti umiestneniu rakúskych azylantov v tábore postavilo 2501 (96,67 %). „Toto rozhodnutie je veľmi významné z hľadiska bezpečnosti a zdravia našich obyvateľov. Neželáme si v obci utečencov. Chceme, aby sa obyvatelia nášho mesta cítili bezpečne, aby ich život, zdravie a majetok neboli ohrozené,“ zdôraznil starosta Gabčíkova Iván Fenes. Niektorí politici však majú s pochopením jeho argumentov problémy. Napríklad podľa šéfa

strany Most-Híd Bélu Bugára sa výsledku nemožno čudovať. Situáciu vraj zhoršovali vyjadrenia členov vlády, keď hovorili o migrantoch ako o bezpečnostnej hrozbe. „Gabčíkovské referendum je odkazom pre slovenskú vládu, ale aj byrokratom do Bruselu, ako to dopadne, keď sa z rozhodovania o osudoch ľudí vytratí ľudskosť,“ mieni predseda Sekcie spravodlivosti a bezpečnosti SDKÚ-DS Ján Keselý. „Ľudia na Slovensku si uvedomujú, že je našou povinnosťou pomáhať tým, ktorí našu pomoc skutočne potrebujú. No zároveň majú právo, aby s nimi politici čestne a otvorene komunikovali. A aby im vysvetlili všetky dôvody, pre ktoré sa rozhodli prijať utečencov a umiestniť ich práve do ich obce.“ Prezident Andrej Kiska sa k referendu v Gabčíkove, v ktorom miestni obyvatelia odmietli zriadenie dočasného utečeneckému tábora, vyjadril takto: „V obci Gabčíkovo sa konalo miestne referendum o dočasnom umiestnení utečencov v zariadení na území tejto obce. Skončilo sa bez prekvapenia – jednoznačným zamietavým výsledkom. Myslím, že sa veľmi nepomýlim, ak poviem, že v tomto čase by sa podobné referendum skončilo s podobným výsledkom asi v ktorejkoľvek obci alebo meste na Slovensku. Také sú prevládajúce nálady: obavy a strach – presvedčenie, že nás sa to netýka – argument, že máme aj bez toho dosť vlastných starostí a problémov. Je zodpovednosťou vlády, ako bude v tejto veci ďalej postupovať. Ale chcem povedať úplne jasne, že v plnení záväzkov, ktoré naša vláda v tejto veci prevzala, má moju plnú podporu. Slovensko by nemalo byť na chvoste štátov Európskej únie v počte utečencov, ktorých sme ochotní prijať. V prípade utečencov, ktorých vláda plánuje umiestniť v Gabčíkove, ide navyše o dočasný pobyt a ide o symbolickú pomoc nášmu partnerovi, susedovi – Rakúsku, ktoré pomáha tak, ako to robí posledné desaťročia, a kam sa aj z našej krajiny v minulosti uchýlili desaťtisíce ľudí.“ „Počkajte, ako táto prvá dohoda s Rakúskom vôbec dopadne, ako a či vôbec bude realizovaná, či to bude Gabčíkovo, alebo pôjdeme niekde inde. Rozumieme tomu, čo ľudia v Gabčíkove povedali, je povinnosťou vlády, aby na toto referendum určitým spôsobom reagovala,“ povedal

57 v prvej reakcii na rozhodnutie obyvateľov Gabčíkova premiér Robert Fico. Rezort vnútra síce zobral výsledky hlasovania na vedomie, v pôvodných plánoch však pokračuje a ubezpečuje, že pripravuje prísne opatrenia na absolútne minimalizovanie bezpečnostného rizika. Narušovanie poriadku nepredpokladá – v obci pribudnú policajti aj výjazdy pohotovostnej motorizovanej jednotky. Rakúska strana bude mať v azylovom tábore vlastnú bezpečnostnú službu. Ako zdôraznil šéf tlačového odboru MV Ivan Netík, ubytovaní ľudia sú žiadateľmi o azyl v Rakúsku ako cieľovej krajine, preto by sa akýmkoľvek porušením zákona v SR oň pripravili a boli by z Rakúska vyhostení. Podľa Migračného úradu SR by malo prísť do Gabčíkova dočasne (podľa dohody na dva roky) prvých 250 azylantov koncom augusta a ďalších 250 v septembri. Organizátori referenda, za ktorých prehovoril starosta obce, sa vyjadrili, že dopredu vedeli, že ich referendum nebude zohľadnené. Vyvstáva teda otázka, načo je vlastne v našom zákonodarstve zakotvený status refenda…

ORBIS PICTUS > MACEDÓNSKO Foto: Boris Grdanoski, SITA/AP

Príslušníci macedónskej poriadkovej polície blokujú neďaleko mesta Gevgelija pohyb tisícok premoknutých utečencov z Grécka do Macedónska. Tí tak uviazli v pohraničnej oblasti medzi oboma krajinami. Migranti prichádzajúci prevažne zo Sýrie však majú svoje spoľahlivé inštrukcie, a preto sa obavy, že by túto chudobnú balkánsku krajinu stotožnili s cieľom svojho putovania, zdajú byť úplne zbytočné. (jup)

ORBIS PICTUS > INDIA Foto: Tsering Topgyal, SITA/AP

Demonštranti z mládežníckeho krídla indickej opozičnej parlamentnej strany protestujú s odhalenou hruďou v Naí Dillí proti rozhodnutiu hovorkyne Dolnej snemovne (Lok Sabha) Sumitry Mahajanovej z vládnucej Bharatiya Janata Party (BJP), ktorá dočasne vylúčila 25 členov zo strany. Opozícia naďalej požaduje rezignáciu dvoch lídrov BJP za to, že údajne pomáhali bývalému funkcionárovi indického kriketu, ktorý čelí vyšetrovaniu pre finančné nezrovnalosti. Skvelá inšpirácia, ako animovať rigidnú parlamentnú demokraciu na Slovensku na orientálny spôsob. (jup)

ORBIS PICTUS > TAIWAN Foto: Wally Santana, SITA/AP

Bezpilotné lietadlá, hoci im chýba štandardné legislatívne zázemie, čaká skvelá budúcnosť. Prototyp takéhoto stroja určeného na dlhé lety v stredných výškach prezentovali pod názvom MALE na Aerospace and Defense Technology Exhibition (Výstava technológií na obranu vzdušného priestoru), ktorá sa konala od 13. do 16. augusta 2015 v taiwanskej metropole Taipei. (jup)

ORBIS PICTUS > TAIWAN Foto: Wally Santana, SITA/AP

Ako sa zdá, vývoj virtuálnych bojových softvérov nabral v niektorých častiach sveta najnovšie prudký spád. Jeden takýto bolo možné vidieť na už spomínanej výstave Taipei Aerospace and Defense Technology Exhibition. (jup)

ORBIS PICTUS > MAĎARSKO Foto: Bela Szandelszky, SITA/AP

Na maďarsko-srbskej hranici pri meste Ásotthalom stavajú maďarskí vojaci plot, pretože južné hranice krajiny už nedokážu odolávať náporom migrantov. Po balkánskych trasách sa ich v tomto roku dostalo do Maďarska už stotisíc, pričom 80 % z nich pochádza z vojnových oblastí, ako sú Sýria, Irak a Afganistan. Maďarská opozičná strana Jobbik má iný zlepšovací návrh. Odporúča, aby sa peniaze určené na registrovanie ilegálnych migrantov použili na ich prevoz z južných hraníc k maďarsko-rakúskemu priechodu Hegyeshalom. „Náš návrh je obhájiteľný aj eticky, pretože my sme nespôsobili napätie, ktoré je na Blízkom východe a v Afrike,“ zdôraznil jej hovorca Ádám Mirkóczki. (jup)

ORBIS PICTUS > NEZNÁME MIESTO Foto: SITA/AP

Videonahrávka militantov uverejnená na sociálnych sieťach zachytáva 30-ročného chorvátskeho rukojemníka Tomislava Salopeka kľačiaceho na neznámom mieste. Skupina z prostredia Islamského štátu sa mu v nej vyhráža zabitím, ak moslimské ženy väznené v Egypte pre ich údajné napojenie na zakázané Moslimské bratstvo nebudú do 48 hodín prepustené. Aj keď sa o príslušnosti k NATO zvykne hovoriť ako o pomaly jedinej istote Európanov, pre niektorých sa táto istota zavše stáva osudnou... (jup)

ORBIS PICTUS > LIBANON Foto: Mohammed Zaatari, SITA/AP

Členovia palestínskeho hnutia Fatah sa v palestínskom utečeneckom tábore Ain el-Hilweh neďaleko prístavného mesta Sajdá dostali do konfliktu s islamskou skupinou Fatah al-Islam. Ťažké boje medzi nimi vypukli po tom, ako sa islamisti pokúsili zavraždiť veliteľa hlavného prúdu v hnutí Fatah. Predstaviteľ libanonskej bezpečnosti uviedol, že v nich zahynuli traja ľudia a 20 bolo zranených. Arabská roztrieštenosť je a podľa všetkého ešte dlho zostane faktorom izraelskej dominancie vo východnom Stredozemí. (jup)

ORBIS PICTUS > IZRAEL Foto: Mahmoud Illean, SITA/AP

Izraelskí pohraniční policajti použili na palestínskych demonštrantov protestujúcich proti separačným bariéram v západnej časti dediny Bajt Džalá neďaleko Jeruzalema slzotvorný plyn. V porovnaní s genocídou, ktorej sa na Palestínčanoch pravidelne dopúšťajú ich vojenskí kolegovia, ide o vysoko humánny prostriedok. (jup)

RENDEZ-VOUS > SLOVENSKÁ ARMÁDA NESLÚŽI OBRANE VLASTI, ALE ZÁUJMOM NATO

Juraj Pokorný

SLOVENSKÁ ARMÁDA NESLÚŽI OBRANE VLASTI, ALE

ZÁUJMOM NATO 66

SLOVENSKÁ ARMÁDA POŽÍVALA PODĽA PRIESKUMOV VEREJNEJ MIENKY EŠTE PRED PÁR ROKMI NAJVYŠŠIU DÔVERU MEDZI OBYVATEĽSTVOM SR. V POSLEDNOM OBDOBÍ SILNEJÚ KRITICKÉ HLASY, ŽE DOMINANTNÁ ZLOŽKA OZBROJENÝCH SÍL SR (OS) SA ZMENILA NA EXPEDIČNÝ ZBOR NATO, KTORÝ SA NEVENUJE ZÁKLADNÉMU VÝCVIKU DOSTATOČNE, A NAMIESTO SVOJEJ VLASTI OBHAJUJE CUDZIE ZÁUJMY. ČO SA DEJE? ODPOVEDE NA TIETO I ĎALŠIE ZNEPOKOJUJÚCE OTÁZKY SME SA PODUJALI HĽADAŤ SPOLOČNE S JOZEFOM ŽARNOVIČANOM, PREDSEDOM ASOCIÁCIE SLOVENSKÝCH VOJAKOV (ASV). Ako hodnotíte súčasné možnosti a schopnosť OS ubrániť krajinu pred vonkajším nepriateľom? Záleží od uhla pohľadu. Najprv by sme museli určiť, kto sa pod „vonkajším nepriateľom“ rozumie. Ak sa na to pozeráme dnešnou optikou, mohlo by sa zdať, že vonkajší nepriateľ SR neexistuje. Obklopujú nás predsa štáty, ktoré sú členmi NATO. Jediná problematická hranica je s Ukrajinou, aj tam však v súčasnej situácii postačia na ochranu policajné sily. No poučme sa z histórie a snažme sa pozerať do budúcnosti. Aj v starom Ríme platilo, že ak chceš mier, pripravuj sa na vojnu. Aj z úrovne hlavného velenia NATO zaznelo, že za budovanie armády a vlast-

nú obranyschopnosť je zodpovedný každý členský štát sám. Navyše plánovaných 1,6 % HDP na obranu štátu by malo ísť naozaj na obranu štátu, nie na expedičné vandrovky NATO. Nikto nevie, čo nás čaká, treba dúfať v najlepšie, ale pripravovať sa na najhoršie. Na Ministerstve obrany SR (MO) existuje krízový manažment, vyhodnocujú sa možné hrozby. No plány na obranu sú založené na článkoch dokumentov NATO, teda kolektívnej obrany. A čo ak sa články zmluvy nedodržia, a ostaneme tak ako v roku 1939 sami? Ak vezmeme najhorší variant, že by bola naša krajina napadnutá, podľahneme veľmi rýchlo. Za to nemôžu vojaci, ale politici. Foto: Matúš Plecho

„Idea kolektívnej obrany je len zásterkou snáh USA, aby každý štát kupoval čo najviac americkej vojenskej výzbroje a výstroja.“

RENDEZ-VOUS > SLOVENSKÁ ARMÁDA NESLÚŽI OBRANE VLASTI, ALE ZÁUJMOM NATO

SLOVENSKÁ ARMÁDA NESLÚŽI OBRANE VLASTI, ALE ZÁUJMOM NATO > RENDEZ-VOUS

ktorá vznikla v roku 1939 po založení vojnového Slovenského štátu, alebo vidia Ľudové milície ako „ozbrojenú päsť“ robotníckej triedy a totalitnej komunistickej strany. Dnešná situácia je však diametrálne odlišná, hrozby sú iné, ešte strašnejšie než kedykoľvek predtým, a naozaj si vyžadujú, aby každý dospelý človek vedel ovládať zbraň, aby mohol obrániť seba, svoju rodinu, mesto, národ. Vo Švajčiarsku majú záložníci zbrane dokonca doma. Je to len vec nastavenia pravidiel. Preto ASV považuje vytvorenie Národných obranných a ochranných síl, ktoré budú moderným nástrojom samoobrany obyvateľstva pred akýmkoľvek živelným alebo ľudským ohrozením, za jednu zo svojich hlavných priorít. Myslím si, že je ľudským právom združovať sa v obranných spolkoch, ak sú vedené princípmi morálky a etiky.

V stave, keď údajne až 90 % výzbroje slovenskej armády pochádza z éry socializmu a výcvik sa až na malé výnimky nevykonáva, je ešte vôbec namieste hovoriť o nejakej obranyschopnosti? Ako som už naznačil, presviedčať verejnosť o obranyschopnosti SR znamená klamať ju, čo je viac tragické ako smiešne. Idea kolektívnej obrany NATO je len zásterkou snáh USA, aby každý štát kupoval podľa možností čo najviac americkej vojenskej výzbroje a výstroja. Záleží im len na biznise, nie na posilnení obranyschopnosti malých členov NATO. Akými prostriedkami môže profesionálna armáda čeliť taktike teroristických organizácií, akou je napríklad ISIL, známa svojou nekonvenčnosťou, neviditeľnosťou a nevypočítateľnosťou? Profesionálna armáda, dobre vycvičená a vyzbrojená, má prostriedky na to, aby čelila akejkoľvek hrozbe. No bez spolupráce s civilnými zložkami ochrany a obrany by mala situáciu veľmi ťažkú. Keď nebude mať samosprávny kraj, okres, mesto a obec možnosť brániť sa proti teroristom, záškodníkom, diverzantom a rizikovým častiam obyvateľstva vlastnými silami – vycvičenými zálohami a domobranou, profesionálna armáda nebu-

Ako by v prípade tohto druhu ohrozenia mala vyzerať deľba pôsobnosti a úloh medzi armádou a políciou, prípadne medzi Vojenským obranným spravodajstvom a Slovenskou informačnou službou? Na toto sú vypracované plány v zložkách, ktoré spomínate. Papierovo môžu byť efektívne, no bez použiteľnej živej sily a výstroja sú prakticky len chimérou. Jednotlivé zložky by sa mali oveľa dôraznejšie zaoberať možnými hrozbami, súčinnosťou, zlaďovaním plánov, a nie riešiť žabomyšie vojny vo svojom vnútri. A najmä by sa nijako nemali zneužívať ktoroukoľvek aktuálnou politickou reprezentáciou na svoje ciele.

Vy sa však k pripravovanému návrhu zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave staviate odmietavo. Tvrdíte, že výcvik aktívnych záloh na spôsob akejsi „logistickej výpomoci“ pri povodniach či živelných pohromách nebude pri napadnutí cudzím nepriateľom užitočný. Niekomu naozaj záleží na tom, aby aktívne zálohy, hoci by aj vznikli na základe tlaku verejnosti, boli v podstate nefunkčné a len naoko. A k tomu návrh tohto zákona aj smeruje. Samozrejme, že by sa tieto sily použili aj na pomoc pri živelných pohromách, na ochranu objektov. Aspoň by sa nemuseli nezmyselne platiť rôzne podozrivé SBS a štátne peniaze z daní by neodtekali do súkromných vreciek. No hlavným zmyslom ich existencie by mala byť bojová príprava na obranu obyvateľstva a ochranu majetku proti všetkým hrozbám, nielen prípadným prírodným ničivým silám. No a tento zákon, tak ako je teraz navrhovaný, to nerieši. Je to len smiešny výplod MO.

V susedných krajinách sa v súvislosti s narastajúcimi hrozbami už dlhšie ozývajú hlasy volajúce po akomsi návrate k domobrane s tým, aby sa každý dospelý človek naučil ovládať strelnú zbraň. Nazdávate sa, že situácia dozrela naozaj až takto ďaleko? Situácia dozrela už dávno, len tí, ktorí sú zodpovední za obranu SR, konajú tak, ako by o tom nevedeli. Pojem „domobrana“ znie v ušiach niektorých ľudí zle – hneď poukážu na domobranu,

Navyše ste prejavili obavu, že aktívne zálohy môžu byť v prípade konfliktu vyvolaného NATO-m využité na iné účely, ako je obrana vlasti. Z čoho tak usudzujete a ako si tieto iné účely možno konkrétne predstaviť? Aktívne i neaktívne zálohy by na základe branného zákona v prípade vojnového stavu mohli byť povolané do služby a na základe zmlúv o kolektívnej obrane nasadené aj mimo územia SR. Teda

de mať na to dostatok síl, a ani nemôže byť všade. Dôležitý je reakčný čas, a nie veľkosť armády.

Foto: Matúš Plecho

použité nielen na obranu, ale aj zneužité na agresiu. Ako vidíme, Severoatlantický pakt sa čoraz viac stáva nástrojom agresie amerických a európskych elít v rámci boja o prerozdelenie zdrojov, nie na obranu demokracie, ktorá je už v podstate mŕtvou ideológiou. Nezabúdajme, že v právach prezidenta je vypovedať vojnu na návrh NR SR, ak je SR napadnutá, alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu. Nikto nenapadol členskú krajinu NATO, prípravy NATO na vojnu však prebiehajú, ako by sa tak stalo. Nie ste teda proti existencii polovojenských jednotiek na Slovensku, iba ich chcete primknúť bližšie k armáde, a predísť tak nevhodnej ideológii, ktorá by ich mohla priviesť do stretu so zákonom. Nie som zástancom agresívnych polovojenských neonacistických organizácií typu ukrajinský Pravý sektor, ale branno-športových záujmových organizácií, ktoré učia mládež základným návykom pri obrane, zlepšujú jej kondíciu, zdravotný stav a prípravu na výcvik v aktívnych zálohách. Celé by to mal mať prostredníctvom MO pod kontrolou štát, ktorý by sa mal podieľať na ich financovaní. Potom k žiadnym stretom so zákonom nemôže dôjsť. Ak to štát ignoruje, naozaj sa môže stať, že niektoré z týchto organizácií vezmú isté záležitosti do svojich rúk, a potom bude neskoro. Nedávno ste kritizovali spôsob prijímania novej úpravy zákona o profesionálnej službe vojakov, keď ste sa pridali na stranu skupiny, ktorá bola za prejav nespokojnosti s pripomienkovým konaním údajne potrestaná. Práve teraz posielam pripomienky k tomu zákonu priamo do NR SR a do výborov. Keďže už nie som v armáde, nemôžu sa mi vyhrážať personálnymi dôsledkami, čo sa v minulosti bežne stávalo tým, ktorí sa v aktívnej službe opovážili pripomienkovať čokoľvek v prospech vojakov. Upozorňujete dokonca na hrozbu vytvorenia akéhosi „gestapa“ strážiaceho, aby sa vojaci, ktorí na rozdiel od policajtov nesmú mať odbory, náhodou nesťažovali. Armáda je nazvaná „ozbrojené sily“. Ale k tým patria aj policajti, SBS a všetci držitelia zbrane

RENDEZ-VOUS > SLOVENSKÁ ARMÁDA NESLÚŽI OBRANE VLASTI, ALE ZÁUJMOM NATO

vrátane poľovníkov či pytliakov. Policajti majú svoje odbory a občas vidíme, že si vedia hlasno povedať svoje. Armáda takéto odbory mať nesmie. Kam sa má potom nespokojný vojak obrátiť? Na svojho veliteľa – prípadne ho obísť a sťažovať sa na vyššej zložke? Skúsili to viacerí a už v armáde nie sú. Je totiž malá, pomaly každý každého pozná. Uznávam, že označenie „gestapo“ nie je namieste, ale ide o dobre organizovanú mafiu, ktorá urobí všetko pre to, aby si udržala miesta a funkcie. Kto tento systém naruší, má problém. Preto budem žiadať MO, aby sa ASV stala odborovou organizáciou pre všetkých vojakov, prípadne v budúcnosti všetkých ozbrojených zložiek, ktoré obhajujú práva občanov a štátu.

Riziko vidíte aj v novele Zákona o štátnej službe. Podľa nej je do nej možné prijať aj občana inej krajiny, ktorá je (tak ako SR) členom EÚ alebo medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej kolektívnu obranu proti napadnutiu. Túto úpravu ste označili dokonca za vlastizradu. Tu je situácia jasná. Armáda má svoje funkcie, vonkajšie aj vnútorné. SR je napriek tomu, že sa to istým renegátom zle počúva, štátom národným. Žoldnier, ktorý je v armáde za peniaze, nik dy nebude vnútorne pociťovať zodpovednosť za obranu vlasti. Cudzie elementy v armáde pôsobia rozkladným spôsobom, často sú medzi nimi príslušníci cudzích rozviedok schopní rozložiť bojaschopnosť armády. Vari je málo príkladov z histórie? Ak toto presadzuje politik alebo vysoký armádny činiteľ, napĺňa tým skutkovú podstatu trestného činu vlastizrady. Ako vidíte budúcnosť NATO v horizonte najbližších desiatich rokov? Myslíte si, že vojenský pakt tohto typu má vo svojej terajšej podobe šancu prežiť? Nie som prorok, nevidím do budúcnosti, pretože tá sa zakladá na slobodných i neslobodných voľbách každého človeka na planéte. No niektoré tendencie vývoja sa predpokladať dajú. Ak americké a niektoré európske elity nebudú riešiť najpálčivejšie problémy vo svete, ale naopak, budú vytvárať nestabilitu, vojnové ohniská, teroristov a obraz nepriateľa z Ruska, aby sa lepšie predávali zbrane, bude globálny konflikt, a potom už

SLOVENSKÁ ARMÁDA NESLÚŽI OBRANE VLASTI, ALE ZÁUJMOM NATO > RENDEZ-VOUS

NATO stratí svoje opodstatnenie, pretože už jednoducho nebude. Európa by mala budovať spoluprácu so všetkými – i ázijskými krajinami, a poslať NATO na smetisko dejín, kde už odpočíva Varšavská zmluva. ASV presadzuje zriadenie nezávislých Európskych obranných síl. Najnovšie sa aj na príklade Turecka potvrdzuje, že ani členstvo v NATO neposkytuje krajine záruku efektívnej bezpečnosti voči pokusom o jej destabilizáciu zvonka (napríklad exportom terorizmu). To je zložitá otázka. Turecko zneužíva dáždnik NATO na riešenie vlastných problémov a komplexov. Príkladom sú posledné udalosti, keď v rámci protiteroristickej akcie proti ISIL Turci zaútočili na Kurdov, ktorí predsa tiež bojujú proti ISIL. Spáchal sa zločin pod plachtou NATO – a NATO mlčí. Pokrytectvo najhrubšieho zrna. Čoho sa od Aliancie ešte môžeme dočkať? Prípadným útokom teroristov na území SR elity ohrozené nebudú. Je vysoká pravdepodobnosť, že vlastnú obranu nechajú na nás samých. Ľudia si neuvedomujú, ako veľmi im v tomto smere chýbajú spôsobilosti. Nedávno ste podrobili kritike vojenskú doktrínu SR za to, že je podľa vás presmerovaná zo svojej pôvodnej činnosti – obrany vlasti – na podporu expedičných síl NATO. Doslova ste povedali: „Z armády sa stal expedičný a žoldniersky zbor, ktorý už nie je cvičený na ochranu našich občanov, ale na ochranu elity Bruselu.“ A za tým si stojím, som o tom presvedčený. Sám prezident Kiska na poslednom stretnutí so šéfom NATO, kde sa hovorilo o budovaní nových spôsobilostí s dôrazom na možnosti a rýchle nasadenie síl, túto doktrínu potvrdil. Minister Glváč vykonáva v tomto duchu aj aktuálne nákupy techniky a výstroja. Osobitnú kapitolu predstavujú nákupy nepotrebnej a predraženej techniky, na ktoré sa podľa ASV rezervy MO z kolónky na výcvik prelievajú v záujme súčinnosti s expedičnými silami NATO. Obraz našej armády je neutešený. Hlavný veliteľ OS sa objíma s pučistom a podporovateľom nacizmu a fašizmu na Ukrajine, skoro mi to pripomína časy prvého Slovenského štátu. Armáda sa necvi-

čí, pretože na toto peniaze nie sú. Naproti tomu sa za veľké peniaze posielajú profesionálni vojaci do misií, kde robia šoférov, strážnikov, upratovačov (ženistov na odpratávanie zničenej techniky) a poslíkov. Kde je teda tá ich bojová hodnota? Generálny štáb sa neustále učí po anglicky, podlizuje sa NATO a tlstne vo svojich zabetónovaných funkciách. Preto bolo mojím zámerom pri obnovení starej asociácie z 90. rokov prevziať žezlo generála Repaského, ktorý chcel v záujme bezpečnosti štátu zriadiť generálnu inšpekciu pri NR SR na kontrolu fungovania MO. Keďže mám dôvodné podozrenie z viacnásobného spáchania ťažkých trestných činov a vlastizrady, považujem za potrebné preveriť obstarávanie od pôsobenia ministra Siteka až po ministra Glváča. Všetky procesy, postupy, nariadenia, usmernenia a zmluvy. A takto by mala postupovať občianska spoločnosť vo všetkých rezortoch. Šéf rezortu obrany Martin Glváč si už vo Washingtone stihol vyslúžiť povesť akčného muža. Tento kompliment by mohol súvisieť s nákupom vrtuľníkov Black Hawk prostredníctvom amerického vládneho programu Foreign Military Sales bez vypísania medzinárodného tendra. Foto: Matúš Plecho

Nepochybne mohol. Prostredníctvom akčného ministra sa nezmyselne nakupujú nielen drahé, nepotrebné vrtuľníky, ale aj dopravné lietadlá, automobily a radary. A to za stovky miliónov. Ako som už hovoril, všetko treba preveriť, nenechať zapadnúť prachom a postarať sa o potrestanie vinníkov. Ide predsa o hrubé porušenie zákona. Je to čin namierený priamo proti záujmom štátu. Namiesto vytvárania jednotnej obrannej politiky poskytuje EÚ separátnymi dohodami svojich členov s USA úplne voľnú ruku americkej strane vo vyzbrojovaní ich armád, zriaďovaní vojenských základní či demonštrácii sily na ich území. Čo môže byť v pozadí? Nerád by som sa púšťal do nejakých konšpiračných teórií, ale podľa mňa je to hlúposť, úplatnosť a servilnosť európskej elity voči americkej. Z politiky štátov EÚ a, samozrejme, aj Slovenska sa úplne vytratilo národné cítenie. V každom štáte sa vždy nájdu osoby, ktoré sú za peniaze ochotné zradiť. Sokrates aj Platón nás varovali už dávno: skúsenosť vlastná je na nezaplatenie. Nie je hlúpe spraviť chybu, šialené je však vedieť o nej a znova ju zopakovať.

PROPAGANDA > SME NA CESTE K TOTALITE

SME NA CESTE K TOTALITE > PROPAGANDA

Tibor Eliot Rostas

SME NA CESTE

Povedz nám, čo čítaš, my ti povieme, kto si.

