Zem&Vek Január 2016 by Zem & Vek

VĎA

ĽOM ITE

PREDPLAT KA

REKLA MY

BONUS +8 STRÁN

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK JANUÁR 2016 www.zemavek.sk

CENA PRI PREDPLATNOM

2,80 €

CENA

3,30 €

EXEKÚTORSKÁ

MAFIA

• POSOLSTVO MIERU PRE SVET • EURÓPA ZAPLAVENÁ A UŠLIAPANÁ • ČÍNSKY PRÍZRAK STRAŠÍ USA • GANGSTRI SVETOVEJ POLITIKY ROBIA VŠETKO PRE TO, ABY TU BOLA VOJNA

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > JANUÁR 2016

ZEM&VEK UŽ VYSIELA

KAŽDÝ PONDELOK O 20:30 VYSIELAME Z BRATISLAVSKÉHO ŠTÚDIA

DYMOVÉ SIGNÁLY

ESEJE NA JEDNU FAJKU

POSOLSTVO MIERU PRE SVET / 4

UDALOSTI A SÚVISLOSTI

ZO SVETA A Z DOMOVA

BOJ PROTI OTEPĽOVANIU AKO BIZNIS / 10 AKO BYŤ UŽITOČNÝ V BOJI PROTI ISLAMSKÉMU ŠTÁTU / 14 POKUS O „ZOSTRELENIE“ RUSKA A PUTINOVE ŤAHY / 16 EURÓPA ZAPLAVENÁ A UŠLIAPANÁ / 20 ČÍNSKY PRÍZRAK STRAŠÍ USA / 24 KTO PÔJDE SO SMER-OM DO VLÁDY? / 28

Každý pondelok od 20:30 do 22:30 sa vo vysielaní rádia Slobodný vysielač môžete stretávať s redaktormi mesačníka Zem&Vek a ich hosťami. Priestor bude mať aj diskusia s vami. Tešíme sa na vás. Dopočutia, priatelia.

RENDEZ-VOUS

STRETNUTIE S ČLOVEKOM

GANGSTRI SVETOVEJ POLITIKY ROBIA VŠETKO PRE TO, ABY TU BOLA VOJNA / 70

EKONOMIKA

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

FALOŠNÁ AMERICKÁ HRA S ROPOU / 30

KORUNNÍ SVEDKOVIA

VÝROKY ZASVÄTENÝCH

GORE VIDAL / 33

< Slobodný vysielač môžete podporiť aj vy.

RÁROH / 34 PREČO AMERIKANOFILOM HRABE? / 35

DÉJÀ VU

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

GLADIO B – SPOLUPRÁCA NATO S ISLAMOFAŠISTAMI / 80 GENÉZA PREZIDENTOV: OD FILOZOFOV K PODNIKATEĽOM / 84

NAŠA HISTÓRIA

v Slovenskej republike Číslo účtu: 3573707656 Kód banky: 0200 IBAN: SK08 0200 0000 0035 7370 7656 BIC/SWIFT: SUBASKBX v Českej republike Číslo účtu: 2500269240 Kód banky: 2010 Variabilný sybmol: 2004000001 Ďalšie spôsoby platby nájdete na stránke www.slobodnyvysielac.sk

TECHNIKY MANIPULÁCIET

MAINSTREAMOVÁ SNAHA O PODROBENIE ĽUDSKÉHO ROZUMU / 78

ALTERNATIVE VITA

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

ZVRÁTENOSŤ „TECHNOLÓGIÍ ÚSPECHU“ / 106 NETREBA SA BÁŤ / 110

O FALOŠNOM HISTORICKOM POVEDOMÍ / 86

BEZ MASKY

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

RECEP TAYYIP ERDOGAN / 90

NÁJOMNÍ VRAHOVIA

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY (P)OTRAVINY / 117 CENA, KTORÚ ZAPLATÍTE ZA KRÁSNE OČI / 118 ZDANLIVO BEZPEČNÝ PARACETAMOL / 119

ZDRAVIE

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

ODPUSTENIE AKO CESTA K FYZICKÉMU A DUŠEVNÉMU ZDRAVIU / 112 PRÍRODNÝ RECEPTÁR / 115 MANNA / 116

ZIMKOMRIAVKY

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

ČAS / 126

ZADLŽENOSŤ TLAČÍ K ZEMI ĽUDÍ, FIRMY I CELÚ EKONOMIKU / 38 VÄZENIA PRE DLŽNÍKOV – PÁD DO HLBOKEJ MINULOSTI / 44 DOKONALÝ SYSTÉM NA OŽOBRÁČENIE NÁRODA / 48 AK SA ZAČNETE BRÁNIŤ, ŠANCA ODVRÁTIŤ EXEKÚCIU JE VEĽKÁ / 56 NA ČO MÁTE AKO DLŽNÍK PRÁVO / 60

SATIRA

AKO TO VIDÍME MY

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

PROPAGANDA

TÉMA MESIACA

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

HERBÁR

OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY OČISTA PRIESTORU OHŇOM A RASTLINAMI / 120

MANDRAGORA

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

ZÁKLADY GEOMANTIE / 138

ORBIS PICTUS

SVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH / 62

NEZNÁMI HRDINOVIA

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

SIBYLA VIDIACA DO MINULOSTI / 94

MYSTICKÉ MIESTA

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

BOROBUDUR – INDONÉZIA / 96

VEDA A TECHNIKA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

VEČNÉ OTÁZKY / 100 JE VESMÍR HOLOGRAM? / 102

JEDEN DEŇ

REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

JEDEN DEŇ S PÚTNIKOM / 122

PRÍBEHY ZEME

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

AKO VEĽKÝ STVORIL ČIERNYCH I BIELYCH / 124 AKO VZNIKLI BELOSI / 125

KOREŠPONDENTI

AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

OSMANSKÁ GASTRONÓMIA / 144

MÚZY

ZEM & VEK ODPORÚČA

Živé vysielanie nájdete na www.slobodnyvysielac.sk.

KNIHY / 128, FILM / 129 HUDBA / 130, HRY / 131 KULTÚRNA UDALOSŤ / 132 PETER ĎURÍK / 133

PAVUČINA

SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

ANDREJ KISKA / 142

TRIBÚNA

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY

VOĽBY SA BLÍŽIA, POZOR NA OVČÍ EFEKT / 145

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

Tibor Eliot Rostas

POSOLSTVO MIERU PRE SVET V PRIEZRAČNEJ NÁDEJI A S HLBOKOU POKOROU VOČI ZÁKONOM PRÍČIN A NÁSLEDKOV, S NAJVÄČŠOU ÚPRIMNOSŤOU V DUŠI, ROVNAKO VŠAK BEZ STRACHU A BÁZNE Z KRUTOSTÍ, AKÉ PRINÁŠA NESPRAVODLIVOSŤ A ZLO – VÁM, NA SAMOM VRCHOLE SÚČASNEJ MOCI, ADRESUJEME NAŠE POSOLSTVO MIERU. NAŠE SVEDOMIE NÁM NEDOVOLÍ MLČAŤ, A TAK KÝM MÚZY NESPIA A ZBRANE EŠTE STÁLE NERINČIA VŠADE VÔKOL NÁS, ZASTAVTE SA A VYPOČUJTE HLAS, KTORÝ JE NIEKDE HLBOKO, HLBOKO VO VNÚTRI SÚČASŤOU AJ VÁŠHO JA.

slučke času pravdepodobne opäť vstupujeme do finálneho dejstva, v ktorom sa rozhoduje o našom bytí a nebytí, o budúcnosti ľudstva a podobe našej Zeme. Tá však doposiaľ nebola zaťažená takou explozívnou silou drancovania, plytvania a deštrukcie spolu s najničivejším arzenálom zbraní všetkých vekov. Nikdy predtým nebola temnota sveta, ktorú spôsobuje mamonárska chamtivosť, taká hrôzostrašná ako dnes, keď vytvára zúfalo priepastné rozdiely medzi elitou a zvyškom populácie. Technológie masového zvádzania k masovému konzumu vytvárajú mŕtvu, pasívnu masu bez vôle, ideálov a identity. Technológie konzumu sa rozvíjajú zároveň s technológiami masového

vraždenia, pri ktorom zomiera najviac civilistov v histórii vojenských konfliktov práve v dôsledku nezáujmu spoločnosti zaujatej konzumom. Generáciu za generáciou sa vzďaľujeme od podstaty poznania, pretože sme boli nútení vzdať sa výchovy a vzdelávania vlastných detí indoktrinovaných systémom, čo vyrába zhypnotizovaných, šťastných otrokov vo fiktívnej slobode virtuálnej obmedzenosti. Školy sú už viac ako storočie továrňami na výrobu súhlasu. Tajomstvom vašej nadvlády je kontrola poznania, pretože vedieť znamená mať moc. Vieme, že viete, že sme už začali vnímať súvislosti aj napriek vašej propagande, ktorá nie je úspešná vďaka tomu, čo hlása, ale najmä pre to, čo zamlčiava. Foto: Matúš Plecho

DYMOVÉ SIGNÁLY > ESEJE NA JEDNU FAJKU

Vo svete, v ktorom hrozby sovietskeho impéria a Varšavskej zmluvy už pred štvrťstoročím pominuli, ste okamžite po páde železnej opony sformovali jedinú svetovú armádu. NATO však už dávno nie je obrannou alianciou, ale ofenzívnou silou presadzujúcou represie a teror na globálnej úrovni kdekoľvek, kde sú ohrozené záujmy vás, globálnych elít, ktoré chráni. Dnes nás opäť proti našej vôli – tak ako v celých dejinách, tlačíte až k bránam Pekla. Ale vy predstierate, že tieto procesy sú našou vôľou, že sme to my, kto volí túto cestu zla, na ktorej nás vraj zastupujú a chránia nami volení politici. V opakujúcich sa epizódach nám ponúkate vždy novú a novú zmenu a reformu s ďalšími a ďalšími bábkami, čomu sme sa doposiaľ dôverčivo prizerali. Kompromitovali ste nás vtiahnutím do hry, kde si môžeme zvoliť menšie zlo, nikdy nie najväčšie dobro. V skutočnosti nám ponúkate schému toho istého systému vašej kontroly, len vždy pod iným názvom. Ešte stále sa nám snažíte zúfalo vysmievať, ešte stále sa spoliehate na našu slepú dôveru, že na vedomej úrovni nie ste schopní spôsobovať toľké zlo a hrôzy ako súčasť vašich plánov. Stále veríte, že tomu nebudeme schopní uveriť. A tak sa nám vysmievate pyramídou so vševidiacim okom na vašom ničím nekrytom platidle s heslom NOVUS ORDO SECLORUM. Viete, že my už vieme, že vaša moc je postavená na globálnom podvode svetovej ekonomiky prostredníctvom zločineckého tlačenia peňazí súkromnou bankou so sídlom v štáte Delaware – FED. Tá najčistejšia pravda je však taká, že vy sami žiadne peniaze nepotrebujete. Z peňazí ste stvorili našu potrebu, a tak sme vám za ne na oplátku dali naše životy. Viete, že už vieme, že ste len malou, perfektne organizovanou skupinou sociopatov, ktorá sedí v správnych radách všetkých najvýznamnejších mediálnych a farmaceutických korporácií, obchoduje vo vojensko-priemyselnom komplexe, v priemysle so zdravotnou starostlivosťou, drogami, ropou a všetkými derivátmi, bublinami a podvodmi na burzách, kde máte hlavné slovo. Ste to vy, kto má kontrolu nad potravinovými surovinami, ste to vy, kto upieraním základných životných potrieb drží moc nad masami. Týmto spôsobom ste uzavreli pomyselný kruh, z ktorého nevpúšťate nikoho dnu, ani von. Ste to vy, kto hlása otvore-

ESEJE NA JEDNU FAJKU > DYMOVÉ SIGNÁLY

nú spoločnosť, no uzatvárate sa za múrmi rodových klanov, voláte po rovnosti, no sami by ste neprežili bez kontaktov a klientelizmu, hovoríte o transparentnosti, no svoju moc uplatňujete z pozadia, kážete multikulturalizmus, no medzi sebou uznávate len čistú krv. Vysmievate sa nám, keď vravíte o demokracii, ktorú násilím a tyraniou exportujete do celého sveta ako váš jediný a posledný obchodný artikel. O tejto koloniálnej demokracii vravíte zo siene Kongresu, kde sa vedľa vás hrdo vypínajú fašistické symboly prútov a sekier. A tak sa z hlavnej siene impéria, v ktorom sa skrývate, šíri fašizmus do totality myslenia, do totality nadnárodnej oligarchie zviazanej s politikou, do totality na školách a pracoviskách, do totality úrokov, hypoték a dlžôb, do totality oslavovanej vašimi médiami ako vek najväčšej slobody. Na túto zvrátenú a zneužitú podobu demokracie dohliada váš bielohlavý orol s trinástimi šípmi hrozby v pazúroch. Lenže vy viete, že my už vieme. Vieme, že v symbole nad hlavou vášho orla sa v oblakoch jagá šesťcípa hviezda. Za význam tohto symbolu sa ľstivo vydávajú najtemnejšie sily, ktoré v koncentračných táboroch zneužili aj samotných židov. Vy viete, že už vieme, kto v skutočnosti drží moc nad impériom ohňa, víchru a vojny. Vy viete, že vieme, že chcete, aby sme v ľuďoch ako sme my videli zlých Američanov, zlých židov, zlých moslimov, tak ako chcete, aby za zlých považovali oni nás. Ale nič také v skutočnosti neexistuje, túto vašu ničomnú hru rozdeľovania a panovania sme už prehliadli. Vy viete, že pochybnosti, ktoré sme mali a z nich sa zrodilo hľadanie, sa dnes stali našim poznaním. Vy viete, že my už vieme, že vašu moc vám dáva náš strach, naša temná noc duší, ktorou zahaľujete našu radosť zo života. Vy viete, že my už vieme, že ste to stále vy, kto podporuje vždy obe strany súperiace na smrť, že ste to vy, kto vytvoril ideu komunizmu aj fašizmu, kto vytvoril ideu nového svetového poriadku z chaosu vojen a tragédií, do ktorých vždy vháňa zmanipulované masy. Financovali ste Veľkú októbrovú revolúciu v Rusku aj nacistické Nemecko, odkiaľ ste si po vojne priviezli najvýznamnejších vedcov na udržanie vašej technologickej dominancie. Po dvoch svetových vojnách, ktorých motívy boli rýdzo ekonomické, sa z tých istých dôvodov snažíte vyvolať

aj tú tretiu, pre ktorú ste si vymysleli zámienku vojny proti terorizmu a stret civilizácií. Po ničivom pustošení, keď ste zlikvidovali konkurenčné ekonomiky suverénnych národov, ste vždy profitovali z povojnových pôžičiek a úrokov, ktorými ste započali ďalší a ďalší cyklus zadlžovaní. Ste to vy, kto zneužil tajomstvo energie atómu, aby ste ako novú Babylonskú vežu vztýčili svoj zlovestný totem planéty – atómovú bombu, ktorej rukojemníkmi na Zemi sme sa stali my a vy zas v mestách pod ňou. Totem nukleárnej bomby vrhol dlhý tieň na naše stále kratšie vyhliadky do budúcnosti. Ste to opäť vy, kto dúcha do pahreby, nad ktorou sa odlievajú guľky pre Európu aj pre moslimov. Ste to vy, kto stvoril a financuje Islamský štát ako zlovestného Frankensteina, ktorého sa máme báť. Kryje vašu kontrolu nad energetickými zdrojmi a ich transferom. Hroznou tragédiou nášho sveta je skutočnosť, že ľudia vo vašich vojnách kladú svoje životy v mene cieľov, s akými by sa nikdy nestotožnili. Vy nás však znova a znova presviedčate, aby sme zomierali v mene vašich dobrých a spravodlivých vojen. Dobré vojny sú však rovnaký nezmysel ako zlý mier, preto nám ponúkate čiastočnú vojnu a čiastočný mier. Celé dejiny ste vytvorili na téze a antitéze, na nemilosrdnej hre na víťaza a porazeného, ale nikdy nie na vzájomnom porozumení, rešpekte a úcte. A tak sme bytie postavili na koncepte kto z koho, na koncepte vzá-

jomnej nevraživosti namiesto kooperácie a solidarity. Vy dobre viete, že všetky vaše zlovestné plány sú súčasťou veľkých poučení a lekcií vekov, ktoré sú v jednote kozmickej inteligencie projekciou nás samých a nášho ega. Vašu mašinériu chladných kalkulácií, smrti a nemilosrdného násilia však vždy premohla nesmierna sila ducha nebojácneho jednotlivca. Stihli sme si uvedomiť, že celé toto kozmické koleso večnosti a návratu zastaví iba talizman, ktorý má každý z nás hlboko v srdci. Je ním láska a odpustenie. Preto sa v hĺbke našich duší, kde sa skrýva svetlo, spájajme všetci – zdanliví priatelia i nepriatelia, aby sme zvíťazili nad sebou samými, aby sme sa vo svetle pravdy stali jednotou rozmanitostí, jednou mysľou a jednou dušou sveta, ktorá už nemusí zakúšať utrpenie. Týmto posolstvom vás prostredníctvom vlád a ich veľvyslanectiev úprimne žiadame o prijatie našich slov k zmieru, pokoju a harmónii. Hoci nepredpokládame, že sa tak stane ihneď, hoci mnohí vôkol ešte stále nehybne stoja paralyzovaní strachom i nedôverou v silu vlastných slov a myšlienok, je isté, že každá myšlienka a každý čin skôr či neskôr nájdu vo veľkej knihe osudov aj svoju odozvu. My všetci sme veľkou dušou sveta, ktorá by bola pustatinou, ak by nebola aj naším čistým svedomím vytvoreným z odpustenia a lásky. A tie žiadna z vašich stratégií Ničoty nikdy nezlomí.

V očakávaní sviatkov pokoja sme v piatok 18. 12. 2015 ako redakcia ZEM&VEK zaslali tento list týmto konkrétnym ľuďom: Doc. JUDr. Robert Fico, CSc., Úrad vlády SR Ing. Andrej Kiska, Kancelária prezidenta SR Ing. Peter Pellegrini, Kancelária predsedu NR SR J. Liam Wasley, chargé d'affaires, Veľvyslanectvo Spojených štátov amerických v SR J. E. Zvi Aviner Vapni, Veľvyslanectvo Štátu Izrael v SR J. E. Andrew John Garth, Veľvyslanectvo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v SR J. E. Dr. Thomas Götz, Veľvyslanectvo Spolkovej republiky Nemecko v SR J. E. Didier Lopinot, Veľvyslanectvo Francúzskej republiky v SR J. E. Lin Lin, Veľvyslanectvo Čínskej ľudovej republiky v SR J. E. Shri Param Jit Mann, Veľvyslanectvo Indickej republiky v SR J. E. Alexej Fedotov, Veľvyslanectvo Ruskej federácie v SR

SME TU VĎAKA VÁM

Z PREDAJA V STÁNKOCH A NÁKUPNÝCH CENTRÁCH NÁM NEOSTÁVA TAKMER NIČ. ODMIETLI SME REKLAMU AJ AKÚKOĽVEK INÚ PODPORU – SME SKUTOČNE NEZÁVISLÍ. TOMUTO ŠTÁTU PLATÍME 11-KRÁT VYŠŠIE DANE Z PRÍJMU AKO TRI VEĽKÉ SÚKROMNÉ TELEVÍZIE DOKOPY (MARKÍZA, JOJ, TA3), HOCI OPROTI NIM MÁME 370-NÁSOBNE NIŽŠIE TRŽBY. NIE PREDAJ V STÁNKOCH, ALE IBA VAŠE PREDPLATNÉ NÁM UMOŽŇUJE NAĎALEJ PRACOVAŤ A PREBÚDZAŤ NOVÉ VEDOMIE. PROSÍME, PODRŽME SA NAVZÁJOM. MÉDIUM – VYDAVATEĽ/DRŽITEĽ LICENCIE NOVÝ ČAS (RINGIER)

PREDPLATNÉ ČASOPISU ZEM&VEK NA ROK 2016 PREDPLATIŤ SI NÁS MÔŽETE PROSTREDNÍCTVOM E-MAILU: ZEMAVEK@ZEMAVEK.SK TELEFÓNNEHO ČÍSLA: 0915 895 328 ALEBO ONLINE: WWW.ZEMAVEK.SK/PREDPLATNÉ

CELOROČNÉ PREDPLATNÉ: 33,60 € PREDPLATNÉ FEBRUÁR – DECEMBER: 30,80 € POLROČNÉ PREDPLATNÉ: 16,80 € (vrátane poštovného)

Zo srdca Vám ďakujeme.

ZAPLATENÁ DAŇ Z PRÍJMOV (2013)

VÝNOSY

ZISK/STRATA PRED ZDANENÍM

1 150 267

29 844 348

5 406 979

PLUS 7 DNÍ (SPOLOČNOSŤ 7 PLUS)

411 602

26 361 022

1 364 651

RÁDIO EXPRES (D.EXPRES)

167 424

988 624

605 878

SME (PETIT PRESS)

159 763

24 983 434

761 609

TREND (TREND HOLDING)

23 921

2 437 298

110 882

KATOLÍCKE NOVINY (SPOLOK SV. VOJTECHA)

19 003

1 578 153

51 117

ZEM & VEK (SOFIAN)

6 939

252 299

22 968

FUN RÁDIO (RÁDIO)

1 913

2 179 889

5 716

598

62 030 053

-19 979 943

MARKÍZA (MARKÍZA SLOVAKIA) HOSPODÁRSKE NOVINY (ECOPRESS)

6 153 836

-1 094 321

TA3 (C.E.N.)

7 282 298

-108 672

ŠPORT (ŠPORT PRESS)

2 967 700

-171 821

LUMEN (RADIO LUMEN)

175 373

-68 449

JOJ (MAC TV)

22 860 120

-768 905

FORBES (BUSINESS CONSULTING AND MEDIA)

1 474 179

160 316

PRAVDA (PEREX)

11 373 590

-193 549

.TÝŽDEŇ (W PRESS)

1 446 380

155 852

EXTRA PLUS (MEDIALIS)

94 475

-44 259

Zdroj: Ministerstvo financií Slovenskej republiky

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

BOJ PROTI OTEPĽOVANIU AKO BIZNIS

ni krvavý novembrový teroristický útok, ktorý zanechal v Paríži 130 mŕtvych a vyše 350 ranených, neprinútil OSN ako organizátora Globálnej konferencie o klimatických zmenách odložiť, zrušiť alebo preniesť toto obrie podujatie z vystrašeného Paríža inam. Francúzska vláda zaviedla po celej krajine výnimočný stav a nakomandovala do parížskych ulíc po zuby vyzbrojené policajné a vojenské hliadky. Výstavisko Le Bourget pri rovnomennom letisku na severnom okraji Paríža, kde sa bezmála dvojtýždňová extravagancia konala, sa upravilo na nedobytnú pevnosť, aby sa vysokopostaveným potentátom z takmer dvoch stoviek krajín a teritórií planéty neskrivil ani vlások na hlave. Na najväčšiu konferenciu o klimatických zmenách v dejinách sa dostavilo 25-tisíc registrovaných delegátov zastupujúcich aj medzinárodné inštitúcie, nadnárodné korporácie a mimovládne organizácie. Napĺňanie grandiózneho projektu krstných otcov rámcovej dohody OSN o klimatických zmenách United Nations Framework Convention on Climate Change (UNFCCC) z roku 1992 sa posunulo vo francúzskej metropole do predposledného štádia. V poradí 21. konferencia účastníckych strán (v angličtine Conference of Parties – odtiaľ skratka COP21) porodila dohodu, a to nie hocijakú. Táto sa stane univerzálne platnou a medzinárodno-právne záväznou, akonáhle ju ratifikuje aspoň 55 krajín produkujúcich 55 % globálnych emisií skleníkových plynov. Dodatok k dohode síce v článku 28 oprávňuje signatárske štáty na odstúpenie od zmluvy do troch rokov po jej vstupe do platnosti, ale sotva možno očakávať, že by si to niekto trúfol (azda iba s výnimkou USA alebo Číny). Nadnárodný kapitál a vysmiati bankári z Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky (SB) si 12. decembra nadránom po uzavretí parížskej dohody mädlili ruky.

Podpísalo ju všetkých 195 signatárskych strán UNFCCC. Šéfka MMF Christine Lagardová žiarila nadšením a dohodu označila za zásadný krok vpred. Zdôraznila, že vlády sveta teraz musia prejsť od slov k činom a za kľúčové označila stanovenie cien za uhlík, ktorý je súčasťou skleníkových plynov. Nezabudla pripomenúť, že tak treba urobiť čo najskôr. Radosť neskrýval ani prezident Svetovej banky Jim Kim Yong. Podľa jeho slov dohoda „odráža ašpirácie a dôležitosť zachovať našu planétu pre budúce generácie“. Podobne ako jeho kolegyňa z MMF, aj on vyzval na mobilizáciu financií a realizáciu národných klimatických plánov. Obom týmto finančníckym manažérom ide o to, aby sa zapojili do spravovania a distribúcie finančných tokov, keď začnú tiecť z rozvinutých do rozvíjajúcich sa krajín. Vraj na podporu opatrení na ochranu klímy v rozvojových štátoch. Od roku 2020 minimálne sto miliárd dolárov ročne. Deklarovaným poslaním dohody je obmedziť globálne otepľovanie do konca storočia v porovnaní s predindustriálnym obdobím maximálne o 2 °C. Znamená to, že téza o globálom otepľovaní, voči ktorej rástli pochybnosti, a preto sa nahradzovala elastickým pojmom klimatických zmien, sa vracia ako právne podchytená axióma. Na dohode prekvapí skutočnosť, že v nej nenájdeme slovo „korporácia“. Signatármi dohody sú štáty, a tie ponesú zodpovednosť za emisie produkované na svojom území. Ako si poradia s korporáciami vypúšťajúcimi škodliviny, ostane na nich. Môžu sa ich pokúšať regulovať. Nie však proti vôli korporácií, najmä tých nadnárodných a ich kartelov. Stačí si všímať, ako si korporácie v tichosti pripravujú v transregionálnych zmluvách TTIP a TTP podriadenie štátov. Ak štát sprísni ekologické predpisy a emisné normy, vyhradzujú si právo pohnať ho za ohrozenie ziskov pred arbitrážny súd.

PUTIN ODPOVEDÁ

Ruský prezident Vladimir Putin usporiadal 17. decembra v poradí už jedenástu výročnú tlačovú konferenciu. Vyše trojhodinové stretnutie s novinármi prenášali v živom prenose viaceré televízne a rozhlasové stanice. Transkripcia v ruštine a v anglickom preklade je na webovej stránke Kremľa

www.kremlin.ru, kde sa dá stiahnuť aj plný video záznam. Táto dostupnosť je v podmienkach návratu studenej vojny a jej informačného frontu nesmierne dôležitá pri overovaní presnosti prekladu prezidentových citátov a objasňovaní kontextu. Práve ten chýba v cudzojazyčných médiách, ktoré musia z časových a priestorových dôvodov selektovať, a nie vždy zostručňujú nezaujatým spôsobom. Tridsaťdva z 1390 akreditovaných novinárov položilo hlave Ruskej federácie v Georgievskej sále Kremľa 47 otázok. Domáce publikum zaujímal stav ruského hospodárstva duseného sankciami Západu a umelo stláčanými cenami ropy na svetových trhoch. Dozvedelo sa, že valorizácia starobných dôchodkov nepokryje inflačný rast. Náklady na prítomnosť ruského bojového letectva a servisno-logistických útvarov v Sýrii sú vraj pre štátny rozpočet únosné. Putin naznačil, že vojenská letecká kampaň v Sýrii poskytuje ruským vzdušným a vesmírnym vojenským zložkám príležitosť testovať nové technológie a stratégie v praxi. Produkcia ruského zbrojného priemyslu (to priamo nepovedal) overená v ohni bojov sa bude lepšie predávať v zahraničí. Najviac zaujala asi prezidentova skepsa o možnosti skorého zlepšenia vzťahov s Tureckom, ktoré zostrelilo ruský bombardér nad územím Sýrie. „Na medzinárodnej úrovni je súčinnosť Moskvy s Ankarou takmer nemožná,“ konštatoval s povzdychom.

RUSKO-UKRAJINSKÉ OCHLADENIE

Rusko pozastavuje od 1. januára dohodu o voľnom obchode s Ukrajinou. Moskva od jesene 2013 upozorňovala, že ju Kyjev k takémuto opatreniu prinúti, ak uzavrie s Európskou úniou dohodu o voľnom obchode v rámci zmluvy o pridružení k EÚ. Táto otázka rozštiepila ukrajinskú spoločnosť, keď vtedajší prezident tesne pred podpisom pripravených dokumentov požiadal Brusel o čas na rozmyslenie. Viktor Janukovyč si tým vznietil zápalnú šnúru pod sudom pušného prachu, ktorý už predtým vrchovato naplnili strojcovia Euromajdanu. Moskva považuje svoje dávno avizované rozhodnutie za defenzívny krok, ktorý má zabrániť zaplaveniu ruského trhu tovarmi z EÚ dovážanými bezcolne cez Ukrajinu. „Ukrajina nemôže mať horšie podmienky ako iní naši partneri, ale, samozrejme, od 1. januára 2016 nebude môcť využívať akékoľvek výhody v obchodovaní Ruskom,“ povedal prezident Putin 17. decembra počas stretnutia s novinármi v Moskve. Zároveň upozornil na obchodné ochladenie s Ukrajinou od 1. 1. 2016: „Od tohto dňa nebudeme rátať s Ukrajinou ako s členom Spoločenstva nezávislých štátov. Dnes sú medzi našimi krajinami nulové tarify. V budúcom roku to bude asi šesť percent.“ Ukrajina 18. decembra uvalila moratórium na splatenie úveru, ktorý jej Rusko v novembri 2013 po-

skytlo nákupom ukrajinských dlhopisov v hodnote troch miliárd dolárov. Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk bohorovne oznámil, že moratórium bude platiť „do prijatia našich reštrukturalizačných návrhov alebo do príslušného súdneho rozhodnutia“. Kyjev tak chce naďalej tlačiť na Moskvu, aby sa správala ako iní veritelia, ktorí s ním uzavreli dohody o reštrukturalizácii iných dlhov, umožňujúcej 20-percentný odpis a predĺženie splatnosti.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

POĽSKO SI RAZÍ VLASTNÚ CESTU

Nová jednofarebná poľská vláda strany Právo a spravodlivosť (PiS) si začína vyhradzovať vlastnú, národne orientovanú politickú líniu. Servilnosť predchádzajúcej garnitúry voči Bruselu, z ktorej vzišiel druhý predseda Európskej rady Donald Tusk, viditeľne mizne. Nová ministerská predsedníčka Beata Szydlová šokovala bruselskú eurokraciu i domácich euroúniových lojalistov odstránením vlajky

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

kávanie (diplomatický výraz pre požiadavku), že Schulz s takýmito výrazmi prestane a ospravedlní sa. V priebehu decembra začala protivládna euroúniová opozícia organizovať vo Varšave a v iných poľských mestách víkendové demonštrácie. Na ulice sa však vyrojili aj stúpenci národného kurzu vlády a upozorňujú, že protivládne pouličné akcie nesú prvky technológie euromajdanov.

ČÍNA SA DOČKALA

Mariusz Błaszczak

EÚ z budovy Sejmu. Modrá zástava s dvanástimi zlatými hviezdami zmizla aj zo sály na úrade vlády, kde sa zvyknú konať medzinárodné tlačové konferencie. Tým sa chýry o údajnej protieurópskej (rozumej protieurocentristickej) nálade vo vládnych kruhoch rozleteli po svete. Nový minister vnútra Mariusz Blaszczak podráždil sociálnych inžinierov v Bruseli, ktorí presadzujú zavedenie povinných kvót na prerozdeľovanie migrantov tým, že označil rozhodnutie predošlého kabinetu Ewy Kopaczovej prijať sedemtisíc azylantov za chybu. Domáce a zahraničné médiá hlavného prúdu broja proti „neposlušnej Beate“ od prvých dní jej úradovania. V Európskom parlamente (EP) jej predhadzujú odklon od zásad modernej liberálnej demokracie, príklon k pravicovému populizmu a nábeh k centralizácii moci. Za možno ešte väčší hriech 52-ročnej vyštudovanej etnografky považujú jej údajnú snahu o zvýšenie hospodárskej sebestačnosti Poľska. Predseda EP Martin Schulz šokoval Poliakov na štátom financovanej rozhlasovej stanici Deutschlandfunk výrokom, že „to, čo sa odohráva v Poľsku, má povahu štátneho prevratu“. Premiérka Szydôová zareagovala vrtko ako šidlo a v tom istom Deutschlandfunku vyslovila oča-

Medzinárodný menový fond konečne uzná i navonok postavenie Číny ako hospodárskej veľmoci tým, že zaradí čínsky jüan do svojho koša svetových rezervných mien. Čínske platidlo sa tak od 1. októbra 2016 pridá k americkému doláru, euru, britskej libre a japonskému jenu. Svetová finančná inštitúcia so sídlom vo Washingtone už pred piatimi rokmi rozhodla

o reforme podielnickej štruktúry v MMF, čo zmení aj hlasovacie práva v prospech nastupujúcich hospodárskych veľmocí kalibru Číny a Indie. Tlak oboch týchto ázijských obrov, Ruska a Brazílie na šéfku MMF začínal byť neudržateľný. Naplneniu rozhodnutia však bránil Kongres Spojených štátov, ktoré požívajú v MMF právo veta. Senát USA 19. decembra pod váhou dvoch hlavných okolností odobril reformy MMF. Prvou je objektívne stúpajúca váha čínskeho hospodárstva a kapitálu vo svete. Druhá súvisí so strategickým zámerom USA zabrániť prehlbovaniu čínsko-ruskej hospodársko-politickej osi ohrozujúcej doterajší finančno-hospodársky poriadok unipolárne usporiadaného sveta.

Čína získa podiel 6,1 % (oproti súčasným 3,8 %) na hlasovacích právach členov MMF. Podiel jednotlivých piatich rezervných mien v koši MMF bude nasledujúci: čínsky jüan 10,92 %, britská libra 8,09 % (dosiaľ 9,4 %), japonský jen 8,33 % (dosiaľ 9,4 %), euro 30,93 % (dosiaľ 37,4 %) a americký dolár 41,73 % (dosiaľ 41,9 %). Tieto čísla ukazujú výrazný pokles eura, a tým aj váhy a prestíže Európskej únie ako svetového hráča a potenciálneho súpera USA alebo Číny.

CENZÚRA BEZ OKOLKOV

Nenávistné príspevky a komentáre xenofóbnej a rasistickej povahy budú spoločnosti Facebook, Twitter a Google v Nemecku mazať do 24 hodín. Dohodla sa na tom nemecká vláda s troma najväčšími sociálnymi sieťami, údajne vzhľadom na vzostup názorov napádajúcich na sociálnych sieťach vládnu migračnú politiku a migrantov. Potiaľ suchý jazyk správ tlačových agentúr a mienkotvorných médií. Minister spravodlivosti Heiko Maas pritom používa výraz Hassparolen, t. j. nenávistné slová, výrazy, výroky či heslá, no na mysli má aj také, ktoré tento terminus technicus najnovšie zahŕňa, čiže aj kritické a nesúhlasné. Medzi prejavmi nenávisti a obyčajnou kritikou, nespokojnosťou, polemikou či odmietaním politiky vlády

aaaaa

však môže existovať priepastný rozdiel. Ten začnú posudzovať odborné pracovné skupiny v Nemecku na základe konkrétnych sťažností. Doterajšia samokontrola, t. j. autocenzúra na nemeckojazyčnom Facebooku vraj bola natoľko nepostačujúca, že nemecká prokuratúra začala vyšetrovanie európskeho šéfa spoločnosti Martina Otta pre zlyhanie pri odstraňovaní

rasistických príspevkov. Nová dohoda povzbudzuje užívateľov internetu, mimovládne organizácie a protirasistických aktivistov, aby nahlasovali výroky, ktoré sa im javia rasistické, xenofóbne alebo inak nevhodné, týmto pracovným skupinám. Budú pôsobiť vo všetkých troch menovaných internetových spoločnostiach.

BAŠTA ĽAVICE V JUŽNEJ AMERIKE PRELOMENÁ

Po páde Cristiny de Kirchnerovej, ktorá v novembrových argentínskych prezidentských voľbách zastupovala ľavý stred, zlomil nápor pravice v decembrových parlamentných voľbách aj Venezuelu. Na rozdiel od lavírujúcej Argentíny bola výrazne socialistická a tvorila politickú baštu celej juhoamerickej ľavice. Inšpirovala viaceré juhoamerické krajiny k rozvíjaniu ľavicovej sociálnej politiky v prospech nízkopríjmových vrstiev obyvateľstva a bola tŕňom v oku nadnárodnému kapitálu. Vládny blok nazývaný Oficialismo, zložený zo Zjednotenej socialistickej strany (PSUV) a jej menších spojencov, utrpel 6. decembra kolosálnu prehru, keď socialisti získali v 167-člennom Národnom zhromaždení iba 55 mandátov oproti doterajším 99. Pravicová koalícia Okrúhly stôl demokratickej jednoty (MUD) bude mať 109 parlamentných kresiel a na jej strane budú hlasovať v novom legislatívnom období aj traja poslanci zastupujúci pôvodné indiánske obyvateľstvo. So 112 hlasmi bude disponovať dvojtretinovou väčšinou a 5. januára sa pustí do plnenia avizovaného predsavzatia presadiť referendum o odvolaní socialistického prezidenta Nicolása Madura, ktorý by ináč úradoval do roku 2019. Volebné fiasko Madurových socialistov, ktorých vedie od úmrtia charizmatického Huga Cháveza v marci 2013, zapríčinil prudký pád cien ropy, hlavného vývozného artikla Venezuely a z toho vyplývajúce hospodárske ťažkosti petrodolárovej socialistickej republiky. Nespokojnosť obyvateľstva šikovne podnecovali opoziční aktivisti, ktorí sa opakovane pokúšali vyprovokovať v krajine farebnú revolúciu. (ps)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

AKO BYŤ UŽITOČNÝ V BOJI PROTI ISLAMSKÉMU ŠTÁTU

redseda vlády SR Robert Fico v reakcii na parížske udalosti podotkol, že sa napĺňa najhorší scenár obrovských bezpečnostných rizík spojených s migračnou krízou. Očakáva, že v tejto súvislosti pôjdu emócie bokom a bude treba pristúpiť k oddeleniu ľudí utekajúcich pred vojnou od ekonomických migrantov, ktorých treba z Európy vytlačiť. O nevyhnutnosti spoločného vojenského riešenia hrozby zo strany ISIL formou spolupráce a vzájomnej koordinácie USA, Ruska a Francúzska (krajín, ktoré v Sýrii podnikajú nálety) sú okrem neho presvedčení stranícki lídri Andrej Danko (SNS) či Pavol Frešo (SDKÚ-DS), ktorý považuje vojenské riešenie za spoločnú vec EÚ a v prípade dohody by sa k nej SR mala pripojiť. Teroristické útoky v Paríži sú podľa neho jasným signálom toho, že sa začala vojna proti Európe. Šéf kabinetu je o niečo zdržanlivejší. Po zasadnutí Bezpečnostnej rady SR 18. 11. vyhlásil, že bez mandátu na základe medzinárodného práva sa na vojnových misiách v Sýrii zúčastňovať nebudeme. Na žiadosť Francúzska v súvislosti s aktivovaním článku 42.7 Zmluvy o EÚ, podľa ktorého majú ostatné štáty „povinnosť poskytnúť pomoc a podporu“ členskej krajine, ak sa stane obeťou útoku, sme však pripravení zareagovať. „Slovensko má na niektoré aspekty migračnej krízy možno iný názor ako niektoré krajiny, ale určite bude solidárne,“ uviedol Fico s tým, že by mohlo ísť o mierové použitie vojenských síl s cieľom vytvoriť v Sýrii oblasť, kde by sa mohli utečenci bezpečne sústreďovať. „My nie sme schopní viesť vojnu ako krajina. Ale máme ženistov, profesionálov, ktorí vedia odstraňovať míny, výbušniny, máme ľudí, ktorí vedia pomáhať pri rekonštrukcii mostov, železníc, máme dobrých zdravotníkov, pripravenú poľnú nemocnicu, ktorú môžeme okamžite poskytnúť,“ konkretizoval predseda vlády spôsoby, ako by sme mohli byť užitoční.

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

DVOJTVÁRNOSŤ OPOZÍCIE VOČI MIGRANTOM A TERORISTOM

Napriek tomu, že delenie vnútropolitickej scény na koalíciu a opozíciu v migračnej otázke nefunguje, stáva sa aj ona vďačným motívom predvolebnej rétoriky. „Vláda štyri roky spala. Robert Fico dnes volá po akcii, označuje bezpečnosť za prioritu, pripravuje antiteroristický balíček. Ide o toho istého premiéra, ktorý ešte vlani spochybňoval zvyšovanie výdavkov na obranu, dokonca ich označil za bláznovstvo,“ tvrdí exminister obrany a poslanec NR SR Martin Fedor (Sieť). Pre Bélu Bugára (Most-Híd) je

cítia aj poskytovatelia internetových domén a prevádzkovatelia alternatívnych stránok. Na rozdiel od mainstreamových prinášajú totiž také pohľady na geopolitické dianie, ktoré môžu byť pri troške zlomyseľnosti označené za „propagáciu politického extrémizmu“. Na zrušenie prevádzky predmetnej stránky postačí, ak sudca vyhovie podnetu SIS. „Návrh vychádza z premisy, že úspešnosť boja proti terorizmu je podmienená včasnou identifikáciou podozrivých aktivít a flexibilnou spoluprácou medzi bezpečnostnými zložkami,“ zdôvodňuje predkladateľ potrebu novelizácie legislatívy, od ktorej očakáva výrazné zníženie tzv. samoradikalizácie.

nezaostával. Na margo žaloby za rozhodnutie o povinných kvótach uviedol, že „pokiaľ si vláda myslí, že má argumenty, tak bolo jej právom ju podať“. Bez toho, aby prezradil, čo si o argumentoch vlády myslí on, pripomenul, že „treba ukázať solidaritu a dbať na to, aby migračná kríza nerozdeľovala EÚ“.

PODMIEŇUJÚ SELEKTÍVNU HUMANITU ZAHRANIČNÉ GRANTY?

V noci z 10. na 11. 12. pristál na košickom medzinárodnom letisku špeciál so 149 asýrskymi utečencami z Iraku. Podľa hovorcu rezortu

PREZIDENTKA CHORVÁTSKA SI POROZUMELA S KISKOM

Tak ako počas júnového 10. medzinárodného bezpečnostného fóra GLOBSEC, aj tentoraz prijal prezidentku Chorvátska Kolindu Grabarovú Kitarovićovú jej slovenský kolega Andrej Kiska. Obaja sa zhodli, že povinné kvóty spájanie terorizmu a krízy s migrantmi nemiestne. „Zavádzanie princípu kolektívnej viny voči jednej skupine do demokratickej spoločnosti nepatrí. Vládna strana pokračuje v šírení strachu a zneužíva teroristické útoky na svoju kampaň,“ zjednodušuje Bugár. Ani šéf SDKÚ-DS Pavol Frešo sa nevyhol alibistickej dvojtvárnosti. „Je nezmyslom tvrdiť, že každý moslim či utečenec je automaticky potenciálny terorista,“ zdôrazňuje. Podľa neho Európu ovládol strach z utečencov a z teroristov, ide však o dve odlišné veci.

PREVÁDZKOVATELIA ALTERNATÍVNYCH STRÁNOK SÚ ZNEPOKOJENÍ

Novely nedávno schválených antiteroristických zákonov pôsobia rozumne a účelne. Kto by už bol proti posilneniu bezpečnosti SR voči vonkajšiemu ohrozeniu? Kontroverzia vylepšenej legislatívy však spočíva v niečom inom – v jej potenciálnej zneužiteľnosti. Exminister obrany Ľubomír Galko hovorí dokonca o policajnom štáte, ak by sa navrhovaný stav zakonzervoval ústavnou väčšinou na dlhé roky. Znepokojenie

Kolinda Grabarová Kitarovićová a Andrej Kiska

na prerozdelenie utečencov v Európe nie sú dobré, pretože sa nezameriavajú na podstatu. Komplex ďalších tvrdení, ktoré na konferencii v Bratislave 9. 12. odzneli, už obsahoval navzájom sa vylučujúce časti. Napríklad súhlas či odmietnutie povinných kvót v podobe, ako ju v septembri schválili ministri vnútra, je podľa chorvátskej líderky „suverénnym rozhodnuaaaaaa tím členských krajín EÚ, ku ktorému dospejú na základe toho, či sú schopné aplikovať ich v praxi“. Vzápätí dodala, že treba „nájsť spoločný európsky prístup, lebo čiastkové riešenia nikam nevedú“. V ambivalentnosti konštatovaní jej hostiteľ z Grasalkovičovho paláca príliš

15 vnútra Ivana Netíka prišlo na Slovensko 25 kresťanských rodín. Zmienka o „niekoľkomesačnom ubytovaní“ v mainstreamových médiách mala Slovensko upokojiť. Zabudlo sa však hneď objasniť, že niekoľko mesiacov (možno až dva roky) bude trvať len „úvodný integračný proces“ v humenskom azylovom tábore, z ktorého sa potom utečenci budú presúvať do zariadení Nitrianskej diecézy. „Zatiaľ čo sa svet potichu pozerá, ich starobylé kostoly a kláštory sú ničené, ich deti predávané do otroctva, ich majetok konfiškovaný a tí, ktorí prežili, čelia vydieraniu, únosom a stínaniu hláv,“ povedal šéf organizácie Mercury One’s Nazarene Fund Glenn Beck. Humanita a poskytnutie pomoci tým, ktorí sú v núdzi, je čin hodný obdivu. Aj slovenské menej majetné rodiny by podobné gesto, napríklad len v podobe nového bývania zadarmo, určite s radosťou prijali. V tomto prípade by však „odborníci na ľudské práva“ a frázovité figúry nezinkasovali bohaté zahraničné dotácie. A tak sa ponúka otázka, nakoľko je selektívna humanita podmienená zahraničnými grantmi. (jup, md)

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Peter Čalovka

POKUS O „ZOSTRELENIE“ RUSKA

A PUTINOVE ŤAHY P

odľa súčasného vývoja udalostí vo svete je zrejmé, že hoci si väčšina ľudí myslela, že studená vojna už skončila, nie je to tak. Studená vojna prerástla do vojny za hegemóniu nad svetom. Samozrejme, existuje viacero modelov, ako by toto nové usporiadanie sveta malo vyzerať, ale takmer všetky alternatívy počítajú s Ruskom ako surovinovou základňou pre jedného exkluzívneho svetového hegemóna, prípadne jeho užší klub. Pripomeňme si niekoľko citátov: Zbigniew Brzezinski, poradca prezidentov Johnsona a Cartera: „Nový svetový poriadok pod hegemóniou USA sa buduje proti Rusku, na úkor Ruska a na troskách Ruska.“ Bill Clinton, americký prezident: „Posledných desať rokov naša politika voči ZSSR a jeho spojencom presvedčivo ukázala správnosť nami zvoleného kurzu na odstránenie jednej z najsilnejších veľmocí sveta a aj najsilnejšieho svetového vojenského bloku. Tým, že sme využili prehmaty ruskej diplomacie, prehnanú sebaistotu Gorbačova a jeho okolia vrátane tých, ktorí otvorene zaujali proamerickú pozíciu, sme dosiahli to, čo sa chystal urobiť prezident Truman so Sovietskym zväzom pomocou atómovej bomby. Avšak s jedným podstatným rozdielom – my sme získali surovinový bonus – štát, ktorý nebol zničený atómovou vojnou, a ktorý by sme v opačnom prípade museli prácne vybudovať... Ak tieto úlohy vyriešime, potom nás najbližších desať rokov (povedané 25. októbra 1995) čaká doriešenie nasledovných cieľov: rozčlenenie Ruska na malé štáty prostredníctvom regionálnych vojen, podobných tým, aké sme zorganizovali v Juhoslávii; konečné rozbitie

vojensko-priemyselného komplexu a ruskej armády; nastolenie režimov v republikách odštiepených od Ruska, ktoré potrebujeme. Áno, dovolili sme Rusku byť mocnosťou, ale impériom môže byť iba jeden štát – USA.“ Henry Kissinger, poradca prezidenta Nixona, diplomat (laureát Nobelovej ceny za mier za rok 1973): „Rozpad ZSSR – to bola najväčšia udalosť súčasnosti a Bushova administratíva prejavila svojím prístupom pri riešení tohto problému neuveriteľné nadanie... Ja by som v Rusku videl radšej ako úsilie o zachovanie jednotného, silného a centralizovaného štátu – chaos a občiansku vojnu.“ John Major, ministerský predseda Veľkej Británie: „... funkcia Ruska po prehratí studenej vojny je poskytovať nerastné zdroje pre blahobytné krajiny. Na to im stačí nejakých 50 – 70 miliónov ľudí.“ Margaret Thatcherová, ministerská predsedníčka Veľkej Británie: „Na území Ruska je ekonomicky opodstatnená existencia populácie 15 miliónov ľudí.“ Zmyslom geopolitickej stratégie USA voči Rusku sa po roku 2000 stalo vyvolanie konfliktu medzi Ruskom a islamským svetom. Viac-menej to isté je nachystané pre Čínu, ale až v druhom rade. V skutočnosti sa džihád proti Rusku začal už v deväťdesiatych rokoch na Kaukaze, najmä v Čečensku, ako import islamistickej revolúcie formou zahraničnej intervencie. Na postavenie islamského svetu proti Rusku treba v prvej fáze odstrániť všetky svetské režimy v moslimskom svete. Také režimy boli svojho času v Iráne (ešte za vlády šacha), v Líbyi, v Iraku

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

18 a v Sýrii. Hovoríme o režimoch predstavujúcich prosperujúce a ekonomicky i sociálne silné štáty, ktoré boli zároveň oporou stability vo svojich regiónoch. V následnej fáze treba tieto rozpadnuté režimy islamizovať. Tým vzniknú ohniská destabilizácie v regióne, nespokojní obyvatelia v bezvýchodiskovej situácii a medzinárodné liahne pre bojovníkov džihádu. Ďalším krokom je zjednotenie džihádu pod vlajkou Islamského štátu. Tu existujú dva modely, ktoré sa už v dejinách moslimského sveta úspešne realizovali. Jedným je kalifát a druhým je osmanský sultanát. Čiže islamistický štát pod vedením náboženského vodcu – kalifa, alebo Bohom podporovaného svetského vodcu – sultána. Počas Osmanskej ríše sultanát absorboval do svojej ríše Byzanciu, Grécko, Balkán so Srbskom, Bulharskom a Rumunskom, severnú Afriku a takmer celý Blízky východ, Európu až po južnú časť Uhorska. Projekt Osmanskej ríše sa v súčasnosti znovu vracia do života prostredníctvom Turecka. Jeho politická elita sama seba nazýva neoosmanmi. Nový premiér Ahmet Davutoglu tento fakt neskrýva: „Sme neoosmani. Musíme sa

zaoberať susednými štátmi. A dokonca ideme do Afriky.“ Novodobý praotec Turkov Atatürk budoval po rozpade Osmanskej ríše svetský štát, a dokonca nejaký čas uvažoval, či v rámci europeizácie nebude pre Turecko lepšie prijať kresťanstvo ako štátne náboženstvo. Atatürk, ktorý z duše nenávidel islam, uvažoval nad pravoslávnou tureckou cirkvou s vlastným patriarchom, pretože ako vlastenec nepripúšťal cudzinca ako hlavu tureckej cirkvi (bol zásadne proti katolicizmu). To by znamenalo kompromisy na strane patriarchátu pravoslávnej cirkvi v Grécku, odstúpenie od helenistických koreňov a otvorenie sa novému smerovaniu tureckého pravoslávia. V rámci príprav bola mimochodom založená misionárska turecká pravoslávna cirkev, ktorá začala intenzívne pracovať na prekladoch príslušných svätých textov a organizovala turecké liturgie, avšak bez požehnania príslušného patriarchu, iba za podpory novej tureckej vlády. Skončilo to tichou vojnou medzi konštantínopolským patriarchom a tureckou vládou, intrigami a nakoniec fiaskom celého projektu.

