Zem&Vek December 2015 by Zem & Vek

VĎA

ĽOM ITE

PREDPLAT KA

REKLA MY

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK DECEMBER 2015 www.zemavek.sk

CENA PRI PREDPLATNOM

2,50 €

CENA

3€

ZBOHOM EURÓPA • VOJNY VEDÚ MÉDIÁ • PARÍŽSKY TEROR AKO VÝSLEDOK EURÓPSKEJ POLITICKEJ DEMENCIE • TOMIO OKAMURA: VEĽKÉ EURÓPSKE KRAJINY SÚ NAŠIMI KOLONIZÁTORMI • RUSKÉ SYSTÉMY OSLEPILI TECHNIKU NATO V SÝRII

MARIÁN BENKA

O ZUZANKE A MESAČNEJ VÍLE

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > DECEMBER 2015

DYMOVÉ SIGNÁLY

ESEJE NA JEDNU FAJKU VOJNY VEDÚ MÉDIÁ / 4

Zuzanka sa ocitne v podivuhodnom svete. Mesačná víla tu pestuje vo svojej záhradke pekné sny a roznáša ich deťom na Zemi. Čierni strachožrúti im zase nosia nočné mory. Škriatkovia slnkuriči prikladajú do Slnka, aby nevyhaslo. Hviezdne víly sa starajú o čerstvo narodené hviezdičky a kŕmia ich svetlom z Mliečnej dráhy. V tomto svete sa Zuzka vydáva na dobrodružnú výpravu, aby zachránila detské sny, ktoré sú v ohrození. Na knižku nadviaže iniciatíva za vytvorenie siete vzájomne si pomáhajúcich rodičov.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ZO SVETA A Z DOMOVA PARÍŽSKY PIATOK TRINÁSTEHO / 12 OFENZÍVA PROTI NEMECKU: PRI EMISNOM ŠKANDÁLE VOLKSWAGENU VÔBEC NEJDE O OVZDUŠIE / 18 ČIERNA HORA SA BÚRI PROTI VSTUPU DO NATO / 22

SATIRA

AKO TO VIDÍME MY / 36

ORBIS PICTUS

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 66

RENDEZ-VOUS

STRETNUTIE S ČLOVEKOM VEĽKÉ EURÓPSKE KRAJINY SÚ NAŠIMI KOLONIZÁTORMI / 74

VEDA A TECHNIKA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA MYŠI NIE SÚ ĽUDIA / 94 RUSKÉ SYSTÉMY OSLEPILI TECHNIKU NATO V SÝRII / 100

ZDRAVIE

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI KEĎ JE HLAVA ODDELENÁ OD TELA / 106 PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 107

PRÍBEHY ZEME

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV OPIČIAK A SKALNÁ DIABLICA / 118

PREDVOLEBNÁ ŠACHOVNICA / 26 VLASTIZRADCOVIA / 28 DVA ODLIŠNÉ POHĽADY / 30

EKONOMIKA

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY HRA O ZLATO / 32

KORUNNÍ SVEDKOVIA

VÝROKY ZASVÄTENÝCH / 35

PROPAGANDA

TÉMA MESIACA

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ PARÍŽSKY TEROR AKO VÝSLEDOK EURÓPSKEJ POLITICKEJ DEMENCIE / 40 VOJNA PROTI TERORIZMU POŽIERA DEMOKRACIU / 44 KAM SMERUJE SÚČASNÝ TERORIZMUS A AKO SA DÁ PORAZIŤ / 48 MIGRANTI A MESIÁŠSKY SYNDRÓM SŤAHUJÚ EURÓPU KU DNU / 52 KRSTNÝ OTEC HYBRIDIZÁCIE EURÓPY / 56 MULTIKULTI ULTRA / 59 KTO SÚ OZAJSTNÍ TERORISTI A KTO ZRADCOVIA EURÓPY? / 62

NEZNÁMI HRDINOVIA

TECHNIKY MANIPULÁCIE KAVIARENSKÍ INTELEKTUÁLI NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH / 80

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ SENÁTOR, KTORÝ MILOVAL PRAVDU / 92

DÉJÀ VU

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU ULURU / 94

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE UKRAJINA JE NOVÁ JUHOSLÁVIA / 84

BEZ MASKY

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ FRANÇOIS HOLLANDE / 88

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY TELEVÍZIA AKO BRZDA DETSKÉHO VÝVOJA / 108 (P)OTRAVINY / 109 OD MIGRÉNY K DENNÝM BOLESTIAM HLAVY / 110

PRÁVNA PORADŇA

ODBORNÍCI RADIA / 112

MANDRAGORA

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU MESIAC A JEHO TAJOMSTVÁ / 130

MYSTICKÉ MIESTA ALTERNATIVE VITA

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU ZA TAJOMSTVOM MAGICKÝCH KAMENNÝCH KRUHOV / 102

HERBÁR

OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY RASTLINY PRE POKOJ A DOBRÝ SPÁNOK / 114

JEDEN DEŇ

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM JEDEN DEŇ S TVORKYŇOU MANDAL / 116

KOREŠPONDENTI

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE UŽ DRUHÁ NOBELOVA CENA / 136 MOJA ŠTVRŤ / 136

MÚZY

KNIŽKU SI MÔŽETE OBJEDNAŤ NA STRÁNKE HTTP://MARIANBENKA.WEBNODE.SK ZA ZVÝHODNENÚ CENU OPROTI KNÍHKUPECTVÁM. NÁJDETE TU AJ UKÁŽKY Z KNIŽKY A INFORMÁCIE O SPOMÍNANEJ INICIATÍVE.

ZEM & VEK ODPORÚČA KNIHY / 120, FILM / 121 HUDBA / 122, HRY / 123 KULTÚRNA UDALOSŤ / 124 ONDREJ 4. (ZIMKA) / 125

PAVUČINA

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI MICHAL HAVRAN ML. / 134

TRIBÚNA

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY SCHYĽUJE SA K ZÁVEREČNÉMU BOJU / 137

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

Tibor Eliot Rostas

VOJNY VEDÚ MÉDIÁ

„TLAČ JE V SÚČASNÝCH ŠTÁTOCH VEĽMOC, KTORÁ OVLÁDA VEREJNÚ MIENKU. JEJ ÚLOHOU JE POUKAZOVAŤ NA ZDANLIVÉ POŽIADAVKY A SŤAŽNOSTI ĽUDU, ROZDÚCHAVAŤ NESPOKOJNOSŤ, NENÁPADNE TLMOČIŤ NAŠE INTENCIE. TLAČ JE ZOSOBNENÍM TAKZVANEJ SLOBODY. ALE VLÁDY NEŽIDOVSKÝCH ŠTÁTOV NEDOKÁZALI VYUŽIŤ JEJ VEĽKÚ MOC, A PRETO PADLA DO NAŠICH RÚK. TLAČOU SME DOSIAHLI OBROVSKÝ VPLYV, A PRITOM SME ZOSTALI UKRYTÍ V POZADÍ. VĎAKA TLAČI SME VO SVOJICH RUKÁCH ZHROMAŽDILI ZLATO, AJ KEĎ NÁS TO STÁLO MNOHO SĹZ A KRVI V NAŠICH RADOCH. ALE KAŽDÚ OBEŤ Z NAŠEJ STRANY VYVÁŽIA PRED BOHOM TISÍCE GÓJOV (NEŽIDOV).“ (PROTOKOLY SIONSKÝCH MUDRCOV, 1903)

šetky vojny začínajú zámienkou, ktorá sa najprv bubnovala do sveta. Dnes sú technológie bubeníkov šialene dokonalé. Všimnite si však jeden veľmi dôležitý fakt o vyvolávaní vojen. Vždy je potrebné vyrobiť verejný súhlas, ba dokonca túžbu obyvateľstva zapojiť sa do vojny – prezentovanej ako spravodlivý odvetný úder protivníkovi. Tento súhlas je vždy vytvorený útokom na obyvateľstvo, na prostých, nevinných ľudí. Položme si otázku: Prečo moslimovia neútočia na parlamenty, vládne budovy a inštitúcie, odkiaľ vychádzajú na ich likvidáciu? Prečo sú to vždy nevinní ľudia v dave, metrách alebo v mrakodrapoch? Predať informáciu o útoku vlkov na košiar je oveľa efektívnejšie ako vyvolať súcit s útokom na stále menej populárnu politickú elitu. Ľudia musia byť vystrašení na smrť a mať pocit, že sa to týka priamo ich, že v ohrození sú oni samotní a musia sa brániť. Preto sa vojna už desaťročia vyrába v médiách a prostredníctvom médií.

Kardinál Newman kedysi o Napoleonovi prehlásil: „Pochopil gramatiku strelného prachu.“ Napoleon venoval pozornosť aj iným médiám, zvlášť semaforovému telegrafu, vďaka ktorému sa k nemu správy dostávali oveľa rýchlejšie ako na strane protivníka. Sám Napoleon prehlásil: „Troje nepriateľských novín sú nebezpečnejšie ako tisícky bajonetov.“ Jeden z najväčších mediálnych odborníkov Marshall McLuhan napísal, že ľudstvo po stáročia vôbec nevenuje pozornosť problematike médií. „Podprahové a krotké prijímanie vplyvu médií z nich učinilo väzenie bez stien, v ktorom žijú ich ľudskí užívatelia. Ako poznamenal A. J. Lebling vo svojej práci Tlač, človek nie je slobodný, ak nechápe, kam smeruje, i keby na to mal na pomoc pištoľ. Každé médium je totiž aj silnou zbraňou, ktorou je možné útočiť na iné médiá a iné skupiny. V dôsledku toho je náš vek vekom mnohých občianskych vojen, ktoré sa neobmedzujú na svet umenia a zábavy.“ Foto: Matúš Plecho

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

Naskytá sa tu zároveň paralela dnešnej situácie s prítomnosťou migrantov a potenciálnych bojovníkov islamu s minulosťou, o ktorej písal C. G. Jung: „Každý Riman bol obklopený otrokmi. Staroveké Taliansko zaplavil otrok so svojou psychológiou a každý Riman sa vnútorne, a, samozrejme, nevedomky stal otrokom. Pretože stále žil v atmosfére otrokov, bol infikovaný – prostredníctvom nevedomia – jeho psychológiou. Nikto sa pred takým vplyvom nedokáže uchrániť.“ Súčasná podoba vojny, ktorú spúšťajú médiá, sa začína odvíjať od čias objavenia Protokolov sionských mudrcov. Už v roku 1897 mediálny magnát William Randolph Hearst napísal legendárnu vetu: „Vy dodáte obrázky, ja dodám vojnu.“ Denník The Guardian píše o jeho živote ako o živote „hromadných protikladov“ a ukazuje, že bol „ stúpencom sionizmu“. Pohlavári svetového sionizmu sa nikdy netajili svojimi ambíciami vytvoriť svetovládu pod ich kontrolou, čo do bodky rezonuje s obsahom a leitmotívom Protokolov sionských mudrcov. Pozrime sa na niekoľko ich úvah: „V Jeruzaleme vybudujeme Svätyňu prorokov slúžiacu federatívnemu zjednoteniu všetkých kontinentov, čo bude sídlom Najvyššieho súdu ľudstva, urovnávajúcim všetky spory medzi federatívnymi kontinentmi, ako prorokoval Izaiáš...“ David Ben-Gurion, Look Magazine, 16. janu ára 1962 „Židovský ľud nikdy nemôže byť zničený, ale on a jeho boh sa objaví v najbližších dňoch ako víťaz nad zlom a pochabosťami všetkých ostatných národov. Sion sa bude musieť ukázať ako hora, na ktorú sa budú všetky ostatné národy obracať.“ Rabín Meir Kahane, Jewish Press, Brooklyn, New York, 9. novembra 1973 „Nebudeš mať s nimi zľutovania, kým nezničíme takzvanú arabskú kultúru, na ktorej troskách budeme budovať vlastnú civilizáciu.“ Menachem Begin na konferencii v Tel Avive, 28. októbra 1956 Ten istý človek, ktorý bol šiestym izraelským premiérom a vodcom teroristickej skupiny Irgun, na otázku prominentného novinára Russela Warena Howa, či sa považuje za „otca“ tero-

ESEJE NA JEDNU FAJKU > DYMOVÉ SIGNÁLY

rizmu na Blízkom východe, odpovedal: „Nie, na celom svete.“ The Washington Star, 15. júna 1981 Svetový sionizmus potrebuje na nastolenie svetovlády niekoľko nevyhnutných nástrojov: prístup k prírodným zdrojom, monopol na svetovú rezervnú menu, monopol na ovládanie verejnej mienky prostredníctvom médií, kontrolu nad zahraničnou politikou najsilnejšej veľmoci a kontrolu nad jej ozbrojenými silami. Všetky tieto nástroje riadenia sú nástrojmi informačného procesu, v ktorom je skutočný vinník a osnovateľ plánov v utajení. Naša pozornosť sa prostredníctvom médií odvádza na islamských bojovníkov alebo na Spojené štáty ako také. V oboch prípadoch sme na falošnej stope. To, čo sa vo svetových médiách v rukách sionizmu nedozviete, je pravda o skutočnej povahe a zameraní ISIL, ktorý nahrádza nefunkčnú al-Káidu. ISIL je najväčšia teroristická organizácia, ktorú priamo vyzbrojuje a financuje sionistický tandem Spojené štáty a Izrael. Podľa zdrojov, ktoré poskytol Edward Snowden, túto organizáciu riadi agent izraelského Mossadu Abú Bakr al-Bagdádí, skutočným poslaním operačný dôstojník tajnej služby menom Shimon Elliot. Ten už predtým pracoval pre americkú a britskú tajnú službu na vytvorení organizácie schopnej pritiahnuť extrémistické sily z celého sveta a vytvoriť armádu hrdlorezov prezentujúcich Korán a Alaha ako strašnú odvetu Európe. Skutočne je možné uveriť tomu, že „najsilnejšia armáda sveta“ si nevie poradiť s neporovnateľne slabším súperom? Nie, záujem sionizmu je iný. Je ním destabilizácia riadne zvolenej vlády Baššára al-Asada, ovládnutie ropného priemyslu krajiny, kontrola nad transferom plynu, neutralizovanie ruského vplyvu a oslabenie Ruska, vyvolanie ďalšej vlny migrantov, no najmä rozpútanie vojny na Blízkom východe a v Európe. Zatiaľ sa to darí iba čiastočne. Tú skutočnú odpoveď dostala americko-izraelská teroristická formácia 30. septembra ohromujúcim úderom ruských vzdušných síl. O tejto problematike hovoria mainstreamové médiá skrytou formou ako o rozpore medzi Ruskom a USA v zmysle podpory, ale odmietnutia legitímnej vlády Baššára al-Asada.

Európa bude destabilizovaná rozdúchavaním vášní prostredníctvom teroristických útokov pod falošnou vlajkou, keď bude vinníkom opäť a opäť moslim. Médiá v rukách sionistov budú účelovo zavádzať a vytvárať obraz moslimov ako nepriateľov, s ktorými musíme bojovať. Moslimovia budú podnecovaní útokmi Európanov, ktorí budú oprávnene brániť svoju zdrojovú stabilitu. Politici Európy a všetky jej riadiace štruktúry budú prostredníctvom médií a zákonných opatrení zvyšovať napätie, strach a ochotu zriekať sa osobných slobôd v mene bezpečnosti, a zároveň vykresľovať Rusko ako pôvodcu zla. Napokon, to bolo aj ústrednou ideou parížskych udalostí. Teroristické útoky, okolo 130 mŕtvych, výnimočný stav – presne podľa plánu. Oba tábory sú už pripravené na svojich pozíciách, zápas začal tam, kde sa to dávno predtým ohlasovalo, a totálny chaos, absolútna eskalácia napätia na oboch stranách, eventuálne nasadenie armády NATO a dlhodobo plánovaná vojna v Európe ako konkurenta mŕtvej ekonomiky USA môže začať. Je tragédiou, že hlavnými účinkujúcimi budú opäť nevinné obete, kým – tak ako v každej vojne – scenáristi za veľkou mlákou ostanú v suchu. Vždy je plánom vyvolať ORDO AB CHAOS, čiže poriadok z chaosu. Tu bude chaos vyvolaný totálnou nenávisťou dvoch strán, ktoré boli zatiahnuté do konfliktu treťou stranou – sionizmom, ktorý aj podľa telavivského denníka Haaretz plánoval vojnu v Iraku, kde to začalo. A teraz príklad Slovenska. Podľa prieskumov verejnej mienky v roku 2003 okolo 85 % občanov nesúhlasilo s vyslaním našej armády do Iraku. Vojna v Iraku bez jej vyhlásenia, no s masívnou podporou a účasťou médií bola teroristický akt par excellence, ktorý odsúdil aj vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan priznávajúc, že vojna v Iraku bola nelegálna a v rozpore s Chartou Organizácie Spojených národov. Vojna v Iraku bola vojnou pošliapavajúcou medzinárodné právo a navyše zámienka, kvôli ktorej sa oficiálne viedla až do roku 2011, sa ukázala ako lož. Slovensko bolo prinútené kompromitovať sa zatiahnutím do tejto mohutnej teroristickej výpravy s vlajkou vývozcov demokracie a transatlantických hodnôt aj napriek nesúhlasu obyvateľstva.

Stalo sa tak v očiach moslimov ich potenciálnym terčom. V prípade ich prítomnosti na Slovensku budú pri svojom eventuálnom teroristickom útoku na divadlo v Košiciach či v Bratislave zabíjať ľudí zodpovedných za ich hrôzy? Nie. Zodpovední sú vojnoví štváči ako Martin Bútora, František Šebej, Béla Bugár, Daniel Lipšic, Martin Shooty Šútovec, Tomáš Zálešák, Štefan Hríb, Peter Schutz, Fedor Gál, Milan Lasica a mnohí ďalší, ktorí vtedajšiu vojnu propagovali v médiách ako správnu a opodstatnenú. Takíto ľudia budú mať na svedomí eventuálne odvety. Zabíjať budú opäť nevinných. Jedni budú oprávnene požadovať odvetu, násilie a smrť, druhí zas kričať nie... Chaos. Tu prichádza na rad Ordo. Kto jediný ho demoralizovanej, demilitarizovanej a ohlúpnutej Európe vie pseudohumánnym programom multikulturalizmu zabezpečiť tak, že tu nasadí svoju armádu? V tejto chvíli si pôdu vytvára NATO, a to bude naše finálne dejstvo. Genocída moslimského sveta spusteného sionizmom 11. 9. 2001 je zrkadlom tej istej tváre, ktorá žiari a volá: „Európa, buď in, buď multi-kulti.“ Kto má v rukách všetky vplyvné médiá sveta? Dnes nás tie ich médiá nútia hlasno híkať, a keď vyvražďovali Irak, Sýriu, Afganistan – zas hlasno mlčať. Je mi ľúto obetí v Iraku, Sýrii, Líbyi, na Ukrajine, v Paríži... Všade. Práve preto robím túto prácu. Oni sú vždy obetnými baránkami božstva Mamonu, ktoré vďaka nášmu strachu z tohto utrpenia a smrti zakaždým regeneruje do novej a novej podoby. Lenže médiá nás účelovo štvú alebo naopak – mlčia a klamú. Kde bol súcit a modlitby pri masakrovaní iných krajín? Áno, médiá sú mocné, ich silným pôsobením sú napríklad izraelské jatky v Palestíne nepríjemnou správou, kým vďaka cielenej medializácii Paríža (so zámerom vtiahnuť nás do vojny každého s každým) má už polovica užívateľov sociálnych sietí natiahnutú francúzsku trikolóru cez svoju profilovú fotku. Neodsudzujem ľudí, to nie, je to ich súcit. Je mi smutno z toho, ako cielene sa s nimi manipuluje, aby napokon boli obetnými baránkami oni sami – a v konečnom dôsledku my všetci.

V ZEM&VEK PÍŠU OSOBNOSTI

A ODBORNÉ KAPACITY Od mája 2013, kedy náš mesačník začal vychádzať, sa okruh našich stálych autorov výrazne rozšíril a posunul k vyššej kvalite. Pod vedením šéfredaktora Tibora Eliota Rostasa a jeho zástupcu Mariána Benku pre nás píšu profesionálni novinári Juraj Pokorný, Robert Lattacher, Artur Bekmatov, Milan Pullmann a Magdaléna Svančarková, ako aj zahraničnopolitický analytik Patrik Sloboda, kulturológ a hudobník Lukáš Perný a odborník na záhady a rastlinnú ríšu Vladimír Líška. V novom roku začneme prinášať odhalenia o skorumpovanom pozadí Slovenskej republiky od bývalého dôstojníka SIS Martina Bavolára.

PROF. ING. PETER STANĚK, CSC.

Pôsobí ako samostatný vedecký pracovník v Ekonomickom ústave SAV v Bratislave. Orientuje sa na oblasť globalizácie, klimatických zmien, hospodárskych kríz, globálneho trhu práce, ako aj prognostických a systémových prác, rozpracovanie problematiky krízových vývojových procesov, zmien finančných trhov a kľúčových globalizačných aspektov. Je poradcom predsedu vlády Slovenskej republiky pre makroekonomiku a strategické otázky. Medzi jeho najdôležitejšie monografie patria Globalizácia svetovej ekonomiky, Fakty a mýty globalizácie a Globálna kríza – hrozba alebo výzva? Na otázku, prečo sa rozhodol písať pre Zem&Vek, odpovedá: V prvom rade súčasné médiá publikujú príliš jednostranné pohľady na príliš závažné problémy. Chcelo by to aj iné alternatívne pohľady. V druhom rade Zem&Vek vytvára priestor pre iné pohľady na svet okolo nás. Ten svet je priveľmi zložitý a rozporný na jednoduché odpovede. V treťom rade Zem&Vek nie je len alternatívnym časopisom, ale vytvára aj iné pohľady na realitu dneška. Ako odborník som povinný poskytnúť komplexný obraz reality.

MUDR. JÁN LAKOTA, CSC.

Pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a Ústave experimentálnej onkológie. Na svojom konte má viac ako tisíc úspešných transplantácií krvotvorných buniek u onkologických pacientov. V roku 2012 stál pri zrode Centra bunkovej terapie a regeneračnej medicíny v Onkologickom ústave sv. Alžbety. Centrum bolo založené na základe uvedomenia si skutočnosti, že celosvetový výskum kmeňových buniek dospel do štádia, keď sa kmeňové bunky začínajú používať na liečbu mnohých chorôb, lebo štandardnými terapeutickými prístupmi nedosahujú uspokojivé výsledky alebo sú neliečiteľné. Na otázku, prečo sa rozhodol písať pre Zem&Vek, odpovedá: Lebo som dostal šancu. Ak sa pamätáte na rozhovor so mnou, ktorý ste uverejnili v novembri 2014, nesmierne som si vážil, že ste na mojich odpovediach nezmenili ani čiarku, hoci vám (možno) neboli všetky „po chuti“. Potom ste mi ponúkli šancu publikovať. Nepokladám sa za dobrého literáta, ale skúšam. Takže ešte raz ďakujem za šancu a možnosť.

RNDR. PETER ČALOVKA

Pôvodným vzdelaním je lekár – biofyzik. Absolvoval medicínu v bývalom ZSSR, v období 1986/1987 krátkodobo pracoval v laboratóriu molekulárnej biológie v USA neďaleko New Yorku. Počas štúdia na vysokej škole sa paralelne venoval štúdiu filozofie a sociológie. Po krátkej kariére vedeckého pracovníka pracoval ako tlmočník a postupne začal pôsobiť ako geopolitický a vojenský analytik najmä v oblasti problematiky Ruskej federácie. Na začiatku v televízii TA3, neskôr v Slobodnom vysielači, kde býval hosťom relácie Cui bono. Na otázku, prečo sa rozhodol písať pre Zem&Vek, odpovedá: Aby som sa s čitateľmi podelil o iné ako čierno-biele videnie sveta a jeho problémov a pokúsil sa sprostredkovať im to, čo som sa v živote snažil učiť u tých najlepších učiteľov, ktorých som stretol – klásť otázky a rozmýšľať.

PHDR. VIKTOR TIMURA, CSC.

Počas aktívneho života pôsobil zväčša v oblasti kultúry v Československej armáde. Po rozdelení Československa bol riaditeľom oddelenia kultúry na MO SR. Z armády odišiel roku 1995 v hodnosti plukovníka. V rokoch 1996 – 2003 pracoval v Národnom literárnom centre (dnes Literárne informačné centrum) na literárnom oddelení, na úseku vedy a výskumu, ako zástupca riaditeľa aj riaditeľ. Odborné štúdie z filozofie, kulturológie a estetiky uverejňoval najmä v časopise Filozofia, literárne kritiky a literárne teoreticko-historické štúdie v časopisoch Literika a Literárny týždenník. Vo viacerých zborníkoch vyšli jeho monografické štúdie o Jánovi Kollárovi, Pavlovi Jozefovi Šafárikovi a Ľudovítovi Štúrovi, Slovanoch, slovanstve a celý rad štúdií z filozofie dejín. Knižne vydal monografie Generácia Všeslávie, Slovienske kontinuá, Ľudstvo a dejiny, Peter Jaroš, Dávnoveká Európa, Zamlčané dejiny a básnickú zbierku Ponad víchrice. V novom roku bude pre nás písať seriál o zatajovanej histórii Slovanov. Na otázku, prečo sa rozhodol písať pre Zem&Vek, odpovedá: Čo ma viedlo k spolupráci s časopisom Zem&Vek? V prvom rade servilnosť našich verejnoprávnych médií a zväčša aj denníkov, na druhej strane úsilie časopisu podávať pravdivé informácie o súčasných spoločensko-politických udalostiach so snahou odkrývať ich utajované pozadie. Rád by som v tomto smere prispel novým pohľadom na dejiny Európy, na pôvod a minulosť Slovanov a Slovenov-Slovákov na základe syntézy súčasných interdisciplinárnych poznatkov.

MILKA ZIMKOVÁ

Prozaička, režisérka, autorka monodrám a herečka. Študovala herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po skončení štúdia pôsobila rok ako herečka v Divadle pre deti a mládež v Trnave. Od roku 1975 je v slobodnom povolaní a venuje sa divadelnému žánru monodrámy. Pre svoje vystúpenia si píše vlastné scenáre. Spolupracuje s filmom, televíziou a umeleckými agentúrami. Ako herečka účinkovala vo viacerých celovečerných filmoch. V novom roku bude pre nás písať svoje pravidelné zamyslenia. Na otázku, prečo sa rozhodla písať pre Zem&Vek, odpovedá: Už po prečítaní prvých stránok časopisu Zem&Vek sa mi zazdalo, akoby som vstúpila na roky ľadom ležiacu zahlušenú roľu, kde po príchode dobrého gazdu začínajú rásť žírne klasy zrna, z akého sa pečie dobrý chlieb.

ĎAKUJEME, ŽE NÁS PODRŽÍTE

Z PREDAJA V STÁNKOCH A NÁKUPNÝCH CENTRÁCH NÁM NEOSTÁVA TAKMER NIČ. ODMIETLI SME REKLAMU AJ AKÚKOĽVEK INÚ PODPORU – SME SKUTOČNE NEZÁVISLÍ. TOMUTO ŠTÁTU PLATÍME 11-KRÁT VYŠŠIE DANE Z PRÍJMU AKO TRI VEĽKÉ SÚKROMNÉ TELEVÍZIE DOKOPY (MARKÍZA, JOJ, TA3), HOCI OPROTI NIM MÁME 370-NÁSOBNE NIŽŠIE TRŽBY. NIE PREDAJ V STÁNKOCH, ALE IBA VAŠE PREDPLATNÉ NÁM UMOŽŇUJE NAĎALEJ PRACOVAŤ A PREBÚDZAŤ NOVÉ VEDOMIE. PROSÍME, PODRŽME SA NAVZÁJOM.

PREDPLATNÉ ČASOPISU ZEM&VEK NA ROK 2016 PREDPLATIŤ SI NÁS MÔŽETE PROSTREDNÍCTVOM E-MAILU ZEMAVEK@ZEMAVEK.SK, NA TELEFÓNNOM ČÍSLE 0915 895 328 ALEBO NA NAŠEJ INTERNETOVEJ STRÁNKE WWW.ZEMAVEK.SK.

Zo srdca Vám ďakujeme.

CELOROČNÉ PREDPLATNÉ: 33,60 € POLROČNÉ PREDPLATNÉ: 16,80 € (vrátane poštovného)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

PARÍŽSKY PIATOK TRINÁSTEHO

lavné mesto Francúzska paralyzovala v noci z 13. na 14. novembra séria teroristických útokov, ktoré prekonali spúšť zo 7. januára po prepade redakcie satirického časopisu Charlie Hebdo. Kým vtedy dvaja maskovaní ozbrojenci postrieľali 12 osôb a 10 zranili, novembrové masakre počet mŕtvych viac než zdesaťnásobili. Teroristické komandá podnikli v dvoch parížskych mestských štvrtiach šesť útokov strelnými zbraňami a štyri samovražedné bombové atentáty. Na uliciach, v kaviarňach, reštauráciách, v koncertnej hale i na futbalovom štadióne počas priateľského stretnutia Francúzska s Nemeckom. Zápas sledovalo osemdesiattisíc divákov, prenášala ho televízia a medzi návštevníkmi sedel francúzsky prezident François Hollande. Krvavé akcie v metropole nad Seinou prebehli v rozpätí štyroch hodín koordinovaným spôsobom a páchatelia sa prihlásili k teroristickej organizácii Islamský štát. Ten predviedol operáciu vojenského charakteru, ktorú musel pripravovať dlhé mesiace. Francúzsky prezident ešte pred polnocou zvolal krízový štáb a vyhlásil výnimočný stav. Po víkende predniesol v parlamente prejav s pamätným výrokom, že útok na Francúzsko bol vojnovým činom: „Budeme bojovať všade, kde sa títo teroristi nachádzajú. Rozhodol som, že zasiahneme i v Mali, v Iraku a aj v Sýrii, pretože všade tam sú teroristi.“ Dodal, že francúzske letectvo už začalo bombardovať sýrske mesto Rakka, kde má Islamský štát hlavný štáb. Hlava Francúzskej republiky zároveň požiadala parlament, aby zvážil prijatie ústavných dodatkov. Zahŕňali by možnosť vyhlásiť vojnový stav na obmedzenú dobu, no aj zbaviť teroristov štátneho občianstva a znemožniť im vstup do Francúzska. Výnimočný stav už teraz oprávňuje políciu k vykonávaniu domových prehliadok na základe podozrenia z nelegálnej činnosti. Sú to právomoci,

ktoré vyvolávajú v Európe úzkosť z návratu totality. Francúzi zatiaľ nenamietajú. Parlament pohotovo schválil prezidentov návrh a predĺžil platnosť výnimočného stavu o tri mesiace. Až 91 % opýtaných v prieskume verejnej mienky z 22. novembra, publikovaného denníkom Ouest- -France, schvaľovalo predĺženie výnimočného stavu. Celkom 94 % je za zvýšenie početného stavu niektorých represívnych zložiek a 86 % súhlasí s vytvorením národnej gardy z radov záložníkov. Vnútorná militarizácia a zvýšené náklady na silové zložky štátu budú čosi stáť a premiér Manuel Valls očakáva od Bruselu porozumenie, že Francúzsko prekročí rozpočtový schodok nad povolené 3 % HDP. Podľa prezidenta Hollanda je Francúzsko terčom teroristických útokov a vojna, ktorú vedie, sa týka celej Európy. Apeloval na svetové mocnosti i okolité európske štáty, aby sa zapojili do vojny proti terorizmu. Požiadal aj Bezpečnostnú radu OSN, v ktorej má Francúzsko stále členstvo, aby prijala rezolúciu proti radikálom z Islamského štátu. Na 24. novembra sa ohlásil v Bielom dome u amerického prezidenta Baracka Obamu a na 26. novembra v Kremli u svojho ruského náprotivku Vladimira Putina. Obom navrhol vytvorenie veľkej protiteroristickej koalície. Rozhýbal tak medzinárodnú arénu a prebudil nádej na odvrátenie návratu studenej vojny. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian 17. novembra požiadal Európsku úniu o aktivovanie článku 42 Lisabonskej zmluvy, ktorý zaväzuje členské štáty poskytnúť vojensky napadnutému členovi pomoc. Hollande bez konzultácie s Washingtonom s okamžitou platnosťou nadviazal vojenskú spoluprácu s Ruskom pri koordinácii leteckých úderov oboch krajín na postavenia Islamského štátu. Na jeho povel vyplávala 18. novembra lietadlová loď Charles de Gaulle k sýrskemu pobrežiu vo východnom Stredozemí. Rusko ju bude považovať za spojeneckú.

JUNCKER AKO REALISTA

Škody, ktoré protiruské obchodné sankcie Európskej únie spôsobujú Slovensku, Česku, Maďarsku, Rakúsku, Nemecku, Taliansku a iným členom EÚ, tlačia niektorých predstaviteľov dvadsaťosmičky k zamysleniam priam disidentského rázu. Strach pred veľmocenským atlantickým spojencom ich núti nevyslovovať ich nahlas a pred televíznymi kamerami. Nájdu sa však momenty, keď prekonávajú zábrany a hovoria na rovinu. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker začiatkom októbra šokoval auditórium

Jean-Claude Juncker

v nemeckom meste Passau výrokom, že Európa musí zlepšiť vzťahy s Ruskom a nemôže nechávať o tom rozhodovať Washington. V Kremli 18. novembra potvrdili, že Juncker napísal prezidentovi Vladimirovi Putinovi list, v ktorom naznačil možnosť zlepšenia obchodných vzťahov s Ruskom za predpokladu plnenia minských dohôd. Požiadal vraj špecialistov v Európskej komisii, aby preskúmali možnosť rozšírenia spolupráce EÚ s Eurázijskou hospodárskou úniou (EHÚ), ktorá je ruským integračným projektom. Putinov hovorca Dmitrij Peskov zareagoval skepticky, pretože Minsk II je blokovaný Kyjevom, a nie Moskvou. Napriek tomu sa dá Junckerov list chápať ako inšpirácia k nepriamemu zmierňovaniu vzájomných strát zo sankcií. Tie sa totiž netýkajú obchodnej výmeny EÚ s Bieloruskom, Kazachstanom, Arménskom a Kirgizskom, t. j. s ostatnými členmi EHÚ. Junckerovi odborníci možno dostali za úlohu zdokonaliť systém obchádzania sankcií presmerovaním obchodných tokov cez týchto členov EHÚ, samozrejme, s aktívnou, no tichou koordinačnou úlohou Ruska.

SANKCIE VOČI RUSKU SA OPÄŤ PREDĹŽIA

Americký prezident Barack Obama, nemecká kancelárka Angela Merkelová, britský premiér David Cameron, taliansky ministerský predseda Matteo Renzi a francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius, ktorý v Antalyi zastupoval prezidenta Françoisa Hollanda, sa dohodli, že v januári nenechajú vypršať finančné a obchodné sankcie proti Rusku. Naopak, predĺžia ich o ďalší polrok. K rozhodnutiu dospeli 16. novembra pred zavŕšením samitu skupiny G20 v tureckej Antalyi. Odôvodnenie nesie obvyklú formuláciu, že sankčný nátlak bude i v novom roku odpoveďou na údajné agresívne kroky Ruska voči Ukrajine. O zrušení sankcií sa vraj bude môcť uvažovať až po splnení všetkých podmienok dohody Minsk II. Bývalý ruský minister financií Alexej Kudrin, ktorý vedie Výbor pre občianske iniciatívy a patrí medzi kritikov hospodárskej politiky štátu, odhaduje, že sankcie znížia hospodársky rast Ruskej federácie o 1,5 %. Neoliberálne založeného Kudrina často citujú západní novinári, ktorí 21. novembra zverejnili jeho tvrdenie, že kúpna sila obyvateľstva tento rok po prvýkrát od začiatku tisícročia poklesla. Vzhľadom na signály o otep-

Alexej Kudrin

ľovaní vzťahov Západu s Ruskom počas spoločného boja proti teroristickému hnutiu Islamský štát vyvolalo predĺženie sankcií v Moskve určité sklamanie. Podnet na zbližovanie zintenzívnili teroristické útoky 13. novembra v Paríži, po ktorých francúzsky prezident François Hollande navrhol vytvorenie globálnej protiteroristickej koalície. Tá sa nemôže zaobísť bez účasti Ruskej federácie.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

AKO SA DÁVKUJE STRACH

Parížske teroristické útoky z 13. novembra možno považovať za výstrahu Francúzsku a zvyš ku Európy, aby nezabúdali, akí sú bezmocní a zraniteľní. Dávkovanie zastrašovaním sa musí postupne zvyšovať, pretože človek je tvor prispôsobivý a časom sa na zvýšenú mieru ohrozenia psychologicky adaptuje. Kým pred troma rokmi ešte predstavoval vrchol nebezpečenstva na rovine zastrašovacieho marketingu teror islamistickej siete al-Káida, predvlani začali médiá poúčať európsku verejnosť o tom, v čom je krutejšie a nebezpečnejšie hnutie Islamský štát. Najnovšia mediálna „osveta“ ide o krok ďalej opisovaním krutosti islamistického teroristického hnutia Boko Haram z Nigérie a okolitej západnej Afriky. Globálna informačná chobotnica

CNN tvrdí, že je ešte smrteľnejšie ako Islamský štát. Opiera sa o tabuľku organizácie s holubičím názvom Vision of Humanity. Tá zrátala, že Boko Haram sa vlani stalo najvražednejšou teroristickou organizáciou na svete. Pripravilo o život 6644 ľudí, kým Islamský štát „iba“ 6073. Boko Haram podnecuje migráciu z východnej Afriky na sever cez Saharu do Európy a medzi utečencov vraj infiltruje svojich členov alebo priaznivcov.

DIKTÁTU „POLITICKEJ KOREKTNOSTI“ SA UŽ VZPIERAJÚ I AMERIČANIA

Široko medializované teroristické útoky z piatka 13. novembra v Paríži vyplašili verejnosť v Spojených štátoch do takej miery, že väčšina Američanov teraz odmieta prijímanie utečencov zo Sýrie. Apologétom politickej korektnosti nepomohlo ani to, že zostavovatelia

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

prieskumu verejnej mienky označili migrantov formuláciou vzbudzujúcou ľútosť – „utečenci utekajúci pred občianskou vojnou v Sýrii“. Prieskum uskutočnila v dňoch 15. až 17. novembra agentúra Selzer & Co. z Des Moines v štáte Iowa na podnet Bloomberg Politics. Vstup sýrskym utečencom odmietlo 53 percent opýtaných. Len 28 percent respondentov súhlasí s pokračovaním vládneho programu prijať desaťtisíc utečencov s prihliadnutím na ich náboženské presvedčenie. Pod tým rozumeli uprednostňovanie kresťanov. Jedenásť percent súhlasí explicitne len s prijímaním kresťanov zo Sýrie. Poslanci Snemovne reprezentantov – dolnej komory Kongresu – odhlasovali pomerom hlasov 289 k 137 sprísnenie požiadaviek na preverovanie utečencov zo Sýrie a Iraku uchádzajúcich sa o presídlenie do USA. Zodpovednosť za lustrácie by mala pripadnúť FBI, ktorý by nádejným prisťahovalcom udeľoval certifikát, že nepredstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť Spojených štátov. Vydanie potvrdenia by vyžadovalo aj kladné vyjadrenia ministerstva pre vnútornú bezpečnosť a tajných služieb. Súcit americkej verejnosti s obeťami vojny hnutia Islamský štát proti Sýrii a Iraku celkovo ochabuje, podobne ako v západnej Európe. Mnohých Američanov znepokojujú správy o tom, ako sa migranti zo zóny bojov na Blízkom východe dostávajú na americký kontinent a nelegálne prekračujú južnú hranicu USA s Mexikom. Pri zadržaní sa neraz preukazujú falošnými pasmi, čo vyvoláva podozrenie z nekalých zámerov a zo spojenia s militantným islamistickými organizáciami. Americký prezident Barack Obama medzitým oznámil zámer vetovať spomínanú legislatívu Snemovne reprezentantov.

JUHOVÝCHODNÁ ÁZIA VYTVÁRA HOSPODÁRSKE SPOLOČENSTVO

Napriek neprestajným politickým, menovým, dlhovým a hospodárskym turbulenciám nestráca Európskej únia príťažlivosť ako vzor pre integračné úsilie Združenia krajín juhovýchodnej Ázie ASEAN. K 31. decembru chcú dokončiť proces premeny tejto pomerne voľnej regionálnej organizácie na hospodárske spoločenstvo.

ASEAN Economic Community (AEC) má byť hlavným z troch pilierov Spoločenstva krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN Community). V priebehu desiatich rokov ho má doplniť Politické a bezpečnostné spoločenstvo (ASEAN Political and Security Community) a Sociálno-kultúrne spoločenstvo (ASEAN Socio-Cultural Community). Dohodli sa na tom účastníci dvojdňového samitu desiatich členských štátov ASEAN v malajzijskej metropole Kuala Lumpur. Integračný projekt juhovýchodnej Ázie má vyše 50 rokov. Uskutočňovať ho začali miestni vizionári inšpirovaní európskym integračným projektom a podporovaní nadnárodnými investorskými kruhmi. Tým záležalo pri zrode ASEAN v auguste 1967 aj na tom, aby udržali juhovýchodnú Áziu, kde Spojené štáty viedli vietnamskú vojnu, pevne pod americ-

kým vplyvom. Washington sa vtedy bál šírenia vplyvu Číny a jej komunistickej ideológie do susedstva. Úzkosť pred čínskym obrom pociťuje i dnes vzhľadom na jeho deklarované presvedčenie, že éra jednopolárneho sveta a svetový poriadok Pax Americana musí ustúpiť mnohopolárnemu politickému a hospodárskemu usporiadaniu. Členmi ASEAN sú Brunej, Mjanmarsko, Indonézia, Filipíny, Malajzia, Singapur, Thajsko, Kambodža, Laos a Vietnam. Na samite prehovoril k ich predstaviteľom americký prezident Barack Obama, ktorý si neodpustil pripomenúť, aké dôležité je spoločné úsilie USA a ASEAN o zachova-

nie bezpečnosti a otvorených plavebných trás v sporných vodách. Bola to narážka na územné nároky Číny v Juhočínskom mori. Washington podporuje jej protivníkov – Filipíny, Vietnam, Malajziu, Brunej a Taiwan.

UKRAJINCI SI PRIPOMENULI 2. VÝROČIE EUROMAJDANU

„Stálo to za to?“ Čoraz viac obyvateľov východného suseda Slovenska odpovedá na túto otázku pokrčením pliec alebo zavrtením hlavou. Ukrajina si 21. novembra pripomenula druhé výročie začiatku vlny demonštrácií za európsku cestu rozvoja a pridruženie k Európskej únii. Dekrétom prezidenta Petra Porošenka sa táto udalosť slávi ako Deň dôstojnosti a slobody. Ukrajinská vláda 21. novembra 2013 prerušila prípravy na podpísanie asociačnej dohody s EÚ. Bolo to týždeň pred samitom EÚ s krajinami Východného partnerstva. Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč žiadal o odklad procedúry, čím podnietil vlnu dobre organizovaných protestov. Nepokoje v priebehu niekoľkých týždňov eskalovali do násilných zrážok s poriadkovými silami. O tri mesiace padol režim a pučisti nastolili tvrdú ukrajinizáciu prevažne ruskojazyčného Krymu, juhu a východu republiky. Tým vyvolali miestne antimajdany, ktoré potláčali hrubou silou s pomocou nájomných „revolucionárov“ za americký žold. Ukrajine sa odtrhol Krym a povstalci v Donbase vyhlásili nezávislú Doneckú a Luhanskú republiku. Občianska vojna urýchlila hospodársky a spoločenský rozvrat Ukrajiny, čo priviedlo túto potenciálnu obilnicu Európy na mizinu. Z patovej situácie na bojiskách v Donbase mali Ukrajinu vyviesť mierové dohody známe ako Minsk I a Minsk II. Z ich porušovania obviňuje Západ Rusko, čím odôvodňuje predlžovanie protiruských hospodárskych sankcií. Očakávané európske investície do obnovy vytunelovaného ukrajinského hospodárstva viaznu. Nové vedenie štátu rozpredalo a zadĺžilo krajinu. Západ ho udržiava pri moci veľkorysým vyzbrojovaním a militarizáciou života. Čoraz viac Ukrajincov nadobúda po dvoch rokoch presvedčenie, že Euromajdan bol osudnou chybou. (ps)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

KAŽDÝ, U KOHO SÚ DÔVODY, BUDE MONITOROVANÝ

Aká je pravdepodobnosť, že teroristi zaradia medzi ciele svojich útokov aj Slovensko? Vari najčastejšie sa opakujúca otázka dnešných dní zatiaľ nemá odpoveď. Po udalostiach v Paríži boli bezpečnostné opatrenia prijaté aj u nás. Ich prvým výsledkom je niekoľko zadržaných osôb. Po rokovaní vlády 18. 11. to potvrdil minister vnútra SR Robert Kaliňák. Na margo zákroku uviedol, že „pre bezpečnosť Slovenska bol dôležitý“. „Keď poviem, že monitorujeme všetkých občanov SR, aby sme zistili, kto z nich predstavuje bezpečnostné riziko, tak tiež nebudem ďaleko od pravdy, lebo to v podstate robíme stále,“ odpovedal Kaliňák na výzvu, aby komentoval slová premiéra Roberta Fica, ktorý v súvislosti s parížskym masakrom v televízii TA3 15. 11. prezradil, že každý moslim nachádzajúci sa na území SR je monitorovaný. „Podľa zákonov SR bude monitorovaná každá osoba, ktorá má byť monitorovaná. Každý jeden človek, u ktorého sú na to dôvody, bude monitorovaný,“ reagoval na otázku, či svoj výrok neprehodnotil, samotný premiér. „Nechcem vyvolávať nejaké negatívne pocity, ale pravda je taká, že s výnimkou Breivika v Nórsku prakticky vždy ide o predstaviteľov moslimov, pokiaľ ide o teroristické útoky,“ povedal v súvislosti so sťažnosťou Islamskej nadácie na Slovensku. Podľa slovenského premiéra je to, čo sa udialo vo Francúzsku, dôvodom na ostražitosť a využívanie všetkých legálnych možností boja proti terorizmu. Poukázal aj na potvrdenú informáciu nemeckej tajnej služby, že minimálne v stovke prípadov boli členovia ISIL verbovať svojich stúpencov v táboroch migrantov, a pripomenul potrebu ich monitoringu na východnom Slovensku i v Gabčíkove. Opäť – v rovnakom duchu ako jeho maďarský kolega Viktor Orbán – zdôraznil, že bezpečnosť štátu a jeho občanov vníma ako najvyššiu prioritu.

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

MIERNY POSUN V SLOVENSKEJ DIPLOMACII

Hoci by mali byť vonkajšie vzťahy vecou občanov danej krajiny, stali sa záležitosťou, do ktorej sa mieša priveľa aktérov: od veľvyslancov USA a generálov NATO až po rigidných eurofunkcionárov či domácich miestodržiteľov moci. Výnimkou nie je ani Slovensko. Mierny posun v jeho diplomatickom vystupovaní, ak sa to tak dá nazvať, podnietilo až dianie v Sýrii. Na októbrovom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničnú politiku v Luxemburgu hovoril šéf slovenského rezortu zahraničia pred európskymi diplomatmi o „novej situácii, ktorá nastala

navonok zdanie jemnej paniky – nielen smerom k našim občanom, ale aj smerom k zvyšku sveta. Ak niektorí hovoria, že je v hre samotná existencia EÚ, tak má Únia vážny problém. A musíme

sa vrátiť späť ku koreňom – k myšlienke celistvej a slobodnej Európy založenej na humánnosti a solidarite, pre štáty a národy naprieč zjednoteným kontinentom. Potrebujeme jednotnú Európu, ktorá bude pripravená rýchlo a spoločne reagovať,“ neodpustil si Kiska svoj zlozvyk s pátosom vstupovať Slovákom do svedomia. Miroslav Lajčák

vstupom Ruska do sýrskeho konfliktu“. Nebolo však jasné, či a koľkí ju vnímajú ako Miroslav Lajčák. „Sú rôzne názory členských štátov, ako na túto situáciu reagovať, aj pokiaľ ide o Baššára al-Asada, či s ním teraz komunikovať alebo vôbec,“ uviedol Lajčák s tým, že ak chce EÚ politické riešenie, a zároveň ostať aktérom v tomto procese, nesmie z neho vopred vylučovať tých, ktorí majú potenciál byť súčasťou riešenia krízy v Sýrii. A v súčasnosti ho podľa neho majú Rusko aj Asad.