K TOTALITE 72

KAŽDÁ SNAHA VNÚTIŤ ĽUĎOM SVOJE VIDENIE SVETA VEDIE K VYNUCOVANIU SÚHLASU. A VYNUCOVANIE SÚHLASU SA OBYČAJNE VŽDY STUPŇUJE PRIAMOÚMERNE S NEOCHOTOU PODRIADIŤ SA MU. TAK ZAČÍNA TOTALITA. KAŽDÝ Z NÁS MÁ PRÁVO VNÍMAŤ PRAVDU SVOJÍM SPÔSOBOM, PRETOŽE PRAVDA JE PRE KAŽDÉHO INÁ – SÚVISÍ VÝHRADNE SO STUPŇOM NÁŠHO VEDOMIA. TOTO ĽUDIA V MARTINUSE ANI ARTFORE NEVEDIA. MOŽNO VSADILI NA VZDELANIE, ALE CHÝBA IM MÚDROSŤ. A TÁ NESÍDLI V HLAVE, ALE V DUŠI. AK JU KŔMITE ZLOM, PRIVOLÁTE HO, PRETOŽE AKÉ MYŠLIENKY MÁTE, TAKÉMU DUCHU SLÚŽITE. AK JE TO ZLO, NAPOKON SA VŽDY NAHROMADÍ A POHLTÍ SAMO SEBA AKO ČIERNA DIERA.

tlači sa nedávno objavili myšlienky, ktoré viac-menej schvaľujú počínanie kníhkupectva Martinus, kde začali označovať knihy. V prenesenom význame začali na kožu autorov vypaľovať znamenia zla. Myslenie, ktoré si uzurpuje právo vytvárať názor skôr, ako si ho vytvorí sám čitateľ, je myslenie malých ľudí. Je to myslenie úzkoprsých a ustráchaných. Na smrť sa boja vplyvu a energií, nad ktorými postupne strácajú kontrolu. Nebyť tohto strachu, nikdy by sa neuchýlili k aktom, ktorých zámerom je diskvalifikácia vo voľnej súťaži. Áno, vo voľnej myšlienkovej, ale napokon aj ekonomickej súťaži slobodného trhu, ktorý ľudia ako Michal Meško tak velebia. Ak predávate aj ovocie svojho rivala a na banány nalepíte konzumácia len na vlastné riziko, spravíte to isté nepoctivé a alibistické

prázdne gesto, aké dnes robí Martinus. Straší vás a ovplyvňuje váš výber. No najmä – podceňuje vás. Tak veľmi vás podceňuje, že sa uspokojí s textom, v ktorom každý mysliaci tvor rozpozná onú cenzorskú deviáciu. Tá je produktom myslenia všetkých tých kaviarenských povaľačov a pseudoumelcov vsádzajúcich na nekonečné pohŕdanie všetkým, čoho sami nikdy neboli a nebudú schopní. Jeden z nich – Michal Hvorecký, sa pre SME vyjadril, že tieto upozornenia považuje za potrebný a dôležitý krok. Tento typ ľudí a myslenia vás podceňuje, lebo rozhoduje za vás. Podceňuje vás, lebo vám upiera právo odmietnuť napríklad Mlčanie z vlastného rozhodnutia. Podceňuje vás, lebo vám neverí. Vidí vo vás nebezpečenstvo. Knihy nie sú pre Martinus nebezpečné, pretože ich predáva. Nebezpečný je

73 pre Martinus čitateľ. To on si napokon môže vytvoriť vlastný názor. V tomto procese mu treba zabrániť. Pozor! Kontroverzná kniha. Čo je však najgrotesknejšie, Martinus podceňuje sám seba. Má totiž celkom slušný vplyv a jeho označovanie kníh je výrazné stimulovanie publika a jeho nákupného správania. Ale toto by mal pán Meško vedieť. Tomuto typu pohnútok a ľudí sme v minulosti vraveli „kádrováci“. Ak ste mali zlý kádrový profil, bolo takmer nemožné uplatniť sa. Kádrováci ako Meško a kolektív z Martinusu nám za socializmu strpčovali život a vytvárali pamflety v štýle Závadová mládež. Dnes títo kádrováci v Artfore aj v Martinuse velebia knihy najväčších zločincov, ktorí podobne ako Bush obhajujú mučenie topením, pričom kritikov vojen proti terorizmu označujú s upozornením. Kniha Mlčanie bola čitateľmi označená ako kniha roka 2012 (medzi desiatimi najobľúbenejšími knižnými titulmi). Martinus sa ju napokon po rokoch nadpriemerného predaja a zárobku neštítil označiť ako „závadovú“. Morálne pokrytectvo týchto „úspeš-

ných podnikateľov“ nemá hranice. Skrátka Martinus, Pohoda, slovenskí „cool“ herci, fajn prezident, kritické myslenie v SME, demokracia, slušnosť, fair play, boj proti korupcii, odporná kremeľská propaganda... Newspeak súčasných masových analgetík. Brave New World! Michal Meško, riaditeľ Martinusu, k tomu uviedol: „Upozornenie možno stále nie je ten najlepší možný spôsob, ako skĺbiť slobodu výberu čitateľa a spoločenskú zodpovednosť kníhkupca. Ako pristupovať ku knihám, ktoré vás presviedčajú, že užívanie bielidla a kyseliny vás zázračne vylieči aj z tých najťažších chorôb a že tradičné lieky nie sú ničím iným než cynickým biznisom farmafiriem. Ale verím, že je to krok dopredu.“ Na jednom osobnom stretnutí mi tento človek klamal do očí, keď som sa ho pýtal, prečo majú v nitrianskom Martinuse zákaz dať knihy Mlčanie na pulty. Navyše cynicky poznamenal, že keby chcel, zariadil by, aby sa kniha Mlčanie neobjavila medzi najobľúbenejšími čitateľskými knihami roka. Spýtal som sa ho, či odo mňa niečo čítal. Odpoveď bola NIE...

PROPAGANDA > KTO JE MAJORITA?

KTO JE MAJORITA? > PROPAGANDA

Lukáš Varhoľ

KTO JE MAJORITA? FILOZOF, UMELEC, BÝVALÝ ROZHLASOVÝ MODERÁTOR RÁDIA VIVA A DNES PREDOVŠETKÝM VYDAVATEĽ VLASTNÉHO ČASOPISU ZEM&VEK. PROSTREDNÍCTVOM NEHO PONÚKA SVOJIM ČITATEĽOM INFORMÁCIE, KTORÉ NIE SÚ CELKOM V SÚLADE SO SPOLOČENSKÝM ŠTANDARDOM. KVÔLI TOMU SA PRAVIDELNE DOSTÁVA DO SPORU S VYDAVATEĽMI DENNÍKOV A TÝŽDENNÍKOV, KTORÍ HO OTVORENE ODMIETAJÚ AKCEPTOVAŤ. NAPRIEK VŠETKÝM NEGATÍVAM TO ROSTAS V KONEČNOM DÔSLEDKU VNÍMA AKO NESPORNÚ VÝHODU. Zdroj: www.topky.sk, 29. 5. 2015

Kedy a ako ste prišli na to, že budete vydávať vlastný časopis? Približne po roku od spustenia vysielania relácie Mlčanie, ktorú na vtedajšom celoplošnom rádiu Viva denne počúvalo 130 000 ľudí, som sa rozhodol preniesť ťažisko zo svojej osoby a relácie do transformácie na širší okruh autorov. Na Slovensku si dovtedy tento typ informácií v médiách nikto nedovolil. Tu vôbec nejde o vyplnenie diery na trhu, ako sa náš úspech snaží vysvetliť druhá strana. Tu ide o monštruóznu dieru vo svedomí ľudí, ktorí vydávajú a píšu. Gniavi ich neprípustnosť zverejňovania nepohodlných informácií a súvislostí. Sú nepohodlné pre dozorné rady, častokrát namočené v kontaktoch s biznisom, korupciou, zločinom, politikou a politikmi, ktorých naoko kritizujú. A, samozrejme, sú pod tlakom inzerentov, ktorých biznis je postavený na modeli, kde si spochybňovať môže dovoliť len ten, kto nie je od ich peňazí z reklamy závislý. A tento koncept sme ako prví a jediní priniesli my. Náš kapitál je ľudská dôvera a viera v zásadnú zmenu. Ako ho vníma majorita a kto je vaším kľúčovým čitateľom? Kto je majorita? Pod tendenčným článkom o dueli so Smatanom, ktorý priniesli ultrabulvárne Topky, bola anketa, kde sa vyjadrili ti-

síce ľudí. Tých v diskusii presvedčil Smatana 39 % a Rostas 61 %. Anketa je dnes zmazaná. Tie isté Topky priniesli aj článok, v ktorom sa Adela Banášová netají sympatiami k Zem&Vek a ostro kritizuje súčasné smerovanie spoločnosti a demokracie. Pod článkom bola opäť anketa, ktorej sa zúčastnilo okolo 25 000 respondentov. (Prieskumy verejnej mienky sa robia na vzorke okolo 1000.) Z tohto množstva bolo až 91 % na strane Adely. Na Hviezdoslavovom námestí sa konali protesty proti základniam NATO, hneď vedľa zorganizovali protesty za NATO. Čo myslíte, kde bolo nepomerne viac ľudí? A pamätáte si na májové kladenie vencov na Slavíne? Na fiasko a hanbu, akú utŕžil Kiska, a ovácie, aké zožal Lavrov? Kto je teda majorita? Ak by bolo referendum napríklad za vystúpenie z NATO, veľmi rýchlo by sa ukázalo, že majoritná je len moc a peniaze malej skupinky ľudí, ktorá si uzurpuje právo formovať smerovanie nášho štátu a verejnej mienky. V skutočnosti ide o majoritu zla, bahna, mafiánov a úžerníkov, ktorí sú zatiaľ strážení zákonom, políciou a exekútormi. Naša cieľová skupina sú všetci ľudia, schopní vnímať aj iný kontext ako ten, ktorý im servírujú v tej najprimitívnejšej podobe médiá hlavného prúdu.

75 Je finančne nákladné prevádzkovať takýto projekt? Nákladné je udržať si kvalitu a nadštandard. Časopis financujú predplatitelia. Dokáže vás to uživiť? V spartakovskom režime áno. Je ťažké získavať necenzurované informácie? Musíte mať kľúče od dverí, do ktorých chcete vstúpiť. Ešte dôležitejšie je vedieť, ktoré dvere to vlastne sú. Takmer neustále ste pod paľbou mainstreamových médií za obsah, ktorý prezentujete v časopise Zem&Vek. Dá sa to ustáť? Čo je skutočným dôvodom ich agresívneho správania? Ich nenávisť je našou spásou, toto sú zákony univerza. Dôvodom je náš úspech a ich evidentná agónia. Podľa viacerých indícií môžeme svet médií vnímať ako dva protipóly – svet dobra a zla. Ktoré médiá sú tie dobré a ktoré zlé? Na túto otázku si musí odpovedať každý podľa svojich skúseností. Nikdy by som nechcel byť vnímaný jednoznačne. Ak s vami ľudia začínajú iba súhlasiť, asi robíte niekde chybu.

Je možné dosiahnuť taký stav, v ktorom by bol mediálny svet objektívny a ľudia by sa z bežných médií mohli dozvedieť naozaj pravdivé informácie? Ak áno, ako? Neviem. Ja sám sa na veci pozerám subjektívne. Ak vám novinári tvrdia, že sú objektívni, neverte. Takýto stav dosiahnete azda iba v stave nirvány. Zachytil som správy, že máte blízko k ľuďom pracujúcim na Ruskej ambasáde. Je to pravda? Robili sme s nimi rozhovor. Podobne sme robili rozhovor s vrchným zemským rabínom Čiech Karolom Sidonom, ktorý sa nám vzápätí úboho vyhrážal právnikom, ak rozhovor uverejníme. Mali sme dohodnuté rozhovory s americkým aj izraelským veľvyslancom na Slovensku. Napokon odmietli. Záver si vyvoďte sami. Ako si predstavujete masové médium budúcnosti? Akú bude mať formu? Jeho obsah by mali tvoriť ľudia bez toho, aby mal niekto monopol a právo meniť informácie prekrúcaním na svoj obraz. Autor je zakladateľom webového portálu probiznis.eu

PROPAGANDA > ZEM & VEK A SLOBODNÝ VYSIELAČ: NOVÁ ÉRA SPOLUPRÁCE

Tibor Eliot Rostas

ZEM & VEK

A SLOBODNÝ VYSIELAČ: NOVÁ ÉRA SPOLUPRÁCE 76

O SLOBODNOM VYSIELAČI SME DOPOSIAĽ NEPÍSALI, ANI SME NEROBILI ROZHOVOR SO ŽIADNYM Z JEHO PROTAGONISTOV. NEBOLO TREBA. MNOHO ĽUDÍ NÁS VNÍMALO AKO TANDEM. A TÝM SME BOLI AŽ DO CHVÍLE, KÝM SA NITKY OSUDOV NEZAČALI ODVÍJAŤ INAK... O TÝCHTO SÚVISLOSTIACH A NOVOM SMEROVANÍ ZNÁMEHO INTERNETOVÉHO RÁDIA SME SA ROZPRÁVALI S JEHO SPOLUZAKLADATEĽOM BORISOM KORÓNIM.

Čo ťa priviedlo do Slobodného vysielača? Ako sa začal príbeh tohto rádia? Koncom roka 2012 som bol som čerstvo vyhodený redaktor rádia Lumen, v ktorom som sa venoval v rámci spravodajstva hlavne politike. Oficiálne som sa stal kvôli personálnym zme-

nám nadbytočným. Neoficiálna pravda je však iná. Skutočným dôvodom vypovedania mojej pracovnej zmluvy bolo to, že som odmietol mlčať v kauze Bezák. Osud to však zariadil veľmi zaujímavo. A vlastne by sa mi v tejto chvíli aj patrilo takto verejne sa ti, Tibor, poďakovať. Foto: Attila Farkaš

„Prekáža mi, ak sa poslucháč začne utiekať k moderátorom ako k záchrancom tohto národa, ako k vodcovi, ktorý mu pomôže v jeho ťažkom životnom rozpoložení. Pravdou je, že ten, kto nevie vládnuť sám sebe, túži po tom, aby mu vládli iní.“

PROPAGANDA > ZEM & VEK A SLOBODNÝ VYSIELAČ: NOVÁ ÉRA SPOLUPRÁCE

Bol si to totiž práve ty, kto dal Norbertovi Lichtnerovi (môjmu neskoršiemu kolegovi z rádia) echo, že som čerstvo vyhodený redaktor. Ak si dobre spomínam, poprosil si ho, aby sa so mnou stretol. Áno, bolo to tak. V čase tvojho pôsobenia v Lumene som bol v tvojej relácii Zaostrené niekoľkokrát hosťom, až kým som sa v tomto rádiu nedostal na čiernu listinu. Potom sa v júli 2012 začala celoplošným éterom šíriť relácia Mlčanie, ktorá odštartovala masívny alternatívny pohyb a ešte masívnejšie reakcie mainstreamu. Približne v tom čase som oslovil aj Ľubomíra Huďa, ktorý si odkrúcal už sedemnásty rok v Slovenskej televízii. Chcel som, aby tých pár drobných výnimiek, keď STV odvysielala jeho nekonformné príspevky, nebolo len občasným otvorením úst, ale aby sa mohol rozvíjať v slobodnom médiu. A tak sa stal Huďo členom nášho tímu. Ako to pokračovalo vo vašom prípade? Počas rozhovoru pri káve sme prišli na to, že obaja už dlhšiu dobu nosíme v hlave myšlienku zriadenia slobodného média, ktoré by bolo uchránené akýchkoľvek zásahov, či už zo strany jeho majiteľov, alebo reklamných zadávateľov. Dlho sme uvažovali nad tým, aký názov by takéto rádio malo niesť, pretože hoci sa to nezdá, meno je veľmi dôležité. Po dlhej dobe márnych pokusov o výstižný názov nás napokon, zdá sa, doslova osvietilo. Ku skvelému názvu nás doviedla obyčajná inšpirácia z histórie. A tak sa 14. januára roku 2013 po dlhšej prestávke opäť ozval z éteru – avšak tentokrát už internetového – Slobodný vysielač. A znie dodnes. Mnohých čitateľov Zem&Vek a, pochopiteľne, aj vašich poslucháčov veľmi zaujíma súčasná situácia v rádiu. Nie je žiadnym tajomstvom, že Norbert Lichtner odchádza. Mne to na osobnom stretnutí avizoval už máji, pričom ako dôvod uviedol, že ste ho obmedzovali vo výbere hostí. Čo bolo zlomovým bodom, v ktorom sa vaše cesty rozdelili? Toto jeho rozhodnutie ma mrzí a zrejme by vám čosi podobné povedali aj ďalší moji kolegovia. Ale ako sa ukázalo, neexistuje žiaden spôsob, ako udržať Norberta v tomto projekte, a preto nám neostalo iné, len toto jeho rozhodnutie rešpektovať. Osobne si myslím, že na od-

chod z rádia mal plné právo. Nikto tu nikoho nemôže držať nasilu a bolo by nepoctivé robiť niekomu výčitky svedomia len preto, lebo už má v hlave inú cestu, ktorou sa chce vybrať. Norbert sa chce pustiť do nového projektu, o ktorom neviem povedať nič viac len toľko, že by sa mal objaviť na mediálnej scéne niekedy v septembri. Prajem Norbertovi, nech sa mu darí. A myslím to úprimne. Ale je tu predsa len jedna vec, ktorá mne a mojim kolegom prekáža a ja osobne sa s ňou v tejto chvíli dokážem len ťažko vysporiadať. Mrzí ma spôsob, akým Norbert opustil Slobodný vysielač, a hlavne dôvody, ktorými sa snažil obhájiť svoj odchod pred poslucháčmi. Myslím, že by bolo chlapské na rovinu povedať: končím, mám nový projekt a idem ďalej. Noro však toto nedokázal a namiesto toho zvolil cestu, ktorá Slobodný vysielač poškodila. Nie mňa, nie mojich kolegov. Ale rádio. A to ma trápi najviac. Rádiom, ktoré funguje len a len na dôvere poslucháčov, veľmi ťažko otrasie, keď jeden z jeho zakladateľov vo vysielaní vyhlási, že sa tu rozmáha nejaká forma cenzúry. A navyše keď ešte povie, že po tejto cenzúre majú volať práve ľudia pôsobiaci v Slobodnom vysielači. To je veľmi tvrdá rana pod pás. Žiaľ, nemôžem to nazvať inak. Zvlášť, keď je skutočnou pravdou to, že po cenzúre v našom rádiu nikdy nikto nevolal. Lenže, bohužiaľ, už to zaznelo a už tomu niektorí poslucháči uverili. A napraviť si takto pošramotenú povesť bude iste náročné. Pôsobí to tak, že Norbert Lichtner bol už v tom čase dohodnutý s Ľubomírom Huďom na vlastnom projekte. Spoločným menovateľom v oboch prípadoch je spôsob, akým svoj odchod prezentovali na verejnosti, čím sa snažili upriamiť pozornosť na vlastné aktivity. My sme však dávno pred odchodom Ľubomíra Huďa začali oslovovať mimoriadne kvalitných redaktorov a zahranično-politických analytikov, aby sme priniesli čo najviac alternatívnej rôznorodosti. Títo autori v súčasnosti dostávajú stále väčší priestor. Ako je to u vás? Nemôže tento stav oslabiť pozíciu Slobodného vysielača? Môže, a aj sa to aktuálne deje. Najmarkantnejším ukazovateľom tohto faktu je stav na účte, ktorý sa po týchto otrasoch v rádiu prepadol

ZEM & VEK A SLOBODNÝ VYSIELAČ: NOVÁ ÉRA SPOLUPRÁCE > PROPAGANDA

dosť významným spôsobom. Pre objektívnosť však musím povedať, že v tomto smere zohráva iste významnú úlohu aj fakt, že sú letné prázdniny, keď finančné príspevky od poslucháčov na chod rádia v tomto čase vždy poklesli. Keby sme však aj rovno obišli oblasť financií, ako som už povedal, najhoršie, čo sa môže stať rádiu, ktoré funguje len a len na dôvere s jeho poslucháčmi, je to, keď túto dôveru stratí. Málokto si to uvedomuje, ale my v rádiu sme pod veľmi tvrdým drobnohľadom našich poslucháčov. A je to jednak správne, a zároveň aj absolútne pochopiteľné. Veď predsa oni osobne, z vlastného rozpočtu prispievajú na chod rádia. A je teda logické, že ich zaujíma, čo sa deje v médiu, kam oni dávajú vlastné financie, ktoré by pokojne mohli investovať iným smerom. Dnes je vašou prioritou zrejme získať a udržať si poslucháčov. Na to potrebujete kvalitný, zaujímavý program a schopných ľudí. Čo teda dnes Slobodný vysielač ponúka? V skratke poviem toľko, že mnoho programov zachováme, ale postupne už vzniká aj veľké množstvo nových relácií, z ktorých časť už vysielame a zvyšok pribudne od septembra. Jednou z významných zmien bude väčší dôraz na relácie týkajúce sa domácej politickej scény. Takto koncipovaná relácia, ktorá by sa venovala prioritne len tomuto okruhu tém, u nás doteraz absentovala. Už máme človeka, ktorý sa toho od septembra ujme. Takisto je už pripravený aj moderátor s pravidelnou reláciou, ktorá sa bude venovať hlavne otázkam bezpečnosti a obrany štátu. V tejto chvíli už pribudli moderátori a aj relácie, v ktorých vzdelávajú našich poslucháčov v otázkach priamej demokracie. No a špeciálne sa teším aj zo spolupráce s niektorými portálmi, ktorých redaktori už pravidelne vystupujú v našom vysielaní a vyjadrujú sa predovšetkým k zahraničným témam. Tu by som sa chcel špeciálne poďakovať aj časopisu Zem&Vek a jeho vedeniu, s ktorým sme sa dohodli na tom, že rovnako od septembra vstúpia do nášho vysielania aj tvorcovia tohto periodika. Časopis Zem&Vek bude mávať u nás v rádiu pravidelnú reláciu raz týždenne, prirodzene, v najpočúvanejšom čase. Celú túto reláciu si budú moderátorsky, ako aj výberom

tém a hostí zabezpečovať ľudia zo Zem&Vek. Verím, že práve táto relácia bude jedným z ťahúňov nášho vysielania. No a na záver už len čerešnička na torte. Aby sme mohli rozbehnúť čo najefektívnejšiu spoluprácu s časopisom Zem&Vek, ako aj s inými redaktormi a hosťami, ktorí pôsobia v hlavnom meste, padlo rozhodnutie, že od septembra začne fungovať aj bratislavské štúdio Slobodného vysielača. Toto je veľmi dobré rozhodnutie, v ktorom vám naše vydavateľstvo a redakcia vyjde maximálne v ústrety. Pravidelnú reláciu Zem&Vek sme mali dohodnutú už s Norbertom Lichtnerom, no teraz nám dáva oveľa hlbší zmysel. V živote to už tak chodí, že otrasy a búrky napokon prinášajú čistý vzduch. Nalaďme sa na optimizmus – ako vidíš budúcnosť vášho rádia? Ako v tom vedia pomôcť ľudia, pre ktorých rádio existuje? Možno to bude z mojej strany prekvapivá odpoveď, pretože to z kontextu rozhovoru priamo nevyplýva, ale budúcnosť rádia vidím veľmi pozitívne. Slobodný vysielač čaká nová éra, ktorá bude poznačená najmä tým, že sa pokúsime prelomiť ďalší mýtus. A síce, že alternatívne médiá nemôžu spojiť svoje sily bez toho, aby sa navzájom konkurenčne neohrozovali a nelikvidovali. Nie je to pravda. Sily sa dajú spojiť tak, aby mali z toho prospech všetci. A v prvom rade samotní čitatelia, poslucháči a diváci. Vidím svet, v ktorom alternatívne médiá ťahajú za jeden povraz. A k tomuto chceme výrazným spôsobom prispieť aj my. Verím, že sa nám v budúcnosti podarí rozbehnúť užšiu spoluprácu s najrôznejšími takzvanými alternatívnymi médiami, ktorým chceme ponúknuť jednak vysielací priestor u nás v rádiu vo forme priamo moderovaných diskusií, a okrem toho chceme na ich články a relácie poukazovať významným spôsobom a propagovať ich, aby sa dostali k čo najširšej mase ľudí. A ako dokážu byť v tomto smere nápomocní samotní poslucháči nášho rádia? Presne tak, ako to robili a robia doteraz. Svojou podporou, ktorú nám vyjadrujú tisícimi spôsobmi. Sú úžasní. Nikdy by som neveril, že sú ľudia čohosi podobného schopní. Ale dnes, práve po rokoch strávených v Slobodnom vysielači, viem, že ak ľudí spojí spoločná zjednocujúca vízia, stanú sa neporaziteľnými.

WTC A LIETADLÁ: CYNICKÁ FRAŠKA > DÉJÀ VU

Milan Pullmann

WTC A LIETADLÁ: CYNICKÁ FRAŠKA

ožno ste o tom ešte nepočuli, ale tieto názory kolujú v komunite hľadačov pravdy už takmer desaťročie. Na podivnú „komiksovú“ fyziku upozornila napr. v roku 2006 dvojica Morgan Reynolds (doktor ekonómie) a Judy Woodová (doktorka materiálového inžinierstva) článkom Why Indeed Did the WTC Buildings Disintegrate? Ide o analýzu výskumu profesora fyziky Stevena E. Jonesa, ktorý bol spoluautorom vedeckého článku o náleze nanotermitu v troskách WTC a teší sa dôvere ľudí odmietajúcich oficiálnu verziu udalostí z 11. septembra 2001, no akosi prehliada skutočnosti, ktoré sa mu nehodia.

PROTI FYZIKÁLNYM ZÁKONOM

HOCI TO NA PRVÉ POČUTIE ZNIE ABSURDNE, DO OBOCH BUDOV WTC ŽIADNE LIETADLÁ NENARAZILI. MNOHÍ ĽUDIA NEPOCHYBUJÚ O TOM, ŽE DIERU V PENTAGÓNE A V ZEMI KDESI V PENNSYLVÁNII NESPÔSOBILI UNESENÉ LIETADLÁ, NÁRAZ DO DVOJIČIEK VŠAK VŠETCI VIDELI V TELEVÍZII. LENŽE NAPRIEK TOMU „BIG BOEING THEORY“ Z HĽADISKA ZÁKONOV FYZIKY NEOBSTOJÍ. VIDELI SME LEN FILMOVÉ TRIKY. A SVEDKOVIA? BOLI TO ZAPLATENÍ HERCI.

Rozsiahly vedecky poňatý článok v siedmej časti No Big Boeing Theory (NBB) pripomína, že v trhline ani na zemi pred budovou nebolo vidno žiadne pozostatky lietadla. Hliníkový trup lietadla nabúral do oceľovej steny a piatich oceľovo-betónových poschodí a zostal neporušený. Krídlové vzpery sú zo silného, no krehkého kovaného hliníka a museli by sa odlomiť. Žiadne palivo sa nevylialo von, všetko sa dopravilo do budovy a na povrchu budovy nič nehorelo. Krídla Boeingu 767 sú ohnuté dozadu pod uhlom 35 stupňov, každé neporušené krídlo by muselo rozťať oceľové stĺpy, a následne v priebehu milisekúnd kolmé nosníky. V oboch prípadoch išlo o najčistejšie miesta zrážok v leteckej histórii. Podľa softvérového inžiniera leteckého priemyslu vo výslužbe Josepha Keitha všetky videá zobrazujúce prienik budovou ukazujú lietadlo letiace cez stenu rovnako ako letelo vo vzduchu. Ak v ten deň platili Newtonove pohybové zákony, zábery musia byť sfalšované. Penetrácia južnej veže je vo videách úplne nehlučná. Prvé nízko letiace lietadlo, ktoré údajne vletelo do severnej veže, by si museli všimnúť tisíce ľudí nachádzajúcich sa v Central Parku, chodci a vodiči na Prvej, Druhej, Tretej a Piatej avenue, na Broadwayi a inde. Bolo by veľmi hlučné a pri rýchlosti okolo 400 míľ za hodinu by mu trvalo asi minútu, kým by preletelo necelých sedem míľ z miesta severne od Central Parku k severnej veži. Za ten čas by svedkovia stihli aj niekoľkokrát po sebe „pustiť do noha-

víc“. Väčšina svedkov však videla malé lietadlo, niektorí uviedli dron či riadenú strelu. Prietrž následných televíznych klamstiev uviedla spoločnosť CNN. Už o 8:54 bol finančný a administratívny viceprezident CNN Sean Murtagh „svedkom“ nárazu priamo zo svojej neďalekej kancelárie, a preto dostal priestor na popis pohltenia veľkého lietadla severnou vežou WTC. Malo to len tú chybu, že Murtagh je zlý herec s nezáživným a nezúčastneným prejavom, aký by asi žiadny naozaj zdesený svedok takejto udalosti nemal. No a potom, ak je nejaké svedectvo v rozpore so zákonmi fyziky, jeho dôveryhodnosť je mizivá. Navyše lety American Airlines číslo 11 a 77 neboli v databáze BTS (U. S. Bureau of Transportation Statistics). Lietadlá American Airlines s číslami N334AA a N644AA boli deregistrované až 14. januára 2002, lietadlá United Airlines s číslami na chvostovej ploche N612UA a N591UA až 28. septembra 2005. Minimálne 10 z 19 obvinených samovražedných únoscov lietadiel bolo po páde Dvojičiek a udalostiach v Pentagóne a Pennsylvánii stále nažive. Doktor Morgan Reynolds publikoval v marci 2006 na svojej stránke nomoregames.net článok We Have Some Holes in the Plane Stories, kde podrobnejšie rozoberá niektoré fyzikálne neprípustné „skutočnosti“. Obe veže Svetového obchodného centra boli postavené z veľmi pevných dutých oceľových stĺpov s rozmerom približne asi 36 cm a hrúbkou 6,35 mm v metrovej vzdialenosti od seba, medzi ktorými boli okná. Každý stĺp bol spojený s dvomi ďalšími stĺpmi medziokenným panelom s rozmermi 52 palcov x 10 stôp (1,3 x 3 m), obopínajúcim každé poschodie budov. Múry tak boli mriežkou tvorenou z takmer 40 % ocele, potiahnutou hliníkom a podoprenou oceľovými a betónovými nosníkmi, ktoré ju spájali s ešte hutnejším centrálnym jadrom 47 prekrížených oceľových stĺpov, schodiskovými a výťahovými šachtami. Tri vodorovné panely a 3 stĺpce tak boli spojené do jedného dielca. Samotné motory by pri rýchlosti 450 – 550 míľ za hodinu mohli vletieť do budovy, lenže celé lietadlo určite nie. Zlomených bolo len maximálne 13 % vonkajších stĺpov horných poschodí.