Nástrojom na súčasné vzkriesenie tzv. osmanizmu, s ktorým sa Turecko absolútne netají, je Moslimské bratstvo – medzinárodná islamizujúca organizácia, ktorá pôsobí na území Blízkeho východu, Afriky i Ruska a je vysunutou rukou tureckej geopolitiky. Líniu islamizácie formou kalifátu podporuje Saudská Arábia. Oba tieto smery si navzájom konkurujú. V Egypte bol konflikt medzi týmito prúdmi najmarkantnejší, pretože voľby vyhrali Moslimskí bratia, ale Saudská Arábia zafinancovala vojenský puč, ktorý postavil do čela štátu generála al-Sisiho, a ten dal vládu Moslimských bratov do väzenia. Ak do toho primiešame plynárenské ambície Kataru a jeho geopolitickú hru o rozbitie Sýrie kvôli plynovodu, dostávame veľmi približný a zjednodušený obraz situácie, do ktorej odrazu vojensky vstúpilo Rusko, aby na poslednú chvíľu zachovalo Sýriu pred rozpadom na spôsob Líbye alebo novodobej kolonizácie v štýle Iraku. Vojenské zásahy Ruska v Sýrii sa ukázali byť natoľko úspešné, že tieňová svetová opozícia nevydržala a spoza oceánu sľúbila, že „ruské lietadlá začnú padať“. Tak padlo ruské dopravné lietadlo vezúce späť do vlasti turistov z Egypta. Po prípade so zostreleným malajzijským lietadlom nad Ukrajinou sa dostávame do historickej etapy, keď sa zostreľovanie lietadiel s civilnými pasažiermi začína používať ako prostriedok tlaku v geopolitike. Následne Turecko, člen NATO, zostrelilo ruský vojenský bombardér SU-24 a tureckí militanti čakajúci na zemi v oblasti spadnutého lietadla, zabili dvoch ruských vojakov. To, čo sa predtým javilo ako síce plnohodnotná, ale regionálna vojna na Blízkom východe, vedená v zastúpení najatými žoldniermi, kde bojovala proti Sýrii Saudská Arábia, Izrael, Turecko, Katar, Irán, Jordánsko, SAE a iní, sa vstupom Ruska na oficiálne pozvanie prezidenta Sýrie al-Asada zmenilo na tretiu svetovú vojnu. Izrael a Turecko predtým bojovali v Sýrii priamo, ale aj oni sú zástupcovia silnejších mocností v pozadí. Zmyslom celého tohto chaosu netransparentných vojnových operácií je geopolitický cieľ v pozadí – eliminovať konkurentov USA. Bavíme sa o realite, ktorá má už doteraz na svedomí státisíce mŕtvych po celom svete (Sýria, Irak, Afganistan,

Ukrajina...). A niektorí hlavní aktéri sú nositeľmi Nobelovej ceny za mier! A Slovensko, ako plnohodnotný člen NATO, nesie kolektívnu spoluzodpovednosť za tieto stratené ľudské životy v podobe civilných obetí, utečencov a zničených osudov celých národov. Situácia začína byť veľmi vážna, pretože prezident Putin nedávno vyhlásil: „Chcem upozorniť každého, kto by sa ešte raz pokúsil zorganizovať akúkoľvek provokáciu proti našim vojakom... Dal som príkaz konať maximálne nekompromisne. Každý cieľ, ktorý bude ohrozovať ruské vojenské zoskupenie alebo našu pozemnú infraštruktúru, bude okamžite zničený.“ Západ začína brať ťahy najvyššieho veliteľa ruskej armády (Putina) vážne a začína si uvedomovať, že produkcia ruského „vojenského priemyselného komplexu“ určená pre vojenské cvičisko v Sýrii priniesla priveľa prekvapení, než aby ich Západ dokázal v dohľadnej dobe adekvátne spracovať. Putin koná rýchlo, podľa princípu – ak sa na teba chystajú a nedá sa tomu vyhnúť, udri prvý. Lebo pakt Molotov – Ribentrop stál ZSSR takmer existenciu. Podobne sa vyvíjal osud ústneho paktu Reagan – Gorbačov. Rusko dnes nestíha mapovať nové základne NATO pri svojich hraniciach. Ale kým sa NATO trochári pri ruských hraniciach a masíruje si svoje ego, Putin obsadil Arktídu, buduje svoje základne na tomto kontinente a stáva sa tam strategickým hráčom. Američanom to začína zapínať, určite aj prekážať, ale je trochu neskoro. Arktída sa veľmi podobá Blízkemu východu: veľa ropy, veľa plynu, alternatívna a lacnejšia námorná prepravná cesta. Nie je tam však teplo ako na Strednom východe, teploty sú tam podobné, ale v mínusovej časti stupnice. Na tú sú Rusi zvyknutí. Možno zatiaľ ako jediní. Medzitým Islamský štát obsadil niekoľko provincií v Afganistane a je celkom zrejmé, že sa buduje nástupná platforma pre útok na Strednú Áziu. Scenár sa chystá úplne rovnaký ako doteraz – dokonalé finančné zabezpečenie a konštantný prísun zbraní pre nových bojovníkov džihádu. Zatiaľ ide o predohru, islamisti sa bijú medzi sebou – za financie z pašovania a predaja drog, ale skôr alebo neskôr príde nejaký veľký sponzor s „diaľkovým ovládačom“ a situácia začne byť naozaj vážna.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Patrik Sloboda

EURÓPA ZAPLAVENÁ

A UŠLIAPANÁ M 20

igračná cunami 2015 sa v novom roku zopakuje. Vojna, v ktorej sa bojuje o preformátovanie starého svetadielu novým globálnym operačným systémom, začala byť na prelome rokov 2015/2016 čoraz viditeľnejšia. Prebieha vo viacerých rovinách. Najdôležitejšiu bitku zvádza nový systém o mysle a srdcia príslušníkov európskych národov. Tie ostávali dlho nevšímavé a apatické. Až do zdvihnutia sa migračnej cunami na jar 2015, ktorá zavalila Európu jedným a pol miliónom cudzozemcov.

PREBÚDZANIE NA DNE PRIEPASTI

Vydávajú sa za utečencov, no správajú sa ako nájazdné kmene. V obrovskej väčšine mladí muži s agresívnym správaním kladúci neprimerané požiadavky, telekomunikačne prepojení sociálnymi sieťami a koordinovane si vynucujúci voľný priechod cez hranice. Ako voľný? „Žiadne odtlačky prstov! Chceme odísť z táborov!“ kričali 17. decembra migranti v angličtine a niesli pútače s nápismi (pre televízne kamery tiež v angličtine) pred mestskou radnicou na talianskom ostrove Lampedusa. Podobným teatrálnym spôsobom si vynucovali porušovanie právnych predpisov schengenských dohovorov aj v lete 2015 v zberných táboroch v Maďarsku. Tam však narazila kosa na kameň. Maďari sú hrdými potomkami staromaďarských nájazdníkov na Panónsku panvu a nedali sa zastrašiť požadovačnými votrelcami. Mienkotvorné médiá a euroúniová centrála

v Bruseli hnevlivo prskali a vládu v Budapešti zavrhovali ako xenofóbnu a protieurópsku. Premiér Viktor Orbán odmietal porušovať európske právne predpisy, a keď ho kvôli tomu ústredie EÚ postavilo na pranier ako nacionalistického extrémistu, ako prvý z úradujúcich premiérov členských štátov dvadsaťosmičky začal varovať svoj národ – i ostatné, ak boli ochotné počúvať, čo zväčša vtedy ešte neboli – pred marginalizovaním národných štátov a programovou skazou, ktorá sa valí na Európu. Nemecká kancelárka Angela Merkelová zašla hlučným nájazdníkom z Ázie a Afriky v maďarských zberných táboroch natoľko v ústrety, že s rakúskou a maďarskou vládou dohodla ich hromadnú prepravu do Mníchova. Malo vraj ísť zväčša o Sýrčanov utekajúcich pred hrôzami občianskej vojny. Psychologickým bičom politickej korektnosti vyžadovaná hyperúslužnosť Nemcov ako hostiteľov, tzv. kultúra vítania (Willkommenskultur) napáchala v priebehu niekoľkých týždňov také rozsiahle škody, že sa Nemci začali dožadovať zastavenia invázie migrantov do svojich miest a obcí. Berlín totiž na vnútronemeckej úrovni preboxoval povinný systém prerozdeľovania (podobný tomu, ktorý Brusel pretláča na celoúniovej úrovni) a štát rozmiestnil dovtedy abstraktne ľutovaných „úbohých sýrskych utečencov“ do všetkých kútov spolkovej republiky. Nemcom začalo svitať, že sa proti nim vedie nevyhlásená vojna.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

22 Zaškrípala i vládna koalícia. Už v septembri minister vnútra Thomas de Maizière varoval, že 30 % utečencov malo falošné sýrske pasy. Minister financií Wolfgang Schäuble v novembri vystríhal – aj keď len v úzkom kruhu na odbornej prednáške Centra pre Európsku politiku (CEP) – v súvislosti s migračnou krízou pred lavínou. To sú výrazy úplne protichodné k „slniečkarskej“ frazeológii tzv. kultúry vítania.

PROBLÉM, KRÍZA, „RIEŠENIE“

Mocenské kruhy, ktoré ovládajú bruselskú eurokraciu, financujú desiatky výskumných ústavov a agentúr verejnej mienky. Algoritmy internetových vyhľadávačov, ktoré s 98-percentnou presnosťou predvídajú, čo chceme vedieť a podľa toho nám servírujú linky, sa využívajú aj pri usmerňovaní spoločnosti politickým marketingom. Preto priebeh prebúdzania verejnosti v Nemecku a v iných krajinách autorov stratégie na preformátovanie Európy do homogénneho celku vôbec neprekvapil. Demografická zbraň je iba jedna z ich inštrumentára. Účinným nástrojom na otupovanie odporu proti premodelovaniu Európy je strašenie

terorom. A z toho vyplývajúce orwellovské striedanie priznávania a popierania priamej spojitosti migračnej lavíny s rastom teroristického ohrozenia. Zneistený konzument produkcie tlačových kancelárií sa na sklonku roka dozvedal o infiltrácii migrantov z Blízkeho východu teroristami organizácie Islamský štát (IS). Zároveň do neho hustili, že si nesmie v predstavách spájať zvýšené riziko teroristického ohrozenia s masami nekontrolovaných prišelcov. Účelom tohto rozporuplného a desivého pôsobenia po celý uplynulý rok bolo vyvedenie občanov z rovnováhy do takej miery, aby nenamietali proti pripravenému východisku. Nieslo sa v znamení rutinnej eurocentristickej metódy odovzdávania kompetencií národných štátov vyššej hierarchii.

PASCA PRE RUSKO

Ďalšie oslabenie zvrchovanosti štátov v oblasti obrany a vnútornej bezpečnosti sa prejavilo v decembri 2015 vo viacerých štátoch EÚ bleskurýchlym okresávaním ústavných práv a slobôd, Slovensko nevynímajúc. Kým jedna ruka „spoločnej Európy“ takýmto spôsobom pracovala na zabrá-

není opakovania teroristických útokov v Paríži z januára a novembra 2015, druhá ruka a jej tri prsty (Francúzsko, Veľká Británia a Nemecko) zarinčali zbraňami a rozšírili vojenské údery na postavenia Islamského štátu v Sýrii. Zaručený spôsob na podnietenie utečeneckej vlny z regiónu, ale aj na výchovu islamistických radikálov a „božích bojovníkov“ vŕšiacich si zlosť na „západných križiakoch“ i teroristickou formou odboja na ich pôde v neďalekej Európe. Uchránení neostanú ani Rusi, priamoúmerne tomu, ako vehementne bombardovali tábory, sklady a infraštruktúru Islamského štátu. Rozprášili ho len do istej miery a hoci mu narušili obchodovanie s ropou a zredukovali aj iné zdroje nekalých zárobkov, bojového ducha radikálnych islamistov nezlomili. Ten ostáva nevykoreniteľný. Najmä ak nevyschne prísun peňazí od doterajších saudskoarabských, tureckých, amerických a iných sponzorov. Všetci títo darcovia hľadajú v Sýrii a Iraku tzv. umiernené povstalecké skupiny. Také, ktoré by mohli navonok vyzbrojovať v boji proti Islamskému štátu a popri tom proti skutočnému protivníkovi: armáde vernej prezidentovi Baššárovi al-Asadovi. Po takýchto partneroch do boja proti Islamskému štátu sa obzerajú aj ruskí generáli. Prezident Vladimir Putin vyvolal pozornosť výrokom, o ktorom informoval 11. decembra pološtátny informačný server SputnikNews. Podľa neho Moskva poskytuje vzdušnú podporu a zbrane sýrskym vládnym jednotkám, ako i povstaleckým oddielom Free Syrian Army (FSA). Rozumie sa, že len pod podmienkou spoločného boja proti islamistom, a nie proti sebe. Garancie však Moskve neposkytuje nikto a je zarážajúce, že sa nepoučila z predošlých rokov, keď sa bojovníci FSA radikalizovali a prechádzali k teroristickým zoskupeniam kalibru al-Nusrá alebo Islamský štát. Predseda zahraničného výboru Štátnej dumy Alexej Puškov začiatkom októbra odhadoval trvanie ruských vzdušných úderov proti IS v Sýrii na tri-štyri mesiace. Po vyše dvoch mesiacoch bombardovania však minister obrany Sergej Šojgu priznal, že IS kontroluje okolo 70 % sýrskeho územia, pričom „existuje hrozba, že prenesie svoje pôsobenie do Strednej Ázie a na Kaukaz“. Kremeľ s hrdosťou konštatuje, že ruské letecké údery proti IS sú efektívnejšie ako tie od

konkurenčnej koalície vedenej Spojenými štátmi. Pôvodná ruská letecká misia, ktorá mala uľahčiť sýrskym vládnym vojskám vytláčať IS, viazne. Ak sa Moskva predčasne nerozhodne opustiť spojenca v núdzi (al-Assada) a ponechá svojich ochranných anjelov lietať nad jeho pozemným vojskom, hrozí jej uviaznutie. Sen novodobých amerických Brzezinských o premene Sýrie na druhý ruský Afganistan sa tak môže začať napĺňať. Rozvirovanie turbulencií oboma superveľmocami na Blízkom východe a nedajbože na Kaukaze a v Strednej Ázii neveští pre ťažko skúšanú Európu do nového roku nič dobrého. Svojou trošku do mlyna bude prispievať Turecko, ktoré v decembri podniklo údajne preventívny pozemný útok na postavenia kurdských milícií v severnom Iraku. Tomu Iraku, ktorý začal vojensky spolupracovať s Ruskom a Iránom v boji proti IS. Islamský štát sa môže pokúsiť vtiahnuť ruské letectvo do bojov na územiach, ktoré kontroluje v Iraku. Moskva sa už vyslovila, že by o tom uvažovala, keby ju o to Bagdad požiadal. Bagdad však najprv skúsil šťastie v decembri u Bezpečnostnej rady OSN. V nej má Turecko mocného amerického patróna s právom veta, a ak tam ruská diplomacia nevyčarí nejaký kompromis za cenu ústupkov Američanom v niektorej inej časti sveta, môžu sa vojnové plamene v Sýrii a v jej okolí na jar ešte viac rozhorieť.

NÁPOR 2016

Utečenecká pohroma bude zrejme kváriť Európu v novom roku i bez Iraku viac než v tom predošlom. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov UNHCR vydal 18. decembra mrazivú správu, že počet ľudí nútených žiť mimo domova v roku 2016 výrazne presiahne súčasných 60 miliónov. Aj keď do toho zaratúva 34 miliónov utečencov vo vnútri svojich domovských krajín, ostane Európa lákavou destináciou pre milióny takýchto bezdomovcov. K vlne roku 2016 treba pripočítať neodhadnuteľné milióny rodinných príslušníkov pre migrantov s udeleným azylom. Všetky iniciatívy Európskej únie týkajúce sa migrácie si kladú za úlohu regulovať ju s nádejou na pribrzdenie, no v žiadnom prípade nie na zastavenie. Dynamika demografickej premeny Európy na akési multirasové a multikultúrne Spojené štáty európske bude pokračovať v novom roku svižným tempom.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

Ján Vranovský

ČÍNSKY PRÍZRAK

STRAŠÍ USA

ČÍNSKA ĽUDOVÁ REPUBLIKA (ČĽR) MÁ KONTINUÁLNE RASTÚCI VPLYV NA MEDZINÁRODNÉ POLITICKÉ, A NAJMÄ EKONOMICKÉ PROSTREDIE, BUDE SA VÝRAZNE PODIEĽAŤ AJ NA FORMOVANÍ BUDÚCEHO GLOBÁLNEHO BEZPEČNOSTNÉHO SYSTÉMU, ČI SA TO NIEKOMU VO WASHINGTONE A MOSKVE PÁČI, ALEBO NIE. AKO UKAZUJE SÚČASNÝ POLITICKÝ A EKONOMICKÝ VÝVOJ, PODPÍSANÉ BILATERÁLNE ROZVOJOVÉ PROJEKTY A OBCHODNÉ KONTRAKTY MEDZI ČÍNOU A RUSKOM, PREZIERAVEJŠIE A RÝCHLEJŠIE TO POCHOPILI V MOSKVE.

aproti tomu USA sa neustále utešujú ideou, že po rozpade Sovietskeho zväzu sú jedinou svetovou superveľmocou, ktorá presadzuje svoje egoistické záujmy bez ohľadu na záujmy iných. Dá sa predpokladať, že práve v súčasnosti sme svedkami geopolitických procesov, ktoré túto dominanciu USA oslabia a posilnia geopolitický vplyv ČĽR. Rastúca čínska ekonomika a neustále silnejúci vojenský potenciál čínskych ozbrojených zložiek (popri všetkých sociálnych a ekonomických problémoch Číny) predurčujú premenu ČĽR z regionálnej veľmoci na globálnu superveľmoc. Čína má čím ďalej, tým väčší potenciál aktívne pôsobiť a presadzovať svoje záujmy nielen vo svojom blízkom okolí (juhovýchodná Ázia a Tichomorie), ale môže aj reálne konkurovať Spojeným štátom v globálnom meradle, najmä v efektívnom tandeme s Ruskou federáciou.

HLAVNÉ STRATÉGIE USA VOČI ČÍNE

Už len základná otázka, či považovať ČĽR za strategického partnera alebo strategického konkurenta, robí politikom z Washingtonu hlboké vrásky. Iná je globálna strategická dimenzia, iná celoázijská dimenzia a iná regionálna úroveň, ktorá zahŕňa aj regionálne konflikty – Kórejský polostrov, Taiwan, Juhočínske more, Tibet, Blízky a Stredný východ a pod. Z pohľadu globálnej svetovej politickej a ekonomickej rovnováhy a strategickej situácie v Ázii USA dlhodobo zaujímajú pozíciu tzv. status quo power, t. j. superveľmoci, ktorej hlavným záujmom je udržiavanie súčasných pomerov s dominanciou USA a minimalizáciou čínskeho vplyvu. Naproti tomu ČĽR ako rýchlo sa rozvíjajúca regionálna veľmoc má veľmi veľký záujem o zmenu status quo. Prostredníctvom OSN, BRICS, Šanghajskej organizácie a na iných fórach Čína

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

spolu s Ruskom prezentuje politiku multipolárneho sveta bez hegemóna v podobe USA. Na regionálnej úrovni sú čínske záujmy zamerané najmä na oslabenie amerického, japonského aj ruského vplyvu na Ďalekom východe a v Tichomorí. Politické kruhy a stratégovia v USA môžu reagovať na tento vývoj viacerými spôsobmi: 1. Vo väčšej miere zapojiť ČĽR do formovania svetových politických vzťahov uvoľnením priestoru pre rozvoj mierovej spolupráce, rozšírením priestoru pre čínske názory a zvýšením podielu Číny na vytváraní svetového poriadku. K tomuto riešeniu inklinuje skôr liberálna a demokratická časť amerických stratégov a politickej elity. Vychádza z presvedčenia, že rast čínskeho vplyvu a eliminácia amerického sú nezvratnými trendmi – preto je jediným správnym riešením vyššia miera spolupráce. 2. Minimalizovanie rastúceho vplyv ČĽR, či už politického, ekonomického alebo vojenského vytváraním regionálnych spojenectiev. USA sa kontinuálne usilujú o budovanie pevného americko-japonského, americko-juhokórejského a americko-taiwanského partnerstva. Dôležitým faktorom je najmä udržiavanie technologického náskoku a spôsobilostí amerických ozbrojených síl v oblasti juhovýchodnej Ázie a Tichomoria. Tento spôsob riešenia preferujú najmä predstavitelia republikánskeho tábora. Slabinou tejto stratégie je fakt, že partnerstvá nemusia byť trvalé a čínske politické špičky si vytvárajú svoje vlastné partnerstvá s podstatne silnejšími hráčmi, napríklad prostredníctvom BRICS. 3. Najkonfrontačnejší spôsob voči ČĽR vychádza z presvedčenia, že USA si aj v budúcnosti budú schopné udržať pozíciu jediného dominantného globálneho hráča. Podľa amerických stratégov a konzervatívnych politikov existujú aj spôsoby, ako eliminovať čínsku hrozbu pre USA vytváraním silných vojenských spojenectiev s ďalšími veľmocami schopnými prispieť k „zadržiavaniu“ Číny. V takomto prípade musia USA tvoriť základ týchto spojenectiev a koalícií. Tento spôsob riešenia čínskej otázky je však málo reálny až nemysliteľný, pretože predstaviť si americké vojenské spojenectvo s Ruskom či s Indiou je dosť fantastické.

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Rast amerických obáv z ČĽR dokumentuje aj skutočnosť, že od roku 2000 je americké ministerstvo obrany povinné každoročne vypracovať a predložiť Kongresu podrobnú správu o aktuálnych a predpokladaných vojenských spôsobilostiach Číny a jej vojenských plánoch. Ide najmä o otázky technologického rozvoja a vývoja čínskeho strategického uvažovania, ďalej o situáciu v Taiwanskej úžine, na Kórejskom polostrove, v Juhočínskom mori, v Tibete a pod. ČĽR je jediným štátom, ktorý si zaslúžil takúto exkluzívnu pozornosť zo strany amerického Kongresu.

EKONOMICKÝ KONKURENT USA

V ekonomickej oblasti prebiehajú v súčasnom svete významné a rýchle zmeny a ich dosah sa dnes dá len ťažko predvídať. Z hľadiska parity kúpnej sily, ktorá berie do úvahy rozdielne cenové úrovne krajín, sa ČĽR podľa niektorých správ stala začiatkom roku 2015 najväčšou eko-

nomikou sveta. Každoročný pomerne rýchly hospodársky rast Číny (hoci jeho dynamika sa znižuje) a prognózy predpovedajúce dobiehanie a predbehnutie USA sa pravdepodobne naplnili oveľa skôr, ako európski a americkí ekonómovia očakávali. Z ekonomického hľadiska sa Čína stala najväčším konkurentom Spojených štátov už dávnejšie, no určitý čas ešte potrvá, kým ČĽR predbehne USA vo výške nominálneho HDP (v bežných cenách). Ešte dlhšie však potrvá, kým sa ČĽR aspoň priblíži americkej sile vo vojenskej oblasti, najmä čo sa týka vojenského námorníctva. Čína zaostáva za americkým konkurentom aj v oblasti kúpyschopného dopytu a životnej úrovne širších vrstiev obyvateľstva. No aj v týchto oblastiach sú progresívne trendy a priemerná hrubá mzda

čínskeho pracovníka sa kontinuálne zvyšuje už niekoľko rokov. Je neodškriepiteľným faktom, že ČĽR vo viacerých oblastiach (úroveň armády a námorníctva, inovácie, informatizácia) za USA zaostáva, no má veľký potenciál dobiehať Spojené štáty aj v nich, pretože má na to silné ekonomické a demografické predpoklady. Čínske vládnuce kruhy si veľmi dobre uvedomujú ekonomickú silu a pozíciu svojej krajiny v medzinárodných obchodných a finančných vzťahoch. Výsledkom je, že rast ekonomickej sily Číny so sebou logicky prináša aj rast geopolitického vplyvu v rôznych častiach sveta. Ďalším príkladom rozvoja ekonomickej a politickej spolupráce bez vplyvu USA je zoskupenie krajín pod názvom BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Juhoafrická republika). Krajiny zoskupené v BRICS uskutočňujú čoraz viac vzájomných obchodných a finančných transakcií prostredníctvom svojich národných mien. Vývoj môže dospieť až k tomu, že toto zoskupenie bude tvoriť významnú alternatívu pre súčasný svetový obchodno-finančný model. Svetová banka, Medzinárodný menový fond a Svetová obchodná organizácia môžu postupne strácať svoje dominantné postavenie. ČĽR bola po dlhé roky najväčším veriteľom USA, pričom veľkú časť svojich aktív stále drží v amerických vládnych cenných papieroch. V roku 2015 sa Japonsko prvýkrát od finančnej krízy v roku 2008 stalo najväčším veriteľom USA, a predbehlo tak ČĽR. Niektorí odborníci však upozorňujú, že Čína môže mať v reálnej držbe oveľa viac amerických vládnych dlhopisov uložených vo finančných centrách ako sú Belgicko, Veľká Británia a off-shore centrá v Karibskej oblasti. Americké vládne kruhy sú tak do značnej miery závislé od ochoty Číny a Japonska požičiavať si od USA peniaze prostredníctvom investícií do amerických vládnych dlhopisov. Objem čínskych devízových rezerv je taký veľký, že vystúpenie Číny z dolárových pozícií by mohlo spôsobiť na finančnom trhu paniku a veľké finančné a ekonomické ťažkosti USA. Tieto dve ekonomiky sú však tak významne prepojené, že pád jednej by strhol so sebou aj tú druhú. Riešením tejto ekono-

mickej dilemy je možnosť, že Čína si aspoň zatiaľ ponechá určitú časť svojich dolárových rezerv a sústredí sa na transformáciu národnej ekonomiky smerom k rastu vlastnej spotreby.

VÝZNAMNÝ HRÁČ V AFRIKE, ÁZII A LATINSKEJ AMERIKE

Afrika, Ázia a Latinská Amerika predstavujú už niekoľko desaťročí priestor geopolitického a ekonomického boja medzi svetovými veľmocami. Mocenská hra sa sústreďuje predovšetkým na oblasti ako sú strategické suroviny, energetické zdroje a spotrebiteľské trhy. Príkladom môže byť skutočnosť, že len čínske investície v subsaharskej Afrike vzrástli od roku 2000 až päťdesiatnásobne. Čínski investori sa zameriavajú na výstavbu cestnej a železničnej infraštruktúry, ťažobného priemyslu, priehrad, elektrární, telekomunikácií a pod. USA a krajiny EÚ sústreďujú svoju pozornosť v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike predovšetkým na súkromný sektor, rôzne neziskové organizácie či nadácie. Prezident Barack Obama niekoľkokrát prezentoval svoju stratégiu, ktorej podstatou je podporiť čo najviac amerických spoločností, aby investovali v rozvojových krajinách Afriky. USA realizujú projekt pod názvom Power Afrika, ktorého hlavným cieľom je budovanie elektrických rozvodných sietí, telekomunikačných a mediálnych spoločností s americkou účasťou. USA sa v posledných rokoch usilujú efektívnejšie spolupracovať s africkými a ázijskými krajinami a exportovať svoje technológie a investičné celky do rozvojových krajín, kde však čoraz častejšie narážajú na lacnejších čínskych konkurentov. Veľkým problémom krajín EÚ a USA však je, že americký a európsky imperializmus zanechal v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike veľmi negatívne dôsledky najmä od konca 15. do konca 20. storočia. ČĽR veľmi aktívne hľadala a hľadá priestor pre svoje zahraničné investície a vytvára silný konkurenčný tlak na amerických a európskych investorov v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike. V mnohých konkrétnych prípadoch čínski investori dobiehajú, či dokonca predbiehajú amerických a európskych konkurentov. Len budúcnosť ukáže, kto bude v tejto ekonomickej a geopolitickej hre úspešnejší.

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA A Z DOMOVA

ZO SVETA A Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

Roman Michelko

KTO PÔJDE SO SMER-OM DO VLÁDY? KAŽDÉMU, KTO PRAVIDELNEJŠIE SLEDUJE POLITIKU, BOLO JASNÉ, ŽE NA MASÍVNE TERORISTICKÉ ÚTOKY V PARÍŽI BUDÚ POLITICI REAGOVAŤ AJ ŠPECIÁLNOU LEGISLATÍVOU. TÁTO REAKCIA SA DALA OČAKÁVAŤ O TO VIAC, ŽE PARLAMENTNÉ VOĽBY SÚ PRED DVERAMI A AKO SA ZISTILO, TERORISTICKÉ ÚTOKY SÚ PRIAM KAUZÁLNE SPOJENÉ S UTEČENECKOU KRÍZOU.

mutne známy americký Patriot Act bol zrejme dlho pripravovanou normou s cieľom obmedziť občianske a politické práva a útok na Dvojičky vytvoril pre prijatie tejto normy ideálne prostredie. V slovenskom prípade nie sú zásahy do občianskych práv také veľké, ale zjavne vďaka atmosfére nervozity a obáv bola dlhá a otvorená diskusia o prijateľnej miere obmedzenia občianskych a politických práv obídená.

Z politického hľadiska je však oveľa zaujímavejšie, ktorá z pelotónu opozičných strán sekundovala SMER-u pri zmene ústavy. S najväčšou pravdepodobnosťou to bol totiž signál aj o možnej budúcej povolebnej koalícii. Iste nie je náhodné, že práve Béla Bugár sa dlhodobo a priam systematicky najostrejšie vymedzuje voči lídrovi OĽaNO Igorovi Matovičovi. Jeho výrok, že ak OĽaNO prejde do parlamentu, bude to znamenať znemožnenie pravicovej koalície, už takmer zľudovel.

Pravica je dnes vo svojej najhlbšej kríze a už ani sama neverí v možnosť prečísliť SMER, ba dokonca jej samotní lídri, poznajúc sa ako staré topánky, sa spoločnej vlády obávajú viac ako Fica. Ukázalo sa, že všetky ich stratégie zlyhali. Ľudová platforma „zakapala“ v okamihu vyhlásenia prezidentských volieb, keď jej spoločný kandidát Pavol Hrušovský získal len niečo vyše troch percent. Všetky ďalšie pokusy sformovať akúsi životaschopnú alternatívu voči SMER-u zlyhali. Opozícia sa totiž voči Ficovi nemá veľmi čím vyhraniť. Korupcia ako leitmotív kampane zlyháva podľa hesla „pozri, kto to hovorí“, téma minimálneho štátu je po najhlbšej ekonomickej kríze, ktorou prešiel západný svet po roku 2008, dokonale zdiskreditovaná. Opozícia teda len paberkuje poukazovaním na nezdravú koncentráciu moci v jedných rukách. Z tohto pohľadu stoja opoziční lídri pred dilemou – ak nemôžeme Fica poraziť, čo keby sme sa s ním aspoň dohodli na spoločnej participácii na moci? Aj keď to pred voľbami nemôžu verejne pripustiť, už dnes sa odohráva boj o „najvhodnejšiu nevestu“ pre SMER. Procházka a jeho Sieť ešte verí v efekt skrytých voličov, dúfajúc, že pozostalí po SDKÚ v poslednej chvíli predsa len budú voliť zodpovedne a svoj hlas dajú miesto malým mimoparlamentným stranám (SDKÚ, Šanca, Skok) Sieti. Sledujúc priepastný rozdiel medzi preferenciami a konečnými volebnými výsledkami SDKÚ to nemusia byť márne očakávania. Je úplne iné ísť do koalície ako 17-percentná strana s 30-percentnou než 10-percenntá so 40-percentnou. Inak povedané, ak by bol zisk Siete podstatne vyšší než sú jeho dnešné preferencie a naopak, zisk SMER-u nižší, koalícia dvoch porovnateľne silných strán by pre Procházku mohla dávať zmysel. Samozrejme, jeho až nečakaný úspech by ho mohol zvádzať k pokusu sformovať širokú protificovskú koalíciu. Je otázne, či by jeho ego zvíťazilo nad základným politickým pudom sebazáchovy. Byť premiérom, ktorý visí na šnúrke od Matovičových gatí, by príkro odporovalo zdravému rozumu a bolo by vrcholným politickým hazardom. Ďalšia z alternatív koaličného vývoja je trojkoalícia SMER, Most-Híd a Sieť. Ak by bol zisk Siete pod očakávaniami, dávalo by to logiku. Ak by Sieť

a Most-Híd išli do koalície s internou dohodou o spoločnom postupe (konaní v zhode) v zásadných veciach, vytvorili by voči SMER-u vnútrokoaličný blok, ktorý by svojím vplyvom mohol SMER programovo, ale aj personálne značne ovplyvňovať. Pre SMER by koalícia so Sieťou a Mostom-Híd mala tiež isté výhody. Predovšetkým by rozbila jednotný pravicový blok, ktorý vytrvalo a systematicky démonizuje SMER a jeho predsedu. Rozbitie dnes naoko jednotného pravicového bloku (jeho jediným spojivom je vymedzenie sa voči SMER-u) by zásadným spôsobom zvýšilo jeho koaličný potenciál, a umožnilo mu tak participáciu na moci aj po roku 2020. Na druhej strane by vstup Mostu-Híd do takejto koalície znamenal prudký úbytok hlasov SMER-u (a rapídny nárast pre SNS), predovšetkým v severných krajoch Slovenska. Je teda otázne, či by takáto koalícia bola stratégmi SMER-u práve preferovaná. No a nakoniec tu máme KDH a SNS. KDH je dnes menej pravdepodobnou „koaličnou nevestou“. Paradoxne ešte pred necelým rokom to bola v tomto zmysle najfavorizovanejšia strana. Kauza Váhostav však veľmi poškodila osobné vzťahy oboch lídrov, a aj keď Rubikon prekročený nebol (SMER Figeľa z postu podpredsedu parlamentu nakoniec neodvolal), trpká pachuť vo vzájomných vzťahoch ostala. V prospech tejto koalície hovorí relatívne slabé postavenie lídra. Jeho plány výrazne kolidujú so záujmami širokej a vplyvnej členskej základne, ktorá je prežívaním v opozícii veľmi frustrovaná. Okresné a krajské štruktúry KDH veľmi túžia po vstupe do koalície a participácii na moci a nie je celkom v silách Jána Figeľa tento tlak ustáť. SNS je zase vo veľmi špecifickej pozícii. Jej účasť v parlamente je takmer istá, ale jej ochota ísť do koalície nie je nijako vehementná. Danko si jasne uvedomuje nástrahy spojenia silného partnera so slabým, a preto by rád v prvom funkčnom období posilnil svoju pozíciu a išiel do prípadnej koalície ako podstatne silnejší súper. Pre SMER má zase SNS funkciu poslednej poistky. Ak je v slovenskej politike nejaká konštanta, je to nemožnosť koaličného spojenia SNS a Mostu-Híd. To znamená, že pravici nestačí na vytvorenie vlády prečísliť len SMER, ale SMER so SNS, a to je podstatne menej pravdepodobné.

EKONOMIKA > VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY > EKONOMIKA

Peter Čalovka

FALOŠNÁ AMERICKÁ

HRA S ROPOU 30

VEĽA ĽUDÍ POZNÁ HISTORKU O TOM, AKO SI REAGANOVI ĽUDIA VYMYSLELI LASEROVÉ ZBRANE Z HVIEZDNYCH VOJEN, ABY NA SKLONKU KOMUNIZMU VYHROTILI SÚŤAŽ V ZBROJENÍ S BÝVALÝM ZSSR A AKO TENTO KROK PRIVIEDOL GORBAČOVOVO RUSKO NA KOLENÁ. UŽ MENEJ ĽUDÍ VIE, ŽE USA S POMOCOU SAUDSKEJ ARÁBIE A ŠTÁTOV BLÍZKEHO VÝCHODU ZRAZILI CENU ROPY, ABY ZNÍŽILI PRÍJMY SOVIETSKEHO ZVÄZU, KTORÝ ŽIL V PODSTATE Z EXPORTU ROPY A ZEMNÉHO PLYNU. TO BOL V SKUTOČNOSTI HLAVNÝ KROK, KTORÝ SPÔSOBIL EKONOMICKÝ KOLAPS ZSSR.

roku 2014 sa USA vďaka ťažbe bridlicovej ropy, ktorá bola zároveň hlavnou hybnou silou rastu ekonomiky, stali najväčším producentom ropy na svete a predbehli lídrov rebríčka – Saudskú Arábiu a Rusko. Išlo o krok, ktorý mal okrem iného odštartovať rovnaký scenár ako v prípade ZSSR, ale tento bol zameraný aj na plyn. USA spustili otvorenú a totálnu ekonomickú a finančnú vojnu proti Rusku, údajne ako reakciu na obsadenie Krymu. Tesne predtým USA nepriamo rozpútali na Ukrajine občiansku vojnu, ktorej cieľom bolo zatiahnuť do aktívnych bojových aktivít samotné Rusko. Aby to nevyzeralo príliš jednoducho, USA s miernym sklzom rozohrali viacúrovňovú šachovú partiu na Blízkom východe tak, že aktivovali svoju novú a hrozivú zbraň – Islamský štát.

Americkí politici však naozaj nevedia myslieť aspoň zopár krokov dopredu. USA, ktoré dosiahli začiatkom roka 2014 nadprodukciu ropy (o 1,2 – 1,8 % svetovej produkcie), museli v roku 2015 počítať s neustále sa zvyšujúcim deficitom jej ťažby kvôli znižovaniu ceny ropy a z toho vyplývajúcej nerentabilnosti jej domácej ťažby na území USA. V dôsledku spriahnutia cien ropy a plynu sa tieto dve komodity stali prakticky neexportovateľnými z USA, čo značne narušilo plány Washigtonu, ktorý chcel pôvodne odstaviť ukrajinský tranzitný plynovod do Európy prostredníctvom vojny na východe Ukrajiny a vážne uvažoval o exporte skvapalneného zemného plynu z domácej ťažby na Ukrajinu. Čo spôsobila americká nadprodukcia ropy vo svete? Na jednej strane sa svet ocitol v situácii,

31 keď sa na trhu nedokázala umiestniť celková ponuka tejto komodity. Toto veľmi ťažko niesli najväčší producenti, najmä Saudská Arábia, ktorá začala USA chápať ako svoju vážnu konkurenciu a ich aktivity ako útok na svoj trh a začala sa brániť pokusom o expanziu na nové trhy. Ďalším dôležitým protiťahom Saudskej Arábie bol útok na ťažbu bridlicovej ropy zvyšovaním ťažby lacnej domácej ropy a stláčanie ceny ropy smerom dolu. Treba však byť realista. Jediný štát, ktorý si môže dovoliť zvýšiť ťažbu tak, aby to v krátkej dobe ovplyvnilo svetové ceny ropy, sú USA. A USA použili aj iné nástroje, ktoré majú k dispozícii na manipuláciu cien ropy na burze. Jedným z najsilnejších je tzv. financializácia svetovej burzy. Ide o prechod od predaja ropy ako komodity k predaju finančných derivátov ropy. Po roku 2011 začal obchod s finančnými derivátmi ropy (čo je fakticky papierové obchodovanie s ropou, kde sa klient na burze k rope ako takej ani nedostane) prevažovať na predajom ropy ako komodity. Okrem toho americké tajné služby, ktoré

mali v roku 2014 sumárny ročný rozpočet do 70 miliárd dolárov, za posledné roky pravidelne investujú množstvo prostriedkov do moderných a extrémne efektívnych burzových nástrojov, pôvodne využívaných na boj s terorizmom, ako vedľajší efekt umožňujúci politické zásahy do svetového obchodu na burze. A teda aj do obchodu s ropou. Týmito zásahmi sa rokmi ustálené vzťahy na trhu s ropou začali rúcať. Do toho sa odohrala nečakaná vec. Objavil sa Islamský štát, ktorý začal v Iraku a Sýrii obsadzovať ropné ložiská a spracovateľské závody a začal exportovať ropu načierno – najmä cez Turecko – a predávať ju každému, kto bol ochotný za ňu zaplatiť. Ropa sa takto začala predávať nelegálne a pod cenu, za desať, a dokonca i za menej dolárov za barel. Čo to znamená? Popíšme si to na príklade začiatkov budovania samostatnej ekonomiky Sovietskeho zväzu. Všetci západní ekonómovia predpovedali ZSSR pri jeho zrode ekonomický bankrot. Ale v skutočnosti sa stal zázrak a Rusko sa v dobe svetovej hospodárskej krízy začalo meniť na moderný

EKONOMIKA > VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKY

priemyselný štát so stále vyspelejšou ekonomikou. Iba veľmi málo svetových ekonómov si to vedelo vysvetliť. Jedno z vysvetlení však bolo veľmi nečakané. Rusko prakticky ihneď po revolúcii začalo budovať interné koncentračné tábory pre politickú opozíciu, tzv. gulagy, a tie poskytovali mimoriadne výkonnú pracovnú silu prakticky úplne zadarmo a v relatívne významných množstvách. To bol faktor, ktorý sa do modelov nedal ekonomicky započítať, pretože nikomu by nenapadlo, že v 20. storočí sa niekde bude masovo uplatňovať otrocká práca. Islamský štát a ropa je niečo podobné. Neevidovaná kradnutá ropa sa dodáva na celosvetový trh a predáva sa v nekontrolovateľných objemoch za dampingové ceny. Samozrejme, že denná ťažba z týchto „čiernych ložísk“ a jej odbyt sa dajú spočítať, ale trvalo nejaký čas, kým ekonómovia túto schému pochopili. Je nepochybné, že aj tento tieňový obchod, ktorý živí Islamský štát a priživujú sa na ňom ďalší veľkí i malí hráči, hýbe – aspoň na regionálnej úrovni – cenami ropy smerom nadol. Všetky tieto faktory spolu však majú bumerangový dopad na celosvetovú ťažbu ropy. Tá ide dolu, a to bude mať dlhodobé dôsledky, pretože napr. v USA počet aktívnych ložísk neustále klesá a nové sa neotvárajú. Napríklad v štáte Texas v druhom polroku 2014 štát denne strácal kvôli pádu ceny ropy do 83 miliónov dolárov a za dva jesenné mesiace prišlo o miesto 2300 pracovníkov. A podobných prípadov je v iných štátoch USA viac. Ale to paradoxne v ekonomike USA nehrá až takú významnú úlohu, pretože to najdôležitejšie, k čomu došlo, je pokračujúca financializácia americkej ekonomiky (vrátane obchodov na burze). Napríklad v roku 1950 predstavoval podiel finančných služieb (rozumej výnosov z finančných transakcií na burze) v Spojených štátov 2,8 % HDP, v roku 1980 to už bolo 4,9 % a v roku 2006 až 8,9 %. Zmena charakteru ekonomiky a celkový trend legislatívy uvoľňujúcej ruky veľkým investičným a bankovým ústavom spôsobili, že spoločnosti ako JP Morgan, Citi a Goldman Sachs násilne prevzali do vlastných rúk kompletne

celosvetový papierový obchod s ropou. To fakticky znamená, že tieto spoločnosti určujú ceny ropy a robia si s nimi čo chcú. (Môžu si to dovoliť, pretože sú takým veľkými hráčmi na burze, že ich obchodovanie hýbe burzou a žiadni menší hráči nemajú šancu konkurovať im.) Je zrejmé, že pri svojich aktivitách sú títo najväčší hráči prepojení s vládou USA (keďže objem a dopad ich obchodovania ovplyvňuje celú ekonomiku USA, čo v podstate znamená, že ide o štátnu konšpiráciu narušujúcu transparentnosť a spravodlivosť obchodovania na burze). Ceny ropy na burze teda neurčuje skutočný objem ropy v ponuke (ktorá je, samozrejme, v nadbytku, dokonca v niektorých svetových prístavoch musia tankery čakať na otvorenom mori v poradovníku na vyprázdnenie svojich nádrží), ale objemy obchodovania derivátov ropy týmito veľkými hráčmi v rámci ostatných transakcií, ktoré tieto finančné ústavy realizujú. To však znamená, že OPEC a jej členovia stratili reálne šance na ovplyvňovanie ceny ropy. Nadprodukcia ropy vo svete predstavuje momentálne dva milióny barelov denne. V tejto situácii začal dolár stúpať, ale ropní protihráči sa do nákupu amerických štátnych dlhopisov (novovytlačených dolárov) nehrnú a vyčkávajú. Ekonomike USA nestačí iba upevnenie pozície dolára, ale očakávajú z takto zlacnenej ropy aj dlhodobejšie ekonomické výstupy. Preto hra pokračuje, ale do konca prežijú iba tí najsilnejší. Pre krajiny produkujúce ropu vedie cesta k prežitiu cez preformátovanie OPEC, odstúpenie od nesprávne liberalizovaných burzových pravidiel USA a prechod na obchodovanie s ropou v iných menách ako v dolároch, eventuálne v jüanoch. Rusko sa pokúša nájsť východisko z tejto situácie tak, že uvažuje o obchodovaní s ropou na Petrohradskej burze (SPIMEX), kde by sa obchodovali ruské referenčné typy ropy, pretože dnes sa ceny pre 67 % ropy vo svete určujú podľa referenčného typu ropy Brent, čo je pre Rusko nevýhodné. Podobnou cestou sa uberá Čína.

VÝROKY ZASVÄTENÝCH > KORUNNÍ SVEDKOVIA

SATIRA >

> SATIRA

SAUDSKÁ ARÁBIA

MORDOR

VTRHNEME DO RUSKA LOL

Kresby: Rároh

LOL

Túto stranu pripravujeme v spolupráci so stránkou na Facebooku Prečo amerikanofilom hrabe?

TÉMA MESIACA:

EXEKÚTORSKÁ MAFIA KÝM ČESKÁ REPUBLIKA PREVYŠUJE SLOVENSKO POČTOM OBYVATEĽOV ZHRUBA DVOJNÁSOBNE, V POROVNANÍ S NAMI TAM PÔSOBÍ O POLOVICU MENŠÍ POČET SÚDNYCH EXEKÚTOROV (V ČR ICH JE OKOLO 150, V SR OKOLO 300). V ČR PREBIEHA OKOLO MILIÓNA EXEKÚCIÍ, NA SLOVENSKU ICH JE OFICIÁLNE 3,8 MILIÓNA, PODĽA NIEKTORÝCH ZDROJOV DOKONCA VYŠE 5 MILIÓNOV. TO O ČOMSI VYPOVEDÁ. NAPRÍKLAD O PODOZRENÍ, ČI SA S TICHÝM POŽEHNANÍM ŠTÁTNYCH ORGÁNOV NEVYTVORILI U NÁS PODMIENKY NA ZÁMERNÉ ZADLŽOVANIE OBYVATEĽSTVA A ZABAVOVANIE JEHO MAJETKU V EXEKUČNÝCH KONANIACH.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

Peter Staněk

ZADLŽENOSŤ TLAČÍ K ZEMI ĽUDÍ, FIRMY I CELÚ EKONOMIKU

PROBLÉM EXEKÚCIÍ JE PRIAMO SPOJENÝ SO ZADLŽENOSŤOU OBYVATEĽSTVA A PODNIKOVEJ SFÉRY. OBE SKUPINY DLŽNÍKOV SÚ V TOM MNOHOKRÁT NEVINNE. V PODNIKOVEJ SFÉRE JE ZADLŽENIE DÔSLEDKOM PREDOVŠETKÝM DRUHOTNEJ PLATOBNEJ NESCHOPNOSTI A NEPLATENIA VZÁJOMNÝCH ZÁVÄZKOV MEDZI NEEKONOMICKÝMI SUBJEKTMI.

akoniec, kauzy typu Váhostav len dokladujú celkovo nedostatočnú platobnú disciplínu a presúvanie neplatenia na menšie subjekty, až to skončí na malej firme alebo živnostníkovi, ktorí už neplatenie nemajú kam posunúť. Najväčší úder tak dopadne na subjekty, ktoré nemajú finančné zázemie a možnosť reálne sa zabezpečiť finančnými zdrojmi, nejakou finančnou rezervou. Preto je účinok platobnej neschopnosti a exekučných konaní na malé a stredné podniky mimoriadne zničujúci. Podľa všetkých prieskumov je druhotná platobná neschopnosť jedným z kľúčových problémov podnikateľského prostredia v SR. Na druhej strane musíme priznať, že po dvadsiatich rokoch bolo konečne prijaté legislatívne rozhodnutie, podľa ktorého platia firmy DPH až potom, ako dostanú zaplatené, nie v predstihu ako predtým. Môže to byť významný nástroj boja proti druhotnej platovej

neschopnosti. Iný problém nastáva, ak malým firmám dlhodobo nepreplácajú veľké zákazky. To sa paradoxne stáva predovšetkým pri budovaní infraštruktúry a projektoch financovaných z eurofondov. Štát si objedná projekty od veľkých firiem, tie si najmú malé firmy ako subdodávateľov. Potom sa stáva „dobrým zvykom“, že veľká firma zaplatí malej firme o 160 alebo 320 dní neskôr. Ako má tá malá firma medzitým fungovať a z čoho má žiť – to už veľkú firmu nezaujíma. Logickým dôsledkom je potom exekučné konanie, ktoré, bohužiaľ, mnoho firiem potopí, a to aj firmy, ktoré by za normálnych podmienok mohli fungovať a prežiť.