PROTITERORISTICKÉ ZÁKONY V SKRÁTENOM LEGISLATÍVNOM KONANÍ

Vzhľadom na to, že SR nemá adekvátne zákony, je sprísnenie protiteroristickej legislatívy nutné. Existujúce právne predpisy na boj proti terorizmu totiž v aktuálnej situácii nestačia – treba ich novelizovať a doplniť. Na tomto závere sa 18. 11.

KISKA KARHAL RUSKO A VELEBIL NATO

Prezident SR Andrej Kiska sa 4. 11. zúčastnil na schôdzke hláv deviatich štátov strednej a východnej Európy a pobaltských krajín v rumunskej metropole. Ako informovala agentúra Reu ters, prezidenti vyjadrili „vážne znepokojenie z agresívneho postoja Ruska“ a podporili posilnenie prítomnosti NATO v jeho východnom krídle. Na to, aby boli vzťahy medzi NATO

PREZIDENTOV PATETICKÝ APEL

Opätovné rozdeľovanie Európy na západnú a východnú je holým faktom. Nemilá historická paralela znepokojuje aj prezidenta SR Andreja Kisku, ktorý na ňu upozornil na bratislavskom Tatra Summite (4. – 6. 11.). Nebezpečenstvo podľa neho spočíva v rétorike oživovania ducha minulosti. Následne poukázal na problémy, ktorým musí Európa denne čeliť: finančná kríza v Grécku, „ruská agresia na Ukrajine“ (ako poprevratové dianie v tejto neštandardnej krajine nazýva) či migračná katastrofa. „Celkovo vzbudzujeme

štátov zaviazali spojiť sily, aby zaistili „masívnu, dôveryhodnú a udržateľnú prítomnosť NATO v regióne“. V rozpore so správou agentúry Sputnik, podľa ktorej prezident ČR schôdzku ignoroval, TASR jeho účasť na nej nepriamo potvrdila, keď ho spolu s hlavami ďalších ôsmich štátov – Rumunska, Bulharska, Maďarska, Slovenska, Poľska, Estónska, Litvy a Lotyšska – zaradila medzi jej účastníkov. Na rozdiel od Kisku je však ťažko predstaviteľné, že by sa pod takéto absurdné, konfrontačné a protieurópske vyhlásenie podpísal Miloš Zeman.

Andrej Kiska

a Ruskom založené na dôvere, je vraj nevyhnutné, aby sa táto krajina „vrátila k rešpektovaniu medzinárodného práva, ako aj svojich medzinárodných povinností, zodpovedností a záväzkov“. V ďalšej časti spoločnej deklarácie sa lídri

uzniesla Bezpečnostná rada SR. Podľa jej šéfa Roberta Fica sa vytvorí pracovná skupina v zložení minister spravodlivosti, minister vnútra a riaditeľ SIS. Právnu asistenciu pri dopĺňaní niektorých predpisov poskytne Generálna prokuratúra SR. Skupina zhodnotí, či skutková podstata trestného činu teroru definovaného v Trestnom zákone zahŕňa všetky aktivity prichádzajúce do úvahy. Práva človeka obvineného z trestného činu teroru by nemali byť také isté ako práva iných obvinených. „Nebránime sa ani zmene ústavy, pokiaľ ide o základné práva týkajúce sa obmedzenia slobody,“ objasnil premiér. Ako doplnil, SR sa inšpiruje aj protiteroristickými zákonmi v iných krajinách. Zvažujú sa aj zmeny v zákonoch o SIS a policajnom zbore, ktoré posilnia oprávnenia agentov a policajtov. (jup)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

OFENZÍVA PROTI NEMECKU: PRI EMISNOM ŠKANDÁLE VOLKSWAGENU VÔBEC NEJDE O OVZDUŠIE

EŠTE ZAČIATKOM SEPTEMBRA BOL NEMECKÝ AUTOMOBILOVÝ KONCERN VOLKSWAGEN GROUP NA NAJLEPŠEJ CESTE PORAZIŤ TOYOTU A STAŤ SA SVETOVOU JEDNOTKOU. V PRVOM POLROKU PREDAL VYŠE PÄŤ MILIÓNOV VOZIDIEL A OČAKÁVAL NEMENEJ ÚSPEŠNÝ AJ DRUHÝ POLROK. NEMECKÁ EKONOMIKA ŠLIAPALA NA PLNÉ OBRÁTKY, NEZAMESTNANOSŤ KLESALA, PRÍJMY Z DANÍ VRCHOVATO PLNILI ŠTÁTNU POKLADŇU, MINISTER FINANCIÍ WOLFGANG SCHÄUBLE AVIZOVAL VYROVNANÝ ŠTÁTNY ROZPOČET A JEHO ŠÉFKA KANCELÁRKA ANGELA MERKELOVÁ ŽALA V MIENKOTVORNÝCH MÉDIÁCH SLÁVU ZA OTVORENIE HRANÍC MIGRANTOM VYDÁVAJÚCIM SA ZA UTEČENCOV ZO SÝRIE. NA POHĽAD IDYLKA PRIAM ROZPRÁVKOVÁ.

len na prvý pohľad – a rýchlo miznúca. Nemecku dochádzali ubytovacie kapacity pre migrantov, ktorých sa valilo podstatne viac, než vláda oficiálne odhadovala. Najprv Bavori a po nich zvyšok Nemecka sa na vlastnej koži presviedčali o agresivite prevažne mladých mužov z Ázie a Afriky, ktorí začali zaplavovať mestá a obce spolkovej republiky.

Nemcom svitalo, že ich vlasť sa stala obeťou invázie. Stúpajú počty tých, ktorí cítia, že na ich domovinu sa útočí, aj keď nie priamo tankami a lietadlami. Niektorí si spomenuli na starý vtip o niekdajšom čínskom vodcovi Maovi Ce-tungovi, ktorý pripomínal susedom, že ich Číňania môžu dobyť aj bez strelných zbraní, keď sa na nich vrhnú v miliónových počtoch a ubijú ich čiapkami.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

DIVOKÝ SLED UDALOSTÍ

Ospanlivejších Nemcov prebudila 18. septembra správa americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA), že Volkswagen Group porušil americké predpisy o ochrane ovzdušia, keď vybavil svoje naftové preplňované motory TDI softvérom, ktorý umožňoval falšovať namerané hodnoty oxidov dusíka. Preto EPA nariadila zvolanie státisícov osobných áut značiek Volkswagen Jetta, Jetta SportWagen, Volkswagen Beetle, Volkswagen Golf, Volkswagen Passat a Audi A3 z rokov 2009 až 2015. Emisného škandálu sa okamžite chytili právni zástupcovia majiteľov týchto a ďalších značiek v USA, Kanade, Ázii i v Európe. Obrovi z Wolfsburgu sa roztriasla pôda pod nohami. Nemecko je hospodárskou baštou Európy. Má štvrtú najväčšiu ekonomiku na svete a takmer tretinu HDP vytvára priemyselnou výrobou. Jej nosným odvetvím je už vyše sto rokov strojárenstvo a v ňom po desaťročia automobilový priemysel. Volkswagen AG je najväčším nemeckým podnikom, ktorý má doma a v zahraničí vyše pol milióna zamestnancov. Dlhodobejší pokles odbytu a strata dobrého mena značky by mohli spôsobiť hospodárstvu spolkovej republiky a okolitých štátov, vrátane Slovenska alebo Česka, kde má VW závody a subdodávateľské siete, ťažké škody. V priebehu týždňa sa riaditeľ pobočky VW v USA verejne ospravedlnil, aby pribrzdil zosun na akciových trhoch. Ďalší deň odstúpil šéf Volks wagen Group Martin Winterkorn. V nasledujúcich 24 hodinách predstúpil pred televízne kamery nemecký minister dopravy Alexander Dobrindt s priznaním, že koncern manipuloval s výsledkami emisných testov na oboch brehoch Atlantiku. Medzitým sa postupne rozširovala paleta inkriminovaných motorov a VW bol donútený začať zvolávať do servisov milióny áut prakticky po celej planéte. Potenciálne najťažšie škody môžu privodiť koncernu právnici. Vytvorili globálnu pyramídu supov so špičkou a neformálnym koordinačným centrom za veľkou mlákou. Na Slovensku sa postihnutých majiteľov v októbri ujal právnik Michal Ďurina, ktorý verí, že oklamaní vodiči nevyjdú z tejto kauzy naprázdno.

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

NEDOPUSTIŤ PREPOJENIE NEMECKA S RUSKOM

Kauza odhalila hanebnú viacročnú prax, za ktorú si Volkswagen bezpochyby zaslúži morálne odsúdenie, právny postih a pokutu. Týmito stránkami aféry sa doširoka zaoberajú médiá hlavného prúdu. My si všimneme to, čo vedome, alebo nevedome prehliadajú. To, čo rozhnevalo nemeckú verejnosť: dvojitý meter a geopolitické súvislosti. „Milý Volkswagen, toto bola tvoja najväčšia chyba.“ Pod takýmto titulkom sa známy ekonomický portál zerohedge.com zamyslel nad dôvodom, prečo v USA naparili Volkswagenu mnohonásobne vyššiu pokutu za triky s emisiami než automobilke GM, ktorá zatajovala chybný systém zapaľovania rozdeľovača a spôsobila smrť alebo zranenie viac ako 124 osobám. Volkswagen nespôsobil smrť nikomu. Napriek tomu dostala GM pokutu 900 miliónov dolárov, kým VW až 6,5 miliardy eur. Autor analýzy podloženej grafmi a tabuľkami konštatoval, že VW nemal vo Washingtone na rozdiel od GM dosť vplyvných lobistov. Niečo na tom určite bude, no vec má temnejšiu stránku, do ktorej sa americké mediálne portály radšej nepúšťajú. Zapácha vysokou politikou. Začnime zostra citátom: „Spojenie nemeckého kapitálu a technológií a ruských prírodných zdrojov a pracovných síl je kombináciou, ktorá straší Spojené štáty.“ Výrok pochádza z prednášky Europe: Destined for Conflict! (Európa predurčená na konflikt), ktorú mal vo februári George Friedman, známy geostratég, rodák z Maďarska, zakladateľ a riaditeľ amerického think-tanku Stratfor. Dá sa vidieť na YouTube, trvá 72 minút a neobyčajne otvorene nadväzuje na poučku, ktorú už skôr spomenul inými slovami Friedmanov nemenej renomovaný kolega a rodák z Poľska Zbigniew Brzezinski. Aj on ju prevzal od predchodcov, ktorí navigovali postup Spojených štátov vo svete a pred nimi geopolitické manévrovanie Britského impéria. Spočíva na prostej zásade, že ten, kto ovláda Euráziu, ovláda svet. Hnacou silou správania Británie a USA ako superveľmocí 19. a 20. storočia bolo úsilie vytvoriť

alianciu na ovládnutie tohto obrovského vnútrozemského priestoru alebo aspoň zabrániť iným mocnostiam, aby sa spájali do eurázijskej aliancie a ohrozili dominantné postavenie Británie, resp. Spojených štátov vo svete.

KLADIVO NA NEMECKO

Rozdúchavanie občianskych vojen, organizovanie farebných revolúcií a zvrhávanie režimov v krajinách Blízkeho a Stredného východu umožnilo rozložiť atlantickým „šíriteľom demokracie“ v posledných rokoch viacero krajín. Pásmo rozvratu siaha od Afganistanu cez Irán a Blízky východ do severnej Afriky. Tzv. arabská jar zradikalizovala miestne obyvateľstvo a destabilizovala politické pomery, čo urýchlilo únik kapitálu, odstrašilo investorov a zbedačilo obyvateľstvo. Nie je ťažké podnietiť v takom chaose desiatky miliónov obyvateľov k migrácii za lepším životom. Tok migrantov sa v dobe internetu, sociálnych sietí a navigácie adresovanej osobne každému majiteľovi smartfónu dá viesť po ľubovoľných trasách do ktorejkoľvek vzdialenej destinácie. Dlhodobá stratégia USA voči európskym štátom je udržiavať ich v stave trvalej podriadenosti, a predovšetkým držať na uzde Nemecko ako výrobnú dielňu starého svetadielu a tmel jeho stredu. Ukotvenie Nemecka v Európskej únii a tlačenie národných členských štátov do unifikovaného odnárodneného superštátu sa sociálnym inžinierom spoza Atlantiku podarilo len čiastočne. Prebieha na ich vkus príliš pomaly a naráža na odpor zdola. Globalistickej eurokracii chýba k dokonalosti odnárodnený, odkultúrnený a „európsky sa cítiaci ľud“. Sklamalo ich aj Nemecko, keď sa vytrvalo snaží sedieť na dvoch stoličkách: na vazalskej, po máji 1945 priviazanej k USA, a na vlastnej, emancipovanej nemeckej. Nemcom podávajú ruky spoza Ukrajiny a z východnej Ázie Rusko s Čínou. Vidia v ňom optimálneho partnera pre napĺňanie spoločných vízií všestranného rozvoja pevninskej masy Eurázie. Volkswagen v septembri otvoril závod na výrobu motorov VW v ruskej Kaluge. Žiadna demokraticky ustanovená nemecká vláda si

nemôže dovoliť ignorovať záujmy vlastného národa a odmietať prehlbovať väzby s Ruskom a Čínou. Jedine ak by sa demokracia pod nejakou zámienkou vyradila z hry. Francúzsko ukazuje, že sa to dá. Zo začiatku opatrne. Stačí niekoľko teroristických útokov a vyhlásil sa výnimočný stav. Dočasný, no s perspektívou predlžovania, keby teror pokračoval. Milióny „nájazdníkov“ z Ázie a Afriky ľahko uvrhnú Nemecko do chaosu a dovedú k vyhláseniu výnimočného stavu. Obíde sa to i bez bombových teroristických útokov. Kým prekročia počty migrantov na budúci rok mieru únosnosti, môžu bežať proti Nemecku kampane podkopávajúce jeho hospodársku výkonnosť.

ROZLOŽIŤ Z VNÚTRA

Nafukovanie emisného škandálu Volkswagenu patrí medzi také. Obzvlášť, keď raz niektorý americký súd vydá rozsudok zaväzujúci VW k takým horibilným sumám odškodňovania, že ho ochromí a odkáže na finančné injekcie z Berlína. Nemeckí priemyselníci potom budú klásť menší odpor ultimátam amerických rokovacích partnerov pri finišovaní prípravy série dohôd Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP). Zdravý a silný Volkswagen by bol v takom nerovnoprávnom partnerstve tŕňom v oku amerických záujmov. Jedným z dôvodov vydierania VW a nemeckej vlády prostredníctvom škandalizovania aféry s emisiami VW bude asi snaha neoliberálnych kruhov v USA i v Bruseli, Frankfurte a Berlíne vynútiť si zmenu dohody o hlasovacích právach VW Group. V súčasnosti drží Porsche Automobil Holding SE 50,20 % hlasovacích práv napriek kapitálovej účasti iba 32,4 %. Dvadsať percent hlasovacích práv prináleží krajinskej vláde Dolného Saska s kapitálovou účasťou 12,7 %. Mienkotvorné médiá sa potom postarajú o to, aby popísali tento stav ako neférový a neudržateľný. Ak zahraničný kapitál ovládne VW, bude ho môcť „zreformovať“, čo sa bude rovnať rozkladu zvnútra v rámci ofenzívy proti Nemecku. Dôsledky amerikanizácie európskej subdodávateľskej siete by sa dotkli i Slovenska.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Matej Ivanko

ČIERNA HORA SA BÚRI PROTI VSTUPU DO NATO

OKTÓBER SA V ČIERNEJ HORE NIESOL V REVOLUČNOM DUCHU. ODOHRÁVALI SA TU PROTESTY PROTI SÚČASNEJ VLÁDNUCEJ GARNITÚRE A JEJ SNAHÁM O VSTUP DO NATO. NA ČELE KRAJINY V SÚČASNOSTI STOJÍ PREMIÉR MILO DUKANOVIĆ. PRI MOCI JE OD ROKU 1991 A POČAS TOHTO OBDOBIA SA STRIEDAL NA POSTOCH PREMIÉRA A PREZIDENTA. NO KRAJINU VIEDOL NA OBOCH POSTOCH, PRETOŽE TU PLATÍ NEPÍSANÉ PRAVIDLO, ŽE HLAVNÉ SLOVO MÁ VŽDY AUTORITATÍVNEJŠIA OSOBA.

paradoxné, že Milo sa dostal k moci podobnými protestmi, akými sa ho snaží zvrhnúť súčasná opozícia. Vtedy mal podporu ľudu pre svoje prosrbské názory a bol blízkym kolegom bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševića. No konflikt v 90. rokoch poznačil balkánske krajiny, Milo zmenil svoje názory a zasadzoval sa za úplné osamostatnenie od Srbska. Krajiny sa definitívne rozdelili až v roku 2006 potom, ako sa konalo referendum. Ľudia teraz tento krok a oddelenie od Srbska nevnímajú pozitívne. Pochopili, že v únii so Srbskom – bohatšou krajinou, by mali viac možností. V médiách súčasne bežia správy, ako sa krajine darí vo všetkých odvetviach, no na životnej úrovni bežného občana sa to neprejavuje a mnoho mladých ľudí musí cestovať za prácou do zahraničia.

Dvadsaťpäťročné vládnutie súčasného premiéra, mnoho afér a nakoniec v septembri avizované rokovania o vstupe do NATO boli tou poslednou kvapkou a ľud pod vedením opozičnej strany Demokratski Front vyšiel do ulíc. Pred budovou úradu vlády vybudovali stanový tábor a javisko, kde po večeroch vystupovali predstavitelia opozície a ich sympatizanti, aby sa ľudu dodala odvaha a energia potrebná na zmenu systému. Polícia zabezpečila celú sústavu vládnych budov a priľahlé uličky oceľovými zábranami a odvtedy sa tu striedali hliadkujúce poriadkové milície. Prvý masovejší protest sa konal 17. 10., kde jeden z lídrov opozície Andrija Mandić predniesol ultimátum: „Ak do soboty nebude zostavená dočasná vláda a Dukanović neodstúpi, do Podgorice príde celá Čierna Hora!“

23 Tento protest sa nezaobišiel bez výtržností, zranili a zatkli niekoľko jeho účastníkov. Andriju Mandića a ďalšieho lídra opozície Nebojšu Medojevića brutálne zbili. Protest po zásahu polície ukončili a stanový tábor zbúrali. Médiá u nás o ňom neinformovali, prípadne priniesli len stručnú informáciu. Viaceré internetové stránky uverejnili, že protesty sú z úzadia organizované Ruskom a Srbskom. Ďalší z lídrov protestov Milan Knežević vtedy vyhlásil: „Ak sa dokáže, že za protestmi stojí Moskva alebo Belehrad, som pripravený odísť z politiky.“ Druhý, a zároveň najmasovejší protest sa konal podvečer 24. októbra na Námestí republiky. Odtiaľ sa dav spolu s opozíciou presunul pred úrad vlády. Na pódiu tu prednášali nielen opoziční politici, ale aj profesori z fakulty matematiky a fyziky, zo združenia dôchodcov a rôzni iní. Vo vetre viali vlajky s národnými symbolmi. Kde-tu bolo vidieť aj vlajku Srbska či Ruskej federácie, a to všetko za spevu protestných piesní. Medzi protestujúcimi bolo veľa starých ľudí aj viacero srbských nacionalistov s insígniami a tradičnou čiapkou, ba aj ortodoxných kňazov. Foto: Ludwik Rudnicki

Pri niektorých rečníkoch starým ľuďom dokonca vyhŕkli slzy, ktoré sa leskli v nočnej žiare reflektorov. Prejavy boli naozaj výborné, plné emócií a vyhliadok na lepšiu budúcnosť s odvolávaním sa na slávu starých časov. Viacero rečníkov vyzvalo ozbrojené zložky, ktoré stáli medzi úradom vlády a ľudom, aby sa zamysleli nad tým, koho záujmy hája, pridali sa k protestujúcim a zahodili ochranné štíty. To všetko s pokrikom: „Bacite štitove!“ Po prejavoch dav uvoľnil cestu, ktorou prešli opoziční predstavitelia k budove úradu vlády, a žiadali, aby im umožnili vstúpiť dnu. Ozbrojenci ich však nepustili, a tak uviazli medzi zábranami a protestujúcimi, ktorí sa okolo nich zoskupili. Z pódia potom hrala hudba a davom sa niesli pokriky ako: „Milo lopov!“ (Milo zlodej) a „Kerovi!“ (psi). Na okraji davu sa zhromažďovali zväčša mladší ľudia, dokonca tu boli skupinky detí vo veku 10 – 15 rokov. Boli v kapucniach a cez tvár mali prehodené šatky, niektorí dokonca nasadené plynové masky. Na okraji, kde už dav redol, sa ľudia miešali s novinármi v žltých vestách s nápisom PRESS. Tu som sa

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

mesto je plné policajtov, ktorí aj naďalej budú naháňať protestujúcich. Plyn zasiahol všetkých ľudí, a tak sme zastavili na priľahlej križovatke, odkiaľ sme sa snažili zistiť, ako to vyzerá na moste a pred úradom vlády. Most bol úplne zahalený v dyme a bolo v ňom vidieť len pohybujúce sa lúče policajných svietidiel. V tom momente na križovatke zastavilo neoznačené biele auto, z ktorého cez okná policajti opäť začali strieľať granáty. Dvaja muži zobrali zo zeme kamene a hodili ich smerom na auto. V tom momente sme už utekali preč, no počuli sme, ako skaly zasiahli predné sklo auta. Po meste ešte dlho do noci jazdili policajné autá a sanitky. Onedlho domácimi médiami prebehla informácia, že po protestoch si policajti zo špeciálnej jednotky vyliali zlosť na mužovi menom Mijo Martinović, ktorý paradoxne iba prechádzal autom po meste. Muži zákona ho vyvliekli z auta a zbili tak, že skončil s niekoľkými zlomeninami v nemocnici. Veliteľ tejto Špeciálnej protiteroristickej

jednotky (SAJ) Radosav Lješković pre médiá povedal, že nie je možné určiť, ktorí muži tento zločin vykonali. Na Mijovu podporu sa v Podgorici konal protest proti policajnej brutalite. V utorok 27. 10. boli oceľové zábrany okolo úradu vlády odstránené a ďalší protest bol naplánovaný na 28. 11., tesne pred vstupom Čiernej Hory do NATO, ktorý bol avizovaný na 1. decembra (po uzávierke tohto čísla). Je naozaj smutné, že krajina, ktorá v roku 1999 trpela bombardovaním jednotiek NATO, sa má teraz stať jeho členom. Domáce obyvateľstvo jednohlasne volá po spravodlivosti, no niet nikoho, kto by ich vypočul. Je totiž pravdepodobné, že opozícia ťahá za rovnaký koniec povrazu ako súčasná vláda. Nasvedčujú tomu predošlé udalosti a fakt, že skúsení politici musia vedieť, že takýmito protestmi sa nemôžu dostať k moci, pretože proti nim stojí nepomerne väčšia sila. Na politické hry opäť zneužili a oklamali tie najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva.

25 dozvedel, ako je možné, že sa jeden človek udržal pri moci takú dlhú dobu aj napriek zlej sociálnej situácii v krajine. Pred voľbami tu prebieha akési kupovanie hlasov – ľudia sú ochotní za 20 a viac eur prepožičať svoje volebné doklady, ktoré im po ukončení volieb vrátia. Istí študenti sa zmienili aj o tom, ako polícia počas minulých protestov použila mladých chlapcov na vyprovokovanie davu a rozpútanie násilia medzi nimi a policajnými zložkami. Zaujímavá bola aj informácia o výške majetku súčasného premiéra, ktorá ho vyniesla na 20. priečku v rebríčku najbohatších prezidentov (pozn. Čierna Hora má len okolo 620 000 obyvateľov). Trochu neskôr okolo 22. hodiny vyhlásila opozícia desaťminútové ultimátum, počas ktorého ešte premiér môže opustiť svoj úrad. Potom viacerí zaregistrovali, ako sa partia mladých chlapcov snaží dogúľať po zemi dlhé drevené tyče až k oceľovým zábranám. Jeden muž duchaplne zareagoval, zobral ich a odniesol preč. Nato zozadu pribehol chlapec, ktorý v okamihu rozkýval a zhodil zábrany. Protestujúci začali hádzať zozadu do policajtov svetlice

a pred kordón dopadla aj zápalná fľaša. Hoci mal tento chlapec šatku cez pol tváre, podľa jeho malého vzrastu a očí bolo možné jasne rozoznať, že nemá viac ako 15 rokov. K násilnostiam sa pridávali viacerí, prevažne mladí ľudia. Policajti odpovedali paľbou granátmi so slzotvorným plynom a dav bol nútený dať sa na ústup. Jeden muž sa snažil dav upokojiť a zastaviť, aby neopustil svoje postavenie. Salvy granátov dopadajúce medzi ľudí však boli také vytrvalé, že ľudia sa takmer ihneď opäť dali na ústup. Dav utekal na priľahlý most, cez ktorý sa ľudia chceli dostať do mesta, preč od policajtov. Za mnou utekal pravoslávny kňaz, ktorý svojim rúchom chránil ženu a snažil sa ju odviesť do bezpečia. No na druhej strane mosta sa odrazu objavili policajti a tiež pálili medzi ľudí granáty s plynom. Na konci mosta však bolo možné vyhnúť sa im a ľudia sa rozpŕchli na všetky strany. Jeden mladý muž bežiaci popri mne mi po mojej otázke: „Prečo policajti toľko strieľajú, keď sa ľudia už rozutekali?“ povedal, aby som šiel domov, lebo Foto: Ludwik Rudnicki

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Roman Michelko

PREDVOLEBNÁ ŠACHOVNICA AJ KEĎ SA VOĽBY BUDÚ KONAŤ AŽ PIATEHO MARCA, ZDÁ SA, ŽE TRENDY SÚ UŽ VIAC-MENEJ JASNÉ A PREDVOLEBNÉ KARTY ROZDANÉ. SAMOZREJME, STAŤ SA EŠTE MÔŽE VŠELIČO. JE MOŽNÉ, ŽE TESNE PRED VOĽBAMI BUDE ODPÁLENÁ AFÉRA TYPU GORILA, KTORÁ NANOVO ZAMIEŠA KARTY. ALE ODHLIADNUC OD TAKÝCHTO NEPREDVÍDATEĽNOSTÍ SA ZDÁ, ŽE VEĽKÉ PREKVAPENIE ČAKAŤ NEMÔŽEME.

nes môžeme už takmer s istotou konštatovať skutočnosť, že opozícia nevygenerovala lídra, ktorý by sa dokázal postaviť Ficovi ako rovnocenný protihráč. Je už celkom jasné, že Procházkov politický projekt Sieť ako reálna alternatíva SMER-u skončil v štádiu zbožného priania. Čo je však podstatne horšie, Procházka vďaka politickej naivite (Matovičova nahrávka) a svojim osobným vlastnostiam (neschopnosť komunikovať v strane či s potenciálnymi politickými partnermi, ale ani s voličmi) drží pôvodný potenciál strany (zisk v prezidentských voľbách bol nad 20 %) na sotva polovici jeho hodnoty. Staré pušky KDH a Most-Híd sú na svojom štandarde oscilujúcom okolo 8 % a ako sa ukázalo, zjavne nedokážu ponúknuť voličom v programovej či personálnej oblasti nič nové. Zároveň sa súčet preferencií spomenutej trojice vytrvalo drží pod úrovňou 30 %, čo rozhodne nedáva šancu na vytvorenie reálnej alternatívy voči vláde SMER-u. Ďalším viac-menej istým politickým hráčom je (nová) SNS. Je takmer isté, že hranicu 5 % na vstup do parlamentu prekročí, dokonca jej reálne preferencie môžeme očakávať niekde na úrovni 6 – 8 %. Pri tejto strane si treba uvedomiť, že jej vstup do pravicovej koalície je determinovaný neúčasťou strany Most-Híd, čo je nerealistické. Ak by pravica potrebovala na prečíslenie SMER-u ďalšieho koaličného partnera, vždy siahne skôr po Moste-Híd ako po SNS. No a ak existuje v slovenskej politike nejaká istota, je to nemožnosť koaličného spojenia

SNS s akoukoľvek z maďarských strán už len preto, lebo takéto potenciálne spojenie by spôsobilo rozvrat v straníckych štruktúrach SNS. Okrem už spomenutých strán tu máme aj „mladé pušky“, alebo inak – antismerácky Taliban. Strany, ktoré kategoricky vylučujú akúkoľvek spoluprácu so SMER-om, sú SaS a koalícia OĽaNO – Nova. Zásadný problém oboch spomenutých strán, resp. strany a koalície, je v tom, že ich lídri sú absolútne nevypočítateľní a navyše účasť v parlamente nemajú vôbec istú. V prípade SaS je aj vďaka imigračnej kríze a častým vystúpeniam Richarda Sulíka v nemeckej televízii možné, že svoj parlamentný angažmán obháji. Jeho problém je však v tom, že ho nemôžu voliť nemeckí voliči a na Slovensku sa v tejto oblasti v zásade nemá voči komu vymedziť. Ešte oveľa zložitejšia je situácia v koalícii OĽaNO – Nova. Pôvodná predstava, že spojením Matoviča a Lipšica vznikne silný synergický efekt, ktorý vygeneruje lídra opozície, v plnej miere zlyhala. Neorganické spojenie parlamentného klauna a starej politickej štruktúry pôsobilo presne opačne. Preferencie koalície sú dlhodobo pod úrovňou pôvodných preferencií samotného OĽaNO, a navyše je tu zvýšená sedempercentná hranica potrebná na vstup koalície do parlamentu. Zdá sa, že Matovič s Lipšicom stoja pred veľkou dilemou. Buď budú hrať ďalej adrenalínový šport a dúfať, že prah 7 % nakoniec prekročia, alebo pokorne priznajú svoju slabosť a znovu sa zmenia

27 z koalície na otvorenú kandidátku OĽaNO, na ktorej nebudú lipšicovci ako plnoprávni členovia, ale len ako hostia. Tým by len deklarovali, že si neveria, a Matovič má príliš veľké ego, aby niečo také verejne pripustil. Opozícia si svoju tristnú situáciu v podstate uvedomuje, preto trojica strán Sieť, KDH a Most-Híd odmietla výzvu SaS a koalície OĽaNO – Nova na jednoznačnú deklaráciu odmietnutia koalície so SMER-om. Trend je presne opačný a pravicová verejnosť začína byť postupne spracovávaná komentármi jej popredných analytikov. Už názvy komentárov – Zrušme to pravicové tabu, Doba sa zmenila, Ísť do koalície so SMER-om by sa malo stať prijateľnou alternatívou – naznačujú veľmi veľa. Napriek tomu je pri odhade politického usporiadania po voľbách ešte viacero neznámych. Tým zásadným je, či bude môcť SMER vládnuť sám, alebo bude potrebovať koaličného partnera či partnerov, a ak, ktorí to budú. Absolútne vylúčená nie je ani možnosť, že pravicová opozícia za istých okolností (veľký korupčný či iný škandál SMER-u tesne pred voľbami) a za predpokladu,

že sa do parlamentu dostane aj SMK a SaS, prečísli SMER, ba dokonca aj SMER spolu so SNS. V tom prípade by sa však pravica dala na veľmi riskantnú cestu koalície s nevypočítateľným Matovičom a Sulíkom. Takáto megakoalícia plná osobných záští a predpojatostí by sotva vydržala celé volebné obdobie. Preto je veľmi neisté, či by lídri Siete, KDH a Mostu-Híd do takéhoto dobrodružstva išli. Pri politickej analýze predvolebného vývoja nemôžeme nespomenúť strany, ktoré síce nemajú reálnu šancu dostať sa do parlamentu, ale predsa len už svojou existenciou ovplyvnia volebné výsledky. Sú to predovšetkým SDKÚ, SKOK a Šanca. Bolo by obrovským prekvapením, ak by ktorákoľvek z týchto strán prekročila hranicu 5 %, spolu však dokážu viazať približne 8 – 9 % pravicových hlasov. Tým v konečnom dôsledku pomáhajú SMER-u. Zdá sa však, že v ich prípade je motivácia kandidovať nielen pozitívna – udržať sa v politike, ale aj negatívna – oslabiť svojich bývalých straníckych kolegov. To, v ktorom z týchto zámerov budú úspešnejší, sa dozvieme piateho marca budúceho roku.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Tibor Eliot Rostas

VLASTIZRADCOVIA V ABSOLÚTNEJ TICHOSTI A MLČANÍ VEREJNOPRÁVNYCH MÉDIÍ PRIJALO STOPÄTNÁSŤ POSLANCOV SLOVENSKÉHO PARLAMENTU 12. NOVEMBRA 2015 NÁVRH NA VYSLOVENIE SÚHLASU S PRÍTOMNOSŤOU ZAHRANIČNÝCH OZBROJENÝCH SÍL NA ÚZEMÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY V SÚVISLOSTI S ICH PÔSOBENÍM V NATO FORCE INTEGRATION UNIT (NFIU). OKREM TOHO, ŽE TÝMTO AKTOM PRISÚDILI SLOVENSKU PODRADNÝ ŠTATÚT PROTEKTORÁTU, NAPLNILI AJ SKUTKOVÚ PODSTATU TRESTNÉHO ČINU PODĽA § 311 – VLASTIZRADY. 28

ňa 20. júna 1991 odišiel z územia vtedajšej ČSFR posledný transport so sovietskymi vojakmi, ktorých bolo na našom území 73 500, spolu so 40-tisíc rodinnými príslušníkmi, 1 220 tankmi a 2 505 bojovými vozidlami pechoty. Prvýkrát od roku 1991 sa však Slovensko prostredníctvom parlamentnej demokracie rozhodlo, aby v našej krajine opäť sídlili ozbrojené sily, ktoré nie sú pod velením našej armády. To, čomu hovoria demokracia, nás teda priviedlo k opätovnému statusu protektorátu. Je toto naozaj vôľa ľudu? Na celom tomto odsúdeniahodnom akte je však zarážajúce, ako o ňom médiá, ktoré nám majú slúžiť, mlčali. Verejnoprávna Slovenská televízia nepriniesla o tomto čine ani jednu jedinú informáciu. Veď prečo aj? Napokon, nič nové – deklarovali sme len svoju euroatlantickú hodnotovú orientáciu. A deklaroval ju aj prezident Kiska, ktorý v rámci schôdzky najvyšších predstaviteľov deviatich krajín strednej a východnej Európy a pobaltských štátov (bez účasti Miloša Zemana) 4. 11. 2015 v ru-

munskej Bukurešti vyjadril „vážne znepokojenie“ z „agresívneho postoja“ Ruska a podporil prítomnosť NATO v tomto regióne. Problém je v tom, že toto je orientácia na agresívnu a vyhladzovaciu organizáciu medzinárodného terorizmu, ktorý nás stále viac zaťahuje do svojich vojnových plánov. To, čo poslanci schválili, je styčný integračný tím NATO, ktorého prioritnou úlohou je zvýšenie akcieschopnosti NATO a uľahčenie nasadenia jednotiek veľmi rýchlej reakcie a jednotiek rýchleho nasadenia. Inými slovami, Slovensko sa o ďalší stupeň zviditeľnilo ako nepriateľ a potenciálny cieľ Ruska. Napokon, o tom, že sa tu chystá vojna, hovoríme v celonárodných médiách jasnou rečou od roku 2012. Máme tu však mnoho idiotov, ktorí dostali zaplatené za odvádzanie pozornosti ľudí od zásadných tém a problémov. Aj preto sa takýto hrôzostrašný zákon schváli a takmer nikto v tejto krajine o tom ani netuší. Keby ľuďom len v jeden jediný večer namiesto Farmy a Kriminovín pustili to, čo ich reálne čaká, tento systém by sa zrútil... A nie, neverte

tomu, že by ich to nezaujímalo, oni o tom totiž opäť ani netušia. Ich životy sú zas a opäť len pascou škrečkov v kolese, kde im médiá tvoria realitu plytkých potešení. Okrem toho, že Kiska spolu s plejádou poslancov zaťahuje Slovensko do vojnového konfliktu, dopúšťa sa s nimi aj trestného činu vlastizrady. Tento paragraf hovorí o tom, že „Občan Slovenskej republiky, ktorý v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom spácha trestný čin úkladov proti Slovenskej republike, teroru, záškodníctva alebo sabotáže, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie. § 312 Úklady proti Slovenskej republike (1) Kto sa násilím alebo hrozbou násilia pokúsi a) zmeniť ústavné zriadenie, porušiť samostatnosť alebo zvrchovanosť Slovenskej republiky...“ Rehoľníci Spoločnosti sv. Bazila Veľkého reagovali na túto udalosť otvorenou výzvou, kde uvádzajú: „Týmto hlasovaním ste však zradili slovenský národ, jeho suverenitu i kultúrne a kresťanské dedičstvo našich vierozvestov – sv. Cyrila a sv. Metoda, spasiteľnú vieru v Kristovo evanjelium. Prečo? Pretože niektorí členovia Severoatlantickej aliancie (ktorým svojím hlasovaním vyjadrujete súhlas s pobytom na území SR) v napojení na zahraničné teroristické skupiny sú spoluzodpovední za masové vyvražďovanie civilistov napr. v Juhoslávii, Líbyi, Afganistane či v Iraku. Toto vaše osobné rozhodnutie môže mať nepredvídateľný podiel na zániku Slovenskej republiky, ako aj Európy!” Najväčší problém však tkvie v tom, že o našej krajine a osudoch rozhodujú ľudia bez akejkoľvek morálnej a intelektuálnej spôsobilosti. Jedným z mnohých príkladov je reakcia poslanca Drobu: „Radšej budem, keď bude v tej základni Holanďan než opitý Slovák.“

POSLANCI, KTORÍ HLASOVALI ZA PRIJATIE ZÁKONA:

Klub SMER-SD Andreánsky Ladislav, Babič Ján, Bagačka Michal, Baláž Vladimír, Baška Jaroslav, Brixi Otto, Bublavý Dušan, Čaplovič Dušan, Če-

pák Rastislav, Číž Miroslav, Daniš Zoltán, Demian Jaroslav, Duchoň Daniel, Faič Vladimír, Fitz Peter, Gabániová Darina, Galis Dušan, Gašparovič Štefan, Gaži Peter, Géci Milan, Tibor, Goga Pavol, Grečková Lea, Halúz Milan, Hambálek Augustín, Holeva Viliam, Hreha Štefan, Hufková Eva, Choma Igor, Janíková Mária, Jarjabek Dušan, Jasaň Viliam, Ježík Jozef, Kamenický Ladislav, Kéry Marián, Kolesík Andrej, Kondrót Maroš, Košútová Magda, Kovačócy Marián, Krajkovič Mikuláš, Kubánek Stanislav, Kučerová Viera, Laššáková Jana, Lebocký Tibor, Lišková Iveta, Lukša Michal, Mamojka Mojmír, Martinák Ľuboš, Martvoň Anton, Matejička Vladimír, Mazúrová Viera, Mojš Milan, Muňko Dušan, Náhlik Peter, Nachtmannová Oľga, Panáček Milan, Pavlis Pavol, Pavlovičová Svetlana, Pellegrini Peter, Petrák Ľubomír, Petráš Vladislav, Petro František, Raši Richard, Riapošová Bibiána, Rošková Ľubica, Susko Boris, Šedivcová Viera, Šuca Peter, Tomanová Viera, Valocký Jozef, Vaľová Jana, Varga Ivan, Vitteková Anna, Želiezka Ľubomír Klub KDH Abrhan, Pavol, Bobík Jozef, Brocka Július, Figeľ Ján, Fronc Martin, Hlina Alojz, Hrušovský Pavol, Hudacký Ján, Muránsky Peter, Přidal Alojz, Radošovský Marián, Uhliarik Ivan, Zajac Pavol Klub MOST-HÍD Bastrnák Tibor, Bugár Béla, Csicsai Gabriel, Érsek Árpád, Jakab Elemér, Pfundtner Edita, Sólymos László, Švejna Ivan, Vörös Péter, Žitňanská Lucia Klub OĽaNO Mičovský Ján, Šípošová Janka Poslanci, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov Droba Juraj, Dzurinda Mikuláš, Fedor Martin, Frešo Pavol, Galko Ľubomír, Huba Mikuláš, Chren Martin, Jurzyca Eugen, Kiššová Jana, Kollár Jozef, Kvasnička Marián, Lipšic Daniel, Mihál Jozef, Nicholsonová Lucia, Osuský Peter, Poliačik Martin

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Tibor Eliot Rostas

DVA ODLIŠNÉ POHĽADY SME ABSOLÚTNE SLOBODNÉ MÉDIUM, KTORÉ POVAŽUJE SLOBODU PREJAVU A SLOBODU SLOVA ZA SVOJU PRIORITU. AJ V NAŠEJ REDAKCII SA NÁZORY NA JEDNOTLIVÉ TÉMY RÔZNIA, SME ĽUDIA S ODLIŠNÝMI SVETONÁZORMI, SME VŠAK SCHOPNÍ VNÍMAŤ A PRIJÍMAŤ PODNETY OD DRUHÝCH. AJ PRETO DÁVAME PRIESTOR DISKUSII, POLEMIKE A VIACERÝM POHĽADOM. JE NAPOKON NA ČITATEĽOVI, AKÚ MIENKU SI VYTVORÍ. TOTO JE HLAVNÝ DÔVOD, PREČO VÁM PRINÁŠAME AJ TIETO DVA PROTICHODNÉ NÁZORY.

sympatiami som privítal vznik časopisu Zem&Vek ako alternatívneho média. Aj preto som ho podporil svojimi príspevkami aj verejným vyjadrením. O to viac ma šokovala akási podivuhodná výzva v Z&V č. 11/2015. Keď som pána Rostasa požiadal o vysvetlenie, dočkal som sa prehlásenia, že vraj táto výzva je vyjadrením „túžob žiť lepšie“. Dávno som nečítal taký „protimluv“, ako hovoria Česi. A najtrápnejšie na tom je to, že nejde o nič nové. Je to len zber zo šrotoviska totalitných ideológií minulosti. Výzva je plná veľkohubých prehlásení, ktoré nemajú najmenšiu šancu na reálne naplnenie. Príkladom je „vyvodenie právnych následkov s hmotnou zodpovednosťou voči všetkým politikom... od roku 1989“. Toto je populistický „žvást“, ktorý vychádza z absurdného predpokladu, že „ktosi“ (žeby pán Rostas, súd bludičiek alebo médium v hypnóze?) neomylne vie, kto škodil a kto nie. Toto prislúcha v slušnej, demokratickej spoločnosti len súdu. „Konfiškácia majetku všetkým osobám...“ nemôže v demokratickej spoločnosti napadnúť niekomu, kto si ctí zákony. Nehovoriac o tom, že táto myšlienka je silno inšpirovaná komunizmom. Drvivá väčšina bodov výzvy nepredpokladá normálny legislatívny proces. Skôr nám svojou ilustráciou evokuje, že k nám docvála „svetlonos“ a všetko za náš vyrieši??? „Rozpustenie Národnej rady a zastavenie činnosti všetkých politických strán...“

To tu už bolo, to je klasická požiadavka diktátorov. Pán Rostas nás „vyvádza z temnoty na svetlo“ požiadavkou „vyvlastňovania pôdy, lesov, fariem a iných pôdohospodárskych subjektov všetkých zahraničných majiteľov...“ To som už kdesi čítal – žeby v Komunistickom manifeste? Požaduje „radikálnu reformu vzdelávania“, ktorú chce dosiahnuť „zrušením existujúcich učebných osnov...“ Opäť komunistická idea. Tí boli tiež takí bohorovní, že boli na všetko experti a všetko aj dokonale „dodrbali“. A aby sme neboli na omyle, pán Rostas vyzýva na „zakladanie domobrany vo všetkých mestách a obciach Slovenska“. To sú predsa Ľudové milície! A takéto živelné vyzbrojovanie nikým a ničím nepreverených (hlavne) dobrodruhov vždy dopadlo zle. Keď tú výzvu čítate, neustále sa vám vracia myšlienka, KTO je taký vesmírny génius, že ako jediný „arbiter“ rozhodne, koho vyvlastní, čo zruší, čo zničí? Pod výzvou „národnooslobodzovacieho hnutia“ nie je nikto podpísaný. Takže ide o akt skupiny anonymov, alebo len pán Rostasa ako samojediného člena a vodcu tohto „hnutia“? Churchill povedal, že demokracia je nedokonalá, ale je to to najlepšie, čo ľudstvo na riadenie spoločnosti vymyslelo. Pán Rostas nie je prvý, kto by demokraciu rád demontoval s vágnym prísľubom naplnenia „túžob žiť lepšie“. Na záver dovoľte pripomenúť slová komika (lebo humor je to, čo pánovi Rostasovi v jeho mesiášstve evidentne chýba) Milana Lasicu v knihe

Trojhlas: „Takže sa dá povedať, aj keď to znie veľmi kruto, že v každom z nás je svojím spôsobom takáto túžba. Pravdaže, väčšinou to zle dopadne, keď sa takéto túžby splnia, lebo sa obrátia práve proti týmto jednoduchým ľuďom. Týmito túžbami sa totiž oháňajú práve tí, čo sa vyhlasujú za najpovolanejších realizátorov. Však si zoberte Hitlera, alebo povedzme takého Stalina, aký to bol populárny človek a ako to dopadlo aj s tým jednoduchým občanom...“ Pán Rostas, spamätajte sa, kým je čas! Gustáv Murín Nie je to prvýkrát, čo náš mesačník priniesol výzvy, ktoré mali a majú ambície zásadne meniť smerovanie a charakter našej spoločnosti a štátu. Tými výzvami bolo Memorandum slobodného občana so svojimi 2250 signatármi, ako aj výzva za vypísanie referenda o vystúpení Slovenska z NATO. Charakter a obsah týchto vyhlásení sa nesie v identickej, kontinuálnej línii. Nadväzuje na ňu aj výzva, ktorú priniesol Zem&Vek vo svojom novembrovom čísle. Pán Murín, žiaľ, neuvádza presné okolnosti, za akých sa niesla naša názorová výmena. Tou zásadnou je, že pán Murín ma v žiadnom prípade nežiadal o vysvetlenie, ale pokúšal sa vyvíjať nátlak, aby som sa v najbližšom čísle Zem&Vek od výzvy dištancoval. Pánovi Murínovi som zaslal odpoveď: „Vážený pán Murín, je to na širokú debatu a pokojne ju môžeme viesť. Počnúc Platónom aj Aristotelom, ktorí navrhovali buď vládu najlepších, alebo zmiešanú vládu, tento dnešný systém nemá s demokraciou takmer nič spoločné. Parlamentný systém postavený na existencii zastupiteľskej moci zastupujúcej finančnú mafiu nemá so skutočnou vládou ľudu tiež nič spoločné. Čítali ste, prosím, článok Správa vo fľaši, ktorý predchádzal tomu vyhláseniu? Okrem iného tam stojí: „Pozrite sa na svet okolo seba. Je toto svet vybudovaný a zdevastovaný rozhodnutím ľudu, alebo rozhodnutím psychopatov s imidžom dôveryhodných vládcov? Je imperiálna kolonizácia, dobyvačné vojny, ekonomický útlak, neporovnateľné rozdiely medzi bohatstvom elity a zvyškom sveta vôľou ľudu?“ Trošku to odľahčím – poznáte to, keby mohli voľby niečo zmeniť, už dávno by ich zakázali. Pán Murín, práve kvôli onej slobode slova a prejavu máme právo zamýšľať sa nad tými fundamentmi, o ktorých nám nahovárajú, že sú demokratické a v náš prospech. Verím,

že túto debatu budeme vedieť rozšíriť trebárs na pôdu divadla alebo besedy, pretože diskutovať by sme mali, no nemali by sme tlačiť názorového oponenta k tomu, aby na náš apel zmenil svoj úprimný pohľad. Už sme nespočetnekrát vysvetľovali, v čom všetkom sa v zásadných momentoch súčasnosť so skutočnou vládou ľudu nezhoduje. Vidíte, aj naše názory na vec sa rozchádzajú, ale ja by som si nikdy na nikoho, pán Murín, nedovolil apelovať, aby sa dištancoval od vlastného presvedčenia vychádzajúceho z najúprimnejších pocitov a túžob žiť lepšie. Aj včera na besede sme o tom hovorili s ľuďmi v Banskej Štiavnici, dnes v Komárne, 17. 12. v Bratislave. Chodíte aj Vy medzi ľudí diskutovať? Pokojne príďte, ste vítaný, pokojne napíšte článok, že sa od výzvy dištancujete Vy osobne. My ho ako absolútne slobodné médium – nad ktorým má moc iba naše svedomie a nič iné – uverejníme.“ Uvediem aj dva citáty, ktoré sú mi srdcu blízke: „Keď nespravodlivosť sa stáva právom, odpor sa stáva povinnosťou!“ Thomas Jefferson „Kto v demokracii spí, prebudí sa v diktatúre.“ Johann Wolfgang von Goethe. Výzva nie je aktom samojediného, výzva je vystrelením svetlice, ideou, ambíciou postaviť naše životy a osudy z hlavy na nohy. Tento prúd je naším prúdom, už to nikto nezastaví, je nás veľmi veľa a máme v tom jasno: v tejto krajine sa bude dať dôstojne existovať bez strachu z toho, čo bude na druhý deň. Spojíme sa v jednom bode, odkiaľ bude žiariť energia pre nové Slovensko. Žiadny návrat pred ‘89, ale ani žiadna eurofória. Žiadne NATO. Žiadne euro. Žiadne úroky. Žiadna arogantná a primitívna oligarchia stvorená eštebákmi. Žiadni „mimoňovskí“ prisluhovači, žiadni agenti Sorosa v „neziskovkách“. Žiadne cudzie fabriky, kde ponížene drieme, aby oni mohli vyviezť zisk von a nám neplatiť ani cent daní. Žiadni zradcovia a kolaboranti na slobode. Žiadna exekútorská mafia pripravená zbaviť vás strechy nad hlavou. Žiadna mediálna presila zvrátenej pseudointelektuálnej šľachty, ktorá nás presviedča, že sa nesmieme brániť zlu, pretože je to proti európskym hodnotám. Nie. Hodnotou je Slovensko. Krajina s pôdou, ktorá nás uživí, vodou, ktorá napojí, a mysľami, ktoré už nemusia slúžiť za hranicami, ale svojim doma.