DÉJÀ VU > WTC A LIETADLÁ: CYNICKÁ FRAŠKA

Pri haváriách lietadiel do mrakodrapu Empire State Building a v Tampe sa krídla a chvost lietadiel odlomili a ani trup sa nedostal ďaleko, no mali menšiu rýchlosť. Kinetická energia lietadla sa zvyšuje s druhou mocninou jeho rýchlosti, čo zvyšuje možnosti penetrácie budovy. Počítačové simulácie vykonané na Massachusettskom technologickom inštitúte, Purduovej univerzite a inde však preukázali, že boeing by pri náraze stratil asi štvrtinu kinetickej energie a v dôsledku torzných síl by sa odtrhol chvost lietadla. Trup by sa spomalil, pokrčil, explodoval a dnu by sa dostali len ťažké objekty ako turbíny a pristávacie zariadenie. Je absurdné predpokladať, že celé lietadlo by bolo „vcucnuté“ do budovy. Zasiahnuté stĺpy a vodorovné panely, ktoré sa nerozpadli, by odrazili kusy lietadla pred budovu. Lietadlo by sa muselo spomaliť v dôsledku zákonov zachovania energie a hybnosti. Je fyzikálne nepredstaviteľné, aby bez problémov preniklo cez múr budovy, a tam sa následne z ničoho nič rozpadlo. Keby sa dostalo dnu, našli by ho vnútri budovy. Po prieniku do budovy sa zvyšná pohybová energia mala vypariť neznámym spôsobom počas štvrtiny sekundy. Boeing letu UA175 mal zasiahnuť južnú vežu centra pri rýchlosti najmenej 543 míľ za hodinu (874 km/h), hoci vysoký odpor vzduchu v tejto nízkej nadmorskej výške to značne spochybňuje. Skutoční teroristi by navyše skôr uniesli omnoho širší Boeing 747 a vrazili ním nižšie o niekoľko hodín neskôr, aby maximalizovali účinok a straty na životoch, no zmiznutie pozostatkov takého lietadla v troskách by pôsobilo ešte neuveriteľnejšie. Medzi niekoľkými zachovanými pozostatkami lietadla bola podľa leteckých expertov časť motora Boeingu 737, čo nie je konzistentné s predpokladaným typom unesených lietadiel. Z lietadiel, ktoré narazili do budov WTC, sa nenašli čierne skrinky, zato sa zachoval pas únoscu, ktorý vydržal náraz, následný požiar aj zrútenie budovy. Žiadny z pilotov lietadiel neodvysielal ani núdzový kód signalizujúci únos.

ČAROVANIE TV STANÍC

O neúčasti lietadiel na newyorských udalostiach 11. septembra pojednáva aj niekoľko filmov.

WTC A LIETADLÁ: CYNICKÁ FRAŠKA > DÉJÀ VU

Audio/video inžinier Simon Shack publikoval v roku 2008 dokument September Clues. Na živých záznamoch, nazbieraných z televíznych staníc a od civilistov, ktoré stanice odvysielali neskôr, je možné vidieť, ako let United Airlines 175 mizne v južnej veži WTC ako nôž v masle. Najabsurdnejší je záznam z helikoptéry 5 ukazujúci, ako čelo lietadla vyletí na druhej strane zasiahnutej veže. Nasleduje dokonca krátke „zatmenie“, o ktorom Shack usudzuje, že malo skryť chybu v narýchlo sfalšovanej videokompozícii vysielanej o 17 sekúnd neskôr oproti reálnemu času. Ďalšou zvláštnosťou je, že rôzne záznamy zobrazujú protichodné letové dráhy. Boeing 767 nemôže dosiahnuť uvádzané rýchlosti v takej nízkej nadmorskej výške pre vysokú hustotu vzduchu. Zvukový záznam bol tiež sfalšovaný, rovnaký ženský výkrik „Oh, my god!“ nájdete na originálnom zázname televízie aj „náhodného svedka“ z úplne inej lokácie. Mimochodom, „svedkovia“, ktorí videozáznamy aj fotografie vysielaných útokov na Dvojičky vytvorili, sú väčšinou profesionálni fotografi a odborníci

na videokompozície. V zrýchlenom, spätne pustenom zázname Sarah Spellovej Shack odhalil zvuk cimbalu synchronizovaný s nárazom do budovy. Čoskoro po útokoch televízne stanice vysielali telefonické rozhovory so svojimi zamestnancami, ktorí potvrdili odvysielané nezmysly o dopravných lietadlách. Napríklad ABC News zavolali Markovi Obenhausovi, producentovi ich relácie Seeing is Believing (v preklade Vidieť znamená uveriť). Podobné postupy nie sú až také prekvapujúce, keď uvážime, že CIA má celé desaťročia v médiách svojich ľudí (Projekt Mockingbird). Shack sa nazdáva, že namiesto boeingov do oboch veží pravdepodobne vrazila okrídlená riadená strela JASSM AGM-158, pretože pripomína malé lietadlo a exploduje až po prevŕtaní cieľa. Hoci mnohí výskumníci udalostí 11. septembra obhajujú verziu útokov bez lietadiel, iní jej prívržencov nálepkujú a blokujú v diskusiách. Alex Jones ich označil za magorov a dezinformačných agentov, ktorí majú zosmiešniť hľadačov pravdy. Dylan Avery (spoluautor filmu Loose Change) na svojich fórach odmieta diskusiu o Shackovom filme. Priaznivci verzie leteckých útokov majú aj oveľa väčšiu pozornosť médií. Shack sa domnieva, že hnutie za pravdu o 11. septembri je sponzorované pseudohnutie, ktorého aktéri odhalia niektoré aspekty útokov, no manipuláciu médiami zámerne vynechávajú. Stránku Loose Change prevádzkuje Microcinema International. Výkonný riaditeľ tejto spoločnosti Joel S. Bachar predtým pracoval pre Rockefellerovu nadáciu. Administrátor stránky Douglas Fraser sa zasa zúčastnil rôznych vojenských programov. The Guardian už 12. apríla 2000 zverejnil článok CNN Let Army Staff into Newsroom, kde informuje o tom, že dve z hlavných amerických vysielacích staníc (CNN a National Public Radio) priznali, že povolili členom armádneho oddelenia psychologických operácií prístup do svojho ústredia počas vojny v Kosove. Obe stanice popreli, že by dotyční ovplyvňovali spravodajstvo, údajne mal personál, naopak, odovzdávať skúsenosti mladým armádnym mediálnym špecialistom z Fort Bragg v Severnej Karolíne.

No a tí potom zrejme odleteli ponorkou, pretože stránka wnd.com zverejnila vyjadrenie majora Thomasa Collinsa, že vojaci a dôstojníci pracovali ako bežní zamestnanci CNN, pričom pomáhali pri tvorbe správ. Pripomínam, že v dôsledku „clintonizácie“ médií, o ktorej som písal v Zem&Vek 1/2014 (dostupné na internete), sa namiesto takmer 50 spoločností v 80. rokoch scvrkol počet významných mediálnych hráčov v USA na šesť.

ZÁVAŽNÉ DÔSLEDKY „HOLLYWOODOO“

Komu by sa zdal jedenapolhodinový dokument September Clues pridlhý a nudný, odporúčam mu pozrieť si aspoň 7. kapitolu filmu 9/11 – The Great American Psy-Opera od charizmatického Acea Bakera s názvom The Key (No Planes Proof) s polovičnou minutážou, ktorá je navyše vtipná a mňa osobne presvedčila. Baker konfrontuje aj Kaia Simonsena, reportéra FOX News, ktorý natočil živý záznam nárazu druhého lietadla z helikoptéry číslo 5. Ten nehorázne tvrdí, že špica lietadla musela budovou WTC preletieť, pretože to zaznamenal. Následné zatmenie kamery vysvetľuje tým, že zapol dvojnásobné priblíženie, hoci po obnovení obrazu žiadne ďalšie priblíženie nevidno.

Predchádzajúce skokové priblíženia sú však takisto podozrivé, pretože po tom poslednom do záberu náhle odnikiaľ vletelo lietadlo. Dôsledky týchto vojensko-mediálnych podfukov poznáme všetci: vojna v Afganistane a v Iraku so státisícmi mŕtvych, sprísnenie sledovania občanov USA a neustále otravovanie aj európskych cestujúcich na letiskách. Bude niekedy niekto za to niesť zodpovednosť?

BEZ MASKY > DONALD TRUMP

Patrik Sloboda

HLÁSNA TRÚBA V ÚDOLÍ USTRÁCHANÝCH OVIEC

DONALD TRUMP (*1965)

eď americký akademický časopis Perspectives on Politics vydal v septembri 2014 štúdiu o testovaní teórií o americkej politike pod názvom Testing Theories of American Politics: Elites, Interest Groups and Average Citizens a dospel k záveru, že Spojené štáty nie sú demokraciou, ale oligarchiou, nepovedal nič nového. Konštatoval len to, o čom v Amerike – a nielen tam, čvirikajú i vrabce na streche. Vyjadril to však na pôde ctihodnej Princetonskej univerzity založenej v roku 1746, t. j. ešte pred vznikom Spojených štátov. Zvýšil tak hodnovernosť tvrdení rovnakého varovného obsahu, aké sa ozývajú z radov kriticky mysliacej verejnosti v USA a v zámorí. Spojené štáty rozpútali pri búraní železnej opony pred štvrťstoročím bezprecedentnú kampaň výmeny režimov a farebných revolúcií. Dodnes pokračuje pod pláštikom šírenia demokracie do krajín s autoritárskym alebo totalitným spoločenským zriadením. Vyznieva však čoraz absurdnejšie, pretože v priebehu rokov sa samotné Spojené štáty vnútorne posunuli od demokracie bližšie k autoritárstvu. Všetko s odôvodnením, že si to vyžaduje vojna proti terorizmu a od vlaňajška i návrat studenej vojny. Pri sledovaní vý-

voja v USA vidíme dva posuny: prehlbuje sa autoritárska povaha krajiny, a súčasne klesá vplyv Bieleho domu na finančné kruhy. Proces tzv. oligarchizácie, spôsobený koncentráciou finančnej sily a s ňou spojenej politickej moci, nadobúda v USA také znepokojujúce rozmery, že o nich píšu varovne aj ctihodní americkí akademici. Dodajme, že v minulosti sa na označovanie vlády boháčov používal aj pojem plutokracia.

„MÁM PERO A TELEFÓN“

Jedna z deformácií demokracie na „oligokraciu“ sa prejavuje pri výbere kandidátov na funkciu amerického prezidenta. Jeho právomoci boli už pred 11. septembrom 2001 enormné, no zámienka vedenia vojny proti terorizmu poslúžila Bielemu domu na ich ďalšie rozširovanie. Súčasný prezident rád pridáva ďalšiu kryciu zásterku. Tou je údajná nutnosť prijímať rýchle rozhodnutia pod tlakom mimoriadnych udalostí alebo medzinárodných rokovaní. Exekutívna moc prejavuje okatú netrpezlivosť pri čakaní na uznesenia oboch komôr Kongresu. „Mám pero a telefón – môžem tým perom podpísať exekutívne dekréty, urobiť exekutívne kroky a podniknúť administratívne akcie, aby sa veci pohli dopreKresba: Tibor Eliot Rostas

BEZ MASKY > DONALD TRUMP

du,“ nechal sa vlani v januári počuť prezident Barack Obama. Jeho druhé volebné obdobie sa blíži ku koncu a v Spojených štátoch sa už rozbehla prezidentská volebná kampaň 2016. O Biely dom zabojujú kandidáti demokratov a republikánov, pričom jednoznačným favoritom v tábore tých prvých je bývalá prvá dáma a ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová. Republikáni si toho svojho musia vytriediť do nominačného zjazdu 18. júla 2016 z vyše desiatky uchádzačov. Tí zviedli 6. augusta úvodnú televíznu debatu a 16. septembra sa zídu pri druhej. Medzi tých, ktorým by sa nadmieru pozdávalo vládnuť pomocou prezidentských dekrétov, patrí realitný magnát a televízny šoumen Donald Trump.

MEDIÁLNY MÁG S MEGAEGOM

Len čo oslávil v polovici júna svoje 69. narodeniny, ohlásil, že sa bude uchádzať o nomináciu na úrad prezidenta Spojených štátov za Republikánsku stranu. A zvíťazí, „pretože nemá vo zvyku prehrávať“. Trump je v USA dlhoročnou mediálnou celebritou a priemerný Američan vie o ňom viac než o ktoromkoľvek z jeho republikánskych súperov. Viac v zmysle bulvárnych klebiet o jeho súkromných a obchodných aférach, radostiach, sklamaniach, a predovšetkým závratných úspechoch v podnikaní, okorenených sporadickými pádmi a bankrotmi. Skutočného Donalda Johna Trumpa však asi nepozná nikto, pretože je – popri troch dominantných: samoľúbej, bezohľadnej a psychopatickej – mužom mnohých tvárí a charakterových vlastností. Hoci často vystupuje pred televíznymi kamerami ako nehanebný klaun, ktorého nemožno brať vážne, ostáva chladnokrvným obchodníkom, ktorý sa učil trikom remesla už ako chlapec od otca – realitného makléra. Mal divokú povahu a zúfalý otec ho ako trinásťročného poslal na vojenskú akadémiu, aby ho tam dali do laty. Prebytočnú energiu si vybíjal v športe a nakoniec – na otcovu radosť – vyštudoval ekonómiu. Zamestnal sa v otcovej firme, no bežné nehnuteľnosti sa mu málili. Túžil po obchodovaní vo veľkom a po tvorbe stavebných megaprojektov, ktorými obohatí architektúru rodného New Yorku. Jeho egocentrizmus nepoznal hraníc a jeho

DONALD TRUMP > BEZ MASKY

bombastické správanie elektrizovalo médiá. Rýchlo si ich omotal okolo prsta a začal ich používať ako marketingové nástroje na zviditeľňovanie svojho mena, z ktorého si spravil obchodnú značku. Tú si dnes cení viac ako ktorúkoľvek z budov, ktorú kedy postavil. Európanov z našich zemepisných šírok zaujme skutočnosť, že Donald, ktorého starý otec Friedrich Drumpf bol nemeckým rodákom, má zrejme slabosť pre ženy zo slovanských krajín. Donaldovou prvou manželkou bola Moravanka Ivana, rodená Zelničková, a jeho tretia, súčasná polovička, je Slovinka Melania, rodená Knavs. Ako nezakrytý megalomaniak v minulosti viackrát uvažoval o prechode z veľkého biznisu do veľkej politiky. Pohrával sa predstavou seba samého ako newyorského guvernéra, no jediné miesto, ktoré si vedel predstaviť ako vskutku primerané pre seba, bol úrad prezidenta Spojených štátov. Vysokú politiku poznal zvnútra, pretože ako štedrý darca republikánskych i demokratických prezidentských kandidátov mával privilegovaný prístup do Bieleho domu a k americkej politickej smotánke. Videl, že jej príslušníci sú zväčša figúrkami svetového veľkokapitálu. Ten dosiaľ naznačoval, že po ôsmich rokoch Obamovej éry uprednostňuje návrat príslušníka osvedčenej politickej dynastie Bushovcov alebo Clintonovcov – bývalého floridského republikánskeho guvernéra Jeba Busha alebo bývalú pani prezidentovú Hillary Clintonovú. Sú pomerne ľahko ovládateľnými, a najmä predvídateľnými profesionálnymi politikmi. Počas kariéry v politickej aréne zbohatli, no nie na úroveň miliardárov a natoľko, aby začali ignorovať rady a odporúčania finančných kruhov.

DRAVEC DON

Trump, ktorý si podľa prepočtov Forbesu „nakšeftoval“ štyri miliardy dolárov, no podľa vlastného, typicky nadneseného odhadu desať miliárd, sa javí ako neriadená strela. Nebol by optimálnym politikom klasického razenia, ani majstrom kompromisov na medzinárodnej politickej scéne. Američania v ňom objavujú odlišný typ politika. Nie je odkázaný na štedrosť darcov a volebnú kampaň si financuje sám, miliardári ako on sa osobne uchádzajú o Biely dom zried-

kavo. V čerstvej pamäti republikánov ostáva Steve Forbes, vnuk zakladateľa časopisu Forbes a syn legendárneho podnikateľa Malcolma Forbesa. Tento flegmatický muž s mizivým osobným kúzlom však v kampaniach 1996 a 2000 nezaujal a predbehli ho iní. Donald Trump nepochádza z rodinného klanu miliardárov a sám si ten vlastný iba zakladá. Jeho otec bol zámožný, ale nepatril k newyorskej spoločenskej smotánke. Bohatol postupne, spočiatku z prozaickej výstavby kasární a bytových komplexov. Donald u neho nastúpil ako 22-ročný, a keď po šiestich rokoch prebral vedenie firmy, zmenil ju od základov. Neušetril ani názov. Trump Management Co. premenoval na Trump Organization a začal ňou šliapať na päty šťukám v temných vodách močiara newyorského realitného biznisu. Močiarom s vlastnými zákonitosťami a pravidlami bol od začiatku 19. storočia, a ani na sklonku toho minulého neprestával byť arénou organizovaného zločinu. Ctižiadostivý Donald od detstva vstrebával divokú energiu skorumpovaného prostredia stavbárskeho, poisťovacieho a investičného biznisu na realitnom trhu veľkého jablka. V 80. rokoch sa tam vlieval aj arabský a japonský kapitál, no nechýbali ázijské narkomiliardy z heroínu a juhoamerické z kokaínu. O desaťročie neskôr pribúdali ťažko rozšifrovateľné miliardy z Číny a Ruska. Nepriehľadný prítok špekulatívneho kapitálu zo zahraničia zamestnával pátracie orgány amerických daniarov i geostratégov tajných služieb. Donald sa musel obracať, rozdávať rany – aj pod pás, a bez váhania vstupovať do bizarných aliancií, aby uspel tam, kde iní krachovali. Konkurzom sa nevyhol ani on. Známe sú štyri oficiálne, no keď už ako akcionár zarábal v kasínach pre seba a svojich tichých partnerov ťažké peniaze, postihovali ho ako ostrieľaného hráča veľkého klubu. Vďaka tomu získal široké konexie na oboch stranách hrany zákona a náklonnosť investorských kruhov pri rozbiehaní nových ctižiadostivých projektov. Bez prefíkanosti kupca, inštinktov dravca, slovníka gangstra, výnimočného šťastia, ale i priazne osudu by sa nevypracoval na ikonu amerického spoločenského života, ktorá dosiahne všetko, čo si zmyslí.

AUTORITÁR DO REZERVY

Aj Biely dom? Odpoveď nemá v rukách Donald Trump, ale vlastnícke skupiny hŕstky najvplyvnejších médií. Trump je mediálnym produktom a plní funkciu veľkohubého ventilu pre desiatky miliónov Američanov, majúcich plné zuby mäkkého diktátu politickej korektnosti a orwellovského prevracania významov slov a jazyka. „Teflónový Don“ je voči bežnej kritike počas televíznych debát momentálne imúnny. Smie to, čo ostatní nie. Pomenúvať veci hrubo, drzo a bez náhubku. Je akýmsi moderným zosobnením stredovekého dvorného šaša, ktorému kráľovská rodina dovoľuje púšťať si jazyk na „špacír“. V Amerike postdemokratickej éry – a do tej zahnala Spojené štáty pred štrnástimi rokmi hystéria nekonečnej vojny s ťažko identifikovateľným nepriateľom – plní Trump i ďalšie funkcie. Znevažuje voľby ako nástroj zastupiteľskej parlamentnej demokracie, diskredituje politikov ako dôveryhodných zástupcov záujmov voličov. „Som obchodník. Dávam každému. Keď zavolajú, dám. A viete čo? Keď o dva-tri roky budem niečo potrebovať, zavolám im a budú tam pre mňa,“ povedal 6. augusta počas spomínanej televíznej debaty. Trump imponuje radovým Američanom podrezaným jazykom a dokonale zrežírovanou odvahou búrať tabuizované témy. Krajinu chce viesť ako manažér riadiaci svoju firmu. Stručne, vecne, kompetentne, efektívne a bez kľučkovania. V prieskumoch verejnej mienky od prvého dňa i po prvej televíznej debate poráža všetkých ostatných republikánskych súperov, vrátane favorizovaného Jeba Busha. Ak sa udrží na čele peletónu aj po septembrovej televíznej debate, budú si voliči musieť položiť otázku, či uprednostňovaním muža s povahovými vlastnosťami a charakterovou výbavou Donalda Trumpa nekliesnia cestu do Bieleho domu autoritárovi, ak nie priamo diktátorovi. Korporatívna Amerika by v hektickej atmosfére roztáčania nového kola zbrojenia, stupňovania napätia s Ruskom a Čínou, tlačenia EÚ do transatlantického a viacerých ázijských krajín do transpacifického obchodno-investičného bloku či nafukovania špekulatívnych finančných bublín s globálnym dosahom proti akčnému manažérovi v Bielom dome možno ani veľmi nenamietala.

NEZNÁMI HRDINOVIA > NEUZNANÝ VYNÁLEZCA „VEČNÝCH“ CIEST

NEUZNANÝ VYNÁLEZCA „VEČNÝCH“ CIEST > NEZNÁMI HRDINOVIA

Peter Dano

NEUZNANÝ VYNÁLEZCA

„VEČNÝCH“ CIEST 88

JEDNOU Z OBĽÚBENÝCH TÉM NA SLOVENSKU JE NADÁVANIE NA VEČNE SA KAZIACE A VEČNE OPRAVOVANÉ CESTY. PRITOM NETUŠÍME, ŽE MEDZI NAMI ŽIJE ODBORNÍK, KTORÝ PRIŠIEL NA SPÔSOB, AKO DOSIAHNUŤ PODSTATNE ODOLNEJŠIE POVRCHY VOZOVIEK. O JEHO VYNÁLEZ VŠAK NEBOL ZÁUJEM V MINULOM, ANI V SÚČASNOM REŽIME. PRÍBEH VEREJNOSTI NEZNÁMEHO VÝSKUMNÍKA DIMITRIJA PETROVA MIESTAMI PRIPOMÍNA BOJ DONA QUIJOTA S VETERNÝMI MLYNMI.

akoniec nechýbalo veľa a k žiadnemu vynálezu nemuselo dôjsť. V čase Slovenského národného povstania mu ako 4-ročnému chlapcovi dvakrát hrozila smrť. Prvý raz koncom roku 1944, keď nemecké letectvo bombardovalo bezbrannú kolónu utečencov vo vysokohorskej dedine Vlkolínec. A potom pri prechode hoľami Nízkych Tatier, keď jeho otec ako účastník povstania spolu s ním a matkou ustupoval z Banskej Bystrice do Ľubietovej. Pri ústupe ich ostreľovalo guľometom nemecké lietadlo, no zachránili sa v blízkej kolibe. Po absolvovaní jedenásťročenky (vtedajšej formy gymnázia) nastúpil na SF SVŠT (dnes STU), kde už ako študent upozornil budúceho doktora vied, že kontrolný výpočet v priestorovej statike mu nevyjde, čo sa mu po hodine výpočtov aj potvrdilo. Po zjednodušení okrajových podmienok okamžite dokázal vyrátať príklad, ktorý špecialista v matematickej štatistike a docent na matematickej fakulte musel počítať na piatich stranách.

Počas štúdia sa zaujímal o únosnosť stavebných konštrukcií, vďaka čomu sa po škole dostal na Cestné vedeckovýskumné laboratórium SVŠT. Tam vyvinul novú technológiu výroby cestných povrchov, vďaka ktorej je možné vyrobiť vysokokvalitný a odolný povrch bez ohľadu na kvalitu použitého materiálu. Teda aj pri nekvalitnom materiáli by sa dali vyrobiť asfaltové povrchy ciest, ktoré by vydržali bez poškodenia desiatky rokov. Betónové povrchy ešte omnoho dlhšie, prakticky „večne“. Okrem toho prišiel s metódou, pomocou ktorej sa dá zo vzorky cestného materiálu určiť, koľko rokov cesta vydrží. Keďže bol vynikajúci matematik, všetko si najprv dôkladne prepočítal, a potom potreboval už len minimum pokusov na praktické overenie výpočtov. Nezávisle od neho overovali jeho výsledky v brnianskom Ústave cestnej premávky. Zaťažkávacie skúšky materiálu vyrobeného jeho metódou potvrdili jeho odolnosť. Aj keď mu dali preskúmať uchovávané vzorky zo stavieb rôznych československých ciest, dokázal z nich

správne určiť, po koľkých rokoch od postavenia sa cesta začala rozpadávať. Keď začínalo byť jasné, že výskum prináša výsledky, jeden z jeho vyšších nadriadených, a súčasne vysokopostavený komunistický funkcionár, začal jeho prácu napádať ako nezmyselnú a snažil sa ju všemožne brzdiť. Pravdepodobne sa obával, že tento mladý schopný výskumník by mohol ohroziť jeho postavenie. Pod ťarchou dôkazov však aj on musel jeho výsledky nakoniec uznať. Dimitrij Petrov sa potom snažil svoju metódu prezentovať na rôznych odborných konferenciách, komunikoval so štátnymi úradmi, aby sa zaviedla do cestárskej praxe. Dokonca písal list predsedovi vlády. Všade však narážal na nepochopiteľný odpor, kompetentní zamietali jeho návrhy bez udania dôvodu. Zrejme sa považovalo za potrebné preinvestovať ročne okolo šesť miliárd korún na opravy ciest. Proti Petrovovi hral aj jeho nevhodný kádrový pôvod. Jeho otec síce bojoval v SNP, no bol to aj ruský emigrant, ktorý v mladosti slúžil pod generálom Antonom Ivanovičom Denikinom, jedným z vodcov protiboľševických bielogvardejcov. Po páde komunistického režimu sa situácia zopakovala. Ani ponovembrové garnitúry nemali záujem ušetriť pri výstavbe a údržbe ciest. NaFoto: archív autora

priek tomu, že každoročne po zime sa vynakladajú obrovské prostriedky na zaplátanie dier v asfaltobetónových krytoch vozoviek a rozpadávajúcich sa konštrukciách z cementobetónu. Pravdepodobne preto, aby sa aj naďalej mohol tunelovať štátny rozpočet cez tzv. PPP projekty, v ktorých firma okrem zákazky na postavenie cesty získa aj 30-ročný kontrakt na jej opravy. Petrovovi sa podarilo stretnúť aj s jedným z vysokopostavených úradníkov na ministerstve dopravy. Ten sa ho otvorene spýtal: „A ako by sme na tom mohli zarobiť my na ministerstve?“ Keďže sa neprestával pokúšať o presadenie svojej metódy, začínal byť nepohodlnou osobou aj v tomto režime. Na jeho pracovisku na neho vyvíjali tlaky, až mu nakoniec dali protiprávne výpoveď zo STU. Petrov sa súdil a súd vyhral, univerzita ho teda musela prijať späť. Ale zaradili ho do najnižšej platovej triedy ako začínajúceho laboranta a neumožnili mu pokračovať v jeho výskumoch. Ešte desať rokov sa pretĺkal na výskumnom pracovisku, ktoré bolo nakoniec celé zrušené ako údajne zbytočné. Dnes žije na dôchodku, no ešte stále sa nevzdal myšlienky, že svoj vynález presadí do praxe.

MYSTICKÉ MIESTA SVETA > SI-AN

Vladimír Líška

SI-AN ČÍNA NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY.