NÁRAST CHUDOBY

Omnoho závažnejším fenoménom sa v mnohých európskych krajinách stáva zadlženosť obyvateľstva. Na Slovensku predstavuje 66 % HDP, ale sú krajiny ako Veľká Británia, Špa-

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Americkú spotrebu to spolu s obnovením možnosti nových úverov oživilo. Od roku 2010 mohlo naštartovať nové obdobie spojené s ďalšími pôžičkami a ďalšou ekonomickou expanziou. Výnimkou boli hypotéky, ktoré sa týkali iného mechanizmu. V štyroch miliónoch prípadov došlo k exekvovaniu nehnuteľností. No treba si uvedomiť, že až 40 % hypotekárnych úverov braných v období 2002 až 2008 nebolo viazaných na vlastné bývanie, ale išlo o investovanie do rezidenčných nehnuteľností určených na následný prenájom. Oddlženie domácností v USA znamenalo, že v mohli začať nový ekonomický cyklus. Ak k tomu pridáte boom, ktorý súvisel s rozvinutím ťažby ropných pieskov a tzv. frakovaním bridlicového plynu, získate obraz, prečo sa americká ekonomika oproti európskej pozviechavala radikálnejším spôsobom – nehovorím, že sa pozviechala.

STRATENÉ EURÓPSKE ÚSPORY

40 nielsko, Portugalsko, v ktorých sa pohybuje vysoko nad 100 %, napríklad vo Veľkej Británii je to 118 %, v Španielsku 125 %... Tieto obrovské dlhy obyvateľstva treba zároveň konfrontovať s dvoma významnými problémami: prvým je proces príjmovej polarizácie, ktorý radikálne znižuje príjem väčšiny, a predovšetkým strednej triedy. Tá si na udržanie životnej úrovne berie ďalšie úvery. Druhým je stagnácia miezd. Pod heslom superkonkurencie a znižovania nákladov na ľudské zdroje dochádza k veľmi intenzívnemu blokovaniu reálneho rastu miezd. Aj keď v slovenských podmienkach mzda priemerne štatisticky rastie, kľúčovým problémom je 70 % populácie, ktorej mzdy nerastú, stagnujú na rovnakých príjmoch, aké boli pred troma alebo piatimi rokmi, pričom životné náklady stúpajú. Ak by títo ľudia už neboli zadlžení, uskromnia sa a obmedzia spotrebu, ale keďže v minulosti podľahli mediálnym kampaniam finančných inštitúcií, dostávajú sa do situácie, v ktorej sa záväzky dlhovej služby stávajú neprekonateľným bremenom.

AMERICKÉ RIEŠENIE

Zadlženie jednotlivcov má však aj obrovské makroekonomické dopady. USA po vypuknutí finančnej krízy v roku 2008 vykázali výraznú zadlženosť obyvateľstva na úrovni asi 120 % HDP. Vtedy tu prijali zákon o individuálnom bankrote, konkurze a vyrovnaní. Na jeho základe dlžník požiada súd o ochranu pred veriteľmi a exekučným konaním a súd rozhodne, koľko percent dlhov musí splatiť. Zároveň súd stanoví mieru majetku, ktorý vám musí zostať bez toho, aby to ohrozilo vašu životnú situáciu. Podľa tohto zákona sa rozbehli milióny súdnych konaní. Americké súdy určovali v priemere, že dlžníci mali splatiť 60 % až 70 % pôvodného dlhu. Veritelia odpísali časť pohľadávok, ale na druhej strane to znamenalo veľmi rýchle očistenie dlžníkov od dlhov, pretože bolo povinne stanovené, že individuálny konkurz musí byť vyriešený do troch mesiacov. Toto všetko umožnilo zmenšiť riziko exekučného konania občanov a v podstate predstavovalo určitú formu oddlženia prevažnej väčšiny populácie, ktorá bola krízou zasiahnutá.

Aj v Európe už minimálne päť rokov platí zákon o konkurze a vyrovnaní. Tento zákon je možné použiť takisto v prípade nesolventnosti jednotlivca na ochranu pred exekučným konaním. V európskych podmienkach je to však zložitejšie. Veľká časť súdov rozhoduje o tom, že dlžník musí zaplatiť až 90 % pôvodných dlhov. Dĺžka exekučného konania sa počíta na rok, to znamená, že obdobie neistoty, v ktorom ste síce chránení pred exekútormi, ale nedokážete sa pohnúť z vášho finančného položenia, je podstatne dlhšie ako v USA. Aj kvôli tomuto sa situácia prevažnej väčšiny európskej populácie nezlepšila a logickým dôsledkom bolo, že k výraznému zvýšeniu spotreby po roku 2010 nedošlo tak ako v USA. Okrem iného to malo za následok postupné prehodnocovanie európskeho sociálneho modelu, osobitne vo väzbe na sociálnu ochranu, penzijné dávky či spoluúčasť pri financovaní zdravotníctva. Ľudia postupne musia platiť za mnohé služby, ktoré im doteraz garantoval štát. V tejto situácii prevažná väčšina ľudí nechcela stratiť životnú úroveň, ktorú získala v čase

úspechov európskej ekonomiky, to znamená v období 50. až 80. rokov. Ale keďže príjmy nerástli a nezamestnanosť bola veľmi dlho na úrovni 10 – 11 %, čo predstavovalo v rámci Únie 18 až 21 miliónov nezamestnaných ľudí, väčšina to riešila čerpaním úspor. Úspory boli v starej európskej pätnástke pomerne vysoké a napríklad len v samotnom Nemecku predstavovali objem vyše dvoch biliónov eur. Spotreba sa nezmenšila, ale zmenšovala sa úroveň úspor, čo tlačilo banky k tomu, aby začali radikálnym spôsobom prehodnocovať otázku úverových podmienok. Došlo k zaujímavej situácii. Na jednej strane Európska centrálna banka stále znižovala diskontné sadzby ako základ na poskytovanie úverov, ale na druhej strane dochádzalo k neustálemu tlaku na znižovanie mzdových výdavkov, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo stagnáciou miezd. Odbory ustúpili od boja za zvyšovanie platov a zamerali sa na boj o zachovanie pracovných miest. Takáto situácia, keď nemôžete zachrániť pracovné miesta, a zároveň vám stagnujú mzdy, viedla k alternatívnym formám pracovných úväzkov. A to viedlo k tomu, že ste si síce zachovali zamestnanie, ale zároveň ste stratili dostatočnú výšku príjmu a ešte viac ste čerpali z úspor. Ak ich vyčerpáte, máte možnosť riešiť už iba ďalšie a ďalšie úvery a keďže európske banky boli v poskytovaní spotrebných úverov podstatne opatrnejšie ako americké, veľmi rýchlo sa objavil strop na poskytovanie ďalších úverov a ľudia sa museli začať prispôsobovať. To však neriešilo problém exekúcií kvôli nahromadeným dlhom z minulosti. Aj keď treba povedať, že európsky objem dlhov, ktoré sa nahromadili, je zhruba na úrovni iba 60 % dlhov v Spojených štátoch.

HROZIVÁ SLOVENSKÁ SITUÁCIA

V strednej Európe bol rozsah zadlženosti neporovnateľne nižší ako v starej európskej pätnástke. Dosahoval v priemere okolo 30 až 32 % HDP a niektoré krajiny, ako napríklad Slovensko pred piatimi rokmi, mali zadlženosť obyvateľov na úrovni 28 %. Vtedy sme

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

nemali taký problém s exekučnými konaniami. Aj vzhľadom na charakter slovenského obyvateľstva sa väčšina ľudí držala skôr zásady „prikrývam sa takou perinou, na akú mám“. Teda celková miera dlhov slovenskú populáciu neohrozovala. Odlišná situácia bola v Českej republike, kde kvôli zrušeniu podporných programov, ako boli mladomanželské pôžičky, vo väčšine prípadov fungovali rodičia ako finančná zábezpeka pri získavaní hypoték. Mladí dostali hypotéku, kúpili si byt a mohli začať bývať. Ale v prípade neschopnosti splácať dochádzalo k uplatneniu záložného exekučného práva voči garantom a garantmi boli rodičia. Desiatky tisíc Čechov sa dostalo buď priamo na ulicu, alebo boli v ohrození vlastného bývania. Táto dimenzia záruky rodičov za hypotéky svojich detí bola v Česku približne štvornásobná oproti Slovensku a v súčasnosti sa odhaduje, že približne 200-tisíc starších obyvateľov Českej republiky bolo postihnutých exekučným konaním. V nich prišli o svoju nehnuteľnosť, ktorou ručili za hypotéku svojich detí. Niekomu sa to môže zdať veľa, niekomu málo, ale problém je, že tento počet neklesá, aj keď miera zadlžovania českého obyvateľstva sa zvoľnila a dnes je podstatne pomalšia. Na Slovensku je problém opačný – dochádza k extrémnemu zvyšovaniu zadlženia obyvateľstva a hospodárska politika s tým dokonca počíta, pretože rozpočty rokov 2015 až 2016 sú založené na dvoch hlavných faktoroch – na dodatočnom čerpaní eurofondov a náraste spotreby obyvateľstva. Argumentuje sa rýchlym nárastom priemernej mzdy, ale už som spomenul, že 70 % Slovákov má mzdu menšiu ako je priemer a ich mzda sa zvyšuje minimálne, o 1-2 eurá ročne. V takomto prípade môže domáca spotreba rásť len pri extrémnom náraste ďalších, predovšetkým spotrebných, krátkodobých a bezúčelových úverov. Samozrejme, že úrokové sadzby sú na minime, akonáhle však dôjde k ich posunu, veľmi rýchlo môže dôjsť aj k neschopnosti splácať vlastné záväzky. Upozorňujem na prieskum, podľa ktorého 80 %

slovenských domácností neušetrí z výplaty nič, 10 % ušetrí približne 100 eur mesačne a zvyšok nepotrebuje šetriť. Ale fakt, že 80 % domácností žije od výplaty k výplate znamená, že ak sa vám napríklad pokazí chladnička alebo práčka, musíte si zobrať úver. Samozrejme, sú tu finančné inštitúcie, ktoré vám poskytnú tzv. výhodné úverové podmienky. Ale problém je v tom, že si síce zoberiete úver, no o pol roka možno stratíte prácu. Potom nebudete schopný splácať bežné financovanie domácnosti, a už vôbec nie svoje úverové záťaže. Dostanete sa do pásma, ktoré končí exekučným konaním. Treba otvorene povedať, že jedným z problémov exekučného konania je neprimeraná výška odmeny exekútorom, privysoký podiel z hodnoty majetku, ktorý exekvujú. To stimuluje k extrémnemu zvyšovaniu rozsahu exekúcií a aj k tomu, aby sa čo najviac zvyšovala hodnota exekvovaného majetku.

NEISTÁ BUDÚCNOSŤ

Všeobecne sa verí, že Európska únia sa akoby pozviechala z krízového obdobia, a teda sa netreba obávať budúcnosti, pretože nezamestnanosť klesá, ekonomika rastie a pod. Ale musíme si uvedomiť, že podstatou ekonomického rastu a rastu HDP sú dve veci – zisky firiem a mzdy obyvateľov. Mzdy obyvateľov nerastú, pretože stále platí faktor obrovskej mzdovej konkurencie medzi Európskou úniou a ostatným svetom. Ani zisky firiem nerastú a problém vnútropodnikovej kriminality, ktorá odkrajuje zo ziskov európskych firiem viac ako 1,5 bilióna eur ročne, nikto vážne nerieši. Zostáva posledná oblasť, a to nízke úrokové sadzby stanovené stratégiou diskontných sadzieb ECB, ktorá sa stále snaží oživiť hospodárstvo dvoma spôsobmi: jednak minimálnou úrokovou sadzbou na úrovni 0,5 – 0,6 %, prípadne zápornými úrokovými sadzbami, a potom masívnym kvantitatívnym uvoľňovaním, čo znamená tlačenie ďalších peňazí. Toto všetko povedie pravdepodobne k tomu, že celková situácia ekonomiky sa reálne nezlepší.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Obrovským kľúčovým problémom je zadlženosť všetkých ekonomických subjektov. Celková miera zadlženosti v EÚ sa v období 2008 až 2015 zvýšila o viac ako 58 biliónov dolárov, došlo k jej extrémnemu zvýšeniu na hodnotu približne 208 biliónov dolárov. Dnes sa okrem bánk všetky subjekty ďalej zadlžujú, pričom banky svoju zadlženosť znížili. Nie preto, lebo sú efektívne, ale preto, lebo štáty prevzali časť ich záväzkov na svoje bedrá a riešili ich na úkor daňových poplatníkov. V tomto kontexte ani nízke, prípadne nulové úrokové sadzby nemôžu viesť k oživeniu ekonomiky, pretože kľúčová časť spotreby je viazaná na stagnáciu príjmov a rýchle čerpanie úspor, pričom dlhová záťaž prevažnej väčšiny európskeho obyvateľstva dosiahla už strop, ktorý nemôže ďalej prekračovať bez masívneho zväčšenia rizika exekúcií v ich maximálnom rozsahu. Výsledkom tohto stavu je situácia, v ktorej síce formálne vykazujete rast HDP, predpokladáte však, že domáca spotreba bude rásť len na základe ďalších úverov. To len zväčší riziko exekučných konaní pre každého občana, ktorý má nadmerné dlhy. Z tohto hľadiska je situácia trošku iná, ako ju prezentujú politici. Riešenie individuálnej zadlženosti obyvateľstva je jednou z kľúčových vecí, bez ktorej nie je možné obnoviť spotrebu a bez nej zostáva európsky priemysel závislý výlučne od exportu svojej produkcie na trhy ako je Čína, India, Južná Amerika... Ale Čína a India majú problémy s odbytom vlastnej produkcie a, naopak, investične prenikajú do Európy, možno očakávať skôr zásadnú zrážku medzi exportom z Európskej únie do okolitého sveta a z okolitého sveta na územie Európskej únie. V takomto prípade sa pri zadlženosti obyvateľstva a stagnácii príjmov európski spotrebitelia budú orientovať predovšetkým na výrobky, ktoré majú dostatočnú mieru kvality, a zároveň nie sú drahé. Teda neeurópske výrobky. Takže paradoxne dôjde k zvýšeniu spotreby čínskej produkcie, a nie európskej. Napriek tomu, že európske výrobky majú mať tradične lepší dizajn, kvalitu, servis a pod. Ak si chcú tento náskok zachovať, musia si európske firmy zabezpečiť doda-

točné zdroje na inovácie do výroby, čo bude pri ich klesajúcich ziskoch čoraz ťažšie.

ZHRNUTIE

Pokračovania zadlženia obyvateľstva je extrémne vysoké. V mnohých krajinách dosiahla úroveň zadlženia už kritickú masu. Exekučné konanie tento problém nevyrieši, pretože problém je obnovenie spotrebiteľských zvyklostí prevažnej väčšiny populácie, čo nie je možné bez obnovenia rastu miezd a príjmov a zastavenia polarizácie bohatstva a chudoby v spoločnosti. Ak sa toto nestane, môžeme očakávať podstatné zvýšenie exekučných konaní so všetkými rizikami a problémami, ktoré z toho vyplývajú. Malé a stredné firmy sa zároveň dostávajú do zložitej situácie aj z iného dôvodu – v Európskej únii ich je približne 18 miliónov. Ich priemerná doba životnosti sú tri roky. Po týchto troch rokoch firmy zaniknú, zmenia sa na nový právny subjekt, ale ich majitelia trvalo čerpajú finančné a nefinančné štátne stimuly na podporu malých a stredných firiem. Stojí to miliardy eur ročne, ale udržiava to lokálnu zamestnanosť a zamedzuje sociálnym excesom. Na druhej strane, aby ste mohli poskytovať finančné a nefinančné stimuly, musíte mať štátne rozpočty v konsolidovanej situácii, ktorá umožňuje poskytovať podporný program, inak aj tieto programy fungujú na dlh. Bohužiaľ, sami okolo seba vidíme, koľko krajín žije vo vyrovnanom alebo prebytkovom rozpočtovom hospodárstve, a či chcú robiť niečo s takými vecami, ako je šedá a čierna ekonomika, daňové raje, kapitálové úniky a pod. Problém zadlženosti a exekučných konaní je problémom chronickým a systémovým. Zásadným spôsobom ovplyvňuje celú architektúru fungovania súčasnej spoločnosti a ekonómie. Je na nás, či to pochopíme ako celok, ako systém, mechanizmus, alebo budeme pokračovať v metóde čiastočných úprav, ako je ochrana exekvovaných pred exekútormi či zvyšovanie minimálnej mzdy. Autor je ekonóm a prognostik Ekonomického ústavu SAV.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Patrik Sloboda

VÄZENIA PRE DLŽNÍKOV – PÁD DO HLBOKEJ MINULOSTI OD NEPAMÄTI EXISTUJÚ PREFÍKANÍ JEDINCI SCHOPNÍ PREKABÁTIŤ KAŽDÉHO Z NÁS, AK SA MY DRŽÍME MORÁLNYCH ZÁSAD, KÝM ONI NIE. HOCI TO NEZVYKLI BYŤ V PRVOPOČIATKOCH CTIHODNÉ OSOBY A RODOVÉ ALEBO KMEŇOVÉ SPOLOČENSTVÁ ICH OSTRAKIZOVALI A VYHÁŇALI ZO SVOJHO STREDU, BOLI PRISPÔSOBIVÉ A V NOVOM PROSTREDÍ PREŽÍVALI, BA I PROSPEROVALI. OBZVLÁŠŤ V MESTÁCH, KDE SA OBCHODOVALO. PSYCHOPATICKÉ POVAHY ZBLIŽOVALI KŠEFTÁROV, ÚŽERNÍKOV, ŠPEKULANTOV A FIŠKÁLOV. UMOŽŇOVALI TÝMTO CHYTRÁKOM VYKORČUĽOVAŤ Z KAŽDEJ ŠLAMASTIKY. HOCI IM NIČ NEBOLO SVÄTÉ, NAUČILI SA POMÁHAŤ SI NAVZÁJOM A VYNIKALI UMENÍM VYNALIEZAVO PRETÁČAŤ VŽITÉ ZVYKLOSTI, PRAVIDLÁ A ZÁKONITOSTI VO VLASTNÝ PROSPECH. NIČ NOVÉHO POD SLNKOM

Odvaha i nehanebnosť vytrieskať zisk z každej situácie ich vydeľovali od ostatných zložiek spoločnosti. Združovali sa do spolkov, komôr a grémií a v nich budovali menej viditeľné záujmové siete presahujúce hranice obcí, miest, krajín i svetadielov. Vytvárali obávané kasty a spoločenské triedy s vlastnou morálkou a hodnotovou pyramídou. Nenásytná chamtivosť im umožňovala bohatnúť, a zároveň ich vydeľovala od tých obchodnícko-kupeckých vrstiev, ktoré si nechávali „spútavať ruky“ vierou a mravoukou. Koristili príležitostným a postupne systematickým zneužívaním slabostí a nízkych pudov všetkých vrstiev väčšinovej spoločnosti, vrátane duchovenstva, šľachty a panovníckych rodov. Tieto parazitické vrstvy šírili úžeru a zúročovaním rokov rozleptali skôr či neskôr aj tie najvy-

spelejšie ríše a civilizácie. Žiadna sa pred nimi natrvalo neuchránila, čo ako sa usilovala poučiť z chýb a pádov tých okolitých alebo predošlých. Hlboko otriasli i tou našou, keď na jeseň 2007 vyvolali svetovú finančnú krízu, aby odskúšali, kam môžu bez ujmy a beztrestne zájsť. Preto stojí za námahu pozorne skúmať, kam až zachádza zhubnosť postindustriálneho kapitalizmu a ako zabrániť postmodernej apokalypse – ako ujsť hrobárovi z lopaty. Jeden z osvedčených spôsobov, akým úzka vrstvička majetných a reálne mocných udržiavala v dávnej i nedávnej minulosti formálne či nominálne mocných na uzde a v poslušnosti, spočíval v tom, že ich voviedla do dlhovej závislosti ako predstupňa dlhového otroctva, z ktorého niet úniku. Krátke obdobie relatívneho blahobytu mnohých európskych krajín v 20. storočí zjavne končí. Zbavova-

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

nie strednej triedy schopnosti ostávať solventnou, t. j. žiť z vlastnej pláce a bez zadlžovania, zasiahlo po demontáži socializmu aj Slovensko. V priebehu dvoch desaťročí nás nadvláda nadnárodného špekulatívneho kapitálu zaháňa do starých vyšliapaných koľají dlhového nevoľníctva.

PRÍPRAVA UŽ BEŽÍ

Tri generácie Slovákov i ostatných Európanov, ktoré vyrastali po skončení 2. svetovej vojny, si budú musieť rýchlo navyknúť na čosi, čo nepoznali. Na dlhové otroctvo obalené pozlátkou politického marketingu o modernej spotrebnej spoločnosti. Aj Slováci sa už začínajú z tohto psychologického sebaklamu vymaňovať. Mnohých prebúdza nehorázne vyčíňanie exekútorskej mafie. Tej s jedlom rastie chuť a usilovne skúma, ako vysať zo svojich obetí posledný cent. A potom? Odhodí ich ako vytlačené citróny podľa príslovia „kde nič nie je, ani smrť neberie“? Dá im pokoj? Nedá, ak sa bude inšpirovať príkladom spoza veľkej mláky. Otváraním väzníc pre dlžníkov. Spočiatku to asi nepôjde ako po masle, pretože bude musieť podkopať platnosť a prekrútiť interpretáciu článku 1 zo 4. protokolu Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý uväznenie pre neplneniu zmluvných záväzkov zakazuje. Československo ho ratifikovalo v marci 1992, no nie všetky európske štáty podpísali všetky časti dohovoru (Veľká Británia a Turecko), alebo ich po podpísaní neratifikovali (Švajčiarsko a Grécko). Signatárske Nemecko, Francúzsko a ďalšie krajiny dovoľujú právne interpretácie, ktoré nahrávajú záujmovým kruhom volajúcim po povoľovaní väznenia dlžníkov. Vedomé a úmyselné zadlžovanie poskytuje aj právne argumenty pre trestnoprávny postih a odňatie slobody. Odpor verejnosti proti návratu k väzniciam pre dlžníkov sa oslabuje mediálnym publikovaním nevinných laických názorov v prospech obnovenia takýchto neblahých inštitúcií. Vraj v záujme hľadania spôsobov, ako zabrániť zneužívaniu platného práva.

PROGRAMOVANIE VEREJNOSTI

Podnikanie s otrockou prácou nešťastníkov zavretých vo väzniciach pre dlžníkov sa za Atlantikom ukazuje ako vysoko výnosné hospodárske odvetvie. Ak jeho rozšíreniu bránia v sociálne citlivej

Európe spoločenské zábrany, treba ich odstrániť. Pozvoľna, aby sa verejná mienka prispôsobovala krôčik po krôčiku (staro)novým podnikateľských odvetviam. Na ilustráciu ukážky z titulkov v českej tlači: „Zúfalí veritelia žiadajú väzenie pre dlžníkov,“ „Môžem ísť do väzenia, ak nedokážem splácať?“ Svojou troškou do mlyna prispela aj webová stránka Združenia podnikateľov Slovenska článkom s titulom Dlh. „V súčasnosti prevláda tendencia viac chrániť dlžníka. Ak sa dostane do finančných problémov, má väčšinou zákonom danú možnosť požiadať o ochranu pred veriteľmi. Nebolo to však vždy tak. Nie nadarmo bol dlh v minulosti spojený so stigmou. A jeho nesplácanie malo pre dlžníka fatálne dôsledky. Dlhú tradíciu majú väzenia pre dlžníkov, ktoré v modifikovanej podobe v niektorých krajinách prežívajú dodnes. Ešte v 19. storočí to bol v Európe pomerne rozšírený spôsob, ako riešiť problém nesplácania dlhov. Na základe rozhodnutia súdu dlžníka jednoducho zatvorili dovtedy, pokým nesplatil svoj dlh, či už vlastnou prácou alebo tým, že peniaze na uspokojenie veriteľov zohnal odinakiaľ,“ píše autor článku. „Dnes je to úplne inak, prístup k dlžníkom je oveľa benevolentnejší,“ konštatuje, a dobromyseľne, i keď bez obalu dodáva: „Nie, nenavrhujem návrat k odsekávaniu rúk dlžníkom.“ Nasleduje povzdychnutie si: „Jedným z reálnych problémov dneška je však morálna rehabilitácia dlhov a dlžníkov, ktorá nadobudla podobu vyššej ochrany dlžníka oproti veriteľom.“ A navrhuje východisko: „Logickou odpoveďou preto musí byť vyššia ochrana veriteľov, k čomu je potrebné zásadné prekopanie legislatívy a tomu adekvátne nastavenie súdov.“ Český server iDnes.cz už pred siedmimi rokmi poskytol priestor blogerovi, ktorý podrobne predstavil svoju víziu väzenia pre dlžníkov v článku so siláckym titulkom „Väzenie pre dlžníkov? A zabaviť vodičák.“ Krátky a drsný výňatok: „Doba tohoto opatrenia (nejde o trest!) nie je obmedzená. Kto dlhuje 10 miliónov a nemá prácu, strávi takto zvyšok života.“ To znie mrazivo. Bol by to návrat do brutálnej doby, ktorú vo svojich románoch na základe zážitkov z detstva naturalisticky opísal Charles Dickens v románoch David Copperfield a Malá Doritka.

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

47 VÄZENSKO-PRIEMYSELNÝ KOMPLEX

To je však minulosť, navyše britská. Skľučuje i prítomnosť, konkrétne americká. Nezisková organizácia American Civil Liberties Union vydala pred piatimi rokmi štúdiu s varovným titulom voľne preloženým ako „Za halier za mreže. Rast nových väzníc pre dlžníkov v Amerike“ (In For a Penny: The Rise of America’s New Debtors’ Prisons). Štúdia bilancuje výsledky prieskumu o vzkriesení väzníc pre dlžníkov. V USA ich zrušili na federálnej úrovni v roku 1833. Osobné zadlžovanie Američanov však dosahuje katastrofálne rozmery, jednotlivé štáty únie privatizujú svoje väznice a lobisti väzensko-priemyselného komplexu prehlbujú spoluprácu s justíciou pri napĺňaní korekčných zariadení ultralacnou väzenskou pracovnou silou. Konzultačné agentúry, poslušná polícia a ústretové súdnictvo zavádza právne mechanizmy, ktoré šikanujú dlžníkov plejádou dodatočných súdnych konaní, podmienok, príkazov, lehôt a trestov za ich nedodržanie, až končia za mrežami. Aj keď oficiálne nie priamo kvôli dlhom. Americká tlač hlavného prúdu pokrýva desivý trend návra-

tu väzníc pre dlžníkov len okrajovo a opatrne. V titulkoch sa poisťuje otáznikmi, ako napríklad 4. decembra mienkotvorná CNN: „Nastáva návrat väzníc pre dlžníkov?“ Denník finančného kapitálu Wall Street Journal predložil v blogerskej sekcii rovnako znejúcu kváziotázku už tri roky predtým. Niektoré triky lobistov z južanského štátu Missouri vtedy vysvetlil aj denník St. Louis Post-Dispatch. Privatizácia systému nápravnovýchovných zariadení sa skôr či neskôr zahryzne aj do Slovenska. Súkromné bezpečnostné služby sú už každodennou skutočnosťou a ich pomenovanie zľudovelo do podoby nevinného novotvaru esbéesky. S rozšírením privatizovaných väzníc a väzensko-priemyselného komplexu sa zintenzívni činnosť lobistov, a tí začnú ovplyvňovať celú justíciu. Prípadných váhavcov v bruselskej eurocentrále prehlušia netrpezliví lobisti spoza Atlantiku. Odsúhlasenie Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP) vraj už i tak mešká. Skúsme tipovať, ktorý breh Atlantiku presadí drvivú väčšinu svojich požiadaviek a predstáv.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Marián Benka, Juraj Pokorný, Lukáš Perný

DOKONALÝ SYSTÉM NA OŽOBRÁČENIE NÁRODA

„KEĎ SOM ZAČAL V 90. ROKOCH PRACOVAŤ AKO EXEKUČNÝ VYKONÁVATEĽ, VŠIMOL SOM SI, ŽE MNOHÍ MOJI STARŠÍ KOLEGOVIA MALI ODLOŽENÉ NA PAMIATKU KRÁSNE KOŽENÉ PREUKAZY Z KOMUNISTICKEJ MINULOSTI. AŽ NESKÔR SOM SA DOZVEDEL, ŽE TAKÉTO PREUKAZY POUŽÍVALI VYSOKÍ DÔSTOJNÍCI SPRAVODAJSKÝCH SLUŽIEB,“ SPOMÍNA MARTIN CIRBUS, KTORÝ PÔSOBIL V TEJTO BRANDŽI 19 ROKOV. KÝM SA MU Z NEJ NEZAČAL DVÍHAŤ ŽALÚDOK.

asť eštebákov a komunistických pohlavárov, ktorých Cirbus nazýva „elitná jednotka“, zorganizovala prevrat v novembri 1989 a do nového režimu išla s jasným cieľom: nechutne zbohatnúť na úkor zvyšku obyvateľstva. Pridali sa k nim aj draví mladší novopečení kapitalisti, častokrát z radov ich vlastných detí. „Kto mal za bývalého režimu pod palcom všetky majetkové vzťahy a kompletný prehľad o štátnych podnikoch? Len vyvolení. Vysoké percento vykonávateľov tvorili príslušníci elitných jednotiek. Tí príslušníci mali informácie o ľuďoch, oni urobili z exekútorov boháčov,“ tvrdí Cirbus. Prvým krokom plánu na zbohatnutie bolo umelo zlikvidovať zväčša ziskové štátne pod-

niky a nabaliť sa na ich predaji zahraničnému kapitálu pod cenu. Tí, ktorí mali strategické informácie a aj naakumulovaný nejaký kapitál, sa dokázali dostať v privatizácii do pozície akcionárov priemyselných podnikov. Stroje z fabrík mizli, sťahovali sa do Vietnamu a iných krajín, kde si rýchlokvasení akcionári zakladali nové firmy. Podniky sa umelo ťahali do straty, aby sa mohli rýchlo za čo najmenší peniaz predať. Potom sa legislatívne zaviedli konkurzy a s nimi prišli exekúcie. Ako mohla prísť legislatíva, ktorá novej kapitalistickej vrstve vyhovovala? Pochopiteľne, táto elita bola a doteraz je tesne zviazaná s politickou mocou, takže si presadí zákony, aké potrebuje.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

„Jeden z exekútorov, u ktorých som slúžil, mal pozastavenú činnosť, pretože odmietol v rámci konkurzov vydať strojársky priemysel do rúk Američanov. Bol to Ján Borovský – svojho času prezident Slovenskej komory exekútorov,“ uvádza Martin Cirbus. V konkurzoch sa ocitli aj poľnohospodárske družstvá. Exekúcie boli podľa neho zavedené, aby zlikvidovali našu priemyselnú a poľnohospodársku samostatnosť. V ďalšom kole boli namierené na osobný majetok bežných ľudí.

PASCA SKLAPLA

S príchodom kapitalizmu ľudia prepadli konzumu, ktorý bol pre nich vzácny. Chceli mať moderný nábytok, autá, spotrebnú elektroniku... Tí, ktorí vedeli, že sa chystá likvidácia podnikov spôsobujúca masovú nezamestnanosť, zakladali podľa Cirbusa prvé splátkové spoločnosti. Súčasný prezident Andrej Kiska bol medzi prvými. „Ľudia pracovali v štátnych podnikoch, ktoré sa transformovali na akciové spoločnosti. Zobrali si tovar na splátky s tým, že majú prácu – akosi si vtedy málokto pripúšťal, že tu máme kapitalizmus v plnej podobe a o prácu sa dá aj prísť. A naraz začali fabriky padať a prepúšťať ľudí,“ popisuje Cirbus. Ľudia sa odrazu ocitli v situácii, keď nevládali splácať. Prišli exekučné konania, aby bolo možné týchto zadlžených ľudí ešte aj pripraviť o majetok. Pasca sklapla. Vytvoril sa systém, kde na zúfalstve ľudí zarábajú viacerí. Nebankové inštitúcie a „pôžičkárne“ tým, že im požičajú za úžernícke úroky. Exekútori tým, že si účtujú premrštené náklady. Finančné inštitúcie navyše predajom založených nehnuteľností. A politici, ktorí celý tento biznis kryjú, si tiež prídu na svoje.

OTVORENÁ ÚŽERA

Dá sa povedať, že chudoba je pre určité skupiny ľudí veľmi dobrým zdrojom bohatstva. Napríklad nebanková spoločnosť Pôžičkáreň poskytuje jednorazové pôžičky aj tým, ktorí ich logicky nevedia splácať. „Klient môže rýchlo a jednoducho požiadať o pôžičku vo výške už od 99 až do 4 500 eur. Pôžičky majú splatnosť od 2 do 12 mesiacov,“ píše sa na stránke Pôžičkárne.

Je úplne jasné, že človek, ktorý je vo finančnej núdzi a zarába minimálnu mzdu, túto pôžičku nedokáže splatiť a tieto spoločnosti s tým cielene rátajú. Často dokonca ide o drogovo závislých, gamblerov či iné patologické prípady, ktoré končia exekúciou a následnou sociálnou samovraždou. Je pravda, že samotný pojem sociálnej samovraždy je ťažké zadefinovať a štatisticky dokázať, pretože na jedinca často vplývajú aj ďalšie iné psychologické tlaky – rozchod, závislosť či bezvýchodisková situácia. Nebankové subjekty pracujú otvorene s úžerou a drancujú obyvateľstvo. Využívajú emocionálny apel v reklamách, kde manipulujú rôznorodým spôsobom – predovšetkým s vidinou „dovolenia si“ určitého luxusu. Tieto reklamy sa vysmievajú skromnosti, šetreniu a pokore, pričom do popredia stavajú luxus, blahobyt, pohodlie, modernosť a pod. Pôžičkáreň Pohotovosť sa dokonca súdi so štátom. Ide o zhruba 43-tisíc žalôb o náhradu škody voči štátu na okresných a krajských súdoch. Na žalobách od štátu chce Pohotovosť získať minimálne 57 miliónov eur. „Ak Pohotovosť funguje napriek tomu, čo stvára na finančnom trhu, štát jednoznačne zlyhal,“ hovorí Eliška Ščasná zo Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa. „Keď si rozkreslíte pavúka vlastníckych vzťahov Pohotovosti, zistíte, že s ňou majú do činenia všetci ľudia, ktorí majú v tomto štáte nejaký vplyv,“ dodáva Martin Cirbus. Sudca Peter Straka pôsobil na ministerstve spravodlivosti a zaoberal sa ochranou spotrebiteľa. Hovorí, že zákony sú nastavené dobre, no recidíve neprijateľných zmluvných podmienok často nezabránia. „Ak je pravda, že sa úvery poskytujú za cenu nad sto percent a poskytujú sa ľuďom v tiesni, natíska sa otázka, ako je to s aplikáciou trestného činu úžery a trestných činov na ochranu spotrebiteľov,“ naznačuje Straka ďalší problém – nečinnosť trestnoprávnych orgánov. Ľudia si pritom už dávno nepožičiavajú len kvôli vidine luxusu. Mnohí poberajú žobrácku mzdu, žijú od výplaty k výplate, pri všetkej skromnosti nedokážu ušetriť a musia si zobrať úver zakaždým, keď sa stane nejaká mimoriadna udalosť (niečo sa v domácnosti pokazí, začí-

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

viek nedokázali splácať. Viacerí z nich chodili za Stankom, aby im pomohol to riešiť, niektorí sa mu dokonca aj vyhrážali. Mal z toho veľkú traumu, cítil sa spoluzodpovedný za ich situáciu, ku ktorej nechtiac dopomohol. Sám potom stratil prácu, zostal bez príjmu, do toho prišiel alkohol, rozpadla sa mu rodina. Bol na dne, až to neuniesol a jedného dňa skončil na železničnej trati pod kolesami vlaku. Dodnes si vyčítam, že sme mu my ostatní kamaráti nedokázali pomôcť dostať sa z toho a niekto, kto bol vlastne krstným otcom aj jeho problémov, robí teraz zo seba div nie anjela. Zle sa mi to počúva.“

KTO JE ZAČ, TEN EXEKÚTOR?

52 na sa školský rok a škola pýta peniaze na učebné pomôcky...). Iní si požičiavajú na splácanie starých dlhov, čo je, samozrejme, cesta do pekla. „Dokonca niektoré pôžičkárne ponúkajú tým, ktorí im dlhujú, že ich zamestnajú, ak hneď po výplate zaplatia splátku. A to už je skutočné otroctvo. Ľudia pracujú a keď dostanú mzdu, okamžite ju odovzdajú,“ pohoršuje sa Martin Cirbus. Ako upozorňuje, v pozadí nebankových spoločností sú často ľudia z bankového sektora. Banky sa musia riadiť úverovým registrom, a ten si dlho pamätá. Keďže čoraz viac ľudí má problém splácať svoje dlhy, čoraz viac ich má záznam v úverovom registri a banka im požičať nesmie. Majitelia bánk tak presunuli svoje peniaze do nebankových inštitúcií a požičiavajú prostredníctvom nich.

PREZIDENT ÚŽERNÍK

Z úžery sa stal dobrý biznis, na ktorom zbohatol aj dnešný prezident SR. „Kiska nemôže za všetky samovraždy na Slovensku, ale… O niektorých ľudských tragédiách sa tomuto podnikateľovi môže s istotou denne snívať,“ píše regionálny

denník Bystricoviny, ktorý priniesol niekoľko osobných výpovedí a príbehov spojených s Kiskovými nebankovými spoločnosťami. Do článku prispel aj advokát Michal Mišík, ktorý zastupuje na súde klientov bývalých Kiskových pôžičkární: „Praktiky nebankových subjektov spojených s pánom Kiskom neboli vždy v poriadku. Dnes zastupujem štyroch ľudí v súdnych sporoch s Consumer Finance Holding (táto spoločnosť odkúpila Kiskove firmy). Konkrétne ide o dojednanie neurčitých podmienok v rozpore so zákonom, zamlčanie podstatných podmienok zmluvy, preferenčné zmluvné dojednania a jednostranne vysoké pokuty, ktoré túto nerovnováhu v neprospech občana prehlbujú.“ Ďalší z príbehov popísaných v Bystricovinách znie: „Keď som videl pána Kisku v televízii pekne rozprávať o svojej dobročinnosti, ale nepovedal ani slovo o tom, ako vlastne zbohatol na úkor iných ľudí, tak ma to naštvalo. Ešte teraz mám pred očami môjho nešťastného priateľa Stanka, ktorý kedysi pracoval pre jeho nebankovku. Vtedy to boli nekresťanské, tuším až 30-percentné úroky, čo niektorí klienti nebanko-

Exekútor je štátom menovaná osoba na výkon vymáhania dlhov, ktorý sa živí z vlastných peňazí. Je to teda fakticky podnikateľ, ktorý – ak má dobré vzťahy s nejakou nebankovou inštitúciou – má lukratívny príjem istý. Ak nemá škrupule, jeho bytostným záujmom je vydokladovať si čo najvyššie trovy, ktoré potom musí platiť chudák dlžník. Na prvom mieste v zozname anomálií tak stojí otázka, prečo nie je na Slovensku exekútor štátnym zamestnancom, ktorý by až na odmenu všetky svoje príjmy odvádzal štátu. Vzhľadom na to, že primárna vymožiteľnosť pohľadávky býva v prípadoch exekúcií vysoká, natíska sa otázka, či sú všetky kroky nielen počas výkonu samotnej exekúcie, ale aj v procese vymáhania a inkasovania exekučných trov v súlade s platnými zákonmi a predpismi, ako aj s Etickým kódexom súdneho exekútora. Tento vo svojich siedmich častiach hovorí, že pri vykonávaní exekučnej činnosti „musí byť dôvera, ktorú exekútorovi preukazuje štát i verejnosť, vyvážená nielen vysokou odbornou spôsobilosťou, dôsledným uplatňovaním a zachovávaním práva, rešpektovaním práv a právom chránených záujmov fyzických i právnických osôb, ale aj morálnou integritou a rešpektovaním najvyšších etických štandardov“. Vzťah exekútora k účastníkom konania, ako aj k tretím osobám, musí byť podľa kódexu nestranný, korektný, založený na úcte človeka k človeku, s rešpektovaním jeho práv. „Exekútor by mal mať vždy na zreteli, že reprezentuje nielen seba, ale aj exe-

kútorský stav, a podieľa sa na obraze, ktorý si o ňom spoločnosť vytvorí. Životný štýl je exekútor povinný prispôsobiť vážnosti úradu, ktorého je nositeľom, snaží sa o zachovávanie dôstojnosti celým svojím vzhľadom a vystupovaním na verejnosti, vyjadreniami a postojmi,“ uvádza o. i. Etický kódex súdneho exekútora. Česť výnimkám, no v mnohých prípadoch je realita s citovaným dokumentom v krikľavom protiklade. Nadradené vystupovanie, fyzický odstup a neochota komunikovať s klientovým dlžníkom nad rámec úradného obliga a s rešpektom voči jeho osobe naznačujú represívnu podstatu vertikálneho pomeru exekútor – dlžník kombinujúcu často nátlak so zastrašovaním. Ak je obraz, ktorý si o exekútorskom stave vytvorila spoločnosť, dlhodobo negatívny, nejde o predsudok. Určite ich netreba všetkých hádzať do jedného vreca. Sú medzi nimi superbohatí aj chudobnejší. „Sú privilegovaní aj neprivilegovaní exekútori,“ hovorí M. Cirbus. „Niektorí sú vytvorení finančnou inštitúciou, aby jej hrali na ruku – ako napríklad JUDr. Rudolf Krutý, dvorný exekútor Pohotovosti. Je to jej bývalý zamestnanec, takže vidíte, že je úplne „nezávislý“. Poznal som aj exekútorov, ktorí podľahli pokušeniu a nedržali si oddelené svoje odmeny a peniaze z exekúcií. Od Sociálnej poisťovne dostali splátkové kalendáre, aby jej vrátili peniaze, ktoré jej dlhujú z vymoženého od dlžníkov, čo si zadržali a minuli. V SP im to neprešlo, ale ak takto podviedli nebankovú spoločnosť alebo komerčnú banku, väčšinou sa stane to, že si ich táto kúpi. Teraz sú zapredanci finančných inštitúcií. Ak nebudú robiť to, čo od nich chcú, vytiahne sa na nich ich prešľap a prinajmenšom prídu o licenciu. Do takýchto problémov sa dostala už aspoň polovica exekútorov.“

PREDRAŽENÉ SLUŽOBNÉ CESTY

Exekútori, či mafiáni? Kto sú a aké praktiky používajú? Ako štát chráni občana? Týmito otázkami začína video zo série Gorila, Megalodon, Slovensko, zverejnené minulý rok na YouTube občianskym združením GINN. Jeho zakladateľ a novinár Martin Daňo sa pustil do nerovného boja s exekútorskými úradmi a ich neštandardnými praktikami, ktoré označuje za „nezákonné, priam mafiánske“. Jeho skúsenosť z pokusu

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

o nahliadnutie do spisu exekútorky v Michalovciach, na čo ho splnomocnil dlžník z Bratislavy, možno zovšeobecniť azda i s celoštátnou platnosťou. Daňo považuje v prvom rade za nelogické, aby exekútor z Michaloviec vykonával exekúciu u dlžníka z Bratislavy, čo napríklad vtedy, keď si musí ísť do exekučného spisu čosi naštudovať, trovy značne predražuje. „Je zaujímavé, že je na Slovensku vôbec umožnené, aby exekúcie mohol vykonávať exekútor iný než príslušný v mieste trvalého bydliska povinného. Lebo sa stávajú prípady, že dlžník dlhuje sociálke alebo komukoľvek napríklad 50-60 eur, a exekúciu dostane exekútor, ktorý je od neho 400 km vzdialený. Ten si vykáže jazdu, že bol hľadať povinného, a hneď si naúčtuje trovy 300 eur. Takže dlžník dlhuje zo dňa na deň už 350 eur. Vykáže druhú jazdu, a už je to 700 eur. Pre koho je teda výhodné, že sa exekúcie vykonávajú exekútormi inými ako tými, ktorí sú v mieste trvalého bydliska povinného?“ naznačuje formuláciou otázky odpoveď Daňo. Podľa neho pôsobí v Bratislave exekútor, ktorý dostáva tisíce exekúcií ročne z istej štátnej inštitúcie (zaujímavé, prečo práve on). Keď mu pridelia napríklad sto exekúcií z Humenného, vyúčtuje 100 x 300 eur cestovné, pričom tam ide jedným autom v jeden deň. „Čiže komu je výhodný právny stav na Slovensku, aký tu v súčasnosti vládne? Je to výhodné pre občana, ktorý je tvorca štátu, alebo pre exekútorov a záujmové skupiny, ktoré za exekútormi stoja? Občan by mal byť štátom chránený, a nie štátom likvidovaný,“ pýta sa, a zároveň konštatuje Martin Daňo.

ZÁLUSK NA BYTY ZA BABKU

Ďalší biznis sa točí okolo dražieb nehnuteľností po neplatičoch. „Doteraz sa k informáciám, čo a kde sa bude dražiť, dostal len málokto, respektíve len pár vyvolených. Až teraz sa ide vytvárať centrálny register dražieb. Prečo až teraz?“ pýta sa Martin Cirbus. Doteraz si navzájom nerušene nahrávali banka, v ktorej prospech bola nehnuteľnosť založená, exekútor, dražobná spoločnosť a súdny znalec. Cirbus uvádza príklad z praxe: Keď ľudia, ktorých riešil, kupovali dom, znalec spravil znalec-

ký posudok na 160 000 eur a banka toľko požičala. Po troch mesiacoch sa im zmenila životná situácia a nevládali splácať. Dom išiel do dražby, banka prikázala vyhotoviť nový posudok, hoci ak nie je posudok starší viac ako šesť mesiacov, nie je podľa zákona dôvod vypracovať nový. Nový posudok znel na 98 600 eur, dom sa predal vopred informovanému záujemcovi za 76 000. Ak má v draženej nehnuteľnosti dlžník trvalý pobyt, nesmie sa zo zákona predať za menej ako tri štvrtiny znaleckého posudku. „Niekto si robil zálusk na kúpu nehnuteľnosti pod cenu. A ten znalec bol „zhodou okolností“ dvorným znalcom tej finančnej inštitúcie, ktorá bola veriteľom. Prečo by im nevyhovel, keď mu dohadzuje kšefty? Aj on chce svoj kus koláča,“ dodáva Cirbus. Systém finančného otroctva však podľa neho ešte nie je celkom dokonaný. Posledná inštancia ešte len príde. Existujú byty, ktoré sa po revolúcii odpredávali za zlomkové ceny do osobného vlastníctva. Je ešte dosť veľa ľudí, už prevažne v dôchodkovom veku, ktorí bývajú vo vlastných bytoch, nezaťažených hypotékou, čo mimoriadne trápi finančné inštitúcie. Preto vymysleli spôsob, ako sa k týmto nehnuteľnostiam dostať. Ten spôsob sa volá reverzné hypotéky. Politici (spriaznení s finančnou oligarchiou) držia dôchodky už desaťročia umelo na mizivej hranici aj preto, lebo celý finančný systém sa na tento krok pripravoval – odovzdáte im do vlastníctva nehnuteľnosť, ale môžete v nej doživotne bývať. A k vášmu dôchodku dostanete povedzme 500 eur mesačne navyše (presná suma závisí od nehnuteľnosti a lokality).

CESTA Z PEKLA

Východisko z kolotoča dlhov však podľa neho existuje. Potom, ako odišiel z exekútorského biznisu, začal podnikať ako poradca pre ľudí v exekúcii, pričom si vraj pýta naozaj ľudové ceny – snaží sa v prvom rade pomôcť, nie zarobiť na cudzom nešťastí: „Keď sa ľudí pýtam, koľko vlastne dlhujú, takmer nikto nevie. Už na to rezignovali, jednoducho platia, preto im hovorím bankomaty. Drvivá väčšina rodín nemá na konci mesiaca viac ako dvadsať eur. A to celá rodina dokopy. Mnohé rodiny majú na krku aj

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

7 – 10 exekúcií. A z mesiaca na mesiac je to na Slovensku horšie. Tí, ktorí sa vzopreli a začali používať môj systém, sa z toho kolotoča dostali. Treba sa len postaviť a nenechať sa zastrašiť všetkými tými papiermi. Stačí napríklad napísať na šek do správy pre prijímateľa „úhrada na istinu“. Zaplatím istinu, dám si u veriteľa žiadosť o odpustenie úrokov. Keď mi ju neschváli, budem skúšať znova a znova, hoci aj každý týždeň. Ale keď platíte stále úroky, nikdy sa z dlhov nevyhrabete.“

ŠTÁTNE VÝPALNÍCTVO

Mimosúdne inkaso pohľadávky sa voči právnickým osobám, resp. podnikateľským subjektom uplatňuje podľa štandardných postupov. Firmy, podniky či spoločnosti presne vedia, čo bude pri nedodržiavaní platobnej disciplíny nasledovať. Vymáhateľ má k dispozícii široké spektrum nástrojov od nepretržitého monitoringu dlžníkov v rozličných databázach (najčastejší nástroj prevencie vymáhania pohľadávok) cez telefonickú alebo písomnú upomienku (zlá urobí viac škody ako žiadna), osobnú návštevu (uznanie a podpísanie záväzku na papieri), až po inkasnú spoločnosť (mimosúdne vymáhanie) a súdneho exekútora (exekučné vymáhanie). Pri exekúciách štátom zriadených inštitúcií ako Sociálna či Všeobecná zdravotná poisťovňa pretrváva zvláštny status quo. V nejednom prípade vzniká totiž spor, či postúpenie pohľadávky exekútorovi bolo vôbec nevyhnutné, a teda právne odôvodnené. Napríklad vtedy, keď zákonný poisťovateľ odošle zo zotrvačnosti písomnú upomienku o nedoplatku klienta na pôvodnú adresu trvalého bydliska (platnú formálne) namiesto jeho novej korešpondenčnej adresy (platnej fakticky). Keďže ten sa to spravidla nemá ako dozvedieť, po vypršaní stanovenej splatnosti poisťovňa prípad – namiesto toho, aby nadviazala priamy kontakt s poistencom – hneď postupuje exekútorovi. Musí to robiť práve takto, a má na to vôbec právo? Finančnú a časovú ujmu, ktorá sa takýmto pochybným postupom presúva na plecia klienta, možno síce nárokovať, no silný „symbiotický

zväzok“ medzi príslušnou poisťovňou a aktérmi exekučného konania ho zväčša spoľahlivo presvedčí, aby sa do toho nepúšťal, lebo je to i tak zbytočné. V danom prípade možno povedať, že štátna poisťovňa si týmto zľahčuje prácu vo vzťahu k „svojmu klientovi“ (o udržanie si skutočného klienta by totiž musela bojovať inými spôsobmi, keby musela), a exekútorskej firme zároveň poskytuje príležitosť obnášajúcu pravidelný prísun vďačnej, administratívne nenáročnej agendy. Poistenci, ktorí sa o takúto neblahú skúsenosť stali proti vlastnej vôli bohatší, môžu sami dosvedčiť, že len za prevzatie a založenie jedného spisu (a následné ničnerobenie, ak uhradia dlžnú sumu hneď po výzve) si exekútorský úrad zvykne účtovať základný poplatok vo výške od 25 do 30 eur (to, samozrejme, okrem údajného dlhu voči poisťovni). Možno nebude nenáležité hovoriť o systémovej forme štátneho výpalníctva, keď si poisťovňa objedná službu súdneho exekútora bez toho, aby sa najprv pokúsila objasniť si záležitosť priamo so svojím klientom. Za povšimnutie stojí aj fakt, že poisťovateľ niekedy vyťahuje záležitosti staré päť i viac rokov, ktorých oprávnenosť už poistenec – ak si ich nearchivuje v papierovej alebo elektronickej podobe – nevie dokladovať, a teda ani verifikovať. Poisťovňa si napriek tomu vyrovnanie údajných nezrovnalostí na jeho účte retroaktívne nárokuje. Ak chce dokázať, že údajnému veriteľovi nič nedlhuje, dôkazné bremeno leží na ňom. Vo väčšine prípadov ho však neunesie, pretože si už na svoje platby ani len nepamätá. Vzniká tak podozrenie, že posielanie upomienok s ďalekou spätnou platnosťou je zo strany poskytovateľa poistenia zámerné a sleduje využitie neschopnosti klienta preukázať vyrovnaný stav svojho účtu. Nehovoriac o tom, že sa vymáhajú premlčané dlhy, čo bežne robí Sociálna poisťovňa – štátna spoločnosť. Prečo štát takým zákerným spôsobom zarába na svojich občanoch? Čaká, kým dlžná suma narastie o penále, a až potom ju vymáha. A zákon je postavený tak, že ak do určitej lehoty nevznesiete písomnú námietku premlčania, dlh sa stáva splatným.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Lukáš Perný

Mezenská, Hraško a jeden poslanec SMER-u. Pred pár dňami som dostala mejl z predsedníctva NR SR, že môj mejl prijali, berú ho na vedomie a budú sa tým zaoberať.