EKONOMIKA > VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY > EKONOMIKA

Peter Čalovka

HRA O ZLATO S NARASTANÍM AMERICKÉHO DLHU MAJÚ USA STÁLE VÄČŠIE PROBLÉMY S ODPREDAJOM SVOJICH DLHOPISOV, KTORÉ OD NICH NAKUPUJÚ OSTATNÉ ŠTÁTY DO SVOJICH ZAHRANIČNO-VALUTOVÝCH REZERV. OSLABOVANIE REÁLNEJ AMERICKEJ EKONOMIKY POSTUPNE OSLABUJE DÔVERU SVETOVÝCH CENTRÁLNYCH BÁNK K AMERICKÉMU DOLÁRU, A TO VEDIE AMERICKÚ ŠTÁTNU BANKU (FED) K VYNACHÁDZANIU SPÔSOBOV, AKO ZNIŽOVAŤ KONKURENCIU KOMODÍT, KTORÉ BY MOHLI KONKUROVAŤ AMERICKÝM DLHOPISOM.

eč je o vzácnych kovoch, najmä o zlate a striebre. Po kríze v roku 2008 narástlo riziko, že pri väčších výkyvoch burzy investori namiesto tradičných burzových derivátov začnú nakupovať zlato. Aby sa zabránilo panike na trhu zlata a jeho cena sa stabilizovala, veľkí americkí hráči na čele so štátom vytvorili na burze situáciu, keď sa zlato prestalo predávať reálne, ale jeho obchodovanie zostalo na papieri. V súčasnosti prebieha na americkej burze 90 % obchodov so zlatom iba na papieri a len zostávajúcich 10 % predstavujú obchody s reálnym zlatom. To znamená, že keď vám vypršia napr. budúce kontrakty na zlato, ako klient na burze reálne zlato nedostanete. Je to čisto umelá konštrukcia. Okrem toho americká vláda začala v burzovej literatúre vehementne presadzovať myšlienku, že kupovať zlato je nezmysel, lebo zlato je obyčajná komodita ako káva a cukor a v tomto zmysle nemá investičnú hodnotu, lebo cena nie je stabilná. Inštitúcie americkej centrálnej banky obchodujú so zlatom (aj keď ho fyzicky nemajú) na burze tak, aby jeho ceny

33 stláčali dolu (aby nekonkurovalo dlhopisom). To, samozrejme, niekto musí zaplatiť, a očividne to platí štát, ale je zrejmé, že sa mu to oplatí, pretože sú krajiny, ktoré americké dlhopisy stále kupujú. Je vcelku logické, že centrálne banky vo svete po poslednej kríze v roku 2008 pochopili, že ak chcú znížiť riziko toho, že ich ďalšia prípadná svetová (rozumej americká) kríza zasiahne príliš bolestne, musia vo svojich valutových rezervách znižovať podiel amerických dolárov a zvyšovať podiel zlata ako odvekého univerzálneho platidla, prípadnej inej náhradnej meny. Viacero štátov sa spojilo na makroekonomickej úrovni a vytvorili projekt tzv. dedolarizácie, čo v podstate znamená, že v platobnom styku medzi sebou prešli na vlastnú menu alebo na menu inú ako je americký dolár. Kľúčoví hráči už pochopili, že zlato je umelo lacné a jeho cena je pre záchranu americkej ekonomiky neuveriteľne zmanipulovaná, a teda je ideálna doba na to, aby sa ich centrálne banky ochránili proti riziku ďalšej veľkej svetovej krízy spôsobenej upadajúcou ekono-

EKONOMIKA > VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

mikou USA tak, že sa zásobia zlatom. Týka sa to najmä Číny, Ruska a Indie. Každý z týchto hráčov má svoje vlastné záujmy na nakupovanie stále väčších objemov fyzického zlata. India má jeden a štvrť miliardy obyvateľov, v živote ktorých hrajú tradične veľmi veľký význam rodinné šperky zo zlata. Preto nakupuje zlato vo väčšom objeme ako ostatné štáty, ale ho aj sama veľa spotrebuje. Čína sa už dlhšie usiluje presadiť jüan ako celosvetovú rezervnú menu. Okrem toho sa už dosť dávno pokúša vybudovať čosi ako centrum pre formovanie trhu tohto drahého kovu na báze šanghajskej zlatej burzy. Kvalifikovaní analytici si myslia, že Čína chce dostať pod kontrolu celosvetový obrat zlata, nahradiť americkú burzu drahých kovov Comex, a následne vykonať valutový reset s ťažiskom na jüan, čo chce urobiť paralelne so zreálnením (rozumej prudkým zvýšením) ceny fyzického zlata. Nuž ale pokusy Číny ohrozili burzové parkety s fyzickým zlatom v Londýne a v New Yorku. Nie náhodou začala dáždniková revolúcia v Hongkongu týždeň po otvorení šanghajskej zlatej burzy. Zdraženie fyzického zlata by položilo Comex – trh z derivátmi na drahé kovy, ktorý, ako sme povedali, stojí v podstate na podvode. Tento čínsky počin by zásadným spôsobom ohrozil aj americký dolár, pretože centrálne banky ostatných štátov by menej kupovali americké dlhopisy. A preto musí Čína so svojimi ambíciami kontroly svetového obchodu so zlatom ešte počkať. Okrem toho má Čína najväčšie dolárové rezervy (okrem USA) na svete a potrebuje ich postupne premeniť na niečo iné. Preto intenzívne skupuje zlato. Zároveň si však uvedomuje, že zlato je jediným katalyzátorom na svete, ktorý je schopný ukončiť nadvládu tzv. fiat valút (valút, ktorých hodnota je stanovená nejakým štátnym výnosom alebo zákonom, ale nie je podložená niečím reálnym, ako je napríklad zlato). Iná je situácia Ruska. Rusko je azda najvýznamnejším hráčom pri skupovaní zlata. Jeho schéma funguje na geniálnej myšlienke, čiastočne motivovanej západnými sankciami, a aj „priaznivou“ situáciou na trhu so zlatom.

Rusko fakticky existuje pod tvrdou ekonomickou blokádou Západu. Napriek tomu je nútené obchodovať s ropou a plynom a robiť to hlavne v amerických dolároch. Vzhľadom na drahý dolár na vnútornom trhu štát všetky valuty získané zo zahraničného obchodu premieňa na fyzické zlato, ktoré ukladá do rezerv svojej centrálnej banky. Keďže cena zlata sa od roku 2011 umelo drží nízko, momentálne pod 1100 dolárov za trójsku uncu, Rusko tou to transakciou kompenzuje svoju ekonomickú situáciu zaťaženú sankciami. V skutočnosti to znamená, že Rusko úspešne zvyšuje podiel zlata vo svojich valutových rezervách, ktorý je momentálne okolo 13 percent, hoci u vyspelých štátov je nad 50 percent. To nielenže zmierňuje dopady západných sankcií, ale posilňuje aj ruskú ekonomiku, poisťuje ju proti pádu dolára, a tým prispieva k dedolarizácii sveta, ktorá je viac-menej nevyhnutná. Jedinou otázkou je, kedy to nastane a kto tento celosvetový proces bude riadiť (okrem USA, ktoré v ňom budú hrať pravdepodobne pasívnu úlohu). Hovorí sa, že túto schému poradil Putinovi jeho dvorný ekonóm akademik Sergej Glazev. No čudujme sa potom, že sa tento nenápadný, ale veľmi múdry ruský ekonóm z neznámeho dôvodu ocitol na sankčnom zozname USA. Je to človek, ktorý obrátil americkú manipuláciu na trhu so zlatom na zbraň proti americkej ekonomike ako takej. A USA s tým nemôžu robiť nič, iba sa prizerať, ako ich vlastná manipulácia ničí a mimodolárový priestor sa zväčšuje. Štátny rozpočet USA je stále deficitný, ale krajina má neustále vysoký rating od kľúčových ratingových agentúr, ktoré, mimochodom, v USA aj sídlia. Nuž ale prečo by nemala, keď má sliepku, ktorá znáša zlaté vajíčka – domácu tlačiareň na tlač peňazí zdarma. Napriek katastrofickému dlhu a rôznym proroctvám sa oblasť amerických financií stále dá zachrániť. Bude to záležať od toho, či sa v dobe, keď bude situácia pre USA ekonomicky naozaj vyhrotená, kľúčoví hráči zachovajú voči USA veľkoryso a blahosklonne, alebo nechajú tento umelo nafúknutý finančný systém padnúť. Svet je dnes naozaj systémom prepojených nádob.

VÝROKY ZASVÄTENÝCH > KORUNNÍ SVEDKOVIA

SATIRA >

> SATIRA

ALE MY NAOZAJ BOJUJEME S TERORISTAMI...

... NO VEĎ JA VÁM VERÍM, ALE BOJOVAŤ TREBA PROTI NIM, NIE S NIMI!

37 PODĽA MNE DOSTUPNÝCH INFORMÁCIÍ DOSTÁVAJÚ ŠÍRITELIA RUSKEJ PROPAGANDY NA INTERNETE 700 €...

... HROZNÉ DAČO, TÍ ĽUDIA NEMAJÚ SEBAÚCTU, KEBY PÝTALI ASPOŇ ZOPÁR LITROV AKO JA ZA TÚ ZÁPADNÚ...

Kresby: Rároh

Túto stranu pripravujeme v spolupráci so stránkou na Facebooku Prečo amerikanofilom hrabe?

TÉMA MESIACA:

ZBOHOM EURÓPA

TRINÁSTY NOVEMBER 2015 JE NIEČO VIAC AKO LEN „BEŽNÝ“ TERORISTICKÝ ÚTOK. KONFLIKT V SÝRII SA PRENIESOL DO EURÓPY. ZAČALA REÁLNA VOJNA MEDZI ISLAMSKÝM ŠTÁTOM A EURÓPSKYMI KRAJINAMI – VOJNA, KTOREJ BOJISKAMI SA STÁVAJÚ ÚZEMIA EURÓPSKYCH MIEST. BOLO BY NAIVNÉ STOTOŽŇOVAŤ TÚTO VOJNU S IMIGRANTSKOU VLNOU A KAŽDÉHO MIGRANTA VNÍMAŤ AKO TERORISTU. NAPRIEK TOMU TU EXISTUJE SÚVISLOSŤ. UTEČENECKÁ VLNA BOLA INICIOVANÁ SPOZA ATLANTICKÉHO OCEÁNU AKO NÁSTROJ NA OSLABENIE EURÓPY. ISIL BOL VYBUDOVANÝ Z TOHO ISTÉHO ZDROJA. A JEHO BOJOVNÍCI SA INFILTROVALI MEDZI UTEČENCOV. AK SA KRAJINY EÚ V TEJTO SITUÁCII NEZOMKNÚ A NEVYUŽIJÚ SPOJENECTVO S DONEDÁVNA ZATRACOVANÝM RUSKOM, ICH SITUÁCIA SA MÔŽE STAŤ ZÚFALOU.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Marián Ďuriš

PARÍŽSKY TEROR AKO VÝSLEDOK EURÓPSKEJ POLITICKEJ DEMENCIE UŽ HODINU PO PARÍŽSKYCH ÚTOKOCH SME SA BEZ AKÉHOKOĽVEK VYŠETROVANIA A DÔKAZOV DOZVEDELI, ŽE PÁCHATEĽOM JE ISLAMSKÝ ŠTÁT (ISIL). SVETOVÉ MÉDIÁ SA ROZBEHLI NA PLNÉ OBRÁTKY, KOMENTÁTORI A ANALYTICI TAJNÝCH SLUŽIEB OPAKOVALI, ŽE ÚTOKY SMERUJÚ ZO SÝRIE A IRAKU. OČIAM A UŠIAM VEREJNOSTI SA PRI PODOBNÝCH UDALOSTIACH PREDKLADÁ SELEKTÍVNA PORCIA PRÍBEHOV, ČIASTOČNÉ FAKTY A HISTORICKÝ KONTEXT, OBVYKLÝ OKRUH „EXPERTOV“, PROFIL „NEPRIATEĽA“ A ÚZKY RÁMEC DISKURZU NA VYTVORENIE OKAMŽITÉHO SÚDU.

ečer 13. 11. otriasla Parížom a predmestím Saint-Denis séria koordinovaných úderov, ktoré zahŕňali hromadnú streľbu, samovražedné bombové útoky a scenár s rukojemníkmi. Od 21:16 došlo k šiestim hromadným streľbám v centre a trom samostatným atentátom v blízkosti štadióna Stade de France. Najsmrteľnejší útok a dráma s rukojemníkmi sa odohrali v divadle Bataclan, ktorú polícia ukončila po polnoci. Počet obetí je 129, z toho 89 v divadle (okolo 23:00 bolo hlásených 153 mŕtvych). Ďalších 415 kvôli zraneniam prijali v nemocnici, vrátane 80 vážne zranených. Prezident François Hollande oznámil stav pohotovosti, prvý od nepokojov v roku 2005, ktoré boli dielom zväčša severoafrickej a arabskej mládeže.

PROROCKÁ INFORMOVANOSŤ

Francúzske médiá predpovedali útok mesiac predtým, než k nemu došlo. V rozhovore pre Paris Match 2. 10. vyšetrujúci sudca Marc Trévidic povedal, že hrozba je reálna a treba očakávať „11. september vo francúzskom štýle“. Dodal, že útoky nebude možné zmariť, čo indikuje neschopnosť rozviedky zabrániť katastrofe. Le Figaro označilo Francúzsko za „nepriateľa ISIL č. 1“, ktorý je ohrozený „teroristickou armádou s neobmedzeným potenciálom“. Aká je úloha tohto mediálneho šumu? Vytváranie atmosféry strachu? Šéf CIA John Brennan prijal riaditeľa francúzskej tajnej služby Bernarda Bajoleta vo Washingtone 27. 10. Témou bol boj proti ISIL a národná bezpečnosť. Správy potvrdzujú, že Bajolet

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

priletel do USA kvôli „naliehavému stretnutiu so svojimi kolegami“. Bajolet v prejave na Univerzite Georgea Washingtona načrtol existenciu „hrozby zvonku... prostredníctvom teroristických akcií, ktoré sú plánované a objednané zvonku alebo cez bojovníkov, ktorí sa vracajú do našej krajiny“. Po útokoch odzneli veľmi podobné slová. Hollande uviedol, že čin bol „pripravený, organizovaný a plánovaný zo zahraničia ISIL-om s pomocou zvnútra“. Francúzska Rada ministrov 5. 11. rozhodla, že vyšle lietadlovú loď, ktorá sa pripojí k boju proti ISIL na Blízkom východe. Hollande dodal, že krok „posilní parížsku palebnú silu v regióne“. Prezident Hollande si bol varovaní nepochybne vedomý. Jeho vyjadrenia javili známky pripravenosti na prijatie pohotovostného stavu, čo je ďalekosiahle politické rozhodnutie. Je nepravdepodobné, že by ho prijal spontánne vo večerných hodinách ako odpoveď na útoky a pred schôdzou kabinetu. Rozhodnutie nariadiť výnimočný stav bolo zrejme vopred plánované vo vzťahu k potenciálnemu teroristickému scenáru. Aktivista a pracovník záchrannej služby Patrick Pelloux v rozhovore pre France Info oznámil, že pohotovostný systém SAMU v Paríži previedol protiteroristické cvičenie 13. 11. ráno. Cvičenie koordinovalo akcie záchranárov, zdravotníkov, polície a pracovalo s hypotézou, že ozbrojenci útočia v niekoľkých lokalitách. Podľa jeho slov to nebolo prvýkrát a so scenárom simultánnych útokov sa pracovalo už niekoľko mesiacov. Mimochodom, spomenuli sme varovanie irackej rozviedky deň predtým?

ZNÁME „FIRMY“ VŽDY S PREUKAZOM

Politický diskurz pripomínal útoky 9/11, vyhlásenia G. W. Busha a médiá okamžite začali s komparáciou útokov. Hollande (bez diskusie s Národným zhromaždením) vyhlásil výnimočný stav v celom Francúzsku a uzavretie hraníc. Opatrenie obsahuje postupy, ktoré umožňujú polícii svojvoľne zatýkať a vykonávať domové prehliadky bez súdneho príkazu. Teroristický akt a následné obmedzenie slobody potenciálne otvára novú lavínu nenávisti proti moslimskej populácii. Hollande predpokladal, že za útokom stoja mudžahedíni, avšak počas jeho prejavu ne-

existovali policajné dôkazy, ktoré by toto tvrdenie podporili. Okrem toho, v Bataclane sa medzi tisíckou ľudí mali nachádzať štyria teroristi. Rovnako ako v januári všetkých teroristov zabili, teda opäť žiadne zatknutie či obvinenie. Médiá neinformovali, čo sa deje v koncertnej sále a neposkytovali svedectvá, ktoré by popisovali tragickú udalosť. Medzitým bol vyhlásený zákaz vychádzania. Podľa prognóz a správ tajné služby poznali označených útočníkov už pred udalosťou. Daily Mail napísal, že jeden z nich bol „30-ročný muž, známy francúzskym autoritám už pred nočným útokom“. Takže podobný prípad ako Charlie Hebdo s 12 obeťami, keď bolo preukázané, že tajné služby sledovali páchateľa takmer desať rokov, dvakrát ho zatkli, raz väznili, sledovali v zámorí pri tréningu s teroristickými bunkami a spätnom návrate do Francúzska. Napokon prekvapujúco nezasiahli a po desiatich rokoch sledovania sa rozhodli prípad uzavrieť pred časom, ktorý bol potrebný na plán a výkon veľkého finále. Ako obvykle sa na scénu dostal aj podivuhodný nález sýrskeho pasu vedľa tela atentátnika. Podľa gréckych zdrojov mal pas patriť sýrskemu utečencovi, ktorí vstúpil do krajiny 3. októbra cez ostrov Leros, odkiaľ následne podnikol cestu do Paríža. Je pre samovražedného teroristu naozaj také zásadné priniesť si na poslednú akciu pas? Podľa indícií (CBS, 14. 11.) bol pas nasadený alebo falošný, prípadne oboje. Nepravosť by dokazovali slová utečencov v Macedónsku, ktorí spomínali falzifikáty sýrskych dokladov dostupné za pár stoviek, uľahčujúce pridelenie azylu. Každopádne je jasné, že smerovanie pozornosti na „sýrsku tematiku“ ovplyvní ďalší tok utečencov a ťažisko viny sa presunie na Assadove plecia, čo zabezpečí súhlas s vojenskými operáciami aj za účasti francúzskych síl. Zdá sa, že prakticky v každom aspekte tragédie existuje hlboký politický motív, ktorý sa odzrkadľuje v konkrétnych geopolitických cieľoch.

ISIL ZA ÚTOKMI – KTO JE ZA ISIL?

Vyhlásenie vydal aj prezident Obama, ktorý sa do značnej miery držal „vojnovej línie proti te-

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

rorizmu“. Francúzsko je partnerom Obamovej bombardovacej kampane, ktorá sa začala v auguste 2014 a je údajne namierená proti ISIL, ktorého sila, naopak, rastie. Mediálne pokrytie tragických udalostí obchádza fakt, že USA a Francúzsko, nehovoriac o Británii, Turecku, Saudskej Arábii, Katare a Izraeli, viac-menej skryto podporujú rôzne pridružené klony al-Káidy v Sýrii a Iraku, vrátane al-Nusra a ISIL. Tie sú zapojené do povstania proti Assadovej vláde. Po parížskych útokoch Obama sľúbil „zdvojnásobenie snahy“. Ktorú snahu myslí? ISIL je západnou alianciou skôr chránený. Vzostup ISIL bol prognózovaný v roku 2007 držiteľom Pulitzerovej ceny Seymourom Hershom v správe The Redirection. Odhalil plán destabilizovať a zvrhnúť vládu Sýrie použitím sektárskeho extrémizmu so zbraňami a peniazmi „vypranými“ cez amerického spojenca – Saudskú Arábiu. Potvrdením je report DIA (www.zemavek.sk, 9. 6. 2015), kde sa píše: „Ak to situácia dovolí, je tu možnosť zriadenia deklarovaného alebo nedeklarovaného salafistického kniežatstva vo východnej Sýrii. Presne toto chcú podporné sily opozície v súlade s izoláciou sýrskeho režimu, ktorý je strategickým stredom šiitskej expanzie.“ Správa tieto „podporné sily“ pomenúva: „Západ, krajiny Perzského zálivu a Turecko podporujú opozíciu, kým Rusko, Čína a Irán podporujú režim.“ Čo sa týka Francúzska, Washington Post vydal 30. 6. 2011 správu „Francúzsko poslalo zbrane líbyjským rebelom,“ ktorá potvrdzuje úlohu francúzskej vlády pri podpore líbyjskej islamskej skupiny LIFG s napojením na al-Káidu.

CUI BONO?

Muži v čiernom od hlavy po päty, vyzbrojení AK-47, podľa očitých svedkov správajúci sa ako profesionáli, zaútočili v meste a v období, ktoré nieslo značnú symboliku. Máte futbalový zápas Francúzsko – Nemecko s prítomnosťou prezidenta, kde sa všetky etnické a náboženské bariéry v atmosfére multikulturalizmu rozpúšťajú. Máte koncert americkej kapely v sále s mládežou, je piatok trinásteho a pár hodín do viedenskej konferencie o Sýrii.

Bolo zaujímavé sledovať aj to, ako ruské agentúry pomohli šíriť okamžitú oficiálnu verziu napriek tomu, že Rusko samotné bolo mnohokrát poškodené falošnými príbehmi. Zabudli ruské médiá na MH-17? Ihneď bolo na vine Rusko a jeho raketa v rukách separatistov. Dnes je tu niečo podobné. Ako malo celé Spojené štáty a ich národnú bezpečnosť prekabátiť pár Saudskoarabov s plastovými nožmi, aj ISIL v Paríži mal previesť sériu útokov napriek kolosálnym schopnostiam štátneho dohľadu. Prečo to ISIL urobil? Odplata za menšiu francúzsku rolu na Blízkom východe? Prečo sa nerevanšovali rovno USA? Alebo bolo účelom zastavenie prúdu migrantov uzavretím hraníc? Skutočne chce ISIL udržať všetkých v Sýrii a Iraku, keď ich namiesto toho môže vyhnať do Európy? Ide o pokračovanie operácie Gladio? Nečakajte vysvetlenie alebo otázky od médií, ktoré oficiálny príbeh od začiatku živia. Fakty vytvárajú samoúčelné vládne vyhlásenia a vyšetrovanie nebýva súčasťou procesu. Úprimné odpovede na otázku cui bono? – v čí prospech? budú ako vždy tým posledným, čo o parížskej tragédii budete počuť.

BOJ PROTI TERORIZMU JE LOŽ

Trinásteho novembra sa Francúzsko stalo obeťou starostlivo organizovaného útoku, ktorý spôsobil stratu ľudských životov. Ako strojcu tohto činu identifikovali ISIL. Odkaz tragédie v médiách znie, že džihád útočí na Francúzsko. Ale v rovnakom čase sa krajina označovaná za obeť terorizmu zúčastňuje na podpore teroristických skupín prostredníctvom svojich tajných služieb. Tento rozpor musí byť zmysluplne vyriešený na politickej úrovni, pretože globálna vojna proti terorizmu je lož. Výnimočný stav dáva polícii zelenú zatýkať každého podozrivého. Telefónne linky sú otvorené. Výzva k občanom znela, nech hlásia čokoľvek podozrivé. Občianske práva zmrazili, nastupuje arbitrárne zatýkanie a začína sa valiť nová vlna islamofóbie. A kým strácame práva a slobody v mene slobody za ľúbezných politických fráz v čase mieru, počas neistoty sa totálna kontrola ľudí zavádza pod plášťom bezpečnosti za rytmu vojnových bubnov.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Patrik Sloboda

VOJNA PROTI TERORIZMU

POŽIERA DEMOKRACIU

DŇA 20. SEPTEMBRA UPLYNULO IBA ŠTRNÁSŤ ROKOV ODVTEDY, AKO AMERICKÝ PREZIDENT GEORGE W. BUSH PREDNIESOL PREJAV, V KTOROM VYRUKOVAL S FORMULÁCIOU „WAR ON TERROR“. TÁ SA OKAMŽITE ETABLOVALA I V SLOVENSKEJ ŽURNALISTIKE POD NÁZVOM VOJNA PROTI TERORIZMU. AMERICKÝ VOJENSKO-PRIEMYSELNÝ KOMPLEX JU POUŽIL AKO PROPAGANDISTICKÚ ARGUMENTAČNÚ BÁZU NA ROZPÚTANIE TRESTNÝCH A PREVENTÍVNYCH VOJENSKÝCH ÚDEROV PROTI NEPRIATEĽOVI, KTORÝ BOL KONKRÉTNY I ABSTRAKTNÝ.

ohol existovať v hmatateľnej podobe islamistických teroristických skupín, ale aj v širšom poňatí ako ideológia militantného náboženského extrémizmu. Menovite islamistického, ktorý nemohol poraziť Veľkého satana (Američanmi ovládaný Západ) v priamej vojenskej konfrontácii, a preto zvolil teroristickú taktiku a formy boja.

EURÓPE TO NEVOŇALO UŽ OD ZAČIATKU

Spojené štáty boli vtedy svetovou vojenskou superveľmocou bez reálneho vyzývateľa a ich vojnové dobrodružstvá, ktoré spustili v mene „boja proti svetovému terorizmu“ ofenzívou v Afganistane proti hlúčikom bradatých ozbrojencov v turbanoch, vyvolávali v Európe veľmi rozporuplné pocity. Spočiatku prevládal súcit

a solidarita s USA v dôsledku teroristických útokov v New Yorku z 11. septembra 2001. Deklarovaná vojna sa vnímala ako preventívna akcia proti základniam a výcvikovým táborom hnutia Taliban, ktoré sa prihlásilo k zodpovednosti za teroristické masakre v USA. Pentagón angažoval do vojenskej kampane v Afganistane zahraničných spojencov a poriadkové akcie medzinárodných síl odobrila i Bezpečnostná rada OSN. Ponuku Talibanu vydať Američanom vodcu teroristickej organizácie al-Káida Usamu bin Ládina Washington ignoroval. Gigantická vojnová mašinéria USA, NATO a Západu sa dala do nezastaviteľného pohybu. Povedľa Afganistanu sa vrhla na pohraničnú oblasť Waziristan v Pakistane a v marci 2003 podnikla so skupinou spojencov mohutný útok na Irak.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Európania sa počas jeho prípravy zháčili a nemecko-francúzsky tandem sa odmietol zúčastniť tejto agresie. Európska verejná mienka sa rozštiepila na dva tábory. Prvý bol vedený proamerickým zradným Albiónom (hanlivé pomenovanie Perfide Albion má korene v stredovekom Francúzsku, no preslávil ho pred dvesto rokmi Napoleon Bonaparte) a boli v ňom naivné proamerické štáty tzv. novej Európy. Americký minister obrany Donald Rumsfeld tak vtedy nazval nové postkomunistické východoeurópske satelity, ktoré sa pripravovali na vstup do NATO a EÚ. Druhý tábor bol vplyvnejší a viedol ho nemecký kancelár Gerhard Schröder s francúzskym prezidentom Jacquesom Chiracom. Obaja si tým urýchlili ukončenie politickej kariéry, najmä Schröder, ktorého o dva roky neskôr vystriedala v kancelárskom kresle ľahko vydierateľná žena s komunistickou minulosťou Angela Merkelová.

MADRIDSKÝ MÍĽNIK

Atlantickú superveľmoc čakala úloha, ktorú podcenila: zvrátiť alebo aspoň neutralizovať precitnutie západoeurópskej verejnej mienky zo zavádzania a lží týkajúcich sa neexistujúceho irackého arzenálu zbraní hromadného ničenia a údajného ohrozovania Európy islamistickým terorizmom. Treba podotknúť, že sociálni inžinieri na oboch brehoch Atlantiku sa ešte nemuseli obávať zobudenia Európanov z ilúzie o demokracii v EÚ či o skutočnej povahe tzv. vojny proti terorizmu. Len málokto vtedy chápal, že sa v blahobytnom západoeurópskom zázemí pod pláštikom vojny proti terorizmu vedie tichá vojna proti demokratickým slobodám a občianskym právam Európanov. Hoci zo začiatku bolo pri odhaľovaní falošnej zámienky na útok proti Iraku prebudených do novej reality pomerne málo Európanov, v marci 2004 nadišiel čas pripomenúť starému svetadielu, aký je zraniteľný. Koordinované bombové explózie na železnici v Madride vzali životy takmer dvom stovkám nevinných ľudí. Desaťnásobný počet osôb zranili. Európska verejnosť zmeravela a mienkotvorné médiá jej začali naháňať strach z prenášania islamis-

tického terorizmu z Blízkeho východu do Európy. V Španielsku narazili propagandisti na otázku, ako si domáci vysvetlia krviprelievanie v Madride. Niesli zodpovednosť za detonácie starí dobrí známi baskickí teroristi, alebo skutočne arabskí islamisti? Voči tým prvým, zastupovaným baskickým separatistickým hnutím ETA, si Španieli vypestovali určitú emocionálnu imunitu. Bomby od jej členov ich príliš nešokovali. Zato prípadné zistenie špeciálnych policajných vyšetrovateľov, že na štátnych dráhach zaútočili islamistickí teroristi, by vyvolalo zdesenie. Španielom to mohlo pripomenúť vpád islamizovaných Arabov na Pyrenejský polostrov začiatkom 8. storočia, keď tam ohňom a mečom šírili svoju novú vieru. Trvalo päť a pol storočia, kým sa ich podarilo zatlačiť do Afriky. Nálezy vyšetrovateľov v marci 2004 potvrdili podozrenie z prepojenia atentátnikov na al-Káidu a médiá hlavného prúdu začali systematicky masírovať mysle Španielov. Zámer bol jasný: zlomiť v nich námietky proti dogme, ktorá sa odvtedy vtĺka do hláv pol miliarde Európanov a ďalšej pol miliarde Američanov, Kanaďanov, Austrálčanov a Novozélanďanov. Všetko obyvateľov krajín s tradíciami dodržiavania ústavnej demokracie a občianskych práv, kde sa jednotlivé zložky moci navzájom vyvažujú a strážia, čím teoreticky znemožňujú nastolenie diktatúry. Preto sa marec 2004 zapísal do moderných dejín španielskeho kráľovstva čiernymi písmenami. Demokratické tradície tam beztak nesiahali hlboko, pretože druhá republika bola až do roku 1975 pravicovou diktatúrou. Po marci 2004 sa niektoré jej prvky mohli začali obnovovať. Nie okamžite a nie v širokom rozsahu, ale postupne.

... A EURÓPSKE NÁSLEDKY

Tragédia v Madride potvrdila predpoklad, že Západoeurópania sú ochotní dopustiť preklopenie krehkej rovnováhy medzi mierou, do akej im štát zaručuje bezpečnosť, a mierou využívania občianskych slobôd. Proces uprednostňovania bezpečnosti štátu a jeho spojencov v NATO a EÚ na úkor občianskych slo-

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

bôd začal nadobúdať dynamiku s nedozernými následkami pre celú Európu. Demokracia musela ustupovať bezpečnosti. Sociálni inžinieri a právnici nechali koncom minulého roka v španielskom parlamente schváliť drasticky sprísnený bezpečnostný zákon. Uvaľuje vysoké pokuty za delikty, ako je pálenie štátnej zástavy či demonštrovanie pred parlamentnými budovami a strategickými objektmi. Ako informovala tlačová kancelária TASR, „umožňuje vymerať jednotlivcom pokutu do 30 000 eur za rozširovanie fotografií policajtov a pálenie štátnej zástavy, do 600 000 eur za účasť na demonštráciách pred parlamentom a strategickými objektmi a do 600 eur za slovné napadnutie policajta“. Nasledovali masové protestné zhromaždenia v mestách ako Barcelona, Madrid či Bilbao a menšie demonštrácie prebehli aj v Almerii, Granade a Valencii, no na zvrat už bolo neskoro.

vzoru preberaním výzbroje od armády, vrátane obrnených vozidiel a ťažkej techniky. Poddaní Jej Veličenstva si museli zvykať na prítomnosť po zuby ozbrojených maskovaných policajných a vojenských ťažkoodencov v uliciach britských miest. Letné olympijské hry 2012 poskytli tejto ozbrojenej moci príležitosť zastrašovať natoľko účinne, že sa veľkomestu na Temži počas olympiády vyhýbali zahraniční turisti. Británia v priebehu tohto roka radikálne sprísnila zákony o národnej bezpečnosti. Nenazývajú sa protiteroristické, ale protiextrémistické a kladú na jednu rovinu islamistických teroristov s domácimi „osamotenými vlkmi“ či „extrémistickými bunkami“. Určovanie, ktorá činnosť je normálna, mimoriadna, radikálna či extrémistická, je elastické, svojvoľné a otvorilo Británii bránu smerom do totality.

LONDÝNSKE VÝBUCHY

O takéto hlboké vnútorné premeny ide v podstate všetkým krajinám, ktoré sa neprestávajú nazývať vyspelými, liberálnymi a demokratickými. Parížske teroristické útoky v piatok 13. novembra, počas ktorých zahynulo 129 osôb, píšu novú kapitolu postdemokratickej premeny sveta. Obe komory francúzskeho parlamentu odobrili predĺženie výnimočného stavu o tri mesiace. Bezpečnostná rada OSN v rezolúcii z 20. novembra vyzvala všetky členské štáty k „zdvojnásobeniu úsilia na zničenie bezpečných útočísk bojovníkov hnutia Islamský štát v Sýrii a Iraku“. Toto úsilie a príslušné bezpečnostné opatrenia sa majú medzinárodne koordinovať. Dieťa, ktoré splodili, živili a cvičili americké tajné služby, sa podľa rezolúcie BR OSN stalo „globálnou a bezprecedentnou hrozbou pre medzinárodný mier a bezpečnosť“. „Budeme bojovať všade, kde sú títo teroristi,“ zastrája sa francúzsky prezident François Hollande. Militarizácia nášho každodenného života sa rozbieha tempom, aké by sme ešte pred pár mesiacmi označili za dystopické a nemožné. Po 20. novembri, za vírenia vojnových bubnov a s požehnaním zhora od Bezpečnostnej rady OSN, sa stáva hrozivo možným.

Môže byť „španielska medicína“ účinná aj v kolíske modernej liberálnej demokracie, akou je Veľká Británia? Test v reálnych podmienkach nenechal na seba dlho čakať. Dňa 7. júla 2005 otriasla londýnskou sieťou verejnej dopravy séria bombových útokov. Po prvýkrát v dejinách Spojeného kráľovstva boli útočníkmi islamistickí samovražední teroristi. Celkovo 56 obetí na ľudských životoch a sedemsto zranených poskytlo na čas psychologickú úľavu vláde premiéra Tonyho Blaira, na ktorého sa valilo čoraz viac kritiky za podvodnícky spôsob, akým zavliekol Veľkú Britániu do vojny proti Iraku. Po odchode z vrcholovej politiky v júni 2007 dostal veľkorysé ponuky finančných odmien od bánk, fondov, inštitúcií i jednotlivcov. Vplyvné nadnárodné kruhy ho dosadili aj do funkcie mimoriadneho zmocnenca blízkovýchodného kvarteta, čo je nadnárodné zoskupenie zastupujúce OSN, USA, EÚ a Ruskú federáciu. Šéfoval mu do mája tohto roku. Britská demokracia utrpela počas desiatich rokov po londýnskych útokoch hlbokú ujmu. Salámovou metódou ukrajovania občianskych práv v mene ochrany bezpečnosti štátu. Britská polícia sa militarizovala podľa amerického

DO POSTDEMOKRATICKEJ PRIEPASTI

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Peter Čalovka

KAM SMERUJE SÚČASNÝ TERORIZMUS

A AKO SA DÁ PORAZIŤ PO ÚTOKOCH V PARÍŽI SI ODRAZU CELÝ SVET ZAČÍNA UVEDOMOVAŤ, ŽE SME KONFRONTOVANÍ SO SITUÁCIOU, KDE NIKTO NIE JE PROTI TERORU IMÚNNY. TERORIZMUS EXISTOVAL PRAKTICKY VŽDY. ALE ZMENILA SA JEHO PODSTATA. V MINULOSTI SME TU MALI TERORIZMUS, KTORÝ BOL NASMEROVANÝ NA ZMENU SOCIÁLNEHO ZRIADENIA, AKO BOLI NAPR. ČERVENÉ BRIGÁDY V NEMECKU ALEBO FRAKCIE ČERVENEJ ARMÁDY V TALIANSKU. BOL TU AJ TERORIZMUS ÚZEMNÝCH SEPARATISTOV AKO BASKOVIA ALEBO ÍRI. BOL TU TERORIZMUS Z POMSTY ZA PREHRANÚ VOJNU, AKO BOLI PALESTÍNCI PROTI IZRAELU, ALEBO Z POMSTY ZA GENOCÍDU – AKO BOLI ARMÉNI PROTI TURKOM. V TALIANSKU ZAVIEDLA MAFIA TERORIZMUS AKO NÁSTROJ ZASTRAŠOVANIA POLICAJNÝCH A JUSTIČNÝCH ORGÁNOV. ALE VŠETKY TIETO DRUHY TERORIZMU PREDPOKLADALI, ŽE SYSTÉM, PROTI KTORÉMU BOJUJÚ, PREŽIJE.

erorizmus, ktorý so sebou priniesol Islamský štát, je zameraný proti podstate našej civilizácie ako takej. Týka sa to predovšetkým európskej a americkej civilizácie. To je niečo nové. Čo je cieľom IS ako armády? Vybudovať Islamský štát. Čo je Islamský štát? Je to vyjadrenie túžby časti populácie, že nechce žiť v tom svete, ktorý sformovala západná európska a severoamerická kultúra. Ale prečo potom idú do tejto kultúry a žijú tam? Lebo je im tam materiálne lepšie. Ale duchovne je tam tak, ako oni žiť nechcú. To je základný rozpor každého človeka, vyjadrený aj v Novom zákone: „Lebo vieme, že zákon je duchovný, ale ja som telesný, zapredaný hriechu. Veď čo

konám, tomu nerozumiem, lebo nie to robím, čo chcem, ale konám to, čo nenávidím.“ Moje túžby v živote a moja realita sú v rozpore kvôli hriechu vo mne. Jednoduchý človek to nechápe a vníma tento rozpor ako vonkajší. Ja som dobrý alebo aspoň na základe mojej viery viem, čo je správne, ale svet je zlý. Dejiny prostredníctvom globalizácie a určitej svojej vnútornej logiky smerujú k tomu, že sa riešia veci stále hlbšieho významu. Akoby sa uzatváral nejaký veľký dejinný cyklus a my, ľudstvo, sme tlačení okolnosťami, aby sme sa vysporiadali so základnými problémami svojej existencie a s otázkami, ktoré majú finálny, ale aj zásadný charakter. Akoby sme v minulos-

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

ti stále mali šancu niekam utiecť pred svojou zodpovednosťou a riešením svojich všeobecne ľudských problémov, a odrazu utiecť niet kam. Ešte relatívne nedávno boli na mape našej planéty biele miesta, ktoré boli neprebádané, panenské a málo osídlené. Dalo sa jednoducho odísť. Bolo bežnou praxou, že ľudia utekali pred veľkými problémami. Z Európy do Ameriky, z Afriky do Európy a do Ameriky a podobne. Aj teraz utekajú. Ale dnes niet kam utiecť pred problémami. Dnes sme sa dostali do bodu, keď sa ako ľudská civilizácia musíme zastaviť a postaviť sa svojim problémom. Odrazu sme sa ocitli pred takými zásadnými úlohami, že nemôžeme ostať ľahostajnými. Teda môžeme, ale prostredie nám to dovoľuje stále menej a menej. Začíname platiť za neriešenie problémov. Vyzerá to ako posledné zúčtovanie. Islamský štát vyhlásil za cieľ zničenie Európy ako ju poznáme, preriedenie jej obyvateľov o 500 miliónov ľudí a použitie jadrových zbraní. Nasledovníci Islamského štátu sú jednoduchí ľudia. Sú to ľudia, ktorí vidia rozpor medzi dvoma svetmi. Svetom islamu, ktorý možno ako jediný vedome (ako reálne spoločenské zriadenie) buduje spoločnosť v centre s Najvyššou bytosťou a dáva človeku nádej na reálny život v dobrej spoločnosti orientovanej na hodnoty, a svetom reality, ktorá je iná ako táto ich utopická túžba po lepšom svete. Vo svojej jednoduchosti títo ľudia nevidia, že tento rozpor alebo schizma nepochádza zo západnej spoločnosti, ale je iba obrazom rozdelenia podstaty človeka v každom z nás, o ktorom hovorí svätý Pavol: rozdelenia na časť duše, ktorá slúži Bohu, a jej druhú časť, ktorá slúži Satanovi. To je niečo, čo sa usiluje riešiť každé náboženstvo, či kresťanstvo alebo islam. Je jedno, akému náboženstvu človek verí, dôležité je, do akej miery človek dovolí prevládnuť tej či onej časti svojej duše. Komu z dvoch pánov slúži viac. A keďže to, nanešťastie, vyzerá tak, že každý človek bez výnimky slúži obom menovaným pánom, už v samotnom náboženstve sa primiešavajú prvky zla k prvkom dobra. Ale keď začne vojna, ako naznačil prezident Hollande vo svojom vytriezvení po parížskych atentátoch, musí sa bojovať.

Rusko už vyše mesiaca veľmi úspešne bombarduje bojovníkov Islamského štátu v Sýrii. Je tu ešte jedna vojenská koalícia na čele s USA v Iraku. Pridávajú sa Francúzi s aktívnejším zapojením. Islamský štát bude v Iraku a v Sýrii vojensky porazený. Čo bude ďalej? Radových stúpencov IS nie je možné poraziť všetkých. Aké riešenie im ostane? Nuž to isté, čo tu už teraz je – terorizmus. Ale ako princíp vedenia vojny – terorizmus proti všetkým. Ako bojovať s takýmto terorizmom? Keďže Islamský štát používa prostriedky totálneho teroru, skôr alebo neskôr budú tí, ktorí s ním budú bojovať, nútení začať používať rovnako kruté alebo krutejšie prostriedky. Americké tajné väznice po celom svete sú iba náznakom tohto problému. V podstate všetky štáty, ktoré úspešne riešia terorizmus, ho riešia podľa rovnakého princípu. Vo vojne platia pravidlá vedenia vojny. Z vojenského hľadiska je odpoveď na teror rovnaký teror a anihilácia nepriateľa. Kto to nepochopí, prehrá. To je nepríjemný aspekt vojny s terorizmom – pozri somálski piráti. Štáty, ktoré pirátov pri pokuse o únos lodí anihilovali, prestali mať s nimi problém. Štáty, ktoré vyjednávali, mali problémy veľmi dlho. Krutá pravda vojenskej reality. Terorizmus dáva človeku iba dve voľby – zlú a ešte horšiu. Ak štát prijme príliš prísne interné opatrenia (obmedzenie slobôd v USA po 11. septembri), môže to postupne viesť k jeho destabilizácii a znefunkčneniu. Určitý precedens, ako bojovať s terorizmom, ukazuje problém s pirátmi v Atlantiku, najmä v Karibskej oblasti, medzi šestnástym a začiatkom devätnásteho storočia. V tomto období bol akýkoľvek boj s pirátmi neproduktívny. Riešilo sa to konvojmi vojenských lodí, ktoré doprevádzali konvoje obchodných lodí, ale náklady s tým spojené boli príliš veľké a na dlhých trasách to nefungovalo, až sa napokon spojili všetky civilizované štáty a odhliadnuc od konfliktov medzi sebou sa dohodli, že nebudú poskytovať pirátom útočisko a začali ich spoločne prenasledovať. Problém sa vyriešil v priebehu dvadsiatich rokov. To isté platí pre moderných teroristov. Skôr alebo neskôr všetky štáty pochopia, že sa musia

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

51 v boji s terorizmom absolútne spojiť. Z krátkodobého hľadiska sa musí vyriešiť rozpor medzi tým, že štáty nemôžu terorizmus sponzorovať, a zároveň byť v koalícii na boj s ním. Musí prísť bod, keď to pochopia a zjednotia sa do veľkej protiteroristickej koalície. Otázkou je, či na to stačili posledné atentáty v Paríži, alebo musí byť obetí ešte viac. Terorizmus je ako bezohľadný nájomný vrah. Pán, ktorý si ho objednal, jedného dňa pochopí, že sa ho potrebuje zbaviť, lebo najatý vrah je aj jeho vlastným potenciálnym nepriateľom. V konfigurácii, ktorá sa teraz rozvíja v EÚ v súvislosti s prisťahovalcami, je ešte jedno veľké riziko. Ak sa prostriedky proti terorizmu pritvrdia (a nesmieme zabúdať, že ide o islamský terorizmus), konflikt sa v kombinácii so záplavou imigrantov a skrytými bojovníkmi džihádu môže pretransformovať do medzináboženskej vojny medzi kresťanskou a islamskou civilizáciou. To môže okrem katastrofických obetí paradoxne priviesť civilizáciu znova k ateizmu, čo bude fakticky znamenať neokomunizmus. Stále viac a viac ľudí si uvedomuje, že do diania

vo svete a manipulácií v geopolitike zasahujú záujmové skupiny, ktoré nepredstavujú žiadne vládne štruktúry a nezastupujú žiadny štát. Je dosť pravdepodobné, že v poslednej fáze boja s terorizmom, keď budú vlády nútené zjednotiť sa, budú musieť začať riešiť aj tieto otázky. Veľkým obratom v novodobých dejinách bol 11. september v USA, ktorý odhalil v podstate neobmedzené možnosti, ako zmanipulovať obyvateľstvo USA a odôvodniť si akékoľvek konanie pred celým svetom. Tam sa tichá elita v pozadí prejavila v plnej miere. Jediným riešením je vytvorenie koalície, ktorá bude orientovaná na spoluprácu, pozitívne hodnoty v medzinárodnom spolužití a vzájomné porozumenie. To sa fakticky deje, ale mocnosti zla, ktoré demonštrujú svoje škaredosti celému svetu, sa stále pokúšajú udržať si iniciatívu a prevahu na svojej strane. Na efektívny boj so súčasným terorizmom musia civilizovaní členovia koalície pochopiť, kto je skutočnou, reálnou hrozbou. V opačnom prípade treba začať chodiť do múzea a učiť sa výrobu pravekej keramiky a kamenných nástrojov.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Juraj Pokorný

MIGRANTI A MESIÁŠSKY SYNDRÓM

SŤAHUJÚ EURÓPU KU DNU

EURÓPA SA NACHÁDZA V STAVE NAJVYŠŠIEHO OHROZENIA. JEHO ZDROJOM VŠAK TENTORAZ NIE JE ŽIADEN NEMECKÝ ANI SOVIETSKY DIKTÁTOR, ALE VLASTNÁ NEMOHÚCNOSŤ A BEZRADNOSŤ. TVRDOHLAVO ODMIETA PRIPUSTIŤ EXTRÉMNU VÁŽNOSŤ SITUÁCIE – BEZDUCHO, AKOBY ZA ŇU MYSLEL A KONAL NIEKTO INÝ, SA BLÍŽI K SVOJEJ ĎALŠEJ KATASTROFE. ČLOVEK LEN ŽASNE, ČO STIHLI S HLAVAMI NÍM ZVOLENÝCH ZÁSTUPCOV ZA NECELÉ DVA ROKY POROBIŤ WASHINGTONSKÍ BÁBKOHERCI.

ajprv bez jediného morálneho zaváhania či zapojenia aspoň základných sebazáchovných inštinktov privedú na Ukrajine k moci nelegitímny režim a povzbudzujú ho k národnostnej genocíde na vlastných občanoch. Potom sa vyžívajú v sebadeštruktívnom uvaľovaní sankcií proti najväčšej krajine sveta, ktoré predstavujú nepriateľský akt totožný s vyhlásením vojny. No a nakoniec vyšlú miliónom afrických a ázijských ekonomických migrantov signál, že môžu nelegálne prekračovať hranice Európy a prakticky celú ju obsadiť.