ENERGIE JIN A JANG SPOLOČNE VYTVÁRAJÚ VŠETKY JAVY VO VESMÍRE. VŠETKO MÁ SVOJU POLARITU, PODVOJNOSŤ, NEEXISTUJE NEUTRUM. JAVY, V KTORÝCH PREVLÁDA ROVNAKÁ ENERGIA, SA ODPUDZUJÚ. SILA ODPUDZOVANIA JE PRIAMOÚMERNÁ ROZDIELU POLARITY. JIN A JANG VZNIKAJÚ V NEKONEČNOM VESMÍRE NEPRETRŽITE. (Z TAOISTICKEJ FILOZOFIE)

e nesporným faktom, že stará čínska civilizácia dala svetu mnoho vynálezov oveľa skôr než sa objavili na Západe, a to aj o tisíc rokov. V Číne mali seizmograf, akupunktúru, ohňostroje, pušný prach a počas sviatkov vystreľovali k nebesiam na počesť bohov rakety. Kompas mali pred dvetisíc rokmi, v Európe sa začal používať až v 13. storočí, papier bol v Číne v 1. storočí p. n. l., v Európe až v 12. storočí n. l. Vieme, že čínske dynastie odvodzovali svoj pôvod od božských učiteľov, od božích synov z nebies. Predkovia Číňanov prišli na Zem podľa mýtov na ohnivých drakoch. Aj pôvodný čínsky znak pre nebo pripomínal postavu a znamenal „ten, ktorý prišiel z neba“. Tradície Číny patria k najstarším na svete. Konfucius vytvoril mravné zásady správania aj bez dogmatického náboženstva, avšak

veril v účinnosť obradov, ktorých vykonávanie môže zmeniť vnútro a ich pozitívna energia má silu pôsobiť na celý makrokozmos. Cieľom bola harmónia a spravodlivosť. V súkromí Číňanov prevládala taoistická filozofia, veľmi blízka výsledkom vedy 20. storočia. V Číne stále pristupujú k paranormálnym javom ako ufo a pod. oveľa liberálnejšie ako na Západe, kde mainstream podobné veci pravidelne zosmiešňuje a ezoterika, naopak, vyzdvihuje a romantizuje do podoby anjelov, ktorí nás neustále milujú a pomáhajú nám. Podľa Hartwiga Hausdorfa vysokí vojenskí a vládni činitelia v Číne o tomto fenoméne informujú a umožňujú bádateľom voľne vstupovať do archívov. Podobne je to aj v Peru, napr. v okolí mesta Chilca sú pozorovania úf také časté, že na námestí postavi-

MYSTICKÉ MIESTA SVETA > SI-AN

li altánok v tvare ufa s blikajúcimi svetlami. Na mestskom úrade možno dostať aj CD s fotografiami pozorovaní. V okolí bývalého hlavného čínskeho mesta Si-an (dnes hlavné mesto provincie Šen-si) sa nachádza hneď niekoľko veľmi zaujímavých a svetovo významných historických klenotov. V horách juhozápadne od Si-anu leží tzv. Veľká biela pyramída vysoká približne 300 metrov. Prvé správy o nej priniesli v roku 1912 obchodníci a neskôr americkí letci, ktorý počas druhej svetovej vojny robili „prieskum“ krajiny a zhotovili aj prvé snímky. Stojí tu viacero pyramíd, niektoré majú na vrchole dokonca nadstavbu podobnú tým z Latinskej Ameriky. Pilot James Gaussman ju popisoval ako bielu zo všetkých strán, vyzerajúcu ako z rozprávky. Nie sú však len z kameňa, ide aj o umelo navŕšené kopce, hrobky, ktorých je okolo stovky, predovšetkým z dynastie Chan. V múzeu Banpo v Si-ane sa nachádzali (dnes sú ich kópie vo výskumnom oddelení múzea) dva kamenné disky podobné tým z jaskynných hrobov v oblasti Bajan Kara Ula. Preskúmal a zdokumentoval ich Ernst Wegerer, boli z tvrdého kameňa s priemerom okolo 30 cm a váhou jeden kilogram s dierkou v strede. V Bajan Kara Ula sa našlo až 716 týchto kamenných diskov uložených v jaskynných hroboch. Pripomínali LP platňu, centimeter hrubú s vyrytými neznámymi znakmi. Rozlúštil ich profesor Tsum Um Nui z pekinskej Akadémie dejín praveku, avšak výsledok nepotešil vedeckú obec, ktorá profesora zosmiešnila a mala ho za blázna. Ten nakoniec sklamaný z vedy, ktorej prestal veriť, odišiel do Japonska, kde zomrel po vydaní knihy v roku 1965. Ich vek sa odhaduje na 12 000 rokov a podľa sovietskych vedcov, ktorí ich skúmali, obsahujú vysoké množstvo kobaltu. Po dvadsiatich rokoch lúštenia runových znakov prišiel tím pod vedením profesora Tsuma Uma Nuia v roku 1962 k nasledujúcemu prekladu: „Pred 12000 rokmi na tretej planéte pristála posádka, ktorá stroskotala a nemohla sa vrátiť späť.“ Navyše miestne obyvateľstvo im nebolo naklonené a správalo sa nepriateľsky. Možno boli výskumníci ovplyvnení aj miestnymi legendami, ktoré spomínajú nízke žlté bytosti prichádzajúce z oblakov a likvidované domorodcami. Zaujímavé, že expedície v 30. ro-

koch objavili 130-centimetrové útle kostry malých bytostí s veľkými hlavami, ktorých vek bol určený práve na dvanásťtisíc rokov. Vedci tieto kostry prisúdili vymretému druhu opíc. „Prečo by si však opice dávali do svojich hrobov kamenné disky s tajným odkazom?“ pýta sa Hartwig Hausdorf v knihe Satelity bohů. V moskovskej akadémii vied ich podrobne skúmali aj oscilografom a zistili, že kotúče začali vibrovať vo vysokom rytme, čo znamenalo, že boli kedysi vystavené veľkému elektrickému náboju. Je možné, že obsahovali ešte aj magnetický druh záznamu. V slovansko-árijských védach (Knihe svetla, ktorá odporuje oficiálnemu pohľadu na dejiny ľudstva) sa spomína november 1995, keď agentúra Associated Press oficiálne potvrdila fakt jestvovania trpasličích ľudí v horách Bajan Kara Ula. Boli pochovaní v jaskyniach, na stenách ktorých sa našli vyrezané hviezdy, Slnko, Zem a Mesiac. Bola tu vyznačená aj trasa spájajúca jednu z hviezd a Zem. V roku 1974 východne od Si-anu objavili mohylový hrob cisára Čchina Š’chuang-tiho (zomrel v r. 210 p. n. l.) v tvare umelého kopca a kilometer od neho 8000 hlinených sôch vojakov v životnej veľkosti strážiacich jeho telo vyše 2000 rokov. Každá socha má iný výraz tváre. Na veľké objavy sa ešte len čaká po otvorení cisárskej hrobky (čínska vláda sa s tým zatiaľ neponáhľa a odkladá výskum pre budúce generácie). Nachádza sa pod 47-metrovým násypom, chránená má byť rôznymi bezpečnostnými mechanizmami, zbraňami a nádržami s ortuťou. V okolí Si-anu je aj hrobka Žltého cisára (2697 – 2597 p. n. l.) Chuang-diho (praotca ľudstva), ktorý údajne vo veku 112 rokov odletel na žltom drakovi do neba. Celý areál mauzólea má 4 km2. Rastie tu aj päťtisícročný strom – cyprus, ktorý mal zasadiť sám cisár. V samotnom 3100-ročnom meste Si-an (predtým Čchang-an), s ktorým sa spájala aj Hodvábna cesta, sa nachádza mohutný 14-kilometrový mestský múr vysoký 12 metrov, pagody a v okolí stovky násypov, hrobiek, zatiaľ ešte neotvorených a neodkrytých. Analýza starých materiálov je jednoznačná: nikde sa nehovorí o evolúcii človeka zo zvieraťa (z opice), ale o stvorení ľudí bohmi, ktorí prileteli z vesmíru.

VEDA A TECHNIKA > KEĎ MOZOG FUNGUJE INAK

KEĎ MOZOG FUNGUJE INAK > VEDA A TECHNIKA

Ján Lakota

KEĎ MOZOG FUNGUJE INAK

PRI PREHĽADÁVANÍ BOHATEJ ODBORNEJ LITERATÚRY A PRI POKUSE POCHOPIŤ, ČO JE TO PAMÄŤ, SI MÔŽETE PREČÍTAŤ VŠELIČO. ZDÁ SA, ŽE MOZGOVÁ KÔRA NEHRÁ AŽ TAKÝ VEĽKÝ PRÍM. DO POPREDIA NÁHLE VYSTUPUJÚ INÉ ŠTRUKTÚRY MOZGU – MOZOČEK, TALAMUS (GRÉCKY „LÔŽKO“) ČI HLBOKÉ PODKÔROVÉ JADRÁ. MIMOCHODOM, MOZOČEK, NEDOCENENÁ TO ŠTRUKTÚRA, ZABERÁ ASI DESAŤ PERCENT CELKOVÉHO OBJEMU MOZGU, ALE OBSAHUJE ASI POLOVICU VŠETKÝCH MOZGOVÝCH NEURÓNOV.

ri hľadaní sa mi pripomenula Korsakovova psychóza. Sám seba vidím, keď ako medik sedím a „vyšetrujem“ takýchto pacientov, a je to veru smiech cez slzy. Pri rozhovore sedí oproti ľudská troska. Ľudovo povedané: „prepil“ si mozog. Má ťažko poškodené niektoré jadrá nachádzajúce sa v talame.

Nevie si spomenúť, čo bolo včera, možno ani netuší, čo sa stalo pred pár hodinami. Ale snaží sa zachovať si dôstojnosť. Opis deja, ktorý zažil v minulosti (napr. včera), je taký farbistý a plný deja bez akýchkoľvek protirečení, že máte pocit zdravého človeka. Lenže vy viete, že dotyčný včera nebol na rybách a nechytil tááákú rybu,

ktorú ani nevládal zjesť, ale sedel v nemocnici zavretý na psychiatrickom oddelení a podobný rozhovor absolvoval s mojím spolužiakom. Alkohol a súčasný nedostatok vitamínu B1 (tiamín) v talamických jadrách vykonali svoje. Pamäť je stratená, nedokáže sa do nej uložiť nič. Ale osobnosť tohto človeka sa snaží robiť divy. Hovorí sa tomu konfabulácia, a to poriadna. Niekedy podáme „korsakovovcom“ do žíl obrovské dávky B1. Ak prestanú piť, niekedy to pomôže. Môj najobľúbenejší autor sci-fi Stanislaw Lem napísal novelu Solaris. Pre tých, ktorí ju nečítali, len stručne: Kdesi vo vesmíre sa objaví planéta, dostane meno Solaris. Ako vysvitne, celú planétu obýva jeden jediný „živý“ obyvateľ, obrovský oceán. Ten dokonca riadi jej dráhu, pretože by už dávno padla do jedného z dvoch sĺnk, okolo ktorých obieha. Pri pokuse komunikovať s ním on začne komunikovať s ľuďmi na stanici. Komunikuje veľmi zvláštne, „zhmotní“ najhlbšie uložené spomienky v mozgu členov posádky. Teda tie, na ktoré by každý z nich najradšej zabudol. Ony tam sú (ako u každého z nás), len naše ja im nedovolí vyjsť na povrch. Zhmotnené spomienky sú nezničiteľné – ak ich aj vystrelia na obežnú dráhu, spália atómovým plameňometom či chcú samy zomrieť (napr. vypitím tekutého kyslíka), po spánku astronauta sa vždy v dokonalej podobe vrátia. Také, aké boli predtým. Lem vystaval novelu ako stret dvoch civilizácií. Jedna nerozumie (a neporozumie) druhej. My s naším mozgom nepredstavujeme nijaký stret civilizácií. Sme spolu po celé veky. Celkom sa nám (mám na mysli zdravých jedincov) spolu darí. Pokúšame sa jeden druhému porozumieť. Možno ani nie jeden druhému, ale sami sebe. V tomto pokuse o porozumenie mi prekážajú teórie, ktoré nazývam „nekreatívne“. Nekreatívne teórie nič netvoria. Vytvoria akýsi priestor, v ktorom je všetko jasné. Niet nijakých protirečení. Okrem jednej, pre mňa zásadnej veci. V mozgu sa toho často veľa pokazí. Dôkazom sú tisíce či milióny jedincov, ktorí sa narodia „slabí na rozume“ či túto slabosť počas života získajú. Nijaká „nekreatívna“ teória neposkytuje návod, čo s tým. Môžete namietať, že ani „kreatívne“, ale tie sa aspoň snažia. Podľa všet-

kého ešte neprišiel ich čas. Pri „nekreatívnych“ teóriách však nepríde nikdy. Pri Korsakovovej psychóze sme pochopili, že ide o nedostatok vitamínu B1, ktorý poškodí niektoré jadrá talamu (spolu s alkoholom), a aspoň sa to pokúšame napraviť. Pred dvesto rokmi sme ani nevedeli, že existujú nejaké vitamíny. Existuje skupina detí, ktoré sú od narodenia hluchoslepé. V tom prípade, ak sú časti mozgu, ktoré kontrolujú vizuálne vnímanie okolitého sveta, neporušené, je možné naučiť dieťa reči, dokonca (vraj) aj zvukovej a zaistiť úplný rozvoj jeho osobnosti. Na začiatku dieťa udržuje neustály kontakt s matkou, drží ju za ruku (za sukňu), chodí po dome, dotýka sa predmetov, „pracuje“ s nimi, a tak si vytvára jazyk posunkov. Posunky do istej miery imitujú činnosť a vlastnosti predmetov. Objav Sokoljanského (ktorý celý život venoval výchove hluchoslepých detí) spočíval v tom, že v ďalšej etape je možné naučiť dieťa prekódovať jazyk posunkov do prstovej abecedy tak, že posunok – hieroglyf, sa zamení za posunok – slovo. Symbolom prekladu je posunok podobný matematickému symbolu pre rovnosť – dve paralelne vystreté dlane. Viem, že by to potrebovalo hlbšie vysvetlenie, ale teraz na to nie je priestor. Ale ako vysvetliť, čo je hviezda, človeku, ktorý hviezdy nikdy neuvidí? Sokoljanskij nám ponúka pozoruhodnú odpoveď: „Hovorený jazyk, aj keby ho nemý ovládol, sám osebe nezaručuje hluchoslepému plnohodnotný duševný rozvoj v takom stupni, aby mohol reflektovať vonkajší fyzikálny svet tak, ako ho reflektuje normálny človek. Pravdivý obraz tohto sveta možno získať len matematicky rozvinutým myslením...“ Čo je hviezda, pýtajú sa tí, ktorí vidia hviezdy očami. Pretože vidieť očami, to je ešte veľmi málo. A ja ešte dodávam drobnú historku o tom, ako bol objaviteľ princípu „svietenia“ hviezd večer na prechádzke s milou svojho srdca. Pozerala na oblohu a romanticky poznamenala: „Ako nádherne svietia tie hviezdy!“ On, hrdý na svoj objav, odpovedal: „Ale ja jediný na svete viem, prečo svietia.“ Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

ALTERNATIVE VITA > BIODYNAMICKÁ KRAJINA

Marián Benka

BIODYNAMICKÁ

KRAJINA 96

PRI PREHLIADKE POZEMKOV JOHANNA MOSCONA NEMÁM VÔBEC POCIT, AKOBY SOM BOL NA FARME. SKÔR V ZALESNENEJ PRÍRODNEJ KRAJINE, V KTOREJ LEN TAK MIMOCHODOM RASTÚ JABLONE. KLASICKÉ FARMY SÚ ZALOŽENÉ NA MONOKULTÚRACH – DLHÝCH LÁNOCH RASTLÍN ROVNAKEJ ODRODY. TU SA STRIEDAJÚ MALÉ LESÍKY S OVOCNÝMI STROMAMI RÔZNYCH ODRÔD. KAŽDÚ CHVÍĽU MEDZI NIMI ZBADÁME SRNKU. DIVÁ A ČLOVEKOM OBRÁBANÁ ZEM TU PRERASTAJÚ JEDNA CEZ DRUHÚ V DOKONALEJ HARMÓNII. TO JE BIODYNAMICKÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO – DODRŽIAVAJÚCE PESTROSŤ RASTLINNÝCH A ŽIVOČÍŠNYCH DRUHOV, ABY KRAJINA OSTALA ZACHOVANÁ AJ PRE ĎALŠIE GENERÁCIE.

„K

lasickí poľnohospodári si nechcú uvedomiť, že neustálym používaním chémie a ťažkých mechanizmov krajinu nakoniec zničia, až sa stane celkom neúrodnou,“ zdôrazňuje Johann. „Keď hmyz napadne stromy, ktoré sú postrekované, tie už boj so škodcami bez ďalších postrekov neprežijú. Je to začarovaný kruh. Keď som bol chlapec, jablká zo spodných konárov sme položili na zem, aby dozreli. Dnes častokrát zhnijú ešte na stromoch, čo je signál, že s prírodou nie je niečo v poriadku.“

Jeho spôsob nie je zameraný na maximálny zisk, ale na dlhodobú udržateľnosť. Stromy, ktoré rodia, sa striedajú s výsadbou, ktorá oddychuje. Malé stromčeky v lesných škôlkach i tie väčšie, už presadené, rastú bez umelého hnojenia a zavlažovania a stále prežívajú i napriek tohtoročnému tropickému letu. Vďaka neustálemu prekopávaniu pôdy okolo ich koreňov sa ľahšie dostanú k vlahe. Hoci v čase našej návštevy už naozaj dlho nepršalo a Johann sa začínal obávať, koľko ešte stromčeky vydržia bez dažďa. Foto: Matúš Plecho

Ďalším „zázrakom“ sú biodynamické preparáty pripravované z kravských rohov, do ktorých sa primiešajú sušené bylinky, organický hnoj, drvený kremík a ďalšie prísady. Rohy sa zakopú do zeme a neskôr sa využívajú ako podporný preparát na výživu rastlín. Základom biodynamického hospodárenia, ktorého zakladateľom je duchovný mysliteľ a filozof Rudolf Steiner, je vzájomné pôsobenie rastlín a živočíchov. Preto aj keď je farma zameraná na pestovanie jabĺk, nesmú tu chý-

bať zvieratá. Johann na začiatku kúpil párik srncov, ktoré sa tu rozmnožili, ich potomstvo obýva celé územie farmy v prírodnom prostredí, aké mu plne vyhovuje. Členovia miestneho poľovníckeho zväzu však Johanna obviňujú, že im láka zver preč z revíru, že na ňu nastraží pasce, a potom ju násilím prevezie na svoje pozemky. „A to tvrdia len na základe toho, že im v revíri zver ubúda a u mňa pribúda. Ale ja nemôžem za to, že nevedia hospodáriť a strieľajú viac zvierat ako by mali.“

ALTERNATIVE VITA > BIODYNAMICKÁ KRAJINA

Boli tu aj jarabice, ale už zmizli, čo ho mrzí, pretože jarabica je indikátorom dokonale zdravého životného prostredia. Hoci sa snaží budovať ekologické hospodárstvo, negatívnym vplyvom z okolitého územia sa nedá celkom vyhnúť. „Máme aj bažanty,“ hovorí. „Som poľovník, ale nesúhlasím s tým, že v bažantniciach sa chovajú sterilné bažanty, ktoré vyrastú v inkubátoroch, potom sa vypustia do voľnej prírody a tam ich poľovníci strieľajú. Kde je tu poľovnícka etika?“ Vo veľkej ohrade sa spokojne pasú svinky a mangalice – krížence domáceho a polodivého prasaťa. „Teraz je veľmi populárne mäso a mäsové výrobky z mangalice, ktoré sa prezentujú ako superzdravé. Ale mangalica potrebuje behať po lese, žrať žalude a bukvice – potom je mäso z nej zdravé. Ak je zavretá v chlieve, stučnie a aj jej mäso je nezdravé.“ Ďalšie dva veľké pozemky sú určené pre dlhosrstý škótsky dobytok. Na jednej ohradenej lúke postávajú kravy, na druhej býky. Oba pozemky sa tiahnu do diaľky a s rozostavanými, husto zarastenými zvieratami pôsobia ako kus prérie s bizónmi z divokého západu. Johann prelezie ohradu, podáva jablko jednému z býkov a prihovára sa mu ako psíkovi. „Je to môj miláčik, volá sa Ferko, podľa pápeža Františka. Narodil sa v čase, keď František nastúpil do funkcie.“ Miluje každé jedno zviera a keď občas nejaké zabije pre mäso, robí to tiež s láskou, priamo na lúke tak, aby zviera čo najmenej trpelo a malo to rýchlo za sebou. Zastavujeme sa pri jednom rade jabloní. Johann kontroluje prácu po brigádnikoch. Poslal ich preriediť jablká, pretože sa ich urodilo príliš veľa. „Hlási sa ich veľa, ale robotu si poriadne neurobia. Aj títo preberali jablká len potiaľ, pokiaľ dočiahli, aj na nižšie konáre sa vykašľali, nechcelo sa im zohýnať. A tu zase prebrali viac ako bolo treba, skoro nič na konároch nenechali.“ Niektorí brigádnici, a to aj mladí silní chlapci, to hneď na prvý-druhý deň vzdajú. Práca na ekologickej farme je namáhavá a vyžaduje veľa trpezlivosti. Prechádzame okolo veľkého kríža s postavou Krista. Pôvodne tadiaľto viedla cesta a kríž stál na križovatke. Rozhodol sa ho nechať, aby zachoval niečo z pôvodného rázu krajiny. Jednotlivé pozemky sú predelené „hradbami“ živého porastu. Jeden z týchto živých plotov je celý z mirabeliek.

A to hneď niekoľkých druhov. Kým ochutnáme z každého, sme aj celkom najedení. Snahu o bio diverzitu je vidieť na každom kroku. O kúsok ďalej ma upozorňuje na lesík ihličnatých stromov. „Vypestovali sme ich v lesnej škôlke, presadili sem a už pod nimi rastú maslovky a iné druhy húb.“ Prichádzame k veľkému umelému rybníku. Zatiaľ je to len obrovská jama naplnená vodou, ale zámerom je vytvoriť tu nový biotop obývaný vodným vtáctvom. Už teraz sú vo vode nasadené nejaké ryby, ktoré sa ujali. Kúsok od jazera je vyhĺbená studňa s čerpadlom. Pomocou čerpadla sa voda dostáva do napájadiel býkov a kráv, zároveň sa ňou dopĺňa umelé jazero. Rybník rozširuje pomocou bagrov, na ručné kopanie to naozaj nie je. Aj tak práce postupujú pomaly a Johann predpokladá, že kým vytvorí skutočné jazero, na nerozoznanie od prírodného, bude mu to trvať ešte desať rokov. Pochádza z Južného Tirolska, horskej oblasti na severe Talianska. Keď sa pred desiatimi rokmi rozhodol, že sa bude živiť produkciou biopotravín, nikto z jeho známych mu neveril. Teraz k nemu chodia na návštevy pozerať sa, ako sa to dá. Na Slovensko prišiel kvôli priestoru. V horských oblastiach Talianska je málo voľnej pôdy, a tá, ktorá je na predaj, je nesmierne drahá. Niektorí sedliaci si kupujú pôdu aj vo vyšších nadmorských polohách, no to je už oblasť pasienkov, kde sa tento druh poľnohospodárstva realizovať nedá. „V Taliansku má teraz veľa farmárov biofarmy. Ale keď ich majú na malých pozemkoch a susedia používajú pesticídy a umelé hnojivá, dostane sa to aj k nim.“ Celé jeho územie má aj s lesmi 170 hektárov, z toho na 120 hektároch rastú jablone. Nachádza sa pri obci Libichava kúsok od Topoľčian a Partizánskeho. Kúpil ho za peniaze, ktoré získal, keď preda v Taliansku maličký pozemok po otcovi. Keby sa dal na klasické „priemyselné“ farmárčenie, zarobil by viac a narobil by sa menej. Ale Johann je človek, ktorý myslí aj na budúcnosť, na to, čo po ňom ostane. A ako dodáva: „Keď prídem hore do sadu ráno za brieždenia, rozhliadnem sa po krajine a počúvam to ticho, tento zážitok je mi najlepšou odmenou za všetku tú námahu.“ Foto: Matúš Plecho

ALTERNATIVE VITA > HĽADANIE ZABUDNUTEJ LÁSKY

Robert Lattacher

HĽADANIE ZABUDNUTEJ LÁSKY

100

HĽADANIE ZABUDNUTEJ LÁSKY > ALTERNATIVE VITA

áske sa nemusíme učiť, pretože je našou najprirodzenejšou schopnosťou. Nemôžeme na ňu definitívne zabudnúť, vyhnať ju, a ani zničiť. Napriek tomu na ňu v opojení svetského života zabúdame. Často žijeme bez nej, bez toho, že by sme si ju uvedomovali. A zabudli sme aj na lásku k sebe, na sebaúctu. Napriek tomu, že je láska našou prirodzenosťou, mali by sme ju polievať ako kvet v púšti. Mali by sme ju užívať pravidelne ako pilulky, ktoré nám predpísal lekár. Každý deň, každú hodinu, každú minútu – stále a za každých okolností je potrebné žiť s láskou. Musíme ju v nás neustále živiť, ak chceme, aby sa jej neuveriteľná sila mohla naplno prejaviť. Sila, ktorá nás udržuje pri živote, dáva nám tvorivý potenciál a robí z nás človeka na pohľad krehkého, no vnútri pevného ako skala. Lásku musíme v sebe podporovať, uvedomovať si ju, rozdávať a prijímať. Ráno s ňou vstávať a večer s ňou ísť spať. Pretože tam, kde chýba láska, sa vždy rodí zlo – odkazuje nám vo svojom výroku švajčiarsky spisovateľ a esejista Herman Hesse.

ČO JE LÁSKA?

VYTESNILI SME LÁSKU Z NAŠICH ŽIVOTOV. PRESTALI SME MILOVAŤ A KAŽDODENNE POUŽÍVAŤ TENTO DRAHOKAM V NAŠICH SRDCIACH, V NAŠICH DUŠIACH A NAŠICH TELÁCH. VZDALI SME SA SKUTOČNEJ LÁSKY K SEBE A K DRUHÝM. VEDOME I NEVEDOME. PRESTALI SME JU DÁVAŤ I PRIJÍMAŤ, A TO NAPRIEK TOMU, ŽE LÁSKA JE NAŠOU PRIRODZENOU SÚČASŤOU, DANOSŤOU. JE NAJVÄČŠÍM DAROM, KTORÉHO CENU SI ZATIAĽ DOSTATOČNE NEUVEDOMUJEME. LÁSKA JE ODPOVEĎ. (JOHN LENNON)

„Čo je výprask, vie každý z nás dosť presne, ale čo je láska, to poriadne nevie nikto,“ povedal známy nemecký básnik a prozaik Heinrich Heine. Existenciu lásky dnes nepopiera hádam nikto, a ak áno, popieral by tým samotný život. Láska nie je skrytá, a nie je ani neprístupná. Takou ju robia sami ľudia. Je otvorená každému, kto o ňu prejaví úprimný záujem. Každý človek, ktorý chce dávať a dostávať lásku, si to môže zvoliť. Stačí chcieť. No definovať lásku nie je možné a každý, kto sa o to pokúsil, musel zákonite zlyhať. O láske sa totiž dá povedať len toľko, že – je. Človek si pod pojmom láska predstavuje obrovské množstvo významov – až toľko, že jej skutočný zmysel, podobne ako slovo Boh, úplne sprofanoval a zdegradoval. Ľudský tvor si lásku poplietol a zamenil s partnerskou zamilovanosťou, zaľúbenosťou, sexom či pudom. Stala sa preňho predmetom obchodovania, vydierania, nástrojom bohatnutia. Láska sa stala aj synonymom slova vlastniť, uspokojovať či obmedzovať. Zmenila sa aj na modly a v mene „lásky“ umieralo a stále ešte umiera veľké množstvo ľudí.