AK SA ZAČNETE BRÁNIŤ, ŠANCA ODVRÁTIŤ EXEKÚCIU

JE VEĽKÁ

DISKRIMINÁCIA SLOVENSKÝCH OBČANOV PRI EXEKÚCIÁCH JE VÝNIMOČNÝ JAV, KTORÝ SPÔSOBUJÚ POSLANCI NR SR SCHVAĽOVANÍM ZÁKONOV NEKOMPATIBILNÝCH S PRÁVOM EURÓPSKEJ ÚNIE. DÔKAZOM SÚ ROZHODNUTIA SÚDOV V SR I EÚ, KTORÉ UŽ VIACERÉ EXEKÚCIE A NEKALÉ PRAKTIKY NA SLOVENSKU ZASTAVILI. DOTYČNÍ DLŽNÍCI SA VŠAK MUSELI NAJPRV OZVAŤ A PODAŤ NÁVRH NA SÚD. MNOHÝM V TOM POMOHLA PRÁVNIČKA A OBČIANSKA AKTIVISTKA KRISTÍNA ULMANOVÁ, KTORÁ OBHAJUJE PRÁVA EKONOMICKY SLABŠÍCH OBČANOV I BEZ NÁROKU NA ODMENU.

Ako ste sa dostali k zachraňovaniu ľudí postihnutých exekúciami? Vyštudovala som právo, takže som mala možnosť oboznámiť sa so zákonmi a vo veciach exekúcií niečo urobiť. Osobne nie som advokát a nevenovala som sa právu profesionálne, pretože som celý život viedla účtovnú kanceláriu. Vtedy som sa stretávala s prípadmi exekvovania podnikateľov na základe diskriminujúcich zákonov, aké nemajú v žiadnom členskom štáte EÚ. V 90. rokoch viedli k exekúcii napríklad nezaplatené cestovné lístky. Tieto situácie nastávali hromadne, aj v prípade nezaplatených účtov za telefón, sociálne či zdravotné poistenie. Postihnutí ľudia sa na mňa obracali, ja som im pomáhala, a tak som sa dostala až k aktivizmu.

Je v súlade so zákonom, ak človek dostane rovno upovedomenie o exekúcii? V niektorých prípadoch je, vo väčšine prípadov však nie je v súlade so zákonom, a najmä s právom EÚ. Najprv musia prebehnúť isté procesy, a to dobrovoľné vymáhanie, potom súdne konanie o uznaní záväzku dlžníka, a až následne nútené vymáhanie prostredníctvom exekútora, ktorého poverí súd. V nesúlade so zákonom je napríklad upieranie práva brániť sa na súde, a to sa na Slovensku stáva často. Bez toho, aby ste sa dozvedeli o súdnom konaní vo veci vášho dlhu vám rovno príde exekučná výzva, a to nie je v súlade so zákonom, pretože ste sa nemohli zákonne brániť.

Kristína Ulmanová

Aktivizujete sa aj v oblasti práva na bývanie. O čom je toto právo? Právo na bývanie je inštitút, ktorý v slovenskom právnom poriadku nemáme. Štáty ako Nemecko, Rakúsko, Švédsko, Holandsko, Fínsko, Dánsko, Anglicko ho majú. Prvé základné ľudské právo je právo na život, ktoré musí byť garantované. Ďalším právom, aby človek mohol realizovať svoj život, je právo na bývanie. Malo by byť garantované a nikto by nemal byť bezdomovcom. Predstavte si, že niekto sa narodí hendikepovaný a nemá možnosť zarábať si peniaze, a tak si zadovážiť bývanie – aj tento človek má právo na bývanie. Mal by ho mať každý občan. Štát od nás prijíma finančné prostriedky – dane a poplatky, a má zabezpečovať dve veci – infraštruktúru a sociálne podmienky občanov – dôstojný život človeka. Toto právo na bývanie je uvedené v Európskej sociálnej charte ako jej 31. článok. Na Slovensku sa implementovali články od 1 do 30, pričom záhadným či zámerným alebo zvláštnym spôsobom nebol implementovaný článok 31 (nebol ratifikovaný) a iba dvaja politici – Belousovová a Tomanová – pripomenuli, že tento článok nie je v Ústave SR. Pri dodržaní článku 7, ktorý hovorí, že medzinárodné zmluvy a dohovory majú prednosť pred slovenskými zákonmi, by sme toto právo mali mať. Napísala som ombudsmanke, prezidentskej kancelárii, na ministerstvo spravodlivosti a pod. Žiadala som informáciu, či je SR týmto článkom viazaná. Odpovede prišli rôzne, jedna z odpovedí bola ohlásiť sa na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré odpísalo, že SR nie je týmto článkom viazaná, ostatné inštitúcie sa priamej odpovedi vyhýbali. Napísala som všetkým 150 poslancom, aby dali návrh na prijatie práva na bývanie – reagovali iba

Ako štát zabezpečuje toto právo v krajinách, kde funguje? Ak je právo na bývanie garantované, štát logicky zabezpečí taký zákonný mechanizmus, ktorý spôsobí dostupnosť bývania pre každého a odstráni bezdomovectvo. Rovnako zamedzí, aby boli exekúciami či dražbami občanom exekvované a dražené byty či domy. Demokratický štát je povinný zabezpečiť občanom bývanie. Jedným zo spôsobov sú nájomné byty, iným je finančný príspevok na bývanie. Ak niekto dlhuje peniaze v prípade hypotéky, ktorá súvisí s bývaním, mal by ich, samozrejme, vrátiť. Avšak nastávajú krízové situácie, keď občan stratí schopnosť splácať. Ohrozenie, ktoré nastane, by nemalo zasiahnuť občana tak, aby sa dostal na okraj spoločnosti. Na Slovensku je naša práca podhodnotená, preto sa občan častokrát dostáva do platobnej neschopnosti. V európskych štátoch existuje možnosť oddlženia, avšak u nás sa o tom nehovorí. Moja sestra býva v Anglicku a tam každý rok štát oddlžuje ľudí určitou čiastkou. Keď štát môže oddlžiť podniky, môže oddlžiť aj občanov, pretože štát riadi celú ekonomiku a vie vypočítať, aké majú makroekonomické ukazovatele vplyv na občana. Výška úrokov, nezamestnanosť, dane – toto všetko riadi štát a musí počítať s možnosťou ohrozenia obyvateľov a nenechávať všetko riziko na občanovi. V Amerike ak občan nedokáže splácať hypotéku, štát mu pridelí kurátora, ktorý sa s ním raz za mesiac stretne, spíše príjmy, výdavky, vyhodnotí situáciu a navrhne riešenie, požiada banku o odklad, úrad sociálnych vecí, aby prispel, pomôže vám nájsť prácu. Ako prebieha typická exekúcia na Slovensku? V prípade úhrady dlhu podľa Exekučného poriadku musí dlžník zaplatiť najskôr exekútorovi jeho výdaje, potom veriteľovi pohľadávku, príslušenstvo a ďalšie poplatky. Najskôr je exekúciou zablokovaný účet. Banka si účtuje poplatky, čím sa zvyšuje dlžoba. Navrhujem občanom okamžité

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

zrušenie bankového účtu. Banky nechcú účty zrušiť, ale musíte na ne naliehať. Ak to neurobíte a necháte sa odohnať, je to nesprávny pos tup. Treba si vyžiadať tlačivo a napísať žiadosť o zrušenie účtu. Exekučný poriadok hovorí, že do 99,58 eur je banka povinná vydať vám peniaze. Ocitáte sa totiž aj v situácii, že nemáte doma ani dve eurá. Taktiež vám banka nemôže zobrať peniaze určené na mzdy a dať ich exekútorovi. Sociálne dávky, materskú, detské prídavky banka nesmie dať exekútorovi – musí vám ich vydať aj napriek tomu, že máte zablokovaný účet. Účet však treba zrušiť, lebo vám tam narastá dlh a riziko ďalšej exekúcie. Existuje šanca ubrániť sa? Ak sa bránite, tak aj stopercentná. Ak nebránite, tak i nulová. To je základ. Na upovedomenie o exekúcii treba reagovať. Mnoho ľudí sa bránilo, veci prišli až na Európsky súdny dvor a ten rozhodol, že postup vo veci exekúcie bol nesprávny. Často išlo o nebankové spoločnosti, ktoré diskriminujú občanov. Európsky súd vydal rozhodnutia a EÚ smernice, ktoré súvisia s nezákonným zasahovaním do práv spotrebiteľov, čo malo vplyv na novely v našom právnom poriadku, paragrafy na ochranu spotrebiteľa. Súdy sú povinné prihliadať na to, aby občan nebol diskriminovaný, aby ho exekúcia nedoviedla na taký pokraj, že by si siahol na život. Úspešnosť závisí od toho, či sa začnete brániť. Vedeli by ste uviesť aj pár pozitívnych príkladov, ako sa podarilo zachrániť ľudí spod exekúcií? Prišla exekúcia a spísali sme námietky, pretože človek sa môže odvolať do 14 dní po oznámení o exekúcii. Potom je exekútor povinný poslať námietky súdu, ten ich vyhodnotí a rozhodne, či exekúcia pokračuje alebo sa zastaví. Mnohí ľudia väčšinou už nič nemajú a námietkami pre nemajetnosť sme často dosiahli, že bola exekúcia zastavená. Dokázali sme zastaviť exekúciu na 3,5-tisícový dlh v Sociálnej poisťovni, exekúciu za nezaplatené poplatky za odvoz smetí, nezaplatenie poplatku za psíka... Najviac sa darí zastaviť exekúcie z nebankových spoločností, pretože tam sa uvedie mnoho dôvodov – kedy

sa nepostupovalo správne, čo nie je v súlade so zákonom, Občianskym zákonníkom a so Zákonom o ochrane spotrebiteľa. Nebankové spoločnosti dávajú neprijateľné zmluvné podmienky, o ktorých vopred vedia, že ich nie je možné splniť. Jeden pán mi písal, že zastavil hneď tri nebankové spoločnosti, a tak sa vyhol možnej exekúcii. Ďalší písal, že sa mu nebanková spoločnosť vyhrážala a vypisovala, a aj tak sa mu ju podarilo zastaviť. Je možné nebankové spoločnosti zakázať? Je možné iba obmedziť ich konanie namietaním na neprijateľné zmluvné podmienky. Avšak im vlastne nič nehrozí. Máme zákon, ktorý zakazuje neprijateľné podmienky, ale nedáva sankciu. V zákone je napísané, že úžera je trestná, lenže súd väčšinou neuzná správanie nebankovej spoločnosti ako úžeru. Povedia vám, že chýba jeden zo štyroch znakov trestného činu, napr. subjektívna stránka. Ak nejaký znak absentuje, nie je to trestný čin. Aký postoj by mal zaujať človek, keď na neho príde exekúcia? Ľudia postihnutí exekúciami stoja na kraji priepasti. Často už nemajú silu brániť sa. Ten pocit, že niekomu dlhujem, by nás nemal paralyzovať. Treba si povedať aj to, že ja som to nespôsobil, pretože keď mám mzdu 300 eur a nedokážem z nej vyžiť či splácať záväzky, a kdesi na západe majú mzdu 1000 eur, to som nespôsobil ja. Štát je zodpovedný za ekonomiku, má byť dobrý hospodár. Prijme peniaze od občanov a má vytvoriť také podmienky občanom, aby žili dôstojný život, aby mali primeranú mzdu a mali možnosť splácať svoje záväzky. Myslíme si, že ak nám dajú o 300 eur viac, zvýši sa nám životná úroveň. To je mýtus, lebo nám o 300 eur môžu zvýšiť i náklady. Zákon musí regulovať aj príjmy aj náklady, všetko v prospech občana. Tým, ktorí nevidia možnosť, ako vyriešiť situáciu, odkazujem, aby sa nadýchli, zamysleli sa – dlhujem peniaze, mám exekúciu, to nie je dôvod na koniec sveta, veď celý svet dlhuje peniaze. Amerika je zadlžená po uši, Slovensko je zadlžené... A ja to musím prekonať, mať vieru to prekonať, zdôveriť sa niekomu, zabojovať a brániť sa.

TÉMA MESIACA > POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤ > TÉMA MESIACA

Alexander Rakovský

NA ČO MÁTE AKO DLŽNÍK PRÁVO

ikto sa nechce dostať do situácie, keď mu doručia exekučný príkaz, prípadne mu exekútor zaklope na dvere. V dnešnej konzumnej dobe, kde sa na nás z médií valia reklamné ponuky bánk či nebankových subjektov na pôžičky a úvery, je ľahké podľahnúť pokušeniu a požičať si na niečo, bez čoho by sme sa napokon zaobišli. K exekúcii sa dá dospieť aj omylom, nedopatrením či zmenou adresy, najčastejším problémom je však strata príjmu z dôvodu straty zamestnania. Rád by som predostrel niekoľko užitočných informácií, ako sa zachovať, ak sa vás exekúcia týka. Exekučné konanie začína na základe návrhu oprávnenej osoby (veriteľa) proti osobe povinnej (dlžníkovi), pričom exekučným titulom môže byť právoplatné a vykonateľné súdne alebo iné rozhodnutie, ako napríklad výkaz nedoplatkov na povinné zdravotné poistenie, nezaplatená pokuta za jazdu načierno v MHD, nezaplatené preddavky či dane, neplatenie úveru a podobne. Po doručení návrhu exekútorovi ho tento predloží spolu s exekučným titulom príslušnému súdu, a zároveň požiada o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Po preskúmaní žiadosti a zistení, že žiadosť je dôvodná, súd vydá formou rozhodnutia poverenie na vykonanie exekúcie. Následne exekútor upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania niektorým so zákonných spôsobov a predbežných trovách exekúcie, a to ešte pred vydaním exekučného príkazu. V danej fáze už má povinný blokované všetky bankové účty, takže často sa dozvie, že je v procese exekúcie od svojej banky, prípadne mu bankomat nevydá hotovosť. Exekútor vyzve povinného, aby dobrovoľne uspokojil pohľadávku oprávneného alebo do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky proti exekúcii

alebo trovám exekúcie. Zároveň povinnému zakáže, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom. Ak povinný neuhradí pohľadávku ani po doručení upovedomenia a ani v stanovenej lehote nepodá námietky, exekútor vydá exekučný príkaz. Exekučným príkazom sa rozumie príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo zákonných spôsobov, napríklad zrážkami zo mzdy, predajom majetku či príkazom na zadržanie vodičského preukazu (spravidla pri neplatení výživného na nezaopatrenú osobu). Je na voľbe a zvážení exekútora, ktorý spôsob exekúcie si vyberie. Exekučný poriadok pozná niekoľko možností, ako sa ubrániť pred exekúciou, prípadne ju oddialiť. Týmito procesnými nástrojmi sú námietky, návrh na odklad exekúcie alebo návrh na zastavenie exekúcie. Ich použitie závisí od okolností a aj štádia, v akom sa exekúcia nachádza. Samozrejme, exekútor nemôže siahnuť na všetko, bez ohľadu na výšku dlhov povinného. Zákon určuje, ktoré veci sú z exekúcie vylúčené. Nesmie zobrať napríklad oblečenie a obuv, posteľ, stôl a stoličky podľa počtu členov domácnosti, chladničku, sporák, varič, práčku, periny a posteľnú bielizeň, bežný kuchynský riad, rádio, domáceho miláčika, hračky pre deti, obrúčku alebo hotovosť spravidla do sto eur. Dlžníci bývajú nespokojní najmä s tým, že prirýchlo rastú nielen dlžné úroky, ale aj odmena pre exekútora. Trovy exekúcie sa skladajú z odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času pri vykonaní exekúcie plus daň z pridanej hodnoty. Predbežné trovy exekúcie určuje exekútor v upovedomení o začatí exekúcie. Zároveň upozorní, že ak sa dlh nesplatí do štrnástich dní, trovy exekúcie môžu byť vyššie a predbežne ich vyčísli. Ak dlžník vyrovná dlhy do štrnástich dní, exekútor má

61 nárok na zákonnú odmenu vo výške desať percent z celkovej vymáhanej sumy, teda zo súčtu istiny, úrokov z omeškania a trov spojených s vymáhaním pohľadávky. Ak dlh nevyrovná do dvoch týždňov, zvyšuje sa odmena exekútora na dvadsať percent. Súčasťou náhrady hotových výdavkov sú napríklad cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Proti trovám exekúcie možno podať námietku, rozhoduje o nej súd. Nemôžu vám vziať všetko, na živobytie vám musí zostať základná suma. Z príjmu sa odpočíta nepostihnuteľná časť vo výške 60 percent životného minima. Ak má dlžník vyživovaciu povinnosť, na každú sa pripočíta suma 25 percent životného minima. Následne sa všetky sumy, ktoré sa nemôžu z príjmu zraziť, odpočítajú z výplaty a ostatných príjmov, a tento zvyšok sa ešte rozdelí na tri tretiny. Po odpočítaní základnej sumy vám z príjmu môžu zraziť tretinu alebo dve. Závisí to od toho, komu dlhujete, teda či ide o prednostnú alebo neprednostnú pohľadávku. Ak má dlžník uhradiť takzvané prednostné pohľadávky (napríklad dane, clo, výživné, náhrada škody spôsobe-

nej ublížením na zdraví a podobne), vezmú mu z príjmu dve tretiny zvyšku. Pri neprednostných pohľadávkach (napríklad dlžné nájomné) prichádza dlžník o jednu tretinu zvyšku. Od typu pohľadávky teda závisí, či sa na jej úhradu bude z príjmu po odpočítaní základnej sumy zrážať jedna alebo dve tretiny. Mesačná suma, ktorú možno dlžníkovi z príjmu zraziť, závisí od viacerých faktorov: od sumy životného minima, mesačného príjmu, počtu vyživovaných osôb, celkovej sumy vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom, od toho, či ide o neprednostnú alebo o prednostnú pohľadávku. Pri dôchodcoch sa zohľadňuje napríklad aj suma, za ktorú sa im poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb. Z vážnych dôvodov uvedených v zákone je možné exekúciu odložiť alebo zastaviť. Keďže každý prípad má svoje osobitné špecifiká, odporúčam vždy sa obrátiť na odborníka – advokáta, ktorý ustriehne lehoty a určí najlepšiu a vhodnú stratégiu alebo spôsob obrany, ako prežiť v exekúcii. Autor je právnik.

ORBIS PICTUS > VEĽKÁ BRITÁNIA Foto: John Giles, PA/AP

Baník prišiel na svoju poslednú zmenu do bane Kellingley v severoanglickom Knottingley, kam spolu so svojimi kolegami 18. 12. naposledy sfáral. Ťažobný priemysel zamestnával v minulosti celé armády mužov a predstavoval významný faktor hospodárstva britského impéria. Posledné vyťažené uhlie skončí v múzeách – ako svedok kedysi silného odvetvia, ktoré postupne slabne a odchádza do histórie. Ku cti mu však v danom prípade slúži, že vykorisťovanie baníkov neprebiehalo v dŕžavách koloniálnej ríše. (jup)

NEMECKO > ORBIS PICTUS Foto: Daniel Bockwoldt, DPA/AP

Ponorka Rahav izraelského námorníctva pláva pozdĺž 98 kilometrov dlhého kanálu Kiel Canal, ktorý neďaleko severonemeckého Rendsburgu spája Baltické more so Severným. Plavidlo, ktoré bolo postavené v Kieli, opúšťa Nemecko a v Izraeli by ho mali privítať niekedy v januári 2016. Aj takúto – pred 75 rokmi akiste utopickú – podobu môžu na seba prevziať paradoxy histórie. (jup)

ORBIS PICTUS > UKRAJINA Foto: Volodimir Tarasov, SITA/AP

Ukrajinský zákonodarca Oleh Barna z bloku Petra Porošenka sa pokúša vytiahnuť ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka z rečníckeho pódia počas jeho prejavu na parlamentnej schôdzi v Kyjeve. Ukazuje sa, že už to nie sú iba Európania, kto má jeho tárania a škaredého zazerania plné zuby. Video, ktoré obletelo celý svet, sa tak stalo nielen zdrojom netradičnej zábavy, ale zároveň rukolapným svedectvom hlbokého úpadku súčasnej politickej scény na Ukrajine. (jup)

TURECKO > ORBIS PICTUS Foto: Cagdas Erdogan, SITA/AP

Maskovaný a ozbrojený kurdský demonštrant uteká pred slzným plynom, ktorý použila polícia počas zásahu v istanbulskej štvrti Gazi. Turecká tlačová agentúra Anadolu riadená štátom podozrieva z odpálenia improvizovaného výbušného zariadenia na ceste v juhovýchodnom okrese Silvan v provincii Diyarbakir, ktoré zabilo troch policajtov vo vnútri obrneného vozidla a štyroch ďalších zranilo, práve kurdských povstalcov. Strety medzi nimi a bezpečnostnými silami aj napriek zákazu nočného vychádzania pokračujú. V pozadí boja proti Islamskému štátu, ktorý tureckí predstavitelia pred Západom vehementne deklarujú, je ich skutočným nepriateľom podľa všetkého niekto úplne iný. Niečo v tom Carihrade poriadne smrdí... (jup)

ORBIS PICTUS > NEMECKO Foto: Martin Meissner, SITA/AP

Ukrajinec Volodymyr Klyčko a jeho brat Vitalij opúšťajú ring potom, ako britský boxer Tyson Fury odmietol bojovať s ukrajinským vyzývateľom Vjačeslavom Glazkovom, a prišiel tak o titul i majstrovský opasok IBF. Fury v düsseldorfskej Esprit Aréne 29. 11. v súboji nečakane zdolal favorizovaného Klyčka a stal sa novým svetovým šampiónom v ťažkej váhe vo verziách WBA, WBO, IBO a IBF. Za čo sa dnes bije jeho brat Vitalij, tiež bývalý boxer a niekdajší vodca kyjevského Euromajdanu? (jup)

SEVERNÁ KÓREA > ORBIS PICTUS Foto: Maye-E Wong, SITA/AP

Severokórejskí veteráni sa zhromažďujú pred začatím vojenskej prehliadky v Pchjongjangu. Ich líder Kim Čong-un na okázalom podujatí konanom pri príležitosti 70. výročia založenia vládnucej strany vyhlásil, že jeho krajina je pripravená čeliť akejkoľvek hrozbe zo strany USA. Zrejme sa tentoraz mierne precenil: washingtonskí jastrabi sa totiž momentálne obzerajú po najtučnejšej koristi ďalekovýchodného regiónu – Číne. (jup)

ORBIS PICTUS > SÝRIA Foto: MO RF/AP

Fotografia urobená z videozáznamu ruského ministerstva obrany zachytáva ruský bombardér Tu-22M3. Ako 9. 12. informoval šéf obranného rezortu Sergej Šojgu, Rusko spustilo ďalšie masívne nálety na označené ciele v Sýrii, vrátane prvého bojového použitia riadených striel z ponorky v Stredozemnom mori. Pre západnú „koalíciu“ a špeciálne USA to znamená ďalšie varovanie, že z ich výlučnej dominancie v lukratívnom blízkovýchodnom regióne sa čoskoro môže stať už len krásna spomienka. (jup)

RUSKO > ORBIS PICTUS Foto: Vadim Savitsky, MO RF/AP

Najvyšší predstavitelia ruskej armády pozvali na brífing 2. 12. do Moskvy desiatky zahraničných vojenských pridelencov a stovky novinárov, ktorým na satelitných a leteckých záberoch ukázali tisíce nákladných áut s ropou prúdiacich z irackých a sýrskych oblastí kontrolovaných Islamským štátom do tureckých námorných prístavov a rafinérií. Predná časť snímky ich zobrazuje v blízkosti turecko-sýrskej hranice. Námestník ruského ministra obrany Anatolij Antonov trvá na tom, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan so svojou rodinou osobne ťažia z ropného obchodu s nezákonnou teroristickou organizáciou. Ten si však z jeho obvinení ťažkú hlavu nerobí – veď mu kryjú chrbát a nad jeho klamstvami privierajú oči partneri z NATO. (jup)

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Juraj Pokorný

GANGSTRI SVETOVEJ POLITIKY

ROBIA VŠETKO PRE TO,

ABY TU BOLA VOJNA

SÝRČAN ŽIJÚCI NA SLOVENSKU JALAL SULEIMAN SA NARODIL V MALEJ DEDINKE NEĎALEKO SÝRSKEHO MESTA HOMS. V ROKU 1985 PRIŠIEL ŠTUDOVAŤ DO VTEDAJŠIEHO ČESKOSLOVENSKA. V BRATISLAVE NAVŠTEVOVAL STROJNÍCKU FAKULTU STU, KDE OKREM INŽINIERSKEHO TITULU ZÍSKAL AJ DOKTORÁT V ODBORE CHEMICKÉ STROJE. V ROKU 2011 HO ZVOLILI ZA PODPREDSEDU KSS. O SEBE HOVORÍ, ŽE VOČI PRAKTIKÁM NEOLIBERALIZMU A KORPORATÍVNEHO KAPITALIZMU JE A VŽDY OSTANE NEKOMPROMISNE KRITICKÝ. SLOVENSKU, KDE TENTO ČERSTVÝ PÄŤDESIATNIK ŽIJE UŽ 30 ROKOV, DNES NAJVIAC VYČÍTA, ŽE STOJÍ NA NESPRÁVNEJ STRANE. Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

Tvrdíte, že vojny na Blízkom východe i v severnej Afrike sú výsledkom konfliktu troch súperiacich, navzájom sa negujúcich vízií. Dnes chce niekto delenie na základe iného kľúča, než aké bolo v roku 1916, berúc do úvahy novú surovinu alternatívnu k rope – a tou je plyn. A, samozrejme, trasy plynovodov. To je vízia transatlantického neokolonializmu, za ktorou stoja USA a EÚ. Podľa nich má na Blízkom východe vzniknúť niečo ako Nový Blízky východ. K neokoloniálnemu projektu sa automaticky vytvorí projekt, ktorý mu oponuje. Je to národnooslobodzovacia vízia – vízia odporu vedená Sýrskou arabskou republikou. Medzi jej ďalších spolutvorcov patria Alžírsko a Irak s priamou podporou Iránu a sympatiami Ruska, krajín BRICS či Latinskej Ameriky. Súčasťou týchto síl je i národné hnutie odporu v Libanone a na okupovaných palestínskych územiach, pričom do roku 2011 k nim patril aj Kaddáfí. V priebehu posledných desiatich rokov vznikla tretia vízia, a tá je najnebezpečnejšia. Je to vízia s náboženskou charakteristikou. Na jej čele stojí Saudská Arábia a Turecko, patrí sem aj Katar a krajiny Perzského zálivu. USA, niektoré európske štáty so zločinnou koloniálnou minulosťou a sionistický štát Izrael. Toto sú podľa vás traja hlavní aktéri súčasného transatlantického fašizmu. Aké sú z vášho pohľadu ich konečné zámery? To vôbec netreba analyzovať. Oni ich deklarujú sami. Sionistický a rasistický Izrael chce vykynožiť Palestínčanov podľa vzoru americkej genocídy spáchanej na Indiánoch a kontrolovať územie od mora až k Eufratu. USA chcú za každú cenu a pomocou rôznych fašistických praktík ostať naďalej policajtom tohto sveta, parazitovať na svetovej ekonomike, drancovať iné štáty a zotročiť tých, ktorí sa nedokážu brániť. Niektoré štáty EÚ sa správajú ako vazali – v snahe byť pri hostine čo najbližšie, aby sa im z nej dačo ušlo. Čo asi tak môže neoficiálne spájať neokolonialistov s mudžahedínmi, keď obe strany navzájom deklarujú nezmieriteľný boj na život a na smrť?

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

Možno sa niekomu odpoveď, že sa svet zbláznil, zdá postačujúca. Nie, svet sa nezbláznil, to nám len zločinný kapitalizmus dokazuje, že si nezaslúži žiť, no umrieť zatiaľ odmieta. Odpoveď však treba hľadať v kontexte zvráteného rebríčka amerických hodnôt. Zvrátenosť je, keď tvrdia, že medzi teroristami sú aj takí, ktorí sa dajú označiť za umiernených. Vznik teroristickej organizácie ISIL je podobný vzniku známej teroristickej organizácie al-Káida. Tá bola namierená proti vtedajšiemu Sovietskemu zväzu a jej novšia verzia proti Sýrii. Tieto tvrdenia nie sú mojím osobným dojmom, pretože samotná exministerka zahraničia USA Hillary Clintonová vo svojich memoároch priznáva, že Spojené štáty ISIL priamo založili. Na začiatku stretnutia ste upozornili na zrejmú súvislosť medzi dianím v Sýrii a na Ukrajine, pretože vyvolaná eskalácia napätia s Ruskom už stihla otvoriť dlhú frontovú líniu, ktorá sa ťahá prakticky od Jemenu až po Krym. Z geopolitiky vieme, že svet bol vždy rozdelený na regióny politického vplyvu a regióny ekonomického užívania. Po roku 1989 sa aj Slovensko stalo regiónom s priamym vplyvom západného kapitálu (USA a EÚ) a východný kapitál (Rusko) si môže ekonomicky užívať. Sýria, Irak, Líbya a Ukrajina sú regiónmi s dosiaľ ruským vplyvom, kde Západ využíva právo ekonomických výhod. Ktosi však prišiel s tým, že chce túto rovnicu v Sýrii a na Ukrajine obrátiť. Zavelil teda, že tu chce mať vplyv, a ruský kapitál nech si ekonomicky užíva. Nuž v tomto prípade Rusko nemá kam cúvnuť. Je v defenzíve. Naopak, Západ prešiel do ofenzívy. Aj z tohto uhla pohľadu viem nájsť pochopenie pre ruskú reakciu na Kryme. Ale ak Ukrajina neuzná tzv. sovietsku pravdu, teda aj skutočnosť, že Lenin aj Chruščov jej dali územia, bude strácať. V priebehu posledných dvoch rokov, odkedy pučistická elita prevzala v krajine moc, stratila vyše sedem miliónov ľudí a 15 % územia. Napriek tomu sa chce dištancovať od všetkého, čo súvisí so Sovietskym zväzom. Existuje ešte jedna vec, ktorá je pre Ukrajinu a Sýriu spoločná: obidvom krajinám hrozí rozpad, rozdrobenie.

73 Áno, ale príčiny sú rozdielne. Sýria je krajina, ktorá nahlas odmietla plány mocných tohto sveta. Keď v EÚ povedia, že ropu treba nahradiť kvôli životnému prostrediu, podľa štatistík iba 3 % ľudí tuší, že ide o klamstvo. Pravda je inde, a síce že ropa pomaly končí a ide nová éra – éra plynu. Všetky vojny v minulom storočí sa viedli kvôli rope, a tie, ktoré prídu, budú kvôli plynu a jeho transportným trasám. A Sýria leží na niečom, čo by som nazval križovatkou. Legitímna sýrska vláda však odmieta plány, ktorých cieľom je rozbiť krajinu. A práve preto musí padnúť. Faktom však je, že prvýkrát v histórii USA sa stalo, že sa im v priebehu piatich rokov nepodarilo vymeniť nejakú vládu. Čo to znamená? To, že sa nám tu vytvára možno len dočasný, ale nový svetový poriadok, a okolo hradieb sedemtisícročného Damasku sa mení celý svet. Zrejme sa stane podobným symbolom ako Berlínsky múr. Buď nám tu vzniknú štyri centrá – Rusko, Čína, EÚ a USA – a vojna nebude, alebo si Američania, ktorí si takéto rozloženie moci vo svete neželajú, vydobyjú svoju hegemóniu Foto: Matúš Plecho

späť vojnou. Títo gangstri svetovej politiky však budú pravdepodobne robiť všetko pre to, aby tu vojna bola. Neuralgickým bodom dnešného sveta, dejiskom zrážky najväčších geopolitických hráčov a potenciálnym ohniskom totálneho vojnového konfliktu sa nakoniec paradoxne nestala Ukrajina, ale Sýria. Prečo práve ona, a nie napríklad nejaká krajina Perzského zálivu? Imperialistické ťaženie a zasahovanie do vnútorných záležitostí iných krajín je intenzívne ako nikdy predtým. V krajinách Stredného východu ho poháňa hlboká štrukturálna kríza medzinárodného kapitalizmu. Sýria je vďaka svojmu geopolitickému postaveniu kameňom úrazu kolonizácie konkrétneho teritória i celého arabského sveta. Dlhodobý vzťah medzi Iránom, Sýriou a libanonským Hizballáhom sa obohatil o veľmi dôležitú krajinu, z ktorej museli USA nedávno odísť. Ide o Irak, ktorý sa prakticky stal súčasťou tábora vzdoru západným politikám. Kapitál je vo svojej podstate zbabelý. Na to, aby vstúpil do nejakého

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

regiónu, potrebuje veľké istoty. Tieto sú porážkou symbolu odporu.

koľko utrpenia radových ľudí si to všetko vyžiada, na tom mu nezáleží.

Donedávna malo Turecko medzi Európanmi imidž moslimskej krajiny, no s prevažujúcim sekulárnym charakterom štátu. Po posledných udalostiach a podozreniach z obchodovania s ISIL rastú obavy z jeho náboženskej radikalizácie. Myslíte si, že by Turci mali dostať šancu na plné kooptovanie do štruktúr Európskej únie? Alebo je to už s ohľadom na pochmúrne prognózy o jej skorom rozpade aj tak bezpredmetné? Ahmet Davutoglu po svojom nástupe na post ministra zahraničných vecí Turecka (2007) vyhlásil, že cieľom zahraničnej politiky Turecka sú „nulové problémy so susednými krajinami“. Dnes sa dá povedať, že Turecko má so svojimi susedmi také zlé vzťahy ako nikdy predtým. Napríklad s Iránom, Sýriou, Irakom, Cyprom a historicky aj s Gréckom. Dobré vzťahy má dnes Turecko hádam len s neobývaným morom! Turecká opozícia a sekulárne sily obviňujú vládu z presadzovania reforiem smerujúcich k islamizácii spoločnosti a z úsilia o infiltrovanie islamistov do civilnej byrokracie na lokálnej úrovni. Sekularisti sa, samozrejme, obávajú „plazivej islamizácie“, čo vnímajú ako snahu AKP (Strany spravodlivosti a rozvoja) islamizovať vzdelávací systém a súdnictvo. Nezveličujem, ak poviem, že počet väznených občanov Turecka za vlády Erdogana presiahol počet väznených Číňanov v ich miliardovej krajine. Brutalita polície sa neprejavila len v nedávnych protestoch. Namieste je otázka, či vstup štátu s takouto charakteristikou do EÚ bude pre ňu prínosom.

Američanom akoby niekedy chýbal pud sebazáchovy. Stále sú presvedčení o svojej nedotknuteľnosti. Veria, že najbližšia vojna sa odohrá – tak ako vždy doteraz – ďaleko od ich životného priestoru. S tým sa však dalo počítať tesne po druhej svetovej vojne, nie však v ére medzikontinentálnych balistických rakiet. Zrejme preto sa Pentagón sem-tam pokúša Bielemu domu i Kongresu oponovať. Pozrite sa, čo sa deje. Európska komisia predĺžila sankcie proti Rusku o ďalších šesť mesiacov. Tie, ktoré mali platiť do 31. januára 2016, odôvodnila tým, že chce kontrolovať, do akej miery sa plnia minské mierové dohody. Tentoraz to spravila bez udania dôvodu. Toto samotné už stačí na akt agresie. Poďme ďalej. Napriek odporu 75 % obyvateľstva dostala Čierna Hora pozvánku do NATO. Turci si dovolili zostreliť lietadlo ruských vzdušných síl, ktoré operujú proti Islamskému štátu – teroristickej organizácii. Toto všetko sú jasné signály, že Západ tlačí úplne na doraz, že chce za každú cenu vyprovokovať vojnu. Pozrime sa na Krym. Z večera do rána tam nemali elektrinu, pretože všetky elektrické stĺpy vedúce na polostrov dala ukrajinská armáda zlikvidovať. A to je, mimochodom, v príkrom rozpore s dohodami v Minsku. V rozpore so všetkým. Rusi mohli odpovedať frontálne – a neurobili to. Ani v prípade Turecka – namiesto toho zvolili ekonomické sankcie. Toto je signálom toho, že Rusi vojnu nechcú. Takže kto je agresor?! Musíme to povedať nahlas: predsa USA a Európska únia! A žiaľ, súčasťou tohto zoskupenia sme aj my. Nakoniec nemusia byť Američania prví, kto rozpúta vojnu s Ruskom. Najprv k nej predsa dotlačia svojich európskych „partnerov“. Tých následne čaká dohoda o transatlantickom partnerstve (TTIP), prostredníctvom ktorej Európu vydrancujú a takpovediac zhltnú. Kto brojí proti emisiám Volkswagenu? No predsa krajina, ktorá Kjótsky protokol ani len nepodpísala! Preto som presvedčený, že budúcnosť Európy je spojená jednoznačne s Ruskom.

Niekedy prichádzajú rozporuplné informácie, kto koho tlačí do vojny. Či Pentagón Biely dom, alebo Biely dom Pentagón. Toto nie je až také smerodajné. Vojnu chce kapitál. Začalo sa to finančnou krízou, ktorá prerástla do krízy hospodárskej. Po nej nastupuje sociálna kríza a napätia. Ako to riešiť? Pre finančný kapitál je najjednoduchší spôsob rozpútať vojnu, všetko vynulovať a začať odznova. Bez akejkoľvek ľútosti. A čo bude za potom, Foto: Matúš Plecho

RENDEZ-VOUS > STRETNUTIE S ČLOVEKOM

A čo Slovensko? Zlou správou je, že tak ako v minulosti, aj dnes stojí na nesprávnej strane – vyjadrili ste sa nedávno pre náš webový portál. Presne toto cíti asi väčšina jeho občanov a napriek tomu nie je schopná s tým nič urobiť. Vieme, že ešte za rakúsko-uhorskej monarchie, ale aj počas druhej svetovej vojny, keď v nadväznosti na kresťanstvo u nás vznikol klérofašizmus, utekal Slovák z jedného frontu na druhý. Potom prišla známa Vianočná dohoda a po nej SNP, ktoré posunuli Slovensko a Československo ako celok na stranu víťazov. Čo robiť? Naliehavou výzvou dneška je občiansky odpor. V Európe neexistujú základne NATO – sú len základne USA. Už je 70 rokov po vojne a Američania sú stále v Japonsku a v Nemecku. Čo to znamená? To,že ak raz vstúpia na Slovensko, nikdy odtiaľto neodídu. A rozhodovať tu budú oni, nie Robert Fico. Ak si niekto o sebe vraví, že je intelektuál, musí vyjsť do ulíc a upozorniť na to ľudí. Vysvetliť im súvislosť medzi Sýriou a Ukrajinou. Nie z dajakých proruských pozícií či antiamerikanizmu, ale v záujme mieru. My sa napríklad každý mesiac zhromažďujeme na Hviezdoslavovom námestí. Ale to nestačí – je potrebné, aby sa zapájali ďalšie krajské a okresné mestá. Lebo ak sa teraz budeme angažovať za mier, proti militarizácii, proti vojne, máme o pol roka, keď sa už situácia zmení, morálne právo zastupovať ľud. Bola by to veľká hanba, keby nikto nevyšiel na ulicu odmietnuť militarizáciu, po ktorej tak volá prezident Kiska a kroky k nej podniká premiér Fico. Naši ľudia sú zvyknutí vnímať svoj život tak, že každé ráno chodia do práce, aby mohli robiť kariéru a popri tom povedzme splácať hypotéku na dom. Každý si myslí, že to je väčšia istota, ako obetovať jeden-dva dni v roku a vyraziť do ulíc v mene toho, aby nevznikla vojna. Nechápu, že mier stojí v hierarchii hodnôt najvyššie, a ak ho neudržíme, s celou hypotékou, kariérou a zrejme i našimi životmi bude koniec. Existuje niečo úžasné, čo sa stalo na Slovensku v roku 1943. Prišli komunisti, demokrati, kresťania a podpísali niečo, čo vošlo do histórie ako Vianočná dohoda. Na jej základe vznikla ilegál-

STRETNUTIE S ČLOVEKOM > RENDEZ-VOUS

na Slovenská národná rada. Vyzerá to tak, že podobná dohoda nás čaká aj teraz. To znamená vytvoriť v slovenskej spoločnosti infraštruktúru občianskeho odporu a atmosféru nevyhnutnosti boja za mier. Lebo mier nemá sedieť doma, keď je ohrozený. Verím, že slovenský občan to pochopí. Všimnime si, ako sa v prebiehajúcej predvolebnej kampani mainstreamové médiá vyhýbajú témam ako vojna a mier. Generujú zástupné otázky – kvóty či antiislamizáciu, ktoré sú vedľajším produktom jestvujúceho systému. A v tom je práve úloha osobností a médií, ktoré chcú byť jeho alternatívou.

Za tých 30 rokov, čo žijete a pracujete na Slovensku, ste sa stihli zžiť s jeho prostredím, ako aj s jazykom a národnou mentalitou Slovákov. Napriek tomu máte odstup, vďaka ktorému dokážete lepšie vystihnúť ich slabé stránky. V čom spočívajú a ktoré kladné vlastnosti by sme, naopak, mohli dostať viac do popredia? Patrím k miniatúrnej menšine počítanej v stovkách, ale uvedomujem si, že moja prosperita sú-

Čo podľa vás spôsobuje, že naši politici konajú ako nesvojprávne bábky? NATO, ktoré slúži výlučne záujmom USA, prerastá ponad štruktúry členských štátov. Ich premiéri sa tomu, čo Aliancia na ich území predvádza, prizerajú nanajvýš ako pozorovatelia. Súbežne s tým, ako Viktor Orbán začal zapájať do riešenia utečeneckej krízy v Maďarsku armádu, USA spustili v krajine cvičenie Brave Warrior, čo maďarská štátna moc len dostala na vedomie. Existuje podľa vás nejaký spôsob, ako sa tomu vzoprieť? Maďarského premiéra vnímajú v Európe ako človeka, ktorý vie povedať nie. Vyhlasujem, že budem behať nahý po bratislavských uliciach, ak mi ukážete aspoň jednu jedinú kritiku Viktora Orbána alebo Roberta Fica na Severoatlantickú alianciu. Keď si oni chcú niečo dokázať, hneď bijú do Európskej únie. Proti NATO nemajú odvahu. Ako potom môžeme od týchto „osobností“ čakať, že zakážu Američanom, aby karnevalovým spôsobom prešli cez naše územie? Takže ja osobne od nich zmenu neočakávam. Tú prinesie tlak ulice. Čo mi na Orbánovi a Ficovi prekáža? To, že majú dvojaký jazyk. Kritizujú protiruské sankcie tu a v Moskve, no v Bruseli hlasujú tak ako ostatní. Hovoria proti kvótam, no ich poslanci v Európskom parlamente za ne hlasujú. Premiér Fico kritizuje partnerov, ktorí sú s nami v NATO, že zodpovednosť za rozbitie Líbye či zasahovanie v Sýrii by mali niesť oni, ale nepovie, že to sú sily, ktoré sú našimi partnermi v Aliancii. Od takýchto ľudí, ktorí hovoria polovičné pravdy, by slovenský občan nemal nič podstatné očakávať. Foto: Matúš Plecho

visí s progresom tohto štátotvorného národa, pod ktorého ochranným dáždnikom rastieme všetci. Oficiálne je Slovensko málo aktívne. Menšie štáty sú odkázané na dodržiavanie medzinárodného práva a väčšiu iniciatívu v otázkach mieru. My nenúkame svojim partnerom možnosť byť dobrým mostíkom medzi Západom a Východom. Musíme prijať fakt, že tento svet nemá len jednu transatlantickú stranu, ale štyri svetové strany.

PROPAGANDA > TECHNIKY MANIPULÁCIE

TECHNIKY MANIPULÁCIE > PROPAGANDA

Marián Ďuriš

MAINSTREAMOVÁ SNAHA O PODROBENIE ĽUDSKÉHO ROZUMU

„PRAVDU JE POTREBNÉ OPAKOVAŤ NEUSTÁLE, PRETOŽE OMYLY SA TIEŽ STÁLE OPAKUJÚ, A NIELEN NIEKOĽKÝMI, ALE CELÝM ZÁSTUPOM. V TLAČI A ENCYKLOPÉDIÁCH, V ŠKOLÁCH A UNIVERZITÁCH, VŠADE VLÁDNE OMYL, CÍTI SA ŠŤASTNE A POHODLNE S VEDOMOSŤOU, ŽE VÄČŠINA STOJÍ NA JEHO STRANE.“ JOHANN WOLFGANG GOETHE

rečo je cenzúra, propaganda, skresľovanie a zamlčanie faktov štandardnou praxou? Prečo je hlavný prúd často náustkom chamtivej moci? Prečo nás rádiá zahlcujú bezvýznamnými škandálmi tzv. osobností? Prečo sa novinári neučia chápať mediálnu agendu a pod váhou au-

tority svojich bosov prinášajú falošnú neutralitu? Učia ich univerzity, že podstatou mainstreamového média nie je informácia, ale moc? Ako napísal profesor James Petras z Binghamtonskej univerzity, pád komunistických režimov v 90. rokoch a kapitalistická konverzia prišli na

scénu spoločne s neoliberálnou explóziou v Latinskej Amerike, Ázii, Európe a Severnej Amerike. Imperiálne režimy v USA a EÚ zaviedli nové politické spektrum, ktoré zúžilo normy prijateľnosti a rozšírilo definíciu protivníkov. Počas uplynulého štvrťstoročia obrátili pozornosť od systémových protivníkov (antikapitalistických, antiimperiálnych celkov) a začali útočiť na kapitalistické štáty, ktoré prijali národnú prerozdeľovaciu politiku, odporovali vojenským intervenciám, prevratom a základniam, kooperovali s nezápadnými kapitalistickými silami, oponovali izraelskej kolonizácii Palestíny, odsúdili štáty Perzského zálivu, ktoré financujú islamský terorizmus alebo odmietli prijať diktát finančnej agendy Wall Street a špekulantov z investičných domov a dravých fondov. Západné režimy (USA, Kanada, EÚ) využívajú svoju politickú, vojenskú, ekonomickú a mediálnu moc na elimináciu a redukciu alternatív pre sokov, kontrolu ich vzťahov, štátnych trhov a zabezpečenie poslušnosti prostredníctvom represívnych vojenských zásahov, okupácie a sankcií. Redakcie a komentátori formujú politiku prostredníctvom reportáží, analýz a lživých titulkov. Denne vymyslia „krízu“ pre protivníkov a iluzórne sľuby „obnovy“ pre vazalov. Prekrútia, príp. vynechajú priaznivé informácie o protivníkovi, označia nepohodlné režimy za „autoritárske“ alebo „skorumpované“. Poslušní a poddajní vládcovia sú pre zmenu popisovaní ako „pragmatickí“ a „realistickí“. Nepriateľom v obrannej pozícii sa prisudzuje „vojenská hrozba“ a „agresívne správanie“, kým invázia a agresia vazalských štátov je spravodlivá, odvetná a defenzívna. Vojnová propaganda médií nekonverguje len s destabilizačnými zámermi mocichtivých štátov. Je zameraná aj na konkrétne kroky a dohody medzi tzv. spojencami, partnermi a vazalmi. Intenzita žlče a frekvencia nenávistných pasáží sa líši v závislosti od úrovne konfliktu medzi imperiálnym režimom a cieľom pre „režimovú zmenu“. Čím väčší konflikt, tým násilnejší tón. Intenzívna mediálna zášť v podobe hysterických útokov je namierená proti Číne, Rusku, donedávna Venezuele, Argentíne a Palestíne. Dokonca aj menšia odchýlka vazalov ako Čile a Brazília vo forme domácich sociálnych legislatív je podrobená verbálnym útokom a varovaniam.