INŠTITUCIONÁLNA ATRAPA

Na architektonickom projekte zjednotenej Európy sa v posledných rokoch objavili zlovestné

trhliny, ktoré o jej aktuálnom stave i budúcej perspektíve neveštia nič dobré. Keby Európska únia nebola len univerzálne skompromitovanou inštitucionálnou atrapou na medzinárodnej scéne, bolo by bezpredmetné hovoriť o znakoch, ktoré ju z toho usvedčujú. Predovšetkým je to neznalosť svojich základných geopolitických, ekonomických a bezpečnostných záujmov. S ohľadom na ambíciu Európy byť kľúčovým aktérom svetového diania je to dnes, bezmála štvrťstoročie po Maastrichte, povážlivá neznalosť. To, čo predvádza šéfka „európskej diplomacie“ Federica Mogheriniová, je opačný variant nezávislej a proaktívnej zahraničnej politiky EÚ, ktorý v podstate iba reaguje pasívne a post

53 factum na rozhodnutia Bieleho domu formou ich dodatočného duplikovania (uvoľnenie diplomatickej blokády Kuby), či nanajvýš replikovania (účasť v protiteroristickej koalícii na čele s USA). Toto všetko výrazne oslabuje európsky zahraničnopolitický potenciál, ktorého vektor tým, že nespočíva na nohách, ale na protéze, nadobúda nečitateľný kurz. Brusel sa nedobrovoľným uvalením sankcií proti Moskve dostal do slepej uličky, z ktorej by teraz rád vycúval. Nebyť primitívneho tlaku Washingtonu, vlastne by tak už dávno urobil. Neexistencia jednotnej vojensko-obrannej stratégie a pravidelnej spoločnej armády, vrátane jednotky rýchleho nasadenia, o ktorých pred takmer 15 rokmi vášnivo diskutovali francúzsky prezident Jacques Chirac a nemecký kancelár Gerhard Schröder, zvyšuje nesvojprávnosť EÚ a jej závislosť od USA. NATO – hnisavý apendix v jej tele – neslúži na ochranu jej legitímnych záujmov, ale ako nástroj globálnej expanzie USA do celého sveta. S prihliadnutím na to, že americká armáda si s tichým súhlasom bruselskej elity, národných vlád, ako i nadšenia

tzv. nezávislých médií robí z Európanov živé štíty, vyznieva idea spoločnej európskej armády ako sci-fi.

NEDEMOKRATICKOSŤ EURÓPSKEJ INTEGRÁCIE

Barometrom skutočného postoja Európanov k európanstvu môže byť aj ich zarážajúco nízka a kontinuálne klesajúca účasť v európskych voľbách (vlani menej ako 43 %). Napriek tomu sa moc naďalej sústavne presúva od národných vlád smerom k európskym inštitúciám. Prečo? Ako poukazuje komentátor agentúry Bloomberg Clive Crook, nevolený úradník Európskej komisie si podáva zvolené vlády Holandska a Luxemburska za „nelegálne konanie“ – totiž poskytnutie štátnej pomoci firmám Starbucks a Fiat. Takýmto napínaním svalov sa eurobyrokrati snažia rozširovať si svoje právomoci. Európska integrácia má v sebe systémovo zabudovaný nedemokratický princíp. Záujmom európskych inštitúcií je totiž ich vlastná moc, a nie prianie európskych národov. Tak ako na nadnárodnej úrovni niet legitímneho zastúpe-

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

nú kapacitu milióny etnických migrantov. Ide naozaj len o dielo spontánnej náhody, alebo tu niekto realizuje svoj úmysel transformovať ju na tretí svet, využívajúc celkovú nepripravenosť Európanov čeliť novým, neznámym druhom ohrozenia? Azda najväčším spomedzi balvanov, ktoré EÚ popri závislosti od USA a konfrontácii s Ruskom momentálne najviac sťahujú ku dnu, je jej sklon k univerzálnemu spasiteľstvu. Varuje pre ním aj šéf Európskeho univerzitného inštitútu vo Florencii Joseph Weiler. Dá sa predpokladať, že práve od tohto „zlozvyku“ sa systémovo odvíjajú mnohé ďalšie problémy. Nedávny masaker v Paríži potvrdil, že mesiášsky syndróm definitívne stroskotal a rovnakú otázku, akú nastolil na parlamentnej schôdzi maďarský premiér Viktor Orbán, si budú musieť položiť aj bruselskí eurofunkcionári: Čo je ľudskejšie – zatvoriť hranice, alebo riskovať životy nevinných občanov Európy? A zároveň sa zamyslieť nad jeho slovami, že do Únie sa vpúšťajú masy migrantov z krajín, s ktorými je Európa vo vojnovom stave.

54 nia, nefunguje ani zodpovednosť. „Komisia, ako aj Európsky parlament, sa naplno oddala najmä rozširovaniu svojej vlastnej úlohy. Tento proces koncentrovania moci sa nikdy neskončí, lebo neexistuje nič, čo by ho zastavilo. Práve naopak, európske zmluvy sú pripravované v mene čoraz užších väzieb,“ konštatuje Crook a svoje tvrdenie podopiera argumentmi britského premiéra Davida Camerona, ktorý v „čoraz užších väzbách“ vidí nielen zastrešujúci cieľ s náležitou právnou váhou, ale zároveň hlavnú zásadu politiky EÚ. S chýbajúcou legitimitou v rozhodovacích procesoch má Európa tendenciu do týchto „čoraz užších väzieb“ upadať. Namiesto východiska je potom výsledkom intelektuálna paralýza. Ako exemplárny príklad spomína komentátor Bloomberg projekt eura. Aký mal byť naň okrem povzbudenia jednotného európskeho trhu pragmatický dôvod? pýta sa, a vzápätí si sám odpovedá. „Určite nie požiadavka verejnosti. Euro bolo navrhnuté predovšetkým ako skvelý krok smerom k vízii zakladateľov o čoraz tesnejších väzbách. Nakoniec sa však ukáza-

lo ako katastrofálna chyba, nešťastie, ktoré vidno pri pohľade na súčasnú európsku dynamiku. Všimnime si, že otrasy nevyvolali žiaden hybný motív,“ zdôrazňuje Clive Crook.

SPONTÁNNY PROCES ČI RIADENÝ ROZVRAT?

Európa sa zasekla v neudržateľnom stave. Nekontrolovaná a živelná migrácia ju privádza k demograficko-etnickému, sociálnemu, právnemu i bezpečnostnému kolapsu. Povedať, že priebeh a smerovanie tohto procesu nikto neorganizuje či neriadi, však paradoxne s úplnou istotou nemožno. Predstave, že o takýto výsledok sa postarala nadpriemerná šikovnosť prevádzačov bez sofistikovaného plánu či dobre premyslenej stratégie, totiž bráni niekoľko okolností. Povšimnutiahodný je predovšetkým latentný softvér tohto rozvratu a jeho nápadná časová nadväznosť na predchádzajúcu destabilizáciu Ukrajiny a následné zničenie európsko-ruského partnerstva. V okamihu, keď vysilenie Európy v dôsledku doznievajúcej krízy a protiruských sankcií dosahuje vrchol, zaútočia na jej oslabe-

CHAOS VYPROVOKOVALA MERKELOVÁ

Ako prezrádzajú údaje európskej pohraničnej agentúry Frontex, len v priebehu prvých desiatich mesiacov prišlo do Nemecka 758-tisíc migrantov, čo je z pohľadu Európskej komisie najväčšia migračná kríza od druhej svetovej vojny. Podľa Frankfurter Allgemeine Zeitung dosiahne ich počet v krajine za celý rok 2015 šokujúce číslo: MILIÓN! Kto má takýto gigantický rozsah sťahovania etník vlastne na svedomí? Čoraz viac politikov začína ukazovať prstom na hlavného vinníka – nemeckú kancelárku. Počínanie Angely Merkelovej v migrantskej kríze neschvaľuje ani enfant terrible Európskeho parlamentu – líder britskej euroskeptickej Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigel Farage. Podľa neho to, čo nemecká líderka robí, je „veľmi nebezpečná vec“. Všetkým, ktorí hľadajú nový život, sa zaviazala dať im ho v Nemecku, čím ich k migrácii priamo naviedla. Servítku na ústa, čo sa týka kancelárky, si nedal ani líder Slobodnej demokratickej strany

Nemecka Christian Lindner. V rozhovore pre Die Welt povedal, že Angela Merkelová „dala svetu sľuby, ktoré nemožno splniť“, pretože „vytvorila predstavu toho, že naše schopnosti prijímať ľudí sú neobmedzené. Tam, kde nie je nič dôležitejšie ako poriadok a pravidlá, vyprovokovala chaos“. Za pravdu mu dalo 5000 ľudí demonštrujúcich 7. 11. v Berlíne proti nemeckej migračnej politike. „Nemecká kancelárka chcela pomôcť ľuďom v núdzi utekajúcim pred vojnou. No vyvolala chaos, z ktorého sa Európa bude spamätávať roky – aj to len v prípade, že by sa príval migrantov okamžite zastavil,“ píše v komentári pre internetové vydanie Hospodárskych novín 9. 11. líder SaS a europoslanec Richard Sulík. Podľa neho pomoc, ktorú poskytuje Nemecko, je na jednotlivca až kontraproduktívne štedrá, no pre krajinu zničujúca. „Kto sa dostane do Nemecka, získa nielen útočisko pred vojnou, ale navyše ubytovanie, vzdelanie, vreckové, zdravotnú starostlivosť... skrátka dobrý život,“ argumentuje Sulík.

KTO SA ODMIETA POUČIŤ, LEPŠÍ OSUD SI NEZASLÚŽI

Čím ďalej, tým viac sa ukazuje, že NATO i EÚ majú spoločný cieľ: udržať lojálnosť politickej elity i obyvateľov Európy voči národným záujmom USA, ktoré sú pripravené presadiť si ich aj za cenu vyvolania tretej svetovej vojny. Je nemorálne, že v mene tohto cieľa sa radoví občania musia skladať na luxusné platy kaste eurofunkcionárov, europoslancov a eurobyrokratov. Pocit, že sa dejiny opakujú, začína byť neodbytný. S tým rozdielom, že tentoraz sa Európa do svojej ďalšej dejinnej priepasti nechystá skočiť z vlastnej vôle, ale k jej okraju – celkom bez odporu a odovzdane – sa necháva postrkovať bosom sveta. Tým, ktorého aj po škandalóznych sledovacích odhaleniach naďalej nazýva svojím „spojencom“. Tým, ktorý ju necháva škvariť sa v apokalyptickom migračnom kotle samu. Tým, ktorý chladnokrvne kalkuluje s nádejou, že svetový vojnový požiar vzplanie tam, kde vždy predtým: ďaleko od jeho brehov. Ak sa však niekto odmieta poučiť z vlastnej minulosti, lepší osud si ani nezaslúži.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Patrik Sloboda

KRSTNÝ OTEC HYBRIDIZÁCIE EURÓPY

TERORISTICKÉ ATENTÁTY Z PIATKU TRINÁSTEHO NOVEMBRA V PARÍŽI VYVOLALI AJ V ZAŤATÝCH PRIAZNIVCOCH VPÚŠŤANIA STÁTISÍCOVÝCH MÁS MIGRANTOV Z ÁZIE A AFRIKY DO EURÓPY VYDÁVAJÚCICH SA ZA SÝRSKYCH VOJNOVÝCH UTEČENCOV OTÁZKU, KAM EURÓPSKA ÚNIA VLASTNE SMERUJE. NÁHLE PRÍRASTKY MILIÓNOV CUDZORODÝCH PRIŠELCOV VYPROVOKUJÚ PO CELEJ ÚNII NÁSILNÉ RASOVÉ A SOCIÁLNE KONFLIKTY. NESTAČILI VAROVNÉ SIGNÁLY PO KRVAVÝCH ZRÁŽKACH MIGRANTOV DRUHEJ A TRETEJ GENERÁCIE S POLÍCIOU VO FRANCÚZSKYCH, BRITSKÝCH A ŠVÉDSKYCH AGLOMERÁCIÁCH? STÁVA SA URÝCHĽOVANIE DEMOGRAFICKÝCH ZMIEN V ŠTÁTOCH ÚNIE TÝM, ČO SI PÔVODNE ŽELALI JEJ OTCOVIA ZAKLADATELIA?

dpoveď na poslednú zmienenú otázku jedných prekvapí, iných až zamrazí. Najmä ak snímeme masku z tváre takého glorifikovaného spolutvorcu tzv. európskeho projektu, akým bol gróf Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi. Bruselská eurokracia natoľko zvelebuje jeho odkaz, že pred piatimi rokmi ustanovila na jeho počesť Európsku cenu Coudenhoveho-Kalergiho. Udeľuje sa v dvojročných intervaloch Európanom, ktorí sa najaktívnejšie zasadzovali za myšlienku európskej integrácie. Prvou laureátkou za rok 2010 nebol nik iný ako nemecká kancelárka Angela Merkelová. Tá, ktorá pred troma mesiacmi otvorila brány Nemecka „nájazdníkom“ z Ázie a Afriky, tvrdiacim, že utekajú pred vojnovými hrôzami v Sýrii. Druhým v poradí bol belgický ministerský predseda Herman Van Rompuy. Tento presvedčený globalista pred nástupom do funkcie stáleho

predsedu Európskej rady zvestoval svetu, že „rok 2009 je prvým rokom globálneho riadenia sveta“. Elitné europeistické kruhy vlani odmenili Van Rompuya za dobre vykonanú prácu pri kormidle eurobyrokracie výročnou cenou Karola Veľkého. Podľa jej stanov za najvýznamnejší prínos pre rozvoj porozumenia v západnej Európe, činnosť pre spoločenstvo, službu v záujme ľudstva a mieru vo svete. Túto prestížnu cenu dostal pred 65 rokmi ako vôbec prvý gróf Coudenhove-Kalergi. Kto bol tento urodzený muž s modrou krvou, ktorý ostával počas svojej päťdesiatročnej kariéry (1922 – 1972) neúnavným propagátorom eurointegračnej utópie bez toho, aby sa niekedy stal zvoleným politikom? Niektorých vzdelancov zaujali jeho knihy, najmä tá z roku 1925, ktorá sa pod titulom Praktický idealizmus dodnes cituje najčastejšie. Nadväzovala na jeho koncept zjednotenej

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Európy – Paneurópy, ktorý predložil v manifeste Pan-Europa (1923). Vydal ho rok potom, ako vo veku 28 rokov založil Paneurópsku úniu. Bola prevratnou politicko-spoločenskou iniciatívou a už tri roky po Versailleskej mierovej zmluve, keď sa rozpadali veľké monarchie a rodili sa zvrchované národné štáty, vyzývala na zlievanie všetkých štátnych útvarov do jednotnej Európy, do akýchsi Spojených štátov európskych. Česká mutácia Wikipédie – na rozdiel od nemeckej alebo anglickej jazykovej verzie, vyzdvihuje nasledujúce prvky grófovej paneurópskej vízie: „Kalergi prehlásil, že treba zrušiť právo na sebaurčenie národov a postupne eliminovať národy použitím etnických separatistických hnutí alebo inorodej masovej imigrácie. Aby elity mohli ovládnuť Európu, predpokladal pretvorenie homogénnych národov na krížený ľud. Týmto krížencom pripisoval charakteristické vlastnosti, ako je napríklad krutosť, nevernosť. Tento nový krížený ľud mal byť vytvorený, aby mu mohla byť elita nadradená. Najprv mala byť odstránená demokracia, čiže moc ľudu, a potom ľud sám pomocou kríženia. Bieli mali byť nahradení kríženou rasou, ľahko ovládateľnou.“ Mala to byť duchovná šľachta. V Európe mali byť podľa jeho predstáv krížené miestne národy s mimoeurópskymi, z ktorých mala vzísť eurázijsko-negroidná rasa budúcnosti, výzorom podobná starovekým Egypťanom. Grófovo dielo Praktický idealizmus sa hemžilo výrazmi z vtedy bežných úvah o rasových rozdieloch, aké používal v inom kontexte o päť rokov od neho starší Adolf Hitler: panská rasa (Herrenrasse), menejcenní (Minderwertige) atď. Za jeden z hlavných cieľov zjednocovacieho paneurópskeho úsilia vytýčil gróf postupné vytláčanie nacionalizmu z myslí a duší budúcich generácií Európanov. Mnohorasová, mnohonárodnostná a multikultúrna hybridizácia európskeho obyvateľstva mala slúžiť podľa jeho názoru ako prostriedok na uskutočňovanie vznešených paneurópskych ideálov. Jedno z vysvetlení, prečo Coudenhove-Kalergi siahal vo svojom diele po sociálnom inžinierstve pri pretváraní biologických a povahových vlastností nového európskeho človeka, tkvelo v jeho presvedčení o vlastnej prevahe vďaka jeho zmiešanej krvi. Narodil sa 16. novembra 1894 v Japonsku ako syn japonskej matky zo samurajsko-obchodníckeho

rodu a rakúsko-uhorského veľvyslanca Heinricha Coudenhoveho-Kalergiho. Spájali sa v ňom dva staré európske aristokratické rody Cou denhoveovcov a Kalergiovcov a v žilách mu kolovala modrá krv po urodzených predkoch z celej Európy a pravdepodobne i Blízkeho východu. Rok po narodení Richarda sa veľvyslanec vrátil do Európy a usadil sa na zámku pri obci Poběžovice neďaleko Domažlíc. Na základe toho dostal československé občianstvo. Richard sa vybral na štúdiá do Viedne, kde získal doktorát z filozofie a oženil sa s herečkou neurodzeného pôvodu. Pohyboval sa tam medzi intelektuálnou smotánkou, ktorú spočiatku neoslnil svojou životnou filozofiou o homogénnych národných štátoch ako semeniskách minulých i budúcich rozbrojov a vojen. Všetko sa zmenilo, keď – ako neskôr píše vo svojom životopise Život pre Európu. Moje spomienky – údajne zaujal svojou knihou Praktický idealizmus dvoch mužov z vysokých financií. Prvým bol barón Louis de Rothschild a druhým Max Warburg. Maxov brat Paul bol nemecko-americkým spoluzakladateľom a členom Federálneho rezervného systému, ktorý práve vtedy začal slúžiť ako centrálna banka Spojených štátov. Obaja stratosfericky vplyvní bankári otvorili Richardovi dvere do najvyšších

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Milan Pullmann

MULTIKULTI ULTRA UŽ GRÓF JOSEPH DE MAISTRE, KTORÝ BOL SLOBODOMURÁROM, NAPÍSAL: „DOSIAĽ BOLI NÁRODY VYHLADZOVANÉ POROBENÍM, TEDA CUDZÍM VPÁDOM. NÚKA SA VŠAK DÔLEŽITÁ OTÁZKA: MÔŽE NÁROD ZOMRIEŤ NA SVOJOM ÚZEMÍ TÝM, ŽE DOVOLÍ MUCHÁM ROZKLADU NARUŠIŤ SAMOTNÉ JADRO JEHO PÔVODNÝCH A URČUJÚCICH ZÁSAD?“

58 amerických spoločenských a finančných kruhov. Je dosť pravdepodobné, že sa stal ich nástrojom pri pretváraní Európy národov na integrované spoločenstvo podľa amerického vzoru. Warburgovci financovali rozbiehanie paneurópskeho hnutia a Richardovou prvou úlohou bolo zaangažovať popredných európskych štátnikov. Predstava paneuropeizmu ako napodobeniny taviaceho kotla národov, rás a kultúr v USA bola pre mnohých politikov starého svetadielu neprijateľná, pretože voliči niečo také zdesene odmietali. Hospodársku konjunktúru v Európe však po 1. svetovej vojne roztočili investície z USA, a preto mohol gróf Coudenhove-Kalergi ako posol bankárov z Wall Street pripomínať európskym prezidentom a premiérom staré známe porekadlo: Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj. Verejnou mienkou v európskych krajinách dokázalo pohnúť len niečo mohutné alebo prevratné. Prišlo to skôr, než bolo ľuďom milé. Veľká hospodárska kríza v roku 1929, radikalizácia spoločenských hnutí, národný socializmus v Nemecku, preteky v zbrojení a vyostrenie medzinárodného napätia. To všetko doviedlo Európu a svet do 2. svetovej

vojny. Coudenhove-Kalergi, ktorý už v roku 1926 propagoval spoločný trh, menu, vládu, občianstvo, hymnu a ústavu, prežil 2. svetovú voju v americkom exile. Po návrate obnovil paneurópske hnutie a stál pri zrode spoločných európskych inštitúcií. V Európe sa výrazne urýchlili integračné procesy a gróf Coudenhove-Kalergi sa stal jednou z najprominentnejších sivých eminencií európskej politickej scény zastrešovanej americkým jadrovým dáždnikom, kontrolovanej americkými armádami a poslúchajúcej atlantickú superveľmoc. Všetko v nádeji na splnenie sľubu o európskom hospodárskom zázraku. Rozumie sa, že pod podmienkou formovania hospodárskeho spoločenstva a po ňom politickej únie. Nemecku a okolitým štátom chýbali po vojne milióny padlých mužov a vizionársky gróf z úzadia dohliadal na postupný prísun miliónov gastarbeiterov. Miešačka rás, kultúr a vierovyznaní sa roztočila a sociálni inžinieri v Bruseli v priebehu dvoch generácií premenili európsky svetadiel národných štátov na novodobý multikultúrny Babylon. Tento rok zaradili vyššiu rýchlosť, aby miešačka nabrala turbo tempo v záujme naplnenia grófovej globalistickej vízie.

článku Frankfurtská škola a její ideoví soudruzi Timothy Matthews uvádza, že koncom roku 1922 začala komunistická internacionála hľadať dôvody svetového neúspechu. Na Leninov popud sa vtedy v moskovskom Inštitúte Marxa a Engelsa uskutočnil kongres, ktorého cieľom bolo okrem iného stanoviť prostriedky, ako uviesť do života marxistickú revolúciu. Medzi účastníkmi sa nachádzali György Lukács (prišiel s myšlienkou na revolučné využitie pohlavného pudu) a Willi Münzenberg (navrhoval organizovať intelektuálov, s ich pomocou rozložiť západnú civilizáciu, a potom zaviesť diktatúru proletariátu). Lukács sa už predtým v roku 1922 podieľal na usporadúvaní stretnutí marxisticky zameraných sociológov, čo viedlo o rok neskôr k zrodu Inštitútu pre sociálny výskum s členskou základňou nemeckej komunistickej strany. Neskôr sa stal známym ako Frankfurtská škola.

DLHÁ CESTA K ÚPADKU

Podľa Romana Pražáka, autora článku Frankfurtská škola – Zničí západní civilizaci kulturní marxistická revoluce?, György Lukács (Dejiny a triedne vedomie, 1923) tvrdil: „Videl som v revolučnej deštrukcii spoločnosti jediné riešenie. Zmena hodnôt nemôže v celom svete prebehnúť bez zničenia starých hodnôt a vytvorenia nových revolucionármi.“ Svoje idey popísal ako „démonické“ a zhrnul ich pod pojmom kultúrny terorizmus. Ďalším významným kultúrnym marxistom bol Talian Antonio Gramsci, ktorý dospel k záveru, že Rusom bránili v prijatí komunistickej revolúcie ich kresťanské duše, a preto musia marxisti na Západe najskôr zmeniť kultúru. To však vyžaduje „dlhý pochod inštitúciami“ – umením, filmom, divadlom, školami, vysokými školami, seminármi, novinami, časopismi a rádiom. Jedna za druhou musia byť dobyté, premenené

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

a spolitizované do revolučnej agendy. Ľud mal byť pozvoľna vzdelávaný k tomu, aby revolúciu pochopil a uvítal. V roku 1930 prevzal vedenie marxistický odpadlík a obdivovateľ markíza de Sade Max Hork heimer. Pod jeho vedením začala Frankfurtská škola prevádzať marxizmus do kultúrnych pojmov. Pre starých marxistov bolo cestou k moci násilné zvrhnutie režimu, pre nových marxistov bola cesta k moci nenásilná a vyžadovala desaťročia trpezlivej práce. V tridsiatych rokoch sa k Frankfurtskej škole pripojili ďalší – psychológ Erich Fromm, hudobný kritik Theodor Adorno, psychoanalytik Wilhelm Reich a sociológ Herbert Marcuse. Frankfurtská škola získala veľký vplyv na americké univerzity po úteku väčšiny jej vedúcich činiteľov do USA, keď sa v Nemecku dostal k moci Hitler. Usadili sa hlavne na Kolumbijskej univerzite, ale prichýlili ich aj v Princetone, Brandeise a Berkeley, kde nasmerovali svoje sily na podkopanie kultúry štátu, ktorý im poskytol útočisko. Zmiešali Marxa s Freudom, medzi neskoršími vplyvmi bola lingvistika, z čoho potom vznikla kritická teória a dekonštrukcia. Tie striedavo významne ovplyvnili pedagogiku a prostredníctvom inštitúcií vyššieho vzdelávania priviedli na svet politickú korektnosť. Po úhyne ekonomického marxizmu zaplnilo jeho miesto kultúrne krídlo. Politická korektnosť sa týči nad západnou spoločnosťou ako nejaký kolos, je vnútená zákonmi a vládnymi nariadeniami. Kontroluje aj najmocnejší element našej kultúry – zábavný priemysel. Dominuje v štátnom aj vo vysokom školstve.

NA VINE JE KRESŤANSTVO, NÁROD A RODINA

Východiská Frankfurtskej školy môžeme zhrnúť nasledovne: stavy beznádeje a odcudzenia v spoločnosti sú nevyhnutné na vyvolanie socialistickej revolúcie. Preto jej stúpenci presadzujú čo najničivejšiu kritiku každej oblasti života. Podľa tejto kritickej teórie napríklad Západ nesie vinu za zločiny genocídy proti každej civilizácii a kultúre, na ktorú natrafil. V rámci tejto teórie sa tvrdí, že zločiny Západu vychádzajú z jeho charakteru utváraného kresťanstvom.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Pre vydarený postup kultúrnej revolúcie presadzuje Frankfurtská škola okrem iných nasledujúce veci: zvláštne tresty za rasové zločiny, zavádzanie nového jazyka a zmenu obsahu a vnímania pojmov, sexuálnu výchovu a šírenie homosexuality medzi deťmi, podkopávanie autority učiteľov a školy, podporu prisťahovalectva na zničenie kultúrneho rázu štátu, rozšírenie užívania drog, útok na náboženstvo, neistý právny systém nastavený proti obetiam zločinov, závislosť od štátu alebo štátnych príspevkov, ovládnutie médií, oslabovanie role rodiny a jej rozbitie. Kultúrnu revolúciu, ktorá rozkladá prirodzený poriadok zvnútra, zamerali najmä na rodinu, školstvo, médiá, oblasť pohlavného života a populárnu kultúru. Súčasťou revolúcie je aj boj proti vedúcemu postaveniu mužov v mene oslobodenia žien. Táto myšlienka získala silu hlavne vďaka Marcusovi a novej ľavici v 60. rokoch. Stúpenci Frankfurtskej školy navrhujú premeniť našu kultúru z mužskej na ženskú.

OUTSIDERI NASKOČILI NA VLAK

Tam, kde Marx kriminalizoval kapitalistickú triedu, Frankfurtská škola kriminalizovala strednú triedu. Nezáležalo na tom, že práve stredná trieda stála pri zrode demokracie a stredná trieda Západu bojovala s Hitlerom. Ďalším príspevkom Frankfurtskej školy bolo uvedomenie, že cesta ku kultúrnej hegemónii vedie cez psychologické formovanie, a nie cez filozofický argument. Pre západných či kultúrnych marxistov bolo najdôležitejšie zrušenie rodiny, ktorou pohŕdali ako diktatúrou a inkubátorom sexizmu a sociálnej nespravodlivosti. Erich Fromm tvrdil, že rozdiely medzi pohlaviami nie sú vrodené, ale sú funkciou západnej kultúry. Adorno presadzoval disharmonickú a atonálnu hudbu ako nástroj na zničenie spoločnosti, vyvolanie neviazanosti či úzkostných stavov. Prehlásil, že USA je možné zraziť na kolená pomocou rozhlasu a televízie, ktoré budú šíriť nihilistickú kultúru. V roku 1953 sa Inštitút sociálneho výskumu vrátil do Frankfurtu (Marcuse však ostal v USA). Z ich dielne vzišla dnešná móda prepisovania dejín, filozofickej „dekonštrukcie“ a hesiel ako „rozdiely medzi pohlaviami sú vecou zvyku“.

61 Herbert Marcuse našiel v 50. rokoch odpoveď na otázku, kto zohrá rolu proletariátu v nastávajúcej kultúrnej revolúcii, keď pracujúca trieda zlyhala. Jeho kandidátmi bola radikálna mládež, černošskí bojovníci, homosexuáli, odcudzení, asociáli, revolucionári tretieho sveta, všetky rozhnevané hlasy prenasledovaných „obetí“ Západu. Keď v roku 1968 v Paríži revoltovali študenti, niesli transparenty s nápisom Marx, Mao a Marcuse. V knihe Jednorozmerný človek, najvplyvnejšej knihe Frankfurtskej školy, Marcuse doslova tvrdí, že ak je rodina kresťanská a kapitalistická, vedená otcom ako hlavou rodiny, dá sa očakávať, že sa z detí stanú rasisti a fašisti!

DO ČERTA S POLITICKOU KOREKTNOSŤOU!

Pre donebavolajúcu manipuláciu vedomia s použitím psychologických techník som článok nazval MultiKulti Ultra. Dosahy Frankfurtskej školy aplikované do masmédií totiž znesú porovnanie so slávnym programom ovládania mysle MK Ultra z dielne CIA. Vystupovanie proti tzv. pozitívnej diskriminácii (produktu kultúrneho terorizmu nových marxistov) sa posudzuje ako

rasizmus. Ak zastávate názor, že v spoločnosti existujú role, ktoré sa pre ženu príliš nehodia, označia vás za sexistu. Ak ste presvedčený o tom, že počet prisťahovalcov je príliš vysoký, aby sa udržala súdržnosť spoločnosti, ste xenofób. Ak si myslíte, že homosexualita nie je prirodzená, ste homofób. V blogu Ley Vojtekovej z júla 2015, publikovanom aj na stránke Pravý prostor, si autorka všíma, že multikulturalizmus hlása v podstate len tri myšlienky: rozmanitosť, rovnosť a toleranciu, pričom rovnosť a toleranciu sám popiera pozitívnou diskrimináciou. Blogerka upozorňuje, že multikulturalizmu sa zastávajú aj ľudia označujúci sa za pravičiarov a odporcov marxizmu. Strašia Ruskom, komunistami a bývalým režimom, pritom im nedochádza, že oni sami podporujú nový kultúrny marxizmus. Nuž, ako píše vojenský expert a publicista William S. Lind: tí, ktorí chcú poraziť kultúrny marxizmus, mu musia odporovať. Musia používať zakázané slová a odmietať tie, ktoré sú nariadené. Politická korektnosť ťaží zo svojho zamaskovania, a preto treba túto masku strhnúť.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Jozef Banáš

KTO SÚ OZAJSTNÍ TERORISTI A KTO ZRADCOVIA EURÓPY?

TO, ČO SA STALO V PARÍŽI, JE NESPORNE STRAŠNÉ A ODSÚDENIAHODNÉ. KLADIEM SI OTÁZKU, AKÚ MOTIVÁCIU MAJÚ ĽUDIA, KTORÍ SÚ NATOĽKO ODDANÍ SVOJEJ VECI, ŽE ZABIJÚ DESIATKY NEVINNÝCH A NAPOKON AJ SAMI SEBA? MUSÍ V NICH BYŤ NEUVERITEĽNÁ NENÁVISŤ A TÚŽBA PO POMSTE ZMIEŠANÁ S BEZMOCNOSŤOU A ZÚFALSTVOM. TVRDIŤ, ŽE NA BEZHLAVÉ VRAŽDENIE NEVINNÝCH ĽUDÍ POSTAČUJE, ABY BOL NIEKTO FANATICKÝ ISLAMISTA, JE, NAZDÁVAM SA, PRÍLIŠ MÁLO. TAK SA ZAMÝŠĽAM, PREČO NÁS – KRESŤANOV, FANATICKÍ MOSLIMOVIA NATOĽKO NENÁVIDIA? ABY SOM BOL PRESNÝ, PREČO FANATICKÍ MOSLIMOVIA NENÁVIDIA FANATICKÝCH KRESŤANOV? NORMÁLNI MOSLIMOVIA – A JE ICH ASI OSEMDESIAT PERCENT, AKO MI TO POVEDALI MOJI MOSLIMSKÍ PRIATELIA, SÚ ROVNAKO BENEVOLENTNÍ V CHODENÍ DO MEŠÍT AKO MY V CHODENÍ DO KOSTOLOV, V DODRŽIAVANÍ DOGIEM ČI RITUÁLOV. NEBEZPEČNÝCH JE TÝCH ZVYŠNÝCH DVADSAŤ PERCENT. ROVNAKO AKO MEDZI KRESŤANMI.

avštívil som viacero islamských krajín a zamýšľam sa, prečo nás moslimovia, ale nielen oni, vidia ako novodobých križiakov. Možno si neuvedomujeme, ako pôsobí kresťanský symbol – kríž, na nekresťanov. Môj priateľ v Indii sa ma spýtal: „Ako má nekresťanský svet vnímať kresťanov, keď je vašim symbolom popravný nástroj?“ Aký by sme my

mali názor na ľudí, ktorí by nosili na krku symbol šibenice alebo samopalu? A pritom Kristus symbol rímskeho kríža nikdy nepoužíval, symbolom raných kresťanov bola ryba alebo rovnoramenný kríž ako symbol rovnováhy. Možno tí, ktorí zvolili popravný nástroj za symbol kresťanstva, presne vedeli, čo robia. Nahnali nám strach. Ich nasledovníci v naháňaní strachu

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

pokračujú. Pretože strach je najlepším a najistejším nástrojom na ovládanie ľudí. O úlohe strachu pri ovládaní más vedeli a vedia všetci mocní. Orwell to vo svojich románoch výstižne popisuje. A o naháňanie strachu ide aj v prípade brutálneho útoku v Paríži. Zavedenie totálnej kontroly občanov Európy v záujme ich bezpečnosti, jednoducho podobné opatrenia, aké zaviedli v USA po útoku na Dvojičky. Po páde železnej opony a skončení komunizmu si svet vydýchol, začal sa menej báť. Ale keď sa nebojíte, keď nemáte nepriateľa, žiadny parlament, senát či kongres vám neschváli vysoké výdavky na zbrojenie. Tak dostali mocní strach, že by sa bezmocní prestali báť. Do našich životov bolo potrebné vrátiť strach. Na to, aby ste sa báli, potrebujete nepriateľa. Komunizmus padol, USA po skončení studenej vojny potrebovali nového nepriateľa. Ak človeka ovláda strach, je ochotný vložiť sa do rúk mocných a nechať sa nimi chrániť. Kto má strach, ten sa nepýta. Jedenásty september 2001 bol kýženým objavením nového nepriateľa – terorizmu. To, že útoku akýchsi teroristov na obchodné centrum v New Yorku dnes už verí len menšina Američanov, že dodnes nikto nevysvetlil, ako je možné, že sa zrútili nielen budovy Dvojičiek, ale aj ďalšie, do ktorých žiadne lietadlo nevrazilo, mocných manipulátorov a ich mainstreamových mediálnych prisluhovačov nezaujíma. Predovšetkým pád 47-poschodového mrakodrapu WTC 7, ktorý bol takmer ideálnou demonštráciou kontrolovanej demolácie. V USA po Dvojičkách operatívne schválili 360-stranový Patriot Act, ktorý si poslanci ani nestihli prečítať, nieto ešte o ňom diskutovať, umožňuje americkým vládnym a bezpečnostným orgánom bezprecedentne kontrolovať, odpočúvať, sledovať, vyšetrovať každého, o kom si zmyslia, že je protiamerický. Strach ovládol USA a svet. Zdá sa však, že málo. Európa zažila útoky v Madride i v Londýne, ale akoby sa dostatočne nezľakla. Prišiel január 2015 v Paríži a útok na redakciu Charlie Hebdo. Opäť však s niekoľkými chybami krásy. Dodnes nikto nevysvetlil, ako je možné, že policajtovi ležiacemu na chodníku vpálil terorista do hlavy zo vzdialenosti asi pol metra dávku zo samopalu, a namiesto toho, aby mu

z hlavy ostal len mastný fľak (bol som na vojne a zo samopalu som strieľal), policajt si pokojne ľahol na chodník. Dodnes nikto nevysvetlil neuveriteľný diletantizmus jedného z útočníkov, ktorý si na zadnom sedadle zabudol občiansky preukaz. Dodnes nikto nevysvetlil záhadnú samovraždu vyšetrovateľa. Vraj bol prepracovaný. Podobne strelca, ktorý strieľal na tuniskej pláži v lete 2015, zastrelili, takže opäť nevieme, kto za ním bol.

MASLO NA HLAVE USA

Kým Usáma bin Ládin bojoval proti Rusom, bol pre Američanov bojovníkom za národné oslobodenie. Keď Rusov v Afganistane vystriedali Američania (aj my), stal sa teroristom. Senát USA už v roku 2007 vyhlásil odmenu 25 miliónov dolárov za jeho chytenie, prípadne za informácie vedúce k jeho odhaleniu. Taká veľká bola túžba USA dolapiť najväčšieho teroristu všetkých čias. Napokon ho aj dolapili. V máji 2011 ho špeciálne americké sily Navy Seals obkľúčili a zranili v jeho dome neďaleko pakistanského Islamabadu. Na prekvapenie však Američania namiesto toho, aby zraneného teroristu číslo jeden postavili pred súd a odhalili, kto za svetovým terorizmom stojí, vyviezli bin Ládina na more a jeho telo vhodili do vody. Dodnes nepredložili žiadny dôkaz ani fotografiu jeho mŕtveho tela. Iba ten, kto vedieť nechce, nevie, že Islamský štát je dôsledkom zničenia štátnych štruktúr Iraku nezmyselnou americkou vojnou v roku 2003 pod lživou zámienkou zbraní hromadného ničenia, ktoré mal vlastniť Saddám Husajn. ISIL vznikol na území Iraku doslova pod nosom USA, ktoré Irak kontrolovali. Čudné, ale zrozumiteľné. Vtedajší guvernér Iraku Paul Bremer zničil velenie armády, bezpečnostných zložiek, odstránil sunitov a dosadil do kľúčových pozícií šiitov. Vytvoril mocenské vákuum, chaos. Ponížení a diskriminovaní suniti sa spojili s islamistami a v krajine zachvátenej chaosom začali budovať svoje silové zložky. Podľa americkej DIA (Defence Intelligence Agency) si Obamova vláda vznik Islamského štátu doslova želala. V roku 2014 sa spojili všetky protiasadovské organizácie v Sýrii a v Iraku. Podľa nemeckého Focusu sa USA snažili rozdrobiť moc v regióne,

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

a tak lepšie ovládnuť zdroje ropy a zemného plynu. Podpora Islamského štátu Spojenými štátmi fungovala aj preto, lebo pre USA bol stále prijateľnejší ako ruský kôň Asad. Republikánsky senátor Rand Paul otvorene zaútočil na jastrabov vo vlastnej strane, keď povedal: „Oni stvorili týchto ľudí.“ Fotografie Johna McCaina s predstaviteľmi ISIL sú notoricky známe. Rovnako je všeobecne známe, že v tureckej pohraničnej provincii Hataj sú nielen utečenecké tábory, ale aj výcvikové tábory bojovníkov ISIL. Dnes k nim pribudli špeciálne nemocnice pre zranených islamistických bojovníkov.

KTO ZASIAL VIETOR TERORIZMU? SME MY KRESŤANIA BEZ VINY?

Odhliadnem od dávno zabudnutých križiackych výprav, počas ktorých hordy sfanatizovaných kresťanov vyvraždili a olúpili moslimov, odhliadnem od dávno zabudnutého masového vyvraždenia Indiánov fanatickými kresťanmi, ktorí v časoch Kolumba vyvraždili 90 percent pôvodných obyvateľov Mexika. Z dvadsiatich piatich miliónov ich o sto rokov po príchode Kolumba ostal milión. Zo zlata ulúpeného Indiánom dal pápež Alexander VI. vyzdobiť strop slávnej rímskej baziliky Santa Maria Maggiore, do ktorej dnes v bázni a obdive chodíme vyznávať kresťanskú lásku k blížnemu. Odhliadnem od koloniálneho drancovania prakticky všetkých afrických a ázijských krajín Angličanmi, Francúzmi, Španielmi, Portugalcami, Holanďanmi, Nemcami. Drancovali a delili si korisť a dnes, keď ožobračení Afričania, Sýrčania, Afganci, Iračania prichádzajú so žiadosťou vrátiť ukradnuté, európski zlodeji chcú, aby sme s nimi boli my – Česi, Slováci, Poliaci, Maďari, Bulhari, Srbi, Chorváti a ďalší, ktorí nelúpili, solidárni. Odhliadnem od zločinov a rabovania dávno zabudnutého, ostanem pri tých, ktoré sa udiali v nedávnej minulosti – alebo sa dejú stále. Prvý terorista v dvadsiatom storočí bol oslavovaný britský premiér Winston Churchill, ktorý dal rozkaz bombardovať dediny na Blízkom východe s cieľom „zasadiť hrôzu do sŕdc necivilizovaných primitívov“. Britské kráľovské letectvo bombardovalo Kurdov, Afgancov, Iračanov.

Keď tu vypuklo šiitské povstanie, Briti ho bombardovaním rozdrvili. Iný britský premiér Lloyd George sucho konštatoval: „Musíme si zachovať právo bombardovať negrov.“ Na Blízkom východe to začalo iskriť koncom tridsiatych rokov 20. storočia, keď americké ťažobné spoločnosti objavili v Saudskej Arábii ropu. Britov odstavili dekrétom prezidenta Roosevelta, ktorý vyhlásil, že Saudskoarabi sú demokratickým spojencom Američanov v boji proti nacizmu. Francúzov odtiaľ vykopli s poukázaním, že ich vichistický režim kolaboroval s Hitlerom, a teda sú porazenou mocnosťou. Briti sa pokúsili udržať si pozíciu na Blízkom východe štátnym prevratom v Iráne v roku 1953, s ktorým im Američania radi pomohli, pod podmienkou, že americké ťažobné spoločnosti dostanú 40 percent britských koncesií. V susednom Iraku bola v roku 1958 počas vojenského prevratu vyvraždená kráľovská rodina, čo umožnilo postupný príchod Saddáma Husajna na scénu. CIA dodala jeho strane Baas dlhý zoznam ľavicových intelektuálov, ktorých dal Saddám popraviť. V roku 1983 Saddám Husajn vo svojom paláci srdečne privítal amerického ministra obrany Donalda Rumsfelda. Najstabilnejším spojencom USA na Blízkom východe je Saudská Arábia, ktorá je najfundamentalistickejším islamským štátom na svete. Podľa Amnesty International popravia v tejto krajine každý druhý deň jedného človeka. Napriek tomu USA kráľovskú rodinu nikdy neoznačili za diktátorov. Možno preto, lebo z päťdesiatich štátov USA sa trest smrti vykonáva v tridsiatich štyroch. Kto je diktátor a kto nie, určuje Washington podľa kľúča: Máte naftu? Ak áno, pekne sa o ňu s nami podelíte. Ak nie, vaša vláda je diktátorská a treba ju vymeniť. O tom sa mohli v minulosti presvedčiť Hugo Chávez, Muammar Kaddáfí či zmienený Saddám Husajn. V mene amerických národných záujmov, ktoré siahajú od Japonska až po Japonsko, nastolíme demokraciu, či sa vám to páči alebo nie. Vyvoláme trebárs arabskú jar, ale dáme si pritom veľký pozor, aby táto jar nezasiahla režimy, v ktorých sa vlády o naftu a plyn s nami delia. USA za darebácky štát vyhlásili Irán, lebo sa nechcel deliť. Oficiálny dôvod bol iránsky jadrový program.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Ako vyriešili situáciu Američania? Tak, ako ju riešia zvyčajne. Hovorí o tom jeden z najuznávanejších amerických bezpečnostných a politických stratégov George Friedman.

OSTATNÍ MÔŽU AJ ZOMRIEŤ, AMERIKU TO NEZAUJÍMA

Na zasadaní Chicago Council on Global Affairs dňa 4. februára 2015 vysvetlil Friedman politiku a záujmy Spojených štátov. Prezradil, že hlavným cieľom Washingtonu je likvidovať všetkých, ktorí aspoň trochu môžu ohroziť postavenie USA ako svetového hegemóna. Amerika pociťuje nebezpečenstvo zo strany Ruska a EÚ, ale aj nevyspytateľného Nemecka, a preto Friedman bez okolkov priznáva, že Washington nesmie dopustiť žiadnu spoluprácu a bližšie vzťahy Nemecka a Ruska. Tiež pokojne prezrádza mnohé účinné metódy amerických tajných služieb, politikov a médií. Jeho logika je dojemne jednoduchá: „Všetko, čo je v prospech Ameriky, je dobré a ostatní môžu aj zomrieť. Ameriku to nezaujíma.“ Friedman potvrdzuje taktiku „dvojitého metra“ – čo je dovolené Amerike, nemôže robiť niekto iný. V politickej diplomacii obhajuje starý dobrý americký postoj: „Je to síce lotor, ale je to náš lotor.“ Svoje slová ilustruje súčasným vedením Ukrajiny. Friedman ďalej pokračuje: „USA dodávajú zbrane do Pobaltia, Poľska, Rumunska, Bulharska a, samozrejme, na Ukrajinu. Konajú mimo rámca NATO, lebo v NATO musí byť stopercentný súhlas a ktorákoľvek krajina môže vetovať čokoľvek. USA sú pripravené vybudovať sanitárny koridor okolo Ruska. USA majú zásadný záujem mať pod kontrolou všetky oceány sveta. Vďaka tomu môžeme napádať ľudí, kým oni nás napadnúť nemôžu. Udržať si kontrolu nad oceánmi a vesmírom je základom našej moci. Najlepší spôsob, ako poraziť nepriateľskú flotilu, je zabrániť v jej výstavbe. Briti to zariadili tak, že žiadna európska sila nemohla vytvoriť flotilu, pretože prinútili Európanov útočiť na seba navzájom. Odporúčam viesť takú politiku, akú viedol Ronald Reagan proti Iránu a Iraku. Podporoval obe strany a zaistil tak, že nepôjdu proti nám. Je to cynické, nemorálne, ale funguje to. Británia neokupovala Indiu, zabrala len niektoré indické štáty, poštvala ich

proti sebe a dodala im britských dôstojníkov.“ Tu máme ako na dlani taktiku USA na Blízkom východe – proti ISIL verbálne bojujeme, v skutočnosti ich však podporujeme. V Afganistane hájili Američania demokraciu tak, že keď sa koncom roku 2014 v Kábule uskutočnil slávnostný ceremoniál zvesovania vlajky NATO pri príležitosti skončenia jednej misie a začatia druhej, afganský prezident Hámid Karzaj podľa agentúry Reuters šokoval Američanov slovami: „Misia USA v Afganistane bola zradou. Washington si nikdy neprial, aby na území Afganistanu zavládol mier. Američania tu nechcú mier, lebo tu majú vlastné záujmy. Nie je to naša vojna, ale vojna, ktorú nám vnútili a my sme jej obeťou. Mier v Afganistane nezavládne dovtedy, kým to USA a Pakistan nebudú chcieť.“ Karzaj odmietol podpísať bezpečnostnú zmluvu s USA, ktorá by Američanom umožňovala naďalej ostať v Afganistane. A tak ju podpísal až nový prezident Ašraf Ghaní, ktorý sa ním stal po šiestich mesiacoch od volieb po zásahu USA... Plačeme nad obeťami streľby v parížskom klube Bataclan. Plačem aj ja. Ale plačem aj nad tisícmi, státisícmi a miliónmi zabudnutých mŕtvych Iračanov, Iráncov, Líbyjčanov, Somálčanov, Afgancov, Jemenčanov, Ukrajincov, Sýrčanov, Libanoncov, Čečencov, Rusov, Palestínčanov, Srbov, Chorvátov a mnohých iných bezmocných, ktorí zbytočne hynuli v záujme mocných. Preto plačem aj nad tisíckami amerických chlapcov, ktorí položili svoje životy za pofidérnu ideu amerických národných záujmov. Pretože ak nebudeme plakať aj nad týmito mŕtvymi, náš plač nebude úprimný. A rovnako bude neúprimné a nedôveryhodné konanie bruselských, parížskych či berlínskych poskokov USA – všetkých tých európskych zradcov, nech už sa volajú Juncker, Tusk, Hollande či Merkelová. To, čo sa stalo v Paríži, zapríčinili do veľkej miery svojím oportunizmom oni sami. Ak by bol slabučký Hollande chlap, abdikuje a umožní vypísanie nových volieb s nádejou, že sa vo Francúzsku objaví politik formátu de Gaulla. A podobný krok by mala spraviť aj Merkelová. www.parlamentnelisty.sk.