Skutočná láska s tým však nemá nič spoločné. A väčšina ľudí to dobre vie, len to mnohí nechcú vidieť. Svet zabudol na lásku, a preto láska zabudla na svet. Každý človek vo svojom najhlbšom vnútri, vo svojom duchovnom srdci, v stave pokory, pokoja a zmierenia vie, čo je ozajstná láska. Každý človek to má zapísané hlboko vo svojej duši. Väčšina ľudí však na to zabúda. Nie je ani tak dôležité, čo láska je, alebo nie je. Podstatné je, čo spôsobuje. Mágia skutočnej bezpodmienečnej lásky dokáže neuveriteľné veci. Keďže ľudský tvor na ňu zabudol alebo ju zavrhol, je potrebný návrat k nej – jej opätovné nájdenie a žitie v nej. Hľadanie zabudnutej lásky môže byť náročné, ale ani nemusí. Záleží na tom, ako veľmi sa človek chce k nej opäť priblížiť a začať ju naplno žiť. Ako veľmi chce opäť nájsť samého seba a zmysel svojho života. Na ceste k jej nájdeniu je potrebné vstúpiť do vlastného duchovného srdca. A zrejme bude potrebné nazrieť aj do najtmavších a najchladnejších zákutí našej duše, do najtemnejšieho väzenia, kam ju človek zamkol, aby mohol páchať a ospravedlňovať zlo. Ešte predtým je potrebné pripomenúť si, čo láska dáva, čo prináša. Tak ako si žiak v škole opakuje učebnú látku. Britský spisovateľ Erich Fromm tvrdil, že láska je umenie a nič na svete nie je dôležitejšie, ako naučiť sa tomuto umeniu. Ale nemusíme byť umelcami v pravom zmysle slova, aby sme zvládli umenie lásky. Každý človek sa vo svojom živote aspoň raz zamiloval, každý aspoň raz na malý okamih pocítil vo svojom srdci lásku. A aj v tom krátkom, prchavom pocite zamilovanosti, vzplanutí vášne i v poblúznení sa skrýva esencia lásky. Je tam a vždy tam bola, no silno pomiešaná s egom, mysľou či sexuálnym pudom. A je aj v záblesku eufórie, ktorú sme možno na moment zažili pri pohľade na nádherný prírodný úkaz alebo na dieťa či na prejav nehy od niekoho. Už len spomienka na tento stav, ktorý sme kedysi prežili, hoci to bola len chvíľka, nás môže dostať späť do stavu lásky a opäť môžeme zažiť ten príjemný pocit vnútornej spokojnosti, blaženosti, pokoja a radosti, aký sme zažívali kedysi. Ak niekto v sebe hľadá stratenú lásku, môže byť určitou pomôckou aj tento postup. Žiaľ, mnoho ľudí aj tieto krátke záblesky blaženosti z lásky prehliadne.

101

ALTERNATIVE VITA > HĽADANIE ZABUDNUTEJ LÁSKY

Čo vlastne ozajstná láska dáva? Ak vieme, čo dáva, dokážeme, samozrejme, vyvodiť aj to, čo nespôsobuje – čo nedáva. Nasledujúci zoznam je len náčrt. Na znovunájdení skutočnej lásky musí každý pracovať sám. A aj keď je láska prístupná všetkým bez rozdielu, jej skutočnú mágiu spozná iba ten, kto ju bude naozaj a z úprimného srdca žiť. Láska dáva absolútnu slobodu. Láska neposudzuje, nehodnotí, neodsudzuje. Láska nevlastní. Dáva mier a pokoj v duši. Dáva pokoru a skromnosť, bohatstvo duši a rozumu. Láska dáva odvahu. Láska dáva zdravie, uzdravuje. Láska dáva silu a rôzne schopnosti. Dáva poznanie seba samého, otvára dvere do tajomstiev vesmíru. Láska je úprimná. Dáva nehu a pochopenie. Láska dáva radosť, dôveru. Láska sa rozdáva. Dáva nezištne. Spôsobuje bezpodmienečný život v mieri a harmónii so všetkými tvormi. Prináša netušenú tvorivosť a rozlet. Láska je bránou do iných dimenzií.

102

STRACH Z LÁSKY, HANBA A POLITIKA

Kto sa bojí lásky alebo má voči nej rešpekt, kto na lásku neverí, popiera život sám a svoju existenciu. Ako povedal anglický filozof Bertrand Russell: „Báť sa lásky znamená báť sa života. A kto sa bojí života, je už z troch štvrtín mŕtvy.“ Ten, kto sa bojí lásky, láske nerozumie a nevie, čo je. Väčšina ľudí si myslí, že vie, čo je láska, aké sú jej prejavy a zákonitosti. Opak býva často pravdou. Ozajstná láska sa neprejavuje na zá klade ľudského chápania. Myseľ zahltená myšlienkami a spútaná egom len ťažko porozumie princípom skutočnej lásky. Dokázala by ľudská myseľ pochopiť, ako by mohla láska milovať bezpodmienečne? Ako by mohla mať rada tak svojich priateľov, ako aj domnelých nepriateľov? Ako by mohla odpúšťať všetkým bez rozdielu? Ako by mohla ľudská myseľ pochopiť niečo, čo je za hranicami jej chápania? Práve preto skutočnú lásku nie je možné nájsť v hlave a nemožno ju ani šíriť prostredníctvom mysle. To by bol fatálny omyl. Ak človek znovu objaví lásku v sebe, bude milovať bez príčiny. Vedel to aj autor Malého princa Antoine de Saint-Exupéry, keď povedal: „Miluješ, pretože miluješ. Pre lásku niet dôvodu.“

HĽADANIE ZABUDNUTEJ LÁSKY > ALTERNATIVE VITA

Okrem strachu z lásky sa dnes ľudia za lásku aj hanbia. Najmä mužskej časti populácie nie je láska a jej úprimné prejavy často po chuti. O láske sa hanbia hovoriť a nebýva ani témou ich verejných rozhovorov. Akoby láska bola niečo menejcenné tak, ako boli v minulosti za menejcenné a nebezpečné považované ženy, hlavné nositeľky lásky a duchovného pokroku. Ale možno je to aj preto, lebo „silnejšia“ polovička ľudstva by si musela priznať, že svojou agresívnou a militantnou politikou a hrou na „vojakov“ doviedla tento svet tam, kde je – na pokraj vojny, utrpenia a záhuby. Nedá sa nevšimnúť si, že vo verejnom politickom živote sa o láske takmer vôbec nehovorí. Láska a jej šírenie nie je zrejme ani v jedinom politickom programe strán a hnutí. Prečo asi? Nech si každý odpovie sám. Láska z politiky vymizla. Aj preto je dnes tam, kde je – po krk v hnoji. Napokon pekne to vystihol švajčiarsky lekár a psychiater Carl Gustav Jung: „Kde vládne láska, tam nie je snaha o moc. Kde prevláda moc, tam chýba láska. Jedno je tieňom druhého.“

SEBALÁSKA A LÁSKA K OSTATNÝM

Jednou z príčin, prečo človek zabudol na lásku, je, že zabudol mať rád sám seba, zabudol sa milovať, rešpektovať a napĺňať svoje potreby. V žiadnom prípade nejde o egoistickú lásku, do akej sa zaplietol mýtický Narcis, ktorý sa zamiloval do svojho obrazu na hladine rieky. Naopak, sebaláska zdvihne v človeku potlačené sebavedomie, zvýši jeho sebahodnotu a dodá mu sebaistotu. Človek, ktorý sa má rád, už sám sebe neubližuje a nenechá si vedome ubližovať ani od iného človeka. Ľudská bytosť, ktorá miluje seba samého, dokáže milovať aj iných a vie im svoju lásku rôznymi formami bez hanby prejaviť. Mať sa rád, úprimne rád, je dôležitým predpokladom na dosiahnutie vedomia jednoty bytia. Vtedy je už pomoc a láska k ostatným bytostiam na Zemi naozaj nezištná a úprimná. Taký človek si už neuvedomuje, že činí dobro. Je to preňho prirodzené, nepotrebuje uznanie, ani odmenu, popularitu už vôbec nie. Nevytrubuje do sveta: „Som tu a pomáham!“ Keď to robí, jeho pravá ruka nevie, čo činí tá ľavá. Vynikajúci český komik a satirik Jan Werich povedal: „Mať rád ľudí a milovať ľudí – to je celé

tajomstvo a snáď jediný recept na šťastie. Kto myslí len na seba, ochudobňuje iných o seba, ochudobňuje seba o iných, zakrpatie a zahynie.“ Skutočná láska pomáha nezištne a nerozlišuje pri tom rasu, náboženstvo, vyznanie, presvedčenie, názory, oblečenie či výzor. Nevytvára kategórie, kasty a vrstvy. To je dielom človeka, ega a strachu. Je asi vzácnosťou nájsť na Zemi ľudí, ktorí sú schopní pomáhať iným bez podmienok, nezištne, s láskou a bez strachu o seba. Také bytosti sú a budú požehnaním pre našu planétu, pretože oni nám ukážu, ako vyzerá oslobodenie od ega, od strachu a naučených programov správania. Oni nám ukážu ozajstnú bezpodmienečnú lásku bez lenivosti a falše.

SPÝTAJTE SA LÁSKY

„Láska je odpoveď,“ hovorí vo svojom známom výroku hudobník John Lennon, člen legendárnej skupiny Beatles. A je to tak – láska dáva odpoveď na všetky otázky. Len sa treba správne pýtať a postaviť sa do pozície lásky. Predstavte si, že ste láska. Predstavte si to na chvíľu. Nie ste človekom – len ako človek vyzeráte – ste čistou a čírou láskou, len a len láskou, ste jej esenciou,

jej jadrom. Viete si to aspoň na chvíľu predstaviť? Viete sa aspoň na chvíľu vžiť do úlohy lásky? Čo by ste robili? Ako by ste sa správali a ako by ste asi reagovali? Ako by sa zachovala láska? Ako by odpovedala láska? Čo by urobila láska? Akí by ste boli, keby ste sa jedného dňa zobudili a zistili, že ste len a len Láskou s veľkým L? Premietnite si svoj doterajší život a všetky konflikty a trápenia v ňom. Aké by to bolo, keby ste pristupovali k tomu, čo vás vtedy postretlo, s láskou a pokorou? Aký by bol váš život dnes? Plný boja a rán, alebo pokoja a vlastného smerovania? Ak budete pred nejakým dôležitým životným rozhodnutím, ak budete nahnevaní alebo budete chcieť niekomu vynadať či ublížiť, ak sa budete chcieť hádať, pomstiť alebo si budete niečo vyčítať, predstavte si najskôr, že ste láska. Nehanbite sa a spýtajte sa sami seba – ako by asi reagovala Láska? Čo by urobila? Ak chcete vo svojom živote meniť iných ľudí a nemáte v sebe dostatok úprimnej a nezištnej lásky, nerobte to! Riaďte sa múdrou radou švajčiarskeho pedagóga Johanna Heinricha Pestalozziho: „Na to, aby sme zmenili ľudí, ich treba milovať. Náš vplyv siaha len potiaľ, pokiaľ siaha naša láska.“

103

ZDRAVIE > NÁVRAT K LIEČENIU DUŠE

NÁVRAT K LIEČENIU DUŠE > ZDRAVIE

Peter Čalovka

NÁVRAT K LIEČENIU DUŠE

104

UŽ STAROVEKÁ KABALA TVRDILA, ŽE AK ČLOVEK POTLÁČA SVOJU DUŠU A NEDÁ JEJ PREHOVORIŤ, ZAČNE HOVORIŤ JEHO TELO. MYSLÍ SA TÝM REČ TELA V PODOBE CHORÔB AKO VYJADRENIA PROTESTU SVEDOMIA PROTI KONANIU DANÉHO ČLOVEKA. ČÍNSKA TRADIČNÁ MEDICÍNA UŽ PRED TISÍCAMI ROKOV PRACOVALA S JEMNOU ENERGIOU ČCHI A AJURVÉDA BOLA HOLISTICKOU KONCEPCIOU ZDRAVIA, KU KTOREJ DOSPELI STARÍ INDOVIA EŠTE PRED 5000 ROKMI.

určitom zmysle bol prechod od staroveku k stredoveku spojený s prechodom od chápania sveta, v ktorom všetko malo svoju dušu, k monoteistickému chápaniu sveta, kde všetko vo svete bolo bez ducha a jediným zdrojom duchovna zostal Boh. Tento svet raného kresťanstva bol poznačeným svetonázorom ľudí, ktorí nemali základné vzdelanie a vnímali nový svetonázor ako zrieknutie sa starého náboženstva, kde každé bytie malo svoju dušu. Monoteizmus v tomto triviálnom chápaní viedol paradoxne k promaterialistickému chápaniu sveta ako bezduchého Božieho stvorenia. A nástup humanizmu, ktorý sa neskôr pretransformoval do racionalizmu a do tzv. newtonovsko-karteziánskeho vedeckého názoru (podľa Isaaca New-

tona a Reného Descarta), negatívne ovplyvnil okrem iného aj vývoj západnej medicíny. V modernej medicíne bolo výsledkom newtonovsko-karteziánskej paradigmy chápanie človeka ako „anatomického“ stroja, ktorý sa dá rozobrať na súčiastky a spätne poskladať, podobne ako sa dá telo človeka rozobrať a analyzovať pri anatomickej pitve. Moderné vedné disciplíny túto myšlienku rozviedli ešte ďalej a preniesli ju na fyziologickú, orgánovú, bunkovú a molekulárnu úroveň. Ale stále to bola stará newtonovsko-karteziánska paradigma, iba dostala novú vizáž. Je paradoxom, že vedecká metóda, sformulovaná ako sofistikované a znalostné vnímanie sveta, bola v podstate postavená na tomto materialistickom zjednodušení, ktoré nemá

zodpovedané ani niektoré základné otázky. Najzávažnejšie však je, že na rozdiel od fyziky alebo matematiky medicína, ba dokonca ani samotná biológia – veda o živote, dodnes nemajú sformulovanú svoju teóriu. Čo je človek, čo je zdravie, čo je choroba? Čo je život a čo je smrť? Čím sa líši živé od neživého? Na tieto otázky nemá moderná lekárska, ani biologická veda konceptuálnu teóriu s odpoveďami. Je neuveriteľným paradoxom, že jediný moderný mysliteľ, ktorého definícia choroby dodnes znie najrozumnejšie a hovorí k veci, je praotec moderných materialistov Karl Marx. Marx povedal, že „choroba je život obmedzený vo svojej slobode“. Dosť zásadným medzníkom, ktorý sformoval trendy modernej západnej medicíny, bol nástup farmaceutického priemyslu na prelome 19. a 20. storočia predovšetkým v USA. Napriek tomu, že existovala tisícročia stará história čínskej tradičnej medicíny a indickej ajurvédy, hľadanie holistickej medicíny na Západe sa stalo marginálnou záležitosťou. Postupne začal dominovať farmakologický prístup k liečeniu, ktorého hybnou silou sa stala komercializácia rozmáhajúceho sa farmaceutického priemyslu v USA a v Európe. Tento prístup začal posúvať medicínu do alopatickej roviny. V medicíne, nielen v lekárskej vede ako takej, ale aj vo výučbe medicíny, začala dominovať logika, ktorú presadzoval americký farmakologický priemysel na sklonku 19. storočia ako univerzálny model „choroba – diagnóza podľa tabuľky – pilulka“. Tento model sa postupne rozšíril ako povinný spôsob uvažovania v medicíne a platí dodnes. Postaviť sa proti nemu je v podstate nemožné. Akýkoľvek iný spôsob uvažovania sa považuje za nevedecký a neprofesionálny. V druhej polovici 20. storočia však začal vzrastať záujem západných lekárov o starovekú orientálny medicínu. V lekárskej vede sa začali objavovať práce, ktoré sa usilovali hľadať súvis medzi psychikou a chorobami, a postupne sa tento záujem začal presúvať do oblasti podvedomia, a dokonca až religiozity. Hlavnou výzvou motivujúcou niektorých lekárov hľadať nové prístupy bola existencia neliečiteľných ocho-

rení, ktoré sa alopatickej medicíne nepodarilo vyriešiť ani za 120 rokov svojej „nadvlády“. Pre mnohých mysliacich lekárov to znamenalo, že riešenia treba hľadať v rámci alternatívnej logiky. Neholistický, resp. parciálny prístup k liečeniu chorôb viedol v západnej medicíne k tomu, že v rámci anatomického chápania organizmu sa jeho časti vnímajú ako samostatné a od seba nezávislé orgány. Preto sa aj v rámci zdravotnej starostlivosti delia nemocničné oddelenia podľa orgánov – máme oddelenia urológie, hematológie, pneumológie, neurológie, kardiológie, gynekológie a pod. Problém nie je v tom, či je toto delenie správne alebo nie, ale ide o to, či je toto delenie postačujúce a či sa týmto prístupom lekár náhodou nedostáva do situácie, keď stráca pohľad na zdravie pacienta ako celok. Napríklad tradičná čínska medicína vníma prirodzený súvis medzi žlčníkom a pľúcami, pretože existujú určité vzájomné vzťahy medzi ich energetickými dráhami – meridiánmi, a existuje medzi nimi aj hierarchia. Takéto súvislosti nie je západný lekár, odchovaný na alopatickej paradigme, schopný v rámci svojho vzdelania pochopiť. Závažné ochorenia si vyžadujú liečenie celého človeka. Nielen jeho tela, ale aj jeho duše. Nové trendy v modernej medicíne, ktoré poskytujú riešenia týchto problémov, sa vyvíjali postupne. Určitým medzníkom v chápaní chorôb ako takých boli najprv knihy Rüdigera Dahlkeho o skutočných príčinách chorôb alebo o etikoterapii, ale naozajstným prelomom bolo pravdepodobne dielo Valerija Sineľnikova Dohoda s chorobou. Ide naozaj o revolučné chápanie choroby. Choroba je podľa Sineľnikova signál, ktorým nám telo dáva najavo fakt, že v nás došlo k porušeniu rovnováhy. Nie je to nepriateľský signál. Je to signál, ktorý má chorému človeku pomôcť pochopiť, čo v ňom sa deje, a prečo sa to deje. Choroba je podľa Sineľnikova dar od Boha, ktorý človek dostáva, aby sa zmenil. Problém súčasnej medicíny spočíva v tom, že nedokáže úplne vyliečiť človeka, pretože s jeho chorobami bojuje. Sineľnikov naznačuje, že lekár by mal pacientovi pomôcť prijať svoju chorobu a spytovať svoje podvedomie, aby po-

105

ZDRAVIE > NÁVRAT K LIEČENIU DUŠE

106

chopil, ako sa má zmeniť, ak chce vyzdravieť. Iným slovami, máme tu odpoveď na starovekú dilemu – ako nájsť prepojenie medzi chorobou tela a stavom duše. Ďalší revolučný pohľad novej medicíny spočíva v tom, že choroby človeka chápe v kontexte rodiny a v širšom zmysle slova v kontexte jeho rodu, resp. rodovej línie. Okrem toho tento pohľad treba prepojiť v zmysle energetiky človeka s jeho dušou. Prečo tak treba uvažovať? Pretože rodinné vzťahy a láska medzi členmi rodiny a rodu aktivujú v človeku jeho najhlbšie a najjemnejšie štruktúry. Preto je uvažovanie o príčinách chorôb človeka bez zohľadnenia tejto roviny kontraproduktívne. Mostom, ktorý všetky tieto aspekty v človeku spája do jedného celku a predstavuje najdôležitejšie ohnivko medzi dušou a telom, je podvedomie človeka. Podľa Sineľnikova, ale aj podľa iných predstaviteľov modernej holistickej medicíny, ako je napríklad Sergej Lazarev, na vyliečenie treba, aby pacient pracoval nielen so svojím vedomím, ale aj podvedomím. Hlavne, aby pracoval na sebe a svojej duši. Lazarev vidí ako jednu z najväčších prekážok vyliečenia pacienta prirodzený odpor človeka voči utrpeniu, ktoré

PRÍRODNÝ RECEPTÁR > ZDRAVIE

sprevádza prácu na sebe samom. Čím je človek materialistickejšie orientovaný, tým má väčší odpor k zmene svojej duše. Podľa Lazareva je kľúčom k liečeniu najťažších chorôb láska a odpustenie. V zásade sa tu hovorí o duševnej práci, ktorá musí byť autentická a neegoistická. Viac-menej to znamená, že človek by mal pracovať na sebe tak, aby cieľom nebolo jeho „ja“ a jeho vyliečenie či iný prospech, ale znovuobjavenie Božej lásky. To znamená premena jeho duše. To je najťažšia práca zo všetkých. V našej kultúre sa choroba chápe ako zlo, ktoré k nám prichádza zvonku. V skutočnosti je choroba signál, ktorý nám podáva naša duša prostredníctvom nášho podvedomia. Duša k nám hovorí telom a my sa svojím nesprávnym chápaním chorôb, liekmi a aj hlúpou logikou v štýle „ja za svoje choroby nezodpovedám, za to sú zodpovední lekári“ bránime úplnému vyliečeniu. Lekári tento postoj pacientov iba potvrdzujú, lebo ich k tomu celé generácie vychovávali. Lekárov v 20. storočí v podstate viedli k rovnakému mysleniu ako pacientov, ale z opačného pohľadu. „My sme tí, ktorí majú patent na rozum a vy pacienti ničomu nerozumiete.“ Výsledkom je, že podstata chorôb sa u pacien-

tov nelieči a existujúce choroby prechádzajú do chronického štádia, prípadne preskakujú na iné orgány. Konvenčný lekár funguje tak, že sa usiluje pacienta zaradiť do určitej šablóny alebo tabuľky diagnóz a priradiť mu na základe toho určitú pomôcku v podobe tabletiek. V praxi sa však ukazuje, že tento model liečenia už dávno zastaral. Úloha lekára by mala spočívať v tom, aby nebránil organizmu a nepotláčal jeho reakcie (pokiaľ neohrozujú život), ale aby pomáhal „vnútornému lekárovi“ v každom človeku. Rozmýšľajúci lekár by mal fungovať ako múdry asistent pacientovho samovyliečenia. Problém je v tom, že uvedený zastaraný model lekárskej výučby a myslenia sa nikto neodváži ani spochybniť, ani zmeniť. Je zopár jednotlivcov, ktorí sa ako priekopníci pustili do hľadania a mapovania novej paradigmy, ale všetci vieme, aké ťažké je ísť proti prúdu. Farmakológia 20. storočia bola postavená na tom, že kľúčové procesy v ľudskom organizme majú biochemickú povahu. Biochemické reakcie v bunke predstavujú reakcie receptorov a biologicky aktívnych látok, ktoré ich spúšťajú. Lieky sa syntetizujú ako látky, ktoré sa viažu na receptory namiesto biologicky aktívnych látok prirodzene prítomných v bunke a určujú bunke, ako má reagovať. Aj vo farmakológii sa objavujú nové trendy – uvažuje sa o liekoch bližších k prírode, vyrobených skôr na princípe molekulárnej či kryštalickej pamäte a pamäťových obrazov, podobne ako homeopatia využíva pamäť vnútornej štruktúry vody. Tým sa do interakcie liek – receptor dostáva určitý priestor pre menej determinovanú reakciu, kde má organizmus voľnejšie pole ako na liek reagovať. Súčasná medicína má, samozrejme, svoje prednosti a výsledky a bolo by veľmi nesprávne a kontraproduktívne popierať ich. To však nevylučuje, že medicína budúcnosti sa pravdepodobne bude uberať smerom, ktorý sa momentálne iba kryštalizuje a bude postavený na úplne odlišnej paradigme ako súčasné lekárske vedecké poznatky. Možno sa medicína nakoniec naozaj dočká vlastnej teórie človeka, zdravia a choroby a zažije svoj nový reštart. Ale to už bude iná generácia lekárov a pacientov.

Silvia Benková

PRÍRODNÝ RECEPTÁR

nychomykóza (pleseň nechtov) je mykotické postihnutie nechtových platničiek, prípadne nechtových lôžok. Je najčastejším ochorením nechtov. Prírodná liečba môže na rozdiel od farmaceutických prípravkov trvať podstatne dlhšie, aj niekoľko týždňov, ale je bez vedľajších účinkov. Existuje niekoľko osvedčených receptov: Octový kúpeľ – na liter vody použijeme liter octu. Do takto pripraveného kúpeľa ponoríme chodidlá na minimálne 15 minút. Aplikujeme dvakrát denne po dobu aspoň šesť týždňov. Soľný kúpeľ – do pol litra teplej vody pridáme dve lyžice kuchynskej soli a ponoríme do nej nohy na 5 – 10 minút dvakrát denne počas niekoľkých týždňov. Po kúpeľoch je dôležité dôkladné vysušenie nôh. Nezriedený ocot – po každom osprchovaní ním potierame postihnuté miesta. Oreganový olej – nanášame ho priamo na postihnuté miesta raz – dvakrát denne. Čajovníkový olej – dvakrát denne potierame postihnuté miesta. Na záver tri bylinkové recepty: 1. Zmiešame rovnaké diely vňate šalvie, tymianu a lastovičníka, bylinky zalejeme zmesou alpy a vínneho octu v pomere 1 : 1. Necháme macerovať 3 – 4 týždne, občas pretrasieme. Precedíme a postihnuté miesta opakovane natierame. Na noc ich ošetríme nechtíkovou alebo inou hojivou masťou. 2. V litri vody krátko povaríme osem lyžíc kvetu nechtíka. Necháme prikryté vylúhovať, dáme do lavóra, pridáme deciliter jablkového octu a postihnuté miesta kúpeme 15 – 20 minút. 3. Zmiešame rovnaké diely vňate túžobníka, lastovičníka a šalvie. Desať lyžíc zmesi krátko povaríme v 2 – 3 litroch vody a necháme 20 minút vylúhovať. Precedíme, pridáme trochu prírodného octu a postihnuté časti tela kúpeme 15 – 20 minút.

107

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > NÁSTRAHY UKRÝVAJÚCE SA V NÁBYTKU

NÁSTRAHY UKRÝVAJÚCE SA V NÁBYTKU > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Silvia Benková

NÁSTRAHY UKRÝVAJÚCE SA

V NÁBYTKU 108

NÁBYTOK SI KUPUJEME NA DLHÉ ROKY, PRETO NIE JE JEDNO, ČI OBSAHUJE, ALEBO NEOBSAHUJE TOXICKÉ LÁTKY. PRI POVRCHOVÝCH ÚPRAVÁCH ALEBO PRIAMO V MATERIÁLOCH, Z KTORÝCH SA NÁBYTOK VYRÁBA, SA POUŽÍVA MNOŽSTVO CHEMICKÝCH LÁTOK, A TIE NIE SÚ BEZ RIZIKA. NETÝKA SA TO VŠETKÝCH VÝROBCOV, PRETO JE DOBRÉ, AK PRI ZARIAĎOVANÍ DOMÁCNOSTI ZOHĽADNÍTE AJ TENTO ASPEKT. OKREM CENY A KVALITY MATERIÁLU BY STE SA MALI ZAUJÍMAŤ AJ O SPÔSOB, AKÝM BOL NÁBYTOK OŠETRENÝ. KRÁTKODOBO NÁM TIETO LÁTKY NEUŠKODIA, ALE PRI ICH DLHODOBOM UVOĽŇOVANÍ V DOMÁCNOSTI PRENIKAJÚ DO NAŠICH ORGANIZMOV A HROMADIA SA V NICH. MOŽNÝCH DOPADOV NA NAŠE ZDRAVIE JE POTOM NESPOČETNE VEĽA.

ri výrobe nábytku z drevotrieskových dosiek sa na ich lepenie používajú formaldehydové živice, ktoré dokážu formaldehyd, ako aj ďalšie obsiahnuté jedy uvoľňovať do okolitého prostredia aj niekoľko mesiacov. Obsahujú ho aj tmely a lepidlá a niektoré farby a laky. Formaldehyd bol Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny zaradený medzi preukázané karcinogény pre človeka. Perfluórované látky sa používajú na výrobu nelepivých povrchov, sú silne odolné voči vode a tukom, preto sú aj súčasťou nepremokavých materiálov a prostriedkov proti tvorbe škvŕn. Nájdeme ich v nábytku a nekrčivých textíliách, používajú sa čoraz častejšie. Patria k najrozšírenejším toxickým chemikáliám, ktoré boli zistené v organizmoch po celej planéte. Môžu vyvolať vrodené anomálie, narúšať hormonálny systém,

poškodzovať imunitný systém a funkcie štítnej žľazy. Polychlórované bifenyly poškodzujú imunitný systém, pečeň, plod pri gravidite a majú rakovinotvorné účinky, spôsobujú poruchy neurologického a endokrinného systému. Vyskytujú sa napríklad v náteroch a zmäkčovadlách do plastov. Brómované spomaľovače horenia sa používajú, aby zabránili vzniku požiaru alebo spomalili horenie nábytku. Veľmi často ich môžeme nájsť v bytovom textile, čalúnenom nábytku a matracoch. Je preukázané, že dokážu preniknúť do krvi a vyskytujú sa aj v materskom mlieku. Ľahko sa uvoľňujú do okolia a sú veľmi rozšírené v životnom prostredí. Našli sa v telách delfínov po celej planéte, pričom pre vodné tvory sú mimoriadne toxické. Testy na zvieratách preukázali

ich negatívne účinky na pečeň, mozog a nervový systém. Existuje podozrenie, že naše organizmy obsahujú spomaľovače horenia vo väčšej miere, než by sme tušili. Ako uvádza združenie Priatelia Zeme, aj naše telá sa po smrti stávajú spomaľovačmi horenia, o čom svedčia výpovede mnohých majiteľov krematórií. Podľa nich dnes telá horia naozaj pomalšie, kremácia musí trvať dlhšie a vyžaduje vyššie teploty ako v minulosti. Väčšina prírodných materiálov spomaľovače horenia nepotrebuje alebo ich potrebuje len minimum. Aj fungicídy a insekticídy môžu obsahovať jedovaté látky a spôsobovať bolesti hlavy, nevoľnosť, vracanie, poškodenie nervového systému, obličiek a rakovinu pečene. Obsahujú ich predovšetkým impregnačné a ochranné prostriedky na drevo, laky, farby a pod. Nebezpečné sú aj organické rozpúšťadlá. Vyskytujú sa najmä vo farbách, lakoch, lepidlách, umelých živiciach, bitúmene, prostriedkoch na ochranu dreva, prípravkoch na odstraňovanie lakov a škvŕn a impregnačných prípravkoch. Poškodzujú nervový systém, prejavom sú závraty, bolesti hlavy, nespavosť, ospalosť, slabosť, strata pamäti, strata chuti do jedla, úbytok váhy, po-

tenie, emocionálna labilita alebo pomalý pulz, kolísanie krvného tlaku. Okrem toho potláčajú funkciu kostnej drene, sú toxické pre pečeň a obličky, dráždia pokožku a sliznice. Ťažké kovy (olovo, kadmium, chróm) sa ukladajú v ľudskom organizme a sú rakovinotvorné. Používajú sa ako pigmenty v syntetických farbách, stabilizátory v plastoch a v tmeloch. V prostriedkoch na ochranu dreva sa môžu nachádzať zlúčeniny chrómu, ktoré zapríčiňujú aj rôzne alergie. Do plastov sa na zlepšenie niektorých ich vlastností pridávajú zmäkčovadlá, ktoré môžu vyprchávať a pôsobiť na organizmus dráždivo. Ak sa chcete vyhnúť vyššie spomínaným rizikám, je lepšie kupovať nábytok z kvalitného masívneho dreva. Masívne drevo dokáže udržiavať aj optimálnu vlhkosť vzduchu v domácnosti. Vhodné je uprednostňovať drevené výrobky s prírodnou úpravou, ktoré sú ošetrené olejmi, voskom či fermežou. V prípade tých farebných je dobré zvoliť si farbené prírodnými farbami na vodnej báze. Ak si chceme nábytok nafarbiť a natrieť sami, je vhodné zvoliť na náter ekologicky šetrné výrobky. Dôležité je aj často vetrať, pravidelne utierať prach, vysávať a umývať dlážky.