Útoky sa s každým cieľom do určitej miery rôznia. V prípade Ruska sa pravidelne odsudzuje prezident Putin ako autoritársky vládca, ktorý oslabil ruskú demokraciu. Tvrdia, že ruská ekonomika je v kríze a hrozí kolaps. Ruských oligarchov a gangstrov podporovaných zo zahraničia Západ diskrétne nazýva „demokratické nádeje“, ktoré vládli počas drancovania v 90. rokoch. Nedávne spomalenie argentínskej ekonomiky sa opisuje ako „hlboká kríza“, ktorá si vyžaduje „hlboké štrukturálne zmeny“, samozrejme, pod záštitou MMF. Keď Venezuela zatkla opozičného vodcu, ktorý dokázateľne organizoval puč, násilné demonštrácie, sabotáže elektrární a nemocníc, bolo to porušovanie „ľudských práv legitímnych disidentov“. Medzinárodné trhové sily, ktorých opatrenia zapríčinili prudký pokles cien ropy ako venezuelskej existenčnej suroviny, už nikoho práva neporušili. Caracas bol pod vnútorným i vonkajším tlakom údajne neschopný poskytnúť spotrebiteľom základný tovar a uchyľoval sa k drakonickej konfiškácii majetku nespravodlivo obvinených a poctivých podnikateľov. Tí sa nedávno dostali k moci, takže „paľba na venezuelský terč“ sa končí. Médiá tiež dôsledne líčia Palestínčanov ako teroristov a agresorov, kým izraelská armáda sa vraj zaoberá odôvodnenými „odvetami“ pri bombardovaní a zabíjaní civilistov v Gaze. Čínska obrana vodných ciest sa označuje za „agresívnu“ hrozbu voči susedom, kým americké vojenské investície do ázijských základní a zisku spravodajských informácií presahujú tie pekinské päťnásobne. Ak je vláda označená za „nepriateľa“ (zrelá na „zmenu režimu“), recyklujú sa identické nevraživé správy takmer denne a „kope“ sa do rovnakých režimov s použitím rovnakej terminológie, ktorá je servírovaná zručnými hovorcami a pôvabnými ženami. Mainstreamová fatamorgána útočí na svoje obete nepretržite. Oddelenia psychologických operácií a vlád majú pripravené scenáre na každý deň. Zabezpečujú kontrolu vašich myšlienok útokom na emócie a pudy, šíria strach, prenikavo osočujú a viac sa zaoberajú malichernými aférami než vykazovaním faktov vyváženým spôsobom. Dezinformácia, masová propaganda a kognitívna infiltrácia je prácou na plný úväzok a hlavný prúd stráca dôveryhodnosť inteligentného občana, ktorý sa dnes musí namáhať čítaním medzi riadkami.

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

Milan Pullmann

GLADIO B – SPOLUPRÁCA NATO

S ISLAMOFAŠISTAMI

NATO VYVINULO NAJMÄ OD DRUHEJ POLOVICE 90. ROKOV VEĽKÚ SNAHU O ZAPOJENIE RADIKÁLNEHO ISLAMU AKO SVOJEJ ZÁSTUPNEJ SILY PROSTREDNÍCTVOM SIETÍ SPRISAHANÍ, AGENTOV, DVOJITÝCH AGENTOV A NASTRČENÝCH PEŠIAKOV. ZÁMERY A STRATÉGIE NOVÉHO MODELU TERORIZMU NATO SÚ PRITOM STÁLE ZHRUBA ROVNAKÉ – VYUŽIŤ STRACH Z MESTSKÉHO TERORU, ABY DOMÁCU SCÉNU ODSTRAŠIL OD KONŠTRUKTÍVNEJ POLITIKY A NASMEROVAL JU K POLICAJNÉMU ŠTÁTU POSKYTOVANÍM HOTOVÉHO OBRAZU NEPRIATEĽA, POMÔCŤ PRI ZVRHÁVANÍ NEPOSLUŠNÝCH VLÁD A VYKONÁVAŤ GERILOVÉ AKTIVITY NA OBŤAŽOVANIE RUSKA A ČÍNY.

konci 2. svetovej vojny, keď sa spojenci sťahovali z európskeho kontinentu, americká kancelária strategických služieb a britská exekutíva špeciálnych operácií zanechali v hostiteľských štátoch polovojenské a spravodajské jednotky. Po vojne mali ako tajné armády NATO sabotovať domácu podporu komunistickým a socialistickým ideológiám a stranám (aj v štátoch, ktoré nebolo členmi NATO – Švédsku, Švajčiarsku, Francúzsku). Podnietili početné bombové útoky v Taliansku a vraždu premiéra Alda Mora, bombový útok na Oktoberfeste v Mníchove

a Brabantský masaker v Belgicku (strieľanie do nakupujúcich v supermarkete). Často išlo o neofašistov maskovaných za ľavičiarov, ktorí mali polarizovať verejnú mienku a minimalizovať podporu politických hnutí mainstreamovej ľavice (ako tzv. eurokomunizmu v Taliansku). Až v 90. rokoch taliansky premiér Giulio Andreotti priznal existenciu jednotky s kódovým názvom Gladio. Keďže klasickej Operácii Gladio sme sa už venovali v článku Tajné vojská NATO v septembri 2013 (k dispozícii je na našej webovej stránke), teraz sa budeme zaoberať jej islamskou odnožou.

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

OPERÁCIA KINDŽAL?

Najviac odhalení o Gladio B pochádza od Sibel Edmondsovej (pozri článok v rubrike Neznámi hrdinovia), ktorej rukami prešlo viac ako 5000 dokumentov z úradu FBI vo Washingtone a Chicagu. Edmondsová tvrdí, že názov Operácia Gladio B je kódové označenie FBI zvolené v roku 1997 pre vzťahy medzi tajnými službami USA, Pentagónom a al-Káidou. Skutočný názov tejto operácie je FBI neznámy (vychádzajúc z toho, že „gladio“ znamená krátky meč, možno sa jej islamistická verzia nazýva „kindžal“). V Gladio B každopádne figurujú americkí a britskí generáli a ďalší generáli z NATO. Takisto obsahuje šarže zo CIA a známe mená z amerického ministerstva zahraničných vecí. Podľa Edmondsovej toto ministerstvo priamo umiestňuje agentov do mimovládnych organizácií. Ako príklad uvádza, že v mimovládnych organizáciách kontrolovaných Sorosom sa koncom 90. rokov a začiatkom tohto storočia nachádzalo asi 30 až 40 % zamestnancov pracujúcich pre ministerstvo. Názov Gladio B identifikuje zmenu politiky okolo roku 1996 po incidente v Susurluku. Hoci spolupráca s radikálnym islamom prebieha už desaťročia, až do roku 1996 nenastalo formálne rozhodnutie NATO, že predchádzajúce tajné vzťahy s neonacistami nahradí islamistami (ako však vidno na prípade Ukrajiny, ani neonacisti nie sú úplne z obliga). Podľa Edmondsovej sa od tých čias operácia Gladio B rozrástla a zahrnuje špeciálne radikálnu islamizáciu Strednej Ázie a kaukazského regiónu a všeobecnejšie celého Stredného východu. Množstvo dostupných informácií jej tvrdenia podporuje, najmä tie týkajúce sa tureckého imáma Fethullaha Gülena, ale aj vzťahov NATO s organizáciami ako Moslimské bratstvo a teroristickými skupinami Jundullah a MEK destabilizujúcimi Irán.

DROGOVÉ ZISKY TURECKA

Už od prelomu 40. a 50. rokov v pôvodnej Operácii Gladio hrali podľa Edmondsovej kľúčovú úlohu turecké tajné služby. Dvojnásobne však od 70. rokov, keď sa na islamský fanatizmus výrazne začala spoliehať politika snažiaca sa oslabiť vplyv Moskvy v moslimskom svete

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

a spôsobiť vnútorný rozklad ZSSR. Turecko a jej tajnú službu MIT si pre operácie Gladio B zvolili preto, lebo v Eurázii rozpráva množstvo ľudí jazykmi patriacimi do tureckej skupiny. V prológu knihy Mojmíra Babáčka 11. září a tajné služby sa uvádza (na základe odhalení Edmondsovej), že len v roku 1991 turecká vláda získala z obchodu s heroínom, ktorý prevážala z Afganistanu do Európy, 40 až 50 miliárd dolárov. Drogy dopravovali z Turecka do Európy tureckí diplomati vo svojej batožine. Na každom tureckom konzuláte bol v tých časoch úradník, ktorý dostával peniaze z obchodu s drogami na zakladanie kultúrnych centier. Peniaze z predaja drog sa prali aj v tureckých kasínach. Turecký štát si nechával polovicu peňazí z obchodu (za jediný rok predala turecká vláda heroín v hodnote takmer sto miliárd dolárov). Turecký štátny rozpočet vtedy predstavoval 48 miliárd dolárov. Podľa Interpolu zostáva Turecko aj v súčasnosti hlavnou dopravnou cestou pre heroín dodávaný do Európy. Na uľahčenie prechodu drog na turecké územie sa turecká premiérka Tansu Cillerová dokonca pokúsila zorganizovať štátny prevrat v Azerbajdžane. Plán znemožnil turecký prezident Sulejman Demirel, ktorý sa o ňom na poslednú chvíľu dozvedel a varoval azerbajdžanského prezidenta Hejdara Alijeva. Heroín privážali do Európy v obrovských množstvách aj lietadlá NATO a z Európy ho prevážali do distribučných centier v USA americké vojenské lietadlá. Z výťažku hradili USA náklady na akcie, ktoré im mali získať prístup k energetickým zdrojom v postsovietskych republikách, bohatých na ropu a zemný plyn. Turecko organizovalo výcvik a prevoz bojovníkov al-Káidy do týchto republík, Čečenska a Bosny. K cestám do cieľových štátov im poskytovalo turecké pasy. Do týchto akcií boli zapojení aj príslušníci rodiny bin Ládina. Podľa Edmondsovej prepravovali lietadlá jedným smerom mudžahedínov a zbrane a vracali sa s nákladom drog, z ktorých boli títo bojovníci a zbrane platené. Spolupráca americkej vlády s Tureckom z konca 90. rokov minulého storočia, zameraná na to, aby USA získali prístup k energetickým surovinám v postsovietskych republikách, vysvetľovala,

prečo sa Marc Grossman po návrate z pozície amerického veľvyslanca v Turecku stal tretím najvýznamnejším mužom na americkom ministerstve zahraničných vecí, hoci musel opustiť Turecko pre obchod s drogami. Edmondsová prekladala odpočúvané Grossmanove telefonáty s tureckými a s nimi spolupracujúcimi izraelskými agentmi. Americko-turecká rada (ATC) organizujúca oficiálnu americko-tureckú obchodnú, politickú, vojenskú a kultúrnu spoluprácu sa podieľala aj na dovoze heroínu z Turecka do USA, podplácaní amerických politikov a obchode s americkými vojenskými tajomstvami. Zmienila sa o tureckých a izraelských sieťach uplácajúcich najvyšších predstaviteľov tajných služieb, aby ukradli atómové technológie a predávali ich krajinám ako Pakistan a Saudská Arábia. To potvrdili Sunday Times po rozhovore so zdrojmi z Pentagónu a MI6 a získaní dokumentu podpísaného predstaviteľom FBI, ktorý dokazuje existenciu operácie. Nikdy ho však nepublikovali.

OD DVOJIČIEK CEZ BOSTON K ISLAMSKÉMU ŠTÁTU

Podľa Edmondsovej bol aj útok na Dvojičky dielom siete Gladio B. Do udalosti bol síce zapletený saudskoarabský princ Bandar a turecká tajná služba MIT, ale hlavnými hráčmi boli NATO a Gladio, ktoré sú pod vedením USA, vplyvní ľudia z Pentagónu, CIA a britskej MI6. Napokon, zamestnanci amerických tajných služieb a líder al-Káidy Zawahrí sa v rokoch 1997 – 2001 pravidelne stretávali na americkom veľvyslanectve v azerbajdžanskom Baku, pričom Zawahrího spolu s ďalšími mudžahedínmi prepravilo NATO letecky do Strednej Ázie a na Balkán, aby sa tam zúčastnili destabilizačných operácií. V roku 1997 NATO požiadalo egyptského prezidenta Husního Mubaraka o prepustenie islamských militantov spolupracujúcich s Ajmanom Zawahrím. Na rozkaz tajných služieb USA ich letecky dopravili do Turecka, kde ich trénovali a neskôr nasadili do operácií Pentagónu. Zawahrí dokonca na základni v Turecku trénoval niekoľkých z „únoscov“ lietadiel z 11. septembra. Investigatívny žurnalista Daniel Hopsicker v článku Boston bombers’ uncle married daughter of top

Graham E. Fuller

CIA official na stránke www.madcowprod.com z konca apríla 2013 píše, že Ruslan Carni, strýko zlopovestných „atentátnikov“ bratov Carnajevovcov, nielenže pracoval dva roky pre USAID v Kazachstane, ale bol aj manželom dcéry Grahama Fullera, bývalého operačného dôstojníka CIA v Turecku, Libanone, Saudskej Arábii, Jemene, Afganistane a Hong Kongu s viac ako 20-ročnou praxou. Práve Fuller bol na jednej z 21 fotografií, na ktorých Edmondsová v roku 2008 označila členov „štátu v štáte“, chránených pred postihom politickými špičkami USA. Stránka Wikispooks uvádza ako príklad operácie typu Gladio B aj tzv. Islamský štát/Daesh. Za zrodom tejto novej „hrozby“ naklonovanej z kmeňových buniek al-Káidy sú podľa nej americké tajné služby s podporou MI6, Mossadu, pakistanskej tajnej služby ISI a saudskoarabského Prezídia všeobecného spravodajstva (GIP). Zmieňuje aj jordánske zdroje (citované aj investigatívnym novinárom Williamom Engdahlom), podľa ktorých členov IS trénovali na tamojšej základni CIA pre destabilizačné útoky v Sýrii a Iraku. Do tréningu boli podľa RT okrem amerických a britských tajných služieb zapletené aj francúzske. Nabil Na’eem, zakladateľ Islamskej demokratickej strany džihádu a bývalý dôstojník al-Káidy v arabskej televízii al-Mayadeen sídliacej v Bejrúte uviedol, že všetci súčasní spojenci al-Káidy, vrátane ISIL, pracujú pre CIA.

DÉJÀ VU > UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE

UDALOSTI, KTORÉ SÚ OPÄŤ AKTUÁLNE > DÉJÀ VU

Gustáv Murín

GENÉZA PREZIDENTOV: OD FILOZOFOV K PODNIKATEĽOM

ZASLÚŽILÝ ANGLICKÝ BOXER SIR HENRY COOPER V DÔCHODKOVOM VEKU VYHLÁSIL, ŽE JE PRESVEDČENÝ MONARCHISTA. PODĽA NEHO JE LEPŠIE MAŤ KRÁĽOVNÚ, KTORÁ SI NEMUSÍ NIČ DOKAZOVAŤ, AKO KAŽDÝCH PÁR ROKOV NOVÉHO PÁNA „SĽUBOTECHNU“, PRI KTOROM NETUŠÍTE, ČO Z NEHO VYLEZIE, KEĎ SA USADÍ V PREZIDENTSKOM PALÁCI.

nemáme kráľa, ani kráľovnú, zato sme si už vyskúšali rôzne typy prezidentov. Začalo to revolučnou eufóriou, a tá vyniesla do prezidentských kresiel po celej strednej a východnej Európe intelektuálov – spisovateľov, básnikov, prekladateľov... V Česku to bol Václav Havel – dramatik a disident. V Bulharsku Žeľu Želev – filozof a disident. Lennart Meri v Estónsku – dramatik, spisovateľ, historik a filmový režisér. Árpád Göncz v Maďarsku – spisovateľ a prekladateľ. Ibrahim Rugova v Kosove – spisovateľ a filológ. Levon Ter-Petrosjan v Arménsku – spisovateľ a filológ. Zviad Gamsachurdia v Gruzínsku – spisovateľ a filológ.

Navyše celý balkánsky konflikt ovládli intelektuáli na najvyšších postoch: Alija Izetbegovič ako prezident Bosny a Hercegoviny bol autorom viacerých kníh s filozofickým obsahom. Chorvátsky prezident Franjo Tudjman bol pôvodne členom chorvátskej pobočky svetového združenia spisovateľov PEN International. Radovan Karadžić, vodca srbských nacionalistov, bol právnik a básnik. Tento revolučný experiment bol v súlade s hlásaním aténskeho filozofa Platóna: „Iba filozofovia majú byť vládcami a iba za vlády filozofov bude štát žiť spokojne, bez zla, ktoré zatiaľ existuje.“ Výsledok tohto experimentu bola číra katastrofa a dezilúzia.

Už Paul Johnson vo svojej knihe Intelektuáli na portrétoch tých najslávnejších dokazuje, že ide všeobecne o osoby nevyrovnané, samoľúbe, náladové, hašterivé a hlavne neuvedomujúce si, čo všetko môžu spôsobiť nesprávne volenou ekvilibristikou slov. V praxi sa ukázalo, že rozpútali a viedli vojny s nezvyčajnou krutosťou, nezvládali intelektuálnu „nudu“ bežnej mierovej rutiny (teda „žiť spokojne“ ich otravuje), zlyhávali v chápaní demokracie (ako „demokratický monarcha“ Havel) a ich vláda viedla dokonca k rozvratu krajiny (viď Zviad Gamsachurdia, ktorý rozpútal občiansku vojnu a nakoniec skončil údajnou samovraždou). Po týchto intelektuáloch prišli akademici – najradšej ekonómovia či prognostici. U nás sme si užili Michala Kováča, ktorý (vzdelaním bankár) mal zneužiť svoje postavenie predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR, aby s vedením Technopolu dohodol výhodné podmienky pre obchody svojho syna. Tie sa ukázali ako nezákonné s odhadovanou škodou 2,3 milióna dolárov. Vyšetrovanie už ako prezident znemožnil tým, že udelil vlastnému synovi a jeho komplicom amnestiu! Ostatné už poznáme a hanba z toho bola celosvetová. Český prezident Václav Klaus ako ostentatívne arogantný samoľúby ekonóm narobil svojej krajine nemenej hanby jednak čudnými kontaktmi s neskôr odsúdenými mecenášmi jeho strany (tenista Šrejber), škandálom s tajným kontom tejto strany vo Švajčiarsku, kvôli ktorému prišiel o post premiéra, a kleptomániou na perá. V roku 2013, keď končil v úrade, bez konzultácie so zodpovednými orgánmi a súdmi udelil rozsiahlu amnestiu, ktorá krajinu šokovala. Vďaka nej totiž unikli trestu aj ľudia obvinení a súdení z obrovských finančných podvodov a korupcie. Klaus tak jedným šmahom zbavil obavy z trestu celú špičku najväčších korupčníkov krajiny, vrátane mafiánskeho bosa odsúdeného už za iné podvody. Podľa odpočúvania vtedajšieho premiéra Petra Nečasa, ktorý potvrdil amnestiu bez konzultácie s vládou, on sám ju považoval za amorálnu a vraj vynútenú protipodpisom Klausa pod vládny daňový balíček. Napriek trestným oznámeniam a pokusu niektorých poslancov o súdenie

Klausa za vlastizradu ten sa nakoniec z ničoho nemusel zodpovedať. V súčasnosti sme svedkami nového trendu, ktorý korešponduje s výrokom bývalého prezidenta USA Jimmyho Cartera v rozhovore pre Huffington Post (3. 8. 2015), keď dve hlavné americké politické strany označil v podstate za práčky peňazí. Doslova povedal: „Ten, kto už je v Kongrese, má teraz oveľa viac na predaj.“ V tomto duchu sa zdá, že najvyššie posty v štátoch strednej a východnej Európy začínajú obsadzovať – podnikatelia. Asi najzaujímavejším príkladom je gruzínsky miliardár Bidzina Ivanišvili. Spočiatku podporoval nového premiéra Saakašviliho, ktorý sľuboval boj proti korupcii. Ivanišvili to v praxi naplnil tým, že z vlastných zdrojov financoval platy štátnych úradníkov, aby nebrali úplatky! Keď sa Saakašviliho režim zvrhol na absurdné vojnové avantúry (napadnutie Južného Osetska v prvý deň letnej olympiády v Pekingu) a krutosti paranoidného prenasledovania oponentov, sám Ivanišvili vstúpil do politiky. Vyhral voľby a stal sa premiérom len preto, aby pripravil pôdu pre nového prezidenta Giorgiho Margvelašviliho. Potom z postu premiéra odstúpil a dnes, pôsobiac z pozadia, je považovaný za ikonu nových čias pre Gruzínsko. „Český“ miliardár Babiš s naším Kiskom sa nezdajú byť až takí štedrí. Aj keď rozdávanie prezidentského platu je vďaka Kiskovi precedens. Málokto z nás vie, že tento trend zasiahol aj Rumunsko. V roku 2014 tam v prezidentských voľbách zvíťazil etnický Nemec Klaus Iohannis. Podnikanie si overil ako primátor mesta Sibiu. Do východnej Európy sa počíta aj Fínsko. Tam sa v máji 2015 stal premiérom podnikateľ Juha Petri Sipilä. A aby toho nebolo málo, najnádejnejším republikánskym kandidátom v najbližších prezidentských voľbách v USA je známy miliardár Donald Trump. Je to o to pozoruhodnejšie, že ambície veľkopodnikateľov v tomto smere v minulosti spoľahlivo zlyhávali. Pekný skok od utopickej vlády intelektuálov k tvrdému biznisu z politiky! Je to dobré, či zlé? Verte mi, že neviem. Je to však ďalší pokus a my sme tie pokusné králiky.

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

Viktor Timura

EURÓPA A SLOVANIA O FALOŠNOM HISTORICKOM POVEDOMÍ

SLOVANIA MAJÚ OVEĽA BOHATŠIU MINULOSŤ AKO KTORÉKOĽVEK INÉ ETNIKUM EURÓPY, LEN SA O TOM NEVIE A NEPÍŠE. NESLOVANIA EURÓPY VYNALOŽILI ZNAČNÉ ÚSILIE, ABY SA NA SLOVANOV A ICH MINULOSŤ ZABUDLO. NEÚSPEŠNE SKONČILI AJ OPAKOVANÉ POKUSY O ZOTROČENIE I ZNIČENIE SLOVANOV. BRÁZDY VYORANÉ V DEJINÁCH SLOVANMI SA VŠAK Z PLANÉTY ODSTRÁNIŤ NEDAJÚ.

ielen preto sa voči súčasným európskym dejinám ozývajú kritické hlasy. Spomeňme aspoň anglického historika prvej polovice 20. storočia Christophera Dawsona, súčasného anglického historika Normana Daviesa i vedúcu osobnosť francúzskej historickej školy Annales Jacquesa Le Goffa. Lenže kritika sama osebe nepostačuje na nápravu a nemožno očakávať, že v súčasnej mocensko-záujmovej situácii dôjde k zmene pohľadu, osobitne na začiatky dejín. Stredoveký pohľad na dejiny bol jednoduchý: Boh stvoril človeka na svoj obraz, teda dokonalého, a ďalej sa nevyvíja. Národy (etniká) vznikli pri stavbe Babylonskej veže, keď im Boh poplietol jazyky, aby sa nemohli dorozumieť a postaviť vežu až do nebies. Stredoveké

kroniky európskych národov odvodzovali svoj pôvod od legendárnych biblických osobností Magoga, syna Jafeta, Sema a iných a konštruovali od nich celý rad ďalších potomkov aj s vypočítavaním letopočtov, ktoré nemali nijakú oporu v realite.

PREDSTAVY POĽSKÝCH MESIANISTOV

Poľskí mesianisti 16. storočia odvodzovali starobylosť Poliakov a poľského jazyka od Biblie (S. Orzechowski, S. Starowolski, W. Debolecki, J. P. Woronicz a iní). V tomto zmysle končilo aj poľské Tedeum („... bo my lud Twoj, tyś Bog nász wybrany na wieki, Amen“). Predstavy o pôvode Poliakov sa stali východiskom idey o zvláštnej úlohe a poslaní Poliakov pri šírení kresťanstva a jeho ochrane, na ktorú

NAŠA HISTÓRIA > ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV

ich vraj predurčil sám Boh. Odôvodňovali tým oprávnenosť nárokov misionársko-križiackeho poslania s expanzívnym ťažením smerom na východ v čase, keď Rusko bolo pod tlakom mongolských a turkotatárskych hôrd. Odtiaľ bol iba krôčik k mesianistickej myšlienke o záchrane ľudstva a sveta, ktorá dominovala v poľskej ideológii 16. storočia. Stanislaw Orzechowski (predchodca poľského mesianizmu) už roku 1564 z Biblie odvodzoval, že Poliaci sú vyvoleným národom. Teda ďalší (ale vôbec nie posledný) bohom vyvolený národ po židoch. Týmto smerom sa uberali práce a úvahy poľských mysliteľov – mesianistov Piotra Skargu, Jana Kochanowského i Stanislawa Tarnowského, osobitne úvahy Wojciecha Deboleckého, ktorý stotožňoval biblické legendárne osobnosti Goga a Magoga s Lachom a Polachom. Podľa neho už Adam, Noe, Sem a Jafet hovorili slovansky a s odvolaním sa na proroka Daniela a Zjavenie sv. Jána veril, že poľský orol roztiahne krídla nad celým svetom ako následník Goga a Magoga. V roku 1633 napísal, že „jediní Poliaci sú v Európe nasledovníkmi Adama, Séma a Jafeta, poľština už v raji bola prvopočiatočnou a už v raji sa Poliaci volali Sarmati“. Podobne však začína aj Anonymova kronika notára uhorského kráľa Bela IV. „Z východnej strany boli susedmi Skýtie národy Gog a Magog. Prvým kráľom Skýtie bol Magog, syn Jafetov, a onen národ sa podľa Magoga nazýval Moger (Maďar). Z jeho potomstva vzišiel aj najslávnejší a najsilnejší kráľ Attila. Po dlhom čase vzišiel z potomstva toho istého kráľa Magoga Ugek, otec kniežaťa Álmoša...“

ZMENY V POHĽADE NA DEJINY

S nástupom renesancie a osvietenstva bola táto predstava o dejinách a formovaní národov naštrbená, ale pretrvávala ďalej. V 18. storočí však narastali prírodovedné poznatky, ktoré kresťanskú predstavu čoraz viac znehodnocovali. Najprv prišla Darwinova teóriu o vývoji druhov, Newtonove zákony mechaniky, novodobá filozofia (F. Bacon, R. Descartes, J. Locke, T. Hobbes, B. Spinoza a i.), potom osvietenstvo s osvietenskou filozofiou (Voltaire,

ZAMLČANÉ DEJINY SLOVANOV > NAŠA HISTÓRIA

Montesquieu, Turgot, Condilak spolu s francúzskym materializmom a encyklopedistami: Diderot, Helvetius, Holbach, D’Alambert, J. J. Rousseau; v Nemecku Herder, Goethe, Schiller, Lessing, Kant a ďalší). V ďalšom vývoji názorov zohrala úlohu správa anglického právnika z Kalkaty Williama Jonesa, ktorý tam objavil najstaršie indické písomné pamiatky védy. Roku 1786 podal správu o Árijcoch v Indii, a že vo védach sú príbuzné slová s európskymi jazykmi. Začiatkom 19. storočia boli centrom európskeho vzdelania nemecké univerzity, na ktorých sa popri filozofii a literatúre formovala európska lingvistika spolu s novým pohľadom na dejiny. Po napoleonských vojnách sa v Nemecku zdvíhala antifrancúzska vlna spolu s pangermanizmom, ktorý bol ostro vyhranený proti Slovanom. Nemeckí intelektuáli a bádatelia 19. storočia (zvlášť v jazykovede a historiografii) vytvorili v duchu pangermanizmu mylnú teoreticko-historickú konštrukciu, ktorej relikty pretrvávajú, aj keď sa všeobecne vie, že nezodpovedá skutočnosti, ani súčasným poznatkom. Na hypotézach, prispôsobením vtedajších poznatkov aj ich manipuláciou vytvorili falošné historické teórie, ktoré odôvodňovali mocenské ambície a nároky na nadvládu a ovládanie slovanských národov. Relikty tohto falošného historického povedomia pretrvávajú do súčasnosti. Je čas pozrieť sa na tieto úsilia, ktorých ďalšia vlna sa v súčasnosti znova zdvíha, naším vlastným kritickým okom.

KONŠTRUKCIE NEMECKÝCH MYSLITEĽOV

Samostatnou kapitolou teoretických konštrukcií pangermanizmu bola nemecká jazykoveda formujúca sa v 19. storočí (F. Bopp, Ch. Adelung, A. F. Pott, A. Schleicher, Jacob a Wilhelm Grimmovci, J. Schmidt, W. Humboldt a ďalší) s nadväznosťou na Jonesov objav indických véd a sanskritu v Indii. Rozvinuli teóriu o príchode Árijcov z Indie do Európy a Árijcov vyhlásili za Germánov. Árijci pritom nemali s Germánmi nič spoločného. Árijci boli spolu s Venetmi slovanské kmene, ktoré medzi 2500 – 1700 rokmi v niekoľkých vlnách prichádzali

zo strednej a východnej Európy Chajbarským priesmykom k rieke Indus, Jamune a Gange do Indie, a nie z Indie do Európy (o migrácii týchto kmeňov do Indie bude samostatný príspevok). Germánske kmene sa tejto migrácie nezúčastnili. Jazyk véd, ktoré vznikali tisíc rokov po príchode prvých Árijcov a Venetov, je len staršou podobou slovanských jazykov, ovplyvnenou jazykom pôvodných kmeňov v Indii (Drávidov a Mundov). Na jazykovedcov nadviazali historici (medzi inými J. G. Droysen, H. Luden a H. C. A. Eichstadt), ktorí priraďovali Slovanov ku Germánom (proti čomu protestovali slovanskí študenti na nemeckých univerzitách aj P. J. Šafárik a J. Kollár). Z týchto mocensko-účelových teoretických konštrukcií vznikla aj teória o čistej germánskej rase Árijcov, ktorí – na rozdiel od Slovanov – mali prísť do Európy už v 3. tisícročí pred n. l. Aj podľa F. de Saussura je „jeden z najväčších omylov“ jazykovedcov a historikov 19. storočia v Nemecku to, že sanskritu pripísali úlohu najstaršieho jazyka a povýšili ho do úlohy prajazyka, ku ktorému hľadali pranárod, nazvaný najprv indogermánsky (monografie Potta, Schleicherta, Schmidta a Hirta už mali v názve pojem Indogermanen). Keď sa to ukázalo neúnosné, pojem indogermanen zmenili na indoeurópsky (národ aj jazyk). Európske národy si predstavovali ako „rôzne roje toho istého úľa“, ktoré úľ (tým mala byť India) postupne opustili. Nijaký indoeurópsky národ ani jazyk však nikdy neexistoval. Ide o hypotetickú konštrukciu, ktorá nemá poznatkové zázemie. Ale nie všetci bádatelia išli týmto smerom. Podľa varšavského profesora Jana Levela (1880) Slovania (Slávi) žili už pred viacej ako 2000 rokmi medzi Odrou a Nisou. Podobne písal ľubľanský profesor Jak Župan 1831). Aj viacerí nemeckí bádatelia videli dejiny Európy ináč. Našich národných buditeľov významne ovplyvnila Herderova vízia o poslaní a budúcnosti Slovanov. Profesor dejín A. L. Schlötzer považoval Slovanov za prvých obyvateľov krajín od Jadranu až k Baltiku. Podobne uvažoval Erich Biester (1810), mníchovský profesor

K. Mannert (1820), J. Schulze (1826), August z Wersebe (1826), profesor A. Schmeller (1837), F. Müller (1840), vratislavský profesor G. Stenzel (1853), L. Jakobi (1856), L. Storch (1858), J. Landau (1862), berlínsky profesor W. Obermüller a iní. Názory týchto mysliteľov však boli pre oficiálnu historiografiu, ktorá sledovala mocenské nároky a záujmy, neprijateľné. Útok proti Slovanom viedol už v 15. storočí aj pápež Pius II. (1458 – 1464). Nemeckí bádatelia zväčša zastávali názor, že Slovania prišli do Európy až v 5. alebo 6. storočí n. l., podľa niektorých až v 8. storočí (J. Thunmann) a zaujímali iba priestory uvoľnené germánskymi kmeňmi (berlínsky profesor F. Barthold (1839), štajerský historik A. Muchar (1844), linzský profesor F. Pritze (1846), tirolský historik J. Thaler (1845), A. Fiker (1867), O. Kämmel z Drážďan a iní). Išlo o úsilie uprieť Slovanom podiel na európskych dejinách. Architektom národného geopolitického šovinizmu 20. storočia bol nemecký ideológ archeológ Gustaff Kossinna, ktorý vyjadril svoju teóriu v publikácii Das Weichselland. Ein uralter Heimatboden der Germanen (Gdansk 1919). Spor o pôvodné osídlenie medzi Labe a Odrou začal už na kongrese nemeckej antropologickej spoločnosti v Berlíne 1880. Moravský historik F. S. Pluskal Moravičanský koncom 19. storočia k týmto názorom uviedol: „Niet divu, keď vyše 400 rokov nemeckej i slávskej histórie obecenstvu nepravdu miesto pravdy podávali, že nesúdny svet konečne nepravdu za čistú pravdu prijal a tie riedke hlasy dôkladnejšieho bádania a presvedčenia opak toho hlásajúce hlasom volajúceho na púšti zostali?“ Žiaľ, nedočkal sa väčšej odozvy českých ani slovenských historikov, podobne ako práce P. J. Šafárika. Aj naša historiografia zväčša prijala názory nemeckých bádateľov a predkladá nám teórie o nikdy neexistujúcich Indoerópanoch, o indoeurópskom jazyku a príchode Slovanov v 5. či 6. storočí n. l. Autor je filozof a kulturológ, vydal viaceré historické monografie, vrátane titulov Dávnoveká Európa a Zamlčané dejiny.

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

Peter Čalovka

TURECKÝ „SULTÁN“ PODPORUJÚCI PLAZIVÚ ISLAMIZÁCIU

RECEP TAYYIP ERDOGAN (*1954)

AK CHCEME POCHOPIŤ, KTO JE RECEP TAYYIP ERDOGAN (REDŽEP TAJIP ERDOGAN), MUSÍME SA TROCHU BLIŽŠIE POZRIEŤ NA SPLETITÉ ZÁKULISIA TURECKÝCH DEJÍN. ERDOGANOVI PREDKOVIA POCHÁDZAJÚ Z KAUKAZU. V ZÁSADE HLAVNÝ PROBLÉM TURECKA – PODOBNE AKO MNOHÝCH ĎALŠÍCH MOSLIMSKÝCH KRAJÍN SEVEROAFRICKÉHO KONTINENTU, SPOČÍVA V TOM, ŽE SA POČAS POSLEDNÉHO STOROČIA ZMIETAJÚ MEDZI KONVERGENCIOU K SEKULÁRNEMU SPOLOČENSKÉMU PORIADKU A VLÁDOU RIADENOU ISLAMIZÁCIOU. TAK AKO SA NA ZÁPADE STRIEDAJÚ VO VEDENÍ ŠTÁTU PRAVICOVÉ A ĽAVICOVÉ POLITICKÉ STRANY, V ARABSKOM ORIENTE SÚ TO SEKULÁRNE STRANY, NIEKEDY ZASTUPOVANÉ ARMÁDOU A OBCHÁDZAJÚCE VOĽBY, A ISLAMISTICKÉ STRANY, KTORÉ PRETLÁČAJÚ RELIGIÓZNY ŠTÁT.

ri vláde prvých býva štát stabilnejší a v prípade vlády druhej skupiny býva režim kvôli odporu miestneho sekularizovaného obyvateľstva labilnejší. Problém treba chápať aj v kontexte skutočnosti, že islamské obyvateľstvo je konzervatívnejšie ako sme zvyknutí v Európe. Viera je v islamskej spoločnosti rozmer, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť bežného sekulárneho života. Na tento rozmer apeluje svojou politikou Erdogan, a preto má podporu 52 % tureckého obyvateľstva. Erdogan pochádza z chudobnej štvrte Istanbulu, jeho rodina sa na nejaký čas presťahovala do pôvodne rodného mesta Rize na severovýchodnom

pobreží Čierneho mora. Keď mal 13 rokov, rodina sa vrátila do Istanbulu, kde mladý Erdogan študoval na strednej škole, ktorá bola pôvodne diaľkovou školou pre štátom zamestnaných imámov (predstavených moslimskej náboženskej obce). Už v tomto veku sa presadil ako schopný rečník. Poloprofesionálne sa venoval futbalu a na Marmarskej univerzite v Istanbule študoval podnikové hospodárstvo. Ako vysokoškolák sa aktívne zapájal do protikomunistických aktivít v Tureckom mládežníckom zväze, neskôr sa pripojil do mládežníckej pobočky Islamistickej armády národnej spásy, ktorú vtedy viedol Necmettin Erbakan, budúci premiér Turecka. Kresba: Tibor Eliot Rostas

BEZ MASKY > ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ

Neskôr pôsobil ako zvolený starosta Istanbulu za Stranu blahobytu. Hoci sa mnohí sekulárne mysliaci obyvatelia mesta obávali, že ako prvý islamistický starosta Istanbulu v novodobých dejinách Turecka zakáže alkohol a vyhlási islamské právo, stal sa z neho pragmatický politik. Dokázal úspešne riešiť mnohé problémy, ktoré dlhodobo trápili mesto, ako likvidácia odpadu či nedostatok pitnej vody. Ale v kaviarňach vlastnených mestom alkohol predsa len zakázal. V roku 1998 bol obvinený z rozdúchavania medzináboženskej nenávisti a bol odsúdený na desať mesiacov. Ako starosta vtedy odstúpil. Ak máme charakterizovať Erdogana, ktorý riadil Turecko od roku 2002, bol to veľmi efektívny, prezieravý a racionálny politik. Samozrejme, že to treba chápať v orientálnom zmysle týchto slov. Erdogan stál na čele štátu bez prestávky až doteraz. Počas jeho vládnutia vzrástol počet obyvateľov Turecka o 15 miliónov na 77 miliónov, ekonomika zažívala silný boom, rástol blahobyt. Kríza v rokoch 2008 – 2009 zasiahla Turecko iba mierne, no prehriata turecká ekonomika postupne uviazla v pasci absentujúcich domácich technológií a rozvoja vlastnej vedy a techniky, čo je logický osud krajín rozvojového sveta, ktoré nepochopili zákonitosti technologických cyklov v ekonomike. Nesmieme však zabúdať na skutočnosť, že Erdogan je osobnosťou politického stredu a ako centrista má už aj podľa definície konflikty so všetkými krajnými smermi. Jeho najtvrdšími oponentmi sú prozápadní liberáli a s nimi spríbuznená strana kemalistov – politikov s víziou nového Turecka, svetského štátu tak trochu v štýle bývalého ZSSR, ktorých mimochodom podporujú USA. Na druhej strane opozície, proti ktorej stojí Erdogan, sú radikálni islamisti, a tí sú pre prezidenta ozajstnou výzvou. Pre Erdogana, ktorý je tiež islamista, je táto konfrontácia veľmi ťažká, ale on sám zastáva skôr víziu sekulárnejšej podoby štátu, pretože Turci nie sú Arabi. A to je dôležitý rozdiel. Zakladateľ moderného tureckého štátu Atatürk, ktorý dobre poznal svoj národ a islamistov, vštepil armáde tradíciu, aby metodicky zvrhla pučom každú vládu usilujúcu sa urobiť z Turec-

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍ > BEZ MASKY

ka nie sekulárny, ale islamský štát. A armáda si vždy, keď to bolo potrebné, tento odkaz „Otca Turkov“ splnila. Paradoxne sa do tejto tradície zastarala Európska únia, ktorá vyhlásila, že ak sa chce Turecko stať členom EÚ, armáda musí takéto svoje zlozvyky opustiť. To bolo v 90. rokoch. Erdogan túto naivnú slepotu a ignoranciu európskych politikov pochopil po svojom a ešte koncom minulého storočia urobil v armáde čistku rukami generálov, ktorí sa do EÚ silou-mocou tlačili. Samozrejme, to všetko sa robilo za cenu toho, že sa armáde vylámali zuby, aby ju už nikdy v budúcnosti nenapadlo realizovať Atatürkov odkaz o sekulárnom Turecku. A tak sa podmienka EÚ stala príčinou udalostí, ktoré sa teraz vracajú Európe v podobe utečencov a islamizácie. Erdoganova čistka v armáde ešte pred jeho nástupom k moci viedla k tomu, že z armády nielen vyhodil všetkých, ktorí boli ochotní podporiť myšlienku sekulárneho štátu, ale získal armádu ochotnú bojovať nielen za Turecko, ale aj za islam. Toto je scenár, ktorí predpovedalo mnoho ľudí chápajúcich tureckú otázku a miestne dejiny, ale politici v EÚ ich nepočúvali. Krátkozrakosť EÚ spočívala v tom, že úradníci v Bruseli si mysleli, že aj keď sa Turecko náhodou v dôsledku ich podmienok pre vstup islamizuje, je to jedno, lebo do Únie ho aj tak nikdy neprijmú. A ak, tak to bude prekážať nanajvýš susedom Turecka na Blízkom východe. Oblasť, kde nedávno zostrelili ruský bombardér SU-24, sa pôvodne nazývala Alexandretta a patrila do francúzskych kolónií. Ale v roku 1938 ju od Francúzska odštiepili Turci. Po povojnovej dekolonializácii pripadla oblasť Sýrii, ale bola neustále predmetom sporov s Tureckom. Tam je pôvod celého sporu so Sýriou. Erdogan je tak trochu sám vojak v poli. Na jednej strane je to nesmierne silný a zdatný politik, ktorý však vyžaduje zdatných partnerov. Jeho Strana spravodlivosti a rozvoja je v podstate to isté ako Moslimskí bratia, čo je islamizujúca organizácia zakázaná napríklad v Egypte alebo v Rusku. V tomto netreba mať žiadne ilúzie. Zároveň však Erdogan svojou plazivou islamizáciou postupne doviedol Turecko do stavu, že sa stalo krajinou, ktorá v princípe neznáša

sekulárne orientované štáty obývané moslimami. A preto pred pár rokmi, keď sa začal sociálny konflikt vnútri Sýrie, bolo Turecko medzi prvými, ktorí asistovali zvonku pomocou najatých vojakov, aby previedli sýrsky konflikt do roviny ozbrojenej občianskej vojny. Ak k tomu pridáme kurdskú otázku, Erdogan je príliš tvrdý vo svojich názoroch na budúcnosť Turecka, aby dokázať prijať myšlienku, že okrem Turkov žije v krajine aj niekto iný. Preto jeho politika začína vykazovať trhliny. Posledné voľby Erdogan nedávno vyhral na pozadí protestu proti nejasným teroristickým útokom, ktoré sa odohrali tesne pre voľbami. Dlhodobejšie je známe, že Erdoganova rodina je hlboko namočená do nelegálneho obchodu s ropou kradnutou zo Sýrie a z Iraku bojovníkmi Islamského štátu. Hlavou celého biznisu je Erdoganov syn Bilal, hoci za celou transakciou je pravdepodobne širšia štátna mafia, vrátane samotného prezidenta, a bez odplaty určite nezostávajú ani Američania. Môžeme byť naivní a ako náhodu chápať skutočnosť, že keď Rusko zbombardovalo a zničilo kolónu tisíc cisternových vozov s ropou na ceste zo Sýrie do Turecka, hneď na druhý deň akoby mimochodom zostrelilo Turecko nad Sýriou pri svojich hraniciach ruský bombardér SU-24, ktorý sa vracal z misie, údajne ako nerozpoznané lietadlo. A to sa odohralo neďaleko jednej z najdôležitejších leteckých a radarových základní NATO v Európe. Turecko – podobne ako Katar a Saudská Arábia, nie je členom antiteroristickej koalície, avšak je členom nevyhlásenej teroristickej koalície, ktorá tajne a systematicky financuje teroristov, trénuje ich na svojom území, poskytuje im zdravotnícku a lekársku pomoc (hlavou celej tejto sekcie je Erdoganova dcéra Sümeyye) a organizuje ich masovejšie presuny. Nedávno zverejnené údaje ruských tajných služieb s konkrétnymi fotografiami a menami hľadaných teroristov dokazujú, že Turecko u seba na tajných základniach cvičí aj teroristov pre štáty mimo Blízkeho východu, napr. pre Rusko a Čínu. Robí to priamo alebo nepriamo prostredníctvom teroristických skupín pod svojím vedením, operujúcich v tretích štátoch. Napríklad v Ujgurskej autonómnej oblasti (predtým

Východný Turkestan), v Číne, v Rusku a jeho bývalých satelitoch, kde ide najmä o infiltráciu radikálov a teroristov do tatárskej menšiny, hlavne na Ukrajine a na Kryme. Bez týchto radikálov sa nezaobišlo ani teroristické zničenie diaľkového vedenia elektriny na Krym v polovici novembra. Hoci Erdogan kryje celý biznis s kradnutou a pašovanou ropou ako strecha, treba objektívne povedať, že to nie je človek, ktorý by žil pre peniaze. Jeho syn nie je jediné zlaté dieťa, ktoré sa vymklo kontrole. No pri svojom poslednom kroku so zostrelením ruského SU-24 urobil Erdogan fatálnu chybu. Existuje množstvo názorov, ako došlo k incidentu, ale dosť pravdepodobná je verzia, podľa ktorej Erdogan potlačil možnosti armády a časť jej velenia dal do väzenia, turecká armáda sa spojila s USA a urobila prezidentovi naschvál, aby ho skompromitovala. Najčerstvejšie zdroje však uvádzajú, že Erdogan o akcii vedel a sám vydal príkaz na jej realizáciu. Zostreliť na konkrétnom mieste ruské moderné bojové lietadlo tak, ako sa to odohralo, nie je možné len tak, akoby náhodou. Muselo ísť o veľmi dobre pripravenú akciu koordinovanú s údajmi z vojenských satelitov a so silnou logistickou podporou. O to viac, že dole na presne určenom mieste čakali konkrétni Turci, ktorí zabili dvoch ruských vojakov. A akoby náhodou boli vybavení americkými modernými protitankovými strelami. Aký osud čaká islamistického prezidenta Turecka, ktorého vlastní ľudia prezývajú „sultán“? Rusko odvetilo silným propagandistickým útokom a tvrdými ekonomickými sankciami. Okrem toho sa Rusi pridali k Američanom a začali agresívnejšie podporovať Kurdov. Rusko však necieli iba na tureckého prezidenta, ale v jeho osobe aj na samotné NATO v Európe. Historický tlak, ktorý núti Západ prikláňať sa v boji s Islamským štátom postupne na stranu Ruska, v kombinácii s neochotou západnej aliancie zmieriť sa s orientálnymi spôsobmi „sultána“ Erdogana, začína vytvárať nebezpečné pnutie pre NATO. Jedno je isté: Erdogana už časť vlastných ľudí obetovala na oltár vlasti a je iba poslednou otázkou, akú nečestnosť ešte vyvedie, kým nadobro odíde z verejného života.

NEZNÁMI HRDINOVIA > PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ

Milan Pullmann

SIBYLA VIDIACA

DO MINULOSTI 94

SIBEL EDMONDSOVÁ ODHALILA PREDAJ NUKLEÁRNYCH A ĎALŠÍCH ŠTÁTNYCH A STRATEGICKÝCH TAJOMSTIEV V SPOJENÝCH ŠTÁTOCH, KRYTIE OSÔB PODOZRIVÝCH Z TERORIZMU, ILEGÁLNY TRANSFER ZBRANÍ, NEZÁKONNÉ OBCHODOVANIE S NARKOTIKAMI, PRANIE ŠPINAVÝCH PEŇAZÍ, NEOPODSTATNENÉ ŠPEHOVANIE, KORUPCIU ATĎ. V ROKU 2004 STÁLA PRI ZRODE NATIONAL SECURITY WHISTLEBLOWERS COALITION. VYDALA AUTOBIOGRAFIU CLASSIFIED WOMAN, ZALOŽILA A RIADI PORTÁL BOILING FROGS POST. ZATIAĽ JE NAŽIVE.

arodila sa v Iráne, ale od jedenástich rokov žila v Turecku. V sedemnástich napísala do školskej súťaže prácu, v ktorej kritizovala cenzúru kníh a väznenie disidentov. Jej strýko bol starostom Istanbulu, nechcela mu robiť problémy, a tak sa ako osemnásťročná v roku 1988 rozhodla študovať v USA. Tam začala angličtinou a hotelovou školou, neskôr získala bakalársky titul z trestného práva a psychológie. Ovláda turečtinu, azerbajdžančinu a perzštinu. Týždeň po 11. septembri 2001 ju prijali za prekladateľku v FBI. Pre kontrašpionážne, protiteroristické a kriminálne vyšetrovanie prekladala komunikácie súvisiace s islamským terorizmom najmä z turečtiny. Dostalo sa jej tak do rúk napríklad varovanie, ktoré FBI obdržal ešte v apríli 2001: „Bin Ládinova skupina plánuje veľký teroristický útok v USA...

Cieľom sú kľúčové mestá, veľké metropoly, uvažujú o štyroch až piatich mestách – New York, Chicago, Washington, San Francisco, možno Los Angeles alebo Las Vegas. Na útoky využijú lietadlá.“ Keď poukázala na protizákonnú činnosť, FBI jej 22. marca 2002 dal výpoveď. Vypovedala aj pred komisiou vyšetrujúcou 11. september, protokol však zo záverečnej správy vyradili. Správa o jej prípade od generálneho inšpektora amerického ministerstva spravodlivosti sa vyhýbala overovaniu informácií, ktoré by mohli viesť k trestnému stíhaniu agentov FBI za nezákonnú činnosť, a zároveň jej dávala čiastočne za pravdu. Fakty však vôbec nezverejnili, pretože išlo aj o korupciu a trestnú činnosť vysokých predstaviteľov americkej vlády a členov Kongresu. Niektoré časti správy, najmä tie, ktoré sa týkajú útokov z 11. septembra, zostali utajené.

PRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍ > NEZNÁMI HRDINOVIA

Sibel Edmondsová hovorí: „Dostanete sa k bodu, kde to začne byť veľmi komplexné – pranie špinavých peňazí, drogy a podpora terorizmu sa v určitých bodoch stýkajú a zlievajú v jedno... Začne to byť naozaj škaredé... Keď sa snažíte dostať ku koreňom, dostanete sa k niečej politickej kampani...“ Roky sa potom o postup zodpovedajúci vážnosti témy usilovala ako angažovaný občan. V roku 2006 o tom vo Francúzsku premietali dokumentárny film Kill the Messenger. V auguste 2009 nahrala Edmondsová miestoprísažné prehlásenie, obviňujúce niekoľko predchádzajúcich a vtedajších členov americkej vlády z vlastizrady. Zakázali jej menovať konkrétne osoby, tak zverejnila ich fotografie a odkazovala na skupinu, ktorá stála pri zrode Projektu pre Nové americké storočie. Okrem iného tvrdí, že americká vláda pracovala s bin Ládinom, Ajmanom al-Zawahrím a ďalšími vrcholnými veliteľmi al-Káidy ešte tri mesiace po 9/11 v rámci prebiehajúcej operácie na rozpútanie vojny pod falošnou zámienkou podľa scenára tzv. stratégie napätia (teroristické aktivity tajných armád NATO v členských štátoch sa často nazývajú skrátene Gladio podľa názvu talianskej tajnej armády NATO). Už vtedy koordinovali hlavne destabilizáciu v kaukazskom regióne a Strednej Ázii. Edmondsovú uznal za dôveryhodnú generálny inšpektor ministerstva spravodlivosti a niekoľko senátorov. Jej závery potvrdili početní činitelia Pentagónu, MI6 a FBI vrátane experta FBI na kontrarozviedku s 18-ročnou praxou Johna Cola. Podľa slávneho informátora Daniela Ellsberga vlastní Edmondsová informácie, ktoré sú omnoho výbušnejšie než boli Tajné dokumenty Pentagónu. Britské Sunday Times začali publikovať seriál jej odhalení, ale tlak amerického ministerstva zahraničných vecí projekt rozdrvil. Ťažisko súčasných operácií Gladio B (písmeno B znamená novú vlnu tajných operácií v štýle Gladio s využitím siete fanatických islamistov namiesto pôvodne neonacistických sietí) sa prenieslo na Kaukaz a odtiaľ aj do Strednej Ázie. Terčom sú nielen bývalé sovietske republiky, južný pás Ruska a západný cíp Číny.

Podľa Edmondsovej v rokoch 1996 až 2002 USA naplánovali, financovali a pomohli vykonať každý veľký teroristický čin čečenských vzbúrencov a mudžahedínov proti Rusku, každé povstanie a teroristickú akciu v Sin-ťiangu (Ujgurskej autonómnej oblasti) a najmenej dva atentáty na proruských predstaviteľov v Azerbajdžane. Američanom išlo o oslabenie Ruska a Číny a ovládnutie surovinových zdrojov okolo Kaspického mora a v Strednej Ázii. Zvláštna pozornosť sa podľa nej už od začiatku 90. rokov zameriava na Čečensko, Dagestan a ďalšie enklávy priamo na území Ruska či na jeho hraniciach, kde možno rozohrať strunu islamského fanatizmu. K operácii Gladio vedie aj pupočná šnúra oboch „čečenských vojen“. Atentát na bostonský maratón podľa nej nezaprie rukopis CIA. Kým obaja rodičia Tamerlana a Džochara Carnajeva, ich priatelia, susedia a spolužiaci ich opisovali ako mladíkov, ktorých správanie nijako nenasvedčovalo sklonom k terorizmu, ich strýko dodal médiám úplne opačné profily. Ako sa však ukázalo (a o tom médiá zaryto mlčali), ich strýko žil minimálne rok v dome Grahama Fullera, jedného z kľúčových operatívnych dôstojníkov CIA v kaukazskom regióne a Strednej Ázii. Edmondsová vyjadrila presvedčenie, že aj parížsky útok na redakciu Charlie Hebdo bol operáciou pod falošnou vlajkou v štýle Gladio B.

MYSTICKÉ MIESTA > LOKALITY NAPLNENÉ SILOU

Vladimír Líška

BOROBUDUR INDONÉZIA

NAJVÄČŠÍM ŽIVÝM TVOROM PLANÉTY JE GAIA, SAMOTNÁ ZEM. DÝCHA, PULZUJE, MENÍ SA A V PRAVIDELNÝCH CYKLOCH SA VO VEĽKÝCH KATAKLIZMÁCH OČISŤUJE. EXISTUJÚ NA NEJ MIESTA, KDE GENIUS LOCI ZANECHÁVA V NAŠEJ DUŠI MIMORIADNE HLBOKÉ STOPY. BUDHA VEĽMI ZDÔRAZŇOVAL NUTNOSŤ SKÚMANIA SVOJICH VÝROKOV SKÔR, NEŽ SA IM UVERÍ. POCHYBNOSŤ VEDIE K HĽADANIU A HĽADANIE JE CESTA K POZNANIU. ALEXANDRA DAVID-NÉELOVÁ

hromná stupňovitá pyramída Borobudur, po stáročia uchovaná v džungli medzi ryžovými poľami, v preklade znamená „budhistický chrám na hore“. Podľa iných je jej názov odvodený od pojmu Bharabuddha – vznešený Budha (alebo mnoho budhov). Nachádza sa v strede ostrova Jáva (v provincii Jawa Tengah). Ide o najväčší budhistický chrám na svete a budhistické pútnické miesto mahájánového budhizmu. Jáva bola dôležitým centrom budhizmu, ktorý sa v Indonézii začal šíriť od 3. storočia a najväčší rozmach dosiahol v 8. storočí, keď vznikol aj Borobudur. Krátko po tomto období zlatého veku budovania chrámov v Ázii bol opustený a sto rokov po dokončení bol pokrytý vulkanickým prachom. Ako príčina sa spomína zemetrasenie, výbuch sopky Merapi, aj islamizácia ostrova v 14. – 15. storočí.

Cieľom staviteľov bolo pravdepodobne napodobenie posvätného vrchu Meru. V priamej línii sa nachádzajú ďalšie budhistické chrámy Pawon a Mendut. Podľa iných teórií sa stavba pripomínajúca lotosový kvet nachádzala pôvodne v jazere, ktoré zaniklo po vulkanickej činnosti. Postavený bol okolo roku 800 n. l. z lávového kameňa, stavba trvala približne 75 rokov počas dynastie Sailendra. Znovuobjavený bol v roku 1814 Thomasom S. Rafflesom. Po jeho objavení však zmizlo mnoho pamiatok. Okrem prirodzeného vplyvu počasia a rastlinstva pamiatku poškodzoval aj vandalizmus turistov. Mnoho sôch bolo poškodených a nanovo zreštaurovaných. Ako tvrdí Wolfgang Korn, chýbalo 20 000 pôvodných dielcov, z toho 280 hláv Budhových sôch. Opäť bol otvorený a zreštaurovaný až v roku 1983.

LOKALITY NAPLNENÉ SILOU > MYSTICKÉ MIESTA

Celá stavba bola pôvodne natretá na bielo a žiarila ako lotosový kvet. Borobudur, chrám v tvare vesmírnej mandaly, má štvorcovú základňu, nad ktorou sú kruhové terasy. Spolu je to deväť terás, šesť spodných má štvorcový pôdorys a tri vrchné kruhový. Hlavný vchod sa nachádza na východnej strane. Z úpätia chrámu nie je možné dovidieť na vrchol, na ktorom je kaplnka v tvare zvonu – stúpy s priemerom 15 m. Stúpa skôr ako zvon pripomína tajný nacistický antigravitačný lietajúci stroj (času) die Glocke. Okolo nej je 70 menších stúp, v ktorých sú sediace sochy Budhu. Nie sú však rovnaké, niektoré naznačujú rôzne polohy rúk a prstov zvaných mudry. Mudry sú symbolické gestá rúk vyskytujúce sa v joge, ninjutsu, hinduizme, budhizme, ale i v kresťanstve. Majú aj účinok na zdravie a psychickú pohodu praktizujúceho. Môžeme si povšimnúť aj presnosť a detail zobrazovania mudier, gest a póz na sochách starých egyptských bohov. Podľa Giovanniho Caselliho cesta nahor k centrálnej stúpe symbolizuje púť človeka snažiaceho sa dosiahnuť v živote duchovnú zrelosť a poznanie. Pútnici kráčajú po chodníku okolo pyramídy v smere hodinových ručičiek. Steny tejto stavby zdobia reliéfy zo života Budhu. Po ceste ich sprevádzajú nádherné basreliéfy, ktorých je 1460 (celkovo spolu 2670). Okrem Budhovho učenia ide aj o povesti, rozprávky, podoby zvierat a epizódy zo života domorodcov. Mary-Ann Gallagherová popisuje tento chrám ako tri sféry pripomínajúce lotos, Budhov posvätný kvet. Kámadhátu – najnižšia úroveň, čiže hmotný svet, sféra túžob, rúpadhátu – sféra

foriem, fyzickej existencie, svet žiadostí, a arúpadhátu – sféra bez foriem, netelesnosti, oblasť osvietenia. Kámadhátu symbolizuje štvorcová základňa. Nachádza sa tu najbohatšia výzdoba a 160 kamenných reliéfov zobrazujúcich radosť a smútok človeka vo sfére túžob. Sféra foriem, rúpadhátu, so 432 sochami v lotosovom sede a 1300 reliéfmi z Budhovho života poučuje pútnikov, ako ovládnuť túžby a hľadať múdrosť. Postupne ubúda výzdoby a štvorcové terasy sa menia na kruhové, čo má znamenať nirvánu, arúpadhátu – sféru bez foriem, duchovnú slobodu, nebo, stav ničoty (prázdnoty), netelesnosti, ktorá sa nedá zobraziť. K nebu púta aj posledná stúpa zakončená hrotom. Táto prázdnota je podľa mahájány pravou realitou. Náuka o prázdnote tvorí učenie altruistickejšie orientovaného mahájánového budhizmu. Tento nový smer nehľadá vlastné oslobodenie z kolobehu životov, nirvánu, ale sústreďuje sa viac na pomoc a lásku k druhým bytostiam. Vo vnútri veľkej stúpy sa nachádza komora, ktorej funkcia stále zostáva záhadou. Borobudur je od roku 1991 zapísaný v zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Veriaci sa tu stretávajú najmä vo sviatok Vesak počas májového splnu. Vesak je najväčší budhistický sviatok, deň, keď sa Budha narodil, dosiahol osvietenie, aj zomrel. V roku 1985 moslimský atentátnik poškodil deväť stúp. Ako tvrdí Korn: „Nikto sa neubráni magickej príťažlivosti tejto viacvýznamovej pamiatky – je to miesto, na ktorom sa návštevník vznáša medzi Budhovými sochami, vysoko nad všedným dňom.“

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

Ján Lakota

VEČNÉ OTÁZKY

100

to sme? Odkiaľ sme prišli? Kam ideme? Tieto tri otázky by mali zaujímať ľudstvo stále. Mne sa zdá, akoby sme stratili smer či záujem. Bol vari niekto pred nami? Vo vedecko-fantastickej poviedke Nová kozmogónia Stanislav Lem ústami hlavného hrdinu hovorí: „Nikto si ani v najsmelšom sne nedokázal predstaviť, ako asi môže vyzerať, čím sa asi môže zaoberať a aké ciele si môže klásť civilizácia, ktorá sa vyvíja už po celé miliardy rokov (a práve o toľko musí byť civilizácia „prvej generácie“ staršia ako je pozemská!).“ Teda taká, ktorá existuje miliónkrát dlhšie ako tá naša. Domnievam sa, že Lem sa vedecky pomýlil. Pri prvej generácii hviezd po veľkom tresku nijaká civilizácia vzniknúť nemohla. V tom čase sa vo vesmíre nachádzal len vodík, niečo málo hélia a (možno) nejaké lítium. Nemohli existovať nijaké planéty. Akékoľvek bytosti by museli byť len z vodíka (hélia). Títo „vodíkovia“ či „héliovia“ by boli len slabé tiene, ktoré by boli súčasťou horiacich hviezd. Až po ich vyhorení a následnom výbuchu supernov sa vo vesmíre objavili ťažšie prvky ako je uhlík, dusík, kyslík, horčík, kremík, železo... Tento proces trval asi päť miliárd rokov. Po vzniku druhej generácie hviezd s planetárnymi sústavami sme sa na planéte Zem objavili aj my ľudia, a to zhruba po ďalších piatich miliardách rokov. Ako som napísal v jednom z predchádzajúcich článkov, v našich cievach nám vo forme železa koluje hviezdny prach. Aby bolo jasné: vyznávam stvorenie spojené s evolúciou, ktorú riadia mohutné duchovné bytosti pod gesciou Najvyššieho. Tu píšem len o hmote. Teda nijaká civilizácia, ktorá by bola miliónkrát staršia ako tá naša, nikdy existovať nemohla. Ani na báze kremíka (takých obľúbených čipov v umelej inteligencii). Kremík totiž takisto nebol. Mimochodom, odkiaľ sa nabralo zlato? Bez zachádzania do podrobností mi dovoľte citovať a doplniť výrok Eda Bergera: „Ak mám parafrá-

zovať slová Carla Sagana, že sme vlastne z látky hviezd (prvej generácie), tak naše zlaté šperky sú z látky hviezdnych zrážok. Pretože zlato, krásne, užitočné a vzácne, nemôže vzniknúť tak ako uhlík alebo železo vo hviezdach. Jeho zrod vyžaduje búrlivejší jav, záblesk žiarenia gama. Konkrétne taký, ktorý spôsobila zrážka dvoch neutrónových hviezd.“ Som z tohto všetkého akýsi nesvoj. Je to nádherné, prenádherné. Potom sa pozriem okolo seba a ničomu nerozumiem. Náš vývoj akoby ustal. „Nadol“ nás stláčajú návody ako žiť, čo je dôležité a čo nie. Sme v zajatí sietí a pavučín, do ktorých sa zamotávame čoraz viac. V Starom zákone, ktorý má byť akýmsi pilierom „vývoja“, sa dočítate o návodoch na vraždenie, rabovanie, genocídu celých národov. Akoby tu radil sám Belzebub, a nie Jehova. Keby ste túto knihu napísali moderným jazykom, doplnili patričnými etnikami a vydali dnes, asi by na vás spočinulo pozorné oko prokurátora. Osobne odmietam Európu postavenú na takýchto tradíciách. Zároveň sa mi zdá, že sa starostlivo potláčajú iné, omnoho vážnejšie vplyvy – arabský (perzský, indický). Navyše oblasť Kyjevskej Rusi a ďalej na východ ostáva pre nás utajená ešte starostlivejšie. Bez týchto vplyvov by možno dnes Európa bola, obrazne povedané, štátom subsaharskej Afriky. Pre tých, ktorí neveria, skúsim argumentovať. Vie si niekto predstaviť, ako by vyzerala matematika, keby sme doteraz používali rímske číslice? Arabi (ktorí ich vraj prevzali od Indov) zaviedli v Európe číslice, ktoré nazývame arabské a používame ich dodnes. Tu sa začali používať asi v 13. storočí. Arabi vychádzali z poznatkov Grékov, Indov, Peržanov. Rozvíjali matematiku (al-gebru, aritmetiku, geometriu), astronómiu (len pre zaujímavosť si pozrite názvy hviezd v súhvezdiach), chémiu (al-chémia), architektúru, medicínu (napr. Avicenna – Ibn Síná). Len tak mimochodom zaviedli očkovanie proti kiahňam, ktoré asi prevzali od Indov.

101 Keby som mal pokračovať, nestačilo by mi niekoľko strán. Môj najobľúbenejší (perzský) básnik Omar Chajjám bol zároveň geniálnym matematikom a astronómom. V roku 1077 zaviedol kalendár, ktorý je presnejší ako nami používaný gregoriánsky, prijatý v roku 1582 (odchýlka je jeden deň za 5000 rokov, gregoriánsky má odchýlku jeden deň za 3333 rokov). Zlé jazyky tvrdia, že od Chajjáma neskôr opisoval aj sám Newton... A kde sú dnes? Pozrite sa okolo seba, ako fungujú civilizácie pod vplyvom duchov času a pochopíte. Mimochodom, nepripomína vám to nádhernú slovenskú ľudovú rozprávku o dvanástich mesiačikoch? Pre mňa bola dlho, predlho záhada vzniku gotiky (gotických stavieb) vo Francúzsku. Ak sa nemýlim, tieto úžasné stavby sa postavili v priebehu niekoľkých desiatok rokov, a to v 12. až 13. storočí. Náklady a zásobovanie (moderne povedané logistika) museli byť enormné. Gotika doslova vytryskla z ničoho. Naozaj z ničoho? A čo tak chudobní ochrancovia Kristovi a chrámu Šalamúnovho, zvaní templári? Pozeráme sa stáročiami a nestíhame sa čudovať. Títo „loptoši“ tiež pôsobili tam kdesi pri Araboch v Jeruzaleme,

a potom „čosi“ priniesli sem do Európy. Bolo to až také výbušné, že tisíce z nich nechal Filip IV. v piatok 13. 10. 1307 zatknúť. Odvtedy sa piatok 13. pokladá za nešťastný deň. Nechcem ďalej tlačiť na pílu. Uvedomujem si, že indícií a faktov bolo veľa. Môj pocit je, že sme stratili smer. Otázka: „Kam ideme?“ je čoraz nástojčivejšia. Úprimne povedané, mňa ako jednotlivca sa (asi) nedotýka. Ide však o našu planétu, o ľudstvo, o národ. Na záver mi dovoľte zacitovať dve štvorveršia Omara Chajjáma (v preklade Pavla Horova): A hoci by si mal žiť sto, ba tisíc liet, napokon opustíš tento strúchnivený svet: či si bol padišach a či len žobrák starý, obaja budete pod zemou práchnivieť. Hoc prišli pred nami a vášňou šaleli, krásou žien zmámení, od vína veselí: svoj pohár dopili a náhle znemeli pod zemou prikrytí na večnej posteli. Autor pôsobí v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Ústave experimentálnej onkológie.

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

Zuzana Mosná

JE VESMÍR

HOLOGRAM? HOLOGRAFICKÝ PRINCÍP FUNGOVANIA VESMÍRU NAVRHLI VEDCI PRI VÝSKUMOCH, KTORÉ DOKAZOVALI, ŽE ČASTICE SÚ NAVZÁJOM KVANTOVO PREVIAZANÉ BEZ OHĽADU NA VZDIALENOSŤ A ČAS A V PRÍPADE ČIERNYCH DIER SA ICH INFORMÁCIA NESTRÁCA, ALE ZAPISUJE NA POVRCH. TENTO MODEL OVPLYVNIL AJ VÝSKUM ĽUDSKÉHO VEDOMIA. KAŽDOPÁDNE OTRIASA VIEROU V HMOTNÚ REALITU A JE ŤAŽKÉ VYSVETLIŤ HO PRIAMO, AJ KEĎ EXPERIMENTY HOVORIA SAMY ZA SEBA.

roku 1982 výskumný tím vedený fyzikom Alainom Aspectom na univerzite v Paríži urobil experiment, ktorý sa javí ako jeden z najvýznamnejších objavov 20. storočia. Aspect a jeho tím odhalili, že subatomárne častice ako elektróny sú schopné spolu okamžite „komunikovať“ bez ohľadu na to, či sú od seba ďaleko desať centimetrov alebo desať miliárd kilometrov. To však narúša Einsteinov postulát, ktorý tvrdí, že žiad-

na informácia sa nemôže šíriť rýchlejšie ako svetlo vo vákuu, pretože cestovanie rýchlejšie ako rýchlosťou svetla je to isté ako zlomenie časovej bariéry, resp. prítomnosť, minulosť a budúcnosť splynú v jedno. Fyzik David Bohm z Londýnskej univerzity veril, že Aspectov objav znamená, že objektívna realita neexistuje, a to aj napriek zdaniu pevnosti vesmíru. Ten je v podstate preludom, obrovským a okázalo podrobným hologramom.

103

VEDA A TECHNIKA > DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA

104

Hologram je trojrozmerná fotografia vytvorená pomocou laserových lúčov rozdeľujúcich sa cez polopriepustné zrkadlo, pričom prechádzajúce lúče sa odrážajú od objektu a lúče odrazené od zrkadla dopadajú priamo na film. Tieto lúče spolu interferujú a vytvárajú výsledný holografický obraz na filme, ktorý nesie informáciu aj o fáze svetla. Osvetlením fotografického filmu laserom pod rovnakým uhlom ako pri vytváraní hologramu vznikne priestorový obraz. Na rozdiel od klasickej fotografie každá časť hologramu obsahuje všetky informácie o celom obraze. Podľa Bohma je oddelenosť aj vzdialených častíc ilúzia. Všetko preniká všetkým, všetky rozdelenia sú umelé a vesmír je súvislá pavučina. V jeho hlbšej úrovni je realita, akýsi druh superhologramu, v ktorom minulosť, prítomnosť a budúcnosť existujú súčasne. Objavy kvantovej fyziky nám môžu umožniť napr. cestovanie v čase alebo teleportovanie. Bohm nebol jediný bádateľ presvedčený o tom, že vesmír je hologram. Standfordský neurofyziológ Karl Pribram pracoval nezávisle na poli výskumu mozgu. Po desaťročiach dlhých štúdií zaoberajúcich sa otázkou, kde v mozgu je uložená pamäť a spomienky, dokázal, že pamäť je skôr rozptýlená po celom mozgu ako obmedzená na určitú oblasť. Keď sa v roku 1960 zoznámil s holografickým modelom, uvedomil si, že našiel vysvetlenie. Podľa Pribrama nie sú spomienky zakódované v neurónoch, ale vo vzorcoch nervových impulzov, ktoré križujú mozog skrz naskrz, tak ako keď svetlo laseru interferuje na holografickom filme. Verí, že mozog je sám osebe hologramom. Jeho teória taktiež vysvetľuje, ako môže mozog hromadiť toľko informácií v takom malom priestore. Odhadovalo sa, že ľudský mozog je schopný zapamätať si za život desať miliárd bitov (približne také množstvo informácií, ako je obsiahnuté v piatich zväzkoch Encyklopédie Britannica). Avšak hologram má obrovskú kapacitu na ukladanie informácií – pri zmene uhla, pod ktorým dva lúče zasiahnu fotografický film, je možné zaznamenať mnoho rôznych obrazov na ten istý povrch. Jeden

štvorcový centimeter filmu môže poňať až desať miliárd bitov. Každý kus informácie sa zdá byť okamžite súvzťažný s akýmkoľvek ďalším kusom informácie. Ukladanie do pamäti nie je jediná neurofyziologická hádanka – ďalšou je, ako mozog môže prekladať tok frekvencií, ktoré prijíma zmyslami (svetlo, zvuk, atď.) do konkrétneho vnímania sveta. Hologram vlastne kóduje a dekóduje frekvencie. Funguje ako prekladacie zariadenie premieňajúce toky frekvencií do súvislého obrazu. Keď sú všetko len toky frekvencií a hmatateľný svet je len hologramom, ktorý vyberá určité frekvencie a potom ich matematicky transformuje do zmyslového vnímania, objektívna realita prestane existovať. Ako nabádajú východné náboženstvá, materiálny svet je májá, ilúzia, aj keď si môžeme myslieť, že sme súčasťou fyzického sveta. Sme vlastne „prijímače“ plávajúce cez oceán frekvencií a to, čo z neho vyberieme, premeníme do fyzickej skutočnosti, ktorá je súčasťou superhologramu. Mnoho parapsychologických fenoménov je zrozumiteľnejších z pohľadu holografickej paradigmy. Je napríklad ľahšie pochopiteľné, ako môže informácia cestovať z jednej mysle do druhej na veľké vzdialenosti. Stanislav Grof, významný americký psychiater českého pôvodu, verí, že holografická paradigma umožňuje porozumieť mnohým záhadným javom, ktoré ľudia zažívajú v zmenených stavoch vedomia. Niektorí uvádzali presvedčivý popis ciest mimo tela, záblesky budúcnosti a regresie do minulých inkarnácií, vrátane detailných popisov dávnych dôb či identifikáciu s inými druhmi. Keď je myseľ len časť kontinua, transpersonálne skúsenosti sa už ďalej nemusia zdať zvláštne a mala by sa im venovať väčšia pozornosť. Napríklad „channeling médií“ (ľudí schopných prijímať frekvencie nadzmyslovo) s bytosťami z iných planét nám môže napomôcť vidieť vo vesmírnych súvislostiach a prestať viesť vojny. Holografická paradigma má dopady aj na biológiu. Keith Floyd, psychológ vo Virgínii, poukázal, že ak je pevná realita len holografická ilúzia, mozog nemôže vytvárať vedomie. Naopak, vedomie je tok frekvencií,

DOBRODRUŽSTVO ĽUDSKÉHO POZNANIA > VEDA A TECHNIKA

ktorý vytvára zdanie mozgu a všetkého okolo, čo interpretujeme ako fyzické. Dokonca aj bunky v tele reagujú na rôzne frekvencie, sú priamo prepojené s vedomím. Keď je fyzikálna štruktúra nášho tela tiež len holografická projekcia vedomia, je jasnejšie, že každý z nás je zodpovednejší za svoje zdravie. Zázračné uzdravenie môže byť vlastne zmena vo vedomí, následne sa prejavujúca v holograme tela. V holografickej sfére sú myšlienkové obrazy rovnako reálne ako realita. V knihe Dary neznámych vecí biológ Lyall Watson popisuje indonézsku šamanku, ktorá pri rituálnom tanci pred divákmi dokázala vytvoriť háj miznúcich a znova sa objavujúcich stromov. Obmedzenie takýchto schopností je len v našej mysli. Myseľ, ktorá je neustále programovaná vierou, že sa to nedá, vytvára holografický vzorec obmedzenia. Vo väčšej mierke to môžeme nazvať kolektívnym nevedomím a všetky kauzality počnúc ekonomickou situáciou a končiac zdravotným stavom to odzrkadľujú. Robiť zázraky je naše vrodené právo, je to schopnosť programovať realitu ako chceme, zažívame to napr. vo sne. Naše podvedomie robí prácu za nás podľa nášho holografického nastavenia vedomia, máme však vždy na výber: zbúrať staré myšlienkové vzorce a nahradiť ich vyhovujúcejšími. Tvrdenie o holografickej podstate vesmíru je aj rozšírením súčasných poznatkov o čiernych dierach. S touto myšlienkou prišiel Craig Hogen, riaditeľ Strediska časticovej fyziky v americkom Fermilabe. S kolegami z nemeckého laboratória GEO 600 márne pátrali po gravitačných vlnách, zistili však, že narazili na hranice časopriestoru. Gravitačné vlny pritom predpovedal už v roku 1916 Albert Einstein. Ide o osciláciu siete časopriestoru spôsobenú pohybom veľmi hmotných objektov s extrémnymi hustotami, ako sú napríklad neutrónové hviezdy či čierne diery. Na začiatku 90. rokov minulého storočia strunový teoretik Leonard Susskind a laureát Nobelovej ceny Gerard Hooft, inšpirovaní prácou Jacoba Bekensteina a Stephena Hawkinga o čiernych dierach zo 70. rokov, prišli s nápadom, ako by vesmír mohol fungovať ako

hologram. Všetko sa zdalo márne, kým ich nekontaktoval Craig Hogen, ktorý prišiel v roku 2009 s veľmi netradičným riešením: „Zdá sa, že detektorom GEO 600 lomcujú mikroskopické kvantové záchvevy časopriestoru.“ Domnieval sa, že je to holografický šum. Jacob Bekenstein si prvý uvedomil, že entropia (miera neusporiadanosti) čiernej diery, ktorú môžeme zároveň chápať aj ako jej informačný obsah, je úmerná veľkosti plochy horizontu udalostí, spoza ktorého nič (dokonca ani svetlo) nemôže z čiernej diery uniknúť. Celá trojrozmerná informácia z vnútra čiernej diery by mala byť zaznamenaná na dvojrozmernom povrchu horizontu udalostí, čo pripomína princíp hologramu. Predpokladá sa, že imaginárny povrch vesmíru by mali tvoriť akési kozmické pixely, obsahujúce vždy len jeden bit informácie. Keď má vesmír fungovať naozaj ako hologram, musí ku každému dvojrozmernému pixelu existovať jeho trojdimenzionálny obraz, kocka elementárnej veľkosti, niečo ako základný stavebný kameň priestoru. Gravitácia a Einsteinova teória relativity popisujú javy ako zrodenie vesmíru, obežné dráhy planét a pád jablka, predpokladajú, že gravitácia zakrivuje čas a priestor. Naopak, kvantová mechanika popisuje atómy, elektróny a kvarky a ich vlnové prejavy, ktoré sú príčinou teórií holografického vesmíru či „simulačnej teórie“, popisujúcej vesmír ako zložito sa samoprogramujúci, resp. kódovací systém. Riešenie nezlučiteľnosti gravitácie a všeobecnej teórie relativity s kvantovou mechanikou poskytla až teória kvantovej gravitácie pracujúca s dvomi rozmermi a jedným rozmerom času. Popisuje, že gravitácia sa nemôže šíriť v dvoch rozmeroch ako vlnenie, vlny sa nešíria naprieč vesmírom, ale vesmír sa mení ako celok. Táto teória znova podporila výskum holografického princípu. V najnovších výskumoch spolupracujú fyzici Yoshifumi Hyakutake z Univerzity v Ibaraki a Juan Maldacena z Princetonskej univerzity na overení predpokladov holografického princípu pomocou počítačových simulácií vo vesmíroch s rôznym počtom dimenzií.

105

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

Peter Čalovka

ZVRÁTENOSŤ

„TECHNOLÓGIÍ ÚSPECHU“

106

MEDZIĽUDSKÉ VZŤAHY FORMUJÚ ČLOVEKA A ZÁSADNÝM SPÔSOBOM OVPLYVŇUJÚ JEHO PSYCHICKÚ INTEGRITU A HARMONICKÝ ROZVOJ. V NAŠEJ KULTÚRE SA VZŤAHY VÄČŠINU ČASU RIADILI VIAC-MENEJ KRESŤANSKÝMI ZÁSADAMI O LÁSKE K BLÍŽNEMU A LÁSKE K NEPRIATEĽOVI. NAPRIEK VŠETKÉMU VŠAK KRESŤANSKÁ TRADÍCIA ANI ZA DVADSAŤ STOROČÍ NENAUČILA ĽUDÍ MILOVAŤ SVOJICH BLÍŽNYCH A ODPÚŠŤAŤ IM, MILOVAŤ SVOJICH NEPRIATEĽOV A RIEŠIŤ ŽIVOTNÉ SITUÁCIE S TAKÝMTO POSTOJOM, KTORÝ BY VIEDOL K ZMENE ICH DUŠE A K VÄČŠEJ BLÍZKOSTI K BOHU A K IDEÁLU SVOJHO NÁBOŽENSTVA.

modernej západnej spoločnosti sa okrem vedeckej psychológie ako samostatnej disciplíny začala šíriť aj motivačná literatúra o sebazdokonaľovaní v praxi. Jej hlavným predstaviteľom bol Dale Carnegie, ktorý na začiatku 20. storočia azda najvýznamnejšie ovplyvnil tento smer v USA. Jeho knihy Ako si získať priateľov a pôsobiť na ľudí a Ako sa prestať trápiť a začať žiť sa dodnes vydávajú a čítajú ako klasika v oblasti medziľudských vzťahov. Napriek ich masívnemu a konzistentnému úspechu sa začali objavovať hlasy o tom, že Carnegieho prístup má svoje obmedzenia a orientuje ľudí na falošné hodnoty. Jedným z predstaviteľov spochybňovania takéhoto uvažovania je Everett L. Shostrom, známy svojou knihou Anti-Carnegie. Problémom Carnegieho chápania medziľudských vzťahov je určité celkové nepochopenie života, zdravia a seba samého. V západnej, tr-

hovo orientovanej spoločnosti, kde je hlavnou životnou orientáciou úspech (najmä finančný) a materiálne zabezpečenie, sa hodnoty človeka často podriaďujú týmto cieľom. Človek sa z hľadiska psychológie a medicíny chápe ako stroj, ktorý je možné v prípade nesprávnej funkcie mechanicky opraviť. Ak je reč o šťastí človeka, o jeho psychickej harmónii, prípadne o medziľudských vzťahoch, toto všetko sa podmieňuje hodnotami trhovej a na financie orientovanej materialistickej kultúry. Cieľom je úspech vo všetkých oblastiach, a ten treba dosiahnuť rýchlo a efektívne. V starovekých rozvinutých kultúrach sa práca človeka na sebe zvyčajne chápala aj ako práca s dušou, prekonávanie sa, orientácia na vyššiu bytosť či existenciu a aj ako celoživotné úsilie jednotlivca o rozvoj seba samého. V modernej trhovo orientovanej západnej spoločnosti sa tento model nahradil modelom technického riešenia.

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

108 Človek sa chápe ako stroj, ktorý má určité ovládacie tlačidlá a pri stlačení správnych ovládačov bude fungovať ako správne nastavené hodinky. Inými slovami: všetci túžime po šťastí. Vytvorme ľuďom okolo seba ilúziu šťastia, tvárme sa ako zdroj ich šťastia a svet nám padne k nohám. Rozumej po slovensky – zmanipulujme si svet svojho vlastného šťastia. Tragický omyl Carnegieho prístupu spočíva v tom, že do značnej miery vyjadruje paradigmu manipulatívneho prístupu k človeku, čo vedie v konečnom dôsledku k strate autenticity a skutočného osobnostného rozvoja človeka. Tvrdenie, že človeka je možné naučiť technológiu medziľudských vzťahov tak, že mu povieme, akým spôsobom má manipulovať iných ľudí, aby dosiahol v živote osobný úspech, je zavádzajúce. Hoci Carnegieho prístup dosahuje neuveriteľne „pozitívne“ výsledky, Carnegie v podstate vychováva z ľudí manipulátorov. Tento prístup však v trhovo orientovanej spoločnosti nedominuje iba v oblasti osobnostného rozvoja, medziľudských vzťahov, psychológie, ale aj v oblasti sexuálnej výchovy a sexuálnej kultúry.

Sexualita je prejavom a vyjadrením najhlbšej podstaty človeka a je neoddeliteľná od lásky medzi mužom a ženou. Ak sexualitu zredukujeme na mapu erotogénnych zón, ktoré sa treba naučiť, a skombinuje sa to so psychickou manipuláciou partnera, máme tu namiesto normálneho zdravého manželstva konzum sexu. To vedie k absencii naplnenia v partnerskom vzťahu a takto orientovaného človeka to stimuluje k hľadaniu nových vzťahov v nádeji, že v ďalšom vzťahu možno toto „naplnenie“ predsa len príde. Ak by sme to mali preformulovať ináč, Carnegie vedie ľudí k tomu, aby nahradili medziľudské vzťahy technológiou medziľudských vzťahov. Úloha znie: ako stanoviť pravidlá komunikácie s inými ľuďmi, čo im hovoriť, ako ich chváliť a čo robiť, aby som za odmenu dosiahol osobný úspech, aby som bol obľúbený, všetci ma mali radi, vážili si ma a aby som bol bohatý a šťastný. Hoci Carnegie je iba vrchol ľadovca guruov tejto kultúry, stopy tohto uvažovania na pokročilej úrovni nás zavedú aj ku knihe Tajomstvo od Rhondy Byrneovej. Tu sa hľadači falošného šťastia

dozvedia, ako formulovať svoju mantru naplnenia života tak, aby bol každý bohatý a šťastný. Riešenie je jednoduché – stačí podojiť Najvyššieho alebo vesmír, komu ako čo vyhovuje. Odmena sa vráti v podobe mlieka – priamo do vašich úst. Človek sa nemusí namáhať, nemusí sa prekonávať, pracovať na sebe. Boh je automat, ktorý po vhodení príslušnej mince vyhodí potrebný produkt. Tragédia tohto prístupu spočíva v tom, že takáto rýchlokvasená kultúra konzumu, ktorá požaduje od života rýchle a maximalistické výsledky, často používa mantry odvodené od skutočného náboženstva a cností. Prispôsobovaním pôvodných Božích prikázaní svojim zjednodušeným technologickým riešeniam ako dosiahnuť komerčný úspech a šťastie fakticky robí z pôvodne náboženských modlitieb mantry čiernej mágie. V skutočnosti sa tu náboženstvu kradnú jeho hodnoty a dochádza k ich preformulovaniu na čosi ako antináboženstvo. V tomto zmysle sa tu potichu buduje určitá pseudokultúra, ktorá je vo svojej podstate predzvesťou apokalypsy celej civilizácie. Je to večný príbeh, ktorý sa odohrával nespočetne veľakrát počas celých dejín. Trhová liberálna spoločnosť takýmto prístupom zbavuje ľudí ich vlastnej tváre, individuality a vyvoláva v nich pocit nespokojnosti. Kradne im ich pravé životy a nahradzuje ich napodobeninami. To sa premieta nielen na zdravie jednotlivcov, ale aj na zdravie národa a dochádza k degenerácii populácie. Ľudia strácajú záujem o plnohodnotný život, spoločnosť prepadáva apatii, v populácii stúpa počet chorých a obéznych ľudí, klesá úroveň vzdelanosti a kultúrnosti, rozpadá sa tradičná štruktúra spoločnosti a zhoršujú sa medzinárodné vzťahy. Spoločnosť ako celok stráca svoju identitu a spúšťa sa proces jej degenerácie. Stačí si iba zanalyzovať, čo sa deje napr. v súčasnej zahraničnej politike, a človek si hneď všimne, že ešte nikdy v dejinách nebola absencia diplomaticky erudovaných ľudí na najvyššej úrovni taká markantná ako v súčasnosti. Spoločnosť riadia ľudia, ktorí sú ňou odchovaní, a pretože trh vychováva ľudí k falošnosti – čo v konečnom dôsledku vedie k duchovnej smrti človeka (v lepšom prípade k jeho duchovnej apatii), lídri spoločnosti ju vedú k zániku.

V čom je príčina takejto situácie? Prečo si jednotlivci súčasnej konzumnej západnej spoločnosti nie sú schopní uvedomiť, že ich spoločnosť je postavená na manipulácii? Vzorec úspechu na princípe manipulácie vedie k tomu, že človek, ktorý manipuluje medziľudské vzťahy a svoj život smerom k úspechu, sa postupne stáva strojom – automatom. Ale to je koniec koncov skutočný cieľ tejto paradigmy. Trhovo orientovaná spoločnosť potrebuje urobiť z ľudí manipulovateľné automaty. V kontexte trhu nie je človek ako človek potrebný, dôležitejší je ako človek – konzument. V ideálnom prípade trh potrebuje, aby sa dal naformátovať ako technické zariadenie. Ale problém je v tom, že človek nie je na takéto formátovanie podľa módnych trendov trhu stavaný a každý pokus o takúto „zmenu formátu“ sa v ňom prejaví ako defekt integrity alebo defekt duše. Preto v súčasnosti dochádza k degenerácii trhovo orientovaných kultúr. USA stoja na prahu svojho zániku, EÚ je na hranici svojho rozpadu. Veľké otrasy týchto najväčších alebo najvýznamnejších civilizácií spôsobujú reťazovú reakciu nestability aj v širšom medzinárodnom kontexte, pretože svet sa naozaj stal globálnym. V určitom zmysle tu môžeme hovoriť o všeobecnom civilizačnom úpadku západnej kultúry sprevádzanom geopolitickým zemetrasením po celom svete. Tento trend môže znamenať veľa vecí. Ale aj pozitívne varovanie, že človek sa nesmie odvracať od svojej pôvodnej podstaty a zabúdať na svoju dušu, pretože on sám je viac než neživá vec – automat. Je „živou dušou“. Šťastie môže dosiahnuť iba autentickou a úprimnou prácou na sebe, vrátane svojej duše a jej potrieb. Prakticky v každej svetovej kultúre sa medziľudské vzťahy stavajú na láske. Ale my sme, nanešťastie, odchovaní kultúrou, ktorá nás naučila falošnej, trhovo orientovanej pseudoláske. Postláčaj ovládacie gombíky medziľudských vzťahov a dostaneš odmenu. Budeš superhrdina a všetci ťa budú mať radi. Takáto situácia v dejinách neznamená iba explicitnú predzvesť apokalypsy. Je to vždy zároveň varovanie. Ak sa ľudia v danej civilizácii dokážu vrátiť k svojim pôvodným koreňom, na ktorých bola ich civilizácia postavená, rástla a rozvíjala sa, nemusí nastať jej zánik.

109

ALTERNATIVE VITA > AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU

AKO SA ODPOJIŤ OD MATRIXU > ALTERNATIVE VITA

Filip Rázga

NETREBA SA BÁŤ

110

PÁD NÁM DÁVA ČAS PREMÝŠĽAŤ NAD NAŠÍM ZLYHANÍM. REALITA DNEŠNÝCH DNÍ NIE JE VÔBEC RUŽOVÁ, A UŽ VÔBEC NIE UPOKOJUJÚCA. LAVÍNOVÝM EFEKTOM SA Z KAŽDEJ STRANY VALÍ AKÝSI VNÚTENÝ POCIT BEZNÁDEJE, ŽE VŠETKO MÔŽE BYŤ EŠTE HORŠIE AKO JE, A PRETO TREBA ZA KAŽDÚ CENU UDRŽAŤ STATUS QUO. BA ČO VIAC, TREBA SI HO CHRÁNIŤ.

ajzvrátenejšie na tom však je, že nás cieľavedome a účelovo manipulujú, aby sme si chránili ten status quo, ktorý spôsobuje, že sa z každej strany vnucuje vidina toho, že môže byť ešte horšie, ak ten status brániť nebudeme. Dokonalá slučka trpezlivo zasievajúca a kontrolovaným spôsobom vyživujúca semienka strachu, ktoré majú postupne prerásť celú spoločnosť až do štádia absolútnej poslušnosti. Novodobí architekti sociálnych experimentov však úplne podcenili efekt precitnutia, ktorý, našťastie, dlhodobo narúša plynulosť prechodu k totálnej, resp. totalitnej kontrole spoločnosti. Precitnutie je totiž pomyselné rázcestie, keď sa podprahovo naprogramovaná púť životom na okamih zastaví a akosi spontánne dostávajú priestor pochybovačné myšlienky či otázky podnecujúce hľadanie cesty z tohto bludného kruhu. Tento vzácny okamih vnútorného pre-

rodu a uvedomenia si krutej reality umožňuje pochopiť sled udalostí, predvídať udalosti, hľadať riešenia a – čo je najdôležitejšie, úplne vyrovnane koexistovať s nastavenými globálnymi pravidlami. Ak chceš predvídať budúcnosť, začni ju tvoriť. Na to, aby sme mohli zhodnotiť, ako sa tvorila naša budúcnosť za posledných 26 rokov, nám stačia elementárne pozorovacie schopnosti. A keďže nič sa v spoločnosti nedeje len tak, je nutné celú našu novodobú históriu vidieť účelovo. Účelovo sme prišli o potravinovú sebestačnosť, zbrojársky priemysel, účelovo sme odpredali strategické podniky, účelovo sme boli nahnaní do NATO atď. Desivé je, že takéto účelové rozhodnutia s vylúčením verejnosti neustále pokračujú a strmhlav konvergujú k tomu, aby sa z našej domoviny stala vykradnutá, lacná, hlúpa, nesebestačná a demoralizovaná pracovná kolónia.

A aj keď sa javí, že karty už boli a sú rozdané, plány sociálnych architektov sa začínajú pozvoľne rozplývať, resp. stretávať sa so silnejúcou vlnou odporu. Precitnutie totiž prebúdza spiacu masu nielen vo svete, ale aj na Slovensku. Potreba ochrany hodnôt a jedinečností Slovenska, rázovitostí jeho regiónov či len obyčajná snaha o zvrátenie dekadentného smerovania spoločnosti aktivizuje rôzne komunity, ktorých spája myšlienka domobrany. Domobrana totiž nie je len obrana domoviny v zmysle pomyselnej vojenskej angažovanosti, ale aj v zmysle reálnej pripravenosti obyvateľstva na riešenie krízových situácií, výchovy k spolupatričnosti a občianskej vzájomnosti či ochrany tradičných hodnôt, kultúrneho a prírodného dedičstva. Aj keď je myšlienka domobrany vnímaná väčšinou s prizmou militarizmu, jej tematický záber je oveľa pestrejší a pokrýva širokú paletu potrieb bežného života. Tie sa, samozrejme, nedajú plne paušalizovať, no pramenia z toho precitnutia a uvedomenia si nutnosti patrične reagovať. Najzásadnejší aspekt domobrany je jej dobrovoľnosť, ktorá celkom nepochybne pramení z vnútorného presvedčenia jednotlivcov či už sa preventívne zdokonaľovať, pripravovať, prípadne svojpomocne pomáhať tam, kde je o pomoc záujem, alebo v prípade konfliktnej situácie ochotne brániť svoje rodiny, domovy, mestá, domovinu. Tento celkom prirodzený koncept reálnej angažovanosti je však veľmi znepokojujúci pre novodobých architektov, pretože pre rozohranú šachovú partiu je nežiaduce, aby sa jednotlivec, nieto ešte komunita, vedel úspešne brániť, premýšľal, plánoval a nebodaj šíril tieto kacírske myšlienky ďalej. Idea domobrany však žije vlastným životom, pretože krutosť doby sa už nedá ďalej len tak potierať a ľudia ju na vlastnej koži cítia, vnímajú a začínajú jej rozumieť. Slovenskí branci: „V časoch miernych pomáhame, v časoch ťažkých bránime.“ O tom, že koncept domobrany je vysoko aktuálny a živý, svedčí aj 17 funkčných oddielov Slovenských brancov (SB, www.slovenski-branci.sk), ktoré sa tiahnu od Košíc až po Bratislavu a kladú si za úlohu nielen rozvíjať u mladých ľudí lásku k vlasti, prírode a kultúrnemu dedičstvu, ale

predovšetkým pripraviť ľudí na riešenie rôznych krízových situácií, obranu ich domovov, rodín a domoviny. Popri branných výcvikoch, ktoré pravidelne organizujú s rôznym tematickým zameraním, ako je napr. sebaobrana, prežitie v prírode, zdravoveda, topografia, vojenská taktika, sa svojpomocne venujú aj dobrovoľným ekologicky zameraným aktivitám, turistickým akciám či starostlivosti o národné pamiatky. Takisto boli reálne nasadení pri povodniach a iných prírodných katastrofách. Táto záslužná činnosť však budí isté pochybnosti. Nie je to len maskovanie nekalých postranných úmyslov? Nie sú platení a koordinovane riadení zo zahraničia? Čo sú to vlastne za ľudia? Kto ich platí? O čo im ide? Navyše ak je ich ambícia rozšíriť ideu domobrany do každej jednej dediny, vynárajú sa celkom oprávnene otázky, ktoré bude nutné zodpovedať. Zarážajúce však je, že spoločnosť sa dostala do takého patologického stavu, keď zo strachu, že by mohlo ísť o spontánnu reakciu na pozorovaný celospoločenský úpadok, dané otázky radšej ani nepoloží. Veď čo keby boli odpovede nebodaj vnímané pozitívne? Čo keby sa SB normálne a racionálne obhájili a inšpiratívne ukázali, „že to ide“, že sa vieme zomknúť a pomáhať si, že sa nemusíme báť, vieme sa o seba postarať, pomôžeme si, keď bude treba aj v tých najhorších časoch? A tak sa radšej pristupuje k preventívnemu zatracovaniu, očierňovaniu, nálepkovaniu a diskreditácii. Napriek veľkým snahám médií hlavného prúdu, pseudoanalytikov či treťosektorových aktivistov, ktorí sa neštítia rozoberať ich súkromné životy a mentorovať o ich detstve a hladine testosterónu, napriek perzekúciám, špicľovaniu a donášaniu sú stále tu a zrejme zocelenejší, odhodlanejší, zrelší a s oveľa väčšou podporou bežného obyvateľstva. To si totiž na rozdiel od politrukov a presstitútov dáva námahu osobne sa so SB stretnúť a zoči-voči konfrontovať ich motiváciu a myšlienku reálnej domobrany. Tejto myšlienky, ktorú SB reprezentujú, sa totiž netreba báť, pretože vedomie, že vašim krajanom úprimne a nezištne záleží na našej spoločnej budúcnosti, je vskutku upokojujúce.

111

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

Robert Lattacher

ODPUSTENIE AKO CESTA K FYZICKÉMU A DUŠEVNÉMU ZDRAVIU CHYBOVAŤ JE ĽUDSKÉ, ODPÚŠŤAŤ JE BOŽSKÉ. ALEXANDER POPE

112

SCHOPNOSŤ ODPUSTIŤ SEBE AJ INÝM JE MÁGIOU, UMENÍM A KONANÍM DOBRA. JE OSLOBODENÍM OD VLASTNÉHO VNÚTORNÉHO TRÁPENIA A UTRPENIA. JE ROZPUSTENÍM NENÁVISTI, HNEVU A BOLESTI. ODPUSTENÍM SA ODPÚTAVAME OD SVOJICH NEGATÍVNYCH EMÓCIÍ A PERMANENTNÉHO, TAKMER NEPOSTREHNUTEĽNÉHO STRESU, KTORÝ NÁM V KONEČNOM DÔSLEDKU MÔŽE SPÔSOBIŤ PROBLÉM NA FYZICKEJ ÚROVNI.

dpustením dávame sebe i iným zázračný dar zmierenia. Otvárajú sa nám nové možnosti prežiť svoj život v mieri a harmónii. Odpustenie je prevenciou pred duševnými a fyzickými chorobami. Je pokorou, rozpustením ega. Toho ega, ktoré je zdrojom našej pýchy a márnomyseľnosti. Odpustenie prináša neobyčajnú úľavu, zhodenie ťažkého bremena, odpadnutie balvanu zo srdca. Mexický spisovateľ a mystik Don Miguel Ruiz to nádherne vystihol týmto odporúčaním: „Odpúšťaj. Odpustenie je jediný spôsob, ako zahojiť naše emocionálne rany. Odpusť tým, ktorí ti ublížili, nech už urobili čokoľvek, pretože to nechceš znova prežívať zakaždým, keď si na to spomenieš. Keď sa dokážeš dotknúť rany a ona nebolí, vtedy vieš, že si skutočne odpustil.“

Kto nosí vo svojej duši nenávisť voči niekomu a nevie alebo nechce odpustiť, bičuje svoju dušu a svoje telo. Dlhodobý hnev a zatrpknutosť môžu spôsobiť badateľné zmeny v našom správaní, ale aj v našich telách. Odpustenie je nevyhnutný predpoklad ozdravenia nielen nás samotných a ľudí vôkol nás, ale aj celej našej planéty. Skutočné odpustenie znamená, že minulé rany sú zahojené a choroba nenávisti a hnevu sa už nebude šíriť medzi ľuďmi ako mor. Cesta k dosiahnutiu skutočného odpustenia býva dlhá a ťažká. Ale čím skôr sa človek zbaví svojich zakorenených zvykov, predstáv a naučených foriem správania a emócií, ktoré mu nedovoľujú vidieť skutočnú podstatu vecí, tým lepšie pre jeho duševné i fyzické zdravie i zdravie jeho okolia.