ORBIS PICTUS > SRBSKO Foto: Visar Kryeziu, SITA / AP

Atifete Jahjagová, prezidentka Slovenskom neuznanej republiky Kosovo, čaká vo svojej kancelárii v hlavnom meste Prištine na výsledky hlasovania o členstve Kosova v UNESCO. Členské štáty OSN pre výchovu, vedu a kultúru UNESCO na generálnej konferencii v Paríži tesnou väčšinou hlasov zamietli prijatie Kosova za člena UNESCO (92 štátov za, 50 proti a 29 sa zdržalo hlasovania). Keďže podľa pravidiel potrebovalo najmenej dve tretiny všetkých hlasov (95), od členstva ho delili iba tri hlasy. V prípade úspechu by to bol pre krajinu dôležitý krok k plnému uznaniu štátnosti, o čom Jahjagovej mimika presvedčivo vypovedá. (jup)

SLOVINSKO > ORBIS PICTUS Foto: Darko Bandic, SITA / AP

Požiarnik uteká k svetlici, ktorú hodili fanúšikovia na ihrisko počas druhého polčasu zápasu play-off kvalifikácie na ME 2016 medzi Slovinskom a Ukrajinou v slovinskom Maribore. Nech už fandili ktorejkoľvek strane, akiste nešlo len o gesto rýdzo športové. (jup)

ORBIS PICTUS > MAĎARSKO Foto: Zoltan Gergely Kelemen, SITA / AP

Slovenský policajt, maďarský policajný dôstojník, maďarský vojak a český policajt spoločne hliadkujú pozdĺž dočasného plota na maďarsko-srbskej hranici pri Röszke, 180 kilometrov juhovýchodne od Budapešti. Deň predtým poslala Česká republika, podobne ako Slovensko, do Maďarska 50 policajtov a 14 vozidiel, aby podporila ochranu vonkajšej schengenskej hranice počas migračnej krízy. Ukazuje sa, že na rozdiel od Bruselu či Merkelovej ostala lídrom Vyšehradskej štvorky aspoň štipka zdravého rozumu. (jup)

RUSKO > ORBIS PICTUS Foto: Ruské ministerstvo obrany / Ministerstvo AP Photo

Na fotografii, ktorú uverejnilo na svojich oficiálnych stránkach Ministerstvo obrany RF, píše letecký technik na bomby pripojené k ruskému bojovému lietadlu pred odletom na bojovú misiu v Sýrii nápis „Za Paríž“. Ruský prezident Vladimir Putin po atentáte na ruské dopravné lietadlo nad Egyptom a teroristických útokoch v Paríži vyzval na užšiu medzinárodnú spoluprácu v boji proti Islamskému štátu. Jeho francúzsky náprotivok sa k tejto výzve postavil „konštruktívne“ a svojho ministra zahraničia Laurenta Fabiusa poveril, aby v tureckej Antalyi na samite G20 hlasoval za predĺženie sankcií proti Rusku o šesť mesiacov. (jup)

ORBIS PICTUS > USA Foto: Bryan R. Smith, SITA / AP

Jonathan Pollard, ktorého v roku 1987 v USA odsúdili na doživotie za špionáž pre Izrael, a jeho manželka Esther niekoľko hodín po jeho prepustení z väzenia. Podľa rozhodnutia americkej justície dnes 60-ročný Pollard nesmie opustiť USA ešte nasledujúcich päť rokov. Skoršie vycestovanie do Izraela mu môže povoliť jedine americký prezident. Pollard, ktorý odovzdal Izraelu množstvo tajných dokumentov, pracoval ako civilný spravodajský analytik amerického námorníctva. Ako vidno, niekedy stačí malý lapsus a „najbližší spojenec“ príde o 28 rokov slobody. (jup)

RUSKO > ORBIS PICTUS Foto: Bryan R. Smith / Ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie

Fotografia ruského ministerstva pre mimoriadne situácie ukazuje zapisovač letu 7K9268 lietadla Metrojet Airbus A321-200, ktorého havária v Egypte bola pravdepodobne dielom teroristov. V pondelok 2. 11. priviezlo ruské nákladné lietadlo prvé telá obetí z miesta havárie do Petrohradu. (jup)

ORBIS PICTUS > FRANCÚZSKO Foto: Peter DeJong, SITA / AP

Francúzska trikolóra veje pred parížskym hotelom Carillon. Francúzsky prezident François Hollande viedol 27. 11. národný smútočný obrad na pamiatku 129 obetí najnebezpečnejších teroristických útokov, aké sa za posledných niekoľko desiatok rokov vo Francúzsku odohrali. Keď francúzsky satirický časopis Charlie Hebdo dva týždne pred nimi uverejnil dve posmešné karikatúry katastrofy ruského lietadla na Sinaji, líder Francúzskej republiky nevenoval tejto poľutovaniahodnej udalosti ani slovo. (jup)

TURECKO > ORBIS PICTUS Foto: Pool, Anadolu Agency / AP

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v družnom rozhovore s predsedom Európskej komisie Jean-Claudom Junckerom pred zasadnutím dvojdňového samitu G20 v tureckej Antalyi, ktorý prebiehal na pozadí intenzívnych francúzskych náletov na pevnosti Islamského štátu v Sýrii. Akoby mu prominentný eurofunkcionár medzi štyrmi očami chcel naznačiť, že ak Turecko poskytne vlastné kapacity a zastaví prílev migrantov do Európy, možno aj dosiaľ nemysliteľné členstvo krajiny polmesiaca v EÚ bude čoskoro realitou. (jup)

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Marián Benka

VEĽKÉ EURÓPSKE KRAJINY SÚ NAŠIMI KOLONIZÁTORMI TOMIO OKAMURA, SYN MORAVSKEJ MAMY A JAPONSKO-KÓREJSKÉHO OTCA, POSLANEC ČESKEJ SNEMOVNE A PREDSEDA STRANY PRIAMEJ DEMOKRACIE, JE ČIERNOU OVCOU ALEBO BIELOU VRANOU ČESKEJ POLITIKY. NEBERIE SI SERVÍTKU PRED ÚSTA A OTVORENE VYJADRUJE SVOJE „POLITICKY NEKOREKTNÉ“ NÁZORY NA EURÓPSKU ÚNIU, IMIGRANTOV ALEBO NEPRISPÔSOBIVÝCH OBČANOV. TVRDÍ, ŽE SOCIÁLNE DÁVKY BY MALI DOSTÁVAŤ LEN TÍ, KTORÍ SÚ OCHOTNÍ PRACOVAŤ, A ZVIDITEĽNIL SA AJ NÁVRHOM NA REFERENDUM ZA VYSTÚPENIE ČR Z EÚ.

českom parlamente vytrvalo navrhuje riešenia, ktoré mu vládna koalícia vytrvalo zamieta. Napríklad priamu voľbu a možnosť priamo odvolať politikov, hmotnú a trestnú zodpovednosť politikov alebo sfunkčnenie referenda. Kritikmi je označovaný za nacionalistu, sám sa považuje proste za vlastenca, ktorému záleží na osude jeho krajiny. V jednom zo svojich blogov píše: „Žiadny národ na svete, a už vôbec nie svetadiel, si neuložil na chrbát politickú korektnosť ako Európania. Politickú korektnosť, čo v praxi znamená bezvýhradné prijímanie imigrantov z iných, viac-menej nepriateľských kultúr, po ktorom nasledujú ústupky týchto kultúr na úkor kultúry vlastnej. Takým donebavolajúcim, sebazničujúcim masochizmom netrpí na tejto planéte žiadna iná civilizácia ako európska.“ V politike pôsobíte už dlhší čas. Ako došlo k tomu, že ste sa rozhodli založiť Stranu priamej demokracie? Prečo ste si zvolili práve túto agendu? V politike som, naopak, pomerne krátko – som v českej Snemovni nováčik a jediná príprava pred-

tým bol rok v Senáte. Drvivá väčšina poslancov a senátorov je u nás v politike aj desať či dvadsať rokov. Faktom je, že v rýchlom slede som stihol prezidentskú kampaň, Senát aj Snemovňu, a v nej mám už druhú stranu Sloboda a priama demokracia – to je však dané vonkajšími okolnosťami. Stranu, ktorú som založil so svojimi dvoma priateľmi, mi vytunelovali ľudia, ktorých sme dostali do poslaneckých lavíc. To sa proste stáva. A priama demokracia je úplne logická téma. Len ústavné zmeny smerom k priamej demokracii zabezpečia, že tu budeme mať skutočnú demokraciu – teda vládu občanov. Čo v praxi znamená koniec vlády vylobovanej a skorumpovanej straníckej oligarchie. Aké je vaša vízia priamej demokracie? V intenciách toho, ako to funguje vo Švajčiarsku, alebo idete ešte ďalej, k predstave spoločnosti bez politických strán? Nechceme zrušiť politické strany, ani Parlament, ide len o jediné – postaviť zástupcov pod priamu kontrolu občanov, aby v prípade, ak vláda alebo poslanec robí niečo proti vôli občanov, mohli za-

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

siahnuť a opraviť zlé rozhodnutie. To znamená buď si v referende záväzne vymôcť zmenu, alebo odvolať politika. Tento model je v praxi vysoko efektívny – ani najväčší gangster si nedovolí prijať vyslovene zlé rozhodnutie, pretože vie, že na jednej strane ho občania ihneď môžu zrušiť, a navyše jeho pripraviť o funkciu. V každom systéme sa k moci môže dostať korupčník, blbec alebo zločinec – ale len v skutočnej demokracii môže občan zlú voľbu ihneď napraviť. U nás skutočná demokracia nie je. Keby sme mali v Európe demokraciu, nemáme utečeneckú krízu. Nikto z bežných občanov by nedovolil financovať a vyvolávať konflikty v Afrike a v Ázii. Nikto by nedovolil tolerovať nelegálnu migráciu, nikto by neprivolil, aby bol lákadlom migrácie štedrý sociálny systém na úkor vlastných občanov. Prostí Nemci nesúhlasia s Merkelovou tak ako Česi so Sobotkom a ich nadšením pre migrantov z nepriateľských kultúr.

Iniciovali ste petíciu za referendum o vystúpení ČR z EÚ. Viedla vás k tomu situácia s imigrantmi, alebo by ste to urobili bez ohľadu na utečencov? Migranti sú tá posledná kvapka. Ja som bol vždy pre vzájomnú európsku spoluprácu v rozumnej podobe – teda voľný pohyb osôb a tovaru. Európska byrokracia a lobisti však napáchali v Českej republike škody za miliardy – a to doslova. Príkladom je likvidácia cukrovarníckeho priemyslu, v ktorom bola ČSSR svetová špička, v prospech Francúzov. Samozrejme, diskriminačná poľnohospodárska politika tiež urobila s naším poľnohospodárstvom svoje. Z európskeho nadšenia ma prebrala štatistika, ktorá ukazuje na skutočný hospodársky kolonializmus veľkých európskych krajín. Ukazuje sa, že čistí príjemcovia dotácií oproti krajinám, ktoré dotácie platia, napodiv chudobnejú. To je zdanlivý paradox, ktorý má kruté vysvetlenie – príjemcovia dotácií, teda chudobnejšie krajiny, sa musia výmenou za dotácie podvoliť pravidlám, ktoré diktujú tie bohatšie. A tieto pravidlá sa, samozrejme, nastavujú tak, aby zvýhodňovali produkty či priemysel bohatších krajín. Príslovečne hlúpe normy EÚ nie sú v skutočnosti hlúpe – sú cielene myslené, aby jedných znevýhodnili a druhým dali výhodu.

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Príkladom je raritná európska norma, ktorá určovala povolené zakrivenie banánov. Zdanlivá blbosť mala logiku – na trh sa dostali len odrody pestované Francúzmi v bývalých kolóniách a stopku dostali banány z latinskej Ameriky. Prečo dostalo zákaz nátierkové maslo? Ide o náš typický produkt, ktorý sa nevyrába nikde na Západe a zbytočne uberá priestor nemeckým výrobkom. Takže je potrebné maximálne ho znevýhodniť. Samozrejme, západné krajiny majú stovky výnimiek a treba popravde povedať, že tieto výnimky sme mohli mať aj my. Ale naši vládni predstavitelia na ich presadenie úmyselne alebo z hlúposti zabudli. Oboje je však dôvodom zamyslieť sa, prečo zostať v spolku, v ktorom nie sme schopní presadiť ani rovnaké práva. Pozrite sa na potraviny – Česko i Slovensko sa stali odpadkovým košom Európy. Iná kvalitná sorta sa vyrába pre západoeurópsky trh a oveľa nekvalitnejšia sa vyrába pre nás. A nielen potraviny, ale dokonca aj s benzínom pre východnú Európu západné firmy podvádzajú. Pamätám si, že na priamu otázku, prečo to robia, zástupca firmy Shell odpovedal, že máme iné autá, a preto potrebujú iný benzín. Neviem, aké iné autá máme – len viem, že Východoeurópania sú pre Západoeurópanov ľuďmi druhej kategórie. Byť v spolku s takou partiou ma nijako neláka. Nebolo by pre ČR a jej ekonomiku riskantné, keby sama vystúpila z EÚ a ostatné okolité krajiny by v Únii zostali? Švajčiarsko funguje ako nezávislý štát uprostred Európy, ale aj tak je s Úniou prepojené, a potom – dá sa ČR porovnávať so Švajčiarskom? Aká je vaša predstava ďalšieho smerovania ČR v prípade, že by krajina z EÚ vystúpila? Po prvé, podobne ako Švajčiarsko môžeme regulovať hospodárske vzťahy s Európskou úniou na základe bilaterálnych zmlúv. Tento variant je výhodný v tom, že na ČR by sa nevzťahovali pravidlá povinné pre členov európskeho hospodárskeho priestoru. A po druhé, súčasne s vystúpením môže ČR pripraviť a podpísať zmluvu s EFTA (Európske združenie voľného obchodu), ktorá zakotvuje platnosť štyroch základných slobôd – voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. V praxi by to znamenalo, že by sme síce platili

77 príspevok EÚ, ale násobne nižší, a naďalej by pre nás platili len niektoré úniové pravidlá. Mali by sme samostatné zastúpenie vo Svetovej obchodnej organizácii a naša obchodná politika by bola úplne suverénna, nijako nezväzovaná rozhodnutiami Bruselu. Okrem iného by sme prestali byť napríklad viazaní poľnohospodárskou politikou EÚ, ktorá nás dlhodobo poškodzuje. Rovnako aj politikou politických sankcií, ktoré poškodzujú český export. Na druhej strane český export do EÚ by vystúpenie nijako neovplyvnilo. Také postavenie má napríklad Švédsko alebo Nórsko, a je úplne zrejmé, že tieto krajiny sú úspešné a prosperujú. Prečo ste neiniciovali obdobné referendum o zotrvaní ČR v NATO? Alebo je členstvo krajiny v NATO podľa vás v poriadku? Diskusia na tému NATO je bezpochyby namieste. Ak NATO nezmení svoju doktrínu boja s Ruskom a neprestane ignorovať migračnú krízu, oprávnene sa budeme pýtať, prečo sme v spolku, ktorý v skutočnej núdzi a kríze nie je schopný ani ochotný chrániť vlastné hranice.

Je podľa vás účasť ČR v EÚ väčší problém než jej účasť v NATO? Ono je to všetko inak. Problémom je, že konanie Európskej únie – presnejšie nekonanie – v prípade migračnej krízy ohrozilo bytie celej európskej civilizácie. Migračná vlna bola vyvolaná európskymi politikmi, a to ako destabilizáciou krajín v Afrike a na Strednom východe, tak, samozrejme, sociálnymi stimulmi pre migrantov a toleranciou nezákonného prekračovania hraníc. Podľa dublinských dohôd by sa ani jeden migrant nedostal ďalej než napríklad do Grécka – ale hranice Schengenu vlastne neexistujú. Ľudia bez dokladov s falošnými historkami sa v státisícoch valia do srdca Európy a nikto im nebráni – naopak, šéf Európskej komisie, náš minister Dienstbier alebo nemecká kancelárka donekonečna lákajú migrantov tým, že pre každého máme jedlo, byt a prácu. Toto predsa nemáme ani pre všetkých občanov Európskej únie. Samozrejme, NATO je dnes tiež problém – jednak sa lokajsky podieľalo na zvrhnutí arabských vlád, ktoré sa znepáčili USA. A dnes sa namiesto toho, aby vojská NATO chránili hranice, schá-

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

český premiér varoval pred extrémistami, ale nemyslel tým islamských teroristov, ale nás, ktorí sme usporiadali demonštrácie proti jeho skorumpovanej lokajskej vláde.

78 dzajú hlupáci, ktorí vyhlasujú, že najväčšie nebezpečenstvo pre nás je Rusko. Jednotnú európsku obranu potrebujeme – preto by som bol radšej, keby sa zmenila doktrína NATO z agresívneho amerického žoldniera na nástroj obrany Európy, a to v čo najužšom vzťahu s Ruskom. Ako ste vnímali Dragúnsku jazdu a nedávny prechod amerického vojenského konvoja cez české a slovenské územie? Obstoja argumenty, že to boli naši spojenci, ktorí prišli demonštrovať odhodlanie brániť nás? Naši spojenci nás nijako nebránia pred nájazdom milióna migrantov, naši spojenci nedemonštrovali svoju aroganciu a postavenie nám, ale Rusom. Im bol určený odkaz „sme tu a môžeme robiť, čo chceme“. Česi sú pre Američanov marginálne figúrky. Do akej miery sú vám blízki euroskeptickí politici ako Marine Le Penová alebo Nigel Farage? Obaja sú, dúfam, naši priatelia, a na európskej úrovni vyznávame rovnaké hodnoty a rozbiehame spoluprácu. Pani Le Penová za nami ne-

dávno prišla do Prahy a dohodli sme skutočne najbližšiu spoluprácu. Môžete to spresniť? V čom bude tá spolupráca spočívať? Toto je vecou strategického plánovania. Radi by sme koordinovali svoju prácu v rámci celej Európskej únie i mimo nej. Je potrebné napríklad dotlačiť európske štáty, aby prestali podporovať teroristov v Sýrii a naopak, pomohli mieru a stabilizácii situácie v Sýrii. Je potrebné reformovať európske organizácie alebo z nich vystúpiť a vytvoriť nové spoločenstvá a partnerstvá, ktoré budú fungovať na základe rovnoprávnosti. Dnešné problémy nevyriešime v českom alebo slovenskom parlamente, ale musíme spojiť sily v rámci celoeurópskej diskusie. Na to je potrebný každý partner v Európe, ktorý je ochotný pomáhať. Napokon, ani takú základnú vec ako je demokracia nepresadíme bez európskej podpory. Odpor na národných úrovniach je extrémne silný a každý, kto sa nepáči establishmentu, je ostrakizovaný. Pred oslavami štátneho sviatku 17. novembra

Vyjadrili ste sa, že štát by mal podporovať len tých, ktorí pracujú alebo sú ochotní pracovať. Je reálne, aby v dobe, keď automatizácia výroby likviduje ďalšie pracovné miesta, všetci pracovali? Čo si myslíte o koncepte nepodmieneného základného príjmu? Hovoril som o zdravých práceschopných občanoch. Štát, samozrejme, musí podporovať hendikepovaných spoluobčanov či seniorov. A čo sa týka vašej otázky o automatizácii – ako chcete automatizovať opravu obitého múru pri cintoríne? Alebo sekanie trávy okolo obecnej cesty či rezanie dreva v lese, v parku? Dnes a denne potrebujú obce, ale i napríklad školy a iné organizácie hŕbu drobných prác, ktorú by mohli robiť nezamestnaní – ostatne, aj vy by ste občas iste potrebovali niekoho, kto vám vypomôže. Dať niekomu bezprácny automatický príjem je cesta do pekla. Európa je Európou práve preto, lebo sú tu drsné podmienky a kto chce prežiť, musí pracovať. To nás odlišuje od Afričanov alebo Arabov. Pracovitosť je naša najväčšia výhoda a len idiot by ju u Európanov potláčal. Naopak – v poctivej práci je budúcnosť pre nás a naše deti. Ak si skutočne niekto myslí, že napríklad imigrácia negramotných, neprispôsobivých či menej pracovitých ľudí nám zarobí na dôchodky, je na veľkom omyle. Nie. Naopak, nakoniec budú musieť európski dôchodcovia pracovať ešte na to, aby zarobili na živobytie pre nezamestnaných migrantov. Českých politikov ste označili za vlastizradcov. Nie je to prehnané, keď si vezmeme, že ČR patrila k tým niekoľkým krajinám (spolu so Slovenskom a Maďarskom), ktoré sa postavili proti systému povinných kvót na prijímanie utečencov? Zabúdate, že českí zástupcovia v Europarlamente v apríli, naopak, v kľúčovom hlasovaní hlasovali ZA zavedenie kvót a požiadali Európsku komisiu, aby kvóty vypracovala. Naši zástupcovia v Európskej komisii kvóty schválili a naši politici niekoľkokrát opakovali, že máme kapacity prijať

aj desaťtisíce migrantov. Až veľký odpor verejnosti donútil Sobotku a spol., aby svoje konanie zmenil, a začali pokrytecky brojiť proti kvótam, pričom dohoda bola jasná – my budeme akoby proti kvótam, ale vy v EÚ nám ich nadiktujete a my ich prijmeme. Tým sa kvóty prijmú a my budeme môcť voličom tvrdiť, že sme boli proti. Aj preto sa ČR diktátu kvót na rozdiel od Slovákov nijako nebránila a naopak, minister Dienstbier prehlasuje, že môžeme vziať desaťkrát viac migrantov než nám uložili kvóty. Ako by mali európske štáty riešiť utečeneckú krízu? V prvom rade zastaviť konflikty na Blízkom východe a v severnej Afrike, ktoré Američania a NATO vyvolali – prestať s podporou islamistov v Sýrii a uzavrieť mier s Asadom. Uzavrieť hranice pre všetkých nelegálnych migrantov a tých, ktorí sú už tu, okamžite vyhostiť. Zrušiť šialené sociálne podpory pre migrantov v západných krajinách. V tom momente sa sem nikto nepohrnie – keď bude vedieť, že nedostane ani halier a bude ihneď vyhostený. Samozrejme, je potrebné pomáhať skutočným vojnovým utečencom v miestach konfliktov a hlásim sa k tomu, že im musíme pomôcť znovu vybudovať ich domovy, infraštruktúru či priemysel – inak opäť hrozí ich nekontrolovaný exodus do Európy. Ale neťahajme problém k nám do Európy, riešme problém u nich na mieste. My – teda Slováci a Česi – nikomu nič nedlhujeme, tu sú dlžníkmi západné krajiny na čele s USA, ktoré likvidujú stabilné krajiny jednu po druhej len preto, lebo ich vláda má iný politický názor. USA prevádzkujú veľmi falošný politický rasizmus likvidujúci krajiny, ktoré ich obvinia z nedemokracie – pochopiteľne, ide o americké poňatie demokracie –, takže hrozný islamistický režim v Saudskej Arábii, kde neexistujú ľudské práva a ľudia sú tu križovaní alebo ukameňovaní, je v poriadku. A Sýria, v ktorej vládla sekulárna vláda, ktorá garantovala náboženské slobody oddelené, ale náboženstvo oddelila od parlamentného štátu, je diktatúra. Je to nepochopiteľné – teda kým si neuvedomíme, že za všetkým sú špinavé mocenské záujmy.

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

Lukáš Perný

KAVIARENSKÍ INTELEKTUÁLI

NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH MANIPULÁCIA NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH ZÍSKALA OBLUDNÉ ROZMERY. NOVÉ FORMY NOVODOBÉHO „HONU NA ČARODEJNICE“ VYTVORILI „KYBERKREATÚRY“, KTORÝCH DESIVÝ OBRAZ SA VYNÁRA Z ANONYMNÝCH STRÁNOK AKO PREDZVESŤ KONCA ELEMENTÁRNEJ ĽUDSKOSTI.

verejných diskusiách, ktoré v poslednom čase masívne organizuje tzv. tretí sektor, sa čoraz častejšie skloňujú novotvary ako informačná bezpečnosť, informačná vojna, predchádzanie konšpiráciám, ochrana pred propagandou a podobne. V pozadí týchto naoko vznešených diskusií o liberálnej demokracii, tolerancii a hľadaní „kritického myslenia“ vznikajú z takmer toho istého zdroja nechutné a špinavé stránky na sociálnych sieťach, ktorých cieľom je zdiskreditovať každého politicky nekorektného a vplyvného jedinca. Publikum týchto stránok je viazané na určité médiá, politické strany, občianske združenia a, samozrejme, módne vlny („yuccies“ a „hipsters“). Do svojho košiara si získali (prostredníctvom svojej sofistikovanej propagandistickej siete priaznivcov) aj ľudí, ktorí sa pridali jednoducho z dôvodu akéhosi spoločenského zaradenia medzi tých považujúcich sa za „normálnych“ a dištancujúcich sa od tých „nenormálnych“, pod čím sa myslí prakticky akákoľvek opozícia voči establishmentu. Najaktívnejšími príkladmi takýchto stránok sú napríklad nihilistická a vyslovene štvavá stránka Dailymale s nejasným cieľom (píšu sem Ľubo Nemeš a Michal Rovňák), redakcia Fici.sme, ktorá zamestnáva najmä mladých žurnalistov a marketingových pracovníkov, a PrecoLudomHrabe, ktorú založil Marián Jaslovský a podľa záznamu z diskusie ju spravuje minimálne ďalších deväť ľudí, prepojených na dobre známych prozápadných manipulátorov Juraja Smatanu a Petra Farárika. Ďalšie mená tvoriace tento okruh sú Ján Levoslav Benčík, Jaroslav Naď, Samuel Marec či Daniel Podhradský. Ľudia za stránkami ako Intelektuál Ľuboš píše fejsbúky, Štátnik Edo píše fejsbúky (parodujúce Blahu a Chmelára), Koordinátor úderky, Elot Roštáš či Slobodný vysierač 24 hodín denne sledujú profily „konšpirátorov“ a „konšpiračných médií“ na sociálnych sieťach. Otázka znie, aký človek si môže dovoliť presedieť 24 hodín denne na sociálnych sieťach? V diskusiách sa občas objavia aj pravicoví politici ako Juraj Droba, Martin Poliačik a František Šebej. Väčšinou sa zbabelo dištancujú od spravovania a aktívneho

zapájania do týchto špinavých stránok. Stránky sú navzájom prepojené a obsahy šíria koordinovane. Humor (špeciálne satirický a cynický, pozbavený ľudskosti) sa stal jednou z najúčinnejších zbraní internetovej propagandy a zosmiešnenia vyšších ideí. Nihilizmus aktérov je „posvätený“ univerzálnou pravdou technokratizmu a virtuálnej identity zbavenej nielen duchovna, ale aj elementárnej ľudskosti. Môžu vám priradiť slová, ktoré ste nikdy nepovedali, alebo urobiť fotomontáž, kde budete s človekom, ktorého nenávidíte a nijakým spôsobom sa nedokážete brániť – Facebook vám po nahlásení iba pošle vetu: „Obsah neporušuje zásady našej komunity.“ V tomto dusivom prostredí simulácií identít vznikol nový fenomén tzv. trollerov, cieľom ktorých je zámerne provokovať, urážať prostredníctvom irelevantných príspevkov, zneužívať citlivé témy a informácie, vyprovokovať k emotívnej odozve. Koordinované „trollovanie“ má docieliť ovplyvnenie verejnej mienky deštrukciou alebo relativizáciou myšlienky. Slovenskí trolleri z prostredia bratislavskej kaviarne hlásajú, že ich cieľom je „objasniť súčasné politické, ekonomické a spoločenské problémy a vychovať osobnosť slobodného občana ku občianskym cnostiam, ako sú komunikatívnosť, nezávislosť úsudku či úcta k zákonu“. Virtuálna realita je však úplne odlišná: účelovo manipulujú s informáciami, zverejňujú súkromné konverzácie a obsahy profilov, vulgárne urážajú, píšu nenávistné blogy, citlivé témy zosmiešňujú cynickým humorom a na jednu úroveň kladú progres a regres. Ide o priamočiaru politickú agitku neoliberálneho turbokapitalizmu. Cieľom je popieranie akejkoľvek viery v čokoľvek, čo by mohlo byť alternatívou. Slepí nasledovatelia týchto stránok majú pocit informovanosti a vďaka psychologickému efektu masového šírenia a „lajkovania“ získavajú status, ktorý ich vyčleňuje od tzv. spoločenských outsiderov (.týždeň nazval tieto antisystémové hnutia „okrajová scéna“). Fanúšikovia získavajú pocit jedinečnosti, napriek tomu, že sú všetci rovnakí a správajú sa stádovito – jednorozmerne. Ako vyzerajú trollerské aktivity? Jednou z metód vytvorenia pocitu insidera je používa-

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

nie súčasného slangu, ktorý je spätý najmä s tzv. hejtkyberkultúrami (najmä súčasné módne vlny hipsterov a yuccies naviazané na informačné technológie, korporácie, marketing a PR, kaviarne a finančníctvo): hejt, dissuješ, wtf, made my day, facepalm. S tým sú spojené pohyblivé obrázky, tzv. meme komixy, fotomontáže, špeciálne emotikony, primitívne urážky, správy vytrhnuté z kontextu. Snažia sa z akejkoľvek alternatívy vytvoriť masu hlupákov zaradených do jednej množiny: ezoterikov, komunistov a marxistov, nacionalistov a panslavistov, katolíkov, pacifistov, konšpirátorov, subkultúry, antiamerikanistov či tzv. rusofilov. Úspešne sa im darí účelovo zmixovať radiálnu ľavicu a pravicu a vytvárať značky ako napríklad „naciboľševik“. Na jednej strane používajú tie najšpinavšie nenávistné praktiky, no zároveň dokážu moralizovať pri témach ako transgender, LGBTI, imigranti, ľudské práva, totalitné režimy a rasizmus. Vyhľadávajú každý váš prešľap a akúkoľvek citlivú informáciu alebo fotografie. Všímajú si, koho máte v priateľoch, s kým ste odfotený, kto vám „lajkuje“ status. Často vystupujú anonymne, buď ako falošné profily, alebo v mene stránok. Čo je to za ľudí, ktorí sa smejú z toho, že Ruska spáchala samovraždu? Alebo si uťahujú zo ženy po autonehode, ktorá hľadá alternatívnu liečbu? Kam sa podela elementárna etika a morálka? Kam až zašla patologická virtualizácia anonymných identít? Ak sa vulgárne urážanie začne kolektívne tolerovať, kam toto šialenstvo môže ešte zájsť? Na to, aby sme lepšie pochopili, akým spôsobom sú najmä mladí ľudia ovládaní, musíme sa zamerať na nové módne vlny a to, čo ich vyvoláva, resp. aké je ich prepojenie s ideológiou. Ako píše Slavoj Žižek, nový duch kapitalizmu si triumfálne privlastnil rovnostársku a antihierarchickú rétoriku roku 1968. Tomáš Schejbal vo svojej analýze pripomína, že do produkcie globálneho kapitalizmu bol pridaný punkový étos „do it yourself“, ktorý pomáha zabudnúť na sociálne istoty výmenou za pocit nezávislosti a autonómie. Podľa Schejbala ide o marketingovú stratégiu majiteľov podnikov predávajúcich kreativitu, svojbytnosť a atmosféru, za ktorú zá-

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

kazníci radi priplatia. Hipsterská móda je podľa autora štvrtou civilizačnou vlnou po poľnohospodárskej, priemyselnej a službách, pretože sa stala flexibilnou, prechádzajúcou permanentnou revolúciou, inováciami, a najmä zdrojom zisku a marketingu globálnych korporácií. Hipsteri sú produktom ekonomickej globalizácie, výsledkom novodobej normalizácie sveta, jednorozmernosti reality a straty výnimočnosti v prospech akejsi tajne prikázanej módy. Stali sa neoddeliteľnou súčasťou onej povrchnej pseudosolidarity, ktorú popisuje Žižek. Sú konzumentmi neoliberálnej ideológie a podporujú všetky systémové aparáty. Akýmsi pokračovaním hipsterov sa stali tzv. yuccies. „Odmietanie peňazí a majetku sa zo zmýšľania mladých ľudí akosi vytratilo, už nie sme hipisáci, ktorí pália bankovky, ale voľnomyšlienkarmi by sme chceli ostať tiež,“ píše o novom fenoméne Timea Becková pre Denník N. Yuccies (Young Urban Creatives) sú čosi ako posthipsteri bez pretvárky, ktorí prijali všetky parametre systémového jedinca: cítia sa „kreatívne“, žijú v bohatej metropole – urbánny životný štýl (v prípade Slovenska iba Bratislava, Košice a možno Trenčín a Trnava), radia sa k pravicovým intelektuálom (čítajú Denník N), fungujú vo virtuálnej realite (najmä Instagram), robia si tzv. selfies pri každej príležitosti, podnikajú v kaviarni alebo v obchode – samozrejme, „tvorivo“, a vítajú rast bohatých štvrtí bez chudobných. Becková píše o yuccies nasledovne: „Snom týchto mladých ľudí je zbohatnúť alebo aspoň dobre zarobiť. Zároveň si však chcú zachovať kreatívnu autonómiu.“ Termín definoval David Infante a autorka vyvodila niektoré parametre, ktoré ho charakterizujú: milujú štvrte, kde žije veľa ľudí, a biokoláčiky, chodia na umelecké posedenia, sú majiteľmi výtlačku Slobody od Jonathana Franzena, pracovali s financiami, kvôli kariére nemajú viditeľné tetovania, majú radi americké seriály 90. rokov. Yuccies sú definitívnym popretím všetkého, čo bolo odkazom roku 1968 a koncom autentickej alternatívnej kultúry. To je ten Žižekom spomínaný „nový libertariánsky duch stelesňovaný neformálne oblečenými „pohodovými“ kapitalistami ako Bill Gates alebo zakladateľ

zmrzlinárskej spoločnosti Ben & Jerry“. Ide o konformných hyperaktívnych a podnikateľsky založených mladých karieristov podporujúcich voľný trh, dereguláciu štátu, ktorí sa otvorene hlásia ku kultúre konzumu a materiálnemu bytiu. Už nejde o revolúciu vedomia, snahu o zdravú spotrebu, nemateriálny a duchovný rozmer bytia, ale presný opak: rýchlo zbohatnúť, užívať si a bez pretvárky sa radovať z príslušnosti k vyš-

šej triede bez akejkoľvek solidarity, spoluzodpovednosti a sociálnej súdržnosti. Yuccies a hipsters sa pravidelne objavujú medzi autormi a návštevníkmi vyššie uvedených stránok. Náhoda, alebo dokonale premyslený plán novodobej normalizácie, vytvorenia jednorozmernej spoločnosti pripomínajúcej Huxleyho Brave New World, kde knihy nie sú zakázané, ale skrátka sa nečítajú?

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

Milan Pullmann

UKRAJINA JE NOVÁ

JUHOSLÁVIA

SPÔSOB, AKÝM ZÁPAD PRISTUPUJE K UKRAJINSKEJ KRÍZE, A STRATÉGIA, KTORÚ POUŽIL V DEVÄŤDESIATYCH ROKOCH MINULÉHO STOROČIA, VRCHOLIACA TZV. HUMANITÁRNYM BOMBARDOVANÍM SRBSKA, VYKAZUJÚ NÁPADNÉ PARALELY.

oci v prípade Ukrajiny šlo organizátorom prevratu skôr o presun celej krajiny do bloku EÚ/NATO než o jej rozbitie, v prípade Juhoslávie mohol byť konflikt končiaci vojenskou porážkou Srbska súčasťou plánu, i keď zrejme pôvodne rátali s rýchlejšou a úspešnejšou kampaňou. Nižšie uvedené úvahy pochádzajú prevažne z článku Analogies between Yugoslavia and the Ukraine, publikovaného Stefanom Karganovicom na blogu Vine yardsaker, a článku Eight reasons why Ukraine is new Yugoslavia, uverejneného Damirom Marinovićom na stránkach Oriental Review. Ich úvahy som doplnil o dva ďalšie body.

MNOHONÁRODNOSTNÝ ŠTÁT

Oba štáty možno považovať za umelé krajiny, stvorené v administratívnych hraniciach nereflektujúcich historické hranice medzi národmi. Juhoslávia bola mnohonárodnostným štátom s rôznymi národnými a etnickými skupinami žijúcimi medzi dominantnými národmi Srbov a Chorvátov. Aj Ukrajina má pomerne diverzifikovanú populáciu, kde tvoria etnickí Rusi asi

85 pätinu a okrem nich tu žijú aj Rusíni, Rumuni a Maďari. Keď sa Juhoslávia rozpadla, v nových republikách Chorvátsko a Bosna a Hercegovina sa Srbi stali národnostnou menšinou, diskriminovanou a obťažovanou národnými vládami. Nové ukrajinské vedenie sa pokúsilo zakázať používanie ruštiny ako oficiálneho jazyka v úradnom styku.

NÁBOŽENSKÝ KONFLIKT

V oboch občianskych vojnách je prítomný silný náboženský aspekt. Srbi sú pravoslávni kresťania, Chorváti katolíci a bosnianski moslimovia mohamedáni. Ukrajinci sú členmi rôznych kresťanských cirkví. Novoruské sily prináležia moskovskému patriarchátu ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, kým väčšina ukrajinských síl spadá pod ukrajinskú pravoslávnu cirkev vedenú bývalým agentom KGB patriarchom Filaretom, gréckokatolícku a rímskokatolícku cirkev. V Chorvátsku, Bosne a srbskom Kosove bolo zničených viac ako 500 pravoslávnych kostolov, niektoré ešte z obdobia 12. storočia. Po-

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

dobné plánované ničenie pravoslávnych kostolov nastalo v ukrajinskom konflikte. Ukrajinské polovojenské oddiely ničia pravoslávne kostoly a zabíjajú pravoslávnych kňazov, pretože chcú násilím zaviesť svoje odnože kresťanstva v tradične pravoslávnej oblasti. Na Ukrajine, rovnako ako v Juhoslávii, sa katolícke aj pravoslávne kostoly zneužívajú na nafukovanie vzájomných rozporov. Zbigniew Brzezinski sa svojho času vyjadril, že po odstránení komunizmu je hlavnou hrozbou západu pravoslávna cirkev. Karganovic spomína aj cielenú etnickú a náboženskú fragmentáciu, identifikáciu využiteľných sociálnych treníc a ich systematické rozdúchavanie až do rozmeru rozbušky plánovanej krízy. To znamená odcudzenie jednotlivých komunít s dôrazom na ich odlišnosti a bagatelizovanie toho, čo ich spája. V Juhoslávii sa tento proces spustil vytvorením nových etnických identít (moslimovia, Čiernohorci, Macedónci) a povzbudením separatistických tendencií už existujúcich národných identít (Chorvátov a Slovincov). Ukrajinská identita je taktiež umelý konštrukt.

ZÁPADNÁ VOJENSKÁ POMOC A PROPAGANDA

Napriek verejne deklarovanej politike nezasahovania Západ zjavne podporoval svojich obľúbencov. V oboch krízach zaviedol embargo na zbrane a logistickú podporu bojujúcich strán, ale moslimovia a chorvátske vojská v Juhoslávii v 90. rokoch prijímali veľké množstvá zbraní, tréningu a následnej logistickej podpory, pričom Belehrad kritizovali za akúkoľvek podporu Srbov v Bosne a Chorvátsku. Podobne je terčom démonizačného procesu Rusko, dokonca aj za humanitárnu pomoc do rusky hovoriacich oblastí Ukrajiny. Počas občianskej vojny v Juhoslávii spustil Západ protisrbskú propagandu v médiách. Veľvyslanec UNESCO a slávny herec Peter Ustinov nazval Srbov podľuďmi, rovnako ako ukrajinský premiér Jaceňuk opísal „ruských teroristov“ na Ukrajine. Aj Hollywood prispel k „srbofóbii“ znázorňovaním Srbov ako negatívnych postáv. V súvislosti s dianím na Ukrajine prepukla

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

podobná démonizácia a rusofóbia, vojská Luhanskej ľudovej republiky a Doneckej ľudovej republiky sú západnými médiami označované za ruských teroristov. Západné médiá tiež šírili mýty o cudzej vojenskej agresii. Počas chorvátskej a bosnianskej občianskej vojny Chorváti aj moslimovia tvrdili, že nejde o občiansku vojnu, ale srbskú agresiu do ich krajín s cieľom vytvoriť Veľké Srbsko. Podobne podľa ukrajinskej a západnej propagandy nejde o občiansku vojnu, to len „Putler“ skúša resuscitovať sen o Veľkom ruskom impériu alebo Sovietskom zväze napadnutím Ukrajiny. Západní propagandisti vykresľujú konflikt ako vojnu medzi Ukrajinou a Ruskom, a nie ako vojnu Ukrajiny proti vlastným občanom. Karganovic hovorí o kontrole informačného toku v zacielených krajinách. V bývalej Juhoslávii sa začala penetrácia mediálneho priestoru západniarskymi záujmami vedenými Georgeom Sorosom, len čo to dovolila politická liberalizácia koncom 80. rokov. Začiatkom 90. rokov boli už v rukách západných vlastníkov široké segmenty lokálnych médií. Rovnaký proces prebehol v posledných dvadsiatich rokoch aj na Ukrajine. Propagovali domnelé výhody vyplývajúce z členstva v NATO a EÚ a odcudzenia Rusku. Katolíckemu západu Juhoslávie aj Ukrajiny sľúbili nárast prosperity, ak spraví „civilizačnú voľbu“ a pripojí sa k susedným štátom západného bloku. Moslimom v Bosne a Kosove sľúbili výhody z pripojenia sa k bohatým islamským krajinám. Na Ukrajine vytiahli z vreca ilúziu rýchleho začlenenia do EÚ. Veľa ľudí na západnej a strednej Ukrajine nebolo vôbec informovaných o skutočných ekonomických a sociálnych podmienkach a trendoch v EÚ.

NEONACISTICKÍ KOLABORANTI

Ukrajina aj Juhoslávia si počas 2. svetovej vojny vytrpeli svoje vďaka domácim kolaborantom s nacizmom. Chorvátski nacisti a bosnianska moslimská nacistická divízia SS Handschar vtedy zavraždili spolu 1,1 milióna Srbov, 200 000 Židov a 150 000 Rómov. Ukrajinskí kolaboranti s nacizmom, divízia SS Galícia a banderovské nacionalistické polovojenské

oddiely zavraždili asi 100 000 poľských civilistov, desaťtisíce Židov, Rusov a proruských Ukrajincov. Ukrajinskí a chorvátski neonacisti sa inšpirujú u svojich starých otcov, ktorí kolaborovali v druhej svetovej vojne. Karganovic pripomína, že účasť zoskupení európskej extrémnej pravice vo vojnovom konflikte na strane pravicového Tudjmanovho režimu v Chorvátsku bola do istej miery tolerovaná. Aj v Juhoslávii aj na Ukrajine sa rátalo s tým, že neonacistov najprv použijú proti hlavnému oponentovi, a potom ich nejako odstavia. V Chorvátsku je dnes nacistické podhubie, dokonca prezidentka je sympatizantka hnutia Ustaša. Nezdá sa, že by existoval nejaký konkrétny plán, ako skrotiť nacistické ukrajinské milície, keď vojna skončí.

DVOJAKÝ METER NA SEBAURČENIE

KýmZápad, najmä USA a Nemecko, povzbudzovali rozpad Juhoslávie a vznik Chorvátska a Bosny, Srbom odopreli právo na sebaurčenie v oblastiach, kde boli najpočetnejší. Odtrhnutie Chorvátska a Bosny bolo očividným porušením juhoslovanskej ústavy. Preto Srbi stvorili Srbskú republiku a Republiku srbská krajina. Podobný proces prebiehal na Ukrajine vytvorením LĽR a DĽR a ich spojením do Novoruska. Západ odmietal aj návrhy na autonómiu a federalizáciu Ukrajiny.

ETNICKÉ ČISTKY

V roku 1995 počas chorvátskej odvetnej vojenskej operácie Búrka etnicky vyčistili Republiku srbská krajina. V súčasnosti tvoria Srbi menej ako 3 % chorvátskej populácie, čo vtedajší chorvátsky prezident Tudjman prezentoval ako oficiálny cieľ. Srbská populácia bola následkom vojny zredukovaná o viac ako 70 %. Z Kosova utieklo viac než 250 000 Srbov a ostalo len 120 000, ktorí čelia diskriminácii a prenasledovaniu. Etnické čistky (ruských a proruských obyvateľov) sú plánované aj kyjevským režimom. Preto zabíjajú civilistov a bombardujú nemocnice, elektrárne atď. Viac ako milión občanov Ukrajiny utieklo do Ruska, čo je najväčší exodus Európanov od 2. svetovej vojny.

Kyjevská chunta plánuje ponechať nažive len niekoľko miliónov lojálnych občanov a naďalej využívať prírodné zdroje Donbasu. Dobrovoľníkom bojujúcim na strane Ukrajiny sľúbili pozemky, ak vyhrajú vojnu v Donbase, čo je ukrajinská verzia nacistického životného priestoru.

PREČO SA NENABALIŤ?

Juhoslávia a Ukrajina majú spoločné aj ďalšie javy. V polovici mája minulého roku BBC informovala, že firma Burisma, najväčší ukrajinský súkromný producent plynu (pričom štát kontroluje 90 % produkcie), zvolila Huntera Bidena, najmladšieho syna amerického viceprezidenta Joa Bidena, do dozornej rady. Okrem neho tam prijali aj Devona Archera, bývalého spolupracovníka štátneho tajomníka Johna Kerryho. To pripomína podnikanie balkánskej mäsiarky, bývalej americkej ministerky zahraničných vecí Madeleine Albrightovej, bývalého veliteľa NATO počas bombardovania Juhoslávie generála vo výslužbe Wesleyho Clarka a ďalších významných amerických politikov, ktorí skúpili kľúčové podniky v Kosove. V septembri 2012 časopis Extra plus informoval, že Albright Group už predtým zarobila 20 miliónov dolárov na lacnej kúpe a drahom predaji kosovského mobilného operátora Ipko zahraničnej spoločnosti.

ZVÝŠENÁ RÁDIOAKTIVITA

Akoby to nestačilo, aktivity NATO majú aj rádioaktívny rozmer. Ako je známe, Srbsko bombardovali ochudobneným uránom, čo tamojším civilistom zdravotne určite nepomohlo. Koncom minulého roka podpísali Westinghouse, americká firma vlastnená prevažne Toshibou, a Energoatom, ukrajinská štátna agentúra, spoluprácu do roku 2020, predpokladajúcu značné zvýšenie dodávok paliva touto firmou. Ruskí odborníci sú tým, samozrejme, znepokojení, pretože americké palivo nie je najvhodnejšie do sovietskych reaktorov. Ruské ministerstvo zahraničných vecí sa vtedy vyjadrilo, že v Kyjeve sa zrejme z černobyľskej katastrofy nepoučili. Po incidente v záporožskej jadrovej elektrárni sa dá dedukovať, že americké palivo nie je veľmi kompatibilné s ruskou technológiou.

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

Juraj Pokorný

GENERÁL DE GAULLE SA MUSÍ OBRACAŤ V HROBE

FRANÇOIS HOLLANDE (*1954)

„LE GÉNÉRAL DE GAULLE DOIT SE RETOURNER DANS SA TOMBE,“ ZNIE V SÚČASNOSTI JEDEN Z NAJČASTEJŠIE SA OPAKUJÚCICH MOTÍVOV VO FRANCÚZSKYCH WEBOVÝCH DISKUSIÁCH A NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH. AK PRVÝ PREZIDENT PIATEJ FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY NEMÁ ANI DNES, 45 ROKOV PO SVOJEJ SMRTI, POKOJ, AKISTE SA ZA TO MÔŽE POĎAKOVAŤ SVOJMU VZDIALENÉMU NÁSTUPCOVI, KTORÝ V PRIEBEHU TROCH ROKOV SVOJHO PÔSOBENIA NA POSTE HLAVY ŠTÁTU DOKÁZAL OBRÁTIŤ TRADÍCIU NEZÁVISLOSTI FRANCÚZSKEJ ZAHRANIČNEJ POLITIKY A VÝNIMOČNÉHO POSTAVENIA TEJTO KRAJINY VO SVETE NARUBY.

ouenský rodák François Hollande, celým menom François Gérard Georges Nicolas Hollande, sa stal jedným z najkontroverznejších a najkritizovanejších prezidentov v dejinách republikánskeho štátu. Dovtedy nenápadný absolvent práva, funkcionár Socialistickej strany Francúzska, poslanec Národného zhromaždenia i Európskeho parlamentu, vystúpil zo sivého politického priemeru víťazstvom v druhom kole prezidentských volieb nad svojím rivalom a predchodcom Nicolasom Sarkozym (2012). Podpora 51,70 % voličských hlasov, ktorú získal, bola nielen pre Európu a Spojené štáty, ale paradoxne i pre samotné Francúzsko nemalým prekvapením.