109

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > NEPRIATEĽ ŽALÚDOČNEJ KYSELINY A VITAMÍNOV

NEPRIATEĽ ŽALÚDOČNEJ KYSELINY A VITAMÍNOV > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Magdaléna Svančarková

NEPRIATEĽ ŽALÚDOČNEJ KYSELINY A VITAMÍNOV BLOKUJÚ TVORBU ŽALÚDOČNEJ KYSELINY. PO FLÁME SI ICH NA PÁLENIE ZÁHY PREDPÍŠETE SAMI. AK MÁTE CHRONICKÝ REFLUX, PREDPÍŠE VÁM ICH LEKÁR. INHIBÍTORY PROTÓNOVEJ PUMPY (OMEPRAZOL, PANTOPRAZOL, EZOMEPRAZOL...) VÁS VŠAK – NAJMÄ PRI DLHODOBEJ LIEČBE, OBERAJÚ O DÔLEŽITÉ VITAMÍNY, KTORÝCH NEDOSTATOK SPÔSOBÍ ĎALŠIE PROBLÉMY. 110

álenie záhy sa môže prejavovať ako pocit pálenia za hrudnou kosťou, ale aj pocitom horkosti v krku. Spôsobuje ho spätný chod natrávenej potravy zo žalúdka naspäť do pažeráka, kde dráždi jeho sliznicu. Ak sa nám to stane po preflámovanej noci a po tzv. lukulských hodoch, hovoríme o pálení záhy. To je zvyčajne ľahko riešiteľný problém. Nasadíme diétu, domáce recepty, sódovku a niektorí utekáme do lekárne po zaručené preparáty. Ak sa nám však takéto pocity objavujú častejšie, dokonca niekoľkokrát do týždňa, ide už o vážny problém. V takomto prípade môže ísť o tzv. gastroezofageálny reflux (GERD). Je to ochorenie, ktoré môžeme vysvetliť ako nedostatočnú schopnosť uzatvárania zvierača medzi pažerákom a žalúdkom. Namiesto toho, aby sa potrava posúvala do ďalšej časti, vracia sa o jedno poschodie vyššie. Ochorenie sa môže prejavovať aj atypickými príznakmi ako je astma, laryngitída, chronický kašeľ. Pri jeho častom výskyte môže ísť aj to ťažké poškodenie, tzv. Barrettov pažerák, keď hrozí poškodenie sliznice. Na reflux vám lekár bežne predpíše tzv. inhibítory protónovej pumpy, niektoré dostanete už aj bez predpisu. Problémom liečenia týmito liekmi

je však ich mechanizmus účinku, ktorý v podstate blokuje tvorbu žalúdočnej kyseliny. Samotné ochorenie je spôsobené nedostatkom tejto kyseliny, a tu vzniká zásadné riziko. Nerovnováha v organizme sa používaním lieku ešte viac naruší. Pritom žalúdočná kyselina pomáha pri likvidácii škodlivých baktérií, ktoré do žalúdka prichádzajú spolu s jedlom – napríklad z neumytých rúk alebo neumytej zeleniny. Zároveň vytvára prostredie pre „dobré“ baktérie, ktoré tráveniu pomáhajú. Pri liečbe inhibítormi navyše hrozí – najmä pri dlhodobom užívaní, nedostatok vitamínov a živín. Zvyšuje sa riziko usadenia baktérie helikobakter pyroli, ktorej narušené prostredie vyslovene vyhovuje. Dostatok a rovnováha žalúdočnej kyseliny by ju dokázala zničiť. Podľa štúdie prezentovanej na stránke helicobacter.org je v súčasnosti viac ako 50 percent obyvateľstva prevažne v južnej a východnej Európe, Južnej Amerike a Ázii postihnutých touto baktériou. Tretina dospelej populácie Severnej Ameriky a severnej Európy je stále nakazená. Treba si uvedomiť prospešnosť dostatočného množstva žalúdočnej kyseliny. Jej rovnováha vplýva na zdravú pleť, ale i zdravý chrup. Práve kazivosť zubov môže poukazovať na problém so

žalúdočnou kyselinou. Podľa správy zverejnenej na stránke everydayroots.com sa odporúčajú tri hlavné zásady: sledovať, čo jete, ako jete, kedy to jete. Základom sú teda malé porcie, sledovanie potravín, ktoré nám spôsobujú problémy a obmedziť večerné jedenie. Pri nerovnováhe v žalúdku si koledujeme o nerovnováhu v celom organizme. Napríklad vitamín B12 dokáže z potravy odštiepiť iba žalúdočná kyselina. No jej nerovnováha znižuje jeho vstrebávanie. Najmä u starších ľudí je jeho dostatočná hladina potrebná, pretože existujú súvislosti medzi nedostatkom tohto vitamínu a vznikom Alzheimerovej choroby. Výskumné centrum Karolínskeho inštitútu v Štokholme sledovalo viac ako dvesto ľudí vo veku 60 – 80 rokov, ktorí netrpeli žiadnymi známkami demencie. Zistili, že ich strava pozostávala z jedál s vysokým obsahom vitamínu B12. Dlhodobá liečba inhibítormi môže obrať aj o magnézium a vápnik. Pri refluxe sa nespoliehajme len na klasickú medicínu, najmä ak ide o ľahké formy. Môžeme si pomôcť aj niekoľkými osvedčenými trikmi. Reflux najviac zaťažuje v noci, preto je dobré meniť polohy pri spaní, podložiť si hornú časť tela vyššie, aby sme obmedzili vodorovnú polohu. Jeden-

-dva pevné vankúše tento problém hravo vyriešia. Alebo skúste spanie na ľavej strane. Najväčším problémom je večerné jedenie a veľké množstvo potravy. Preto večerajte niekoľko hodín pred spánkom, aby váš plný žalúdok nevyvíjal tlak na zvierač. Počas dňa jedzte menšie porcie jedla. Problémom sú aj niektoré potraviny, ako je káva, alkohol, cigarety, cibuľa, citrusové plody, sladké vody, korenisté a mastné jedlá pred spaním. Takisto si dajte pozor na cvičenie, posilňovanie brušných svalov pred nočným odpočinkom. Cviky zamerané na tieto partie môžu byť spúšťačom problémov. Keďže príčinou refluxu je nedostatok žalúdočnej kyseliny, základom liečby je vytvorenie rovnováhy. Účinným prostriedkom liečby je už po stáročia zázvor – surový, strúhaný, vo forme čaju, akokoľvek. Asi najúčinnejším liekom, ktorý si pochvaľovali naše babičky a my sa pri súčasných gurmánskych trendoch od neho odvraciame, je kyslá kapusta. Moja stará mama zvykla piť každé ráno pohár vody zo súdka s kyslou kapustou a dožila sa 93 rokov. Overeným spôsobom na produkciu žalúdočnej kyseliny je aj jablčný ocot. Jedna lyžica v pohári vody vypitá každé ráno nalačno výborne rozbehne trávenie a vytvorí rovnováhu v žalúdku.

111

> PRÁVNA PORADŇA

PRÁVNA PORADŇA >

PRÁVNA PORADŇA

Z vašej otázky však nie je zrejmé, pre aký subjekt verejnej správy pracujete. Preto vám k poslednému bodu vašej otázky, týkajúceho sa vrátenia peňazí do štátneho rozpočtu, dávame do pozornosti najmä Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý upravuje rozpočet sektora verejnej správy, rozpočtový proces a pravidlá rozpočtového hospodárenia. Odpoveď vypracovala Mgr. Lenka Janatová

JE SLOVENSKO V NATO PROTIÚSTAVNE?

ZAMESTNÁVATEĽ ODMIETA PREPLATIŤ CESTOVNÉ

112

Po dovŕšení dôchodkového veku pokračujem v práci ako štátny zamestnanec v oblasti dozoru BP s krajskou pôsobnosťou, a preto cestujem po celom kraji. Na služobné cesty máme určené prostriedky hromadnej dopravy (autobus, osobný vlak, rýchlik). Po predložení cestovného príkazu mi zamestnávateľ nechce preplatiť rýchlik, pretože som si ako dôchodca mal vybaviť preukaz na bezplatné cestovanie. Pracujem rovnako ako ostatní spolupracovníci v plnom rozsahu bez obmedzenia. Otázka znie: Mám povinnosť vybaviť si doklady na bezplatné služobné cesty, aby zamestnávateľ šetril na cestovnom, ktoré má rozpočtované ako samostatne hospodáriaci subjekt? Myslím si, že štát na základe vydaných cestovných lístkov s nulovou cenou dotuje Železničnú spoločnosť Slovensko, a keď si kúpim lístok, túto sumu štát v rámci dotácií ušetrí. Ak by zamestnávateľ šetril pridelené finančné prostriedky na cestovné, nemal by ich vrátiť späť do štátneho rozpočtu? Ing. Anton Cudrák Štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami upravuje Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Podľa ust. § 45 ods. 4 Zákona o štátnej službe vyšle služobný úrad štátneho zamestnanca na služobnú cestu alebo zahraničnú služobnú cestu na nevyhnutný čas na návrh vedúceho zamestnanca, o ktorom to ustanovuje služobný predpis. Služobný úrad zároveň určí miesto nástupu, miesto vykonávania štátnej služby, účel, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia

služobnej cesty alebo zahraničnej služobnej cesty; služobný úrad môže určiť aj ďalšie podmienky služobnej cesty alebo zahraničnej služobnej cesty. Služobný úrad pritom prihliada na oprávnené záujmy štátneho zamestnanca. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že spôsob dopravy určuje služobný úrad, pričom tento môže určiť aj ďalšie podmienky služobnej cesty. Zastávame názor, že konanie zamestnávateľa, ktorým núti zamestnanca vybaviť si preukaz na bezplatné cestovanie, nemá oporu v zákone, pričom podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a) Zákona o cestovných náhradách zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov. Štátny zamestnanec je síce pri výkone štátnej služby podľa ust. § 60 ods. 1 písm. i) Zákona o štátnej službe povinný riadiť sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi vedúceho zamestnanca, ak sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi. Avšak v prípade, ak vám bol vedúcim zamestnancom daný pokyn na vybavenie preukazu na bezplatné cestovanie s cieľom šetrenia na cestovnom, ktoré má váš zamestnávateľ rozpočtované ako samostatne hospodáriaci subjekt, domnievame sa, že takýto pokyn máte na základe ust. § 59 ods. 1 písm. e) právo odmietnuť (podľa ust. § 59 ods. 1 písm. e) Zákona o štátnej službe štátny zamestnanec má právo odmietnuť služobnú úlohu, ktorej vykonanie je nad rozsah opisu činností jeho štátnozamestnaneckého miesta). Uvádzate, že pracujete ako štátny zamestnanec v oblasti dozoru BP s krajskou pôsobnosťou.

V Ústave SR (5. hlava, 2. oddiel, čl. 93) sa píše: „Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku.“ Referendum z roku 1997, ktoré obsahovalo aj otázku: „Ste za vstup SR do NATO?“ však bolo zmarené. Čo znamená v praxi výraz zmarené referendum? Nevstúpila SR do NATO protiústavne, ak jej vstup nebol potvrdený referendom? Respektíve, nemalo by byť členstvo SR v NATO potvrdené referendom v súčasnosti, ak sa tak doteraz nestalo? Martina, Prešovský kraj Organizácia Severoatlantickej zmluvy, tiež Severoatlantický pakt (angl. North Atlantic Treaty Organization, v skratke NATO), je medzivládna obranná organizácia založená 4. apríla 1949 podpisom tzv. Washingtonskej zmluvy ako reakcia západných štátov na vzniknutú povojnovú situáciu. Z vojenského hľadiska je NATO jedinou súčasnou organizáciou kolektívnej obrany na svete. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že NATO je organizácia a nie štát, preto medzi SR a NATO či SR a iným členským štátom NATO nevznikol žiaden typ štátneho zväzku. V referende, ktoré vyhlásil prezident SR Michal Kováč v dňoch 23. a 24. mája 1997, mali občania SR iba možnosť vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas v súlade s čl. 93 odseku 2 Ústavy SR, podľa ktorého sa referendom môže (a nemusí) rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu, so začlenením SR do NATO. V danom prípade nešlo o potvrdenie ústavného zákona referendom, o čom píšeme na inom mieste tohto príspevku. Nastala situácia, keď sa v niektorých častiach SR distribuovali lístky so štyrmi otázka-

mi a v niektorých len s prvými tromi. V dôsledku nedistribuovania lístkov so štyrmi otázkami sa Ústredná komisia pre referendum 25. mája 1997 uzniesla, že referendum bolo zmarené, čo však nemalo v žiadnom ohľade vplyv na vstup SR do NATO. Vláda SR až dňa 27. marca 2003 na mimoriadnej schôdzi jednomyseľne schválila pristúpenie SR k Severoatlantickej zmluve a v dňoch 10. a 15. apríla ho Národná rada SR schválila. O päť dní neskôr podpísal prístupovú listinu k Severoatlantickej zmluve prezident SR Rudolf Schuster. SR a šesť ďalších krajín strednej a východnej Európy sa oficiálne stalo členmi NATO dňa 29. marca 2004, a to po odovzdaní prístupových protokolov depozitárovi Washingtonskej zmluvy (vláde USA) vo Washingtone. Podľa 1. hlavy 1. oddielu čl. 7 ods. 1 Ústavy SR môže SR vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. Takýto vstup alebo výstup zo zväzku s inými štátmi sa rozhodne ústavným zákonom schváleným Národnou radou SR, ktorý sa potvrdí referendom. Podľa odsekov 3, 4 a 5 uvedeného článku Ústavy SR sa môže SR zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, pričom na platnosť medzinárodných zmlúv vojenskej povahy sa pred jej ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady SR. Pre úplnosť dodávame, že medzinárodné zmluvy, na vykonanie ktorých nie je potrebný zákon, čo je i prípad prístupovej listiny k Severoatlantickej zmluve, majú prednosť pred zákonmi SR. Z vyššie uvedeného vyplýva, že SR nevstúpila do NATO v rozpore s Ústavou SR v dôsledku zmareného referenda, a preto ani nie je potrebné dodatočne potvrdzovať vstup SR do NATO referendom. K pojmu „štátny zväzok“ pozri tiež zdroj www. konzervativizmus.sk/article.php?396; Európska únia ako štátny zväzok, autor Radoslav Procházka, 25. 4. 2005. Odpoveď vypracovala Mgr. Natália Jurášová Odpovede vypracúva tím našich spolupracujúcich právnikov. Vaše otázky na nich nám môžete posielať na e-mailovú adresu redakcie zemavek@zemavek.sk. Do predmetu správy napíšte PRÁVNA PORADŇA.

113

HERBÁR > IN VINO VERITAS

IN VINO VERITAS < HERBÁR

Vladimír Líška

IN VINO VERITAS

VO VÍNE JE PRAVDA. ČÍM VIAC NÁRODY ODSTRAŇUJÚ VÍNO, TÍM VIAC UMIERAJÚ NA ALKOHOLIZMUS. VINIČ HROZNORODÝ (VITIS VINIFERA), ALEBO ĽUDOVO VÍNNA RÉVA, JE LIANA POCHÁDZAJÚCA Z KAUKAZU A Z OBLASTI STREDOZEMIA, KDE RÁSTLA DIVOKO. PLODOM JE BOBUĽA, SLADKÉ HROZNO, Z KTORÉHO SA VYRÁBA ALKOHOLICKÝ NÁPOJ – VÍNO. 114

íno je biologicky komplexná tekutina vyrobená v mystických laboratóriách prírody. Uvoľňuje atmosféru a podporuje komunikáciu. Jeho pozitívne zdravotné účinky sú nekonečné: znižuje únavu, zvyšuje pocit sily, prináša duševné a telesné blaho, chuť do jedla, prekrvuje organizmus, podporuje dobrý spánok, zaháňa smútok, úzkosť, nervozitu a napätie, zmieruje, podporuje inšpiráciu, predstavivosť, dodáva optimizmus, rozširuje cievy, podporuje srdce, chráni pred infarktom, prekrvuje mozog, bráni demencii a tvorbe krvných zrazenín, znižuje hladinu cholesterolu, prekrvuje pokožku, spevňuje kosti, prekrvuje obličky, pečeň, zbavuje telo jedov a škodlivých mikroorganizmov, posilňuje štítnu žľazu, pôsobí proti rakovine, neutralizuje voľné radikály, zoštíhľuje, štiepi tuk, podporuje trávenie... Varené víno rýchlo vylieči chrípku. Ideálna osožná dávka je 3 – 4 dl pre mužov a 2,5 – 3 dl pre ženy denne. Niekoho môže od červeného vína bolieť hlava, lebo znižuje tlak a obsahuje histamín. U iných môže tlak, naopak,

zvyšovať. Napriek tomu je to 35. najzdravšia potravina sveta, dokonca predlžujúca život. Víno, dar bohov, poznali už starí Egypťania pred päťtisíc rokmi a dávali ho aj do hrobov. Najstaršie vínne kalichy sa našli v Godin Tepe (Irán) – ich vek sa odhaduje na 5500 rokov. Gréci (a potom aj Rimania) mali boha vína, plodnosti a extázy – Dionýza alebo Bakcha. Dionýzos bol syn boha Dia. Jeho kult prijali v Delfách aj v Aténach. V Ríme sa na jeho počesť konali bujaré oslavy – bakchanálie. Tieto mystériá sa rozšírili na Balkáne, v Taliansku aj v Malej Ázii. Veriaci sa tu pomocou extázy dostávali do ,,božského” stavu, do blízkosti svojho boha, ktorého oslavovali pitím a bohatými hostinami. Hrozno sa podrvilo, zbavilo zrniek, zvyšok sa vytlačil na lise, potom sa šťava dala skvasiť. Tak sa vyrábalo víno, nápoj bohov. Grécko sa preslávilo dobrým vínom, ktoré vyvážalo v amforách do ďalekých krajín. Do Talianska sa réva dostala z Grécka a jej pestovanie sa rýchlo rozšírilo po celej krajine. Víno sa riedilo vodou a na zvýšenie opojného účinku sa často

pridávali aj ďalšie byliny ako mandragora, blen a brečtan. Milovníkmi vína boli aj starí čínski básnici, ako napríklad známy Li Po či Tu Fu. Tchao Jüan-ming básnil: „A potom na mrku sadnem si k džbánu vína, suseda privítam, na oheň hodím chrastie. A verše spievam si a dlho neusínam, šťastný, že našiel som sedliacke prosté šťastie...” K nám a ku Germánom (ktorí varili najmä medovinu) sa vinič dostal od Rimanov. Kelti začali piť víno asi okolo roku 600 p. n. l. Bolo ich významným rituálnym nápojom. Podľa antického historika Poseidónia ho neriedili vodou ako Gréci a Rimania. Kristus menil vodu na víno a dodnes sa používa rituálne pri kresťanských obradoch ako omšové víno predstavujúce Kristovu krv. „Vezmite a pite z neho všetci. Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov...“ hovorí kňaz na omši v kostole. Opojenie z alkoholu sa vyskytuje aj u zvierat pri konzumácii skvasených plodov. Podľa liečiteľa Jiřího Cingroša je víno živou potravou a ak sa pije v rozumnej miere, má prospešný vplyv na zdravie. Okrem vitamínov, enzýmov a aminokyselín obsahuje mnoho minerálnych látok (draslík, fosfor, železo, vápnik, chróm). Podľa ďalších liečiteľov má pozitívny účinok pri rakovine pľúc, tenkého a hrubého čreva, žalúdka a pečene. Wiliam McGarey odporúča (podľa Edgara Caycea) konzumovať červené víno s čiernym chlebom ako olovrant, dokonca viac ako kávu alebo čaj. Od vína sa nepriberá, nespôsobuje žalúdočné kyseliny, ale iba vtedy, ak sa je s chlebom. Červené víno bikavér urýchľuje vylučovanie rádioaktívneho cézia z ľudského tela. Používa sa ako potravina v atómových ponorkách, pilo sa vo veľkom množstve po katastrofe v Černobyli. Cingroš však vyvracia fámu, že by bolo dobré na krvinky. Tvorbu krviniek, naopak, znižuje. Odporúča ho piť nalačno, lebo zaťažuje obličky a pečeň. Tokajské víno bolo podľa ruských cárov elixírom mladosti a liekom na srdce. Vinič rástol aj v Amerike, kde sa používal ako liečivá rastlina. Ellen E. Hopmanová uvádza niekoľko príkladov liečebného použitia u Čerokézov pri hnačkách, problémoch s pečeňou, čaj z kôry pili pri močových problémoch. Hrozno sa užívalo na prečistenie pečene a pri oslabení. Ob-

sahuje glukózu, hroznový cukor, ktorý slúži ako rýchly zdroj energie bez zaťaženia trávenia. Pre mozog je glukóza nevyhnutná. Miazga z viniča sa vtierala do vlasov, liečil sa ňou aj slabý zrak. Listy sa varili s múkou a prikladali ako obklad na zapálené rany. Popol zo spáleného viniča sa po užíval na bielenie zubov. Šťava z červeného hrozna má veľký obsah železa, antioxidantov a čistí krv. Lieči aj nízky tlak, anémiu, kožné choroby. Príslušníci kmeňa Chippewa pili čaj z koreňa pri reume a cukrovke. Irokézi dávali odvar deťom so žalúdočnými a močovými problémami. Menomini kvapkali šťavu z hrozna do očí, ak chceli z oka vybrať cudzí predmet. Čínski študenti pijú pred skúškami zohriate mandarínkové víno proti tréme. Svetoznámy liečiteľ Sergej Lazarev tvrdil, že v prírodnom víne je až 500 zlúčenín obsahujúcich obrovské množstvo informácií, ktoré rozvíjajú človeka a jeho informačný systém. Na Slovensku máme rozsiahle vinice od pohoria Tríbeč od Nitry po južné Slovensko, Malé Karpaty, ale aj na východnom Slovensku. Mnohé oblasti pestovania viniča pochádzajú ešte z čias Rimanov (alebo ešte zo staršieho keltského obdobia), veľa viníc neskôr zničili vpády Tatárov do Európy v 13. storočí.

115

JEDEN DEŇ > JEDEN DEŇ S VÝROBCOM LUKOV

Marián Benka

JEDEN DEŇ S VÝROBCOM LUKOV

116

STOJÍM NA POZEMKU NORBERTA KOLLÁRA, V RUKE NÁDHERNE OPRACOVANÝ DREVENÝ LUK S ORNAMENTMI, KTORÝ MI POŽIČAL. VEDĽA MŇA SA TIAHNE OHRADA S KOŇMI, NIEKOĽKO DESIATOK METROV PREDO MNOU ZAČÍNA LES. EŠTE BLIŽŠIE VŠAK STOJÍ TERČ, KTORÝ TREBA TRAFIŤ. ROZKROČÍM SA, NATIAHNEM TETIVU, A V TEJ CHVÍLI SI PRIPADÁM AKO STARODÁVNY STRELEC. NIČ OKOLO MŇA NEPRIPOMÍNA SÚČASNOSŤ. VO SVOJOM VNÚTRI ZAČÍNAM CÍTIŤ POKOJ A ZVLÁŠTNU HARMÓNIU.

ypúšťam strelu. Šíp preletí tesne vedľa terča. „Smer bol dobrý, len ste mali zle vytočené rameno,“ ukazuje mi správny postoj. Ešte párkrát skúsim trafiť terč, no nemáme, žiaľ, veľa času a pod časovým tlakom sa nedokážem úplne uvoľniť a sústrediť sa na cieľ. Túžim si však ešte niekedy zopakovať tento – podľa Norberta – kráľovský šport. „Čím to bude, že lukostreľbe sa venuje toľko duchovne zameraných ľudí, ktorí ju vnímajú ako istú formu meditácie?“ pýtam sa. „Luk nemá žiadne zameriavače, ak chcete trafiť, musíte byť pokojný a sústredný,“ vysvetľuje mi. „Ak v sebe nemáte pokoj, začnete robiť chyby. Musíte správne dýchať, upokojiť sa a sústrediť sa len na cieľ. Tiež si tým vyventilujete negatívne emócie. Keď prídem unavený a napätý z práce, stačí, že si chvíľu zastrieľam a upokojím sa omnoho rýchlejšie, ako keby som si išiel zabehať. Lukostreľba je ideálna aj pre dnešné deti, pretože sa pri nej učia trpezlivosti a koncentrácii, ktoré strácajú pri videohrách. Triafate viac-menej intuitívne, musíte si zvyknúť na váš luk, dostať ho do ruky. Sám som zistil, že

keď som príliš často striedal luky, ťažšie sa mi triafalo. Dnes strieľam len z dvoch a pri každom mám vypracovanú taktiku, ako trafiť.“ Norbert vyrobil svoj prvý luk ako 17-ročný. Nebol síce ideálne vyvážený, no bol zaoblený a dalo sa z neho strieľať. Splnil si tým chlapčenský sen. Neskôr sa pokúsil o zostrojenie náročnejšieho kladkového luku, aký používal akčný hrdina Rambo. Myslel si, že ako návod bude stačiť, keď si pozorne pozrie zábery z filmu. Nestačilo. Luk sa po prvom výstrele rozpadol. No nevzdal sa, a hoci sa neučil u žiadneho majstra, postupne sa zdokonaľoval samoštúdiom a vlastnými skúsenosťami. Dnes vyrába luky iným strelcom na zákazku alebo im ich opravuje. Živiť sa tým veľmi nedá, pretože väčšina lukostrelcov dá prednosť strojovo vyrábaným zbraniam pred ručnou prácou. Má stavebnú firmu na drevené stavby a luky vyrába popri tom. Stroje používa len na vyrezanie základného tvaru z drevenej dosky, ďalšie opracovanie je čisto ručná záležitosť. Na rozdiel od tradičných lukov sa v tých moderných zvyknú kombinovať viaceré druhy dreva, čím sa vylepšujú ich vlastnosti, ako Foto: Tibor Eliot Rostas

je pružnosť, rýchlosť streľby alebo sila ťahu. Na tetivu sa zásadne používajú umelé vlákna, tradičné konské vlasy alebo šľachy by nevydržali rýchlosť a silu dnešných lukov. Ručná výroba jedného luku môže zabrať 50 hodín, no pri prepracovanejších modeloch to môže byť aj 300 – 400 hodín. Od prácnosti sa potom odvíja kvalita, ale aj konečná cena luku, ktorá sa pohybuje rádovo v stovkách eur. Nie každé opracovanie luku sa robí pre zlepšenie jeho vlastností. Niekedy ide len o estetický efekt ako v prípade zdobeného luku, z ktorého som strieľal. Ide o tzv. intarziu, kde sa do luku najprv vyrežú tvary, do ktorých sa vložia kúsky dreva inej farby. Potom sa to celé prelakuje, aby sa dotykom nedali rozlíšiť

prechody medzi ornamentmi a okolitým drevom, čo pôsobí dojmom, akoby boli namaľované. Práve tento luk patrí k tým tradičnejším, bez rôznych pomôcok uľahčujúcich triafanie. Norbert sa v poslednom čase vracia ku koreňom a čoraz viac uprednostňuje takéto jednoduché zbrane, pri ktorých si šíp nevložíte do špeciálnej drážky, ale len opriete o zovretú päsť. Triafa sa tak ťažšie, ale je to o to väčšia výzva. Takisto sa venuje streľbe z koňa. Súčasťou jeho návratu k tradíciám je aj malá farma, na ktorej sme strieľali. Keby došlo k najhoršiemu a nastal by spoločenský kolaps, predpokladá, že by na nej prežil. Napokon, strieľa tak dobre, že by si lukom a šípmi nepochybne dokázal niečo uloviť.