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

114

Skutočné odpustenie je naštartovaním procesu liečenia na energetickej úrovni. Americká terapeutka Robin Casarjianová vo svoje knihe Odpustenie – odvážna voľba na dosiahnutie pokoja v srdci popisuje niekoľko postupov na ceste k odpusteniu. Popisuje prácu s hnevom a vlastnou bolesťou, upriamuje pozornosť na nachádzanie jasnej a úprimnej komunikácie ako základnej podpory atmosféry odpustenia. Osobitne píše o odpustení rodine – rodičom, životnému partnerovi, deťom, ale aj sebe, svojmu telu v chorobe i zdraví, a napokon aj o odpustení skupinám ľudí. Dôležitým predpokladom odpustenia je priznanie bolesti, ktorú človek zažil v rodine, kde mohol zakúsiť fyzické alebo emocionálne zneužívanie, odmietanie či opustenie. Casarjianová prízvukuje, že uznanie bolesti je priznanie, potvrdenie a pripustenie toho, čo je pravda. Ak si ju raz priznáme, bolesť minulosti môže byť premenená na bohatstvo samotného života. Báseň Evy Pierrakosovej popisuje obrovskú cenu tohto procesu: „Tvoja sila spočíva v tom, že cítiš svoju slabosť. Tvoja radosť a potešenie spočívajú v tom, že cítiš svoju bolesť. Tvoj pocit bezpečia a istoty spočíva v tom, že cítiš svoj strach. Tvoja schopnosť dosiahnuť naplnenie, lásku a spoločný život spočíva v tom, že cítiš svoju osamelosť. Tvoja skutočná a oprávnená nádej spočíva v tom, že cítiš svoju beznádej. Tvoje súčasné naplnenie spočíva v tom, že uznáš nedostatky zo svojho detstva.“ Celý náš dospelý život, naše často deformované vzťahy či problémové správanie sa k iným ľuďom – to všetko môže súvisieť s tým, že sme doteraz nedokázali odpustiť svojim rodičom. Mnohí v tejto súvislosti radia, aby sme sa v prvom rade vzdali idealizovanej predstavy o tom, akí by rodičia mali byť. Mali by sme prestrihnúť emocionálnu pupočnú šnúru k svojim rodičom. Tú, ktorá vyrástla z minulosti neuspokojených potrieb a nesplnených očakávaní. Táto šnúra je často tvorená zlobou, odsudzovaním, obviňovaním, pocitmi hanby a viny. Ak ju neprestrihneme, môže to spôsobiť uzatvorenie nášho srdca, a tak ako každá zloba nás môže udržiavať v emocionálnom nepriateľstve k minulosti. Casarjianová v knihe Odpustenie v kapitole Odpustenie životnému partnerovi píše, že prvý záväzný

vzťah je ako mlynský kameň: buď vás rozdrví, alebo zdokonalí. Je užitočné pozrieť sa na to pod zorným uhlom Konfuciovej múdrosti: „Drahokam sa nedá vybrúsiť bez trenia, ani človek sa nemôže zdokonaliť bez utrpenia.“ A platí to aj v partnerských vzťahoch. Aj tu je potreba odpustenia maximálne dôležitá. Inak príde zatrpknutie, ktoré má blízko k nenávisti a postupnej ľahostajnosti. Bez odpúšťania sa v partnerských a manželských vzťahoch môže naakumulovať veľa emocionálnej bolesti. Odpustenie nám podľa Casarjianovej ponúka možnosť dospieť a dostať sa cez obmedzujúce romantické archetypy, ktoré nás odsudzujú k tomu, aby sme sa cítili osamelí a zradení. Odpustenie je základ, z ktorého vznikajú veľké vzťahy. Skutočnému odpusteniu predchádza pochopenie. „Kto všetko pochopí, ten všetko odpustí,“ povedal Tomáš Akvinský. Pochopenie je možné získať nielen milosťou Božou, ale aj prácou na sebe samom pri prenikaní do tajných zákutí spoznávania vlastnej duše. Zaujímavý pohľad na odpustenie prináša americký spisovateľ a terapeut Colin C. Tipping vo svojej knihe Radikálne odpustenie. Autor poukazuje na to, že tradičné poňatie odpustenia narába s faktom, že sa stalo niečo zlé. Radikálne odpustenie prijíma názor, že nič zlé sa nestalo, a teda sa nie je za čo ospravedlňovať. Svoje tvrdenie rozvíja porovnávaním, že pri tradičnom odpustení je síce prítomná vôľa odpustiť, ale zostávajú tu zvyšky potreby odsúdenia. Preto sa udržuje vedomie obete a nič sa nemení. Pri radikálnom odpustení je aj ochota odpustiť, ale nie je tu potreba obviňovania. Preto aj pocit, že je človek obeťou, mizne a všetko sa mení. Tradičné odpustenie je vo svete ľudí pevne zakotvené. Rovnako ako svet ľudí obsahuje energiu duality, aj tradičné odpustenie polarizuje a posudzuje všetko ako dobré alebo zlé, správne alebo chybné. Radikálne odpustenie uznáva, že odpustenie nemôže byť chcené alebo zámerné. Musíme byť ochotní odpustiť a odovzdať situáciu vyššej moci. Odpustenie akéhokoľvek druhu nepochádza z úsilia, ale ochoty zažiť ho. Fyzické uzdravenie súvisí aj s aktom odpustenia. Neustála zlosť, hnev, pocit nenávisti, nepriateľstva, viny či hanby môžu mať súvislosť nielen s psychickými poruchami, ale aj tými telesnými. Narastajúci počet vedeckých dôkazov, najmä

AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI > ZDRAVIE

z novej medicínskej oblasti psychoneuroimunológie ukazuje, že láska, radosť, optimizmus, pokoj a harmónia sa prenášajú do merateľných biochemických reakcií, ktoré aktivujú vrodený liečebný systém v ľudskom tele. „Tieto pozitívne procesy vždy prinášajú ovocie v podobe emocionálneho zdravia a často podporujú aj liečbu telesných príznakov rôznych chorôb,“ píše sa v už zmienenej knihe Odpustenie. Človek nie je len fyzickým telom, obyčajnou telesnou schránkou. Našou základňou je centrálny energetický kanál známy aj ako prána, čchi alebo božská energia. V ňom sa utvára naše fyzické telo a tzv. jemné telá – mentálne telo s našimi myšlienkami a presvedčením, prirodzené telo v podobe duše, éterické telo ako forma a emocionálne telo, ktoré zapisuje emočný náboj našich myšlienok. Colin C. Tipping prirovnáva tieto energetické telá k filtrom, ktoré sú súčasťou kotlov na výrobu tepla: „Z času na čas ich musíme vyčistiť, aby kotol dobre horel. Rovnako sú tieto filtre určené na to, aby cez ne prechádzal vzduch. Takisto to platí o našich telách. Životná sila musí voľne prúdiť cez všetky naše telá – tak fyzické, ako aj ostatné – jemné.“ Ak kedykoľvek odsudzujeme, cítime voči niekomu nenávisť a zlosť alebo ju potláčame, vytvárame si vo svojom tele, resp. telách tzv. energetické bloky. Vždy, keď sa tak deje, naše filtre sa upchávajú a pre kotol zostáva menej energie. Skôr či neskôr sa filtre pokazia, oheň nebude mať dostatok kyslíka a plameň v kotli zhasne. Zjednodušene povedané: naše telá sa zanesú natoľko, že do nich už dostatočne neprenikne životná sila a organizmus sa začne zatvárať. Najskôr sa to môže prejaviť depresiami, v neskoršom štádiu aj chorobou a ak sa bloky neodstránia, hrozí fyzická smrť. Aj preto môže byť včasné a skutočné odpustenie vhodným preventívnym zdravotným opatrením v našom živote. Môžeme sa začať zdravo stravovať, chodiť na preventívne prehliadky k lekárovi, vhodne športovať a cvičiť, môžeme sa vzdelávať a robiť všetko, čo uznáme pre nás za vhodné. No ak nedokážeme odpustiť sebe a iným, a teda rozpustiť vo svojom vnútri ťaživé pocity krivdy, hnevu, nenávisti, poníženia, hanby či sebaobviňovania, na ceste k pokoju a harmónii v našej duši sme urobili len veľmi málo.

Silvia Benková

PRÍRODNÝ RECEPTÁR

ili papričky nemusíme využívať len ako koreninu, majú svoje použitie aj v medicíne. Ako liek i afrodiziakum. Čili má vysoký obsah vitamínu C a sušené obsahuje vysoké koncentrácie vitamínu A. Červené čili papričky sú bohatým zdrojom betakaroténu, majú aj antibakteriálne účinky a patria k silným a účinným antioxidantom. Najviac kapsaicínu obsahujú takzvané žilky. Vedci podrobili čili dôkladnému výskumu a zistili, že pravidelné konzumovanie čili papričiek môže pomôcť upraviť spánkový režim a chráni srdce. Štipka čili je aj liekom pri zápale žalúdočnej sliznice, dokáže liečiť žalúdočné vredy a pomáha aj pri preťaženom žalúdku. Čili je známe aj svojimi afrodiziakálnymi účinkami. Korenie galgan je v poslednom období hitom. Pripisujú sa mu až magické schopnosti, vraj dokáže dokonca liečiť rakovinu. Galgan má okrem zaujímavej chuti aj niekoľko účinných liečivých vlastností. Veľmi často sa využíva v thajskej kuchyni. Má prezývku siamský zázvor, prípadne thajský zázvor. Koreň, ktorý sa používa vo východoázijskej gastronómii, má svetložltú až slonovinovú farbu. Chuť má ostrejšiu a výraznejšiu ako zázvor. Toto korenie má antibakteriálne účinky a alternatívna medicína ho využíva na liečbu kožených ochorení, zažívacích ťažkostí, kolík, hnačiek, problémov s dýchacími cestami a podobne. V Ázii ho používajú vo všeobecnosti ako liek na prakticky všetky druhy bolesti či ako stimulant trávenia. Jeho konzumácia spúšťa produkciu žlče a žalúdočných štiav, čo pomáha rýchlejšiemu a lepšiemu tráveniu. Niekde ho poznajú aj ako známe švédske kvapky – ako čaj či kašu. V Indii sa používa aj proti zápachu z úst a pripisujú sa mu aj afrodiziakálne účinky.

115

ZDRAVIE > AKO OSTAŤ ZDRAVÝ V CHOREJ SPOLOČNOSTI

Jana Rostasová

MANNA

(P)OTRAVINY

SLOVENSKO PATRÍ MEDZI KRAJINY, KDE BOLA TRADÍCIA POĽNOHOSPODÁRSTVA A POTRAVINÁRSKEJ PRODUKCIE NA VYSOKEJ ÚROVNI. ZOZNÁMTE SA S KVALITNÝMI A POCTIVÝMI SLOVENSKÝMI POTRAVINAMI BEZ RASTOVÝCH HORMÓNOV, ÉČOK A PESTICÍDOV, S POTRAVINAMI, KTORÉ POCHÁDZAJÚ OD LOKÁLNYCH PRODUCENTOV. POTRAVINY, KTORÉ POZDVIHNÚ NIELEN KVALITU NÁŠHO ŽIVOTA, ALE PODPORUJÚ AJ LOKÁLNU EKONOMIKU A POMÁHAJÚ ZLEPŠIŤ ŽIVOT OKOLO NÁS, SÚ DNES VZÁCNOU MANNOU A SLOVENSKOU KOMODITOU TRETIEHO TISÍCROČIA.

116

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

liekarenské produkty poľnohospodárskeho družstva Gader pochádzajú z Gaderskej doliny, zo stredu turčianskej časti Veľkej Fatry. Vo vlastnej mliekarni spracúvajú mlieko priamo od kráv z vlastného chovu. Odpadá tak prevážanie mlieka po cestách či spoliehanie sa na kvalitu cudzích produktov.

Dobytok chovajú vo voľnom ustajnení na lúkach Veľkej Fatry. Výrobky z gaderského mlieka obsahujú čistú kultúru bez pridávaných konzervantov a rôznych stabilizujúcich prvkov. Okrem mlieka polotučného a plnotučného ponúkajú aj plnotučné jogurty, tvaroh, čerstvý nezrejúci syr a zákvas.

JOGURT GADERSKÝ OCHUTENÝ

Zloženie: pasterizované mlieko, mliečna bielkovina, jogurtová kultúra, ochucujúca zložka 15 %. Obsahuje živú kultúru. Bez konzervantov.

JOGURT GADERSKÝ BIELY

Zloženie: pasterizované mlieko, mliečna bielkovina, jogurtová kultúra. Obsahuje živú kultúru. Bez konzervantov.

MLIEKO GADER 3,5 %

Zloženie: pasterizované mlieko. Bez konzervantov.

TVAROH MÄKKÝ

Zloženie: tvaroh z kravského mlieka. Bez konzervantov.

MÜLLER MIX JOGURT SLADENÝ – RÔZNE PRÍCHUTE

Zloženie: jogurt (mlieko, jogurtové kultúry), ovocná zložka 23 % (čerešne 50 %, glukózo-fruktózový sirup, cukor, čerešňová šťava z koncentrátu 5 %, zahusťovadlá: karobová guma, guarová guma, pektín; kyselina: kyselina citrónová, regulátory kyslosti: citrany vápenaté, aróma), cukor, dextróza, aróma; obsah tuku 2,5 %.

ORION MLIEČNA ČOKOLÁDA S TVAROHOVOU A ČUČORIEDKOVOU NÁPLŇOU

Zloženie: cukor, čučoriedková náplň* (cukor, glukózový sirup, pitná voda, koncentrovaná čučoriedková dreň 8 %, koncentrát čučoriedkovej šťavy 2,7 %*, stabilizátor: karagénan; regulátor kyslosti: citrany sodné; koncentrát šťavy z čiernej mrkvy, kyselina: kyselina citrónová; prírodná aróma), sušené plnotučné mlieko, kakaové maslo, rastlinné tuky (palmový, palmojadrový), kakaová hmota, rastlinné tuky (palmový, olej zo semien maslovníka, sal, olej zo semien illipe, kokum gurgi, olej z mangových jadier), sušená srvátka, sušené brusnice 1,5 %(brusnice, cukor, slnečnicový olej), mliečny tuk, laktóza, emulgátor (slnečnicový lecitín), tvarohový prášok 0,3 %, prírodné arómy (* vzťahuje sa na zložku čučoriedková náplň). Okrem kakaového masla obsahuje čokoláda aj iné rastlinné tuky. Kakaová sušina v mliečnej čokoláde najmenej 27 %.

MÍŠA TVAROH

Zloženie: tvaroh (41,5 %), voda, obnovené plnotučné mlieko, cukor, glukózo-fruktózový sirup, kokosový olej, emulgátor (mono- a diglyceridy mastných kyselín), stabilizátory (karagénan, karobová guma, guarová guma), regulátor kyslosti (kyselina citrónová).

PRIMA MROŽ TVAROH SO SMOTANOU

Zloženie: tvaroh (min. 50 %), cukor, kakaová poleva min. 15 % (rastlinný tuk, cukor, kakaový prášok so zníženým obsahom tuku min. 14 %, sušená srvátka, emulgátor: sójový lecitín, čokoládová aróma), smotana min. 7 %, pitná voda, sušené odstredené mlieko, glukóza, emulgátor: E471, stabilizátory: E410, E412, E415. E471 – mono- a diglyceridy mastných kyselín – podľa niektorých zdrojov sú podozrivé z možných mutagénnych účinkov a z možnému vplyvu na ľudskú reprodukciu. Glukózo-fruktózový sirup – už sme o ňom písali viackrát. Fruktóza metabolizuje vždy iba v pečeni a výsledkom je tuk uložený medzi orgánmi (viscerálny tuk). Navyše ak prijímame vysoké dávky fruktózy, poškodzujeme svoju pečeň rovnako ako pri alkohole a iných toxínoch.

117

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY

AKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

Magdaléna Svančarková

CENA, KTORÚ ZAPLATÍTE ZA KRÁSNE OČI

118

aždodenná ranná rutina modernej ženy – vstávanie, ranná hygiena, kávička, obliekanie, mejkap, očné tiene, maskara. Mnohé ani neuvažujeme o inom rannom modeli. A základné minimum – maskara a mejkap sú nevyhnutnou súčasťou našej vizáže, bez ktorej nedokážeme fungovať a ani vyjsť na ulicu. Avšak tieto ranné „nevyhnutnosti“ sa môžu zmeniť aj na nepríjemnosti. Mnoho žien sa na internetových diskusiách sťažuje na problémy, ktoré im spôsobila nejaká značka maskary na mihalnice. Pociťujú pálenie, červené oči, svrbenie. V takýchto prípadoch treba maskaru okamžite prestať používať. Naše oči sú predsa citlivým orgánom, ktorý treba chrániť. Preto precitlivenosť či nesprávne používanie môžu narobiť množstvo problémov. Napríklad aj ten, že večer na odlíčenie zabudneme a ráno sa zobúdzame s čiernymi pásmi okolo očí. Maskara počas spánku schne, drobí sa a ľahko sa dostane do očí, kde môže spôsobiť rôzne infekcie a zápaly. Najmä ženy s precitlivenými očami si musia dávať väčší pozor. Niektoré ženy chcú dať svoju oku lepší rozmer, a preto siahajú po umelých mihalniciach. Nalepovanie „umelín“ však môže spôsobiť veľmi nepríjemné zážitky – opuchnuté viečka a množstvo ďalších závažných zdravotných problémov. Citlivé oko môže zreagovať s lepidlami, ktoré držia jednotlivé umelé riasy na prirodzených mihalniciach. Postup by mal byť taký, že jedna prirodzená mihalnica drží jednu umelú mihalnicu. Lepidlo, ktoré sa na takýto spoj používa, však vo väčšine prípadov obsahuje formaldehyd. Ak ste naň alergická, rozhodne to nie je pre vás, prípadne treba nájsť inú alternatívu. Takisto si treba uvedomiť, že samotný zákrok lepenia sa deje v nebezpečnej blízkosti oka. A tak sa ľahko môže stať, že lepidlo sa dostane do kontaktu s kožou či samotným okom. A problém je

na svete. Opuch, sčervenanie, svrbenie, zápal viečok, rohovky. Rizikom je aj vypadávanie mihalníc – trakčná alopécia, alebo dočasná, či dokonca trvalá strata rias. Bez mihalníc však neexistuje prirodzená ochrana oka, zachytávanie nečistôt. Odborníci uvádzajú, že tento problém môže vzniknúť z nadmernej záťaže, ktorú predstavujú pre prirodzené mihalnice nalepené umelé mihalnice spolu s lepidlom a obmedzujú prirodzený vývoj vlasového folikulu. Ak ste neodolali, tento zákrok podstúpili a niečo vás začína ťahať, štípať, dokonca máte problém žmurknúť, rozhodne neváhajte a umelé mihalnice si dajte odstrániť. Varovanie pred rizikami vydala pred časom aj Americká akadémia oftalmológie. Varuje pred vznikom infekcie rohoviek, viečok, ale aj trvalým poškodením očí. Už používanie pinziet v blízkosti oka samo osebe predstavuje riziko, keď môže ľahko dôjsť k jeho poraneniu. V tomto prípade vychádza použitie maskary na mihalnice ako jednoduchšie riešenie. Avšak aj tu existujú hrozby. Problémom pri používaní maskary je večerné odličovanie, na ktoré mnohé ženy zabúdajú. No ak si mihalnice pravidelne neodličujete, zaťažujete ich, slabnú a viac padajú. Pritom existuje niekoľko neškodných prírodných prostriedkov na povzbudenie ich rastu, dokonca aj na farbu. Výborne účinkuje zelený čaj. Vychladnuté vrecko si treba prikladať na oči. Mihalnice takáto kúra povzbudí k lepšiemu rastu. Takisto je možné použiť kokosové mlieko, aspoň raz týždenne, či klasický olivový alebo ricínový olej. Pri vtieraní je dobré využiť aj masáž viečka po línii mihalníc. Pravidelnou masážou sa zlepšuje prekrvenie a rast mihalníc. Okrem toho nájdete na internete aj niekoľko receptov, ako si vyrobiť maskaru doma. Využívajú sa pritom suroviny ako arabská guma, čierny minerálny oxid či emulgačný vosk.

ZDANLIVO BEZPEČNÝ

PARACETAMOL B

ežne používaný, bežne dostupný, bez lekárskeho predpisu – údajne ideálny liek na všetko od bolesti hlavy, zubov, pri bolestivej menštruácii až po riešenie stavov malých detí pred vakcináciou či po nej. Paracetamol ako účinná látka niekoľkých liečiv zaznamenala svoj vzostup najmä po zverejnení štúdie nežiaducich účinkov acylpyrínu. Napriek tomu, že sa zdá byť menej škodlivý ako ibuprofén či iné lieky na bolesť, netreba tejto zdanlivej predstave bezpečného lieku bezpodmienečne podľahnúť. Nedávne štúdie totiž prekvapili aj samotné výskumné tímy rizikami od zlyhania srdcovej činnosti cez utlmenie emócií či súvis so vznikom autizmu u detí, prepojenie medzi tehotenstvom a hyperaktivitou detí až po zlyhanie pečene. Problémom paracetamolu je malý rozdiel medzi účinnou a toxickou dávkou, a hlavne jeho mechanizmus účinku. Ten presne uvádza portál nutraceutica.sk. Paracetamol sa metabolizuje v pečeni a spotrebúva vnútrobunkový antioxidant – glutatión. Ten je veľmi dôležitý počas ochorenia. Ak však užívate paracetamol, glutatión sa míňa práve vtedy, keď je najpotrebnejší. A ak to preženiete, koledujete si o poriadny problém: glutatión v tele už vôbec nie je a do obehu sa dostávajú toxické metabolity. A to ste už len krôčik od zlyhania pečene. Riziko je však v podstate vysoké aj pri dodržaní dávkovania. Problémom je aj dlhodobé užívanie paracetamolu. To sa spája so zvýšením rizika nežiaducich účinkov ako je infarkt, gastrointestinálne krvácanie (krvácanie do zažívacieho traktu) a zhoršenie funkcie obličiek. Takisto sa zistilo, že predpisovanie paracetamolu pacientom, ktorí trpia artritídou, bolesťami svalov a kĺbov na dlhodobej báze,

vysoko zvyšuje riziká infarktu, mŕtvice, žalúdočných vredov. Ďalším problémom je podávanie paracetamolu počas tehotenstva. Podľa vedcov z Nového Zélandu je vysoké riziko, že sa mamičke narodí hyperaktívne dieťa. Ďalšia štúdia, ktorú viedol Geoffrey Durso, hovorí o utlmení emócií počas užívania paracetamolu. Vedci testovali dve skupiny študentov. Jedna skupina užívala paracetamol, druhá placebo. Zistilo sa, že skupina, ktorá užila dávku paracetamolu, mala oslabenú schopnosť emocionálnych prejavov. Vedci im hodinu po užití lieku ukázali fotografie s príjemnými i nepríjemnými pocitmi. Nedokázali však na ne reagovať tak emotívne ako skupina, ktorá užila placebo. Problémom sú pri paracetamole aj nevhodné kombinácie, niektoré sú známe. Napríklad to, že paracetamol by sa nemal kombinovať s alkoholom. Avšak nevie sa o nebezpečenstve, ktoré hrozí pri požití tejto účinnej látky počas hladovky či podvýžive alebo nechutenstve. Takáto interakcia totiž môže viesť k zlyhaniu pečene. Ďalšou nešťastnou kombináciou je podávanie paracetamolu v súvislosti s očkovaním detí na tlmenie horúčky a bolesti. Viacerí lekári varujú pred vznikom autizmu. Niektoré deti môžu mať genetickú predispozíciu nízkej tvorby glutatiónu. Jeho nízka hladina nedokáže ochrániť bunky pred „búrkou“, ktorá nastane v organizme po podaní očkovacej látky, a dochádza k poškodeniu súvisiacemu so širokým spektrom autistických porúch. Ak už na vás niečo „lezie“ alebo chcete znížiť horúčku, vyskúšajte namiesto paracetamolu prírodnú lekáreň. Baza čierna či lipový čaj sú stáročia osvedčenými tlmičmi horúčky. Ak trpíte bolesťami, vyskúšajte zázvor, kurkumu, ale i čili papričky.

119

HERBÁR > OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY

Vladimír Líška

OČISTA PRIESTORU OHŇOM A RASTLINAMI

120

OHEŇ V MINULOSTI SPROSTREDKOVÁVAL OBETY A MODLITBY BOHOM, PRETO SA MU V NÁBOŽENSTVE A, SAMOZREJME, V MÁGII PRISUDZOVALI NADPRIRODZENÉ SILY. V STAROIRÁNSKOM NÁBOŽENSTVE ZOROASTRIZME DOSIAHOL JEHO KULT MAXIMUM. OHEŇ SYMBOLIZOVAL BOHA SVETLA A DOBRA AHURU MAZDU. SLOVANIA ČASTO POUŽÍVALI OHEŇ PRI SVOJICH OBRADOCH – VEĎ PÁLENIE VATIER NA VIDIEKU PRETRVÁVA AJ DO DNEŠNÝCH ČIAS. ZNÁME SÚ JÁNSKE SLNOVRATOVÉ OHNE, CHODENIE PO ŽERAVOM UHLÍ, OČISTNÉ PRESKAKOVANIE VATIER ALEBO HOJNÉ POUŽÍVANIE SVIEČOK V KRESŤANSKEJ TRADÍCII. ČASTÉ JE POUŽÍVANIE KADIDLA, NAJMÄ V PRAVOSLÁVÍ, A PÁLENIE SVIEČOK NA HROBOCH POČAS SVIATKU VŠETKÝCH SVÄTÝCH.

ud oddávna rešpektoval ochrannú (pred zlými silami), očistnú a liečivú moc ohňa. V plameni sviečky si „čistia“ ruky aj alternatívni liečitelia, aby sa zbavili cudzích negatívnych energií. V Ázii sú kadidlové očistné rituály stále veľmi rozšírené a praktizované, najmä v budhizme a taoizme. Cieľom tzv. vydymovacích obradov (smudging) je rozptýlenie negatívnej energie a navodenie pozitívnej duchovnej atmosféry. Vykurovaním možno všednú miestnosť povzniesť do mystickejšej spirituálnej roviny. V uzavretých priestoroch, kde žijeme,

sa nachádza množstvo neviditeľnej negatívnej energie, ktorá vznikla pri hádkach, utrpení, chorobe, rôznych tragédiách, emotívnych stavoch a pod., preto je vhodné priestor občas prečistiť. Najmä santal má veľkú duchovnú silu a ako tvrdí svetoznáma odborníčka na feng šuej Lillian Too, pohltí všetku negatívnu energiu na nábytku, oblečení, stenách a vo vzduchu. Podľa feng šuej, ale v minulosti i u nás sa dymom očisťovala miestnosť, v ktorej žil mŕtvy pred smrťou. Na Slovensku sa kúty izieb odpradávna vydymovali alebo vymetali vtáčím perom na Luciu, v pravo-

OBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODY > HERBÁR

točivom smere hodinových ručičiek, známe je aj vykurovanie maštalí šalviou. Tess Whitehurstová v knihe Magie pro šťastný domov píše, že nič nedokáže povzbudiť, povzniesť tak ako vône. Vedia nás uvolniť, uzdraviť, zlepšiť náladu, podporujú tvorivé schopnosti, očisťujú priestor od negativity. Žiarislav M. Švický odporúča vydymovať vždy, keď nie je v domácnosti vyladená tzv. živa alebo prúdi nepriaznivým spôsobom. Na vydymovanie sa u nás používala šalvia za Ladu, mäta za Živu, jalovec (borievka) za Perúna, žihľava, drvená živica z ihličnatých stromov a rôzne iné liečivé rastliny, ktoré sa podrvili v plátne alebo v mažiari. Pri otvorenom okne jemným fúkaním alebo pohybmi pera rozdúchame uhlík, aby sa chytilo kadidlo, a keď stúpa dym, v smere slnka v pravotočivom pohybe vydymíme kúty alebo priestory. Indiáni používali tabak a šalviu, ktorou vykurovali kúty domu. V Indii sa používajú vône denne podľa ročnej doby, iné v zime, iné v lete, iné ráno a iné večer. Vykurovanie je možné použiť na očistu seba, druhých, predmetov, bytu alebo celého domu či priestoru. Kadidlo prečisťuje fyzickú aj duševnú úroveň, ideálne by bolo zapáliť ho po každom upratovaní a zapojiť do procesu aj duchovný rozmer a predstavovať si, že odstraňujeme všetky negatívne veci v obydlí. Môžeme pri tom odriekať očistnú mantru. Na tento účelu slúžia uhlíky a rastlinné vykurovadlá rôznych kadidlových zmesí vo forme kužeľov, práškov, voňavých tyčiniek, olejov a aromatických lámp. Jednoduché kadidlo si môžeme vytvoriť aj sami zo stromovej živice, ihličia, sušenej levandule, ktorú nasypeme na zapálený uhlík v kadidle. Do nádoby (miska, črepník) dáme piesok alebo zeminu, lebo uhlík má vysokú teplotu a nádoba by mohla prasknúť. Celkom postačí pol tablety uhlia. Ešte vhodnejšia je špeciálna kadidlová nádoba na zavesenie, akú predávajú napr. v predajniach Spolku sv. Vojtecha. V týchto obchodoch sú dostupné aj uhlíky do kadidiel a klasické omšové kostolné kadidlo. Uhlík môžeme pokvapkať éterickým olejom, fantázii sa medze nekladú. Vhodný je aj uhlík do vodnej fajky. Obrad vykurovania v interiéri vykonávame pri otvorenom okne, pretože horiaca zmes veľmi rýchlo zadymí celý obytný priestor. Uhlík nahre-

jeme nad zapaľovačom, a ak sa nechytí, môžeme ho rozdúchať pierkom alebo fúknutím. Pomáhame si mentálnymi predstavami, ako očistná sila ohňa a dymu rozpúšťa čierne negatívne zhluky energií. Treba, samozrejme, zamedziť vzniku požiaru, mať kadidlo neustále pod kontrolou a po ukončení obradu radšej uhlík pokropiť vodou. V ezoterických obchodoch a na internete je možné kúpiť šalviu bielu, (ktorá je veľmi silnou očistnou bylinou) santalové drevo, kopal, myrhu, dračiu krv, turneru (damiánu), bazalku, aníz, archangeliku, badián, boldovník, tuju a iné. Anne Jonesová popisuje najúčinnejšiu a najrýchlejšiu metódu očisty od negatívnych energií takto: je vhodné podložiť pod šalviu tanier, aby nedošlo k úniku ohorených častí rastliny. Zviazané vetvičky šalvie zapálite a necháte tlieť, potom krúžite dymom okolo a kráčate po obvode priestoru, ktorý hodláte očistiť, a intuitívne, podľa pocitu, sa na danom mieste zdržíte. Tess Whitehurstová rovnako odporúča šalviu, ktorá chráni proti negativite v domácnosti a jej pálenie zvyšuje vibrácie a vytvára posvätný priestor. Odporúča narezať vetvičky šalvie, zviazať bavlnou a zavesenú nechať usušiť. Ďalej odporúča sladkú trávu – tomkovicu voňavú, posvätnú šamanskú palinu amerických Indiánov. Okrem negatívnej energie sa vykurovanie používalo aj na oveľa svetskejšie účely – proti hmyzu, najmä moliam. Kadidlo sa celkom prakticky používalo aj ako dezinfekcia vzduchu. Kadidlo malo cenu zlata, priniesol ho malému Ježišovi aj jeden z troch mudrcov z Ďalekého východu a podľa nedávnych zistení má aj psychoaktívne a antidepresívne účinky.

121

JEDEN DEŇ > REPORTÁŽ O OBYČAJNOM DNI S NEOBYČAJNÝM PRÍBEHOM

Robert Lattacher

JEDEN DEŇ S PÚTNIKOM V DNEŠNÝCH ČASOCH JE STRETNUTIE S OZAJSTNÝM PÚTNIKOM SKÔR VZÁCNOSŤOU AKO PRAVIDLOM. PÚTE BOLI ROZŠÍRENÉ NAJMÄ V STREDOVEKU A PÚŤ K POSVÄTNÝM MIESTAM BOLA DUCHOVNOU SKÚŠKOU VYTRVALOSTI, ODDANOSTI ČI ODVAHY. MOHLA ZNAMENAŤ AJ VNÚTORNÚ PREMENU ČLOVEKA A EŠTE SILNEJŠIE PRIBLÍŽENIE SA K BOHU. PÚTNIK IGOR KONÍK HOVORÍ, ŽE JE VEČNÝM OPTIMISTOM A V ĽUĎOCH SA SNAŽÍ HĽADAŤ TO DOBRÉ.

122

gor Koník zvykne chodiť v predvianočnom období do Bratislavy – ako on hovorí – vyberať milodary. Narodil sa v obci Pečeňany pri Bánovciach nad Bebravou a je členom občianskeho združenia Bratstvo Sedembolestnej Panny Márie, ktoré má vo vienku pomáhať týraným matkám a chudobným dôchodcom. Momentálne býva v Trenčíne, ale veľa času trávi v zahraničí. Kedysi strávil dva roky v modlitbách a meditácii v jaskyni neďaleko talianskeho Assisi. Na svoju prvú púť sa vydal v roku 2002 a viedla do Ríma. Tesne predtým si dal ušiť typický pútnický habit. „Aj teraz to, čo na mne vidíte, nie je rehoľné, ale pútnické oblečenie. Jeho súčasťou je aj pútnický plášť, ktorý mám teraz doma. Zároveň slúži ako prikrývka namiesto spacáku alebo deky. Okrem habitu je symbolom pútnika aj palica a mušľa hrebenatka.“ On sám putuje od jari do jesene. „Najďalej som bol v Santiagu de Compostela, bolo to 3200 kilometrov.“ Vyrazil zo Šaštína a denne urobil v priemere 40 až 50 kilometrov. „Keď som bol mladší, dal som svoj rekord – 76 kilometrov za deň. Ale na druhý deň na obed som už nevládal ísť a povedal som si – nikdy viac,“ smeje sa Igor. Pútnik zoderie aj veľa obuvi. Kým dorazil do Santiaga, zodral štvoro sandálov. „Na ceste sa mi obuv na nohách rozpadla už v Bratislave. No zastavilo pri mne auto a keď dotyčný zistil, kto som, vyzul si svoje topánky a dal mi ich. A ešte niekde zate-

lefonoval a zabezpečil mi ubytovanie v hlavnom meste,“ hovorí s úsmevom Igor. Pútnik by sa však mal spoliehať sám na seba – žiadne vybavenie nocľahu vopred, žiadne naplnenie ruksaku jedlom. „Pútnik ide, putuje, búcha na dvere, pýta si jedlo, pýta sa na možnosti prespania. Prešiel som do Santiaga a nemal som problém – ak ma náhodou aj niekde neprijali, povedal som si: Panebože, je to Tvoja vôľa, máš pre mňa niečo iné, krajšie pripravené.“ Igor hovorí, že aj nocovanie vonku v prírode berie vždy s vďakou: „Príroda je predsa najkrajší dom, aký Boh postavil. S radosťou som spával vonku v Alpách, Pyrenejach vo výške aj 1800 metrov nad morom.“ Keď sa chce dobre vyspať, zájde do mesta alebo do dediny, počká si na omšu a poprosí miestneho farára. „Napríklad vo Francúzsku som požiadal farára, okolo ktorého sa motalo asi šesť žien. Všetky sa dohadovali, ku ktorej pôjdem spať.“ Ako hovorí, ľudia mu väčšinou poskytnú aj jedlo, prípadne mu operú, čo potrebuje. Južné krajiny majú podľa neho pútnikov v hlbokej úcte. Dokonca ho dvakrát ubytovali aj v moslimskej rodine. O zaujímavé príbehy počas putovania nemá núdzu. Spomína si na jeden z prvej púte do Ríma. „Vždy, keď som ráno vychádzal z nejakej dediny alebo mesta, zobral som si vodu. Ale v ten deň som ju nemal. No celučký deň som na ňu nenatrafil a ani na žiadnu dedinu. Foto: Robert Lattacher

Práve som stúpal hore kopcom v 40-stupňovej horúčave cez olivové sady a prosil Boha o tekutinu, keď sa pri mne zastavilo auto so šoférkou. Žena sa ma opýtala, či niečo nepotrebujem. Z kufra vybrala dve minerálky a chladené (!) pivo. Bol to pre mňa Boží zázrak!“ A podľa čoho sa pútnik na ceste orientuje? Vraj podľa mapy. No keď išiel prvýkrát na púť podľa nej, zablúdil – na maďarskej hranici. „Neviem totiž čítať z máp. Odložil som ich a hovorím, že idem podľa nosa rovno za Bohom.“ Jediné, čo si Igor pred cestou pripraví, je zoznam veľkých miest, kadiaľ pôjde. Apropo, dohovorí sa španielsky i taliansky. A čo mu putovanie dáva? „Je celým mojím životom. Tak ako niekoho napĺňa maľovanie, umenie, mňa napĺňa toto. Po

duchovnej stránke človek hmatateľne cíti, ako je s ním Boh prítomný na tej ceste,“ hovorí. A na 99,9 percenta stretáva na svojich púťach dobrých ľudí. „Asi preto, lebo som večný optimista a v človeku sa snažím hľadať dobro.“ A ktoré miesta by ešte rád navštívil po vlastných? „V poslednej dobe mám vnútornú túžbu putovať po Rusku. Myslím si, že ma tam ťahá jeho kresťanský rozmer a verím, že aj oni majú tak blízko k Bohu ako my.“ Lúčime sa a Igor ešte dodá: „Tak ako nás sem Boh poslal, tak si nás vezme k sebe a som šťastný, že jediným mojím majetkom je moja brašna. Človek potrebuje k životu málo a vtedy je možno šťastnejší, ako keď musí mať strach o to, čo bude s jeho majetkom.“

PRÍBEHY ZEME > MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV

MYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOV > PRÍBEHY ZEME

Príbeh kmeňa Zulu

Grónsky príbeh

AKO VEĽKÝ STVORIL

AKO VZNIKLI BELOSI

ČIERNYCH I BIELYCH NA POČIATKU, KEĎ EŠTE NIČ NEEXISTOVALO, VYSTÚPIL Z TEMNEJ PRÁZDNOTY POD ZEMOU VEĽKÝ. SO SEBOU SI PRINIESOL SLNKO AJ MESIAC, UMIESTNIL ICH NA OBLOHU A URČIL, ŽE SLNKO SA BUDE OBJAVOVAŤ NA NEBI CEZ DEŇ A MESIAC ZASE V NOCI, PUTUJÚC PO SVOJICH DOPREDU URČENÝCH DRÁHACH.

124

eď tak urobil, stvoril čiernych ľudí národa Bantu a zaopatril im všetko, čo potrebovali: dobytok, kozy, ovce a psy. Vytvoril aj bielych ľudí a všetky divoké zvieratá, aby zaplnili zem. Nato povolal Unwabu – chameleóna, a Intula – jaštericu. Poslal Unwabu k náčelníkovi Bantuov so správou, že ľudia na zemi nikdy nezomrú naveky, ale vrátia sa späť, rovnako ako sa na nebi zakaždým objavuje mesiac. Intulovi zveril podobný odkaz, aby sa uistil, že sa správa k ľuďom naozaj dostane. Obaja poslovia sa vydali na cestu. Kým si chameleón razil svoju cestu pomaly a opatrne, jašterica bežala rýchlo. Tak sa stalo, že Intulo dobehol k ľuďom ako prvý. Po ceste však zabudol odkaz, ktorý mal doručiť, celkom ho doplietol a ľuďom oznámil niečo celkom iné: všetci zomrú a zostanú mŕtvi naveky! Zatiaľ sa Unwaba pomaly plazil vpred, po ceste prežúval lístie. Nakoniec aj on dorazil k Bantuom a odovzdal im správne znenie správy, to však už bolo príliš neskoro. Akonáhle bolo slovo Veľkého raz vyslovené, aj keď nesprávne, nemohol ho už nikdy vziať späť, a keď ľudia i zvieratá zostarli, začali umierať.

Medzitým Veľký určil, aby bieli ľudia žili na pobreží a čierni obývali vnútrozemie. Začal ľudí spájať do párov – vždy bieleho muža s bielou ženou a muža národa Bantu s bantuskou ženou, takže sa obe rasy rozvíjali a prosperovali. Určil aj to, že čierna rasa má chovať domáce zvieratá a chodiť na lov s oštepmi oblečení v kožiach, kým bieli budú nosiť šaty a používať pušky. Potom Veľký vystúpil zo svojho podzemného kráľovstva a objavil sa v poli trstiny na kraji vody. Zo semena bantuských praotcov stvoril všetky hlavné africké kmene: Zuluov, Swahilcov, Tsongov, Xhosov a Basutov, aj všetky menšie kmeňové rody. Dal ľudstvu vodu na pitie a oheň na varenie. Nariadil, aby ženy obrábali pôdu, siali proso, nosili drevo, mleli zrno a varili. Muži mali rúbať stromy, stavať domy a vyrábať ženám náradie. Ak si chcel muž vziať ženu, mal za ňu dať jej otcovi dobytok, a keby zomrel, mal sa jeho žien ujať jeho mladší brat, aby ich ochránil pred stykom s inými kmeňmi. Muž sa mal o svoj dobytok vzorne starať, aby na konci svojich dní mohol svojim synom odovzdať čo najlepšie zvieratá.

125

ola raz jedna žena, ktorá sa vyspala so psom a otehotnela. Keď na ňu prišla jej chvíľka, začala rodiť. A keďže otcom jej detí bol pes, porodila veľa mláďat. Ako prvé z nej vyšlo krásne eskimácke dievčatko a chlapček. „Vy ste krásni, vás si určite nechám,“ povedala. Potom sa narodili dve ľudské deti so psími hlavami. Pri nich žena trochu zaváhala, ale povedala si, že sú stále celkom pekné a teda si ich nechá tiež. Nasledovali dve šteňatá s ľudskými hlavami. Pri nich už váhala dlhšie, veľmi sa jej nepáčili. Napokon si však povedala, že sú to predsa jej deti a neopustí ich. Ako ďalšie sa narodili dve štence. Tie sa jej už vôbec nepáčili a najprv ich chcela odložiť. Ale nakoniec sa nad nimi zľutovala a povedala si: „Sú síce škaredé, ale aj tie sú moje.“ Úplne na záver sa narodili dvaja malí belosi – chlapček a dievčatko. To už bolo na ženu priveľa. „Tí sú takí odporní, že si ich naozaj nedokážem nechať. Čo je veľa, to je veľa,“ hovorila si. Položila obe deti do člna a pustila ich na more. More sa s nimi pohrávalo, ale neublí-

žilo im. Po čase doplávali na druhú stranu mora, do Európy. Tam vyrástli a keď boli dospelí, mali spolu deti. Nakoniec sa tak rozmnožili, že zaplnili celú Európu. A tak vznikla biela rasa. Redakčná poznámka: Tieto príbehy možno vnímať ako rasistické. Rasizmus dnes odsudzujeme a tvárime sa, akoby bol vlastný iba príslušníkom našej bielej rasy. Treba si však uvedomiť, že pôvodné domorodé kmene boli úplne prirodzene xenofóbne a rasistické. Na jednej strane mali silné väzby vo vnútri kmeňa, na druhej strane každý príslušník iného kmeňa bol potenciálny nepriateľ. A čo potom, keď sa prvýkrát stretli s príslušníkmi pre nich absolútne neznámej bielej rasy, ktorá používala nepochopiteľnú technológiu a správala sa nepochopiteľným spôsobom – napríklad počas lovu vybíjala celé stáda zvierat? Ani americkí indiáni si neboli istí, či sú títo bieli prišelci ľudské bytosti, bohovia alebo démoni.

ZIMKOMRIAVKY > EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ

Milka Zimková

ČAS „NEEXISTUJE NIJAKÁ TÉMA, KTORÁ BY BOLA TAKÁ STARÁ, ABY SA O NEJ NEDALO POVEDAŤ NIEČO NOVÉ.“ FIODOR MICHAJLOVIČ DOSTOJEVSKIJ

126

ačíname sa ním zapodievať nie vtedy, keď máme tridsať, ale keď máme už raz toľko. Spomenula som si na príhodu o čase, ktorú mi povedal môj dedko. S babkou Marčou boli mladomanželia. Na svätú Annu povili svoje prvé a jediné dieťa – moju mamu Hanču. Za tmy mladá žena, možno v polospánku nad kolískou, začala duriť svojho muža, že je čas ísť napojiť statok, ktorý pozostával z dvoch kráv a jalovičky. Dedko poslúchol svoju mladú ženu, zobral vedrá a po vŕzgajúcom snehu šiel po vodu do jarku pri cerkvi. Do maštale pririchtoval vedro s horúcou vodou, do ktorej prilieval ľadovú, aby jeho kravky nepili studenú. Práve sa nahýnal nad ščerubľou, ktorú predvečerom vyrúbal do ľadu, keď sa nad ním ozval spev chlapov vracajúcich sa z krčmy na svätého Štefana. „Janku, a co ty tu čaruješ nad totu vodu?“ „Ta idzem napojic statek.“ „Šak ešče len pul dvanástej v noci, ta co še šališ?“ Dedko odstavil vedrá s vodou v maštali a vrátil sa do malej chyžky, ktorú sa im po predkoch ako-tak podarilo zveľadiť. Ľahol si ku dvom bie-

lym tichám pod malý oblôčik s vyšívanou ľanovou plachetkou. Teplé oranžové plamienky z hlinenej šparhety podchvíľou rozjasňovali panenku Máriu s Isuskom na drevenej ikone. Keď som sa dedka opýtala, kedy si kúpil hodiny, povedal: "Nikda. Slunečko mi vše ukázalo čas..." Možno je dobre tak, že sú v našom živote chvíle, ktoré nás prinútia k zamysleniu nad časom. K tomu ma primäla účasť našej malej Miji, ktorú hviezdy vedno s jej mamou a otcom voviedli do nášho sveta pred dvoma rokmi. Keď v desiatich mesiacoch urobila prvé krôčiky, pomaly sme začali chodiť na vandrovky. Veľa času neubehlo a z nemluvňaťa sa stal človiečik, pred ktorým začínam mať rešpekt z veľmi prozaického dôvodu. V čase, keď mala spomínaných desať mesiacov aj pár zúbkov, hrýzla, čo jej prišlo pod ruku. Tak mi napadlo, že mám uvarenú kukuricu. Ledva ju oblapila malými rúčkami a vyhrýzla ju do posledného zrnka. Čo teraz so šúľkom? Smetný kôš v dohľade nebol. Šupla som ho pod bazový krík, dosť ďaleko od cesty, reku tam si zhnije.

EMOTÍVNE ZAMYSLENIA MILKY ZIMKOVEJ > ZIMKOMRIAVKY

O rok a pol nato sme išli po našich starých chodníčkoch a jak ma ťahá, tak ma ťahá, už nie drobná, ale o dve hlavy vyššia Mija – k bazovému kríku. Čo len tam chce, veď už je dávno odkvitnutý? Chodila dookola z jednej a druhej strany, čupla si a odrazu držala v rúčkach polozhnitý kukuričný šúľok. S rozžiarenými tajomnými hnedozelenými očkami víťazne povedala: „Kukujicka!“ Pýtam sa, ako je možné, že sa za krátkych desať mesiacov človek dokáže zorientovať v čase?! „Ach, Isuse, jak pomaly ide ten čas,“ začula som za sebou prechádzajúc sa z dlhej chvíle (rýchlik mi išiel o hodinu) po malom kvázi parčíku pred košickou stanicou. Na lavičke pod duglaskou, ktorej vrch možno minulej noci – svedčali o tom čerstvé piliny okolo – odpílil občan uctievajúci vianočné sviatky, túžiac mať akurát jedličku z parku vo svojej obývačke, sedela staršia pomenšia žena celá v čiernom zavitá vo vlniaku. Pripomenula mi moju babku, keď sme chodievali v zime cez les do druhého valalu na omšu, lebo nám gréckokatolíckeho kňaza odviedli komunisti do jáchymovských baní. „Dobrý deň.“ „Dobrý. Poďte si sadnúť, mladá pani, ja položím tašky dolu, šak zem suchá. Týždeň pred Vilijou a čas jak pred Dušičkami. Aj vy čakáte dakoho?“ „Hej, na rýchlik do Bratislavy a nechce sa mi byť na tej ošarpanej stanici.“ „Ta ja čakám na syna. Povedal mi, že by som bola na tej lavičke o desiatej, bo on má tu v Košiciach dajaké jednanie, a tu sa stretneme. Ja tu už od deviatej, bo chlapec od susedov, on tu robí, ta ma vzal so svojím motorikom. Dobre mi to padlo, bo s týma taškami by som sa po autobusoch len pľantala. V jednej mám húsku i dva kurčatká vyčistené, poumývané, jak sa patrí. V druhej koláčky, len také s makom, s orechami. Keď bol Jurko malý bars jich mal rád, a tam v tej škatuli také parádne, vianočné. Do telefónu povedal, že sa chce so mnou stretnúť pár dní pred Vianocami, ta ja sebe dumám, že on rachuje s tým, že by som tam s nima ostala na sviatky. Dajaký veľký dom v Tatrách postavil, už tri roky tomu, ale ja tam ešte nebola. Celý galinovský funduš som predala, veľký funduš s domom i so

záhradou a falatom lesa. Šumné korunky za to vzal. A ja bola rada, šak mám len jeho, ta naj sebe pomôže. Mne zostal malý dvorek s letnou kuchynkou. Ku nej mi sused pristavil komôrku na zavaraniny i kupeľku so záchodikom. Bars šumný, ale aj tak chodím do dreveného budarika pod orechom.“ „Kedy to mal prísť váš syn?“ „Ta o desiatej.“ „Ale už je pol jednej.“ „Hej, ta on má veľa roboty, bo on taký jak hlavný prednosta firmy na tote počitače. Caly svet pochodil, šikovný je a bars múdry. No hej, a ešte ku tomu mladú ženu. Totu prvú nechal s dvoma chlapcami, doteraz mi z toho rozum stojí. Ona teraz v Kolíne, bo tam má svojich rodičov, a ja tých malých už roky nevidela.“ „Máte číslo jeho telefónu?“ „Hej, mám, tu v modlitebnej knižočke. To ten Mirko od susedov, čo ma tu dopravil, pre istotu napísal. Bo ja len po jeho telefóne s mojím Ďurkom hutorím.“ „Dobrý deň, prepáčte, hovorím s pánom Galiňakom? Volám v mene vašej mamy z parku spred košickej stanice. Čaká na vás tu už od deviatej.“ „Kurva fix, ta ja načisto zabudol. Hnal som sa jak šalený do Popradu v jednej súrnej pracovnej veci. Ja neznám, kde mi hlava stojí. Ta načo sa tu teraz trepe. Zajtra so ženou letíme do Dubaja. Ja som maximálne vyťažený človek, ja nemám na nič čas...“

127

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S

KNIHY BĚSI Fiodor Michajlovič Dostojevskij (2014) 576 strán Inšpirovaný procesom s anarchistom Nečajevom, ktorý ako prívrženec bezohľadných praktík boja pripravil o život svojho oponenta z ilegálneho hnutia, vytvoril Dostojevskij rozsiahly portrét generácie, ktorá v snahe vymaniť sa z rutinnej morálky a kultúrnych vzorcov svojich rodičov teraz váha medzi módnym mysticizmom a pragmatickým rozumom, medzi rozvratným násilím a pokornou dôverou v dobro.