NÁVRAT DO NÁRUČIA NATO

Generál Charles de Gaulle (1890 – 1970), odporca užšej spolupráce s USA a NATO, sa pri pohľade na správanie Françoisa Hollanda v Elyzejskom paláci naozaj musí obracať v hrobe. Nikdy vo svojej povojnovej histórii nebola totiž francúzska zahraničná politika taká protifrancúzska, proamerická a samovražedná ako v posledných dvoch rokoch. V období, keď EÚ postihol úplný výpadok proeurópskeho myslenia, jej zodpovedná časť dúfala, že práve Francúzsko, ktorého úloha vždy spočívala vo vyvažovaní geopolitických ambícií svetových superveľmocí, prejaví dostatok rozvahy i múdrosti, aby sa do ich súbojov nezapájalo, ale im, naopak, predišlo. Kresba: Tibor Eliot Rostas

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

Tento predpoklad sa ukázal ako nesprávny. Symbolický aj faktický návrat Francúzska do vojenských štruktúr NATO (2009), z ktorých ho 43 rokov predtým (1966) demonštratívne vyviedol generál de Gaulle, anticipoval zmenu. Kurz francúzskej diplomacie nabral nový, a pre mnohých nečitateľný smer. Spočiatku – počas pôsobenia Nicolasa Sarkozyho v prezidentskom úrade (2007 – 2012), nebol príliš badateľný. Akceleráciu nabral až potom, ako sa moci v krajine ujal François Hollande (15. 5. 2012). Odvtedy sa dal registrovať postupný, no trvalý posun od nezávislosti smerom k čoraz tesnejším väzbám na USA. Z pedantnej a nevšedne zrozumiteľnej dikcie Hollandovej rétoriky by bolo možné dedukovať nielen jeho pozitívny vzťah k národnej kultúre a materčine, ale aj zmysel pre koncepčnosť, odhodlanosť a rozhodnosť. Zdanie však klame. Pod touto maskou sa v skutočnosti skrýva ego nerozhodného a zavše ustráchaného úradníka, ktorý sa nerád vydáva cestou potenciálneho rizika. A to obzvlášť v situáciách súvisiacich s potrebou zaujať jednoznačný a nedvojzmyselný postoj k danému zahraničnopolitickému, či nebodaj geopolitickému problému. A to tým viac, ak je chúlostivý.

HRA NA DIPLOMATICKÚ ROZTRŽKU

Júnová aféra so špehovaním posledných troch francúzskych prezidentov (Jacques Chirac, Nicolas Sarkozy, François Hollande) a niektorých vládnych ministrov americkou Národnou bezpečnostnou agentúrou NSA Hollandovi mierne strpčila prezidentskú idylku. Rozhorčení obyvatelia krajiny galského kohúta žiadali vysvetlenie nielen od amerického „spojenca“, ale rovnako od hlavy Francúzskej republiky. Chceli sa dozvedieť, ako s odhaleniami webovej stránky WikiLeaks naloží. Čakali však márne. Po krátkom mediálnom, politickom a diplomatickom rozruchu sa škandál rozplynul do stratena. Vodca Elyzejského paláca zvolal mimoriadne zasadnutie bezpečnostnej rady, konanie USA označil za „neprijateľné aktivity, ktoré Francúzsko nebude tolerovať, pretože ohrozujú jeho záujmy a bezpečnosť“ a šéf francúzskej diplomacie Laurent Fabius si predvolal americ-

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

kého veľvyslanca v Paríži. Podľa celkovo vlažných reakcií dotknutých osôb možno teda usúdiť, že o sledovaní – prebiehajúcom minimálne v rokoch 2006 až 2012, vedeli, no brali ho ako nutnú súčasť režimu udržiavania platného svetového poriadku. Nemožno však povedať, že by sa práve toto stalo kľúčovým problémom aktuálnych ambícií Paríža voči zahraničiu. Francúzska diplomacia sa počnúc „période hollandaise“ (nechcená jazyková totožnosť s holandskou periódou v dejinách Belgicka jej dáva dvojzmysel) vzdala svojich najlepších medzivojnových i povojnových tradícií, ktorých chrbtovou kosťou bola nezávislosť za každých okolností. Samozrejme, v hraniciach vymedzených konfiguráciou moci najväčších geopolitických hráčov sveta (Rusko, Čína, USA). Nástupom Françoisa Hollanda sa všetko akoby resetovalo.

BOJOVÁ LOĎ AKO NÁSTROJ NÁTLAKU

De Gaulle sa preslávil aj svojím povestným výrokom, že Francúzsko nemá priateľov, iba svoje záujmy. A treba uznať, že preferovaním samostatnej a nezávislej zahraničnej politiky spolu s udržiavaním odstrašujúceho jadrového potenciálu sa mu ich presadzovanie po svete vo funkcii hlavy štátu (1958 – 1969) ako-tak darilo. Aktuálna situácia je už o niečom inom. Nový vektor francúzskej zahraničnej politiky od nástupu Françoisa Hollanda do čela štátu očividne narúša doterajší stav a vzbudzuje pochybnosť, či skutočnosť skrytá pod pojmom francúzska zahraničná politika ešte vôbec existuje. Originálnym, priam revolučným prvkom získavania autority a rešpektu vo svete sa pre Hollanda stalo použitie bojovej lode BPC triedy Mistral ako prostriedku nátlaku a vydierania. Novým odberateľom plavidla, pôvodne určeného pre ruské ozbrojené sily (prvý Mistral mal byť dodaný v októbri 2014), sa v septembri 2015 pod zámienkou zasahovania Moskvy do udalostí na Ukrajine nakoniec stal Egypt, čím kontrakt vo výške 1,1 miliardy eur neprepadol. Každý však vedel, že pravým dôvodom Hollandovho rozhodnutia bol fakt, že podľahol tlaku USA a pobaltských krajín.

Za povšimnutie stojí aj transfer vysokých technológií. Hoci bol neuralgickým bodom rokovaní medzi oboma krajinami a amerických neokonzervatívcov dráždil najviac, v prípade prevažne sunitskej severoafrickej krajiny zrazu nikomu neprekážal. Nakoniec prestal byť citlivou otázkou, pretože časť elektroniky, konkrétne SIC21 (informačný a riadiaci systém 21. storočia pre francúzske námorníctvo), mala nahradiť dodávka ruskej firmy Omsk Instrument Engineering. Cirkusom s Mistralmi poškodil Hollande nielen povesť krajiny, ktorá si ctí obchodné záväzky, ale rovnako jej zbrojného odvetvia. Francúzsko, ktoré pre nedodanie vrtuľníkových lodí následne prišlo o 12-miliardovú zákazku na predaj svojich stíhačiek Rafale do Indie, začalo vyzerať v očiach medzinárodného spoločenstva ako nedôveryhodný partner. Nemenej utrpela i jeho reputácia ako nezávislej veľmoci. Sankcie – hlúpy výplod Washingtonu a Bruselu – sa tak stali palicou s dvoma koncami a Paríž si už stihol túto jej „prednosť“ bolestivo vychutnať.

MALI, KUBA, ANI MERKELOVÁ MU NEPROSPELI

Aj po taktickej stránke brilantne zvládnutá vojenská operácia Serval v západoafrickom Mali (2013 – 2014), po ktorej útoky islamistických ozbrojených skupín stratili koordinovanosť, sa predbežne ukazuje ako Pyrrhovo víťazstvo. Francúzi dodnes vedú na severe nehostinnej saharskej púšte vyčerpávajúcu kampaň Barkhane. Problém im spôsobuje nový, v rozptýlených zostavách „neviditeľný“ nepriateľ. Čo je však Hollandovým ozajstným zámerom – podanie pomocnej ruky sužovanému malijskému ľudu, či kontrola nad bohatými zásobami nerastných surovín v bývalej kolónii? Za diplomatický triumf nemožno považovať ani cestu Françoisa Hollanda do Havany 11. 5. 2015. Hoci išlo o návštevu prvého najvyššieho francúzskeho predstaviteľa na Kube po viac ako storočí(!), a zároveň prvého západného lídra, ktorý do tejto komunistickej krajiny po naštartovaní zbližovania medzi Washingtonom a Havanou zavítal, Francúzsko podobnú hanbu od čias maršala Pétaina nezažilo – za svojím kubánskym náprotivkom Raúlom Castrom od-

letel až potom, keď mu Obama prikývol. Pritom odvtedy, ako EÚ zmrazila vzťahy s Kubou pre jej tvrdý postoj voči „aktivistom“ (2003), jemu, ani jeho staršiemu bratovi Fidelovi nevedel prísť na meno. Nemožno povedať ani to, že by vystupovanie v tandeme s Angelou Merkelovou politickej kariére Françoisa Hollanda obzvlášť prospievalo. Po ich absolútnom nezvládnutí migračnej krízy to už naozaj nejde. Imidž vodcov Európy, ktorých akčnosť zatláča do úzadia trojku najvyšších eurofunkcionárov Schulz-Juncker-Tusk, je totiž výplodom čírej fantazmagórie. A tak sa líder Francúzska musí uspokojiť s nádejou, že mu jeho domáci voliči kvitujú aspoň splnenie jedného z kľúčových bodov jeho volebného programu – zvýšenie dane o 75 % pre najbohatších daňovníkov s príjmami nad milión eur.

ZÁBLESK REPARÁTU A KOALÍCIA S RUSKOM?

Jeden malý, no perspektívne sľubný záblesk na zloženie reparátu sa v súčasnosti Hollandovi predsa len črtá. Po tom, ako ho s Putinom spojila smrť stoviek krajanov pri útokoch na ruské lietadlo a francúzsku metropolu (oba s rukopisom Islamského štátu), akoby sa začala písať iná kapitola francúzsko-ruských vzťahov. Novým prvkom v stratégii jeho účtovania so svetovým terorizmom môže byť jednak dosiaľ nemysliteľná ochota k spojenectvu medzi Parížom a Moskvou, a potom kuriózna okolnosť, že o pomoc nepožiadal NATO (využitím článku 5 kódexu), ale krajiny EÚ (aktivovaním článku 42/7 Lisabonskej dohody). O náhodu akiste nejde. Rusi už predtým zasadili údery na pozície teroristov v Rakke, čím podporili francúzske letectvo. Podľa The Fiscal Times môže byť za zbližovaním Françoisa Hollanda s Vladimirom Putinom aj skutočnosť, že prípadný vstup NATO do blízkovýchodného konfliktu si neželá nielen Moskva, ale paradoxne ani Washington. Inou otázkou ostáva, či si súčasný prezident najväčšej krajiny EÚ dokáže priznať spoluzodpovednosť a spoluvinu na rozvrátení Sýrie, ktoré sa teraz v podobe migrantov a teroristov vracajú Európe ako bumerang.

NEZNÁMI HRDINOVIA > PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

Juraj Pokorný

SENÁTOR, KTORÝ MILOVAL PRAVDU 92

DNES UŽ NEŽIJÚCI AMERICKÝ SENÁTOR FRANK FORRESTER CHURCH NEPATRÍ MEDZI VŠEOBECNE ZNÁMYCH POLITIKOV. BOL TO VŠAK ODVÁŽNY MUŽ, KTORÝ VEREJNE POUKÁZAL NA TO, ŽE SPRAVODAJSKÉ AGENTÚRY USA ZNEUŽÍVAJÚ SVOJU MOC.

arodil sa v roku 1924 v konzervatívnej katolíckej rodine v Boise, v štáte Idaho. Počas 2. svetovej vojny pôsobil ako spravodajský dôstojník. Po návrate do civilu absolvoval štúdium práva, počas ktorého mu diagnostikovali nádorové ochorenie. Lekári dávali mladému Churchovi len zopár mesiacov života. Nevzdal sa a chorobu nakoniec porazil. Návrat do života vnímal ako druhú šancu – šancu niečo zmeniť. V rodnom meste si založil právnickú prax a ako člen Demokratickej strany sa pripravoval na politickú dráhu. Vo veku 32 rokov sa stal v poradí piatym najmladším členom amerického Senátu, do ktorého bol zvolený za štát Idaho ešte trikrát (1962, 1968 a 1974). V Kongrese USA zastával viacero funkcií, okrem iného predsedal senátnemu výboru pre zahraničné vzťahy (1979 – 1981). V roku 1976 neúspešne kandidoval na prezidenta – porazil ho Jimmy Carter.

Americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) v roku 2005 odtajnila dokumenty, podľa ktorých vojnový veterán Church po Tonkinskom incidente (1964) vyhlásil: „V demokracii nemôžete očakávať, aby ľudia, ktorých synovia sú zabíjaní a sami zabíjajú, využili svoj úsudok, pokiaľ nepoznajú pravdu.“ Pripomeňme, že falošný konflikt medzi americkým torpédoborcom a severovietnamskými torpédovými člnmi mal za následok schválenie rezolúcie o Tonkinskom zálive, ktorá umožnila USA vstúpiť do vojny proti Vietnamskej demokratickej republike a intervenovať kdekoľvek v juhozápadnej Ázii proti „komunistickej agresii“. V roku 1967 viedol republikán Ron Rankin, okresný komisár v severnom Idahu, kampaň za odvolanie Churcha z funkcie senátora. Štátny okresný súd v Idaho však rozhodol, že by to znamenalo porušenie americkej ústavy. Väčšina komentátorov tvrdila, že pokus o odvolanie len

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ > NEZNÁMI HRDINOVIA

posilnil Churchovu pozíciu a umožnil mu hrať rolu politického mučeníka. Aj vďaka tomu v nasledujúcom roku s jasnou prevahou vyhral nad republikánom Georgeom V. Hansenom. Progresívne zmýšľajúci zákonodarca Church patril koncom 70. rokov, keď predsedal senátnemu výboru pre zahraničné vzťahy (1979 – 1981), ku kľúčovým postavám americkej zahraničnej politiky. Od začiatku pociťoval potrebu klásť otázky, nikdy sa neuspokojiť s prezentovanými faktmi a skúmať pozadie. Aj preto bol jedným z prvých senátorov, ktorí verejne vystúpili proti vojne vo Vietname, hoci ju v počiatočnej fáze sám podporoval. Prestíž Franka Churcha stúpla počas jeho šéfovania v senátnom výbore pre spravodajskú činnosť v rokoch 1975 – 1976. Výbor vyšetroval vojnu vo Vietname a nezákonné aktivity spravodajských agentúr – FBI a osobitne CIA, napríklad pašovanie drog v ázijskom Zlatom trojuholníku či tajné vojny v krajinách tretieho sveta. Výbor pod Churchovým vedením odhalil aj tajnú operáciu Drozd. Jej cieľom bolo využívanie významných amerických a zahraničných médií v prospech vytvárania pozitívneho obrazu USA na pošpinenie komunizmu a krytie amerických tajných akcií. V správe výboru sa okrem iného uvádzalo: „CIA má po celom svete vytvorenú sieť osôb, ktoré jej poskytujú požadované informácie a niekedy sa pokúšajú aj ovplyvniť verejnú mienku vo svojej krajine pomocou skrytej propagandy.“ V dokumente sa uvádza aj to, že tieto osoby umožňujú CIA prístup do mnohých periodík a novín, tlačových a spravodajských agentúr, rozhlasových a televíznych staníc, knižných vydavateľstiev a ďalších zahraničných médií. Predpokladá sa, že do operácie bolo zatiahnutých okolo 10 000 ľudí na celom svete, prevažne novinárov. Jednou z ich úloh bolo krytie tajných operácií CIA v USA a na území iných štátov. Church zároveň upozornil, že tieto aktivity CIA stoja amerických poplatníkov okolo 265 miliónov dolárov ročne. Church bol šokovaný z toho, čo sa jeho výbor dozvedel o programe NSA v súvislosti s elektronickým sledovaním a monitorovaním. V roku 1975, keď bola existencia NSA pre väčšinu Američanov tabu, Church varoval: „Schopnosť sledovať všetko a každého – odpočúvať telefonické hovory,

sledovať telegramy – sa môže obrátiť proti americkému ľudu, pretože môže znamenať stratu súkromia a povedie k totálnej tyranii. Nebude sa kam schovať. Musíme dohliadnuť na to, aby táto agentúra a všetky subjekty vlastniace podobnú technológiu ju prevádzkovali v medziach zákona a pod dohľadom. Aby sme sa nikdy neocitli na dne priepasti, z ktorej niet návratu.“ Súčasní komentátori, napríklad publicista Glenn Greenwald, vyzdvihujú Churcha za jeho jasnozrivé varovanie pred sledovaním amerického ľudu zo strany NSA, ktorá tvrdí, že s tým začala až po útokoch z 11. septembra. Senátor sa však už 17. 8. 1975 – 26 rokov predtým – pre médiá vyjadril : „Vláda USA v súlade s potrebou vedieť, čo robia jej potenciálni nepriatelia, vyvinula dokonalé technológie, ktoré jej umožňujú sledovanie správ vypúšťaných do éteru. Teraz je pre Spojené štáty potrebné a dôležité, ako sa pozeráme do zahraničia na svojich nepriateľov či potenciálnych nepriateľov. Ak sa v tejto krajine niekedy ujme moci diktátor, technologické možnosti výzvednej zložky mu zaručia, že nebude existovať spôsob, ako sa brániť. Každá snaha spojiť sa v odpore proti vláde, na verejnosti či v súkromí, by bola v jej informačnom dosahu.“ Ani toto však NSA nebránilo, aby počas tajnej operácie s krycím názvom Projekt Minaret sledovala komunikáciu popredných Američanov vrátane samotného Churcha. O takéto námety však hollywoodsky filmový priemysel očividne nestojí.

MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

Vladimír Líška

ULURU AUSTRÁLIA NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY. 94

VŠETCI ĽUDIA SÚ DUCHOVIA VEČNOSTI, SME HVIEZDNY PRACH... KAŽDÝ JEDINEC JE REŠPEKTOVANÝ, DOSTANE PODPORU OD OSTATNÝCH. A KEBY LEN JEDEN CHÝBAL PRI OHNI, KMEŇ BY BOL NEÚPLNÝ. LEBO KAŽDÝ JEDINEC JE JEDINEČNÝ. (MARLO MORGANOVÁ)

luru je masívna skala vysoká 348 metrov, monolit nachádzajúci sa v strede Austrálie (v štáte Severné teritórium). Pomenovanie Uluru alebo Ayers Rock nesie od roku 2002. Názov pochádza od bádateľa Williama Gosseho, ktorý skalu pomenoval podľa austrálskeho premiéra Henryho Ayersa. Tvorí ju pieskovec zvaný arkóza s vysokým obsahom živice, s kolmými stenami a ryhami. V roku 1987 bola zaradená do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO a niet pochýb o tom, že patrí k najmagickejším miestam našej planéty. Je súčasťou národného parku Uluru-Kata Tjuta, založeného tiež v roku 1987, s rozlohou 1 325 km2 a spájaného s jednou z najstarších kultúr – s aborigénnou austrálskou kultúrou, najmä s kmeňmi

Pitjantjatjara a Yankunythathara. Podľa Mary-Ann Gallagherovej celú oblasť najmenej 10 000 rokov obývajú domorodci kmeňa Anangu a skala, ktorú nazývajú Uluru, je pre nich posvätným miestom, kde sídlia duchovia času snov – tjukurpa. Vznikla eróziou dažďa, vetra a iných faktorov. Po obvode meria 9,4 km a od najbližšieho mesta Alice Springs je vzdialená vyše 450 km. Táto oblasť s červeným pieskom bola obývaná už pred 40 000 rokmi. Domorodci považujú monolit za dielo nadprirodzených bytostí, sčasti ľudí a sčasti zvierat. Dodnes sú súčasťou tradícií kmeňa Anangu. Ich potomkovia stále žijú rovnakým životom, živia sa lovom a zberom ako pred tisícročiami. Podľa Enza Ber-

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA

nardiniho je „čas snov“ prehistorické obdobie stvorenia, keď sa zrodili mýty miestnej kultúry. Tunajší majú vo zvyku oživovať, nanovo farbiť staré kresby na skalách, preto je problematické určiť vek ich vzniku. Podľa povestí Anangu na začiatku obývali svet duchovia snov, ktorí prišli zvnútra Zeme a každému zvieraťu dali meno a úlohu. Keď bytosti dokončili svoju prácu, vrátili sa naspäť do jaskýň alebo vystúpili na nebesia. Pomocou určitých rituálov, obradov, medzi ktoré patrí aj spev a tanec, je možné spojenie s bohmi. Podľa povestí kmeň jedovatého hada zaútočil na mierumilovný ľud pytóna diamantového, ale bohyňa Matka Bulari ich zneškodnila jedovatým mrakom. Prastaré rituály pretrvávajú do súčasnosti, odovzdávajú sa z pokolenia na pokolenie. Čas snov je aj súčasnosť, príroda, krajina, energia svätých miest a tzv. miwi, ktoré človek cíti pri obradoch vedených šamanom. Podľa Bernardiniho v ich mytológii dúhový had (nositeľ energie) Wonambi, symbol regenerácie a znovuzrodenia, žije v horách Kata Tjuta (Mnoho hláv), v skalných obydliach žijú myšie ženy Itiaritjari, klokaní ľudia Malu alebo jašteričia žena Mulumura, jašteričí muž s modrým jazykom Lungara. V skalách sú ukryté aj skamenené telá veľkých kanibalov Pungalunga (povšimnime si podobu s egyptskými bohmi s ľudskými telami a zvieracími hlavami). Podoba Anubisa, egyptského boha mŕtvych so šakalou hlavou, bola nájdená aj v austrálskom vnútrozemí spolu s archaickými hieroglyfmi (je ich viac ako 250) podobnými sumerskému písmu. Farba tohto najväčšieho monolitu sveta sa mení podľa intenzity svetla a ročného obdobia. Ráno pred úsvitom je čierna, východom slnka sa sfarbuje ružovo, potom od hrdzavej cez sýtu tmavočervenú až po tmavofialovú farbu. V daždi pôsobí strieborným dojmom. Fotogenická je najmä južná strana skaliska. Vyviera tu deväť prameňov, okolo ktorých ožíva vyprahnutá púšť. Skala je dnes významnou turistickou atrakciou, turisti môžu vystúpiť na hrebeň skaly po chodníku, ktorý je na niektorých miestach vybavený reťazami. Neďaleko sa nachádza aj skala Kata Tjuta. Obe majú pre domorodcov veľký náboženský význam. Tvoria stredobod ich viery – tju-

kurpy. Tieto miesta – tjukuritja, tvoria fyzické dôkazy stvorenia sveta bytosťami. Vieru odovzdávajú domorodci z pokolenia na pokolenie ústnou tradíciou a niektoré obrady a rituály zostávajú pre cudzincov stále utajené. Okolo Uluru je množstvo kresieb vytvorených podľa legiend duchmi snov (niektoré môžu vidieť len vyvolení jedinci) a niekoľko jaskýň. Podľa vedcov pochádzajú z obdobia pred 2000 – 3000 rokmi. Nadprirodzená bytosť Wandjina s veľkými očami a hlavou bez úst až nápadne pripomína podoby malých šedých mimozemšťanov nazývaných greys. Príbehy zo života austrálskych domorodcov sú známe z knižných bestsellerov Marlo Morganovej Posolstvo od protinožcov a Posolstvo z večnosti, avšak autorka na nátlak Austrálčanov nakoniec priznala, že ide o fikciu a príbehy si vymyslela. Ťažko povedať, čo je v knihách reálne a čo je fikcia. Morganová v knihe poukazuje na používanie mentálnej predstavivosti, astrálneho putovania, telepatie a súžitie s prírodou a vesmírom v hlbokom kontakte so sebou samým, v kultúre, kde trojročné dieťa vie zbierať a pripravovať jedlo. Tiež na deštrukciu západným vplyvom, alkoholizmom, sladkosťami, tabakom a kriminalitou či lákanie do cirkevných misií. Autorka kritizuje súťaživosť v západnej kultúre, ktorá vyzdvihuje jednotlivca, víťaza a podporuje emócie závisti a násilia. Každé slovo, ktoré človek vysloví, sa zmení na paru a už ho nikdy nemôžete vziať späť. Ľudia sa pri rozhovore hádajú, kričia alebo sa pobijú a spor sa nevyrieši, táto negativita potom obklopuje našu planétu ako samostatná vrstva vedomia naplnená výkrikmi obetí a násilnosťami. Viac ako polovica duší, ktoré sa rodia na Zem, má už vedomie poznačené touto negativitou, tvrdí Morganová. Austrálski domorodci prišli na to, že keď sa človek odpojí od emócií pri pozorovaní bez posudzovania, znamená to zdravú hodnotu života, energiu. Dožívajú sa vysokého veku a keď chce niekto odísť, zomrieť, uskutoční sa oslava na jeho počesť, všetci ho objímu a povedia: „Milujeme ťa a budeme ti na tvojej ceste pomáhať.“ Potom sa človek posadí do piesku a „odpojí sa“, zomrie v priebehu krátkej chvíle. Nikto za ním neplače a nesmúti.

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

Ján Lakota

MYŠI NIE SÚ ĽUDIA J 98

ohn Steinbeck napísal knihu O myšiach a ľuďoch. Nobelistu Steinbecka som veľmi rád čítaval dovtedy, kým som sa nedozvedel, že počas vojny vo Vietname si ako správny patriot – povedané slovami dneška – zastrieľal do vietnamských „teroristov“, ktorí bojovali proti slobode a demokracii. Samozrejme, proti tej jedinej a pravej. Odvtedy na knihy tohto autora sadá prach a ja nemám to srdce spáliť ich v kozube. Asi skončia v zbere papiera. Ale názov spomenutej knihy je inšpirujúci a ja ho rád použijem v tomto texte. Myš nie je človek. Zhodujú sa síce vo vyše 90 % genómu (niektorí autori udávajú analógiu až 99 %), ale nie je to človečina. Predstavte si, ako vám týchto 90 % behá po kuchyni a hneď pochopíte rozdiel. Ale teraz vážne. V roku 1997 som na kongrese v San Diegu s otvorenými ústami počúval prednášku profesora Folkmana o angiostatínoch (látky, ktoré zastavujú rast ciev). Jediná injekcia angiostatínu zastavila záverečnú fázu zúrivej rakoviny u myší. Myši s rakovinou, ktoré by injekciu angiostatínu nedostali, zomrú o dva dni. Tie, ktoré mali rakovinu a dostali túto injekciu, žili vyliečené „večne“, až kým nepomreli. Pre liečbu ľudí zostávalo urobiť už len povestný krôčik. Začali sa klinické skúšky. Palcové titulky v novinách (aj na Slovensku) oznamovali prelom, ozajstný prelom. Mnohí odborníci sa s premršteným optimizmom vyjadrovali do médií. Všetko bolo jasné. A zrazu nastalo ticho. Klinické skúšky zlyhali. Angiostatínmi sa nevyliečil nikto. Nikdy. Nefungovalo to. Myš nie je človek. Prišla nová vlna poznania. Skonštruovali sa geneticky modifikované kmeňové bunky. Tá „genetická modifikácia“ znamená, že do kmeňovej

bunky sa vloží gén, ktorého produkt je schopný meniť netoxickú látku na toxické cytostatikum. Cytostatikum zabije všetky nádorové bunky okolo seba. Nakoniec zahynie aj geneticky modifikovaná materská bunka, teda tá, ktorá cytostatikum vyprodukovala. Experimenty na myšiach dopadli na jednotku. Myšiam sa najprv podali ľudské nádorové bunky. Niekoľko dní potom sa im podali geneticky modifikované ľudské kmeňové bunky spolu s netoxickou látkou (ktorú zmenili na cytostatikum). Všetky myši vyzdraveli a žili večne, kým nepomreli. Tie, ktoré geneticky modifikované bunky nedostali (spolu so spomenutou netoxickou látkou), veľmi rýchlo zomreli na rakovinu. Podľa teórie (potvrdenej na myšiach) putujú geneticky modifikované bunky aplikované myšiam k bunkám nádoru. Tu konajú svoju prácu, tak ako som opísal vyššie. Takže máme liek na rakovinu! Figu drevenú! U človeka to tak nie je. Kmeňové bunky s vysokou pravdepodobnosťou putujú po aplikácii domov. Do kostnej drene. Na rozdiel od myši u človeka na nádor doslova kašlú. V kostnej dreni môžu dočasne poškodiť (a aj poškodia) zdravé bunky. Opakujem tretíkrát: myš nie je človek. Všetky výsledky získané na myšiach je potrebné aplikovať na človeka maximálne opatrne a zdráhavo. Dva spomenuté príklady predstavujú výrazne zdvihnutý ukazovák. Tým som v nijakom zmysle nechcel spochybniť vedecké bádanie na myšiach! Len opatrne. Veľký fyzik Richard Feynman má vo svojej populárnej knihe kapitolu, ktorá má nadpis Cargo cult science. Stretol som sa s českým prekladom Kargokultické vědy. Slovenský preklad nepoznám (veda kultu nákladu/batožiny?). Pracovne navrhujem používať skratku CCS. Mne sa páči, preklady sa mi zdajú kostrbaté.

99 Čo je CCS? Skúsim (pridŕžajúc sa Feynmana) to vysvetliť. V Tichomorí žijú domorodé kmene, ktoré počas druhej svetovej vojny vídali pristávať lietadlá s nákladom (okrem bômb) „dobrých“ vecí typu čokoláda, kola, žuvačky... Niečo sa zrejme ušlo aj im. Vojna sa skončila, lietadlá zmizli. Ale domorodci chceli, aby sa tak dialo aj ďalej. Znovu postavili pristávacie dráhy, po ich stranách zapaľovali ohne. Postavili drevenú búdu (riadiacu vežu) pre muža (dispečer), ktorý v nej sedí s dvomi kusmi dreva na hlave (slúchadlá). Z búdy trčí bambusový prút (anténa). Čakajú, kým lietadlá pristanú. Všetko sa robí dobre. Formálne je to dokonalé. Vyzerá to rovnako ako vtedy, keď lietadlá pristávali. Ale nefunguje to. Lietadlá nepristávajú. Toto Feynman nazýva CCS. Navonok sa domorodci riadia všetkými predpismi a formami vedeckého bádania, ale niečo podstatné im uniká, pretože lietadlá nepristávajú. Možno sa medzi nimi nájde nejaký borec a presvedčí ich, že treba predĺžiť „anténu“ alebo zmeniť tvar „slúchadiel“. Potom to určite bude fungovať! Pripomína vám to niečo? Nie? Skúste

sa porozhliadnuť okolo seba. Keď som bol medik a chodil na vizity na oddelenie, jedného dňa som zbadal na dverách jednej z izieb pre pacientov tabuľku Jednotka intenzívnej starostlivosti. Otvorím dvere, a ľaľa – izba ako predtým, rovnaká ako tie ďalšie. Ktosi z ministerských či riaditeľských si želal, aby oddelenie malo jednotku intenzívnej starostlivosti. Tak sme ju mali! Aj s nádhernou tabuľkou. CCS ako vyšitý. CCS môže nadobúdať nevídané formy. Nie je mojím cieľom ich vymenovať. Stačí len trochu zabŕdnuť so spoločenských vied. Vydávame nehorázne peniaze na školenia a školy starostlivosti o sociálne slabých, zdravotne postihnutých či chorých. A veru ich neubúda, ale pribúda, nemá sa o nich kto postarať, kto ich ošetrovať. Predpisy a formy sú dokonalé. CCS dominuje (nielen vo vede) ďalej. Veda, medicína, spoločnosť deklinuje. Vždy sa nájde borec, ktorý navrhne dokonalejší tvar „slúchadiel“ či predĺženie „antény“. Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

Peter Čalovka

RUSKÉ SYSTÉMY OSLEPILI TECHNIKU

NATO V SÝRII 100

USA SI VZHĽADOM NA SVOJU DLHOTRVAJÚCU UNIPOLÁRNU HEGEMÓNIU ODVYKLI UVAŽOVAŤ O KONFRONTÁCII S INÝMI VEĽMOCAMI. DNES, KEĎ SA ČÍNA EKONOMICKY A RUSKO VOJENSKY POSTAVILI NA NOHY, USA POTREBUJÚ NOVÚ STRATEGICKÚ DOKTRÍNU. TÚ VŠAK NEMAJÚ, LEBO NA ŇU NEMAJÚ ADEKVÁTNE INOVATÍVNE VOJENSKÉ TECHNOLÓGIE A ICH DLHODOBÉ SKÚSENOSTI Z POSLEDNÝCH ROKOV AKTÍVNEHO VEDENIA VOJEN SÚ POSTAVENÉ NA VIAC-MENEJ TRESTNÝCH OPERÁCIÁCH, KTORÉ SA PODSTATNE LÍŠIA OD BEŽNEJ VOJNY.

eby to neznelo ako klišé, dalo by sa povedať, že jediný hegemón zaspal na vavrínoch. A tak má velenie americkej armády problém. Nemá plán, resp. plán, ktorý má, nie je adekvátny. A teda v Pentagóne vládne chaos. Podobne ako aj v zahraničnej politike USA a v oblasti ich tzv. plánovaného preformátovania sveta. A tento chaos si už začína všímať takmer celý svet. Bleskom z jasného neba sa nedávna stala Putinova reč v OSN a následná vojenská akcia Ruska v Sýrii. A Amerika sa zobudila do sveta plného prekvapení. Americkí vojaci odrazu prestali vidieť na svojich radaroch a satelitoch, čo sa v Sý-

rii deje. Ich bezpilotné lietadlá sa začali strácať a Islamský štát, s ktorým už rok bojujú, bol odrazu po pár týždňoch ruského zásahu v totálnej defenzíve a jeho územie sa začalo zmenšovať. Keď v roku 2012 nastúpil na post ministra obrany Ruskej federácie Sergej Šojgu, v ruskom obrannom priemysle sa objavili také nové pojmy ako hlavná správa vedecko-výskumnej činnosti a technickej informovanosti o moderných technológiách, správa konštruovania a vývoja bezpilotných lietajúcich aparátov, správa perspektívneho interdisciplinárneho výskumu a špeciálnych projektov a hlavné vedecko-technické stredisko robotiky.

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

A odrazu je Rusko na nebi nad Sýriou a v radoch generálov NATO sa šíri panika: „Naše radary sú slepé, systémy navádzania nefungujú správne, v priestore s priemerom 600 km je zrušená satelitná komunikácia...“ V poslednom období vytvoril ruský vojenský priemysel celú novú generáciu prostriedkov rádioelektronického boja, ktoré sú schopné úplne odraziť možné útoky potenciálneho protivníka na nebi, na súši aj na vode. Sem patrí napríklad mobilné zariadenie Ryčag, ktoré sa inštaluje na vrtuľníky Mi-8 a je schopné odkloniť akékoľvek riadené strely vystrelené na vojenský cieľ. Zariadenie Infauna

zneškodňuje detonátory veľmi presných rakiet vzduch-zem a zem-zem a okrem toho ruší elektronické komunikačné a veliteľské prostriedky protivníka. Lietadlový systém Chibiny, ktorý sa zvykne používať na bombardéroch Su-34 a na stíhačoch Su-30SM (sériová modernizovaná verzia viacúčelového Su-30), sa aktuálne využíva pri vzdušnej operácii v Sýrii. Systém je schopný urobiť lietadlo, na ktorom je inštalovaný, doslova neviditeľným pre prostriedky rádioelektronickej obrany. Úplne prelomovými zariadeniami sú mobilné systémy Krasnucha-4 a Moskva-1, ktoré uviedli generálov NATO do chronickej depresie. Ide o zariadenia, ktoré totálne paralyzujú útočné aj defenzívne zbrane všetkých druhov. Zariadenie Krasnucha-4 ruší zariadenia vojenských satelitov, pozemných radarov a leteckých systémov AWAX v priestorovej kapsule s priemerom 300 km, čím robí ruské zbrane v podstate úplne neviditeľnými. Ak ideme do dôsledkov, tento systém je oveľa hrozivejší ako ochranný štít v Hviezdnych vojnách, pretože protivník sa fakticky stáva slepým. Preto

sa Pentagón a NATO dozvedeli o 26 raketách odpálených Ruskom z Kaspického mora až

z médií. Boli vo vynútenom režime „nevidím, nepočujem“. Ich informačné pokusy o lož typu „zopár rakiet padlo podľa našich údajov nad Iránom“ (pri aktívnej ochrane systémom Krasnucha to muselo pochádzať z dielne jednotky jasnovidcov z Pentagónu), na ktoré sa nechala nachytať stanica CNN, boli okamžite dementované Iránom samotným a aj online záznamom o úspešnej akcii v cieľovej destinácii v Sýrii. Zariadenie Krasnucha-4 (ktoré sa, mimochodom, nachádza v Latakii, v blízkosti letiska používaného ruskou armádou) je okrem toho schopné zablokovať protivníkove prostriedky rádioelektronického boja a vyradiť kanály riadenia bezpilotných lietadiel. Zariadenie Moskva-1 je skôr čosi ako tichý a neviditeľný rádiolokátor, ktorý je v režime pasívneho skenovania (bez toho, aby nejakými rádiovými vlnami prezradil, kde sa nachádza) schopný monitorovať priestor s rádiusom 400 km. Dokáže detegovať nielen lietadlá a rakety, ale aj letiace delostrelecké náboje protivníka. Nuž, ako to okomentoval americký generál a veliteľ NATO v Európe Ben Hodges: „Ruské jednotky rádioelektronického boja disponujú možnosťami, ktoré sú z oblasti science-fiction.“ Najhoršie pre Američanov je, že vo svete momentálne neexistujú účinné prostriedky proti žiadnemu z vyššie uvedených zariadení. Teda ak za účinný prostriedok nepovažujeme škrípanie zubov alebo nejakú škaredú zákernosť.

101

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

Robert Lattacher

ZA TAJOMSTVOM MAGICKÝCH

KAMENNÝCH KRUHOV MÁGIA KRUHU FASCINUJE SVOJOU TAJUPLNOSŤOU UŽ ODPRADÁVNA. KRUH BOL VÝZNAMNÝM SYMBOLOM VO VŠETKÝCH KULTÚRACH SVETA. DO KRUHU SA STAVALI AJ MEGALITICKÉ STAVBY PO CELEJ PLANÉTE, KTORÉ PRAVDEPODOBNE TVORILI ZÁKLAD KAMENNÝCH SVÄTÝŇ.

102

ruh vyjadruje absolútno, slnko i dokonalosť. Používal sa na magické rituály ako obrana pred temnými silami duchov a démonov. Carl Gustav Jung definoval kruh ako symbol bytostného ja. Zenový budhizmus považuje centrálne umiestnené kruhy za symbol najvyššieho stupňa osvietenia. Prvé kamenné stavby na Zemi sa údajne začali objavovať asi 3600 rokov pred naším letopočtom a prvé menhiry, praveké kamenné kultové piliere zasadené do zeme vo forme neotesaného obelisku, sa datujú asi 4600 rokov pred n. l. V strednej a západnej Európe existovala megalitická kultúra a s ňou spojené megalitické stavby. Pod megalitom rozumieme pravekú pamiatku z veľkých neopracovaných alebo čiastočne upravených kameňov. Spisovateľ Václav Vokolek v knihe Svet posvátných kamenů pripomína, že mohyly a kruhové svätyne predstavovali symbolický model sveta – jeho centrum, koncentráciu a priestor určený na rituály a mágiu. Tieto stavby vraj majú prekvapivo veľa spoločného s mandalou. Mandala, podobne ako posvätné megalitické štruktúry, je zložitým modelom sveta. V megalitoch sú zásady mandaly zrejmé v pôdorysoch monumentálnych hrobiek či kamenných kruhov. Napríklad aj známa kamenná štruktúra Stonehenge je postavená

na základe mandaly. Podľa Vokolka vychádza orientálne poňatie mandaly z rovnakého princípu ako megalitické stavby, a tak tu existuje určité duchovné prepojenie bez obmedzenia času či priestoru. Človek už v dávnych dobách vedel, že na našej planéte existujú silné miesta, ktoré využíval na rituály. Ich cieľom bolo spojenie s prírodou a vesmírom. Na zosilnenie týchto miest sa využívala magická sila jednotlivých kameňov – menhirov, či sila kamenných kruhov. Sústava umelo vztýčených menhirov, kamenných stavieb a aj prirodzene existujúcich energetických miest, kam vystupuje zemská bioenergia, kedysi pred tisíckami rokov vytvárala energeticky pôsobiacu trojuholníkovú sieť na povrchu planéty. Sily zla však menhiry v minulosti likvidovali, tvrdí český bádateľ Jiří Novák.

PRINCÍP FUNGOVANIA MEGALITOV

Fungovanie menhirov i kamenných kruhov popisuje napríklad český psychotronik Pavel Kozák. Sám vztýčil menhir, rozložil kruh a potom sledoval, ako si obidva útvary v priebehu niekoľkých mesiacov postupne začali spomínať na svoju úlohu. Meraním zistil, že kozmická bioenergia zostáva v rámci bežných podmienok niekoľko metrov nad povrchom planéty.

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

104 Až k zemi zostupuje iba v miestach, kde jej prichádza v ústrety zemská bioenergia. Tvar kruhu je podľa neho ideálny pre plošné rozširovanie energií do vzdialenosti stoviek metrov, ba aj kilometrov. Na tomto základe vzniká pozitívne silové pole, ktoré má významne potláčať zdraviu a životu škodlivé energie, známe aj ako patogénne zóny. Podľa neho kruh navyše vo svojom strede výrazne pomáha možnosti napojenia sa na vyššie duchovné sféry. Napríklad len v rámci Veľkej Británie bolo zatiaľ objavených asi 900 kamenných kruhov. Ten najznámejší je v Avebury na juhu Anglicka a má priemer 338 metrov. V jeho vnútri sú ďalšie dva menšie kruhy s priemermi 90 a 110 metrov. V tejto lokalite sa nachádzajú aj zvyš ky megalitickej kruhovej stavby známej ako Stonehenge. Posvätné kruhy je možné nájsť aj v Peru, Palestíne, Indii či Afrike. Podľa spisovateľa Václava Vokolka monumentálne kruhové štruktúry so vstupnou alejou prekvapia na Sahare. Mandala, tvar kresťanskej svätožiary, magická funkcia opasku či keltského náhrdelníka torques, indiánske symboly opereného slnka –

to všetko sú stopy, ktoré vedú k jednému cieľu tak, ako ho vraj vnímal Hermes Trismegistos, keď povedal: „Boh je kruh, ktorého stred je všade a obvod nikde.“

HOLAŠOVICKÝ KAMENNÝ KRUH

Na Slovensku sa o kamenných kruhoch a menhiroch hovorí a píše len málo. Ešte nedávno sa zdalo, že u nás ani neexistujú. No v roku 1988 pri stavbe nového sídliska v Holíči sa menhiry predsa len objavili. Zásluhou bádateľa Rudolfa Iršu sa niektoré kamene aj zachovali. Dnes už existuje teória, podľa ktorej bola kedysi v Holíči megalitická svätyňa, akýsi Holíčsky Stonehenge. Irša tvrdí, že základom kultového objektu bola jama, ktorá mohla pochádzať z obdobia okolo 6000 rokov pred n. l. Neskôr bola obstaraná kruhovým valom, tzv. rondelom, a obohnaná priekopou s hĺbkou do päť metrov. V susednej Českej republike nájdeme množstvo rôznych, najmä však osamote stojacich menhirov. Možno najznámejší a najväčší je v obci Klobuky v oblasti Slánska. Je vysoký 330 cm a ľudia mu dali meno Pastier údajne preto,

lebo ho kedysi malo obklopovať ďalších deväť kameňov. V roku 2008 sa v južných Čechách neďaleko Českých Budějovíc objavil tzv. Holašovický Stonehenge. Stojí pri obci Holašovice a bol vytvorený umelo miestnou rodinou Jílkovcov v roku 2008. V tom istom roku tu na kraji lesa osadili aj devätnásťtonový kameň, ktorý posilňuje kruh energeticky. Celému areálu dnes „velí“ pani Miloslava Jílková, ktorá tvrdí, že je presiaknutý energiami. Či už z kameňov, ktoré riešia fyzický aspekt človeka, ale aj množstvom duchovných miest, kam prostredníctvom svojich energií prichádzajú najvyššie duchovné astrálne bytosti. „Duchovné bytosti tu pracujú s dušou návštevníkov, ich mysľou, aby nás urobili inteligentnejšími v zmysle medziľudských vzťahov, správaní sa k sebe, k prírode a všetkému, čo nás obklopuje. Aby nás priblížili k duchovnému svetu, aby sme ho lepšie chápali a priblížili sa k dodržiavaniu kozmických zákonov, teda k oslabovaniu ega a posilňovaniu lásky,“ hovorí so zanietením. Ako pripomína, nie je to tu o presvedčovaní, ale o dôkazoch prostredníctvom iných pocitov, než je človek vo svojom tele zvyknutý. Ak si chce energie vyskúšať, uvoľní sa, odosobní, a práve prostredníctvom iných pocitov má možnosť vnímať, že veci medzi nebom a zemou existujú.