PRÍBEHY ZEME > SVAROGOVA DLHÁ NOC A SMETNÝ DEŇ

SVAROGOVA DLHÁ NOC A SMETNÝ DEŇ > PRÍBEHY ZEME

Slovanský príbeh

SVAROGOVA DLHÁ NOC

A SMETNÝ DEŇ 118

PRABOH SVAROG JE ZAKAŽDÝM TVORCOM NOVEJ ÉRY A ZAKONČOVATEĽOM TEJ STAREJ. PRED KONCOM MINULEJ ÉRY SPAL ULOŽENÝ V SLNKU AKO V KOLÍSKE. ODPOČÍVAL PO NAMÁHAVEJ PRÁCI – TVORBE PREDCHÁDZAJÚCEJ ÉRY. VTEDY ROZBÍJAL NESMIERNE ŤAŽKÚ TVRDÚ GUĽKU. GUĽKA VYBUCHLA V MOHUTNEJ EXPLÓZII A VZNIKOL Z NEJ CELÝ VESMÍR.

tejto námahe sa uložil a spal. Ruky mal zložené v lone a dlaňami si pridŕžal miesto, na ktorom mu dorastala tretia noha. Počas jeho spánku prebehla celá éra, teda prabohova noc. Nakoniec začalo svitať na Svarogov Smetný deň. Svarog má múdrosť v hrudi, priamo v srdci. Počas dlhého spánku vyžaruje z jeho hrude svetlo a teplo, ktoré ľudské bytosti nevnímajú, ale tie udržiavajú celý vesmír pokope a v poriadku. Keď sa Svarogova noc chýli ku koncu a blíži sa Smetný deň, nič už nedokáže udržať vesmír pokope. Nastáva krátke obdobie Chaosu. Chaos nevládne dlho. Vesmír sa počas neho rozpadá ako starý dom, ostávajú z neho len smeti a sutiny. Rúcanie vesmíru je sprevádzané veľkým hlukom, dymom a smradom. To všetko prebudí Svaroga z jeho spánku. Stalo sa tak aj na konci minulej éry.

Svarog sa zobudil a nahmatal si tretiu nohu, aby sa ubezpečil, že mu počas spánku dorástla. Praboh má deväť hláv, osem mu krúži zhora nadol, zľava doprava i spredu dozadu. Deviata hlava dbá o ostatné hlavy, aby si navzájom neprekážali a zachovávali harmóniu. Keď sa deväťhlavý praboh prebudil, pustil sa do práce. Vystrel svoje mohutné a dlhočizné paže, roztiahol náruč tak doširoka, že si už nedovidel na končeky prstov. Objal celý priestor a začal k sebe zhŕňať všetky smeti a odpad, ktoré ostali zo zaniknutého vesmíru. Hromadil pred sebou na kopu všetky zvyšky, popol, prach aj dym, snažil sa nevynechať ani tú najmenšiu smietku. Napokon pred sebou zhromaždil všetky zvyšky rozbitého vesmíru. Potom sa pustil do roboty. Celú kopu vesmírneho smetia začal rukami miesiť a zhutňovať. Hlavy sa mu krútili od námahy a rozpaľovali

sa do žerava. Celý praboh sa chvel a z hrude mu začínalo vyžarovať prudké svetlo. Napriek tomu pokračoval v práci a kopa smetia sa čoraz viac zmenšovala. Trvalo mu to celý Smetný deň, a ku koncu dňa mu ostala v dlani len guľôčka malá ako hrášok. Pred začiatkom novej éry nesmie existovať nič okrem Svaroga a guľôčky, preto do nej primiesil aj Chaos a miesil ďalej, kým sa guľôčka nezmenšila na veľkosť omrvinky. Takto skoncentrovaný starý vesmír uchopil do dlane, zhlboka sa nadýchol a miniatúrnu guľku z celej sily hodil o svoju tretiu nohu. Zreval pritom od bolesti, pričom ten rev bol taký mohutný, že by zničil všetko živé vo vesmíre, keby v tej chvíli nejaký život existoval. Keď guľôčka narazila na tretiu nohu, spoločne vybuchli. Sila, ktorú Svarog primiesil do guľôčky, vytryskla von, šírila sa na všetky strany a pulzujúc sa vracala späť. Tak vznikol náš vesmír a začala sa naša éra. Smetný deň skončil. Z kýpťa Svarogovej nohy sa narodil Svarogov syn – boh Svarožič. Vyčerpaný Svarog mu prikázal, čo má robiť, a vyhľadal nové Slnko, do ktorého sa uložil na ďalší

spánok. Tam bude odpočívať až do konca tejto éry, keď sa celý cyklus zase zopakuje. Svarožič je najvyšším bohom tejto éry, je bohom všetkých, ktorí ovládajú slovo – teda Slovanov. Nie je bohom tých, ktorí slovom nevládnu, sú nemí, a preto sa volajú Nemci. Na začiatku éry otca Svaroga opatrne podoprel a pomohol mu uložiť sa do Slnka. Potom sa vydal ďaleko do vesmíru, aby našiel a skrotil koňa so zlatou hrivou. Zapriahol ho do nebeského koča a naložil naň žiarivé vajce – Slnko, aj so spiacim Svarogom. Odvtedy ho každý deň vozí po oblohe. Potom Svarožič ustanovil svetové strany a zaplnil svet ďalšími bohmi, aby mu ho pomohli spravovať. Ďalej stvoril čas, aby sa deje nediali náhodne, ale v súvislostiach jeden s druhým. Spojením času a svetových strán vytvoril pohyb. Pohyb sa stal zdrojom štyroch živlov – vody, vzduchu, zeme a ohňa. Z nich boh vytvoril všetko živé aj neživé na Zemi. Nakoniec stvoril osud, aby sa veci nediali náhodne. Vlastne ho ani nestvoril, pretože osud, to sú myšlienky spiaceho praboha. Svarožič im iba umožnil, aby mohli prenikať zo slnečného vajca do šíreho sveta, a tak ovplyvňovať jeho dianie.

119

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S

KNIHY

120

Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť Rodney G. Peffer (2015) 492 strán Rodney G. Peffer (významný americký politický filozof pôsobiaci na Univerzite v San Diegu v Kalifornii a vystupujúci ako liberálny marxista) sformuloval svoju teóriu spravodlivosti v roku 1990, keď vyšlo jeho najslávnejšie dielo Marxizmus, morálka a sociálna spravodlivosť. Toto dielo bolo medzitým preložené do viacerých svetových jazykov a po štvrťstoročí sa jeho preklad dostáva aj do rúk slovenských čitateľov. Marxova teória je dodnes prameňom inšpirácií filozofov a politologických autorov, ktorí skúmajú starú tému z nových pohľadov. R. G. Peffer si v Marxovom diele všíma aspekt morálky a sociálnej spravodlivosti. Mapuje Marxov filozofický a názorový vývin a posuny v jeho postojoch, keď prechádza z pozície radikálneho liberalizmu cez revolučný humanizmus až k historickému materializmu. Pokúša sa o určitú kombináciu morálnej filozofie sociálneho liberalizmu (John Rawls) a moderného marxizmu. Morálku pritom kladie do roviny vedeckého statusu marxizmu a nezabúda ju skúmať z aspektu histórie. Rozoberá aj morálny relativizmus v konfrontácii s morálnou objektivitou. V poslednej kapitole diela sa venuje marxizmu vo vzťahu k sociálnej spravodlivosti, pričom začína kritikou justície a práva a končí medzinárodnými štandardmi sociálneho systému a triednym záujmom. 108 meditací Eduard Tomáš (2008) 282 strán Meditácie, rady a pokyny, ktorých je v tejto knihe práve 108, kladú určité nároky na čistotu charakteru, bystrý intelekt a úprimnosť srdca. Preto sú určené predovšetkým vnútorne pokročilým záujemcom o duchovné poznanie. Autor radí, ako pristupovať k jednotlivým meditáciám tak, aby sme dosiahli želanú hĺbku ponoru v meditácii a mali úžitok z jej blahodarného účinku.

Nadsamec, Mesalina Alfred Jarry (1990) 160 strán Originálny dvojitý historický román z čias starého Ríma. V Nadsamcovi autor prostredníctvom hlavného hrdinu parodicky nahliada na uctievanie kultu sily a „nadľudskosti“. Jarry predbehol svoju dobu o desiatky rokov. Vytvoril predobraz všetkých supermanov dnešných dní, a navyše dokázal tento moderný mýtus hĺbkou svojho pohľadu persiflovať. Messalina, manželka rímskeho cisára Claudia, zosobňuje ženskú roztopaš a sexuálnu nenásytnosť. Alchymista Paolo Coelho (2007) 152 strán Paulo Coelho sa symbolickým jazykom alchýmie snaží sprostredkovať poznanie, v čom spočíva podstata šťastia i to, že poslaním každého človeka je ísť po stopách znamení za svojím osobným príbehom. Alchymista bol preložený do 42 jazykov sveta. V 27 krajinách sa permanentne udržiava na prvom mieste v rebríčkoch predajnosti, pričom za desať rokov sa z neho predalo viac ako 10 miliónov exemplárov. V knihe sa nás autor snaží presvedčiť o zmysluplnosti cesty za osobným šťastím. Zároveň je presvedčený, že každý človek má svoj príbeh, ale len málokto z nás ho uskutoční, pretože ľudia volia pohodlie a istotu namiesto rizika. Príbeh je o chlapcovi, obyčajnom pastierovi Santiagovi. Santiago verí, že jeho opakujúci sa sen je proroctvom a rozhodne sa cestovať do Egypta, kde by mal podľa sna nájsť poklad. Počas cesty sa stretne s dievčaťom menom Fatima, do ktorého sa zaľúbi. V púšti spozná alchymistu, ktorý hovorí, že ľudia chcú nájsť poklad z legendy alebo proroctva, a nie ich pointu. Santiago začne byť neistý a pochybovať o cieli svojej výpravy. Na ceste neskôr nájde lásku, nebezpečenstvo a naučí sa veľa sám o sebe. Kniha nás učí, že človek dostáva od života to, čo potrebuje, a nie to, čo chce.

FILM Romeo a Júlia Artmax balet (priamy prenos) 22. 9. 2015 o 20:10 180 minút Hudba: Sergej Prokofiev Hrajú: Sarah Lamb, Rupert Pennefather Sezónu priamych prenosov z Ro yal Opera House 2015/16 do kín otvára slávna Shakespearova romantická tragédia. Uvidíme ju v choreografii Kennetha MacMillana zasadenej do podmanivej Prokofievovej hudby. Toto prevedenie Romea a Júlie je plné farieb veronského pouličného života, šermiarskych súbojov a osláv. MacMillan sa však zaoberá najmä hlbokými emóciami mladých milencov – predovšetkým Júliou a jej intímnou cestou od nesmierneho šťastia z prvej lásky až po šokujúce, dospelé vnímanie jej osudu. Júlia je jednou z najvytúženejších rolí všetkých baletiek. Hoci má MacMillanova choreografia už 50 rokov, v publiku rezonuje s rovnakou intenzitou, ako keď bola pred polstoročím predstavená. Roger Waters The Wall Artmax koncert 29. 9. 2015 o 20:00 Hudobný / Dokumentárny Veľká Británia, 2014 Réžia: Roger Waters, Sean Evans Hudobno-zážitková „road movie“, ktorá zachytáva svetové koncertné turné zakladajúceho člena legendárnej britskej skupiny Pink Floyd v rokoch 2010 až 2013. Zábery zhotovené v troch mestách na dvoch kontinentoch putujú medzi 150 metrov dlhým javiskom a zákulisím, z ktorého všetko komentuje exkluzívne sám Waters. Divákom sa naskytne pohľad na úchvatnú hudobnú a vizuálnu šou, v ktorej nechýba pyrotechnika, bohaté projekcie a pred zrakmi rastúca monumentálna stena. Waters pri tvorbe ohromujúcej rokenrolovej šou doslova zhmotnil vlastnú imagináciu a protivojnové vízie – rovnako ako pôvodný dvojalbum rockovej opery z roku 1979, aj film nesie silné pacifistické posolstvo a stopuje Watersovu osobnú minulosť, ktorú tvrdo zaťažila otcova a dedova smrť vo svetových vojnách.

Program september 2015

Malá z rybárne Rozprávka pre dospelých Animovaný / Bábkový / Romantický / Dráma Česko, 2015, 75 min. Réžia: Jan Balej Hrajú: Oldřich Kaiser, Anežka Kubátová, Petr Forman, Ivana Chýlková, Barbora Hrzánová, Jan Novotný, Nina Divíšková, Veronika Žilková, Radek Holub, Vladimír Javorský Hlboko pod morskou hladinou, sprevádzaný rybím orchestrom, rozpráva hlas mora príbeh Morského kráľa a jeho dcéry Malej. Rovnako ako mnohí iní opustil kráľ so svojou staručkou matkou a tromi dcérami – Malou, Prostrednou a Najstaršou – vydrancované vody a odišli žiť medzi ľudí. V ošumelej rybárni uprostred prístavnej štvrte plnej prisťahovalcov žijú teraz jednotvárny život plný práce a samoty. Jedného dňa vstúpi do ich rybieho obchodu sebavedomý, pekný, ale nevychovaný mladý muž Baron. Malá je mužom a dunivou hudbou, ktorá ho sprevádza, úplne očarená. Od tejto chvíle sa život Malej a jej rodiny zmení. Očami fotografky Dokumentárny / Dráma Slovensko, 2015, 81 min. Réžia: Matej Mináč Hrajú: Zuzana Mináčová, Matej Mináč, Júlie Ondráčková, Zdeněk Piškula, Lukáš Král Režisér Mináč zdokumentoval osud svojej vlastnej matky, energickej 84-ročnej Zuzany Mináčovej, ktorá patrí k najväčším osobnostiam slovenskej i českej fotografie. Vystavovala v 30 krajinách a jej fotografie svetových filmových hviezd z festivalov sú legendárne. A predsa túto úspešnú optimistickú ženu celý život prenasleduje desivé tajomstvo z detstva. Jedinou možnosťou, ako sa zmieriť s minulosťou, bolo vyrozprávať celý príbeh jej detskej lásky. Vydá sa na najťažšiu cestu, na miesto, kde ako 13-ročná zažila najdesivejšie momenty svojho života. Nájde tam konečne pokoj? Mináčová vás s humorom pre ňu typickým prevedie zásadnými zvratmi 20. storočia, fašizmom, komunizmom, kapitalizmom a odhalí princípy svojej umeleckej tvorby, zákulisie fotografovania hviezd, ako aj svoj dramatický osobný život.

Program nájdete na www.cine-max.sk.

121

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

HUDBA YUNA Nocturnal Dĺžka: 41:28 Rok vydania: 2013 Yuna, 28-ročná malajzijská speváčka zahalená do hodvábnej šatky, nám predstavuje príťažlivý album, ktorý je organickou kombináciou folku, nežného popu a akusticky oduševneného rhythm and blues. Jej nostalgický melodický hlas poteší milovníkov hudby 90. rokov – od Cardigans, Fiony Apple až po Cranberries. Jedenásť skladieb má spriaznených produkujúcich spolupracovníkov: Robina Hannibala z Quadronu a duo Rhye v srdcovo opojnej skladbe Falling, Chada Huga z Neptunes s horkosladkou Someone Who Can, Michaela Einzigera z Incubusu so sviežou pozitívnou I Wanna Go. Album sa nesie v duchu jemnej ženskosti s melodicky neodolateľnými skladbami a pútavým hlasom.

122

BJÖRK Vulnicura Dĺžka: 58:36 Rok vydania: 2015 Björk ako presvedčivá a originálna umelkyňa prichádza s novým silne autobiografickým albumom. Naplno odhaľuje svoj bolestný rozchod a vyrovnanie sa so svojím dlhoročným partnerom a otcom ich dcéry Matthewom Barneym. Je to extrémne silný zásah a osobná výpoveď zlomeného srdca, tak ako to vie podať len Björk. Album nám prináša progresívnu elektroniku s vážnou hudbou, ktorú dopĺňa nový zručný spolupracovník – venezuelský hudobný producent Arca. Pôsobivý orchester – nežné sláky a nervózne bíty – sa spájajú do vypätých melódií plných melanchólie, zúfalej bolesti a začínajúcej deštrukcie. Denníkový záznam rozchodu začína pomalou sláčikovou skladbou Stonemilker, pokračuje desaťminútovou Black Lake pádom do temného sklamania a opustenosti, až na záver prichádza energické vzopätie v Quicksand. Na konci album jednoducho utne. Jednu pieseň naspieval aj Antony Hegarty (Antony & The Johnsons). Na albume spolupracoval britský hudobník a producent The Haxan Cloak, ktorý album aj mixoval.

HECTOR ZAZOU & SWARA In the House of Mirror Dĺžka: 63:49 Rok vydania: 2008 Legendárny producent Hector Zazou pozval na tento album štyroch renomovaných a skúsených inštrumentalistov z Indie a Uzbekistanu ako vzájomné zrkadlenie hudobných predstáv rôznych národností. Album je typicky hypnotický kus s atmosferickou elektronikou, zdobený pomalými, melancholicky znejúcimi improvizáciami s očarujúcim radom zvukových efektov. Album nás zľahka dostane do iných sfér, či už skladbou Wanna Mako – sluchovým ekvivalentom pálenia kadidla, takmer dvanásťminútovou skladbou Darbari (With Soul Without Rules) s emotívnym odkazom na post-džez v harmonickom rámci Východu, alebo strachom hučiacou Sisyphe – tradičnou ázijskou hudbou evokujúcou echo prázdneho priestoru. ADRIAN RASO & FANFARE CIOCĂRLIA Devil’s Tale Dĺžka: 40:56 Rok vydania: 2014 Na prvý pohľad by sa zdalo, že balkánska dychovka zo vzdialenej dediny v severovýchodnom Rumunsku bude mať len málo spoločné s gitaristom z malého mesta v juhozápadnom Ontariu v Kanade. Avšak Kanaďan Adrian Raso a Rumun Fanfare ukázali opak, dôkazom čoho je grandiózne a zábavné dielo ako dokonalé hudobné spojenie dvoch búrkových smrští. Ich rýchly a zúrivý prístup nám nedá vydýchnuť ani na chvíľu. Prvá skladba Urn St. Tavern je krásnym príkladom toho, ako táto spolupráca štýlov vyústila do niečoho úplne neočakávaného. Trochu desivý podtext Rasových gitarových premetov, z ktorých prebieha mráz po chrbte, sa prepletá so zlovestným pozadím dychovky Fanfare v podivnom a strašidelnom nočnom príbehu cudzinca v zakliatej čertovskej krčmičke v horách. C’est La Vie je nádhernou ukážkou francúzsko-rómskej swingovej hudby. Fanfare hrá s uvoľnenou istotou, ľahkosťou a gráciou, s výbuchmi Duka Ellingtona. Rasove prsty lietajú zas ponad struny a odovzdávajú akúsi emocionálnu radosť zo života s atmosférou Paríža.

HRY CIVILIZATION VYBUDUJTE SI VLASTNÚ CIVILIZÁCIU Staňte sa vládcami niektorého zo šiestich mocných národov a doveďte ho k nesmrteľnej sláve! Spoločenská hra Civilization vychádza zo slávnej rovnomennej počítačovej série (konkrétne zo Sid Meier’s Civilization IV) a snaží sa previesť na váš stôl všetky dôležité princípy svojho vzoru. V hre hráte rolu vodcu národa a snažíte sa dosiahnuť prevahu a víťazstvá nad súpermi, a zanechať tak nezmazateľnú stopu v histórii. Počítačovej sérii predchádzala pôvodná spoločenská stolná hra Civilizácia vyvinutá ešte v 80. rokoch. Dnes si na ňu spomenú len „fajnšmekri“. Bojový aspekt v nej bol zanedbateľný, predovšetkým išlo o zaberanie územia, snahu udržať svojich obyvateľov nažive (zabezpečiť im dostatok potravy), obchodovanie so súpermi a, samozrejme, rozvoj nových technológií, kultúry a politiky. Za každý civilizačný pokrok ste získavali body a víťazom sa stal hráč, ktorý ako prvý dosiahol určitý počet bodov. Vojenské konflikty boli možné, ale vo väčšom rozsahu sa neoplatili, pretože decimovali obe strany a skôr nahrávali ostatným hráčom. Omnoho účinnejšou „zbraňou“ boli katastrofy (hladomor, epidémia, občianske nepokoje...), ktorých devastujúce účinky sa však dali zmierniť rôznymi vynálezmi. Nevýhodou tejto Civilizácie bola jej zdĺhavosť, partia trvala minimálne osem hodín. Stala sa však inšpiráciou pre sériu podstatne známejších počítačových hier. V počítačovej verzii sa viac vypracoval vojenský aspekt, zaviedlo sa množstvo rôznych druhov vojenských jednotiek, ktoré pribúdali s rozvojom technológií – od mužov s oštepmi cez ozbrojencov s mečmi, mušketierov až po moderné vojsko. Ďalším výrazným aspektom bolo budovanie miest, ktorým hráč zadeľoval úlohy, a tak dosahoval deľbu práce. Prvok napätia vnášalo postupné objavovanie krajiny a odkrývanie terénu. Všetky tieto aspekty sa snaží zohľadňovať aj táto nová spoločenská hra. V priebehu hry sa musíte sústrediť na rozvoj a údržbu miest aj na zveľaďovanie ich okolia, správu armády i pokladnice a nesmiete zabúdať na kultúru a politiku. K víťazstvu vedú štyri rôzne cesty – buď

vašich súperov zdoláte vojenskou silou, množstvom peňazí vo vašej pokladnici, vedeckým pokrokom, alebo kultúrnou vyspelosťou svojich obyvateľov. Ani v stolnej verzii nechýba množstvo prvkov, ktoré dávajú počítačovej verzii „šťavu“ – podrobná správa miest umožňuje presne určovať, čo bude ktoré mesto stavať, či už ide o bežné budovy, divy sveta, vojenské jednotky alebo len hromadenie majetku a zveľaďovanie kultúry. Nájdete tu aj detailný výskum nových technológií – každá vám poskytne nejakú výhodu: novú budovu, jednotku alebo iné vylepšenie. Nezabudlo sa ani na boj a vedenie vojny – môžete budovať mnoho rôznych vojenských jednotiek a viesť bitky a vojny so súpermi. V prípade víťazstva môžete ukoristiť nejakú technológiu, nerastnú surovinu alebo získať inú výhodu. Hra ponúka obrovské množstvo možností a stratégií. Vďaka variabilnému hraciemu plánu, ktorý sa zostaví náhodne pred každou hrou z množstva rôznych dielov, je každá hra úplne iná. Na výber máte šesť rôznych národov s unikátnymi schopnosťami a výhodami. Vzhľadom na široký záber nepatrí Civilization medzi najjednoduchšie hry, avšak pravidlá sú veľmi podrobné, zrozumiteľne napísané a obsahujú mnoho vysvetľujúcich príkladov, takže si na hru môžu trúfnuť aj menej skúsení hráči.

123

SATORU IMATAKE > MÚZY

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

HUDBA AKO RITUÁLNA OČISTA „Z

124

ëbëhn straïn de Geuštaah” znamená po kobaïsky „inšpirovaný duchom vesmíru“. Tým človekom je skladateľ, bubeník a autor Christian Vander, líder hudobnej skupiny Magma. Magma, nenapodobiteľná apokalyptická skupina z Francúzska, oslavuje už 45. výročie svojho vzniku. V pražskom Paláci Akropolis predvedie 12. októbra o 19:30 svoju spirituálnohudobnú šou. Projekt hrajúci hudbu zeuhl je víziou talentovaného bubeníka a skladateľa. Čo je zeuhl? Ide o špeciálny hudobný subžáner progresívneho rocku, ktorý vytvorila skupina Magma a dodnes naň nadväzujú skupiny ňou inšpirované. Spája moderný džezrock, vesmírny a elektronický rock, vážnu hudbu a operu inšpirovanú Orffovým minimalizmom a, samozrejme, avantgardné kompozičné postupy s psychedelickými. Pomenovanie žánru zeuhl (v slovenčine nebeský) anticipuje spirituálny charakter hudby. Stav tranzu je vyvolaný jednak prostredníctvom orffovských cyklických postupov pochádzajúcich z hudobného minimalizmu, a je tu možné počuť aj harmonické a rytmické postupy maďarského skladateľa Bélu Bartóka a krajiny Balkánu. Vander (rytmicky inšpirovaný Stravinským, Orffom či Bartókom) využíva polámané päť, deväť a sedemosminové rytmy v kombinácii so štvor či dvojštvrťovými. Rytmy sa cyklicky opakujú, no zároveň sa strieda pravidelnosť s nepravidelnosťou. Toto variovanie dokáže zaujímavým spôsobom pôsobiť na nevedomie a pomerne účinne vytvára tranzový efekt – rytmus (a najmä ten Vanderov) úzko súvisí s tranzom (slovo tranz etymologicky vyplýva z významu „ísť cez niečo“). Odriekanie magických formuliek do monotónneho šamanského bubnovania, ako napr. Zëbëhn straïn de Geuštaah, pripomína jednak modlitbu, ale aj meditáciu, mantru či vzývanie v prastarých šamanistických kultúrach. Počúvanie sa tak stáva akýmsi labyrintom rytmov a protirytmov, ktoré nás však nakoniec vyvedú z bludiska po schodoch k hudobnému tranzu a k dosiahnutiu harmónie. Skladby sú odvodené z východo európskej folklórnej hudby, čo vytvára zaujímavý efekt. Vďaka elementárnej melodike sa dostanú do (ne)vedomia a poslucháč si ich inštinktívne zapamätá. Kapela rozpráva príbehy v kobaïštine, ich vlastnom jazyku. Kobaïština vytvára dojem wagnerovskej pompéznosti a monumentálnosti. „Hudba Magmy sa zrodila

SATORU IMATAKE (*1965)

z mojej lásky k Johnovi Coltranovi a z hlbokej beznádeje plynúcej z neporozumenia medzi ľuďmi… Snažil som sa zaplniť prázdnotu po smrti Johna Coltrana,” prehlásil Christian Vander, ktorý založil Magmu už v roku 1969. Jeho príbeh je o vízii apokalypsy ľudstva, inšpirovaný duchovnom a ekológiou: ľudia nasadajú do raketoplánu, aby opustili zničenú planétu Zem. Vo vzdialenej budúcnosti sa udiali tie najpesimistickejšie predpovede a z dekadencie ľudstva sa snažia pozdvihnúť iba niektorí, ktorých hlasy sú nevypočuté a nedokážu zastaviť totálnu degradáciu ľudskej civilizácie. Týchto zopár jedincov postaví vesmírnu loď a opúšťajú planétu Zem, aby vybudovali novú civilizáciu. Po mnohých bojoch s pozemšťanmi sa im podarí uniknúť, usadia sa na planéte Kobaïa, kde objavujú nové spôsoby využitia energie. Dosiahnu vysoký stupeň v technológii a vytvoria harmonickú, utopickú spoločnosť. Najznámejší tretí album MDK hovorí o odsúdení ľudstva za jeho nečestnosť, vulgárnosť, neskromnosť. Ľudské nebo začína miznúť, prichádza neľudský duch a ľudia pociťujú svoju premenu na nehmotné bytosti a novú oddanosť k vesmíru. „Magma je iniciácia, a to nie v zmysle nenaplniteľných snov dnešného new age, ani vyprázdnených kolovrátkov svetovej hudby či obľúbených religióznych klišé, ale v archaickom zmysle fyzického a vedomého prechodu smrťou a následnej reinkarnácie. Nevytvára nové mýty, ale ukazuje, že sa dajú prežiť a naplniť tie zabudnuté,“ prehovoril bubeník inšpirovaný duchom vesmíru. Lukáš Perný, kulturológ a hudobník

Umelec narodený v roku 1965, žijúci a tvoriaci v Tokiu, vyštudoval umenie na Univerzite Nihon. Hlavnou témou jeho prác je zobrazenie ľudstva v modernej spoločnosti s ironickým nadhľadom. „Obliekam ľudí s detskou tvárou do oblekov serióznych mužov, čím chcem zvýrazniť rozdiely duchovnej a telesnej vyspelosti.” Svoje diela vytvára kombináciou klasickej a počítačovej tvorby v snahe čo najviac zblížiť tieto dve metódy. Okrem grafického softvéru používa plátno, olej, akryl. Viac informácií a ďaľšie práce nájdete na www.behance.net/imatake.