128

STALKER Arkadij a Boris Strugackí (2012) 192 strán Dnes už klasický román bratov Strugackých nás zavedie do Pásma – tajomnej oblasti blízko mestečka Harmond, kde sa dá objaviť mnoho podivných, ale niekedy smrteľne nebezpečných úkazov, predmetov a anomálií. V Pásme sa dá rýchlo zbohatnúť, ale ešte rýchlejšie zomrieť. Napriek tomu sa tzv. stalkeri každú noc odvažujú zájsť ďalej a ďalej. Cena je však vysoká a zaplatiť musia všetci. Niekde v samotnom srdci Pásma je však možno skrytá nádej… LUŽINOVA OBRANA Vladimir Nabokov (2015) 184 strán Lužinovu postavu hodnotia kritici ako najvernejšie zobrazeného Nabokovovho hrdinu. Lužin sa od detstva cíti vo svete, ktorý ho obklopuje, cudzo, kým sa nestretne so šachom. Táto hra ho uchváti tak, že sa stáva jeho životom. Po nesmiernych úspechoch však začne zlyhávať a prehrávať turnaje. Súperenie s Turanom pohltí všetky Lužinove myšlienky. V rovnakom čase stretáva svoju budúcu ženu a v jeho živote nastáva prelom. Počas partie s Turanom dostane porážku – v tej chvíli nazrie do hrôzy

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY www.pantarhei.sk

bezodného šachového sveta. Po tomto zážitku prestane hrať a ožení sa. Istý čas ide všetko normálne. No šachový svet ho nenechá na pokoji, Lužin sa ocitne v pasci, z ktorej niet úniku. Nabokov vykonštruoval dej knihy ako skutočný šachový útok, ktorý od základov ničí duševné zdravie úbohého hrdinu. No aj únik je pre Lužina prehrou, padá do priepasti, ktorá sa rozpadá na biele a čierne políčka a hrdina vidí, aká večnosť čaká práve naňho. MYSTERIUM TEMPLÁŘŮ Charpentier Louis (2006) 208 strán Medzi Seinou a Aubou sa rozkladá zalesnený masív, ktorý má neobvyklé meno Orient. Na tomto mieste vznikol na začiatku 12. storočia slávny, záhadný a hrdý rád templárskych rytierov, o ktorom Michelet povedal, že jeho pád bol najväčšou katastrofou v dejinách západného sveta. Rád, ktorý bol dedičom Kristovho zjavenia, egyptskej a gréckej múdrosti, keltskej tradície, položil základy toho, čo mohlo byť inou, duchovnejšou verziou modernej civilizácie. Akými technickými či finančnými prostriedkami dokázal za necelé dve storočia postaviť stovky katedrál po celej Európe? Na túto otázku sa snaží nájsť odpoveď Louis Charpentier. PREKRÁSNY NOVÝ SVET Aldous Huxley (2015) 280 strán Huxleyho dielo hovorí k súčasnosti, hoci od jeho vzniku (1932) uplynulo už vyše osemdesiat rokov. Sex ako samozrejmá kategória dosahovania pôžitku, potláčanie identity, rozpad rodiny, snaha mocných uniformizovať myslenie a konanie ľudí roztriedených na kasty – to je niekoľko tém, ktoré Huxley v románe rozvíja. A na osudoch človeka vrhnutého do tejto supercivilizácie dotykových filmov, narkotických tabletiek a citovej púšte rozohráva autor humanistické posolstvo o potrebe citov, lásky, o hrôze z cynizmu mocných tohto sveta. Huxley skĺbil pútavý dej so závažnou etickou a filozofickou výpoveďou. Nový preklad Mariána Gazdíka je prvý kompletný a necenzurovaný.

TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S

FILM MA MA Dráma Španielsko, 2015, 111 min. Réžia: Julio Medem Hrajú: Penélope Cruz, Luis Tosar, Àlex Brendemühl, Jon Kortajarena, Asier Etxeandia Nový film Julia Medema (Sex a Lucia) je intímnou ženskou drámou a prináša príbeh Magdy, ženy, ktorú opustil manžel, prišla o prácu a diagnostikovali jej rakovinu prsníka v treťom štádiu. Bez svojej rodiny by pravdepodobne týmto životným výzvam nedokázala čeliť. Potrebuje však nájsť novú silu, ktorá jej pomôže tieto emocionálne vzostupy a pády prekonávať aj naďalej. Práve v tomto okamžiku stretáva Artura, hľadača futbalových talentov, ktorému sa tiež život od základov zmení ako následok osobnej tragédie. Náhodné stretnutie sa tak postupne mení na silné puto. CARMEN Z TAORMINY Artmax opera (záznam) 6. 1. 2016 180 minút Hudba: George Bizet Hrajú: Elena Maximova, Elena Maximova, Marcello Giordani, Valeria Sepe, Rodrigo Esteve Po uši zaľúbený vojak a vychýrený toreador bojujú o lásku zvodnej cigánky Carmen v obľúbenej klasike Georgea Bizeta. Opera s nápadným odporom voči buržoáznej morálke vyvolala na svojej parížskej premiére v roku 1874 škandál. Tentokrát ju uvidíme z prostredia úžasného antického gréckeho divadla v sicílskej Taormine. Diváci v kinách sa môžu tešiť na klasický príbeh o vášni a zvádzaní s tragickým koncom, ktorý sa odohrá medzi stĺpmi antického divadla pod holým nebom, stojacimi už celé storočia, a predstaveniu tak dodajú jedinečnú atmosféru.

Program január 2016

THE WHO Artmax koncert (záznam) 19. 1. 2016, 20:30 85 minút The Who sú bezpochyby jednou z najslávnejších kapiel rockovej histórie, v roku 2015 oslávili päťdesiatku a vy si oslavu vychutnáte tiež. V kinách CINEMAX uvidíte záznam z júnového koncertu z londýnskeho Hyde Parku, kde The Who doslova ovládli dav 70 000 fanúšikov. Príďte si užiť pohlcujúcu atmosféru a hity ako Pinball Wizard, Baba O’Riley, Won’t Get Fooled Again, Who are you a mnoho ďalších. Na koncerte vystúpil Roger Daltrey a Pete Towshend, ktorí stáli pri zrode kapely, a pridal sa k nim syn Ringa Starra bubeník Zak Starkey a basgitarista Pino Palladino. Záznam pre kiná obsahuje aj exkluzívny rozhovor s oboma zakladateľmi kapely. The Who doslova utvárali hudobné dejiny, ovplyvnili celú jednu generáciu a ich hity dodnes milujú fanúšikovia po celom svete. Predali viac ako sto miliónov nahrávok, boli uvedení do rokenrolovej siene slávy, sedem ich albumov zaradil časopis The Rolling Stone medzi 500 najlepších albumov všetkých dôb a so svojimi 126 decibelmi držia rekord najhlasnejšej rockovej kapely sveta. TAXI TEHERÁN Dokumentárny Irán, 2015, 83 min. Réžia: Jafar Panahí Víťazný film Berlinale 2015 z ilegálnej dielne Jafara Panahího triumfuje nad politickou represiou. Renomovaný iránsky tvorca sa vo svojom druhom filme nakrútenom v rámci núteného domáceho väzenia premenil na taxikára, ktorý prostredníctvom rozhovorov s rôznymi klientmi ponúka kritický pohľad na iránsku spoločnosť. Panahí tu bez akejkoľvek sebaľútosti a s odzbrojujúcim humorom nastoľuje otázku, ako sa má správať umelec v zemi, ktorá mu neumožňuje slobodu prejavu. S kamerou pripevnenou za predným sklom svojho taxíka nakrútil Panahí film, ktorý povie viac ako mnohé sociopolitické štúdie. Program nájdete na www.cine-max.sk.

129

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

HUDBA

130

CARLA MORRISON Amor Supremo Dĺžka: 65:07 Rok vydania: 2014 Rázne veliteľský, a predsa prirodzene mäkký hlas mexickej speváčky Carly Morrison nás na jej novom albume prenesie na pláže v Playas de Tijuana, kde kapela nahrávala skoro osem mesiacov. Burácajúci oceán sa tak ozýva v majestátne vrcholiacich tempách aj na albume. Piesne sú naspievané v španielčine. Existujú totiž určité emócie a myšlienky špecifické pre Mexiko, ktoré sa dajú vyjadriť len v rodnom jazyku. Ako cukor, ktorý chutí najviac na koži milenca Azúcar morena es tú Piel. Tieto zranené milostné melodrámy evokujú veľké zúfalstvo a túžby. No vuelva jamás je hymna so zlovestnými klavírnymi akordmi, dôrazným rytmom a padajúcou elektrickou gitarou. Napoly šepkaný text o strate identity a šialenstve vyvoláva pocit, že toto ublíženie je horšie ako fyzické zranenie. Album veľkých okamihov a silných emócií. JOANNA NEWSON Divers Dĺžka: 50:29 Rok vydania: 2015 Skladateľka, speváčka, harfistka a klaviristka Joanna Newson nás už 11 rokov udivuje svojou predstavivosťou, nespútaným talentom, tajomnými textami a avantgardnými skladateľskými postupmi. Ocitneme sa vo voľnomyšlienkárskych psychedelických 60. rokoch v spojení so skvelým intelektom a potmehúdskou ženskosťou. Nový album je odkrývaním vrstiev bohatých aranžmánov (arzenál podivných brnkacích nástrojov, ako sú klavichord, marxofon či mellotron, dychových a sláčikových nástrojov), delikátnych melódií, básnicky bohatých textov, kde okrem symbolizmu a stredovekých sonetov figuruje aj téma života v súčasnom New Yorku. Skladba Saponikan zachytáva plynutie času a jeho prepojenie od starej indiánskej osady skry-

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

tej pod Manhattanom až po obrazy objavené pod maľbami renesančných majstrov. Pieseň Goose Eggs rozpráva o chladnutí vzťahov, You Will Not Take My Heart Alive o vedomí smrteľnosti, nežný Waltz of the 101st Lightborne je o cestovaní časom a nesmrteľnosti. HANG MASSIVE New studio album Rok vydania: 2014 Hang Massive, nekonvenčná dvojica hudobníkov – Danny Cuddy a Markus – z Veľkej Británie, hrajúca na unikátnom hudobnom nástroji hang. Nástroj tvoria dve rezonujúce pološkrupiny z oceľového plechu zlepeného na obruči a celkovo pripomína lietajúci tanier. Danny a Markus na ňom raz bezstarostne ťukajú, potom búchajú, inokedy ho nežne hladkajú prstami. V hravých tanečných rytmoch, potom zase v jemných zádumčivých tónoch nás vo vodných zvukoch hangu uvedú do stavu šťastnej až detskej radosti. Hudba Hang Massive je voľne k dispozícii na webových stránkach www.pledgemusic.com. KILLING JOKE Pylon Dĺžka: 357:08 Rok vydania: 2013 Jaz Coleman a spol., britskí legendárni priekopníci postpunku, nie sú veľkými priaznivcami súčasnej politiky Spojených štátov. Túto skutočnosť znovu pripomínajú na svojom novom albume prvým singlom I am the Virus. Video k pesničke slovne aj obrazovo kritizuje udalosti 11. septembra v New Yorku aj situáciu, ktorá vo svete nasledovala. Rockové temno spojené s apokalypsou útočí v absolútne zdrvujúcom nasadení. New Cold Ware je asi najdesivejšou skladbou uvádzajúcou poslucháča do tajomného napätia a nepokoja. Telo trhajúce hutné riffy gitaristu Kevina Geordieho Walkera a basgitaristu Martina Glovera s divokou jazdou bubeníka Paula Fergusona dotvára kážuci nebezpečný Jaz v hrozivých hymnách Euphoria, Big Buzz a War on Freedom poukazujúcich na aktuálne politické hrozby.

HRY BITKA O WESNOTH KRÁĽOVNÁ MEDZI BEZPLATNÝMI HRAMI Tak ako aj pri iných druhoch softvéru, aj medzi počítačovými hrami existuje tzv. freeware, teda hry, ktoré vyvinul amatérsky nadšenec (alebo skupinka nadšencov) a zverejnil ich na stránke na bezplatné stiahnutie. Ich nevýhodou býva často práve ten amaterizmus. Či už z pohľadu grafiky, hrateľnosti, prepracovanosti príbehu... Bezplatné hry bývajú v porovnaní s tými komerčnými (za ktorými stoja celé profesionálne tímy) jednoducho nudné. Battle for Wesnoth patrí v tomto ohľade k svetlým výnimkám, dokonca sa dá povedať, že v niektorých aspektoch mnohé komerčné hry prekonáva. Určite nie svojou dvojrozmernou

grafikou a jednoduchým zvukom. Pri strategickej ťahovej hre však grafika nie je až taká dôležitá . Sila Bitky o Wesnoth spočíva presne v tom istom, na čom je založený operačný systém Linux – nie je to dielo skupinky nadšencov, ale širokej medzinárodnej komunity vývojárov, ktorí hru neustále zveľaďujú a dopĺňajú o nové dobrodružstvá a misie. Medzičasom ju preložili do mnohých jazykových verzií, vrátane slovenskej. Postupne sa tak dopĺňa a rozširuje fiktívny dejepis a zemepis fantastickej ríše Wesnoth, v ktorej sa jednotlivé dobrodružstvá odohrávajú. Hrá sa v rôznych častiach krajiny, ale aj v rôznych historických obdobiach. Takže v jednej misii môžete hrať napríklad za legendárneho zakladateľa kráľovského rodu a v ďalšej za jeho vzdialeného potomka.

Ale ak sa vám aj nechce sledovať všetky spletité súvislosti medzi jednotlivými misiami a chcete si len zahrať, hra vám má čo ponúknuť. Ide o veľmi vydarenú kombináciu stratégie a hry na hrdinov (RPG). Na začiatku misie dostanete veliteľa, ktorý má splniť nejakú úlohu – spočiatku možno celkom nejasnú (na severnej hranici kráľovstva sa vyskytujú nejaké nekalé úkazy a vy máte zistiť ich príčinu), alebo aj celkom konkrétnu (na trón v hlavnom meste usadol tyran, vy ste vodca rebelov, ktorí sa ho snažia zvrhnúť). Zápletiek je neskutočne veľa a mnohé sú absolútne originálne. Nasleduje séria scenárov, podľa ktorých verbujete jednotky, stretávate nepriateľov, ale aj priateľov alebo neutrálne postavy a vodcov, ktorí sa k vám pridajú alebo nepridajú podľa toho, ako sa k nim zachováte. Vášmu vodcovi, ale aj jednotlivým jednotkám pribúdajú počas bojov body skúsenosti. Keď ich majú dosť, prejdú na vylepšenú verziu. Takto vylepšené jednotky veteránov prechádzajú z jedného scenára do druhého. Ak si dávate pozor, aby vám ich priveľa nezabili, na konci misie už môžete mať vybudovanú mocnú armádu. Ak ste si ju nevybudovali, záverečnú bitku so zlom spravidla nemáte šancu vyhrať. Ako to už pri ťahových stratégiách býva, počas samotných bitiek treba predovšetkým rozmýšľať. Vo svete Wesnothu existujú viaceré rasy (ľudia, trpaslíci, elfovia, orkovia, morskí ľudia, jašterí ľudia...), každá z nich má viacero typov jednotiek. Každá jednotka má iné silné stránky a iné slabiny. Múdri veliteľ využíva silné stránky svojich jednotiek a snaží sa eliminovať slabiny. Napríklad mágovia majú extrémne silný útok na diaľku, ale pri boji zblízka sa stávajú ľahkou korisťou. Preto pri sebe potrebujú silných bojovníkov, ktorí ich budú kryť. Vlastnosti jednotiek sa ešte menia aj v závislosti od terénu a časti dňa – bytosti zla sú silnejšie v noci a zraniteľnejšie cez deň, pri služobníkoch dobra je to naopak. Všetky tieto faktory treba brať pri plánovaní bitky do úvahy. Vzhľadom na to, že v komunite vývojárov neustále pribúdajú nové misie, hra je prakticky nekonečnou, nikdy nebudete schopní zahrať si všetko. Bezplatne si ju môžete stiahnuť na www.wesnoth.org. Marián Benka

131

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

KULTÚRNA UDALOSŤ KULTÚRNY ZAČIATOK ROKA V REGIÓNOCH Doteraz sme venovali pozornosť podujatiam v hlavnom meste Slovenska, dnes prinášame prehľad ponuky kultúry a umenia v regiónoch. Martinské komorné divadlo reprízuje divadelnú situačnú komédiu Národný cintorín s Danom Heribanom a Zuzanou Rohoňovou z autorského pera dvojice Gombár – Mankovecký a s hudbou Dana Heribana a Mariána Geišberga (dve časti 5. 1. a ďalšie dve časti 12. 1.) o stretnutí najväčších osobností národných dejín a tých, ktorí pre národ neurobili nič. Štátna opera v Banskej Bystrici uvádza 14. januára lyrickú rozprávku Antonína Dvořáka Rusalka

132

v réžii Janky Pletichovej-Andělovej a naštudovaní dirigenta Mariána Vacha, a 21. januára Verdiho Nabucco v réžii Michala Babiaka, hudobnom naštudovaní Mariána Vacha a pod dirigentskou taktovkou Jána Procházku. Z repertoáru Divadla Andreja Bagara v Nitre sa určite dá odporučiť Tisícročná včera Petra Jaroša a jedna z najlepších a v súčasnej dobe najaktuálnejších inscenácií politická satira Parazit – umenie preraziť podľa Picarda a Schillera s excelentnými výkonmi Jakuba Rybárika, Lenky Barilíkovej, Juraja Ďuriša a Mariána Vyskupa. Januárové dátumy predstavení neboli v čase uzávierky tohto čísla ešte zverejnené. Štátne divadlo v Košiciach reprízuje Shakespearove hry Sen noci svätojánskej (12. 1.), Rómeo a Júlia (15. 1.), pôvodný slovenský muzikál Móric Beňovský (29. 1.), pre milovníkov baletu Labutie jazero (21. 1.) a na Malej scéne si môžete pozrieť muzikál Na skle maľované (28. 1.). Podobne ako Nitra, ani Mestské divadlo Žilina neponúka januárový program – z titulov zaujala insce-

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

nácia Dostojevského diela Zločin a trest v réžii Eduarda Kudláča alebo pocta Hane Hegerovej Hana (Hommage à Hegerová) v réžii Antona Šulíka. Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici uvádza od novembra 2015 do februára 2016 výstavu Jaroslava Kubičku Spomienky na sochy s tematikou najmä monumentálnych sôch. V Galérii Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch bude od 15. 1. do 21. 2. k dispozícii výstava grafiky Sibyly a svätice Andreja Lauka. Od 10. 12. do 23. 1. si tu budete môcť pozrieť aj výstavu Gézu Kukána Na druhej stane s maľbami baníckych motívov. Centrum Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši uvádza do 9. 1. výstavu historických vianočných pohľadníc. Radi by sme vás pozvali aj do Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku, ktorej stála expozícia ponúka prehľad diela tohto velikána slovenskej moderny a pozoruhodná je i samotná budova tejto modernistickej galérie. Senická galéria Jána Mudrocha prezentuje výstavu fotografií Štefana Komorného, ktorá potrvá do 24. 1. Pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra si v Turčianskej galérii môžete pozrieť výstavu Dielo, pocta a portrét o velikánovi národných dejín. Galéria Schemnitz v Banskej Štiavnici prináša výstavu súčasnej autorky Moniky Pascoe Mikyškovej Evolúcia, ktorá potrvá do 11. 1. Záver nášho prehľadu januárových podujatí bude patriť Bratislave. Začiatkom roka 2016 si budete môcť v SND opäť pozrieť už recenzované inscenácie: Švantnerovu Nevestu hôľ (7. 1.) alebo Dostojevského Bratov Karamazovovcov (12. 1.). Slovenská filharmónia pripravila koncerty velikánov Beethovena, Bartóka, Brahmsa a Janáčka (12. 1.) s hosťovaním kórejskej violončelistky Stelly Cho a fašiangový koncert Solamente naturali (26. 1.). V SNG bude stále k dispozícii výstava Uchovávanie sveta analyzujúca problematiku digitalizácie múzea umenia. V utorok 19. 1. vystúpi v Slovnaft aréne svetoznámy tvorca filmovej hudby 87-ročný Ennio Morricone v rámci svetového turné The 60 years of music. V divadle Tower Stage ožije 22. a 23. 1. legendárny muzikál Jána Ďurovčíka Na skle maľované (hrajú Janko Slezák, Marta Sládečková, Ivan Vojtek, Karol Čálik a ďalší). Lukáš Perný

PETER ĎURÍK (*1947)

Vyštudoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, odbor grafika. Pôsobil ako technický, neskôr výtvarný redaktor vo vydavateľstve, potom začal pôsobiť ako samostatný výtvarník. Pracuje v oblasti grafického dizajnu – predovšetkým knižného, príležitostne v oblasti propagačnej grafiky a tvorby značiek, využívajúc pritom dekoratívne a výrazové možnosti písma. Vďaka zameraniu na dizajn kníh mal možnosť stretnúť sa a spolupracovať s osobnosťami ako Karol Plicka, Martin Martinček, Ester Šimerová-Martinčeková, Karol Kállay, Milan Rúfus, Eugen Lazišťan a mnohými ďalšími. Jeho diela boli prezentované na výstavách v Moskve, Frankfurte nad Mohanom, Varšave, Lipsku, Belehrade, Budapešti, Krakove, Sofii, Prahe a ďalších mestách. Získal za ne veľké množstvo cien a ocenení.

„Mám svoje roky, prešiel som kus sveta, čosi som zažil. Preto nemôžem nereagovať na všetko, čo sa deje, tvorbou politických plagátov.“

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

Demokracia (2000)

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

Informácie (2000)

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

Kultúra (2000)

ZEM & VEK ODPORÚČA  > MÚZY

Iraq (2003)

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

Vladimír Líška

ZÁKLADY GEOMANTIE

„ALE KAMENE ŽIJÚ ĎALEJ AJ SAMY. MOŽNO PRÁVE TERAZ PREŽÍVA SVOJU PRÍLEŽITOSŤ. OBJAVIL LOPTU, MRAVCA, STEBIELKO A VIDÍ V TOM RAJ NA DNE PRIEPASTI, AJ ON SA VŠETKO DOZVIE PRINESKORO.“ UMBERTO ECO

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

alo by sa povedať, že geomantia je európske feng šuej. Z Indie pochádza indické feng šuej nazývané vastu. Ale vastu sa snaží o duchovné ovplyvnenie miesta, kým čínsky systém je abstraktnejší, kozmickejší, viac orientovaný na prírodné sily a energie a na vytýčenie najvhodnejšieho miesta pre život človeka. Geo znamená Zem a mantia umenie veštiť. Geomantia sa snaží rozpoznávať kozmickú zákonitosť obsiahnutú v prírode a konať podľa nej. V Európe išlo predovšetkým o metódy radiestézie, čiže prútikárstva, vyhľadávanie studní, rudných žíl, prameňov, jaskýň, ale aj pokladov, stratených vecí a, samozrejme, vhodných miest na bývanie či predpovedanie počasia. Jednak priamo v teréne a jednak s pomocou máp, virgule a kyvadla alebo rôznych rezonátorov. O rozšírenie geomantie (škola Hagia Chora) sa v súčasnej dobe zaslúžil slovinský výtvarník Marko Pogačnik. V prírode a vo vesmíre je všetko energia, všetko vibruje, všetko je v pohybe, všetko sa vlní, vzájomne na seba pôsobí. Niektoré miesta majú silnejšie vyžarovanie – či už pozitívne alebo negatívne – ako iné. Rastliny, nerasty, živly, človek, žiarenie. Každý predmet, každá substancia, farba a tvar vyžaruje, a tento prúd sa dá zachytiť pomocou jednoduchých nástrojov používaných tisícročia. Aj každé telo, živé alebo mŕtve, zanecháva stopu na každom mieste. V kyvadle sa niekedy používa tzv. svedok, čo je hľadaná vzorka substancie. Tento jednoduchý nástroj môže v rukách skúseného prútikára odpovedať na otázky týkajúce sa množstva, akosti, čistoty, chuti, farby, vône, teploty, tvrdosti, znečistenia vody... Všetko, čo vyžaruje, vrhá nad seba zvislý lúč. Ide o formu energie na základe elektromagnetických vĺn. Žiarenie, ktoré nás obklopuje, je nepostihnuteľné meracími prístrojmi, živé organizmy ho však registrujú. Každý predmet prikrytý zemou vyžaruje okrem svojho zvislého lúča ešte iný lúč, ktorý je naklonený k zvislému lúču pod uhlom 45 stupňov. Hĺbka, v ktorej sa predmet nachádza, sa rovná vzdialenosti bočného lúča od lúča zvislého.

Medzi najstaršie metódy v Európe patrí hľadanie pomocou dvojramenného prútika (virgule). Vyrába sa z liesky, jablone, vŕby, mladého duba alebo z kovu. Pre úspešnú prácu s virguľou a kyvadlom je dôležitý neutrálny postoj k výsledku hľadania. Pri kladnej odpovedi sa kyvadlo točí do kruhu v smere hodinových ručičiek, teda doprava, pri zápornej odpovedi doľava. Kladnú odpoveď znamená aj priamočiary vertikálny pohyb hore-dolu a zápornú odpoveď priamočiary vertikálny pohyb sprava doľava a zľava doprava. Virguľa sa nad hľadaným predmetom – vodnou žilou, vychýli, kým pred hľadaním je v pozícii kolmo na osobu prútikára. Pri dvoch rezonátoroch v pravej a ľavej ruke sa tieto skrížia nad hľadanou vecou. Človek sa postupne odnaučil rozumieť signálom z hlbín svojho podvedomia, ktoré zvieratá v živote stále využívajú. Od nepamäti vyhľadávali šamani miesta, ktoré boli energeticky mimoriadne silné, kde dochádzalo k mystickým zážitkom a k vyliečeniu. Tieto body alebo uzly vytvárajú sieť línií posvätných miest. V roku 1974 ruskí vedci zistili, že miesta najstarších civilizácií (napr. Mohendžodaro, Gíza, Machu Picchu, Stonehenge a i.) tvoria sieť pravidelných päťuholníkov. Najmä pyramídy slúžili ako zosilňovače tohto žiarenia. Sú to línie spájajúce miesta sily, v geomantii sa označujú ako ley lines, ktoré vytvárajú energetickú sieť Zeme. Často nad nimi býva pozorované ufo. Ley línie sú spirituálne silné a vytvárajú duchovné prostredie. Takéto miesta boli posvätné a stavali sa na nich kultové strediská a kostoly ako Stonehenge, Avebury a pod. Kostoly sa stavali práve na takýchto strediskách bývalých pohanských posvätných miest. V Bolívii vedú popri ley líniách tzv. cesty duchov. Podobné neviditeľné cesty alebo tunely spájajú prastaré mohyly a posvätné miesta, po ktorých putujú víly – aspoň tak tvrdia ságy z Islandu a Írska. Marko Pogačnik ich popisuje ako meridiány Zeme, po ktorých sa pohybuje energia čchi a zásobuje krajinu éterickou silou. Čarodejníci, šamani a druidi dokázali s týmito silami pracovať.

139

MANDRAGORA > KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU

140

Reinhard Florek uvádza príklad zo starej cirkevnej kroniky, keď známy druid Blodud dokázal lietať pomocou energie ley línií tak, že deaktivoval zemskú príťažlivosť. Pri takejto levitácii však aj zahynul, keď iní mágovia prerušili silové línie, čomu sa v tej chvíli vo vzduchu nedokázal ubrániť. Na kameni, na ktorom lietal, bola postavená Katedrála sv. Pavla v Londýne. Stefan Brönnle tvrdí, že oltáre sa často zriaďovali pod podzemnými vodnými tokmi. V Chartres a Türnichu boli postavené dokonca umelé vodné kanály, ktoré privádzali vodu pod kostol, lebo voda podnecuje k rezonancii a podporovala duchovnú stimuláciu. Katedrála v Chartres bola postavená na starom druidskom posvätnom mieste a okrem meandra vodnej žily tu bolo nasmerovaných štrnásť umelých kanálov. Naopak, takéto miesta neustálej stimulácie nie sú vhodné na spánok a dlhodobý pobyt. Ďalšie zvláštne miesta boli zákruty riek a tokov. Napr. kláštor Weltenburg na Dunaji, stavba Newgrange v Írsku, kostol sv. Michala vo Wasserburgu. Vieme, že nad vodnými žilami sa najlepšie cítia mačky, sovy, hady a niektorý hmyz (napr. mravce, osy, sršne). Na človeka a iné živé organizmy však pôsobia negatívne. U človeka môžu nastať reumatické problémy, nervové choroby, nespavosť, časté bolesti hlavy, choroby srdca a chrbtice. Poznáme aj geopatogénne zóny ako miesta s negatívnou, pre život nevhodnou energiou. Rastlinám sa tu nedarí, nekvitnú, neplodia, celkovo takéto miesta priťahujú nešťastie. Zvieratá, ak sú uzavreté v takýchto miestach, majú naježenú srsť, sú neplodné, skoro chradnú a hynú. Pes sa najradšej zdržiava na energeticky najvhodnejšom mieste. Stromy sú postihnuté nádormi, kým huby a lišajníky takéto miesta vyhľadávajú. Pri obytných budovách ide o tzv. syndróm chorých budov, ktoré sú neútulné, tmavé a nevľúdne, často sa tam vyskytujú plesne, stále sa tam niečo kazí a ľudia, ktorí tam žijú alebo pracujú, sú podráždení, chorí, unavení, depresívni a trpia nespavosťou. Nepriaznivé sú zóny tektonickej poruchy, geologické anomálie,

na ktorých môžeme vidieť charakteristické nádorové bujnenie na stromoch. Dobytok sa napríklad ukladá čo najďalej od zdroja elektrického vedenia. Brönnle ďalej rozdeľuje žiarenie na pravotočivé a ľavotočivé. Na pravotočivom rastú staré silné stromy, hniezdia vtáky a na ľavotočivom (vodné žily, zlomy) môžeme badať krivý rast drevín a výskyt imela. Geomantia si všíma aj vplyv a rozmiestnenie jednotlivých živlov v krajine. Ohnivý (jangový) éter sa manifestuje na horských hrebeňoch, na vrcholoch, kým v údoliach sa hromadí vodný (jinový) éter. Zemský (jinový) éter prebýva najmä v jaskyniach, vzdušný (jangový) súvisí s pohybom, riekami, potokmi, dlhými údoliami. Napríklad strom tis predstavuje zemský éter, vŕba vodný, topoľ ohnivý a breza vzdušný. Smutná vŕba, rastúca okolo vodných tokov a rybníkov, so svojou previsnutou korunou evokuje melancholickú náladu, naopak, vysoký topoľ vysádzaný v alejach popri cestách sústreďuje ohnivý éter a Napoleon ho dával často vysádzať, aby posilnil u vojakov vôľu k víťazstvu. Snáď každý z nás pocítil ťaživú atmosféru okolo temného tisu (zemský éter) a, naopak, vzdušnú a príjemne voľnú v brezových hájoch. Všetci ľudia sú prepojení s dušou sveta – anima mundi a prevaha určitého živlu tak pôsobí aj na ľudí a národy, ktoré v krajine žijú. Roviny (vzdušný živel) majú skôr mentálne, rozumovo orientované obyvateľstvo. Hory (zem) sú domovom konzervatívnych, skeptických ľudí, ktorí si vážia tradície. Pri nadmernom vodnom živle sa prejavuje sklon k melanchólii a romantike. U ohnivého živ lu je to dynamika a presadzovanie svojich nárokov. Pri geomantii sa nedá nespomenúť pojmy ako genius loci a genius tempori. Niektoré miesta majú svoje osobitné čaro, ktoré voláme genius loci. Ide o označenie ducha, atmosféry miesta, krajiny, ktorý na nás pôsobí a vyvoláva výrazný pocit. Rimania mu pri svojich vojnových výpravách prinášali obety v snahe získať si ich na svoju stranu. Genius tempori je duch času. Genius tempori sa mení, genius loci zostáva.

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOU > MANDRAGORA

PAVUČINA > SLEDOVANIE VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI

Artur Bekmatov

ANDREJ KISKA SLEDOVANÍM VLÁKEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE, ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

142

ndrej Kiska sa narodil 2. februára 1963 v rodine učiteľov. Jeho otec, aktívny člen a funkcionár KSČ, pôsobil vo funkcii podpredsedu Okresného národného výboru (ONV). Andrej Kiska st. teda na jednej strane dohliadal na prísne dodržiavanie ateizmu na verejnosti, no na strane druhej súčasný prezident spomína, že bol doma v detstve vedený ku kresťanstvu. Po absolvovaní mikroelektroniky na Elektrotechnickej fakulte STU dostal miesto projektanta v Naftoprojekte Poprad. Podľa denníka SME si budúci prezident v tom čase podal prihlášku do KSČ, avšak neprijali ho. V Naftoprojekte teda viedol aspoň podnikovú organizáciu Socialistického zväzu mládeže (SZM). Po revolúcii odišiel mladý Kiska za prácou do Ameriky. Po roku a pol práce na stavbách a robení sendvičov vstúpil do malej firmy poľských imigrantov v USA. Na Slovensku mal založiť ich pobočku, tá však krátko po založení zbankrotovala. Po tomto neúspechu sa Kiska pustil do podnikania opäť. So svojím bratom Jarom a bratrancom Bystríkom založili spoločnosť Triangle Group International a skúpili sieť zlatníctiev. Ani tento projekt však Kiskovi nevyšiel a bohatstvo im prinieslo až založenie spoločnosti TatraCredit, ktorá prišla ako prvá na Slovensku s predajom elektroniky na splátky. Neskôr rozšírili portfólio ponúkaných tovarov cez spoločnosti Quatro a Triangel. Tieto spoločnosti boli počas pôsobenia Andreja Kisku v ich vedeniach niekoľkokrát pokutované

Slovenskou obchodnou inšpekciou za porušenie zákona, ale aj napomínané komisiou Ministerstva spravodlivosti za posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Obidve inštitúcie poukazovali najmä na neprimerane vysoké úroky či neprimerané zmluvné pokuty. V roku 2005 predal Kiska so spolumajiteľmi sieť splátkových spoločností Všeobecnej úverovej banke. Tá zlúčila spoločnosti do Consumer Finance Holding, ktorú stále riadi prezidentov brat Jaroslav. V ČR je Kiska stále spoluvlastníkom nebankovky TGI Money, ktorá bola viackrát pokutovaná Českou obchodnou inšpekciou. V auguste 2006 založil s Igorom Brosmannom (zakladateľ reklamnej agentúry Wiktor Leo Burnett) nadáciu Dobrý anjel na pomoc chorým a chudobným. Ako sa Brosmann pre viaceré médiá vyjadril, po dvoch rokoch začal mať pocit, že niečo nie je v poriadku. „Niekedy v roku 2010 sa mi to definitívne celé poskladalo. Tisíc zdanlivých drobností z minulosti. Zrazu som naplno pochopil, že Andrej od začiatku vošiel do Dobrého anjela nie preto, aby pomáhal iným, ale preto, aby iní pomáhali jemu. Pochopil som, že všetci tí, ktorí sme venovali čas a peniaze Anjelovi, sme v skutočnosti od začiatku financovali politickú kampaň jednému človeku,“ priznal sa Brosmann pre časopis Stratégie. V roku 2012 ohlásil Andrej Kiska ako prvý z kandidátov zámer uchádzať sa o post hlavy štátu. Do druhého kola postúpil z druhého miesta a v ňom následne porazil Roberta Fica.

„Som presvedčený o tom, že ľudské práva nesmú byť nadradené obchodným záujmom.“ Po zisku prezidentského úradu si vytvoril tím poradcov na čele s Martinom Bútorom, ktorý mu radí najmä v otázkach zahraničnej politiky. Vo funkcii prezidenta je Kiska známy striktne protiruskými a militaristickými postojmi. Hneď na prvom väčšom medzinárodnom podujatí – na samite NATO vo Walese, prezident prisľúbil vybudovanie logistického centra NATO v Poprade, ako aj zvýšenie výdavkov na armádu na 1,6 % HDP. Len dva mesiace nato počas pietnej spomienky na obete duklianskych bojov Kiska demonštratívne odišiel na začiatku príhovoru ruského chargé d’affaires Andreja Šabanova. Z pozície prezidenta Kiska dlhodobo usiluje o vojenskú prítomnosť NATO na našom území. V novembri tohto roku spolu s ďalšími prezidentmi podpísal dekrét, v ktorom žiada o „mohutnú, dôveryhodnú a udržateľnú prítomnosť aliančných vojsk“.

Veľké faux pas spôsobil prezident počas návštevy ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Na stretnutí s ním mu Kiska vytkol udalosti z roku 1968, a následne odmietol sprevádzať Lavrova na slávnostné kladenie vencov na Slavíne. Prezident prišiel na Slavín osobitne, niekoľko minút pred Lavrovom, za čo si vyslúžil búrlivý piskot a nesúhlas približne tisícky prítomných ľudí. Napriek kritike prezidenta Putina nemal Kiska problém prijať v prezidentskom paláci Petra Porošenka či Recepa Tayypa Erdogana, pričom Turecko označil za „ostrov stability“. Nevyhol sa viacerým prešľapom, z ktorých najznámejšie sú časté a tajné dovolenky či zbytočné každotýždenné lety do Popradu, ktoré denník Pravda vyčíslil za jeden rok Kisku vo funkcii na 139-tisíc eur.

KOREŠPONDENTI > AKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETE

15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKY > TRIBÚNA

Henrieta Dogrukol Turecko

OSMANSKÁ GASTRONÓMIA Na

144

adresu tureckej kultúry používa Západ veľmi výstižný pojem barbari, čo nesporne pramení z výbojnej politiky Osmanskej ríše, no niekedy slúži a priori na označovanie spoločenského bontónu, ktorý majú Turci, pochopiteľne, iný ako na Západe, zdedený po svojich osmanských predkoch. Vďaka geografickej rozpínavosti ich politiky počas šesťstoročnej vlády prebehla výnimočná fúzia kultúr a zvyklostí, ktorá sa odzrkadlila práve v osmanskej gastronómii. Na jej bohatosť a rozmanitosť nedajú Turci dopustiť. Potrpia si na dedičnú kultúru a stolovanie, aké bolo kedysi u osmanských padišahov, a to sa nám niekedy môže zdať ako „barbarské”. Veľa dobrých prvkov sa podarilo zachovať, no vďaka pokračujúcej islamizácii aj mnohé zanikli. Až do vlády Mehmeda II. (1444 – 1481) sultán stoloval spoločne s vezírmi, vládcovými najbližšími spoločníkmi. Pätnásť stolov s 20 druhmi jedál nebolo ničím výnimočným, no platili určité zásady: neprejedanie sa bolo pravidlom číslo jedna, rovnako ako neprisvojiť si posledný kúsok, ktorý zostal na mise, či dokonca uchmatnúť ten, na ktorý má právo druhý. Nebolo zvykom rozprávať a popíjať, ako je to bežné v západných civilizáciách. Nikdy sa nenechával prázdny tanier, pretože zvyšky šli do kuchyne pre služobníctvo. Principiálne šlo o zasýtenie a po skončení jedla sultán okamžite vstal od stola a venoval sa iným povinnostiam. Počas vlády Mehmeda II. sa zaviedlo samostatné stolovanie pre sultána, ktorému sa pripravovalo jedlo špeciálne v oddelenej kuchyni. Pred podávaním ho museli ochutnať tzv. „testovači”, ktorí mali zistiť, či nie je otrávené. V tých časoch už bola ríša na prahu svojej „zlatej doby” a na bezpečnosť a zdravie sultána sa upriamila zvýšená pozornosť. Do kuchynského personálu sa započítavali aj sultánovi osobní lekári (bylinkári), ktorí

dohliadali na výživnú hodnotu jedál a vyberali ingrediencie, ktoré boli zdraviu obzvlášť prospešné. Sultán si sadal za stôl len dvakrát denne, raňajky spolu s obedom konzumoval počas neskoršieho dopoludnia a večera sa začala skôr, no v rámci oddychového programu sa mu podávali ešte ďalšie chody ako ovocie a oriešky. To platí dodnes. Turci vynechávajú obedy, najmä cez víkendy, keď si dajú sýte raňajky, a po večeri si neodpustia ešte tanier sezónneho ovocia, prípadne niečo sladké so šálkou silnej tureckej kávy. O Osmanoch sa tvrdí, že holdovali ťažkým a mastným jedlám, teda hlavne jahňacine a múčnym pokrmom. Pochopiteľne, stále boli na bojiskách a potrebovali prijímať energeticky bohaté pokrmy, hlavne proteíny. Ale nie je to celkom pravda. Fakty hovoria, že ich menu bolo plné zeleninových jedál a veľmi obľubovali ryby a morské plody. V čase islamizácie však vykladači Koránu prišli s tým, že moslimovia by nemali jesť morské živočíchy, čo sa potom generalizovalo aj na ryby (v Koráne povolené sú). Preto možno v niektorých historických zápisoch chýba zmienka o rybacích špecialitách. Múčniky a cukroviny boli špeciálnou kapitolou osmanskej gastronómie. Na prípravu zákuskov slúžilo osobitné oddelenie s kuchármi na to školenými. Väčšina zákuskov sa pripravovala z medu a z hroznového sirupu. Turecko je dodnes známe ako raj zákuskov. Dnešné glukózou pretekajúce cukrovinky však majú len málo spoločné s tými osmanskými. Rafinovaný repný cukor sa totiž začal používať až v 18. storočí. Asi najspornejšia téma je ich (ne)požívanie alkoholu. Dodnes sa o tom vedú diskusie, pretože niet jedinej historickej zmienky, že by islamizovaní padišahovia popíjali rakiju. Až Atatürk v rámci svojich sekulárnych reforiem dal jasne najavo, že je proti islamu a jeho zákazu alkoholu.

Marián Mišún

VOĽBY SA BLÍŽIA, POZOR NA OVČÍ EFEKT

arlamentné voľby nám klopú na dvere a čím ďalej, tým častejšie sa stretávame s najrôznejšími volebnými prieskumami. Treba však mať na pamäti, že kľúčovú úlohu v boji o politickú moc odjakživa zohráva šírenie informácií, ktoré vyhovujú najmä ich tvorcom. Preto je v súvislosti s blížiacimi sa parlamentnými voľbami veľmi dôležité, aby boli ľudia v deň parlamentných volieb dostatočne ostražití pred rôznymi druhmi manipulácií, napr. aby určite nehlasovali na základe komerčných predvolebných prieskumov. Významný poľský publicista Maciej Ilowiecki opísal pre demokraciu veľmi nebezpečné ľudské správanie ako tzv. ovčí efekt: „Stáva sa, že mnohí spočiatku najprv nerozhodní sa pri konečnom rozhodovaní riadia výsledkami sondáže a hlasujú za toho kandidáta (stranu), ktorý získal prevahu. Tento jav sa nazýva „ovčí efekt“. Ovca totiž nasleduje stádo a stádo zasa ide za tou, ktorá sa naľakala a uteká. Preto je v niektorých štátoch zakázané zverejňovanie výsledkov nejaký čas pred voľbami, ale obyčajne je príliš krátky a „ovčí efekt“ pretrváva.“ Ilowiecki upozorňuje aj na možnú manipuláciu prostredníctvom údajnej mienky väčšiny: „Už dávnejšie sa stalo známym, že ľudia sú výnimočne ochotní brať na vedomie mienku, ktorá je uznaná za mienku väčšiny. Keď ich vlastný názor na čokoľvek (predovšetkým záležitosti mravnosti a politického života) je v rozpore s domnelým alebo skutočným názorom väčšiny, radšej ho neprezradia. Prehlbujúca sa izolovanosť, pocit, že sú „v menšine“, ich vedie k tomu, že sa zriekajú vlastného názoru a stotožnia sa s názorom väčšiny.“ Ústredným prvkom manipulácie ľudského správanie pred každými voľbami je činnosť, ktorú označujeme ako propaganda. Úlohou propagandy je pomocou dostupných prostriedkov (ústne podanie, tlač, televízia, rozhlas,

internet) šíriť informácie zamerané na ovplyvňovanie myslenia a konania obyvateľstva. Výsledný efekt propagandy je účinnejší, ak sa použijú informácie schopné upútať pozornosť a vzbudiť záujem verejnosti (napr. nezvyčajná udalosť, škandál, nebezpečenstvo, vzrušenie, hnev). Mediálna prax ukazuje, že ľuďom treba predkladať informácie radšej primitívnejším spôsobom, aby ich pochopili a navádzali ich konať požadovaným smerom, najlepšie so zameraním na ľudské city. Možno aj z tohto dôvodu je zaužívanou metódou súčasných komerčných masmédií uspokojovanie tých najprimitívnejších ľudských potrieb. To im dokázateľne napomáha zvýšiť ľudskú pozornosť a ochotu zapamätať si propagované informácie. Na oslovenie ľudskej masy sa využívajú rôzne sofistikované spôsoby schopné manipulovať a pritiahnuť diváka: „Všetko, čo je senzačné, katastrofálne, každé nešťastie, sex, násilie, zlo, čudáctvo týkajúce sa zábavy alebo života súčasných idolov más (kreovaných médiami), známych politikov a osobností verejného života. To všetko naozaj nie je nudné a ľudí zaujíma. “ Vďačnou manipulačnou technikou je aj využívanie názorov a vyjadrení takzvaných osobností spoločenského života (napr. vedcov, umelcov, športovcov a pod.). Veľkou výhodou je, že podľa potreby vládnucej oligarchie sa s využitím masmédií niektoré osobnosti dajú aj umelo vytvoriť. Na pochopenie a riešenie problémov súčasného Slovenska nie je potrebné špeciálne vysokoškolské vzdelanie, ani zvláštny dar inteligencie. Absolútne nám postačí zdravý rozum a jednoduchá matematika. Sociálne a ekonomické problémy našej krajiny sa automaticky vyriešia. Stačí, keď politickí zlodeji a klamári budú vedieť, že po každých voľbách im to občania spočítajú.

145

ZEM VEK Redakcia ZEM VEK

GEOPOLITICKÝ A KULTÚRNY MESAČNÍK Mesačník / Ročník 4 – 1/2016 Cena v predaji: 3,30 € Cena pri predplatnom: 2,80 € Číslo vyšlo 8. 1. 2016 ADRESA REDAKCIE Svätovojtešská 34, 831 03 Bratislava E-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk Predplatné: www.zemavek.sk/predplatne REDAKCIA Šéfredaktor: Tibor Eliot Rostas Zástupca šéfredaktora: Marián Benka Redaktori: Juraj Pokorný, Patrik Sloboda, Artur Bekmatov, Peter Čalovka, Vladimír Líška, Milan Pullmann, Janka Rostasová Obchodné oddelenie: Janka Zigová, Janka Rostasová E-mail: zemavek@zemavek.sk Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková Autori fotografií a ilustrácií: strana 5, 36 – 37, 52, 70 – 71, 73, 74, 77: Matúš Plecho strana 11, 14, 15: TASR strana 34: Rároh strana 57: Archív Kristíny Ulmanovej strana 62 – 69, 143: SITA/AP strana 123: Robert Lattacher strana 133: Archív Petra Ďuríka ilustračné foto: shutterstock

146

Vydavateľ SOFIAN, s. r. o. Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA Korešpondenčná adresa: Svätovojtešská 34, 831 03 BRATISLAVA E-mail: sofian@sofian.sk IČO: 44 564 058 Rozširuje: Mediaprint-Kapa Distribúcia predplatného: HENRIETTA – direct marketing, s. r. o. Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214 E-mail: r.gregus@henrietta.sk www.henrietta.sk Tlač K&M, a. s. Rumana 7, 031 80 Liptovský Mikuláš Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú. Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe. Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13 ISSN 1339-2360 © SOFIAN, s. r. o.

Spolupracujeme:

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2016 Celoročné predplatné: 33,60 € Február – december: 30,80 € Polročné predplatné: 16,80 € (vrátane poštovného)

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk

Telefonické objednávky: 0915 895 328 v pracovných dňoch od 9.00 do 13.00 h

BESEDY S ČITATEĽMI AJ V ROKU 2016 SA TEŠÍME NA STRETNUTIA S NAŠIMI ČITATEĽMI

Milí čitatelia, zo skromného zvyšku, ktorý nám v redakcii ostáva, robíme všetko pre to, aby sme sa s vami mohli stretávať a šíriť nádej v celej našej zemi. Za rok 2014 a 2015 sme uskutočnili 45 besied po celom Slovensku a v tomto trende budeme pokračovať aj naďalej. Hoci nás to stojí nemálo energie, toto úsilie vnímame ako zasievanie úrody, po ktorej príde žatva.

KUSOVÉ PREDPLATNÉ Februárové číslo si môžete objednávať do 20. januára 2016 na www.zemavek.sk. Cena je 3,30 €/kus vrátane poštovného. ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 5. 2. 2016

ARCHÍV ZEM VEK

Ak ste nedostali staršie čísla nášho časopisu, navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

ZEM VEK TOUR

KONKURZ PRIJMEME: Nových dobrovoľných prispievateľov na udržanie a skvalitnenie vysielania. PONÚKAME: Nové štúdio v Bratislave, nové relácie, nových redaktorov, nových hostí, nových poslucháčov, vyššiu kvalitu zvuku, stále nové necenzurované informácie a nový vysielací kanál.

Besedy s čitateľmi

V januári sa tešíme na stretnutie s našimi čitateľmi v týchto mestách:

Senec

13. 1. 2016 o 17.00 hod. Mestské kultúrne stredisko – Mestská knižnica Senec (1. poschodie) Námestie 1. mája 2 903 01 Senec

Hlohovec

15. 1. 2016 o 16.30 hod.

MsKC Knižnica Námestie sv. Michala 2 920 01 Hlohovec

WWW.ZEMAVEK.SK · WWW.FACEBOOK.COM/ZEMAVEK

V S T UP VOĽ N Ý

„Vždy sa snažím riadiť krásnymi myšlienkami, ktoré mám od môjho otca: „Ak idú po tebe, znamená to, že si pred nimi,“ a „žiadne lietadlo hore dlho neparkuje“ (o ľuďoch, ktorí sa silou-mocou držia pri moci a myslia si, že nikdy nemôžu padnúť), či „patrí nám len to, čo dávame druhým“.“ Ibrahim Maiga spevák a herec