KAMENE A ZDRAVIE

Väčšinou kým je človek relatívne bohatý a zdravý, duchovné záležitosti ho nezaujímajú. Potom, keď mu v rámci zdravia začne niečo chýbať a lekári ho v liečení dostatočne neuspokoja, začína prehodnocovať svoje priority a hľadať aj alternatívne možnosti pomoci. A možno začne vnímať aj veci, ktoré si dovtedy nevšímal. Na riešenie fyzickej stránky človeka poskytuje areál štyri miesta. Pri jeho vzniku sa začalo najskôr práve s vytvorením kamenného kruhu – Stonehenge, ktorý pôsobí na základe západnej keltskej druidskej metódy – sníma negatívnu energiu a ľudskému organizmu dodáva pozitívnu. Je tvorený kruhom z 24 kameňov a jedným stredovým. Stredový je s ostatnými prepojený. Človeka, ktorý sa k nemu postaví, si „naskenuje“ a vyhodnotí, z ktorého kameňa v kruhu bude

potrebovať energiu. Požičia si ju, a potom s ňou pracuje. „Riešime tu choroby, na počiatku ktorých bol dlhodobý stres,“ hovorí pani Jílková, a pokračuje: „Objavila sa tu pani od Brna a hovorila, že sotva prišla – tak ju bolela noha. Priznala, že jej nedávno umrela matka a má strach o zamestnanie. Absolvovala kamenný kruh, sedela na jednom kameni a odchádzala bez akýchkoľvek bolestí. Po desiatich mesiacoch sa k nám vrátili manželia – pani tu vtedy objavila energie, ktoré jej zlepšili zrak. Pri odchode z areálu totiž zistila, že dioptrické okuliare na čítanie už nepotrebuje. Bez jeden a pol dioptrie sa zaobišla práve tých desať mesiacov.“ Dozvedáme sa, že pri jednom z kameňov sa liečia choré bunky centrálneho nervovej sústavy. Liečila sa tam epilepsia, trvalé bolesti hlavy a chrbtice či pooperačná bolesť. Práve pooperačná bolesť odznela pánovi, ktorému operovali nádor na mozgu. Po desiatich minútach pobytu na kameni bola preč. Ďalší kameň rieši fyzické problémy na báze čínskej medicíny a spriechodňuje meridiány, ktoré sú energetickými dráhami v tele a ich úlohou je rozvod energií v tele až do buniek. Ak sú meridiány nepriechodné, môžu spôsobiť akýkoľvek zdravotný problém. „Prišli dve autá s pražskou značkou. Mladá pani mala ruku v závese, udrela si ju na tobogane a nevedela ňou hýbať. Uložila som ju na kameň, kde ležala asi desať minút. Keď z neho vstala, začala hýbať prstami i celou rukou. Osádka auta bola z toho v šoku. Zostalo jej len pálenie ruky, inak bola v pohode. Alebo raz prišla pani s francúzskymi barlami a ľahla si na meridiánový kameň. Cestou späť jej už barly niesol manžel...“ Po roku jej manžel oznámil, že barly stále nepoužíva. „Hovorím, že tu robím telefonistku – spájam alebo prepájam návštevníkov na kamene, na duchovné bytosti a sprostredkúvam komunikáciu. Odovzdám ich do priestoru a duchovné bytosti prevezmú svoju prácu. Je to úžasné. Keď prídu ľudia, ktorí toto všetko spochybňujú, je mi ich ľúto, pretože sú ochudobnení. Ak tieto energie človek začne vnímať, dostáva sa do iných sfér – má úžasné zážitky, niekedy také silné, že mu chvíľu trvá, kým ich spracuje.“

105

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

Michal Lištiak

KEĎ JE HLAVA ODDELENÁ OD TELA

106

az sme všetci boli deti, zvedavé a hladné po prekvapeniach, zážitkoch, informá ciách. Takmer všetko okolo nás bolo fascinujúce. S takýmito pocitmi sme prežili prvých pár rokov života, až kým... Kým sme nevkročili do zabehnutého systému, v ktorom mnohí z nás stratili podmienky potrebné na skutočný rozvoj svojej osobnosti. Bol to spoločensky odsúhlasený mechanizmus, stroj, do ktorého sme postupne zapadli a stali sa jeho súčiastkou s definovanou životnou rolou v spoločnosti. Pri troške šťastia a nadhľade rodičov sa táto premena nedeje až do momentu školopovinnej dochádzky. Sir Ken Robinson, mimochodom bývalý profesor, upozorňuje, že vzdelávací systém na celom svete kladie dôraz na vytvorenie uniformnej spoločnosti nastavením akýchsi matematicko-štatistických rámcov, hodnotení, na základe ktorých nás testujú a považujú za inteligentných alebo neinteligentných. Definujú nás ako schopných vzdelávať sa alebo na druhej strane komplikovaných jedincov. Jediné, čo v tom všetkom chýba, je jedinečnosť, kreativita, súlad s vnútrom človeka. Takáto forma vzdelávania absentuje! Jedinečnosť je čudná, nezapadá do celku. Treba urobiť korekciu. Treba z „čudných” urobiť ten šedý, pseudointeligentný priemer. Ak budeme všetci uniformní, kto sa bude pýtať zo zvedavosti a presvedčenia? Kto bude argumentovať, komentovať, spochybňovať a snažiť sa vytvoriť prostredie, v ktorom by mohli ľudia ostať po celý život tým, čím chcú byť, a nie tým, čím by mali byť? Ak by sme takí boli, omnoho ľahšie by sme hľadali odpovede na otázky vo všetkých sférach nášho života. Rozhodnutia by

sa v nás rodili ľahšie, lebo by boli výsledkom našich vnútorných pocitov a hodnôt. Najmä v oblasti zdravia sme ako národ úplne zlyhali. Naša choroba a neschopnosť vyliečiť sa, zúfalosť v hľadaní riešení, ale najmä postupná degenerácia organizmu je výsledkom otupenia tých jedinečných detských mozgov, ktoré prekvapivo zostali len hlavami oddelenými od tela. Sir Ken Robinson tvrdí, že vzdelávací systém preskakuje telo človeka od prstov na nohách až po krk a sústredí sa iba na hlavu. Dobrým obrazom je aj dôležitosť, aká sa prikladá napríklad matematike a fyzike oproti umeniu, spievaniu, tancovaniu alebo výchove k vnímaniu tela a duše ako celku. S humorným podtónom podotýka, že školy akoby chceli urobiť zo všetkých študentov profesorov, ktorí používajú telo len ako dopravný prostriedok na prenos hlavy do práce a na stretnutia. Dosť smutným faktom je, že prvých 25 rokov života, keď sme súčasťou vzdelávacieho systému, sa nikto nesnaží o to, aby sme rozumeli potrebám svojho tela a duše a vedeli sme ich rozvíjať. Hlava je prvoradá. To si vyžiada svoju daň v dospelosti. Prichádzajú choroby, symptómy, zmätenosť. Čudujeme sa a nechápeme, nepýtame sa, nekomentujeme, nehľadáme odpovede, ideme k lekárovi, zoberieme lieky a čakáme, čo sa stane. Absolútne nedôverujeme svojmu telu, že by sa trebárs mohlo vyliečiť samo, ak mu dáme, čo potrebuje. Nevieme to, pretože sme mali 25 rokov hlavu od svojho tela oddelenú (odhliadnuc od túžby spoznať intímne potreby svojho organizmu). U niektorých – a možno aj väčšiny, ostane hlava oddelená od tela po celý život, s problémami či

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

bez nich, nejako sa životom prederú. Iní začnú svoje telo vnímať, keď sa častejšie a výraznejšie ozýva, keď si pýta pozornosť. Ale ako postupovať? Kam ísť, koho sa pýtať? Dozvieme sa u doktorov, že fyzický stav tela je obrazom života, aký vedieme alebo sme viedli? Komu dôverovať, komu sa zveriť do rúk? Pokusy a omyly nás možno privedú k vedomiu, ktoré nám chýba, k istej dávke tej individuality, ktorú sme mali ako deti. Ale predtým investujeme nemalé peniaze na kurzy, prednášky, knihy, video a audionahrávky autorov, ktorí nie vždy nabádajú k vedomiu a samostatnosti. U drvivej väčšiny ľudí, ktorí sa nám snažia pomôcť, je zisk na prvom mieste. Chvíľku to potrvá, my sa prelúskame informáciami a začneme filtrovať, objavuje sa v nás dávka kritiky, dávka intuície, ale najviac zo všetkého prvá dávka vnímania svojho tela. Ak sme si pomohli sami a cítime sa len o trochu lepšie, s nadšením sa zverujeme blízkym, aký dôležitý je životný štýl, stravovanie, meditácie, psychika. Radi by sme tento kúsok našich skúseností posunuli aj im, lebo možno cítime, že vidíme do ich problémov viac ako oni sami. S pocitom, že pre nich chceme urobiť niečo dobré, nevidíme, že ich to otravuje. Presne tak, ako by to otravovalo nás pred niekoľkými rokmi. Zmena a poznanie sú vždy impulzom zvnútra. Otázka je, kedy a za akých okolností sa impulz zvnútra objaví. Tým, že si pravidelne zacvičíme, pozrieme pár motivačných pozitívnych videí, zjeme trochu čerstvej zeleniny a prestaneme navštevovať rýchle občerstvenia, sme ešte neurobili dieru do sveta. Určite sú všetky tieto kroky veľmi dôležité a telu pomáhajú, stále sú však len povrchovým riešením. Inými slovami, skutočným impulzom zvnútra je potreba zahodiť všetky tie masky, ktoré si na seba denne naťahujeme, ktoré nám boli ponúknuté ako rozumné už v detstve a pomáhajú nám pôsobiť dôveryhodne tam, kde si to situácia práve vyžaduje. Tieto isté masky sú normou pre spoločnosť, ale nie spokojný, zdravý a plnohodnotný život. Bez masiek môže byť náš život znovu jedinečným, naše rozhodnutia neprebádaným dobrodružstvom, naša spoločnosť úprimná a naše telo svojím vlastným liekom. Autor je tvorcom stránok www.permazdravie.sk.

Silvia Benková

PRÍRODNÝ RECEPTÁR

ihľava je ďalší zo zázračných prírodných prostriedkov. Čaj z nej prelieči obličky, žlčník, pečeň, pomáha pri anémii, alergii, bolestiach hlavy a podporuje metabolizmus. Riedi a čistí krv, znižuje hladinu cukru v krvi, odstraňuje vyrážky a farebné nerovnosti pokožky. Čaj sa pripravuje z jednej väčšej čajovej lyžičky zaliatej prevretou, nie však vriacou vodou, a necháme vylúhovať päť minút. Pri trojtýždňovej očistnej kúre má žihľava silný očistný účinok. Čaj sa pije len z jej listov, najlepšie čerstvo natrhaných, trikrát denne. Prvú šálku by sme mali vypiť hneď ráno nalačno. Pijeme pomaly. Pri nedostatočnej činnosti srdca a obličiek sa jedna čajová lyžička varí desať minút s 250 ml vody, a potom sa nechá 5 –10 minút vylúhovať. Teplý odvar sa pije trikrát denne. Čerstvé rastliny sa prikladajú na telo aj pri bolestiach krížov, pri zápaloch nervov na rukách a nohách. Pri reumatických bolestiach pomáha šľahanie kĺbov zväzkami žihľavy. Alebo aj kúpeľ – 200 g vňate dáme na noc vylúhovať do 6 – 8 litrov studenej vody, na druhý deň výluh scedíme, zohrejeme a pridáme do kúpeľa. Počas kúpeľa by oblasť srdca nemala byť ponorená pod vodou. Ak vám vypadávajú vlasy, uvarte si silný žihľavový odvar. Dve polievkové lyžice sušených lístkov a koreňa zalejte 3 dl vriacej vody, nechajte štvrťhodinu lúhovať a odvar každý deň vmasírujte do vlasovej pokožky. Zvyšnú tekutinu nevylievajte, prepláchnite si ňou vlasy. Budú hebkejšie, silnejšie a budú aj rýchlejšie rásť. Proti vypadávaniu vlasov ešte účinnejšie bojuje žihľavová tinktúra. Na jej výrobu potrebujete asi pol litra kvalitného bieleho alkoholu a sto gramov sušených rastlín. Nasypte ich do širšej sklenej nádoby a alkohol prilievajte dovtedy, kým úplne nezaleje rastliny. Zmes občas premiešajte, po dvoch týždňoch preceďte a každý deň votrite do vlasovej pokožky.

107

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

Marián Benka

Jana Rostasová

TELEVÍZIA AKO BRZDA DETSKÉHO VÝVOJA

(P)OTRAVINY

108

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

ysedávanie pred televízorom neprospieva našej fyzickej kondícii, ani psychike. Ak sa však deje v rozumnej miere, pri kvalitnom náučnom alebo umeleckom programe môže byť prínosom. Avšak len pre dospelých a staršie deti. U malých detí môže sledovanie televízie ako také (bez ohľadu na kvalitu programu) vážne narušiť ich prirodzený vývoj. Česká publicistka a poradkyňa pre oblasť rodičovstva PhDr. Eva Labusová tvrdí, že televíziu by vôbec nemali pozerať deti do veku troch rokov. Pritom pre túto vekovú kategóriu už dávnejšie existujú špeciálne relácie. Celú túto vlnu odštartovali známi Teletubbies britskej BBC. Nemecký neurobiológ Dr. Gerald Hüther je ešte radikálnejší. Podľa neho televízia nemá čo hľadať v živote detí predškolského veku, teda až do šiestich rokov. V čom je problém? Na to, aby sa detský mozog správne vyvíjal a vytvárali sa v ňom tie správne neurónové prepojenia, dieťa sa potrebuje pohybovať v čo najinteraktívnejšom prostredí – spoznávať svet i samo seba vlastnými zmyslami a skúsenosťami. Počítačové hry tiež nie sú riešením. Síce poskytujú väčšiu mieru interaktivity ako televízia, no chýbajú pri nich vône, dotyky, a najmä komunikácia so živými bytosťami. Malé dieťa objavuje aj vlastné telo, skúma ho dotykmi, skúša, čo dokáže – lozí, behá, prekonáva prekážky. V reálnom svete čelí výzvam (napr. vylezie na strom, prejde cez tmavý les, zlezie po schodoch do pivnice), čím sa nielenže trénuje fyzicky, ale dosiahnutými výkonmi si aj buduje sebavedomie a spoznáva realitu. „Pozeranie televízie znamená pre dieťa čas ukradnutý poznávaniu svojho tela,“ zdôrazňuje G. Hüther. A spoznávaniu reálneho sveta. Keď malé dieťa (ktoré ešte nie je schopné rozoznať realitu od virtuálnej fikcie na obrazovke) posadíte pred obrazovku s rozprávkou, začne sa najprv

správať, ako je prirodzene zvyknuté – pokúša sa s kreslenými postavičkami nadviazať kontakt. Rozpráva sa so zajačikom, kričí na neho, aby utiekol, lebo za rohom číha líška. Keď zistí, že postavy na obrazovke na jeho aktivity nijako nereagujú, stiahne sa a ostane pasívne. Zníži sa tým jeho sebavedomie a vôľa vytvárať niečo vlastnými silami. Čítanie kníh alebo počúvanie príbehov sa na prvý pohľad zdá tiež málo interaktívne, no v skutočnosti pôsobí na detský mozog blahodarne, pretože stimuluje fantáziu a aktívnu imagináciu. Dieťa si musí popisované situácie aktívne predstavovať, nie je nastavené na pasívnu konzumáciu ako v prípade televízie. Podľa E. Labusovej „televízia môže spôsobiť oneskorenie alebo deformovanie emočného a spoločenského cítenia. „Televízne deti“ spravidla horšie hovoria i čítajú, sú uzavretejšie, ťažšie spolupracujú pri kolektívnych činnostiach, horšie sa presadzujú“. Takisto bývajú častejšie choré, pretože trávia menej času vonku na vzduchu, sú pohodlnejšie a menej ochotné prekonávať fyzické nepohodlie. Český očný lekár Pavel Beneš upozorňuje na najnovší fenomén 3D televízorov. Ich sledovanie zvyšuje u niektorých jedincov riziko epileptického záchvatu, v porovnaní s klasickými televízormi znamená väčšie namáhanie zraku u každého. Pri zraku uprenom na obrazovku sa navyše znižuje frekvencia žmurkania, čím dochádza k vysychaniu povrchu oka – oči potom začínajú páliť a sú začervenané. Keď už sa deti na televíziu dívajú, je dôležité, aby im niekto dospelý pomáhal lepšie rozlišovať fikciu od reality. Teda je lepšie sledovať program spolu s dieťaťom a rozprávať sa s ním o tom, čo vidí, ako ho pred televízor „odložiť“. Pritúliť si ho, aby cítilo aj fyzický kontakt. A najmä ponúkať mu čo najviac zaujímavých činností mimo obrazovky, v reálnom svete.

PIKNIK – CHRENOVÉ ROLKY

Zloženie: Aspik (pitná voda, želatína, cukor, kvasný ocot, jedlá soľ, korenie), pizza šunka (brav. mäso 45 %, brav. kože, zemiak. škrob, konzervant dusitan sodný, stabilizátory di-tri-polyfosforečnany, uhličitan sodný, zahusťovadlá karagénan, guma euchema, guma guar, xantán, brav. bielkovina, šunk. aróma, látka zvýraz. chuť a vôňu glutaman sodný, antioxidanty erytorban sodný, citrát sodný, farbivo košenila), majonéza (repkový olej, vajcia, modifik. škrob kukuričný, horčica, stabilizátor guar guma, xantán, betakarotén), steril. chren min. 4 % (chren, modif. škrob, disiričitan draselný), uhorky steril., syr eidam, kápia steril., konzervant benzoan sodný, sorban draselný.

PIKNIK – PARÍŽSKY ŠALÁT S JOGURTOM

Zloženie: Saláma 30 % (mechanicky separované kuracie mäso, kuracie kože, voda, modifikovaný škrob, jedlá soľ, konzervačná látka dusitan sodný, koreniny, stabilizátory difosforečnany, zahusťovadlo guma tara, antioxidant kyselina L-askorbová), jogurt 20 % (mlieko, smotana, sušené mlieko, jogurtová a probiotická aróma), majonézová omáčka (rastlinný repkový olej, voda, sušený vaječný žĺtok, kvasný ocot liehový, modifikovaný škrob, jedlá soľ, horčica (horčičné semeno), stabilizátory guarová a xantánová guma, konzervačné látky: benzoan sodný, sorban draselný, zelenina v rôznom pomere (uhorky, cibuľa, hrášok), cukor, jedlá soľ, koreniny, sladidlo sacharín.

RYBA – NEPRAVÝ LOSOS SLANÝ DRVENÝ

Zloženie: Filé z treskovitých rýb 50 %, jedlý olej, zrecí lak (voda, jedlá soľ, dymová aróma, zrecia soľ (regulátor kyslosti E331, E330, jedlá soľ, zvýrazňovač chuti E621), chemická konzervačná látka E211, farbivá E110, E124). Dusitan sodný – pri vyprážaní vznikajú z dusitanov rakovinotvorné nitrozamíny. Vo väčších množstvách môže spôsobovať nevoľnosť. U malých detí a dojčiat môže spôsobovať modranie, pretože reaguje s hemoglobínom. E120 – košenila, kyselina karmínová, karmíny – je derivátom antrakinonu, ktorý môže spôsobovať rakovinu. Môže vyvolať alergické reakcie, anafylaxiu, astmu, žihľavku, sennú nádchu a často je príčinou detskej hyperaktivity. E124 – ponceau 4R – vyrába sa synteticky z kamennouhoľného dechtu. Môže spôsobiť astmu, horúčky a na pozore by sa mali mať najmä ľudia citliví na aspirín. Na základe dlhodobých štúdií na potkanoch a myšiach existuje podozrenie, že je to karcinogén. E211 – benzoan sodný – v kombinácii s kyselinou askorbovou a benzoanom draselným môže tvoriť benzén, ktorý je známy ako karcinogén. Podľa niektorých zdrojov môže benzoan poškodzovať štruktúru DNA, a tým vyvolávať niektoré dedičné choroby (napr. Parkinsonovu chorobu).

109

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Magdaléna Svančarková

OD MIGRÉNY K DENNÝM

BOLESTIAM HLAVY 110

POZNÁTE TO: POVINNOSTI, STRES, OTRAVNÝ ŠÉF, KTORÝ STÁLE NIEČO POTREBUJE, VYNECHANÝ OBED, KTORÝ NAHRADÍTE SLADKOSŤAMI, NEDOSTATOK SPÁNKU. A MIGRÉNA JE NA SVETE. BEŽNE SA NA JEJ POTLAČENIE POUŽÍVAJÚ TZV. TRIPTÁNY. TIE VÁM VŠAK NAMIESTO VYLIEČENIA BOLESTI MÔŽU PRIVODIŤ ÚPLNÝ OPAK, TZV. LIEKOVÚ BOLESŤ HLAVY. TO UŽ HOVORÍME O TZV. TRANSFORMOVANEJ MIGRÉNE. DOC. MUDR. PETER ŠPALEK, PHD., V ČASOPISE VIA PRACTICA UVÁDZA VÝSKYT TAKÉHOTO OCHORENIA NA KLINIKÁCH PRE BOLESTI HLAVY V EURÓPE ČI USA V 30 AŽ 80 PERCENTÁCH PRÍPADOV.

igréna je pomerne častým ochorením, viacerí ho vnímajú ako tzv. ľahšie a bežné ochorenie. Jeho spúšťačom môže byť niekoľko faktorov: zmena prostredia, nízka alebo vysoká teplota, zmena atmosférického tlaku, vlhkosť, nadmorská výška, ako aj nadmerná fyzická záťaž, stres, nedostatok spánku, alkohol, cigarety. Rizikové sú aj niektoré potraviny – zrejúce syry, čokoláda, dusitany E249 a E250 v mäsových výrobkoch, glutaman sodný a, samozrejme, súčasná prekyslená strava rýchleho občerstvenia. Rozoznávame aj niekoľko typov tohto ochorenia podľa toho, ako často sa migréna objavuje a aké prob-

lémy, respektíve obmedzenia v bežnom živote prináša. Tie ľahšie stavy zvyčajne zvládneme s mokrým uterákom na čele, niektoré však obmedzujú fungovanie jedinca, pretože bolesť je neznesiteľná. V takomto prípade neprekvapuje, že postihnutí prekombinujú a nadmerne užívajú množstvá liekov. Migréna je často prehliadaným problémom, a pritom postihuje vysoké percentá obyvateľstva. Niektorí o nej hovoria ako o typicky ženskej chorobe. Nie je to však pravda a netreba ju podceňovať. Záchvatové stavy totiž môžu trvať aj niekoľko dní a jedincov úplne vyradiť z normálneho fungovania. V takýchto prípa-

doch sa často používajú triptány. Ak ich však pacient kombinuje s ďalšími liekmi, prípadne trpí depresiami, ktoré takisto lieči, môžu takéto kombinácie predstavovať vážny rizikový faktor vedúci k denným bolestiam hlavy. Odborníci hovoria o tejto chorobe aj ako bolesti z nadmerného užívania liekov. Pri samotnej liečbe takéhoto ochorenia je prvým krokom detoxikácia organizmu a v poslednej fáze to, čo malo byť na začiatku. Čiže riešenie primárneho problému, a tým je bolesť hlavy. Používanie triptánov prináša aj ďalšie riziká. Podľa Eda Zimneyho v článku na portáli everydayhealth.com si užívaním triptánov môžete privodiť vážnu zdravotnú komplikáciu, tzv. sérotonínový syndróm, najmä ak užívate triptány v kombinácii s antidepresívami alebo SSRI (selektívnymi inhibítormi spätného vychytávania sérotonínu). Tie sú pri liečbe depresie častokrát prvou voľbou. Používajú sa pri úzkostných, depresívnych pacientoch, ale aj na liečbu sociálnej fóbie, bulímie, panickej choroby. Príznaky začínajúceho syndrómu sa v rámci mentálnych zmien prejavujú ako zmätenosť, nepokoj, mánia, halucinácie, bolesť hlavy, v rámci fyzických zmien nevoľnosť, vracanie, vysoký krvný

tlak, hnačka, zrýchlený srdcový tep, horúčka. Syndróm sa môže začať prejavovať variabilne. Začne miernym, ale i mnohopočetným orgánovým zlyhaním a môže skončiť smrťou pacienta. Preto treba byť pri takýchto kombináciách opatrní a pozorne si všímať zmeny v pacientovom správaní i fyzických prejavoch. Príbalový leták jedného z triptánov – lieku Frovamen, upozorňuje na vedľajšie účinky, ktoré sa pri liečbe môžu prejaviť. Patria sem poruchy videnia, návaly tepla, bolesti hlavy, pocity tlaku či bolesti na hrudníku, ktoré môžu signalizovať príznaky srdcového záchvatu, ale aj zvonenie v ušiach i úzkosť a depresiu. Preto dnes už mnohí odborníci odporúčajú vyhýbať sa klasickému liečeniu migrény. Skôr je nutná presná diagnóza bolestí, hľadanie ich príčiny. Ak chcete pri liečbe migrény využiť alternatívu a vyhnúť sa nežiaducim účinkom, ba dokonca vážnym zdravotným rizikám liekov, existuje niekoľko osvedčených domácich receptov, ktoré určite pomôžu. Tým asi najznámejším je mokrý uterák na čele či, naopak, teplý obklad. Niekomu pomáha viac studená, niekomu skôr teplá voda. Pomáha aj masírovanie ušných lalokov či tlak na miesto pod obočím. Netradičným tipom je vysúvanie brady pri nádychu a zasúvanie pri výdychu. Výborne poslúži aj recept spred storočia – nastrúhaná dula zaliata v octe a vylúhovaná počas jedného mesiaca. S takýmto „voňavým“ extraktom si treba potom natierať čelo i krk. Pri častých migrénach je veľmi dôležité vylúčenie niektorých potravín. Patrí sem najmä biela múka i sladkosti. Častokrát môže byť príčina bolesti vcelku triviálna, avšak stojí za zváženie. V miestnosti, kde spíte, obmedzte svetlo na minimum, doprajte si absolútnu tmu bez svietenia z ulice a nezabudnite vypnúť aj malé svetielko vo vedľajšej izbe. Takisto dajte pozor na elektromagnetické žiarenie. Podľa rozsahu problémov zvážte aj nočné vypnutie wi-fi alebo ho vylúčte zo svojho domu natrvalo. Migrénu môže spôsobovať aj prekyslenie organizmu, preto je zelenina a ovocie tým správnym prostriedkom, aby telo pri prekyslení nevyrovnávalo problémy „jedením“ vitamínov z vlastných zásob – napríklad v kostiach.

111

PRÁVNA PORADŇA > ODBORNÍCI RADIA

ODBORNÍCI RADIA > PRÁVNA PORADŇA

PRÁVNA PORADŇA ÚVEROVÝ PODVOD MEDZI PRÍBUZNÝMI

Ako postupovať, keď mama alebo otec vyberie v nebankovej spoločnosti určitú hotovosť na svojho syna/dcéru bez synovho/ dcérinho vedomia? Je možné podať trestné oznámenie na vlastných rodičov? Je možné podať trestné oznámenie na nebankovú spoločnosť alebo pracovníčku v takej spoločnosti? Podotýkam, že syn/dcéra sú plnoletí. Ivan Spišiak

112

Predpokladám, že i keď ste so sestrou plnoletí, nie ste pozbavení spôsobilosti na právne úkony, a to ani čiastočne. To znamená, že máte spôsobilosť v plnom rozsahu nadobúdať práva a povinnosti. Samozrejme, aj takýto postup je možný zo strany rodinných príslušníkov, teda mamy alebo otca, prípadne súrodenca alebo iného člena rodiny či tretej osoby bez príbuzenského pomeru v mene vašom alebo vašej sestry, ale výlučne na základe písomného splnomocnenia, tak ako ho upravuje Občiansky zákonník. Občiansky zákonník podľa ustanovenia § 31 a nasledujúcich upravuje, že fyzická osoba sa môže dať zastúpiť pri právnom úkone inou fyzickou alebo právnickou osobou. Takúto osobu, ktorá sa dá zastúpiť, označuje Občiansky zákonník ako splnomocniteľa. Splnomocniteľ môže s týmto cieľom udeliť písomné plnomocenstvo tretej osobe, ktorú Občiansky zákonník označuje ako splnomocnenca. V splnomocnení sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia, môže ísť aj o generálne plnomocenstvo, t. j., že splnomocnenec je oprávnený vykonať alebo vykonávať všetky právne úkony v mene splnomocniteľa. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí udeliť plnomocenstvo aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Občiansky zákonník ďalej uvádza, že ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene. Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastu-

povať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania. Ibaže by boli známe tým osobám, voči ktorým splnomocnenec konal. Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len ak takéto prekročenie jeho oprávnenia z plnomocenstva schválil, a to aj dodatočne. Ak však splnomocniteľ osobe, s ktorou splnomocnenec konal, neoznámi svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí právna domnienka, že prekročenie schválil. Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa, alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám. Ibaže by ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, požadovať od splnomocnenca buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. Toto zákonné ustanovenie však neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela. Je nevyhnutné zdôrazniť, že plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká plnomocenstvo iba vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu. Splnomocniteľ sa nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Kým odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, akoby plnomocenstvo ešte trvalo. Na toto ustanovenie sa však nemôže odvolávať ten, kto o odvolaní plnomocenstva vedel alebo musel vedieť. Ak splnomocniteľ inej osobe oznámil, že udelil plnomocenstvo splnomocnencovi na určité úkony, môže sa voči nemu dovolávať odvola-

nia plnomocenstva, len ak jej toto odvolanie oznámil pred konaním splnomocnenca, alebo keď táto osoba v čase konania splnomocnenca o tomto odvolaní vedela. Ak splnomocniteľ zomrie, alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, t. j. všetky právne úkony, ktoré neznesú odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, akoby zastúpenie ešte trvalo, ak neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia. Za predpokladu, že ste svojich rodičov k takýmto úkonom vo vzťahu k nebankovej spoločnosti nesplnomocnili, môže ísť o trestný čin proti majetku. A keďže predpokladám, že išlo o poskytnutie finančnej hotovosti (pôžičky či úveru) pôjde o trestný čin úverového podvodu, kde Trestný zákon podľa stupňa závažnosti spáchaného skutku ustanovuje trestnú sadzbu od jedného až do 15 rokov odňatia slobody. Samozrejme, aj na vlastných rodičov je možné podať trestné oznámenie z dôvodu podozrenia, že bol spáchaný trestný čin, rovnako aj na zamestnanca nebankovej spoločnosti. V opačnom prípade by ste sa sami vystavili riziku trestného stíhania z dôvodu spáchania niektorej formy trestnej súčinnosti, a to konkrétne neoznámenia trestného činu, a mohli byť potrestaný až na tri roky odňatia slobody. Ak sa rozhodnete podať trestné oznámenie v zmysle vyššie uvedeného, odporúčam nasledovný postup. Ak by vyššie uvedené osoby (rodičia a zamestnanec nebankovej spoločnosti napríklad formou spolupáchateľstva) obohatili seba alebo niekoho iného na škodu vášho majetku, a spôsobili tak na vašom majetku alebo majetku tretej osoby i malú škodu, t. j. škodu prevyšujúcu sumu 266 eur, je nevyhnutné podať trestné oznámenie na príslušnom orgáne činnom v trestnom konaní – priamo na najbližšej polícii službu konajúcemu policajtovi alebo na najbližšej okresnej prokuratúre. Trestné oznámenie môžete rovnako podať aj na ktoromkoľvek súde ústne do zápisnice. Súd zápisnicu bezodkladne zašle príslušnému prokurátorovi na ďalšie vybavenie.

Trestné oznámenie môžete urobiť aj písomne, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami. Neopomeňte skutočnosť, že podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu je nutné potvrdiť a doručiť príslušnému orgánu písomne alebo ústne do zápisnice do 3 pracovných dní odo dňa, kedy ste vyššie opísaným spôsobom úkon vykonali, samozrejme, s výnimkou písomného podania. Zákon presne neurčuje, aké náležitosti musí trestné oznámenie obsahovať, avšak jeho súčasťou by mal byť čo najpresnejší opis skutku, všetky skutočnosti, ktoré sú vám známe, čas a miesto, kde bol spáchaný trestný čin a kým. Upozorňujem, že platná slovenská právna úprava predpisov v súčasnosti ešte nepozná termín trestnej zodpovednosti právnickej osoby, teda nie je možné podať trestné oznámenie priamo na nebankovú spoločnosť. Preto je nevyhnutné označiť fyzickú osobu, napr. konateľa, predsedu predstavenstva, fyzickú osobu – živnostníka a podobne, u ktorej je podozrenie, že spáchala trestný čin v pozícii štatutárneho orgánu spoločnosti. Účinnosť Zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb bola v legislatívnom pláne vlády SR navrhovaná od 1. 1. 2015. V súčasnosti je predmetný zákon schválený parlamentom a odoslaný na publikovanie v Zbierke zákonov s tým, že nadobudne účinnosť dňa 1. 7. 2016. Napriek tomu odporúčam v trestnom oznámení uviesť aj názov a sídlo nebankovej spoločnosti, uvedenie dôkazov na podporu vašich tvrdení a aspoň približné vyčíslenie škody, ktorú ste utrpeli. V trestnom oznámení sa rovnako môžete domáhať, aby bolo v trestnom konaní rozhodnuté aj o nároku na náhradu škody. Svoje nároky musíte uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Na vysvetlenie dodávam, že uvedenú problematiku upravuje Trestný zákon a Trestný poriadok. Odpoveď vypracoval: Mgr. Alexander Rakovský Odpovede vypracúva tím našich spolupracujúcich právnikov. Vaše otázky na nich nám môžete posielať na e-mailovú adresu redakcie zemavek@zemavek.sk. Do predmetu správy napíšte PRÁVNA PORADŇA.

113

HERBÁR > OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY

Vladimír Líška

RASTLINY PRE POKOJ

A DOBRÝ SPÁNOK

114

UŽ CIEĽOM STARÝCH GRÉCKYCH FILOZOFOV BOLA ATARAXIA – ZACHOVANIE VNÚTORNÉHO POKOJA, VYROVNANOSTI V AKÝCHKOĽVEK PODMIENKACH A UDALOSTIACH, ČO CHARAKTERIZOVALO ČLOVEKA MUDRCA. TÝKALO SA TO NAJMÄ STOICKEJ ŠKOLY O BLAŽENOSTI. K VNÚTORNÉMU POKOJU PATRÍ AJ DOBRÝ SPÁNOK. PROBLÉMOM DNEŠNEJ DOBY JE VŠADEPRÍTOMNÝ STRES OSLABUJÚCI ODOLNOSŤ ĽUDSKÉHO ORGANIZMU. SILNÉ A DLHOTRVAJÚCE NAPÄTIE MÔŽE SPÔSOBIŤ VZNIK CUKROVKY, RAKOVINY, KOŽNÝCH A PSYCHICKÝCH CHORÔB.

pohodu a dobrý spánok sa u nás po stáročia užívala predovšet kým valeriána, ľubovník, medovka a chmeľ. Valeriána lekárska (Valeriana officinalis) tvorí súčasť čajových zmesí v ajurvéde, zabraňuje šíreniu stresových podnetov do mozgu, potlačuje úzkosť, nervozitu, uvoľňuje kŕče, napätie, zosilňuje účinky antidepresív, viaže sa na tzv. GABA receptory v mozgu podobne ako benzodiazepínové anxiolytiká (lieky na úzkosť, strach a napätie), ale bez nepriaznivých vedľajších účinkov a nespôsobuje závislosť. Nachádza sa vo forme výživových doplnkov, často spolu s medovkou lekárskou (Melissa officinalis) a chmeľom obyčajným (Humulus lupulus). Medovka je stará liečivá bylina s príjemnou citrónovou vôňou používaná pri ľahšej forme ne-

spavosti, upokojuje pri strese a depresii, znižuje tlak a pomáha pri žalúdočných problémoch a prechladnutí. Bylinkárka Aurélia Dugasová spomína pôsobenie medovky na centrálny nervový systém – nielen na nervovú sústavu a psychiku človeka, ale aj všetky orgány tela, ktoré stres poškodzuje. Uvoľňuje kŕčovité stiahnutie zapríčinené stresom, upokojuje búšenie srdca a je dobrým uspávacím prostriedkom (čaj s medom). Chmeľ sa odjakživa používa v pivovarníctve; má upokojujúce, sedatívne a hypnotické účinky. Dugasová odporúča šálku čaju z chmeľových šišiek večer na nespavosť. Pridával sa podobne ako valeriána do vankúšov na upokojenie a lepší spánok. Do tejto skupiny upokojujúcich bylín môžeme zaradiť aj rumanček,

OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY > HERBÁR

hloh, levanduľu a mučenku. Príjemne voňajúci rumanček kamilkový (Chamomilla recutita) patrí medzi najstaršie liečivé rastliny s protizápalovým, protikŕčovým a mierne upokojujúcim účinkom. Pri nespavosti, proti srdcovej neuróze, na zníženie tlaku sa hojne používa aj rozšírený hloh obyčajný (Crataegus oxyacantha) (podrobnejšie sme o ňom písali v októbrovom čísle). Levanduľa lekárska (Lavandula angustifolia) s fialovými kvetmi má podobné účinky ako medovka. V minulosti sa uplatňovala predovšetkým v kozmetike, dnes najmä pri nervových chorobách, pri silnejšej koncentrácii omamuje. Mučenka pleťová (Passiflora incarnata) rastie v Severnej Amerike a južnej Európe, u nás sa pestuje skôr ako izbová rastlina. Upokojuje a lieči nespavosť. Tvorí súčasť rôznych liečiv so sedatívnym a hypnotickým účinkom (Novo-Passit, Benosen). Najlepšie prírodné antidepresívum je však ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum) (písali sme o ňom viac v júnovom čísle). Je vhodný najmä teraz na jesennú a zimnú melanchóliu, nazývanú aj SAD (syndrome affective disorder), teda sezónnej afektívnej poruche vznikajúcej pri poklese sérotonínu (hormónu šťastia), zmenách hladiny melatonínu (jej zvýšenie) a nedostatku slnečného svetla od októbra do marca. Ľubovník čistí krv, podporuje látkovú výmenu, spánok a lieči aj kožné choroby. V lete treba byť s pitím čaju opatrnejší, pretože na slnku spôsobuje zápal kože. Ľudia, ktorí užívajú antidepresíva, majú ľubovník zakázaný, pretože indukuje metabolizmus pečeňových enzýmov, ktoré indukujú aj lieky. Na sezónne depresie je okrem ľubovníka vhodná aj rozchodnica ružová (Rhodiola rosea). Rozchodnica, rastúca na Sibíri a v Ázii, je vynikajúci adaptogén (podobne ako ženšen) pôsobiaci na rôzne zdravotné problémy tam, kde je to potrebné. Adaptogény sa dokázali prispôsobiť v rôznom životnom prostredí aj v nepriaznivých podmienkach. Ľudia si to všimli a s veľkým úspechom ich začali používať na liečenie. Rozchodnica je pre organizmus neškodná, stimuluje sérotonín. Známe sú jej ochranné účinky na nervový systém, pôsobí

ako antidepresíva MAO (inhibítory monoaminooxidázy), zvyšuje sérotonín, ktorého majú najmä chorí na SAD v zimnom období nedostatok. Na rozdiel od liekov (antidepresív) na predpis, ktoré majú často za následok doživotný celibát, toto prírodné antidepresívum neblokuje sexuálne funkcie, ba práve naopak. Rozchodnica zlepšuje spánok, pamäť, psychickú pohodu, znižuje únavu a hladinu stresových hormónov, znižuje úzkosť, zlepšuje imunitu, pôsobí proti rakovine, je to silný antioxidant. Vyrovnáva hladinu cukru, nemá vedľajšie účinky, chráni pečeň a zmierňuje chemoterapiu. Paradoxne spánok zlepšuje aj čaj yerba maté, čiže cezmína paraguajská (Ilex paraguariensis) pochádzajúca z Južnej Ameriky. V indiánskej medicíne sa jej pripisujú zázračné účinky. Obsahuje zdravú formu kofeínu, má ho viac ako káva, a viac vitamínov, prvkov a živín ako iné rastliny. Tlmí pocit hladu, zlepšuje látkovú výmenu, normalizuje hladinu cukru a cholesterolu, znižuje príznaky alergií, tlak, stres, uvoľňuje cievy. Čaj z maté je vhodný pri hemoroidoch, bolestiach hlavy, zabraňuje tvorbe kyseliny mliečnej, a tým aj únave, stimuluje srdce, posilňuje imunitu, telo i myseľ.

115

JEDEN DEŇ > REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

Robert Lattacher

JEDEN DEŇ

S TVORKYŇOU MANDAL

116

andaly najmä kreslí, až potom maľuje. Sú pre ňu absolútnym relaxom a spojením stredu s vonkajškom, spojením seba samej so svojím stredom. Pre ňu samu vyjadrujú obraz jednoty a tvorenia. Fascinujú ju aj tým, že zakaždým vzniká iná. A inak sa cíti pred jej tvorbou, počas nej a po nej. Tina Topi – tvorkyňa mandal. Sedím oproti sympatickej absolventke dvojročnej školy liečenia energiou. Táto škola sa končí diplomovou prácou a skúškou. V Rakúsku je takéto štúdium dokonca aj finančne podporované štátom ako súčasť ďalšieho vzdelávania. Tina tu získala živnosť, v ktorej má napísané „liečiteľka energiou“. Umelecké meno Topi je skratkou jej občianskeho mena, ale väčšina známych ju volá Tina. Býva v Hainburgu neďaleko Bratislavy, kde si nedávno otvorila centrum harmónie Effata Vita. Pre Tinu sú mandaly prostriedkom relaxácie. Niektoré používa aj terapeuticky, keď si chce ujasniť niektoré udalosti, o ktorých rozmýšľa. Mandala je podľa nej vyjadrením toho, že sme stále v jednote, a zároveň toho, že sa v tej jednote permanentne niečo mení. „A to je super,“ usmeje sa, a hovorí: „Pretože tá jednota pre nás akoby nebola pochopiteľná, ale s mandalou sa dá zažiť. Je v nej vyjadrený celý kozmos – vznik sveta. Z nádychu si môžem vydýchnuť a vytvoriť jeden bod, z ktorého môžem ako vo veľkom tresku rozvíjať formy a tvary – môžem tvoriť, čo chcem. Tým sa dotýkam mojej božskej iskry, dotýkam sa tvorcu vo mne. Je to vlastne kruh, teda cyklus, a ja milujem sledovať cykly života – nádych a výdych, narodenie a smrť.“

V tvorbe mandal nemá pravidelnosť – ide skôr o impulz, ktorý nemusí cítiť ani po celý rok. Tvorí ich, keď má vnuknutie. „Mandaly som začala tvoriť v čase, keď som už bola svojou prácou programátorky pohltená a práve ony mi pomohli dostať sa do kreativity. Začala som robiť štrukturálne veci, ktoré v sebe zároveň niesli prvky nepravidelnosti, pretože tvary sa síce opakovali, ale opakovali sa nepravidelné tvary,“ vysvetľuje. Mandaly vidí napríklad aj v snoch – tak vznikla snová mandala, ktorej dala pomenovanie Kolesá času. Tina začala tvoriť mandaly na papier, neskôr prešla na plátno s akrylovými farbami a dnes ju fascinuje aj maľovanie horúcim voskom. Ale robí ich aj na hodváb, šatstvo a rada používa drevené doštičky. Teší ju, keď ich dodatočne zdobí, napríklad aj drahými kameňmi. Rada ich robí z kvetov, ktoré popadajú na záhrade, či z kryštálov – na meditáciu a terapiu. Niektoré terapeutické mandaly bývajú jednorázové – poslúžia, a potom ich spáli. „Vtedy odovzdám mandale niečo, čoho sa chcem zbaviť, opustiť, vzdať sa.“ Mandaly sa tvoria v kruhu, základ je vždy kruh. Spájajú rôzne formy a každá z nich má nejaký význam. „Keď chcem v sebe napríklad niečo spojiť, viem, že štvorec je matéria – je to štvorka. A trojuholník je trojjedinosť – vyššia jednota. Keď dám tieto symboly do kruhu, vytvárajú krásne spojenie a harmóniu. Rôznymi formami a farbami sa napríklad vyznačujú tibetské mandaly.“ Ak niekto chce začať s tvorbou mandal, Tina radí, že mu na to spočiatku postačí obyčajný biely papier, ceruzka, kružidlo, guma, pravítko, Foto: Lucia Schmidt

zvýrazňovač a farbičky. Ona sama tvorí najradšej v tichu, bez hudby či vôní. Ich tvorbou sa môžu naštartovať samoliečiace procesy – očista, sebapoznanie, uvoľnenie, pochopenie, prijatie či odvaha. Obrazy mandal pôsobia aj pasívne prostredníctvom farieb a foriem. Človek ich nemusí vnímať vedome. Od Tiny sa dozvedáme aj to, že mandalami sa zaoberal aj slávny švajčiarsky psychoterapeut Karl Gustav Jung potom, ako zistil, že ľuďom sa často objavujú počas traumatických zážitkov. Vytvoril štyri kategórie týchto zážitkov – man-

daly chrániace pred strachom a na upokojenie pred ním, ďalej pri dezorientácii pomáhajú ukazovať zmysel a smer, pri vnútornom chaose pomáhajú vyvolať pocit poriadku a celistvosti, no a napokon mandaly vo všeobecnosti vyvolávajú pocit fascinácie a zvedavosti. „Využívam ich pre pocit pokoja, detskú tvorivosť, návrat k pocitu domova v sebe samej a pre bezpečie v jednote. Mandala je návratom domov, a zároveň vyjadrením seba navonok – keďže zo svojho stredu vychádzam von a zvonka vchádzam dovnútra,“ dodáva Tina Topi.

PRÍBEHY ZEME > MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV > PRÍBEHY ZEME

Tibetský príbeh

OPIČIAK A SKALNÁ DIABLICA OPIČIAK SA CELÉ VEKY ŠTVERAL PO STRMÝCH SVAHOCH NEBOTYČNÝCH HÔR. RASTLINSTVA POMALY UBÚDALO A NAMIESTO NEHO VLÁDLA VŠADE SKALNATÁ PUSTATINA. O NIEČO VYŠŠIE UŽ ZEM POKRÝVAL IBA SNEH. A PREDSA OPIČIAK ZANOVITO POKRAČOVAL ZA SVOJÍM CIEĽOM.

118

apokon sa predsa len vyštveral na úroveň najvyšších štítov. Ocitol sa na streche sveta, v krajine večného snehu. Do týchto drsných končín obývaných strašidelnými démonmi ešte nikdy nevkročila ľudská noha. Zdalo sa, že opičiak dosiahol cieľ svojej cesty. Pred ním zívala ľadová jaskyňa, ktorej steny odrážali svetlo v tisícoch oslepujúcich zábleskov. Opičiak si sadol ku vchodu do jaskyne, akoby sa chcel modliť. V skutočnosti bol Buddhovým učeníkom, ktorý zavítal do tejto krajiny, aby ju pripravil na príchod ľudských bytostí. Opičiak pomaly zabúdal na prostredie, ktoré ho obklopovalo. Všade vládlo hlboké ticho. Aj on znehybnel, znecitlivel voči zime i hladu. Zrazu ho z pohrúženia vytrhol hrozitánsky lomoz. Preľakol sa a otvoril oči. V jeho okolí sa však nič nepohlo. „Dole svahom sa akiste spustil ľadový balvan,“ povedal si a opäť sa pohrúžil do modlitby. Nepodarilo sa mu to, lebo o chvíľu ním zaknísal prudký vír studeného vzduchu a do uší mu vrazil odporný škrekot. Keď sa rozhliadol, vztýčila sa pred ním mohutná hrozivá postava. Hneď vedel, s kým má do činenia: bola to Skalná diablica s vyškerenou tvárou a surovým pohľadom. Neprestajne nadskakovala, rozhadzovala rukami, škriekala, robila strašný lomoz.

„Ideš preč!“ zvolal opičiak. „Zachráň si kožu, kým je čas!“ A diablica skutočne zmizla – aby sa mu opäť vynorila za chrbtom. „Ožeň sa so mnou, lebo ťa milujem,“ povedala opičiakovi. „Ak ma odmietneš, vydám sa za diabla a zaplavím svet malými diablami, ktorí požerú každý deň tisíc živých bytostí.“ Opičiak nechcel veriť vlastným ušiam: zamilovala sa do neho diablica! Čo robiť? Nikdy nesmie dopustiť, aby splnila svoju hrozbu. Diablica sa nedala odbiť. Celý týždeň deň čo deň dobiedzala do opičiaka, nedala mu pokoja: „Vezmi si ma! Vezmi si ma za ženu!“ Opičiakovi neostávalo nič iné, len sa obrátiť so žiadosťou o pomoc na Buddhu. Takmer onemel od prekvapenia, keď mu Buddha poradil, aby diablici vyhovel. A tak sa aj stalo: oženil sa s ňou. Z ich manželstva vzišlo šesť synov. Mali červené tváre, chlpaté telá ako ich otec a bujaré hrivy ako ich matka. Všetci sa naučili rozprávať, no iba najstarší bol rozumný a dobroprajný. Ostatní bratia boli pravý opak – závistliví, lakomí, neokrôchaní a hrubí. Opičiak odviedol deti do nižších polôh a tam ich ukryl v lese, v ktorom žili ostatné opice. Sám sa potom vrátil k svojim modlitbám do ľadovej jaskyne. Uplynulo niekoľko mesiacov. Opičiak sa rozhodol navštíviť svoje potomstvo. No nenašiel iba

119

šesť synov, ale dobrých päťsto! Celkom sa pomenili, takmer sa podobali na ľudí. Podaktorí zjemneli, ale mnohí zostali divošskí a nespratní. No nech už boli, akí chceli, všetci v zime trpeli chladom, v lete horúčavami, morili ich lejaky a víchrice, trápil ich hlad. Opičiakovi sa uľútilo detí. Úpenlivo prosil Buddhu: „Poslúchol som ťa, ale netušil som, že moje deti postihnú takéto strasti. Prosím ťa, osloboď ich od utrpenia!“ „Nestrácaj trpezlivosť,“ odpovedal mu Buddha. „Tvoji synovia sa pomaly stávajú ľuďmi. Čoskoro im odpadnú opičie chvosty a vyjdú z hlbokých lesov do vľúdnejších priestranstiev. Budem im pomáhať. Dám im tri vlnené vlákna,

za hrsť raže a niekoľko vzácnych kovov. Mám ich ukryté v pokladnici, ktorú som uložil do srdca svätej hory v strede sveta. Tento poklad rozhodne o budúcnosti tvojich potomkov.“ Potom Buddha rozhodil tieto vzácne dary po snežnej krajine. V končinách, do ktorých dopadli vlákna vlny, sa neskôr usadili potomkovia opičiaka a Skalnej diablice a stali sa pastiermi. Ďalších zavial osud do miest, kde dopadli zrnká raže. Z tých sa zrodili roľníci. No a tí ostatní osídlili kraje, kam dopadli ušľachtilé kovové úlomky. Z nich sa stali kováči. Potomkovia opičiaka a Skalnej diablice boli teda prvými obyvateľmi snežnej krajiny, ktorá sa dnes volá Tibet.

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY www.pantarhei.sk

KNIHY

120

ZAMLČANÉ DEJINY Viktor Timura (2014) 504 strán Minulosť Slovanov a s ňou súvisiaci pôvod a začiatky Slovenov-Slovákov sú zaťažené účelovými dezinformáciami. Historiografia pritom vyzdvihuje barbarstvá západného sveta ako ideál ľudstva. Zamlčiavanie viacerých skutočností v historických udalostiach a tých, ktorí sa na nich zúčastňovali, vyplýva z glorifikácie európskej historiografie o poslaní a víťaznom ťažení románsko-germánskych národov, o ich nadradenosti a vydedení Slovanov z európskych dejín pri formovaní dnešnej Európy. Publikácia vychádza z pomerne širokého záberu interdisciplinárnych poznatkov a ich vzájomných súvislostí. Analýza poznatkov historických vied (filozofie, antropológie, archeológie, jazykovedy, mytológie, kulturológie, historiografie, ale aj paleopsychológie, genetických výskumov DNA, spoločenských teórií, teórie vzniku a vývoja reči a jazyka a i.) ponúka iný pohľad na slovenskú, slovanskú i európsku minulosť, ako sme ju doteraz vnímali. GEOPOLITIKA Nikolaj Starikov (2015) 372 strán Autor patrí k novej generácii spoločensky angažovaných rusk ých postkomunistick ých intelektuálov. Starikovova Geopolitika pozostáva z desiatich kapitol, ktoré možno zaradiť do troch základných oblastí. Prvá kapitola predstavuje vstup do chápania geopolitiky z ruského pohľadu a ukazuje, prečo je vhodné zaoberať sa ňou. Najväčšia časť – osem kapitol – prináša historický prehľad toho, prečo a ako sa stalo Rusko aktérom svetovej geopolitiky, a čo pri tom podniklo. Objasňuje kľúčové momenty, ktoré podmienili a formovali ruskú politiku od čias Petra Veľkého až po dnešok. V historických pasážach sú zaradené mnohé úvahy spojené s nedávnou minulos-

TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S

Program december 2015

FILM ťou i súčasnosťou. Tretia časť je vyvrcholením úvah a zaoberá sa geopolitikou dneška, tým, ako pristupovať k chápaniu aktuálnych udalostí i novôt. NULTÉ ČÍSLO Umberto Eco (2015) 184 strán Najnovší román autora bestsellerov Meno ruže a Pražský cintorín je provokatívnym rozprávaním aj o 21. storočí. Pri čítaní tejto knihy platí: čím bizarnejšie sú denné správy, tým lepšie vidieť, kde to vlastne žijeme. Miláno 6. júna 1992. Niekto sa vlámal do bytu novinára Colonnu. Páchateľ nepochybne hľadal disketu s kompromitujúcimi informáciami, no nenašiel ju. Colonna nie je nijaký zelenáč a háklivý materiál ukryl na miesto, ktoré považuje za bezpečné. Bezpečné, lenže dokedy? Je možné, že mu niekto ide po krku, lebo tak ako mnohí iní aj on hrá dvojakú hru: zostavuje nulté číslo novín, ktoré majú namiesto serióznych článkov publikovať fámy o dobrej spoločnosti, a zároveň ako anonymný pisateľ píše knihu odhaľujúcu tento naprogramovaný škandál. ODHALENIE SIONU Lynn Picknettová, Clive Prince (2006) 560 strán Autori sa zamerali na Priorstvo Sionu, organizáciu so sídlom vo Francúzsku, ktorá je centrom mnohých kontroverzií. Hovorí sa o nej ako o dávnom ochrancovi významných náboženských a historických tajomstiev. Argumentujú, že zdanlivo bizarné systémy viery v skutočnosti kryjú reálne záujmy a aktivity spravodajských služieb, vojenských a politických síl. Odhalenie Sionu odkrýva skutočný význam Priorstva Sionu, ako aj súvislosti spájajúce túto organizáciu a to, čo je za ňou, s európskou politikou.

LUSKÁČIK Z LONDÝNA Artmax balet (priamy prenos), 16. 12. 2015 o 20:10 135 min. Hudba: Piotr Iľjič Čajkovskij Hrajú: Lauren Cuthbertson, Matthew Golding, Gary Avis, Francesca Hayward, Alexander Campbell Vianoce bez klasickej produkcie baletu Luskáčik od Royal Ballet by hádam ani neboli úplné. Balet je inšpirovaný príbehom E. T. A. Hoffmana a odohráva sa počas osláv Vianoc, keď sa Klárka so svojou rodinou ocitnú v čarovnej snovej sekvencii, ktorá vezme Klárku na kúzelnú výpravu do Krajiny snov a Kráľovstva cukroviniek. Okúzľujúca produkcia Petra Wrighta s podivuhodným rastúcim Vianočným stromčekom a stupňujúcim sa bojom medzi zlým Myším kráľom a armádou hračkárskych vojakov dokonale dopĺňa Čajkovského hudbu, pričom sa drží aj niektorých prvkov Ivanovovej choreografie, napríklad krásneho pas de deux pre Cukrovinkovú vílu a jej gavaliera. VIANOČNÝ KONCERT TROCH TENOROV Záznam koncertu 15. 12. 2015 o 19:00 81 min. Hrajú: Luciano Pavarotti, José Carreras, Plácido Domingo Vianočný koncert troch te norov je záznam vystúpenia svetových speváckych špičiek z viedenského Koncerthausu v roku 1999. Už 15. decembra si v kine budete môcť pozrieť digitálne vylepšenú verziu koncertu, na ktorom Luciano Pavarotti, José Carreras a Plácido Domingo zaspievali tradičné sakrálne aj sekulárne vianočné piesne. Opulentná koncertná sieň a viedenský orchester doplnený o viedenský detský zbor sú zárukou prekrásneho zážitku skvele doplňujúceho predvianočný čas.

EVA NOVÁ Dráma Slovensko / Česko, 2015 106 min. Réžia: Marko Škop Hrajú: Emília Vášáryová, Milan Ondrík, Gabriela Dolná, Žofia Martišová, Ľubomír Gregor, Dušan Jamrich, Jaroslava Sisáková, Valéria Fürješová, Gabriela Dzuríková, Peter Hledík, Anikó Vargová Film v hlavnej úlohe s Emíliou Vášáryovou je príbehom ženy, ktorá by urobila čokoľvek, aby znovu získala priazeň človeka, ktorého v živote ranila najviac – svojho syna. Eva je abstinujúca alkoholička, ale pred rokmi bola známou herečkou. Teraz sa chce vrátiť do života, ktorý mala kedysi. Snímka bola uvedená vo svetovej premiére v sekcii Discovery na Medzinárodnom filmovom festivale v Toronte. LOVE Dráma / Erotický Francúzsko / Belgicko, 2015 130 min. Réžia: Gaspar Noé Hrajú: Karl Glusman, Klara Kristin, Aomi Muyock, Gaspar Noé, Benoît Debie, Vincent Maraval Je 1. januára skoro ráno. Zazvoní telefón, Murphy sa prebudí vedľa svojej mladej ženy a dvojročného dieťaťa. Vypočuje si svoju odkazovú schránku: matka Elektry, zmietaná obavami, chce vedieť, či vie niečo o jej dcére. Elektra je dlhšie nezvestná a ona má strach, že sa jej stalo niečo naozaj zlé. V priebehu dlhého daždivého dňa sa Murphy ocitá sám vo svojom byte a vybavujú sa mu spomienky na najväčšie milostné dobrodružstvo jeho života – dva roky života s Elektrou. Na horiace vášne plné sľubov, hier a omylov. Režisér Gaspar Noé je miláčikom filmových festivalov, publikum vždy názorovo rozdelí. Jeho najnovší film mal premiéru v Cannes a okamžite vyvolal búrlivé reakcie. Program nájdete na www.cine-max.sk.

121

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

HUDBA

122

DAVE GAHAN SOULSAVERS Angels & Ghosts Dĺžka: 38:42 Rok vydania: 2015 Druhý sólové album ikony skupiny Depeche Mode Dava Gahana vzniklo opäť v spolupráci s britským producentským duom Richa Machina a Iana Glovera a ich alternatívnym pop projektom Soulsavers. Gahan a spol. tu opúšťa elektroniku a ponára sa do bluesrocku s vôňou amerického gospelu a kostolných zborov. Jednoduché texty sú viac o pocite a obľúbených Davových témach: láska, smrť, démoni a, samozrejme, vykúpenie. Album otvára skladba Shine s hlučnými gitarovými riffmi a povznášajúcimi gospelmi (aj skladba You Owe Me), ďalej pokračuje klavírnou baladou One Thing alebo výrazne rockovejšou All of This and Nothing a končí nádherne gradovanou My Sun. Angels & Ghosts zachytáva muža, ktorý konečne našiel svoje miesto. „Je to veľmi katarzné, a zároveň to pôsobí ako vykúpenie,“ hovorí Gahan. DUNCAN SHEIK Legerdemain Dĺžka: 70:23 a 80:27 Rok vydania: 2015 Album Legerdemain je Sheikovou dlhou výpravou do hudobných atmosférických balád akustického minimalizmu s tlmeným pokojným rozprávaním. Akoby jeho skrytá vášeň, bolesť a neistota mohli pri vyššej hlasitosti nebezpečne explodovať. Skladba Circling nás dostáva do stupňujúcich naliehavých výpovedí slov a emócií Sheikovej poetickej lyriky, osamotenej gitary a klavíra. Plávajúci rytmus s občasnými dôraznejšími riffmi letných nálad Summer Mourning vystrieda hrozivý No Happy End, končiaci tichým šepotom. Druhá polovica albumu stále priberá dynamiku, Sheikov hlas a pocity silnejú. V piesni Birminghame prirovnáva život hudobníka k životu zločinca a po podmanivo premýšľajúcej Half a Room sa album končí horkosladkým bozkom So There – metafyzickou reflexiou.

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

NEW ORDER Music Complete Dĺžka: 64:26 Rok vydania: 2015 O Music Complete môžeme hovoriť ako o tom najlepšom, čo kapela New Order od slávneho Technique aj bez legendárneho a dlhoročného basgitaristu Petra Hookyho vydala. Kapela už 35 rokov ponúka zábavný mix elektronickej alternatívy (drum machine, syntetizátory, sekvencery), rocku a tanečného popu. V troch skladbách dostáva priestor Elly Jackson (La Roux) – roztancovanej Plastic, roztomilo chytľavej Tutti Frutti s ironickým talianskym refrénom a disko-funkovej People on the High Line. V Stray Dog sa stretáva delta blues Johna Carpentera s legendárnym Iggym Popom, ktorý v temnom podtóne pridáva štýlovú existenciálnu prednášku. Vynikajúca je aj gitarová balada Nothing But a Fool či záverečná Superheated. ELECTROSEXUAL Art Support Machine Dĺžka: 58:16 Rok vydania: 2015 Electrosexual je francúzsky audiovizuálny umelec žijúci v Berlíne, vystupujúci aj pod pseudonymom Romain Frequency ako člen dua Dear Strange. Doposiaľ vyprodukoval značné množstvo singlov, kolaborácií (najmä so ženskou elektro hopovou úderkou Scream Club, ale napr. aj so Sue Denim z IAMX) a charakteristických remixov. Ku skladbám si dlho vyrábal aj videok lipy, v poslednom čase to prenecháva iným. Fanúšikovia jeho tvorby vychádzajúcej z tzv. postelektroclashových analógových reminiscencií na novú vlnu 80. rokov pomiešaných so súčasnými klubovými vplyvmi sa konečne dočkali aj plnohodnotného albumu. Album sa venuje téme strojov, ich identity, genderu, sexuality a duše. Dôkazom toho je pieseň Silver Soul, ktorá zaujme aj textom. Ďalšie ťaháky na albume sú skladby Androgynoid a Out of Place (v spolupráci s Abberline).

HRY TRINE 2 KEĎ SA FYZIKA PODARÍ NA JEDNOTKU Dvojrozmerné „plošinovky“ majú svoje najlepšie obdobie už dávno za sebou. Napriek tomu sa nejaké väčšie vydavateľstvo občas pokúsi vytvoriť hru v tomto klasickom žánri. Ako však zaujať medzi tými všetkými Battlefieldmi, LOLkami a Candy Crash ságami, keď všetky mechaniky plošinoviek sú dávno vyčerpané? Je vôbec možné niečo také vytvoriť? Fínske vydavateľstvo Frozenbite sa o to pokúsilo – a rovno si môžeme povedať, že úspešne. Už prvým dielom krásnej série Trine dokázali, že plošinovky nie sú mŕtve, len ich treba vedieť robiť. V auguste vyšiel už tretí diel série; ten však nemal taký pozitívny ohlas ako diel druhý, ktorý si teraz predstavíme. Trine 2 sa s komplexnosťou príbehu príliš nezaťažuje. A to je dobre. Trine je totiž rozprávka v každom aspekte. Hlavní hrdinovia tvoria najklasickejšie trio – kúzelník, rytier a zlodejka sa opäť stretávajú, aby pomohli princeznej Rosabel. Samozrejmosťou je nejaký ten „nečakaný”

zvrat, komentáre hrdinov a epické vyvrcholenie. Príbeh je však na celej hre tým najmenej dôležitým; oveľa zaujímavejšie je, ako sa to hrá. Podobne ako vo Vikings (kultová plošinovka minulého storočia), aj tu je každý z troch hrdinov špecifický. Na sekanie nepriateľských raráškov či búranie stien je najvhodnejší mocný rytier. Zlodejka sa dokáže zachytiť na vystreľovací hák a strieľať z luku. Mág dokáže tvoriť nové objekty a nechať ich levitovať. Schopnosti môže hráč vylepšovať po nazbieraní päťdesia-

tich magických ampuliek. Rytier sa tak napríklad naučí hádzať kladivo, zlodejka strieľať ľadové šípy, mág vytvoriť viac plošiniek. Spoločnými silami prekonávajú prekážky na ceste za záchranou princeznej. Pritom – a to je veľkým plusom celej hry – je väčšina hry zložená skôr z riešenia logických úloh (puzzle) ako z akčných pasáží boja s príšerami. Dynamika, teda pomer akčných a logických pasáží, sa skutočne vydarila. Puzzle je jednou z najväčších ozdôb celej hry. Vďaka úžasne spracovanej fyzike je vždy jasné, čo daná akcia urobí. Ak je niekto zvyknutý, že logickým úlohám v hrách logika často úplne chýba, v prípade Trine 2 si na prísnosť pravidiel bude musieť zvykať. Na druhej strane, keď pochopíte, ako nejaký mechanizmus funguje, môžete sa spoľahnúť, že tak bude fungovať stále. S fyzikou súvisí tiež dizajn levelov, resp. dizajn prekážok. Tu treba autorom opäť vzdať hold za spôsob, akým vystavali jednotlivé úrovne. Celá hra sa v podstate dá prejsť bez vylepšovania postáv (pretože to je v rukách samotného hráča), aj keď je to, samozrejme, náročnejšie. Nemalo by sa stať, že prekážka je neprekonateľná, lebo ste napríklad príliš vylepšovali mága a zanedbali rytiera. Skrátka, keď sa starý žáner spracuje moderne, detailne a precízne, hra môže byť označená za špičkovú. Teda ak sa na ňu dá aj pozerať. A to sa v prípade celej série Trine nepochybne dá. Hra je až neskutočne krásna, a pritom nie gýčová. Množstvo drobných detailov (napríklad keď fúka vietor, kúzelník si drží čiapku) pridáva hernému svetu uveriteľnosť. Navyše hra podporuje 3D grafiku (aj keď postavy využívajú len dva priestory), a to už môžeme hovoriť o vizuálnych „orgiách”. Napriek tomu je grafika až druhou najlepšou časťou hry po spomínanej fyzike. Trine 2 je výbornou hrou – a možno jednou z najlepších plošinoviek dvadsiateho prvého storočia – vďaka kombinácii všetkých týchto faktorov. Ak hľadáte krásnu rozprávku pre všetky vekové kategórie, navyše za luxusnú cenu okolo troch eur, nemôže byť lepšia hra, po ktorej by sa dalo siahnuť. Silvester Buček

123

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

KULTÚRNA UDALOSŤ NESMRTEĽNOSŤ AKO ALEGÓRIA DNEŠNÉHO BEZCITNÉHO ČLOVEKA „Ukáž mi, Jesenius, kde je prameň večného života,“ zaželal si kedysi v 17. storočí unaveným hlasom Rudolf II. Herečka Linda Ballová hviezdi na doskách SND v opere Leoša Janáčka na predlohu Karla Čapka Vec Makropulos

124

ako Emília Marty-Makropulos. Operu režíruje významný nemecký režisér Peter Konwitschny v dramaturgii Bettiny Bartzovej a Vladimíra Zvaru. Posolstvo Čapkovho trileru je nadčasové. Vyše 337-ročná nesmrteľná žena žije po vypití magického elixíru hedonistickým životom, citovo zneužíva mužov, chladne sa im vysmieva, no keď prezrádza svoje tajomstvo, získava osvietenie, uvedomuje si, že práve tá pominuteľnosť nás robí ľuďmi – pominuteľnosť tvorí naše emócie, šťastie i nešťastie, dialektiku dobra a zla. Tento odkaz je mimoriadne aktuálny aj v súčasnej dobe, keď človek žijúci vo virtuálnom svete a hyperkonzume, ideologicky manipulovaný neoliberalizmom, nadobudol pocit, že je večne mladý, nesmrteľný a považuje sa za boha, človek, ktorý stratil úctu k vyšším silám, večnosti, vlastnej pominuteľnosti a správa sa, akoby tu mal byť večne. Znovunadobudnutým receptom na alchymistov elixír života z čias Rudolfa II. chcela hlavná postava zachrániť jediného muža, ktorého milovala. Listinu s receptom nakoniec ponúka všetkým prítomným – nikto ju nechce a postava Kristíny ju vezme a spáli. Finálne posolstvo v treťom dej-

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

stve za burácajúcej hudby a nebeského spevu vyvoláva u divákov slzy. Impozantnú a veľmi originálnu scénu navrhol Helmut Brade. Dielo sa stalo v poslednom čase kontroverzným vďaka odchodu dirigenta Tomáša Hanusa (nahradil ho Ondrej Olos), čo horlivo komentoval Michal Hvorecký a aj operný kritik Pavel Unger. Opera SND údajne nedokáže naplniť koncepciu svetového režiséra, podmienky pre operné domy vo východnej Európe sú zlé – zle platení umelci, ktorí musia mať viac úväzkov a podobne. Treba tu však pripomenúť aj vyjadrenie generálneho riaditeľa SND Mariána Chudovského, ktorý jasne hovorí o ťažkostiach riadiť kultúrnu inštitúciu v systéme, kde kultúra nie je prioritou a nedostáva dostatočnú podporu. Premiéra divadelnej inscenácie sa uskutočnila po vyjdení tohto čísla, avšak 5. 12. si toto dielo môžete pozrieť v repríze. SND ponúka na december pomerne pestrý program, v ktorom si uctí pamiatku 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra, uvedie mirákulum Labyrinty a raje Jana Amosa, historickú hru Mojmír II. alebo Súmrak ríše a Silvestrovský koncert. Ďalšia naša pozvánka smeruje do Slovenskej filharmónie, ktorá okrem monumentálnych koncoročných koncertov (na Silvestrovskom koncerte zaznie Rossini aj Wagner, krásne kompozície Schuberta, Čajkovského a ďalších na Vianočných koncertoch, ktoré sa budú konať 13., 20. a 21. 12.) pripravila dva koncerty (3. a 4. 12.) s hosťovaním svetoznámej kanadskej dirigentky Keri-Lynn Wilsonovej a talianskeho violončelistu Umberta Clericiho – predvedú Šostakovičovu Symfóniu č. 1 f mol, op. 10 a Čajkovského Obrazy búrok, ktorých cieľom bolo transformovať Shakespeara do hudobnej štruktúry. Slovenská národná galéria pripravuje od 16. decembra nezvyčajný výstavný projekt Uchovávanie sveta. Cieľom výstavy je ukázať funkcie a úlohy, ktoré plní múzeum umenia. Na výstave budú nainštalované zbierky starého aj súčasného umenia zo slovenských múzeí a galérií ako digitalizované umelecké diela.

Pochádza z umeleckej rodiny, syn Ondreja Zimku, známeho maliara, a populárnej herečky Milky Zimkovej. Je v poradí štvrtým Ondrejom v rode Zimkovcov. Človek medzinárodného rozhľadu i vzdelania, mimoriadnej fantázie, vynikajúci aj v remesle, urastený slovenský muž, ktorý sa nebojí práce, sa dal do spolku s pokladmi našej Zeme, ako je kameň, drevo, kov. Pomocou týchto materiálov sa snaží vyjadriť svoje postoje a protivojnové protesty. Aktívne sa zúčastňuje na samostatných aj kolektívnych výstavách a tvorivých sympóziách doma i v zahraničí. Žije striedavo v Bratislave a na Kysuciach, tvorí v Stupave v ateliéri Tri kamene.

Lukáš Perný

Viac informácií a ďaľšie práce nájdete na www.ondrej4.sk.

ONDREJ 4. (ZIMKA) (*1975)

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

F-16-hlavý drak (1999)

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

Humanitárna pomoc (2011)

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

Iránske šachy (2011)

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

(Re)Klamy (2009)

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

Vladimír Líška

PO VZBURE ANJELOV SA OTVORILI NEBESÁ A TOHO DŇA BOH OZNAČIL ZEM, KTORÁ PREPADNE TEMNOTE. URČIL JEJ MIESTO V TIENI SLNKA A JEJ DEŇ TAK PREMENIL V NOC. Z JEJ PRACHU A Z HLINY JEJ HROBOV POVSTALO PLEMENO NOSFERATU – TÝCH, KTORÍ NIKDY NEVIDELI SLNKO A MESIACU SA KLAŇALI AKO SVOJMU BOHU... (KNIHA NOSFERATU)

MESIAC A JEHO

TAJOMSTVÁ

esiac a Slnko sú dva najväčšie objekty na oblohe. Vo fáze splnu dopadajú slnečné lúče na Mesiac, osvetľujú ho a vidíme ho väčšinou jasnobiely. Pri nove ho nevidíme, pretože sa nachádza medzi Slnkom a Zemou. Mnoho z nás si ani neuvedomuje, ako pôsobí na náš pozemský život. Predovšetkým svojou gravitáciou na príliv a odliv, ženský cyklus a obsah látok v liečivých rastlinách. V období splnu sa vyskytuje viac nehôd a trestných činov. Keď sa potopil Titanic, Mesiac, Zem a Slnko boli voči sebe v mimoriadnom postavení, Mesiac v splne bol k Zemi najbližšie za posledných 1400 rokov. Počas splnu, keď má Luna najväčšiu silu, vlci vyjú na Mesiac, ľudia sú senzitívnejší, kedysi sa robili rituály na prilákanie financií, lásky a úspechu. Rastliny majú v sebe viac vody, účinných látok, preto sa od nepamäti odporúčalo zbierať ich práve v tomto období. Pri ubúdajúcom Mesiaci funguje mágia temnejšia (deštruktívna), ale aj mágia na odstránenie chorôb a zlozvykov, pričom najlepšie obdobie na pôst a detoxikáciu organizmu je nov. Mesiac je k zemi otočený vždy len jednou stranou a má asi šesťkrát menšiu príťažlivosť. V Číne a v Indii sa stále používa lunárny kalendár s 29,53 dňa (obdobie medzi dvoma novmi), ktorý zaviedol cisár Chuang-ťi pred 4652 rokmi. Náš kalendár s 30,31 dňa v mesiaci nezod povedá žiadnym prírodným procesom. Mesiac bol spájaný so ženskosťou, ženským princípom, energiou a polaritou jin, kým Slnko s jang a mužským, svetlejším, aktívnym princípom.

Najfantastickejšie teórie hovoria o nacistických základniach na odvrátenej strane Mesiaca a lietajúcich tanieroch. Iné sci-fi teórie tvrdia, že Mesiac je umelý satelit, alebo dokonca akási kozmická základňa, umelá družica. S touto teóriou prišli aj vedci ako Alexander Ščerbakov a Michail Vasin či Don Wilson. Zaujímavé je, že má iné zloženie ako naša planéta. A nielen iné zloženie, ale aj vekom by mal byť oveľa starší. Nemohol teda vzniknúť odtrhnutím sa od Zeme, ani sformovaním zo zvyškov materiálu po vzniku Zeme. Na Mesiaci boli objavené rôzne pravidelné štruktúry a objekty. Rozprávalo o tom niekoľko známych astronautov ako Buzz Aldrin alebo plazmový fyzik John Brandenburg, ktorý sa podieľal na mnohých projektoch v rámci obrany a vesmírneho výskumu. Lineárne štruktúry, očividne umelé, sú míľu široké. V dokumente History, Apollo 11: The Untold Story (2006) Aldrin nečakane spomína aj pozorovanie úf. Oficiálne pristáli na Mesiaci v roku 1969 Američania, avšak stále sa vedú diskusie, či nešlo len o zinscenovaný podvod v rámci studenej vojny. Úspech v dobývaní vesmíru bol dôležitým nástrojom propagandy a Američania v kozmickom výskume zaostávali. Sovietske sondy dosiahli Mesiac, Luna 3 vytvorila prvé snímky odvrátenej strany (1959), Luna 13 pristála na Mesiaci v roku 1966, Luna 16 a 20 dokázali priniesť vzorky mesačnej horniny a sonda Luna 17 dopravila na Mesiac prieskumný dopravný prostriedok Lunochod 1. Luna 24 pristála na Mesiaci ako posledná 18. 8. 1976.

131

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

132

Tajomnom ostáva opradená aj spoločná americko-sovietska tajná misia Apolla 20 (oficiálne zrušená pre nedostatok financií). Podľa informácií na internete mala misia 16. 8. 1976 preskúmať objekt umelého pôvodu na odvrátenej strane Mesiaca v oblasti Izsak D, juhozápadne od krátera Delporte. V tomto prípade ide však pravdepodobne o výmysel. Potom sa dlho nedialo nič nové. Až v roku 2013 pristála na Mesiaci čínska sonda Čchang-e 3 a vyniesla tam lunochod Nefritový králik. Čínske fotografie Mesiaca však odhaľujú jeho hnedý povrch, na rozdiel od tých amerických, na ktorých bol strieborno-šedý. Logicky znova vedú k pochybnostiam, či Američania v roku 1969 boli na Mesiaci, alebo nie. Mesiac zo Zeme vidieť ako biely, a preto si Američania mohli myslieť, že je biely aj v skutočnosti. Ruskí politici nedávno navrhli medzinárodné vyšetrovanie amerického pristátia na Mesiaci kvôli chýbajúcim mesačným vzorkám a filmovému záznamu. NASA dávnejšie priznala, že originálne zábery z prvého pristátia človeka na Mesiaci nemá, stratili sa alebo boli vymazané. Aj absencia vzoriek mesačných hornín (vyše 100 kg materiálu), ktoré mali byť vystavované a skúmané po celom svete, sa zdá byť podozrivá. Okrem týchto faktov sú tu už klasické pochybnosti: vlajúca zástava (Mesiac nemá atmosféru, ale vysvetľuje sa to pohybom vlajky pri zasadzovaní do mesačného povrchu), rovnaké pozadie na fotkách či osvetlený kozmonaut tam, kde je tma, (zrýchlené) poskakovanie kozmonauta po povrchu, pochybnosť, či kozmonauti mohli prejsť cez bariéru smrteľných Van Allenových radiačných pásov. Ale najmä to, že na žiadnych fotkách nie sú pod modulom stopy po pristátí. Čo je pomerne zaujímavé, pretože nohy kozmonautov stopy zanechali, ale dopadajúci niekoľkotonový modul nie. Modul tak pôsobí ako práve vyložený žeriavom vo filmovom štúdiu. Na fotkách z Mesiaca nevidieť hviezdy, a keď že Mesiac nemá atmosféru, mali by byť viditeľné jasnejšie. Vysvetľuje sa to nízkou kvalitou fotografií, ktoré sa, práve naopak, javia až príliš kvalitné. Je fakt, že na fotografovanie hviezd by bolo treba dlhší expozičný čas, ako

sa môžeme o tom presvedčiť pri nočnom fotení, takže tento protiargument by sa dal ľahko vyvrátiť. Ďalej ide o pochybné svetlá v zábere, pripomínajúce štúdio a zdroje svetla z rôznych strán, pričom na Mesiaci je len jeden zdroj svetla (Slnko). Navyše tieň vlajky je na jednej strane a tieň kozmonauta na druhej, čo by potvrdzovalo teóriu o niekoľkých umelých zdrojoch svetla. Na fotke astronautovej helmy vidieť v odraze objekt – štúdiové svetlo, pričom NASA má na to vysvetlenie chybne vyvolanej fotky. Potom tu máme legendárne a jasne viditeľné písmeno C na mesačnom kameni, ktorým si réžia označuje sekciu v štúdiu. Toto mal byť údajne chlp alebo vtip fotografa. Americký let na Mesiac ako prvý spochybnil priam naslovovzatý odborník, inžinier pracujúci na projektoch Apollo Bill Kaysing. Všetko bolo dopredu natočené v štúdiu v Nevade a potom vysielané ako priamy prenos z Mesiaca. Preto NASA poverila špecialistu Jamesa Oberga, aby napísal knihu o pristátí, a vyvrátil tak pochybovačné teórie. Vznikalo však ešte viac pochybností a od knihy sa pre istotu upustilo. Technika v tej dobe v žiadnom prípade neumožňovala pristátie na Mesiaci. Počítače boli na úrovni stolovej kalkulačky, neumožňovali by letieť, pristáť a odletieť naspäť na Zem, a skúšobné pristátia na trenažéri ešte 14 dní pred štartom končili katastrofou. Otázkou ostáva, či boli podvod všetky misie Apolla, alebo len prvé pristátie na Mesiaci. Mnohí sa zhodnú v názore, že dokonca ani dnes ešte nie je možný let na Mesiac s ľudskou posádkou. Spomína sa, že kozmonaut Neil Armstrong žil v ústraní a nedával rozhovory. Spisovateľ Ivo Wiesner na stránke www.jitrnizeme.cz spomína, že časť programu Apollo bola pravdepodobne zmanipulovaná a natáčaná na Zemi, aby sa ušetrili finančné prostriedky na čierne projekty. Existuje podozrenie, že NASA časť alebo úplne všetkých šesť misií sfalšovala a nafilmovala v Arizone a Nevade, tvrdí Wiesner. Následná misia Apolla 18 a 19 bola, naopak, zrušená, aj keď bola softvérovo a hardvérovo pripravená a kozmonauti vycvičení. Wiesner ďalej konštatuje, že z obrovského množstva údajov iba 20 % bolo aspoň sčasti

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

133 vedecky vyhodnotených a iba 2 % boli určené pre verejnosť. Richard Hoagland, ktorý sa zaoberal štúdiom a analýzou fotografií Mesiaca, tvrdil, že mnoho z nich bolo zámerne znehodnotených. Ak by bol americký let na Mesiac podvod, Rusi by s tým okamžite vyšli na povrch, hovoria mnohí. Isteže, za predpokladu, ak by ich Američania nedržali s niečím v šachu. Napríklad letom prvého človeka do vesmíru – Jurija Gagarina, ako o tom píše maďarský autor István Nemere v knihe Gagarin – kozmické klamstvo (1990). Nemere uvádza, že Gagarin bol na miesto pristátia vysadený padákom, všíma si veľa nezrovnalostí okolo jeho smrti a tvrdí, že mýtus Gagarina bol vymyslený. Poukazuje na neexistenciu filmových materiálov štartu a pristátia, aj na dohady okolo Gagarinovej predčasnej smrti. Expert na záhady Lars A. Fischinger pre zaujímavosť spomína spisovateľa a novinára Juana Josého Beníteza, ktorý, naopak, tvrdil, že Rusi pristáli na Mesiaci krátko pred Američanmi. Mali objasniť príčinu svetelných signálov na odvrátenej strane.

Nedávno bolo na mesačných súradniciach 22042’38.46N a 142034’44.52E objavené trojuholníkové teleso. Ako spomína Hartwig Hausdorf, zvláštne úkazy na Mesiaci boli pozorované už v 17. a 18. storočí a potom vo veľkom počte v devätnástom. V roku 1881 astronóm William Gilbert napočítal v oblasti Mare Crisium (s príznačným názvom More nepokojov) takmer tisíc svetelných bodov. V tejto oblasti objavili v roku 1950 sovietski a americkí astronómovia obrovskú konštrukciu, stavebné dielo, aké na Mesiaci nemá existovať. Dňa 21. novembra 1966 tam Lunar Orbiter 2 našiel osem ihlanovitých útvarov, najvyšší dosahuje sto metrov. S útvarmi ufo sa stretli kozmonauti Walter Shirra, Valerij Bykovskij, Valentina Tereškovová, James McDivitt ho v roku 1965 odfotografoval. Frank Borman, James Lowell z Apolla 8, Neil Armstrong a Edwin Aldrin z Apolla 11 zaznamenali trojboké pyramídy a posádka Apolla 12 videla dokonca celú flotilu úf. Je alebo bol Mesiac obývaný? Preto boli pozastavené lety na Mesiac? Číňania plánujú v budúcnosti ťažbu nerastov na Mesiaci a Japonci mesačnú základňu. Bude im to umožnené?

PAVUČINA > SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

Artur Bekmatov

MICHAL HAVRAN ML. SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

134

ichal Havran ml. sa narodil 8. 9. 1973 v Bratislave v rodine novinárov. Matka Ivana (rod. Štroffeková) pracovala ako dramaturgička relácie Pionierska lastovička, spolupracovala s časopisom SZM Mladé rozlety. Otec Michal počas normalizácie pracoval a neskôr viedol zahraničné oddelenie zväzáckeho denníka Smena. Havran ml. vyštudoval na FiF UK v Bratislave klasické jazyky a teológiu, v štúdiu pokračoval ďalej na Univerzite Marca Blocha vo francúzskom Štrasburgu. K tomuto smeru ho údajne priviedla „silná rodinná tradícia“. Od roku 2001 spolupracoval ako spravodajca v Bruseli, Štrasburgu a Luxemburgu s viacerými slovenskými médiami ako SME, Pravda, Formát, Domino Fórum. Od roku 2004 do roku 2009 aj s agentúrou SITA. Aj keď sa Havran profiluje ako ľavicový liberál, v roku 2009 viedol do eurovolieb kandidátku strany Liga – občiansko-liberálna strana. Ligu založili rok predtým odídenci z ANO a SDKÚ-DS Robert Nemcsics a Juraj Liška. Strana neuspela a s 0,28 % skončila 16. mieste. Približne v tomto období spustil aj internetový portál jetotak.sk, kde s ďalšími autormi pravidelne obhajuje hodnoty multikulturalizmu, tolerancie k sexuálnym menšinám či antikomunizmu. V poslednom období aj mimoriadne kritické postoje k Putinovmu Rusku a existencii alternatívnych médií. V marci

podpísal servilnú výzvu adresovanú západným lídrom s názvom V Európe je vojna: Neopakujte zradu v Mníchove 1938. Mesiac nato zase pripojil svoj podpis pod výzvu na zastavenie Nočných vlkov. „Noční vlci šíria nenávisť proti Ukrajine a sú v Rusku baštou protiukrajinských aktivít. Gang Nočných vlkov uplatňuje mocenský nárok Ruska na dnešný európsky mierový svet... existuje množstvo prípadov, keď štvali proti suverénnym štátom, provokovali, šírili strach a násilie,“ píše sa vo výzve. Aj keď sa v tejto výzve píše, že „motorkársky gang Noční vlci chce osláviť 70. výročie konca vojny v Berlíne. Chce ešte raz, 70 rokov po skončení vojny, symbolicky dobyť slobodný Berlín, slobodnú Varšavu, Prahu, Bratislavu“, Havran ml. len niekoľko dní po svojom podpise napísal pre SME článok Červená armáda Slovensko oslobodila, nedobyla s diametrálne odlišným postojom od výzvy, pod ktorú sa podpísal. Od apríla 2014 má vlastnú diskusnú reláciu vo verejnoprávnej RTVS, od februára tohto roku pravidelne píše aj pre denník SME. Na reláciu Večera s Havranom prišlo Rade pre vysielanie a retransmisiu niekoľko podnetov pre údajné porušenie objektivity, RVR dala za pravdu až upozorneniam na nezachovanie objektivity v diskusii o ruskej propagande.

„Takzvaný východ nepredstavuje alternatívu, pretože neexistuje. Je to filmová zmes moldavských kuriev, bývalých sovietskych generálov, pokúšajúcich sa predať africkým dôstojníkom pokazené jadrové zbrane bez návodu, a kšeftárov s obličkami afganských veteránov.“

KOREŠPONDENTI > AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

Henrieta Dogrukol

Darija Czibulková

Miroslav Šuňal

Turecko

Španielsko

UŽ DRUHÁ NOBELOVA CENA

MOJA ŠTVRŤ

SCHYĽUJE SA K ZÁVEREČNÉMU BOJU

136

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY > TRIBÚNA

ri októbrovom udeľovaní Nobelovej ceny v Štokholme sa tento rok podarilo získať pre Turecko v poradí už druhé ocenenie po Turkami zatracovanom Orhanovi Pamukovi, ktorý si tento titul odniesol v roku 2006 za literatúru. Jeho diela mali vo svete bezpochyby veľký ohlas, no ako je to už pri tejto cene známe, neobíde sa to bez patričného lobingu. Tvrdenie, že Pamuk získal toto prestížne svetové ocenenie aj „vďaka” vyhláseniu, že Turci sa podieľali na holokauste jedného milióna Arménov a 30-tisícov Kurdov počas prvej svetovej vojny, nie je pritiahnuté za vlasy. Stal sa tak nepriateľom Turecka, pretože sa postavil na stranu západnej politickej loby, ktorá dotiahla túto historickú polemiku až do Európskeho parlamentu, a ten v roku 1998 vyhlásil, že vyvraždenie Arménov bola genocída spáchaná Osmanmi. Pápež František I. ju dokonca označil za prvú genocídu 20. storočia. Napriek oficiálnemu súhlasu 29 krajín majú Turci v tejto otázke jasno a svojimi argumentmi vytrvalo odporujú medzinárodnému tlaku. Profesor Dr. Aziz Sancar je tým šťastnejším Turkom, ktorému sa podarilo získať Nobelovu cenu za chémiu spolu s Američanom Paul Modrichom a Švédom Tomasom Lindahlom za objav mechanizmu opráv DNA. Vedci zmapovali, ako sa na úrovni molekúl bunky opravuje poškodená DNA, pričom sa chráni jej genetická informácia. Ich práca priniesla základné poznatky o tom, ako fungujú živé bunky v tele, čo má poslúžiť na bádanie po nových spôsoboch liečby rakoviny. Sancar sa zameral predovšetkým na analýzu tzv. cirkadiálneho rytmu, jeho objav priniesol nový pohľad na periodické (24-hodinové) biochemické a psychologické správanie rastlín, živočíchov a hubovitých baktérií. Toto cyklické správanie buniek má slúžiť ako dôkaz toho, že bunky sú schopné opraviť chyby v DNA, ktoré vznikajú pri ich delení.

ám rada štvrť, v ktorej žijem – barrio de San Pedro. V Galícii je dôležité, odkiaľ človek pochádza, a ja sa po rokoch bývania v tejto štvrti hrdo hlásim k identite „som zo štvrte San Pedro“. Z historického hľadiska je dosť dôležitá, je to „kľúč“ od brány do Starého Mesta. Tak ako v kresťanskom nebi stráži nebeskú bránu svätý Peter a dovolí vojsť len tým, ktorí si to skutočne zaslúžia, aj štvrť San Pedro je miestom, kadiaľ každodenne prechádzajú stovky a niekedy aj tisícky pútnikov z celého sveta, než sa dostanú do Starého Mesta, v minulosti obkoleseného múrmi. Okrem toho, že tu bývam, aj moje hlavné (alebo pre mňa najdôležitejšie) zamestnanie je v tejto štvrti – len o ulicu nižšie. Poznám tu veľa ľudí: stará pani v pekárni, ktorej treba povedať, koľko má vydať, inak sa popletie a jednoduchý úkon ako nákup chleba nášho každodenného sa nebezpečne predĺži a začne zvyšovať produkciu adrenalínu; v parku pri venčení psov sa každé ráno stretnem s našou svorkou najrozmanitejších štvornohých chlpáčov a pokecám s ich majiteľkami a majiteľmi o nesmrteľnosti chrústa, teórii vesmíru a všetkého vôbec alebo o tom, aké bude v ten deň počasie či ako sa kto v tú noc vyspal. Vždy, keď vyjdem na ulicu, stretnem niekoho známeho. Je to fajn. Obyvateľov štvrte San Pedro tvorí zmes mladých alternatívnych ľudí a starých tetiek, ktoré tu bývajú hádam už od veľkého tresku, ale aj etnických menšín (Rómovia, Číňania a Maročania), remeselníkov, drobných obchodníkov, prostitútok a drogových dílerov, no i rodín s deťmi. A najlepšie je, že tieto rôzne skupiny ľudí spolu dobre vychádzajú: iné nám ani neostáva, keď si v niektorých labyrintových uličkách ľudia doslova vidia navzájom až do kuchyne. Máme niekoľko voľnočasových centier, krásne parky a sme hrdí na naše oslavy jari, svätého Jána (preskakovanie vatier) a samotného svätého Petra, keď sa štvrť zaplní hudbou, spevom a tancom. Sme hrdí, že sme súčasťou našej štvrte. Viva el barrio de San Pedro!

iacerí si istotne spomeniete na udalosť, ktorá sa odohrala niekedy začiatkom decembra 1989. S príchodom pomyselnej slobody sa v hraničnom pásme na Devíne najprv spoločne strihali ostnaté drôty. Už o niekoľko dní neskôr sa zorganizoval masový pochod cez otvorený hraničný prechod v Petržalke. Tohto pochodu do blízkej rakúskej dedinky Wolfsthal sa vtedy zúčastnilo odhadom niekoľko desiatok tisíc ľudí. Išli sme aj my, celá rodina. Po prekročení štátnej hranice to bol skutočný pocit slobody pre všetkých obyčajných ľudí, ktorí dovtedy žili za ostnatým drôtom. Pamätám si, že moja mama mi vtedy ako 17-ročnému študentovi zabalila dva hrnčeky, na ktorých boli vyobrazené srdiečka, s tým, aby som ich venoval komukoľvek z navštívenej obce Wolfsthal. Po príchode do obce som tak učinil a neznámych rakúskych susedov som obdaroval. Vtedy, keď pred 26 rokmi tiahla masa ľudí touto malou dedinkou, nik z nás netušil, že raz budú tiahnuť Európou masy ľudí. Mimochodom, tiež na západ Európy. No na rozdiel od tých dnešných, my sme sa všetci vrátili do tepla svojich domovov, správali sme sa priateľsky, nenatŕčali sme ruky a práve naopak, obdarovali sme hostiteľa. Nebol som sám. Nedávno ma zaujala kratučká veta v článku denníka Pravda, ktorá bola akoby mimochodom zverejnená o imigrantoch na chorvátsko-slovinskej hranici. Je to vyjadrenie sýrskeho utečenca, ktorý s matkou, manželkou a troma deťmi migruje. Povedal: „Bola strašná zima. Jediný spôsob, ako sme mohli utíšiť plačúce deti a dať im zabudnúť na chlad, bolo sľúbiť im, že keď dorazíme do Nemecka, dostanú všetky bábiky Barbie, ktoré budú chcieť.“ Stovky tisíc imigrantov smerujú do Nemecka, akoby táto krajina bola zemou zasľúbenou, kde lietajú pečené holuby priamo do úst. Vo svojej naivite sú presvedčení, že sa zo dňa na deň, a to podčiarkujem – bez práce, stanú rovnoprávnymi občanmi s tými, ktorí sú doslova prinútení akcep-

tovať ich vo svojej vlastnej krajine. Je v tej jednej vyslovenej vete vyjadrená podstata sociálneho problému imigrantov? Je dobre známou skutočnosťou, že štáty, v ktorých prevažuje islamské náboženstvo, sa všemožne stránili a stránia všetkej západnej kultúry a pakultúry. „Kokakolizácia“ islamských štátov bola a je predstaviteľmi týchto štátov roky úspešne odrážaná. Ak je jediné, čo chýba niektorým migrujúcim obyvateľom, bábika Barbie a západná pseudokultúra, potom ich osobne ľutujem. Tu v Európe ich čaká možno väčšia bieda a starosti, než mali doma. Mnohí bezhlavo utekajú a svoje rozhodnutie už určite ľutujú. Zasľúbená Európa totiž neexistuje. Presadzuje sa tu iba tvrdý a dravý liberálny kapitalizmus, ktorý nikomu nič zadarmo nedaruje. Ani biednym imigrantom. Samotná podstata prílevu imigrantov do Európy sa čoskoro prejaví. A žiaľ, ekonomicky najsilnejší štát Európy na to doplatí ako prvý. A od toho sa bude odvíjať jedna pohroma za druhou pre celú Európu, pretože ekonomická previazanosť európskych štátov je veľmi silná. A zvlášť nášho malého Slovenska smerom k Nemecku. Preto si nenamýšľajme, že keď imigrantov zatiaľ nemáme, sme v bezpečí. Skúste uhádnuť, čo vypukne, ak sa na Slovensku zatvoria brány nemeckých obchodov s potravinami. A to bude iba začiatok. Následne sa zastaví výroba automobilov, ktoré nebude komu predávať. Spolu s dodávateľmi a subdodávateľmi pôjde o desiatky tisíc pracovných miest. Po potravinovom kolapse príde finančný. Budú stovky tisíc nezamestnaných, ktorí neodvádzajú štátu dane. Zminimalizujú alebo úplne sa prestanú vyplácať dávky v nezamestnanosti a dôchodky. Vypukne chaos a anarchia. A to sme iba na našom malom Slovensku. V kontexte celej Európy to bude ešte horšie. Verím tomu, čo je napísané v knihe kníh – v Biblii. Mocných tohto sveta ovláda Satan. Podľa Písma musí prísť záverečný boj medzi dobrom a zlom. Stojíme na prahu tohto boja, buďme pripravení.

137

ZEM VEK Redakcia ZEM VEK

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK Mesačník / Ročník 3 – 12/2015 Cena v predaji: 3 € Cena pri predplatnom: 2,50 € Číslo vyšlo 4. 12. 2015 ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, 831 03 Bratislava E-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk www.zemavek.sk Predplatné: www.zemavek.sk REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Juraj Pokorný, Patrik Sloboda, Artur Bekmatov, Peter Čalovka, Vladimír Líška, Milan Pullmann Obchodné oddelenie: Jana Zigová E-mail: zemavek@zemavek.sk Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková

138

Autori fotografií a ilustrácií: strana 5, 8, 9, 38 – 39, 74, 77, 78: Matúš Plecho strana 23 – 25: Ludwik Rudnicki strana 36: Rároh strana 45: TASR strana 66 – 73, 135: SITA/AP strana 101: www.youtube.com strana 101: www.sputniknews.com strana 103: Robert Lattacher strana 117: Lucia Schmidt strana 125 – 129: Foto: Róbert Kucmen ilustračné foto: shutterstock Vydavateľ SOFIAN, s. r. o. Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, 831 03 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058 Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o. Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 E-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk Tlač K&M, a. s. Rumana 7, 031 80 Liptovský Mikuláš Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe. Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o. Spolupracujeme:

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2016 Celoročné predplatné: 33,60 € Polročné predplatné: 16,80 €

ZEM&VEK UŽ VYSIELA

KAŽDÝ PONDELOK O 20:30 VYSIELAME Z BRATISLAVSKÉHO ŠTÚDIA

(vrátane poštovného)

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk

Telefonické objednávky: 0915 895 328 v pracovných dňoch od 9.00 do 13.00 h KUSOVÉ PREDPLATNÉ Januárové číslo si môžete objednávať do 20. decembra 2015 na www.zemavek.sk. Cena je 3,30 €/kus vrátane poštovného.

Každý pondelok od 20:30 do 22:30 sa vo vysielaní rádia Slobodný vysielač môžete stretávať s redaktormi mesačníka Zem&Vek a ich hosťami. Priestor bude mať aj diskusia s vami. Tešíme sa na vás. Dopočutia, priatelia.

ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 8. 1. 2016

ARCHÍV ZEM VEK

Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

SVET ZA OPONOU TALK SHOW MESAČNÍKA ZEM&VEK

ŠTVRTOK 17. 12. 2015 O 18:00 STREDISKO KULTÚRY BRATISLAVA NOVÉ MESTO VAJNORSKÁ 21, BRATISLAVA

VSTUPNÉ: 5 € PREDPREDAJ 6 € NA MIESTE PREDPREDAJ: WWW.TICKETPORTAL.SK

Živé vysielanie nájdete na www.slobodnyvysielac.sk.

„Zarmucuje ma, ako už roky počúvame a čítame o tom, že náš mozog – hlavne u mladých ľudí – akoby spakruky disponoval schopnosťami ovládať dostupné informačné a komunikačné prostriedky najnovších generácií. Virtuálny svet je paskudný, kradne veľa času. Kde potom nájsť priestor pobudnúť v tej komôrke srdca, kde prebýva láska a cit?“ Milka Zimková herečka a spisovateľka