MÚZY > SATORU IMATAKE

Escalator (2011)

SATORU IMATAKE > MÚZY

Vacation (2014)

MÚZY > SATORU IMATAKE

Cube (2012)

SATORU IMATAKE > MÚZY

Portrait (2013)

ZVLÁŠTNE SCHOPNOSTI ZVIERAT > MANDRAGORA

Vladimír Líška

ZVLÁŠTNE SCHOPNOSTI

ZVIERAT

VEĽKOSŤ NÁRODA A JEHO MORÁLNU VYSPELOSŤ MÔŽEME POSUDZOVAŤ PODĽA TOHO, AKO ĽUDIA ZAOBCHÁDZAJÚ SO ZVIERATAMI. (MAHÁTMA GÁNDHÍ)

vieratá disponujú tzv. šiestym zmyslom. Je to po zraku, hmate, chuti, čuchu a sluchu ďalší zmysel. Komunikácii zvierat nerozumieme, resp. len veľmi málo. Niektorí ľudia berú zvieratá len ako čosi menejcenné, vec, hračku na pobavenie, niečo, čo nemá dušu, nevníma duchovný aspekt, ale je riadené len animálnymi inštinktmi. Zvieratá sú však prirodzené, ich prípadná prirodzená agresivita nie je riadená zlom, iba pudom. Ako tvrdí Rupert Sheldrake, v našej vede stále zostávajú zakorenené predsudky zo 17. a 18. storočia. Výsledkom toho je, že o biologickej povahe človeka a zvierat potrebujeme ešte mnohé objasniť. Napr. pocit, že sa na nás niekto díva, telepatia alebo predtuchy sú medzi zvieratami veľmi rozšírené. Dobre sú pozorovateľné na zvieratách, ktoré poznáme najlepšie: psoch, mačkách, koňoch, vtákoch... Mnohé schopnosti sme už stratili, sme menej citliví, menej vnímaví, no niektoré nám predsa zostali. Telepatia, predtucha alebo pocit, že nás niekto sleduje sa okrem zvierat vyskytujú aj u ľudí. Tieto javy Sheldrake nepovažuje za paranormálne, ale práve naopak, tvoria normálnu súčasť biologickej prirodzenosti. Iní ich nazývajú fenomén psí, mimozmyslové vnímanie alebo šiesty či siedmy zmysel. Zvieratá majú mnohé iné schopnosti, ktoré človek stojaci na vrchole evolučného rebríčka nemá. Umožňujú im prežiť v najextrémnejších životných podmienkach. Vidia veci, ktoré my nevidíme, počujú zvuky, ktoré sú pre nás nepočuteľné, registrujú zmeny elektromagnetického poľa, ktoré citlivo vnímajú. Ich mláďatá sú na rozdiel od ľudských veľmi skoro životaschopné. Zvieratá majú mnoho schopností, ktoré ľudia nemajú, resp. stratili ich, potlačili životom v racionálnom svete, pretože sú na tejto planéte oveľa dlhšie ako človek. Ako tvrdí Viktor Farkas, u zvierat existujú spiace programy, ktoré sa môžu v prípade potreby aktivovať. Napríklad genetický program v mlokovi. Pri podaní hormónu štítnej žľazy sa začne pretvárať výlučne na suchozemské zviera, žiabre sa zmenšia, vymiznú plávacie blany. Zvieratá, ale aj ľudia disponujú napr. schopnosťou vycítiť cudzí pohľad. Pozornosťou sa utvára pole vnímania a spája sa s tým, čomu sa pozornosť venuje.

Pomocou týchto polí sú pozorovateľ a pozorovaný prepojení. Korisť môže vycítiť predátorov pohľad, aj keď ho nevidí, korisť a predátor sú navzájom prepojení poľom. Sheldrake tvrdí – a mnoho chovateľov psov a mačiek mu isto dá za pravdu, že človek môže byť prebudený zo spánku intenzívnym pohľadom svojho psa, mačky a naopak. Táto schopnosť im počas spánku v divočine môže zachrániť život. Mnoho zvierat dokáže rozoznať ľudský zámer. Doktor Vladimir Bechterev a Vladimir Durov dávali svojim psom pokyny telepaticky. Psy im doniesli predmety, na ktoré si pomysleli. Durov dokázal psovi telepaticky určiť aj čas na vykonanie pokynu. V USA sa robili pokusy s nemeckými ovčiakmi pri hľadaní mín. Známa je schopnosť zvierat vycítiť blížiacu sa katastrofu, keď sú nepokojné a rozrušené, mravce opúšťajú mraveniská, psy zavíjajú a pod. Niektoré zvieratá majú výborný zrak, iné sa rýchlo učia novým veciam, majú silné emócie, vedia sa radovať, smútiť, podliehajú stresu, cítia lásku. Mravce sa správajú ako jeden celok, jeden organizmus. Úhor dokáže vytvárať elektrické pole, pomocou ktorého okolo seba cíti a vidí objekty aj potme. Vtáky a ryby majú akýsi biologický kompas, ktorý im umožňuje riadiť sa podľa magnetického poľa Zeme. Medzi veľmi inteligentné zvieratá nepatria len cicavce, ale aj vtáky či chobotnice. Hady ako štrkáč dokážu vystopovať korisť podľa jej tepelnej stopy, majú infračervené videnie. Zvieratá majú inštinkt, pomocou ktorého sa dokážu vrátiť domov. Sú známe prípady, keď sa zviera dokázalo vrátiť domov tisícky kilometrov, a to neplatí len o mačkách, ale je známy dokonca i prípad korytnačky. Trvalo jej to síce tri roky, no dokázala sa vrátiť domov ku svojim majiteľom. Poznali ju podľa identifikačného štítku. Známy je aj prípad kólie Bobbie, ktorá sa dokázala vrátiť do svojho domova vzdialeného 3000 km. Losos vypláva z malého potoka až do mora a vráti sa zase späť. Lastovičky preletia tisícky kilometrov za potravou, do teplejších krajín a dokážu sa na jar vrátiť na to isté miesto. Špekuluje sa o navigácii vtákov podľa hviezd alebo magnetického poľa Zeme, ale v podstate sa nevie nič. Robili sa pokusy s klietkou, ktorá sa

131

MANDRAGORA > ZVLÁŠTNE SCHOPNOSTI ZVIERAT

132

otáčala a mala odtienené pole, vtáky však bez problémov našli cieľ. Dokonca im dali šošovky (aby nič nevideli), a napriek tomu ich od cieľa delilo len pár metrov. Teda dokázali priletieť aj naslepo. Podľa Petra Vokáča si vtáky registrujú terén, ukladajú si ho do pamäte a potom si v nej prehrávajú záznam odzadu. Josef Kuneš píše o pokusoch s magnetom a o akomsi kompase, ktorý majú holuby, no „kompas“ by sám osebe nestačil. Holuby majú na konci zrakových nervov v očiach orgán, ktorý reaguje na zmenu magnetizmu, a čidlá merajúce rýchlosť otáčania Zeme. Pokusy dokázali, že okrem magnetizmu je pre nich pri orientácii dôležité aj otáčanie planéty. Miesta okolo rovníka sa pohybujú oveľa rýchlejšie ako póly. Holubom pripevnili na krídla magnety a zmätené týmto magnetizmom sa do holubníka už nevrátili. Iné holuby, ktoré mali pripevnenú len nemagnetickú meď, prileteli bez problémov. K ďalším schopnostiam patrí napr. predvídanie prírodných katastrof, telepatia, predvídanie príchodu alebo vypátranie známej osoby či vycítenie jej psychického stavu na diaľku. Domáce zvieratá ako psy a mačky vedia vycítiť smrť alebo ohrozenie blízkej osoby, a to na rôznu vzdialenosť. Psy vedia veľmi spoľahlivo predvídať nečakané zdravotné komplikácie (záchvat, infarkt) svojho pána a pri pokusoch sa nedali oklamať fingovaným záchvatom. Zvieratá v predstihu vycítia zemetrasenie, cunami, a to už niekoľko dní pred udalosťou, čo im na rozdiel od človeka umožňuje prežiť. Vláda v Číne nabáda ľudí, aby takéto neobvyklé správanie zvierat ohlasovali úradom. Podarilo sa tak evakuovať a zachrániť tisíce ľudí. A často si tí, ktorí takéto varovania poslúchli, zachránili život. Medvede majú mimoriadne citlivý čuch. Opice disponujú výbornou pamäťou. Slony dokážu maľovať obrazy. Gepard dokáže bežať rýchlosťou viac ako sto kilometrov za hodinu. Dravce ako orol majú mimoriadne dobrý zrak, zajaca dokážu lokalizovať na tri kilometre. Losos má 30000-krát lepší čuch ako človek. Veľryby (vorvaň) sa dokážu potopiť až do hĺbky 3000 metrov. Desí nás bezcitnosť a antihumánna podoba hmyzu, no fascinujú nás jeho vývojové štádiá. V nich dokáže prejsť jedinec vo svojom životnom cykle

ZVLÁŠTNE SCHOPNOSTI ZVIERAT > MANDRAGORA

od vajíčka cez larvu (nymfu), ktorá sa niekoľkokrát zvlieka, až do štádiá kukly a postupného dozretia. Z kukly sa už vyvinie celkom nový a odlišný jedinec. Kým nymfy sa môžu vyvíjať vo vode, dospelý hmyz žije na suchej zemi alebo lieta. Niektoré druhy hmyzu sú dokonca slepé a žijú v jaskyniach aj sto metrov pod povrchom. Včely sa vracajú do úľa vždy v rovnakej hodine. Josef Kuneš spomína baletné prvky včiel pri návrate do úľa, keď svojím družkám popisujú polohu lúky, kde boli, energiu, ktorá je potrebná na dopravenie sa k nej a pod. Napr. ak je lúka na úbočí veterného svahu, táto informácia je plastickým obrazom únavy, pretože tu treba vynaložiť viac energie. Petr Chobot hovoril o kráľovnej termitov, ktorá sa v nebezpečenstve (požiar, predátor) dokáže teleportovať. Ostatné termity ju obklopia v niekoľkých vrstvách, ona potom zmizne a objaví sa v inom termitisku vzdialenom aj desať kilometrov. Existujú o tom aj málo známe vedecké štúdie. Pokusné vzorky boli značkované, takže nemohlo dôjsť k zámene. Žraloky vynikajú neskutočnou imunitou. Netrpia takmer žiadnymi chorobami. Svoju korisť dokážu započuť alebo zacítiť až na kilometer. Niektoré živočíchy dokážu žiť v tých najextrémnejších podmienkach, aké si len dokážeme predstaviť – v najväčšej zime či v horúcich prameňoch. Mačka má široké zorné pole a výborné periférne videnie, dvakrát viac čuchových buniek a zrak v tme šesťkrát citlivejší ako človek. Mačky dokážu nájsť cestu domov aj na vzdialenosť 120 km, za pár sekúnd vyvinúť rýchlosť až 45 kilometrov za hodinu a vyskočiť na niekoľkokrát väčšiu vzdialenosť ako samy merajú. Aj bez väčšej ujmy dokážu prežiť pád z desiatich metrov vďaka zmene polohy tela pri dopade. Pes vidí v šere trikrát lepšie, počuje šesťkrát lepšie a vníma aj zvuky, ktoré človek nepočuje. Jeho čuchová sliznica je až 250-krát väčšia ako u ľudí. Neuveriteľnú schopnosť regenerácie majú ploskule. Po rozkúskovaní jej tela sa každý jeden kus dokáže obnoviť na úplne nového kompletného jedinca. Mozog väčší ako my má slon, veľryba alebo delfín. Sú známe prípady, keď delfín zachránil život topiacemu sa človeku. Mnoho ľudí, ktorí chovajú zvieratá, zistilo, že s nimi môžu cel-

133

kom dobre komunikovať telepaticky. Je zbytočné hovoriť jednu vec a myslieť si inú, tvrdí Sheldrake. Psa neoklamete. Psy zachytávajú myšlienky rýchlo, vstupujú do nich ihneď, ako si ich pomyslíme. Rovnako to popisujú aj chovatelia koní, akoby boli so svojím koňom jedna bytosť. Čo si pomyslíme, to kôň urobí. Niektoré papagáje dokonca dokážu poznať, kto práve volá, a volajú jeho meno ešte pred zdvihnutím slúchadla telefónu. Dokážu sa naučiť až 200 slov, a to aj napriek malému mozgu. Istá Aimée Morgana mala papagája menom N’kisi, ktorý ovládal až 1500 slov a hovoril vo vetách. Morgana nahrala 7000 takýchto viet. N’kisi vedel dokonca telepaticky vopred rozoznať, čo chce Aimée urobiť. Zvieratá dokážu reagovať už na zámer. Úplnou samozrejmosťou je predvídanie návratu svojho majiteľa, keď vyčkávajú pri dverách alebo na okne. Alebo podídu k telefónu ešte skôr, než zazvoní. Medzi zvieratami je telepatia veľmi roz-

šírená. Sheldrake si všimol aj zaujímavé správanie rýb v kŕdli, ktoré sa správajú všetky rovnako. Keď kŕdeľ zahne doprava, ryby vpravo sú v čele, každá ryba vie dopredu, kam popláva a kam poplávajú ostatné aj vo veľkej rýchlosti, a to aj po tme. Vysvetľuje to svojou známou teóriou tzv. morfických polí. Tieto obsahujú kolektívnu pamäť druhu, integrujú s nervovým systémom a mozgom, vkladajú vzory a poriadok do inak náhodných a chaotických procesov. Morfické polia skupín koordinujú správanie skupín zvierat, morfické pole mentálnych procesov tvorí mentálne pole. Podobne sa v kŕdľoch správajú aj vtáky, zmeny správania jedného ovplyvňujú všetky ostatné v skupine. Celá skupina reaguje akoby bola jedným tvorom. Okrem toho majú zvieratá liečivý účinok na človeka, na jeho psychické i fyzické zdravie, čo sa využíva pri canisterapii (so psami), felinoterapii (s mačkami) a hipoterapii (s koňmi).

MANDRAGORA > PAVUČINA – MONIKA FLAŠÍKOVÁ-BEŇOVÁ

Artur Bekmatov

PAVUČINA SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ. 134

onika Flašíková-Beňová (rod. Vallettová) sa narodila 15. 8. 1968 v Bratislave Petrovi a Zlatici Vallettovcom. Ľudia s týmito menami sú vedení v spisoch ÚPN ako zamestnanci krajskej správy ŠtB v Bratislave – Peter v hodnosti majora, Zlatica v hodnosti kapitánky. Po absolvovaní gymnázia na Vazovovej ulici v roku 1986 začala študovať na UK sociológiu, s manželom Martinom sa im však rok nato narodil syn, a tak štúdium v roku 1987 zanechala. Do zamestnania nastúpila v roku 1990 ako asistentka marketingu v súkromnej firme. Od roku 1993 sa so svojím stredoškolským vzdelaním objavuje už len výlučne na vedúcich pozíciách – riaditeľka, resp. generálna riaditeľka či generálna manažérka (Seila, Martin Mangl, Planet sport, Shoe world, Reebok). Pozíciu generálnej manažérky zastávala v roku 1997 aj v Rádiu Koliba, ktoré bolo známe svojím promečiarovským postojom (založil ho Fedor Flašík, ktorého reklamnej agentúre sa vďaka zákazkám štátnych firiem počas Mečiarových vlád mimoriadne darilo). Prevádzkovateľom tohto rádia bola WA Slovakia, kde ako akcionári figurovali o. i. Monika Beňová, Fedor Flašík či BMC International.

V roku 1999, rok po tom, ako Vladimír Mečiar prehral voľby, sa aj s Fedorom Flašíkom zaradila medzi zakladajúcich členov novej politickej strany Roberta Fica SMER (tretia cesta). Fedor Flašík sa stal poradcom predsedu strany a Monika Beňová generálnou manažérkou strany (do r. 2001), od roku 2002 aj podpredsedníčkou. V tomto období si začala dokončovať vysokoškolské vzdelanie – nastúpila na Fakultu politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici. V roku 2005 získala magisterský titul a v roku 2007 doktorát. Medzitým sa v roku 2006 vydala za Fedora Flašíka. Vo voľbách v roku 2002 skončil SMER na treťom mieste so ziskom 25 poslancov. Bola medzi nimi aj Beňová. V poslaneckých laviciach zasadala len do roku 2004, keď sa v prvých eurovoľbách dostala do Európskeho parlamentu, kde zasadá dodnes. Za toto obdobie vystriedala viacero parlamentných funkcií: členka Výboru pre zahranično-politické záležitosti, zastupujúca členka Výboru pre ľudské práva a občianske slobody, podpredsedníčka Medziparlamentnej skupiny pre vzťahy EP s izraelským parlamentom (kneset) a pod. Foto: SITA/AP

135

„Práva sexuálnych menšín patria medzi základné ľudské práva. Spoločnosť, v ktorej existujú predstavitelia prezentujúci homofóbne názory, sa nemôže hrdiť tým, že je skutočne demokratická.“ Napriek mandátu v Europarlamente sa venuje aj komunálnej politike – v rokoch 2005 – 2013 bola poslankyňou v zastupiteľstve BSK, má za sebou neúspešnú kandidatúru na post primátorky Bratislavy (2006) aj županky BSK (2013). V politickej agende sa dlhodobo venuje najmä právam žien či sexuálnych menšín. Tie zaraďu-

je medzi základné ľudské práva. Pravidelne sa zúčastňuje bratislavských Dúhových pochodov, zasadzuje sa za registrované partnerstvá a adopciu detí homosexuálnymi pármi. V posledných mesiacoch si vyslúžila kritiku verejnosti kvôli hlasovaniu za povinné kvóty počtu imigrantov pre jednotlivé členské krajiny EÚ.

KOREŠPONDENTI > NEVYSPYTATEĽNÉ AUTOBUSY

Darija Czibulková

Peter Horský

Španielsko

USA

NEVYSPYTATEĽNÉ AUTOBUSY

ČERNOŠKA V OKNE

136

sa chcete v Galícii niekam dopraviť a nemáte vlastné auto, máte to ťažké. Ak k tomu pridáte moju nutkavú potrebu mať pri sebe svojho psíka, je to úplne nemožné, pretože psy nemajú v Španielsku právo cestovať vlakom ani autobusom, ak vážia viac ako 5 kg. Ešte s takou čivavou v prepravnom boxe by to bolo v poriadku, ale môj Frodo, katalánsky pastiersky pes, tzv. gos d’atura, hoci je pre mňa môj maličký, so svojimi sedemnástimi kilami je v autobuse a vlaku už neprijateľný. Okrem toho v Galícii zabudnite na úžasne fungujúci systém autobusovej dopravy. Existuje tu niekoľko súkromných autobusových spoločností, ktoré medzi sebou zásadne nekomunikujú. Ak teda potrebujem ísť niekam, kam nechodí priamy spoj, je pravdepodobné, že musím zavolať dvom rôznym spoločnostiam a dúfať, že budem mať čas presadnúť. Navyše v Santiagu mi poskytnú informácie o odchodoch a príchodoch len v tomto meste. Ak teda budem presadať v inom meste, musím zavolať na ich stanicu, aby som sa dozvedela jej časový rozvrh. Mestské autobusy sú tiež zábava, lebo sa nevie, o koľkej presne pôjde daný autobus cez tú-ktorú zastávku. Vie sa, že autobus premáva každých X minút a vie sa odchod z východzej stanice, avšak nikde nie je napísané, koľko času uplynie, kým autobus dorazí na zastávku, kde čakám ja. Na zastávkach zásadne nie sú ani mapy, takže človek, ktorý mesto nepozná, nemá šancu na základe zoznamu neznámych ulíc pochopiť, kam by ho daný spoj zaviezol. Pre tých, ktorí majú radi nevyspytateľnosť a dobrodružstvo, to môže byť celkom zábavné. Pre takých ako ja, ktorí sa potrebujú niekam dostať v určitom čase, je to čisté zúfalstvo.

KATOLÍCKY, PRAVOSLÁVNY A ŽIDOVSKÝ PRÍSTUP > TRIBÚNA

> ČERNOŠKA V OKNE

eď sa povie New York, väčšine ľudí sa vybaví Socha slobody, Times Square alebo mrakodrapy. Mne automaticky nabehne obrázok, ktorý sa mi vryl do pamäti. V otvorenom okne malého rodinného domu newyorskej štvrte Jamaica sedí černošské dievča a nahlas, len tak pre seba, si spieva. Počuť ju na celú ulicu a spieva tak krásne, že by si mohla dať duet s Whitney Houston. Napriek tomu, že z Ameriky sa po páde Dvojičiek postupne stáva čoraz viac policajný štát, Newyorčania si zachovávajú typicky amerického ducha slobody a individuality. Rob si čo chceš, prejavuj sa ako chceš, ak neporušuješ zákony. Verejný priestor je tu pre všetkých. Prakticky každý deň prechádza ulicami nejaký sprievod. Či už ide o príslušníkov nejakej náboženskej či záujmovej skupiny, ktorá sa chce prezentovať, a prípadne získať nových členov, alebo o protestný pochod upozorňujúci napríklad na zlé mzdové a pracovné podmienky zberačov jahôd. Zažil som aj, ako akýsi chlapík stál uprostred chodníka na Manhattane s mikrofónom a reproduktormi a kázal okoloidúcim o Ježišovi. Aj tak asi jediní, ktorí sa pri ňom zastavovali a chvíľku ho počúvali, boli turisti. Ak sme pri turistoch, v máloktorom svetovom veľkomeste zažijú toľko ochoty zo strany miestneho obyvateľstva. Stačí, aby ste sa na ulici chvíľku bezradne obzerali a zaručene sa pri vás niekto pristaví, opýta sa, či nepotrebujete poradiť, prípadne sa s vami dá na chvíľku do reči o krajine, z ktorej pochádzate. New York bol vždy multikultúrnym mestom (v tom dobrom zmysle slova) a miestni ľudia sa živo zaujímajú o iné národy, kultúry a náboženstvá. Jeden černoch vo vyššie spomínanej Jamaice ma dokonca chcel pozvať na večeru a porozprávať sa o „starom dobrom Československu“, kde študoval jeho brat. Človek si nevdojak kladie otázku, ako môžu mať takíto slobodomyseľní a dobrosrdeční ľudia nad sebou takých neľudských a vojnychtivých politikov.

Leonard Vladimír Rienesch

KATOLÍCKY, PRAVOSLÁVNY A ŽIDOVSKÝ PRÍSTUP

usím sa poďakovať, že sa váš Zem&Vek spoločne s Extra Plus snaží napraviť mediálnu nerovnováhu. Som rád, že sa viete postaviť Západu, ale nie som spokojný s vaším postojom ku kresťanstvu. Ak to beriete len z pohľadu cirkvi rímskej, chápem to. Katolíci sú ako uzavretá skupina. Ako prvé som začal čítať Bibliu a dostal sa k pravoslávnej cirkvi. Zaujímavé, ako sa v dôležitých veciach s katolíckou vierou rozchádzajú. Pravoslávni nesúhlasia s odpustkami, očistcom, ani zvrchovanosťou a neomylnosťou pápeža. Práve kvôli tomuto sa cirkvi oddelili. Pápež sa začal správať ako uzurpátor. Keďže človek je len človek, ako hovoria pravoslávni, ani ten najčistejší a najsvätejší muž alebo žena nemôžu byť vo viere neomylní. Všetci sme ovplyvniteľní Satanom! Preto musí byť cirkev čo najviac decentralizovaná, aby sa jej zásady nemohli meniť. V pápežstve to nie je možné. Keď hovorím zle o cirkvi, nehovorím proti veriacim. Katolíci už nemusia držať pôst, čo predstavovalo základnú obetu Pánovi, neuznávajú ani apokryfné texty. V procesoch s čarodejnicami šlo prakticky o majetky. V knihe Sirachovcovej sa píše: „Najvyšší vytvoril zo zeme liečivé byliny, a múdry muž ich nebude odmietať od seba!“ Väčšina upálených žien boli len bylinkárky! Pravoslávie tvrdí, že si máme zobrať z pohanských kultúr, čo je dobré. Namiesto toho katolíci ničili ich stavby. Viditeľné je, že kde mal vplyv pápež, predkresťanské stavby sa skoro vôbec nezachovali, ale kde boli pravoslávni, tam áno. Všetko kresťanské sa spája s katolíkmi, a preto sa kresťanstvo berie ako agresívna viera. O pravosláví sa tu mlčí. Celé stáročia tam, kde pôsobí pravoslávna cirkev, dokážu veriaci žiť v mieri s moslimami a inými náboženstvami. Čo sa týka slova „žid“, je pravdepodobne vcelku nové. Rozhodne verím, že boli vyvoleným národom. V pravosláví mal židovský (použijem toto bežne zauží-

vané slovo) národ pripraviť pohanov na spasenie všetkých, boli však spurní. Preto ich Boh zavrhol, zrušil Starú zmluvu, ako sa píše v prorockých knihách, a uzatvoril Novú zmluvu. Nechceli to prijať, a tak je dnes s nimi problém. Pri Starom a Novom zákone je rozdiel. Pri Novom si môžeme byť skoro istí jeho znením, Starý tak ako ho poznáme dnes bol vydaný až niekedy v 18. storočí. Staré vydania sú iné. V prvých knihách je síce krutosť, lenže vtedy boli ľudia ako zvieratá, nepochopili by, čo od nich Boh chce, a preto bol k nim taký krutý. Nemali skutočnú lásku. Priniesol ju až Ježiš. Bez Ježiša nemôžete pocítiť pravú lásku. Pohan sa k nej môže blížiť, ale žid nie. Uverejnili ste a vysvetlili, čo znamená INRI, ale vynechali ste jeho podobu v pravosláví. Používa sa INBI, vychádzajúc z gréckej podoby nápisu Iesous o Nazoraios o Basileus ton Ioudaion. Pravoslávni uvádzajú namiesto toho napr. ὁ Bασιλεὺς τοῦ κόσμου (Kráľ slávy) s tým, že ikony vyjadrujú duchovnú realitu, a nie tú fyzickú. Už pri zakladaní pápežstva je rozkol medzi Petrom a Pavlom. Pavol vyčítal Petrovi, že na rozdiel od Ježiša navádza ľud k úplnej poslušnosti vrchnosti a odovzdaní všetkého majetku cirkvi. Ananiáša a Zafiru odsúdili na smrť, lebo neodovzdali celý majetok! Tu je jasne vidieť, o čo šlo už od počiatku! Vo vašom časopise bola uvedená myšlienka, že králi Dávid a Šalamún sú iba vymyslení. Problém tu robia židovskí sponzori, vďaka ktorým sa už pár palácov Dávidových našlo. V roku 2013 sa 30 km juhozápadne od Jeruzalema našiel palác a pevnosť. Artefakty to potvrdzujú. Problémom však je, že nápisy so slovami ako „Izrael“, „Izraeliti“ na nich neboli. Exodus sa pomaly potvrdzuje, no nie taký divoký ako v knihe Jozue. Išlo o pomalú infiltráciu. Preto tam uctievali Baala, a nie Boha. Mali Desatoro, ale bol to pre nich iba zdrap.

137

ZEM VEK

Redakcia ZEM VEK

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK Mesačník / Ročník 3 – 9/2015 Cena v predaji: 3 € Cena pri predplatnom: 2,50 € Číslo vyšlo 4. 9. 2015

ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, 831 03 Bratislava E-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk www.zemavek.sk Predplatné: www.zemavek.sk REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Juraj Pokorný, Patrik Sloboda, Artur Bekmatov, Peter Čalovka, Vladimír Líška, Milan Pullmann Obchodné oddelenie: Jana Zigová E-mail: zemavek@zemavek.sk Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková Autori fotografií a ilustrácií: strana 46, 67 – 68, 71, 97, 99: Matúš Plecho strana 117: Tibor Eliot Rostas strana 77: Attila Farkaš strana 58 – 65, 135: SITA/AP strana 11, 23, 39, 57: TASR ilustračné foto: shutterstock

138

Vydavateľ SOFIAN, s. r. o. Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, 831 03 BRATISLAVA Email: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058 Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o. Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 E-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk Tlač K&M, a. s. Rumana 7, 031 80 Liptovský Mikuláš

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2015: 7,5 € Obdobie október – december 2015 (vrátane poštovného)

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk

Telefonické objednávky: 0944 134 773 v pracovných dňoch od 9.00 do 13.00 h KUSOVÉ PREDPLATNÉ Októbrové číslo si môžete objednávať do 20. septembra 2015 na www.zemavek.sk. Cena je 3 €/kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 2. 10. 2015

ARCHÍV ZEM VEK

Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

BESEDY S ČITATEĽMI 25. 9. 2015 o 17:30 h Mestská knižnica Školská 19, Piešťany 30. 9. 2015 o 16:00 h Denné centrum seniorov Námestie 7. apríla 409 Brezová pod Bradlom

Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe. Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

Spolupracujeme:

www.zemavek.sk

www.slobodnyvysielac.sk

„Po dlhej dobe temna sa na Slovensku objavil časopis, ktorý popisuje dianie vo svete inak ako médiá poplatné dobe a diktátu peňazí. Je to ako závan čerstvého vzduchu v nevetranej pivnici.“ MUDr. Ján Lakota, CSc. onkológ a vedecký pracovník Ústavu experimentálnej onkológie SAV a Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave